založené roku 2011 náklad 38 200 ks
číslo 2
ročník I. júl 2011
Editoriál .....
Slováci nedokážu míňať peniaze?
Slovensko môže v rokoch 2007 – 2013 z roz­
počtu Európskej únie minúť 13,4 miliardy eur,
čo je v prepočte 403 miliárd SK – takmer ce­
loročný rozpočet SR. Ale za štyri roky zo sied­
mich dokázalo z tohto balíka vyčerpať sotva
pätinu, presnejšie 17 %. Kríza z prebytku
peňazí je pre Slovákov neznámy pojem, no
predsa sa u nás skloňuje stále častejšie. Hoci
sa vždy sťažujeme na nedostatok peňazí, tie
čo sa nám núkajú vraj čerpať nedokážeme.
Prechádzajúc po obciach a mestách
Oravy mi často napadá, že keby boli štátni
úradníci a manažéri štátnych inštitúcií as­
poň natoľko šikovní, ako poniektoré oravské
samosprávy, bola by kríza z prebytku peňazí
v eurofondoch o čosi menej dramatická. Kým
odborníci hľadajú komplikované vysvetle­
nia, starostovia mi na plné ústa povedia, že
v celom systéme je najdokonalejšie vypraco­
vaný systém „ulievania“ peňazí na rôznych
stupňoch tvorby a schvaľovania europrojek­
tov. Podľa nich na to „padne“ najmenej 10 %
získaných peňazí. Ambicióznych a šikovných
starostov a primátorov to však neodradilo,
veď už nikdy nebudú mať možnosť získať
pre svoje obce a mestá také objemy peňazí.
Z vlastných rozpočtov by na niektoré projek­
ty nenašetrili nikdy.
Ako zistíte v tomto čísle Oravského Tele­
grafu, financie, ktoré plynú na Oravu z eu­
rofondov, sú na dnešné pomery naozaj zá­
vratné. Jedna samospráva ich využíva viac
efektívne, iná menej. Jeden projekt je uži­
točnejší, iný sa zdá zbytočným prepychom
– závisí však len od uhla pohľadu.
Nepodarilo sa mi zistiť, či niekto vedie šta­
tistiku, ktorý región čerpá viac europeňazí
a ktorý menej. No už z prvého pohľadu do
zoznamu úspešných projektov v programe
Regenerácia sídiel je jasné, že oravské samo­
správy patria medzi mimoriadne úspešné.
Spomedzi piatich regiónov Žilinského kraja
Orave patrí viac ako štvrtina (28 %) pod­
porených projektov. Nehovoriac o kultúre,
ini­
ciatívach mládeže, inovatívnom vzde­
lávaní... A to nie je náhoda, tomu sa hovorí
pracovitosť.
Melánia Pastvová
●●Súčasťou vyhodnotenia súťaže v Hamburgu boli filmárske workshopy s anglicky hovoriacimi lektormi. „Poprosili sme ich, aby hovorili pomalšie,
potom sme im už rozumeli,“ okomentovali mladí trstenskí filmári „no problem“ komunikáciu v kozmopolitnom tíme podujatia. Foto: Peter Pallo
Oravci mieria do Hollywoodu
Piati trstenskí piataci a dvaja ich učitelia triumfovali v európskom kole súťaže Kid
Witness News, ktorú už viac ako 20 rokov organizuje spoločnosť Panasonic. Odbor­
ná porota v nej hodnotí najlepšie detské videá. Európou to však nekončí, o celko­
vom víťazovi sa rozhodne v júli, v celosvetovom finále v Los Angeles.
Piataci zo ZŠ Rudolfa Dilonga v Trste­
nej boli v prestížnej videosúťaži úplnými
nováčikmi a zároveň najmladším tímom
spomedzi všetkých účastníkov. Slovenské
a české tímy sa súťaže Kid Witness News
zúčastnili prvýkrát. Napriek tomu, že Trs­
tenčania prihlasovali svoje video do súťa­
že s veľkým rešpektom, nakoniec získali
nielen slovenskú, ale aj európsku víťaznú
trofej. So svojím videom súťažili v konku­
rencii deviatich európskych krajín. Víťazi
národných kôl postúpili do európskeho
finále, kde ich práce hodnotili špičkoví od­
borníci z oblasti filmu a médií. Tento rok
mali mladí filmári za úlohu natočiť krátke
video s ekologickou témou. Do súťaže sa
prihlásilo celkom 10 000 súťažiacich zo 679
škôl v 26 krajinách sveta.
Sme vzdelaní, no…
Mladí filmári z Trstenej sa stali absolútnymi
víťazmi európskeho kola Kid Witness News,
ich českí kolegovia skončili na druhom
mieste. Oravcom vynieslo víťaznú trofej
video, ktoré nazvali „Používaj, ale neznič“.
Video porovnáva skromný spôsob života
oravských detí v roku 1870 s hektickým
a konzumným spôsobom života dnešných
detí. Dnes sme síce vzdelanejší, no nezna­
mená to, že aj múdrejší. Svoju modrú pla­
nétu si sami ničíme…
Piatacký filmársky tím viedli učitelia
Peter Pallo a Lucia Kortmanová. Scenár
snímky napísali Ema Badinová a Natália Ja­
noleková, za kameru sa postavili Matej Ku­
ráň a Šimon Medvecký a režijne tím viedla
Dominika Letašiová.
Jedinečná príležitosť
Učiteľ ZŠ R. Dilonga Peter Pallo k projek­
tu dodáva: „Súťaž KWN je jedinečná a na
Slovensku nemá z hľadiska inovatívnosti
a organizačného zabezpečenia obdo­
bu. Poskytnutá technika nás motivovala
a zjednodušila realizáciu projektu. Navyše,
deti si z európskeho kola odniesli mnoho
zážitkov a bohatých skúseností z oblasti
filmovania.“
Laurent Abadie, predseda predstaven­
stva a generálny riaditeľ Panasonic pre
Európu osobne pogratuloval žiakom
a učiteľom, ktorí na vyhlásenie výsledkov
do Hamburgu prišli. „Všetci preukázateľne
investovali do svojho videa veľa času a úsi­
lia. Nakoniec sme dostali výber videí, ktoré
boli zábavné, ale aj tvrdé a provokujúce.
Naša spoločnosť je veľmi hrdá, že môže byť
súčasťou rozvoja týchto mladých hercov
a filmárov.“
Nie je to náhoda
Prvenstvo vo videosúťaži však nebolo je­
diným – a už vonkoncom nie náhodným
– úspechom, z ktorého sa trstenskí malí fil­
mári tešia. Dva dni predtým, než odcesto­
vali do Hamburgu, si v Bratislave vyzdvihli
ďalšie medzinárodné filmárske ocenenie
za film Prírodovedný magazín. Zapojili sa
s ním do súťaže Young Film-makers Awards
Bratislava.
Pätica trstenských školákov film nakrúti­
la ešte v čase, keď boli ako štvrtáci „triedou
Petra Palla“ a mali za úlohu stvoriť prírodo­
vednú učebnú videopomôcku. Napokon so
svojím magazínom získali najvyššie ocene­
nie v kategórii vzdelávania základných škôl.
(mp)
Europrojekty
Aj korbáčiky
pod ochranou
Niekoľko rokov trvalo, kým sa Oravcom
podarilo vydobyť si v Bruseli svoje –
ochranu zemepisného označenia regio­
nálnej špeciality, syrového korbáčika.
Túto sezónu môžu oravskí korbáčikári
po prvý raz používať na označovanie
svojich výrobkov vyrobených v súlade
so špecifikáciou nielen príslušný názov,
ale aj doplňujúci údaj, že ide o chráne­
né zemepisné označenie a najmä: žlto­
-modrý symbol Únie.
Kto chce vyrábať korbáčiky pod názva­
mi Oravský korbáčik a Zázrivský korbáčik,
musí svoju výrobu prispôsobiť pravidel­
ným kontrolám a špecifikáciám prístup­
ným na stránkach Úradu priemyselného
vlastníctva SR alebo na stránkach EÚ.
O zápis názvov Oravský a Zázrivský
korbáčik do Registra chránených ozna­
čení pôvodu a chránených zemepisných
označení poľnohospodárskych výrob­
kov a potravín, vedeného Európskou
komisiou, požiadalo Združenie zázriv­
ských korbáčikárov. Pôvodne Zázrivča­
nia podali žiadosť pre obidva názvy
spoločne, no po pripomienkach EK ju
rozdelili na dve samostatné žiadosti.
Spolu s korbáčikmi získal ochranu EÚ
aj Tekovský salámový syr. Okrem nich
má Slovensko takto chránené ešte štyri
regionálne špeciality: Skalický trdelník,
Slovenskú bryndzu, Slovenskú parenicu
a Slovenský oštiepok.
(mp)
ORAVApass získal ocenenie
ský hrad, aquapark v Dolnom Kubíne, Salaš
Hruštín, skanzen v Zuberci, plte na Orave či
Adventure Golf.
ORAVApass je spoločný produkt cestov­
ného ruchu regiónu. Karta a systém pro­
pagácie poskytuje návštevníkom regió­nu
informácie o možnostiach využívania voľ­
ného času či o zaujímavostiach a atrakti­
vitách Oravy. Využitím karty návštevník
čerpá zľavy jednoduchým a pohodlným
spôsobom, čím sa jeho pobyt zlacňuje.
Podstatou projektu sú čítacie zariadenia
na karty, softvér, centrálny server, online
pripojenie a operačný systém. Všetky ope­
rácie v systéme sú evidované centrálnym
serverom, čím sa získava presná evidencia
s možnosťou štatistického vyhodnocova­
nia aktivít návštevníkov. Získané informá­
cie sú cenné pre proces marketingového
plánovania.
●●ORAVApass radi využívajú aj návštevníci Salaša v Hruštíne. Foto: Klaster Orava
V 4. ročníku súťaže Inovatívny čin roka
výborne uspel aj Klaster Orava. V kate­
górii technologická inovácia minister­
stvo hospodárstva ocenilo jeho systém
elektronickej zľavovej karty.
Klaster Orava – združenie subjektov ces­
tovného ruchu – koncom minulého roka
zaviedol vo svojich partnerských zariade­
niach a prevádzkach systém elektronickej
zľavovej karty.
V súčasnosti sú do projektu zapojené uby­
tovacie zariadenia Oravy s celkovou kapaci­
tou vyše 1 500 lôžok. Medzi naj­vý­znamnejšie
atrakcie letnej sezóny v súčasnosti patrí Orav­
Cieľom zavedenia ORAVApassu je oboj­
stranný úžitok – zvýšenie návštevnosti
regiónu i zvýšenie obratov jednotlivých
poskytovateľov zliav a predajcov, resp. pre­
najímateľov karty. Efekt by sa mal dostaviť
aj v oblasti vnímania regiónu ako moder­
nej destinácie s kvalitnými službami.
Zvyšujúca sa návštevnosť regiónu záko­
nite povedie aj k zvýšeniu zamestnanosti
v cestovnom ruchu a v súvislosti s tým aj
v obchode a službách, rozvoji infraštruktú­
ry, stavebnom priemysle a doprave.
Martin Hromada
Milióny eur pre kultúru v kraji
O tom, že Žilinský samosprávny kraj si
veľmi dobre počína pri využívaní finanč­
ných zdrojov z Európskej únie svedčí 7,7
milióna eur, ktoré z fondov EÚ poputujú
do kultúry v kraji. Projekty podporia
rozvoj kultúry a kultúrneho dedičstva
našich regiónov.
O úspešnosti Žilinského samosprávneho
kraja (ŽSK) pri čerpaní eurofondov informo­
val riaditeľ Úradu ŽSK Pavol Holeštiak.
i slovensko-čes­
kej cezhraničnej
spolupráce a tiež
z Regionálneho
operačného prog­
ramu,“
povedal
Holeštiak. Medzi najvýznamnejšie patrí
renovácia Bábkového divadla v Žiline.
S poľským partnerom získal kraj viac ako
2 milióny €, na slovenskej strane viac ako
1 mil. €. Čaká sa na podpis zmluvy o nená­
vratnom finančnom príspevku.
Rekonštrukcia Budatína
Žilinskému samosprávnemu kraju sa poda­
rilo získať 2,3 mil. € na rekonštrukciu hradu
Budatín. „Je to veľmi slušná suma. Chceli by
sme zrekonštruovať jednu veľkú časť vráta­
ne hradnej veže,“ informoval Holeštiak.
Soft projekty
●●Riaditeľ Úradu ŽSK Pavol Holeštiak
„Kládli sme dôraz na väčšie investičné ak­
tivity. Uspeli sme vo viacerých operačných
programoch v rámci slovensko-poľskej
2
ŽSK nezabúda ani na tzv. soft – mäkké pro­
jekty. V rámci regionálnych knižníc v Žiline,
Martine, Čadci, Dolnom Kubíne a Liptov­
skom Mikuláši sa podarilo úspešne presa­
diť projekt s partnerskou knižnicou v Ost­
rave. „Získame naň viac ako 180 000 €. Aj
v tomto prípade sa čaká na podpis zmluvy
s riadiacim orgánom,“ povedal riaditeľ Úra­
du ŽSK.
Muzika pod Tatrami
Zaujímavý projekt sa podarilo presadiť
Oravskému múzeu P. O. Hviezdoslava.
Viac ako pol milióna eur získali v rámci
●●Oravský hrad je už niekoľko rokov najnavštevovanejším hradom Slovenska. Foto: (MP)
programu Muzika pod Tatrami. Podľa slov
Holeštiaka vznikne v Oravskom Podzámku
samostatná budova, zázemie múzea pod
Oravským hradom, ktorý je v súčasnosti
najnavštevovanejším hradom Slovenska.
Paseka pod Strečnom
„Oravský hrad v návštevnosti už dávnej­
šie predbehol aj Bojnice,“ doplnil Holeštiak.
Pod hradom Strečno vyrastie stredoveká
dedinka. S partnerskou dedinou Ślemien
v Poľsku na to získal ŽSK ako slovenský
partner viac než 623 000 €. Čaká sa už len
na podpis zmluvy s riadiacim orgánom.
Pre Oravskú knižnicu v Dolnom Kubíne
sa podarilo získať 0,5 mil. € a viac ako 1,2
mil. € poputuje z Regionálneho operačné­
ho programu do Kysuckej knižnice v Čadci,
ktorú čaká kompletná rekonštrukcia.
„Projektov, pre ktoré sa podarilo ŽSK zís­
kať financovanie, je pomerne veľa. Chceli
sme skúsiť čo najviac možností a som rád,
že sme boli úspešní,“ dodal Pavol Holeštiak.
Ján Filip
Europrojekty
Z vlastného by na to nemali
Peniaze, ktoré získavajú oravské samo­
správy na vlastný rozvoj z európskych
fondov, by vo vlastných rozpočtoch nik­
dy nenašli.
NÁMESTOVO – Stavebný ruch, ktorý vlád­
ne tento rok v centrách desiatok oravských
obcí a miest, znamená, že napriek kríze
obce majú dostatok peňazí aj na zveľaďo­
vanie námestí, oddychových či rekreač­
ných zón. A to aj napriek tomu, že zhruba
rok ministerstvo financií samosprávam krá­
ti prídel podielových daní často až o dve
tretiny. Investovať však môžu len vďaka
vlastnej šikovnosti – úspešnosti projektov,
pre ktoré získavajú až 95 %-nú nenávratnú
dotáciu.
Z programu EÚ Regenerácia sídiel bolo
v Žilinskom kraji podporených spolu 75
projektov, z nich 21 predložili oravské
obce a mestá. Z nenávratných finančných
●●Dnes by nikto nepovedal, že už v júli sa bude v zrekonštruovanom amfiteátri konať hudobný
festival. Foto: Melánia Pastvová
príspevkov sa tak na Orave zrealizujú in­
vestície za 14 555 830 €, čo je v starej mene
závratných 438,5 milióna Sk. A to nerátame
5 % nákladov, ktoré do projektov revitalizá­
cie svojich centier či rekreačnej zóny inves­
tujú úspešné obce a mestá.
Bobrov 625 655,80 €
Breza 176 750,54 €
Tvrdošín 1 254 000 €
Lokca 412 410,82 €
Trstená 1 251 863,53 €
Mútne 433 041,14 €
Oravská Jasenica 386 613,12 €
Oravská Polhora 272 751,46 €
Rabča Námestovo Liesek Oravský Podzámok Habovka Istebné Dlhá nad Oravou Dolný Kubín Zuberec Novoť Oravská Lesná Klin Zákamenné 912 653,36 €
1 192 858,42 €
444 642 €
877 362,32 €
380 374,24 €
611 322,37 €
284 112,79 €
1 261 084,90 €
626 819,15 €
901 264,53 €
400 162,28 €
680 506,87 €
1 169 283,84 €
(mp)
Ženy na námestí trpia
alebo aby si na nerovnom povrchu nevy­
vrtla nohu.
Preto sme sa obrátili na spoluautora pro­
jektu, architekta Silvestra Černíka, aby sme
sa ho za všetky ženy v Tvrdošíne spýtali:
Prečo bol ako materiál na vydláždenie pe­
šej zóny v meste zvolený štiepaný prírod­
ný kameň v takej forme, ako to vidíme pri
realizácii? Spomínané dláždenie je tŕňom
v oku najmä ženskej časti populácie…
Z odpovede ktorú sme dostali vyplý­
va, že hoci je rozpočet nového námes­
tia 1 100 000 € bez DPH, zdá sa, že je to
málo. „Áno, uvedomujem si tento aspekt,
no nemal som inú možnosť,“ napísal nám
Silvester Černík, „Bol som obmedzený roz­
počtom, ktorý neumožnil, aby sa použil
leštený/brúsený kameň. Jeho cena je oveľa
vyššia ako pri štiepanom kameni.“
●●Surový lámaný kameň nie je práve vhodný pre dámsku obuv. Foto: (MP)
TVRDOŠÍN – Nová centrálna pešia zóna
v Tvrdošíne je ešte len vo výstavbe, a hoci
vyzerá naoko pekne, už sa na ňu zniesla
vlna kritiky najmä ženskej časti populácie
mesta. Priamo na radnicu s kritikou nejde
nikto – načo aj – no medzi sebou si ženy
dennodenne vravia, že ten, kto vymyslel
dlažbu na Trojičnom námestí, by mal za
Samospráva v Dlhej nad Oravou pokra­
čuje v stavebných prácach v srdci obce,
aby preinvestovala viac ako 280-tisíc eur
z eurofondov.
Cieľom historicky najrozsiahlejšej
investície do zveľadenia verejných prie­
stranstiev je zvýšenie estetickej úrov­
ne námestia, ale aj odstránenie bariér
a sprístupnenie centra obce telesne po­
stihnutým občanom. Komplexné bez­
bariérové prístupy, výstavba chodníkov
a výsadba zelene sú prvky, ktoré sprí­
jemnia život takmer 1 400 obyvateľom
obce i jej návštevníkom.
Zdroj: Rádio Zet
Odklínanie hradov
Napríklad mesto Námestovo v súčas­
nosti realizuje úpravu Nábrežia Oravskej
priehrady, na ktorú získalo nenávratný fi­
nančný príspevok takmer 1,2 mil. €.
„Zjari nám prialo počasie, keď sme po­
trebovali upraviť dno zátoky,“ povedal nám
prednosta námestovského mestského úra­
du Milan Rentka. „Málo pršalo a zároveň
nám trochu vyšli v ústrety aj vodohospo­
dári udržiavaním nízkej hladiny priehrady,
aby sme mohli upraviť dno lagúny. Teraz je
už hladina v normále. Brehy lagúny sú jed­
ným veľkým staveniskom, jednu sezónu
však musíme vydržať. Súčasťou projektu
je generálna rekonštrukcia amfiteátra na
nábreží. Aj keď to tak možno nevyzerá,
amfiteáter by mal byť hotový už o necelý
mesiac, kedy sa v ňom bude konať festival
Verím Pane.“
Dlhá opeknieva
trest po nej každý deň absolvovať aspoň
jednu prechádzku v lodičkách na vysokom
podpätku. Prejsť sa v elegantných lodič­
kách po štiepanom prírodnom kameni je
nielen nepríjemné, ale aj bolestivé. Okrem
toho žena nemôže sledovať nič okolo, pre­
tože musí dôsledne hľadieť pod nohy, aby
jej podpätok nezostal trčať medzi kockami
Nedalo nám neporovnať: v Trstenej in­
vestujú do nového námestia len o 16,6 %
viac, a hoci je niekoľkonásobne väčšie než
to tvrdošínske, použili materiál, po ktorom
sa dá chodiť. Ale možno tomu ako laici
vôbec nerozumieme...
A tak bude mať tvrdošínske námestie
a jeho okolie nový šat, ktorý však bude
mnohé ženy celé roky omínať.
(pas)
Žilinský samosprávny kraj a Zlínsky kraj
spoločne odklínajú hrady a zámky na
svojom území. Cieľom projektu oboch
krajov, ktorý podporila finančne Eu­
rópska únia, je napĺňať hrady turistami
a vymieňať si skúsenosti s ich ochranou.
Výsledkom spoločnej snahy krajov
na oboch stranách hranice bude nielen
vydanie informačného materiálu a his­
torickej mapy, ale tiež konferencia na
tému záchrany týchto kultúrnych a his­
torických pamiatok. Milovníci hradov
nájdu na stránke Žilinského samospráv­
neho kraja webkatalóg týchto pamiatok
spolu so zoznamom podujatí. V regióne
Turiec sa do projektu zapojili hrady Blat­
nica, Sklabiňa a Zniev.
Zdroj: Rádio Zet
Odvody sa opäť
menia
V januári sa živnostníkom menili odvo­
dy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne,
v júli si sociálne odvody musia prepočí­
tať zas.
Tento rok už živnostníci nemusia do
Sociálnej poisťovne (SP) odovzdávať vý­
pisy z minuloročného daňového prizna­
nia – túto povinnosť za nich prebralo
Daňové riaditeľstvo – ale výšku odvo­
dov, ktorú budú do SP platiť od 1. júla, si
musia prepočítať podľa minuloročného
príjmu.
„Samostatne zárobkovo činná osoba,
ktorá mala v minulom roku príjem vyšší
ako 3 948,72 €, má od 1. júla povinné
nemocenské a dôchodkové poistenie.
Ak ešte táto SZČO nie je v systéme, musí
sa doň prihlásiť najneskôr do 11. júla
2011,“ uvádza Sociálna poisťovňa. „Kto
už v systéme je a mal príjem nižší než
3 948,72 eura, musí sa zasa z povinného
poistenia odhlásiť.“
Poisťovňa zverejnila na internete
kalkulačku na informatívny výpočet po­
istného. Pre kalkulačku potrebujete len
čiastkový základ dane a počet mesiacov
podnikania. Kalkulačka vygeneruje výš­
ku odvodov, aj ju správne zaokrúhli.
Kto nevie, ako na to, môže zavolať
alebo rovno ísť do svojej pobočky SP.
Dôležité je, aby to urobil skôr, ako treba
zaplatiť prvé zmenené poistné. Termín
platby novej sumy poistného za júl 2011
uplynie 8. augusta.
(mp)
3
Absolventská
Po škole
do podnikania?
Koniec štúdia prináša každý rok do živo­
ta exštudentov dôležité momenty. Jed­
ným z nich je aj nutnosť poznať svoje
povinnosti voči Sociálnej poisťovni (SP)
a Zdravotnej poisťovni (ZP), aby predišli
problémovým situáciám vyplývajúcim
z chýbajúceho obdobia poistenia. Ak
sa absolvent zamestná alebo zaeviduje
na úrade práce, má po starosti. No čo ak
začne hneď podnikať?
Absolvent štúdia, ktorý sa rozhodne
stať samostatne zárobkovo činnou oso­
bou (SZČO), nemá hneď voči SP žiad­ne
povinnosti. V zmysle zákona o sociál­
nom poistení povinné nemocenské
a dôchodkové poistenie SZČO vzniká
od 1. júla kalendárneho roka nasledujú­
ceho po kalendárnom roku, za ktorý jej
príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti bol vyšší ako záko­
nom stanovená hranica.
To znamená, že ak absolvent štúdia
začne vykonávať samostatnú zárob­
kovú činnosť kedykoľvek v období po
ukončení štúdia do konca roka 2011,
jeho povinnosti voči SP sa začnú posu­
dzovať až od 1. júla 2012. Z pohľadu SP
bude študent v prvom roku považovaný
za začínajúceho podnikateľa.
Ak chce absolvent – SZČO aj tak platiť
preddavky SP, môže tak urobiť prihláse­
ním v poisťovni ako dobrovoľne poiste­
ná osoba. Môže si zvoliť, či bude dobro­
voľne platiť nemocenské, dôchodkové
alebo poistenie v nezamestnanosti. Po­
vinnosť platiť poistenie v takom prípade
vzniká odo dňa prihlásenia na poistenie,
najskôr odo dňa podania prihlášky, a za­
niká dňom odhlásenia, najskôr odo dňa
podania odhlášky. Vymeriavací základ
si môže poistenec zvoliť v ľubovoľnej
výške, najmenej 329,06 € a najviac
1 116,75 €, resp. 2 978 € (nemocenské
4,4 %; starobné 18 %; invalidné 6 %;
poistenie v nezamestnanosti 2 %; RFS
4,75 %; spolu 35,15 %).
Pozor!!! Dobrovoľné poistenie nikdy
nezaniká automaticky ak sa poistenec
stane povinne poistenou osobou. Aj tak
si treba podať odhlášku.
Zdravotné poistenie je aj pre začí­
najúceho podnikateľa povinné. Platí sa
14 % základu, ktorý je pre rok 2011 mini­
málne 329,06 € a maximálne 2 233,50 €.
Minimálne zdravotné poistenie pre začí­
najúcu SZČO je teda 46,06 €.
(pas)
Vedenie účtovníctva
Marianna
Bajová
spracovanie JÚ, PO, DPH
spracovanie miezd
účtovné poradenstvo
Tel.: 0904 598 700
[email protected]
4
Rakúsko možno zamieša karty
„Hlavný nápor nových absolventov
stredných škôl predpokladáme počas pr­
vej septembrovej dekády,“ dodáva Hečko­
vá. „Do konca augusta môžu totiž využiť
prázdniny a to, že ich rodičia dostanú ešte
do konca augusta rodinné prídavky.“
Podmienky sú odlišné
Riaditeľka tiež skonštatovala, že príliv ab­
solventov stredných a vysokých škôl sa dá
tento rok dosť ťažko odhadnúť.
„Je to ovplyvnené podmienkami na re­
gionálnom trhu práce, na trhu práce v SR
a aj záujmom o prácu v zahraničí, hlavne
po otvorení pracovného trhu v Rakúsku
a v Nemecku.“ Na hornej Orave sa môže
prítok nových absolventov vysokých škôl
pohybovať tento rok od 150 do 250 a zo
stredných škôl môže prísť do evidencie ÚP
od 500 do 700 absolventov.
●●Získaním diplomu končí jedna krásna kapitola života. Štart po maturite alebo po promócii
však býva zložitejší. Ilustračné foto: (UK)
Majú na to 7 dní
Od začiatku roka klesla disponibilná mie­
ra nezamestnanosti v okrese Námestovo
zo 14,67 % na 13,39 %, čo znamená po­
kles počtu nezamestnaných z 3 426 na
3 127. V okrese Tvrdošín bola na začiatku
roka 13,66 %-ná nezamestnanosť, na kon­
ci mája sa znížila na 12,26 %. Dôvodom sú
najmä sezónne práce.
V okrese Námestovo sa v máji prišlo na úrad
zaevidovať 56 absolventov vysokých škôl
a 15 absolventov stredných škôl, v okrese
Tvrdošín 54 absolventov vysokých škôl a 6
absolventov stredných škôl. Naj­viac vyso­
koškolákov však do evidencie príde v júni,
pretože podľa legislatívy sa musia prihlásiť
do 7 dní od ukončenia štúdia.
V súčasnosti úrad práce eviduje v okrese
Námestovo 127 voľných pracovných miest,
ide najmä o profesie: krajčírka, murár, staveb­
ný tesár, vodič nákladného vozidla, operátor
elektrotechnickej výroby, čašník a kuchár.
V okrese Tvrdošín je v súčasnosti úradom
evidovaných 16 voľných pracovných miest
v profesiách: murár, stolár, zámočník a kuchár.
Melánia Pastvová
Už v máji sa hlásili na úradoch práce absolventi škôl. Išlo najmä o končiacich vysoko­
školákov, ale už aj o stredoškolákov, ktorí nemienia pokračovať v štúdiu na vysokej
škole, ani využiť posledné prázdniny v živote.
„Ide najmä o stredoškolákov, ktorí majú
záujem uplatniť sa čím prv na trhu práce
alebo využiť absolventskú prax,“ povedala
nám riaditeľka Úradu práce v Námestove
Valéria Hečková.
„Pre absolventskú prax je podmienkou
byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie
najmenej tri mesiace. Znamená to, že čím
skôr sa u nás absolvent zaregistruje, tým
skôr môže na prax nastúpiť.“
S teplom prišla práca
Kontrasty jedného výletu
DOLNÝ KUBÍN – Koniec školského roka
je tradične spojený so školskými exkurzia­
mi a výletmi. Na jeden zaujímavý sa vy­
brali aj študenti Cirkevnej spojenej školy
v Dolnom Kubíne. Spolu s kamarátmi de­
viatakmi navštívili poľský Krakov, neobišli
ani otrasné svedectvo zverstiev 2. sveto­
vej vojny v Osvienčime. „Počasie nám pria­
lo, a tak sme mali možnosť v plnej kráse si
vychutnať aj prehliadku kráľovského zám­
ku,“ dodáva učiteľka Mária Šaligová.
Osvienčim mladým Dolnokubínčanom
pripomenul, že vojna, ktorú prežívali ešte
ich prastarí rodičia, bola hrozná, a že ne­
treba zabúdať, aký krehký a vzácny je ľud­
ský život.
„V škole sme strávili niekoľko hodín
dejepisu diskusiami o hrôzach druhej sve­
tovej vojny a o neľudskom zaobchádzaní
s ľuďmi v takzvaných pracovných tábo­
roch. Keď sme však prešli bránu s nápisom
Arbeit Macht Frei – Práca oslobodzuje,
pocítili sme pietnu atmosféru a v úcti­
vom tichu sme si zrazu naozaj uvedomili,
čo sa tu v minulosti odohrávalo,“ opisujú
žiaci atmosféru, ktorú nepocíti nikto, kto
toto miesto nenavštívil. Sprievodkyňa ich
previedla barakmi, kde ešte stále ležali
osobné predmety ľudí, ktorí sem boli fa­
šistami násilne privlečení: hrebene, hrnce,
●●Študenti v Krakove neobišli ani výstavu, venovanú životu a dielu nedávno blahorečeného
Jána Pavla II. Foto: (CSŠ)
kufre s menami… Každá tvár niekdajších
obyvateľov tábora rozprávala svoj vlast­
ný príbeh. Ani mládež z Dolného Kubína
nezabudla vzdať hold pamiatke tisíckam
týraných obetí fašizmu a zašepkať za ne
Zdravas’ priamo na mieste koncentračné­
ho tábora Osvienčim.
Tím IV. G, CSŠ Dolný Kubín
Z Bielej Oravy
Letom ich práca nekončí
Lyžiarske stredisko v Oravskej Lesnej
úspešne zavŕšilo projekt, na ktorý získa­
lo z fondov Európskej únie nenávratný
finančný príspevok. Cieľom bolo vy­
tvoriť nové pracovné miesta a vyškoliť
pre ne kvalifikovaných pracovníkov.
ORAVSKÁ LESNÁ – S koncom prvého po­
lroka zavŕšila spoločnosť KORA Slovakia,
ktorá prevádzkuje stredisko Orava Snow
v Oravskej Lesnej, projekt s názvom Tvor­
ba nových pracovných miest v stredisku
CR Orava Snow. Získala naň nenávratný
príspevok EÚ 184 000 €.
Stredisko v Oravskej Lesnej, vhodné
najmä pre rodinnú lyžovačku, sa v po­
sledných rokoch dynamicky rozvíja in­
vestovaním do infraštruktúry horských
dopravných zariadení a systému zasnežo­
vania. Hodinová kapacita štvorsedačkovej
lanovky a troch vlekov je 3 800 osôb. Ly­
žiari majú k dispozícii bezmála deväť kilo­
metrov tratí. Na to všetko je však potreb­
ný kvalitný a vyškolený personál. V rámci
projektu vzniklo v lyžiarskom stredisku 16
pracovných miest na pozíciách vlekárov,
snežných majstrov, vodičov snežných vozi­
diel či pokladníkov. Väčšinu týchto pozícií
obsadil prevádzkovateľ ľuďmi z Oravskej
Lesnej.
●●Nová lanovka si vyžaduje dôkladnú a pravidelnú údržbu. Foto: Orava Snow
A čo robia pracovníci, vyškolení predo­
všetkým na zimnú sezónu, teraz, keď po
snehu už dávno niet ani chýru? „Sústredi­
li sme ich na technickú údržbu techniky
a vybavenia lyžiarskeho strediska, ale aj
na prípravné práce pre letné aktivity, kto­
Dvanásť do tucta v tanci
ré plánujeme v areáli Orava Snow rozvíjať.
Sme s nimi trochu v sklze, pretože potreb­
né povolenia sa nám nedarí získať v termí­
noch, ktoré sme si naplánovali,“ povedal
nám konateľ spoločnosti Róbert Škripko.
(mp)
Tábory, ale drahé
Jednou z možností, ako svojim dospie­
vajúcim školákom spojiť zábavu s úžit­
kom aj počas prázdnin, sú jazykové
kurzy v zahraničí. Táto možnosť sa však
zameriava len na solventnejších rodičov.
Dnes sa už viac cestovných kancelárií
špecializuje na študijné pobyty, no cez
letné prázdniny ponuku rozšírili aj na za­
hraničné jazykové kurzy pre školopovin­
nú mládež, zväčša vo veku od 13 rokov.
Rodičia a ich ratolesti si môžu vybrať
z destinácií v 11 krajinách sveta. Aspoň
časť prázdnin sa dieťa bude zábavnou
formou zdokonaľovať v jazyku, ktorý
si zvolí. Vybrať sa dá zvyčajne z anglič­
tiny, nemčiny, francúzštiny, španielčiny
a talian­
činy. Cestovky majú program
pre každého: kurzy s ubytovaním v ro­
dinách, rezidenciách a internátnych ško­
lách, v mestách, pri mori, vo vnútroze­
mí, v Európe i v Severnej Amerike.
Minulý rok boli najpopulárnejšie let­
né mládežnícke kurzy angličtiny na Mal­
te. Tie ponúkali vynikajúce podmienky
pre spojenie príjemného s užitočným –
niekoľkotýždňový kurz v prostredí, kde
je angličtina úradným jazykom, je mno­
honásobne efektívnejší než mesiace či
roky učenia doma. K jazykovému kurzu
sa dajú ešte dokúpiť kurzy windsurfin­
gu, potápania či plachtenia. Nevýhodou
je cena – väčšina týchto 2 – 3-týždňo­
vých pobytov nejde pod tisíc eur.
(pas)
Sami darujú, nič nechcú
RABČA – V pondelok 27. júna sa v Rabči
stretli ľudia, ktorí chcú pomáhať iným bez
nároku na akúkoľvek odmenu. V spoluprá­
ci s mobilnou transfúzno-hematologickou
jednotkou z Martina Rabčania už po piaty
raz darovali krv priamo vo svojej obci.
Dobrým príkladom pre desiatky ľudí
z dediny a najbližšieho okolia je Rabčan
Milan Šteťár, ktorý od roku 1987 daroval
krv už viac ako stokrát. Doma má v „zbier­
ke“ všetky druhy plakiet MUDr. Jana Jan­
ského, ba aj medailu MUDr. Jána Kňazo­
vického. Je to najvyššie možné ocenenie
darcov, udeľuje sa mužom za 100 odberov,
ženám za 80 odberov krvi.
Milan Šteťár nikdy nepokladal darcov­
stvo za hrdinstvo ani za niečo, za čo by si
zaslúžil materiálnu odmenu. Po darovaní
krvi mu stačí dobrý pocit, od ktorého sa
stal „závislým“. Tým, ktorí to potrebovali,
už daroval viac ako 50 litrov svojej vlastnej
krvi.
Darcovia, ktorí sa schádzajú v rabčian­
skom kultúrnom dome, si občas vymieňajú
aj „recepty na dobrú krv“ – patrí medzi ne
napríklad pitie žihľavového čaju, častejšie
zaradenie cvikly do jedálneho lístka, ale aj
pohárik dobrého červeného vínka.
(mp)
●●Karolínky 2 predviedli publiku v Rabči pôsobivý tanec nazvaný Socha.
Foto: Melánia Pastvová
RABČA – V polovici júna patril Kultúrny
dom v Rabči deťom z tanečných kolektí­
vov z Oravy a Poľska. Mladí tanečníci sa tu
stretli na súťažnej prehliadke Deň tanca.
Súťaže sa zúčastnilo dvanásť tanečných
skupín: Izabel a Hviezdičky z CVČ Maják
v Námestove, Funky girls a Slniečko zo
Zuberca a Habovky, Karolínka 1, Karolín­
ka 2 a Karolínka prípravka zo Zuberca, Sl­
niečko z Oravskej Lesnej, Chrobáci zo ZUŠ
v Nižnej, Žabka, Žabka junior mladšie
a Žabka junior staršie zo ZUŠ v Trstenej.
Súťažnú prehliadku ukončil trinásty ta­
nečný súbor Art dance senior z poľského
mesta Bielsko-Biala, ktorý divákom i ka­
marátom predviedol pôsobivé vystúpe­
nie scénického tanca.
Odbornej porote predsedala Elena
Chovanová zo ZUŠ v Liptovskom Mikulá­
ši. Súťažilo sa v troch kategóriách – mo­
derný, country a spoločenský tanec. Tri
hlavné ceny za pôsobivú choreografiu
porota udelila súborom: Karolínka 1 zo
Zuberca s vedúcou Evou Brečkovou, Žab­
ka junior st. zo ZUŠ Trstená s vedúcou
Miroslavou Malatinkovou a Slniečko zo
Zuberca a Habovky a vedúcimi súboru
Jankou Vrlákovou a Luciou Jančovou.
Deviaty ročník súťaže pripravilo Orav­
ské kultúrne stredisko v spolupráci
s Miestnym kultúrnym strediskom a Obec­
ným úradom v Rabči. Súťaž bola súčasťou
projektu Od leta do jari spoločne vy i my,
spolufinancovaného z pro­stried­kov Eu­
rópskeho fondu regionálneho rozvoja a zo
štátneho rozpočtu v rámci Programu ce­
zhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská
republika 2007 – 2013. Cieľom súťaže bolo
ukázať verejnosti prácu a tvorivý prístup
detských tanečných skupín, konfrontovať
ich s pohľadom odborníkov, podporiť ta­
nečné talenty a ponúknuť mladým ľuďom
tvorivú alternatívu trávenia voľného času.
Maria Janotíková
●●V Rabči sa už po piaty raz stretli štedrí ľudia, aby darovali krv do krvnej banky. Pomôžu tak
nemocniciam v najhoršom období, pretože práve počas leta mávajú krvi nedostatok.
Foto: Ján Adamčík
5
Pozvánka
ŠTVRTOK 28. JÚL 2011
PIATOK 29. JÚL 2011
15.00 h Krajské kultúrne stredisko v Žiline, Makovického dom
17.00 h Šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami
NÁJDENÉ STRUNY STRATENÝCH NÔT
Z DOLINY SA OZÝVA, ŽE SA SPIEVAŤ ZAČÍNA
VERNISÁŽ VÝSTAVY ĽUDOVÝCH HUDOBNÝCH NÁSTROJOV
Z TERCHOVSKEJ DOLINY
KRAJSKÝ PROGRAM
účinkujú:
Helenka Záhradníková, DsFS Stavbárik, FS Rovňan,
FSk Divinčan, FSk z Kolárovíc, FS Považan, FS Váh
17.00 h Kultúrny dom Andreja Hlinku
TERCHOVSKÁ MUZIKA A JEJ HOSTIA
scenár, réžia: Danka Šedová, Tibor Mahút
20.30 h Amfiteáter Nad bôrami, mokrý variant: šapitó
MUZIKANT A SPEVÁCI Z DOMOVA I ZO SUSEDNÝCH KRAJÍN
„VERUŽE SI SPIEVAJ, TERCHOVSKÁ DOLINA...”
účinkujú:
Ťažká muzika, Trio z Chotára, Heligonkári z Rovne, Ženy spod Rozsutca,
Nebeská muzika, goralská muzika Zakopiany zo Zakopaného (PL),
CM Čardáš z Vlčnova (CZ), FS Piliš z Mlynkov (H), Hnojňané
TERCHOVSKÝ VEČER
účinkujú:
DsFS Chotár, Heligonkári z Rovne, Terchovská muzika Pupov,
ĽH Juraja Jánošíka, Zbojnícka muzika, Ťažká muzika,
Terchovská muzika Sokolie, Hanuliakovci z Martina,
ĽH z Lutíš, Ženy spod Rozsutca, Trio z Chotára,
„Terchovskí dôchodci“, FS Terchovec, Spevácka skupina Podolie,
Miloš Bobáň, Ján Miho a Chvastekovci,Spevácka skupina Tišina,
Oprášené krpce (seniori zo žilinských súborov)
námet, scenár: Ondrej Demo, Rudolf Patrnčiak
(V spolupráci so Spolkom hudobného folklóru pri SHÚ Bratislava a štúdiom RTVS v Banskej Bystrici;
program v priamom prenose RTVS)
SOBOTA 30. JÚL 2011
moderátor: Rado Pažej, scenár, réžia: Vincent Krkoška
10.00 h Vysunutá expozícia Považského múzea
23.00 h Šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami
REMESKLO. MILAN OPALKA – VÝBER Z TVORBY
TANEČNÁ PÁRTY RÁDIA ZET
VERNISÁŽ VÝSTAVY JUBILUJÚCEHO TERCHOVSKÉHO VÝTVARNÍKA
Šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami
NEDEĽA 31. JÚL 2011
ĽH Sokolie zo Skalice
Štefan Kubačák s vnučkou Katkou
8.30 h Kostol sv. Cyrila a Metoda
Nadšenci terchovskej muziky z „dolniakov“
SVÄTÁ OMŠA
ZA NOSITEĽOV ĽUDOVÝCH TRADÍCIÍ
DsFS Dúbravček
13.00 h Šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami
RATOLESTI
10.00 h Areál pred obecným úradom
„A VERU POŠIBAJ KONÍČKA VE VOZE“
DETSKÝ PROGRAM
účinkujú:
DsFS Terchovček, FS Chotár a DsFS Chotárik, Zázrivček,
Javorníček, Martinka Bobáňová, FS Terchovec,
ĽH Vavrekovci z FS Skorušina, Heligonkári z Novej Bystrice
KONSKÝ VOZOVÝ SPRIEVOD Z TERCHOVEJ DO VRÁTNEJ
scenár, réžia: Ján Miho
11.00 h Areál pod sochou Juraja Jánošíka
moderátor: Igor Kovačovič, scenár, réžia: Miloš Bobáň
FS URPÍN
Šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami
15.30 – 15.45 h FS Chotár
15.50 – 16.30 h Seniori I.
16.40 – 16.55 h Terchovská muzika Pupov
17.00 – 17.40 h Hnojňané a Cifra
17.45 – 18.45 h Tanečný dom (pre všetkých)
12.30 h Areál pod sochou Juraja Jánošíka
„KONÍČEK SIVASTÝ,
PRENES MA CEZ MOSTY...“
PREDSTAVOVANIE FURMANOV A MUZÍK
tance z Terchovej učia: S. Marišler, F. Morong, M. Mihočková
tance z Turzovky učia: V. Michalko, S. Dikaszová
hrá: Muzička
scenár, réžia: Ján Miho
14.30 h Amfiteáter Nad bôrami, mokrý variant: šapitó
PRECHÁDZKY PO KRAJI
20.30 h Amfiteáter Nad bôrami, mokrý variant: šapitó
FINÁLE 49. ROČNÍKA JÁNOŠÍKOVÝCH DNÍ
„TERAZ VÁM VYHRÁVA...”
účinkujú:
T12 a, fujarista Jozef Stankovič z Vrútok,
DsFS Turiec pri Juniorklube z Martina,
FS Skorušina z Liesku, FSk Kriváň z Východnej,
FS Drevár z Krásna nad Kysucou, FS Rozsutec zo Žiliny,
Janka Holeštiaková a Veľký dom z Čadce,
Chimera, AYA
www.janosikovedni.sk
www.terchova.sk
SOBOTŇAJŠÍ GALAPROGRAM
účinkujú:
Nebeská muzika a jubilant Alojz Mucha, Trombitáši Štefánikovci,
Čarovné ostrohy a orchester, Hudaki Village Band (Ukrajina),
VFS Jánošík, Cimbálová muzika Kunovjan z Uherského Hradiště (CZ),
Husľovačka (Muzička, Mišo Noga, Dragúni, Klub milovníkov autentického folklóru),
Terchovský symfonický orchester (dirigent Rudolf Patrnčiak)
OHŇOSTROJ
23.00 h Šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami
ĽUDOVÁ VESELICA
Považské múzeum – Expozícia Jánošík a Terchová;
budova obecného úradu, exteriér pred expozíciou
29. – 31. 7. 2011, 9.00 – 17.00 h
TERCHOVSKÁ DOLINA
A
V
KOLÍSKA REMESELNÝCH NÁPADOV
PREZENTÁCIA REMESIEL A ŠKOLA REMESIEL
RAZENIE JÁNOŠÍKOVHO DUKÁTA
N
Í
RAZENIE DUKÁTA S MOTÍVOM JÁNOŠÍKA
30. 7. 2011, 14.00 h
SLÁVNOSTNÉ ODHALENIE SOCHY JÁNOŠÍKA
PRED BUDOVOU OBECNÉHO ÚRADU SO SPRIEVODNÝM PROGRAMOM
garant: Považské múzeum v Žiline
OBEC TERCHOVÁ, Žilinský samosprávny kraj - Krajské kultúrne stredisko v Žiline, Mesto Žilina
VÝSTAVA O ŠPECIFIKÁCH KULTÚRNEJ KRAJINY MIKROREGIÓNU TERCHOVSKÁ DOLINA
L
PREHLIADKA JÁNOŠÍKOVEJ EXPOZÍCIE S ANIČKOU A STAROU PRIADKOU
ALEBO STRETNUTIE S JURKOVÝMI OSUDOVÝMI ŽENAMI
srdečne pozývame na 49. ročník
NÁVRATY K JÁNOŠÍKOVI A REMESLÁM
H
30. 7. 2011, 10.00 – 17.00 h
STARÁ BABA ČAROVALA
28. - 31. JÚL 2011
BOROVIENKA Z LANČÁRA
GENERÁLNY PARTNER
6
moderátor: František Výrostko, scenár, réžia: Peter Cabadaj
pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára
moderátor: Marek Ťapák, scenár, réžia: Vladimír Moravčík
P
A
R
T
N
E
R
I
H L AV N Í
M E D I Á L N I
P A R T N E R I
P
A
R
T
N
E
R
I
c JÁN NOVOSEDLIAK
O
11.00 – 11.15 h
11.20 – 11.35 h
11.40 – 11.55 h
12.00 – 12.30 h
Retro
Ako sa plátenníci
cez básnika pravotili
Keď v roku 1879 mladý Pavol Országh
Hviezdoslav prišiel do Námestova, kde
potom 20 rokov vykonával advokát­
stvo, v 250 domoch okresného mes­
tečka žilo 1 725 obyvateľov. No mladý
právnik mal práce požehnane. Pravotili
sa tu nielen gazdovia, ale aj plátenníci.
Námestovský okres mal vtedy 24 460
obyvateľov. Išlo o neúrodný okres, no na
vlhkých pôdach sa tu darilo ľanu. A tak
skoro v každom oravskom dome boli
krosná na tkanie plátna. Obchod s domá­
cim plátnom sa tu čulo rozvíjal od konca
18. storočia. Už za Márie Terézie bolo v Ná­
mestovskom okrese okrem žien, ktoré tkali
pre domácu potrebu, aj 266 tkáčov – mu­
žov. Podľa štatistík z roku 1832 sa v tých­
to dedinách ročne natkalo 250 lakťov, t. j.
155 m plátna na každého tkáča. To bolo na
domácu spotrebu priveľa, preto sa po ďal­
šom spracovaní predávalo. Časť sa farbila
vo farbiarňach indigom na modro (bela­
sinu) a farbiari naň tlačili rozličné vzorky.
V drevených zrubových mangľoch plátno
ďalej skvalitňovali.
V 19. storočí bolo v Námestovskom okrese
22 farbiarní a mangľov. Biele plátno, inovať
i modrotlač námestovskí plátenníci predá­
vali po celom Uhorsku, ba aj ďalej – v Sed­
mohradsku, Banáte, na Balkáne, v Egypte,
v Rusku i za Kaukazom. Predávali ho na pe­
riny, obrusy, uteráky, aj na ošatenie.
K najznámejším plátenníckym rodinám
patrili Galasovci a Klinovskovci v Slani­
ci, Murinovci v Námestove, Skyčákovci
v Kline, Kohútovci a Kovalikovci v Ústi,
Kovalikovci v Štefanove, Polačekovci, Poj­
tekovci, Bučekovci v Hámroch, Odrobiňá­
kovci, Belvončíkovci, Koštialik, Kompaník
a Vlošák v Bobrove. Murinovci obchodovali
na 75 vozoch, Skyčákovci na 30, Klinovskí
na 40 a Kohútovci na 6 – 7 vozoch.
Nakoniec sa dohodli
Keď sa Pavol Skyčák v Kline dozvedel o zá­
tvore, zašiel hneď po novom roku za svojím
právnym zástupcom Pavlom Országhom
a ten 5. 1. 1880 podal na Kráľovskú kúriu
v Budapešti sťažnosť proti zátvoru. V nej
uviedol, že zabavenie tovaru je nezákon­
né, pretože Ján Holmík je od 11. 6. 1873
v konkurze Sédrie z Dolného Kubína, a pre­
to nemá právnu spôsobilosť na jednanie,
o čom okresný súd vedel a jeho žiadosť
mal odstúpiť konkurznému súdu. Holmík
vraj nikdy nedokázal, že tovar patrí jemu,
preto mu nemohol byť ani odcudzený, ale
naopak, Holmík ukradol tovar Pavlovi Sky­
čákovi. Pri uvalení zátvoru boli podľa Orsá­
gha porušené aj formálne predpisy, lebo
pri odhade obsahu truhiel neboli riadni
odhadcovia, zápisnicu podpísali len dvaja
svedkovia.
Na základe námetu P. Országha Okresný
súd v Námestove 11. 2. 1880 zátvor zrušil
a exekútorovi Alojzovi Lamošovi uložil, aby
truhly z úschovy vybral a vydal Pavlovi Sky­
čákovi z Klina. Ako to v skutočnosti skonči­
lo vidieť z dvoch slov Pavla Országha, ktoré
napísal modrou hlinkovou ceruzou krížom
cez opis prvej žiadosti Jána Holmíka: Zho­
dou vyrovnané. Obaja plátenníci sa nako­
niec dohodli aj bez veriteľov a konkurzné­
ho súdu.
Zo zdrojov SNK spracovala:
Melánia Pastvová
Do Egypta aj za Kaukaz
Najväčší rozkvet dosiahlo plátenníctvo
na Bielej Orave v rokoch 1830 – 1880. Me­
dzi známe plátennícke obce sa radili Bob­
rov, Hámry, Klin, Námestovo, Osada, Slani­
ca, Štefanov, Ústie, Vavrečka a Zubrohlava,
pričom v Ústi, Bobrove a Slanici sa takmer
všetko obyvateľstvo živilo plátenníctvom.
note 2 000 zlatých. Žiadal, aby súd uvalil
na tento plátennícky tovar sekvester – zá­
tvor. To sa ešte toho dňa udialo a tovar bol
uschovaný u obchodníka Mojžiša Hellera
v Slanici.
Obrali ich piráti
●●Výrobným tajomstvom každého tkáča plátna bolo presné navíjanie nití pri snovaní osnovy.
Na fotografii tkáč Anon Švanda (1962). Foto: archív (JS)
Sám nemal rád advokátov
Podľa listín námestovskej advokátskej kan­
celárie Pavla Országha z rokov 1879 – 1883,
zachovaných a uložených v Literárnom
múzeu v Dolnom Kubíne, advokát Pavol
Országh vtedy riešil 106 plátenníckych
právnych sporov. Vo väčšine prípadov išlo
pôvodne o chudobných plátenníkov, ktorí
s batohom na chrbte najprv podomovo,
potom po jarmokoch predávali oravské
plátno i modrotlač. Niektorí sa vyšvihli na
boháčov, väčšia časť však zostala jednodu­
chými plátenníkmi.
Pavol Országh, hoci nemal rád advo­
kátsky stav, ako sa o tom neraz zmieňo­
val, svoje povolanie vykonával svedomite
a statočne, s veľkou odbornosťou. Nikdy
nepremeškal nijaký termín a napadnutú
vec sa snažil spracovať v ten istý alebo naj­
neskoršie na druhý deň.
Prípad Holmík – Skyčák
V roku 1873 bol na plátennícky obchod
Jána Holmíka zo Slanice uvalený konkurz
Sédriou v Dolnom Kubíne, jeho majetok
pripadol veriteľom a on ako nesvojprávny
mohol doma len roľníčiť. Holmíkovi to však
nedalo pokoja, pri práci na roli ho znovu
ťahalo k obchodovaniu s plátnom. Od iné­
ho oravského plátenníka (neskôr vysvitlo,
že od Pavla Skyčáka z Klina) si zadovážil
plátennícky tovar a odsťahoval sa na Dol­
niaky, kde sa chcel veriteľom i súdu stratiť.
Odišiel ďalej za Tisu, medzi čabianskych
Slovákov. Tam začal znova obchodovať
s oravským plátnom a farbeninou, lebo šli
dobre na odbyt.
V starých archívoch sa zachoval doku­
ment z roku 1820, ktorý oravskí plá­
tenníci spísali s vrchnosťou v Taliansku,
kde pristáli krátko po tom, čo ich olúpili
piráti.
Plátenníci Ignác Draškóci, Michal
Skoljanik z Bobrova a Jozef Kovalčík zo
Zubrohlavy sa plavili na obchodnej pla­
chetnici Lukrécia cez Egejské more na
juh, do Egypta. Loď prepadli grécki pi­
ráti a úplne ju vyrabovali. Plátenníci tak
prišli o plátno, bežné aj jemné, o fareb­
ný kanafas i o obrusy. Domov sa vrátili
bez tovaru, aj bez peňazí.
(mp)
Jedného dňa (23. 12. 1879) prišiel k Hol­
míkovi do Sarvaša Ján Sklarčík, pomocník
plátenníka Pavla Skyčáka z Klina, a zobral
mu dve truhly tovaru označené menom
Pavla Skyčáka. Truhly naložil na železnicu
a odišiel s nimi na Oravu. Keď Ján Holmík
zistil, že mu chybujú dve truhly so strižným
tovarom, pustil sa za Sklarčíkom. Najprv
jeho stopu zistil medzi Dunajom a Tisou
v Nagy Köröši; prekladať mal vo Zvolene
a na Silvestra 1879 ho Holmík dostihol vo
svojom rodisku – v Slanici. Našiel furmana,
ktorý na saniach viezol spomínané dve
truhly. Povozníka vyplatil, tovar s vedomím
slanického richtára nechal zložiť u svoj­
ho právneho zástupcu Amanda Mešku,
advokáta v Slanici, a hneď sa ponáhľal na
Okresný súd v Námestove. Tam udal, že Ján
Sklarčík, „respektíve“ jeho gazda Pavol Sky­
čák z Klina, mu ukradol strižný tovar v hod­
7
Podujatia
OKRES DOLNÝ KUBÍN
Cez Slovensko na bicykli za 5 dní
30. 6. okolo 11.00 h bude mestom
Dolný Kubín (Hviezdoslavovo
námestie) prechádzať pelotón
hendikepovaných športovcov
a známych osobností Slovenska.
Kubínske akordy
3. 7. o 18.00 h – 9. kolo súťaže populárnej
piesne. Kde: Divadelná sála MsKS D. Kubín.
14. Folklórne slávnosti dolnej Oravy
a 20. tradičný Veličniansky jarmok
9. 7. Regionálny folklórny festival
a jarmok ľudových remesiel. V programe
účinkujú: ORäFCI, MŠ Veličná, Porubanka,
Studnička z Veličnej, Martin Macek zo
Žaškova, Párničan, Kraľovančan, Milan
Kubačka a René Čierny, Detský FS
Kukučka z Jasenovej, FS Orava Dolný
Kubín, Liskovci z Dolnej Strehovej, DFS
Rajča (Poľsko), FS Stavbár zo Žiliny.
Tour de Bar
9. 7. o 19.00 h Koncert AY,
Caliber X, The LampionS, Cross
Breeds. Kde: Oravia D. Kubín.
11. Bačovské dni
16. – 17. 7. Medzinárodný festival valaskej
kultúry v Malatinej, jarmok ľudových
remesiel a Oravská drevená plastika –
výstava drevených plastík zo zbierok OKS
D. Kubín. Malatinské koberce – predajná
výstava tradičných tkaných kobercov.
Súťaže: o najchutnejšie výrobky z ovčieho
mlieka, v tkaní kobercov, v práskaní
bičom. Prezentácia strihania oviec,
jarmok ľudových remesiel a workshopy.
Program začína v sobotu 16. júla
o 7.30 turistickým výletom Na
Liptovský hrad, odchod spred budovy
OcÚ v Malatinej. Ďalšie podujatia
začínajú popoludní od 16.00 h.
Festivalová nedeľa začína svätou
omšou a pokračuje zaujímavosťami
nabitým programom v amfiteátri
na Skalke v Malatinej. V ZŠ bude
prebiehať súťaž o najchutnejšie syrové
výrobky i súťaž v tkaní kobercov.
5. Folklórne slávnosti
pod Ostrým vrchom
30. – 31. 7. Folklórne slávnosti
v Dlhej nad Oravou.
Župný dom Dolný Kubín
Päť stálych expozícií: Staré umenie
15. – 19. stor., Ikony, Slovenské výtvarné
umenie 20. storočia, Tradičné ľudové
ORAVSKÝ HRAD
1. 7. Nočná prehliadka Oravského hradu
od 21.00 do 22.30 h – Noc krvavej grófky.
2. – 3. 7. Sokoliarske umenie
dravých vtákov (8.30 – 17.30 h).
10. 7. Oravský divadelný Podzámok,
XX. ročník – divadelné predstavenia
pre deti počas celého dňa.
16. 7. – 17. 7. Stará hudba
v starom hrade – ukážky dobovej
hudby, 10.00 – 16.00 h.
24. 7. Deň Juraja Tranovského
na Oravskom hrade
29. 7. Nočná prehliadka, 20.30 – 22.00 h.
Florinov dom Dolný Kubín
Celý júl: Východná Ázia – z historického
fondu Čaplovičovej knižnice. otvorené
po – pi 8.00 – 15.00 h, ne 11.00 – 16.00 h.
Pamätný dom Martina Kukučína
Jasenová, celý júl je otvorené
ut – ne 8.30 – 16.00 h.
MÚZEUM ŠĽACHTICKÝCH KOČIAROV
Súkromné múzeum v Oravskom
Podzámku (pri kostole) je jedinečnou
a najrozsiahlejšou súkromnou zbierkou
kočiarov a saní na Slovensku. Otvorené
je denne od 9.30 do 18.00 h.
OKRES NÁMESTOVO
35. HUDOBNÉ LETO
27. 6. o 18.00 h Koncert na Slanickom
ostrove umenia – HAPPY STRINGS
QUARTET (Radovan Varga 1. husle,
Slavomír Glos 2. husle, Marek Pukl
viola, Michal Kvitkovský kontrabas).
Prevoz loďou z prístavu Slanická
Osada od 17.00 do 17.45 h.
1. 7. o 19.00 h Koncert modernej hudby.
Kde: pub Triangel, Námestovo.
Novotská hrudka
3. 7. Slávnosti syra – súťaž vo výrobe
domácich syrárskych výrobkov. Kde: areál
pri Agrovexe Novoť, začiatok o 12.00 h.
Verím Pane
20. – 24. 7. Hudobný festival Verím
Pane je stretnutím muzikantov –
kresťanov a priaznivcov gospelovej
hudby s koncertmi, workshopmi,
projekciami dokumentárnych filmov
Pilgrimfest, jam session a ďalšie.
19. Folklórne slávnosti pod
Pilskom a Babou horou
24. 7. Folklórny festival beskydských
goralov s medzinárodnou
účasťou. Kde: Sihelné
umenie – výber, Štefan Siváň – rezbár
z Oravy. Otvorené denne okrem
Stála expozícia slovenskej ľudovej plastiky
a maľby, Oravská kamenárska tvorba
8
Cyklotúra
31. 7. Cyklotúra Babia hora –
Chyžné – Lipnica. Info: Turistický
klub Tvrdošín – Medvedzie.
Oravská lesná železnica
XX. Podbielanské folklórne slávnosti
Historická lesná úvraťová železnica
v sedle Beskyd (Oravská Lesná –
Tanečník), európsky unikát s možnosťou
výletu na vlaku s historickou parnou
lokomotívou. Denne 9.00 – 17.00 h.
2. – 3. 7. Folklórny festival. Kde: Športová
Country popoludnie
3. 7. od 14.00 h. Kde: v stanici
Lesnej železnice na Tanečníku.
Hviezdoslavova hájovňa
Oravská Polhora – expozícia
Hájnikovej ženy, Život a dielo Mila
Urbana. Celý júl otvorené ut – so
9.00 – 16.30 h, ne 10.30 – 18.00 h.
hala v Podbieli a amfiteáter na Borovej rali.
Program: So 19.00 divadelné predstavenie
Ženský zákon; 21.00 tanečná zábava. Ne
– amfiteáter 13.30 h Pozývanie po dedine;
14.00 hlavný program. Účinkujú: spevácka
skupina Senková, detský FS Podbielan,
Janoštínovci zo Zuberca, folklórna skupina
Lúčan z Lúčok, FS Krzesani zo Spytkowic,
FS Liptov z Ružomberka, FS Mladosť
z B. Bystrice, FS Račan z Oščadnice.
Bratia Gibalovci
13. – 17. 7. Výstava fotografií bratov
Gibalovcov – autorské fotografie
GALÉRIA ĽUDOVÉHO REZBÁRSTVA
z obdobia 2007 – 2011. Vernisáž:
Stála expozícia ľudových drevených
plastík v Babíne obsahuje viac ako
50 plastík v nadživotnej veľkosti
od 30 tvorcov z Oravy, Liptova,
Kysúc, Považia, Košíc a Poľska.
Návštevu treba telefonicky ohlásiť na
číslach: 043/557 72 07, 0908 901 914.
13. 7. o 17.00 h v DK Nižná.
OKRES TVRDOŠÍN
Otvorenie letnej sezóny v Oraviciach
30. 6. Hudobné popoludnie. Kde:
Termálne kúpaliská v Oraviciach.
Spievame Márii
17. – 18. 7. XVI. ročník festivalu gospelovej
hudby. Rozsiahly program nájdete na
stránke spievamemarii.kriziaci.com.
Kde: Trstená, Kostol Sv. Martina
a okolie, od so 17. 7. o 17.30 h.
MÚZEUM ORAVSKEJ DEDINY ZUBEREC
Včelárska nedeľa
17. 7. Koncert komornej hudby
Musica Arvensis, program pre
Festival cirkevných piesní
včelárov, folklórne vystúpenia.
10. 7. Festival speváckych zborov
z Oravy a gminy Kościelisko. Kde:
prírodný amfiteáter v Oraviciach.
– od 11.00 predvádzanie remeselnej
Celý júl každú stredu: Ozveny tradícií
výroby, od 14.00 scénický program
o ľudových hudobných nástrojoch,
Posledný koncert v Triangli
Slanický ostrov umenia
pondelka od 10.00 h do 17.00 h.
a história zatopených obcí v hrobke
Klinovských. Na ostrov sa dostanete
loďou Oravskej galérie z prístavu Slanická
Osada denne, prvá plavba o 9.00 h, potom
každé dve hodiny posledná o 16.30 h.
Vďaka Vám, vierozvestcovia
domácom spracovaní ľanu a ľudovom
15. 7. o 18.00 h Hudobno-slovné
pásmo. Kde: Skalka nad Medvedzím.
odeve, oravské piesne a tance.
Celý júl každú nedeľu: Remeslá na
dedine – predvádzanie tradičných
COUNTRY festival Orava 2011
remesiel: hrnčiarstvo, tkáčstvo,
16. 7. od 12.30 h Country festival
na futbalovom štadióne Tvrdošín.
Ťahákom podujatia budú Nedvědovci,
ale aj Peter Hulej a ďalší. Na podujatí
sa uskutoční pokus o vytvorenie
slovenského rekordu v konzumácii
rožkov na jednom mieste v jeden čas.
drotárstvo, rezbárstvo a iné.
XXI. Folklórne Oravice
23. – 24. 7. Prehliadka folklórnych
hudieb, sólistov a tanečníkov
a Jarmok ľudových remesiel.
Kde: prírodný amfiteáter Oravice.
MOD je otvorené denne
od 8.00 do 18.00 h.
Galéria Márie Medveckej, Tvrdošín
Trvalá expozícia maliarky Oravy,
Sochárstvo zo zbierok OG. Otvorené
denne okrem pondelka 10.00 – 16.00 h.
Drevený Kostol Všetkých svätých
je pýchou Tvrdošína a jeho najstaršou
zachovanou stavebnou pamiatkou.
Gotický drevený rímskokatolícky kostol
FORDYCH Tvrdošín 2011
bol v roku 2008 zapísaný do Zoznamu
31. 7. Šiesty ročník medzinárodnej
prehliadky dychových hudieb. Kde:
Michalské námestie v Medvedzí.
svetového dedičstva UNESCO. Kostol je
prístupný verejnosti od 1. 7. do 1. 9. denne
okrem pondelka od 10.00 do 16.00 h.
Oravský veterán 2011
Námestovo, Oravská Lesná, Zázrivá, Orav­
ský Podzámok a Tvrdošín zažili nedávno
poriadny rozruch, keď sa v ich centrách
zišli desiatky, ba až stovky obdivovateľov
veteránov vyrobených do roku 1970. To
Námestovčan Imrich Jatyel organizoval už
4. ročník Celoslovenského zrazu veteránov.
Oravci mohli obdivovať 48 skvostných
historických vozidiel, jedno- i dvojstopo­
vých. Najstarším autom oravského zrazu
veteránov bola červená Aerovka z roku
1933 (na fotografii), najstarší motocykel
bol ešte o päť rokov starší. Ako magnet pri­
ťahovala pohľady niekdajšia vlajková loď
československého konzulátu v Nemecku
zo šesťdesiatych rokov minulého storočia
- prekrásny Austin Princess. Muži a ženy
bez rozdielu veku obdivovali aj americké
kabrio­lety MG z 50. a 60. rokov.
„Malo nás byť viac, no dlhotrvajúce zlé
počasie mnohých odradilo. Dvaja účast­
níci sa odhlasovali ešte dnes ráno, nikto
nepredpokladal, že sa nám takto krásne
vyčasí,“ zhodnotil vplyv počasia na zraz
Imrich Jatyel. „Napriek tomu sme spokojní,
akcia sa vydarila, aj keď je skromnejšia než
po iné roky.“
Text a foto: Melánia Pastvová
Plastové OKNÁ
1. izb. BYT
2. izb. BYT
3. izb. BYT
620 €
870 €
1070 €
18 678,12 Sk
26 209,62 Sk
32 234,82 Sk
Lacnejšie
to už nebude!
0905 545 592, 0905 808 192 [email protected] www.dynamicplast.sk
Riadková inzercia
NEHNUTEĽNOSTI
●●Dám do prenájmu 3-izb. byt blízko
Trnavskej univerzity, aj študentom.
Tel.: 0908 419 208
●●Predám chatu na Podbanskom.
Tel.: 0915 825 270
●●Vezmem do prenájmu 2-izbový byt
v Námestove. Tel.: 0905 720 823
KÚPIM
●●Kúpim Zetor 25. Tel.: 0910 277 308
●●Kúpim motor Zetor, trojvalec a ZILL
navijak. Tel.: 0908 273 078
Inzerujte so Oravským Telegrafom.
Oravský Telegraf Vám dáva priestor na uverejnenie
občianskej a komerčnej inzercie.
• kupónom na adresu redakcie: Oravský TELEGRAF, P. O. Box 94, 027 44 Tvrdošín
• emailom na adresu: [email protected]
• sms správou na číslo 0948 090 014 v tvare oratelegraf a text inzerátu
Platba a podmienky inzercie:
Vkladom alebo prevodom na číslo účtu: 1122072007 / 1111. Pre identifikáciu platby do správy
pre prijímateľa uveďte meno a priezvisko, alebo telefónne číslo alebo emailovú adresu (podľa
spôsobu, akým bola inzercia zadaná). Redakcia si vyhradzuje právo neuverejniť inzerát, ktorý
považuje za obsahovo nevhodný pre verejné periodikum. Inzerát zaslaný a zaplatený do
15. dňa kalendárneho mesiaca uverejníme v najbližšom čísle.
VYPLŇTE PALIČKOVÝM PÍSMOM TEXT INZERÁTU A VYZNAČTE RUBRIKU:
.........................................................
Zadanie inzerátu:
Rubrika
Auto-moto
Reality
Práca
Služby
Elektro
Nábytok
Šport
Rôzne
Zoznámenie
Firma
A
B
C
D
E
F
G
H
I
OBČIANSKY KOMERČNÝ
1
Cena za riadok s DPH
0,00 €
1,90 €
2
0,70 €
3,80 €
3
1,40 €
5,70 €
4
2,10 €
7,60 €
5
2,80 €
9,50 €
6
3,50 €
11,40 €
Lajmonová
Vodoinštalačný
Kúrenársky materiál
Sanitárna keramika
Dlažby
Obklady
PREDÁM
●●Predám vyhňu. Tel.: 0910 639 809
●●Predám miešačku, cena dohodou.
Tel.: 0908 460 347
●●Predám väčšiu psiu búdu, lacno.
Tel.: 0911 208 268
●●Predám Fiat Punto, rv 96, veľmi dobrý,
platné STK, EK. Tel.: 0908 226 915
Kontakt pre vás
Štúdio krásy Viera Masláková: kader­
níctvo, vizáž, nechtový dizajn, pedikúra,
profesionálne poradenstvo v rámci posky­
tovaných služieb. Otvorené Po – Pia 8.00 –
15.00, So – objednávky. Tel.: 0904 294 131,
0917 043 032, Ul. požiarnikov 427, Trstená
Predajňa:
Vojtaššákova 644
027 44 Tvrdošín
Tel.fax: 043/532 24 37
Mobil: 0918 377 068
e-mail: [email protected]
AKCIE!
WC kombi so sedadlom 73 €
WC podomietkový splachovač od 99
Obklad 20x25 od 5,25 €
€
Ponúkame široký výber tapiet
vrátane tapetovacích služieb, kompletný systém plastových žľabov
a zvodov v šírke 110 a 135 mm
Vaňa a sprchový kút 2 v 1
469 €
7
4,20 €
13,30 €
Príplatky za zvýraznenie inzerátu: Tučné písmo +0,50 €, Rámček +0,50 €, tučné Písmo + rámček +0,80 €
Meno a priezvisko (názov firmy): .................................................................................................................................
Tel: ................................................................ IČO: ....................................................................... PSČ: .....................
Ulica: .............................................................................. Obec: ..........................................................................
Nebúrajte kúpeľňu – postavte sprchový box
9
Servis
Dia recept .....
Právnik radí .....
Nepečené jogurtové
rezy s čučoriedkami
Čo s tvrdohlavým susedom?
Suroviny: 1 veľký biely jogurt s 3 % tuku (380 g), sladidlo pre diabetikov nahradzujúce zhruba 100 g cukru, 2 lyžice rumu, pár kvapiek vanilkovej arómy,
2 dl mlieka, 20 g sypkej práškovej želatíny, 1 Rama
Cremefine na šľahanie (vo fľaške) alebo iná šľahačka
250 ml, 300 g čučoriedok alebo iného drobného ovocia, 120 g dia celozrnných piškót.
Postup:
Mlieko ohrejeme zhruba na 55 °C, vsypeme želatínu, rozpustíme ju a za občasného premiešania necháme trochu vychladnúť. Potom ručne zmiešame
jogurt, sladidlo, rum, vanilkovú arómu a mlieko
so želatínou. Nakoniec zľahka vmiešame ušľahanú
šľahačku. Keď zmes začína trochu tuhnúť, pridáme
ovocie. Na dno tortovej alebo inej formy rozložíme
piškóty, na ne nalejeme polovicu jogurtovej hmoty,
znovu uložíme piškóty a na ne dáme zvyšok hmoty.
Necháme v chladničke poriadne stuhnúť. Krájame
na rezy, každý môžeme dozdobiť šľahačkou bez
cukru, ovocím a medovkou.
Vlastním rodinný dom, v ktorom aj bý­
vam. Keďže dom je už starší, rozhodol
som sa pre jeho rekonštrukciu a zateple­
nie. Dom je však z jednej strany postave­
ný na hranici so susedovým pozemkom,
preto jednu stenu nie je možné zatepliť
a omietnuť z môjho pozemku, ale iba zo
susedovho. So susedom sa však nedá
rozumne dohodnúť, odmieta mi umožniť
vstup na svoj pozemok a tvrdí, že na to
nemám žiadne právo. Ja však bez toho
nedokážem rekonštrukciu zrealizovať.
Ako mám ďalej postupovať?
Čitateľ
V prípade ak Vám sused odmieta umož­
niť vstup na svoj pozemok za účelom vy­
konania udržiavacích stavebných prác na
Vašom rodinnom dome, môžete sa podľa
§ 132 ods. 3) Obč. z., žalobou na súde do­
máhať, aby zaviazal suseda umožniť Vám
na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej mi­
ere vstup na jeho pozemok z dôvodu, že to
nevyhnutne vyžaduje údržba Vašej stavby.
Druhá možnosť, podľa mňa efektívnejšia,
je postup podľa Stavebného zákona (§ 86
a § 135 ods. 1) z. č. 50/1976 Z. z.). Keďže ne­
uvádzate rozsah stavebných prác, neviem
posúdiť, či na ich vykonanie bude potreb­
né stavebné povolenie, avšak z opatrnosti
Vám odporúčam vopred písomne ohlásiť
podľa Stavebného zákona (§ 57) príslušné­
mu stavebnému úradu uskutočnenie sta­
vebných úprav a udržiavacích prác. V pred­
metnom písomnom oznámení zároveň
upovedomte stavebný úrad o tom, že Vám
sused neumožňuje za účelom vykonania
stavebných úprav a prác vstup na jeho
pozemok, pričom bez tohto vstupu nie ste
schopný vykonať rekonštrukciu a zatep­
lenie domu. Zároveň požiadajte stavebný
úrad, aby postupoval podľa Stavebného
zákona (§ 135 ods. 1) a uložil vlastníkovi
susediaceho pozemku, aby trpel vykona­
nie prác zo svojho pozemku. Postup podľa
ustanovení Stavebného zákona je podľa
môjho názoru rýchlejší. Je potrebné uviesť,
že vstup na susediaci pozemok je podstat­
ným zásahom do práv vlastníka a umožňu­
je vstup nielen Vám ako stavebníkovi, ale
aj ďalším osobám, ktoré majú udržiavacie
práce vykonať a je potrebné aby tento
vstup bol v nevyhnutnom rozsahu a nevy­
Kalendár menín a kvetín
Pomaly akosi zabúdame na to, čím uro­
biť radosť blízkym v deň menín. V hor­
šom prípade pošleme SMS-ku, v tom
lepšom vojdeme do kvetinárstva a kúpi­
me, čo nám padne do oka. Ale viete, že
aj to má svoje pravidlá?
Aký kvet je vhodné venovať ženám,
ktoré oslavujú meniny v júli?
1. ANNAMÁRIA, DIANA
V júlových horúčavách sa iba neskoro ve­
čer vyberme blahoželať s kyticou bledožl­
tých mečíkov a jasnomodrých hlaváčikov.
Dvojaké kvety symbolizujú meno Anna­
mária, zložené z dvoch mien.
Na pamiatku antickej bohyne Diany
(Luny) venujme nositeľke tohto mena
Dianthus – klinček alebo žlté kvety gaillar­
die, pripomínajúce kotúč luny.
2. BERTA
Berta v starogermánčine znamená lesklá,
preto jej pristanú zlatisté aksamietnice.
Pre zvláštnu vôňu, ktorá však nie je ne­
príjemná, nie sú práve najvhodnejšie, ale
krásnymi kvetmi určite získajú priazeň ob­
darovanej.
6. PATRÍCIA
novi, bohu Slnka. Veľmi vhodné sú pre ňu
plnokveté slnečnice, žlté rudbekie, krásky
alebo žlté králiky – margarétky, teda kvety,
ktoré menom, tvarom alebo farbou pripo­
mínajú Slnko.
Darček pre Lujzu by sme nemali hľadať
v kvetinárstve, lebo kvitne už toľko kve­
tov, že si z nich môžeme vybrať. Pre Lujzu
vyberte najobľúbenejšie kvety pruskej
kráľovnej Ludvigy – nevädze.
Lukrécii nikdy nedarujme kvetinu, ktorá
nejako súvisí s jedom. Pripomenuli by sme
jej slávnu menovkyňu – trávičku. Lukré­
ciám patria biele klinčeky.
Amálii dávame k meninám kaktusovité
georgíny. Málkam naaranžujeme niekoľko
lososovoružových kvetov do keramickej
misky. Amuškám venujeme žlté georgíny.
Pre tetu Amálku zožeňme radšej kvitnúcu
begóniu. K jej starodávnemu menu dobre
pristane táto starodávna, ale aj stále ob­
ľúbená kvetina.
11. MILOTA, LILIA, LILI
22. MAGDA
Magde, takisto ako Magdaléne, darujme
ruže.
23. OĽGA
26. ANNA
13. MARGITA
Pôvod tohto mena odvodzujeme od Mar­
garéty. Pre jeho nositeľku sú najvhodnejšie
králiky – margarétky, z izbových kvetín su­
kulent Hawortia margaretifera. Gitka môže
dostať plnokveté červené maky, Grétke
pristanú jasnožlté ruže, Grétinke a Grétuš­
ke ružové drobnokveté. Mancika bude mať
radosť zo stračej nôžky.
18. KAMILA
Patrícia je ženské krstné meno. Pochádza
z latinského patricius, čo znamená uro­
dzený, vznešený. Najvhodnejšie sú pre ne
vznešené ruže, ale aj kytička z levandule,
ktorá ochraňuje ich zdravie.
Milote darujme červenú čechravu arendso­
vu alebo drobné pestrofarebné nemézie.
Pre Lilu či Lili sú veľmi vhodné biele ľalie
(Lilium). Ak si však niekto myslí, že tieto
kvety s ťažkou vôňou nepatria do bytu,
nech si vyberie pomarančové ľalie tigrie.
7. APOLÓNIA
12. NINA
19. DUŠANA
U nás je toto meno dosť vzácne, hoci ke­
dysi bolo obľúbené. V Grécku je časté, lebo
je to ženská obmena zasľúbenia Apoló­
Nine darujme jasnofialové krásotinky a fia­
lové fialky. K jej menu pristanú aj kvety
modrého zvončeka Platycodon.
Na nevšednosť mena Dušana najlepšie
poukáže nevšedný kvet Knipholia uvaria,
u nás nazývaný Kleopatrina ihla.
10
Vážení čitatelia, ak máte právny prob­
lém, s ktorým vám môže náš právnik po­
radiť na tomto obmedzenom priestore,
napíšte nám. Naša odpoveď pravdepo­
dobne pomôže nielen vám, ale aj ďalším
našim čitateľom, ktorí majú podobné
starosti.
Redakcia
Pre Oľgu nemôžeme vybrať nič krajšie než
hlaváča kaukazského, veď jej meno zna­
mená v ruštine vznešenosť. Jeho biele,
jasnomodré a tmavomodré kvety sú nielen
krásne, ale vo váze aj dlho vydržia. Olinke
darujme kytičku cínií.
9. LUJZA, LUKRÉCIA
10. AMÁLIA
hnutnom čase. Dôležité je tiež upozorniť
Vás na skutočnosť, že ste povinný počínať
si tak, aby nedošlo na susedovom pozem­
ku ku škode, nakoľko ten kto spôsobí ško­
du je povinný ju nahradiť. V tomto prípade
ide o sprísnenú objektívnu zodpovednosť
a zákon nepripúšťa liberačné dôvody.
Škodca sa teda nemá možnosť tejto zod­
povednosti zbaviť.
JUDr. Pavol Torňoš
Práve kvitnú veľmi nenáročné, ale veľmi
užitočné rumančeky, známe ako kamilky.
Kamile môžeme darovať kyticu rumanče­
ka, ozvláštnenú krvavočervenými divými
makmi.
Koľko spomienok ožije pri počutí mena
Anna, ktoré v hebrejčine znamená pôvab­
ná, jemnocitná. Annám dávame pri blaho­
želaní ruže, Ankám kyticu bielych slezov,
klinčekov alebo georgín. Aničkám môže­
me dať kytičku slamíh alebo pestrofareb­
ných letničiek. Pre Hanky je zaujímavý žltý
rebríček túžobníkový, no kvety nemajú dá­
vať do vody, ale sušiť, aby mali po celý rok
peknú ozdobu.
27. BOŽENA
Božene dávame k meninám purpurovočer­
vený ibiš (Althea rosea).
29. MARTA
Z izbových kvetín je pre Martu vhodná
Marantha s trojfarebnými dekoratívnymi
listami, z rezaných kvetov cínia pôvabná
alebo purpurový flox, ktorý nazývajú „kve­
tom ohňa“.
30. LIBUŠA
Keď Přemysl prijal Libušiných poslov, podľa
povesti zastrčil do zeme lieskový prút, ten
sa hneď rozzelenal a vyrástli na ňom tri vý­
honky. Preto by sme mali Libuši venovať
lieskové konáriky. Ešte vhodnejšia je pre
ňu kytička rozmarínu, ktorý majú Slovania
stáročia vo veľkej obľube.
Prázdniny
Leto s centrami voľného času
Štyri oravské centrá voľného času pri­
pravili pre školopovinnú mládež, ktorá
sa cez prázdniny nechce bezcieľne túlať
po mestách „s kľúčikom na krku“, viace­
ré prímestské tábory. Všetky prebiehajú
počas pracovných dní v čase, keď rodičia
musia byť v práci.
DOLNÝ KUBÍN
Špecialitou dolnokubínskeho CVČ Domček
je prímestský denný tábor, v ktorom sa
budú deti zaoberať starostlivosťou o zvie­
ratá v dolnokubínskom ZOO klube. Naučia
sa ako s nimi zaobchádzať, čím a kedy ich
kŕmiť, kúpať, ale aj to, kde hľadať potrebné
rady, ako sa postarať o svojho domáceho
miláčika v každej situácii.
11. 7. – 15. 7. Animal week
Prímestský tábor je zameraný na starost­
livosť o exotické zvieratá a ich chov, no
súčasťou sú aj výlety, pohybové hry a sú­
ťaže.
18. 7. – 22. 7. Tuláčik
25. 7. – 29. 7. Usmieváčik
8. 8. – 12. 8. Vandráčik
15. 8. – 19. 8. Kamarát
Deti majú na každý deň týchto denných
táborov pripravený bohatý program: náv­
števu Oravského hradu, aquarelaxu, skan­
zenu, Slanického ostrova umenia či Likav­
ského hradu. Budú sa tiež venovať rôznym
voľnočasovým aktivitám: jazda na koňoch,
turistické vychádzky, opekačka, súťaže,
športové hry, tvorivé dielne a iné. V po­
platku 15 € na tábor sú zahrnuté obedy,
desiate, olovrant, pitný režim, pedagogic­
ký dozor, poistenie, výlety, ceny a odmeny
pre deti.
V prípade, že rodičia a deti budú mať
dostatočný záujem o denné tábory aj v ter­
mínoch od 4. 7. – 8. 7. a od 1. 8. – 5. 8., prí­
mestský tábor je možné dodatočne zorga­
nizovať. Záujem treba nahlásiť v predstihu
osobne alebo telefonicky v CVČ Domček
na čísle 043/586 20 80 alebo e-mailom na
[email protected]
NÁMESTOVO
CVČ Maják Námestovo organizuje na leto
program pre deti vo veku od 7 do 17 rokov.
Pracovníci CVČ pripravili pre aktívnu mlá­
dež osem prímestských letných táborov,
TVRDOŠÍN
CVČ Tvrdošín ponúka počas letných prázd­
nin štyri prímestské letné tábory. Poplatok
za každý prímestský denný tábor je 2 € na
osobu, suma pokrýva poistenie detí. Ostat­
né náklady ako cestovné, stravu, vstupen­
ky alebo kúpaliská si bude hradiť každý
účastník tábora sám, podľa aktuálneho
denného programu. Ten budú vedúci tá­
borov prispôsobovať nielen požiadavkám
detí, ale aj aktuálnemu počasiu.
4. 7. – 8. 7. Tuláčik
11. 7. – 15. 7. Lážo-plážo
1. 8. – 5. 8. Pohodička
15. 8. – 19. 8. Športový
Keďže tábory majú obmedzenú kapacitu,
prihlásiť sa treba v dostatočnom predstihu
v CVČ Tvrdošín alebo na tel. č. 0907 814 382.
TRSTENÁ
●●V jednom z minuloročných táborov CVČ Tvrdošín si jeho účastníci užili aj deň v Rajeckých
Tepliciach. Foto: (CVČ)
ktoré môžu záujemcovia využívať každý
týždeň od pondelka do piatku. Prihlásiť sa
treba čo najskôr, pretože kapacita prímest­
ských táborov je obmedzená.
4. 7. – 8. 7.; 11. 7. – 15. 7.; 18. 7. – 22. 7.
Rok olympionika
Sú to prímestské letné tábory s dennou
dochádzkou, zamerané na letnú olympiá­
du netradičných športov a skúšok olympij­
skej zdatnosti. V celkovom poplatku 10 €
na týždeň je zahrnuté poistenie, výlet do
blízkeho okolia, občerstvenie, pitný režim
a ceny do súťaží.
25. 7. – 29. 7. Indiánsky letný tábor
Prímestský letný tábor s kombinovanou
dochádzkou, zameraný na poznávanie
prírody, indiánskych zvykov a hľadanie in­
diánskeho pokladu. V celkovom poplatku
15 € je zahrnutá doprava, dvojdňový sta­
nový pobyt v blízkom okolí s celodennou
stravou, pitný režim, poistenie, pracovný
materiál a ceny do súťaží.
1. 8. – 5. 8. Ahoj kamoši, nikto neleňoší
Prímestský letný tábor s dennou dochádz­
kou, zameraný na šport, zábavu, kúpanie.
V celkovom poplatku 12 € je celodenný
výlet, vstupné na kúpalisko, jazda na koni,
poistenie, pitný režim, občerstvenie, pra­
covný materiál.
8. 8. – 12. 8. Túlavé topánky
Prímestský letný tábor s dennou dochádz­
kou, zameraný na potulky do blízkeho
i vzdialenejšieho okolia. V celkovom po­
platku 15 € je zahrnutá vlaková, lodná,
autobusová doprava, vstupné na horole­
zeckú stenu, bazény, jazda na koni, pitný
režim, občerstvenie, poistenie, pracovný
materiál, ceny do súťaží.
15. 8. – 19. 8. Pirátske leto
Prímestský letný tábor s dennou dochádz­
kou, zameraný na dobrodružné výpravy,
hry, zážitky. V celkovom poplatku 15 € je
zahrnutá plavba „pirátskou loďou“, vstup­
né na kúpaliská, pitný režim, občerstvenie,
pracovný materiál na pirátske trhy, poiste­
nie.
22. 8. – 26. 8. Adrenalínový letný tábor
Prímestský letný tábor s dennou dochádz­
kou, zameraný na skúšku odvahy pri adre­
nalínových činnostiach. V celkovom po­
platku 15 € je zahrnutá doprava, vstupné,
pitný režim, občerstvenie, poistenie.
Počas prázdnin sú otváracie hodiny CVČ
Maják od 8.00 – 15.00 h. Kontakt pre rodi­
čov: 043/558 20 04, 0915 837 277.
CVČ Trstená pripravilo pre prázdninujúcich
školákov počas letných prázdnin sedem
prímestských táborov:
4. 7. – 8. 7. Na bicykli bezpečne
Pre deti sú v spolupráci s ŠKD Trstená pri­
pravené výlety na bicykli, hravé učenie
pravidiel cestnej premávky, údržby bicykla
a jeho základnej výbavy. Denný tábor je
bez poplatku.
25. 7. – 29. 7. Tvorivé dielne
Účastníci si osvoja základy maľovania na
sklo, servítkovej techniky, výroby poťaho­
vých hmôt a ozdôb na torty – Tortománia,
zdobenia cukroviniek a podobne. Bez po­
platku.
1. 8. – 5. 8. MIX týždeň s výletom
Pripravené sú športové súťaže v CVČ, spo­
ločenské hry a kvízy. Naplánovaný je aj
výlet do Roháčov, prípadne Oravíc – podľa
počasia. Platí sa len za výlet, ináč je denný
tábor bezplatný.
8. 8. – 12. 8. Športový týždeň
Turnaj vo futbale, vybíjaná, stolný tenis,
bedminton a iné športové súťaže. Bez po­
platku.
15. 8. – 19. 8. Z každého rožka troška
Aktivity v CVČ podľa záujmu detí. Bezplatne.
CVČ bude počas prázdnin otvorené stále,
okrem obdobia od 11. do 22. júla. Podrob­
ný program na jednotlivé týždne bude
zverejnený vždy v predchádzajúcom týžd­
ni. V prípade, že bude naplánovaná aktivita
mimo CVČ, napr. výlet, CVČ bude tiež za­
tvorené.
Počas prázdnin sú otváracie hodiny od
8.30 – 15.00 h.
Najnižšie ceny v okolí
PREKRÁSNY, MODERNÝ
AQUAPARK
• horúca termálna voda
• bazén s umelými vlnami,
• čisté, príjemné prostredie,
• rýchle a kvalitné občerstvenie
• špičkové reštaurácie,
• možnosť kvalitného ubytovania,
• celoročná prevádzka
RELAX V MEANDER THERMAL ORAVICE
Pozývame všetkých, mladých aj starších
+421 43 539 4107, [email protected], www.meanderpark.com
ODDYCH V MALEBNOM
PROSTREDÍ ZÁPADNÝCH TATIER
• prechádzky a pešie túry podľa
vlastného uváženia,
• možnosť cykloturistiky
11
Kultúra
Orava v publikáciách
Sucho cestu zahatalo,
voda ju otvorila
Slanický ostrov umenia bol počas prvé­
ho mesiaca letnej turistickej sezóny ne­
prístupný. Príčinou bol nedostatok vody.
Nízka hladina Oravskej priehrady stopla
začiatok turistickej sezóny na Slanickom
ostrove umenia.
Muselo zapršať
●●Obálka publikácie
Vydavateľ: František Teťák – Štúdio F.
Námestovo
Podľa autora Augustína Maťovčíka je
kniha kompletným prehľadom literárne,
publikačne a organizačne činných orav­
ských osobností s uzavretým životom
a dielom od najstarších čias do roku
2010. Obsahuje približne 700 hesiel –
stručných životopisov oravských deja­
teľov, ktoré zanechali výraznú stopu
v dejinách Oravy, ba vo viacerých oblas­
tiach sa výrazne zapísali do slovenského
literárneho, vedeckého, duchovného
a národnokultúrneho diania.
Doplnené vydanie
V abecedne usporiadanom lexikóne sú
sústredené všetky osobnosti z doteraz
vydaných piatich slovníkov oravských
dejateľov, doplnené o nové postavy
na základe súčasného výskumu. V Bio­
grafickom slovníku dejateľov Oravy sú
zaradené iba nežijúce osobnosti, ktoré
zomreli do konca roka 2009. Súčasťou
publikácie je aj register, v ktorom sú
dejatelia zaradení podľa obcí, v ktorých
sa narodili, zomreli alebo pôsobili.
Predchodcovia
Prvý slovník osobností Oravy nazvaný
Oravci v slovenskej kultúre vydal v Dol­
nom Kubíne v roku 1964 básnik Theo H.
Florin. V ňom spracoval životopisné fak­
ty o 135 nežijúcich i žijúcich dejateľoch,
čo predstavovalo zúžený výber význam­
ných reprezentantov oravskej kultúrnej
minulosti i prítomnosti. Florinov slovník
sa však stal impulzom pre spracova­
nie ďalších podobných slovníkov, teda
i tohto najnovšieho, ktorý vrelo odpor­
účame všetkým záujemcom o kultúru
a históriu Oravy.
Kniha bola vydaná z iniciatívy Národ­
ného Biografického ústavu SNK v Mar­
tine a podnikateľa Mariána Grígeľa st.
z Námestova.
12
„Nízka hladina spôsobila, že nemohla pre­
mávať naša loď, ktorá turistov na ostrov
preváža,“ povedala nám Eva Luptáková, ria­
diteľka Oravskej galérie, ktorá ostrov upro­
stred „oravského mora“ spravuje. Ostrov
preto nemohol byť otvorený od 1. mája,
ako zvyčajne. Vďaka výdatným dažďom
na začiatku júna sa však všetko dostalo do
normálu. K ostrovnej expozícii tradičného
ľudového umenia turistov z prístavu v Sla­
nickej Osade znova preváža loď OG Slanica.
Prehliadka Slanického ostrova umenia
ponúka okrem jedinečnej prírodnej scené­
rie aj stretnutie s osobitým kultúrnohisto­
rickým fenoménom oravského regiónu –
tradičným kamenárstvom. Práce chýrnych
oravských kamenárov sú tu prezentované
v konfrontácii s ľudovým umením ostat­
ných oblastí Slovenska.
To najzaujímavejšie
Ostrov leží uprostred Oravskej priehrady.
V minulosti tvoril dominantu obce Slanica.
Po zatopení Slanice a ďalších štyroch obcí
v roku 1953 sa pôvodný pahorok s kosto­
lom a kalváriou zmenil na ostrov. Umelo
vzniknutá lokalita je od okolitého sveta
●●Na Slanickom ostrove umenia sa v rámci slovensko-poľského projektu stretli aj školáci zo ZŠ
Janka Matúšku v Dolnom Kubíne s poľskými rovesníkmi. Foto: archív (ZŠJM)
izolovaná šírou hladinou priehrady. To in­
špirovalo Oravcov vytvoriť na ostrove stále
expozície tradičného ľudového umenia.
Zámer vytvoriť múzeum pod otvoreným
nebom uskutočnila Oravská galéria. Do
expozícií vybrala to najzaujímavejšie zo
svojich zbierok.
V roku 1971 bola v interiéri barokovo­
-klasicistického kostola sprístupnená ex­
pozícia Tradičnej ľudovej plastiky a maľby.
Lapidárium Oravskej kamenárskej tvorby
18. a 19. storočia v okolitom parku vzniklo
Lodná doprava na ostrov
Na ostrov premáva loď OG Slanica z prístavu č. 2 v Slanickej Osade denne počas sezóny
(do 18. septembra).
• prvá plavba o 9.00 h
• každá nasledujúca plavba je podmienená minimálnym počtom 15 platiacich osôb
• plavba na ostrov a späť vrátane prehliadky expozícií na ostrove trvá približne 80 minút
• predpokladané plavby podľa záujmu návštevníkov: 9.00, 11.00, 13.00, 15.00,
16.30 h (zmena vyhradená OG)
• OG na Slanickom ostrove umenia prijíma aj kultúrne poukazy
v roku 1973. Pred kostol umiestnili pracov­
níci galérie pomník prvého kodifikátora
spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka.
Pomník pôvodne stál pred Bernolákovým
rodným domom v Slanici. V bývalej hrobke
rodiny Klinovskovcov je zriadená expozícia
histórie priehradou zaplavených obcí a bu­
dovania Oravskej priehrady.
Pôsobivá plavba
Počas celej sezóny prepravuje návštevní­
kov na ostrov loď Oravskej galérie OG Sla­
nica a okrem samotnej prehliadky expozí­
cií si návštevníci užijú vyhliadkovú plavbu
po priehradnom jazere s pôsobivou pa­
norámou okolitých hôr, ktorým dominuje
Babia hora a majestátne štíty Roháčov.
Atraktívna plavba a jedinečné expozície
v romantickom prostredí ostrova s parko­
vou úpravou radia Slanický ostrov umenia
medzi najnavštevovanejšie kultúrne mies­
ta Oravy.
(mp)
Oravci do Poľska, a naopak
Oravské kultúrne stredisko vďaka grantu
podporí súbory i jednotlivcov. To naj­
lepšie z regionálneho folklóru, divadla,
tanca i ľudového umenia uvidia toto leto
návštevníci festivalov, súťaží a iných tra­
dičných podujatí. Na Orave sa predstavia
Poliaci, najlepší Oravci dostanú príležitosť
ukázať sa v Poľsku.
„Miestnu kultúru najviac ohrozuje chý­
bajúca motivácia a slabé spoločenské
ohodnotenie,“ povedal Miroslav Žaben­
ský, riaditeľ Oravského kultúrneho stre­
diska v Dolnom Kubíne. „Preto chceme
podporiť a prezentovať úspešné súbory
i jednotlivcov. Odmenou za ich snahu a ví­
ťazstvá bude účasť na festivaloch v Poľsku,
plne hradená zo získaného grantu. Verím,
že sa nám takto podarí motivovať i ďalších
a prezentovať to najlepšie z oravskej kul­
túry v zahraničí.“
Na Bačovské dni v Malatinej príde folk­
lórny súbor Koniakow i poľskí remeselníci.
Hostí spoza hraníc privítajú aj Folklórne
slávnosti pod Pilskom a Babou horou
v Sihelnom, Podroháčske folklórne sláv­
nosti v Zuberci a Gajdovačka v Oravskej
Polhore.
Ľudoví remeselníci z Oravy pôjdu do
Zywca na jeden z najväčších poľských
folklórnych festivalov. V znamení sloven­
sko-poľskej spolupráce sa bude niesť aj
výtvarná súťaž Vianočná pohľadnica, fes­
tival vianočných zvykov Zywiecke gody
v januári 2012 a súťaž detských ľudových
hudieb a speváckych skupín Oravské spie­
vanky v apríli v Nižnej.
(OKS DK)
Reklama
To nedokáže žiadna banka, iba vy
Naša Zem je k ľudstvu štedrá, ale jej naj­
viac využívané zdroje energie – ropa, uhlie,
plyn – nie sú bezodné. Okrem týchto ne­
obnoviteľných zdrojov nám však núka i ob­
noviteľné zdroje – energie. Prečo si teda
nevybrať na vykurovanie energiu, ktorá je
Zemi stále „dobíjaná“ Slnkom, bez ohľadu
na to, či ju ľudia využívajú, alebo nie? Jed­
ným z takých spôsobov je vykurovanie te­
pelným čerpadlom. Okrem toho, že v zime
zahrejú, dokážu v lete pracovať aj opačne
– ako klimatizácia.
Zázrak zvaný tepelné čerpadlo
Tepelné čerpadlo využíva tepelnú energiu
obsiahnutú v zemi, vo vode alebo vo vzdu­
chu. Zdá sa vám nemožné vykúriť dom
vodou, ktorá má len niekoľko stupňov nad
nulou? Tepelná energia je v zdroji rozptý­
lená, a tak sa na vykúrenie domu nedá po­
užiť priamo. Vďaka tepelnému čerpadlu sa
to však dá. Veľmi zjednodušene možno po­
vedať, že tepelné čerpadlo odoberie teplo
z veľkého množstva vody (zeme, vzduchu),
kompresorom ju „zahustí“ a „odovzdá“
tam, kam chceme – na kúrenie alebo ohrev
vody. Ani tepelné čerpadlo však nie je per­
petuum mobile – poháňa ho elektrická
energia. Vložená energia však tvorí len asi
20 až 30 % z výslednej energie čerpadla.
Ako pracuje?
Tepelné čerpadlo pracuje podobným spô­
sobom ako chladnička, ibaže naruby. Zatiaľ
čo pri chladničke je cieľom odobratie tepla
potravinám, tepelné čerpadlo dodáva tep­
lo, odobraté zo zvoleného zdroja do vy­
teplotne ustálený. Prenos tepla medzi ze­
mou a tepelným čerpadlom sprostredkúva
plastové potrubie uložené v zemi vodorov­
ne alebo v kolmých vrtoch. Vodorovné ulo­
ženie je finančne menej náročné (až o 50 %
v porovnaní so zemnými sondami), ale na
vykúrenie rodinného domu je potrebná
2 – 3-násobná plocha kolektorov, než je
plocha vykurovaného priestoru. Potrubie
sa ukladá v hĺbke 1,5 až 2 m. Aby sa zem,
pod ktorou sa rozkladá kolektor, prehrieva­
la čo najviac, mala by byť slnečná. Ak po­
zemok alebo iné podmienky neumožňujú
použiť vodorovné kolektory, používajú sa
vrty, ktoré sa dajú urobiť pri každom dome,
pretože zaberajú minimum miesta. Naj­
vhodnejšou pôdou pre tepelné čerpadlá je
vlhká ílovitá pôda, ktorá dobre vedie teplo.
Investícia s perspektívou
●●Tepelné čerpadlo a zásobník teplej vody zaberú rovnaké miesto, ako klasický kotol s bojlerom.
Foto: archív (MP)
kurovacieho systému alebo ohrieva vodu.
Hlavnými zdrojmi tepla sú voda, zem,
vzduch, odpadové teplo (vo vode alebo
vzduchu) z domácností, priemyslu, zo staj­
ní pre hospodárske zvieratá, zo vzducho­
techniky a slnečné žiarenie.
Zdroj: voda
Keďže Orava je chladný región, z tepelné­
ho čerpadla dostaneme najoptimálnejší
výkon pri využití tepla z vody alebo zeme.
Najbežnejším zdrojom bývajú studne. Pod­
zemná voda je pre svoju stálu, relatívne vy­
sokú teplotu (okolo 10 °C) veľmi vhodným
zdrojom tepla pre tepelné čerpadlo. Pred­
pokladmi sú priaznivé hydrogeologické
podmienky a dostatočná výdatnosť zdro­
ja. Pre priemerne veľký rodinný dom musí
výdatnosť zdroja dosahovať aspoň 0,5 l/s).
Na fungovanie čerpadla, ktoré čerpá teplo
z vody, sú potrebné dve studne – z jednej
sa voda ponorným čerpadlom odčerpáva
a do druhej, vsakovacej, sa ochladená vra­
cia. Vzájomná vzdialenosť studní by mala
byť od 10 do 25 m. Vrátená voda sa priro­
dzeným teplom zeme opäť zohreje a stane
sa znova súčasťou kolobehu.
Zdroj: zem
V našich klimatických podmienkach zem
zamŕza maximálne do hĺbky 80 cm. Preto
možno i zem ako zdroj tepla považovať za
Tepelné čerpadlo je vhodné najmä do
nízkoenergetických domov a domov s níz­
kymi tepelnými stratami. Najvýhodnejšie
je preň podlahové vykurovanie. Tepelné
čerpadlo vykúri nielen dom, ale môže vy­
hrievať aj vodu v bazéne.
Ešte pred desaťročím boli ceny vykuro­
vania tepelnými čerpadlami závratné, no
prudký rozvoj technológie už odstránil aj
túto prekážku. Pravda, obstarávacia cena
tohto systému vykurovania je stále o niečo
drahšia, než klasického kúrenia, no návrat­
nosť je veľmi rýchla – nenakupujete drevo,
uhlie, ani zemný plyn. Nepotrebujete naň
žiadne extra povolenia, ba pre zvýšenie
hospodárnosti je možné využiť tzv. „nočný
prúd“. Skrátka: je to investícia s úročením,
aké vám nedokáže dať žiadna banka na
svete.
ET
TEPELNÉ ČERPADLO
€
8.350.-
S DPH
+ ZARIADENIE KOTOLNE
+ MONTÁŽ
UŠ
až do
RÍ
-80%
TE
NÁKLADOV
NA VYKUROVANIE
v porovnaní s elektrickým
priamovýhrevným vykurovaním
.com
Vývoj, výroba a montáž
tepelných čerpadiel
AI Trade, s.r.o. , e-mail: [email protected]
Vojtaššákova 599, 027 44 Tvrdošín
tel.: 0914 326 222, 0914 326 220, 043 2388 871-2
zásobníky tepla
zásobníky TÚV
ponorné čerpadlá
obehové čerpadlá
automatika kotolne
termostaty
13
Šport
Konečné tabuľky futbalových súťaží SSFZ 2010/2011
3. liga
6.
OŠK Likavka
26
13
3
10
56:40
42
Máj Černová
26
11
8
7
57:48
41
1.
MFK Banská Bystrica
30
23
4
3
60:17
73
7.
2.
ŠK Kremnička
30
21
4
5
78:24
67
8.
ŠK Turčianská Štiavnička
26
10
8
8
34:30
38
3.
MŠK Námestovo
30
18
5
7
58:32
59
9.
OŠK Ludrová
26
9
5
12
35:53
32
Pokrok Turčianske Kľačany
26
6
8
12
37:45
26
4.
Družstevník Liptovská Štiavnica
30
14
9
7
53:38
51
10.
5.
ŠK Závažná Poruba
30
12
6
12
39:37
42
11.
Družstevník Dražkovce
26
6
6
14
25:52
24
Tatran Klin
26
5
6
15
27:61
21
6.
MFK Nová Baňa
30
13
2
15
39:46
41
12.
7.
FK Čadca
30
11
7
12
51:45
40
13.
FC Oravský Podzámok
26
5
4
17
25:55
19
14.
Družba Malý Čepčín
26
5
4
17
27:65
19
8.
CSM Tisovec
30
10
8
12
32:48
38
9.
Cementáreň Lietavská Lúčka
30
11
4
15
33:46
37
10.
Tatran Krásno nad Kysucou
30
11
4
15
32:50
37
11.
Baník Kalinovo
30
10
6
14
22:39
36
1.
Bobrov
26
15
7
4
59:28
52
12.
MŠK Kysucké Nové Mesto
30
8
11
11
38:37
35
2.
Zubrohlava
26
16
4
6
60:32
52
13.
Jednota Bánová
30
8
9
13
26:36
33
3.
Žaškov
26
16
4
6
57:28
52
14.
Baník Veľký Krtíš
30
6
11
13
37:45
29
4.
Or. Poruba
26
14
4
8
50:37
46
15.
MŠK Turany
30
7
5
18
33:61
26
5.
Nižná
26
14
4
8
42:34
46
16.
FTC Fiľakovo
30
6
7
17
22:52
22
6.
Novoť
26
13
5
8
77:59
44
7.
Zuberec
26
12
2
12
54:46
38
8.
Lokca
26
11
4
11
37:42
37
9.
Or. Biely Potok
26
10
6
11
44:44
36
OBFZ Orava
1. trieda
5. liga SKUPINA B
1.
ŠK Tvrdošín
26
17
4
5
63:23
55
10.
Vavrečka
26
11
1
14
48:52
34
2.
Tatran Oravské Veselé
26
16
7
3
65:32
55
11.
Rabča
26
9
5
12
46:54
32
3.
FC Lokomotíva ŽOS Vrútky
26
15
4
7
69:43
49
12.
Sihelné
26
7
9
10
41:48
30
4.
FK Slovan Trstená
26
14
3
9
48:36
45
13.
Zákamenné
26
4
1
21
32:76
13
5.
FC 34 Liptovský Mikuláš-Palúdzka
26
14
2
10
62:47
44
14.
Veličná
26
1
2
23
25:94
5
Autor:
Omar
zámorská
únia
vyplácala
časť mzdy
dopredu
koniec
modlitby
Vojenské
stavby
mohutný
vreskot
zvierat
len
Slovenský
telegraf
ako
(poet.)
cudzie
meno
Jána
kým
Lesný
kolesový
traktor
urobila som
tažším
sviežo,
bodro
Slovenský
jazyk
pracovná
kombinéza
zasieval
argón
ukonči
Slovenský
telegraf
2
druh
tropického
jaštera
odporovacia
spojka
Slovenský
telegraf
východoslo­
venská rieka
vonkajšia
podoba
niečoho
osobné
zámeno
priateľ
Gábora
Vlkolínskeho
1
Tajnička ukrýva pokračovanie múdrej vety:
chemický
prvok (Ni)
Rhode
Island
Ak nevieš...
sopka
v Etiópii
značka
hektára
ruský
veľtok
trhaj,
kmáš
(kniž.)
Európska
liga
Zoe
Alu
grécke
ženské
meno
súmrak
Emotional
Freedom
Techniques
opak sýtosti
španielsky
mys
prevrat,
zlom
rímskych
1001
pánsky
spoločenský
odev
v genetike
dedičný
základ
znaku
rúbal,
sekal
Továrne
ohýbaného
nábytku
4
Slovenská
republika
Lesná
správa
klamstvo
3
môže,
smie,
po česky
Správne vylúštenie krížovky posielajte do 20. júla na adresu Oravský Telegraf, P. O. BOX 94, 027 44 Tvrdošín, na e-mail: [email protected] alebo zatelefonujte na tel. č. 0948 620 677.
Spomedzi úspešných riešiteľov každej krížovky vyžrebujeme jedného, ktorého odmeníme hodnotnou knihou. Mená výhercov uverejníme v nasledujúcom čísle Oravského Telegrafu.
14
Šport
Rozlúčka biatlonovej divy
Devätnásť rokov bola nosným kame­
ňom slovenskej biatlonovej reprezen­
tácie a vybojovalo pre ňu niekoľko ne­
zabudnuteľných úspechov. Hovoríme
o rodáčke z Dolného Kubína Martine
Halinárovej, ktorá v tejto sezóne ukon­
čila svoju súťažnú športovú dráhu.
kovu. „Chybovala som v poslednom vý­
strele. Šieste miesto však bolo napriek
tomu výborné. Rovnako skvelí boli aj
organizátori, ktorí pripravili krásnu bie­
lu olympiádu,“ s leskom v očiach spomína
na zimný športový sviatok v roku 1994.
Koniec po devätnástich
sezónach
Slovenský biatlon však jednu zo svo­
jich najväčších osobností úplne nestratí.
Okrem toho, že Martina by si chcela občas
zo špásu zabehať a zastrieľať na veterán­
skych súťažiach, jej prvoradou biatlonovou
úlohou bude vychovávať nové Jašicové,
Mihokové, či Murínové. „Budem vychová­
vať mladú generáciu a učiť ju biatlono­
vým základom, aby s ňou potom mohli
ďalej pracovať na reprezentačnej úrov­
ni,“ objasňuje svoju trénerskú úlohu Mar­
tina Halinárová. Ak bude aspoň spolovice
takou trénerkou akou bola pretekárkou,
tak určite vychová pre náš biatlon množ­
stvo „použiteľných“ pretekárov.
Martina Halinárová sa v uplynulej sezóne
napriek nepríjemným zraneniam a ob­
medzenej príprave dostala na Majstrovstvá
sveta do ruského Chanty Mansijsku, kde si
prvýkrát v kariére vyskúšala finišmanský
úsek našej štafety. Do cieľa ju priviedla na
peknej ôsmej priečke a ako sa ukázalo,
bola to bodka za úspešnou kariérou. Člen­
ka VŠC Dukla Banská Bystrica sa síce pô­
vodne plánovala zúčastniť aj na budúco­
ročných Majstrovstvách Európy v Osrblí, jej
plány však zmenila ponuka od armádneho
zamestnávateľa. „Dukla mi ponúkla prá­
cu s mládežou a ja som s radosťou súhla­
sila. Devätnásť rokov vo vrcholovom
športe je až-až. Odchádzam spokojná,
pričom najväčšiu radosť z toho že kon­
čím, má môj syn Miško a moji rodičia.“
Úspešná kariéra
Keby začiatkom roku 1992 Martine Haliná­
rovej niekto povedal, že sa bude živiť ako
biatlonistka, určite by sa mu vysmiala. Pre
bežkyňu na lyžiach bolo nejaké preháňanie
sa s puškou na chrbte smiešne. Prešlo však
Trénerská budúcnosť
●●Martina Halinárová po 19 rokoch opúšťa
biatlonový kolotoč. Foto: internet
iba niekoľko mesiacov a už reprezentovala
Slovensko vo svetovom biatlonovom kolo­
toči. Vydržala v ňom päť olympijských cy­
klov a predstavila sa na 13-tich svetových
šampionátoch!!!! V roku 1999 získala na
jednom z nich historickú striebornú
medailu v stíhacích pretekoch. Martina
však ešte radšej spomína na svoje prvé
ZOH v Lillehammeri, kde ju vo vytrvalost­
ných pretekoch len krôčik delil od cenného
Štvrtina medailí zostala na Orave
Júnové Majstrovstvá Slovenska v kul­
turistike a fitness juniorov do 21 rokov
v Zuberci priniesli výborné výsledky
oravských kulturistov.
Minulý rok sa zubereckí usporiadatelia
republikového juniorského šampionátu
v kulturistike a fitness výborne osvedčili,
a tak sa tu konali aj tohtoročné majstrov­
stvá SR. Priestory kultúrneho domu boli
trochu pritesné, no komornosť prostredia
mala za dôsledok neopakovateľnú atmo­
sféru. Viac ako tristo divákov vytvorilo
náladu, ktorá pripomínala zlaté časy slo­
venskej kulturistiky z 80. rokov minulého
storočia – z fanúšikov i súťažiacich kypelo
nadšenie a súťaživosť.
V Zuberci sa okrem titulov národných
šampiónov malo rozhodnúť aj o nomi­
náciách juniorov a junioriek na európsky
šampionát v Madride. Do Španielska však
odcestujú iba niektoré z fitness junioriek.
Juniori svojou formou rozhodcov nepre­
svedčili a tak bude tento rok európsky
šampionát bez nich.
Trénujú v Námestove
Na domácej pôde sa darilo aj oravským ju­
niorským kulturistom. Traja z piatich si od­
Najväčšie úspechy:
Zimné olympijské hry:
1994: 6. miesto – vytrvalostné preteky
1998: 7. miesto – šprint, 4. miesto – štafeta
Majstrovstvá sveta:
1995: 4. miesto – štafeta
1999: 7. miesto – šprint, 2. miesto – stíha­
cie preteky
2000: 5. miesto – vytrvalostné preteky
2003: 6. miesto – šprint, 7. miesto – preteky
s hromadným štartom
Svetový pohár:
2× 1. miesto, 1× 2. miesto, 2× 3. miesto
niesli cenné kovy. V klasickej kulturistike
získal spomedzi 12 súťažiacich 2. miesto
Nižňan Andrej Kuboš (ŠK Fit Max Námes­
tovo). Medzi kulturistami v kategórii nad
80 kg veľkú šancu na vzácny kov Oravci
konkurentom nenechali. Víťazom kategó­
rie sa stal Námestovčan Roman Vavrečan
(ŠK Fit Max Námestovo) a bronz si domov
do Tvrdošína priniesol Peter Smolár (FC
Dynamic Dolný Kubín). Všetci traja mladí
borci si formu kondíciu „ladia“ v námes­
tovskom fitness. Andrej Kuboš a Roman
Vavrečan sú zverencami námestovského
trénera Františka Feju, Petra Smolára od­
borne vedie majster Európy v kulturistike
a stále aktívny kulturista z Dolného Ku­
bína Peter Kokoška. V štyroch kulturistic­
kých kategóriách sa delilo dvanásť medai­
lí, čo znamená, že rovná štvrtina ich tento
rok zostala na Orave.
Výrazný pokrok
●●Trojica najlepších slovenských juniorov roka 2011 v kat. nad 80 kg: (zľava) 2. Peter
Lieskovský – Pro Gym Považská Bystrica, 1. Roman Vavrečan – ŠK Fit Max Námestovo, 3. Peter
Smolár – FC Dynamic Dolný Kubín. Foto: (IK)
„Andreja Kuboša som spoznal asi mesiac
pred Zubercom,“ vyjadril sa skúsený špor­
tový redaktor a niekdajší kulturista Igor
Kopček. „Upútal estetickou, dostatočne
osvalenou postavou. Priazeň rozhodcov
stratil len slabším rozvojom dolných kon­
čatín. Jeho telesná stavba je nádejná, ak
pridá viac hmoty na stehnách a hlavne na
tvrdosti, mohol by byť ďalšou nádejou slo­
venskej kulturistiky. Roman Vavrečan upú­
tal vyváženým svalovým rozvojom dolnej
aj hornej časti tela s dominantnými konča­
tinami, k dokonalosti mu chýba iba väčšia
tvrdosť. No ani k Petrovi Smolárovi s mi­
moriadne estetickou stavbou tela nemám
výrazné pripomienky. Od minuloročného
šampionátu sa chlapci výrazne zlepšili.“
(mp)
Osobnosti športu .....
PhDr. JÁN HUCKO
11. 5. 1932 Dolný Kubín
Ján Hucko patrí k futbalovým osobnos­
tiam, ktoré k solídnej hráčskej kariére pri­
dali vynikajúcu trénerskú. Z Dolného Kubí­
na, ktorého dres hájil v rokoch 1947 – 1952
sa pobral do Bratislavy. Dve sezóny pôsobil
v drese vysokoškolskej Slávie a ďalšie tri
v Slovane. V roku 1955 sa tešil z ligového
titulu, o rok boli belasí druhí. Popri futbalo­
vej kariére nezabúdal ani na vzdelanie, čo
sa mu vrátilo mierou vrchovatou. Úspešne
absolvoval VŠ Pedagogickú a na FTVŠ Uni­
verzity Komenského pôsobil dlhé roky ako
odborný asistent.
Pedagogické schopnosti využil v úspeš­
nom trénerskom pôsobení. Začal ho v bra­
tislavských kluboch v Interi, Slovane a Pe­
tržalke a v rokoch 1968 – 1970 pokračoval
vo vtedajšej zlatej dielni slovenského fut­
balu v Malatinského Trnave. S mimoriad­
ne silným tímom, v ktorom tvrdili muziku
osobnosti Adamec, Kuna, Dobiáš či Haga­
ra, získal v roku 1969 majstrovský titul
ozdobený nezabudnuteľnou účasťou
v semifinále Pohára európskych maj­
strov. Ján Hucko okrem toho spolupôsobil
aj ako asistent Jozefa Marka pri reprezen­
tačnom áčku. Dostali ho na MS 1970 do
Mexika, kde však z toho bola bezbodová
blamáž, okorenená kopačkovou aférou.
Rodák z Oravy dokázal svoju odbornosť
aj v nevyspytateľnom africkom svete. Dve
sezóny viedol egyptskú futbalovú perlu
káhirský Zamalek.
V roku 2003 si osvedčeného odborníka
pozval do svojho podporného tímu vte­
dajší reprezentačný tréner Slovenska Du­
šan Galis.
MUDr. IVAN CHODÁK
3. 2. 1914 Dolný Kubín – 14. 2. 1994 Bra­
tislava
Ako je brazílsky futbal nepredstaviteľný
bez Pelého, tak si Dolnokubínčania neve­
dia predstaviť najpopulárnejšiu kolektív­
nu hru bez Ivana Chodáka. Bol výborným
športovcom, ale aj lekárom. Promoval
v roku 1938 a liečil choroby ušné, nosné
i krčné.
Na zelených trávnikoch sa preslávil fut­
balovým umením, ale najmä džentlmen­
ským správaním sa.
Potom, ako mu bolo v roku 1935 ku­
bínske ihrisko priúzke, prešiel do vtedy
mimoriadne kvalitných Vrútok a odtiaľ do
Bratislavy, kde obliekal dres miestnej ikony
ŠK. Zostal mu verný až do roku 1946. V čes­
koslovenskej a v slovenskej lige odohral
193 zápasov a strelil 23 gólov. V rušnom
vojnovom období obliekol 11-krát dres re­
prezentácie s dvojkrížom na prsiach.
Priam legendárna je Chodákova športo­
vá všestrannosť. Okrem futbalu sa úspeš­
ne venoval aj ľadovému hokeju (dvoj­
násobný majster Slovenska), tenisu,
atletike, bežeckému lyžovaniu (na Zim­
ných svetových hrách študentstva v St.
Moritzi obsadil 3. miesto) a dokonca aj
krasokorčuľovaniu (v športovej dvojici
partner Hildy Múdrej).
V rámci trénerskej futbalovej práce sa
upísal Slovanu. Postupne viedol všetky
tímy – od žiakov až po áčko. Rytiera v ko­
pačkách posmrtne ocenil aj Slovenský
futbalový zväz. Od roku 1994 v Dolnom
Kubíne pravidelne udeľuje Cenu fair play
Ivana Chodáka.
15
Relax
Kameň múdrosti .....
Skôr rozbiješ atóm, než klebetu. (Albert
Einstein)
***
Kto chce hýbať svetom, musí pohnúť
najprv sám sebou. (Sokrates)
***
Spomedzi všetkých tvorov len človek
pije, hoci nemá smäd, je, hoci nie je
hladný a rozpráva, hoci nemá čo pove­
dať. (John Steinbeck)
***
Diktátori jazdia na tigroch, z ktorých sa
neodvážia zliezť. Ale tigre tiež raz vy­
hladnú… (Winston Churchill)
***
Keď sa pýtali Dalajlámu, čo ho na ľud­
stve a ľudskosti najviac prekvapuje, od­
povedal: „Ľudia… Pretože obetujú zdra­
vie, aby zarobili peniaze; potom obetujú
peniaze, aby znovu získali zdravie; tak
sa znepokojujú nad budúcnosťou, že si
neužívajú prítomnosť a tak nežijú ani
v prítomnosti, ani v budúcnosti; žijú tak,
akoby nikdy nemali zomrieť a potom zo­
mrú bez toho, aby predtým skutočne žili.“
***
Som úplne presvedčený, že je nača­
se nastúpiť novú cestu, aby peniaze
prestali byť všemocným božstvom krí­
zovej spoločnosti. (Charlie Chaplin)
Ceny pre lomihlavy ....
Hádanka na júl .....
Správne riešenia krížoviek z júnového
čísla Oravského telegrafu:
Vyžrebovaný výherca:
Irena Betušťáková, Trstená
Strana 5: Memorandum národa slovenské­
ho.
Strana 6: Ako sa do hory volá, tak sa z hory
ozýva.
Správne riešenie hádanky z júnového
Oravského telegrafu znie: Všetko sa mu­
selo stať pri severnom póle. Keď človek
strieľal smerom na juh, musel byť na póle,
inak by bola úloha – nepoznajúc rýchlosť
medveďa, človeka a vzdialenosti – nejed­
noznačná. Takže ak tam bol nejaký med­
veď, musel byť ľadový, a teda biely.
Vyžrebovaný výherca:
Karol Vraňák, Mútne
Vyžrebovaný výherca:
Jozef Brázda, Oravská Lesná 182
Vyžrebovaný výherca:
Jozef Kobella, Dolný Kubín
Strana 14: Ak nemá čítanie vplyv na náš
život, konanie a myslenie, vtedy je škoda
čítať.
Blahoželáme! Odmeny úspešným rie­
šiteľom pošleme poštou.
Odpovede nám posielajte na e-mailovú
adresu:
[email protected] (ne­
zabudnite uviesť svoje meno, adresu
a tel. kontakt) alebo volajte na číslo
0948 620 677. Spomedzi úspešných rie­
šiteľov vyžrebujeme jedného, ktorý získa
hodnotnú cenu.
***
Vďační ľudia sú ako úrodné polia. To, čo
prijali, vracajú desaťnásobne. (Kotzebue)
Zasmejme sa .....
otvorí zobák a chce pokračovať: „Pí, pí… Kuku,
kuku… Huuuuuu… Do kelu, ako to bolo?“
●● Telefonuje chlapík hasičom: „Rýchlo, okamžite
príďte k nám, horíme!“
„Dobre, len pokoj. Ako sa k vám dostaneme?“
„Prepána jána, a to už nemáte
tie veľké červené autá?!“
●● Manželia onedlho oslávia 25. výročie sobáša.
„Drahý, čo dostanem ako darček k výročiu?“
„Kúpil som zá jazd do Číny.“
„Taký pekný dar, a to len k 25. výročiu! To som
zvedavá, čo mi kúpiš, keď budeme mať 50.
výročie?“
„Prídem ťa vyzdvihnúť.“
●● Letí vrana po lese: „Krá, krá.“
Zrazu narazí do stromu, spadne na chrbát
a chvíľu leží omráčená. Potom sa zdvihne,
Stojíte pri troch vypínačoch. Viete, že pat­
ria k trom žiarovkám v miestnosti, kam
vedie dlhá a kľukatá chodba – zo svojho
miesta nemôžete vidieť, či niektorá svieti,
alebo nie. Všetky tri vypínače sú v polohe
vypnuté. S vypínačmi môžete manipulovať
ako chcete, potom jediný raz prejsť chod­
bou a pozrieť sa do miestnosti. Tam musíte
povedať, ktorý vypínač je od ktorej žiarov­
ky. Ako na to?
Nápoveď:
●● Idú tra ja chlapi po smrti do neba. Pri bráne ich
zastaví Svätý Peter:
„Povedzte mi, ako ste zomreli a ja vás podľa toho
pustím alebo nepustím do ra ja.“
Prvý hovorí: „Prídem o deň skôr zo služobnej
cesty a ná jdem manželku nahú v posteli.
Prehľadal som byt, nikde nič. Vtrhnem na balkón
a vidím chlapa, ako visí z balkóna na lane.
Vzal som nôž a odrezal lano. Spadol a plazil sa
preč. A tak som schytil starú chladničku, čo
máme roky na balkóne a hodil som ju na neho.
Až potom mi došlo, že som ho zabil a skočil
som dole...“
„A ty?“ pýta sa Svätý Peter druhého.
„Ale, natieram si tak na šiestom poschodí
zábradlie na balkóne, zabezpečený lanom, a naraz
ma niekto odrezal. Spadol som dole. Otvorím,
oči, žijem, a j keď dolámaný. Plazím sa preč
a zrazu na mňa niekto hodí chladničku...“
„A ako si zomrel ty?“, pýta sa Svätý
Peter tretieho. Ten sa pousmeje a vraví:
„Sedím si tak v chladničke…“
Vážení čitatelia, uvítame, ak sa s nami a s ostatnými čita­
teľmi podelíte aj o vaše obľúbené vtipy. Posielajte ich na
našu adresu Oravský Telegraf, P. O. BOX 94, 027 44 Tvr­
došín alebo na e-mailovú adresu [email protected]­
skytelegraf.sk. Nezabudnite uviesť svoje meno a adresu.
Z čitateľských vtipov vyžrebujeme každý mesiac jeden,
ktorý pre odosielateľa znamená zisk peknej ceny.
Oravský TELEGRAF - vydáva Slovenský Telegraf, s. r. o., Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava * Adresa redakcie: P. O. Box 94, 027 44 Tvrdošín * Vychádza ako mesačník v náklade 38 200 kusov.
Šéfredaktor: Mgr. Ján Filip, [email protected], tel.: 0948 786 010, Vedúca vydania: Melánia Pastvová, [email protected], tel.: 0948 620 677. Grafik: Ľubomír Palovčík, [email protected],
tel.: 0948 404 910. Obchodná riaditeľka: Ing. Denisa Špacírová, [email protected], tel.: 0917 128 342, Manažér inzercie: Ivana Dedinská, [email protected], tel.: 0948 203 704. Manažér distribúcie: Vladimír Repiščák,
[email protected], tel.: 0917 198 718 , Tlač: VERSUS a. s., Bratislava. Občianska inzercia: e-mail: [email protected], tel. SMS: 0948 09 00 14. Web: www.telegraf.sk. Autorské práva sú vyhradené
a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek použitie časti alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie textov a fotografií akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom aj v inom než slovenskom
jazyku bez písomného povolenia vydavateľa je zakázané.*
Redakcia nezodpovedá za právnu stránku a obsah inzerátov a príspevky od externých prispievateľov. EV 4254/11, ISSN 1338-4910
16
Download

Oravci mieria do Hollywoodu