5
Na dovolenku
do Repiš$a
s. 3
Téma mesiaca
Novinár v konflikte
Novinárske
Klub regionálnej tlaèe
s. 4, 5 sú$a'e
s. 7 pozýva
s. 8
2010
Predvolebné elanie
P
red štyrmi rokmi sme si +a$kali
na to, ako jednoducho sa vtedaj−
šia vláda zhostila legislatívnych úloh
v mediálnej oblasti, ktoré si sama ulo−
$ila. Zrušila ich. Preká$alo nám aj to,
$e politické strany vo svojich voleb−
ných programoch s médiami a $urna−
listikou vôbec nepoèítali. A tak sme
6. júna 2006 vyrukovali s dokumen−
tom Èo je potrebné urobi pre riad−
ne a kultivované fungovanie
mediálneho prostredia pod¾a SSN.
Po$adovali sme
definovanie štátnej
mediálnej politiky,
ustanovenie me−
diálnej rady vlády
a prijatie ôsmich
zákonov. Po našej
predvolebnej kritike
nová vláda niektoré naše pripomienky
zahrnula do svojho programového
vyhlásenia. Na sformulovanie štátnej
mediálnej politiky si ale netrúfla.
Z tých zákonov prijala šes+, mediálnu
radu ponechala ministrovi kultúry.
Èo do percent celkom dobré skóre.
Nie však pokia¾ ide o priority, kvalitu
a „hmatate¾né“ výsledky.
Premiér zadefinoval médiá ako
nepriate¾skú opozíciu a novinárov vy−
kres¾oval obrazmi z Brehmovho $ivota
zvierat. Stále mu unikala povinnos+
podpori+ verejný záujem plurality
názorov v médiách. Celkom mu unikli
aj sociálne problémy novinárov, ktoré
s profesijnými neoddelite¾ne súvisia.
Ako chce politika spoluvytvára+ me−
diálne prostredie, to je opä+ raz úloha
pre ïalšiu vládu. Okrem iných samo−
zrejmostí by nemala zabudnú+ zahrnú+
aj $urnalistiku do grantového systému
a podpori+ sociálny dialóg v novinár−
skom svete. Stále platí dopyt – a nielen
z našej strany – po jasnom, struènom,
modernom, v právach a povinnos−
tiach vyvá$enom mediálnom zákone,
ktorý by definoval novinárov z pozície
slu$by verejnému záujmu bez oh¾adu
na typ média. Nemal by ním otrias+
ani nástup celkom nových médií.
Predchádzajúci kabinet problemati−
ka médií nezaujímala, súèasný zaují−
majú iba jeho vlastné konflikty s mé−
diami. Zišla by sa nám vláda, ktorú
by nezaujímal iba jej vlastný obraz
v médiách, ale najmä ich slu$ba ob−
èanom a verejným záujmom. A mala
by viac pochopenia pre elementárne
potreby novinárskej obce. Lebo noviná−
ri síce slú$ia verejnosti a demokracii,
ale komu to poslú$i, keï ich degradujú
na sluhov?
Zuzana Krútka
predsedníèka SSN
MESAÈNÍK SLOVENSKÉHO SYNDIKÁTU NOVINÁROV
ROÈNÍK XXI
Novinár
v
konflikte
SSN k Svetovému dòu slobody tlaèe 3. 5. 2010
Slovenský syndikát novinárov
a Zastúpenie Európskej komisie
na Slovensku usporiadali v dòoch
29. – 30. apríla 2010 pri príle$i−
tosti Svetového dòa slobody tlaèe
konferenciu s medzinárodnou
úèas+ou. Konferenciu podporil
predseda NR SR, Nadácia otvo−
renej spoloènosti a prispeli aj
Ve¾vyslanectvo Fínskej republiky,
Ve¾vyslanectvo USA, novinárske
organizácie Nemecka a Talianska,
Nadácia Friedricha Eberta, vyda−
vate¾stvo IKAR a Literárny fond.
Cie¾om konferencie bolo sledova
a pertraktova rôzne konflikty, do kto−
rých sa novinár pri svojej práci dostá−
va a nájs vhodné spôsoby ich preko−
nania alebo riešenia. Podtitul konfe−
rencie Konflikt je predovšetkým etický
problém je v súlade s aktualizáciou
Etického kódex SSN, ktorý chce syn−
dikát pripravi ešte pred konaním
svojho 9. snemu.
Vïaka premyslenej koncepcii (vý−
ber tém a prednášate¾ov) a dôkladnej
dlhodobej príprave nenarušila vyda−
rený priebeh a vysokú úroveò akcie ani
neèakaná neprítomnos hlavnej orga−
nizátorky predsedníèky SSN Z. Krút−
kej, spôsobená náhlym onemocne−
ním. Prièinil sa o to èlen P SSN Peter
Kerlik, ktorý prevzal úlohu organizá−
tora a moderátora a rovnako celý štáb
pracovníkov Kancelárie SSN.
Na konferencii prednieslo svoje
príspevky 19 prednášajúcich (okrem
slovenských to boli zástupcovia no−
vinárskych organizácií a experti z Fín−
ska, Maïarska, Nemecka, Talianska
a USA a vo viacerých diskusných
blokoch vystúpilo viac ako dvadsa
úèastníkov. Ukázalo sa – vyplynulo
to aj z reakcií diskutérov – ;e bolo
ve¾mi prínosné zapoji do traktovania
témy odborníkov aj zo zdanlivo ne−
súvisiacich oblastí, ako je sociológia
a psychológia. Tieto príspevky patrili
k najpodnetnejším.
Úèas na konferencii bola optimál−
na – cca 60 úèastníkov (od študentov
VŠ cez aktívnych novinárov a pred−
stavite¾ov regiónov a; po pedagógov
a teoretikov) zaplnilo všetky miesta
ve¾kej zasadaèky Domu novinárov.
O praktický príklad riešenia kon−
fliktu s verejnou mocou, o ktorej mal
prednies príspevok, sa postaral Fran−
co Siddi, generálny tajomník talian−
skych novinárskych odborov FNSI.
Na konferenciu prišiel o deò neskôr,
preto;e musel háji práva novinárov
vo svojej krajine. Pôda bratislavskej
konferencie bola vôbec prvou, kde
F. Siddi informoval o aktuálnom vý−
voji hlbokej krízy talianskych médií,
ktorú spôsobili protidemokratické
tlaky vlády Silvia Berlusconiho.
Dôle;itým výstupom konferencie
boli návrhy súvisiace s postupmi pri
príprave aktualizácie/úpravy Etického
kódexu SSN (ktorým sa riadi aj Tlaèo−
vá rada SR). V širšom pléne konferen−
cie bola novelizácia akceptovaná ako
ve¾mi potrebný a dôle;itý krok pre
kultiváciu celého mediálneho prostre−
dia na Slovensku: preto musí by pri−
pravovaná v èo najširšej diskusii, aby
sa k novému etickému kódexu mohla
prihlási celá novinárska obec bez
oh¾adu na èlenstvo v ktorejko¾vek
novinárskej organizácii.
Pravidelné usporadúvanie konfe−
rencií s medzinárodnou úèasou pri
príle;itosti Svetového dòa slobody
tlaèe je u; nielen tradièné (tohtoroè−
ná bola u; štvrtá), ale má stúpajúcu
odbornú úroveò.
Milan Èernák
viac na s. 4, 5
Foto Nina Turèanová
Z ÈINNOSTI SSN
5/2010
Pomáhame, ani kríza nás
nezahnala do mínusu
Z besedy
u Pulitzera
strana 2
Nezabudli ste?
Ešte máte
príle"itos#!
Milí kolegovia,
ak patríte k tým zábudlivcom (èi pri−
ve¾mi zaneprázdneným èlenom SSN),
ktorí ešte doteraz nezaplatili èlenský
príspevok za rok 2010,
POZOR!
Ešte máte mo;nos zaplati,
aby sme Vám nemuseli
ZRUŠI) REGISTRÁCIU.
Zasadalo P SSN
Schôdzka èlenov P SSN bola presunu−
tá z pôvodného termínu na 11. mája
pre potrebu kompletizova údaje
o hospodárení SSN v roku 2009, èo
bolo k¾úèovým programom zasadnu−
tia. Pod¾a zásad hospodárenia (plat−
ných od r. 2009) boli písomne pred−
lo;ené analýzy príjmov a výdavkov
be;ného roka doplnené ústnou infor−
máciou o aktuálnom stave majetku
syndikátu (nehnute¾ného i finanèné−
ho). Negatívny výsledok hospodáre−
nia bol spôsobený aj menším poètom
grantov na nové odborné (konferen−
cie) a vzdelávacie (Mediálne +) akti−
vity, ktorých sa syndikát nemohol
a ani nechcel pre ich dôle;itos vzda.
Po rozsiahlej diskusii, ktorá upozor−
òovala na mo;né dôsledky ïalšieho
zvyšovania výdavkov, predstavenstvo
predlo;ený materiál schválilo vrátane
pozitívneho hodnotenia hospodáre−
nia Sociálneho fondu.
Prítomní sa zoznámili s pokraèujú−
cimi prípravami materiálov na snem
SSN, so stavom platenia èlenských
príspevkov a pozitívne zhodnotili
konferenciu Novinár v konflikte.
Milan Èernák
Slovenský syndikát novinárov
pozýva na
Èaj u Pulitzera
Séria pravidelných besied v Dome
novinárov je venovaná aktuálnym
témam slovenskej ;urnalistiky.
Parlamentné vo¾by 2010
v médiách
je téma besedy, ktorá sa uskutoèní
v utorok 25. mája o 17.00 h.
Na predvolebnú tému bude hovori
moderátor Slovenského rozhlasu
Braòo Dobšinský a bývalý rozhlasový
novinár Viliam Roth. Moderátorom
podveèera bude Ernest Weidler.
Príïte aj vy pri dúškoch èaju prispie
svojím názorom.
Zaèiatkom kalendárneho roka sme vo
Fórume avizovali, ;e vlaòajšia bilancia
hospodárenia so Sociálnym fondom
SSN naznaèuje radostnú skutoènos:
ani dlhotrvajúca kríza nás nezahnala
do mínusových polo;iek. Práve na−
opak: niektoré podpory v Štatúte So−
ciálneho fondu SSN (lieèenie, nepred−
vídate¾né situácie) sme zvýšili. Nemali
sme vtedy k dispozícii presné údaje,
dnes sú u; fakty známe a náš odhad
potvrdený.
Ponúkame malý preh¾ad o vlaòaj−
ších faktoch v èíslach:
plánovaný rozpoèet Sociálne−
ho fondu SSN (príjmová èas:)
..... 23 200 eur
stav k 31 . decembru 2009
..... 22 838,23 eur
plánované rozpoètové výdavky
..... 22 897 eur
stav k 31. decembru 2009
..... 22 309,28 eur
Z uvedeného vyplýva malé zní;enie
príjmov a vyššie zní;enie výdavkov,
èo viedlo k úspore 528,95 eur.
Našim 125 kolegom v sociálnej
núdzi sme poskytli vlani 125 podpôr
(z toho 47 v I. polroku). Väèší poèet
;iadostí sme vybavili teda od júla do
konca roka. Najviac ;iadate¾ov (62)
bolo o príspevok na lieky, 19 kolegom
sme jednorazovo pomohli v neza−
mestnanosti, 7 sme poskytli príspe−
vok na lieèenie, 3 mamièkám sme
zmiernili výdavky poèas materskej do−
volenky a 34 kolegov dostalo dotáciu
v rôznych nepredvídate¾ných situá−
ciách (úraz, dlhodobá choroba ai.).
Celkový mierny prebytok vo vlaòaj−
šom hospodárení SF predstavuje
528,95 eur. Pripomíname, ;e ide
o prostriedky celého SSN, len osobit−
ne sledované a vyúètované. Sme radi,
;e sme rozumným posudzovaním
;iadostí neprehåbili mínusové polo;−
ky SSN za rok 2009. Podarilo sa nám
teda – a to máme za sebou dve de−
saroèia, poèas ktorých Sociálny fond
SSN pomáha novinárom v zdravotnej
alebo sociálnej núdzi a; biede – hos−
podári vyrovnane alebo s malým
prebytkom, úsporou.
Chcela by som pripomenú: neza−
mestnaným novinárom, starším, cho−
rým, bezvládnym kolegom, ;enám na
materských dovolenkách, tým, ktorí
potrebujú finanènú injekciu na èoraz
drahšie lieky, na lieèenie, ale aj príplat−
ky na stravu seniorom, aby sa na So−
ciálnu komisiu P SSN obracali s dôve−
rou. Nikoho bezdôvodne neodmiet−
neme! Navyše mô;eme poradi, ;e
podobne humánne poskytuje pomoc
aj Sekcia ;urnalistiky a novinárskej fo−
tografie Literárneho fondu a Nadácia
Èisté slovo.
Klára Grosmannová
predsedníèka
Sociálnej komisie P SSN
Novinári o projekte z fondov
RO SSN v Nitre pripravila 5. mája t. r.
tlaèovú besedu o významnom pro−
jekte v rámci zachovania európskeho
kultúrneho dedièstva – obnove evan−
jelického kostola v Bátovciach (okres
Levice). Miestnemu evanjelickému
zboru sa podarilo získa na rekon−
štrukciu tejto kultúrnej pamiatky pe−
niaze z fondov. Spolu 269 916 eur
poskytol finanèný mechanizmus
Európskej hospodárskej pomoci, rov−
nakú èiastku Nórsky finanèný mecha−
nizmus a 95 264 eur išlo zo štátneho
rozpoètu. Novinárov o tom informo−
val Ján Mesík, mana;ér projektu.
Evanjelický kostol v Bátovciach je
najväèšou cirkevnou stavbou v Du−
najsko−nitrianskom senioráte. Samot−
ná rekonštrukcia sa zaèala v júli 2009,
obnovený kostol slávnostne posvätia
30. mája. Chrám má novú fasádu, kry−
tinu, systém odvodu da;ïovej vody,
vynovené je aj okolie kostola.
M. Nemèeková
foto ¼. Synaková
Mocní podpisujú zmluvy,
novinári diskutujú
Z poh¾adu Slováka, obyvate¾a krajiny,
ktorá nemá ;iadne reálne právomoci
rozhodova o chode sveta, je záujem
o zahraniènopolitické vzahy skôr zá−
¾ubou, ktorej význam sa mnohokrát
podceòuje. Aj preto sa prísun po−
znatkov z tejto oblasti stáva v našich
médiách dôle;itou cestou ako infor−
mova.
Beseda na tému Mocní podpisujú
zmluvy a hýbu svetom, ktorá sa
uskutoènila v klube Pulitzer Domu
novinárov 27. apríla, bola aj pre
študentov ;urnalistiky èi príbuzných
odborov jednou z mo;ností získa
na dôle;ité udalosti nový poh¾ad.
Novinár Tomáš Vasilko z denníka SME
a bývalý zahraniènopolitický komen−
tátor Pravdy Július Lörincz ponúkli
poèas takmer dvoch hodín ;ivej dis−
kusie druhú stránku problematiky,
teda nielen tú oficiálnu v printovej
verzii, ale aj osobné skúsenosti a zá−
;itky.
Jarný podveèer sa niesol v zname−
ní stretnutia prezidentov Obamu
a Medvedeva v Prahe, polemike o je−
ho dôle;itosti/preceòovaní a výmeny
názorov na zmysluplnos summitu.
Beseda sa postupne rozvíjala a nad−
väzovala na ïalšie aktuálne udalosti,
napríklad na tragédiu po¾ského lie−
tadla. Tomáš Vasilko je skeptikom
Obamovho sna, èo potvrdzujú aj je−
ho slová: „Nemyslím si, ;e by jadro−
vé zbrane v tomto storoèí zo sveta
vymizli.“ Následne argumentuje:
„V podstate vieme, ako bombu vy−
tvori.“ Na druhej strane je zvedavý,
èi krajiny ako napríklad susedná
Ukrajina, dodr;ia svoj s¾ub o nevy−
u;ívaní vysoko obohateného uránu.
Ten toti; obsahuje látky potrebné na
výrobu nièiacich bômb.
Podpisovanie dohody o obmedze−
ní pou;ívania nukleárnych zbraní
SALT II na vlastnej ko;i za;il aj Július
Lörincz. V roku 1979 si na mierovom
stretnutí politikov vo Viedni vypoèul
aj rozhovory, ktoré predchádzali pod−
pisu prezidentov svetových ve¾mocí.
„Zo stretnutia, ktoré bolo na oèiach
celého národa, bolo vtedy absolútne
najdôle;itejšie, ;e Bre;nev nevládze
ani stá a Carter sa ka;dé ráno pre−
behne po lesíku so svojou dcérou,“
hovorí skúsený novinár ironickým tó−
nom. V príjemnom prostredí pri èaji
opä o;ili aj spomienky na rozhovory
s Titom, na Bre;nevovu smr, a tým
menej informovaným sa rozšírili ob−
zory. Na pozitívne hodnotenie akcie
to urèite staèí.
Katka Šamajová
Jana Savèáková
študentky Fakulty masmédií BVŠP
5/2010
SSN A MÉDIÁ
strana 3
Fínska detektívka z pera novinára
Minulos#
bez nostalgie
Èo je podstatné
Nie je niè neobvyklé, ak po istom èa−
se novinára zaujme aj iná tvorba ne;
len písanie správ, èlánkov, fejtónov èi
príprava televíznych šotov a pustí sa
do písania prózy. Na Slovensku bol
takýmto novinárom prozaikom naprí−
klad Ladislav Mòaèko. Zriedkavejšie
je, ak sa zaène venova ;ánru pre no−
vinára nie a; tak obvyklému – naprí−
klad detektívke.
To je prípad fínskeho novinára,
zástupcu šéfredaktora spravodajstva
a publicistiky fínskej verejnej televízie
YLE Mattiho Rönkäho, ktorý bol aj
prednášate¾om na medzinárodnej
konferencii Novinár v konflikte, uspo−
riadanej SSN. Zhodou okolností vyšiel
jeho román Mu$ s tvárou zabijaka iba
nieko¾ko dní predtým, preto nie div, ;e
jeho prítomnos na Slovensku vyu;ilo
aj vydavate¾stvo IKAR a pripravilo krst
knihy v slovenskom preklade.
A krst to bol naozaj ve¾kolepý. Mo−
deroval ho Štefan Skrúcaný, hudob−
nými vlo;kami prispel Oskar Rózsa
so svojou kapelou a knihu pokrstil
fínsky ve¾vyslanec na Slovensku,
Jukka Leino pravou fínskou vodkou.
Po krste nechýbala ochutnávka fín−
skych špecialít.
Preèo sa však Matti Rönkä pustil
do písania detektívok? Ako sám pri−
znáva, okrem novinárèiny ho lákalo
robi aj nieèo iné, pôvodne si myslel,
;e bude nakrúca dokumentárne fil−
my. Napokon sa však nechal inšpiro−
va situáciou, ktorá je na Slovensku
absolútne neznáma. Podobne, ako sa
Slováci sahovali za lepším ;ivotom
do iných kútov Uhorska, do Vojvodi−
ny èi do Sedmohradska, Fíni z oblasti
Savo sa v období, keï patrili Švédske−
mu krá¾ovstvu, sahovali do oblasti
okolo dnešného Petrohradu. Táto ob−
las sa volá I;orsko, a preto im zaèali
hovori I;orci. V priebehu stároèí ich
však pod sovietskou nadvládou èakal
zlý osud – mnohí skonèili v gulagoch.
Keï prezident Mauno Koivisto vy−
dal v roku 1990 dekrét, ;e sa mô;u
Kam na dovolenku?
Fínsky ve¾vyslanec v SR, Jukka Leino
krstí knihu M. Rönkäho (v¾avo) pra−
vou fínskou vodkou. V strede P. Kerlik.
vráti do Fínska, mnohí tak urobili, no
nie v;dy sa to skonèilo šastne. A tu
našiel Matti Rönkä inšpiráciu. Jeho
hrdina je I;orec, ktorý sa usadil v Hel−
sinkách, bývalý èlen špeciálnych jed−
notiek Sovietskej armády. Venuje sa
všelièomu, preto ho raz po;iadajú,
aby ako súkromný vyšetrovate¾ vyrie−
šil zdanlivo jednoduchý prípad – na
pozadí však vychádza najavo èinnos
ruskej a postsovietskej mafie vo Fín−
sku. Rönkä si pri písaní vytvoril oso−
bitný štýl, pre ktorý ho mnohí kritici
prirovnávajú k americkým spisovate−
¾om Hammetovi èi Chandlerovi. Nie
je náhoda, ;e nemecký preklad tejto
knihy z roku 2007 získal tretie miesto
v medzinárodnej súa;i detektívok.
Napokon – stojí za to, preèíta si ju.
Peter Kerlik
foto Nina Turèanová
Strávte ju v Repišti na našich chatách
Chata Fórum a Dolná chata sa nachá−
dzajú v bezprostrednej blízkosti kú−
pe¾ov Sklené Teplice. Èlenitý horský
terén okolia kúpe¾ov poskytuje príle−
;itosti na vychádzky a rekreaènú tu−
ristiku. Neïaleko je Banská Štiavnica,
Kremnica, Sitno, Poèúvadlo.
Vyu;ite túto mo;nos a prihláste
sa èo najskôr: ešte nieko¾ko letných
termínov je vo¾ných. Pobyty sú tý;−
dòové, nástup je od 14.00 h, odchod
do 10.00 h (v;dy v sobotu).
Èlen SSN platí 4 za noc, ostatní
9,50 , diea do 3 rokov zdarma (bez
nároku na lô;ko), do 15 rokov 50 %
z ceny. Viac informácií a kompletný
cenník nájdete na www.ssn.sk.
Obe chaty sú samoobslu;ného ty−
pu (mo;nos externého stravovania
je v blízkych Sklených Tepliciach). Izby
majú štandardné vybavenie (chata Fó−
rum pre 9 osôb má izby s 2×1, 2×2,
1×3 lô;kami, Dolná chata je pre 7
osôb: 2×2, 1×3) a majú spoloèné
sociálne zariadenia. Kuchyne sú vyba−
vené sporákom, chladnièkou, mikro−
vlnkou, kuchynskou linkou a drezom
s príslušenstvom. V spoloèenských
miestnostiach je televízor a rádio.
Príjemné chvíle tu mô;ete strávi
v ka;dom roènom období aj poèas
víkendov. Ubytovanie sa dá výhodne
kombinova aj s ambulantnou kúpe¾−
nou lieèbou v Sklených Tepliciach.
Viac na www.kupele−skleneteplice.sk.
Objednávky telefonicky na èísle
02 5441 2206, písomne na adrese
SSN, ]upné nám.7, 81568 Bratislava,
e−mail [email protected] alebo osobne
v Kancelárii SSN v Bratislave u J. Ko−
vaèovského.
JK, foto archív SSN
Tému pra;ského ceremoniálu pod−
pisu rusko−americkej dohody START
o redukcii ich strategickej jadrovej
výzbroje – nedávno dominujúcu
v médiách – som sledoval ako nejaké
„déja−vu“ (èosi u; raz za;ité) z vlast−
nej novinárskej minulosti. Keï som
toti; ešte v r. 1979 vo viedenskom
Hofburgu v ozaj mimoriadne poèet−
nom húfe spravodajcov z celého sve−
ta pri obdobnej udalosti – podpise
zmluvy SALT II vtedajším americkým
prezidentom Carterom a jeho soviet−
skym náprotivkom Bre;nevom – vy−
h¾adával v slu;bách presscentra meri−
tórne informácie k obsahu samotnej
dohody, natrafil som na všelièo mo;−
né aj nemo;né a; po farbu a druh ta−
piet v sále ceremoniálu (láskavosou
osobitného „poolu“ amerických kole−
gov). Ešte hádam pol roka som po−
tom v našej i svetovej tlaèi dos ne−
úspešne h¾adal vecné rozbory tohto
dokumentu, ktorý mimochodom nik−
dy nevstúpil do platnosti (zato obe
jadrové mocnosti ho pre istotu radšej
dodr;iavali, èo mu hádam na význa−
me skôr dodalo, ne; ubralo).
Nu;, aj tentoraz boli médiá a; za−
hltené „pikoškami“ (ob¾úbený novo−
tvarov ;urnalistiky, u; nie iba bulvár−
nej). Najomie¾anejšia z nich bola tá
o vyššej stolièke pre ruského prezi−
denta, aby sa svojmu americkému
partnerovi aspoò posediaèky vyrov−
nal. Predpokladám, ;e práve to o pod−
písanej dohode vie vo svete takmer
ka;dý. Kto by ale chcel vedie èosi
viac o dohode a jej prínose vízii bez−
jadrového sveta, asi bude ma prob−
lém. Nie ka;dý si vyh¾adá analytické
state z produkcie thinktankov, no
a tie; nie ka;dému postaèia táraniny
bulváru, z ktorých vynikla najmä tá,
;e Rusom je zbytoèné veri... Èo na
tom, ;e im verí akurát najsilnejší mu;
sveta (ak a priori predpokladáme, ;e
by ním americký prezident by mal).
Kolegovia azda tušia, ;e sa v týchto
riadkoch nezaoberám vkusom èi
schopnosou èitate¾ov vyh¾ada si pre
seba smerodajné podrobnosti o me−
dzinárodných dohodách, ktoré ovplyv
òujú nás všetkých, ale ;e sa domá−
ham väèšej a poctivejšej pozornosti
samotných novinárov k takým doku−
mentom. Stalo sa však, ;e ich nepri−
merane a nemotorne bagatelizujú.
Z h¾adiska odborného rastu novinárov
je to dos pová;livé, no z h¾adiska roz−
h¾adu èitate¾ov, ktorým svoju produk−
ciu adresujú, najschodnejšia cesta
k ich neprípustnej mystifikácii, pres−
nejšie manipulácii.
Viliam Roth
èlen Klubu novinárov seniorov
a OZ Seniori slovenskej diplomacie
strana 4
TÉMA MESIACA
5/2010
Konflikt novinára je pred
Minútou ticha na pamiatku
novinárov, ktorí prišli o $ivot
pri výkone zamestnania v roku
2009 sa zaèala konferencia
v Dome novinárov. Otvoril ju èlen
Predstavenstva SSN Peter Kerlik –
na poslednú chví¾u nahradil
Zuzanu Krútku, ktorá náhle one−
mocnela. Preèítal jej úvodné slová,
v ktorých konštatovala, $e obe+a−
mi zvole nie sú paradoxne výluène
vojnoví korešpondenti, ale poväè−
šine lokálni spravodajcovia, ktorí
sa stávajú nepohodlní mocným,
lebo odkrývajú neprávos+
a korupciu. Potom, èo pozdravil
konferenciu aj zástupca druhého
spoluorganizátora, Tomáš Halán,
hovorca Zastúpenia EK v SR,
sa zaèala odborná èas+, rozdelená
na osem obsahových celkov.
Novinár,
konflikty a právo
By novinárom znamená by v konflik−
te, lebo ten je podstatou ;urnalistiky
– touto tézou zaèal svoje vystúpenie
fínsky televízny moderátor a produ−
cent Matti Rönkä – alebo by aspoò
v opozícii.
]ijeme vo svete, v ktorom je viac
demokracie ako kedyko¾vek predtým.
Publikuje sa ove¾a viac informácií
(v najvyššom poète druhov médií) ako
kedyko¾vek predtým. Ale poèujeme aj
viac rôznych hlasov, stanovísk a názo−
rov? Zdá sa, ;e ani mnohos informá−
cií ¾udí nezaujíma. Súèasne však rastie
poèet tých, ktorí nemajú záujem prijí−
ma relevantné informácie.
Konflikty sú ve¾mi dôle;ité. Ak no−
vinár nevytvára konflikty, nepracuje
dobre. Je po òom ticho, prázdno. Èi−
tate¾, poslucháè, divák má právo aj
prostriedky, aby posúdil našu prácu,
naše h¾adanie pravdy. Nikdy sa nepo−
darí poveda celú a presnú pravdu,
vyskytnú sa aj omyly. Médiá nie sú
na svete najmúdrejšie a samy ho ne−
urobia lepším, uzavrel M. Rönkä.
Advokát a vysokoškolský pedagóg
Radoslav Procházka pertraktoval
otázku slobody prejavu a informaèné
práva novinára z troch aspektov: vše−
obecné aspekty z h¾adiska práva, roz−
sah slobody prejavu vo vzahu k uta−
jovaným skutoènostiam a kritika ve−
rejných funkcionárov. Auditórium za−
ujali najmä niektoré konkrétne príkla−
dy zo súdnej praxe: napr. štrasburský
súd v kauze SR vs. Twist (2006) do−
spel k názoru, ;e „nemo;no bráni
novinárovi vyu;i informáciu, ktorú
tretia osoba získala v rozpore so záko−
nom“. Ako advokát zastupujúci mé−
diá sa v praxi viackrát stretol so sta−
noviskom, keï slovenské súdy v spo−
roch s médiami poskytli zvýšenú
ochranu osobnostných práv verejným
osobám, hoci by to malo by naopak.
Preto pre budúcnos je neobyèajne vý−
znamné jedno z posledných stanovísk
Ústavného súdu SR, v ktorom konšta−
tuje, ;e „ka;dému je dovolené vynáša
súdy o veciach verejných“: ústavný
predpoklad, ;e v demokracii je kritika
verejných osôb povolená, znamená,
;e treba dokazova opak (!), ;e kritika
nebola oprávnená. Èeský ústavný súd
pod¾a slov R. Procházku išiel ešte ïalej,
keï pripúša aj kritiku, ktorá nie je sto−
percentne presná – pravde musí zod−
poveda celkové vyznenie.
Novinár v konflikte
s verejnou mocou
„Konflikt novinár verzus spoloènos je
v súèasnosti konfliktom dvoch konku−
rujúcich si mocí. A v tomto súboji je
alarmujúce, ;e novinári strácajú dôve−
ru verejnosti,“ konštatoval vo svojom
príspevku publicista a vysokoškolský
pedagóg Eduard Chmelár. Pod¾a
aktuálneho sociologického prieskumu
v SR dôveruje tlaèi len 3,6 % èitate¾ov.
V kontexte sa E. Chmelár venoval cen−
zúre a rôznym postupom mocenských
orgánov voèi médiám v historickom
vývoji. Z neho vyplynulo, ;e Slovensko
nemá tradíciu zvláda komunikáciu
medzi novinármi a politikmi na demo−
kratickej úrovni – isté náznaky boli iba
v období atmosféry uvo¾nenia v prvej
polovici 60. rokov minulého storoèia.
O aktuálnych formách témy mal ho−
vori taliansky novinár Franco Siddi
tor a publicista Marián Leško. Sú to
dva dôvody: keï novinár nerobí svoju
prácu dobre a keï novinár robí svoju
prácu ve¾mi dobre. Potom u; vo ve¾mi
vá;nom tóne charakterizoval vzah
médií k moci – a naopak – na Sloven−
sku od devädesiatych rokov dodnes.
Novinár v konflikte
s respondentom
a publikom
(generálny tajomník Národnej federá−
cie talianskej tlaèe FNSI). Pre naliehavé
úlohy súvisiace práve s riešením tých−
to problémov v jeho rodnej krajine
(viï SSN k Svetovému... na s. 1) preèí−
tal jeho referát P. Kerlik.
Talianske médiá prechádzajú obdo−
bím hlbokej krízy. Novinári sú pod
znaèným tlakom aby podporovali nie−
len záujmy svojich zamestnávate¾ov,
ale aj politických priate¾ov vydavate¾ov,
ktorí sa pokúšajú prekrucova informá−
cie vo svoj prospech. Proti týmto ten−
denciám, ktoré zaviedla u; predchá−
dzajúca Berlusconiho vláda a v ktorých
v súèasnosti novými návrhmi zákonov
pokraèuje, bojuje práve FNSI.
Predseda vlády Silvio Berlusconi ob−
vinil opozièné noviny, ;e sú voèi ne−
mu predpojaté a vyzval talianske firmy
na bojkot zadávania reklám. Vláda sú−
èasne navrhuje zákon, ktorý zakazuje
zverejòovanie akýchko¾vek informácií
získaných pri nariadenom odpoèúvaní
telefonických rozhovorov. Pri nedodr−
;aní zákazu zákon predpokladá tvrdé
finanèné postihy a tresty väzenia pre
novinárov i vydavate¾ov.
Najväèšia novinárska organizácia
v Taliansku FNSI (zdru;uje 12 090 no−
vinárov – z toho je vyše 8000 píšucich
– èo je 72 % všetkých aktívnych novi−
nárov) ostro protestuje proti takýmto
tendenciám obmedzujúcim novinár−
sku nezávislos.
Zaujímavo odôvodnil vznik konfliktu
novinára s verejnou mocou komentá−
Jana Segeèová, riadite¾ka Rádia Slo−
vensko, hovorila o spôsoboch komu−
nikácie rozhlasu s verejnosou, ktorú
najmä v poslednom období charakte−
rizuje zvýšená agresivita (!) posluchá−
èov. Tá spôsobuje, ;e okrem profesio−
nálnych daností potrebujú rozhlasoví
reportéri aj osobitnú psychologickú
prípravu a ve¾mi oso;ná je aj výmena
skúseností medzi nimi.
Vo svojom neskoršom vystúpení
hovorila Eva Jaššová najmä o práci
Rady Slovenského rozhlasu.
Novinár
v konflikte záujmov
Niektoré konflikty sú ve¾mi ¾ahko rozo−
znate¾né – ale kde je hranica vedomého
ovplyvòovania novinára, na akej hod−
note? Je to ceruzka s blokom na kon−
ferencii, darèek do hodnoty 20 dolá−
rov (?) èi výlet loïou? Pokus o ovplyv−
nenie kauzy novinárom, keï na jednej
z dvoch zainteresovaných strán vystu−
puje jeho rodinný príslušník? Pomoc
priate¾ovi získa výhodný biznis ten−
5/2010
TÉMA MESIACA
strana 5
ovšetkým etický problém
denèným opisom situácie, hoci bez
úplatku? Tieto a podobné otázky adre−
soval publiku Mike Stone, americký
novinár a právnik, v súèasnosti po−
radca OBSE pre otázky slobody médií
vo Viedni.
Odpovedal pravidlami Reuters: no−
vinár nesmie od svojho zdroja alebo
kontaktnej osoby prija ;iaden dar
(èi peòa;ný, alebo vo forme slu;ieb).
Akceptované sú iba tradièné predme−
ty do výšky primeranej hodnoty – sám
sa však pýtal: ko¾ko je primeraná hod−
nota – a na subjektivite jej posudzo−
vania ilustroval jemnú hranicu tohto
etického problému. Americká profe−
sionálna novinárska organizácia SPJ
prijímanie akýchko¾vek darov odmieta.
O rovnakých problémoch hovoril
èlen Tlaèovej rady NSR, bývalý prezi−
dent Nemeckého zväzu novinárov
Wolfgang Mayer. Pod¾a jeho slov sa
v ;urnalistike vyskytuje viac konfliktov
ako v ktorejko¾vek inej profesii a ani
odborná škola na to budúcich noviná−
rov nedoká;e dobre pripravi. Etické
kódexy síce stanovujú isté medze ko−
nania, ale rozhodujúce sú v;dy osob−
né rozhodnutia.
V ïalšom charakterizoval jednotlivé
vzahové druhy konfliktov aj s pravid−
lami ich riešenia. Hlavnou líniou výko−
nu novinárskej profesie má by snaha
poskytova pravdivé a kvalitné infor−
mácie v súlade s etickými štandardmi
profesie – to odlišuje novinárov od
ostatných profesií, ktoré tie; vyu;íva−
jú ;urnalistické prostriedky.
Novinár v konflikte
so zamestnávate¾om
Psychologické aspekty
konfliktov
Dva odlišné poh¾ady na túto tému po−
skytli auditóriu príspevky zástupcu
zamestnávate¾ov – predsedu Predsta−
venstva vydavate¾stva Petit Press, a. s.,
Alexeja Fulmeka a predsedníèky SSN
Zuzany Krútkej (ktorý v jej zastúpe−
ní preèítal P. Kerlik).
V zásade má novinár a jeho zamest−
návate¾ rovnaké ciele: vytvori pri uspo−
kojovaní práva obèanov na informácie
èo najkvalitnejší produkt. Zamestnáva−
te¾ slušne zarobí a mô;e teda vytvára
novinárom dobré pracovné podmien−
ky. Ale takto jednoducho to nefunguje,
konštatuje Z. Krútka. Zamestnávate¾
èasto neh¾adí v prvom rade na to, aby
recipienti dostali kvalitný produkt
a aby tí, ktorí kvalitný produkt vytvá−
rajú, boli tie; spokojní. Potrebuje pre−
dovšetkým uspokoji svojich akcioná−
rov a vysoká kvalita produktu nebýva
v;dy garanciou dobrej sledovanosti,
predajnosti a teda zisku.
Prednos dostávajú nedoukovia bez
vzahu k profesii, ktorí bezostyšne vy−
krádajú materiály kolegov a internet
pova;ujú za svoju osobnú bezplatnú
tlaèovú agentúru, prièom im èasto ani
nenapadne overi si u iného nezávis−
lého zdroja pravdivos prebratých
údajov.
JUDr. Štefan Hec, ktorý poskytuje
právne rady èlenom syndikátu, zatrie−
dil problémy, s ktorými sa naòho no−
vinári obracajú. takto: nevyplatené,
meškajúce a nedôstojné honoráre,
flagrantné porušovanie autorských
práv a vazalské postavenie novinára
voèi médiu.
Zatia¾ sú konflikty medzi novinármi
a ich zamestnávate¾mi najmä v polohe
potenciálnej alebo ide o menšie kon−
flikty jednotlivcov, v ktorých novinár
v;dy ahá za kratší koniec. V závere
príspevku Z. Krútka však v mene SSN
upozoròuje, ;e ak zamestnávatelia
nebudú ústretoví myšlienke spoloèné−
ho systémového riešenia formou do−
hôd, sociálne napätie, ktoré tu je, mô−
;e prerás do skutoèného sociálneho
konfliktu.
Ak sa ka;dý bude stara len o seba,
nebudeme spoloènosou otvorených
kultúr, povedal hneï v úvode svojho
príspevku sociológ Dušan Ondrušek
a pokraèoval: musíme preto diskutova
otvorene a vymieòa si názory. Zodpo−
vednos novinára je v tomto kontexte
ve¾ká – priznáva svoje meno a mô;e
Novinár v konflikte
s hnutiami smerujúcimi
svojou èinnos:ou proti
¾udským právam
Sociológ Michal Vašeèka ponúkol
svoje h¾adisko na funkciu médií v boji
proti extrémizmu jeho charakteristi−
kou z politologického i sociologického
poh¾adu. Okrem iného charakterizoval
extrémizmus ako reakciu na znièené
ideály a opísal jeho formy na Slovensku
(od krajnej ¾avice po krajnú pravicu –
ktoré sa však, najmä vplyvom interne−
tovej komunikácie vzájomne prelína−
jú). Jeho rozšírenie a ;ivnú pôdu pod−
poruje pokles obèianskej participácie
v 21. storoèí a strata schopnosti ¾udí
rieši problémy spoloèenskou aktivi−
tou. Novinári majú v tomto type kon−
fliktu obrovskú zodpovednos, ktorú
by mali rieši metódou „konštrukcie
reality“.
O konfrontáciu slobody tlaèe s ¾ud−
skými právami v maïarských pod−
mienkach sa pokúsila viceprezidentka
Asociácie maïarských novinárov
Judit Acsay. Na príkladoch interne−
by aj adresne postihnutý. V ïalšom
vyvracal pä mýtov okolo konfliktov.
Z jeho výkladu vyplynulo, ;e konflikty
nielen;e sú legitímne a netreba ich eli−
minova, nie sú ani dôsledkom komu−
nikaèných zlyhaní. Novinári nie sú
nestrannými pozorovate¾mi, lebo sú
skôr èi neskôr vtiahnutí do konfliktu –
mali by sa však v;dy usilova o vyvá−
;ený poh¾ad. A neplatí ani, ;e v kon−
flikte musí by niekto v;dy porazený,
;e ak sa jednej strane darí, je to na
úkor druhej. Ako povedal D. Ondru−
šek, „koláè“ sa mô;e rozšíri...
Etický kódex ako radca
v konfliktných situáciách
tových portálov otvorene vyjadrujú−
cich nenávis proti „cigánom“, štva−
vých súkromných rádií, popierania
holokaustu i vykres¾ovania Slovenska
ako nepriate¾ského štátu v niektorých
tlaèených médiách poukázala aj na
neschopnos etickej rady rieši tieto
problémy. Odstraòova podobné kon−
flikty nepomáha ani politický a finanè−
ný tlak na verejnoprávnu televíziu.
Verejnos prestáva dôverova mé−
diám, preto;e sa im nedostatoène darí
odkrýva korupciu èi skrytú spoluprá−
cu politických strán s finanènými sku−
pinami. Oblas vládou utajovaných
skutoèností, ktorá tomu bráni, sa stá−
va d;ung¾ou, v ktorej sa nik nevyzná:
napr. len lehota utajovania niektorých
z nich osciluje medzi 5 a 90 rokmi.
Konštatovaním, ;e kým v roku 1992
si 45 % ;urnalistov myslelo, ;e slobo−
da tlaèe a tým aj ochrana ¾udských práv
nemá limity, dnes si to myslí u; len
27 %, uzavrela svoj príspevok J. Acsay.
Karel I. Dvoøák s ïalšími èlenmi SSN
Jánom Fülem a Jánom Sandom mali
za úlohu predstavi aktualizáciu Etic−
kého kódexu SSN a osvetli jej dôvody.
Ján Füle najprv v historickom exkur−
ze prekvapivo konštatoval nadèaso−
vos „starých“ kódexov, nedostatkom
ktorých je iba to, ;e nezahrnujú mo−
derné prostriedky komunikácie.
Po tom, èo K. I. Dvoøák i J. Sand
predostreli aktualizovanú verziu Etic−
kého kódexu (ktorá postupne vzniká
v príprave na 9. snem SSN) sa rozprú−
dila diskusia, ktorej podstatným zna−
kom bola po;iadavka, aby syndikát
inicioval takú diskusiu o kódexe, do
ktorej by sa zapojili k¾úèové osobnosti
slovenskej ;urnalistiky, neèlenovia SSN
i vydavatelia. Jej výsledkom by mal by
text akceptovaný všetkými ;urnalis−
tami na Slovensku bez oh¾adu na ich
profesionálne zaradenie, príslušnos
k novinárskej organizácii èi názorovú
orientáciu.
Milan Èernák
Foto Nina Turèanová
strana 6
Májová GLOSA
Jána
Sanda
V
Glosa!?
Slovo na okraj!?
Poznámka
na margo!?
šetky tieto „krátke $ánre publicisti−
ky racionálneho a emocionálneho
typu“ – prepáète mi tento úvod prosím
– nabádajú autora na jedno. Zamyslie+
sa nad aktuálnou udalos+ou, ovplyvòu−
júcou chod spoloènosti a napísa+ k nej
svoj názor, vyjadri+ stanovisko, zauva−
$ova+ o jej hodnote pre ïalší vývoj spo−
loènosti...
O máji ako o mesiaci lásky a rozkvit−
nutých èarovných èerešniach sa ka$dý
rok zaplnia celé stohy popísaného pa−
piera. Glosátori aspoò na chví¾u zabud−
nú na hospodársku krízu, na unikajúcu
ropu, na màtve obete atentátov a na
predvolebné prognózy. O láske ale zaè−
nú písa+ ako o vlastnosti národohos−
podárskej (všimnite si pô$ièku Grécku
z lásky k euru). Politici v snahe zabodo−
va+ sa idú potrha+ vo vyhláseniach za
a proti. Akoby všetci rozumeli hrubé−
mu produktu, inflácii, deflácii, nútenej
správe a krachu, ba aj hodnote „pépépé
projektov“.
Málokto si všimne, $e všetky horúce
témy si $iadajú novinára (alebo novi−
nárku), ktorý obstojí v konflikte s reali−
tou – tou aktuálnou a akútnou, priná−
šajúcou nielen honorár, ale najmä sta−
rosti. Starosti s ohlasmi na ich tvorbu.
Odbornú, èítavú a vyjadrujúcu presné
pochopenie dôsledkov ka$dej udalosti.
A tak sa máj, lásky èas zaèína meni+ na
mesiac plný všetkého mo$ného, len nie
sladkých bozkov pod èerešòou...
A tak, ako sa parí$sky „most lásky“
ovešaný visacími zámkami za¾úbencov,
(kvôli poškodzovaniu pamiatkového
objektu) musí od nich oslobodi+ – pre−
vesia ich na chystaný „$elezný strom“
– tak by mohli konèi+ aj májové glosy.
Máme však pre ne dos+ náhradného
miesta v našich novinách?
VÝZVA
V minulom èísle ste našli vlo;ený
dotazník prieskumu novinárskej
profesie. Mo;no ste si v prvej chvíli
nenašli èas na jeho vyplnenie,
a potom ste na to zabudli.
Neváhajte
a vrá:te nám ho vyplnený!
Formulár nájdete aj na webovej
stránke www.ssn.sk a mô;ete
ho zasla elektronicky.
Pomô;ete tým zlepši stav
mediálneho prostredia na Slovensku,
pomô;ete aj sebe.
5/2010
GLOSA & AKTUALITY
Brno bez slovenského tisku
V padesátých letech, jak si pamatuji,
se v Brnì na Èeské ulici v knihkupectví
Barviè−Novotný originální slovenská
literatura krèila v nejni;ší pøíèce. Slo−
váci byli podceòováni èi pøehlí;eni.
Dnes ji nenajdete vùbec nikde.
V knihovnách jsou pouze pøeklady,
aèkoli v Brnì studuje tisíce studentù
slovenské národnosti. Po r. 1989 bylo
mo;no dostat ve stáncích nìkolik
slovenských deníkù, po rozdìlení
a po vstupu do EU jejich poèet klesl
a; k nule. Èítárny dvou nejvìtších
brnìnských knihoven – tedy vìdecké
Moravské zemské a lidové Mahenovy
knihovny – a; do konce minulého ro−
ku nabízely ze Slovenska pouze jedi−
ný deník SME. V Mahenovì knihovnì
pøiznali, ;e ho nekupovali, dostávali
ho zdarma, a letos jim u; nedochází.
V Moravské zemské si té; nepøeètete
nic. Svým ètenáøùm nabídli, aby je
èetli prostøednictvím jejich databáze
Library PressDisplay. Chcete−li si
pokazit oèi a pokusit se o to jako já,
najdete tam ze Slovenska pouze SME
a ÚJ Szó. Tyto pøístupy svìdèí nejen
o zhoršujících se vztazích po rozdì−
lení, zkresleném pohledu na sloven−
skou realitu, ale i o nezájmu v Brnì
studujících slovenských studentù
o svou vlast.
Ludmila Sýkorová
èlenka SSN
Mladí reportéri nielen
píšu, ale aj sami zasahujú
Prednášky o recyklácii pre sninských
škôlkarov, vyzbieranie vyše stovky
vriec odpadu v okolí Liptovskej Mary
èi meranie hluènosti dopravy v Marti−
ne – takéto aktivity študentov zapo−
jených do programu Mladí reportéri
pre ;ivotné prostredie presahujú hra−
nice školských lavíc. Študenti trinás−
tich škôl z celého Slovenska si tento
rok vyskúšali, aké je to by noviná−
rom. A nielen to – mnohí z nich sa
rozhodli prírode vo svojom okolí aj
vlastnoruène pomôc.
Za posledných šestnás rokov za−
ujal vzdelávací program Young Repor−
ters for the Environment stovky štu−
dentov v 21 krajinách sveta. V tomto
školskom roku sa k nim po prvý raz
pridali aj slovenskí stredoškoláci.
„Vyzbrojení“ elévskym novinárskym
preukazom vlastnoruène podpísa−
ným predsedníèkou SSN sa vydali do
terénu, aby zmapovali environmen−
tálne problémy vo svojom regióne.
Mnohí si takto vôbec po prvýkrát
mohli vyskúša novinárèinu na vlast−
nej ko;i.
„Be;ní novinári o ;ivotnom pros−
tredí iba informujú alebo kritizujú
jeho stav. Mladí reportéri sa sna;ia
nájs riešenia,“ vysvet¾uje Henny
Kromhout, zástupca medzinárodnej
Nadácie pre environmentálne vzdelá−
vanie, ktorá program zalo;ila.
Študentské projekty sú rôzne, po−
dobne ako spôsob, ktorým informujú
o svojich zisteniach. Kým Prešovèa−
nov trápi prehustená doprava, v Ban−
skej Štiavnici sa hovorí o smrekových
monokultúrach. Zatia¾ èo novobanskí
študenti informovali o potrebe spra−
covania nepou;itých lieèiv svojich
spolu;iakov, nádejní novinári z Lip−
tovského Mikuláša si vykasali rukávy
a okrem prípravy reportá;e aj upra−
tali èas èiernych skládok vo svojom
okolí.
„Environmentálne problémy sa
týkajú hlavne nás mladých,“ píše
tretiaèka na gymnáziu v Novej Bani
Al;beta Škvarková. „Práve na nás
zále;í èi spravíme prvý krok. Preto
sa oplatí venova tejto problematike
vo¾ný èas a apelova na našu generá−
ciu, aby neostala ¾ahostajná.“
Partnermi programu sú SSN a Fa−
kulta masmédií Bratislavskej vysokej
školy práva, finanène ho podporuje
nadácia Deutsche Bundesstiftung
Umwelt.
Zuzana Límová
koordinátorka
Študenti
z Novej Bane
v uliciach
zis+ujú, èo
¾udia vedia
o liekoch
po expiraènej
dobe.
Foto mladí
reportéri
Nová Baòa
Médiá v Európe
Kultúra slobody informácií
má podporu OBSE
Nová splnomocnenkyòa OBSE pre
slobodu médií Dunja Mijatoviæová
(vo funkcii je od polovice marca) na
svojom prvom verejnom vystúpení
v Nemecku pri príle;itosti Svetového
dòa slobody tlaèe
predstavila v Berlíne
príruèku pre noviná−
rov o prístupe k in−
formáciám vlády
a verejných inštitú−
cií. Cie¾om publiká−
cie je zdôrazni vý−
znam práva na slobodné informácie
v povedomí ;urnalistov, politikov
i verejnosti.
Splnomocnenkyòa prejavila vô¾u
ne¾utova ;iadnu námahu v boji za
slobodu médií. „Podporova kultúru
slobody informácií v medzinárodnom
meradle je úèinný prostriedok ako
dosiahnu transparentnejšie konanie
vlád a podporova investigatívnu ;ur−
nalistiku. To budem èlenským štátom
OBSE neustále pripomína,“ povedala
D. Mijatoviæová.
Publikácia, ktorá vyšla s podporou
viacerých medzinárodných inštitúcií
a OBSE, poskytuje novinárom a blo−
gerom dvadsa jednoduchých tipov,
ako uplatòova svoje právo na infor−
mácie ako investigatívny prostriedok
v 45 štátoch OBSE a rovnako v USA
a Kanade. (na www.legalleaks.info)
n−onst
Ringier a Springer
idú spoloène
Ako uvádza mesaèník M vo svojom
aprílovom èísle, dva z najväèších
európskych vydavate¾ských domov
spájajú v strednej a východnej Európe
svoje aktivity. Ringier AG Zürich
a Axel Springer AG, Berlín zakladajú
novú spoloènos, v ktorej bude ma
ka;dý z nich 50−percentný podiel.
Axel Springer prináša so sebou dcér−
ske spoloènosti v Po¾sku, Èesku
a Maïarsku, Ringier rovnako v Èesku,
Maïarsku, v Srbsku a na Slovensku.
Budujú si tak silnú pozíciu s viac ako
sto titulmi printových médií a vyše
70 on−line ponukami, èím sa stávajú
jedným z najsilnejších mediálnych
hráèov na tomto teritóriu. Vo sfére
bulváru a èasopisov budú jednoznaè−
ne na prvej pozícii.
Na èele správnej rady bude doteraj−
ší prezident Axel Springer Internatio−
nal Ralph Büchi a obe zakladate¾ské
spoloènosti v nej budú ma po dvoch
zástupcoch. Riadite¾om spoloèného
podniku bude Florian Fels (dosia¾ CEO
Central Europe z Ringieru).
Transakciu musí ešte schváli proti−
monopolný úrad.
Milan Bílek
5/2010 SLOVENÈINA & SÚ%A&E
V trinástej komnate
slovenèiny
Z Eurovey
k Andrei
V jazykovej poradni Jazykovedného
ústavu ¼. Štúra SAV èasto dostávame
otázky na skloòovanie mena Andrea
èi zemepisného názvu Nikaragua.
Ide o slová, ktoré svojím zakonèením
na −ea, resp. −ua nezodpovedajú za−
konèeniu slov zaèlenených do vzoru
/ena ani ulica. Neistotu vzbudzuje
najmä tvar genitívu, datívu (idem
k Andree/Andrei) èi lokálu (v Nika−
ragui/Nikarague) jednotného èísla.
Morfológia slovenského jazyka (1966)
v rámci vzoru /ena uvádza pri sklo−
òovaní v datíve a lokáli jednotného
èísla ešte osobitné prípony od slova
idea: /en−e, ide−i; (o) /en−e, ide−i.
Celé skloòovanie podstatného mena
idea je takéto: idea – (od) idey, idei,
ideu, (o) idei, ideou. To znamená, ;e
v genitíve jednotného èísla je tak ako
pri vzore /ena prípona −y, kým v da−
tíve a lokáli jednotného èísla je prí−
pona −i. Takto skloòujeme aj slovo
orchidea, mená Andrea, Lea i názov
Kórea. ]enské podstatné mená cu−
dzieho pôvodu zakonèené na samo−
hláskovú skupinu −oa,−ua, napr. aloa,
Nikaragua, majú v genitíve jednotné−
ho èísla takisto príponu −y (listy aloy,
obyvate¾stvo Nikaraguy), ale v datí−
ve a lokáli majú príponu −e: priblí/iA
sa k aloe, v Nikarague. Ide tu teda
o dôsledné skloòovanie pod¾a vzoru
/ena.
V slovenèine máme ve¾ký poèet
slov cudzieho pôvodu zakonèených
na −ia, ktoré sa skloòujú pod¾a vzoru
ulica: funkcia – (od) funkcie, funkcii,
funkciu, (o) funkcii, funkciou. Tieto
slová nemajú na konci dvojhlásku ia,
ale samohláskovú skupinu ia, ktorá je
dvojslabièná. Z toho vyplýva, ;e v da−
tíve a lokáli mno;ného èísla majú dlhé
pádové prípony −ám, −ách: funkcie –
(bez) funkcií, funkciám, (vo) fun−
kciách. Pod¾a vzoru ulica skloòujeme
i cudzie slová zakonèené na −ya,
napr. harpya, Líbya.
K cudzím slovám zakonèeným na
−ea najnovšie pribudol názov brati−
slavskej nábre;nej štvrte Eurovea,
ktorý sa v jazykovej praxi ojedinele
vyskytuje v nesklonnej podobe: 50
metrov od Eurovea, prenájom bytu
oproti Eurovea, reklamná kampaò
na byty v Eurovea. Aj názov Eurovea
sa skloòuje ako ostatné slová na −ea.
Správne teda má by: 50 metrov
od Eurovey, prenájom bytu oproti
Eurovei, reklamná kampaò na byty
v Eurovei.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav ¼. Štúra SAV
strana 7
Novinárska sú#a"
Literárneho fondu 2009
Ceny
Kategória publicistika
tlaè: cena nebola udelená
rozhlas: Táòa Kusá – Parnas Ho−
mér: Ílias: – 1. a 2. èas èítania Iliady,
Komentár 7 (záznam z priameho pre−
nosu na Medzinárodnom kni;nom
ve¾trhu Bibliotéka 2009), Komentár 3
– Mu;i v Iliade (SRo – Rádio Devín).
televízia: Dušan Karolyi – Štyri
svine pre pána premiéra (TV Markí−
za), Nutná obrana (TV Markíza),
Daòový megapodvod (TV Markíza).
Kategória spravodajstvo
tlaè: cena nebola udelená
rozhlas: Jaroslav Barborák –
Peripetie „slovenského“ druhého dô−
chodkového piliera – séria príspevkov
televízia: Andrea Šprochová –
Cern 1 – 3 (TV Markíza)
tlaèové agentúry: cena neudelená
Kategória novinárska fotografia
Tomáš Benedikoviè – Postup
do Afriky (SITA, Pravda, Hospodárske
noviny).
Prémie
Kategória publicistika
tlaè: Beáta Hybáèková, Peter
Kubínyi, Lucia Laczkó
rozhlas: Ján Bábik, Jozefína Miko−
vínyová, Ivica Ruttkayová, Iveta
Vaculová
televízia: Andrej Gajdošík,
Henrich Krejèa, Ján Pasiar
Kategória spravodajstvo
tlaè: prémia nebola udelená
rozhlas: Lucia Virostková, Linda
Nagyová
televízia: Iveta Kováèiková, Lucia
Schusterová, Marek Vnenèák
tlaèové agentúry: Danka Capáková
Kategória novinárska fotografia
Tomáš Halász, Michal Burza.
(tsè)
Jubileum Štúrovho pera
Cena SSN gymnáziu v @eliezovciach
V dòoch 23. a 24. apríla 2010 sa
uskutoènilo vyhodnotenie jubilejné−
ho 15. roèníka celoslovenskej novi−
nárskej súa;e stredoškolákov a vyso−
koškolákov Štúrovo pero 2009 v rámci
XXIV. roèníka Štúrovho Zvolena. Túto
jedineènú celoslovenskú novinársku
súa; organizuje Krajská kni;nica
¼udovíta Štúra vo Zvolene a SSN sa na
nej spolu s radom ïalších sponzorov
a spolupracujúcich inštitúcií podie¾a.
Za pätnás rokov existencie súa;e
sa na nej zúèastnilo viac ako 1 900
úèastníkov, 930 stredoškolských èaso−
pisov a 55 vysokoškolských. Na ;iad−
nom z doterajších roèníkov nechýba−
li èasopisy Gymlet z Martina, Veget
z Trenèína, Starý blesk a Nový blesk
z Trnavy, Špendlík zo Seèoviec.
Súa;né práce hodnotili štyri poro−
ty, zostavené z vysokoškolských pe−
dagógov a profesionálnych novinárov:
v tomto roèníku posudzovali 72 stre−
doškolských a 6 vysokoškolských èa−
sopisov, príspevky 52 stredoškolákov
a 19 vysokoškolákov jednotlivcov. Ce−
na, ktorú ude¾uje v súa;i SSN, putuje
tohto roku do ]eliezoviec. Školskému
èasopisu Gympress ju prisúdila porota
za „dlhodobo vyrovnanú úroveò, in−
venciu a dobré tematické zameranie“.
Najvyššie ocenenie, Zlaté Štúrovo
pero – spojené s nezávideniahodnou
cenou úèasti na vojenskom tábore
pre;itia – získali vrábelskí gymnazisti,
tvorcovia èasopisu [ahák (na foto−
grafii s porotcom Pavlom Vitkom –
v¾avo a pedagogièkou Bla;enou Val−
kovou – vpravo). Osobitosou tohto
roèníka, ktorý pod¾a porotcov pokra−
èoval v trende zvyšovania kvality prí−
spevkov, bolo pozvanie viacerých
laureátov do centra EÚ Bruselu, ktoré
sprostredkoval europoslanec a pred−
seda Banskobystrického samospráv−
neho kraja Vladimír Maòka, pod zá−
štitou ktorého sa vydarené podujatie
uskutoènilo.
mbè
Foto archív kskls
Ceny Nadácie
otvorenej spoloènosti
Výsledky súa;e Novinárska cena
2009 vyhlásené dòa 22. apríla 2010:
Najlepšia reportáJ v printových
médiách: Andrej Bán – Deti z foto−
grafie (.tý$deò)
Najlepšia rozhlasová reportáJ:
Alena Taranová – séria Detské domo−
vy – továrne na bezdomovcov (Rádio
Expres)
Najlepšia televízna reportáJ:
Andrea Paulínyová – Novodobé
otroctvo (TV Markíza)
Najlepší rozhovor v printových
médiách: Kristína Magdolenová, Jar−
mila Vaòová – Kveta Berkyová: Chcem,
aby v kostole ved¾a mòa sedela „biela“
$ena (Rómska tlaèová agentúra)
Najlepší rozhovor, beseda, dis−
kusia v elektronických médiách:
Porota sa rozhodla cenu neudeli
Najlepší regionálne publikovaný
príspevok: Peter Martinák – Opuste−
né nehnute¾nosti, Realitné otázniky
(Trenèan)
Najlepší regionálne odvysielaný
príspevok: Vanda Tuchyòová –
Tvrdošínske noviny zneu$ívajú verejné
peniaze na budovanie kultu osobnosti
primátora (Rádio Regina B. Bystrica)
Najlepší analyticko−investiga−
tívny príspevok v printových
médiách: Gabriel Beer – séria Sanit−
kový tender (Trend)
Najlepší analyticko−investiga−
tívny príspevok v elektronických
médiách: Róbert Adamec – séria
Prezumpcia viny? (TV Markíza)
Najlepší komentár a krátky pub−
licistický príspevok v printových
médiách: Michal Havran ml. – Zabi−
te ich všetkých, Boh si svojich rozpo−
zná (jetotak.sk)
Najlepšia novinárska fotografia:
Andrej Bán – séria Gruzínski uteèenci
z Abcházska (.tý$deò)
Najlepší kreslený vtip, komiks,
karikatúra: Jozef „Danglár“ Gertli –
séria karikatúr (Pravda, Yurnál)
Najlepší èlánok publikovaný
na blogu: Janette Maziniová – séria
Rómovia – kultúra a mentalita
(maziniova.blog.sme.sk)
Cena British Council za podporu
medzikultúrneho dialógu:
Andrej Bán – Deti z fotografie, séria
Rómovia (spoluautor Jozef Majchrák)
(.tý$deò)
Cena ZdruJenia vydavate¾ov
periodickej tlaèe Slovenska:
Katarína Ragáèová – séria Kauza
emisie (SME); Kristián Slovák – séria
Kauza emisie (TREND)
Cena otvorenej spoloènosti:
Róbert Adamec – Géniovia alebo pod−
vodníci (TV Markíza); Mária Miháliko−
vá, Zuzana Petková – séria Diplomy
z Trenèianskej univerzity (Pravda).
tlaèová správa nos
strana 8
Celo"ivotné
vzdelávanie – seminár
Novinár
a zmeny Lisabonskej zmluvy
26. mája 2010
v Dome novinárov
V èom spoèíva modernizácia EÚ?
Potreby dneška si vy'iadali zmeny
v zakladajúcich zmluvách EÚ,
priniesla ich Lisabonská zmluva.
Lisabonská zmluva platí presne pol
roka (od 1. 12. 2009), tak;e je najvyš−
ší èas dôkladne si naštudova, èím nás
zaväzuje a ako formuluje naše èlenské
práva. Novinár pracujúci vo verejnom
záujme musí nové pravidlá ovláda,
preto Slovenský syndikát novinárov
spolu so Zastúpením Európskej ko−
misie organizujú tematický seminár.
Záväzky a benefity vyplývajúce pre SR
z Lisabonskej zmluvy predstaví
Andrea Elscheková−Matisová, vedúca
Zastúpenia Európskej komisie na Slo−
vensku. Vladimír Šucha, riadite¾ EK
pre kultúru, multilingvizmus a komu−
nikáciu, vysvetlí úlohy a pôsobenie EK
v oblasti kultúry, vzdelávania a médií.
Seminár je bez úèastníckeho po−
platku, pre vašu úèas je rozhodujúce,
èi chcete by informovaní!
nt
SPRAVODAJSTVO
Stretneme sa v Senici
„U$ sa to varí, u$ sa to peèie,
poznaète si termín,
nech vám Senica neuteèie!“
Klub Regionálnej a podnikovej tlaèe
pri SSN v Bratislave v spolupráci s re−
dakciou Naša Senica pre vás pripra−
vujú u; 38. celoslovenské stretnutie
redaktorov podnikovej a regionálnej
tlaèe v Senici v dòoch 17.–19. jú−
na 2010. Ubytovanie je zabezpeèe−
né v penzióne ATLAS, ]eleznièná
ulica (v zrekonštruovanom objekte
bývalých kasární).
Záväzné prihlášky na e−mailovej
adrese: [email protected],
tel./fax: 036/638 2086. Úèastnícky
poplatok pre èlenov SSN (treba sa
preukáza platným preukazom)
je 18 , pre neèlenov 23 .
Nezabudnite si so sebou prinies
svoje noviny a plný batoh dobrej nála−
dy. S prihláškami neotá¾ajte! Zúèastni
sa mô;e len obmedzený poèet zá−
ujemcov.
Z programu stretnutia prezradíme
aspoò prehliadku Sobotiša s pozo−
statkami po Habánoch, èi návštevu
hradu Branè. Úvodný veèer sa pone−
sie v záhoráckom duchu „Vitajte na
Záhorí alebo Jak nám zobák naros−
teu“. S predstavite¾mi mesta Senica
sa stretneme na tlaèovej konferencii
priamo na radnici. V programe samo−
zrejme nechýba ani súa; Novinár/
Novinárka roka 2010. Na sobotu
dopoludnia je pripravená úèas na
oficiálnom otvorení golfového ihriska.
Bli;šie informácie získate na
tel. è. 036/638 2086, 0905 241 329.
–r–
Blaho"eláme
jubilantom
1. 6. 1945
3. 6. 1940
3. 6. 1955
4. 6. 1930
6. 6. 1950
7. 6. 1955
8. 6. 1950
12. 6. 1955
13. 6. 1950
13. 6. 1950
13. 6. 1925
14. 6. 1950
14. 6. 1955
18. 6. 1940
19. 6. 1955
25. 6. 1925
27. 6. 1925
28. 6. 1940
29. 6. 1940
29. 6. 1960
Preèo sú novinárske
odbory dôle"ité
Pred mesiacom sme na tomto mieste
priniesli informáciu o dohode, týkajú−
cej sa honorárov za textové príspevky
vo¾ných novinárov, ktorú s vydavate¾−
mi vyrokovala odborová organizácia
nemeckých novinárov. V najnovšom
èísle (4/2010) ich mesaèník M – Men−
schen machen Medien u; prináša prvé
skúsenosti, ako sa nová smernica
uplatòuje. Samozrejme – nie jedno−
znaène. Väèšina vydavate¾ov ju bez
problémov plní, niektorí svojich auto−
rov sami upozoròujú (!) na zvýhod−
nené tarify. Mesaèník však pranieruje
aj prvých neplnièov. Konkrétne denník
Frankenpost z Hofu, ktorý sa dvom
svojim dlhoroèným externým spolu−
pracovníkom „poïakoval za ïalšiu
spoluprácu“ – lebo sa odvá;ili vy;a−
dova nové honoráre.
Podstatná však je výzva, ktorú od−
bory adresujú poškodeným noviná−
rom: informujte nás, ozvite sa všetci,
ktorí máte problém s výplatou dohod−
nutých honorárov, budeme chráni
mbè
vaše záujmy!
5/2010
Fedor Mikoviè, Sliaè
Viliam Apfel, Bratislava
Vladimír Vinkler, Bojná
Miroslav Ruttkay, Vrútky
Peter Hrabinský,
Savid, Košice
Dénes Száraz, Castrum
novum, Nové Zámky
Tatiana Šíserová,
Savid, Košice
Peter Púchy,
STV, Banská Bystrica
Zuzana Muthová,
Pova;ská Bystrica
¼udmila Grodovská,
Bratislava
Jozef Šukal, Bratislava
Jaroslav Balocký,
publicista, Trenèín
Dušan Guzi,
publicista, Prešov
Rudolf Zelenay, Bratislava
Viera Košálová,
STV, Bratislava
Eva Virsíková, Bratislava
Ján Mièátek, Nitra
Edita Greschnerová, Košice
Irén Gémesi, Bratislava
Katarína Jošticová,
vo¾ná novinárka, Bratislava
Opustil naše rady
12. 5. 2010
Ján Èaèko (88 r.)
Prispeli
na Sociálny fond SSN
Pivo bolo na výstave
Regionálna organizácia Slovenského
syndikátu novinárov (RO SSN)
v Prešove bola spoluorganizátorom
aj XVI. roèníka medzinárodnej súa;e
kresleného humoru na tému pivo
pod názvom Zlatý súdok 2010.
Jej zakladate¾om je èlen RO SSN
prešovský karikaturista Fedor Vico.
Výstavu ocenených a vybraných prác
mohla vidie verejnos od 1. apríla
do 2. mája v Šarišskej galérii v Prešo−
ve. Ve¾ká cena Zlatý súdok 2010 pri−
padla Olegovi Šukovi z Košíc. Porota
na èele s bulharským karikaturistom
Valentinom Georgievom, ktorý získal
Grand Prix Zlatý súdok 2009, vybera−
la v tomto roku dovedna z 574 prác
od 208 autorov zo 40 štátov.
Laureátom ceny RO SSN sa stal
dlhoroèný úèastník tejto súa;e Bøe−
tislav Kovaøík (ÈR), ktorého karikatú−
ru reprodukujeme.
(jj)
Ladislav Pilz
8
Jozef Sedlák
10
Ján Nemec
10
Róbert Almási
3
Jana Veselská
5
Martin Babarík
3
Ladislav Salinka
5
Tibor Michal
3
Jarmila Šimunièová 3
¼ubomír Maláèek
8
Alica Gágyorová
3
Jana Segeèová
8
Jozef Hulla
3
Viera Vojtková
3
Norbet Gašaj
3
Ján Jacoš
3
Nora Baráthová
3
¼udmila Netíková
3
Dušan Barbuš
3
Július Rybanský
3
Mesaèník. Vydáva Slovenský syndikát novinárov (majite¾), ]upné nám. 7, 815 68 Bratislava, IÈO 00178501.
Telefón 02 544 35 071, fax 02 544 32 438, e−mail [email protected], internet www.ssn.sk Redakèná rada:
Z. Krútka (predsedníèka), T. Èorná, K. Grosmannová, M. Nemèeková, J. Sand, ¼. Surkošová. Editor M. Èernák.
Distribúcia: bezplatne pre èlenov SSN; objednávky – roèné predplatné 8,16 vrát. DPH (246 Sk). Príspevky ne−
honorujeme. Registraèné èíslo MK SR EV 3598/09. Predtlaèová príprava Helondia, s. r. o. Tlaè Print Hall, s. r. o.
Uzávierka tohto èísla bola 13. mája 2010.
Najbli;šie èíslo vyjde 18. júna 2010.
Download

5 - Slovenský syndikát novinárov