FÓRUM SENIOROV
Vážení čitatelia, milí priatelia!
Obsah:
Vážení čitatelia, milí priatelia!
Po dlhšej odmlke, kedy sme náš časopis nemohli vydávať, sme tu
opäť, aby sme sa vám prihovorili, priniesli vám dôležité informácie,
tiež aby sme vám našimi článkami spríjemnili jeseň života, ale
i pomohli rôznymi radami, skúsenosťou a novými poznatkami.
Sme veľmi radi, že obnoviť vydávanie Fóra seniorov sa nám podarilo práve v tomto roku, ktorý Európska komisia vyhlásila za
Rok aktívneho starnutia a medzigeneračnej spolupráce.
Teší nás, že vám náš časopis chýbal, pretože ste sa mnohí neustále
na nás obracali s otázkami, kedy vyjde ďalšie číslo. Približne dva
roky sme vás, predovšetkým z finančných dôvodov, nemohli takýmto
spôsobom informovať o početných
aktivitách Fóra pre pomoc starším.
Teraz sa už môžem pochváliť, že
sme nezaháľali. Fórum za toto obdobie dosiahlo ďalšie úspechy. Realizovali sme celý rad podujatí národných i medzinárodných, snažili sme
sa vás navštevovať priamo v regiónoch a hlavne počúvať vaše pripomienky k súčasnej situácii. Bližšie
sa o nich dozviete, ak sa začítate
do príspevkov v tomto čísle.
Ako som uviedla, tento rok bol
vyhlásený za rok Aktívneho starnutia. Je dôležité, aby ste vy starší
mohli žiť plnohodnotne, zapájali sa do verejného života a sami, v čo
najväčšej možnej miere, ovplyvňovali svoj život. Tento rok by mal
byť dôležitým medzníkom, dôraznejším upozornením adresovaným dôležitým inštitúciám, aj celej spoločnosti o problematike
starnutia. Je prospešné, že sa táto téma objavila v rámci celej Európskej únie, pretože všetky členské štáty už dlhšie poukazujú na to,
že starších ľudí pribúda a tým pribúda aj problémov, ktoré treba
riešiť. Určite to sami poznáte aj na vlastnej koži, zo svojho okolia.
Naša organizácia za dvanásť rokov svojej existencie sa snaží na to
upozorňovať.
Jednou z jej aktivít je aj vydávanie Fóra seniorov. Veríme, že
tento časopis vám prinesie radosť a nádej, že sa veľa vo vašom
živote môže a musí zmeniť k lepšiemu.
Presadzujeme práva seniorov
Z činnosti Fóra pre pomoc starším .............. 2
Ocenení seniori za rok 2011 ........................ 4
Zlatý senior – Marián Krčík ........................ 5
Európsky rok aktívneho starnutia
Na slovíčko s ambasádorkou ....................... 8
O medzigeneračnej solidarite ...................... 9
Zdravie z bojnickej termálnej vody
Pókyho dukáty .......................................... 10
Z histórie Kúpeľov Bojnice ....................... 10
Súčasnosť kúpeľov .................................... 12
Čo hovoria pacienti ................................... 13
Ako sa nestať obeťou ................................ 14
Rodinné puto ............................................. 16
Univerzita tretieho veku ............................ 17
Koncert pre tých čo pomáhali ................... 17
Beh za zdravím .......................................... 19
Kúpele Bojnice – cenník pre samoplatcov 20
Ľubica Gálisová
prezidentka
Fóra pre pomoc starším
1
FÓRUM SENIOROV
Presadzujeme práva seniorov
Z činnosti Fóra pre pomoc starším
Fórum pre pomoc starším realizovalo
za posledné obdobie celý rad významných akcií na zlepšenie života
starších. V rámci rôznych aktivít sme
spolupracovali s klubmi seniorov,
rôznymi seniorskými organizáciami
v jednotlivých regiónoch, ale aj so
samosprávou, verejnou správou, mestskou políciou, ministerstvami spravodlivosti, práce, sociálnych vecí a rodiny, verejným ochrancom ľudských
práv, ale i ďalšími subjektmi, ktoré
môžu ale aj majú pomáhať presadzovať a chrániť práva starších ľudí.
Za najdôležitejšiu našu aktivitu
môžeme označiť poskytovanie bezplatnej telefonickej pomoci formou
Senior linky. Túto linku prevádzkujeme už niekoľko rokov. Poskytujeme poradenstvo, či pomoc v ťažkej
životnej situácii desiatkam starších
ľudí z celého Slovenska. Starší sa na
nás obracajú s rôznymi súkromnými
problémami. Samozrejme, snažíme
sa im pomôcť poradiť i priamo riešiť
ich životnú situáciu, usmerniť ich na
koho sa obrátiť. Pomohli sme, keď
bol ohrozený ich majetok, byt, dom,
riešili sme ich situáciu neraz spoločne
s ministerstvom spravodlivosti. Podarilo sa nám, že komisia pri ministerstve spravodlivosti prijala aj opatrenia
napríklad na zamedzenie uzatvárania
nevýhodných zmlúv o rôznych pôžičkách, hlavne nebankovými subjektmi, ktoré často pripravili o majetok
mnohých občanov, hlavne starších.
Pomohli sme aj tým, ktorí sa stretli
s porušovaním práv. V konkrétnych
prípadoch sme poskytli pomoc občanom aj v komunikácii s rôznymi inštitúciami, so samosprávami, pomohli
sme im riešiť poskytnutie pomoci
2
v chudobe, zabezpečenie konkrétnej
služby, či pri rôznych rodinných a susedských sporoch. Okrem tejto pomoci sme realizovali stretnutia s občanmi
priamo v regiónoch, aby sme poskytli
dôležité informácie o formách zneužívania starších, o rôznych špekulatívnych prístupoch, ktoré používajú
problémom sa bude zaoberať aj Európsky parlament. Najdôležitejšie
je, že riešenie tohto problému bude
zakotvené aj v pripravovanom Národnom programe aktívneho starnutia.
Naša organizácia tento problém,
ktorému nebola venovaná takmer
žiadna pozornosť, otvorila ako prvá.
Fórum pre pomoc starším zorganizovalo medzinárodnú konferenciu k problematike seniorov.
Foto: archív
asociáli, ale aj inštitúcie a na úkor
práve starších chcú prísť k veľkému
zisku.
Zrealizovali sme prieskum o zneužívaní, zanedbávaní a týraní starších
osôb, čo sa ukazuje ako neustále
zložitejší a väčší problém, keď starší
občania sú v ohrození poškodzovania
ich práv, ale aj v ohrození rôznymi
kriminálnymi živlami a asociálmi,
ktorí ich často prepadávajú, okrádajú
a zneužívajú. Rokovali sme o tom i so
zahraničnými partnermi v rámci
medzinárodného projektu a aj naše
poznatky prispeli k tomu, že týmto
Spracovali sme odborný materiál
o tejto problematike. O zneužívaní
a týraní starších osôb sme zrealizovali
spoločne s médiami celý rad relácií –
zúčastnili sme sa na besedách v Slovenskom rozhlase, vo verejnoprávnej
televízii, v Rádiu Lumen, v rôznych
denníkoch, časopisoch a regionálnych
periodikách.
Pred niekoľkými rokmi sme založili Parlament seniorov, ktorý sa
pravidelne stretáva a zástupcovia
starších ľudí z celého Slovenska sa
majú možnosť zaoberať aktuálnymi
problémami hľadať a ponúkať výcho-
FÓRUM SENIOROV
diská. Seniori tak môžu ovplyvňovať
svoje postavenie zapojením sa do
diskusií a návrhmi, ktoré predkladáme
vláde na riešenie. Pre členov Parla-
doby, uplatňovania starších na trhu
práce. V rámci projektu PEOPLE
sme upozorňovali na problémy, s ktorými sa stretávajú starší zamestnanci,
Generálny riaditeľ AGE - Patform Europe v Bruseli Maciej Kucharczyk s činnosťou Fóra vyjadril spokojnosť.
Foto: P. Remiaš
mentu seniorov sme uskutočnili aj
školenie v bojnických kúpeľoch.
Počas troch dní získali veľa užitočných informácií, zvýšili si zručnosti
v presadzovaní vlastných práv, v komunikácii s verejnými inštitúciami
a autoritami vo verejnom, spoločenskom a politickom živote i o tom, ako
sa aktívne zapájať do ovplyvňovania
života svojho a svojich rovesníkov
a ako pomôcť v ťažkých životných
situáciách, o legislatíve a formách
obhajoby.
Pravidelne v decembri organizujeme skutočne nádhernú akciu Senior
roka, kde oceňujeme starších ľudí
z celého Slovenska za pomoc, ktorú
poskytujú vo svojom okolí, v rodinách, za to, že sa podieľajú na rôznych akciách v obci, pomáhajú robiť
život krajším, lepším, prinášajú iným
radosť, že pomáhajú napriek svojmu
vyššiemu veku a zdravotnému stavu.
Oceňujeme tie pravé „celebrity“. Zapojili sme sa aj do niekoľkých medzinárodných projektov, o otázkach
diskriminácie, porušovania práv, chu-
často predčasne prepúšťaní zo zamestnania. Starší ľudia majú veľký
problém už po 45. roku života ak
prídu o zamestnanie, nájsť si prácu,
stávajú sa dlhodobo nezamestnanými,
čo veľmi významne ovplyvňuje ich
život po odchode do dôchodku, nakoľko majú veľmi nízku penziu,
ktorá často nepostačuje na zabezpečenie základných životných potrieb.
Nevšednou aktivitou bolo aktívne
zapojenie sa starších do medzinárodného projektu mentoringu. Naša
organizácia zrealizovala tento projekt veľmi zaujímavo, zapojili sme
starších, zdravotne postihnutých občanov do práce mentorov pre deti
z neúplných rómskych rodín. Odovzdávali im svoje skúsenosti, snažili
sa deťom ukázať hodnoty života, ako
aj napriek ťažkostiam žiť svoj život
plnohodnotne a v prospech iných. Raz
týždenne sa s deťmi stretávali na spoločných akciách, ktoré boli pre obe
skupiny veľmi prospešné. Starší i deti
hodnotili tieto akcie ako krásny zážitok, našli si priateľov, uplatnenie
sa v živote, získali väčšiu istotu a sebadôveru.
Fórum je členom európskej siete
významných seniorských organizácií.
Pracujeme na mnohých medzinárodných a národných dokumentoch,
v rámci ktorých sa snažíme pripravovať pre starších podmienky pre
lepší, kvalitnejší a dôstojnejší život.
(r)
Zo spoločnej akcie seniorov a detí.
Foto: archív
3
FÓRUM SENIOROV
Ocenení seniori za rok 2011
Už po štvrtýkrát privítal v závere minulého roka Bojnický zámok výnimočných ľudí.
V reprezentačnej Zlatej sále prezidentka Ľubica Gálisová vyhodnotila anketu, ktorú
vyhlásilo Fórum pre pomoc starším, aby vyzdvihlo ich dlhoročnú prácu na pomoc iným,
ľudí, ktorí napriek svojmu veku a niekedy aj zdravotným problémom sú oporou iným,
alebo sú príkladom v rôznych aktivitách. Ocenenie Senior roka si prevzalo 22 seniorov z
celého Slovenska:
Ing. Marián KRČÍK (1937) Bojnice, zlatý senior
Manželia Anna KASANOVÁ (1951)
a Ing. Anton KASANA (1948) Nitra, strieborní seniori
Anna LACKOVÁ (1921) Donovaly, bronzová seniorka
Július LALUCH (1931) Tekovské Nemce
Milan RYBÁRSKY (1935) Kremnica
MUDr. Mária ORGONÁŠOVÁ, CSc. (1934) Košice
MUDr. Klára GRYGOVÁ (1939) Bánovce nad Bebravou
Jozefína CHLEBCOVÁ (1940) Veľké Zálužie
Mgr. Margita HORÁKOVÁ (1934) Nitra
Vojtech GREMAN (1924) Lehota pod Vtáčnikom
Eva BAĎUROVÁ (1945) Bánovce nad Bebravou
Ing. Cecília MAGDOLÉNOVÁ (1937) Chynorany
Mária HALAJOVÁ (1940) Hradec
Anna PAPPOVÁ (1944) Bolešov
Marta NOVÁKOVÁ (1947) Dolný Kubín
Ján MEŠINA (1947) Bánovce nad Bebravou
Mária ADAMČIAKOVÁ (1935) Spišská Nová Ves
Mgr. Anna PETRIČOVÁ (1942) Bardejov
Júlia ZÁVODSKÁ (1942) Prievidza
Tibor HRUŠOVSKÝ (1937) Harichovce
Gabriela BORKOVÁ (1937) Veľká Lehôtka
Seniorov roka prišli pozdraviť operní speváci, sólisti, Gréta Švercelová a Peter Šubert.
Foto: P. Remiaš
4
FÓRUM SENIOROV
Zlatý senior – Marián Krčík
NÁŠ ROZHOVOR
V tomto roku sa baník a úspešný spisovateľ Ing. Marián Krčík z Bojníc dožil 75 rokov.
Svoje košaté dielo zavŕšil dvoma vrcholmi. Stal sa Zlatým seniorom Slovenska i jedným
z laureátov Ceny Egona Ervína Kischa, ktorú udeľujú autorom literatúry faktu. Zrelý
senior, ovenčený prestížnymi cenami, je však predovšetkým citlivý pozorovateľ života
a diania u nás.
Literárne začal tvoriť až po odchode
na dôchodok v roku 2006. Dovtedy
pracoval aj podnikal ako banský technik v odbore podzemného staviteľstva. Keď firmu, ktorú založil a úspešne viedol, prenechal synovi, začal sa
venovať literatúre faktu. Debutoval
dvojicou kníh Fáračky a smoking
a Smoking a fáračky. V nich fascinujúco opísal skutočné príbehy z baníckeho prostredia, ktoré sám prežil.
V ďalšom objavnom knižnom projekte, Testament grófa Pálfiho, priblížil čudácku a dodnes tajuplnú
postavu posledného feudálneho majiteľa Bojnického panstva, zberateľa,
znalca umenia a staviteľa Bojnického
zámku. Ďalšie dielo Antrax, venoval
svojej manželke, ktorá pracovala
ako veterinárna lekárka a náhodne
na bitúnku zistila kravu, nakazenú
životunebezpečným antraxom. Zabránila tak rozšíreniu nákazy, ktorá
spôsobuje smrť aj u ľudí. Vo svojej
literárnej činnosti potom pokračoval
napísaním knihy Prieval, o tragédií
štyroch baníkov, ktori zahynuli pri
tragickom nešťastí v Bani Nováky
v roku 2006. V tomto roku dokončil
knihu o najväčšom baníckom nešťastí,
pri ktorom v roku 2009 handlovskej
bani zahynulo 20 ľudí. Ing. Mariána
Krčíka vám chceme bližšie predstaviť
v nasledujúcom rozhovore.
● Európska únia vyhlásila rok
2012 za Rok aktívneho starnutia
Je to protiopatrenie trendom súčasnej doby, že starší človek je nepotrebný, treba ho odložiť. Vy ste
však aktívnym aj v treťom veku.
Čo je vaším hnacím motorom?
Čím viac pribúda človeku rokov,
tým viac presúva ťažisko svojich
životných priorít do nemateriálnej
sféry. Začína byť citlivejší na starosti
a problémy členov svojej rodiny,
priateľov, takmer pohŕdajúc stále sa
zhoršujúcim vlastným zdravím. Nedostatkom aktivít, často spôsobených
narastajúcimi zdravotnými problémami a nedostatočným záujmom
najbližších, klesá u starších ľudí pocit
potrebnosti a aj chuť angažovať sa
do prospešných prác aj pre neho samotného, rodiny a spoločnosti. Pre
človeka vo vyššom veku sú každá
záľuba a pohyb prospešné. Nedostatok dobrej vôle, zapríčinenej často
úbytkom mentálnych a fyzických
schopností, urobí veľmi rýchlo z aktívneho človeka problémového geronta, neochotného na sebe pracovať,
snívať, plánovať, zaujímať sa o okolie
a spoločnosť. Je známe, že najmúdrejšie prežije starnutie ten, kto naň
nemá čas. Absolutórium má pohyb,
práca, a pozitívne myslenie. Tak nejako je to aj so mnou. Celý život som
sa snažil robiť všetko s radosťou
a nadšením. Potom je k úspechu už
len krok a aj neúspech som vždy bral
ako súčasť poctivej práce. Ak sa
radosť z práce stane vašou životnou
filozofiou, potom aj odchod do starobného dôchodku je pre vás nepodstatný, lebo budete pracovať ďalej,
len na tom, na čom chcete. Súčasná
staršia generácia ešte na tom nie je
tak zle. Všetci sme celý život pracovali, žili sme v období, keď nezamestnanosť bola označovaná ako
príživníctvo a takmer trestný čin.
Preto dnes mi je ľúto každého mladého nezamestnaného, lebo ho čaká
nielen neľahký mladý život, ale aj
neľahké starnutie. Čo je najhoršie,
nezamestnaní zostarnú skôr, ako by
im to ich biologické hodiny priniesli.
● Prešli ste z oblasti podzemného
inžinierskeho staviteľstva a baníctva k literatúre faktu, bolo to náročné, ale zrejme zo skúseností z tohto
rezortu budujete aj váš ,,literárny
dom“?
Vyštudoval som baníctvo a riešenie problémov pri bežnej baníckej
práci, pri razení banských diel, príprave ťažby úžitkových nerastov,
ale hlavne pri špeciálnych bansko-stavebných prácach a výstavbe objektov podzemného inžinierskeho
staviteľstva sa mi stalo záľubou,
5
FÓRUM SENIOROV
možno až fetišom. Mal som šťastie
na dobrých vedúcich i dobrých podriadených a tak viac bolo úspechov,
ako neúspechov. Zaujímalo ma
všetko, čo sa ponúkalo na zvýšenie
výkonov, bezpečnosti, ergonometrie, prácnosti, ale najmä zníženia tej
ťažkej driny a ohrození baníka. Skúseností pribúdalo, poznanie a rozhľad
níckej práce ani o tom, čo všetko sa
môže pri práci pod zemou prihodiť,
prežiť a aj neprežiť.
● V literatúre máte raketový štart,
osem kníh za osem rokov. Ako si
vyberáte témy?
Píšem o tom, čo som prežil, čo ma
upútalo a čo by možno niekoho zaujímalo si prečítať s nádejou, že to obo-
tému čo najväčším a čo najhlbším
poznaním problematiky. Keď som
písal knihu Antrax, desiatky dní a nocí,
stovky hodín som počúval veterinárku Paulínku o mikrobiológii,
diagnostike i patológii baktérie Bacillus antracis, študoval odbornú
literatúru, vademékum veterinárnej
medicíny. S úsmevom spomínam na
umožňovali púšťať sa aj do najnáročnejších a nie raz aj do rizikových
projektov. A nebolo ich málo. Moja
bohyňa šťastia Fortuna, svätá Barbora
a anjel strážny si určite vydýchli, keď
som naposledy vyfáral z bane živý
a zdravý. Potom stačilo len sadnúť
za počítač a začať písať. Prvý tridsaťšesťstranový príbeh, napísaný
na impulz pracovníkov Slovenského
rozhlasu Františka Valábka a Mariána
Ondáša pod názvom PVE Čierny
Váh, som napísal za sedemnásť hodín
bez toho, aby som vstal od počítača.
Spolu s príbehom Pod zemou na
Kriváň sú to dominantné príbehy
mojej prvej knihy Fáračky a smoking. Po jej prečítaní nebude žiaden
čitateľ pochybovať o zákernosti ba-
hatí jeho poznanie a možno v budúcnosti aj jeho konanie, lebo len poznaním sa dá predchádzať tragédiám.
Moje dve posledné knihy Prieval
a Výbuch sú mementom reálneho
permanentného nebezpečenstva práce
pod zemou, ale aj varovaním každého,
kto sa chce stať baníkom, že prijať
banícky stav pre životné povolanie
je aj vedomé prijatie nebezpečenstiev
s ním spojenými!
● Píšete o baníctve, histórii až po
veterinárnu medicínu, čo je istotne
náročné na poznanie. Ako bádate
v oblastiach, kde ste laikom, keď
napriek tomu kritiky nešetria
chválou?
Každý autor, ktorý píše literatúru
faktu, musí sa vyzbrojiť pre zvolenú
jednu konzultáciu u vedúceho Ústavu
mikrobiológie Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach, pána profesora Juraja Pistla, ktorý ma počas
celej konzultácie oslovoval „pán
kolega“. Keď som to asi po pol hodine
nevydržal a s úprimným úsmevom
som ho upozornil, že my dvaja nie
sme kolegovia, najprv sa zarazil s pokusom o zdôvodnenie svojho mylného oslovovania. „Však ste veterinárny lekár.“ To ma síce prekvapilo,
ale naďalej som záporne krútil hlavou
„Ste mikrobiológ?“ Pokračoval prekvapený pán profesor. „Ani jedno,
ani druhé“, znela s úsmevom moja
odpoveď. „A čím ste?“ Spýtal sa,
čakajúc nejakú moju humánnu kvalifikáciu, či ašpirantské štúdium so
6
FÓRUM SENIOROV
zameraním na mikrobiológiu. Banský
inžinier, odpovedal som naďalej
s úsmevom, už nie najmladšiemu, ale
hodne mladšiemu odo mňa, mojou
odpoveďou zhrozenému pánovi profesorovi. Ten však svoje prekvapenie neskrýval a doslova vykríkol.
„Čože ste… ste? Banský inžinier?
Veď Vy viete o antraxe viac, ako
moji doktorandi“, zaklenúc na brušku
prsty obidvoch rúk do seba oprel sa
v kresle, zadíval sa mi do očí a dodal
len jedno slovo. „Neuveriteľné!“
● Pátranie po faktoch a pravde je
náročné, zrejme neľutujete čas
a námahu prísť na podstatu a príčinné súvislosti toho ktorého problému. Niekedy je to aj otázka náhody a šťastia. Čo sa vám najviac
osvedčuje?
Hľadanie dokumentácie, faktografie a relevantných dôkazov o tom,
čo autor literatúry faktu pre napísanie knihy potrebuje je prácne, náročné na čas i financie. Autor musí
navštíviť desiatky archívov a prelustrovať stovky archívnych zväzkov,
vykonať desiatky, často aj viac ako
stovku rozhovorov s pamätníkmi,
svedkami, znalcami, kým si vyplní
poslednú tabličku mozaiky nutného
poznania zvolenej témy a konštrukcie knihy. Musí odviesť priam detektívnu prácu pokiaľ nájde toho pravého človeka, ktorý naplní autorovu
túžbu po poznaní a knihu môže začať
písať. Jednou z najstresujúcejších
chvíľ je, keď autor musí vyhodiť „do
koša“ stovky vzácnych fotografií,
máp, náčrtkov a iných grafických
materiálov, ktoré pred tým prácne
zháňal a teraz kvôli rozsahu knihy
či z iných dôvodov nebudú v knihe
použité. Niekedy skutočne pomôže
šťastná náhoda. Pri písaní knihy
Výbuch som pri jednom z desiatok
rozhovorov s handlovskými baníkmi
zistil, že ten nenápadný dlhovlasý
pochudnutý chlap s úprimnými mahagónovými očami, ktorý mi opisoval
absolútne hodnoverne a presne celý
priebeh udalostí pred výbuchom
v handlovskej bani v pondelok 10.
augusta 2009, je vlastne človek,
ktorý bol a je korunný svedok všetkého, čo sa v ten osudný pondelok
stalo. Bol to chlap, ktorý len pár
minút pred tým, ako došlo v bani
k výbuchu, odišiel z miesta výbuchu
hľadať koniec potrubia požiarneho
vodovodu a takto, na chvíľu vzdialený len dvesto metrov od požiariska,
zachránil si život. Bol síce zranený,
ale prežil, lebo inak by bol práve on
dvadsiata prvá obeť tragického výbuchu. Bol to štyridsaťročný revírnik
rannej zmeny na Východnej šachte
Bane Handlová, Róbert Lukačka.
● Nedávno ste sa stali jedným z laureátov Ceny E. E. Kischa. V českom Letohrade ste sa stretli so špičkou literátov Slovenska a Česka.
V čom bolo toto stretnutie pre vás
podnetné a prínosné?
Účasť na 17. literárnom Letohrade
mi potvrdila, že s rovnakými ťažkosťami, s akými zápasia slovenskí
autori literatúry faktu, bojujú asi
všetci spisovatelia tohto žánru na
celom svete. Najprv je to získanie
podkladov a dokumentácie z dobre
zamknutých archívov, potom napísanie knihy s najvhodnejšou formuláciou opisu, ďalej problém knihu
vytlačiť, vydať a na koniec, nie bez
problémov aspoň s čiastočnou návratnosťou vynaložených prostriedkov, knihu predať. Svoju kožu na trh
však spisovateľ nesie už rukopisom,
keď presne sformuloval a napísal
čitateľom požadované meritum knihy
z nie najhodnovernejšie spracovanej
archívnej dokumentácie, výpovedí
a nie raz aj nie najhodnovernejších
svedkov.
● Na svojich literárnych potulkách sa stretávate aj so seniormi.
Ako žijú a čo ich najviac trápi?
Seniori na celom svete možno
trpia prirodzeným spomalením psychomotorického tempa, zhoršením
pamäti, nižšou koncentráciou pozor-
nosti, užším periférnym videním,
slabším zrakom či sluchom, úbytkom
síl. Viac však trpia na nedostatok
lásky, pozornosti, pochopenia následkov fyziologického starnutia
slabnúceho tela, ale najviac trpia na
opustenosť a osamelosť.
● Ako by spoločnosť mala vnímať
seniorov? Všade sa vyhovárame na
krízu, nedostatok financií, čo je
pravda, ale často by pomohla väčšia ohľaduplnosť, ľudskosť, ústretový krok k susedom, známym
a to obyčajne stojí veľmi málo...
Každý starne, aj to batoľa, čo sa
včera narodilo. Starnutie je prirodzená časť žitia, Všetci by sme sa
chceli dožiť vysokého veku, ale nechceme byť starí. Aby sa tak stalo
čo najneskoršie, treba sa pohybovať.
Sú pilulky, ktoré sa dajú pohybom
nahradiť, avšak neexistujú pilulky,
ktoré nahradia pohyb! Aj vo vyššom
veku by sa človek mal aktívne zaujímať o všetko okolo neho, o príbuzných, priateľov, susedov, o dianie vo svete.
● Mieri zlatý senior aj k ďalším
métam, alebo zaspí na vavrínoch?
Každý starší človek má tendenciu poúčať. Veľa prežil, veľa zažil,
veľa sa naučil zo svojich chýb a omylov, pozná život - a tak rád poučuje.
Avšak aj toto má svoje medze. Je
treba vedieť, kedy prestať. Navyše,
v súčasnosti písať pre tak malý
knižný trh, ako je slovenský je spisovateľova samovražda. Okrem toho, možno viac vonia somárikovi
čerstvé seno, ako zvädnutý suchý
vavrín spisovateľovi za bestseller,
keď knihu mohol vydať len poníženým žobraním po sponzoroch, zamietnutými tridsaťstránkovými žiadosťami o grant, ozdobenými mnohými
kolkami, s ústupkami na rozsahu
knihy a jej knižného vyhotovenia.
Obávam sa, že kniha Výbuch bola
moja posledná…
Zhováral sa Marián Ondáš
7
FÓRUM SENIOROV
Európsky rok aktívneho starnutia
Na slovíčko s ambasádorkou…
E
urópska komisia vyhlásila rok 2012 za Európsky
rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami.
Východiskom bolo rozhodnutie Európskeho parlamentu
a Rady Európy zo 14. septembra 2011. Ambasádorkou
myšlienok tohto Roka sa na Slovensku z poverenia
vlády SR právom stala Ľubica Gálisová, prezidentka
a zakladateľka celoslovenskej organizácie Fórum pre
pomoc starším.
● Prečo táto téma?
Obyvateľstvo Európskej únie rýchlejšie starne a narastá
počet starších ľudí. Tento nárast je pozitívny, pretože je
dôsledkom lepšej zdravotnej starostlivosti a kvality života,
avšak tieto demografické zmeny prinášajú aj mnohé problémy. Práve aktívne starnutie sa môže stať kľúčom k riešeniu demografického vývoja.
● Ako možno charakterizovať aktívne starnutie?
Aktívne starnutie je, podľa definície Svetovej zdravotníckej
organizácie, proces, v ktorom sa optimalizujú možnosti
zdravia, účasti a bezpečnosti s cieľom zvýšiť kvalitu života
8
starších ľudí. Aktívne starnutie teda musí byť podporované pracovnými príležitosťami prípadne možnosťou
dobrovoľníckej práce. Umožní starším osobám podieľať
sa iniciatívne a samostatne na dianí v spoločnosti, a to
aj vďaka upravenému bývaniu, infraštruktúre, doprave
alebo prístupu k informáciám a k internetu. Cieľom je,
aby rýchlo sa rozširujúce skupiny obyvateľstva vo veku
nad 50 rokov mali dobré možnosti týkajúce sa zamestnania
a aktívneho zapojenia sa do spoločenského a rodinného
života, a to aj prostredníctvom dobrovoľníctva, celoživotného vzdelávania, kultúry a športu.
● Čo teda konkrétne treba zmeniť, aby sme tieto ciele
dosiahli?
Európsky rok 2012 má upozorniť tvorcov verejných politík a ďalšie subjekty, že zabezpečenie dôstojného, zdravého starnutia a nezávislého života občanov si vyžaduje
zmeny:
‒ v politikách zamestnanosti, zlepšením prístupu starších
ľudí na trh práce, inováciami v organizácii práce
‒ v zdravotných programoch, prevencii úrazov
‒ v sociálnych službách
‒ vo vzdelávaní dospelých, celoživotnom vzdelávaní
‒ v zlepšovaní vhodného ubytovania
‒ v oblasti informačných technológií
‒ v oblasti dopravy
Európsky rok 2012 podnecuje a podporuje úsilie členských štátov, regionálnych a miestnych orgánov, sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a podnikateľského
sektora vrátane malých a stredných podnikov, zamerať
sa na podporu aktívneho starnutia a vynaložiť väčšie
úsilie na mobilizáciu potenciálu rýchle rastúceho počtu
starších obyvateľov Európskej únie. Starnutie je nepochybne veľmi náročné pre celú spoločnosť a pre všetky
generácie a je aj záležitosťou medzigeneračnej solidarity
a rodiny. Preto má byť Európsky rok zameraný na spolupatričnosť a spoluprácu medzi generáciami so zreteľom
na rozmanitosť a rodovú rovnosť.
● Aké sú konkrétne ciele európskeho roka?
Zvyšovať všeobecné povedomie o význame aktívneho
starnutia a jeho rôznych rozmeroch a zabezpečiť, aby
bolo v politických programoch na všetkých úrovniach
zaradené na popredné miesto, s cieľom vyzdvihnúť užitočnosť starších osôb pre spoločnosť a hospodárstvo, zvýšiť
jeho uznanie, podporovať aktívne starnutie, solidaritu
medzi generáciami, vitalitu a dôstojnosť všetkých ľudí
FÓRUM SENIOROV
a viac sa snažiť o mobilizáciu potenciálu starších osôb
bez ohľadu na ich pôvod a umožniť im viesť nezávislý
život. Chce tiež podnecovať diskusiu, vymieňať si informácie a rozvíjať vzájomnú výmenu skúseností medzi členskými
štátmi a zúčastnenými stranami na všetkých úrovniach
s cieľom podporovať politiku aktívneho starnutia, stanoviť
a šíriť osvedčené postupy a podporovať spoluprácu a súčinnosť, podporiť činnosti, ktoré pomôžu bojovať proti diskriminácii na základe veku, odstrániť stereotypy spojené
s vekom a odbúrať bariéry, najmä pokiaľ ide o možnosti
zamestnania.
● Ako sa Slovensko zapojilo do aktivít Európskeho
roka aktívneho starnutia?
Úrad vlády Slovenskej republiky spracoval Národný
pracovný program Európskeho roka aktívneho starnutia
a solidarity medzi generáciami 2012. Aktivity a iniciatívy,
ktoré národný pracovný program obsahuje, sa realizujú
aj za účasti štátnej správy, samosprávy, mimovládnych
organizácií, odborových a zamestnávateľských zväzov
a vedecko-výskumných inštitúcií. Na príprave úrad vlády
spolupracoval aj s Výborom pre seniorov pri Rade vlády SR
pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
(dar)
O medzigeneračnej solidarite
Problematikou Európskeho roka aktívneho starnutia a medzigeneračnej
solidarity sa v marci tohto roka na
workshope v Bojniciach zaoberali
lídri projektu People z piatich krajín.
Zámerom stretnutia, ktoré zorganizovalo Fórum pre pomoc starším,
bolo zladiť spoločné kroky tak, aby
seniorov naštartovali do nových aktivít, ktoré pomôžu zlepšiť ich situáciu. Zo stretnutia prinášame niekoľko
myšlienok účastníkov.
Slovensko má podobné problémy
ako okolitý svet. Populácia starne a tak
sa úmerne zvyšujú i problémy starších
ľudí. Tejto problematike sa dlhodobo
venuje aj Zora Bútorová z Inštitútu
pre verejné otázky v Bratislave: „Ak
ide o prístup k starším ľuďom, existuje väčšinový názor, že si zaslúžia
veľké uznanie a úctu spoločnosti, ale
na druhej strane existuje aj veľmi
silný pocit, že sa musia vyrovnávať
s naozaj vážnymi problémami. Podľa
našich obyvateľov sú to problémy,
ktoré sa dotýkajú ich životnej úrovne,
starostlivosti o zdravie a fungovanie
celého zdravotníctva, ale aj otázky
diskriminácie na trhu práce a znížených šancí…“
Situáciu u nás monitoruje a ľuďom
v ohrození pomáha aj ambasádorka
pre Rok aktívneho starnutia pri Úrade
vlády SR Ľubica Gálisová: „Starší
človek by mal byť aktívnejší, ale
nielen v tom, že je zamestnaný, ale
mal by si vedieť aj presadzovať svoje
práva. Sám by mal aktívne vstupovať
do spoločenského verejného a politického života, aby ovplyvňoval zabezpečenie svojich potrieb a služieb
pre seba. Dôraz kladieme i na vzdelávanie. Seniori by mali vedieť aké
sú ich práva. Pripravujeme približne
30 ‒ 40 workshopov, stretnutí, ktoré
sú informačno-preventívne. Senior
musí vedieť, kam sa môže obrátiť, kto
mu pomôže v obci, meste či regióne.
Na záverečných diskusiách po vzdelávaní boli starší smelší, sebavedomejší, európskejší.“
Vyspelý svet v novom tisícročí
pozná a zavádza do života pojmy
strieborná ekonomika a strieborná
zamestnanosť. Priekopníkom je Nemecko, kde prospievajú nielen seniorom, ale i krajine, vysvetlil na
stretnutí v Bojniciach Viliam Páleník
zo Slovenskej akadémie vied v Bratislave: „Aktívne starnutie dáva možnosť podnikateľskými aktivitami
vytvárať nové široké spektrum výroby tovaru a služieb, aby sa uspokojili potreby starších ľudí, ale aby
sme v tých podnikateľských aktivitách aj zarobili, zamestnali sa a boli
úspešní.“
Dôležité boli názory a skúsenosti
zahraničných expertov, ktorí už majú
priekopnícke časy za sebou. O nových
trendoch, ktoré získavajú podporu
vyspelých krajín a firiem v oblasti
medzigeneračnej spolupráce, sa
účastníci stretnutia v Bojniciach
dozvedeli od lídra celého projektu
Chrisa Walscha z Veľkej Británie:
„Spoločne s ďalšími piatimi partnermi realizujeme projekt People po
celej Európe a tým znovu reprezentujeme pracovníkov v staršom veku
a riadime ich zamestnávanie. Pomáhame tak tisíckam ľudí v staršom veku, aby sa opäť mohli zamestnať aj
naštartovať vlastné podnikanie. Súčasným problémom ľudí nad päťdesiat
rokov je nájsť taký pracovný trh, kde
by sa dokázali uplatniť a byť užitoční
pre mladších, ktorí ešte len na pracovný trh prichádzajú. Náš medzinárodný
projekt podporuje medzigeneračnú
solidaritu cez mentoring pre mladších
kolegov. Potom je pre nich jednoduchšie prevziať post po staršom kolegovi,
ktorý sa rozhodne ísť do dôchodku.
Rovnaký názor na stretnutí v Bojniciach vyslovil aj Julio Rico zo španielskej CEOMY: „Starneme, tak ako
každý národ žijúci v Európe. Starší
ľudia by však chceli aj naďalej pomáhať ostatným, najmä mladým, ktorí
majú ešte málo skúseností. A takto
sa naďalej udržiavajú v aktívnom
živote. Požiadavka starších pracovníkov a dôchodcov na spokojnú a zdravú spoločnosť s rastúcou ekonomikou
je legitímna.“
Zaznamenal M. Ondáš,
preklad Eva Struhárová
9
FÓRUM SENIOROV
Zdravie z bojnickej termálnej vody
Pókyho dukáty
Kedysi dávno bolo v okolí Bojnického zámku aj v blízkosti jazierka, kde vyvierala liečivá teplá voda, mnoho
ploských, rôznofarebných kamienkov. Podľa povesti to
pôvodne boli Pókyho dukáty, ktoré sa premenili na kamene.
Peter Póky bol bojnický kastelán, krutý, neľútostný človek,
bývalý vojak, ktorého najväčšou láskou boli zlaté dukáty.
Neváhal kvôli nim zdierať poddaný ľud a hoci už mal
plné pokladnice zlata, stále vymýšľal ako ďalej hromadiť
svoje bohatstvo.
Bojnický zámok aj s celým panstvom daroval kráľ
Matej Korvín, ktorý v Uhorsku kraľoval v 15. storočí,
svojmu najmilšiemu, no nemanželskému synovi Jánovi
Korvínovi. Ten na zámku žil so svojou milovanou manželkou Blankou Sforzovou, hoci mal nárok na trón po
svojom otcovi. Ten však v roku 1490 zomrel. O trón sa
pobili iní. Ján netúžil po moci a domnieval sa, že aj ľudia v jeho okolí sú takí ako on. Netušil, že jeho dobrotu
sa rozhodol zneužiť ľstivý kastelán, ktorému Ján dôveroval a nechal ho spravovať celý majetok. Nevšimol si, ako
túži po peniazoch, ako kruto zaobchádza s poddanými.
Dokonca prišiel na nápad využiť aj liečivý prameň, vyvierajúci priamo pod zámkom. Chudobní ľudia sa tam
chodili kúpať, pretože im teplá voda dokázala vyliečiť
rôzne choroby. Rozhodol sa, že bude od nich vyberať
poplatky. Bez peňazí k prameňu nikoho nepustil.
V tom čase už mal bohatstva dosť, ale stále sa mu
málilo. Rozhodol sa zmocniť celého bojnického panstva
a chcel zavraždiť svojho pána, knieža Jána Korvína.
Pretože vedel, že už nemá otca, mocného ochrancu. Kráľ
Matej totiž často navštevoval Bojnice, sedával pod košatou lipou, ktorá tam rastie dodnes a volajú ju Lipa kráľa
Mateja. Zradný kastelán si najal dvoch vrahov a sľúbil
im bohatú odmenu. Jána mali zabiť, keď sa bude vracať
z poľovačky. Spokojný Póky s dobre vymysleným plánom,
Z histórie Kúpeľov Bojnice
Presný vznik kúpeľov pod majestátnym, priam rozprávkovým Bojnickým
zámkom nie je známy. Je isté, že
termálna voda v tejto oblasti vyvierala od nepamäti, pretože aj zámok,
predtým hrad, je postavený na vyso10
mädliac si ruky, prechádzal sa po zámku. Zrazu zbadal,
že k liečivému prameňu sa blíži nejaký otrhaný, ubiedený
starček, opierajúci sa o palicu. Ten Pókyho pekne poprosil, či by sa v jazierku mohol zohriať a uľaviť uboleným
údom. Ale vraj, nemá čím zaplatiť. Kastelán sa však na
starca pohrdlivo pozrel kázal mu odísť. Starček prosil,
ale neľútostný Póky vytiahol bič a chcel ním starca udrieť.
Ten však zrazu odhodil palicu, vzopäl sa a mohutným
hlasom, až sa múry zámku zatriasli, vyriekol kliatbu.
„Čo chceš to budeš mať. Žriedlo tvojich pokladov vyschne a ty sám nenájdeš nikde zľutovanie!“
Potom starec náhle zmizol. Vtom prameň s liečivou
vodou vystrekol posledný raz do výšky a prepadol sa do
zeme. Zostalo po ňom iba suché jazierko. Kastelán preľaknutý utekal do zámku k svojim truhliciam plným zlatých dukátov. Chcel sa s nimi potešiť. Ale čo to? Všetky
sa premenili na bezcenné ploské kamienky. Ako zmyslov
zbavený ich všetky povyhadzoval z okna. Ale kliatba sa
vyplnila do bodky. Pretože najatým vrahom sa knieža
Jána nepodarilo zabiť. Keď ho ozbrojenci napadli, ubrániť
sa mu pomohli poddaní, ktorí si Jána vážili. Keď Póky
zbadal, že jeho plán je prezradený, snažil sa ešte zalarmovať svojich pripravených žoldnierov, aby sa pomocou
nich zmocnil zámku. Tí však chceli, aby ich vyplatil dukátmi vopred. Lenže všetky Pókyho peniaze už boli iba
bezcennými skalami. Žoldnieri sa teda chopili kastelána,
poviazali ho a vydali do rúk spravodlivosti.
Petra Pókyho, ktorý bol skutočnou historickou postavou,
Kráľovský súd v Budíne odsúdil na rozštvrtenie koňmi.
Plakal, prosil o milosť, ale zľutovania sa mu nedostalo.
To už nie je povesť ale historický fakt. Petra Pókyho
uvedeným spôsobom popravili v roku 1496 na Jurajovom
námestí v Budíne. Až niekoľko rokov po jeho potrestaní
bojnické liečivé pramene opäť vytryskli a dodnes pomáhajú chorým ľuďom. Toľko zasa hovorí povesť, ktorá
ako jedna z mnohých hovorí o aj bojnických liečivých
prameňoch.
kej travertínovej kope, ktorá vznikla
postupným usádzaním termálnou
vodou vyplavenými minerálmi látkami. Práve v okolí sa nachádzajú aj
numulity, fosílie pravekých ulitníkov,
ktoré ľudia považovali za skamenené
peniaze. Okrem toho za najstaršie
dôkazy možno považovať nájdené
pozostatky lovcov mamutov, ktorí
tam žili pravdepodobne aj kvôli teplým prameňom, v ktorých sa určite
ohrievali v chladnom počasí.
Prvá písomná zmienka o nich však
pochádza z roku 1113 v listine Zoborského opátstva za kráľa Kolomana,
ktorá vymedzuje hranicu majetkov
FÓRUM SENIOROV
opátstva. Píše sa v nej, že poniže Bojníc tvorí hranicu horúci prameň. To
potvrdzuje, že termálne pramene boli
udržiavalo s podporou 50 denárov.
Na začiatku storočia boli kúpele
rušným spoločenským strediskom,
majiteľ bojnického panstva gróf Pavol
Pálfi (1590 ‒ 1653). Dal zbúrať staré
kúpeľné objekty a postavil nový
kúpeľný dom s hosťovskými izbami
a bazénmi. Polyhistor Matej Bel
(1684 ‒ 1749) vo svojich cestopisoch
Vonkajšie bazény sú vybavené masážnymi vodopádmi.
Liečivá termálna voda v Kúpeľoch Bojnice pôsobí blahodarne na pohybové
ústrojenstvo.
už vtedy všeobecne známe. Bojnické teplé pramene patria medzi prvé
liečivé žriedla na Slovensku, doložené písomným dokumentom zo 14.
storočia podľa názvu „ľudový kúpeľ“.
Možno teda predpokladať, že obyčajní ľudia dávno využívali liečivú
silu prameňov, upravili si a udržiavali jednoduché kúpeľné zariadenia.
Až neskôr objavila dôležitosť liečby
vodou aj šľachta. Spájajú sa s rodom
Thurzovcov, najmä s hrdinom protitureckých vojen grófom Alexejom
Thurzom, ktorý v 16. storočí získal
Bojnice za zásluhy. To on dal pri
prameni vybudovať kaskádu bazénov z otesaných kameňov, kamenné
schodište a po celom obvode dokonca lavičky. Takisto známe piešťanské kúpele v tom čase mali iba kúpacie jamy. Za čias Juraja Thurzu
(1567 ‒ 1616), podľa urbára bojnického panstva sa uvádza, že v kúpeľoch bola aj panská krčma, v ktorej
po celý rok čapovali víno a niekedy
aj špecialitu, marcové pivo. Dokonca
tam zriadili aj špitál s kapacitou desať ľudí, ktorý bojnické panstvo
mali zriadené hosťovské izby, pretože ich navštevovala aj šľachta zo
zahraničia, ale aj remeselníci z okolia,
ba i poddaní.
Naša reportáž
Časom však nastal úpadok kúpeľov. Obnoviť sa ich podujal nový
Pohoda pri kúpeľnom jazierku.
podrobne opisuje bojnické kúpele,
ktoré „sú z veľkorysosti pánov prekrásne vybudované a rozdelené na
tri časti, aby vyhovovali postaveniu
i telesným vlastnostiam kúpajúcich
sa…“ Bel píše, že pre šľachticov je
určený najkrajší kúpeľ so všetkým
pohodlím, s dostatkom vody, ktorá
nie je veľmi horúca. Za ním, oddelený múrom je kúpeľ v ktorom sa
kúpu vidiečania. Tento je rozsiahlejší a teplejší, ale „sedliacka tvrdá
nátura to výborne znáša“. Posledný
kúpeľ je pre žobrákov, alebo tých,
ktorých choroby sú nákazlivé, alebo
vzbudzujú odpor. Bel ešte spomína, že
na blízkom vŕšku je aj jazero s vodou
podobnou kúpeľnej, ale využíva sa
na máčanie konope. Odmočí sa vraj
za dva-tri dni, hoci v iných vodách
to trvá aj niekoľko týždňov.
Na začiatku 18. storočia počas
protihabsburgského povstania Františka Rákociho II. jeho vojská pri
obliehaní bojnického hradu kúpele
zničili. Pálfiovci potom kúpele prenajímali rôznym remeselníkom a zarábali najmä na spomínanom máčaní
konope. O liečebné poslanie termálnej vody napriek tomu, že na to už
upozorňovali aj vtedajší lekári sa
nezaujímali. Až posledný feudálny
majiteľ bojnického panstva gróf Ján
Pálfi (1829 ‒ 1908), ktorý prestaval
11
FÓRUM SENIOROV
bývalý bojnický hrad do dnešnej podoby, sa pokúsil zlepšiť stav kúpeľov.
Zakúpil nové medené vane a začal
prestavovať takzvaný žltý bazén. No
kúpele mal aj naďalej v prenájme.
Návštevnosť však klesala, bohatších
ľudí odrádzal vzhľad kúpeľov a chudobnejších zasa ceny. Keď dokončil
základné práce na prestavbe hradu,
začal sa opäť venovať kúpeľom.
Upravil cesty, nádvorie, kúpeľnú
kaplnku postavenú ešte v roku 1797
prebudoval na čakáreň s občerstvením. Dnes je tam kaviareň. Založil
kúpeľný park, v ktorom vysadil cudzokrajné dreviny, predovšetkým
platany, ktoré tam rastú dodnes.
Po prestavbe mali kúpele 36 izieb
v dvoch budovách, hosťom boli k dispozícii štyri bazény a vaňové kúpele
vo vile Gabriela. Návštevnosť kúpeľov sa zvýšila po dobudovaní železnice do neďalekej Prievidze v roku
starali. Iba zvyšovali ceny. V dvadsiatych rokoch minulého storočia
ich začali využívať baníci z Handlovej ale aj iných baníckych miest.
Tridsaťročný spor o dedičstvo po
grófovi Pálfim sa skončil 28. augusta
1938, kedy sa dedičia dohodli o odpredaji celého veľkostatku vrátane
zámku a kúpeľov firme Baťa. Podnikateľ Tomáš Baťa potom kúpele
zveľadil a využíval na liečenie a rekreáciu svojich zamestnancov. Mal aj
ďalšie plány na ich rozvoj, ale zmarila ich druhá svetová vojna. Po vojne
sa čiastočne podľa plánov pokračovalo, boli v správe firmy Baťa a neskôr, po znárodnení v roku 1948,
štátneho podniku Závody 29. augusta.
Postupne v celom Československu
sa zjednotilo riadenie kúpeľov. Aj
bojnické kúpele začali strácať sezónny charakter a začali poskytovať
celoročnú starostlivosť a liečenie.
terstva palív a energetiky a v roku
1975 ho odovzdali do užívania. Dodnes nesie názov Baník a má kapacitu 200 postelí, čím sa ubytovacia
kapacita kúpeľov zvýšila na 500
postelí.
Po spoločenských zmenách v roku
1989 prestali mať slovenské kúpele
spoločné riadenie a pripravovali sa
ich transformácia. V roku 1995 boli
kúpele odštátnené a vznikla akciová
spoločnosť Kúpele Bojnice. Aj keď
značný záujem o kúpeľnú liečbu
rástol, a to aj zo zahraničia, ďalšiemu rozvoju bránila skutočnosť, že
väčšina lôžkového fondu bola druhej
a tretej kategórie. Na rekonštrukciu,
aby vyhovovali aj náročnejším pacientom a ponúkali služby na úrovni
doby, spoločnosť nemala prostriedky.
V januári 2001 odkúpil 67 percent
akcií Kúpeľov Bojnice Ing. Slavomír
Eliaš, ktorý sa neskôr stal riaditeľom
akciovej spoločnosti a predsedom
jej predstavenstva.
Súčasnosť kúpeľov
Pacientom je k dispozícii kvalitná strava prispôsobená ich zdravotnému stavu.
1896. Na začiatku 20. storočia ročne
jednorázovo navštívilo bojnické
kúpele takmer 10 tisíc hostí. Toľko
predali kúpeľných lístkov. Po smrti
Jána Pálfiho sa jeho dediči, pretože
nezanechal priameho potomka, dlho
sporili o majetok a o kúpele sa ne12
Postupne boli rekonštruované všetky
budovy, ale ubytovacích kapacít bolo
málo. Rozvoj ťažby uhlia a ťažká
banícka práca, s množstvom úrazov
a chorôb z povolania, si vyžiadala
vybudovať nový liečebný ústav.
Postavili ho z prostriedkov Minis-
Hneď v roku 2001 sme sa pustili do
rekonštrukcie časti starých kúpeľov,
liečebného ústavu Mier, čím vzniklo
150 lôžok prvej kategórie. To sme
považovali za najdôležitejšie pre
ďalší rozvoj tohto liečebného komplexu ‒ hovorí inžinier Eliaš.
Skutočne sa môže pochváliť, že
v nasledujúcich rokoch sa mu podarilo zmodernizovať aj ďalšie kúpeľné
domy a spojiť dobové klasické kúpele 19. storočia s vymoženosťami
začiatku 20. storočia. Súčasťou bolo
aj vybudovanie dvoch vonkajších bazénov s viacerými vírivkami a masážnymi vodopádmi. Vďaka termálnej
FÓRUM SENIOROV
vode teplej 35, respektíve 37 stupňov Celzia, sú vo veľkej obľube aj
v zimných mesiacoch, keď je okolie
zasnežené. Vedenie kúpeľov sa
však nezameriava len na rekonštrukciu starých kúpeľných objektov, ale stavia aj nové. V roku
2008 dali do užívania v súčasnosti
najmodernejší kúpeľný dom Lysec.
Má 270 lôžok, samozrejme v izbách
prvej kategórie a samostatnú balneoprevádzku s elektroliečbou, vodoliečbou, individuálnou rehabilitáciou a
tiež službami ako je kozmetika, kaderníctvo manikúra či pedikúra.
Kapacita kúpeľov sa tak zvýšila na
900 lôžok.
Novým symbolom termálnych
liečivých Kúpeľov Bojnice je monumentálne bronzové súsošie dvoch
mladých dievčat v nadživotnej veľkosti, prichádzajúcich nabrať si do
džbánov vodu z tamojšieho prameňa
liečivej termálnej vody. Stojí pred
vynoveným vstupom do kúpeľov.
Domáci ale najmä zahraniční
hostia, okrem liečebných dvoj či
trojtýždňových pobytov trávia v bojnických kúpeľoch pravidelne aj Vianočné a novoročné sviatky a aj Veľkú
noc. Popri oddychu si môžu upevniť
zdravie a využiť moderné vybavené
wellness centrum, vrátane saunového sveta a kryokomory. Tieto
relaxačné zariadenia často využívajú
návštevníci aj počas víkendových
pobytov. Bezpochyby k pohode prispieva aj strava, ktorá je prispôsobená
zdravotnému stavu, ale aj chuti
pacientov. Obľuba kúpeľov medzi
domácimi i zahraničnými hosťami je
aj vďaka peknému prostrediu v susedstve známeho Bojnického zámku
a najstaršej a najväčšej zoologickej
záhrady na Slovensku. Základným
faktorom je však dostatok liečivej
termálnej vody, moderné vybavenie
kúpeľov a náležitá lekárska starostlivosť. V Bojniciach úspešne liečia
choroby pohybového aparátu, reumatické choroby, stavy po úrazoch
a ortopedických operáciách, ale aj
po cievnych mozgových príhodách,
degeneratívne choroby chrbtice a
kĺbov aj ženské choroby a ochorenia
obličiek. Aj preto sú mimoriadne
vhodné pre starších ľudí. Vedenie
kúpeľov v spolupráci s Fórom pre
pomoc starším poskytuje seniorom
významné zľavy. Ponuku na jej využitie nájdete na inom mieste tohto
čísla Fóra seniorov.
Čo hovoria pacienti
Ľudmila Kurinská,
Slovenské Pravno:
Keďže som prišla
len dnes s problémom pohybového
ústrojenstva, viem
zatiaľ iba z počutia, že kúpele sú
dobré, sú v nádhernom prostredí.
Trikrát som absolvovala výmenu
kolenného kĺbu a sem som prišla s
nádejou, že mi kúpele pomôžu
zmierniť ťažkosti. Poradili mi to
známi a susedia, ktorí bojnické kúpele chválili. Som už na dôchodku,
pracovala som celý život v podniku
Reštaurácie a jedálne.
Vojtech Kremeň,
Považská Bystrica:
Som po operácii
bedrového kĺbu,
mám problémy aj
s chrbticou a kolenným kĺbom na
pravej nohe. Pracoval som ako stavebný technik. Absolvoval som bazény, cvičenia, elektroliečbu, parafín. Bol som tu 28 dní, dnes liečbu
končím a môžem povedať, že sa cítim oveľa lepšie. To cvičenie a vodoliečba určite na naše staré kĺby
pomáha.
Bohumil Piterka,
Hrušovany: Mám
operovaný bedrový
kĺb, som tu aj s manželkou. Ja prostredníctvom poisťovne,
manželke som pobyt
zaplatil, takže pri vstupnej prehliadke jej lekárka naordinovala potrebné procedúry. Bývame v kúpeľnom
dome Lysec a teší ma, že som si tu
našiel aj priateľov, takže aj čas rýchlejšie ubehne. Za tie dva týždne, čo
sme tu, sme si oddýchli ako fyzicky,
tak aj duševne.
Edita Martonová,
Košice: Liečim si tu
chrbticu, naordinovali mi vodoliečbu,
masáže, elektroliečbu a po dvoch týždňoch sa cítim fantasticky. Vrelo odporúčam všetkým,
ktorí majú problém s pohybovým
ústrojenstvom. Ja som mala zápal
sedacieho nervu a úplne ma to prestalo bolieť. Liečivá voda a procedúry urobili svoje. Po 37 rokoch ma
prepustili z práce a potrebný doplatok si hradím čiastočne z odstupného. Som prvý raz v kúpeľoch a je to
úžasné, škoda, že som tu nebola aj
preventívne, nie až keď nastali bolesti. Bývam v liečebnom dome Lux
a objednala som si delenú stravu, už
po dvoch týždňoch je aj výsledok –
schudla som sedem kíl.
Juraj
Kantorík,
Košeca (v bazéne):
Tá voda je fantastická. Prehreje kĺby,
vodopády a streky
vymasírujú každý
sval. Najradšej mám
vonkajšie bazény, kde sa dá kúpať
aj keď je chladno. Bojnické kúpele
sú najkrajšie na Slovensku, v nádhernom prostredí.
Pavol Remiaš
Snímky: autor
13
FÓRUM SENIOROV
AKO SA NESTAŤ OBEŤOU
Zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov sa, žiaľ, aj na Slovensku stalo už celospoločenským
problémom. Spôsoby na to sú často veľmi rafinované a starší človek ich nemusí ani jasne rozoznať,
najmä ak sa odohrávajú v domácom prostredí. Neraz však sa senior ani neodhodlá násilie oznámiť,
najmä ak ho pociťuje zo strany príbuzných. Obáva sa totiž nasledujúcej agresie, vylúčenia z rodinného
kruhu alebo sa jednoducho hanbí priznať konanie, ktoré narúša imidž „dobrej rodiny“.
Prejavy násilia
Zanedbávanie, zneužívanie a týranie seniorov je veľmi
rafinované a spôsobuje nepredstaviteľnú duševnú bolesť,
s ktorou starý človek často odchádza z tohto sveta. Prevažne sa vyskytuje ako jeden z prejavov domáceho násilia vo vnútri rodín. Sú mu vystavení predovšetkým slabší,
závislí a znevýhodnení seniori a k prehlbovaniu tohto
problému prispieva aj spoločenská klíma, pretože mnohé
prejavy násilia prehliada ako „bežné problémy v rodine“.
Pritom fyzické násilie znamená vo vzťahu k starším ľuďom
nielen bitie a priame týranie, ale aj nešetrné zaobchádzanie pri každodennej starostlivosti ako je presúvanie
na lôžko, umývanie, obliekanie. Prejavy násilia sa vyskytujú najmä v prípade starších ľudí, odkázaných na pomoc
inej osoby, pretože nemajú možnosť brániť sa. Nie je to len
fyzické násilie, šikanovanie alebo ničenie osobných vecí,
ale aj vyhrážanie, zastrašovanie, zákaz styku s priateľmi
a ďalšou rodinou, urážanie a ponižovanie pred ostatnými
ľuďmi, snaha prevziať kontrolu nad konaním, kontrolu
financií alebo iných záležitostí. Pod násilím voči staršiemu
človeku sa rozumie predovšetkým úmyselné neuspokojovanie jeho nevyhnutných potrieb alebo také úmyselné
správanie, ktoré má za cieľ staršej osobe fyzicky alebo
psychicky ublížiť.
Vo vzťahu k starším ľuďom však nedochádza len k domácemu násiliu, ale aj k násiliu páchateľov, ktorí zneužívajú bezbrannosť, dôverčivosť a osamelosť starších ľudí,
najmä pokiaľ ide o páchanie majetkovej trestnej činnosti.
Čo sa často stáva
● Nezamestnaný syn, ktorý sa násilne správal k svojej
rodine, sa po rozvode alebo z výkonu trestu vráti k rodičom. To miesto má v dokladoch ako trvalé bydlisko, tak
sa mu zdá, že má nárok tam bývať. Rodičia sami seba
tiež nevnímajú ako majiteľov bytu, myslia si, že keď tu
dieťa kedysi malo domov, má nárok tam bývať a rodičov
vykorisťovať.
14
● Rodič sa nezriedka stretáva aj s výčitkami okolia za
správanie svojho dieťaťa. Nepodarený syn vykráda matke
byt. Keď ho vymkne, lebo sa bojí, že jej ublíži a on búcha
na dvere, obyvatelia domu nevolajú políciu, ale vyvinú
tlak na matku, aby ho zobrala späť do bytu, aby nespôsoboval problémy.
● Páchateľ si obeť, staršiu osobu, vopred vytipuje. Zatelefonuje jej, predstaví sa ako príbuzný, najčastejšie ako
vnuk či synovec, pod určitou zámienkou – napríklad že
si chce kúpiť auto. Telefonuje babke či tete, že potrebuje
hotovosť. Keď dostane prísľub, zavolá opäť, že pre peniaze nemôže osobne prísť, preto pošle kamaráta, ktorého
meno obeti uvedie. Následne sa „náhradník“ skontaktuje
s babkou osobne. Nič netušiaci dôchodca tak prichádza
o všetky peniaze, ktoré neznámej osobe odovzdá.
Formy zanedbávania, zneužívania a týrania seniorov
‒ telesné týranie je najviditeľnejšou formou násilia. Jeho
podstatou je zámerné spôsobovanie bolesti
‒ citové a psychické týranie zahŕňa verbálnu agresiu
(urážky, ponižovanie, vyhrážanie, zastrašovanie), zdôrazňovanie zmien, ktoré prináša staroba, nepotrebnosti
seniorov, vyhrážanie sa umiestením v v ústavnom zariadení
‒ sexuálne obťažovanie a zneužívanie je menej časté,
najčastejšou formou býva obťažovanie a zneužívanie
navzájom medzi klientmi v ústavnej starostlivosti
‒ finančné a materiálne zneužívanie je častý jav, ide
o vynucovanie si peňazí či zmenu závetu, nevýhodné
prevody majetku
‒ systémové týranie (druhotné ponižovanie, sociálne
násilie) pri snahe rodiny umiestniť seniora do zariadenia
sociálnych služieb alebo neustále požiadavky na dokazovanie majetku a životnej situácie pri žiadosti staršieho
človeka o poskytnutie sociálnych služieb
Hovorte o pociťovanom násilí
Starší človek zväčša odmieta o pociťovanom násilí hovoriť
a na odhalení sa nepodieľa, často však pre svoj zdravotný
FÓRUM SENIOROV
stav ani nie je schopný rozoznať či oznámiť vlastné zanedbávanie, zneužívanie alebo týranie. Na to by mala myslieť
aj geriatrická sestra, ktorá ošetruje staršieho pacienta.
Prvou kontaktnou inštitúciou medzi obeťou a justíciou
je polícia. Jej úlohou je účinne zasiahnuť a poskytnúť
obeti ochranu.
Zákonné normy
Základnou normou, ktorá zaručuje všetkým občanom štátu
ľudské práva, je Ústava Slovenskej republiky. Prostriedky
na to zakotvuje Trestný zákon, Trestný poriadok a Občiansky súdny poriadok. Všetky tieto normy obsahujú
právne prostriedky, ktoré určujú konkrétne spôsoby
ochrany a nápravy porušenia práv a slobôd ľudí, definujú
trestné činy proti životu a zdraviu, proti slobode i proti
ľudskej dôstojnosti.
Možnosti prevencie
Napriek možnostiam brániť sa či trestať, je lepšie kriminálnym činom predchádzať. V súčasnosti napríklad už veľa
Tienisté stránky má aj telefonovanie, ktoré sa neraz spája
s obťažovaním. Môžu mať formu obscénnu (so sexuálnym obsahom), katastrofickú – keď sa telefonujúci vyžíva
v nepravdivých smutných správach, výhražnú alebo
kontrolnú, keď si volajúci zisťuje vašu prítomnosť. Ak
zažívate obťažovanie telefónnom a nezaberajú vaše
striktné repliky voči volajúcemu, kontaktujte políciu.
Vo vlastnej domácnosti je prevenciou aj dobré spolunažívanie so susedmi, oni môžu pomôcť vám a vy im.
Neotvárajte cudzím ľuďom. Nemajte doma veľké
čiastky peňazí. Starostlivo zamykajte a zatvárajte okná,
vrátane pivnice a podkrovia. Nenechávajte kľúče v poštovej schránke, v kvetináči alebo pod rohožkou. Pri dlhšej neprítomnosti požiadajte susedov, aby vyberali vašu
poštovú schránku a nesťahujte rolety. Dobré je mať dom
či byt poistený. Buďte opatrní pri komunikácii s pracovníkmi vodární, elektrikármi, plynármi. Cudzích ľudí
nevpúšťajte do bytu. Nedovoľte nikomu, aby vás nútil
niečo podpísať. Svoju platobnú kartu nikomu nepožičiavajte a nepíšte si identifikačné číslo
na kartu.
Ak sa niečo stane
Snažte sa čo najrýchlejšie prekonať
prvý šok a oznámte nepríjemnú udalosť polícii. Až do príchodu policajtov
nechajte všetko tak, ako ste našli. Po
zadokumentovaní stôp políciou si dôkladne prezrite svoje obydlie a pripravte zoznam ukradnutých vecí pre
potreby polície, prípadne poisťovne.
Na záver
Starnutie patrí medzi špecifické obdobia života. Vyžaduje osobitné potreby,
požiadavky a práva. Svojím aktívnym
prístupom môže každý starší človek
pomôcť, aby tieto potreby spoločnosť
vnímala a vo väčšej miere a nástojčivejšie aj rešpektovala.
Ilustračná fotografia: P. Remiaš
seniorov využíva internet a komunikáciu na sociálnych
sieťach. Treba si však uvedomiť, že každá tu uverejnená
informácia je prístupná aj potenciálnym páchateľom.
Neuvádzajte preto vo svojom profile konkrétne údaje
o vás (telefónne číslo, adresu, majetkové pomery), nepridávajte si medzi tzv. “priateľov“ každého, s kým si píšete,
nedávajte tam fotografie, na ktorých ste odhalení atď.
Ak by ste potrebovali viac informácií k tu načrtnutým témam, nájdete
ich v Informačnom bulletine, ktorý vydalo Fórum pre
pomoc starším – národná sieť, prípadne sa obráťte na
bezplatnú nonstop senior linku
0800 172 500.
15
FÓRUM SENIOROV
RODINNÉ PUTO
Šťastná rodina nie je ničím iným, než predčasným nebom.
George Bernard Shaw
‒ A toto dievčatko na fotografii, to je
kto? ‒ pýta sa ma dcéra sediac nad
albumom so starými fotografiami.
Zorganizujem rodinné stretnutie!
Stretnutie, na ktorom budeme mať
príležitosť spoločne sa zísť. Brat-
Stretnutia rodiny Brutovských sa začali vlani v Krompachoch a Richnave
a v tomto roku pokračovali v Čadci - Podzávoze.
Foto: archív
Zamyslím sa.
‒ Neviem… asi sesternica… tak mi
povedali. Nepoznám ju, nikdy sme
sa nestretli.
‒ Fakt? ‒ neveriacky krúti hlavou.
‒ Fakt – povzdychnem a pred očami
sa mi vynorí atmosféra letných prázdnin u starej mamy na Spiši.
Dom bol vždy plný bratrancov
a sesterníc, tetušiek a strýčkov, nekonečná vrava príbuzenstva, vrúcne
objatia, nefalšovaná radosť zo stretnutia, pohoda a veselosť. Na stole
misy koláčov, chutné rezance tety
Hanky, detský stolček s dvomi stoličkami pre malých hodovníkov. Pod
šopou hojdačka z hrubého brvna, na
dvore hydina a ostražitý Dunčo.
Spomienky. Krásne spomienky
plné nostalgie. Rozhodla som sa.
16
ranci a sesternice, ujovia a tety, naši
rodičia.
Začína sa kolotoč pátraní. Zisťujem adresy, kontakty a maily, aby
som svoju víziu zhmotnila.
Po niekoľkých mesiacoch sa zámer vydarí a potomstvo starých rodičov Štefana a Justíny Brutovských
z Richnavy sa navzájom stretáva.
Nádherné popoludnie v júni 2011
prepojené spomienkami, roky nevypovedaných slov. Príjemný večer
v sprievode živej hudby, pretancovaná noc. Prezentácia starých fotografií prepája minulosť s prítomnosťou,
modlitbou vďaky starým rodičom.
Spoločná rozpomienka na mieste ich
posledného odpočinku a návšteva
rodného domu odovzdávajú svoje
posolstvo lásky.
Viem, kam patrím. Tu sú moje
korene, to je moja rodina. Nech ma
život zaveje kdekoľvek, toto je miesto,
Fotografia spred 50 rokov, rodina Štefana a Justíny Brutovských v popredí.
Ich potomkovia sa teraz opäť stretávajú.
Foto: archív
FÓRUM SENIOROV
kde moje srdce pociťuje pokoj a lásku. Pochopili sme, že aj po rokoch
si máme čo povedať, krv nie je voda,
čas a vzdialenosť sú slabým protihráčom k rodinným putám. Lúčime
sa s myšlienkou, že základ, ktorý dnes
kladiem, budeme budovať ďalej.
A naozaj. Tohoročný septembrový
víkend patrí nášmu ďalšiemu stretnutiu. Kysuce nám otvárajú náruč
a Čadca nás prijíma rovnako srdečne
ako rodný Spiš. Jeden spoločný stôl
pre všetkých. Ako kedysi v detstve.
Len väčší, bohatší. A z detí, ktoré
za ním sedávali, sú rodičia i starí
rodičia.
Štyridsať rokov. Dlhý čas a predsa
prvá spoločná príležitosť troch sesterníc. Volanie duší prekonáva geografickú vzdialenosť kanadského
Toronta a rodného Slovenska a láskyplne uskutočňuje svoj zámer. Je
úžasné mať rodinu, podrží ťa a nič
za to nechce. Nič nepýta, je jedno-
ducho tu. Ochotná podeliť sa s tebou
o radosti a starosti.
Len ak žijeme slobodne a radostne,
prinášame požehnanie mnohým životom, vrátane svojho vlastného.
Tento pocit doprajeme aj svojim
deťom a najbližšie stretnutie rozšírime o rodinný kruh ďalšej generácie.
Veď kto iný im môže dať šancu
spoznať sa, ak nie my, ich rodičia.
Prapravnučka
Ema Hajdinová, Bratislava
UNIVERZITA TRETIEHO VEKU
V
ysoká škola zdravotníctva
a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave v októbri tohto roku otvorila
Univerzitu tretieho veku so zameraním na štúdium sociálnej práce v širokom ponímaní. Ide o špeciálnu formu
vysokoškolského štúdia určenú pre
ľudí nad päťdesiat rokov. Všetky
prednášky, skúšky a aj promócia na
záver štúdia sa budú konať v Bratislave. Ak máte záujem ale zároveň
strach zo skúšok, nemusíte sa báť ‒
všetko bude prispôsobené veku a
schopnostiam študentov (napríklad
zápočty za účasť, skúška spravidla
vo forme kolektívnej diskusie k prednášanej téme…).
V prípade akýchkoľvek otázok sa záujemcovia o štúdium môžu
obrátiť na Janu Fuňovú (telefón
02/57 780 617 v pracovných dňoch
od 8.30 – 16.00 hod. alebo e-mail:
[email protected]), ktorá je
kontaktnou pracovníčkou Vysokej
školy zdravotníctva a sociálnej práce
sv. Alžbety v Bratislave pre Univerzitu tretieho veku.
(dar)
Koncert pre tých, čo pomáhali
Dar lásky starším
Pri príležitosti 10. výročia založenia Fóra pre pomoc starším sme zorganizovali konferenciu Dôstojnosť a blaho
starších, spolu so zasadnutím Parlamentu seniorov a po
druhýkrát aj slávnostný koncert pod názvom Dar lásky
starším. Uskutočnil sa 28. marca 2011 v reprezentatívnych priestoroch Zrkadlovej siene Primaciálneho paláca
v Bratislave pod záštitou podpredsedu vlády Rudolfa
Chmela, ako aj primátora mesta Bratislava.
Na tomto nádhernom podujatí sa Fórum v mene starších
občanov poďakovalo tým, ktorí prispeli k podpore a realizácii významných aktivít, pomoci starším, odkázaným
na pomoc, ku kvalitnejšiemu a krajšiemu prežívaniu
staroby našich spoluobčanov. Poďakovali sme sa tým,
ktorí nám počas desiatich rokov aktívne pomáhali realizovať našu činnosť, rozširovať našu prácu a za kvalitnú
spoluprácu našim spolupracovníkom, rôznym organizáciám, inštitúciám i médiám. Osobitné poďakovanie patrilo
mnohým úžasným ľuďom, ktorým sme odovzdali ďakovné
listy a im patril aj pútavý a zaujímavý program a melódie
tohto slávnostného koncertu.
Osobne sme sa poďakovali za aktívnu prácu a dlhoročnú spoluprácu v expertných skupinách PhDr. Anke
Kasanovej, PhDr. Janke Moravčíkovej, dr. Petrovi
Guráňovi, ktorí s nami spolupracovali na spracovávaní
dôležitých materiálov. Aj zásluhou týchto odborníkov
sme mohli zrealizovať niekoľko prieskumov, uskutočniť
17
FÓRUM SENIOROV
dôležité podujatia, konferencie a vzdelávanie členov
Parlamentu seniorov.
Veľmi dobrú spoluprácu má naša organizácia aj s mestskou políciou Vysoké Tatry. Spolu realizujeme mnohé
podujatia na prevenciu proti kriminalite a páchaniu rôznej
trestnej činnosti, ako aj zneužívaniu starších. Na tomto
podujatí sme osobne poďakovali zástupcovi náčelníka
Mestskej polície Vysoké Tatry Jozefovi Štefaňákovi.
Europe v Bruseli, ktorej členom je aj Fórum. Veľká vďaka
patrí Matejovi Kucharčíkovi, generálnemu riaditeľovi
AGE – Platform Europe v Bruseli, ktorý sa osobne na
koncerte zúčastnil. Pán Kucharčík vyjadril veľkú spokojnosť s prácou a činnosťou Fóra i s dosiahnutými výsledkami nielen na domácej pôde, ale aj v práci expertných
skupín. Anne Sophie, prezidentka AGE – Platform
Europe, sa na koncerte nemohla zúčastniť, ďakovný list
sme jej odovzdali na valnom zhromaždení za účasti všetkých členských organizácií v Bruseli.
Veľmi dôležitá pre činnosť našej
organizácie je finančná podpora a udeľovanie pomoci v rámci grantov. Samozrejme, bez finančných prostriedkov
by sme nemohli realizovať naše aktivity
a preto veľké poďakovanie patrilo na
tomto koncerte aj rôznym organizáciám, sponzorom a podporovateľom
našej činnosti. Poďakovanie za finančnú podporu patrilo Úradu vlády SR –
sekcii ľudských práv. Za finančnú a materiálnu podporu akcie „Senior roka“
patrí veľké poďakovanie Zámku Bojnice,
Petrochémii a Unipharme v Prievidzi
i spoločnosti Walmark. Za poskytnutie
Riaditeľ Rádia Lumen Juraj Spuchľák po prevzatí ďakovného listu od prezi- finančných prostriedkov na rozbehnutie
dentky FpPS Ľubice Gálisovej
Foto: P. Remiaš prevádzky celoslovenskej bezplatnej
telefonickej „Senior linky“ patrí spoVeľké poďakovanie patrilo aj našim dlhodobým spoluločnosti Deloitte. S jej podporou sme mohli poskytovať
pracovníkom, ktorí nielen šíria dobré meno a informácie
pomoc občanom v núdzi a ohrození života.
o našej organizácii, ale podieľali sa aj na príprave mnoCieľom koncertu bolo poďakovať sa všetkým za pozihých aktivít a tiež mediálne propagovali témy starnutia
tívny prístup k staršej generácii, ktorá je súčasťou celej
Pavlovi a Danke Remiašovcom a Mariánovi Ondášovi.
spoločnosti a je aj početným konzumentom služieb i tovaSpracovali niekoľko dokumentov o našej práci. Vytvorili
rov, čím ovplyvňuje spoločenskú, politickú ale aj ekonozaujímavý filmový dokument o chudobe a sociálnom
mickú klímu v krajine. Všetkým patrí srdečná vďaka za
vylúčení starších, ktorý sme s úspechom prezentovali aj
to, že sme mohli mnohým starším pomôcť v ich probléna medzinárodnej konferencii v Bruseli.
moch, riešiť ich ťažkú životnú situáciu, že sme počas
Veľmi dobrú spoluprácu má Fórum aj s Rádiom Luuplynulých desiatich rokov mohli realizovať svoju činnosť
men. Toto médium systematicky informuje o témach
a naštartovať do ďalšej desiatky rokov činnosti. S touto
starnutia, realizuje pravidelné besedy a snaží sa upozorpomocou sme sa mohli zaradiť medzi významné organiňovať na potrebu riešenia problémov a potrieb starších
zácie v rámci Európy a mohli sme úspešne prezentovať
občanov. Osobne sme sa poďakovali pánu riaditeľovi
našu činnosť, ale aj našu krajinu, na mnohých medzinárodných podujatiach. Zúčastnili sme sa na práci v prodp. Spuchlákovi.
Za systematickú prácu v prospech starších na medzispech starších, definovaní problémov a potrieb starších
národnej úrovni a spolupráce s Európskou komisiou na
v rámci Európskej únie. Podieľali sme sa na tvorbe výzpríprave koncepcií, materiálov, plánov v prospech kvality
namných dokumentov a koncepcií na zlepšenie života,
a dôstojnosti života starších na Slovensku, ako i v členslužieb, kvality a dôstojnosti života najpočetnejšej skupiny
ských štátoch EU a dobrú spoluprácu s Fórom pre pomoc
občanov EU.
starším počas desiatich rokov sme vyslovili aj zástupcom
(r)
významnej európskej organizácie – AGE – Platform
18
FÓRUM SENIOROV
Beh za zdravím
N
a tričku, v ktorom bývalý baník, dnes 68-ročný
dôchodca Jozef Bašovský z Nitrianskeho Pravna v okrese
Prievidza, absolvoval pred dvomi rokmi Berlínsky maratón, zaradený medzi päť TOP - svetových maratónov na
svete, mal na chrbte nápis, že je to už jeho posledný
maratón v živote.
Okrem toho vpredu na tričku mal vytlačené svoje
doterajšie bežecké výkony. Za takmer 30 rokov aktívneho
vytrvalostného behu absolvoval dovedna 115 maratónov.
Zúčastnil presne 700 súťažných behov, z toho dvakrát
absolvoval 50-kilometrový a dvakrát stokilometrový vytrvalostný beh. Ten posledný v roku 2001 v Holandsku
na majstrovstvách Európy, v behu na 100 km. Vo svojej
vekovej kategórii od 55 do 60 rokov sa vtedy stal majstrom
Európy s časom 9:57:05 hod.
Jozef Bašovský odpracoval ako baník v uhoľných
baniach 33 rokov. Popri tom bol aktívnym futbalistom
a s futbalom skončil až v 39 rokoch. „Keď som sa prestal
pravidelne naháňať za loptou, zistil som, že mi pribúdajú
kilá. Meriam totiž 164 cm a tých desať kíl, ktoré som za
niekoľko mesiacov na seba nabral, bolo veľmi vidieť.
Nehovoriac o tom ako som sa cítil. V tom čase ale bežala
v televízii kampaň pod názvom Beh za zdravím. Prihlásil
som sa a to bola moja nová motivácia“, spomína Jozef
Bašovský na to, čo ho podnietilo venovať sa vytrvalostnému behu.
Vo svojej štyridsiatke, po niečo viac ako polroku pravidelných tréningov, ho skúsení prievidzskí maratónci
nahovorili na maratón. Bolo to v Brezne v roku 1984.
Vydržal a dosiahol na začiatočníka celkom slušný čas,
necelých 3,14 hod. Neskôr sa ešte zlepšil a iba minúta
mu chýbala, aby sa dostal pod tri hodiny. To ho povzbudilo a potom už každoročne vyhľadával možnosti zabehnúť si maratón. Košický maratón má v nohách 11-krát.
Sily si však zmeral s európskymi i svetovými maratóncami aj v zahraničí. V Rakúsku, Holandsku, Maďarsku,
Taliansku a iných krajinách.
Súťažne nabehal dovedna vyše 70 tisíc kilometrov.
Ak však pripočíta tréningy, je to iste aj päťnásobne viac
ubehnutých kilometrov. Pretože Jozef trénuje najmenej
raz v týždni, bez ohľadu na počasie. Napriek tomu nikdy
nebol chorý. Vždy si vytýči nejaký cieľ a ten sa snaží za
každú cenu dodržať. Voči sebe je neúprosný. Pred svetovým maratónom v Berlíne si zaumienil, že v rámci tréningu ponavštevuje všetky mestá a obce Martinského
a Turčianskoteplického okresu.
Berlínsky maratón, ktorý sa konal 26. septembra 2010
v uliciach Berlína, bol vytúženým vyvrcholením jeho
bežeckých aktivít. Už pred rokmi sa márne pokúšal dostať na Londýnsky maratón. Pretože záujem bežcov z celého sveta je oň obrovský záujem a až trojnásobne prevyšuje kapacitu. Bežcov teda vyberajú žrebovaním pomocou
počítača. Počítač nebol voči nemu priaznivý. No na berlínsky maratón sa mu napokon podarilo dostať. Preto si
povedal, že to bude, vzhľadom na vek už naozaj posledný
maratón.
Domov sa vrátil plný dojmov, ale aj s výsledkami, za
ktoré sa nemusí hanbiť, ale pochváliť. Tých vyše 42 kilometrov, v chladnom a daždivom počasí, zabehol za 3
hodiny, 47 sekúnd a 17 desatín. Zo 40 tisíc bežcov predbehol takmer 30 000 a skončil na peknom 10 569. mieste.
Vo vekovej kategórii od 65 do 70 rokov ho vyhodnotili
na 13. mieste.
O svojich skúsenostiach s behom pre zdravie napísal
knihu, ktorú ešte v tomto roku vydá občianske združenie
BENEDIKT.
Foto: archív JB
19
FÓRUM SENIOROV
Kúpele Bojnice, a. s.
Samoplatitelia
Cena v Eurách – platná pre osobu a deň.
Dĺžka pobytu – minimálne 6 prenocovaní.
Podľa Zákona č. 222/2004 Z. z. § 29 sú zdravotnícke služby oslobodené od daňovej povinnosti.
Platnosť od 03.01.2012 do 20.12.2012
Obdobie
od 03.01.2012
do 30.04.2012
Liečebný dom
Kategória
Obdobie
od 01.05.2012
do 31.10.2012
Obdobie
od 01.11.2012
do 20.12.2012
Izba
Eur
Dynamik
alebo
Redukčný
pobyt
Eur
Klasik
Eur
Dynamik
alebo
Redukčný
pobyt
Eur
Klasik
Eur
Dynamik
alebo
Redukčný
pobyt
Eur
Klasik
Baník
Baník
I.
I.
1/1 SWC
1/2 SWC
48,41,-
62,51,-
57,46,-
70,59,-
48,41,-
63,53,-
Mier
Mier
I.
I.
1/1 SWC
1/2 SWC
48,41,-
62,51,-
57,46,-
70,59,-
48,41,-
63,53,-
Lysec
Lysec
I.
I.
1/2 SWC*
1/2 SWC
63,43,-
77,53,-
72,48,-
85,61,-
63,43,-
78,55,-
Lux, Gabriela
I.
1/1 SWC
41,-
50,-
48,-
59,-
41,-
53,-
Lux, Slávia,
Zobor, Kľak,
Tribeč,Gabriela
I.
1/2 SWC
34,-
43,-
41,-
52,-
34,-
47,-
Apartmány
I.
1/2 SWC
68,-
81,-
78,-
91,-
68,-
81,-
Pobytové balíky
Klasik: V cene je zahrnuté ubytovanie, plná penzia, lekárske vyšetrenie, priemerne 3 liečebné procedúry denne.
Dynamik: V cene je zahrnuté ubytovanie, plná penzia, lekárske vyšetrenie, priemerne 3 liečebné procedúry denne.
+ voľný vstup do Vodného sveta alebo do vonkajšieho bazénu v LD Baník, pre klientov, ktorí sú ubytovaní v LD Baník,
Gabriela a Tríbeč.
Redukčný pobyt: V cene je zahrnuté ubytovanie, plná penzia, lekárske vyšetrenie, priemerne 3 liečebné procedúry denne.
+ voľný vstup do Vodného sveta. Pobyt je zameraný na redukciu hmotnosti. Pobyt možný len v LD Lysec.
* V LD Lysec nie sú 1/1 lôžkové izby – v prípade, že si hosť žiada byť ubytovaný sám v 1/2 lôžkovej izbe, zaplatí uvedenú
sumu.
V prípade, že si hosť žiada byť ubytovaný sám v 1/2 lôžkovej izbe, činí príplatok k cene 1/1 lôžkovej izby:
LD Mier, Baník, Depandancy - I. kat
13,- Eur/deň
Apartmány
19,- Eur/deň
Daň z ubytovania 1,- EURO/osoba/deň sa vyberá pri príchode na recepcii.
UPOZORNENIE: Z uvedených cien je pre seniorov ZĽAVA 20 percent!
Kúpele Bojnice a. s., 972 01 Bojnice
Tel: 00421 46 511 63 62. Fax: 00421 46 543 00 26
www.kupele-bojnice.sk, [email protected]
20
Download

Text - Fórum pre pomoc starším