3
2013
Notársky časopis
 ODBORNÝ
ČLÁNOK
Dedenie zo zmluvy
 JUDIKÁT
Oprávnená držba
a zásada zákazu pravej
retroaktivity
 ROZHOVOR
Eva Siracká: Veľmi si
cením prácu notára
 Z DIANIA
V PRÁVNICKEJ OBCI
Nový zákon
o pozemkových
spoločenstvách
 DIANIE
V KOMORE
Voľný obeh súdnych
rozhodnutí a verejných
listín v Európe
Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky
>> obsah
Úvodník
Odborný článok
4
Dedenie zo zmluvy
17
Ján Cirák
Judikát
10Oprávnená držba a zásada zákazu pravej retroaktivity
Pavol Dorič
Postrehy z praxe
12Niekoľko poznámok k § 27 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku
Juraj Göbl
Rozhovor
17MUDr. Eva Siracká, DrSc.: Veľmi si cením prácu notára,
ktorý vie v mnohých veciach poradiť a usmerniť v rôznych
záležitostiach
20
Z diania v právnickej obci
20 XXI. Karlovarské právnické dni
Martina Mižiková, Katarína Valová
22Nový zákon o pozemkových spoločenstvách
Pavol Dorič
25Konanie o pozostalosti v Českej republike de lege ferenda
Katarína Valová
26Československé právnické dni
27Medzinárodná vedecká konferencia o spoločnom
európskom kúpnom práve
21
Lukáš Cisko
Dianie v komore
28Notár v právnom štáte
Ján Svák
32Voľný obeh súdnych rozhodnutí a verejných listín
v Európe – praktické skúsenosti pri aplikácii nariadenia
Brusel I a jeho revízii
Tomáš Gardon, Katarína Valušová
Aktuálne z NK SR
33Novinky z medzinárodných aktivít NK SR
Peter Danczi
34Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR
a o vymenovaných notároch
32
ARS NOTARIA 2/2013
Ročník: 17. • Vyšlo: 30. 9. 2013
Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky
Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236
tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589
[email protected], www.notar.sk
Redakčná rada:
JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
JUDr. Jozef Opatovský
JUDr. Katarína Valová, PhD.
Dávame do pozornosti
35Anotácie
36Prehľad právnickej literatúry
Periodicita:
štyrikrát ročne
Predplatné:
[email protected]
Inzercia:
[email protected]
Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2
P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk
Foto: Notárska komora SR, archív autorov, thinkstock.cz
Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229
Úvodník
Vážené kolegyne a vážení kolegovia,
s radosťou vám môžem oznámiť, že dňa 5. 6. 2013 vláda
Slovenskej republiky (uznesením č. 283/2013) schválila
Legislatívny zámer rekodifikácie civilného práva procesného. S radosťou preto, lebo tento materiál počíta
so zmenou, a trúfam si konštatovať, že pozitívnou zmenou, ustanovení o dedičskom práve procesnom, ako aj
so zverením niektorých ďalších mimosporových agend
notárom. Vládou Slovenskej republiky schválený legislatívny zámer je záväzným dokumentom pre Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a ním zriadenú
Rekodifikačnú komisiu pre Občiansky súdny poriadok
pri príprave paragrafového znenia právnych predpisov.
Podľa legislatívneho zámeru majú súčasný Občiansky
súdny poriadok nahradiť tri kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny
poriadok. Cieľom navrhovanej úpravy nových právnych
predpisov je vytvoriť lepšie možnosti na efektívne súdnictvo, zvýšiť vymožiteľnosť práva, skrátiť čas zbytočne
dlhých súdnych konaní, eliminovať súdne prieťahy a vytvoriť priestor na kvalitnejšie súdne rozhodnutia, čím sa
vytvorí predpoklad na zvýšenie dôvery verejnosti v justičný systém. V legislatívnom zámere sa pomenovali nedostatky aktuálnej právnej úpravy a navrhli nástroje na ich
riešenie a tým zlepšenie súčasného stavu. Cieľom prác
2
je aj potreba zosúladiť právnu úpravu s Legislatívnym
zámerom rekodifikácie Občianskeho zákonníka a vytvoriť koherentnú právnu úpravu civilného práva.
Konanie o dedičstve bude upravené v Civilnom mimosporovom poriadku, Druhá časť – mimosporové konania, Druhá hlava – dedičské konanie. Keďže legislatívny
zámer je záväzný dokument, pri príprave paragrafového
znenia sme viazaní tézami dedičského konania, ktoré
sú v ňom obsiahnuté. S cieľom odbremeniť súdy bude
celé konanie o dedičstve vrátane vydania rozhodnutia vo
veci samej zverené notárom ako súdnym komisárom.
Proti rozhodnutiu notára vo forme uznesenia bude prípustný opravný prostriedok na príslušný okresný súd.
Sprehľadní sa úprava účastníkov dedičského konania,
ktorá je v súčasnosti roztrúsená vo viacerých ustanoveniach tak, aby v praxi nepretrvávali problémy najmä
s účasťou veriteľov v konaní o dedičstve a ich právami
a povinnosťami. Zjednotí sa postup pri ustanovovaní kolízneho opatrovníka, aby všetci maloletí účastníci mohli
byť zastúpení jedným opatrovníkom. Vyrieši sa transmisia dedičstva v prípadoch úmrtia dediča počas dedičského konania. Kritickej revízii sa podrobí inštitút dohody
účastníkov dedičského konania o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov tak, aby bol
procesný postup jednoduchší, efektívnejší a hospodár-
ars notaria 3/13
nejší. Nanovo sa upraví procesný postup v prípadoch
likvidácie dedičstva, pričom nová právna úprava bude
podrobnejšia, precíznejšia, nepripúšťajúca divergentný
výklad. Odstráni sa doterajšia doktrinálna aj právno-aplikačná nejednoznačnosť charakteru osvedčenia
o dedičstve s akcentom na novú a podrobnejšiu úpravu
inštitútu opravy osvedčenia o dedičstve, kde sa navrhuje
zavedenie opravného osvedčenia o dedičstve namiesto
súčasnej opravnej doložky. Dôslednejšie sa upraví inštitút žiadosti o pokračovanie v dedičskom konaní s tým,
aby sa odstránili výkladové problémy a celá právna úprava sa zjednodušila a zefektívnila. Zároveň treba pripraviť
procesné ustanovenia pre nové dedičské inštitúty (dedičská zmluva, zrieknutie sa dedičstva, odkaz, dedičské
náhradníctvo, vykonávateľ závetu), s ktorými počíta nový
Občiansky zákonník, ktorý má nadobudnúť účinnosť spolu s Civilným mimosporovým poriadkom.
Súčasne sa pracuje na novele Notárskeho poriadku,
ktorej tézy sú rovnako obsiahnuté v Legislatívnom zámere rekodifikácie civilného práva procesného. V novej
právnej úprave Notárskeho poriadku by mali byť odstránené aplikačné problémy v oblasti zbavenia mlčanlivosti
notára a nastavené podmienky na zmenu sídla notára. Zmeny by mali nastať aj v právnej úprave vydávania
osvedčení o vydržaní vlastníckeho práva a v mnohých
ďalších oblastiach.
Konanie vo veciach solučných úschov, ako aj umorovacie konanie a niektoré ďalšie mimosporové inštitúty
(v súčasnosti upravené v Občianskom súdnom poriadku
ako iná činnosť súdu) sa navrhujú zveriť notárom. Argumentom na toto zaradenie je aj skutočnosť, že tieto konania boli aj v minulosti zverené do právomoci notárov.
Notárska komora SR naďalej rokuje s Ministerstvom
spravodlivosti SR aj o tom, aby zápisy údajov do Obchodného registra SR, zmeny zapísaných údajov, výmazy zapísaných údajov a ukladanie listín do zbierky listín mohli
popri súdoch vykonávať aj notári. Cieľom tohto návrhu
je najmä odbremeniť už aj tak vyťažené súdnictvo od nesporovej agendy, ktorú môžu riešiť notári ako nezávislé
a nestranné osoby.
Z tohto stručného náčrtu možno konštatovať, že schválený legislatívny zámer kladie väčší dôraz na súdny komisariát v dedičských veciach a zároveň rozširuje nesporovú agendu notárov.
JUDr. Katarína Valová, PhD.
predsedníčka Legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory SR
>> Odborný článok
Dedenie zo zmluvy
Legislatívny zámer kodifikácie súkromného práva schválený prvou vládou Slovenskej republiky
sleduje v oblasti právnej úpravy dedenia obnovenie inštitútu dedenia zo zmluvy.1 Nová úprava
rozšíri okruh doterajších dedičských titulov o dedičskú zmluvu, ktorú pozná celý rad úprav
európskych krajín (Rakúsko, Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko a iné). Nový Občiansky zákonník
Českej republiky, zákon č. 89/2013 Zb., ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2014, nadväzujúc na
prvorepublikovú tradíciu, venuje úprave dedičskej zmluvy ustanovenia § 1582 až 1593. Na jej
základe môže poručiteľ počas svojho života záväzne určiť dedičské nástupníctvo pre prípad smrti,
a to tak, že druhú zmluvnú stranu alebo tretiu osobu povolá za odplatu alebo bezodplatne za
dediča alebo odkazovníka svojej pozostalosti alebo jej časti a zmluvný dedič alebo odkazovník toto
povolanie akceptuje.
Dedičská zmluva mala v minulosti v právnej úprave deopierajúcemu sa o testament sa zasa odkáže na podadenia na našom území svoje pevné miesto.2 Pri prvej
nie žaloby každý zákonný dedič. Postup súdu pri prekodifikácii socialistického občianskeho práva však bola
jednávaní dedičstva v prípadoch, keď rozhodnutie o dez osnovy Občianskeho zákonníka z roku 1950 bez nádičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností,
hrady vypustená. Je zarážajúce, že tento stav pretrváva
bude v podrobnostiach riešiť pripravovaný nový Civilný
dodnes, a to napriek tomu, že paradigmy typické pre komimosporový poriadok.
difikácie socialistického práva (vrátane práva dedičskéPohľad do histórie
ho) v rokoch 1950 a 1964 už dávno neplatia.3 Z pohľadu
Rímske právo nepoznalo dedičskú zmluvu. Rimania akčeskej a slovenskej právnej úpravy preto nemôžeme
centujúci vo svojom súkromnom práve silného jednotlivv prípade dedenia zo zmluvy jednoznačne hovoriť, že ide
ca zásadne vylučovali v úprave dedenia akékoľvek prvky
o úplne nový inštitút dedičského práva. Skôr mu patria
zmluvnej reštrikcie testovacej voľnosti poručiteľa.
prívlastky staronový inštitút, zabudnutý inštitút či strateZriadiť testament sa od ranného vývoja dedičského práný inštitút súkromného práva.
va, t. j. pred vyše 2 000 rokmi, nepovažovalo len za právo,
Popri dedení zo závetu a zo zákona bude dedičská zmluale aj prvoradú mravnú povinnosť každého Rimana.
va vždy predstavovať najsilnejší dedičský titul. Všetky tri
Jej opomenutie predstavovalo vážnu spoločenskú ujmu
dôvody dedenia budú môcť pôsobiť po prijatí a nadobuda znesvätenie kultu rodiny.
nutí účinnosti nových civilAj preto posledná vôľa poruných kódexov aj vedľa seba.
Popri dedení zo závetu a zo zákona bude
čiteľa vyjadrená v závete poÚprava v tomto zmysle musí
dedičská zmluva vždy predstavovať
žívala v antickom Ríme
byť vždy koncipovaná tak,
najsilnejší dedičský titul.
priam posvätnú úctu. Z uveaby jednoznačne vyjadrodených dôvodov ju právnici
vala pomyselnú stupnicu
rešpektovali až do krajnosti, a to aj za cenu extenzívneho
dedičských dôvodov. Preto konkurenciu dedičských tivýkladu (favor testamenti).4 Tieto tradície sa v európtulov rieši zákon. Inak povedané, ak si uplatňuje právo
skom kontinentálnom práve udržujú a možno ich v čiastna dedičstvo viacero osôb, ktoré si odporujú, odkáže
kových pohľadoch pozorovať dodnes. Vo vzťahu k dedeniu
súd toho z dedičov, ktorého právny dôvod je slabší, aby
na základe zmluvy sa napríklad taliansky Codice civile
svoje menej pravdepodobné právo (§ 175k ods. 2 OSP)
stavia stále negatívne. V ustanovení čl. 458 ods. 1 zakotuplatnil žalobou na súde. Na podanie žaloby na súd proti
vil generálny zákaz uzatvárania akýchkoľvek dedičských
dedičovi, ktorý sa opiera o dedičskú zmluvu, odkáže súd
dohôd.
každého dediča zo závetu alebo zo zákona. Proti dedičovi
>>
Vláda SR schválila legislatívny zámer 14. januára 2009 uznesením č. 13. V súčasnosti sa pracuje na paragrafovanom znení nového Občianskeho zákonníka. Text
vládou schváleného Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka je dostupný na internetovej stránke MS SR pod označením www.justice.gov.sk.
Obyčajové súkromné právo platné na Slovensku poznalo dedičskú zmluvu. V českých krajinách sa dedičská zmluva do roku 1950 spravovala rakúskym Všeobecným
občianskym zákonníkom z roku 1811. Jeho ustanovenia však pripúšťali uzatváranie dedičských zmlúv len medzi manželmi. Pozri bližšie Cirák, J. a kol.: Dedičské
právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 25, ďalej Krčmář, J.: Právo dědické. Praha: Všehrd, 1919, s. 49.
3
Pozri najmä všeobecnú časť dôvodovej správy k Občianskemu zákonníku z roku 1950, hovoriacu o zmene funkcie dedičského práva v socialistickej spoločnosti.
V osobitnej časti dôvodovej správy sa k § 512 a 385 Občianskeho zákonníka z roku 1950 napríklad uvádza, že „... Z doterajších dedičských titulov sa nepreberá
dedičská zmluva, lebo pozbavuje poručiteľa pre budúcnosť robiť posledný poriadok [...] v práve dedičskom sa nepripúšťajú dedičské zmluvy ani darovanie pre prípad
smrti. Oba tieto inštitúty viedli v minulosti k nežiaducemu skracovaniu zákonných dedičov“.
4
Pozri Bartošek, M.: Dějiny římského práva (ve třech fázích jeho vývoje). Praha: Academia, 1988, s. 182.
1
2
4
ars notaria 3/13
Právnu možnosť záväzne určiť dedičskú postupnosť
zmluvou, a to ešte za života poručiteľa, si vynútili potreby hospodárskeho života akcentujúce zásadu autonómie
vôle pri nakladaní s majetkom, a to nielen počas života,
ale aj v prípade smrti. Viaceré z kodifikácií občianskeho
práva 19. a 20. storočia (napríklad rakúsky ABGB z roku
1811, francúzsky Code Civil z roku 1804, nemecký BGB
z roku 1896, švajčiarsky ZGB z roku 1907, frankofónny
Qubeck CCQ z roku 1990 a iné) tieto potreby zohľadnili a dedenie zo zmluvy zakotvili do svojich zákonníkov.
Rakúsky model dedenia zo zmluvy pripúšťa jej uzavretie v sprísnenej forme výlučne manželom, eventuálne aj
snúbencom za predpokladu uzavretia manželstva. Obsah zmluvy sa vyčerpáva najmä povolaním jednej strany druhou stranou za dediča alebo odkazovníka alebo
vzájomné povolanie sa oboch manželov za dediča alebo odkazovníka. Naproti tomu sa tvorcovia nemeckého
BGB a neskôr aj švajčiarskeho ZGB rozhodli pre úpravu
dedičskej zmluvy, v ktorej sa okruh zmluvných partnerov poručiteľa nijako neobmedzuje a nevyhradzuje sa iba
voči manželom.5 Slovenská osnova – podobne ako nová
česká právna úprava (§ 1582 a n. NOZ) – sa hlási de lege
ferenda k širšiemu konceptu zmluvných dedičov, keďže
preferuje úpravu dávajúcu poručiteľovi čo najširšiu možnosť výberu zmluvného dediča (napríklad syn, dcéra,
manželka, sused, spolupracovník, právnická osoba).
Potreba dedičskej zmluvy, podľa nášho názoru, pretrváva aj v súčasných podmienkach. Jej opodstatnenie možno demonštrovať na príklade živnostníka vlastniaceho
životaschopnú rodinnú firmu. Živnostník má manželku
a tri deti, z nich najstarší syn pracuje v rodinnej firme,
mladšie dcéry študujú na vysokej škole. Živnostník plánuje, že jeho podnik raz prevezme syn, ktorý zúročí mnohoročné úsilie a skúsenosti rodiny z podnikateľskej činnosti. Syn však dostáva aj iné lukratívne ponuky, najmä
zo zahraničia, kde už pôsobil. Skôr ako ich syn odmietne,
chce, aby ho otec ustanovil ako dediča podnikového majetku. To sa dá dosiahnuť iba dedičskou zmluvou, ktorou
možno zaviazať dcéry, aby sa vzdali svojho zákonného
nároku na povinný diel, respektíve, aby sa zriekli dedičstva v prospech najstaršieho súrodenca. Súčasne budú
finančne kompenzované tým, že sa im priamo alebo prostredníctvom odkazov určia v dedičskej zmluve iné majetkové aktíva poručiteľa.
Dedičská zmluva ako právne puto
Pri bližšom pohľade na dedičskú zmluvu zaujme jej
osobitná povaha. Prelínajú sa v nej pravidlá týkajúce sa
zmlúv a pravidlá týkajúce sa závetného dedenia. Z tohto pohľadu ide o špecifický právny inštitút, v ktorom pri
niektorých otázkach vystupuje do popredia jeho obligačná povaha, v iných zasa povaha dedičsko-právna. Ide
Nemecký BGB upravuje dedičskú zmluvu (Erbvertrag) v § 2274 až 2302. Švajčiarsky ZGB upravuje problematiku dedičských zmlúv v čl. 512.
5
5
>> Odborný článok
o dvojstranný právny úkon – záväznú zmluvu, uzatváranú
preté právo odmietnuť dedičstvo.6 Ak poručiteľ spíše zázmluvnými stranami. Účel a sila takejto zmluvy sa vyvet bez súhlasu zmluvného dediča, dedičská zmluva sa
čerpáva najmä v jej záväznosti pre zmluvné strany. Na
nezruší, keďže je voči závetu silnejším dedičským titulom.
rozdiel od testamentu, ktorý môže poručiteľ kedykoľvek
Dedičská zmluva z hľadiska systematiky
zmeniť, doplniť či odvolať, je dedičská zmluva rovnako
Napriek zmiešanej povahe dedičských zmlúv prináleako každá iná zmluva právnym putom zakladajúcim
ží právna úprava tohto inštitútu z hľadiska systematiky
vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán, a preto
civilného kódexu viac do časti venovanej dedičskému
ju nemožno jednostranne zmeniť alebo zrušiť. Účinnosť
právu. Na podporu takéhoto
dedičskej zmluvy je časovo
zaradenia sa argumentuje
viazaná na moment smrti
Účinnosť dedičskej zmluvy je časovo viazaná najmä tým, že dedenie zo
poručiteľa. Táto skutočnosť
na moment smrti poručiteľa.
zmluvy predstavuje popri
má za následok, že existentestamente a zákonnom decia platne uzavretej dedičdení najsilnejší právny dôvod
skej zmluvy, ktorá je zárodedenia, a teda jeho význam je v úprave dedenia kardiveň dedičským titulom zmluvného dediča, vôbec nebráni
nálny. V zahraničí však nachádzame aj iné, modifikované
poručiteľovi, aby až do svojej smrti voľne disponoval so
prístupy k systematike, povahe či faktickej prípustnosti
svojím majetkom, ktorý tvorí predmet zmluvy. Zmluvný
problematiky dedičských zmlúv. Napríklad francúzsky
dedič preto nemá žiadne subjektívne právo, aby po smrti
Code civil z roku 1804, vyznačujúci sa špecifickou sysporučiteľa dostal pozostalosť v stave, v akom bola v čase
tematikou, upravuje dedičské právo v prvom a druhom
uzavretia dedičskej zmluvy. Ochrana zmluvného dediča
titule svojej III. knihy. V čl. 893 v časti zaoberajúcej sa
sa v právnych poriadkoch spravidla zužuje len na prípady
darovaním a testamentmi umožňuje nakladanie s madarovania s úmyslom poškodiť zmluvného dediča. Inak
jetkom, a to vo forme darovania alebo závetu.7 Zákonné
povedané, zmluvný dedič sa bude môcť dovolávať neúmožnosti zmluvného nakladania s majetkom pre prípad
činnosti darovacej zmluvy alebo závetu poručiteľa, ktosmrti v civilnom kódexe sú však výrazne modifikované
rý poručiteľ zriadil bez súhlasu zmluvného dediča, teda
judikatúrou. Preto sa v praxi pripúšťa, aby sa darovacia
s úmyslom, ktorý je nezlučiteľný s účelom už existujúcej
zmluva uzavrela s podmiendedičskej zmluvy. Dovolanie
kou, že obdarovaný prežije
sa neúčinnosti však zostá Zmluvný dedič preto nemá žiadne
darcu. Prípustné sú dokonva problematické, ak konca aj také zmluvy, v ktorých
štrukcia dedičskej zmluvy
subjektívne právo, aby po smrti poručiteľa
je vydanie predmetu daru
neprizná zmluvnému dedidostal pozostalosť v stave, v akom bola
časovo posunuté po smrti
čovi žiadny konkrétny majetv čase uzavretia dedičskej zmluvy. Ochrana
darcu, dokonca sú prípustkový nárok, o ktorý by mohol
zmluvného dediča sa v právnych poriadkoch
né darovacie zmluvy mortis
oprieť svoje právo. Podľa juspravidla zužuje len na prípady darovania
s výsostne obligačnýcausa
dikatúry nemeckých súdov
s úmyslom poškodiť zmluvného dediča.
mi účinkami. Osobami zanie sú zmluvný dedič alebo
viazanými na vydanie daru
zmluvný odkazovník po uzavalebo na prevod vlastníctva k predmetu daru sú v taretí dedičskej zmluvy nositeľmi subjektívneho majetkokýchto prípadoch dedičia poručiteľa.8
vého práva čakateľskej povahy, viaznuceho na majetku
tvoriacom predmet dedičskej zmluvy. Ich postavenie je
Forma dedičskej zmluvy
právne nevyjasnené, keďže sa odvíja iba od výhľadu, nie
Forma dedičskej zmluvy je kogentne ustanovená zákood skutočného právneho nároku na nadobudnutie manom. Právne poriadky ju vždy viažu na formu verejnej
jetku. V takejto situácii je nanajvýš otázne, či by zmluvný
listiny, teda v našich pomeroch notárskej zápisnice, do
dedič so svojou žalobou, aby napríklad obdarovaný vyktorej vtelia svoju vôľu osobne prítomné zmluvné strany.
dal za života poručiteľa darovanú vec späť, uspel počas
Požiadavka spísania dedičskej zmluvy vo forme notárskej
života poručiteľa. Po smrti poručiteľa by zmluvný dedič
zápisnice je plne odôvodnená z pohľadu právnej istoty,
mohol uplatniť relatívnu neúčinnosť darovania, respekako aj jasnosti a budúcej publicity majetkových pometíve by sa mohol domáhať vydania bezdôvodného oboharov uzatváraných pre prípad smrti. Notárska zápisnica
tenia v prípade odplatnej dedičskej zmluvy. Otáznou sa
tiež zaručí, že prejavy vôle spíše notár ako osoba znalá
však stane iná skutočnosť, a to, či mu zostala zachovapráva, že účastníci dedičskú zmluvu uzatvorili osobne,
ná lehota na uplatnenie žaloby. Na druhej strane nie je
že poručiteľ mal plnú spôsobilosť na právne úkony podľa
zmluvnému dedičovi ani zmluvnému odkazovníkovi odo-
>>
>>
Rozsudok BGH zo dňa 19. 1. 1954 č. j. V ZB 28/53 uverejnený v BGHZ zv. 12, s. 115 a 118.
On ne pourra disposer de ses blens, á titre gratuit, que par donation entre vifs ou par testament les formes ci-aprés établies.
Pozri Fekete, I. – Feketeová, M.: Darovanie pre prípad smrti – donatio mortis causa. In: Justičná revue, 58, 2006, č. 10, s. 1 446.
6
7
8
6
ars notaria 3/13
všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Ak je poručiteľ
Odplatná a bezodplatná zmluva
Povolanie za dediča alebo odkazovníka môže byť v dedičobmedzený vo svojej spôsobilosti na právne úkony, zrejskej zmluve odplatné alebo bezodplatné a predmetom
me bude postačovať, aby dedičskú zmluvu uzavrel alebo
dedičskej zmluvy môže byť podľa konkrétneho právneho
záväzok z nej zmenil vždy so súhlasom opatrovníka. Rovporiadku celý poručiteľov majetok alebo len jeho časť.
nako ako v prípade zriadenia testamentu, zákon vyžaduje
Až prax potvrdí, či sa budú
osobné konanie, čo znamev budúcnosti využívať viac
ná, že poručiteľ sa pri tomto
Forma dedičskej zmluvy je kogentne
odplatné, respektíve bezodúkone nemôže dať zastúpiť
ustanovená zákonom. Právne poriadky ju
platné dedičské zmluvy. V prí­
zástupcom. Musí konať sám
vždy viažu na formu verejnej listiny, teda
pade bezodplatnej zmluvy je
a osobne. Dedičská zmluva,
v našich pomeroch notárskej zápisnice,
otázna pohnútka poručiteľa,
ktorá neobsahuje zákonom
do ktorej vtelia svoju vôľu osobne prítomné
keďže ťažko predpokladať, či
predpísané formálne náležizmluvné strany.
sa bez vážneho dôvodu rozhod­
tosti, je ničotná. Nič na tom
ne doživotne zaviazať. Zmluv­
nemôže zmeniť ani dodatočný dedič v podstate nič neriskuje a ani nič nemôže stratiť,
né schválenie opatrovníka alebo dodatočné nadobudnupretože vlastníkom poručiteľovho majetku sa stane až
tie spôsobilosti na právne úkony. Aj ničotný právny úkon
v momente jeho smrti. Na druhej strane sme už zdôrazdedičskej zmluvy môže za určitých okolností obstáť ako
nili, že zmluva neobmedzuje právo poručiteľa nakladať
platný závet, ak spĺňa formálne a obsahové náležitosti
s jeho majetkom počas celého jeho života. Ak teda predá
závetu. Nikdy však nie ako dedičská zmluva.
nehnuteľnosť po uzavretí dedičskej zmluvy, je to jeho
Obsah dedičskej zmluvy
právo a nie je v ňom nijako obmedzený. Jediným obmeObsah dedičskej zmluvy sa viaže najmä na povolanie dedzením je spomínaná možnosť domáhať sa neúčinnosti
diča a povolanie odkazovníka. Ich uvedenie v listine ešte
takýchto prevodov v prípade úmyslu poškodiť zmluvného
nemusí definitívne znamenať, že ide o zmluvne záväzné
dediča, respektíve v prípade spísania závetu bez súhlasu
dojednania a nie o jednostranné prejavy vôle poručitezmluvného dediča. Na druhej strane nemožno nevidieť, že
ľa, ktoré samy osebe zmluvnú záväznosť nemajú. Preto
obligačná povaha dedičskej zmluvy nevylučuje uplatnebude potrebné, aby notári
nie všeobecných ustanovení
v čo najväčšej miere pouo zmluvách a právnych úko Povolanie za dediča alebo odkazovníka
čili účastníkov zmluvy, že
noch tak, ako je bežné pri kúp­
môže byť v dedičskej zmluve odplatné alebo
zmluvná viazanosť ich prenej zmluve, darovacej zmluve,
bezodplatné a predmetom dedičskej zmluvy
javov vôle nastáva iba tam,
zámennej zmluve a podobmôže byť podľa konkrétneho právneho
kde bola v zmluve výslovne
ne. Z uvedeného vyplýva, že
poriadku celý poručiteľov majetok alebo len
uvedená. Inak sa vystavujú
zmluv­ný dedič má nástroje,
jeho časť.
riziku, že prípadná interprektorými si v prípade dohody
tácia vôle kontraktačných
zmluvných strán môže v destrán nebude viesť k záveru o zmluvnej viazanosti ich
dičskej zmluve vymeniť predkupné právo, zriadenie zálož­
vôľových prejavov. Rovnako nemožno opomenúť fakt, že
ného práva k nehnuteľnosti alebo iný spôsob zabezpečenia.
v listine, v ktorej absentuje akékoľvek záväzné zmluvOsobitné motívy uzavretia dedičskej zmluvy budú zrejme
né dojednanie, sa prizná povaha dedičskej zmluvy (ide
spájané s odplatným povolaním zmluvného dediča v denanajvýš o testament). Zmluva ako dvojstranný právny
dičskej zmluve. Ustanovenie takéhoto dediča poručiteúkon sa totiž vždy posudzuje podľa obsahu, samotný
ľom môže slúžiť na zabezpečenie už poskytnutého alebo
názov Dedičská zmluva zmluvnú viazanosť nenahrádza.
v budúcnosti poskytovaného plnenia zmluvným partneZrejme chvíľu potrvá, kým sa judikatúra našich súdov
rom. Dedičská zmluva sa potom javí ako zmluva nedôpo zakotvení nových inštitútov dedičského práva vyrovná
very a záruka potrieb.10 Napriek vzájomnému plneniu
zmluvy z oboch strán však, podľa nášho názoru, nemôže
s otázkami zmluvnej viazanosti účastníkov zmluvy, ako
ísť o synalagmatický právny pomer. Zásada voľnosti poaj tretích osôb, respektíve s otázkami, či interpretácia
ručiteľa pri voľbe dediča je totiž nezlučiteľná s tým, aby
vôle strán alebo záujem strán na tom, že zmluvné dojedsa poručiteľ v zmluve niekomu zaviazal pre prípad svojej
nanie nebude odvolané, zakladá presvedčivé argumenty
smrti v súvislosti s jeho protiplnením.11
na potvrdenie domnienky viazanosti vôle.9
>>
>>
Rozdiely v nemeckej judikatúre sú najmä v chápaní zmluvného dediča a tretej strany. Pozri uznesenie BayOblG zo dňa 29. 6. 1961 pod č. Breg. 1 Z 13/1961,
uverejnené v NJW roč. 1961, s. 120. Inak sa berie povolanie detí za dedičov zo strany rodičov a inak ostaných príbuzných, pri ktorých prichádza do úvahy či napríklad
tretia osoba je príbuzným z oboch strán, kde možno záujem na viazanosti predpokladať a podobne. Pozri k tomu rozsudok BGH zo dňa 30. 11. 1977 pod č. IV ZR
165/76 uverejnený v DnotZ roč. 1978, s. 298, 299, rovnako rozsudok BGH zo dňa 18. 12. 1969 pod. č. III ZR 51/67 uverejnený v WM roč. 1970, s. 482, 483.
10
Pozri Lange, Heinrich, Kuchinke, Kurt: Erbrecht. Mníchov: C. H. Beck, 2001, s. 339.
11
K zásadám dedičského práva pozri napríklad Eliáš, K.: Základní pojetí návrhu dědického práva pro nový občanský zákonník. In: Ad Notam 5/2003, s. 98, ďalej Šešina,
M.: Pořízení pro případ smrti podle nového občanského zákoníku. In: Ad Notam 2/2012, s. 3 – 8.
9
7
>> Odborný článok
Niektoré právne poriadky ustanovujú, že dedičskou
zmluvou nemožno povolať dediča k celej pozostalosti. Napríklad nový český Občiansky zákonník limituje
v § 1585 rozsah majetku, ktorý možno určiť dedičskou
zmluvou za predmet dedičstva. Platí, že najmenej jedna štvrtina pozostalosti musí zostať voľná, aby zostala pre poručiteľa na ďalšiu voľnú dispozíciu. Ak sa tak
určí majetok vo väčšom rozsahu, bude dedičská zmluva
v tejto časti neplatná, keďže automaticky nastane pomerné krátenie majetku pozostalosti tak, aby dedičskou
zmluvou bolo možné zanechať zmluvnému dedičovi len
majetok, ktorý nepresiahne hodnotu troch štvrtín pozostalosti. Táto konštrukcia sa opiera o tradíciu prevzatú
z rímskeho dedičského práva vo vzťahu k legátom prevyšujúcim tri štvrtiny pozostalosti poručiteľa (tzv. Falcidiánska kvarta). Podľa lex Falcidia (okolo roku 40 p. n. l.)
boli všetky odkazy prevyšujúce tri štvrtiny pozostalosti
ipso iure neplatné, pričom dedičom musela vždy zostať
voľná na testovanie aspoň jedna štvrtina pozostalosti.12
Uvedené riešenie je riešením tradičným, jeho nevýhodou
však je, že ak by chcel poručiteľ zanechať zmluvnému
dedičovi aj štvrtinu, ktorú nemôže subsumovať pod režim dedičskej zmluvy, musí tak urobiť na základe závetu.
To bude, samozrejme, finančne na ťarchu zmluvného
dediča. Rovnako nie vždy bude pri takomto riešení pre
zmluvného dediča výhodné dediť na základe zmluvy tri
štvrtiny každej veci, napríklad každého kusa majetku
patriaceho do pozostalosti, ak sa podiely určia pomerom
cien jednotlivých vecí patriacich do pozostalosti.
Odovzdanie majetku za života poručiteľa
dedičských zmlúv, kde jedna osoba a jedna strana zmluvy je vždy poručiteľ a tretia osoba ako druhá strana je
dedičom, sa v dedičskej zmluve medzi manželmi manželia vzájomne povolávajú za dedičov. S ohľadom na
prijatú koncepciu právnej úpravy sa môžu ustanovenia
dedičskej zmluvy medzi manželmi aplikovať aj na právne
pomery snúbencov (za predpokladu, že uzatvoria manželstvo) a eventuálne aj registrovaných partnerov. Podľa
novej českej právnej úpravy takáto dedičská zmluva nezaniká rozvodom manželstva, ak nebolo dohodnuté niečo iné (§ 1593 ods. 1). To znamená, že je na manželoch,
aby si upravili majetkový režim aj pre eventuálny prípad
zániku manželstva rozvodom. Ak tak v dedičskej zmluve
neurobia, platí všeobecná úprava zákona, ktorá v súlade s prevažujúcou tradíciou vychádza z toho, že zmluva
sa rozvodom neruší. Zákon dáva možnosť rozvedeným
manželom, aby sa obrátili na súd s návrhom na zrušenie
dedičskej zmluvy. Ak by to však znamenalo majetkovú
ujmu toho z manželov, ktorý nespôsobil rozvrat manželstva a ktorý s rozvodom nesúhlasil, súd návrh zamietne a manželská zmluva zostane naďalej v platnosti.
Pri spisovaní manželských dedičských zmlúv sa preto
bude javiť ako účelné čo najpodrobnejšie poučiť strany
o možných právnych následkoch ich vôľových prejavov.
Rovnako by v procesnom práve bolo vhodné, aby každé písomné vyhotovenie rozsudku o rozvode manželstva
obligatórne vo výroku rozsudku výslovne uvádzalo, ktorý
z manželov zapríčinil rozvrat manželstva.
Zrušenie práv a povinností
Zrušenie práv a povinností z dedičskej zmluvy predstaNová právna úprava sa bude musieť vyrovnať s prípadmi
vuje odstránenie účinkov jej záväzných zmluvných dojedodovzdania majetku zo strany poručiteľa na zmluvného
naní. V rámci úvah de lege ferenda možno rozoznávať
najmä tieto prípady:
dediča už za jeho života. V záujme právnej istoty bude
a) dohodu zmluvných strán,
potrebné rozsah takto špecifikovaného odovzdávaného
b) uplatnenie výhrady jednostrannej zmeny,
majetku podchytiť presným súpisom vo forme notárskej
c) odstúpenie na základe výhrady v dedičskej zmluve,
zápisnice. Potom bude možné ďalej určiť režim ďalšieho
d) odstúpenie na základe zákona,
novonadobudnutého majetku poručiteľa, respektíve mae) rozhodnutie súdu,
jetku, ktorý nebol spísaný. Tento voľný majetok zrejme
f) darovanie poškodzujúce zmluvného partnera.
nebude súčasťou dedičskej zmluvy, čo však nie je vylúčené, ak sa tak zmluvné strany dohodnú. Rovnako bude
Ad a) Zmluvné strany môžu zrušiť pôvodnú dedičskú
možné zakotviť do osnovy pravidlo, že ak sa uskutočnilo
zmluvu novou dohodou o jej zrušení alebo konkludentodovzdanie majetku ešte za života poručiteľa, precháne uzatvoria novú dedičskú
dzajú práva a povinnosti
zmluvu, ktorá bude v rozz dedičskej zmluvy na dedi
V záujme
právnej
istoty
bude
potrebné
pore s pôvodnou. Aj takáto
ča zmluvného dediča. Aj toto
rozsah takto špecifikovaného
dohoda o zrušení dedičskej
pravidlo by však malo mať
odovzdávaného majetku podchytiť presným
zmluvy, respektíve nová dedispozitívnu povahu a nesúpisom vo forme notárskej zápisnice.
dičská zmluva, musí mať
musí vylúčiť osobitné dojedformu verejnej listiny, t. j.
nanie zmluvných strán.
notárskej zápisnice. Podľa
Dedičská zmluva medzi manželmi
nemeckého práva sa požiadavka notárskej formy pri
Osobitný druh dedičskej zmluvy predstavuje dedičská
zmluvách uzatvorených medzi manželmi nemusí dodrzmluva uzavretá medzi manželmi. Na rozdiel od iných
žať. Tu totiž postačuje, aby manželia uzavreli nový spo-
>>
Pozri Bartošek, M.: Dějiny římského práva (ve třech fázích jeho vývoje). Praha: Academia, 1988, s. 188 a 189.
12
8
ars notaria 3/13
ločný testament, ktorý môže byť napísaný aj vlastnou
rukou jedného z manželov. Naopak, nový český kódex
spoločný závet manželov nepozná, keďže závet je podľa
§ 1494 ods. 1 vždy právnym jednaním len jednej osoby.
Podľa § 1590 však platí, že poručiteľ môže svoje povinnosti vyplývajúce z dedičskej zmluvy zrušiť aj zriadením
závetu (aj vlastnoručného). Na účinnosť takéhoto závetu
sa vyžaduje súhlas zmluvného dediča. Na rozdiel od závetu musí byť súhlas urobený vo forme verejnej listiny.
Ad b) Zakotvenie výhrady zmeny do obsahu dedičskej
zmluvy predstavuje právo poručiteľa jednostranne dodatočne meniť, respektíve rušiť svoje povinnosti zo zmluvy.
Podľa nemeckej judikatúry nemusí byť výhrada zmeny
výslovná, ale stačí, že z obsahu zmluvy sa dá bezpečne usúdiť, že poručiteľ si dodatočnú zmenu dedičskej
zmluvy vyhradil.13 Takéto výhrady budúcich dodatočných
zmien na základe jednostranných úkonov poručiteľa sa,
podľa nášho názoru, nemôžu dotýkať všetkých zmluvných dohovorov. Súdna prax si tiež vyžaduje, aby aspoň
jedno dojednanie nebolo výhradou zmeny dotknuté, čím
sa zachováva samotná podstata dedičskej zmluvy.14
Ad c) a d) Zrušenie dedičskej zmluvy prichádza do úvahy
aj pri odstúpení od dedičskej zmluvy. V nemeckom práve
rozoznávame odstúpenie od zmluvy na základe výhrady
obsiahnutej v dedičskej zmluve (napríklad § 2296 BGB)
alebo na základe dôvodov ustanovených zákonom (napríklad § 2333 až 2335 BGB).
Poručiteľ má možnosť, aby si v dedičskej zmluve vyhradil právo, ktoré môže byť časovo obmedzené alebo neobmedzené, alebo podmienené, jednostranne odstúpiť
od zmluvy. Originál prejavu vôle, ktorý musí mať predpísanú formu verejnej listiny, sa musí osobne doručiť
zmluvnému dedičovi. Smrť zmluvného partnera má za
následok, že právo na odstúpenie od zmluvy sa mení na
právo poručiteľa jednostranne zrušiť dedičskú zmluvu
spísaním závetu (§ 2297 prvá veta BGB).
Zákonné dôvody odstúpenia od zmluvy sa v nemeckom
práve v prvom rade viažu na dôvody, ktoré majú pôvod
v nedovolenom správaní sa zmluvného dediča voči poručiteľovi, ktoré by mohli mať za následok odobratie povinného podielu, a to v čase po uzavretí dedičskej zmluvy
(§ 2294 BGB). Druhú skupinu dôvodov tvorí úzko formulovaná skutková podstata špeciálneho práva na odstúpenie od zmluvy (§ 2295 BGB), ktorá sčasti vyvažuje
nemožnosť dodatočného vyrovnania sa zmluvných strán
z dôvodu, že dedičská zmluva nie je svojou povahou synalagmatickým právnym pomerom. Takéto špeciálne
právo na odstúpenie od dedičskej zmluvy sa striktne viaže na kumulatívne splnenie týchto skutočností:
• že poručiteľ urobil povolanie zmluvného dediča výlučne s ohľadom na protiplnenie zmluvného partnera,
t. j. išlo o odplatnú dedičskú zmluvu,
• že plnenie zo strany zmluvného dediča muselo byť
poskytované nepretržite, a to až do momentu smrti
poručiteľa,
• že povinnosť plnenia bola pred smrťou poručiteľa
zrušená, napríklad uplatnením výhrady na odstúpenie od zmluvy, realizáciou rozväzovacej podmienky
alebo dodatočnej nemožnosti plnenia. Chyby plnenia,
omeškanie s plnením alebo plnenie zo strany inej
osoby, akou bol zmluvný dedič, nie sú dôvodom na
odstúpenie od zmluvy zo strany poručiteľa.
Ad e) Súdne rozhodnutie o zrušení dedičskej zmluvy
alebo jej časti prichádza do úvahy, ak súd vyhovel žalobe, napríklad z dôvodu omylu, bezprávnej vyhrážky či
nedodržaní kogentných ustanovení týkajúcich sa povinného podielu. Spor z dedičskej zmluvy sa vždy obmedzuje výlučne na zmluvné dojednania v nej obsiahnuté.
Jednostranné vyhlásenia v dedičskej zmluve nemožno
napádať, keďže sú kedykoľvek odvolateľné. Osobitosťami sa vyznačuje súdne rozhodnutie o zrušení dedičskej
zmluvy po rozvode manželstva (pozri vyššie).
Ad f) Darovanie poškodzujúce zmluvného dediča je spravidla jedinou výnimkou zo zásady, že záväznosť dedenia zo
zmluvy nezahŕňa právne úkony inter vivos. Iba pri daroch,
ktoré boli robené s úmyslom poškodiť zmluvného dediča,
sa môže zmluvný dedič po smrti poručiteľa domáhať svoj­
ho nároku vydania bezdôvodného obohatenia voči obdarovanému. Postavenie zmluvného dediča je počas života
poručiteľa veľmi slabé, keďže nie je nositeľom žiadneho
subjektívneho čakateľského majetkového práva. Tento stav
judikatúra toleruje. Ak sa totiž preukáže, že poručiteľ
sledoval darovaním svojho majetku aj iný cieľ, napríklad
podporu obdarovaného, zmluvný dedič zostáva spravidla
bez ochrany, okrem prípadu, ak by preukázal, že tento
motív bol oproti úmyslu obmedziť jeho práva úplne zanedbateľný. Súdna prax tiež skúma, či úmysel poškodiť
zmluvného dediča je naplnený aj vtedy, ak je základom
sporného darovania vlastný záujem poručiteľa, napríklad
obava o vlastné finančné zaopatrenie v starobe.15
Aj vyššie uvedené úvahy zamerané na otázky dedenia
zo zmluvy potvrdzujú zásadnú zmenu paradigiem novej
právnej úpravy oproti platnému právnemu stavu. Dostávame sa k základnému východisku kodifikácie dedičského práva – vôľa poručiteľa je pre dedičov záväzná a všetko v novom dedičskom práve smeruje k jej poznaniu
a rešpektovaniu. Revolučné zmeny v právnickom myslení sú preto znova po desiatkach rokov nevyrovnanej
civilnej transformácie nevyhnutné.
doc. JUDr. Ján Cirák, CSc.
Autor pôsobí na Fakulte práva
Paneurópskej vysokej školy v Bratislave.
Rozsudok BGH zo dňa 8. 1. 1958, č. j. IV ZR 219/57, uverejnený v BGHZ, zv. 26, s. 204, 210.
Rozsudok BGH zo dňa 2. 12. 1981, č. j. IV ZR 252/80, uverejnené v NJW roč. 1982, s. 441.
Rozsudok BGH zo dňa 30. 4. 1991, č. j. IV ZR 104/90, uverejnený v NJW roč. 1991, s. 1952, rozsudok BGH zo dňa 5. 7. 1972, č. j. IV ZR 125/70, uverejnený v BGHZ, zv. 59,
s. 343.
13
14
15
9
>> judikát
Oprávnená držba a zásada
zákazu pravej retroaktivity
Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne právo
a zároveň ako právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v § 130 Občianskeho zákonníka.
Z ustanovenia § 854 Občianskeho zákonníka, prípadne aj ďalších prechodných ustanovení tohto
predpisu, vyplýva základná intertemporálna zásada súkromného práva, v zmysle ktorej sa novou
právnou úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tejto úpravy, no vznik
právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov platných
v čase ich vzniku.
Táto zásada, zakazujúca takzvanú pravú retroaktivitu, je
analogicky použiteľná aj na interpretáciu účinkov zákona
č. 393/2000 Z. z., ktorým boli zrušené ustanovenia § 2 až
9 zák. č. 293/1992 Zb. Jej uplatnenie znamená, že vznik
práva oprávnenej držby zaručeného na obdobie desiatich rokov, respektíve právneho vzťahu oprávnenej držby,
treba posudzovať podľa ustanovenia § 2 ods. 3 zák. č.
293/1992 Zb. platného v čase vzniku tohto práva, respektíve právneho vzťahu. Zrušenie uvedeného ustanovenia
nič nezmenilo na vzniku práva oprávnenej držby, ktoré
osoba zapísaná ako vlastník nadobudla zápisom do katastra na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a to na
obdobie desiatich rokov. Nemalo vplyv ani na ďalšiu existenciu oprávnenej držby. Účinnosťou zákona č. 393/2000
Z. z. oprávnená držba osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka ako riadne nadobudnuté právo, respektíve právny vzťah, nezanikla. Iný výklad, ktorý by takýto následok pripúšťal, by bol ústavne nesúladný, pretože
by neprípustne odnímal už existujúce právo. Odporoval
by tak základnému princípu právneho štátu, a to princípu právnej istoty a v ňom obsiahnutým zásadám dôvery
v platné právo a ochrany nadobudnutých práv.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 47/2012 zo
dňa 30. apríla 2013)
Z odôvodnenia
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. v znení do 30. novembra 2000 na základe osvedčenia notára (ďalej len
osvedčenie) vydaného za podmienok uvedených v tomto
zákone sa v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka
nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení. Podľa
§ 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. v znení do 30. novembra
2000, ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa odseku 1 neuplatní na súde alebo v konaní
o pozemkových úpravách vykonávaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov vlastnícke
právo k nehnuteľnosti takto zapísanej iná osoba, stáva sa
10
zapísaná osoba vlastníkom zapísanej nehnuteľnosti na
základe vydržania; to platí aj v prípade, ak nehnuteľnosť
bola v tejto lehote prevedená na inú osobu, než ktorá je
uvedená v osvedčení. Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 293/1992 Zb.
v znení do 30. novembra 2000 v čase uvedeného v odseku
2 má osoba zapísaná v evidencii nehnuteľností alebo nadobúdateľ zapísanej nehnuteľnosti postavenie oprávneného držiteľa. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe počas troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a počas desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Účelom
zákona č. 293/1992 Zb., účinného od 11. júna 1992, bolo
okrem iného upraviť podmienky a postup pri zápise neevidovaných vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam (§ 1
písm. a)). Cieľom tejto právnej úpravy bolo usporiadať
neevidované právne vzťahy k nehnuteľnostiam v urýchlenom a čo najmenej formálnom konaní. Tento cieľ bol
reakciou na skutočnosť, že vtedajšia evidencia nehnuteľností neodrážala skutočné vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam. Postup a podmienky zápisu za vlastníka do
evidencie nehnuteľností upravovala druhá časť uvedeného zákona v § 2 až 9. Citované ustanovenie § 2 ods. 1 zák.
č. 293/1992 Zb. umožňovalo, aby sa na základe notárskeho osvedčenia o držbe (vydaného za podmienok stanovených zákonom) v evidencii (v katastri) nehnuteľností
zapísal za vlastníka nehnuteľnosti ten, kto bol uvedený
v tomto osvedčení. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak
do desiatich rokov od zápisu neuplatní v konaní na súde
alebo v konaní o pozemkových úpravách vlastnícke právo
iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníkom na základe vydržania. Zároveň v zmysle § 2 ods. 3 uvedeného zákona zapísaná osoba nadobudla postavenie oprávneného držiteľa, a to počas desiatich rokov od zápisu, pričom
toto ustanovenie odkazovalo na § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka (o držbe a oprávnenej držbe).
Novelou vykonanou zákonom č. 393/2000 Z. z. boli
s účinnosťou od 1. decembra 2000 zo zák. č. 293/1992 Zb.
vypustené ustanovenia § 2 až 9. Právne postavenie osôb
ars notaria 3/13
zapísaných v katastri za vlastníkov novela výslovne neriešila. Podľa názoru dovolacieho súdu bolo ustanovenie
§ 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. vo vzťahu k § 134 Občianskeho zákonníka špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala
vydržanie ako originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké
stanovovala všeobecná úprava. Vydržanie vlastníckeho
práva podľa § 2 ods. 2 zák. č. 293/1992 Zb. vyžadovalo
splnenie podmienok, a to, že išlo o osobu zapísanú v katastri nehnuteľností ako vlastník na základe notárskeho osvedčenia o držbe a že do desiatich rokov od zápisu
tejto osoby neuplatnila vlastnícke právo k nehnuteľnosti
v konaní na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách iná osoba. Zrušenie uvedeného ustanovenia k 30.
novembru 2000, t. j. po ôsmich rokoch a šiestich mesiacoch od jeho účinnosti, malo za následok, že u žiadnej
osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na
základe notárskeho osvedčenia o držbe nemohlo dôjsť
k zavŕšeniu podmienok vydržania podľa tejto špeciálnej úpravy (pre neuplynutie desaťročnej lehoty plynúcej
odo dňa zápisu za vlastníka). Tým však nebola u takejto
osoby dotknutá možnosť vydržania vlastníckeho práva
splnením podmienok vydržania vyplývajúcich z § 134 Občianskeho zákonníka. Týmito podmienkami boli: a) spôsobilý predmet vydržania, b) oprávnená držba a c) nepretržité trvanie oprávnenej držby počas desiatich rokov, ak
išlo o nehnuteľnosť. Podmienka oprávnenej držby bola
u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka
na základe notárskeho osvedčenia o držbe splnená bez
ďalšieho. Vyplývala zo zákona ako právny účinok zápisu
notárskeho osvedčenia o držbe do katastra nehnuteľností. Takáto osoba totiž nadobudla postavenie oprávneného držiteľa, zaručené počas desiatich rokov odo dňa
zápisu do katastra. Zrušenie ustanovení, na základe ktorých takéto postavenie získala, nemalo na vznik a trvanie
práva oprávnenej držby žiaden vplyv.
Oprávnená držba je v právnom poriadku Slovenskej republiky koncipovaná ako subjektívne právo a zároveň ako
právny vzťah, ktorého obsah je vymedzený v § 130 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 854 Občianskeho
zákonníka, prípadne aj z ďalších prechodných ustanovení
tohto predpisu, vyplýva základná intertemporálna zásada súkromného práva, v zmysle ktorej sa novou právnou
úpravou spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred účinnosťou tejto úpravy, no vznik právnych vzťahov a nároky
z nich vzniknuté sa posudzujú podľa právnych predpisov
platných v čase ich vzniku. Táto zásada, zakazujúca takzvanú pravú retroaktivitu, je analogicky použiteľná aj
pri interpretácii účinkov zákona č. 393/2000 Z. z., ktorým
boli zrušené ustanovenia § 2 až 9 zák. č. 293/1992 Zb.
Jej uplatnenie znamená, že vznik práva oprávnenej držby
zaručeného na obdobie desiatich rokov, respektíve právneho vzťahu oprávnenej držby, treba posudzovať podľa
ustanovenia § 2 ods. 3 zák. č. 293/1992 Zb. platného v ča­
se vzniku tohto práva, respektíve právneho vzťahu. Zrušenie uvedeného ustanovenia nič nezmenilo na vzniku
práva oprávnenej držby, ktoré osoba zapísaná za vlastníka nadobudla zápisom do katastra na základe notárskeho osvedčenia o držbe, a to na obdobie desiatich rokov.
Nemalo vplyv ani na ďalšiu existenciu oprávnenej držby.
Účinnosťou zákona č. 393/2000 Z. z. oprávnená držba
osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka ako
riadne nadobudnuté právo, respektíve právny vzťah, nezanikla. Iný výklad, ktorý by takýto následok pripúšťal, by
bol ústavne nesúladný, pretože by neprípustne odnímal
už exitujúce právo. Odporoval by tak základnému princípu právneho štátu, a to princípu právnej istoty a v ňom
obsiahnutým zásadám dôvery v platné právo a ochrany
nadobudnutých práv.
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
notár so sídlom v Gelnici
11
>> postrehy z praxe
Niekoľko poznámok k § 27 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku
V zmysle plánu legislatívnych úloh vlády SR na druhý polrok 2012 vypracovalo Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (rezortné
číslo: 21562/2012/100).1
Dôvodová správa k článku II navrhovaného zákona (ktorý
zároveň korešponduje s bodom 1 článok II schváleného
zákona č. 335/2012 Z. z.) znie: „Navrhovaná úprava smeruje k obmedzeniu nekvalifikovaného právneho zastúpenia pred súdom v občianskom súdnom konaní v odôvodnených prípadoch. Úprava neznamená automaticky
povinné zastúpenie, účastník môže naďalej vo všetkých
ostatných konaniach konať sám, ak však bude chcieť
byť pred súdom zastúpený vo vymenovaných konaniach,
bude musieť požiadať o spoluprácu osobu, ktorá má
oprávnenie na poskytovanie právnych služieb. V každom
prípade súčasná právna úprava nedáva zastúpenému
účastníkovi žiadne garancie zodpovednosti za prípadnú
spôsobenú škodu. V samotnom súdnom konaní dochádza často k prieťahom v dôsledku nie správne vedeného
laického zastúpenia.“ 2
Zákon číslo 335/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len zákon č. 335/2012 Z. z.), svojím článkom II novelizoval s účinnosťou od 1. 1. 2013 zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len OSP), a to okrem iných aj § 27 ods.
3, ktorý znie: „Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch
vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže,
v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo, v sporoch z právnych vzťahov týkajúcich sa
zmeniek, šekov alebo iných cenných papierov, v sporoch
súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva,
v konaní s cudzím prvkom, v konaní podľa piatej časti
tretej hlavy tohto zákona, vo veciach podľa § 261 ods.
3 Obchodného zákonníka a v konaní podľa Exekučného
poriadku sa zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa. To
neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1
má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore
právo a účastník konania je jeho blízkou osobou.“
Prezídium Notárskej komory Slovenskej republiky (ďalej len PNK) prijalo k novele OSP účinnej od 1. 1. 2013
(zákon č. 335/2012 Z. z.) v časti § 27 ods. 3, ktorý obmedzuje zastúpenie podľa Občianskeho súdneho poriadku
v konaní s cudzím prvkom, toto stanovisko: „Cudzí prvok
môže byť v právnom vzťahu zastúpený ako subjekt, objekt alebo právna skutočnosť rozhodná pre vznik, zmenu či zánik právneho vzťahu. Toto vymedzenie platí, ak
vzťah k zahraničiu je spoločensky dostatočne významný.
Ustanovenie § 27 ods. 3 v časti konanie s cudzím prvkom
nemožno vzťahovať na nesporové konania, ktorými sú
konanie o dedičstve podľa § 175a a nasl., konanie vo veciach obchodného registra a rozhodnutie o námietkach
proti odmietnutiu vykonania zápisu podľa § 200a, 200b
Občianskeho súdneho poriadku.“
Vzhľadom na to, že ide dôležité ustanovenie všeobecného kódexu civilného procesu nášho právneho poriadku,
ktoré sa môže notárov a ich činností dotýkať nepriamo aj
bezprostredne, je vhodné sa touto legislatívnou zmenou
bližšie zaoberať.
Zastúpenie
Zastúpenie je právny inštitút, ktorý umožňuje, aby za fyzické alebo právnické osoby mohla robiť právne úkony
iná osoba, teda zástupca. Ak ide o zastúpenie subjektov ako účastníkov súdneho konania podľa Občianskeho
súdneho poriadku, treba okrem hmotnoprávnych ustanovení o zastúpení aplikovať aj osobitnú právnu úpravu o podmienkach procesného zastúpenia a vykonávania procesných úkonov obsiahnutú v OSP. Pred súdom
môže vždy ako zástupca vystupovať advokát. Ak by si
však účastník zvolil za svojho zástupcu inú osobu, môže
súd rozhodnúť, že zastúpenie takouto osobou nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo vystupuje ako zástupca v rôznych veciach
opätovne (§ 27 ods. 2 OSP).3
https://lt.justice.gov.sk/Material/MaterialDocuments.aspx?instEID=1&matEID=5304&langEID=1&tStamp=20120717160228080
https://lt.justice.gov.sk/Document/DocumentDetails.aspx?instEID=1&matEID=5304&docEID=252241&docFormEID=16&docTypeEID=6&langEID=1&tStamp=20120717160228080
Vojčík, P.: Občianske právo hmotné I. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2010, s. 153.
1
2
3
12
ars notaria 3/13
Veci podľa § 261 ods. 6 (predtým ods. 3)
Obchodného zákonníka
Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
s účinnosťou od 1. 2. 2013, novelizoval Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej
len Obchodný zákonník), a to tak, že v § 261 sa za odsek
2 vložili nové odseky 3 až 5 a doterajší odsek 3 sa označil
ako odsek 6.
V zmysle ustanovenia § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka:
„Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy:
a)medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi
spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi
spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa
účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj
vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou
pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové
vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone
jeho poverenia,
b)medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu v družstve,
ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností,
záväzkové vzťahy medzi členom štatutárneho orgánu
a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy me­
dzi prokuristom a družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642)
a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,
d)zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),
zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§
591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu
(§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716),
e)z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720)
a sľubu odškodnenia (§ 725).“
Záväzkový (obligačný) právny vzťah definuje ustanovenie
§ 488 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník) ako
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Ide o legálnu definíciu. Ustanovenie § 261
Obchodného zákonníka kogentným spôsobom vymedzuje, ktoré záväzkové vzťahy podliehajú právnej úprave
obsiahnutej v tretej časti Obchodného zákonníka, kde sa
teda uplatní právna úprava Obchodného zákonníka ako
lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave v Občianskom zákonníku. Ide o obligatórne uplatnenie Obchodného zákonníka.
Druhým rozlišovacím kritériom na posúdenie, či ide
o obchodný záväzkový vzťah, je povaha, respektíve podstata samého vzťahu, a to bez ohľadu na povahu účastníkov zá­väzkových vzťahov. Tu nie je rozhodujúci subjekt,
ale objekt záväzkového vzťahu. Vzťahy, ktoré sú taxatívne
vymenované v odseku 6 (predtým ods. 3), majú vzhľadom
na vzťah vždy povahu obchodného záväzkového vzťahu,
ide o absolútne obchodné záväzkové vzťahy (absolútne
obchody).4
V zmysle ustanovenia § 352a OSP vykonáva súd zápis
údajov do obchodného registra, zmenu zapísaných údajov, výmaz zapísaných údajov (ďalej len zápis do obchodného registra) a ukladá listiny do zbierky listín podľa
osobitného zákona. Týmto osobitným zákonom je zákon
č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len zákon o obchodnom registri). Podľa
§ 13 ods. 1 zákona o obchodnom registri sa na zápis do
obchodného registra a ukladanie listín do zbierky listín
vzťahuje OSP, len ak to výslovne stanoví zákon o obchodnom registri. V prípade zápisov do obchodného registra
preto nejde o občiansko-súdne konanie, a teda sa na
túto inú činnosť súdu nemôže vzťahovať ani § 27 ods. 3
OSP.
Návrh na zápis údajov do obchodného registra, návrh na
zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov (ďalej len návrh na zápis) podáva navrhovateľ, ktorým je:
a) zapísaná osoba,
b) osoba oprávnená podľa osobitného zákona.5
Návrh na zápis sa podáva na tlačive ustanovenom osobitným predpisom a musí byť doložený listinami s údajmi,
ktoré sa majú do obchodného registra zapísať, a listinami, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré sa majú podľa
tohto zákona preveriť. Ak ide o zastúpenie na základe
plnomocenstva, musí byť osvedčená pravosť podpisu navrhovateľa a pravosť podpisu splnomocniteľa.6 Návrh na
zápis možno podať elektronickými prostriedkami (§ 5a
zákona o obchodnom registri).
Ak sú splnené podmienky podľa § 6 a 7 zákona o obchodnom registri, registrový súd vykoná zápis v lehote
piatich pracovných dní od doručenia návrhu na zápis. Ak
Ovečková, O. a kol.: Obchodný zákonník. Komentár. Druhé, doplnené a prepracované vydanie. Bratislava: Iura Edition, 2008, s. 8.
Napríklad v zmysle § 112 Obchodného zákonníka všetci konatelia pri návrhu na zápis spoločnosti s ručením obmedzeným do obchodného registra, v zmysle § 175
ods. 2 Obchodného zákonníka všetci členovia predstavenstva pri návrhu na zápis akciovej spoločnosti do obchodného registra, v zmysle § 117a ods. 4 Obchodného
zákonníka záložný veriteľ alebo záložca a i.
6
Osvedčenie pravosti podpisu navrhovateľa návrhu na zápis podaného elektronickými prostriedkami a pravosti podpisu splnomocniteľa, ak ide o zastúpenie na
základe plnomocenstva, sa nevyžaduje (§ 5a ods. 4 zákona o obchodnom registri).
4
5
13
>> postrehy z praxe
návrh na zápis nespĺňa podmienky podľa § 6 a 7, regisNa podporu tohto tvrdenia si treba pomôcť aj dôvodovou
trový súd zápis nevykoná. O tejto skutočnosti registrový
správou k návrhu zákona č. 325/2012 Z. z., podľa ktorej
súd upovedomí navrhovateľa oznámením o odmietnutí
bolo podstatou prijatého znenia § 27 ods. 3 okrem inévykonania zápisu. Oznámenie o odmietnutí vykonania
ho aj to, aby sa zabránilo nekvalifikovanému právnemu
zápisu má listinnú podobu a obsahuje uvedenie preszastúpeniu pred súdom v občianskom súdnom konaní
ných nedostatkov návrhu na zápis a jeho príloh, ktoré
v odôvodnených prípadoch a tiež prieťahom v dôsledku
boli dôvodom na odmietnutie vykonania zápisu, ako aj
nesprávne vedeného laického zastúpenia.
poučenie o možnosti podať námietky proti odmietnutiu
Notár je osoba určená štátom na vykonávanie notárskej čin­
vykonania zápisu.
nosti a ďalšej činnosti podľa Notárskeho poriadku (§ 2 ods. 1
Do tohto momentu je, predpokladám, nesporné, že § 27
Notárskeho poriadku). Podľa § 5 Notárskeho poriadku v sú­
ods. 3 OSP sa nemôže vzťahovať na prípady, keď notár
vislosti s výkonom notárskej činnosti môže notár fyzicv zmysle ustanovení § 3 a § 5 zákona č. 323/1992 Zb.
kým osobám a právnickým osobám (ďalej len účastník):
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok),
a) poskytovať právne rady,
v znení neskorších predpisov (ďalej len Notársky pob) spisovať iné listiny,
riadok) zastupuje klienta a na základe plnomocenstva
c) vykonávať správu majetku a zastupovať ich v súvislos­
v jeho mene podá návrh na zápis do obchodného registi so správou ich majetku, ak zákon neustanovuje inak,
tra, a to ani v prípade, ak by klientom takejto notárskej
d)poskytnúť zastupovanie v katastrálnom konaní (§ 5
služby bol cudzí štátny príslušník.
Notárskeho poriadku).
Podľa § 12 ods. 5, druhá veta zákona o obchodnom
registri, pri rozhodovaní o námietkach postupuje reNotár je profesionálom poskytujúcim klientovi komplexgistrový súd podľa osobitného zákona, ktorým je OSP.
né právne služby v rozsahu notárskej činnosti, je štátom
V zmysle § 200b OSP môže navrhovateľ podať písomne
určenou a poverenou osobou a takisto osobou podlienámietky proti odmietnutiu
hajúcou štátnemu dohľadu,
vykonania zápisu podľa záa teda nemôže ísť o nekvali § 27 ods. 3 OSP sa teda nevzťahuje na
kona o obchodnom registri
fikované právne zastúpenie.
zastupovanie klientov notárom vo veciach
do 15 dní odo dňa vydania
Navyše je notár aj techniczápisov údajov do obchodného registra ani
alebo doručenia oznámenia
ky vybavený na to, aby pre
na konanie o námietkach.
o odmietnutí vykonania záklienta zabezpečil aj elekpisu na registrovom súde,
tronické konanie, napríklad
ktorý vykonanie zápisu odmietol. V námietkach môže
vo veciach katastrálneho konania alebo vo veciach zánajmä doplniť chýbajúce údaje, opraviť nesprávne údaje
pisov do obchodného registra. Vo veciach, v ktorých zaa odstrániť nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie zápisu
stupuje klienta, napríklad v elektronickom konaní, teda
odmietnuté.
nepôjde o prieťahy v konaní, keďže zákon spravidla preKonanie o námietkach upravené v § 200b OSP je teda
feruje elektronické konanie, napríklad kratšou lehotou
osobitným typom občiansko-súdneho konania. Systena rozhodnutie orgánu verejnej správy7 alebo nižším
správnym poplatkom za úkon súdu.8
maticky je § 200b zaradený v piatej hlave (osobitné ustanovenia) tretej časti (konanie v prvom stupni) OSP.
Konanie s cudzím prvkom
Na základe vyššie uvedeného môžeme povedať, že
Ďalším okruhom dotknutým § 27 ods. 3 OSP je konav zmysle § 27 ods. 3 OSP v spojení s § 261 ods. 6 (predtým
nie o dedičstve. Konanie o dedičstve je konaním patriaods. 3) Obchodného zákonníka notár môže zastupovať
cim do právomoci civilných súdov a je upravené v piatej
klientov vo veciach zápisov do obchodného registra, ako
časti OSP medzi takzvanými osobitnými (nesporovými)
aj v konaní o námietkach proti odmietnutiu vykonania
konaniami. Vyčlenenie týchto konaní do systematicky
zápisu, keďže § 261 ods. 6 (predtým ods. 3) Obchodnésamostatnej časti si vyžiadala odlišná povaha hmotnoho zákonníka je hmotnoprávnou normou ustanovujúcou
právnych vzťahov, v ktorých sa ocitajú ich nositelia. To sa
taxatívne vymenované prípady podliehajúce obchodnonásledne prejavuje v poskytnutí právnej ochrany týmto
právnej úprave a v žiadnom prípade ho nemožno stotožvzťahom formou ingerencie štátu prostredníctvom zvýniť so zápismi do obchodného registra (v zmysle § 352a
šenej iniciatívy justičných orgánov, teda aj na procesnoOSP a zákona o obchodnom registri). § 27 ods. 3 OSP
právnej úprave a odlišnom uplatnení základných processa teda nevzťahuje na zastupovanie klientov notárom vo
ných princípov a zásad a z toho vyplývajúcich inštitútov
veciach zápisov údajov do obchodného registra ani na
a úkonov.
konanie o námietkach.
>>
Napríklad podľa § 32 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v znení
neskorších predpisov: „Ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore
s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, správa katastra rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní.“
8
V zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov: „Ak sa vo veciach týkajúcich sa
obchodného registra celý návrh podáva elektronickými prostriedkami, je sadzba poplatku 50 % z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku.“
7
14
ars notaria 3/13
Občiansky (civilný) proces definujeme ako postup súdu
bezvýhradne) kolízna úprava obsiahnutá v takzvanom
(výnimočne aj nesúdneho orgánu) a ostatných subjektov
nariadení Rím I o rozhodnom práve pre zmluvné záväzkonania, predovšetkým jeho účastníkov, pri ktorom na
ky, v takzvanom nariadení Rím II o rozhodnom práve pre
základe ich procesnoprávnych úkonov medzi nimi vznimimozmluvné záväzky, v nariadení Rady (ES) č. 4/2009
kajú procesnoprávne vzťahy zamerané na prejednanie
z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,
a rozhodnutie vecí, ktoré sú zákonom zverené do právouznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach
moci orgánov výkonu súdnictva, t. j. súdom, a výnimočne
vyživovacej povinnosti a najnovšie aj v nariadení Európaj nesúdnym orgánom.9
skeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 z 4. júla 2012
Občiansky súdny poriadok neobsahuje žiadne ustanoveo právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone roznie, ktoré by formálne diferencovalo sporové a nespohodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských
rové konanie. Napriek tomu možno z obsahu niektorých
veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve
jeho ustanovení (napríklad § 81, § 120) vyvodiť záver
(ďalej len Nariadenie).
o existencii a rozlišovaní
V zmysle Nariadenia a jeho
sporového a nesporového
jednotlivých ustanovení (na Hraničným ukazovateľom rozhodným
konania. Účelom sporového
príklad čl. 23 preambuly, čl.
na určenie právomoci (proces) alebo
konania je poskytnúť ochra4, 5, 20, 21, 23 samotného
rozhodného práva (hmota) nie je pobyt
nu pri konflikte protichodtextu Nariadenia) vyplýva,
dedičov, ale zásadne zvyčajný pobyt
ných, spravidla hmotných
že hraničným ukazovateľom
zosnulého (poručiteľa). Zovšeobecnene teda
záujmov. Pri nesporovom
rozhodným na určenie prákonaní účastníci zásadne nie
vomoci (proces) alebo rozmôžeme povedať, že aj na úrovni EÚ odlišné
sú procesnými protivníkmi,
občianstvo, respektíve zvyčajný pobyt dediča hodného práva (hmota) nie
aj keď nemožno vylúčiť spor,
je pobyt dedičov, ale zásadporučiteľa, automaticky neznamená, že ide
ktorý je skôr na hmotnoprávne zvyčajný pobyt zosnulého
o konanie s cudzím prvkom.
nej úrovni a hmotnopráv(poručiteľa). Zovšeobecnene
nych záujmoch. Výsledok neteda môžeme povedať, že aj
sporového konania je vo viacerých prípadoch prvoradým
na úrovni Európskej únie odlišné občianstvo, respektíve
záujmom štátu a spoločnosti.
zvyčajný pobyt dediča poručiteľa, automaticky neznameCieľom konania o dedičstve podľa ustanovení § 175a až
ná, že ide o konanie s cudzím prvkom.10
Ak ide o dedičstvo s medzinárodným prvkom, uplatnia
§ 175zd OSP je prejednanie dedičstva a rozhodnutie o ňom
sa normy medzinárodného práva súkromného a procespodľa predpisov dedičského práva hmotného, teda podľa
ného, ktorých obsahom sú takzvané kolízne normy, t. j.
ustanovení § 461 až § 486 Občianskeho zákonníka.
ustanovenia, ktoré priamo neupravujú práva a povinnosCieľom tohto konania je predovšetkým rozhodnúť o preti, ale odkazujú na použitie práva daného štátu. Vo vzťahu
chode majetku poručiteľa na jeho dedičov, teda o tom, čo
k dedičskému právu a konaniu o dedičstve pôjde o posúktorý z nich z dedičstva nadobudol. Konanie o dedičstve
denie toho, na ktoré otázky a inštitúty sa bude vzťahovať
vedie poverený notár ako súdny komisár a jeho úkony sa
slovenské (hmotné) právo, ako aj toho, kedy dedičstvo
považujú za úkony súdu.
prejedná slovenský orgán (proces). Všeobecnou norV dôsledku ponovembrových celospoločenských zmien
mou, platnou na území Slovenskej republiky, je zákon č.
nastal po roku 1989 výrazný nárast vecí s cudzím prv97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a prokom. Súviselo to najmä s uvoľnením hraníc a niektorými
cesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
ďalšími skutočnosťami (napríklad s reštitúciami majeto MPS). Ustanovenie tohto zákona však v zmysle ustanoku, rozdelením Českej a Slovenskej federatívnej repubvenia § 2 možno použiť len vtedy, ak neustanovuje niečo
liky na dva samostatné štáty, so vstupom Slovenskej reiné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republipubliky do Európskej únie a inými).
ka viazaná, alebo zákon vydaný na vykonanie medzináMedzinárodné právo súkromné doznalo v poslednom
rodnej zmluvy. Podstatou tohto predpisu je stanoviť hraobdobí podstatné zmeny. V súčasnom právnom stave
ničné ukazovatele ako kritériá na určenie rozhodného
sa nezriedka v tej istej právnej otázke prelínajú právne
práva v prípade kolízie viacerých právnych poriadkov na
predpisy komunitárneho pôvodu a vnútroštátna úprava
aplikáciu konkrétneho právneho vzťahu. Kolízne normy
(zosobnená najmä zákonom č. 97/1963 Zb. o medzinádedičského práva hmotného sú obsiahnuté v § 17 a 18
rodnom práve súkromnom a procesnom), prípadne aj
zákona o MPS.
úprava medzinárodného charakteru. Otázniky o obsoV zmysle § 17 zákona o MPS sa dedičské právne pomery
lentnosti niektorých ustanovení tohto donedávna unispravujú právnym poriadkom štátu, ktorého príslušníverzálneho kodifikovaného predpisu medzinárodného
kom bol poručiteľ v čase smrti. § 18 zákona o MPS stapráva súkromného vyvoláva predovšetkým (nie však
>>
Mazák, J. a kol.: Základy občianskeho procesného práva. Štvrté, podstatne prepracované a doplnené vydanie, Bratislava: Iura Edition, 2009, s. 14.
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2012:201:0107:0134:SK:PDF
9
10
15
>> postrehy z praxe
novuje, že spôsobilosť zriadiť alebo zrušiť závet, ako aj
dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa
účinky chýb vôle a jej prejavu sa spravujú právom štátu,
domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičktorého príslušníkom bol poručiteľ v čase prejavu vôle.
skom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odTo isté právo je rozhodujúce aj pri určení, ktoré ďalšie
káže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho
druhy robenia poriadku pre
z dedičov, ktorého dedičprípad smrti sú prípustné.
ské právo sa javí ako menej
Ak bol poručiteľ v čase svojej smrti
Forma závetu sa spravuje
pravdepodobné, aby svoje
občanom Slovenskej republiky
právom
štátu,
ktorého
právo uplatnil žalobou. Na
a dedičstvo sa nachádza výlučne na území
prísluš­
níkom bol poručiteľ
podanie žaloby určí lehotu.
Slovenskej republiky, nejde o dedičstvo
v čase, keď závet urobil; stačí
Ak žaloba nebude podas medzinárodným prvkom, aj keby bol
však, ak vyhovie právu štátu,
ná v lehote, pokračuje súd
na území ktorého bol závet
v konaní bez zreteľa na tohto
niektorý z dedičov občanom cudzieho štátu
urobený. To isté platí o fordediča.
Ak sú aktíva a pasíva
alebo sa zdržoval v zahraničí.
me zrušenia závetu. Právomedzi účastníkmi sporné,
moc slovenského súdu na
obmedzí sa súd len na zisprejednanie dedičstva je daná v zmysle § 44 zákona
tenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne
o MPS vždy, ak poručiteľ v čase svojej smrti bol slovenneprihliada.“
V zmysle § 175y ods. 1 OSP: „Nezaradenie majetku alebo
ským občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzidlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podne, slovenský súd prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa
ľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa dotakýto majetok vydáva slovenským orgánom alebo ak
máhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve.“
cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam slovenských
11
V prípade spornosti skutočnosti, ktorú nemôže odstrájustičných orgánov právne následky.
niť súdny komisár, sa účastníci konania môžu obrátiť na
Aj v zmysle uvedených ustanovení zákona o MPS týkasúd s cieľom odstrániť spornosť a v takom prípade je najúcich sa dedičského práva hmotného a procesného vymieste aj aplikácia § 27 ods. 3 OSP.
plýva, že rozhodujúcim kritériom determinujúcim exisZáver
tenciu cudzieho prvku je osoba poručiteľa, prípadne jeho
Na záver treba konštatovať, že súčasné znenie § 27 ods.
majetok, a nie dedičia poručiteľa.
3 OSP nemožno vykladať gramatickým reštriktívnym výZa dedičstvo s medzinárodným prvkom sa považuje:
kladom, a to vzhľadom na dôvodovú správu a súvisiace
a)dedičstvo po poručiteľovi, ktorý nebol v čase svojej
právne predpisy. Možno teda konštatovať, že vo veciach
smrti slovenským občanom, alebo
zápisov do obchodného registra, ako aj v konaniach
b) dedičstvo, ktoré sa aspoň sčasti nachádza v zahraničí.
o námietkach nemožno aplikovať § 27 ods. 3 OSP ani
v konaní o dedičstve, ak je „len“ niektorý z účastníkov
Ak bol poručiteľ v čase svojej smrti občanom Slovenskej
konania cudzincom, a vykladať právnu normu na ťarchu
republiky a dedičstvo sa nachádza výlučne na území Sloúčastníkov.
venskej republiky, nejde o dedičstvo s medzinárodným
Napriek tomu je v záujme odstránenia prípadných apliprvkom, aj keby bol niektorý z dedičov občanom cudzie12
kačných pochybností pozmeniť súčasnú úpravu, naprího štátu alebo sa zdržoval v zahraničí.
Na doplnenie treba takisto zdôrazniť, že konanie o deklad aj novelou Notárskeho poriadku, v ktorej sa okrem
dičstve je nesporovým konaním a v zmysle vyššie uveiných ráta aj s novelizáciou § 5 písm. d), ktorý by mohol
deného aj podľa dôvodovej správy k zákonu č. 335/2012
znieť: „d) poskytovať zastupovanie v katastrálnom konaní a vo veciach zápisov do obchodného registra, ako aj
Z. z. možno povedať, že § 27 ods. 3 OSP sa má zásadne
v konaní o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápivzťahovať na konania sporové, pričom účastníci konania
su podľa osobitných prepisov.“
o dedičstve požívajú ochranu samotným notárom ako
súdnym komisárom a v prípade spornej skutočnosti súdny komisár postupuje v zmysle § 175k OSP, podľa ktoréJUDr. Juraj Göbl
ho: „Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva
notársky kandidát Mgr. Martiny Sobinkovičovej, notárky so sídlom
tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dev Košiciach, a člen Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR
diča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky
>>
Pozri aj § 45 zákona o MPS.
Pozri napríklad Mikeš, J., Muzikář, L.: Dědické právo. Praktická příručka. Praha: Linde Praha, 2007, s. 290.
11
12
16
ars notaria 3/13
>> rozhovor
Veľmi si cením prácu notára,
ktorý vie v mnohých veciach poradiť
a usmerniť v rôznych záležitostiach
Otázka zdravia sa týka všetkých členov ľudskej pospolitosti. Jednou z najaktívnejších ťažkých
chorôb dnešných čias je rakovina. Ľudstvo s touto chorobou zápasí už niekoľko desaťročí
a doteraz sa napriek jednotlivým úspechom ani s využitím obrovského technického pokroku
nepodarilo vynájsť účinný liek proti všetkým jej druhom. Na jednom charitatívnom koncerte sa
vystupujúceho speváka spýtali: „Aké máte želanie do budúcnosti?“ Prekvapujúco a s najvyššou
dávkou humánnosti odpovedal: „Mojím osobným želaním je, aby sa všetky zbrane sveta na jednom
konci hodili do obrovského šrotovacieho stroja a aby na jeho druhom konci vyšla maličká pilulka
– liek na všetky druhy rakoviny!“ V tomto zmysle pracuje dlhé roky na poli aktívneho boja proti
rakovine aj náš hosť – MUDr. Eva Siracká, DrSc.
Vážená pani doktorka, o rozhovor sme si vás dovolili
požiadať preto, že pre Slovensko predstavujete vďaka
svojej práci veľký prínos a vďaka medzinárodnému uznaniu, ktoré vaša práca priniesla, aj zviditeľnenie. V práci
notárov možno nájsť mnohé paralely. Notár je akýmsi
rodinným právnikom, je riešiteľom sporov v rodine, medzi obchodnými partnermi a v medziľudských vzťahoch.
Spisuje dohody medzi ľuďmi, ktoré im v budúcnosti zabezpečia bezkonfliktné fungovanie. Notár rieši dedičské
veci, ako aj poslednú vôľu pre prípad smrti. Myslíme si,
že naše povolania, ako aj poslanie sa v určitom bode
prelínajú. V tomto rozhovore sa zameriame práve na
túto oblasť.
V roku 1990 ste založili Ligu proti rakovine. Je
súčasťou jej náplne aj určité právne poradenstvo
súvisiace so situáciou, v ktorej sa ocitá pacient a celá
rodina?
Súčasťou práce Ligy proti rakovine (LPR) je poskytovanie
rád a pomoci onkologickým pacientom a ich rodinám na
Linke pomoci s celonárodnou pôsobnosťou. Týka sa to
prevažne zdravotných problémov, spôsobov diagnostiky,
liečby, rehabilitácie aj novších výsledkov výskumu. Touto službou chceme pacientovi aj jeho rodine pomáhať,
pretože im často potrebné informácie chýbajú. Na Linke
pomoci sú k dispozícii lekári – odborníci s rôznymi špecializáciami v onkológii, psychológ a sociálny pracovník.
Najnovšie sme rozšírili túto službu o poradenstvo a pomoc prostredníctvom mediátora, ktorý pomáha riešiť
problematické záležitosti z oblasti práv pacientov. Závažné veci riešime s pomocou právnika, ktorý je členom
Generálnej rady a jeho spolupráca sa v mnohých prípadoch veľmi osvedčila.
MUDr. Eva Siracká, DrSc. a JUDr. Jozef Opatovský, člen
redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
Stretli ste sa vo svojom pracovnom či súkromnom
živote s prácou notára? Ako ju vnímate?
Veľmi si cením prácu notára, ktorý vie v mnohých veciach poradiť a usmerniť v rôznych záležitostiach. Spoločne sme riešili niektoré odkazy dedičstva aj budovanie
našich Centier pomoci na Slovensku.
17
>> rozhovor
Pri svojej práci ste celý život v kontakte s ľuďmi,
ktorí zomierajú, respektíve sa pripravujú na smrť.
Človek si v takých chvíľach zrejme mapuje celý svoj
život a okrem ľudských rozhodnutí zvykne robiť aj
rozhodnutia súvisiace s právom, svojím majetkom,
poslednou vôľou. Aký je váš názor na poslednú
vôľu človeka – zriadenie závetu na sklonku životu
s vedomím, že umiera? Alebo si myslíte, že závet by
mal spraviť človek skôr, bez vplyvu silných emócií,
ktoré zväčša takýto stav sprevádzajú? Aké právne
veci majú záujem riešiť pacienti na sklonku života,
respektíve zaujímajú sa vôbec o túto takpovediac
praktickú stránku života?
Odchod zo života, ktorý je veľmi často bolestivý nielen
pre rodinu, priateľov, ale aj samotného umierajúceho
človeka, bol po dlhé roky tabu. Mnohí sa tomu vyhýbali,
lebo na to neboli pripravení. Cestou modernej psycho-sociálnej starostlivosti sa už tento problém desiatky
rokov riešil v krajinách západnej Európy. S tým súvisí aj
otázka, či povedať, alebo nepovedať pravdu o závažnosti choroby priamo pacientovi, aby bol na všetko pripravený. Táto skutočnosť, aj keď je predmetom mnohých
odborných štúdií, nie je celkom doriešená a určite tu
bude zohrávať veľkú úlohu nielen lekár, ale aj psychológ.
Dnes sa už toto tabu pomaly vytráca, lebo pacient musí
mať čas rozhodnúť sa o zriadení závetu ešte pri plných
zmysloch.
zikových faktorov vzniku rakoviny, mali by si to mnohí
uvedomiť a podľa toho sa aj správať.
Organizuje Liga proti rakovine aj iné finančné zbierky
ako Deň narcisov?
LPR organizuje už 17 rokov iba jednu celonárodnú zbierku ročne podľa vzoru partnerských líg v Európe a vo svete. Jej výnos je na základe žiadostí posudzovaných členmi Generálnej a Vedeckej rady rozdelený na projekty
podľa stanovených odborných kritérií.
Ako sa pozeráte na zneužívanie termínu zbierka na
detskú onkológiu, pretože v našich mestách nepoctivé
osoby tieto zbierky často vykonávajú?
Je smutné, ak niekto využíva tú najbolestivejšiu stránku
onkológie a to je nádorová choroba u detí. Aj keď v porov­
naní s výskytom rakoviny u dospelých, ktorých je regis­
trovaných ročne už takmer 30 000, je výskyt u detí okolo
650 ročne, je to veľmi citlivá záležitosť, z ktorej, žiaľ, chcú
mnohí podnikavci profitovať s rôznym zámerom. Už niekoľko mesiacov sa snažíme spolu s inými čestnými a dôveryhodnými združeniami a nadáciami túto otázku riešiť
na Ministerstve vnútra SR zmenou zákona, ktorý v súčas­
nosti takéto problémy nerieši, v náš prospech. Dúfame,
že sa nestane, že nejaká nová verzia zákona túto zmysluplnú prácu transparentných mimovládnych organizácií, ktoré prinášajú štátu úžitok suplovaním viacerých
jeho povinností, zruší a vyradí ich postavenie v spoločenstve civilizovaných krajín sveta s podobným poslaním.
V priebehu svojho života ste boli viackrát pracovne
v zahraničí. Kde sa nachádza Slovensko v liečbe
a prevencii onkologických ochorení a v zabezpečení
Môžete nám vysvetliť, či sa môžu legálne a za akých
adekvátneho prostredia na liečbu oproti ostatným
podmienok realizovať súkromné zbierky na onkológiu
krajinám, s ktorými môžete porovnávať?
a ako sa k tomu stavia Liga proti rakovine?
Veľa ľudí si na Slovensku myslí, že u nás nie je zdravotná
LPR pracuje v súlade so stratégiou významných medzistarostlivosť o onkologického pacienta, spôsoby diagnárodných organizácií, ktorých členom je už od začiatku
nostiky a liečby na takej úrovni ako v zahraničí. Nie je
svojho založenia. Členské ligy týchto medzinárodných
to vždy tak. Aj vo vyspelých štátoch sú čakacie lehoty, aj
organizácií získavajú potrebné zdroje väčšinou z privátne­
tam sú lekári, ktorí sa niekedy dopúšťajú omylov. Čo by
ho sektora, ako aj dobre organizovaných, zvyčajne jedvšak bolo potrebné zmeniť,
norazových fundraisingových
je spôsob komunikácie s lekampaní v roku a z odkazov
Dobré rodinné zázemie je pre každého
kármi, ktorí buď z časových
dedičstva. V prevažnej väčšijednotlivca požehnaním a v tomto prostredí
dôvodov, alebo niekedy aj
ne sa práca týchto významsa mnohé veci ľahšie riešia.
pre nezáujem potrebné inných líg robí bez akejkoľvek
formácie neposkytnú. Preto
finančnej pomoci zo strany
sa vo svete tento fenomén, ak ešte pretrváva, odstraňuje
štátu z dôvodov zbytočného byrokratického postupu. To
cestou pregraduálnej a postgraduálnej výchovy zdravotisté robíme aj my, nepoberáme žiadnu priamu finančnú
níckych pracovníkov. Žiaľ, u nás nie je ešte dostatočne
pomoc od štátu a s pomocou našich spoluobčanov mu
riešená paliatívna a hospicová starostlivosť o pacienta,
pomáhame riešiť program kontroly rakoviny. Obávam sa,
ktorá by mu pomohla dôstojne odísť zo života.
že niektoré súkromné zbierky na pomoc onkológii môžu
byť pri súčasnej neprehľadnej situácii v legislatíve zneTento rok je rokom v znamení rodiny. Aký vplyv má
užité, ale, samozrejme, pri dobrých úmysloch sú vítané.
podľa vášho názoru rodina a rodinné prostredie na
vznik a priebeh onkologického ochorenia?
Dočítali sme sa o vás, že voľný čas rada trávite prácou
Dobré rodinné zázemie je pre každého jednotlivca pov záhrade a v obľube máte aj turistiku a barokovú
žehnaním a v tomto prostredí sa mnohé veci ľahšie riehudbu. Nabíjajú vás tieto záujmy energiou, ktorú
šia. Keďže sa dlhotrvajúci stres považuje za jeden z ripotrebuje pri svojej práci?
>>
18
ars notaria 3/13
Odpočívam, teda skôr relaxujem pri nejakej užitočnej
Máte nesplnený sen? Aké sú vaše plány do
práci, ktorej výsledky ihneď vidím, či je to v záhrade, alebudúcnosti?
bo v kuchyni. Príroda mi dáva množstvo návodov na raMnohí máme nesplnené sny. Mne sa našťastie mnohé
dosť zo života, je veľká škoda, keď ju ľudia ničia, aj to, že
sny, týkajúce sa práce LPR, splnili. Vďačím za to svojdávajú spolu s deťmi prednosť vysedávaniu v obchodných
im spolupracovníkom aj spoluobčanom, ktorí nám v boji
domoch. Ja sa viem rozprávať aj so stromami, kvetinaproti rakovine pomáhajú odstraňovať mnohé medzery,
mi a vtáctvom, ktoré prírodu
ktoré tu z minulosti pretrváoživujú spevom, k čomu ma
vali. Nechcem stále hovoriť
Dobrá nálada, spokojnosť a úsmev sú to, čo
možno priviedla skautská
o práci, ale mojím snom je,
by sme všetci potrebovali.
výchova, na čo už dnes ako
aby môj nástupca mal ešte
oldskautka rada spomínam.
viac energie bojovať proti
nedostatkom v tejto spoločSte optimistka a aj sa tak prezentujete. Myslíte
nosti. Veľmi si prajem, a to je mojím súčasným snom aj
si, že životný postoj človeka a dobrá nálada majú
prianím, aby sme spolu s manželom trávili ďalšie roky
dominantný vplyv na priebeh ochorenia a vyššie šance
života v pokoji a spokojnosti.
ho prekonať?
V onkológii treba byť optimistom a mať vždy nádej, ináč
Ďakujem za rozhovor.
by to každý vzdal. Dobrá nálada, spokojnosť a úsmev sú
to, čo by sme všetci potrebovali. Preto sa snažím mnoOtázky kládol JUDr. Jozef Opatovský
hých v tomto smere prevychovať a veľmi ma teší, keď na
člen redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
to moje okolie priaznivo reaguje.
>>
MUDr. Eva Siracká, DrSc.
Narodila sa v Uherskom Hradišti, no od detstva žije na Slovensku.
Po maturite v Bratislave od roku 1945 absolvovala štúdium na
Lekárskej fakulte UK v Bratislave, kde v roku 1951 promovala. Už ako medička prišla do kontaktu s onkológiou, keď počas povinnej praxe pracovala u alžbetíniek – v Onkologickom
ústave v Bratislave. Vrátila sa tam už ako mladá lekárka a po
získaní špecializácie v rádioterapii sa stala prvou ženou na
Slovensku, ktorá sa venovala tomuto odboru.
V roku 1964 obhájila kandidátsku dizertačnú prácu a v roku
1969 získala polročné štipendium na Karolinska Institutet
v Štokholme, kde ju zaujala problematika cievneho zásobovania nádorov a vplyvu kyslíka na ne. Neskôr sa začala venovať
klinicky orientovanému výskumu v Ústave experimentálnej
onkológie SAV až do roku 1991. Orientovala sa predovšetkým na problémy rezistencie a citlivosti nádorov na žiarenie.
Počas svojej práce navštívila viaceré zahraničné pracoviská a jeden rok pracovala v Onkologickom ústave Nemeckej
akadémie vied v Berlíne. Trvalo spolupracovala s Karolinska
Institutet v Štokholme, výsledkom čoho bola doktorská dizertačná práca, ktorú obhájila v roku 1977.
V roku 1983 bola doktorka Siracká odmenená Národnou cenou za účasť na výskume heterogenity nádorových buniek.
Založila Československú spoločnosť pre rádioterapiu, rádiológiu a fyziku a bola členkou viacerých odborných spoločností
doma aj v zahraničí.
V roku 1990 založila v Bratislave Ligu proti rakovine, ktorá sa
stala členom Európskej asociácie líg proti rakovine a Medzinárodnej únie proti rakovine. Stala sa jej prezidentkou a túto
funkciu vykonáva dodnes.
Prácou Ligy proti rakovine sa Slovensko zaradilo do programu EÚ Európa proti rakovine, ktorého účasť na kontrole
rakoviny v Európe je vysoko uznávaná. Svedčí o tom aj fakt,
že MUDr. Siracká bola v roku 2006 zaradená Svetovou medicínskou asociáciou (World Medical Association) medzi 65
popredných lekárov sveta. Stala sa tak členkou klubu elitných
doktorov z 55 krajín sveta.
Doktorka Siracká zastupuje Slovensko pri organizovaní viacerých medzinárodných programov boja proti rakovine a ako
členka exekutívneho výboru Európskej asociácie líg proti rakovine reprezentovala región strednej a východnej Európy. Jej
práca v odbore onkológia bola ocenená viacerými vysokými
štátnymi, domácimi a medzinárodnými vyznamenaniami. Je
zakladateľkou Klubu Venuša pre ženy po operácii prsníka.
V rokoch 1998 až 2004 reprezentovala strednú a východnú
Európu ako členka exekutívneho výboru Európskej asociácie
líg proti rakovine.
S manželom Jánom, ktorý je tiež onkológ, majú spoločné záujmy. Nielen pracovné, ale aj súkromné. Majú radi prírodu,
prácu v záhrade, hrajú tenis, radi chodia na koncerty a obľubujú barokovú hudbu.
Ocenenia:
1983Národná cena za výskum heterogenity nádorových buniek
2006Ocenenie Žena 21. storočia v rámci udeľovania ocenení
Ženy roka za celoživotný prínos v zastupovaní slovenských žien vo svete
2006Pribinov kríž I. triedy, odovzdaný prezidentom SR Ivanom Gašparovičom
2007Cena Samuela Zocha za rozvoj a reprezentáciu Bratislavského samosprávneho kraja
2008Pocta Honour of ekotopfilm 35. Medzinárodného festivalu filmov o trvalo udržateľnom rozvoji – ekotopfilm
2008 za humánne aktivity a celoživotné dielo
2011Počas 64. valného zhromaždenia WHO, ktoré sa konalo
19. mája 2011 v Ženeve, získala MUDr. Eva Siracká ako
prvá Európanka prestížne ocenenie Sasakawa – cena
pre zdravie. Toto ocenenie je najvýznamnejším ocenením, pretože kandidátmi navrhnutými na jeho udelenie
boli viacerí svetoví predstavitelia z medicínskej oblasti.
19
>> z diania v právniCkej obci
XXI. Karlovarské právnické dni
V dňoch 12. až 14. júna 2013 sa v Karlových Varoch konali v poradí už XXI. Karlovarské právnické
dni, ktoré každoročne organizuje spoločnosť Karlovarské právnické dni.
20
Odovzdávanie Autorskej ceny za SR: zľava doc. JUDr. Marek
Števček, PhD., autor ocenenej publikácie, JUDr. Jozef Vozár,
PhD., člen predstavenstva spoločnosti Karlovarské právnické dni,
a prof. Dr. Friedrich Graf von Westphalen, prezident spoločnosti
Karlovarské právnické dni
Zľava: JUDr. Ing. Jarmila Lazíková, PhD., členka autorského
kolektívu ocenenej publikácie, doc. JUDr. Marek Števček,
PhD., predseda autorského kolektívu ocenenej publikácie,
JUDr. Katarína Valová, PhD., členka autorského kolektívu
ocenenej publikácie
Spoločnosť Karlovarské právnické dni (Karlsbader Juristentage, KJT) je spoločnosť nemeckých, českých,
slovenských a rakúskych právnikov a v Českej republike pôsobí od roku 1991, pôvodne ako organizačná zložka rovnomennej medzinárodnej spoločnosti so sídlom
v Spolkovej republike Nemecko. Od roku 2004 sa v súvislosti so vstupom Českej a Slovenskej republiky do
Európskej únie transformovala na medzinárodnú spoločnosť so sídlom v Českej republike (Národní třída 10,
Praha 1). Spoločnosť bola založená na vzájomné poznávanie a bližšie chápanie právnych systémov susediacich
krajín, vychádzajúc síce z podobnej tradície a historických koreňov, na českej a slovenskej strane však postihnutej deformáciami direktívnych zásahov a štátneho plánovania do rovného postavenia zmluvných strán. V rámci
svojej činnosti spoločnosť usporiadala mnoho seminárov a podieľala sa na spolueditorskej činnosti, od roku
1991 však pravidelne usporadúva v Karlových Varoch
odborné právnické konferencie, ktoré sú príležitosťou
na stretávanie sa a diskusie právnikov rôznych profesií
zo Slovenska, Rakúska, Nemecka a Čiech. V súčasnosti stojí na čele tejto spoločnosti prof. Dr. Friedrich Graf
von Westphalen ako prezident spoločnosti a ďalší členovia predstavenstva, ktorými sú JUDr. Vladimír Zoufalý,
JUDr. Jozef Vozár, JUDr. Peter Bříza, PhD., LL.M, a Univ.
Prof. Dr. Martin Winner.
Spoločnosť udeľuje od roku 1998 ocenenie Autorská
cena za pôvodné autorské dielo ako najhodnotnejšiu
právnickú publikáciu vydanú v uplynulom roku v Českej
republike a v Slovenskej republike, ktoré má aj významný tvorivý prínos pre právnu teóriu a prax. Táto cena bola
udelená už radu autorov významných diel. Udeľovaná je
na základe návrhov (nominácií) významných osobností
právnického života Českej republiky a Slovenskej republiky. Zaslané nominácie na udelenie tejto ceny ďalej
preveruje porota, a ak nemá žiaden významný dôvod, neodchýli sa od výsledku hodnotenia podľa prijatých nominácií. Právo a záväzok navrhovať (nominovať) je čestnou
záležitosťou a nominátori sa riadia len svojím najlepším
odborným vedomím. Autorská cena má spravidla podobu umeleckého diela, na ktorom je vyznačené, o aké
ocenenie ide a komu je udelená.
Spoločnosť ďalej udeľuje ocenenie Prestížna cena za
najlepší právnický časopis v Českej republike a Prestížna cena za najlepší právnický časopis v Slovenskej
republike, a to podľa výsledkov ankety medzi odbornou
právnickou verejnosťou. Za najlepší judikát vydaný súdom Českej republiky alebo súdmi Európskeho spoločenstva na základe posúdenia právnickej verejnosti je
udeľované aj ocenenie Pocta judikátu.
Program XXI. konferencie bol do značnej miery ovplyvnený nástupom mladšej právnickej generácie do pred-
ars notaria 3/13
stavenstva spoločnosti a do jej programového grémia,
ktorá bola tohto roku vo vyššej miere zastúpená aj medzi vystupujúcimi. Prvý deň konferencie bol programovo
poňatý výlučne ako český národný a bol zameraný na
nový Občiansky zákonník s prípadnou väzbou na nový
zákon o obchodných korporáciách. Ďalšie dva dni mali
už tradičný medzinárodný charakter a boli venované porovnávaniu národných právnych úprav, ako aj otázkam
spoločného záujmu v rámci práva EÚ.
Dňa 13. júna 2013 sa pri príležitosti konania XXI. konferencie Karlovarské právnické dni konala v areáli Poštovného dvora tradičná recepcia so slávnostným vyhlásením víťazov Autorskej ceny a s udelením Prestížnej ceny
časopisom a ocenenia Pocta judikátu.
Autorská cena za najhodnotnejšie právnické autorské
dielo vydané v uplynulom roku v Českej republike bola
udelená publikácii Wagnerová, E., Šimíček, V., Langášek,
T., Pospíšil I. a kol.: Listina základních práv a svobod.
Komentář (Wolters Kluwer ČR). Autorská cena za najhodnotnejšie právnické autorské dielo vydané v uplynulom roku v Slovenskej republike bola udelená publikácii
Števček, M., Ficová, S. a kol.: Občiansky súdny poriadok.
Komentár, I. a II. diel (2. vydanie, C. H. Beck). Prestížna
cena za najlepší právnický časopis v Českej republike
bola udelená časopisu Právník a v Slovenskej republi-
Umelecké dielo – Autorská cena za SR udelená publikácii
Občiansky súdny poriadok. Komentár
ke časopisu Právny obzor. Ocenenie Pocta judikátu bolo
udelené judikátu Ústavného súdu ČR: IV. ÚS 1167/11.
Ocenená slovenská publikácia Občiansky súdny poriadok. Komentár, I. a II. diel od autorov Števček, M., Ficová,
S. a kol. ponúka analytický výklad jednotlivých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Komentár reflektuje
nielen na zmeny v právnej úprave, ale je aktualizovaný
o najnovšiu domácu a zahraničnú judikatúru vrátane
recentnej judikatúry európskych súdnych autorít. Výklad každého ustanovenia reflektuje na aktuálny vývoj
aplikačnej praxe aj doktríny civilného procesného práva.
Komentár ako prvý na Slovensku ponúka komentované
kľúčové nariadenia z oblasti európskeho civilného procesu, nevynímajúc nariadenia Brusel I. a Brusel II. Kvalitu
publikácie zaručuje aj zloženie autorského kolektívu pod
vedením doc. JUDr. Marka Števčeka, PhD., a doc. JUDr.
Svetlany Ficovej. Autorský kolektív bol oproti 1. vydaniu
výrazne rozšírený, čo umožňuje hlbšiu špecializáciu pri
interpretácii jednotlivých ustanovení či riešení problémov vyvstávajúcich z aplikačnej praxe. Ustanovenia
o dedičskom konaní komentovali notárky JUDr. Zuzana
Grófiková a JUDr. Katarína Valová, PhD. Zrozumiteľný,
analytický a komplexný výklad každého ustanovenia zákona, ktorý sa nevyhýba ani riešeniu teoretických otázok
či aplikačných a výkladových problémov, je zárukou širokej a dlhodobej využiteľnosti. Rovnako ako prvé vydanie,
aj druhé vydanie je určené širokej právnickej verejnosti,
najmä advokátom, sudcom, súdnym exekútorom, prokurátorom či notárom a študentom práva.
Na slávnostnej recepcii prevzal ocenenie Autorská cena
za najlepšiu publikáciu v Slovenskej republike doc. JUDr.
Marek Števček, PhD. Z členov autorského kolektívu sa
slávnostného odovzdávania ceny zúčastnili aj JUDr. Ing.
Jarmila Lazíková, PhD., a JUDr. Katarína Valová, PhD.
JUDr. Martina Mižiková
Odovzdávanie Prestížnej ceny za SR časopisu Právny obzor: zľava
prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc., hlavná redaktorka časopisu,
a JUDr. Jozef Vozár, PhD., člen predstavenstva spoločnosti
Karlovarské právnické dni
predsedníčka Vzdelávacej komisie NK SR
JUDr. Katarína Valová, PhD.
predsedníčka Legislatívnej skupiny PNK SR
21
>> z diania v právniCkej obci
Nový zákon o pozemkových
spoločenstvách
V súvislosti s prijatím nového zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len
zákon o pozemkových spoločenstvách), ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2013 a ktorý priniesol
viaceré zmeny oproti pôvodnému zákonu č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, sa dňa
20. mája 2013 konal v Košiciach seminár s lektorom JUDr. Jaroslavom Puškáčom, generálnym
riaditeľom sekcie legislatívy na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky.
Prednášajúci v úvode uviedol, že v súčasnosti je na SloĎalej sa vo všeobecnej časti dôvodovej správy uvádza, že
vensku viac ako 400 pozemkových spoločenstiev, ktoré
v novom zákone o pozemkových spoločenstvách sa
eviduje Ministerstvo vnútra SR a ktoré zaberajú približupravuje aj vznik a postavenie nového typu pozemkového
ne 490-tisíc hektárov poľnohospodárskych a lesných
spoločenstva založeného vlastníkmi lesných a poľnopozemkov, čo je asi 10 % ich celkovej výmery v rámci
hospodárskych nehnuteľností (teda nie spoločnej nehnuSlovenska. Okrem iného uviedol, že zákonom č. 57/2013
teľnosti) s cieľom ich spoločného racionálneho obhospoZ. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 2013, bol aj novedarovania. Novinkou je aj stanovenie podmienok, za
lizovaný zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach
ktorých možno rozdeliť spoločnú nehnuteľnosť, najmä
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, kde sa v § 24
na účely prevodu vlastníctva oddelenej časti spoločnej
ods. 1 na konci pripojila veta: „To neplatí, ak sa podiel
nehnuteľnosti. Odchylne od § 46 ods. 2 Občianskeho zána pozemku spoluvlastníka
konníka sa ustanovuje spôsob
zvyšuje iným podielom alebo
podpisovania zmluvy o prevo­
Pri
prevode
podielu
spoločnej
nehnuteľnosti
časťou podielu na tom istom
de vlastníctva oddelenej časti
nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel
pozemku a vlastníctvo prespoločnej nehnuteľnosti. Pri
na spoločnej nehnuteľnosti, ktorému
vádzaného podielu zanikne.“
prevode vlastníctva k nehnu­
zodpovedá výmera menšia ako 2 000 m2.
To znamená, že predmetom
teľnosti, ktorú vlastní väčší
Rozsah výmery predstavuje osobitnú
prevodu môže byť aj podiel
počet spoluvlastníkov, sa po­
úpravu voči zákonu č. 180/1995 Z. z.
na poľnohospodárskom aledľa všeobecnej úpravy Občian­
Toto obmedzenie sa nebude vzťahovať
bo lesnom pozemku menskeho zákonníka vyžaduje,
na nadobudnutie vlastníctva prechodom,
ší ako 2 000 m2, ak sa tým
aby podpisy všetkých účastnajmä
dedením
alebo
vyporiadaním
zväčší už existujúci podiel
níkov boli na jednej listine.
bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nadobúdateľa.
Táto požiadavka je v prípade
V zmysle dôvodovej správy
rádovo stovák až tisícov spozo zákona, kde toto obmedzenie nemožno
bolo vypracovanie návrhu
luvlastníkov nedosiahnuteľdosť dobre dodržať. Toto obmedzenie
nového zákona o pozemkoná, najmä vzhľadom na dĺžzároveň umožní nadobúdateľovi nadobudnúť
vých spoločenstvách odôku obdobia, počas ktorého
aj podiel zodpovedajúcej menšej výmere
vodnené aj skutočnosťou, že
všetci spoluvlastníci zmluvu
pod podmienkou, že jeho celkový podiel,
cieľom zrušeného zákona č.
podpisujú a počas ktorého
respektíve podiely (t. j. vrátane už
181/1995 Z. z. bolo predomnohí z nich zomrú, čo ešte
vlastneného podielu, respektíve podielov),
všetkým preklenúť obdobie
viac predlžuje čas podpisova­
2
budú zodpovedať výmere aspoň 2 000 m .
hľadania mechanizmov chonia zmluvy. Pozemkové spo­
du pozemkových spoločenločenstvá bez právnej substiev, usporiadať ich vzťahy k štátu, usporiadať vzťahy
jektivity budú mať povinnosť pretransformovať sa na
vo vnútri spoločenstiev, podporiť sceľovanie pozemkov
spoločenstvá s právnou subjektivitou.
a pôsobiť proti ich ďalšiemu drobeniu, ako aj naznačiť
Spoločenstvom sa v novom zákone o pozemkových spomožnosti realizovania podnikateľských zámerov v nadločenstvách rozumie okrem iného aj pozemkové spoväznosti na existujúci právny poriadok. Tieto problémy
ločenstvo, ktoré založili individuálni vlastníci poľnohossa počas účinnosti tohto zákona vyvinuli natoľko, že si
podárskych alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich
vyžiadali novú právnu úpravu.
spoločného obhospodarovania bez toho, aby vznikala
>>
22
ars notaria 3/13
spoločná nehnuteľnosť. Cieľom tohto pozemkového spostavbou povolenou podľa osobitného predpisu, ak nejde
ločenstva je predovšetkým spoločné obhospodarovanie
o neoprávnenú stavbu, alebo ak sa mení účelové využitie
jednotlivých poľnohospodárskych alebo lesných nehnuspoločnej nehnuteľnosti alebo jej časti podľa osobitných
teľností, ktoré ostávajú vo vlastníctve jednotlivých členov
predpisov, alebo ak ide o prechod vlastníckeho práva
pozemkového spoločenstva.
k pozemkom vyvlastnením
Pri prevode podielu spoločalebo na účel, na ktorý mož Z dôvodu potreby právnej istoty a overenia
nej nehnuteľnosti nesmie
no pozemok vyvlastniť, alebo
zákonného postupu pri založení spoločenstva,
vzniknúť spoluvlastnícky
ak tak ustanovuje osobitný
ako aj pri voľbe členov orgánov spoločenstva
podiel na spoločnej nehnupredpis, alebo ide o prevod
sa vyhotoví notárska zápisnica.
teľnosti, ktorému zodpovlastníckeho práva k povedá výmera menšia ako
zemku v chránenom území
2 000 m2. Rozsah výmery predstavuje osobitnú úpravu
alebo jeho ochrannom pásme podľa osobitného predvoči zákonu č. 180/1995 Z. z. Toto obmedzenie sa nebude
pisu. Ide najmä o situácie pri majetkovoprávnom uspovzťahovať na nadobudnutie vlastníctva prechodom, najriadaní zastavaných častí spoločnej nehnuteľnosti, pri
mä dedením alebo vyporiadaním bezpodielového sponovej výstavbe, najmä infraštruktúry a pri zmene účeluvlastníctva manželov zo zákona, kde toto obmedzenie
lového využitia pozemku. Na podielové spoluvlastníctvo
nemožno dosť dobre dodržať. Toto obmedzenie zároveň
v pozemkovom spoločenstve a jeho zrušenie a vyporiaumožní nadobúdateľovi nadobudnúť aj podiel zodpovedanie sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka
dajúcej menšej výmere pod podmienkou, že jeho celkový
upravujúce vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (§
podiel, respektíve podiely (t. j. vrátane už vlastneného
141 a 142), čo má pôsobiť proti ďalšiemu drobeniu skupodielu, respektíve podielov), budú zodpovedať výmere
piny pozemkov v pozemkovom spoločenstve.
2
aspoň 2 000 m .
Ak vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti chce predať
V § 3 a § 4 zákona o pozemkových spoločenstvách sa
svoj spoluvlastnícky podiel inému spoluvlastníkovi spouvádza, že pozemkové spoločenstvá sú právnickými osoločnej nehnuteľnosti, ostatní spoluvlastníci nemajú
bami; majú teda právnu subjektivitu. Spoločenstvo sa
predkupné právo. Môže sa však rozhodnúť, že tento svoj
zakladá zmluvou o pozemkovom spoločenstve (ďalej len
podiel ponúkne všetkým spoluvlastníkom spoločnej
zmluva o spoločenstve) uzavretou vlastníkmi spoločnej
nehnuteľnosti, v tomto prípade túto ponuku realizuje
nehnuteľnosti alebo vlastníkmi spoločne obhospodaroprostredníctvom výboru, ktorý ju členom spoločenstva
vaných nehnuteľností. O založení spoločenstva rozhooznámi prostredníctvom pozvánky na zasadnutie zhrodujú vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou
maždenia. Z dôvodu potreby zabrániť vzniku spoluvlastväčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastnícníckych podielov s rozdielnou výškou na jednotlivých
kych podielov alebo všetci vlastníci spoločne obhospopozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti sa
darovaných nehnuteľností.
zakazuje prevod a prechod
O založení spoločenstva
vlastníckeho práva k podie Na podielové spoluvlastníctvo v pozemkovom
a voľbe členov orgánov spolom len na niektorých
spoločenstve a jeho zrušenie a vyporiadanie
ločenstva sa vyhotoví noz týchto pozemkov. Prevod
sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho
társka zápisnica. Vlastník
a prechod vlastníckeho prázákonníka upravujúce vyporiadanie
podielu spoločnej nehnuva k podielu sa môže týkať
podielového spoluvlastníctva (§ 141 a 142),
teľnosti, ktorý nechce byť
len všetkých pozemkov patčo má pôsobiť proti ďalšiemu drobeniu
členom spoločenstva, môže
riacich do spoločnej nehnuskupiny pozemkov v pozemkovom
pri zakladaní spoločenstva
teľnosti. Nový zákon o pospoločenstve.
ponúknuť svoj podiel na prezemkových spoločenstvách,
daj inému vlastníkovi podiev § 9 odsek 10 ustanovuje
lu spoločnej nehnuteľnosti. Doterajší názov tejto zmluvy
osobitnú právnu úpravu voči § 46 ods. 2 Občianskeho zá(zmluva o založení spoločenstva) sa nahrádza názvom
konníka o forme zmluvy o prevode vlastníckeho práva
zmluva o pozemkovom spoločenstve. Z dôvodu potreby
k nehnuteľnosti, ktorý vyžaduje, aby podpisy všetkých
právnej istoty a overenia zákonného postupu pri založení
účastníkov zmluvy boli na jednej listine. Osobitná právna
spoločenstva, ako aj pri voľbe členov orgánov spoločenúprava umožňuje uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva
stva sa vyhotoví notárska zápisnica. Dňom registrácie
k časti spoločnej nehnuteľnosti so všetkými spoluvlastspoločenstva v registri pozemkových spoločenstiev sponíkmi spoločnej nehnuteľnosti za rovnakých podmienok
ločenstvo vzniká a nadobúda právnu subjektivitu.
aj jednotlivo (z toho vyplýva, že prípadne aj po skupinách)
V novom zákone o pozemkových spoločenstvách sa spona rôznych listinách, t. j. nie na jednej listine. Prílohou
ločnou nehnuteľnosťou rozumie jedna nehnuteľná vec,
návrhu na vklad do katastra nehnuteľností bude súbor
ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov.
všetkých týchto listín, technicky ako jeden dokument.
Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná, okrem prípadov, ak
Keďže väčšina pozemkových spoločenstiev má často
ide o prevod vlastníckeho práva k pozemku zastavanému
niekoľko sto až tisíc členov, ktorí sú spoluvlastníkmi
>>
>>
23
>> z diania v právniCkej obci
spoločnej nehnuteľnosti, podmienka uvedenia podpisov
podarovanej nehnuteľnosti len dáva svoju nehnuteľnosť
všetkých spoluvlastníkov na jednej listine je nedosiahnuk dispozícii ostatným členom spoločenstva a spoločenteľná najmä vzhľadom na dĺžku obdobia, počas ktorého
stvu na účely spoločného obhospodarovania. Orgánmi
všetci spoluvlastníci zmluvu
spoločenstva sú podľa nopodpisujú a počas ktorého
vého zákona zhromaždenie,
Ak
vlastník
podielu
spoločnej
nehnuteľnosti
mnohí z nich zomrú a s podvýbor, dozorná rada a iné orchce predať svoj spoluvlastnícky podiel
pisom ich dedičov je nutné
gány spoločenstva zriadené
inému spoluvlastníkovi spoločnej
čakať až do právoplatného
zmluvou o spoločenstve. Vonehnuteľnosti, ostatní spoluvlastníci nemajú lebné obdobie orgánov sposkončenia dedičských konapredkupné právo. Môže sa však rozhodnúť,
ní. To ešte viac predlžuje čas
ločenstva je najviac päť rože tento svoj podiel ponúkne všetkým
podpisovania zmluvy, ktoré
kov. Register pozemkových
spoluvlastníkom spoločnej nehnuteľnosti,
sa neúnosne odďaľuje, prípad­
spoločenstiev vedie obvodný
ne k nemu nikdy nedôjde.
lesný úrad. Na zápis do rev tomto prípade túto ponuku realizuje
Vlastníci podielov spoločnej
gistra je miestne príslušný
prostredníctvom výboru, ktorý ju členom
nehnuteľnosti, ktorí nesúhla­
obvodný lesný úrad, v ktoréspoločenstva oznámi prostredníctvom
sia s predajom oddelenej
ho územnom obvode je spopozvánky na zasadnutie zhromaždenia.
časti spoločnej nehnuteľločná nehnuteľnosť alebo
nosti a nepristúpia k zmluve
spoločne obhospodarovaná
o prevode vlastníckeho práva, ostávajú naďalej spolunehnuteľnosť. Ak miestnu príslušnosť nemožno takto
vlastníkmi oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti, keďurčiť, je miestne príslušný obvodný lesný úrad, v ktorého
že ich nemožno nijako nútiť pristúpiť k zmluve.
územnom obvode je výmerou najväčšia časť spoločnej
Fond nie je členom pozemkového spoločenstva, iba vynehnuteľnosti alebo spoločne obhospodarovanej nehnukonáva činnosti, ktoré prislúchajú členom pozemkového
teľnosti. Obvodný lesný úrad vykonáva štátny dozor nad
spoločenstva. Fond vykonáva práva člena spoločenstva,
spoločenstvami.
len ak zhromaždenie rozhoduje podľa § 10 ods. 4 písm.
V zmysle § 31 ods. 1 nového zákona sa spoločenstvá
a), b), d), h) a i), to znamená, len ak zhromaždenie ako
s právnou subjektivitou podľa doterajších predpisov pova­
najvyšší orgán spoločenstva schvaľuje zmluvu o spožujú za spoločenstvá podľa tohto zákona a spoločenstvá
ločenstve a jej zmeny, schvaľuje stanovy a ich zmeny,
bez právnej subjektivity založené podľa doterajších
rozhoduje o oddelení časti spoločnej nehnuteľnosti, rozpredpisov sa považujú za spoločenstvá bez právnej subhoduje o vstupe a podmienjektivity podľa doterajších
kach vstupu spoločenstva do
predpisov až do splnenia
Zároveň sú spoločenstvá bez právnej
obchodnej spoločnosti alebo
povinnosti prispôsobiť svoje
subjektivity založené podľa doterajších
družstva a rozhoduje o zruprávne pomery ustanovepredpisov v zmysle § 31 ods. 6 nového
šení spoločenstva. Z toho vyniam nového zákona. Zároplýva, že Fond sa nezúčastveň sú spoločenstvá bez
zákona povinné do 28. februára 2014 podať
ňuje na voľbe a odvolávaní
právnej subjektivity založené
návrh na zápis spoločenstva do registra,
členov orgánov spoločenpodľa doterajších predpisov
ktorého prílohou je aj notárska zápisnica
stva, schvaľovaní ročnej účv zmysle § 31 ods. 6 nového
o založení spoločenstva, ako aj o voľbe
tovnej závierky, rozhodovaní
zákona povinné do 28. febčlenov orgánov spoločenstva.
o hospodárení spoločenstva
ruára 2014 podať návrh na
a o rozdelení zisku.
zápis spoločenstva do regisČlenmi spoločenstva sú všetci vlastníci spoločne obhostra, ktorého prílohou je aj notárska zápisnica o založení
podarovaných nehnuteľností. Nový zákon o pozemkových
spoločenstva, ako aj o voľbe členov orgánov spoločenstva.
spoločenstvách upravuje aj postavenie vlastníka spoločNa záver možno skonštatovať, že uvedený seminár bol
ne obhospodarovanej nehnuteľnosti v pozemkových spoprínosom pre správne pochopenie jednotlivých ustaločenstvách, ktoré založili vlastníci poľnohospodárskych
novení nového zákona o pozemkových spoločenstvách
alebo lesných nehnuteľností s cieľom ich spoločného oba len čas ukáže, do akej miery tento zákon uľahčí život
hospodarovania a využívania bez toho, aby vznikala spopozemkovým spoločenstvám a ľuďom, ktorí v tejto obločná nehnuteľnosť alebo spoločné vlastníctvo nehnulasti pracujú.
teľnosti, pričom spoločenstvo bude vykonávať aj správu
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
týchto pozemkov. Spoločná nehnuteľnosť vstupom do
člen redakčnej rady ARS NOTARIA
tohto spoločenstva nevzniká, vlastník spoločne obhos-
>>
>>
24
ars notaria 3/13
Konanie o pozostalosti v ČR
de lege ferenda
V dňoch 11. a 12. júna 2013 sa v Kongresovom centre v Prahe uskutočnil seminár Dědické právo
– výklad a srovnání současného a budoucího dědického procesu. Prednášajúcimi boli JUDr.
Ljubomír Drápal, predseda senátu Najvyššieho súdu Českej republiky a JUDr. Roman Fiala,
podpredseda Najvyššieho súdu Českej republiky. Obaja prednášajúci boli aj členmi expertnej
skupiny pre nový Občanský zákoník.
Téma seminára nás zaujala najmä z dôvodu, že aj v Slovenskej republike sa Rekodifikačná komisia pre Občiansky súdny poriadok zaoberá prípravou paragrafového
znenia nových ustanovení Civilného mimosporového poriadku, teda aj dedičského konania. V súlade s vládou SR
schváleným Legislatívnym zámerom rekodifikácie civilného práva procesného má byť nanovo upravené celé
konanie o dedičstve tak, aby notár ako súdny komisár
mohol viesť dedičské konanie samostatne a rozhodovať aj vo veci samej rovnako, ako je to v českej právnej
úprave Občanského soudního řádu. Preto sa uvedeného
seminára zúčastnili aj dve členky Legislatívnej skupiny
Prezídia Notárskej komory SR.
Prednášajúci prítomných informovali o tom, že na rozdiel od dedičského práva hmotného, ktoré sa pripravilo
bez účasti Notárskej komory ČR, ustanovenia dedičského práva procesného boli pripravované v spolupráci Najvyššieho súdu ČR a Notárskej komory ČR. Ide o v súčasnosti v Parlamente ČR schvaľovaný zákon o zvláštních
řízeních soudních, ktorý obsahuje aj konanie o pozostalosti. Navrhovaný predpis má približne 500 paragrafov,
z toho konanie o pozostalosti upravuje približne 200 paragrafov. Prvá polovica upravuje nepredlžené dedičstvo
a druhá polovica predlžené dedičstvo, teda likvidáciu
dedičstva.
V súčasnosti český notár ako súdny komisár pôsobí
v dedičskom konaní od začiatku konania samostatne
a má oprávnenie vydávať všetky rozhodnutia. Dedičské
spisy sa vracajú na súd až po uplynutí lehoty na podanie riadnych aj mimoriadnych opravných prostriedkov.
Nový procesný predpis ponecháva notárovi postavenie
hegemóna, teda toho, kto celé konanie o pozostalosti
vedie a rozhoduje. Aj nový predpis bude poznať zápisnicu o predbežnom vyšetrení s osobou, ktorá sa postarala
o pohreb alebo akoukoľvek osobou, ktorá pozná majetkové a rodinné pomery poručiteľa. Podľa českej právnej
úpravy základné vybavenie domácnosti nepatrí do dedičstva, ale nadobúda ho automaticky manžel poručiteľa.
Poučovacia povinnosť v konaní o pozostalosti má byť
najrozsiahlejšia a najpodrobnejšia zo všetkých civilných
konaní. Čas smrti poručiteľa je dôležitý aj pre dedičské
právo hmotné aj procesné, a to na rozdiel od Slovenskej
republiky, kde postupujeme podľa hmotných predpisov
platných v čase smrti poručiteľa, ale podľa procesných
predpisov platných v čase priebehu dedičského konania.
Nový procesný predpis reaguje aj na odlišnú úpravu
niektorých existujúcich dedičských inštitútov v novom
Občanském zákoníku, napríklad nanovo upravuje postavenie účastníkov konania. Je tu aj samostatná úprava
opatrovníkov tak, že sa upravuje opatrovníctvo zákonné
aj kolízne, aj samostatné postavenie opatrovníka účastníka na neznámom mieste alebo neznámeho dediča.
Ostáva tu vyhláška pre takéhoto dediča aj ustanovenie
opatrovníka, ak sa však počas konania neznámy dedič
objaví, nadobúda všetky práva ako účastník konania. Pri
náhradnom konaní o pozostalosti sa nemôže objaviť nový
dedič, teda koná sa s okruhom dedičov podľa pôvodného
dedičského konania, a ak sa objaví dedič na neznámom
mieste, má ochranu oprávneného dediča. Zjednodušuje
sa otázka miestnej príslušnosti. V prvom rade je miestne
príslušným súd podľa trvalého pobytu poručiteľa. Iba pri
osobách, ktoré nemajú trvalý pobyt evidovaný, je príslušným súd podľa bydliska poručiteľa alebo miesta, kde
sa zdržoval, alebo podľa miesta, kde sa nachádza jeho
nehnuteľnosť.
Podľa nového procesného predpisu nemôže byť v náhradnom konaní o pozostalosti vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Napríklad, ak bol
nejaký majetok sporný a súd neskôr povie, že patril do
BSM, musí sa vyporiadať mimo konania o pozostalosti
dohodou všetkých dedičov a pozostalého manžela. Ak
BSM zaniklo pred smrťou poručiteľa a nebolo vyporiadané, a neprešli tri roky od jeho zániku, notár ho nevyporiada v rámci konania o pozostalosti, ale dedí sa ako právo
na vyporiadanie BSM. Určí sa jeho hodnota a následne
si ho mimo konania o pozostalosti vyporiada ten dedič,
ktorý toto právo zdedil.
Predmetom dedičstva je nielen majetok, ktorý poručiteľ
vlastnil v čase svojej smrti, ale aj pohľadávky a iné majetkové hodnoty, ktoré vznikli po jeho smrti, ale mali dôvod
v právnych skutočnostiach za života poručiteľa vrátane
práva na vyporiadanie BSM. Súpis majetku poručiteľa
25
>> z diania v právniCkej obci
má význam z dôvodu dlhov poručiteľa a z dôvodu možnosti podať výhradu súpisu, preto musí byť formalizovaný. Zavádza sa nový inštitút svedok súpisu majetku, ktorý
sa prizýva v prípade, ak nie sú prítomní pri súpise všetci
účastníci konania. V odôvodnených prípadoch môže súd
rozhodnúť, že súpis nemusí byť urobený, ale nahradí ho
zoznam majetku, ktorý vyhotoví správca dedičstva ustanovený na tento prípad. V jednoduchých prípadoch nemusí byť ani zoznam majetku, ale so súhlasom všetkých
dedičov stačí spoločné prehlásenie dedičov. Zavádza sa
nový inštitút výhrada súpisu majetku. Ak si ju uplatnia
všetci dedičia, ručia len do výšky nadobudnutého dedičstva, ale ak si ju neuplatnia, zodpovedajú za dlhy poručiteľa celým svojím majetkom. Ak tu je dedičov viac,
zodpovedajú solidárne. Konvokácia veriteľov bude mať
v novom predpise ešte väčší význam ako dnes. Navrhnúť konvokáciu môže len dedič, ktorý si uplatnil výhradu
súpisu a správca dedičstva. Zaistiť pohľadávky veriteľa možno novým inštitútom oddelenie alebo odlúčenie
pozostalosti od ostatného majetku dediča a veriteľ sa
uspokojí z tejto oddelenej časti majetku dediča.
Likvidácia dedičstva je v novom predpise upravená rovnako ako insolvenčné konanie. Nariaďuje sa na návrh
dediča alebo štátu, alebo veriteľa. Predpoklady likvidácie
dedičstva sú:
1. existuje majetok,
2. musí byť vyporiadané BSM,
3. musí ísť o predlžené dedičstvo,
4. konanie o pozostalosti nesmie byť ukončené.
Likvidačný správca vykonáva likvidáciu dedičstva, a ak
nie je ustanovený, jeho úlohy vykonáva notár ako súdny
komisár. Uznesenie o likvidácii dedičstva sa vyvesuje na
úradnej tabuli súdu a jeho následky sú:
1. nemožno viesť exekúciu,
2. ak je už nariadená exekúcia, tak sa zastaví,
3. ostatné, najmä sporné konania sa zastavujú (aj daňové,
aj správne), ak sa týkajú aktív alebo pasív dedičstva,
4. zanikajú dedičské práva všetkých dedičov,
5. zanikajú práva na odkaz,
6. zaniká odlúčenie pozostalosti, funkcia správcu dedičstva aj vykonávateľa závetu,
7. zaniká právo na zaopatrenie.
Sporný majetok, ktorý nie je evidovaný ako majetok poručiteľa, nahlási likvidačný správca súdu, a ak ho súd
(notár) napíše ako majetok poručiteľa, likvidačný správca ho zahrnie do likvidačnej podstaty a vyzve toho, kto
popiera, že ide o majetok poručiteľa, aby podal určovaciu
žalobu na súd. Rozvrh likvidačného výťažku sa uskutočňuje podľa ôsmich skupín.
JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
Československé právnické dni
Tretí ročník medzinárodnej konferencie Československé právnické dni, ktorú usporiadala
Justičná akadémia Slovenskej republiky v spolupráci s Právnickou fakultou Masarykovej
univerzity v Brne, bol venovaný téme Reforma súkromného práva na Slovensku a v Čechách.
Konferencia sa uskutočnila 30. mája 2013 na Detašovanom pracovisku Justičnej akadémie
Slovenskej republiky v Omšení.
Konferencia prebiehala v troch samostatných blokoch, a to Občiansky zákonník, Právo obchodných
spoločností a Občianske právo procesné. Po každom
bloku nasledovala odborná diskusia. S jednotlivými
príspevkami vystúpili uznávané autority zo SR a ČR,
tak z radov justičného, ako aj vysokoškolského prostredia, pričom mnohí z nich sú externými členmi
pedagogického zboru Justičnej akadémie Slovenskej
republiky a aktívnymi členmi komisií pre rekodifikáciu
súkromného práva na Slovensku a v Čechách.
Pozvanie na konferenciu prijali Jana Laššáková, podpredsedníčka Národnej rady SR; predseda Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR Róbert Madej;
Monika Jankovská, štátna tajomníčka Ministerstva
spravodlivosti SR; prvý námestník Generálneho pro-
26
kurátora Ladislav Tichý a predsedovia súdov a zástupcovia prokuratúr SR, právnických fakúlt SR a ČR, Justičnej akadémie ČR a profesijných komôr SR.
Odborným výstupom z konferencie bude publikácia,
určená justičnej, ako aj širokej právnickej verejnosti, ktorá bude zverejnená aj v elektronickej podobe
na portáli Justičnej akadémie Slovenskej republiky
v priebehu septembra 2013. Usporiadaním tejto konferencie chce Justičná akadémia Slovenskej republiky
v spolupráci s partnerskou organizáciou, Právnickou
fakultou Masarykovej univerzity v Brne, pomôcť získať
nové poznatky, podnety, námety a analýzy, ktoré odzneli zo strany zúčastnených v príspevkoch a odborných diskusiách a budú slúžiť na podporu rekodifikácie
v rámci súkromného práva v obidvoch krajinách.
ars notaria 3/13
Medzinárodná vedecká
konferencia o spoločnom
európskom kúpnom práve
V priestoroch hotela IMPIQ v meste Trnava sa 14. februára 2013 uskutočnila medzinárodná
vedecká konferencia s názvom Návrh nariadenia o spoločnom európskom kúpnom práve – nový
právny režim pre vnútroštátny a cezhraničný obchod. Podujatie bolo organizované pod záštitou
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave a podporené prostriedkami Vyšehradského fondu.
Prítomných pozvaných hostí a odbornú verejnosť privítali
prof. JUDr. Marek Šmid, PhD., rektor Trnavskej univerzity
v Trnave, ako aj JUDr. Monika Jurčová, PhD., predsedníčka
Organizačného výboru medzinárodnej vedeckej konferencie. Prof. JUDr. Ján Hurdík, DrSc., otvoril prvú sekciu
príspevkov, v rámci ktorej vystúpili vzácni hostia, predovšetkým prof. Hugh Beale, QC FBA, z Univerzity Warwick
(Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska)
s príspevkom Návrh CESL: prehľad1. V nadväznosti na danú
tému sa predstavil prof. Dr. Marco B. M. Loos z Univerzity Amsterdam (Holandsko) s príspevkom Obchodná
kúpa: Spoločné európske kúpne právo v porovnaní s Viedenským dohovorom o medzinárodnej kúpe tovaru. Ďalej prof. JUDr. Ján Hurdík, DrSc., oboznámil o písomnom príspevku prof. Dr. Christiane Wendehorst, LL.M.
z Viedenskej univerzity (Rakúska republika) pod názvom
Spoločné európske kúpne právo: otázky predmetu a obsahu a pozval prítomných účastníkov do diskusie.
Druhú časť prezentovaných príspevkov otvorila JUDr.
Monika Jurčová, PhD. Odpovede na otázku, prečo si
zvoliť CESL?, prezentoval prof. Dr. András Kisfaludi
z Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti (Maďarská
republika). Ďalšími prednášajúcimi boli prof. JUDr. Ján
Hurdík, DrSc., a JUDr. Markéta Selucká, PhD., z Masarykovej univerzity v Brne (Česká republika) s príspevkom
CESL v kontexte nového českého občianskeho práva.
Ešte pred diskusiou so svojou zaujímavou prednáškou
pod názvom CESL: Opt-in, opt-out a vylúčenie: kogentné
a dispozitívne normy v CESL vystúpil doc. JUDr. Kristián
Csach, PhD., LL.M., z Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach (Slovenská republika).
Tretiu sekciu príspevkov otvoril prof. Dr. András Kisfaludi. Prvou prednášateľkou bola JUDr. Markéta Selucká,
PhD., ktorá sa zaoberala osobitnou tematikou zameranou na Prostriedky nápravy pre nesplnenie v CESL.
JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M., z Trnavskej
univerzity v Trnave sa zamýšľal nad Voľbou CESL: Vyšší štandard ochrany spotrebiteľa?. Dr. Annamária Klára z Univerzity Eötvösa Loránda v Budapešti (Maďarská
republika) priblížila Otázky reštitúcie v CESL a v maďarskom práve, potom nasledovala diskusia.
Poslednú štvrtú oblasť prezentovaných príspevkov otvoril doc. JUDr. Kristián Csach, PhD., LL.M. Prvou prednášateľkou bola Mgr. Małgorzata Pohl zo Sliezskej univerzity v Katoviciach (Poľská republika), ktorá zamerala
svoju pozornosť na to, či Existuje potenciálna konkurencia medzi CISG a CESL?. Nakoniec sa so svojím príspevkom predstavila Mgr. Anita Strzebińczyk zo Sliezskej
univerzity v Katoviciach (Poľská republika) s prednáškou
Výhrada vlastníctva vo svetle spoločného európskeho
kúpneho práva.
Záverečným slovom sa JUDr. Monika Jurčová, PhD., poďakovala prítomným pozvaným hosťom za prednesené
príspevky, organizátorom, tlmočníkom a odbornej verejnosti za aktívne vystúpenie v diskusii, ako aj za vytváranie a udržiavanie akademickej atmosféry počas konania
medzinárodnej vedeckej konferencie.
JUDr. Lukáš Cisko
Autor pôsobí na Katedre obchodného práva a hospodárskeho
práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach.
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o spoločnom európskom kúpnom práve. Podľa Európskej komisie je cieľom návrhu nariadenia posilniť fungovanie
vnútorného trhu prostredníctvom vytvorenia pravidiel pre cezhraničný obchodný styk medzi podnikateľmi, ako aj cezhraničný nákup spotrebiteľov. Obsahuje
samostatný súbor pravidiel zmluvného práva, týkajúci sa kúpnej zmluvy. Má byť alternatívnym zmluvným režimom (súčasť vnútroštátneho práva) a zároveň pôsobiť
popri pravidlách a normách stanovených vo vnútroštátnych právnych poriadkoch členských štátov Európskej únie.
1
27
>> Dianie v komore
Notár v právnom štáte
Postavenie notára v právnom štáte je dané jeho ústavnoprávnym vyjadrením. V slovenskom
notárskom prostredí je určite notorietou, že toto ústavnoprávne postavenie je priamo
a jednoznačne vyjadrené v súdnom precedense Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL. ÚS
1/04, ktorý sa navyše dotýkal pre postavenie notára osobitne citlivej, takzvanej nulovej tolerancie.
Napriek tomu, že každý z vás ho dôverne pozná, neod127 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie notára by
pustím si z neho citovať kľúčovú pasáž: „Právne postavebolo zrušené, musel by nahradiť škodu a navyše aj monie notára je postavením orgánu verejnej moci, na ktorý
rálnu ujmu v podobe finančnej satisfakcie, pri výške ktosa vzťahujú iné kritériá než na právne postavenie subjekrej treba hľadať inšpiráciu v precedensoch Európskeho
tov, ktoré nevykonávajú štátnu moc (súdnu moc). Notár
súdu pre ľudské práva.
je v sústave orgánov verejnej moci považovaný za štátny
Materiálnoprávnych konzekvencií ústavného postavenia
orgán. Z toho vyplýva aj to, že jeho právne postavenie,
notára je omnoho viac. Spomeniem len dve, ktoré nadpráva a povinnosti a obmeväzujú priamo na článok 1
dzenia sa určujú zákonom
ods. 1 a článok 46 ods. 1
Právne
postavenie
notára
je
postavením
v úzkej spojitosti s tým, že
Ústavy Slovenskej republiky
orgánu verejnej moci, na ktorý sa vzťahujú
notár vykonáva štátnu (súda aj svojím obsahom korešiné kritériá než na právne postavenie
nu) moc. Právne postavenie
pondujú s názvom tohto prísubjektov, ktoré nevykonávajú štátnu moc
notára je primárne určené
spevku. Prvý definuje Slotak, že v rámci deľby štátnej
venskú republiku ako právny
(súdnu moc). Notár je v sústave orgánov
moci sa podieľa na plnení
štát a druhý zasa postavenie
verejnej moci považovaný za štátny orgán.
pozitívneho záväzku štátu
notára (notárstva) v ňom.
v súvislosti s realizáciou záÚstavný súd SR pojem právkladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
neho štátu vo formálnom zmysle, ako aj v určujúcom
46 ods. 1 ústavy v rozsahu určenom zákonom.“
materiálnom zmysle slova jednoznačne a konštantne
Tieto tri vety, ktoré každý z vás určite pozná naspamäť,
definoval na základe jeho záruk a princípov. Vo vzťahu
majú pre postavenie notára v právnom štáte ústavnok notárstvu sa najviac v rámci týchto princípov približuprávne konzekvencie. Tieto konzekvencie možno rozdeliť
je princíp právnej istoty ako základný atribút právneho
na procesné a hmotné.
štátu.
Procesné ústavnoprávne konzekvencie sú minimálne
Obsahom tohto princípu je:
tri. Prvá sa týka skutočnosti, že súčasné ústavnoprávne
• oprávnená dôvera v právo,
postavenie notára možno zmeniť minimálne osobitným
• ochrana nadobudnutých práv,
ústavným zákonom. V prípade, že by sa však Ústavný súd
• predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci.
Slovenskej republiky vydal českou cestou, ani to by nestačilo. Postavenie notára by muselo byť priamo inkorZ ostatne uvedeného princípu vyplýva ústavný základ
porované do Ústavy Slovenskej republiky.
precedensu ako prameňa práva na Slovensku. Sú to
Druhým je skutočnosť, že akákoľvek zmena v zákonnej
slová, ktoré napríklad uviedol (a konštantne ich opakuúprave, to znamená v Notárskom poriadku, ktorá by odje) Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. PL.
porovala súčasnému ústavne vymedzenému postaveniu
ÚS 16/95: „obsahom právneho štátu je vytvorenie istoty,
že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní
notára, a to aj vo vzťahu k hmotnoprávnym konzekvenv rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď“. Táto
ciám, by bola protiústavná. To sa, pochopiteľne, dotýka
definícia sa vzťahuje na všetky orgány verejnej moci, teda
aj podzákonných právnych úprav, napríklad vyhlášky
aj na notárov a ich rozhodnutia. Občan má právo na to,
upravujúcej notárske odmeny, ktorá by sa jednoznačne
aby pred vstupom do notárskej miestnosti vedel, akým
porovnávala minimálne s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slospôsobom notár rozhodne v prípade, že o podobnej veci
venskej republiky.
už pred ním v inej veci rozhodol iný notár. To, samozrejTreťou procesnou konzekvenciou je principiálna preskúme, predpokladá, že takéto rozhodnutie pozná, aby si
mateľnosť notárskych rozhodnutí na základe konkrétnej
ho mohol vo svojej veci vynútiť, a to aj cestou ústavnej
kontroly ústavnosti. Pri zistení porušenia hmotnoprávsťažnosti podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky.
nych konzekvencií ústavného postavenia notára by došlo
Tu sa zároveň dostávame k druhému atribútu princípu
k známym ústavným následkom vymedzeným v článku
>>
28
ars notaria 3/13
právnej istoty, a to oprávnenej dôvere v právo. Obsahom
oprávnenej dôvery v právo je:
• prístupnosť práva,
• poznateľnosť práva,
• predvídateľnosť práva.
Prístupnosť práva je základným obsahom ľudského práva (za ľudské právo ho jednoznačne považuje Európsky
súd pre ľudské práva), a to práva na prístup k právu.
Právo na prístup k právu sa chápe v užšom slova zmysle
ako prístup k hmotným nosičom informácií o platnom
práve a v širšom zmysle slova ako zmysluplná orientácia
v prameňoch práva. Obidva tieto obsahové pojmy vyžadujú ako samozrejmý základ realizáciu princípu publikovateľnosti právnych noriem. Vzhľadom na to, že notárske rozhodnutie je ako rozhodnutie orgánu verejnej
moci právnou normou na riešenie podobných prípadov,
je povinnosťou tohto orgánu, v tomto prípade Notárskej
komory, ho zverejniť. Z princípu materiálneho právneho
štátu zasa vyplýva pozitívny záväzok štátu, aby túto povinnosť Notárskej komore umožnil realizovať.
Príkladom môže byť vydávanie súdnych rozhodnutí vo
všetkých troch formách, či už publikovaním na základe
výberu verejnoprávnou autoritou (v tomto prípade Notárskou komorou), na základe výberu osoby súkromného
práva (príkladom je časopis Zo súdnej praxe) alebo elektronickým sprístupnením všetkých notárskych rozhodnutí uverejňovaných na základe kritérií uplatňovaných
na súdne rozhodnutia.
Právo na prístup k právu v širšom slova zmysle predstavuje zmysluplnú orientáciu v právnych normách, čo znamená vzájomnú prepojenosť medzi právnymi predpismi,
precedensmi a doktrínou. V súčasnom elektronickom
svete to už taký veľký problém nie je, ale práve zmysluplnosť niektorým elektronickým právnym programom
chýba.
Kým požiadavka prístupnosti práva má formálny charakter, požiadavka poznateľnosti práva zasahuje kvali-
29
>> Dianie v komore
tu právnonormatívneho textu. Jej obsahom je, aby text
právnej normy bol:
• obsahovo jasný a zrozumiteľný,
• vecný,
• jednoznačný,
• určitý,
• bezrozporný.
V aplikácii na precedensy, teda aj na notárske rozhodnutia, ide o vážny problém, pričom v ostatnom čase sa
predmetom kritiky stala najmä dĺžka a bezrozpornosť
odôvodnení rozhodnutí. U advokátov sa to odôvodňuje
tým, že takýmto spôsobom „ohurujú“ svojich klientov,
u sudcov tým, že tak odôvodňujú svoje tvrdenie o pracovnej preťaženosti. U notárov to na tomto fóre nechávam
bez komentára a radšej si vysypem popol na hlavu, keď
uvediem, že príčinou môže byť aj systém právnického
vzdelávania. Sám si spomínam na svoje justičné skúšky
(v tom dávnom čase boli spojené pre budúcich sudcov aj
notárov), ktorých súčasťou bolo aj napísanie rozhodnutia
a jeho odôvodnenia. Keďže boli vybrané (doteraz neviem
prečo) doslova triviálne súdne veci, v snahe napísať čo
najdlhšie odôvodnenie sme popísali celý skutkový dej
a čo najviac aplikovateľných právnych predpisov (uvádzať
30
súdne precedensy v čase vlády právneho pozitivizmu
sme mali zakázané). Vtedy som tak závidel nemenovanej
kolegyni, ktorá písala veľké písmená a robila také veľké
medzery, že s pýchou odovzdala 15-stránkové rozhodnutie.
Predvídateľnosť práva je ďalšou požiadavkou na zabezpečenie oprávnenej dôvery v právo. Jej obsahom sú najmä dve podmienky kladené na právne normy, a to ich
stabilita a neretroaktivita.
Stabilita právnych noriem pri súčasnej dynamike vývoja
spoločnosti a rozvoja jej materiálnych zdrojov neznamená nemennosť precedensov, a to najmä pri potrebe
reagovania na časté zmeny právnych predpisov. Prirodzenou podmienkou zmeny precedensu je jeho odôvodnenie, ktoré by malo vychádzať viac z objektívnych potrieb ako z výnimočnosti riešenia konkrétneho prípadu.
Práve nedostatočnosť odôvodnenia odklonu od precedensu je veľmi častým dôvodom na konštatovanie jeho
neústavnosti aj v rozhodnutiach Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Neretroaktivita je na prvý pohľad viazaná len k právnym
predpisom, pretože rozhodnutie zásadne upravuje vzťahy vzniknuté v minulosti. V prípade precedentného pôsobenia sa však najmä v súvislosti s vlastníckym právom
môže dostať do hry koncepcia takzvanej nepravej retroaktivity spojenej s princípom ochrany nadobudnutých
práv, a preto by mali mať notári pri vydávaní rozhodnutí
na pamäti túto koncepciu, najmä pri výkone svojej činnosti súdneho komisára.
Ústavný súd Slovenskej republiky v uvedenom náleze
č. PL. ÚS 1/04 expressis verbis uviedol, že na notára
a notársku činnosť sa aplikuje článok 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Jeho obsahom sú dve základné
ľudské práva, a to právo na prístup k notárovi a právo na
jeho spravodlivé rozhodovanie.
Právo na prístup k notárovi – ak má byť slovami Európskeho súdu pre ľudské práva reálne a praktické, nie
teoretické a iluzórne – znamená, aj v zmysle pozitívneho záväzku štátu vychádzajúceho z rozhodnutia vo veci
Ayrey c. Írsko, pre štát povinnosť, aby nielenže nebránil
výkonu takéhoto práva, ale vytvoril aj podmienky na jeho
uplatňovanie.
Najčastejším dôvodom porušenia článku 6 ods. 7 Dohovoru je porušenie práva na konanie orgánu verejnej moci
v primeranej lehote. Právo za bezprieťahové konanie sa
v plnom rozsahu vzťahuje aj na notársku činnosť. Najmä
v prípade konštitutívnych účinkov notárskych rozhodnutí, respektíve rozhodnutí potrebných pre iné orgány,
pre ktorých ďalší postup je toto rozhodnutie potrebné,
je úzko spojené aj s princípom ochrany nadobudnutých
práv.
Na tomto mieste upustím od analýzy konkrétnych rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva zaoberajúcimi sa ochranou
práva na spravodlivé konanie vzhľadom na ich početnosť
(ide o stovky rozhodnutí), ale aj možnosť voľného prístu-
ars notaria 3/13
pu k nim. Vzhľadom na to, že pojem dobra a spravodlivosti je pupočnou šnúrou spojený s rozprávkami, tak
vám na záver ako na dobrú noc (aj keď tá dnešná zrejme
bude krátka) poviem tri, ktoré sa spájajú s rozhodovaním o vlastníckom práve, o ktorom aj vy často rozhodujete. Rozhodcu v nich nazvem múdrym mužom.
Prvá rozprávka má bulharský pôvod a volá sa Komu
vtáčik spieva, čo mi pripomenulo registráciu vlastníctva
pôdy na Venuši. V nej sa dvaja muži hádajú, pre koho
spieva vtáčik, ktorý si sadol na korunu stromu nad nimi.
Namiesto toho, aby ho obaja počúvali, vyhľadajú múdreho muža, aby ich rozsúdil. Obidvaja neváhajú a ponúkajú mu úplatky, aby rozhodol práve pre jedného z nich.
Múdry muž im pomoc neodmietol, aj keď bol spor zjavne
neopodstatnený. V rozprávke sa neuvádza, či ponúkané
finančné dary neodmietol, ale píše sa, ako rozhodol. Citujem: „Múdry muž mlčal, zdalo sa, že premýšľa a potom povedal: Priatelia, vtáčik nespieval nikomu z vás, on
spieval... pre mňa! A ukázal im dvere.“
Určite mnohí z vás poznajú slovenskú verziu tejto rozprávky. V nej sa zasa hádajú dve staré dievky, pre ktorú
z nich kuká kukučka. Na rozdiel od prvej rozprávky je to
pre ne veľmi dôležité, lebo ako dobre viete, koľkokrát kukučka zakuká, určuje, za koľko rokov sa dievka vydá. A je
tu aj druhý rozdiel, veď iný kraj, iný mrav, žiadne úplatky
ženy múdremu mužovi neponúkajú. Rozhodnutie múdreho muža však bolo rovnaké, ale ženy museli zaplatiť
úradný poplatok.
A aby sme neohovárali len kontinentálne právo, posledná rozprávka má svoj pôvod v rodisku právneho systému
common law v Anglicku a volá sa O sudcovi a ustrici. Tu
však už išlo aj o reálny vlastnícky spor a výklad práva.
Kto má vlastnícke právo na ustricu? Ten, ktorý ju prvý
uvidel, alebo ten, kto ju zdvihol zo zeme? Múdry muž
rozhodol, že právo na ustricu majú obaja. Potom ustricu
otvoril a bez váhania zjedol jej obsah. Zvyšok mušle rozdelil a každému dal polovicu. Citujem záver rozprávky:
„Ale vy ste ustricu zjedli, vykríkli obaja muži naraz. To
je v poriadku, to je môj honorár za súdny výkon, odvetil
sudca a dodal: Vám som dal všetko, čo zostalo“.
prof. JUDr. Ján Svák, DrSc.
Príspevok odznel pri príležitosti osláv 20. výročia slobodného notárstva
na Slovensku (príspevok je publikovaný v skrátenej verzii).
31
>> Dianie v komore
Voľný obeh súdnych rozhodnutí
a verejných listín v Európe
– praktické skúsenosti pri aplikácii nariadenia Brusel I a jeho revízii
V dňoch 23. a 24. mája 2013 sa delegácia NK SR na pozvanie Maďarskej notárskej komory
zúčastnila v Budapešti na seminári s názvom Voľný obeh súdnych rozhodnutí a verejných listín
v Európe – praktické skúsenosti pri aplikácii nariadenia Brusel I a jeho revízii.
a) osobný stav a právna spôsobilosť fyzických osôb, majetkové práva vyplývajúce z manželského zväzku alebo zo vzťahu, ktorý má podľa rozhodného práva porovnateľné účinky ako manželský zväzok,
b)konkurzné konania, konania týkajúce sa vyrovnania
zadlžených obchodných spoločností alebo iných právnických osôb a podobné konania,
c) sociálne zabezpečenie,
d) rozhodcovské konanie,
e) vyživovacia povinnosť vyplývajúca z rodinných vzťahov,
príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva,
f) dedenie zo závetu a zo zákona vrátane vyživovacej povinnosti z dôvodu smrti.
Zľava: Mgr. Tomáš Gardon, špecialista na medzinárodné vzťahy
Notárskej komory SR, JUDr. Katarína Valová, PhD., predsedníčka
Legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory SR, JUDr. Miloš
Haťapka, riaditeľ odboru medzinárodného a európskeho práva
súkromného Ministerstva spravodlivosti SR, JUDr. Katarína
Nagyová, notárka z Komárna, JUDr. Katarína Valušová, členka
Medzinárodnej skupiny Prezídia Notárskej komory SR
Prednášajúci, medzi ktorými nechýbali zástupcovia všetkých právnych profesií, sa venovali prevažne nariadeniu
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach – Brusel I (ďalej len Nariadenie) a jeho prepracovanému zneniu, ktoré vstúpilo do
platnosti 12. decembra 2012 a účinnosť nadobudne 10.
januára 2015 (s výnimkou článkov 75 a 76, na základe
ktorých majú členské štáty poskytnúť Európskej komisii
do 10. januára 2014 osobitné informácie).
Dr. Szabolcs Boreczki z maďarského ministerstva verejnej správy a spravodlivosti a JUDr. Miloš Haťapka,
riaditeľ odboru medzinárodného a európskeho práva
súkromného Ministerstva spravodlivosti SR, predstavili
súčasný systém vzájomného uznávania a výkonu rozsudkov podľa súčasného Nariadenia a zmeny, ktoré prinesie jeho prepracované znenie. Z rozsahu pôsobnosti
Nariadenia budú vylúčené tie oblasti, ktoré upravuje ostatná európska legislatíva (čl. 1):
32
Aplikácia revidovaného Nariadenia neovplyvní uplatnenie Nariadenia č. 805/2004 o Európskom exekučnom
titule pre rozhodnutia, zmiery a verejné listiny týkajúce
sa nesporných nárokov v občianskych a obchodných veciach. Uplatňovať sa tak budú dve rôzne skupiny podmienok, obe založené na zrušení vyhlásenia vykonateľnosti (takzvaný exequatur).
Revidované Nariadenie sa primerane uplatní aj na verejné listiny a súdne zmiery. Cezhraničnému výkonu verejných listín v občianskych veciach sa venoval Dr. Viktor
Maté, notár z Budapešti. Verejná listina, ktorá je vykonateľná v členskom štáte pôvodu, sa vykoná v iných členských štátoch bez toho, aby sa vyžadovalo vyhlásenie
vykonateľnosti (exequatur). Výkon verejnej listiny možno
zamietnuť, len ak je v zjavnom rozpore s verejným poriadkom (ordre public) dožiadaného členského štátu.
Verejná listina musí spĺňať požiadavky na preukázanie
jej pravosti v členskom štáte pôvodu (čl. 58). V kontexte
tohto revidovaného Nariadenia sa na písomnosti vydané
v členskom štáte nebude vyžadovať vyššie overenie ani
splnenie inej podobnej formálnej náležitosti (čl. 61).
Mgr. Tomáš Gardon
Mgr. Katarína Valušová
Autor je pracovníkom zahraničnej sekcie NK SR
a autorka je členkou Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR.
ars notaria 3/13
>> Aktuálne z NK SR
Novinky z medzinárodných
aktivít NK SR
Na úrovni Európskej únie a Rady notárstiev Európskej únie (CNUE) je v súčasnosti najdôležitejšou
témou revízia stanov CNUE. Aj na plenárnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 7. a 8. júna 2013
v Luxembursku, bola táto téma najdiskutovanejšia.
Sídlo CNUE je v Bruseli, preto sa úprava stanov riadi
právom Belgického kráľovstva. Belgickí notári sa ujali iniciatívy pri prezentovaní návrhov na zmenu stanov
a spolu s pracovnou skupinou CNUE Revízia stanov pripravili prvé verzie nových textov.
Medzi najpodstatnejšie návrhy zmien patria nahradenie
výkonnej rady predstavenstvom a zníženie počtu valných
zhromaždení zo štyroch na dve. Tieto návrhy sú prijímané
členskými štátmi CNUE bez väčších rozporov. Diskusie
sa však vedú o kompetenciách predstavenstva a valného zhromaždenia, spôsobe hlasovania, spôsobe obmeny
a počte členov predstavenstva. Niektoré notárstva navrhujú systém vytvorenia skupín, kde by sa notárstva rozdelili do troch skupín podľa výšky príspevkov, a v rámci
týchto skupín by sa do predsedníctva vybral vždy určitý
počet notárstiev. Iné považujú za spravodlivejšie rozdelenie na základe územného princípu alebo kombinácie
týchto dvoch spôsobov. Keďže na poslednom valnom
zhromaždení sa pri diskutovaných otázkach nepodarilo
nájsť konsenzus, budú sa tieto rozpory medzi členskými
štátmi riešiť na ďalších zasadnutiach pracovnej skupiny
a na valných zhromaždeniach.
Dôležitým úspechom najmä notárov z Francúzska je
dohoda medzi zástupcami Rady EÚ, Európskej komisie a Európskeho parlamentu, prijatá v oblasti uznávania odborných kvalifikácií, ktorú sa podarilo uzavrieť na
zasadnutí v Štrasburgu a podľa ktorej bude povolanie
notárov vylúčené z pôsobnosti smernice o uznávaní odborných kvalifikácií. Toto vylúčenie nebude v budúcnosti
revidované. Hlasovanie v tejto veci sa v Európskom parlamente očakáva predbežne v októbri 2013.
Mgr. Peter Danczi
predseda Medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
Účastníci plenárneho valného zhromaždenia CNUE v Luxembursku
33
>> Aktuálne z NK SR
Informácie
o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR
a o vymenovaných notároch (rok 2013)
28. – 30. 10. 2013
11. – 13. 11. 2013
21. – 22. 11. 2013
2. – 4. 12. 2013 Základný kurz pre notárskych koncipientov, miesto konania: sídlo NK SR
Zdokonaľovací kurz pre notárskych koncipientov, miesto konania: sídlo NK SR
Výberové konanie na voľné miesta notárov, miesto konania: sídlo NK SR
Odborné notárske skúšky, miesto konania: sídlo NK SR
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odvolal:
• s účinnosťou od 15. 8. 2013 z výkonu funkcie JUDr. Valériu Zahorjanovú, notárku so sídlom Notárskeho
úradu v Turčianskych Tepliciach v obvode Okresného súdu Martin na jej vlastnú žiadosť,
• s účinnosťou od 1. 1. 2014 z výkonu funkcie JUDr. Janu Nirházovú, notárku so sídlom Notárskeho úradu
v Banskej Bystrici v obvode Okresného súdu Banská Bystrica na jej vlastnú žiadosť.
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky preložil:
• s účinnosťou od 1. 1. 2014 JUDr. Katarínu Nagyovú, notárku so sídlom v Štúrove v obvode Okresného súdu
Nové Zámky ako notárku do sídla v Komárne v obvode Okresného súdu Komárno, a p. Máriu Nagyovú,
notárku so sídlom v Komárne v obvode Okresného súdu Komárno ako notárku do sídla v Štúrove v obvode
Okresného súdu Nové Zámky.
34
ars notaria 3/13
>> dávame do pozornosti
Anotácie
V časopise Ad Notam číslo 2/2013 je odborný článok
s názvom Nové nařízení o dědictví – je zapotřebí přehodnotit pravidlo lex rei sitae? autora prof. Dr. Sjefa van
Erpa, pôsobiaceho na univerzite v Maastrichte. V ňom sa
okrem iného uvádza, že v minulosti bolo hlavným pravidlom medzinárodného práva súkromného v oblasti
majetkového práva vždy použitie zásady lex rei sitae, t. j.
právo určené podľa miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza. V súčasnosti už majetkové právo nie je striktne limitované na práva in rem, v spojitosti s fyzickými vecami,
ale týka sa rovnako oblastí, akými sú licencie a virtuálne
vlastníctvo. Uvedený vývoj je zrejmý aj z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 650/2012 zo dňa 4. 7.
2012 o príslušnosti, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijímaní a výkone verejných listín v dedičských veciach, a o vytvorení európskeho dedičského
osvedčenia (ďalej Nariadenie). Toto Nariadenie bude použiteľné od 17. 8. 2015. Úvodné ustanovenie tohto Nariadenia stanovuje: „Požiadavky pre zápis práva k nehnuteľnému či hnuteľnému majetku do príslušného registra,
by mali byť z oblasti pôsobnosti tohto nariadenia vylúčené. Preto právo členského štátu, kde je register vedený,
určí, za akých právnych podmienok a akým spôsobom
má byť zápis prevádzaný...“ Dochádza tu k zmiešavaniu
lex registrationis a lex rei sitae, pretože právo použiteľné pre register nemusí byť nutne právom miesta, kde sa
daná vec nachádza. Nariadenie o dedičstve je rovnako
založené na základnom pravidle, že rozhodným právom
na dedenie je právo štátu, kde mal poručiteľ zvyčajný pobyt, a to bez ohľadu na to, kde sa pozostalosť nachádza.
Ak v rámci rozhodného práva prešlo vlastníctvo na dediča, treba splniť požiadavky lex registrationis na zápis
tejto skutočnosti do registra, ale k prechodu vlastníctva
došlo a podľa názoru autora iba lex registrationis určí,
čo to znamená, ak k registrácii nedošlo, čo môže mať
účinky iba voči tretím osobám konajúcim v dobrej viere.
Skutočnosť, či má zápis deklaratórny alebo konštitutívny
účinok, by takisto mala byť stanovená právom členského štátu, kde je register vedený. Toto však nie je odkazom na lex rei sitae, ale na lex registrationis. Potom ale
samotný text Nariadenia nereflektuje to, čo je uvedené
v jeho Úvodných ustanoveniach, čo vedie k otázke: Čo
je prioritné – text alebo jeho Úvodné ustanovenia? Účelom Úvodných ustanovení je vysvetliť text, a nie ho meniť,v danom prípade sa zdá, že je to opačne.
Našim čitateľom dávame do pozornosti judikát uverejne­
ný v časopise Zo súdnej praxe číslo 1/2013 Dlh zaťažujúci dedičstvo, s poukazom na ustanovenia § 175m, 175o,.
175q OSP a § 460, 470, 482 OZ. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo 12/2011 dlhom zaťažujúcim dedičstvo nie je nedoplatok nájomného a úhrad za
plnenia poskytované s užívaním (neužívaním) bytu, ktorého nájomcom bol poručiteľ, ak vznikol za čas od smrti
poručiteľa do vyporiadania dedičstva. Takýto dlh nepatrí
do pasív dedičstva po poručiteľovi a nemôže byť ani predmetom dohody o vyporiadaní dedičstva. Ak sa napriek
tomu stane predmetom dohody o vyporiadaní, ide o dohodu, ktorá odporuje zákonu a ktorú nemožno schváliť.
V časopise Zo súdnej praxe číslo 2/2013 stojí za pozornosť príspevok Žaloby mimo dedičské právo; oprávnenie tretej osoby podať podnet na mimoriadne dovolanie,
§ 175y, § 243e a nasl. OSP. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo 9/2005, aj keď sa výrokom
rozsudku určuje, že navrhovateľ (žalobca) je vlastníkom
nehnuteľnosti a aj keď je takýto rozsudok podkladom na
zápis do katastra nehnuteľností, nemá tento rozsudok
všeobecnú záväznosť, ale predstavuje rozhodnutie, ktorým bola sporná otázka vyriešená len vo vzťahu k účastníkom konania. Osoba, ktorá sa uvedeného konania
nezúčastnila, potom nie je osobou dotknutou alebo poškodenou týmto rozhodnutím, a teda ani procesne legitimovanou na podanie podnetu na mimoriadne dovolanie
generálnym prokurátorom v zmysle ustanovenia § 243e
a nasl. OSP. Dedič sa môže v občianskom súdnom konaní domáhať určenia, že sporné nehnuteľnosti (ich časť)
patria do dedičstva po nebohom poručiteľovi.
Vzhľadom na činnosť notárov v súvislosti s katastrálnym
konaním (ust. 31 ods. 1 katastrálneho zákona) dávame
do pozornosti komplexný pohľad na zápisy do katastra
nehnuteľností a aplikačné problémy spôsobené súčasnou platnou legislatívou, ktorými sa zaoberá príspevok
Mgr. Róberta Jakubáča (Úrad geodézie, kartografie a katas­
tra SR) publikovaný v Justičnej revue číslo 5/2013 pod
názvom Právna úprava zápisov vlastníckych a iných práv
do katastra nehnuteľností. Autor sa podrobne zaoberá
a upozorňuje na problémy v katastrálnom konaní, ako aj
na nejednotnosť rozhodnutí súdov, dokonca aj protichod­
nosť rozhodnutí Najvyššieho súdu SR. Venuje sa kolízii
predpisov správneho a občianskeho práva, zaoberá sa
otázkou konštitutívneho zápisu do katastra nehnuteľností,
analyzuje prípustné opravné prostriedky proti rozhodnutiam katastra nehnuteľností a ich použitie. Dáva do pozor­
nosti rozpor judikatúry pri rozhodovaní o otázke možnosti
konvalidácie zmluvy ako absolútne neplatného právneho
úkonu následným dodatkom k zmluve (ide o tzv. odstraňovanie nedostatkov zmlúv vo vkladovom konaní následnými opravnými dodatkami). Autor sa zameriava aj na
nejednotnú, často diskutovanú a pre istotu právnych
vzťahov veľmi podstatnú otázku momentu účinnosti
zmlúv, t. j., či platná právna úprava spája účinnosť zmluvy s rozhodnutím o povolení vkladu alebo nespája.
Spracovali členovia redakčnej rady ARS NOTARIA:
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady (prvá anotácia)
JUDr. Jozef Opatovský, člen redakčnej rady (druhá a tretia anotácia)
JUDr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka (štvrtá anotácia)
35
>> Dávame do pozornosti
Civilné právo procesné
Jozef Zámožík a kolektív – vyd. Aleš Čeněk
Věci v právním smyslu. Judikatura k rekodifikaci
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
372
mäkká
Učebnica civilného práva procesného sa venuje základným teoretickým aj
praktickým otázkam vybraných druhov civilného procesu – vykonávaciemu
konaniu, konkurzu a reštrukturalizácii a rozhodcovskému konaniu.
Petr Lavický, Petra Polišenská – vyd. Wolters Kluwer
2013
412
mäkká
Kniha prináša judikatúru českých, československých a slovenských súdov,
ktorá je použiteľná v právnych vzťahoch riadiacich sa novým českým OZ, ktorý nadobudne účinnosť 1. 1. 2014.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
v príkladoch
Přehled judikatury z oblasti věcných práv
2. vydanie
Počet strán:
Väzba:
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
Lucia Danišovičová – vyd. Verlag Dashöfer
64
mäkká
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v príkladoch je o všetkom, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol jeden z manželov počas trvania
manželstva, a o výnimkách. Je to návod, ako sa s touto problematikou vyrovnať, na čo slúži najmä praktické spracovanie formou príkladov.
Jan Šarman – vyd. Wolters Kluwer
2013
639
mäkká
Kniha prináša výber súdnych rozhodnutí z oblasti vecných práv. Najrozsiahlej­
šiu časť publikácie predstavuje súbor rozhodnutí z oblasti vlastníckeho práva.
Zaoberá sa ochranou, obmedzením a prevodom vlastníctva. Ďalšie časti sa
venujú spoluvlastníctvu, vecným bremenám a právu záložnému a zádržnému.
Vývoj inštitútov vecných práv
Mezinárodní právo soukromé Evropské unie
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
Miroslav Fico – vyd. UPJŠ Košice
2013
102
mäkká
Učebné skriptum analyzuje jednotlivé inštitúty vecných práv, a to z hľadiska
ich vývoja v Uhorsku a Európe či v iných krajinách mimo európskeho kontinentu. Cieľom učebnice je ponúknuť pohľad na vývoj vecných práv vo všeobecnosti, vývoj vnímania vecí a základných kategórií týchto práv, ako sú
vlastnícke právo, držba, vecné práva k cudzej veci.
Ústavné garancie ľudských práv
Branislav Fridrich a kolektív
– vyd. Univerzita Komenského, PrF
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
270
pevná
Publikácia poskytuje základnú orientáciu v danej problematike a snaží sa
zvýrazniť význam ochrany ľudských práv a slobôd človeka v súčasnom globalizujúcom sa svete. Kniha prináša teoretické poznatky o pojme, diferenciácii
a typológii základných práv a slobôd, opisuje formálne a materiálne základy
ústavnej koncepcie základných práv a slobôd, ich interpretáciu a limitáciu
v kontexte ústavnej úpravy SR, pričom sa nevyhýba ani aktuálnej problematike európskeho úniového práva v oblasti ľudských práv a rozoberá aj vznik
a vývoj Charty základných práv EÚ.
Teória a prax legislatívy
Ľubor Cibulka a kolektív – vyd. Univerzita Komenského, PrF
Naděžda Rozehnalová, Jiří Valdhans, Klára Drličková,
Tereza Kyselovská – vyd. Eolters Kluwer
2013
445
pevná
Publikácia ucelene zachytáva problematiku práva Európskej únie. Z obsahového hľadiska reaguje na dynamický vývoj v právnom poriadku EÚ, a to najmä
vo vzťahu k zásadnej reforme, ktorú priniesla Lisabonská zmluva. Čitateľovi
táto učebnica poskytne oporné body na lepšie pochopenie fungovania EÚ, jej
právneho rámca, ako aj spôsobov uplatňovania úniového práva na Slovensku.
Zákon o pozemkových spoločenstvách
s komentárom
Poradca 11/2013 – vyd. Poradca
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
240
mäkká
Z obsahu:
• Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách s komentárom
(Marta Boráková)
• Jednoduché účtovníctvo v kocke a jeho zmeny
• Jednoduché účtovníctvo – účtovné knihy
• Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov z pohľadu dane z príjmov FO
• Strata v podnikaní
• Protest prokurátora ako prostriedok právnej ochrany v sociálnom poistení
Akciová spoločnosť – zodpovedne, strategicky,
efektívne
Pavol Kubíček a kolektív – vyd. Verlag Dashöfer
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
288
pevná
Učebnica prináša ucelený obraz problematiky tvorby právnych predpisov
v SR, a to aj s ohľadom na právo Európskej únie a jeho vzťah k právu SR.
Poukazuje aj na nevyhnutnosť prísneho rešpektovania princípov právneho
štátu a demokracie pri tvorbe právnych predpisov, a to aj s osobitým zreteľom na princíp ústavnosti.
Úroky z omeškania
Zuzana Bartová – vyd. Verlag Dashöfer
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
1 790
zakladač A5
Ide o odbornú príručku, ktorá vychádza zo skúseností iných akciových spoločností. Nájdete v nej jasne a zrozumiteľne vysvetlené situácie, s ktorými sa
môžete stretnúť pri výkone práv a povinností ako člen jednotlivých orgánov
spoločnosti, konateľ, manažér či akcionár. Detailne rozoberá fungovanie
každého článku v spoločnosti a jeho vzťah k samotnej činnosti a. s.
Ústava Slovenskej republiky a Listina základných
práv a slobôd
vyd. Nová práca
Rok vydania:
2013
Väzba:CD
Novela Obchodného zákonníka č. 9/2013 Z. z. priniesla množstvo zmien a tie
neobišli ani ustanovenia týkajúce sa úrokov z omeškania. Vnímanie tohto zákona zo strany veriteľov ani dlžníkov nie je jednotné a vplyvom času, vyzretosti podnikateľského prostredia, ako aj legislatívnych zmien sa jeho postavenie
v právnom systéme stabilizuje a zjednocuje sa aj súdna a aplikačná prax,
ktorá rieši problémy súvisiace s týmto inštitútom.
36
Rok vydania:
Počet strán:
Väzba:
2013
103
mäkká
Úplné znenie zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR v znení zákona č. 232/2012 Z. z.
Doplnená je aj Listina základných práva a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 23/1991 Zb.
Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA.
ars notaria 3/13
Pokyny pre autorov
1.Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa.
2.Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných
článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane
poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať
maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať
viac ako 1 – 2 normostrany.
3.Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku.
4.Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby
bola jasná grafická úprava textu.
5.V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12.
Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri
poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman,
veľkosť 10.
6.Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez
funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas
spracovávania neposunie text.
7.Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie.
8.Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie
tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred.
9.Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor.
10.Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť
údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly,
adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu).
11.Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná,
a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie
publikovanie do iného časopisu.
12.Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť
rukopis.
13.Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok
príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické
úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky.
14.Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného
systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690.
15.Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike.
Download

ars notaria 13-03 - Notárska komora Slovenskej republiky