2
2014
Notársky časopis
 Odborný
článok
Speňažovanie majetku
v likvidácii dedičstva
 JUDIKÁT
Nevyhnutné
podmienky pre platné
a dôvodné vylúčenie
neopomenuteľného
dediča z dedenia
 ROZHOVOR
Stanislav Zvolenský:
Notársku prácu
pokladáme za
nevyhnutnú súčasť
právnej istoty
 Z DIANIA
V PRÁVNICKEJ OBCI
Míľniky práva
v stredoeurópskom
priestore 2014
Vydáva Notárska komora Slovenskej republiky
>> obsah
Úvodník
Odborný článok
4
Speňažovanie majetku v likvidácii dedičstva
Miriam Imrich Breznoščáková
Judikát
4
12
Nevyhnutné podmienky pre platné a dôvodné vylúčenie
neopomenuteľného dediča z dedenia
Juraj Göbl
Postrehy z praxe
22
15
Novela Notárskeho poriadku de lege ferenda
Katarína Valová, Juraj Göbl
20
Ukladanie dohôd o začatí mediácie do NCRIs
Peter Opatovský
22
Ochrana oprávneného dediča
Ladislav Kupka
25
Nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti a zákaz drobenia pôdy
Ľubomír Ondov
Rozhovor
26
Mons. ICDr. Stanislav Zvolenský PhD.: Notársku prácu
pokladáme za nevyhnutnú súčasť právnej istoty
Jozef Opatovský
Z diania v právnickej obci
26
30
Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2014
Lukáš Cisko, Pavol Sádel
Dianie v komore
31
Z medzinárodných aktivít NK SR
Peter Danczi
Aktuálne z NK SR
32
Informácie Sekretariátu NK SR o výberových konaniach,
vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch
Dávame do pozornosti
33Anotácie
34
ARS NOTARIA 2/2014
Ročník: 18. • Vyšlo: 30. 6. 2014
Vydáva: Notárska komora Slovenskej republiky
Krasovského 13, 851 01 Bratislava 5, IČO 30 811 236
tel.: +421 2 555 74 519, fax: +421 2 555 74 589
[email protected], www.notar.sk
Redakčná rada:
JUDr. Zuzana Grófiková (vedúca redaktorka)
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
JUDr. Jozef Opatovský
JUDr. Katarína Valová, PhD.
Zuzana Grófiková, Katarína Valová, Pavol Dorič
34
Beratung und Service – Poradenstvo a služby,
prevzaté z NOTA BENE, úvodná časť
Jozef Opatovský
36
Prehľad právnickej literatúry
Periodicita:
štyrikrát ročne
Predplatné:
[email protected]
Inzercia:
[email protected]
Výroba: JAGA GROUP, s. r. o., Imricha Karvaša 2
P. O. Box 61, 810 05 Bratislava, www.jaga.sk
Foto: Notárska komora SR, archív autorov, thinkstock.cz
Registrácia MK SR: EV 4539/12, ISSN 1335-2229
Úvodník
Vážení čitatelia, milé kolegyne a kolegovia,
úloha notára ako štátom určenej a splnomocnenej osoby
je a zostane osobitým a nenahraditeľným prvkom v právnom systéme spoločnosti. Pochopiť súčasnú úlohu notárov pre spoločnosť je možné len spätným pohľadom ku
koreňom notárstva. Z pohľadu mňa ako funkčne mladšieho notára v tomto období, keď rodinné a spoločenské
prostredie stráca svoje prirodzené poslanie, je naša
úloha viac ako nevyhnutná. Notár ako poradca rodiny,
ktorý pomáha predchádzať sporom, má nezastupiteľné
miesto v majetkovoprávnej a preventívnej spravodlivosti v mene štátu. Myslím, že latinský výrok: „Fiat iustitia,
pereat mundus“ – Nech sa dodrží právo, aj keby mal svet
zahynúť – by mal platiť v dnešnom svete dvojnásobne.
Verím, že legislatívne zmeny, ktoré čakajú aj oblasť notárstva, budú pozitívnym prínosom pre upevnenie jeho
pozície v procesnej aj nesporovej oblasti. Samozrejme
2
je potrebné aj dobré technické vybavenie notárov, aby
v dobre naštartovanom trende mohli spĺňať všetky požiadavky elektronizácie verejnej správy. Vyjadrujem poďakovanie a podporu vedeniu Notárskej komory Slovenskej republiky, ako aj všetkým kolegom notárom, ktorí
sa pričinili a stále pomáhajú, aby notári patrili v tejto oblasti k nevyhnutnému prvku každodennej komunikácie
s občanmi. Je dobré, že slovenské notárstvo ako súčasť
jednotnej rodiny európskych notárstiev sa aktívne zapája
aj do procesov v rámci jednotnej európskej legislatívy týkajúcej sa notárskej činnosti ako nezastupiteľnej zložky
právneho prostredia.
Podstatou a hlavnou úlohou notárstva však je a naďalej zostane osobný a dôverný vzťah notára a klienta ako
osoby, ktorá potrebuje nestranne pomôcť pri riešení
svojich majetkových a rodinných záležitostí. Ak nás bude
spoločnosť vnímať inak alebo ak sa začne vytrácať prvok
ľudskosti a vysokej odbornej spôsobilosti v našej práci,
ars notaria 2/14
bude to znamenať začiatok konca pôvodného poslania
notára v právnom štáte. Je to o vzťahoch medzi ľuďmi,
ktorí potrebujú mať istotu v nezávislom arbitrovi ich dohôd
v zmysle právnického výroku: „Lex est quod notamus“.
nielen našich koncipientov a kandidátov, ale aj nás notárov. Jednotný postup pri výkone notárskej činnosti je nevyhnutný nielen z pohľadu zákona, ale aj pre vykreslenie
obrazu, ktorý si spoločnosť o nás vytvorí. Zároveň pravidelné informovanie o našej činnosti je stále potrebné aj
vzhľadom na rôznorodosť práce, ktorú notár vykonáva.
Netreba zabúdať ani na etickú stránku notárskej činnosti, ktorá je tak veľmi potrebná pri výkone našej činnosti,
ktorej dali štát i spoločnosť dôveru založenú na morálke
a rešpektovaní najvyšších etických princípov. Verím, že
mladá generácia nášho notárskeho stavu bude v takto
nastavenom trende pokračovať s vedomím, že pochybenie jedného z nás vrhá zlé svetlo na dobré meno všetkých notárov. Slová dôvera a istota musia zostať základom vzťahu notára a klienta a nikdy ich nesmie premôcť
osobný či majetkový prospech jednej či druhej strany.
Želám si, aby notárstvo na Slovensku aj do budúcna bolo
vnímané ako niečo samozrejmé, nikým a ničím nespochybňované, založené na vyššie spomínaných zásadách,
a vytváralo pevný pilier právnej spoločnosti. Prajem
všetkým kolegyniam a kolegom, aby neľahkú prácu, ktorú vykonávajú, vnímali ako svoje poslanie a zostali vždy
nestrannými a nezávislými, reprezentujúc lojalitu voči
štátu a spoločnosti.
Ako člen Vzdelávacej komisie Notárskej komory SR si
uvedomujem, že je potrebné aj pravidelné vzdelávanie
člen Redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD.
3
>> Odborný článok
Speňažovanie majetku
v likvidácii dedičstva
Vzor anotácie:
Autorka v úvode formou exkurzu do histórie málo „prebádaného“ inštitútu likvidácie dedičstva
v SR od r. 1950 upriamuje svoju pozornosť na kritériá voľby vhodného spôsobu speňažovania.
Venuje sa najmä súčasným zákonným možnostiam speňažovania likvidovaného dedičstva, a to
dražbou alebo priamym predajom, a v závere načrtáva aj úvahy de lege ferenda na danú tému
v rámci rekodifikácie občianskeho súdneho konania. Podľa jej názoru je podstatou správnej voľby
súdneho komisára ohľadom spôsobu speňaženia likvidácie dedičstva nájsť rovnováhu medzi
zásadami speňažovania vyplývajúcimi z ust. §175u OSP a rešpektovaním princípu výkonu verejnej
moci len spôsobom upraveným priamo v zákone.
V závere svojho posledného (štvrtého) príspevku v sérii
článkov na tému Dlhy v dedičskom konaní a predĺžené
dedičstvo1 som vyjadrila svoj budúci zámer podrobnejšie rozobrať jednotlivé spôsoby a úkony speňažovania
v likvidácii dedičstva. V tomto príspevku sa budem venovať inštitútu likvidácie dedičstva tak, ako ju poznal
platný právny poriadok SR od roku 1950, svoju pozornosť
upriamim aj na kritériá, ktoré by pomohli notárovi zvoliť
vhodný spôsob speňažovania, súčasné možnosti speňažovania likvidovaného dedičstva a načrtnem aj úvahy de
lege ferenda na danú tému v rámci rekodifikácie občianskeho súdneho konania.
Historický exkurz do likvidácie dedičstva v SR
V dedičskom konaní od 1. 1. 1951 do 31. 3. 1964 pôsobnosť v dedičských veciach (hmotné dedičské právo
upravené v §§ 509 – 561 OZ I2) vykonávali štátne notárstva (predtým súd prvej stolice) a procesná úprava bola
obsiahnutá v šiestej hlave zák. č. 142/1950 Zb. o konaní
v občianskych právnych veciach (ďalej len OSP I.), v znení
zák. č. 52/1954 Zb3. Podľa § 2 zák. č. 52/1954 Zb. v rámci
rozhodovacej činnosti na celé konanie o dedičstve bolo
príslušné štátne notárstvo s výnimkou likvidácie dedičstva (formou exekučnej likvidácie podľa §15), ktorú naďalej vykonávali výlučne súdy. Na likvidáciu dedičstva
sa vzťahovali ustanovenia o exekučnej likvidácii, ktorá
bola upravená vo štvrtej hlave OSP I. v ustanoveniach
§§ 570 – 600 OSP I. Ak bola nariadená exekučná likvidácia dedičstva podľa § 322 OSP I., súd zastavil prejednanie
dedičstva uznesením, ktoré sa doručilo iba na žiadosť
účastníka. Likvidácii dedičstva boli venované aj osobitné ustanovenia §§ 601 – 605 OSP I., podľa ktorých súd
mohol len na návrh dediča, štátu (v prípade odúmrte)
alebo veriteľa (nebolo prípustné ju však nariadiť z úradnej povinnosti) navrhnúť likvidáciu dedičstva, ak nebolo
podmienok, aby sa dedičstvo rozdelilo medzi veriteľov na
úplnú alebo čiastočnú úpravu ich pohľadávok. Ustanovenie § 586 OSP I. rozlišovalo dva spôsoby speňažovania
likvidačnej podstaty: predajom z voľnej ruky alebo v exekučnom konaní. Predaj z voľnej ruky vykonával správca
podstaty a speňaženie v exekučnom konaní vykonal súd
na návrh správcu podstaty. Podrobnosti exekučnej likvidácie ustanovoval Spravovací poriadok pre súdy.
V dedičskom konaní od 1. 4. 1964 do 31. 12. 1992 pôsobnosť v dedičských veciach vrátane likvidácie dedičstva vykonávali štátne notárstva a procesná úprava bola
obsiahnutá v NP4 a podporne v OSP II5. V § 25 NP bol
riešený vzťah OSP II. a NP tak, že ak nie je v NP ustanovená odchylná úprava, použijú sa na konanie pred štátnym
notárstvom ustanovenia OSP II., ak to povaha veci nevylučuje. Štvrtá časť, prvá hlava NP bola venovaná konaniu o dedičstve a jeho ustanovenia §§ 43 – 45, konkrétne
likvidácii dedičstva. Podľa § 43 NP štátne notárstvo rozhodlo o nariadení likvidácie aj bez návrhu, na rozdiel od
ustanovenia § 352 OSP II. za predpokladu, že išlo o predĺžený majetok (dedičstvo) povinného (poručiteľa). Podľa
§ 44 NP likvidáciu dedičstva štátne notárstvo vykonalo
predajom všetkých poručiteľových vecí podľa ustanovení o predaji vecí pri výkone rozhodnutia (s odkazom na
§ 321 a nasl. OSP II.). Z dôvodovej správy OSP II. vyplývalo, že išlo o jeden zo spôsobov výkonu rozhodnutia, ktorý
slúži na speňaženie všetkého majetku v prípade predĺženia povinného a vykonáva sa predajom nehnuteľností
a hnuteľných vecí, ako aj realizáciou pohľadávok povinného voči jeho dlžníkom. Pri speňažovaní postupoval
BREZNOŠČÁKOVÁ, M.: Dlhy v dedičskom konaní a predĺžené dedičstvo. In: ARS NOTARIA, č. 4, 2011, str. 10.
Zák. č. 141/1950 Sb. Občiansky zákonník
Zákon, ktorým sa rozširuje pôsobnosť štátneho notárstva, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 1955
4
Zákon č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (Notársky poriadok)
5
Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom od 1. 4. 1964 do 31. 12. 1992
1
2
3
4
ars notaria 2/14
štátny notár primerane podľa § 352 OSP II. upravujúceho
likvidáciu majetku, ktorý sa považoval za osobitný druh
výkonu rozhodnutia, na ktorý sa inak vzťahovali ustanovenia prvej hlavy piatej časti OSP II., pokiaľ nebola osobitná úprava v §§ 352 – 354 – 6. časť OSP II. Keďže § 44
NP odkazoval späť na § 352 OSP II., možno konštatovať,
že iná osobitná úprava nebola, a ak to nebolo výslovne
v NP vylúčené, vzťahovali sa ustanovenia OSP II. aj na
likvidáciu dedičstva a na konanie štátneho notárstva.
Z tohto zákonného znenia je zrejmé, že v tomto období
boli ustanovenia NP (o likvidácii dedičstva) lex specialis
vo vzťahu k OSP II., ktoré sa ako lex generalis (konkrétne pri likvidácii dedičstva to bola šiesta hlava s názvom
„Likvidácia majetku“) použili aj na likvidáciu dedičstva.
novelami OSP III., ktoré sa na prvý pohľad nijako nedotkli dedičského konania, sa navodil najmä právny stav,
že ustanovenie §175u OSP II. neobsahuje priamo právnu úpravu, či odkazom žiadnu osobitnú právnu normu,
ktorá by bližšie upravovala spôsoby speňažovania či ich
poradie pri likvidácii dedičstva.
V dedičskom konaní od 15. 10. 2008 do 31. 12. 2009 sa
významnou novelou OSP – zák. č. 348/2008 Z. z. účinnou
od 15. 10. 2008 (ďalej len OSP IV.) výrazne rozšírila právomoc súdneho komisára v dedičskom konaní formuláciou § 38 odseku 5 OSP IV., keď sa nanovo sformulovali
povinnosti súdneho komisára či zásady pri speňažovaní
likvidovaného dedičstva. Kým odsek 2 § 175u OSP IV.
zostal bezo zmeny, novelizoval sa odsek 1: „Likvidáciu
V dedičskom konaní od 1. 1. 1993 do 14. 10. 2008 pôsobdedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručitenosť v dedičských veciach vykonávali súdy a súdni komiľovho majetku. Súdny komisár je povinný postupovať
sári na základe významnej novely OSP6 (ďalej len OSP
s náležitou starostlivosťou tak, aby majetok speňažil za
III.), ktorá zakotvila súdny komisariát v § 38, preniesla
cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok
dedičské konanie z NP späť do OSP. Podľa ustanovenia
za obdobných podmienok obvykle predáva.“ Hoci toto
§ 175u ods. 1 OSP III.: „Likvidáciu dedičstva súd vykoustanovenie neobsahuje spôsob ani odkaz na príslušný
ná speňažením všetkého poručiteľovho majetku podľa
zákon ako na návod speňaženia, určité navigačné znaky
ustanovení o výkone rozhodnutia predajom hnuteľných
pri speňažovaní nájsť môžeme:
vecí a nehnuteľností alebo predajom mimo dražby pri• Výslovne sa určila osoba, ktorá speňaženie vykonáva
merane podľa osobitného predpisu.“ Týmto osobitným
– súdny komisár (likvidátor).
predpisom podľa odkazu 34c) bol zákon č. 328/1991 Zb.
• Zakotvila sa povinnosť súdneho komisára postupovať
o konkurze a vyrovnaní, konkrétne jeho ustanovenie
s náležitou starostlivosťou, čomu zodpovedá úloha
§ 27 ods. 2. Z tohto znenia bolo zrejmé, že zákonodarca
súdneho komisára vykonávať úkony smerujúce k čo
v tomto období určil dva možné spôsoby speňaženia premožno najefektívnejšiemu výsledku – k dosiahnudĺženého dedičstva. Prvým
tiu čo najvyššieho výťažku,
spôsobom bolo speňaženie
a teda čo najvyššej miery
Súdny komisár speňaženie majetku vykonáva
podľa ustanovení 6. časti
uspokojenia pohľadávok vev mene súdu príslušného na konanie
štvrtej hlavy OSP III. o výriteľov, s naplnením zámeru
o dedičstve v zmysle § 38 ods. 5 OSP.
kone rozhodnutia predajom
speňažovania majetku pathnuteľných vecí a nehnuteľriaceho do likvidovaného deností. Druhým spôsobom bol predaj mimo dražby – z tzv.
dičstva – predaj za čo najvyššiu cenu so zohľadnením
voľnej ruky podľa § 27 ods. 2 zák. č. 328/1991 Zb. Úkony
trhových podmienok.
speňažovania formou dražby robil súd podľa § 335a ods.
• Nastolili sa kritériá speňaženia majetku za cenu, za
1 OSP III. a súdny vykonávateľ podľa § 328b ods. 3 OSP
ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za obIII., a nie súdny komisár, keďže súdny komisár podľa §
dobných podmienok obvykle predáva.
38 ods. 3 OSP III. nevydával žiadne súdne rozhodnutia,
ktoré sa pri výkone rozhodnutia aj konkurze vyžadovali.
V dedičskom konaní od 1. 1. 2010 – doposiaľ sa posledV roku 2005 nadobudli účinnosť dve novely OSP II., ktonou významnou novelou OSP II. pre dedičské konanie –
ré sa však nijako významne nedotkli ustanovenia § 175u
zák. č. 495/2009 Z. z.7 (ďalej len OSP V.) zmenil odsek 2 §
175u OSP V.: „Pri speňažovaní majetku súdny komisár
OSP III. Prvým bol zák. č. 290/2005 Z. z. účinný od 1. 7.
koná za účastníkov konania vo vlastnom mene. O kaž2005, ktorý mal byť dôsledkom legislatívnych úprav (predom speňažovaní majetku súdny komisár informuje
číslovania odkazu 34c na 34a) z dôvodu účinnosti zákona
účastníkov konania a prihliada na ich výhodnejšie návrhy
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ktorý zrušil
na speňažovanie majetku.“ Toto ustanovenie je nadstavzák. č. 328/1991 Zb.), čím sa vlastne jeden zo spôsobov
bou k odseku 1 § 175u OSP V. tým, že špecifikuje a rozšispeňažovania stal nefunkčným, keďže stratil svoj zákonruje pôsobnosť súdneho komisára pri speňažovaní:
ný základ. Ďalšou novelou OSP II. bol zák. č. 341/2005 Z.
• Stanovuje, že likvidáciu vykonáva súd. Z doslovného
z. účinný od 1. 9. 2005 , ktorý zrušil ustanovenia o predaji
gramatického výkladu prvej vety odseku 1 §175u OSP
nehnuteľností a hnuteľných vecí vo štvrtej hlave šiestej
V. je zrejmé, že notár je pri speňažovaní majetku nečasti OSP III. v rámci výkonu rozhodnutia. Týmito dvoma
>>
Zák. č. 263/1992 Zb. FZČSFR z 28. 4. 1992, ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok
Novela OSP účinná od 1. 1. 2010 sa nedotkla odseku 1, ale zmenila odsek 2 a posunula odsek 3.
6
7
5
>> Odborný článok
priamym zástupcom účastníkov a robí úkony vo vlastspeňažovaní dedičstva vykonáva verejnú moc. Preto sa
nom mene na ich účet. Jednoznačne však treba pri
domnievam, že treba zohľadniť aj ďalšiu zásadu, ktorá je
likvidácii rozlišovať úkony súdu a úkony účastníkov.
nosnejšou pre fungovanie právneho štátu, a to, že súdLikvidáciu a speňaženie majetku ako také vykonány komisár by mal aj pri nedostatočnej právnej úprave
va súd, a nie účastníci. Z uvedeného teda vyplýva, že
čo najviac rešpektovať princíp výkonu verejnej moci len
súdny komisár speňaženie majetku vykonáva v mene
spôsobom upraveným priamo v zákone.8 Aj keď teda
v zákonnej úprave likvidácie dedičstva chýbajú spôsoby
súdu príslušného na konanie o dedičstve v zmysle
speňažovania či dokonca určenie ich poradia, môže súd§ 38 ods. 5 OSP. Zo všetkých úkonov k predmetu likny komisár zvoliť akýkoľvek zo zákonných, časovo a fividácie musí vyplývať, že ide o úkony súdu a že notár,
nančne efektívnych spôsobov speňažovania uvedených
ktorý ich vlastným menom podpisuje, je v dedičskom
v zákonoch ustanovujúcich proces, podmienky a nálekonaní poverený ako súdny komisár.
žitosti speňažovania majetku na účel uspokojenia veri• Všetky úkony speňažovania v likvidácii sa realizujú súteľa, zväčša dražbou9, keďže účel likvidácie dedičstva je
dom v súdnom konaní, a tak môžu byť vykonané len
s týmto účelom rovnaký a súčasne takýto postup nie je
také úkony súdu, ktoré mu umožňujú právne predpisy.
v rozpore so zámerom záko• Určuje, že súdny kominodarcu dať súdnemu kosár koná samostatne, bez
Súdny komisár môže zvoliť akýkoľvek zo
misárovi voľnosť výberu zásúhla­
su súdu, no vždy
zákonných, časovo a finančne efektívnych,
konom upraveného spôsobu
v jeho mene, čo nevyluspôsobov speňažovania uvedených
speňaženia (dražby) pri pričuje možnosť konať prov zákonoch ustanovujúcich proces,
meranom dodržaní zákona
stredníctvom tretej (zákopodmienky a náležitosti speňažovania
súdnym komisárom, ktorý
nom určenej) osoby.
majetku na účel uspokojenia veriteľa.
koná v mene súdu a vyko• Zakotvuje povinnosť súdnáva tým verejnú moc. Takneho komisára informože pri speňažení sa môžeme vybrať „voľnejšou“ cestou
vať účastníkov – veriteľov, dedičov, ale aj súd o spôsopriameho predaja alebo formálnejšou dražbou vedenou
be speňaženia celej likvidačnej podstaty a jednotlivo,
súdnym komisárom alebo prostredníctvom dražobníak spôsoby sú v rámci speňažovania jednotlivých súka podľa osobitných predpisov. Osobne sa prikláňam
častí likvidačnej podstaty odlišné.
k názoru, že postup súdneho komisára, ktorý v záujme
• Ukladá súdnemu komisárovi brať do úvahy aj návrhy
hospodárnosti konania priamo „inzeruje“ predaj vecí veveriteľov, dedičov a súdu, ak sú efektívnejšie. Použirejnými ponukami, výzvami či elektronickými aukciami,
tím termínu „prihliadnuť“ zákonodarca zachoval uralebo oslovuje ponukami určitý ním vybraných záujemčitú mieru voľnosti súdneho komisára v procese likvicov, nie je celkom v súlade so zásadou rešpektovania
dácie. Pokiaľ by bol zvolil napr. pojem „rešpektovať“,
princípu výkonu verejnej moci a môže mať preto aj svoje
značne by obmedzil súdneho komisára a v konečnom
ústavnoprávne súvislosti v zmysle ochrany základných
dôsledku by takéto zaviazanie súdneho komisára
práv prihlásených neuspokojených veriteľov. Preto, ak
návrhmi účastníkov mohli celý proces speňaženia
zaručujú ostatné spôsoby speňaženia (dražbou) u bežskomplikovať i predĺžiť.
ne predajných vecí jasné podmienky zákonného postu• To všetko sa má diať s cieľom dosiahnutia cieľa zakotpu pre nájdenie záujemcu, ktorý s týmito podmienkami
veného v odseku 1 §175u OSP.
v dražbe súhlasí, iné aktivity vyzývajúce k súťaži záujemZásady a kritériá výberu spôsobu speňažovania
cov, ktoré nie sú zákonom pre súdneho komisára výslovmajetku poručiteľa
ne upravené, by nemali mať pri speňažovaní miesto8.
Hoci ustanovenie §175u OSP upúšťa od určenia spôsoS dôvodmi, ktoré súdneho komisára viedli k výberu konbov speňažovania dedičstva, možno z jeho znenia vyvokrétneho spôsobu speňaženia, sa vysporiada v odôvoddiť zásady, ktorým je speňaženie pri likvidácii dedičstva
není uznesenia, ktoré na tento účel môže vydať10, alebo
v oznámení súdu, veriteľovi v súlade s § 175u ods. 2 popodriadené. Prvou zásadou je dosiahnutie čo najväčšiesledná veta OSP, ako uvádzam nižšie.
ho uspokojenia čo najširšieho okruhu veriteľov a druhou
Výber spôsobu speňaženia závisí od odpovedí súdneho
v súlade zo zásadou hospodárnosti, ktorou je aj ovládané
komisára na dve otázky: 1. otázka: Speňaží súdny komiOSP, je speňaženie v čo najkratšom čase s vynaložením
sár majetok sám alebo prostredníctvom inej osobitnej
čo najmenších nákladov. Uplatňovanie týchto zásad by
(zákonom určenej) osoby? 2. otázka: O aký majetok ide?
nás zrejme viedlo skôr k výberu speňaženia priamym
Zodpovedať tieto otázky a zvoliť spôsob speňaženia mapredajom. Likvidácia ako súčasť dedičského konania
jetku notárovi pomôže zvolenie si určitých kritérií rozhoje však stále súdnym konaním, na ktorého vedenie je
dovania o speňažovaní:
zákonom zmocnený notár, ktorý svojimi úkonmi aj pri
>>
JUDr. Martina Kasíková, Odlišný názor na speňaženie majetku poručiteľa v likvidácii dedičstva mimo dražbu, In: Ad Notam 6/2011, str. 40
Napr. §§ 116 – 179 Exekučného poriadku), § 132, §§ 470– 472 OZ, ZoDD, §91 zák. č, 7/2005 Z. z.
Zákon neukladá notárovi vydávať rozhodnutie o spôsobe speňaženia. Môže ísť napr. o uznesenie o speňažovaní likvidačnej podstaty prechodom, o speňažovaní zmluvou, dražbou...
8
9
10
6
ars notaria 2/14
• Hlavným kritériom výberu spôsobu speňaženia by
malo byť predovšetkým dosiahnutie čo najvyššieho
výťažku, a teda maximálna snaha o uspokojenie pohľadávok veriteľov. Tomuto kritériu obvykle najlepšie
vyhovujú tie spôsoby, keď si ponuky záujemcov konkurujú, teda najmä pokiaľ dochádza k prevodu dražbou, aukciou (aj elektronickou).
• Neopomenuteľným kritériom však musí byť i časové
hľadisko, a teda primeraná doba speňaženia majetku, aby sa veritelia dočkali uspokojenia, aj keď len
časti pohľadávky v reálnom čase. Preto zákon ponúka i možnosť priameho predaja celého poručiteľovho
majetku či súboru vecí a práv, ktoré neboli vydražené.
• Nezanedbateľným kritériom je tiež otázka výšky nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na speňaženie majetku a ktoré potom znižujú mieru uspokojenia veriteľov. Tieto náklady najmä pri predaji prostredníctvom
dražobníka v dobrovoľnej dražbe nebývajú malé.11
• Významným kritériom je aj predmet speňaženia, či ide
o vec hnuteľnú, či nehnuteľnú, alebo majetkové právo.
Determinanty výberu spôsobov speňaženia
v prípade speňažovania nehnuteľnosti
• Charakter samotnej nehnuteľnosti a z neho plynúca
predpokladaná úspešnosť jej predaja na dražbe.
Poloha nehnuteľnosti či predaj len spoluvlastníckeho podielu môže predovšetkým predurčovať jediného
vhodného záujemcu o nehnuteľnosť a v takom prípade súdny komisár v záujme rýchlosti konania by mal
zrejme zvoliť predaj mimo dražby.
• Charakter vecných bremien a nájomných práv
viaznucich na nehnuteľnosti.
Tieto práva môžu výrazne ovplyvňovať kladne či záporne cenu nehnuteľnosti. Vecné bremená zaťažujúce
nehnuteľnosť a nájomné práva vzniknuté na základe
osobitného predpisu (zväčša ako zákonné vecné bremená) dražbou podľa Exekučného poriadku12 (ďalej len
„EP“) nezanikajú a vydražiteľ ich preberá bez možnosti
započítania na cenu draženej nehnuteľnosti. V prípade
zmluvného vecného bremena sa zníži cena draženia
o cenu vecného bremena, no rovnako nezaniká (§153
ods. 1 EP). Pri priamom predaji, samozrejme, bez zrušenia vecného bremena so súhlasom oprávnenej osoby
tiež nezaniká a prechádza na nadobúdateľa. Rovnako
pri dobrovoľnej dražbe prechodom vlastníckeho práva
nie sú práva oprávnených z vecného bremena dotknuté. Tento fakt môže niekedy viesť k vyššie dosiahnutej
cene, najmä pokiaľ je nehnuteľnosť prevádzaná na osoby oprávnené z vecného bremena či nájomného práva
alebo nájomné zjednané podľa skorších zmlúv je výrazne výhodnejšie ako súčasné trhové nájomné.
• Charakter záložných práv viaznucich na nehnuteľnosti.
Záložné práva zabezpečujúce pohľadávky poručiteľa
zanikajú právoplatnosťou uznesenia súdneho komisára o rozvrhu výťažku, a to buď vyplatením zabezpečenej pohľadávky v rozvrhu podľa § 175v ods. 2 OSP,
alebo spoločne so zánikom neuspokojenej pohľadávky
podľa § 175v ods. 4 OSP. Záložné práva viaznuce na
nehnuteľnostiach v majetku poručiteľa (ako záložného
KASÍKOVÁ,M.: Jak skutečně zpeněžit majetek při likvidaci dědictví. In: Ad Notam, č. 4, 2011, str. 16
Zákon č. 233/1995Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti zmene a doplnení ďalších zákonov
11
12
7
>> Odborný článok
dlžníka) vzniknuté podľa § 151b a nasl. OZ, zabezpečujúce pohľadávky tretích osôb, speňažením pri likvidácii
dedičstva nezanikajú, pôsobia naďalej voči nadobúdateľovi (151h, §151ma a §151d OZ), a to ani pri speňažení, lebo v dedičskom konaní sa v rámci likvidácie vyporiadavajú len pohľadávky voči poručiteľovi. Rovnako
pri dražbe podľa EP záložné právo nezaniká a preberá
ho vydražiteľ bez započítania na cenu draženej nehnuteľnosti (§153 ods. 1 druhá veta EP). Rovnako tak nezanikajú ani pri speňažovaní na dobrovoľnej dražbe
podľa §31 prvá veta pred bodkočiarkou osobitného zákona13 (ďalej len „ZoDD“). Skutočnosť, že záložné právo bude na nehnuteľnosti viaznuť aj po jej nadobudnutí
novým vlastníkom, má, samozrejme, vplyv na predajnosť nehnuteľnosti aj výšku dosiahnutej ceny. Súdny
komisár zváži, či je v uvedenom prípade reálny predaj
nehnuteľnosti na dražbe, alebo by bolo vhodné rokovať
o priamom predaji so záložným veriteľom či dlžníkom.
• Existencia predkupného práva k nehnuteľnosti.
Ak viazne na nehnuteľnosti predkupné právo, môže
súdny komisár pristúpiť k voľbe spôsobu speňaženia až po tom, čo zistí stanovisko osoby oprávnenej
z predkupného práva. Spoluvlastník draženej nehnuteľnosti podľa EP môže zabrániť predaju, ak zložil
cenu likvidovanej nehnuteľnosti, čím sa považuje spoluvlastník za vydražiteľa (§166 ods. 2 druhá veta EP),
čím sa ponecháva iniciatíva na realizáciu predkupného práva osobe z nej oprávnenej, ktorá sa musí
prihlásiť do exekučnej dražby. Pri dražbe primerane
podľa ustanovení EP predkupné právo udelením príklepu zaniká (§153 ods. 3 EP). Pri dobrovoľnej dražbe
má zvýhodnené postavenie osoba oprávnená z predkupného práva tým, že stačí, ak dorovná najvyššie
podanie (§20 ods. 9 ZoDD). Udelením príklepu toto
predkupné právo zaniká, s výnimkou predkupného
práva spoluvlastníka (§30 ZoDD). Pri predaji mimo
dražby musí súdny komisár dodržať postup pri realizácii predkupného práva podľa § 140 a nasl. OZ.
• Dĺžka procesu speňaženia, ktorá je závislá od množstva možných opravných prostriedkov. Dražba ne­
hnuteľnosti podľa ustanovení EP predpokladá napr.
uznesenie o schválení speňaženia formou predaja na
dražbe, uznesenie o dražobnej vyhláške, príp. uznesenie o znížení ceny, uznesenie o príklepe a uznesenie o rozvrhu, proti ktorým je prípustné odvolanie,
ktoré môžu podať osoby oprávnené z vecných bremien a nájomných práv a vydražiteľ, resp. dražitelia.
Postupujúc pritom primerane podľa § 38 ods. 2 OSP
podaním odvolania proti týmto uzneseniam súdneho
komisára (práva ktorého sa nemožno vzdať) by sa tie-
to uznesenia zrušili a vydal by ich nanovo súd, pričom
proti rozhodnutiam sudcu by bolo opäť možné podať
odvolanie, o ktorom by rozhodoval už odvolací súd.
Proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, ktorými boli
preskúmané uznesenia o príklepe a uznesenie o rozvrhu, je prípustné dovolanie. Preto najmä tam, kde na
nehnuteľnosti viaznu vecné bremená a nájomné práva, je vzhľadom na komplikácie, ktoré sú spojené pre
súdneho komisára pri predaji nehnuteľnosti najmä
podľa EP, s opakovanou možnosťou podania opravných
prostriedkov proti vydaným rozhodnutiam (na rozdiel
od priameho predaja hnuteľných vecí), je vhodné uvažovať o predaji nehnuteľností dražobníkom v dobrovoľnej dražbe, kde jedinou možno komplikáciou je žaloba o neplatnosť dražby, resp. priamym predajom.14
1. Podrobnosti speňažovania „DRAŽBOU“
Výber spôsobu speňaženia formou dražby by mal byť
daný najmä vtedy, ak ide o majetok v hodnote predstavujúcej podstatnú časť likvidačnej podstaty, pričom ide
o majetok trvácnej hodnoty a speňažením takouto formou je predpoklad dosiahnutia najlepšieho speňaženia
tohto majetku. Výhodou tohto speňaženia je istý zákonný
rámec, ktorého naplnením jednotlivými úkonmi súdneho komisára či dražobníka sa bude rešpektovať princíp
výkonu verejnej moci len spôsobom upraveným priamo
v zákone a súčasne sú dané aj dôvodné predpoklady na
úspešnosť speňaženia likvidovaného dedičstva, hoci sú
s touto formou speňaženia spojené väčšie náklady v podobe odmeny a nákladov dražobníka.
a) Dražbou priamo súdnym komisárom primerane
podľa ustanovení EP15
Ako to aj vyplýva z historického exkurzu do likvidácie dedičstva, likvidácia historicky vychádza z exekúcie. Ustanovenia EP venujúce sa predaju hnuteľných vecí a nehnuteľností16 svojím účelom a obsahom umožňujú súdnemu
komisárovi vykonávať jednotlivé úkony pri speňažovaní
(exekúcii) na účel uspokojenia veriteľov, vychádzajúc aj
z podobného postavenia súdneho komisára a súdneho
exekútora vo vzťahu k výkonu verejnej moci a naplneniu
spoločenských cieľov ako verejných činiteľov, a to bez
toho, aby vzájomne svoje právomoci suplovali, hoci sa
tieto úkony môžu zdať príliš formalistické a zdĺhavé.
Súdny komisár by pri tomto spôsobe speňažovania dražbou mal postupovať primerane zhodne ako súdny exekútor. Tak by mal vydať a doručiť súdu vyžiadanie súhlasu
s likvidáciou dedičstva predajom nehnuteľností podľa
§ 134 EP v určenej lehote, čo korešponduje so splnením
povinnosti informovať veriteľov o spôsobe speňažovania
a po ktorej uplynutí vydá upovedomenie o spôsobe vykonania likvidácie dedičstva predajom podľa 135 EP, ktoré
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok)
v znení neskorších predpisov
KASÍKOVÁ, M: Jak skutečně zpeněžit majetek při likvidaci dědictví. In: Ad Notam, č. 5, r. 2011, str. 11-12
15
§§ 116-179 EP
16
HAMARA, J.: Likvidácia dedičstva formou dobrovoľnej dražby. In: ARS NOTARIA, č. 2, 2012, str. 4-9
13
14
8
ars notaria 2/14
predloží súdu, doručí veriteľom, spoluvlastníkom a osobám oprávneným z predkupného práva, vecných bremien a, samozrejme, vyvesí na svojej úradnej tabuli a tabuli súdu. Skôr ako vydá dražobnú vyhlášku obsahujúcu
náležitosti podľa §140 EP, s určeným termínom dražby
a ktorú postupom podľa §141 EP zverejní okrem svojej
a súdnej úradnej tabule aj na príslušnom katastrálnom
odbore, obecnom (mestskom) úrade a obchodnom vestníku a doručí do vlastných rúk spôsobom a osobám ako
pri upovedomení podľa §135EP, by mal zistiť cenu nájomných práv a vecných bremien, ktoré v dražbe nezanikajú, a odpočítať ich od určenej ceny. Priebeh dražby
zaznamená do zápisnice podľa §146 EP spolu so vznesenými námietkami, v ktorej udelí súhlas na predaj (príklep) vydražiteľovi, resp. oprávnenej osobe z predkupného práva, resp. v prípade neúspešnej dražby podľa §145
EP môže túto zopakovať. Uznesenie o udelení súhlasu
na predaj (príklep) podľa §148 EP doručí okrem súdu vydražiteľovi a dražiteľom, pokiaľ vzniesli námietky a spolu
so zápisnicou katastrálnemu odboru a daňovému úradu.
b) Prostredníctvom dražobníka podľa ZoDD14
Keďže tomuto spôsobu speňažovania bol už venovaný
priestor v tomto časopise16, poukážem len na ustanovenia o úkonoch, ktoré v rámci dobrovoľnej dražby vydáva
navrhovateľ, teda podpisuje súdny komisár a ktoré sú
pri likvidácii odlišné a špecifické. Návrh na vykonanie
dražby, vyhlásenie navrhovateľa podáva a zmluvu o konaní dobrovoľnej dražby uzatvára súd, na ktorom sa dedičské konanie vedie, v mene ktorého koná súdny komisár na základe poverenia, ktorý tieto listiny aj podpisuje.
Z úvodných ustanovení týchto listín, ako aj z ustanovenia
zmluvy o vykonaní dražby – „dôvod dražby“ – by malo byť
zrejmé, že ide o dražbu na majetok poručiteľa, na ktorý
bola uznesením príslušného súdu nariadená likvidácia
dedičstva v dedičskom konaní vedenom na tomto súde,
podľa návrhu na vykonanie dražby určeného dražobníkovi. Celý proces speňažovania je na dražobníkovi, ktorý
v súčinnosti (so súhlasom) so súdnym komisárom vykonáva jednotlivé úkony upravené ZoDD a výťažok z dražby
zašle na účet súdneho komisára na tento účel zriadený
alebo na účet súdu podľa zadania súdneho komisára.
c) Prostredníctvom inej osoby určenej osobitným zákonom
Ak predaj určitého majetku upravujú osobitné predpisy,
notár by mal speňažiť majetok prostredníctvom oprávnenej osoby podľa osobitného predpisu. Tak je to napr.
v prípade predaja podniku, keď by mal postupovať primerane podľa ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii17 a riadiť sa ustanoveniami upravujúcimi
zmluvu o predaji podniku18. Hoci žiaden právny predpis
nevylučuje speňažovanie aj prostredníctvom tretej osoby
zákonom na to povolanej, ako je napr. súdny exekútor
podľa § 193 písm. d) EP19 a správca konkurznej podstaty
podľa § 91 zákona č. 7/2005 Z. z.20, napriek tomu sa zatiaľ v praxi speňažuje len prostredníctvom dražobníka na
dobrovoľnej dražbe.pozn.
2. Podrobnosti speňažovania „PRIAMYM PREDAJOM“
Likvidáciou dedičstva priamym predajom sa rozumie
predaj vecí mimo dražby. Tento spôsob je vhodné aplikovať najmä v prípade, že poručiteľ nie je výlučným vlastníkom nehnuteľností a (minoritný) podielový spoluvlastník, ktorý má predkupné právo v zmysle § 140 OZ, si toto
uplatní a je ochotný uhradiť za nehnuteľnosť cenu, ktorú
určuje znalecký posudok (hoci sa jej nemusí pridŕžať),
resp. pri hnuteľných veciach (napr. osobné motorové vozidlo), ak existuje záujemca, ktorý je ochotný uhradiť takú
odplatu (kúpnu cenu). Priamy predaj by mal prichádzať
do úvahy len pri nehnuteľnostiach, ktoré s ohľadom na
svoj charakter vylučujú úspech pri ich predaji v dražbe.
Ak notár zvolí túto z časového a finančného hľadiska najefektívnejšiu cestu, je jeho hlavnou úlohou ponukami na
predaj osloviť čo najširší okruh potenciálnych záujemcov
za akýchkoľvek na trhu dostupných podmienok. Samozrejme, bude závisieť od konkrétneho majetku, aký spôsob zverejňovania ponúk zvolí, no každá výzva na predaj
by mala byť zverejnená určitý čas, minimálne mesiac, na
úradnej tabuli súdneho komisára a poverujúceho súdu.
Ak pôjde o nehnuteľnosti, zvolí písomnú výzvu na predaj
adresovanú obecnému či mestskému úradu, katastrálnemu odboru, v obvode ktorého sa predmetná nehnuteľnosť nachádza, výzvu adresovanú spoluvlastníkom na
účel uplatnenia predkupného práva, výzvu adresovanú
nájomcom predmetných nehnuteľností, príp. poľnohospodárskemu družstvu, pozemkovému spoločenstvu
a poľovníckej organizácii (ak tieto nehnuteľnosti užívajú),
záložným veriteľom k zálohu, o speňaženie ktorého ide,
oprávneným osobám z vecného bremena in personam
či in rem a pod. Nasledovali by výzvy zverejnené v tlači
s regionálnou či celoštátnou pôsobnosťou a najmä akékoľvek dostupné internetové portály zaoberajúce sa realitami. Ak by sa speňažovala hnuteľná vec, ako je napr.
auto, súbor vecí – zariadenie predajne živnostníka poručiteľa, hromadná vec – zásoby tovaru – či iné, nejaví
sa ako účelné zverejňovanie na úradnej tabuli obce, ale
zasa oslovenie s ponukou na predaj danej cieľovej skupiny určenej podľa účelu využitia speňažovaného hnuteľného majetku (ako predmetu podnikania), ako aj záložne.
V prípade auta by bolo vhodné zverejnenie výzvy na portáli autobazárov a portáloch všeobecne sa zaoberajúcich
predajom, v prípade zásob oslovenie dodávateľov týchto
zásob známych z účtovných dokladov, ktoré sú súdnemu
komisárovi predložené v súvislosti so zisťovaním vše-
20
§ 92 ods. 2-4 zák. č.7/2005Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 476 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
§193d) EP Exekútor môže v rámci ďalšej činnosti vykonávať úkony, na ktoré ho rozhodnutím poverí súd
§ 91 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov
pozn.
K tomu bližšie v úvahách de lege ferenda o novom Nesporovom civilnom kódexe
17
18
19
9
>> Odborný článok
obecnej ceny majetku, ako aj z dostupných internetových
portálov. V prípade zariadenia predajne, ambulancie,
kancelárie a inej špeciálnej činnosti podnikateľa by bolo
účelné osloviť iných podnikateľov vykonávajúcich v regióne obdobnú činnosť, ak máme dostupné informácie,
resp. profesijné združenia – komory. Všeobecne sa javí
v rámci zverejňovania ponúk na priamy predaj ako veľmi
efektívne zverejňovanie výziev prostredníctvom internetových portálov či elektronických aukcií rozšírených v ČR.
Každá takáto ponuka na predaj vyhotovená súdnym komisárom by mala mať určité náležitosti, z ktorých by vyplývalo, že notár koná ako poverený súdny komisár za
príslušný súd vo veci likvidácie dedičstva v konkrétnom
dedičskom konaní. Majetok, ktorý sa ako súčasť likvidačnej podstaty ponúka na predaj, by mal byť opísaný
spôsobom, ktorý by jednak vylučoval jeho zámenu, ale
bol aj dostatočne opisný, čo by pri nehnuteľnostiach
znamenalo opis z listu vlastníctva s prerátanou výmerou
podľa podielu, opis prípadných tiarch či iných povinností,
ktoré ponúkaný majetok zaťažujú, zhodne so znaleckým
posudkom. Pri hnuteľných veciach by malo ísť o opis veci
uvedením veku, počtom (kusov, kilometrov), parametrami, farbou a iné... Významnou informáciou je uvedenie
ceny, za ktorú sa predmet likvidačnej podstaty ponúka,
ktorú z hľadiska svojho určenia možno považovať za najnižšie podanie. V závere výzvy by mala byť obsiahnutá
informácia, akým spôsobom môžu záujemcovia relevantne prejaviť záujem, teda či len písomne, mailom, telefonicky a v akej lehote, po uplynutí ktorej budú ponuky
vyhodnotené, príp. prostredníctvom osoby, ktorá má
vec v úschove (zbrane, inventár) alebo ju užíva (nehnuteľnosť, auto), umožniť aj obhliadku predávanej veci.
Úlohou súdneho komisára je potom vyhotovené ponuky
zaslať jeho adresátovi či zverejniť v tlači, či na internete,
počas lehoty určenej na predkladanie ponúk tieto prijímané ponuky evidovať a po uplynutí lehoty ich vyhodnotiť
podľa kritéria najvyššej ponuky s rešpektovaním predkupného či iného práva, ktoré zvýhodňuje postavenie
záujemcu oproti ostatným. Po vyhodnotení ponúk, resp.
ak aspoň niekto prejaví záujem o likvidačnú podstatu
alebo aspoň jej časť, lebo určite nie je účelné čakať so
speňažením všetkého majetku, ale robiť následné kroky speňažovania jednotlivých vecí likvidačnej podstaty,
by súdny komisár mal osobne prejednať s „víťazným“
záujemcom podmienky scudzenia osobne do zápisnice.
O týchto dohodnutých podmienkach by mal informovať
aspoň neformálne upovedomením súd, ako aj veriteľov.
a) Priamym predajom na základe „uznesenia“
Ak súdny komisár neuzatvorí zmluvu o prevode veci,
ktorou sa právne realizuje priamy predaj, má možnosť
takéto scudzenie, ktoré je prejavom speňaženia, vykonať uznesením. Názor súdov nie je jednotný, pokiaľ ide
o otázku autora ohľadom vydávania uznesení „o predaji“
po nariadení likvidácie21, keďže podľa niektorých názorov vydávanie všetkých uznesení týkajúcich sa likvidácie,
teda nielen samotné uznesenie o nariadení likvidácie, ale
aj uznesenie o zložení kúpnej ceny či jej časti, uznesenie
o schválení predaja až po uznesenie o rozvrhu výťažku
je výlučnou právomocou súdov. Zastávam však názor
ďalšej skupiny praktikov v dedičskom konaní, že jediným
uznesením vyňatým z kompetencií súdneho komisára je
uznesenie o nariadení likvidácie21 a vydávanie (aj podpisovania) ostatných uznesení v rámci likvidácie (vrátane
speňaženia) je v jeho kompetencii. Samotnému vydaniu
uznesenia, ktoré bude titulom na zmenu vlastníckeho
práva, by malo predchádzať vydanie uznesenia, ktorým
súdny komisár uloží záujemcovi o predmet likvidačnej
podstaty zložiť cenu za predmet likvidačnej podstaty na
účet. Tu zasa narážame na rozdielnosť názorov a praxe
súdov a notárov, či predmetným účtom, na ktorý sa má
zložiť cena za predmet likvidačnej podstaty, má byť účet
súdu (k čomu sa prikláňam aj ja), účet súdneho komisára
zriadený na účel poukazovania výťažku pri speňažovaní
v rámci likvidácie dedičstva, alebo to má byť účet notárskej úschovy notára (aj toho istého ako súdneho komisára), alebo dokonca môže ísť aj o bežný účet notára. Po
pripísaní peňazí na účet súdny komisár pripraví uznesenie o schválení prechodu vlastníckeho práva k predmetu
likvidačnej podstaty (o predaji), z ktorého výrokov má byť
zrejmé, že v ňom špecifikovaná nadobúdaná vec či majetkové právo nadobúdané z likvidačnej podstaty sú majetkom patriacim poruč. v dedičskom konaní, aby z neho
bola zrejmá osoba nadobúdateľa, výška ceny (odplaty),
lehota, spôsob zaplatenia, číslo účtu a právny dôvod
úhrady ceny vo vzťahu k záväzku zaplatiť určenú cenu.
Toto uznesenie vydané súdnym komisárom (sudcom)
je podkladom pre zápis (záznam) práva k veci do príslušného registra (napr. katastra nehnuteľností) či inej
evidencie. Obdobne súdny komisár postupuje ohľadom
každej jednotlivej veci či majetkového práva z likvidačnej
podstaty, ak nedôjde k speňaženiu naraz, čo môže byť
pri rôznorodých súčastiach likvidačnej podstaty časový
problém. Ak sa nepodarí nájsť záujemcu a vec či právo
predať za určenú cenu (znalcom alebo iným relevantným
dôkazom), môže výnimočne pri opakovanom neúspechu
cenu znížiť. O tejto skutočnosti notár buď vydá uznesenie, keďže sa pôvodne vychádzalo z ceny, ktorá determinovala jej vyčíslenie v uznesení o určení všeobecnej ceny,
alebo aspoň písomne informuje súd a veriteľov.
b) Speňažovanie „Zmluvou o prevode“
Ak si notár zvolí „trhovejšiu“, menej formálnu a kratšiu
cestu, následne pristúpi k realizácii úkonu speňaženia
a v tomto štádiu uzatvorí „zmluvu o speňažení majetku
poručiteľa“. Zmluvnými stranami sú súd, v mene ktorého koná a zmluvu podpisuje súdny komisár, a ďalšou
je osoba v postavení nadobúdateľa ako spoluvlastník
§5 písmeno c) bod 6. zákona č. 549/2003 Z. z. o vyšších súdnych úradníkoch v spojení s § 38 ods. 5 OSP
21
10
ars notaria 2/14
s predkupným právom či akákoľvek fyzická či právnická
osoba, ktorá urobila jedinú (či najvyššiu) ponuku a súhlasila s podmienkami scudzenia. Z podnázvu, záhlavia
či úvodných ustanovení zmluvy o speňažení by malo byť
zrejmé, že sa ňou scudzuje majetok poručiteľa, na ktorý
bola uznesením príslušného súdu nariadená likvidácia
dedičstva v dedičskom konaní po poručiteľovi. Malo by
ísť o zmluvu o scudzení, ktorá by mala mať všeobecné
náležitosti kúpnej zmluvy podľa §588 a nasl. OZ a dostatočne jasne formulovaný synalagmatický vzťah zmluvných strán. Rovnako by zmluva mala obsahovať účinky
zmluvy, pokiaľ ide o hnuteľnú vec či nehnuteľnosť, zodpovednosť za chyby a pod. Pokiaľ ide o úhradu odplaty
(kúpnej ceny), tá by mala byť zaplatená pred podpísaním
zmluvy, z mojej skúsenosti (názoru poverujúceho súdu)
nie je však vylúčené zaplatenie odplaty neskôr, resp. aj
v splátkach, príp. zmluvou o budúcej zmluve o speňažení
majetku poručiteľa dohodnúť, že záujemca bude postupne uhrádzať jednotlivé dohodnuté splátky odplaty do notárskej úschovy a až po uhradení všetkých splátok dôjde
k uzavretiu samotnej zmluvy o scudzení likvidovaného
majetku či jeho podielu. Uvedeným by sa mohlo predísť
komplikáciám v prípade, že by záujemca prestal uhrádzať dohodnuté splátky odplaty. Za takých okolností by
mu mohli byť z úschovy vyplatené peňažné prostriedky
na odplatu ním uhradené a k realizácii samotnej zmluvy
o speňažení majetku poručiteľa by nedošlo. V takom prípade by nasledoval postup v zmysle § 175u ods. 3 OSP.
Po úhrade celej sumy odplaty za speňaženú vec patriacu
do likvidačnej podstaty by notár vydal z notárskej úschovy peniaze na účet súdu, ktoré by boli predmetom rozvrhu výťažku. Zároveň by bolo možné rovnaký výsledok
dosiahnuť aj dohodou o zložení zábezpeky na odplatu
v zmluve o budúcej zmluve o speňažení, keď by nebolo
podstatné splácanie splátok (budúcej odplaty) v určitých
intervaloch, ale zloženie celej odplaty (kúpnej ceny) do
určitého dňa, keď by došlo k uzavretiu samotnej zmluvy o speňažení. Tieto benevolentnejšie spôsoby úhrady
odplaty (kúpnej ceny) nadobúdateľom sa môžu niekedy
javiť ako jediný najvhodnejší postup, a to aj s rizikom, že
by predaj nebol v konečnom dôsledku úspešný a nasledoval by postup podľa § 175u ods. 3 OSP. Pri takomto
spôsobe úhrady ceny by však mohli nastať problémy pri
rozvrhu výťažku, ktorý by vlastne ešte nebol k dispozícii,
preto by bola takáto úhrada v splátkach na mieste v prípadoch časovo náročnejšieho speňažovania z dôvodu
rôznorodosti likvidačnej podstaty, resp. by bolo vhodné
nastaviť splatnosť poslednej splátky primerane zhodne
s predpokladaným termínom ukončenia speňažovania. Zároveň by bolo vhodné, aby sa k návrhu záujemcu
ohľadom úhrady celej odplaty v primeraných mesačných
splátkach alebo postupnému splateniu sumy v niekoľkých splátkach s dlhšou lehotou splatnosti vyjadrili aj
veritelia. V prípade speňažovania cenných papierov platí,
samozrejme, osobitný režim upravený zákonom22 v závislosti aj od toho, či ide o cenné papiere zaknihované
alebo listinné, pričom súdny komisár postupuje samostatne alebo prostredníctvom burzy cenných papierov či
iného obchodníka s cennými papiermi. Rovnako pri speňažovaní zbraní je potrebné dodržať osobitný predpis23
a speňažovať v kooperácii s orgánmi polície.
Úvahy de lege ferenda o speňažovaní v likvidácii
dedičstva v rámci nesporového konania
pri rekodifikácii civilného práva procesného
Dovolím si povedať, že inštitút súdneho vykonávateľa
činného pri výkone rozhodnutia predajom hnuteľných
vecí a nehnuteľností, ako ho poznal platný OSP III. do 31.
8. 2005, (by) bol vhodnou alternatívou likvidátora predĺženého dedičstva. Od týchto úvah opierajúcich sa o minulosť však musíme upustiť a hľadať priestor v prítomnosti a (hádam) blízkej budúcnosti.
Návrh novej právnej úpravy (podotýkam, len v pracovných verziách legislatívnej skupiny Prezídia NK SR) ráta
s možnosťou súdneho komisára v konkrétnej dedičskej
veci rozhodnúť sa, či bude v dedičskom konaní aj vykonávať úkony speňaženia v postavení likvidátora dedičstva,
alebo túto úlohu prenechá inej osobe. Bolo by na rozhodnutí notára, zhodnotiac určité kritériá, či speňaženie majetku poručiteľa vykoná súdny komisár sám alebo, ak je to
vhodnejšie, prostredníctvom tretej osoby. Súdny komisár
by tak mohol poveriť uznesením exekútora19 alebo správcu konkurznej podstaty.24 Pokiaľ by súdny komisár vykonal speňaženie majetku sám, mohol by speňažiť majetok
priamym predajom podľa osobitného predpisu25, vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, dražbou prostredníctvom
dražobníka (ZoDD), predajom prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi, ponukovým konaním či iným súťažným procesom, alebo iným vhodným spôsobom.
Na záver mi zostáva vyjadriť len nádej, že som týmto príspevkom aspoň v malej miere pomohla pri vašom hľadaní rovnováhy medzi zásadami speňažovania vyplývajúcimi
z ust. §175u OSP a rešpektovaním princípu výkonu verejnej moci len spôsobom upraveným priamo v zákone, ktoré by každého z nás notárov malo doviesť na správnu
cestu speňažovania, či už to bude dražbou, alebo priamym predajom, čo však už je na každom z nás notárov.
JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková
notárka so sídlom vo Vranove nad Topľou,
Autorka je členkou Vzdelávacej komisie NK SR,
Legislatívnej a Mezinárodnej skupiny Prezídia NK SR.
19 a nasl. zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných (zákon o cenných papieroch)
§11, §12, §60, §61 zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive
§1 ods. 2 zák. č. 8/2005 Z.z. – pričom by bolo potrebné doplniť o znenie napr.: „Tento zákon upravuje aj postavenie správcov pri speňažovaní v dedičskom konaní
v rámci likvidácie dedičstva na základe uznesenia súdu.+) Na túto činnosť správcov sa použijú ustanovenia tohto zákona a osobitného predpisu1 primerane.“
(pod pozn.1 je už v zák. č. 8/2005 Z.z. odkaz na zák, č. 7/2005 Z.z..)+) § 21 ods.2 „tohto zákona“
25
Napr. § 588 a nasl. OZ, § 476 až 488 ObZ, §115 ObZ.
22
23
24
11
>> Judikát
Nevyhnutné podmienky
pre platné a dôvodné vylúčenie
neopomenuteľného dediča z dedenia
Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a/ a b/ § 469a ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností
existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Ide pritom o subjektívne dôvody, resp. dôvody,
ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska.
(Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 2. 2012, sp. zn. 2 Cdo 109/2010)
Komentár
Skutková podstata vzniku dedičskej postupnosti je vždy
spätá s viacerými okolnosťami objektívnej a subjektívnej
povahy. Tieto okolnosti nazývame predpokladmi dedenia. Osobitnú skupinu zákonných dedičov tvoria tzv. ne­
opomenuteľní dedičia, ktorým zákon priznáva osobitnú
ochranu. Poručiteľ ich nemôže z dedenia opomenúť závetom. Preto dedia v zákonom ustanovenej miere, a to
priamo na základe zákona (§ 479 OZ). Neopomenuteľný
dedič môže byť vydedený iba z dôvodov, ktoré ustanovuje
zákon. Vydedenie predpokladá zo strany poručiteľa platný
prejav vôle z niektorých dôvodov v zákone taxatívne vymenovaných. Dosah vydedenia sa týka len tzv. neopome­
nuteľných dedičov, ktorým je tak odňatý ich povinný diel.
Predmetom uvedeného sporu (NS SR sp. zn. 2 Cdo
109/2010) bola listina o vydedení poručiteľa spísaná dňa
13. 7. 1999 vo forme notárskej zápisnice, ktorou poručiteľ vydedil navrhovateľku z dôvodu, že mu neposkytovala potrebnú pomoc a neprejavovala oň opravdivý záujem, ktorý by ako dcéra mala prejaviť. Uviedol, že dcéra
býva spolu s jej rodinou v byte, ktorý majú s manželkou
(odporkyňou 2) v osobnom vlastníctve, a naopak, spolu
s manželkou ho z tohto bytu vyhodila, museli z bytu odísť
v auguste 1998. Odišli bývať k ich synovi do iného mesta.
Odvtedy za nimi nebola na návšteve. S poukazom na tieto
skutočnosti sa domnieval, že sú naplnené dôvody vydedenia jednak podľa § 469a ods. 1 písm. a/ a tiež podľa
§ 469a ods. 1 písm. b/ OZ (súčasne určil, že dôsledky
uvedeného vydedenia sa vzťahujú aj na osoby uvedené
v § 473 ods. 2 OZ, t. j. na potomkov jeho dcéry).
V konaní na prvostupňovom súde (vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 30 C 187/2004) sa navrhovateľka domáhala určenia, že dôvody pre jej vydedenie
poručiteľom nie sú dané (určenie neplatnosti vydedenia
neboli predmetom dovolacieho konania).1
Okresný súd Košice II rozsudkom z 26. novembra 2007 č.
k. 30 C 187/2004-97 návrh na určenie, že dôvody vydedenia
uvedené poručiteľom v notárskej zápisnici nie sú dané, a na
určenie, že vydedenie navrhovateľky je neplatné, zamietol.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie navrhovateľky rozsudkom zo 14. decembra 2009 sp. zn. 9 CoD 47/2008 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zamietol
návrh na určenie, že vydedenie navrhovateľky jej otcom
(poručiteľom) vykonané listinou o vydedení je neplatné, potvrdil. V prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že určil, že dôvody vydedenia navrhovateľky jej otcom, uvedené v listine o vydedení, napísanej
vo forme notárskej zápisnice, nie sú dané.
Uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že poručiteľ do spísania listiny o vydedení sa neocitol v takej
situácii, v ktorej by potreboval pomoc predovšetkým od
navrhovateľky. Pokiaľ išlo o druhý dôvod vydedenia, vydedenie prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ o tento
blízky príbuzenský vzťah stojí, ak sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, a ak mu táto situácia prekáža.
Neprichádza do úvahy v situácii, keď mu je tento stav
ľahostajný, prípadne k nemu sám a podstatne prispel.
Odvolací súd takisto poukázal na nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky, ktorá podľa lekárskych potvrdení bola psychiatricky liečená vyše 20 rokov s diagnózou
periodická depresívna porucha, bola opakovane hospitalizovaná na viacerých klinických pracoviskách. Z lekárskej správy tiež vyplynulo, že navrhovateľka trpela
aj fóbiou z cestovania. Napokon aj zástupkyňa odporcov
vyslovila názor, že ochorenie, ktoré má diagnostikované
navrhovateľka, spôsobovalo správanie, ktorého následkom bolo aj vykonanie právneho úkonu – spísanie listiny
o vydedení poručiteľom.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určil, že
Pokiaľ sa navrhovateľka domáhala aj určenia, že vydedenie je neplatné (keďže na podanie takéhoto návrhu nebola odkázaná súdom v rámci dedičského konania
podľa § 175k ods. 2 O. s. p.), odvolací súd sa domnieval, že ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p., a teda, že na žiadanom určení treba preukázať
danosť naliehavého právneho záujmu. Na odvolacom pojednávaní zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že tohto určenia sa domáhala len z opatrnosti a že neplatnosť
vydedenia vidí v tom, že dôvody vydedenia nie sú dané. Keďže vyhovením takémuto návrhu by sa postavenie navrhovateľky nezmenilo (jej návrhu na určenie, že
dôvody vydedenia nie sú dané, bolo vyhovené), súd prvého stupňa správne v tejto časti návrh zamietol.
1
12
ars notaria 2/14
dôvody vydedenia navrhovateľky jej otcom v listine o vydedení, nie sú dané, podali dovolanie odporcovia. Navrhli, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu
v napadnutej časti, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Konštatovanie Najvyššieho súdu SR
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po
posúdení podmienok dovolania konštatoval nasledujúce.
Podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a/, b/ OZ môže poručiteľ vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch. Rovnako to môže
poručiteľ urobiť aj vtedy, ak potomok o poručiteľa trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal
prejavovať. Vydedením rozumieme jednostranný výslovný
prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi
13
>> Judikát
ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak
patrilo podľa zákona (neopomenuteľný dedič zo zákona
nededí, teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel).
Vydedenie (ako jednostranný právny úkon poručiteľa)
musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti.
Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone.
Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody
vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení
a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom
poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia
dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred
napísaním listiny o vydedení.
Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách
a/ a b/ tohto ustanovenia vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Ide pritom
o subjektívne dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú
zo subjektívneho hľadiska.
O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a/ § 469a ods. 1 OZ pôjde najmä vtedy, keď dedič
poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe
neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť.
Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to
posúdiť z hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Na naplnenie tohto dôvodu vydedenia nestačí, že poručiteľ bol chorý, dosiahol vek, ktorý
možno označiť ako starobu, alebo sa ocitol v inej ťažkej životnej situácii (dedič mu neposkytol pomoc v iných
závažných prípadoch, napr. pri živelnej pohrome, ohrození života, zdravia alebo jeho majetku zásahom tretích
osôb). Potreba pomoci potomka závisí aj od toho, či nie je
iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne
poskytuje a poskytovať môže, pretože má pre to lepšie
podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri
odkázanosti poručiteľa na pomoc je však nevyhnutné,
aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda či jej poskytovanie nevylučuje
napríklad zdravotný stav potomka.
Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b/
tohto ustanovenia, t. j. neprejavovanie opravdivého záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný
vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu
a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných
vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poru-
14
čiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje
dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno
opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne,
či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie
takéhoto kvalifikovaného záujmu.
Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie
opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí
len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by
potomok mal prejavovať o poručiteľa, treba posudzovať
s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ
je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa
opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť,
že by neprejavovanie tohto záujmu potomkom mohlo byť
dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia nejde v prípade, že nezáujem potomka bol v značnej miere
vyvolaný samotným poručiteľom (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 173/96).
Podľa názoru dovolacieho súdu výklad ustanovenia § 469a
ods. 1 písm. a/, b/ OZ vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu odvolacím súdom bol správny.
Odvolací súd mal totiž výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že poručiteľ do spísania listiny o vydedení sa neocitol v takej situácii, že by potreboval pomoc
predovšetkým od navrhovateľky. Poručiteľ nemal k navrhovateľke (už od jej detstva) dobrý vzťah, čo ani v konaní
nebolo sporné. Napokon bol preukázaný aj nepriaznivý
zdravotný stav navrhovateľky, vyplývajúci z predložených
lekárskych správ, vrátane jej fóbie z cestovania.
Na základe uvedených okolností dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky k záveru, že navrhovateľka nemôže
spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia. Poručiteľ nebol odkázaný predovšetkým na jej pomoc, keď
situáciu, že o poručiteľa neprejavila opravdivý záujem,
spôsobil v značnej miere sám poručiteľ svojím vzťahom
k nej a keď v reálnej možnosti poskytovať pomoc a prejavovať opravdivý záujem o poručiteľa navrhovateľke bránili objektívne dôvody (nepriaznivý zdravotný stav).
Záver
Na záver treba poznamenať, že ako každý judikát, aj tento
treba chápať a vykladať v konkrétnych súvislostiach daného prípadu. Podľa môjho názoru by notár pri spisovaní
listiny o vydedení mal posudzovať každý prípad veľmi citlivo s dôrazom na zistenie skutočných dôvodov, pre ktoré
sa konkrétny účastník rozhodol vydediť neopomenuteľného dediča, a pokiaľ je to možné, aj na zistenie príčin
rozvratu vzťahov medzi poručiteľom a jeho potomkami.
Spracoval JUDr. Juraj Göbl
notársky kandidát Mgr. Martiny Sobinkovičovej,
notárky so sídlom v Košiciach
ars notaria 2/14
>> Postrehy z praxe
Novela notárskeho
poriadku de lege ferenda
Predkladaným príspevkom by sme chceli predstaviť pripravovanú novelu zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „NP“). Podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na
rok 2013 mala byť uvedená novela predložená na rokovanie vlády SR v mesiaci september 2013.
S cieľom prípravy novely NP bola ministrom spravodlivosti SR zriadená Komisia na prípravu
novely NP. Za členov komisie boli ministrom vymenovaní aj viacerí notári. Z dôvodu oneskorenia
prác na tomto predpise bola však táto úloha predsedom vlády SR preložená na mesiac máj 2014.
Tvorba návrhu novely NP prešla v priebehu rokov 2013
a 2014 prirodzeným vývojom a zmenami. Za súčinnosti
Ministerstva spravodlivosti SR bola predmetom diskusií
a prác v notárskej obci, predovšetkým na úrovni Legislatívnej skupiny Prezídia NK SR a v blízkej dobe by mala
vstúpiť do ďalšej fázy legislatívneho procesu – medzirezortného pripomienkového konania. Novela NP by mala
riešiť aktuálne problémy notárstva na Slovensku vrátane
aplikačných problémov a aktualizácie jednotlivých notárskych inštitútov. V článku sa pokúšame čitateľovi priblížiť
základné témy novely zoradené podľa príbuznosti predmetu úpravy. Kvôli prehľadnosti a orientácii za názvami
jednotlivých tém novely uvádzame konkrétny paragraf
NP, ktorý by mal byť zmenený, resp. novelou zavedený.
Nezlučiteľnosť (§ 6)
V § 6 návrhu novely NP sa dopĺňajú podmienky, za ktorých notár môže vykonávať aj inú činnosť popri svojej
notárskej činnosti. Štát, ktorý časť svojich právomocí
prenáša na notára, má oprávnený záujem o to, aby sa
notár venoval výlučne notárskej činnosti. Na tento účel
mu vytvára zákonné garancie, akými sú zákonom zverené kompetencie, pevná tarifa, regulovaný počet notárskych úradov. Na druhej strane však ustanovuje širokú
inkompatibilitu notárskej činnosti s inou zárobkovou
činnosťou. Bolo by však v rozpore s ústavnými právami
notára neumožniť mu realizovať sa v plnom rozsahu ako
občanovi a z toho dôvodu mu zamedziť prístup k výkonu
ústavných funkcií. Zároveň široko ustanovená inkompatibilita nemôže notára pozbaviť majetkových práv. Notár
môže vykonávať správu svojho majetku (môže byť spoločníkom alebo akcionárom obchodnej spoločnosti), ako
aj správu majetku svojich maloletých detí, príp. iných
blízkych osôb a v rámci tejto správy vykonávať všetky
s tým súvisiace úkony.
S inštitútom inkompatibility súvisí aj ministerstvom navrhovaný § 16a, ktorý zavádza prerušenie výkonu notárskeho úradu dňom, keď sa notár ujal výkonu verejnej
funkcie, ktorá je zlučiteľná s výkonom notárskeho úradu.
Zároveň sa ustanovuje výnimka, ak ide o funkciu poslanca obecného zastupiteľstva a poslanca zastupiteľstva
VÚC, aby pri výkone týchto funkcií mohol notár vykonávať svoju notársku činnosť bez prerušenia, pretože tu ide
o výkon funkcie, ktorý je časove menej náročný, a preto pri výkone týchto funkcií môže notár neobmedzene
vykonávať svoju notársku činnosť. Prerušenie výkonu
notárskeho úradu oznámi notár bezodkladne komore
a ministerstvu.
Sídlo notára (§ 15 ods. 1), zastupovanie
a náhradník notára (§ 17 až 19)
V praxi sa objavujú prípady rôzneho chápania a výkladu
súčasného § 15 NP, ktorý je jedným z dôležitých atribútov notára. Návrh novely NP definuje sídlo notára takto:
„Sídlom notára je sídlo notárskeho úradu, do ktorého
bol notár vymenovaný, spravidla je ním sídlo súdu prvého stupňa, v ktorého obvode bol notársky úrad zriadený.
Iné sídlo v rámci tohto obvodu si notár môže zvoliť len so
súhlasom komory.“
Navrhovaná právna úprava vychádza zo znenia definície
notárskeho úradu podľa § 2 ods. 3 a nadväzuje na úpravu § 9 ods. 2. Notár je vymenovaný do notárskeho úradu, ktorý má konkrétne sídlo. Sídlom notárskeho úradu
je mesto/obec a v prípade, ak je ním Mesto Bratislava
alebo Mesto Košice, v určení sídla musí byť uvedený aj
okres (napr. Bratislava I). Notárske úrady sú spravidla
zriaďované v mestách, ktoré sú zároveň sídlami súdov
prvého stupňa. Minister môže zriadiť notársky úrad aj
v meste, prípadne obci, ktoré nie sú sídlom okresného
súdu prvého stupňa, ak existuje spoločenská potreba
na zriadenie takého úradu. Notár zriadi svoju kanceláriu
len na adrese v sídle, do ktorého bol vymenovaný.
So sídlom notára súvisia aj ďalšie nanovo upravené inštitúty, a to zastupovanie notára a náhradník notára. Zo
súčasného znenia nebolo úplné zrejmé kedy, za akých
podmienok vzniká, aký procesný postup nasleduje, aký
obsah a dosah zastupovanie má a aké práva a povinnosti
majú jednotlivé subjekty pri zastupovaní notára.
15
>> Postrehy z praxe
Navrhovaná právna úprava spresňuje doterajšiu úpravu
zástupcu notára a náhradníka notára. Zavádza sa lehota
(bez zbytočného odkladu), kedy je komora povinná notáro­
vi v zákonom stanovených prípadoch ustanoviť zástupcu.
Komora sa dozvie o skutočnostiach, na základe ktorých
je povinná tak urobiť najmä z návrhu zastupovaného notára, na základe oznámenia iného notára alebo na základe
vlastných zistení. Vypúšťajú sa ustanovenia o používaní
úradnej pečiatky notárskym kandidátom ako zástupcom
notára, pretože používanie úradných pečiatok všetkými
zamestnancami bude upravené vo vykonávacom predpise. Inštitút náhradníka notára bol v doterajšej právnej
úprave zakotvený okrajovo a nejasne. Navrhovaná právna úprava ustanovuje, že náhradník notára je ustanovený pri zániku výkonu notárskeho úradu. Ďalej upravuje,
kto ním môže byť ustanovený a akú činnosť náhradník
vykonáva. Za činnosť náhradníka mu patrí odmena, ktorá bude uhradená z prostriedkov komory.
V súčasnej právnej úprave absentuje norma upravujúca prípady, keď zanikne výkon notárskeho úradu (§ 14)
a nastane situácia, keď je potrebné opraviť notársku listinu, ktorej autorom bol notár, ktorého výkon notárskeho úradu zanikol. Návrh zákona dopĺňa § 43 o odsek 3,
ktorý znie: „Opravu notárskej listiny vydanej notárom,
ktorého výkon notárskeho úradu už zanikol, vykoná notár určený prezídiom komory alebo náhradník notára
(§ 19).“ V snahe vyriešiť aj takého nie ojedinelé prípady
navrhovaná úprava jasne určuje, aký postup bude nasledovať. Z praktickej stránky techniku opravy bude môcť
vykonať prezídiom komory určený notár alebo náhradník, ktorý zabezpečí opravu notárskej listiny predpísaným elektronickým i listinným spôsobom.
mi budú najmä administratívni zamestnanci, ale notár
môže zamestnávať napríklad aj technický alebo podporný personál.
Návrh zákona takisto výslovne stanovuje, kto podáva návrh na zápis do zoznamu notárskych kandidátov. Navrhovaná právna úprava spresňuje, že tento návrh podáva
notár, u ktorého je zamestnanec v pracovnom pomere
s jeho súhlasom. Ďalej sa vypúšťa ustanovenie, že ku
dňu zápisu je osoba, ktorá má byť zapísaná do zoznamu
notárskych kandidátov, zapísaná v zozname koncipientov a nenastal dôvod na jej vyčiarknutie. Uvedené ustanovenie bolo nahradené presným uvedením podmienok,
po splnení ktorých má táto osoba právny nárok byť zapísaná do zoznamu notárskych kandidátov. Navrhovanou
úpravou sa predíde situácii, keď notársky kandidát po
skončení pracovného pomeru u notára musel byť pri začatí pracovného pomeru u iného notára najprv zapísaný
do Zoznamu notárskych koncipientov a až následne do
Zoznamu notárskych kandidátov.
Dopĺňa sa ustanovenie o možnosti opakovať notársku
skúšku maximálne dvakrát.
Ustanovenie § 25 oproti predchádzajúcej právnej úprave jasne určuje, že notársky kandidát môže byť notárom
poverený na vykonávanie všetkých úkonov notárskej činnosti a ďalšej činnosti, ako aj vykonávaním činnosti podľa
§ 5. Návrh zákona v § 57 a 58 umožňuje vykonať vidimáciu listín a legalizáciu so vzťahom k cudzine okrem
notára aj notárskemu kandidátovi poverenému notárom.
Podľa súčasnej úpravy notár môže poveriť notárskeho
kandidáta celým rozsahom činnosti podľa § 3 ods. 1 a 2
a § 5 s výnimkou vidimácie a legalizácie listín so vzťahom
k cudzine. Najmä vstupom do Európskej únie vzniká veľké množstvo cezhraničných vzťahov tak medzi podnikaZamestnanci notára (§ 20, 22 až 27)
teľmi, ako aj bežnými občanmi a táto zmena odráža akPracovný aparát notárov je dôležitou podmienkou na výtuálnu potrebu praxe vzhľadom na veľké zvýšenie počtu
kon notárskej činnosti a riadne fungovanie notárskeho
listín so vzťahom k cudzine. Rozsah listín so vzťahom
úradu. Dopĺňa sa, že zamestnanec notára, ktorý má byť
k cudzine je neporovnateľný so situáciou v minulosti, keď
zapísaný do zoznamu notárskych koncipientov alebo do
bola prijímaná súčasná právna úprava. Táto zmena zározoznamu notárskych kandiveň nie je v rozpore s Haagdátov, je len ten zamestnaskym dohovorom o zrušení
Návrh zákona v § 57 a 58 umožňuje vykonať
nec, ktorý je v pracovnom
požiadavky vyššieho ovevidimáciu listín a legalizáciu so vzťahom
pomere v zmysle Zákonnírenia zahraničných verejk cudzine okrem notára aj notárskemu
ka práce. Toto ustanovenie
ných listín z 5.10.1961 a nie
kandidátovi poverenému notárom.
vylučuje, aby boli títo vysoje ani v rozpore so žiadnym
kokvalifikovaní odborní zavšeobecne záväzným právmestnanci zamestnávaní na základe dohody o prácach
nym predpisom Slovenskej republiky. Obdobnú úpravu
vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle § 223
obsahuje aj česká právna úprava, ktorá je porovnateľná
a nasl. Zákonníka práce. Úlohou notárskych koncipientov
s našou a kde môže listiny so vzťahom k cudzine okrem
a notárskych kandidátov je okrem plnení činnosti podľa
notára overovať aj zástupca notára a notársky kandidát.
pokynov notára aj sústavná príprava na výkon povolania
Podľa návrhu novely môže notár koncipienta písomne
notára, odborný rast a vzdelávanie. Preto je potrebné,
poveriť vykonávaním jednotlivých úkonov, ktoré sú predaby boli títo zamestnanci v hlavnom pracovnom pomere
metom notárskej činnosti, okrem spísania a podpísania
a nesmú byť zamestnávaní na kratší pracovný čas. Notár
notárskej zápisnice a vydania a podpísania osvedčenia
môže zamestnávať ďalších zamestnancov v pracovnom
o dedičstve a samostatným vykonávaním činnosti podľa
pomere, ako aj na základe dohody o prácach vykonáva§ 5. Dopĺňa sa aj možnosť poveriť ďalších zamestnancov
ných mimo pracovného pomeru. Týmito zamestnancaúkonmi podľa § 5.
>>
16
ars notaria 2/14
Okrem otázok týkajúcich sa zamestnancov notára na
tomto mieste chceme spomenúť aj návrh na predĺženie
prípravy na povolanie notára formou predchádzajúcej
notárskej praxe (prax notára, notárskeho koncipienta a notárskeho kandidáta podľa notárskeho poriadku
a prax štátneho notára a notárskeho čakateľa podľa
skorších predpisov) z dvoch na tri roky (§ 11 návrhu
novely NP), ktorý súvisí s mierou zodpovednosti notára
pri vykonávaní notárskej činnosti, ktorá sa považuje za
výkon verejnej moci, smeruje ku skvalitneniu prípravy
a výkonu povolania notára a je v súlade s tendenciou
zvyšovania odbornej úrovne uchádzačov o výkon právnických profesií. Notár je štátom určenou osobou vykonávať notársku činnosť a ďalšiu činnosť a v konečnom
dôsledku za jeho činnosť zodpovedá štát vrátane škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom, preto nie
je žiaduce, aby zodpovednosť za výkon tohto povolania prevzala osoba bez náležitej odbornej a praktickej
prípravy.
Mlčanlivosť (§ 39)
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť je integrálnou súčasťou výkonu notárskeho úradu. Navrhovaná právna
úprava v ustanovení § 39 ods. 2 písm. a) rozširuje okruh
oprávnených osôb na zbavenie povinnosti mlčanlivosti
notára i na právnych nástupcov účastníka notárskeho
úkonu. Je to logický krok, pretože v praxi sa objavili prípady, keď účastník zomrel a napriek záujmu jeho právnych nástupcov právna norma neobsahovala výslovné
ustanovenie o možnosti zbaviť mlčanlivosti notára jeho
právnych nástupcov.
V navrhovanom § 39 ods. 2 písm. c) sa špecifikuje, predseda ktorého súdu je oprávnený zbaviť povinnosti mlčanlivosti notára. Povinnosť notára zachovávať mlčanlivosť
zabezpečuje právo účastníkov na súkromie. Toto však
nemôže mať absolútny obsah. Doterajšia právna úprava
bránila notárovi podať oprávneným orgánom všeobecnú informáciu o vykonanom úkone. Pre získanie takejto
informácie nastupoval časovo a procesne náročný postup zbavenia mlčanlivosti notára, pričom v mnohých
prípadoch išlo iba o všeobecnú informáciu o vykonanom
úkone, ktorá by bola pre oprávnené orgány úplne dostatočná. Z toho dôvodu navrhovaná úprava umožní notárovi bez toho, aby bol zbavený povinnosti mlčanlivosti,
podať oprávneným orgánom takúto informáciu, pričom
základný obsah práva účastníka na ochranu súkromia
tým nebude dotknutý.
Povinnosť zachovávať mlčanlivosť je špecifickou obsahovou zložkou súboru povinností spojených s notárskym
úradom. Jej špecifikum spočíva v tom, že v záujme trvalej ochrany skutočností uvedených v odseku 1 táto
povinnosť nie je časovo obmedzená na výkon funkcie
notára, ale je rovnako trvalá. Dôsledkom takejto úpravy je ďalšie špecifikum spočívajúce v tom, že prípadný
zodpovednostný vzťah osoby, ktorá už nie je notárom, sa
riadi ustanoveniami NP.
Dohľad a disciplinárna právomoc
V § 89 novely NP sa navrhuje nanovo upraviť základné
ustanovenie výkonu dohľadu nad činnosťou notárov. Doterajšia formulácia oprávnení komory a ministra a povinností notára pri výkone štátneho dohľadu bola príliš
všeobecná a nedostatočná, bez možnosti adekvátneho
vyvodenia zodpovednosti notára pre prípad nesplnenia
povinnosti poskytnúť ministrovi, prípadne komore potrebnú súčinnosť. Podrobnejšie sa upravujú oprávnenia
ministra vybavovať sťažnosti podľa osobitného predpisu
a kontrolu spisov, listín, predmetu úschovy a registre.
Táto úprava sleduje zefektívnenie štátneho dohľadu vykonávaného ministrom a komorou a jeho zasadenie do
formalizovaného rámca.
Podstatnou zmenou by mal prejsť aj § 91 ods. 1, v ktorom sa taxatívnym spôsobom definuje disciplinárne previnenie, pričom sa rozširuje aj o skutkovú podstatu spočívajúcu v konaní notára, ktoré má za následok prieťahy
v dedičskom konaní alebo disciplinárnom konaní.
Navrhovaná úprava stanovuje dolnú hranicu sadzby
disciplinárneho opatrenia pozastavenia notárskeho úradu na dobu najmenej dvoch mesiacov, ktorej zavedenie
vyžiadala prax disciplinárnych orgánov komory.
V rámci disciplinárneho konania sa zavádza možnosť
disciplinárne obvineného zvoliť si okrem advokáta obhajcu aj z radov notárov, a to najmä z dôvodov, že relevantné skutočnosti pre disciplinárne konanie majú
pôvod v notárskej alebo ďalšej činnosti notára, pričom
je na prospech obvineného zvoliť si „profesionála“ danej
problematiky aj z radov kolegov notárov.
Novelou NP sa novým spôsobom upravuje priebeh dis­
ciplinárneho konania, a to s cieľom zabezpečiť rýchlosť,
efektívnosť a plynulosť disciplinárneho konania. Jadrom
právnej úpravy je ustanovenie § 92a, ktoré podrobne vymedzuje procesný postup po začatí disciplinárneho konania, pričom sa zakotvuje aj možnosť uloženia opatrení
proti sťažovaniu priebehu disciplinárneho konania.
V súvislosti s disciplinárnym konaním je potrebné spomenúť aj nové znenie § 34, v zmysle ktorého disciplinárna
komisia má sedem členov, pričom dvoch členov komisie
na účely konania podľa § 93 ods. 1 druhej vety vymenuje
na žiadosť komory minister zo zamestnancov ministerstva. Súčasné znenie § 93 ods. 1 sa dopĺňa o znenie: „ak
sa v disciplinárnom konaní prejednáva porušenie povinností súvisiacich s výkonom funkcie súdneho komisára,
členmi senátu sú dvaja zástupcovia ministerstva“.
Nové znenie v § 93 ods. 3 výslovne určuje, že opravný
prostriedok sa podáva komore. O opravnom prostriedku
má podľa návrhu rozhodovať krajský súd, v ktorého obvode má notár sídlo.
Vydržanie (§ 63)
Inštitút vydržania by mal prejsť výraznou zmenou. Návrh novely NP v § 63 písm. a) bod 1. zavádza povinnosť
osvedčiť pravosť podpisu osôb, ktorým svedčí posledný
zápis v katastri nehnuteľností, resp. ich právnych ná-
17
>> Postrehy z praxe
stupcov na vyjadrení, že nemajú k vzniku vlastníckeho
miestach nevyhovujúcu a neaktuálna. Nová právna úprapráva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
va definuje, čo môže byť predmetom notárskej úschovy,
výhrady, čím sa prispieva k zabezpečeniu právnej istoty
je riešená otázka úschovy závetov, listín a listinných cena predchádza sporom pri osvedčení o vydržaní vlastnícných papierov a spôsoby úschovy peňazí. Peniaze prijíma
keho práva.
notár do úschovy, aby s nimi nakladal podľa osobitného
Navrhovanou zmenou v § 63 písm. a) bod 2. sa bližšie
príkazu zložiteľa alebo podľa dohody zložiteľa a príjemšpecifikuje dôvod a obsah vyhlásenia o tom, že obec
cu, ďalej na prípady, aby s týmto predmetom úschovy
nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva alebo práva
nakladal podľa osobitného predpisu, ktorým je ustanozodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré je jedným
venie § 151ma ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 32 ods.
z podkladov, ktoré je účastník povinný predložiť k osved2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
čeniu vyhlásenia o vydržaní.
V navrhovanej právnej úprave sa zjednocuje postup noV § 63 písm. a) bod 3. sa na konci dopĺňajú slová „ak ide
tára vo veciach konania o notárskych úschovách. Novela
o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce; v príNP ukladá notárovi nakladať s predmetom úschovy len
pade, že sa právnická osoba nevyjadrí v lehote šiestich
spôsobom zabezpečujúcim splnenie účelu úschovy. Námesiacov od doručenia žiadosti o vyjadrenie, predpoklavrh zákona jednoznačne určuje, že z predmetu úschovy
dá sa, že nemá výhrady“. Navrhovanou zmenou dochádza
nie je možné uspokojiť nároky tretích osôb, a to ani na
k zúženiu zákonného vymedzenia, v ktorých prípadoch je
základe príkazu súdneho exekútora v exekučnom konaní
potrebné žiadať vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príalebo správcu v konkurznom konaní. Notár je pri vydaní
slušná na správu nehnuteľnosti. V praxi často dochádza
úschovy viazaný len príkazom zložiteľa alebo dohodou
k situáciám, keď je vyznačená správa aj u nehnuteľností,
uzavretou medzi zložiteľom alebo príjemcom.
ktoré by v správe v súlade
Zjednodušuje sa postup pri
s platnými právnymi predvydávaní úschov, keď posta­
Vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je
pismi byť nemali. O takéto
čuje spísanie úradného zá­
príslušná na správu nehnuteľnosti, o tom,
situácie ide vo veľkej väčšine
znamu, ktorý v prípade vydaže nemá výhrady k vzniku vlastníckeho
prípadov v intraviláne obce.
nia závetu, inej listiny alebo
práva, resp. práva zodpovedajúceho
A práve intravilán obce je
listinného cenného papiera
vecnému bremenu, je potrebné žiadať iba
tým územím obce, kde je
musí podpísať aj príjemca.
v prípade, že sa nehnuteľnosť nachádza
inštitút osvedčenia o vydrV prípade vydania peňazí
mimo zastavaného územia obce.
žaní potrebný najviac, a to
z úschovy nie je potrebný ani
z dôvodu množstva nezadopodpis príjemcu, a to v príkumentovaných a nevysporiadaných právnych vzťahov,
pade, ak notár sa sám presvedčí, že došlo k splneniu
ktoré spĺňajú podmienky vydržania a ktoré často inak
podmienok pre vydanie peňazí z úschovy.
ako vydržaním ani nie je možné vysporiadať. Ak takéto
Pri úschove závetu, ktorý je listinou mimoriadnej právnej
situácie vzniknú, dochádza tak zo strany jednotlivých
dôležitosti, sa zdôrazňuje povinnosť notára poučiť zložinotárov, ako aj zo strany jednotlivých štátnych orgánov
teľa o formálnych a obsahových náležitostiach závetu,
k rozdielnym právnym výkladom, ako v týchto prípadoch
keďže závet, ktorý notár prijíma do úschovy, nie je spípostupovať. Navrhovaná úprava odstraňuje nejasnosti
saný vo forme notárskej zápisnice. Zároveň sa v tomto
v tomto smere a jednoznačne stanovuje, že vyjadrenie
ustanovení nadväzuje na povinnosti notára v súvislosti
právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnus vedením Notárskeho centrálneho registra závetov.
teľnosti o tom, že nemá výhrady k vzniku vlastníckeho
Pri úschove peňazí sa podrobne upravuje postup pri prijípráva, resp. práva zodpovedajúceho vecnému bremenu,
maní peňazí do úschovy, a to tak, že účastník – zložiteľ sa
je potrebné žiadať iba v prípade, že sa nehnuteľnosť namá právo rozhodnúť, či peniaze vloží do úschovy notára
chádza mimo zastavaného územia obce.
na jeho účet ešte pred podpísaním zápisnice o úschove
Zároveň navrhovaná zmena stanovuje lehotu šiestich
a dohodnutí presných podmienok jej vydania so zložitemesiacov pre príslušnú právnickú osobu na vyjadrenie.
ľom, alebo až po podpísaní zápisnice o úschove. V prvom
Zo súčasnej právnej úpravy nevyplýva žiadna lehota na
prípade notár vystaví zložiteľovi pred spísaním zápisnizaslanie vyjadrenie a často dochádza k situácii, že vyce o úschove oznámenie o čísle jeho účtu pre notársku
jadrenie nie je zaslané aj viac ako pol roka po zaslaní
úschovu v banke a po pripísaní peňazí na účet notára
žiadosti. Zavedenie tejto lehoty zabráni zbytočným prieúčastníci podpíšu zápisnicu o úschove, v ktorej notár súťahom zo strany právnickej osoby a zároveň je to dostačasne potvrdí, že predmet úschovy prijal. V druhom prítočne dlhá doba na preskúmanie žiadosti a vyjadrenie sa
pade sa účastníci v zápisnici o úschove najskôr dohodnú
k predmetnej otázke.
na podmienkach a čase zloženia peňazí a ich vydania
z úschovy notárom a až po pripísaní peňazí na účet notáNotárska úschova (§ 65 až 68)
ra notár vydá osobitné potvrdenie o prijatí peňazí.
Ďalšou oblasťou, ktorá by mala prejsť väčšími zmenami,
Návrh novely NP upravuje aj procesný postup notára
sú notárske úschovy. Súčasná úprava je na viacerých
v prípade, že sa predmet úschovy – peniaze, nepodarí
>>
18
ars notaria 2/14
vydať oprávnenej osobe, a to tak, že po uplynutí desiatich
rokov odo dňa ich prijatia do úschovy ich notár zloží do
úschovy súdu.
Notárska zápisnica
Do tejto časti príspevku sme zaradili otázky, ktorých
zjednocujúcim prvkom je notárska zápisnica, jej náležitosti a účastníci.
Obsahovou náležitosťou notárskej zápisnice je aj miesto,
deň mesiac a rok, keď bola notárska zápisnica po prečítaní účastníkmi schválená, účastníkmi (ich zástupcami),
prípadne svedkami, dôverníkmi a notárom aj podpísaná. Súčasné znenie NP nesprávne používa termín „spísania“. Notárska zápisnica sa spravidla pripraví (spíše)
vopred v kancelárii notára, no úplnosť právneho úkonu
nadobúda až po prečítaní, schválení a podpísaní určenými osobami. Prečítanie, schválenie a podpísanie sa musí
vykonať na jednom mieste, ktoré sa označí ako miesto
podpísania notárskej zápisnice. V § 47 písm. a) sa slovo
„spísania“ preto nahrádza slovom „podpísania“.
V obligatórnych náležitostiach, ktoré má obsahovať
notárska zápisnica, doteraz chýbali potrebné údaje
o účastníkovi, ktorým je právnická osoba, preto sa navrhovaným ustanovením § 47 písm. c) tieto údaje dopĺňajú.
Navrhovaná zmena § 47 písm. i) presnejšie definuje osobu, ktorú notár priberie v prípade, že účastník neovláda
jazyk, v ktorom sa zápisnica spisuje. Doterajšia právna
úprava nebola jednoznačná v tom, či musí ísť výlučne
o tlmočníka, tak ako je definovaný v zákone č. 382/2004
Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení
neskorších predpisov, alebo akúkoľvek osobu (tlmočníka), ktorá ovláda slovenský (štátny) jazyk a jazyk účastníka úkonu.
V § 47 sa dopĺňa nový odsek, ktorý spresňuje a zjednocuje nejednotnú prax notárov pri spisovaní notárskych
zápisníc, ak je účastník zastúpený na základe plnej moci.
Zákon bude jednoznačne vyžadovať, aby pravosť podpisu
splnomocniteľa na splnomocnení bola úradne osvedčená, čím sa posilnia právne istoty účastníkov, ako aj dôveryhodnosť notárskej zápisnice ako verejnej listiny.
V § 57 ods. 1 sa slovo „tlmočníkom“ nahrádza slovom
„prekladateľom“. Táto zmena odstraňuje nepresnú
definíciu osoby, ktorá vyhotovuje preklad listiny. Na vidimáciu listín, ktorých obsah nie je možné spoľahlivo
posúdiť, je potrebný preklad listiny, a nie jej tlmočenie.
Podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch v znení neskorších predpisov je tlmočníkom osoba, ktorá umožňuje priamu komunikáciu
medzi osobami používajúcimi odlišné jazyky. Na druhej
strane prekladateľ vykonáva prekladateľskú činnosť na
základe využitia svojich jazykových schopností, ďalších
špecifických schopností, zručností a skúseností, jazykových prostriedkov, technických prostriedkov a pomôcok
a úkonom prekladateľskej činnosti je najmä preklad.
V § 51 ods. 2 návrh novely NP upravuje situáciu, keď
notár spisuje notársku zápisnicu s osobou, s ktorou je
možnosť komunikácie obmedzená. Zákon rieši túto situáciu pribratím dôverníka. Navrhovanou zmenou sa
docieli náprava nejednoznačnej definície, ktorá spôsobuje nelogickú rozporuplnosť dvoch ustanovení NP (§ 49
a 51). V situácii, keď účastník zápisnice nevie čítať alebo
písať, sa aplikuje § 49. V prípade, že účastník nevie čítať
alebo písať a je navyše hluchý alebo nemý, teda nie je
možné sa s ním dorozumieť, priberie notár dôverníka,
ktorý sa s účastníkom dorozumieť dokáže.
Obsolentné ustanovenia
Súčasné znenie NP obsahuje viacero ustanovení, ktoré
sú zastarané a dnes už neaplikovateľné. Jedným z nich
je ustanovenie § 37 ods. 2 NP. Počet notárov a rozmiestnenie sídiel notárskych úradov dávajú predpoklad, že
účastník pri úkonoch notárskej činnosti sám požiada
ktoréhokoľvek iného notára, ktorý môže vykonať požadovaný úkon. Zásah komory sa v tomto smere javí ako
nadbytočný. Účastník môže požiadať o vykonanie notárskeho úkonu aj notára, ktorého sídlo nie je v mieste, kde
sa má úkon vykonať. Technické a programové vybavenie
notára umožňuje vykonať požadovaný úkon mimo jeho
kancelárie.
Navrhované znenie zároveň v § 85 ods. 2 počíta s možnosťou uschovávania ukončených spisov okrem kancelárie notára aj na inom bezpečnom mieste z dôvodu
obmedzenej priestorovej kapacity notárskych kancelárií.
Každý notár je za zákonných podmienok (§ 74) oprávnený (zároveň aj povinný) a technicky schopný prostredníctvom centrálneho informačného systému z notárskeho centrálneho registra listín vydať oprávnenej osobe
osvedčený odpis notárskej zápisnice spísanej ktorýmkoľvek notárom v rámci SR.
Ďalším zastaraným ustanovením, ktoré sa navrhuje vypustiť, je § 78, pretože je v rozpore s § 73k ods. 4, podľa
ktorého každý notár môže vydávať z Notárskeho centrálneho registra listín osvedčený odpis notárskej zápisnice
na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, s jej súhlasom alebo za podmienok ňou určených.
Záver
Novela zákona by mala po schválení v Národnej rade SR
nadobudnúť účinnosť 1. 11. 2014. Dúfame, že pomôže
notárom v ich každodennej práci a prinesie plynulý výkon
notárskej činnosti s čo najmenším priestorom na jeho
nejednotnú interpretáciu.
JUDr. Katarína Valová, PhD.
notárka so sídlom v Bratislave
JUDr. Juraj Göbl
notársky kandidát Mgr. Martiny Sobinkovičovej,
notárky so sídlom v Košiciach
Obaja autori pracujú v Legislatívnej skupine Prezídia Notárskej
komory SR, JUDr. Katarína Valová PhD. je jej predsedníčkou.
19
>> Postrehy z praxe
Ukladanie dohôd o začatí
mediácie do NCRls
(Notárskeho centrálneho registra listín)
Mediácia1 sa ako jeden z alternatívnych spôsobov mimosúdneho riešenia sporov2 upravený zákonom
č. 420/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov môže z právneho hľadiska začať až po splnení
zákonných formálnych predpokladov, ktorými sú: existencia sporu, uzatvorenie písomnej Dohody
o začatí mediácie (ďalej len „dohoda“), úradné osvedčenie pravosti podpisu osôb zúčastnených na
mediácii a uloženie dohody do Notárskeho centrálneho registra listín (ďalej len „register listín“).
O mediácii ako mimosúdnej činnosti možno uvažovať iba
Žiadateľ je povinný notárovi:
tam, kde už vznikol medzi stranami právny spor (môže
• preukázať svoju totožnosť platným úradným doklaísť aj o cezhraničný spor) z ich zmluvného alebo iného
dom totožnosti a písomné plnomocenstvo v prípade
právneho vzťahu z oblasti občianskoprávnych, rodinnozastupovania,
právnych, obchodnozáväzkových a pracovnoprávnych
• ak je žiadateľom mediátor, je povinný notárovi prevzťahov. Zákon o mediácii taxatívne vymenúva okruhy
ukázať aj osvedčenie Ministerstva spravodlivosti SR
právnych vzťahov, z ktorých už vznikol spor a ktoré je
o jeho zápise do registra mediátorov, a možné okrem iných spôsobov mimosúdneho riešenia
• platne uzatvorenú dohodu o začatí mediácie s úradne
sporov riešiť mediáciou.
osvedčenými podpismi osôb zúčastnených na mediáĎalšou formálnou požiadavkou pre naplnenie zákonnoscii (prvopis).
ti mediácie je uzatvorenie dohody o začatí mediácie v píKonverzia mediácie
somnej forme. Účastníkmi dohody sú mediátor a osoby
Notár prevedie dohodu o začatí mediácie do elektroniczúčastnené na mediácii, tzn. fyzická alebo právnická
kej podoby (skenovaním) a podpíše ju zaručeným elekosoba, ktorá je v spore s inou fyzickou alebo právnickou
tronickým podpisom a časovou pečiatkou. Do registra
osobou (ďalej len „osoby zúčastnené na mediácii“).
listín zapíše povinne aj údaje osôb zúčastnených na mePravosť podpisu osôb zúčastnených na mediácii musí byť
diácii a mediátora v rozsahu
úradne osvedčená, notárom
meno, priezvisko, dátum
alebo na matrike. Podpis
Potvrdenie o registrácii je verejnou listinou,
narodenia, adresa trvalého
mediátora na dohode zákon
ktorá má vyššiu dôkaznú silu pre súd
pobytu, ak ide o fyzickú osonevyžaduje legalizovať.
v prípade pochybností, resp. sporu o tom,
bu, alebo obchodné meno,
Poslednou formálnou náči došlo k uloženiu dohody o začatí mediácie
identifikačné číslo a sídlo,
ležitosťou zákonnosti medo registra listín a kedy.
ak ide o účastníka právnicdiácie je uloženie platne
kú osobu. Náležitosťou reuzatvorenej dohody o začatí
gistra je aj uvedenie doby, na ktorú sa má listina uložiť
mediácie do registra listín. V zmysle § 73k Notárskeho
do registra listín. Vzhľadom na to, že zákon nedovoľuje
poriadku v platnom znení môžu ktoréhokoľvek notára
notárovi vykonať výmaz dohody o začatí mediácie z reo uloženie dohody do registra listín požiadať:
gistra listín, notár vždy uvedie údaj, že dohoda sa ukladá
a) osoby zúčastnené na mediácii samy alebo
na dobu neurčitú. Registračným údajom je ďalej presné
b) sám mediátor na základe písomnej dohody s osobami
označenie prvopisu listiny, tzn. presný názov a stručný
zúčastnenými na mediácii (táto dohoda môže byť priaopis dohody o začatí mediácie, počet listov, z koľkých sa
mo obsiahnutá aj v dohode o začatí mediácie), alebo
skladá, ako aj uvedenie podmienok, za ktorých sa môžu
c)tretia osoba – zástupca (splnomocnenec) účastníkov
z tejto listiny vyhovovať osvedčené odpisy, ako aj poddohody o začatí mediácie (mediátora a osôb zúčastmienky, za ktorých môže byť listina sprístupnená aj pre
nených na mediácii) na základe udeleného plnomoiné orgány a osobu. Toto pravidlo sa, samozrejme, netýcenstva, ktoré môže byť priamo obsiahnuté aj v dohoka súdu, ktorému notár na požiadanie vydá bez ďalšieho
de o začatí mediácie.
>>
§ 2 ods. (1) z. č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení neskorších predpisov: Mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora
riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu.
Napr. facilitácia, negociácia, pokonávka, zmier, dohoda o urovnaní a pod.
1
2
20
ars notaria 2/14
osvedčený odpis dohody uloženej v registri listín na účely súdneho konania. Účastníci dohody o začatí mediácie
môžu v registri určiť, že notár vydá jej osvedčený odpis
komukoľvek alebo len konkrétnej osobe (osobám), napr.
ich právnemu nástupcovi a pod.
Potvrdenie mediácie
Po konverzii dohody o začatí mediácie do elektronickej
podoby a zapísaní vyššie citovaných údajov do registra
listín notár spracuje žiadosť, ktorú nechá schváliť a podpísať žiadateľovi, a následne vykoná registráciu. O vykonaní registrácie a uložení dohody o začatí mediácie do
registra listín vydá žiadateľovi písomné potvrdenie, ktoré okrem iných údajov označuje aj presný čas a dátum
vykonania notárskeho úkonu. Potvrdenie o registrácii je
verejnou listinou, ktorá má vyššiu dôkaznú silu pre súd
v prípade pochybností, resp. sporu o tom, či a kedy došlo
k uloženiu dohody o začatí mediácie do registra listín.
Čas (moment) uloženia dohody o začatí mediácie do registra listín má významné právne účinky:
a)začína sa proces mediácie, tzn., že skôr, pred uložením dohody do registra listín, sa mediácia nemôže
platne začať,
b)v prípade, ak osobami zúčastnenými na mediácii splnomocnený mediátor podal žiadosť o uloženie dohody
do registra listín oneskorene, právnym následkom je
vznik zákonnej zodpovednosti za škodu (napr. ak jeho
liknavým konaním dôjde k premlčaniu práva jednej
z osôb zúčastnenej na mediácii),
c) pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva má rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde
(napr. premlčanie neplynie). Premlčanie a preklúzia
spôsobuje pre zúčastnené strany významné právne
účinky, preto je potrebné v záujme zachovania právnej
istoty zabezpečiť, aby moment, keď prestala plynúť
premlčacia lehota, prípadne kedy bolo právo uplatnené, bolo možné stanoviť bez pochybností a preukázať
aj pre potreby súdneho konania. Tieto účinky sa viažu
na začatie mediácie obligatórnym uložením (registráciou) dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín, ktorý funguje na technológii
zaručeného elektronického podpisu a časovej pečiatky a plní funkciu moderného elektronického archívu
právnych dokumentov.
V prípade, ak nie je zo strany účastníkov dohody o začatí mediácie dodržaný zákonom určený formálny postup,
mediácia je nezákonná a ani dohoda, ktorá vznikla ako
výsledok mediácie, sa nemôže stať vykonateľnou (nemôže byť notárom spísaná vo forme notárskej zápisnice
alebo schválená ako zmier pred súdom, rozhodcovským
orgánom), tzn., že oprávnený nebude môcť na základe
takejto dohody podať návrh na súdny výkon rozhodnutia
alebo návrh na vykonanie exekúcie.
Napriek silnému odporu mediátorov proti obligatórnemu ukladaniu dohôd o začatí mediáciie do registra listín,
ktorý vyústil zatiaľ do nenaplnenej legislatívnej iniciatívy3,
máme osobný názor, že tento notársky úkon má z pohľadu zachovania právnej istoty účastníkov právnych vzťahov
mimoriadny právny význam a praktické opodstatnenie.
Mediácia je z nášho pohľadu a z vlastnej skúsenosti veľmi
neúspešný projekt, čo nakoniec konštatuje aj Európska
komisia vo svojej štúdii pod názvom: „‘REBOOTING’ THE
MEDIATION DIRECTIVE: ASSESSING THE LIMITED IMPACT
OF ITS IMPLEMENTATION AND PROPOSING MEASURES
TO INCREASE THE NUMBER OF MEDIATIONS IN THE EU“,
ktorú uverejnila aj U.I.N.L. na svojej webovej stránke.
Mediačný paradox spočíva v zarážajúcej štatistike neúspešnosti fungovania mediácie v jednotlivých členských
štátoch Európskej únie, v zmysle ktorej je mediácia
úspešne aplikovaná v menej ako 1 % súdnych sporov (!).
Dôvodom ani preukážkou fungovania, resp. nefungovania mediácie ako jedného z alternatívnych spôsobov riešenia sporov určite nie je obligatórne ukladanie dohôd
o začatí mediácie do registra listín, ale úplne iné príčiny
jej neúspechu, čo je téma na iný samostatný článok.
V rámci prebiehajúceho legislatívneho procesu sa budeme musieť zamyslieť nad komplexnou revíziou princípov
fungovania mediácie v podmienkach slovenského právneho poriadku, ako aj v samotnej Európskej únii.
JUDr. Peter Opatovský
notár so sídlom v Trnave
Autor je členom Legislatívnej skupiny Prezídia Notárskej komory
SR a členom Analytickej skupiny Prezídia Notárskej komory SR.
zdroj: http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=4517
z Dôvodovej správy:
... Zároveň čiastočne vracia mediačnému konaniu charakter dôvernosti
ako jedného z jeho podstatných aspektov, ktorý bol narušený zavedením
povinnosti ukladať dohody o začatí mediácie do notárskeho registra…
… V praxi práve ingerencia notárov a ukladanie dohôd do registra
odrádza osoby (najmä spotrebiteľov) inštitút mediácie využívať, a to
predovšetkým v prípadoch, kedy sa jedná o urovnanie sporov vzniknutých
napr. pri rekonštrukcii bytu, kúpe ojazdeného motorového vozidla alebo
spotrebného tovaru a ich reklamácie…
… Z dôvodu zefektívnenia a zrýchlenia mediačného konania sa v prípadoch
drobných sporov navrhuje zjednodušiť postup spojený s podpisovaním
dohody o začatí mediácie osôb na nej zúčastnených a mediátorom a to tak,
že podpisy na dohode nebudú musieť byť či už notárom, alebo matričným
úradom úradne osvedčené…
...V dôsledku toho sa povinnosť ukladať dohody o začatí mediácie do
registra listín vedeného Notárskou komorou vo všetkých prípadoch
mediácie javí ako zbytočný byrokratický prvok, ktorý finančne zaťažuje
účastníkov mediácie a má za následok porušenie dôverného charakteru
mediácie. Nie je účelné zachovať takýto postup, keďže je možné
jednoznačne stanoviť i iný, vhodnejší spôsob začatia mediácie…
...So začatím mediácie je v súčasnej dobe spojený komplikovanejší
proces a to najmä v podobe povinnosti ukladať dohody o začatí mediácie
v notárskom registri, nedostatku skúseností notárov s takouto činnosťou
a poplatkovej povinnosti spojenej s uložením dohody…
http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/etudes/join/2014/493042/
IPOL-JURI_ET(2014)493042_EN.pdf
http://www.uinl.org/618/mediation-europe-info-%E2%80%93-published29-january-2014
Návrh poslankyne NR SR Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii v znení neskorších predpisov
– parlamentná tlač číslo: 574
3
21
>> Postrehy z praxe
Ochrana oprávneného dediča
V procese dedičského konania vykonáva súd, resp. notár ako súdny komisár všetky potrebné úkony
tak, aby vo výsledku zistil všetkých právnych nástupcov poručiteľa, teda osoby, ktorým svedčí závetný
alebo zákonný dedičský titul či kombinácia oboch, teda závetného i zákonného dedičského titulu.
Zdrojom informácií potrebných na ustálenie celej línie
V zmysle § 485 Občianskeho zákonníka, ak sa po prededičskej potupnosti po poručiteľovi je v prvom rade injednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto
štitút predbežného vyšetrenia, no notár sa môže stretnúť
iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávs údajmi smerujúcimi k zisteniu právneho nástupníctva
nenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa
už v oznámení o úmrtí, kde je uvedené meno osoby, ktozásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetrá sa postarala o pohreb poručiteľa, a jej príbuzenský
kový prospech na ujmu pravého dediča. Ak sa po prápomer k poručiteľovi. Ďalším zdrojom poznatkov o devoplatnom skončení konania o dedičstve zistí, že oprávdičoch poručiteľa môže byť závet, ktorý obsahuje určeneným dedičom je niekto iný, potom vzájomný vzťah
nie dedičov, informácie získané dopytom notára napr.
pravého a nepravého dediča sa rieši už mimo skončenéod mestských či obecných úradov, centrálneho registra
ho dedičského konania, a to mimosúdnou dohodou aleobyvateľov SR či úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
bo v konaní podľa ustanovenia § 67 a nasl. OSP na súde,
Napriek uvedenému nie je vylúčené, že sa dodatočne
príp. na základe žaloby podľa ustanovenia § 485 OZ.
objaví univerzálny sukcesor poručiteľa, a to či už v prieNepravý a pravý dedič
behu dedičského konania, alebo po jeho právoplatnom
V zmysle platnej judikatúry nepravým dedičom je osoba,
skončení. V prípade, že v priebehu konania vyjde najaktorá podľa rozhodnutia o dedičstve nadobudla majetok
vo, že poručiteľ zanechal iného dediča, ktorý disponuje
poručiteľa, pričom podľa dedičského práva ho nemala
silnejším dedičským právom, resp. že okrem zistených
nadobudnúť buď vôbec, alebo v takom rozsahu, v akom
dedičov zanechal aj ďalšieho dediča, ktorý má dediť
ho nadobudla. Ak nepravý dedič, ktorému bolo dedičstvo
popri zistených dedičoch, dedičský súd skoriguje svoje
potvrdené, previedol mazistenia ohľadom právneho
jetok z dedičstva na tretiu
nástupníctva a výsledok pre Podľa ustálenej súdnej praxe môže
osobu, ktorá bola dobromymietne do svojho procesnédedičskú žalobu s úspechom podať len ten,
seľná o tom, že nepravý deho postupu i do dedičského
kto nebol účastníkom konania o dedičstve.
dič je dedičom oprávneným,
rozhodnutia. Podobne, ak
táto situácia predstavuje vývyjde najavo po vydaní dedičnimku zo zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť na
ského rozhodnutia, avšak pred nadobudnutím jeho práiného viac práv, ako sám vlastní.
voplatnosti, že je tu osoba, ktorej svedčí delačný dôvod,
Možnosť pravého dediča domáhať sa vydania majetku
rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože
z dedičstva vzniká dňom nasledujúcim po nadobudnutí
sa nekonalo s účastníkom, rozhodnutie mu nebolo doprávoplatnosti rozhodnutia, na základe ktorého bolo deručené a dedičský súd pokračuje v konaní so zreteľom
dičstvo skončené. Kedy je prejednanie dedičstva skonna tohto dediča.
čené, upravuje § 175s Občianskeho súdneho poriadku:
Dedičská žaloba
a)nadobudnutím právoplatnosti uznesenia vydaného
Zákon však predpokladá aj situáciu, že dedič, ktorý mal
podľa § 175p a 175q, alebo
dediť namiesto pôvodne zistených osôb, resp. mal dediť
b) vydaním osvedčenia o dedičstve podľa § 175 zca.
popri pôvodne zistených dedičoch, sa objaví až po prejednaní dedičstva, teda po nadobudnutí právoplatnosJe potrebné skonštatovať, že dovtedy stačí oprávnenému
ti dedičského rozhodnutia. Uvedenú situáciu upravuje
dedičovi prihlásiť sa so svojím dedičským právom do de§ 485 a nasl. Občianskeho zákonníka. V takom prípade
dičského konania. Dedičský súd je potom povinný na zánič nebráni tomu, aby nepravý dedič na základe právklade preukázaného dedičského práva konať s osobou,
neho úkonu dobrovoľne vydal dedičstvo oprávnenému
ktorá sa takto hlási o svoje dedičské právo, ako s dedičom,
dedičovi, alebo, ak k dohode nedôjde, môže sa oprávaby mohla byť riadne naplnená legitimačná funkcia dedičnený dedič domáhať vydania dedičstva prostredníctvom
stva. Odo dňa právoplatnosti dedičského rozhodnutia, ktotzv. dedičskej žaloby – hereditas petitio. Úlohou ďalšieho
rým bolo dedičské konanie skončené, teda začína plynúť
textu bude pojmovo uchopiť a obsahovo vymedziť probtrojročná premlčacia lehota na podanie dedičskej žaloby.
lematiku ochrany oprávneného dediča a s ňou spojených
Dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní, že ku dňu
podmieneností a súvislostí.
smrti poručiteľa mu svedčilo dedičské právo, podľa kto-
>>
22
ars notaria 2/14
rého mal nadobudnúť dedičstvo alebo jeho časť, je na
žalobcovi. Súd následne posúdi, či žalobca je osobou,
ktorej malo byť dedičstvo alebo jeho časť dedičským súdom potvrdená, ak by jeho dedičské právo vyšlo najavo
do doby právoplatného skončenia dedičského konania.
Žaloba na ochranu oprávneného dediča nie je žalobou
na určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
podľa ust. § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku. Nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem
a podanie určovacej žaloby by ani nepretrhlo plynutie premlčacej doby, čo by mohlo mať pre žalobcu mimoriadne
nepriaznivé následky. Dedičská žaloba je žalobou na plnenie v zmysle § 80 písmeno b) Občianskeho súdneho
poriadku a je úlohou súdu, aby predpoklady zakladajúce
žalobcovo dedičské právo vyriešil ako predbežnú otázku.
Právo oprávneného dediča, ktorý nebol účastníkom dedičského konania, domáhať sa vydania majetku z dedičstva žalobou na ochranu oprávneného dediča umocňuje
i ustanovenie § 175y, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého okrem prípadu, ak sa vykonala
likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto
nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou.
Osobitné miesto, pokiaľ ide o žalobu na ochranu oprávneného dediča, zaujíma zabezpečenie bezproblémovej
vykonateľnosti rozsudku vydaného v tomto konaní. Nebude celkom postačujúce, ak sa žalobný návrh obmedzí
len na formuláciu prevzatú zo znenia ust. § 485 Občianskeho zákonníka, spočívajúcu vo vydaní majetku z dedičstva alebo jeho časti, ktoré boli nepravému dedičovi
potvrdené. Preto sa javí ako potrebné, aby boli jednotlivé
majetkové hodnoty, ktorých vydanie pravý dedič požaduje, položkovito špecifikované v žalobnom petite.
Vzájomná žaloba
S poukazom na skutočnosť, že podľa právnej úpravy má
nepravý dedič právo, aby mu oprávnený dedič nahradil
náklady, ktoré vynaložil na majetok z dedičstva (takisto
mu patria úžitky z dedičstva), nachádza tu svoje uplatnenie i vzájomná žaloba. Ak však nepravý dedič vedel alebo
mohol vedieť, že oprávneným dedičom je žalobca, má
právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný žalobcovi okrem dedičstva vydať aj jeho úžitky. Žaloba na ochranu oprávneného dediča by v takom prípade
mala pamätať i na ne.
Miestne príslušným na podanie žaloby oprávneného dediča je všeobecný súd žalovaného. Nemožno zabúdať
na skutočnosť, že žaloba na ochranu oprávneného dediča prichádza do úvahy až po právoplatnom skončení
dedičského konania, a preto nemožno aplikovať výlučnú
miestnu príslušnosť, ktorá by bola namieste v prípade
sporu v súvislosti s prebiehajúcim dedičským konaním.
S poukazom na ustanovenie § 487 Občianskeho zákonníka i štát sa môže dostať do situácie ako pravého, tak
i nepravého dediča. V pozícii nepravého dediča sa štát
ocitne v prípade, ak nadobudne dedičstvo ako odúmrť,
a to vtedy, keď dedičstvo nenadobudne žiadny dedič, ktorému by v priebehu prejednávania dedičstva svedčil niektorý z dedičských titulov.
V uvedených súvislostiach je potrebné zdôrazniť, že osoba, ktorá sa zúčastnila konania o dedičstve ako účastník,
nedisponuje možnosťou založenou ustanovením § 485
Občianskeho zákonníka. Ak by sa domáhala prostredníctvom žaloby na ochranu oprávneného dediča vydania majetku z dedičstva osoba, ktorá bola účastníkom
pôvodného dedičského konania z akéhokoľvek dôvodu,
teda napríklad z dôvodu, že v priebehu dedičského kona-
23
>> Postrehy z praxe
nia nedoceňovala hodnotu majetku, prípadne, že v čase
nepravý dedič, sa navodila tým, že nepravý dedič vydal
dedičského konania, ktorého bola účastníkom, nevedela
majetok nadobudnutý z dedičstva pravému dedičovi spôo existencii závetu, potom je potrebné skonštatovať, že
sobom naturálnej alebo relutárnej reštitúcie.
takéto námietky neobstoja. Podľa ustálenej súdnej praDedičská žaloba predstavuje osobitný prostriedok ochraxe môže dedičskú žalobu s úspechom podať len ten, kto
ny subjektívneho dedičského práva. Subsumuje v sebe
nebol účastníkom konania o dedičstve. Pritom je celpredovšetkým vlastnícky nárok na vydanie dedičstva,
kom nerozhodujúce, či dedič vystupoval v konaní z tituktoré majú vo svojej moci doposiaľ nepraví dedičia alebo
lu závetného alebo zákonného dediča. Samotná účasť
nepravý dedič, ako aj nárok na satisfakciu hodnôt, ktoré
účastníka v dedičskom konaní bez ďalšieho znamená, že
boli medzičasom nepravým dedičom spotrebované. Roztakýto dedič nebol v konaní opomenutý, a teda nezískal
sudok dedičskej žaloby má deklaratórnu povahu, a ak sa
legitimáciu na ochranu svojich práv podľa § 485 Občiannavrhovateľovi vyhovelo, stáva sa so spätným účinkom
skeho zákonníka.
ku dňu smrti poručiteľa jeho univerzálnym sukcesorom.
Nepravý dedič, teda dedič, ktorému bolo dedičstvo v rozNa podanie dedičskej žaloby je aktívne legitimovaný dehodnutí potvrdené, i keď mu nesvedčil dedičský titul, aledič, ktorý nebol účastníkom dedičského konania a nabo áno, ale v menšom rozsahu, je povinný vydať oprávpriek tomu mu svedčí závetný alebo zákonný delačný
nenému dedičovi majetok, ktorý síce podľa výsledku
dôvod. Pasívne legitimovaný je teda ten, kto podľa výdedičského konania, ale neoprávnene získal. Ak to nie je
sledkov dedičského konania nadobudol veci z dedičstva,
možné, musí sa poskytnúť primeraná peňažná náhrada.
a to napriek stavu vzniknutému ku dňu smrti poručiteľa.
Právo na vydanie dedičstva
Žalovaná môže byť i tretia
podľa ustanovení o ochrane
osoba, ktorá niečo nado Samotná účasť účastníka v dedičskom
oprávneného dediča teda
budla od nepravého dediča,
konaní bez ďalšieho znamená, že takýto
nemá ten, kto sa zúčastnil
pričom nebola v dobrej viededič nebol v konaní opomenutý, a teda
pôvodného konania o dedičre, teda vedela alebo vedieť
nezískal legitimáciu k ochrane svojich práv
stve, a to ani v prípade, že
musela, že oprávneným
podľa § 485 Občianskeho zákonníka.
by bol ukrátený na svojom
dedičom je niekto iný. Proti
dedičskom práve. To preto,
nepravému dedičovi bude
lebo táto osoba sa môže nápravy domáhať (na rozdiel od
žalobca uplatňovať nárok na vydanie bezdôvodného obov pôvodnom konaní opomenutého dediča) cestou riadhatenia, proti tretej osobe však už nárok na vydanie veci.
nych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov
Za nepravého dediča je potrebné považovať aj toho, kto
(odvolanie, dovolanie, žaloba na obnovu konania). Žalobu
nadobudol z dedičstva viac, ako mal nadobudnúť.
na vydanie majetku z dedičstva môže teda podať s úspeRozsah žalobného nároku je potrebné diferencovať po­
chom len ten, kto nebol účastníkom konania o dedičstve.
dľa toho, či nepravý dedič bol alebo nebol v dobrej viere.
Nepravý dedič bonae fidei má voči oprávnenému dediZaujímavé prípady
čovi nárok na náhradu nákladov, ktoré na majetok z deK zaujímavej situácii môže dôjsť vtedy, ak oprávnený
dičstva vynaložil, a takisto mu patria úžitky z dedičstva.
dedič nepodal dedičskú žalobu proti nepravému dedičoPokiaľ ide o nepravého dediča malae fidei nejde o držbu
oprávnenú a tento nepravý dedič má povinnosť vydať
vi v premlčacej dobe a nepravý dedič je dobromyseľný
okrem dedičstva aj jeho úžitky. Má pritom nárok len na
o tom, že je vlastníkom dedičstva. Za určitých podmienáhradu nevyhnutných nákladov. Okamihom doručenia
nok by takto mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho
žaloby oprávneného dediča na vydanie dedičstva nepravý
práva v prospech nepravého dediča vydržaním. Titudedič dobrú vieru stráca.
lom, ktorý založí jeho vnútorné psychické presvedčenie
Predmetom vydania nemusí byť celé dedičstvo, ale len
o tom, že vec mu vlastnícky patrí, a ktorý teda založí jeho
tá časť, respektíve podiel na dedičstve alebo konkrétna
dobromyseľnosť, je predmetné dedičské rozhodnutie.
vec z dedičstva, ktorá zodpovedá nároku oprávneného
Ak by však došlo k akýmkoľvek skutočnostiam, ktoré
dediča. Každý z oprávnených dedičov sa môže domáhať
by prelomili dobromyseľnosť nepravého dediča o jeho
vydania len toho, čo patrí jemu. Podiely alebo veci osvlastníctve (oprávnený dedič by ho vyzval k vydaniu vecí
tatných oprávnených dedičov ostávajú vo sfére dispozíz dedičstva a pripojil by fotokópiu závetného dedičskécie nepravého dediča. Uplynutím trojročnej premlčacej
ho titulu), k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním
doby, ktorou je limitované právo na vydanie dedičstva,
by nemohlo dôjsť, pretože nepravý dedič by už nemohol
nadobúda nepravý dedič možnosť vzniesť proti požiadavbyť dobromyseľný a jeho držba by bola založená len na
malae fidei.
ke oprávneného dediča na vydanie dedičstva námietku
Ak nepravý dedič vydá majetok z dedičstva pravému
premlčania.
dedičovi, táto situácia nespôsobuje zmenu formálneho
výsledku dedičského konania. Dedičské rozhodnutie je
JUDr. Ladislav Kupka
naďalej právoplatné a vykonateľné a náprava protiprávnotársky kandidát JUDr. Ľudmily Kupkovej,
notárky so sídlom v Turzovke
neho stavu spočívajúceho v tom, že dedičstvo nadobudol
>>
24
ars notaria 2/14
Nedeliteľnosť spoločnej
nehnuteľnosti a zákaz drobenia pôdy
Jedným z najčastejších problémov, s ktorým sa notár ako preverený súdny komisár pri výkone
svojej činnosti podľa § 3 odsek 2 Notárskeho poriadku stretáva, je rozdeľovanie podielu poručiteľa
na majetkovej podstate pozemkového spoločenstva. Prijatím zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách sa v právnej praxi začínajú používať pojmy ako „spoločná nehnuteľnosť“,
„nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti“ a „zákaz drobenia pôdy“.
Rôzny výklad obsahu týchto pojmov a nejednotnosť súdnej
praxe neumožnili jednoznačne zadefinovať zákonné predpoklady pre postup súdneho komisára v dedičskom konaní v prípadoch, keď bol poručiteľ vlastníkom podielu na
spoločnej nehnuteľnosti. Súdny komisár sa tak často pri
výkone svojej činnosti dostával do zložitej situácie, v ktorej bol nútený riešiť rozpor medzi záujmami účastníkov
dedičského konania pri nadobúdaní majetku poručiteľa
v pozemkovom spoločenstve a právnymi názormi na zákonný rámec delenia podielu na spoločnej nehnuteľnosti.
Pri určovaní zákonného rámca delenia podielu na spoločnej nehnuteľnosti v praxi je dôležité dôsledne rozlišovať
pojmy „nedeliteľnosť spoločnej nehnuteľnosti“ a „zákaz
drobenia pôdy“. Oba tieto pojmy vychádzajú zo základnej
definície spoločnej nehnuteľnosti. Do účinnosti zákona
č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách pojem
spoločná nehnuteľnosť priamo v zákone definovaný nebol.
Významným pre definíciu tohto pojmu bolo Rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky III. US 154/2010.
V tomto rozhodnutí ho Ústavný súd Slovenskej republiky zadefinoval takto: „Pojem spoločná nehnuteľnosť sa vzťahuje
na celý majetkový substrát pozemkového spoločenstva,
keďže každý spoluvlastník môže mať len jeden podiel spoločnej nehnuteľnosti, ktorý je vyjadrený zlomkom k celku.“
Toto rozhodnutie je zároveň významné aj pre definovanie
pojmu drobenia pôdy v čase účinnosti zákona č. 181/1995
Z. z. o pozemkových spoločenstvách. V citovanom rozhodnutí Ústavného súdu sa uvádza: „K drobeniu pôdy by
dochádzalo len v tom prípade, ak by pri prevode časti
vlastníckeho podielu na nečlena spoločenstva bol súčet
výmer jednotlivých pozemkov značených parcelnými číslami patriacich do tohto prevádzaného podielu v súhrne
menší ako 2000 m2, respektíve vtedy, ak by prevodcovi
ostal podiel (v súhrne) menší ako 2000 m2.“
Spoločná nehnuteľnosť
Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách,
účinný od 1. mája 2013, zadefinoval pojem „spoločná
nehnuteľnosť“ v §8 takto: „Spoločnou nehnuteľnosťou
na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec,
ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov.
Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov
podľa odseku 2. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej
nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vysporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vysporiadaní spoluvlastníctva.“V dôvodovej správe k Zákonu č. 97/2013 Z. z.
zákonodarca uvádza, že spoločná nehnuteľnosť je jedna
nehnuteľná vec, ktorú nemožno rozdeliť na viac nehnuteľných vecí, aj keď pozostáva z viacerých pozemkov.
Zároveň uvádza, že podielové spoluvlastníctvo spoločnej
nehnuteľnosti, a tým i spoločenstvo ako celok je nedeliteľné a spoluvlastnícke podiely sú k sebe trvalo viazané.
Z uvedeného teda vyplýva záver, že jednu nehnuteľnú
vec (spoločnú nehnuteľnosť) tvoria všetky pozemky bez
ohľadu na skutočnosť, či sú tieto zapísané na jednom
alebo viacerých listoch vlastníctva, a preto je v rozpore
so zákonom každá dedičmi navrhovaná dedičská dohoda, podľa ktorej by niektorý z dedičov nenadobudol
podiel na každej súčasti spoločnej nehnuteľnosti, ak
je jej vlastníkom poručiteľ. Preto nie je možné schváliť
dedičskú dohodu, podľa ktorej by si dedičia rozdelili podiel na spoločnej nehnuteľnosti podľa jej súčasti napr.
rozdelením listov vlastníctva, v ktorých sú zapísané pozemky tvoriace spoločnú nehnuteľnosť.
Zákaz drobenia
Pojem zákaz drobenia pôdy bol zákonom č. 181/1995
Z. z. o pozemkových spoločenstvách v § 4 definovaný
tým, že boli určené podmienky drobenia jednotlivých
vlastníckych podielov spoločnej nehnuteľnosti, tak aby
nevznikali podiely s výmerou menšou ako 2 000 m2.
Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách priniesol významnú zmenu v tom, že zúžil zákaz drobenia
spoluvlastníckych podielov len na prevod podielu na spoločnej nehnuteľnosti. V §2 ods. 3 tohto zákona sa uvádza:
Pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti nesmie vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti,
ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 m2. Zákon
č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by určovalo podmienky nadobúdania podielu na spoločnej nehnuteľnosti dedením.
Je zodpovednosťou každého súdneho komisára pri schvaľovaní dedičskej dohody o vysporiadaní dedičstva posúdiť,
či dedičmi navrhovaná dohoda neodporuje právnej úprave
obsiahnutej v Zákone č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. Zároveň je však povinný postupovať tak, aby
neboli porušené základné práva účastníkov konania dané
Ústavou Slovenskej republiky, a to najmä ich právo dediť.
JUDr. Ľubomír Ondov
notár so sídlom v Spišskej Novej Vsi
Autor je členom Prezídia Notárskej komory SR zaoberajúci sa
problematikou pozemkových spoločenstiev a otázkou drobenia
poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností.
25
>> Rozhovor
Notársku prácu pokladáme
za nevyhnutnú súčasť
právnej istoty
Inštitút Kánonického práva v čase „budovania reálneho socializmu“ v našej spoločnosti bol
neznámym pojmom nielen pre laickú verejnosť, ale i pre právnikov, napriek tomu, že tým po
úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky bol udeľovaný akademický titul, v skratke JUDr. (Iuris
utriusque doctor – doktor obojakého práva, t. z. občianskeho a cirkevného). Tento akademický
titul bol udeľovaný napriek tomu, že predmetom výučby na právnických fakultách nebolo
kánonické právo zaradené medzi povinné ani nepovinné predmety. Po roku 1989 sa inštitútom
kánonického práva začali aktívnejšie zaoberať nielen cirkevné inštitúcie Katolíckej cirkvi, ale
záujem o toto právo prejavili aj občianske ustanovizne. Základy kánonického práva sa stali
predmetom výučby študijných programov aj niektorých právnických fakúlt.
Verejnosti, ale aj právnickým povolaniam – notárom, sudcom, advokátom a prokurátorom – nie sú
známe mnohé inštitúty kánonického práva, ako ani odlišnosti od civilného – občianskeho práva.
Z tohto dôvodu sme požiadali o rozhovor na túto tému naslovovzatého odborníka, jeho excelenciu
Mons. ICDr. Stanislava Zvolenského, PhD., bratislavského arcibiskupa, metropolitu Bratislavskej
arcidiecézy.
Vaša excelencia, je o vás známe, že ste sa narodili
v „malom Ríme“, v Trnave. Čo vás viedlo k štúdiu
teológie a povolaniu kňaza?
Moji rodičia ma vychovávali vo viere. Účasť na bohoslužbách patrila k môjmu životu od detstva. Keď som ako miništrant postupne mohol spoznávať bližšie službu kňazov a keď som ich spoznával bližšie aj osobne, spôsobilo
to vo mne túžbu podobať sa im. Rástol som s vedomím,
že je to krásne povolanie, pri ktorom sa človek zaoberá
tajomstvom Božieho jestvovania a pôsobenia a môže byť
užitočný pre iných na ich ceste k Bohu a s Bohom. A to
všetko viedlo k rozhodnutiu usilovať sa o štúdium teológie a ponúknuť svoje sily pre službu Cirkvi.
Bolo predmetom vášho teologického štúdia aj
kánonické právo? Čím vás oslovilo toto právo? Získali
ste z oblasti tohto práva špeciálne vzdelanie?
Do študijného programu teológie patrí aj štúdium kánonického práva. V našom študijnom programe sme mali
štyri semestre kánonického práva. Musím však priznať,
že počas štúdií na teológii nepatrilo kánonické právo na
prvé miesto v obľúbenosti predmetov. Najviac ma priťahovala fundamentálna teológia. Tá sa zaoberá základnými možnosťami poznania Boha a otázkami, pri ktorých je
človek nútený urobiť rozhodnutie vo viere. Na druhej strane je však pravda, že som si uvedomoval aspoň užitočnosť
právneho systému aj v rámci náboženskej spoločnosti,
26
ako je katolícka cirkev. Vždy ma oslovovala skutočnosť,
ako sa dá právnymi normami pomáhať duchovnému rozmeru jestvovania človeka. Špecializované štúdium kánonického práva mi bolo umožnené až po roku 1990.
Po vysvätení za rímskokatolíckeho kňaza ste pôsobili
vo viacerých farnostiach Trnavskej arcidiecézy,
využívali ste svoje svoje znalosti z kánonického práva
aj pri svojej bežnej pastoračnej činnosti?
Znalosti z kánonického práva využíva každý kňaz v pastoračnej službe vo farnosti každý deň. Ak spomeniem
len informatívne, na základe právnych noriem pomáha
určiť napr. príslušnosť k určitej farnosti alebo diecéze,
vie odporučiť podmienky uskutočnenia náboženských
úkonov, riadi sa nimi pri narábaní s cirkevným majetkom
a podobne. Možno aj samotní kňazi si neuvedomujeme
pri svojej činnosti, že vlastne stále dodržiavame okrem
základných princípov viery a mravnosti aj pravidlá, ktoré
sú stanovené v kánonickom práve.
Po zmene politických pomerov po roku 1989 ste
absolvovali špeciálne teologické a právnické vzdelávanie?
Po roku 1989 som dostal možnosť študovať v zahraničí
a vtedy nastalo v mojom živote veľké priblíženie sa kánonickému právu. Jeden z pomocných biskupov vtedajšej
Trnavskej arcidiecézy, ktorej som bol kňazom, mi povedal
jednoducho, že by bolo dobré pre diecézu, keby som štu-
ars notaria 2/14
JUDr. Jozef Opatovský s jeho excelenciou Mons. ICDr. Stanislavom Zvolenským, PhD., metropolitom Bratislavskej arcidiecézy.
doval kánonické právo. Mňa to oslovilo a bral som to aj
ako príležitosť, aby som prejavil vďačnosť za možnosť štúdia v zahraničí, a tak voľba pre právo bola jasná. Kánonické právo som študoval na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme, najprv som absolvoval štúdium na dosiahnutie
licenciátu, následne som získal špecializáciu pre prácu
v cirkevnom súde a následne som dosiahol doktorát.
bol aj súdnym vikárom Metropolitného súdu v Trnave.
Úlohou súdneho vikára je moderovať prácu cirkevných
sudcov pri riešení súdnych prípadov. Podotýkam, že práca cirkevných súdov je skoro úplne venovaná rozhodnutiam o súdnych žiadostiach, keď je napadnutá platnosť
uzavretia manželstva.
Svoje získané vedomosti ste využívali v pedagogickej
a odbornej praxi?
Po návrate zo štúdií v januári roku 1998 som začal prednášať niektoré časti z kánonického práva na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity
Komenského v Bratislave a stal sa aj prideleným súdnym
vikárom Metropolitného cirkevného súdu v Trnave. Súdny
vikár má za úlohu viesť diecézny cirkevný súd v mene diecézneho biskupa. V systéme kánonického práva má totiž
diecézny biskup riadiacu moc zákonodarnú, súdnu a výkonnú. V oblasti súdnej mu pomáhajú súdny vikár a sudcovia, ktorých musí ustanoviť, v oblasti výkonnej moci mu
pomáha generálny vikár a ďalší spolupracovníci.
Na Spišskej Kapitule sa organizujú pravidelne
sympóziá kánonického práva, ktorého sa zúčastňujú
nielen teológovia, ale aj laici. Kto je organizátorom
týchto podujatí? Zúčastnili ste sa aktívne týchto
sympózií ako pedagóg?
Každý druhý rok sa koná Sympózium kánonického práva
a miestom konania je už tradične Spišská Kapitula. Hlavným organizátorom je Slovenská spoločnosť kánonického práva. Na týchto sympóziách sa zúčastňujem rád.
Je to cenné stretnutie odborníkov z kánonického práva,
zvyčajne sú pozvaní viacerí odborníci zo zahraničia. Je to
stretnutie pracovníkov cirkevných súdov, príležitosť na
výmenu skúseností a vzájomnú motiváciu. Ja sám som
mal tiež česť vystúpiť aj s odbornými prednáškami.
Ako pomocný biskup Trnavskej arcidiecézy ste
pôsobili aj v oblasti cirkevného súdnictva, aké bolo
vaše postavenie?
V roku 2004 som sa stal aj pomocným biskupom vo vtedajšej Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze a zároveň som
V roku 1996 Konferencia biskupov Slovenska
vydala v knižnej podobe Kódex kánonického práva
v latinsko-slovenskom vydaní ako základný predpis
cirkevného zákonodarstva nielen pre odbornú,
teologickú spoločnosť, ale i pre laickú verejnosť. Ako
27
>> Rozhovor
je to s prekladom textov do slovenského jazyka? Kto
zodpovedá za autenticitu prekladu jednotlivých kánonov?
Dnes má zodpovednosť za prípravu prekladu Konferencia
biskupov Slovenska. Postup pri preklade alebo pri prípadnej revízii prekladu predpokladá, že je poverená osoba alebo skupina osôb, ktoré pripravia preklad, následne
členovia Konferencie biskupov hlasujú o schválení prekladu, ktorý potom musí byť schválený Svätou stolicou.
Až po schválení Svätou stolicou môže byť preklad do národného jazyka publikovaný, hoci v úzkom zmysle slova
autentickým textom zostáva stále text v latinskom jazyku.
močníkov. Jediným rozdielom je, že v kánonickom práve
nejestvuje formálne funkcia prokurátora, ale jestvujú
dve funkcie: funkcia obhajcu zväzku a funkcia promótora spravodlivosti, ktoré majú v kánonickom práve povinnosť ochraňovať v rámci Katolíckej cirkvi verejné dobro, v čom by materiálne ich činnosť bola blízka činnosti
prokurátora. Obhajca zväzku je stránkou procesu v prípadoch napadnutia platnosti uzavretia manželstva, kde
je jeho úlohou uvádzať argumenty v prospech platnosti
manželstva. Promótor spravodlivosti zasa vystupuje
v prípadnom súdnom procese, navrhuje uloženie trestu
za delikt ako ten, ktorý má v procese povinnosť chrániť
Ako by ste definovali Kódex kánonického práva?
verejné dobro Cirkvi narušené deliktom.
O Kódexe kánonického práva možno hovoriť ako o zbierV našich podmienkach využívame pomoc tlmočníkov čoke zákonov Katolíckej cirkvi latinského obradu alebo ako
raz častejšie, pretože narastá počet manželstiev uzavo poslednom dokumente Druhého vatikánskeho koncilu.
retých s osobami z iných krajín. Rovnako aj pri odvolaní
Je to zároveň zbierka pravidiel života spoločenstva, ktosa na Rímsku rótu je nevyhnutné, aby boli spisy kauzy
ré svojím jestvovaním a svojou činnosťou má sprostredodborne preložené do niektorého svetového jazyka.
kovať stretnutie s Bohom.
Zo znalcov využívajú cirkevné súdy predovšetkým službu
psychológov a psychiatrov, lebo niektoré príčiny neplatMôžete nám ozrejmiť organizáciu cirkevného
ného uzavretia manželstva vyžadujú odborné posúdesúdnictva, postavenie jednotlivých stupňov cirkevných
nie v tejto oblasti. Notári v rámci cirkevných súdov sú
súdov? Aké veci sú nimi prejednávané?
garantmi pravosti súdnych dokumentov a zabezpečujú
Diecézy, čiže územia, na ktorých žijú členovia Katolíckej
zvyčajne činnosť kancelárie cirkevného súdu. Advokáti
cirkvi zasa v jednotlivých farnostiach, majú zvyčajne aj
v cirkevnom súde sú poskytovaní stránkam, aby im posvoj diecézny cirkevný súd. Odvolania proti rozhodnutiam
máhali pri vedení kauzy pred súdom.
diecézneho cirkevného súdu
Pre znalcov a tlmočníkov sa
smerujú na metropolitný cirpožaduje vzdelanie a faktic Myslím, že prednosť služby notárov je práve
kevný súd, čo je vlastne súd
ká schopnosť v rámci ich odv tom, že poskytuje pevný bod v určitých
„hlavnej“ diecézy spomedzi
bornosti a špecializácie. Pre
nevyhnutných ľudských činnostiach.
zoskupenia niekoľkých dienotárov je potrebné, aby mali
céz. Zoskupenia diecéz sú
aspoň teologické vzdelanie.
označované ako cirkevné provincie a tou „hlavnou“ spoPre súdnych vikárov, sudcov, obhajcov zväzku, promótomedzi diecéz je metropolitná arcidiecéza. Ak by sme si
ra spravodlivosti a advokátov je potrebné mať teologické
uviedli príklad našich domácich pomerov, tak tzv. západvzdelanie a aspoň licenciát z kánonického práva.
ná cirkevná provincia na Slovensku je vytvorená diecézami Žilinskou, Banskobystrickou, Nitrianskou a arcidiecéV súčasnej kríze manželských vzťahov akým spôsobom
zami Trnavskou a Bratislavskou, pričom metropolitnou
kánonické právo pomáha pri ich riešení?
arcidiecézou je Bratislavská arcidiecéza. Prípadné odvoV kánonickom práve jestvuje viacero kánonov, ktorými
lanie proti rozhodnutiu cirkevného súdu na druhom stupsa stanovujú povinnosti kňazov v starostlivosti o veriani smeruje na Rímsku rótu. Predmetom súdnych konaní
cich aj smerom k príprave na prijatie manželstva, či ide
na cirkevnom súde môže byť vymáhanie alebo ochrana
o vzdialenú, alebo blízku prípravu na manželstvo, a je
práv fyzických alebo právnických osôb, vyhlasovanie právstanovená aj požiadavka duchovnej starostlivosti o mannych skutočností alebo uloženie trestov za delikty. Ako
želov a rodiny. Táto povinnosť je iste veľmi naliehavá
už bolo spomenuté, väčšina činnosti cirkevných súdov je
a užitočná, keď sa objavia ťažkosti a krízové obdobia.
venovaná prípadom preverovania neplatného uzavretia
Kánonické právo ako celok je postavené na presvedčení,
manželstva, čo znamená, že činnosť cirkevných súdov sa
že jestvujú a sú možné celoživotné rozhodnutia a záväzväčšinovo zaoberá vyhlasovaním právnej skutočnosti.
ky, že človek má svoj cieľ v stretnutí s Bohom, pričom
pochybnosť o týchto skutočnostiach je príčinou kríz v naV organizačnej štruktúre verejnej justície sa stretávame
šom živote, a teda aj kríz v manželských vzťahoch.
s pojmami prokurátor, sudca, notár, advokát, znalec,
A ak zohľadníme aj bolestnú cestu súdneho procesu
tlmočník. Vyskytujú sa takéto funkcie aj v oblasti
o nulite manželstva, prípadné vyhlásenie nulity manželkánonického práva? Čo je potrebné na získanie
stva môže pôsobiť ako pomoc do ďalšieho života pre obe
takýchto funkcií? Aké je ich postavenie a úloha?
stránky a v prípade, že sa nulita manželstva nedokázaAj kánonické právo počíta vo svojom súdnom procese
la, dá sa predpokladať, že súdny proces pomohol obom
s činnosťou sudcov, notárov, advokátov, znalcov a tlmanželom ešte hlbšie poznať vlastnú situáciu a uvedo-
>>
28
ars notaria 2/14
miť si, že v Cirkvi je aj ochota a otvorenosť byť blízko tým,
ktorí prežívajú nešťastné manželské vzťahy.
V akej oblasti vidíte možnosť realizovania spolupráce
inštitúcií kánonického a verejného práva?
Priestor je pomerne široký. Do tohto priestoru patria iste
právne vzťahy, ktoré sú vymedzené Základnou zmluvou
medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ale
upriamim pozornosť viac na inštitút tzv. kanonizácie
občianskeho práva, keď v Kódexe kánonického práva je
stanovený záväzok dodržať právne predpisy vlastného
štátu, napr. pri uzatváraní zmlúv.
Máte praktické skúsenosti s prácou notárov? V čom
vidíte prednosti notárskej činnosti pre spoločnosť
z vášho pohľadu?
Moje praktické skúsenosti s prácou notárov sú spojené
s overovaním dokumentov, podpisov a s dedičským konaním. Notársku prácu pokladáme vo všeobecnosti za samozrejmú alebo skôr nevyhnutnú ako súčasť právnej istoty. V našom živote celkovo potrebujeme a hľadáme pevné
body v mnohých rozmeroch nášho jestvovania. Myslím,
že prednosť služby notárov je práve v tom, že poskytuje
pevný bod v určitých nevyhnutných ľudských činnostiach.
Mons. ICDr. Stanislav Zvolenský, PhD.
bratislavský arcibiskup metropolita
• Narodil sa 19. novembra 1958 v Trnave.
• Základnú deväťročnú školu navštevoval v Trnave v rokoch
1964 až 1973.
• Gymnázium v Trnave absolvoval v rokoch 1973 až 1977.
• Na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej
fakulte v Bratislave študoval v rokoch 1977 až 1982.
• 13. júna 1982 bol vysvätený za kňaza.
• Ako kaplán pôsobil v rokoch 1982 až 1985 v Galante
a v rokoch 1985 až 1990 v Hlohovci.
• Od februára 1990 do júla 1990 bol farárom
v Bratislave-Vajnoroch.
• V rokoch 1990 až 1991 študoval kánonické právo na
Teologickej fakulte Univerzity v Innsbrucku.
• Od roku 1991 študoval kánonické právo na Pápežskej
Gregorovej univerzite v Ríme.
• 16. júna 1993 dosiahol titul licenciát v kánonickom práve.
• 14. júna 1994 získal na tej istej univerzite diplom
špecializácie na prácu v cirkevnom súde.
• 21. januára 1998 obhájil doktorskú prácu [na tému
«„Error qualitatis causam dans“ e „error qualitatis
directe et principaliter intentae“». Po publikácii
doktorskej práce 8. februára 1998 v Ríme (Editrice
Pontificia Università Gregoriana, Roma 1998, ISBN 887652-782-6) dostal právo užívať titul doktor kánonického
práva (Juris Canonici Doctor – JCDr.) so špecializáciou
na súdnictvo. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
vydalo nostrifikačnú doložku 5. februára 2002.]
• Od 1998 do 2004 vyučoval kánonické právo na
Cyrilometodskej teologickej fakulte UK v Bratislave.
V hierarchickej štruktúre katolíckej cirkvi máte
popredné postavenie a veľkú zodpovednosť. Ovplyvnilo
to váš súkromný život?
Život každého z nás je ovplyvnený službou, ktorú konáme. V prípade nás kňazov je vlastne potrebné a užitočné, aby súkromný život úplne zodpovedal službe,
ktorú konáme, aby bol s ňou nielen zlučiteľný, aby bol
priestorom, v ktorom čerpáme silu, a aby bolo dajakým
spôsobom zrejmé, že predovšetkým v našom súkromí
prežívame tajomstvo Božej blízkosti.
Máte vo svojom živote ešte nejaké želanie?
Zostáva mi želanie, aby som čo najlepšie pochopil, akým
spôsobom je vhodné konať moju životnú službu, aby som
aspoň sčasti správne porozumel iným ľuďom.
Môžete nám prezradiť svoje osobné záujmy?
V posledných rokoch sa rád venujem hlbšiemu štúdiu
výkladov Svätého písma, ale čo sa týka relaxu, rád počúvam gregoriánsky chorál a rád sledujem aj futbalové či
hokejové zápasy.
Otázky kládol JUDr. Jozef Opatovský
člen redakčnej rady časopisu ARS Notaria
V rokoch 2001 – 2004 bol prodekanom CMBF UK
v Bratislave.
• Od 1998 bol prideleným súdnym vikárom Metropolitného
tribunálu v Trnave.
• Od roku 2001 do 2008 bol súdnym vikárom Metropolitného
tribunálu Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.
• V rokoch 1998 – 2000 spolupracoval na príprave
Základnej zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou
republikou.
• V rokoch 2001 – 2002 spolupracoval na príprave
parciálnej Zmluvy o duchovnej službe katolíckym
veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch
Slovenskej republiky medzi Svätou stolicou a Slovenskou
republikou.
• V rokoch 2002 – 2004 spolupracoval na príprave
parciálnej Zmluvy o katolíckej výchove a vzdelávaní medzi
Svätou stolicou a Slovenskou republikou.
• V rokoch 2000 – 2003 pracoval aj ako postulátor
diecéznej fázy procesu blahorečenia rehoľnej sestry
Zdenky Schelingovej, ktorá bola blahorečená 14.
septembra 2003 pápežom Jánom Pavlom II.
• 2. mája 2004 bol vysvätený za biskupa (za titulárneho
Novosinnského biskupa) a ustanovený za pomocného
biskupa v Bratislavsko-trnavskej arcidiecéze.
• 14. februára 2008 bol ustanovený za arcibiskupa
metropolitu Bratislavskej arcidiecézy.
• 15. decembra 2009 bol vymenovaný za sudcu Najvyššieho
tribunálu Apoštolskej signatúry v Ríme.
• Zastupoval Konferenciu biskupov Slovenska na
biskupských synodách v rokoch 2005, 2008 a 2012.
• Od roku 2009 je predsedom Konferencie biskupov
Slovenska.
29
>> Z diania v právnickej obci
Míľniky práva
v stredoeurópskom priestore 2014
V príjemnom prostredí účelového zariadenia Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky
v Častej-Papierničke sa v dňoch 27. – 29. marca 2014 už tradične uskutočnil VIII. ročník
medzinárodnej vedeckej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov
organizovanej pod gesciou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s názvom
„Míľniky práva v stredoeurópskom priestore 2014“.
Tento rok sa konferencia uskutočnila so zameraním na
tému „Vplyv judikatúry na formovanie právnej vedy a vplyv
právnej vedy na formovanie judikatúry“, ktorá sa konala
pod záštitou dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave prof. JUDr. Pavla Kubíčka, CSc.,
a Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. Míľniky
práva v stredoeurópskom priestore sú príležitosťou pre
prezentáciu výsledkov vlastnej vedeckej práce, diskusie
k aktuálnym (pálčivým) témam právnej teórie a aplikačnej praxe, ako aj možnosťou hľadať námety a riešenia
v rámci úvah de lege ferenda. Vlastným programom konferencie bola prezentácia príspevkov pozvaných hostí zaradených do sekcií (prebiehajúcich paralelne) podľa príbuzných právnych odvetví. Prichodí spomenúť, že v sekcii
venovanej Občianskemu právu hmotnému a procesnému sme si vypočuli predovšetkým inšpiratívne prednášky
dotýkajúce sa konania o dedičstve, tematiku zameranú
na právo duševného vlastníctva, ako aj vybrané hmotnoprávne inštitúty ochrany spotrebiteľa či zásady súkromného práva v judikatúre súdov. Okrem iných svojimi
podnetnými názormi a úvahami de lege ferenda v rámci
diskusie obohatili prítomných hostí doc. JUDr. Jozef Čen-
30
téš, PhD., doc. JUDr. Ján Cuper, CSc., doc. JUDr. PhDr.
Tomáš Gábriš, PhD., LL.M., MA, a JUDr. Juraj Hamuľák,
PhD. Prednesené príspevky z konanej konferencie budú
publikované (ako v predošlých rokoch) v recenzovanom
zborníku vedeckých prác (vydanom pod rovnomenným
názvom predmetnej konferencie), ktorý je výsledkom
(predovšetkým teoretického) bádania autorov.
Záverom vyslovujeme poďakovanie organizačnému výboru
konferencie, osobitne jeho vedúcemu JUDr. Ondrejovi Laciakovi, PhD., a členom organizačného tímu, najmä Mgr.
Antonovi Martvoňovi, PhD., odbornému asistentovi Katedry správneho a environmentálneho práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a zároveň poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj učiteľom
a doktorandom za ich aktívny podiel na priebehu akcie.
JUDr. Lukáš Cisko
Autor pôsobí na katedre obchodného a hospodárskeho práva
Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach.
JUDr. Pavol Sádel
notársky koncipient JUDr. Aleny Ondrušekovej,
notárky so sídlom v Košiciach
ars notaria 2/14
>> Dianie v komore
Novinky z medzinárodných aktivít NK SR
• Slovenské notárstvo je v roku 2014 prostredníctvom
svojho zástupcu v Správnej rade vo vedení Rady notárstiev Európskej únie (CNUE) a dokáže tak priamo
ovplyvňovať smerovanie Európskych notárov. Správna
rada zasadá takmer každý mesiac a vie tak pružne
reagovať na všetky výzvy, ktoré sú jej zo strany európskych inštitúcií a iných právnych profesií kladené.
• Európska komisia navrhuje vytvoriť nový typ obchodnej spoločnosti – Societas Unius Personae (SUP) –
určitý typ jednoosobovej obchodnej spoločnosti. Navrhuje sa založenie SUP prostredníctvom formulára
na internete a bez fyzickej prítomnosti zakladateľa,
nekladie sa dôraz na identitu zakladateľa, nepožaduje
sa základné imanie. Týmto sa však uberá na právnej
a finančnej ochrane veriteľov, spotrebiteľov, transparentnosti a nakoniec aj výkonnosti európskej ekonomiky. Tento návrh preto európski notári požadujú
preskúmať a revidovať, aby bola zabezpečená lepšia
transparentnosť, vyššia prevencia a aby neklesla kvalita zápisov v obchodných registroch.
• Keďže sa blíži termín vydania prvých Európskych
osvedčení o dedičstve v lete 2015, začína sa uvažovať
aj o vytvorení registra týchto osvedčení. Do tohto registra by boli zapísané všetky vydané osvedčenia, dalo
by sa k nemu jednoducho pristupovať a keďže by bol
vedený na Európskej úrovni, zabezpečil by sa jednotný prístup ku všetkým vydaným osvedčeniam. O tejto
problematike bude rozhodovať Valné zhromaždenie
CNUE na zasadnutí v júni 2014.
• Na poslednom zasadnutí Správnej rady sa okrem
iného prerokovávalo aj organizovanie kongresu Európskych notárov v roku 2015 a riešila sa aj podpora
projektov Európskej notárskej siete.
• V deň konania Správnej rady dňa 20. 3. 2014 bola
zároveň spustená aj webstránka http://www.vulnerable-adults-europe.eu/. Tento efektívny nástroj pre
občanov Európskej únie vytvorený CNUE sumarizuje
informácie ohľadne preventívnych plných mocí v jed-
notlivých členských krajinách a v troch jazykoch (francúzština, angličtina, nemčina) zabezpečuje prístup
k týmto informáciám v 22 krajinách EÚ.
• Ďalšie zasadnutie Správnej rady CNUE sa konalo 24.
4. 2014 v Salzburgu, na ktorom sa definitívne schválilo konanie Kongresu Európskych notárov na jar
2015 v Bruseli. Jeho hlavnou témou bude Európske
osvedčenie o dedičstve, avšak keďže k tejto téme bolo
organizovaných už mnoho seminárov, bude kongres
zameraný skôr na politikov a univerzitných profesorov. Okrem organizačných záležitostí kongresu boli
prerokované aj témy ohľadne smerovania notárstva,
vzťahy s Európskou asociáciou pozemkových registrov a ich projektom CROBECO a zmenili sa niektoré
projekty Európskej notárskej siete, ktoré budú podporované. Najdôležitejšou témou v súčasnosti je pre
Slovenské notárstvo otázka vytvorenia registra Európskych osvedčení o dedičstve. Zvažuje sa možnosť
kofinancovania zo strany Európskej komisie, preberajú sa technické otázky ohľadne vedenia registra
a prístupu doň.
• Po zasadnutí aprílovej Správnej rady CNUE sa konali už po 26.-krát Európske notárske dni v Salzburgu.
Notárske dni sa konajú už od roku 1989 a začali sa
ako malé diskusné fórum. Tento rok sa kongresu zúčastnilo takmer 240 odborníkov z 23 krajín a jeho témou bola Justičná agenda Európskej únie 2020 – viac
právnej istoty pre rodiny a podnikateľov. Keďže v roku
2014 sa bude rozhodovať o ďalšom smerovaní Európskej únie, boli prednášky konferencie zamerané na
ďalšiu justičnú politiku Európskej únie, predchádzanie sporov v cezhraničných obchodoch prostredníctvom verejných listín a rovnako aj na zabezpečenie
právnej istoty pre podnikateľov vo vnútornom trhu.
Mgr. Peter Danczi
predseda Medzinárodnej skupiny
Prezídia Notárskej komory SR
31
>> Aktuálne z NK SR
Informácie o výberových konaniach,
vzdelávaní v NK SR a o vymenovaných notároch
Minister spravodlivosti Slovenskej republiky odvolal s účinnosťou od 3. 2. 2014 z výkonu funkcie JUDr. Eleonóru Petrovú,
notárku so sídlom Notárskeho úradu v Turčianskych Tepliciach v obvode Okresného súdu Martin, na jej vlastnú žiadosť z dôvodu odchodu do starobného dôchodku.
Dňa 23. marca 2014 zomrel vo veku 63 rokov JUDr. Vladimír
Šťastný, notár so sídlom v Námestove. Notárska komora
SR týmto vyslovuje úprimnú a hlbokú sústrasť rodine JUDr.
Vladimíra Šťastného.
Minister spravodlivosti SR preložil s účinnosťou od 1. 4.
2014 Mgr. Oľgu Piskoríkovú ako notárku do sídla v Považskej Bystrici v obvode Okresného súdu Považská Bystrica
a JUDr. Jána Hamaru ml. ako notára do sídla v Poprade
v obvode Okresného súdu Poprad.
Minister spravodlivosti SR preložil s účinnosťou od 1. 4.
2014 JUDr. Jozefínu Atanasovú ako notárku do sídla v Gelnici v obvode Okresného súdu Spišská Nová Ves a JUDr.
Pavla Doriča, PhD., ako notára do sídla v Košiciach v obvode
Okresného súdu Košice – okolie.
Minister spravodlivosti SR preložil s účinnosťou od 1. 6.
2014 JUDr. Jozefa Pavlíka ako notára do sídla v Košiciach
v obvode Okresného súdu Košice-okolie a JUDr. Martinu
Mižikovú ako notárku do sídla v Košiciach v obvode Okresného súdu Košice II.
Minister spravodlivosti SR preložil s účinnosťou od 15. 6.
2014 JUDr. Andreja Kubaščíka ako notára do sídla v Rimavskej Sobote v obvode Okresného súdu Rimavská Sobota
a Mgr. Katarínu Valušovú ako notárku do sídla v Kysuckom
Novom Meste v obvode Okresného súdu Žilina.
Minister spravodlivosti SR preložil s účinnosťou od 15. 6.
2014 JUDr. Alžbetu Juríkovú ako notárku do sídla v Senici
v obvode Okresného súdu Senica a JUDr. Andreu Rozvadskú ako notárku do sídla v Bratislave IV. v obvode Okresného súdu Bratislava IV.
Minister spravodlivosti SR potvrdil zákonnosť výkonu funkcie s účinnosťou od 30. 5. 2014 JUDr. Milana Rovňáka ako
notára v sídle Notárskeho úradu vo Vrbovom v obvode
Okresného súdu Piešťany a JUDr. Miroslava Holčíka ako
notára v sídle Notárskeho úradu v Piešťanoch v obvode
Okresného súdu Piešťany.
V dňoch 21. – 23. 5. 2014 sa uskutočnil v sídle Notárskej komory SR v Bratislave Zdokonaľovací kurz notárskych koncipientov NK SR.
V dňoch 3. – 5. júna 2014 sa uskutočnili v sídle Notárskej
komory SR Odborné notárske skúšky.
V dňoch 12. – 13. júna 2014 sa uskutočnili výberové konania
na obsadenie voľných notárskych miest.
32
Dňa 16. júna 2014 sa konal v Košiciach, v priestoroch hotela
Yasmin****, Tyršovo nábrežie 1, Košice, odborný seminár
organizovaný Vzdelávacou komisiou Notárskej komory Slovenskej republiky pre notárov, notárskych kandidátov a notárskych koncipientov.
Prezídium NK SR a jednotlivé komisie NK SR, ktorých zloženie vzišlo z volieb dňa 14. 2. 2014, si zvolili prezidenta a viceprezidenta NK SR a svojich predsedov.
Prezident NK SR: JUDr. Karol Kovács
Viceprezident NK SR: JUDr. Miroslav Pavlovič
Predsedníčka Revíznej komisie NK SR: JUDr. Anna Nagyová
Predseda Disciplinárnej komisie NK SR: JUDr. Štefan Demian
Predsedníčka Vzdelávacej komisie NK SR: JUDr. Martina
Mižiková
Pracovné skupiny Prezídia NK SR budú pracovať v tomto
zložení (uvádzané v abecednom poradí):
Analytická skupina: Mgr. Marian Kováč, Mgr. Tomáš Leškov­
ský, JUDr. Peter Opatovský pod vedením JUDr. Miroslava
Gregora, ml.
Legislatívna skupina: JUDr. Štefan Demian, JUDr. Juraj
Göbl, JUDr. Ján Hamara, JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, JUDr. Martina Mižiková, JUDr. Peter Opatovský, JUDr.
Janka Plachá pod vedením JUDr. Kataríny Valovej, PhD.
Spolupracujúci členovia Legislatívnej skupiny: Mgr. Olivér
Bakos, JUDr. Barbora Behýlová, JUDr. Veronika Fandlová,
Mgr. Ľubomír Pagáč, Mgr. Dárius Sabo, JUDr. Martin Selecký, Mgr. Daniela Šimková.
Medzinárodná skupina: JUDr. Peter Boldizsár, JUDr. Jozef
Brázdil, Mgr. Radoslava Dvorská, Mgr. Zuzana Gešková,
JUDr. Miriam Imrich Breznoščáková, Mgr. Hana Jánošková,
JUDr. Mária Pauliaková, JUDr. Mgr. Katarína Svitanová, PhD.,
Mgr. Katarína Valušová pod vedením Mgr. Petra Dancziho.
Notárska komora Slovenskej republiky sa lúči s kolegami
a kolegyňami, ktorí končia svoju činnosť dosiahnutím veku
67 rokov v zmysle zákona č. 366/2013 Z.z., ktorým sa dopĺňa
zákon SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti
(Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov k 30. júnu
2014 v abecednom poradí: JUDr. Atanasová Jozefína, JUDr.
Gregor Miroslav st., JUDr. Hrušovská Helena, JUDr. Juríková Alžbeta, JUDr. Košinová Friderika, JUDr. Kubaščík
Andrej, Mgr. Mar­gita Kudláčová (na vlastnú žiadosť odvolaná k 01. 01. 2014), JUDr. Pavlík Jozef, JUDr. Petrová Eleonóra (na vlastnú žiadosť odvolaná k 03. 02. 2014), JUDr.
Piják Zdenko, Mgr. Piskoríko­vá Oľga, JUDr. Rovňák Milan,
JUDr. Sporková Mária, JUDr. Varhalík Peter, JUDr. Vyskoková Eva, JUDr. Zubák Pavol.
Všetkým ďakujeme za ich prácu a prajeme všetko dobré
v ďalšom živote.
ars notaria 2/14
>> Dávame do pozornosti
Anotácie
Serek, D.: Notárske osvedčenie o držbe podľa zákona
č. 293/1992 Zb. v znení účinnom do 30. 11. 2000 a právna
úprava podľa Občianskeho zákonníka. Bulletin slovenskej
advokácie č. 1 – 2/2014
Ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb. v znení účinnom
do 30. novembra 2000 bolo vo vzťahu k § 134 Občianskeho zákonníka špeciálnou úpravou, ktorá umožňovala vydržanie ako
originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva za jednoduchších podmienok, než aké stanovovala všeobecná úprava.
Podmienka oprávnenej držby po zániku účinnosti uvedeného
ustanovenia k 30. novembru 2000 bola u osoby zapísanej v katastri nehnuteľností za vlastníka na základe notárskeho osvedčenia o držbe a jeho zápisu splnená bez ďalšieho. Účinnosťou
zákona č. 393/2000 Z. z. oprávnená držba osoby zapísanej v katastri nehnuteľností nezanikla. Takáto osoba nadobudla postavenie oprávneného držiteľa, ktoré je zaručené po dobu desiatich rokov odo dňa zápisu do katastra.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR so sp. zn.: 6Cdo 47/2012 zo dňa
30. 4. 2013
Citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sa zaoberá otázkou
plynutia vydržacej doby v prípade oprávnenej držby zákonom
založenej vydaním notárskych osvedčení o držbe podľa zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov
k nehnuteľnostiam v znení účinnom do 30. 11. 2000, t. j. pred
prijatím zásadnej novely č. 393/2000 Z. z., a to aj v období po
účinnosti tejto novely.
Mitterpachová, J.: Zodpovednosť za výkon funkcie rozhodcu.
Bulletin slovenskej advokácie, č. 1 – 2/2014
Problematika rozhodcovského konania ako spôsobu riešenia
sporov je v súčasnosti jednou z najdiskutovanejších tém slovenskej právnej praxe aj vedy. Rozhodovaním predovšetkým
spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní... ale aj vytváraním rozhodcovských súdov rôznymi právnickými osobami
(tzv. súkromných rozhodcovských súdov) dochádza k špecifickým problémom a k snahám o ich riešenie rôznymi spôsobmi.
Napriek tomu, že väčšina právnej praxe vo vzťahu k rozhodcovskému konaniu rieši skôr arbitralitu sporov v rozhodcovskom
konaní, z praktického hľadiska dochádza k snahám aj o vyvodzovanie osobnej zodpovednosti rozhodcov.
Škrinár, A.: Je potrebný súhlas druhého manžela pri prevode
obchodného podielu? Bulletin slovenskej advokácie č. 1 – 2/2014
Pomerne dlhé obdobie trvala diskusia o povahe obchodného
podielu a o tom, či sa má zaradiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozličné pohľady boli z radov zástupcov
obchodného práva a občianskeho práva. Prelomový rozsudok
Najvyššieho súdu SR z roku 2005, v ktorom prijal záver, že do
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa zahrňuje hodnota obchodného podielu a obchodný podiel, najmä
práva a povinnosti z neho patria spoločníkovi manželovi, zavŕšil
diskusiu o tejto otázke.
Jurčová, M.: K budúcej úprave darovania. Právny obzor č. 1/2014
Článok sa venuje téme darovania v dvoch častiach. V prvej časti
sa autor zaoberá vôľou a motívom darcu na strane jednej a na
strane druhej tým, či je obdarovaný povinný byť darcovi vďačný. Autor argumentuje tým, že darca síce oprávnene z morálneho hľadiska očakáva vďačnosť od obdarovaného, avšak toto
nemá žiadnu oporu v zákone, pretože v právnej úprave darovania „vďačnosť“ nie je vyjadrená. Ak by sa podmienky odvolania
darovania de lege ferenda zmenili a hrubé porušenie dobrých
mravov by sa nahradilo novým pojmom „nevďak“ (podobne ako
v českom občianskom zákonníku) – v tomto prípade áno – povinnosť vďačnosti obdarovaného vo vzťahu k darcovi by bola
právnym záväzkom vo vzťahu darca-obdarovaný.
Druhá časť článku poukazuje na podstatné náležitosti darovacej zmluvy v budúcom novom slovenskom občianskom zákonníku. Za kľúčové autor považuje tri piliere darovania: 1. pacta
sunt servanda, 2. slušnosť a vďačnosť, 3. právna istota. Na záver autor vyzýva na diskusiu na danú tému.
Kondrová, M.: Odmítnutí dědičství, zřeknutí se dědického
práva a vzdání se dědictví, jako storonové instituty dědického
práva po rekodifikaci. Ad Notam č. 1/2014
Autorka okrem iného uvádza, že nový občiansky zákonník
v Českej republike dáva dedičom nové možnosti, ako môžu
slobodne naložiť s tým, čo im prináleží v súvislosti s úmrtím
poručiteľa. K inštitútu odmietnutia dedičstva pribudla možnosť
zrieknutia sa dedičského práva a vzdania sa dedičstva. Je potom na notároch ako súdnych komisároch, aby čo najlepšie
poskytli účastníkom právne poučenia a rady, ktoré sú pre daný
prípad čo najvhodnejšie. Podľa autorky najviac otáznikov vzniká pri inštitúte vzdania sa dedičského práva, ktoré je novinkou
v ich právnom poriadku, a posilnenie vôle poručiteľa po rekodifikácii občianskeho zákonníka tak môže znamenať určité potlačenie v prospech vôle dediča, čo však ukáže až budúca prax.
Mészáros, P. – Kotira, P.: Problematika uplatňovania predkupného práva pri bezodplatných prevodoch s reflexiou na
slovenskú a českú judikatúru. Justičná revue č. 1/2014
Autori sa venujú problematike uplatňovania inštitútu predkupného práva ako obmedzenia vlastníckeho práva pri scudzovaní
spoluvlastníckeho podielu. Poukazujú na výkladovú rozdielnosť
ustanovenia § 140 OZ, upravujúceho predkupné právo v Slovenskej a v Českej republike, napriek jeho totožnému zneniu.
Kritizujú uplatnenie predkupného práva aj pri bezodplatných
prevodoch, pretože gramatický výklad pojmu predkupné právo ani z extenzívneho hľadiska nemôže zahŕňať aj bezodplatné
prevody. Poukazujú tiež na prínosy a nedostatky riešenia tejto
výkladovej nejednoznačnosti v novom českom Občianskom zákonníku a navrhujú riešenie tohto problému.
Lazíková, J. – Števček, M.: Uznanie a výkon cudzích rozhodcov­
ských rozsudkov v podmienkach SR. Justičná revue č. 3/2014
Autori sa zaoberajú aplikačnými problémami ustanovení zákona
o rozhodcovskom konaní, Exekučného poriadku a Newyorského dohovoru vo veci uznávania a výkonu cudzích rozhodcovských
rozsudkov v podmienkach SR. V súvislosti s rešpektovaním
medzinárodných a únijných záväzkov poukazujú na možnosti
procesného postupu exekučných súdov pri rozhodovaní o odopretí uznania a výkonu cudzieho rozhodcovského rozsudku.
Kupka, L.: Majetková funkcia dedičského konania.
Justičná revue č. 3/2014
Úlohou tohto príspevku je pojmovo uchopiť a obsahovo vymedziť tú časť dedičského konania, ktorej predmetom je zistenie
majetku a prípadne i dlhov poručiteľa, následne zostavenie
súpisu aktív a pasív dedičstva. Majetková funkcia dedičstva je
popri zisťovaní právnych nástupov poručiteľa jednou z dvoch línií prvej fázy dedičského konania. Pri zostavovaní aktív a pasív
dedičstva je potrebné postupovať tak, aby bol jednak dodržaný
zákon a zásada rozumného a spravodlivého usporiadania vecí,
a zároveň, aby boli chránené práva a oprávnené záujmy všetkých účastníkov konania a aby v neposlednom rade bola rešpektovaná posledná vôľa poručiteľa.
Spracovali členovia redakčnej rady ARS NOTARIA:
JUDr. Katarína Valová, PhD. (prvá až štvrtá anotácia)
JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD. (piata anotácia)
JUDr. Zuzana Grófiková, vedúca redaktorka ARS NOTARIA
(šiesta, siedma a ôsma anotácia)
33
>> Dávame do pozornosti
Beratung und Service
Wollen Sie eine Wohnung oder ein Haus kaufen? Wollen Sie eine Wohnung oder ein Haus
verkaufen? Ein Notar ist immer in Ihrer Nähe.
Poradenstvo a služby
Chcete kúpiť byt alebo dom? Chcete predať byt alebo dom? Notár je vám vždy naporúdzi.
Nové informačné smery – úvod Jozefa Opatovského, člena redakčnej rady
ARS NOTARIA k výňatku z Rakúskeho notárskeho časopisu NOTA BENE č. 12/2013
publikovaného s láskavým dovolením vydavateľa časopisu NOTA BENE.
34
Notárstvo Slovenskej republiky po obnove svojich princípov, notárstva latinského typu po roku 1989, prešlo
pozitívne svojím vývojom a v minulom roku oslávilo 20.
výročie tohto obnovenia. V roku 1994 sa vrátilo do rodiny slobodných notárstiev, čo bolo potvrdené prijatím za
riadneho člena Medzinárodnej únie notárstva (U.I.N.) so
sídlom v Buenos Aires – Argentína.
Po zmene spoločensko-politických pomerov v roku 1989
zástupcovia slovenského notárstva nadväzovali úzke
kontakty s okolitými notárstvami, najmä však s predstaviteľmi rakúskeho notárstva Rakúskej notárskej komory.
Osobnými stretnutiami sa vytvárali nielen odborné, ale aj
ľudské vzťahy predstaviteľov týchto notárstiev. Takýmto
spôsobom sa získavali základné informácie o činnosti
notárstva na princípoch výkonu slobodného povolania.
Vzájomný záujem oboch notárskych komôr o dianie
v nich pretrval dodnes.
Notárska komora Slovenskej republiky vydáva perio­
dicky, 4-krát do roka, odborný notársky časopis – ARS
NOTARIA. Tento je určený nielen pre odbornú právnickú
obec, ale aj pre širokú verejnosť. Osobne dostávam pravidelne rakúsky notársky časopis Nota Bene. Ako člen
redakčnej rady časopisu ARS NOTARIA mám za úlohu
informovať redakčnú radu aj o aktivitách Rakúskej notárskej komory, ktoré sú uverejnené v ich časopise.
V decembrovom čísle tohto časopisu z roku 2013 ma zaujala dvojstrana (č. 21, 22), na ktorej je uvedený článok:
„Beratung und Service“ (Poradenstvo a služby), z ktorého sú zrejmé nové formy notárskej práce podľa princípov: „Všetko z jednej ruky!“, „Váš notár je Vám bližšie“.
Je to nový informačný projekt pre notárskych klientov,
ktorý poskytovali notári priamo na verejných priestoroch
mestských námestí.
S cieľom informovania širokej notárskej obce, ako aj verejnosti v Slovenskej republike o nových informačných
metódach v notárskej činnosti vedúca redaktorka nášho
časopisu JUDr. Zuzana Grófiková listom zo dňa 5. marca 2014 požiadala redakciu Nota Bene o súhlas na uverejnenie vyššie uvedenej dvojstrany. Pozitívna odpoveď
z redakcie Nota Bene zo dňa 18. 3. 2014 nám umožnila
jej publikovanie v celom rozsahu v našom odbornom časopise ARS NOTARIA. Je to námet aj pre Notársku komoru Slovenskej republiky na nový informačný projekt
aktuálny na potreby dnešnej doby.
Immobiliengeschäfte zählen zu den Kerngeschäftsfeldern des österreichischen Notariats. Ein Kommunikationsschwerpunkt zu diesem Thema lag also nahe. Gesagt – getan? So einfach war es dann doch nicht. So ist
die Zielgruppe schwer greifbar – jeder ist potenzieller
Käufer oder Verkäufer. Die Kommunikationsstrategie
wollte also gut überlegt werden. Nach einer entsprechenden Vorbereitungszeit, in der Konzepte entwickelt,
verworfen, nachjustiert und schließlich fertiggestellt
wurden, ging das Projekt 2013 in zwei Bundesändern
(Oberösterreich und der Steiermark) in die Pilot-Phase.
Die beiden Auftaktveranstaltungen fielen zur allgemeinen – internen und externen – Zufriedenheit aus. Einer
Umsetzung 2013 in ganz Österreich stand also nichts
Pressefoto mit Bürgermeister beim öffentlichen Notariat in St. Pölten
ars notaria 2/14
Großer Andrang auf dem Hauptplatz in Graz
Handshake mit Wirtschaftskammer-Tirol- Präsident Bodenseer
beim Messestand in Innsbruck.
Rathausplatz Villach – notarielle Beratung bei strahlendem
Sonnenschein.
mehr im Wege. Die Strategie: Die Notare gehen auf die
Bevölkerung zu und beraten aktiv auf öffentlichen Plätzen und bei Messen. Damit diese Strategie funktioniert,
wurde zeitgleich jeweils in den Bundesländern
mittels Pressearbeit und Medienkooperationen Aufmerksamkeit geweckt. Bereits im Frühjahr wurden in
Graz, Wien, St. Pölten und Innsbruck entsprechende
„Öffentliche Notariate“, Messestände und Medienkooperationen durchgeführt. Im Herbst folgten nun sehr
erfolgreiche Aktionen in Klagenfurt, Villach, Linz und
Salzburg. Der klassische Slogan des Notariats „Ein Notar
ist immer in Ihrer Nähe“ – der sich ja ansonsten eher auf
die flächendeckende Verteilung der Notarstellen in Öster­
reich bezieht – konnte also wörtlich genommen werden.
Was wurde kommuniziert? Die Kernbotschaft – die Gesamtabwicklung durch den Notar, Schwerpunkt auf Beratung und Service: Von der Beratung über die Vertragserrichtung. Von der Abwicklung der Treuhandschaft über
die grundbücherliche Durchführung. Von der Berechnung und Abführung der Steuern und Gebühren bis zur
Beglaubigung der Unterschriften. Alle notariellen Dienstleistungen, die darum kreisen (Testament, Ehevertrag …).
Dank der großartigen Unterstützung durch die Standesmitglieder konnte die langfristig geplante Strategie 2013
erfolgreich umgesetzt werden. Einer Fortsetzung 2014
kann also gespannt entgegengesehenwerden.
MA
35
>> Dávame do pozornosti
Dočasné súdne pravidlá Judexkuriálnej
konferencie z roku 1861
Občanský zákoník III. Věcná práva (§ 976-1474).
Komentář
Rok vydania:
Počet strán: Väzba: Rok vydania:
Počet strán:
Tomáš Gábriš – vyd. Wolters Kluwer
2014
508 strán
pevná väzba
Dočasné súdne pravidlá z roku 1861 svojím obsahom položili základy moderného právneho poriadku Uhorska a až do roku 1957 ovplyvňovali právo na území Slovenska – najdlhšie v oblasti banského práva. Zasahovali do viacerých
právnych odvetví – občianskeho aj trestného práva hmotného a procesného,
obchodného, zmenkového, konkurzného práva, pozemkovoknižného práva,
banského práva, právnej úpravy notárskej a advokátskej profesie a iných.
Judikatúra vo veciach dedičského práva
Edmund Horváth – vyd. Wolters Kluwer SK
Rok vydania: Počet strán: Väzba: 2014
350
mäkká
Predvídateľnosť súdnych rozhodnutí a stabilita rozhodovacej činnosti súdov
sú nevyhnutným predpokladom právnej istoty ako piliera právneho štátu,
preto aj tento výber judikatúry by mal nájsť svoje stabilné miesto v knižnici
každého notára, sudcu, vyššieho súdneho úradníka alebo advokáta. Publikácia prináša publikované, no aj oficiálne nepublikované súdne rozhodnutia,
a to slovenských súdov, ako aj českých súdov.
Judikatúra vo veciach podielového
spoluvlastníctva, 2.vyd.
Edmund Horváth – vyd. Wolters Kluwer SK
Rok vydania: Počet strán: Väzba: 2014
296
mäkká
V súdnej praxi sa s inštitútom spoluvlastníctva stretávame pomerne často
a judikatúra týkajúca sa spoluvlastníctva je mimoriadne bohatá, čo bolo aj
jedným z impulzov pre jej komplexné a prehľadné spracovanie. Do publikácie
boli zaradené publikované aj nepublikované rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ako aj nižších súdov a pre slovenskú právnu prax relevantné rozhodnutia českých súdov.
Kritérium obvyklého pobytu v mezinárodním
právu soukromém
Magdalena Pfeiffer – vyd. Leges
Rok vydania: Počet strán: Väzba: 2013
192
mäkká
Publikácia sa zaoberá pojmom obvyklého pobytu, jedným zo základných inštitútov
medzinárodného práva súkromného. Pojem obvyklého pobytu sa čoraz častejšie
objavuje v moderných prameňoch medzinárodného práva súkromného, v kolíznych normách, ale aj v normách medzinárodného civilného procesného práva.
Nový občanský zákoník: Dědické právo
Petr Novotný, Monika Novotná – vyd. Grada
Rok vydania: Počet strán: Väzba: mäkká
2014
144
Revolúcia v občianskom práve sa nevyhla ani dedičskému právu, ktorému je
venovaná štvrtá časť. Čitateľ sa zoznámi s možnými nariadeniami pre prípad
smrti, teda so závetom a dedičskou zmluvou či novým inštitútom odkazu.
Novou úpravou prešiel aj povinný diel venovaný nepominuteľným dedičom.
Nový občanský zákoník: Rodinné právo
Petr Novotný, Jitka Ivičičová, Ivana Syrůčková,
Pavlína Vondráčková – vyd. Grada
Rok vydania: Počet strán: Väzba: 2014
200
mäkká
Publikácia vysvetľuje podmienky manželstva a registrovaného partnerstva.
Pozornosť sa venuje majetkovému režimu medzi manželmi, teda otázkam
spoločného majetku manželov, možnostiam modifikácie majetkového režimu a vyživovacej povinnosti alebo popretia otcovstva.
36
J. Spáčil a kol. – nakladatelství C. H. Beck, s. r. o.
2013
1 280
Nový občiansky zákonník prináša množstvo prevratných noviniek vrátane
úplne nových inštitútov. Nakladateľstvo C. H. Beck k nemu pripravilo veľký
komentár, ktorý uľahčí všetkým právnikom aplikáciu novej normy a orientáciu v nej. Ako prvý vychádza diel venovaný vecným právam.
Občanský zákoník. Komentář. Svazek 1 (§1 až 654)
Jiří Švestka, Jan Dvořák, Josef Fiala, Irena Pelikánová,
Robert Pelikán, Tomáš Dvořák, Karel Svoboda,
Pavel Pavlík a kolektív – vyd. Wolters Kluwer
Rok vydania: 2014
Počet strán: 1 736
Väzba: tvrdá v plátne
Komentár prináša: výklad všetkých ustanovení nového občianskeho zákonníka, vysvetlenie nových inštitútov, ktoré nový občiansky zákonník zavádza,
upozorňuje na odlišnosti od úpravy občianskeho zákonníka č. 40/1964 Sb.,
informácie o súvisiacich predpisoch, českých i európskych, a odkazy na relevantnú odbornú literatúru, výňatky z dôvodovej správy, judikatúru použiteľnú
i po nadobudnutí účinnosti novej právnej úpravy.
Zákon o rodine. Komentár 2. vydanie
Edmund Horváth, Erik Varga – vyd. Wolters Kluwer SK
Rok vydania: Počet strán: Väzba: tvrdá
2014
654
Komentár k rodinnoprávnemu kódexu prináša komplexný výklad jednotlivých
ustanovení zákona o rodine a ich vzájomné vzťahy, pričom jeho pozornosť
je venovaná jednak zmenám v právnej úprave rodinného práva, ktoré zákon
č. 36/2005 Z. z. priniesol, ako aj tradičným pojmom a inštitútom rodinného
práva. Autori komentára pri jeho tvorbe konzultovali sporné momenty s odbornými pracovníkmi rôznych spoločenkých orgánov.
Modul C.H. BECK kompletný obsah (online)
VydavateľstvoS-EPI
Forma produktuOnline produkt
Všetky moduly C. H. Beck umožňujú prístup ku kompletnému obsahu čiastkových modulov: Modul procesné právo; Modul súkromné právo; Modul
trestné právo; Modul verejné právo.
Modul procesné právo C. H. Beck (online)
VydavateľstvoS-EPI
Forma produktuOnline produkt
Modul procesné právo obsahuje komentáre k platnej legislatíve z oblasti
procesného práva. Súčasťou modulu sú nasledujúce komentáre: Občiansky
súdny poriadok, Števček/Ficová a kolektív; Exekučný poriadok, Števček/Ficová a kolektív; Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Milan Ďurica; Zákon
o dobrovoľných dražbách, Katarína Valová a kolektív; Zákon o advokácii, Olej/
Kerecman/Kalata a kolektív
Modul súkromné právo C. H. Beck (online)
VydavateľstvoS-EPI
Forma produktuOnline produkt
Modul súkromné právo obsahuje komentáre k platnej legislatíve z oblasti
súkromného práva. Súčasťou modulu sú nasledujúce komentáre: Zákonník práce, Helena Barancová; Zákon o rodine, Bronislava Pavelková; Zákon
o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Valachovič/Grausová/Cirák; Obchodný zákonník, Mária Patakyová a kolektív; Zákon o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom, Lysina/Štefanková/Ďuriš/Števček; Občiansky zákonník – zmluvy o prenechaní vecí na užívanie, Dulaková/Fekete/Dulak a kolektív; Občiansky zákonník – zmluvy o prevode vlastníctva kúpna a zámenná
zmluva, spotrebiteľská kúpna zmluva, Dulaková/Dulak/Jurčová.
Vybral JUDr. Mgr. Pavol Dorič, PhD., člen redakčnej rady ARS NOTARIA.
ars notaria 2/14
Pokyny pre autorov
1.Príspevky posielajte elektronickou poštou na adresu vydavateľa.
2.Rozsah príspevkov je limitovaný vrátane fotografií. Pri odborných
článkoch by nemal presiahnuť 10 – 15 normostrán vrátane
poznámkového aparátu. Rubrika Postrehy z praxe by mala mať
maximálny rozsah 3 – 12 normostrán. Recenzie by nemali obsahovať
viac ako 1 – 2 normostrany.
3.Predložené práce sa publikujú v štátnom jazyku.
4.Príspevky musia byť napísané v textovom editore MS Word tak, aby
bola jasná grafická úprava textu.
5.V texte používajte výhradne Times New Roman, veľkosť písma 12.
Na zvýraznenie časti textu je povolená kurzíva a tučné písmo. Pri
poznámkovom aparáte pod čiarou používajte Times New Roman,
veľkosť 10.
6.Poznámky a odkazy pod čiarou vkladajte vždy na príslušnú stranu cez
funkcie vložiť, odkaz a poznámka pod čiarou, pretože len tak sa počas
spracovávania neposunie text.
7.Odkazy priamo v texte uveďte na konci citácie.
8.Odporúčané riadkovanie je 1,5, zarovnanie textu v bloku, zarovnanie
tabuliek na stred, rovnako aj text v tabuľkách zarovnaný na stred.
9.Za vecnú stránku príspevku zodpovedá autor.
10.Na výplatu autorskej odmeny je v závere príspevku nutné vždy uviesť
údaje o autorovi (meno a priezvisko, rodné číslo, akademické tituly,
adresa pracoviska alebo bydliska, prípadne e-mail a číslo účtu).
11.Práca musí obsahovať vyhlásenie o tom, či už bola verejne publikovaná,
a v prípade akceptácie vyhlásenie, že nebude zadaná na ďalšie
publikovanie do iného časopisu.
12.Redakcia si vyhradzuje právo vykonať drobné úpravy, prípadne skrátiť
rukopis.
13.Redakcia si vyhradzuje právo výberu príspevkov, právo upraviť titulok
príspevku, vykonať v rukopise potrebné štylistické, jazykové a grafické
úpravy, ako aj rozhodnúť o jeho zaradení do daného čísla a rubriky.
14.Pri odkazoch na literatúru žiada redakcia o uplatňovanie jednotného
systému, ktorý vychádza z normy STN ISO 690.
15.Autori príspevkov vyjadrujú vlastný názor k danej problematike.
Download

ars notaria 14-02 - Notárska komora Slovenskej republiky