4
Z èinnosti regiónov
Pred snemom to vrie
Aktuality
a klubov
s. 2
s. 4 zo sveta médií s. 5
Redakèná pošta
s. 7
2011
Vèely a osy
J
e trinásteho apríla a na syndikáte
evidujeme štyristošestnás iadostí
o zvolanie mimoriadneho snemu. Pre−
kroèili sme magickú hranicu z našich
stanov („na zvolanie snemu treba, aby
oò poiadala aspoò tretina èlenov“)
a keïe nás je tisícstošesdesiatdevä,
máme legitímne právo zvola ho.
Ïakujem za spoluprácu. Môeme sa
pohnú ïalej a verím, e správnym
smerom.
Dom novinárov sa v týchto dòoch
podobá na ú¾. Z kadej strany sa na
nás valí èosi nové, poiadavky našich
èlenov, sanosti, iadosti o vysvetle−
nia, preèo sme sa ocitli v takej neute−
šenej finanènej situácii, ultimáta, èo
bude, keï nebude a ak nebude, èo bu−
de... Neverím, e tu vôbec dakedy bolo
takto ivo! Rozhýbali sme sa. Väèšina
z tých, ktorí sa ozvú, presne vie, èo
bolo treba v minulosti urobi, a ja si
kladiem otázku, preèo to nepovedali
vtedy. Zbytoènú otázku. Jediná logická
otázka v súèasnosti je – ako ïalej?
Bolo by fajn, keby sa práve teraz ozva−
li hlasy a prišli so svojimi návrhmi,
názormi, pripomienkami, lebo potom
u bude opä neskoro. Vyuime onen
ú¾ový efekt na tvorivú debatu!
Zatia¾ prevláda – kritika. Obsahová
koncepcia rozvojovej stratégie SSN
na rok 2011, ktorú predniesol na 5. za−
sadnutí predstavenstva Zdeno Cho, je
pod¾a viacerých názorov „bezcenný
paškvil“, „zlátanina bez konkrétnych
prepoètov“, hoci je zatia¾ iba v rovine
obsahovej koncepcie. Prepoèty ukáu
èi je naozaj taká. Niektorí ju zmietli
zo stola, pod¾a môjho názoru, pred−
èasne. V kadom prípade, h¾adá mo−
nosti financovania syndikátu a – nech
je aká je – je aspoò koncepèná.
Iný variant, z dielne kontrolnej rady,
hovorí o zastavení Mediaregionu,
o bezpredmetnosti Akadémie médií
a o predaji Domu novinárov, èo by
pokrylo èinnos SSN na dlhé roky.
Ja sa však pýtam, a èo potom, keï si
zo salámy odreeme posledný kruh?
A u teraz ¾utujem toho, kto bude ma
v tom èase èes vies syndikát.
Nehádme flintu do ita, zabojujme
o našu budúcnos. Skúsme všetku tú
zväèša negatívnu energiu, ktorá sa
dnes valí do Domu novinárov, zmeni
na pozitívny zrod úspešnej koncepcie.
Èo by sa stalo, keby sme sa aspoò raz
zmenili z ôs na vèely a vykroèili spo−
loène? Do snemu, ktorý by mal by
koncom mája, nám ešte nejaký èas
zostáva.
Peter Kubínyi
predseda SSN
MESAÈNÍK SLOVENSKÉHO SYNDIKÁTU NOVINÁROV
ROÈNÍK XXI
U na budúci mesiac budeme
ma novú internetovú stránku
Slovenského syndikátu noviná−
rov. Všetky podstatné èasti z pô−
vodnej zostávajú, pribudnú
aktuálne správy z diania v mé−
diách, monitoring, pôvodná
publicistika, hlasovanie o prí−
spevok mesiaca, fotografie, vi−
deá a aj vaše blogy. Zároveò si
návštevníci stránky napríklad
budú môc pozrie vzostupy
a pády osobností v médiách,
ale to isté aj o firmách, hovor−
coch... Kadý z èlenov SSN (ale
aj ktoko¾vek, kto sa rozumným
a slušným spôsobom chce vy−
jadri k mediálnemu dianiu
u nás) bude ma monos pra−
videlne publikova na blogoch.
Diskusie pod nimi budú tie,
ale anonymné urèite nie. Han−
bili by sme za tých, ktorí sa
hanbia za svoje meno.
Pred sebou vidíte náh¾ad
stránky. Svoje pripomienky,
nové nápady, èoko¾vek, èo po−
vaujete za uitoèné – píšte na
adresu [email protected]
V najbliších dòoch bude
pripravená beta (skúšobná)
verzia stránky. Mailom (ak ho
máme k dispozícii) dostanete
prístupové heslá a na tej istej
adrese sú vítané vaše pripo−
mienky a ïalšie návrhy.
Ján Füle
Ešte stále na Titaniku?
Postrehy z posledného rokovania Predstavenstva SSN
Pred nieko¾kými týdòami som na
týchto stránkach prirovnal situáciu
nášho syndikátu k smutne známemu
zaoceánskemu parníku. Atmosféra
posledného rokovania Predstavenstva
SSN nebola iná. Na kapitánskom
mostíku sa h¾adá spôsob, ako vyvies&
potápajúci sa koráb zo zúfalého polo−
enia. Definitívne sme si uvedomili, e
prenájom budovy je ako zdroj príjmov
nereálny. Staèí sa poobzera& v blízkom
okolí Domu novinárov – takmer na
kadej budove je ve¾ký transparent
„Na prenájom“ èi „Na predaj“.
H¾adanie moných riešení vyústilo
do spracovania návrhu stratégie èin−
nosti SSN na najblišie obdobie. Jeho
základom je obrat v smerovaní syndi−
kátu – namiesto organizácie ijúcej
z poplatkov za prenájom priestorov
chceme syndikát výrazne zaktivizo−
va&. Napokon, kto iný ako organizácia
sústreïujúca ve¾kú väèšinu profesio−
nálnych novinárov by mal pôsobi&
na mediálnom trhu. V stratégii sme
naznaèili moné smerovanie:
nevieme efektívne ovplyvòova&
èinnos& Tlaèovej rady SR a Asociácie
na ochranu novinárskej etiky, (na ich
èinnos& pritom prispievame nemalý−
mi prostriedkami).
Nerobme to, èo nevieme!
(alebo to robme inak)
tlaèové konferencie s novými
slubami:
– audio a videozáznam,
– spracovanie tlaèových správ,
– fotoservis,
– moderovanie na profesionálnej
úrovni,
– priamy prenos TK na web,
moderná webstránka s novými
slubami a monosami,
(pokraèovanie na s. 4)
nevieme efektívne prenajíma&
priestory,
nevieme spravova& a udriava&
budovu,
nevieme dobre robi& vydavate¾skú
èinnos&, na publikácii, ktorá nás stála
6 300 eur, sme zatia¾ vykázali stratu
4 700 eur!
Robme to, èo vieme!
strana 2
Zlaté pero
P. Havasimu
Pri príleitosti Dòa maïarskej tlaèe
bol ocenený Zlatým perom, vyzname−
naním Maïarského zväzu novinárov,
èlen Slovenského
syndikátu novinárov
Peter Havasi z Košíc
(na fotografii s ocene−
ním). Na ocenenie za
celoivotnú novinár−
sku prácu ho navrhol
SSN. Peter Havasi
v súèasnosti pôsobí
ako šéfredaktor ma−
ïarského kultúrno−
spoloèenského me−
saèníka Kassai Figyelõ
(Košický pozorovate¾). Predtým pra−
coval od roku 1971 v redakcii maïar−
ského vysielania Èeskoslovenského
rozhlasu v Bratislave, neskôr a do
odchodu do dôchodku v regionálnej
redakcii Rádia Patria Košice.
kè
Foto archív P.H.
Sídlo RO SSN
v Košiciach sa s'ahuje
Sivot, aj kvôli financiám, je zmena.
Dotkla sa i nás, v Košiciach. Po viac
ako 15 rokoch pôsobenia na jednom
mieste – na Letnej ulici è. 45 – sme
od 1. mája 2011 na novej adrese.
V podstate ideme len za roh, nájde−
te nás na Szakkayho ulici è. 1
v Podnikate¾skom centre FAMS, s.r.o.,
za OD Merkúr – viï mapku. Prístup
je aj podchodom z Ul. B. Nìmcovej
od Technickej univerzity, v blízkosti
sú zastávky MHD: elektrièka è. 7, R4,
autobusy è. 12, 19, 22.
Kancelária RO SSN bude na 1. po−
schodí v¾avo, zasadaèku na tlaèovky
a iné akcie si budeme prenajíma&,
èím výrazne ušetríme. Telefónne èíslo
(055/622 79 29) i mailovú adresu
[email protected] chceme zachova&,
ale kým vybavíme všetky formality
s prekládkou pevnej linky a internetu,
vyuívajte náš mobil 0903 845120.
Ten bude fungova& bezo zmien.
lial
Z ÈINNOSTI SSN
4/2011
Zlatý súdok sa
ešte kotú¾a
Dovedna 221 autorov zo 41 štátov
poslalo 549 prác do XVII. roèníka me−
dzinárodnej sú&ae kresleného humoru
na tému pivo pod názvom Zlatý súdok
2011. Potvrdzuje to, e ani po to¾kých
rokoch sa téma nevyèerpala a neunavil
sa z organizovania ani zakladate¾ pod−
ujatia, prešovský karikaturista a èlen
SSN Fedor Vico. Cena Grand Prix pri−
padla tohto roku Rumenovi Dragostino−
vovi z Bulharska. Porota odmenila ešte
troma cenami pod¾a poradia, štyrmi
zvláštnymi cenami a viac ako desiat−
kou èestných uznaní tvorcov z Austrá−
lie, Bulharska, Èeska, Èíny, Estónska,
Maïarska, Nemecka, Po¾ska, Rumun−
ska, Slovenska, Turecka, Ukrajiny
a USA. Uznášala sa v osemèlennom
zloení, predsedal jej PhDr. Jaroslav
Rezník, generálny riadite¾ TASR. Regio−
nálnu organizáciu SSN v Prešove za−
stupoval jej predseda.
Zvláštnu cenu RO SSN dostal Jan
Hrubý za obrázok, ktorý uverejòujeme.
Výstava ocenených a vybraných prác
potrvá v Šarišskej galérii v Prešove
(jj)
do polovice mája.
Novinári a „turistická osveta“
Revitalizovaný Klub FIJET SSN zaradil
do svojho programu èinnosti infor−
maèno−poznávacie, osvetovo−vzdelá−
vacie a spoloèensko−diskusné stret−
nutia v rámci širšieho tematického
syndikátneho programu Èaj u Pulitze−
ra. Jeho „troškou do mlyna“ je téma
cestovného ruchu a turizmu, téma pl−
ná otázok bez odpovedí a problémov
bez riešení. To sa týka predovšetkým
organizácie cestovného ruchu, z kto−
rého by Slovensko chcelo a mohlo
ma& podstatne viac úitku, ne ho má
v súèasnosti. Budovatelia modernej
a efektívnej domácej materiálnej, kul−
túrnej a personálnej základne cestov−
ného ruchu, podnikatelia, ktorí by
mali „dováa&“ hostí z celého sveta,
ale i prostí obèania sa u dnes neza−
obídu bez aktuálnych mediálnych
informácií. Prvý hos& klubového Èaju
u Pulitzera Ing. Jozef Èajko, predseda
výkonného výboru Asociácie na pod−
poru cestovného ruchu v SR, to ob−
razne, ale výstine nazval nevyhnut−
nos&ou „turistickej osvety“.
Z debaty s dlhoroèným odborníkom
a pozorovate¾om vývoja v tejto spolo−
èenskej sfére vyplynulo nieko¾ko zá−
vaných záverov. Slovensku v súèas−
nosti chýba politická a odborná auto−
rita na úrovni štátnej moci aj štátnej
správy, ktorá by preklenula úzky, stra−
nícky orientovaný rezortizmus, mala
by potrebné schopnosti, dostala by
široké kompetencie, ale niesla by za
ich výkon aj plnú zodpovednos&. Jed−
ným z dôkazov neuspokojivého stavu
je aj vleèúci sa proces tvorby a teraz
u novelizácie zákona o podpore ces−
tovného ruchu. Chýba ústredná vízia,
ucelená, premyslená a dlhodobá štát−
na koncepcia rozvoja. Improvizuje sa
aj na nišom stupni, kde sa prejavuje
hlavne problém efektívnej kooperácie
a koordinácie potenciálne zapojite¾−
ných subjektov a inštitúcií. Siada sa
kritický novinársky poh¾ad na súèasný
stav cestovného ruchu a turizmu, ale
i mediálna podpora všetkých uitoè−
ných projektov a myšlienok. Význam−
nú úlohu v tomto smere môu zohra&
nielen verejnoprávne médiá, ale i re−
gionálni a miestni novinári, pretoe
medzi obyvate¾stvom chýba elemen−
tárna osveta. Práve v tejto súvislosti
Ing. Jozef Èajko zdôraznil, e „kadý
návštevník je vlastne malý zahranièný
investor a kadý obèan je svojím spô−
sobom podnikate¾, lebo podnikanie
v cestovnom ruchu rukolapne preuka−
zuje mieru pohostinnosti“.
U len z výpoètu problémov a po−
trieb vyplýva, e na Èaji u Pulitzera by
bolo dobré privíta& i generalitu ces−
tovného ruchu a turizmu, i odborní−
kov, ktorí v tejto sfére dlhodobo pôso−
bia. Vedenie Klubu FIJET SSN preto
oslovilo predstavite¾ov sekcie cestov−
ného ruchu Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR,
Slovenskej agentúry pre cestovný
ruch, nedávno zaloeného Zväzu ces−
tovného ruchu SR, Zdruenia miest
a obcí Slovenska a Únie miest Sloven−
ska, aby prišli medzi novinárov so
svojimi víziami, plánmi, predstavami,
ale i kritikou toho a tých, èo hádu
polená pod nohy, ale i s odvahou na
sebakritiku.
Klub si od samého poèiatku vytýèil
cie¾ neby& uzavretou sektou prístup−
nou výluène èlenom syndikátu. Preto
zakotvil vo svojom štatúte aj pozíciu
pridrueného èlena a kooperaèného
partnera. Pridruené èlenstvo je urèe−
né novinárom, neèlenom SSN, èlenom
iných novinárskych organizácií a pra−
videlne publikujúcim odborníkom.
Kooperaèné partnerstvo je pre jednot−
livcov aj inštitúcie zaangaované
v cestovnom ruchu a turizme, ktoré
majú záujem o ušiu spoluprácu
s masmédiami a bezprostredný kon−
takt s novinármi píšucimi o tejto te−
matike. Štatút Klubu FIJET SSN, prog−
ram èinnosti klubu v rokoch 2011 a
2013, formuláre prihlášok pre riad−
nych a pridruených èlenov, ako i ko−
operaèných partnerov sú k dispozícii
na webovej stránke Slovenského syn−
dikátu novinárov, zatia¾ pod hlavièkou
Aktuálne. Perspektívne by mal ma&
klub svoju vlastnú stránku, kde by
umiestòoval správy o svojej èinnosti,
organizaèné oznamy, profesonálne
dôleité informácie (pozvánky), od−
kazy na publikácie, èlánky a autorov,
ktoré si zaslúia pozornos&.
Peter Krútky
4/2011
Aprílová GLOSA
Milana
Èernáka
S
...ktorú nemal
kto napísa
ijem v Bratislave. Od narodenia,
èo je pekných pár desaroèí. Nik−
dy som neuvaoval, e z tohto mesta
odídem, hoci so všelièím v òom nie
som spokojný. Nejdem to vymenúva
„od Adama“, staèí uvies, èo Bratislav−
èan vidí okolo seba dnes.
Ošarpané, a rozpadávajúce sa bu−
dovy v starom meste, špina na uliciach,
stovky cigaretových ohorkov na kadej
zastávke MHD, zdevastované a pomo−
èené podchody, posprejované múry
budov, ktoré by ináè vyzerali prijate¾ne,
bezdomovci spiaci na lavièkách v cen−
tre èi umývajúci sa vo fontánach, sta−
nièné priestory, v ktorých sa nikto ne−
môe cíti bezpeène... Tak sme si ili
a ijeme, a nikoho to, zdá sa, netrápilo.
Lene! Nastal hokejový ošia¾ a zrazu
oili potomkovia knieaa Potemkina.
A ich Katarínou II. sú zahranièní ná−
vštevníci. Tí nesmú – na rozdiel od nás
– vidie ošarpané a rozpadávajúce sa
budovy v starom meste...atï. ako hore.
Èo je škaredé, treba zakry reklama−
mi k majstrovstvám sveta, èo sa dá,
to nalíèi, bezdomovcov mierumilovne
odlifrova na perifériu, podchody povy−
sáva a ulice vyzameta.
To samo osebe je potrebné. Iba sa
ma dotýka, e to treba zrazu a rýchlo
urobi pre iných – aby si o nás nedaj−
boe nepomysleli... – a nie pre tých, èo
tu ijú a pracujú.
Ako je to v Košiciach: èi aj tam
majú svojho novodobého Potemkina,
alebo len mali menší neporiadok, sa
neodváim odhadnú.
Neviem, èi by si rovnakú tému vy−
bral glosátor, ktorý bol „na rade“, Bre−
zovan s dobrým vzahom k Bratislave.
Ale je to zajedno, u je to vonku!
GLOSA & AKTUALITY
Étos ako maska
a ako princíp
Lehoczká, V.: Transkultúrne kontexty
v rozhlasovej komunikácii verejno−
právneho slovenského rozhlasu.
Trnava: Fakulta masmediálnej
komunikácie UCM, 2010. 290 s.
ISBN: 978−80−8105−179−1
Monografia je výsledkom dlhoroèné−
ho teoretického bádania a praktických
skúseností autorky v systéme verej−
noprávnych médií a rozhlasového
vysielania. Zaoberá sa problematikou
neelaných efektov, ktoré sa formou
vonkajších tlakov (ekonomických,
kultúrnych, a èi skôr ne−kultúrnych
i politických) na opustenie platformy
klasických hodnôt rozhlasovej urna−
listiky prejavujú v rozhlasovom vy−
sielaní – i v tom, ktoré musí (a èi len,
malo by?) zosta& médiom verejnej
sluby. Zaklínadlom je tu u po dve
desa&roèia virtuálna „teória“ postmo−
dernizmu, o ktorej výstine a ve¾mi
jednoznaène konštatuje Denis
McQuail: „Postmodernizmus pôsobí
dojmom, e je teóriou, ktorá sa výbor−
ne hodí na »informaènú spoloènos«.
Je to zloitý a nejasný pojem, ktorý
navyše neprináša ani jedno uspokoji−
vé tvrdenie […].“
Autorka sa v Transkultúrnych kon−
textoch zaoberá monos&ami, aké
kultúrna verejnos&, ale najmä rozhla−
soví novinári (ktorí ešte neopustili
klasické hodnoty urnalistiky), majú
v zápase s týmto novodobým Levia−
thanom, poierajúcim svoje vlastné
údy: „K charakteristickým trendom
súèasnej doby,“ píše autorka, „patrí
predovšetkým masmediálna komuni−
kaèná sie, v celom spektre jej globál−
neho pôsobenia. Hodnotová štruktúra
súèasnej spoloènosti podlieha hlbokej
deštrukcii pod komerèným a bulvari−
zaèným tlakom evidentnej manipulá−
cie,“ (Úvod monografie).
V trinástej komnate slovenèiny
Pravopis textov pod obrázkami
V Pravidlách slovenského pravopisu
(2000) je pomerne rozsiahla kapitola
venovaná interpunkcii, jednako sa
v nej nepostihujú všetky prípady, kto−
ré sa vyskytnú v jazykovej praxi. Jed−
ným z nich je interpunkcia v textoch
pod obrázkami v publicistike, v pro−
pagaèných materiáloch èi v kninej
tvorbe. Tejto veci sa venoval J. Kaèala
v èasopise Kultúra slova (1991, roè.
25, è. 3, s. 94 – 95).
Texty pod obrázkami môu pozo−
stáva& zo slovného spojenia, resp.
jednej vety alebo z viacerých viet. Za
textami pozostávajúcimi zo slovného
spojenia alebo za jednovetovými tex−
strana 3
tami pod fotografiami sa ustálene ne−
dáva bodka. Ak má takýto text cha−
rakter otázky alebo rozkazu, èi ela−
nia, na jeho konci sa píše otáznik ale−
bo výkrièník. Text s viacerými vetami,
ktoré sú medzi sebou oddelené bod−
kami, býva takisto zakonèený bodkou
za poslednou vetou. V kninej tvorbe
sa uplatòuje aj grafická úprava, pri
ktorej posledná veta viacvetového
textu nebýva zakonèená bodkou.
V súvise s textami pod fotografiami
sa niekedy prejavuje váhanie týkajúce
sa pravopisu neúplných názvov zob−
razených objektov. Ide najmä o kni−
né publikácie alebo èlánky informujú−
Riešenia, ktoré autorka nachádza,
nie sú donkichotské, ale vychádzajú
z fundamentu hlbšieho deontologic−
kého spracovania poznatkov – najmä
z rozhlasovej praxe posledných 85
rokov – teda aj pokia¾ ide o predchod−
cov súèasného Slovenského rozhlasu.
S osobitným zrete¾om sleduje án−
rovú a tematickú pestros& programo−
vej ponuky v uvedenom období, kva−
litu vysielacej štruktúry, ale aj šírku
záberu a monosti uspokojovania
širokého spektra poslucháèskych
potrieb a záujmov. Prostredníctvom
prezentácie vybraných programových
sluieb (na príklade dominantných
vysielacích prvkov, resp. relácií, v jed−
notlivých vývinových etapách verej−
noprávneho rozhlasu) sa usiluje po−
da& synergický obraz vysielacej inšti−
túcie v diachrónnej perspektíve tak−
mer storoèia.
Práve to je na monografii Transkul−
túrne kontexty mimoriadne cenné.
Deontológia ako pragmatická náuka
o tom, èo má a èo nemá v urèitej ob−
lasti ¾udskej èinnosti záväzne pôsobi&,
sa nezaobíde bez takéhoto detailné−
ho spracovania historickej skúsenosti
s novinárskou tradíciou a jej prudko
sa meniacimi technologickými nárok−
mi. Bez takéhoto fundamentálneho
deontologického spracovania profe−
sijných „povinností“ je potom kadá
novinárska etika prázdnym slovom,
alebo ešte horšie – maskou mravnej
biedy. Étos ako systém konkrétnych
poiadaviek na profesionálnu identitu
novinárov je však princípom, bez kto−
rého urnalistika nebude schopná èe−
li& aktuálnym nárokom globalizujúce−
ho sa prostredia kultúr a politických
diskurzov. To je, pod¾a mojej mienky,
k¾úèové posolstvo Transkultúrnych
kontextov.
doc. Peter Valèek, PhD.
ce o nejakom meste alebo obci a úra−
doch a inštitúciách, ktoré sa v nich
nachádzajú. Takéto názvy sa povau−
jú za vlastné mená vtedy, keï sa pri
nich uvádza sídlo, napr. Mestský úrad
v Sabinove – Budova Mestského
úradu v Sabinove, Základná škola
v Lozorne – 3iaci Základnej školy
v Lozorne (ak je v obci iba jedna zá−
kladná škola; ak sú viaceré, je potreb−
né uvies& aj názov ulice). Neúplné ná−
zvy objektov ako Budova mestského
úradu, 3iaci základnej školy sa píšu
s malým zaèiatoèným písmenom, aj
keï je z textu jasné, e ide o objekty
v konkrétnom meste èi obci.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav ¼. Štúra SAV
Mladí ,urnalisti
v jazykovej kuchyni
Zrejme nikto nebude namieta& proti
tomu, e jazykovo−štylistická kompe−
tencia je jednou z k¾úèových v profe−
sii kadého novinára. Preto je dôlei−
té, aby si najmä mladá, nastupujúca
generácia novinárov pestovala pozi−
tívny vz&ah k jazyku a pristupovala
k nemu s ¾ahkos&ou, ale aj všetkou
vános&ou, ktorú si zasluhuje.
Aby si prehåbili aktívny i pasívny
vz&ah k jazyku, navštívili poslucháèi
prvého roèníka Katedry urnalistiky
FiF UK pod vedením svojho pedagó−
ga, Mgr. Miloša Horvátha, PhD., dòa
9. marca 2011 Jazykovedný ústav ¼u−
dovíta Štúra SAV (JÚ¼Š).
Pracovníci ústavu študentov po−
stupne previedli po viacerých oddele−
niach fungujúcich v rámci tejto ve−
decko−výskumnej inštitúcie a pridali
k tomu aj svoj krátky odborný výklad.
Prostredníctvom neho sa oboznámili
s monos&ami vyuívania Slovenské−
ho národného korpusu ako aj iných
elektronických prameòov a príruèiek
vo¾ne dostupných na webovej strán−
ke ústavu, prakticky z prvej ruky spo−
znali nároènos& práce lexikológov
a lexikografov a napokon sa im priho−
voril bývalý dlhoroèný riadite¾ JÚ¼Š,
prof. PhDr. Slavomír Ondrejoviè, DrSc.
Je viac ako na škodu, e naši zákono−
darcovia sa neunúvajú konzultova&
jednotlivé legislatívne kroky a opatre−
nia v oblasti jazyka s lingvistami pô−
sobiacimi v ústave, a pritom Sloven−
ská akadémia vied, ktorej súèas&ou
je aj JÚ¼Š, má v náplni práce aj túto
poradnú a konzultaènú funkciu.
Primárnym cie¾om celej exkurzie
bolo, aby sa mladí adepti urnalistiky
oboznámili s fungovaním, ale najmä
skutoèným poslaním jazykovedného
ústavu v súèasnej pluralitnej spoloè−
nosti, a tak sa zbavili jeho stereotyp−
ného vnímania ako „strašiaka“, ktorý
len prikazuje, zakazuje a sankcionuje.
Úlohou tejto inštitúcie je toti nielen
dba& na èistotu jazyka, ale aj skúma&
jeho funkènos& v kadodennej komu−
nikácii, prune reagova& na zmeny
v komunikaèných potrebách jednotli−
vých pouívate¾ov jazyka a zároveò
adekvátnym spôsobom vysvet¾ova&
(nielen predpisova&) problematické
gramatické a lexikálne javy.
Exkurzia splnila svoj úèel. Teší ma,
e som mohol aspoò takouto formou
prispie& k vzájomnému rešpektu a spo−
lupráci medzi lingvistami a urnalis−
tami, pretoe som presvedèený, e
predovšetkým na ich spoloèných ple−
ciach stojí väèšina snáh o zdokonale−
nie súèasného slovenského jazyka
a jeho priblíenie reálnym uívate¾om.
Mgr. Miloš Horváth, PhD.
odborný asistent na Katedre
urnalistiky FiF UK
strana 4
Ešte stále na...
(dokonèenie zo s. 1)
exkluzívne komentáre skúsených
novinárov k domácim aj zahranièno−
politickým udalostiam v profesionál−
nej audiovizuálnej forme (vyuime
skúsenosti našich èlenov seniorov)
praktické semináre a školenia o me−
diálnej komunikácii pre politikov, pod−
nikate¾ov a ïalších záujemcov s vy−
uitím modernej TV techniky,
semináre a školenia na k¾úè pre iné
organizácie aj mimo priestorov SSN
s vyuitím modernej TV techniky,
cielená odborná príprava mladých
novinárov pre prácu v redakciách,
vzdelávanie špecializovaných pro−
fesií v mediálnej oblasti (kameramani,
strihaèi, zvukári, osvet¾ovaèi) – v tej−
to oblasti nepôsobí nijaká vzdeláva−
cia inštitúcia,
poskytovanie stredoškolského
vzdelania v mediálnej oblasti, (nemu−
síme iada& o vznik školy, staèí oslo−
vi& s návrhom na spoluprácu existu−
júce s umeleckým zameraním),
pokúsme sa presadi& v STV pravi−
delnú reláciu, venovanú otázkam mé−
dií, mediálnej komunikácii a vzdelá−
vaniu,
zaènime dôrazne presadzova& pro−
fesionálne kritériá v tvorbe printo−
vých aj elektronických médií,
zalome tradíciu pravidelných
kritických hodnotiacich seminárov,
vytvorme odborný tím na spraco−
vanie koncepcie SSN na r. 2011 – 12,
zabezpeème èas a prostriedky –
úver s ruèením budovou Domu novi−
nárov, odpredaj èasti pozemku, príp.
odpredaj jednej z chát na Repišti.
Názory na predloenú koncepciu sa
na rokovaní predstavenstva a aj vzá−
pätí po òom rôznili. Tradièní kritici
všetkého nového oznaèili za „bezcen−
ný paškvil“, prípadne a snahu „o ïal−
ší tunel“... Je pritom zaujímavé, e
najhlasnejšie sa zaèali ozýva& práve tí,
ktorí sa v minulom období podie¾ali na
vedení syndikátu a majú tak – èi chcú
alebo nechcú – spoluzodpovednos&
za katastrofálny stav, v ktorom sme
dnes. U typické je, e nenavrhujú
nijakú alternatívu, nijaké riešenia.
Vedia len odmieta&? Ak by som sa mal
vráti& k prirovnaniu z úvodu, je to
akoby sme na kapitánskom mostíku
navrhli hodi& cez palubu kormidelníka
s I. dôstojníkom a pre istotu aj mapy
a kompas... Verím, e pripravovaný
snem neupadne do podobnej hysté−
rie.
Zdeno Cho
podpredseda SSN
Kliknite si
na www.ssn.sk
4/2011
PRED SNEMOM
Odmeny za Mediaregion
majú aj etický rozmer
Sociálna komisia P SSN opätovne
upozoròuje na to, e Slovenský syn−
dikát novinárov musí v nároènom
predsnemovom období v rámci tzv.
úsporného reimu obmedzi& všetky
výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné
na jej chod. V súlade s odporúèaním
Kontrolnej rady SSN sociálna komisia
opätovne vyzýva aj na zastavenie
projektu Mediaregion (od jeho za−
èiatku, t. j. 1. augusta 2010 do konca
roka 2010 sa naò zo syndikátnych
finanèných prostriedkov vynaloilo
pribline 20 tisíc eur).
V tomto roku (do konca marca) po−
hltil ïalších vyše 12 400 eur. Situácia
je paradoxná v tom, e pod¾a projek−
tového manaéra Mediaregionu
a podpredsedu SSN Z. Cho, bol od
januára projekt zmrazený. Finanèné
prostriedky Mediaregion èerpal teda
predovšetkým na svojich troch pra−
covníkov. Ak neberieme do úvahy
menšiu sumu (administratívna sila na
polovièný úväzok), vyše tisícové od−
meny mesaène poberajú dvaja pred−
stavitelia Mediaregionu Z. Cho a Ján
Füle. Neobstojí „argument“, e sú
platení z európskych peòazí, ktoré sa
nám vrátia. Zatia¾ ich platí syndikát,
èie my všetci, èlenovia SSN a z EÚ
nedorazil ešte ani jediný vrátený cent!
Z. Cho zaèiatkom januára zdôraz−
òoval, e „len na tento prvý polrok
potrebujeme na èinnos& Mediaregio−
nu 162 000 eur“. Po „zmrazenom“
prvom štvr&roku poaduje „len“ sto−
tisíc eur.
Ak predstavitelia Mediaregionu,
ktorý úèinne likviduje celý SSN, neve−
dia kde, ako a preèo šetri& financie (aj
tie, ktoré sa nám majú vráti&), pošep−
káme im po lopate aspoò tri mená:
Stanislava Benická (darovala do
sociálneho fondu 80 eur, ktoré dosta−
la za prácu v porote novinárskej sú−
&ae), Ján Sand (daroval syndikátu
1 000 eur, aby mohlo vyjs& májové
èíslo Fórumu), Vojtech Èelko (daro−
val do sociálneho fondu 40 eur). Nie
je to teda tak, e predstavitelia Media−
regiónu „musia“ bra& mesaène ve¾kú
odmenu. Oni by toti prebratú sumu
mohli da& do depozitu, kým nedorazia
financie z EÚ alebo ju jednoducho
syndikátu darova&. To je však u etický
problém. A ten chápu všetci tí naši
èlenovia, ktorí dávajú do sociálneho
fondu a syndikátu menšie sumy, hoci
musia neustále obraca& kadé euro.
Klára Grosmannová
predsedníèka
Sociálnej komisie P SSN
Pár slov o hanbe
Kontrolná rada po svojom januáro−
vom zasadnutí vyzvala Predstaven−
stvo SSN, aby okamite ukonèilo
projekt Mediaregion. Projekt, ktorý je
aj pod¾a mòa osobne pre SSN v našej
súèasnej situácii len ruovým ópio−
vým oparom. To váne chceme ïal−
šie pôièky a ïalšie náklady, ktorých
návratnos& je ve¾mi pochybná? Váne
ich chceme, keï nemáme da& doslova
èo do hrnca? To naozaj chceme po−
kraèova& v ceste, ktorá nás dostala
za posledné roky na finanèné dno?
Nu – jeden z dôvodov má by&, e
vystúpením z Mediaregionu by sme
si urobili medzinárodnú hanbu. K nej
tak èi tak príde – len SSN bude ma&
väèšiu škodu. To uvidíte – a aj preto
kontrolná rada iada tento projekt
zastavi&. No tak èi tak – my u hanbu
máme. Ove¾a väèšiu! Vyslúili sme si
ju za to, e sme museli siahnu& na
sociálny fond. Na to, èo je viac ako ro−
dinné striebro. Aby sme o pár mesia−
cov dlhšie preili. Áno – siahli sme na
fond, na ktorý sa spoliehajú naši starí
a vo Fórum + nájdete nekrátené
materiály Mgr. Teodora Pasternáka
a PhDr. ¼udmily Rešovskej a spomien−
ku na ¼uboša Krajèa od Igora Sitára.
SNEM BUDE!
K¾úè na vo¾bu delegátov
V uplynulých dòoch bola splnená
podmienka Stanov SSN: o zvolanie
snemu poiadala tretina èlenov. Mi−
moriadny snem teda bude. Predsta−
venstvo SSN na zasadnutí dòa 5. aprí−
la 2011 u schválilo k¾úè na vo¾bu
delegátov mimoriadneho snemu SSN
(pod¾a poètu platiacich èlenov
k 31. 3. 2011) nasledovne:
aktívni èlenovia1 : 15
seniori + mimoriadni 1 : 50
Vo¾by delegátov sa uskutoènia:
a) na regionálnych zhromadeniach
RO SSN,
b)na zdruených volebných schô−
dzach èlenov SSN v Bratislave
a v kluboch SSN (kluby SSN volia
jedného delegáta).
Pri nišej ako 50−percentnej úèasti
na regionálnych zhromadeniach RO
SSN teba uplatni& Èlánok III A bod 6
vzorového štatútu RO SSN, obdobne
aj pri zdruených volebných schô−
dzach èlenov SSN a v kluboch.
O spôsobe volieb delegátov a ná−
hradníkov na snem rozhodnú úèast−
níci schôdze verejným hlasovaním.
Všetky schôdze by sa mali usku−
toèni& najneskôr do 15. mája 2011
a mimoriadny snem by sa mohol
kona& koncom mája.
red
Stanovisko KŠR SSN
a chorí èlenovia, novinári v neš&astí
a v núdzi. To je hanba! A ja som sa
u dva roky hanbil za väèšinu Predsta−
venstva SSN, ktoré na podnet pred−
sedníèky a jej kolégia hlasovalo za fi−
nanène nekryté projekty. Dva roky
som o tom hovoril azda na kadom
predstavenstve. Ale hanbil som sa aj
za seba a ïalších dvoch kolegov
z predstavenstva, s ktorými sme spo−
loène bojovali proti tomuto samo−
vraednému smerovaniu SSN. Hanbil
som sa za to, e sme nedokázali za−
stavi& hlasujúcu mašinériu. Tú, èo nás
prehlasovala a ignorovala odporúèa−
nia Kontrolnej rady SSN.
Kto prijme zodpovednos&? Zdá sa,
e postupne sa vina za finanèný krach
SSN zaèína vá¾a& na iné subjekty.
Na ministerstvo školstva, na zvýšené
DPH a podobne. Hlúposti! My sami
sme sa dostali tam, kde sme! Šokuje
ma však, e v samovraednom sprá−
vaní pokraèujeme. Se si chceme poi−
èa& na projekt, aby sme sa nemuseli
hanbi& pred cudzími. Vidí sa mi, e
sami pred sebou sa hanbi& nevieme.
Ak je to tak, SSN si naozaj zaslúi
zomrie&. Ak nie je schopný sebarefle−
xie, nebude schopný ïalej i&.
Pavol Vitko
èlen KR SSN
Podporujeme zvolanie
mimoriadneho snemu SSN
Výbor Klubu športových redaktorov
SSN (KŠR) s rozèarovaním zobral
na vedomie neradostné informácie
o stave SSN (najmä pod¾a Fórumu,
ale u aj denníka SME tento týdeò).
Vzh¾adom na – pod¾a nášho názo−
ru – solídnu poves& KŠR najmä v sú−
vislosti s kadoroèným vyhlasovaním
najúspešnejších športovcov Sloven−
ska, èo je aj propagácia SSN, iadame
o zvolanie mimoriadneho snemu
SSN, ktorý by zastavil ku krachu ve−
dúcu cestu SSN.
Ihneï, ešte pred snemom, navrhu−
jeme prechod SSN na „úsporný re−
im“, poèas ktorého by sa zameral
iba na nevyhnutné výdavky a èinnos&;
súèasne zastavil všetky plánované
a finanène nároèné projekty, vrátane
Mediaregionu.
Ak k takýmto krokom urýchlene
nedôjde, výbor KŠR bude navrhova&
svojim èlenom zváenie svojej prí−
slušnosti k SSN, ktorý takto znehod−
nocuje našu prácu a postavenie.
Bratislava 7. apríla 2011
Èlenovia výboru KŠR: T. Grosmann,
Z. Simonides, Z. Wisterová, ¼. Luèaniè,
R. Uhlík, Š. \ilka, M. Šeïo, ¼. Souèek
4/2011
MÉDIÁ
strana 5
Novinárska cena 2010
Sú&a Novinárska cena 2010 orga−
nizuje Nadácia otvorenej spoloènosti
– Open Society Foundation. Hlavným
partnerom sú&ae je Slovenská spori−
te¾òa. Partnermi sú British Council,
Mayer/McCann Erickson, MEMO 98,
Zdruenie vydavate¾ov periodickej
tlaèe Slovenska a Open Society Fund
Praha. PR partnerom je agentúra
PRime time.
Najlepšia reportá v printových
médiách Milan Èupka – séria:
¼udia na okraji záujmu (Pravda)
Najlepšia rozhlasová reportá
Ján Bábik – séria: Múzy za mreami
(Rádio Devín)
Najlepšia televízna reportá
Etela Matová, Miroslav Tirda –
Narodil som sa na Luniku IX (STV 2)
Najlepší rozhovor v printových
médiách Karol Sudor – Stanislav
Cigánek: Ján Pavol II. nás urazil
pobozkaním Koránu (SME.sk)
Najlepší rozhovor, beseda, dis−
kusia v elektronických médiách
Štefan Hríb – Lampa (TV JOJ PLUS)
Najlepší regionálne publikovaný
príspevok Simona Šípová – Smr& je
prirodzenou súèas&ou ivota
(Malacký hlas)
Najlepší regionálne odvysielaný
príspevok Vanda Tuchyòová –
séria: Silinská polícia nakupovala
pre zásahy do ulíc nepouite¾né psy
(Rádio Regina Banská Bystrica)
Najlepší analyticko−investiga−
tívny príspevok v printových
médiách Ján Kovalèík – Zlatom
dládené cesty (Trend)
Najlepší analyticko−investiga−
tívny príspevok v elektronických
médiách Dušan Karolyi – Daòový
megapodvod 3, Ako podniká Mikuláš
(TV Markíza)
Najlepší komentár v printových
médiách Gabriel Beer – séria ko−
mentárov (Trend)
Najlepšia novinárska fotografia
Andrej Balco – Senská práca v Antra−
cite (Sputnik Photos)
Najlepší kreslený vtip, komiks,
karikatúra Miroslav Kemel – séria:
Ohlédnutí za rokem 2010 (Mladá
fronta DNES)
Najlepší èlánok publikovaný
na blogu ¼ubica Koèanová – séria
èlánkov o preleaninách v sloven−
ských nemocniciach (blog.sme.sk)
Cena British Council za podporu
medzikultúrneho dialógu
Etela Matová, Miroslav Tirda – Naro−
dil som sa na Luniku IX (STV 2)
Cena Zdruenia vydavate¾ov
periodickej tlaèe Slovenska
Ján Glovièko, Zuzana Petková – séria
èlánkov o právnickej fakulte UK (SME)
Cena otvorenej spoloènosti
Ján Krempaský, Martina Paitková –
séria èlánkov o probléme preleanín
vznikajúcich v slovenských nemocni−
ciach (SME, tv.sme.sk), Iveta Vaculo−
vá – Stretnutia (Rádio Regina Košice)
Okrem toho bola na slávnostnom ve−
èere 14. apríla 2011 v Bratislave ude−
lená aj Èeskoslovenská novinár−
ska cena Michael Fiala, David Havlík
– séria: Diag Human (Èeská televize).
(z tlaèovej správy)
Viac na na www.novinarskacena.sk
Najstaršie bratislavské
noviny digitalizované
Prvými dlho vychádzajúcimi novina−
mi v Uhorsku sa stali Pressburger Zei−
tung (Bratislavské noviny), vychádza−
júce ako týdenník od roku 1764, po
roku 1860 dvakrát týdenne s prílo−
hou. Viac ako 160 rokov bez preruše−
nia mapovali politický, hospodársky
a kultúrny ivot Európy, osobitne
Rakúsko−Uhorska. V zameraní ich
príspevkov v nemèine, hebrejèine,
slovenèine a maïarèine sa odráal
multikulturálny ráz starej Bratislavy.
Posledné vydanie vyšlo v roku 1929.
Noviny Pressburger Zeitung ucho−
váva vo svojich fondoch Univerzitná
kninica v Bratislave. Fyzická degra−
dácia dokumentov však neumoòo−
vala doteraz sprístupnenie tohto his−
torického periodika záujemcom. Preto
bolo treba pristúpi& k digitalizácii pri−
Tri postrehy z dvoch podujatí
Smolenický zámok a Mediálne cent−
rum Paneurópskej vysokej školy boli
nedávno dejiskami stretnutí mediál−
nych teoretikov i praktikov. Smolenice
hostili konferenciu Megatrendy a mé−
diá v réii Fakulty masmediálnej ko−
munikácie Univerzity sv. Cyrila a Me−
toda v Trnave, mediálne centrum bo−
lo zasa svedkom panelovej diskusie
Médiá verejnej sluby v komerènom
prostredí. Z prvého má by& vydaný
zborník, z druhého sa pripravoval au−
diovizuálny záznam, take pri troche
záujmu je moné dosta& sa k predne−
seným príspevkom.
1. Parametre
sluby verejnosti
Kým medzi 115 príspevkami vybraný−
mi pre Smolenice nebol jediný, ktorý
by si všímal otázku médií verejnej
sluby, napriek tomu, e ide o mimo−
riadne aktuálny problém, bratislavská
škola zvolila monotematický prístup
a akoby doplnila práve tú tému, ktorá
na zámoèku absentovala. Prístupy
k problematike však boli rôzne: Zatia¾
èo minister kultúry Daniel Krajcer
zdôrazòoval ekonomický aspekt vy−
tvorenia „telerozhlasu“, ktorý dokáe
v súèasnosti šetri& 1,5 mil. eur me−
saène a umoní tak údajne aj stlaèi&
svoj roèný rozpoèet zo 116 mil. eur
a na 95 mil. eur, úèastníci panelovej
diskusie sa venovali predovšetkým
obsahu média verejnej sluby a jeho
nezávislosti èi závislosti od politiky
a politikov. Odznela i veta, e nezá−
vislos& znamená predovšetkým do−
statok finanèných prostriedkov. Nu
a nad oznámením pána ministra, e
od 1. 1. 2012 alebo 1. 1. 2013 bude
RTVS financovaný zo štátneho roz−
poètu, predstavite¾ka Èeskej televízie
vyjadrila úprimné zdesenie...
2. Zisky nadovšetko
Spomínaná panelová diskusia h¾adala
èiastoène spôsob priate¾ského para−
lelného fungovania médií v duálnom
systéme; no jeden z otváracích prí−
spevkov smolenickej konferencie ho−
voril ve¾mi otvorene o tvrdom konku−
renènom boji v trhovom prostredí.
František Borovský, generálny riadite¾
TV JOJ a JOJ Plus odkryl prítomným
absurdnos& píplmetrov, ktorým sa
podriaïuje prakticky všetko, pretoe
trh reklamy v SR je pomerne malý
a kadý z televíznych hráèov chce
z reklamného koláèa uchmatnú& èo
najviac. Pod¾a neho je STV zbytoèné
a màtve médium, digitalizácia komer−
èné médiá poškodí, pretoe divákov
vypnutie analógového vysielania
stimuluje skôr k nákupu satelitov, èím
získavajú širšiu ponuku a vyberajú
si tak nielen zo slovenských staníc
v multiplexoch, ale aj spomedzi èes−
kých a maïarských...
3. Všadeprítomné
nové médiá
Rôzne aspekty internetovej komuni−
kácie vrátane sociálnych sietí domi−
bline 350 000 stránok, èo sa mohlo
uskutoèni& vïaka Nadácii VÚB.
V rámci grantového programu
Poklady môjho srdca, ktorý vyh¾adáva
a zachraòuje pamiatky majúce pre
Slovensko historický význam, bolo
zreštaurovaných u tridsa& pamiatok,
napr. cintorín Frauenberg a kalvária
v Banskej Štiavnici, historické glóbu−
sy, pamätník M. R. Štefánika v Ivanke
pri Dunaji, oltár sv. Klimenta v Španej
doline. Fotografie zachránených ob−
jektov, ktoré zachytil známy sloven−
ský fotograf Alan Hya, sú vystavené
do 29. apríla 2011 v priestoroch
Univerzitnej kninice v Bratislave
na Michalskej ulici.
Milan Bílek
zdroj: Poklady môjho srdca,
Ing. arch. Viera Dvoøáková
novali na konferencii Megatrendy
a médiá. Jeden z úvodných reèníkov,
americký profesor Roberto Muffoletto,
sa v pléne nadchýnal mediálnou glo−
bálnou dedinou, v ktorej dnes zaíva−
me prvky u¾ahèujúce komunikáciu,
ako sú sociálne siete, blogy, Skype èi
Google. Profesorka Boena Šupšáko−
vá, ktorá predstavila èerstvý prieskum
vyuívania internetových aplikácií
u študentov humanitného zamerania,
nezabudla pripomenú&, e deti treba
vychováva& tak, aby sa dokázali na so−
ciálnych sie&ach ubráni&. Bezpeènosti
internetu sa vo svojich príspevkoch
venovali aj ïalší protagonisti. Mani−
pulácie vedúce a k stieraniu poníma−
nia reálneho a virtuálneho sveta pred−
stavil Oliver Tomáš. Viac ne oslave
nových médií sa teda prednášajúci
venovali poukazovaniu na riziká
a na potrebu dôslednej mediálnej
výchovy...
Nerada pouívam tri bodky, ale
v tomto prípade sú naozaj v závere
všetkých troch odsekov namieste.
Zuzana Krútka
strana 6
ZO SVETA
4/2011
Proti kradnutiu autorských práv
Trend vydavate¾ov vyuíva& stale èas−
tejšie autorské zmluvy, ktoré umoòu−
jú “ukradnú&” autorské práva, primal
Európsku federáciu urnalistov (EFJ)
venova& tomuto problému zvýšenú
pozornos&. Nedávne skúsenosti s ve¾−
kými nakladate¾mi vrátane medziná−
rodnej spravodajskej agentúry Agence−
France−Press (AFP) a nemeckého vyda−
vate¾stva Bauer ukazujú, e novinári
majú pri obhajobe svojich autorských
práv èoraz viac problémov.
EFJ preto vyzýva všetkých èlenov
federácie zaèa& celoeurópsku kampaò
proti takýmto zmluvám a iada& féro−
vé odmeny pre novinárov.
Èo sú zmluvy, uberajúce no−
vinárov o ich autorské práva
V protiklade s medzinárodnými nor−
mami a národnými zákonmi takéto
zmluvy poadujú od novinárov, aby
súhlasili s porušením ich autorských
práv vratane ekonomických a morál−
nych dôsledkov takéhoto konania.
Tieto zmluvy vyadujú, aby novinár
podpísal vydavate¾ovi celosvetové
exkluzívne práva na vyuívanie, repro−
dukciu, prehrávku, úpravu a rozširova−
nie jeho diel všetkými aj v budúcnosti
objavenými prostriedkami;
súhlasil s tým, aby vydavate¾ posky−
tol dielo tretej strane na rozširovanie
bez dodatoènej odmeny autorovi.
Ako ochráni novinárove
autorské práva
Informova& ho o právach. Autorské
práva novinárov sú chránené medzi−
národnými zmluvami a národnými
zákonmi. Tieto nielene obsahujú tzv.
copyright, ale aj duševné vlastníctvo
autora.
Duševné vlastníctvo je zaruèené
v národnom zákonodarstve. Vo väèši−
ne európskych štátov (napr. Belgicku,
Francúzsku, Nemecku, Taliansku,
Dánsku, Holandsku, Švédsku a Fínsku)
je duševné vlastníctvo nedotknute¾né,
pretoe ide o individuálne právo obèa−
na. Výnimku tvoria o. i. Ve¾ká Británia
a Írsko, kde sa mono duševného
vlastníctva vzda&, èo vydavatelia èasto
vyadujú.
Bernský dohovor o ochrane literár−
nych a umeleckých diel (èlánok 6bis,
Dlhá cesta k blízkym
Vïaka spoloènému projektu Sloven−
skej spoloènosti pre zahraniènú politi−
ku (SFPA) a jej ukrajinského partnera
sa mi poš&astilo by& tri týdne v šies−
tich ukrajinských mestách – ¼viv, Riv−
ne, Kyjev, Vinnycja, Ternopi¾, Uhorod.
Moja misia mala názov Európska in−
tegrácia Ukrajiny z poh¾adu novinár−
skej obce a jej cie¾om bolo nadviaza&
kontakty s ukrajinskými novinármi, ich
organizáciami, oboznámi& sa so situá−
ciou v ukrajinských médiách a h¾ada&
moné styèné body pre spoluprácu
s médiami na Slovensku.
Najsmutnejšie je, ale to som vedel
u dávno, e i napriek spoloènej hrani−
ci, existencii poèetnej národnostnej
komunity Ukrajincov na Slovensku
a Slovákov na Ukrajine, neexistujú
v súèasnosti intenzívnejšie vz&ahy me−
dzi slovenskými a ukrajinskými média−
mi. Ani Slovenský syndikát novinárov
nemá iadne štandardné oficiálne
zmluvné vz&ahy so iadnou podob−
nou organizáciou na Ukrajine, napr.
so Spilkou urnalistiv Ukrajiny. Niet
dvojstranných mediálnych projektov,
presnejšie ani jeden z prípadne existu−
júcich nie je na verejnosti taký známy,
e by bol citovaný ako významný
zdroj informácií. Problematika ivota
Ukrajiny v slovenských médiách je
ve¾mi okrajovo zaznamenávaná, ani
jedno médium, èi u štátne (verejno−
právne), alebo súkromné nemá sta−
bilný spravodajský post na Ukrajine
a platí to aj naopak.
V ukrajinských médiách cíti& istú
uzavretos&, ako keby v štáte s bezmála
50 miliónmi obyvate¾ov nepotrebovali
prijíma& podnety zvonku. V prvom ra−
de je to spôsobené minimálnym poè−
tom zahranièných investorov v ukra−
jinskej mediálnej sfére. Absenciu in−
vestorov a neochotu na jednej strane
investora prija& a na druhej, obavy in−
vestora o osud jeho aktivít, mi potvrdil
prof. Vitalij Karpenko. (Prednáša novi−
ods. 1) stanovuje: Nezávisle na majet−
kových právach autorských a i po ich
postúpení má autor právo uplatòova
svoje autorstvo k dielu a odporova
kadému znetvoreniu, skomoleniu alebo
inej zmene diela, ako aj inému zásahu
do diela, ktorý by bol na ujmu jeho cti
alebo dobrej povesti (pozn. pod¾a auto−
rizovaného parískeho textu z r.1980).
Povedzte NIE takýmto
zmluvám a iadajte
kolektívnu zmluvu
exkluzivity. Licencia poskytuje právo
na prvotné uverejnenie/šírenie diela.
Len ak nie je výslovne uvedený opak,
licencia vyprší v konkrétne stanovenej
dobe (tá je stanovená rôzne: od ex−
trémne krátkej – 24 hodín vo Francúz−
sku, po 3 – 6 mesiacov v niektorých
krajinách). Èlenovia novinárskej fede−
rácie si môu stanovi& dobu platnosti
pod¾a platnej praxe a právnych predpi−
sov vo vlastnej krajine. Po vypršaní li−
cencie nemá vydavate¾/distribútor bez
súhlasu autora dielo rozmnoova&;
akáko¾vek úprava diela je podmiene−
ná súhlasom autora;
vydavate¾/distributor súhlasí s tým,
e pri akomko¾vek ïalšom šírení diela
bude uvedené meno autora.
Zaènite s kampaòou ihneï, vy−
uite Medzinárodný deò autor−
ských práv 26. apríla 2011.
IFJ/EFJ
expertná skupina pre autorské práva
Novinár nikdy nesmie podpísa& zmlu−
vu, ktorá ho oberá o autorské práva.
Ten, kto tak urobí, nielene oberá sám
seba o autonómne vyuitie svojich
práv, ale aj o (morálne) právo chráni&
integritu svojho diela.
EFJ povzbudzuje èlenov federácie,
aby obhajovali kolektívne alebo
modelové zmluvy vrátane klauzuly
ochrany autorských práv (nájdete na
www.ifj.org/en/articles/ifj−model−for−
collective−agreements).
Klauzula stanovuje
všetky autorské práva zostávajú
autorovi, ktorý si ponecháva právo
viac na
http://europe.ifj.org/en/pages/efj−
campaign−against−right−grabbing−
contracts
nárstvo na univerzite v Kyjeve, dlhé
roky bol aktívnym novinárom, v èase
perestrojky šéfredaktorom mimoriad−
ne úspešných a avantgardných novín
v rámci celého vtedajšieho ZSSR Veèir−
nij Kyjiv.
Prvým moným okruhom spoloè−
ných aktivít by mohlo by& h¾adanie
odpovede na otázky typu – Kto sú
novinári na Ukrajine, Aké sú médiá na
Ukrajine. To by boli základné informá−
cie, ktoré by naznaèili, èo je pre skú−
maných najbo¾avejšie. Pod¾a mojich
poznatkov niet doteraz takého – kla−
sického sociologického s dotazníkom
– prieskumu. Navštívil som viaceré re−
dakcie a videl, v akom hektickom tem−
pe a v neve¾mi dobrých pracovných
podmienkach fungujú. Pochybujem,
e projekt spoloèných aktivít dokáu
realizova& ¾udia z praxe – pre ich pra−
covnú vy&aenos& sa nedosiahne pri−
meraný efekt. Signálom je úbytok vý−
konných redaktorov, kopenie práce pre
tých, ktorí v redakèných kolektívoch
zostali pracova&. V dôsledku finanènej
krízy noviny zníili periodicitu z denní−
ka na obdenník (prípad titulov 20 chvy−
lyn vydávaných v oblastných centrách
Vinnycja a Ternopi¾). Tamojším kole−
gom by pomohli tvorivé dielne na témy
ako práca s informáciami, ich získava−
nie, vyuívanie, prezentácia a sledova−
nie spätnej väzby, èinnos& novinárov
a médií. poèas volebnej kampane.
Zišiel by sa aj spoloèný vzdelávací
projekt rozvrhnutý na dlhšie obdobie.
Potenciálne sú hrozby pre slobodu
slova, cenzúra, samoregulácia noviná−
rov, resp. autocenzúra, konfliktnos&
práce v médiách, ekonomické nástroje
ako prostriedok politických tlakov,
nekontrolované zverejòovanie skrytej
reklamy. Predseda nezávislých mediál−
nych odborov so sídlom v Kyjeve Jurij
Lukjanov mi nastolil poiadavku na
spoloèný projekt v rámci právnej
ochrany novinárov a ich pracovných
podmienok – zriadenie právnej kance−
lárie, ktorá by zaznamenávala, analy−
zovala, vyvodzovala závery z porušo−
vania práv novinárov. Zovšeobecnenia
by mohli by& akousi bielou knihou
a ich publikovanie by malo prispie&
ku kultivovaniu mediálneho prostredia
na Ukrajine. Šéfredaktor obdenníka
20 chvylyn vo Vinnycji Maksym Zotov
upozornil na potrebu spolupráce
v oblasti nových médií, vo vyuívaní
internetu.
Keï som zaèal smutnou poznám−
kou, tak takou aj skonèím. Vo ¼vove
ijúci publicista Taras Voznjak, ktorý
publikuje napr. na webe Ukrajinská
pravda (zaloil ho Georgij Gongadze)
mi povedal, e je skeptický k vývoju na
Ukrajine. „Našu súèasnú situáciu aj
politickú vidím ako bezperspektívnu,
všetky zloky verejnej moci sú v tých
istých rukách, vláda nekoná v prospech
štátu, ale úzkych záujmov oligarchov.
¼udia sú apatickí a nepredpokladám,
e sa prebudia. Médiá sú na to slabé.“
On sám je vyrovnaný aj s tým, e jeho
ostré èlánky o vládnej garnitúre môe
zastavi& taká malá „nezavinená“ auto−
nehoda...
Jozef Jurèišin
Autor ako hos tlaèovej besedy v ¾vovskom Pressklube s hostite¾kou O¾hou Šostak
Foto Pressklub
4/2011
Z REDAKÈNEJ POŠTY
SSN u, peniaze od svojich
èlenov nepotrebuje
Prišli posledné marcové dni, a ja som
sa vybral do bratislavského sídla náš−
ho syndikátu zaplati& èlenský popla−
tok. Tentoraz som to chápal nielen
ako povinnos&, ale – na základe priam
hrôzostrašného opisu finanènej situá−
cie SSN a ešte hororovejších vyhliadok
naèrtnutých v ostatných dvoch èís−
lach Fórumu – k tomuto cie¾u pribudla
aj „vlastenecká“ povinnos& zachraòo−
va& svojím príspevkom našu stavov−
skú organizáciu. Po práci na katedre
som si 22. marca spravil prechádzku
na Supné námestie. O trištvrte na šty−
ri som zvonil pri centrálnych dverách
syndikátu. A... niè! Neotváral nik. Ne−
bolo tam ani ivej duše! Hoci platby sa
mali prijíma& ešte asi trištvrte hodiny!
Ani po návrate po dvoch hodinách
som sa nikoho nedozvonil, ani nedo−
búchal. Skrátka – dvere našej organi−
zácie zostali pred mojou snahou za−
plati& èlenské zatvorené!
Je to zaráajúce – najmä pri bedáka−
ní, v akom stave sú naše financie. Pri−
tom – èlenské je jediný istý, bezprác−
ny a bezrizikový príjem syndikátu!!!
Netreba vymýš¾a& projekty, špekulova&
nad grantmi, obra& v bankách o úver,
v syndikáte nebol, pracovný èas sa
mu konèí o 16,30 h.
Rád by som zdôraznil, e mám pre−
h¾ad o tom, kde sú moji podriadení
a èo robia, a som s ich prácou spokoj−
ný. No chápem aj rozèarovanie èlena
SSN, keï príde zaplati& èlenské a v kan−
celárii SSN nikoho nenájde. Napriek
tomu ma prekvapuje, e pán magister
Pasternák si dal tú námahu a napísal
o svojom záitku dva aj štvr&flekový
(4 534 znakov) materiál do Fórumu,
ktorý mne, ako predsedovi nielen syn−
dikátu, ale aj redakènej rady Fórumu,
ani neposlal na vedomie. Mono sta−
èil jeden telefonát...
Peter Kubínyi
predseda SSN
dakcia 18. 1. zverejnila názor èitate¾ky
v rubrike Ohlasy, ktorá redakciu obvi−
nila z porušenia zákonov, nepodloe−
ných tvrdení, ohovárania. Ïalší èlá−
nok na obhajobu cirkvi a tie stano−
visko šéfredaktorky k Ohlasu z 18. 1.
boli uverejnené 25. januára. Priprave−
né boli i ïalšie èlánky èitate¾ov, ia¾,
u sa tak nestalo. Predseda predsta−
venstva vydavate¾ského drustva
Podtatranské noviny po tichúèkom
„usmernení dotknutých“ poslal 28.1.
e−mailový príkaz, v ktorom iadal
„okamité zastavenie akýchko¾vek
dalších reakcii a èlánkov v Podtatran−
ských novinách na túto tému do roz−
hodnutia predstavenstva a kontrolnej
komisie v. d.“
Predstavenstvo a kontrolná komi−
sia prijali uznesenie, uverejnené 8. 2,
v ktorom sa predseda predstavenstva
nielen ospravedlnil èitate¾om a „do−
tknutým“, ale aj konštatoval, e
„v uvedenom prípade zlyhal ¾udský
faktor a šéfredaktor novín zverejnil
to, èo v týchto novinách nemalo by&
zverejnené“. Samozrejme, zverejni&
sa mohol u iba jediný èlánok – vy−
jadrenie spišského biskupa v rubike
Ohlasy 8. 2. 2011. Záver tohto príbe−
hu je ako „vystrihnutý“ zo sedemde−
siatych rokov minulého storoèia.
Na èlenskej schôdzi v. d. Podtatranské
noviny 21. februára polovica èlenov
vydavate¾ského drustva vyslovila
šéfredaktorke nedôveru a odvolali ju
z funkcie, èo znamenalo aj tvrdé eko−
nomické postihy.
Dostali sme sa presne tam, kde sme
boli pred dvadsiatimi rokmi. Èlovek
musí voli& medzi slobodou a zabez−
peèením základných potrieb. Naj−
smutnejší však bol na celom tomto
príbehu telefonát jedného èitate¾a,
ktorý pohoršene a úplne spontánne
navrhol: „Tak zalome disidentské
noviny!“ s dovetkom, e o chví¾u
budeme nútení urobi& ïalšiu nenú,
aby sme opä& mohli by& pár rokov
slobodní.
porca uverejnením èlánku z 12. 8. 2010
neporušil Kódex novinárskej etiky SSN,
èo povaujem za faux pas. Kódex
v èlánku V Novinár a kolegovia jasne
uvádza: „Nezniuje autoritu a schop−
nosti kolegov, pri spoloènej práci reš−
pektuje ich potreby a názory.“
Ak rada neposudzovala len obsah
uvedeného èlánku a moju s&anos&
a dodatoène sa obrátila na odporcu,
mala si vyiada& aj moje stanovisko.
Na podujatí som sa zúèastnila výluène
ako vyslaná novinárka, o èom svedèí
následná publicita. V odôvodnení rady
som sa doèítala, e som vraj mimo−
riadne známa politièka (v politike u
nepôsobím bezmála 13 rokov) a od−
porca vôbec nepredpokladal, e sa na
akcii zúèastòujem pracovne ako novi−
nárka. Neznalos& neospravedlòuje.
S úasom som zistila, e èlenovia rady
si splietli pojmy hymna a hymnická
pieseò. Štátne symboly a osobitne
hymnu si ctím. Nik nemá právo mi vy−
èíta&, e pri jej tónoch stojím v pozore
a aj si ju zanôtim. Tak by mal postu−
pova& kadý slušný èlovek.
Musím sa ešte dôrazne ohradi& voèi
petitu rozhodnutia, v ktorom sa uvá−
dza, e navrhovate¾ka je bývalá po−
slankyòa NR SR. S&anos& som podala
ako novinárka. Seby sa tlaèová rada
usilovala o spolitizovanie podnetu?
Tlaèová rada nie je ustanovená na
základe zákona. Je len výkonným orgá−
nom obèianskeho zdruenia. Napriek
tomu ju poiadam o obnovu konania,
pretoe Kódex novinárskej etiky SSN
bol v tomto prípade jednoznaène po−
rušený. A som tie presvedèená, e
rada rozhodla na základe vykonštruo−
vaných špekulácií, èím zneváila moje
meno.
Eva Zelenayová
èlenka SSN
lobova&, naháòa& nájomníkov, upra−
vova& priestory pod¾a ich ¾ubovôle
a èaka&, èi sa im vôbec uráèi zaplati&
nájomné. Staèí vo zverejnenom èase
v kancelárii èaka& na platbychtivých
èlenov. Tí prídu... a zaplatia. Ak však
èlen nikoho v budove nenájde, &ako
oèakáva&, e sa ešte vráti.
Náš syndikát sa tak dobre nemá,
aby si mohol voèi svojim èlenom do−
voli& takéto bláznovstvá, a môe by&
rád, e je rád. Kadopádne by si však
nemal dovo¾ova& ani hazardova& s ich
dôverou a spolieha& sa na istotu, e
èlenské zaplatia – nech sa deje, èo sa
deje! Musí im da& na to dôvod... a aj
monos&. A tá monos& – aspoò
mne – bola tento rok odopretá. Ja u
na syndikát nepôjdem. Teraz èakám,
akú náhradnú monos& syndikát po−
núkne mne. Ja som o syndikát stál.
Teraz ide o to, èi aj syndikát stojí
o mòa. (A moje peniaze).
Mgr. Teodor Pasternák
Katedra urnalistiky FiF UK
v Bratislave, èlen SSN od roku 1993
(redakène krátené,
celý text na www.ssn.sk, Fórum +)
Odpoveï na príspevok Teodora Pasternáka
Zradná rada
Ako èlenka SSN som sa obrátila na
Tlaèovú radu SR s podnetom z 19. 9.
2010. O rozhodnutí z 5. 10. 2010 som
sa dozvedela a po ve¾mi dlhom èase,
lebo pošta ho zaregistrovala a 24. 2.
2011. Nezvyèajné je, e kým od poda−
nia do rozhodnutia uplynulo len èosi
vyše dvoch týdòov, doruèenie navr−
hovate¾ke trvalo takmer pä& mesiacov!
Na TR SR som sa obrátila so s&a−
nos&ou na èlánok v týdenníku Plus 7
dní pod titulom Zelenayovej hymna.
Z rozhodnutia rady vyplynulo, e od−
Zaèal sa u, hon na èarodejnice?
Dvadsa&roèný vývoj na slovenskej
scéne ukazuje, e základné slobody
obèanov v našej malej krajine pod Kri−
váòom, ktoré im garantuje Ústava SR
a všetky medzinárodné dohovory
a dokumenty, ku ktorým SR pristúpi−
la, sú bezcenným zdrapom papiera.
Na fakt, e cirkev má snahu nanúti&
celej spoloènosti vieruouèné a mra−
vouèné dogmy, upozoròujú celé roky
viacerí novinári, ale aj politológovia,
sociológovia a v poslednom èase nie−
len obèania bez vyznania, ale aj sa−
motní veriaci. Tí, ktorých sa to najviac
dotýka, teda politici a klérus katolíckej
cirkvi, ktorí by mali koneène dokonèi&
nenú revolúciu a splni& poiadavku
cirkvi na jej odluku od štátu, u dvad−
sa& rokov nekonajú a neustále nútia
prispieva& na svoju rozpínavos& aj ob−
èanov bez vyznania a pritom ich tvr−
do diskriminova&. Prijímaním záko−
nov v prospech katolíckej cirkvi robia
všetko pre to, aby sa zo Slovenska
stal cirkevný štát.
Dlhé roky pracujem v regionálnych
Podtatranských novinách, z èasu na
èas, najmä po kampaniach katolíckej
cirkvi pred všetkými vo¾bami, pri hys−
terických kampaniach v „boji“ za vý−
hradu svedomia, proti interupciám,
antikoncepcii, homosexuálom, vyjad−
rovaniu sa napríklad k transplatná−
ciám orgánov, cez kampane k sèítaniu
obyvate¾stva, domov a bytov, sme sa
pre záujem èitate¾ov venovali aj tým−
to témam. Vdy mali na stránkach
Podtatranských novín priestor názory
jednej i druhej strany.
V ostatnom období, urèite ovplyv−
nenom aj finanènou krízou, nespokoj−
ných hlasov pribúda najmä v súvislos−
ti so snahou štátu šetri& verejné vý−
davky, ktoré sa dotýkajú azda všet−
kých skupín obèanov. Všetkých, ok−
rem jedinej – katolíckej cirkvi. Aj pre−
to sme v novinách 11. januára 2011
uverejnili èlánok dopisovate¾a pod ná−
zvom Aké je to svedomie? bez akých−
ko¾vek redakèných zásahov, pretoe
v podstate bol zrkadlom práce kato−
líckych kòazov v regióne. Èlánok vy−
volal diskusiu. V súlade so zauíva−
nou praxou a tlaèovým zákonom re−
Kto kde kedy bol a preèo nebol?
Kto teda a kde zo zamestnancov
kancelárie Slovenského syndikátu no−
vinárov bol 22. marca 2011 v popo−
ludòajších hodinách?
Vlado Vician, správca budovy, mal
riadne vypísanú dovolenku. Ekonóm−
ka Tatiana Javorková bola v Pois&ovni
Dôvera, o èom ma informovala. Sek−
retárku Andreu Stolárikovú som na
obed poslal domov, pretoe mala
chrípku a necítila sa dobre. Ján Kova−
èovský, ktorý mal vybra& peniaze za
èlenský príspevok, bol v Dome novi−
nárov, ale „v inkriminovanom èase“
od 15,30 do 16,30 h sa pohyboval
medzi reštauráciou, malou zasadaè−
kou, kde zabezpeèoval „Èaj u Pulitze−
ra“ a kanceláriou SSN. O 18,00 h u
strana 7
PhDr. ¼udmila Rešovská
(redakène krátené,
celý text na www.ssn.sk, Fórum +)
strana 8
Prispeli
na Sociálny fond SSN
Roman Spišiak
Peter Demèák
Zoltán Karpáty
Štefan Daško
František Mach
Vladimír Linder
Juraj Chaternuch
Emanuel Boháè
Tomáš Sobotoviè
Lýdia Slabá
Leo Moravèík
Ján Lichner
Helena Kovácsová
Bohuslava Hábovèíková
Iveta Schäfferová
Anna Jed¾ovská
Viera Vojtková
Pavel Gabriš
Ivanka Kováèová
Viliam Roth
Jana Millerová
Rudolf Karpat
Michal Karpat
Ivan Hansman
Soòa Babincová
Jana Veselská
Peter Kresánek
Štefan Hrèka
Stanislava Benická
Martin Koneèný
Šiserová Tatiana
Štefan Schmidt
Juraj Šèerbík
Ján Rodák
Ján Jacoš
Irena Èiderová
Ján Fillo
Patrícia Madajová
Ivan Bogdan
Jozef Korèek
Milan Stieranka
Vojtech Èelko
Miroslav Vykoukal
Peter Leginský
Zlatica Nemesová
Peter Hargaš
Marta Moravèíková
10
5
10
5
3
10
10
5
5
5
5
5
5
3
10
5
5
15
3
10
15
5
5
5
4
5
10
20
80
5
5
10
5
5
1
15
10
5
5
5
10
40
3
5
10
10
10
Zaplatili ste u,
èlenské?
Milí kolegovia, ak patríte k zábud−
livcom, ktorí ešte nezaplatili
èlenský príspevok na rok 2011,
urobte tak bez váhania.
Nielene syndikátu príde kadé
euro vhod, ale uvedomte si,
e platnos vášho preukazu
sa u 31. marca skonèila.
SPRAVODAJSTVO
4/2011
Z novinárskeho sveta
Na Slovensku vzniklo
prvé zdruenie
obrazových novinárov
Asociácia obrazových novinárov Slo−
venska (AONS) je historicky prvým
záujmovým zdruením obrazových
novinárov.
„Zdruenie bolo zaloené ako dob−
rovo¾né zoskupenie urèené fotorepor−
térom, videoreportérom, fotoedito−
rom a videoeditorom, ale aj iným
novinárom, ktorí pracujú v oblasti vi−
zuálnej urnalistiky,“ konštatuje je−
den zo zakladajúcich èlenov zdrue−
nia Tomáš Halász. K základným cie−
¾om zdruenia patrí ochrana a presa−
dzovanie záujmov èlenov zdruenia,
propagácia vizuálnej urnalistiky
v spoloènosti a obhajoba profesijných
záujmov a pracovných podmienok
èlenov zdruenia. Poslaním obèian−
skeho zdruenia je tie zvyšovanie
spoloèenskej prestíe novinárskeho
stavu a výmena informácií a skúse−
ností medzi èlenmi zdruenia.
Orgány asociácie budú zvolené na
ustanovujúcej schôdzi, ktorú zakla−
dajúci èlenovia plánujú zvola& v apríli.
Prípravný výbor AONS
Asociácia obrazových novinárov
Slovenska, Ševèenkova 4,
851 01 Bratislava,
tel. 0914 223 299, [email protected],
www.aons.sk
(tlaèová správa)
.týdeò získal prvé miesto
na svetovej súai
fotournalizmu
Na 68. roèníku tradiènej sú&ae
Pictures of the Year International
získal èasopis .týdeò prvé miesto
za obrazové editovanie èasopisu.
„Náš kreatívny riadite¾ Róbert Cse−
re a obrazová redaktorka Vladimíra
Pèolová zví&azili v kategórii Spravo−
dajstvo s fotografickým príbehom
o zemetrasení na Haiti. Umiestnili
sme sa tak pred americkým týdenní−
kom Time, ktorý získal druhé miesto
za spravodajský príbeh z vojny v Afga−
nistane a tretiu prieèku za aktuality
o haitskej katastrofe,“uviedla v tlaèo−
vej správe obchodná riadite¾ka vyda−
vate¾stva W Press Natália Závodská.
Prvé prieèky v ïalších kategóriách
Reportá, Hlavná téma a Séria èlán−
kov obsadil èasopis National Geo−
graphic, ví&azmi kategórií Portfólio
a Najlepšie pouitie fotografie sa stali
Time a moskovský týdenník Russkij
reporter.
Pod¾a slov N. Závodskej .týdeò tak
potvrdil svoje miesto medzi najlepšie
obrazovo editovanými èasopismi
sveta.
Lukáš Koèíšek
www.medialne.sk
Novinári v Grécku
štrajkujú
Odbory gréckych novinárov 7. apríla
zaèali dva následné štyridsa&osem−
hodinové štrajky, ktoré a do 10. aprí−
la pripravili krajinu o informácie.
Novinári poadujú zachovanie pra−
covných miest a výšku miezd ohro−
zených hospodárskou krízou.
Tento protest novinárov je najväèší
od ich ve¾kého štrajku v roku 1976.
Pripojili sa k nemu technici a ïalší
zamestnanci médií. Zasiahol všetku
tlaè vrátane internetových vydaní.
Agentúre AFP to oznámil predseda
Panhelénskeho zdruenia novinárov
Stamatis Nikolopulos.
Ekonomická kríza a úsporné opat−
renia viedli k zniovaniu miezd a pre−
púš&aniu. Pod¾a denníka Katimerini sa
straty piatich hlavných skupín gréckej
tlaèe minulý rok zdvojnásobili a do−
siahli celkom 107,7 miliónov eur. Pre−
daj tlaèe klesol o 22 percent a príjmy
z reklamy pod¾a odhadov poklesli
o 20 percent.
Marketing & Media
Blaho,eláme
jubilantom
5. 5. 1946
6. 5. 1936
7. 5. 1951
9. 5. 1936
16. 5. 1931
18. 5. 1956
18. 5. 1956
19. 5. 1956
19. 5. 1956
23. 5. 1951
24. 5. 1956
26. 5. 1951
27. 5. 1946
28. 5. 1946
28. 5. 1936
30. 5. 1951
Vojtech Haják, Bratislava
Marta Èerná, Bratislava
Mikuláš iahla,
vo¾ný novinár, Prešov
Edita Chrenková,
Bratislava
Viktória Snitková, Košice
Kvetoslava Mudríková,
vo¾ná novinárka, Prešov
Miroslava Trizmová,
STV, Bratislava
Darina Kyselová,
TV Markíza, Bratislava
Jana Meesová,
vo¾ná novinárka, Bratislava
Rudolf Gallo,
vo¾ný novinár, Bratislava
Imrich Klokner,
publicista, Dolné Orešany
Anna Sláviková,
vo¾ná novinárka, Bratislava
Viera Václavková,
Bratislava
Viera Budská, Bratislava
Eduard Drobný,
Bratislava
Jozef Pacacha, Bratislava
Opustili naše rady
28. 2. 2011
30. 3. 2011
¼ubomír Krajè (72 r,)
Anton Michálik (73 r.)
Strávte svoju dovolenku
pri mori na Cypre
Novinárska dedinka – projekt Zväzu
cyperských novinárov – sa nachádza
v blízkosti nádhernej pieskovej pláe
v prímorskom stredisku Pervolia me−
dzi historickým majákom Cape Kiti
a benátskou veou Reginy.
Ponúka 14 kompletne vybavených
domov: šes& apartmánov s dvoma iz−
bami (s kuchynkou, kúpe¾òou a dvo−
ma toaletami) a osem jednoizbových
s rovnakým príslušenstvom. V kom−
plexe sú športoviská, detské ihrisko,
multifunkèné haly s rôznymi hrami.
Kaviareò/reštaurácia Enalia ponúka
èerstvé ryby a iné špeciality za prime−
rané ceny.
Pri rezervácii majú novinári a ich
rodinní príslušníci prednos&, ale stre−
disko je prístupné aj iným zamestnan−
com v médiách.
Ceny dvojizbových apartmánov
(do 5 osôb) vrátane DPH
od 16. novembra do 31. marca:
novinári 31 , ostatní 36
od 1. apríla do 15. novembra:
35 a 41
Ceny jednoizbových apartmánov
(do 3 osôb)
od 16. novembra do 31. marca:
23 a 27
od 1. apríla do 15. novembra:
27 a 33
Ceny v reštaurácii Enalia:
raòajky 6 , polpenzia 16
a plná penzia 24 za osobu.
Rezervácie: CUJ (Zväz cyperských
novinárov) RIK Avenue,
12, Aglantzia 2120, Nicosia,
fax: 00357 22446095,
[email protected]
–r–
ISSN 1338−208X Mesaèník. Vydáva Slovenský syndikát novinárov (majite¾), Supné nám. 7, 815 68 Brati−
slava, Tel. 02 544 35 071, fax 02 544 32 438, e−mail [email protected], internet www.ssn.sk Redakèná
rada: P. Kubínyi (predseda), T. Èorná, K. Grosmannová, Z. Krútka, M. Nemèeková, J. Sand, ¼. Surkošová.
Editor M. Èernák. Distribúcia: bezplatne pre èlenov SSN; objednávky – roèné predplatné 8,16 . Príspevky ne−
honorujeme. Registraèné èíslo MK SR EV 3598/09. Predtlaèová príprava Helondia, s. r. o. Tlaè Print Hall, s. r. o.
Uzávierka tohto èísla bola 14. apríla 2011.
Najblišie èíslo vyjde 19. mája 2011.
Download

4 - Slovenský syndikát novinárov