NA ÚVOD
Vážené kolegyne, vážení kolegovia,
dňa 4. marca 2011 sa konalo prvé zasadnutie prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len „komora”), na ktorom došlo k voľbe prezidenta a viceprezidenta komory. Za prezidenta komory bol zvolený
JUDr. Karol Kovács, notár so sídlom v Šali, za viceprezidenta komory bol zvolený JUDr. Miroslav Pavlovič, notár
so sídlom v Bratislave. Na tomto prvom zasadnutí došlo k rozdeleniu úloh a k vymedzeniu zodpovednosti
v rámci prezídia za plnenie úloh na jednotlivých úsekoch pôsobnosti komory medzi členov prezídia na obdobie rokov 2011 až 2014. Právomoci prezidenta a viceprezidenta sú vymedzené v zákone a v Organizačnom
poriadku komory, viceprezident je navyše poverený zastupovaním komory vo vzťahu k médiám. JUDr. Ivan Lošonský, PhD. má na starosti hospodársku agendu komory, agendu týkajúcu sa notárskych kandidátov a notárskych koncipientov, JUDr. Jozef Farkašovský má na starosti otázky nosnej agendy slovenských notárov
– výkon súdneho komisariátu v dedičských veciach a problematiku vo vzťahoch k súdom, JUDr. Ľubomír Ondov má na starosti problematiku katastra nehnuteľností a všetkých súvisiacich otázok, JUDr. Katarína Valová,
PhD. má na starosti legislatívnu agendu komory, JUDr. Miroslav Duriš, PhD. zastrešuje všetky aspekty týkajúce sa výkonu dohľadu nad výkonom notárskej činnosti, JUDr. Ľubomír Spodniak agendu týkajúcu sa sťažností
na notárov, JUDr. Miroslav Gregor zastrešuje problematiku Centrálneho informačného systému komory a jednotlivých Notárskych centrálnych registrov, JUDr. Peter Danczi má na starosti agendu týkajúcu sa medzinárodných vzťahov komory a JUDr. Ľudmila Joanidisová zabezpečuje agendu týkajúcu sa vzdelávania notárov,
výberové konanie, notárske odborné skúšky a edičnú činnosť. Z tohto rozdelenia logicky vyplynulo aj poverenie na vedenia Analytickej skupiny pre JUDr. Miroslava Gregora, vedenie Legislatívnej skupiny pre JUDr. Katarínu Valovú, PhD., vedenie Medzinárodnej skupiny pre JUDr. Petra Dancziho. Pre kompletnú informáciu
dopĺňam, že JUDr. Zuzana Grófiková bola poverená funkciou vedúcej redaktorky časopisu Ars notaria.
Slovenské notárstvo tento rok dovŕšilo ľudský vek dospelosti. Detské choroby by už malo mať prekonané, za
posledných 18 rokov toho prežilo dosť, tak dobrého, ako aj menej dobrého. Možno povedať, že z ničoho vyrástlo v solídnu a rešpektovanú inštitúciu. Rástlo a vyvíjalo sa spolu so štátom, Slovenskou republikou, s ktorou
okrem toho, že je jej inštitúciou v rezorte spravodlivosti, ju spája aj rovnaký deň vzniku, a to 1. január 1993.
Toto má veľkú výpovednú hodnotu, ide o mladú inštitúciu mladého štátu. Preto veľmi pokrivkáva prípadné porovnávanie slovenského notárstva s rovnako mladými notárstvami okolitých štátov, napríklad Českej republiky alebo Maďarska. V uvedených krajinách boli štátne inštitúcie, ich vzájomné vzťahy už vybalansované,
opierali sa o mnohoročné tradície a skúsenosti. Aj národný právny systém týchto štátov, právna kultúra, majú
svoju dlhoročnú tradíciu. V takýchto krajinách je veľmi ťažké pristúpiť k nejakému nepremyslenému experimentu v rámci právneho systému, existujú tu vnútorné brzdy, ktoré tomu bránia, v neposlednom rade odborná právnická obec je v týchto krajinách na vysokej úrovni, vážená, jej odbornú mienku nemožno opomínať. Na
Slovensku je to inak, po 1. januári 1993 sa tu začal budovať štát v podstate na zelenej lúke, začal vznikať slo-
venský právny poriadok, slovenská právna kultúra. Ak niekto prišiel s nejakým nepremysleným experimentom
a mal dostatočnú politickú podporu na jeho presadenie, mohlo sa mu to aj podariť. Nemusel brať ohľad na
právnu kultúru, tradície, odborná verejná mienka nemala žiadnu váhu. V mnohých prípadoch sa tak aj stalo.
Treba povedať, že ešte stále sme v štádiu vývoja, v rámci ktorého nás účinky nejakého nepremysleného experimentu môžu postihnúť. Týmto sa vynára otázka, ako takému nebezpečenstvu čeliť a či mu vôbec možno čeliť.
Táto úloha čaká v rámci notárstva v súčasnosti jeho novozvolené vedenie, predovšetkým prezídium. Musíme
si uvedomiť, že dopad nepríjemných následkov, nepremyslených skutkov nemožno úplne vylúčiť. Z toho vyplýva pre nás úloha byť na všetko pripravení, nepodliehať panike a provokáciám, byť si vedomí vybudovaného
postavenia, svojich schopností a možností, ktoré našťastie nie sú nepatrné. Žijeme v prostredí a v čase, kde
sa nemôžeme plne spoliehať na garancie právneho systému, upadá dôvera v právne inštitúcie, ako aj vzájomná dôvera medzi subjektmi práva, pomaly nikto nikomu neverí, nastáva kríza dôvery. Tu je šanca, tu je ten pevný bod, o ktorý sa môžeme a musíme oprieť. Notárstvo je predovšetkým inštitúciou dôvery. Pre pochopenie
postavenia notárov a notárstva uvádzam nasledujúci citát: „Aj tam, kde nemajú presnú predstavu o notárovi,
kde sa o notárstve veľa nevie, kde sa presne nevie, aké kompetencie notár má, počujeme stále to isté – notár
je človek vybavený osobitnou dôverou. Vo väčšine prípadov pritom presne nevedia, v čom tá dôvera spočíva,
na čo sa vzťahuje a aký má rozsah, ale vie sa, že notár je osobitne dôveryhodná osoba. Dôvera, ktorú dostáva
notár, je dôverou a priori, to znamená, že dôveru mu dávame skôr, ako sme ho spoznali, skôr, ako sme spoznali jeho myslenie a jeho konanie.” Ak chce štát v právnom prostredí prekonať krízu dôvery, je nutné zlepšiť
vymožiteľnosť práva, teda nastoliť stav, v ktorom je samozrejmá úcta a rešpekt k právnemu poriadku, a bezvýhradné dodržiavanie platného práva. Z toho vyplývajú úlohy štátu na úseku spravodlivosti, ktorej neoddeliteľnou a významnou časťou je výkon právnej prevencie. Dosiahnuť požadovaný stav vymožiteľnosti práva
nemožno dosiahnuť bez kladenia dôrazu na výkon právnej prevencie, ktorého nositeľom v rámci výkonu svojej
činnosti ako výkonu verejnej moci je notár. Tomu by malo zodpovedať postavenie notára v rámci právneho systému, jeho ochrana a rozsah jeho kompetencií.
JUDr. Karol Kovács
prezident NK SR
ARS NOTARIA 2/2011
Aktuality z komory
• Aktuality z komory •
ZASADNUTIE VALNÉHO ZHROMAŽDENIA CNUE
KONANÉHO 18. MARCA 2011 V BRUSELI
vania a výkonu rozhodnutí a verejných listín
v oblasti dedičstva a zavedenie európskeho dedičského osvedčenia. Prezident CNUE Dr. Kaindl
informoval, že pri stretnutí CNUE s Európskou komisiou sa snažil vysvetliť postoj CNUE, podľa ktorého v Európskom dedičskom osvedčení by nemal byť uvedený súpis majetku a rovnako by
nemal byť zapísateľný priamo do verejných registrov jednotlivých členských krajín. Európska komisia tento názor neprijala, pričom na právne argumenty reagovala tak, že ide o právny problém,
s ktorým sa majú právnici vysporiadať. Európska
komisia nemieni ustúpiť ani o centimeter, z jej
hľadiska nejde len o právny, ale aj o politický dokument, ktorý treba prijať v prospech občanov
Európskej únie.
Delegácia Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len „komora”) sa 18. marca 2011 v zložení JUDr. Karol Kovács, prezident komory,
JUDr. Peter Danczi, člen prezídia a predseda medzinárodnej skupiny komory, zúčastnila na zasadnutí Valného zhromaždenia CNUE.
Zasadnutie otvoril prezident CNUE, zástupca rakúskeho notárstva Dr. Rudolf Kaindl. Predniesol
informáciu o stave sekretariátu CNUE, oboznámil prítomných, že úlohy na sekretariáte sú rozdelené do troch veľkých oblastí: Právo a Lobbying, Komunikácie a Partnerstvá. Okrem úloh
v týchto oblastiach je aj ďalšia oblasť – administratíva, ktorá vykonáva úlohy potrebné pre každodenný chod sekretariátu.
Nové technológie. V rámci tohto bodu prezidentka Slovinskej notárskej komory predstavila Európsky zoznam notárov, pričom prezentovaný by
mal byť v plnej funkčnosti na konferencii e-Justice v Budapešti v apríli 2011.
Tretí kongres európskych notárov. Rakúske predsedníctvo predstavilo v krátkosti program kongresu a uviedlo, že pôjde najmä o politický kongres, a nie odborný. Účasť je obmedzená na 450
osôb, pričom účasť okolo 400 osôb sa bude považovať za úspech. Prítomní zástupcovia národných notárstiev boli vyzvaní na propagáciu tohto
podujatia na národnej úrovni.
Prepojenie obchodných registrov. Zdá sa, že ide
o otázky najmä technického charakteru, ktoré sa
notárov priamo netýkajú, je však nutné aj v týchto veciach zachovať ostražitosť.
Rozpočtové položky. Sekretariát CNUE v krátkosti prešiel niektoré položky rozpočtu CNUE
a uviedol, že pri niektorých sa podarilo dosiahnuť ich zníženie, sekretariát CNUE sa snaží šetriť. Krátka diskusia týkajúca sa členských príspevkov a stanovenia kritérií na ich určenie.
Prezident CNUE Dr. Rudolf Kaindl prisľúbil, že sa
táto otázka bude riešiť, poukázal však na to, že
nemožno stanoviť absolútne spravodlivý systém
ich určenia.
ARERT. Predseda ARERT-u, pán Tobback referoval o svojej doterajšej činnosti a návštevách
v krajinách východnej Európy (Rumunsko, Bulharsko, Litva). Konštatoval, že registre závetov
v týchto krajinách sú pripravené na pripojenie do
ARERT-u. Informoval o systéme britskej spoločnosti Certainity, pomocou ktorého možno do 60
sekúnd vyhľadať akýkoľvek závet. Táto služba je
dostupná vo Veľkej Británii.
Žiadosť tureckého notárstva o štatút pozorovateľa. Táto otázka bola v krátkosti prerokovaná, hlasovať o nej sa bude na júnovom zasadnutí VZ
CNUE.
Zelená kniha – obeh verejných dokumentov
a uznávanie účinkov listín o osobnom stave
(matričných listín). Tejto otázke predchádzalo
v predvečer zasadnutia VZ CNUE rokovanie expertnej skupiny niektorých notárstiev; postoje sa
približujú a budú sa riešiť.
Rôzne. V rámci tohto bodu požiadal o vystúpenie
prezident českého notárstva Dr. Foukal. Uviedol,
že pri pripravovanej novele zákona o advokácii
v parlamente Českej republiky bol daný pozme-
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady o príslušnosti, rozhodného práva, uzná-
5
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 2/2011
ňovací návrh, v zmysle ktorého by advokáti
na svojich listinách, v prípade dohody zmluvných strán mohli uviesť doložku vykonateľnosti.
Požiadal CNUE o podporu proti prijatiu tohto legislatívneho návrhu. CNUE vyjadrilo v tomto
bode jednoznačnú podporu Notárskej komore
Českej republiky a prislúbilo v prípade potreby aj osobnú návštevu spojenú s lobbingovými
aktivitami.
JUDr. Karol Kovács
prezident NK SR
23. EURÓPSKE NOTÁRSKE DNI
prednáškach plynule prešlo do oblastí aplikácie
ABGB v súčasnej právnej úprave a cez prednášku preventívneho použitia práva slúžiaceho na
ochranu účastníkov zmluvy. Advokát Dr. Clemens Hasenauer priblížil vo svojom príspevku
príklady z praxe advokátov pri spisovaní zmlúv týkajúcich sa prevodov obchodných podielov
s cezhraničným prvkom. Prof. Christiane Wendehorst porovnala ABGB s Európskym súkromným
právom a Európske zmluvné právo z pohľadu
Francúzska načrtol François Ancel z Ministerstva spravodlivosti Francúzskej republiky.
V jarnom Salzburgu sa už po dvadsiaty tretíkrát konali Európske notárske dni organizované
Rakúskou notárskou komorou. Hlavným zameraním konferencie boli tento rok témy: 200 rokov
Všeobecného občianskeho zákonníka (ABGB)
a Európske zmluvné právo. Kongres sa tešil mimoriadnej rekordnej účasti a prednášky a spoločenský program absolvovalo takmer 300 záujemcov.
Kongres už tradične otvoril prezident Rakúskej
notárskej akadémie Dr. Michael Umfahrer a uvítacie príhovory malo mnoho ďalších zástupcov
z oblasti územnej samosprávy, Európskej komisie, Rady Európskych notárstiev (CNUE), notárskych komôr a ministerstiev spravodlivosti.
Následná pódiová diskusia riešila témy týkajúce
sa prijatia prípadného Európskeho občianskeho
zákonníka, keďže zmluvné právo a záväzkové
právo sú jeho základnými piliermi.
Odborné prednášky začali historickým náčrtom
už dvesto rokov platného Rakúskeho občianskeho zákonníka. Vyzdvihovala sa často najmä jeho
nadčasovosť a s tým súvisiaca schopnosť ovplyvniť aj súčasné právne úpravy vo veľkej časti
strednej Európy. Profesor Thomas Olechowski
z rakúskeho Inštitútu pre dejiny práva a ústavy
dokonca uviedol, že ABGB je vo vedomí občanov
za tie roky do takej miery zakorenený, že môžeme s určitým nadnesením hovoriť o ABGB ako
o obyčajovom práve. Z historickej oblasti sa pri
Z príspevkov na konferencii bolo cítiť z hľadiska
právnej vedy nadšenie z existencie zámeru harmonizovať oblasť zmluvného práva v priestore
Európskej únie, avšak z právno-politického hľadiska čaká orgány Európskej únie a všetkých zúčastnených veľmi ťažká a dlhá cesta na prijatie
takejto právnej normy.
Mgr. Peter Danczi
notár so sídlom v Nových Zámkoch
NOVÉ VÝZVY PRE PRÁVNYCH PRAKTIKOV
V DEDIČSTVÁCH S CEZHRANIČNÝM PRVKOM
V súčasnosti prebieha na európskej úrovni diskusia o pripravovanom návrhu nariadenia týkajúceho sa právomoci, rozhodného práva, uznávania a výkonu rozhodnutí a verejných listín vo
veciach dedičstiev a vytvoreniu Európskeho de-
dičského osvedčenia. Pod záštitou maďarského
predsedníctva Rady Európskej únie sa 28. a 29.
marca 2011 konala konferencia o aktuálnych
problémoch v dedičských veciach s cezhraničným prvkom a oblasti tohto nariadenia.
6
ARS NOTARIA 2/2011
Aktuality z komory
Na danú tému vystúpila so svojou prednáškou aj zástupkyňa slovenského notárstva
– JUDr. Miriam Breznoščáková.
moci a iných orgánov poverených štátom alebo poručiteľmi. Tak isto zdôraznil aj diametrálnu
odlišnosť listín, ktoré sa vydávajú na účely preukázania dedičského práva, čo do dôkaznej sily,
obsahu a formy. Uviedol, že pre veľké rozdiely
v týchto systémoch bude dedičské právo iba veľmi ťažko harmonizovateľné.
Na konferencii boli prítomní prezidenti a zástupcovia Európskych národných notárstiev, zástupcovia Európskej komisie, zástupcovia akademickej obce z krajín Európskej únie, zástupcovia
ministerstiev spravodlivosti Európskych štátov a,
samozrejme, aj notári z jednotlivých národných
notárstiev, ktorí si so záujmom vypočuli prednášku našej notárky.
V oblasti nových technológií vystúpili poľskí kolegovia, ktorý vytvorili register osvedčení o dedičstve, ktorého účelom je najmä nasmerovať
žiadateľa k notárovi, ktorý vydal osvedčenie
o dedičstve. Takýto postup je žiaduci, keďže
v Poľsku majú občania možnosť získať dokument preukazujúci dedičské právo prostredníctvom súdu, ale aj prostredníctvom notára. Fernando Paulino Pereira, predseda pracovnej
skupiny Európskej komisie e-Justice prezentoval spustený internetový portál, ktorý umožní
Konferenciu otvoril prezident Ádám Tóth, ktorý
vyzdvihol dôležitosť témy konferencie a zdôraznil, že zmeny v tejto oblasti sa môžu veľmi dotknúť občanov Európskej únie, keďže dedenie,
dedičská postupnosť a dedičský proces je
v právnom vedomí občanov silno zakorenený,
vďaka čomu si občania prechod svojho majetku
na právnych nástupcov vedia veľmi dobre pre
prípad svojej smrti usporiadať. Preto je pri
akýchkoľvek zmenách do budúcna nevyhnutná
zvýšená opatrnosť a veľmi citlivý postup. Rudolf
Kaindl, prezident CNUE, pripomenul, že pre zvyšovanie počtu dedičských vecí je namieste ľahší prístup občanov k ich právam a nemožno sa
touto témou nezaoberať.
Odbornú časť otvorila Karen Vanderkerckhove
z Európskej komisie, ktorá je zodpovedná za text
návrhu nariadenia a priblížila jeho hlavný cieľ
– vytvoriť oblasť voľnosti, bezpečnosti a právnej
istoty na území členských štátov Európskej únie.
Vysvetlila pozadie a prebiehajúce práce, zmienila sa o riešených problémoch, vyzdvihla hlavné
znaky nariadenia a podrobnejšie sa venovala
jeho jednotlivým častiam.
Na fotografii zľava: Mgr. Vojtech Kavečanský, JUDr. Tatiana
Hačková (generálny štátny radca, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, odbor medzinárodného práva súkromného a procesného), Mgr. Peter Danczi,
JUDr. Miriam Breznočšáková
občanom aj právnym praktikom ľahší prístup
k informáciám o dedení.
Zástupcovia národných notárstiev priblížili dopad
prípadného prijatia nariadenia na jednotlivé národné právne systémy, pričom v rámci tejto časti
vystúpila aj JUDr. Breznoščáková s komparáciou
súčasnej národnej právnej úpravy a potrebných
zmien v prípade prijatia nariadenia. Zároveň vyzdvihla náš, pre občana spomedzi všetkých členských štátov azda najrýchlejší a najjednoduchší
postup pri prechode majetku z poručiteľa na dedičov.
Konferencia priblížila a zhrnula pre všetkých prítomných problémy, ktoré ešte bude treba riešiť
a ktoré vznikajú najmä obrovskou rozdielnosťou právnych úprav, ale aj samotných právnych
systémov jednotlivých členských štátov. Keďže
dedičská agenda je pre slovenské notárstvo
v mnohých oblastiach Slovenskej republiky
agendou, ktorá zabezpečuje existenciu notárskeho úradu, bude nutné a žiaduce do budúcna
sledovať každý vývoj v tejto oblasti a pôsobiť
a snažiť sa ovplyvňovať prijatie nariadenia tak
aktívne, ako to len bude možné.
Christian Hertel, notár zo Spolkovej republiky Nemecko v zaujímavej prednáške zdôraznil rôznosť
právnych úprav hmotného a procesného práva
v jednotlivých členských štátoch, porovnal známe formy závetov a ich úschov, dedičských
zmlúv, povinných podielov a rozdielnosti dedičského procesu z hľadiska úloh orgánov verejnej
Mgr. Peter Danczi
notár so sídlom v Nových Zámkoch
7
Články
ARS NOTARIA 2/2011
• Články •
KONANIE O DEDIČSTVE A BEZPODIELOVÉ
SPOLUVLASTNÍCTVO MANŽELOV (2. ČASŤ)
JUDr. Ladislav Duditš
sudca Krajského súdu v Košiciach
Z ustanovenia § 16 ods. 1 a 2 zákona o rodine
vyplýva, že manželstvo, ktoré súd vyhlásil za neplatné sa považuje za neuzavreté. O majetkových pomeroch manželov po rozhodnutí súdu
platia ustanovenia o majetkových pomeroch rozvedených manželov, to znamená, že BSM z neplatného manželstva zaniká právoplatnosťou
rozhodnutia o vyhlásení manželstva za neplatné. Prípady tzv. zdanlivého manželstva, teda
manželstva, ktoré nevzniklo, sú taxatívne vymenované v ustanovení § 17 zákona o rodine.
Mimo manželstva nemôže bezpodielové spoluvlastníctvo vzniknúť, a to ani na základe dohody,
pretože ustanovenie § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) je kogentnej povahy. Takúto
dohodu teda nemôžu uzavrieť ani osoby, ktoré
spolu trvale žijú a tvoria domácnosť (§ 115 OZ).
Spomedzi sporov prejednávaných súdmi v občianskom sporovom konaní patria žaloby o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) medzi tie veci, ktoré sú
spravidla časovo náročnejšie. Vyplýva to nepochybne z povahy týchto sporov, pretože, ako to
uznal aj Ústavný súd SR, pri rozhodovaní o sťažnostiach na prieťahy v konaní: „... takéto spory
sú svojou povahou náročné na dokazovanie, pretože treba nielen zistiť okruh vecí patriacich do
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov konania, ale aj ich hodnotu ku dňu
zániku a zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré
vyplývajú z § 150 Občianskeho zákonníka, najmä pokiaľ ide o komplexnosť vyporiadania tohto
majetkového spoločenstva.“1 Zároveň však treba dodať, že hmotnoprávna úprava inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa za posledných 20 rokov takmer nezmenila a na
riešenie niektorých základných otázok týkajúcich sa vzniku, rozsahu a vyporiadania BSM možno použiť aj stabilnú judikatúru spred roka
1990.
Na druhej strane však manželia môžu samostatne alebo spoločne nadobúdať veci aj do iných foriem vlastníctva a majú možnosť zákonom ustanovený rozsah BSM modifikovať dohodou.
Formálne uzavretie manželstva však ešte neznamená, že vzniklo BSM, pretože obsah tohto inštitútu, teda práva a povinnosti medzi manželmi a
k tretím osobám, sa môže prejaviť až vo vzťahu
ku konkrétnym veciam nadobudnutým do BSM,
ktoré tvoria jeho rozsah. Všetky veci a majetkové
práva, ktoré patria v určitom okamihu do BSM,
tvoria tzv. masu BSM.
Napriek tomu sa v praxi stále vyskytujú otázky,
ktoré buď nie sú jednotne riešené, alebo vychádzajú z nesprávnej interpretácie hmotnoprávnych ustanovení. Niektorým z týchto aplikačných
problémov je venovaný tento príspevok.
Vznik BSM
Rozsah BSM
Predpokladom vzniku BSM je existencia manželstva. BSM vzniká v platne uzavretom manželstve, ale aj v manželstve neplatnom, nevznikne
však v manželstve zdanlivom, teda takom, ktoré
vôbec nevzniklo.2
Ustanovenie § 143 OZ obsahuje pozitívne a negatívne vymedzenie rozsahu BSM.
Pozitívne vymedzenie spočíva na dvoch základných kritériách:
1 IV. ÚS 349/04.
2 R 42/72, citované podľa Judikatúra vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zostavil Edmund Horváth. Bratisla-
va, IURA EDITION 2008, s. 17.
8
ARS NOTARIA 2/2011
Články
vou sa nielen nadobúda nový majetok, ale
vzniká aj povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Pokiaľ
sa má táto kúpna cena uhradiť z majetku v BSM,
treba rozlišovať, či pôjde o vec bežnú alebo nie.5
Prikláňame sa k názoru, že ak je v súvislosti s nadobúdaním veci do BSM (napr. kúpnou zmluvou)
zároveň ako protiplnenie (napr. kúpna cena) poskytovaný majetok patriaci do BSM, treba takéto
konanie považovať za vec, ktorá sa týka spoločnej veci. Preto ak v prípade spomínanej kúpnej
ceny nepôjde o vec bežnú, je potrebný súhlas
druhého manžela, ktorého nedostatok je sankcionovaný relatívnou neplatnosťou právneho
úkonu (§ 40a OZ).
1. v BSM je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva,
2. do BSM patrí všetko, čo nadobudol niektorý
z manželov, a to za trvania manželstva.
Do BSM však nepatria veci:
1. získané dedičstvom,
2. získané darom,
3. veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
4. veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva
alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Inak je však potrebné posúdiť situáciu, ak iba jeden z manželov nadobudne záväzok, napríklad
zo zmluvy o úvere. Pri uzatváraní takejto zmluvy
nemožno hovoriť o spoločnej veci, preto súhlas
druhého manžela nie je potrebný.6 Z takejto
zmluvy je však zaviazaný a oprávnený iba ten
z manželov, ktorý zmluvu ako dlžník uzavrel.7
Predmetom vlastníckeho práva môže byť všetko,
čo je spôsobilým predmetom občianskoprávnych
vzťahov (§118 OZ), s výnimkou vecí, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb (§ 125 ods. 2 OZ). Nadobudnúť vec
do BSM môže za trvania manželstva ktorýkoľvek
z manželov niektorým zo spôsobov uvedených
v ustanovení § 132 OZ. To zároveň znamená, že
veci nadobudnuté niektorým z manželov pred
uzavretím manželstva nepatria do zákonného rozsahu BSM.
Pri veciach nadobudnutých
sa uzavretím manželstva ich právny režim nemení, zostávajú teda v takej forme vlastníctva, v akej boli pred manželstvom, teda buď
vo výlučnom vlastníctve, alebo v podielovom
spoluvlastníctve. Ak dochádza k dispozitívnym
úkonom týkajúcim sa vecí, ktoré nepatria do
BSM, finančné prostriedky alebo iné veci nadobudnuté za veci, ktoré do BSM nepatrili, zostávajú naďalej mimo masy BSM. Pokiaľ však je
nadobudnutá vec za prostriedky alebo veci z výlučného vlastníctva, prípadne podielového spoluvlastníctva a zároveň aj z prostriedkov v BSM,
stáva sa súčasťou masy BSM bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z jednej či druhej
formy vlastníctva. Rovnaký princíp platí aj pri veciach, ktoré do BSM nepatria v súlade s ustanovením § 143 OZ. Do BSM tiež nebudú patriť veci,
ktoré pripadli do vlastníctva jedného z manželov
z predchádzajúceho zaniknutého BSM na základe dohody alebo rozhodnutím súdu, aj keď k vyporiadaniu došlo za trvania nového BSM (po
uzavretí nového manželstva). Vyporiadaním zaniknutého BSM totiž manžel nenadobúda novú
vec, pretože ako bezpodielový spoluvlastník bol
Do BSM možno nadobudnúť vec aj vydržaním,
a to aj v prípade, ak podmienky vydržania splnil
iba jeden z manželov, pokiaľ obaja manželia žijú
v trvajúcom manželstve za existujúceho BSM.3
Pri nadobúdaní novej veci do BSM môže konať
každý z manželov samostatne. Je nepochybné,
že právny úkon, ktorým sa vec nadobúda, nie je
úkonom týkajúcim sa spoločnej veci, pretože až
platným nadobudnutím sa vec stáva spoločnou.
Na tomto mieste sa však treba zamyslieť nad
otázkou, či pri odplatnom nadobúdaní veci do
BSM je potrebný súhlas oboch manželov podľa
§ 145 ods. 1 druhá veta OZ. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu ČR4 ak má byť kúpnou
zmluvou nadobudnutá vec do BSM, netreba rozlišovať, či ide o vec bežnú alebo nie v zmysle
§ 145 OZ, lebo kúpna zmluva sa netýka spoločnej veci. Tento názor je však odlišný od staršej judikatúry, ktorá vychádza z toho, že kúpnou zmlu-
3 Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. II. ÚS 219/95, http://nalus.usoud.cz.
4 Rozsudok NS ČR 25 Cdo 274/2000, http://www.nsoud.cz.
5 Z I. s. 585, In: Judikatúra vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zostavil Edmund Horváth. Bratislava, IURA
EDITION 2008, s. 74.
6 R 42/72, Z IV, s. 495.
7 NS ČR 29Odo 162/2005. In: Judikatúra vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zostavil Edmund Horváth. Bra-
tislava, IURA EDITION 2008, s. 58.
9
Články
ARS NOTARIA 2/2011
vlastníkom celej veci. Jedinou zmenou tak je,
že výkon jeho vlastníckeho práva nie je už obmedzovaný právami a povinnosťami druhého
spoluvlastníka.8
nými darmi spočívajúce v posúdení otázky,
či bol obdarovaný iba jeden z manželov, alebo
obaja. Odpoveď možno získať iba dokazovaním
zameraným na posudzovanie vôle darcov a obdarovaných. Ďalšia otázka sa týka možnosti darovania medzi manželmi. Nepochybne môže jeden z manželov obdarovať druhého vecou zo
svojho výlučného (oddeleného) vlastníctva. Pokiaľ sú však na dar použité prostriedky z BSM,
možno hovoriť iba o hospodárení so spoločným
majetkom. Ak predmetom takéhoto „darovania“
je vec, slúžiaca osobnej potrebe len jedného
z manželov, dochádza zo zákona k jej vyňatiu
z režimu BSM.11 Darovanie veci z BSM do výlučného vlastníctva jedného z manželov však nie je
možné, pretože by išlo o obchádzanie kogentných ustanovení OZ o rozsahu a trvaní BSM, čo
by znamenalo, že takáto zmluva je neplatná podľa § 39 OZ.12
V súvislosti s nadobudnutím veci jej vytvorením
(výstavbou rodinného domu) je potrebné posúdiť, či manželia za trvania manželstva len dokončovali úpravu stavby, ktorá už existovala v okamihu uzavretia manželstva, alebo či spoločnou
prácou stavbu za trvania manželstva vytvorili.
Pôjde o situáciu, keď pred uzavretím manželstva
bolo vydané stavebné povolenie iba jednému
z manželov, ale stavba bola dokončená až za trvania manželstva, a to aj z prostriedkov v BSM.
V takomto prípade je potrebné posudzovať, či
boli v čase, keď došlo k uzavretiu manželstva, vybudované na stavbe – rodinnom dome – prvky
dlhodobej životnosti (najmä zvislé a vodorovné
konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom
zmysle slova. Pokiaľ tieto prvky neexistovali,
možno z toho vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do
BSM, ak bola potom dokončená až za trvania
manželstva. Z tohto hľadiska potom nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie.9 Na rozdiel od tohto prípadu
investíciou do už existujúcej veci, ktorá je
v samostatnom majetku jedného z manželov
(napr. prístavbou k rodinnému domu), sa nemení vlastnícky režim.10
V prípade
, musia
byť pre to, aby vec nepatrila do BSM, splnené kumulatívne všetky predpoklady, teda osobná potreba iba jedného z manželov a povaha veci.
V opačnom prípade vec patrí do BSM.
Rovnako to platí v prípade
. Aj pri týchto veciach treba skúmať
splnenie všetkých zákonných predpokladov. Vec
však nie je vylúčená z BSM, ak podľa svojej povahy môže slúžiť aj na výkon povolania druhého
manžela (alebo oboch manželov súčasne), prípadne aj na iný účel ako na výkon povolania.
Domnievame sa, že termín „výkon povolania“
nemožno zamieňať s pojmom podnikanie. K tomuto záveru nás vedie skutočnosť, že zákonodarca na inom mieste (§ 148a OZ) používa termín „podnikanie“, to znamená, že pokiaľ by sa
pod termínom „výkon povolania“ rozumelo „podnikanie“, mal byť použitý adekvátny termín.
Do BSM nepatria veci získané
. Vec nadobúda ten z manželov, ktorý je dedičom do svojho „oddeleného“ vlastníctva v rozsahu, uvedenom v rozhodnutí o dedičstve. Predmetom dedenia totiž môže byť celá vec alebo spoluvlastnícky
podiel k veci. Ak sú dedičmi obaja manželia, nadobúdajú zdedenú vec každý do svojho oddeleného vlastníctva spôsobom a v rozsahu uvedenom
v rozhodnutí o dedičstve.
Česká judikatúra jednoznačne vychádza z odlišného názoru, že výkonom povolania v zmysle
§ 143 OZ je aj výkon povolania osobou samostatne zárobkovo činnou (mimo závislej činnosti
k inej osobe), teda výkon podnikania len jedného
Veci získané
nadobúda obdarovaný
manžel do svojho výlučného vlastníctva. Pri posudzovaní darovania sa v praxi pravidelne objavujú aplikačné problémy v súvislosti so svadob-
8 R 45/1979. In: Judikatúra vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zostavil Edmund Horváth. Bratislava, IURA
EDITION 2008, s. 19.
9 Rozsudok NS SR 3 Cdo 201/96, Zo súdnej praxe č. 26/1997.
10 Porovnaj napr. uznesenie NS ČR 22 Cdo 1350/2005, http://www.nsoud.cz/.
11 Podrobnejšie pozri R 42/1972. In: Judikatúra vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zostavil Edmund Hor-
váth. Bratislava, IURA EDITION 2008, s. 26.
12 R 6/1979. In: Judikatúra vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zostavil Edmund Horváth. Bratislava, IURA
EDITION 2008, s. 26.
10
ARS NOTARIA 2/2011
Články
z manželov (fyzickej osoby) v zmysle § 2
ods. 1 Obchodného zákonníka.13 Na tomto názore je založená aj ďalšia česká judikatúra k pôvodnému zneniu ustanovenia § 143 OZ, ktoré
bolo v ČR už novelizáciou zmenené.
zoru dohodou o rozšírení alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
uzavretou podľa § 143a ods. 1 OZ, nemožno meniť už existujúce vlastnícke vzťahy. Dohoda podľa § 143a OZ môže upravovať len režim nadobúdania vecí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v budúcnosti, ale sama osebe nemôže
byť právnym titulom pre zmenu vlastníckych
vzťahov manželov založených pred jej uzavretím.
Tento záver odôvodnil s poukázaním na nemožnosť priznať dohode „retroaktívne“ právne účinky vzhľadom na princíp právnej stability a istoty
v právnom štáte, a to aj vzhľadom na požiadavku
istoty tretích osôb (napr. veriteľov), pretože vyňatím z bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sa majetok stáva predmetom voľnej dispozície
jedného z manželov. BSM totiž nemožno považovať za vnútornú záležitosť manželov, ale za právny inštitút, ktorý sa dotýka aj iných (fyzických
a právnických) osôb a má svoje právne dôsledky
v rôznych sférach života spoločnosti, a na právne
vzťahy, ktoré v nich vznikajú.
Z BSM sú napokon vylúčené
. Pôjde najmä o veci, vydané podľa
zákonov č. 403/1990 Zb., č. 87/1991 Zb.,
č. 229/1991 Zb.
Modifikácia rozsahu BSM
Občiansky zákonník umožňuje na základe právnej úpravy v § 143a OZ dohodou manželov uzavretou vo forme notárskej zápisnice modifikovať
rozsah zákonom určeného bezpodielového spoluvlastníctva tak, že je možné ho rozšíriť alebo
zúžiť. Rovnako si môžu manželia dohodou upraviť práva a povinnosti vo vzťahu k správe spoločného majetku. Zmyslom tohto ustanovenia je
v súlade so zásadou dispozitívnosti, ktorá je typická pre občianske právo hmotné, a v súlade
s vôľou oboch manželov meniť právny režim
vlastníctva k jednotlivým veciam tvoriacim BSM.
To znamená, že na základe takejto dohody bude
z BSM vylúčená vec, ktorá by v ňom podľa zákona byť mala, a na druhej strane bude do BSM zahrnutá taká vec, ktorá inak do BSM nepatrí. Takáto dohoda môže byť aj súčasťou právneho
úkonu, ktorým sa vec nadobúda, ak má tento
úkon formu notárskej zápisnice. To znamená, že
ak napríklad podľa darovacej zmluvy jeden
z manželov bude obdarovaný, možno zároveň
uzavrieť dohodu, že dar bude patriť do BSM obdarovaného a jeho manžela.
Napriek tomuto názoru možno považovať za vecne odôvodnený aj extenzívny výklad, vychádzajúci z argumentu, že znenie § 143a OZ výslovne
nevylučuje možnosť uzavrieť dohodu aj o majetku už nadobudnutom. Pokiaľ zástancovia reštriktívneho výkladu poukazujú na potrebu ochrany tretích osôb, tá je zabezpečená tým, že sa
manželia vo vzťahu k nim môžu na dohodu odvolať, len ak je tretej osobe dohoda známa. Nepochybne je tiež možné odporovať uzavretej dohode, ak by týmto právnym úkonom došlo
k ukráteniu uspokojenia veriteľa. Podotýkame
tiež, že k tomuto problému dosiaľ neboli publikované žiadne rozhodnutia senátov občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR.
V právnej teórii i praxi sa môžeme stretnúť s odlišnými názormi na riešenie otázky, či je možné
uzavrieť dohody podľa § 143a OZ iba do budúcnosti, teda iba vo vzťahu k majetku, ktorý sa nadobudne,14 alebo či môže byť predmetom takejto dohody aj majetok už nadobudnutý do
konkrétnej formy vlastníctva.15
Vyporiadanie BSM
Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadať možno
iba bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo, a to či za trvania manželstva, alebo
jeho zánikom. Podstatou vyporiadania je usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM a vzájomné vyrovnanie podielov
oboch účastníkov vyporiadania. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku.
Najvyšší súd SR vyslovil svoj právny názor vo
veci, v ktorej v konaní vo veciach správneho súdnictva preskúmaval odvolanie proti rozhodnutiu
správy katastra o zamietnutí návrhu na vklad
vlastníckeho práva podľa dohody o zúžení zákonom ustanoveného rozsahu BSM. Podľa jeho ná-
13 Rozsudok NS ČR 22 Cdo 1717/2000, http://www.nsoud.cz/.
14 Pozri napr. Svoboda, J. a kol.: Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy. 5. vydanie. Bratislava, Eurounion 2005, s. 234.
15 Pozri napr. Vojčík, P. a kol.: Občiansky zákonník. Stručný komentár. Bratislava, IURA EDITION 2008, s. 350.
11
Články
ARS NOTARIA 2/2011
Vyporiadanie sa vykonáva v tzv. širšom zmysle, to znamená, že predmetom vyporiadania sú
aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania BSM,
toto vyporiadanie sa však vykoná iba vo vzťahu
medzi manželmi, nie vo vzťahu k tretím osobám,
ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie
BSM.
manželov. V takomto prípade vzniká iba nárok na nahradenie výšky prínosu zo spoločného
majetku.16
Pri vyporiadaní by jednotlivé veci mali byť rozdelené v pomere zodpovedajúcom veľkosti podielov.
V prípade, ak pripadnú jednému z manželov veci
vo vyššej hodnote, rešpektovanie princípu parity
sa dosiahne vyrovnaním rozdielu v hodnote podielov v peniazoch.
K vyporiadaniu môže dôjsť dohodou alebo rozhodnutím súdu, prípadne zo zákona po uplynutí
troch rokov od zániku BSM.
Pre rozhodnutie o vyporiadaní BSM je dôležité
ocenenie masy BSM, teda určenie hodnoty jednotlivých vyporiadavaných vecí, majetkových
hodnôt a záväzkov. Pre určenie ceny majetku
platí všeobecná zásada, že sa veci vyporiadavajú podľa stavu, v akom boli v čase zániku BSM,
ale ich cena sa zisťuje ako všeobecná cena ku
dňu vyporiadania.17
Základné zásady pre vyporiadanie BSM vyplývajú z ustanovenia § 150 OZ a možno ich zhrnúť do
týchto štyroch bodov:
1. podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp
parity),
2. každý z manželov je oprávnený požadovať,
aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok,
3. každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa
zo spoločného majetku vynaložilo na jeho
ostatný majetok,
4. prihliadne sa predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri
určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Pri vyporiadaní BSM v rámci dedičského konania
však treba túto zásadu modifikovať tak, že sa
cena vyporiadavaného majetku určuje ku dňu
smrti poručiteľa, pretože vyporiadané BSM je súčasťou majetku, ktorého všeobecnú hodnotu
súd určuje podľa § 175o OSP ku dňu smrti poručiteľa.
Odlišný postup oceňovania sa tiež uplatňuje pri
posudzovaní investícií z majetku v BSM na oddelený majetok jedného z manželov. V takomto prípade sa zohľadňuje hodnota skutočne vynaložených investícií, teda hodnota vecí alebo prác
platná v čase ich vynaloženia, nie časová cena
ku dňu vyporiadavania.18
Princíp parity, teda rovnosti podielov oboch manželov, platí ako zásada, pri ktorej však existuje
výnimočne možnosť určiť veľkosti podielov nerovnako (disparitne), a to práve z dôvodov uvedených v bode 4 predchádzajúceho výpočtu. Výnimočné priznanie väčšieho podielu nemožno
odôvodniť iba väčšími zásluhami jedného z manželov na vytvorení spoločného majetku, ak mal
tento manžel na to lepšie predpoklady vzhľadom
na schopnosti či vzdelanie, pokiaľ zároveň v prípade druhého manžela nie je možné vytýkať, že
pri starostlivosti o deti a pri obstarávaní spoločnej domácnosti nevyužíval svoje schopnosti
a možnosti.
Ďalšie otázky súvisiace s rozsahom
a vyporiadaním BSM
Obchodný podiel je miera účasti spoločníka na
čistom obchodnom imaní spoločnosti (§ 61
ods. 1 OBZ). Podiel spoločníka je v zásade prevoditeľný (s výnimkou podielu vo verejnej obchodnej spoločnosti a podielu komplementára). Pre
účely občianskeho práva je obchodný podiel
inou majetkovou hodnotou (§ 118 ods. 1 OZ),
ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Obchodný podiel je oceniteľný
v peniazoch a v prípade spoločnosti s ručením
Zásluhu o nadobudnutie spoločných vecí nie je
možné zamieňať s tzv. prínosom do BSM, teda
tým, čo manžel vynaložil zo svojho na spoločný
majetok. Tak je to napríklad v prípade, ak výlučný členský podiel v bytovom družstve bol použitý
na získanie iného družstevného bytu pre oboch
16 Pozri rozhodnutie NS SR, sp. zn. 6 Cdo 202/2010, http://nssr.blox.sk/.
17 R 42/1972, pozri aj rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Cdo113/2000. Zo súdnej praxe č. 25/2001.
18 Rozsudok NS ČR 22 Cdo 2655/98, http://www.nsoud.cz/.
12
ARS NOTARIA 2/2011
Články
obmedzeným môže obchodný podiel patriť
viacerým osobám (§ 114 ods. 3 OBZ). Za tejto
situácie treba konštatovať, že ak manželia alebo
jeden z nich za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do BSM nadobudne obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, stane
sa súčasťou BSM ako majetok, ktorý sa v rámci
konania o vyporiadanie BSM vyporiadava.19 Pri
jeho oceňovaní sa vychádza z jeho stavu v čase
zániku bezpodielového spoluvlastníctva.
zrušenie práva spoločného nájmu bytu, ktorého následkom je aj zrušenie spoločného členstva v bytovom družstve, a určenie, kto z manželov bude ako člen družstva naďalej nájomcom
bytu, druhou je vyporiadanie členského podielu
ako majetkového práva. Tým, že sa určí, kto bude
ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, rieši sa
aj otázka členského podielu, ktorý pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
musí pripadnúť tomu, kto sa stal nájomcom bytu
ako člen družstva. Druhému manželovi tak vzniká právo na príslušnú časť hodnoty členského
podielu.
Ako sme už naznačili, práva a záväzky z podnikateľskej činnosti patria do masy BSM za podmienky, že BSM nebolo zrušené za trvania manželstva, resp. nebola uzavretá dohoda o zúžení
rozsahu BSM.
Už pred niekoľkými rokmi bola judikatúrou vyriešená otázka, akým spôsobom je potrebné určiť
cenu členského podielu pre účely konania o vyporiadanie BSM. Členský podiel v bytovom družstve je majetkovou hodnotou, ktorá je prevoditeľná za odplatu. Vo všeobecnosti by preto aj tu
mala platiť zásada, že sa pri oceňovaní vychádza
zo stavu veci ku dňu zániku BSM a z ceny v čase,
kedy dochádza k vyporiadaniu.22
Pokiaľ niektorý z manželov vykonáva podnikateľskú činnosť, môžu vzniknúť spory o tom, v akom
rozsahu patria do BSM majetkové hodnoty získané podnikaním, predovšetkým či do BSM patria
výnosy z podnikateľskej činnosti alebo čistý zisk.
Najvyšší súd ČR20 vyslovil názor, že zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva,
žeby predmetom spoločného majetku mal byť
iba zisk chápaný ako rozdiel medzi výnosom
z podnikania a nákladmi. Preto nie je dôvod na
to, aby akýkoľvek výnos bol vylúčený z režimu
BSM.
Najvyšší súd Českej republiky však pred krátkym
časom zmenil svoju konštantnú judikatúru
o cene členského podielu v bytovom družstve
tak, že pri oceňovaní je potrebné vychádzať zo
stavu aj z obvyklej ceny podielu v čase zániku
spoločného nájmu družstevného bytu a spoločného členstva v družstve.23 Argumenty pre toto
odôvodnenie spočívajú v tom, že pri oceňovaní
vyporiadavaného majetku z BSM sa vychádza zo
skutočnosti, že až vyporiadaním dochádza k úplnému nadobudnutiu vlastníckeho práva k jednotlivým veciam, a ten, komu je vec prikázaná do
vlastníctva, nadobúda úplnú majetkovú hodnotu
a s vecou môže disponovať bez ohľadu na druhého bývalého bezpodielového spoluvlastníka. Naproti tomu, ak je predmetom vyporiadavania
členský podiel, ten predstavuje majetkovú hodnotu, s ktorou môže výlučný člen družstva disponovať už v okamihu zrušenia spoločného členstva v družstve. Preto je podľa názoru NS ČR
potrebné vychádzať zo stavu aj zo všeobecnej
ceny podielu v čase zániku spoločného nájmu
a spoločného členstva. Domnievame sa, že tento názor je akceptovateľný, pretože vychádza
z právnej úpravy obdobnej, ako je úprava v našom právnom poriadku. Podobný záver zaujal aj
Ak niektorý z manželov podniká v združení s treťou osobou, môže byť predmetom vyporiadania
iba to, čo by mu patrilo v prípade, že by jeho
účasť v združení zanikla v okamihu zániku BSM.
Nemožno vychádzať z hodnoty podniku ako v prípade obchodnej spoločnosti, ale zo zásad uvedených v § 839 OZ.21
Vyporiadanie členského podielu
v bytovom družstve
V súvislosti s družstevným bytom si treba uvedomiť, že tu existuje na jednej strane právny vzťah
nájmu, resp. spoločného nájmu manželov
k družstevnému bytu a na druhej strane spoločné členstvo manželov v družstve, ktorého vyjadrením je existencia členského podielu ako spoločného majetkového práva manželov. Po zániku
manželstva je preto potrebné v súvislosti s družstevným bytom riešiť dve roviny vzťahov. Prvou je
19 Rozsudok NS SR 2 Cdo 168/2005. Zo súdnej praxe č. 34/2007.
20 Rozsudok NS ČR, sp. zn. 22Cdo 4926/2008, http://www.nsoud.cz/.
21 Podrobnejšie pozri rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1119/2005, http://www.nsoud.cz/.
22 Rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Cdo 9/97, porovnaj aj rozsudok NS SR, sp. zn. 3 Cdo 56/2003.
23 Rozsudok NS ČR, sp. zn. 31 Cdo 2036/2008, http://www.nsoud.cz/.
13
Články
ARS NOTARIA 2/2011
Krajský súd v Nitre,24 keď vyslovil názor, že
pre vyporiadanie práva povinností spojených
s užívaním družstevného bytu rozvedených manželov je určujúca obvyklá cena týchto práv ku
dňu uzavretia dohody o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu manželmi alebo ku
dňu, kedy rozhodnutie súdu o zrušení tohto práva nadobudne právoplatnosť.
V dedičskom konaní je častejšia situácia,
že zomrel jeden zo spoločných nájomcov družstevného bytu. Ak sa právo na družstevný byt
nadobudlo za trvania manželstva, dochádza
k prechodu nájmu podľa § 707 ods. 2 OZ na pozostalého manžela, ktorý nadobúda zo zákona aj
členský podiel a stáva sa členom družstva; ak
však zomrel manžel, ktorý nadobudol právo na
družstevný byt pred uzavretím manželstva, je
členský podiel predmetom dedičského konania;
členstvo v družstve i nájom bytu prechádzajú na
dediča, ktorému pripadol členský podiel.
V praxi môže nastať aj situácia, že došlo k vyporiadaniu BSM zo zákona (uplynutím troch rokov
od zániku BSM) a zároveň zaniklo spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve (§ 705
ods. 2 OZ). V takomto prípade sa stal členský podiel predmetom podielového spoluvlastníctva
rozvedených manželov, a preto ten z nich, ktorý
sa nestal členom družstva, sa môže úspešne domáhať voči druhému manželovi zaplatenia polovice hodnoty členského podielu titulom vyporiadania spoločného majetkového práva za
použitia analógie § 142 ods. 1 OZ. Toto majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Premlčacia
doba začína plynúť nasledujúci deň po dni, od
ktorého uplynuli tri roky od zániku manželstva.25
Na záver príspevku by sme radi zdôraznili, že nie
je možné vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedať
všetky otázky súvisiace s rozsiahlou problematikou vyporiadania BSM. Treba však poukázať aj
na to, že pri vyporiadavaní BSM v rámci dedičského konania je významným zjednodušením to,
že súd, resp. notár ako súdny komisár neprihliada na sporné skutočnosti, čo ho však nezbavuje
povinnosti na zistený skutkový stav správne aplikovať príslušnú normu hmotného práva a túto aj
správne interpretovať.
NOTÁRSKE ÚSCHOVY VÝŤAŽKU
DOBROVOĽNEJ DRAŽBY
JUDr. Katarína Valová, PhD.
notárka so sídlom Bratislava I
JUDr. Ján Hamara
notársky kandidát u JUDr. Kataríny Valovej
1. Úvod do problematiky
Konanie o notárskej úschove peňazí je podľa § 3
ods. 1 písm. c) zákona SNR č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„NP“) jednou z činností notára, ktorá je bližšie
upravená v § 65 až 73 NP a v § 64 až 74 výnosu
Ministerstva spravodlivosti SR č. 57/1993 Z.z.
v znení neskorších predpisov, ktorým bol vydaný
Kancelársky poriadok pre notárov. Zákonom
č. 526/2002 Z.z. účinným od 1. januára 2003
sa doplnilo do NP ustanovenie § 65 písm. c), podľa ktorého notár na žiadosť zložiteľa prijme do
notárskej úschovy peniaze, ak mu boli odovzdané
Napriek tomu, že notárske úschovy sú jednou
z typických aktivít notára, dôsledkom ich nedostatočnej a nejednoznačnej právnej úpravy sa
v praxi stretávame s prípadmi, nad ktorými je
potrebné sa väčšmi zamyslieť. Účelom tohto príspevku je prispieť k jednotnému výkladu niektorých ustanovení právnych predpisov upravujúcich problematiku výkonu záložného práva
formou dobrovoľnej dražby (ďalej len „dražba“) a
s tým súvisiacich notárskych úschov výťažku
dražby.
24 Uznesenie KS v Nitre, sp. zn.6 Co 113/2006. In: Judikatúra vo veciach bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zostavil Ed-
mund Horváth. Bratislava, IURA EDITION 2008, s. 168.
25 Rozsudok NS SR z 26. októbra 2006, sp. zn. 2M Cdo 21/2005.
14
ARS NOTARIA 2/2011
Články
so žiadosťou, aby s nimi nakladal podľa zmluvy alebo podľa osobitného predpisu. V takomto
prípade sa zložiteľ vzdáva práva disponovať s predmetom notárskej úschovy, ktorým môžu byť len peniaze. S týmto predmetom ďalej disponuje notár
podľa pokynov uvedených v zmluve, ktorá je právnym titulom k zloženiu, resp. vydaniu peňazí alebo
na základe osobitného predpisu. NP uvádza ako
osobitný predpis § 151ma Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), a to v súvislosti s výťažkom dražby.
Zákonodarca tu prejavil notárskemu stavu dôveru,
keď ustanovil, že výhradne notár je oprávnený prijať hodnotu výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje pohľadávku záložného veriteľa, vyhľadať príjemcov notárskej úschovy a vydať im predmet
notárskej úschovy. Je to činnosť náročná odborne
aj časovo, keďže notár v čase prijatia peňazí do notárskej úschovy nepozná jej skutočných príjemcov
a v krátkom čase musí v súčinnosti s príslušnými
orgánmi, ktoré vedú registre záložných práv a s potenciálnymi príjemcami zistiť právny titul vzniku
jednotlivých pohľadávok, ich výšku a zabezpečiť
postupom uvedeným v NP ich vydanie.
možnosť speňaženia majetku záložcu, ktorý
je založený v prospech záložného veriteľa.
Po úspešnom výkone záložného práva prostredníctvom dražby je vydražiteľ povinný uhradiť
cenu dosiahnutú vydražením v lehote ustanovenej v § 26 ZoDD. Do ceny dosiahnutej vydražením sa započítava dražobná zábezpeka uhradená vydražiteľom pred konaním dražby. Z ceny
dosiahnutej vydražením záložný veriteľ uhrádza
svoju pohľadávku spolu s príslušenstvom a účelne vynaložené náklady, teda najmä náklady spojené s výkonom záložného práva.
2.1 Výkon záložného práva
prednostným záložným veriteľom
Ak s výkonom záložného práva začal prednostný
záložný veriteľ (ten, ktorý je v príslušnom registri
záložných práv zaregistrovaný ku konkrétnemu
zálohu ako prvý v poradí), záloh prechádza na vydražiteľa nezaťažený záložným právom záložných
veriteľov, ktorých záložné právo je registrované
v registri záložných práv ako ďalšie v poradí. Z dôvodu, aby boli uspokojené aj pohľadávky týchto
záložných veriteľov (ktorým záložné právo po dražbe zaniká), zákonodarca určil prednostnému záložnému veriteľovi povinnosť uložiť do notárskej
úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov
a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú v jeho prospech
po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva
(zostatok výťažku dražby).
Záložné právo je jedným z najdôležitejších zabezpečovacích inštitútov pohľadávky spoločne s príslušenstvom v občianskoprávnych vzťahoch. Okrem
zabezpečovacej funkcie plní aj funkciu uhradzovaciu, pretože záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky a jej príslušenstva prostredníctvom predmetu zálohu.
2. Záložný veriteľ
ako zložiteľ peňazí
Ak je záloh zaťažený len záložným právom veriteľa, ktorý realizoval výkon záložného práva, záložný veriteľ (navrhovateľ dražby) takúto sumu do
notárskej úschovy neskladá a vydá ju priamo záložcovi. Rovnako postupuje aj záložný veriteľ,
ktorého záložné právo je registrované ako posledné v poradí a zostatok výťažku vydá priamo
záložcovi.
Vznik, výkon, ako aj zánik záložného práva pre občianskoprávne, ako aj obchodnoprávne vzťahy je
upravený v § 151a až 151me OZ. Podľa § 151j
ods. 1 OZ ak pohľadávka zabezpečená záložným
právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci
výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže
uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Spravidla veriteľ
začne výkon záložného práva podľa zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“), pretože tento poskytuje efektívnu a transparentnú
V prípade, ktorý predpokladá § 151ma ods. 5
OZ, prednostný záložný veriteľ požiada ktoréhokoľvek notára, nemusí to byť notár, ktorý osvedčoval priebeh dražby, aby prijal zostatok výťažku
dražby do notárskej úschovy v súlade s § 65
písm. c) NP. Vychádzame z toho, že § 70 ods. 1
NP, ktorý umožňuje prijať do úschovy peniaze len
v súvislosti s činnosťou notára podľa § 3 ods. 1
a § 5 NP, sa na tento osobitný druh úschovy nevzťahuje.1 Suma, ktorú skladá prednostný zálož-
1 Bližšie pozri: Farkašovský, J. – Kovács, K. – Kováč, M. – Pavlovič, M.: Notársky poriadok. Komentár a súvisiace predpisy. Brati-
slava, IURA EDITION 2009, s. 209.
15
Články
ARS NOTARIA 2/2011
do notárskej úschovy. Tieto skutočnosti sa
uvedú v zápisnici o prijatí peňazí do notárskej
úschovy.
ný veriteľ, je výťažok dražby po odpočítaní
jeho pohľadávky s príslušenstvom a po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva. Nákladmi sú aj odmena notára a náhrada jeho
hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním notárskeho úkonu, prípadne
náhrada za stratu času. Notár teda na žiadosť
zložiteľa vyčísli svoju odmenu a predpokladané
hotové výdavky za notársku úschovu. Túto sumu
zložiteľ odráta od zostatku výťažku dražby. Problém nastáva pri určení hotových výdavkov notára, ktoré budú známe až po ukončení notárskej
úschovy. Aj napriek tomu nemôže notár postupovať tak, že si svoju odmenu alebo náhradu hotových výdavkov odpočíta zo sumy zloženej mu do
notárskej úschovy. Celú túto sumu musí notár vydať príjemcom, t.j. záložným veriteľom, resp. záložcovi.
Po týchto úkonoch notár podľa § 70a ods. 5 NP
vyhľadá v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len ako „NCRzp“) alebo v osobitnom registri ostatných záložných veriteľov, ktorým
oznámi, že sú u neho zložené peniaze v notárskej
úschove. Podľa § 151e ods. 1 až 3 OZ na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia
v NCRzp ak Občiansky zákonník alebo osobitný
zákon neustanovuje inak. Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný
zákon neustanovuje inak. Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v inom registri (napr.
záložné právo k cenným papierom sa registruje v Centrálnom depozitári cenných papierov,
k ochranným známkam v Registri ochranných
známok, k obchodnému podielu v Obchodnom registri, k lietadlám v Registri lietadiel SR), ak osobitný zákon neustanovuje inak. V prípade hnuteľných vecí registrovaných v NCRzp notár vykoná
šetrenie v tomto registri. Keďže program Notár
neumožňuje vyhľadať všetkých záložných veriteľov k určitému zálohu, jedinou možnosťou, ako
týchto veriteľov vyhľadať, je vykonať šetrenie na
stránke Notárskej komory SR, kde v záložke notárske centrálne registre Õ záložné práva Õ vyhľadávanie podľa identifikátora zálohu notár
zadá popis zálohu, ku ktorému systém vyhľadá
záložné práva. Následne si tento výstup vytlačí
a založí do príslušného spisu notárskej úschovy.
Teda k zisteniu okruhu záložných veriteľov k určitému zálohu v NCRzp pre účely notárskej úschovy
sa nevyžiadava nové číslo N. Avšak aj tento postup má veľa nedostatkov. Pri vyhľadávaní podľa
identifikátora zálohu je možné, že bol tento zaregistrovaný rôznym spôsobom, napríklad motorové
vozidlo mohlo byť zaregistrované ako auto alebo
len ako vozidlo, a v prípade takejto nezhody nám
NCRzp tento záloh nenájde. Na mieste je aj otázka záväznosti takéhoto „výstupu“ z NCRzp, ktorý
nie je použiteľný na právne úkony. Preto je do budúcna nevyhnutné zamyslieť sa nad prepracovaním NCRzp. V prípade nehnuteľností notár spravidla písomne požiada príslušnú správu katastra,
kde je nehnuteľnosť ako predmet záložného práva zapísaná, o výpis z listu vlastníctva ku dňu ko-
Pri prijímaní finančných prostriedkov do notárskej
úschovy postupuje notár štandardne ako pri ktorejkoľvek inej úschove, teda podľa § 70 a nasl.
NP.2 Ak za zložiteľa (záložného veriteľa) koná vo
veciach notárskych úschov iná osoba (najčastejšie dražobník), splnomocnenie, ktoré splnomocnenca oprávňuje na takýto úkon, založí notár do
príslušného spisu. Po pripísaní peňazí na osobitný bežný účet notára tento spíše zápisnicu o prijatí peňazí do notárskej úschovy. Okrem obligatórnych náležitostí podľa § 71 ods. 1 NP je v nej
vhodné uviesť aj právny dôvod vzniku pohľadávky
záložného veriteľa voči dlžníkovi (napr. zmluvu
o pôžičke, zmluvu o úvere a pod.), záložnú zmluvu
s presným označením predmetu záložného práva
a záložcu, označenie dátumu, kedy sa uskutočnil
výkon záložného práva a dňa zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením. Zložiteľ sa ďalej musí vzdať
dispozičného práva nakladať s peniazmi, ktoré sú
predmetom notárskej úschovy, a to počas celej
doby trvania notárskej úschovy. Zložiteľ (prednostný záložný veriteľ) dáva osobitný príkaz, aby
sa s peniazmi, ktoré sú predmetom notárskej
úschovy, naložilo podľa § 151ma OZ. Podľa citovaného ustanovenia vydá notár predmet notárskej úschovy príjemcom – záložným veriteľom,
ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv za prednostným záložným veriteľom, tak, že im vydá peňažnú sumu zodpovedajúcu výške ich pohľadávok podľa poradia rozhodujúceho na uspokojenie ich záložných práv, avšak
len do výšky peňažnej sumy uloženej zložiteľom
2 Pre postup pri prijímaní a vydávaní peňazí z notárskej úschovy pozri tiež: Grófiková, Z.: Úschova peňazí po poslednej novele No-
társkeho poriadku. Ars notaria č. 2/2003, s. 29.
16
ARS NOTARIA 2/2011
Články
nania výkonu záložného práva, použiteľný na
právne úkony, s vyznačením všetkých záložných práv podľa poradia ich registrácie (teda zápisu do katastra nehnuteľností). Za vydanie výpisu listu vlastníctva príslušná správa katastra
vyberá správny poplatok na základe položky 10
sadzobníka správnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to vo
výške 8 eur. V prípade ostatných registrov postupuje notár obdobne, teda spravidla písomne požiada príslušný orgán, ktorý daný register vedie,
o výpis záložných práv ku konkrétnemu zálohu.
teľa musí notár postupovať nanajvýš obozretne, pretože niektorí veritelia či už úmyselne alebo z nedbanlivosti môžu prihlásiť aj pohľadávku,
ktorá nie je zabezpečená registrovaným záložným právom na záloh, ktorý bol predmetom tohto výkonu záložného práva, prípadne vyčíslia pohľadávku k inému dňu, ako bol deň zaplatenia
ceny dosiahnutej vydražením. Notár teda môže
uspokojiť len také pohľadávky záložných veriteľov, ktoré sú zabezpečené záložným právom a sú
zaregistrované v príslušnom registri. Ak je predmet notárskej úschovy vyčerpaný, ďalší záložní
veritelia už z tejto notárskej úschovy nebudú
uspokojení a musia si svoju pohľadávku vymáhať iným spôsobom.
Po zistení záložných veriteľov, ktorých záložné
práva boli registrované ako ďalšie v poradí po
uspokojenom prednostnom záložnom veriteľovi,
im notár spravidla písomne oznámi, že sú u neho
zložené peniaze v notárskej úschove a vyzve ich
na vyčíslenie svojich pohľadávok, a to ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom. K tomuto dňu totiž zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu jeho uspokojenia z výťažku dražby
(§ 27 ods. 1 druhá veta ZoDD). V právnej teórii
a tiež praxi nebol jednotný názor na otázku okamihu zániku pohľadávky v súvislosti s dražbou.
V praxi sa vyskytli rôzne názory na okamih zániku
pohľadávky veriteľa (momentom príklepu, momentom zaplatenia ceny vydraženej veci vydražiteľom, momentom odovzdania výťažku veriteľovi, momentom odovzdania predmetu dražby zo
strany predchádzajúceho vlastníka vydražiteľovi). V záujme vyhnúť sa akýmkoľvek nezrovnalostiam novela ZoDD č. 568/2007 Z.z. účinná od
1. januára 2008 doplnila právnu úpravu a zákonná úprava výslovne ustanovuje, že ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom zaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu
uspokojenia veriteľa z výťažku dražby. V prípade,
ak by pohľadávka veriteľa nebola v plnej miere
uspokojená, jeho pohľadávka naďalej trvá a dlžník je povinný ju naďalej riadne splatiť.3 Notár
preto nemôže akceptovať prihlásené pohľadávky záložných veriteľov, prípadne ich príslušenstvo (spravidla tak robia súdni exekútori), ktoré
vo vzťahu k záložnému dlžníkovi vznikli po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením. Deň zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením notárovi oznamuje navrhovateľ dražby, resp. dražobník, ak je
ním navrhovateľ dražby zastúpený, a to pri skladaní peňazí do notárskej úschovy. Pri posúdení
výšky a oprávnenosti pohľadávky záložného veri-
Zodpovednosť notára za správne vyčíslenie pohľadávky veriteľom nie je zákonom špeciálne
upravená tak, ako nie je upravená ani možnosť
notára posúdiť primeranosť trov exekučného konania. V tomto prípade treba zodpovednosť notára posúdiť len vo vzťahu k jeho povinnostiam
ustanoveným zákonom, teda najmä § 70a NP
a § 151ma OZ. Keďže pri konaní vo veciach notárskych úschov ide o výkon verejnej moci, notár zodpovedá za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov znení neskorších podpisov. Povinnosťou notára je vyhľadať ostatných záložných veriteľov (zo skúsenosti sú nimi najmä súdni exekútori), oznámiť im,
že sú u neho zložené peniaze v notárskej úschove, a požiadať ich o vyčíslenie svojej pohľadávky
ku dňu zániku ich pohľadávky, teda ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením. Za správnosť
a pravosť pohľadávky zodpovedá záložný veriteľ,
ktorý si prihlási svoju pohľadávku a požiada o vydanie z notárskej úschovy. V rámci svojej preventívnej činnosti by si notár mal od záložného veriteľa vyžiadať aj právny titul vzniku pohľadávky a
v prípade exekučného záložného práva aj súdne
poverenie exekútora.
Pri zisťovaní poradia ďalších záložných veriteľov
a pri ich následnom uspokojovaní je notár viazaný výhradne poradím ich registrácie v príslušnom registri. Túto právnu úpravu zaviedol zákon
č. 526/2002 Z.z. účinný od 1. januára 2003,
ktorý novelizoval Občiansky zákonník. Jedným zo
zámerov tejto novely bolo „zrovnoprávnenie“
všetkých druhov záložného práva bez ohľadu na
modus ich vzniku (zo zmluvy, zo zákona, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,
3 Bližšie k problematike zániku pohľadávky v súvislosti z dražbou pozri: Valová, K. a kol.: Zákon o dobrovoľných dražbách. Ko-
mentár. 1. vydanie. Praha, C. H. Beck 2010, s. 220 – 221.
17
Články
ARS NOTARIA 2/2011
„osobitných“ úschovách bude musieť notár
spísať zápisnicu o vydaní peňazí.5
rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu)
a zrušenie rôznych „prednostných“ záložných
práv (napr. daňové záložné právo). Citovaná novela bola postavená na princípe „prvý v čase,
prvý v práve“ medzi viacerými záložnými veriteľmi. Priorita medzi záložnými právami je určovaná len poradím ich registrácie. Tento princíp sa
vzťahuje aj na štátne orgány, ktoré musia zaregistrovať svoje záložné práva a ktoré viac nemajú privilegované postavenie.4 Právna úprava
teda rozlišuje okamih vzniku záložného práva od
okamihu jeho registrácie v príslušnom registri
a pre poradie uspokojenia záložných veriteľov
nie je rozhodujúci okamih vzniku záložného práva, ale okamih jeho registrácie. Preto podľa nášho názoru ani zákonné záložné právo spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ktoré vzniklo skôr ako
záložné práva ostatných záložných veriteľov, avšak zaregistrované bolo neskôr ako záložné práva ostatných záložných veriteľov, nemôže mať pri
uspokojovaní z notárskej úschovy prednosť pred
inými záložnými právami. Na podporu nášho názoru citujem z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/190/2009, právoplatného 21. decembra 2009: „Vznik záložného
práva totiž nemá žiaden vplyv na poradie uspokojovania a aj časovo neskoršie záložné právo môže
byť v prípade prednosti registrácie uspokojené
pred záložným právom, ktoré vzniklo skôr. Takto
je zachovaná zásada rovnosti, pretože každý veriteľ má rovnaké možnosti zabezpečiť si poradie
uspokojenia registráciou záložného práva.“
Ak za príjemcu koná splnomocnený zástupca,
splnomocnenie je prílohou zápisnice o vydaní
peňazí z notárskej úschovy. Je otázne, prečo
§ 68 ods. 1 NP vyžaduje, aby prílohou zápisnice
o vydaní peňazí z notárskej úschovy bol osvedčený odpis/kópia splnomocnenia a jeho prvopis
má byť založený do spisu notára. Túto podmienku veľakrát nemožno splniť, pretože najmä banky ako príjemcovia majú problém zabezpečiť originál/prvopis splnomocnenia. Nad zmenou
tohto ustanovenia by bolo potrebné porozmýšľať
pri najbližšej novelizácii Notárskeho poriadku.
Po podpísaní zápisnice je notár povinný bez zbytočného odkladu previesť peniaze na účet príjemcu. V praxi sa pri týchto „osobitných“ úschovách stáva, že príjemcovia odmietnu podpísať
zápisnicu o vydaní peňazí z notárskej úschovy.
Notár potom v tejto zápisnici o vydaní peňazí
z úschovy uvedie skutočnosť, že príjemca odmietol túto zápisnicu podpísať, prípadne sa vôbec
k jej podpísaniu nedostavil. Je vhodné, aby príjemca bol na termín spísania a podpísania zápisnice písomne predvolaný a aby notár v zápisnici
uviedol, že sa príjemca na uvedený termín nedostavil. Notár môže spísať zápisnicu aj mimo svojho sídla, napríklad v sídle príjemcu. Ak zostatok
výťažku dražby prevyšuje všetky pohľadávky záložných veriteľov, ktoré sú zabezpečené záložným právom registrovaným v príslušnom registri,
notár vydá túto časť notárskej úschovy záložcovi,
a to obvyklým spôsobom – po podpísaní zápisnice o vydaní peňazí z úschovy a prevodom peňazí
na jeho účet. Ak zostatok výťažku dražby nestačí
na uspokojenie pohľadávok všetkých záložných
veriteľov, notár ich uspokojí v poradí ich registrácie v registri záložných práv, v katastri alebo
v osobitnom registri, a to do výšky zloženej sumy.
Notár je následne povinný podľa § 73 ods. 3 NP
oznámiť zložiteľovi odovzdanie peňazí tretím
osobám, t.j. záložným veriteľom, prípadne záložcovi. Vydaním peňazí z úschovy je pre notára konanie o úschove skončené. Odmenu a náhradu
hotových výdavkov notára platí zložiteľ, teda
prednostný záložný veriteľ, ktorý je v tomto konaní žiadateľom o notársky úkon. Ak sa notárovi
z dôvodov, ktoré on nezapríčinil a ktoré nemohol
ovplyvniť, nepodarí naložiť s peniazmi, ktoré sú
Po zistení ďalších záložných veriteľov a preukázaní výšky ich pohľadávok notár pristúpi bez zbytočného odkladu k vydaniu peňazí z úschovy. Po
preukázaní svojej totožnosti (v prípade právnickej osoby aj oprávnenia konať za túto právnickú
osobu) a podpísaní zápisnice o vydaní peňazí
z notárskej úschovy, notár vydá príslušné sumy
peňazí oprávneným osobám. S každým zo záložných veriteľov – príjemcov je potrebné spísať zápisnicu o vydaní časti peňazí z notárskej úschovy, kde sa uvedú náležitosti ustanovené v § 73
ods. 1 NP. Aj keď toto ustanovenie upravuje postup notára pri „klasickej“ úschove peňazí,
z ustanovenia § 70a NP vyplýva, že aj pri týchto
4 Mathernová, K. – Valová, K. – Hucíková, M.: Komentár k reforme záložného práva. Ekonomický a právny poradca podnikateľa
č. 6–7/2003, s. 62.
5 Bližšie pozri: Farkašovský, J. – Kovács, K. – Kováč, M. – Pavlovič, M.: Notársky poriadok. Komentár a súvisiace predpisy. Brati-
slava, IURA EDITION 2009, s. 225.
18
ARS NOTARIA 2/2011
Články
ným právom. Vydražiteľ totiž musí v čase
dražby vedieť, ktorými záložnými právami zaťažený predmet dražby nadobúda. Z dikcie § 151ma
ods. 8 OZ ani z iných ustanovení priamo nevyplýva, či záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo
uspokojí tohto veriteľa sám alebo zloží pre neho
sumu zodpovedajúcu výške jeho pohľadávky do
notárskej úschovy. Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie
prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného
záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. Avšak záložné právo
záložného veriteľa, ktoré je registrované pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, ktorý si prihlásil svoju splatnú pohľadávku,
zaniká. Pohľadávka tohto záložného veriteľa
sa uspokojuje podľa poradia rozhodujúceho na
uspokojenie záložných práv, teda podľa poradia
registrácie v príslušnom registri, čiže pred pohľadávkou záložného veriteľa, ktorý vykonal záložné právo. Z tohto pohľadu sa javí skladať zostatok výťažku dražby v prospech tohto veriteľa
ako nadbytočné/neodôvodnené/nelogické. Preto podľa nášho názoru záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo má uspokojiť najprv prihlásenú splatnú pohľadávku pred ním registrovaného
záložného veriteľa, potom svoju pohľadávku
a zvyšok zložiť do notárskej úschovy v prospech
ďalších záložných veriteľov, prípadne aj záložcu.
predmetom úschovy do desiatich rokov odo
dňa ich prijatia do úschovy, zloží prijaté peniaze do úschovy súdu.
2.2 Výkon záložného práva iným
ako prednostným záložným veriteľom
Podľa § 151ma ods. 6 OZ pri výkone záložného
práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie prednostného záložného veriteľa, sa záloh
prevádza zaťažený záložným právom ostatných
záložných veriteľov (vrátane prednostného záložného veriteľa), ktorí sú v poradí rozhodujúcom na
uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo. Záložní veritelia, ktorých záložné právo je registrované po
záložnom práve veriteľa, ktorý uskutočnil výkon
záložného práva, majú právo, aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov záložného veriteľa
v súvislosti s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia
rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv.
Záložný veriteľ, ktorý vykonal záložné právo teda
rovnako uloží zostatok výťažku dražby do notárskej úschovy, a notár postupuje obdobne ako pri
prednostnom záložnom veriteľovi. Vyhľadáva
a vydáva peniaze z úschovy iba tým záložným veriteľom, ktorí sú registrovaní v príslušnom registri po zložiteľovi – záložnom veriteľovi vykonávajúcom záložné právo. Opätovne pripomíname, že
poradie záložných veriteľov pri uspokojovaní ich
pohľadávky je určené výlučne poradím zápisu
v príslušnom registri, teda napríklad pri nehnuteľnostiach zápisom ich záložného práva v katastri nehnuteľností.
3. Dražobník ako zložiteľ peňazí
Iným prípadom je notárska úschova peňazí podľa ustanovenia § 32 ods. 2 ZoDD. Tu je zložiteľom peňazí (zostatku výťažku dražby) dražobník,
ktorý organizoval túto dražbu. Podľa § 32 ods. 1
a 2 ZoDD výťažok dražby po uhradení nákladov
dražby, po uspokojení pohľadávok záložného veriteľa a po zaplatení ceny dosiahnutej vydražením bez zbytočných prieťahov dražobník odovzdá predchádzajúcemu vlastníkovi predmetu
dražby. Ak predchádzajúci vlastník predmet
dražby neodovzdal vydražiteľovi alebo ak predchádzajúci vlastník zostatok výťažku dražby odmieta prevziať, dražobník mu zloží tento zostatok
výťažku dražby do notárskej úschovy. Pri zložení
zostatku výťažku dražby do notárskej úschovy
zložiteľ (dražobník) odovzdáva notárovi peniaze
so žiadosťou, aby ich vydal príjemcovi (predchádzajúcemu vlastníkovi) po tom, ako mu zložiteľ
oznámi, že príjemca vydal predmet dražby, prí-
Podľa § 151ma ods. 8 OZ ak pohľadávka niektorého zo záložných veriteľov, ktorí sú v poradí
rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv
pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné
právo (vrátane prednostného záložného veriteľa), je v čase výkonu záložného práva splatná,
môže si tento záložný veriteľ uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu. Podľa nášho názoru v čase výkonu záložného práva musí byť zrejmé, či si takýto záložný
veriteľ uplatnil pohľadávku, a táto skutočnosť sa
musí na dražbe oznámiť účastníkom dražby.
V opačnom prípade by nemohla byť splnená podmienka podľa § 151ma ods. 7 prvá veta OZ, teda
že záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo,
je povinný informovať nadobúdateľa zálohu, že
(resp. či) sa záloh prevádza zaťažený iným zálož-
19
Články
ARS NOTARIA 2/2011
padne sa notárovi predloží listina preukazujúca splnenie tejto zákonnej podmienky, alebo
ak ide o prípad, že predchádzajúci vlastník predmet dražby vydal, ale si neprevzal zostatok výťažku dražby, vydá mu ich notár bez splnenia akejkoľvek podmienky. To, za akých podmienok má
notár príjemcovi peniaze vydať (najmä či ide
o prípad, že predchádzajúci vlastník predmet
dražby vydal, ale si neprevzal zostatok výťažku
dražby, alebo že predmet dražby nevydal), musí
uviesť notárovi zložiteľ – dražobník. Pre notára je
pokyn zložiteľa záväzný. O tomto úkone notár spisuje dvojmo zápisnicu o prijatí peňazí do notárskej úschovy. Jedno vyhotovenie tejto zápisnice
si uloží notár do príslušného spisu a zložiteľovi
vydá druhé vyhotovenie zápisnice. Notár pri vydávaní peňazí z notárskej úschovy a zisťovaní totožnosti príjemcu (predchádzajúceho vlastníka)
musí porovnať jeho údaje s údajmi, ktoré uviedol
zložiteľ v tejto zápisnici. Preto je vhodné, aby zložiteľ pri zložení peňazí a spísaní zápisnice o prijatí peňazí do notárskej úschovy príjemcu jednoznačne identifikoval. Ak ide o fyzickú osobu,
zložiteľ by mal uviesť aj dátum narodenia príjemcu, prípadne jeho rodné číslo, aj keď to Notársky
poriadok nevyžaduje. Vhodné je uviesť aj jeho trvalé bydlisko. Zápisnica o vydaní peňazí by teda
mala obsahovať všetky identifikačné údaje príjemcu peňazí a ak sa zhodujú s údajmi, ktoré
uviedol zložiteľ, notár vydá peniaze príjemcovi.
Ak zložiteľ dal príkaz, aby notár vydal úroky
z úschovy príjemcovi, notár poukáže spolu s istinou aj pripísaný úrok, t.j. príslušenstvo zostatku
výťažku dražby. Po tom, ako predchádzajúci
vlastník notárovi preukáže, že odovzdal predmet
dražby, resp. sa iným spôsobom splnia podmienky na vydanie peňazí z notárskej úschovy, ktoré
určil dražobník ako zložiteľ, notár vydá tieto peniaze príjemcovi. Notár spisuje s osobou, ktorá
je príjemcom týchto peňazí, zápisnicu o vydaní
peňazí z notárskej úschovy.6
ľom dražobník. Zákonodarca zrejme s touto
situáciou vopred nepočítal, preto tu treba použiť
analógiu pri uplatňovaní dotknutých ustanovení
právnych predpisov.
Podľa nášho názoru tu nie je možné postupovať
inak, ako vykonať dve notárske úschovy, keďže
zložiteľom sú tu odlišné subjekty. Najskôr zloží
zostatok výťažku dražby do úschovy záložný veriteľ čiastočne podľa ustanovení § 151ma OZ,
teda v prospech ďalších záložných veriteľov, s tým,
že zložiteľ – záložný veriteľ dá notárovi osobitný
príkaz, aby zostatok, ktorý by podľa § 151ma
ods. 5 OZ patril záložcovi, vydá dražobníkovi
a dražobník z dôvodu, že predchádzajúci vlastník (záložca) predmet dražby neodovzdal vydražiteľovi, túto sumu zloží do úschovy podľa § 32
ods. 2 ZoDD v prospech predchádzajúceho
vlastníka – záložcu po tom, ako tento riadne odovzdá predmet dražby vydražiteľovi. Na preukázanie splnenia tejto podmienky odporúčame predloženie notárovi písomného potvrdenia zložiteľa
(dražobníka) o tom, že predmet dražby bol odovzdaný vydražiteľovi, prípadne aj s osvedčeným
podpisom dražobníka.
Kým notár vyhľadá v súlade so zákonom v príslušnom registri záložných práv ďalších záložných veriteľov, uplynie určitý čas. Počas tejto
doby je možné, že bývalý vlastník predmet dražby riadne odovzdá. Aby sa v takomto prípade,
keď bývalý vlastník predmet dražby odovzdá
v krátkom čase po tom, ako záložný veriteľ vykonávajúci dražbu zložil zostatok výťažku dražby do
notárskej úschovy, predišlo „dvojitým uschovám“, je vhodné, aby zložiteľ (záložný veriteľ) určil pri úschove aj časovú podmienku, aby notár
zostatok úschovy patriaci záložcovi vydal dražobníkovi, ak mu do určitej lehoty zložiteľ nepredloží
písomné potvrdenie zložiteľa o tom, že predmet
dražby bol odovzdaný vydražiteľovi. Ako lehotu
sa splnenie tejto podmienky odporúčame napríklad trojmesačnú lehotu, pretože z praxe vieme,
že pokiaľ ide o záložné práva registrované v katastri nehnuteľností, potrebuje notár približne
tento čas na komunikáciu s katastrom a ďalšími
záložnými veriteľmi za účelom zistenia poradia
a presnej výšky pohľadávok týchto ďalších záložných veriteľov a podpísania zápisníc o vydaní peňazí z notárskej úschovy. Až po ich uspokojení
notár zistí, akú sumu je potrebné vydať záložcovi
(predchádzajúcemu vlastníkovi), resp. dražobníkovi, ak predchádzajúci vlastník predmet dražby
neodovzdal.
4. Kombinovaná úschova peňazí
Istý problém nastáva v prípade, ak sa výťažok
dražby vkladá do úschovy pre ďalších záložných
veriteľov, resp. záložcu, ale zároveň ide o situáciu predpokladanú v § 32 ods. 2 ZoDD, teda že
predchádzajúci vlastník (záložca) predmet dražby neodovzdal vydražiteľovi. V prvom prípade je
totiž zložiteľom peňazí záložný veriteľ, ktorý uskutočnil dražbu a v druhom prípade je ich zložite-
6 Valová, K. a kol.: Zákon o dobrovoľných dražbách. Komentár. 1. vydanie. Praha, C. H. Beck 2010, s. 242 – 245.
20
ARS NOTARIA 2/2011
Články
5. Správca domu a správca
konkurznej podstaty ako zložiteľ
peňazí
vlastníckeho práva k celému zálohu. Ak nastanú podmienky na zloženie peňazí do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných veriteľov, notár vyhľadáva záložných veriteľov
každého z podielových spoluvlastníkov. Po prihlásení pohľadávky záložným veriteľom, ktorý
má registrované záložné právo iba na podiel jedného zo záložcov, notár uspokojuje tohto záložného veriteľa z podielu peňazí v notárskej úschove v pomere, v akom bol daný záložný veriteľ
podielovým spoluvlastníkom zálohu. Ak niektorý
zo záložcov nemal na svojom podiele registrované žiadne ďalšie záložné právo, notár vydá časť
predmetu notárskej úschovy jednému tomuto
záložcovi ihneď, a to v podiele, v akom bol spoluvlastníkom predmetu zálohu. Záložcovi, ktorý
má registrované ďalšie záložné právo/práva na
svoj podiel, vyplatí notár časť predmetu len vtedy, ak výťažok dražby v podiele, aký mal tento záložca na zálohu, postačí na uspokojenie všetkých ďalších záložných veriteľov.
Otázkou je, ako má vkladať zostatok výťažku
dražby do úschovy správca domu alebo správca
konkurznej podstaty. Podľa pôvodného znenia
§ 7 ZoDD účinného od 1. januára 2003 bol navrhovateľom dražby buď záložný veriteľ, alebo sám
vlastník predmetu dražby. Preto súčasne s týmto
právnym predpisom pripravovaná a schválená
novela Občianskeho zákonníka vychádza z toho,
že zložiteľom zostatku výťažku dražby môže byť
len záložný veriteľ (§ 151ma ods. 5 OZ). Novela
ZoDD č. 568/2007 Z.z. účinná od 1. januára
2008 doplnila navrhovateľov dražby o tretiu skupinu, a to „inú osobu, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona“,
pričom sa v poznámke pod čiarou odkazuje na
správcu domu podľa zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov a správcu konkurznej
podstaty podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Avšak v súvislosti s touto novelou ZoDD sa
nenovelizoval Občiansky zákonník, teda nedoplnilo sa ustanovenie § 151ma ods. 5 OZ o možnosť, aby zložiteľom zostatku výťažku dražby
bola aj táto „tretia skupina“ navrhovateľov dražby. Preto je podľa nášho názoru nevyhnutné, aby
sa na účely notárskej úschovy zostatku výťažku
dražby považoval správca domu a správca konkurznej podstaty za záložného veriteľa, hoci bol
pri registrácii oznámenia o dražbe uvedený v Notárskom centrálnom registri dražieb ako správca
domu a správca konkurznej podstaty, teda iná
osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie
dražby podľa osobitného zákona.7
Ak záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo
má registrované záložné právo len na podiel niektorého z podielových spoluvlastníkov zálohu,
výkon záložného práva sa uskutoční len na tento
podiel. Ak budú splnené podmienky na realizáciu osobitnej úschovy, do úschovy sa zložia peniaze iba v prospech tých ďalších záložných veriteľov, ktorých záložné právo je registrované na
podiel daného spoluvlastníka zálohu.
7. Záver
Účinnosťou zákona č. 526/2002 Z.z., teda od
1. januára 2003 notári získali jednu z ďalších exkluzívnych kompetencií, a to konania vo veciach
tzv. osobitných notárskych úschov. Stručná a nejednoznačná úprava tohto inštitútu však spôsobuje notárom problémy v aplikačnej praxi. Uschovávatelia, čiže navrhovatelia dražby
a dražobníci sa na notárov obracajú nielen so
žiadosťami o úschovu peňazí ako takú, ale pri
zložitejších a neštandardných prípadoch očakávajú aj právnu pomoc a usmernenie, či vôbec
a ako úschovu realizovať. Notár musí už v štádiu
prijímania peňazí odborne posúdiť situáciu
a predvídať postupnosť ďalších krokov tak, aby
v krátkom časovom úseku realizoval podstatu
6. Záloh v podielovom
spoluvlastníctve
Zriedkavo môže nastať situácia, že predmetom
záložného práva je záloh v podielovom spoluvlastníctve viacerých záložcov. Ak v prospech záložného veriteľa, ktorý realizuje záložné právo,
bol založený celý záloh, v rámci výkonu záložného práva dôjde k prechodu alebo k prevodu
7 Od účinnosti citovanej novely 1. januára 2008 nebola táto záložka „iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby
podľa osobitného zákona“ vytvorená v NCRdr, preto je potrebné zápis v ňom vykonať tak, že pri záložke navrhovateľ dražby sa
nesmie zaškrtnúť ani jedna z tam uvedených možností (vlastník alebo záložný veriteľ), ale je potrebné uviesť do záložky Poznámka, že ide o správcu bytu, resp. správcu konkurznej podstaty, teda o inú osobu, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie
dražby podľa osobitného zákona.
21
Články
ARS NOTARIA 2/2011
úschovy – teda vydanie peňazí príjemcovi.
V súvislosti zo zvýšeným počtom výkonov záložného práva dochádza aj k nárastu agendy vo
veciach osobitných notárskych úschov. To prináša aj zákonodarcom nepredvídané praktické situácie, ktoré sú notári nútení riešiť aj za pomoci
analógie alebo právnych názorov obsiahnutých v súdnych rozhodnutiach. Hoci konanie vo
veciach osobitných úschov nie je pre mnohých
notárov také bežné ako iné druhy notárskej činnosti, zastáva pevné miesto v mozaike poskytovania komplexnosti právnych služieb.
DLHY V DEDIČSKOM KONANÍ
A PREDLŽENÉ DEDIČSTVO (II.)
JUDr. Miriam Breznoščáková
notárka so sídlom vo Vranove nad Topľou
Význam konvokácie v dedičskom
konaní podľa §175n OSP
Príklad prvý...
Dedička zdedila po poručiteľovi, svojom otcovi
(zomr. 17. januára 2003) nehnuteľný majetok,
dom v hodnote 33 000 € na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve zo 4. novembra
2003, ktoré neobsahuje okrem pohrebných výdavkov žiadne pasíva napriek tomu, že veriteľ AB
si v dedičskom konaní uplatnil svoje pohľadávky,
ktoré mal voči poručiteľovi vo výške 1 800 €.
Prvú časť svojho príspevku na tému dlhov a predlženého dedičstva som ukončila priblížením
významu, podstaty a následkov nerealizovanej
konvokácie v dedičskom konaní podľa § 175n
OSP1 v spojení s následným uspokojovaním pohľadávok veriteľov poručiteľa dedičmi.
Význam konvokácie pre ochranu dedičov pri zodpovednosti za ďalšie prípadné dlhy poručiteľa
uplatnené neskôr ostatnými veriteľmi v konaní
vedenom mimo dedičského konania, zväčša
s petitom na plnenie dedičov, by som Vám chcela priblížiť niekoľkými praktickými situáciami, konaním, ktoré skutočne prebehlo a ktorého niektoré prvky nájdu určite mnohí z Vás vo Vašej
praxi pri vyporiadavaní sa s dlhmi poručiteľa.
Veriteľ AB sa domáhal svojho práva na peňažné
plnenie voči dedičke, ktorá vstúpila do všetkých
práv a povinností po poručiteľovi (pôvodnom dlžníkovi) v osobitnom konaní, výsledkom ktorého
bol rozsudok OS, ktorým bola dedičke, žalovanej
uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi peňažnú
sumu vo výške 1.800 €. Keďže dedička, žalovaná v súdom určenej lehote rozsudkom dobrovoľne nesplnila to, čo jej uložilo vykonateľné rozhodnutie – uloženú povinnosť zaplatiť veriteľovi
(ešte aj poručiteľa) peňažnú sumu, veriteľ ako
žalobca podal návrh na exekúciu, na základe
čoho súdny exekútor v spojení s poverením na
vykonanie exekúcie upovedomil účastníkov (aj
dedičku, žalovanú a povinnú), že sa začalo exekučné konanie v prospech oprávneného (veriteľa poručiteľa).
V prvom prípade, ktorý stručne načrtol, resp.
jeho následky JUDr. Ljubomír Drápal, predseda
senátu Najvyššieho súdu ČR, vo svojom odbornom príspevku na seminári na tému „Dedičstvo
v súdnej praxi“, konanom 4. a 5. mája 2011
v Prahe, sa pokúsim opísať prípad „klasického“
dedičstva, keď v konaní sa objaví nejaký dlh,
zväčša pôžičky, ktoré dedič či dedičia v dedičskom konaní poprú tým, že o ich existencii nevedeli a v osvedčení o dedičstve sa ani neobjavia,
resp. niektoré z nich sa zaradia do pasív dedičstva a dedičia uspokojujú veriteľov po skončení
dedičského konania.
Dedička v zákonnej lehote vzniesla proti exekúcii
námietky, v ktorých uviedla: nárok oprávneného
(veriteľa poručiteľa) je dlhom, ktorý vznikol ešte
otcovi povinnej, dedičky, ktorý zomrel. Ďalej
uviedla vo svojich námietkach, že poručiteľ za-
1 § 175n OSP - Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú
v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli. Uznesenie súd uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.
22
ARS NOTARIA 2/2011
Články
nechal množstvo dlhov, o ktorých dedička,
ako povinná v čase prevzatia dedičstva (prejednania dedičstva na základe právoplatného
osvedčenia o dedičstve) nemala žiadnu vedomosť. Vedela len o jedinej peňažnej pôžičke, ktorú poskytla poručiteľovi sestra v roku 1994 vo
výške 25 000 €, aby pomohla svojmu bratovi rozbehnúť podnikanie s tým, že uvedenú pôžičku
vráti do 10 rokov. Následne po prejednaní dedičstva, od roku 2004 sa začali prihlasovať veritelia, a preto sa povinná, dedička rozhodla predať
zdedenú nehnuteľnosť a z predaja utŕženého výťažku tak uspokojiť všetkých veriteľov poručiteľa.
Výťažok z predaja povinnou, dedičkou predstavoval sumu 33 000 €. Plnú výšku tejto sumy použila
na uspokojenie postupne uplatnených pohľadávok veriteľov tak, že súčet pohľadávok voči nej prihlásených spolu s pohľadávkou sestry poručiteľa
z titulu poskytnutej peňažnej pôžičky presiahol
všeobecnú cenu majetku. Na základe toho bolo
zrejmé, že dedičstvo bolo predlžené, a to z dôvodu, že dlhy poručiteľa prevyšovali cenu nadobudnutého dedičstva.
dičskom konaní (podľa obsahu osvedčenia
o dedičstve) pohľadávky uplatnené v dedičskom
konaní neboli uznané, o predlženom dedičstve
nie je žiadna informácia a že tvrdenia povinnej,
dedičky sú účelové. Z osvedčenia o dedičstve nevyplývajú údaje o veriteľoch, pohľadávkach a ich
výške, ktoré boli uplatnené v dedičskom konaní
(resp. nie sú známe oprávnenému, veriteľovi) napriek tomu, že on sám si ich v dedičskom konaní
voči poručiteľovi uplatnil. Rovnako oprávnený,
veriteľ spochybnil tvrdenia povinnej, dedičky
o potvrdení o prevzatí peňažnej sumy z 2. septembra 2006 sestrou poručiteľa, ako veriteľkou
z titulu poskytnutej pôžičky z rúk povinnej, dedičky, vo výške nižšej ako poskytnutá pôžička z dôvodu vyčerpania ceny dedičstva uspokojením
pohľadávok ostatných veriteľov. Rovnako tvrdenie povinnej o požičaní sumy 25 000 € označil za
nepreukázateľné a vyvrátiteľné, keďže nebol dosiaľ povinnou, dedičkou predložený žiaden písomný doklad o poskytnutej pôžičke, nepreukázal sa účel použitia (teda neskúmali sa s tým
súvisiace podnikateľské aktivity poručiteľa), ako
aj to, či táto pohľadávka sestry poručiteľa, uspokojenej veriteľky bola ňou uplatnená v dedičskom konaní. Z tohto dôvodu žiadal vykonať dokazovanie na vyvrátenie tvrdení povinnej,
dedičky a jej námietky zamietnuť.
Povinná, dedička ako svoje námietky voči exekúcii oprávneného, veriteľa zdôvodnila tvrdením, že
po vzniku exekučného titulu (právoplatného rozsudku OS z roku 2007) nastali okolnosti, ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, a preto je
exekúcia neprípustná. Ďalej vo svojich námietkach uviedla, že podľa § 470 OZ dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa
a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Z tohto dôvodu povinná – dedič
nie je povinná uhradiť dlhy poručiteľa, ktoré prevyšujú cenu nadobudnutého majetku z dedičstva a
z tohto dôvodu je exekúcia v tejto právnej veci neprípustná. Svoje námietky uzavrela argumentáciou, že uvedené právo priznané súdnym rozhodnutím, na základe ktorého podal oprávnený návrh
na exekúciu, zaniklo zo zákona a z dôvodu, že dedičstvo bolo predlžené je daný predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.
Súd po vykonanom dokazovaní (nepodarilo sa
predložiť listinný dôkaz o pôžičke peňazí...) dospel pri svojom rozhodnutí, ktorým zamietol námietky povinnej, dedičky k týmto záverom:
Povinná namietala zánik vymáhaného nároku
z dôvodu, že dedičstvo je predlžené, keďže dlhy
poručiteľa prevyšovali cenu nadobudnutého dedičstva, pričom svoje námietky opierala o § 470
ods. 1 OZ,2 ako aj o § 471 ods. 1 a 2 OZ.3
Z uvedeného vyplýva, že:
Dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy nielen
majetkom a vecami, ktoré mu pripadli z dedičstva, ale aj svojím vlastným majetkom.
n
K námietkam povinnej, dedičky podal oprávnený, veriteľ stanovisko, v ktorých uviedol, že v de-
2 § 470 OZ (1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a
za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. (2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
3 § 471 OZ (1) ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov.
Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. (2) Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi,
spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
23
Články
n
n
n
n
n
ARS NOTARIA 2/2011
k dohode medzi dedičkou a veriteľmi o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov nedošlo.
Pohľadávky veriteľov musí dedič uspokojovať podľa poradia a spôsobom, akým by
sa tak robilo pri rozvrhu výťažku speňaženia
majetku poručiteľa pri likvidácii dedičstva.4
K uspokojeniu pohľadávok veriteľa s horším
poradím nemá dedič pristúpiť, kým neuspokojí veriteľov s poradím lepším.
Ak dedič nemôže úplne uspokojiť veriteľov
toho istého poradia, musí ich uspokojiť pomerne. Iba v tretej skupine musí prednostne
uspokojiť pohľadávky zabezpečené obmedzením prevodu nehnuteľností alebo záložným právo.5
Ak by tak dedič nepostupoval vystavil by sa riziku, že by zodpovedal veriteľom s lepším poradím aj v prípade, že by uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov bola už cena ním
nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
Zákon umožňuje čeliť takému nebezpečenstvu tým, že dáva dedičovi právo navrhnúť
súdu, aby vyzval poručiteľových veriteľov na
oznámenie svojich pohľadávok v určitej lehote s poučením, že dedič nezodpovedá veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámia,
pokiaľ je uspokojením pohľadávok ďalších
veriteľov vyčerpaná cena dedičstva.
Taktiež v rámci dedičského konania dedička nevyužila
toho vyplýva, že dedič mal postupovať
v súlade s § 175v OSP4, 5 pri uspokojovaní dlhov
poručiteľa – a uspokojiť veriteľov po skupinách a
v rámci jednotlivých skupín pomerne. Inak zodpovedá veriteľom s lepším poradím aj v prípade,
že by uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov bola už cena ním nadobudnutého dedičstva
vyčerpaná, a preto súd námietky povinnej, dedičky zamietol, keďže pohľadávky ostatných veriteľov, ako bolo preukázané v exekučnom konaní, boli plne a niektorých veriteľov aspoň
čiastočne uspokojené a pohľadávka oprávneného uplatnená v exekúcii vo výške 1 800 € nebola
uspokojená vôbec.
Chcem len na ujasnenie ozrejmiť, že pohľadávky
všetkých siedmich veriteľov (rovnako ako pohľadávka žalobcu) uplatnené voči povinnej, dedičke
patrili do tretej skupiny uvedenej v § 175v ods. 2
písm. c) OSP,4 a preto ich bolo potrebné uspokojovať pomerne.5
Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky veriteľov sa
uhradia podľa skupín tak, že sa najprv uhradia
pohľadávky patriace do prvej skupiny a len keď
zostala časť výťažku po ich uspokojení, pristúpi
sa k uspokojeniu pohľadávok v druhej skupine.
Rovnako len po uspokojení pohľadávok v druhej
skupine možno uhrádzať ostatné pohľadávky
– pohľadávky v tretej skupine. V jednotlivých skupinách sa uhrádzajú pohľadávky – ak ich úhrn
prevyšuje výťažok – pomerne (pravidlo proporcionality).
Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku,6 exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia ako exekučného titulu, zaniklo právo ním
priznané. O toto ustanovenie opierala povinná,
dedička svoje podanie, ktorým dopĺňala svoje
námietky voči exekúcii, keď zastavenie exekúcie, o ktoré žiadala zdôvodnila tvrdením, že právo priznané súdnym rozhodnutím zaniklo zo zákona, a to z dôvodu, že cena nadobudnutého
dedičstva prevyšuje dlhy poručiteľa a povinná,
dedička už z ceny dedičstva uspokojila iných veriteľov poručiteľa, ako aj čiastočne samého
oprávneného.
Povinná v námietkach síce uviedla, že dedičstvo
je predlžené, keďže výťažok z dedičstva bol vo
výške 33 000 € a výška zaplatených dlhov voči
siedmim veriteľom bola vo výške 35 000 €,
a teda, že po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, a preto je exekúcia neprípustná... Avšak
ako súd zistil z pripojeného dedičského konania,
Súd konajúci vo veci mal za to, že z uvedených
dôvodov, právo priznané súdnym rozhodnutím
4 § 175v ods. 2 OSP: Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín:
a) náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy konania a splatné výživné,
b) dlžné dane a poplatky,
c) ostatné pohľadávky.
5 § 175v ods. 3 OSP: Ak úhrn pohľadávok prevyšuje v prvej skupine výťažok, uhradia sa tieto pohľadávky pomerne. Obdobne sa
postupuje v ďalších skupinách, pričom však v skupine c) sa uhradia pred ostatnými pohľadávkami pohľadávky zabezpečené
obmedzením prevodu nehnuteľností alebo záložnými právami.
6 § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a do-
plnení ďalších zákonov – Exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
24
ARS NOTARIA 2/2011
Články
nezaniklo zo zákona, keďže povinná, dedička
nepostupovala v súlade so zákonom pri uspokojovaní veriteľov – poručiteľa, a teda oprávnenému, veriteľovi trvá nárok na úhradu uplatneného nároku v exekučnom konaní vo výške
1 800 €.
dedičstva), podstatné je, že nešlo o predlžené dedičstvo a dedičia niesli zodpovednosť za
prípadné dlhy poručiteľa podľa § 470.2
Všetci žalovaní v odvolacom aj dovolacom konaní namietali, okrem nedostatočného preukázania právneho titulu (kúpnej zmluvy uzavretej
medzi poručiteľom a právnym predchodcom žalobcu), ako aj jej právneho dôvodu (skutočné
prevzatie tovaru) vzniku pohľadávky, že už vyčerpali nimi nadobudnutú cenu dedičstva, keďže plnili spoločnosti S., s.r.o., na majetok ktorej bol vyhlásený roku 1998 konkurz, a ktorej záväzok
voči záložnému veriteľovi – 3. osobe – bol zabezpečený zriadením záložného práva na majetok,
záloh poručiteľa.8
Súd návrhu na zastavenie exekúcie povinnej, dedičky nevyhovel, keďže nie sú splnené žiadne dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku.
Príklad druhý...
Druhý prípad, ktorý sa tu pokúsim rozobrať je obsiahnutý v rozsudku NS ČR z 26. apríla 2007,
sp. zn. 29 Cdo 549/2007.7
Súd sa v konaní vysporiadal s otázkou pravosti
žalovanej sumy a na základe vykonaného dokazovania ju považoval za preukázanú. Ďalej zistil, že CC a CD – žalovaní v druhom a treťom
rade, ktorí nadobudli nehnuteľnosti, boli vyzvaní správcom konkurznej podstaty spoločnosti
S., s.r.o., aby zaplatili sumu prevyšujúcu 3 mil.
Kč (no menej ako hodnota dedičstva). Zo záverov tohto rozsudku sú pre nás významné nasledovné konštatovania:
V tomto konaní sa okrem samého významu konvokácie, ktorá nebola vôbec vykonaná, venovala
pozornosť aj zálohu, ktorý patril poručiteľovi,
a ktorý patril do aktív dedičstva v súvislosti s vyhlásením konkurzu na majetok záložného dlžníka zabezpečenej pohľadávky, pričom osoba záložcu (poručiteľa) nebola totožná s osobou
záložného dlžníka (úpadcu), nedostatočnému
preukázaniu pasív, a tým aj dôvodnosti uspokojenia veriteľa s prihlásenou pohľadávkou... azda
skutočnostiam, ktoré môžu vznikať v našej praxi
súdnych komisárov čoraz častejšie.
I. Pokiaľ ide o mieru zodpovednosti dedičov za
dlhy poručiteľa: V súdnom konaní, v ktorom poručiteľov veriteľ uplatňuje voči poručiteľovým dedičom pohľadávku, ktorú mal voči poručiteľovi,
je súd povinný zaoberať sa otázkou, v akom rozsahu zodpovedajú dedičia podľa § 470 OZ2 za
poručiteľove dlhy, najmä vtedy, ak dedičia namietajú, že v tomto rozsahu už plnili na úhradu
iných pohľadávok poručiteľových veriteľov. Ak
v dedičskom konaní nedošlo ku konvokácii veriteľov vykonanej na návrh dedičov súdom/súdnym komisárom podľa §175n OSP1 môžu dedičia CC, CD v tomto sporovom konaní uspieť
s obranou, že cena dedičstva, ktoré nadobudli,
už bola vyčerpaná uspokojením ostatných poručiteľových veriteľov len vtedy, ak preukážu, že
cena dedičstva, ktoré dedičia nadobudli, bola vyčerpaná uspokojením
na
uspokojenie než pohľadávka vymáhaná veriteľom AB od dedičov v súdnom konaní.
V roku 2000 sa na okresnom súde žalobca – AB
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného – CA zaplatiť sumu 300 000 Kč za drevo, na základe
ústnej kúpnej zmluvy so štátnym podnikom AA,
ktorý svoju pohľadávku postúpil v roku 1993 žalobcovi. Počas konania CA zomrel, na jeho miesto nastúpili ako žalovaní v prvom až treťom rade
(dedičia CB, CC, CD). Dedičské konanie po CA
skončilo tak, že dedičia nadobudli dedičstvo
– pozemky a stavby v hodnote 3 517 653,7O Kč
v pomere – dedič CB v rozsahu 3,5 % ako žalovaný v prvom rade a dedičia CC a CD ako žalovaní
v druhom a treťom rade po 48,25 %.
Z citovaného rozhodnutia NS ČR priamo nevyplýva, či boli v dedičskom konaní uplatnené nejaké
pasíva alebo nie (teda neboli zaradené do pasív
7 Porovnaj: Soudní rozhodnutí. Odpovědnost dědiců za dluhy zůstavitele. In: Ad Notam č. 6/2007, s. 204 – 206.
8 V konkurznom konaní sa majetok zaťažený akýmkoľvek spôsobom zabezpečujúcim záväzok úpadcu vyhlásením konkurzu za-
raďuje do konkurznej podstaty. Vyhlásením konkurzu sa stal záväzok S., s.r.o., voči tretej osobe splatným pre čas trvania konkurzu, a teda možno sa uspokojiť z predmetu zálohu. Po jeho vyhlásení však môže dôjsť k uspokojeniu iba rozvrhom výťažku;
veriteľ, ktorého záväzok bol zabezpečený, sa musí rovnako ako všetci ostatní veriteľa prihlásiť do konkurzu a už nemôže sám
speňažiť záloh podľa Občianskeho zákonníka. Majetok tretích osôb, ktorým sú zabezpečené záväzky úpadcu, je majetkom podliehajúcim konkurzu a tvorí oddelenú konkurznú podstatu toho-ktorého veriteľa úpadcu.
25
Články
ARS NOTARIA 2/2011
II. Pokiaľ ide o povinnosť poručiteľa a následne dedičov plniť záložnému veriteľovi z titulu
zriadenia záložného práva na majetok, ktorý je
predmetom zálohu:
konkurzu na majetok dlžníka, dedičia ako žalovaní mali uhradzovaciu povinnosť voči veriteľovi už v okamihu smrti poručiteľa, teda počas dedičského konania, keďže ku dňu smrti
poručiteľa už poručiteľ mal povinnosť z titulu záložného práva strpieť uspokojenie dlhu dlžníka
z výťažku speňaženého zálohu.
Povinnosť záložcu (poručiteľa CA, dediča CC, CD)
plniť na účely uspokojenia pohľadávky záložného
veriteľa – 3. osoby – správcovi v prospech oddelenej konkurznej podstaty na úhradu dlhov záložného dlžníka S., s.r.o., z titulu záložného práva nenastáva dňom vzniku záložného práva, ale až dňom
keď „sa presadí“ (uplatní) uhradzovacia funkcia
záložného práva (dovtedy bola len zabezpečovacia), teda v prípade, ak zabezpečenú pohľadávku
dlžník riadne a včas nesplnil. Ak neuhradí zabezpečenú peňažnú pohľadávku záložnému veriteľovi záložný dlžník, je to peňažná pohľadávka, ktorú
záložný veriteľ (správca úpadcu) vymáha (teda
môže vymáhať) od záložcu (v našom prípade poručiteľa a následne dedičov), s tým obmedzením,
že uspokojenie peňažného nároku záložného veriteľa možno vymôcť len speňažením majetku slúžiaceho ako záloh (na porovnanie R 31/2007).
Uvedený rozsudok poukazuje (keďže z rozsudku
nie je jasné, či by sa cena dedičstva úhradou pohľadávky spoločnosti S., s.r.o., a pohľadávky žalobcu vyčerpala) na prípadnú zvýšenú zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa aj nad hodnotu
zdedeného majetku ako negatívne následky
práve z dôvodu nevykonania konvokácie, ktoré
dediča zaväzujú.
Následok nevykonania konvokácie je jasný
a daný zákonom, preto o jeho význame v prípade
potreby azda netreba pochybovať a mať obavy
z jeho aplikácie (z časových či iných dôvodov), ak
to dedičia navrhnú, samozrejme, po náležitom
poučení o tejto možnosti.
Po uplynutí lehoty určenej vo výzve – konvokácii
veriteľov, by mal byť súpis pasív dedičstva jasný
a jednoznačný, a tak súdny komisár môže pomerne jednoznačne skonštatovať, či ide o predlžené dedičstvo, alebo nie, určením všeobecnej
ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva (ak je nepredlžené). Pokiaľ sa po konvokácii
zistí predlžené dedičstvo, mal by byť výrok o určení všeobecnej ceny majetku, výšky dlhov a výške
predlženia obsiahnutý v návrhu samostatného
uznesenia9 (resp. mu môže predchádzať výrok
o vyporiadnaí BSM, v jednom uznesení...).
Pre správne posúdenie, či vôbec a v akom rozsahu sa záložné právo, ktorým boli zdedené nehnuteľnosti zaťažené ku dňu smrti poručiteľa, môže
prejaviť ako dlh zaťažujúci dedičstvo, teda zodpovednosť dedičov,2 je potom rozhodujúce, či ku
dňu smrti poručiteľa už mal poručiteľ povinnosť
plniť z titulu záložného práva za záložného dlžníka (spoločnosť S., s.r.o., v konkurze), pretože dlžník svoj dlh voči záložnému veriteľovi riadne
a včas neplnil. Pokiaľ ide o zarátanie ceny zálohu
do pasív dedičstva, k tomu v dedičskom konaní
nedochádza, keďže samým zaťažením majetku
patriaceho do dedičstva záložným právom sa všeobecná cena tohto majetku nemení a v dedičstve
sa pred vznikom uhradzovacej povinnosti poručiteľa ako dlh zaťažujúci dedičstvo nepremieta.
Okrem toho, ako som spomínala v predchádzajúcom vydaní, výsledkom konvokácie má byť rozhodnutie dedičov, či (v prípade nepredlženého dedičstva) prevezmú zodpovednosť za takto veriteľmi
prihlásené dlhy poručiteľa, no (po vykonanej konvokácii v prípade uspokojovania pohľadávok veriteľov) len do hodnoty zdedeného majetku, buď
všeobecne, teda najčastejším spôsobom vyporiadania dedičstva (aj dlhov), teda podľa § 470 OZ2
(kedy sa veritelia dohody o vyporiadaní dedičstva,
aj ich dlhov nezúčastňujú a nie sú účastníkmi konania), alebo inak ako podľa hodnoty nadobudnutého dedičského podielu2 (avšak po dohode s veriteľmi, kedy sa stanú účastníkmi konania10). Obe
V tomto konkrétnom prípade s prihliadnutím
k dobe vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti S., s.r.o., ako záložného dlžníka (január
1999) a dobe smrti poručiteľa (máj 1999) sa pritom ponúka záver, že povinný plniť bol už pôvodný žalovaný, teda poručiteľ ako záložca.
Aj vzhľadom na konštatovanie, že záväzok záložného dlžníka sa stane splatným (nastupuje teda
uhradzovacia povinnosť) v dôsledku vyhlásenia
9 § 175o ods. 1 OSP – Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedič-
stva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.
10 § 175b OSP – Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi, a ak takých
osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho pohľadávka, a
pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.
26
ARS NOTARIA 2/2011
Články
dohody, ktoré obsahujú aj pasíva – prihlásené
a uznané pohľadávky veriteľov (čo však v prípade zodpovednosti podľa § 470 OZ ani nie je rozhodujúce) – sú dohodami o vyporiadaní dedičstva,
obsiahnuté v osvedčení o dedičstve vydanom notárom11 alebo v návrhu uznesenia vydanom súdom na základe predloženého návrhu súdneho
komisára.12
dozrel a ako autor tohto procesného právneho aktu sui generis, ho aj v takomto znení vydal.
Výzva realizovaná veriteľom ako konvokácia podľa § 175n OSP1 má byť v každom prípade adresná
a vychádzať z potrieb a výsledkov každého dedičského konania osobitne. Túto možnosť dedičov
navrhnúť konvokáciu treba vnímať ako možnosť
dosiahnuť výsledky už opísané, no netreba ju považovať za nutnosť v každej veci, kde sa objaví minimálny dlh, či dlh vôbec nie. Už vôbec nemožno
brať tento procesný prostriedok za obligatórny
úkon súdneho komisára adresovaný akýmkoľvek
veriteľom v akomkoľvek dedičskom konaní.
V prípade zistenia predlženia dedičstva (na základe právoplatného uznesenia8) za dlhy poručiteľa sa dedičia môžu rozhodnúť, či sa pokúsia
uzavrieť dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov s veriteľmi13 (čo bude
závisieť od veriteľov, či k nej pristúpia) alebo nemajú záujem o uzavretie tejto dohody a navrhnú
súdnemu komisárovi likvidáciu dedičstva.14
Pokiaľ ide o štát, napriek tomu, že zákon hovorí
o práve dedičov navrhnúť konvokáciu, nemožno
z tohto vyvodiť záver, že toto právo nemá štát,
ktorému má dedičstvo pripadnúť ako odúmrť.16
Aj štát podľa výsledkov a priebehu každého konania osobitne, ktorého je účastníkom, môže
podať tento návrh individuálne.17
Z hľadiska zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa
po vykonanej konvokácii,1 v prípade uzavretia dohody o prenechaní predlženého dedičstva, dedičia
už nebudú zodpovedať veriteľom za pohľadávky,
ktoré na základe vykonanej konvokácie neprihlásili (teda tieto neoznámené pohľadávky nie sú predmetom dohody o prenechaní dedičstva veriteľom
na úhradu dlhov), ak je cena dedičstva už vyčerpaná na úhradu oznámených pohľadávok (hoci s nevýhodnejším poradím, ako sú tie neoznámené).
V časopise Ars notaria č. 1/2011 v článku Dlhy v dedičskom konaní a predlžené dedičstvo opravené
znenie časti Premlčanie dlhu poručiteľa na s. 15
znie nasledovne:
Samozrejme, aj pri tejto dohode treba mať na pamäti, že napriek tomu, že výber veriteľov závisí
od dedičov (pokiaľ s tým aj sami veritelia súhlasia, keďže dohodu podpisujú aj oni, ako účastníci konania9) súd ju schváli, ak je uzavretá s tými
veriteľmi, ktorých pohľadávky by mohli byť aspoň
sčasti (ak celá hodnota dedičstva nestačí na
uspokojenie takejto pohľadávky) uspokojené
z rozvrhu výťažku pri likvidácii dedičstva.4,5 Teda
v prípade pojatia tejto dohody do osvedčenia
o dedičstve15, je na súdnom komisárovi, aby na
rešpektovanie tejto zásady pri výbere veriteľov
Premlčanie dlhu poručiteľa
Právo veriteľa voči poručiteľovi ako dlžníkovi sa v dedičskom konaní premlčuje podľa § 101 OZ.20) To znamená,
že smrť poručiteľa ako dlžníka nemá v zásade žiadny
vplyv na plynutie, resp. prerušenie či zastavenie plynutia
premlčacích lehôt. Teda veriteľ si má a musí svoje právo
voči poručiteľovi či jeho dedičom uplatniť v osobitnom
konaní na plnenie dlhu, mimo dedičského konania (prípadne aj počas dedičského konania, ak hrozí uplynutie
premlčacej lehoty počas prebiehajúceho dedičského
konania), pričom premlčacia doba začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (nasledujúci deň po splatnosti, a nie od okamihu smrti a pod.)
11 § 175zca ods. 1 c) OSP – Notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak dedičia
sa vyporiadali medzi sebou dohodou.
12 § 175q ods. 1 c) OSP – Súd v uznesení o dedičstve schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva.
13 § 175p ods. 1 OSP – Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Táto
dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po
právoplatnosti rozhodnutia.
14 § 175t ods. 1 OSP – Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa § 175p, môže súd uznesením nariadiť likvidáciu
dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu. Rovnako súd postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.
15 § 175zca ods. 1 d) OSP – Notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o dedičstve, ak dedičia
uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov.
16 § 462 OZ – Dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadne štátu.
17 R 34/1976 – Pokiaľ ide o postup podľa § 175n, nemožno považovať za správnu prax, pri ktorej súd vyzýva vyhláškou veriteľov
vo vratkých prípadoch, v ktorom dedičstvo pripadá podľa § 462 OZ štátu, a to na základe všeobecného návrhu príslušného
správneho orgánu, ktorý o tento postup požiadal vo všetkých veciach, v ktorých dedičstvo pripadá štátu. Občiansky súdny poriadok nepozná generálny/všeobecný návrh bez vzťahu k určitej prejednávanej veci. Aj štát je povinný v každej jednotlivej veci
podať návrh na výzvu veriteľom.
27
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 2/2011
• Z praxe notárstva •
POZEMOK AKO PREDMET VLASTNÍCTVA
A AKTÍVNA HODNOTA V KONANÍ O DEDIČSTVE
jeho vôle. Tzv. marcovými zákonmi prijatými
uhorským snemom v Bratislave 15. marca 1848,
došlo okrem iného k zrušeniu poddanstva a nescudziteľnosti pôdy. V ponímaní marxistickej filozofie predstavovali koniec feudalizmu a začiatok
kapitalizmu v Uhorsku. Urbársky patent z roku
1853 potom rozšíril zákon o zrušení poddanstva, avšak roľníci mali aj naďalej dôvod na nespokojnosť. Ich vlastníctvom sa stali iba tie pozemky, ktoré boli evidované v tzv. Tereziánskom
urbári. Všetku ostatnú pôdu naďalej vlastnila
šľachta, teda bývalí feudáli, mestá, cirkev a štát.
Tereziánskym urbárom rozumieme nariadenie
panovníčky Márie Terézie z roku 1767 vo forme
kráľovského reskriptu, upravujúce jednotne pre
celú krajinu vzťahy medzi poddanými a šľachtou.
Ich výsledkom bola tzv. segregácia pôdy, keď sa
presne určilo, koľko zo svojich pozemkov je
šľachtic povinný prenechať do užívania poddaným. Zámerne používame slovo užívania, pretože zemepán bol naďalej vlastníkom dotknutých
pozemkov. Až v súvislosti s revolučnými rokmi
1848 – 1849 bolo poddanstvo zrušené. Tento
významný prelom vo vývoji roľníctva znamenal
teda aj priznanie individuálneho vlastníctva sedliakom. V období po 2. svetovej vojne až do roku
1989 bolo štátnou mocou súkromné pozemkové vlastníctvo potláčané, zaznávané, právne
vzťahy k pôde a súkromnému vlastníctvu vôbec
menené, pričom tento stav sa odzrkadlil v bagatelizovaní hodnoty pôdy a masívnej kolektivizácii
poľnohospodárstva. O uvedenom svedčí aj spôsob konkretizácie rozsahu nehnuteľného majetku zaradeného do súpisu aktív v niektorých dedičských rozhodnutiach z tej doby. Nezriedka sa
stretávame s formuláciou napríklad „do dedičstva patrí aj 3 800 m2 poľnohospodárskej pôdy
v súkromnom užívaní“. Uvedený spôsob individualizácie samozrejme nezodpovedá kritériám
vymedzenia predmetu občianskoprávneho vzťahu. V súčasnej dobe sa okrem iného aj prijatím
súboru právnych noriem upravujúcich jednotlivé, čiastkové pozemkové inštitúty, a postupným
vývojom spoločenských vzťahov obnovili tradič-
V ostatných rokoch, v súvislosti zo zmenami, ktoré nastali v dôsledku spoločenských udalostí,
môžeme zreteľne pozorovať návrat k tradičným
aspektom vlastníctva pôdy, jestvujúcich, prirodzene, vo formách zodpovedajúcich danému
stupňu vývoja spoločnosti, na našom území dávno v minulosti. Inštitút pozemkového vlastníctva
je, pochopiteľne, vzhľadom na jeho špecifické
postavenie reflektujúce jeho význam a prvky,
ktoré ho diferencujú od vlastníctva iných vecí
v právnom zmysle slova, bytostnou a neoddeliteľnou súčasťou činnosti notára. Pokúsim sa
v ďalšom texte načrtnúť niektoré kontexty súvisiace s predmetným inštitútom, pridržiavajúc sa
obsahovo línie determinovanej názvom článku
a zohľadňujúc prirodzené priestorové limity.
Od najstarších čias predstavovalo vlastníctvo
pôdy určitú istotu, záruku uspokojenia najzákladnejších potrieb človeka. Ide o primárny predpoklad toho, že záujmy ľudí sa vždy sústredili na
tohto činiteľa. Táto výsada však, pravdaže, nebola vždy určená najširším masám. Sv. Štefan, prvý
kráľ Uhorska pripustil existenciu individuálneho,
súkromného vlastníctva s výnimkou rodinného
nedielu. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom,
že majetok nepatril jednotlivým členom rodiny,
ale rodine samej osebe. Rodinný nediel je aj významný aspekt ovplyvňujúci vznik dedičského
práva všeobecne, pretože už samo narodenie
nového člena rodiny predpokladalo, že sa stal
účastným vlastníctva rodinného majetku. Teda
pôjde o absenciu individuálneho vlastníctva ako
základného predpokladu dedenia. Preto, v súlade s uvedeným treba povedať, že počas historického vývoja spoločnosti môžeme hovoriť o dedičskom práve a jeho vývoji len v tých intenciách,
v akých bolo postupne umožnené individuálne
vlastníctvo, v našom prípade vlastníctvo k pôde.
V stredoveku bol vlastníkom pôdy šľachtic – feudál. Pôda ako základný výrobný prostriedok znamenala okrem iného možnosť dopestovania úrody a teda aj prežitia. Roľník, nevoľník, bol
nájomcom pôdy a bol závislý od jej majiteľa, od
28
ARS NOTARIA 2/2011
Z praxe notárstva
ho povrchu, ktorých výmera je determinovaná určitou vlastníckou hranicou. Z daného je bez
ďalšieho zrejmé, že pozemok je nehnuteľnosťou
bez ohľadu na jeho povrchové zloženie, teda napríklad aj vodná plocha, pod ktorou sa nachádza
dno, je takisto pozemkom.
né atribúty pozemkového vlastníctva so zreteľom na vlastnosti pôdy ako jedinečného
zdroja bohatstva plynúceho z prvotnej podmienky existencie človeka.
Z hľadiska prírodných vied je pôda najvrchnejšia
časť zemskej kôry, ktorá vzniká za pôsobenia
biosféry, atmosféry, litosféry a hydrosféry. Jej súčasťou sú neživé zložky ako častice hliny a piesku, kamene, voda zadržiavaná v pôde, humus
(odumreté časti rastlín a živočíchov) a živé zložky, teda korene rastlín, mikroorganizmy, hmyz.
Nezastupiteľná funkcia pôdy spočíva v jej využívaní v poľnohospodárstve a lesníctve, pričom
predstavuje v daných odvetviach základný výrobný prostriedok, teda prostredníctvom nej sa zabezpečuje výživa obyvateľstva. Je potrebné si na
tomto mieste uvedomiť, že pôdny fond nie je nevyčerpateľný, pričom potravinové nároky obyvateľstva stúpajú a zodpovedajúco tomu by mali
byť aj sprísnené zákonné podmienky pri vynímaní z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Týmto
krokom sa z pôdohospodárskeho hľadiska prechádza od lepšej bonity pôdy k horšej.
Právny stav jednotlivých pozemkov je potom
v zmysle zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam zachytený v evidencii katastra nehnuteľností. Uvedená norma ďalej špecifikuje v § 3 pozemok ako časť zemského povrchu
oddelenú od susedných častí hranicou územnej
samosprávnej jednotky, katastrálneho územia,
zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním
spôsobu jeho využívania. Parcelou potom rozumieme geometrické určenie a polohové určenie
a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape,
mape určeného operátu alebo v geometrickom
pláne s vyznačením jeho parcelného čísla. Považujem na tomto mieste za potrebné ešte spomenúť, že v zmysle citovanej normy delíme podľa
súčasnej právnej úpravy pozemky na ornú pôdu,
chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, trvalé
trávne porasty, lesné pozemky, vodné plochy, zastavané plochy a nádvoria a ostatné plochy. Kataster nehnuteľností chápeme aj ako významný
prostriedok ochrany právnych vzťahov týkajúcich
sa nehnuteľností a nástroj ochrany vlastníckych
práv k nehnuteľnostiam.
Z právneho hľadiska môžeme pozemok definovať ako ľubovoľnú časť zemského povrchu, ak
môže byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, teda takých vzťahov, ktorých predmetom sú
spoločenské vzťahy upravené normami občianskeho práva. Občiansky zákonník v § 118 ods. 1
ustanovuje, že predmetom občianskoprávnych
vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa,
práva, alebo iné majetkové hodnoty. Odborná literatúra označuje takéto vymedzenie predmetu
občianskoprávnych vzťahov ako nepriamy, či sekundárny predmet občianskoprávnych vzťahov,
pričom za primárny predmet sa pokladá správanie ľudí určené obsahom právnych noriem.
V Občianskom zákonníku definíciu pojmu vec nenájdeme. Podľa ustálenej praxe a odbornej literatúry však vecou rozumieme každú hmotnú vec
a prírodnú silu za predpokladu, že je ovládateľná
a slúži potrebám ľudí. Občiansky zákonník ďalej
v § 119 delí veci na hnuteľné a nehnuteľné, pričom za nehnuteľné veci označuje pozemky
a stavby spojené pevným základom so zemou.
Analogicky môžeme teda povedať, že všetky
ostatné veci sú vecami hnuteľnými. Z uvedených
kontextov teda jasne vyplýva, že pozemok ako
hmotná, nehnuteľná vec napĺňa všetky atribúty
predmetu občianskoprávnych vzťahov, pričom
predmetom občianskoprávnych vzťahov sú pozemky ako zamerané a vyznačené časti zemské-
„Právna úprava nehnuteľností spočíva na zásadách, ktoré vychádzajú z požiadaviek zabezpečiť
čo najväčšiu istou v právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam. Cieľom tejto úpravy je dosiahnuť,
resp. permanentne dosahovať súlad stavu uvedeného v katastri nehnuteľností so skutočným
stavom. Tieto požiadavky aj celkový zámer právnej úpravy sa v rozličnej miere i podobe premietajú do jednotlivých zásad, na ktorých je vybudovaný kataster nehnuteľností.“1
K vlastníctvu pozemku sa viažu všeobecné práva vlastníka. Premietnuté sú predovšetkým
v čl. 20 Ústavy SR, ktorý v ods. 1 ustanovuje, že
každý má právo vlastniť majetok a že vlastnícke
právo všetkých má rovnaký zákonný rozsah
a ochranu. Ďalej práva vlastníka konkretizuje
Občiansky zákonník v § 123. Ide o tzv. triádu
vlastníckych oprávnení:
1 Lazar, J. a kol.: Základy občianskeho hmotného práva. Bratislava, IURA EDITION 2004, s. 345, 346.
29
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 2/2011
a) právo vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi),
b) právo dispozície s vecou (ius disponendi),
c) právo držby (ius possidendi).
preukazujú vlastníctvo poručiteľa, keďže
predmetom dedenia môže byť len majetok, ktorý
poručiteľ ku dňu smrti preukázateľne vlastnil.
V súvislosti s právami vlastníkov pozemkov nemôžeme, prirodzene, zabudnúť na právo na
ochranu proti neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva, konkretizovanú v § 126 OZ.
Ochrana vlastníka a teda aj vlastníka pozemku
je kreovaná a koncipovaná veľmi široko a nie je
možné na tomto mieste sa zaoberať jednotlivými
petitmi vlastníckych žalôb, či skutkovými podstatami trestných činov v zmysle osobitnej časti
Trestného zákona. Chcel by som však v tejto súvislosti poukázať ešte na § 1 OZ, ktorý ustanovuje, že úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych práv a slobôd,
najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti
vlastníctva.
V zmysle zásad intabulácie vlastnícke práva
vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do
katastra nehnuteľností. Súdny komisár sa v tomto smere spolieha najmä na „lustrum“ majetku
poručiteľa, teda na súčinnosť príslušného orgánu štátnej správy, postupom v súlade s § 175g
OSP. Vychádzajúc z predpokladu hodnovernosti
a záväznosti údajov katastra (za predpokladu
nepreukázania opaku), ktorá hodnovernosť a záväznosť sa zhmotňuje v zásade materiálnej publicity katastra (teda že to, čo je zapísané, platí),
považujeme tento postup za štandardný a dostačujúci. Je však potrebné na tomto mieste poukázať na skutočnosť, že súdny komisár sa v konaní
o dedičstve spravuje vyšetrovacou zásadou a zásadou oficiality, kedy je povinný sám, z úradnej
povinnosti zabezpečovať informácie potrebné
na prejednanie dedičstva. Preto nie je možné,
aby bolo v konaní o novoobjavenom majetku začatom podľa § 125x OSP, postupom podľa § 43
OSP odmietnuté podanie z tohto dôvodu, že navrhovateľ nešpecifikoval celkom presne majetok
poručiteľa či dedičov, hoci mu túto povinnosť
ukladá § 79 ods. 2 OSP. Uvedené prichádza do
úvahy so zreteľom na skutočnosť, že by v danom
prípade nešlo o také nedostatky podania, pre
ktoré by súd – súdny komisár nemohol v konaní
pokračovať.2
Pozemok je teda nehnuteľná vec, ktorá tvorí predmet dedičstva, a to buď sám, alebo ako súčasť
súboru majetkových práv a povinností absolútnej
či relatívnej povahy, ktorý označujeme pojmom
dedičstvo. So zreteľom na obšírnosť načrtnutých
kontextov sa v ďalšom pokúsim zamerať pozornosť na tie oblasti dedenia pozemkov, ktorých
právna úprava nie je celkom jednoznačná, prípadne sa v aplikačnej praxi stretávame s rôznymi
postupmi pri ich prejednávaní v konaní o dedičstve. Základnú platformu právnej úpravy dedenia
a teda aj dedenia pozemkov obsahuje, samozrejme, Občiansky zákonník. Okrem tejto normy, ktorá tu vystupuje ako lex generalis, sa dotýkajú danej oblasti ako normy lex specialis aj ďalšie
predpisy ako:
n zákon č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom,
n zákon č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách,
n zákon č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam,
n zákon č. 229/1991 Zb. o pôde.
Osobitný postup sa však vyžaduje, ak sa v konaní
o dedičstve prejednáva neidentická nehnuteľnosť. Neidentickou nehnuteľnosťou rozumieme,
že momentálne bez zamerania geometrickým
plánom nevieme určiť jej presnú polohu, kultúru,
ani výmeru. V súvislosti s uvedeným takáto parcela nespĺňa znaky občianskoprávneho vzťahu, preto ju možno zahrnúť do rozsahu dedičstva len za
predpokladu, ak na tom všetci účastníci trvajú
aj napriek poučeniu, že napriek prejednaniu takáto nehnuteľnosť nebude plnohodnotne zapísaná
do katastra nehnuteľností. Ak dôjde k zaradeniu
neidentickej nehnuteľnosti do súpisu aktív, je potrebné, aby sa dedičia ujednotili na ich cene, keďže neidentita, a teda neurčiteľnosť výmery a kultúry neumožňuje cenu stanoviť iným postupom,
t.j. prepočtom výmery a hodnoty 1 m2.
Určovanie nehnuteľností tvoriacich rozsah dedičstva nebýva spravidla spojené s väčšími prekážkami. V praxi sa môžeme niekedy stretnúť
s tým, že dedičia predkladajú súdnemu komisárovi rôzne zmluvy uzavreté poručiteľom za jeho
života. Avšak takéto zmluvy samy o sebe ešte ne-
2 R 66/2000 – Nesplnenie povinnosti pripojiť k návrhu (žalobe) listinné dôkazy uložené navrhovateľovi ustanovením § 79 ods. 2
OSP v konaní o novoobjavenom majetku podľa ustanovenia § 175x OSP nemôže byť dôvodom na zastavenie konania. Aj v tomto konaní povinnosť vyžiadať si do príslušného okresného úradu, katastrálneho odboru, výpisy z listov vlastníctva alebo identifikáciu parciel týkajúce sa vlastníckych práv k nehnuteľnostiam poručiteľa zaťažuje aj súdneho komisára alebo súd.
30
ARS NOTARIA 2/2011
Z praxe notárstva
ného operátu, ktorých výmera nie je záväzná,
ich hranice nie sú v teréne viditeľné a v podstate
v prírode neexistujú, z údajov o ich výmere, na
účely dodržania ustanovení citovaného zákona.
Takisto súvislosti s výberom nadobúdateľa je
ťažké jednoznačne určiť obsah pojmu „najvhodnejšie podmienky na obhospodarovanie“, keďže
ide len o veľmi kusé a rámcové vymedzenie. Táto
formulácia sa viaže skôr k pozemkom poručiteľom bezprostredne užívaným, pričom veľkosť
spoluvlastníckych podielov často ani neumožňuje ich reálne obhospodarovanie, z čoho možno
analogicky vyvodiť, že nemusí ísť o jediné kritérium, z ktorého má súdny komisár vychádzať.
Môžeme len predpokladať, že zákon má na mysli
reálne možnosti dedičov obhospodarovať nehnuteľnosti, či aktuálne užívanie. Primeraným je
aj postup, keď súdny komisár „vydelí“ jednotlivé
nehnuteľnosti dedičom tak, že vo finančnom vyjadrení ich hodnota bude u všetkých dedičov
rovnaká, resp. zodpovedajúca ich dedičským
podielom – ide o tzv. „korunové vzájomné vyrovnania“. Pri výbere najvhodnejšieho preberateľa
musí byť z odôvodnenia rozhodnutia zrejmé,
z akých úvah súdny komisár vychádzal. Môžeme
teda konštatovať, že až súdna a právna prax bližšie vyprofiluje a konkretizuje relevantné okolnosti rozhodovania.
Ak sú predmetom dedenia pozemky, resp.
spoluvlastnícke podiely k nim, ktoré sa nachádzajú v extraviláne a tvoria poľnohospodársky pôdny alebo lesný fond, je nutné aplikovať
obmedzujúce ustanovenia tretej časti zákonom
č. 180/1995 Z.z. Základné obmedzenie spočíva
v tom, že rozdelením týchto pozemkov nesmie
vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako
2 000 m2, a lesný pozemok menší ako 5 000 m2.
Týmto opatrením sa pokúša štát celoplošne zamedziť ďalšiemu „drobeniu“ uvedených pozemkov, pričom táto rozdrobenosť je akýmsi nechceným dedičstvom, ktorého korene siahajú až do
starého obyčajového uhorského práva, kedy mohol vlastník odčleniť aj kúsok pozemku a previesť
ho na iného. Takisto pri dedení sa pozemky delili
ďalej na menšie kúsky. Celkom odlišná situácia je
v Česku, keď na tomto území platilo v minulosti
rakúske právo a bolo zvykom, že poľnohospodársku usadlosť prevzal spravidla najstarší syn. Pálčivosť uvedeného problému je neodškriepiteľná,
takisto potreba jeho riešenia, avšak v praxi spôsobuje uvedená úprava určité problémy pri jej aplikovaní. Významný okamih, ktorý si treba uvedomiť, je, že zákon č. 180/1995 Z.z. nadobudol
účinnosť 1. septembra 1995. S poukázaním na
§ 859 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa pri dedení použije právo platné v deň smrti poručiteľa, ak poručiteľ zomrel pred týmto dátumom, dedičstvo
sa prejedná ešte s možnosťou drobenia parciel.
Ustanovenie § 175q ods. 1 dáva súdu/súdnemu
komisárovi možnosť vykonať medzi dedičmi vyporiadanie a rozhodnúť o tom, čo ktorý z dedičov
nadobudne. Uvedené ustanovenie teda umožňuje súdnemu komisárovi vykonať medzi dedičmi vyporiadanie dedičstva. Toto vyporiadanie
však musí mať oporu v hmotnom práve. Tým je
§ 23 ods. 2 zákon č. 180/1995 Z.z., ktorý ustanovuje, že ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade
s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak
v dôsledku týchto podmienok nemôže potvrdiť
nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú
dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na
ich obhospodarovanie. Súd súčasne rozhodne
o povinnosti nadobúdateľa vyporiadať sa s ostatnými dedičmi. V iných prípadoch teda nebude
môcť súdny komisár autoritatívne vyporiadať dedičstvo, ale bude povinný, ak nedôjde k dohode
dedičov potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa
pomerných dielov. Otázkou však zostáva, do
akej miery môže súdny komisár vychádzať pri
parcelách registra E evidovaných na mape urče-
Záverom by som sa chcel ešte dotknúť určenia ceny pozemkov tvoriacich rozsah dedičstva.
Podľa § 175 o ods. 1 OSP, súd určí za všeobecnú
cenu majetku prioritne cenu zhodne tvrdenú
účastníkmi a až keď sú tvrdenia účastníkov rozdielne, vykoná na jej zistenie potrebné dôkazy.
Tieto si súdny komisár obstará postupom podľa
§ 175g alebo § 128 OSP, t.j. od orgánov štátnej správy, územnej samosprávy, odborníkov na
reality či obchodníkov s nehnuteľnosťami. Pritom vychádzame z ustálenej judikatúry, podľa
ktorej je všeobecnou cenou majetku cena, za
ktorú by bolo možné predať majetok v čase smrti poručiteľa na mieste, kde sa nachádza. Táto
cena sa stanoví porovnaním s realizovanými predajmi obdobných nehnuteľností. Som toho názoru, že ak sa účastníci zhodnú vo svojich tvrdeniach týkajúcich sa všeobecnej ceny majetku,
je vhodné v záujme preskúmateľnosti rozhodnutia uviesť, z akých konkrétnych okolností účastníci vychádzali pri takomto ustálení ceny majetku. Pri pozemkoch by potom mohlo ísť napríklad
o ich polohu, kultúru, bonitu, ich stav determinovaný realizovaním alebo nerealizovaním obrábania, či rozdrobenosť pozemkov znemožňujúcu obrábanie a prinášanie trvalého úžitku
31
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 2/2011
a pod.3 Následne by bolo vhodné do rozhodnutia alebo aspoň do zápisnice z pojednávania uviesť, že takto ustálená cena sa nejaví ako
zjavne neprimeraná. Súdny komisár potom vykoná prepočet výmery pozemku, resp. výmery
pripadajúcej na prejednávaný spoluvlastnícky
podiel poručiteľa hodnotou m2 danej kultúry pozemku.
renie malo svoje opodstatnenie v minulosti na
účely vyčíslenia už zrušenej dane z dedičstva.
V uvedených súvislostiach treba spomenúť § 120
ods. 3 OSP, podľa ktorého vo veciach, v ktorých
konanie možno začať aj bez návrhu – teda aj v konaní o dedičstve – je súd povinný vykonať aj ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli. Z uvedeného
vyplýva, že ide o určitú kolíziu ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorú nemôžeme plošne vykladať v prospech § 175o OSP. Zastávam
názor, že ak by bola suma tvrdená účastníkmi
zjavne neprimeraná, súdny komisár vykoná dokazovanie a v takom prípade musí dohoda dedičov
rešpektovať výsledky vykonaného dokazovania.
Ak by dedičia svojimi zhodnými tvrdeniami podhodnocovali cenu dedičstva, dochádzalo by k poškodeniu fiškálnych záujmov štátu z neodôvodnene znížených poplatkov súvisiacich s dedičským
konaním, čo má za následok aj zníženie daňových
príjmov štátu. V uvedených súvislostiach treba
poukázať na znenie § 38 OSP, kedy notár ako súdom poverený súdny komisár je oprávnený viesť
samostatne konanie o dedičstve. Posúdenie primeranosti ceny určenej zhodným tvrdením účastníkov potom patrí nepochybne do rúk notára ako
historickým vývojom vyprofilovaného odborníka
na dedičské právo, a to vo všetkých, aj tých najširších súvislostiach.
Uvedené v spojení so zostavením jednoznačného, položkovitého súpisu aktív s cenou určenou
pre každú položku tvoriacu rozsah dedičstva
samostatne potom nadobúda osobitný význam
v prípade, ak účastníkom konania je maloletý
s poukázaním na režim ochrany práv maloletých
v civilnom procese. Podobne, ak do masy dedičstva patria aj pohľadávky veriteľov a so zreteľom
na limitáciu zodpovednosti dediča za záväzky poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého majetku
by mohlo dôjsť k určitému riziku, že by dedičia pri
výlučnom uplatnení § 175o OSP mohli účelovo
podhodnotiť cenu dedičstva, a tým by mohlo dôjsť
k poškodeniu veriteľov. Tu však treba poukázať
na § 175y ods. 2 OSP upravujúce možnosť toho
(v kontexte s uvedením veriteľa), ktorý nebol
účastníkom konania, aby sa domáhal svojho práva na súde žalobou. Súd by si potom v štandardnom sporovom konaní vykonal vlastné dokazovanie týkajúce sa ceny poručiteľovho majetku
a nebol by cenou majetku určenou v konaní o dedičstve viazaný. Správne určenie všeobecnej
ceny majetku a čistej hodnoty dedičstva má mimoriadny význam aj v prípade, ak všetci dedičia
prejavili vôľu vyporiadať sa o dedičstvo medzi sebou dohodou za súčasného využitia inštitútu tzv.
výplatkov, a to v záujme ochrany práv a oprávnených záujmov všetkých dedičov. So znaleckým posudkom ako dôkazným prostriedkom treba zaobchádzať „opatrne“ a využiť ho najmä v prípade, ak
tak navrhnú účastníci. Rozhodne nie je namieste
postup žiadať znalecký posudok vždy, keď je
predmetom konania nehnuteľnosť. Takéto opat-
Vzhľadom na obsah matérie týkajúcej sa problematiky dedenia pozemkov a rôznorodosti situácií, ku ktorým v právnej praxi dochádza, nebolo
možné do obsahu tohto príspevku zahrnúť všetky informácie tak, ako by som si želal. Avšak prihliadnuc na túto nemožnosť, snažil som sa zamerať na tie problémy, ktoré sa v praxi vyskytujú
frekventovanejšie, či povedzme, ich riešenie si
vyžaduje viac úsilia.
JUDr. Ladislav Kupka
notársky kandidát notárky
JUDr. Ľudmily Kupkovej
SEMINÁR NA TÉMU „DEDIČSTVO V SÚDNEJ PRAXI“
V dňoch 4. a 5. mája 2011 sa konal v Českej republike, v Prahe v Kongresovom centre odborný
seminár na tému „Dedičstvo v súdnej praxi“. Obsahom seminára bol široký rozsah tém dedičské-
ho práva tak hmotného, ako aj procesného. Dôraz bol daný na novelu Občianskeho súdneho
poriadku účinnú od 1. júla 2009 vo vzťahu k notárom a aplikačné problémy s ňou spojené. No-
3 R 64/1967 – Nevyhnutným predpokladom pre riadne určenie všeobecnej ceny je zistenie znakov nehnuteľností rozhodujúcich
pre jej ocenenie a posúdenie.
32
ARS NOTARIA 2/2011
Spoločenská rubrika
kej republiky a JUDr. Roman Fiala, podpredseda Najvyššieho súdu Českej republiky zaujali
nielen vysokou odbornosťou, ale aj príkladmi
z praxe a pohotovosťou pri odpovediach na otázky z pléna.
velou zákonodarca posilnil postavenie notárov ako súdnych komisárov v dedičskom
konaní. Na notárov v Českej republike prešla takto právomoc vydávať v dedičskom konaní uznesenia, ktoré dovtedy vydával súd (až na výnimky
uvedené v zákone). Treba poznamenať, že na
Slovensku majú notári ako súdni komisári túto
právomoc už niekoľko rokov, kedy v zákonom
ustanovených prípadoch môžu dedičské konanie ukončiť osvedčením o dedičstve, ktoré má
účinky uznesenia súdu.
Treba vyzdvihnúť skutočnosť, že značná časť seminára bola venovaná inštitútom dedičského
práva, s ktorými sa notár nestretáva v praxi často. Procesný postup potom nie je ustálený
a mnohokrát ani jednotný. Išlo najmä o oblasť
procesu likvidácie dedičstva a inštitút správy dedičstva. Prednášajúci sa podrobne venovali aj
otázke ustálenia okruhu dedičov, ako aj problematike posúdenia platnosti závetu, vzhľadom na
holografný a alografný závet. Zaujímavým prvkom bol pohľad na vzťah dedičského konania
a iných konaní (napr. konkurzného konania) vo
vzťahu k procesným úkonom súdneho komisára
v dedičskom konaní.
Rozhodne možno konštatovať, že prednášky boli
na vysokej úrovni a pohľad prednášajúcich na
jednotlivé úkony notárov ako súdnych komisárov
v dedičskom konaní bol pre nás prínosom. Judikatúra ide svojou cestou v každej z našich krajín,
no príbuznosť českej a slovenskej právnej úpravy
možno jednoznačne považovať z tohto hľadiska
za pridanú hodnotu.
Seminár nás prekvapil značnou účasťou slovenských notárov. Čo nás zaujalo, boli prednášajúci
a ich prístup k zadaným témam. JUDr. Ljubomír
Drápal, predseda senátu Najvyššieho súdu Čes-
JUDr. Zuzana Grófiková
JUDr. Katarína Valová
• Spoločenská rubrika •
SÚČASNÉ PERSONÁLNE OBSADENIE
ORGÁNOV NK SR
Prezídium Notárskej komory SR
Spodniak, JUDr. Jozef Farkašovský, JUDr. Ľubomír Ondov, JUDr. Ludmila Joanidisová
JUDr. Karol Kovács
Revízna komisia
JUDr. Miroslav Pavlovič
JUDr. Anna Pčolová
Mgr. Peter Danczi, JUDr. Miroslav Gregor ml.,
JUDr. Miroslav Duriš, PhD., JUDr. Katarína Valová, JUDr. Ivan Lošonský, PhD., JUDr. Ľubomír
JUDr. Milena Gešková, JUDr. Anna Nagyová,
JUDr. Eva Pršebice, JUDr. Marta Vaľková
33
Spoločenská rubrika
ARS NOTARIA 2/2011
Legislatívna skupina
Disciplinárna komisia
JUDr. Štefan Demian
JUDr. Katarína Valová
JUDr. Štefan Kutenič, JUDr. Otto Szabó, JUDr. Irena Bošanská, JUDr. Mária Zimanová
JUDr. Pavol Dorič, PhD., JUDr. Miriam Breznoščáková, JUDr. Štefan Demian, JUDr. Ivana Vagaš
Vzdelávacia komisia
Medzinárodná skupina
JUDr. Peter Danczi
JUDr. Martina Mižíková
Mgr. Radoslava Dvorská, JUDr. Peter Boldizsár,
JUDr. Vojtech Kavečanský, JUDr. Miriam Breznoščáková, Mgr. Katarína Valušová, Mgr. Mária Cúthová, JUDr. Mgr. Katarína Svitanová, PhD.,
JUDr. Jozef Brázdil
JUDr. Ludmila Joanidisová, JUDr. Magdaléna Valušová, JUDr. Miriam Breznoščáková, JUDr. Emília Dostálová
Ako poradné orgány prezídia NKSR sú zriadené
pracovné skupiny: Analytická, Legislatívna a Medzinárodná skupina.
Analytická skupina
Redakčná rada časopisu
ARS NOTARIA
JUDr. Miroslav Gregor ml.
JUDr. Zuzana Grófiková
JUDr. Ľubomír Ondov, JUDr. Peter Opatovský,
Mgr. Martin Selecký, Mgr. Iveta Vašková
JUDr. Jozef Opatovský, JUDr. Pavol Dorič, PhD.,
JUDr. Katarína Valová
JUBILANTI
V II. štvrťroku 2011 sa životných jubileí dožili
a dožívajú títo členovia Notárskej komory Slovenskej republiky:
Mgr. Alexander Csala, 50 rokov
JUDr. Miroslav Pavlovič, 50 rokov
JUDr. Ingrid Dubasová, 45 rokov
JUDr. Marian Mikl, 60 rokov
JUDr. Rudolf Durdík, 40 rokov
JUDr. Katarína Pohronská, 60 rokov
JUDr. Katarína Korenková, 40 rokov
JUDr. Pavel Jombík, 55 rokov
JUDr. Jana Kövesiová, 40 rokov
JUDr. Eva Pršebice, 55 rokov
JUDr. Ľubomír Ondov, 40 rokov
JUDr. Mária Šimková, 55 rokov
Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme im veľa
zdravia, úspechov v práci i v osobnom živote.
JUDr. Miriam Bukovčáková, 50 rokov
34
ARS NOTARIA 2/2011
Spoločenská rubrika
ZA JUDr. KRISTÍNOU MALOVCOVOU
„Prisúď mi právo Bože,
a zasaď sa o môj spor“
ňu v jej pôsobení prirodzeným životným postojom a filozofiou. Dochvíľnosť v plnení úloh, perfekcionalita v rozhodovaní, nestrannosť, alebo
najmä jej ľudský prístup prameniaci z hlbokého
kresťanského presvedčenia a rodinného zázemia, boli základom jej života. Svoje povolanie nechápala ako podnikanie, ale ako poslanie pomáhať ľudom, prisudzovať právo a zasadzovať sa
o spravodlivosť ako najvyšší mravný princíp, ktorý dnes už mnohým nič nehovorí.
Parafrázou na úvodné slová
43. žalmu chcem vzdať hold
a poďakovanie našej kolegyni JUDr. Kristíne Malovcovej,
ktorá už nie je medzi nami.
Kristínka 22. mája 2011 prehrala svoj zápas s ťažkou zákernou chorobou a smutná
správa sa v nedeľné ráno šírila v Lučenci rýchlosťou vetra. Zasiahla aj nás, jej kolegov a priateľov, ktorí
sme s ňou pracovali celé desaťročia.
Keď sme sa pred časom dozvedeli, že Kristínka
ochorela, s diagnózou, ktorá každého zamrazí,
akosi sme si neuvedomovali vážnosť situácie, veď
lekárska veda aj tu už pokročila. A Kristínka bojovala, napriek chorobe sa starala o rodinu, viedla
svoj notársky úrad, pracovala na plný výkon, lebo si
bez práce, ktorú robila desaťročia, nevedela predstaviť svoj život. Žiaľ, choroba postupovala, a tak
1. marca 2011 bola na vlastnú žiadosť odvolaná
z funkcie, ktorá bola jej poslaním.
JUDr. Kristína Malovcová sa narodila 17. februára 1948 v Lučenci. Hneď po skončení právnických štúdií sa zamestnala ako justičná čakateľka Krajského súdu Banská Bystrica, aby sa
neskôr stala sudkyňou na Okresnom súde Lučenec. Bola veľmi dobrou sudkyňou, avšak z dôvodu, že sa jej manžel stal predsedom tohto súdu
musela prejsť pracovať na Štátne notárstvo v Lučenci. Práca notárky ju napĺňala, stala sa uznávanou štátnou notárkou tak v radoch odbornej
verejnosti, ako aj vyhľadávanou klientmi pre jej
ľudský prístup ku každému človeku, ochotu každého vypočuť a pomôcť.
Keď som jej bol dať podpísať zápis o odovzdaní
úradu, bola to pre mňa ťažká chvíľa. Videl som,
že vedela o blížiacej sa mrazivej chvíli, keď...
Lúčila si sa so mnou slovami: Spomínajte na
mňa v dobrom.
Dňom 1. január 1993 sme sa stali notármi
a dobré pracovné návyky zo štátnych notárstiev
sme preniesli aj do nášho nového postavenia.
Dôveru, ktorú si Kristínka vybudovala ako štátna
notárka, len znásobovala vo funkcii notárky a vybudovala kvalitný a funkčný notársky úrad. Zásady zakotvené v našom etickom kódexe boli pre
Kristínka spomíname, spomíname, a naozaj len
a len v dobrom. Bola pre nás česť pracovať s tebou a byť ti na blízku.
Buď zbohom naša dobrá priateľka.
JUDr. Ján Šimov
notár so sídlom v Lučenci
35
Download

acrobat - Notárska komora Slovenskej republiky