NA ÚVOD
EURÓPSKE NARIADENIE O MEDZINÁRODNÝCH
DEDIČSTVÁCH – AKO UĽAHČIŤ ŽIVOT OBČANOM
Konferencia organizovaná CNUE (Rada notárstiev Európskej únie)
o cezhraničných dedičstvách v EÚ, Brusel 15. október 2010
Vážené dámy, vážení páni,
je pre mňa veľkým potešením, privítať Vás na spoločnej konferencii Rady notárstiev Európskej únie a Európskej komisie. Táto konferencia je vynikajúcou príležitosťou pre výmenu názorov k téme medzinárodných dedičstiev, ktorá je dnes dôležitým predmetom rokovaní v oblasti občianskej justície.
Medzinárodné dedičstvá sú jednou z tém, ktoré stoja v centre záujmu 11 miliónov európskych občanov, ktorí
v súčasnosti žijú v inom ako ich rodnom členskom štáte alebo vlastnia majetok vo viacerých krajinách Únie.
V prípade úmrtia sú dedičia konfrontovaní s ťažkosťami pri vysporiadaní dedičstva, ktoré má cezhraničný charakter, čo má za následok zdĺhavé procedúry a zvýšené poplatky. Každoročne možno hovoriť o približne
450 000 cezhraničných dedičstiev s odhadovanou hodnotou okolo 123 miliárd eur.
Chýbajúce spoločné pravidlá dnes vedú k zložitým situáciám. Ak napríklad zomrie Francúz, ktorý mal svoj posledný obvyklý pobyt v Nemecku, pričom zanechal hnuteľný majetok v dvoch krajinách, budú tak francúzske,
ako aj nemecké orgány príslušné na prejednanie dedičstva. Nemecké orgány budú pre určenie dedičov aplikovať francúzske právo a francúzske orgány zase nemecké právo. Tak budeme mať dve nezlučiteľné rozhodnutia o dedičstve jednej osoby a uznanie francúzskeho rozhodnutia bude popreté v Nemecku a zase naopak,
pretože jedno rozhodnutie bude v rozpore s druhým.
Budúce nariadenie by malo podľa mňa sledovať jasný cieľ, a to uľahčiť život občanov. Aj keď sa zdá byť tento
cieľ jednoduchý, uznávam, že cesty pre jeho naplnenie také nemusia byť!
Komisia pripravuje tento projekt už niekoľko rokov, spolupracuje s renomovanými expertmi v tejto oblasti a
v týchto prácach sa odrážajú rôzne právne tradície. Návrh, ktorý dnes držíte v rukách, je výsledkom tejto práce. Má predstavovať skutočnú pridanú hodnotu pre občanov, za súčasného rešpektovania rôznych právnych
tradícií.
Nariadenie taktiež predpokladá zavedenie jednotného kritéria – obvyklého pobytu zosnulého – ktoré umožní
určiť zároveň rozhodné právo a príslušnosť orgánov na prejednanie medzinárodného dedičstva. Takýmto pravidlom sa vyhneme zložitej situácii, keď sú dnes viaceré členské štáty príslušné na vysporiadanie dedičstva
a keď sa niekoľko práv aplikuje na rovnaké dedičstvo.
Som si vedomá, že tento návrh predstavuje zásadnú zmenu pre určité členské štáty. Napriek tomu sa teším
podpore, akú dostal návrh v tomto podstatnom bode, a to nielen z prostredia zainteresovaných a občanov, ale
rovnako aj zo strany delegácií jednotlivých členských štátov zapojených do rokovaní a od Európskeho parlamentu.
Aj keď budúce nariadenie ustanovuje, že základným kritériom bude miesto, kde zosnulý žil, je potrebné vzhľadom na mobilitu občanov v Európe rátať s určitými osobitými vzťahmi, ktoré môžu mať občania so svojou krajinou pôvodu. Nariadenie tak umožní budúcemu poručiteľovi vykonať obmedzenú voľbu práva podľa svojej
štátnej príslušnosti, ktorým by sa riadilo jeho dedičstvo. Táto možnosť rovnako dovolí osobám vopred si naplánovať, ako sa bude dediť, bez toho, aby to ovplyvnilo ich mobilitu v rámci Únie.
Nariadenie tak obsahuje pohotovú rovnováhu medzi dvoma základnými cieľmi:
n na jednej strane zabezpečiť právnu istotu a možnosť naplánovať dedenie;
n a na strane druhej ochrániť legitímne záujmy blízkych, najmä manžela a pozostalých detí, vďaka mechanizmu povinného dedičského podielu (pozn. neopomenuteľnej časti).
Táto rovnováha je prvoradá, pretože umožňuje zosúladiť dva ciele nariadenia za súčasného rešpektovania národných tradícií členských štátov. Chcem zdôrazniť, že nariadenie má za cieľ chrániť systém povinného dedičského podielu, ktorý existuje vo väčšine členských štátov. V súlade s myšlienkou vzájomného uznávania, tak
budú môcť členské štáty akceptovať prípadné rozdiely medzi ich vnútroštátnymi systémami.
Prejdem k poslednému zásadnému prvku, ktorý je mojou srdcovou záležitosťou – Európske dedičské osvedčenie. Dnes sú procedúry na preukázanie postavenia alebo práva dediča alebo odkazovníka v inom členskom
štáte príliš zdĺhavé a nákladné. Občan napríklad nechápe, ako môže byť také ťažké odblokovať bankový účet
alebo vyplatiť životnú poistku v rámci dedičstva. Vyžaduje sa od neho preukázať jeho dedičský titul podľa rozhodného práva, preklady mnohých dokumentov alebo dôkaz o jeho spôsobilosti spravovať dedičstvo. To je dôvod, prečo nariadenie zavádza európske dedičské osvedčenie, nový a podstatný aspekt návrhu. Európske
dedičské osvedčenie bude unikátnym dokumentom s jednotnými účinkami, ktorý umožní dedičovi preukázať
svoje postavenie a práva v oblasti dedenia, kdekoľvek v Európskej únii.
Ak hovoríme o dedičstvách, nemožno tu uprieť prvoradú úlohu notára vo viacerých členských štátoch. Je to po
prvýkrát, čo v oblasti občianskej justície určité európske nariadenie bude mať taký pozitívny efekt na obeh verejných listín. Popierať tento rozmer by bolo popieraním právnej reality a praxe v oblasti dedičstiev. Toto si vyžaduje hlbšie úvahy o postavení notára na európskej úrovni, avšak s prihladnutím na jednotlivé právne
tradície.
Z tohto hľadiska si myslím, že budúce nariadenie by malo jasný a prostý cieľ. Tento cieľ by mal spočívať vo voľnom obehu dokumentov v oblasti dedičstiev, nezávisle od druhu autority, ktorá takýto dokument vydala (súd
alebo notár). Je jasné, že takýto obeh bude musieť byť zavedený so zreteľom na špecifickú povahu príslušných
dokumentov, ale cieľom musí zostať naďalej voľný obeh dokumentov pri plnom rešpektovaní existujúcich
právnych tradícií.
viceprezidentka a komisárka Európskej komisie
pre Justíciu, Základné práva a Občianstvo
Tento príspevok odznel na úvod Konferencie organizovanej CNUE (Rada notárstiev Európskej únie) o cezhraničných dedičstvách v EÚ, Brusel 15. október 2010. V legislatívnom procese je návrh nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady o príslušnosti, rozhodného práva, uznávania a výkonu rozhodnutí a verejných listín v oblasti dedičstva a zavedenie európskeho dedičského osvedčenia.
V rámci legislatívneho procesu zaujímame zásadné stanoviská k tomuto návrhu, predovšetkým v tom, že do
jeho pôsobnosti môžu patriť len cezhraničné dedičstvá, vznášame pripomienky týkajúce sa upresnenia definície verejnej listiny, ako aj k ďalším dôležitým otázkam týkajúcich sa tohto dokumentu Napríklad trváme na
tom, že nemôžeme súhlasiť s navrhovaným znením čl. 42 ods. 5; podľa nášho názoru Európske dedičské
osvedčenie nemôže predstavovať právny titul spôsobilý na zápis do verejných registrov jednotlivých členských
štátov. To je potrebné ponechať na vnútroštátnu úpravu. Predmetom Európskeho dedičského osvedčenia má
byť iba možnosť vystavenia dôkazu o postavení dediča, ak ide o cezhraničné dedičstvo, ktoré spadá do pôsobenia nariadenia. Má zásadne predstavovať len dôkaz o postavení dediča a bude môcť byť vydané po ukončení vnútroštátneho dedičského konania.
Tento návrh v prípade jeho prijatia bude mať zásadný dopad na našu činnosť ako notárov – súdnych komisárov, preto treba tento legislatívny proces pozorne sledovať a ovplyvňovať jeho znenie podľa našich možností.
JUDr. Karol Kovács
viceprezident NK SR
ARS NOTARIA 4/2010
Články
• Články •
NOTÁR A SPOTREBITEĽ JEHO SLUŽBY*
JUDr. Peter Straka, Krajský súd v Prešove
Európskej únie práve spotreba participuje na
celkovom HDP v rozsahu viac ako 50 %.2 Spotrebiteľ kupuje tovar, prijíma služby, robí obrat, tvorí teda dopyt na trhu a úmerne jeho aktivite v tejto oblasti prirodzene rastú aj daňové príjmy. Čo
pri tom očakáva spotrebiteľ? Očakáva, že pri nakupovaní tovaru a služieb sa štát postará o to,
aby na neho nedopadlo žiadne bremeno nečestnosti. Ak by spotrebitelia rezignovali na kúpu tovarov a služieb, následky pre ekonomiku by boli
nedozierne.
Vážené panie notárky, vážení páni notári,
teší ma možnosť priblížiť význam spotrebiteľského práva práve vo Vašom stavovskom časopise.
O význame poslania notára pre spoločnosť niet
žiadnych pochybností, čo zákonodarca potvrdil
tým, že notárom zveril aj vydávanie rozhodnutí
v súdnych dedičských procesoch.1 Práve preto
vidím aj osobitnú príležitosť notárov každodenne
zvyšovať kvalitu života bežných ľudí. Nemali by
byť žiadne pochybnosti o tom, že notár je v spoločnosti vnímaný nielen ako samostatne zárobkovo činná osoba, ale predovšetkým ako osoba
s verejnoprávnymi kompetenciami, a dôvera
v notára sa úzko spája s dôverou v justíciu. O to
väčšmi nesmie notár pri komunikácii so spotrebiteľom podceniť žiadne osobitosti konkrétneho
prípadu, a to za súčasného predpokladu znalosti
noriem spotrebiteľského práva.
Niet sa preto čo čudovať, že Európska únia venuje osobitnú pozornosť oblasti ochrane spotrebiteľa a prijíma na ochranu spotrebiteľa jednu
smernicu za druhou.3
Osobitne zraniteľný je spotrebiteľ pri štandardných formulárových zmluvách. Zmluvy sú vopred
predformulované a dodávateľ si ich prirodzene
naformuluje tak, aby mu vyhovovali. Spotrebiteľ
je tak od začiatku, pokiaľ ide o informácie a vyjednávaciu pozíciu, vystavený nerovnováhe. Naj-
Pritom pri ochrane spotrebiteľa si treba uvedomiť jeho význam aj hľadiska prínosu spotrebiteľa
k tvorbe hrubého domáceho produktu. V rámci
1 § 38 Občianskeho súdneho poriadku.
2 Spotrebitelia sú pritom životne dôležití pre hospodárstvo EÚ, keďže sama spotreba predstavuje 58 % HDP EÚ (doc. Cirák, Kon-
ferencia pod záštitou Justičnej akadémia Slovenskej republiky s názvom „Vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike“ konaná
1. – 2. októbra 2009 v Omšení pri príležitosti 5. výročia vzniku Justičnej akadémie Slovenskej republiky).
3 Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových
priestorov (Ú. v. ES L 372, 31. 12. 1985, s. 31), smernica Rady č. 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov,
iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42,
12. 2. 1987, s. 48) [2], smernica Rady č. 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania: článok
10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17. 10. 1989, s. 23), smernica Rady č. 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, 23. 6. 1990, s. 59), smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21. 4. 1993, s. 29), smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 97/7/ES z 20.
mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4. 6. 1997, s. 19), smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v.
ES L 171, 7. 7. 1999, s. 12), smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú.
v. ES L 178, 17. 7. 2000, s. 1), smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú. v. ES L 311, 28. 11. 2001, s. 67), smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú. v. ES
L 271, 9. 10. 2002, s. 16), smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22), smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27. 12. 2006, s. 36), smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty
zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene
(Ú. v. EÚ L 33, 3. 2. 2009, s. 10).
* Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0745-07 v rámci projektu
Justičnej akadémie Slovenskej republiky.
5
Články
ARS NOTARIA 4/2010
dy C-240/98 až C-244/98, prípadne ďalšie
rozsudky.4
mä aplikačná prax súdov potvrdzuje, že priemerný spotrebiteľ má vážne problémy nielen
zmluve dobre porozumieť, ale ju vôbec prečítať.
Bolo by zaujímavé zistiť, koľko notárov – spotrebiteľov pri dojednávaní zmlúv s mobilnými operátormi (paušál) prečítalo zmluvy, vrátane všeobecných obchodných podmienok.
Prečo pripomínam notárom štandardné zmluvy
a ich špecifiká? Štandardná formulárová zmluva
a plnenia z nej môžu byť predmetom uznania záväzku spotrebiteľa na účely exekúcie. Notár
môže rozsúdiť spor ako rozhodca zo spotrebiteľskej zmluvy, môže vykonať mediáciu, štandardná formulárová zmluva môže byť ako súvisiaca
viazaná zmluva k inej zmluve5 spísanej do notárskej zápisnice. Inými slovami povedané, štandardné formulárové zmluvy sú bežnou súčasťou
života ľudí a predmetom úkonov notárov.
To, že priemerný spotrebiteľ ťažko dokáže rozpoznať a poukázať na nečestnosti v zmluvných
vzťahoch založených na štandardných zmluvách, presne vystihuje Súdny dvor Európskej
únie napríklad v jednom svojom rozsudku, kde
uvádza: „Cieľ článku 6 smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje ustanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce,
by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých
podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú
často obmedzené, môžu byť právnické poplatky
vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne
predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ
kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku
prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd vyhlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj
vlastný návrh.“ (Rozhodnutia ESD Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero
(C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José
M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípa-
Slovenská republika vstupom do Európskej únie
prijala záväzok pri ochrane spotrebiteľov, že sa
postará o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky nezaväzovali.6
Zdá sa však, že v praxi, nevynímajúc prax notárov, nie vždy je tento záväzok štátu skutočne rešpektovaný.
Na finančnom trhu sú desaťtisíce úverových
zmlúv uzavreté so spotrebiteľmi za neprimerane
vysokú odplatu, s 0,25 %-ným denným úrokom
z omeškania, teda 91,25 %-ným úrokom per annum, strata výhody splátok, teda zosplatnenie
celého úveru je dohodnuté už pri omeškaní sa
s druhou splátkou, náklady na vypracovanie
zmlúv sú mnohonásobne vyššie ako v bankách,
paušálna náhrada nákladov pri zabezpečovaní
pohľadávky sa dojednáva v neprimeranej výške,
vynecháva sa ročná percentuálna miera nákladov, na všetky zmluvné vzťahy sa dojednáva Ob-
4 „Ako sa uvádza v bode 30 rozsudku v prejednávanej veci, treba upresniť, že čl. 6 ods. 1 smernice č. 93/13 predstavuje kogent-
né ustanovenie. Okrem toho treba uviesť, že podľa judikatúry Súdneho dvora táto smernica ako celok v súlade s čl. 3 ods. 1
písm. t) ES predstavuje opatrenie nevyhnutné na splnenie poslaní zverených Európskemu spoločenstvu, a osobitne na zvyšovanie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (uvedený rozsudok Mostaza Claro, bod 37)“. (čl. 51 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira)
„V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice
93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť,
ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho,
aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej
nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu
spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu.“
(čl. 61 GODARD)
5 § 52a Občianskeho zákonníka: „ (1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do
jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. (2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv
uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.“
6 Čl. 6 smernice Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách: ,,1. Členské štáty zabezpečia, aby ne-
kalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej
ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 2. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na
zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.“
6
ARS NOTARIA 4/2010
Články
chodný zákonník, dojednáva sa povinnosť
zaplatiť celú odplatu za úver aj pri predčasnom splatení úveru, dojednáva sa záväzok podrobiť sa rozhodcovi, ak dodávateľ vyvolá pred
ním sporové konanie, a iné.
„Útvary Komisie sú preto znepokojené, že
azda došlo k mnohým prípadom úplného, resp.
čiastočného vykonania pochybných rozhodcovských rozsudkov proti slovenským spotrebiteľom.“
Mnohé z uvedených zmluvných podmienok sa
stali predmetom notárskych zápisníc o uznaní
dlhu na účely vykonania exekúcie. Spotrebitelia si
podľa všetkého neuvedomovali nekalosť zmluvných podmienok a prepätý formalizmus pokračoval aj pri udeľovaní poverení exekútorom. Je až
neuveriteľné, že spotrebitelia v niektorých prípadoch ani osobne neuznali záväzok pred notárom
a urobil to za nich zástupca v kolízii záujmov, pretože zastupoval aj druhú stranu, teda aj spotrebiteľa aj dodávateľa. Tak sa stalo, že od veľkej časti
slovenských spotrebiteľov sa vymohlo plnenie aj
z uvedených nekalých zmluvných podmienok. Neprijateľné zmluvné podmienky sú pritom absolútne neplatné7 a vzťahuje sa na nich ochrana
ex offo. Nepochybne úradník súdu, ktorý mal 15
dní na udelenie poverenia8 pre exekútora a nevidel zmluvu, mal sťaženú možnosť zásahu ex offo,
najmä ak musel vybaviť súčasne viac žiadostí
a musel dodržať lehotu.
„Na základe im dostupných informácií by mohli útvary Komisie len sotva uveriť tomu, že napríklad už
opísané praktiky by bolo možné považovať za praktiky, ktoré nie sú nekalými a agresívnymi v zmysle smernice č. 2005/29/ES.“9
Je neakceptovateľné, aby notár poskytoval služby spotrebiteľom a nebral zreteľ na neprijateľné
zmluvné podmienky, nekalé obchodné praktiky
a na zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany
spotrebiteľa.
Vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky v aplikačnej
praxi ponúkam stručný prehľad najproblémovejších
inštitútov súkromného spotrebiteľského práva, ktoré dávam do pozornosti notárom ako osobám s prezumpciou spoločenskej dôveryhodnosti.
Úroky ako cena za úver
Úvery a pôžičky sú odplatné právne úkony a odplatu predstavujú predovšetkým úroky. V praxi
sa zvykne hovoriť aj o tzv. bežných úrokoch. Zákon v spotrebiteľských úverových vzťahoch nedovoľuje akékoľvek úroky, ale zároveň neustanovuje ani administratívnu hranicu.
Problémy slovenských spotrebiteľov na finančnom trhu si všimla aj Európska komisia, ktorá
v liste zo 14. septembra 2010 inter alia spomína
uvedené zmluvné klauzuly a z listu vyberám
(spomínam aj výhrady k rozhodcovskej doložke vzhľadom na oprávnenia notárov vykonávať
funkciu rozhodcov).
Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka „Ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti
prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia
jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.“
„Útvary komisie predpokladajú, že väčšina týchto
poplatkov, nákladov a sankcií je podľa slovenských
právnych predpisov protiprávna a neplatná.“
„Patria sem aj sankcie, v prípade ktorých by útvary Komisie boli prekvapené, keby ich niekto
bol schopný považovať za primerané.“
„Vzhľadom na okolnosti, a v rozsahu, v akom
o nich majú útvary vedomosť, sa predmetná rozhodcovská doložka javí ako absolútne nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne
celý rad výhod v porovnaní so situáciou, keby
bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, je ťažké
nájsť nejaké výhody pre spotrebiteľa.“
Je teda na aplikačnej praxi ochranných inštitúcií
(predovšetkým súdov), aby neposkytli ochranu
neprimeraným úrokom. Dôležité je porovnať si
priemerné úrokové sadzby bánk10 a odplata za
úver (úroky a rôzne poplatky, najmä za spracovanie zmluvy) by rozhodne nemala prevyšovať
7 § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka: „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“
8 Zákonom č. 144/2010 Z.z. bola zrušená 15-dňová lehota na udelenie poverenia pri notárskych zápisniciach a rozhodcovských
rozsudkoch.
9 List z Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť Európskej komisie zo 14. septembra 2010 č.JUST/A3/RM/kb D (2010)
11360.
10 http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie-sdds/urokove-sadzby/priemerne-urokove-miery-z-uverov-obchodnych-bank
7
Články
ARS NOTARIA 4/2010
o 100 % priemer pri bankách, a to z dôvodu,
že banky výraznou mierou participujú na finančnom trhu pri poskytovaní úverov a determinujú tak aj výšku úrokov, ktoré možno považovať
za obvyklé. Stopercentné navýšenie oproti bankám pritom v praxi reflektuje notoricky známy
a stále opakovaný argument nebankových poskytovateľov úverov, že vysokými úrokmi musia
zohľadniť straty z dostatočne nezabezpečených
úverov. Povinnosťou týchto subjektov je zohľadňovať bonitu spotrebiteľa, a preto o to väčšmi argument o vysokom riziku na ospravedlnenie
enormne vysokej odplaty za úvery pre spotrebiteľov neobstojí. Ak ide o úver navyše zabezpečený, tak primeraným prevýšením ceny obvyklej
na trhu by nemalo byť prevýšenie o viac ako
20 % oproti bankám, a preto niet rozumného dôvodu na obhájenie vyššej ceny úveru. Inými slovami povedané, odplata prevyšujúca odplatu
bánk o viac ako 20 % pri zabezpečenom úvere
. Porovnaj tiež dôvodovú
správu návrhu novely Občianskeho zákonníka
k § 53 ods. 6 predloženého vládou SR do parlamentu.11
šia ako miera zákonných úrokov. V opačnom
prípade je zmluva v tejto časti neplatná z dôvodu
úžery.
Obchodné právo
Rovnako sa určujú úrokové miery spoločnou deklaráciou MS a MF.
Podľa § 102 ods. 4 Obchodného zákonníka sa
úroková miera zvyšuje o 7 percentuálnych bodov
od úrokov určených Európskou centrálnou bankou k hlavným úverovým operáciám.
V súčasnosti (prvý semester 2007) je to 10,58 %.
Grécko
V EE je zákonom ustanovená výška úrokovej miery pri výške zákonných úrokov, avšak súdy v EE
pri rozhodovaní znižujú akúkoľvek vyššiu úrokovú mieru pri zmluvných úrokoch, ako je zakonná
úroková miera, práve na túto mieru.
V súčasnosti je táto miera 9,75 %.
Poľsko
Podľa zákona – „Ustawa Antylichwiarska“ – nadobudla platnosť 20. februára 2006. Ide o novelu civilného zákonníka a zákona o spotrebnom
úvere.
Dávam do pozornosti niektoré rozsudky súdov
týkajúce sa neprimeraných úžerných úrokov.12
Z rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10. decembra 2008 č. k. 3Co 67/2008 upozorňujem
na úrokové stropy:
Ustanovil maximálnu výšku úroku na 4-násobok základnej úrokovej sadzby NBP (lombardný
úver NBP v Poľsku) a ostatné poplatky súvisiace
s poskytnutím úveru nemôžu presiahnuť 5 %
hodnoty úveru. Týka sa to bánk a ostatných bankových a nebankových finančných inštitúcií.
Portugalsko
Občianske právo
V súlade s § 559 Občianskeho zákonníka úroky
(zmluvné i zákonné) sú pevne určené percentuálnou mierou spoločnou deklaráciou Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva financií Portugalska.
Slovinsko
V zmysle § 382 záväzkového kódexu, pokiaľ si
strany neurčia výšku zmluvných úrokov, úroková
miera je 6 %. Podľa § 377, ak si strany zvolia úroky o viac ako 50 % vyššie ako zákonné úroky
(6 %), takáto dohoda je považovaná za úžernícku, pokiaľ veriteľ nepreukáže, že nezneužil dlžní-
Miera zákonných úrokov je 4 %.
Výška zmluvných úrokov je o 3 % (v prípade zabezpečenia), resp. o 5 % (bez zabezpečenia) vyš-
11 Dôvodová správa k § 53 ods. 6 OZ v znení, ako bol predložený vládou SR do Národnej rady Slovenskej republiky: „V súvislosti s
poslednou novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 1. januára 2008 bol novelizovaný aj zákon č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov, a v poslednej fáze legislatívneho procesu došlo k zmene moderačného práva sudcu znížiť neprimeranú odplatu pri poskytnutí spotrebiteľského úveru na relatívnu neplatnosť odplaty, prevyšujúcej hranicu podľa osobitného
predpisu. Cieľom navrhovanej zmeny je preto zosúladiť postih neprimeranej odplaty pri iných produktoch, ako pri spotrebiteľských úveroch, a to do roviny neplatnosti právneho úkonu. Za prijateľné kritérium, od ktorého možno odvíjať primeranosť odplaty pri poskytovaní peňažných prostriedkov, možno považovať odplaty poskytované bankami. Porovnaj tiež napr. § 502 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak nie sú dojednané úroky medzi veriteľom a dlžníkom, platí, že dlžník ich platí v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. V opačnom prípade je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v čase uzavretia zmluvy.“
12 Uznesenie NS SR vo veci 1 M Cdo 1/2009 (súd označil 60 %-né úroky za odporujúce dobrým mravom), rozsudok KS v Prešove
vo veci 3Co 67/2008 (súd označil úroky nad 25 % za úžerné), rozsudok NS ČR vo veci 21Cdo 1484/2004 (súd označil 60 %-né
úroky za úžerné).
8
ARS NOTARIA 4/2010
Články
kovu biedu, jeho finančnú situáciu alebo neskúsenosť, nerozvážnosť alebo závislosť,
alebo výnosy sú v zjavnom nepomere k záväzku,
ktorý (veriteľ) poskytol, poskytne alebo sľúbil
poskytnúť.
tohto údaja ide o úver bezúročný a bez poplatkov14 a pri uvedení nižšieho RPMN, ako
v skutočnosti je, ide o klamanie spotrebiteľa15
s dôsledkami relatívnej neplatnosti zmluvy pre
omyl týkajúci sa podstatnej náležitosti16.
Slovinský záväzkový kódex predpokladá maximálnu výšku zmluvných úrokov 9 %, potom nastáva povinnosť pre veriteľa vyviniť sa.
Prečo je tento údaj dôležitý? RPMN predstavuje
spravodlivejšie vyjadrenie ceny ako úroky.
Príklad: Spotrebiteľ si dohodne úver 20 000 €
na dobu jedného roka s úrokom 20 % a zaviaže
sa vrátiť tento úver s úrokmi jednorazovo po uplynutí jedného roka. V takom prípade spotrebiteľ
po roku vráti 24 000 € (úver 20 000 € + úroky
4 000 €). RPMN sa v tomto prípade rovná úrokom, teda 20 %.
V súlade s § 376, pokiaľ výška akýchkoľvek úrokov dosiahne výšku istiny, úroky sa viac nepočítajú.
Uvedené obmedzenia sa nevzťahujú na obchodné zmluvy (medzi podnikateľmi).
Francúzsko
Pre zmenu spotrebiteľ si dohodne úver 20 000 €
rovnako na jeden rok, rovnako za odplatu
20 %-ných úrokov, ale zaviaže sa splatiť ho v mesačných splátkach po 2 000 €. Rovnako v jeho
prípade vráti 24 000 €, ale tým, že to musí urobiť
v splátkach po 2 000 €, už sa RPMN zvýši až na
41,30 %. Na prvý pohľad podobné úvery čo do
výšky, úrokov, obdobia, ale v druhom prípade dodávateľ získava výhodu možnosti skoršieho investovania vrátených prostriedkov než až za rok
a na druhej strane spotrebiteľ musí skôr ako za
rok zohnať prostriedky a plniť dlh. Spotrebiteľ
má teda viac starostí už v priebehu roka, a preto
je preňho druhý úver nevýhodnejší.
Úrokovaná miera je štvrťročne určovaná Francúzskou národnou bankou. Úrokové miery sú
v troch kategóriách (1. štvrťrok 2004):
1. výška 20,85 % pre všetky spotrebiteľské pôžičky pod 1 524 eur (cca 52 000 Sk),
2. 16,52 % pre splátkové pôžičky, revolvingové
pôžičky a debetné pôžičky nad 1 524 eur,
3. 9,6 % pre iné pôžičky nad 1 524 eur.
USA
– 15 %
– do 250 000 USD – 16 %; do
2 500 000 USD – 25 %; vyššie bez limitu
Kým úroky to nezohľadňujú, pretože v obidvoch
prípadoch sú rovnaké (20 %), tak RPMN nevýhodu druhého úveru zohľadní a pretaví sa to
v percentuálnych bodoch. Rovnako by RPMN
zohľadnilo aj poplatky, ktoré sa častokrát
zneužívajú na zastretie skutočnej ceny úveru,
pretože úroky dodávateľ síce ponúkne v primeranej výške, ale poplatok, napríklad za spracovanie zmluvy, je už neprimeraný. Z kauzálneho
hľadiska je pritom pre spotrebiteľa jedno, či odplatu zaplatí v podobe úrokov alebo rôznych poplatkov.17
–9%
– 10 %
– vyššie z 10 % alebo základná úroková sadzba tamojšej štátnej banky + 5 %.
Ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN)
Pri tých úveroch a pôžičkách, ktoré spĺňajú kritériá
spotrebiteľského úveru (od 100 € do 75 000 €)13,
je povinnou náležitosťou tzv. ročná percentuálna
miera nákladov, v skratke RPMN. Pri vynechaní
RPMN je tak spravodlivejším vyjadrením ceny za
úver ako úroky.
13 § 1 ods. 3 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. s účinnosťou od 11. júna 2010 (pred týmto dátumom sa za spotrebiteľský úver po-
važoval úver od 200 € do 20 000 €).
14 § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplne-
ní niektorých zákonov.
15 Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 Sžo 106/2007, dostupné na stránke Ministerstva spravodlivosti SR http://www.justi-
ce.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4 /rssrspotr.htm.
16 § 49a Občianskeho zákonníka.
17 Európska komisia v liste zo 14. septembra 2010 uvádza: ,,Najväčšiu časť poplatkov tvoria náklady na vypracovanie a uzavretie
zmluvy o úvere, ktoré sa javia mnohonásobne vyššie ako poplatky, ktoré si účtujú banky. Útvary komisie predpokladajú, že väčšina týchto poplatkov je podľa slovenských právnych predpisov protiprávna a neplatná.“
9
Články
ARS NOTARIA 4/2010
Úroky z omeškania
Od 15. januára 2009 nadobudla účinnosť novela Obchodného zákonníka, ktorej cieľom bolo nastaviť aplikačnú prax v spotrebiteľských veciach
na úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva18, keďže v tomto smere sa aplikačná prax značne rozchádzala a nedokázala sa
zjednotiť. V praxi boli zaznamenané až absurdné
takmer 100 % úroky z omeškania. Zámerne používam tieto slová, pretože dohodovanie alt. dojednávanie úrokov z omeškania podľa Obchodného zákonníka predstavovalo porušenie práv
spotrebiteľov podľa Občianskeho zákonníka.19
Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že výšku úrokov z omeškania v spotrebiteľských veciach reguluje ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. Pri úrokoch z omeškania
v spotrebiteľských veciach ide o rýdzo občianskoprávny vzťah, a to aj pri úverových vzťahoch
ako absolútnych obchodoch alebo pri dojednaní
Obchodného zákonníka na všetky vzťahy zo
zmluvy podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom ani neumožňuje v spotrebiteľskej
zmluve dohodnúť nevýhodnejšie zmluvné podmienky, ako upravuje Občiansky zákonník. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva medzi podnikateľom a spotrebiteľom bez ohľadu na formu
zmluvy (presnejšie by bolo „bez ohľadu na typ
zmluvy“ pre možnú úvahu de lege ferenda)20.
Prvý zákon o ochrane spotrebiteľa21 explicitne
označil za spotrebiteľskú zmluvu aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Aj bez uvedenej presnej úpravy, ktorá bola nevyhnutná vzhľadom na
zblúdilú aplikačnú prax, mala rozhodovať podstata právneho vzťahu, ktorého cieľom bolo dodanie tovaru, či služby nie na účely podnikania,
ale na spotrebu. Niet sa ani čo čudovať, keď Komisia Európskej únie v spomínanom liste vypočítava aj dohodu o Obchodnom zákonníku medzi
klauzulami, pri ktorých by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že sú nekalé.
Jediné správne úroky z omeškania, bez ohľadu
na obdobie vzniku spotrebiteľskej zmluvy, sú
úroky podľa § 3 spomínaného nariadenia vlády
(v súčasnosti je to 9 %; 8 percentuálnych bodov
+ základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky – v súčasnosti 1 percentuálny
bod). Pre ozrejmenie jeden percentuálny bod
z hľadiska významu predstavuje jedno percento.
Administratívny strop
pre všetky sankcie
Biznis s omeškaním. Tak by sa dala nazvať prax
niektorých nebankových subjektov. Niektoré dokonca ponúkali úvery bezodplatne, no na sankciách a výkone zabezpečovacích prostriedkov si
to zjavne vynahradili. Popri úrokoch z omeškania
dohodovali alt. dojednávali rôzne zmluvné pokuty, ktoré v prepočte na deň pre menej skúsených
spotrebiteľov na prvý pohľad nepôsobili neprimerane, najčastejšie napr. 0,25 % denná zmluvná pokuta, dokonca aj 2 %-ná. Per annum však
takej zmluvnej pokute zodpovedá 91,25 %-ný
úrok a 730 %-ný úrok! Zákonodarca reagoval absolútnym stropom pre všetky sankcie tak, že
spolu všetky vrátane zákonných úrokov z omeškania nesmú v prepočte na percentuálne body
ročne prevyšovať trojnásobok zákonných úrokov
z omeškania. Pri súčasných úrokoch z omeškania (9 %), teda nie viac ako 27 % ročne. Keďže pri
vyšších úveroch je aj tento limit vysoký, zákonodarca ustanovil súčasne aj ďalší limit. Všetky
sankcie v súhrne nesmú prevýšiť RPMN pre daný
typ úveru + 10 percentuálnych bodov.
Príklad z dôvodovej správy k novele nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. k § 3a:
„1. úver s ručením poskytnutý spotrebiteľovi 2. mája 2010 vo výške 1 000 € na dobu 5 mesiacov,
2. spotrebiteľ sa dostáva do omeškania so
splátkami 13. mája 2010,
3. RPMN naposledy zverejnená pred vznikom
omeškania je 60,23 % (pozri http: //www.finance.gov.sk/Components/CategoryDocuments/s_LoadDocument.aspx?
categoryId=6783&documentId=4160),
4. maximálna výška všetkých sankcií (napr. úroky z omeškania, zmluvné pokuty) v prepočte
na rok v percentuálnych bodoch nesmie byť
jednak vyššia ako 70,23 % p.a. (60,23 % +
10 %) (pre objasnenie: 1 % = 1 percentuálny
bod), a jednak nesmie prevýšiť trojnásobok
18 Novela Obchodného zákonníka vykonaná zákonom č. 454/2008 Z.z. účinná od 15. januára 2009.
19 Európska komisia vytýka v liste zo 14. septembra 2010 porušovanie práv spotrebiteľov používaním Obchodného zákonníka.
20 § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
21 § 23a zákona č. 634/1992 Z. z. (prvý zákon o ochrane spotrebiteľa).
10
ARS NOTARIA 4/2010
Články
91, 25 %né úroky, čo bolo v konečnom dôsledku aj príčinou predsúdnych opatrení Generálneho
riaditeľa Európskej únie pre spravodlivosť voči Slovenskej republike. Ťažko si vôbec predstaviť rozhodcovskú doložku v štandardnej formulárovej
zmluve, ktorá by vyhovovala zákonným kritériám.
Totiž aj pre prípad, že by rozhodcovská doložka dávala na výber účastníkom zmluvy medzi rozhodcovským a štátnym súdom, aj v takomto prípade
by bol spotrebiteľ nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak by ho predbehol dodávateľ
a vyvolal konanie na rozhodcovskom súde. Na základe § 106 OSP by už spotrebiteľ musel čeliť rozhodcovskému konaniu, a teda by sa vyžadovalo,
aby spor riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
a to je neprijateľné. Tento záver podporuje aj právna veda.23 Porovnaj tiež závery Kolégia Krajského
súdu v Prešove z 27. septembra 2010 a výhrady
Európskej komisie. Pre porovnanie, v rakúskej
právnej úpravy je rozhodcovská doložka v rámci
štandardnej formulárovej zmluvy zakázaná.24
úrokov z omeškania, (teda podľa dátumu
omeškania ide o 9 % = 8 percentuálnych bodov + 1 % ECB),
5. ak by sankcie prevýšili 1 000 €, veriteľ nemôže ďalej uplatňovať sankcie, ktoré by boli vyššie ako úroky z omeškania (podľa dátumu
omeškania ide o 9 % = 8 percentuálnych bodov + 1 % ECB).“
Celkové sankcie teda majú dva stropy a dodávateľ nesmie prevýšiť ani jeden z nich. Je dôležité
poznamenať, že tento ochranný mechanizmus
dopadá aj na jednorazové poplatky za omeškanie, ktoré v prepočte na rok z dlžnej splátky predstavovali v niektorých prípadoch niekoľko desaťtisíc percent. Napríklad z dlžnej splátky úveru
30 € bol sankčný jednorazový poplatok aj za deň
omeškania 30 €. Teda 100 %, čo v prepočte na
rok predstavovalo 36 500 %. Pre porovnanie
podľa rakúskej právnej úpravy nesmie úrok
z omeškania prevyšovať 5 % nad dohodnutý odplatný úrok za poskytnutý spotrebiteľský úver22
a iné sankcie sa spravidla nepoužívajú.
Ak by predsa len notár rozhodol spor ako rozhodca na základe rozhodcovskej doložky v rozpore
s ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka, súd by exekučné konanie zastavil postupom podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
a to aj bez návrhu. Neprijateľná zmluvná podmienka odporuje dobrým mravom a aj judikatúra Súdneho dvora Európskej únie v takýchto
prípadoch podporuje zastavenie exekúcie.25 Akceptovať by sa dala iba osobitne vyjednaná rozhodcovská zmluva, ktorá je jasná a spotrebiteľ
by pochopil rozdiel medzi štátnym a rozhodcovským súdom, prípadne aj osobitne nevyjednaná
rozhodcovská doložka, ale konanie by muselo
začať na základe žaloby spotrebiteľa.26 Do pozornosti dávam odkaz na webovú stránku MS SR
na výber rozhodnutí súdov v spotrebiteľských veciach, medzi ktorými sú aj uznesenia súdov o zastavení exekúcie pre nekalú rozhodcovskú doložku.27
Rozhodcovská doložka
Od 1. januára 2008 bol okruh neprijateľných
zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách okrem iného rozšírený o písmeno r):
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ „za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní“.
Zákonodarca týmto opatrením radikálne sprísnil
podmienky dojednávania rozhodcovského konania pre prípad sporu zo spotrebiteľskej zmluvy. Reagoval tak na zjavne zneužívajúcu prax niektorých
rozhodcov, ktorí strojovým spôsobom doslova chrlili tisíce rozsudkov o povinnosti spotrebiteľov platiť
22 § 6 ods. 1 bod 13 zákona z 8. marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (Spol. zák. č. 140/1979 -
rakúsky zákon na ochranu spotrebiteľa): „(1) Pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzné najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých ... 13. úroky, ktoré má platiť spotrebiteľ pre prípad omeškania, prevyšujú úrokovú sadzbu dohodnutú pre účely platenia v súlade so zmluvou o viac ako 5 percentuálnych bodov ročne;...“
23 Csach, K.: Štandardné zmluvy, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čenék, s.r.o., 2009, str. 214: „Z hľadiska spotrebiteľa je to-
tiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu
v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“
24 § 6 ods. 2 bod 7 rakúskeho zákona z 8. marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (Spol. zák.
č. 140/1979 – rakúsky zákon na ochranu spotrebiteľa).
25 Rozsudok Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira.
26 Pozri aj odborné diskusie na http://www.lexforum.sk/247, príspevok K. Csacha.
27 http://www.justice.gov.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/ rssrspotr.htm
11
Články
ARS NOTARIA 4/2010
Nekalá klauzula o mediácii
zmenkou alebo šekom. Národná banka Slovenska zruší zápis subjektu, ktorý poskytuje
spotrebiteľské úvery okrem iného, ak sa dopustí
porušenia osobitne závažných povinností alebo
poruší predbežné opatrenie súdu.
V rámci činnosti notára prichádza do úvahy aj mediácia. Zmyslom a účelom mediácie je dosiahnuť
mimosúdne vyriešenie sporu. Mediácia predpokladá súhlas zainteresovaných strán na takomto riešení sporu a výhodou takéhoto riešenia je predovšetkým úspora finančných prostriedkov. Z tohto
dôvodu nie je možné nespomenúť nekalú prax
spojenú s dojednávaním mediačných klauzúl vo
všeobecných obchodných podmienkach, podľa
ktorých sa mediácia uskutoční v mieste, ktoré je
neprijateľné pre spotrebiteľa, napr. vo veľkej vzdialenosti od bydliska spotrebiteľa, uprednostňuje sa
sídlo dodávateľa a pre prípad nedostavenia sa
spotrebiteľa má tento znášať náklady, dokonca už
vopred paušalizované. Súdny dvor EÚ v niekoľkých
rozsudkoch za problém označil práve doložku o výbere súdu v mieste sídla dodávateľa, a to práve pre
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľa
najmä pri drobných sporoch odradí veľká vzdialenosť od miesta konania súdneho procesu. Tieto argumenty možno vzťahovať rovnako aj na neprimerane vzdialené miesto mediácie. Požiadavka
dodávateľa na úhradu nákladov za zmarenú mediáciu na základe mediačnej klauzuly v štandardnej formulárovej zmluve, podľa ktorej sa mala mediácia vykonať na neprijateľnom mieste pre
spotrebiteľa, je neakceptovateľná a založená na
neprijateľnej zmluvnej podmienke.
Zabezpečovací prevod práva
Uvedený zabezpečovací inštitút sa ukázal v praxi ako veľmi zneužiteľný. Priemerný spotrebiteľ práva niekedy ani dobre neporozumel jeho zmyslu a významu. Pri nedostatku odbornej
starostlivosti, pri nevysvetlení jeho následkov
sa veľa spotrebiteľov dostalo do ťažkých životných situácii. Niektorí boli nezákonne deložovaní
bez súdneho procesu nezákonnou svojpomocou.29 Zabezpečovacie prevody práva boli častokrát dojednávané v rozpore s dobrými mravmi, predstavovali v skutočnosti prepadnú klauzulu a s neuveriteľnou aroganciou dokázali veritelia pozbaviť
spotrebiteľa ústavou garantovaného práva na
obydlie.30 Najefektívnejšou ochranou je žaloba
o určenie vlastníckeho práva proti osobe zapísanej
v katastri na základe výkonu takéhoto zabezpečovacieho prostriedku a súd ako predbežnú otázku
rieši neplatnosť zabezpečovacieho prevodu práva.
Navyše ak je úverová zmluva neplatná, neplatný jej
aj vedľajší zabezpečovací prostriedok. Odporúča
sa po podaní žaloby proti osobe zapísanej do katastra predložiť žalobu do katastra a žiadať o zápis
poznámky spornosti, ktorá má síce len informatívnu povahu, ale spôsobí to, že rozsudok bude záväzný pre všetkých, ktorí kúpia nehnuteľnosť napriek takejto poznámke spornosti.31 Na stránke
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sa
zverejňujú aj rozsudky súdov o neplatnosti zabezpečovacieho prevodu práva.27 Žalobe o určenie
vlastníckeho práva nebráni ani skutočnosť, že došlo k opakovanému prevodu nehnuteľnosti spotrebiteľa. Veľký senát Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci 31 Odo 1424/2006 odstránil
akékoľvek pochybnosti o tom, že prípadná bona fidei kupujúceho nepredstavuje žiadny zo spôsobov
nadobudnutia vlastníckeho práva. K oprávnenej
držbe je potreba splnenia 10-ročnej vydržacej
doby, aby mohla dobromyseľná osoba nadobudnúť vec od nevlastníka.32 Zásada „nemo plus iuris
ad alium transfere potest quam ipse habet“ platí
pri prevodoch nehnuteľností, a teda spotrebiteľ
Spotrebiteľský úver
Ten úverový spotrebiteľský vzťah, ktorý spĺňa kritériá podľa zákona o spotrebiteľských úveroch28,
podlieha ďalšiemu ochrannému režimu spotrebiteľa. Predovšetkým ide o úvery od 100 € do
75 000 €, ak nejde o niektorú zákonnú výnimku.
Spomínaný zákon sprísňuje podmienky poskytovania úverov pre spotrebiteľov a umožňuje ich
poskytovať len subjektom registrovaným v Národnej banke Slovenska. Dodávateľ nesmie podceniť bonitu spotrebiteľa, inak sa nemôže domáhať vrátenia dlhu jednorazovo, musí dodržať
povinné informácie pred uzavretím zmluvy. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodov do 14 dní. Od 1. januára 2011 je zakázané splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie
28 Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení iných zákonov.
29 Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 33/2000 (o nedovolenej uchopovacej svojpomoci).
30 http://www.wix.com/oz_hoos/hoos/zaloby
31 § 159a Občianskeho súdneho poriadku.
32 Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, č. k. 31 Odo 1424/2006.
12
ARS NOTARIA 4/2010
Články
by nemal rezignovať na svoje práva len preto,
že po nezákonnom zabezpečovacom prevode
práva došlo k ďalšiemu prevodu. Uvedený zabezpečovací prevod práva je od 1. novembra 2008
zakázaný vo vzťahu k nehnuteľnostiam spotrebiteľov.33
klauzulou uvedenou v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ktoré teda spôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné a súd na ne prihliada ex offo.
Nekalé obchodné praktiky sú pre zmenu upravené v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Napríklad nevhodné poskytnutie
dôležitých informácii spotrebiteľovi drobným
písmom, nútenie spotrebiteľa, aby sa okamžite
rozhodol bez možnosti porovnania porovnateľného produktu na trhu, ale aj nekalé spôsoby
vymáhania pohľadávok. Zámerne spomínam aj
vymáhanie, pretože je dôležité vedieť, že nekalé
praktiky sa neviažu iba na obdobie pred uzavretím zmluvy, ale aj po jej uzavretí. Európska
komisia v liste vytýka praktiky pri vymáhaní pohľadávok, ktorými vymáhačská firma hrozila,
že zverejní meno spotrebiteľa ako dlžníka.
Komisia uvádza, že „Poučenie o implementácii/uplatňovaní smernice č. 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách upozorňuje, že
obchodné praktiky sa vyskytujú nielen v štádiu
ponúkania a štádiu predaja, ale aj po uskutočnení predaja alebo podpise zmluvy. Nekalé obchodné praktiky patria medzi okolnosti, na ktoré sa prihliada pri vyhodnocovaní nekalosti
zmluvných klauzúl.“36
Niektoré ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa
Notár by nemal v zmluve prehliadnuť ani osobitnú právnu úpravu straty výhody splátok, ak spotrebiteľ je v omeškaní so splátkami. Dodávateľ
úveru môže uplatniť zaplatenie celého dlhu naraz až pri omeškaní s troma splátkami a len keď
spotrebiteľa na to upozornil v lehote nie kratšej
ako 15 dní. Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, je treba venovať pozornosť tomu,
aby predmet a cena neboli písané menším písmom ako ostatný text s výnimkou nadpisov nad
jej jednotlivými časťami, inak by išlo o absolútne
neplatnú zmluvu.34 Je to predovšetkým vecou
odbornej starostlivosti dodávateľov, aby spotrebiteľ dobre poznal odplatu, najmä pri úverových
vzťahoch, pri ktorých nie ojedinele sa cena účelovo rozvrhne na viaceré poplatky uvedené drobným písmom aj vo všeobecných obchodných
podmienkach. Ak dodávateľ z dôležitých dôvodov zmenil jednostranne zmluvné podmienky
a spotrebiteľ preto odstúpil od zmluvy, spotrebiteľ má právo žiadať primerané splátky a keď sa
dohoda nedosiahne, určí ich na návrh súd. To
isté platí, ak dodávateľ jednostranne vypovedal
zmluvu z vážneho objektívneho dôvodu.35
Vážené notárky, vážení notári,
nechcel som len poukázať na niektoré aspekty
zo spotrebiteľského práva, ale sa vám aj prihovoriť, pretože od spotrebiteľov sme závislí všetci
a notári spravidla vykonávajú také úkony, ktoré
sa dotýkajú základných ľudských práv spotrebiteľov (čl. 21 Ústavy – ochrana obydlia, čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o základných
právach a slobodách týkajúci sa ochrany majetku a pod.)
Neprijateľné podmienky
a nekalé obchodné praktiky
Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (tiež sa zvyknú pomenovať ako
nekalé, nečestné, nemorálne klauzuly, dojednania a pod.) sú indikatívne vymenované v § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka (arg. slovo „najmä“). Najčastejšie neprijateľné podmienky aplikované v praxi sú neprimerané sankcie za porušenie záväzku spotrebiteľa a rozhodcovské
doložky. Môžu byť nimi však aj iné zmluvné dojednania, ktoré sú v rozpore s tzv. generálnou
Vysoký záujem Európskej únie na ochrane spotrebiteľa je jednoznačne daný a je pretavený aj
do Charty základných práv Európskej únie.37
Spokojnosť spotrebiteľov so službami notára
úzko súvisí aj s dôverou vo verejnú moc. Verím,
že v mojom príspevku ste si odobrili niektoré postupy, ktoré majú za cieľ eliminovať nečestnosti
a prispieť k vyššej kvalite života bežných ľudí.
33 § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka.
34 § 53c Občianskeho zákonníka.
35 § 53b ods. 2 Občianskeho zákonníka.
36 Čl. 4 ods. 1 smernice Rady č. 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
37 Čl. 98 Charty základných práv Európskej únie.
13
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 4/2010
• Z praxe notárstva •
ZASTÚPENIE NA ZÁKLADE SPLNOMOCNENIA
V DEDIČSKOM KONANÍ
o zastúpení.3 Udelenie a prijatie plnomocenstva
je úkonom hmotného práva, ktorý sa riadi Občianskym zákonníkom. Zákon neustanovuje
žiadnu právnu formu dohody o plnomocenstve.
Existencia takejto dohody sa osvedčuje plnomocenstvom, ktorým je jednostranný právny úkon
osvedčujúci existenciu a rozsah zastúpenia
a ktorý je určený tretím osobám. Plnomocenstvu
teda musí predchádzať dohoda o plnomocenstve. Na plnomocenstvo už zákon (§ 31 ods. 4
OZ a § 28 ods. 1 OSP) ustanovuje formu, ktorá
pre každé občianske súdne konanie musí byť písomná, resp. ústna do zápisnice. Vyžadovanie
prísnejších formálnych náležitostí plnomocenstva, ako napríklad úradne osvedčeného podpisu splnomocniteľa, nie je podľa nášho názoru
v súlade s právnymi predpismi, aj keď v záujme
určitosti právnych vzťahov a predchádzaniu
možných sporov je osvedčenie podpisu splnomocniteľa vhodné. Taktiež vyžadovanie písomnej dohody o plnomocenstve, prípadne vyžadovanie, aby splnomocnenec plnú moc písomne
prijal a podpísal ju, je podľa nášho názoru nadbytočné, keďže, ako už bolo uvedené, udelenie
plnej moci je jednostranný právny úkon. To, že
plnomocenstvo nemusí mať okrem písomnej
žiadnu inú formu, potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR „Plnomocenstvom udeleným
pre konanie pred súdom môže byť každá listina
účastníkom vlastnoručne podpísaná, ak je z nej
vidieť vôľu účastníka, aby bol určitou osobou zastupovaný. Ak nejde o plnomocenstvo vzťahujú-
Zastúpením na základe splnomocnenia rozumieme právny vzťah medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, založený dohodou o plnomocenstve
alebo inou obdobnou zmluvou, na základe ktorého je splnomocnenec oprávnený konať za splnomocniteľa. V našom článku sa budeme venovať
iba priamemu zastúpeniu, pri ktorom zástupca
koná v mene a na účet zastúpeného a úkony zástupcu zaväzujú priamo zastúpeného. Pri nepriamom zastúpení koná zástupca na účet zastúpeného, ale vo svojom mene. Práva a povinnosti
takto nadobudnuté je nepriamy zástupca povinný
za podmienok uvedených v dohode o plnomocenstve previesť na zastúpeného.
Priame zastúpenie upravuje § 22 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) a pre účely občianskeho súdneho konania aj § 24 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „OSP“). „Procesne
spôsobilý účastník udelí plnú moc sám a procesne
nespôsobilý účastník prostredníctvom zákonného
zástupcu (napr. maloleté dieťa ako účastník konania môže teda mať v procese dvoch zástupcov, a to
zákonného zástupcu – najčastejšie rodičov – a splnomocnenca – napr. advokáta).“ 1
Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona, rozhodnutia štátneho orgánu alebo na základe dohody o plnomocenstve. 2
Najčastejším druhom zastúpenia v dedičskom
konaní je zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve. Takáto dohoda by sa mohla označovať aj ako dohoda o zastúpení, prípadne zmluva
1 Winterová, A. a kol.: Občanské právo procesní. Praha, ISV nakladatelství, 1996, str. 57.
2 Výraz „plnomocenstvo“ nie je uvedený v Elektronickom lexikóne slovenského jazyka (www.slex.sk), avšak ide o legislatívny po-
jem, ktorý používame aj v našom článku. Spisovný slovenský výraz pre tento inšititút je „splnomocnenie“.
3 V odbornej literatúre sa stretávame s teoretickým rozlišovaním zmluvy o zastúpení, dohody o plnomocenstve a plnomocen-
stva, kde rozdiel medzi zmluvou o zastúpení a dohodou o plnomocenstve je, že „dohoda o plnomocenstve čo do rozsahu je
užšia... ...možno ju považovať (a v praxi to tak aj najčastejšie je) za dvojstranný právny úkon uzavretý medzi zástupcom a zastúpeným tak, že na plnomocenstve, na základe ktorého splnomocniteľ (zastúpený) splnomocnil splnomocnenca na zastupovanie, sa uvedie aj súhlas splnomocneného s udelením plnej moci.“ resp., že „Dohoda o plnomocenstve je takisto osvedčením,
kto a v akom rozsahu môže konať za iného, avšak s tým, že obsahuje (na rozdiel od plnomocenstva) aj prejav vôle zástupcu so
zastupovaním“ a „zmluva o zastúpení obsahuje nie iba výpočet úkonov, na ktoré je splnomocnenec oprávnený, teda rozsah
jeho zastúpenia (teda obsah plnomocenstva), ale aj iné práva a povinnosti z tohto vzťahu vyplývajúce, a to napr. materiálne
podmienky zastúpenia alebo aj podmienky ukončenia plnej moci a pod. V praxi je zmluva obsiahnutá v príkaznej zmluve, resp.
v zmluve o poskytnutí právnej pomoci medzi advokátom a klientom.“
14
ARS NOTARIA 4/2010
Z praxe notárstva
rozporu záujmov medzi splnomocniteľom
a splnomocnencom, napríklad výsluchom alebo
písomným vyhlásením splnomocnenca, osobitne, ak je splnomocnencom iný dedič.5 Zástupca dediča sa nemôže dať zastúpiť dalším zástupcom, a to ani napriek súhlasu dediča. Súdny
komisár môže uznesením rozhodnúť, že zastúpenie nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, napríklad ak nie je
schopný aj napriek poučeniu súdneho komisára
vykonávať procesné úkony, reagovať a zrozumiteľne sa vyjadrovať k priebehu konania a podobne.
ce sa len na určitý výkon výslovne v plnomocenstve uvedený, je nutné vychádzať z toho, že
ide o plnomocenstvo dané pre celé konanie.“4
V prípade, ak splnomocnenec zastupuje splnomocniteľa bez platného plnomocenstva, ide
o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je
možné odstrániť. Ak v súdnym komisárom určenej lehote splnomocnenec dodatočne predloží
takéto plnomocenstvo, je tým nedostatok podmienky konania konvalidovaný. Dohoda o plnomocenstve však musí byť uzavretá ešte pred prvým úkonom zástupcu.
V dedičskom konaní môže nastať situácia, keď jeden dedič, prípadne tretia osoba, zastupuje v konaní všetkých ostatných účastníkov. Na pojednávaní je teda fyzicky prítomná iba jedna osoba.
Podľa nášho názoru tento splnomocnenec môže
platne uzatvoriť dohodu o vyporiadaní dedičstva,
keďže koná v mene a za ostaných dedičov, teda
reprezentuje viac osôb. Je však vhodné, aby podpísal osvedčenie o dedičstve, prípadne iné listiny
toľkokrát, koľko účastníkov zastupuje.
Z hľadiska rozsahu plnomocenstvo môže byť
udelené na celé konanie (generálne), alebo len
na určitý právny úkon (jednoduché). Plná moc zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa dedičské konanie skončilo, ak v nej nie je uvedené inak (zániku plnej moci sa venujeme ďalej).
To znamená, že ak v plnej moci splnomocniteľ
výslovne neuviedol, že sa má vzťahovať aj na prípadné dodatočné (náhradné) dedičské konanie,
nie je ju možné v tomto konaní použiť.
Za maloletého účastníka koná v každom súdnom konaní jeho zákonný zástupca6, ktorý následne uzatvára dohodu o plnomocenstve
a udeľuje plnomocenstvo. Rovnako plnomocenstvo v dedičskom konaní môže udeliť za osobu
obmedzenú alebo pozbavenú spôsobilosti na
právne úkony jej súdom ustanovený opatrovník.
Na preukázanie zákonného zastúpenia by si
mal súdny komisár najprv vyžiadať od zástupcu
právoplatný rozsudok o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti dediča na právne úkony,
a ak toto rozhodnutie neobsahuje určenie opatrovníka podľa § 189a OSP, tak aj právoplatné
uznesenie o ustanovení opatrovníka podľa
§ 192 OSP.
Zástupcom môže byť len taká osoba (fyzická alebo právnická), ktorá je spôsobilá na právne úkony a jej záujmy nie sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V dedičskom konaní to teda musí byť
osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony.
Rozpor záujmov sa musí reálne prejaviť v konaní
splnomocnenca. Nestačí, tak ako je to napríklad
uvedené v § 31 ods. 2 zákona č. 31/2005 Z.z.
o rodine (ďalej „ZR“), iba možnosť rozporu záujmov. Splnomocnencom môže byť teda aj ktorýkoľvek z ďalších dedičov v danom dedičskom konaní. Ak splnomocnenec uzatvorí za dediča
dohodu, ktorá by sa svojimi dôsledkami blížila
k odmietnutiu dedičstva, prípadne by bola pre
splnomocniteľa zjavne nevýhodná, je vhodné,
aby možnosť uzatvorenia takejto dohody plnomocenstvo výslovne upravovalo. V opačnom prípade by súdny komisár mal skúmať neexistenciu
Ak sa dedič rozhodne pre zastúpenie advokátom, musí mu udeliť procesné (všeobecné) plnomocenstvo, ktoré nemôže obmedziť. Advokát je
4 Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2 Cz 2/68, z 27. júna 1968, publikované pod č. R 56/1969.
5 K problematike rozporu záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca pozri aj judikát Civilnej zbierky súdnych rozhodnutí a sta-
novísk číslo 12/1966 a rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp. zn. 11 Co 21/74 z 28. júna 1974, publikované pod
č. R 49/1975.
6 Kto je zákonným zástupcom maloletého, upravuje ZR, na ktorý priamo odkazuje úprava v § 27 ods. 1 OZ. Podľa § 28 ods. 1 ZR
súčasťou rodičovských práv a povinností je najmä zatupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. To sa
vzťahuje na maloleté dieťa narodené v manželstve a rovnako aj na dieťa narodené mimo manželstva. Obom rodičom spravidla
vznikajú práva a povinnosti k dieťaťu naraz, a to dňom jeho narodenia. Tieto rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia
(§ 28 ods. 2 ZR), čo znamená, že zákonným zástupcom maloletého môže byť ktorýkoľvek z jeho rodičov. Kto je rodičom maloletého, súdny komisár zisťuje najmä z rodného listu maloletého, ktorý, ak nie je v súdnom spise, si od zákonného zástupcu vyžiada. Ďalej by mal súdny komisár zisťovať, či nie sú prekážky na strane rodiča ako zákonného zástupcu, pretože v prípade, že jeden z rodičov nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, prípadne bol pozbavený rodičovských práv a povinností,
alebo ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený, rodičovské práva a povinnosti vykonáva druhý z rodičov. To platí aj v prípade, ak jeden z rodičov nežije alebo je neznámy (§ 28 ods. 3 ZR).
15
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 4/2010
konanie bez predošlého výslovného odvolania prvého, resp. z pôvodného plnomocenstva
priamo nevyplýva, že zaniká (nie je v dohode o plnomocenstve ustanovená napr. časová podmienka zániku). Účastník môže mať v tej istej
veci súčasne len jedného zvoleného zástupcu
(to neplatí, ak ide o zastúpenie advokátom
– § 24 tretia veta OSP). Pôvodný splnomocnenec má povinnosť zastupovať splnomocniteľa
dovtedy, pokiaľ z dohody o plnomocenstve nevyplýva, že už naďalej túto povinnosť nemá alebo
splnomocniteľ plnomocenstvo neodvolal. V takomto prípade splnomocniteľ ako účastník konania musí pôvodné plnomocenstvo účinne odvolať tak, aby sa súd dozvedel, že k odvolaniu
plnomocenstva došlo (či už v novom plnomocenstve alebo osobitným vyhlásením splnomocniteľa) (§ 28 ods. 3 OSP).
oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom, prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva (§ 25
ods. 3 OSP). Od 15. októbra 2008 platí, že si
účastník môže zvoliť v tej istej veci viacerých advokátov. V dedičskom konaní však zastupovanie
viacerými advokátmi bude pravdepodobne výnimočné. Advokátsky koncipient môže zastupovať
účastníka na základe substitučného plnomocenstva alebo na základe poverenia advokátom.
Pretože advokátsky koncipient ešte nie je advokátom, malo by ísť iba o čiastkové úkony, a nie
o všeobecné zastupovanie.
Právo zastupovať manžela zakotvené v § 20 ZR
sa nevzťahuje na zastupovanie v občianskom
súdnom konaní, keďže nejde o bežnú vec. Dedič
musí udeliť svojmu manželovi za týmto účelom
platnú plnú moc.
V Českej republike podľa § 28 ods. 3 zákona
č. 99/1963 Sb. Občianskeho súdneho poriadku
platí, že ak si zvolí účastník iného zástupcu, vypovedal tým plnú moc doterajšiemu zástupcovi.
Takáto exaktná úprava by potvrdila postup zaužívaný v praxi, že súdy a súdni komisári pri
predložení nového plnomocenstva nevyžadujú
odvolanie pôvodného a konajú len s novým splnomocnencom. Takýto postup nie je v súlade
s právnym poriadkom, čo konštatoval Najvyšší
súd SR v rozhodnutí 1 Cdo 82/2005, z 27. septembra 2005: „Udelenie splnomocnenia fyzickej
osobe na zastupovanie v konaní nespôsobuje
automaticky bez ďalšieho (zo zákona) zánik plnomocenstva doterajšieho zástupcu účastníka,
ktorým bol advokát......podľa § 43 OSP mal súd
odstrániť vadu konania...“ Úprava podobná
v Českej republike by potvrdila prax v justícii
a prispela by k rýchlosti a hospodárnosti konania
bez ohrozenia práv účastníkov.
Zánik plnomocenstva je upravený v § 33b OZ, podľa ktorého plnomocenstvo zanikne vykonaním
úkonu, na ktoré bolo obmedzené, ak splnomocniteľ plnomocenstvo odvolá, ak ho vypovie splnomocnenec a ak splnomocnenec zomrie. Plnomocenstvo zaniká aj vtedy, ak zomrie splnomocniteľ,
a zároveň z obsahu plnomocenstva nevyplýva niečo iné. Ak nastane prípad, že splnomocniteľom
alebo splnomocnencom je právnická osoba plnomocenstvo zaniká len vtedy, ak zanikne právnická
osoba a jej práva a záväzky neprechádzajú na nástupnícku osobu (obchodné spoločnosti zanikajú
napr. v prípade splynutia, zlúčenia, rozdelenia
právnickej osoby, avšak na nástupnícku spoločnosť prechádzajú všetky práva a povinnosti zanikajúcej spoločnosti podľa § 69 OBZ). Plnomocenstvo môže zaniknúť aj uplynutím času, na ktoré
bolo udelené alebo ak bol jeho zánik upravený
v dohode o plnomocenstve inak.
Problematickým sa javí, ak v konaní pred súdom
účastník, ktorý je zastúpený na základe plnomocenstva na celé konanie, udelí ďalšej osobe (odlišnej od advokáta) tiež plnomocenstvo na celé
JUDr. Ján Hamara
notársky kandidát
u notárky JUDr. Kataríny Valovej, PhD.,
notárky so sídlom Bratislava 1
POSTUP NOTÁRA PRI REGISTRÁCII V NCRZP
VO VZŤAHU K ÚDAJU O SPLATNOSTI POHĽADÁVKY
Notársky centrálny register záložných práv vznikol ako register, ktorý má informatívnu povahu.
Je jedinečný v tom, že na tento register sa vzťa-
huje výnimka z ustanovenia § 73a ods. 2 zákona
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok).
16
ARS NOTARIA 4/2010
Z praxe notárstva
Podľa tohto ustanovenia sú údaje zapísané
v notárskych registroch účinné voči každému
odo dňa, kedy sa zápis vykonal. Toto ustanovenie
zároveň chráni osoby, ktoré konajú v dôvere v zápis v Notárskom centrálnom registri, a to tým, že
ten, koho sa zápis týka, nemôže voči takejto osobe namietať, že zápis nezodpovedá skutočnosti.
v NCRzp nemajú povahu materiálnej publicity, musia byť v registri uvedené spôsobom ustanoveným zákonom.
Podľa § 73d ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku: „Komora vedie Notársky centrálny register záložných práv (ďalej len „register záložných
práv“), ktorý obsahuje:
c) určenie pohľadávky zabezpečenej záložným
právom, dátum jej splatnosti, ak je určený,
a určenie jej hodnoty; ak hodnota zabezpečenej pohľadávky nie je pri zriadení záložného
práva určená, najvyššia hodnota istiny, do
ktorej je pohľadávka zabezpečená“.
Keďže sa ustanovenie § 73a ods. 2 Notárskeho
poriadku nevzťahuje na NCRzp, neukladá zákon
notárovi povinnosť skúmať hodnovernosť údajov, ktoré sa zapisujú do NCRzp.
Povinnosti notára sú definované v § 73f ods. 2
Notárskeho poriadku.
Z uvedeného teda vyplýva, že povinne zapisovaným údajom je aj dátum splatnosti pohľadávky.
Podľa tohto ustanovenia povinnosťou notára je zistiť totožnosť žiadateľa, prípadne inej osoby, ktorá
podáva žiadosť. Pri takejto osobe je notár povinný
skúmať aj jej oprávnenie konať v mene záložcu.
V praxi si niektoré inštitúcie mylne vykladajú ustanovenie § 73d ods. 1 písm. c) Notárskeho poriadku tak, že ak nie je uvedený v záložnej zmluve dátum splatnosti, tento sa neuvádza v NCRzp.
Iná osoba môže konať za záložcu len na základe:
a) zákonného zastúpenia (zákonný zástupca,
štatutárny orgán a pod.),
b) na základe rozhodnutia (opatrovník) alebo
c) na základe písomného plnomocenstva.
Dikcia zákona je však zrejmá a slovné spojenie
„dátum jej splatnosti, ak je určený“ nedovoľuje
takýto výklad. Dátum splatnosti pohľadávky je
určený vždy, ak je ustanovená lehota na plnenie alebo konkrétny termín plnenia. Prípad, kedy
dátum splatnosti nie je určený, upravuje ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, resp.
ustanovenie § 504 Obchodného zákonníka. Ide
o prípady, kedy v zmluve veriteľ a dlžník nedohodnú splatnosť záväzku a pohľadávka je splatná na základe výzvy veriteľa. Ide však o ojedinelé
prípady, ktoré sa v praxi v súvislosti s registráciami do NCRzp takmer nevyskytujú.
Obligatórnosť písomného plnomocenstva udeleného žiadateľom (v prípade viacerých záložcov
každým z nich) vyplýva z ustanovenia § 31 ods. 4
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením
§ 6 vyhlášky č. 607/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o Notárskom centrálnom registri záložných práv.
Druhou povinnosťou notára obsiahnutou v ustanovení § 73g ods. 2 Notárskeho poriadku je povinnosť zisťovať, či žiadosť o registráciu záložného práva obsahuje všetky údaje podľa § 73d
ods. 1 písm. a), c) až f).
Ak nie je dátum splatnosti uvedený v záložnej
zmluve, je notár povinný vyzvať žiadateľa o poskytnutie údajov týkajúcich sa splatnosti pohľadávky. V praxi napríklad predložením úverovej
zmluvy, zmluvy o pôžičke a pod.
Osoba, ktorá žiada o registráciu v NCRzp môže
podanie uskutočniť vo forme ústnej alebo písomnej (§ 6 ods. 2 vyhlášky č. 607/2002 Z.z.). V praxi to znamená aj predložením listín (najčastejšie
písomnej záložnej zmluvy) s ústnou požiadavkou
o registráciu záložného práva.
Povinnosť žiadateľa poskytnúť údaj o splatnosti
pohľadávky je daná ustanovením § 73f ods. 1
Notárskeho poriadku.
V súhrne citovaných ustanovení nevyhnutne musíme dospieť k záveru, že dátum splatnosti pohľadávky je obligatórny údaj uvádzaný v NCRzp,
a pokiaľ je medzi veriteľom a dlžníkom dojednaný, je notár povinný požadovať od žiadateľa o registráciu tento údaj, zapísať ho v NCRzp, pričom nemožno v týchto prípadoch zapísať údaj
„dátum splatnosti pohľadávky neurčený“!
Notár je povinný z predložených listín spracovať
žiadosť o registráciu v elektronickej podobe a následne písomnú podobu predložiť na odsúhlasenie a podpis žiadateľovi o registráciu.
Písomná podoba žiadosti musí obsahovať zákonom ustanovené údaje. Notársky poriadok
v § 73d ods. 1 taxatívne vymedzuje údaje, ktoré
sa zapisujú do NCRzp.
Ide o obligatórne ustanovenie zákona, pričom aj
napriek skutočnosti, že tieto údaje uvedené
JUDr. Ľubomír Ondov
notár so sídlom v Spišskej Novej Vsi
17
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 4/2010
DÔLEŽITOSŤ URČENIA OKRUHU DEDIČOV
ktorého pobyt nie je známy (§ 468 Občianskeho
zákonníka).
Významnou funkciou dedičského konania je funkcia legitimačná, ktorej úlohou je určenie okruhu
osôb, ktoré sú dedičmi po poručiteľovi. Tieto osoby nastúpia ku dňu jeho smrti do jeho práv a povinností (na mysli mám práva a povinnosti, ktoré
nezanikajú smrťou poručiteľa a zároveň, ktoré
prechádzajú dedením). Určenie okruhu dedičov je
jednou z kľúčových častí dedičského konania
a mnohokrát je podkladom aj pre iné konania.
Úlohou tohto článku je upriamiť pozornosť na dôležitosť určenia okruhu dedičov a upozorniť na
možné následky jeho nepresného určenia.
Pokiaľ konanie stále prebieha, treba počkať na
vyjadrenie súdneho komisára, resp. súdu, kto je
dedičom po pôvodnom dedičovi a ďalej konať
s jeho dedičmi ako s jeho právnymi nástupcami.
V praxi sa môže vyskytnúť situácia, že v konaní je už známy okruh osôb povolaných dediť, ale
okruh dedičov určený nie je, t.j. sú známe osoby
povolané dediť, ale nebola vyriešená otázka dedičskej spôsobilosti, otázka prijatia, resp. odmietnutia
dedičstva alebo v konaní figuruje neznámy dedič
alebo dedič, ktorého pobyt nie je známy.
Pre ilustráciu vezmime nasledovný príklad:
V dedičskom konaní je titulom dedenia výlučne
zákon, poručiteľ nezanechal závet ani listinu
o vydedení. Po poručiteľovi boli povolané dediť
zo zákona jeho dve deti, ktoré dedičstvo prijali,
boli osobami spôsobilými dediť, stali sa dedičmi
a dedičské konanie bolo právoplatne ukončené.
O nejaký čas začalo dodatočné dedičské konanie po poručiteľovi, avšak jeden z pôvodných dedičov medzitým zomrel. Postup súdneho komisára konajúceho v dodatočnom dedičskom konaní
po poručiteľovi je nasledovný: dožiadaním príslušného súdu (resp. príslušného notára ako
súdneho komisára) zistí okruh dedičov po pôvodnom dedičovi a s týmito osobami ďalej koná, ako
s jeho právnymi nástupcami.
Rozhodne nemožno zamieňať pojmy osoba povolaná dediť a dedič. Osoba povolaná dediť nie
je totožná s osobou, ktorá je dedičom, t.j. ktorej
už bolo priznané dedičské právo. Súdny komisár
po vyžiadaní okruhu dedičov nemôže zobrať do
konania osoby povolané dediť. Ak by totiž súdny
komisár v danom dodatočnom dedičskom konaní ďalej konal ako s právnymi nástupcami s osobami, ktoré sú len povolané dediť, ale dedičstvo
nakoniec neprijali či neboli spôsobilé dediť,
mohlo by dôjsť k situácii, kedy niektorá osoba
dedičstvo v dedičskom konaní nadobudne, ale
v konaní po pôvodnom dedičovi dedičstvo odmietne. Potom by nadobudnutie dedičstva v dodatočnom konaní ostalo bez právneho dôvodu.
Čo však v prípade, ak okruh dedičov nebol zistený z dôvodu, že dedičské konanie po pôvodnom
dedičovi bolo zastavené podľa § 175 h ods. 1,
resp. 2 zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) alebo dedičské konanie po ňom stále
prebieha a z rôznych dôvodov súdny komisár neuzavrel okruh dedičov.
Je preto dôležité si uvedomiť, že pri určení okruhu dedičov je nutné vyriešiť najprv otázku predpokladov dedenia a nekonať len s osobami, ktoré sú povolané dediť, lež priamo s dedičmi.
V konečnom dôsledku totiž môže ísť o úplne iné
osoby. Účelné je v tomto prípade si osoby povolané dediť predvolať, zistiť, či sú spôsobilé dediť,
ako aj to, či dedičstvo prijímajú alebo odmietajú.
Ak dedičské konanie stále prebieha, dôvody,
prečo dosiaľ nebol určený okruh dedičov, môžu
byť rôzne: napríklad nie je zrejmé, či dedičským
titulom dedenia bude zákon a/alebo závet, dedičský titul je síce zrejmý alebo u osôb povolaných dediť nie je vyriešená otázka dedičskej spôsobilosti [§ 469 zákona č. 40/1964 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“)], otázka prijatia resp. odmietnutia dedičstva (§ 463 až 467 Občianskeho zákonníka),
alebo ide o neznámeho dediča alebo dediča,
Druhý prípad je zložitejší. Ak bolo dedičské konanie po pôvodnom dedičovi právoplatne ukončené a okruh dedičov v ňom nebol učený (napríklad z dôvodu zastavenia konania podľa § 175 h
ods. 1, resp. 2 Občianskeho súdneho poriadku),
súdny komisár, ktorý koná v dodatočnom konaní, určí tento okruh dedičov sám. Postupuje nasledovne: vyžiada si od príslušného súdu okruh
osôb, ktoré sú povolané dediť po pôvodnom dedičovi, ako aj vyjadrenie súdu, aký je dedičský titul, t.j. či zanechal závet a/alebo listinu o vyde-
18
ARS NOTARIA 4/2010
Z histórie
Zaujímavým sa javí napríklad okamih určenia
okruhu dedičov v spojitosti s ust. § 485 zákona
č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka) v znení neskorších predpisov, t.j. za situácie, keď sa
po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný. Zákon dáva možnosť, aby
oprávnený dedič podal žalobu proti neoprávnenému dedičovi na vydanie majetku získaného
dedičstvom a určuje všeobecnú 3-ročnú lehotu,
t.j. tri roky odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Ak však bol určený okruh dedičov po poručiteľovi
AB v dedičskom konaní po poručiteľovi XY, začína plynúť pre oprávneného dediča 3-ročná lehota odo dňa právoplatnosti rozhodnutia v dedičskom konaní po poručiteľovi XY? Logickým
záverom je, že áno, kedže v tomto konaní bol určený okruh dedičov a neoprávnený dedič nadobudol práve v tomto konaní majetkový prospech,
o vydanie ktorého bude oprávnený dedič žiadať.
dení. Po zistení týchto skutočností bude
konať tak, aby okruh dedičov určil (v prípade
existencie závetu a/alebo listinu o vydedení zistí
ich obsah a stav, zaobstará si potrebné informácie o osobách povolaných dediť zo zákona, resp.
závetu, bude žiadať ich vyjadrenia podľa § 463
až 467, § 469 Občianskeho zákonníka, v prípade neznámeno dediča, resp. pri dedičovi, ktorého pobyt nie je známy, bude postupovať podľa
§ 468 Občianskeho zákonníka.
Mám za to, že po určení okruhu dedičov je potrebné, aby súdny komisár poskytol túto informáciu súdu, ktorý viedol dedičské konanie po pôvodnom dedičovi. Táto informácia je nevyhnutná
v prípadnom ďalšom konaní, ktoré by sa mohlo
vyskytnúť v budúcnosti.
V právnej praxi sa môže prihodiť situácia, kedy počas života poručiteľa začalo súdne konanie, napr.
občianskoprávne, a poručiteľ počas jeho konania
zomrie. Konanie môže pokračovať až v momente,
kedy bude určený okruh dedičov po poručiteľovi a
s týmito osobami bude ďalej súd konať. V tomto
prípade ide totiž o prejudiciálnu otázku, bez vyriešenia ktorej nemožno v konaní pokračovať, a vydať rozhodnutie. Okruh dedičov v dedičskom konaní musí byť teda určený aj v prípade, keď
poručiteľ nezanechal žiadny majetok, resp. zanechal majetok nepatrnej hodnoty a dedičské konanie by bolo možné zastaviť podľa § 175 h ods. 1,
resp. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Správnemu zisteniu dedičov by sa mala venovať náležitá pozornosť, najmä vzhľadom na to, že
okruh osôb povolaných dediť nie je záväzný a nemožno ho stotožňovať s okruhom dedičov samých. Nesprávne určenie dedičského titulu a nejasnosti či nepresnosti pri určení okruhu dedičov
môžu mať negatívny dopad tak, že osoba, ktorá je
oprávneným dedičom, sa dedičom, vôbec nestane, a naopak osoba, ktorá je neoprávneným dedičom, dedičstvo nadobudne a získa tak neoprávnený majetkový prospech.
JUDr. Erika Szorádová
notárska kandidátka
u notárky JUDr. Zuzany Grófikovej
• Z histórie •
ZISKUCHTIVOSŤ AKO DÔVOD POZBAVENIA
NOTÁRSKEHO ÚRADU
poriadok je teda súhrn všetkých týchto pravidiel
a predpisov, ktoré sú povinní zachovávať členovia určitého združenia, stavu alebo úradu. Ak má
byť disciplinárny poriadok účinný, musí vo všeobecnosti prihliadať na rôzny vek, individuálne
vlastnosti osôb i miestne zvláštnosti a musí byť
koncipovaný na základe bohatých skúsenosti,
teda induktívne, a nie „od zeleného stola“. Zároveň je potrebné z času na čas niektoré ustanove-
Disciplinárne predpisy sú nariadenia, podľa ktorých sa stíha porušenie poriadku a disciplíny
v úradnom povolaní. Obsahujú tak výpočet disciplinárnych previnení a za ne uložených trestov
(disciplinárne právo „hmotné“), ako aj postup,
akým sa disciplinárne priestupky vyšetrujú, prejednávajú, rozhodujú a rozhodnutia vykonávajú,
vrátane prípustných opravných prostriedkov
(disciplinárne právo „procesné“). Disciplinárny
19
Z histórie
nia meniť a prispôsobovať duchu času tak,
ako sa to stalo aj v prípade zák. čl. XXXV z roku
1874 o kráľovských verejných notároch, ktorý
bol čo do disciplinárnej časti podstatne zmenený zák. č. VII z roku 1886 (v ďalšom texte len „zákon“).
Zákon rozlišoval medzi disciplinárnym previnením verejného notára a verejnonotárskeho námestníka na strane jednej a disciplinárnym previnením verejnonotárskeho čakateľa na strane
druhej. Disciplinárne previnenia definoval tak
všeobecne, ako aj osobitne, ako to vyplýva z jeho
nasledujúceho znenia uverejneného tu v pôvodnom znení a pravopise:
„Disciplinárny prievin vykoná ten verejný notár
a verejnonotársky námestník:
1. ktorý ustanovenia zákona alebo povinnosti
patriace ku jeho úradu úmyselne alebo vinne,
ARS NOTARIA 4/2010
práce, podávajúc im rady a mienky, napomáha, alebo sa vynasnažuje tie jich účinkovania
priokryť,
h.) von zo sídloviska býva alebo mimo sídloviska
pre seba alebo pre svojho pomocníka úradovňu má, alebo von z územia patričnej súdnej stolice úradné výkony odbavuje,
i.) listiny, ktoré pomocník v jeho neprítomnosti
spísal, v neprítomnosti strán verejnonotársky uhodnoverní,
k.) listinu v takom jazyku shotoví, pre ktorý nenie
oprávnený.
Disciplinárneho priestupku sa dopustil ten verejnonotársky čakateľ, ktorý:
„a.) instrukcie svojho prednostu buď zcela nie,
buď opakovane nedbanlive plní,
b.) sa pohoršlive chová,
c.) sa previní proti bodom a), e), g)“ (zhora).
Ustanoveniu tej časti zákona, ktorá hovorí: „ ale
nie tým trestným cieľom prestúpi, aby skrze
to sebe alebo jinému nepríslušný úžitok pripravil“, treba rozumieť tak, že takýto čin už nespadal pod disciplinárne previnenie, ale bol
priamo zločinom a prejednával ho všeobecný
súd. Ten, kto bol za takýto čin už skôr odsúdený,
nemohol sa verejným notárom stať vôbec, lebo
podľa § 2 zákona ním mohol byť len taký plnoletý uhorský štátny občan (zák. čl. L/1879), ktorý
nebol trestaný za
2. ktorý svojím pokračovaním alebo chovaním
uráža autoritu verejnonotárskeho postavenia alebo verejnonotárskeho stavu.
Za disciplinárny prievin treba pokladať menovite, jestli verejný notár alebo verejnonotársky námestník:
a.) naproti vrchnosti ústne, alebo v podaniach
neúctu preukazuje,
b.) komorou alebo jej predsedom jemu sverené
veci opakovane nedbale vykoná, alebo obdržaným povereniam zadosť neurobí, alebo
v záležitostiach jemu sverených nedbalosť
alebo zpozdilosť preukazuje,
c.) pre stránky bezzákladné alebo zrejme cieľuzbavené podania hotoví,
d.) so sľubom zľavenia taxy alebo skrze plateného prostredníka alebo iným pohoršlivým spôsobom stránky hľadá,
e.) sa podujme na práce jednatelské alebo sháňanie,
f.) knihy neriadne vedie alebo úradovňu nedbale spravuje,
g.) pokútnych pisárov v ich účinkovaní protiznačiac nimi shotovené podania, opraviac ich
Pokiaľ sa proti verejnému notárovi právoplatne nariadilo trestné vyšetrovanie pre zločin spáchaný zo ziskuchtivosti, bolo to dôvodom pre dočasné suspendovanie z verejného notárstva
a pokiaľ bol verejný notár za takýto zločin aj odsúdený, bolo to dôvodom pre „odstránenie z verejného notárstva“. O tom následne rozhodol
disciplinárny súd pre verejných notárov (nie minister ani komora).
Azda jedným z najodpornejších previnení spáchaných zo ziskuchtivosti, akých sa môže notár
dopustiť je defraudácia (sprenevera) notárskych
depozít. To je starý problém tiahnuci sa od čias
vzniku notárstva až dodnes. Rozdiel je len v náhľade notárov na tento problém. V minulosti bol
takýto čin citlivo vnímaný ako hanba pre celý no-
1 Prípad defraudácie depozít (sprenevery) sa v minulosti vyskytol aj na Slovensku. Svedčí o tom nasledujúce rozhodnutie Sloven-
ského najvyššieho súdu č. 278. Hoci ide o rozhodnutie trestné, uverejňuje sa tu v skrátenom, ale podstatnom znení čo do notárskej problematiky. Za povšimnutie stojí fakt, že sa v ňom okrem sprenevery rieši aj otázka vieryhodnosti (publica fides) notárskeho úradu.
20
ARS NOTARIA 4/2010
Z histórie
társky stav a pošramotenú povesť si notári
snažili za každú cenu napraviť aj za cenu refundácie vzniknutej škody tak, ako o tom svedči
list Dr. Čulíka, prezidenta notárskej komory
v Prahe z 30. decembra 1932 adresovaný „Notárskej komore v Bratislave“ :
2 Treba poznamenať, že na Slovensku v tom čase neexistovala notárska komora, čo zrejme Dr. Čulík ako prezident notárskej ko-
mory v Prahe nezaregistroval. To však nevrhá nijaké zlé svetlo na jeho vedomosti, lebo aj na samotnom Slovensku sa tieto pojmy neustále zamieňali, ako o tom napokon svedčí aj odpoveď na jeho list. Skutočnosť bola taká, že podľa zákona č. 167/1920
Sb. zák. a nař. o prozatímní úpravě činnosti advokátních a notářských komor na Slovensku boli Notárske komory v Bratislave
a Košiciach pochádzajúce ešte z čias monarchie zlúčené a nahradené Správnym výborom spojených verejnonotárskych komôr
na Slovensku so sídlom v Bratislave na Klobúčnickej ulici č. 4. Istý veľmi krátky čas po vzniku ČSR úlohy zaniknutej Notárskej
komory v Košiciach de facto plnil tamojší krajský súd a to aj s pôsobnosťou pre Podkarpatskú Rus. Celý text zákona
č. 167/1920 Sb. zák a nař., ako aj dôvodovú správu si môže záujemca nájsť na stránke www.notar.eu.sk. Ex lege sa činnosť Notárskej komory na Slovensku obnovila až po 73 rokoch (1. 1. 1993).
21
Z histórie
ARS NOTARIA 4/2010
Odpoveď na tento list od Správneho výboru
spojených verejnonotárskych komôr na Slovensku z 12. januára 1933 znela:
Záver
Ako napokon celá vec skončila, neviem. To ale
nie je podstatné. Z dnešného hľadiska sa mi
však žiada konštatovať, že už sme akosi voči
dennodenne medializovaným zlodejčinám vo verejnom a súkromnom živote takí imúnni, že informáciu o defraudácii (sprenevere) depozít, ktorej
sa azda dopustí náš kolega „zo ziskuchtivosti“,
vnímame a posudzujeme skôr ako jeho osobný
problém, než ako spoločný problém degradujúci
autoritu celého notárskeho stavu. V tom je rozdiel oproti minulosti. Bohužiaľ, k horšiemu.
Súčasne platný Notársky poriadok (zákon
č. 323/1992 Zb. v znení neskorších predpisov)
zažil od svojej relatívne nie takej dávnej účinnosti už nespočetné množstvo noviel. Otázok
disciplinárneho práva „hmotného“ sa na rozdiel
od práva „procesného“ nijako podstatne nedotkol. Pritom dnes vlastne ani nie je taxatívne nikde vypočítané, aký skutok je disciplinárnym
priestupkom. Určitá a každému zrozumiteľná
22
ARS NOTARIA 4/2010
Z histórie
definícia jednotlivých skutkových podstát
disciplinárnych priestupkov v zákone chýba.
Isteže sa nedá postihnúť všetko, ale súčasne
platná všeobecná zákonná definícia ani Etický
kódex notára ich nemôže nahradiť. Priamo notársky poriadok by mal obsahovať akési „notárske desatoro“, z ktorého by jasne určite a zrozumiteľne pre každého notára vyplývalo, čomu sa
má vo svojej činnosti vyhýbať. Ustanovenia
§ 42 zák. čl. VII/1886 – ktorých je mimochodom tiež desať – by napriek svojej obsolétnosti
mohli byť vítanou inšpiráciou pre tvorcov rekodifikácie notárskeho poriadku, ku ktorej podľa
mojej mienky skôr či neskôr príde. Súčasný Notársky poriadok – mimochodom v úplnom znení
v Zbierke zákonov nikdy nepublikovaný – stráca neustálymi operatívnymi a predovšetkým politicky motivovanými novelami pôvodnú legislatívnu kvalitu.
Z dôvodov:
Obžalovaný, uplatňujúc dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 1 a) Tr.p. v prípadoch trestných činov uvedených v rozsudku súdu prvej stolice pod
bodmi 2, 3, 6-21, 23, 24, 25, 27, 28, 30 namieta, že ide o vyúčtovací pomer medzi ním a predávateľmi, z príkazu ktorých pokračoval a pre ktorých predmetné sumy prevzal. Ďalej namieta, že
pred vyúčtovaním je trestné pokračovanie vylúčené. V prípadoch uvedených pod 3 a 7 výslovne
namieta, že nie sú dané predpoklady pre úmysel
podľa § 75 Tr. z. spáchať trestný čin.
Pokiaľ obžalovaný v prípadoch pod 4, 5 bodmi
rozsudku súdu prvej stolice uvedených žiada
zmätočnú sťažnosť verejného obhajcu zahlásenú
na základe § 385, č. 1 a) Tr. p. z úradu preskúmať
a tým aj sám uplatňuje tento zmätok, nie je zmätočná sťažnosť označená podľa zákona, lebo neuvádza z akých dôvodov nazakladajú predmetné
činy skutkovú podstatu trestného činu.
V prípadoch uvedených pod č. 27 a 30 obžalovaný vzal svoje odvolanie na odvolacom hlavnom
pojednávaní zpäť, preto v smysle zásad § 387,
ods. 1 a § 395 Tr. p. platných podľa § 31, ods. 2
Por. nov. nemôže obžalovaný rozsudok napádať
v tom smere, v ktorom nebol v jeho prospech
zmenený.
Zmätočná sťažnosť v tejto časti preto je zákonom vylúčená.
V ostatných vyššie uvedených prípadoch je zmätočná sťažnosť bezpodstatná.
Podľa zistenia odvolacieho súdu obžalovaný vo
všetkých prípadoch prevzal jemu s určitou dispozíciou odovzdané peniaze, avšak týmito peniazmi nenaložil podľa daných príkazov, ale ich pre
svoje ciele spotreboval. Keďže tieto peniaze boly
pre obžalovaného cudzím vlastníctvom, ktoré
obžalovaný nemal právo si privlastniť ani vtedy,
keby mal nárok na odmenu za prevedené práce
23
Z histórie
ARS NOTARIA 4/2010
– je zjavné, že privlastnenie je bezprávne
a že obžalovaný tejto bezprávnosti musel si
byť vedomý.
zaisťuje uvedenú úhradu, ale sa vyžaduje,
aby páchateľ mal možnosť uhradiť veci vtedy,
keď nimi svojmocne naložil.
O vyúčtovacom pomere možno hovoriť len vtedy,
keď obžalovaný má voči poškodenému protipohľadávku, vyplývajúcu či už z právneho pomeru,
jestvujúceho medzi nimi, alebo z iného titulu, ktorú protipohľadávku môže oprávnene uplatňovať.
V tomto smere súdy nižších stolíc nezistily také
skutočnosti, z ktorých by bolo možné dôvodne
uzatvárať na to, že obžalovaný už v čase svojmocného nakladania cudzími peniazmi mal po
ruke dosť vlastných prostriedkov, ktorými by
chcel a hneď mohol vyhovieť príkazom oprávnených osôb, čo sa týka prevzatých peňazí. Proti
tomu zo zistených skutočností, že obžalovaný po
dlhú dobu, v mnohých prípadoch sústavne si privlastňoval sverené peniaze, ktorých úhrnná výška je značná a že prevzaté príkazy vôbec nesplnil, ale jemu s určitou dispozíciou odovzdané
peniaze ani po uplynutí dlhšej doby oprávneným
osobám neodovzdal, ani ich nemal v úschove,
alebo okamžite k dispozícii – treba uzatvárať, že
obžalovaný nemal možnosť hneď nahradiť tie cudzie peniaze, ktoré si bezprávne privlastnil, preto obžalovaným namietaný nedostatok zlého
úmyslu nie je opodstatnený.
Hlavný súd nezistil skutkom, že obžalovaný má
proti poškodeným (predávateľom alebo kupiteľom) akúkoľvek splatnú protipohľadávku, a v jednotlivých prípadoch vzal v úvahu všetky protipohľadávky, ktoré si obžalovaný uplatňoval; tiež
zistil, že obžalovaný nemal ďalších protipohľadávok, ktoré by slúžily za základ vyúčtovania. Preto
medzi poškodenými a obžalovaným nejestvoval
vzájomný vyúčtovací pomer, ale bola tu len tá
jednostranná povinnosť obžalovaného, aby od
strán prevzaté peniaze – po prevedení daných
mu príkazov – vyplatil ich vlastníkom, alebo pre
nich složil do depozitu, prípadne aby ich v smysle
vládneho nariadenia č. 160/1928 Sb. z. a n. oddelene uschovával. Keďže obžalovaný túto svoju
povinnosť nesplnil, ale jemu s určitou dispozíciou odovzdané peniaze pre seba spotreboval,
dopustil sa sprenevery.
Obžalovaný uplatňuje dôvod zmätočnosti podľa
§ 385, č. 1 b) Tr. p. ohľadom všetkých trestných
činov, vynímajúc prípad uvedený pod bodom 22.
rozsudku súdu prvej stolice. Obžalovaný sa domáha, aby čin uvedený pod bodom 22. rozsudku
súdu prvej stolice bol kvalifikovaný ako prečin
podľa § 464 Tr. z., kdežto ostatné činy, aby boly
kvalifikované ako zločin, resp. prečin sprenevery
podľa § § 355, 356 Tr. z.
Neobstojí ani námietka obžalovaného, že nebolo
uňho úmyslu, a preto vraj nie je daná skutková
podstata trestného činu.
Skutková podstata sprenevery je naplnená už privlastnením si sverenej veci. Pri tomto delikte zákon nevyžaduje nejaký zvláštny úmysel, ale stačí
vedomie páchateľa, že cudzou vecou bezprávne
nakladá spôsobom v § 355, ods. 2 Tr. z. uvedeným. Zo skutočností zistených odvolacím súdom
je zjavné, že obžalovaný bol si vedomý hmotnej
protiprávnosti svojich činov a keď jemu s určitou
dispozíciou sverené peniaze si predsa privlastnil,
konal tak úmyselne v smysle § 75 Tr. z.
Obžalovaný v podstate namieta, že verejný notár
nie je v svojej činnosti vždy verejným úradníkom,
najmä nie vtedy, keď vyhotovuje súkromné listiny pre stránky, alebo keď funguje ako zmocnenec, splnomocnenec alebo zástupca stránok,
lebo zákonom č. 267/1923 Sb. z. a n. nastala
vraj bifurkácia v činnosti verejných notárov, ktorá činnosť v čase uzákonenia trestného zákona
bola iba činnosť jednotná, ako činnosť úradná,
keďže vtedy platný organizačný zákon, zák.
čl. XXXV/1874 poznal len úradnú činnosť verejných notárov.
Obžalovaný namieta tiež, že nemal zlý úmysel,
lebo mal možnosť škodu kedykoľvek nahradiť,
čo mu bolo znemožnené len tým, že bol zatknutý
a podržaný vo väzbe.
Táto námietka obžalovaného tiež nie je opodstatnená.
Obžalovaný ďalej namieta, že verejný notár môže
vziať peniaze alebo cenné papiere do úschovy
v smysle platného ustanovenia § 108 zák.
čl. XXXV/1874 len v tom prípade, keď tieto peniaze alebo cenné papiere boly mu odovzdané pri
napísaní verejnonotárskej listiny za tým účelom,
aby ich vydal určitej osobe alebo vrchnosti. Keď
v iných prípadoch prevezme dajaké peniaze,
Úmysel bezprávne si privlastniť cudzie peniaze,
nie je daný, keď sú zistené také skutočnosti,
z ktorých možno uzatvárať na to, že obžalovaný
minul také peniaze, ktoré hneď vie a chce nahradiť. K vylúčeniu zlého úmyslu však nestačí, že
stav majetku páchateľa umožňuje, po prípade
24
ARS NOTARIA 4/2010
Z histórie
môže tak učiniť podľa názoru sťažovateľa len
ako súkromný zmocnenec stránok a vtedy ich
nepreberá v úradnej pôsobnosti, lebo úkony,
ktoré patria do úradnej pôsobnosti verejných notárov sú presne a taxatívne uvedené v § 53 zák.
čl. XXXV/1874 v znení § 20 zák. čl. VII/1886
a ani zákon č. 267/1923 Sb. z. a n., nezmenil
nič na úradnej pôsobnosti verejných notárov.
Na základe týchto právnych námietok obžalovaný dovodzuje, že v zistených konkrétnych prípadoch konal výlučne ako zmocnenec stránok
a ako taký prijal aj peniaze od nich, avšak to nerobil za podmienok uvedených v § 108 zák.
čl. XXXV/1874, v dôsledku čoho zistené činy nemajú byť vraj kvalifikované ako zločin sprenevery
v úrade podľa § 462 Tr. z., ale ako zločiny sprenevery podľa § § 355, 356 Tr. z., resp. v prípadoch
kde hodnota je niže 2000 Ks, ako prečiny sprenevery podľa § § 355, 356 veta 1 Tr. z.
Z ducha zák. čl. XXXV/1874 (v novom znení) a
z povahy inštitúcie verejných notárov vyplýva, že
verejný notár aj vo veciach súkromných strán,
s ktorými prichádza do styku následkom svojho
úradného postavenia ako verejný notár, môže
konať len vo svojom úradnom obore, lebo jeho
úradovňa je miesto verejnej dôvery, kam strany
prichádzajú cieľom vybavenia svojich vecí osobou štátom na to ustanovenou, ktorá preto
používa verejnú vieryhodnosť (publica fides).
Zmätočnej sťažnosti v tejto časti nemožno priznať oprávnenie.
Podľa § 462 Tr. z. zločinu sprenevery v úrade sa
dopustí verejný úradník, ktorý spreneverí peniaze alebo inú vec peňažnej hodnoty, ktoré mu
boly pre jeho úradnú vlastnosť odovzdané alebo
ktoré mu boly preto dané do správy alebo do
úschovy. Sprenevera v úrade je teda zvláštnym
prípadom, respektíve zvláštnou formou sprenevery, ktorá zvláštna forma vyplýva zo špeciálneho postavenia páchateľa a z porušenia jeho
zvláštnej povinnosti. Skutková podstata zločinu
podľa § 462 Tr. z. teda nevyhnutne vyžaduje, aby
spreneverená vec došla do správy alebo do opatery spreneverujúceho verejného úradníka následkom jeho úradného postavenia a jeho úradnej pôsobnosti.
V súdenej trestnej veci nebolo zistené a za pokračovania sa nevyskytol ani údaj v tom smere,
že by v rozsudku súdu prvej stolice uvedení poškodení vstúpili s obžalovaným do styku, ako so
súkromnou osobou a že by tí poškodení odovzdali obžalovanému peniaze takým prejavom
alebo takými konkludentnými činmi, ktoré by
maly povahu súkromného poverenia obžalovaného. Proti tomu odvolací súd zistil, že obžalovaný vo všetkých prípadoch trestných činov,
v ktorých bol uznaný vinným, vstúpil s poškodenými do styku
pri prevádzaní
tohto svojho povolania v svojej úradovni, kam
poškodení prišli ako k verejnému notárovi. Pritom poškodení odovzdali obžalovanému peniaze s určitou dispozíciou v súvislosti s úkonmi,
ktoré obžalovaný pre nich konal ako verejný notár, pričom zjavne boli tej mienky, že na uskutočnenie ním prevzatých poverení je v úradnej
pôsobnosti oprávnený prevziať aj peniaze, ktoré mu sverili, zrejme dôverujúc mu ako štátom
ustanovenému verejnému notárovi. Úradná, verejnonotárska činnosť obžalovaného je teda
v úzkej súvislosti s odovzdaním peňazí poškodenými do jeho rúk a toto prevzatie peňazí nemožno oddeliť od jeho verejnonotárskeho účinkovania.
Pojem verejného úradníka určuje trestný zákon
v § 461 Tr. z., podľa ktorého verejní notári – ktorým bol aj obžalovaný – sú tiež považovaní za verejných úradníkov.
25
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2010
točnosti neuplatňuje tento zmätok, ale len
dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) Tr. p.
Keďže obžalovaný podľa zistenia odvolacieho
súdu, takto prevzaté peniaze si bezprávne privlastnil, odvolací súd správne uzatváral, že sa obžalovaný dopustil sprenevery v úrade podľa § 462
Tr. z. a činy obžalovaného správne kvalifikoval.
V prípadoch sprenevery v úrade páchateľ síce
všetky činy spácha porušením jednotnej úradnej
vernosti a povinnosti, avšak viac sprenevier páchateľa aj v takom prípade možno pokladať za
pokračovací delikt, len keď sa tieto zakladajú na
jednom rozhodnutí vôle a boly spáchané v časovej blízkosti, v podstate rovnakým spôsobom.
Neobstojí ani námietka obžalovaného, že čin
uvedený pod bodom 22. rozsudku súdu prvej
stolice, teda prípad sprenevery vádia 7000 Ks,
mal byť kvalifikovaný ako prečin podľa § 464 Tr.
z. Odvolací súd zistil totiž, že verejnonotárska kaucia obžalovaného činila iba 4000 Ks, kdežto
spreneverená suma činila 7000 Ks, takže spreneverenú sumu nebolo možné uhradiť zo služobnej kaucie obžalovaného, tým menej, keďže
úhrnná spreneverená suma mnohonásobne prevyšuje výšku kaucie obžalovaného.
Nemožno priznať oprávnenie ani ďalšej námietke obžalovaného, že hlavný súd sa mýlil, keď
v rozsudku uvedené činy kvalifikoval za viacnásobný zločin sprenevery v úrade a použil pri uložení trestu § § 96, 99 Tr. z., hoci ide vraj iba o jednotný, pokračovací trestný čin, takže použitie
§ § 96, 99 Tr. z. je vraj neprípustné.
V súdenej veci obžalovaný spáchal viac sprenevier na škodu rôznych osôb, v rôznom, od seba
vzdialenom čase, s prípadu na prípad, ako sa mu
peniaze s určitou dispozíciou dostaly do jeho
rúk, jednotlivé prípady sprenevier sú navzájom
neodvislé, preto nemožno uzatvárať, že boly spáchané z jedného zlého úmyslu a z jedného rozhodnutia. Odvolací súd sa teda nemýlil a nedopustil sa vytýkanej zmätočnosti, keď vyslovil, že
zistené činy obžalovaného tvoria reálny súbeh
a nekvalifikoval ich ako pokračovací zločin sprenevery v úrade podľa § 462 Tr. z. V dôsledku toho
odvolací súd pri uložení trestu správne vzal zreteľ na ustanovenia § § 96 a 99 Tr. z.
Pokiaľ obžalovaný pri tejto námietke cituje aj dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 2 Tr. p., vo sku-
notár so sídlom v Martine
• Aktuality z komory •
ZHROMAŽDENIE ČLENSKÝCH NOTÁRSTIEV
MEDZINÁRODNEJ ÚNIE NOTÁRSTVA (UINL)
3-tie RIADNE ZASADNUTIE
LEGISLATÍVNEHO OBDOBIA 2008 – 2010
Marrákeš 2. – 3. október 2010
Dvorskej – právnika špecialistu, zabezpečujúcej
tlmočenie.
V dňoch 2. – 3. októbra 2010 v meste Marrákeš
(Maroko) zasadalo Zhromaždenie členských notárstiev Medzinárodnej únie notárstva (UINL) na
svojom treťom riadnom zasadnutí legislatívneho
obdobia 2008 – 2010.
Zhromaždenie členských notárstiev UINL slávnostne otvoril prezident Medzinárodnej únie notárstva Dr. Eduardo Gallino (Argentína), ktorý
úvodnou minútou ticha vzdal česť nedávno zomrelému bývalému prezidentovi UINL H.P. Monterovi.
Za Notársku komoru Slovenskej republiky sa na
zhromaždení zúčastnil JUDr. Miroslav Duriš,
PhD. – prezident, v sprievode JUDr. Magdalény
Valušovej – členky prezídia a Mgr. Radoslavy
26
ARS NOTARIA 4/2010
Aktuality z komory
pridaná hodnota notárskej profesie v rámci
justície a aktuálneho ekonomického systému,
zároveň splnomocňuje Deontologickú Komisiu
a iných členov UINL, ktorí pracujú na tej istej
téme, vyvinúť nástroje, ktoré umožnia každému
notárstvu, ktoré by ich chcelo použiť, aplikovať
niektoré opatrenia v ich vlastných krajinách, bez
toho, aby boli tieto opatrenia donucujúce. Vzhľadom na smerovanie notárstva k jeho kvalite
a spokojnosti klienta, Generálna rada splnomocnila Strategický výbor, aby vypracoval hromadné
podnety a aby sa pokúsil o prezentovanie návrhov k tejto téme na zhromaždení v Maroku.
Následne s krátkym uvítacím príhovorom vystúpil prezident Notárskej komory moderného
notárstva v Maroku, p. Sidi Ahmed Amine Touhami El Ouazzani, ktorý privítal účastníkov zhromaždenia na pôde mesta Marrákeš s tým, že historicky po prvý raz sa bude konať aj kongres
UINL na africkom kontinente.
Oficiálna dvojdňová pracovná časť zhromaždenia pokračovala po kontrole hlasovacích práv
prezidentov a hlasovacieho kvóra členských štátov UINL slávnostným ceremoniálom prijatia notárstva ostrova Maurícius, príhovorom jeho prezidenta, po slávnostnom prinesení štátnej vlajky
Maurícia a jej zaradení medzi ostatné vlajky
členských notárstiev UINL.
Zhromaždenie sa oboznámilo s národnými správami členských notárstiev o stave notárstva
v jednotlivých krajinách a so znepokojením prijalo správy portugalského notárstva, ktoré uviedlo, že vzhľadom na nepochopenie dôležitosti inštitútu notárstva, bolo v Portugalsku notárstvo
„zničené“ v relatívne krátkom čase 3 rokov. Paraguajská vláda pripravila také závažné zmeny
zákona, ktoré sú zamerané proti notárstvu, ktoré si vyžiadali intervenčný list UINL. Zo správ
viacerých prezidentov národných notárstiev vyplýva, že je potrebné silnými argumentačnými prostriedkami obhajovať pridanú hodnotu
Prezidenti zastupujúci národné notárstva následne schválili správu zo Zhromaždenia členských
notárstiev v Paríži z 13. a 14. novembra 2009
a oboznámili sa so zápisnicou a uznesením Generálnej rady a Riadiacej rady UINL konanej
v máji 2010 v Punta Cana (Dominikánska republika). Generálna Rada UINL navrhuje splnomocniť pracovnú skupinu Svetovej Banky alebo pracovnú skupinu, ktorú určí prezident UINL, na
zistenie toho, ako zakročiť u rozhodujúcich a pôsobiacich orgánov, aby sa ešte raz preukázala
27
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2010
notárstva latinského typu v prospech celej
spoločnosti, keďže v celom svete existujú konkrétne argumenty svedčiace o nezastupiteľnosti
tradičných notárskych systémov v rámci právnej
sféry.
Na zhromaždení vystúpil prezident Rady notárstiev Európskej únie (CNUE) Dr. Roberto Barone,
ktorý informoval zástupcov národných notárstiev
o situácii a pozícii notárstva v rámci eurozóny
a projektoch v rámci Európy, na ktorých sa CNUE
systematicky a aktuálne podieľa.
Slovenské notárstvo vo svojej správe okrem iného skonštatovalo zmeny vo vláde po parlamentných voľbách 2010, pričom vzhľadom na krátky
čas od volieb nie je zatiaľ možné konštatovať
konkrétne postoje štátnych orgánov vo vzťahu
k notárom na Slovensku.
Po príhovore prezidenta CNUE predniesli informačné správy viceprezidenti UINL pre Afriku,
Áziu, Severnú, strednú Ameriku a Karibské ostrovy, Južnú Ameriku a Európu, konštatujúc, že dopady ekonomickej krízy sa výrazne prejavila aj
u notárskej profesie v jednotlivých krajinách,
preto bolo zaznamenané, že niektoré členské
notárstva neuhradili svoje členské príspevky do
Medzinárodnej únie notárstva a z toho dôvodu
prezident UINL navrhol splátkový kalendár na
úhradu dlhov.
Riadiaca Rada UINL sa jednohlasne vyjadrila
v prospech prijatia notárstiev Bosny Hercegoviny, ostrova Maurícius, Južnej Kórey a Tuniska,
s jednou výhradou voči dvom posledným, a to,
aby zriadili deontologický kódex. Zhromaždenie
notárstiev na zasadnutí v Marrákeši bolo vyzvané vyjadriť sa k prijatiu týchto notárstiev do Únie.
Vzhľadom na to, že bolo preukázané splnenie
dodatočne uložených podmienok na prijatie uvedených notárstiev do Medzinárodnej únie notárstva, Zhromaždenie notárstiev jednohlasne rozhodlo o prijatí všetkých uvedených krajín do
UINL so slávnostným ceremoniálom prijatia na
XXVI. Kongrese v Marrákeši, ktorý nasledoval
bezprostredne v nasledujúcich dňoch po ukončení Zhromaždenia.
Prezidenti členských notárstiev následne rozhodli, že členské príspevky jednotlivých notárstiev na rok 2011 zostávajú oproti pôvodnému
roku nezmenené.
Prezident UINL Dr. Eduardo Gallino predstavil
kandidatúru členského notárstva
na
usporiadanie nasledujúceho
ktorý sa bude konať
v roku 2013. Prezident peruánskeho notárstva
tak oficiálne po schválení kandidatúry a filmovej
prezentácii, pozval notárov z celého sveta na
účasť na nasledujúcom kongrese notárov v ich
krajine.
Notárstvo v Bosne a Hercegovine a notárstvo republiky Srbsko, bude vystupovať na medzinárodnom fóre spoločne so striedavým prezidentstvom, má zriadený inštitút verejnej listiny, na 4
milióny obyvateľov má 115 notárov, ktorí vykonávajú kompetencie v oblasti prevodov nehnuteľností, obchodného, hypotekárneho a rodinného
práva.
Rada pre služobný Notársky poriadok (Zásluhy)
informovala o osobách označených na udelenie
vyznamenania na kongrese v Marrákeši. Slovenské notárstvo spoločne s notárstvom Českej republiky navrhlo na vyznamenanie Dr. Klausa
Woschnaka, ktorý sa počas svojho funkčného
obdobia zaslúžil o rozvoj notárstva v obidvoch
krajinách.
Notárstvo v Južnej Kórei má zriadený inštitút verejnej listiny, na 50 miliónov obyvateľov pôsobí
2 550 notárov, z ktorých 2 500 môže spisovať
verejné listiny. Ako vzor pre notársky zákon slúžil
japonský a nemecký model.
Notárstvo ostrova Maurícius má zriadený inštitút
verejnej listiny s dôkaznou a vykonateľnou silou,
ako vzor notárskemu zákonu slúžil francúzsky
model, notárske tarify sú pevne stanovené, kompetencie notárov siahajú do rodinného, obchodného a hypotekárneho práva. V krajine pôsobí
19 notárov.
Jedným z hlavných bodov programu Zhromaždenia boli Voľby do orgánov UINL na legislatívne obdobie rokov 2011 – 2013. Za prezidenta Medzinárodnej únie notárstiev (UINL) bol na uvedené
obdobie zvolený
(Francúzsko). Za viceprezidenta UINL pre Európu bol aj
na ďalšie obdobie potvrdený
(Španielsko), ktorý svojou prítomnosťou
poctil slovenské notárstvo počas osláv 15. výročia vzniku slobodného notárstva na Slovensku.
Za jedného z členov Riadiacej rady UINL bol zvo-
Notárstvo v Tunisku má zriadený inštitút verejnej
listiny s dôkaznou, ale nie priamo vykonateľnou
silou, na počet obyvateľov 12 miliónov v krajine
pôsobí 950 notárov.
28
ARS NOTARIA 4/2010
Aktuality z komory
nohodnotným zástupcom slovenského notárstva na pôde Generálnej rady UINL.
lený
ktorý je prezidentom
Notárskej komory Českej republiky a dlhodobým priateľom slovenského notárstva.
Na záver Zhromaždenia členských notárstiev
v Marrákeši prezident NKSR osobne poďakoval
doterajšiemu prezidentovi Dr. Gallinovi za pomoc a prístup k slovenskému notárstvu počas
jeho legislatívneho obdobia a novému prezidentovi Dr. Décorpsovi poprial veľa úspechov a síl pri
zastupovaní veľkej rodiny svetového notárstva
(UINL), ku ktorej neodmysliteľne patrí aj naše notárstvo.
Vzhľadom na to, že svoju činnosť v Generálnej
rade ukončili JUDr. Jozef Opatovský a JUDr. Štefan Kutenič – generálni radcovia, ktorí boli
v predchádzajúcom období nominovaní Notárskou komorou SR, prezídium Notárskej komory
SR navrhlo na uvoľnené posty JUDr. Magdalénu
Valušovú, členku prezídia NK SR a JUDr. Miroslava Duriša, PhD., prezidenta NK SR. Prezident Notárskej komory SR navrhovanú kandidatúru neakceptoval z dôvodu, že bude postačujúce, ak
slovenské notárstvo budú zastupovať v Generálnej rade celkovo dvaja radcovia (doteraz Slovensko zastupovali v Generálnej rade celkovo traja
radcovia – JUDr. Jozef Opatovský, JUDr. Štefan
Kutenič a JUDr. Miloslav Kováč) a z toho dôvodu
Zhromaždenie členských notárstiev zvolilo pri
voľbe Generálnych radcov JUDr. Magdalénu Valušovú, členku prezídia NKSR, ktorá vzhľadom
na svoje dlhoročné pôsobenie a skúsenosti v zahraničnej činnosti Notárskej komory SR, bude pl-
Ako krajina, ktorá usporiada Zhromaždenie členských notárstiev v roku 2011, bola odsúhlasená
Kolumbia.
Po ukončení dvojdňového rokovania Zhromaždenia členských notárstiev, delegácia slovenského
notárstva pokračovala v pracovnej časti na
kde aktuálnu tému reprezentujúcu slovenské notárstvo
spracovala a predniesla novozvolená generálna
radkyňa Dr. Magdaléna Valušová.
JUDr. Miroslav Duriš, PhD.
prezident NKSR
z členských štátov UINL. Výsledky činnosti spravodajcov nie sú určené len pre notárov, ale
taktiež a najmä pre zástupcov, ktorí pracujú
v politických, národných a diplomatických zastúpeniach, pre ekonómov, pre všetkých reprezentantov iných právnych profesií. Ocenia ich najmä
medzinárodné inštitúcie, ktoré už dlhší čas,
prostredníctvom štúdií, správ a vyhlásení pôsobia v danej oblasti a v dôsledku nedostatočných
a nesprávne vyhodnotených informácií spochybňujú výsledky praxe a činnosti notárov.
Kongres otvoril 3. októbra 2010 prezident Kongresu p. Houcine Sefrioui z Maroka, ktorý predstavil hlavných koordinátorov oboch vedeckých
tém Kongresu a vyzval ich k podaniu syntézy.
V Téme I s názvom „Účasť notárstiev pri príprave
štátnych opatrení vo veci nových spoločenských
výziev: priehľadnosť finančných trhov, pranie špinavých peňazí, urbanizmus, životné prostredie....“ vystúpil hlavný koordinátor p. Perez del
Castillo a v Téme II. s názvom „Verejná listina vo
forme notárskej zápisnice pre bezpečnejšie investície, obzvlášť jej efektívnosť pri zápise do registrov a jej vykonateľnosť“ jej hlavný koordinátor p. Salerno Cardillo. Obaja hlavní koordinátori
vyzdvihli aktuálnosť oboch tém, ktoré budú vrátane syntéz k nim zverejnené aj na internetovej
stránke UINL (www.uinl.org), najmä skutočnosť,
že konfrontácia v rámci vedeckej témy, na ktorej
bolo zastúpených celkom 25 spravodajcov
Téma II sa považuje za pokračovanie prvej vedeckej témy na medzinárodnom kongrese
v Madride v roku 2007 s názvom „Verejná listina,
nástroj vývoja spoločnosti“. Špecifická je tým, že
v dôsledku celosvetových pomerov (ekonomická
kríza a s ňou spojené dôsledky a skúsenosti) sa
zameriava na dôležitosť verejnej listiny, čo sa
29
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2010
týka bezpečnosti investícií, vrátane charakteristiky nástroja spoľahlivosti verejných registrov a vykonateľného titulu. Cieľom je najmä
overiť ekonomicko-právny a sociálny základ verejnej funkcie notárstva latinského typu, ako
zmocnenca právomocí, ktoré mu zveril štát na
základe konfrontácie medzi základnými charakteristikami systému common law a občianskeho
práva.
kona sa dosahuje v oblasti ekonomicko-právneho pôsobenia účinnejšie cez pôsobenie v oblasti prevencie, problém rešpektovania zákona
je afrontovaný v preventívnych pojmoch. Skutočnosť, že určitá právna situácia vznikla a mala by
byť vytvorená, resp. zmenená v súlade so zákonom, je považovaná ako dominantná otázka
všeobecného záujmu. V systéme sa môže uskutočniť zmena, len ak sa úspešne zvládne „preventívny test legality“. Je zjavné, že úloha ručiteľa, ktorý sa týka fungovania preventívneho
systému, nemôže byť zverená ani jednotlivcom,
ani ich splnomocnencom – advokátom, a to
z dôvodu konfliktu záujmov medzi nimi voči štátu, zákonu, ale nestrannej osobe – zástupcovi,
ktorý:
n ako splnomocnená osoba verejnou mocou
zohráva úlohu ručiteľa rešpektu legality, čím
berie na seba povinnosti (gatekeeper – dozorca brány alebo watchdog – strážneho
psa), ako to bolo definované už v dostupnej
americkej literatúre a zároveň vykonáva úkony procedurálneho a preventívneho typu ako
„sudca medzi stranami“,
n ako liberálny profesionál a právny odborník
zohráva úlohu ochrancu záujmov jednotlivcov, vďaka činnosti mediácie a služby nestranného poradenstva.
V systéme
sú pred písaným právom
uprednostňovaní sudcovia, ktorí v aplikačnej praxi rozhodujú a vytvárajú prostredníctvom riešení,
súdne precedensy. Právne predpisy sú obmedzené len na prevod práv a povinností, ktoré sú aplikované len v prípade, že sa strany medzi sebou
nedohodnú, pričom kontrola legality je predvídaná ex post. Právo umožňuje v zásade, aby sa konalo bez preventívnej kontroly legality. Podstatou
systému je individuálna zodpovednosť, pričom
systém je postavený na ochrane individuálnej slobody a voľnej výmeny. V tejto súvislosti koná každý a nakladá so svojím vlastným majetkom, tak,
ako to uzná za vhodné pri plnej zodpovednosti za
svoje konanie, pričom nemá žiadnu ochranu,
lebo táto je založená na odškodnení, a nie na
iných obmedzeniach (inhibícii).
Systém
je naopak
charakterizovaný prítomnosťou písomného práva, pričom sudca vykladá a aplikuje zákon bez
toho, aby sa od neho odchýlil. Dodržiavanie zá-
V krajinách civil law túto úlohu vykonávajú notári
latinského typu, ktorí, ako to bolo preukázané aj
inými spravodajcami, vykonávajú prechodnú
funkciu medzi štátom a občanmi z nasledovných
dôvodov: – štát na jednej strane overuje právnu
kompetenciu notára prísnym výberom, predpisujúc, okrem iného, neustálu aktualizáciu jeho činnosti, stálu kontrolu morálky a zachovávanie deontológie prostredníctvom efektívneho systému
kontroly a aplikácie disciplíny. Predpisuje tiež aj
iné kritériá, napríklad prijatie adekvátneho poistenia na ochranu osôb, ak by svojím konaním
mohol spôsobiť škodu. Na druhej strane, tým, že
sa notárovi uznáva pozícia nestranného dôveryhodného radcu (trusted Third Party), je mu udelená potrebná právomoc na to, aby výsledok
jeho činností predstavoval právnu istotu a mohol
byť použitý ako vhodný nástroj na realizovanie
zmluvných záujmov medzi stranami. Notár latinského typu je zároveň nezávislým špecialistom,
koncesionárom v outsourcingu súdnych funkcií
preventívneho overovania. Je vybavený spoľahlivosťou, ktorá sa rovná súdnej spoľahlivosti
a spája sa so súkromnou efektívnosťou a verejnou počestnosťou, podľa tradícií rôznych krajín.
30
ARS NOTARIA 4/2010
Aktuality z komory
Z uvedených dôvodov sa považuje verejná listina ním vyhotovovaná za konečný výsledok
„procesu nesporovej justície“, prostredníctvom
ktorej notár tým, že zaručuje informáciu, par condicio, ponúka zmluvným stranám tie isté záruky,
ktoré poskytuje súdny proces. Zásah notára
predstavuje výkon činnosti nestranného poradenstva a dozorcu legality a verejná listina, ktorá
predstavuje jeho konečný produkt, je vybavená
špecifickou dôkaznou silou pri súdnom procese.
ňazí) a financovania terorizmu. Prof. Mattei
analyzoval proces priebehu súčasnej krízy ako
geograficky lokalizovanej (z roku 2009 v USA tzv.
virtuálna kríza), pričom tento americký model vychádzal z nedostatočnosti ochranných tzv. bezpečnostných prvkov v systéme práva common
law. Keďže sa všetko konalo spravidla až po nástupe krízy, ani globalizačné trendy neodhadli
otvorenie trhu a zmeny s tým zákonite spojené
(napr. depozitár, ktorý figuruje v pozícii virtuálnych prevodov nie je určitý, ale premenlivý prvok, pričom nie je možné odhadnúť počet až do
takej miery, že sa stáva skoro anonymným – ako
teda od neho vymáhať plnenia?) Proces je oveľa
nákladnejší ako prevencia a ako uviedol prof.
Pinaelho, príčinou krízy nie sú hypotekárne virtuálne transakcie, ale samotný finančný systém,
ktorý sa opiera najmä o bankové transakcie.
Prof. Emilio Otilieras charakterizoval súčasnú
krízu ako krízu základnú, ktorá nie je založená
na vonkajších vplyvoch alebo prvkoch. Je to kríza moderná (nemá prvky predchádzajúcich). Nie
je o prebytku a nedostatku tovaru, ani o odbyte
a dopyte, ale je to forma finančnej krízy, ktorej
riešením je nové nastavenie finančného systému, a preto musí prejsť závažnou zmenou. Jednoznačne sa zhodli, že ochranu je potrebné previesť s čo najväčšou opatrnosťou, keďže návrat
k predchádzajúcim finančným nástrojom nebude účinný a nebude mať vplyv na ďalšie prejavy
možno ešte väčšej krízy. Dôvera klientov je to,
s čím priebeh krízy priamo počíta a pri nástupe aj
počítal. Logicky z toho vyplynul všeobecný názor,
že jedným z riešení je aj použitie notára v systéme
preventívnej ochrany cez jeho produkt, lebo notár
je členom profesie (záložnej), cez ktorého sa prenáša dôvera klientov a štátu. V závere kongresu
prebiehalo slávnostné ukončenie, počas ktorého čestný prezident UINL a predseda Rádu notárskych zásluh p. Fessler udelil vyznamenania
za celoživotnú činnosť a prácu p. Senghorovi, p.
Woschnakovi, p. Urquhartovi, p. Simo Santonjanovi a prof. Stilleovi. Rovnako prebehlo aj slávnostné odovzdanie funkcií medzi doterajším prezidentom UINL a novozvoleným prezidentom,
ktorý predstavil svoj program činností na volebné
obdobie 2011 až 2013, a novozvoleným členom
Riadiacej rady. V závere vystúpil prezident peruánskeho notárstva, ktorý s vizuálnou prezentáciou pozval zúčastnených na ďalší kongres, ktorý
sa bude konať v Peru v roku 2013.
Na záver tohto krátkeho porovnania, je potrebné
vyzdvihnúť, že systémy common law a občianskeho práva, nie sú vzájomne zameniteľné, pretože historické, kultúrne, politické a sociálne
kontexty, ktoré ich tvoria, sú rôzne. Kompletná
syntéza vedeckej práce bude zverejnená v ďalšom čísle časopisu, ako aj príspevok, s ktorým
vystúpila ako spravodajkyňa spracovateľka vedeckej témy za NK SR JUDr. Magdaléna Valušová.
Dňa 6. októbra 2010 sa uskutočnilo
na tému „Prevencia krízy: pravidlá,
kontrola, transparencia“, ktoré prebiehalo za
účasti viacerých delegátov, vrátane akademického zastúpenia z iných profesijných odvetví
(napr. prof. Hugo Mattei z Univerzity v Madride,
prof. Pinaelho z Centrálnej banky z Argentíny,
prof. Emilio Otilieras, prof. Marie-Anne-Frison-Roche) pod vedením p. Giancarlo Laurini – čestného prezidenta UINL. Odpoveď sa hľadala na
riešenie krízy v dvoch okruhoch dotýkajúcich sa
notárstva:
1. Účasť notárstva pri vytváraní priestoru istoty
a bezpečnosti
2. Notársky právny akt ako jeho nástroj
Bolo konštatované, že súčasná kríza je predovšetkým kríza trhu, pričom dynamika trhu má
svoje amplitúdy a aj kríza patrí medzi ne. Je teda
nevyhnutným prvkom, ktorý sa vyskytuje zákonite a záleží len na tom, ako sa pripraviť na to, kedy
príde pokles – kríza, a na to, ako ju prekonať tak,
aby nenarušila hlbšie iné ako ekonomické prostredie s trvalými následkami a netrvala príliš
dlho. K tomu je potrebné podrobne analyzovať
príčiny a prispôsobiť ochranu, pričom právny
priestor je miesto, kde sa už realizujú dôsledky.
Mal by byť aj priestorom, kde sa majú realizovať
preventívne prvky (súdna prevencia). Zákony štátov, kde sa realizuje typ latinského notárstva, zapájajú notárov do ochrany práv občanov štátu
v občianskoprávnej rovine a v trestnoprávnej pri
prijímaní zákonov na ochranu proti legalizácii
príjmov z trestnej činnosti (pranie špinavých pe-
JUDr. Magdaléna Valušová
notárka so sídlom v Rimavskej Sobote
31
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2010
VALNÉ ZHROMAŽDENIE ČLENSKÝCH NOTÁRSTIEV
RADY NOTÁRSTIEV EURÓPSKEJ ÚNIE (CNUE)
Brusel 14. október 2010
Delegácia Notárskej komory Slovenskej republiky v zložení JUDr. Miroslav Duriš, PhD.
– prezident, JUDr. Karol Kovács – viceprezident
a Mgr. Tomáš Gardon, člen Medzinárodnej skupiny NK SR, právnik špecialista NK SR pre medzinárodné vzťahy, sa 14. októbra 2010 zúčastnila na pravidelnom valnom zhromaždení
členských notárstiev Rady notárstiev Európskej
únie (CNUE) v Bruseli.
K uvedenej téme treba pripomenúť, že Verejná
listina je jednou z hlavných listín spisovaných
v oblasti dedičstiev v určitom počte krajín. Európske nariadenie, ktoré predpokladá uľahčenie
života pre občanov, by sa tak malo týkať súdnych
rozhodnutí, ako aj verejných listín, aby pokrylo
jednotlivé právne systémy v platnosti v rámci EÚ.
Z tohto hľadiska návrh Komisie obsahuje osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o uznávanie a výkon
verejných listín.
Samému zhromaždeniu predchádzalo 13. októbra 2010 zasadnutie krajín Hexagonály a nasledujúci deň po jeho ukončení sa na pôde Európskej komisie v budove Charlemagne, 170
Rue de la Loi, 1049 Brussels, konala konferencia na tému „Cezhraničné dedičstvá v rámci EÚ.“
Z diskusií, ktoré sa doteraz na pôde Rady notárstiev EÚ viedli, vznikla potreba položiť si otázku,
či je vhodné, aby bolo uznávanie verejných listín
obsahom budúceho nariadenia.
Na úvod zhromaždenia privítal prítomných
účastníkov prezident CNUE pán Roberto Barone
(Taliansko), ktorý pokračoval po schválení programu návrhom na schválenie zápisnice z Plenárneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo
v Ríme 25. – 26. júna 2010.
Niektoré členské notárstva sú za, iné proti, preto
bude potrebné dôsledne preskúmať podmienky
a rozsah obehu verejných listín. Za pripomienku
stojí, že
Dôležitým bodom rokovania, ktorý je pravidlom
pred blížiacim sa ukončením mandátu prezidenta a viceprezidenta CNUE, bola voľba prezidenta
a viceprezidenta CNUE na rok 2011. Za prezidenta CNUE na rok 2011 bol na návrh Slovinského notárstva (ktorému toto právo prináležalo
v zmysle stanov CNUE) jednomyseľne zvolený
, notár vo Viedni, ktorý v roku 2010
zastával pozíciu viceprezidenta CNUE.
Z uvedenej definície vyplýva, že pojem verejná
listina zahŕňa dve skutočnosti:
ktorý pokrýva najmä dohodu medzi účastníkmi, vyhlásenia pred verejnou autoritou (notárom), ako aj konštatovania tejto autority.
Pravdou je, že v budúcom nariadení musia existovať ustanovenia, ktoré samému úkonu rozdelenia dedičstva udelia vykonateľnú silu tak, ako
to je v článku 35.
Nemeckému notárstvu v zmysle francúzskej
abecedy a stanov CNUE, prináležalo navrhnúť
obsadenie postu prvého viceprezidenta CNUE
na rok 2011. Nemecké notárstvo využilo právo
podľa stanov CNUE a na post navrhlo svojho
vlastného prezidenta
ktorý
sa po hlasovaní stal novým viceprezidentom
CNUE na rok 2011.
Pokiaľ ide o dôkaznú silu a účinky, bude potrebné, aby bola do úvahy zobratá rôznorodosť príslušných procesných práv v členských štátoch
EÚ. Istou možnosťou by bolo stanoviť, že dôkazná sila a účinky sú určené v závislosti od práva
členského štátu, kde bola vydaná, aby sa tak nepresiahla dôkazná sila a účinky, ktoré má listina
V ďalšom bode rokovania sa zhromaždenie zaoberalo
32
ARS NOTARIA 4/2010
Aktuality z komory
v štáte pôvodu. Preto by články 34 a 35 nariadenia mali bližšie špecifikovať, na ktoré listiny sa tieto články vzťahujú.
neaplikovali, s výnimkou Francúzska, smernicu č. 2005/36 na notárov.
Do dnešného dňa, keď Súdny dvor rozhodoval
o iných profesiách, tak vyhlásil, že tieto profesie
za nezúčastňujú priamo a efektívne na výkone
verejnej moci. Napriek tomu, že notárska činnosť sa považuje za účasť na výkone verejnej
moci, hlavný komisár M. Cruz Villalón vo svojich
záveroch považuje za potrebné preskúmať,
vzhľadom na stupeň účasti na výkone verejnej
moci ako súčasť činnosti notára, do akej miery je
podmienka štátnej príslušnosti potrebná na dosiahnutie sledovaných cieľov. V prvom rade hlavný komisár preskúmaval, či sa notárska profesia
zúčastňuje na výkone verejnej moci. Z tohto hľadisla pripomenul, že z rozsahu pôsobnosti slobody zriaďovania môžu byť vylúčené len tie činnosti, ktoré predstavujú priamu a špecifickú účasť
na výkone verejnej moci, pričom táto výnimka
môže byť priznaná určitej profesii ako celku, len
ak tieto aktivity predstavujú neoddeliteľnú súčasť predmetnej profesijnej činnosti. Okrem
toho je podľa generálneho advokáta určujúcim
kritériom pre hodnotenie účasti na verejnej moci
povaha vzťahu predmetnej činnosti k štátnemu
systému.
V rámci diskusií o dedičskom práve, vzhľadom
na odlišné postavenie slovenského systému dedenia (ale aj napr. českého), ktorý pozná inštitút
súdneho komisára, podľa stanoviska slovenského notárstva predneseného jeho prezidentom,
by nemalo Európske dedičské osvedčenie riešiť
a obsahovať súpis aktív, ale malo by byť zamerané len na určenie „okruhu dedičov“ a ich spoluvlastnícke podiely, pričom by v žiadnom prípade
nemalo nahradiť osvedčenie o dedičstve vydané
slovenským notárom, ktoré má po jeho právoplatnosti charakter právoplaného uznesenia
súdu, inak by mohlo dôjsť k vážnemu zásahu do
vnútorného poriadku Slovenskej republiky.
Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na
oneskorené predloženie návrhov pracovnej skupiny CNUE „Dedičstvá“ vedenej pánom Dr. Chassaignom, ktorý je zároveň francúzskym notárom,
prezident Notárskej komory SR JUDr. Miroslav
Duriš, PhD. vzniesol na zhromaždení námietku
porušenia procedúry a lehôt podľa Stanov CNUE
v čl. 11 bod 11.1.2., keďže návrhy pracovnej skupiny z dôvodu oneskoreného predloženia (tesne
pred zhromaždením) nebolo možné v dostatočnom predstihu posúdiť z hľadiska ich dopadu na
vnútorný poriadok SR a navyše, pred ich predložením zhromaždeniu mali byť prerokované vo Výkonnej rade CNUE. Prezident NKSR požiadal
o dodržanie uvedeného ustanovenia a odloženie
hlasovania o veci na ďalšie zhromaždenie CNUE.
K návrhu sa pripojil aj prezident Notárskej komory ČR Dr. Martin Foukal.
Ďalej hlavný komisár preskúmaval, či táto účasť
na verejnej moci môže odôvodňovať podriadenie prístupu k profesii podmienke štátnej príslušnosti. Z tohto hľadiska pripomenul, že sám
fakt vylúčenia určitej profesie z rozsahu pôsobnosti slobody zriaďovania (usadenia sa) neoslobodzuje členské štáty od prispôsobenia sa právu Únie. V tejto súvislosti, keďže predmetné
opatrenie sa dotýka notárskej činnosti a následne aj jednotlivcov ako celku, musí byť preskúmané z hľadiska postavenia občana Únie, ktoré garantuje slobodné premiestňovanie, ak nemožno
uplatniť ekonomické slobody.
Zhromaždenie sa ďalej oboznámilo so závermi
, ktoré boli
zverejnené 14. septembra 2010 Európskym
súdnym dvorom v Luxemburgu.
V prvej sérii žalôb v konaní C-47/08, Commission v. Belgique; C-50/08, Commission v. France; C-51/08, Commission v. Luxembourg;
C-53/08, Commission v. Autriche; C-54/08,
Commission v. Allemagne; C-61/08, Commission v. Grèce, pre porušenie, Komisia žiadala Súdny dvor, aby konštatoval, že
Znamená to, že ak podmienka štátnej príslušnosti používa ako kolízne kritérium občianstvo,
teda príslušnosť k určitému štátu ako dôvod, ktorý bráni prístupu k profesii,
nedodržali povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zmluvy tým, že vyhradilo prístup k notárskej profesii vlastným občanom, a rovnako že
33
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2010
siu, chápanú ako celok, za priamy a špecifický výkon verejnej moci.
Z tohto hľadiska podľa hlavného komisára
Skutočnosť, že smernica nepredpokladá vylúčenie činností, ktoré participujú na výkone verejnej
moci, znamená, že v týchto prípadoch treba aplikovať túto výnimku tak, že sa ustanovenia smernice neaplikujú. V dôsledku toho, a
Konkrétne ak ide o zloženie
prísahy notárom, predtým, ako nastúpi do funkcie, podľa hlavného komisára si pojem lojality
nevyžaduje nutne spojenie so štátnou príslušnosťou.
, domnieva
sa hlavný komisár, že Portugalsko nie je viazané
aplikáciou smernice č. 2005/36 na notársku
profesiu, a tak nebolo viazané povinnosťami,
ktoré vyplývajú z tejto smernice.
Záverom sa hlavný komisár domnieva, že
Na záver navrhuje Súdnemu dvoru zamietnuť žalobu podanú Komisiou.
Nasledujúcim bodom rokovania bolo Európske
zmluvné právo. Európski notári v rámci CNUE
s veľkým záujmom sledujú práce európskych inštitúcií týkajúce sa
.
Z toho dôvodu navrhuje Súdnemu dvoru, aby
rozhodol, že
.
Jedna z najdôležitejších úloh notára je bdieť nad
tým, aby boli strany správne informované a aby si
boli úplne vedomé, k čomu sa zaväzujú. Týmto je
verejná listina osobitným efektívnym prostriedkom v rámci ochrany spotrebiteľov. Ďalšou výhodou notárskej zápisnice je dlhodobý a nenapadnuteľný charakter spísanej listiny, ktorá týmto
udeľuje právnu istotu jednak zmluvným stranám, ako aj tretím osobám, ktoré nie sú priamymi účastníkmi úkonu, ale ktorí sú vystavení jeho
následkom.
Pokiaľ ide o
,
prináleží Komisii stanoviť, že konkrétny štát porušil určité ustanovenia práva Únie. Lenže
, a tak hlavný komisár navrhuje Súdnemu
dvoru, aby žalobu zamietol.
V konaní C-52/08, Commission v. Portugal
Prezident CNUE Dr. Barone spoločne s viceprezidentom Dr. Kaindlom absolvovali stretnutie
s britskými „Notaries Society“, ktorí prejavili záujem o štatút pozorovateľa CNUE a žiadajú
uznať listiny (ktoré majú skôr súkromnoprávny
charakter) za verejné tak ako listiny notárov latinského typu. Viceprezident CNUE Dr. Kaindl
vysvetlil na rokovaní zásadný rozdiel medzi
právnymi účinkami jednotlivých listín s poukázaním na spomínanú dedfinícu verejnej listiny
v kauze Unibank.
Touto žalobou Komisia žiadala Súdny dvor, aby
konštatoval nesplnenie povinnosti zo strany Portugalska, a to na rozdiel od predchádzajúcich konaní, len z dôvodu existencie systému prístupu
k profesii, ktorý je v rozpore s požiadavkami smernice č. 2005/36. Napriek tomu, že Portugalsko
neukladá podmienku štátnej príslušnosti, prístup
k profesii je podmienený štyrmi podmienkami,
medzi iným byť držiteľom právnického titulu uznávaného portugalskými zákonmi, vykonaním praxe
a úspešným výberovým konaním.
Na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia
v Ríme, ktoré sa konalo v júni 2010, začali sa
prvé prípravné práce na organizácii
, pod vedením Dr. Delabre
z francúzskeho notárstva. Kongres by sa mal
uskutočniť
v Square
Brussels Meeting Centre, ktoré disponuje všetkými potrebnými infraštruktúrami pre takúto
Na toto konanie aplikuje hlavný komisár zdôvodnenia z predchádzajúcich konaní. Konštatuje
teda, že rovnako v prípade činnosti notárov v Portugalsku, je autentifikácia priamou a osobitnou
účasťou na výkone verejnej moci, pričom je
ústrednou a neoddeliteľnou súčasťou notárskej
funkcie. Tak možno považovať notársku profe-
34
ARS NOTARIA 4/2010
Aktuality z komory
rozsiahlu udalosť, ktorá počíta s návštevnosťou približne 1 200 ľudí.
guláciou finančných trhov, čo vysvetľuje, prečo se dotýka takých rôznorodých tém.
Zhromaždenie sa oboznámilo so stavom prác
na tzv. Zelenej knihe „K adekvátnemu a životaschopnému dôchodkovému systému“, ktorá globálne skúma európsky rámec v oblasti dôchodkových systémov, pričom sa zaujíma o súčinnosť
mezi hospodárskymi a sociálnymi politikami a re-
Na záver Zhromaždenie členských notárstiev
CNUE schválilo po diskusii rozpočet CNUE na rok
2011.
JUDr. Miroslav Duriš, PhD.
prezident Notárskej komory SR
ROKOVANIE ZDRUŽENIA PREZIDENTOV
STREDOERUÓPSKYCH NOTÁRSTIEV
(HEXAGONÁLA)
úspešne napredujú a projekt by mal byť predstavený širokej verejnosti na konferencii eJustice,
ktorá sa bude konať v roku 2011 v Budapešti.
Po našom návrhu sme boli zaradení do krajín,
ktoré sa budú podieľať na prvých testoch tohto
vyhľadávača notárov.
Slovinské predsedníctvo Združenia prezidentov
stredoeurópskych notárstiev (Hexagonála) pozvalo zástupcov národných komôr na zasadnutie, ktoré sa konalo 13. októbra 2010 v sídle
stáleho zastúpenia Rakúskej, Maďarskej a Nemeckej notárskej komory v Bruseli. Za našu komoru sa na zasadnutí zúčastnil prezident NK SR
JUDr. Miroslav Duriš, PhD., viceprezident NK SR
a predseda legislatívnej skupiny JUDr. Karol Kovács a zástupca medzinárodnej skupiny Mgr. Peter Danczi. Na zasadnutí sa zúčastnili zástupcovia všetkých členských krajín Hexagonály.
Na prelome mesiacov jún a júl 2010 prebehla
v európskych médiách mediálna kampaň týkajúca sa internetového portálu Dedičské právo
(www.succesions-europe.eu), ktorý umožní občanom vyhľadať vo všetkých jazykoch Európskej
únie v prehľadnej forme informácie o spôsobe
dedenia v jednotlivých členských štátoch. Projekt bol spolufinancovaný Európskou komisiou
a úspech tohto projektu bude ovplyvňovať ochotu Komisie podieľať sa finančne v budúcnosti aj
na iných projektoch predstavených notármi.
Z tohto dôvodu bolo veľmi dôležité dostať občanov Únie na túto stránku, a preto sa každý snažil
vo svojej krajine vyvinúť maximálne možné úsilie. Jednotliví členovia Hexagonály prezentovali
svoje úspechy a neúspechy pri prezentovaní projektu vo vnútroštátnych médiách, pričom Slovenskej republike sa podarilo dostať sa vďaka masívnej a vydarenej mediálnej kampani (hlavné
správy Televízie Markíza, denník Nový čas, internetový portál sme.sk a pod.) organizovanej našou
komorou do prvej desiatky krajín v návštevnosti
stránky. V rámci úprav textov a pravidelnej aktualizácie portálu navrhol prezident Duriš komunikáciu jednotlivých krajín prostredníctvom Európskej
notárskej siete, s čím členovia súhlasili.
Po privítaní prítomných prezidentkou Slovinskej notárskej komory, Marjanou Tičar-Bešter
a schválení programu predstavil vedúci sekretariátu Slovinskej Notárskej komory, Alexander
Šanca, dva návrhy novej webstránky Hexagonály. Zároveň boli predostreté aj podmienky financovania, pričom pôjde o odmenu za vytvorenie
stránky vo výške okolo 700 eur a mesačné náklady na správu vo výške 10 eur. Rakúski kolegovia sa podujali uhrádzať pravidelné mesačné náklady vo svojej réžii, odmenu za vytvorenie budú
spolufinancovať všetci členovia Hexagonály. Po
krátkej diskusii týkajúcej sa obsahu stránky a výberu vizuálu sa rozhodlo pre modernejší vzhľad
a navrhli sa drobné vylepšenia. Keďže pôjde
o pravidelne aktualizovanú stránku, zástupcovia
Rakúskeho stáleho zastúpenia Notárskej komory v Bruseli sa ponúkli riešiť administráciu a aktuálizáciu tejto stránky.
Z tohto bodu programu sa prešlo na správu, pokiaľ ide o projekt navrhnutý slovinskými notármi
– Európsky notársky zoznam. Práce na projekte
V Srbsku finišujú prípravy na zavedenie notárstva a samozrejme sa usiluje o usmernenie pro-
35
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2010
Podľa tohto pozmeňovacieho návrhu niektoré
notárstva žiadajú zrušiť ochranu dobromyseľného nadobúdateľa pred vlastníkpm, ktorého
vlastnícke právo je potvrdené navrhovaným európskym osvedčením o dedičstve. Medzi prítomnými sa rozprúdila rozsiahla diskusia, keďže
právne úpravy v jednotlivých krajinách sú rozdielne. Nás sa otázka bytostne dotýka, keďže
náš systém súdneho komisariátu je dobre fungujúci a musíme byť veľmi opatrní pri zavádzaní
európskej legislatívy, keďže zavedenie európskeho osvedčenia o dedičstve môže obmedziť
naše právomoci alebo ich rozšíriť aj pre ostatné
krajiny s účinkami na našom území a rokmi
osvedčený súdny komisariát by tak mohol byť
u nás ohrozený. V rámci tohto bodu zasadnutia
sa riešilo aj neskoré zasielanie podkladov pre rokovania valného zhromaždenia CNUE, keďže
pre nedostatok času tak nie je možné materiály
preložiť a pripraviť sa na často vyčerpávajúce
diskusie. Z tohto dôvodu sa navrhlo, aby sa žiadalo valné zhromaždenie CNUE o dodržiavanie
Štatútu, tzn. aby sa materiály zasielali vždy s pozvánkou na zasadnutie, v opačnom prípade sa
cesu zavedenia tak, aby v tejto krajine vzniklo
notárstvo latinského typu ako garancia istoty
a prevencie v právnom systéme. Najviac nápomocní sú budúcim srbským kolegom notári
z Chorvátska, ktorí vynakladajú obrovské úsilie
a neúnavne presviedčajú zástupcov Srbska o výhodách nášho typu notárstva. Proces je aj pod
dohľadom UINL a chorvátsky zástupca komory
pre Európske záležitosti Denis Krajcar predniesol na zasadnutí krátku správu, pokiaľ ide o novinky. V návrhu zákona o notároch v Srbsku sa
upustilo od potreby zloženia notárskej skúšky
ako podmienky na vymenovanie a novovymenovaný notár, ktorý bude musieť byť právnikom
s aspoň päťročnou praxou, bude povinný do
dvoch rokov od vymenovania zložiť notársku
skúšku pod hrozbou odvolania z funkcie. Denis
Krajcar má vytvoriť za Hexagonálu komisiu, ktorá by proces sledovala a usmerňovala v náš prospech, pričom prezident Duriš poznamenal, aby
táto komisia úzko spolupracovala s UINL z dôvodu koordinácie postupov.
Rakúski kolegovia oboznámili prítomných s pozmeňovacím návrhom v návrhu nariadenia o dedičstvách vypracovaného Európskou komisiou.
36
ARS NOTARIA 4/2010
Aktuality z komory
nemôže od členov žiadať o takýchto materiáloch diskutovať alebo hlasovať.
v právnom systéme a jeho nesmierne výhody
pre občanov a štát.
Zasadnutie pokračovalo prezentovaním aktualít
týkajúcich sa kongresu CNUE v novembri roku
2011, kde bola ponúknutá možnosť sponzorom
prezentovať svoje podnikanie a navrhlo sa v dopoludnajších hodinách prvého dňa kongresu
stretnutie notárov so zástupcami členských krajín v Európskej únii, čo by našim poslancom priblížilo a zviditeľnilo prácu notára a našim notárom zas naopak priblížilo príliš vzdialený Brusel
a Európsku úniu. Takéto stretnutia boli podľa
slov rakúskych kolegov vždy veľmi prínosné pre
celý notársky stav a mnohokrát potvrdili poslancom Európskeho parlamentu potrebu notára
Maďarskí kolegovia prezentovali svoje plány počas predsedníctva ich krajiny v Rade EÚ a predniesli najmä plán s presnými termínmi budúcoročných akcií týkajúcich sa notárstva.
Ku koncu sa členovia dohodli na poslednom
stretnutí Hexagonály v tomto roku, na ktorom sa
okrem iného aj odovzdá jej predsedníctvo Rakúskej notárskej komore a následne prezidentka Marjana Tičar-Bešter poďakovala prítomným
za účasť a ukončila stretnutie.
Mgr. Peter Danczi
notár v Nových Zámkoch
MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA
PRÁVNICKEJ FAKULTY UNIVERZITY KOMENSKÉHO
V BRATISLAVE „PRÁVO AKO ZJEDNOCOVATEĽ
EURÓPY – VEDA A PRAX“
n
V dňoch 21. – 22. októbra 2010 pri príležitosti
90. výročia právnej vedy a právnického vzdelávania na Slovensku usporiadala Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave medzinárodnú konferenciu na tému „Právo ako
zjednocovateľ Európy – veda a prax “ pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana
Gašparoviča, prezidenta Európskeho parlamentu pána Jerzyho Buzeka a rektora Univerzity Komenského pána Františka Gahéra.
n
n
n
n
n
Po slávnostnom úvodnom ceremoniáli a otvorení konferencie dekanom právnickej fakulty prof.
JUDr. Mariánom Vrabkom, CSc., predniesol otvárací odborný príspevok prezident Slovenskej republiky J.E. Ivan Gašparovič. Následne vystúpil
predseda Európskeho súdneho dvora J.E. Vassilios Skouris prednesením príspevku na tému
Systém súdnej ochrany v EÚ po Lisabonskej
zmluve – prvé hodnotenie. Následne so svojimi
príspevkami vystúpili:
n minister spravodlivosti Českej republiky, pán
Jiří Pospíšil,
n kancelár prezidenta Slovenskej republiky,
pán Milan Čič,
n
n
predsedkyňa Ústavného súdu SR, pani Iveta
Macejková,
prorektor Ruprecht Karl University v Heidelbergu, pán Thomas Pfeiffer,
dekan Právnickej fakulty Lomonosovej štátnej univerzity v Moskve, pán Alexander Golešenkov,
dekan Právnickej fakulty Univerzity Karlovej
v Prahe, pán Aleš Gerloch,
pán Peter Christian Müller-Graf, z Ruprecht
Karl University v Heidelbergu,
prorektor Univerzity vo Florencii, pán Michele
Pappa,
prodekanka Právnickej fakulty Univerzity vo
Viedni, pani Alina-Maria Lengauer,
ombudsman Slovenskej republiky, pán Pavel
Kandráč.
Ako vzácni hostia na pozvanie Právnickej fakulty
Univerzity Komenského a Notárskej komory SR,
s odbornými príspevkami k téme vystúpili:
n prezident Rady notárstiev Európskej únie
(CNUE), pán Roberto Barone
n prezident Najvyššej notárskej rady Talianska,
čestný prezident Medzinárodnej únie notárstva (UINL), pán Giancarlo Laurini,
37
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2010
ktorí vo svojich príspevkoch zvýraznili nepopierateľnú súčasť notárstva latinského typu
v svetovom a európskom systéme práva, s dôrazom na výkon preventívnej spravodlivosti, ktorú
notári vykonávajú v mene štátu v rámci preneseného výkonu štátnej moci, v prospech bezpečnosti a prevencie právnych vzťahov, ochrany občana, spotrebiteľa, ekonomiky a rodiny.
Nasledujúci deň 22. októbra 2010 bola v ranných hodinách delegácia notárov prijatá na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky
pani Mgr. Máriou Kolíkovou, štátnou tajomníčkou MSSR, Dr. Martinom Maliarom, generálnym
riaditeľom sekcie civilného práva a Dr. Janou
Kviečinskou, vymenovanou na zastupovanie riaditeľa kancelárie ministra.
V piatok 22. októbra 2010 medzinárodná konferencia Právnickej fakulty UK pokračovala v rokovaní v jednotlivých sekciách podľa právnych odvetví.
Na záver pobytu na Slovensku delegáciu notárov
prijala veľvyslankyňa Talianska v Slovenskej republike, J.E., pani Brunella Borzi Cornacchia.
Na parlamentnej pôde a pôde rezortu spravodlivosti sa čelní predstavitelia svetového a európskeho notárstva okrem iného zaujímali
o otázky postavenia notárov v Slovenskej republike, vzťahu štátnej moci k notárom a právomociam slovenského notárstva pri výkone
verejnej moci na úseku preventívnej spravodlivosti a verejných registrov. Predmetom záujmu
boli aj otázky hodnovernosti a bezpečnosti verejných registrov (obchodný register a kataster
nehnuteľností).
Notárska komora mala svoje zastúpenie v Sekcii
občianskeho práva pod vedením doc. JUDr. Svetlany Ficovej, CSc. a doc. JUDr. Ľubomíra Fogaša, CSc.
V tejto sekcii slovenské notárstvo reprezentovala Dr. Magdaléna Valušová, členka prezídia Notárskej komory SR a novozvolená generálna radkyňa Medzinárodnej únie notárstva (UINL),
s odborným príspevkom
Počas rokovaní odznela aj téma dôvodnosti stanovenia a kontrolovaného počtu notárov štátom
na základe vysokej odbornosti, morálnej bezúhonnosti, potreby spoločnosti, počtu obyvateľov,
situácie v regiónoch, ďalšieho vzdelávania notárov...
Uvedená téma právnej sily, bezpečnosti, istoty
a vykonateľnosti verejnej listiny (ktorou je aj notárska zápisnica) nie je len aktuálnou témou na
pôde svetového notárstva latinského typu, ale aj
jednou z aktuálnych tém a predmetom záujmu
európskych inštitúcií.
Predstavitelia notárstva skonštatovali, že početnosť notárskej profesie v štáte nemôže regulovať
trh, najmä z toho dôvodu, že notári sú poverení
výkonom štátnej moci na úseku preventívnej
spravodlivosti a štátna moc (ako je to napr. aj
v prípade sudcov) nemôže byť regulovaná pravidlami trhu, ale prísnymi kritériami výberu jej vykonávateľov.
Po úvodnej časti konferencie bola 21. októbra
2010 v popoludňajších hodinách delegácia notárov v zložení: Dr. Roberto Barone – prezident
CNUE, Dr. Giancarlo Laurini – prezident NNR Talianska a čestný prezident UINL, Dr. Miroslav Duriš, PhD. – prezident Notárskej komory SR, Dr.
Magdaléna Valušová – členka prezídia NKSR,
Dr. Rudolf Durdík – člen prezídia NK SR (ktorý zároveň počas celého programu delegácie zabezpečoval aj simultárne tlmočenie v talianskom
jazyku), prijatá predsedom Národnej rady Slovenskej republiky, pánom Ing. Richardom Sulíkom a predsedom Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, pánom Dr.
Radoslavom Procházkom, PhD.
je
pozorovateľa.
je prezidentom
so sídlom v Bruseli, ktorá združuEÚ a Chorvátsko ako
je v súčasnosti prezidentom Najvyššej notárskej rady Talianska, čestným prezidentom
so sídlom v Ríme, ktorú zastupoval ako
jej prezident v legislatívnom období rokov 2005
– 2007, ktorá združuje
Na záver svojho pracovného pobytu čelní predstavitelia notárstva vyslovili slovenskému notárstvu
svoju podporu a poďakovanie, keďže slovenské
notárstvo aj napriek menšiemu množstvu „tradič-
38
ARS NOTARIA 4/2010
Aktuality z komory
ných notárskych kompetencií“ v nesporových
agendách je plnohodnotným členom medzinárodných notárskych inštitúcií s obrovskou snahou
smerujúcou k posilneniu základných kameňov,
na ktorých je postavené notárstvo tzv. latinského typu.
JUDr. Miroslav Duriš, PhD.
prezident Notárskej komory SR
KONFERENCIA
„CEZHRANIČNÉ DEDIČSTVÁ V EURÓPSKEJ ÚNII“
október
rusel
Čoraz viac občanov žije, študuje, uzatvára manželstvo, rozvádza sa a zomiera v cudzom členskom
štáte, čo sa nezaobíde bez právnych komplikácií.
Napríklad každoročne je otvorených v Európe
450 000 dedičstiev s medzinárodným prvkom.
Podľa
, viceprezidentky Európskej
komisie a komisárky pre Justíciu, ktorá vystúpila
na úvod Konferencie, boli doteraz dedičia v kontexte cezhraničného dedenia konfrontovaní s veľkými
ťažkosťami pri uplatňovaní svojich práv a rozmanitosť národných pravidiel bola pôvodom mnohých
nejasností. Práve tu by malo nariadenie pre oblasť
medzinárodných dedičstiev vyjasniť pravidlá aplikovateľné na dedenie, v prospech občanov a ich
rodín a tak prispieť k vytvoreniu právnej Európy,
ktorá umožní občanovi voľne sa pohybovať v Únii
a uplatňovať svoje práva.
hu nariadenia. V roku 2002, zavádza tzv. Viedenský akčný plán všeobecný rámec činnosti
spoločenstva, ktorý má napomáhať uskutočňovaniu súdnej spolupráce v občianskych veciach,
zameranej najmä na zabezpečenie právnej istoty a zlepšovanie prístupu k spravodlivosti, podporu vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí a rozsudkov a odstraňovanie prekážok, ktoré
spôsobujú veľké rozdiely v občianskom práve
a občianskoprávnych konaniach. Rozhodnutie
z politického hľadiska bolo zakotvené v Haagskom programe a následne v Štokholmskom
programe. Verejné konzultácie prebehli v Zelenej knihe dedenie a závety (2005) a prvý predbežný návrh nariadenia (COM/2009/0154 final) spolu s Dopadovou štúdiou (Impact
assessement) bol predložený Európskou komisiou v októbri 2009. V súčasnosti návrh prechádza rokovaniami v pracovnej skupine Európskej
rady „Otázky občianskeho práva (Dedičstvá)“ a
o jeho výslednej podobe bude rozhodovať Európska rada a Európsky parlament kvalifikovanou
väčšinou (pozn. na rozdiel od rodinného práva,
kde musia byť všetky rozhodnutia prijímané jednohlasne).
Na vystúpenie viceprezidentky nadviazal vo svojom príhovore
rezident Rady
notárstiev Európskej únie (CNUE), ktorý privítal
ambiciózny zámer Európskeho parlamentu
a Rady prijať nové nariadenie o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí a verejných listín v dedičských veciach a
o zavedení európskeho dedičského osvedčenia.
Zdôraznil, že ak hovoríme o bezpečnosti a istote
v európskom právnom priestore, sú to najmä
notári, ktorí prostredníctvom svojich notárskych
listín prinášajú právnu istotu. Práve notár bude
vydávať navrhované európske dedičské osvedčenie, a preto bude dôležité jasne určiť ich postavenie v rámci návrhu nového nariadenia.
a) Rozhodné právo a posledný
obvyklý pobyt zosnulého
K tejto téme vystúpil
, profesor na
Univerzite Paríž I „Pantheon – Sorbonne“, ktorý
rozviedol základný zámer Európskej komisie
ustanoviť v návrhu nariadenia, pokiaľ ide o rozhodné právo, jednotný systém pre celé dedičstvo v duchu zásady „jeden majetok – jeden
príslušný orgán – jeden rozhodný právny sys-
Návrh nariadenia
o „cezhraničných dedičstvách“
Pani
, vedúca odboru „Civil
justice“ Európskej komisie, v stručnosti predstavila iniciatívy, ktoré viedli k dnešnej podobe návr-
39
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2010
Podľa návrhu nariadenia je povaha vecných
práv, požiadavky týkajúce sa zápisov týchto práv
do katastra nehnuteľností alebo ich zverejňovanie a účinky, vyňaté z rozsahu pôsobnosti budúceho nariadenia (čl. 1 nový odsek 4).
tém“. Rozhodným právom pre dedenie celého dedičstva teda bude právny poriadok štátu,
v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti
(pozn. u nás platí podľa Medzinárodného práva
súkromného tzv. systém štiepený – kritérium
štátnej príslušnosti pre hnuteľné veci a kritérium miesta polohy pre nehnuteľnosti). Návrh
nariadenia však dáva istú možnosť voľby rozhodného práva, a to podľa štátnej príslušnosti
poručiteľa. Ak má napríklad francúzsky štátny
občan obvyklý pobyt v Anglicku a chcel by zvýhodniť pri budúcom dedení svoje deti, môže si vo
svojom závete zvoliť, že celé dedičstvo sa bude
spravovať francúzskym právnym poriadkom,
ktorý na rozdiel od toho anglického, priznáva deťom poručiteľa neopomenuteľný podiel z dedičstva.
, podľa
Pokiaľ ide o
pani Vandekerckhove rokovania ukázali, že by
bolo vhodné v širšej miere zachovať miestne
podmienky zápisu s cieľom zabezpečiť riadne
dodržiavanie miestneho majetkového práva
v členskom štáte, kde sa majetok nachádza, prihliadajúc aj na fakt, že cieľom budúceho nariadenia nie je harmonizovať podmienky zápisu
vecných práv vo verejnom registri.
Čo sa týka
, nastávajú komplikácie, ak sa určitá osoba podľa rozhodného práva
pre dedenie stane vlastníkom majetku okamihom úmrtia zosnulého, a v členskom štáte, kde
sa majetok nachádza, sa podľa miestneho majetkového práva za vlastníka považuje až zápisom majetku. Podľa návrhu Európska komisia
uprednostňuje v týchto otázkach rozhodné právo pre dedenie [čl. 19 ods. 2 písm. f)] a členský
štát, v ktorom sa majetok nachádza, by mal túto
situáciu akceptovať.
Pokiaľ ide o obvyklý pobyt, toto kritérium sa zdá
byť najrozšírenejšie medzi členskými štátmi
a malo by lepšie určiť štát, ktorý predstavuje centrum hlavných záujmov zosnulého. Otvorenou
však stále zostáva otázka jeho prípadnej definície alebo kvalifikácie. Podľa Paula Lagarda, obvyklý pobyt bude treba posudzovať individuálne
podľa okolností daného prípadu. Nepovažuje za
dobrú ani myšlienku odvolávať sa na definície
obvyklého pobytu v iných komunitárnych predpisoch (napr. nemožno aplikovať na dedičstvo definíciu, ustanovenú nariadením Brusel II bis
4/2009, ktoré sa vzťahuje na rodinné právo).
Na záver sa pani Vandekerckhove venovala otázke
Ubezpečila, že mimo
rozsahu pôsobnosti nariadenia zostáva zoznam
vecných práv, ktoré existujú podľa majetkového
práva členských štátov. Členský štát nebude nikdy povinný zapísať vecné právo, ktoré neexistuje v jeho vlastnom majetkovom práve. Zostáva
však otvorená otázka, čo robiť v prípade, ak sa
dedením prevedie užívacie právo k majetku, nachádzajúceho sa v členskom štáte, ktorý toto
konkrétne právo nepozná. Súčasné belgické
predsedníctvo Európskej Rady navrhuje, aby si
takýto štát prispôsobil dotknuté právo v súlade
so zásadami medzinárodného práva súkromného najbližšiemu rovnocennému vecnému právu
podľa svojho vlastného majetkového práva a následne toto rovnocenné právo aj zapísal.
b) Vzťah medzi rozhodným právom
na dedenie a majetkovým právom štátu,
kde sa majetok nachádza
Pani
, členka sekcie „Civil
Justice“ Európskej komisie, zdôraznila, že bez
toho, aby sa stanovila jasná hranica medzi rozhodným právom na dedenie a majetkovým právo
štátu, kde sa majetok nachádza, nebude možné
pokračovať v konštruktívnej práci na znení budúceho nariadenia. Podľa navrhovaného znenia sa
rozhodným právom pre dedenie spravuje aj rozdelenie dedičstva (čl.19 ods. 2 písm. l). Argumentom v prospech tohto prístupu je, že v prevažnej väčšine členských štátov je delenie
dedičstva záležitosťou dedičského práva, ktorú
nemožno vyňať a preniesť do iného práva. Rovnako ak by sa v budúcom nariadení umožnilo,
aby sa miestne majetkové právo vzťahovalo na
dedenie, ktoré už v plnej miere prebehlo podľa
rozhodného práva pre dedenie, viedlo by to
k zdvojeniu postupov a ďalším nákladom a odkladom.
c) Uznávanie verejných listín
Budúce nariadenie obsahuje osobitné ustanovenia, pokiaľ ide o uznávanie a výkon verejných listín, vzhľadom na to, že verejná listina je vo viacerých krajinách jednou z hlavných listín,
spisovaných v oblasti dedičstiev. V rámci rokovaní pracovnej skupiny Európskej rady, nie je zatiaľ
všeobecná zhoda, pokiaľ ide o právne účinky
uznávania.
40
ARS NOTARIA 4/2010
Aktuality z komory
, profesor na Univerzite Lyon
III, vysvetlil v čom je podstata pojmu uznávanie
verejných listín. V prvom rade pripomenul, že
Súdny dvor definoval verejnú listinu ako listinu,
spísanú alebo úradne zaregistrovanú, ktorej autenticita sa zakladá na podpise a obsahu listiny,
a ktorá bola vyhotovená verejnou autoritou alebo inou autoritou na to zmocnenou členským
štátom pôvodu (Rozsudok Unibank C-260/97).
Uznanie verejnej listiny v podstate znamená, že
listina vyhotovená v jednom členskom štáte,
bude považovaná za platnú v ostatných členských štátoch. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, to znamená, že takáto listina môže byť
z hľadiska autenticity napadnutá pred príslušným orgánom členského štátu pôvodu. Tak by sa
mohla domnienka platnosti pripisovať napríklad
listinám, ktoré potvrdzujú určité skutočnosti, prijatie alebo odmietnutie dedičstva.
väčšina krajín normy Haagskeho dohovoru
buď prijala (Slovenská republika neratifikovala),
alebo zapracovala do svojich vnútroštátnych
právnych systémov. Istým riešením môže podľa
neho byť aj jednotná forma európskeho závetu
podľa ustanovení Dohovoru o medzinárodnej
správe dedičstiev z roku 1973, ktorý však ratifikovali len 3 krajiny (Slovenská republika, Portugalsko, Česká republika), takže je otázne, ako by
sa k tomu postavili ostatné členské štáty.
Menej jasné je to už pokiaľ ide o závety alebo dedičské dohody. Čo sa týka ich platnosti, najmä
vzhľadom na formu, mohli by byť riešené v budúcom nariadení osobitne. Aké by teda mali byť
pravidlá pre rozhodné právo, pokiaľ ide o formu
závetov? Na túto otázku sa pokúsil odpovedať
, zástupca budúceho maďarského
predsedníctva v Európskej Rade. Riešenie vidí
v zapracovaní Haagskeho dohovoru z roku 1961
o kolíznych normách pre formu závetných ustanovení do samého nariadenia alebo zachovaní
súčasného stavu uplatňovania vnútroštátnych
alebo medzinárodných noriem o formálnej platnosti, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že
Na účely nariadenia je mimosúdna autorita definovaná negatívne vo vzťahu k definícii „súdu“,
pričom táto za súd považuje akékoľvek príslušné
orgány alebo súdom určené subjekty v členských štátoch, vykonávajúce funkciu súdneho
orgánu v dedičských veciach. Tak sa za súdnu
autoritu budú považovať nielen súdy, ale aj notári (napr. na Slovensku, v Českej republike alebo
v Rakúsku), ktorí na základe poverenia vykonávajú funkciu súdneho orgánu v dedičských
veciach, alebo akýkoľvek orgán, ktorý vykonáva
takúto funkciu (napríklad osoby vymenované
súdmi v prípade sporu medzi účastníkmi v niektorých škandinávskych právnych systémoch).
d) Postavenie notárov v rámci
budúceho nariadenia
Tak ako Viviane Reding, aj minister spravodlivosti Belgicka
vyzdvihol úlohu notárov v rámci budúceho nariadenia ako záruku
nestrannosti a právnej istoty. Bude však potrebné objasniť ich postavenie pri aplikácii budúceho nariadenia.
41
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 4/2010
Naopak, tí notári, ktorí nevykonávajú funkciu
súdneho orgánu v dedičských veciach (napr.
francúzski alebo talianski notári), nemôžu byť
kvalifikovaní ako „súd“ v zmysle budúceho nariadenia.
jín, ktoré predstavujú dva odlišné systémy,
pokiaľ ide o úlohu notára v dedičskom konaní:
n
, francúzsky notár
n
, profesor na Univerzite v Cluj
(Rumunsko)
n
, rakúsky notár
n
, česká notárka.
Bude však potrebné upresniť pre každú kapitolu nariadenia o „cezhraničných dedičstvách“, či
sa aplikuje len na súdy v zmysle budúceho nariadenia, alebo aj na mimosúdne orgány. Napríklad z Kapitoly II o právomoci vyplýva, že pravidlá právomoci by sa mali aplikovať len na súdne
autority v zmysle budúceho nariadenia, a tak
notári, ktorí nevykonávajú funkciu súdneho orgánu, nebudú viazaní Kapitolou II. Belgické
predsedníctvo Európskej rady zároveň navrhuje
spomenúť v Kapitole II, že rozdiel medzi sporovými a nesporovými konaniami nemá vplyv na
aplikáciu ustanovení tejto kapitoly. Súd v zmysle budúceho nariadenia je tak viazaný ustanoveniami Kapitoly II, či už koná vo veci nesporovej alebo sporovej.
Kým v Českej republike a Rakúsku vystupujú notári v rámci dedičského konania ako súdne orgány a vydávajú rozhodnutie, ktoré má povahu súdneho rozhodnutia, vo Francúzsku a v Rumunsku
notár len potvrdzuje dedičské práva a na žiadosť
oprávneného vyhotoví úradnú listinu, ktorá preukazuje jeho dedičské práva, prípadne vyhlásenia
žiadateľa. Takáto listina má dôkaznú silu a podlieha domnienke platnosti.
Diskusie sa viedli najmä o tom, kto bude oprávnený vydávať európske dedičské osvedčenie,
o jeho účinkoch a dobe platnosti.
Česká zástupkyňa zdôraznila (tak ako už bolo
spomenuté), že je potrebné zabrániť zdvojenému konaniu v dedičskej veci s cezhraničným prvkom. Preto by mal európske dedičské osvedčenie vydávať notár, ktorý v danej veci vykonáva
šetrenie podľa vnútroštátneho postupu. Nie je
možné aby európske dedičské osvedčenie nahrádzalo vnútroštátne postupy, a ak už existuje
vnútroštátne osvedčenie, malo by byť vydané na
jeho základe.
Kapitola III o rozhodnom práve bude naopak aplikovateľná na všetky autority, či už disponujú
právomocou súdneho orgánu, alebo nie. Rovnako Kapitola VI o Európskom dedičskom osvedčení je aplikovateľná na akúkoľvek autoritu oprávnenú prejednávať dedičské veci v tom zmysle, že
súd tak, ako ho definuje budúce nariadenie alebo mimosúdna autorita, má právomoc zriadiť európske dedičské osvedčenie. V tomto zmysle sa
javí zaujímavým návrh belgického predsedníctva
uviesť v odôvodnení, že členské štáty by podľa
možnosti mali zabezpečiť, že súd alebo príslušný
orgán, ktorý prejednáva alebo prejednával dedičskú vec, by mal byť zároveň orgánom, ktorý
má právomoc vydať osvedčenie. Tým by sa znížilo riziko, že konaním o vydanie osvedčenia sa
zdvojí konanie v dedičskej veci. Zároveň by sa
v novom článku členským štátom ukladala povinnosť oznámiť Európskej komisii orgány, príslušné vydávať osvedčenie.
Pokiaľ ide o jeho účinky, Česká republika a Rakúsko sú toho názoru, že by malo byť len potvrdením dedičského titulu. Francúzsko a Rumunsko
nevidia problém, ak by európske dedičské
osvedčenie bolo platným titulom pre nadobudnutie práv k hnuteľným veciam (napr. pokiaľ ide
o bankový účet v zahraničí). Nehnuteľnosti však
musia podliehať vnútroštátnemu konaniu.
Čo sa týka dĺžky platnosti, súčasný návrh predpokladá obmedzenú platnosť vydávaných odpisov osvedčenia na 6 mesiacov. Všetci zástupcovia sa zhodli na potrebe elektronického
registra, čím by sa zamedzilo prípadným duplicitným osvedčeniam.
e) Európske dedičské osvedčenie
Budúce nariadenie okrem iného zavádza európske dedičské osvedčenie, ktoré predstavuje
dôkaz o postavení dediča, odkazovníka a o právomoci vykonávateľov závetov a správcov dedičstva, na účely preukázania v inom členskom
štáte.
Na záver treba zdôrazniť, že európske dedičské
osvedčenie nebude povinné a oprávnené osoby
nie sú povinné oň požiadať, ale môžu využiť v prípade cezhraničného dedičstva iné nástroje dostupné na základe navrhovaného nariadenia
(rozhodnutia, verejné listiny a súdne zmiery).
O tejto téme diskutovali na konferencii v rámci
tzv. okrúhleho stola zástupcovia vybratých kra-
Mgr. Tomáš Gardon
právnik – špecialista NK SR
42
ARS NOTARIA 4/2010
Aktuality z komory
PRACOVNÉ STRETNUTIE PREZÍDIÍ
NOTÁRSKYCH KOMÔR
SLOVENSKEJ A ČESKEJ REPUBLIKY
zonte. Pozitívne je vnímané zníženie preskúmavania právomoci notárskych zápisníc katastrom
nehnuteľností a pri elektronickom podaní bol
znížený aj správny poplatok z pôvodných 66 eur
na 18 eur. Rovnako došlo k zjednoteniu správneho poplatku za tzv. „balíček zmlúv„, čo vlastne
znamená, že v notárskej zápisnici je obsiahnutých viac právnych úkonov (zmlúv). V diskusii
o aktuálnej procesnej právnej úprave vo vzťahu
k dedičskému konaniu v ČR a SR vysvetlil viceprezident NK SR, že posledná novela Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15. októbra 2008 umožňuje notárom SR vykonávať len
tzv. procesne nenáročné uznesenia upravujúce
vedenie konania, ale priamo končiť konanie nemôže z dôvodu námietok, ktoré boli podané
v pripomienkovom konaní, žeby takéto konanie
bolo v rozpore s Ústavou SR. O oprávneniach
českých notárov v obchodnom práve ČR (postavenie a právomoci) sa viedla diskusia o tom, aké
sú poznatky z praxe po novele v prípade kapitálových spoločností (zmeny spoločenských zmlúv,
stanov, prevedenie obchodných podielov, rozdelenia a fúzie, pričom sa kladie dôraz na zodpovednosť notára; v legislatívnej formulácii ostáva
názov „súd“). Veľmi pozitívna odozva je z podnikateľského prostredia a verejnosti, keďže sú
tieto úkony v porovnaní so zvyšovaním súdnych
poplatkov úspornejšie. Národné notárstva sa vyjadrili aj k niektorým problémom a otázkam prejednávaným v rámci zahraničnej činnosti komôr,
najmä v CNUE, kde postupujú obe notárstva spoločne (ako spojené nádoby), pretože cieľ a zmysel CNUE je spoločný, a to je zachovanie preventívnej úlohy notárstva v EÚ. Osobitná pozornosť
bola venovaná téme infolisty – dedičstvá, ako aj
webovej stránke (www.successions-europe.eu)
a jej propagácii. V ďalších bodoch rokovania sa
oboznámili s vývojom prác o Európskom zozname notárov. V ČR zápisy cudzích listín v Obchodnom registri sú prevádzané prostredníctvom
súdu, pričom preklad zo slovenského do českého jazyka nie je potrebný. Rovnako sú uznávané
aj exekučné tituly vyhotovované notármi formou notárskych zápisníc súdmi oboch republík.
V dňoch 1. až 4. septembra 2010 sa v kúpeľnom
mestečku Liptovský Ján ležiacom na severnej
strane Nízkych Tatier, neďaleko okresného mesta Liptovský Mikuláš v štýlovom drevenom horskom hoteli Strachanovka konalo tradičné spoločné pracovné stretnutie prezídií, na ktorom sa
zúčastnili na čele s prezidentmi a viceprezidentmi notárskych komôr aj ďalší členovia v hojnom
počte, keďže táto tradícia má veľký význam pre
výmenu skúseností a sprostredkovanie poznatkov vzhľadom na spoločný legislatívny základ
vzniku a vývoja oboch komôr. Keďže sa konalo
stretnutie na území SR, prítomných srdečne privítal prezident NK SR JUDr. Miroslav Duriš, PhD.
a oboznámil ich s návrhom programu zasadnutia. Informáciu o aktuálnej situácii v Českej republike na úseku rezortu spravodlivosti podal
prezident NK ČR JUDr. Martin Foukal, ktorý zároveň čiastočne informoval aj o návrhoch legislatívnych zmien, ktoré by pre notárov mali byť
významným posilnením ich činnosti, napr. iniciatíva priameho zápisu do Obchodného registra
prostredníctvom Hospodárskej komory. Jeho vystúpenie doplnil viceprezident JUDr. Miloslav Jindřich, ktorý informoval o zmenách navrhovaných
v občianskom procesnom práve, dávajúcich ďalšie možnosti pre notára v samosudcovskom konaní. V občianskom práve stále rezonuje pozitívny dopad rekodifikácie občianskeho zákonníka.
Informáciu o aktuálnej situácii v Slovenskej republike podal českým kolegom na úseku rezortu
spravodlivosti a legislatívnych zmien prezident
NK SR JUDr. Miroslav Duriš, PhD. Informoval najmä o novom registri rozsudkov nesvojprávnych
osôb, na ktorý má nadviazať aj pripravený register zraniteľných (handicapovaných) osôb a register plných mocí. Doplnenie informácie o vývoji
legislatívy podal aj viceprezident NK SR a predseda legislatívnej skupiny NK SR JUDr. Karol
Kovács, ktorý s poľutovaním skonštatoval, že rekodifikácia občianskeho práva v rámci navrhovanej rekodifikácie Občianskeho zákonníka je
v omeškaní, a preto dôležité legislatívne zmeny
súvisiace s touto rekodifikáciou nebudú pravdepodobne realizované v najbližšom časovom hori-
43
Spoločenská rubrika
ARS NOTARIA 4/2010
V procese podmienky štátnej príslušnosti je
spracované stanovisko NK ČR, ktoré bolo v plnej miere akceptované aj Ministerstvom spravodlivosti ČR. NK ČR podporuje aj prípadné prepojenie obchodných registrov. V tejto oblasti už
boli vykonané konkrétne opatrenia na zabezpečenie účasti SR tak, ako to vyplýva aj z predkladacej správy MS SR. Téma Európske dedičské
osvedčenie (EDO), ktorá v súčasnosti je predmetom záujmu nielen orgánov CNUE, ale aj zástupcov MS ČR a MS SR v Európskej komisii. Tu bolo
konštatované, že tiež je zachovaný spoločný postup a podpora zo strany zástupcov oboch ministerstiev. Aktuálne informácie o Európskej notárskej sieti, jej zástupcoch a účinnosti riešenia
konkrétnych problémov z praxe notárov sú pozitívne a nasvedčujú tomu, že tento inštitút má svo-
je opodstatnenie v právnej praxi notárov
oboch republík a uľahčuje vzájomnú komunikáciu, rovnako aj obeh verejných listín.
V závere spoločného stretnutia dominoval spoločenský program, počas ktorého navštívili Demänovskú jaskyňu slobody, lyžiarske stredisko
JASNÁ s návštevou Chopku (prostredníctvom lanovky) a návštevou Liptovského salaša s ochutnávkou salašníckych výrobkov. Bolo skonštatované, že v tradícii by bolo potrebné zotrvať aj
ďalej, keďže tieto spoločné stretnutia sú zároveň
aj motiváciou legislatívnych snáh oboch komôr
do budúcnosti a uľahčujú navzájom komunikáciu a odovzdávanie skúseností.
JUDr. Magdaléna Valušová
notárka v Rimavskej Sobote,
členka Prezídia NK SR
ZMENY V ZLOŽENÍ ČLENOV
NOTÁRSKEJ KOMORY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky
3. septembra 2010 vymenovala
notárov:
, vymenovaný do sídla
v Partizánskom, v obvode Okresného súdu
Partizánske.
Pred vymenovaním bol notárskym kandidátom.
JUDr. Karol Kovács
vedúci redaktor
• Spoločenská rubrika •
JUDr. Viola Jurášková, 55 rokov
V IV. štvrťroku 2010 sa životných jubileí dožili
a dožívajú títo členovia Notárskej komory Slovenskej republiky:
JUDr. Marta Vajková, 55 rokov
JUDr. Priska Štěrbová, 55 rokov
Mgr. Oľga Piskoríková, 60 rokov
JUDr. Dušan Mikita, 60 rokov
JUDr. Ľubica Dvončová, 50 rokov
Mgr. Zdenka Běhalová, 60 rokov
JUDr. Yveta Alsterová, 50 rokov
JUDr. Zuzana Matejovová, 60 rokov
Mgr. Miroslav Kupec, 45 rokov
JUDr. Margita Kakačková, 60 rokov
JUDr. Ľubica Zaťková, 45 rokov
JUDr. Magdaléna Šebenová, 60 rokov
JUDr. Eleonóra Kokindová, 45 rokov
JUDr. Mária Malíková, 60 rokov
Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme im veľa
zdravia, úspechov v práci i v osobnom živote.
JUDr. Ján Hamara, 55 rokov
JUDr. Pavol Semjan, 55 rokov
Prezídium NK SR
44
ARS NOTARIA
Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky.
Vychádza štyrikrát do roka.
Redakčné spracovanie a sadzba: IURA EDITION, spol. s r. o., Oravská 17, 821 09 Bratislava,
tel.: 02/58 10 20 24, fax: 02/58 10 20 18, http://www.iura.sk, [email protected]
Vytlačila tlačiareň IBI Print, Bratislava.
Objednávky časopisu a inzercie prijíma a vybavuje Sekretariát Notárskej komory Slovenskej
republiky. Záhradnícka 66, 821 03 Bratislava, tel.: 02/55 57 45 19, fax: 02/55 57 45 89.
Predplatné na jeden rok 44 € / 1 325,50 Sk.
Download

acrobat - Notárska komora Slovenskej republiky