3
Aktuálna téma:
Spolupráca s ukrajinskými
Nové knihy
Mediaregion s. 4, 5 novinármi
s. 2 èlenov SSN
Z histórie slova
s. 6 moderátor s. 7
2012
Leto na krku
M
odrý kvietok èakanka, tak nás
o òom uèili v škole pridávajúc
verše ¼udmily Podjavorinskej. Keby
pracovala v syndikáte, mohli by* o nás!
Aj my sa tu u# pomaly premieòame
na èakanky... Na certifikát z vyúètova−
nia prvej splátky za Mediaregion sme
si poèkali bezmála pä* mesiacov a na
vyplatenie peòazí èakáme ïalej sledu−
júc, ako sa nám kopia faktúry. Dno
sme ešte nedosiahli, ja však tvrdím, #e
staèí, ak sme dva centimetre pod hladi−
nou... Hlbšie nás tlaèí aj fakt, #e niekto−
rí neplatia nám, posúvame sa do dru−
hotnej platobnej neschopnosti, a vôbec
ma neuspokojuje tvrdenie, #e tento jav
sa momentálne na Slovensku rozmáha.
Navyše, èoskoro máme leto na krku,
v júli sa všetci rozutekajú na dovolenky
a všetko bude ešte zlo#itejšie.
V tom èase u# bude Mediaregion len
#ivou spomienkou, Viedeò projekt cez−
hraniènej spolupráce k 30. júnu 2012
zastavila. Preèo, zistíte, keï si pozriete
ïalšie stránky Fórumu. Zato asi bude−
me múdrejší, mali by sme vedie*, aký je
záujem študentov o Akadémiu médií.
Ak sa bude dari* škole, malo by sa lep−
šie vodi* aj nám.
Ale aby to nevyzeralo, #e sa len
pomaly meníme na èakanky... 9ivot sa
nezastavil. V polovici júna sa zúèast−
ním na výroènom stretnutí Európskej
federácie novinárov v talianskom Ber−
game. Ako naznaèilo u# vlaòajšie stret−
nutie v Belehrade, má sa hovori* o osa−
mostatnení EFJ. Do uzávierky tohto
èísla však èerstvejšie informácie ma*
nebudeme. Spolu s Katarínou Èi#mári−
kovou a Michalom Frankom sme prijali
pozvanie do U#horodu, tamojší novi−
nári chcú s nami spolupracova*, my sa
tomu nebránime, naopak. Pravdou je,
#e na tento kus sveta za východnými
hranicami sme zabudli. Akoby za nimi
nebolo niè...
Spolu s Katkou Èi#márikovou sme
vyhodnocovali aj novinársku sú*a#
SSN vo východoslovenskom regióne.
Bolo èo hodnoti*, dvestodesa* prác!
Dávno sa mi do rúk nedostala takáto
rozsiahla vzorka novinárskych diel.
Niektoré asi autori do sú*a#e prihlásili
omylom, väèšina však spåòala kritériá
„slušnej novinárèiny“, èo však nezna−
mená, #e ka#dý slušný novinársky vý−
tvor si zaslú#i cenu. Mal by by* samo−
zrejmos*ou. Najviac ma však udivilo,
#e sa do sú*a#e prihlásili iba traja foto−
grafi. Vymazal digitál v rukách píšu−
cich novinárov z dejín #urnalistiky celú
jednu profesijnú kategóriu? Ak áno,
ktorá bude ïalšia?
Peter Kubínyi
predseda SSN
DVOJMESAÈNÍK SLOVENSKÉHO SYNDIKÁTU NOVINÁROV
Vzh¾adom na dvojmesaènú periodici−
tu vychádzania Fórumu sú mnohé
úlohy (prijaté na zasadnutí Predsta−
venstva SSN 17. apríla 2012) u' spl−
nené alebo sa situácia znaène zmeni−
la (napr. okolo Mediaregionu). Preto
sa mi táto informácia o jeho progra−
me a záveroch nepíše jednoducho.
Tak ako je to v posledných mesia−
coch pravidlom, stredobodom pozor−
nosti boli ekonomické otázky. Pred−
seda SSN Peter Kubinyi informoval
o aktuálnom stave (trochu pomohol
výber èlenského na rok 2012), ale
i tak záväzky prevyšovali poh¾adávky
takmer o 10 000 eur; podarilo sa pre−
naja3 priestory na prízemí Domu no−
vinárov aj na 4. poschodí. Bude treba
pripravi3 aj ïalšiu zmluvu s firmou
Šigo, ktorá prevádzkuje reštauráciu
Pulitzer od 1. mája aj v záhrade.
Na úhradu prvej splátky za projekt
Mediaregion èakáme ako na spasenie.
Ale zdá sa, 'e tak skoro spasení ne−
budeme. Zdenko Cho toti' informo−
val, 'e podkladmi, ktoré sme predlo−
'ili na Ministerstvo pôdohospodár−
stva a rozvoja vidieka SR 10. januára
2012, sa príslušná pracovníèka vôbec
nezaoberala. Ujal sa ich a' iný pra−
covník (po'iadal o doplnenie, skon−
troloval ich a u' aj vyhodnotil –
pozn. aut.). Z. Cho mal s ekonómkou
SSN T. Javorkovou zaèa3 spracováva3
podklady na 2. splátku. Za èlena Kon−
trolnej komisie pre projekt Mediare−
gion bol zvolený Daniel Modrovský
(nominant RO SSN Filina), Marta Rù−
'ièková sa èlenstva vzdala.
Na programe bol tie' spôsob vráte−
nia prostriedkov do sociálneho fondu.
K. Grosmannová za sociálnu komisiu
P. Kubinyi informoval, 'e sme po−
'iadali o odlo'enie daòovej povinnos−
ti do 30. júna 2012, preto aktualizáciu
rozpoètu navrhol prelo'i3 na májové
rokovanie P SSN. Po'iadal regionálne
organizácie, aby pomohli skompleti−
zova3 celoroèné vyúètovanie a zaslali
výsledky svojho hospodárenia za rok
2011. V tejto súvislosti informoval,
'e zúètovanie pou'itia 30 % z èlen−
ského za rok 2011, ktoré si RO SSN
po prvýkrát mohli ponecha3 na admi−
nistratívnu prevádzku a vzdelávanie,
zaslali všetci.
predlo'ila splátkový kalendár, P. Kubí−
nyi tlmoèil stanovisko kolégia, 'e niet
dôvodu preèo by sme mali sami me−
dzi sebou uzatvára3 zmluvy. Predsta−
venstvo schválilo uznesenie, 'e splát−
ky sa budú jednotlivo uhrádza3 do
troch dní po získaní refundácie nákla−
dov za Mediaregion.
Hovorilo sa a o novej internetovej
stránke SSN, ktorá bude opä3 len
„naša“ – www.ssn.sk s tým, 'e v júni
by mala by3 spustená naostro. Tu od−
porúèam obèas si na òu kliknú3, u'
by mala fungova3. Prístupové heslá
dostanú aj regióny a aktívne kluby.
V súvislosti s regiónmi sa riešila aj
otázka personálneho obsadenia kan−
celárie v Košiciach. Kancelária 'ije,
napr. vo februári a marci boli príjmy
z tlaèoviek a tlaèových správ takmer
po 600 eur (u' „oèistené“ od DPH).
Katarína Èimáriková
Dòa 29. mája sa konalo ïalšie zasad−
nutie Predstavenstva SSN. Zaoberalo
sa opä3 najmä aktuálnou ekonomic−
kou situáciou. Pod¾a slov predsedu
SSN P. Kubínyiho kritický stav – dru−
hotná platobná neschopnos3 – hrozí
aj naïalej. Vzh¾adom na ukonèenie
projektu Mediaregion (viac na s. 4 – 5)
dochádza k aktualizácii rozpoètu SSN
na rok 2012. Pohyby (nahor i nadol)
sú najmä za prenájmy v Dome novi−
nárov, oèividný je nezáujem o rekreaè−
né pobyty v Repišti. Diskusia
o tom konštatovala nedosta−
tok akéhoko¾vek marketingu.
Aj preto sa predstavenstvo
rozhodlo ako prvý krok upo−
zorni3 mailom na letné poby−
ty všetkých èlenov.
Ve¾mi obsa'ná bola výmena ná−
zorov k ukonèeniu projektu Mediare−
gion. Niesla sa v duchu – u' tradiè−
ných – vyslovene protichodných po−
h¾adov na známe fakty zo strany kri−
tikov a zástancov a vyústila vo „vzatí
na vedomie informácie o plnení úloh
projektu pod¾a èasového harmono−
gramu do 30. júna“. (Pod¾a informácií
projektového mana'éra Z. Cho treba
dokonèi3 sedem dokumentárnych
filmov a zorganizova3 školiaci semi−
nár pre pracovníkov samosprávy.)
V bode rôzne dostali prítomní in−
formáciu o medzinárodných novinár−
skych preukazoch a niektorých ïal−
ších aktivitách.
mbè
Na predstavenstve
naïalej dominovala
ekonomika
Vyznamenaný prešovský fotograf Viktor Zamborský
pri šnorchlovaní v Èervenom mori
(viac na s. 2 Ocenení èlenovia SSN)
ROÈNÍK XXIII
strana 2
Krátke
informácie
Dohodu o vzájomnej spolupráci
medzi Radou pre vysielanie a retrans−
misiu (RVR) a Asociáciou na ochranu
novinárskej etiky (AONE), zakladate−
¾om Tlaèovej rady SR, podpísali 27.
marca ich predsedovia Miloš Mistrík
a Zuzana Krútka. Cie¾om dohody je
presadzova3 princípy novinárskej eti−
ky zakotvené v Etickom kódexe novi−
nára v elektronických médiách. Spo−
lupracova3 budú okrem iného aj pri
organizovaní vzdelávacích podujatí
a publikaènej èinnosti so zameraním
na novinársku etiku, jej hlbšie pozná−
vanie a rozvoj. Spoluprácu RVR s or−
gánmi samoregulácie, akým je aj tla−
èová rada, predpokladá priamo zákon
zk
o vysielaní a retransmisii.
Èlenovia výboru Sekcie pre ur−
nalistiku a novinársku fotografiu
Literárneho fondu si na ïalšie troj−
roèné funkèné obdobie zvolili za
predsedníèku Kláru Grosmannovú
a za podpredsedníèku Brigitu Leto−
vancovú. Obe vykonávali tieto funk−
cie aj v predchádzajúcom volebnom
období. Spolu s ïalšími dvoma èlen−
kami – Kateøinou Javorskou a Katarí−
nou Èi'márikovou zastupujú vo vý−
bore Slovenský syndikát novinárov.
Èlenmi výboru sú ïalej Ferdinand
Tisoviè, Ivica Ruttkayová, Dagmar
Podmaková, Štefan Dlugolinský
a Vladimír Dobroviè. V Rade Litfondu
zastupuje sekciu Klára Grosmannová,
novým predsedom rady sa stal Ota−
kar Koøínek, predseda výboru Sekcie
pre umelecký preklad a podpredse−
dom Miloslav Konèok, predseda vý−
boru Sekcie pre tvorivú èinnost v ob−
lasti televízie, filmu a videotvorby.
kgm
Novinárska muška, ktorú ka'do−
roène v júni organizuje Slovenský
syndikát novinárov s ministerstvom
obrany a jeho zlo'kami (od roku1996
memoriál Katky Fornerovej), má ma3
v tomto roku u' 33. roèník. Uskutoè−
ní sa toto tradièné, ob¾úbené, nefor−
málne, športovo−pracovné stretnutie
novinárov zaoberajúcich sa najmä
vojenskou a bezpeènostnou proble−
matikou, ktoré má punc neoficiálnych
majstrovstiev Slovenska novinárov
strelcov? Áno, podujatie pripravuje−
me aj popri riešení nároèných finanè−
ných syndikátnych problémov v spo−
lupráci s prezidentom Slovenskej ko−
mory súkromnej bezpeènosti Ing. Im−
richom Vaváèkom a riadite¾om sú−
kromnej odbornej školy ochrany osôb
a majetku Ing. Jozefom Gand'alom.
Pravdepodobný septembrový termín
sa vèas dozviete na webovej stránke
syndikátu.
kgm
3/2012
Z ÈINNOSTI SSN
Na návšteve Zakarpatska
Zubrom v Poloninách je to jedno, hra−
nice sú pre nich korzo. Raz v Po¾sku,
potom zase na Slovensku, chví¾u na
Ukrajine, ale stále v Karpatoch. A prá−
ve Karpaty by mali spoji3 nás, noviná−
rov, èo odznelo na stretnutí kolegov
z východoslovenského regiónu a Za−
karpatskej Ukrajiny 26.– 28. 4. 2012.
Za stretnutím bolo Európske media−
centrum, jeho predseda N. P. Košuta.
Je zvláštne, 'e 'ijeme len pár kilo−
metrov jedni od druhých a vieme o se−
be tak málo! Mnohí z našich noviná−
rov s pocitom, 'e Slovensko sa konèí
Popradom a za ukrajinskou hranicou
je u' len tma, mnohí zakarpatskí
kolegovia zasa kritizujú naše hranice
a zlo'itý proces ako získa3 schengen−
ské vízum. Poveda3 si však máme èo
a písa3 o èom, ani nehovorím! Minu−
los3 nás spája stále, cíti3 ju vo vzdu−
chu na ka'dom kroku, ale toto stret−
nutie bolo o budúcnosti. Ako priláka3
slovenských novinárov do Zakarpat−
skej oblasti? Èo im ukáza3? Budú kole−
gov z Ukrajiny zaujíma3 Košice 2013,
Európske hlavné mesto kultúry?
Katarína Èi'máriková z RO SSN Ko−
šice i Michal Frank z RO SSN Prešov sa
mali o èom zhovára3 so šéfredaktormi
miestnych novín a èasopisov, všetci
spolu, aj keï to obèas trochu pripo−
mínalo staré èasy, mohli obdivova3
krásu regiónu aj jeho pohostinnos3.
N. P. Košuta prišiel tie' so záme−
rom vytvori3 Medzinárodnú spolo−
èenskú organizáciu Európska asociá−
cia novinárov Karpatského regiónu,
èomu sa SSN bude venova3 na zasad−
nutiach kolégia i predstavenstva.
Darova krv prišli
najmä neèlenovia SSN
Klub mladých novinárov v máji zorga−
nizoval Novinársku kvapku krvi, na
ktorú prišlo 35 novinárov a študentov
'urnalistiky. Niektorých z nich z rôz−
nych príèin Národná transfúzna slu'−
ba SR (NTS) z darovania vyradila, tak−
'e poèet reálnych darcov bol o èosi
menší. Napriek tomu boli ¾udia z NTS
s našou akciou spokojní a navrhli
nám, aby sme ju do pol roka zopako−
vali. U' rozmýš¾ame o októbrovom
termíne.
Ve¾ká vïaka patrí všetkým, ktorí pri−
speli svojou kvapkou, èi u' krvi, alebo
aj pomocou pri organizácii. Osobitne
reštaurácii Pulitzer, ktorá ka'dému
darcovi poskytla poukaz na jedlo èi
pitie v hodnote 5 eur. A samozrejme,
aj ka'dému, kto prišiel darova3 krv –
ten náš necelý polliter má pre iného
urèite ve¾mi vysokú cenu, niekedy a'
cenu 'ivota.
Krv je potrebná v'dy, no najmä
v tomto období, lebo poèas prázdnin
je málo darcov a viac úrazov. Navyše,
Peter Kubínyi
pracovníci NTS vraveli, 'e im klesá po−
èet bezplatných darcov, a to predo−
všetkým v Bratislave. Ovplyvòuje to
aj blízkos3 rakúskeho plazmacentra,
ktoré za krvnú plazmu ponúka penia−
ze. O to cennejší je teraz ka'dý
dobrovo¾ný darca. Mô'e ním by3 ka'−
dý zdravý èlovek od 18 do 60 rokov.
Po Slovensku takých ¾udí chodí dos3,
niektorých z nich staèí iba oslovi3.
A to my, novinári, urobi3 mô'eme.
Na záver kritická poznámka: syndi−
kát posielal pozvánku na všetky maily
svojich èlenov. Zo všetkých sa prihlá−
sila iba jediná osoba. Darova3 prišiel
okrem mòa jeden èlen predstaven−
stva, jeden èlen kontrolnej rady, jedna
zamestnankyòa SSN a traja èlenovia
KMN. Ostatní boli väèšinou neèleno−
via, aktívni novinári a študenti 'urna−
listiky. Je dobre, 'e sme ich koneène
dostali na zmysluplnú akciu SSN, ale
pýtam sa: preèo sú naši vlastní èleno−
via takí pasívni?
Peter Hanák
Novinári vystavujú fotografie
Po úspechu výstavy fotografií
prešovských novinárov a fotografov
PRESSOV PAPARAZZI pripravila po
dvoch rokoch regionálna organizácia
SSN s podporou spoloènosti VINCI
Park Slovakia, jej pokraèovanie.
Prvý roèník sa konal v Koral klube
a jeho iniciátorom bol dobrý duch
prešovského kultúrneho 'ivota, pred−
èasne zosnulý Ali Korbaèka. „Dvojka“
je preto venovaná práve jemu. Hlavná
èas3 výstavy sa presunula do priesto−
rov cukrárne Victoria na Hlavnej ulici
v Prešove. Vernisá' bola 11. apríla, fo−
tografie budú vystavené do konca jú−
na. Na slávnosti sa zúèastnilo pä3 de−
siatok novinárov a hostí, vrátane pod−
predsedníèky SSN Kataríny Èi'mári−
kovej, šéfa zakarpatských novinárov
Nikolaja Košutu èi Agáty Korbaèko−
vej, vdovy po Alim. Speváckym vystú−
pením ju spestrila Zdenka Juhošová.
Okrem kolekcie Podvodný svet jubi−
lujúceho profesionálneho fotoreporté−
ra Viktora Zamborského (55) prispeli
na výstavu svojimi fotografiami aj ïal−
ší autori: Peter Zaku3anský, Miroslav
Vacula, Milan Országh, Janka Štefko−
vá, Peter Novotný, Kveta Mudríková,
Ján Miro¾a, Ján Leško, Jana Krajkovièo−
vá, ¼uboš Kašický, Ján Jacoš, Jakub
Halèák, Milan Grejták, Petra Gajdošo−
vá, Michal Frank, Ján Fenèák a Ladislav
(frk)
Cuper.
Ocenení èlenovia
syndikátu
Fínsky rad
Petrovi Kerlikovi
V závere mesiaca mája si na ve¾vysla−
nectve Fínskej republiky v Bratislave
prevzal podpredseda a èlen Pred−
stavenstva SSN Peter Kerlik
vyznamenanie Rytier 1. triedy Radu
fínskej bielej ru#e, ktoré mu udelil fín−
sky prezident za „zásluhy na upev−
òovaní vz3ahov medzi Fínskom a Slo−
venskom a pri propagácii fínskej kul−
túry na Slovensku“.
Primátori vyznamenávali
novinárov
Dlhoroèný èlen Slovenského syndiká−
tu novinárov, profesionálny foto−
reportér Viktor Zamborský pre−
vzal z rúk Pavla Hagyariho (na foto−
grafii vpravo) Cenu primátora mesta
Prešov. Stalo sa tak priamo na výstave
PRESSOV PAPARAZZI II na ktorej vy−
stavuje ocenený samostatnú kolekciu
Podvodný svet.
Cenu získal za „mimoriadny prínos
v oblasti reportá'nej fotografie a re−
prezentáciu mesta Prešov doma
i v zahranièí“. Primátor P. Hagyari
uviedol: „Viktora mnohokrát nevid−
no, ale je to jedna z najvýznamnej−
ších osobností posledných desa3roèí
v meste Prešov. Je skvelé, 'e máme
takého ú'asného odborníka a ja sa
smejem, 'e poslanci a primátori pri−
chádzajú a odchádzajú, ale Viktor
zostáva.“
Svoju prvú fotografiu uverejnil
V. Zamborský v roku 1979. V posled−
nom èase sa venuje aj potápaniu
a fotografovaniu pod vodou.
Vojtech Polakoviè je od roku 1991
(vtedy bol zástupcom šéfredaktora
denníka Èas) nepretr'ite èlenom
syndikátu. Popri svojom povolaní sa
dlhodobo venuje ma¾ovaniu ako ne−
profesionálny umelec, prièom svoju
pozornos3 v tejto tvorbe upriamuje
na vytvorenie obrazovej kroniky
mestskej èasti Bratislava−Raèa, kde sa
narodil a aj v súèasnosti 'ije a tvorí.
Za svoju prospešnú prácu pre celý
3/2012
Z ÈINNOSTI SSN
strana 3
Východniari perom,
mikrofónom a objektívom
tento región u' získal viacero vyzna−
menaní a v tomto roku aj Cenu pri−
mátora Bratislavy, (primátor Milan
Ftáènik na fotografii v¾avo) bronzovú
sochu rytiera Rolanda.
RO SSN Košice a Literárny fond –
sekcia pre 'urnalistiku a novinársku
fotografiu zorganizovali u' 17. roèník
autorskej sú3a'e novinárov východo−
slovenského regiónu za rok 2011.
Do sú3a'e sa prihlásilo 65 autorov
s 210 príspevkami a fotografiami. Ich
práce hodnotila odborná porota v zlo−
'ení: Peter Kubínyi, predseda SSN,
(predseda) delegovaný Litfondom,
Beáta Penxová–Maèingová, podpred−
sedníèka RO SSN Košice, Marián Gla−
diš, Filozofická fakulta UJPŠ Košice.
Výsledky sú/ae
Na udelenie Ceny primátora mesta
Košice navrhol výbor RO SSN v Koši−
ciach Mariána Angelovièa, ktorý
sa novinárskej profesii venuje u' 30
rokov, posledných desa3 pracuje pre
tlaèovú agentúru SITA. Jeho fotogra−
fie ilustrujú knihu portrétov východo−
slovenských novinárov z pera Jozefa
Èervínku „Slová majstrov slova aj
obrazovú reprezentatívnu publikáciu
Košický kraj. Okrem aktívnej novinár−
skej práce sa anga'uje v spoloèen−
skom dianí – napr. v organizácii teles−
ne postihnutých ¾udí (v Slovenskom
zväze invalidov). RO SSN oceòuje aj
jeho viacroènú aktivitu dobrovo¾ného
funkcionára SSN.
A – spravodajské ánre
A1 tlaè, tlaèové agentúry, interne−
tové noviny
1. Miroslav Sambor – Košický Korzár
2. Marián Kizek – Košický Korzár
3. Jaroslav Vrábe¾ – Košický Korzár a
Michal Frank – Prešovský Korzár
A2 elektronické médiá – rozhlas
a televízia
1. Marek Vneèák – TV Markíza,
2. porota neudelila
3. Leopold Henzély – RTVS, štúdio
Košice (STV) a Tatiana Godorová –
RTVS, štúdio Košice (STV)
B – analytické ánre
B1 tlaè, tlaèové agentúry,
internetové noviny
1. a 2. – porota neudelila
3. Milan Grejták – èasopis Šarm a
Vladimír Mezencev – pre Košický
veèer/Korzár
B2 elektronické médiá – rozhlas
a televízia
1. Ladislava Šustová – RTVS, štúdio
Košice (STV)
2. porota neudelila
3. Silvia Koš3ová – RTVS, štúdio
Košice (STV) a
Viera Pakánová – TV Mistrál Mi−
chalovce
C – beletristické ánre
C1 ústredná tlaè, krajská tlaè
a tlaèové agentúry
1. porota neudelila
2. Roman Rokytka – Košický Korzár a
Natália Novotná – pre 9ivot
3. Milan Kolcun – pre Košický veèer/
Korzár
C2 elektronické médiá – rozhlas a
televízia
1. ¼uba Ko¾ová – RTVS, štúdio Košice
(STV)
2. Miroslav Talavašek – RTVS Košice
(SRo – Rádio Regina) a
Jozef Puchala – RTVS, štúdio Koši−
ce (STV)
3. Iveta Vaculová – RTVS Košice
(SRo – Rádio Regina)
D – novinárska fotografia
1. a 2. porota neudelila
3. Zdenka Tamášová – Rally Sports.sk
E – prémia
Beáta Arvayová, Dušan Davidov,
Dana Košická – RTVS, štúdio
Košice (STV)
(èi#)
Zlatý súdok:
Cena SSN pre Barvirèáka
Primátor Košíc Richard Raši (na fo−
tografii Ivana Fleischera v¾avo) si náš
návrh osvojil a na Deò Košíc Mariá−
novi Angelovièovi cenu slávnostne
odovzdal.
Všetkým oceneným blahoelá−
me!
red, frk, kè
Noví èlenovia
Balkovský Martin, 9eleznièný Semafor
Havranová Renata, vo¾ná novinárka
Jusková Simona, TV Zempín
Krajmer Radovan, publicista
Leskovská Jana, publicistka
Olexy Martin, vo¾ný novinár
Ondrejka Jana, Grand Residence
Rusòáková Radoslava, TV Markíza
Va¾ko Gabriel, TV Zemplín
Prvý apríl patril v Prešove u' osem−
násty raz vyhlasovaniu výsledkov
Zlatého súdka, medzinárodnej sú3a'e
kresleného humoru na tému Pivo,
ktorú ka'doroène organizuje dlhoroè−
ný èlen SSN, karikaturista Fedor Vico.
Najlepšie práce z tohto roèníka vy−
stavuje Šarišská galéria v Prešove.
Tento rok sa do sú3a'e 2012 prihlá−
silo 205 autorov z 37 krajín (poèetné
zastúpenie mala najmä Èína). Jedným
z ocenení bola aj Cena Regionálnej
organizácie SSN v Prešove, ktorú si
odniesol Miroslav Barvirèák (SR).
Ve¾kú cenu Grand Prix Zlatý súdok
2012 získal Boris Erenburg z Izraela.
(frk)
Novinári boli v Nitre spokojní
U' 39. roèník stretnutia novinárov
z Klubu firemných a regionálnych
médií pri SSN sa konal v meste pod
Zoborom 7. – 9. júna 2012. Na pôde
mestského úradu privítal novinárov
primátor Jozef Dvonè a jeho zástup−
ca Ján Vanèo. V rámci trojdòového
programu si potom pozreli Zariadenie
pre seniorov Zobor, srdeèné prijatie
ich èakalo aj v Divadle Andreja Baga−
ra. Zoznámili sa aj s plánmi Nitrian−
skej organizácie cestovného ruchu
(NOCR) na tohtoroènú letnú sezó−
nu. V sobotu si novinári obuli túlavé
topánky a vybrali sa po stopách nit−
rianskych legiend, zavítali na Nitrian−
sky hrad a do Diecézneho múzea.
Súèas3ou stretnutia bola aj tradièná
vedomostná sú3a' o Novinára/Novi−
nárku roka 2012, ktorú vyhrala Mar−
tina Petrášová, redaktorka regionál−
neho tý'denníka Tempo (Partizánske/
Bánovce nad Bebravou). Stretnutie si
vïaka skvelému prijatiu v meste Nitra
a zaujímavému programu vyslú'ilo
to najlepšie hodnotenie. Je to po−
vzbudenie pre organizátorov, ktorí
u' teraz zaèínajú plánova3 jubilejný
40. roèník.
vp
Literárny fond
rozdelil novinárom
ceny a prémie
Sú3a' bola vyrovnaná, i keï úroveò
príspevkov sa mierne zní'ila. Väèšina
bola tematicky zaujímavá, i primera−
ne profesionálne spracovaná. Objavil
sa však neduh – a' na svetlé výnimky
sa strácajú 'ánre, prevládajú èlánky,
ktoré nerešpektujú 'iadne 'ánrové
pravidlá. Jedinou kategóriou, kde
autori uplatòujú 'ánre bez defor−
mácií, je publicistika v Slovenskom
rozhlase.
Aj toto konštatovala porota, keï
rozhodovala o Výroènej cene Literár−
neho fondu za novinársku tvorbu
v roku 2011. Výbor Sekcie pre 'urna−
listiku a novinársku fotografiu LF na−
pokon schválil návrh poroty.
V kategórii publicistika získali ce−
nu Henrieta Ïurovová s príspevkami
Mr. Amerikáno a Mr. Amerikáno II.
(9ivot), Jana Hevešiová (Slovenský
rozhlas) s Pásmom o Jozefovi Igná−
covi Bajzovi a Matej Neumann (TV
Markíza) s príspevkami v Lampárni
Nieèo za nieèo, Doèasne a nav'dy
a Po'ièané auto.
Prémie získali Jozef Sedlák (Prav−
da), Jana Kollárová (Zdravie) a Milan
Èupka s Andrejom Barátom (Prav−
da). Dr'itelia prémie za rozhlasovú
publicistiku reprezentovali Slovenský
rozhlas – Mária Babinská (Rádio Slo−
vensko), Peter Turèík (Rádio Devín),
Janka Bleyová a Martin Rajec (Rádio
Regina), Marcela Èí'ová a Miroslav
Debnár (Rádio Regina). Za televíziu
získali prémie redaktori TV Markíza
Andrej Gajdošík, Andrea Paulínyová
a Simona Miazdrová.
V kategórii spravodajstvo vyhrala
Ivana Ratkovská (Rádio Regina) so
sériou príspevkov k zániku oddelenia
gynekológie v levoèskej nemocnici
a Ján Maloch (TV Markíza) za prí−
spevky Štát predal platinu pod cenu
a Pátranie po zlodejoch. V kategórii
spravodajstvo sa porota rozhodla
neudeli3 cenu za tlaè a internetové
médiá a ani pre spravodajské agen−
túry.
Prémie si odniesli redaktori Korzára
Michal Frank a Jaroslav Vrábe¾, Kris−
tína Strapcová a Jaroslav Barborák
(Slovenský rozhlas) a za televíziu
Ivana Ratkovská (Slovenská televízia)
a Marek Vnenèák (TV Markíza).
Cenu za novinársku fotografiu
si odniesli Tomáš Halász a Mária
Candráková za cyklus fotografií Fivot
detí v sirotinci, prémie patria Micha−
lovi Burzovi a Michalovi Svítokovi.
Brigita Letovancová
strana 4
AKTUÁLNA TÉMA
3/2012
PROJEKT MEDIAREGION
Precenili sme svoje sily
„Úrad Viedenskej krajinskej vlá−
dy... vo funkcii Riadiaceho orgánu
programu cezhraniènej spolupráce
Slovenská republika – Rakúsko
2007 – 2013 s odvolaním sa na
§ 10, odsek 1 – Odstúpenie a po−
vinnos* vrátenia prostriedkov –
zmluvy EFRR k projektu MEDIA−
REGION – Slovensko – rakúske
mediálne centrum z 28. júla 2011
a takisto na uznesenie Monitoro−
vacieho výboru z 1. marca 2012
si vám týmto dovo¾uje oznámi*,
#e Riadiaci orgán od tejto zmluvy
ku dòu 30. júna 2012 odstupuje.“
mi rozpravami medzi našimi èlenmi,
èi v projekte máme pokraèova3, alebo
nie. Napokon, tomu sa venoval aj
mimoriadny snem v uplynulom roku
a rozhodol jasne: pokraèova3! Do pro−
jektu zo syndikátnej kasy tiekli ïalšie
finanèné prostriedky, na sklonku roka
Struène a jasne: Mediaregion k 30. jú−
nu 2012 konèí. Trojstranový list
z Viedne nesie dátum 12. apríl 2012.
Táto informácia prišla neèakane
a ešte v ten tý'deò zasadlo Kolégium
predsedu SSN, aby sme hovorili o dô−
sledkoch. Otvorených otázok bolo pri−
ve¾a, odpoveï na tú najpodstatnejšiu
sme však mali v liste: „Projekt je po−
trebné ukonèi* do 30. júna 2012. Všet−
ky dosia¾ zaèaté aktivity je potrebné ob−
sahovo zmysluplne uzavrie* a výsledky
skompletizova*. Výdavky, ktoré budú
uskutoènené po tomto dátume, nebudú
môc* by* pova#ované za oprávnené.“
Inými slovami, finanèné prostriedky,
ktoré syndikát do projektu vlo'il, mô−
'eme zúètova3. „Po#iadavky na vylep−
šenia prostredníctvom Riadiaceho orgá−
nu alebo Spoloèného technického sekre−
tariátu bude napriek tomu nutné rešpek−
tova* a realizova* aj po tomto dátume.“
Úètova3 mô'eme, ale úlohy, ktoré pre
Mediaregion vyplývali z jeho progra−
mu do 30. júna 2012, treba dokonèi3.
sme nakúpili televíznu techniku za
bezmála 30 000 eur, a to z prostried−
kov sociálneho fondu. Bez dostatoè−
ného finanèného zázemia sme robili
zázraky na poèkanie, hoci sme pred
spustením projektu v roku 2010 dekla−
rovali, 'e peòazí na jeho financovanie
máme dos3. Nebola to pravda, tlaèil
nás na kolená. Ale bol na svete, schvá−
lený, odobrený mimoriadnym sne−
mom, lebo sme nechceli vyhodi3 do
vzduchu vtedy okolo 45 000 eur,
ktoré doò syndikát u' dovtedy vlo'il.
Keby sme rozhodli inak, leteli by von
oknom.
Iná je otázka, na èo nám vôbec bol
takýto projekt? Èo sme ním chceli do−
siahnu3? Èo sme vytvorili? Aký mal
zmysel? Ak som nikdy nepochyboval,
'e v projekte – keï sa u' zaèal – treba
pokraèova3, na tieto otázky sa mi
odpovede h¾adali 3a'šie. Predstavoval
som si náš Dom novinárov ako akési
koordinaèné centrum slovenských
a rakúskych 'urnalistov, ktorí sa za−
merajú na 'ivot v susednej krajine,
ale nestalo sa. Práve takúto predstavu
mali aj na Spoloènom technickom sek−
retariáte vo Viedni, èo mi aj pri nedáv−
nom osobnom stretnutí potvrdili, ale
konkrétna náplò èinnosti projektu ich
Dôvody
Úradné listiny nemávajú š3avnatú reè,
preto, prosím, odpus3te tento kostrba−
tý úvod, ale obsiahol to najpodstatnej−
šie. A urobil tie' bodku za nekoneèný−
Bez dostatoèného
finanèného zázemia
sme robili zázraky
na poèkanie.
neuspokojovala. Ak mal vzniknú3 ako
nálepka na rekonštrukciu budovy syn−
dikátu, èo nám jednoducho neprešlo,
potom sme h¾adali „náhradný prog−
ram“ a náhradka sa nikdy nevyrovná
originálu. Poviem to priamo, program
projektu sa minul cie¾a. A Viedeò ho
predèasne ukonèila so slovami v liste:
„Vedúci partner a zároveò hlavný prijí−
mate¾ v projekte Mediaregion, Sloven−
ský syndikát novinárov, bol zo strany
Spoloèného technického sekretariátu
(prostredníctvom poèetnej emailovej
komunikácie) ako aj riadiaceho orgánu
(list zo 16. januára 2012) po#iadaný,
aby do 20. februára 2012 odstránil zis−
tené záva#né nedostatky – meškajúcu
implementáciu projektu a nedodr#anie
pravidiel v oblasti publicity.“ Januáro−
vý list prišiel deò po tom, èo sme pri−
jali do funkcie asistenta projektu Pavla
Juraèku, nemèinára, ktorý síce základ−
né texty poprekladal pomerne rýchlo,
pomalšie to ide so študentskými fil−
mami, na nich pracuje aj v súèasnosti.
Najväèšie výhrady sa vz3ahovali na
internetovú stránku mediaregion.eu,
kde aj dnes pri niektorých bodoch
nájdete odkaz „stránka sa nenašla“.
Pustili sme sa
do projektu,
na ktorý sme nemali
financie a ktorého
zámer od zaèiatku
pokrivkával.
Fe syndikát na jej komplexné vytvore−
nie nemal peniaze je iná vec a zazlie−
va3 Viedni, 'e to nezoh¾adnila, by bo−
lo detinské.
Do konca júna treba dokonèi3 doku−
mentárne filmy a zorganizova3 školiaci
seminár pre pracovníkov samosprávy.
Èo nestihneme do konca júna, bude−
me musie3 urobi3 po tomto termíne,
Èo všetko nám Mediaregion zobral
Mana'ér projektu Mediaregion hodno−
tí zastavenie projektu ako prekvapujú−
ce a z ekonomického h¾adiska dokonca
ako výhodné. Rozhodnutie viedenské
ho riadiaceho orgánu o zastavení
Mediaregionu však vystavuje vedeniu
syndikátu jasný obraz o jeho neschop−
nosti vies3 tento projekt.
Od zaèiatku
na hlinených nohách
Projekt Mediaregion si na poslednom
sneme získal podporu delegátov aj
vïaka tomu, 'e predpoklady na jeho
úspešné naplnenie, ktoré delegáti
posudzovali, nevychádzali z reálneho
hodnotenia situácie v syndikáte. A aj
vïaka tomu, 'e všetky ostatné cesty
mo'ného smerovania našej organizá−
cie boli vtedy delegátom prezento−
vané ako cesta, ktorá nevedie nikam
a pripomienky oponentov projektu sa
bagatelizovali. A tak projekt, na ktorý
sme nemali dostatok peòazí, ktorý
sme neboli schopní úspešne realizo−
va3, ktorý za3a'oval vedenie našej
organizácie byrokraciou z EÚ a únav−
ným riešením problémov súvisiacich
s jeho udr'aním, sa podarilo presadi3
do programovej stratégie syndikátu.
Za týchto podmienok si úspešná reali−
zácia Mediaregionu vy'adovala mi−
moriadne nasadenie a zodpovednos3
pri plnení úloh vyplývajúcich z projek−
tu. Niè také sa nestalo.
Zbytoène strávený èas a energia vlo−
'ená do projektu Mediaregion sa vy−
èís¾ujú 3a'ko. Pripomeòme si však, 'e
projekt trval 23 mesiacov, ktoré nám
ale nikto nám to nezaplatí. Viedeò nás
na to dôrazne upozornila ešte jedným
mailom 11. júna 2012.
Najèastejšie otázky
Ko¾ko peòazí sa syndikátu z doteraz
investovaných finanèných prostried−
kov vráti? Fiados3 o prvú splátku má−
me za sebou. Z deklarovaných 67 480
eur nám uznali 53 350 eur, medzi
„neoprávnenými nákladmi“ zostalo
14 129 eur. Neznamená to však, 'e
sme o tých štrnás3tisíc definitívne pri−
šli, po doplnení potrebných vecí mô−
'eme v ïalšej splátke 'iada3 o refundá−
ciu pribli'ne desa3tisíc z nich. Zvyšok,
okolo 4000 eur, nám zamietli. Preèo
a kto za to nesie zodpovednos3, musí
posúdi3 predstavenstvo. S akými èís−
lami sa skonèia ïalšie 'iadosti o vy−
úètovanie projektu, nevieme. Zatia¾
pripravujeme podklady.
Èo sa stane so zamestnancami
Mediaregionu? Všetci traja podpísali
dohodu o rozviazaní pracovného
pomeru, Zdenko Cho a Pavol Juraèka
s klauzulou, 'e aj po 30. júni 2012
budú – tak ako to 'iada Viedeò, ïalej
pracova3 na ukonèení projektu, a to
bez nároku na odmenu. Kolégium
vyjadrilo presvedèenie, 'e Z. Cho svoj
záväzok dodr'í a predstavenstvo po
obšírnej diskusii túto informáciu vzalo
na vedomie.
Nu', a napokon asi tá najèastejšie
skloòovaná otázka: èo si o tom všet−
kom myslie3? Pustili sme sa do projek−
tu, na ktorý sme nemali financie a kto−
rého zámer, myslím si, od zaèiatku po−
krivkával. Vyšli sme z toho ešte dobre,
keby ho Viedeò zastavila iným spôso−
bom, stratili by sme všetko, èo sme
doò vlo'ili. Precenili sme svoje sily.
V ka'dom prípade sa však domnievam,
'e nás táto skúsenos3 posunula dopre−
du aj vïaka technike, ktorú sme takto
získali. Sedie3 s rukami v lone a èaka3,
èo príde, sa dá len dovtedy, kým neprí−
de – koniec.
Peter Kubínyi
u' nik nevráti. Vyèísli3 sa však dajú ná−
klady na projekt poèas jeho existencie.
Za toto obdobie presiahli priame ná−
klady na projekt viac ako 150 000 eur.
Z týchto peòazí by sa nám malo vráti3
a' 95 %, to je asi 142 500 eur. Zatia¾
sme po'iadali o refundáciu prvej splát−
ky vo výške 67 480 eur. Z èerstvých
informácií z ministerstva pôdohospo−
dárstva vyplýva, 'e nám uhradia len
53 350 eur, neuznali nám teda nákla−
dy vo výške 14 129 eur. Pri refundácii
prvej splátky sme teda boli úspešní
len na 80 %. Predpokladajme, 'e 80 %
sa nám podarí získa3 aj pri refundácii
druhej splátky a namiesto 75 020 eur
3/2012
KONÈÍ
dostaneme len 60 016 eur, teda asi
o 15 000 eur menej. Keï k týmto
neuhradeným sumám prirátame aj
úrokové náklady na úver, ktorý sme si
na Mediaregion zobrali, a 5 % našej
spoluúèasti, zaplatíme za Mediaregion
asi 41 000 eur.
Za tieto peniaze sme 23 mesiacov
zamestnávali troch pracovníkov.
Na výsledky ich práce si ešte musíme
poèka3 do ukonèenia projektu. Finan−
èný prínos zo zhodnotenia týchto
výstupov mo'no oèakáva3 len 3a'ko.
Bohuia¾ niet inej cesty
Vo vlastníctve syndikátu však po
ukonèení projektu predsa len ostáva aj
hmotný majetok. Ide o kameru v hod−
note takmer 20 000 eur. Vyu'itie tej−
AKTUÁLNA TÉMA
Zastavenie projektu Mediaregion sa
to kamery po zastavení projektu Me−
prejavilo aj na tohtoroènom rozpoète
diaregion bude však problematické,
syndikátu. Oproti rozpoètu prijatému
keï'e po ukonèení pracovných zmlúv
koncom minulého roka je nový v pluse.
zo zamestnancami zodpovednými za
èinnos3 projektu nebude ma3 syndikát Pôvodný rozpoèet poèítal s deficitom
vo výške 66 000 eur, aktuálny rozpoèet
kameramana vyškoleného na prácu
je v pluse o viac
s takouto technikou.
ako 21000 eur.
Úspech Akadémie
Úspech
To však len za
médií je najväèšou
predpokladu, 'e
nádejou budúcej
Akadémie médií
sa s maximálnym
existencie syndiká−
je najväèšou nádejou
efektom a vèas
tu. Tá dnes platí
budúcej existencie
realizuje refundá−
syndikátu mesaèný
cia splátok. Dnes
nájom vo výške 600
syndikátu.
u' vieme, 'e to
eur. V budúcnosti
tak nebude. Dru−
by to malo by3 viac,
ale ko¾ko a odkedy, to dnes nikto nevie hú splátku za Mediaregion navyše mô−
'e ohrozi3 aj nesplnenie po'iadaviek
poveda3 ani v Akadémii médií, ani vo
vedení syndikátu. Všetko závisí od to− riadiaceho centra z Viedne na zlepše−
ho, aký bude záujem študentov o štú− nie kvality výstupov projektu, na ktoré
nás upozoròuje u' dlhšie. Aj napriek
dium na vysokej škole, ktorej zaklada−
týmto rizikám nemá vedenie syndiká−
te¾om je aj syndikát. Neistota z bu−
tu pripravenú 'iadnu variantu na za−
dúcnosti Akadémie médií sa tak pre−
bezpeèenie iných príjmov.
náša aj na syndikát.
Za nechceným dieaom SSN
Dòa 17. apríla 2012 nám Úrad Vieden−
skej krajinskej vlády, oddelenie magis−
trátu mesta Viedeò, ako riadiaci orgán
projektov cezhraniènej spolupráce Slo−
vensko – Rakúsko 2007 – 2013 ozná−
mil, 'e na zasadnutí 1. marca 2012 sa
Riadiaci výbor rozhodol skráti3 trvanie
projektu Mediaregion a 'iada Sloven−
ský syndikát novinárov (ako vedúceho
partnera projektu) ukonèi3 naplánova−
né projektové aktivity k 30. júnu 2012.
Tomuto rozhodnutiu predchádzala
korešpondencia s projektovou pracov−
níèkou technického sekretariátu Ge−
niou Ortis ktorá v januári 2012 'iada−
la vysvetlenie oneskorovania projekto−
vých aktivít a prepracovanie webovej
stránky projektu, najmä jej nemeckej
verzie. V rámci výmeny mailov sme sa
jej sna'ili priblí'i3 situáciu SSN v im−
plementácii projektu. Poukázali sme
najmä na zmeny, ktoré boli v logike
a následnosti projektových aktivít na−
riadené priamo technickým sekretariá−
tom, a ktoré do ve¾kej miery obrátili
pôvodne plánované projektové postu−
py. Namiesto vybudovania technické−
ho a kapacitného zázemia pre pláno−
vané vzdelávacie a mediálne aktivity
nám v zmenenom znení zmluvy o im−
plementácii projektu technický sekre−
tariát presunul všetky tieto investície
do závereènej fázy projektu, t.j. do pr−
vého polroka 2013. V odpovedi sme
sa sna'ili argumentova3 dôrazom na
iné – z nášho poh¾adu efektívnejšie
aktivity. Od januára 2012 sme trikrát
tý'denne organizovali semináre pre
študentov 1. a 2. roèníka bakalárskeho
štúdia Katedry 'urnalistiky FiFUK,
z ktorých mnohí sa zapojili do realizá−
cie projektov Mediaregionu. Napokon,
príprava siedmich dokumentárnych
filmov je v závereènej fáze a je predpo−
strana 5
klad, 'e celú produkciu aj postproduk− tickej techniky obstaranej v rámci pro−
ciu dokonèíme, vrátane po'adovaných jektu, mô'u v plnej miere slú'i3 pre po−
nemeckých verzií.
treby vzdelávacích aktivít SSN a Aka−
Z rozhodnutia Riadiaceho výboru
démie médií. To isté sa týka aj TV tech−
vyplývajú pre SSN nasledujúce úlohy:
niky, obstaranej v rámci Mediaregionu.
1. Dokonèi3 a uzavrie3 všetky pre−
Na strane neuskutoènených záme−
biehajúce aktivity do 30. júna 2012.
rov sa nachádzajú nemalé polo'ky,
Do tohto termínu sú aj všetky projek−
najmä technického a investièného
tové náklady (okrem investièných)
charakteru. Vzh¾adom na ukonèenie
pova'ované za oprávnené.
projektu teda nebudeme môc3 dokon−
2. Ukonèi3 obstarávanie investícií
èi3 nákup techniky pre televízne štúdio
do 30. apríla 2012.
a ïalšieho vybavenia v objeme takmer
3. Dokonèi3 aktivity definované
70−tisíc eur. Nebudeme môc3 usku−
v pláne práce na 1. polrok 2012.
toèni3 ani plánované stavebné úpravy
4. Predlo'i3 oprávnené náklady pro− priestorov za takmer 19−tisíc eur.
jektu, ktoré vzniknú do 30. júna 2012
Povedzme si však úprimne – nemá−
na kontrolu príslušnému útvaru prvo− me a nemali sme na to potrebné pros−
stupòovej kontroly
triedky. Princípy
(Ministerstvo pôdo−
financovania eu−
hospodárstva a roz−
rópskych projek−
Medzi ïalšie
voja vidieka SR).
tov, sú jasné: naj−
problémy, ktoré
5. Dopracova3 u'
prv je potrebné
sme si robili sami,
existujúce výstupy
vlo'i3 vlastné
v rámci publicity
prostriedky a a'
patrilo neustále
projektu v zmysle
dodatoène je
spochybòovanie
pokynov Riadiaceho
mo'né po'iada3
projektu niektorými
výboru (webstrán−
o ich preplatenie.
ka, nemecké verzie
No a práve toto
èlenmi SSN.
dokumentárnych
bol kameò úrazu
filmov).
od samého za−
Samozrejme, 'e táto situácia výraz−
èiatku projektu. Medzi ïalšie problé−
nou mierou ovplyvní aj ekonomickú si− my, ktoré sme si robili sami, patrilo
tuáciu SSN – paradoxne však v pozitív− neustále spochybòovanie projektu
nom zmysle. V prvom rade, k termínu niektorými èlenmi SSN, ktoré vyústilo
ukonèenia projektu zaniknú pracovné
a' do zvolania mimoriadneho snemu.
zmluvy troch zamestnancov SSN,
Tento hú'evnatý vnútorný odpor na−
uzatvorené na dobu urèitú, ktoré od
koniec zapríèinil aj to, 'e sme napriek
zaèiatku vyvolávali vášnivé diskusie
predrokovaným podmienkam úvero−
v èasti èlenskej základne. Všetky tech− vého krytia projektu u' v januári 2011
nické prostriedky obstarané v rámci
nakoniec podpísali zmluvu so Sloven−
projektu zostávajú majetkom SSN.
skou záruènou a rozvojovou bankou
Úpravy priestorov Domu novinárov –
a' na konci roka!
najmä prednášková sála na 1. poscho−
Èo nás teda èaká v najbli'ších
dí (bývalá reštaurácia), vrátane didak−
dòoch? V prvom rade dokonèenie
Lodièka v prúde
Na sneme som upozoròoval, 'e vede−
nie syndikátu ani v minulom období
nedokázalo realizova3 schválený prog−
ram. Syndikát som prirovnal k lodièke,
ktorá je viac hnaná prúdmi ako povel−
mi kapitána a silou vesiel posádky.
Upozoròoval som na nebezpeèenstvo
stroskotania. Terajší vývoj prekonáva
aj moje pesimistické oèakávania. Naša
lodièka sa schválením programovej
stratégie orientovanej na projekt Me−
diaregion a Akadémiu médií a jej teraj−
ším neplnením dostala do situácie,
keï sa u' dá spolieha3 len na vhodný
smer a š3astenu vodných prúdov.
Vedenie syndikátu je však „prekvape−
né“ vývojom situácie a stále presved−
èené, 'e „inak sa nedalo“. Schopnos3
vlastnej sebareflexie je to najhoršie, èo
nám Mediaregion zobral.
Vladimír Ješko
predseda Kontrolnej rady SSN
u' spomínaných projektových aktivít
a príprava závereèného vyúètovania
nákladov so 'iados3ou o ich preplate−
nie. U' pri prvej 'iadosti o splátku
sme však narazili na zvláštny prístup
prvostupòovej kontroly na Minister−
stve pôdohospodárstva a rozvoja vi−
dieka SR. Bez akejko¾vek mo'nosti vy−
svetli3 prípadné nedorozumenia sme
sa a' po ukonèenej kontrole dozvede−
li, 'e èas3 vynalo'ených prostriedkov
nám zaradili medzi „neoprávnené ná−
klady“. Ide napr. o nedostatoèný po−
èet odpracovaných hodín za mesiac
v prípade projektovej asistentky. Kon−
trola si však „nevšimla“, 'e uvedená
pracovníèka nemala plný úväzok a te−
da ani nemala preèo odpracova3 8,5
hodín denne. Pri niektorých neuzna−
ných slu'obných cestách nám chýbali
kópie technického preukazu pou'ité−
ho motorového vozidla. Keï'e išlo
o to isté auto, kópiu TP sme prilo'ili
len raz. Nepredpokladali sme, 'e by si
niekto mohol myslie3, 'e technické
parametre vozidla sa budú v priebehu
pár mesiacov meni3. Neuznali nám
ani faktúry za internetové pripojenie –
s argumentom, 'e slú'ilo pre potreby
celého syndikátu, nielen projektu Me−
diaregion. Ako k takejto nezmyselnej
informácii kontrolné orgány prišli, je
nám záhadou. Tieto aj ostatné „neuz−
nané“ polo'ky budeme samozrejme
uplatòova3 opä3 v rámci ïalšej 'iados−
ti o platbu. Finanèné pravidlá projektu
to umo'òujú. Nemusíme teda podlie−
ha3 u' vopred šíreným poplašným
správam z istých „(ne)informovaných
zdrojov“ o dvadsiatich percentách
neuznaných nákladov!
Na záver hádam len struèné pouèe−
nie z priebehu projektu: ¼udská závis3
a hlúpos3 nepozná hraníc...
Zdenko Cho
projektový mana#ér
strana 6
Letná GLOSA
Jána
Sanda
E
GLOSA & NOVÉ KNIHY
3/2012
Syndikát vydal knihu
Z kapsy 8iaka
O hokeji
a politike
šte máme dobre v pamäti uplynu−
lý máj, a tak uprostred júna sa
¾ahko h¾adá inšpirácia na tému tejto
glosy. Lebo ak stále vládne vrtošivá
jar s kolísavými teplotami a jedinou
adrenalínovou (a denne sledovanou)
udalos*ou boli doteraz hokejové maj−
strovstvá, èo iné mô#ete vybra* pre
tento #áner!? A nielen ako tému priam
univerzálnu a vec hodnú pozornosti.
Získané striebro zatienilo viacero novi−
nársky zaujímavých udalostí, ktoré by
isto boli v tlaèi, rozhlase a televízii na
popredných miestach. Lebo tentoraz
bola hra našich „chlapcov“ s tvrdým
èiernym kotúèom symbolom jednotné−
ho postupu, odovzdanosti a chalan−
ského nadšenia. Všetky komentáre sa
hem#ili prirovnaniami, pripomínajúci−
mi boj, súdr#nos*, zápal, obetavos*...
Reportá#ne fotografie ich prinášali
ako dôkaz, potvrdzujúci, #e všetko to
je pravda a nezvratný fakt.
Reportéri rozhlasu si nièili hlasivky
v euforickom vypätom jasaní nad ka#−
dým gólom a fanúšikom takmer priko−
vaným k obrazovkám tlak i tep stúpali
ku krajným hodnotám...
Máme striebro! Ani sme si neod−
dýchli, u# sú tu futbalové majstrov−
stvá. A naši koalièní i opozièní „otco−
via“vlasti budú chví¾ku húta* nad
problémami „pilierov“, nad daòami,
priemerným prospechom školákov,
èo by sa radi dostali na gymnáziá.
Aj oni budú rozvíja* hru ako hokejisti.
Aj oni budú pri *ahu na bránku asi
poriadne zabera*.
Iba#e s tým rozdielom, #e ka#dý len
na tú svoju... èo potom ich zámer,
posunú* Slovensko aspoò ku „bronzu“
v hospodárstve!? Nemali by si od
hokejistov po#ièa* Vùjteka, aby ich
aspoò na chví¾ku „kouèoval“?
Regionálna organizácia SSN v Prešove
a Obèianske zdru'enie De3om pre 'i−
vot vydali knihu Z kapsy #iaka. Napí−
sali ju štvrtáci zo ZŠ Májové námestie
v Prešove so svojou uèite¾kou Zdenkou
Homolovou. Rozprávky detí, ktoré
naèítali man'elia Stra'anovci, sa ob−
javili na spoloènom CD Prešovníèek.
Výpravnú trojknihu Z kapsy 'iaka
s detskými rozprávkami, básnièkami
a kresbami, spolu s CD Prešovníèek
uviedli do 'ivota v Caraffovej väznici
v Prešove. Kni'ke zapriali dobrý štart
tri sudièky: speváèka Júlia Smolková,
pedagogièka Janette Langová a spiso−
vate¾ka a knihovníèka Gabriela Futo−
vá, cédeèko odprevadil do 'ivota he−
rec Jo'o Stra'an (na fotografii).
Vý3a'ok z dobrovo¾ného predaja
knihy a CD bude venovaný onkolo−
gicky chorým de3om. „Zdenka je
ú'asná uèite¾ka, ktorá s nami dlho−
dobo spolupracuje. Som rada, 'e sa
jej podarilo vytvori3 toto krásne diel−
ko,“ povedala zástupkyòa zdru'enia
De3om pre 'ivot Monika Brillová.
„Páèilo sa mi, 'e pani uèite¾ka deti
podchytila od druhého roèníka a po−
stupne nieèo vznikalo,“ povedala jed−
na zo sudièiek Gabriela Futová. „Táto
spolupráca je úplne prirodzená, pre−
to'e my, novinári, vidíme, 'e mladšie
generácie majú nielen 3a'kosti s písa−
ním, ale so samotným èítaním. Zden−
ka odmala viedla svojich 'iakov ku
kreativite a výsledok je ú'asný. Preto
som rád, 'e sme sa na tom mohli
podie¾a3,“ konštatoval predseda
RO SSN Michal Frank.
Rozprávky pre Rádio Prešov, ktoré
ich ka'dý podveèer vysiela, naèítali
Kveta a Jo'o Stra'anovci. „Èlovek by
mal robi3 dobro,“ vysvetlil jednodu−
cho J. Stra'an. Re'isérkou Prešovníè−
ka s nemalým podielom na vzniku
celého dielka je Jana Krajkovièová.
„Názov Prešovníèek bolo prvé, èo mi
na tému rozprávok prešovských detí
napadlo, a verím, 'e bude fungova3
ako znaèka jedineèného spojenia vy−
uèovacieho procesu, kreativity a myš−
lienky pomôc3 a poteši3 deti s onko−
logickým ochorením aj do budúcnos−
ti,“ zdôraznila.
„Mne sa najviac páèilo, keï sme pí−
sali o Ma3kovi a Kubkovi, preto'e pri−
šla aj autorka Marianna Grznárová,“
povedala na tlaèovej besede za 'iakov
autorov štvrtáèka Lenka Lukáèová.
Jej spolu'iaèky Daša Batešková a Kat−
ka Vasilková doplnili, 'e celá tvorba
bola ve¾kou zábavou.
Èlovekom, ktorý dal všetko dohro−
mady, je uèite¾ka Zdenka Homolová.
„Chcela som motivova3 deti k èítaniu,
tak sme postupne zaèali upravova3
rozprávky, neskôr písa3 vlastné bás−
nièky a príbehy. Potom sme si pove−
dali, 'e by bola škoda, keby sme sa
o to nepodelili s ostatnými,“ poveda−
la Zdenka Homolová, ktorá nedávno
získala aj titul Naj uèite¾ka Prešova.
(ro ssn)
Foto Michal Frank
Stopy
Andreja Tušera
Uká'ky z publicistickej tvorby od ro−
ku 1961 (O jazere s ve¾kou budúcnos−
*ou) a' po rok 2010 ((V)èas odís*),
štúdie a odborné èlánky, ako aj 15
rozhovorov s autorom z ostatných
vyše dvoch desa3roèí. To všetko obsa−
huje najnovšia kniha Andreja Tušera
O novinárstve. Jej podtitul znie publi−
cistika – štúdie – rozhovory. Keï'e
profesor Tušer vo vyše tristostrano−
vom diele prináša uká'ky svojej novi−
nárskej práce aj èas3 z 3a'iskových
novinovedných odborných textov,
má takto vlastne odvahu konfronto−
va3 aj sám seba.
Vo vz3ahu k uvedenému dielu a zá−
roveò k autorovi sa ve¾mi dobre
vyjadril docent Peter Valèek. Napísal:
„Tušer je pre mòa – ako to poveda*
inak? – aj znaèka, logo profesionality
a skvelej novinárskej intuície....“ K to−
muto hodnoteniu dodávam u' len
dva titulky z jeho èlánkov: By* sebou
a Stopy nezmyješ. Pre tých, èo ho po−
znajú dlhšie, je Andrej Tušer, laureát
ocenenia Mercurius Veridicus ex Slo−
vakia, nielen špièkový odborník, ale aj
usilovný, dobre naladený a férový
chlap, ktorý v'dy ostal sám sebou.
Jeho dielo patrí u nás v oblasti novi−
novedy a pedagogickej èinnosti súvi−
siacej s novinárèinou k 3a'iskovým.
Také ostane aj do budúcnosti. Skrátka:
Tušerove stopy nezmyješ.
Pavol Vitko
Kto chce zrozumite¾ne komunikova...
...nech si otvorí novú publikáciu Vlas−
ty Koneènej Komunikácia vo verejnom
styku.
Odborná asistentka na Katedre mar−
ketingovej komunikácie Filozofickej
fakulty UK v Bratislave sa podujala
ponúknu3 verejnosti (a nielen novinár−
skej) sprievodcu po svete kvalitne ovlá−
daného jazyka, reèi a myslenia ka'dé−
ho z nás, kto chce solídne hovori3,
naèúva3, pozna3 zásady dialógu a by3
schopným dohovori3 sa aj so sokom
v zápalistej polemike.
Viac ako štúdia – je to
stopä3desiat strán èíta−
nia v šiestich kapitolách
– vedie záujemcu od zá−
sad techniky reèi k zvu−
kovým osobitostiam hla−
sového výrazu a pridáva
ich špecifiká v kvalitnom
preh¾ade. Venuje sa pri−
tom aj „reèi“ vášho tela,
prihovárajúceho sa mimi−
kou, gestami, pohybmi
a všetkým, èo k rozhovo−
ru alebo vášnivej debate
patrí. Nezabúda ani na
osobnos3 hovoriaceho
a partnerovu úlohu na−
èúva3 a reagova3, aby
bol dialóg oso'ný a jeho
forma d'entlmenská...
Autorka vás postaví
pred mikrofón aj kameru
a zasvätí do prípravy
textov, vysielaných k po−
slucháèom a divákom.
Nezabudne pritom na
fakt, 'e ochota, slušnos3 a odbornos3
(medzi odborníkmi na verejné vystu−
povanie O.S.O.) je k¾úèom, ktorým
otvárate dvere k naozaj u'itoènej
komunikácii. Nezabudne prida3 ani
zoznam bibliografických odkazov,
ktorých je práve to¾ko, aby ste si
mohli nájs3 literatúru, z ktorej èerpala
a sledova3 stopy iných autorov,
zaoberajúcich sa týmto fenoménom.
Kniha vyšla vo vydavate¾stve Book
and Book v Bratislave a ešte vonia
tlaèiarenskou èeròou.
Ján Sand
3/2012
PUBLICISTIKA
strana 7
Noèná mora eŠteBáka
alebo Ako nerobi tlaèovku
Ako je známe, zasvätene hovori3
o futbale a televízii vie ka'dý. K okru−
hu univerzálne zvládnute¾ných èin−
ností sa v ostatnom èase pridáva mo−
derovanie tlaèových besied. Filmoví
novinári za'ili u' všelièo – od tlaèo−
viek bez moderátora cez také, pri kto−
rých dáma z distribuènej firmy pred−
staví hostí a so slovami „sú vaši“ sa
uteká skry3 do najvzdialenejšieho kú−
ta miestnosti, a' po profesionálne PR
agentky, ktoré skomolia mená hostí
i názvy filmov – hovoria o nich s pred−
pokladom, 'e novinárom sú tieto fak−
ty rovnako neznáme ako im.
Latku (ne)mo'ného nedávno výraz−
ne posunuli organizátori tlaèovky po
premietaní filmu eŠteBák. Moderátor−
kou je tvár známa z televíznej obra−
zovky, naposledy videná v relácii s té−
mami ako móda, kozmetika èi pupáky
na detskom zadoèku. Predstavite¾
hlavnej úlohy Jiøí Mádl, dr'ite¾ Ceny
za mu'ský herecký výkon z karlovar−
ského festivalu, je pod¾a nej „èeský
herec, ktorý je stále idolom tíned'e−
riek a výborne tancuje“. Predstavova−
nie hostí moderátorka mieša s klade−
ním banálnych otázok niektorým
z nich. Dramaturga, ktorý je pri vzni−
ku filmu jednou z najdôle'itejších
osôb, nepredstaví vôbec, lebo dotyè−
ný pán nemá pred sebou cedu¾ku
s menom a sedí kdesi na krajíèku ako
za trest. Dvaja hostia z Po¾ska, mladí
autori filmovej hudby, nemajú miesto
pripravené vôbec, a tak ich a' doda−
toène pozýva k stolu producent filmu.
Novinárov je na tlaèovke dos3, ale
moderátorka sa rozhodne najprv vy−
spoveda3 trinástich hostí sama, a tak
ka'dému z nich (!) polo'í otázku bez−
významnú, banálnu a' hlúpu. Akoby
nestaèilo, preplieta to vlastnými „ná−
zormi“, na ktoré naozaj nie je nik zve−
davý, a múdros3ami vyèítanými z in−
ternetu. Po polhodinovom utrpení
dáva ve¾kodušne priestor novinárom,
z ktorých tí serióznejší u' dávno stra−
tili chu3 pýta3 sa na èoko¾vek. Mode−
rátorka v apartných gatiach a trièku,
korzujúc s mikrofónom pred hos3ami,
si ešte stihne poplies3 triler s traile−
rom i filmové ceny Igric a Slnko v sie−
ti; s istotou síce vie, 'e ¼ubomír Sliv−
ka získal nedávno Igrica, ale nie si je
istá v akej kategórii (dotyèný má na
cedu¾ke pod svojím menom napísané
scenárista). Významného èeského
strihaèa, ktorý prichádza neskôr, usá−
dza so slovami „aby ste vedeli, kde
ste“, ako keby to bol senilný starec.
Tlaèovku sa urputne sna'í ukonèi3 po
jednej−dvoch novinárskych otázkach.
Keï'e prítomní boli aj hostia z Èes−
ka a Po¾ska, trapas to bol medziná−
rodný. A ak by sme mali k filmu eŠte−
Bák akéko¾vek výhrady, taký strašný
ako tlaèovka k nemu urèite nie je.
Jaroslav Hochel
Poh¾ad do minulosti
Kde sa vzal moderátor?
V roku 1972 nový encyklopedický
slovník A−Z nemá o moderátorovi ani
slovo v spojitosti so 'urnalistikou.
Uvádza len: moderátor, látka spoma−
¾ujúca rýchle neutróny, atï.
Bolo to takto. Prieskumy Metodic−
ko−výskumného kabinetu (MVK) Èes−
koslovenského rozhlasu na Slovensku
po roku 1960 potvrdili všeobecnú
nespokojnos3 poslucháèov s úrovòou
programov. Perla Karvašová, redaktor−
ka MVK sa vtedy vrátila zo slu'obnej
cesty v Spolkovej republike Nemecko.
Priniesla najnovšie poznatky o radi−
kálnych zmenách a trendoch v prog−
ramoch nielen nemeckých staníc. Zá−
ver vedenia bol jednoznaèný, o kon−
skú hlavu nás predbehli, treba presta−
va3 štruktúru. V snahe, èo najlepšie
sa na ve¾ké zmeny pripravi3, ocitol
som sa jedného dòa s programovým
námestníkom Jánom Toseckým v Ber−
líne (NDR). Sledovali sme ich vysiela−
nia priamo v štúdiách, kládli sme
otázky, zbierali skúsenosti. Pri otáz−
ke, kto je èlovek pri mikrofóne zavá−
hali, no zdôrazòovali, 'e by to mala
by3 popredná, výrazná, známa osob−
nos3 rozhlasu.
V pondelok 3.1.1966 zaèal rozhlas
na Slovensku vysiela3 v modernom
duchu, v blokovom, príhovorovom,
kontaktovom a hlavne 'ivom vysiela−
ní. V ten deò som s Perlou Karvašo−
vou stál pri zrode, krste, ale aj neuve−
rite¾nom ohlase ranného vysielania,
ktoré sme na 'iados3 poslucháèov po−
menovali Dobré ráno. U' po štrnás−
tich dòoch vysielania píše Ladislav Laj−
cha v Pravde: „Kde sa stráca ten náš
anonymný, neosobný oficiózny roz−
hlas? Rozhlas chce by3 spoloèníkom,
rozhlas sa demokratizuje.“ Vnútorná
premena zrútila staré stereotypy.
No o moderátorovi stále ani chýru
ani slychu. A' jedného dòa, 28. 11.
1973 zaznela na pôde rozhlasu pred−
náška docenta dr. Willyho Walthera
z Univerzity v Lipsku: Vývojové ten−
dencie v rozhlasoch a televíziách sve−
ta... Ešte sa poriadne ani nerozbehol
a u' zaznelo slovo „moderátor“.
Termín moderátor
je akousi módou.
KaRdý, kto stojí
pred mikrofónom,
„moderuje.“
Tlmoèníèka sa na nás díva a akoby
niè pokraèuje moderátor, moderátor.
A slovo moderátor bolo na svete,
Bolo nám sympatické, zaèali sme ho
pou'íva3.
V roku l975 na celoslovenskom se−
minári h¾adá odpoveï na otázku kto
je, èo je moderátor v našej praxi, Imro
Jenèa, vtedy u' skúsený reportér, re−
daktor, hlásate¾. Ako slovenský tvorca
v Prahe hneï v prvých rokoch po voj−
ne, odzeral F. K. Zemana pri mikrofó−
ne. Ten mal svoju Hodinku, zhováral
sa na aktuálne témy s poslucháèmi,
prinášali mu èerstvé správy, prichá−
dzajúce potrubnou poštou z èetky,
slová spájal s hudbou, logicky a ob−
razne. Hviezdna hodinka F. K. Zema−
na. Jenèa vyslovil svoj názor na mo−
derátora a triafal do èierneho.
V roku 1977 sme u' v Bratislave
poèúvali ucelenú teóriu o moderova−
ní v referáte Gitty Krickow z Berliner
Rundfunk. Potom sa vrece roztrhlo,
redaktori zaèali navštevova3 intenzív−
ne kurzy moderovania, zasadala mo−
derátorská rada, zatrieïovanie do mo−
derátorských tabuliek, Prax ovplyv−
òovala teóriu a naopak.
Postup termínu moderátor sloven−
skou 'urnalistikou bol u' nezadr'a−
te¾ný. Píšem o tom preto, lebo sa tak
udomácnil, 'e je akousi módou. Ka'−
dý, kto stojí pred mikrofónom, „mo−
deruje.“
Nepovie ani slovo, ktoré nemá na−
písané, ale je moderátor. V archívoch
driemu múdre state o moderátorstve
z mnohých seminárov, èlánky, ktoré
moderovanie posúvali vpred. Tento
poznatok je v súzvuku so slovami
Karla Hví'ïalu: „Furnalisti nemajú
èas dospieva3 vo svete, ktorý sa stále
mení. V 'urnalistike sú v súèasnosti
preva'ne mladí ¾udia a všetko, èo
staršie generácie dosiahli, sa pomaly
stráca... V'dy zaèíname od nuly.“
Inak povedané, stále by mali plati3
slová našich uèite¾ov spred mnohých
rokov: „Nestaèí nám len kosi3, treba
si ocie¾kou aj kosu nabrúsi3!“
Štefan Horský
V trinástej komnate
slovenèiny
Laco – Laci,
Eva – Evi
V 'ivej, neoficiálnej alebo polooficiál−
nej komunikácii sa pou'ívajú domác−
ke podoby krstných (rodných) mien.
Od slovenských mu'ských mien sú
to najèastejšie podoby zakonèené
na −o, napr. Ladislav – Laco, Pavol/
Pavel – Pa¾o, František – Fero, Ru−
dolf – Rudo, Juraj – Juro, Jurino,
Ïuro, Lukáš – Lukino, alebo na spo−
luhlásku, napr. Andrej – Ander,
Andriš, Andráš, Bohumil – Bohuš,
Ferdinand – Ferdiš, Gabriel – Gabo
i Gábriš, i na samo−hlásku −a, napr.
Štefan – Pišta popri Števo.
Väèšina 'enských domáckych mien
je zakonèená na samohlásku −a: Mi−
chaela – Miša, Anna – Hana, Anèa,
Aòa, Anica, Dorota – Dora, Dorica,
Dorina, Viktória – Vika, Vikina, Vi−
ca, Katarína – Kata, Katina, Katuša,
Kaèa, Kaèena, KaQa, Zuzana – Zuza,
Zuzu¾a.
Popri týchto podobách sa tak me−
dzi mu'skými, ako aj 'enskými me−
nami vyskytujú i podoby so zakonèe−
ním na −i alebo −y, napr. Laci, Pali,
Feri, Rudi/Rudy, Ïuri, Luky/Luki,
Viki/Viky, Katy/Kati. Ide o cudzie,
zvyèajne domácke podoby mu'ských
a 'enských mien. Ich zakonèenie bý−
va ovplyvnené podobou vo východis−
kovom jazyku. Luky je anglická po−
doba mena Lukáš. Laci, Pali, Feri sú
maïarské domácke podoby mu'−
ských mien Ladislav, Pavol, Franti−
šek. Rudi je nemecká domácka po−
doba mu'ského mena Rudolf. Katy
je anglická domácka podoba mena
Katarína a Kati maïarská domácka
podoba tohto mena.
Krstné mená zakonèené na −i/−y
sa v slovenèine èastejšie ako vo funk−
cii nominatívu pou'ívajú vo funkcii
oslovenia – porov. najmä 'enské me−
ná Eva – Evi, Viera – Vieri, Soòa –
Soni, KaQa/Kata – Kati, Zuza – Zuzi.
Tieto tvary majú oporu v tvare mami
odvodenom od všeobecného pod−
statného mena mama, a v tvare oci
odvodenom od domáckej podoby
oco utvorenej od všeobecného mena
otec, ktoré sa v slovenèine pou'ívajú
vo funkcii oslovenia. Mu'ské mená
zakonèené na −i/−y sa skloòujú pod¾a
vzoru kuli, napr. Feri – Feriho – Feri−
mu, Rudi – Rudiho – Rudimu, 'en−
ské mená za−konèené na −i/−y ostá−
vajú nesklonné, napr. stretla som sa
s Viki.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav ¼. Štúra SAV
strana 8
Opustil naše rady
Blaho8eláme jubilantom
Filip Lašut (67. r.)
Alica Sekanová (89 r.)
24. 4. 2012 Tibor Babjak (69 r.)
11. 5. 2012 Jaroslav Bartl (71 r.)
2. 5. 2012 ¼ubomír Lenoch (86 r.)
Zostáva v našej pamäti
ako èlovek plný nápa−
dov, èinorodosti, dobrej
vôle a tvorivého nepo−
koja. V tomto roku sa
pre *a#kú chorobu u#
nezúèastnil vyhlasovania sú*a#e
Vedec roka SR, ktorú sám inicioval
a organizoval od r. 1997. Desiatky
rokov sa ako novinár venoval vede
a technike, odha¾oval rozumový
potenciál ¾udí v našej vlasti, usilo−
val sa dosta* do povedomia neza−
stupite¾né miesto slovenskej vedy
a technického rozvoja. Slovenskú
vedecko−technickú #urnalistiku za−
pojil aj do európskeho kontextu. Bol
to zároveò šarmantný gentleman
zo starej školy, milovník hudby, kto−
rý si ešte vo vysokom veku rád cho−
dil s man#elkou zatancova*.
(jl)
jún
13. 4. 2012
23. 4. 2012
Jozef Slamka (91 r.)
Mal za sebou bohatú
novinársku èinnos*. Za−
èal v roku 1942 ako ste−
nograf Slovenskej tlaèo−
vej kancelárie, redaktor
Spravodajskej agentúry
Slovenska v Košiciach a v Banskej
Bystrici, šéfredaktor denníka Smer
v Banskej Bystrici, redaktor a šéfre−
daktor Èeskoslovenskej tlaèovej
kancelárie v Bratislave. Neskôr pô−
sobil vo vedúcich funkciách v èaso−
pise Príroda a spoloènos*, Svet vedy,
Výber. Stal sa tajomníkom ZSN.
Èinný v oblasti #urnalistiky ostal a#
do r. 2000. Po vzniku SSN do konca
roku 1997 redigoval a zostavoval
bulletin SSN, potom Fórum, podie¾al
sa aktívne na èinnosti klubu senio−
rov. Bol pracovitý, ochotný, rád
poradil, usmernil.
kgm
14. 5. 2012
2. 6. 1942
2. 6. 1922
3. 6. 1932
4. 6. 1962
7. 6. 1962
9. 6. 1942
12. 6. 1962
13. 6. 1947
14. 6. 1937
16. 6. 1952
17. 6. 1932
18. 6. 1942
20. 6. 1922
20. 6. 1957
21. 6. 1942
22. 6. 1952
23. 6. 1952
23. 6. 1947
24. 6. 1942
26. 6. 1942
27. 6. 1962
28. 6. 1957
28. 6. 1947
29. 6. 1962
29. 6. 1962
30. 6. 1952
júl
1. 7. 1962
3. 7. 1957
Dovolenkujte
v Repišti
Dve chaty syndikátu sú v ideálnom
prostredí na vychádzky a turistiku.
Neïaleko sú Sklené Teplice, Banská
Štiavnica, Poèúvadlo, Sitno... Viac
informácií a cenník na www.ssn.sk.
Objednávky na tel. 02/5441 2206,
písomne SSN, Fupné námestie 7,
815 68 Bratislava alebo e−mailom
[email protected], [email protected]
5. 7. 1947
5. 7. 1957
9. 7. 1942
9. 7. 1962
10. 7. 1957
17. 7. 1952
20. 7. 1932
3/2012
SPRAVODAJSTVO
22. 7. 1952 Gabriela Holèíková,
Bratislava
Tibor Babjak, Fi¾akovo
Bo'ena Èonková−Maèin− 23. 7. 1937 Juraj Alner, Bratislava
gová, Košice
23. 7. 1942 Alica Goldbergerová,
Bratislava
Marta Lembovièová,
Bratislava
28. 7. 1947 Veronika Tõkõlyová,
Bratislava
Peter Demèák, vo¾ný
novinár, Vranov n. Top¾ou 28. 7. 1932 Jozef Hrušovský,
Bratislava
Juraj Král, Šport, Bratislava
František Letovanec,
august
Bratislava
5. 8. 1922 Zita Nosková, Bratislava
Valéria Ovšáková,
8. 8. 1962 Miroslav Lupták,
vo¾ná novinárka, Poprad
vo¾ný novinár, B. Bystrica
Danica Jakubcová,
9. 8. 1942 Ladislav Pilz, Bratislava
Bratislava
14. 8. 1957 Juraj Slota,
Marta Zollerová,
publicista, Dolná Mièiná
Partizánske
15. 8. 1932 Ladislav Lajcha, Bratislava
Marko Rusòák,
15. 8. 1952 Mária Benyáková,
vo¾ný novinár, Košice
Bratislava
Svatomír Ambro',
17. 8. 1957 Stanislav Kucharèík,
Bratislava
vo¾ný novinár, Streèno
Alexander Polakoviè,
17. 8. 1962 Vladimír Benko,
Bratislava
vo¾ný novinár, Bratislava
Juraj Charvát, Bratislava
19. 8. 1942 Ján Chytil, Bratislava
Ivan Karlík,
19. 8. 1962 Ondrej Macko,
vo¾ný novinár, Bratislava
PC REVUE, Bratislava
Mirko Turèan, Bratislava
20. 8. 1922 Vilma Šurinová, Bratislava
Miroslava Staszová,
23. 8. 1942 Eva Krutá, Bratislava
Slovenka
24. 8. 1962 Jozef Øezníèek,
Ladislav Cuper,
TV JOJ, Bratislava
Nové 9yt*a, Prešov
25. 8. 1952 Ján Felix, Šport, Bratislava
Peter Radványi, Trnava
30. 8. 1927 Miroslav Palát, Bratislava
Ján Babiè, Trenèín
30. 8. 1952 Andor Vlastimír,
Alica Bieliková, Bratislava
vo¾ný novinár, Bratislava
Oto Makýš,
30. 8. 1952 Antonio Parziale,
publicista, Bratislava
vo¾ný novinár, Bratislava
Mária Farnayová, Prešov
september
Zuzana Hlavenková,
6. 9. 1942 Marian Bartošoviè,
Bratislava
Bratislava
František Iván,
8. 9. 1927 Andrej Štefanko, Prešov
TASR, Košice
8. 9. 1952 Mariana Valková,
Martin Úradníèek, vo¾ný
Bratislava
novinár, Banská Bystrica
9. 9. 1952 Leonid Korba,
Ladislav Brat,
vo¾ný novinár, Prešov
vo¾ný novinár, Limbach
12. 9. 1952 Marian Zervan,
publicista, Bratislava
Damas Gruska,
14. 9. 1952 Jozef Michnica,
vo¾ný novinár, Bratislava
vo¾ný novinár, Ve¾ká Maòa
Drahomíra Reyboubet−
16. 9. 1942 Štefan Felix, Bratislava
−Hanáková, vo¾ná
18. 9. 1942 Mária Komárová, Košice
novinárka, Bratislava
18. 9. 1957 ¼ubomír Maláèek, Sloven−
Boris Šnajdár, Košice
ská televízia, Bratislava
Dagmar Murgašová, vo¾ná 18. 9. 1962 ¼uboš Hric,
novinárka, Bratislava
vo¾ný novinár, Bratislava
Miroslav Iljuk, Prešov
18. 9. 1962 Jaroslav Hochel,
Ivan Chytil,
vo¾ný novinár, Bratislava
publicista, Senec
20. 9. 1952 O¾ga Kme3ová−Stajková,
Daniel Diškanec,
Bratislava
vo¾ný novinár, Martin
26. 9. 1942 Ján Lacko, Bratislava
Róbert Švirec, publicista, 28. 9. 1952 Marianna Petejová−
Bratislava
−Meššová, Zborov
Ivan Dubovský, Bratislava 30. 9. 1942 Peter Aich, Bratislava
Prispeli na
Sociálny fond SSN
Peter Kováè
Stanislava Benická
Ivan Brachtl
Pavel Horòák
Juraj Èelko
Štefan Hrèka
Béla Susla
Jozef Korèek
Štefan Stieranka
Martin Babarík
Jana Veselská
Irena Èiderová
Vladimír Vinkler
Martin Koneèný
Michal Frank
Ján Jacoš
Nora Baráthová
Ján Rodák
Jana Otriová
Miroslava Zahradníková
¼ubica Pavlovièová
¼ubomír Maláèek
Andrej Dudáš
Peter Hledík
O¾ga Vavrová
Ladislav Brat
Štefan Pytel
5
15
10
5
40
10
5
10
10
5
5
15
5
5
5
1
10
5
5
5
4
5
5
5
10
10
10
Súa8
Gypsy Spirit 2012
Cie¾om projektu je vytvori3 verejnú
platformu a oceni3 prácu s róm−
skou komunitou. Hlavným vyhla−
sovate¾om podujatia je Asociácia
pre kultúru, vzdelávanie a komuni−
káciu v spolupráci s Úradom splno−
mocnenca vlády SR pre rómske ko−
munity a spoloènos3ou Slovenské
elektrárne, a. s., (èlen skupiny Enel).
Jednou z kategórií, do ktorých
mô'ete navrhnú3 svojho kandidá−
ta, je ocenenie pre novinára/novi−
nárku za objektívnu alebo pozitív−
nu informáciu o rómskej proble−
matike na Slovensku.Viac infor−
mácií na www.gypsyspirit.eu/sk
Uzávierka prihlášok: 30. júna
e−mailom na [email protected]
alebo poštou na adresu Gypsy Spi−
rit, Šafárikovo nám. 2, 811 02 Bra−
tislava.
red
Ospravedlòujeme sa èitate¾om,
Re toto vydanie Fórumu vychá−
dza z technických príèin o týR−
deò neskôr, ako bolo avizované.
ISSN 1338−208X Dvojmesaèník. Vydáva Slovenský syndikát novinárov (majite¾), Fupné nám. 7, 815 68 Bra−
tislava, Tel. 02 544 35 071, fax 02 544 32 438, e−mail [email protected], internet www.ssn.sk Redakèná
rada: P. Kubínyi (predseda), K. Grosmannová, Z. Krútka, M. Nemèeková, J. Sand, ¼. Surkošová. Editor M. Èernák.
Distribúcia: bezplatne pre èlenov SSN; objednávky – roèné predplatné 8,16 . Príspevky nehonorujeme. Regis−
traèné èíslo MK SR EV 3598/09. Predtlaèová príprava Helondia, s. r. o. Tlaè Print Hall, s. r. o.
Uzávierka toho èísla bola 14. júna 2012.
Najbli'šie èíslo vyjde 27. septembra 2012.
Download

Forum 3.cdr - Slovenský syndikát novinárov