3
2012
Notársky časopis
 ODBORNÝ
ČLÁNOK
NIEKOĽKO SLOV
K ZODPOVEDNOSTI
NOTÁRA ZA ŠKODU
 JUDIKÁT
ZÁVET POZOSTÁVAJÚCI
Z VIACERÝCH LISTOV
 ROZHOVOR
TOMÁŠ BOREC: NOTÁRI
VŽDY PREDSTAVOVALI
V SLOVENSKOM PRÁVE
STABILNÝ PRVOK
 Z DIANIA
V PRÁVNICKEJ
OBCI
KATASTRÁLNY ZÁKON
– ZÁPIS VECNÝCH PRÁV
 DIANIE
V KOMORE
XI. NOTÁRSKA OLYMPIÁDA
Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky
>> OBSAH
Úvodník
Odborný článok
4
Niekoľko slov k zodpovednosti notára za škodu
Dušan Marják
Judikát
8
8
Závet pozostávajúci z viacerých listov
Pavol Dorič
Postrehy z praxe
10
Úvaha de lege ferenda na tému oživenia niektorých
inštitútov uhorského obyčajového práva
Ladislav Kupka
15
Súčinnosť bánk a súdnych komisárov v rámci konania
o dedičstve
Mário Szórád
Rozhovor
19
Tomáš Borec: Notári vždy predstavovali v slovenskom
práve stabilný prvok
Z diania v právnickej obci
19
22
Čo je nové v susednej Českej republike
Zuzana Grófiková, Katarína Valová
24
Katastrálny zákon – zápis vecných práv (aplikačné
problémy v praxi)
Pavol Dorič
27
Zpráva z konference Vývoj soukromého práva na území
České republiky
Jaromír Tauchen
29
Recenzia: Katastrálny zákon s porovnaním úpravy
v Českej republike
Milan Sudzina
Dianie v komore
30
30
Pracovná návšteva moskovskej delegácie
Katarína Valová
32
XI. notárska olympiáda
Miroslav Duriš
34
Druhý ročník medzinárodnej konferencie
Československé právnické dni
Magdaléna Valušová
36
Aktuality NK SR z medzinárodnej oblasti
Peter Danczi
Aktuálne z NK SR
32
ARS NOTARIA 3/2012
Ročník: 16. • Vyšlo: 30. 9. 2012
Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky
Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5
tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589
[email protected], www.notar.sk
Redakčná rada:
JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)
JUDr. Pavol Dorič, PhD.
JUDr. Jozef Opatovský
JUDr. Katarína Valová, PhD.
38
2. ročník púte slovenských notárov do Medžugoria
Pavol Dorič
38
Mala rada ľudí a oni sa k nej radi vracali
Katarína Pohronská
39
Informácie o výberových konaniach, vzdelávaní v NK SR
a o vymenovaných notároch (rok 2012)
Dávame do pozornosti
40
Prehľad právnickej literatúry
Periodicita:
štyrikrát ročne
Predplatné:
[email protected]
Inzercia:
[email protected]
Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2
P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk
Foto: Notárska komora SR, archív autorov, thinkstock.cz
Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229
Úvodník
Milé kolegyne, kolegovia,
nová vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí
dňa 27. júna 2012 schválila Plán legislatívnych úloh vlády SR na 2. polrok 2012 a vypracovala návrh Rámcového
plánu legislatívnych úloh vlády SR na 6. volebné obdobie.
V súlade s týmito materiálmi vláda vypracuje a predloží
Národnej rade SR na ďalšie legislatívne pokračovanie
viacero právnych predpisov, viac či menej súvisiacich
s notárskou činnosťou. Niektoré z nich Notárska komora SR prostredníctvom legislatívnej skupiny prezídia pripomienkuje v rámci medzirezortného pripomienkového
konania a na príprave niektorých sa zástupcovia komory
dokonca priamo podieľajú.
V rámci prípravy novely Notárskeho poriadku, novely
Exekučného poriadku a novely zákona o rozhodcovskom
konaní zriadilo Ministerstvo spravodlivosti SR pracovné
komisie, v ktorých majú zastúpenie odborníci z ministerstva spravodlivosti, vedeckej obce a zástupcovia právnických povolaní. Do všetkých týchto pracovných komisií
ministerstvo vybralo a nominovalo aj členov Notárskej
komory SR. Na zasadnutí komisie k novele Notárskeho poriadku sa riešila otázka vydávania elektronických
platobných rozkazov notármi a zriadenia Notárskeho
centrálneho registra elektronických platobných rozkazov, ďalej sa riešila zmena právnej úpravy ustanovení
o osvedčení vydržania vlastníckeho práva tak, aby sa
tento inštitút nedal v praxi zneužívať, otázka notárskych
úschov a ďalších potrebných zmien. Novela Notárskeho
poriadku má byť predložená na rokovanie vlády najneskôr v marci 2014. Na zasadnutí komisie k novele Exekučného poriadku sa rokovalo najmä o zavedení zásady numerus clausus pre súdnych exekútorov. Novela
2
Exekučného poriadku má byť predložená na rokovanie
vlády najneskôr v júni 2014. Na zasadnutí komisie k novele zákona o rozhodcovskom konaní sa rokovalo najmä
o spotrebiteľskej arbitráži a o potrebe zakomponovať do
zákona novelu modelového zákona Komisie OSN pre
medzinárodné obchodné právo o medzinárodnej komerčnej arbitráži (UNCITRAL). Novela zákona o rozhodcovskom konaní má byť predložená na rokovanie vlády
najneskôr v marci 2013.
Osobitnými pracovnými komisiami sú Rekodifikačná komisia na prípravu nového Občianskeho zákonníka a Rekodifikačná komisia na prípravu nového Občianskeho
súdneho poriadku, v ktorých má tiež Notárska komora
SR zastúpenie. V oboch komisiách predniesla komora svoje predstavy o právnej úprave dedičského práva
hmotného aj procesného de lege ferenda. Rekodifikačná komisia hmotného práva bude aj v tomto volebnom
období pracovať pod vedením prof. JUDr. Jána Lazara, DrSc. Práce v tejto komisii nasvedčujú tomu, že sa
predpokladá modernizácia hmotného dedičského práva,
ktorá sa prejaví najmä v posilnení slobody konania poručiteľa pri dedení zo závetu. Navrhuje sa zaviesť inštitút
zrieknutia sa dedičstva, odkazu, dedičského náhradníctva a vykonávateľa závetu. Takisto sa obnoví dedičská
zmluva ako ďalší dedičský titul. Navrhovaná úprava dedičského práva bude obsahovať v porovnaní s platným
právnym stavom celý rad nových ustanovení, ktoré doterajšie právne inštitúty doplňujú, vylepšujú a precizujú.
Na prvom zasadnutí rekodifikačnej komisie procesného
práva bol členov privítať predseda vlády doc. JUDr. Róbert Fico, CSc., a menovacie dekréty jednotlivým členom
odovzdal minister spravodlivosti JUDr. Tomáš Borec.
Predseda tejto rekodifikačnej komisie JUDr. Marek
ars notaria 3/12
Števček, PhD., predniesol svoju predstavu o príprave
troch samostatných kódexov, a to kódex sporového konania, kódex nesporového konania a kódex správneho
súdnictva. V týchto zákonoch sa chce vrátiť k niektorým
starším právnym inštitútom. Zároveň uviedol, že práce
v rekodifikačnej komisii sa budú niesť v duchu zásad odbornosti, otvorenosti a oponentúry. Za Notársku komoru
SR som v tejto komisii predniesla návrh upraviť v procesnom dedičskom práve postavenie notára ako súdneho komisára podobne, ako je to v Českej republike,
teda že súdny komisár bude viesť celé dedičské konanie
samostatne bez ingerencie súdu. Legislatívny zámer
novej právnej úpravy občianskeho práva procesného má
byť pripravený do konca roka 2012 a následne sa bude
pracovať na jeho paragrafovom znení. Predseda vlády
predniesol želanie, aby kódex hmotného a procesného
práva nadobudli účinnosť v ten istý deň.
V pláne legislatívnych úloh vlády sú zaradené aj ďalšie zákony týkajúce sa notárskej činnosti. Z rezortu spravodlivosti sú to najmä novela Občianskeho zákonníka (marec
2013), ktorá má upraviť odplatu pri úveroch a pôžičkách
poskytovaných spotrebiteľom a neprijateľné zmluvné
podmienky v súvislosti s predsúdnym konaním začatým
voči Slovenskej republike, novela Občianskeho súdneho
poriadku (august 2012) s cieľom zabezpečiť plynulosť
súdneho konania, zvýšiť vymožiteľnosť práva, eliminovať prieťahy v súdnych konaniach a upraviť elektronické
preberanie písomností súdu v súdnom konaní, novela
Obchodného zákonníka (september 2012), v rámci ktorej
bude podľa nášho názoru potrebné zvýšiť právnu istotu
pri kreácii a zmenách jednoosobových obchodných spoločností, ďalej novela zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (september 2013) s cieľom úpravy riadneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby
a znemožnenia ich zneužitia, novela zákona č. 420/2004
Z. z. o mediácii (december 2013), ktorá má precizovať
viaceré inštitúty zákona vrátane vzdelávania mediátorov, ich registrácie, zavedenie dohľadu nad mediátormi
a mediačnými centrami a novela zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (júl 2012) s cieľom zaviesť systémové riešenia
uplatňovania náhrady škody spôsobenej pri výkone ve-
rejnej moci, pretože v konaniach o žalobách o náhradu
škody majú súdy nejednotný prístup, o čom svedčia protichodné súdne rozhodnutia. Z rezortu pôdohospodárstva sú to najmä nový zákon o pozemkových spoločenstvách (november 2012), ktorý bude nanovo upravovať
ustanovenia týkajúce sa vzniku, činnosti a registrácie
pozemkových spoločenstiev, a novela zákona č. 330/1991
Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde
a o pozemkových spoločenstvách (jún 2013), ktorej cieľom je ustanoviť postup pri jednoduchých pozemkových
úpravách. Z rezortu geodézie, kartografie a katastra je
to úplne nový katastrálny zákon (október 2012) z dôvodu
realizácie projektu OPIS – Elektronické služby katastra
nehnuteľností. Z rezortu ministerstva financií sú to nový
zákon o elektronickej verejnej správe (december 2012),
ktorého cieľom je zjednodušiť a zefektívniť komunikáciu
občanov s verejnou správou, najmä zrovnoprávniť papierovú a elektronickú formu dokumentov a administratívnych procesov, umožniť jednoznačnú identifikáciu osôb
v elektronickom prostredí a zaviesť elektronické osobné
schránky vrátane elektronických podaní, rozhodovaní
a doručovaní a nový zákon o informačnej bezpečnosti
(december 2012), ktorého úlohou je zastrešiť problematiku informačnej bezpečnosti v Slovenskej republike
a zabezpečiť dostatočnú úroveň ochrany celého digitálneho priestoru v Slovenskej republike.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že nás čaká
obdobie plné legislatívnych zmien. Bude to zároveň obdobie náročné na prácu v legislatívnej oblasti a následne
aj v procese schvaľovania našich legislatívnych návrhov
v príslušných legislatívnych orgánoch. Preto nielen legislatívna skupina prezídia, ktorá je poradným orgánom
Prezídia Notárskej komory SR na prípravu a pripomienkovanie návrhov právnych noriem týkajúcich sa činnosti
notárov a postavenia komory, ale celé vedenie Notárskej
komory bude potrebovať pomoc a podporu každého notára. Spoločne si preto zaželajme veľa sily a úspechu pri
presadzovaní našich legislatívnych snáh.
JUDr. Katarína Valová, PhD.
predsedníčka legislatívnej skupiny PNK
3
>> Odborný článok
Niekoľko slov k zodpovednosti
notára za škodu
Notárstvo patrí medzi tradičné slobodné povolania a klasické právnické profesie, príznačné
svojím intelektuálnym a vysoko odborným charakterom.1 Spoločenská dôležitosť služieb
poskytovaných notármi a s nimi spojená vysoká miera rizika 2 vyžadujú sprísnenú mieru regulácie.
Postavenie notárov v Slovenskej republike upravuje zákon č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. V zmysle
ust. § 2 ods. 1 Notárskeho poriadku je notár osobou štátom určenou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť podľa Notárskeho poriadku. S výkonom notárskej
činnosti spája Notársky poriadok požiadavku odbornej
starostlivosti. Od notára sa tak vyžaduje zvýšená miera
riadneho výkonu činnosti a tomu zodpovedajúca kvalita
poskytovaných služieb.
Všeobecné otázky zodpovednosti notára
za škodu a komparatívne postrehy
Z uvedených dôvodov Notársky poriadok osobitne upravuje podmienky zodpovednosti notára za škodu 3 spôsobenú pri výkone notárskej a inej činnosti. Východiskovým
ustanovením Notárskeho poriadku v oblasti zodpovednosti notára za škodu je § 40 ods. 1, podľa ktorého „Ak
osobitný zákon neustanovuje inak, notár zodpovedá za
škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona“.
V zmysle citovaného ustanovenia vzniká zodpovednosť
notára za škodu len v tom prípade, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Osobitným zákonom je v tomto prípade (v zmysle legislatívnej poznámky pod čiarou) zákon
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 514/2003
Z. z.). Vzťah Notárskeho poriadku a zákona č. 514/2003
Z. z. je v tomto prípade (v otázke zodpovednosti za škodu
spôsobenú notárom) vzťahom lex specialis a lex generalis. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú notárom
pri výkone verejnej moci tak nastupuje namiesto osobnej
zodpovednosti notára.4 Načrtnutý vzťah Notárskeho poriadku a zákona č. 514/2003 Z. z. je vyjadrením samotnej
podstaty činnosti notára. Táto sa vo viacerých aspektoch
priamo týka výkonu verejnej moci a pri jej realizácii vystupuje notár v postavení úradnej osoby. Aj zodpovednosť za škodu má v tejto oblasti pôsobnosti notára špecifický režim a riadi sa zákonom č. 514/2003 Z. z., v zmysle
ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím notára, respektíve jeho nesprávnym
úradným postupom nesie štát. Toto tvrdenie môžeme
oprieť o znenie § 3 ods. 1 a ods. 2 a § 4 ods. 4 Notárskeho poriadku a § 3 a § 4 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona
č. 514/2003 Z. z. V ich kontexte štát, v mene ktorého koná
ministerstvo spravodlivosti, zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil notár pri výkone verejnej moci. Pod výkonom
verejnej moci pritom Notársky poriadok rozumie výkon
notárskej činnosti, ktorej obsah je výslovne definovaný
v § 3 ods. 1 a ods. 2 Notárskeho poriadku.5 Slovenský
zákonodarca tak išiel cestou výslovného zákonného zakotvenia tých činností notára, ktoré sú výkonom verejnej
moci a za ktoré nesie zodpovednosť štát ako garant zákonného výkonu verejnej moci.
V tejto súvislosti si dovolíme krátke porovnanie vzájomného vzťahu zodpovednosti notára a zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú pri výkone notárskej činnosti
s právnou úpravou Českej republiky. Český zákonodarca
sa pri zodpovednosti štátu za výkon notárskej činnosti
ubral inou cestou ako slovenský. Pri hľadaní odpovede na
otázku, či za škodu spôsobenú pri výkone činnosti notára
zodpovedá štát, alebo notár sám, je potrebné vychádzať
z dikcie § 4 ods. 1 zákona č. 82/1998 Sb. o odpovědnosti
Najvyšší súd Českej republiky sa svojho času pokúsil o vymedzenie notárskej profesie, keď uviedol, že ju možno chápať ako špecifickú právnu činnosť vykonávanú
v rámci slobodného povolania, avšak iba štátom poverenými osobami a na základe im zverených právomocí, ktorej predmetom je poskytovanie právnych služieb, a to
zákonom predpísanou formou, v zákonom vymedzených oblastiach právnych vzťahov a za odplatu (Uznesenie Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 6. 4. 2011, sp.
zn. 28 Cdo 2363/2009).
2
Vysoká rizikovosť činnosti notárov vyplýva najmä z jej odbornej povahy, čo spôsobuje, že adresáti služieb poskytovaných notármi nie sú v dôsledku vedomostného
deficitu spôsobilí posúdiť správnosť postupu notára ani odhadnúť eventuálne následky jeho nesprávneho postupu, a tým nie sú schopní prijať akékoľvek preventívne
opatrenia, čo zvyšuje riziko vzniku škôd veľkého rozsahu.
3
K všeobecným otázkam zodpovednosti za škodu pozri napríklad Suchoža, J.: Niektoré teoretické a historicko-vývojové aspekty inštitútu právnej zodpovednosti za
škodu. In: Niektoré otázky zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym profesijným postupom. 1. vyd. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2010.
4
Rovnako Csach, K., Doležal, T., Husár, J., Suchoža, J., Širicová, Ľ.: Profesijná zodpovednosť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone vybraných činností
s akcentom na europeizáciu deliktuálneho práva. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2011, s. 260.
5
V zmysle § 3 Notárskeho poriadku:
(1) Notárskou činnosťou je
a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55),
b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64),
c) konanie vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 73).
d) úkony vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73j).
1
4
ars notaria 3/12
za škodu způsobenou při výkonu veřejné moci rozhodnutím nebo nesprávným úředním postupem a o změne zákona České národní rady č. 358/1992 Sb. o notářích a jejich činnosti (notářský řád) v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákon 82/1998 Sb.). V zmysle uvedeného ustanovenia sa za výkon štátnej správy (za výkon ktorej nesie
zodpovednosť štát) považuje spisovanie verejných listín
o právnych úkonoch a úkony notára ako súdneho komisára. Štát teda nezodpovedá za akúkoľvek škodu spôsobenú pri výkone notárskej činnosti 6 (ako v podmienkach
slovenskej právnej úpravy), ale len za škodu spôsobenú
pri výkone činnosti notára ako súdneho komisára a pri
spisovaní verejných listín o právnych úkonoch. Český zákonodarca tak nepriamo potvrdil, že za výkon verejnej
moci považuje len vyššie dva aspekty notárskej činnosti.
V súvislosti s uvedeným sa v českej právnej praxi vyskytli
dve zásadné otázky determinujúce rozsah zodpovednosti štátu za výkon notárskej činnosti.
Prvou z nich je, čo všetko možno subsumovať pod spisovanie verejných listín o právnych úkonoch. Tu sa viedla
polemika, či legalizovanú listinu (opatrenú osvedčeným
podpisom) možno považovať za verejnú listinu o právnom úkone. Riešenie prinieslo rozhodnutie Nejvyššího
soudu České republiky zo dňa 17. 6. 2009, sp. zn. 25 Cdo
1620/2007, v zmysle ktorého: „Legalizace v podobě
ověřovací doložky je veřejnou listinou, nejedná se ale
o veřejnou listinu o právních úkonech, ale pouze o osvědčení právně významné skutečnosti, za něž nese přímou
odpovědnosť notář. Okolnost, že veřejná listina (ověřovací doložka) je vyznačená na písemnosti, která obsahuje
právní úkon, nečiní z legalizační doložky veřejnou listinu
o právním úkonu ve smyslu § 4 zákona o odpovědnosit za
škodu způsobenou při výkonu veřejné moci rozhodnutím
nebo nesprávným úředním postupem.“ Vychádzajúc z ci­
tovaného rozhodnutia možno uzavrieť, že za nesprávnosť
(nezákonnosť) legalizácie nenesie zodpovednosť štát, ale
sám notár.7 Tým sa právna úprava Českej republiky odlišuje od našej právnej úpravy, v ktorej sa výslovne stanovilo, že osvedčovanie právne významných skutočností je
súčasťou notárskej činnosti, a tým aj výkonom verejnej
moci, za ktorú nenesie zodpovednosť notár, ale štát.8
Druhou otázkou, ktorá sa doteraz nesie v ovzduší českej
proveniencie, je, či možno rozsah zodpovednosti štátu
za výkon notárskej činnosti v rozsahu upravenom v § 4
ods. 1 zákona č. 82/1998 Sb. považovať za vyčerpávajúci, alebo je potrebný extenzívny výklad, vychádzajúc najmä z § 1 ods. 1 zákona č. 82/1998 Sb. v spojení s čl. 36
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. V tomto smere
Notárska činnosť je pritom v podmienkach českej právnej úpravy vymedzená podobne ako v prípade Notárskeho poriadku. Podľa § 2 zákona č. 358/1992 Sb.
o notářech a jejich činnosti (notářsky řád) v znení neskorších predpisov sa výkonom notárstva rozumie „sepisování veřejných listín o právních úkonech, osvědčování
právně významných skutečností a prohlášení, přijímaní listin do úschovy a dále přijímání peněz a listin do úschovy za účelem jejich vydání dalším osobám.“
7
Rovnako Vojtek, P.: Odpovědnost notáře za škodu v právním řádu České republiky, Ad Notam, 2001, č. 3.
8
K tomu pozri aj dôvodovú správu k novele Notárskeho poriadku č. 304/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch
a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorej sa uvádza: „Za legalizáciu bude totiž notár
zodpovedať rovnako, ako keby sa zmluva o prevode nehnuteľnosti spisovala do notárskej zápisnice.“
6
5
>> Odborný článok
považujeme za nevyhnutné pristupovať k výkladu ustanovení zákona č. 82/1998 Sb. (rovnako v našom právnom
prostredí zákona č. 514/2003 Z. z.) extenzívne, a to najmä s ohľadom na ústavnoprávne princípy materiálneho
právneho štátu.9 Napriek uvedenému rozhodovacia činnosť českých súdov zaujíma opačný postoj a ustanovenia zákona č. 82/1998 Sb. o zodpovednosti štátu za výkon
notárskej činnosti poníma skôr reštriktívne.10
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
notárom pri výkone verejnej moci
Po porovnaní s českou právnou úpravou sa opäť vraciame ku vzťahu Notárskeho poriadku a zákona č. 514/2003
Z. z. Ako sme už uviedli, notár zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej činnosti iba v prípade, ak zákon
č. 514/2003 Z. z. neustanovuje inak, t. j. iba v prípade,
ak nenastúpi zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Slovenská právna úprava tak
vychádza zo zásady prednosti zodpovednosti štátu pred
zodpovednosťou notára. Vychádzajúc z dikcie § 4 ods. 4
Notárskeho poriadku, štát vždy zodpovedá za výkon notárskej činnosti (§ 3 ods. 1 a ods. 2 Notárskeho poriadku
v spojení s § 4 ods. 1 a ods. 4 Notárskeho poriadku). Ostatné činnosti notára presahujúce vymedzenie notárskej
činnosti bude potrebné posúdiť podľa kritéria, či výkon
konkrétnej činnosti vykazuje požiadavky kladené na výkon verejnej moci.11 V prípade kladnej odpovede bude za
nesprávny výkon takejto činnosti zodpovedať štát podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. a zodpovednosť notára v zmysle
§ 40 notárskeho poriadku bude v tomto prípade vylúčená. To však neznamená, že by notár v dôsledku svojho
nesprávneho profesijného postupu nebol povinný nahradiť spôsobenú škodu. Ak štát uhradí škodu, za ktorú zodpovedá v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a ktorá bola spôsobená notárom pri výkone verejnej moci,
vznikne štátu právo na regresnú náhradu voči notárovi
(§ 21 a nasl. zákona č. 514/2003 Z. z.). Regresnú náhradu
však nemožno chápať ako právo štátu na náhradu škody voči notárovi, ale ako osobitný postihový nárok štátu,
ktorý vzniká momentom uhradenia škody, a to bez toho,
aby museli byť splnené podmienky zodpovednosti notára za škodu.12 Regresný nárok štátu voči notárovi však
predpokladá zavinenie notára, ktorý vydal nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávnosť úradného postupu. Tento predpoklad síce nie je výslovne zakotvený v zákone
č. 514/2003 Z. z., avšak jeho existenciu možno vyvodiť výkladom jednotlivých zákonných ustanovení týkajúcich sa
regresnej náhrady, ako aj z úmyslu zákonodarcu vyjadreného v dôvodovej správe. Výkladom uvedených ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. dospejeme k zisteniu,
že tieto výslovne nezakotvujú právo štátu na regresnú
náhradu, ale riešia iba podmienky jeho uplatnenia. V takomto prípade by bolo namieste vychádzať z ust. § 25
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a právo štátu na regresnú náhradu vyvodiť z ust. § 440 Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov upravujúceho takzvaný generálny regres.13 Takýto výklad, ako sme
už uviedli, by zodpovedal aj úmyslu zákonodarcu vyjadrenému v dôvodovej správe, kde sa uvádza: „Právo na
náhradu (regres) vznikne len vtedy, ak bola škoda spôsobená zavineným porušením právnych povinností.“14
Povinnosť notára k regresnej náhrade je tak postavená
na benevolentnejších predpokladoch, ako by bola jeho
prípadná zodpovednosť za škodu v zmysle § 40 ods. 1
Notárskeho poriadku, založená na princípe objektívnej
zodpovednosti s možnosťou liberácie (§ 40 ods. 3 a 4 Notárskeho poriadku).15 Zároveň štát bude v prípade požadovania regresnej náhrady zaťažovať dôkazné bremeno
v otázke preukazovania zavinenia notára.16
Osobná zodpovednosť notára za škodu spôsobenú
pri výkone činností podľa notárskeho poriadku
Osobná súkromnoprávna zodpovednosť notára za škodu
v zmysle § 40 Notárskeho poriadku nastupuje až v prípade, ak nie je naplnené kritérium výkonu verejnej moci,
s ktorým zákon č. 514/2003 Z. z. spája zodpovednosť štátu za škodu.
Ak teda notár poruší povinnosť (zákonnú alebo zmluvnú) v súvislosti s činnosťou podľa Notárskeho poriadku,
bude podľa § 40 Notárskeho poriadku zodpovedať za
K riešeniu tejto otázky zaujal svoje stanovisko aj Ústavní soud České republiky v náleze zo dňa 13. 3. 2012, sp. zn. I. ÚS 529/09. Z odôvodnenia citovaného
rozhodnutia: „Tam, kde jednotlivec jedná s důvěrou ve věcnou správnost aktů státu či jeho postupů a rovněž s důvěrou v jejich soulad s právem, musí být současně
garantováno právo na náhradu škody, pokud se ukáže, že presumpce správnosti či zákonnosti byla klamná. ... zejména účel práva na náhradu škody, jak je zakotveno
v čl. 36 ods. 3 Listiny, je třeba mít na paměti při výkladu norem jednoduchého práva... i při výkladu povinností, které jsou na určitou osobu při výkonu veřejné moci
uvaleny, resp. realizaci činností, které na ni byly státem převedeny, je třeba sledovat účel práva na náhradu škody... tyto povinnosti je pak třeba vykládat extenzivně,
neboť jde rovněž o otázku ochrany důvěry občanů v právo a instituce veřejné moci.“
10
K tomu napríklad rozsudok Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 17. 12. 2009, sp. zn. 25 Cdo 176/2008, podľa ktorého: „Notářský zápis o rozhodnutí orgánu
právnické osoby, ať spadají od 1. 1. 2001 pod režim ustanovení § 80a – § 80g či sepsaný před tímto datem, nemá charakter zápisu o právním úkonu ve smyslu
ustanovení § 4 odst. 1 zákona č. 82/1998 Sb., s jehož vadami zákon spojuje odpovědnost státu za škodu.“
11
K vymedzeniu verejnej moci zaujal svoje stanovisko na začiatku 90. rokov 20. storočia Ústavný súd ČSFR v uznesení zo dňa 9. 6. 1992, sp. zn. I. ÚS 191/92,
v zmysle ktorého verejná moc autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach subjektov, či už priamo alebo sprostredkovane; subjekt, o ktorého právach alebo
povinnostiach rozhoduje orgán verejnej moci, nie je v rovnoprávnom postavení s týmto orgánom a obsah rozhodnutia tohto orgánu nezávisí od vôle subjektu. Rovnako
podľa odbornej literatúry v prípade verejnej moci ide o moc, pre ktorú je špecifické autoritatívne pôsobenie na spoločenské vzťahy v rámci štátu, ktorá je právne
regulovaná (má právno-mocenský charakter), a teda ide o legitímnu, právom sankcionovanú schopnosť ovplyvňovať jednotlivé subjekty spoločenských vzťahov
a ich správanie nezávisle od ich vôle. K tomu porovnaj Kiovska, M.: Správne právo hmotné, všeobecná časť I. Košice: Právnická fakulta Univerzity P. J. Šafárika
v Košiciach, 2000, s. 8.
12
K tomu pozri Miklík, F.: Problémy zodpovednosti štátu za škodu pri výkone verejnej moci – 2. časť. Justičná revue, 56, 2004, č. 11.
13
§ 440 Občianskeho zákonníka znie: „Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.“
14
K tomu pozri Dôvodovú správu k zákonu č. 514/2003 Z. z. Rovnako Legislatívny zámer k zákonu č. 514/2003 Z. z.
15
Podobnú situáciu pozorujeme v Českej republike, kde je inštitút regresnej náhrady rovnako postavený na princípe zavinenia osoby povinnej k regresnej náhrade
(k tomu § 18 ods. 1 zákona č. 82/1998 Sb.).
16
Rovnako aj Dôvodová správa a aj Legislatívny zámer k zákonu č. 514/2003 Z. z.
9
6
ars notaria 3/12
škodu tomu, komu ju spôsobil, a to bez ohľadu na zavinenie, nakoľko konštrukcia tejto skutkovej podstaty je
založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Napriek
objektívnemu charakteru zodpovednosti notára nemožno konštatovať, že táto sa zakladá už samotným porušením povinnosti notára. Zodpovednosť notára nastupuje až pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok
zodpovednosti, ktorými sú vznik škody, pochybenie pri
notárskej činnosti a príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a uvedeným pochybením.17
Zaujímavým je riešenie rozsahu osobnej zodpovednosti
notára v zmysle § 40 Notárskeho poriadku, podľa ktorého notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on
alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa
Notárskeho poriadku. V zmysle citovaného ustanovenia
notár nezodpovedá za škodu len klientovi, s ktorým je
v zmluvnom vzťahu, ale aj tretím osobám, ktorým bola
spôsobená škoda.18 Notár tak môže zodpovedať napríklad spoločníkovi obchodnej spoločnosti, ktorému bola
spôsobená škoda v dôsledku nesprávneho osvedčenia
o priebehu valného zhromaždenia, alebo potenciálnemu
dedičovi z dôvodu nesprávneho spísania závetu.19 Výkladom (najmä gramatickým) môžeme dospieť k tomu, že
notár bude zodpovedať za škodu aj vtedy, ak bude škoda
spôsobená nielen priamo pri výkone činnosti podľa Notárskeho poriadku, ale aj v prípade, ak bude spôsobená v súvislosti s činnosťou podľa Notárskeho poriadku.
Otázkou je, či pod pojem „v súvislosti s činnosťou podľa
Notárskeho poriadku“ možno subsumovať aj porušenie
povinností upravených v iných právnych predpisoch, ak
tieto povinnosti majú súvislosť s činnosťou podľa Notárskeho poriadku. Tak napríklad podľa § 20 ods. 13 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dobrovoľných dražbách) je notár povinný v prípade dražby bytu,
domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti v zápisnici o priebehu dobrovoľnej dražby uviesť aj povinnosť
predchádzajúceho vlastníka odovzdať predmet dražby
na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej
zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných
prieťahov. V prípade, ak by sme pripustili načrtnutý výklad, bol by notár v prípade porušenia vyššie uvedenej
povinnosti (ktorá bezpochyby súvisí s činnosťou podľa
Notárskeho poriadku) zodpovedný za škodu podľa kritérií objektívnej zodpovednosti obsiahnutých § 40 Notárskeho poriadku. V opačnom prípade by bolo potrebné jeho zodpovednosť posúdiť podľa všeobecnej úpravy
zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho
zákonníka založenej na subjektívnom princípe s prezumovaným zavinením.
Zhrňujúc doteraz uvedené môžeme v prípade zodpovednosti notára za škodu spôsobenú porušením povinností
zakotvených v iných právnych predpisoch (t. j. nie v Notárskom poriadku) vysledovať dve tendencie:
• prvá vychádza z extenzívneho poňatia § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku a umožňuje voči notárovi vyvodiť
zodpovednosť podľa § 40 Notárskeho poriadku aj pri
porušení povinností zakotvených v iných právnych
predpisoch (za podmienky zachovania „súvislosti s čin­
nosťou podľa Notárskeho poriadku“),
• druhá poníma § 40 ods. 1 Notárskeho poriadku reštriktívne a vznik zodpovednosti notára za škodu podľa § 40
Notárskeho poriadku viaže výlučne na predpoklad porušenia povinnosti zakotvenej v Notárskom poriadku.
Porušenie ostatných povinností tak bude sankcionované v zmysle všeobecnej úpravy zodpovednosti za škodu.
Záver
Notár, či už pri výkone činností súkromného charakteru,
alebo realizujúc verejnú moc, nesie na svojich pleciach
vysoké riziko vzniku škody. Tomu nasvedčuje aj úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú nedostatkami
výkonu jeho profesijnej činnosti. V článku sme sa snažili poukázať na dvojkoľajnosť zodpovednosti za škodu
spôsobenú notárom, ktorá je pri väčšej časti úkonov
notára hradená štátom (v prípade výkonu notárskej činnosti a iných činností napĺňajúcich znaky verejnej moci)
a v menšej miere notárom na základe jeho osobnej zodpovednosti. Miera internalizácie škody v štáte, ktorý je
garantom výkonu notárskej činnosti, je v našom právnom poriadku upravená značne neproporcionálne a na
prvý pohľad môže evokovať, že štát nesie akúsi primárnu
zodpovednosť za zlyhanie notára. Táto úprava však pravdepodobne vyplýva z aktuálnej spoločenskej situácie
(stúpajúca nedôvera občanov v právo a jeho realizáciu)
a dáva adresátom notárskych služieb akýsi pocit istoty,
že v prípade vzniku škody sa nahradí v zmysle zásady,
že ten, kto preniesol výkon určitej činnosti na iný subjekt, bude za tento výkon aj zodpovedať. Do budúcnosti
však predpokladáme vyrovnávanie takto vzniknutej nerovnosti a presúvanie zodpovednosti zo štátu na notárov.
To ale predpokladá zvyšovanie dôvery občanov v právo
a prísnejšiu kontrolu notárov (a profesijnej samosprávy
všeobecne), a to ako zo strany štátu, tak aj zo strany samosprávnych stavovských organizácií.
JUDr. Dušan Marják
Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu APVV-0263-10
Efektívnosť právnych inštitútov a ekonomicko-finančných
nástrojov v období krízových javov a situácií v podnikaní.
K tomu porovnaj rozsudok Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 20. 12. 2011, sp. zn. 25 Cdo 5080/2009.
Toto ustanovenie sa javí ako rozšírenie zodpovednosti notára za škodu aj na tretie osoby, s ktorými nie je notár v zmluvnom vzťahu. V zmysle tohto ustanovenia bude
notár zodpovedať tretím osobám nie z titulu zmluvnej zodpovednosti, ale z titulu deliktu (spôsobenie škody v súvislosti s činnosťou podľa Notárskeho poriadku).
19
K tomu porovnaj rozhodnutie Nejvyššího soudu České republiky zo dňa 25. 2. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1294/2001.
17
18
7
>> Judikát
Závet pozostávajúci
z viacerých listov
Ak listina závetu pozostáva z viacerých listov, ktoré nie sú pevne spojené (spojenie kovovou
sponou, respektíve spinkou nie je takýmto spojením) alebo nie sú spojené vôbec, právnym
následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho neplatnosť, ale ani platnosť závetu. Záver
o platnosti závetu v takomto prípade vyžaduje splnenie podmienky, že tu nie sú pochybnosti
o pravosti, pravdivosti, súvislosti a nadväznosti jednotlivých listov závetu.
(Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 93/2009,
zo dňa 28. júla 2010)
Z odôvodnenia:
Okrem náležitostí závetu vyplývajúcich z ustanovenia
§ 476 ods. 2 Obč. zákonníka, t. j. že v závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, keď bol podpísaný, ustanovenie
§ 476b Obč. zákonníka pri platnosti závetu nenapísaného
vlastnou rukou poručiteľa (alografného závetu) vyžaduje, aby ho poručiteľ podpísal vlastnou rukou a aby pred
dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejavil,
že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Takisto vyžaduje, aby ho podpísali aj svedkovia (tieto požiadavky musí
spĺňať aj vydedenie). Svedkovia nemusia poznať obsah
závetu a nemusia byť prítomní pri samotnom spísaní závetu. Nemusia byť prítomní ani pri podpise závetu poručiteľom. Ich prítomnosť, a to súčasnú, vyžaduje zákon
iba pri výslovnom prejave poručiteľa, že listina obsahuje
jeho poslednú vôľu, pričom v bezprostrednej nadväznosti na tento prejav poručiteľa musia listinu podpísať. Výslovný prejav vôle poručiteľa o tom, že listina obsahuje
jeho poslednú vôľu, môže byť vykonaný ústne, písomne,
prípadne aj iným jednoznačným, nesporným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom. Pre platnosť závetu
nie je nevyhnutné, aby bolo priamo v jeho texte uvedené,
že poručiteľ pred oboma súčasne prítomnými svedkami
výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Rozhodujúce je, či sa tak fakticky stalo. Práve svedkovia
závetu sú povolaní k tomu, aby o tom podali svedectvo.
Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce náležitosti závetu používajú termín listina závetu,
neriešia však otázku viacerých listov tvoriacich túto listinu. Nestanovujú žiadnu požiadavku na spojenie viacerých listov listiny závetu, ani na spôsob tohto spojenia.
Podľa názoru dovolacieho súdu neprichádza do úvahy
riešenie tejto otázky podobným spôsobom, akým sa riešila judikatúrou v súvislosti s listinou obsahujúcou zmluvu o prevode nehnuteľnosti v stanovisku publikovanom
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ročník 2001, zošit 4, pod č. 69,
v zmysle ktorého pokiaľ zmluvu o prevode nehnuteľnos-
8
ti vrátane jej nedielnych príloh tvorí viac ako jeden list,
musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené
(zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny, a to pod
následkom neplatnosti právneho úkonu, ak by to tak
nebolo. Výklad, ktorý by vyžadoval, aby jednotlivé listy
závetu boli pevne spojené (zošité), a to pod následkom
neplatnosti závetu, ak by takéto pevné spojenie nebolo
urobené, by presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej náležitosti závetu a zasiahol by do právnej istoty
účastníkov občianskoprávnych vzťahov pre oblasť dedenia. Zároveň by prakticky znamenal faktické zúženie
možnosti zriadenia závetu so zreteľom na skutočnosť, že
pojem listiny nie je právom výslovne definovaný, a že pokiaľ je pre listinu všeobecným ekvivalentom slovo písomnosť, teda čokoľvek písané, potom podľa právnej teórie aj
praxe je spôsobilou náhradou listiny v klasickom slova
zmysle (papierovej, pergamenovej a podobne) akékoľvek
iné hmotné médium, na ktorom možno zachytiť písomný prejav, napríklad drevo, plast alebo textilná látka. Je
zrejmé, že povaha niektorých hmotných médií by pevné
spojenie spôsobom zošitia, respektíve iným spôsobom
neumožňovala.
Výklad vyžadujúci pevné spojenie (zošitie) jednotlivých
listov závetu nemožno vyvodiť ani s použitím analógie poukazujúcej na výslovné riešenie tejto otázky v § 44 ods. 3
zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok), podľa ktorého, ak notársku listinu
tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou
odtlačkom úradnej pečiatky. Notárske listiny majú totiž povahu verejných listín a spisujú ich notári v rámci
výkonu notárskej činnosti, ktorí na dodržanie postupu
vyplývajúceho z uvedeného ustanovenia majú potrebné
technické možnosti. Okrem toho táto úprava len pre prípady notárskych listín nasvedčuje tomu, že jej absencia
v prípade závetu nie je medzerou zákona, ale zámerom
nesťažovať technické možnosti zriadenia závetu.
Otázku právnych následkov spojenia jednotlivých listov
závetu, ktoré nie sú pevne spojené, respektíve nie sú vôbec spojené, možno riešiť použitím historického výkladu
porovnávajúceho zároveň rozdielnosť právnych úprav
ars notaria 3/12
v období právneho dualizmu súkromného práva, existujúceho v bývalej Československej republike do 31. 12.
1950. Rakúsky všeobecný občiansky zákonník (ABGB)
z roku 1811, platný na území Čiech a Moravy do uvedeného dátumu, vymedzoval požiadavky pre závet napísaný
vlastnou rukou a závet napísaný inou osobou v §§ 578
a 579. Spojenie viacerých listov závetu však neupravoval.
Návrh pripravovaného československého občianskeho
zákonníka (ktorý koncom tridsiatych rokov existoval už
v paragrafovanom znení), v §§ 534 a 535 už obsahoval
riešenie tejto otázky vo forme odporúčania, a to tak, že
ak je posledný poriadok (závet) zložený z niekoľkých listov, odporúča sa spojiť listy tak, aby nevzniklo nebezpečenstvo podvrhu. Právna teória a prax riešila túto otázku
v súlade s rakúskou judikatúrou publikovanou v Zbierke rozhodnutí Glaser – Unger pod č. 793, 9523, 12364
a 13887, v zmysle ktorej posledný poriadok napísaný na
nespojených listoch, z ktorých len na poslednom je dátum a podpis, je platný, ak sú tieto listy pravé a súvislého
obsahu (Rouček, F. – Sedláček, J.: Komentář k československému obecnému zákonníku občanskému a občanské právo platné na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi,
Praha 1936, díl III., str. 113, č. 3). Na území Slovenska
upravoval formálne náležitosti závetov zák. čl. XVI/1876
o náležitostiach závetu, dedičských zmlúv a darovaní pre
prípad smrti. V tomto zákone v § 8 sa ako podmienka
platnosti závetu predpisovalo, aby bol závet pozostávajúci z viacerých hárkov zošitý a oba konce nite závetcom
a – ak je potrebné použiť svedkov – ešte aspoň jedným
svedkom ich pečaťami zapečatené. Účelom tejto právnej
úpravy bolo, aby sa hárky (archy) nemohli vymeniť. Podľa uhorskej judikatúry závet vykazujúci nedostatok tejto
formálnej náležitosti bol ešte aj v tom prípade neplatný,
ak bolo vymenenie jednotlivých hárkov vylúčené (Kúria,
zás. rozhodnutie čís. 255, Fajnor, V. – Záturecký, A.: Zásadné rozhodnutia býv. uh. kr. Kúrie a Najvyššieho súdu
Čsl. republiky vo veciach občianskych z oboru práva súkromného platného na Slovensku a v Podkarpatskej Rusi,
Právnická jednota na Slovensku v Bratislave 1927, str.
1043).
Prijatím tzv. stredného Obč. zákonníka – zákona č.
141/1950 Sb. – s účinnosťou od 1. 1. 1950 bol zák. čl.
XVI/1876 zrušený. Požiadavky na spojenie viacerých listov závetu v tomto Občianskom zákonníku a ani v súčasnosti platnom Občianskom zákonníku neboli upravené.
Je teda zrejmé, že uvedené právne normy v tejto otázke
prevzali právnu úpravu AGBG. Právna teória preto riešila problém viacerých listov závetu v podstate v súlade
s judikatúrou publikovanou v Zbierke rozhodnutí Glaser
– Unger, a to formulovaním záveru, že ak je závet napísaný na dvoch alebo viacerých navzájom voľných listoch,
postačuje podpis poručiteľa aj len na poslednom liste za
predpokladu, že je súvislosť, nadväznosť a autentickosť
(pravosť) všetkých listov nepochybná (Občanský zákoník – Komentář, Díl II., Panorama Praha 1987, str. 694).
Podľa názoru dovolacieho súdu je tento záver pri nezmenenej právnej úprave stále použiteľný. To znamená, že
ak listina závetu pozostáva z viacerých listov, ktoré nie
sú pevne spojené (spojenie kovovou sponou – spinkou
nie je takýmto spojením) alebo nie sú vôbec spojené,
právnym následkom tejto skutočnosti nie je bez ďalšieho neplatnosť, ale ani platnosť závetu. Záver o platnosti
závetu v takomto prípade vyžaduje splnenie podmienky,
že nie sú pochybnosti o pravosti, pravdivosti, súvislosti
a nadväznosti jednotlivých listov závetu.
JUDr. Pavol Dorič, PhD.
notár so sídlom v Gelnici
9
>> Postrehy z praxe
Úvaha de lege ferenda
na tému oživenia niektorých inštitútov
uhorského obyčajového dedičského práva
Občianske právo sa v kontinentálnom právnom systéme považuje za všeobecné alebo tzv. vlastné
súkromné právo. Súkromné právo je založené na princípoch súkromnej autonómie a rovnakého
postavenia jeho subjektov, subjektov súkromnoprávnych vzťahov. To znamená, že medzi jeho
subjektmi neexistuje status nadriadenosti alebo podriadenosti a nie je v moci ktoréhokoľvek
z nich vnútiť druhému právnu povinnosť, ale musí sa obrátiť na súd.
Každý občan sa za predpokladu jeho spoločenskej integrácie dennodenne stáva subjektom občianskoprávnych
vzťahov. Tento status občianskeho práva určuje, že zohráva medzi jednotlivými právnymi odvetviami kľúčové
postavenie. Spoločensko-politické, hospodárske a kultúrne zmeny zamerané na kreovanie trhového hospodárstva, ktoré sa udiali na Slovensku koncom 80. rokov
minulého storočia, si však nevyhnutne vyžiadali zmeny,
ktoré sa postupne implementovali v základnom kódexe
občianskeho práva ako čiastkové zmeny, novely. Niet
teda pochýb, že občianske právo je jedným z pilierov, na
ktorých stojí slovenský právny poriadok. Dedičské právo
a dedenie ako prechod práv a povinností fyzickej osoby
z dôvodu jej smrti (mortis causa) na iné subjekty, teda
dedičská postupnosť alebo dedičská sukcesia, je bytostne späté s vecnými právami. Nevyhnutnosť naliehavej
novelizácie Občianskeho zákonníka ako základného kódexu súkromného práva je zrejmá už mnoho rokov. Jeho
zásadnú reformu verejnosť netrpezlivo očakávala v roku
1991, výsledok však všetky očakávania nenaplnil. Neznamenal totiž návrat k súkromnému právu v rozsahu
platnom predtým, než sa dostala k moci komunistická
ideológia. Zákon č. 509/1991 Zb. znamenal návrat k stavu po roku 1950, mnohé inštitúty, ktorými disponoval
náš právny poriadok pred rokom 1950, však buď chýbajú,
alebo je ich úprava často kusá a nedostatočná. V roku
1990 sa síce začalo s prípravnými legislatívnymi prácami
smerujúcimi k prijatiu nového občianskeho kódexu, no
časová tieseň, v ktorej sa pracovalo, bola jedným z faktorov, ktoré prispeli k tomu, že nedošlo k zrušeniu Občianskeho zákonníka z roku 1964 en bloc a jeho nahradeniu
týmto novým kódexom, ale došlo k výraznej a rozsiahlej
novelizácii v podobe zákona číslo 509/1991 Zb, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1992. Z pohľadu dedičského práva je však neodškriepiteľné, že tzv. veľká novela
Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. priniesla čerstvý
vietor aj do tejto oblasti. Táto novela nadobudla účinnosť
1. januára 1992 a jej výsledkom bolo najmä zavedenie
štvrtej zákonnej dedičskej skupiny, rozšírenie tretej dedičskej skupiny, spresnenie úpravy vydedenia, znovuzavedenie alografného závetu, zmenšenie zákonného
podielu plnoletých neopomenuteľných dedičov z troch
štvrtín na jednu polovicu ich zákonného dedičského podielu pre prípad, že závetca na nich v závete nepamätal, zavedenie možnosti manželov modifikovať zákonom
ustanovený rozsah a vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V súčasnom období pokračuje intenzívne úsilie vypracovať vyhovujúci a súčasne právne vzťahy
reflektujúci Občiansky zákonník, a to aj po rozdelení federácie, teda v Slovenskej republike aj Českej republike.
Ako jeden z výsledkov rekodifikačných prác na novom
Občianskom zákonníku sa už vyprofilovali pomerne stabilné kontúry budúcej podoby tej časti nového slovenského Občianskeho zákonníka, ktorá bude upravovať
dedičské právo. V novom, pripravovanom Občianskom
zákonníku bude z pohľadu vnútorného usporiadania dedičské právo systematicky rozdelené do šiestich hláv.
„Dedičské právo svojou povahou a funkciou veľmi úzko
súvisí s vecnými právami a v dôsledku toho je opodstatnené, aby bolo v OZ systematicky zaradené hneď za vecné práva. Okrem toho s vecnými právami má dedičské
právo spoločné i to, že obe patria do kategórie absolútnych práv, čo je ďalší dôvod, ktorý odôvodňuje zaradenie
dedičského práva v systematike OZ medzi úpravu ostatných absolútnych práv. Absolútne práva (vecné právo
a dedičské právo) tak budú upravené v nadväznosti na
seba, a to ešte pred komplexnou úpravou všetkých relatívnych práv.
Pokiaľ ide o vnútornú štruktúru dedičského práva, bude
rozčlenené do šiestich hláv:
• Prvá hlava: Všeobecné ustanovenia
• Druhá hlava: Dedenie zo zmluvy
• Tretia hlava: Dedenie zo závetu
• Štvrtá hlava: Dedenie zo zákona
• Piata hlava: Potvrdenie dedičstva a vyrovnanie dedičov
• Šiesta hlava: Ochrana oprávneného dediča.“ 1
Cirák, J. a kol.: Dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 157.
1
10
ars notaria 3/12
Je prirodzené, povahe človeka blízke a historickým vývojom vyprofilované a potvrdené, že to, čo je človeku neznáme, je aj tajomné a vzbudzujúce nedôveru, prijímané
s opatrnosťou. Preto je jedným z cieľov tohto príspevku
priblížiť a ozrejmiť tzv. staronové inštitúty dedičského
práva, ktoré platili na Slovensku za účinnosti obyčajového práva. Po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie na
konci prvej svetovej vojny (ak by sme chceli celý tento
proces aspoň čiastočne priblížiť, musel by som mu venovať dostatok miesta, čo však nie je účelom tohto príspevku, aj keď určité paralely sa núkajú, nakoľko ide
o zložité reťazenie rôznych kauzalít, napríklad odovzdávanie správy nad príslušnými orgánmi nástupníckym
štátom a podobne), v roku 1918, bolo na základe zákona
č. 11/1918 Zb. recipované dovtedy platné občianske právo.
Tak sa stalo, že na území Českej republiky platil aj naďalej Všeobecný rakúsky občiansky zákonník z roku 1811
a na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi uhorské
obyčajové právo a ostatné občianskoprávne predpisy.
Na Slovensku bolo od dávnej minulosti až do roku 1950
obyčajové právo hlavným prameňom súkromného práva.
Z obyčajového práva čerpá aj dielo významného uhorského právnika, Štefana z Vrboviec (Verböczy), ktorý
v roku 1514 vydal dielo známe pod názvom Tripartitum
iuris. Neskôr v roku 1696 sa Tripartitum stalo súčasťou
zbierky zákonov vydanej pod názvom Corpus Iuris Hungarici, ktorej autorom bol Slovák Martin Svätojánsky
(Szent-Iványi). Aj táto zbierka bola implementovaná do
systému obyčajového práva. Medzi základné pramene
slovenského dedičského práva do roku 1950 patrili najmä dočasné súdne pravidlá judexkuriálnej konferencie
z roku 1861. Mali zaistiť právnu kontinuitu medzi feudálnym
právom platným pred rokom 1848 a právom po roku 1860,
nakoľko rakúsky cisár, najstarší syn arcivojvodu Františka Karla a princeznej Žofie Bavorskej, František Jozef I.,
ktorého počiny v podobe nedostatočnej vojenskej a politic­
kej razantnosti si vynútili pozvoľné obmäkčenie neoabsolutizmu, vydal októbrový diplom z roku 1860. Nemožno
opomenúť ani zákonný článok XVI/1894 o pozostalostnom pokračovaní, ktorý obsahoval ustanovenia o vecnej
a miestnej príslušnosti, vyhlásení závetu, súpise majetku, riešení a odovzdaní pozostalosti, správe pozostalosti,
ako aj o poplatkoch a opravných prostriedkoch.
„Právna úprava dedičského práva v novom Občianskom
zákonníku v zásade rešpektuje základy doterajšej právnej úpravy dedenia s tým, že bude posilnená sloboda konania poručiteľa, a to najmä pokiaľ ide o právnu úpravu
dedenia zo závetu. Novotou oproti platnej právnej úprave
je, že ak nebude dediť niektorý zo závetných dedičov, pripadne jeho podiel ostatným závetným dedičom (na rozdiel od doterajšej právnej úpravy).
Inštitucionálne novoty prináša rekodifikácia najmä v obnovení inštitútu dedičskej zmluvy (ako ďalšieho dedičského titulu popri existujúcom dedení zo závetu a zo zákona) a v znovuzaradení viacerých staronových inštitútov
dedičského práva, ktorými sú vzdanie (zrieknutie) sa
dedičstva, odkaz, dedičské náhradníctvo a vykonávateľ
závetu.“ 2
Cirák, J. a kol.: Dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 157.
2
11
>> Postrehy z praxe
Notár je subjekt spôsobilý prejav vôle, na ktorý sú viazaže ide o jedno z práv garantovaných Ústavou SR (čl. 20
né právne účinky, pretaviť z dokumentu súkromného do
ods. 1 Ústavy SR). Majetok poručiteľa, okrem práv, ktoré
dokumentu verejného a je verejnou osobou, ktorá prosjeho smrťou zanikajú, nakoľko sú viazané len na osobu
tredníctvom tejto intervencie zvyšuje hodnotu dokumensvojho nositeľa, prechádza na dedičov okamihom smrti
tu. V konaní o dedičstve je potom notár ako súdom poveporučiteľa – ipso iure. Odmietajú sa pokusy obnoviť tzv.
adičný systém, ktorý platil na našom území krátko od
rený súdny komisár oprávnený viesť samostatne konanie
roku 1853 do roku 1861, keď na území Uhorska platilo
o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve
rakúske právo. Preto sa v dôsledku tzv. ležiacej pozostaalebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia. Nolosti dedičstvo nenadobútár je aj oprávnený vydávať
dalo priamo smrťou porurozhodnutia okrem rozhod Notár je subjekt spôsobilý prejav vôle, na
čiteľa, ale až prejavom vôle
nutí uvedených v osobitnom
ktorý sú viazané právne účinky, pretaviť
dedičov, že dedičstvo prijípredpise. Z historického
z dokumentu súkromného do dokumentu
majú. Treba si uvedomiť, že
vývoja sa vyprofilovala skuverejného a je verejnou osobou, ktorá
napriek zásade, že dedičstvo
točnosť, že notár ako súdny
prostredníctvom tejto intervencie zvyšuje
sa nadobúda smrťou poručikomisár je orgánom verejhodnotu dokumentu.
teľa, je potrebná úradná innej moci, štátnym orgánom
gerencia v podobe dedičskéčinným pri prejednávaní deho konania a následne vydania rozhodnutia o dedičstve.
dičstva a v mnohých prípadoch aj pri vydávaní rozhodnutí
Rozhodnutie súdu má však hmotnoprávne účinky spätne
o dedičstve. Takisto väzby na iné agendy bytostne späté
ku dňu smrti poručiteľa. Táto zásada platila na území
s dedičskou agendou, ako napríklad spisovanie závetov,
Slovenska už pred 1. januárom 1951. No na území Čiech
listín o vydedení či ich odvolaní, tvoria esenciálnu súčasť
a Moravy tvoril majetok zanechaný poručiteľom od jeho
činnosti notára. Účasť notára na tomto procese je zalosmrti až do odovzdania dedičstva právoplatným rozhodžená hmotnoprávnou, ako aj procesnoprávnou úpravou
nutím príslušného orgánu (súdu) samostatnú právnickú
dedičského práva, kde pod úkonmi súdu rozumieme,
osobu, takzvanú ležiacu pozostalosť (hereditas iacens).
až na niektoré výnimky, úkony súdneho komisára, a je
Podľa výsledku súdneho konania bolo dedičstvo po
determinovaná mimoriadne úzkou väzbou hmotnoprávukončení konania odovzdané dedičom.
nych noriem s normami procesnými. V súvislosti s tým
chcem poukázať na skutočnosť, že dedičské právo nie
Dedičská zmluva
je statické, podlieha aktuálnym potrebám spoločnosti,
V súčasnosti rozoznávame dva dedičské tituly, a tými sú
vyvíja sa, modifikuje, dopĺňa, redukujú sa jeho obsolétne
zákon a závet. Podľa jedného z popredných odborníkov
prvky a naopak, vracajú sa osvedčené a dejinami prevena občianske právo u nás, doc. JUDr. Jána Ciráka, CSc., sa
rené inštitúty. To všetko by malo prebiehať tak, aby mouvažuje o tom že v novom občianskoprávnom kódexe sa
hol notár plniť svoje povinnosti bez zbytočných prieťahov,
zavedie ďalší, tretí dedičský titul, a to dedičská zmluva. Ten­
obštrukcií, skrátka tak, aby so zreteľom na povahu konto inštitút platil na našom území do roku 1950, teda v čase
krétneho prípadu mohli byť čo najefektívnejšie chránené
platnosti uhorského obyčajového práva. Dedičská zmlupráva a oprávnené záujmy dedičov a rešpektovaná pova, ako napovedá jej názov, je dvojstranný právny úkon.3
sledná vôľa poručiteľa. Toto všetko však možno dosiahIde teda o súhlasný prejav vôle smerujúci najmä k vzninuť len za predpokladu intenzívnej a širokej diskusie meku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktodzi rezortom spravodlivosti a notármi, za predpokladu,
ré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Pôjde
že notári nebudú odsunutí do úlohy štatistov, ale budú
o právny úkon uzatvorený medzi živými (inter vivos) pre
chápaní ako odborníci schopní načúvať a implementovať
prípad smrti (mortis causa), ktorým jedna strana ustapožiadavky dedičov, keďže právo dedičské je tu pre nich,
novuje druhú stranu za dediča celej svojej pozostalosti
a ako osoby, ktoré vstupujú do všetkých práv a povinnosalebo jej časti a táto druhá strana svojím prejavom vôle
tí poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikajú.
toto oprávnenie prijíma. Inštitút dedičskej zmluvy potvrNadobúdanie dedičstva priamo faktom smrti
dzuje postavenie notára ako osoby spôsobilej vydávať
poručiteľa
dokumenty obsahujúce v sebe dôkaz o svojej správnosti,
V zmysle ustanovenia § 460 Zák. č. 40/1964 Zb., Občiantakže akékoľvek skúmanie pôvodu či autora je zbytočné,
sky zákonník v aktuálnom znení, (ďalej len OZ), dedičstvo
pretože z formálnej stránky sa bude vyžadovať forma nosa nadobúda smrťou poručiteľa. Nový OZ vychádza aj
társkej zápisnice a evidencia v Notárskom centrálnom
naďalej z tohto predpokladu. Ide o subjektívne dedičské
registri. Nezostáva mi dodať k tomu nič iné, len to, že
právo, t. j. oprávnenie určitej osoby stať sa dedičom, ak
notári sú na takýto postup plne kvalifikačne aj materiá­
lovo a technicky pripravení a takáto úprava prispeje
sú splnené zákonom ustanovené predpoklady dedenia
k zvýšeniu jednoznačnosti a právnej istoty dedičov.
a ak má niektorý z titulov dedenia. Je dôležité upozorniť,
>>
K tomu pozri tiež Cirák, J. a kol.: Dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 158, 159.
3
12
ars notaria 3/12
„Dedičská zmluva v dnešnom zmysle nebola známa
v staršom práve, ale za zmluvný dôvod dedenia, a teda
v určitom zmysle za dedičskú zmluvu, treba považovať
zmluvu o adopcii synovskej a bratskej, o ktorých je reč
v rodinnom práve.“ 4
Predmetom dedičskej zmluvy môže byť len majetok, ktorý poručiteľ bude ku dňu smrti preukázateľne vlastniť,
a teda nijako neobmedzí triádu vlastníckych oprávnení
vlastníka. Keďže je dedičská zmluva prejavom vôle dvoch
strán, na rozdiel od závetu ju nemožno jednostranne
meniť ani odvolať alebo zrušiť.
Zrieknutie sa dedičstva
V súčasnosti platný občiansky zákonník obsahuje v ustano­
veniach § 463 a nasl. právnu úpravu odmietnutia dedičstva.
Namiesto pojmu odmietnutie dedičstva sa v novom kódexe uvažuje zaviesť pojem vzdanie sa dedičstva. Slovné
spojenie zrieknutie sa dedičstva sa v súčasnosti používa
skôr v zmysle uzavretia dedičskej dohody, podľa ktorej
sa jeden alebo viacerí dedičia zriekajú svojho závetného
alebo zákonného podielu v prospech iného alebo iných
dedičov a tento uvoľnený podiel potom pripadne týmto
dedičom. Uvedeným problémom sa zaoberá aj rozhodnutie R. č. 65/1971, podľa ktorého, ak dedič vyhlási, že sa
zrieka výplaty dedičstva, musí si štátne notárstvo (teraz
súd) po danom poučení a v súčinnosti s ním objasniť, či
sa tým myslí odmietnutie dedičstva, alebo ide o prejav
smerujúci k vyrovnaniu sa s ostatnými dedičmi dohodou,
podľa ktorej by jeho podiel mal pripadnúť ostatným dedičom alebo niektorému z nich. V novom občianskom zákonníku sa teda uvažuje popri pojme vzdanie sa dedičstva zaviesť nový inštitút, a to zrieknutie sa dedičstva. 5
Pri zmluve o zrieknutí sa dedičstva sa bude vyžadovať písomná forma. Akékoľvek výhrady alebo podmienky pripojené k zmluve o zrieknutí sa dedičstva by znamenali,
že zmluva je ex lege neplatná. Osoba, ktorá sa zriekne
dedičstva, nededí a hľadí sa na ňu, ako keby sa nedožila poručiteľovej smrti. Zriekajúcemu sa ponecháva
možnosť zrieknuť sa dedičstva aj s účinkami pre svojich
potomkov. Aj pokiaľ ide o listinu o zrieknutí sa dedičstva
ako listinu zachytávajúcu prejav vôle pre prípad smrti,
som toho názoru, že by mala mať formu notárskej zápisnice o právnom úkone. Listina o zrieknutí sa dedičstva
bude uložená v Notárskom centrálnom registri listín
a k tomuto úkonu má notár všetko potrebné technické
a programové vybavenie. Na tomto mieste je potrebné
pripomenúť, že inštitút zrieknutia sa dedičstva poznalo
jednak obyčajové právo platné na Slovensku pred rokom
1950, ale aj Občiansky zákonník č. 141/1950, konkrétne
ustanovenie § 516. Tento paragraf vyslovene ustanovoval: dedičstva sa možno vopred zriecť písomnou zmluvou
s poručiteľom; kto sa dedičstva zrieka, môže tak urobiť
aj s účinkom pre svojich potomkov. Ak by napríklad ten,
komu by svedčil niektorý z právnych titulov dedenia už za
života, získal majetkový prospech, ktorým by povedzme
došlo k naplneniu jeho dedičského dielu, zriekne sa svojho dedičského podielu právnym úkonom medzi živými.
Právne účinky zrieknutia sa dedičstva spočívajú v tom, že
ten, kto takúto zmluvu uzatvoril, stratil postavenie dediča,
(rovnako aj jeho deti, ak sa zriekol dedičstva aj za nich)
a hľadí sa na neho, ako by sa nedožil poručiteľovej smrti. 6
Fideikomisárna substitúcia
Občiansky zákonník pojem závet nevymedzuje. Závet je
jednostranný právny úkon, ktorý robí poručiteľ v predpísanej forme pre prípad smrti (mortis causa). Poručiteľ teda rozhoduje o svojom majetku pre prípad smrti
a v rámci tohto oprávnenia ustanoví dedičov, prípadne
určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené,
platí, že podiely sú rovnaké. Z tohto ustanovenia vyplývajú podstatné obsahové náležitosti závetu, ktorými sú
výber závetného dediča/závetných dedičov a určenie veľkosti podielov jednotlivých závetných dedičov. Nakoľko
poručiteľ činí závet pre prípad smrti, absentuje istota, či
závetom povolaný dedič bude môcť byť dedičom zo závetu aj po smrti poručiteľa. V dôsledku uvedeného sa počíta so zavedením inštitútu náhradníctva. Toto náhradníctvo, teda fideikomisárna substitúcia bude spočívať v tom,
že ak ten, kto bol povolaný závetom za dediča, dedičstvo
z akéhokoľvek dôvodu nenadobudne, poručiteľ povolá na
jeho miesto iného dediča, teda náhradníka.
„V prípade fideikomisárnej substitúcie išlo v podstate
o ustanovenie viacerých postupných dedičov k tej istej pozostalosti, a to tak, že prvý dedič bol ustanovený
bezpodmienečne, ale s obmedzením, ďalší dedičia – náhradní dedičia – boli ustanovení sub conditione, ale bez
obmedzenia. Inštitút fideikomisárnej substitúcie umožňoval poručiteľovi majetok, ktorý tvoril dedičstvo, zanechať dedičovi s tým, že v prípade nejakej udalosti, ktorá
nastane (napríklad smrť dediča), má zdedený majetok
pripadnúť ďalšiemu dedičovi (substitútovi). Tak pôvodný
dedič, ako aj náhradný dedič mali postavenie poručiteľových dedičov, ale keďže k prechodu zanechaného majetku nedochádzalo v rovnakom čase, nemali postavenie
spoludedičov.“ 7
Fideikomisárna substitúcia bola vylúčená z nášho právneho poriadku definitívne zákonom č. 40/1964 Zb. OZ,
konkrétne zákonným ustanovením § 589.
Z historického hľadiska rozoznávame tzv. ustanovenie
náhradného dediča (substitutio vulgaris). Znamená to,
že poručiteľ mohol povolať k dedeniu dediča pre prípad,
že by pôvodný závetný dedič dedičstvo z rôznych príčin
nenadobudol (napríklad nedožil sa poručiteľovej smrti,
Luby, Š., dedičia: Dejiny súkromného práva. Bratislava: IURA EDITION, 2002, str. 526.
K tomu pozri tiež Cirák, J. a kol.: Dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 159, 160.
K tomu pozri tiež Cirák, J. a kol.: Dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 160.
7
Cirák, J. a kol.: Dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 160, 161.
4
5
6
13
>> Postrehy z praxe
odmietol dedičstvo, stal sa dedičsky nespôsobilým). Náhradným dedičom mohol byť aj spoludedič.
Podstata následného dediča (substitutio fideicommissaria)
spočívala v tom, že poručiteľ obmedzil dediča v čase, počas ktorého si môže dedičstvo nechať. Táto lehota mohla byť obmedzená napríklad určitou udalosťou, po ktorej
bude dedič povinný vydať pozostalosť následnému dedičovi. Popri tom mohol dedičovi uložiť obmedzenie, aby
dedičstvo uchoval celé a mohol z neho čerpať len úžitky.
sa ocitajú ich nositelia, prejavuje svoj záujem vstupovať,
do týchto vzťahov prostredníctvom svojej úradnej ingerencie. Ide o dedičské konanie a vydanie meritórneho
dedičského rozhodnutia. Štát tak robí prostredníctvom
činnosti notára ako súdom povereného súdneho komisára. Jeho úlohou je dedičské vzťahy, ktoré boli skonštituované okamihom smrti poručiteľa, objektivizovať,
konkretizovať a zverejniť, a teda prostredníctvom vydania rozhodnutia o dedičstve deklarovať právny stav založený smrťou poručiteľa. Opätovné zavedenie inštitúOdkaz
tov dedičského obyčajového práva však nesmie skĺznuť
Ďalším inštitútom, ktorý sa podľa názorov prezentovado samoúčelnosti. Je nesporne nevyhnutné zabezpečiť
ných v odbornej literatúre opätovne stane súčasťou nášspoluprácu pri ich zavádzaní notármi, pretože notár je
ho právneho poriadku v rámci nového, rekodifikovaného
ten subjekt, ktorý bude s týmito inštitútmi denne narábať
Občianskeho zákonníka, má byť tzv. odkaz. Ide o možako s nástrojom, ktorý má prispieť k vyššej miere ochranosť poručiteľa konkrétnemu dedičovi odkázať v závete
ny práv a oprávnených záujmov dedičov prostredníctvom
len určitú konkrétnu vec alebo právo. 8
prehľadného usporiadania dedičských vzťahov, rýchlosti
Poručiteľ bude pri tom obmedzený veľkosťou podielu,
a hospodárnosti konania. Neznamená to však, že notár
ktorý vo vyjadrení zlomkom nesmie presiahnuť jednu
sa stráni toho, čo je nové. Naopak, je potrebné úzkostlivo
štvrtinu dedičstva. Na inštitút odkazu sa vzťahuje odlišdbať, aby boli novozavedené inštitúty v praxi aplikovateľný režim zodpovednosti za dlhy poručiteľa. Odkazovník
né tak, aby prispievali k hladkosti a rýchlosti konania,
nezodpovedá za dlhy poručiteľa, a dokonca ani za primečo sa odzrkadlí vo zvýšenej miere ochrany poskytovanej
rané náklady spojené s pohrebom poručiteľa za preddedičským vzťahom a pomerom. Ak sa notárovi vloží do
pokladu, že výška ceny všetkých odkazov nepresahuje
ruky právny nástroj zodpovedajúci požiadavkám a potrejednu štvrtinu aktív dedičstva. Ak je táto podmienka pobám praxe, notár svojou činnosťou akiste len opätovne
rušená, považuje sa odkazovník za dediča a zodpovedá
potvrdí, že jeho pôsobenie v oblasti dedičského práva je
za záväzky poručiteľa a za
pôsobením orgánu nie náprimerané náklady spojené
hodou ustanoveného záko Je potrebné úzkostlivo dbať, aby boli
s jeho pohrebom tak, ako
nom na tento účel, predurnovozavedené inštitúty v praxi aplikovateľné
každý iný dedič, a to v zmysčeného praxou a náležitým
tak, aby prispievali k hladkosti a rýchlosti
le zásad univerzálnej sukcevzdelaním a vyprofilovaného
konania, čo zvýši mieru ochrany poskytovanej
sie. Ustanovenie odkazovníhistóriou, ktorý je zárukou,
dedičským vzťahom a pomerom.
ka (institutio legatarii) teda
že ním vydaný verejný inznamená, že poručiteľ moštrument, pri kreovaní ktohol niekoho povolať k určitej konkrétnej časti alebo kusu
rého skúmal, registroval a zaznamenával vôľu strán,
dedičstva ako singulárneho nástupcu bez zodpovednosti
sa realizuje v zhode s právnymi predpismi, právami
za dlhy. Z hľadiska povahy mohol byť odkaz dvojaký. Veca oprávnenými záujmami dedičov a v neposlednom rade
ný, čo znamená, že odkázaný predmet nadobúdal odkas poslednou vôľou poručiteľa. V prípade, ak výsledný prozovník už smrťou poručiteľa, alebo záväzkový, teda keď
dukt bude mať zákonom ustanovenú podobu notárskej
odkazovník nadobudol z dôvodu smrti poručiteľa len obzápisnice a bude registrovaný v príslušnom notárskom
ligáciu, teda záväzkový nárok na vydanie odkazu, a vlastregistri, môžeme hovoriť o významnom kroku slovenníctvo k odkazu nadobudol vtedy, keď mu ho odovzdala
ského právneho poriadku smerom k ochrane práv všetpovinná osoba.
kých účastníkov konania a k rešpektovaniu poslednej
Z uvedeného vyplýva, že dedičské právo, a teda aj novôle poručiteľa. Slovenské notárstvo nesporne disponutárstvo ako prvok s ním bytostne spätý, budú nesporne
je všetkými predpokladmi, ktoré sú zárukou toho, že aj
dotknuté veľkou rekodifikáciou Občianskeho zákonníka.
po tejto zmene nikto nespochybní jeho stabilné a nezaProstredníctvom tohto článku som chcel priblížiť priprastupiteľné miesto v rámci všetkých aspektov dedičskej
vované staronové inštitúty, keďže aj s poukazom na ust.
sukcesie, ktorého intervencia zvýši dôkaznú a výpovednú
§ 859 sa možno len vzácne stretnúť s dedičským konahodnotu všetkých dotknutých dokumentov.
ním po poručiteľovi, ktorý zomrel pred 1. januárom 1951.
JUDr. Ladislav Kupka
Napriek základnému pravidlu dedičského práva, podľa
ktorého sa dedičstvo nadobúda ipso iure, teda priamo
notársky kandidát JUDr. Ľudmily Kupkovej,
faktom smrti poručiteľa, štát vzhľadom na špecifickú
notárky so sídlom v Turzovke a externý doktorand
Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave
povahu hmotnoprávnych dedičských vzťahov, v ktorých
>>
K tomu pozri tiež Cirák, J. a kol.: Dedičské právo. Šamorín: Heuréka, 2009, s. 162.
8
14
ars notaria 3/12
Súčinnosť bánk a súdnych
komisárov v rámci
konania o dedičstve
Konanie o dedičstve so sebou prináša rôzne uhly pohľadu osôb, ktoré sú do tohto konania či už
priamo, alebo nepriamo zainteresované. Iný pohľad na dané konanie má notár ako súdny komisár
a iný subjekty, ktorých sa konanie o dedičstve, jeho priebeh a výsledky týkajú. Sú nimi nielen
účastníci konania a subjekty, ktorých účasť v konaní je viazaná len na určitý úsek konania, ale
aj subjekty, ktoré poskytujú súdnemu komisárovi súčinnosť pri zisťovaní existencie a rozsahu
majetku, ktorý má patriť do dedičstva.
Hoci každý zo subjektov, ktorý poskytuje súdnemu kokázaných dávok Sociálnej poisťovne a iné). Banka neakmisárovi súčinnosť, je viazaný platnými právnymi predceptuje ústne oznámenie o úmrtí poručiteľa, respektíve
pismi, každý z nich má aj iný systém, vnútorné postupy
písomné oznámenie potenciálneho dediča, a to najmä so
a pravidlá a v konečnom dôsledku aj iný pohľad na konazreteľom na ustanovenie § 27 ods. 1 a 2 zák. č. 483/2001
nie o dedičstve.
o bankách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
Cieľom tohto príspevku je priblížiť postup banky po zao bankách).
čatí konania o dedičstve, v jeho priebehu, ako aj po jeho
V momente, keď sa banka hodnoverne dozvie o smrti
skončení a poukázať na niektoré osobitosti postupu
poručiteľa, mala by najmä z dôvodu vzniku škôd zabezbánk v súvislosti s konaním o dedičstve.
pečiť blokovanie možnosti výberov a prevodov vkladoV zmysle platnej právnej úpravy sa dedičské konanie
vých produktov poručiteľa, t. j. všetkých účtov, vkladných
začína tak, že príslušný orgán štátnej správy poverený
knižiek, vkladových certifikátov, podielových listov a prívedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom
stupu do bezpečnostných schránok, ako aj zabezpečiť
obvode súdu príslušnému na začatie konania o dedičobmedzenie prístupu v rámci služieb, ktoré sa poskytujú
stve a súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie,
v súvislosti s vkladovými produktmi, ktorými sú napríže niekto zomrel alebo bol
klad platobné karty vydané
vyhlásený za mŕtveho. Zak účtu alebo služba Inter V momente, keď sa banka hodnoverne
čatie konania o dedičstve sa
netbanking. Niektoré banky
dozvie o smrti poručiteľa, mala by najmä
spravuje zásadou oficiality,
pristupujú k daným službám
z dôvodu vzniku škôd zabezpečiť blokovanie
v zmysle ktorej sa konanie
tak, že od momentu, keď
možnosti výberov a prevodov vkladových
o dedičstve začína z úradnej
sa hodnoverným spôsobom
produktov poručiteľa.
povinnosti hneď, ako sa súd
dozvedia o smrti klienta, len
dozvie o smrti fyzickej osoby
obmedzia právo nakladať
alebo o tom, že fyzická osoba bola vyhlásená za mŕtvu.
s danými službami na obdobie, dokedy do práv a povinPredpokladom začatia konania o dedičstve je teda doností poručiteľa vstúpi dedič, alebo ak dedičstvo nadostatočne spoľahlivá informácia o smrti osoby, respektíve
budne štát. Niektoré banky spomenuté služby zrušia.
o jej vyhlásení za mŕtvu.
Uvedené možnosti majú banky s klientom dohodnuté
Hodnoverná informácia o smrti osoby, respektíve o jej
v zmluvách, respektíve obchodných podmienkach, ktovyhlásení za mŕtvu je takisto mimoriadne dôležitá pre
ré sa na dané služby alebo produkty vzťahujú. Výnimkou
banku a jej ďalšie konanie vo veci produktov, ktoré mala
z daného postupu bývajú trvalé prevodné príkazy a prív banke osoba, ktorej sa informácia o smrti, respektíve
kazy na inkaso, keďže v tomto prípade sa danými službao vyhlásení za mŕtvu, týka.
mi uhrádza pohľadávka tretej osoby.
Hodnoverným spôsobom preukázania smrti poručiteľa
V prípade úmrtia klienta banky neexistuje jednotná právmôže byť predloženie úmrtného listu niektorým z dena úprava postupu bánk a v praxi bánk nie je jednotný nádičov, dožiadanie údajov zo strany súdneho komisára,
zor na to, akým spôsobom pristupovať k obmedzeniam
prípadne iné úradné oznámenie (potvrdenie matriky
práva disponovať s finančnými prostriedkami na účte
o úmrtí poručiteľa, žiadosť o vrátenie neoprávnene poualebo vkladnej knižke. Niektoré banky zablokujú účet
>>
15
>> Postrehy z praxe
alebo vkladnú knižku proti vkladom aj výberom, niektoré
len proti výberom, pričom vklady na účet sa môžu realizovať aj naďalej. Zákonná úprava jednotného postupu
bánk v prípade smrti majiteľa účtu by určite bola vítaná
a bola by nesporne prínosom do praxe bánk u nás.
Česká legislatíva je v tomto smere ďalej a v zák. č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako Obchodný zákonník) zakotvila
ustanovenie § 715a, podľa ktorého:
• „smrťou majiteľa účtu zmluva o bežnom účte nezaniká a banka pokračuje v uskutočňovaní platobných
transakcií na základe príkazov, ktoré jej dal majiteľ
účtu a osoby ním splnomocnené,
• keď banka získa hodnovernú informáciu, že majiteľ
účtu zomrel, zastaví nasledujúcim dňom tie platobné
transakcie z účtu, pri ktorých majiteľ účtu stanovil, že
po jeho smrti v nich nemá banka pokračovať,
• plná moc udelená majiteľom účtu na nakladanie s peňažnými prostriedkami na účte jeho smrťou nezaniká,
pokiaľ z jej obsahu nevyplýva, že má trvať len za života
majiteľa účtu,
• ak je banke hodnoverne doložené, že bol ustanovený
správca dedičstva, ktorý je oprávnený spravovať bežný
účet zomrelého majiteľa účtu, má práva a povinnosti
majiteľa účtu a banka sa riadi jeho príkazmi.“
mi prostriedkami s použitím elektronického podpisu, zaručeného elektronického podpisu alebo iného písomne
dohodnutého spôsobu overovania totožnosti žiadateľa.
Nemám vedomosť, že by sa možnosť podávania žiadostí
elektronickými prostriedkami v súčasných podmienkach
využívala, jej využívanie by však iste prispelo k zrýchleniu
konania o dedičstve.
Banka sa riadi pokynmi zo strany notára a poskytuje len
také údaje, o ktoré notár požiada. Nie je oprávnená poskytnúť údaje nad rámec dožiadania, pretože by sa vystavovala riziku porušenia bankového tajomstva a z toho
vyplývajúcich postihov. Banka môže v zmysle vyššie
uvedeného oznámiť súdnemu komisárovi aj to, či bol
vlastníkom účtu, vkladu, respektíve vkladnej knižky len
poručiteľ alebo okrem poručiteľa figuroval na takomto
účte, vklade, respektíve vkladnej knižke aj iný spoluvlastník. V prípade, ak niektorý z nich spolu s poručiteľom vlastnila aj iná osoba, je uvedenie takejto skutočnosti mimoriadne dôležité z hľadiska nároku dedičov len
na časť prostriedkov, ktoré sa tam nachádzajú. Vo veľkej
miere sú spoluvlastníci za vklady zodpovední spoločne
a nerozdielne. Nie je to tak v prípade, ak majú výšku svojich podielov uvedenú priamo v zmluve, ktorou sa účet,
vklad, respektíve vkladná knižka zriaďovali.
V prípade, že je predmetom dedičstva účet, mal by sa
notár, respektíve súd zaoberať finančnými prostriedkaČo sa týka bankových produktov, do dedičstva patria tak
mi na bežnom alebo vkladovom účte, pretože účet ako
aktívne majetkové hodnoty (účty, vklady alebo vkladné
taký je len technicko-evidenčným systémovým miestom,
knižky s kreditným zostatkom, cenné papiere, vkladové
na ktorom sú zaúčtované finančné prostriedky ako macertifikáty, podielové listy, obsah bezpečnostných schrájetková hodnota poručiteľa. Aj keď dedič ako univerzálnok), ako aj dlhy, t. j. pasíva dedičstva (účty s debetným
ny sukcesor vstupuje do práv a povinností majiteľa účtu
zostatkom a z toho vyplývajúca pohľadávka banky alebo
vyplývajúcich zo zmluvy o bežnom účte (§ 708 a nasl.
pohľadávka banky vzniknutá z úveru poskytnutého bankou).
Obchodného zákonníka) alebo zo zmluvy o vkladovom
Najčastejšími požiadavkami súdnych komisárov vo veúčte (§ 716 a nasl. Obchodného zákonníka), účet sám
ciach dedičského konania bývajú žiadosti, ktorých cieľom
o sebe nie je majetkovou hodnotou. Dedia sa finančje získať informácie o tom, či
né prostriedky, ktoré boli
mal poručiteľ v banke nena účte v deň poručiteľovej
Podávanie
žiadostí
elektronickými
jaký produkt a informácie
smrti a príslušenstvo týchto
prostriedkami by iste prispelo k zrýchleniu
o hodnote takéhoto majetprostriedkov. Notári by pri
konania o dedičstve.
ku, ktorá patrila poručiteľovi
vydávaní osvedčení nemaz titulu vlastníctva takejto
li zabúdať na predeďovanie
majetkovej hodnoty.
príslušenstva, pretože od
V prípade vlastníctva účtu, vkladu alebo vkladnej knižky
momentu smrti sa daná pohľadávka majiteľa účtu môže
banka súdnemu komisárovi oznámi zostatok, ktorý bol
meniť (účtovanie poplatkov, pripisovanie úrokov) a pri
na účte, vklade alebo vkladnej knižke ku dňu smrti povýplate oprávneným dedičom daná suma nebude skoro
ručiteľa. V prípade, ak o to notár požiada, tak aj zostatok
nikdy totožná so sumou ku dňu smrti poručiteľa. Banka
ku dňu, keď bola banke doručená žiadosť súdneho komiako osoba povinná na výplatu podľa osvedčenia o dedičsára. Uvedené skutočnosti banka súdnemu komisárovi
stve nie je oprávnená skúmať súdne rozhodnutie, a preto
oznamuje v súlade s ustanovením § 91 ods. 4 písm. a)
v prípade zistenia fixnej hodnoty (presne určený zostaa ods. 5 zákona o bankách. Podľa ods. 5 citovaného
tok) ku dňu smrti nemá komu vyplatiť príslušenstvo poustanovenia musí písomné vyžiadanie obsahovať najhľadávky (§ 121 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
mä presné označenie osoby, o ktorej sa požadujú údaje,
predpisov, ďalej len Občiansky zákonník), t. j. prostriedky
a vymedzenie rozsahu požadovaných údajov. Písomné
prevyšujúce sumu tejto hodnoty.
vyžiadanie musí obsahovať aj poverenie súdu pre notára
V dedičskom rozhodnutí musia byť účet, respektíve
ako súdneho komisára. Písomné vyžiadanie podľa odsevkladná knižka identifikované presne, t. j. dedičské rozku 4 možno po dohode s bankou podávať aj elektronickýhodnutie musí obsahovať číslo účtu/vkladnej knižky,
>>
16
ars notaria 3/12
uvedenie, v ktorej banke je vedený, ako aj to, aký bol zostatok ku dňu smrti poručiteľa, a súčasťou rozhodnutia
musí byť aj príslušenstvo týchto finančných prostriedkov
tak, ako bolo spomenuté vyššie.
V prípade, že mal poručiteľ v banke bezpečnostnú
schránku zriadenú na základe zmluvy o bankovom uložení veci, banka túto skutočnosť oznámi súdnemu komisárovi. Notár by si mal s bankou dohodnúť termín
návštevy, pri ktorej sa komisionálne (za prítomnosti zamestnancov banky a notára) otvorí bezpečnostná
schránka a notár bezodkladne vykoná súpis vecí, ktoré
sú jej obsahom. Súpis sa vykonáva v prítomnosti pracovníkov banky a po jeho vykonaní súdny komisár bezpečnostnú schránku zapečatí.
Ide o jednu z foriem neodkladných opatrení, vykonávaných v súlade s ust. § 175e zák. č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Občiansky súdny poriadok). Ďalšou z foriem neodkladných opatrení je zákaz
dispozície s prostriedkami na účte, respektíve vkladnej
knižke poručiteľa. Tento úkon vykonáva banka na základe pokynu súdu alebo súdneho komisára, daného v súlade s ust. § 175e ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
a § 105 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005
o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy (ďalej
len Spravovací a kancelársky poriadok). V prípade spoluvlastníctva účtu, respektíve vkladnej knižky je potrebné,
aby súdny komisár banku usmernil, na akú sumu alebo
podiel sa zákaz dispozície vzťahuje, keďže nevyhnutnosť
zriadenia zákazu dispozície s prostriedkami nemôže byť
na ujmu ďalšiemu spoluvlastníkovi účtu alebo vkladnej
knižky a nemôže ho teda obmedziť s dispozíciou s finančnými prostriedkami, ktoré mu patria, a teda nepatria do dedičstva.
Ak sú predmetom dedičstva cenné papiere, vkladové
certifikáty alebo podielové listy, v dedičskom rozhodnutí
musia byť identifikované presne, t. j. dedičské rozhodnutie musí obsahovať označenie, o aké podielové listy
a ktorej spoločnosti ide, počet kusov, ako aj vyčíslenie
ich hodnoty ku dňu smrti poručiteľa.
V prípade, že sú predmetom dedičstva podielové listy
podielových fondov spravovaných správcovskou spoločnosťou, je potrebné, aby sa dedičia s požiadavkou na ich
prevod obrátili priamo na spoločnosť, ktorá ich vydala
ako emitent cenných papierov.
Ak sú predmetom dedičstva listinné cenné papiere,
je potrebné zistiť v správcovskej spoločnosti (pričom
správcovskou spoločnosťou môže byť aj banka), či sa
tieto cenné papiere nachádzajú v správe banky, alebo sú
zložené či uschované v banke.
Ak sú predmetom dedičstva zaknihované cenné papiere,
ktorých emitentom je obchodná spoločnosť so sídlom na
území SR, je potrebné v banke zistiť, či sú cenné papiere
vedené na účte majiteľa cenných papierov v banke (ako
17
>> Postrehy z praxe
člena Centrálneho depozitára cenných papierov SR, a. s.),
júca fyzická osoba, zablokovaný bankou, tento účet banalebo sú vedené priamo na účte vedenom v Centrálnom
ka odblokuje osobe, ktorá bude pokračovať v živnosti,
depozitári cenných papierov SR, a. s.
na základe listu, ktorým klient oznámil živnostenskému
Ak sú predmetom dedičstva zaknihované cenné papiere,
úradu, že bude v živnosti pokračovať. Oznámenie musí
ktorých emitentom je obchodná spoločnosť so sídlom
byť potvrdené príslušným živnostenským úradom.
mimo územia SR, je potrebné v banke zistiť, či sú tieto
Konanie o dedičstve je ukončené vydaním osvedčenia
cenné papiere evidované na účtoch v banke.
o dedičstve, ktoré vydáva notár ako súdny komisár na
Ak je predmetom dedičstva dlh, t. j. účet alebo vkladzáklade poverenia príslušným okresným súdom alebo
ná knižka s debetným zostatkom a z toho vyplývajúca
vydaním uznesenia o dedičstve, ktoré vydáva príslušný
pohľadávka banky alebo pohľadávka banky vzniknutá
okresný súd. Po tom, ako nadobudne uznesenie o dez úveru poskytnutého bankou, vyrovnáva sa táto pohľadičstve právoplatnosť, respektíve osvedčenie o dedičstve
dávka v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manžeúčinky právoplatného uznesenia o dedičstve, sa dedičia
lov (ak išlo o dlh patriaci do bezpodielového spoluvlastdostavia do banky a na základe takto predloženého deníctva manželov) alebo sa vyrovnáva v rámci dedičskej
dičského rozhodnutia môžu vykonať úkony smerujúce
dohody (ak išlo o výlučný majetok poručiteľa), respektíve
k nadobudnutiu majetkových hodnôt poručiteľa, ktoré
dlh nadobudne jediný dedič alebo štát.
mal poručiteľ v banke. Ak majetok v rámci konania o deV prípade úveru poskytnutého poručiteľovi sa v dedičdičstve prechádza na štát, majetok, ktorý pripadol štátu
skom rozhodnutí musia uvádzať identifikačné údaje
ako odúmrť, spravuje podľa § 5 ods. 1 zák. č. 278/1993
úveru poskytnutého bankou spolu s vyčíslením výšky poZ. z. o správe majetku štátu obvodný úrad v sídle kraja,
hľadávky banky. Pohľadávku banka prihlasuje do dedičv ktorého územnom obvode sa taký majetok štátu naského konania hneď, ako sa dozvie, že poručiteľ zomrel
chádza, a tento príslušný úrad sa obráti na banku s pía má vedomosť o tom, ktorý súd, respektíve notár, bude
somnou žiadosťou, na základe ktorej požiada o výplatu
konať v rámci konania o dedičstve.
nadobudnutého majetku a zároveň, tak ako dedičia,
Smrťou poručiteľa zanikajú zo zákona všetky dispozičné
predloží právny titul, na základe ktorého nadobudol mapráva tretích osôb, ktoré poručiteľ vystavil počas živojetok. Banka po preverení predložených dokladov vyplatí
ta k účtom (bežným aj vkladovým), vkladným knižkám,
majetok, ktorý prešiel na základe rozhodnutia na štát.
ako aj ostatným produktom, ktoré vlastnil alebo mu boli
V prípade, ak súdny komisár počas dedičského konabankou poskytnuté. Smrťou zaniká aj platnosť všetkých
nia požiadal banku o zákaz dispozície s prostriedkami
splnomocnení, ktoré vystavil počas života a ktoré sa viana účte alebo vkladnej knižke poručiteľa, je potrebné,
zali na produkty poskytnuté
aby po tom, keď bude kobankou. Výnimku z uvedenénanie o dedičstve právo Smrťou poručiteľa zanikajú zo zákona
ho ustanovenia tvorí skutočplatne ukončené, oznámil
všetky dispozičné práva tretích osôb, ktoré
nosť, ak sa banka s klientom
banke v súlade s ust. § 175s
poručiteľ vystavil počas života k účtom
dohodne, že platnosť splnoods. 2 Občianskeho súdne(bežným aj vkladovým), vkladným knižkám,
mocnenia trvá a možno ho
ho poriadku a § 115 Spraako aj ostatným produktom, ktoré vlastnil
použiť aj v prípade smrti,
vovacieho a kancelárskeho
alebo mu boli bankou poskytnuté. Smrťou
v súlade s ust. § 33b ods. 2
poriadku zrušenie zákazu
zaniká
aj
platnosť
všetkých
splnomocnení,
Občianskeho zákonníka.
dispozície. Keby sa tak nestaĎalšia výnimka zo zákalo, banka dedičovi, respektíve
ktoré vystavil počas života.
zu oprávnenia dispozície
dedičom, neumožní nakladať
s účtom po smrti poručites majetkom poručiteľa.
ľa nadväzuje na § 13 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenUvedeným príspevkom som sa snažil priblížiť postupy
skom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
v rámci dedičského konania aj z iného uhla pohľadu,
živnostenský zákon), podľa ktorého v živnosti po úmrtí
než aký môže mať súdny komisár pri výkone svojej činporučiteľa môžu pokračovať až do skončenia dedičského
nosti. Keďže uvedená problematika je veľmi rozsiahla,
konania:
sústredil som sa najmä na úkony a situácie, s ktorými
a) dedičia zo zákona, pokiaľ niet dedičov zo závetu,
sa v banke s súvislosti s konaním o dedičstve stretávajú
b)dedičia zo závetu a pozostalý manžel, aj keď nie je
pracovníci najčastejšie.
dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného
Verím, že tento príspevok bude prínosom a pomôna prevádzkovanie živnosti,
že v ďalšej komunikácii pri výkone notárskej činnosti
c) pozostalý manžel spĺňajúci podmienku uvedenú v písv rámci konania o dedičstve.
mene b), pokiaľ v živnosti nepokračujú dedičia,
JUDr. Mário Szórád
d) správca dedičstva, ak ho ustanovil súd.
>>
právnik, Poštová banka, a. s.
Ak bol účet, ktorý zriadil a vlastnil poručiteľ podnikajúci
podľa živnostenského zákona ako samostatne podnika-
18
Autor pracuje ako právnik v bankovom sektore už niekoľko rokov.
ars notaria 3/12
>> Rozhovor
JUDr. Tomáš Borec, minister spravodlivosti Slovenskej republiky, v sprievode členky redakčnej rady ARS NOTARIA JUDr. Kataríny Valovej, PhD.
Notári vždy predstavovali
v slovenskom práve
stabilný prvok
Tento rozhovor sme sa vám rozhodli priniesť z dôvodu, že po voľbách do Národnej rady SR
prišlo k zmene vlády, a tým aj k zmene na poste ministra nášho rezortu. S pánom ministrom sa
poznáme už z minulosti, keď si pamätáme spoločné mládežnícke roky aj roky štúdia. Ale spája nás
aj pracovná minulosť. Tá sa týka predovšetkým našej komunikácie a dobrej spolupráce z obdobia,
keď pôsobil na poste predsedu Slovenskej advokátskej komory. Pána ministra si vážim ako
odborníka triezvo rozmýšľajúceho, vecného, rozumného a prístupného argumentácii. Vyjadrujem
presvedčenie, že bude správnym človekom na tomto poste.
Len nedávno ste prijali funkciu predsedu Slovenskej
advokátskej komory, asi sa vám neľahko opúšťa tento
post. Čo ste chceli v tejto funkcii dosiahnuť? Čo ste
z toho stihli a čo už nestihli?
Opustiť advokáciu pre mňa nebolo ľahké. Mal som veľmi
rád prácu s klientmi a tiež som videl veľký zmysel v práci pre Slovenskú advokátsku komoru. Videl som totiž,
ako sa nám systematickými krokmi začalo dariť zvyšovať
dôveryhodnosť komory, a to nielen v očiach jej členov,
ale aj v očiach verejnosti. Zlepšili sme vnútornú činnosť
komory a posilnili vzdelávacie aktivity pre advokátov aj
koncipientov. Nepochybujem o tom, že nový predseda
komory, JUDr. Hrežďovič, spĺňa všetky predpoklady na
to, aby sa veci ďalej posúvali k lepšiemu.
Od skončenia vysokej školy sa venujete advokácii, je
preto logické, že máte k tejto profesii najbližší vzťah.
Myslíte, že sa dokážete ako zástupca štátu pozerať na
všetky právnické povolania objektívne a neobávate sa,
že vaše ministerské postoje budú viac proadvokátske?
19
>> Rozhovor
20
Vďaka dlhoročným skúsenostiam z advokácie viem, že
ak nefunguje akákoľvek zložka justície, v konečnom
dôsledku prehrávajú občania. Potrebujeme mať nielen
kvalitných sudcov, ale aj výborných notárov, exekútorov,
znalcov. Tieto veci som vždy videl v širších súvislostiach
a pokračujem v takomto prístupe aj ako minister. Dôkazom toho je aj moja snaha čo najviac počúvať zástupcov
všetkých právnických profesií. Teda nielen sudcov, ale
aj notárov, exekútorov, advokátov. Akékoľvek zvýhodňovanie ktorejkoľvek skupiny však dôrazne odmietam.
Mimochodom, aby nedošlo k žiadnym nedorozumeniam,
pokiaľ ide priamo o agendu ministerstva vo vzťahu k advokácii, prenechal som ju štátnej tajomníčke.
práv. Samozrejme, priestor na zlepšovanie a štandardizovanie právneho prostredia je stále veľký.
Aké sú vaše hlavné ciele v pozícii ministra
spravodlivosti?
Pri viacerých príležitostiach som zopakoval, že tým prvoradým cieľom je upokojiť situáciu v justícii. Znie to ako
fráza, no v skutočnosti tento prístup výborne funguje.
Minulý mesiac som prešiel celé Slovensko, aby som
na jednotlivých krajských súdoch osobne diskutoval so
sudcami. Jasne som vnímal zmenu atmosféry. Myslím,
že sudcovia veľmi pozitívne vnímajú to, že na čele ministerstva spravodlivosti stojí niekto, kto nepotrebuje
hľadať nepriateľa, kto na nich neútočí a zároveň s nimi
kultivovane spolupracuje. Namiesto sporov sa teda naozaj všetci môžeme pustiť do skutočnej práce v prospech
občanov, ktorou je zvyšovanie právnej istoty a vymožiteľnosti práva. A úprimne, či už ide o súdy alebo ministerstvo, tej práce je naozaj viac než dosť. V tomto volebnom
období chceme dotiahnuť nielen rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, ale plánujeme prijať aj úplne nový Občiansky súdny poriadok. Ide o projekt, na ktorý doposiaľ
nikto nemal odvahu, no ak chceme zásadne spružniť
súdne konanie, ide o absolútne nevyhnutný krok. Dňa
12. júla 2012 sme mali prvé zasadnutie rekodifikačnej
komisie. Mám obrovskú radosť z toho, že sa v nej zišli
naozaj špičkoví experti na procesné právo a že sa nám
v nej podarilo spojiť zástupcov právnických profesií aj
akademickej sféry. Samozrejme, veľký kus práce nás
čaká aj na dolaďovaní trestnej politiky. Prax ukázala, že
v tejto oblasti naozaj musíme niektoré veci prehodnotiť.
Ako minister spravodlivosti sa musíte zaoberať
všetkými právnickými profesiami. Stačili ste sa
za ten krátky čas vo funkcii ministra oboznámiť
bližšie s notárskou problematikou a témami, ktoré
v súčasnosti v notárskych kruhoch rezonujú?
Určite áno, problémy notárskeho stavu dobre poznám.
Nakoniec, mal som už možnosť prijať vedenie notárskej
komory aj oficiálne na ministerstve spravodlivosti a rokovať o týchto témach.
Ako vnímate vývoj práva v demokracii na Slovensku za
posledných 20 rokov a jeho smerovanie?
Za dve desaťročia sme boli svedkami obrovských spoločenských zmien. Slovensko sa postupne transformovalo
z neslobodnej spoločnosti na úspešnú krajinu, pevne zakotvenú v medzinárodných štruktúrach. Zároveň došlo
k masívnemu presunu majetku do súkromných rúk. Je
len pochopiteľné, že sme boli v tejto súvislosti svedkami
viacerých prešľapov, káuz a ciest do slepých uličiek. No
ak sa na to pozrieme z nadhľadu, tak napriek viacerým
objektívnym nedostatkom je nesporné, že žijeme v demokratickom a právnom štáte, v ktorom sa ľudia v absolútnej väčšine prípadov vedia efektívne domôcť svojich
Slovenské notárstvo práve vstupuje do 20. roku svojej
existencie. Aký je váš pohľad ako advokáta, ktorý
určite mnohokrát pri svojej činnosti spolupracoval
s notármi, na notárstvo na Slovensku pri pohľade späť
k jeho začiatkom?
Tak ako pre ostatné profesie, aj pre notárov ako stav
platí, že prešiel pozitívnym vývojom. Som presvedčený
o tom, a môžem to potvrdiť aj z vlastnej skúsenosti, že
drvivá väčšina notárov pracuje profesionálne a zodpovedne. Napriek niektorým možno nie práve najvhodnejším zásahom do regulácie notárskeho stavu zo strany
politikov notári vždy predstavovali v slovenskom práve
stabilný prvok.
Ak sa pozriete späť na vaše začiatky po skončení
štúdia na PF UK, čo si myslíte, majú to terajší
absolventi právnických fakúlt ľahšie alebo ťažšie ako
sme to mali my?
Ťažšie to môžu mať priemerní absolventi. Nemyslím si,
že si nenájdu žiadne uplatnenie, no bojím sa, že mnohí
z nich tvrdo narazia na realitu a budú musieť svoje očakávania skresať. No ak niekto tvrdo pracuje, snaží sa získať prax už počas štúdia a dáva si vysoké ciele, úspech sa
aj v ťažkom konkurenčnom boji skôr či neskôr dostaví.
Vo vládou schválenom materiáli MF SR Národný
program reforiem Slovenskej republiky 2012
je zakotvená požiadavka preskúmať možnosti
obmedzenia povinného členstva v profesijných
komorách. Predpokladám, že ako zástupca štátu,
ale aj odborník vychádzajúci z praxe chápete
a rešpektujete osobitné postavenie notárov ako
verejných funkcionárov a z neho vyplývajúcu potrebu
regulácie ich počtu. Malo možnosť Ministerstvo
spravodlivosti SR vyjadriť sa k danému materiálu,
respektíve aké pripomienky predloží v budúcnosti?
Ministerstvo spravodlivosti tento materiál pripomienkovalo a došlo k úprave textu aj v tejto časti. Zo schváleného znenia aktualizovaného Národného programu reforiem jasne vyplýva, že preskúmať možnosti obmedzenia
povinného členstva sa má iba tam, kde to je vhodné. Samozrejme, v prípade Notárskej komory SR spochybňovanie jej špecifického postavenia neprichádza do úvahy.
ars notaria 3/12
Notárstvo na Slovensku sa za 20 rokov svojej
samostatnej existencie etablovalo na stabilnú
samosprávnu organizáciu, ktorá plní zverené úlohy.
V tomto období notárska komora vybudovala aj
centrálny informačný systém CIS, ktorý umožnil
rozšíriť portfólio poskytovaných právnych služieb.
Notár je orgánom riešiacim nesporovú agendu, čím
zabezpečuje príjem štátu a zároveň odbremenenie
súdov. Nebudete v tomto funkčnom období uvažovať
o možnosti posilnenia kompetencií notárov, a tým aj
nad odbremenením justície v ďalších nesporových
konaniach? Mám na mysli napríklad zápisy v obchodnom
registri alebo vydávanie platobných rozkazov vo
vopred určených prípadoch, prípadne inú agendu.
Nechcem v tomto zbytočne predbiehať udalosti. Môžem
však potvrdiť, že presne o týchto návrhoch v súčasnosti
veľmi zodpovedne diskutujeme. Treba si však uvedomiť,
že s prípadným rozširovaním kompetencií notárov vo
vzťahu k časti súdnej agendy bude rásť aj tlak na prísnejší štátny dohľad nad činnosťou notárov a komory.
ne určíte hodnoty a priority, veci začnú fungovať. V rámci
možností si snažím každý deň vyhradiť primeraný čas na
rodinu a oddych. Myslím, že spokojný rodinný život je aj
dobrým predpokladom k vyššej produktivite v práci. Vystresovaní manažéri, ktorí nevedia vypnúť, podľa mojich
skúseností spravia často viac škody ako osohu.
Ak vám predsa len zvýši čas aj na vlastné záujmy,
prezradíte nám čo najradšej robíte vo voľnom čase?
Vezmem rodinu na výlet, posedím si s priateľmi pri dobrom víne. Alebo len tak vyrazím niekam na motorke.
Ako zástupkyňa notárov vám chcem poďakovať za ústretovosť a podnetné myšlienky. Vyjadrujem presvedčenie,
že naša spolupráca bude prebiehať v príjemnom pracovnom duchu, vzájomnej tolerancii a rešpekte našich rôznych právnických povolaní. Pán minister, prajem Vám vo
Vašej funkcii veľa energie, veľa tvorivých myšlienok, silu
a odvahu k potrebným zmenám a ďakujem za rozhovor.
Otázky kládla JUDr. Katarína Valová, PhD.
Ako minister spravodlivosti ste predsedom
Legislatívnej rady vlády SR. Tešíte sa aj na túto prácu?
Jednoznačne áno. Legislatívna rada vlády SR je orgán,
kde sa na návrhy právnych predpisov pozerá výlučne
z odborného hľadiska. Je tam skutočne podnetné pracovné prostredie.
členka redakčnej rady ARS NOTARIA
JUDr. Tomáš Borec
Dátum narodenia: 17. január 1967
Rodinný stav: ženatý, 3 deti
Vzdelanie:
V minulosti mala v legislatívnej rade zastúpenie aj
Notárska komora SR, v súčasnosti to tak nie je. Je
vo vašom záujme rozšíriť okruh odborníkov z oblasti
legislatívy aj z notárskej komory?
Keď som dával vláde návrhy na vymenovanie členov
Legislatívnej rady vlády SR, zohľadňoval som najmä to,
aby aj v tomto orgáne boli zastúpení experti nominovaní
jednotlivými sociálnymi partnermi. To, že v rade v súčasnosti nesedí nikto z Notárskej komory SR, rozhodne
nebolo zámerom. Určite však plánujeme využiť expertný
potenciál členov Notárskej komory SR pri príprave zákonov, ktoré sa viac alebo menej budú týkať notárstva.
• United Kingdom Central European Legal Scholarship
London (1993)
• Duke University School of Law – Summer Institute
Brussels, Belgicko (1992)
• Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave,
JUDr. (1990)
• Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave,
Mgr. (1989)
Aj v Súdnej rade SR mala v minulosti zastúpenie
Notárska komora SR. Myslíte si, že rôznorodosť
právnických profesií v tomto najvyššom orgáne súdnej
moci môže byť prospešná?
Myslím, že áno. Na druhej strane považujem za správne,
že v tomto orgáne majú podľa Ústavy SR väčšinu garantovanú sudcovia.
Iná právna prax:
Každý utorok budete predsedať legislatívnej rade,
každú stredu budete sedieť na rokovaní vlády, zvyšok
času na ministerstve, prípadne v parlamente. Viem, že
máte tri malé deti. Ako chcete s týmito povinnosťami
zladiť tie rodinné?
Skĺbiť pracovný a rodinný život v pozícii ministra spravodlivosti na prvý pohľad nie je jednoduché. No ak si správ-
Koncipientská prax:
Advokátska kancelária JUDr. Jána Havláta v Bratislave
(1990 – 1993)
Advokátska prax:
AK Havlát, Borec & partners, Bratislava (1993 – 1997)
Spolupráca so spoločnosťou Squire, Sanders (2000 – 2003)
Vlastná advokátska kancelária v Bratislave (2000 – 2009)
Advokátska kancelária Borec & Bohunský, Bratislava (od 2009)
vedúci právneho oddelenia v Citibank (Slovakia), a. s.
(1997 – 2000)
práca v orgánoch Slovenskej advokátskej komory:
• predseda Slovenskej advokátskej komory (2010 – 2012)
• člen disciplinárnej komisie SAK (2004 – 2010)
• prednášateľ na koncipientskych a advokátskych
seminároch k otázkam o rozhodcovskom konaní
Iné aktivity:
• rozhodca Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej
a priemyselnej komory (od 2001)
• rozhodca Centra alternatívneho riešenia sporov (ADR),
týkajúcich sa názvov domén .eu
• rozhodca Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej
komore Českej republiky a Agrárnej komore Českej
republiky (od 2005)
Jazykové znalosti: angličtina
21
>> Z diania v právnickej obci
Čo je nové v susednej
Českej republike
Milí kolegovia, aj keď už s Českou republikou netvoríme jeden štát, záujem o vývoj občianskeho
práva u našich susedov nás neopúšťa. Či už zo záujmu, na inšpiráciu, ale rozhodne aj pre
spoločné východiská sledujeme ich legislatívne zmeny. Ako je známe, u našich susedov dospeli
rekodifikačné práce v občianskom hmotnom práve k záveru. Nový občiansky zákonník prijal
parlament Českej republiky ako zákon č. 89/2012 Sb. a je účinný od 1. januára 2014.
Vývoj prác na novom občianskom zákonníku sledujú
ktorému sa upínal výklad všetkých inštitútov. Tento pevpredovšetkým teoretici. O prebiehajúcich prácach sme
ný bod podľa ich slov v novej právnej úprave absentuje,
mali možnosť informovať sa na konferencii konanej
výkladom však možno vyvodiť, že sa zaň bude považovať
v roku 2008 pod záštitou Ministerstva spravodlivosti SR
moment smrti poručiteľa.
v Omšení pri Trenčianskych Tepliciach. Na konferencii
V každom prípade prebieha v Českej republike príprava
prezentovali svoje názory a informovali o postupe práce
na obdobie účinnosti nového občianskeho zákonníka aj
pracovné kolektívy z Čiech a Slovenska. Jedným z predv rovine Najvyššieho súdu. Najvyšší súd nesie zodpovednášajúcich bol aj tvorca českého občianskeho zákonníka
nosť za jednotný výklad práva, pričom po účinnosti aképrof. Dr. JUDr. Karel Eliáš. Záujem o túto tému pretrváhokoľvek právneho predpisu sa dostane k výkladu až za
va, o čom svedčí aj fakt, že časť svojho príhovoru na škopomerne dlhé obdobie (kým kauza vznikne, posudzujú ju
lení organizovanom vzdelávacou komisiou NK SR, o ktosúdy príslušných stupňov až sa dostane na stôl Najvyšrej priebehu sme informovali v predchádzajúcom čísle,
šieho súdu). Činnosť Najvyššieho súdu spočíva aj v tom,
venoval prof. JUDr. Peter Vojčík, Csc., práve tejto téme.
že sleduje rozhodovanie súdov nižších stupňov (a teda aj
Výsledok a konečný obsah novoprijatého občianskeho
notárov v dedičských konaniach) a pri diametrálne odlišzákonníka je v Českej republike témou mnohých sených rozhodnutiach môže vydávať zjednocujúce stanominárov a školení. Vzhľadom na zložitosť problematiky
viská. K zjednocovaniu výkladu prispieva aj publikovaním
a množstvo nových pojmov sa to javí ako nevyhnutné.
vybraných rozhodnutí v zbierke súdnych rozhodnutí.
O seminári venovanému konkrétne úprave práv k nehnuteľnostiam sme priniesli informáciu v čísle 2/2012.
Ťažisko novej úpravy spočíva v jeho dispozitívnej časV tomto príspevku vás budeme stručne informovať o zmeti, t. j. dáva rozsiahle dispozičné možnosti tomu, kto
nách v oblasti dedičského práva, ktoré nám sprostredbude dediť, ale aj tomu, po kom sa bude dediť. A čo je
kovali sudcovia Najvyššieho
pri dedení úplnou novinkou?
súdu Českej republiky, a to
K dvom doteraz existujúcim
Ťažisko novej úpravy spočíva v jeho
jeho podpredseda JUDr. Rodedičským titulom pribuman Fiala a predseda senádol tretí, a tým je dedičská
dispozitívnej časti, t. j. dáva rozsiahle
tu JUDr. Ljubomír Drápal na
zmluva. Dedičského práva
dispozičné možnosti tomu, kto bude dediť,
seminári konanom v dňoch
sa možno zriecť už za života,
ale aj tomu, po kom sa bude dediť.
6. a 7. júna 2012 v Prahe.
inak s ním však nakladať nie
je možné. Jednoznačne je
Právna úprava dedičského práva v novom občianskom
upravené, že nededí ten, kto zomrie pred poručiteľom
zákonníku je podobná, dokonca možno v mnohých ustaalebo súčasne s ním. Zavádza sa nový inštitút takzvanoveniach totožná s úpravou obsiahnutou vo Všeobecného náhradníctva a zvereneckého náhradníctva. Nonom rakúskom občianskom zákonníku z roku 1811.
vým inštitútom je aj vykonávateľ závetu, ktorého môže
Podľa neho sa postupovalo ešte po roku 1918 na úzeustanoviť poručiteľ adresne priamo pri zriadení závetu.
mí Čiech a Moravy (zatiaľ čo na území Slovenska vzťahy
Okrem dedičov prináša inštitút odkazovníka, ako aj poupravovalo uhorské obyčajové právo). To, čím sa dedičdodkazovníka, ktorí preberajú z dedičstva len určitú vec.
ské právo líši, je podľa slov prednášajúcich neexistencia
Dedičské skupiny nahradili dedičské triedy, ktorých je
predtým známeho inštitútu takzvanej ležiacej pozostašesť. Znížil sa povinný diel maloletého (na tri štvrtiny)
losti. Tento inštitút zabezpečoval určitý pevný bod, ku
aj plnoletého dediča (na jednu štvrtinu). Modifikovaný
>>
22
ars notaria 3/12
je aj inštitút vydedenia. Všetky dôvody vydedenia zostali
v nemennej podobe, s výnimkou dôvodu, ak bol potomok
odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. Tento dôvod dostal
novú podobu. Vydediť možno neopomenuteľného dediča,
ak bol odsúdený pre trestný čin spáchaný za okolností
svedčiacich o jeho zvrhlej povahe. K uvedenému dôvodu
prednášajúci vtipne poznamenali, že pôvodný dôvod vydedenia bol jediný z dôvodov, ktorý bol nespochybniteľný.
Touto jeho obmenou sa dostane prax znovu do situácií,
keď sa pojem „zvrhlá povaha“ bude interpretovať rozličnými spôsobmi. Podobne aj pojem „neusporiadaný život“
bol ustálený až dlhoročnou súdnou praxou. Novinkou je
aj to, že možno vydediť aj bez uvedenia dôvodu.
Komplikácie možno očakávať pri využívaní nových testovacích možností. Nový občiansky zákonník zavádza
množstvo foriem závetov. Objavujú sa tu závety známe z dávnej minulosti ako takzvané závety v núdzi, t. j.
umožňujúce závetcovi zriadiť závet aj v situáciách, keď
tak nemôže urobiť iným štandardným spôsobom. Platnosť týchto závetov je časovo viazaná. Ide napríklad o záZľava: JUDr. Roman Fiala, podpredseda Najvyššieho súdu Českej
vet na palube námorného plavidla, lietadla. Zavádza sa
republiky, JUDr. Zuzana Grófiková, notárka so sídlom v Bratislave
možnosť zriadiť závet v prípade nečakanej udalosti pred
a vedúca redaktorka časopisu ARS NOTARIA, JUDr. Katarína
Valová, PhD., notárka so sídlom v Bratislave a členka redakčnej
troma súčasne prítomnými svedkami, ako aj závet pred
rady ARS NOTARIA, JUDr. Ljubomír Drápal, predseda senátu
starostom obce, za predpokladu, že sa nachádza bližšie
Najvyššieho súdu Českej republiky
ako osoba, ktorá môže zriadiť závet formou verejnej listiny (notár). Prednášajúci zdôraznili skutočnosť, že Najvyšší súd varoval pred dosahom týchto závetov z dôvodu
ich možného zneužívania, ako aj predpokladu ich sponemal možnosť pôsobiť v odbornej skupine podieľajúcej
chybňovania zo strany dedičov. Následkom toho budú
sa na príprave tohto kódexu, a ani vecné pripomienky,
časté prerušenia dedičských konaní z dôvodu sporných
ktoré boli prednesené z ich strany, neboli akceptované
skutočností, čo prispeje k zvýšeniu zaťaženosti súdov.
v legislatívnom procese.
Rovnako problematické je
Do účinnosti však zostáva
ustanovenie o formálnych
temer rok a pol, t. j. k dispo Nový občiansky zákonník zavádza množstvo
náležitostiach závetu spízícii je časový priestor, v ktoforiem závetov. Objavujú sa tu závety známe
saného v súkromnej listine,
rom možno vstúpiť do textu
kde absentuje dátum podz dávnej minulosti ako takzvané závety
jeho novelizáciou. Podľa slov
pisu závetu ako jedna z jeho
prednášajúcich sa už priv núdzi, t. j. umožňujúce závetcovi zriadiť
podstatných náležitostí.
pravujú zmeny technického
závet aj v situáciách, keď tak nemôže urobiť
Mnoho úkonov dedičského
charakteru.
iným štandardným spôsobom.
práva sa viaže na formu veV každom prípade sa dá porejnej listiny. Je zrejmé, že
vedať, že nová právna úpranotár plní svoju funkciu garanta právnej istoty.
va bude znamenať obrovský prelom vo vývoji súkromnéK hmotnoprávnej úprave v súčasnosti neexistuje zodpoho práva a je potešiteľné, že sa jej venuje toľko priestoru.
vedajúca procesná úprava. Tá by mala sprevádzať nový
Určite bolo zaujímavé a podnetné vypočuť si názory na
občiansky zákonník v čase jeho účinnosti ako samotúto právnu úpravu z úst odborníkov, ktorí sa venujú obstatná právna úprava. Notári budú tak ako doteraz viesť
čianskemu právu nie ako teoretici, ale z majú za sebou
celé dedičské konanie pod svojím menom, s výnimkou
dlhoročnú prax v oblasti súkromného práva, a preto ich
špecifických prípadov (styk s cudzinou). Obaja prednánázory možno považovať za relevantné a cenné.
šajúci sa podieľajú na príprave tejto úpravy. V každom
JUDr. Zuzana Grófiková
prípade bolo z vyjadrení prednášajúcich cítiť určitý skepvedúca redaktorka ARS NOTARIA
tický postoj k novej právnej úprave, pochybnosti o jednoznačnom výklade niektorých ustanovení a neistotu
JUDr. Katarína Valová, PhD.
prameniacu z absencie precíznosti pri niektorých forčlenka redakčnej rady ARS NOTARIA
muláciách. Treba povedať, že ani jeden z prednášajúcich
>>
23
>> Z diania v právnickej obci
Katastrálny zákon
– zápis vecných práv
(aplikačné problémy v praxi)
Seminár s týmto názvom sa uskutočnil dňa 24. 5. 2012 v Košiciach a jeho lektorkou bola
JUDr. Jana Dračová, advokátka a spoluautorka pripravovanej publikácie Katastrálny zákon –
komentár s porovnaním úpravy v Českej republike. Témou seminára boli aktuálne otázky týkajúce
sa praktických problémov súvisiacich so zápisom vecných práv vo vzťahu k aktuálnemu zákonu
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(ďalej len katastrálny zákon) v platnom znení. Prednášajúca v priebehu seminára okrem iného
uviedla viacero postrehov a načrtla praktické rady, ktorými sa možno riadiť v tejto oblasti.
V úvode odznela informácia, že na Slovensku v súčasnosti stále existujú zapísané výmery jednotlivých parciel
na jednotlivých správach katastra v rôznych merných
jednotkách, t. j. nielen v metroch štvorcových, ale napríklad aj v štvorcových siahach (sš) a katastrálnych
jutrách (kj). Zároveň uviedla, že počas druhej svetovej
vojny zmizlo z katastrálnych máp Slovenska až 350 katastrálnych území v dôsledku ich vyhorenia, respektíve
iného zničenia. V súčasnosti, po zápise do registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP), je už 90 % územia
Slovenska zapísaného na listoch vlastníctva a ročne sa
na správy katastra podá okolo 300 000 vkladových a približne 400 000 záznamových podaní.
V katastrálnom zákone je podľa lektorky veľa geodetických pojmov, ktoré by mali byť evidované v samostatnom
geodetickom zákone tak, ako je to v susednej Českej republike. Katastrálny zákon hovorí o tom, že zápis formou záznamu a poznámky je oslobodený od správneho
poplatku, ale neurčuje, kto je účastníkom týchto úkonov
tak, ako to je pri zápise vecných práv formou vkladu,
kde sú určení účastníci konania. Takisto nie je zjednotený postup na jednotlivých správach katastra. Niektoré
vyžadujú v prípade, ak je súčasťou zmluvy o prevode aj
geometrický plán, aby tvoril prílohu zmluvy o prevode,
ako aj návrhu na vklad tejto zmluvy do katastra, pre iné
stačí, ak je geometrický plán iba prílohou zmluvy o prevode, a nie aj návrhu na vklad. Podľa názoru prednášajúcej je druhý postup správny.
Ďalej bolo uvedené, že z praktického hľadiska je pre zápis
dielov z geometrického plánu výhodnejšie, ak je na každý
diel vytvorená samostatná parcela, aby sa dal každý takýto diel samostatne zapísať v katastri nehnuteľností. A následne, po zápise všetkých dielov z geometrického plánu,
by sa vyhotovil ďalší geometrický plán, ktorý zlúči čiastkové parcely do väčších, prakticky vyhovujúcich parciel.
24
Podľa § 46 Katastrálneho zákona k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré
vznikli reálnym rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, ako aj k zmluve, verejnej listine alebo inej listine
o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť
aj geometrický plán, a v tomto prípade ide o derivatívne,
nie originárne nadobudnutie vlastníckeho práva. Samotnou zmluvou o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu
uzavretou medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi ešte vlastnícke právo k novovzniknutým bytom
nevzniká. To vzniká až zápisom rozostavaného alebo
skolaudovaného bytu spolu s príslušnými prílohami, formou záznamu do katastra nehnuteľností.
Bolo aj podotknuté, že výmera pozemku nie je skutočnou výmerou parcely evidovanej na liste vlastníctva, a to
vzhľadom na terénnu členitosť daného pozemku, ktorého plošný obsah sa premieta do zobrazovacej roviny
v plošných metrických mierach (napríklad reálna výmera pozemku môže byť menšia, ak cezeň preteká potok).
Vodné toky sa v minulosti nezapisovali do pozemnoknižných vložiek, takže reálne ani nie sú v katastri nehnuteľností evidované ako vodná plocha. Pozemok preto môže
byť reálne menší, než je jeho výmera zapísaná v katastri
nehnuteľností.
Spravidla sa inžinierske stavby (mosty, viadukty mosty,
nadjazdy, tunely, nadchody a podchody) takisto nezapisujú do katastra nehnuteľností, ale môžu sa dať zapísať,
hoci aj so súpisným číslom. V Českej republike je to vyriešené tak, že čo sa nezapisuje v katastri nehnuteľností,
je priamo zo zákona vecným právom.
Z praktického hľadiska sa drobné stavby nemusia obligatórne zapisovať do katastra nehnuteľností, pretože
zväčša ide o príslušenstvo hlavnej stavby, s ktorou sa
väčšinou prevádzajú, takže len v prípade, ak by drobná
ars notaria 3/12
stavba mala samostatné súpisné číslo (napríklad hospodárska budova), je potrebné ju okrem hlavnej stavby
v zmluve o prevode špecifikovať.
Jedným so spôsobov, ako zväčšiť podlahovú plochu bytu,
je aj napríklad aj kúpa jednej izby susedovho bytu, vybúranie priečky, čím sa zväčší aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorý
treba dať zapísať do katastra nehnuteľností.
V zmysle § 4 katastrálneho zákona sa práva k nehnuteľnostiam do katastra zapisujú troma spôsobmi – vkladom,
záznamom a poznámkou, pričom každý z týchto spôsobov má iné účinky – právotvorné, evidenčné alebo predbežné. Ide tu o nevhodné zaradenie zápisu poznámky do
§ 4 katastrálneho zákona, ktoré je aj v rozpore s ostatnými ustanoveniami o zápise poznámky, keďže poznámkou
sa práva k nehnuteľnosti nezapisujú. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 30. 10. 2003, sp. zn.
Sž-o-KS145-146/03 výslovne uviedol, že poznámkou sa
nezapisujú práva k nehnuteľnostiam. Poznámka na liste
JUDr. Jana Dračová, advokátka a spoluautorka pripravovanej
publikácie Katastrálny zákon – komentár s porovnaním úpravy
vlastníctva, že sa voči vlastníkovi, respektíve spoluvlastv Českej republike
níkovi vedie exekučné konanie, nie je podľa katastrálneho zákona obmedzujúcou na povolenie vkladu prevodu
danej nehnuteľnosti, ale poznámka o začatí exekúcie
tva manželov (ďalej len BSM), ktorú uzatvoria manželia
predajom nehnuteľností už takou obmedzujúcou je.
v rozvodovom konaní s odkladacou podmienkou k okaV praxi sa niekedy stávalo, že v prípade zmluvy týkajúmihu zániku BSM ich rozvodom, podľa § 31a písmeno a)
cej sa prevodu nehnuteľností nachádzajúcich sa vo viakatastrálneho zákona, správa katastra preruší konanie
cerých správach katastra rozhodla správa katastra, na
o návrhu na vklad, ak sa začalo konanie o predbežnej
ktorú bola zmluva s návrhom na vklad podaná, o vklade
otázke. Konanie o návrhu na vklad bude prerušené až
v lehote 30 dní a rozhodnutie o povolení vkladu následdo času zaslania právoplatného rozsudku súdu o zániku
ne zaslala ďalšej správe katastra, v ktorej sa nachádzala
manželstva na správu katastra.
ďalšia nehnuteľnosť a tá si vykladala, že toto rozhodnutie
Následne sa spomenul problém týkajúci sa odstúpenia
o povolení vkladu zapíše v rámci 60-dňovej záznamovej
od zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, kde sa
lehoty, keďže jej už bolo zaslané iba rozhodnutie o popoukázalo na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/229/2010
volení vkladu z inej správy
zo dňa 20. 7. 2011, v ktokatastra. Táto nejednotnosť
rom sa konštatuje, že plat V Českej republike je to vyriešené tak, že
rozhodovania o vklade týným odstúpením od zmlučo sa nezapisuje v katastri nehnuteľností,
kajúcom sa nehnuteľností
vy o prevode vlastníctva
je
priamo
zo
zákona
vecným
právom.
nachádzajúcich sa vo viak nehnuteľnosti zanikajú
cerých správach katastra je
tak obligačnoprávne, ako aj
Z praktického hľadiska sa drobné stavby
už v súčasnosti odstránená.
vecnoprávne účinky zmluvy.
nemusia obligatórne zapisovať do katastra
Podľa názoru prednášajúcej
V dôsledku tejto skutočnosti
nehnuteľností, pretože väčšinou ide
by mal byť katastrálny zákon
má správa katastra vykonať
o príslušenstvo hlavnej stavby, s ktorou sa
čisto procesnoprávny predzápis tohto právneho úkonu
väčšinou prevádzajú, takže len v prípade, ak
pis a správy katastra ako
do katastra nehnuteľností
by drobná stavba mala samostatné súpisné
správne orgány by nemali
záznamom podľa § 34 kačíslo (napríklad hospodárska budova), je
posudzovať zmluvy o prevotastrálneho zákona. Ústavpotrebné ju okrem hlavnej stavby v zmluve
de nehnuteľností z hmotnoný súd SR skonštatoval, že
o prevode špecifikovať.
právneho, ale iba z procesodstúpením od zmluvy sa
ného hľadiska.
zmluva ruší len s účinkami
Podľa rozhodnutia Komisie Európskej únie zo dňa
medzi účastníkmi, a nie vo vzťahu k tretím osobám. To
14. apríla 2011 č. 2011/241/EÚ sa prechodné obdobie
podľa názoru prednášajúcej síce znamená zrušenie zátýkajúce sa nadobúdania poľnohospodárskej pôdy na
väzkovoprávneho vzťahu, ale nie bez ďalšieho aj zrušenie
Slovensku, uvedené v kapitole 3 prílohy XIV k aktu o privecného práva vzniknutého na jeho základe. Pre lepšie
stúpení z roku 2003, predlžuje do 30. apríla 2014.
pochopenie prednášajúca uviedla výňatok z uvedených
Ďalej prednášajúca uviedla, že v prípade doručenia podarozhodnutí: Ústavný súd Slovenskej republiky, a to v nánia – dohody o vyrovnaní bezpodielového spoluvlastnícleze zo dňa 30. septembra 2010 sp. zn. I. ÚS 350/08
>>
25
>> Z diania v právnickej obci
v bode 28. uviedol: „V posledných rokoch sa v judikatúre
všeobecných súdov uplatňujú závery, v zmysle ktorých
odstúpenie od zmluvy môže vyvolať právne účinky len
medzi jej účastníkmi a nie aj vo vzťahu k tretím osobám.
Podľa nálezu českého ústavného súdu PL. ÚS 78/06 zo
16. októbra 2007, ktorý sa týkal účinkov odstúpenia od
zmluvy podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka: „Odstoupením od smlouvy podle § 48 odst. 2 občanského
zákonníku se – není-li právním předpisem nebo účastníky dohodnuto jinak – smlouva od počátku ruší, avšak
pouze s účinky mezi jejími účastníky. Vlastnické právo
dalších nabyvatelů, pokud své vlastnické právo nabyli
v dobré víře, než došlo k odstoupení od smlouvy, požívá
ochrany v souladu s čl. 11 Listiny základních práv a svobod a s ústavními principy právní jistoty a ochrany nabytých práv vyvěrajícími z pojmu demokratického právního
státu ve smyslu čl. 1 odst. 1 Ústavy, a nezaniká.“ Predmetný nález teda chráni vlastnícke právo vlastníka, ktorý
ho nadobudol platne v čase, keď jeho právny predchodca
bol podľa práva vlastníkom veci so všetkými čiastkovými
oprávneniami vlastníka a následne (po prevode vlastníctva na v poradí ďalšieho nadobúdateľa) došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany prvého prevodcu (I. ÚS
50/2010). Na uvedené skutočnosti poukazuje ústavný
súd z dôvodu, že tak ústava, ako aj dohovor chránia nie
teoretické a iluzórne práva sťažovateľov, ale práva konkrétne a účinné (I. ÚS 5/02), teda práva, ktorých sa dá
reálne domáhať, a nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky.“
Práve na základe právneho názoru uvedeného v citovaných rozhodnutiach rezort katastra prehodnotil postup
zapisovania odstúpenia od zmluvy po povolení vkladu
a od účinnosti novej vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu od roku 2010 prestal zapisovať odstúpenia
26
od zmlúv záznamom. Konštitutívne (právotvorné) účinky
vkladu práva do katastra nehnuteľností môžu byť odstránené buď tak, že pre predávajúceho sa jeho vlastnícke
právo spätne vloží do katastra nehnuteľností na základe
dohody účastníkov, uzavretej medzi účastníkmi podľa
ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka, alebo, ak sa
účastníci na spätnom prevode nedohodnú, na základe
rozsudku súdu vydaného v konaní o žalobe požadujúcej
určenie vlastníckeho práva (§ 80 písm. c Občianskeho
súdneho poriadku). Dohodu o spätnom prevode, prípadne dohodu o urovnaní pritom nemožno zamieňať s dohodou o odstúpení od zmluvy. Je následným právnym
úkonom po platnom odstúpení od zmluvy, ktoré akceptuje druhá strana.
V závere bolo poukázane na to, že správa katastra povolí
návrh na vklad ku zmluve, ktorej predmetom je prevod
vlastníckeho práva k bytu alebo nebytovému priestoru
a ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice
alebo ktorá bola autorizovaná advokátom a nie je k nej
doložená príloha – vyhlásenie správcu alebo predsedu
spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z.
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Správa katastra neskúma hmotnoprávne podmienky platnosti
zmluvy. Za takéto vyhotovené zmluvy zodpovedá notár
alebo advokát (ak autorizuje zmluvu).
Seminár bol zaujímavý nielen z pohľadu toho, že načrtol
praktické problémy a ich riešenia, s ktorými sa aj notári vo svojej práci stretávajú, ale aj svojou ojedinelosťou.
Bolo by vhodné organizovať a zúčastňovať sa podobných
seminárov v rámci Slovenska aspoň štvrťročne.
JUDr. Pavol Dorič, PhD.
člen redakčnej rady ARS NOTARIA
ars notaria 3/12
Zpráva z konference
Vývoj soukromého práva
na území České republiky
V roce 2011 si právnická odborná veřejnost připomněla 200leté výročí od vydání všeobecného
občanského zákoníku, tedy jedné z nejdůležitějších kodifikací soukromého práva ve střední
Evropě. Při této příležitosti uspořádala Katedra dějin státu a práva Právnické fakulty Masarykovy
univerzity v Brně dne 15. září 2011 jednodenní konferenci s názvem Vývoj soukromého práva na
území České republiky.
Tato konference představovala jeden z výstupů ze stejnojmenného grantového projektu (č. GAP408/10/0363)
poskytnutého Grantovou agenturou České republiky, na
němž se podílejí v letech 2010–2012 nejen členové Katedry dějin státu a práva Právnické fakulty Masarykovy
univerzity, nýbrž i badatelé z jiných právněhistorických
pracovišť v České republice a ze zahraničí.
Druhý impulz pro uspořádání této konference představoval vznik finální verze nového občanského zákoníku, který
je možné považovat za završení dvacetiletého vývoje českého právního řádu po roce 1989 v oblasti soukromého
práva. Nový český občanský zákoník byl schválen na jaře
2012 a publikován ve Sbírce zákonů pod č. 89/2012 Sb.
Z textu nového občanského zákoníku vyplývá, že jeho autoři v čele s prof. Karlem Eliášem rovněž v nemalé míře
vycházeli z historických zdrojů, jakými byl návrh občanského zákoníku z roku 1937, ale zejména i všeobecný zákoník občanský (ABGB) z roku 1811. V některých
částech šli evidentně ještě dále, a to přímo k pramenům
římského práva. To bylo jistě dobrým důvodem pro setkání právních historiků i civilistů a zamyšlení nad historií soukromého práva. Řešitelé uvedeného grantového
projektu tak měli možnost odborné veřejnosti představit
dosavadní výsledky své vědecké práce.
Cílem konference byla analýza zdrojů, z nichž vyšel návrh nového občanského zákoníku, jakož i analýza vývoje
českého soukromého práva pojatá v co nejširších souvislostech. Konference byla chronologicky rozdělena
do čtyř hlavních bloků a zúčastnili se jí právní historici
a laičtí pracovníci nejen z českých právnických fakult,
nýbrž i ze Slovenska a Německa.
První blok zahájil vedoucí Katedry dějin státu a práva
Právnické fakulty MU, prof. JUDr. Ladislav Vojáček, CSc.,
který nejprve přítomné přivítal, poté představil výše uvedený grantový program a informoval o jeho dílčích výstupech.
27
>> Z diania v právnickej obci
První blok se věnoval feudálnímu a raně novověké1950 provedl Mgr. Michal Považan z Právnické fakulty
mu soukromému právu. Úvodním přednášejícím byl
UK v Bratislavě. Další tři příspěvky nebyly čistě histoMgr. Miroslav Lysý, Ph.D., z Právnické fakulty Univerzity
rickoprávní, nýbrž měly přesah i do práva pozitivního;
Komenského v Bratislavě, který nastínil otázku vlastnicpřednesli je Mgr. Tomáš Kohút (Úprava pracovního
kých vztahů a donací v Uhersku v 11. a 12. století, přičasu a jeho historická reflexe), Mgr. Michaela Sigmunčemž se rovněž zamyslel nad samotným charakterem
dová, Ph.D. (Omezení a zbavení způsobilosti k právním
raně feudálního státu. Testamentárnímu právu v česúkonům) a Mgr. Robert Kabát (Vývoj vztahu mezi trestkých zemích ve 12. a 13. století se věnovala Mgr. Naďa
něprávními a civilněprávními okolnostmi vylučujícími
Štachová z Právnické fakulty MU v Brně, na kterou naprotiprávnost).
vázal JUDr. Vilém Knoll, Ph.D., z Právnické fakulty ZáPoslední, čtvrtý blok příspěvků zahájil JUDr. Ondřej
padočeské univerzity v Plzni, jenž pojednal o vybraných
Horák, Ph.D., z Právnické fakulty Univerzity Palackého
aspektech závazkového práva dle Koldínova zákoníku.
v Olomouci, který představil velmi zajímavý příspěvek
Genezí institutu věna od
pod neobvyklým názvem,
nejstarších dob až do jeho
a to „… snad mají i knihy
Impulz pro uspořádání této konference
zakotvení v ABGB se zabýmstící božstvo, které jim
představoval vznik finální verze nového
vala Mgr. Pavla Slavíčková,
nedá beztrestně zahynoobčanského zákoníku, který je možné
Ph.D., z Filozofické fakulty
ut? Úvaha nad inspiračními
považovat za završení dvacetiletého vývoje
Univerzity Palackého v Olozdroji občanského práva na
českého právního řádu po roce 1989
mouci. Účastníky konferenpříkladu kollace a odvolání
v oblasti soukromého práva.
ce byl v rámci prvního bloku
daru po zkrácení povinnénejlépe hodnocen příspěvek
ho dílu“. Největší úspěch
Mgr. Magdy Schusterové, LL.M., z Univerzity Osnabrück,
sklidil JUDr. PhDr. Stanislav Balík (Ústavní soud), ktekterá pojednala o reservatum rusticum neboli o výměnrý velice poutavým způsobem přednesl příspěvek týkaku v českém právu.
jící se institutu osobního užívání bytu (1964–1989), přiDo dalšího bloku byly zařazeny přednášky věnující se
čemž přítomné upoutaly především příklady z dobové
vybraným problémům soukromého práva v 19. stopraxe. Nad aplikační využitelností prvorepublikových
letí a v první polovině 20. století. Tento blok zahájila
sbírek judikatury v procesu současné rekodifikace obdoc. JUDr. PhDr. Adriana Švecová, Ph.D. (Trnavská uničanského práva se zamyslel JUDr. Lukáš Králík. V rámverzita v Trnavě), která se věnovala přeměně uherského
ci tohoto posledního bloku zazněly rovněž příspěvky
soukromého práva v první polovině 19. století a jejímu vyJUDr. Michala Pospíšila (Vývoj práva nekalé soutěže
jádření v bratislavské březnové ústavě. Vývoj právní úprav českých zemích), Mgr. Tomáše Liškutina (Vývoj vyvy nabytí přivlastněním nastínil JUDr. Pavel Salák, Ph.D.,
braných otázek spotřebitelského práva) a Mgr. Silvie
z Právnické fakulty Masarykovy univerzity. Právní úpraCapíkové, Ph.D. (Problematika recepce římského práva
vu služebností podle všeobecného občanského zákoníku
a institutů soukromého práva v díle Maxe Webera).
z roku 1811 představil JUDr. Jiří Šouša, jr. (Právnická
Jak právnická, tak i široká veřejnost se může s pronefakulta UK v Praze), na kterého navázal Mgr. Martin
senými příspěvky seznámit rovněž v konferenčním sborCempírek (Právnická fakulta MU v Brně) s pojednáním
níku, který byl vydán na konci roku 2011 (Vojáček, L.,
o odpovědnosti za škodu v přepravněprávních vztazích.
Schelle, K., Tauchen, J. [eds.]: Proměny soukromého
Jakým způsobem ovlivnil autoritativní stát soukropráva. Sborník příspěvků z konference ke 200. výročí vymoprávní charakter pracovněprávních vztahů, ukázal
dání ABGB. Brno: Masarykova univerzita, 2011, 438 s.).
Mgr. Ján Drgo (Trnavská univerzita v Trnavě) na příkladu
V tomto sborníku lze nalézt celkem přes 40 příspěvků
pracovněprávního postavení židovských zaměstnanců na
i od dalších účastníků konference, kteří z kapacitních
Slovensku v letech 1939–1942.
důvodů prezentovali svůj příspěvek jen v tištěné podobě.
Pracovnímu právu se věnoval rovněž prof. JUDr. Ladislav Vojáček, CSc., který na úvod třetího bloku předJUDr. Jaromír Tauchen, Ph.D., LL.M.Eur.Integration (Dresden)
nášek analyzoval pracovní smlouvu a pracovní poměr
Právnická fakulta Masarykovy univerzity v Brně,
podle poúnorové právní úpravy. Komparaci právní úpraKatedra dějin státu a práva
vy věcných práv dle ABGB a občanského zákoníku z roku
>>
28
ars notaria 3/12
Katastrálny zákon
s porovnaním úpravy
v Českej republike
Problematika katastra nehnuteľností je jednou z najdôležitejších oblastí práva, preto ako
významný počin možno hodnotiť spracovanie komentára pod názvom Katastrálny zákon
s porovnaním úpravy v Českej republike od autorov JUDr. Jany Dráčovej, prof. JUDr. Petra
Vojčíka, CSc., ktorí spracovali v spoluautorstve text komentára, a JUDr. Evy Barešovej, ktorá je
autorkou textu o porovnateľnej právnej úprave v Českej republike.
Recenzované dielo vydané českým vydavateľstvom Aleš Čeněk, s. r. o.,
nepochybne zaujme nielen ľudí z právnej praxe,
ale aj širšiu laickú verejnosť. Renomovaní autori
sa úspešne zhostili úlohy
spracovať komentár týkajúci sa problematiky
katastra nehnuteľností.
Ide o osobnosti dobre
známe slovenskej a českej právnickej verejnosti.
Autori predstavujú odborníkov nielen z oblasti právnej
teórie, ale aj praxe, ktorí majú bohatú publikačnú činnosť a množstvo skúseností nadobudnutých dlhoročným
pôsobením na poli právnej praxe.
Spracovanie diela je kvalitné po obsahovej aj formálnej
stránke. Zo systematického hľadiska je predkladaný
komentár prehľadne a účelne členený. Publikácia pozostáva z niekoľkých častí. V úvode autori stručne oboznamujú čitateľov diela s obsahovou stránkou komentára
a jeho štruktúrou. Za úvod je vhodne zaradený historický
exkurz pokrývajúci oblasť evidovania nehnuteľností na
našom území. K prehľadnosti diela prispieva aj zoznam
použitých skratiek. Nosnou časťou publikácie je detailný a kvalitne spracovaný výklad jednotlivých ustanovení
katastrálneho zákona. Za touto ťažiskovou časťou nasleduje text vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu
a spravovacieho poriadku pre katastrálne úrady a správy
katastra. Predkladaná monografia v závere obsahuje aj
výňatok zo zákona o správnych poplatkoch týkajúci sa
úseku katastra nehnuteľností. Zoznam literatúry je obohatený o prehľad najdôležitejších prameňov súvisiacich
s katastrálnym právom. Takto zvolená štruktúra komentára umožňuje čitateľom dopodrobna sa zoznámiť s od-
borným výkladom katastrálneho práva a všetkými jeho
súvislosťami.
Autori podali nielen teoretický výklad katastrálneho zákona, ale ho obohatili aj o výber z judikatúry všeobecných súdov (Najvyšší súd SR, Najvyšší súd ČR), stanoviská Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a výklad
podobnej právnej úpravy katastrálneho zákona v Českej
republike. Prínos komentára spočíva v tom, že autori sa
venujú aj sporným otázkam aplikačnej praxe, ktoré doteraz neboli riešené v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ani v stanoviskách Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky. Ponúkajú
na ne fundované riešenia a odpovede, čo môže prispieť
k zjednoteniu aplikácie práva na úseku katastra nehnuteľností.
Čo sa týka obsahovej stránky diela, spracovanie danej
témy je podrobné, z odborného hľadiska vyčerpávajúce
a zo štylistického hľadiska písané čitateľsky veľmi prijateľným spôsobom, čo odborná verejnosť iste uvíta.
Výklad jednotlivých ustanovení katastrálneho zákona je
jasný a prehľadný, nevyhýba sa ani problémom z právnej
praxe.
Pri spracovaní diela autori využili aj komparatívnu metódu spočívajúcu vo výklade podobných ustanovení českého katastrálneho práva. Okrem výkladu zameraného na
úsek katastra nehnuteľností v Českej republike publikácia obsahuje aj stručný prehľad nadobúdania nehnuteľností v Maďarsku.
Autori sa pri tvorbe tohto diela usilovali o odborné spracovanie problematiky katastra nehnuteľností, čo sa im
nesporne aj podarilo. Komentár možno odporučiť predovšetkým advokátom, notárom, sudcom a zamestnancom
na úseku katastra nehnuteľností, ale užitočne poslúži aj
ako učebná pomôcka pre študentov právnických fakúlt.
JUDr. Milan Sudzina, PhD.
Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
29
>> Dianie v komore
Pracovná návšteva
moskovskej delegácie
Prezident Moskovskej notárskej komory Konstantin Korsik inicioval stretnutie so zástupcami
slovenského notárstva s cieľom získať odborné skúsenosti týkajúce sa zriadenia a vedenia
Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Pracovná návšteva sa konala v dňoch
14. – 15. júna 2012 v sídle Notárskej komory SR.
Z ruskej strany sa stretnutia zúčastnili Konstantin Korsik, prezident Moskovskej notárskej komory, Jekaterina Lexakova, notárka v Moskve, Ilja Radčenko, notár
v Moskve, Alexandra Reze, riaditeľka odboru ministerstva ekonomického rozvoja, Alexej Terentiev, poradca
riaditeľa odboru verejného práva v úrade prezidenta
Ruskej federácie, Andrej Baturkin, vedúci kancelárie
premiéra a Evgenij Guňko, poradca Obchodného zastupiteľstva Ruskej federácie v Slovenskej republike. Za
slovenskú stranu pozvanie prijal minister spravodlivosti
SR JUDr. Tomáš Borec a pracovníčka odboru civilného
práva procesného a dohľadu Ministerstva spravodlivosti SR JUDr. Ľubica Paniaková. Za Notársku komoru SR
sa zúčastnili JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej
komory SR, JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident Notárskej komory SR, JUDr. Miroslav Gregor, člen Prezídia Notárskej komory SR a predseda analytickej skupiny
Prezídia Notárskej komory SR, JUDr. Katarína Valová,
PhD., členka Prezídia Notárskej komory SR a predsedníčka legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory
SR, JUDr. Ivan Lošonský, PhD., člen Prezídia Notárskej
komory SR, Peter Varga, vedúci správca CIS Notárskej
komory SR, Iaroslav Ioan Pavel, konateľ spoločnosti Libellus, s. r. o., a Ing. Pavol Zarevúcky, manažér spoločnosti Atos IT Solutions and Services, s. r. o.
Na úvod pracovnej návštevy prezident Notárskej komory
SR privítal hostí a oboznámil ich so systémom notárstva
na Slovensku, jeho históriou, s funkciou notára, notár-
Zľava: JUDr. Tomáš Borec, minister spravodlivosti SR, JUDr. Karol Kovács, prezident NK SR, JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident NK SR
30
ars notaria 3/12
Zľava: Jevgenij Guňko, poradca Obchodného zastupiteľstva Ruskej federácie v Slovenskej republike, Ilja Radchenko, notár v Moskve,
Alexandra Reze, riaditeľka odboru ministerstva ekonomického rozvoja, Konstantin Korsik, prezident Moskovskej notárskej komory,
Andrej Baturkin, vedúci kancelárie premiéra, Alexej Terentiev, poradca riaditeľa odboru verejného práva v úrade prezidenta Ruskej
federácie a Jekaterina Lexakova, notárka v Moskve
skou činnosťou a organizáciou notárstva. Prezident
Moskovskej notárskej komory následne opísal systém
ruského notárstva, ktorý funguje na princípe latinského
notárstva. Uviedol, že v Rusku je asi 8 000 súkromných
notárov, z toho v Moskve je asi 700 súkromných notárov
na približne 11 miliónov obyvateľov. V Rusku je zriadených 82 regionálnych notárskych komôr, ktoré sú spojené do federálnej notárskej komory. Ďalej uviedol, že
očakávajú novelu Občianskeho zákonníka a Notárskeho
poriadku, ktoré by mali zveriť notárom vedenie registra
záložných práv. Hlavným dôvodom ich návštevy bol preto
register záložných práv, ktorý na Slovensku vedie Notárska komora SR.
Následne sa ujal slova minister spravodlivosti SR, ktorý
odpovedal na otázky ruskej delegácie týkajúce sa dôvodov výkonnej a zákonodarnej moci zveriť vedenie tohto
registra notárskej komore. Potom nasledovala plodná
diskusia, v ktorej slovenská strana zodpovedala množstvo odborných otázok ruskej delegácie, týkajúcich sa
existujúcej právnej úpravy záložných práv v slovenskom
Občianskom zákonníku a Notárskom poriadku.
Druhý pracovný deň bol zameraný na technickú prezentáciu registra záložných práv, v rámci ktorej bol za pomoci zástupcov spoločností Libellus, s. r. o., a Atos IT
Solutions and Services, s. r. o., názorne vysvetlený postup notára pri registrácii do registra záložných práv.
Na záver návštevy sa prezident Moskovskej notárskej
komory úprimne poďakoval za prijatie a my sme ruským
notárom popriali veľa úspechov pri presadzovaní novej
legislatívy v oblasti záložných práv.
JUDr. Katarína Valová, PhD.
členka Prezídia NK SR
Zľava: Vladimír Bačišin, tlmočník moskovskej delegácie,
JUDr. Katarína Valová, PhD., predsedníčka legislatívnej skupiny
Prezídia Notárskej komory SR, JUDr. Ľubica Paniaková,
pracovníčka odboru civilného práva procesného a dohľadu
Ministerstva spravodlivosti SR, JUDr. Tomáš Borec, minister
spravodlivosti SR, JUDr. Karol Kovács, prezident Notárskej
komory SR, JUDr. Miroslav Pavlovič, viceprezident Notárskej
komory SR, JUDr. Ivan Lošonský, PhD., člen Prezídia Notárskej
komory SR
31
>> Dianie v komore
XI. notárska olympiáda
Ako sa stalo tradíciou po iné roky, aj tento rok sa v mestečku Mszana Dolna v Poľsku konala
v dňoch 30. mája až 3. júna v poradí už XI. notárska olympiáda, ktorú usporadúva Notárska
komora v Krakove pod patronátom Republikového prezídia Notárskej komory Poľska, a Športový
klub TURBACZ v Mszane Dolnej.
Hlavným organizátorom a takpovediac hnacím motorom
celého veľkolepého podujatia je pán Czesław Szynalik,
notár so sídlom v Mszane Dolnej, člen prezídia Notárskej komory v Krakove. Sponzorom podujatia je vydavateľstvo právnickej literatúry Lexis Nexis.
Okrem zástupcov jedenástich poľských notárskych komôr z Białystoku, Gdaňska, Katovíc, Krakova, Lublina,
Lodže, Poznane, Rzesowa, Štetína, Varšavy a Vroclavi sa
na tomto ročníku notárskej olympiády zúčastnili aj zahraniční účastníci z Moskvy, Petrohradu, Ukrajiny, Maďarska, Českej republiky, Turecka a Slovenska.
•
•
Slovenská výprava sa olympiády tradične zúčastnila pod
vedením neoficiálneho športového referenta našej komory, JUDr. Vladimíra Baluna, notára v Ružomberku,
a v zložení reprezentantov slovenského tímu z radov notárov a notárskych koncipientov (kandidátov):
JUDr. Irena Bošanská, JUDr. Ľubica Joneková, JUDr. Mar­
tina Mižíková, JUDr. Zuzana Prokopovičová (teraz Holčíková), Mgr. Miroslav Holčík, JUDr. Miroslav Duriš, PhD.,
JUDr. Vladimír Telepčák, Mgr. Juraj Hamara, JUDr. Marián
Jurina, JUDr. Vojtech Kavečanský, JUDr. Ján Marušin,
Mgr. Pavol Sadel, JUDr. Juraj Ehn, JUDr. Stanislav Bauer,
JUDr. Roman Vidovenec, JUDr. Alexander Demeter,
Mgr. Rastislav Demeter, JUDr. Martin Vyskok, JUDr. Juraj
Novák, Mgr. Tomáš Čiževský a Mgr. Martin Selecký.
V piatok 1. júna 2012 sa stretli všetci účastníci na slávnostnom otvorení olympiády na štadióne KS TURBACZ
Mszana Dolna, na ul. Jána Ciszewskiego. Po privítaní
vzácnych hostí a osobností z politického, kultúrneho
a športového prostredia, za slávnostných tónov dychového orchestra nasledovalo defilé účastníkov jednotlivých
notárskych komôr, vystúpenie goralského detského folklórneho súboru Mali Zagórzanie, zapálenie olympijského ohňa a vypustenie holubov, ktoré svojím letom ponad
športoviská ohlásili verejnosti začiatok športových zápolení v týchto disciplínach:
• Futbalový turnaj – zápasy sa hrali na 2 × 20 minút,
pohárovým systémom. Víťazi štvrťfinále postúpili do
semifinále, víťazi semifinále sa stretli o 1. miesto vo
finále, porazení o 3. miesto a porazení vo štvrťfinále
sa umiestnili podľa výsledkov od 5. miesta.
• Turnaj vo volejbale mužov – zápasy sa hrali na dva víťazné sety (do 25 bodov v sete), pohárovým systémom.
32
•
•
•
Víťazi v kvalifikačných zápasoch postúpili do štvrťfinále a následne sa víťazi štvrťfinále stretli v semifinále.
Víťazi semifinále sa stretli o 1. miesto, porazení v semifinále o 3. miesto, porazení v kvalifikačných a štvrťfinálových zápasoch obsadili poradie od 5. miesta.
Volejbalové zápasy sa odohrali v športovej hale na
ul. Sienkiewicza 2, pričom zo štadiónu ŠK Turbacz do
športovej haly bola zabezpečená kyvadlová doprava.
Tenisový turnaj – uskutočnil sa na kurtoch v Porebie
Wielkej aj Mszane Dolnej na troch kurtoch. Turnaj sa
odohral pohárovým systémom.
Šachový turnaj – účastníci, ktorí uprednostnili túto
aktivitu pred fyzickým zápolením, sa stretli v hlavnom
stane pri šachovniciach a odohrali šachové partie
švajčiarskym systémom.
Plávanie – súťaže sa uskutočnili v plavárni v meste Limanowa. Súťažiaci sa po otvorení olympiády previezli
zo štadióna ŠK TURBACZ na súťaže v plaveckých
disciplínach: 50 m – voľný spôsob – ženy, 50 m – voľný
spôsob – muži, 50 m – klasický spôsob – ženy, 50 m –
klasický spôsob – muži, 200 m – voľný spôsob – ženy,
200 m – voľný spôsob – muži, zmiešaná štafeta 4 × 25
m – ženy a muži.
Atletika – prihlásení športovci si zmerali sily v týchto
atletických disciplínach: beh 100 m – ženy, 100 m – mu­
ži, 1 500 m – ženy, 1 500 m – muži, štafeta notárskych
komôr 4 × 100 m (2 muži a 2 ženy), 400 m – ženy,
400 m – muži, vrh guľou – muži, vrh guľou – ženy, skok
do výšky – ženy, skok do výšky – muži.
Veselé športy – aby si na svoje prišli aj športovo a fyzicky menej zdatní účastníci, usporiadatelia pre nich
pripravili viac druhov veselých športov, napríklad nosenie pohára, trestné hody do koša, vedenie lopty cez
prekážky, kolektívne kráčanie na dlhej lyži atď.
Piatkové športové zápolenie sa na štadióne skončilo
o 19.00 hodine, nasledoval odchod športovcov autobusmi do ubytovacích zariadení, aby sa po krátkej príprave
o 20.00 hodine všetci znovu stretli na večeri a večernom
programe, ktorého súčasťou bola aj súťaž komôr s názvom
Spievať môže každý. Každá notárska komora ako súbor
zaspievala jednu pieseň podľa vlastného výberu a po vyhodnotení porotou nasledovala diskotéka s ukončením
dňa o 1.00 hodine a návratom do ubytovacích zariadení.
V sobotu 2. júna 2012 sa o 8.30 h začal druhý olympijský
ars notaria 3/12
deň na štadióne Jána Ciszewskiego, a to pokračovaním
športových súťaží v týchto disciplínach:
• basketbal,
• futbal,
• atletika,
• tenis,
• veselé športy,
• stolný tenis,
• bridž.
Basketbalové zápasy v trvaní 2 × 12 minút sa odohrali
v Športovej hale pohárovým systémom, víťazi zápasov
kvalifikácie odohrali štvrťfinále, potom semifinále. Víťazi
semifinále hrali o 1. miesto, porazení o 3. miesto. Mužstvá, ktoré utrpeli porážku v kvalifikačných zápasoch,
obsadili priečky od 5. miesta.
Po kvalifikačných dopoludňajších a popoludňajších futbalových zápasoch odohratých vyraďovacím spôsobom
sa o 16.00 h odohral zápas o 3. miesto a o 18.30 h zápas
o 1. miesto.
Atletika – atletické disciplíny pokračovali finálovými zápoleniami skok do diaľky – ženy, skok do diaľky – muži,
beh – štafeta 4 × 400 m – ženy, štafeta 4 × 400 m – muži,
100 m – ženy, 100 m – muži, štafeta 4 × 100 m – ženy,
štafeta 4 × 100 m – muži.
Tenisový turnaj – od 11.00 h pokračoval tenisový turnaj
miešanou štvorhrou.
Veselé športy pokračovali v popoludňajších hodinách
štafetovým behom cez prekážky (družstvá so 4 športovcami: 2 muži a 2 ženy), preťahovanie lana (družstvá zložené z 5 súťažiacich: 3 muži a 2 ženy) a pokutové kopy
(jedenástky) prezidentov notárskych komôr, kde neprítomného prezidenta NKSR zastúpil najstarší účastník
slovenskej výpravy JUDr. Alexander Demeter.
Stolnotenisový turnaj mužov a žien sa začal od 10.30 h
pohárovým systémom na dva vyhraté sety.
Bridž turnaj v známej a populárnej kartovej hre pripravili
pre fajnšmekrov usporiadatelia od 11.00 h.
Sobotňajšie športové zápolenie sa ukončilo o 19.00 h
a po prípravnej prestávke nasledovalo o 20.15 h vyhlásenie výsledkov olympiády, odovzdávanie medailí a pohárov, rozlúčkový ohňostroj, občerstvenie a návrat do
ubytovacích zariadení s ukončením olympiády v nedeľu
3. júna 2012 odchodom jej účastníkov.
A ako sa umiestnili reprezentanti slovenských
notárov?
Slovenská reprezentácia na XI. notárskej olympiáde získala celkovo 5 medailí, z toho 3 zlaté (dve získala Ľubica Joneková – skok do diaľky a vrh guľou, jednu Zuzana Holčíková-Prokopovičová – trestné hody do koša),
1 striebornú – basketbal, 1 bronzovú (Irena Bošanská
– tenis). Hoci v celkovej konkurencii je cenné aj štvrté
miesto, medailové priečky nám na poslednej olympiáde
len o vlások unikli v štyroch disciplínach – volejbal, vrh
guľou mužov (Miroslav Duriš), skok do výšky žien (Ľubica Joneková), veselé športy družstiev (Ľubica Joneková, Irena Bošanská, Stanislav Bauer a Juraj Ehn). Za
najlepšiu individuálnu špotovkyňu slovenskej výpravy sa
svojou bojovnosťou a ziskom dvojitého zlata kvalifikovala
JUDr. Ľubica Joneková, notárka v Žiline.
Olympijské zápolenia sa dávno skončili, notársky olympijský oheň zhasol, no v srdciach zostali spomienky na
víťazstvá a prehry, ako aj na priateľov a kolegov notárov zo zahraničných notárskych komôr, s ktorými sme
si spoločne aj na športovom poli dôstojne pripomenuli
našu príslušnosť k notárskemu stavu.
Rád by som využil príležitosť a v mene slovenského organizačného výboru vyslovil poďakovanie všetkým tým,
ktorí nám účasť na olympiáde umožnili alebo sa o ňu
pričinili – Notárskej komore Poľska, Notárskej komore
v Krakove – osobitne Dr. Sczesłavovi Szynalikovi, členovi
prezídia a notárovi v Mszanie Dolnej – veľkému športovému a organizačnému mágovi, ktorý svojou osobnosťou a schopnosťami zbližoval notárov aj v čase osobného
voľna, JUDr. Vladimírovi Balunovi, notárovi v Ružomberku, organizátorovi a koordinátorovi slovenskej notárskej
reprezentácie, vedeniu Notárskej komory SR, ktoré má
dlhoročné pochopenie pre športové aktivity a reprezentáciu notárov na športovom poli, a nakoniec všetkým
účastníkom olympiády, ktorí svojimi športovými výkonmi
aj takýmto spôsobom šíria dobré meno slovenského notárstva v zahraničí.
JUDr. Miroslav Duriš, PhD.
notár v Liptovskom Mikuláši
Podrobnosti o priebehu XI. notárskej olympiády s fotografiami
a videami nájdete na www.olimpiadanotarialna.pl.
33
>> Dianie v komore
Druhý ročník medzinárodnej
konferencie Československé
právnické dni
Druhý ročník medzinárodnej konferencie sa konal opätovne v Detašovanom pracovisku Justičnej
akadémie Slovenskej republiky (ďalej JA SR) v Omšení v dňoch 30. – 31. 5. 2012 za účasti
medzinárodne uznávaných odborníkov v oblasti právnej vedy a vzdelávania, ako aj odborníkov
z praxe zastrešujúcich rôzne právne profesie.
Konferencie som sa zúčastnila z poverenia a v zastúpení prezidenta NK SR. Bola venovaná téme Dokazovanie v civilnom a trestnom konaní, ktorá má aj z pohľadu výkonu činnosti notárov ako súdnych komisárov
aktuálnosť a opodstatnenie, ale významným obohatením
právnej vedy je aj z pohľadu vzdelávania a výmeny poznatkov a skúseností. Na úvod poukázal JUDr. Peter
Hulla, riaditeľ JA SR, na významnosť podujatia z pohľadu Štokholmského programu, ktorý ako metodologický
program predpokladá využívanie najmodernejších prostriedkov techniky (najmä elektronické vzdelávanie) a prispôsobenie v oblasti spoločnej vzdelávacej stratégie štátov EÚ, k čomu významne prispievajú aj takéto podujatia.
JUDr. Toman privítal predovšetkým zahraničných hostí,
ktorých počet sa – podobne ako počet prednášajúcich
– rozšíril o významných predstaviteľov z Českej republiky aj o zástupcov z ďalších krajín (Francúzska, Nemecka a Rakúska). To naznačuje, že medzinárodný rozmer
konferencie významne narastá.
V ďalších príhovoroch vystúpili doc. JUDr. Josef Kotásek,
PhD., prodekan pre vedu a výskum Právnickej fakulty
Masarykovej univerzity v Brne (ďalej PrF MU), JUDr. Mo­
nika Jankovská, štátna tajomníčka Ministerstva spra-
34
vodlivosti Slovenskej republiky a prof. JUDr. Naděžda
Rozehnalová, CSc., dekanka Právnickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne.
Konferencia bola opätovne rozdelená do dvoch základných sekcií podľa zamerania, a to na sekciu civilného
práva a sekciu trestného práva, pričom v sekcii civilného
práva prebiehali prednášky a diskusia na témy:
• Metodologické aspekty dokazovania – odborný garant
doc. JUDr. Josef Kotásek, PhD.,
• Dokazovanie v civilnom konaní – odborný garant doc.
JUDr. Kristián Csach, PhD.
Prednášky boli na vysokej odbornej úrovni a budú podkladom pre všetkých, ktorí sa zúčastňujú rozhodovacieho a publikačného procesu. Ako predtým, aj teraz budú
prístupné aj v písomnej podobe – v odbornej publikácii
(Zborník referátov), zverejnenej na webovej stránke
JA SR (www.ja-sr.sk).
Spomedzi nich zaujali najmä prednášky JUDr. Radima
Polčáka, PhD. (PrF MU), ktorý sa vo svojej prednáške
Dokazovanie elektronickými dokumentmi zameral na
proces virtualizácie dôkazu. Ten je dôsledkom postupné-
ars notaria 3/12
Spoločná fotografia účastníkov: v popredí JUDr. Peter Hulla, riaditeľ Justičnej akadémie Slovenskej republiky, vedľa neho sprava
JUDr. Milan Ľalík, podpredseda Ústavného súdu Slovenskej republiky. V prvom rade zľava JUDr. Pavol Toman, predseda Rady JA SR,
predseda senátu NS SR a externý člen pedagogického zboru JA SR
ho presunu spoločenského života do elektronickej siete
a z dôvodu dôkaznej spoľahlivosti dokumentu (elektronického) sa ťažisko začína presúvať na istotu a bezpečnosť aj v nárokoch na využívanie špecifických systémov
a súvislé hodnotenie dôkazov. JUDr. Peter Lavický, PhD.
(PrF MU) v prednáške s názvom Dôkazné bremeno podrobne rozviedol najnovšie pohľady z právnej praxe a judikatúru, ktorá bola v tejto oblasti prijatá, s osobitným
zameraním na dokazovanie výšky nároku. JUDr. PhDr.
Miroslav Slašťan, PhD., vedúci ústavu medzinárodného
a európskeho práva Právnickej fakulty Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, predniesol prednášku na tému
Vybrané aspekty dokazovania v práve Európskej únie,
kde sa zameral najmä na judikatúru ESD, implementáciu
smerníc a ďalšie špecifické konania v európskom právnom priestore. Obchodný riaditeľ spoločnosti Beck-online Ing. Lukáš Mikula spropagoval systém Beck-online,
o ktorom bližšie informácie sú uvedené aj na webovej
stránke www.beck-online.cz, a vlastný edičný program
sa zabezpečuje už aj prostredníctvom pobočky pôsobiacej v Bratislave. Na prednášku JUDr. Jany Bajánkovej,
predsedníčky občianskoprávneho kolégia NS SR, na
tému Rozsah dokazovania súdom, nadviazali prednášky
uznávaných zahraničných aj domácich autorít, spomedzi
ktorých je potrebné uviesť najmä JUDr. Františka Ištvánka, predsedu občianskoprávneho a obchodného kolégia
NS ČR (téma Povinnosť pravdivosti a dôkazné bremeno v koncentrovanom konaní), JUDr. Vladimíra Maguru, predsedu senátu NS SR (téma Dokazovanie a chyba
uplatňovaná v dovolacom konaní v zmysle § 241 ods.
2 písm. b/ O. s. p.), JUDr. Gabriely Simkovej, PF UPJŠ
v Košiciach (téma Dokazovanie v sporoch o právach duševného vlastníctva), JUDr. Adriany Murínovej, sudkyne OS Košice I (téma K niektorým otázkam koncepcie
dokazovania vo francúzskom civilnom súdnom konaní),
Dr. Jürgena Rassiho, sudcu Vrchného súdu vo Viedni
(téma Dokazovanie v civilnom konaní – prehľad o právnej
úprave v Rakúsku), doc. JUDr. Josefa Kotáska, PhD., prodekana pre vedu a výskum Právnickej fakulty MU (téma
Námietky nepravosti podpisu na zmenke a námietka (s)
falšovania textu zmenky) a JUDr. Petra Molnára, PhD.,
prezidenta SK exekútorov, Právnickej fakulty UPJŠ
(téma Zákonnosť dôkazu v občianskom súdnom konaní).
JUDr. Magdaléna Valušová
notárka so sídlom v Rimavskej Sobote
Autorka je externou členkou pedagogického zboru JA SR.
35
>> Dianie v komore
Aktuality NK SR
z medzinárodnej oblasti
V rámci upevňovania diplomatických vzťahov a medzinárodných povinností sa členovia Prezídia
NK SR a medzinárodnej skupiny v ostatnom období zúčastnili niekoľkých medzinárodných stretnutí.
Bilaterálne stretnutie Rakúskej notárskej
komory a NK SR
V symbolický dátum 24. 5. 2012 sa v priestoroch Notárskej komory Slovenskej republiky konalo bilaterálne
stretnutie Rakúskej notárskej komory a NK SR, ktorého sa zúčastnili Dr. Ludwig Bittner, Dr. Rudolf Kaindl,
p. Stephan Matyk, Dr. Alexander Winkler za Rakúsku notársku komoru a JUDr. Karol Kovács, Mgr. Peter Danczi,
JUDr. Ivan Lošonský, JUDr. Ľudmila Joanidisová,
JUDr. Katarína Svitanová a Mgr. Tomáš Gardon za NK SR.
Cieľom tohto dvojstranného stretnutia bolo najmä priblížiť jednotlivé notárstva k sebe prostredníctvom užšej priateľskej výmeny skúseností. Zástupcovia komôr
uviedli najmä aktuality týkajúce sa notárstva v domácej
krajine, hlavnými bodmi programu boli však otázky Európskej únie – podmienka štátnej príslušnosti na vstup
do členstva v profesijnej organizácii a otázky smernice
o uznávaní odborných kvalifikácií. Zároveň členovia Rakúskej delegácie zhrnuli v rámci rokovania aj výhody
banky na notárske úschovy, ktorú má ich notárska komora v kooperácii s inými bankami vytvorenú na zvýšenie právnej istoty pre účastníkov pri úschovách.
társtiev Európskej únie (CNUE) za prítomnosti viceprezidenta NK SR JUDr. Miroslava Pavloviča a predsedu medzi­
národnej skupiny Mgr. Petra Dancziho. Najdiskutovanejšou
témou tohto zasadnutia bol projekt cezhraničného koncipovania zmlúv týkajúcich sa prevodov nehnuteľností,
ktorému bol schválený názov EUFides. V rámci tohto
projektu sa vytvorí platforma, na základe ktorej budú môcť
občania jedného členského štátu využiť služby svojho
notára vo svojej členskej krajine na spísanie zmluvy
o prevode nehnuteľnosti, ktorá bude však použitá v inom
členskom štáte. Domovský notár sa bude cez platformu
radiť so zahraničným notárom, ktorý mu poskytne všetky
potrebné informácie týkajúce sa podstatných náležitostí
zmluvy, právnych a daňových aspektov, a tak sa pre
účastníkov zabezpečí opäť vysoká právna istota a bezpečnosť pri prevodoch nehnuteľností cez notárov. Okrem
tejto témy sa však diskutovalo aj o postavení poľského
a slovinského notárstva, o možnosti prijatia Turecka ako
pozorovateľa CNUE, o žalobách Európskej komisie proti
krajinám, ktoré nezrušili podmienku štátnej príslušnosti
pri prístupe do povolania notára, o Európskom osvedčení o dedičstve a mnohých ďalších témach.
Vydávanie platobných rozkazov v Maďarsku
Zasadnutie pracovnej skupiny Hexagonály
Vzhľadom na legislatívne zámery NK SR sme prijali ponúknutú pomoc zo strany Maďarskej notárskej komory
a dňa 20. 6. 2012 sa stretli zástupcovia NK SR JUDr. Miros­
lav Gregor, predseda analytickej skupiny, JUDr. Katarína Valová, predsedníčka legislatívnej skupiny, Mgr.
Peter Danczi, predseda medzinárodnej skupiny, notári
JUDr. Miloslav Kováč a JUDr. Marián Kováč za Ministerstvo
spravodlivosti SR, generálny riaditeľ sekcie civilné právo
JUDr. Marek Števček, PhD., technici Peter Varga za NK SR,
Ing. Pavol Zárevucký a Ing. Patrik Kristian za ATOS a Ian
Pavel za Libellus. Cieľom stretnutia bolo najmä priblíženie technických a právnych aspektov vydávania platobných rozkazov v Maďarskej rebuplike. Po historickom
a právnom úvode sa prítomným prezentovalo technické
riešenie vydania platobného rozkazu s názornou ukážkou
a zároveň sme mali možnosť nahliadnuť do priestorov,
kde sa realizuje tlač a odosielanie platobných rozkazov.
Na projekt EUFides nadviazala aj Iniciatíva stredoeurópskych notárstiev (Hexagonála), v rámci ktorej bola
vytvorená pracovná skupina zaoberajúca sa prepojením
registrov elektronických archívov listín. Zasadnutie tejto
pracovnej skupiny sa konalo dňa 6. 7. 2012 v chorvátskom
Záhrebe a našu notársku komoru zastupoval Mgr. Peter
Danczi. Diskutovali sa na ňom najmä právne a technické
aspekty prepojenia registrov. Navrhuje sa riešenie, na
základe ktorého nebude nutné vykonať žiadne zásahy vo
vnútroštátnych systémoch, a vytvorí sa rozhranie, ktoré
zistí, či elektronická listina a podpis na nej zodpovedajú
všetkým požiadavkám podľa vnútroštátneho práva, a ak
áno, pošle listinu žiadateľovi. Žiadateľ tak nebude musieť skúmať technickú stránku elektronického podpisu
a bude jasné, že technická stránka, a najmä elektronický podpis na takejto listine, sú v krajine pôvodu určite
v poriadku.
Plenárne valné zhromaždenie Rady notárstiev EÚ
V estónskom Talline sa konalo v dňoch 28. a 29. 6. 2012
zasadnutie plenárneho valného zhromaždenia Rady no-
36
Mgr. Peter Danczi
predseda medzinárodnej skupiny Prezídia NK SR
ars notaria 3/12
>> Komerčná prezentácia
Sprostredkovanie poistenia
Stalo sa vám už, že váš sused platí výrazne nižšie poistenie za podobné vozidlo v inej alebo v tej istej
poisťovni ako vy? Alebo vás pri nešťastí poisťovňa odbila slovami „Vaša poistná zmluva tieto riziká
nekryje“? O tom, prečo je to tak, a ako zabrániť tomu, aby sa pre vás tieto otázky stali bezpredmetné,
sme sa rozprávali s Marekom Dobiašom, generálnym riaditeľom spoločnosti MPS, s. r. o.
Prečo sa v poisťovníctve
vyvinulo sprostredkovanie
a aký je jeho význam?
Poisťovníctvo, tak ako aj iné odvetvia hospodárstva, prechádza
neustálym vývojom. Postupné
zvyšovanie počtu poisťovní pôsobiacich na poistnom trhu SR,
rozširovanie ich produktového
portfólia a služieb spôsobuje, že sám klient sa už v ponúkaných poistných produktoch len ťažko orientuje. Preto sa podnikatelia aj občania čoraz častejšie obracajú na
odborníkov – finančných agentov a finančných poradcov,
ktorí im vedia poistenie sprostredkovať.
Podstata sprostredkovateľskej činnosti v poisťovníctve
spočíva vo výhodách špecializácie finančného agenta.
Klienti našej spoločnosti MPS, s. r. o., by na získanie dôkladného a zároveň výhodného poistného krytia museli
vynaložiť veľkú časť svojho času a energie, nehovoriac
o tom, že by si zároveň museli naštudovať množstvo
informácií týkajúcich sa poisťovníctva. To si z nich ale
málokto môže dovoliť, a preto sa čoraz viac do popredia
dostávajú práve sprostredkovateľské služby v poisťovníctve.
rozdiely vo výhodnosti ponúk. Niekedy sa klienti orientujú najmä podľa výšky poistného, prípadne spoluúčasti,
menej však už napríklad študujú rozsah poistného krytia
a výluky v poistení. Po predložení našich ponúk sa klient
pre najvhodnejší variant poistnej ochrany rozhoduje sám
podľa vlastného uváženia, avšak už na základe odborných rád a odporúčaní.
K náplni činnosti našej spoločnosti patrí aj správa už
existujúcich poistných zmlúv klienta. V rámci nej ide
konkrétne o realizáciu klientom požadovaných zmien,
ale aj odborné návrhy na optimalizáciu poistného krytia
vzhľadom na meniace sa podmienky.
Pri spolupráci kladieme veľký dôraz na rýchlu a účinnú
likvidáciu poistných udalostí zo všetkých druhov poistení.
MPS, s. r. o., zastupuje klienta pri celom postupe likvidácie poistnej udalosti, zabezpečuje obhliadku poškodenej
veci, zbiera podklady o priebehu a výške poistnej udalosti, komunikuje s poisťovňou, monitoruje priebeh likvidácie a informuje klienta o jej stave. Tieto služby, ktoré si
naši klienti obzvlášť vysoko cenia, sú všetky bezplatné.
Pri poistení notárskeho úradu sú nám už výhody
využitia sprostredkovateľa poistenia zrejmé. Aké
výhody však vie sprostredkovateľ priniesť napríklad
pri poistní vozidla v porovnaní s on-line webovými
Čo pre klienta robí sprostredkovateľ poistenia?
portálmi?
Rozhodujúcim prvkom poistného trhu je klient a jeho
Výhodnosť ponúk prostredníctvom online poistenia je lipoistné potreby, na ktoré jednotlivé poisťovne reagumitovaná tzv. štandardnými sadzobníkmi poisťovní, resp.
jú podľa svojich možností. V konkurenčnom prostredí
zľavami, ktoré je možné z nich udeliť. Jednotlivé poisa pri čoraz väčšej špecialiťovne okrem štandardných
zácii klientov na určitý odbor
zliav však často ponúkajú aj
Pri spolupráci kladieme veľký dôraz na
rastie záujem o služby nezámimoriadne zľavy, napríklad
vislých odborníkov, akými sú
len pre určitý región, na určirýchlu a účinnú likvidáciu poistných udalostí
aj spoločnosti zaoberajúce
té obdobie, na určité značky
zo všetkých druhov poistení.
sa nezávislým sprostredkoa podobne. Naša spoločnosť
vaním poistenia. Spoločnosť
má ku všetkým týmto zľavám
MPS, s. r. o., dokáže klientom poskytnúť nezávislú anaprístup, preto vie klientovi poskytnúť produkty vo výsledlýzu poistných produktov a poisťovní z celého trhu, s cieku výhodnejšie o desiatky aj stovky eur podľa počtu poisľom navrhnúť optimálne riešenia. Základným pilierom
ťovaných vozidel. Napríklad pre vozidlá s vyššou hodnotu
našej činnosti je analýza poistných potrieb klientov a návieme poskytnúť produkty, ktoré rôzne online portály
sledný návrh poistného krytia šitého na mieru. Pri hľanezohľadňujú pre odlišný výpočet poistného. Samozrejdaní najlepšieho variantu poistného krytia z ponuky pome, okrem cenového hľadiska je tu opäť aj otázka likviisťovacieho trhu je naším hlavným kritériom výhodnosť
dácie poistných udalostí, na ktorú sa klienti MPS, s. r. o.,
pre klienta, pre ktorého posúdime jednotlivých poisťomôžu v plnej miere spoľahnúť.
vateľov a ich produkty. Tie následne predkladáme klienwww.mps.sk
tom v zrozumiteľnej forme, s upozornením na jednotlivé
>>
1
37
>> Aktuálne z NK SR
2. ročník púte slovenských
notárov do Medžugoria
V dňoch 25. až 31. 5. 2012 sa už po druhýkrát konala púť slovenských notárov a ich príbuzných a priateľov do známeho
pútnického miesta Medžugorie, nachádzajúceho sa v Bosne
a Hercegovine. Hlavnou organizátorkou tejto púte bola JUDr.
Marta Vaľková, notárka so sídlom v Bardejove, a duchovným
otcom a sprievodcom Mgr. Mikuláš Tressa, CSsR, predstavený
kláštora redemptoristov v Stropkove. Púť je každoročne veľkým duchovným obohatením, v rámci ktorého všetci účastníci
načerpajú mnoho duchovných milostí a odchádzajú s prianím,
že o rok sa chcú opäť vrátiť a priviesť aspoň jedného ďalšieho
známeho. Organizátori veria, že počet slovenských notárov na
tejto púti bude každoročne pribúdať a obohatenie z púte potom
prenesú do svojho osobného aj pracovného života.
JUDr. Pavol Dorič, PhD.
člen redakčnej rady ARS NOTARIA
Mala rada ľudí a oni sa k nej radi vracali
Dňa 28. 6. 2012 zomrela naša kolegyňa JUDr. Yvonna Krebesová,
rodená Kurtanská.
Mnohí, aj známi kolegovia sa o jej
smrti nedozvedeli, preto ako jej bývalá koncipientka a kolegyňa, rada
by som si na ňu spomenula niekoľkými slovami.
JUDr. Yvonna Krebesová sa narodila 11. 1. 1940 v Bratislave. Po skončení Právnickej fakulty Univerzity Komenského začala pracovať v justícii a neskôr v Štátnom
notárstve Bratislava. Po zmene územného rozdelenia
súdov sa stala vedúcou štátnou notárkou na bývalom
Štátnom notárstve Bratislava III.
V čase jej pôsobenia ako mladej notárky boli na Štátnom
notárstve Bratislava zamestnaní jej kolegovia JUDr. Anton Beznák, JUDr. Alexander Čimo, JUDr. Ivan Hatala.
Myslím, že menovaní kolegovia, ale osobitne súdna tajomníčka Pavla Chovancová jej boli príkladmi a mali
vplyv na jej prístup k práci. JUDr. Krebesová bola mimoriadne pracovitá, dôsledná a spoľahlivá. Veci vybavovala
rýchlo, takže sa práca na jej oddelení nehromadila. Tak
si na ňu spomínam.
Po prechode štátnych notárstiev na výkon notárstva ako
súkromného povolania od 1. 1. 1993 bola vymenovaná
za notárku v Bratislave pre Okresný súd Bratislava III.
Po celý čas až do svojho odchodu na odpočinok koncom
38
roka 2005 pracovala vo svojom úrade s plným nasadením sama, s jednou úradníčkou pani Hertou Chudou,
ktorá zostala jej priateľkou. Aj neskôr, v chorobe a ťažkých chvíľach, jej bola nablízku. Veľkou oporou jej bol aj
v náročnej práci manžel Tibor Krebes. Yvonna však bola
predovšetkým milujúcou mamou dvoch detí, Andrey
a Petra. Mala šťastie tešiť sa aj zo svojich vnúčat.
Kto poznal JUDr. Krebesovú, vie, že práca notárky
takmer úplne napĺňala jej svet.
Svojou energiou a zvonivým smiechom prebúdzala k životu všetkých, ktorí boli v jej okolí.
Jej životné zameranie a lásku, s ktorou vykonávala svoju
prácu, možno vystihnúť týmito slovami: Mala rada ľudí
a oni sa k nej radi vracali.
Yvonnin smiech sa už nebude rozliehať doma, ani na
pracovisku, ale odkaz jej životného kréda by sme si mali
my, jej kolegovia zapamätať: Ľuďom, ktorí potrebujú
našu pomoc, by sme mali venovať aj našu priazeň.
Ďakujem ti, Yvonnka, za to najdôležitejšie, čo si ma pre
moju prácu naučila.
Lúčim sa s Tebou vo viere, že tvoje dobré skutky a povzbudzujúce slová sa pred Bohom nestratia...
Za všetkých blízkych kolegov
JUDr. Katarína Pohronská
notárka so sídlom v Bratislave
ars notaria 3/12
Informácie
o výberových konaniach, vzdelávaní v komore
a o vymenovaných notároch (rok 2012)
19. – 21. 9. 2012
10. – 11. 10. 2012
11. – 13. 10. 2012
24. – 26. 10. 2012
21. – 23. 11. 2012
Základný kurz pre notárskych koncipientov, miesto konania: sídlo NK SR
Výberové konanie na miesta notárov, miesto konania: Brezno-Tále
Školenie notárov, miesto konania: Brezno-Tále
Témy školenia:
1. Elektronické služby a notár
2. Občiansky súdny poriadok a notári v nadväznosti na rekodifikáciu OSP a Občianskeho
zákonníka
3. Komunikácia notára s klientom a riešenie konfliktných situácií
Zdokonaľovací kurz pre notárskych koncipientov, miesto konania: sídlo NK SR
Notárska skúška, miesto konania: sídlo NK SR
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odvolal:
• s účinnosťou od 1. augusta 2012 z výkonu funkcie Mgr. Miroslava Adámka, notára so sídlom Notárskeho
úradu v Trenčíne, v obvode Okresného súdu Trenčín na jeho vlastnú žiadosť.
Dňa 28. 6. 2012 zomrela vo veku 72 rokov JUDr. Yvonna Krebesová, bývalá notárka so sídlom v Bratislave. Posledná rozlúčka s JUDr. Krebesovou bola dňa 2. 7. 2012 o 8.45 h v krematóriu v Bratislave.
NK SR informuje:
Od 19. do 23. novembra 2012 sa bude konať v Ríme prvý ročník Jesennej univerzity svetového notárstva. Ide
o týždenné školenie pre notárskych kandidátov, mladých a budúcich notárov, ktoré si hradí účastník sám, jeho
notársky úrad alebo národná komora (asi 800 – 1 200 eur).
Sídlo Notárskej komory SR v Bratislave
39
>> Dávame do pozornosti
Katastrálny zákon s porovnaním úpravy
v Českej republike
vyd. Aleš Čeněk
Judikatúra vo veciach rodinnoprávnych vzťahov
Rok vydania:
2012
Počet strán:
416
Väzba:pevná
Rok vydania:
2012
Počet strán:
413
Väzba:mäkká
Komentár zákona o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam, teda katastrálneho zákona platného v SR, je doplnený
komentárom o porovnateľnej právnej úprave platnej v ČR. Tento komparatistický prístup umožňuje čitateľovi rozšíriť si znalosti z pozemkového práva
o českú právnu úpravu a umožňuje aj dôslednejšie pochopenie a výklad jednotlivých právnych inštitútov upravených v platnom katastrálnom zákone. Pri
jednotlivých ustanoveniach sú uvedené judikáty, a to ako zo súdov v SR, tak aj z ČR.
Právo duševného vlastníctva
JUDr. Edmund Horváth – vyd. Iura Edition
Ďalšia publikácia z čitateľsky obľúbenej edície mapuje aktuálne rozhodnutia
súdov vo veciach, na ktoré sa vzťahuje zákon o rodine. Obsahuje publikované aj
nepublikované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj niž­
ších súdov a pre slovenskú právnu prax relevantné rozhodnutia českých súdov.
Ústava Slovenskej republiky, komentár,
3. vydanie
Ján Drgonec – vyd. Heuréka
Peter Vojčík, Zuzana Adamová – vyd. Aleš Čeněk
Rok vydania:
2012
Počet strán:
480
Väzba:pevná
Monografia predstavuje komplexné spracovanie problematiky práva duševného vlastníctva v SR. Obsahuje výklady o autorskom práve, práve výkonných
umelcov, práve výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, ako aj
problematiku kolektívnej správy práv, o priemyselných právach k výsledkom
tvorivej duševnej činnosti a priemyselných práv na označenie. Autori venujú
pozornosť aj zlepšovacím návrhom, know-how, logu či názvom domén. Osobitne sa rozoberá ochrana duševného vlastníctva vrátane správneho súdnictva, rozhodcovského konania, mediácie a exekúcie.
Zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
Komentár
Milan Ďurica – vyd. C. H. Beck
Rok vydania:
2012
Počet strán:
1 152
Väzba:pevná
Ide o ďalšiu publikáciu z edičného radu takzvaných sivých komentárov, komentár k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii. Vydanie je načasované tak,
aby obsiahlo rozsiahlu novelizáciu vykonanú zákonom č. 348/2011 Z. z., účinnú od 1. januára 2012 a 1. januára 2013. Komentár obsahuje teoretický výklad
všetkých inštitútov konkurzného práva, ako aj výklad jednotlivých ustanovení
z pohľadu aplikačnej praxe súdov. Komentár obsahuje značné množstvo judikatúry s osobitným zameraním na judikatúru Ústavného súdu SR z oblasti
konkurzov a reštrukturalizácií.
Zákon o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Komentár
Valachovič, Grausová, Cirák – vyd. C. H. Beck
Rok vydania:
2012
Počet strán:
1 351
Väzba:pevná
Publikácia predstavuje nielen prvý „sivý“ komentár k zákonu o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ale zároveň vypĺňa medzeru, ktorá na slovenskom
knižnom trhu v tejto špecifickej oblasti práva už niekoľko rokov existuje. Komentár pomerne detailne analyzuje jednotlivé zákonné ustanovenia, ktoré sa
v právnej praxi pri aplikácii tohto zákona často vykladajú rôzne a nesprávne.
Byty a nebytové priestory
tretie, prepracované a doplnené vydanie
– vyd. Iura Edition
Rok vydania:
2012
Počet strán:
140
Väzba:mäkká
Znenie zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Publikácia z edície IUSTITIA je spracovaná netradičnou formou, ktorá spočíva
v tom, že na prvom mieste je uvedené aktuálne, t. j. účinné znenie konkrétneho ustanovenia a postupne jeho znenie, prípadne znenia v rozpätí piatich
rokov spätne po jednotlivých novelách tohto predpisu. Publikácie tejto edície
budú vychádzať raz ročne, prípadne po väčšej novele, pričom vždy budú obsahovať znenia v rozpätí piatich rokov spätne od účinnosti poslednej novely.
Rok vydania:
2012
Počet strán:
1 620
Väzba:pevná
Publikácia, ktorá je koncipovaná ako akademický komentár, prináša nielen
výklad a interpretáciu jednotlivých článkov, ale aj úvahy o možnosti interpretácie a aplikácie právnych noriem a nevyhýba sa ani polemike s aktmi
interpretácie a aplikácie komentovaného prameňa práva. Kniha je doplnená
aj množstvom rozhodnutí Ústavného súdu SR.
Výber judikatúry k Občianskemu zákonníku
– Všeobecná časť
vyd. Iura edition
Rok vydania:
2012
Počet strán:
543
Väzba:mäkká
Kniha prináša vybrané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú všeobecnej časti občianskeho práva hmotného (zákon
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). K jednotlivým ustanoveniam zákona sú
priradené judikáty, pričom na okraji strany sú uvedené kľúčové slová a pojmy.
Nový občanský zákoník
Jaroslav Svejkovský a kolektív – vyd. C. H. Beck
Rok vydania:
2012
Počet strán:
792
Väzba:mäkká
Novoprijatý občiansky zákonník v ČR predstavuje najväčšiu zmenu občianskeho práva za posledných 50 rokov. Prináša nielen obsahovú zmenu, ale
mení sa aj systematika OZ, jeho pojmoslovie a hodnotové východiská.
Nový občanský zákoník
Karel Eliáš a kolektív – vyd. Sagit
Rok vydania:
2012
Počet strán:
1 119
Väzba:pevná
Obsahom knihy je najmä dôvodová správa, ktorá je cenným sprievodcom
nového občianskeho zákonníka a zdôvodňuje prístupy k filozofii zákonníka
ako celku, prístupy a riešenia jednotlivých konkrétnych inštitútov a je prvým
komentárom jeho jednotlivých ustanovení.
Praktický sprievodca pozemkom
ako predmetom vlastníctva a aktívnou
hodnotou v konaní o dedičstve
Ladislav Kupka – vyd. Eurounion
Rok vydania:
2012
Počet strán:
136
Väzba:mäkká
Publikácia poskytuje teoretický aj praktický prehľad informácií, postrehov,
skúseností a návodov, ako postupovať pri problémoch súvisiacich s pozemkovým
vlastníctvom, nadobúdaním vlastníctva, scudzením vlastníctva k pozemku, prob­
lematikou držby a vydržania pozemku, reštitúciami pozemkového vlastníctva.
Spracoval JUDr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA
40
ars notaria 2/12
Download

acrobat - Notárska komora Slovenskej republiky