NA ÚVOD
Pozdrav slovenskému notárstvu
Nastávajúci kongres slovenského notárstva preukáže všetku svoju vitalitu a entuziazmus.
Slovenská republika je krajina geograficky síce malá, ale z hľadiska notárstva má pri práci a pri aktivitách
Rady notárstiev Európskej únie (CNUE) značný význam.
Vzťahy medzi slovenským a talianskym notárstvom sú výborné tak z hľadiska profesionálneho, ako aj humánneho, a ako Talianovi je mi potešením pozdraviť slovenských kolegov. Z tohto kresla sa, napokon, prihováram
v mene európskych notárov, ktorým budem tento rok predsedať.
Európske notárstvo figuruje v sérii projektov, ktoré prispievajú k vytvoreniu európskeho právneho priestoru,
čo je jedným z cieľov Štokholmského programu, ktoré má v úmysle komisárka pani Vivian Redingová naplniť.
Okrem toho notárstvo figuruje v rámci programu virtuálnych informácií (E-JUSTICE): na margo by som dodal, že
musíme so spokojnosťou vyzdvihnúť aj spustenie siete dedičských záznamov, čiže informatívny prehľad rozličných noriem týkajúcich sa dedičstva v dvadsiatich siedmich členských štátoch Európskej únie (projekt realizovaný európskym notárstvom a spolufinancovaný EÚ).
Dvadsaťjeden notárstiev románskeho typu, ktoré sú súčasťou Únie, okrem Chorvátska ako pozorujúceho člena, ktorý čaká na vstup do Európskej únie, investuje mnoho energie do vykonávania efektívnej notárskej služby pre všetkých členov Únie v rozličných odvetviach svojho právneho pôsobenia, akými sú rodina, manželské
vzťahy, odluky a rozvody, dedičstvo, ochrana spotrebiteľa, digitalizácia zákonov, a ich bezpečná a garantovaná cirkulácia. Notársky úrad sa teda z mnohých hľadísk stavia do doplnkovej pozície k výkonu spravodlivosti
v jednotlivých členských štátoch.
Profesionálna kvalifikácia a udelenie verejných funkcií štátnym poverením robia z notára verejného činiteľa,
ktorý spolupracuje v právnom systéme na obmedzovaní sporov, a teda súdnych procesov, a na zaistení maximálnej ochrany a istoty v sieti právnych vzťahov medzi občanmi, medzi firmami, aj v rodinách.
Verejný znak tejto funkcie sa odráža aj v základnom produkte notárskej činnosti – verejnej listine ako v nástroji overenia a zabezpečenia práva, nástroji usporiadanej právnej reklamy vo verejných zoznamoch rôznych druhov, nástroji nehnuteľností, firiem, i rodiny. Cirkulácia verejnej listiny v európskom priestore je jedným zo
základných cieľov vytvárania spoločného právneho priestoru. Vo svojej podstate tak európsky občan bude
môcť notárovi ako garantovanej inštitúcii, ktorá zdieľa rovnaké vlastnosti vo všetkých štátoch, kde poznajú
jeho miesto a jeho úlohu, zveriť dôveru.
Ak sa zjednotí povaha funkcie a užitočnosti notára, je namieste pokojne a bez nádychu polemiky uvažovať aj
nad istou kritikou, ktorá sa na notárstvo znáša, predovšetkým kritika o vytvorení kategórie, v rámci ktorej
uzavretý (alebo určený, alebo inak regulovaný) počet notárov vytvorí neopodstatnené privilégium, ktoré by poškodilo slobodu.
Tieto úvahy musia vychádzať z konštatovania, že verejná služba s univerzálnou povahou, čiže ponúkaná všetkým občanom bez možnosti odmietnutia výkonu zo strany notára, za verejné tarify, nevyhnutne vyžaduje preventívne určenie kvality profesionálov prostredníctvom výberových mechanizmov, vyžaduje územnú
distribúciu úradov na zaistenie celoštátneho pokrytia a predovšetkým vyžaduje, aby profesionáli vymenovaní
do verejnej funkcie boli vždy podrobovaní účinnej a umožňovanej kontrole zo strany štátu a/alebo ministerstva spravodlivosti.
K tomuto pozorovaniu treba pripomenúť, že ekonomická činnosť je slobodná, a teda všetci majú právo vstúpiť
na trh a vykonávať ekonomickú činnosť.
Takáto kritika, na pohľad pôsobivá, neberie na zreteľ, že pokiaľ ide o právne úkony z hľadiska početných zákonov a smerníc, ktoré spravujú celú sociálnu sféru života jedného národa, žiadny občan nie je schopný oceniť
znamenitosť a kvalitu právneho úkonu (vlastnosti, ktoré však vie oceniť napr. pri chladničke, či akomkoľvek
inom bežne rozšírenom tovare). Ochrana spotrebiteľa je úlohou štátu a ten musí notárov – profesionálov kontrolovať tak na začiatku, ako aj počas výkonu svojej profesie.
Na druhej strane sa nikto nedožaduje slobody trhu pri výberových a/alebo reprezentatívnych mechanizmoch,
ktoré štát uplatňuje pri verejných funkcionároch, pri kádroch ozbrojených síl, pri sudcoch, diplomatoch a práve uzavretý počet, tak ako už bolo spomínané, je najlepšou zárukou občana, ktorý rozozná, že jeho notár bol
vybraný, a že a mu bola od štátu udelená verejná právomoc.
Napokon spoločnosť, v ktorej kvôli domnelému mýtu absolútnej slobody všetci môžu robiť všetko, sa neodvratne stane spoločnosťou bez pravidiel, kde vyhrá najsilnejší, najbezočivejší, ten, ktorý má najmenej výčitiek,
a to všetko na škodu najslabším článkom.
Verím, že hodnoty moderného notárstva by mali byť vyhranené pre svoju spoľahlivosť a istotu, a z tohto dôvodu aj vo vzťahu k transformácii spoločnosti by bolo vhodné uchovať prvky právnej ochrany jednotlivca a skupiny, ktoré ohodnocovali funkciu a profesiu notára a jeho úlohu spoločenskej užitočnosti.
Notársky úrad preukázal v celej Európe, či už v rôznorodosti podmienok prostredia, ako aj z hľadiska antickej
i novodobej histórie dôveru vo svoju verejnú funkciu v službách štátu a občanov. Funkciu, ktorá sa netýka individuálne len jednotlivého notára, alebo notára v tej-ktorej krajine, ale samej inštitúcie notárskeho úradu ako
takej.
Mojim želaním je, aby táto inštitúcia so svojimi hodnotami, svojou verejnou a sociálnou relevanciou bola nielen nepretržite rozpoznávaná, ale čím ďalej, tým väčšmi doceňovaná pri vytváraní Európy porazenej zbraňami
mieru, dialógu, právnej bezpečnosti a ochrany každého práva jednotlivca a skupiny.
Roberto Barone
Presidente CNUE
ARS NOTARIA 3/2010
Články
• Články •
KORPORATIVIZMUS A NOTÁRSTVO
JUDr. Karol Kovács
notár so sídlom v Šali
V rámci predvolebnej kampane parlamentných
volieb roku 2010 vo volebnom programe jednej
z kandidujúcich strán sa objavila téza dotýkajúca sa notárstva v tomto znení: „v rámci znižovania miery korporativizmu v našom štáte budeme
presadzovať otvorenie notárskej komory a zrušenie systému numerus clausus“. Podľa slovníka
cudzích slov pod pojmom korporativizmus treba rozumieť „fašisticko – klerikálne podfarbenú
štátnu ideológiu zameranú proti robotníckym politickým a odborovým organizáciám, predstierajúcu nadväznosť na stredoveké remeselnícke
a iné korporácie, príp. fašistické štátne zriadenie, keď sa na politickej moci formálne zúčastňujú aj korporácie (napr. v Taliansku za fašizmu)“.
Podľa tohoto vymedzenia teda treba v rámci znižovania miery fašisticko – klerikálnej ideológie
v našom štáte otvoriť notársku komoru a zrušiť
systém numerus clausus. Toto znie ako zlý vtip,
tento typ korporativizmu asi nemali bojovníci za
znižovanie jeho miery v našom štáte na mysli.
Korporativizmus však možno vnímať aj pozitívne, ak myslíme na ten, ktorý má korene vychádzajúce z humanistických a demokratických
myšlienkových prúdov v Európe, ktoré vychádzali zo stredovekej tradície stavovského zriadenia a existencie rôznych cechov a spolkov. Kým
cechy počas 18. a 19. storočia zanikli, princípy,
na ktorých fungovali, sa pretavili do ideológie
korporativizmu. Na demokratických základoch
ich obhajoval aj taký teoretik, akým bol Alexis de
Tocquevile. S korporativizmom sa spája presvedčenie o správnosti privilégií pre konkrétne sociálne
skupiny, predovšetkým pre štátnych úradníkov, vojakov či policajtov. Štát si týmto zabezpečuje lojalitu ozbrojených síl a úradníckych zložiek. Korporativizmus a etatizmus sú dodnes zastúpené
v sociálnych systémoch viacerých európskych
krajín, najsilnejšie v Taliansku, vo Francúzsku a
v Rakúsku. O korporativizme a etatizme dokonca
možno hovoriť ako o základných definičných znakoch konzervatívneho sociálneho štátu. Aj v podmienkach Slovenskej republiky badáme prvky
korporativizmu a etatizmu, napr. ide o privilégiá
ústavných činiteľov, policajtov a vojakov, nevidím však z tohto hľadiska priestor, ako
znižovať mieru korporativizmu v notárskej komore, v slovenskom právnom poriadku niet ani
zmienky o privilégiách pre notárov. O korporativizme možno hovoriť ešte v ďalšom význame,
a to ako o ideológii, ktorej aplikácia ohrozuje občiansku spoločnosť. Prejavuje sa v praktickom
postupe obchodných spoločností – korporácií,
ktorého dôsledkom je uprednostňovanie práv
a slobôd obchodných spoločností pred právami
a slobodami jednotlivcov. Korporácie disponujú
ohromnými prostriedkami, ktoré môžu použiť
tam, kde poslúžia ich záujmom. Nejde im o sledovanie verejného záujmu, ich cieľom je predovšetkým ochrana a inštitucionalizácia práva ekonomicky mocných robiť to, čo najlepšie slúži ich
momentálnym potrebám, bez toho, že by za dôsledky svojej činnosti niesli verejnú zodpovednosť. Presadzujú oslobodenie inštitúcií trhu od
obmedzujúcej moci štátu, s úmyslom zbaviť korporácie morálnej zodpovednosti za mnohé spoločenské, ekonomické a ekologické dôsledky
svojej činnosti. Nemajú žiadne zábrany pri kúpe
nielen jednotlivých politikov, ale aj celých politických strán, ba niekedy sa im podarí ovládnuť aj
celý štát. Vzniká otázka, či navonok odhodlane
a razantne prejavovaný boj proti miere korporativizmu tam, kde ho niet, prípadne len v nepatrnej
a neškodnej miere, nemá zakryť podstatu problému, a to presadzovanie záujmov korporácií, na
úkor občianskej spoločnosti.
Vráťme sa k problematike notárstva. V latinsko
– germánskom právnom okruhu, kam Slovensko
nepochybne patrí, vznikali profesijné komory
v 19. storočí, do obdobia ktorého siaha aj história notárskej komory na území dnešného Slovenska. Štát vytvoril túto profesijnú komoru a zveril
jej výkon organizácie notárskeho povolania ako
samosprávnej inštitúcie s povinným členstvom.
Jej funkcia neslúžila a nesúvisela s výkonom práva na slobodné združovanie. Išlo o chápanie
ochrany individuálnych práv jednotlivcov, ktorí
5
Články
ARS NOTARIA 3/2010
skych úradov; sú štáty, v ktorých táto kompetencia absentuje, avšak ako bude ďalej rozvedené, v týchto štátoch je prístup výkonu povolania
notára regulovaný tak, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o právnom nároku na výkon notárskeho úradu. V nasledujúcom prehľade predkladám krátky exkurz, ako je v jednotlivých štátoch
upravená v ich právnych poriadkoch právomoc
štátu rozhodovať o počte a rozmiestnení notárskych úradov, najprv štáty, ktoré uplatňujú princíp numerus clausus, ktorých je väčšina.
sa musia dovolať ochrany práva voči každému, teda aj voči štátu. Osoba, ktorá tieto individuálne práva z výkonu svojho povolania garantuje, potvrdzuje, obhajuje, niekedy voči silným
korporáciám a niekedy aj voči štátu, nemôže byť
závislá od inštitúcií trhu a ani od štátu. Výkon
a organizáciu slobodného povolania notára vykonáva notárska komora s povinným členstvom,
ktorá garantuje nezávislý a nestranný výkon tohto povolania, notárska komora je iba vykonávateľom zákona, v ktorom sú jednoznačne určené
pravidlá hry. Jednoznačnejšie povedané, notár
pri výkone svojho povolania sa nemôže stať súčasťou trhových síl, jeho zákonné postavenie mu
musí garantovať mieru oslobodenia sa od trhových síl, v opačnom prípade by bol degradovaný
iba na špecifickú komoditu na trhu právnych služieb. Výkon notárskej činnosti je výkonom verejnej moci, štát plní úlohy na úseku výkonu spravodlivosti a v rámci tejto úlohy je notár nositeľom
právnej prevencie. Tomu musí zodpovedať aj
postavenie a ochrana notárov v systéme justičných zložiek, v neposlednom rade aj rozsah ich
kompetencií. Jedným z rozhodujúcich garancií
nezávislosti a nestrannosti výkonu notárskeho
povolania zo strany štátu je jeho oprávnenie rozhodovať o tom, kde a koľko notárskych miest
bude zriadených – numerus clausus. Pri rozhodovaní o tom, kde a koľko notárskych miest
bude zriadených, nemá štát úplne voľnú ruku.
Musí sa orientovať podľa potrieb riadnej právnej
starostlivosti, čo je charakterizované na jednej
strane záujmom jednotlivého občana na dostupnosti výkonu notárskych úkonov tak, aby jeho
žiadosť bola spracovaná riadne a v primeranom
čase, na druhej strane záujmu štátu na existencii funkčného justičného aparátu, a tým aj na
funkčnom notárstve. V záujme občana musí štát
zohľadniť, aby sa notárske úrady nekoncentrovali len vo veľkých mestských aglomeráciách, ale
aby notári boli k dispozícii aj na vidieku, aby boli
pre občana domáhajúceho sa práva dosiahnuteľné v primeranom priestore a čase. Rovnako
musí štát zohľadniť, aby bol k dispozícii primeraný dostatok notárskych úradov. V tejto súvislosti
vzniká problém, ako sa dá táto potreba zistiť.
Z celkového počtu 27 štátov Európskej únie pôsobí v 21 štátoch slobodné notárstvo latinského
typu (okrem Veľkej Británie, Írska, Dánska, Švédska, Fínska a Cypru); ide o krajiny, ktoré sú tradične označované ako prislúchajúce do románsko – germánskeho právneho okruhu. Vo veľkej
väčšine týchto krajín si štát ponecháva kompetenciu rozhodovať o počte a rozmiestnení notár-
Minister spravodlivosti určuje počet notárskych úradov každého súdu
1. stupňa (počet miest notárov) a ich prípadnú
zmenu. Minister pri svojom rozhodnutí nie je obmedzený žiadnym zákonným ani podzákonným
právnym aktom, žiadny právny predpis neupravuje, akým spôsobom má minister pri tomto svojom rozhodnutí postupovať, ponecháva to na
jeho správnej úvahe. Treba však podotknúť, že
v modernom právnom štáte je odmietaná možnosť neobmedzenej voľnej úvahy tak, ako to
umožňuje súčasná slovenská právna úprava.
Počet notárskych úradov v obvode každého okresného súdu určí minister po
vyjadrení komory. Notársky úrad zriaďuje a ruší
minister po vyjadrení komory. Notára vymenúva
minister na návrh komory do notárskeho úradu.
Vyjadrenie komory má charakter odporúčajúci,
minister ním nie je viazaný.
Minister spravodlivosti je splnomocnený nariadením zriadiť notárske miesta alebo preložiť sídlo úradu notárskych
miest na iné miesto, ak je to potrebné pre poskytovanie služieb obyvateľstvu v blízkosti miesta
bydliska, pri zohľadnení zásady osobného výkonu úradu notárom, obzvlášť pri podstatných
zmenách organizácie súdov, počtu obyvateľov,
hospodárskych alebo dopravných pomerov
v dotknutom súdnom okrsku, alebo kvôli podstatnej zmene okruhu pôsobnosti notárov. Takisto je minister spravodlivosti splnomocnený nariadením zrušiť existujúce notárske miesta, ak
sa zmenili príslušné pomery. Pred zvýšením či
znížením počtu notárskych miest a pred preložením sídla úradu na iné miesto je potrebné vyžiadanie si odborného posudku od komory.
Počet a geografické rozloženie notárskych úradov sú regulované vládou, ktorá si vždy
vyhradzovala právo vytvárať tieto úrady, vymenúvať notárov, určiť ich sídlo a kompetenčnú oblasť. Vláda vykonáva túto kompetenciu prostred-
6
ARS NOTARIA 3/2010
Články
zmierovacieho súdu, činností v sektore stavebníctva a každá užitočná informácia o opise
skutočnosti, ktorá pozitívne alebo negatívne
vplýva na vytváranie, zvyšovanie alebo znižovanie
notárskych úradov. Návrh generálneho prokurátora a rozhodnutie komisie sa predkladá ministrovi spravodlivosti, ktorý v jednomesačnej lehote od jeho prijatia môže vysloviť svoj nesúhlas,
ak táto lehota uplynie bez reakcie z jeho strany, rozhodnutie sa stáva záväzným. Ak minister
spravodlivosti nesúhlasí s rozhodnutím komisie,
spis predkladá generálny prokurátor u odvolacieho súdu v dvojtýždnovej lehote generálnemu
prokurátorovi u kasačného súdu, ktorý zverí zástupcovi u kasačného súdu na starosť napísať
správu o nesúhlase ministra spravodlivosti a sformulovať návrh, aby sa vyjadrila komisia, ktorej
predsedá podpredseda kasačného súdu. Rozhodnutie tejto komisie je pre ministra spravodlivosti záväzné. Vytvorenie, zvýšenie alebo zníženie
notárskych úradov sa uskutočňuje ministerským
výnosom.
níctvom ministra spravodlivosti, pri ktorom je
ustanovená komisia poverená dávať stanovisko alebo vydávať odporúčania v súvislosti
s počtom, s lokalizáciou notárskych úradov, v závislosti od potrieb občanov, zemepisnej situácie
a hospodárskeho rozvoja. Predsedom tejto komisie je vyšší štátny úradník so súdnou právomocou, členmi komisie okrem iného sú: riaditeľ odboru občianskych záležitostí na ministerstve
spravodlivosti alebo jeho zástupca, generálny
riaditeľ pre konkurenciu, spotrebu a potieranie
podvodov na ministerstve spravodlivosti, poverením hospodárskych a finančnými záležitosťami
alebo jeho zástupca, traja notári určení na základe návrhu komory, jeden notársky koncipient,
ktorý spĺňa predpoklady na to, aby sa stal notárom, určený na základe návrhu odborovej organizácie notárskych koncipientov. Komisia vypracováva viacročné prognózy týkajúce sa počtu
notárov, notárskych úradov a ich lokalizácií. Vedie register vytvárania, prevodov a rušení úradov, otvárania sekundárnych kancelárií alebo
ich transformácie na nezávislé úrady. Každý rok
pred prvým februárom komisia odovzdá ministrovi spravodlivosti správu, v ktorej na základe
viacročného prognózovaného vývoja odporučí
operácie, ktoré by mohli byť zrealizované v priebehu roka. Ak komisia odporučí zriadenie úradu,
upresní súdny obvod, v ktorom by úrad mohol byť
zriadený. Komisia vydáva svoje stanovisko ku
každej operácii vedúcej k vytvoreniu, prevodu
alebo zrušeniu nejakého notárskeho úradu. Ak
sa 6 mesiacov po tom, čo bola ministrom spravodlivosti poverená zhodnotením zamýšľanej
operácie komisia nevyjadrí, je jej stanovisko považované za kladné.
O počte notárskych úradov rozhoduje
kráľ, ktorý každý rok vymenúva určený počet kandidátov – notárov. Počet notárov, ich umiestnenie
a ich rezidencia určuje kráľ nasledujúcim spôsobom: v súdnych obvodoch s počtom obyvateľov
nižším ako 75 000 osôb, maximálne 1 notár na
5 000 obyvateľov, v súdnych obvodoch s počtom
obyvateľov nižším ako 150 000 osôb, ale vyšším
ako 75 000 osôb, maximálne 1 notár na 6 000
obyvateľov, v súdnych obvodoch s počtom obyvateľov nižším ako 250 000 osôb, ale vyšším ako
150 000 osôb, maximálne 1 notár na 7 000 obyvateľov, v súdnych obvodoch s počtom obyvateľov
vyšším ako 250 000 osôb, maximálne 1 notár na
9 000 obyvateľov, k znižovaniu počtu notárskych
miest dochádza tak, ako sa úrady uprázdňujú, notársky úrad, ktorý sa uvoľní v obvode, kde je počet
notárov vyšší, ako je stanovený, môže byť zrušený
iba na základe zhodného a zdôvodneného stanoviska komory a predsedu prvostupňového súdu,
stanoviská musia byť vyžiadané vždy, keď sa
miesto uvoľní, a musia byť predložené do jedného
mesiaca od podania žiadosti.
Každé 4 roky počas prvých dvoch týždňov v marci, minister spravodlivosti kladie generálnym prokurátorom otázku, v ktorej požaduje, aby sa komisia zložená z predsedu sudcov
u odvolacích súdov alebo jej zákonného náhradného predsedu, z dvoch sudcov u odvolaných súdov a dvoch notárov vyjadrila k počtu notárskych
úradov v každom obvode zmierovacieho súdu.
Pri vypracovaní návrhu generálneho prokurátora
a rozhodnutia komisie berú sa do úvahy stanoviská notárskych komôr, Národnej rady gréckeho
notárstva, ročných štatistík a tabuliek Národného štatistického úradu Grécka týkajúce sa zvýšenia alebo zníženia populácie v každom obvode
zmierovacieho súdu, porovnávajúcich tabuliek
Európskej únie týkajúce sa počtu notárov v krajinách, v ktorých pôsobia latinskí notári, mestského alebo turistického rozvoja každého obvodu
Určenie počtu notárov v Taliansku nie
je len arbitrážnym výberom ministra spravodlivosti vzhľadom na to, že toto určenie sa zakladá
na viacerých kritériách, ktoré sú vymenované
v zákone a že jeho cieľom je dosiahnuť počet
a územné rozdelenie notárov, ktorí by naozaj vyhovovali podmienkam v spoločnosti a potrebám
občanov. Práve z toho dôvodu musí minister
7
Články
ARS NOTARIA 3/2010
spravodlivosti každých 10 rokov určiť (zvýšiť
alebo znížiť) počet notárov v každom notárskom obvode na základe počtu obyvateľov,
množstva prípadov, geografického rozširovania
územia a komunikačných prostriedkov tak, aby
existovalo jedno notárske sídlo na 8 000 obyvateľov. Toto určenie sa musí uskutočniť na základe správ okresných rád, odvolacích súdov, prokurátorov republiky a komory.
la predpísanú prax a odbornú skúšku. Aby
mohol byť notársky čakateľ vymenovaný za notára, musí pôsobiť minimálne 6 rokov ako čakateľ
v jednej alebo v niekoľkých notárskych kanceláriách v Holandsku. Spôsobilosť vykonávať notárske povolanie musí notársky čakateľ preukázať
tým, že v minulosti vykonával notárske povolanie
ako zástupca – notársky čakateľ pod vedením
notára po dobu 3 rokov pred podaním žiadosti
na vymenovanie, alebo vykonával notárske povolanie ako notár. Je povinný predložiť osvedčenie o mravnej zachovalosti vydané podľa osobitného zákona a vyhlásenie vydané dozornými
komorami v obvode alebo v obvodoch, v ktorých
vykonáva alebo vykonával funkciu notárskeho
čakateľa, ktoré musí obsahovať prísne formálne
náležitosti. Ďalej je povinný predložiť vlastný
plán financovania, ktorý musí obsahovať zmienku o tom, že žiadateľ disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi, aby mohol viesť kanceláriu,
z finančného plánu musí byť preukázané, či možno rozumne predpokladať, že v priebehu 3 rokov
bude schopný hradiť si výkonom svojej funkcie
svoje náklady. K plánu financovania vydá Komisia znalcov, ktorú vymenuje minister spravodlivosti, posudok. V rámci preskúmavania plánu je
komisia oprávnená získať informácie od osobitných úradov. Notársky čakateľ, ktorý má záujem
uchádzať sa o vymenovanie za notára, predloží
svoju žiadosť ministrovi, pričom musí vo svojej
žiadosti uviesť obec, v ktorej sa mieni usadiť ako
notár. K žiadosti musí pripojiť preukazné doklady
potvrdzujúce, že spĺňa zákonné požiadavky na
vymenovanie za notára, ako aj svoj plán financovania.
Prostredníctvom Generálneho direktoriátu registrov a komory, ministerstvo spravodlivosti mení každých 5 alebo 10 rokov priestorové rozloženie notárskych úradov. Pritom sa
zohľadnujú, okrem iných, denografické kritériá
a rozsah právnych úkonov – notárska demarkácia. Napriek tomu a z dôvodov potreby poskytovania verejnej služby, sa vytvárajú a udržujú notárske úrady v lokalitách s veľmi nízkym počtom
obyvateľstva alebo v ekonomicky deprimovaných miestach. Notárska demarkácia určuje počet a sídlo notárskych úradov. Notárska demarkácia má byť od základu evidovaná po uplynutí
10 rokov od predchádzajúcej celkovej revízie.
K tejto revízii možno tiež pristúpiť po uplynutí
5 rokov, ak si to vyžadujú potreby notárskych
služieb definované v zákone o notároch. Môžu
sa uskutočniť aj čiastkové revízie, ak si to budú
vyžadovať zmeny v požadovanom rozsahu notárskych služieb v dôsledku nárastu počtu narodených alebo zrýchlenej expanzie mestských aglomerácií, alebo požadovaných rozhodnutí alebo
obdobných okolností, s cieľom vytvorenia notárskeho úradu v lokalite, kde chýba, premiestnenia existujúceho úradu do inej lokality alebo zvýšenia, či zníženia počtu notárskych úradov, ktoré
tam boli umiestnené. Pre takéto revízie stačí,
aby uplynuli 2 roky od poslednej celkovej revízie
alebo 3 roky od predchádzajúcej čiastkovej revízie, ktorá sa ich týka.
Notára vymenováva a sídlo jeho kancelárie určuje minister spravodlivosti na žiadosť zainteresovanej osoby, po vyžiadaní posudku od príslušnej rady Notárskej komory. Nevystavenie
tohto posudku v priebehu 60 dní odo dňa obdržania návrhu ministra spravodlivosti je považované za vystavenie kladného posudku. Za notára
môže byť vymenovaný občan Poľskej republiky,
bezúhonný, ktorý získal titul magistra na právnickej vysokej škole, absolvoval notársku koncipientúru, zložil notársku skúšku, pracoval ako
notársky čakateľ minimálne 2 roky a dovŕšil vek
26 rokov. Požiadavky na absolvovanie notárskej
koncipientúry, zloženia notárskej skúšky a absolvovania praxe notárskeho čakateľa v trvaní minimálne 2 rokov sa netýkajú profesorov a habilitovaných doktorov právnických vied, osôb, ktoré
plnili funkciu sudcu alebo prokurátora, osôb, ktoré vykonávali profesiu advokáta alebo právneho
A teraz príklad dvoch štátov, v ktorých pôsobí slobodné notárstvo latinského typu, ktoré neuplatňujú vo svojich právnych poriadkoch princíp numerus clausus. Z nasledujúceho textu je však
zrejmé, že tieto štáty si iným spôsobom zabezpečujú stabilitu svojho notárstva, v žiadnom prípade nemožno hovoriť o tom, že by sa aplikoval
právny nárok na výkon funkcie notára.
O počte notárskych úradov nerozhoduje štát. Notár je vymenovaný kráľovským nariadením, v ktorom je uvedené sídlo jeho kancelárie. Za notára môže byť vymenovaná osoba,
ktorá je holandským štátnym príslušníkom, získala univerzitné právnické vzdelanie, absolvova-
8
ARS NOTARIA 3/2010
Články
osobitý druh spoločenstva, notár štatutár
a notár zástupca. Navonok by išlo stále o jeden
notársky úrad, napríklad aj vo vzťahu k súdnemu
komisariátu v dedičských veciach. Aby nedošlo
k zneužitiu tohto inštitútu, podmienky na pribratie notára zástupcu do notárskeho úradu by boli
ustanovené prísne v zákone. Základným predpokladom by bola 5-ročná notárska prax (notársky
koncipient, notársky kandidát), bez možnosti započítania inej právnej praxe, ako aj ďalšie zákonné predpoklady, ktoré už toho času musí spĺňať
osoba, ktorá má byť vymenovaná za notára. Notár by si takto mohol vybrať iba jedného spoločníka, obaja by vykonávali v rámci notárskeho úradu výkon notárskej činnosti na báze slobodného
povolania, ich vzájomné pomery by boli upravené zmluvou, ktorú by registrovala komora. V prípade zániku výkonu notárskej činnosti u notára
zástupcu by sa nič nemenilo, vo výkone notárskeho úradu by pokračoval notár štatutár. V prípade zániku výkonu notárskeho úradu u notára
štatutára, by sa zo zákona stal z notára zástupcu
notár štatutár, so všetkými právami a povinnosťami, teda aj s právom pribrať si spoločníka, notára zástupcu. Táto pomerne jednoduchá legislatívna úprava by priniesla mnohé pozitíva tak
pre spoločnosť, ako aj pre samo notárstvo:
n v krátkom čase by došlo k navýšeniu počtu
notárov bez toho, aby musel štát rozhodnúť
o zvýšení počtu notárskych úradov, bez toho,
aby bolo potrebné vykonať ďalšie nadväzujúce časovo a finančne náročné kroky,
n notármi by sa stali iba pripravení a kvalifikovaní právnici, ktorí odpracovali na notárskom
úrade minimálne 5 rokov, ktorí dôkladne poznajú a ovládajú problematiku notárstva, došlo by k posilneniu výkonu notárskej činnosti,
ktorý by sa stal prístupnejší pre verejnosť, bez
toho, aby bol ohrozený samotný systém notárstva, keďže o tomto kroku by rozhodovali samotní notári podľa potrieb, ktoré by vyplynuli
z ich praxe,
n notársky úrad je definovaný ako nadgeneračná inštitúcia, v prípade zániku notárskeho úradu notárom štatutárom nebolo by potrebné
odovzdávať spisy, registre a ostatné evidenčné pomôcky príslušnému súdu 1. stupňa, celú
agendu by prevzal s plnou zodpovednosťou
nastupujúci notár štatutár, pôvodne notár zástupca, išlo by o plynulý prechod bez negatívneho dopadu na verejnosť.
radcu počas obdobia minimálne 3 rokov,
osôb, ktoré minimálne 3 roky plnili funkciu radcu alebo staršieho radcu Generálnej prokuratórie Štátnej pokladnice. K tejto právnej úprave došlo v roku 2009 po tom, ako sa výrazne posilnili
kompetencie poľských notárov, predovšetkým
výhradný monopol notárov vo veciach prevodov
nehnuteľností, zverené kompetencie v dedičskej
agende, a to vydávanie osvedčenia o dedičstve
zo zákona alebo zo závetu.
Aj keď som slovenskú právnu úpravu zaradil medzi štáty, ktoré pri úprave notárstva aplikujú princíp numerus clausus, nie je to celkom tak, keďže
v slovenskej právnej úprave notárstva sa tento
klasický princíp dôsledne neuplatňuje. Počet notárskych úradov ani spôsob ich zriaďovania nie
je upravený v žiadnom právnom predpise, dokonca ani v žiadnej podzákonnej právnej norme.
Určenie počtu notárskych úradov je úplne v kompetencii štátu, minister spravodlivosti má právo
určiť ich počet a rozmiestnenie, táto jeho právomoc nie je ničím obmedzená. Ako je z uvedeného porovnania zrejmé, pod pojmom numerus
clausus v európskej úprave notárstva sa rozumie stav, keď je počet subjektov obmedzený na
základe právnej normy, prípadne ten, kto rozhoduje o počte subjektov, je pri svojom rozhodovaní viazaný postupom, ktorý je upravený v právnej
norme. V prípade slovenskej právnej úpravy to
tak nie je. Ako je už uvedené, tento stav nie je
hodný statusu právneho štátu, za aký sa Slovenská republika podľa ústavy prezentuje. Príčinou
tohto stavu je nekvalifikovaná novela zákona
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov zákonom č. 232/1995 Z.z., ktorou sa
z Notárskeho poriadku vypustili ustanovenia týkajúce sa oprávnenia komory podávať návrhy
ministerstvu, okrem iného aj oprávnenie podať
návrh na zvýšenie alebo zníženie počtu notárskych úradov. Cesta späť je asi nemožná, v tejto
otázke treba hľadať možnosti netradičných riešení, jednou z nich je decentralizácia. Sami notári by mali mať možnosť rozhodnúť o zvýšení počtu notárov, ak takúto nutnosť pri výkone svojej
činnosti pocítia. Bez toho, aby štát rozhodol o navýšení počtu notárskych úradov, by mal mať notár možnosť pribrať si do svojho úradu spoločníka, ktorého by minister spravodlivosti na návrh
komory vymenoval už do existujúceho a obsadeného notárskeho úradu, v ktorom by potom vykonávali výkon notárskej činnosti dvaja notári ako
9
Články
ARS NOTARIA 3/2010
PÁR POZNÁMOK K PUBLIKÁCII
SÚDNYCH ROZHODNUTÍ
JUDr. Milan Majerník
Externý doktorand, Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach
Jedným z esenciálnych znakov možného pôsobenia
judikatúry ako prameňa práva je nutnosť jej publikácie. Bez publikácie súdnych rozhodnutí možno
len ťažko uvažovať o ich normatívnom pôsobení.
stavovskej monarchie boli súdne inštitúcie do takej miery organizačne vybudované, že hlavní
sudcovia krajiny svojimi rozsudkami a sudcovskými príkazmi tvorili právo vo forme precedensov. Súdne rozhodnutia v tom čase neboli publikované.1
V celom stredoeurópskom priestore aj pod vplyvom
osvieteneckých myšlienok sa už od 19. storočia
prezentuje koncepcia potreby publikácie právnych
predpisov. Táto požiadavka súvisí, samozrejme,
s princípom právnej istoty a predpokladá najmä to,
aby sa osoba prichádzajúca do kontaktu s právnym
predpisom s ním mohla včas a adekvátne oboznámiť. Problém publikácie judikatúry z tohto hľadiska
súvisí predovšetkým s predstavami a nazeraním na
judikatúru, preto sa ako pevným putom zdá byť previazaná požiadavka záväznosti judikatúry a jej publikácie. Pripustiť vyšší stupeň záväznosti judikatúry
a zároveň pripustiť nemožnosť ju „vyhľadať“ ľahko
dostupným spôsobom by viedlo k právnej „neistote“. Situácia, kedy by adresát právnej normy obsiahnutej a vyjadrenej v individuálnom súdnom rozhodnutí precedentálneho charakteru nebol s ňou
oboznámený, alebo mu nebola daná možnosť
sa o nej dozvedieť, jednoznačne vedie k zamietnutiu možnosti považovať dané súdne rozhodnutie za
záväzné širšie ako len inter partes. V prípadoch
možného precedentného pôsobenia súdnych rozhodnutí je potreba ich zverejnenia elementárnou
nutnosťou. V neposlednom rade zverejňovanie rozhodnutí je významným prínosom pre teóriu a prax.
V roku 1514 bola uhorskému snemu predložená
zbierka uhorského obyčajového práva pod názvom „Tripartitum“, ktorá bola vo veľkej časti tvorená súdnymi rozhodnutiami.2 Táto právna kniha
bola ihneď od uverejnenia využívaná súdmi. Napriek tomu, že zbierka nebola prijatá ako kodifikačné dielo, bola najkomplexnejšou podobou
obyčají obsiahnutých aj v súdnych rozhodnutiach, stáročia používaných v Uhorsku. Tripartitum platilo na Slovensku s určitými zmenami vyvolanými zmenenými spoločensko–politickými
pomermi až do roku 1950.3 Koncom 19. storočia bola v tunajších podmienkach snaha o kvalitatívnu zmenu súdnej praxe v záujme jej jednotnosti.4 „Realizovaná bola zák. čl. 54/1912, ktorý
centralizoval a preniesol dovtedajšie právo kráľovských tabúľ vynášať plenárne rozhodnutia na
osobitné odborné „senáty právnej jednotnosti“,
ktoré mohli v určitých prípadoch tvoriť všeobecne záväzné normy objektívneho práva – decízie.
Zásadné rozhodnutia vybraté týmito odbornými
senátmi sa publikovali v osobitnej zbierke „Polgári Határozatok Tára“, a týmito rozhodnutiami
bola kúria viazaná.“ 5
História publikácie judikatúry
V ostatnej časti kontinentálnej Európy počas 19.
storočia právna prax zastávala nereálne stanovisko týkajúce sa možnosti vtesnať celé právo do
Na vývoj obyčajového práva na území Uhorska
neprestajne pôsobil vplyv súdnej praxe. V období
1 Zachovala sa však zbierka decízií z tohto obdobia pod ná-
pojil svoju pečať, čo malo za dôsledok, že Tripartitum sa nestalo zákonníkom.
zvom „Decisiones Tabulae“. Bola jedným z najvýznamnejších
pokusov o kodifikáciu obyčajového práva v Uhorsku. Neskôr
bolo snahou kráľa Vladislava II. Jagelovského kodifikovať právo a odstrániť stav právnej neistoty, ktorý postihoval najmä
nižšie vrstvy šľachty. Z toho dôvodu nariadil zozbierať predpisy obyčajového práva, čo predpokladalo zostaviť zbierku súdnych rozhodnutí, keďže obyčajové právo sa prejavovalo predovšetkým v nich. Zbierka mala byť spracovaná na kuriálnom
súde.
3 V období po revolúcii od roku 1848 do roku 1961 platil na
území Uhorska Všeobecný občiansky zákonník rakúsky.
4 Napríklad zák. čl. 59/1881 ustanovil, že cieľom zabezpe-
čovania právnej jednotnosti v prisudzovaní práv majú byť
sporné zásadné otázky rozhodnuté v plenárnom zasadnutí
civilných senátov Uhorskej kráľovskej kúrie. Bližšie k tomu
Mosný, P.– Hubenák, L.: Dejiny štátu a práva na Slovensku. Košice, UPJŠ 2005, s. 138.
2 V októbri 1514 uhorský snem schválil Tripartitum a 19. no-
5 Mosný, P.– Hubenák, L.: Dejiny štátu a práva na Sloven-
vembra 1914 ho schválil aj panovník, ale k schváleniu nepri-
sku. Košice, UPJŠ 2005, s. 138.
10
ARS NOTARIA 3/2010
Články
krétne rečeno, viacerí členovia rozhodujúcich
senátov. Len tak možno bezpečne zvládnuť rozličné právne otázky, kontrolovať ich riešenie,
z čoho potom vyplynie potrebná spoľahlivosť
a istota riešení.“6 Rozhodnutia Slovenského Najvyššieho súdu, kvôli svojmu významu boli publikované v zbierke z príkazu predsedníctva Slovenského Najvyššieho súdu. Úradnú zbierku
občianskych (trestných) rozhodnutí zostavoval
redakčný zbor a uverejňovaná bola Právnickou
jednotou na Slovensku.
všeobecných právnych noriem zákona. Súdnemu rozhodnutiu sa neprikladal veľký význam, ba takmer žiadny. Bolo považované len za
logické priradenie normy obsiahnutej v zákone
sudcom na individuálny prípad. Vzhľadom na
túto skutočnosť sa nevyskytla ani potreba publikácie judikatúry. V neskoršom období, kedy sa
bolo treba vyrovnať so skutočnosťou, že do úpravy zákonmi nemožno vtesnať všetky životné situácie, túto potrebu vyriešila prax, keď sa v počiatkoch publikácie judikatúry ujali skôr zanietení
jednotlivci formou súkromných publikácií.
Po druhej svetovej vojne proces medzivojnovej
publikácie v dovtedajšej podobe bol ukončený.
To, že sa v zbierkach vyskytovala väčšina súdnych
rozhodnutí, bolo v príkrom rozpore s požiadavkou
centralizácie sudcovského rozhodovania komunistickou mocou po r. 1949. Postupne počas obdobia socializmu došlo k nahradeniu súkromných
zbierok a statí časopisov obsahujúcich súdne rozhodnutia centrálnou zbierkou súdnych rozhodnutí. Táto Zbierka súdnych rozhodnutí a stanovísk sa
v mnohom zmenila, najmä svojou formou a štýlom, pričom jej obsah bol postavený na striktne
autoritatívnom charaktere jeho kontroly. Na to,
aby súdne rozhodnutie mohlo byť publikované
v tejto zbierke, muselo prejsť ideologickým „sitom“, ktoré určilo, že uvedené rozhodnutie je
správnym interpretovaním právnej normy a má sa
používať v analogických situáciách. Pokiaľ v krajinách common law, prípadne aj v západných krajinách kontinentálneho právneho systému, bolo
vytvorenie a dosiahnutie jednotnej interpretácie
určitej právnej normy, dielom komplexnej rozpravy pozostávajúcej z presvedčivosti sily názorov judikatúry vyšších, ale aj nižších súdov a právnej
doktríny, v krajinách „východného bloku“ bola
jednotná interpretácia dosahovaná vydavateľmi
zbierok judikatúry, ktorí mali na toto publikovanie
monopol. Okrem iného pri tomto druhu publikovania dochádzalo k rôznym zmenám, resp. k úprave
a tvorbe právnych viet – „judikátov“.
Na území Československa sa v čase prvej republiky začali vydávať oficiálne zbierky. Najvyšší súd
Československej republiky začal vydávať zbierku
súdnych rozhodnutí bližšie známu ako zbierka
„Vážneho“, ktorá bola pomenovaná podľa druhého prezidenta Najvyššieho súdu Československej republiky Dr. Františka Vážneho. Podobne to
tak bolo aj pri Najvyššom správnom súde Československej republiky, kde boli rozhodnutia zverejňované v tzv. „Bohuslavovej“ zbierke, nazvanej
podľa senátneho prezidenta Najvyššieho správneho súdu Československej republiky Jozefa V.
Bohuslava. Uvedené zbierky boli zostavené
z podnetu najvyšších súdov, avšak obidve boli vydávané súkromnými vydavateľstvami, ako napríklad Právnické vydavatelství v Prahe a na území
Slovenska v obdobnej podobe Právnickou jednotou na Slovensku. V obidvoch bola zverejnená
väčšina súdnych rozhodnutí najvyšších súdov.
V období slovenského štátu na základe § 31 zákona č. 112/1942 Sl. z. Slovenský Najvyšší súd
prejednával individuálne právne veci a uznášal
sa o abstraktne formulovaných otázkach. Sám
ústavnoprávny výbor konštatoval, že „odhliadnuc od toho, že najvyšší súd rozhoduje o veciach
väčšieho významu a o spletitých otázkach právnych, padá tu na váhu skutočnosť, že slovenské právo súkromné dosiaľ nie je kodifikované.
Zisťovať a intepretovať platné obyčajové právo
je vážnou a zodpovednou úlohou najvyššieho
súdu, ktorý v tomto smere nielen rozhoduje s konečnou platnosťou v konkrétnych právnych veciach, ale svojou judikatúrou právo vlastne tvorí
a dáva smer rozhodovaniu súdov nižších stolíc.
Práve preto je potrebné, aby sa o túto zodpovednosť a prácu delili viacerí, skúsení juristi, kon-
Je pravdou, že aj počas obdobia socializmu
sa v Československu objavili názory týkajúce sa
obnovy širšieho publikovania judikatúry.7 Avšak
aj napriek postupnému potlačeniu týchto snáh
v období normalizácie, celé obdobie socializmu
bolo poznačené zamedzeným prístupom k judikatúre.
6 Spoločná česko-slovenská parlamentná knižnica, Digitál-
7 Bičovský, J.: Některé pohledy na problémy sudcovské nezá-
na knižnica, S SR 1939 – 1945 – tlač, Správa ústavnoprávneho výboru o vládnom návrhu zákona o organizácii súdov, úradov verejnej obžaloby.
(http://fenrir.psp.cz/eknih/1939ssr/tisky/t0545_01.htm).
vislosti. Socialistická zákonnost, 1968, zv. 15, str. 402
a nasl.
11
Články
ARS NOTARIA 3/2010
Zverejňovanie súdnych rozhodnutí
po roku 1989
dom v európskych krajinách. Podľa článku 1
bodu 4 Rokovacieho poriadku najvyšší súd dbá
o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým,
že prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne
rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka rozhodnutí“). Judikatúra najvyššieho súdu je prístupná aj
na jeho domovskej stránke http://nssr.blox.sk/
vrátane plnotextového vyhľadávania. Stránka
Najvyššieho súdu SR je spustená od 30.mája
2005, pričom je snaha o uverejnenie všetkých
rozhodnutí najvyššieho súdu. Uvedené úsilie by
malo napomôcť prehľadnosť a kontrolu odbornou a laickou verejnosťou. Potvrdzuje to aj prax,
keďže sú čoraz častejšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR používané právnymi zástupcami
účastníkov konaní ako podporný argument.10
Žiada sa však uviesť, že vyhľadávanie na tejto stránke je náročné, chýba mu väčšia prehľadnosť. Jednoduchosť vyhľadávacieho systému
v databáze evidovaných rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR by mohla tiež napomôcť zrýchlenie unifikácie rozhodovania Najvyšším súdom SR, keďže terajší systém judikovania a zjednocovania
stanovísk sa zdá byť pomalé.
Po revolúcii v roku 1989 sa pomalým tempom
začalo prinavracať publikovanie súdnych rozhodnutí. Zo začiatku s istou „nesmelosťou“, avšak v súčasnosti sa už rozhodne prejavila nutnosť v rámci právnickej diskusie sprístupňovať
súdne rozhodnutia. Postupne sa tak stáva nielen na poli časopiseckej literatúry, ale aj v rámci
informačných vymožeností, ktoré priniesol technický progres. Obdobie po revolúcii s výrazným
šírením informácií a najmä prienikom internetu
zasiahlo výrazne do celej spoločnosti, právo nevynímajúc. Internet sa stal neoddeliteliteľnou
súčasťou života tým, že poskytuje ohromné
množstvo informácií. Zároveň sa v mnohých oblastiach stal aj „komunikátorom“ nielen medzi
subjektmi v rámci využívajúcimi počítačové siete, ale aj medzi občanom a štátom, pričom významne začal pôsobiť aj na poli kontroly. Naopak, so súčasným „boomom“ sociálnych sietí
sa stráca súkromie fyzických a právnických
osôb. Medzi prospechom, ktorý prináša publikovanie súdnych rozhodnutí na internete, a tým, čo
už môže spôsobiť ujmu, je tenká hranica. Prekročenie tejto hranice súdnymi rozhodnutiami je
o to citlivejšie. Súdne rozhodnutia sú mnohokrát
spojené s intímnou sférou života jednotlivca,
preto bezduché zverejňovanie všetkých rozhodnutí, prípadne rozhodnutí bez náležitého anonymizovania, má zásadne negatívny efekt. Pri publikácii súdnych rozhodnutí prostredníctvom
internetu, je preto nutné mať na zreteli aj túto
stránku publikácie. Pre všetky vyspelé európske
štáty je však informačná otvorenosť samozrejmosťou. Príkladom je Holandsko, kde sú na internete publikované všetky rozhodnutia najvyššieho
súdu, rozhodnutia odvolacích súdov a vybrané
rozhodnutia súdov prvej inštancie.8 Podobne je to
aj v iných krajnách.9
V Slovenskej republike by sa mali zverejňovať
na internete anonymizované právoplatné rozhodnutia všetkých okresných a krajských súdov
týkajúce sa vybraných vecí z občianskoprávnej
a obchodnoprávnej agendy. Napriek inštrukcii
MS SR sa to však nerobí v stanovenom rozsahu,
mnoho rozhodnutí zverejnených nie je, prípadne k anonymizácii a následnému zverejneniu
dochádza s časovým odstupom. Súdne rozhodnutia sa uverejňujú a sprístupňujú na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR v systéme JASPI.11 Rozhodnutia súdov týkajúce sa
iných vecí (napr. trestných vecí alebo vecí spa-
Publikácia judikatúry
Najvyššieho súdu SR
Čo sa týka publikácie rozhodnutí slovenských súdov, táto v súčasnosti ešte zaostáva za štandar8 www.rechtspraak.nl.
9 www.raadvst-consetat.be.
11 Postup pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete upra-
vuje Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SR č. 21/2005
z 28. novembra 2005 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na
internete dostupná na http://jaspi.justice.gov.sk v rubrike
„Predpisy“.
10 Vzhľadom na to, že v podmienkach Slovenskej republiky sa
významu judikatúry začína prikladať zásadnejší význam až
v súčasnosti, je spôsob argumentácie súdnym rozhodnutím a, samozrejme, aj chýbajúcou kultúrou citovania skôr
v jednoduchšej podobe.
12
ARS NOTARIA 3/2010
Články
dajúcich pod správne súdnictvo) nie sú zverejňované. Internetová stránka ministerstva
spravodlivosti neumožňuje vyhľadať a zobraziť
všetky rozhodnutia súdov, ktoré sú na nej uverejnené. Zobrazuje iba prvých 100 rozhodnutí,
nie všetky rozhodnutia, ktoré spĺňajú vyhľadávacie kritérium. Z uvedeného dôvodu je množstvo súdnych rozhodnutí neprístupných.
ťou. „V každom prípade však ide o zvýšenie
predvídateľnosti súdneho rozhodovania, čím sa
automaticky zvyšuje právna istota občanov, taktiež zverejňovanie súdnych rozhodnutí napomáha
zvýšenie jednotnosti súdneho rozhodovania, posilnenie verejnej kontroly, zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva, umožnenie toho, aby bolo naozaj
,vidieť, že spravodlivosť je vykonávaná‘, zvýšenie
zodpovednosti sudcov, zvýšenie kvality súdneho
rozhodovania, zúženie možností zásahov do sudcovskej nezávislosti, zlepšenie možností právnického vzdelávania a vedeckého výskumu judikatúry atď.“13 K tomu treba tiež uviesť, že z hľadiska
dôvodov, významu publikovania všetkých rozhodnutí, tzn. publikovaním aj rozhodnutí súdov nižšej
inštancie, im nemožno upierať precedentný charakter, keďže v rámci inštančného postupu sa
s rozhodnutím a jeho dostatočným odôvodnením
často stotožnia účastníci už na tomto stupni a netreba uvedené precedentné dotvorenie práva potvrdzovať rozhodnutím súdu vyššieho stupňa.
Publikácia judikatúry
Ústavného súdu SR
Podľa § 31 ods. 1 až 4 Spravovacieho a rokovacieho poriadku Ústavného súdu Slovenskej
republiky sa „rozhodnutia Ústavného súdu
sprístupňujú prostredníctvom internetu. Rozhodnutia pléna Ústavného súdu a rozhodnutia
senátov Ústavného súdu sa uverejňujú v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka nálezov“). Plénum Ústavného súdu alebo senát Ústavného
súdu môže rozhodnúť, že rozhodnutie sa neuverejní v Zbierke nálezov. Mená sudcov, ktorí
rozhodovali vo veci, sa uverejňujú v Zbierke nálezov. Z rozhodnutia sa uverejňuje výrok a podstatný obsah odôvodnenia. Mená osôb a miestne názvy sa uverejňujú v Zbierke nálezov
skratkami, a to ich počiatočnými písmenami.
Pozitívne možno v tomto zmysle hodnotiť prehľadné rozdelenie zbierky nálezov a uznesení,
jednak podľa rokov, v ktorých boli vyhlásené,
ale aj podľa spisových značiek, rovnako tak
podľa dotknutých ustanovení Ústavy Slovenskej
republiky a medzinárodných dohovorov a tiež
podľa právnych predpisov dotknutých rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Vhodnou pomôckou pri vyhľadávaní je aj vecný
register pri týchto rozhodnutiach a tiež uvedenie právnych viet v cudzojazyčnom preklade.
Netreba však opomenúť, že nedochádza k publikovaniu ostatných rozhodnutí mnohokrát veľmi hodnotných pre právnu teóriu a prax.12
Široká publikácia súdnych rozhodnutí je dodnes
v tunajších podmienkach obmedzovaná najmä
široko koncipovanou povinnosťou anonymizácie súdnych rozhodnutí, pre ktorú podľa Derku
a Kühna neexistujú rozumné dôvody, a to až na
výnimočné prípady, keď o to požiada niektorý zúčastnený subjekt (napr. poškodený v mravnostných trestných činoch), alebo je to vylúčené medzinárodnými záväzkami štátu.14
O tejto problematike sa začalo diskutovať, avšak
smerovanie k cieľu, ktorým je čo najširšia publikácia súdnych rozhodnutí, sa postupuje vlažným
krokom. Zverejňovanie súdnych rozhodnutí tunajšími súdmi nie je v úplnom súlade so súčasným
rázom publikovania súdnych rozhodnutí európskymi súdmi, ktoré zverejňujú svoje rozhodnutia
bez nejakej dôkladnej anonymizácie. Robí sa to
tak na stránkach Európskeho súdneho dvora15,
ktorý svoje rozhodnutia zásadne zverejňuje bez
anonymizácie, ako aj na stránke Európskeho
súdu pre ľudské práva16. Anonymizácia má svoje
negatíva spočívajúce najmä v zaťažovaní súdneho aparátu „zbytočnou prácou“. Tieto negatíva
však v rámci súčasných informačno-technických
vymožeností prestanú mať význam. Podobne negatívum sa javí aj pri označovaní súdnych rozhodnutí, ktoré pri ich anonymizácii strácajú jednodu-
V súčasnej právnej praxi nie sú pochybnosti
o tom, že publikované rozhodnutia napomáhajú
zvýšenie kontrolovateľnosti súdnej moci verejnos12 http://www.concourt.sk/
13 Pozri napr. Svák, J.: Ústavnoprávny rozmer zverejňovania
14 Pozri bližšie Derka, L.– Kühn, Z.: Je anonymizace publiko-
vaných soudních rozhodnutí vskutku nutná? Jurisprudennce č. 1/2005.
súdnych rozhodnutí na internete. Justičná revue, ročník
55, č.3/2003., s. 243.
15 http://curia.europa.eu/
16 http://www.echr.coe.int/echr/
13
Články
ARS NOTARIA 3/2010
kých osôb a právnických osôb. Osobitne je
to dôležité pri aplikácii zásady nullum crimen
sine lege nulla poena sine lege v prípadoch,
keď hodnotenie napríklad spoločenskej nebezpečnosti činu je základom trestnej zodpovednosti a metodika tohto hodnotenia je obsiahnutá v súdnych precedensoch.
chosť označovania a ľahšiu zapamätateľnosť
známu z anglosaského právneho systému.
Verejnú prístupnosť súdnych rozhodnutí podporuje teória demokracie, podľa ktorej je súd v demokratickom právnom štáte vzorovým príkladom tzv. deliberatívnej inštitúcie. 17 Znamená to,
že „jeho najvlastnejšou povahou je dôkladné
zvažovanie argumentov, verejná argumentácia
a verejné uvádzanie presvedčivých dôvodov pre
svoje rozhodnutia, čo zároveň zabezpečuje aj
autoritu a legitimitu súdu.“18
Významnými medzinárodnými dokumentmi, hoci
nie právne záväznými, sú odporúčania Výboru
ministrov Rady Európy, ktoré podporujú zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete v členských krajinách.20
Súdy však musia dbať o svoju dôveryhodnosť,
čo si vyžaduje maximálnu otvorenosť verejnosti. Otvorenosť a komunikácia s verejnosťou aj
formou publikácie súdnych rozhodnutí posilňuje jednak legitimitu výkonu spravodlivosti, ako
aj obraz justície v očiach verejnosti.19
Spomedzi odporúčaní Výboru ministrov Rady Európy, ktoré podporujú členské štáty pri rozšírovaní uverejňovania súdnych rozhodnutí na internete, treba uviesť predovšetkým
n odporúčanie č. R(95)11 týkajúce sa výberu,
spracovania, prezentácie a archivovania súdnych rozhodnutí v právnych informačných vyhľadávacích systémoch,
n odporúčanie Rec (2001)3 o poskytovaní súdnych a iných právnych služieb občanom prostredníctvom nových technológií.
Právo na prístup k právu nie je expressis verbis
vyjadrené medzi ľudskými právami ani v Európskom dohovore a ani v Ústave. Napriek tomu sa
stále viac na túto úroveň dostáva, a to vďaka
n rozhodnutiam štrasburských orgánov ochrany práva a ústavných súdov demokratických
štátov,
n odporúčaniam orgánov európskych integračných zoskupení.
Napriek tomu, že predmetné odporúčania nie
sú právne záväzné, treba ich zohľadňovať
z hľadiska vývoja európskej politiky o to viac,
že ide o spoločný záujem uľahčiť občanom
„európsky“ prístup k judikatúre vlastného štátu
a ostatných európskych štátov, tiež k administratívnym a súdnym informáciám aj cestou využívania modernej informačnej techniky v záujme demokratickej účasti občanov na správe
vecí verejných.
Štrasburské orgány ochrany práva v zásade prijali obsahový, a nie formálny koncept pojmu zákona, čo znamená, že pod týmto pojmom, a tým
aj pod pojmom „právo“, chápu nielen zákony vo
formálnom slova zmysle, ale aj súdne precedensy či dokonca obyčaje („štátnu prax“). Táto
skutočnosť je dôležitá najmä tam, kde sa
v zmysle Európskeho dohovoru umožňuje „zákonom“ obmedziť ľudské práva či vymedziť povinnosti. Za porušenie formálnej povinnosti obmedzenia ľudského práva „zákonom“ považujú
aj to, keď jednotlivec nemal možnosť prístupu
k tomuto „zákonu“. Zabezpečenie dostupnosti
zákona sa tak stáva základnou pozitívnou povinnosťou štátu. V prípade, ak vnútroštátny
právny poriadok v praxi rešpektuje súdne precedensy, potom aj prístup k nim je základnou
podmienkou vyžadovania povinností od fyzic-
Z hľadiska právnej záväznosti je významným
čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru, ku ktorému
SR pristúpila (dohovor bol publikovaný v Zbierke
zákonov pod č. 43/2006), podľa ktorého „rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj
iných orgánov, budú verejne prístupné“. Podobne podporil názory o širokej publikácii súdnych
rozhodnutí aj Ústavný súd Českej republiky v náleze Pl. ÚS 2/10, keď rozhodol, že súdy musia verejnosti sprístupňovať svoje rozsudky, a to aj neprávoplatné rozsudky. Prístup širokej verejnosti
17 Wilfling, P.: Sprístupňovanie súdnych rozhodnutí a zákon
19 Baňouch, H.– Kühn, Z.: O publikaci a citaci judikatury aneb
č. 211/2000 Z.z. o slobode informácií. Justičná revue, ročník 59, č. 12/2007, s. 1666.
proč je někdy judikatura jako císařovy nové šaty. Právní rozhledy 13/2005, s. 484.
18 Napr. Ferejohn, J. – Pasquino, P.: Deliberative Institutions.
20 Odporúčanie R(95)11 týkajúce sa výberu, spracovania,
December 1999, s. 1 – 6. Dostupné na http://igs.berkeley.edu/research_programs/ppt/past/papers/deliberative_institutions.pdf; Rawls, J.: Politický liberalizmus. Prešov,
Slovacontact 1997, s. 191 – 198.
prezentácie a archivovania súdnych rozhodnutí v právnych informačných vyhľadávacích systémoch a odporúčanie Rec (2001)3 o poskytovaní súdnych a iných právnych služieb občanom prostredníctvom nových technológií.
14
ARS NOTARIA 3/2010
Články
k súdnym rozhodnutiam je základným pilierom verejnej kontroly súdnictva. Verejnú dostupnosť rozhodnutí súdov považuje preto za
samozrejmosť.
vať, že problematika judikatúry ako prameňa práva naberá na dôležitosti. Nie je výnimkou,
ba stáva sa dnes už priam pravidlom, že súčasné rozhodnutia tunajších súdov obsahujú v odôvodneniach iné súdne rozhodnutia. Aj keď donedávna sa záväznosti súdnych rozhodnutí
prikladal len faktický význam, teória už uznala,
že je potrebné priznať súdnym rozhodnutiam určitý stupeň záväznosti. Skutočnosťou potvrdzujúcou uvedené závery aj v praxi je samo citovanie judikatúry v odôvodneniach súdnych
rozhodnutí. V tejto súvislosti je preto potrebné
promptne reagovať na súčasný stav s precedentným pôsobením publikovanej judikatúry.
Keďže potreba publikácie súdnych rozhodnutí
je pevným putom previazaná so sudcovskou
tvorbou práva, úlohou praxe je do budúcna sa
posunúť v publikovaní judikatúry ďalej. Zverejnenie súdnych rozhodnutí napomáha zvýšenie
právnej istoty do budúcna s efektom majúcim
za následok vytriedenie precedentne nezáväzných rozhodnutí od precedentne záväzných, čo
napomáha najmä zjednocovanie rozhodovacej
činnosti súdov. Súdy ako inštitúcie otvorenej
spoločnosti musia aj týmto spôsobom dbať
o svoju dôveryhodnosť, čo vyžaduje otvorenosť
a komunikáciu s verejnosťou. Prax zavedených
demokracií zaraďuje justičné „public relations“
medzi dôležité prvky posilňovania legitimity výkonu spravodlivosti. Práve v efektívnej práci
s judikatúrou možno vidieť účinný prostriedok
komunikácie s verejnosťou a tiež odstránenie
nežiaducich prvkov v rámci súdneho rozhodovania, najmä so zachovaním jednotnosti rozhodovacej praxe. Treba apelovať na publikáciu
rozhodnutí v užívateľsky prívetivej forme a v čo
najširšom rozsahu. Práve vhodná forma a rozsah umožnia používanie judikatúry ako argumentačného zdroja, alebo v rámci použitia
v odôvodnení, zvýšia argumentačnú presvedčivosť citovaných rozhodnutí. Domnievam sa, že
z hľadiska rozsahu je nutná publikácia maximálnej možnej miery súdnych rozhodnutí. Nemožno však opomenúť, že nevhodnosť zvolenej
formy vytvára podobnú prekážku prehľadnosti
súdneho rozhodovania ako jej nedostatočné
zverejňovanie. Podstatným faktom je preto zvolenie adekvátneho spôsobu publikácie. Navrhovaným riešením je systematickosť usporiadania rozhodnutí do právnych odvetví, právnych
Keďže publikácia súdnych rozhodnutí je nutná,
navrhovaným riešením pre všeobecné súdy by
mohlo byť (v rámci súčasných technických možností, keďže na súdoch existujú informačné registre, v ktorých sú registrované spisy) vytvorenie jednotlivých položiek, do ktorých by boli
rozhodnutia pri ich „nahadzovaní do registra“
usporadúvané napr. podľa právnych odvetví
a následne podradené do právnych inštitútov
a ďalej hierarchicky usporiadané k jednotlivej
právnej norme, t.j. „presne označeným paragrafom, v ktorých je právna norma, na základe ktorej súd rozhodol, uvedená“. O podobné riešenie
sa pokúša administrátor stránky www.epi.sk21
s tým, že uverejňuje len rozhodnutia najvyšších
a ústavných súdov Slovenskej a Českej republiky, pričom ich rozdeľuje iba do právnych odvetví, prípadne následne podraďuje do právnych
inštitútov. Túto snahu možno hodnotiť veľmi pozitívne, avšak vzhľadom na to, že ide o podnikateľský subjekt, verejnosť nemá k tejto službe
bezplatný prístup. Obava o to, že by mohlo dôjsť
k informačnému preplneniu rozhodnutiami, nie
je namieste. V prípade elektronických databáz
je len otázkou vhodných kritérií členenia rozhodnutí s využitím vhodných algoritmov na
usporiadanie súdnych rozhodnutí do podkategórií. Neobstoja v danom prípade ani argumenty v súvislosti s nárokmi na štátny rozpočet,
a to, že v dôsledku technickej realizácie projektu by museli byť vytvorené nové pracovné
miesta. Práve vhodným využitím informačných
technológií by dochádzalo k automatickému
spracovaniu informácií.
Naopak, pri súčasnom nevhodnom určení kritérií, prípadne nevyužití logických operátorov pri
nastavení databázy, nie je možné, prípadne len
s veľkými ťažkosťami vyhľadávať vhodnú judikatúru.
Záver
O význame súdnych rozhodnutí netreba mnoho
diskutovať, keďže právna prax túto dôležitosť
potvrdzuje. Vo všeobecnosti možno skonštato-
21 Judikáty na tejto stránke sú systematicky, veľmi prehľad-
/Main/Default.aspx?Template=~/JD/ListTree.ascx&hiddenid=SelectedBranchesIds&divid=SelectedBranches.
ne rozdelené do právnych oblastí, pozri http://www.epi.sk
15
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 3/2010
Záverom treba zdôrazniť, že práve toto otvorené súperenie názorov na podobu spravodlivosti v justičnom systéme má v súčasnej otvorenej spoločnosti kľúčové a nezastupiteľné
miesto,22 pretože výrazne napomáha dodržiavanie základného princípu právneho štátu, právnu
istotu.
inštitútov a k jednotlivej právnej norme. Na
základe súčasných technických možností je
túto možnosť reálna. Výrazným spôsobom by sa
napomohlo zjednocovaniu súdnych rozhodnutí,
právna diskusia by bola obohatená o plodný prvok polémos, chápaný ako otvorený spor o spoločnú vec.
• Z praxe notárstva •
spíše žiadosť o vydanie konkrétneho výpisu z obchodného registra. Následne po podpise
žiadosti notár cez ústredný portál verejnej správy (www.portal.gov.sk) prostredníctvom svojho
vlastného konta vyplní žiadosť o vydanie výpisu
z obchodného registra v elektronickej podobe.
Po tomto úkone notár dostane potvrdenie o prijatí podania a vyčíslenie poplatku s uvedením
platobných podmienok (poplatok 0.33 €). Notár
zaplatí vyrubený poplatok, z dôvodu rýchlosti
najlepšie internet-bankingom a čaká, kým mu
bude cez ústredný portál verejnej správy zaslaný
výpis z obchodného registra (čakacia doba 2 – 3
pracovné dni). Po obdržaní výpisu z obchodného
registra, ktorý je zároveň z dôvodu zachovania
autentickosti podpísaný zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej podpisovať
takéto výpisy za Ministerstvo spravodlivosti SR,
notár prostredníctvom programu NOTÁR a následne s programom QSign overí pravosť obdržaného výpisu z obchodného registra (overenie
pravosti trvá až 24 hodín), doplní tento výpis
o úplnú informáciu. Ďalším krokom je archívny
podpis zaručeným elektronickým podpisom notára s časovou pečiatkou a konečne samo vydanie výpisu z obchodného registra v listinnej podobe vrátane vydania osvedčovacej doložky.
Zaručený elektronický podpis je definovaný v zákone č. 215/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa § 4 zaručený elektronický podpis je
elektronický podpis, ktorý musí spĺňať podmienky podľa § 3:
a) je vyhotovený pomocou súkromného kľúča,
ktorý je určený na vyhotovenie zaručeného
elektronického podpisu,
b) možno ho vyhotoviť len s použitím bezpečného zariadenia na vyhotovovanie elektronického podpisu podľa § 2 písm. h),
c) spôsob jeho vyhotovovania umožňuje spoľahlivo určiť, ktorá fyzická osoba zaručený
elektronický podpis vyhotovila,
d) na verejný kľúč patriaci k súkromnému kľúču
použitému na vyhotovenie zaručeného elektronického podpisu je vydaný kvalifikovaný
certifikát.
Každý z notárov zaručený elektronický podpis
vlastní už niekoľko rokov, avšak jeho reálne použitie prichádza so spúšťajúcimi sa službami
e-governmentu. V skratke sa pokúsim prejsť jednotlivé služby.
Prvou službou, pri ktorej mohol notár začať používať
zaručený elektronický podpis, bol výpis z obchodného registra, ktorý môže notár vydávať od augusta
2007. K jeho masovému využívaniu neprišlo, pretože jeho vydávanie je značne časovo náročné.
Z dôvodu, že celkovo proces od objednania výpisu až po jeho listinné vydanie trvá cca 4 dni, nie
je táto služba notára využívaná často.
Výhodou notára pri vydávaní výpisu z obchodného registra je, že nie je teritoriálne obmedzený,
ako sú priamo registrové súdy, ktoré vydávajú vý-
Celý postup začína tým, že notár prijme žiadosť
fyzickej osoby do registra N, kde so žiadateľom
22 Kűhn, Z. a spol: Judikatura a právní argumentace. Praha,
Auditorium 2006, s. 141.
16
ARS NOTARIA 3/2010
Z praxe notárstva
pisy len z ich justičného obvodu. Nezanedbateľné je aj to, že výpis z obchodného registra
prostredníctvom notára je výrazne lacnejší (poplatok závisí od počtu strán výpisu).
júci sa nakladania s nehnuteľnosťami (napr.
kúpna, darovacia, zámenná zmluva).
Notár nepotrebuje jednorazovú osobitnú registráciu cez ústredný portál verejnej správy, stačí,
ak vlastní platný zaručený elektronický podpis.
Snahou notárskej komory SR je, aby tento postup bol podstatne rýchlejší a jednoduchší tak,
aby notár mohol vydať výpis z obchodného registra klientovi v priebehu niekoľkých minút, a nie
za niekoľko dní.
Cez ústredný portál verejnej správy vloží do podania návrh na vklad do katastra a ako prílohu
priloží z registra NCRls odpis notárskej zápisnice
obsahujúci všetky prílohy, ktoré majú byť súčasťou návrhu na vklad do katastra, všetky tieto dokumenty podpíše zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou a odošle na kataster
elektronickou cestou.
Podanie do obchodného registra
V rámci tejto činnosti notár, ktorý je splnomocnený na zastupovanie pri podaní návrhu na zápis do obchodného registra, zastupuje klienta
a v jeho mene podáva do obchodného registra
návrh na zápis. Ide o úkon notára, ktorý nadväzuje na úkon notára, ktorý má byť zapísaný do
obchodného registra (napr. zakladateľská listina, spoločenská zmluva, rozhodnutie valného
zhromaždenia).
Kataster prijatie elektronického podania potvrdí
a oznámi notárovi číslo V, pod ktorým bol návrh
na vklad prijatý. V praxi sa často stáva, že niektoré správy katastra podanie prijmú, avšak odosielateľovi žiadne potvrdenie o pridelenom čísle
nezašlú. Zároveň ešte nie je v rámci celej Slovenskej republiky zosúladený presný a rovnaký postup týkajúci sa platenia správnych poplatkov,
každá správa katastra postupuje podľa vlastných inštrukcií.
K výkonu tejto činnosti notár potrebuje jednorazovú osobitnú registráciu cez ústredný portál verejnej správy.
Cez ústredný portál verejnej správy vloží notár do
podania návrh na zápis, ako aj všetky zákonom
predpísané prílohy, všetky tieto dokumenty podpíše zaručeným elektronickým podpisom s časovou pečiatkou a odošle na obchodný register
elektronickou cestou.
Podávanie elektronických návrhov na vklad do
katastra sa v praxi osvedčilo. Postupne zisťované nedostatky sa odstraňujú.
Výhodou elektronického podania návrhu na
vklad do katastra je 50 % zľava (návrh na vklad
33 EUR, v prípade ak sa zároveň podáva oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra, je správny poplatok len 18 EUR) zo správneho poplatku, ako aj komfort, pretože nie je
potrebné fyzicky doručiť návrh na zápis do podateľne správy katastra.
Obchodný register prijatie elektronického podania potvrdí, preverí jeho správnosť a vyrubí súdny
poplatok. Po zaplatení súdneho poplatku je vec
pridelená vyššiemu súdnemu úradníkovi a obchodný register rozhodne v zákonom ustanovenej lehote.
Notárske činnosti, ktoré sú spojené so zaručeným elektronickým podpisom, sprevádzajú prvotné technologické problémy, ako aj prvotná
nedôvera zo strany notárskej obce.
Podávanie elektronických návrhov do obchodného registra sa v praxi osvedčilo. Využívať ho začali notári, advokáti, ale aj niektoré fyzické osoby
vlastniace zaručený elektronický podpis a následnú osobitnú registráciu.
S využívaním zaručeného elektronického podpisu sa v budúcnosti ráta pri viacerých notárskych
úkonoch, avšak na to je potrebné zosúladenie
platnej legislatívy, ako aj ochota notárov používať jednotlivé elektronické služby. Používanie
progresívnych informačných technológií je jediná možná cesta moderného notára pri uplatnení
svojich služieb v praxi.
Výhodou elektronického podania do obchodného registra je 50 % zľava zo súdneho poplatku,
ako aj komfort, ktorý umožňuje že návrh na zápis
do podateľne netreba doručiť fyzicky.
Podanie do katastra nehnuteľností
V rámci svojej činnosti je notár oprávnený poskytnúť zastupovanie v katastrálnom konaní. Ide
o činnosť, ktorá nadväzuje na úkon notára týka-
JUDr. Miroslav Gregor ml.
notár so sídlom v Trnave
17
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 3/2010
ZARUČENÝ ELEKTRONICKÝ PODPIS
V NOTÁRSKEJ PRAXI
1. Na úvod – Forma právneho
úkonu
a) súkromnú písomnú formu,6
b) úradnú – verejnú písomnú formu (notárska
zápisnica).7
Občianskoprávna úprava je založená na princípe
bezformálnosti právnych úkonov. Právne úkony
možno urobiť výslovne (ústne alebo písomne)
alebo nevýslovne (konkludentne), pritom ale nepochybným spôsobom1. Formu právneho úkonu
buď prikazuje zákon, alebo ju určuje dohoda
účastníkov. V prípade nedodržania zákonom prikázanej formy ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, v prípade nedodržania účastníkmi
dohodnutej formy právneho úkonu ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Z toho logicky vyplýva, že písomná forma právneho úkonu môže
byť účastníkmi dohodnutá, a to aj v tých prípadoch, kde by inak v zmysle zákona postačovala
napr. ústna forma právneho úkonu.
Každý právny úkon v písomnej forme vyžaduje
pre svoju platnosť, okrem iných náležitostí, aj
podpis konajúcej osoby8, a to bez ohľadu na podobu, v ktorej bol zachytený.
Súčasná platná právna úprava zrovnoprávňuje
elektronickú podobu písomného právneho úkonu s materiálnou (fyzickou) podobou, resp. ju
v istom slova zmysle pred ňou „zvýhodňuje“.
Jasným dôkazom tejto skutočnosti je znenie
§ 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom
znení9, ktoré subjektom so zaručeným elektronickým podpisom a časovou pečiatkou umožňuje vykonávať a podpisovať písomné právne
úkony v elektronickej podobe s rovnakým právnym následkom a bez ingerencie notára, ako by
ich museli uskutočniť v materiálnej (fyzickej)
podobe v prítomnosti notára s úradným osvedčením pravosti klasického – mokrého podpisu
(legalizácia). Toto ustanovenie významným spôsobom zasiahlo do notárskej praxe, pretože
zákon pri použití zaručeného elektronického
podpisu a časovej pečiatky viac legalizáciu
elektronického podpisu od účastníka (podpisovateľa) písomného právneho úkonu v elektro-
Písomná forma právneho úkonu môže mať z hľadiska substrátu, na ktorom je zachytená, tieto
podoby:
a) materiálna – fyzická podoba,2, 3
b) elektronická podoba.4, 5
Z hľadiska subjektu, autora, právnych účinkov,
dôkaznej sily a vykonateľnosti možno písomnú
formu právneho úkonu rozdeliť na:
1 Pozri Svoboda, J. a kol.: Komentár k Občianskemu zákon-
tento elektronický dokument dostupný spolu s elektronickým podpisom daného dokumentu.
níku. EUROUNION, s. 92 - Vysvetlivky k § 40.
2 Poznámka autora: v súčasnosti najčastejšie listinná podo-
6 Poznámka autora: autorom/pôvodcom/pisateľom súkrom-
ba (listina, písomnosť) na hmotnom substráte, ktorým je
papier; v minulosti sa tiež používali voskové tabuľky, listy,
bronz, hodvábne a hlinené tabuľky, koža, papyrus a pod.
ného písomného právneho úkonu je jeho účastník/účastníci, alebo advokát, mediátor a pod. Súkromná písomná forma právneho úkonu nie je priamo vykonateľná, t. zn. nie je
priamo exekučným titulom ako napr. notárska zápisnica,
bez ohľadu v akej podobe bola vyhotovená (napr. v materiálnej, alebo elektronickej)
3 Pozri o histórii papiera: http://www.scppapier.com/istorii.php
4 Pozri § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka v platnom znení:
Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a
určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma
je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými
prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
7 Pozri: http://e-notar.blogspot.com/2007/10/verejn-listiny-
-o-zmluvch-spisovan.html
8 Pozri § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení:
Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť
ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
5 Pozri § 2 písm. c), d) zák. č. 215/2002 Z.z. o elektronickom
podpise v platnom znení: Elektronickým dokumentom digitálny dokument uchovávaný na fyzickom nosiči, prenášaný alebo spracúvaný pomocou technických prostriedkov
v elektrickej, magnetickej, optickej alebo inej forme. Podpísaným elektronickým dokumentom elektronický dokument, pre ktorý bol vyhotovený elektronický podpis, ak je
9 Pozri § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení:
Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom a opatrené časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu
nevyžaduje.
18
ARS NOTARIA 3/2010
Z praxe notárstva
nickej podobe
. Uvedená právna
konštrukcia bola zavedená do právneho poriadku novelizáciou Občianskeho zákonníka
pod č. 214/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od
1. januára 2009. V Dôvodovej správe k tejto novele sa uvádza: „Navrhuje sa novela Občianskeho zákonníka v časti Právne úkony, kde sa zavádza generálne ustanovenie, aby sa na právne
úkony, uskutočnené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom a opatrené časovou pečiatkou nevyžadovalo osvedčenie pravosti podpisu. Absencia
tohto ustanovenia v praxi znemožňovala uskutočňovať právne úkony, pre ktoré bolo zákonom vyžadované osvedčenie pravosti podpisu
v elektronickej forme. Keďže ustanovením § 40
ods. 4 Občianskeho zákonníka
ustanovenia článku 5 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/93/ES
z 13. decembra 1999 o rámci spoločenstva pre
elektronické podpisy – dopĺňa sa na ňu transpozičný odkaz.“ 10
1. Členské štáty zabezpečia, aby zdokonalené
elektronické podpisy, ktoré sú založené na
kvalifikovanom certifikáte a ktoré sú vytvorené bezpečným zariadením na vytvorenie podpisu:
a) spĺňali zákonné požiadavky na podpis vo
vzťahu k dátam v elektronickej forme rovnakým spôsobom, ako vlastnoručný podpis spĺňa takéto požiadavky vo vzťahu
k dátam na papieri, a
b) boli prípustné ako dôkaz v konaní pred
súdmi.
2. Členské štáty zabezpečia, aby elektronickému podpisu nebola odopretá právna
účinnosť a prípustnosť ako dôkazu v konaní pred súdmi len z dôvodov, že:
n má elektronickú formu alebo
n nie je založený na kvalifikovanom certifikáte, alebo
n nie je založený na kvalifikovanom certifikáte vydanom akreditovaným poskytovateľom certifikačných služieb alebo
n nie je vytvorený bezpečným zariadením na
vytvorenie podpisu.
Podľa názoru autora článku ide o nepochopenie
„princípu legalizácie podpisu“, alebo úmysel zákonodarcu bezdôvodne obísť legalizáciu elektronického podpisu notárom. V citovanej smernici
– v článku 5 bod 1. písm. a) sa jasne definuje, že
členské štáty (aj Slovenská republika)
, aby zdokonalené (v SR zaručené) elektronické podpisy, ktoré sú založené na kvalifikovanom
certifikáte a ktoré sú vytvorené bezpečným zariadením na vytvorenie podpisu
vo vzťahu k dátam v elektronickej forme
,
...
Prijatím zákona o elektronickom podpise11 a implementáciou citovanej smernice do právneho
poriadku SR sa z hľadiska formy právnych úkonov:
n zrovnoprávnila elektronická podoba písomnej formy právneho úkonu s jej materiálnou
(fyzickou) podobou a
n zrovnoprávnil zaručený elektronický podpis
s klasickým (mokrým) podpisom.
Z toho logicky možno vyvodiť záver, že zaručený
elektronický podpis s časovou pečiatkou má rov-
10 Článok 5 - Právne účinky elektronických podpisov
11 Pozri: zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise
pečnostných pravidlách a pravidlách na výkon certifikačných činností; vyhláška Národného bezpečnostného úradu
č. 134/2009 Z.z. (pdf, 202.7 kB), ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na bezpečné zariadenia na vyhotovovanie časovej pečiatky a požiadavky na produkty pre elektronický podpis (o produktoch elektronického
podpisu); vyhláška Národného bezpečnostného úradu
č. 135/2009 Z.z. (pdf, 81.2 kB), o formáte a spôsobe vyhotovenia zaručeného elektronického podpisu, spôsobe zverejňovania verejného kľúča úradu, podmienkach platnosti pre zaručený elektronický podpis, postupe pri overovaní
a podmienkach overovania zaručeného elektronického podpisu, formáte časovej pečiatky a spôsobe jej vyhotovenia, požiadavkách na zdroj časových údajov a požiadavkách
na vedenie dokumentácie časových pečiatok (o vyhotovení
a overovaní elektronického podpisu a časovej pečiatky); vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 136/2009 Z.z.
(pdf, 215.1 kB), o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom styku a administratívnom styku.
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov - účinnosť nadobudol 1. mája 2002 okrem čl. I §
4, § 5 ods. 1, 4 a 5, § 7, § 8 ods. 5 a 6, § 9, § 10 ods. 2 písm.
a) až e), g) a h) a ods. 3, § 11, § 12 ods. 4, § 13, § 14 ods. 2 a
3, § 24, 25 a 26, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra
2002: vykonávacie vyhlášky k zákonu: vyhláška Národného
bezpečnostného úradu č. 131/2009 Z.z. (pdf, 199.5 kB), o
formáte, obsahu a správe certifikátov a kvalifikovaných certifikátov a formáte, periodicite a spôsobe vydávania zoznamu zrušených kvalifikovaných certifikátov (o certifikátoch a
kvalifikovaných certifikátoch); vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 132/2009 Z.z. (pdf, 203.1 kB), o podmienkach na poskytovanie akreditovaných certifikačných
služieb a o požiadavkách na audit, rozsah auditu a kvalifikáciu audítorov; vyhláška Národného bezpečnostného úradu
č. 133/2009 Z.z. (pdf, 263 kB), o obsahu a rozsahu prevádzkovej dokumentácie vedenej certifikačnou autoritou a o bez-
19
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 3/2010
naké právne účinky ako vlastnoručný podpis,
to ale tiež znamená, že nemá a ani nemôže
mať rovnakú právnu silu ako úradne osvedčený
(legalizovaný) vlastnoručný podpis. Ak sa zrovnoprávňuje elektronická podoba písomného právneho úkonu a zaručený elektronický podpis s ich
materiálnymi ekvivalentmi, tak predsa nemôže
mať zaručený elektronický podpis s časovou pečiatku rovnakú právnu váhu ako úradne osvedčený mokrý podpis. Právne princípy musia rovnako platiť tak pre klasický – mokrý podpis, ako aj
pre zaručený elektronický podpis. Takisto nemožno súhlasiť so v súčasnosti čoraz častejšie
prezentovanými názormi, že subjekt práva so zaručeným elektronickým podpisom je oprávnený
vykonávať aj tzv. „elektronickú vidimáciu“ fyzických dokumentov do elektronickej podoby s rovnakým právnym účinkom, ako ju vykonáva notár
v rámci klasickej vidimácie listín. Právna úprava
obchodného registra takúto anomáliu upravuje
priamo v zákone a umožňuje previesť listinnú podobu listiny do elektronickej podoby bez jej vidimácie notárom12.
Na základe uvedeného možno podpisy rozdeliť
podľa podoby písomného právneho úkonu na:
n mokrý (klasický) podpis, 14
n úradne osvedčený (mokrý – klasický) podpis
(notárom, alebo matrikou),
n mechanický podpis (podpis nahradený mechanickými prostriedkami), 15
n biometrický podpis (vlastnoručný podpis
v elektronickej podobe), 16
n obyčajný elektronický podpis (zaručený elektronický podpis) zaručený elektronický podpis
s časovou pečiatkou. 17
Zaujímavý názor odprezentovali aj autorky komentára (výkladu) k zákonu o elektronickom
podpise 13: doc. JUDr. Daniela Gregušová Daniela JUDr., Csc., a Magr. Zuzana Halásová: „
zákona
Zákon o elektronickom podpise rozoznáva dve
úrovne elektronického podpisu, odlišujúce sa
spôsobom vytvárania a overovania, tzv. „obyčajný“ elektronický podpis a zaručený elektronický
podpis. Elektronický podpis, ako aj zaručený
elektronický podpis sú realizované pomocou digitálneho podpisu. „Obyčajnému“ elektronickému podpisu nemožno podľa smernice uprieť
právnu účinnosť, ale ten, kto by ho chcel použiť
na právne úkony, by musel dokazovať, že sú splnené podmienky v zmysle čl. 40 ods. 3 a 4 Ob-
zákona
12 Pozri § 5a ods. 3 zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom re-
15 Pozri § 40 ods. 3 druhá veta Občianskeho zákonníka v plat-
gistri v znení neskorších predpisov.
nom znení: Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Pozri Fekete, I.:
Podpis na súkromných listinách. Justičná revue 2/2008,
s. 210.
13 Poznámka autora: Autor článku sa s týmto názorom nesto-
tožňuje.
14 Pozri Fekete, I.: Podpis na súkromných listinách. Justičná
16 http://www.biometria.sk/biosigns.html
17 Pozri odkaz 11 k tomuto článku
revue 2/2008, s. 201 až 215.
20
ARS NOTARIA 3/2010
Z praxe notárstva
prípadoch pri notárskej zápisnici o právnom
úkone. Takýto súkromný písomný právny úkon
v elektronickej podobe a podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom
.
čianskeho zákonníka, kým pri zaručenom
18
elektronickom podpise vďaka prijatej „
pravosti ustanovenej v § 40 ods. 4 druhá veta
Občianskeho zákonníka („písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom“) toto nie je nutné
a uvedené ustanovenie zrovnoprávňuje zaručený elektronický podpis s podpisom vlastnoručným. Keď to zhrnieme, obyčajný elektronický
podpis má právnu účinnosť a súd ho musí uznať
ako dôkaz v súdnom konaní. Rozdiel medzi „obyčajným“ elektronickým podpisom a zaručeným
elektronickým podpisom je v ich dôkaznej sile.
Subjekt práva, ktorý na vyhotovenie a podpísanie použil tzv. „obyčajný“ elektronický podpis,
znáša v prípade sporu a pochybností o jeho pravosti „dôkazné bremeno“, to znamená, že musí
dokázať, že písomný právny úkon v elektronickej
podobe aj v skutočnosti vyhotovil a podpísal
elektronickými prostriedkami. V prípade písomného právneho úkonu vyhotoveného elektronickými prostriedkami a podpísaného zaručeným
elektronickým podpisom sa vzhľadom na zákonom upravenú fikciu pravosti dokazovanie opaku nepripúšťa a na takýto právny úkon sa hľadí,
akoby ho podpísala osoba uvedená v kvalifikovanom certifikáte, aj keby to nebola pravda. Súd
však okrem iného musí v prípade sporu o platnosť písomného právneho úkonu vyhotoveného
elektronickými prostriedkami do elektronickej
podoby a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom skúmať aj iné právne aspekty,
ktoré spôsobujú jeho platnosť, resp. neplatnosť
(napr. spôsobilosť na právne úkony, či išlo o úkon
vykonaný slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne,
či nebol urobený v omyle, či je pravdivý, či je zákonný, či nie je v rozpore s dobrými mravmi
a pod...).
Písomný právny úkon vyhotovený elektronickými
prostriedkami do elektronickej podoby a podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
a v tomto konaní
ho možno spochybniť čírou námietkou 19.
2. Notár a zaručený elektronický
podpis (ZEP)
Zákon č. 214/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom
podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení
niektorých zákonov, zaviedol s účinnosťou od 1.
januára 2009 v § 7 možnosť vydať a používať
tzv. „mandátové certifikáty“. Ide o certifikáty,
ktorých držiteľom je naďalej len fyzická osoba,
ale konajúca v mene inej osoby alebo organizácie, resp. osoba s osobitným statusom. Tento
typ kvalifikovaného certifikátu umožňuje upresniť pozíciu podpisovateľa, ide najmä o pozície
osôb oprávnených konať v zastúpení (napr. konateľ organizácie, štatutár alebo osoba konajúca na základe mandátnej zmluvy alebo plnomocenstva), ale tiež
, sudcov, exekútorov,
znalcov a tlmočníkov, teda o prípady, kedy
je potrebné, aby tretia strana (prijímateľ – overovateľ podpísaného dokumentu) bola informovaná o právnom statuse, pracovnom alebo
funkčnom zaradení držiteľa certifikátu – podpisovateľa.
Netreba zabúdať, že súkromnou osobou takto
vyhotovený právny úkon nezakladá domnienku
pravdivosti a správnosti jeho obsahu a takisto
nie je priamo vykonateľný tak, ako je to v istých
Práve vďaka tejto úprave môžu notári podpisovať v rámci svojej činnosti všetky druhy verejných
listín. Rozsah použitia ZEP notárom je veľmi široký a zároveň umožňuje notárovi poskytnúť celú
18 Pozri
19 Pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR pod č. k. 1 Cdo
Lazar J. a kolektív: Základy občianskeho hmotného práva, Prvý zväzok – § 6. Právne domnienky a fikcie
s. 128: „Fikciu používa občianske právo veľmi zriedkavo.
Rozdiel medzi domnienkou a fikciou spočíva v tom, že
domnienky vychádzajú z ľudských skúseností a poznatkov,
podľa ktorých skutočnosť predpokladaná domnienkou
spravidla skutočne existuje. Naproti tomu pokiaľ ide o fikciu, je známe, že fingovaná skutočnosť neexistuje, jednako
sa na ňu prihliada, akoby existovala. Fikcia zámerne konštituuje skutočnosť, ktorá nezodpovedá realite, a preto je logické, že pri fikcii sa dôkaz opaku nepripúšťa...“
15/2003. Časť výroku znie: „Rozdiel medzi verejnou a súkromnou listinou je v dôkaznej sile. Obsah verejnej listiny (to,
čo je v nej osvedčené alebo potvrdené) treba považovať za
pravdivý (domnienka pravdivosti, správnosti), pokiaľ nie je
preukázaný opak. Pri súkromnej listine možno spochybniť
tak jej pravosť, ako aj jej obsah (pravdivosť) čírou námietkou; potom bude treba listinu posúdiť v rámci voľného hodnotenia dôkazov, pričom dôkazné bremeno strán pravosti
i pravdivosti obsahu je na tom, kto sa listiny dovoláva.“
21
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 3/2010
škálu nových „elektronických notárskych služieb“.
notárskeho úradu s prvopisom (originálom)
tohto
dokumentu
a
požiada
notára
o e-vidimáciu. Notár po spoľahlivom posúdení
zhody týchto dokumentov pripojí k elektronickému odpisu, resp. elektronickej kópii elektronickú
osvedčovaciu doložku a svoj ZEP s časovou pečiatkou. Elektronicky vidimovaný dokument odovzdá žiadateľovi na elektronickom nosiči dát,
resp. odošle na ním určenú adresu elektronickej
pošty, resp. elektronickej podateľne (notárska
elektronická služba IOM – pozri ďalej).
(podpisovanie
2.1.
notárskych zápisníc a ich osvedčených podpisov
ZEP-om) – platné znenie Notárskeho poriadku
obsahuje slovo podpis 322-krát, ale ani jedenkrát vlastnoručný. Z toho vyplýva, že Notársky poriadok nie je potrebné vo vzťahu k používaniu zaručeného elektronického podpisu žiadnym
spôsobom meniť (novelizovať). Kancelársky poriadok v platnom znení 20 bude nutné upraviť
najmä v tom zmysle, aby účastníkom bolo umožnené notársku zápisnicu podpísať aj ich ZEP
pred notárom, ak o takúto formu notárskej zápisnice požiadajú. Súčasná právna úprava umožňuje notárom vydávať prostredníctvom Notárskeho
centrálneho elektronického archívu listín aj
osvedčené odpisy notárskych zápisníc do elektronickej podoby, ktoré boli pôvodne vyhotovené
a podpísané v materiálnej podobe. Elektronický
osvedčený odpis notárskej zápisnice podpísaný
ZEP notára s časovou pečiatkou možno použiť
ako hodnoverný podklad pre elektronické podania, napr. v rámci vkladového konania, v rámci
registrácie vykonávanej obchodným registrom
a pod. Rovnakým spôsobom možno podpísať aj
napr. zápisnice o úschovách, resp. osvedčenie
o dedičstve.
2.3.
2.2.
– ďalšou perspektívnou elektronickou notárskou službou je elektronická legalizácia elektronického podpisu. To znamená,
že notár môže rovnakým spôsobom ako vlastnoručný podpis legalizovať aj obyčajný, resp. zaručený elektronický podpis na súkromnom právnom úkone v elektronickej podobe, ktorého nie
je autorom.
– takmer každý notár v SR disponuje technológiou na používanie ZEP. Vo vzájomnej komunikácii medzi notármi (napr. dožiadania na
vydanie závetu) môže ZEP výrazne napomôcť
ušetriť čas a poštovné náklady. Akékoľvek dožiadania na úradné účely možno vyhotovovať elektronicky a podpisovať ZEP. Na doručovanie takto
vyhotovených dožiadaní možno využiť elektronickú podateľňu Ústredného portálu verejnej správy (ÚPVS), resp. notársku elektronickú poštu.
V súčasnosti notári najviac využívajú elektronické žiadosti adresované na príslušné správy katastra na účely vydania úradných výpisov z listov
vlastníctva ako podklad pre dedičské konania.
V súvislosti s používaním ZEP notármi je veľmi
prekvapujúci postoj bánk, ktoré napriek nasadeniu informačných technológii najvyššej úrovne
do bankových procesov (napr. Internetbanking,
Mobilbanking) s notármi pokiaľ ide o potvrdzovanie zostatkov na účtoch poručiteľov na účely dedičskej agendy, zatiaľ nekomunikujú. Dúfame,
že sa táto situácia v najbližšom čase výrazne
zmení, pretože pri ich vzájomnej elektronickej
komunikácii sa obom stranám ušetria nemalé finančné prostriedky.
2.2.
– k elektronickým podaniam
podpísaným ZEP je často nevyhnutné pripojiť
rôzne ďalšie prílohy (napr. plnomocenstvo, potvrdenie správcu, geometrický plán a pod.), ktorých originál (prvopis) existuje len v materiálnej
(fyzickej) podobe. Podstatou e-vidimácie je
osvedčenie správnosti odpisu (zhody) kópie dokumentu v elektronickej podobe s jej originálom (prvopisom) v materiálnej (fyzickej) podobe. Elektronickú podobu dokumentu vyhotoví
žiadateľ zoskenovaním na elektronický nosič
dát (napr. CD, USB kľúč, resp. pošle notárovi
elektronickou poštou), následne sa dostaví do
2.4.
– ZEP môže notár použiť aj
pri vyhotovovaní elektronických potvrdení / elektronických výpisov z notárskych centrálnych registrov – napr. ePotvrdenie o registrácii záložného práva do Notárskeho centrálneho registra
záložných práv (NCRzp), alebo ePotvrdenie o registrácii Oznámenia o dobrovoľnej dražbe do Notárskeho centrálneho registra dobrovoľných dražieb (NCRdr), alebo ePotvrdenie o uložení listiny
v elektronickej podobe do Notárskeho centrálneho elektronického archívu listín (NCRls) a pod.
V záujme skvalitňovania elektronických notárskych služieb a približovania týchto služieb obča-
20 Výnos MS SR zo 17. decembra 2004 č. 16975/2004-53,
v znení č. 8650/2007-110, ktorým sa vydáva Kancelársky
poriadok pre notárov.
22
ARS NOTARIA 3/2010
Z praxe notárstva
nom, resp. právnickým osobám, by bolo
vhodné, aby všetky elektronické potvrdenia
podpísané ZEP notára s časovou pečiatkou boli
priamo a bezplatne prístupné na webovej stránke Notárskej komory SR (www.notar.sk).
registra SR. V budúcnosti možno očakávať
vydávanie výstupov aj z ďalších informačných
systémov verejnej správy – napr. z katastra
nehnuteľností, z REGOB – registra obyvateľov,
matričných registrov, z registra vlastníkov motorových vozidiel, z registra trestov, zo živnostenského registra a pod. Pre porovnanie kolegovia
českí notári už obdobné osvedčené výpisy z informačných systémov verejnej správy vydávajú22. Prostredníctvom siete notárskych úradov/notárov ako osvedčujúcich osôb približuje
tak štát svoje „služby“ vo vzťahu k občanom
a právnickým osobám (eGovernment / Notár to
Citizen/Business).
2.5.
– ZEP vyhotovený
a podpísaný súkromný písomný právny úkon
v elektronickej podobe notár na žiadosť jeho
podpisovateľa (účastníka) zaregistruje a uloží do
NCRls. Samotný úkon registrácie do NCRls notár
podpíše svojím ZEP s časovou pečiatkou a na
žiadosť účastníka mu vydá elektronické alebo písomné potvrdenie o tejto skutočnosti. Do NCRls
tak možno ukladať akékoľvek dokumenty, či už
sú vyhotovené v materiálnej, alebo elektronickej
podobe.
ako
– zákon č. 570/2009 Z.z., ktorým sa novelizuje ZoISVS s účinnosťou od 1. februára 2010, umožnil notárom prevádzkovať tzv.
Integrované obslužné miesto (IOM), ktoré vykonáva činnosť osvedčujúcej osoby a zabezpečuje
prístup k službám verejnej správy poskytovanými povinnými osobami, najmä
povinným osobám
a
s povinnými osobami. IOM vykonávajú funkciu miesta jednotného kontaktu
občanov a podnikateľov s verejnou správou, čo
je moderný trend elektronickej verejnej správy,
s cieľom priblížiť verejnú správu občanom a podnikateľom a znížiť náklady spojené s vybavovaním administratívnej agendy. Novým prvkom je
možnosť prostredníctvom IOM uskutočniť aj podanie orgánom verejnej moci a verejnej správy,
nielen žiadať elektronické výstupy z informačného systému verejnej správy, čím dochádza
k obojstrannej komunikácii občanov a podnikateľov s verejnou správou, čo je trend modernej
3.2.
3. Notár ako „Osvedčujúca
osoba“ a „Integrované
obslužné miesto“
3.1.
ako
– zákon
č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch
verejnej správy v znení neskorších predpisov
(ZoISVS) zadefinoval s účinnosťou od 1. januára 2007 notára ako osobu
z týchto systémov. Výstup je osvedčená listinná podoba elektronického odpisu, opatrená
osvedčovacou doložkou. Výstup, ktorý obsahuje údaje zapísané do informačného systému verejnej správy na základe listín vydaných povinnými osobami v medziach ich právomocí, je
verejnou listinou. Aj pri tejto činnosti používa
notár technológiu ZEP 21. V súčasnosti vydávajú
notári len osvedčené výstupy z Obchodného
21 Pozri § 9 z.č. 275/2006 o informačných systémoch verej-
b) miesto a dátum vyhotovenia osvedčovacej doložky,
c) poradové číslo vydaného výstupu, pod ktorým je zapísaný v evidencii osvedčujúcej osoby,
d) počet listov a strán, ktoré výstup obsahuje,
e) podpis osvedčujúcej osoby a odtlačok úradnej pečiatky.
(5) Osvedčujúca osoba je povinná viesť evidenciu vydaných
výstupov, ktorá obsahuje najmä
a) poradové číslo vydaného výstupu, pod ktorým je zapísaný v evidencii osvedčujúcej osoby,
b) dátum, hodinu, minútu a sekundu vytvorenia elektronického odpisu,
c) dátum vyhotovenia osvedčovacej doložky,
d) meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia
osoby, ktorej totožnosť bola na účely vydania výstupu zistená vrátane spôsobu zistenia totožnosti, ak je zistenie totožnosti potrebné,
e) identifikáciu informačného systému, z ktorého bol výstup vydaný,
f) elektronický odpis, ktorý sa na účel vydania výstupu
osvedčoval.
nej správy v znení neskorších predpisov:
(1) Osvedčujúca osoba je povinná zistiť totožnosť osoby žiadajúcej o vydanie výstupu, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
(2) Osvedčujúca osoba je povinná zabezpečiť spracúvanie
údajov a ich ochranu podľa osobitných predpisov.11)
(3) Osvedčujúca osoba je povinná vykonať všetky úkony
potrebné na to, aby si overila, že elektronický odpis, pri ktorom má byť osvedčená zhoda s údajmi v informačnom systéme verejnej správy, je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom povinnej osoby podľa § 7 ods. 1 a že tento
podpis je platný. Po vykonaní týchto úkonov osvedčujúca osoba porovná listinnú podobu elektronického odpisu
s elektronickým odpisom a v prípade zhody ju opatrí osvedčovacou doložkou.
(4) Osvedčovacia doložka obsahuje
a) meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia
osoby, ktorej totožnosť bola na účely vydania výstupu zistená vrátane spôsobu zistenia totožnosti, ak je zistenie totožnosti potrebné,
22 Pozri http://www.nkcr.cz/index.php?page=isvs
23
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 3/2010
verejnej správy vo svete. Podanie a oznámenie uskutočnené prostredníctvom integrovaného obslužného miesta (samozrejme, podpísané ZEP notára) sa považuje za podanie
a oznámenie uskutočnené fyzickou osobou alebo právnickou osobou, v mene ktorej sa uskutočňuje.
uskutočniť do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zákona o e-podpise
(214/2008 Z.z.), t. j. do 30. júna 2009. Zoznam
elektronických adries elektronických podateľní
je zverejnený na internetovej stránke Národného
bezpečnostného úradu. Oznámenie adresy neznamená nevyhnutne povinnosť vybudovať si
vlastnú ePodateľňu. Do úvahy prichádza využitie
vlastnej ePodateľne alebo zdieľanie a využívanie
ePodateľne iného orgánu (napr. pre účely dedičskej agendy možno využívať ePodateľňu príslušného súdu), ako aj využívanie služieb elektronickej podateľne Ústredného portálu verejnej
správy (http: //portal.gov.sk). Z dočasných dôvodov využívajú notári na účely elektronických podaní práve službu ÚPVS, samozrejme s využitím
technológie ZEP.
Notár je oprávnený IOM prevádzkovať, ak
a) spĺňa technické, technologické a organizačné podmienky zabezpečenia plynulej, bezpečnej a spoľahlivej prevádzky integrovaného obslužného miesta (ďalej len „podmienky
prevádzky integrovaného obslužného miesta“) a
b) je Ministerstvom financií SR zapísaný do registra prevádzkovateľov integrovaných obslužných miest.
IOM musí byť označené. Označenie možno použiť iba na mieste, na ktorom sa činnosť integrovaného obslužného miesta skutočne vykonáva.
4. Záver
Slovenskí notári a ich notárske úrady sú vybavené tou najmodernejšou počítačovou technológiou a bez akýchkoľvek problémov už dnes využívajú technológiu ZEP, najmä v elektronickej
komunikácii s obchodným registrom a katastrom. Vďaka tejto technológii a právnej úprave
IOM naberajú notárske činnosti nový rozmer tzv.
„elektronických notárskych služieb“.
Vzhľadom na to, že vždy bude existovať skupina
subjektov, ktorá z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov (napr. nedôvera, neznalosť, konzervatívny prístup, finančné dôvody a pod.) nebude používať zaručený elektronický podpis
a ani nebude priamo komunikovať elektronicky
s verejnou správou (s povinnými osobami), zákonodarca pre takúto skupinu subjektov zriadil
IOM a umožnil im tak komunikovať s verejnou
správou (s povinnými osobami) sprostredkovane, prostredníctvom siete notárskych úradov.
Tieto subjekty tak majú možnosť zdielať všetky
výhody elektronickej komunikácie so štátom
(najmä úľavy na správnych a súdnych poplatkoch).
Z historického hľadiska zažívame dnes asi také
významné zmeny, ako ich zažívali naši predchodcovia po vynájdení písacieho stroja. Notárske umenie (ars notaria) nespočíva len v znalostiach práva, ale aj v zručnostiach a šikovnosti
notára vedieť efektívne používať notárske inštrumenty (v súčasnosti počítač, klávesnica,
monitor, tlačiareň, čipová karta, čítačka čipových kariet, ZEP, časová pečiatka). Preto by bolo
naozaj na škodu dobrého mena notárskeho stavu, ak by tento nový trend notári odignorovali
a technológiu ZEP odmietali na účely svojej činnosti využívať. Používanie ZEP má viac výhod
ako nevýhod, a to pre občana, ako aj pre samého notára.
–
ako
3.3.
povinná osoba a orgán verejnej moci je
v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z.
o elektronickom podpise a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä v znení zákona č. 214/2008 Z.z. (ďalej len „zákon o e-podpise“)
Nezabúdajme, mení sa len forma, obsah zostáva...
, na ktorej prijíma podania vo forme elektronických dokumentov podpísaných elektronickým podpisom alebo zaručeným elektronickým
podpisom. Notári ako orgány verejnej moci mali
oznámenie adresy ePodateľne svojho úradu
Spracoval:
JUDr. Peter Opatovský
notár so sídlom v Trnave
24
ARS NOTARIA 3/2010
Z praxe notárstva
KONANIE O NOVOOBJAVENOM MAJETKU
A PROBLEMATIKA DEDENIA V UHORSKOM
OBYČAJOVOM PRÁVE
V každodennej praxi notára ako súdom povereného súdneho komisára sa stretávame s konaním o novoobjavenom majetku, ktoré sa začalo
v zmysle ust. § 175x Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), či už na návrh, alebo
v odôvodnených prípadoch najmä na podnet
súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu
územnej samosprávy i bez návrhu. Dovolím si na
tomto mieste poukázať na slovo „najmä“, keďže
sa ohľadom uplatnenia procesného postupu vyplývajúceho z § 175x ods. 2 OSP môžeme stretnúť takmer výlučne s podnetom na prejednanie
novoobjaveného majetku spísaným notárom.
Pritom zákon na tomto mieste nevymenúva taxatívne okruh subjektov, ktoré môžu v „odôvodnených prípadoch“ podať podnet na prejednanie
novoobjaveného majetku. Z uvedeného potom
vyplýva, že pri naplnení zákonného predpokladu
odôvodnenosti môžu podať podnet na dodatočné prejednanie dedičstva aj iné subjekty, ktoré
zákon nemenuje, pričom pôjde teda o toho, kto
upozorňuje na mortis causa fyzickej osoby.
ti, často aj v súvislosti s ukončením projektov
registra obnovenej evidencie pozemkov v tom-ktorom katastrálnom území pozorujeme snahu
právnych nástupcov o dodatočné prejednanie
majetku, o existencii ktorého sa dozvedeli zo založeného listu vlastníctva. Nemalou mierou,
samozrejme, k záujmu dedičov prejednať doteraz neprejednaný majetok poručiteľa prispievajú
ekonomicko – spoločenské zmeny prebiehajúce
v spoločnosti, dôsledkom ktorých je zvyšovanie
záujmu o pozemky, stúpanie ich hodnoty a v konečnom dôsledku určitá prestíž spojená s vlastníctvom pozemkov ako ekonomicky stabilného
prvku majetkového portfólia. K týmto zmenám
došlo v súvislosti s novou spoločensko – politickou situáciou po rokoch, keď bolo vlastníctvo
k pôde štátnou mocou zaznávané a znevažované. Kanceláriu notára teda často navštívi klient
či už mladší, ktorý sa zaujíma o možnosti dodatočného prejednania majetku, alebo klient skôr
narodený s požiadavkou „obnoviť“ alebo „zdvihnúť“ pokonávku.
„Slovo „najmä“ neuzatvára okruh subjektov, ktoré môžu podať podnet, preto to môžu byť napr. aj
obec, určitý peňažný ústav, dokonca aj fyzická
osoba, ktorá nemôže podať návrh, pretože nebola účastníkom predchádzajúceho konania. Požadovanú odôvodnenosť prípadu posúdi súd. Konanie o dedičstve sa v tomto prípade začína
vydaním uznesenia (§ 81 ods. 3 OSP).“1
Určujúcim okamihom pre postup súdneho komisára v konaní o novoobjavenom majetku je ust.
§ 859 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
sa pri dedení použije právo platné v deň smrti
poručiteľa. Nie je zriedkavosťou, ak poručiteľ zomrel pred 1. januárom 1951, kedy na našom
území platilo uhorské obyčajové právo, čím sa
dostávame k podstate tohto článku. V ďalšom sa
pokúsim v rámci určitých priestorových možností
poskytnúť akýsi prierez vývojom uhorského dedičského práva platného na území Slovenskej republiky až do prijatia Očianskeho zákonníka
č. 141/1950 Zb., ktorým bolo občianske a teda
i dedičské právo kodifikované.
V načrtnutých súvislostiach treba poukázať na
znenie ust. § 175x ods. 3 OSP, kedy zákonodarca volil termín „znovuobjavený“ majetok. Uvedený pojem navodzuje v daných kontextoch akúsi
domnienku, že majetok tu už bol ako známy,
teda môžeme predpokladať, že bol predmetom
konania o dedičstve, pričom sa po určitom čase
„znovuobjavil“ a mal by byť predmetom dodatočného prejednania dedičstva, čomu, samozrejme, bráni procesná prekážka rozhodnutej veci.
Preto sa domnievam, že vhodnejším pojmom by
bol pojem „novoobjavený majetok“. V súčasnos-
Vznikom prvej Česko – Slovenskej republiky po
rozpade Rakúsko – Uhorska bolo v podstate recipované doterajšie občianske právo. Stalo sa
tak na základe zákona č. 11/1918 Sb. (zákon
o vzniku Československa), ktorý bol prijatý v Prahe 28. októbra, podpísaný vlastnou rukou
1 Cirák, J. a kol.: Dedičské právo. Heuréka 2009, s. 226.
25
Z praxe notárstva
ARS NOTARIA 3/2010
JUDr. Al. Rašínom, Antonom Švehlom,
JUDr. Fr. Soukupom, Jiřím Stříbrným a Dr. Vavrom Šrobárom, ktorý v čl. 2 ustanovuje: „ Všetky
doterajšie zemské a ríšske zákony a nariadenia
ostávajú zatiaľ v platnosti. Uvedená norma nadobudla účinnosť dňom jeho prijatia, teda 28.
októbrom 1918.
spôsobom a dlhodobým procesom budovania akceptácie spoločnosťou a vynútiteľnosti mimoriadny význam. V hierarchickom usporiadaní
prameňov práva podľa ich právnej sily bola na
najvyššom stupni, pred zákonom i nariadením
panovníka.
Na území dnešného Slovenska nedošlo ku kodifikácii občianskeho práva a teda ani práva dedičského ako základného subsystému všeobecného súkromného práva.
„Predovšetkým sme vydali proklamáciu k Slovákom o zmene štátnej a oznámili ľudu a vysvetlili
mu, že staré zákony zostávajú predbežne v platnosti až na maďarské vyučovanie v školách.
Zvláštne pomery na Slovensku vyžadovali, aby
sme v obsadenom území slovenskom slovenčinu hneď uviedli do života, čo zodpovedá i ustanoveniu starého platného zákona uhorského z r.
1868.“2
n
n
n
V dôsledku uvedenej normy na území dnešnej
Českej republiky platil aj naďalej Všeobecný rakúsky občiansky zákonník z r. 1811, ktorý platil
v Čechách od 1. januára 1812 do 31. decembra
1950. Na území Slovenska a podkarpatskej Rusi
platilo aj naďalej nekodifikované uhorské obyčajové právo. Tento právny dualizmus občianskeho
práva trval až do prijatia spomenutého Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
n
n
Planum Tabulare,
Tripartitum Štefana Werböczyho,
Dočasné súdne pravidlá judexkuriálnej konferencie,
zák. čl. XVI/1876 o náležitostiach závetu, dedičských zmlúv a darovania pre prípad smrti,
zák. čl. XVI/1894 o
Pokiaľ ide o situáciu v starom Uhorsku, bez inštitútu individuálneho vlastníctva nemožno hovoriť
ani o dedičskom práve ako takom. Vznik dedičského práva teda je bytostne spätý s individuálnym vlastníctvom. Prvá kráľ Uhorska, Sv. Štefan,
ktorý prevzal po svojom otcovi veľkokniežati Gejzovi územie Arpádovcov, teda Uhorsko, povolil individuálne vlastníctvo okrem rodinného nedielu.
Vzhľadom na uvedené významné postavenie
právnej obyčaje ako prameňa práva na území
dnešného Slovenska do r. 1950, sa treba pristaviť pri tomto druhu spomedzi prameňov práva.
Právna obyčaj je určité pravidlo správania, ktoré
sa dlhodobým používaním v spoločnosti ustálilo,
stalo sa všeobecné záväzným a vynútiteľným.
„Napriek viacerým čiastkovým zákonom, ktoré
sa dotýkali otázok dedičského práva, jeho povaha až do r. 1950 sa zakladala na Werböczyho
Tripartite a na pravidlách, ktoré prijala Judexkuriálna konferencia. Tieto pravidlá boli stálym používaním v praxi dôvodom, že hlavným prameňom dedičského práva zostalo až do r. 1950 na
našom území obyčajové právo.“4
„Aby sme akúkoľvek obyčaj odôvodnene považovali za právne záväznú, musí spĺňať určité náležitosti. Vyžaduje sa najmä:
a) dlhodobé skutočné zachovávanie určitou pospolitosťou,
b) určitosť obsahu práv a povinností, ktoré stanovuje,
c) všeobecné presvedčenie pospolitosti o jej záväznosti.
Planum Tabulare
Dňa 14. novembra 1760 Mária Terézia vydala
nariadenie, aby boli súdne rozhodnutia zásadného charakteru vydané kúriou po roku 1723 zozbierané a usporiadané do jednej systematicky
usporiadanej zbierky. Táto zbierka judikatúry
bola schválená kráľovnou a kúriou v r. 1769. Následne v r. 1800 bola publikovaná tlačou. Napriek kráľovskému potvrdeniu Planum tabulare
zostalo len usporiadanou zbierkou judikatúry
a nebolo uzákonené.
Presvedčenie o záväznosti, ako aj dlhodobo opakované používanie sa musí navonok prejavovať
dodržiavaním obyčaje a jej potvrdzovaním v postupe štátnych orgánov (sankcionovanosť).“3
V Uhorskej monarchii teda mala právna obyčaj
ako prameň práva tvorený určitým prirodzeným
2 Šrobár, V.: Osvobodené Slovensko, pamäti z rokov 1918 –
4 Cirák, J. a kol.: Dedičské právo. Heuréka 2009, s. 27.
1920. Praha, Čin 1928, s. 339.
3 Prusák, J.: Teória práva. Bratislava, Vydavateľské oddele-
nie PF UK 1997, s. 198.
26
ARS NOTARIA 3/2010
Z praxe notárstva
OPUS TRIPARTITUM
JURIS CONSUETUDINARII
INCLYTI REGNI
tického režimu bol zavedený v Uhorsku Všeobecný rakúsky občiansky zákonník z roku
1811. Avšak už v roku 1860 bola Októbrovým
diplomom panovníka Františka Jozefa I. z habsbursko – lotrinského rodu obnovená platnosť
uhorského obyčajového práva. Napokon až Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. s účinnosťou
od 1. januára 1951 prostredníctvom svojich zrušovacích ustanovení ukončil platnosť Tripartita
u nás.
HUNGARIAE PARTUMQUE
ADNEXARUM
(Verböczyho Tripartitum z r. 1514)
Tripartitum z r. 1514 sa skladá z prológu, troch
kníh a dvestosedemdesiatich dvoch článkov.
Autorom tohto diela je Štefan Verböczy (Štefan
z Vrboviec), významný uhorský právnik, ktorý postupne zastával funkcie hlavného kráľovského
archivára, notára (v tom období súdny zapisovateľ a archivár), protonotára (protonotári sa zúčastňovali na výkone súdnej činnosti štyroch
najvyšších sudcov Uhorska), kráľovského personalisa, krajinského pokladníka a napokon palatína. V rannom období uhorskej monarchie bol palatín správcom kráľovského dvora, neskôr
zástupca a prostredník rozpínajúcej sa uhorskej
šľachty, prvý sudca krajiny. Štefan Verböczy pracoval na tomto diele niekoľko rokov, počas ktorých postupne dával starému uhorskému nepísanému obyčajovému právu podobu písaného
obyčajového práva. Práce na Tripartite Verböczy
zavŕšil v roku 1514. Krajinský snem dielo schválil
a vyzval panovníka, aby ho opatril pečaťou a nechal vyhlásiť. Panovník nariadil, aby sa Tripartitum stalo platným kódexom. Kráľ Vladislav II.
z rodu Jagelovcov, inak panovník, ktorého vláda
viedla k úpadku kráľovskej moci, syn poľského
kráľa Kazimíra IV., napokon tento nezvyčajný dokument svojou pečaťou neopatril. Prečo sa tak
stalo, môže byť dnes už len predmetom dohadov, keďže panovník zakrátko, 13. marca 1516,
v Budíne nečakane zomrel. Neskôr sa Tripartitum stalo súčasťou významnej zbierky zákonov
vydanej v roku 1696 pod názvom CORPUS IURIS
HUNGARICI, ktorej autorom bol Slovák Martin
Svätojánsky (Szent – Istványi). Napriek tomu, že
Tripartitum nebolo uzákonené, bolo mimoriadne
obľúbené a dlhodobo používané sudcami po celom Uhorsku. Prispelo k sebaurčeniu uhorského
práva a stalo sa významným prínosom právnej
kultúry na našom území.
Autor Štefan Verböczy sa v prvej časti Tripartita,
ktorú nazval Všeobecne o trojdelení práv a obyčají šľachetného Uhorska, konkrétne v článku
40, zaoberá spôsobom delenia súrodencov
ohľadom majetkov predkov. Ustanovenia uvedeného článku upravujú spôsob delenia dedičstva
vrátane deľby pozemkov. Treba si uvedomiť, že
rozdrobenosť parciel tak, ako ju poznáme dnes
a ktorá je akýmsi naším celonárodným bôľom,
má svoje korene už v starom uhorskom práve,
kedy sa jednotlivé role po stáročia delili medzi
dedičov, na rozdiel od starého rakúskeho práva, podľa ktorého poľnohospodársku usadlosť
prevzal spravidla najstarší syn. Na tento článok
Tripartita upozorňujem jednak z dôvodu jeho
významu v súvislosti s delením dedičstva v uhorskom obyčajovom práve, ako aj v úmysle objasniť niektoré historické kontexty drobenia parciel,
Keďže s uvedeným pojmom sa v súčasnej právnej praxi stretávame pomerne intenzívne.
Tripartitum na tomto mieste okrem iného ustanovuje:
„A tu musíme spomenúť, že akokoľvek označované otcovské majetky a pozemkové práva a majetky a pozemkové práva predkov všetkých pánov barónov, magnátov a šľachticov sa medzi
synov týchto pánov a šľachticov, teda medzi bratov pochádzajúcich od jedného otca, rozdelia
rovným dielom na toľko častí, koľko je bratov.
A otcovský dom pripadne ako ubytovanie najmladšiemu synovi, ale tak, že zo spoločného zisku takýchto majetkov a pozemkových práv je potrebné postaviť a vybudovať ostatným synom na
spoločnej pôde, totiž tam, kde sami chcú, iné
domy podobné otcovskému.
A k nim je potrebné vyčleniť a oddeliť toľko a takých častí rolí, lesov a lúk, koľko a aké patria k otcovskému domu a tieto je potrebné k nim pričleniť za účelom večného dedičstva a držby.“5
Po revolučných udalostiach v roku 1848 a nasl.
sa zrušilo celé feudálne súkromné právo, a teda
aj Tripartitum a v dôsledku Bachovho absolutis5 Štenpien, E.: autor prekladu a úvodných častí, Tripartitum,
Poradca podnikateľa, 2008, s. 101,102.
27
Z histórie
ARS NOTARIA 3/2010
Dočasné súdne pravidlá
judexkuriálnej konferencie
aplikačnej praxe a právne záväzným predpisom, ktorého moc vychádza z obyčajového práva. Samé dočasné súdne pravidlá v § 1 ustanovujú, že sa obnovuje súkromné právo, avšak so
zmenami vyžadovanými „potrebou verejnej dôvery, právnej kontinuity a danej situácie“. Pod
pojmom „právna kontinuita“ treba v kontexte
s uvedeným rozumieť kontinuitu so starým feudálnym uhorským právom. Následne „danou situáciou“ novo sa formujúci kapitalistický hospodársky systém.
Ako som už uviedol, panovník František Jozef I.
vydal v roku 1860 tzv. Októbrový diplom, na základe ktorého sa obnovila platnosť uhorského
obyčajového práva. Následne však vznikla otázka, akým spôsobom zabezpečiť obnovenie feudálneho uhorského práva a zároveň ktoré inštitúty je potrebné prevziať zo Všeobecného
rakúskeho občianskeho zákonníka tak, aby sa
kreoval ucelený právny systém zodpovedajúci
potrebám vtedajšej spoločnosti. Týmito úlohami
sa zaoberala Judexkuriálna konferencia, ktorá
sa konala 23. januára až 4. marca 1861. Výsledkom tohto procesu boli dočasné súdne pravidlá.
Judexkuriálna konferencia teda ustanovila, že
platí staré feudálne právo, avšak prevod nehnuteľností, pozemkovoknižné a banské právo sa
spravujú rakúskym právom. Napriek tomu, že
dočasné súdne pravidlá neboli uzákonené, keďže vtedajší parlament nebol regulárne zostavený
a cisár nebol ešte korunovaný, stali sa súčasťou
Cieľom tohto môjho príspevku nebolo a so zreteľom na daný možný rozsah ani byť nemohlo predložiť ucelenú matériu, ktorá by obsiahla celú
problematiku načrtnutú jeho témou. Chcel by
som však prostredníctvom neho poukázať na
potrebu poznania niektorých historických kontextov za predpokladu, že pôjde o konanie o novoobjavenom majetku poručiteľa, ktorý zomrel
pred 1. januárom 1951.
JUDr. Ladislav Kupka
notársky koncipient na notárskom úrade
JUDr. Ľudmily Kupkovej v Turzovke
• Z histórie •
TAJNÝ ROZKAZ
Bacíleka č. 164 z 18. decembra 1952. Pretože
jeho záverečná časť sa týkala tiež konania
o dedičstve, ktoré v tom čase na príkaz súdu
uskutočňovali štátne notárstva, uverejňujem
ho tu v plnom znení:1
Je len málo písomných dokladov, ktoré na minimálnom priestore maximálne odhaľujú obludnosť a cynizmus komunistického režimu.
Medzi také dokumenty patrí aj Tajný rozkaz Ministra národnej bezpečnosti arm. gen. Karola
„TAJNÝ ROZKAZ
MINISTRA NÁRODNÍ BEZPEÈNOSTI
Roèník 1952
V Praze 18. listopadu 1952 È.164
Obsah: 181. Pohøeb agentù a teroristù usmrcených v boji s bezpeènostními orgány
181
Pohøeb agentù a teroristù usmrcených v boji s bezpeènostními orgány
V boji bezpeènostních orgánù proti vnitøní a zahranièní reakci dochází nìkdy
k usmrcení agenta nebo teroristy. Jejich mrtvoly bývají po provedeném šetøení
a ohledání pøedány pøíbuzným, kteøí pak vypravují usmrceným teroristùm a agentùm honosné pohøby, jež se stávají manifestací reakce. Pohøbu zúèastòují se
lidé, kteøí nemají žádný osobní vztah k pohøbívanému a svou úèastí dávají jen
výraz svému nepøátelskému postoji vùèi lidovì demokratickému zøízení. Je li pak
1 V znení, ako je sprístupnený na stránke www.upn.gov.sk
28
ARS NOTARIA 3/2010
Z histórie
veøejnì známo místo,kde usmrcený agent a terorista byl pohøben, mají pøíslušníci reakce možnost kladením vìncù nebo kytic a podobnì vyjádøit manifestaènì
svùj souhlas a sympatie s èinem a zámìrem pohøbeného.
Naøizuji proto tìm náèelníkùm (velitelùm), kteøí pøípad zastøeleného agenta
nebo teroristy zpracovávají, aby zaøídili ihned po soudní pitvì pøevoz do nejbližšího krematoria, pokud je to technicky možné. Se správou krematoria je pak
nutno projednat spálení mrtvoly bez jakékoliv úèasti veøejnosti (vèetnì pøíbuzných). Urnu s popelem pøedá pak správa krematoria náèelníku okresního oddìlení
VB v místì, který zaøídí zaslaní urny ministerstvu národní bezpeènosti – správì
nápravních zaøízení, která zaøídí uložení urny na vìzeòském høbitovì. Odvoz
mrtvoly do krematoria je nutno zaøídit tak, aby byl utajen pøed veøejností.
Není li možno z jakýchkoliv pøíèin provést pøevoz mrtvoly do krematoria, je
nutno uvažovat o možnosti pohøbít zastøeleného agenta nebo teroristu v jiné
obci, než bylo jeho poslední bydlištì. V místì posledního bydlištì je možno
provést pohøbení jen v pøípadech naprosté nezbytnosti. Pøi pohøbu do zemì je
nutno vstoupit ve styk s pøedsedou toho místního národního výboru, v jehož obvodì má být mrtvola pohøbena, a projednat s ním pohøbení tak, aby
a) mrtvola byla pohøbena pokud možno ihned po provedení soudní pitvy, pøípadnì
po provedení pøevozu do obce
b) doba pohøbu byla naprosto utajena, t.j. aby hrobníku byl dán pouze pokyn vykopat hrob bez udání jména pohøbívaného, a doba uložení rakve do hrobu mu sdìlena tìsnì pøed pohøbením.
c) umístìní hrobu na høbitovì bylo uèinìno neznatelným (pohøbení ve spoleèném
hrobì nebo aspoò neoznaèeném hrobì, rakev zasypat okamžitì po uložení a hrob
srovnat se zemí tak, aby nebyl znatelný).
S úøedním lékaøem, který provede ohledání mrtvoly, je nutno projednat, aby
ohledací a úmrtní list zaslal jednak pøíslušnému národnímu výboru, jednak pøíslušnému soudu k zavedení pozùstalostního øízení.
Byl li terorista nebo agent usmrcen a pohøben v jiné obci než v obci svého posledního bydlištì, nutno za 7 dní po jeho pohøbení sdìlit pøedsedovi místního
národního výboru obce posledního bydlištì usmrceného, že usmrcený agent nebo
terorista dne….. zemøel a že je tudíž nutno provést jeho odhlášení z evidence
obyvatelstva a z evidence zásobovací; souèasnì se sdìlí, že ohledací a úmrtní
list je u okresního soudu. Souèasnì se pøedseda požádá, aby vyrozumìl o úmrtí
nejbližší pøíbuzné s tím, že zemøelý byl již pohøben a místo pohøbení nemùže být
ze závažných bezpeènostních dùvodù sdìleno; jinak je odkáže na pøíslušní okresní soud jako soud pozùstalostní.
Byl li terorista nebo agent usmrcen v obci svého posledního bydlištì, sdìlí
pøedseda národního výboru týden po jeho pohøbení nejbližším pøíbuzným usmrceného, že usmrcený byl již pohøben a místo pohøbení nemùže být ze závažných dùvodù
bezpeènostních sdìleno; jinak je odkáže na pøíslušní okresní soud.
Výlohy spojené s pohøbem (zpopelnìním) usmrceného teroristy nebo agenta se hradí z prostøedkù ministerstva národní bezpeènosti a to ústøednì hospodáøskou
správou MNB, které se pøíslušné úèty zašlou k proplacení. Hospodáøská správa
uplatní pak v pozùstalostním øízení náhradu vzešlých výloh.
È. j. S – 2592/10 – taj-52.
Obdrží: sekretariát ministra,
sekretariáty námìstkù,
hlavní správa StB, VB, PVS,
hospodáøská správa MNB,
správa nápravních zaøízení MNB,
všechny krajské správy StB a VB,
správa národní bezpeènosti Jáchymov,
všechny okresní oddìlení StB a VB“
Ministr národní bezpeènosti
arm. Gen. KAROL BACÍLEK v. r.
JUDr. Marian MIKL
notár so sídlom v Martine
29
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 3/2010
• Aktuality z komory •
ZASADNUTIE NOTÁRSTIEV HEXAGONÁLY
PRI PRÍLEŽITOSTI 15. VÝROČIA
OBNOVENIA SLOBODNÉHO NOTÁRSTVA
V SLOVINSKU
PORTOROŽ 10. – 12. JÚNA 2010
V dňoch 10,–12. júna 2010 sa prezident
NK SR JUDr. Miroslav Duriš, PhD. zúčastnil spolu s členom Medzinárodnej skupiny Notárskej komory SR Mgr. Petrom
Danczim, na zasadnutí prezidentov Hexagonály pod predsedníctvom Notárskej
komory Slovinska pri príležitosti osláv
15. výročia obnovenia slobodného notárstva Slovinska, ktoré sa konalo
v Slovinskom meste Portorož.
spôsob práce právnikov a projekty európskych
notárov sú vhodné do plánovanej štruktúry.
Zasadnutie začalo 10. júna 2010 uvítacou pracovnou večerou na pozvanie slovinského notárstva a jeho prezidentky Marianny Tičar Bešter za
účasti všetkých členov Hexagonály a pozvaných
hostí Rady notárstiev EU (CNUE) a Medzinárodnej únie notárstva (UINL).
Pri tejto príležitosti Slovinské notárstvo prezentovalo svoju novú webovú stránku, ktorá má veľmi
dobrú úroveň s ukážkou, že v priebehu niekoľkých sekúnd došlo na stránke k úprave textov
a zverejneniu aktuálnych správ s fotografiami
z práve prebiehajúceho zasadnutia Hexagonály.
Dňa 11. júna 2010 pokračovalo zasadnutie podľa schváleného oficiálneho
otvorením a privítaním prezidentkou Notárskej komory Slovinska pani Mariannou Tičar Bešter, ktorá
informovala prítomných zástupcov notárstiev
o Slovinskom projekte – Európsky notársky zoznam (AEN), na ktorý prispela aj Európska komisia a Rada notárstiev EÚ so snahou umiestniť
uvedený projekt na stránky Európskej komisie
E-justice. Účelom projektu je zabezpečiť dokonalé vyhľadávanie jednotlivých notárov v členských
krajinách únie a tak zabezpečiť prístup občanov
žijúcich v EÚ k notárskej profesii a jej kompetenciám.
Ďalšou veľmi aktuálnou témou rokovania bola informácia o spustení portálu o dedičstvách v rámci EÚ – www.successions-europe.eu, k 7. máju
2010, ktorý zaznamenáva aktuálny záujem členských štátov EÚ a ich občanov. Slovensko a jeho
predstavitelia, ale aj občania sú zrejme len veľmi
málo informovaní vládou o tomto projekte. Projekt pripravila Rada notárstiev Európskej únie za
podpory Európskej komisie a tento poskytuje občanom odpovede na otázky v rámci dedičského
práva v národných jazykoch členských štátov.
Zo strany slovinského notárstva bola položená
otázka o potrebnosti zachovania webovej stránky Hexagonály, ktorá je už dávnejšie neaktualizovaná. Slovenské notárstvo sa vyjadrilo za zachovanie stránky a jej aspoň čiastočnej aktualizácie
s návrhom, aby slovinské notárstvo zvládlo aktualizáciu v rámci poskytnutých prostriedkov na
nimi prezentovaný projekt.
Rada notárstiev EÚ 23. júna 2010 projekt prezentovala pred Európskou justičnou sieťou za
účasti rádovo 300 – 400 odborníkov a pravdepodobne to bude integrované do portálu
E-justice.
V mesiaci marec roku 2011 sa bude konať konferencia E-justice v Maďarsku, preto Minister spravodlivosti Maďarska je partnerom projektu a tento projekt by mohol byť v Maďarsku dôkladnejšie
prezentovaný. Sám portál E-justice Európska komisia spúšťa 16. júla 2010. Tento portál zmení
Projekt má doteraz veľký úspech nielen v rámci
Európskej komisie, bude však potrebné lepšie
propagovať stránku medzi notármi, občanmi
a štátnymi inštitúciami každého členského štá-
30
ARS NOTARIA 3/2010
Aktuality z komory
tencií štátu s adekvátnym kontrolným mechanizmom je v zákone výslovne ustanovené, že
na 15 000 obyvateľov môže pôsobiť jeden notár.
tu, aby sa naplnil účel informovanosti občanov v tejto oblasti práva.
Na webovej stránke Notárskej komory SR bol
zriadený priamy odkaz na túto stránku so zabezpečením medializácie v rámci národných médií.
Prítomní prezidenti Hexagonály rozhodli, že podporujú a vítajú vznik notárstva latinského typu
v Srbsku ako nenahraditeľného prvku pre výkon
preventívnej spravodlivosti štátu.
Zástupca Notárskej komory Chorvátska Dr. Denis Krajcar v rámci ďalšieho záujmového bodu
informoval o stave notárstva v Srbsku, kde ešte
nemajú notárstvo s tým, že Medzinárodná únia
notárstva (UINL) sa zasadzuje o implementovanie notariátu latinského typu, pričom 16. júna
2010 sa konala konferencia v Beograde k téme
Prvý návrh notárskeho zákona, kde Notárska
komora Chorvátska poskytuje intelektuálne zázemie pre implementáciu notárstva v tejto krajine vzhľadom na obdobné pomery v obidvoch
krajinách.
V záujme ochrany záujmov stredoeurópskych
krajín rakúske notárstvo navrhlo, aby bolo čo
najviac notárov z prostredia týchto krajín nominované do orgánov UINL, do komisií. Návrh predstavil prítomný člen UINL, zástupca NK Rakúska
Dr. Franz Leopold.
Notárstva Hexagonály sú pripravené na blížiacom sa zhromaždení UINL v Maroku návrh podporiť.
Maďarské notárstvo prednieslo svoj návrh písomne a navrhuje, aby okrem nimi navrhnutých
notárov do iných komisií, bol do funkcie viceprezidenta CNUE pre Európu na ďalšie legislatívne
obdobie navrhnutý prezident českého notárstva
Dr. Martin Foukal. Prítomní členovia Hexagonály
po predchádzajúcom zvážení a vyjadrení sa prezidenta Foukala sa rozhodli návrh jednomyseľne
podporiť pri hlasovaní na zhromaždení v Maroku.
V návrhu zákona sa používa pojem „javni bilježnik“, čo znamená „verejný notár“, ktorý má byť
vymenovaný ministrom spravodlivosti na základe výberového konania, musí mať štátnu skúšku, notársku skúšku, 5 rokov praxe v justícii, čo
presne zodpovedá chorvátskemu modelu.
V zákone je ďalej uvedené (ako je to obdobne napríklad aj v slovenskom Notárskom poriadku), že
notársky úrad je verejný úrad, ktorý spisuje verejné listiny, ktoré sú exekučným titulom, pričom sa
uznávajú aj cudzie notárske akty, ak nie sú v rozpore s normami srbského práva. Vzhľadom na
vážnosť verejného úradu a prenesenie kompe-
Prezidenti Hexagonály boli prezidentom Notárskej komory SR informovaní o skutočnosti, že
Notárska komora SR mala doteraz troch generál-
31
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 3/2010
ra ako súdneho komisára a na týchto výhradách slovenské notárstvo mieni zotrvať aj na
zhromaždení CNUE v Ríme. (Slovenské notárstvo napríklad trvá na uplatnení zásady „lex rei
sitea“, ako aj na tom, že Európske dedičské
osvedčenie by sa malo vzťahovať len na dedenie
s cudzím prvkom, príslušnosť súdu by mala byť
zachovaná podľa miesta nehnuteľnosti, za nevhodné považujeme v rámci príslušnosti definovanie pojmu „obvyklý pobyt“, atď.) Pripomienky
slovenského notárstva boli doručené všetkým
členom CNUE a budú predmetom rokovania Plenárneho zhromaždenia Rady notárstiev EÚ
v Ríme, kde pri diskusiách k nariadeniu o dedičstvách bude nevyhnutné poukázať na vysokú
prepracovanosť systému dedenia v rámci štátov,
ktoré poznajú status súdneho komisára v dedičských veciach, oproti tým členským štátom EÚ,
ktorých dedičský systém je založený len na súkromnoprávnych aktoch bez štátnej garancie.
nych radcov, pričom na jeden z uvoľnených
postov generálneho radcu po Dr. Štefanovi Kuteničovi nebude nominovaný nový radca, keďže
pre Notársku komoru SR z praktických, ale aj
ekonomických dôvodov bude postačujúce, keď
ju budú zastupovať naďalej len dvaja generálni
radcovia. Jeden post je už toho času obsadený
Dr. Miloslavom Kováčom, u ktorého pretrváva legislatívne obdobie, a druhý uvoľnený post po doterajšom generálnom radcovi Dr. Jozefovi Opatovskom, ktorý sa stal čestným radcom UINL,
komora navrhla obsadiť novou radkyňou dlhodobo pôsobiacou v zahraničnej oblasti komory Dr.
Magdalénou Valušovou, pre ktorú prezident Notárskej komory SR žiada podporu členov Hexagonály pri nastávajúcom schvaľovaní zhromaždením členských notárstiev UINL v Marakéši.
Zasadnutie Hexagonály pokračovalo prejednaním tém v oblastiach Európska verejná listina
s odporúčaním dôsledného venovania sa otázkam verejnej listiny na Plenárnom valnom zhromaždení Rady notárstiev EÚ v Ríme.
Pri ďalšej prerokovanej téme „Zmena sídla obchodnej spoločnosti“ pri Európskej súkromnej
spoločnosti Rakúske notárstvo vyslovuje obavu,
že ak bude zmenená na pôde EÚ smernica
a spoločnosť bude mať iné administratívne sídlo, je vysoký predpoklad vzniku sídiel v tzv. „daňových rajoch“ s patričným nebezpečenstvom
pre garanciu a bezpečnosť právnych aktov. K tejto téme Európska komisia zaujíma veľmi liberálny postoj a chce oddeliť administratívne sídlo
spoločnosti od skutočného sídla.
V rámci nariadenie EÚ týkajúceho sa dedičstiev
doterajšie diskusie na pôde Európskej komisie
ukazujú, že je nevyhnutné dôsledne chrániť špecifickosť národných systémov. Prezidenti Hexagonály boli informovaní, že slovenské notárstvo
podalo k návrhu nariadenia pripomienky s vážnymi výhradami proti zneniu niektorých bodov
nariadenia, ktoré nezohľadňujú postavenie notá-
32
ARS NOTARIA 3/2010
Aktuality z komory
Národné vlády najmä v tých štátoch, kde je
dokonalá evidencia a materiálna publicita obchodných registrov, by mali s najväčšou opatrnosťou aj vo vlastnom záujme riešiť tento problém podporením návrhov Rakúska.
a iných vysokých štátnych predstaviteľov Slovinska.
Pri tejto príležitosti som zablahoželal slovinským
kolegom v mene Notárskej komory SR k ich
sviatku a odovzdal gratuláciu od všetkých slovenských notárov.
Vo večerných hodinách sa v priestoroch hotela
Kempinski v Portoroži konala slávnosť pri príležitosti 15. výročia obnovenia notárstva v Slovinsku
za prítomnosti ministra spravodlivosti Slovinska
JUDr. Miroslav Duriš, PhD.
prezident Notárskej komory SR
PLENÁRNE VALNÉ ZHROMAŽDENIE
ČLENSKÝCH NOTÁRSTIEV
RADY NOTÁRSTIEV EURÓPSKEJ ÚNIE (CNUE)
RÍM 25. – 26. JÚNA 2010
V dňoch 25. –26. júna 2010 sa delegácia
Notárskej komory Slovenskej republiky
v zložení JUDr. Miroslav Duriš, PhD. – prezident, JUDr. Rudolf Durdík – člen prezídia
NK SR a člen Medzinárodnej skupiny
NK SR, Mgr. Radoslava Dvorská – právnik
špecialista NK SR pre medzinárodné vzťahy, zúčastnili na pravidelnom plenárnom
valnom zhromaždení Rady notárstiev Európskej únie, ktoré sa konalo na pozvanie
Talianskeho notárstva v Ríme.
skej komisie voči štátom, týkajúce sa zamedzenia slobodného prístupu k notárskej profesii
– Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Grécko, Luxembursko, Francúzsko, Portugalsko).
Samému zhromaždeniu predchádzal 24. júna
2010 uvítací koktail organizovaný hostiteľom
– talianskym notárstvom pod vedením novozvoleného prezidenta pána Giancarla Lauriniho,
ktorému slovenská delegácia zablahoželala
k jeho zvoleniu do vedenia talianskeho notariátu
odovzdala mu pozdrav od slovenských notárov
a malý upomienkový dar.
Na strane žalovaných štátov sa mohli zúčastniť
aj iné štáty, zástupkyňa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky aktívne obhajovala
pozície notárstva najmä v rámci postavenia notárov – súdnych komisárov, ktorí sú jednoznačným nositeľom verejnej moci vydávajúcim súdne
rozhodnutia:
Vypočúvanie sa konalo 27. mája 2010 na žiadosť účastníkov konania pred Veľkou Komorou
zostavenou z 13 sudcov, ktorej predsedal prezident Súdneho dvora, grécky sudca Skouris. Závery by mohli byť zrejmé koncom mesiaca september 2010.
„Notár v SR svojím postavením zastupuje predovšetkým záujmy štátu, a nie záujmy príslušných
strán, preto je nevyhnutné, aby medzi štátom
a notármi existoval osobitný vzťah solidarity, ktorý môže byť zaručený len podriadením vstupu na
výkon profesie notára podmienka štátnej príslušnosti. Notárske listiny majú taktiež vykonateľnú silu plným právom bez toho, aby bolo potrebné získať predbežné rozhodnutie. Jedine
modality výkonu by mohli byť napadnuté pred
exekučným sudcom. Účasť notára na výkone verejnej moci, sa prejavuje vo vykonateľnej moci
verejnej listiny a v právomoci notára pridať exekučnú formuláciu na originál listiny... Notárska
Na zhromaždení sa zúčastnili prezidenti 21 notárstiev členských štátov EÚ a Chorvátska, ktoré
má v CNUE štatút pozorovateľa. Za hostí bol na
zhromaždení prítomný zástupca Svetovej únie
notárstva (UINL) pán Mario Miccoli.
Predmetom rokovania zhromaždenia boli obligatórne európske témy týkajúce sa notárskej profesie.
Prerokované boli správy z pojednávania
(žaloby Európ-
33
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 3/2010
v štáte dožiadania, pretože je možné predpokladať okolnosti, kedy je verejná listina nezlučiteľná so skoršie vydaným súdnym rozhodnutím
a platnosť (pretože odporuje autenticite) verejnej
listiny môže byť vyžadovaná pred súdnym orgánom štátu pôvodu v prípade omylu, nedorozumenia atď., dokonca aj počas priebehu výkonu
(...)“.
listina je konečný právny úkon, ktorého spísanie predstavuje priame právne povinnosti pre
príslušné zainteresované strany a zásah žiadneho zainteresovaného orgánu nie je potrebný na
to, aby tieto právne povinnosti vznikli, a v prípade splnenia zákonných náležitostí jedna zo strán
môže priamo začať exekučné konanie aj proti
vôli druhej strany. Právo uplatňovať exekučné konanie vychádza priamo z verejnej listiny notára,
a nie z úkonu alebo vôle orgánu povereného exekúciou! “
Nemenej dôležitým bodom rokovania zhromaždenia CNUE bol stav na pôde Európskej únie vo
veci
Otázka obehu verejných listín sa momentálne
vyskytuje v rámci nasledujúcich legislatívnych
návrhov:
Momentálne prebiehajú rokovania o tomto projekte v rámci pracovnej skupiny „Občianske právo“ Rady EÚ.
a) Revízia nariadenia Brusel I.
Návrh nariadenia by mal byť odsúhlasený spoločným súhlasom a malo by sa o ňom rozhodnúť
kvalifikovanou väčšinou Rady EÚ.
Komisia „Právne Záležitosti (JURI)“ EÚ Parlamentu momentálne skúma revíziu nariadenia
Brusel I. V rámci správy tohto projetku z 27. apríla 2010 poslanec-spravodajca Zwiefka (Poľsko)
hovorí o predmete verejnej listiny nasledujúcim
spôsobom (bod 6 správy):
Na úrovni Európskeho parlamentu, p. Lechner
bol vymenovaný za spravodajcu v pracovnej skupine právne záležitosti (JURI). Spravodajcovia
„shadows“ pre komisiu JURI sú pani Lichtenberger za Stranu zelených a pani Wallis za ADLE.
„Verejná listina by nemala byť priamo vykonateľná bez možnosti preskúmania súdnymi autoritami v štáte, kde je vykonateľnosť dožadovaná,
postup špeciálneho preskúmania by nemal byť
obmedzený len na prípady, kedy je vykonateľnosť listiny zjavne v rozpore s verejnou politikou
P. Lechner zverejnil pracovný dokument 29. apríla 2010 a taktiež oznámil, že predpokladá prezentovať svoju správu buď v júni, alebo v septembri 2010, podľa toho, ako budú pokračovať
34
ARS NOTARIA 3/2010
Aktuality z komory
klady výnimiek verejného poriadku a skutočnosť, že členské štáty si myslia, že výnimka patrí
do verejného poriadku, problém úpravy vecných
práv a obeh verejných listín.
práce na úrovni Rady, aby mohol pracovať
kordinovaným spôsobom.
Na úrovni Rady EÚ sa konalo viacero stretnutí
pracovnej skupiny „občianske právo“ (na ktorých
sa zúčastňovala aj zástupkyňa Ministerstva
spravodlivosti SR) a španielske predsedníctvo
vypracovalo niekoľko návrhov textu, posledný
návrh z 5. mája 2010. V tento deň boli zverejnené dva dokumenty pre zástupcov pracovnej skupiny „občianske právo“ Rady EÚ, a to:
Inštitút komparatívneho práva a medzinárodného práva súkromného „Max Planck“ zverejnil nedávno svoj postoj týkajúci sa návrhu nariadenia
EK pre dedičstvá, ktorý je sčasti spracovaný vo
forme návrhov noviel. Vzhľadom na medzinárodnú reputáciu tohto inštitútu europoslanec Lechner preskúma túto správu hlbšie.
1. Návrh nového zloženia týkajúci sa kapitoly I. až
V. originálneho textu EK, ktoré boli zlúčené do štyroch kapitol, a to: „rozsah pôsobenia a definície“,
„kompetencie“, „rozhodné právo“ a „uznávanie,
vykonateľnosti a exekúcia“.
2. Rokovací dokument vo veci Európskeho dedičského osvedčenia (EDO) bol vypracovaný na
stretnutie Rady 10. a 11. mája 2010. Španielske
predsedníctvo uprednostilo prehĺbenie diskusie
týkajúce sa EDO v rámci pracovnej skupiny „občianske právo“ v Rade predtým, než predstaví
nový návrh textu.
V širšom kontexte Štokholmského Programu prijatého Radou EÚ 10. a 11. decembra 2009 verejné listiny patria medzi priority v oblasti justície do
budúcich rokov. Téma je vyzdvihnutá v rámci prístupu k justícii, ktorá sa vzťahuje na zjednodušenie služieb poskytujúcim občanom, nasledovne:
Počas konferencie španielskeho predsedníctva
EÚ v Madride 7. mája 2010 viacero zástupcov
španielskeho ministerstva spravodlivosti jasne
oznámilo, že je nemožné dohodnúť sa na niečom v tejto veci predtým, ako neskončí španielske predsedníctvo v EÚ. Bude vhodné organizovať diskusiu počas posledného zasadnutia JAI,
ktoré sa bude konať 3. a 4. júna 2010 a ktorá by
sa mala sústrediť na prinesenie niektorých hlavných bodov pre budúce práce v rámci Rady. Zdá
sa byť nemožné, aby bol tento návrh nariadenia
prijatý koncom roka 2010, vzhľadom na viacero
aspektov, ktoré vyvolávajú priečne reakcie medzi členskými štátmi (poznámka autora: Slovenské notárstvo prednieslo vážne výhrady voči zneniam niektorých článkov, ktoré by pre rozvinutý
dedičský proces na Slovensku, ktorý na rozdiel
od niektorých iných členských štátov v rámci inštitútu súdneho komisariátu končí komplexným
vyporiadaním majetku patriaceho do dedičstva,
boli pre Slovensko jednoznačným krokom späť.)
„Niektoré formality vyššieho overenia listín a dokumentov predstavujú taktiež prekážku alebo
prehnané náklady. Vzhľadom na možnosti používania nových technológií, kde sú zahrnuté elektronické podpisy, EÚ by mala predvídať zrušenie
akýchkoľvek formalít vyššieho overenia medzi
členskými štátmi. V opačnom prípade, by bolo treba predvídať, dlhodobo, európske verejné listiny.
Európska Rada vyzvala Komisiu: Preskúmať
možnosť zrušenia formalít vyššieho overenia listín medzi členskými štátmi a predstaviť jej zaujatie smerované v tomto zmysle.“
20. apríla 2010 Európska komisia zverejnila akčný plán na uplatnenie Štokholmského programu. V kontexte prístupu k justícii tento akčný
plán predvída najmä „zelenú knihu o obehu listín: občianskoprávnych stavov, verejných listín
a zjednodušenie vyššieho overenia listín“.
Zelená kniha bola ohlásená na rok 2010.
Okrem iného sa zdá, že závery z konferencie
v Madride boli dosť znepokojujúce pre Európsku
komisiu, pretože značné množstvo „slabín“ návrhu nariadenia bolo vyzdvihnutých, najmä čo sa
týka EDO a osobitne neistoty jeho účinkov (väčšina účastníkov podporovala obmedzenie účinkov
osvedčenia ako dôkaz postavenia dediča a nemyslí si, že jeho používanie by malo slúžiť na prevod akéhokoľvek vlastníctva), rôzne možné vý-
Právo obchodných spoločností
35
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 3/2010
E-Justice – Rada Európskej únie
– 15 apríl 2010
V súvislosti s rozbehnutím európskeho portálu
„e-Justícia“, ktorý bol napokon naplánovaný na
mesiac jún 2010, je potrebné vedieť, že úloha
právnych profesií a fungovanie portálu, ktorý na
ne nadväzuje, sú momentálne predmetom pracovnej skupiny „informačná Justícia“ Rady EÚ.
Stratégia na prevod štatutárneho
sídla spoločnosti
CNUE bolo znovu vyzvané Radou EÚ zúčastniť sa
na výmene názorov týkajúcich sa obsahu budúceho portálu, a to 15. apríla. Prvé stretnutie sa
konalo 21. januára 2010.
Európsky Parlament prijal 10. marca 2009 uznesenie obsahujúce odporúčania pre Komisiu vo
veci mimohraničného prevodu sídla spoločnosti,
v ktorom žiada Komisiu pripraviť smernicu ustanovujúcu predpisy koordinácie národných legislatív členských štátov, čím by sa zjednodušil mimohraničný prevod v rámci Komunity sídla
spoločnosti založenej v súlade s legislatívou
členského štátu („štrnásta smernica v práve obchodných spoločností“). Komisia momentálne
hodnotí výhody a nevýhody zriadenia takéhoto
legislatívneho návrhu, a to vzhľadom na judikatúru, ktorá už bola vypracovaná Európskym súdnym dvorom v tejto oblasti a pre celkový projekt,
ktorý sa pripravuje v oblasti práva obchodných
spoločností.
CNUE sa na tomto poslednom stretnutí zúčastnilo a prítomní boli prezident pracovnej skpiny
„NT“, notár Bechini, p. Alexander Sanca, hlavný
tajomník slovinskej notárskej komory a p. Martin, hlavná tajomníčka CNUE. Európske inštitúcie boli značne zastúpené za účasti nielen hlavneho tajomníka CNUE, ale aj dvoch zástupcov
španielskeho predsedníctva skupiny „informačná Justícia“ a EK poverená zriadením Portálu
„e-Justícia“. Rokovania sa týkali najmä nasledujúcich tém:
n Projekt „Slovinska“ Európsky notársky atlas;
n Priestor vyhradený pre právnych odborníkov
na portáli E-Justície;
n Nasledovanie stretnutia – žiadosť Rady EÚ
zaslanej CNUE.
Počas Európskych notárskych dní v Salzburgu
23. apríla 2010, na ktorých sa zúčastnila aj delegácia slovenského notárstva, záujem o 14.
smernicu vyvolal jednohlasný súhlas účastníkov,
a to aj pána Marko Ilešiča, slovinského sudcu
Európskeho súdneho dvora.
Zástupca Rady oslovil CNUE, želajúc si vedieť, čo
by mohlo uľahčiť uplatnenie budúceho nariadenia o dedičstvách najmä v rámci budúceho portálu E-justícia? V čom by toto mohlo prispieť pri
uplatňovaní nariadenia? Prostredníctvom napríklad zavedenia „európskeho osvedčenia“, ktorý
by bol v obehu... skrátka, čo by mohlo byť v tejto
oblasti zmenené? Bude to „užitočný nástroj“ pre
budúce právne predpisy?
Zelená kniha o prepojení
obchodných registrov
Po zelenej knihe zo 4. novembra 2004 o možnosti vylepšenia spolupráce medzi obchodnými
registrami Európska komisia nedávno zverejnila
výsledky týchto konzultácií (na ktorých sa taktiež
podieľala CNUE), ktoré sa použijú na hodnotenie
potreby legislatívy v tejto oblasti. CNUE naliehalo
na jednotlivé údaje, ktoré obchodné registre obsahujú, ako aj právne účinky, ktoré jednotlivé registre udeľujú údajom, ktoré zhromažďujú. Komisia si je vedomá týchto problémov a rozdielností
v jednotlivých členských štátoch.
Pre Radu by bolo vhodné získať názory notárstva
v tejto oblasti, stále v zmysle E-justície, a porozmýšlať o každej vhodnej pripomienke v tejto oblasti. Čo robiť so starou Dohodou z roku 1961?
Členské štáty ju ešte stále používajú? V akej forme? To isté platí pre elektronickú apostilu? Aké
iné účely?
Európske inštitúcie vyslovili prianie znovu sa
stretnúť s CNUE na jeseň 2010, aby mohli ohodnotiť jednotlivé projekty, o ktorých sa rokovalo na
jar, a na druhej strane, aby sa mohli zaoberať odpoveďami vypracovanými notárstvom, pokiaľ ide
o uvedené otázky prichádzajúce z Rady EÚ.
Na úrovni Rady španielske predsedníctvo vypracovalo dokument o prepojení obchodných registrov s cieľom použiť ho na rokovaniach 6. mája
2010 v rámci pracovnej skupiny „Právo obchodných spoločností“.
36
ARS NOTARIA 3/2010
Aktuality z komory
Projekt JLS – infolisty dedičstvá
skej komisie v Španielsku pána Fonseca Morillo, hlavného tajomníka Európskej súdnej siete
(RJE) pána Simoes de Almeida a španielskeho
hovorcu v rámci RJE, sudcu Ugarte Oterino,
www.successions-europe.eu,
bola predstavená a spolu s ňou aj obsah infolistov. Taktiež bol prezentovaný Film o projekte, ktorý bol realizovaný s podporou bývalého komisára
zodpovedného za „Justícia, sloboda a istota“,
pána Jacques Barrota, ako aj Prezidenta CNUE
2009 pána Reynisa. Následne po tejto prezentácii mali hovorcovia RNE príležitosť podeliť sa
o svoje skúsenosti v rámci realizovania projektu.
Zmluva o finančnej podpore v rámci programu
„JLS 2007 – 2013“ Európskej komisie týkajúcej
sa vytvorenia infolistov v oblasti dedičského
práva prostredníctvom CNUE sa začala v decembri 2008. Dĺžka zmluvy je 18 mesiacov. Infolisty musia odpovedať na otázky právneho
charakteru, ktoré môžu byť vyzdvihnuté európskymi občanmi a ktoré ponúknu prehľad právnych vnútroštátnych systémov členských štátov
EÚ v uvedenej oblasti, s výnimkou Dánska (členský štát, ktorý nie je účastníkom ustanovení
uvedených v odseku 4 Dohody o Európskom
spoločenstve), ale zahŕňa Chorvátsko. Infolisty
budú zostavené v dvoch dokumentoch:
Posledná prezentácia projektu sa bude konať na
konferencii organizovanej Radou notárstiev EÚ
(CNUE) v Bruseli 15. októbra 2010 a bude organizovaná spoločne s Európskou komisiou.
1. Dokument pre občanov (2 strany), preložený
do 23 jazykov (rôzne jazyky EÚ, zahŕňajúce aj
chorváčtinu). Pokrýva 27 štátov, spolu s európskym infolistom, berúc do úvahy komunitárne
iniciatívy.
Miestom konania budú priestory Európskej komisie, a to konkrétne veľký amfiteáter Budovy
Charlemagne (rue de la Loi 170 – 1000 Brusel).
2. Jedna časť vyhradená pre odborníkov, ale aj
pre občanov, ktorí majú záujem prehĺbiť si svoje
základné právne vedomosti. Táto posledná časť
bude mať 5 strán a bude preložená do troch jazykov (nemčina, angličtina, francúzština).
Na konferencii sa očakáva prítomnosť približne
400 zúčastnených. Každý, kto má záujem, je na
konferencii vítaný. Zúčastnia sa na nej najmä notári EÚ, zástupcovia významných hnutí v Bruseli,
Európskeho parlamentu, štátni úradníci, zástupcovia Európskej komisie, Rady EÚ a stáli zástupcovia členských štátov. Pozvanie platí aj pre národných novinárov.
Vďaka snahe jednak hovorcov Európskej notárskej sieťe (RNE), ako aj niektorých notárstiev, bolo
možné predstaviť infolisty pre občanov, ako aj príslušnú webovú stránku pri príležitosti konferencie
o dedičstvách organizovanej v spolupráci so španielskym predsedníctvom Rady EÚ a španielskeho notárstva 7. mája 2010 v Madride.
Na záver plenárneho valného zhromaždenia boli
prerokované finančné a rozpočtové záležitosti
CNUE s pozvaním na slávnostnú galavečeru
v historických priestoroch starého Ríma zosobňujúcich tradície rímskej právnej kultúry na území európskeho kontinentu.
Tak ako to bolo predvídané, všetky výsledky projektu boli prezentované na stretnutí Európskej
notárskej siete (RNE) v Madride 28. mája 2010,
ktoré zároveň predstavovalo aj ukončenie projektu. Za prítomnosti predsedu delegácie Európ-
JUDr. Miroslav Duriš, PhD.
prezident Notárskej komory SR
TROJSTRANNÉ STRETNUTIE NOTÁRSTIEV
ČESKEJ REPUBLIKY, FRANCÚZSKA A SLOVENSKA
PRAHA 21. – 23. JÚLA 2010
Na základe iniciatívy francúzskeho notárstva Notárska komora Českej republiky
zorganizovala 21. – 23. júla 2010 trojstranné stretnutie notárstiev Českej republiky, Francúzska a Slovenska v Prahe.
Za slovenské notárstvo sa na stretnutí zúčastnila delegácia v zložení JUDr. Miroslav Duriš, PhD.
– prezident NK SR, JUDr. Karol Kovács – viceprezident NK SR a JUDr. Ľubomír Spodniak – člen
prezídia NK SR.
37
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 3/2010
Stretnutie začalo 21. júla 2010 pracovnou večerou na pozvanie českého notárstva, kde
v rámci diskusií boli načrtnuté aktuálne témy oficiálneho rokovania, ktoré sa uskutočnilo v nasledujúci deň v sídle Notárskej komory ČR, ulica
Apolinářská 12, Praha 2.
Česká delegácia rokovala v zložení: JUDr. Martin
Foukal – prezident NKČR, JUDr. Miloslav Jindřich
– viceprezident NKČR, JUDr. Bohdan Hallada
– predseda medzinárodnej komisie, JUDr. Jiří
Svoboda – predseda legislatívnej komisie
a Mgr. Radim Neubauer, podpredseda medzinárodnej komisie.
notárstva a na jej čele stojí sudca. Notár sa
môže rozhodnúť, že si do kancelárie prijme spoločníka, ktorý musí spĺňať kritériá na vymenovanie ministrom. Zároveň v kanceláriách pôsobia
tzv. notári – zamestnanci, ktorí sú riadnymi notármi s vymenovaním, avšak tento nie je majiteľom svojej kancelárie. Každý notár musí mať
skončenú univerzitu, notársky diplom – dlhšie
štúdium na univerzite a 2 roky notárskej praxe.
V kancelárii na každého notára (majiteľa kancelárie), prípadne notára spoločníka, môže pôsobiť len jeden notár – zamestnanec. Notár – zamestnanec končí svoj pomer demisiou alebo
prepustením, kedy ho ministerstvo vyčiarkne zo
zoznamu. V kancelárii pracujú aj habilitovaní
notárski zamestnanci, ich podpis však nerobí
listinu verejnou, stane sa tak až vtedy, keď ju
podpíše notár. U notára (majiteľa kancelárie)
a notára spoločníka sú práva ku kancelárii
v prípade ich smrti predmetom dedičského
konania, keďže sama kancelária počas svojej
činnosti vytvorí majetok, ktorý musí byť predmetom dedičstva.
Francúzska delegácia bola reperezentovaná Dr.
Jean Pierre Ferretom – prezidentom, Dr. Benoitom Renaudom – prvým viceprezidentom a paňou Christine Mertens – zástupkyňou pre európske záležitosti.
Prvým bodom programu bola diskusia o organizácii notárstva vo Francúzsku, na Slovensku a
v Českej republike, kde sa účastníci zoznámili
s postavením a organizáciou notárstva v jednotlivých krajinách. Francúzsky prezident J. P. Ferret
uviedol, že vo Francúzsku je štruktúra orgánov
trojstupňová. Tvoria ju Departementálna komora
v 1. stupni, Ragionálna rada notárstiev na 2.
stupni a Najvyššia rada notárstiev na 3. stupni.
Najvyššia rada notárstiev pozostáva z volených
notárov podľa apelačných súdov, pričom na každý apelačný súd je volený jeden člen. Členovia
sú volení na 4 roky. Rada si volí prezídium, ktoré
má 7 členov vrátane prezidenta a prvého viceprezidenta. Prezídium funguje na podobnom
princípe ako vláda – každý člen má starosti nejakú kompetenciu a riadi ich prezident. Prezident
je volený do funkcie na 2 roky tak isto, ako aj
prvý viceprezident, ktorý sa počas dvoch rokov
pripravuje na funkciu prezidenta a je spravidla
volený po ukončení volebného obdobia doterajšieho prezidenta za nového prezidenta, čím je
zabezpečená kontinuita vo vedení a smerovaní
komory.
Vo Francúzsku pôsobí v súčasnosti 9 000 notárov.
Na porovnanie v Českej republike je zriadených
451 notárskych úradov a na Slovensku 344 notárskych úradov.
Ďalšou prerokovanou témou stretnutia boli
Počet notárskych kancelárií stanovuje štát, ktorý zohľadní potrebu otvorenia novej kancelárie
podľa rôznych kritérií, a v prípade, že niekde je
potrebné vzhľadom na rozsah agendy a ekonomickú situáciu zvýšiť počet kancelárií, tak je počet zvýšený a v prípade, ak niektorá kancelária
nemôže ekonomicky prežiť, rozhodne štát o jej
zrušení. Potrebu zmeny počtov kancelárií má
v príslušnosti Komisia pre umiestňovanie notárskych kancelárií, ktorá pozostáva zo zástupcov
Vo Francúzsku prevody nehnuteľností môže robiť
len notár, ktorý robí kúpne zmluvy, hypotéky, darovacie zmluvy a dedičstvá. Všetko sa musí robiť
len na základe verejnej listiny notára, alebo rozhodnutia súdu. V roku 1955 vláda prijala dekrét,
ktorý stanovil, že zápisy do katastra sa vykonávajú len na základe verejných listín. Notár pri prevode nehnuteľnosti skúma, či nehnuteľnosť nie je
napadnutá termitmi (v oblastiach, kde sa vysky-
38
ARS NOTARIA 3/2010
Aktuality z komory
tujú), či sú v poriadku inžinierske siete, vnútorné siete. Robí tak na ochranu predávajúceho pred náhradou škody. Priemerná zmluva
o prevode bytu má cca 30 – 40 strán + 60 strán
príloh (potvrdenia hygieny, úradov...). Z prevodu
notár vyberá dane, ktoré odvádza štátu, čím
chráni záujmy štátu vo fiskálnej oblasti a zabraňuje daňovým únikom, ktoré predtým vznikali pri
prevodoch. Zároveň štát ušetril množstvo pracovníkov a prostriedky v registroch nehnuteľností. Do budúcna sa črtá perspektíva, že registre
nehnuteľností vo Francúzsku budú vedené priamo notárstvom.
poriadanie dedičstva sa vykoná notárskou
zápisnicou (nie rozhodnutím), a aj z tohto pohľadu sa inštitút súdneho komisára v Čechách a na
Slovensku javí ako dokonalejší.
Pokiaľ by nebol monopol na prevody nehnuteľností notárom, ktorých kontroluje štát, došlo by
k situácii, že každý by robil len lukratívne prevody
a menej hodnotné by boli obchádzané. Takto
musí francúzsky notár byť činný v akomkoľvek
prevode nehnuteľnosti, čím je zabezpečená
transparentnosť a kvalita prevodu.
Predmetom rozhovorov na ministerstve spravodlivosti bola aj otázka zvyšovania počtu notárov,
kde všetci prítomní prezidenti zaujali stanovisko,
že počty notárov možno zvyšovať iba v prípade
odôvodnených potrieb a dostatku kompetencií
pre notárov, ktorí z dôvodu výkonu preventívnej
spravodlivosti zverenej štátom nemôžu mať iné
príjmy, a preto neodôvodnené zvyšovanie počtu
notárov znamená aj nebezpečenstvo pre sám
štát, ktorého povesť môže utrpieť, ak vystaví notárov ekonomickej závislosti od iných činností,
ktoré nie sú pre túto profesiu prípustné...
Po spoločnom obede účastníkov stretnutia delegácie notárstiev prijal na Ministerstve spravodlivosti ČR pán minister spravodlivosti ČR JUDr. Jiří
Pospíšil, ktorý vyzdvihol úlohu notárstva v Českej
republike, napríklad aj v obchodných veciach,
kde zápisy do Obchodného registra sa konajú až
po preskúmaní notárom, ktorý v tomto prípade
ako štátom poverená osoba nahrádza registrový
súd.
Prezident Notárskej komory ČR JUDr. Martin Foukal a prezident Notárskej komory SR JUDr. Miroslav Duriš, PhD. informovali prítomných o situácii
v prevodoch nehnuteľností v Čechách, ktorá je
obdobná ako na Slovensku, kde notár nemá výlučné právomoci pri prevodoch nehnuteľností,
a do katastra nehnuteľností sa zapisujú akékoľvek listiny, ktoré nemajú charakter verejných listín, preto nie je zabezpečená istota v zápis vo verejnom registri, ktorým kataster je. Pokiaľ ide
o monopol notárov pri prevodoch na Slovensku a
v Čechách, obidve krajiny sa skôr prikláňajú
k tomu, aby prevody mohol robiť notár a advokát,
ktorí sú kvalifikovanými odborníkmi v tejto oblasti. Prezident NK SR informoval o návrhu zákona,
ktorý riešil prevody nehnuteľností na Slovensku
notárom alebo advokátom, bohužiaľ, tento zákon v Národnej rade SR nebol prijatý a zmluvy
tak spisuje akákoľvek gramotná osoba a Kataster nehnuteľností bez ďalšieho takúto listinu zapíše.
Prezidenti notárstiev na žiadosť pána ministra
informovali aj o legislatívnej situácii v ich krajinách pri prevodoch nehnuteľností.
V popoludňajších hodinách stretnutie notárstiev pokračovalo v priestoroch Notárskej komory ČR, kde ako hosť bol prijatý JUDr. Martin
Vychopeň, predseda Českej advokátskej komory, s ktorým boli prerokované otázky vzájomnej
spolupráce notárov a advokátov, ale aj otázky
kompetenčného charakteru, kde pán predseda
Českej advokátskej komory ubezpečil prítomných, že advokáti v ČR nemajú záujem o kompetencie notárov v oblasti spisovania verejných
V oblasti dedičstiev zástupcovia slovenského
a českého notárstva skonštatovali, že dedičský
proces v obidvoch štátoch je na vysokej úrovni,
notár je povereným súdnym komisárom na vykonanie všetkých úkonov o dedičstve. V Českej republike navyše po novele Občianskeho súdneho
poriadku notári vydávajú aj konečné uznesenia
súdu v dedičskom konaní. Dedičský proces vo
Francúzsku sa nezačína obligatórne, ale na žiadosť dedičov, ktorí si môžu vybrať notára, čím
však môže dôjsť k tomu, že ak dedičia nejavia záujem, dedičstvo nebude prejednané vôbec, vy-
39
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 3/2010
listín, keďže je im zrejmé, že takáto iniciatíva by pre advokátov znamenala nevyhnutnú
stratu ich nezávislosti.
Na záver sa konal spoločný obed, kde zúčastnení prekonzultovali doplňujúce otázky k témam
stretnutia a poďakovali sa Notárskej komore ČR
a špeciálne jej prezidentovi Dr. Martinovi Foukalovi za jeho príkladné zorganizovanie.
Pracovné rokovanie 22. júla 2010 bolo ukončené vo večerných hodinách spoločnou večerou na
Petřínskych zahradách a pokračovalo v nasledujúci deň 23. júla 2010 návštevou renomovaného notárskeho úradu JUDr. Bohdana Halladu pri
Prašnej bráne, kde prezident českých notárov
JUDr. Martin Foukal zhodnotil účelnosť stretnutia pre všetky zúčastnené notárstva, ktoré mali
neopakovateľnú možnosť podrobného zoznámenia sa s činnosťou a postavením notárov v ich
krajinách. Delegácie si na záver vymenili drobné
upomienkové predmety na pamiatku tohto stretnutia.
Touto cestou by som chcel Notárskej komore Českej republiky a prezidentovi Dr. Martinovi
Foukalovi úprimne poďakovať za excelentné zorganizovanie trojstranného stretnutia notárstiev
a vytvorenie úžasnej kolegiálnej a priateľskej atmosféry počas celého stretnutia.
JUDr. Miroslav Duriš, PhD.
prezident Notárskej komory SR
IX. MEDZINÁRODNÁ NOTÁRSKA OLYMPIÁDA
V POĽSKU
Tradične v mestečku Mszana Dolna sa predstavilo a svojou účasťou poctilo toto športové
a spoločensko-kultúrne podujatie viac ako 350
notárov a kandidátov z Poľska, Ruska, Ukrajiny,
Zástupcovia Notárskej komory Slovenskej republiky sa aj v tomto roku 13. – 16. mája 2010,
zúčastnili na IX. notárskej olympiáde v Poľskej republike s medzinárodnou účasťou.
40
ARS NOTARIA 3/2010
Aktuality z komory
Bulharska, Maďarska, a po prvýkrát aj Česka
a Slovenska.
sme si odviezli jednu zlatú medailu – Filip
Hörömpöli, tri strieborné medaily – Ľubica Joneková, striebornú Ján Hamara ml., dve strieborné
medaily – lano a štafeta 4x100 m.
Aj tento rok prebiehali športové súťaže a celková
atmosféra podujatia sa niesla v priateľskom duchu medzi notármi zúčastnených krajín.
Naši reprezentanti sa vyznamenali svojím športovým prístupom a vzornou reprezentáciou Notárskej komory SR.
Každoročným profesionálnym otvorením olympiády organizátorom Czeslawom Szynalikom,
predsedom organizačného výboru, sa v piatok
začali športové súťaže podľa programu, ukončené večer kultúrnou súťažou pod názvom „Spievať každý môže“ s voľným programom. V sobotu
nasledovali finálové disciplíny kolektívnych športov až do záveru podujatia a jeho ukončenia sprevádzanom ováciami víťazov a končiac
ohňostrojom.
Notársku komoru SR reprezentovali:
Miro Duriš, Martin Výskok, Ďuro Ehn, Vlado
Čuchta, Vlado Telepčák, Stano Bauer, Maroš Jurina, Jano Hamara starší, Jano Hamara mladší,
Jaro Rybanský, Vojto Kavečanský, Otto Szabó, Filip Hörömpöli, Marek Rovňák, Jano Marušin,
Juro Novák, Šaňo Demeter, Rasťo Demeter,Vlado Balun a naše kolegyne Ivona Kohútová, Martina Mižíková, Irena Bošanská, Ľubica Joneková,
Miriam Breznoščáková a Viera Šmajdová.
Priateľské prostredie medzi všetkými súťažiacimi, počas celej olympiády, boli určite neopakovateľným zážitkom pre všetkých zúčastnených.
V závere sa musím poďakovať za prístup, vystupovanie a zdravého bojového ducha v našich farbách, slovenských notárov.
Táto IX. olympiáda bola z hľadiska našej účasti
4. olympiádou, a znovu pre slovenskú výpravu
úspešná.
Aj keď v kolektívnych športoch sme nezískali medailu, zanechali sme dobrý dojem. Tohto roku
JUDr. Vladimír Balun
notár so sídlom v Ružomberku
41
Aktuality z komory
ARS NOTARIA 3/2010
VYZNANIE
terstva spravedlnosti, bez jakékoliv finanční
podpory státu. Všechno, čím jsme překotně procházeli, bylo tak odlišné od stabilizovaného prostředí notářů. Notáři se svým lpěním na tradičním
pojetím notářství nám připadli zbytečně konzervativní, nechápali jsme, proč notáři nejsou ochotní pružně reagovat na potřeby trhu, považovali
jsme tedy za logické a správné, že nám byly svěřeny kompetence i v oblasti sepisování listin.
O dobře míněné rady představitelů notářské komory jsme nestáli, o pomoc jsme nikdy nepožádali ….. byli jsme ukolébáni tím, že se nám daří
i ekonomicky, což někteří z nás začali poněkud
netaktním způsobem dávat najevo.
Tento príspevok bol uverejnený v č. 3/2010
časopisu Ad notam a týka sa vzťahov
súdnych exekútorov a notárov v Českej
republike. Keďže obdobné tendencie sa
vyskytli aj u súdnych exekútorov v Slovenskej republike, redakcia považuje za vhodné, aby sa s týmto textom oboznámli aj
slovenskí notári. Článok uverejňujeme
s láskavým dovolením jeho autorky
a prezidentky Komory exekútorov
Českej republiky JUDr. Jany Tvrdkovej.
Vyznání
Uplynul již rok, co stojím v čele Exekutorské komory, je tedy vhodné trochu bilancovat. Na stránkách časopisu českého notářství si dovolím
svým úhlem pohledu zhodnotit vývoj vztahů mezi
exekutory a notáři a mezi Exekutorskou a Notářskou komorou ČR. Pokud se chci pokusit popsat
a vysvětlit současné postoje exekutorů vůči notářům, musím se však vrátit do minulosti, k počátkům působení soudních exekutorů.
Po několika letech se ukázalo, že ekonomický
úspěch k prestiži nestačí, že úspěchy našich vrcholných představitelů v byznysu jsou nepřímo
úměrné jejich odbornému kreditu, že nás ničí
konkurence uvnitř vlastního stavu, že naši představitelé upřednostňují vlastní zájmy před zájmy
stavu. Mě osobně v posledních letech nesmírně
popuzovalo, že kdykoliv jsme potřebovali něco
prosadit, byť to bylo v zájmu efektivity exekučního řízení, argumentovali jsme pouze vlastními
fiskálními zájmy a zájmy účastníků řízení jsme
naprosto opomíjeli. Sami sebe jsme postavili do
pozice podnikatelů, jakkoliv se dnes těžce smiřujeme s nálezy Ústavního soudu, který na nás přenáší podnikatelská rizika v případech bezvýsledných exekucí. Když naše arogance přesáhla míru
trpělivosti ministerstva spravedlnosti a zákonodárců a byla přijata sankční novela exekučního řádu, která nebývalým způsobem okleštila
samosprávu exekutorské komory, došlo nám,
přesněji řečeno některým z nás, že zřejmě jdeme
špatným směrem.
My, exekutoři, jsme v době našeho vzniku, tedy
před cca 9 lety, byli plni odhodlání uspět v nelehkém úkolu „rozjet“ své úřady a svojí činností přispět ke zvýšení vymahatelnosti práva v České republice. Obojí se nám během relativně krátké
doby podařilo, právem jsme oplývali sebevědomím a dobrou náladou, postupně jsme si vybojovávali stále lepší podmínky pro naši činnost. Významným úspěchem bylo např. uzákonění
bezplatných součinností nebo paušální náhrady
nákladů, což podstatně ovlivnilo rychlost a efektivitu exekučního procesu. Brzy po počátečním
období nesmělosti a snad i skromnosti jsme
sami sebe začali považovat za moderní, pružnou
a efektivní součást širší justice, cítili jsme se být
o tolik jiní, než jsou soudci, měli jsme výrazně
vyšší procento úspěšnosti při realizaci výkonů
rozhodnutí, byli jsme mnohem dostupnější pro
účastníky řízení, deklarovali jsme nejpružnější
přístup k elektronizaci justice a vůbec ke všem
trendům této doby. Svoji jinakost jsme vymezovali i vůči notářům, logicky. Na rozdíl od notářů, kteří notářskou agendu vykovávali dávno
před rokem 1993, kdy bylo obnoveno svobodné
notářství, soudní exekutoři vznikli „na zelené louce“, bez předchozí kontinuity, dlužno podotknout i bez jakéhokoliv metodického vedení minis-
V poslední době jsem mnohokrát slyšela od kolegů exekutorů povzdech – kdybychom tak měli takou prestiž a takové postavení, jako mají notáři,
kdybychom byli tak jednotní, kdybychom měli takové vedení, jako mají notáři. Dnes si sypeme
popel na hlavu, voláme po zavedení teritoriálního principu, po zákonném omezení konkurence
mezi námi, dožadujeme se obdobného postavení, jako mají notáři – soudní komisaři, konečně
přemýšlíme o tom, zda-li námi vykonávaná činnost je byznys nebo služba, začíná nám docházet, jak důležitá je etika, slušnost, právní jistoty,
42
ARS NOTARIA 3/2010
Aktuality z komory
koncipientů a kandidátů bylo jedinou možností, jak rozhýbat dění v komoře. Osobně jsem
ze účastnila všech školení těchto našich zaměstnanců, všechny jsem se snažila motivovat k jakékoliv aktivní účasti na komorovém dění, téměř
všechny výrazné osobnosti z řad našich mladých
právníků dnes osobně znám a s pýchou sleduji,
jak sami přebírají odpovědnost za činnost některých komisí, jak vlastní iniciativou a s minimálními provozními náklady vydávají vlastní časopis,
jak jsou úspěšní ve výběrových řízeních a rozšiřují řady soudních exekutorů; v nich vidím budoucnost našeho stavu. Obzvlášť dnes, kdy se ministerstvo spravedlnosti rozhodlo jmenovat dalších
52 soudních exekutorů, nechci promarnit příležitost formovat tuto nastupující generaci dle svých
představ a zásad. Rovněž můžete sledovat naši
snahu o maximální otevřenost jak směrem k médiím, tak k ostatním právnický profesím i stavovským samosprávám. Po období uzavřenosti a zahleděnosti do sebe se nyní snažíme vysvětlovat,
informovat, být vidět, neschovávat se za povinnost mlčenlivosti. Současně se snažíme převzít
díl odpovědnosti za zvýšení právního povědomí
občanů a jejich větší uvážlivost ve finančních záležitostech.
jak významnou roli může hrát i určitá konzervativnost. Hořce si uvědomujeme, oč jsme se
svojí přezíravostí připravili, co všechno dnes můžeme notářům závidět.
Na druhou stranu, jedná se patrně o docela normální vývoj naší mladičké profese. Sice jsme na
počátku propásli příležitost přiučit se od vás,
zkušenějších, nic nám však nebrání v tom, abychom dnes s pokorou přišli a požádali o pomoc.
Děláme to, a notářská komora nám vychází
vstříc. Dnes k vám vzhlížíme jako ke stabilizovanému stavu s pevnými postoji, o to více si vážíme, že nás nadřazeně neodmítáte, že máte mnohem větší míru tolerance a předvídavosti, než
jsme měli my před několika lety. Jsem přesvědčena, že pokud si vás, notáře, vezmeme za svůj
vzor, můžeme dojít k sebepoznání a k uvědomění si toho, co je způsobilé přinést profesní jistotu
a odborný kredit, totiž přesné vymezení kompetencí jednotlivých právnických profesí, vzájemné
respektování tohoto vymezení, vzájemná podpora a spolupráce.
Po roce svého působení ve vedení exekutorské
komory si rovněž troufám říci, že i my vám máme
co nabídnou – především se můžete poučit
z důsledků našich předchozích chyb. Na příkladu
exekutorské komory můžete sledovat, kam vede
upřednostňování podnikatelských zájmů, nezvládnutá řevnivost a bezbřehá konkurence
v rámci jedné profesní skupiny. Na pozadí událostí v naší komoře můžete docenit moudrost vašich představitelů, kteří se snaží udržet kontinuitu notářského povolání v jeho tradičním pojetí
a uchránit vás vlivu všemocného trhu. Můžete
však sledovat i pozitivní stránky naší činnosti,
především mám na mysli naši sázku na mladou
generaci. Pravda, byla to původně trochu z nouze cnost, neboť je nás málo, při počtu 120 lidí je
těžké dělat samosprávu a dostát všem zákonným povinnostem, takže aktivní zapojení našich
Pokud mám zhodnotit dnešní postoj Exekutorské komory k Notářské komoře, myslím, že nikdy
v minulosti nebyl náš vztah k vám tak vřelý
a otevřený, jako je dnes. Konečně si uvědomujeme, v čem jsou si naše profese a stavovské organizace blízké, jak byla předchozí řevnivost pošetilá a jak oboustranně prospěšná může být naše
vzájemná podpora a spolupráce. Věřím, že vy,
notáři, to vnímáte podobně.
Jana Tvrdková
prezidentka
Exekutorské komory ČR
Praha 26. mája 2010
ZMENY V ZLOŽENÍ ČLENOV NOTÁRSKEJ KOMORY
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky
odvolala z funkcie notára na vlastnú žiadosť
notárku:
, notárku so sídlom
v Trenčíne, v obvode Okresného súdu Trenčín.
JUDr. Karol Kovács
vedúci redaktor
43
SPOLOČENSKÁ RUBRIKA
ARS NOTARIA 3/2010
• SPOLOČENSKÁ RUBRIKA •
JUDr. Erika Lukáčová, 50 rokov
V III. štvrťroku 2010 sa životných jubileí dožili
a dožívajú títo členovia Notárskej komory Slovenskej republiky:
JUDr. Roman Vidovenec, 45 rokov
JUDr. Jarmila Polakovičová, 45 rokov
JUDr. Ján Šimov, 60 rokov
JUDr. Miroslava Turňová, 45 rokov
JUDr. Dagmar Hudecová, 55 rokov
Všetkým srdečne blahoželáme, prajeme im veľa
zdravia, úspechov v práci i v osobnom živote.
JUDr. Vladimír Košík, 50 rokov
JUDr. Eva Imrišová, 50 rokov
Prezídium NK SR
ARS NOTARIA
Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky.
Vychádza štyrikrát do roka.
Redakčné spracovanie a sadzba: IURA EDITION, spol. s r. o., Oravská 17, 821 09 Bratislava,
tel.: 02/58 10 20 24, fax: 02/58 10 20 18, http://www.iura.sk, [email protected]
Vytlačila tlačiareň IBI Print, Bratislava.
Objednávky časopisu a inzercie prijíma a vybavuje Sekretariát Notárskej komory Slovenskej
republiky. Záhradnícka 66, 821 03 Bratislava, tel.: 02/55 57 45 19, fax: 02/55 57 45 89.
Predplatné na jeden rok 44 € / 1 325,50 Sk.
44
Download

ars notaria - Notárska komora Slovenskej republiky