Hlavné úlohy
poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo
Slovenska
Hospodárska geografia
Slovenskej republiky
Ing. Rastislav Strhan
zabezpečiť výživu obyvateľstva a
potravinovú sebestačnosť
Zabezpečiť zdravé, neškodlivé potraviny pre
obyvateľov Slovenska
Zabezpečiť suroviny pre potravinárstvo a
priemysel
Zabezpečiť starostlivosť o krajinu
Poľnohospodárstvo
hlavné charakteristiky
až ½ rozlohy SR je využívaná na poľnohospod. účely
je súčasťou primárneho sektora hospodárstva
dôležité pre rozvoj vidieka
čoraz menej obyvateľov pracuje v poľnohosp. (v
súčasnosti cca 4%)
pred 2.svet. vojnou pracovalo v poľnohosp. vyše 50%,
po nástupe komunistov dochádza k zoštátneniu pôdy,
zvierat ... (vznik družstiev)
Historický vývoj poľnohospodárstva
Závisí
visí od prí
prírodných, geografických a klimatických
podmienok viacej ako iné
iné odvetvia hospodá
hospodárstva
Závislosť
ia v minulosti
vislosť bola eš
ešte vyšš
vyššia
Na zač
začiatku 20.stor. sa 60% obyvateľ
obyvateľstva živilo
poľ
poľnohospodá
nohospodárskou výrobou
Pre prvou svetovou vojnou existovali veľ
veľké rozdiely vo
vlastní
vlastníctve pôdy
– Niekoľ
Niekoľko veľ
veľkých vlastní
vlastníkov pôdy (najmä
(najmä šľachtické
achtické rody)
– Veľ
Veľké množ
množstvo drobných roľ
roľníkov s nedostatoč
nedostatočnou veľ
veľkosť
kosťou
pôdy
– Rastú
Rastúce industrializá
industrializácia poľ
poľnohospodá
nohospodárskej výroby zniž
znižovali
ceny poľ
poľnohospodá
nohospodárskych suroví
surovín a potraví
potravín a zvyš
zvyšovali
chudobu obyvateľ
obyvateľstva – nútená
tená emigrá
emigrácia
Pozemková
Pozemková reforma – zabratie pôdy nad 150 ha sí
síce
zmenilo pomery ale nevyrieš
nevyriešilo hlad a nezamestnanosť
nezamestnanosť.
Historický vývoj poľnohospodárstva
Po 1949 plá
plán vytvá
vytvárania druž
družstevné
stevného vlastní
vlastníctva
a poľ
poľnohospodá
nohospodárskej výroby – kolektivizá
kolektivizácia
Malé
Malé rozdrobené
rozdrobené vlastní
vlastníctvo pôdy bolo nahradené
nahradené
veľ
veľkými subjektmi – Jednotnými roľ
roľníckymi
druž
družstvami
– Proces kolektivizá
kolektivizácie nebol vš
všade prijí
prijímaný rovnako
pozití
pozitívne a viedol k mnohým politickým a prá
právnym
procesom
– Vytvorila sa relatí
relatívne efektí
efektívna štruktú
truktúra
poľ
poľnohospodá
nohospodárskej výroby
– V niektorých prí
prípadoch druž
družstva nahradzovali chýbajú
chýbajúcu
inovatí
inovatívnosť
vnosť priemyselných štruktú
truktúr (pridruž
(pridružená
ená výroba)
– Poľ
Poľnohospodá
nohospodárstvo rieš
riešilo zamestná
zamestnávanie marginá
marginálnych
skupí
skupín, čim skrývalo problé
problém zamestnanosti a
nahradzovalo sociá
sociálne funkcie štátu
– Zamestnanosť
ia
Zamestnanosť v poľ
poľnohospodá
nohospodárstve preto bola vyšš
vyššia
ako jej skutoč
skutočný výkon
Faktory rozvoja poľnohospodárstva
-
-
-
závisí od prírodných podmienok:
1. kvalita pôd
2. podnebie (teplota, množstvo zrážok)
3. reliéf (sklon, orientácia)
od socioekonomických podmienok:
- dopyt na trhu, cena, konkurencia, spotrebiteľské
návyky a tradície
Politických podmienok a spôsobu podpory
- Systém podpory a financovania
poľnohospodárstva, daňové, cenové zákony a
podpora odbytu vybraných produktov.
Historický vývoj poľnohospodárstva
Po 1989 sa obnovilo sú
súkromné
kromné vlastní
vlastníctvo pôdy a vznikla
mož
možnosť
nosť súkromné
kromného roľ
roľníckeho hospodá
hospodárenia.
Súčasť
asťou transformá
transformácie bolo
– Majetkové
Majetkové reš
reštitú
titúcie, navrá
navrátenie pôvodným vlastní
vlastníkom
– Transformá
Transformácia druž
družstiev, privatizá
privatizácia štátnych majetkov a
– Zmena agrá
agrárnej politiky a jej postupné
postupné približ
približovanie Euró
Európskej
Únii
Systé
Systém druž
družstiev sa rozpadá
rozpadá a transformuje na podielnické
podielnické
druž
družstva, vzniká
vzniká samostatne hospodá
hospodáriaci roľ
roľník
Podiel poľ
poľnohospodá
nohospodárstva na HDP klesol z 9,3% v 1990 na
4,2% v 2005
Poč
Počet pracujú
pracujúcich v poľ
poľnohospodá
nohospodárstve na vš
všetkých
pracujú
pracujúcich v ná
národnom hospodá
hospodárstve klesol z 13,3% v
1990 na 4,6% V 2005
Význam poľnohospodárskej výroby
Surovina pre potravinársky priemysel
Suroviny pre iné priemysly
– Textilný a odevný priemysel
– Stavebný priemysel
– Chemický priemysel
– Farmaceutický a kozmetický piemysel
– Obuvnícky a kožiarsky priemysel
Hlavné oblasti poľnohospodárskej
výroby
Výmera pôdy v SR
Rastlinná výroba
Živočíšna výroba
Poznámka: 1) vinohrady, vinohradnícke plochy v rekultivácii, ovocné sady,
chmeľnice, iné trvalé plodiny, rýchlorastúce dreviny
Prameň: Štatistický úrad SR
Vypracoval: VÚEPP
Rastlinná výroba
v najteplejších oblastiach SR dominujú plodiny
pšenica
kukurica
jačmeň
strukoviny
krmoviny a technické plodiny : cukrová repa, olejniny,
chmeľ, tabak
V chladnejších oblastiach SR (Podtatranská,
Turčianska, Hornádska, Žilinská kotlina, nižšie
pohoria) sú vhodné podmienky na pestovanie
zemiaky
raž
ovos
Typy poľnohospodárskej krajiny
1. s prevahou oráčin
– kukuričný podtyp - najnižšie položené roviny
- teplo a sucho) kukurica, pšenica, slnečnica,
ovocie a zelenina
– repársky podtyp - pahorkatiny teplých nížin
(pšenica, cukrová repa)
– obilninársky podtyp - vyššie položené nížiny
a stredne vysoké kotliny
2. s prevahou trvalých trávnych
porastov (vysoko položené kotliny,
vrchoviny, pohoria)
– pestovanie chladnomilnejších plodín (raž,
jačmeň,ovos), hlavná zemiakárska oblasť SR
– chov dobytka a oviec na pasienkoch
Štruktúra osevu hlavných plodín
na osiatej pôde
Zberové plochy a hektárové
úrody hlavných plodín
Indexy medziročných zmien
produkcie hlavných plodín
Vývoj produkcie vybraných plodín
(tis. t )
Ovocie a zelenina
prevažuje v teplých oblastiach SR
pestovanie vo veľkom – sady a skleníky
broskyne, marhule, jablká, hrušky, čerešne,
slivky,
Vinič
Vinič
tradícia pestovania od rímskych čias
v stredoveku zakladali a spravovali
vinohrady mnísi okolo kláštorov
teplé stráne nízkych pohorí na juhu
Slovenska
Na Slovensko zasahuje svetoznáma oblasť
Tokaj v Zemplínskych vrchoch
Živočíšna výroba
zabezpečuje mäso, mlieko, vajíčka a suroviny pre
priemysel (koža, perie …)
hovädzí dobytok 1. chov krmovinami (ní
(nížiny) – veľ
veľkochovy
2. chov na lú
lúkach (horské
(horské oblasti)
ošípané, hydina - oblasti blízko k pestovaniu krmovín
ovce (horské oblasti)
ryby (rybníky, vodné nádrže, rieky ...)
Produkcia živočíšnych výrobkov
v SR
Indexy medziročných zmien produkcie
hlavných živočíšnych komodít
Ponuka a dopyt živočíšnej
produkcie v roku 2011
Ekonomické aspekty
poľnohospodárskej produkcie
Trh ovplyvnený poľnohospodárskou
politikou EÚ
Rozdiely vo veľkosti podnikateľských
subjektov v poľnohospodárstve
Rastúce náklady pri stagnácii cien
poľnohospodárskych produktov
spôsobujú negatívne výsledky
Produkčné kvóty Slovenska po
vstupe do Únie
Produkcia kravského mlieka a
vajec v SR
Indexy cien rastlinných a
živočíšnych výrobkov
Hrubá domáca produkcia jatočných
zvierat v SR
Index cien v porovnaní rôznych
oblastí hospodárstva
Nové trendy v poľnohospodárstve
pestovanie plodí
plodín na výrobu ekologických palí
palív: repka olejná
olejná
pokles výmery poľ
poľnohospodá
nohospodárskej pôdy
prechod od bež
bežného poľ
poľnohospodá
nohospodárstva k ekologické
ekologickému (bez
použ
použitia chemických lá
látok)
rozvoj malých rodinných fariem
rozvoj agroturistiky
Predaj poľ
poľnohospodá
nohospodárskych
prebytkov, predaj z dvora
História a formy ekologického
poľnohospodárstva
Foriem ekologické
ekologického poľ
poľnohospodá
nohospodárstva je viac.
– Prvé
Prvé vznikli v 20.rokoch minulé
minulého storoč
storočia (biodynamický
(biodynamický
smer Rudolfa Steinera),
Steinera),
– ďalš
alšie medzi 20.20.-40.rokmi (organické
(organické poľ
poľnohospodá
nohospodárstvo
Howard a Balfourová
Balfourová).
– Populá
Populárny smer tvorí
tvorí organickobiologické
organickobiologické
poľ
poľnohospodá
nohospodárstvo,
rstvo, ktoré
ktoré vzniklo prič
pričinení
inením Dr. Hansa
Müllera vo Švajč
vajčiarsku v 30.rokoch minulé
minulého storoč
storočia ako
následok pomerov ovplyvnených hospodá
hospodárskou krí
krízou.
Jeho cieľ
cieľom bolo zní
znížiť negatí
negatívny dopad krí
krízy na
poľ
poľnohospodá
nohospodárov, zní
zníženie produkč
produkčných ná
nákladov a
zaistenie odbytu zvýš
zvýšení
ením kvalitatí
kvalitatívnej úrovne
bioproduktov
V 70.rokoch sa zač
začínajú
najú ekologickí
ekologickí farmá
farmári združ
združovať
ovať do
národných zvä
zväzov a neskôr do nadná
nadnárodných zoskupení
zoskupení, z
ktorých najzná
najznámejš
mejšie IFOAM (International Federation of
Organic Agriculture Movements)
Movements) vzniklo v r.1972. IFOAM
sa zaoberá
zaoberá rôznorodou činnosť
innosťou sú
súvisiacou s ekologickým
poľ
poľnohospodá
nohospodárstvom poč
počnúc osvetou, koordinač
koordinačnou
činnosť
innosťou, prí
prípravou pravidiel atď
atď.
Ekologické poľnohospodárstvo
na Slovensku
Ekologické poľnohospodárstvo ako
oficiálny a kontrolovaný systém má na
Slovensku už vyše 10 - ročnú tradíciu.
Ekologický systém produkuje bio-obilie
všetkých bežných druhov, ale napr. i
pšenicu špaldovú, ktorá patrí ku skoro
zabudnutým, no dnes znovuvzkrieseným
druhom.
Popri strukovinách, zeleninových druhoch
a ovociu sa na Slovensku už môžeme
pochváliť i biovínom. Pestujú sa i liečivé
rastliny a rastliny na kozmetické účely.
Ekologické poľnohospodárstvo
na Slovensku
Ekologické poľnohospodárstvo
na Slovensku
Pomerne silne je zastúpený chov zvierat
na ekologických farmách. Prevažuje však
chov prežúvavcov - hovädzieho dobytka,
oviec a kôz.
Veľké rezervy má Slovensko v chove
ošípaných a hydiny, pričom záujem
spotrebiteľskej verejnosti (i zahraničnej)
je veľký a to najmä o biovajcia,
biobravčovinu a o mäso hrabavej i vodnej
hydiny v kvalite BIO.
Ekologické
Ekologické poľ
poľnohospodá
nohospodárstvo na Slovensku zaberá
zaberá
asi 4 % poľ
poľnohospodá
nohospodárskej pôdy (=cca 95.000 ha), z
toho asi 28.000 ha tvorí
tvorí orná
orná pôda a necelých 66 500 ha
tvoria trvalé
trvalé trá
trávne porasty. Ostatok, t.j. okolo 350 ha,
tvoria ovocné
ovocné sady, plantá
plantáže zeleniny a vinohrady.
V systé
systéme ekologické
ekologického poľ
poľnohospodá
nohospodárstva pracuje 214
subjektov (okrem vä
väčšiny ekologických poľ
poľnohospodá
nohospodárov
tiež
tiež spracovatelia, dovozcovia, vývozcovia a obchodujú
obchodujúci s
biopotravinami).
biopotravinami).
Veľ
Veľká väčšina slovenskej bioprodukcie ide na vývoz ako
surovina na ďalš
alšie spracovanie. Trh s biopotravinami sa na
Slovensku zatiaľ
zatiaľ viacviac-menej eš
ešte len rodí
rodí – úzky sortiment
biopotraví
biopotravín je dostupný v niekoľ
niekoľkých špecializovaných
predajniach zdravej výž
výživy a v niektorých reť
reťazcových
supermarketoch.
Biopotraviny na Slovensku
Zásady a ciele ekologického
poľnohospodárstva
využ
využíva predovš
predovšetkým miestne a obnoviteľ
obnoviteľné zdroje a
ekologicky šetrné
etrné technologické
technologické postupy, ktoré
ktoré minimalizujú
minimalizujú
poš
poškodzovanie životné
ivotného prostredia.
prispieva k tvorbe a ochrane krajiny. Zavá
Zavádza sa holistický,
komplexný a multidiscipliná
multidisciplinárny systé
systém myslenia.
Berie do úvahy etické
etické a morá
morálne ohľ
ohľady na rozdiel od
konvenč
konvenčného pragmatické
pragmatického prí
prístupu.
Zavá
Zavádza sa kontrola spôsobu pestovania a dopestovanej
produkcie ako zá
záruka pre spotrebiteľ
spotrebiteľov.
Cieľ
Cieľom je trvalotrvalo-udrž
udržateľ
ateľný poľ
poľnohospodá
nohospodársky systé
systém,
teda už
ch potraví
už nie vyprodukovať
vyprodukovať čo najviac čo najlacnejší
najlacnejších
potravín,
ale vyprodukovať
vyprodukovať dostatok kvalitných potraví
potravín s ohľ
ohľadom na
environmentá
environmentálne a sociá
sociálne faktory.
Trvalo udrž
udržateľ
ateľné poľ
poľnohospodá
nohospodárstvo si vyž
vyžaduje principiá
principiálne
nové
nové politické
politické rozhodnutia a definovanie sociá
sociálnej
zodpovednosti, pretož
pretože jeho sociá
sociálne a environmentá
environmentálne
prí
prínosy sú
sú oveľ
oveľa dôlež
dôležitejš
itejšie ako finanč
finančný zisk.
Zásady a ciele ekologického
poľnohospodárstva
použ
používania umelých hnojí
hnojív
použ
ž
í
vania
syntetických
pesticí
pou
pesticídov
použ
používania geneticky manipulovaných
organizmov
týrania zvierat neprirodzenými spôsobmi chovu,
napr. v klietkach
použ
používania neprirodzených krmí
krmív, napr.
mäsovokostných múčok u bylinož
bylinožravcov
mrzač
mrzačenia zvierat upaľ
upaľovaní
ovaním zobá
zobákov,
kupí
kupírovaní
rovaním chvostov a pod.
ožarovania a použ
používania syntetických prí
prísad pri
výrobe biopotraví
biopotravín.
Hlavné ciele ekologického
poľnohospodárstva
produkcia potraví
potravín v dostatoč
dostatočnom množ
množstve a s vysokou
nutrič
nutričnou hodnotou
eliminá
eliminácia mož
možných foriem zneč
znečistenia pôdy, vody a
ovzduš
ovzdušia poľ
poľnohospodá
nohospodárskou činnosť
innosťou
udrž
udržovanie a zlepš
zlepšovanie dlhodobej úrodnosti pôdy
vytvorenie podmienok zodpovedajú
zodpovedajúcich prirodzeným
potrebá
potrebám a etickým zá
zásadným chovu hospodá
hospodárskych
zvierat
uzavretie pestovateľ
pestovateľské
ského a chovateľ
chovateľské
ského systé
systému s
minimalizá
minimalizáciou strá
strát a maximá
maximálnym mož
možným využ
využití
itím
miestnych zdrojov a suroví
surovín
vytvorenie dôvery medzi výrobcom a spotrebiteľ
spotrebiteľom
podporovaní
podporovaním priamych dodá
dodávok produkcie na domá
domáci
trh
umož
umožnenie ekonomické
ekonomického a sociá
sociálneho rozvoja
poľ
poľnohospodá
nohospodárom a ich rodiná
rodinám.
Download

Poľnohospodárstvo Slovenska