JÚL
AUGUST
D VO J M E S A Č N Í K K U B Í N S K YC H K AT O L Í KO V • R O Č N Í K X I V
L
etná dovolenková sezóna vrcholí. Denne máme
možnosť sa o tom presvedčiť aj vďaka reklame útočiacej na nás na každom kroku. Cestovné kancelárie sa predbiehajú s ponukami lacných last minutiek
v rôznych prímorských i exotických krajinách. Ponúkajú
kvalitné služby, dopravu, ubytovanie, nezvyčajné športy,
zábavu, bohatý kultúrny program. To všetko len za ..... Sk.
Katalógy s pútavými fotografiami nielen zaujmú, ale
hlavne nám pripomenú dôležitosť zmeny v zabehnutých
koľajách.
Dovolenka nech už je kdekoľvek, je potrebným a blahodárnym časom pre nás samých. Cítime, že v dobe, ktorá
prekonáva rekordy aj čo sa týka stresu a chvatu v zrýchľujúcom sa tempe života okolo nás, potrebujeme čas na oddych, načerpanie síl ducha i tela. Zmena prostredia, zjednodušenie spôsobu života čo i na pár dní otvára nové
možnosti. Vymeniť hluk za ticho, zmeniť beh na pokojnú
chôdzu, nedôveru za detský úžas, možno zažiť naplno aj
uprostred ľudí. To je aktuálna ponuka stále prítomného
Božieho kráľovstva: uvidieť a pochopiť isté situácie zo
svojho doterajšieho života v novom svetle.
Ako však na to – kde začať? Môžeme začať návratom na
miesto, kde sa vždy dobre cítime a máme to radi. Rodný
dom, obľúbené miesto v prírode, ktoré poznáme len my,
2006
pri studničke, potoku, pri pozorovaní východu alebo západu slnka, nočnej oblohy, pri poľnej kaplnke, pri priateľovi, ktorému sme sa dlho neozvali, pri hre s deťmi, ale
i pri človeku, ktorého dni sú už poslednými. Všade tam,
kde je láska, tam je prítomný Boh. Kamkoľvek sa pohneme
alebo zostaneme je s nami. Nepoužíva cestovné kancelárie
a ich last minuty, aby dal o sebe vedieť. Kvapka vody, tráva,
veľký balvan pri ceste, celé stvorenstvo o ňom svedčí. Len
my ľudia príliš pohltení svojimi záujmami a problémami,
Last minute
Božie kráľovstvo
nutne potrebujeme z času na čas objaviť svojho Stvoriteľa
nanovo. Objaviť čas práce i čas odpočinku, čas odpustenia, ďakovania za dobrodenia, ktorými sme neustále zahŕňaní. A tak dopriať sebe i druhým čerstvé prúdenie dobra
a pokoja.
Katarína Ileninová
Snímka: internet
2
FARSKÝ LIST 04/2006
Poďakovanie
Poďakovanie
Ú
primne ďakujeme a vyslovujeme
Pán Boh zaplať všetkým, ktorí
nám akýmkoľvek spôsobom pomohli
pri oprave fasády Farského kostola sv.
Kataríny Alexandrijskej v čase od 29.
mája do 26. júna t.r.
Ďakujeme predovšetkým mladým
našej farnosti, lebo bez ich ochoty, zapálenosti a fyzickej kondície, by sme
sotva postavili a zložili lešenie, ako aj
ostatným, ktorí boli nápomocní pri
tejto práci. Poďakovanie patrí všetkým,
ktorí podporili rekonštrukciu kostola
finančne. Oprava fasády kostola bola
financovaná aj z dotácie Ministerstva
kultúry Slovenskej republiky.
V neposlednom rade vyslovujeme
svoju vďaku všetkým, ktorí na toto
dielo mysleli vo svojich modlitbách
a prosili o požehnanie pri rekonštrukčných prácach. Zároveň sa
chceme poďakovať za poskytnuté
prostriedky na reštaurovanie sôch
a oltárov vo farskom kostole.
Ľubomír Pekarčík, dekan
Snímka: Ladislav Pagáčik
Spomienka
19. júla t.r. uplynuli dva roky, čo si
Nebeský Otec povolal k sebe po
ťažkej chorobe nášho pána dekana
Mons. Alfonza Letanovského,
dlhoročného správcu dolnokubínskej farnosti. Pamätajme vo
svojich modlitbách na tohto vzácneho človeka a kňaza.
Kňazská vysviacka
Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách,
ale bude mať svetlo života. (Jn
8,12)
Milí čitatelia, v tomto roku bola spustená prevádzka internetovej
stránky našej farnosti. Nájdete ju na
www.farnost-kubin.sk
Ponúka bohaté informácie ako z histórie tak i súčasnosti,
taktiež celý ročník Farského listu 2005 a 2006.
V sobotu 19. augusta t.r. o 10.00
hod. prijme sviatosť kňazstva
náš rodák brat Miroslav Kulich,
v Kapucínskom kostole Obrátenia sv. Pavla v Žiline. Zároveň
v nedeľu 20. augusta bude v našej farnosti jeho Primičná sv.
omša o 10. hodine v kostole Povýšenia sv. Kríža na Brezovci. Myslime na brata Miroslava vo svojich modlitbách.
FARSKÝ LIST 04/2006
Sviatosťou krstu sme v spoločenstve Cirkvi v mesiacoch
jún a júl privítali:
Ranáta Dobiášová
Lara Ilčišinová
Matej Fröhlich
Patrik Harezník
Dávid Včelík
Peter Piroh
Samuel Dobiáš
Sara Mesárošová
Samuel Žmiják
Malvína Jenifer Kováčová
Sebastián Kvietok
Sabína Kvietková
Terézia Košarišťanová
Matej Samuheľ
Sviatosť manželstva uzavreli:
Mário Škuta a Jana Zaťková
Vladimír Dudák a Katarína Havčová
Juraj Florek a Lucia Oravcová
Peter Hablák a Monika Kováčiková
Branislav Láštic a Jana Halasová
Vladimír Šimko a Martina Vargová
Juraj Krasničan a Anna Gočalová
Miroslav Briš a Eva Rončáková
Tibor Kováčik a Eva Rosinská
Erik Csányi a Erika Váleková
Tomáš David a Anna Olexová
Ján Čonka a Jana Pačajová
Tibor Samuheľ a Renáta Franeková
Peter Palko a Eva Kríženecká
Michal Nemček a Michaela Fujdiaková
Pán si z našich radov povolal:
Jolana Dymáková
Božena Prílepková
Katarína Hoťková
Florián Michalák
Úmysly
Apoštolátu modlitby
na júl a august
• Dedičstvo otcov zachovaj nám,
Pane. Nech nám naši apoštoli sv.
Cyril a sv. Metod vyprosujú
pravú vieru, pevnú nádej a dokonalú lásku k Bohu a blížnemu.
• Aby siroty mali všetku potrebnú
starostlivosť, nevyhnutnú pre
svoju ľudskú a kresťanskú formáciu.
Bohoslužobný poriadok
v týždni:
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.00 a 18.00 hod.
(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec
18.30 hod.
(sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
Piatok - 18.00 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod. (utorok-štvrtok)
Adoračná miestnosť je otvorená
každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Bohoslužobný poriadok
v nedeľu:
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.30, 9.00, 11.00, 14.45 hod.
Kostol Povýšenia sv. Kríža - Brezovec
7.45, 10.00, 18.30 hod.
(vešpery o 18.00 hod.)
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod.
3
OBSAH
Poďakovanie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2
Kňazská vysviacka . . . . . . . . . . . . . . . . 2
Spomienka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2
Farská matrika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3
Úmysly apoštolátu . . . . . . . . . . . . . . . . 3
Bohoslužobný poriadok. . . . . . . . . . . . 3
Udalosti v našej farnosti
Švošovský uragán. . . . . . . . . . . . . . 4
Tour de Levoča. . . . . . . . . . . . . . . . 4
Ako malá rodina . . . . . . . . . . . . . . 5
Skautský tábor Zuberec 2006 . . . . 6
Liturgický rok za päť dní . . . . . . . . 7
Puťák . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8
Krok k ekumenickej jednote . . . . . 8
Aňa, rozhodli sme sa . . . . . . . . . . . . . . 9
Stretnutie mladých Slovenska . . . . . . . 9
Verím Pane 2006. . . . . . . . . . . . . . . . . 10
Sviatok Nanebovzatia
Panny Márie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
Europe4christ = Európa pre Krista. . 14
Vaše otázky – naše odpovede . . . . . . 15
Krása v skle zaliata . . . . . . . . . . . . . . . 16
Nový kardinál . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
ZŠ A. Radlinského . . . . . . . . . . . . . . . 18
Nedeľná škola hrou . . . . . . . . . . . 18
Prázdninové všeličo . . . . . . . . . . . 18
Požehnanie mamičiek
pred pôrodom:
7. októbra 2006 po ranných
sv. omšiach
Farský kostol sv. Kataríny
Alexandrijskej – 6.30 hod.
Kostol Povýšenia
sv. Kríža – Brezovec – 7.00 hod.
Stránkové dni na Farskom
úrade:
Pondelok – piatok:
8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.
V súrnom prípade po večerných
bohoslužbách.
V prípade potreby (ku chorým)
volajte katol. kňaza 0915 818 308.
Letné sústredenie športovcov . . . 19
Chváľte Pána v jeho svätini . . . . . . . . 19
Napísali ste nám . . . . . . . . . . . . . . . . . 19
Detský kútik . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
Farský list Vydal: Rímskokatolícky farský
úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom
Kubíne pre vnútornú potrebu. Cenzor:
Doc. PaedDr. ThDr. Ľubomír Pekarčík, PhD.
Šéfredaktor: Mgr. Katarína Ileninová. Redakčná
rada: Mgr. Peter Randják, Ľudovít Oravec,
Mgr. Renata Jedláková, Mgr. Zuzana Machajová,
Ing. Oleg Krajčovič, Oľga Hrabalová, Mgr. Anna
Šochová. Imprimatur: Mons. Prof. ThDr. František
Tondra, spišský diecézny biskup, Spišské
Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000.
Registračné číslo: A-2003/07522 OVVS/MU,
1/2003. Náklad: 800 ks. Uzávierka budúceho
dvojčísla je 30. 9. 2006. Svoje príspevky nám
môžete dávať do schránky Farského úradu
s označením „Pre Farský list“. Redakčná rada si
vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov.
4
FARSKÝ LIST 04/2006
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
Švošovský uragán
Dlho očakávaný výlet bol po roku
opäť tu. Dvadsaťštyri správne naladených „borcov“ – miništrantov, sa
nedočkavo zhromaždilo pred hlavnou železničnou stanicou. Hodiny
ukázali 3. júla 2006, desať-desať, vlak
pristavil na stanici, posledné božteky
od mamičiek a oteckov a všetko sa
mohlo začať. Vlakom sa skupinka
„tichých chlapcov“ z Bysterca a Brezovca dopravila do Kraľovian, kde
sme presadli na druhý vlak a konečne sme sa vyrojili pre mnohých
v nepoznanej krajine – Švošov City.
Našli sme dokonca aj miestnu základnú cirkevnú školu, kde sme sa
ubytovali. Privítala nás pani riaditeľka s úsmevom na tvári. To asi
preto, lebo ešte netušila, čo sú kubínski chlapci schopní za šesť dní vykonať. Najskôr sme sa museli predsa
len pre istotu pozoznamovať, lebo
nie všetci sme sa tam poznali. Potom
sme si poobzerali okolie, chlapci zisťovali, kde je najbližší obchod, lebo
zásoby, ktoré si priniesli sa akosi pred
očami a pod nosmi nás všetkých nezadržateľne strácali.
Čas letel rýchlo a pokým sme sa zoznámili s okolím nastal večer a vedúci v domnienke, že si konečne oddýchnu zavelili spať. Ale troška sa
zmýlili, keď si mysleli, že o malú
chvíľku zavládne vytúžené ticho.
Smiech a vrava im nedovolili spať.
Preto hneď na druhé ráno, zasadala
porada, ako našich miništrantov unaviť, aby si aj starší mohli na chvíľku
oddýchnuť a vychutnať si výlet. „Do
hôr s nimi,“ tak znel jeden s návrhov.
„Zlanárili“ sme zopár miestnych
chlapcov, aby vybrali trasu, úmornú,
namáhavú a predovšetkým zničujúcu. Ako sme sa dohodli, tak sa aj
stalo. Ledva sme tam vyšli a plán sa
podaril. Všetci sotva dych lapali.
Cesta naspäť ubehla rýchlo a vedúcich čakalo milé prekvapenie. Chlapci
akoby zázrakom dostali novú silu
a ožili, akoby ani nikde neboli. Našťastie niekto múdry vymyslel hru,
ktorej dal názov futbal a prezradím
vám tajomstvo: hra vždy zaberie, česť
výnimkám. O zvyšok dňa bolo postarané. Večer to znova vyzeralo ako
na pravom výlete, nikomu sa nechcelo spať a tak sme si pozreli dobrý
film. Pravdaže predtým ako každý
večer, nesmela chýbať modlitba ruženca, veď sme miništranti.
Za zmienku ešte stojí priateľský futbalový zápas medzi domácimi chlapcami a nami. O výsledku radšej nenapíšeme, lebo by sme mohli uraziť
povesť švošovských futbalistov. Tiež
sme sa v rámci upevňovania našich
vzťahov vybrali jeden večer aj na
spoločnú opekačku, ktorá sa paradoxne skončila v potoku, kde si
chlapci chladili svoje hlavy a poväčšine aj svoje nohy. Tak asi takto vyzeral tohtoročný miništrantský výlet do
Švošova. Chceme sa poďakovať
nášmu pánu kaplánovi Milošovi, že
nám umožnil prežiť spolu zopár nádherných dní. Budeme sa snažiť odplatiť to svedomitou službou pri oltári.
Však kamaráti?
Za všetkých zúčastnených
Richard Čižmár
Snímky: Daniela Faltínová
Tour de Levoča
Pamätáte sa ešte na naše plagáty
alebo oznam vo Farskom liste ohľadom akcie zvanej ,,Tour de Levoča“?
Ak áno, tak vám to už aj tak nepomôže. Mojou úlohou je oznámiť vám,
že už dávno prebehla, trochu ju pri-
blížiť a tak vás navnadiť na budúci
rok. Takže ľútosť hoďme za hlavu
a tešme sa spolu s tými, ktorí tam
mohli byť.
Cesta tam bola priam rozprávková
a každý veril, že keď nepršalo od rána
(pričom predpoveď počasia hlásila
niečo iné), že už ani nezaprší. Lenže
po 100 km bicyklovania, nás chytil až
do ďalšieho rána neprestávajúci dážď.
Našťastie sa náš Pán o nás znova postaral. Pán farár istej dediny, kde sme
uviazli, nás prichýlil na fare, uvaril
nám teplý čaj a nechal nás tam až
dovtedy, kým nás náš ,,safetycar“ postupne všetkých nepoodvážal až do
Levoče. Snáď nás chcel Pán Boh trochu šetriť pred cestou späť, ktorú nás
za krásneho počasia nechal odšľapať
celú.
Isté je, že dostať sa na bicykloch tam
a naspäť nebol ten jediný a hlavný
dôvod. Bola to celoslovanská Mariánska púť do Levoče, kde sme prežili
dva krásne dni v modlitbách na Mariánskej hore pod bazilikou. Neustále
tam prebiehali sv. omše na rôzne
úmysly a ani o sv. spoveď nebola
núdza. Prišlo mnoho kňazov z celej
diecézy a účastníkom boli k dispozícii 24 hodín denne. Atmosféra na
hore bola priam neuveriteľná a my
sami sme ostávali v údive s akou vierou kráča do kopca vedľa nás aspoň
80-ročná babička a ani si nevzdychne.
A pritom niektorí z nás mali pekné
problémy dostať sa hore.
Celý program vyvrcholil slávnostnou
nedeľnou sv. omšou o 10 hod. priamo
FARSKÝ LIST 04/2006
5
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda
v stredu 5. júla t.r. Tentoraz však bola
naša „rodina“ oveľa menšia ako po
minulé roky. Snáď to zapríčinila horúčava, či iné okolnosti a tak na stretnutie prišli len naozaj verní. Búrka
neprišla a tak sa mohlo začať.
Stretnutie zahájil náš pán dekan Ľubomír Pekarčík príhovorom o ekumenizme. Vyjadril, že táto snaha
o zjednotenie kresťanov sa už v našich mysliach udomácnila. Všetci
uznávame, že je to potrebné a že to
od náš žiada i Ježiš Kristus vo svojich
slovách „aby boli všetci jedno“ (Jn
17,21). Avšak uskutočnenie tohoto
zámeru nie je také jednoduché. Vyznávame jediného Boha, avšak spôsob slávenia, tradície i učenie sú rozdielne a ubehne asi ešte dosť času,
kým bude možné túto požiadavku
nášho Spasiteľa splniť. Vyžaduje si to
veľa tolerancie, spolupráce i ústupkov z každej stránky, ale hlavne Božiu milosť.
pod bazilikou, ktorú celebroval kardinál Ján Chryzostom Korec spolu
s biskupmi a kňazmi. Hoci počasie
nám spočiatku neprialo, cez sv. omšu
sa vyjasnilo a odvtedy slniečko
krásne svieti vlastne až doteraz.
Jednoducho sme šťastní, že sme
mohli byť v Levoči, zažiť tú silnú atmosféru a šťastne sa vrátiť domov. Už
teraz sa tešíme na budúci rok.
Ešte malá poznámka pre tých, ktorí si
myslia, že by bicykel na takú túru
,,neskrotili“ – existujú predsa aj autobusy, no nie?
Katka Grofčíková
Snímky: Janko Paluga
Ako malá rodina
„Zídení ako rodina sme spolu pred
Tebou,…“ slovami úvodnej piesne sa
začalo tradičné ekumenické stretnutie pri kríži na Skalke nad Vyšným
Kubínom z príležitosti sviatku našich
Prosby ľudu, ktoré dôstojne predniesli zástupcovia Evanjelickej cirkvi
a.v., konkrétne určili, v čom by sme
sa mohli zlepšiť, kde sme zlyhali i naďalej zlyhávame. Či už je to v prejavoch lásky ku svojmu blížnemu, či
v láske k Bohu. Naozaj potrebujeme
pomoc a dary Ducha Svätého, aby trpezlivá práca kňazov, teológov a viera
všetkých nás kresťanov napredovala
a priniesla trvalé ovocie.
V ďalšom príhovore sa evanjelický
pán farár Mgr. Rastislav Stanček
upriamil na význam kríža. Ježiš
Kristus sa za nás obetoval a vzal naše
nedokonalosti na kríž. Roztiahnutými rukami ako keby chcel obsiahnuť celé ľudstvo a tak nás spojiť s našim nebeským Otcom. Jedine kríž je
spoľahlivým prostriedkom na ceste
do Božieho kráľovstva a k našej spáse
vo večnosti.
Ekumenické stretnutie vhodne oživili piesne nášho mládežníckeho
zboru, ktorí spevom umocnili zážitok z tejto udalosti. Svojimi hlasmi
ich podporili i naši kapláni Richard
a Peter.
Zo Skalky sme odchádzali s dobrým
pocitom. Dole kopcom sa išlo lepšie
ako hore, snáď každý si však prial,
aby o rok táto „malá rodina“ bola
o čosi väčšia.
Ľudovít Oravec
Snímka: autor
Ospravedlnenie
Všetkým veriacim, ktorí sa zúčastnili ekumenickej pobožnosti
5. júla 2006 na Vyšnokubínskych
skalkách, s cieľom pomodliť sa za
jednotu kresťanov (čo bolo našim
zámerom), sa ospravedlňujeme za
politické zneužitie tejto akcie.
6
FARSKÝ LIST 04/2006
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
tom s poriadnymi batohmi. Vlak išiel
presne, a tak nášmu vytúženému odchodu do prírody, času i nečasu, nič
nebránilo. Prestup na autobus v Podbieli bol zároveň prvou previerkou
našej fyzickej kondície- bežať cez celú
dedinu ovešaní doslovne ako vianočný stromček možno vyvolalo
u okoloidúcich úsmev, my sme ale
mali na zreteli, že až tak veľa autobusov nechodí a smiech nastal až na
hlavnej zastávke, kde sme ešte čakali
pätnásť minút.
Cez obed sme po krátkom pochode
zo Zuberca dorazili na táboriskolúky lemovanej potôčikom rovno
„S
Skautský tábor
Zuberec 2006
Aj tento rok sme skauti a skautky
z 53. zboru Gentiana Dolný Kubín
a z Pribiša vymenili mäkkú posteľ za
spacák a karimatku a vybrali sa
v ústrety dobrodružstvám v dňoch
3.-15. júla do Zuberca na náš skautský tábor. Odchodu na tábor predchádzalo nakladanie stavebného,
pracovného a kuchynského materiálu
v mokraďskom kaštieli. Zapotili sme
sa i zasmiali, ale oddýchli sme si až so
západom slnka. Na druhý deň odchádzal na táborisko predvoj, ktorého
úlohou bolo vyložiť náklad a začať
pripravovať táborisko.
V pondelok tretieho sa kubínska železničná stanica zdala o niečo plnšia
ako zvyčajne, možno aj vďaka skau-
kautský tábor je pre mňa
odmenou za celoročnú činnosť. Sú to dva týždne prežité
s priateľmi uprostred nádhernej
prírody. Ani tento rok tomu nebolo inak. Najkrajšími momentmi
pre mňa bolo lezenie, výlet na
Sivý vrch a aj to, že som mohla
pomôcť pri varení a veľa sa tak
naučiť. Druhá časť tábora, ktorá
bola pre mladších členov, sa
niesla v duchu westernu a zlatokopov.
Dúfam, že každý, kto bol v tábore
si odniesol veľa zážitkov tak ako
ja. Na záver chcem poďakovať
všetkým, vďaka ktorým sa tento
tábor uskutočnil.“
Veronika Pisarčíková
pod Sivým vrchom. Hneď po príchode a najnutnejšom vybalení
v podsadách sme sa pustili do viazania stavieb a do dopravovania dreva
z neďalekej hory. Prácu striedali hry
a tak nám prakticky pod rukami vyrástla kuchyňa, hangár, stožiar, brána,
priehrada a iné nutné i užitočné veci.
Ďalší deň k nim pribudla jedáleň,
a tak na večernom nástupe sme už
mohli obdivovať tohoročný tábor
a pri táboráku do neskorej noci oddychovať s dobrým pocitom.
Medzi táborovú výbavu patrili aj horolezecké laná a sedačky, preto sme
dve dopoludnia venovali lezeniu na
blízkej stene. Obtiažnosti boli rôzne,
a tak si každý prišiel na svoje. Keďže
sme skauti, pomohli sme aj okolitej
prírode vyzbieraním odpadkov, vyčistením a opravením studničky. Novinkou tábora bola príležitosť zobrať
svojho kamaráta na jeden deň do tábora, kde mal možnosť lepšie sa
oboznámiť so skautingom.
Cez Deň hôr sme zdolali Sivý vrch,
niektorí sa dali zlákať štôlňou pri Bielej skale, ktorú preliezli a večer sme
sa pomaly v skupinách zbiehali na táborisku po celodennej túre. Táborový
život spestrovali hry ako sedem statočných, mestečko Palermo, poistky,
bon-čiky-bon, súťaž v klikovaní, beh
s fúrikom cez prekážky či do kopca
a mnohé iné.
Športový deň preveril našu silu i obratnosť, v rôznych disciplínach sme
sa snažili prekonať samých seba
a snaha sa oplatila, víťazi boli odmenení. Na besede s pracovníkom TANAPu sme sa dozvedeli veľa nového
o prostredí, ktoré sa nateraz stalo naším druhým domovom.
Vlajku v noci strážili nočné stráže,
ktoré boli tento rok úspešné, prepad
sa nepodaril a prepadlíci boli chytení. Počasie bolo perfektné, posledný
deň prvej časti však búrka otestovala
naše stavby, ktoré to však vydržali.
Našťastie išlo iba o prehánku, a tak
na „plávajúcu podlahu“ sme si museli
počkať až domov.
Slávnostný záverečný 24-poschodový
táborák sa mohol rozblčať až po symbolickom zapálení štyroch ohňov na
sever, juh, západ a východ. Potom
sme si už užívali poslednú noc v prírode, niektorí aj o tretej ráno v provizórnej saune, iní spevom a hrami.
Ráno už iba balenie, posledný pohľad
na pomaly miznúci tábor v diaľke
s myšlienkou „tak o rok znova...“
a pochod do svojich domovov, spestrený ako inak behom za autobusom,
ktorý išiel o čosi skôr.
Dean Reš
Snímka: Peter Gebura
FARSKÝ LIST 04/2006
7
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
Liturgický rok
za päť dní
Horúce júlové dni priali zvlášť deťom, ktoré sa tešili na prázdninové
chvíle plné dobrodružstiev, cestovania a oddychu. Nebolo tomu inak ani
v prípade malých i veľkých kamarátov z dvoch spoločenstiev: eRka
a detského zboru Tintinnábulum.
Počas roka sme sa pravidelne stretávali, spoznávali svoje dary, cvičili
hlásky i šikovné ruky a tak zaslúženou odmenou bol tradičný letný tábor. Tentoraz sme sa na týždeň presťahovali do krásnej hornooravskej
obce Rabčice, aby sme každý deň
mohli programom sláviť celý liturgický rok.
Keď naša veľká posádka - desať osobných áut naplnených nielen detským
džavotom, ale i množstvom batožiny
a potravín, šťastne dorazila na miesto
činu, tu na nás už netrpezlivo čakala
eRkárka Renča. Po ubytovaní, naplnení kuchyne všakovakými dobrotami, sme sa dali do skrášľovania
izieb a spoločných priestorov, výroby
veselých vizitiek a spoznávania najbližšieho okolia. Celé to výborne zapadlo do nášho spoločného prežívania adventného očakávania a prípravy na príchod - narodenie Pána
Ježiša.
Nasledujúci deň boli Vianoce a s nimi
i úloha vymyslieť a pripraviť darček
pre svojho kamaráta do večera. Samozrejme nechýbala ani práca na
vianočnom stromčeku, pravdaže netypickom a veľmi originálnom
uprostred leta. Fungovať začala i tajná
„anjelská pošta“ – všetci anjeli si šli
nohy zodrať od častého no hlavne
nenápadného doručovania sladkých
odkazov do vyrobených schránok
svojich obetí. Viacerí sa však popri
rôznych hrách nezabudli podeliť
s ostatnými so štedrými prekvapeniami. Deň sme zakončili sv. omšou
v miestnom kostole zasvätenom
Všetkým svätým. Po nej sme si odovzdali veľmi milé vianočné darčeky.
Ďalšie ráno i celý deň sa niesol v znamení najdlhšej časti roka zvanej „ob-
dobie cez rok“. Preto bola naplánovaná dlhá pešia túra k Hájovni, kde
sa nachádza expozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy a Mila Urbana.
Cieľ dosiahli však len siedmi najvytrvalejší spomedzi nás. Na vlastnej koži
sme vďaka únave spoznali, že Pán
odmeňuje každú i tú najmenšiu
snahu ako pomôcť kamarátovi napríklad podeliť sa s vodou či jedlom
uprostred horúčavy aj cez také obyčajné maličkosti ako sú lesné jahody,
čučoriedky, dobrú náladu a smiech.
Veľkým požehnaním dňa bola aj skutočnosť, že po sv. omši viaceré deti
prijali sviatosť zmierenia. Odmenou
nám tiež bola večer výborná opekačka.
Štvrtý deň alebo aj pôstne obdobie
sme začali s tým, že každý si dal
osobné predsavzatie, ktoré sa snažil
počas dňa splniť. Vybrali sme sa na
Oravskú priehradu, kde sme podnikli
okružnú plavbu loďou, prehliadku
Ostrova umenia a na spiatočnej ceste
sme sa v Námestove odmenili zmrzlinou. Po spoločnej večernej modlitbe nás čakalo nočné hľadanie pokladu. Po rozdelení do štyroch skupín
a stanovení pravidiel hry v teréne,
sme sa vyzbrojení baterkami po-
stupne vystriedali pri plnení úloh na
jednotlivých stanovištiach. Chvíle
napätia i strachu boli popretkávané
i veselými perličkami. Poklad sme
objavili u Pána Ježiša, presnejšie povedané za jeho sochou. Krátkou
modlitbou o polnoci sme sa Bohu
poďakovali za ďalší krásny deň s dobrým koncom.
Posledný deň bola Veľká noc, či lepšie povedané veľkonočný pondelok.
Oblievačka sa začala nečakane od
obeda, kedy sa na nás spustili prúdy
dažďovej vody s poriadnou búrkou.
Poobede sme prijali pozvanie dobrých ľudí prísť sa pozrieť na krásne
kone. Neprekážal nám ani dážď, ktorý
vytrvalo padal na našu „pršipláťovodáždnikovú“ skupinu, keď sme kráčali hore dedinou. So sebou sme
niesli chutnú mrkvu pre štvornohých
tátošov. Radostné výkriky detí za
ohradou tešiac sa z takéhoto stretnutia len potvrdili, že to bolo správne
rozhodnutie na záver. S miestnymi
ľuďmi sme sa rozlúčili večer na sv.
omši, kde sme opäť slúžili svojím
spevom. Večerná modlitba bola dlhšia ako obyčajne, lebo v nej zaznelo
množstvo detských úprimných delení sa a ďakovaní Bohu a vedúcim
za vydarený tábor.
V sobotu po raňajkách nás čakalo
rýchle upratovanie, zbalenie si svojich vecí a odchod autami domov,
kde nás očakávali naši najbližší. Touto cestou sa chcem poďakovať
všetkým ochotným rodičom, ktorí
nám zverili svoje ratolesti, nezištne
pomohli svojimi autami a sponzorstvom. Nemôžem opomenúť poďakovanie trom „dospeláčkam“ - Renči,
Beátke a Bernadete, ktoré sa obetavo
starali o každodenné potreby celého
tábora: jedlo, nákupy, prípravu
programu a všelijaké služby, ktoré
dni priniesli. Celý pobyt by však nebolo možné uskutočniť, keby Pán neotvoril srdcia detí, rodičov, vedúcich.
Bohu vďaka za požehnaný čas, neustálu ochranu a pomoc, neopakovateľné chvíle a zážitky, ktoré sa zapísali
do osobných kníh života.
Katarína Ileninová
Snímky: Bernadeta Solárová
8
FARSKÝ LIST 04/2006
UDALOSTI V NAŠEJ FARNOSTI
Puťák
Ako po iné roky aj teraz sa deti
a mladí našej farnosti rozhodli pre
týždeň putovania od 10. do 14. júla.
Zraz bol na tradičnom mieste – železničná stanica. Tohtoročná téma
bola veľmi aktuálna, keďže sa dotýkala každého z nich – Rodina. Postupne sme predstavili a zamýšľali sa
nad Svätou rodinou, vlastnou i farskou rodinou. Cirkev ako rodina
a spoločenstvo boli témy v druhej
polovici týždňa. Hneď na začiatku
sme si objasnili, aký je rozdiel medzi
cestujúcim a pútnikom. Naše putovanie sme začali prechodom zo Španej doliny na Staré Hory. Počas cesty
si jednotlivé „rodiny“ pripravili prezentácie evanjeliových úryvkov, ktoré
zachytávali Pannu Máriu pri zvestovaní, návšteve u Alžbety, narodení
Pána, na svadbe v Káne i pod krížom.
Na Studničke sme sa pomodlili desiatok ruženca a v kostole nám odslúžili sv. omšu bratia redemptoristi.
Zároveň nás oboznámili aj s dejinami
tohto
starobylého
pútnického
miesta.
V utorok sme sa vybrali ku sv. Vendelínovi ponad Srňacie. Animátori
v scénke o lenivej Marcelke priblížili
deťom ich úlohu v rodine. Potom sa
rodiny predstavili a každý účastník
napísal svojim rodičom ďakovný list,
ktorý sa niesol ako obetný dar pri sv.
omši, ktorú sme mali v kostole Panny
Márie Pomocnice v Medzibrodí. Slúžil ju pán kaplán Richard a kázeň mal
diakon Janko Bystriansky. Zdôraznil
tri momenty, kedy sa rodina buduje
– pri spoločnej modlitbe, spoločnom
stravovaní a zdieľaní.
V stredu sme sa pokochali pohľadom
na Roháče z trasy, ktorá viedla okolo
plies. Sv. omšu nám slúžil otec Peter
Kuchár, SDB. Dôraz kládol na naše
poslanie v miestnej Cirkvi. Nik sa nemôže vyhovárať na to, že je malý
alebo starý a tak neužitočný. Každý
má svoju úlohu. Priliehavými príkladmi nám priblížil tému o Cirkvi
náš pán dekan pri sv. omši vo farskom kostole v nasledujúci deň. Súťaže, rôzne aktivity, hry, týkajúce sa
našej témy obohacovali každý deň.
Vyvrcholením bol piatok. Kaštieľ
v Mokradi – vďaka skautom a pánovi
Suroviakovi sa stal našim vlastníctvom na niekoľko hodín. Okrem
skúšky odvahy, športovej zručnosti,
tvorivosti a dôvtipu si deti pripravili
aj darčeky pre rodičov. Pán kaplán
Miloš prišiel medzi nás a umožnil
nám stretnúť sa s milosrdnou a odpúšťajúcou láskou Pánovou. Na záver
nám všetkým dobre padla zmrzlina.
Boli sme radi, že s nami v niektoré
dni putovali nielen rodičia, ale aj starí
rodičia a tak sme mohli tvoriť jednu
rodinu. Ďakujeme všetkým, ktorí
nám pomohli pri organizácii, priložili ruku k dielu či už modlitbou,
obetou alebo konkrétnou pomocou.
Sestry Saleziánky
Snímky: sr. Anka Janáková, FMA
Krok k ekumenickej
jednote
Pán Ježiš nás vyzval k jednote – ba čo
viac, položil svoj život. Čo môžeme
pre ňu urobiť? Nestačí len modlitba,
sú potrebné aj skutky. A tak na veľkú
radosť detí vo Vyšnom Kubíne – posledná hodina náboženstva mala nezvyčajný ráz. Už niekoľko týždňov na
ňu nedočkavo čakali. A nielen oni! Aj
evanjelický pán farár Jakoby z Jasenovej i sr. Mária. Katechéza, aktivita,
spev i spoločná modlitba boli veľkým
zážitkom pre všetkých. Na otázku, čo
máme spoločné, deti spontánne odpovedali: Desatoro, Pána Boha, lásku
Ježiša, Božie slovo, krst, apoštolov...
Máme žiť v láske a pokoji. Dá sa to
dosiahnuť aj tak, že našim deťom budeme od malička vštepovať úctu
a lásku voči tým, ktorí majú iné vierovyznanie, pomáhať im objavovať
hodnoty, ktoré uznávajú naši oddelení bratia a sestry a tak robiť radosť
Pánovi, ktorý veľmi túži po jednote.
Aj náš pápež Benedikt XVI. má vo
svojom programe ekumenický dialóg
s cirkvami. Na tomto poli sa robia
nemalé kroky smerujúce k zjednoteniu. Podporme túto jeho snahu svojou modlitbou ale i konkrétnymi
skutkami. Veď v našej farnosti máme
k tomu jedinečnú príležitosť.
Sr. Mária Svoreňová, FMA
Snímky: Renata Jedláková
FARSKÝ LIST 04/2006
9
Aňa, rozhodli sme sa...
Na festivale Verím Pane (ďalej VP) sme sa porozprávali s moderátorkou
Annou Lacekovou. Nie že by sme nemali dosť adeptov na interview, ale
spontánna Aňa nás zaujala svojím radostným prejavom. Posúďte sami:
n Mohla by si sa nám v krátkosti
predstaviť?
Ahoj, volám sa Aňa Laceková, pochádzam z Trstenej, mám 23 rokov. Študujem na Žilinskej univerzite a tiež
pracujem aj v rádiu Expres ako redaktorka dopravného servisu. Som
veľmi „ukecaná“ a priateľská, preto
mám strááášne veľa kámošov po celom Slovensku. Festival VP moderujem po druhýkrát.
rosti ubytovanie ako predošlé roky.
Na moderovanie ma vôbec neprehovárali. Prišla mi sms-ka, ktorú si dodnes pamätám: „Aňa, rozhodli sme
sa, že tohtoročné Verím Pane moderuješ Ty. Máme Ťa radi. Boh Ťa žehnaj.“ No dá sa na toto povedať nie?
infúziách:). Spomeniem aspoň dve
veselé príhody: stretla som sa s dievčaťom, ktorá sa vraj na mňa podobá.
Ľudia ju oslovovali s tým, že či je to
ona tá moderátorka, ktorá mala v minulosti na starosti ubytovanie.
V škole, kde som bola ubytovaná sa
upchali sprchy a voda začala presakovať do vedľajšej malej triedy, kde
spali moje kamarátky. Dievčatá spali
tak silno, že ani nezaregistrovali, že
n Čím bol festival tento rok výnimočným?
Každý ročník festivalu je výnimočný
niečím iným a zároveň tým istým.
Príde veľké množstvo ľudí, ktorí sa
nemusia dôverne poznať na to, aby
sa spolu cítili fajn. Výnimočné bolo
však počasie. Takéto vydarené sme
mali tuším iba dvakrát v histórii festivalu.
n Aká práca sa skrýva za festivalom
VP?
Obrovská, o tom by vedeli asi viac
porozprávať organizátori ako Jurko
Drobný, Zuzka a ďalší. Príprava, priebeh nie sú totiž otázkou len jedného
týždňa či mesiaca. Hneď po skončení
festivalu sa snažíme nájsť chyby, ktoré
treba odstrániť a povybavovať množstvo ďalších vecí. Dá sa povedať, že
festival sa pripravuje celý rok.
n Museli ťa dlho presviedčať, aby si
moderovala program?
Pravdu povediac som bola pred rokom ešte v Londýne a predpokladala
som, že aj teraz budem mať na sta-
n Festival bol skvelo zorganizovaný, ale vždy sa nájde niečo, na
čom sa dá dobre zasmiať. Zažila si
nejaké veselé situácie?
Nuž tento rok som nestihla vnímať
úplne všetko aj kvôli čiastočnej indisponovanosti (piatok som strávila na
nohy a karimatky im plávajú vo vode.
Keď som tam prišla, v prvom momente som nevedela čo mám robiť, či
plakať a či sa smiať. Vyhral smiech. ☺
Za rozhovor ďakujú
Aďa Draganová a Katka Grofčíková
(redakčne upravené)
Snímka: Janko Mahút
Stretnutie mladých Slovenska • Levoča, 13. – 15. august 2006
Ak
si počas prázdnin nájdeš čas stretnúť sa s mladými ľuďmi z celého Slovenska, tak neváhaj a príď
do Levoče na bohatý a zaujímavý program. Hosťom stretnutia bude kardinál Meissner, s ktorým
sa mládež bude modliť ruženec v pondelok večer. V utorok s ním bude svätá omša spolu s biskupmi Slovenska a po nej stretnutie kardinála s mladými. Kontakt stretnutia – [email protected], t.č. 0907 250 798.
10
FARSKÝ LIST 04/2006
Verím Pane 2006
Č
lovek by ani nepovedal, ako
ten čas rýchlo letí. Ešte sme si
poriadne nevšimli, že začali
prázdniny a už tu bol druhý júlový
týždeň a s nim aj festival VERÍM
PANE, na ktorý sme sa tešili od Vianoc.
Tento rok mal byť však iný... Náš
,,veľký boss“ (nechcem menovať, aj
tak všetci vieme, že je to Andy) musel
nútene odísť až do ďalekého Nemecka. Samozrejme, nie na výlet, ale
tvrdo pracovať. Takže zmierení s tvrdou realitou a so smútkom v srdci
(to už trochu preháňam, ale tak nejako) sme vyrazili do ,,veľkomesta“
na severe Slovenska, za našim najkrajším letným dobrodružstvom.
V Námestove bolo ako vždy veľmi
rušno a ulice boli prepchané mladými ľuďmi (čo nie je až také náročne, vzhľadom na to, že sú tam
v celom meste až štyri). Nasledujúce
tri dni nás čakal veľmi náročný
program, práca v dielňach. Keďže nebol s nami Andy, mnohí sa rozhodli
aj pre inú dielňu ako spevokol (z toho
samozrejme nevyplýva, že sme boli
po minulé roky do toho nútení, to
zase nie). Medzi navštevované patrili
Ja verím, ktorú viedol Daniel z Heaven's shore, Taizé, a nesmiem zabudnúť na našich hudobníkov- gitara,
bicie, klávesy a sólový spev.
Pri toľkých povinnostiach sme ani
nezbadali a už tu bol piatok. Deň,
kedy sme mali predviesť, čo sme sa
naučili. Tento deň sa však stal pre nás
oveľa dôležitejším, ako sme sa nazdávali. Prišlo najväčšie prekvapenie ce-
lého festivalu... Šéf s veľkým Š sa vrátil na Slovensko len kvôli nám. Nálada a radosť išli závratnou rýchlosťou až do neba.
Odvtedy, viete si to predstaviť, aj koncerty boli zrazu akési lepšie ani spať
sa nám nechcelo...
V sobotu sme tradične ako každý rok
navštívili priehradný múr, ale inou
cestou ako minulý či budúci. Kým
vlani to bola len nevinná prechádzka
pretekajúcimi múrmi (nechceme vás
strašiť), tento raz sme sa ocitli pod
10×6 metrov ozrutnými klapkami,
ktoré sa v čase nebezpečenstva otvárajú. U nás v Kubíne by sa to prejavilo pekným zvýšením hladiny len
o pár metrov (v čase návštevy boli
samozrejme zatvorené, inak by sme
tu dnes neboli).
Musím však podotknúť, že hoci Andy
bol ten, ktorý s nami vystrájal, bez
jednej osôbky by to nešlo. Dávno by
sme umreli od hladu... A nemyslím
pritom na predavačku v Terne, ale
Zuzičku, ktorá sa vždy o nás stará
ako naša mamka.
Toto všetko je síce krásne, ale skoro
som zabudla na to, lepšie povedané
na toho, bez ktorého by to všetko nešlo. Verím Pane je predovšetkým fes-
tivalom na oslavu Boha a na to nesmieme zabúdať.
Tento rok sme sa rozhodli, že vám
festival Verím Pane priblížime aj
z inej stránky. Okrem toho, že je to
oddych od domova, veľa zábavy
a skvelé koncerty, každý kto má aspoň štipku talentu mal možnosť zúčastniť sa rôznych dielní s kvalifikovanými lektormi. Stručne vám o každej dielni povieme pár viet a možno
sa tam o rok uvidíme aj s vami.
Spevokol
Úlohou dielne je naučiť sa niečo
o speve a spievaní. Cieľom vedúceho
lektora Róberta je stráviť tri dni tak,
FARSKÝ LIST 04/2006
aby mali účastníci radosť z toho, že sa
dá výborne zaspievať aj keď to možno
nie je ľahké. A my môžeme len súhlasiť, keďže sme sa jej väčšina mladých
z Kubína sami zúčastnili. Jednoznačne sa tešíme opäť o rok.
Taizé
Niektorých z nás zaujala aj táto
dielňa, ktorá funguje od začiatku festivalu. Najskôr to malo podobu piatkovej modlitby a neskôr z toho
vznikla osobitná dielňa. Cieľom je
povedať si o komunite bratov v Taizé,
v ktorej ide o zažitie spoločenstva
v radostiach i modlitbe. Prejavom
modlitby sú spevy z Taizé. Ide o zhudobnené texty vzaté zo Svätého
písma, medzi nimi mnohé zo žalmov,
myšlienky svätcov, ktoré sa opakujú,
čo dovoľuje viac sa sústrediť na Božiu
blízkosť.
Bicie nástroje
Hlavným lektorom dielne je Marek
a vedie ju už tretí rok. ,,Skúšame ryt-
mické cvičenia na techniku a tvorivé
rytmické hranie,“ prezradil pri našej
návšteve. Tento rok mala dielňa jedenásť účastníkov. Dokonca sa spojili
s dielňou Basgitara a s plným nasadením priateľsky spolupracovali
a plody ich práce si hocikto mohol
vypočuť na vlastné uši.
Sláčikové nástroje
Medzi dielňami na festivale je síce
nováčik, ale zato v ničom nezaostáva.
Viedol ju James Evans (Heaven
shore). ,,Je to moja prvá dielňa, tak
som nevedel, ako to bude fungovať.
Ale počúval som krásne zvuky a mal
som z toho v bruchu šteklivý pocit,“
povedal. Nielen on. Pri počúvaní
keltskej piesne, ktorú sprevádzal hrou
na gitare, ale i precíteným spevom za
súzvuku basy a troch huslí, by mal
v brušku šteklenie každý. Lebo táto
hudba nemá len tóny, má dušu.
Gitarová dielňa
Organizátori – Stano a Martin, povedali, že precvičujú hlavne rytmické
cítenie. Keď o chvíľu približne sedem
chlapcov rôzneho veku zharmonizovalo svoju hru, a to s takým konečným výsledkom, až to vyrážalo dych.
Súlad a harmónia. Zážitok. Kde človek nenachádza slová, tam pomôže
len hudba.
Klávesové nástroje
V tejto dielni to tiež hudobne ,,žilo“,
pod patrónom lektora Mira. Poradil,
nakreslil, napísal, názorne ukázal.
Dielňa bola zastúpená chlapcami
i dievčatami, začiatočníkmi i pokročilými.
A tak si dovolíme vysloviť záverečnú
hlášku, že hudobné dielne majú na
festivale Verím Pane ,,svoju budúcnosť“, ktorú zaručujú nielen kvalifikovaní vodcovia, ale aj naše zdravé
ušká, či šikovné ruky!!!
Aďa Draganová a Katka Grofčíková
Snímky: archív mládežníckeho zboru
11
12
FARSKÝ LIST 04/2006
Sviatok Nanebovzatia Panny Márie
N
anebovzatie Panny Márie bolo
slávnostne vyhlásené len nedávno, v polovici minulého
storočia. Napriek konečnej formulácii
liturgické slávenie týkajúce sa tohto
sviatku je omnoho staršie a postupne
sa vyvíjalo. Je pravda, že Písmo v sebe
nemá úplne jasný obsah, ktorý by svedčil pre túto vieru. Taktiež tradícia je
v tomto ohľade veľmi neskorá a nejednotná. My sa pokúsime sledovať historický vývoj od počiatku až do slávnostného vyhlásenia Piom XII., v roku
1950.
Prvotné kresťanské prostredie
Hneď od začiatku bola v kresťanskom
prostredí prítomná viera v naše premenenie do „slávy Božích synov“ (Rim
8, 18n) a viera v ľudské vzkriesenie
a večný život v Bohu. Predovšetkým tu
bola základná výpoveď o vzkriesenom
a oslávenom Pánovi: Kristus vstal
z mŕtvych a žije! Ďalej tu bolo presvedčenie, že i my vstaneme z mŕtvych
a budeme s ním žiť v sláve (1 Kor 15).
Neskôr, keď sa kresťanská zbožnosť obrátila tiež ku Kristovej Matke, bolo pochopiteľné i rozvinutie „mariánskej
eschatológie“: Aký asi mohol byť koniec života tej, ktorej život bol tak úzko
spojený s Duchom Božím v jej vlastnom počatí a v počatí Kristovho ľudského života? Ak Ježiš sľúbil vzkriesenie v posledný deň tým, ktorí v neho
veria a plnia vôľu Otca (Jn 6, 39n), potom bol jeho sľub zvlášť zmysluplný
pre Kristovu Matku, ktorá vôbec prvá
zo všetkých uverila a odpovedala Bohu
absolútnou poslušnosťou. Bola tu tiež
(v súvislosti s Pannou Máriou) zmienka
o plnosti milosti (Lk 1,28). Plnosť milosti znamená plnosť Božieho života,
dokonalé spoločenstvo s Bohom. Takúto plnosť nezruší ani smrť, len ju dokoná. Ak bol svätý jej život, potom bola
svätá i jej smrť. Mohlo ísť v jej prípade
o priamy prechod zo života do Života?
Staré tradície
Nič isté o smrti a pohrebe panny z Nazareta nevieme. Existujú dve staré tradície, ktoré sa navzájom líšia: podľa
prvej z nich smrť Panny Márie nastala
v Jeruzaleme, kde žila v malom
domčeku v údolí Josafat, alebo azda
ešte pravdepodobnejšie, v Getsemane.
Druhá tradícia nás odkazuje na Efez.
Do Efezu kladie i miesto jej hrobu.
Staršia tradícia však jednoznačne ukazuje na Jeruzalem!
Apokryfy
Koncom piateho a v šiestom storočí
množstvo apokryfných spisov vypĺňa
medzeru medzi Novým zákonom a neskoršími tradíciami. Legendárnymi obrazmi je v nich vyjadrená viera v druhý
život Kristov, Márie, apoštolov, anjelov
a svätých. Historická cena týchto spisov
však nie je vysoká a v nijakom prípade
ich nemožno považovať za smerodajné!
Liturgia
Ďalším zdrojom informácie je liturgia,
najmä slávenie mariánskych sviatkov.
Najstaršie sviatky, ktoré sa týkali Panny
Márie popri sviatku Narodenia Pána
boli: sviatok Zjavenia Pána a Obetovanie v chráme. Po koncile v Efeze (431)
pribudla Pamiatka Panny Márie
(Mnémé). V 6. storočí pribudli: Zvestovanie Pána (25.3.), Narodenie Panny
Márie (8.9.) a Počatie sv. Anny (9.12.) predchodca dnešného Nepoškvrneného
Počatia (8.12.). Justinián I. zaviedol
Hromnice (2.2.) - v Ríme označované
ako Očisťovanie Panny Márie a cisár
Mauritius (582-602) zaviedol spomienku na Zosnutie Panny Márie
(15.8.).
Pre tradíciu Nanebovzatia boli snáď
najdôležitejšie kázne, v ktorých bol vysvetľovaný obsah tohto sviatku. Postupne sa namiesto zosnutia začalo hovoriť o premenení (grécky metabasis,
metathesis) alebo priamo o nanebo-
FARSKÝ LIST 04/2006
vzatí (gr. analépsis, lat. assumptio).
Význam týchto výrazov nebol vždy
jednoznačný: niektorí kazatelia súdili,
že do slávy bola uvedená len Máriina
duša, ako sa často zobrazuje v byzantských ikonách. Iní kazatelia hovorili
len veľmi všeobecne o Máriinej premene do osláveného stavu (niekedy už
na tretí deň). Ďalší súdili, že Mária zomrela, ale jej telo je v hrobe neporušené a čaká na konečné vzkriesenie.
Veľkí učitelia ako Modestus z Jeruzalema (+634), Germanus, patriarcha carihradský (733), Ondrej z Kréty (740)
a Ján z Damašku (749) jednoznačne
učili, že Panna Mária bola hneď po svojej smrti vzatá do neba s telom a dušou.
Aké boli dôvody na tieto vysvetlenia?
1. Chýbajúce Máriine telesné pozostatky; 2. Biblické náznaky, ktoré sa dali
vykladať v zmysle Nanebovzatia (Ž 1,3;
41,2; 84,11.13; Prís 1,20; Jn 7,38; Zjv
12,1n); 3. Máriino materstvo, ktoré ju
navždy učinilo spojenou s Kristom
v nesmrteľnosti; 4. Argument, že ak Ježiš sľúbil kajúcemu zločincovi ihneď
vstup do raja, tým skôr by dal túto výsadu svojej matke.
Ikonografia
Byzantská ikonografia sa viac zameriavala na Máriino zosnutie. Typický motív: Mária leží zo zavretými očami,
Kristus ju žehná a v ľavej ruke drží
malé dievčatko v košieľke – dušu svojej
matky. Niekedy je Máriina duša zobrazovaná ako malé dievčatko so svätožiarou a korunkou okolo hlavy.
Západná ikonografia zobrazuje skôr
skutočné Nanebovzatie. Typické motívy: Mária sa vznáša do neba v doprovode anjelov; Anjeli nesú celú postavu
Márie do neba; Mária sa vznáša nad
vlastným hrobom, okolo ktorého stoja
apoštoli. Dokonca sa objavujú i obrazy
korunovania Panny Márie Ježišom
v okamihu jej smrti.
Niektorí významní teológovia
Sv. Tomáš Akvinský stručne píše: „O
nanebovzatí Panny sa rozumne dokazuje, že bola do neba vzatá s telom“ (ST
III,27,1). Martin Luther o Máriinom
Nanebovzatí kázal. Zwingli uznal sviatok Nanebovzatia medzi tri mariánske
sviatky, ostatné zrušil. Na koncile v Tridente bolo prítomných 145 teológov,
ktorí uznávali, že Mária bola do neba
vzatá s telom (menný zoznam uvádza
napr. prof. Balic).
Cesta k vyhláseniu dogmy
Po definícii Nepoškvrneného počatia
(1854) sa otvorila cesta k definícii Nanebovzatia. Obidve pravdy viery so sebou súvisia. A obidve majú i rovnaké
problémy ohľadom dôkazov z Písma
a tradície. Ide v nich o rovnaký problém: môže liturgia určovať dogmu alebo
má skôr dogma určovať liturgiu? Situácia bola delikátna, nešlo o boj proti heréze, ako tomu bývalo v minulosti. Ale
podobný prípad už nastal (Nepoškvrnené počatie). Do úvahy sa bral aj zreteľ
ekumenický a dôsledky vyhlásenia pre
nekatolíkov. Napriek tomu trvala stála
neistota o obsahu sviatku a o jeho vnútornej pravde. Pápež Pius XII. v prípravnom období pred vyhlásením
dogmy oslovil všetkých biskupov a vyžiadal si od nich osobnú mienku ohľadom Máriinho Nanebovzatia. Takmer
všetci biskupi s učením súhlasili. K vyhláseniu došlo 1. novembra 1950: Výsledné znenie bolo: Na konci svojho života, nepoškvrnená Bohorodička, Mária
vždy Panna, bola s telom i dušou vzatá
do nebeskej slávy.
Výraz vzatá s telom a dušou je výraz
biblický (hebr. laquah, takto sa píše
o Henochovi, ktorého Boh vzal, alebo
o Eliášovi, ktorý bol vytrhnutý do
neba). V definícii odpadli všetky
13
podrobnosti o ktorých píšu apokryfy.
Nehovorí sa o mieste ani o dobe Máriinej smrti, zato je jasne vyjadrené, že
Mária bola hneď vzatá s telom a dušou
do nebeskej slávy. Viera je tu demitologizovaná: nepoužíva sa nijaký výrazový
prostriedok, ktorý by navodzoval predstavu nadpozemského letu. Nie je spomenutý „dôkaz“ prázdneho hrobu
alebo chýbajúcich telesných pozostatkov. Istota viery sa neodvoláva na predchádzajúce liturgické slávenie.
Význam definície
Medzi hlavnými motívmi vyhlásenia
sa uvádza najmä podpora viery v posmrtný život a boj proti falošnému
kultu tela.
V Nanebovzatí je tiež vyzdvihnutá
cena ľudského života, jeho dôstojnosť
a konečný cieľ. Azda takto je potrebné
využiť túto pravdu viery k hlásaniu
a kázaniu v tomto svete, ktorý bol postihnutý hroznými vojnami, je rozvrátený terorizmom, násilím, koncentračnými tábormi a mučením. A neustále
je ohrozovaný ešte väčšími katastrofami: ľudský život a jeho dôstojnosť sú
ničené alkoholizmom, narkomániou,
potratmi a pod. Nad touto realitou sa
vznáša „eschatologická ikona“ vznešený
obraz osláveného človeka, mocný obraz Ženy, prežiarený svetlom milosti
a svätosti, lásky a večného života. Je to
v pravde veľké znamenie, ktoré sa ukázalo na nebi (J. Zvěřina).
Spracoval Oleg Krajčovič
Snímky: internet
14
FARSKÝ LIST 04/2006
Europe4christ = Európa pre Krista
„Európa nemá budúcnosť, pokiaľ nebude schopná „nájsť cestu domov“.
„Európa, staň sa tým, čím si!“ – toto bola výzva pápeža Jána Pavla II. nášmu
kontinentu na začiatku tretieho milénia. Napriek tomu sa zdá, že kresťania
naprieč Európou by radšej zotrvali v pasivite.
Realizáciu projektu „Európa pre Krista“
uskutočňuje jeho tvorca rakúsky historik Dr. Martin Kugler spoločne s medzinárodným multikonfesionálnym tímom. Symbolom kampane je mierne
pozmenená zástava Európskej únie žlté hviezdy sú na modrom podklade
tak, že vytvárajú podobu ryby - Krista.
Pod tým stojí „europe4christ.net“. Európa pre Krista je zaregistrovaným občianskym združením. Nie je politickou
kampaňou, ale podporou jednotlivcov
pri obracaní sa k Bohu. Nemá žiadnych
členov, ale účastníkov, ktorí súhlasia
s Chartou Európy pre Krista a sľubujú,
že sa budú denne modliť Otče náš za
obnovu Európy v kresťanskom zmysle.
Projekt chce kresťanom všetkých denominácií na jednej strane pripomenúť, že náš svetadiel je tak úzko spätý
s evanjeliom, že jeho budúcnosť bez
Krista a bez kresťanských hodnôt je
nemysliteľná. Na druhej strane chce
pomôcť kresťanom vyjsť z „dvojitého
geta“ – ľahostajnosti a beznádeje, ktoré
si sami utvorili voči politike a kultúre
a po druhé z geta, ktoré nám zvonku
nanucujú.
V mene úplne falošne chápaného príkazu tolerancie sa v ostatných rokoch
rozmohla veľká neznášanlivosť voči
kresťanskému presvedčeniu, ktoré sa
bez akejkoľvek diskusie hanobí ako
fundamentalistické. Preto chce projekt
pomôcť prekonať istú klímu beznádejnosti pozvaním všetkých kresťanov
Európy, aby s novým sebavedomím vyvinuli spoločné úsilie.
Tento ekumenický projekt stojí na
troch základných pilieroch. Prvým je
pozvanie denne sa na pravé poludnie
pomodliť Otčenáš za kresťanskú Európu (katolíci by to mohli pripojiť
k poludňajšej modlitbe Anjel Pána).
Druhý krok obsahuje mesačný Info-list
e-mailom na aktuálne témy, ktoré sa
týkajú kresťanstva v spoločnosti. Autormi sú známe osobnosti spoločenského života, ktoré chcú „normálnym
kresťanom“ poskytovať argumenty, aby
dokázali obstáť v menších či väčších
sporoch a diskusiách. Tretí krok vy-
plýva z prvých dvoch. Možno ho označiť pojmami „citlivosť pre spomínané
problémy“. „odvaha k zodpovednosti“
a „angažovanosť na politickej a kultúrnej úrovni“.
Existujú politické grémiá, oblasti hospodárstva, umenia a kultúry a celá oblasť masmédií, kde pomaly chýba kresťanský duch a angažovanosť a vládne
v nich praktický relativizmus. Preto si
realizátori projektu želajú, aby mnohí
jednotlivci pridali svoje podpisy na
webovej stránke www.europe4christ.
net a tak vyjadrili, že kresťania v Európe sú skutočne prítomní. Chcú tým
vznietiť iskru odvahy a iniciatívy jednotlivcov. To pomôže urobiť Európu
slobodnejšou. Okrem toho chcú pôsobiť na to, aby spoločenské presvedčenie
ako aj štátne zákony nevyhnutne chránili ľudskú dôstojnosť. Ľuďom treba
povedať, že v Európe možno na spoločenskej úrovni obrátiť mnohé k lepšiemu, keď sa znovu objaví duchovný
i praktický význam spoločenstva svätých.
Ak sa chcete pridať k tejto iniciatíve
i viac informácií o tomto projekte,
kliknite si na stránku www.europe4christ.net (informácie v slovenčine), alebo www.erko.sk Európa pre
Krista.
Podľa internetu
spracovala Renata Jedláková
„Európa dnes stojí na križovatke.
Veľkú časť svojej kultúry získal
náš kontinent vďaka živému
evanjeliu. Solidarita a ľudské
práva,
univerzity,
nemocnice
a katedrály. Dnes sme však vo
veľkom nebezpečí, že túto dušu
Európy zradíme. Diktatúra relativizmu a kultúra smrti sa rozširujú. Kresťania sú stále viac diskriminovaní a dokonca vysmievaní. Politika vytláča hodnoty
humanizmu inšpirovaného evanjeliom len do privátnej sféry.
A navyše sme si vedomí toho, že
ak Boh nie je naším Otcom, nie
sme viac bratmi a sestrami. Preto
je dôležité, aby sme budúcnosť
nášho kontinentu znovu budovali na Kristovi. Chceme Európu,
v ktorej je sloboda svedomia
a náboženská sloboda rešpektovaná, mladú a dynamickú Európu, ktorá je znakom nádeje pre
celý svet. Za toto sa chceme modliť a pracovať.“
(Charta Európy pre Krista)
FARSKÝ LIST 04/2006
15
Vaše otázky – naše odpovede
Dovolenka
tak trochu inak
Máme za sebou už viac ako polovicu
prázdnin, ale mnohí z nás ešte stále
uvažujú, prípadne snívajú o tej svojej
dovolenke, pri ktorej pookrejú tak, že
vydržia byť v jednom kole opäť po
celý rok.
Keď sa na tieto slová pozrieme z inej
perspektívy, je to naozaj možné, aby
sme počas jedného či dvoch týždňov
oddychu, ak je to vôbec možné naplno oddychovať, nabrali toľko síl na
tele i na duši, že sa môžeme potom
ďalších tristo dní venovať naplno
svojej každodennej práci?
Položme si teda otázku, čo to vlastne
taká dovolenka je? A tu sa začnú názory rôzniť najmä v dôsledku rôznorodosti vekových kategórií, ale i pohlavia, zvykov či hodnotovej orientácie.
Predstava malého školáka je zažiť čo
najviac dobrodružstva, byť čo najďalej od školy a v niektorých prípadoch
aj čo najmenej s rodičmi, čo však nie
je veľmi často možné, ba ani reálne.
Hoci, možno by to niektorí rodičia
uvítali.
My dospelí si pod dovolenkou taktiež
predstavujeme rôzne veci. Niekto za
sebou zatvorí dvere bytu a stačí mu
to, aby si oddýchol od okoloidúceho
ruchu, iní utekajú čo najďalej, často
však tak, aby ich bolo možné čo najjednoduchšie prostredníctvom komunikačných technológií zastihnúť.
Naše mužské polovičky majú často
predstavu, že dovolenka znamená
nerobiť nič, teda presnejšie povedané,
niekde do ticha si ľahnúť a nebyť pritom rušený. A ak k tomu podávajú
ešte aj chladené pivo, o to je zážitok
väčší, a to bez ohľadu na to, či ležia
v Maroku, v Grécku, alebo na záhradke za mestom (niekedy však
stačí aj gauč v obývačke).
My ženy to máme s dovolenkou niekedy oveľa ťažšie. Je potrebné vybrať
vhodnú destináciu, tak, aby bolo
o čom rozprávať pri káve v práci,
alebo so susedou cez balkón. A to je
samozrejme často problematické,
pretože zladiť vzdialenosť pobytu pri
mori s výhodnou cenou je niekedy
priam nemožné a vy si nemôžete dovoliť prekročiť rodinný rozpočet. No
a potom sú tu ešte deti. Starí rodičia
túžia tiež po relaxe a vaše ratolesti sú
nadmerne živé a stále nerozumiete
stránke, venujú sa svojim blízkym,
deťom, manželovi, či starým alebo
prastarým rodičom, ktorí pookrejú,
keď sa o nich niekto zaujíma. Iní oddychujú tak, že sa na svet pozerajú
tých pár dní úplne inými očami. A sú
aj takí, ktorí vôbec neprestávajú pracovať a vôbec im to nevadí, prípadne
tomu, ako je možné, že vždy keď sú
u babky, tak sa niečo prihodí, aj keď
minule to bolo len rozbité sklo na
vitríne. Vlastne sa aj tak nič hrozné
nestalo, veď to sklo už potrebovalo
dávno vymeniť.
Niektorí z nás majú vo zvyku každý
rok šetriť a odkladať prostriedky na
letnú dovolenku, na ktorej potom
často cez prsty prerátavajú, čo užitočné si mohli si za to doma zadovážiť. Tých desať dní preletí tak rýchlo
a z dovolenky zostanú len kufre plné
bielizne, ktorá potrebuje samozrejme
vyprať a pohľadnica, ktorá samozrejme príde až na budúci týždeň.
Niektorí z nás potrebujú ku aktívnemu oddychu niečo úplne iné. Venujú sa sebe, po vonkajšej i vnútornej
len zmenia obsah práce, aby to nemali po celý rok také jednotvárne.
Hodnotiť, ktorý spôsob oddychu je
ten pravý, prípadne ten najvhodnejší
či najlepší, je naozaj veľmi ťažké. A to
len z toho dôvodu, že každý sme iný
a máme iné potreby a iné drobnosti
nás robia spokojnými. Preto, ak sa
práve teraz balíte na svoju vytúženú
dovolenku, tak vám prajem, aby ste si
naozaj oddýchli a zažili aj nejaké to
dobrodružstvo, aby ste mali na čo
spomínať. A ak budete mať chuť, môžete sa so svojimi zážitkami s nami
podeliť. Stačí vtipná fotka, alebo pár
slov.
Krásne letné dni vám praje
Zuzana Machajová
Snímka: Ladislav Pagáčik
16
FARSKÝ LIST 04/2006
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Sv. Matúš apoštol
a evanjelista
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo
ich je nebeské kráľovstvo. Nezhromažďujte si poklady na zemi …, lebo kde
je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce
… Nik nemôže slúžiť dvom pánom …
Nemôžte slúžiť Bohu aj mamone.
Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo
a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6, 19 – 34)
Snáď tieto slová pohli srdcom mýtnika v Kafarnaume, menom Levi,
Alfejovho syna. Snáď bol sám prítomný na „vrchu“, keď odzneli tieto
Ježišove slová, pretože ich zaznačil
vo svojom evanjeliu v kapitole 5 – 7.
Krása v skle zaliata
Možno aj sám uvažoval o tom, že
zanechá svoje zamestnanie, pretože
Židia označovali mýtnikov ako najväčších hriešnikov. Preto, keď raz
prechádzal Ježiš okolo jeho mýtnice,
zareagoval na jeho jednoznačnú výzvu „Poď za mnou!“ naozaj jednoducho. Vstal a šiel. Sv. evanjelista
Lukáš to zaznamenal ešte presnejšie:
„Ten nechal všetko, vstal a nasledoval ho.“ (Lk 5, 28) Toto náhle obrátenie verejného hriešnika svedčí
o veľkej Božej milosti, ale aj o uváženosti a rozhodnosti tohoto muža.
Potom Matúš už Ježiša neopustil.
Verne ho sprevádzal na všetkých
jeho cestách, počúval z jeho úst
slová večného života a bol svedkom
jeho utrpenia i smrti, videl ho po
jeho zmŕtvychvstaní i pri jeho vystupovaní do neba. Aj on prijal na
Turíce Ducha Svätého. O ďalších
Matúšových životných osudoch po
odchode z Palestíny nemáme nijaké
presné správy. Nepoznáme s istotou
krajiny, kde hlásal Kristovo učenie.
Podľa cirkevného podania, zaznačeného u viacerých spisovateľov, Matúš odišiel do východných krajín, do
Perzie, Partska, Arábie a napokon
do Etiópie.
Svojím evanjeliom, nakoľko ho písal
pre Židov, sa usiloval dokázať im, že
Ježiš je Mesiáš a že sa na ňom spĺňajú proroctvá Starého zákona.
V klasickom poradí novozákonných
kníh sa Matúšovo evanjelium nachádza na prvom mieste.
Správy o jeho smrti nie sú jednoduché. Nechýbajú zmienky, podľa ktorých apoštol Matúš zomrel prirodzenou smrťou. Ale väčšina vážnych
prameňov pokladá sv. Matúša za
mučeníka. A tak si ho už od prvých
čias uctieva i západná i východná
Cirkev.
Sv. Lukáš evanjelista
V evanjelistovi Lukášovi sa stretávame s výnimočnou osobnosťou
prvotnej Cirkvi. Spomedzi novozá-
konných a možno i všetkých biblických priateľov on jediný nepochádzal zo židovstva. Pôvodom bol Sýrčan alebo Grék. Pochádzal zo sýrskej
metropoly Antiochie a bol lekárom.
Ježiša Krista nepoznal osobne, ale
iba prostredníctvom „očitých svedkov a služobníkov slova“ (por. Lk
1,1n). S nevšedným záujmom sa
usiloval preskúmať všetko od počiatku, aby sám čo najlepšie poznal
skutočnosť a aby ju mohol spoľahlivo predložiť aj iným. Jeho dva spisy
– evanjelium a Skutky apoštolov –
tvoria nielen najrozsiahlejšie dielo
Nového zákona, ale obsahujú state,
ako napr. podobenstvá o márnotratnom synovi a milosrdnom Samaritánovi, ktoré patria medzi najkrajšie
v celej Biblii.
Apoštolské listy sv. Pavla predstavujú sv. Lukáša ako spoločníka
apoštola národov. Po prvý raz ho
stretávame so sv. Pavlom na jeho
druhej misijnej ceste, to je okolo
roku 50, od Troady po Filipy (Sk 16,
10n). Na jar roku 58 bol v tomto
meste znova po Pavlovom boku
a sprevádzal ho na jeho spiatočnej
ceste do Jeruzalema. Tam sa dostal
do styku s apoštolom Jakubom
a s jeruzalemskými starejšími. Tu sa
mohol stretnúť s viacerými očitými
svedkami Kristovho pôsobenia a so
„službami slova“, o ktorých hovorí
v úvode evanjelia, ako aj so ženami,
ktoré spomína vo svojom evanjeliu.
Keď sv. Pavla uväznili a rímsky
miestodržiteľ rozhodol, že ho prevezú do Ríma, sv. Lukáš bol s ním.
Zúčastnil sa na tejto dobrodružnej
a strastiplnej plavbe a celú ju opísal
v Skutkoch apoštolov (27, 1 – 28, 16)
Lukáš bol v Pavlovej blízkosti aj pri
jeho druhom rímskom uväznení
v rokoch 66 – 67. Vtedy bol apoštol
v ťažkej situácií a očakával smrť.
Takmer všetci ho opustili. Aj preto
v druhom liste Timotejovi napísal:
„Lukáš jediný je so mnou!“ Aj pre
túto veľkú vernosť ho svätý Hieronym nazval „synom Pavlovým“.
FARSKÝ LIST 04/2006
17
Nový kardinál – štátny sekretár
Apoštolskej Stolice
Lukášovo evanjelium niektorí nazývajú aj evanjeliom Božieho milosrdenstva. Evanjelista v ňom vyzdvihuje Kristov súcit s trpiacimi a jeho
veľké milosrdenstvo voči hriešnikom. Preto spomína udalosti s chorými,
bedármi,
nevzdelanými
pastiermi, vojakmi i verejnými
hriešnikmi. V prvých dvoch kapitolách veľmi pekne a dojímavo opísal
Ježišovu matku – Pannu Máriu
i udalosti Božieho narodenia.
Podľa sv. Gregora Naziánskeho a sv.
Paulína z Noly sa sv. Lukáš dožil 84
rokov a podstúpil mučenícku smrť
v Patrase v Achajsku.
Spracoval Ľudovít Oravec
Snímky: autor
22. júna 2006 Svätá Stolica oznámila, že novým kardinálom štátnym
sekretárom sa stal arcibiskup z Janova 72-ročný Tarcisio Bertone. Na
poste druhého najsilnejšieho muža
Vatikánu (je to po úrade pápeža najvplyvnejší post) vystrieda 79-ročného kardinála Angela Sodana, ktorého abdikačný list z dôvodu veku
Benedikt XVI. zdedil na stole po
svojom predchodcovi. Každý biskup
po dovŕšení 75. roku veku musí podať pápežovi abdikáciu. Túto povinnosť ukladá biskupovi Kódex kánonického práva.
Nový kardinál štátny sekretár je vzdelaním konštitučným cirkevným právnikom. Má licenciát z teológie a doktorát
v kánonického práva. Licenciátnu prácu
z teológie napísal na tému „Náboženská sloboda a tolerancia“ a dizertačnú
prácu v kánonického práva na tému
„Moc v cirkvi v náuke Benedikta XIV.
– pápeža Lambertiniho (1740-1758).
Pápež Lambertini je dodnes uznávaným cirkevným právnikom a výrazným
spôsobom zasiahol osobitne do kanonizačných procesov. V roku 1976 prevzal
katedru cirkevného konštitučného
práva na Fakulte kánonického práva
Pápežskej saleziánskej univerzity
v Ríme a až do svojho vymenovania za
arcibiskupa vo Vercelli v roku 1991
prednášal na Saleziáne a Lateráne Ius
pubblicum ecclesiasticum. V roku 1995
sa vrátil do Vatikánu, kde sa stal sekretárom na Kongregácii pre náuku viery,
ktorú viedol vtedajší kardinál Jozef Ratzinger. V roku 2003 opäť odchádza do
priamej pastorácie, keď sa stal arcibiskupom v Janove. Nový pápež Ratzinger
však na svojho človeka zrejme nezabudol a v roku 2006 ho povoláva na čelo
Štátneho sekretariátu Vatikánu.
Jeho menovanie je ďalším z prekvapení
Benedikta XVI. Kardinál Bertone nikdy
nepôsobil vo vatikánskej diplomacií, ale
je akademický vzdelaným človekom
z pastoračného „terénu“. Zároveň je človekom nábožným. Vo svojej arcidiecéze
vymenoval exorcistov a bol vyslancom
pápeža pre záležitosti fatimských tajomstiev. Bol pápežským legátom pri
pohrebe Sr. Lucie v Portugalskej Coim-
bre, ktorej sa v roku 1917 zjavila P. Mária. On to bol, ktorý pripravoval preklad
a vydanie tretieho fatimského tajomstva. Bol to on, ktorý navštívil Benedikta XVI. na jeho prvej pápežskej dovolenke v talianskych dolomitoch.
V myslení nového kardinála štátneho
sekretára sa spája nábožnosť s právnickou precíznosťou a saleziánskym entuziazmom a optimizmom. Jeho biskupským heslom je „Fidem custodire concordiam conservare“ .
Nový kardinál štátny sekretár pozná aj
Slovensko. V auguste v roku 1999 ako
arcibiskup a sekretár Kongregácie pre
náuku viery navštívil Slovensko na pozvanie Mons. Františka Tondru, predsedu KBS a spišského biskupa, ktorý je
moderátorom Slovenskej asociácie cirkevných právnikov pri KBS. Biskup
Tondra ho pozval prednášať na sympózium cirkevných právnikov v Spišskej
Kapitule, kde vystúpil s prednáškou
o kompetenciách Kongregácie pre náuku viery a o procedúre pri skúmaní
pravosti náuky v katolíckej spisbe (porov. http://sskp.kapitula.sk) Pri tejto
príležitosti navštívil Levoču, Spišskú
Novú Ves, Zámok v Markušovciach
i Spišský hrad.
Ján Duda
Snímka: internet
18
FARSKÝ LIST 04/2006
Nedeľná
škola hrou
Nedeľa – deň sviatočný. V tento deň
školské priestory zívajú prázdnotou.
Inak tomu bolo v nedeľu 25. júna
v cirkevnej škole A. Radlinského. Už
od rána sa priestory školy a športový
areál zapĺňal nielen žiakmi a učiteľmi, ale aj rodičmi, starými rodičmi. Túto netradičnú akciu – Nedeľnú školu hrou, zorganizovala
Rada rodičov spolu s vedením školy.
Zišlo sa nás okolo 170 účastníkov,
ktorí chceli prežiť peknú a príjemnú
nedeľu. O desiatej hodine sa to všetko
začalo.
Prítomných najprv privítali Mgr.
Gustáv Turčina, riaditeľ školy a Ing.
Špánik, predseda Rady rodičov, ktorí
oficiálne otvorili prvý ročník Nedeľnej školy hrou. Počasie nám prialo,
bol krásny slnečný deň. A čo sa
vlastne v škole dialo? Deti, ale i rodičia, súťažili v rôznych športových
disciplínach – futbal, volejbal, vybíjaná. Pre menšie deti panie učiteľky
pripravili rôzne zaujímavé hry a súťaže. Na jednotlivých stanovištiach
získavali bodíky vo forme pierok do
indiánskej čelenky, ktorú si potom
sami vyrobili.
V areáli bolo nielen živo, ale aj veselo. Vyhrávala disko hudba, ktorú
mali na starosti najstarší žiaci. Skupinka rodičov od rána varila guláš,
veď po toľkom športovaní sa iste prihlásia hladné žalúdky. A veru guláš
sa vydaril a chutil výborne! Ponúkali
aj občerstvenie a predávali tombolové lístky. Po skončení všetkých súťaží sa losovala tombola, kde boli
zaujímavé ceny. Bola to zaujímavá
a netradičná nedeľa, ktorú prežili
deti so svojimi rodičmi i učiteľmi.
Myslím, že sa všetci dobre cítili
a o rok sa stretneme ešte vo väčšom
počte na 2. ročníku.
Eva Behulová
Prázdninové všeličo
Tak ako u každého správneho žiaka
je aj u mňa obľúbená vyučovacia hodina – prestávka. Malá chvíľa oddychu, počas ktorej netreba byť ticho
a počúvať výklad pani učiteľky.
A predstavte si prestávku celý deň.
Nebolo by to úžasné?! Práve takýto
nápad zrealizovala ZCŠ A. Radlinského: počas celého júla otvorila
dvere všetkým žiakom preto, aby sa
v jej priestoroch mohli zabávať, hrať
i oddychovať. Celá akcia mala názov
„Prázdninové všeličo“ a môžem potvrdiť, že sa po celý čas pridržiavala
tohto stanoveného hesla. Bola tu skutočne „všehochuť“.
Pre športuchtivých boli k dispozícii
tenisové kurty, futbalové, ping-pongové zápasy ako aj posilňovňa. Pre
tých, ktorí mali chuť komunikovať na
diaľku, pozisťovať, čo nové vo svete
alebo sa len tak z nudy zahrať nejakú
hru, tak práve pre nich tu bežal celý
deň internet.
Nuž a pre malých (ale i veľkých) bol
pripravený taktiež bohatý program.
Deti spolu s vedúcimi vyrábali rôzne
predmety (herbáre, brmbolce, krepové kvety, okrasné predmety...), batikovali tričká, športovali, súťažili
o sladké odmeny, absolvovali niekoľko minivýletov do prírody a taktiež zisťovali ako sa vyrábajú tkané
koberce a zmrzlina v cukrárni. No
nebolo to super?!
Táto celomesačná školská prestávka
stála naozaj za to. A ja verím, že keď
prídete budúci rok tí, ktorí ste tu neboli, bude ešte lepšia. Už teraz sa na
vás všetkých teším.
Zuzka Škvarková
Snímky: archív školy
FARSKÝ LIST 04/2006
19
„Aleluja. Chváľte Pána v jeho svätyni, chváľte ho
na vznešenej oblohe. Chváľte ho ľúbozvučnými
cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko,
čo dýcha, nech chváli Pána. Aleluja.“ (Ž 150, 1,5)
Chváľte Pána v jeho svätyni
Letné sústredenie
športovcov
V rámci prípravy na novú lyžiarsku
sezónu 2006/2007 sa v dňoch 17.-22.
júla 2006 uskutočnilo so žiakmi Školského športového strediska pri ZŠ A.
Radlinského letné sústredenie v Roháčoch. Zúčastnilo sa ho 13 športovcov a dvaja tréneri.
Za teplého slnečného počasia športovci denne absolvovali náročné vysokohorské túry. Počas túr si zvyšovali svoju fyzickú výkonnosť a zároveň spoznávali prekrásnu roháčsku
faunu a flóru.
J. Lonský
Snímky: archív školy
K
valitná a pokojná hudba nás
iste dobre naladí a často i dodá
nové sily. O to viac to platí
o sakrálnej hudbe, ktorej „domovom“
sú práve naše chrámy. Preto príjemným prekvapením pre nedeľné zhromaždenie 16. júla bolo účinkovanie
výborného miešaného zboru Apollo
z Bratislavy počas sv. omše vo Farskom kostole. Tento známy zbor existuje desať rokov a od jeho začiatku ho
vedie skúsený dirigent Mgr. Milan Kolena, Art. D. Svojim úsilím prináša
svetlo a radosť nielen vo svojom domácom prostredí, ale i na početných zahraničných festivaloch a vystúpeniach.
Mohutné slávnostné Händlovo Praise
the Lord na úvod navodilo tú správnu
atmosféru radosti a vďakyvzdania za
dar nekrvavej obety. Porozumieť zväčša
latinským skladbám od rôznych autorov (Čajkovský, Lukáš, Krška, Aquiar,
Biebel, Kilen) pritom nebolo také náročné ako by sa mohlo zdať, lebo výber
a hlavne citlivá interpretácia sa dotýkala každého vnímavého srdca.
V čase slabého zapájania sa veriacich aj
do spevu na oslavu Boha, kedy sa hľadajú spôsoby ako oživiť a prebudiť záujem o piesne Jednotného katolíckeho
spevníka na našich bohoslužbách, je
oživujúcim a vítaným účinkovanie kvalitných zborov, ktorých výber vhodných
piesní je v súlade s požiadavkami liturgie. Zároveň je to i výzvou pre domáce
zbory, aby sa nebáli investovať svoj čas
a energiu do nácviku nových aj náročnejších piesní. Oplatí sa to vždy ako pre
farnosť, tak i samotný zbor. Je povzbudením vidieť a počuť nadšených spevákov, ktorí svoju radosť dokážu rozdávať
darom spevu ostatným. A niet lepšieho
ovocia snáh domácich organistov i spevákov, keď veriaci povzbudení ich osobným príkladom sami radi spievajú.
Katarína Ileninová
Snímka: Ján Kapala, st.
Napísali ste nám
Milí čitatelia kubínskeho Farského listu!
O
päť sa vám ozývam, aby som vám
napísala pár riadkov zo Slovenského katolíckeho centra v Plzni.
Minule som vám písala niečo o misijnom ruženci a teraz by som sa chcela
podeliť s vami o práci na misijných dekách. Začali sme ich pliesť 5. apríla
2005 a 14. februára sme už mali hotovú
prvú misijnú deku, ktorú sme pomenovali Radosť. Po týždni sme jej „darovali“ sestru Šťastie. Potom sa nám „na-
rodila“ tretia slečna s menom Úsmev
a za chvíľu k našim farebným teplým
dekám pribudla ďalšia s menom Hurá
a pomaly nám na dvere klope slečna
menom Prekvapenie.
Tieto usmievavé deky, ktoré majú 66
štvorčekov tých najrôznejších farieb, sú
určené pre deti bez domova až na ďalekom Sibíri. Srdečne váš všetkých pozdravuje
Veronika Pechová
20
FARSKÝ LIST 04/2006
Ahojte deti,
do úvodu nášho príhovoru si požičiame pár slov
z nedávno skončených majstrovstiev
sveta vo futbale – prázdniny sa nám
„prehupli“ do druhého polčasu. Nebojte sa! Nechceme vás strašiť! Ešte je
dosť času na nové zážitky a dobrodružstvá, na odhaľovanie nových zákutí
nášho sveta, na nových kamarátov i na
oddych a načerpanie čerstvých síl do
nového školského roka. Pri tomto „vegetovaní“ však nezabúdajme, že prázdninový čas nemá byť prázdny. Snažme
sa ho naplniť niečím pekným. Aby sme
si mohli povedať, keď sa obrátime a zamávame prázdninám na rozlúčku, že
to bol naozaj nádherne prežitý čas. Nezabudnime na blízkych okolo nás, na
robenie dobrých skutkov, ale hlavne
nezabúdajme cez tento čas aj na nášho
Najväčšieho kamaráta, ktorý nás každý
deň čaká vo svojom dome. Tak berte
nohy na plecia a utekajte k nemu na
návštevu.
Ak by vám trochu začali hrdzavieť
mozgové závity, skúste si ich prečistiť.
Napríklad aj plnením našich – vašich
úloh. Tak príjemné prázdninové hlavičkolámanie.
Balili ste si už niekedy sami do batoha potrebné veci, keď ste šli do tábora? Určite ste nezabudli aj na veci,
ktoré ukrýva náš rébus. Aké sú to?
Pospájajte postupne v obrázku
body od 1 do 30. Pod čím sa ukrylo
slniečko pred slnkom?
Nájdite správnu odpoveď na veselé
otázky:
n Čo patrí k dobre urobenej topánke?
n Prečo skáče vrabec cez cestu?
n Je to modré, leží to pod slivkou
a dáva sa to do knedličiek. Čo je
to?
n Má na každej strane jedno ucho
a predsa nič nepočuje. Čo je to?
Keď vyplníte tajničku, dozviete sa
niečo veľmi dôležité. Že aj počas
prázdnin niekto na každého z nás
myslí.
Po vyškrtaní všetkých slov nájdete
lietajúceho živočícha.
PLAMENIAK, KOZOROŽEC, ČERV,
VEVERICA, ŽRALOK, FRETKA, ZLATOŇ, MOSKYT, OSTRIEŽ, GEKON,
VOLAVKA, NOROK, VRABEC, ŽERIAV, TIGER, SLON, GORILA, KRAB,
GEPARD, POTKAN, VLK, KIVI,
VRANA, SIVOŇ, OVAD, BARAN,
KRAVA, BYVOL
A K T
E
M O S
K Y T K A R
N Z
KADNA, AMUSEL, RÁMIA, KORAL,
OSLAV DAR, BAĽUCI, OŤEP,
TKAKA, SĽUBOVAL, ELAKNA, VIL
SESTRE, LIATANÁ, VIEČKA, URALA
F
C
S M A O C
O O L
Iste ste si našli aj mnoho nových kamarátov. Možno sa volali práve
takto. Ako? Ak poprehadzujete písmenká, dozviete sa to.
R
T
E
E
B A R V
S
A O
L
I
O L
L
I
G O R
I
L A
R R K A R
I
N E
Č
E
R V
O O R
I
Ž
P V L K
E
T
K Ž V T G O E
I
E
S
I
E
Ý M A R A
V O Ň Ž B A R K
V C N A R A B Y V O L D
I
Ľ D V R A N A K T O P
Na vaše správne odpovede budeme čakať trochu dlhšie, až do konca septembra. Môžete ich vhodiť do škatuliek
v oboch kostoloch. No a po skončení
svätej omše za účasti detí, o ktorej sa
dozviete z farských oznamov, na vás
budú čakať milé odmeny. K svojim odpovediam môžete pridať aj nejaký zaujímavý obrázok (najlepšie kreslený fixkami) alebo fotografiu, ako a kde ste
prežívali prázdninový čas. Veľmi nás
to v redakčnej rade poteší! Držím vám
palce
Renča Jedláková / Ilustrácie: autorka
Download

Last minute Božie kráľovstvo JÚL AUGUST