DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XXI • 04/2014
Sedembolestná Mária
Vynikajúca sprievodkyňa na ceste bolesti
Strany 4-6
Koncert vážnej hudby
Vieme sa na ňom správať?
Strana 16
Bolesť nás
pretvára
EDITORIAL
Milí čitatelia,
v úvode jedného rozhovoru v tomto
čísle sa spomínajú slová z biblickej
knihy Kazateľ „... všetko má svoj čas“.
O ich pravdivosti a aktuálnosti som sa
presvedčila aj ja pri tvorbe tohto čísla.
Mali ste ho čítať už o týždeň skôr, ale
z viacerých dôvodov prichádza k vám
až teraz. Ale keby vyšlo pred týždňom,
nebolo by také, aké je teraz. Všetko
má svoj čas. Niektoré príspevky sa
medzitým obsahovo zmenili, niektoré
informácie nadobudli inú podobu,
niektoré pribudli a z niektorých niečo
vypadlo.
Všetko má svoj čas. Malo ho aj
slovo, s ktorým som sa pri tvorbe
tohto čísla častejšie stretala. Bolo to
slovo „slabosť“. Slabosti moje, mojich
spolupracovníkov, aj ľudí okolo mňa.
Až pri písaní posledného príspevku
som to pochopila. Všetko má svoj čas.
Bolo to potrebné. Aj tie moje slabosti,
aj slabosti iných, aj čas, v ktorom všetko
medzitým akoby dozrievalo.
Tak si celé číslo prečítajte s týmto
posolstvom. Všetko má svoj čas. Možno
tak nájdete niečo, čo vám pomôže
trochu dozrieť.
Príjemné čítanie!
Eva Murínová
Príspevky a námety
do Farského listu zasielajte na
e-mail: [email protected]
Snímka na titulnej strane:
Internet
Nové pôsobiská kňazov
V júli sme vo farnosti privítali nových kňazov:
Mgr. Radoslav Majerník, rodák zo Spišskej Novej Vsi. Vysvätený bol v r. 2011 a doteraz pôsobil
vo farnosti Stará Ľubovňa. Z osobných dôvodov však z našej farnosti odišiel.
Mgr. Peter Križian, rodák z Okoličného. Prichádza k nám ako novokňaz. Možno sa o prvých
kňazských krokoch radí s o rok starším bratom Karolom, ktorý je tiež kňaz. Viac o sebe nám
možno prezradí v rozhovore, ktorý pripravíme do budúceho čísla.
Zároveň sú do iných farností preložení:
Mgr. Pavol Drdák, ktorý u nás pôsobil štyri roky. Počas tohto obdobia si tu iste vytvoril veľa
priateľstiev, zažil mnohé situácie, nazbieral skúsenosti. Odišiel do farnosti Spišská Nová Ves.
Viac o ňom si prečítajte v rozhovore na nasledujúcich stránkach.
Mgr. Marek Jamrich prišiel do našej farnosti ako novokňaz, hneď po roku aj odchádza. Pozýva
však na návštevu do svojho nového pôsobiska, preto k nemu niekedy zavítajte a viac si prečítajte
v odpovediach na naše otázky na strane 11.
Mgr. Ľuboš Močáry pôsobil v našej farnosti rok ako výpomocný duchovný. Stretávali sme ho
najčastejšie na svätých omšiach v nemocničnej kaplnke. Zo zdravotných dôvodov bol preložený
za kaplána do menšej farnosti Liptovská Lúžna.
Modlime sa za všetkých týchto Božích služobníkov, aby Boh dal každému z nich tie milosti,
ktoré potrebujú na zveľaďovanie svojho poslania.
Mgr. R. Majerník
Mgr. P. Križian
Mgr. P. Drdák
Mgr. M. Jamrich
Mgr. Ľ. Močáry
Ponuka záujmových útvarov v SCVČ 18. Športový krúžok - telocvičňa
Laura Dolný Kubín (u sestier saleziá- 19. Oratko (voľné hry) – streda poobede
20. Biblický krúžok pre tretiakov
nok) na školský rok 2013/14
1. Detský spevácky zbor
2. Kapela
3. Gitarový krúžok – pre začiatočníkov
4. Gitarový krúžok – pre pokročilých
5. Bicie - začiatočníci
6. Tanečný krúžok
7. Divadelný krúžok
8. Variaci krúžok – pre dievčatá
9. Mediálno-novinársky krúžok
10 .Šikovné ruky – pre dievčatá
11. Spoločenské hry
12. Talianský jazyk – pre začiatočníkov
13. Talianský jazyk – pre pokročilých
14. Talianský jazyk – pre dospelých
15. Matematika - doučovanie
16. Anglický jazyk - doučovanie
17. Turistický
21. Stretko pre 1. a 2. roč. ZŠ
22. Stretko pre štvrtákov a štvrtáčky
23. Smiechotinky - stretko pre dievčatá 5. roč. ZŠ
24. Pukance - stretko pre dievčatá 6. roč. ZŠ (piatok)
25. Kengurky – stretko pre dievčatá 7.-8. roč.
ZŠ + vystupovanie s divadlom (piatok)
26. Deviatačky – stretko (streda)
27. Stretko stredoškoláčky – stretko (pre dievčatá SŠ)
28. Agresívne jahôdky – stretko chlapci (starší)
29. Biele tigre – stretko chlapci (mladší) (piatok)
30. Stretko pre VŠ
31. Zlaté Káčatá – stretko najstarších
32. Mamy s deťmi – mravenisko (utorok)
33. Variaci krúžok – pre maminy s deťmi
34. Šikovné ruky pre maminy a iných - 1x za 3 mesiace
35. Iné podľa záujmu ...........................
D vojmesačník kubínskych katolíkov . V ydal : Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu. C enzor :
prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. Š éfredaktor : Ing. Eva Murínová. R edakčná rada : PhDr. Zuzana Machajová,PhD. Ľudovít Oravec, Mgr. Petra Jurčáková,
Mgr. Martin Farbák, Zuzana Kováčiková, Adam Skirčák I mprimatur : Mons. prof. ThDr. František Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie,
13. 12. 2000 pod č. 161/2000. R egistračné číslo : A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. N áklad : 800 ks. Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. októbra 2014. Svoje
príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo e-mailom na adresu: [email protected] Redakčná rada si
vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. Sadzba a tlač: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín
2
FARSKÝ LIST 04|2014
Srdcom blízko ku Márii
TEXT: ZUZANA MACHAJOVÁ • SNÍMKA: INTERNET
S
viatok Sedembolestnej Panny Márie je už
tradične na Slovensku spätý s úctou a tradíciou kultu Panny Márie. Pripomíname
si Máriu ako matku, ktorá obetovala pre
svojho syna všetko, čo matka môže ponúknuť. Mária môže byť pre nás aj dnes povzbudením, hoci žila
pred mnohými stáročiami a možno by sa nám mohlo
zdať, že vtedy to bolo iné, a nie je možné to porovnávať s dnešnou dobou a dnešným svetom. Avšak to, čo
matka prežíva vo svojom srdci, to, čo tam ukrýva, to
sa nemení ani po stáročia.
Ako dieťa ma fascinovala vychádzka po Hlbokej až
ku Lurdskej jaskyni neďaleko bratislavskej Kalvárie.
Takmer bez dychu som čítala nápisy na viac než
štyroch tisíckach ďakovných tabulí a predstavovala
som si život a osudy tých, čo sa skrývali za
jednotlivými menami. Bezhranične dôverovali Božej
matke a zverili do jej rúk svoj osud i osudy svojich
blízkych v tých najťažších životných situáciách a
skúškach. Zdalo sa mi to vtedy neuveriteľné, ba až
rozprávkové, že prosba na kolenách pri belostnej
soche Panny Márie môže mať taký účinok.
Sedembolestná Panna Mária je našou patrónkou,
chráni nás, prihovára sa za nás, bdie nad našími
krokmi. Aby sme mohli využiť to, čo nám sama
ponúka, je potrebné byť s ňou v neustálom kontakte.
Zhovárať sa s ňou, prosiť o pomoc a porozumenie
sebe i svetu. Mária môže byť pre nás povzbudením,
ako dať svojmu životu, starostiam, bolestiam,
utrpeniu či beznádejnej vyhliadke na budúcnosť iný
rozmer a v konečnom dôsledku aj iný zmysel.
Keď sa pripravujeme na dôležitú alebo významnú
udalosť v našom živote, dostatočne sa venujeme
príprave. Keďže žijeme v dobe esemesiek a
pripomienok, nezabudneme na budík či hlasovú
správu, aby sme niečo dôležité neprepásli. Podobnú
paralelu vidím aj pri každoročnom pripomenutí si
sviatku Sedembolestnej Panny Márie. Je dôležité
pripomínať si to, čo je pre náš život zásadné, ba priam
nevyhnutné. Využime, čo nám Panna Mária ponúka.
Ako matka, ktorá chce pre svoje deti len to najlepšie.
Stačí len slovo, myšlienka, skutok lásky, aby sme
mohli aj my prežiť vo vlasnom živote to, za čo ďakujú
mnohí uzdravení. A nemusíme ani investovať do
tabuľky z mramoru. Stačí, ak sa naše srdce s vďakou
spojí s tým Máriiným.
FARSKÝ LIST 04|2014
3
TÉMA
Pozitívny pohľad
na bolesť
TEXT: MAREK JAMRICH, KAPLÁN • SNÍMKY: INTERNET
Každý z nás sa stretol s niekým, kto v našom okolí trpí.
Niektoré trápenia môžeme odstrániť alebo zmierniť, ale pri
niektorých z ľudského pohľadu nič nezmôžeme. Ale s Bohom je
možné všetko. Aj utrpenie prežívať s úsmevom, lebo stále je tu
radostný tieň v našej blízkosti – Bolestná Matka.
Bol veľmi chladný sychravý deň. V
Edinburgu pred hotelom stáli dvaja
páni. Pribehol k nim chlapec s bledou,
vychudnutou tvárou, bosý a veľmi chatrne
oblečený. „Kúpte si zápalky!“ povedal.
„Nepotrebujem
zápalky,“
odpovedal
jeden z pánov. „Celá škatuľka stojí iba
jeden penny,“ žobronil chlapec. „Ale ja
nepotrebujem celú škatuľku.“ „Dám vám
dve za penny!“ Aby som sa ho zbavil,
rozpráva tento pán, zobral som si škatuľku,
ale som zistil, že nemám drobné. Vrátil
som mu ju preto so slovami: „Kúpim si
zápalky zajtra.“ „Prosím vás, kúpte si ich
ešte dnes,“ naliehal chlapec. „Odbehnem
po drobné, lebo mám veľký hlad.“ Dal som
mu teda šiling a chlapec odbehol. Čakal
som ho, ale neprichádzal. Môžem sa so
šilingom rozlúčiť, myslel som si. Ale keď
4
FARSKÝ LIST 04|2014
som si spomenul na dôveryhodný výraz
chlapcovej tváre, čakal som ďalej.
Večer, keď už bola tma, domáci mi
oznámili, že sa chce so mnou rozprávať
nejaký chlapec. Keď vošiel, vytušil som,
že to bude mladší brat toho, čo dostal odo
mňa šiling. Ale tento bol ešte otrhanejší
a vychudnutejší. Chvíľu stál a usilovne
šmátral v handričkách, akoby niečo hľadal.
„Vy ste ten pán, čo kúpil od Sandyho
škatuľku zápaliek?“ „Áno,“ odpovedal som.
„Tu sú teda štyri penny z vášho šilingu.
Sandy nemôže prísť, je mu zle, prešiel
ho voz. Stratil čapicu, zápalky a jedenásť
penny. Má zlomené obidve nohy a lekár
hovorí, že umrie. Preto vám nemôže vrátiť
všetko,“ hovorilo dieťa a so žalostným
vzlykom kládlo štyri penny na stôl. Najprv
som mu dal najesť a potom som šiel s
ním pozrieť Sandyho. Zistil som, že obaja
chlapci bývali u macochy. Vlastný otec i
matka boli už mŕtvi. Úbohý Sandy ležal na
hromádke stružlín a keď som vošiel, začal:
„Chcel som priniesť, pane, čo chýbalo do
šilingu, ale zrazil ma kôň a mám zlomené
obidve nohy. Ach, drahý Rubby, čo bude s
tebou, ak umriem?“
Úbohého trpiteľa som chytil za ruku a
uistil som ho, že sa o Rubbyho postarám.
Na tvári sa mu objavil pokoj. Utíchol, akoby
zaspal. Potom sa prebral a zadíval sa mi do
očí, akoby chcel vyjadriť vďačnosť i prosbu,
aby som dodržal, čo som sľúbil. Ako sme
tak pri ňom stáli, privieral podchvíľou oči,
až kým ich neprivrel navždy...
Dôležitosť poznania
Tento pán sa stal pre Sandyho pomocnou
rukou a záchranou pre jeho mladšieho brata.
Čo sa stalo z jedného malého skutku lásky!
Preto nikdy nezabúdajme na malé skutky
lásky. Nikdy nevieme, čo to môže spôsobiť.
Panna Mária sa len stretla s Pánom Ježišom,
a jemu to dodalo síl. Keď kráčame ulicou a
stretneme telesne postihnutého, pichne nás
pri srdci. Chudáčik, pomyslíme si. Inak je
to pri stretnutí s duchovne zmrzačenými,
ktorých máme okolo seba stovky. Tam nás
nepichá pri srdci. Prečo? Či nie preto, že
sme aj my sami takto duchovne zmrzačení?
Aspoň
farbosleposťou,
pre
ktorú
nerozoznávame v duchovnej oblasti krásu
od ošklivosti, dobro od zla, pravdu od lži, a
preto obchádzame ľahostajne povedľa tých,
pri ktorých by sme mali kričať od ľútosti a
bolesti. Stratilo sa nám poznanie hriechu.
Najprv svojho, potom aj hriechu iných.
Hlásame a pestujeme akési kolektívne
svedomie, pokladáme za šikovnosť
skrývať sa za chrbát iných, pokladáme
za umenie výhovorku, lož a ohováranie.
Hriech už nie je pre nás hriechom. Stal
sa nám synonymom života, dennou
samozrejmosťou. Ak chcem žiť, musím
hrešiť, tak ako dýchať, jesť alebo spať. Hoci
hriech je vždy opak života, zmrzačenie
duše alebo i smrť. A pôvodcom tohto nášho
pomýlenia, tohto denne žitého klamstva,
ktoré sa šíri čím ďalej, tým rafinovanejšie,
a úspešnejšie, nie je nikto iný, ako diabol,
ktorý nám sám usilovne pomáha k tomu,
aby sme naňho zabudli ako na skutočnosť,
a zaradili ho do oblasti rozprávok alebo do
oblasti dnes už neaktuálnych náboženských
prežitkov.
Dôležitosť modlitby
Ale ako môžeme takýmto ľuďom,
duchovne alebo telesne zmrzačeným,
pomôcť? Prvý prípad sme naznačili v
prípade pána z Edinburgu. Avšak zostáva
tu ešte jeden, nemenej účinný a potrebný,
ktorý niekto nemusí považovať ani za
pomoc. Je to modlitba. Ani nevieme, ako
veľa tým môžeme pomôcť. Viackrát som
spomínal, že som mal úraz a odvtedy
som „zošróbovaný“. Keďže môj stav po
úraze bol vážny a nevedelo sa, či budem
môcť ešte niekedy chodiť, mnohí ľudia
sa modlili za moje zdravie. Ja som o tom
vôbec nevedel, ale až neskôr, keď som sa s
niektorými ľuďmi stretol, povedali mi: „Ty
si ten Marek? Veľa sme sa za teba modlili.“
Až potom som sa dozvedel, ako veľa ľudí
a v koľkých krajinách sa za mňa modlili.
A tieto mnohé modlitby som cítil hlavne
na svojom duchovnom živote a mojom
kňazskom povolaní.
koleno. Po istom čase som pociťoval v
kolene veľkú bolesť. Bola potrebná ďalšia
operácia. Neprešli ani dva mesiace od
druhého zákroku a ja som sa opäť ocitol
v nemocnici. Tam mi zistili, že mám
problémy s kosťami a v tejto situácii zostáva
len sledovať, či choroba nepostupuje.
Počúval som to všetko s veľkým bôľom.
Ťažko sa mi chodilo, prestal som teda
snívať o futbale. Bol som úplne zlomený,
nič ma netešilo, ani svadba s milovanou
dievčinou. Rástla vo mne nechuť k svetu
a mal som námietky voči Bohu. Ustavične
som sa pýtal Ježiša, prečo mi to robí, prečo
nemôžem normálne žiť a pracovať, že ja,
mladý muž, ktorý mal toľko plánov, ležím
na lôžku. Jedného dňa som si spomenul
na zázrak Božieho milosrdenstva. Od tej
chvíle som sa oddal a opravdivo dôveroval
Božiemu milosrdenstvu. Denne som sa
modlil Korunku, ktorá bola mojím liekom.
Na nedávnej kontrole sa potvrdilo, že
nastalo viditeľné zlepšenie a všetko smeruje
k dobrému. Neviem, čo ma ešte v živote
stretne, ani či sa choroba niekedy obnoví,
jedno však viem. Nikdy sa neodvrátim od
Boha. Dnes normálne chodím a cítim sa
dobre. Opäť som taký ako predtým, hoci už
nehrám futbal. Zato sa oveľa viac modlím.
A ďakujem Bohu za úžasnú manželku,
ktorá vždy stála a stojí pri mne.“
Dôležitosť zmeny
Niekoho si Boh cez krížovú cestu len
potrebuje zdokonaliť. Posiela mu svoju
Matku, ktorá ho privedie zase k Nemu.
Pre niekoho však je stretnutie s Bolestnou
Matkou cestou do večnej radosti. Mária
Mihalková bolo veselé dievča, plné nádeje a
radosti zo života. Keď len mohla, chodievala
s mamičkou do kostola na sv. prijímanie.
Bola to pre ňu nemalá obeť, lebo chodievali
na sv. omše do Zlatých Moraviec, ktoré
boli 6 km od ich dediny. V januári 1973
bola Marienka so svojou triedou na
vychádzke v lese. Stúpila však do jamy
zasypanej snehom, pričom utrpela úraz
na kolene. Spočiatku tomu nepripisovala
veľkú pozornosť, no z natrhnutej šľachy
sa vyvinul zhubný nádor. Vtedy sa stal
zázrak milosti. Vplyvom Ducha Svätého
Marienka veľkodušne ponúkla svoj mladý
život Pánovi ako obeť lásky. Preto sa nikdy
nesťažovala, že musí trpieť a zomrieť mladá.
„Ako môže byť smutný ten, kto žije z
nádeje na večný život? Môže plakať ten, kto
sa oddáva z lásky? Nerobil by pred Bohom
dojem, že to robí nerád?“ Dokonca ani pred
matkou sa nesťažovala. I vo chvíľach, keď
hrozne trpela, snažila sa usmievať na tých,
ktorí ju navštevovali. Spolupacientkam
v nemocnici konala i tie najposlednejšie
služby, čo ony od nej prijímali akosi
samozrejme, lebo sa nazdávali, že Marienke
dohromady nič nie je. Keď sa vrátila
domov, bola veselá, bezstarostná, takže
nijako nemohli vytušiť, že prežíva posledné
týždne svojho života. Dokonca ani Petrovi,
svojej láske, nič nepovedala. Stretla sa s
ním ešte v bratislavskej nemocnici. Mladý
Dôležitosť prijatia
Niekomu Boh pošle krížovú cestu, aby
skrze ňu bol bližšie pri Pánu Ježišovi. Ale
každému posiela aj Máriu, Bolestnú matku,
ktorá bdie a stojí pri svojom synovi, pri
každom z nás. Tak to bolo aj v príbehu
mladého futbalistu: „Na futbalovom zápase
som si poranil koleno. Zbožňoval som ten
šport, ťažko mi teda padlo rozlúčiť sa s ním
na čas, kým sa mi zahojí pomliaždenina. Pri
prvej návšteve lekára mi bolo potvrdené, že
to nie je vážne. Preto som netrpezlivo čakal,
kým mi zmizne opuchlina, a začal som hrať.
Po každom zápase som sa však cítil čoraz
horšie. Od ortopéda som sa dozvedel, že sa
mi natrhla časť úponu jabĺčka a potrebný je
zákrok. Po operácii som sa rýchlo zotavil,
ale cítil som, že to nie je moje „staré“ dobré
FARSKÝ LIST 04|2014
5
TÉMA
vysokoškolák ju očaril mužnou krásou a
čistým charakterom. Zaľúbila sa do neho,
bol jej typom. Mala 18 rokov a bola to jej
prvá, čistá láska, ktorá jej však priniesla veľa
utrpenia. Prirodzená láska zvádzala v jej
srdci urputný boj s láskou nadprirodzenou.
Marienka duševne nevýslovne trpela a
nejednu noc preplakala. Koľko ráz chcela
lásku k Petrovi pochovať, ale tá znova a
znova ožila. Pán chcel od nej ešte aj túto
obeť, ktorá podľa jej slov bola ťažšia a
krvavejšia ako obeť vlastného života. A ňou
sa očistila a zdokonalila Marienkina láska k
Bohu, ktorá napokon definitívne zvíťazila.
Rozlúčila sa s Petrom navždy, v srdci
mu popriala veľa šťastia v živote a vôbec
nežiarlila na tú neznámu, ktorá namiesto
nej azda pôjde po jeho boku životom.
Aj Peter sa zmenil. Poznal krásnu
Marienkinu lásku, s akou sa ešte nestretol.
A hoci sa jej musel zrieknuť, našiel to, čo
by inak nebol našiel: túžbu po čistom a
krásnom živote. „Ak dosiahnem to, po
čom celým srdcom túžim, bude to tvoja
zásluha,“ povedal Marienke pri rozlúčke.
„Láska neberie, ale dáva, neznemravňuje,
ale robí človeka silným,“ napísala Marienka
v básni pre Petra v svojom denníku, ktorý
sa našiel až po jej smrti. Veľkou oporou jej
bola „Mamička“, ako volala Pannu Máriu,
Bolestnú Matku vo svojich denníkoch.
Zomrela 29. februára 1976 v Čiernych
Kľačanoch. Mala 18 rokov. Marienka bola
na krížovej ceste, ale s pomocou Bolestnej
Matky bola kryštálom čností pre svoje
okolie.
Dôležitosť postoja
Naša oravská rodáčka, blahoslavená sestra
Zdenka píše: „Mária, s tebou chcem znášať
všetky ťažkosti, trápenia, protivenstvá a
choroby, ktorými ma tvoj Syn v tomto
živote navštívi.“ A Boh navštevuje len v
6
FARSKÝ LIST 04|2014
dobrých veciach. Aj keď my ich nevidíme
pozitívne, z pohľadu večnosti sú pre nás
spásonosné. Matka Agnesa od Ježiša, rodná
sestra Sv. Terézie z Lisieux, o Terezkinej
malej ceste hovorí: „Pozrime, prečo Ježiš
pomáha tomuto srdcu, tak štedrému a
jednoduchému zároveň, v každej obeti,
zatiaľ čo veľkých ponecháva samých v
bolestnej úlohe a namáhavej práci nesenia
kríža. Je to preto, že pokorné dieťa,
uvažujúce o svojej úbohosti, zveruje svoje
ťažké bremeno láskavému Spasiteľovi. A
tak tento láskavý Boh vo svojej otcovskej
dobrote podopiera kríž svojho dieťaťa
bez toho, že by to videlo. Tento kríž
vyhnanstva nadobúda rozličnú podobu:
sĺz, bolestí, neúspechov na zemi. Žiaľ,
nejeden smrteľník sa hnevá a desí toľkého
rozličného zla a obviňuje z neho Pána. Ale
malé dieťa tak neuvažuje. Nehľadí na nič.
Nie je to tak lepšie? Nie je istejšie, keď duša
na Ježišovom srdci zavrie oči a oddá sa mu?
Pre naše duše je skúškou viery kráčať v noci
čiernym podzemím, naraziť niekedy do
jeho vlhkých múrov a už viac necítiť ruku
Božského Priateľa. Ale dieťa sa pre svoju
opustenosť nikdy nezakolíše, jeho srdce sa
chce primknúť iba k Božským prianiam.
A z jeho dôvery vyšľahne iskra, ktorá vrhá
svetlo na cestu jeho nôh. Byť stále ostražitým
sa zdá nemožné. Úbohé dieťatko! Často
padáš doráňané, napádané neviditeľným
peklom, ktoré ti strojí úklady na každom
tvojom kroku. Ale tvoje previnenie je
ľahké a Boh, ktorý ťa dvíha, vie, že rovnako
zoslabneš možno aj zajtra. Veriť v svoje sily
by bolo pyšným snením. Ale čoho by sa
bálo dieťa, ktorého ruku drží Ježiš? Božský
majster, uchvátený takouto dôverou,
znásobuje pomoc svojmu oddanému
dieťaťu. V novom nebezpečenstve má svoju
odmenu: Vidíte v noci tú hroznú priepasť?
Aj najsilnejší by sa pred ňou triasli. Ale
toho, kto chce byť celkom maličký, Ježiš
prenesie... Aké príjemné potešenie: A sám
Boh hneď zdolá prekážku.“
Teda ten, kto sa celkom odovzdá Bohu,
aby sa On „postaral o všetko“, jedine vtedy
to Boh môže urobiť, lebo mu už nedávame
prekážky a o všetko sa postará. Na krížovej
ceste nám posiela svoju Bolestnú Matku,
aby sme neupadali na duchu, ale kráčali
k večnosti. Panna Mária je rovnaká v
Nazarete, v Betleheme, počas úteku do
Egypta a potom opäť v Nazarete i na krížovej
ceste. „Syn môj, čo si nám to urobil: Pozri,
tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali,“
povedala Matka Synovi. A teraz, tento kríž
a táto cesta pod hrozbou potupnej smrti:
„Toto sú tie Otcovi veci, o ktoré si sa musel
starať?“ Mária sa nepýta. Mária verí. Áno,
práve toto sú „tie Otcove veci, o ktoré treba,
aby sa staral“ On, Ježiš, jej syn.
On im odvetil: „Kto je moja
matka a moji bratia?“
(Mk 3,33)
Jedna z najkontroverznejších viet v Novom zákone. Vyslovil ju Kristus, keď za ním
v jednom dome prišli jeho žiaci a povedali
mu, že ho hľadá jeho matka, jeho bratia i
jeho sestry. A Ježiš povedal onú vetu: „Kto
je moja matka a moji bratia?” A aby toho
nebolo dosť, rozhliadol sa po počúvajúcich a vyriekol: „Hľa, moja matka a moji
bratia. Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj
brat i moja sestra, i matka.“ Už raz povedal Ježiš zdanlivo príkre slová voči svojim
rodičom, keď sa ako dieťa stratil v chráme,
hľadali ho a on im odpovedal nedetsky:
Ako to, že ste ma hľadali? Či neviete…
Ježiš veľakrát vyznal svoju lásku k Otcovi.
Ako človek mal matku ľudskú, a tak niet
pochýb, že rovnakou nehou a poslušnosťou zahŕňal aj ju. A napriek tomu povie:
Kto je moja matka…?! V našej ľudskej
vrave si to prekladáme ako: „Čo ma po nej,
po akejsi žene, ktorá je zhodou okolností
mojou matkou?“ Nie, Ježiš nezapiera svoju mamu, iba nám odkazuje, že ak budeme plniť vôľu Jeho i nášho Otca, budeme
rovnakí ako Mária, ktorá sa stala Matkou
Božou práve preto, že povedala: Nech sa
mi stane podľa tvojho slova. A celý život
odovzdala do rúk Pána. I my sa môžeme
stať bratmi a sestrami nášho Božieho brata Ježiša, ak uznáme nášho spoločného
Otca. Uznať neznamená vyznať ho verbálne, ale skutkami, životom, smrťou. Aj
my môžeme mať účasť na Máriinom zvolaní Nech sa mi stane podľa tvojho slova!
Nielen „Tak dobre, no čo sa dá robiť, však
dajako bude“, ale rázne a rezolútne: Nech
sa mi STANE… Odovzdala sa do rúk Pána
ako živý materiál, ako ľudská hlina. Pane,
vyformuj zo mňa, čo chceš, som celá tvoja,
nech nekonám ja, ale nech sa mi stane…
Niet pasívnejšieho a zároveň slobodnejšieho a aktívnejšieho odovzdania sa do
rúk Pána. Ak takto rozmýšľame o synovstve a matkovstve, už sa nám slová Kristove nezdajú také príkre a pohoršujúce.
Ježiš a Mária sú v tomto celiství, jednotní,
ich dva prístupy sa nevylučujú, ale jeden
odkazuje na druhý a jeden sa napĺňa v
druhom.
Daniel Hevier, spisovateľ
UDALOSTI VO FARNOSTI
Výročie so
spomienkami
Č
as naozaj rýchlo plynie, povieme si
neraz. A vieme, že ho nemôžeme
zastaviť, ba ani vrátiť, aj keby sme
si to niekedy vrúcne želali. Nedávno, 19.
júla, sme si pripomenuli 10. výročie odchodu vzácneho človeka spomedzi dolnokubínskej farskej rodiny. Vtedy sme v našom
farskom časopise uverejnili: „Dňa 19. júla
2004 odišiel na večnosť dlhoročný správca našej farnosti a dolnokubínsky dekan
Mons. Alfonz Letanovský. Ťažká a zákerná
choroba zvíťazila, no zvíťazila len nad pominuteľným telom ... zostali nám po ňom
hmatateľné diela, ale najmä živé spomienky
na skromného človeka, na dobrého, uznanlivého a šľachetného kňaza. Veríme však, že
jeho duša sa raduje, pretože doputovala k
nášmu nebeskému Otcovi.“ Preto sa viacerí potešili, keď sa z nedeľných oznamov
dozvedeli, že sa chystá púť do rodnej obce
Hnilec, kde je zosnulý dekan Letanovský
pochovaný. Všetci tí, ktorým to rôzne osobné povinnosti a zdravotný stav neprekazil,
sa hneď ráno spolu s pánom dekanom Ľ.
Pekarčíkom a kaplánmi R. Majerníkom a P.
Križianom vydali na ďalekú cestu na Spiš.
Tu už pútnikov trpezlivo očakával vdp.
farár Štefan Kojš so svojimi veriacimi, ktorí
ich srdečne prijali. Hlavným celebrantom
svätej omše bol súčasný dolnokubínsky de-
Taizé modlitba v
Terchovej
K
ým sa v prvý júlový týždeň mládežnícky zbor pripravoval na svoju tradičnú pešiu púť do Levoče,
ďalšie dva spevácke zbory – Spevokol sv.
kan, ktorý vyjadril poďakovanie a radosť zo
vzájomného stretnutia kňazov a spoločenstva veriacich oboch farností v miestnom
kostole Škapuliarskej Panny Márie. V jeho
homílii odzneli spomienky na tohto vzácneho kňaza spojené s našou vďačnosťou za
mnohé obety a dobré diela, ktoré vykonal
pre dolnokubínsku farnosť a zároveň aj
myšlienka odpustenia.
Po skončení svätej omše sa celé zhromaždenie presunulo na nový cintorín. Pri
hrobe pána dekana Mons. Letanovského
sa spoločne pomodlili bolestný ruženec a
po ňom ešte každý chvíľu zotrval v tichej
spomienke na tomto pokojnom mieste v
krásnom prírodnom prostredí. Pán farár
Kojš so svojimi veriacimi všetkých pozval
na chutný obed, ktorý pripravili na obecnom úrade, kde panovala príjemná atmosféra vo vzájomných rozhovoroch i spomínaní. Nebeský Otec viditeľne požehnal celý
deň dlhej púte – nádherné slnečné počasie,
bezpečné cestovanie, pokojná atmosféra,
súdržnosť a dalo by sa vymenovať ešte veľa
Božích dobrodení v tento jedinečný deň.
Spomeňme si vo svojich modlitbách na
zosnulého pána dekana Mons. Letanovského a tiež na vyprosovanie potrebných milostí pre kňazov, ktorí sú medzi nami i pre
tých, ktorí v Dolnom Kubíne už pôsobili.
Kataríny Alexandrijskej a Chrámový zbor
– sa zúčastnili 4. júla tradičných XXV.
Cyrilo-metodských dní v obci Terchová.
Speváci účinkovali pri štvrtkovej večernej
svätej omši a následnej adorácii pred Eucharistiou v Kostole sv. Cyrila a Metoda
na pozvanie tamojšieho pána farára Pavla
Krutáka, SVD.
Počas adorácie jednotlivé časti modlitby boli vo svojej postupnosti so žalmom,
úryvkom zo Svätého písma, s hlbokým
osobným zamyslením pána farára, časom
ticha a pripravenými prosbami veriacich,
prepletené meditatívnymi piesňami Taizé. Modlitba naplnila prítomných pokojom srdca, vďačnosťou a vnútornou silou
vyžarujúcou z eucharistického Krista.
Keďže piesne Taizé sú na Slovensku známe, spievali ich so zboristami aj všetci
prítomní veriaci. Po odložení Oltárnej
sviatosti v speve piesní zotrvali všetci ešte
hodnú chvíľu. Zbory výborne sprevádzali
naši mladí hudobníci v zostave Maruška
Zgrebňáková a Tánička Kubániová – gitary a Vojtech Zgrebňák – violončelo,
ktorých úspešne viedla skúsená huslistka
Magdaléna Kondrlová.
Touto cestou sa chceme poďakovať
farnosti Terchová s pánom farárom Krutákom za srdečné a štedré prijatie našich
zborov a tešíme sa aj na ďalšie stretnutia.
Katarína Ileninová
Snímka: autorka
Katarína Ileninová
Snímka: archív autorky
FARSKÝ LIST 04|2014
7
UDALOSTI VO FARNOSTI
Dá sa putovať
aj v daždi
P
rvý júlový týždeň patrí už
tradičnej púti na Mariánsku horu.
Mladí aj tento rok putovali za
našou Nebeskou mamou pešo. V stredu
ráno ich neodradil ani dážď a svoje kroky
nasmerovali do Malatinej, kde sa počasie
Festivalovo v
Námestove
T
retí júlový týždeň si kubínska mládež
spievala:„V Námestove, tu je fajn!“
Konal sa tam totiž už 24. ročník festivalu Verím, Pane. Koncerty pri priehrade či
v Dome kultúry, sväté omše, duchovné poradenstvo a obnova, adorácie... No domov
si priniesli množstvo zážitkov nielen z koncertov, ale napríklad aj z tvorivých dielní,
ktoré boli naozaj pestré a každý si prišiel na
svoje. Pri sobotňajšej prezentácií výtvorov
až divákom padali sánky nad tým, čo všetko sa dá za tri dni stihnúť. Nacvičiť divadlo,
Mladí v Habovke
L
etná chata pre mladých býva vždy oddychom a odmenou po náročnom
školskom roku. Od 12. do 15. augusta
sa teda dolnokubínski mládežníci vybrali do
Habovky. Organizátorky si pre nich pripravili
bohatý program plný hier, zábavy či duchovných aktivít. Načerpali veľa milostí počas sv.
omší, ktoré sprevádzali svojím spevom. Aj
keď im počasie veľmi neprialo, mali možnosť
pozorovať padajúce hviezdy, ktoré sa objavujú
práve v tomto období. Dievčatá tiež pripravili
napínavú pokladovku, pri ktorej spoznávali
zákutia tejto malebnej oravskej dediny. Pobyt
ktoré rozosmeje publikum, tanečné predstavenie s hlbokou myšlienkou, vytvoriť
kapelu a zahrať dve piesne. K tomu sa ešte
háčkovalo, vyrábali sa šperky a aranžovali
kvety.
Heslo „Doma je doma“ platilo aj tento
rok. Rodinnú atmosféru pomáhali vytvárať
aj naši mládežníci službou pri ubytovaní,
modlitbou, obetou či spevom na piatkovej
svätej omši. Načerpali množstvo síl, duchovných zážitkov, budovali priateľstvá a
slúžili. Vrátili sa s radosťou v srdci a netrpezlivo očakávajú ďalší ročník.
Alžbeta Fedorová
Snímka: Dušan Sotoniak
si spestrili aj výletom do blízkeho Zuberca,
kde sa pomodlili Krížovú cestu. Vo štvrtok večer sa rozlúčili s kamarátom Mathiasom, ktorý sa po roku vracia späť domov do Nemecka.
Poslednú noc si pár odvážlivcov vyskúšalo
aj spanie pod holým nebom. Nechýbala ani
nočná hra, ktorá utužila ešte viac priateľstvá,
pretože zachraňovali svojich kamarátov.
Chata bola pre mladých plná zážitkov a
dobrodružstiev. Na pokladovke mali za úlohu podojiť kravu alebo si dať „selfie“ s kozou.
Nedá sa nič robiť, úroveň sa z roka na rok
zlepšuje!
vyjasnilo. Po chutnom obede mohli
kráčať ďalej a prinášať obety na úmysly,
ktoré mali hlboko vryté do svojich sŕdc.
Kým sa dostali na ranč v Kráľovej Lehote,
Pán opäť vyskúšal ich dôveru a museli
sa popasovať s dažďom. Na večernej sv.
omši dostali posilu pre dušu a pokojný
spánok doprial silu telám. V Liptovskej
Tepličke ich veľmi ochotne prijal pán
farár a oni zase mohli svojím spevom
doprevádzať sv. omšu, po ktorej našli
oddych v pastoračnom centre. Ostatné
dni všetkým Pán dával jasné znamenia
svojej lásky cez krásne počasie či
ochotného uja, ktorý im dal škatuľu
nanukov. Otlaky, obeta, sv. ruženec, spev,
rozhovory, krásna príroda, ale i radosť
či smiech sprevádzali všetky kilometre,
ktoré smerovali priamo do Levoče.
Ida Hanušniaková
Snímka: Veronika Jurčíková
Program na Mariánskej hore bol veľmi bohatý, polnočnú sv. omšu mohli doprevádzať spevom. Otec Cyril Hamrák v
homílií povzbudil mladých ľudí, aby sa
nebáli žiť svoju vieru, lebo oni sú budúcnosťou Slovenska i sveta. Vyzval tiež, aby
často prichádzali ku Kristovi vo sviatosti
zmierenia a prijímali ho v Oltárnej sviatosti a nebáli sa prosiť o príhovor našu
Nebeskú mamku Máriu.
Monika Kočalková
Snímky: Veronika Jurčíková
8
FARSKÝ LIST 04|2014
Egyptské daždivé
putovanie
S
estry saleziánky spolu s animátormi
pripravili aj tento rok pre deti už tradičný putovný tábor. Hlavnou témou
bolo vyslobodenie Izraelitov z Egyptskej krajiny. Pre deti bol počas celého týždňa pripravený bohatý program. V utorok kvôli počasiu
po sv. omši zvolili „mokrý variant“ a navštívili Oravský hrad. Deti boli rozdelené do skupiniek – podľa jednotlivých starozákonných
kmeňov. Tento prvý deň boli pod „nadvládou
Egypťanov“ a museli sa preto vyslobodiť z otroctva. To sa všetkým deťom podarilo po splnení úloh, v ktorých museli preukázať svoju
vytrvalosť, ochotu či iné čnosti.
V stredu deti putovali do Istebného, kde
tiež po sv. omši preukázali svoju štedrosť a
každý sa zriekol sladkostí, ktoré darovali deťom z detského domova. Artikulárny evanjelický drevený kostolík mnohých upútal svo-
jou krásou. Vďaka počasiu v suchu telocvične
Cirkevnej školy popoludní v hrách spoznávali rastliny, kvety a zvieratá.
Vo štvrtok zdolávali desať Egyptských rán
cestou na Lúčnu. Ich prekonávanie bolo kvôli
dažďu ťažšie, ale všetci to zvládli a pocítili, že
ani Egypťania to nemali v tej dobe ľahké.
V piatok sa vžili „do kože“ Izraelitov, ktorí
blúdili po púšti 40 rokov. Po sv. omši, počas
ktorej nám kaplán Peter objasnil to, prečo
Izraeliti putovali až 40 rokov, sme si pozreli
film Princ Egyptský a následne sa vydali na
cestu cez Kuzmínovo.
Sobotný program bol tento rok novinkou
– deti sa spolu s rodičmi zúčastnili programu
na Malinom Brde. Cesta lanovkou bola pre
mnohé deti veľkolepým zážitkom, pretože
sme mohli vidieť nádhernú inverziu hôr. Na
samotnom vrchole, po zdolaní posledných
úloh, zložili sľub, že chcú ostať navždy verní
nášmu Bohu.
Monika Kočalková
Snímky: Martina Kuhajdová
Pamätník chce
zjednocovať
U
ž 10 rokov uplynulo od
požehnania a posvätenia
dvojramenného kríža pri
Vyšnokubínskych skalkách, ktorý
nesie názov Pamätník slovenského
cyrilo-metodského kríža ekumenickej
jednoty. Názov v sebe nesie aj štyri
základné myšlienky pamätníka:
- na počesť tomu, ktorý na
kríži skonal a vstal z mŕtvych –
Vykupiteľovi sveta
- na znak vďaky solúnskym
bratom sv. Cyrilovi a Metodovi,
spolupatrónom Európy, ktorí nám
priniesli radostnú zvesť – evanjelium
a kultúru
- za myšlienku ekumenizmu, jej
realizáciu k zbližovaniu bratských
kresťanských cirkví na celom svete
- za dar slovenskej štátnosti (1.
1. 1993)a vstupu dejín ľudstva do
tretieho tisícročia
Pri
príležitosti
spomínaného
výročia sa dňa 5. júla zišli mnohí
veriaci pri tomto Pamätníku, aby
aj prostredníctvom ekumenickej
pobožnosti „všetci boli jedno...“.
Eva Murínová
Juniálesový piknik
M
ládežnícky zbor už tradične usporiadal juniáles, tento rok mal tému
anglického pikniku. Konal sa v
poslednú júnovú sobotu v jedálni cirkevnej
školy. Chlapci mali oblečené traky, motýliky a košele, dievčatá zasa piknikové letné
šaty. Organizátori si pre nás prichystali bohatý program, v ktorom nechýbali hudobné
a tanečné vystúpenia. Už samotná výzdoba
nás očarila, strom so žiarivými svetielkami
v nás vyvolal dojem, že tancujeme v prírode pod holým nebom. Na stoloch nechýba-
li kockované obrusy, v piknikových košoch
sladké ovocie a v krásne pripravenom fotokútiku sa mohli počas prestávok tanečných
kôl vyfotiť so svojimi priateľmi v slamených
klobúkoch, s muffinom či šáločkou čaju.
Cítili sa ako v Anglicku v 19. storočí.
So skvelou hudbou, kde nechýbali ľudovky, spoločenské či moderné piesne, sa
zabávali až do polnoci. Juniáles si užili,
oslávili koniec školského roka, maturity
či skúšky a veselo vykročili do prázdninových dní.
Ida Hanušniaková
Snímka: Miroslav Žmijovský
Hovoriť o láske
V
dnešnej dobe sú vzťahy a
čistota dôležitá, no často málo
diskutovaná téma. Práve preto
k nám v piatok 11. júla zavítali mladí
manželia Izraelovci z Ružomberka,
ktorí na túto tému prednášajú.
Prednáška mala názov: ,,Ako hovoriť
s ľuďmi o láske“, a témou neboli
len vzťahy, ale aj hodnota človeka
a krása muža a ženy. Evka a Pavol,
ktorí pravidelne prednášajú nielen
mladým od stredných po vysoké
školy, ale aj snúbencom a manželom,
nám ponúkli svoje svedectvo a večer
bol navyše plný humoru. Prednáška
trvala viac ako dve hodiny, no
publikum to neodradilo a pastoračné
centrum zostalo až do konca plné
mladých. Ohlasy boli veľmi pozitívne
a dúfajme, že podobných podujatí sa
uskutoční ešte mnoho.
Alexandra Skirčáková
FARSKÝ LIST 04|2014
9
ROZHOVOR
Rád sa s vami ešte
stretnem
TEXT: ZUZANA MACHAJOVÁ • SNÍMKA: ARCHÍV PD
Kaplán Pavol Drdák, ktorý pôsobil v našej farnosti štyri roky, sa
zapísal za toto obdobie do sŕdc mnohých farníkov. Najviac času
venoval deťom, ktoré mal na starosti. Od júla sa zoznamuje s
novými ľuďmi vo farnosti Spišská Nová Ves.
dal príležitosť pracovať s deťmi v mojej rodnej farnosti ešte pred príchodom do Dolného Kubína.
Kto je pre vás najväčším vzorom?
Ježiš. On je náš jediný Učiteľ, ktorý nás
vždy povedie správnou cestou. Každý iný
vzor môže sklamať, ale Ježiš je Cesta, Pravda
i Život.
Máte aj nejaké životné krédo, ktoré
vám vo vašej práci pomáha?
Nie som povolaný, aby som veľa pracoval
pre Boha, ale aby som konal Božie skutky.
Ako po štyroch rokoch na prvej kaplánke vnímate svoje rozhodnutie stať
sa kňazom a nie absolventom fakulty
elektrotechniky a informatiky?
Ani na okamih som toto rozhodnutie neoľutoval, tieto štyri roky ma v tom ešte viac
utvrdili a rovnako som ani raz neľutoval,
že som sa dostal práve do Dolného Kubína,
ktorý mám úprimne rád. Vďaka pánu dekanovi som sa mohol venovať tomu, čo ma
napĺňalo a využiť dary, ktoré mi dal Boh. A
dúfam, že som aspoň trochu pomohol na
ceste k Pánovi tým, ktorí prijímali moju
kňazskú službu.
Ako si spomínate na svoje začiatky
v našej farnosti? Ako sa zmenil váš
život príchodom do Dolného Kubína?
Príchodom do Dolného Kubína sa začal
môj kňazský život – pastoračná služba, takže bola to pre mňa veľká zmena. Každé začiatky sú náročné, ale mal som okolo seba
vždy dosť ľudí, ktorí mi pomohli. Týmto by
som sa chcel poďakovať hlavne pánu dekanovi Pekarčíkovi, kaplánom a všetkým, ktorí mi pomáhali.
Za tie roky ste sa stali obľúbeným
kaplánom medzi deťmi, žiakmi cirkevnej školy, ale aj medzi miništrantmi. Máte nejaké zážitky na ktoré budete rád spomínať?
Či som obľúbený, to neviem. Ale každé
stretnutie s deťmi či staršími žiakmi bolo
pre mňa veľkou radosťou, pretože som im
mohol odovzdávať to, čo je pre mňa najdôležitejšie – osobný a priateľský vzťah s Bohom, vedomie, že sme milovanými Božími
deťmi a podľa toho máme aj žiť. Tých zážitkov je priveľa na to, aby som ich spomínal,
ale som vďačný za všetky.
Bude vám niečo chýbať?
Bude mi toho chýbať veľa. Za tie štyri roky
sa vytvorili mnohé priateľské vzťahy vo far10
FARSKÝ LIST 04|2014
nosti, v školách alebo pri pastoračnej službe.
Aj deti a žiaci, ktorých som učil, navždy ostanú v mojom srdci. Bude mi chýbať pastoračná služba – sv. omše pre deti, duchovné
akcie v cirkevnej škole a mnoho ďalších radostí, ktoré napĺňali môj život v tejto farnosti. Som veľmi rád, že som mohol vykonávať
túto službu práve v Dolnom Kubíne.
Práca s deťmi dá každému poriadne
zabrať. Čo vám pri vašej kňazskej
službe najviac pomáhalo? Čo vás
najviac nabíjalo silou a energiou?
Každému kňazovi dáva silu hlavne sám
Boh. Jednou z milostí, ktorú som dostal, je
to, že práca s deťmi ma neunavuje, ale práve
naopak – napĺňa ma radosťou a túžbou dať
ešte viac, veď aj Pán Ježiš s láskou a radosťou
požehnával deti, ktoré mu prinášali. Detská vďačnosť a úprimná láska detí boli pre
mňa nevyčerpateľným zdrojom energie. To
mi pomáhalo, aby som sa snažil vymyslieť
vždy niečo nové a zaujímavé. Musím však
priznať, že som dostal oveľa viac, ako som
mohol dať.
Kde ste čerpali nápady a inšpiráciu
na prácu s deťmi?
Tie nápady prišli zhora, je to dar, za ktorý
ďakujem Pánu Bohu, ktorý mi okrem iného
Čo by ste želali veriacim dolnokubínskej farnosti i prvoprijímajúcim
deťom, ktoré ste pripravovali na prvé
stretnutie s Ježišom?
Veriacim i deťom chcem zaželať to najdôležitejšie – aby v ich srdciach bol vždy prítomný Ježiš so svojou láskou a pokojom,
lebo vtedy môže človek prežívať nebo už tu
na zemi. No a deťom, ktoré som pripravoval
na prvé sväté prijímanie, chcem ešte odkázať, že bolo pre mňa veľkou radosťou sa s
nimi stretávať, nech je Pán Ježiš po celý život
ich najlepším priateľom a že ich budem vždy
považovať za svojich priateľov. A budem veľmi rád, keď sa s ktorýmkoľvek Kubínčanom
ešte niekedy stretnem pri akejkoľvek príležitosti. 
mám, ale viem, že s Pánom Ježišom ide všetko ľahšie.
Buďte dobrí!
TEXT: PETRA JURČÁKOVÁ • SNÍMKA: ARCHÍV MJ
Kniha Kazateľ v tretej kapitole začína slovami: „Všetko má svoj
čas ....“ Svoj čas malo aj leto, ktoré je už za nami a prinieslo
niekoľko zmien v našej farnosti. Jednou z nich je aj tá, že sme sa
po ročnom pôsobení rozlúčili s kaplánom Marekom Jamrichom,
ktorý k nám prišiel ako novokňaz. Obzreli sme sa spoločne za
týmto rokom späť a položili sme mu niekoľko otázok.
Aké sú vaše dojmy z prvého roku
kňazskej služby? Čo vám v nej prináša najväčšiu radosť?
Možno to bude znieť zvláštne, ale kňazskú
službu som si predstavoval trochu inak. Ale
vždy to tak býva, že prax je iná, ako teória.
Kňazstvo je ale plné dobrodružstva, radosti,
nových skúseností s Bohom, na druhej strane sa tu stretávame aj s bolesťou a biedou
ľudskej duše. Najväčšou radosťou sú mi ľudia, ktorí robia Pánu Ježišovi radosť a ak im
to nejde, je im to ľúto a snažia sa o nápravu.
ráno, keď som sa zobudil, tak som povedal
Pánu Ježišovi – čo dnes zase vyvediem? Keď
som videl v nedeľu plný kostol, tak som sa
hanbil aj zo sakristie vykuknúť. Ale čo, bezomňa nezačnú a tak som musel so sklonenou hlavou a Božou pomocou „pristúpiť k
oltáru“. Mnohí mi vyčítali, že hovorím potichu. No ale to bolo niekedy (dosť často) zo
strachu. Ale postupne som sa to tak trochu
naučil. Boli ste veľmi trpezlivý s mojimi začiatkami, tak som sa cítil medzi vami veľmi
dobre.
Spomínate si na moment, v ktorom
ste sa dozvedeli o rozhodnutí otca biskupa začleniť vás do našej farnosti?
Samozrejme, pri odovzdávaní dekrétov na
biskupskom úrade. Keď mám povedať pravdu, vôbec som to neočakával a trochu ma to
aj prekvapilo, lebo všetci mi hovorili, že kvôli môjmu zdraviu ma dajú na nejakú malú
dedinku. A tu zrazu – Dolný Kubín. Prvé,
čo mi otec biskup povedal – že do Dolného
Kubína idem spovedať a nie hrať na organe
(prioritne:)). A viete, čo mne prebehlo hlavou? Budú tam stavať nový organ...
Svoju pastoračnú službu ste zamerali prevažne na mladých i rodiny. Čím
boli mladí ľudia a rodiny našej farnosti pre vás obohatením?
Sv. Terézia z Lisieux hovorí, že súdení budeme z lásky. Preto ma veľmi posunula žitá
a úprimná láska k P. Ježišovi, ktorá v mnohých Kubínčanoch je. Mohol som byť absolútne unavený a „umierať“ od bolestí, ale
keď som stretol úprimného človeka, neskutočne ma to povzbudilo.
Ako ste si medzi nami zvykali?
Kňazská služba sa nedá dopredu nejako
„nacvičiť“. Spravil som nespočetne veľa
rôznych trapasov. Zaspal som, zabudol so
nachystať krstné lístky.... a mnoho iného. Už
Isto ste sa v tejto pastoračnej službe
stretli aj s ťažšími, či menej príjemnými
situáciami. Ako ste „dobíjali baterky“?
Bolo sa treba často rozprávať s Pánom Ježišom, bez neho by sa to nedalo zvládnuť.
Nie som na svete veľmi dlho, ani nemám
múdrosť starca, aj keď nejaké tie šediny už
Vieme, že medzi vaše koníčky patrí
hra na organe. Stihli ste si popri pastoračných povinnostiach vychutnať
hru aj na našom novom organe?
Samozrejme, to by som si predsa nenechal
ujsť. Veď som sám niektoré píšťaly (pozaunu 16´) nosil z kamióna na chór... A ten
pocit, zaboriť sa do jemného principálu,
zaštebotať s prefukujúcou flautičkou, zahľadieť sa s principálbasom a rozbehnúť
sa na dravej pozaune, či dôstojne kráčať s
trúbkou, to sú radosti každého, kto tejto
nádhere podá ruku. Organy v obidvoch
kostoloch, ako aj klavír v pastoračnom
centre, či spevácke zbory boli tiež jedným z
mojich „dobíjacích“ prvkov, ale len po tej
ľudskej stránke.
Často ste hrávali počas ranných svätých omší. Dajú sa tieto hodiny nejako spočítať?
Počas ranných sv. omší som priemerne hrával približne 3-4 krát do týždňa, preto myslím, že by to vyšlo na dobrých „77“ hodín
hrania presvätej liturgie. Treba k nim však
pripočítať ešte ďalších cca „777“ hodín cvičenia.
Aká je najveselšia spomienka na vašu
prvú „kaplánku“ tu v Dolnom Kubíne?
Keď mi viacerí ľudia neverili, že som kňaz.
Ja viem, že tak nevyzerám, ale som. Neverila tomu ani vrátnička na jednej z tunajších
stredných škôl, do ktorej som bol poslaný
učiť náboženstvo, keď ma pri vstupe do budovy napomenula, prečo si nenosím ako
všetci ostatní študenti prezuvky.
Čo vám bolo najväčšou skúsenosťou
a prínosom pre následnú kňazskú
službu?
Bez Pána Ježiša nič nejde. Je jedno, ako ma
vidia ľudia, podstatné je, čo si o mne myslí
Pán Ježiš. Ak poľavím v rozvoji duchovného
života, poškodím len sebe.
Kam od nás odchádzate a čo vás
v novom pôsobisku čaká?
Odchádzam na sever Oravy, do Novoti. Je
to veľmi milá - taká typická oravská dedinka uprostred hôr, blízko Poľska. Je tu okolo
3 500 duší. Do kostola chodia skoro všetci,
tak sa určite nebudem nudiť . A majú aj organ... Keby ste šli okolo Novoti, tak sa určite zastavte.
Aký odkaz by ste radi zanechali veriacim našej farnosti?
„Be good, Be blessed.“ V slovenskom preklade: „Buďte dobrí! Buďte požehnaní!“
FARSKÝ LIST 04|2014
11
ZO SVETA CIRKVI
Spomienka na
otca biskupa
V pondelok 4. augusta 2014 bol pamätný deň smrti Božieho sluhu biskupa Jána
Vojtaššáka. Už 49 rokov uplynulo od jeho
smrti a toto výročie si veriaci spišskej diecézy pripomenuli na dvoch miestach v diecéze - v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule a v jeho rodisku, v Zákamennom na
Orave. Pri svätých omšiach ďakovali Bohu
za dar jeho života a služby a prosili za jeho
blahorečenie.
Do Katedrály sv. Martina v Spišskej Kapitule prišlo veľa veriacich ľudí z okolitých
farností spolu so svojimi kňazmi. Slávnostnú svätú omšu celebroval spišský diecézny
biskup Mons. Štefan Sečka, kázal spišský
pomocný biskup Mons. Andrej Imrich
a koncelebrovalo vyše 40 kňazov. Mons.
Andrej Imrich v kázni vyzdvihol prínos
biskupa Vojtaššáka. Riadil Spišskú diecézu
a riadil ju dobre. Iste nemožno opomenúť
fakt, že biskup Vojtaššák na to nebol sám.
Mal okolo seba spolupracovníkov, svojich
kňazov v diecéze a dobrých veriacich. Pripomenutím spôsobu prežívania viery v minulosti poukázal na to, že v dnešnej dobe
sme veľa toho zanedbali a to, čo niekedy
bolo samozrejmosťou – hlboká úcta k Eucharistii, Eucharistické poklony, ktoré boli
sviatkom vo farnostiach, úprimné prijímanie svätenín, sa dnes vytratilo. Hlboká viera
môže človeku pomôcť v ťažkostiach života a
pomôcť mu dosiahnuť šťastie. Dôkazom je
Pozvánky pre rodičov
Diecézne pastoračné centrum pre rodinu v Banskej Bystrici pozýva 20. septembra rodičov spontánne potratených
detí na jednodňové stretnutie, ktorého
cieľom je pomôcť vyrovnať sa s neplánovanou stratou očakávaného dieťaťa.
Pod záštitou tohto centra sa uskutoční
začiatkom októbra aj duchovno-terapeutický víkendový program Ráchelina
vinica pre tých, ktorí majú skúsenosť s
umelým potratom. Vo svetle Božieho
milosrdenstva je určený matkám, otcom, príbuzným a zdravotníkom. Bližšie informácie získate na stránke: www.
rachel.rodinabb.sk.
Dokumenty o rozvedených a
znovu zosobášených
Pápežská rada pre rodinu v rámci prípravy na Synodu o rodine vytvorila
12
FARSKÝ LIST 04|2014
aj biskup Vojtaššák, kňazi vtedajšej doby a
veriaci ľudia, ktorí nežili v ľahkých časoch,
ale práve vďaka viere vydržali. Na konci
svätej omše bola pri ostatkoch biskupa inštalovaná pamätná kniha, do ktorej môžu
veriaci zapisovať svoje prosby o pomoc a
príhovor. V Zákamennom celebroval svätú
omšu Mons. Anton Tyrol, generálny vikár
Spišskej diecézy. Prítomní boli opäť mnohí
kňazi, domáci farníci i veriaci z celej Oravy.
Ján Vojtaššák sa narodil 14. novembra
1877. Kňazské štúdiá absolvoval v Spišskej
Kapitule. Biskupom sa stal v roku 1921.
Túto službu vykonával až do konca 2. svetovej vojny. V roku 1950 bol nespravodlivo
súdený a odsúdený vo vykonštruovanom
procese na 24 rokov väzenia, z čoho aj v
skutočnosti odsedel 12 rokov v rôznych
väzniciach vtedajšej ČSSR. V roku 1962 bol
z väzenia prepustený a vyvlečený do Senohrabov pri Prahe, kde v roku 1965 zomrel.
Pochovaný bol v rodisku až do exhumácie
v roku 2003. Odvtedy je pochovaný v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Nevinnosť biskupa Jána Vojtaššáka potvrdilo
právne a oficiálne po páde komunizmu aj
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach,
č. 2Rt 158/90, ktoré ho úplne rehabilitovalo a pôvodný rozsudok v plnej miere
zrušilo. Spišská diecéza začala proces jeho
blahorečenia v roku 1996. Diecézna fáza
tohto procesu bola ukončená a postúpená
Kongregácii pre kauzy svätých vo Vatikáne v roku 2001. Odvtedy prebieha proces
na úrovni kongregácie, kde sa vysvetľujú
a hlbšie dokumentujú historické okolnosti
doby, v ktorej žil, pôsobil a trpel tento Boží
sluha, biskup Ján Vojtaššák. Proces sa spomalil kvôli neprajnosti niektorých skupín,
ktoré obviňujú biskupa, že urobil málo v
prospech záchrany Židov pred deportáciami v čase 2. svetovej vojny. Paradoxom je,
že v minulosti ho nikto z toho neobvinil, čo
dokazuje len opäť vykonštruované obvinenie, ktoré však vyvracajú mnohé fakty, dokumenty a rodiny zachránených.
-tk kbs-
prehľad dokumentov Magistéria o rozvedených a znovu zosobášených. Obsahuje kapitoly z dokumentov Magistéria:
Katechizmu Katolíckej cirkvi, Kódexu
kánonického práva, z učenia pápežov
Jána Pavla II. a Benedikta XVI. a texty
kongregácií a pápežských rád, ktoré sa
venujú téme rozvedených a znovu zosobášených. Prehľad týchto dokumentov
je dostupný aj na stránke Rady KBS pre
rodinu (www.rodina.kbs.sk) v menu
Dokumenty - Ďalšie dokumenty.
Odpustky v jubilejnom roku
sv. Dona Bosca
Apoštolská penitenciária udelila veriacim možnosť získať odpustky počas slávenia Jubilejného roka dvojstoročnice narodenia sv. Dona Bosca
od 16. augusta 2014 do 16. augusta
2015. Okrem zvyčajných podmienok
(sviatosť zmierenia, prijatie Eucharistie a modlitba na úmysel Svätého
otca), ducha kajúcnosti a motivácie
láskou sa požaduje nábožná účasť na
ľubovoľnom posvätnom slávení ku cti
sv. Jána Bosca, alebo aspoň zotrvanie
v rozjímaní pred relikviou alebo obrazom svätca, zakončené Modlitbou
Pána, Vyznaním viery a vzývaniami
Panny Márie a sv. Jána Bosca. V deň
Slávnosti sv. Jána Bosca - 31. januára 2015 a 16. augusta 2015, ktorý je
dňom 200. výročia svätcovho narodenia, možno získať aj odpustky pre
duše v očistci. Možno ich však získať
aj vykonaním skupinovej púte do rodiska svätca alebo do Svätyne Panny
Márie Pomocnice v Turíne. Tí, ktorým zdravotné prekážky alebo vek
neumožňujú fyzickú účasť na slávení,
môžu ich získať duchovným spojením
Tretí svetový
kongres hnutí
a nových komunít
V druhej polovici novembra sa v Ríme
uskutoční už tretí svetový kongres cirkevných hnutí a nových komunít, tento rok pod
názvom: „Radosť evanjelia - misionárska radosť.“ Na kongrese sa na pozvanie Pápežskej
rady pre laikov zúčastnia delegáti najrozšírenejších medzinárodných združení vo svete,
ktoré sú v neustálom dialógu s vatikánskym
dikastériom. Téma stretnutia bola inšpirovaná časťou apoštolskej exhortácie Svätého
Otca Františka Evangelii gaudium (č. 21), v
ktorej sa píše: „Radosť evanjelia, ktorá napĺňa život spoločenstva učeníkov, je misionárska radosť. (...) Má však v sebe aj dynamiku
„exodu“ a daru, dynamiku vyjdenia zo seba
a rozsievania – stále znova a stále ďalej. Pán
hovorí: Poďme inde, do susedných dedín,
aby som aj tam kázal, veď na to som prišiel.
(Mk 1, 38) Keď semeno bolo zasiate na jednom mieste, nezdržuje sa tam dlhšie, aby
viac vysvetľoval alebo aby vykonal viac znamení, ale Duch ho vedie, aby sa vybral do
ďalších dedín.“
Hlavným cieľom spomínaného kongresu je teda jasne vyjadriť a ešte viac povzbudiť radostné priľnutie cirkevných hnutí a
nových komunít k pozvaniu Svätého otca
vstúpiť do dynamiky misionárskeho vyjdenia zo seba smerom k iným. Na podujatie
sa už prihlásilo viac než osemdesiat medzinárodných asociácií a viac než päťdesiatpäť
zakladateľov a generálnych predstavených
rôznych komunít z celého sveta, ktorých
budú počas kongresu sprevádzať niektorí
biskupi z príslušných diecéz, ako aj niekoľko
biskupov z Rímskej kúrie, na znak jednoty
s Cirkvou. Podľa slov sekretára Pápežskej
rady pre laikov Mons. Josefa Clemensa, „novembrový kongres má byť jasnou a rozhodnou odpoveďou cirkevných hnutí a nových
komunít v otázke ich prínosu k misionárskemu prebudeniu celej Cirkvi“. Podujatie
bude mať charakter dialógu a vzájomného
počúvania. Nebude to teda stretnutie akademického charakteru za prítomnosti expertov ponúkajúcich prednášky zúčastneným
poslucháčom, ale skôr vzájomná výmena
nápadov, myšlienok, skúseností, o ktoré sa
budú môcť podeliť v priestore vyhradenom
na diskusiu a počas momentov prežívania
spoločenstva.
Minulé ročníky spomínaného kongresu sa uskutočnili v rokoch 1998 a 2006 v
súvislosti so stretnutiami cirkevných hnutí a
nových komunít s pápežom Jánom Pavlom
II. a Benediktom XVI., zameraných na najpálčivejšie témy s ohľadom na ich identitu a
misiu v Cirkvi a vo svete.
-tk kbs-
Rok zasväteného života
Rok 2015, ako oznámil Svätý otec František,
bude Rokom zasväteného života. Jeho slávnostné otvorenie je plánované už na október
2014, v súvislosti s 50. výročím publikovania koncilového dekrétu Perfectae caritatis
o obnove rehoľného života, a ukončený by
mal byť 21. novembra 2015. Rok zasvätené-
sa so sláviacim alebo putujúcim spoločenstvom uvedenými modlitbami a
obetovaním svojich utrpení.
vajú a v skorej dobe budú postupne
uverejnené.
Webové misijné kino
Od septembra spúšťa Televízia LUX
celonočné vysielanie. Prechádza
tak zo 17-hodinového vysielacieho
času na 24-hodinový. Okrem repríz
programov vysielaných počas dňa
sa môžu diváci tešiť aj na novinku
- dramatizované čítanie zo Svätého
Písma vždy v čase od 4:30 do 6:30 h.
Na internetovej stránke zároveň
uvádza do prevádzky novú verziu
internetového archívu. V porovnaní s predošlou verziou je táto prehľadnejšia a jednoduchšia na používanie. Nové funkcie pribudli vo
vyhľadávaní a v listovaní v archíve,
to všetko na adrese www.tvlux.sk/
videoarchiv.
Pápežské misijné diela (PMD) v Čechách vytvorili webové misijné kino.
Na adrese www.kino.missio.cz nájdu
záujemcovia filmy o živote v misijných krajinách, práci misionárov,
bohatstvo miestnych kultúr i o konkrétnych projektoch podporovaných
PMD Česká republika. Ucelene, prehľadne a na jednom mieste môžu užívatelia nájsť reportáže z jednotlivých
podporovaných krajín, fotogalérie,
bonusy a základné informácie o prezentovaných krajinách či témach. Na
pozeranie sú k dispozícii zatiaľ videá
zo Zambie, Ugandy, Srí Lanky a Guyany. Ďalšie dokumenty sa spracová-
Novinky TV Lux
ho života bude slávený v kontexte 50. výročia Druhého vatikánskeho koncilu. „Práve
preto, že považujeme týchto 50 rokov, ktoré
nás oddeľujú od koncilu, za čas milosti pre
zasvätený život, vyznačujúci sa prítomnosťou Ducha, ktorý nás vedie k životu aj cez
slabé stránky a neveru, skrze skúsenosť Božieho milosrdenstva a lásky, chceme, aby
bol tento rok príležitosťou pre ‚vďačné pripomenutie‘ tejto nedávnej minulosti. To je
prvý cieľ Roka zasväteného života. V tomto
roku chceme priznať a vyznať naše slabiny,
ale chceme tiež hlasno a radostne ‚volať‘ do
sveta o svätosti a vitalite, ktoré sú prítomné
v zasvätenom živote. Pozývame aj všetkých
pastierov, kňazov a laikov, aby sa pripojili
k našej vďake za dar zasväteného života na
svete a v samotnej Cirkvi.“ Druhým cieľom
je uchopenie budúcnosti s nádejou pri pozitívnom pohľade na čas milosti od koncilu až
po dnes. „Sme si dobre vedomí toho, že súčasnosť je «poznačená napätiami a ťažkosťami», ako napísal Ján Pavol II. v apoštolskej
exhortácii Vita consecrata ( porov. VC 13
), a že kríza, ktorej čelí spoločnosť a Cirkev
sama, sa plne dotýka aj zasväteného života.
My však chceme vnímať túto krízu nie ako
predsieň smrti, ale ako «kairos», priaznivú
príležitosť pre rast do hĺbky, a teda nádej,
motivovanú istotou, že zasvätený život z
Cirkvi nikdy nevymizne, pretože «bol chcený samým Ježišom ako neoddeliteľná súčasť
jeho Cirkvi» (Pápež Benedikt XVI. brazílskym biskupom počas návštevy Ad limina,
5. novembra 2010). Tretím cieľom tohto
Roka zasväteného života bude žiť prítomnosť so zanietením.
-tk kbs
Európe
kňazi
ubúdajú
diecézni
Hoci Taliansko, Poľsko a niekoľko ďalších
postkomunistických krajín zaznamenáva
stále rast kňazských povolaní, na starom
kontinente ubúda počet diecéznych kňazov. Menej je rehoľníkov a najmä rehoľných sestier, rastie tiež počet odchodov z
kňazstva. Naopak pribúdajú stáli diakoni.
Vyplýva to z údajov zverejnených Európskym centrom pre duchovné povolania
(EVS) pri Rade európskych biskupských
konferencií (CCEE). Podľa štatistík je v
Európe približne 131 tisíc diecéznych
kňazov a 54 tisíc rehoľných kňazov. Každý
rok ich približne tisíc ubudne. Ubúda tiež
rehoľných sestier, ktorých je celkom 270
tisíc, ale počas jedného roka ich deväťtisíc
ubudlo. Pribúdajú stáli diakoni, ktorých je
teraz okolo 14 tisíc.
Správy z -tk kbs-
FARSKÝ LIST 04|2014
13
PREDSTAVUJEME
Čierne mníšky s bielym
srdcom
TEXT: MAREK JAMRICH • SNÍMKY: INTERNET
V minulom vydaní „rehoľného magazínu“ sme si priblížili rád
benediktínov. Dnes by sme sa bližšie pozreli na ženskú vetvu, na
mníšky benediktínky. Sestry sa podobne ako mnísi riadia regulou sv.
Benedikta a jeho heslom: „Ničomu nedávať prednosť pre Kristom“.
Patria medzi kontemplatívne rády s prísnym spôsobom života a
dôrazom na poslušnosť. Kontemplatívne rehole sú spoločenstvá
zasvätených, ktorí skladajú sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti
a zaväzujú sa žiť v komunite. Nemajú nijaké vonkajšie apoštoláty
sv. Benedikta. V úsilí „aby bol vo všetkom oslávený Boh“ zohrali
významnú úlohu pri utváraní kresťanskej Európy a v súčasnosti sú
rozšírení po celom svete.
Zakladateľ. Podobne ako u benediktínov je to sv. Benedikt
z Nursie, ktorého sme si predstavili minule. Za zakladateľku
ženskej vetvy sa považuje jeho rodná sestra, sv. Školastika.
Obidvaja sú pochovaní v talianskom kláštore Monte Cassino
pod hlavným oltárom.
Spôsob života V ich dennom programe sa podľa hesla sv.
Benedikta „Ora et labora“ strieda chórová modlitba liturgie hodín
s prácou. Typická je pre nich intenzívna kontemplatívna modlitba
za spásu celého ľudstva. Ich rehoľná formácia je postupným
opúšťaním hektického vonkajšieho sveta a vnáraním sa do
hlbokej modlitby. Stredobodom ich života je liturgia. Starajú sa
aj o liturgický spev, zvlášť gregoriánsky chorál, v interpretácii
ktorého sú odborníčky. Živia sa prácou svojich rúk, a preto majú
zväčša domáce hospodárstvo, vyrábajú hostie, šijú liturgické
odevy či robia ikony. Každý kláštor je samostatný, preto nemajú
generálnych alebo provinciálnych predstavených. Mníšky žijú
celý život v jednom kláštore. Ak chce teda dievča vstúpiť do
rehole, prichádza do konkrétneho kláštora, kde - ak je prijatá, žije
do smrti. Výber kandidátov pre kontemplatívny život podlieha
prísnym podmienkam. Na čele komunity je opátka, ktorej
prislúcha oslovenie „matka“. Opátka nosí na hrudi kríž a v ruke
bakulu, podobne ako biskup. Jej úlohou je byť matkou pre všetky
sestry v kláštore.
Habit Nosenie habitu je tiež neoddeliteľnou súčasťou ich života
– tzn. že v ňom chodia stále. Keďže benediktínska farba je čierna –
ide o čierny závoj, čierne šaty prepásané remeňom a škapuliar. Pri
práci majú pracovný habit, ktorý je jednoduchší a môže byť aj inej
farby ako čiernej, zväčša modrý. Sestry po večných sľuboch si ešte
na slávnosti obliekajú vrchný dlhý čierny habit s dlhými rukávmi.
14
FARSKÝ LIST 04|2014
Klauzúra. Ich celoživotným priestorom je klauzúra. Dodržiavajú
tzv. prísnu klauzúru, tzn. že žijú za mrežami. Do kláštora nemôže
vstúpiť nik okrem kňaza, ak ide zaopatrovať sestru v nebezpečenstve
smrti. Ak sa chcete s mníškami stretnúť, je to možné v miestnosti pre
návštevy. Aj tu ste však oddelení od mníšok mrežou. Mníšky nemôžu
vychádzať z kláštorného komplexu, iba kvôli návšteve u lekára.
Keďže benediktínske kláštory podľa priania sv. Benedikta majú mať
dom pre hostí, a mníšky z klauzúry nemôžu vychádzať, jedna sestra z
komunity je vyčlenená na tzv. „externú sestru“, ktorá sa stará o hostí.
Benediktínky na Slovensku . História mníšskych benediktínskych
kláštorov na Slovensku je bohatá, ženské kláštory však boli zastúpené v
oveľa menšej miere. Najstaršou a nám najbližšou komunitou je kláštor
sv. Jiří na Pražskom hrade, založený Mladou Přemyslovnou v r. 973. V
súčasnej histórii dlho nebol ani v Čechách žiadny kláštor. Obnovenie
benediktínok v Čechách nastalo z roku 2007, keď komunita Venio z
Mníchova založila kláštor v Prahe na Bílé Hoře. Na Slovensku došlo k
obnoveniu o dva roky neskôr - v r. 2009, kedy bol posvätený základný
kameň kláštora Presvätej Bohorodičky v Horných Orešanoch (okr.
Trnava). Komunitu na Slovensku založili sestry z kláštora sv. Marka
v Offide (Taliansko), kde žije niekoľko slovenských sestier. Kláštor je
momentálne vo výstavbe. Kruhová stavba kláštora pripomína otvorené
dlane. V strede má byť átrium s fontánou. Súčasťou areálu bude aj
záhrada a vinica. Zatiaľ už vyše roka bývajú v trstínskom Ambroziane.
ŽILI MEDZI NAMI
Anka Kolesárová
TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET
Obyčajné slovenské dievča, ktoré dokázalo neobyčajné veci.
Keď prišla tá najťažšia skúška života, neváhala obetovať svoj
život Bohu. Nepremýšľala nad tým, na to nebol čas, robila to
automaticky, akoby zo zvyku. „Kto je verný v najmenšom, je verný
aj vo veľkom... „ (Lk 16,10) Kat jej dal pár sekúnd, aby sa pred
smrťou rozlúčila so svojím otcom a ona i vtedy myslela na Boha
a zakričala: „Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef!“ Kto bolo to
skromné slovenské dievča?
Rýchlo dozrela
Narodila sa 14. júla 1928 vo Vysokej nad
Uhom na východnom Slovensku ako dcéra
Jána Kolesára a Anny, rodenej Kušnírovej.
Sviatosť krstu prijala na druhý deň, 15. júla
1928. Keď mala Anna 10 rokov, zomrela
jej mama a napriek svojmu nízkemu veku
prevzala povinnosti matky a starala sa o
domácnosť, v ktorej žil jej otec a starší brat
Michal. Pre nežičlivé životné podmienky
nemohla ukončiť ani základné školské
vzdelanie. Bola však nábožensky založená
a žila príkladným mravným životom, takže
vo veku 16 rokov, keď bol jej život násilne
ukončený, bola silnou a zrelou osobnosťou.
Podľa svedectiev rodákov pravidelne
navštevovala bohoslužby a pristupovala k
sviatostiam. Okrem toho sa zúčastňovala
na pobožnostiach a spoločných modlitbách
ruženca.
Obeta svätej čistoty
Počas vojny, na jeseň v roku 1944, sa front
priblížil k okresu Michalovce. Obcou Vysoká
nad Uhom, ktorá bola v tej dobe súčasťou
Horthyovského Maďarska, prechádzali
sovietske jednotky. 22. novembra 1944 sa
Anka spolu s rodinou a susedmi skrývala
v pivnici pod kuchyňou ich domu. Kvôli
panujúcej neistote sa podobne ako
mnohé iné ženy obliekla do čierneho,
aby nevzbudzovala pozornosť vojakov.
Po tom, čo do pivnice pri prehľadávaní
domu nazrel jeden zo sovietskych vojakov,
ju otec poslal do kuchyne, nech vojakovi
prinesie jedlo. Anna poslúchla otca a
vyšla hore do kuchyne. Dievča však vojaka
zaujalo a preto jej prikázal, aby šla s ním.
Keď nechcela, priamo jej povedal, že buď
pôjde a vyspí sa s ním, alebo ju zabije.
Ona kategoricky odmietla a zdesene sa
mu vytrhla z rúk. Utiekla späť do pivnice,
no vojak ju nasledoval a s namiereným
automatom povedal: „Rozlúč sa s otcom!“
Posledné slová dievčaťa boli: „Apočko,
zbohom! Ježiš, Mária, Jozef!“ Vtom zazneli
dva výstrely zo zbrane vojaka a dievčina
vydýchla naposledy.
Predzvesť svätorečenia
Pre vojnové pomery bola zavraždená
dievčina pochovaná najprv potajomky na
druhý deň v noci bez kňaza. Pohreb sa konal
až po niekoľkých dňoch, 29. novembra.
Pohrebné obrady vykonal Anton Lukáč,
generálny vikár pre užhorodský dekanát
a farár v Pavlovciach nad Uhom, ktorej
filiálkou bola Vysoká nad Uhom. Ten
zapísal do matriky zomrelých smrť
Anny Kolesárovej a v časti „Poznámky“
uviedol: „Hostia sanctae castitatis“ (Obeta
svätej čistoty). Uvedené skutočnosti
vytvorili predpoklad pre prípravu
procesu blahorečenia Anny Kolesárovej.
Kongregácia pre kauzy svätých navrhla
viesť kauzu ako super virtutibus, teda tak,
že Božia služobnica Anna Kolesárová bude
predstavená ako vzor panny, ktorá verne
a bohabojne viedla svoj kresťanský život
a korunovala ho obetou svojho života
Bohu. Poskytnutá dokumentácia totiž
nevykazovala formálne mučeníctvo ex
parte persecutoris (strany útočníka), to
znamená, že pohnútkou útočníka nebola
nenávisť k viere alebo k nejakej kresťanskej
čnosti. Išlo skôr o vraždu vykonanú opitou
osobou. Slávnostné otvorenie procesu
vo fáze skúmania svätosti sa začalo v
Košiciach dňa 2. apríla 2005. Po diecéznej
fáze procesu, ktorá bola ukončená vo
februári 2012, boli materiály postúpené
rímskej Kongregácii pre kauzy svätých.
Hoci blahorečenie Anky Kolesárovej
ešte nie je ukončené, jej hrob vo Vysokej
nad Uhom je cieľom pútnikov z celého
Slovenska a najmä z radov mládeže.
Modlime sa, aby Anka Kolesárová raz
bola vyhlásená za svätú a my by sme tak
mali ďalšiu orodovnicu v nebi a patrónku
mladých ľudí. 
FARSKÝ LIST 04|2014
15
OKIENKO ORGANISTOV
Ako sa (ne)správať
na koncerte vážnej
hudby?
M
ilí čitatelia, veľmi rád by som sa
podelil o pár postrehov na tému
správania sa na koncertoch vážnej
hudby. Mnohým z vás budú spomenuté pomôcky, rady a tipy iste známe, iným možno
pomôžu správne sa rozhodnúť, ako reagovať na koncerte, a mladším možno otvoria
bránu do neznámeho sveta „vážnych“ koncertov.
Tlieskanie
Tlieskanie vo všeobecnosti patrí k
prejavom radosti. Samozrejme, na koncerte
netlieskame od radosti, že hudobník už
konečne dohral. Tu je to skôr vyjadrením
vďaky a vzdaním pocty interpretovi za
predvedený výkon. Často v obecenstve
na koncerte klasickej hudby vládne
neistota v tom, kedy môžem tlieskať a
kedy radšej nie. Aj keď v minulosti boli
tieto nepísané pravidlá úplne jasné, dnes
tomu tak nie je. Spravidla netlieskame
po jednotlivých častiach skladieb, ktoré
sa skladajú z viacerých častí. Napríklad,
Mozartova Malá nočná hudba má 4 časti:
1. Allegro, 2. Romanze, 3. Menuetto a
4.Rondo. V takom prípade tlieskame až
po poslednej, štvrtej časti, nie po každej
z nich. Vo výnimočných prípadoch a pri
rozsiahlych dielach môže hudobník alebo
dirigent naznačiť po niektorej časti krátku
prestávku alebo priestor pre potlesk. Jedine
vtedy je vhodné tlieskať po vnútornej časti
skladby. Vo všeobecnosti platí zásada, že ak
16
FARSKÝ LIST 04|2014
si nie som istý, či je už koniec skladby alebo
iba niektorej jej časti, radšej netlieskam. Vo
väčšine prípadov sa vždy nájde niekto, kto
dané dielo pozná a začne tlieskať. Vo vážnej
hudbe je nevhodné tlieskanie veľmi rušivé
tak pre interpretov, ako aj pre obecenstvo.
Niektorí interpreti majú požiadavku, aby sa
potlesk uskutočnil až po poslednom čísle
koncertu. Oznamuje to moderátor pred
samotným podujatím.
Oblečenie
Ide v súčasnosti o veľmi diskutovanú tému,
dokonca aj medzi samotnými hudobníkmi
v rolách poslucháčov. Už je pomerne bežné
stretnúť na klasickom koncerte človeka
v bermudách a tričku. Zástancovia tohto
„ležérneho“ štýlu najčastejšie argumentujú
tým, že sa chcú počas koncertu cítiť
uvoľnene, a nie škrobene a povýšenecky.
Je však potrebné si uvedomiť, že koncert
vážnej hudby je aj vážna vec. Umelci cvičili
celé týždne, aby sa mohli s publikom
podeliť o hudobnú krásu, uvedomujú si
vážnosť a intelektuálnu hĺbku danej chvíle,
a oblečú sa do fraku. Oni nie sú herci,
klauni v cirkuse, iba vzdávajú úctu hudbe,
kráse, publiku, Bohu... Vážme si umelcov
aj svojím zovňajškom a nerobme z nich
prezlečených artistov v cirkuse.
Správanie sa počas koncertu
Vždy pred začiatkom koncertu je potrebné
vypnúť si mobilný telefón. Neexistuje
hrôzostrašnejšia predstava hudobného faux
pas, ako keď v najintímnejšej chvíli koncertu,
v najtichšom piane, zaznie hip-hopové
zvonenie. Je známe, že niektorí dirigenti po
niečom takom doslova odhodili dirigentskú
paličku, odišli z preplnenej hudobnej sály a
koncert sa zrušil. Je taktiež nevhodné ísť na
koncert prechladnutý, s malými deťmi, ktoré
nevedia obsedieť a rušia všetkých dookola
či rozprávať sa počas koncertu tak, že to
ostatných ruší. Pre mnohých poslucháčov
je koncert vážnej hudby hlbokým osobným
ponorením sa do krásy, počas neho venujú
všetku svoju pozornosť a koncentráciu
počúvanému dielu. Na koncertoch klasickej
hudby sa nepatrí fotografovať s bleskom a
so silným zvukom uzávierky. Profesionálni
fotografi sú vybavení odhlučneným
aparátom a vhodnými objektívmi. Ak to nie
je absolútne nutné, neopúšťame svoje miesto
inokedy, ako počas potlesku. Na koncert
prichádzame v takom časovom predstihu,
aby sme najneskôr 5 minút pred jeho
začatím už sedeli na svojom mieste. Taktiež
je potrebné byť pripravený aj na nečakané
situácie, napríklad, keď gitaristovi praskne
struna, huslistovi vypadne slák, dirigentovi
palička a pod. Dajme si pozor, aby sme
neprimeraným správaním v takýchto
chvíľach nepríjemnosť situácie nezhoršili.
„Standing ovation“ a prídavky
Standing ovation je anglický termín, ktorý
sa udomácnil aj v našej slovnej zásobe a
znamená poďakovanie za podaný výkon
povstaním. Na hudobnej scéne ide o
najvyššiu formu vyjadrenia obdivu a
vďaky umelcovi, akú mu obecenstvo môže
dať. Niekedy ho sprevádzajú spontánne
výkriky Bravó! Standing ovation býva
takmer výlučne na záver koncertu, po
poslednom čísle programu. Je trochu škoda,
že najmä v posledných rokoch zažívame
na slovenských hudobných scénach akúsi
postupnú devalváciu – znehodnocovanie
tohto najvyššieho ocenenia. Často sa stáva,
že po každom vydarenejšom koncerte ľudia
vstávajú. Väčšinou to spustí jeden nadšenec
a ostatní (aby nevyzerali „čudne“) sa
postavia tiež. Učme sa túto poctu prejavovať
iba po špičkových výkonoch a zároveň sa
nebojme ostať po koncerte sedieť a tlieskať
bez povstania, ak to tak cítime. Aj takýmto
spôsobom „vychovávame“ umelcov, aby
možné nedostatky odstránili a v budúcnosti
sa pripravili ešte lepšie. Po dlhšom
záverečnom potlesku, ak to interpret uzná
za vhodné, môže nasledovať jeden alebo
viac prídavkov – neplánovaných skladieb,
ktorými sa hudobník alebo teleso odvďačí
publiku. 
Matej Bartoš, organista
Snímka: internet
ODPORÚČAME
kniha
Max Lucado: Zvládneš to
Vydavateľstvo Kumrán tento rok prináša na náš knižný trh množstvo noviniek. Patrí medzi ne aj
kniha pod sugestívnym názvom: Zvládneš to. Ak máte radi dobré čítanie, ktoré je zároveň prepletené pútavými príbehmi, akým je napríklad biblický príbeh o Jozefovi a jeho bratoch, tak je to
kniha určená práve vám.
Max Lucado nás núti zamyslieť sa nad okamihmi nášho života, nad tým, čo nám život prináša. Sú
to dobré veci, také, po ktorých túžime, alebo práve tie smutné? Čo nám chce Boh povedať, ak pred
nás stavia prekážky, zosiela na nás ťažké chvíle, krízy, zlyhania a skúšky? Ak si kladiete podobné
otázky, hľadáte, aký plán má Boh práve s vami, tak vám zamyslenia Maxa Lucada a Jozefov príbeh
tak trochu z iného pohľadu pomôže otvoriť oči. Osud Jozefa a jeho bratov nám približuje, ako
dokáže Boh pomôcť uniesť aj to najťažšie bremeno. A hoci život nie je možné žiť bez prekážok,
utrpenia a bolesti, s Božou pomocou je možné všetko zvládnuť.
Zuzana Machajová • Snímka: internet
film
Šmejdi
Český dokument z roku 2013 poukazuje na praktiky predajcov na predvádzacích akciách, na ktorých sa snažia
predať pomocou manipulačných techník vysoko nadhodnotený tovar. Odhaľuje manipuláciu, dokonca agresívne
a vulgárne správanie, najmä k zraniteľnejším starším ľuďom. Zábery sú autentické vďaka skrytej kamere, ktorú
režisérka Sylvie Dymáková využívala, keď navštevovala podobné akcie. Na tvorbe dokumentu spolupracovala
s psychologičkou Romanou Mazalovou. Natáčanie prebiehalo počas jedného roka a podarilo sa len vďaka
anonymite režisérky. Mladí ľudia aj ako sprevádzajúci nie sú na takýchto stretnutiach vítaní, čo bolo zrejmé z
mnohých záberov. Dokument je spracovaný veľmi pútavo, je obohatený viacerými výpoveďami, napríklad
spomínanej psychologičky či samotných seniorov, ktorí sa nechali oklamať a minuli na kúpu preceneného
tovaru svoje životné úspory. Zábery skrytej kamery dodávajú dynamiku a zvyšujú napätie pri pozeraní.
Čo je dôležité, dokument si vyslúžil pozornosť nielen českých, ale aj slovenských médií a zvýšil povedomie o
nekalých praktikách na predajných akciách spojených s lacnými výletmi či inými lákadlami pre starších ľudí.
Eva Fačková • Snímka: internet
Miriam Kaiser: Deň dňu
hudba
Debutový album ,,Deň dňu“ od Miriam Kaiser prináša na hudobný trh jemné piesne v zaujímavej
syntéze viacerých hudobných štýlov ako pop, jazz či klasika. Oceniť treba kvalitne napísanú hudbu,
k čomu prispelo určite aj speváčkino hudobné vzdelanie. Nevtieravá a jednoduchá melódia je veľmi
vkusne spracovaná v kombinácii sláčikových nástrojov a popovej kapely. Poslucháči si tiež môžu vychutnať zaujímavé harmonické zmeny a hudobnú originalitu, ktorú tento album ponúka. Hlavnou
témou všetkých piesni je Boh a jej vzťah k nemu. Táto intímna tematika je podčiarknutá speváčkiným
jemným hlasom a citlivosťou, s akou narába pri vokálnych úsekoch. Jej hlavnou inšpiráciou je Boh, a
ako sama hovorí: ,,Moja hudba vychádza z lásky k Bohu. On mi dáva schopnosť tvoriť.“
Ingrid Kuhajdová • Snímka: internet
10 %
zľava
Zľava platná do 31. 10. 2014 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:
James Martin, SJ: Radosť, humor, smiech
13,90 eur
Vojtěch Kodet: Marta a Mária trochu inak
6,30 eur
Ruženec - 33 druhov modlitieb
2,30 eur
FARSKÝ LIST 04|2014
17
KVÍZ
?
Dnes sme pre vás vybrali otázky z knihy proroka Daniela. Je
zaujímavé, že názov knihy sa nenazýva podľa jej autora, ale podľa
hlavnej postavy, ktorá v nej vystupuje. Prorok Daniel sa vyznačoval
verným zachovávaním izraelského zákona, čím si zaslúžil osobitnú
Božiu ochranu. Za čias kráľa Joakima v roku 606 pred Kristom sa
dostal do babylonského zajatia.
1. Čo v hebrejčine znamená meno
Daniel?
A) Jahve vyslobodil, spasil
B) Jahve povyšuje
C) Môj sudca je Boh
2. Babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi sa sníval sen, ktorý si nevedel vysvetliť. V ktorom roku jeho
panovania to bolo?
A) v druhom roku
B) v piatom roku
C) v siedmom roku
3. Kráľ Nabuchodonozor postavil zlatú
sochu a prikázal, aby sa jej každý
klaňal. Daniel a jeho spoločníci sa však
tejto soche nechceli pokloniť. Preto ich
kráľ chcel potrestať. Aký trest zvolil?
A) mučil ich
B) hodil ich do rozpálenej pece
C) hodil ich medzi rozzúrených levov
18
FARSKÝ LIST 04|2014
4. Ako sa volali judskí mužovia,
ktorých kráľ týmto trestom tiež
potrestal ?
A) Sidrach, Abdenago a Misach
B) Baltazár, Sidrach a Misach
C) Abdenago, Sidrach a Daniel
5. Čo robili spomínaní „odsúdenci“ v
peci uprostred plameňov?
A) chválili Boha a dobrorečili mu, spievali
chválospev
B) stáli tam plní strachu a plakali
C) zviazaní tam uhoreli
6. Jedným z ďalších vládcov Babylonu
bol kráľ Baltazár. Pri jednej veľkej
oslave sa náhle zjavila ľudská ruka a
napísala slová: Mene, Tekel, Ufarsin.
Na čo táto ruka písala?
A) na papier
B) na obrus stola
C) na stenu
7. Predpovedal prorok Daniel v tejto
knihe koniec časov – Apokalypsu?
A) nie
B) áno
C) čiastočne
8. Prorok Daniel pomohol rozriešiť istý
spor, pri ktorom dvaja starci obvinili
Joakimovu manželku z nevery. Viete
jej meno?
A) Marta
B) Ráchel
C) Zuzana
9. Za panovania kráľa Kýrosa sa
stalo, že Daniela hodili na sedem
dní do jamy medzi levov. Potravu mu
doniesol istý človek. Viete, ako sa
menoval?
A) Helkiáš
B) Astyago
C) Habakuk
10. Prorok Daniel odhalil aj podvod,
ktorým kňazi Béla potvrdzovali jeho
prítomnosť v chráme. Pomocou čoho
sa mu to podarilo?
A) pomocou jemného piesku
B) pomocou popola
C) pomocou jemného vápna
Správne odpovede: 1C, 2A, 3B,
4A, 5A, 6C, 7B, 8C, 9C, 10B
Biblia z police do malíčka
SPRAVODAJSKÝ SERVIS
Bohoslužobný poriadok
v týždni
Úmysly
Apoštolátu modlitby
Farská
matrika
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
NA SEPTEMBER
V mesiacoch jún a júl
sme sviatosťou krstu v
spoločenstve Cirkvi privítali
6.00 a 18.00 hod.
(piatok – 18.00 hod.
sv. omša za účasti mládeže)
(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
Kostol Povýšenia sv. Kríža –
Brezovec
18.30 hod.
(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša
za účasti detí)
(sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice,
Vyšný Kubín
Piatok – 17.00 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod. (utorok, štvrtok)
Adoračná miestnosť je otvorená
každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok
v nedeľu
Všeobecný: Aby mentálne postihnutí
dostali lásku a pomoc, ktorú potrebujú
pre dôstojný život.
Evanjelizačný: Aby kresťania,
inšpirovaní Božím slovom, slúžili
chudobným a trpiacim.
Úmysel našich biskupov: : Aby sa
učitelia, študenti, žiaci a zamestnanci
škôl v nastávajúcom školskom roku
usilovali vnášať do svojho prostredia
prvky kresťanskej kultúry.
NA OKTÓBER
Všeobecný:: Aby Pán daroval pokoj
tým častiam sveta, ktoré sú najviac týrané
vojnou a násilím.
Evanjelizačný: Aby Svetový deň misií
v každom veriacom znovu roznietil
nadšenie pre prinášanie evanjelia do
celého sveta.
Úmysel našich biskupov: Za
hnutia v Cirkvi, aby každé svojou
charizmou prispievalo k ešte väčšej
jednote kresťanov a vernosti rímskemu
veľkňazovi.
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.
Kostol Povýšenia sv. Kríža –
Brezovec
7.45 • 10.00 • 18.30 hod.
9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod.
27. septembra a 25. októbra po
ranných sv. omšiach, alebo na
požiadanie
Stránkové dni
na Farskom úrade
Pondelok – piatok:
8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.
V súrnom prípade po večerných
bohoslužbách.
V prípade potreby (ku chorým) volajte
katol. kňaza 0915 818 308
Sviatosť manželstva prijali
Marián Kyčina – Eva Glasnáková
Rudolf Demečko – Katarína Firstová
Tomáš Štefaničiak – Monika Černáková
Vladimír Vencel – Denisa Reguliová
František Ferančík – Michaela Protušová
Peter Spišák – Miroslava Šalplachtová
Michal Benda – Antónia Kucbelová
Borislav S. Manov – Zuzana Borončová
Michal Brandis – Anna Borončová
Peter Mucka – Katarína Draganová
Pán si z našich radov povolal
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
Požehnanie matiek
pred pôrodom
Natália Kakačková
Lucia Spišáková
Olívia Maslíková
Karolína Palugová
David Brandis
Sara Manov
Leila Harmatová
Daša Stašová
Ela Katrenčíková
Liliana Kantáriková
Veronika Smoleňová
Ema Hlavnová
Boris Bradík
Sofia Luptáková
Maxim Thurský
Sabina Meravá
Alexandra Kytková
Ak ste sa rozhodli podporiť projekt
VÝSTAVBY NOVÉHO ORGANA pre
kostol Povýšenia sv. Kríža v Dolnom Kubíne,
svoje príspevky môžete venovať osobne na
Farskom úrade sv. Kataríny Alexandrijskej
alebo odoslať na bankový účet:
0323626972/0900
Jozef Dulík (51)
Bohumil Fedor (81)
Etela Jankovýchová (87)
Viera Paprčiaková (64)
Mária Zemanová (83)
Anna Lucká (60)
Gizela Majeránková (93)
Hana Medzihradská (78)
Ján Klimpl (69)
Emil Kováč (66)
Otília Buzíková (89)
Gustáv Majdiš (81)
Elena Bohušová (58)
Božena Kusková (84)
Magdaléna Gállová (60)
Príspevky a námety do
Farského listu zasielajte
na e-mail:
[email protected]
FARSKÝ LIST 04|2014
19
DETSKÝ KÚTIK
Ahoj, deti!
Ďalší Detský kútik je tu! S ním aj nové úlohy,
ktoré čakajú len na vás. Stihla som sa ale o vás
presvedčiť, že ste veľmi šikovní, takže sa neobávam, že by ste ich nezvládli.
V každej úlohe máte urobiť niečo iné, ale
všetky majú v sebe jednu spoločnú vec, vďaka
ktorej do seba zapadajú ako sklíčka vo vitrážovom okne. Áno, je to láska, ktorá sa spomína vo všetkých úlohách. Láska v rodine či
láska našej Nebeskej mamičky, ktorá nás veľmi ľúbi. Každá maminka má nesmierne rada
svoje detičky a my sme jej malé deti, ktoré keď
majú strach, môžu sa skryť pod jej ochranný
plášť. Nebojte sa poprosiť o jej pomoc. Veď
starostlivá maminka nikdy nedovolí, aby sa
jej dieťatku niečo stalo.
A teraz sa spolu so svojimi rodičmi pod
ochranou Nebeskej Matky pustite do riešenia
úloh a vy starší ukážte svoju šikovnosť.
Nech Panna Mária ochraňuje vaše rodiny.
1
Zo slovníčka vieme, čo je to vitráž. Vyskúšaj si aj ty nejakú vytvoriť. Môžeš tam
dať nejakých tvojich obľúbených svätých, Pána Ježiša, Pannu Máriu, anjelov...
A poradím ti. Do okienka môžeš kresliť, lepiť papieriky či noviny. Záleží na tvojej
predstavivosti a keď bude losovanie výhercov, vyhodnotíme aj najkrajšiu vitráž. Takže
to vyskúšaj a možno to budeš práve ty.
2
3
Panna Mária je našou Nebeskou
Matkou a veľmi nás ľúbi. Skús
nakresliť do srdiečka, koho zveruješ
pod jej ochranu
4
Všimol si si niekedy vitráže v
našich kostoloch? Sú veľmi
pekné. Vieš, aká vitráž sa nachádza v
kostole na Brezovci za naším novým
organom? Skús to zistiť a napíš, čo je
tam vyobrazené.

DETSKÝ KÚTIK 04|2014
Rodinka slimáčikov si dala urobiť fotku, ktorá bola taká pekná, že som sa rozhodla,
že ju dám do tohto časopisu. Niečo sa ale stalo a fotka slimáčikov stratila farbu.
Pomôžete ju znova obnoviť? Podľa znakov zisti, ktorá farba kde bola.
Milé deti, som rada, že môžem pre vás tvoriť a ešte viac sa budem tešiť, keď sa stretneme
25. septembra na losovaní výhercov v kostole na Brezovci. Bude to špeciálne losovanie,
pretože sa do schránky vhadzujú riešenia z prázdninového Detského kútika, i z tohto
čísla. Zistíme, akí ste boli šikovní cez prázdniny, ale aj či ste si dali záležať na vitrážach,
alebo či sa vám ľahko riešili anjelikovské úlohy z minulého čísla. Na to, aby som vás mohla
vylosovať, treba pripísať vaše meno, priezvisko, vek alebo triedu a vhodiť riešenia do
schránky označenej Detský kútik.
Teším sa na stretnutie s vami.
Zuzana Kováčiková
Kresby: autorka
Download

Bolesť nás pretvára