www.terapeutickecentrum.com
Závislosť od alkoholu
z pohľadu rodinného terapeuta
Základné pojmy a princípy práce s rodinou
V tejto kapitole sa zaoberáme špecifikami rodinného života dospelých alkoholikov, keďže na
Slovensku ide o najrozšírenejšiu drogu. Podrobne sa zoznámime s devastujúcim vplyvom
závislostí na rodiny, preskúmame ich vplyv na jednotlivých členov, na výkon rodičovských
rolí, vzájomné vzťahy a pokúsime sa načrtnúť hlavné princípy práce s rodinou. Nezabúdame
pritom na to, že najefektívnejším spôsobom vyriešenia problémov rodiny je úspešná
liečba samotného pacienta, čiže jedinca závislého od alkoholu. Keďže však vieme, že
v špecializovaných zariadeniach na liečbu závislostí veľakrát niet dosť času a priestoru na
efektívnu pomoc príbuzným, zameriame našu pozornosť práve na túto – dosť zanedbávanúzložku rodinného poradenstva a terapie.
Syndróm závislosti býva charakterizovaný duševnými a prípadne telesnými príznakmi
poškodenia organizmu, ako aj sociálnymi dopadmi. Rozhodujúce pre stanovenie syndrómu
závislosti je, že jedinec stráca schopnosť zastaviť sa v pití, stráca kontrolu nad frekvenciou
a množstvom vypitého alkoholu a v stave triezvosti dochádza u neho k pocitu túžby dať si
ďalší pohárik... (Okruhlica a kol., 1998)
Rodiny dospelých alkoholikov
Diferencujeme tri základné typy alkoholických rodín :
1. Rodiny v ktorých je otec alkoholik,
2. matka alkoholička,
3. obaja rodičia alkoholici.
Otec závislý od alkoholu
Otec je v našej kultúre v súčasnosti ešte stále ponímaný ako hlavný živiteľ, ktorého
úlohou je zabezpečiť rodinu najmä po materiálnej stránke. Z toho vyplýva, že keď je
závislým jedincom v rodine otec, rodina trpí nielen psychicky, ale aj finančne
a materiálne. Alkoholik rodinu nepodporuje, všetok svoj plat používa na svoje záujmy,
často býva nezamestnaný a alkohol kupuje z finančného príjmu manželky. Rodina sa
neraz „topí“ v dlhoch.
V správaní otca alkoholika rozlišujeme dve situácie, a to správanie sa pod vplyvom
intoxikácie a správanie sa v čase triezvosti. Mnohokrát nám príbuzní tvrdia, že ide akoby
o dve odlišné osoby. Najťažšie to majú príbuzní vtedy, ak závislý je v čase intoxikácie
agresívny, či už verbálne alebo brachiálne. Vieme, že pri agresívnych útokoch alkoholika
hrozí príbuzným nielen psychická, ale aj fyzická ujma na zdraví, ba je tu neustále
prítomné aj riziko usmrtenia. Je smutné, že tento násilnícky scenár je často podceňovaný
samotným príbuzenstvom, políciou aj sociálnymi zložkami. Mnohokrát sa však
stretávame s príbuznými, ktorí našťastie nemusia znášať násilie alkoholika, no aj tak sú
vystavení zvýšenému stresu vyplývajúcemu s alkoholickej deteriorácie a kolísavej nálady.
V čase triezvosti sú zasa vystavení neustálemu kolotoču sľubov a ich porušovaní,
klamstvám, vyhýbaniu, popieraniu, racionalizačným tendenciám alkoholika a tak ďalej...
Osobitne spomenieme pocity viny, ktoré závislý máva najmä zo začiatku svojej
alkoholickej kariéry. Tie ho po vytriezvení nútia rôznym spôsobom „odčiniť“, čoho sa
dopustil na príbuzných, môže byť láskavý a milý, môže rodinu (manželku, deti) zahŕňať
www.terapeutickecentrum.com
nadmernou pozornosťou a sľubmi a je až podivuhodné, že títo vždy znova a znova uveria
v nový začiatok, následne na to sú zmätení a sklamaní. Už na tomto mieste chceme
podotknúť, že nový začiatok bez špecializovanej liečby alkoholika je takmer nemožný .
Slovíčko „takmer“ si nechávame pre tie vzácne prípady, s ktorými sme sa za 30 rokov
praxe stretli skutočne len výnimočne, keď dotyčný dokázal svoju závislosť prekonať
vlastnou vôľou a dlhodobo abstinovať.
Matka sa snaží prebrať aj rolu otca. Z dôvodu finančných ťažkostí často máva viac
zamestnaní, aby vynahradila finančný deficit. Celá starostlivosť o rodinu, čiže o beh
domácnosti a deti, je na jej pleciach. Často vydáva energiu navyše ešte na maskovanie
alkoholikových prečinov a problémov. Je chronicky unavená a prepracovaná, čo sa
výrazne odzrkadľuje na jej celkovom správaní, ale aj na správaní k deťom. Je nervózna,
reaguje podráždene. Uvedomuje si celú situáciu a snaží sa byť k deťom milá, ale často už
nemá energiu ani na úsmev. V konečnom dôsledku je rada, ak dieťa nemá žiadne
markantné problémy v škole, ktoré by musela riešiť a keď dieťaťu nemusí venovať
pozornosť. Na dieťa často kričí a v prípade, že sa u neho vyskytnú nejaké problémy,
vydiera ho situáciou v rodine („ Prečo mi ešte aj ty pridávaš problémy? Nevidíš, koľko
toho mám?“).
Dieťa -najmä kým je menšie- nemôže pochopiť, prečo sa matka k nemu správa tak, ako je
uvedené vyššie. Vnútorne matke vyčíta jej postoj, pretože nie je schopné si uvedomiť, že
jej správanie je determinované prepracovanosťou a s ňou súvisiacou únavou. Čo je
paradoxné, dieťa častejšie máva bližší vzťah k otcovi. Vzťah k otcovi alkoholikovi je
zriedka čisto negatívny. Najčastejšie v ňom bojujú viaceré ambivalentné emócie: láska aj
nenávisť, nádej aj sklamanie, ústretovosť, porozumenie, ale aj odpor, strach, odmietanie.
Časté sklamanie môže vyústiť do nedôvery nielen vo vzťahu k závislému rodičovi, ale
generalizuje sa ako nedôvera voči „vonkajšiemu svetu“ a akýmkoľvek podporným
mechanizmom.
Matka závislá od alkoholu
Matka je spoločnosťou vnímaná ako udržovateľka rodinného krbu, zabezpečuje
predovšetkým chod domácnosti a starostlivosť o deti. Pokiaľ je alkoholičkou ona, rodina trpí
aj po tejto stránke. V pokročilejšom stupni závislosti môžu byť deti nielen psychicky, ale aj
fyzicky zanedbávané, chodia špinavé, hladné a do školy často nepripravené. Situáciu si
manžel/otec rodiny prekvapivo dlho nevšíma, možno preto, lebo je zaneprázdnený
pracovnými povinnosťami mimo rodinného kruhu. Povinnosti matky obvykle preberajú starí
rodičia, alebo najstaršie dieťa v rodine. U tohto dieťaťa dochádza k predčasnému zreniu,
pretože zastáva povinnosti, ktoré k jeho veku neprináležia.
Matka si často si svoj alkoholizmus vyčíta a snaží sa začať znova a znova. Sprostredkúva
si silné impulzy, ktoré majú znamenať nový začiatok (sťahovanie sa, maľovanie bytu,
zmena povolania alebo imidžu). Závislosť je však obvykle silnejšia a alkoholička bojuje
s permanentným neúspechom, ktorý spätne posilňuje jej závislosť. Vyčíta si tiež
zanedbávanie detí.
U žien závislých na alkohole okrem častých výčitiek badáme aspoň spočiatku aj
silnejšiu tendenciu skrývať závislosť pred okolím a obvykle sa im to aj darí pomerne
dlho. Klamstvá, vyhýbanie a popieranie nadobúdajú bizarnú podobu, napríklad
ukrývaním alkoholu vo fľaške od saponátu alebo „exkluzívnejšie“ vo fľaštičkách od
parfému. Po prezradení príbuzní reagujú veľmi podobne, ako sme to už opísali v stati
o závislých mužoch/otcoch rodiny.
Reprodukčná funkcia závislých žien
www.terapeutickecentrum.com
Ženy závislé od alkoholu ťažko a často krvácajú pri menzes. Napriek tomu, že ich sexuálna
a reprodukčná funkcia je výrazne narušená, je až prekvapivé, ako rýchlo sa dokáže už po
niekoľkých týždňoch či mesiacoch abstinencie obnoviť. Počas nadmerného konzumu
alkoholu majú však ženy problém s počatím aj donosením plodu. Ak predsa len dôjde
k počatiu, alkohol má na plod preukázateľne teratogénny efekt, bez ohľadu na to, či žena
zneužíva alkohol pravidelne, alebo nárazovo. Už 60 ml. čistého alkoholu denne, čo je cca. ½ l
vína, má výrazne škodlivý vplyv na nenarodené dieťa. Ale i menšia dávka, cca. 30 ml denne,
čo predstavuje 2 pivá alebo 2-3 kokteily, môže znamenať výrazné nebezpečenstvo pre plod.
Alkohol požitý matkou voľne prechádza z krvného obehu matky do obehu dieťaťa, odkiaľ
ďalej preniká k nezrelým vyvíjajúcim sa tkanivám plodu a pôsobí na ne ako bunkový jed.
Tento priamy prenos alkoholu medzi matkou a dieťaťom bol potvrdený prítomnosťou
alkoholu v krvi novorodenca, v plodovej vode a taktiež z dychu novonarodených detí.
Najvyšším stupňom takto vzniknutého poškodenia je FAS – fetálny alkoholový syndróm.
Je charakterizovaný mnohopočetnými fyziologickými deformitami a taktiež mentálnou
retardáciou. (viď napr. www.choredieta.sk/index.php/novorodenec-chorob/fetaln-alkoholovysyndrom ).
Obaja rodičia alkoholici
V našom terapeutickom centre sme sa s takýmto prípadmi ešte nestretli, ale uvedomujeme si,
že existujú a nie zriedka. Podľa Okruhlicu ide o ťažkú patologickú situáciu, ktorá ale niekedy
práve preto drží partnerov pri sebe dlhšie, než v asymetrických pároch, kde pije len jeden.
V tomto prípade partnerov púta k sebe nie hlboký cit a láska, ale spoločná a jediná
celoživotná vášeň, ktorou je väzba na návykovú látku. Uvedomujú si, že iný partner, ktorý
nemá túto vášeň by s nimi nevydržal a na druhej strane majú mnohé spoločné pocity,
problémy, ktoré sú centrom ich myslenia. Ak sa im aj podarí vyliečiť sa a abstinovať,
partnerský vzťah je prakticky vždy odsúdený na neúspech (Okruhlica a kol.,1998:180- 181).
Abúzus alkoholu u oboch partnerov má katastrofálny dopad na ich deti. Okrem rizika
postihnutia fetálnym alkoholovým syndrómom a rôznymi vrodenými chybami sú veľmi
zraniteľné, fyzicky aj psychicky zanedbávané, a/ alebo týrané. Niekedy sa rodičia v pití
cyklicky striedajú, to znamená, že zatiaľ čo jeden pije, druhý abstinuje a časom sa zasa
vymenia. Ešte horšie je vtedy, ak pijú obaja rodičia paralelne. Atmosféra v rodine je
emocionálne nestabilná, plná agresivity, rodičia výchovne zlyhávajú. Najstaršie deti neraz
preberajú rolu opatrovateľov mladších. Záťažové faktory v rodine v mnohých prípadoch
podporujú ich súrodeneckú súdržnosť, ale nemusí to tak byť vždy. Môžu byť agresívne,
neprispôsobivé a zlyhávajúce v škole. Niekedy sa snažia pod vplyvom ťaživej situácie čo
najskôr uniknúť z domu, uvažujú o odchode, úteku z domu a nie zriedkavé sú u nich aj
suicidálne myšlienky alebo pokusy. V dospelosti mávajú často psychické a sociálne
problémy - kruh násilia sa zvyčajne opakuje – z mužov sa stávajú alkoholici a dievčatá si
častejšie než je priemer nachádzajú opäť závislých partnerov (Bentovim, 1998).
Etapy vo vývoji alkoholizmu v rodine
V 60-tych rokoch minulého storočia Jackson prvý raz popísal nasledujúce etapy vo vývoji
alkoholizmu v rodine (podľa Copans, S., 1989):
1. Popretie
2. Pokusy eliminovať problém
3. Neorganizovanosť a chaos
4. Pokusy o reorganizáciu a to aj napriek problémom
5. Snaha uniknúť problému
6. Reorganizácia bez človeka, ktorý má problém s alkoholom
www.terapeutickecentrum.com
7. Zotavenie sa - konečná konsolidácia domácich a rodinných pomerov
Rodina prechádza postupne týmito etapami, netušiac, čo všetko ich na danej ceste čaká.
V prvej fáze väčšina členov rodiny, vrátane alkoholika samotného, popiera daný problém,
bagatelizuje závažnosť pitia a jeho dôsledky. V druhej fáze nastáva akési zobudenie a s ním
prítomné výčitky, sledovanie, moralizovanie, upozorňovanie, tresty (aj v podobe mlčania,
odopierania sexu a podobne). Požiadavka „okamžite s tým prestaň“ však vyznieva do
prázdna... Následná etapa neorganizovanosti a chaosu vyplýva z pokračujúceho pitia
alkoholika a narastajúcej bezmocnosti ostatných členov rodiny. Narúšajú sa vzťahy, oslabuje
sa rodičovská koalícia, vzniká atmosféra napätia, blokovanej komunikácie, striedanej
s falošnými nádejami... Nasledujú chabé pokusy o reorganizáciu, t.j. začlenenie alkoholika do
rodinného systému aj napriek jeho pitiu, zvyčajne podporované širším príbuzenstvom. „Keď
si si ho raz vzala, musíš vydržať“ , „je to aj tvoja chyba“, „keď budeš k nemu milšia, možno
prestane“... to je len niekoľko mylných, iluzórnych a zavádzajúcich rád, návrhov riešení,
ktoré obvykle širšie príbuzenstvo ponúka v nádeji, že tým pomôže postihnutým členom
rodiny. Medzitým však uteká čas a závislosť sa pomaličky, potichúčky prehlbuje. Nastáva
ďalšia fáza – rodina sa snaží uniknúť problému. Deti sa doma zdržujú len minimálne a
manželský partner/partnerka stavia alkoholika pred ultimátum – buď prestaneš piť, alebo sa
rozvedieme. Keďže závislému členovi rodiny sa aj pri najväčšej snahe nedarí dlhodobo
abstinovať, uvažovanie o rozvode alebo rozchode sa stáva čoraz zrejmejším. Toto je fáza,
kedy rodinní príslušníci najčastejšie žiadajú o pomoc odborníkov, či už špecialistov na
problém závislostí, alebo psychológov, psychoterapeutov či rodinných terapeutov.
Zo skúseností v našej praxi môžeme potvrdiť, že čím kratšie trvá prvých päť etáp, kedy
je rodina zvyčajne ponechaná sama na seba bez odbornej pomoci, tým rýchlejšie sa darí
presvedčiť alkoholika o nutnosti liečby a konsolidovať rodinný systém. Obdobie bez pomoci,
t.j. prvých päť etáp trvá zhruba od 5- 20 rokov. Pokiaľ je vývoj rodinného systému blokovaný
a fázy sa neúmerne predlžujú, pomoc odborníkov sa odďaľuje a tým sa znižuje šanca rodiny
pozitívne riešiť problém. Niekedy je rodinný terapeut prizvaný len k tomu, aby pomohol
rodine oslobodiť sa od závislého člena uskutočnením rozvodu a separovaním zvyšku rodiny.
Šiesta fáza však nie je len o rozvode alebo rozchode, ale aj o možnosti konsolidácie zvyšku
rodiny počas samotnej (rezidenčnej) liečby alkoholika. Posledná siedma etapa vo vývoji
rodinného systému predpokladá buď úspešné dokončenie liečby závislého a jeho dlhodobú
abstinenciu, alebo trvalé a definitívne odčlenenie chronického alkoholika od zvyšku rodiny a
konsolidáciu rodinných pomerov v nových podmienkach (zvyčajne ide o rekonštruované
rodiny po rozvode, s vlastnými aj nevlastnými deťmi...).
Psychika a správanie detí žijúcich so závislým rodičom
V rodinách alkoholikov majú deti podobné skúsenosti, či už je alkoholikom otec alebo matka.
V ich psychike a správaní nájdeme preto mnohé podobné črty:
Časté klamanie
Klamanie je základným systémom fungovania alkoholickej rodiny. Nejde iba o bežné
klamanie, ktoré sa môže vyskytnúť v každej intaktnej rodine. Ide o neustále zastieranie reality
a množstvo neuskutočnených sľubov. Členovia rodiny neklamú len okolie, ale čo je
najzávažnejšie, klamú aj sami sebe. Základnou lžou je popieranie problému alkoholizmu,
predstieranie, že je všetko v poriadku, krytie alkoholika pred vonkajším svetom. V tejto
atmosfére plnej lží sa učí klamať i dieťa. Najskôr klame preto, aby si uľahčilo rôzne situácie,
neskôr sa však lož stáva súčasťou jeho života a potom začína klamať stále, aj keď je to
bezúčelové.

www.terapeutickecentrum.com
Pocity menejcennosti a odlišnosti
Subjektívny pocit odlišnosti tieto deti sprevádza už od útleho detstva. Často nie sú
schopné uveriť, že niekto by ich mohol mať rád takých aký sú. V rodine na seba počúvali
neustále iba kritiku, alebo boli úplne prehliadané a preto majú pocit, že nie sú hodní lásky ani
pozornosti. Pochybujú o svojich schopnostiach a strácajú sebavedomie. V extrémnych
prípadoch si presvedčenie o vlastnej neschopnosti a úbohosti nesú až do dospelosti, i keď sa
okolnosti už dávno zmenili a objektívne dosahujú dobré, alebo vynikajúce výsledky.

Neschopnosť uvoľniť sa
Tieto deti majú problém uvoľniť sa. Závažnosť rodinnej situácie spôsobuje, že na ňu
neustále myslia. Nedokážu byť bezstarostné, nevedia sa ponoriť do hry tak ako iné deti.
Hromadiace sa napätie je zjavné v psychickej aj fyzickej oblasti a môže prerásť do
viditeľných neurotických symptómov, ako sú tiky, bolesti brucha, hlavy, či pohotovosť
k emočným výbuchom.

Problémy v budúcich partnerských vzťahoch
Deti z alkoholických rodín majú v dospelosti problém vytvoriť si normálne fungujúci
partnerský a milenecký vzťah, na jeho vytvorenie im chýbajú potrebné skúsenosti. Často
začínajú sexuálne žiť hneď na začiatku dospievania, no ich vzťahy sú nezrelé, poznačené
rodinnou patológiou. Neraz si intuitívne hľadajú partnera, ktorý im umožní opakovať vzorec
závislosti vo vzťahu.

 Prehnané reakcie na zmeny, nad ktorými nemajú kontrolu
Vzhľadom k tomu, že v detstve často zažívali pocit bezmocnosti, nemajúc žiadnu kontrolu
nad tým, čo sa v rodine deje, v dospelosti sa u nich objavuje tendencia mať všetko pod
kontrolou a frustrácia z toho, že sa im to nedarí. Ťažko sa prispôsobujú zmenám a situáciám,
ktoré si nevybrali. Pokiaľ v ich živote prichádzajú nejaké nečakané zmeny, nie sú schopné
reagovať flexibilne a ich reakcie sú často neurotické.
 Reakcie na rodinnú situáciu sú dvojakého druhu
1. Niektoré sa za rodinu veľmi hanbia – sú uzavreté, nehovoria o svojich pocitoch
a problémoch, pred vonkajším svetom sa skrývajú. Rodinná situácia je neustále v ich vedomí,
ťaží a spútava ich iniciatívu a spontánnosť. Situácia ich núti k predčasnému zreniu,
zaoberajú sa myšlienkami, ktoré k ich veku neprináležia. Cítia byť odlišné od svojich
rovesníkov a rovesnícke kontakty vôbec nenadväzujú, alebo len veľmi povrchne. Sťažené
nadväzovanie kontaktov súvisí aj s tým, že takéto deti sú zriedkakedy „pánom svojho
voľného času“. Po škole často musia ísť rovno domov, aby situáciu v domácnosti ako tak
„zachraňovali“ svojou prítomnosťou a pomocou. Často v nich dozrieva ambivalentný pocit na jednej strane túžia utiecť z domu a nikdy sa tam nevrátiť, na strane druhej však chcú
zostať doma a chrániť ostatných pred agresívnymi útokmi alkoholika. Tieto typy detí bývajú
vnútorne veľmi zodpovedné, snažia sa plniť všetky povinnosti a na prvý pohľad pôsobia
absolútne bezproblémovo. Unikajú tak možnosti odbornej psychoterapeutickej pomoci, ktorú
na druhej strane veľmi potrebujú.
2. Druhým extrémom sú deti, ktoré napodobňujú správanie problémových rodičov. Prebieha
u nich proces identifikácie s rolou rodiča – alkoholika. Ignorujú plnenie akýchkoľvek
povinností; sú agresívne, či už verbálne alebo brachiálne; nechcú prebrať zodpovednosť za
svoje správanie. Sami začínajú popíjať alkohol a /alebo experimentovať s inými drogami.
Rodinná situácia je pre nich výhovorkou, ktorou ospravedlňujú všetky nepríjemnosti, do
www.terapeutickecentrum.com
ktorých sa dostávajú. Rodičia zvyčajne na problémové správanie svojich detí nereagujú,
niekedy si ho ani nevšimnú, inokedy im vlastné pocity viny a hanby nedovolia vhodne
reagovať. Rezignujú na výchovné usmerňovanie a rodičovské kompetencie sa snažia
presunúť na školu a učiteľov.
Správanie a výsledky dieťaťa v škole
Správanie a výsledky v škole závisia od toho, ako dieťa reaguje na alkoholizmus
v rodine. Aj tu rozlišujeme dve základné situácie :

1. Dieťa sa za situáciu hanbí, nechce aby okolie o nej vedelo a preto si dôsledne plní svoje
povinnosti. Dosahuje v škole dobré výsledky, na prvý pohľad pôsobí bezproblémovo. Je
uzavreté, nenadväzuje žiadne kontakty. Niekedy je ospalé, unavené, domáce úlohy píše tesne
pred začiatkom vyučovania, ale svojou usilovnosťou dokáže prekonať aj tých žiakov, ktorí
majú v rodine oveľa lepšie podmienky na učenie. Situácia v rodine býva najčastejšie
odhalená, keď učiteľ žiada od rodičov nejakú pomoc alebo spoluprácu.
2. Dieťa odmieta prevziať zodpovednosť za svoje povinnosti a správanie. V škole vyrušuje, je
agresívne, vyvoláva konflikty so spolužiakmi, voči učiteľom sa správa drzo, neúctivo.
Niekedy máva rolu triedneho šaša. Za týmito maskami sa často skrýva volanie o pomoc, no
sú aj také deti, ktoré už úplne rezignovali a neveria, že by sa ich situácia mohla zmeniť.
Občas celé vyučovanie prespia (únava je spôsobená vynúteným nočným bdením), o učivo
javia len minimálny záujem. Typické je, že do školy si nenosia pomôcky, desiatu (tú občas
kradnú spolužiakom), ani úlohy. Môžu pôsobiť zanedbane, ale aj nemusia, najmä ak sa naučili
krádežami a inou trestnou činnosťou získavať to, čo im doma po materiálnej stránke chýba.
Častým problémom je neschopnosť dokončiť začatú prácu. To
primárne súvisí
s neschopnosťou riešiť bežné problémy. Dieťa v alkoholickej rodine nemalo možnosť
odpozorovať stratégie riešenia problémov, nie je schopné zorganizovať si vlastné veci
a aktivity. Tieto deti nevedia, kde začať a ako pokračovať a preto od problémov najradšej
utekajú, prípadne ich odsúvajú.
Terapia pacienta závislého od alkoholu
Toto je ústredná téma liečby, no napriek tomu sa ňou budeme zaoberať len okrajovo. Ako
sme už na začiatku zdôraznili, problémy rodiny by sa skôr či neskôr sami vyriešili, pokiaľ by
pacient / klient závislý na alkohole dobrovoľne a včas podstúpil odbornú liečbu. Štruktúra
liečebných programov je rozličná v závislosti od typu zariadenia, určeného na liečbu.
V súčasnej dobe žiaľ v tejto štruktúre chýbajú na Slovensku „záchytky“, ako špecializované
zariadenia určené na detoxikáciu pri akútnych stavoch predávkovania. Tie nahrádzajú bežné
lôžkové zariadenia nemocníc, ktoré však nie sú vybavené na tento účel, takže sa nedá o liečbe
v tomto slova zmysle vôbec uvažovať. Základným terapeutickým programom, ktorý sa
vykonáva buď formou ambulantnej alebo lôžkovej starostlivosti je detoxifikačný program,
ktorý pomáha zvládnuť abstinenčný syndróm pri odňatí drogy. Odňatie prísunu alkoholu
v začiatkoch liečby môže
vyvolať napríklad epileptický záchvat alebo naštartovať
psychotický stav, najčastejšie delírium tremens. Ide o čisto medicínsku záležitosť, takže
psychoterapeutická, socioterapeutická či liečebno-pedagogická zložka starostlivosti sa viac
uplatní až v priebehu realizácie programov strednodobej a dlhodobej liečby. Programy
strednodobej ambulantnej alebo rezidenčnej (pobytovej) liečby pozostávajú z
individuálnej terapie a skupinových psychoterapeutických stretnutí, v niektorých
prípadoch aj za pomoci farmakoterapie. Ak liečba prekročí horizont 3 – 6 mesiacov,
pacient má možnosť ďalej pokračovať v programe dlhodobej liečby komunitného typu. Ide
www.terapeutickecentrum.com
o terapeutické komunity, svojpomocné skupiny ako sú A- kluby, liečebné postupy typu
Anonymných alkoholikov a podobne. Tu by mal byť proces psychoterapie, socioterapie
a celkovej rehabilitácie zavŕšený (Okruhlica a kol., 1998).
Individuálna a rodinná terapia príbuzných
S problémom alkoholizmu súvisí i narušenie vzťahov v rodine vo všetkým úrovniach.
Primárne je narušený partnerský vzťah po citovej aj sexuálnej stránke. Druhotne sú narušené
i vzťahy oboch rodičov k deťom.
Čo sa týka vplyvu alkoholovej závislosti na partnerskú sexualitu, treba povedať, že alkohol
je látka s prevažne tlmivým účinkom a pri dlhodobom zneužívaní znižuje záujem o sex. Na
strane závislého je teda nedostatočný, chýbajúci sexuálny záujem ( u mužov spojený tiež
s poruchou erekcie) a zo strany partnerky sa časom vyvíja odpor k sexualite, prípadne aj
porucha sexuálnej vzrušivosti. Typickým vedľajším dôsledkom zníženej sexuálnej potencie
a chuti na sex sú žiarlivostné scény, ktoré alkoholik „vyrába“.
Vzhľadom na psychickú labilitu členov rodiny je potrebné pracovať terapeuticky na
dvoch základných úrovniach:
• Individuálna terapia príbuzných pacienta závislého od alkoholu,
so zameraním na odstránenie slabosti a zraniteľnosti vyplývajúcej z rodinného násilia. Je
potrebné pomôcť príbuzným – hlavne rodičom, deťom a manželkám opustiť rolu obete,
trpiteľa, alebo rolu spoluzávislého. Niekedy sa príbuzní nechajú natoľko vtiahnuť do
problému a v snahe pomôcť závislému mu svojím konaním skôr škodia. Takéto prípady sa
v odbornej terminológii označujú ako spoluzávislosť, ktorá je tiež indikátorom na liečbu.
Spoluzávislý partner / partnerka obstaráva alkohol druhému v domnení, že si tým získa
jeho náklonnosť, prípadne že sa takýmto konaním vyhne jeho výčitkám, manipuláciám,
výbuchom agresie a podobne. Taktiež
treba príbuzným pomôcť zbaviť sa
nenávisti, hnevu a odmietania, čo sú časté emócie, ktoré ležia akoby „pod povrchom“
strachu. Individuálne sedenia môžu byť zamerané aj na riešenie výchovných a školských
problémov, alebo akýchkoľvek individuálnych neurotických ťažkostí detí aj dospelých,
ktoré sú
dôsledkom
dlhotrvajúcej viktimizácie a traumatizácie (ako napríklad
depresia, nedostatok sexuálnej apetencie a vzrušivosti, fobicko-anxiózna porucha, u detí
napr. enuréza, tiky a podobne ).
• Rodinné poradenstvo a terapia,
so zameraním
na revitalizáciu rodinných funkcií, vzťahov, komunikácie a chodu
domácnosti (primárny cieľ). Rodinná terapia alebo poradenstvo môže byť súčasťou
ambulantného aj rezidenčného programu terapie závislostí, alebo sa môže aplikovať po jej
ukončení. Niekedy je rodinná terapia príbuzných užitočná aj vtedy, ak závislý jedinec
odmieta podstúpiť akúkoľvek liečbu, alebo opakovane recidivuje. V takom prípade sa
však zameriava na proces separácie zvyšku rodiny a rekonštrukcie rodinného systému na
nových základoch bez účasti závislého člena rodiny (sekundárny cieľ). Stretnutia môžu
byť individuálne, párové, stretnutia rodičov s deťmi, alebo dokonca viacgeneračné
(rodičia, deti, starí rodičia) - podľa aktuálnej potreby. Prítomnosť dieťaťa na terapii nám
ľahšie ukazuje zaužívané vzorce správania a komunikácie, dospelí sú spontánnejší a
reagujú prirodzenejšie. Žiaľ často sa stretávame s nezáujmom príbuzných o rodinnú
terapiu a to z dvoch základných dôvodov: Predovšetkým sú si vedomí toho, že problém
nezapríčinili oni a tak nechápu, prečo by mali byť „predmetom“ terapie. Druhým
dôvodom je nechuť spolupracovať s problémovým jedincom, ktorý im priniesol a spôsobil
už dosť utrpenia. Vtedy je dôležité aby odborník vysvetlil príbuzným, aký efekt by im
www.terapeutickecentrum.com
mohla priniesť individuálna alebo rodinná terapia a aké môžu byť jej ciele, aby z nej mali
úžitok všetci zúčastnení.
Celkový terapeutický ciel - primárny alebo sekundárny:
Prvé stretnutie s príbuznými by malo vyústiť do spoločného terapeutického kontraktu –
dohody o cieľoch terapie. Stanovenie cieľov je pre terapeuta vodítkom, ako má terapia
vyzerať a kam má smerovať. Ide o dohodu o tom, či budeme pracovať na dosiahnutí
primárneho alebo sekundárneho cieľa. Dosiahnutie primárneho cieľa, ako sme ho vyššie
opísali, je determinované úspešnou dlhodobou abstinenciou závislého člena rodiny, zatiaľ
čo na dosiahnutí sekundárneho cieľa rodinnej terapie (viď vyššie) sa dá pracovať
s príbuznými bez ohľadu na to, či závislý jedinec abstinuje alebo nie.
Čiastkové ciele poradenstva a terapie rodín so závislým členom môžu byť nasledovné:
vzdelávať jednotlivých členov rodiny
Dôležité je, aby odborník vedel poskytnúť rodine praktické informácie o problematike
alkoholizmu a liečby závislostí. Hoci je to paradoxné, v dnešnej dobe internetu a ostatných
médií, z ktorých sa valí na človeka kvantum informácií, si príbuzní niekedy nevedia vybrať
a správne sa orientovať v tom, čo je pre nich dobré a čo im môže pomôcť. Niekedy dlho
bojujú s obavou, že liečenie bude znamenať pre pacienta a ich rodinu určitú stigmatizáciu.
Dôležité je pomôcť im odstrániť skreslené názory, taktiež hovoriť s nimi o tom, ako
rozpoznať manipuláciu zo strany závislého a ako jej predchádzať, v neposlednom rade tiež
prediskutovať možnosti podpory závislého v jeho úsilí o abstinenciu.
•
•
pracovať na osobnom raste
Abstinujúci alkoholik aj jeho partner / partnerka sú vedení k práci na svojom osobnom
raste, na uvedomovaní si vlastnej hodnoty a svojich možností. Je to nevyhnutnou podmienkou
konsolidácie rodinných pomerov, pretože zdravá rodina môže byť utvorená len zdravými
ľuďmi. Rast primeraného sebavedomia je rovnako dôležitý u oboch partnerov,
u abstinujúceho alkoholika z dôvodu absolútneho zlyhania a nezvládnutia životnej situácie
a u intaktného partnera z dôvodu zotročenia predchádzajúcou situáciou.
• učiť členov rodiny efektívne riešiť problémy a zvládať stres
Dôležité je správne formulovať problémové situácie (pričom máme na mysli aj tie, ktoré
nesúvisia priamo z abúzom alkoholu), viesť členov rodiny ku vzájomnému porozumeniu,
k vecnej argumentácii pri hádke, k identifikácii a odstráneniu tzv. „úderov pod pás“, pomôcť
im harmonizovať emócie a mobilizovať psychické sily pri väčšom zaťažení a vo chvíľach
podráždenosti či stiesnenosti, v prípade recidívy im pomôcť správne sa rozhodnúť ako ďalej.
• učiť rodičov počúvať vlastné deti
Progresívne pitie časom negatívne ovplyvňuje vzťah oboch rodičov k deťom. Zvyčajne nie
sú zvyknutí venovať im primeranú pozornosť, rodič alkoholik z dôvodu svojej závislosti
a intaktný partner / partnerka z dôvodu energetického a časového vyčerpania. Oboch rodičov
je potrebné viesť k tomu, aby sa naučili venovať svojim deťom pozornosť. V žiadnom prípade
nejde o to, aby im schválili každú vec ktorú si zaumienia i takú s ktorou nesúhlasia, ide tu
o to, aby sa naučili svoje deti počúvať, diskutovať s nimi o problémoch, ktoré deti majú, nech
sú akéhokoľvek charakteru.
• stanoviť nové rodinné pravidlá
www.terapeutickecentrum.com
Tento bod je veľmi dôležitý. Po fáze chaosu, dezorganizácie a mnohých neúspešných
pokusoch o nápravu prichádza v terapii čas na nastolenie nových rodinných pravidiel.
Jednotlivým členom rodiny musí byť jasné, čo sa od nich očakáva, aké sú ich povinnosti
a práva. Deti prijímajú nové pravidlá veľmi pozitívne a to z niekoľkých dôvodov :
1. sú prvým prejavom zmeny pôvodnej situácie
2. prinášajú poriadok do ich chaotického života a uľahčujú im tým fungovanie vo svete
dospelých.
naučiť deti niesť zodpovednosť
Dieťa bude ľahšie prijímať a niesť zodpovednosť za svoje povinnosti a správanie, ak
uvidí zodpovednosť aj u oboch rodičov. Dôležité je presné určenie práv a povinností, aby
dieťa vedelo, za čo presne zodpovedá. Dodržiavanie povinností je potrebné kontrolovať a to
nielen vo vzťahu k deťom, ale i k dospelým.
•
Návrhy niektorých diagnostických a terapeutických postupov
Na získanie anamnestického vhľadu je možné použiť napr. techniku nedokončených viet.
Význam jej použitia spočíva najmä v odhaľovaní vnútorných postojov voči závislému členovi
rodiny. Môžeme skúsiť napríklad nasledovné provokujúce vety:
Ťažko zabudnem, že v opilosti..............
Moja matka hovorí, že ........................
Keď prišiel domov opitý/á, tak deti........
Najviac som sa bál/a, že......................
Myslím, že začal piť pretože................
Tušil/a som, že sa napije, pretože........
V opilosti ma tak vydráždil/a, že..........
Keď sa udobríme, tak.........................
Rád/a spomínam na...........................
Viem, že som....................................
Keď prestane piť, tak.........................
Najdôležitejšie pri doliečovaní bude.....
Nechcem aby sa o jeho liečbe dozvedel/a/i..........
Keby sa znova napil, tak.....................
Pre skupinovú aj individuálnu terapiu s rodinou môže byť podnetné urobiť si Inventúru strát
zavinených pitím. Umožňuje nám zistiť, ktoré životné oblasti sú pre partnerov najdôležitejšie
a ktoré z nich utrpeli najväčšie straty v dôsledku alkoholizmu. Taktiež môžeme zistiť, ktorý
z partnerov dôsledky abúzu bagatelizuje, alebo ich naopak preceňuje. Zväčša ide o posúdenie
týchto oblastí : financie, výchova detí, sex, zdravie, spoločné záujmy, kariéra, spoločenské
postavenie, úcta, dôvera, vzťahy v rodine.
Postup : Požiadame klientov, aby vymenovali ktoré oblasti podľa nich alkoholizmus
ovplyvnil. Potom majú percentuálne vyjadriť vplyv alkoholizmu na danú oblasť. Každý
z klientov pracuje individuálne. Technika je ukončená diskusiou.
Pri individuálnej terapii rodín, ktoré už prešli prvými piatimi etapami vo svojom vývoji (viď
vyššie) a nachádzajú sa na prahu 6.etapy, je nevyhnutné venovať sa téme odpustenie.
Používame v tomto prípade rôzne rituály a liečivé vety – treba mať na mysli, že odpustenie
a uvoľnenie všetkých negatívnych emócií je potrebné urobiť na viacerých úrovniach (odpustiť
www.terapeutickecentrum.com
partnerovi, deťom, sebe, ako aj deti rodičom). K uvoľneniu negatívnych emócií najčastejšie
používame metódu EFT (Emotional Freedom Techniques).
Terapeut sprevádza klienta pri ujasňovaní a realizácii svojich zámerov (napr. manželka sa
chce rozviesť a odsťahovať, alebo klient po skončení liečby chce riešiť tému bývanie
a zamestnanie). Osvedčené je písomné formulovanie zámeru a jeho detailná vizualizácia,
ďalším stupňom je ujasnenie čiastkových krokov, identifikácia a odstránenie možných
prekážok na ceste, identifikácia vnútorných a vonkajších zdrojov potrebných k realizácii
zámeru a napokon samotná realizácia. Jednotlivé kroky si môžeme s klientom prejsť
niekoľkokrát, používame pri tom rôzne schémy, náčrty, modelovanie časovej línie atď.
Podporné a povzbudzovacie techniky sú veľmi dôležité počas celého trvania terapie. Rodinu
treba pochváliť za každý čo i len malý pozitívny progres.
Veľmi vhodnou technikou je tiež videotréning rodinných situácií, ktorý jedincom umožňuje
pohľad na realitu, na spôsob ich vzájomnej komunikácie a interakcie. Tento je vhodný spojiť
aj s technikou modelovania a hrania rolí, s komunikačným tréningom a s technikou
konštruktívnej hádky. Použiteľnou technikou je i externalizácia problému, ktorá
depatologizuje problémového člena rodiny a facilituje tým jeho vnútornú zmenu.
Použitá literatúra:
1. Bentovim, A.: Týrání a sexuální zneužívaní v rodinách. Grada Publishing, Praha
1998.
2. Copans, S.: The Invisible Family Member: Children in Families with Alcohol Abuse.
In: Combrinck- Graham, ed., Children in family Contexts, The Guilford Press, NYLondon 1989.
3. Okruhlica, Ľ. a kol.: Ako sa prakticky orientovať v závislostiach. Príručka pre
poradenskú činnosť. Vyd. Centrum pre liečbu drogových závislostí, Bratislava 1998.
Internetové zdroje:
1. www.choredieta.sk/index.php/novorodenec-chorob/fetaln-alkoholovy-syndrom.
Download

Závislosť od alkoholu z pohľadu rodinného terapeuta