EUROSTAV
06/2014
Odborný recenzovaný časopis
o stavebníctve a architektúre
HLAVNÁ TÉMA: Stavebníctvo za rok 2013
úspešnosť stavebných
podnikov
Cena 2,60 €
špeciál:
top 100
06/2014 20. ročník ISSN 1335 - 1249 vydáva Vydavateľstvo Eurostav, spol. s r. o.
architektúra:
CIty arena, trnava
Okná pre život
PRAVENEC 272
SLOVAKTUAL s.r.o.
Bezplatná infolinka: 0800 11 55 11
e-mail: [email protected]
www.slovaktual.sk
Názov knihy: FILM IN FIVE SECONDS
Autor: MATTEO CIVASCHI, GIANMARCO
MILESI
Názov knihy: MAĽBA V POSTMEDIÁLNOM
VEKU/ PAINTINF IN THE POSTMEDIAL AGE
Autor: JANA GERŽOVÁ
Vydavateľstvo: QUERCUS PUBLISHING
Počet strán: 191
Cena: 12,00 EUR
Vydavateľstvo: SLOVART
Počet strán: 316
Cena: 15,30 EUR
Snahou publikácie pražského urbanistu Pavla
Hniličku je reflektovať, neregulovaný a zatiaľ
málo celospoločensky diskutovaný, problém
požierania voľnej krajiny mestom a premena
dedín do beztvárnych predmestí s chýbajúcimi
výhodami mesta a dediny. Jedna z prvých
publikácii, ktorá sa snaží hľadať porozumenie
fenoménu suburbárnej výstavby, pokúsiť sa
naznačiť východiská z už vzniknutej situácie
a prispieť k hľadaniu konceptov pre budúcu
periférnu výstavbu.
Kto má v dnešnom svete, ktorý je nabitý kofeínom
či preplnený množstvom minútových celebrít, čas
sa pozerať na film od začiatku do konca? Dizajn
štúdio H-57 zobrazilo v tejto publikácii cez 150
kultových filmov, odrezalo všetky zbytočné
detaily, film znázornilo dômyselne prostredníctvom piktogramov a vytvorilo veselé vizuálne
snímky, ktoré sú vtipné, provokatívne a na
mieste. Nájdete tu rôzne filmy a budete sa smiať
nahlas, keď identifikujete niektoré z najväčších
momentov obrazovky všetkých čias. Toto je
ideálna kniha pre filmových fanúšikov a niekoho
so zmyslom pre humor.
Publikácia je vlastne zborník z medzinárodného
sympózia Maľba v postmediálnom veku, ktorý
zostavila kunsthistorička Jana Geržová. Hlavným
cieľom sympózia bolo vytvoriť platformu na
kritickú reflexiu súčasnej maľby a kľúčovou
témou boli úvahy o nových priestoroch maľby
v postmediálnom veku. Na sympóziu sa
zúčastnili nielen domáci odborníci, ale aj
teoretičky a teoretici z krajín, s ktorými
Slovensko bezprostredne susedí a má s nimi aj
spoločnú politickú a kultúrnu minulosť.
Názov knihy: OUR HOUSE IN THE CITY
Autor: SVEN EHMANN, SOFIA BORGES
Názov knihy: ARCHITEKTURA A GLOBALIZACE
Autor: JANA TICHÁ
Názov knihy: BUILDING BERLIN VOL 3
Autor: LOUIS BACK
Vydavateľstvo: GESTALTEN
Počet strán: 256
Cena: 40,00 EUR
Vydavateľstvo: ZLATÝ ŘEZ
Počet strán: 128
Cena: 12,50 EUR
Vydavateľstvo: BRAUN PUBLISHER
Počet strán: 183
Cena: 34,00 EUR
Dobrodružný život v meste môže jednoducho
znamenať aj výrok: domov sladký domov. Táto
kniha predstavuje netradičné architektonické
koncepty a radové domy pre dnešné
kozmopolitné rodiny. Tieto sú buď úplne novo
konštruované alebo prebehli rekonštrukciou.
Náš dom v meste predstavuje nielen pozoruhodné snímky a detailné architektonické plány
rôznych mestských obytných riešení, ale
rozpráva aj intímne príbehy rodín a staviteľov,
ktoré ovplyvňujú tieto zaujímavé projekty. Kniha
je základom dynamického vzťahu medzi mestom
a vlastníkov domu 21. storočia.
Globalizácia je fenomén, o ktorom sa
v posledných rokoch veľa hovorí, a ktorý
pravdepodobne práve preto, že je predmetom
živej diskusie, vzdoruje jednoduchej definícii.
Hoci jej primárne prejavy sú ekonomické,
globalizácia má ďalekosiahle dôsledky kultúrne
a spoločenské. Čo znamená globalizácia pre
architektúru? V tejto knihe sú zhromaždené texty
z rokov 1993 – 2012, ktoré ponúkajú napríklad
aj nepriame odpovede na túto otázku.
Berlín je magnetom pre milovníkov architektúry
na celom svete – a nielen preto, že mesto má
vlastnú dynamickú a inovatívnu architektonickú
krajiny. Práce berlínskych architektov a urbanistov majú medzinárodnú povesť. Berlín každý rok
so sebou prináša zaujímavý vývoj: nové umelecké
a kultúrne budovy, inovatívne nápady pre viac
atraktívnych domov; originálny dizajn pre
vonkajšie priestory a interiéry; a opatrné
modernizácie známych architektonických
pokladov. Toto vydanie predstavuje najzaujímavejšie projekty v a mimo Berlína. Eseje na vybrané
trendy a témy v architektúre a urbanizme.
Vydavateľstvo: HOST
Počet strán: 207
Cena: 9,90 EUR
Kníhkupectvo ARCHBOOKS, Fakulta architektúry STU, Námestie slobody 19, 811 06 Bratislava
e-mail: [email protected], tel.: 02/326 62 811
1
EUROSTAV jún 2014
Názov knihy: SÍDELNÍ KAŠE
Autor: PAVEL HNILIČKA
www.archbooks.sk
Výber najzaujímavejších noviniek z kníhkupectva
Požiadavky na obvOdové steny domu
na báze tehly
Stenové konštrukcie domu musia spĺňať množstvo stavebno-konštrukčných požiadaviek – nie sú
teda iba nosnou štruktúrou, ktorá zachytáva zaťaženie stavby a prenáša ho do základov. Murivo
je základným konštrukčným prvkom obvodového plášťa domu na báze tehly. Od jeho vlastností
a spôsobu vrstvenia použitých stavebných materiálov závisia stavebno-fyzikálne a tepelnotechnické vlastnosti obvodových stien.
Požiadavky a zásady murovania
Do moderných tehliarskych výrobkov
firmy Leier sa pri vypaľovaní hliny
pridávajú ľahčivá na zvýšenie pórovitosti
keramiky, čím sa znižuje jej tepelná
vodivosť. Snahe max. obmedziť tepelný
tok je okrem toho podriadená aj
geometria keramickej mriežky s jej
tepelnotechnicky optimalizovaným tvarom
a riešením vzduchových dutín. V záujme
max. využitia stavebno-fyzikálnych
predností tohto murovacieho materiálu je
preto nevyhnutné sa počas výstavby riadiť
zásadami murovacích a technologických
postupov na stavbe. Uvedené zásady sa
netýkajú iba stavebných firiem, aj
projektanti by sa mali oboznámiť
s parametrami výrobkov a princípy ich
správnej aplikácie zohľadniť už v projektovej príprave. Pri zhotovovaní muriva
z keramických tvaroviek je potrebné
rešpektovať ich predpísanú kvalitu,
parametre murovacej malty, resp. lepidla,
aj vnútorných a vonkajších omietok.
Prvoradou zásadou murovania by malo
byť dosiahnutie homogenity muriva bez
výskytu tepelnotechnicky slabých miest
(tzv. tepelných mostov). Preto sa treba
vyhýbať vzniku zvislých vzduchových škár
medzi drážkami presných tvaroviek a vypĺňaniu dutín poškodených tvaroviek
maltou (skôr ich vôbec používať!).
Vodorovné styčné škáry musia byť
celoplošne vyplnené maltou a jednovrstvové murivo obojstranne omietnuté.
Deklarované hodnoty súčiniteľa prechodu
tepla U omietnutej steny (pre nízkoenergetické domy) sa môžu vylepšiť použitím
tepelnoizolačnej malty a omietky.
Homogenita muriva
Pri dierovaných tehlových tvarovkách
treba počítať s nehomogenitou skladby
steny. Týka sa to hlavne nároží stavby,
pretože tepelný tok tu prebieha odlišne
v porovnaní s priamou stenou. V záujme
dosiahnutia tepelnoizolačných hodnôt
a požadovaných parametrov vzduchotesnosti obvodovej steny treba osobitne
v týchto miestach dodržiavať technologické predpisy, hlavne rozmerové tolerancie
a správne previazanie muriva. Zabudovávanie brúsených tehál LeierPLAN preto
môžu robiť iba zaškolení odborníci,
oboznámení s montážnym návodom
a používajúci špeciálne náradia a doplnky.
Pozornosť treba venovať homogénnym
plochám murovaných stien, aj miestam
stavebných otvorov (okná, zasklené steny
a dvere) a styku stien s vodorovnými
konštrukciami. Racionálnym riešením
v tomto prípade je využitie uceleného
stavebného systému s doplnkovými
prvkami od firmy Leier – ide o keramické
predpäté preklady, progresívne stropné
systémy, schodiskové prvky, komíny atď.
Z keramických murovacích tvaroviek
Leiertherm a LeierPLAN je možné realizovať akýkoľvek druh energeticky úspornej masívnej obvodovej steny – aj obvodové steny nízkoenergetických domov.
Jednovrstvová masívna stena
Pre obojstranne omietané jednovrstvové
murivo bez zateplenia je charakteristická
jednoduchá výstavba, prijateľná cena, dlhá
životnosť a stavebno-fyzikálne výhody
ako napr. bezproblémová difúzia vodnej
pary, z čoho vyplýva menšia náchylnosť
Obr. Rôzne druhy masívnych obvodových stien z keramických tvaroviek od firmy Leier:
a) jednovrstvové murivo, b) viacvrstvové murivo s kontaktným zatepľovacím systémom,
c) viacvrstvové murivo so zavesenou fasádou (roštový systém), d) dvojplášťové murivo
konštrukcie k stavebným poruchám.
Homogénna masívna stena preberá
viacero funkcií (statickú, tepelnoizolačnú,
tepelnoakumulačnú, vlhkostnoregulačnú,
zvukovoizolačnú i protipožiarnu)
a z týchto dôvodov má veľa priaznivcov.
V prípade jednovrstvovej steny treba
vylúčiť tepelné mosty hlavne z oblasti
nároží, podláh na teréne, stropov,
prekladov a ostení okien.
Viacvrstvová masívna stena
Sendvičová stenová konštrukcia dosahuje
priaznivejšie tepelnotechnické charakteristiky vďaka tepelnoizolačnej vrstve
(spravidla z vonkajšej strany muriva)
a efektívne rieši problematiku tepelných
mostov. Pri návrhu konštrukčnej skladby
treba dodržať stavebno-fyzikálne princípy,
hlavne čo sa týka difúzie vodných pár
a vzduchovej priepustnosti. Vnútorná
tepelná izolácia so sebou prináša
množstvo stavebno-fyzikálnych rizík,
preto sa odporúča iba v opodstatnených
prípadoch (napr. pri renováciách historických fasád) a vyžaduje sa pri nej dôsledná
projektová príprava i realizácia. Vonkajšie
zateplenie muriva sa realizuje kontaktným
zatepľovacím systémom s tenkovrstvovou
omietkou alebo zavesenou fasádou
(roštový systém alebo dištančné uholníky)
s prevetrávanou vzduchovou vrstvou
a vonkajším obkladom.
Dvojplášťová masívna stena
Alternatívou viacvrstvovej masívnej steny je
dvojplášťové murivo s jadrovou tepelnou
izoláciou a vonkajšou prímurovkou.
Tepelnoizolačná vrstva zodpovedá
tepelnému obalu ako pri vonkajšej tepelnej
izolácii, avšak vonkajšiu kryciu omietku
nahrádza prímurovka z dierovanej alebo
lícovej tehly. Odporúča sa uprednostniť
odvetraná skladba tejto steny (dutina sa
nachádza za prímurovkou), čo vylúči
prevĺhanie jadrovej izolácie a náchylnosť
tehlovej steny na stavebné poruchy.
LEIER Baustoffe SK, s. r. o.
Pribylinská 3,
831 04 Bratislava
Infolinka 0850 111 831
www.leier.sk
tvorca vitálnych svetov
www.vameli.sk
• wellness technológie
• výstavba vitálnych svetov
• stavebné prvky TopSkelet
• štúdie a vizualizácie priestoru
• centrálny riadiaci systém wellness
VAMELI, s.r.o, Pri hati 1, 040 01 Košice, Slovakia
EDITORIAL
Quo vadis
slovenské stavebníctvo?
EUROSTAV jún 2014
editorial
Ing. arch. Darina Lalíková, CSc.
šéfredaktorka
4
V júnovom čísle Eurostavu už tradične
prinášame prehľad vývoja stavebníctva
za uplynulý rok vrátane rebríčka
najúspešnejších firiem na slovenskom
stavebnom trhu. Zatiaľ čo v rokoch 2005
až 2009 nám mnohé firmy zasielali
údaje o hospodárskych výsledkoch
okamžite po našom oslovení, posledné
roky je čím ďalej tým ťažšie tieto údaje
od niektorých firiem získať. Mnohé
firmy totiž argumentujú tým, že nie je sa
čím chváliť. Ale to vieme všetci, že
výkony aj tržby v stavebníctve od roku
2008 výrazne klesli. Napriek tomu je
zaujímavé ukázať, ako sa darilo
stavebným firmám a ako sa rebríček
firiem vyvíja (viac od str. 30).
Napriek mierne optimistickým prognózam z konca minulého roka, že stavebný
trh sa bude pomaly stabilizovať, zatiaľ
sa tak deje – podľa vyjadrení viacerých
šéfov firiem – len veľmi opatrne.
Optimizmus na trhu ešte nezavládol.
Hoci ekonomika celkovo začala už
pomaličky rásť, v stavebníctve sa to
zatiaľ neprejavuje. Celkové naštartovanie stavebníctva brzdí zdržiavanie
väčších infraštruktúrnych projektov. Ako
však uvádzame v prehľade pripravovaných projektov v pozemnom staviteľstve, chystajú sa viaceré zaujímavé
projekty, ktoré by mohli aspoň trochu
oživiť stavebníctvo. Ide predovšetkým
o viaceré projekty bytovej výstavby, ale
aj výstavbu nemocníc v Bratislave
a v Michalovciach, výstavbu City Arena
v Trnave, BioMedPark na Patrónke
v Bratislave a ďalšie (viac na str. 10).
Určitým ukazovateľom, ako sa stavebníctvu darí, sú aj každoročne vyhlasované súťaže v stavebníctve a architektúre.
Minulý rok bolo do celoslovenskej
súťaže Stavba roka prihlásených len 20
stavieb. Pritom je to jediná súťaž, kde sa
môžu prihlasovať aj dopravné a inžinierske stavby, čo napr. v súťaži Slovenskej
komory architektov nie je možné, keďže
takúto kategóriu v súťaži nemajú.
Napriek tomu sa minulý rok do súťaže
CE·ZA·AR prihlásilo až 77. Aká je situácia
v tomto roku? Do súťaže CE·ZA·AR 2014
bola uzávierka prihlasovania diel
koncom mája. Tento rok sa do nej
prihlásil rekordný počet diel – až 100.
Do súťaže Stavba roka 2014 je možnosť
prihlásiť sa až do konca júna. V ankete,
ktorú sme pripravili, sme sondovali, či
firmy, ktoré prihlasovali svoje diela do
súťaže v uplynulých ročníkoch, uvažujú
o prihlásení niektorých svojich realizácií
aj do tohto ročníka súťaže. Zároveň sme
sa respondentov ankety opýtali aj na
námety a postrehy k súťaži, keďže tento
rok sa bude konať už jubilejný 20. ročník
súťaže Stavba roka. Odpovede oslovených respondentov si môžete prečítať
na str. 22.
Quo vadis slovenské stavebníctvo? Táto
otázka a jej rôzne variácie sú asi
najfrekventovanejšou otázkou, ktorú
reprezentanti firiem zo stavebného trhu
dostávajú opakovane už niekoľko rokov
a anketa s podobnou otázkou nechýbala takmer pravidelne ani v júnovom čísle
časopisu. Tentokrát sme sa rozhodli
podobnú anketu vypustiť. Otázku
položíme kompetentným na 2. ročníku
konferencie s rovnomenným názvom.
Konať sa bude 24. júna a organizujeme
ju spoločne s Hospodárskymi novinami.
Ak vás odpoveď na túto otázku zaujíma
a zaujímajú vás aj otázky týkajúce sa
súčasného ale aj pripravovaného zákona
o verejnom obstarávaní a pripravovanom stavebnom zákone, príďte 24. júna
do Hotela Bratislava. Viac o pripravovanej konferencii nájdete na:
www.vydavateľstvoeurostav.sk/konferencie.
Pekné čítanie júnového EUROSTAVU
a pekné leto praje
OBSAH
Editorial
4
Stavebníctvo za rok 2013
Reštrukturalizácie ako hrozba v stavebníctve 8
Svitá na lepšie časy ?
10
Architektúra
Najväčšia súkromná investícia
v Trnave - CITY ARENA 12
Vývoj bývania na Slovensku
a v Bratislave v roku 2013 18
Anketa
k súťaži stavba roka 2014
22
Harmonizácia noriem
priestorové plánovanie
súčasť facility managementu
24
Predstavujeme BIM asociáciu Slovensko 26
TOP 100
Stavebníctvo 2013
Stavebná výroba 2013
Výroba stavebných materiálov 2013
Inžiniersko-projektová činnosť 2013
Rozvoj bývania 2013 30
40
50
56
62
Úspešnosť slovenských stavebných podnikov
za rok 2013
71
Infoservis
82
Prehľad88
Obálka: Výstavba v Bratislave
Foto: M. Horváthová
Šéfredaktorka: Ing. arch. Darina Lalíková, CSc. Tel.: 02/326 62 825
E-mail: [email protected] Asistentka šéfredaktorky:
Silvia Lamošová Tel: 02/326 62 812 E-mail: silvia.lamosova@
eurostav.sk Odborná redaktorka: Ing. arch. Martina Horváthová
Tel.: 02/326 62 821, E-mail: [email protected]
Služby čitateľom a distribúcia publikácií: Emília Smolová
Tel.: 02/326 62 827 E-mail: [email protected]
E-mail: [email protected] E-mail: [email protected]
Fotografie: firemné fotografie, autori príspevkov, archív Layout:
Gama design s. r. o., Bratislava Vydáva: Vydavateľstvo Eurostav,
spol. s r. o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava IČO: 313 94 515
Obchodná riaditeľka: JUDr. Ingrid Blaškovičová Tel.: 02/326 62 826
Obchodné oddelenie: JUDr. Katarína Kulasová, Tel: 02/326 62 814,
Mgr. Barbora Gešková, Tel.: 02/326 62 820, E-mail:
[email protected] Marketing: Tel.: 02/326 62 811 E-mail:
[email protected] Tlač: tlačiareň GOEN, spol. s r. o., Bratislava
Distribúcia: Dolis, s. r. o., Bratislava Dátum vydania: 18. 06. 2014
Vychádza: 10 čísel v roku Objednávka predplatného:
Vydavateľstvo Eurostav, spol. s r. o., Seberíniho 1, 821 03
Bratislava Ročné predplatné: 23 EUR (v SR vrátane poštovného
a DPH) alebo 692,- Kč (v ČR vrátane distribúcie a poštovného)
Cena 1 výtlačku: 2,60 EUR Rozmnožovanie a ďalšie šírenie len
s predchádzajúcim povolením vydavateľstva. Menom označené
príspevky vyjadrujú názory autorov, avšak nie vždy aj redakcie.
Za obsah reklamných článkov zodpovedá ich objednávateľ.
Nevyžiadané materiály sa nevracajú. Platný je cenník z 1. 1. 2009.
Evidenčné číslo EV 562/08. Podávanie novinových zásielok
povolené RPP Bratislava – pošta 12, č. j. 651/96 zo dňa 4. 1. 1996.
Podávanie novinových zásielok v ČR bolo povolené ČP, s.p. OZSeČ
Ústí nad Labem, dňa 19. 1. 1998, j. zn. P-292/98
REDAKČNÁ RADA ČASOPISU EUROSTAV
prof. Dipl.-Ing. Dr. Vladimír Benko, PhD., Slovenská komora stavebných inžinierov, doc. Ing. Peter Černík, PhD., hosť. profesor,
STRABAG Development SK s. r. o., Ing. František Kmiť, Metrostav Slovakia a. s., Ing. Jana Nedasová, MBA, Knauf Insulation, s. r. o.,
prof. Ing. Dušan Petráš, PhD., Stavebná fakulta STU Bratislava, Ing. Albert Priehoda, PhD., XELLA Slovensko, spol. s r. o.,
Ing. Rudolf Slezák, Západoslovenská energetika, a. s., prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc., Fakulta architektúry STU Bratislava,
Ing. arch. Juraj Šujan, Slovenská komora architektov
5
EUROSTAV jún 2014
obsah
Viac informácií o časopise
na www.casopiseurostav.sk
alebo naskenujte QR kód
Weber fasádne štúdio
Nebojte sa farieb, patria k životu!
jednoducho
odtiene
vizualizovať
rôznych
IV V
častí
ZL4A
ZL5A
III V V
II
III V V
HBW 31,2
OR2D
OR2E
CE3A
OR3D
OR3E
CE4A
OR4D
OR4E
CE5A
II
HBW 71,5
II
HBW 72,9
I
IV
fasádní nátěry
deco mal
omítky
fasádní nátěry
deco mal
deco mal
omítky
fasádní nátěry
omítky
deco mal
HBW 26,5
V V
CE3E
HBW 61,5
I
III III
CE4D
CE4E
HBW 50,1
II
CE5C
HBW 64,3
I
HBW 48,0
HBW 37,5
HBW 15,3
CE2E
Vyberte si farby
objektu
III
CE3D
II
III V V
CE5B
V
I
CE4C
HBW 25,6
HBW 10,1
II
Z důvodu techniky tisku může docházet k rozdílu barevných odstínů proti originálu, vyobrazené odstíny barev jsou pouze orientační.
fasádní nátěry
omítky
deco mal
HBW 12,4
III III
HBW 54,0
HBW 32,9
III V V
HBW 61,8
V V
CE2D
CE3C
CE4B
III V V
HBW 67,0
I
III V IV
III V V
HBW 65,7
II
HBW 41,9
HBW 20,0
CE1E
HBW 51,9
CE2C
CE3B
HBW 14,7
HBW 63,4
CE1D
HBW 40,0
III V V
III V V
HBW 70,2
OR8E
I
CE1C
HBW 30,5
HBW 65,6
HBW 53,2
II III
CE2B
HBW 21,0
I
HBW 58,7
fasádní nátěry
omítky
fasádní nátěry
omítky
deco mal
fasádní nátěry
omítky
deco mal
omítky
deco mal
III V V
CE2A
II
OR4C
II IV III
I
HBW 74,3
OR7E
OR8D
HBW 40,7
I
HBW 65,8
I
OR8C
HBW 30,4
OR6E
HBW 69,1
HBW 55,8
III
CE1B
HBW 22,0
OR1E
IV
HBW 54,7
HBW 47,7
III
HBW 63,5
III
OR4B
III V V
I
OR3C
HBW 42,5
HBW 39,9
I
HBW 52,6
III IV
III V
OR4A
II III V
HBW 70,8
OR2C
OR3B
CE1A
I
HBW 28,8
OR7D
HBW 56,8
HBW 43,2
OR8B
OR5E
OR6D
III III
OR7C
V
HBW 18,7
HBW 74,0
OR1D
HBW 64,5
II IV V
III V
OR3A
ZL5E
IV IV
OR1C
HBW 40,0
ZL5D
HBW 45,8
HBW 30,0
OR5D
HBW 61,2
I
OR6C
II III V
OR7B
II
HBW 74,0
HBW 70,5
V V
OR2B
HBW 30,7
OR8A
I
I
HBW 66,2
HBW 66,2
OR2A
I
ZL5C
OR1B
HBW 46,2
ZL4E
V V
I
HBW 50,4
V III
HBW 34,0
II
HBW 20,8
III
OR5C
II
OR6B
HBW 24,5
HBW 74,4
HBW 71,4
IV III
HBW 59,6
OR1A
na vašej vlastnej fotografii alebo
deco mal
HBW 65,3
ZL5B
HBW 50,6
ZL4D
I
ZL4C
HBW 56,4
V V
Vložte fotografiu
objektu
fasády
II III
ZL4B
HBW 47,8
OR7A
HBW 71,2
HBW 39,6
III V V
OR6A
ZL3E
HBW 75,4
II
ZL3D
OR5B
HBW 30,1
I
ZL2E
HBW 74,1
HBW 66,0
OR5A
HBW 74,8
III
ZL2D
III IV
ZL3C
HBW 57,6
ZL1E
HBW 74,4
HBW 71,2
III V
ZL3B
HBW 48,9
ZL1D
ZL2C
HBW 66,4
III V V
ZL3A
IV
HBW 73,0
III V V
ZL2B
HBW 62,0
I
ZL1C
HBW 69,8
III V V
ZL2A
farebné
fasádní nátěry
ZL1B
HBW 61,9
fasádní nátěry
ZL1A
Weber fasádne štúdio. Umožňuje
omítky
fasádní nátěry
2
deco mal
1
omítky
Predstavujeme vám online aplikáciu
V V
HBW 60,7
II III
CE5D
HBW 42,2
CE5E
HBW 58,5
II
Z důvodu techniky tisku může docházet k rozdílu barevných odstínů proti originálu, vyobrazené odstíny barev jsou pouze orientační.
na vybraných vzorových domoch.
3
www.weber-terranova.sk/weber/fasadne-studio
4
Pozrite si
štúdiové domy
Svoje dielo si
uložte a vytlačte
www.weber-terranova.sk
Fasadne 168x119.indd 1
1/20/14 2:39 PM
PRESKLENÉ FASÁDY, OKNÁ, DVERE,
INTERIÉROVÉ SYSTÉMY A ZIMNÉ ZÁHRADY
PRESKLENÉ FASÁDY
KLASICKÉ
A ŠTRUKTURÁLNE
DVERE
KONTAKT
MATERIÁL
OKNÁ
HLINÍK
Bratislava: +421 (0)915 838 572
Nové Mesto nad Váhom: +421 (0)915 991 667
Banská Bystrica: +421 (0)915 833 516
A
V
G
S
Y
S
T
E
M
Košice: +421 (0)915 838 574
INTERIÉROVÉ
SYSTÉMY
NEREZ
BRONZ
ZIMNÉ ZÁHRADY
CORTEN
Vyžiadajte si cez registráciu na našej web stránke alebo prostredníctvom e-mailu
katalógy s podrobnejšími informáciami, ktoré doručíme poštou na vašu adresu.
[email protected]
www.avg-group.com
stavebníctvo za rok 2013
Reštrukturalizácie
ako hrozba
v stavebníctve
Radovan Pala, Tomáš Korman,
TaylorWessing e|n|w|c advokáti s. r. o.
V súčasnosti sa objavujú v médiách čoraz
častejšie správy o vstupe mnohých spoločností pôsobiacich v stavebníctve do reštrukturalizácie. Reštrukturalizácia sa dokonca nevyhla ani najväčším hráčom na trhu. Súčasná
právna úprava tohto prostriedku ekonomického ozdravenia podnikateľa však predstavuje
vážnu hrozbu najmä pre menších obchodných partnerov - dodávateľov. V jej dôsledku
môžu nenávratne prísť o podstatnú časť
svojich pohľadávok za riadne zhotovené
diela. „Víťazmi“ úspešných reštrukturalizácii
väčšinou bývajú financujúce inštitúcie a strategickí obchodní partneri dlžníka.
Čo je reštrukturalizácia?
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
Reštrukturalizácia znamená, že dlžník,
ktorý čelí úpadku alebo jeho hrozbe
v spolupráci so správcom vypracuje tzv.
reštrukturalizačný plán, ktorý po jeho
schválení zo strany veriteľov v plnom
rozsahu nahrádza existujúce práva
a záväzky dlžníka a jeho veriteľov novými,
redukovanými, právami a záväzkami. Plán
schválený veriteľmi a potvrdený súdom,
má teda za následok konečný a úplný
zánik pôvodných pohľadávok veriteľov.
Účelom reštrukturalizácie je (čiastočné)
oddlženie dlžníka na základe súhlasu
kvalifikovanej väčšiny jeho veriteľov.
V praxi však tento účel býva naplnený len
zriedkavo – naopak, často sme svedkami
toho, že je schválený reštrukturalizačný
plán, ktorý je veľkoryso nastavený pre
zabezpečených veriteľov (napr. banky)
a mimoriadne nevýhodne pre bežných
obchodných partnerov. Schválený je
hlasmi zabezpečených veriteľov a iba
niekoľkými nezabezpečenými veriteľmi,
ktorých pohľadávky predstavujú veľmi
malé percento celkovej hodnoty pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie.
Títo veritelia „prekvapivo“ zahlasujú za
plán, aj keď im a ostatným partnerom
z obchodného styku poskytuje iba veľmi
nízku mieru uspokojenia.
Ak správca považuje pohľadávku
za spornú, je v zmysle zákona
povinný ju v spornom rozsahu
poprieť.
8
Veritelia si v reštrukturalizácii uplatňujú
svoje pohľadávky prihláškou. Každú prihlásenú pohľadávku je správca povinný
preskúmať tak, že ju porovná s účtovnou
a inou dokumentáciou dlžníka, pričom
prihliada aj na vyjadrenia dlžníka a iných
osôb. Ak správca považuje pohľadávku za
spornú, je v zmysle zákona povinný ju
v spornom rozsahu poprieť.
Takto formulovaná povinnosť správcu je
doslova „pozvánkou“ k „využívaniu“
reštrukturalizácie v rozpore s jej účelom.
Dôsledkom popretia je, že veriteľ
v rozsahu popretia stráca hlasovacie práva
a teda aj vplyv na schvaľovanie plánu.
Vzhľadom na to, že správca nenesie za
bezdôvodné popretie pohľadávky žiadnu
vymáhateľnú zodpovednosť, popieranie
pohľadávok sa môže stať nástrojom
„selekcie“ veriteľov, ktorí zaručia prijatie
plánu.
Dalo by sa povedať, že ide o určitú
„reštrukturalizačnú matematiku“.
Z hľadiska nastavenia motivačných
faktorov je dôležité brať v tejto súvislosti
do úvahy aj to, že na rozdiel od konkurzu
si správcu na začiatku procesu reštrukturalizácie vyberá sám dlžník a nesie aj náklady
jeho odmeny.
Z hľadiska popierania sú veľmi zraniteľné
práve pohľadávky stavebných firiem,
ktorých spornosť môže dlžník odôvodniť
vadnosťou plnenia, nedorobkami,
nesplnením termínov či dokonca iba
neevidovaním pohľadávky v účtovníctve.
Popri spomínaných pohľadávkach
z obchodného styku nie sú žiadnou
výnimkou ani prípady popretia vykonateľných rozhodnutí daňových a iných
orgánov, či rozhodnutí zahraničných
súdov.
Je pritom zrejmé, že neevidovanie
pohľadávky v účtovníctve dlžníka
a spochybňovanie obchodnej zmluvy,
dodacieho listu či faktúry samotným
dlžníkom, prípadne jeho právnym
zástupcom, nemôže byť objektívnym
ukazovateľom existencie pohľadávky. Naopak, prípadné skresľovanie údajov v účtovnej evidencii je porušením predpisov
týkajúcich sa vedenia účtovníctva a malo
by smerovať skôr k zodpovednosti dlžníka
za takéto porušenie, než slúžiť ako
legitímny podklad na popretie nárokov
veriteľov.
Reštrukturalizačná prax
v stavebníctve
Reštrukturalizačná prax v stavebníctve
ukazuje, že mnohé stavebné spoločnosti
v spolupráci so správcom nepoprú
hlasovacie práva predovšetkým strategicky
dôležitých veriteľov a naopak ich odoprú
veľkej časti menších dodávateľov či štátu
(napríklad daňového úradu). Reštrukturali-
začný plán je následne vypracovaný tak,
aby neohrozil záujmy zabezpečených
veriteľov (bánk), ktorým je priznaná často
100 % miera uspokojenia. Z uvedeného
postupu profitujú okrem dlžníka najmä tí
zabezpečení veritelia, ktorých zabezpečenie nepostačuje na krytie ich pohľadávok,
takže v prípade konkurzu by boli
uspokojení iba čiastočne (bežným
zabezpečením v stavebníctve sú pohľadávky dlžníka z obchodného styku – v dôsledku druhotnej platobnej neschopnosti
je však reálna hodnota týchto pohľadávok
často oveľa nižšia ako ich nominál).
Ostatným nezabezpečeným veriteľom
prizná plán spravidla uspokojenie
v rozsahu niekoľkých percent.
Plán je schválený hlasmi veriteľov,
ktorých pohľadávky neboli popreté. Aj
keď popretie pohľadávky nie je konečným rozhodnutím o jej neexistencii
a veriteľ sa môže domáhať určenia
popretej pohľadávky tzv. incidenčnou
žalobou, tieto súdne konania trvajú
spravidla niekoľkonásobne dlhšie než
samotná reštrukturalizácia. K schváleniu
plánu dochádza preto vždy skôr, než súd
rozhodne o existencii pohľadávky. Plán
sa tak stáva záväzný aj pre veriteľa, ktorý
bol z hlasovania o jeho prijatí vylúčený
napriek tomu, že jeho pohľadávka bola
popretá bezdôvodne a v prípade účasti
na schvaľovaní by hlasoval proti plánu.
JUDr. Radovan Pala, LL.M., Ph.D.
partner,
TaylorWessing e/n/w/c advokáti
Od roku 2004 je zakladajúcim
managing partnerom medzinárodnej advokátskej kancelárie
TaylorWessing e/n/w/c na
Slovensku. V roku 1999 ukončil
štúdium na PF UK v Bratislave.
V roku 2003 získal summa cum
laude titul LL.M. na právnickej
fakulte Rijksuniversiteit v Groningene.Publikoval viacero článkov
a pravidelne prednáša na témy
týkajúce sa obchodného a pracovného práva, ako aj compliance.
V kancelárii vedie oddelenie
pracovného práva a odborne sa
zameriava tiež na právo obchodných spoločností a právo duševného vlastníctva.
Drobní a strategicky nezaujímaví dodávatelia tak s konečnou platnosťou prídu aj
o viac ako 95 % svojich pohľadávok.
Z hľadiska nastavenia motivačných
faktorov je dôležité brať do úvahy
aj to, že na rozdiel od konkurzu si
správcu na začiatku procesu
reštrukturalizácie vyberá sám dlžník
a nesie aj náklady jeho odmeny.
Čo by mohlo pomôcť?
Situáciu by pomohla vyriešiť zmena
legislatívy, najmä zavedením prísnejších
pravidiel pre popieranie pohľadávok
prihlásených do reštrukturalizácie,
prípadne tým, že strata hlasovacích práv
popretých veriteľov by sa viazala len na
také pohľadávky, ktoré sú zjavne neopodstatnené. V opačnom prípade sa reštrukturalizácie stávajú nástrojom dohody dlžníka
s vybranými obchodnými partnermi, ktorá
je však záväzná a prijatá na úkor ostatných
veriteľov. Rovnako hrozí, že sa inštitút
reštrukturalizácie uprednostní aj v prípadoch, v ktorých by bolo účelnejšie a pre
veriteľov spravodlivejšie vyhlásenie
konkurzu dlžníka. Masívne uplatňovanie
súčasnej úpravy reštrukturalizácie
v prostredí stavebného trhu môže viesť
k jeho ďalšiemu rozvratu a morálnym
škodám (v zmysle „neplniť záväzky sa
oplatí“). ❖
JUDr. Ing. Tomáš Korman, LL.M.
advokátsky koncipient,
TaylorWessing e/n/w/c advokáti
Je absolvent Právnickej fakulty
a Ekonomickej fakulty Univerzity
Mateja Bela v Banskej Bystrici.
V roku 2013 získal titul LL.M. na
Central European University
v Budapešti. V minulosti niekoľko
rokov pracoval ako vyšetrovateľ
policajného zboru na oddelení
ekonomickej kriminality. Od roku
2013 je advokátskym koncipientom
v kancelárii TaylorWessing e/n/w/c
s odborným zameraním na právo
obchodných spoločností s dôrazom
na zodpovednostné vzťahy v rámci
úpadku a rozličné aspekty
compliance.
9
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
Ako je to možné?
stavebníctvo za rok 2013
Svitá na lepšie
časy?
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
Pripravila redakcia
Do polovice roka 2015 by mal stáť
Univerzitný vedecký park (BioMedPark)
s vybavením na špičkovej úrovni. Iba
nedávno ukončili v areáli Slovenskej
akadémie vied (SAV) na bratislavskej
Patrónke hrubú stavbu Pavilónu
lekárskych vied, ktorý bude súčasťou
tohto parku pre biomedicínu.
Koncept BioMedParku spája vzdelávacie
a výskumné biomedicínske inštitúcie
s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti: v areáli SAV na Dúbravskej ceste by
tak mal vzniknúť nielen Univerzitný
biomedicínsky vedecký park, ale aj nové
priestory Lekárskej fakulty UK a Farmaceutickej fakulty UK, k nim by sa mali dobudovať prepojenie s areálom novej
univerzitnej nemocnice na druhej strane
Lamačskej cesty, kde zatiaľ sídli Nemocnica sv. Michala (bývalá Vojenská
nemocnica). V apríli 2014 sa už dokončila
hrubá stavba prvej časti Univerzitného
biomedicínskeho vedeckého parku – Pavilónu lekárskych vied. Celý objekt má
byť dokončený v roku 2015.
Okrem Slovenskej akadémie vied, ktorá je
hlavným partnerom projektu a jej
konkrétnych ústavov (Elektrotechnický,
Fyzikálny, Ústav anorganickej chémie,
Ústav materiálov a mechaniky strojov,
Ústav polymérov), sú partnermi aj dve
bratislavské vysoké školy: Slovenská
technická univerzita v Bratislave a Vysoká
škola výtvarných umení.
Na rohu Lazaretskej a Cintorínskej ulice
v Bratislave sa stavia nová, moderná
10
Aj keď situácia na stavebnom trhu zostáva stále
náročná, trh sa ešte stále vyrovnáva s pozostatkami krízy, väčšina stavebných firiem verí v optimistické vyhliadky. Množstvo rozbehnutých
projektov, ktoré sa na Slovensku realizujú je tiež
znakom zlepšovania situácie na stavebnom trhu.
A nejde iba o malé projekty, ale naštartovala sa
realizácia aj rozsiahlych komplexov, ktoré po
dokončení budú fungovať ako samostatné celky
– mestá v meste. Spomedzi všetkých v súčasnosti realizovaných projektov, sme vybrali len
pozemné stavby, nakoľko plánované a pripravované dopravné a inžinierske stavby budú predstavené v nasledujúcom dvojčísle časopisu
(Eurostav 7a8/2014).
verzia budovy nemocnice. Projekt
vypracovala česká architektonická
kancelária LT Projekt, ktorá sa špecializuje na zdravotnícke zariadenia. Nová
budova nemocnice sv. Michala sa má
napojiť na existujúcu budovu polikliniky,
pričom celý areál patrí pod správu
ministerstva vnútra. Nová budova 6-poschodovej nemocnice s 2 podzemnými
podlažiami a so 110 lôžkami má začať
svoju prevádzku už v roku 2015.
Chystá sa tiež výstavba novej nemocnice
v Michalovciach, ktorej projekt
pripravujú holandskí architekti.
Pod Slavínom vyrastá zaujímavý projekt
Sokolská Residence developersko-architektonickej skupiny ITB. Stavia sa na
mieste tenisových kurtov medzi
Okánikovou a Sokolskou ulicou pri
Hlbokej ceste. ITB prevzala pozemok
s pripraveným projektom koncom
minulého roka od spoločnosti Skanska
Reality SK. Menšia bytovka zasadená do
svahu medzi dvomi slepými ulicami bude
mať 7 obytných podlaží s 35 bytmi
a 2-podlažnú garáž. Z vyššie položenej
Okánikovej ulice budú viditeľné štyri
nadzemné podlažia. Kolaudácia bytovky
je naplánovaná na jar 2016.
V bratislavskej štvrti Kramáre, vyrástol
nový multifunkčný areál Zelená Hôrka.
Ide o vôbec prvý projekt svojho druhu
v lokalite strednej Európy. Uzavretý areál
zahŕňa bytový dom, apartmány pre
seniorov, materskú škôlku, reštauráciu
a Aktivity park. Spoločnosť Zelená Hôrka
Univerzitný vedecký park
Budova nemocnice sv. Michala
Sokolská Residence
Multifunkčný areál Zelená Hôrka
Pivovar Stein
Multifunkčný komplex BORY
Plaváreň v bratislavskej Petržalke
Zóna Pharos
Areál Sternlichtovej smaltovne
Projekt obchodnej zóny D2 Centra
Obchodné centrum POINT
nachádza v procese posudzovania. Od
samotnej výstavby je tak ešte ďaleko,
investor pripravuje podklady pre územné
rozhodnutie, musí však čakať na
rozhodnutie ministerstva kultúry
a životného prostredia.
Stavebné povolenie už bolo vydané na
plaváreň v bratislavskej Petržalke.
Investorom je obchodná spoločnosť
mestskej časti Športové zariadenia
Petržalky, s. r. o., ktorá vo verejnom
obstarávaní vybrala ako dodávateľa
Metrostav Slovakia, a. s. Plaváreň bude
na priestranstve medzi Jiráskovou
a Tupolevovou ulicou. V novom objekte
bude 25-metrový plavecký päťdráhový
bazén, zážitkový bazén, detský bazén,
whirlpool pre relax v horúcej vode,
saunový svet, soláriá a občerstvenie.
Ukončenie stavby a následná kolaudácia sa predpokladá v marci až apríli
2015.
V Lučenci sa chystá prestavba bývalého
areálu Sternlichtovej smaltovne na
menšie nákupné centrum so službami
i rekonštrukcia niektorých existujúcich
objektov. Za projektom predloženým na
posúdenie štátnym orgánom stojí
miestna firma Iso – Projekt, s.r.o. Centrum
má mať najviac dve nadzemné podlažia
a úžitkovú plochu na úrovni 15 155
štvorcových metrov. Projektový zámer
počíta s kubickými tvarmi a materiálovým
prispôsobením sa pôvodným kultúrnym
pamiatkam. Odhadovaný termín štartu
výstavby je jeseň 2014 a dokončenie
koncom roka 2015.
Na okraji centra Banskej Bystrice hneď
vedľa križovatky známej ako „Hušták“
sa chystá výstavba obchodného centra
POINT. Prázdny pozemok nahradí
trojpodlažný objekt, ktorého investorom je prievidzská spoločnosť OP
Centrum. Štart výstavby je naplánovaný
na záver roka 2014 a dokončenie
koncom roka 2015. Doplní už existujúce
neďaleké Europa Shopping Centrum
a nedávno dokončený Radvaň Park
situovaný pri diaľnici smerom na
Zvolen. ❖
11
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
s. r. o., začala s výstavbou projektu vo
februári 2013, podľa architektonického
konceptu ateliéru A1 Respect pod
vedením architekta a urbanistu Ing. arch.
Branislava Kaliského. Koniec výstavby je
plánovaný na jar 2014.
Investičná skupina Penta stavia v lokalite
Bory medzi bratislavskými mestskými
časťami Lamač a Devínska Nová Ves
multifunkčný komplex BORY, ktorý sa
skladá z komerčnej zóny Bory Retail
Zone, nákupného centra Bory Mall
a obytnej zóny Bory Home.
Bory Mall bude mať prenajímateľnú
plochu 54 000 metrov štvorcových.
Autorom centra je svetoznámy ateliér
talianskeho architekta Massimiliana
Fuksasa. Stavba obchodného centra bola
zahájená v januári 2013, jej dokončenie
a otvorenie je naplánované koncom roka
2014. V celej zóne má celkovo vzniknúť
20 veľkokapacitných obchodných
prevádzok. Stavba obytnej zóny sa
plánuje až po dokončení komerčnej a obchodnej časti.
Na opačnom konci Bratislavy, pri letisku,
v smere na Trnavu, buduje investor
spoločnosť Development4, a. s. zónu
Pharos. Na ploche vyše 24 hektárov má
vyrásť vyše 260-tisíc štvorcových metrov
kancelárskej a predajnej plochy a 2 236
parkovacích miest. Nákupná zóna sa
bude skladať najmä zo samostatne
stojacich obchodných prevádzok
jednotlivých klientov. Predbežný termín
výstavby je uvedený v rokoch 2014 až
2020. V súčasnosti je v novej obchodnej
a administratívnej zóne Pharos Business
Park vybudovaná základná dopravná
a technická infraštruktúra, skolaudované
inžinierske siete a cesty. Onedlho sa
začne výstavba prvých predajní obchodných reťazcov. Developer projektu po
rozbehnutí obchodnej časti začal
pracovať aj na povoleniach pre administratívu.
Spoločnosť cooperate odštartovala
19. mája 2014 výstavbu sietí Projektu
obchodnej zóny D2 Centra pri obci
Lozorno. Vďaka tomuto kroku developersky projekt zameraný na služby pre
obyvateľov okolitých obcí a logistické
centrá úspešne pokračuje svojou ďalšou
fázou rozvoja. Výstavba sietí bude
ukončená a skolaudovaná do konca júna
2014. Celý projekt plánuje spoločnosť
cooperate dokončiť v decembri 2015.
Niekdajší bratislavský pivovar Stein
medzi ulicami Legionárska, Blumentálska
a Bernolákova v centre mesta plánuje
fínsky developer, firma YIT Reding prestavať. Industriálny areál chce zmeniť na
administratívno-obytný komplex,
takzvaný New Stein podľa projektu
architekta Ivana Kubíka. Pivovar vydražila
firma DreamField Property s. r. o., ktorá
spolupracuje s fínskym developerom,
firmou YIT Reding. Život v areáli skončil
v roku 2007. Projekt prestavby sa stále
architektúra
Najväčšia súkromná
investícia v Trnave
CITY ARENA
EUROSTAV jún 2014
architektúra
Pripravila redakcia
12
Na mieste futbalového štadióna Antona
Malatinského v Trnave je v súčasnosti veľký
stavebný ruch. Na mieste technicky aj
morálne zastaraného štadióna totiž vyrastá
nový multifunkčný komplex CITY ARENA.
Tento komplex okrem moderného futbalového štadióna pre 19 tisíc návštevníkov,
ktorý bude spĺňať náročné kvalitatívne
a technické parametre Medzinárodnej
futbalovej federácie (FIFA) i Európskej
futbalovej únie (UEFA), bude obsahovať aj
obchodné centrum s multikinom, dvojpodlažné podzemné parkovisko a prenajímateľné administratívne priestory. Investorsky
túto – pre Trnavu historicky najväčšiu
investíciu v segmente občianskych stavieb
– zabezpečujú spoločnosti City-Arena, a. s.
(športová časť) a City-Arena PLUS, a. s.
(komerčná časť).
13
EUROSTAV jún 2014
architektúra
Autori architektonického riešenia: architektonický ateliér adamec & adamec, spol. s r. o. , architekti Pavol Adamec, Milan Paulík, Pavol
Hrčka, Martin Ďurík, Boris Schultz Generálny projektant: adamec & adamec, spol. s r. o. Investor športovej časti: City-Arena, a. s. Investor
komerčnej časti: City-Arena PLUS, a. s. Hlavný zhotoviteľ: ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o. Predpokladané investičné náklady: 76 mil. € Územné
rozhodnutie: apríl 2013 Stavebné povolenie: august 2013 Lehota výstavby: september 2013 - august 2015
architektúra
Ako to všetko začalo
Štadión Antona Malatinského, ktorý sa
nachádza hneď na vstupe do mesta, bol
už značne zastaraný – technicky aj
morálne a bolo treba začať uvažovať nad
jeho prestavbou a dostavbou. Zároveň
mestu Trnava chýbalo plnohodnotné
obchodné centrum, aké majú v súčasnosti
už takmer všetky regióny na Slovensku,
kde by návštevníci chodili nielen za
nákupmi, ale aj zábavou a posedením.
Trnavská developerská spoločnosť Euro
Max Slovakia, a. s., ktorá je na slovenskom
trhu lídrom v oblasti výstavby regionálnych zábavno-obchodných centier MAX,
sa rozhodla tieto dva zámery spojiť do
jedného. Výborná poloha štadióna,
priama nadväznosť na historické centrum
mesta, dobrá pešia aj automobilová
dostupnosť, absencia väčšieho multifunkčného centra v Trnave a blízka poloha
Trnavy k hlavnému mestu boli skutočnosti,
ktoré predurčili zámer investora na
úspech. Vízia sa zhruba po 3 rokoch
príprav stala skutočnosťou a v septembri
2013 výstavbu projektu CITY ARENA
zahájili poklepaním základného kameňa
stavby za účasti všetkých partnerov projektu (vláda SR, Mesto Trnava, Slovenský
futbalový zväz, bankový sektor...).
EUROSTAV jún 2014
architektúra
O projekte CITY ARENA
Moderne vybavený štadión bude ponúkať
komfortné zázemie pre hráčov ako sú
šatne, sprchy, priestory pre dopingové
kontroly, priestory pre televízne štáby, atď.
Celková kapacita štadióna je projektovaná
pre 19 000 sediacich návštevníkov
s možnosťou rozšírenia na 30 000. Pod
tribúnami bude umiestnených 20
skyboxov. Súčasťou komplexu bude aj
obchodné centrum, ktoré zákazníkom
14
ponúkne na ploche 28 800 m2 až 110
obchodných jednotiek a takmer 1 000
parkovacích miest v dvoch podzemných
podlažiach. Výhodou komplexu bude
bezkolízne zásobovanie obchodných
jednotiek z prvého suterénu a tiež
komfortný vstup hráčov a ostatných
aktérov do zázemia futbalového štadióna,
keďže v podzemnej garáži sú dve
parkovacie miesta pre autobusy, ktoré sú
priamo napojené na vstup do zázemia.
V obchodnom centre bude aj 5 kinosál
s celkovou kapacitou 600 miest. Veľkou
pridanou hodnotou komplexu bude
zasklenou pergolou prekrytá vonkajšia
pešia zóna, určená na posedenie
a občerstvenie návštevníkov komplexu,
Vízia sa stala skutočnosťou
a v septembri 2013 výstavbu CITY
ARENY zahájili poklepaním
základného kameňa.
ktorá je umiestnená hneď vedľa vstupu do
obchodného centra. Pergola bude
architektonicky aj konštrukčne zaujímavo
riešená a stane sa výrazovým identifikačným prvkom komplexu. Z druhej strany
prekrytej pešej zóny sa tiahnu zachované
mestské hradby, ktoré sa tak stávajú
súčasťou celého komplexu. Mestské
hradby nie sú však jediným pripomenutím
histórie mesta v koncepte komplexu.
Keďže v lokalite, kde komplex vyrastá,
viedla v minulosti tzv. „Česká cesta“, autori
Architektonické zaujímavosti
komplexu
Okrem architektonicky pôsobivej oceľovej
konštrukcie pergoly návštevníkov určite
zaujme fasáda obchodného centra. Na
fasádu budú prvýkrát na Slovensku použité
špeciálne hliníkové platne, vyrobené
v Španielsku, v dvoch odtieňoch oceľovosivej farby s bronzovým nádychom. Na
fasáde bude na vybraných hranách
spomínaných platní umiestnené LED
osvetlenie, ktoré bude večer vytvárať na
fasáde zaujímavé svetlené efekty.
Farebnosť interiérových podláh bude
v harmónii s farebnosťou podláh v exteriéri. Zaujímavým architektonickým prvkom
sú aj hmoty administratívnych priestorov,
tváriace sa ako nezávislé prvky, ale
v podstate ukončujúce tribúny, ktoré
ponúknu atraktívne prenajímateľné
kancelárske priestory s výhľadom na hraciu
plochu štadióna. Zaujímavým architektonickým prvkom bude aj konzolovité
prestrešenie tribún z dvoch tretín
presvetlené polykarbonátovým systémom.
Ako pokračuje výstavba?
S výstavbou sa začalo v septembri 2013.
Priaznivé počasie počas jesene aj zimy
Základné parametre stavby
CITY ARENA:
•
Štadión: 19 000 miest
•
Obchodné priestory:
shopping mall 24 000 m2,
street retail 4 800 m2
•
Administratíva: 2 800 m2
•
Parkovanie: 1 000 miest
•
Multiplex Cinema: 600 miest
spôsobilo, že výstavba pokračuje podľa
časového harmonogramu. V čase mojej
návštevy staveniska bola východná
tribúna štadióna už zbúraná a pokračovalo sa v zakladaní stavby a vo výstavbe
južnej tribúny. Západná tribúna ostáva
zachovaná, pretože počas celej výstavby
komplexu štadión naďalej slúži svojmu
účelu, hrajú sa tam ligové zápasy. Po
okrajoch existujúcej západnej tribúny
vyrastá už skelet administratívnych
priestorov. Na stavenisku sa dajú už vidieť
aj vybudované betónové stupne južnej
tribúny s predprípravou na montovanie
sedačiek. Prvý pilier južnej tribúny
postavili na stavbe na jar. Ide o železobetónový pilón s výškou 22 m, ktorý váži
17,5 ton. Na výstavbu štadióna ich budú
potrebovať spolu 600 ks. Vyrábajú sa
priebežne a každý jeden musia priviesť
kamiónom na stavenisko. Celá stavba
bude totiž vybudovaná zo železobetónového skeletu. Hoci ide o dva stavebné
celky - štadión a obchodné centrum - ich
výstavba bude prebiehať paralelne. V máji
2015 by mal byť dobudovaný štadión aj
s tribúnami a 20 skyboxmi a na jeseň 2015
by sa mal slávnostne otvárať už celý
komplex vrátane obchodného centra, kín
a administratívnych budov. ❖
15
EUROSTAV jún 2014
architektúra
architektonického riešenia sa rozhodli –
po dohode s pamiatkarmi - pripomenúť
obyvateľom Trnavy jej trasu v rámci
interiéru obchodného centra.
architektúra
Rozhovor s predsedom predstavenstva City-Arena, a. s.,
Ing. arch. Pavlom Adamcom
Pokračuje výstavba komplexu podľa
vašich plánov?
Výstavba pokračuje v rámci časového
harmonogramu. Dokonca nám prialo aj
počasie počas zimných mesiacov.
Predpokladáme, že teraz by nás už
nemalo nič podstatné prekvapiť alebo
zdržať. Stavbu realizuje skúsená stavebná
firma, s ktorou sme uzavreli zmluvu
o generálnej dodávke stavby.
EUROSTAV jún 2014
architektúra
Projekt City Arena ste nielen pripravili,
projektovali ale v súčasnosti aj
manažujete jeho výstavbu ako
predseda predstavenstva a generálny
riaditeľ investorských spoločností.
Ktorá z týchto činnosti bola najnáročnejšia?
Najnáročnejšie bolo asi presadiť tento náš
investičný zámer a nájsť reálne možnosti
jeho financovania. Našťastie, Trnavčania
milujú futbal a výstavba nového štadióna
už bola nevyhnutnosť. Navyše, v Trnave
chýbalo plnohodnotné obchodné centrum
v takej architektonickej kvalite a veľkosti,
ako ich poznáme napríklad z hlavného
mesta a iných regionálnych centier. Dobrý
architektonický koncept presvedčil nielen
Trnavčanov a mestských poslancov, ale aj
ostatných partnerov (vláda SR, Mesto
Trnava, SFZ, bankový sektor...). Čo sa týka
financovania takýchto projektov, vždy
záleží od viacerých faktorov. Nám sa
podarilo ešte pred zahájením výstavby
vyvolať záujem u nadnárodných retailových operátorov. V súčasnosti máme už
90 % všetkých obchodných priestorov
zazmluvnených alebo sme v štádiu
rokovania pred podpisom zmluvy,
zaznamenali sme totiž asi o 30 % väčší
záujem o nájom obchodných prevádzok
ako v podobných projektoch. Je to najmä
vďaka tomu, že takýto typ multifunkčného
centra v priamej dostupnosti na historickú
časť mesta doteraz chýbal a náš projekt
z pohľadu lokality, synergie funkcií
a architektonického riešenia bude
v regióne jedinečný. Ako investorov nás
zvlášť teší fakt, že na jar tohto roku bol na
realitnom veľtrhu v Cannes projekt CITY
ARENA vyhlásený ako najúspešnejší
regionálny projekt z hľadiska záujmu
retailových operátorov.
Projekt City Arena sa stavia takmer
v centre mesta, v bezprostrednom
dotyku s historickým centrom. Aká
bola spolupráca s pamiatkarmi. Nemali
námietky k projektu?
Samozrejme, že sme od začiatku náš
zámer konzultovali s Krajským Pamiatkovým úradom. Privítali náš koncept
zapojenia mestských hradieb do projektu
a v spolupráci s nimi sme vymysleli aj to,
ako obyvateľom Trnavy priblížiť históriu
tzv. Českej cesty, ktorá kedysi prechádzala
práve týmto územím. Cesta bude
naznačená v štruktúre podlahy obchodného centra a podčiarknutá inštalovaným
LED osvetlením v podlahe. V obchodnom
centre budú tiež inštalované aj fragmenty
z archeologických nálezov.
V súčasnosti sa veľký dôraz kladie na
energetickú efektívnosť budov
a komplexov. Ako je riešená energetická efektívnosť celého komplexu?
Našou ambíciou je, aby sme komplex
zrealizovali v kategórii A energetickej
hospodárnosti budov. Chceme to
dosiahnuť použitím progresívnych
technológií ako sú tepelné čerpadlá
a kogeneračné jednotky, ale aj použitím
kvalitných stavebných ekologických
materiálov a dostatočnou izoláciou
obvodových plášťov budov.
Plánujete futbalový štadión využívať aj
na iné aktivity, napr. kultúrne akcie ako
sú koncerty?
Keďže sme projekt koncipovali ako
multifunkčný, do budúcnosti plánujeme
využívanie štadióna aj na kultúrne
a spoločenské podujatia. Veľkou výhodou
je, že štadión je jediným štadiónom na
Slovensku, ktorý ponúka kapacitu až
30 000 miest vrátane využitia hracej
plochy. Dobrá dostupnosť Trnavy od
Bratislavy ale aj Viedne je výhodou
a predpokladáme záujem o prenajímanie
štadióna na koncerty a iné kultúrne a spoločenské akcie. Odhadujeme, že by sa
mohlo na štadióne konať asi 5 regionálnych koncertov a 2 nadregionálne
koncerty ročne. V komplexe budú pre to
vytvorené optimálne podmienky.
Samozrejme, musíme si to vyskúšať
a podľa toho celý proces využívania
štadióna na kultúrne a spoločenské akcie
správne nastaviť.
Medzi dvoma úrovňami východnej
tribúny bude umiestnených 20
skyboxov. Ich prenájom je dôležitý aj
z hľadiska ekonomiky futbalového
klubu. Máte už záujemcov na ich
prenájom?
Áno, z celkového počtu 20 skyboxov
máme v súčasnosti už 17 prenajatých. Ale
tak isto je pre nás dôležité, že nový
Štadión A. Malatinského ponúkne
komfortné a bezpečné prostredie
v európskom štandarde pre všetkých
divákov. ❖
Za rozhovor ďakuje D. Lalíková
16
TEBAU
VŠETKO PRE MONOLITICKÉ BETÓNY
Komplexné služby v oblasti debnenia,
lešenia, vibračnej techniky a širokého
sortimentu spotrebného materiálu.
since
1993
HEMPEL
PROTIPOŽIARNE
NAPEŇUJÚCE
NÁTERY

Až 120 min. ochrany pred požiarom
celulózového typu

Vynikajúca životnosť

Konkurencieschopná dimenzácia

Vysoká nanášavosť

Rozpúšťadlové aj vodou riediteľné riešenia

Rýchloschnúca verzia

V súlade s normou EN 13881-8

Certifikáty CE a Certifier
Infolinka: 0850 850 505
[email protected] www.tebau.sk
www.hempel.sk
17
EUROSTAV jún 2014
architektúra
Najlepšie ceny
prenájmu
stavebníctvo za rok 2013
Vývoj bývania
na Slovensku
a v Bratislave
v roku 2013
Ján Bošácky, Jones Lang LaSalle
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
Trh rezidenčných nehnuteľností na Slovensku
je možné podľa početnosti rozdeliť na dve
oblasti: Bratislavu a zvyšok Slovenska. Tieto
dve oblasti sa počtom projektov – novosta-
18
Ako sa vyvíjal trh nehnuteľností na Slovensku
v minulom roku? Bol v niečom osobitný alebo len
kopíroval predchádzajúce roky? O aké byty majú
obyvatelia záujem? Stále sa najviac predávali
dvojizbové byty? Je trh s nehnuteľnosťami iný
v Bratislave a v ostatných regiónoch? Líši sa
rezidenčný trh v Bratislave a v Prahe? Odpovede
na tieto a ďalšie otázky ponúkame v nasledujúcom príspevku. Na úvod však zdôrazníme, že rok
2013 bol rozhodne prelomový najmä čo sa týka
počtu predaných bytov. Najmä v Bratislave bol
zaznamenaný výrazný nárast najmä pri jedno,
dvoj a trojizbových bytov a pokles bytov nadštandardných. Najdynamickejším a najväčším trhom
rezidenčných nehnuteľností je hlavné mesto –
Bratislava. Tu sa odohráva najväčší počet transakcií, a to aj napriek tomu, že ceny nehnuteľností sa
oproti regiónom pohybujú na podstatne vyššej
úrovni.
vieb bytov v ponuke – takmer rovnajú.
Samozrejme, pokiaľ hovoríme o rodinných
domoch, situácia je jednoznačne na strane
regiónov, kde podstatnú časť ponuky
novostavieb tvoria práve rodinné domy.
Keďže ich výstavba zväčša prebieha v réžii
jednotlivcov (bez účasti developera) sú len
veľmi ťažko monitorovateľné.
Vývoj rezidenčného trhu v Bratislave
V Bratislave je dlhodobejšie najväčší
dopyt po dvojizbových bytoch, avšak
trojizbové byty, ktorých ponuka sa za
posledných 5 rokov výrazne zmenila
v zmysle výmery i ceny, pomaly tento
strednodobý trend dvojizbových bytov
narúšajú.
Nárast predaja trojizbových bytov je
spôsobený najmä ich vyššou dostupnosťou, ale taktiež zmenami v demografii,
kde mladí ľudia zakladajúci si rodinu
jednoducho potrebujú viac priestoru.
V Bratislave ako celku bolo za posledný
rok predaných vyše 2 400 bytov
v novostavbách. Najsilnejší dopyt sme
za posledný rok zaznamenali v bratislavskom Ružinove (bez Vrakune a Podunajských Biskupíc), Starom meste a Petržalke, kde sa spolu predalo takmer 63 %
všetkých bytov. Zloženie bytov v týchto
troch najobľúbenejších lokalitách
jednoznačne hovorí o dopyte najmä po
menších bytových jednotkách.
Najväčšie rozdiely medzi bratislavskými
obvodmi vidíme pri cenách. Jednoznačne najdrahšou lokalitou je dlhodobo
Bratislava I, kde sa priemerná cena za
predaný byt pohybuje na úrovni 175 000
eur bez DPH oproti celobratislavskému
priemeru 129 000 eur bez DPH.
19
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
Čo sa týka výmery predávaných bytov,
v priemere najväčšie sa predávajú v Bratislave I a v Bratislave IV. Naopak
v priemere najmenšie sa predávajú
v Bratislave II a v Bratislave V. Veľkosť
bytových jednotiek je parameter, ktorý
sa za posledných 5 rokov zmenil
najvýraznejšie. Zmenšovanie výmer sa
týka predovšetkým jednoizbových
a trojizbových bytov.
Developeri totiž nemajú záujem
o umenšenie ceny za m2, avšak potrebujú znížiť celkovú cenu bytu. To sa dá
jedine zmenou výmery bytov, pekne
povedané – zefektívnením vnútorných
priestorov bytov. Najkomplikovanejšia
situácia nastáva pri veľkometrážnych
bytoch, ktoré sú aj pri znížených cenách
za m2 stále priveľmi drahé a nie sú
stavebníctvo za rok 2013
Obr. 1 Rezidencia Machnáč, Bratislava
konkurencieschopné k menším – „efektívnejším bytom“. Najviac takýchto bytov
sa nachádza v Starom meste.
Tzv. zefektívnenie výmery môžeme
pozorovať najmä pri dvoj a trojizbových
bytoch. Pri trojizbových bytoch ide
v absolútnych číslach o zmenšenie
o viac ako 10 m2 (obdobie posledných
5 rokov). Tento fakt sa jasne odrazil aj na
znížení celkovej ceny za trojizbové byty,
čím sa pre mladé rodiny stávajú
dostupnejšími. Pokiaľ sa však nezníži
cena za m2, samotné znižovanie výmery
trojizbových bytov nebude postačovať.
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
Chystajú sa nové rezidenčné projekty
v Bratislave a okolí?
Určite áno. Vzhľadom na aktuálne
priaznivejšiu situáciu na trhu, v príprave
je viacero nových rezidenčných
projektov napr. v Starom meste, ale
aj na Starých Gruntoch, v Rači, Dúbravke, Ružinove, v Petržalke, atď. Mnohí
developeri znova naštartovali svoje
počas krízy odložené projekty, ktoré
sú zväčša prekreslené, zmenšené
a upravené vzhľadom na súčasné
pomery na trhu. Práve zefektívnenie
a prispôsobenie týchto projektov trhu
má za efekt rýchlejší predaj bytov
v rozostavaných projektoch. Z celkovej
ponuky rozostavaných projektov bola
za posledný polrok vypredaná viac ako
tretina.
Bratislavský rezidenčný trh je čo sa týka
predikcií veľmi nevyspytateľný. Je to
spôsobené najmä tým, že trh je relatívne
malý a každý väčší projekt (častokrát
nezvyčajný pre naše prostredie napr.
Panorama City), dokáže výrazne zmeniť
ponuku na trhu, a teda výrazne narúša
20
predstavy o trhu. Ako je známe, v Bratislave posledné roky pretrváva zvýšený dopyt
po dvojizbových bytoch. Za posledné
4 roky tvorili tieto byty takmer 40 %
všetkých predaných bytov v novostavbách, avšak tento trend, ako sme
spomínali vyššie nepotrvá večne.
Dvojizbový byt je príliš malý pre rodinu,
navyše, pokiaľ si aktuálny vlastníci
menších bytov budú chcieť založiť rodinu,
budú potrebovať logicky väčší byt.
V časovom období 3 – 7 rokov očakávame
Bratislavský rezidenčný trh je čo
sa týka predikcií veľmi nevyspytateľný. Je to spôsobené najmä tým,
že trh je relatívne malý...
Obr. 2 Bytový komplex Vilinky, Bratislava
preto zvýšenú ponuku dvojizbových bytov
na sekundárnom trhu.
Staré s cenami ako za nové
Existujú prípady, kde sa jednoducho
začínajú popierať logické pravidlá
výhodnej kúpy. Sú to prípady veľmi
lacných bytov do 60 000 eur, ktoré sú
ľahko dostupné práve vďaka prístupnosti hypoték pre skupiny obyvateľov aj
s nižšími zárobkami. Problémom však je,
že tieto byty sú veľmi malé a ich celková
(predajná) cena neznamená, že sú
v skutočnosti aj lacné. Za m2 bytu vo
väčšine prípadov kupujúci zaplatí
omnoho viac ako pri väčších bytoch.
Dôležitá je však konečná suma (predajná
cena). Ako celkom zvláštny fenomén
považujeme spojitosť aj s prerábkou
Obr. 3 Nová výstavba mimo centra Prahy
je, že trh nehnuteľností v Prahe je okrem
svojej takmer dvojnásobnej veľkosti čo
do počtu predaných bytov za rok aj
omnoho rôznorodejší. Na rozdiel od
Bratislavy, kde sa luxusný segment za
posledných 5 rokov takmer pozastavil,
v hlavom meste Českej republiky sa trh
luxusného bývania iba spomalil. Je to
spôsobené najmä tým, že sa v Prahe
nachádza omnoho viac zahraničnej
klientely a rovnako lepšími investičnými
možnosťami v tomto segmente. Veľký
rozdiel medzi Bratislavou a Prahou je
taktiež v urbanistickom umiestnení
nových developmentov.
Zatiaľ čo v Bratislave je v centrálnej zóne
mesta voľných množstvo pozemkov,
ktoré tvoria takmer 50 ha, v Prahe sa
väčšina nových developmentov
umiestňuje mimo centra mesta, keďže
centrálne oblasti sú stabilizované
s minimálnou možnosťou novej
výstavby. Práve centrálnejšie zóny
Bratislavy, ktoré zatiaľ nie sú urbanizované, budú v nasledujúcich rokoch (pokiaľ
to dovolí nový územný plán) zohrávať
významnú úlohu. ❖
Očakávaný vývoj rezidenčného trhu
v Bratislave
Na bratislavskom rezidenčnom trhu
v krátkodobej budúcnosti neočakávame
výrazné zmeny ani v cenách nehnuteľností za m2 ani v štruktúre bytov. Aby sa
mohla zmeniť cena za m2, je potrebné
nielen zefektívniť schvaľovacie procesy,
zmenšiť maržu developera (čo je málo
pravdepodobné), ale taktiež zredukovať/
odstrániť tzv. parkovací problém.
Pod parkovacím problémom myslíme
povinnosť developera vybudovať určitý
počet parkovacích státí v závislosti od
typu bytu. To by nebolo problémom,
pokiaľ by počet parkovacích miest, ktoré
musí developer vybudovať vysoko
neprevyšoval dopyt budúcich obyvateľov. V konečnom dôsledku parkovacie
státia predražujú ceny bytov, keďže
developer potrebuje miesta predať
a vzhľadom na fakt, že ich počet
prevyšuje reálny dopyt obyvateľov, nie
je schopný predávať za reálnu hodnotu.
Keďže sa parkovacie miesta zväčša
budujú pod developerskými projektmi
(najmä vo vnútorných častiach mesta) sú
s tým spojené extrémne vysoké náklady.
Developer predá iba určitú časť parkovacích miest (keďže nie je dopyt po
všetkých) a zvyšné – nepredané miesta
pripočíta k cenám bytov. V konečnom
dôsledku obyvatelia platia za parkovacie
miesto, ktoré ani nevlastnia.
V poslednom období sa veľa hovorí
o tzv. štartovacích bytoch. Pri tomto
type obydlia neočakávame dlhodobo
udržateľný dopyt, keďže zloženie bytov
v týchto projektoch je zväčša veľmi
obmedzené resp. zamerané len na určitý
typ príjmovej skupiny. Práve z tohto
dôvodu predpokladáme problematickosť pri sekundárnom predaji takéhoto
typu bytu v budúcnosti, teda nevhodnosti kúpy pokiaľ ide o investíciu.
V rokoch 2014 – 2015 neočakávame na
rezidenčnom trhu výrazné zmeny.
V dlhodobejšom horizonte očakávame
rovnako zvýšený dopyt po troj a viacizbových bytoch, avšak tento trend je
úzko spätý s budúcim vývojom ekonomiky na Slovensku.
Porovnanie bratislavského
a pražského rezidenčného trhu
Iste mnohí z vás zaznamenali, že
rezidenčný trh v Prahe zaznamenáva
v súčasnosti dynamický vývoj. Architekti,
a nielen domáci, kreslia nové bytové
projekty. A mnohé z nich sa dajú označiť
ako veľkorysé a nadštandardné. Faktom
Ján Bošácky, analytik oddelenia
Prieskumu trhu JLL
Pracuje v spoločnosti Jones Lang
LaSalle od roku 2013. V bratislavskej pobočke je zodpovedný za
služby prieskumu trhu. V rámci
svojej agendy zodpovedá za
vytváranie a zefektívňovanie
databázových systémov a reportov
všetkých komerčných trhov
a rezidenčného trhu na Slovensku.
Pred vstúpením do Jones Lang
LaSalle študoval na Univerzite
Komenského, Fakultu matematiky,
fyziky a informatiky v odbore
manažérska matematika. Pred
vstupom do JLL pracoval v ČSOB
– Finančnej skupine na oddelení
financovania nehnuteľností. .
21
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
starých panelákov na nové tzv. štartovacie byty. Pôvodné panely však väčšinou
ostávajú, teda nejde doslova o nový byt,
avšak aj napriek tomu sa tieto byty
predávajú ako nové a samozrejme aj
ceny sú nastavené ako pri nových
rezidenčných jednotkách. V roku 2014
neočakávame na rezidenčnom trhu
výrazné zmeny, pretrvávať bude trend
dodávania „efektívnejších“ (menších)
bytov s prevahou dvojizbových,
nasledované jedno a trojizbovými bytmi.
Ďalej očakávame v dlhodobejšom
horizonte bytovú výstavbu pre strednú
vrstvu obyvateľstva v centrálnejších
častiach Bratislavy, teda nielen na
perifériách.
anketa
Anketa k súťaži
STAVBA ROKA 2014
Tento rok sa bude konať už 20. ročník celoslovenskej verejnej súťaže STAVBA ROKA. Ide
o súťaž, ktorej cieľom je propagácia pekných
a kvalitných stavieb postavených na Slovensku.
Je to jediná súťaž, ktorej ambíciou je nielen
propagovať pekné a kvalitné stavby, ale aj
zviditeľniť všetkých podstatných účastníkov,
participujúcich na ich vzniku. Od architektov
a projektantov, cez stavbyvedúcich, stavebných
dozorov a stavebných zhotoviteľov, až po
investorov a developerov. Keďže v súčasnosti
sa na Slovensku v dôsledku krízy v stavebníctve
stavia podstatne menej stavieb, prejavilo sa to
v ostatných ročníkoch súťaže aj na počte
a kvalite prihlásených stavieb.
Preto sme sa rozhodli urobiť krátku anketu
a osloveným respondentom sme položili
nasledujúcu otázku:
Chystáte sa tento rok prihlásiť niektorú zo svojich realizácií stavebných diel do aktuálneho ročníka súťaže STAVBA ROKA 2014?
Ako hodnotíte súťaž STAVBA ROKA, čo na tejto súťaži oceňujete a čo by ste odporúčali pre budúcnosť v súťaži upraviť alebo
zmeniť?
EUROSTAV jún 2014
anketa
Mag. Ing. Alexander Holénia,
prokurista spoločnosti a riaditeľ
centrálnych činností
ZIPP BRATISLAVA spol. s r. o.
Do 20. ročníka súťaže plánujeme prihlásiť 2 stavby. Jednou z nich je
technologická stavba vo Veľkých Zlievcoch s oficiálnym názvom
„Inštalácia tandemových turbosústrojenstiev KS03 Veľké Zlievce“,
ktorej investorom je spoločnosť eustream, a. s. a druhou je
„Rekonštrukcia a dostavba 3. a 4. bloku atómovej elektrárne
Mochovce“, investorom sú Slovenské elektrárne, a. s.
Každý rok prihlasujeme do súťaže nejakú zaujímavú stavbu, lebo
chceme podporovať samotnú súťaž a propagovať pekné a kvalitné
stavby. Stojí za zváženie, či by stavby do súťaže nemali prihlasovať
len samotní investori, keďže bez nich by žiadne stavebné dielo
nevzniklo. Taktiež si myslím, že súťaží, ktoré majú podobné poslanie
a cieľ ako STAVBA ROKA, je na Slovensku akosi veľa (STAVBA ROKA,
CE.ZA.AR, Cena ARCH, Cena D. Jurkoviča – 3 x súťaž architektov).
Vyhlasovanie výsledkov týchto súťaží býva na jeseň a vtedy sa každý
týždeň vyhlasujú ceny v niektorej z nich. Pritom je takmer pravidlom,
že ceny získavajú viac-menej tie isté stavby. Možno by bolo dobré
pouvažovať nad tým, či neuskutočniť spoločnú prehliadku, akési
„bienále“ všetkých súťaží naraz, alebo by sa pristúpilo k dvojročným
cyklom konania niektorých súťaží. Napríklad jeden rok by sa konala
súťaž STAVBA ROKA a druhý rok CE.ZA.AR.
22
Ing. Juraj Škorvánek,
obchodný riaditeľ,
INGSTEEL spol. s r.o.
Súťaž Stavba roka som odjakživa považoval za nástroj
propagácie nielen našich stavieb, ale celého slovenského
stavebníctva. Vždy sme sa snažili do súťaže prihlásiť niektorú
z realizovaných stavieb, aj s vedomím, že v danom ročníku sú
aj iné „výnimočnejšie stavby“, ktoré si zaslúžia byť úspešnejšie.
Mám však pocit, že v poslednom období, určite aj z dôvodu
krízy na stavebnom trhu, súťaž začala strácať svoju prestíž
a originalitu. Nižší počet prihlasovaných stavieb a neprehľadné
množstvo ocenení (v ročníku 2013 bolo prihlásených len
dvadsať stavieb a udelených dvanásť cien pre osem stavieb)
dosť zovšedňuje hodnotu ocenených a prestíž súťaže. Myslím
si, že pre 21. ročník by bolo vhodné do súťaže vniesť zopár
zmien, ako napr. dvojročná periodicita súťaže, zredukovanie
počtu ocenení, spôsob prihlasovania a výberu hodnotených
stavieb, ako aj zadefinovanie detailnejších pravidiel pri
hodnotení. Tiež by som dal na zváženie, či neinformovať
verejnosť s názormi a postrehmi komisie pri obhliadkach
stavieb a pri záverečnom hodnotení (obdobný model je
úspešne používaný pri cene ARCH).
V uplynulom roku sme realizovali niekoľko pekných stavieb. Šancu
na úspech, po skúsenostiach z minulých ročníkov, má asi len jeden
projekt, a to „Šafranova záhrada“. Ide o bytový komplex, ktorý tvorí
neoddeliteľnú súčasť známeho košického Kulturparku. Verím, že
po dohode s investorom tento projekt prihlásime do súťaže.
V posledných rokoch sa súťaž STAVBA ROKA stala verejnou
prezentáciou developerov a investorov. Dodávatelia stavieb sú
zatláčaní do úzadia. Je to smutná realita. Organizátori, resp.
vyhlasovatelia by sa vážne mali zamyslieť nad podstatou súťaže
Stavby roka. Hlavnú cenu za rok 2013 preberal investor stavby
Central v Bratislave, bez účasti dodávateľa stavby... Vzhľadom
k tomu, že projektanti, architekti majú svoje súťaže, Cenu Dušana
Jurkoviča, Cenu ARCH a CE∙ZA∙AR, dodávateľom stavieb patrí
Stavba roka. Developerom a investorom by bolo možno vhodné
urobiť ich vlastnú súťaž.
Ing. arch. Juraj Jančina,
autorizovaný architekt,
AKJ s. r. o.
Keďže patrím s určitosťou k jedným z najstabilnejších účastníkov
súťaže STAVBA ROKA – dovolím si hodnotiť jej dlhoročný
pozitívny vplyv na všetkých účastníkov a ich prihlásené diela.
Súťaž si vytvorila pozíciu medzi prestížnymi oceneniami
a prispieva k celospoločenskému pozdvihnutiu kvalitnej slovenskej architektúry a stavebníctva. Zároveň vytvára priestor pre
profesionálnu integritu tých najlepších v odbore.
Taktiež vytvára priestor aj pre upevňovanie kolegiálnej a priateľskej atmosféry v podstate celého spektra odborníkov zúčastnených v investičnej výstavbe na Slovensku. Treba tiež povedať, že
všetkým oceneným dáva symbolické a morálne potvrdenie, že
mnohokrát dlhoročné úsilie veľkého množstva ľudí má zmysel
a je inými odborníkmi oceňované. Prajem všetkým organizátorom
súťaže naďalej zdarné pokračovanie v takomto úspešnom trende.
Ing. Miroslav Zobaník, MBA,
generálny riaditeľ
Metrostav Slovakia a. s.
Metrostav Slovakia a. s. prihlasuje tento rok do súťaže dve
stavby, ktoré realizoval pre dôležitých investorov bratislavského
kraja. Prvou stavbou je výnimočný projekt v blízkosti prezidentského paláca. Business Centrum na Štefánikovej ulici je pekný
projekt, ktorý je vtesnaný medzi dve historické budovy,
a ktorého architektúra bola na čelnej strane zachovaná a na
druhej je výrazne moderná. Iným spôsobom bude ľuďom slúžiť
projekt bytového domu Villa Cosmopolitan, ktorý do súťaže
prihlasujeme najmä kvôli jeho netradičnému architektonickému
riešeniu.
Ako stavebná spoločnosť oceňujeme na tejto súťaži hlavne to,
že realizované diela majú veľmi kvalitnú propagáciu medzi
staviteľmi, ako aj na verejnosti. Súťaž je profesionálne pripravená, a tak jediným nedostatkom ktorý má je to, že na Slovensku
nie je také množstvo zaujímavých stavebných projektov, aby sa
mohol počet kvalitne zrealizovaných stavieb v súťaži každým
rokom zvyšovať.
Ing. Juraj Rosenberg,
obchodný riaditeľ,
Hornex, a. s.
Aj napriek jubilejnému ročníku sme sa rozhodli tento rok
neprihlásiť žiadnu stavbu. Každý rok dôkladne zvažujeme, či
a ktorú z našich realizácií prihlásiť, pretože chceme, aby to boli
stavby, ktoré naozaj patria do súťaže. Celkovo pätnásť ocenení,
vrátane troch hlavných cien v Stavbe roka v doterajších ročníkoch
je toho dôkazom.
Želám si, aby si súťaž udržala aj v ďalšom období svoju úroveň
a prím najprestížnejšej prehliadky toho najkvalitnejšieho, čo sa na
Slovensku zrealizuje a posúva úroveň slovenského stavebníctva
ďalej. ❖
23
EUROSTAV jún 2014
anketa
Ing. Tibor Mačuga,
predseda predstavenstva
Chemkostav, a. s.
harmonizácia noriem
Priestorové
plánovaniE
súčasť facility
managementu
doc. Ing. Viera Somorová, PhD.
Stavebná fakulta STU v Bratislave
Recenzent: doc. Ing. Alena Tichá, Ph.D.,
Stavebná fakulta, VUT v Brne
Priestorový manažment nie je totožný
s architektonickým alebo dizajnovým
návrhom. Je podkladom pre túto činnosť.
Efektívnosť v širšom slova zmysle
vyjadruje stupeň dosiahnutia plánovaného
účelu pridanej hodnoty pracovníkmi pri
vyššej kvalite pracovného prostredia.
Jedným z podmieňujúcich faktorov na
docielenie daného účelu je aplikácia
facility managementu v subjektoch
(spoločnostiach, organizáciách) v priestorovom plánovaní (space management) [1].
Základné kategórie priestoru sú [2]:
• pracovná plocha – plocha pracoviska
pracovníka a ďalšie plochy (napr. miesto
pre osobné veci zamestnancov, kartotéka
atď.);
• pomocný priestor – priestor alebo
plocha s funkciou podpory oddelení alebo
pracovnej skupiny (miestnosť na
kopírovanie, úložné priestory, miestnosti
na stretnutia, atď.);
EUROSTAV jún 2014
harmonizácia noriem
• podporný priestor – plocha alebo
priestor, ktorého funkciou je podpora
fungovania subjektu v stavebnom objekte
– zahŕňa priestory pre správu objektu,
telefónnu ústredňu, knižnicu, reštauráciu
alebo bufet, konferenčnú sálu. Tieto
priestory sa väčšinou riadia a obsluhujú
centrálne;
• nevyužitý priestor – je percento
plochy, ktorá zostane nevyužitá. V objektoch pravidelného tvaru je bežné
uvažovať s nevyužitým priestorom asi 5 %,
nevyužité priestory sú dané predovšetkým
24
Jedným z najdôležitejších priestorov organizácie v stavebnom objekte je pracovisko. Funkcia
pracoviska, vzájomná nadväznosť a prepojenosť v rámci organizačnej štruktúry má pre
organizáciu strategický význam. Je významnou
zložkou jej efektívneho fungovania. Kvalitné
pracovisko je predpokladom vytvárania vyššej
pridanej hodnoty. Významným faktorom pre
priestorové plánovanie je vytváranie optimálnych rozmiestnení pracovísk a väzieb medzi
jednotlivými pracoviskami na základe definovania potrieb a požiadaviek organizácie. Predpokladom kvalitného priestorového manažmentu
je priestorové plánovanie pri dostupnosti
aktuálnej projektovej dokumentácie stavebného objektu [4].
– konštrukciou objektu, jeho konfiguráciou a necelistvosťou oddelení subjektu.
Pracoviská pre pracovníkov môžu byť
tvorené rôznymi priestormi:
• diskrétne priestory (Private Spaces)
– sú priestory, uzavreté zo všetkých strán,
s prístupom cez jedny alebo viac dverí,
ktoré poskytujú dostatok súkromia na
nerušenú prácu zamestnanca, konverzáciu
a bezpečnosť materiálov;
• sčasti otvorené priestory (Semi-private
Spaces) – sú priestory uzavreté z dvoch,
alebo troch strán, na odčlenenie priestoru
sa môže použiť systém posuvnej (resp.
ľahko odnímateľnej) steny, panely
vytvárajú bunkový charakter priestoru
s určitým stupňom vizuálneho a komunikačného súkromia;
• otvorené priestory (Open Spaces) – sú
priestory, bez akéhokoľvek uzavretia
stenami, Ich priestor býva ohraničený
obyčajne rastlinami a nábytkom [2].
Priestorové plánovanie
Úlohou priestorového plánovania je
organizácia priestoru v stavebnom
objekte, ktorá umožní:
• umiestnenie jednotlivých pracovísk v objekte,
• komunikáciu medzi nimi,
• ich vzájomnú koordináciu,
• vytvorenie pracovnej pohody pre zamestnancov tak,
aby boli vytvorené podmienky pre
efektívne fungovanie organizácie ako
celku, ale i optimálne pracovné podmien-
ky pre pracovníkov. Výsledným efektom
kvalitného fungovania organizácie je
zvýšenie konkurencieschopnosti a následne aj jeho zisku.
Dôležitým faktorom pri plánovaní
priestoru je smerovanie podniku
v budúcnosti v nadväznosti na využitie
jestvujúcich priestorov a požiadaviek na
nové priestory pri plánovanom raste
organizácie, resp. pri plánovanom znížení
počtu pracovníkov. Facility manažér,
ktorého úlohou je vytvoriť optimálne
priestorové usporiadanie organizácie pri
týchto zmenách, sa takto stáva účastníkom pri stanovovaní strategických
aspektov organizácie.
Plánovanie priestoru má danú postupnosť:
• analýza potrieb pracovníkov na
základe pohovoru s manažmentom
podniku,
• zmapovanie jestvujúcej organizačnej
štruktúry a vzájomných funkčných
vzťahov,
• zakreslenie aktuálneho stavu
umiestnenia jednotlivých oddelení
organizácie do projektovej dokumentácie
vizuálna prehliadka aktuálneho využitia
priestorov,
• analýza využitia priestorov,
• identifikovanie kľúčových faktorov na
zmenu priestorového usporiadania
podniku,
• porovnanie existujúcich a porovnateľných priestorových štandardov,
• priestorový rozpočet – štandardizácia
pracoviska,
Požiadavky na priestor a iné dôležité
kritériá pre fungovanie podniku získava
facility manažér pri konzultácii a pohovoroch s riadiacimi pracovníkmi, technikmi
a zamestnancami. Facility manažér na
základe získaných informácií si vytvorí
prehľad o práci v rámci oddelení každého
segmentu podniku, o vzájomných väzbách
a potrebách medzi jednotlivými zložkami
v rámci organizačnej štruktúry.
Pri priestorovom plánovaní sa kladie
dôraz na flexibilitu prostredia, ktorá je
nevyhnutnou požiadavkou moderného
podniku s rýchlym tempom vývoja
a meniacimi sa požiadavkami na priestor.
Priestorové plánovanie umiestnenia
organizácie v stavebnom objekte – situovanie jednotlivých miestností v nadväznosti na organizačnú štruktúru je
podmienené faktormi:
• požiadavky podniku na priestor,
• normy a štandardy;
• potreby pracovníka;
• strategické plány podniku;
• výška investície, potrebná na
realizáciu zmien;
• zmeny v dôsledku technického
pokroku.
Požiadavky organizácie na priestor
Sú to požiadavky organizácie na priestor,
ktorý sa nachádza v stavebnom objekte.
Prioritnú úlohu pri definovaní týchto
požiadaviek má organizačná štruktúra
podniku, vzájomné prepojenie jednotlivých organizačných zložiek a pracovné
vzťahy.
Organizačná štruktúra definuje hierarchiu
v organizácii, vzťahy medzi jednotlivými
subsystémami organizácie. Je v nej
zachytené štruktúra subsystémov
podniku, riešenie informačných tokov,
formálnych vzťahov zamestnancov
v podniku, ich kompetencií. Úlohou
priestorového plánovania je navrhnúť
optimálne typy priestorov pre fungovanie
podniku a ich vzájomné väzby [2].
Priestorové štandardy
Vyhotovenie priestorového rozpočtu je
kľúčovým bodom priestorového plánovania. Pre jeho vytvorenie je určujúce
poznanie priestorových štandardov.
Dôležitým faktorom pri plánovaní
priestoru je poznanie priestorových
štandardov, ktoré určujú počet m2 na
osobu. Súčasne je potrebné poznať
nábytkové štandardy, vzdialenosť
k pomocnému vybaveniu (kopírovacie
zariadenie, sekretariát, recepcia atď.), ako
i bezpečnostné a hygienické predpisy
a normy.
Sú dva typy priestorových štandardov:
a) existujú štandardy, ktoré určia počet
m2 na osobu vzhľadom na potreby
a pracovnú náplň,
b) štandardy na priestor si vytvára
podnik.
Pre efektívne využitie priestoru je vhodné
použiť poznatky o priestore vlastnej
organizácie a vytvoriť štandardy pre
konkrétnu organizáciu. Tieto štandardy
pomáhajú plánovať uzavreté a otvorené
plochy a priestory pre tradičné pracovné
aktivity. Zahŕňajú všetky hlavné a pomocné priestory a plochy.
Štandardy, vytvorené organizáciou, nie sú
nemenné. Pri plánovaní priestoru môžu
vzniknúť presné pravidlá a normy na lepší
management priestoru, ktoré zohľadnia aj
meniace sa požiadavky organizácie na
priestor.
Priestorový rozpočet
Základ vytvorenia priestorového rozpočtu
spočíva v zozbieraní a vyhodnotení
informácií o aktuálnom využití a potrebách subjektu. Na základe požiadaviek
subjektu na priestor a použitím štandardov sa vytvorí priestorový rozpočet (v m2).
Výsledkom efektívneho priestorového
plánovania sú:
- funkčné, efektívne, produktívne
a flexibilné pracovné priestory,
- optimálne užívanie využiteľných
priestorov organizácie pre pracovníkov
a pracovné potreby,
- efektívny priebeh práce a komunikácia
v organizácii,
- uvedenie do súladu potrieb pracovníkov s cieľmi podniku a cieľmi pracovníkov.
Dôležitým faktorom pri priestorovom
plánovaní sú plánované zmeny v budúcnosti. Dobré priestorové plánovanie
a projektovanie poskytuje možnosť
riadenia priestorových a funkčných zmien
podniku tak, aby bola zachovaná
kontinuita jeho hlavnej činnosti a dosiahnuté jeho plánované ciele. ❖
Príspevok bol spracovaný v rámci grantovej
výskumnej úlohy VEGA grant 1/0184/12.
Literatúra:
[1] Somorová, V.: Inteligentné administratívne budovy a facility management,
Eurostav, roč. 16, č. 3, s. 30 – 31, ISSN
1335-1249
[2] Uhrin, D.: Priestorový manažment ako
súčasť facility managementu, Študentská
vedecká konferencia, Stavebná fakulta,
2006
[3] Vyskočil, V., Štrup, O.: Podpůrné procesy
a snižování režijních nákladu (Facility
management), Professional publishing
2003, ISBN 80-86419-45-2)
Celkový priestor, potrebný pre pracovníkov možno stanoviť [3]:
CVP = ( PPP x PPO ) + POČ
kde CVP = celkový využiteľný priestor (m2),
PPP = plánovaný počet pracovníkov v priestore,
PPO = priemerná plocha na
jedného pracovníka,
POČ = priestor pre ostatné činnosti.
Priestorový rozpočet je podkladom na
plánovanie priestorového rozloženia
organizácie v stavebnom objekte.
Prvým krokom je určenie vertikálneho
usporiadania v zmysle organizačnej
štruktúry tak, aby boli vytvorené efektívne
funkčné vzťahy. Ďalším krokom je usporiadanie nábytku v navrhovaných priestoroch. Vytvoria sa konečné pôdorysné
schémy a plány. Detailné nákresy
obsahujú všetky potrebné informácie pre
potreby umiestnenia zamestnancov,
nábytku a pomáhajú pri premiestňovaní,
resp. pri sťahovaní. Tvoria sa v CAD
systémoch a podobných softvéroch,
archivujú sa, neskôr pomáhajú facility
manažérom pri orientácii, súpisoch
zamestnancov, nábytku a vybavení, atď.
doc. Ing. Viera Somorová, PhD.
Aktuálne pôsobí ako vysokoškolský
pedagóg na Katedre technológie
stavieb Stavebnej fakulty STU
v Bratislave. Je prezidentka
Slovenskej asociácie facility
managementu – SAFM, odborná
garantka akreditovaného vzdelávania Správa a údržba budov, členka
redakčnej rady EuroFM Insight a aktívne sa podieľa na štandardizácii
facility managementu v rámci EÚ.
Je autorkou množstva knižných
publikácií, odborných článkov
a príspevkov z oblasti facility
managementu.
25
EUROSTAV jún 2014
harmonizácia noriem
• návrh systému funkčných vzťahov,
• skladba priestoru,
• vypracovanie návrhu a projektu
nového priestorového usporiadania
podniku plus doplnkové služby, ktorých sa
priestorové plánovanie nevyhnutne
dotýka,
• vypracovanie harmonogramu
presunu pracovníkov a nábytku,
• realizácia nového priestorového
usporiadania,
• kontrola a vyhodnotenie nového
priestorového usporiadania organizácie.
stavebníctvo za rok 2013
BuildIng
Information
Modeling
Predstavujeme
BIM asociáciu
Slovensko
BIM asociácia Slovensko
Foto: archív BIM
BIM asociácia Slovensko
Odborná rada BIM asociácie Slovensko
Z celkovej pôsobnosti asociácie je
potrebné spomenúť najmä nasledujúce
aktivity:
• Získavanie a zhromažďovanie
informácií týkajúcich sa BIM technológie
na území Slovenskej republiky i v zahraničí, ich poskytovanie a prezentácia členom
združenia, odbornej a laickej verejnosti
a to formou odborných prednášok
a konferencií, webovej prezentácie
a tlačených médií.
• Príprava príručky pre BIM ako podklad
pre efektívnu prácu s informačným
modelom.
• Zabezpečovanie vzdelávania v spolupráci s odbornými partnermi a certifikácia
projektov, firiem a jednotlivcov.
• Tvorba a rozširovanie objektovej
knižnice s parametrickými objektmi tak,
aby bola dostupná pre všetkých.
• Spolupráca so vzdelávacími inštitúciami na všetkých úrovniach a vytváranie
podmienok pre výučbu BIM vo všetkých
odboroch, ktorých sa táto problematika
týka.
• Aktívna spolupráca a výmena
informácií s obdobnými organizáciami
v zahraničí.
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
Keďže celkovo ide o zložitú problematiku, ktorá zásadne mení pohľad na celé
stavebníctvo a vyžaduje si zmenu
myslenia zúčastnených je veľmi
podstatné, aby táto zmena prebehla
koncepčne. Splniť túto neľahkú úlohu sa
podujala BIM asociácia Slovensko,
nezisková organizácia, ktorá vznikla
v januári 2013 ako prvá odborná
organizácia venujúca sa problematike
informačného modelu budovy na
Slovensku.
Hlavným cieľom asociácie je systematické presadenie základov informačného
modelu budovy do odbornej praxe na
úrovni všetkých účastníkov stavebného
procesu a v rámci celého životného
cyklu.
26
V poslednom období sa veľmi často objavuje
v stavebníctve pojem BIM. V zahraničí si už
našiel svoje neodmysliteľné miesto a žiadny
väčší projekt sa bez neho nezaobíde, no u nás
len ťažko hľadá svoje uplatnenie. Aj keď v súčasnosti nemá BIM presne ustanovenú definíciu,
najmä kvôli rôznym rozchádzajúcim sa významom slovesa modelovanie, je zrejmé, že ide
o komplexný systém, ktorý posúva oblasť stavebníctva o ďalší krok vpred. Cieľom BIM nie je
vytvoriť samotný model, ale zložiť úplné, spoľahlivé, dostupné a ľahko vymeniteľné informácie o budovanom objekte pre každého, kto ich
bude počas celého životného cyklu objektu
potrebovať. Zámerne som použil slovo objekt
a nie budova. Málokto si totiž uvedomuje, že
BIM nie je len o pozemnom staviteľstve, ale
samozrejme aj pre infraštruktúru – železnice,
diaľnice, mosty, atď.
V rámci BIM asociácie Slovensko bola
založená Odborná rada, ktorá sa v súčasnosti stará o systematickú a strategickú
implementáciu BIM problematiky. Odborná rada zastrešuje 6 pracovných skupín
rozdelených podľa zamerania. Na čele
každej skupiny je odborný garant, ktorý
koordinuje činnosť skupiny a je jej
hlavným predstaviteľom. Systémom zdola
– hore zabezpečuje cielené riešenie
vzniknutých problémov v danej oblasti.
„Projektovanie v BIM znamená návrat k zdravému rozumu.“
Odborný garant pre projektovanie: Ing. arch. Michal Pasiar
Zastáva v združení BIM asociácia Slovensko pozíciu prezidenta od jej vzniku v januári 2013. Od
ukončenia štúdia na Fakulte architektúry STU v Bratislave v roku 1999, sa venuje aktívnej architektonickej praxi a konzultačnej činnosti. V roku 2011 založil vlastný architektonický ateliér ACREA, ktorý
sa podieľa na rôznych projektových úlohách na Slovensku aj v zahraničí. Popri práci sa venuje aj
publikačnej činnosti.
„Zhotoviteľ je podstatnou súčasťou virtuálnej výstavby.“
Odborný garant pre prípravu a realizáciu stavieb: doc. Ing. Peter Makýš, PhD.
Dlhé roky sa zaoberá časovým plánovaním, prípravou výstavby, projektom organizácie výstavby,
zavádzaním systémov manažérstva kvality, environmentu a BOZP v stavebných organizáciách podľa
noriem ISO. Dlhodobo spolupracuje s praxou v uvedenej problematike a aktívne pôsobí na
Stavebnej fakulte STU v Bratislave ako prednášajúci. Pôsobí tiež ako expert v pracovnej skupine
CEN pre štandardizáciu BIM v EÚ.
„BIM umožňuje mať financie pod kontrolou.“
Odborný garant pre stavebnú ekonomiku: Ing. Juraj Nagy, PhD.
V súčasnosti pôsobí na poste riaditeľa Ústavu stavebnej ekonomiky v Bratislave, kde sa venuje
najmä znaleckej a expertízne činnosti. Ako znalec sa aktívne podieľa na vypracovaní posudkov
v odbore stavebníctvo v odvetviach oceňovanie stavebných prác, oceňovanie nehnuteľností
a pozemné stavby. Je autorom množstva odborných článkov z oblasti cien, cenotvorby a riadenia
stavebnej prípravy a pôsobí tiež ako lektor pre agentúru UNIKA.
„BIM a facility management sú dve neoddeliteľné súčasti.“
Odborný garant pre facility management: doc. Ing. Viera Somorová, PhD.
Aktuálne pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na Katedre technológie stavieb Stavebnej fakulty STU
v Bratislave. Je prezidentka Slovenskej asociácie facility managementu – SAFM, odborná garantka
akreditovaného vzdelávania Správa a údržba budov, členka redakčnej rady EuroFM Insight a aktívne
sa podieľa na štandardizácii facility managementu v rámci EÚ. Je autorkou množstva knižných
publikácií, odborných článkov a príspevkov z oblasti facility managementu.
„Vytvoriť zmysluplný zmluvný vzťah v oblasti BIM je neľahká úloha.“
Odborný garant pre oblasť práva: JUDr. Jana Hlavatá
Je komplementárka spoločnosti LexCreditor a je zapísaná v zozname advokátov Slovenskej
advokátskej komory. Má skúsenosti s poskytovaním právnych služieb, prípravou zmlúv a zastupovaním klientov v konaní. Aktuálne sa podieľa na príprave konceptu zmluvných vzťahov pre
jednotlivé oblasti BIM a taktiež sa aktívne venuje otázke vlastníctva virtuálneho modelu.
„Je nemožné pracovať efektívne bez správnych nástrojov!“
Odborný garant pre informačné technológie: Ing. Tomáš Funtík
Pôsobí ako expert v pracovnej skupine CEN pre štandardizáciu BIM v EÚ, zástupca SR v pracovnej
skupine EÚ BIM Task Group pre implementáciu BIM v EÚ. Venuje sa informačným technológiám
a problematike BIM. Počas štúdia pôsobil na prestížnej zahraničnej univerzite Northumbria
University, UK, kde spolu s tímom BIM Academy získal hlavnú cenu v súťaži Build Sydney Live.
Pozor na zdroj informácií
27
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
V súčasnosti, keď sa začína čoraz častejšie diskutovať na rôznych fórach o BIM-e, pozorujeme,
že niektoré podávané informácie sú značne skreslené a mnohokrát zavádzajúce. Cítime preto
potrebu prinášať korektné a ucelené informácie a dúfame, že si nájdu cestu k ľudom, ktorí
majú úprimný záujem o BIM, pretože chcú jednoducho robiť veci lepšie, efektívnejšie
a s rozumom. Sme preto vďační Vydavateľstvu Eurostav, že si ako zdroj informácií vybralo
práve nás a tým sa stalo generálnym mediálnym partnerom BIM asociácie Slovensko. ❖
KAM KRÁČAŠ
SLOVENSKÉ
STAVEBNÍCTVO?
QUO SLOVENSKÉ
VADIS STAVEBNÍCTVO
24. JÚN 2014 HOTEL BRATISLAVA
TÉMY
VYSTÚPIA
Predikcia slovenského
stavebníctva
na roky 2014 a 2015
František Palko,
MDVRR SR
Zákon o verejnom
obstarávaní
Stavebný zákon
O rganizátori
Miroslav Vallo, ÚEOS
Milan Gajdoš, NDS
Zita Táborská, ÚVO
Viac
informácií
a elektronické
prihlášky
Radovan Pala,
Taylor&Wessing
Tibor Németh, MDVRR SR
Vladimír Benko, SKSI,
Imrich Pleidel, SKA
Zsolt Lukáč, ZSPS
konferencie.hnonline.sk
+421 2 48 238 151
[email protected]
Odborní
partneri
ZSPS
Reklamní
partneri
Mediálni partneri
Špeciál
top 100
19. ročník
Rebríček
najúspešnejších firiem
na slovenskom
stavebnom trhu
Foto: Andrew Smith
Garanti:
Špeciál TOP 100 pripravilo Vydavateľstvo eurostav, spol. s r. o.,
v spolupráci s VÚSI, spol. s r. o.
stavebníctvo 2013
■
Vývoj podielu stavebníctva na základných ukazovateľoch v hospodárstve SR v rokoch 2007 – 2013
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Hrubý domáci produkt (mil. EUR, b. c.)
61 449,7
66 842,4
62 794,4
65 897,0
68 974,2
71 096,0
72 134,1
Podiel stavebníctva na tvorbe HDP v %
7,6
9,0
9,0
8,3
8,1
7,5
6,9
Zamestnanosť v hospodárstve (tis. osôb)
2 177,0
2 247,1
2 203,2
2 169,8
2 208,3
2 209,0
2 192,3
Podiel stavebníctva na zamestnanosti v %
7,6
8,1
8,5
8,5
8,0
7,8
7,6
Priemerná mesačná mzda v hospodárstve (EUR)
668,7
723,0
744,5
769,0
786,0
805,0
824,0
Priemerná mesačná mzda v stavebníctve (EUR)
516,9
555,7
558,8
578,6
603,0
607,0
607,0
Pozn.: údaje sú podľa štvrťročného štatistického výkazníctva
■
Vývoj podielu stavebníctva na základných ukazovateľoch v hospodárstve SR v rokoch 2007 – 2013
10 %
9%
8%
7%
6%
5%
4%
3%
2%
1%
0%
2007
2008
2009
2010
Podiel stavebníctva na tvorbe HDP
■
2011
2012
2013
Podiel stavebníctva na zamestnanosti
Vývoj podielu stavebníctva na základných ukazovateľoch v hospodárstve SR v rokoch 2007 – 2013
900 €
800 €
700 €
600 €
500 €
400 €
300 €
200 €
100 €
EUROSTAV jún 2014
špeciál
0€
2007
2008
2009
Priemerná mesačná mzda v hospodárstve (EUR)
30
2010
2011
2012
2013
Priemerná mesačná mzda v stavebníctve (EUR)
stavebníctvo 2013
■
Vývoj vybraných ukazovateľov v stavebníctve v rokoch 2007 – 2013
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Stavebná produkcia1) (mil. EUR, b. c.)
5 484,5
6 473,1
5 790,4
5 649,3
5 542,7
4 897,0
4 624,3
Tržby (mil. EUR, b. c.)
8 399,3
10 333,8
9 120,9
8 649,3
9 026,2
7 707,2
7 249,7
Priemerný evidenčný počet zamestnancov (fyz. osoby)
166 566
182 139
184 717
178 795
172 277
164 557
158 575
Priemerná nom. mesačná mzda zamestnanca (EUR)
516,86
555,70
558,76
578,56
603,0
607,0
607,0
Produktivita práce na zamestnanca (EUR, b. c.)
32 927
35 307
31 135
30 852
31 960
30 117
28 986
Pozn.: 1) stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami vrátane stavebných závodov nestavebných podnikov ■
Organizačný vývoj v stavebníctve v rokoch 2007 – 2013 (počet subjektov) k 31. 12. 2007 k 31. 12. 2008 k 31. 12. 2009 k 31. 12. 2010 k 31. 12. 2011 k 31. 12. 2012 k 31. 12. 2013
Podniky s počtom zamestnancov 0 - 9
4 877
5 746
6 432
8 852
9 139
9 891
10 835
Podniky s počtom zamestnancov 10 - 19
1 472
1 914
1 911
731
1 133
844
962
Podniky s počtom zamestnancov 20 - 49
434
410
408
397
458
393
434
Podniky s počtom zamestnancov 50 - 249
269
273
279
257
235
214
197
Podniky s počtom zamestnancov 250 a viac
22
25
25
22
20
19
16
Živnostníci
72 403
82 489
88 442
88 260
86 384
81 270
79 891
Spolu1)
79 691
91 285
97 497
98 519
98 882
92 631
92 335
Pozn.: 1) v tomto počte sú zahrnuté aj podniky s nezisteným počtom zamestnancov
Organizačný vývoj v stavebníctve v rokoch 2007 – 2013
100 000
80 000
60 000
40 000
20 000
0
k 31. 12. 2007 k 31. 12. 2008
Stavebná výroba spolu
k 31. 12. 2009
k 31. 12. 2010
k 31. 12. 2011
k 31. 12. 2012
k 31. 12. 2013
z toho živnostníci
31
EUROSTAV jún 2014
špeciál
počet subjektov
■
stavebníctvo 2013
■
Vývoj miery inflácie a medziročný rast cien v rokoch 2007 – 2013
6%
4%
2%
0%
-2 %
-4 %
-6 %
2007
2008
Miera inflácie
– spotrebiteľské ceny
■
2009
2010
2011
Ceny stavebných prác
pre stavebníctvo
2012
2013
Ceny materiálov a výrobkov
spotrebovaných v stavebníctve
Vývoj štruktúry stavebnej produkcie1) v stavebníctve podľa investičného zamerania v rokoch 2007 – 2013 (v %)
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Nová výstavba, rekonštrukcie a modernizácie
v tuzemsku
81,2
78,5
79,0
79,8
78,6
71,4
68
Opravy a údržba v tuzemsku
15,0
17,0
16,5
16,9
16,2
22,3
25,7
Ostatné práce v tuzemsku
0,3
0,3
0,6
0,6
1,5
1,1
1,1
Zahraničie
3,5
4,2
3,9
2,7
3,7
5,2
5,2
Pozn.: 1) stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami vrátane stavebných závodov nestavebných podnikov ■
Vývoj štruktúry stavebnej produkcie podľa investičného zamerania v rokoch 2007 – 2013
100 %
80 %
60 %
40 %
20 %
EUROSTAV jún 2014
špeciál
0
2007
2008
Nová výstavba, rekonštrukcie
a modernizácie v tuzemsku
32
2009
2010
Opravy a údržba v tuzemsku
2011
2012
Ostatné práce v tuzemsku
2013
Zahraničie
stavebníctvo 2013
■
Vývoj miery inflácie a medziročný rast cien v rokoch 2007 – 2013 (v %)
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Miera inflácie – spotrebiteľské ceny
2,8
4,6
1,6
1,0
3,9
3,6
1,4
Ceny stavebných prác pre stavebníctvo
4,0
5,6
2,7
1,0
1,2
0,6
0,7
Ceny materiálov a výrobkov spotreb. v stavebníctve
5,6
3,3
-5,7
-3,3
1,8
1,5
-0,8
Pozn.: ceny sú zisťované bez dane z pridanej hodnoty a bez spotrebných daní, na báze roku 2005, v r. 2013 na báze roku 2010
■
Vývoj vybraných ukazovateľov stavebníctva v rokoch 2007 – 2013 (počet zamestnancov)
200 000
180 000
počet fyz. osôb
160 000
140 000
120 000
100 000
80 000
60 000
40 000
20 000
0
2007
2008
2009
2010
Priemerný evidenčný počet zamest.
v stavebníctve spolu (fyz. osoby)
■
2011
2012
2013
Priemerný evidenčný počet zamest. v stavebných
podnikoch s 20 a viac zamest. (fyz.osoby)
Vývoj vybraných ukazovateľov stavebníctva v rokoch 2007 – 2013 (tržby)
12 000
10 000
6 000
4 000
2 000
0
2007
2008
2009
Tržby v stavebníctve spolu (mil. EUR, b. c.)
2010
2011
2012
2013
Tržby v stav. podnikoch s 20 a viac zamest. (mil. EUR, b. c.)
33
EUROSTAV jún 2014
špeciál
mil. EUR
8 000
stavebníctvo 2013
■
Vybrané ukazovatele stavebných podnikov podľa veľkostnej štruktúry v roku 2013
Veľkostné skupiny podľa
počtu zamestnancov
Stavebná produkcia
(mil. EUR)1)
Priemerný evidenčný počet
zamestnancov (fyz. osoby)
2013
Index 2013/2012
2013
Priemerná nominálna mesačná
mzda zamestnanca (EUR)
Index 2013/2012
2013
Index 2013/2012
Podniky 0 – 19 zam.
828,9
107,2
23 548
102,4
522
99,3
Podniky 20 – 49 zam.
479,2
95,7
11 133
105,1
742
95,7
Podniky 50 – 249 zam.
696,7
83,6
15 207
89,5
899
99,4
Podniky 250 – 499 zam.
140,2
82,9
2 789
78,2
1 318
113,8
Podniky 500 a viac
782,6
98,5
7 269
96,5
1 232
102,8
Živnostníci2)
1 668,9
93,8
98 629
95,2
394
101,8
SPOLU
4 596,4
94,8
158 575
96,0
607
100,0
Pozn.: 1) vykonaná vlastnými zamestnancami, bez stavebných závodov nestavebných podnikov, hodnoty v bežných cenách, indexy v stálych cenách
2)
odhad
■
Vývoj vybraných ukazovateľov stavebníctva v rokoch 2007 – 2013 (stavebná produkcia)
7 000
6 000
mil. EUR
5 000
4 000
3 000
2 000
1 000
0
2007
2008
2009
2010
Stavebná produkcia v stavebníctve
spolu (mil. EUR, b. c.)
EUROSTAV jún 2014
špeciál
■
2011
2013
Stavebná produkcia ZSV v stav. podnikoch
s 20 a viac zamest. (mil. EUR, b. c.)
Vývoj vybraných ukazovateľov v stavebných podnikoch s 20 a viac zamestnancami v rokoch 2007 – 2013
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Stavebná produkcia ZSV (mil. EUR, b. c.)
2 711,1
3 214,4
2 896,9
2 849,7
2 695,1
2 318,7
2 098,7
Tržby (mil. EUR, b. c.)
4 433,1
5 751,5
5 092,3
4 837,7
5 234,0
4 079,4
3 590,7
Priemerný evid. počet zamestnancov (fyz. osoby)
47 884
51 181
48 773
46 205
43 024
37 982
36 398
Priemerná nomin. mesačná mzda zamest. (EUR)
722,23
799,98
821,96
866,81
909,42
969,42
949,33
Produktivita práce zo ZSV na zamest. (EUR, b. c.)
56 617
62 804
59 395
61 674
62 642
61 046
57 659
Pozn.: ZSV – stavebná produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami, bez nestavebných podnikov
34
2012
stavebníctvo 2013
■
Nestratové a stratové nefinančné organizácie so 100 a viac zamestnancami1) v roku 2013
NESTRATOVÉ ORGANIZÁCIE
Odvetvie ekonomickej
činnosti
Nefinančné organizácie spolu
z toho Poľnohospodárstvo,
lesníctvo a rybolov
Priemyselná výroba3)
Stavebníctvo
STRATOVÉ ORGANIZÁCIE
Výsledok hospod. (mil. EUR)
2)
2013
Index 2013/2012
Počet
organizácií
1 152
6 230,6
106,3
26
42,1
573
42
Počet
organizácií
Výsledok hospod. (mil. EUR)2)
2013
Index 2013/2012
387
-1 470,0
149,4
95,9
21
-12,7
68,2
3 881,1
103,1
168
-724,2
149,2
229,2
92,4
26
-86,2
111,8
Pozn.: predbežné údaje z podnikového výkazníctva
2) pred zdanením, bežné ceny
3) z dôvodu ochrany dôverných dát sú údaje agregované
1)
Štruktúra zákaziek podľa smerov výstavby k 31. 12. 2013 v podnikoch s 20 a viac zamestnancami
2 400
2 100
1 800
1 500
1 200
900
600
300
0
bytové budovy
nebytové budovy
inžinierske stavby
opravy a údržba
Zákazky SR spolu v podnikoch s 20 a viac zamestnancami
35
EUROSTAV jún 2014
špeciál
mil. EUR
■
stavebníctvo 2013
■
Tvorba hrubého fixného kapitálu a jeho štruktúra v rokoch 2007 – 2013 (mil. EUR)
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Tvorba hrubého fixného kapitálu
16 096,5
16 575,9
12 991,1
13 390,4
15 477,1
15 392,3
13 761,4
v tom stavby
8 279,3
8 413,9
7 231,3
7 315,7
7 206,1
6 702,5
6 276,8
z toho budovy na bývanie
1 446,8
1 560,9
1 812,6
1 841,9
1 794,9
1 550,2
1 493,5
■
Tvorba hrubého fixného kapitálu a jeho štruktúra v rokoch 2007 – 2013
16 000
14 000
mil. EUR
12 000
10 000
8 000
6 000
4 000
2 000
0
2007
2008
2009
Tvorba hrubého fixného kapitálu
■
2010
v tom stavby
2011
2012
2013
z toho budovy na bývanie
Vývoj vybraných ukazovateľov stavebníctva v rokoch 2007 – 2013 (produktivita práce)
70 000
60 000
EUR
50 000
40 000
30 000
20 000
10 000
EUROSTAV jún 2014
špeciál
0
2007
2008
2009
Produktivita práce na zamest.
v stavebníctve (EUR, b. c.)
36
2010
2011
2012
2013
Produktivita práce zo ZSV na zamest. v stavebných
podnikoch s 20 a viac zamest. (EUR, b. c.)
Hlavné činnosti spoločnosti:
a predpäté konštrukcie
• prefabrikované železobetónové
a predpäté mosty a konštrukcie
• segmentové technológie
• spriahnuté oceľovobetónové
• protihlukové steny
• rekonštrukcie a sanácie mostov
• zavesené mostné konštrukcie
• vodohospodárske stavby
mosty konštrukcie
a betónových konštrukcií
STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a.s., tel. +421 48 414 26 22, [email protected], [email protected], www.stavbymostov.sk
37
EUROSTAV jún 2014
špeciál
• monolitické železobetónové
stavebníctvo 2013
■
Finančné ukazovatele za stavebné podniky s 20 a viac zamestnancami k 31. 12. 2013
mil. EUR
Index 2013/2012
Výnosy
4 437,4
88,0
Náklady spolu
4 139,2
88,4
Výsledok hospodárenia pred zdanením
298,2
82,6
Pridaná hodnota
872,2
85,1
Pozn.: výsledky za organizácie s prevažujúcou stavebnou činnosťou, ktoré majú 20 a viac zamestnancov, bežné ceny
■
Aktíva a pasíva za stavebné podniky s 20 a viac zamestnancami k 31. 12. 2013
mil. EUR
Index 2013/2012
Dlhodobý nehmotný a hmotný majetok
1 709,6
99,5
Oprávky k dlhodobému nehmotnému a hmotnému majetku
1 000,1
101,0
403,1
96,5
4 530,0
88,0
238,9
93,5
Finančný majetok
Celkový úhrn aktív/pasív
Zásoby spolu
Pozn.: výsledky za organizácie s prevažujúcou stavebnou činnosťou, ktoré majú 20 a viac zamestnancov, bežné ceny
■
Vývoj vybraných ukazovateľov stavebníctva v rokoch 2007 – 2013 (priemerná mesačná mzda)
1 000 €
900 €
800 €
700 €
600 €
500 €
400 €
300 €
200 €
100 €
0€
2007
2008
2009
2010
Priemerná nomin. mesačná
mzda zamest. v stavebníctve (EUR)
■
2012
Nefinančné organizácie spolu
v tom Poľnohospodárstvo,
lesníctvo a rybolov
Priemyselná výroba
Výnosy (mil. EUR)
2013
Priemerná nomin. mesačná mzda zamest.
v stavebných podnikoch s 20 a viac zamest. (EUR)
Vybrané finančné ukazovatele nefinančných organizácií1) v roku 2013
Odvetvie ekonomickej
činnosti
Výsledok hospod. (mil. EUR)
2)
Pridaná hodnota (mil. EUR)
2013
Index 2013/2012
2013
Index 2013/2012
2013
Index 2013/2012
169 126,3
100,1
8 537,4
96,4
33 018,8
100,8
2 288,2
94,1
18,4
27,5
553,6
94,7
67 739,7
99,0
2 259,3
99,0
10 450,7
101,8
Energetika
13 719,4
92,3
1 256,6
83,3
2 019,0
82,6
Stavebníctvo
5 813,5
90,2
480,5
86,3
1 319,5
83,5
EUROSTAV jún 2014
špeciál
2011
Pozn.: 1) predbežné údaje z podnikového výkazníctva, bežné ceny
2)
pred zdanením
Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky
38
Cena Technického a skúšobného
ústavu stavebného, n.o.
TATRA GRAND RESIDENCE,
Dunajská ul. Bratislava
Hangár VIP HANDLING, Bratislava
Cena primátora hl. mesta SR
Bratislavy
Rozšírenie skladovej kapacity
Nafta, Gajary
Fakulta informácií a informačných
technológií STU, Bratislava
ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. je spoločnosť s viac ako 50-ročnou tradíciou
v stavebnej výrobe, od roku 2004 súčasťou európskeho stavebného
koncernu STRABAG.
— dodávka a realizácia stavieb na kľúč
— realizácia inžinierskych stavieb
— výroba a montáž prefabrikovaných konštrukcií
— realizácia rekonštrukcií historických a pamiatkovo chránených stavieb
ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o.
ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o.
Mlynské nivy 61/A
Mlynské nivy 61/A
SK- -820
8201515
Bratislava
SK
Bratislava
Tel.: +421 (0)2 32 62 11 11
Tel.:
+421 (0)2 32 62 11 11
Fax:
+421
(0)2 32 62 33 41
Fax:
+421 (0)2 32 62 33 41
e-mail:
e-mail: [email protected]
[email protected]
www.zipp.sk
www.zipp.sk
www.strabag.com
www.strabag.com
stavebná výroba 2013
■
Podniky stavebnej výroby podľa tržieb na stavebnom trhu (v tis. EUR)
P. č. Názov podniku
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
Doprastav, a. s., Bratislava (ide o predbežné neauditované výsledky)
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o., Bratislava
STRABAG, s. r. o., Bratislava
Inžinierske stavby, a. s., Košice
EUROVIA SK, a. s., Košice
Skanska SK, a. s., Bratislava
INGSTEEL, spol. s r. o., Bratislava
Combin Banská Štiavnica, s. r. o., Banská Štiavnica
Chemkostav, a. s., Michalovce
IN VEST, s. r. o., Šaľa
CESTY NITRA, a. s., Nitra
TuCon, a. s., Žilina-Bánová
Keraming, a. s., Trenčín
STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a. s., Banská Bystrica
ViOn, a. s., Zlaté Moravce
Metrostav Slovakia, a. s., Bratislava
ARPROG, a. s., Poprad
YIT Reding, a. s., Bratislava
SkyBau, s. r. o., Žilina
STABIL, a. s., Žilina
DOPRASTAV EXPORT, s. r. o., Bratislava
PSJ Hydrotranzit, a. s., Bratislava
PS STAVBY, s. r. o., Bratislava
BETPRES, s. r. o., Vranov n. Topľou
TERMOSTAV-MRÁZ, spol. s r. o., Košice
OHL ŽS SK, a. s., Bratislava
PRORECO, s. r. o., Trenčín
HORNEX, a. s., Bratislava
I.K.M. REALITY - STAVING Banská Bystrica, a. s., Banská Bystrica
Chemkostav HSV, a. s., Humenné
Unistav, s. r. o., Prešov
REMESLO stav, s. r. o., Žiar nad Hronom
HSF System SK, s. r. o., Žilina
Ing. Jaroslav Pčola REINTER, Humenné
IZOLA Košice, s. r. o., Košice
H B H, a. s., Považská Bystrica
MV staving, a. s., Prievidza
SCORP, spol. s r. o., Michalovce
STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a. s., Liptovský Mikuláš
CONCO, s. r. o., Bratislava
MONOLIT Slovakia, s. r. o., Trenčín
Bau3Mex, a. s., Bratislava
BALA, a. s., Holice
MIJAS, spol. s r. o., Banská Bystrica
OTYK invest, s. r. o., Bratislava
Tebau, spol. s r. o., Bratislava
Skeleton, s. r. o., Bratislava
M - SILNICE SK, s. r. o., Žilina
Tržby za vlastné
výkony a tovar na
stavebnom trhu
201 514
192 030
109 291
75 938
65 720
64 516
47 235
44 260
38 416
28 482
24 815
24 077
20 970
20 018
17 864
17 842
17 171
13 295
12 601
11 624
11 567
11 478
11 467
10 537
9 663
9 412
8 869
8 785
7 974
7 569
6 893
6 343
5 671
5 580
5 397
5 183
4 599
4 576
4 562
4 433
4 139
4 067
3 815
3 480
3 139
2 571
1 566
1 530
Tržby za vlastné
výkony a tovar
celkom
208 493
197 685
109 291
75 938
70 642
64 516
47 235
44 271
38 416
34 110
26 989
24 077
20 970
20 263
31 140
17 842
17 449
13 307
12 919
11 672
12 590
12 743
11 467
10 537
9 780
9 412
8 869
8 785
7 974
7 690
6 893
6 407
5 822
5 714
5 397
5 477
5 230
4 576
5 094
4 433
4 617
4 067
3 815
3 480
3 139
2 571
1 566
1 551
Pridaná hodnota
n
12 099
7 012
n
12 224
n
5 808
8 432
4 948
9 324
6 125
17 092
2 848
-193
4 355
2 543
545
3 332
n
826
4 225
2 731
2 190
1 893
4 684
800
819
1 882
1 370
3 983
1 029
1 229
450
1 054
723
1 391
1 317
801
1 193
74
681
740
509
740
777
894
36
177
EUROSTAV jún 2014
špeciál
DODÁVATEĽ STAVIEB NA KĽÚČ
Cyklomost Devínska Nová Ves – Schlosshof
40
stavebná výroba 2013
Podniky stavebnej výroby podľa výsledku hospodárenia (v tis. EUR)
P. č. Názov podniku
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o., Bratislava
EUROVIA SK, a. s., Košice
Combin Banská Štiavnica, s. r. o., Banská Štiavnica
Chemkostav, a. s., Michalovce
STRABAG, s. r. o., Bratislava
TuCon, a. s., Žilina-Bánová
INGSTEEL, spol. s r. o., Bratislava
ARPROG, a. s., Poprad
Chemkostav HSV, a. s., Humenné
PSJ Hydrotranzit, a. s., Bratislava
BETPRES, s. r. o., Vranov n. Topľou
I.K.M. REALITY - STAVING Banská Bystrica, a. s., Banská Bystrica
DOPRASTAV EXPORT, s. r. o., Bratislava
Keraming, a. s., Trenčín
ViOn, a. s., Zlaté Moravce
TERMOSTAV-MRÁZ, spol. s r. o., Košice
HSF System SK, s. r. o., Žilina
YIT Reding, a. s., Bratislava
REMESLO stav, s. r. o., Žiar nad Hronom
OTYK invest, s. r. o., Bratislava
SCORP, spol. s r. o., Michalovce
STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a. s., Liptovský Mikuláš
STABIL, a. s., Žilina
PS STAVBY, s. r. o., Bratislava
OHL ŽS SK, a. s., Bratislava
BALA, a. s., Holice
MV staving, a. s., Prievidza
Ing. Jaroslav Pčola REINTER, Humenné
Skeleton, s. r. o., Bratislava
MONOLIT Slovakia, s. r. o., Trenčín
M - SILNICE SK, s. r. o., Žilina
IZOLA Košice, s. r. o., Košice
PRORECO, s. r. o., Trenčín
CONCO, s. r. o., Bratislava
HORNEX, a. s., Bratislava
IN VEST, s. r. o., Šaľa
Metrostav Slovakia, a. s., Bratislava
H B H, a. s., Považská Bystrica
Unistav, s. r. o., Prešov
MIJAS, spol. s r. o., Banská Bystrica
Tebau, spol. s r. o., Bratislava
Bau3Mex, a. s., Bratislava
CESTY NITRA, a. s., Nitra
STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a. s., Banská Bystrica
Doprastav, a. s., Bratislava
Inžinierske stavby, a. s., Košice
Skanska SK, a. s., Bratislava
SkyBau, s. r. o., Žilina
Výsledok hospodá- Výsledok hospo- Odpisy nehmotnérenia z hospodár- dárenia za účtovné ho a hmotného
skej činnosti
obdobie po zdanení
majetku
4 654
2 560
1 683
3 910
2 662
2 452
3 861
2 875
645
1 620
878
184
1 605
19 370
3 875
1 194
90
1 270
1 188
406
1 002
1 159
848
755
888
19
40
862
439
494
637
452
102
475
316
117
436
250
122
421
388
361
412
137
575
383
187
200
362
267
16
355
-500
146
348
179
78
326
231
13
236
9
61
146
14
26
134
86
75
117
19
517
104
142
51
92
21
80
83
20
177
58
45
217
39
31
8
31
7
117
22
13
8
8
-5
48
-5
-118
132
-7
-19
5
-8
319
218
-64
-324
2 329
-70
0
197
-113
-182
124
-152
-182
41
-171
-194
95
-260
-292
567
-542
-456
89
-671
-560
1 048
-1 873
-1 890
192
n
n
n
n
-676
n
n
n
n
n
n
n
DODÁVATEĽ STAVIEB NA KĽÚČ
EUROPA - Shopping & Relax centrum, Zvolen
41
EUROSTAV jún 2014
špeciál
■
Realizácia vodohospodárskych, inžinierskych a pozemných stavieb
a stavieb vykonávaných banským spôsobom
COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s.r.o.
Kysihýbelská 29
969 01 Banská Štiavnica
Tel.: 045/69 490 21
E-mail: [email protected]
Web: www.combin.sk
Holíč - rekonštrukcia a intenzifikácia ČOV
Dobudovanie a rozšírenie technologickej linky ČOV pre aglomeráciu Holíč na linku čistenia odpadových vôd s odstraňovaním nutrientov.
Rekonštrukcia čerpacej stanice bola realizovaná za prevádzky, súčasťou rekonštrukcie bola inštalácia hrubého predčistenia.
Čerpanie média bolo realizované pomocou horizontálných čerpadiel s výkonom 200 l/s a 2x100 l s výtlakom 3000 m vodného stĺpca,
vrátane ochrany proti nárazu tlakovou nádobou.
EUROSTAV jún 2014
špeciál
Kapacita ČOV 19000 EO
42
Ukončenie diela: 07/2013
stavebná výroba 2013
Podniky stavebnej výroby podľa počtu zamestnancov
Priemerný
Priemerný
evidenčný počet
evidenčný počet
zamestnancov
zamestnancov
vo fyzických
vo fyzických
osobách na staosobách celkom
vebnom trhu
P. č. Názov podniku
1
Doprastav, a. s., Bratislava
2
Inžinierske stavby, a. s., Košice
(ide o predbežné neauditované výsledky)
1 317
918
1 025
1 025
3
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o., Bratislava
714
609
4
Skanska SK, a. s., Bratislava
625
625
5
STRABAG, s. r. o., Bratislava
556
556
6
EUROVIA SK, a. s., Košice
506
506
7
IN VEST, s. r. o., Šaľa
432
358
8
INGSTEEL, spol. s r. o., Bratislava
398
398
9
ViOn, a. s., Zlaté Moravce
371
319
10 TuCon, a. s., Žilina-Bánová
319
319
11 DOPRASTAV EXPORT, s. r. o., Bratislava
260
252
12 Chemkostav, a. s., Michalovce
230
230
13 CESTY NITRA, a. s., Nitra
223
120
14 Combin Banská Štiavnica, s. r. o., Banská Štiavnica
214
214
15 Chemkostav HSV, a. s., Humenné
197
197
16 TERMOSTAV-MRÁZ, spol. s r. o., Košice
180
122
17 SkyBau, s. r. o., Žilina
170
170
18 ARPROG, a. s., Poprad
156
125
19 Keraming, a. s., Trenčín
137
137
20 Metrostav Slovakia, a. s., Bratislava
124
124
21 YIT Reding, a. s., Bratislava
118
98
22 H B H, a. s., Považská Bystrica
112
112
23 PSJ Hydrotranzit, a. s., Bratislava
102
102
24 Ing. Jaroslav Pčola REINTER, Humenné
102
102
25 Unistav, s. r. o., Prešov
96
96
26 MV staving, a. s., Prievidza
92
63
27 STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a. s., Liptovský Mikuláš
80
80
28 STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a. s., Banská Bystrica
80
80
29 HORNEX, a. s., Bratislava
72
72
30 MIJAS, spol. s r. o., Banská Bystrica
66
66
31 PS STAVBY, s. r. o., Bratislava
62
62
32 Bau3Mex, a. s., Bratislava
59
55
33 STABIL, a. s., Žilina
56
56
34 MONOLIT Slovakia, s. r. o., Trenčín
51
51
35 I.K.M. REALITY - STAVING Banská Bystrica, a. s., Banská Bystrica
51
51
36 BETPRES, s. r. o., Vranov n. Topľou
50
50
37 SCORP, spol. s r. o., Michalovce
49
49
38 REMESLO stav, s. r. o., Žiar nad Hronom
47
41
39 OHL ŽS SK, a. s., Bratislava
43
43
40 IZOLA Košice, s. r. o., Košice
35
35
41 PRORECO, s. r. o., Trenčín
35
35
42 Tebau, spol. s r. o., Bratislava
33
33
43 BALA, a. s., Holice
31
29
44 OTYK invest, s. r. o., Bratislava
26
26
45 CONCO, s. r. o., Bratislava
20
18
46 HSF System SK, s. r. o., Žilina
7
7
47 M - SILNICE SK, s. r. o., Žilina
6
6
48 Skeleton, s. r. o., Bratislava
4
4
43
EUROSTAV jún 2014
špeciál
■
Spoločnosť ARPROG, akciová spoločnosť Poprad patrí medzi popredné
moderné stavebné firmy na Slovensku.
Už viac ako trinásť rokov je aktívna
predovšetkým v realizácii inžinierskych
stavieb, pozemných stavieb, cestných
komunikácií. V súčasnosti sú to rekonštrukcie a obnova základných škôl,
výstavba nájomných domov, obnova
a revitalizácia centier obcí a výstavby
kanalizácií a čistiarni odpadových vôd.
Administratívna budova ARPROG a.s.
Činnosť spoločnosti je rozdelená na
dve špecifické oblasti zamerania:
inžinierske stavby a pozemné stavby.
Relax Park - Levočská dolina - vizualizácia
EUROSTAV jún 2014
špeciál
ARPROG, akciová spoločnosť Poprad
má zavedené, zdokumentované
a udržiavané manažérske systémy:
• systém kvality podľa normy ISO 9001:2008
• systém environmentálneho manažérstva podľa normy ISO 14001:2004
• systém manažérstva bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa normy OHSAS 18001:2007
• systém kvality vo zváraní podľa normy ISO 3834-2:2005
ARPROG, a. s.
Hodžova 3292/3
058 01 Poprad
www.arprog.sk
[email protected]
44
Chráňte svojich
pracovníkov proti pádu z výšky!
048/41 470 74
@ [email protected]
www.safetime.sk
ES_6_inz-
18.6.2012
12:05
Stránka 51
stavebná výroba 2013
Podniky stavebnej výroby podľa majetku (v tis. EUR)
P. č. Názov podniku
Majetok spolu
netto
Vlastné imanie
1
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o., Bratislava
190 034
46 612
2
STRABAG, s. r. o., Bratislava
167 862
90 807
43 057
DEBNENIE
● LEŠENIE
●
3
EUROVIA SK, a. s., Košice
89 135
4
Skanska SK, a. s., Bratislava
74 143
n
5
IN VEST, s. r. o., Šaľa
51 813
27 728
6
YIT Reding, a. s., Bratislava
38 085
5 457
●
●
7
INGSTEEL, spol. s r. o., Bratislava
37 223
17 721
8
HORNEX, a. s., Bratislava
29 254
20 406
9
Metrostav Slovakia, a. s., Bratislava
28 555
767
10 Chemkostav, a. s., Michalovce
28 336
4 179
11 Combin Banská Štiavnica, s. r. o., Banská Štiavnica
27 207
9 107
12 Keraming, a. s., Trenčín
24 982
9 508
13 ViOn, a. s., Zlaté Moravce
22 440
7 119
14 PSJ Hydrotranzit, a. s., Bratislava
21 122
9 147
15 CESTY NITRA, a. s., Nitra
20 868
13 811
16 TuCon, a. s., Žilina-Bánová
20 789
6 494
17 STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a. s., Banská Bystrica
18 850
976
18 ARPROG, a. s., Poprad
12 340
7 273
19 DOPRASTAV EXPORT, s. r. o., Bratislava
8 106
2 076
20 I.K.M. REALITY - STAVING Banská Bystrica, a. s., Banská Bystrica
7 962
3 336
21 REMESLO stav, s. r. o., Žiar nad Hronom
7 766
3 031
22 MONOLIT Slovakia, s. r. o., Trenčín
7 157
3 747
23 SkyBau, s. r. o., Žilina
6 689
n
24 OHL ŽS SK, a. s., Bratislava
6 556
-587
25 STABIL, a. s., Žilina
6 179
538
26 BETPRES, s. r. o., Vranov n. Topľou
5 584
1 154
27 PRORECO, s. r. o., Trenčín
5 516
1 830
28 TERMOSTAV-MRÁZ, spol. s r. o., Košice
5 051
4 104
29 PS STAVBY, s. r. o., Bratislava
5 033
923
30 STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a. s., Liptovský Mikuláš
4 993
1 669
31 Chemkostav HSV, a. s., Humenné
4 788
2 479
32 Tebau, spol. s r. o., Bratislava
4 765
3 642
33 OTYK invest, s. r. o., Bratislava
4 083
2 266
34 BALA, a. s., Holice
3 928
1 592
35 H B H, a. s., Považská Bystrica
3 735
1 541
36 Bau3Mex, a. s., Bratislava
3 237
1 113
37 HSF System SK, s. r. o., Žilina
3 184
273
38 Unistav, s. r. o., Prešov
2 928
611
39 MV staving, a. s., Prievidza
2 898
1 037
40 MIJAS, spol. s r. o., Banská Bystrica
2 728
648
41 Ing. Jaroslav Pčola REINTER, Humenné
2 580
1 836
42 SCORP, spol. s r. o., Michalovce
2 530
978
43 IZOLA Košice, s. r. o., Košice
2 406
714
44 CONCO, s. r. o., Bratislava
2 140
147
45 M - SILNICE SK, s. r. o., Žilina
1 339
372
46 Skeleton, s. r. o., Bratislava
1 027
70
47 Doprastav, a. s., Bratislava
n
n
48 Inžinierske stavby, a. s., Košice
n
n
●
PREDAJ
PRENÁJOM
PORADENSTVO
BRATISLAVA
Rybničná
38J, 831 06 BA,
Bratislava
tel./fax:
02/44
Rybničná 38J, 88
83161
0606,
BA,- 07, -09,
e-mail:
[email protected]
tel./fax: 02/44 88 61 06, - 07, - 09,
e-mail: [email protected]
BANSKÁ BYSTRICA
Kostiviarska
43, 974 01 BB,
Banská Bystrica
tel./fax:
048/8,428
Priemyselná
97453
0194,
BB,
e-mail: [email protected]
tel./fax: 048/428 53 94,
e-mail: [email protected]
www.astrading.sk
www.astrading.sk
45
EUROSTAV jún 2014
špeciál
■
stavebná výroba 2013
■
Podniky stavebnej výroby podľa produktivity práce (v EUR)
EUROSTAV jún 2014
špeciál
P. č. Názov podniku
46
Podiel tržieb za vlastné
výkony a tovar celkom
na zamestnanca
Podiel pridanej hodnoty
na zamestnanca
64 286
1
HSF System SK, s. r. o., Žilina
831 714
2
Skeleton, s. r. o., Bratislava
391 500
9 000
3
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o., Bratislava
276 870
16 945
4
M - SILNICE SK, s. r. o., Žilina
258 500
29 500
5
PRORECO, s. r. o., Trenčín
253 400
23 400
6
STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a. s., Banská Bystrica
253 288
-2 413
7
CONCO, s. r. o., Bratislava
221 650
3 700
8
OHL ŽS SK, a. s., Bratislava
218 884
18 605
9
BETPRES, s. r. o., Vranov n. Topľou
210 740
37 860
10 STABIL, a. s., Žilina
208 429
14 750
11 Combin Banská Štiavnica, s. r. o., Banská Štiavnica
206 874
39 402
12 STRABAG, s. r. o., Bratislava
196 567
12 612
13 PS STAVBY, s. r. o., Bratislava
184 952
35 323
14 Chemkostav, a. s., Michalovce
167 026
21 513
15 Doprastav, a. s., Bratislava
158 309
n
(ide o predbežné neauditované výsledky)
16 I.K.M. REALITY - STAVING Banská Bystrica, a. s., Banská Bystrica
156 353
26 863
17 IZOLA Košice, s. r. o., Košice
154 209
20 657
18 Keraming, a. s., Trenčín
153 066
20 788
19 Metrostav Slovakia, a. s., Bratislava
143 887
20 508
20 EUROVIA SK, a. s., Košice
139 609
24 158
21 REMESLO stav, s. r. o., Žiar nad Hronom
136 319
26 149
22 PSJ Hydrotranzit, a. s., Bratislava
124 931
26 775
23 BALA, a. s., Holice
123 065
16 419
24 HORNEX, a. s., Bratislava
122 014
26 139
25 CESTY NITRA, a. s., Nitra
121 027
27 466
26 OTYK invest, s. r. o., Bratislava
120 731
29 885
27 INGSTEEL, spol. s r. o., Bratislava
118 681
14 593
28 YIT Reding, a. s., Bratislava
112 771
28 237
29 ARPROG, a. s., Poprad
111 853
3 494
30 Skanska SK, a. s., Bratislava
103 226
n
31 SCORP, spol. s r. o., Michalovce
93 388
16 347
32 MONOLIT Slovakia, s. r. o., Trenčín
89 825
13 249
33 ViOn, a. s., Zlaté Moravce
83 935
11 739
34 IN VEST, s. r. o., Šaľa
78 958
21 583
35 Tebau, spol. s r. o., Bratislava
77 909
27 091
36 SkyBau, s. r. o., Žilina
75 994
n
37 TuCon, a. s., Žilina-Bánová
75 476
53 580
38 Inžinierske stavby, a. s., Košice
74 086
n
39 Unistav, s. r. o., Prešov
71 802
10 719
40 Bau3Mex, a. s., Bratislava
68 932
12 542
41 STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a. s., Liptovský Mikuláš
63 675
14 913
42 MV staving, a. s., Prievidza
56 848
14 315
43 Ing. Jaroslav Pčola REINTER, Humenné
56 017
10 333
44 TERMOSTAV-MRÁZ, spol. s r. o., Košice
54 333
26 022
45 MIJAS, spol. s r. o., Banská Bystrica
52 727
11 212
46 H B H, a. s., Považská Bystrica
48 902
12 420
47 DOPRASTAV EXPORT, s. r. o., Bratislava
48 423
16 250
48 Chemkostav HSV, a. s., Humenné
39 036
20 218
EUROSTAV jún 2014
špeciál
47
www.archbooks.sk
www.ikm.sk
■ Žiarotechnické práce ■ Priemyselné izolácie ■
EUROSTAV jún 2014
špeciál
Spoločnosť TERMOSTAV-MRÁZ s.r.o. ako líder v žiarotechnických prácach a tepelných izoláciách Vám ponúka
svoje služby už od roku 1962. Naša spoločnosť pôsobí na
domácich a zahraničných trhoch. Realizuje práce aj pozáručný servis na stavbách vo všetkých priemyselných
odvetviach. Disponuje dostatočným počtom odborných
a kvalifikovaných kapacít. Vlastní osvedčené technológie
a zariadenia, uplatňuje tradičné a zavádza nové materiály
od domácich a zahraničných dodávateľov.
TERMOSTAV-MRÁZ spol. s r.o., Priemyselná 3, 042 99 Košice, Slovensko
Tel.: +421 55 600 6111 ústredňa
Fax: +421 55 622 7590
www.termostav-mraz.sk
e-mail: [email protected]
48
stavebná výroba 2013
Podniky stavebnej výroby podľa rentability kapitálu (v %)
P. č. Názov podniku
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
Chemkostav HSV, a. s., Humenné
Combin Banská Štiavnica, s. r. o., Banská Štiavnica
BETPRES, s. r. o., Vranov n. Topľou
HSF System SK, s. r. o., Žilina
ARPROG, a. s., Poprad
SCORP, spol. s r. o., Michalovce
OTYK invest, s. r. o., Bratislava
TERMOSTAV-MRÁZ, spol. s r. o., Košice
I.K.M. REALITY - STAVING Banská Bystrica, a. s., Banská Bystrica
TuCon, a. s., Žilina-Bánová
Chemkostav, a. s., Michalovce
DOPRASTAV EXPORT, s. r. o., Bratislava
REMESLO stav, s. r. o., Žiar nad Hronom
EUROVIA SK, a. s., Košice
PSJ Hydrotranzit, a. s., Bratislava
Skeleton, s. r. o., Bratislava
INGSTEEL, spol. s r. o., Bratislava
STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a. s., Liptovský Mikuláš
MV staving, a. s., Prievidza
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o., Bratislava
BALA, a. s., Holice
PS STAVBY, s. r. o., Bratislava
Ing. Jaroslav Pčola REINTER, Humenné
STABIL, a. s., Žilina
ViOn, a. s., Zlaté Moravce
Keraming, a. s., Trenčín
M - SILNICE SK, s. r. o., Žilina
OHL ŽS SK, a. s., Bratislava
STRABAG, s. r. o., Bratislava
YIT Reding, a. s., Bratislava
MONOLIT Slovakia, s. r. o., Trenčín
IZOLA Košice, s. r. o., Košice
HORNEX, a. s., Bratislava
PRORECO, s. r. o., Trenčín
IN VEST, s. r. o., Šaľa
Metrostav Slovakia, a. s., Bratislava
CONCO, s. r. o., Bratislava
H B H, a. s., Považská Bystrica
CESTY NITRA, a. s., Nitra
Unistav, s. r. o., Prešov
Tebau, spol. s r. o., Bratislava
MIJAS, spol. s r. o., Banská Bystrica
STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a. s., Banská Bystrica
Bau3Mex, a. s., Bratislava
Doprastav, a. s., Bratislava
Inžinierske stavby, a. s., Košice
Skanska SK, a. s., Bratislava
SkyBau, s. r. o., Žilina
Podiel výsledku hospodáre- Podiel výsledku hospodárenia
nia z hospodárskej činnosti
z hospodárskej činnosti
na majetku
na tržbách celkom
18,55
11,55
14,19
8,72
11,41
6,05
11,37
6,22
9,39
6,64
9,33
5,16
7,98
10,39
7,58
3,92
5,97
5,96
5,74
4,96
5,72
4,22
5,38
3,46
4,48
5,43
4,39
5,53
4,08
6,76
3,80
2,49
3,19
2,52
2,92
2,87
2,86
1,59
2,45
2,35
2,34
2,41
2,32
1,02
2,25
1,02
2,17
1,15
1,84
1,32
1,69
2,01
1,64
1,42
1,59
1,10
0,96
1,47
0,93
2,67
0,43
0,67
0,33
0,15
-0,03
-0,09
-0,09
-0,06
-0,12
-0,19
-0,25
-0,39
-0,33
-0,16
-3,03
-2,06
-3,22
-2,49
-5,19
-2,21
-5,46
-10,11
-6,27
-4,91
-9,94
-9,24
-16,74
-13,33
n
n
n
n
n
n
n
n
DODÁVATEĽ STAVIEB NA KĽÚČ
EUROPA - Shopping & Relax centrum, Zvolen
49
EUROSTAV jún 2014
špeciál
■
výroba stavebných materiálov 2013
■
Podniky výroby stavebných materiálov podľa tržieb na stavebnom trhu (v tis. EUR)
EUROSTAV jún 2014
špeciál
P. č. Názov podniku
50
Tržby za vlastné
výkony a tovar na
stavebnom trhu
Tržby za vlastné
výkony a tovar
celkom
Pridaná hodnota
1
Holcim (Slovensko), a. s., Rohožník
122 908
122 908
33 500
2
Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., Bratislava
46 401
46 401
8 257
3
Baumit, spol. s r. o., Bratislava
39 605
39 605
n
4
SLOVAKTUAL, s. r. o., Pravenec
35 362
35 362
n
5
GU SLOVENSKO, s. r. o., Lužianky
33 239
33 239
4 422
6
CEMMAC, a. s., Horné Srnie
31 736
31 824
10 258
7
HSF, s. r. o., Malacky
28 183
28 183
7 020
8
PPG Deco Slovakia, s. r. o., Žilina
23 821
23 821
4 423
9
SLOVMAG, a. s., Lubeník
22 701
22 701
7 236
10 ALAS SLOVAKIA, s. r. o., Bratislava
21 264
21 264
7 619
11 Xella Slovensko, spol. s r. o., Šaštín-Stráže
19 969
19 969
4 306
12 ZAPA beton SK, s. r. o., Bratislava
19 056
19 056
1 338
13 PRP, s. r. o., Veľký Krtíš
15 150
16 728
1 895
14 HESTA, spol. s r. o., Prešov
14 170
14 170
3 800
15 RETIC, s. r. o., Nové Sady
13 789
14 364
1 964
16 MACCAFERRI CENTRAL EUROPE, s. r. o., Brezová pod Bradlom
12 705
12 705
2 528
17 Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s. r. o., Nitra
12 057
12 057
n
18 NOVES okná, a. s., Spišská Nová Ves
11 743
11 743
2 869
19 STACHEMA Bratislava, a. s., Rovinka
10 187
10 187
2 680
20 INCON, spol. s r. o., Prievidza
9 537
9 537
n
21 EUROVIA – Kameňolomy, s. r. o., Košice
9 415
9 415
4 212
22 Mediterran Slovakia, s. r. o., Vlčany
7 215
7 215
1 433
23 Calmit, spol. s r. o., Bratislava
5 700
16 615
n
24 PK Doprastav, a. s., Žilina
5 002
5 002
1 725
25 KAMEŇOLOMY, s. r. o., Nové Mesto nad Váhom
3 537
4 175
1 466
26 ZIN, s. r. o., Hronský Beňadik
2 979
25 446
1 568
27 LB MINERALS, a. s., Košice
2 720
2 720
850
28 ALUPLAST, s. r. o., Prievidza
2 691
2 691
863
29 BC TORSION, spol. s r. o., Brezová pod Bradlom
536
3 272
416
30 Dolkam Šuja, a. s., Rajec
99
2 667
1 044
výroba stavebných materiálov 2013
■
Podniky výroby stavebných materiálov podľa výsledku hospodárenia (v tis. EUR)
Výsledok hospo- Odpisy nehmotnéVýsledok hospodá- dárenia
za účtovné ho a hmotného
renia z hospodárobdobie
skej činnosti
majetku
po zdanení
2 508
1 733
2 670
P. č. Názov podniku
1
CEMMAC, a. s., Horné Srnie
2
HSF, s. r. o., Malacky
2 001
1 449
740
3
Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., Bratislava
1 655
932
1 291
4
STACHEMA Bratislava, a. s., Rovinka
934
812
532
5
GU SLOVENSKO, s. r. o., Lužianky
850
644
638
6
SLOVMAG, a. s., Lubeník
744
297
1 300
7
MACCAFERRI CENTRAL EUROPE, s. r. o., Brezová pod Bradlom
625
389
426
8
EUROVIA – Kameňolomy, s. r. o., Košice
515
379
1 891
9
HESTA, spol. s r. o., Prešov
501
309
712
10 PPG Deco Slovakia, s. r. o., Žilina
464
265
821
11 RETIC, s. r. o., Nové Sady
398
136
n
12 Mediterran Slovakia, s. r. o., Vlčany
334
208
265
13 PK Doprastav, a. s., Žilina
288
270
417
14 ZIN, s. r. o., Hronský Beňadik
263
132
203
15 Dolkam Šuja, a. s., Rajec
196
142
181
16 KAMEŇOLOMY, s. r. o., Nové Mesto nad Váhom
93
80
159
17 Xella Slovensko, spol. s r. o., Šaštín-Stráže
79
-89
1 351
18 ALUPLAST, s. r. o., Prievidza
60
39
148
19 PRP, s. r. o., Veľký Krtíš
15
22
828
20 LB MINERALS, a. s., Košice
-366
-498
443
21 BC TORSION, spol. s r. o., Brezová pod Bradlom
-523
-519
75
22 ALAS SLOVAKIA, s. r. o., Bratislava
-565
-736
3 892
23 ZAPA beton SK, s. r. o., Bratislava
-1 898
-2 111
754
24 Holcim (Slovensko), a. s., Rohožník
26 145
-15 633
-22 027
25 Baumit, spol. s r. o., Bratislava
n
n
n
26 Calmit, spol. s r. o., Bratislava
n
n
1 553
27 INCON, spol. s r. o., Prievidza
n
n
n
28 NOVES okná, a. s., Spišská Nová Ves
n
n
n
29 Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s. r. o., Nitra
n
n
n
30 SLOVAKTUAL, s. r. o., Pravenec
n
n
1 125
Baumit
Nanopor
photokat
Baumit Info-linka: 02/59 30 33 33, 59 30 33 66
Váš dom. Vaše farby. Váš Life.
168x78_print_baumit_Nanopor Photokat.indd 1
5.6.2014 11:40
51
EUROSTAV jún 2014
špeciál
Žiarivo čistá fasáda s trvalou
ochranou proti machom a riasam.
výroba stavebných materiálov 2013
■
Podniky výroby stavebných materiálov podľa počtu zamestnancov
EUROSTAV jún 2014
špeciál
P. č. Názov podniku
52
Priemerný evidenčný počet
zamestnancov vo fyzických
osobách celkom
Priemerný evidenčný počet
zamestnancov vo fyzických
osobách na stavebnom trhu
1
Holcim (Slovensko), a. s., Rohožník
764
764
2
SLOVMAG, a. s., Lubeník
561
n
3
SLOVAKTUAL, s. r. o., Pravenec
262
262
4
Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., Bratislava
225
225
5
GU SLOVENSKO, s. r. o., Lužianky
216
216
6
HSF, s. r. o., Malacky
192
192
7
ALAS SLOVAKIA, s. r. o., Bratislava
191
191
8
CEMMAC, a. s., Horné Srnie
191
191
9
NOVES okná, a. s., Spišská Nová Ves
170
n
10 HESTA, spol. s r. o., Prešov
158
116
11 PPG Deco Slovakia, s. r. o., Žilina
158
n
12 Calmit, spol. s r. o., Bratislava
135
n
13 Baumit, spol. s r. o., Bratislava
132
n
14 INCON, spol. s r. o., Prievidza
131
131
15 Xella Slovensko, spol. s r. o., Šaštín-Stráže
128
128
16 ZAPA beton SK, s. r. o., Bratislava
113
113
17 EUROVIA – Kameňolomy, s. r. o., Košice
103
103
18 PRP, s. r. o., Veľký Krtíš
100
80
19 PK Doprastav, a. s., Žilina
79
79
20 RETIC, s. r. o., Nové Sady
72
65
21 MACCAFERRI CENTRAL EUROPE, s. r. o., Brezová pod Bradlom
61
n
22 ZIN, s. r. o., Hronský Beňadik
55
n
23 STACHEMA Bratislava, a. s., Rovinka
54
54
24 Mediterran Slovakia, s. r. o., Vlčany
52
52
25 KAMEŇOLOMY, s. r. o., Nové Mesto nad Váhom
44
44
26 LB MINERALS, a. s., Košice
42
n
27 BC TORSION, spol. s r. o., Brezová pod Bradlom
41
n
28 Dolkam Šuja, a. s., Rajec
34
n
29 ALUPLAST, s. r. o., Prievidza
26
26
30 Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s. r. o., Nitra
n
n
výroba stavebných materiálov 2013
Podniky výroby stavebných materiálov podľa majetku (v tis. EUR)
P. č. Názov podniku
Majetok spolu netto
Vlastné imanie
1
Holcim (Slovensko), a. s., Rohožník
366 948
50 226
2
SLOVMAG, a. s., Lubeník
41 438
22 500
3
CEMMAC, a. s., Horné Srnie
37 510
24 681
4
ALAS SLOVAKIA, s. r. o., Bratislava
31 172
15 357
5
Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., Bratislava
31 114
24 905
6
Calmit, spol. s r. o., Bratislava
28 144
14 719
7
STACHEMA Bratislava, a. s., Rovinka
24 271
21 903
8
ZAPA beton SK, s. r. o., Bratislava
21 359
9 661
9
SLOVAKTUAL, s. r. o., Pravenec
20 308
11 953
10 Xella Slovensko, spol. s r. o., Šaštín-Stráže
19 749
2 832
11 GU SLOVENSKO, s. r. o., Lužianky
16 488
10 556
12 EUROVIA – Kameňolomy, s. r. o., Košice
15 450
9 939
13 MACCAFERRI CENTRAL EUROPE, s. r. o., Brezová pod Bradlom
13 608
5 475
14 PPG Deco Slovakia, s. r. o., Žilina
10 570
4 531
15 PRP, s. r. o., Veľký Krtíš
10 407
2 247
16 HSF, s. r. o., Malacky
10 025
6 065
17 HESTA, spol. s r. o., Prešov
8 671
4 448
18 PK Doprastav, a. s., Žilina
7 992
4 700
19 Dolkam Šuja, a. s., Rajec
7 968
7 400
20 Mediterran Slovakia, s. r. o., Vlčany
6 353
4 588
21 KAMEŇOLOMY, s. r. o., Nové Mesto nad Váhom
5 025
4 209
22 NOVES okná, a. s., Spišská Nová Ves
4 883
n
23 LB MINERALS, a. s., Košice
3 796
-29
24 ZIN, s. r. o., Hronský Beňadik
3 045
1 419
25 ALUPLAST, s. r. o., Prievidza
2 467
1 621
26 BC TORSION, spol. s r. o., Brezová pod Bradlom
2 067
1 654
27 Baumit, spol. s r. o., Bratislava
n
n
28 INCON, spol. s r. o., Prievidza
n
n
29 RETIC, s. r. o., Nové Sady
n
n
30 Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s. r. o., Nitra
n
n
53
EUROSTAV jún 2014
špeciál
■
výroba stavebných materiálov 2013
■
Podniky výroby stavebných materiálov podľa produktivity práce (v EUR)
EUROSTAV jún 2014
špeciál
P. č. Názov podniku
Podiel pridanej hodnoty
na zamestnanca
1
ZIN, s. r. o., Hronský Beňadik
462 655
28 509
2
Baumit, spol. s r. o., Bratislava
300 038
n
3
MACCAFERRI CENTRAL EUROPE, s. r. o., Brezová pod Bradlom
208 279
41 443
4
Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., Bratislava
206 227
36 698
5
RETIC, s. r. o., Nové Sady
199 500
27 272
6
STACHEMA Bratislava, a. s., Rovinka
188 648
49 630
7
ZAPA beton SK, s. r. o., Bratislava
168 637
11 841
8
PRP, s. r. o., Veľký Krtíš
167 280
18 950
9
CEMMAC, a. s., Horné Srnie
166 618
53 707
10 Holcim (Slovensko), a. s., Rohožník
160 874
43 848
11 Xella Slovensko, spol. s r. o., Šaštín-Stráže
156 008
33 641
12 GU SLOVENSKO, s. r. o., Lužianky
153 884
20 472
13 PPG Deco Slovakia, s. r. o., Žilina
150 766
27 994
14 HSF, s. r. o., Malacky
146 786
36 563
15 Mediterran Slovakia, s. r. o., Vlčany
138 750
27 558
16 SLOVAKTUAL, s. r. o., Pravenec
134 969
n
17 Calmit, spol. s r. o., Bratislava
123 074
n
18 ALAS SLOVAKIA, s. r. o., Bratislava
111 330
39 890
19 ALUPLAST, s. r. o., Prievidza
103 500
33 192
20 KAMEŇOLOMY, s. r. o., Nové Mesto nad Váhom
94 886
33 318
21 EUROVIA – Kameňolomy, s. r. o., Košice
91 408
40 893
22 HESTA, spol. s r. o., Prešov
89 684
24 051
23 BC TORSION, spol. s r. o., Brezová pod Bradlom
79 805
10 146
24 Dolkam Šuja, a. s., Rajec
78 441
30 706
25 INCON, spol. s r. o., Prievidza
72 802
n
26 NOVES okná, a. s., Spišská Nová Ves
69 076
16 876
27 LB MINERALS, a. s., Košice
64 762
20 238
28 PK Doprastav, a. s., Žilina
63 316
21 835
29 SLOVMAG, a. s., Lubeník
40 465
12 898
n
n
30 Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s. r. o., Nitra
54
Podiel tržieb za vlastné
výkony a tovar celkom
na zamestnanca
výroba stavebných materiálov 2013
■
Podniky výroby stavebných materiálov podľa rentability kapitálu (v %)
Podiel výsledku hospodáre- Podiel výsledku hospodárenia
nia z hospodárskej činnosti
z hospodárskej činnosti
na majetku
na tržbách celkom
P. č. Názov podniku
1
HSF, s. r. o., Malacky
19,96
7,10
2
ZIN, s. r. o., Hronský Beňadik
8,64
1,03
3
CEMMAC, a. s., Horné Srnie
6,69
7,88
4
HESTA, spol. s r. o., Prešov
5,78
3,54
5
Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., Bratislava
5,32
3,57
6
Mediterran Slovakia, s. r. o., Vlčany
5,26
4,63
7
GU SLOVENSKO, s. r. o., Lužianky
5,16
2,56
8
MACCAFERRI CENTRAL EUROPE, s. r. o., Brezová pod Bradlom
4,59
4,92
9
PPG Deco Slovakia, s. r. o., Žilina
4,39
1,95
10 STACHEMA Bratislava, a. s., Rovinka
3,85
9,17
11 PK Doprastav, a. s., Žilina
3,60
5,76
12 EUROVIA – Kameňolomy, s. r. o., Košice
3,33
5,47
13 Dolkam Šuja, a. s., Rajec
2,46
7,35
14 ALUPLAST, s. r. o., Prievidza
2,43
2,23
15 KAMEŇOLOMY, s. r. o., Nové Mesto nad Váhom
1,85
2,23
16 SLOVMAG, a. s., Lubeník
1,80
3,28
17 Xella Slovensko, spol. s r. o., Šaštín-Stráže
0,40
0,40
18 PRP, s. r. o., Veľký Krtíš
0,14
0,09
19 ALAS SLOVAKIA, s. r. o., Bratislava
-1,81
-2,66
20 Holcim (Slovensko), a. s., Rohožník
-4,26
-12,72
21 ZAPA beton SK, s. r. o., Bratislava
-8,89
-9,96
22 LB MINERALS, a. s., Košice
-9,64
-13,45
23 BC TORSION, spol. s r. o., Brezová pod Bradlom
-25,30
-15,98
24 Baumit, spol. s r. o., Bratislava
n
n
25 Calmit, spol. s r. o., Bratislava
n
n
26 INCON, spol. s r. o., Prievidza
n
n
27 NOVES okná, a. s., Spišská Nová Ves
n
n
28 RETIC, s. r. o., Nové Sady
n
2,77
29 Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s. r. o., Nitra
n
n
30 SLOVAKTUAL, s. r. o., Pravenec
n
n
Konštrukčné detaily pre domy s veľmi nízkou spotrebou energie
Xella so značkou Ytong patrí medzi spoločnosti, ktoré sa s predstihom zaoberajú požiadavkami vyplývajúcimi z novej
legislatívy v oblasti energetických úspor.
Vzorové riešenia vybraných stavebných
detailov zo systému Ytong sú navrhnuté
tak, aby efektívne využili jeho vlastnosti
a doplnky z bežne dostupných materiálov a technológií.
Všetky detaily sú posúdené z hľadiska
tepelnoizolačných vlastností, vlhkostného režimu a hygienického kritéria,
pričom všetky tieto požiadavky spĺňajú.
Zároveň majú všetky detaily veľmi nízku
prídavnú tepelnú stratu pod hodnotou
0,1 [W/(m.K)].
Na stiahnutie na www.ytong.sk
1
2
1 – Detail nadpražia okna s Ytong U-profilom.
Svetlosť otvoru bežne do 3 500 mm.
(Stena rovnobežne s nosníkmi stropu).
2 – Detail strechy pri odkvape.
-15 .....-11,5
-11,5 ....-8,0
-8,0 ......-4,5
-4,5 ......-1,0
-1,0 ....... 2,5
2,5 ....... 6,0
6,0. ...... 9,5
9,5 ..... 13,0
13,0 ... 16,5
16,5 ... 20,0
55
EUROSTAV jún 2014
špeciál
Teplotní pole (C):
inžiniersko−projektová činnosť 2013
■
Inžiniersko-projektové organizácie podľa tržieb na stavebnom trhu (v tis. EUR)
P. č. Názov podniku
Pridaná hodnota
DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava
13 243
13 534
5 373
2
REMING CONSULT, a. s., Bratislava
10 332
10 332
3 379
3
ENERGOINVEST, a. s., Bratislava
4 444
4 444
831
4
Amberg Engineering Slovakia, s. r. o., Bratislava
3 170
3 194
1 705
5
PROMA, s. r. o., Žilina
3 041
3 041
870
6
Alfa 04, a. s., Bratislava
2 041
2 041
1 450
7
PIO KERAMOPROJEKT, a. s., Trenčín
1 952
1 952
901
8
De Bondt, s. r. o., Trenčín
806
806
160
9
HYDROCOOP, spol. s r. o., Bratislava
663
663
437
10 ENERGOPROJEKT SLOVAKIA, a. s., Nitra
620
625
530
11 VPÚ DECO Bratislava, a. s., Bratislava
557
557
213
12 HESCON, s. r. o., Trenčín
504
504
298
13 ENERGOPROJEKT BRATISLAVA, a. s., Bratislava
377
377
202
14 ELHYCO, spol. s r. o., Bratislava
263
263
204
15 INTECH, spol. s r. o., Bratislava
1
1 567
713
Inžiniersko-projektové organizácie podľa výsledku hospodárenia (v tis. EUR)
P. č. Názov podniku
EUROSTAV jún 2014
špeciál
Tržby za vlastné
výkony a tovar
celkom
1
■
56
Tržby za vlastné
výkony a tovar na
stavebnom trhu
Výsledok hospodá- Výsledok hospo- Odpisy nehmotnérenia z hospodár- dárenia za účtovné ho a hmotného
skej činnosti
obdobie po zdanení
majetku
1
DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava
315
226
303
2
Alfa 04, a. s., Bratislava
220
133
16
3
PIO KERAMOPROJEKT, a. s., Trenčín
133
99
26
4
ENERGOPROJEKT SLOVAKIA, a. s., Nitra
80
55
5
5
HYDROCOOP, spol. s r. o., Bratislava
63
14
0
6
REMING CONSULT, a. s., Bratislava
53
100
226
7
Amberg Engineering Slovakia, s. r. o., Bratislava
53
33
0
8
VPÚ DECO Bratislava, a. s., Bratislava
38
38
3
9
ENERGOINVEST, a. s., Bratislava
24
3
35
10 ELHYCO, spol. s r. o., Bratislava
7
6
1
11 ENERGOPROJEKT BRATISLAVA, a. s., Bratislava
4
0
6
12 HESCON, s. r. o., Trenčín
-30
-41
49
13 De Bondt, s. r. o., Trenčín
-98
-110
9
14 PROMA, s. r. o., Žilina
-117
-228
48
15 INTECH, spol. s r. o., Bratislava
-271
-106
18
Projektové,
prieskumné práce
Konzultačno
– inžinierske práce
Expertízne
Cesty a diaľnice
Mosty
Železnice
Tunely
Verejná osobná
doprava
a poradenské služby
inžiniersko−projektová činnosť 2013
■
Inžiniersko-projektové organizácie podľa počtu zamestnancov
EUROSTAV jún 2014
špeciál
P. č. Názov podniku
58
Priemerný evidenčný počet
zamestnancov vo fyzických
osobách celkom
Priemerný evidenčný počet
zamestnancov vo fyzických
osobách na stavebnom trhu
1
REMING CONSULT, a. s., Bratislava
86
86
2
Amberg Engineering Slovakia, s. r. o., Bratislava
57
40
3
PIO KERAMOPROJEKT, a. s., Trenčín
51
51
4
Alfa 04, a. s., Bratislava
43
43
5
ENERGOINVEST, a. s., Bratislava
39
39
6
PROMA, s. r. o., Žilina
29
29
7
INTECH, spol. s r. o., Bratislava
25
2
8
HESCON, s. r. o., Trenčín
20
20
9
ENERGOPROJEKT SLOVAKIA, a. s., Nitra
18
18
10 HYDROCOOP, spol. s r. o., Bratislava
18
18
11 De Bondt, s. r. o., Trenčín
17
17
12 ENERGOPROJEKT BRATISLAVA, a. s., Bratislava
10
10
13 ELHYCO, spol. s r. o., Bratislava
9
9
14 VPÚ DECO Bratislava, a. s., Bratislava
8
6
15 DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava
n
n
inžiniersko−projektová činnosť 2013
Inžiniersko-projektové organizácie podľa majetku (v tis. EUR)
P. č. Názov podniku
Majetok spolu netto
Vlastné imanie
1
DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava
15 804
7 277
2
REMING CONSULT, a. s., Bratislava
8 896
3 792
3
PROMA, s. r. o., Žilina
4 043
1 218
4
Amberg Engineering Slovakia, s. r. o., Bratislava
3 931
2 400
5
Alfa 04, a. s., Bratislava
2 913
852
6
INTECH, spol. s r. o., Bratislava
2 862
648
7
PIO KERAMOPROJEKT, a. s., Trenčín
2 373
140
8
ENERGOINVEST, a. s., Bratislava
1 503
343
9
HYDROCOOP, spol. s r. o., Bratislava
681
162
10 ENERGOPROJEKT SLOVAKIA, a. s., Nitra
656
445
11 HESCON, s. r. o., Trenčín
496
228
12 De Bondt, s. r. o., Trenčín
417
-68
13 ENERGOPROJEKT BRATISLAVA, a. s., Bratislava
315
182
14 VPÚ DECO Bratislava, a. s., Bratislava
163
65
15 ELHYCO, spol. s r. o., Bratislava
146
100
www.hescon.sk
59
EUROSTAV jún 2014
špeciál
■
inžiniersko−projektová činnosť 2013
■
Inžiniersko-projektové organizácie podľa produktivity práce (v EUR)
P. č. Názov podniku
REMING CONSULT, a. s., Bratislava
120 140
39 291
2
ENERGOINVEST, a. s., Bratislava
113 949
21 308
3
PROMA, s. r. o., Žilina
104 862
30 000
4
VPÚ DECO Bratislava, a. s., Bratislava
69 625
26 625
5
INTECH, spol. s r. o., Bratislava
62 680
28 508
6
Amberg Engineering Slovakia, s. r. o., Bratislava
56 035
29 912
7
Alfa 04, a. s., Bratislava
47 465
33 721
8
De Bondt, s. r. o., Trenčín
47 412
9 412
9
PIO KERAMOPROJEKT, a. s., Trenčín
38 275
17 667
37 700
20 200
11 HYDROCOOP, spol. s r. o., Bratislava
V máji sa to všetko strhne...
36 833
24 278
34 722
29 444
13 ELHYCO, spol. s r. o., Bratislava
29 222
22 667
14 HESCON, s. r. o., Trenčín
25 200
14 900
n
n
12 ENERGOPROJEKT SLOVAKIA, a. s., Nitra
15 DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava
ar
EUROSTAV jún 2014
špeciál
Podiel pridanej hodnoty
na zamestnanca
1
10 ENERGOPROJEKT BRATISLAVA, a. s., Bratislava
60
Podiel tržieb za vlastné
výkony a tovar celkom
na zamestnanca
books
inžiniersko−projektová činnosť 2013
Inžiniersko-projektové organizácie podľa rentability kapitálu (v %)
P. č. Názov podniku
Podiel výsledku hospodáre- Podiel výsledku hospodárenia
nia z hospodárskej činnosti
z hospodárskej činnosti
na majetku
na tržbách celkom
1
VPÚ DECO Bratislava, a. s., Bratislava
23,31
6,82
2
ENERGOPROJEKT SLOVAKIA, a. s., Nitra
12,20
12,80
3
HYDROCOOP, spol. s r. o., Bratislava
9,25
9,50
4
Alfa 04, a. s., Bratislava
7,55
10,78
5
PIO KERAMOPROJEKT, a. s., Trenčín
5,60
6,81
6
ELHYCO, spol. s r. o., Bratislava
4,79
2,66
7
DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava
1,99
2,33
8
ENERGOINVEST, a. s., Bratislava
1,60
0,54
9
Amberg Engineering Slovakia, s. r. o., Bratislava
1,35
1,66
10 ENERGOPROJEKT BRATISLAVA, a. s., Bratislava
1,27
1,06
11 REMING CONSULT, a. s., Bratislava
0,60
0,51
12 PROMA, s. r. o., Žilina
-2,89
-3,85
13 HESCON, s. r. o., Trenčín
-6,05
-5,95
14 INTECH, spol. s r. o., Bratislava
-9,47
-17,29
15 De Bondt, s. r. o., Trenčín
-23,50
-12,16
Zdroj: Údaje poskytnuté spoločnosťami, doplnené z Registra účtovných závierok SR.
61
EUROSTAV jún 2014
špeciál
■
rozvoj bývania 2013
■
Bytová výstavba v rokoch 2007 – 2013
Počet začatých bytov celkom
Počet dokončených bytov celkom
- v tom dokončené byty vo verejnom sektore
- v tom dokončené byty v súkromnom sektore
- v tom dokončené byty v rodinných domoch
Počet dokončených bytov na 1000 obyvateľov
Priemerná podlahová plocha dokončeného bytu v m2
Priemerná obytná plocha dokončeného bytu v m2
Počet rozostavaných bytov k 31.12. ...
2007
18 116
16 473
3 155
13 318
7 897
3,1
112,0
70,2
55 259
2008
28 321
17 184
2 632
14 552
8 502
3,2
113,1
70,2
66 122
2009
20 325
18 834
2 356
16 478
9 022
3,5
111,8
70,2
67 597
2010
16 211
17 076
2 519
14 557
9 136
3,1
113,3
71,5
66 596
2011
12 740
14 608
1 568
13 040
8 763
2,7
115,8
71,8
64 734
2012
13 090
15 255
1 545
13 710
9 479
2,8
117,1
71,7
62 783
2013
14 758
15 100
1 065
14 035
10 208
2,8
119,5
73,7
61 382
Pozn.: Začaté byty sú tie, na ktoré boli vydané stavebné povolenia.
Dokončené byty sú tie, na ktoré boli vydané kolaudačné rozhodnutia.
■
Bytová výstavba v rokoch 2007 – 2013 (počet bytov)
70 000
počet bytov
60 000
50 000
40 000
30 000
20 000
10 000
0
2007
2008
Počet začatých bytov
■
2009
2010
2011
Počet dokončených bytov
2012
2013
Počet rozostavaných bytov k 31.12.....
Počet dokončených bytov podľa vlastníckych sektorov v rokoch 2007 – 2013
20 000
počet bytov
16 000
12 000
8 000
4 000
EUROSTAV jún 2014
špeciál
0
2007
2008
Verejný sektor
62
2009
2010
2011
Súkromný sektor
2012
2013
rozvoj bývania 2013
■
Priemerná plocha dokončeného bytu v rokoch 2007 – 2013
120 m2
plocha
100 m2
80 m2
60 m2
40 m2
20 m2
0
2007
2008
2009
2010
2013
Podpora bytovej výstavby z verejných prostriedkov v rokoch 2007 – 2013 (mil. EUR)
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
253,2
279,0
332,9
241,5
243,7
229,2
246,1
z toho prémia k stavebnému sporeniu
39,2
38,6
43,6
41,6
43,2
39,5
38,9
z toho úvery a príspevky zo ŠFRB
141,5
159,6
210,7
136,1
140,6
142,0
154,7
z toho príspevok k hypotekárnym úverom
19,0
19,5
21,7
23,5
25,4
27,6
28,8
Podpora celkom
Podpora bytovej výstavby z verejných prostriedkov v rokoch 2007 – 2013
300
250
200
150
100
50
0
2007
Podpora celkom
2008
2009
z toho prémia
k stavebnému sporeniu
2010
2011
z toho dotácia ŠFRB
2012
2013
z toho príspevok
k hypotekárnym úverom
63
EUROSTAV jún 2014
špeciál
mil. EUR
■
2012
Priemerná podlahová plocha v m2
Priemerná obytná plocha v m2
■
2011
rozvoj bývania 2013
■
Financovanie rozvoja bývania - Štátny fond rozvoja bývania v rokoch 2007 – 2013 (počet zmlúv)
počet zmlúv
2000
1500
1000
500
0
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Počet uzavretých zmlúv
■
Financovanie rozvoja bývania Štátnym fondom rozvoja bývania v rokoch 2007 – 2013
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Počet uzavretých zmlúv
1 596
1 271
1404
990
894
955
939
Poskytnutá podpora v mil. EUR
144,9
159,6
211,2
136,1
140,6
142,0
154,7
■
Financovanie rozvoja bývania - Štátny fond rozvoja bývania v rokoch 2007 – 2013 (poskytnutá podpora)
mil. EUR
200
150
100
50
EUROSTAV jún 2014
špeciál
0
2007
2008
Poskytnutá podpora
64
2009
2010
2011
2012
2013
rozvoj bývania 2013
■
Financovanie rozvoja bývania - Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., v rokoch 2007 – 2013 (počet úverov)
40 000
počet úverov
35 000
30 000
25 000
20 000
10 000
5 000
0
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Počet schválených úverov
Financovanie rozvoja bývania spoločnosťou Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., v rokoch 2007 – 2013
Počet schválených úverov
Finančný objem schválených úverov v mil. EUR
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
37 070
35 029
16 492
24 398
20 692
23 961
22 706
392,0
405,3
254,8
428,0
386,5
456,8
435,1
379,9
444,9
422,0
Finančný objem poskytnutých úverov v mil. EUR
Financovanie rozvoja bývania - Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., v rokoch 2007 – 2013 (finančný objem úverov)
500
400
mil. EUR
■
300
200
100
0
2007
2008
2009
Finančný objem schválených úverov
2010
2011
2012
2013
Finančný objem poskytnutých úverov
65
EUROSTAV jún 2014
špeciál
■
rozvoj bývania 2013
■
Financovanie rozvoja bývania - Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., v rokoch 2007 – 2013 (počet úverov)
10 000
počet úverov
8 000
6 000
4 000
2 000
0
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Počet poskytnutých úverov
■
Financovanie rozvoja bývania spoločnosťou Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., v rokoch 2007 – 2013
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Počet poskytnutých úverov
6 370
4 305
3 360
3 197
2 918
2 679
3 405
Celková výška cieľových súm úverov v mil. EUR
90,6
57,9
39,6
36,3
47,8
49,4
71,1
■
Financovanie rozvoja bývania - Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s., v rokoch 2007 – 2013 (výška cieľových súm)
mil. EUR
100
75
50
25
EUROSTAV jún 2014
špeciál
0
2007
2008
2009
Celková výška cieľových súm úverov
66
2010
2011
2012
2013
rozvoj bývania 2013
■
Financovanie rozvoja bývania - ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., v rokoch 2007 – 2013 (počet úverov)
2 500
počet úverov
2 000
1 500
1 000
500
0
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
Počet schválených úverov
Financovanie rozvoja bývania spoločnosťou ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., v rokoch 2007 – 2013
2007
2008
2009
2010
2011
2012
2013
2 073
2 320
1 449
1 520
1 479
1 424
1 832
Finančný objem schválených úverov v mil. EUR
19,4
28,2
24,7
34,2
38,6
37,9
41,3
Finančný objem poskytnutých úverov v mil. EUR
17,2
24,6
26,1
30,5
37,4
35,5
39,4
Počet schválených úverov
Financovanie rozvoja bývania - ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s., v rokoch 2007 – 2013 (finančný objem úverov)
50
40
mil. EUR
■
30
20
10
0
2007
2008
2009
Finančný objem schválených úverov
2010
2011
2012
2013
Finančný objem poskytnutých úverov
67
EUROSTAV jún 2014
špeciál
■
rozvoj bývania 2013
■
Financovanie rozvoja bývania hypotekárnymi úvermi v roku 2013 (počet úverov)
25 000
počet úverov
20 000
15 000
10 000
5 000
0
Všeobecná
úverová banka
Slovenská
sporiteľňa
Tatra
banka
UniCredit
Bank
ČSOB
Počet schválených úverov
■
Financovanie rozvoja bývania hypotekárnymi úvermi v roku 2013
Počet schválených úverov Finančný objem schválených Finančný objem poskytnutých
(počet zmlúv)
úverov v mil. EUR
(vyčerpaných) úverov v mil. EUR
Všeobecná úverová banka
12 100
694,0
571,0
Slovenská sporiteľňa
20 607
978,3
977,1
Tatra banka
12 700
749,8
607,8
UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia
6 618
377,1
320,0
Československá obchodná banka
9 200
1)
Sberbank Slovensko
462,0
282,0
208,0
Pozn.: 1)Ide o údaje za slovenský trh za slovenskú pobočku zahraničnej banky.
■
Financovanie rozvoja bývania hypotekárnymi úvermi v roku 2013 (finančný objem úverov)
1 000
mil. EUR
800
600
400
200
EUROSTAV jún 2014
špeciál
0
Všeobecná
úverová banka
Slovenská
sporiteľňa
Tatra
banka
Finančný objem schválených úverov
68
UniCredit
Bank
ČSOB
Sberbank
Slovensko
Finančný objem poskytnutých úverov
rozvoj bývania 2013
■
Podiel jednotlivých bánk na celkovej výške poskytnutých hypotekárnych úverov v decembri 2013
35
30
podiel v %
25
20
15
10
5
0
Tatra banka
Všeobecná
Slovenská
úverová banka sporiteľňa
OTP Banka
Slovensko
UniCredit
Bank
ČSOB
Sberbank
Slovensko
Prima banka
Slovensko
Podiel v %
Podiel krajov na počte dokončených bytov v rokoch 2007 – 2013 (v %)
Bratislavský kraj
Trnavský kraj
Trenčiansky kraj
Nitriansky kraj
Žilinský kraj
Banskobystrický kraj
Prešovský kraj
Košický kraj
SR spolu
2008
2009
2010
2011
2012
2013
34,8
16,3
7,0
7,7
11,9
5,7
10,4
6,2
100,0
32,4
15,9
8,6
8,3
12,4
5,8
9,2
7,4
100,0
31,8
13,9
11,0
8,4
13,1
8,1
8,3
5,4
100,0
30,6
15,9
9,9
9,0
12,9
5,2
9,3
7,2
100,0
24,8
17,9
8,4
9,3
13,1
6,9
10,7
8,9
100,0
30,0
15,8
9,6
10,8
11,0
5,5
9,4
7,9
100,0
23,6
15,5
9,9
10,9
11,1
6,8
13,0
9,2
100,0
Podiel krajov na počte dokončených bytov v roku 2013 35
30
25
podiel v %
■
2007
20
15
10
5
0
Bratislavský
kraj
Trnavský
kraj
Trenčiansky
kraj
Nitriansky
kraj
Žilinský Banskobystrický Prešovský
kraj
kraj
kraj
Košický
kraj
Podiel v %
69
EUROSTAV jún 2014
špeciál
■
POdnikovohospodárska
interpretácia
použitých ukazovateľov
Tržby za vlastné výkony a tovar
Hodnotové vyjadrenie „výrobného výkonu“
a „obchodného výkonu“ podniku za daný
rok pre stavebný trh a aj pre iné trhy.
Rozhodujúci zdroj príjmov podniku.
Zobrazuje „veľkosť“ podniku podľa jeho
produkcie, realizovanej na trhu. „Výrobný
výkon“ predstavujú Tržby z predaja
vlastných výrobkov a služieb. „Obchodný
výkon“ predstavujú Tržby z predaja tovaru
(tovarom sú „cudzie“ výrobky a služby
nakúpené vonku s cieľom predať ich ďalej).
Pridaná hodnota
Hodnotové vyjadrenie výrobných
a obchodných výkonov podniku,
vytvorených iba vlastným pričinením, čiže
„pridaných“ k vstupom, získaným od iných
podnikov. Je to súčet obchodnej marže
a tržieb za vlastné výkony a tovar, znížený
o výrobnú spotrebu. Výrobná spotreba je
hodnotové vyjadrenie vstupov, získaných
od iných podnikov. To je spotreba
materiálu, energií a ostatných neskladovateľných dodávok a služieb, potrebných na
vlastné výrobné a obchodné výkony
podniku. Vzájomné porovnávanie
„výkonnosti“ podnikov ukazovateľmi,
vychádzajúcimi z pridanej hodnoty je
preto „spravodlivejšie“, ale prácnejšie.
EUROSTAV jún 2014
špeciál
Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti
Výsledok hospodárenia bez ohľadu na to,
koľko z neho uberie daň z príjmov,
finančné riadenie či spoločníci. Výsledok
hospodárenia (rozdiel medzi tržbami
a nákladmi za určité obdobie) je zisk (+)
alebo strata (-). Výkaz ziskov a strát
sleduje výsledky hospodárenia za tri druhy
činností podniku. Hospodárska činnosť
produkuje výrobné a obchodné výkony,
súvisiace so zameraním podniku. Finančná
činnosť je hospodárenie s finančnými
prostriedkami podniku a požičiavanie si
cudzích finančných prostriedkov.
Hospodárska a finančná činnosť spolu
tvoria bežnú činnosť podniku. Mimoriadna činnosť sa vzťahuje napr. na jednorazový predaj nepotrebného majetku.
Sleduje sa samostatne, aby sa dali odlíšiť
70
jej zriedkavé, ale krátkodobo výrazné
vplyvy na celkové hospodárenie podniku.
Výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie
Čistý zisk (strata) podniku, čiže výnos zo
všetkých finančných prostriedkov,
vložených do podniku po odpočítaní daní
z príjmov podniku, strát z finančnej
činnosti či prevodu podielov spoločníkom.
Odpisy dlhodobého majetku
Približné hodnotové vyjadrenie opotrebenia dlhodobého majetku podniku za daný
rok. Odpisy sú súčasť nákladov, pretože
nie sú zdaniteľným príjmom podniku.
Predstavujú však časť tržieb, použiteľnú
ako investície do obnovy dlhodobého
majetku podniku. Odpisy a čistý zisk
(kladný výsledok hospodárenia za účtovné
obdobie) predstavujú „čistý tok peňazí“
(netto cash-flow). Čistý tok peňazí
zobrazuje schopnosť podniku tvoriť
prostriedky na obnovu a rozširovanie svojho dlhodobého majetku.
Priemerný evidenčný počet zamestnancov
„Veľkosť“ podniku podľa počtu zamestnancov vo vzťahu k výkonom, realizovaným na trhu.
Majetok spolu netto
„Veľkosť“ podniku podľa zostatkovej
hodnoty všetkého jeho majetku bez
ohľadu na zdroje financovania tohto
majetku. Majetok podniku (strana aktív
v súvahe) sa skladá z pohľadávok za
upísané vlastné imanie, neobežného
majetku, obežného majetku a časového
rozlíšenia.
Vlastné imanie
„Veľkosť“ podniku podľa vlastných zdrojov
financovania jeho majetku. Financovanie
majetku podniku sa zabezpečuje jednak
vlastným imaním, jednak dlhodobými
a krátkodobými záväzkami podniku
a časovým rozlíšením („cudzí kapitál“).
Kapitál (strana pasív súvahy) celkom sa musí
rovnať hodnote majetku netto celkom.
Vlastné imanie vo vzťahu k cudziemu
kapitálu hovorí o zadlženosti podniku.
Produktivita práce z pridanej
hodnoty
„Výkonnosť“ podniku vyjadrená objemom
pridanej hodnoty, pripadajúcim na
jedného priemerného evidenčného
zamestnanca. Porovnávanie podnikov
podľa produktivity práce z pridanej
hodnoty nie je skresľované ich rôznou
mernou výrobnou spotrebou.
Produktivita práce z tržieb celkom
„Výkonnosť“ podniku vyjadrená objemom
tržieb, pripadajúcim na jedného priemerného evidenčného zamestnanca.
Porovnávanie podnikov podľa produktivity
práce z tržieb celkom je skresľované ich
rôznou mernou výrobnou spotrebou.
Rentabilita kapitálu celkom
„Ziskovosť“ podniku vyjadrená objemom
hrubého zisku, pripadajúcim za rok na
jednotku celkového kapitálu (celkových
pasív) podniku. Porovnávanie podnikov
podľa rentability kapitálu celkom
zohľadňuje nielen veľkosť hrubého zisku,
ale aj veľkosť kapitálu, viazaného
v podniku. Ukazovateľ hovorí o celkovej
schopnosti podniku tvoriť zisk (pozri
podnikovohospodársku interpretáciu
ukazovateľa „výsledok hospodárenia
z hospodárskej činnosti“).
Rentabilita tržieb celkom
„Ziskovosť“ tržieb vyjadrená objemom
hrubého zisku, pripadajúcim za rok na
jednotku tržieb celkom. Vyjadruje
kombináciu schopností podniku dosahovať „dobré“ ceny alebo konkurencieschopnú nákladovosť svojich výrobných
a obchodných výkonov.
Najúspešnejšie stavebné firmy za
roky 2009 – 2013 a TOP 3 v regiónoch Slovenska
Aj tento rok prinášame komplexný
pohľad na úspešnosť podnikov pôsobiacich na slovenskom stavebnom trhu.
Výpočet indexu úspešnosti stavebných
podnikov
je založený na matematicko-štatistickej
metóde známej ako entropia v informačnej teórii (Ching-Lai a Kwangsun, 1981).
Pri hodnotení podnikov vychádzame
z finančných ukazovateľov, ktoré podniky
každoročne poskytujú redakcii pre
spracovanie rebríčka TOP 100. Metodika
multikriteriálneho hodnotenia (publikovaná v časopise Eurostav 4/2006) je
založená na exaktnom výpočte významu
(váh) jednotlivých ukazovateľov.
Podmienkou hodnotenia podnikov
prostredníctvom tejto metódy je úplnosť
údajov, ktoré sú potrebné pre výpočet
indexu úspešnosti. Spoločnosti, ktoré
v tomto roku neposkytli redakcii všetky
údaje za rok 2013, sú uvedené na konci
rebríčka bez stanovenia poradia. Tieto
podniky sa však úspešne umiestnili
v iných rebríčkoch TOP 100 spracovaných
podľa jednotlivých ukazovateľov.
Úspešnosť podnikov pôsobiacich na
slovenskom stavebnom trhu prinášame
v troch kategóriách: stavebná výroba,
výroba stavebných materiálov a inžiniersko-projektová činnosť (tab. 1, 2, 3).
Na vrchole úspešných firiem v oblasti
stavebnej výroby v roku 2013 (tab. 4) je
spoločnosť STRABAG, s. r. o., Bratislava,
ktorá si vymenila minuloročnú pozíciu so
spoločnosťou ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.,
ktorá sa tohto roku umiestnila na 2. mieste. Tretie miesto si už tretí rok udržala
Prognózy vývoja odvetvia stavebníctva na
Slovensku neboli príliš optimistické ani pre rok
2013. Podľa údajov Štatistického úradu stavebná
produkcia vykonaná vlastnými zamestnancami
v roku 2013 dosiahla 4 624,33 mil. Eur, čo je
o 4,5 % menej ako v roku 2012.
Stavebné podniky v priebehu roka 2013 realizovali tržby za vlastné výkony a tovar v objeme
7249,7 mil. Eur, čo je o 5,9 % menej ako v roku
2012. Počet osôb zamestnaných v stavebníctve
klesol na 158,6 tis., čo je v porovnaní s rovnakým
obdobím roka 2012 menej o 4 %. Pozitívnym
signálom pre zlepšenie situácie v odvetví stavebníctva v nadchádzajúcom období môže byť
spomalenie poklesu pri všetkých uvádzaných
ukazovateľoch.
spoločnosť EUROVIA SK, a. s., Košice,
štvrté miesto patrí spoločnosti
IN VEST, s. r. o., Šaľa, piata pozícia patrí
už druhý rok spoločnosti INGSTEEL,
spol. s r. o., Bratislava. V TOP 10 sa po
ročnej pauze objavuje na šiestej pozícii
COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s. r. o.,
Banská Štiavnica; spoločnosť Chemkostav, a. s.,
Michalovce sa posunula na siedmu
priečku. Rebríček uzatvárajú spoločnosti
TuCon, a. s., Žilina (zlepšenie o dve
priečky), ViOn, a. s., Zlaté Moravce
a HORNEX, a. s., Bratislava.
Vo výrobe stavebných materiálov (tab. 5)
v tomto roku dominovala v rámci
hodnotenia spoločnosť CEMMAC, a. s. Na
druhej priečke sa umiestnila spoločnosť
HSF, s. r. o., Malacky, tretia priečka patrí
spoločnosti Saint-Gobain Construction
Products, s. r. o. Pozície si zlepšili aj
spoločnosti STACHEMA Bratislava, a. s.,
Rovinka (4. miesto), GU SLOVENSKO, s. r. o.,
Lužianky (5. miesto), EUROVIA – Kameňolomy, s. r. o., Košice (6. miesto) a HESTA,
spol. s r. o., Prešov (7. miesto). Do rebríčka
sa v tomto roku úspešne zaradili aj
spoločnosti PK Doprastav, a. s., Žilina,
Mediterran Slovakia, s. r. o., Vlčany,
KAMEŇOLOMY, s. r. o., Nové Mesto nad
Váhom, ktoré rebríček uzatvárajú. Kvôli
veľkým rozdielom vo výsledku hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení bolo
metodikou výpočtu toto kritérium
identifikované ako rozhodujúce s takmer
100 % významom.
Poradie podnikov v komplexnom
hodnotení bolo stanovené prioritne na
základe hodnoty tohto ukazovateľa,
ostatné ukazovatele mali pri hodnotení
podnikov výroby stavebných materiálov
zanedbateľný význam.
Do rebríčka TOP 10 úspešných firiem
v inžiniersko-projektovej činnosti (tab. 6)
sa úspešne vrátila po dvoch rokoch
spoločnosť Alfa 04, a. s., Bratislava, a to
priamo na 1. miesto. Druhú pozíciu si
udržala spoločnosť REMING CONSULT, a. s.,
Bratislava, zlepšenie v hodnotení dosiahol
PIO KERAMOPROJEKT, a. s., Trenčín, keď
sa umiestnil na 3. priečke (8. priečka
v roku 2012). Pozíciu si zlepšili spoločnosti
ENERGOPROJEKT SLOVAKIA, a. s., Nitra
(4. miesto) a HYDROCOOP, spol. s r. o.,
Bratislava (7. miesto). Na piatej pozícii sa
umiestnila spoločnosť VPÚ DECO
Bratislava, a. s.; Amberg Engineering
Slovakia, s. r. o., Bratislava sa posunula na
6. priečku. Rebríček TOP 10 uzatvárajú
spoločnosti ELHYCO, spol. s r. o., Bratislava, ENERGOINVEST, a. s., Bratislava
a ENERGOPROJEKT BRATISLAVA, a. s.,
Bratislava. Dlhoročný líder v inžiniersko-projektovej činnosti, spoločnosť
DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava sa do
komplexného hodnotenia nedostal pre
neuvedený údaj o počte zamestnancov.
Po druhýkrát prinášame v tomto roku
prehľad TOP 3 úspešných firiem podľa
veľkosti, kde je kritériom počet zamestnancov pôsobiacich na stavebnom trhu, a to
podľa regiónu, v ktorom firmy pôsobia.
Umiestnenie závisí od indexu úspešnosti,
rovnako ako v rebríčku TOP 100. Najúspešnejšie stavebné firmy, ktoré sa zúčastnili
hodnotenia za rok 2013, členíme na tri
najúspešnejšie veľké, stredné a malé firmy
v jednotlivých regiónoch Slovenska.
Podrobné výsledky sú uvedené v tabuľke 7.
doc. Ing. Peter Mesároš, PhD.
Výskumný ústav stavebnej
informatiky, s. r. o., Košice
Stavebná fakulta, TU v Košiciach
71
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
ÚSPEŠNOSŤ
SLOVENSKÝCH
STAVEBNÝCH
PODNIKOV
ZA ROK 2013
stavebníctvo za rok 2013
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
■
72
TABUĽKA 1 ‒ stavebná výroba 2013
Konečné
poradie
podnikov
Index
úspešnosti
podnikov
Názov podniku
Tržby za vlastné výkony
a tovar na stavebnom trhu
v tis. EUR
1
0,986455
STRABAG, s. r. o., Bratislava
pridelené váhy
0,169056
109 291
2
0,786593
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o., Bratislava
192 030
3
0,527147
EUROVIA SK, a. s., Košice
65 720
4
0,339473
IN VEST, s. r. o., Šaľa
28 482
5
0,336252
INGSTEEL, spol. s r. o., Bratislava
47 235
6
0,283125
COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s. r. o., Banská Štiavnica
44 260
7
0,247277
Chemkostav, a. s., Michalovce
38 416
8
0,245916
TuCon, a. s., Žilina-Bánová
24 077
9
0,244340
ViOn, a. s., Zlaté Moravce
17 864
10
0,210147
HORNEX, a. s., Bratislava
8 785
11
0,209217
Keraming, a. s., Trenčín
20 970
12
0,201588
CESTY NITRA, a. s., Nitra
24 815
13
0,194190
DOPRASTAV EXPORT, s. r. o., Bratislava
11 567
14
0,188944
ARPROG, a. s., Poprad
17 171
15
0,186823
PSJ Hydrotranzit, a. s., Bratislava
11 478
16
0,186114
YIT Reding, a. s., Bratislava
13 295
17
0,181780
Metrostav Slovakia, a. s., Bratislava
17 842
18
0,170082
Chemkostav HSV, a. s., Humenné
7 569
19
0,157738
TERMOSTAV-MRÁZ, spol. s r. o., Košice
9 663
20
0,140069
I.K.M. REALITY - STAVING Banská Bystrica, a. s., Banská Bystrica
7 974
21
0,139047
H B H, a. s., Považská Bystrica
5 183
22
0,138897
Ing. Jaroslav Pčola REINTER, Humenné
5 580
23
0,137830
STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a. s., Banská Bystrica
20 018
24
0,135998
BETPRES, s. r. o., Vranov n. Topľou
10 537
25
0,133965
STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a. s., Liptovský Mikuláš
4 562
26
0,133530
PS STAVBY, s. r. o., Bratislava
11 467
27
0,133284
REMESLO stav, s. r. o., Žiar nad Hronom
6 343
28
0,133264
STABIL, a. s., Žilina
11 624
29
0,133140
UNISTAV, s. r. o., Prešov
6 893
30
0,133009
MONOLIT Slovakia, s. r. o., Trenčín
4 139
31
0,126291
OHL ŽS SK, a. s., Bratislava
9 412
32
0,125636
MV staving, a. s., Prievidza
4 599
33
0,124864
PRORECO, s. r. o., Trenčín
8 869
34
0,121706
MIJAS, spol. s r. o., Banská Bystrica
3 480
35
0,121129
SCORP, spol. s r. o., Michalovce
4 576
36
0,121124
OTYK invest, s. r. o., Bratislava
3 139
37
0,119985
TEBAU, spol. s r. o., Bratislava
2 571
38
0,118179
BALA, a. s., Holice
3 815
39
0,117632
Bau3Mex, a. s., Bratislava
4 067
40
0,117119
IZOLA Košice, s. r. o., Košice
5 397
41
0,112998
HSF System SK, s. r. o., Žilina
5 671
42
0,109870
CONCO, s. r. o., Bratislava
4 433
43
0,104080
M - SILNICE SK, s. r. o., Žilina
1 530
44
0,102739
Skeleton, s. r. o., Bratislava
45
bez poradia
Doprastav, a. s., Bratislava
46
bez poradia
Inžinierske stavby, a. s., Košice
75 938
47
bez poradia
Skanska SK, a. s., Bratislava
64 516
48
bez poradia
SkyBau, s. r. o., Žilina
12 601
1 566
(ide o predbežné neauditované výsledky)
201 514
Priemerný evidenčný počet
zamestnancov vo fyzických
osobách na stavebnom trhu
Majetok spolu
netto v tis. EUR
Vlastné imanie
v tis. EUR
0,240991
0,165276
0,213372
0,211305
19 370
556
167 862
90 807
2 560
609
190 034
46 612
2 662
506
89 135
43 057
-324
358
51 813
27 728
406
398
37 223
17 721
2 875
214
27 207
9 107
878
230
28 336
4 179
90
319
20 789
6 494
137
319
22 440
7 119
319
72
29 254
20 406
388
137
24 982
9 508
-560
120
20 868
13 811
250
252
8 106
2 076
848
125
12 340
7 273
439
102
21 122
9 147
-500
98
38 085
5 457
0
124
28 555
767
19
197
4 788
2 479
187
122
5 051
4 104
316
51
7 962
3 336
-182
112
3 735
1 541
45
102
2 580
1 836
-1 890
80
18 850
976
452
50
5 584
1 154
14
80
4 993
1 669
19
62
5 033
923
179
41
7 766
3 031
538
86
56
6 179
-182
96
2 928
611
7
51
7 157
3 747
142
43
6 556
-587
20
63
2 898
1 037
-118
35
5 516
1 830
-194
66
2 728
648
9
49
2 530
978
231
26
4 083
2 266
-292
33
4 765
3 642
21
29
3 928
1 592
-456
55
3 237
1 113
-5
35
2 406
714
267
7
3 184
273
-19
18
2 140
147
13
6
1 339
372
31
4
1 027
70
n
918
n
n
-676
1 025
n
n
n
625
74 143
n
n
170
6 689
n
73
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
Výsledok hospodárenia
za účtovné obdobie po zdanení
v tis. EUR
stavebníctvo za rok 2013
■
Konečné
poradie
podnikov
Index
úspešnosti
podnikov
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
13,711268
13,547394
13,249106
13,179856
13,082924
12,930016
12,889625
12,867120
12,831347
12,757492
12,733833
12,724029
12,659986
12,286685
11,493324
0,002155
bez poradia
bez poradia
bez poradia
bez poradia
bez poradia
bez poradia
bez poradia
bez poradia
bez poradia
bez poradia
bez poradia
bez poradia
bez poradia
bez poradia
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
■
74
TABUĽKA 2 ‒ výroba stavebných materiálov 2013
Názov podniku
pridelené váhy
CEMMAC, a. s., Horné Srnie
HSF, s. r. o., Malacky
Saint-Gobain Construction Products, s. r. o., Bratislava
STACHEMA Bratislava, a. s., Rovinka
GU SLOVENSKO, s. r. o., Lužianky
EUROVIA – Kameňolomy, s. r. o., Košice
HESTA, spol. s r. o., Prešov
PK Doprastav, a. s., Žilina
Mediterran Slovakia, s. r. o., Vlčany
KAMEŇOLOMY, s. r. o., Nové Mesto nad Váhom
ALUPLAST, s. r. o., Prievidza
PRP, s. r. o., Veľký Krtíš
Xella Slovensko, spol. s r. o., Šaštín-Stráže
ALAS SLOVAKIA, s. r. o., Bratislava
ZAPA beton SK, s. r. o., Bratislava
Holcim (Slovensko), a. s., Rohožník
Baumit, spol. s r. o., Bratislava
BC TORSION, spol. s r. o., Brezová pod Bradlom
Calmit, spol. s r. o., Bratislava
DOLKAM Šuja, a. s., Rajec
INCON, spol. s r. o., Prievidza
LB MINERALS, a. s., Košice
MACCAFERRI CENTRAL EUROPE, s. r. o., Brezová pod Bradlom
NOVES okná, a. s., Spišská Nová Ves
PPG Deco Slovakia, s. r. o., Žilina
RETIC, s. r. o., Nové Sady
Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s. r. o., Nitra
SLOVAKTUAL, s. r. o., Pravenec
SLOVMAG, a. s., Lubeník
ZIN, s. r. o., Hronský Beňadik
Tržby za vlastné výkony
a tovar na stavebnom trhu
v tis. EUR
0,000020
31 736
28 183
46 401
10 187
33 239
9 415
14 170
5 002
7 215
3 537
2 691
15 150
19 969
21 264
19 056
122 908
39 605
536
5 700
99
9 537
2 720
12 705
11 743
23 821
13 789
12 057
35 362
22 701
2 979
TABUĽKA 3 ‒ inžiniersko-projektová činnosť 2013
Konečné
poradie
podnikov
Index
úspešnosti
podnikov
Názov podniku
Tržby za vlastné výkony
a tovar na stavebnom trhu
v tis. EUR
1
2,674445
Alfa 04, a. s., Bratislava
pridelené váhy
0,014521
2 041
2
2,481654
REMING CONSULT, a. s., Bratislava
10 332
3
2,430619
PIO KERAMOPROJEKT, a. s., Trenčín
1 952
4
2,111165
ENERGOPROJEKT SLOVAKIA, a. s., Nitra
5
1,986504
VPÚ DECO Bratislava, a. s., Bratislava
6
1,976322
Amberg Engineering Slovakia, s. r. o., Bratislava
7
1,819715
HYDROCOOP, spol. s r. o., Bratislava
8
1,760091
ELHYCO, spol. s r. o., Bratislava
263
9
1,752271
ENERGOINVEST, a. s., Bratislava
4 444
10
1,719978
ENERGOPROJEKT BRATISLAVA, a. s., Bratislava
377
11
1,430381
HESCON, s. r. o., Trenčín
504
12
0,972752
INTECH, spol. s r. o., Bratislava
13
0,940411
De Bondt, s. r. o., Trenčín
14
0,121469
PROMA, s. r. o., Žilina
3 041
15
bez poradia
DOPRAVOPROJEKT, a. s., Bratislava
13 243
620
557
3 170
663
1
806
Priemerný evidenčný počet
zamestnancov vo fyzických
osobách na stavebnom trhu
Majetok spolu
netto v tis. EUR
Vlastné imanie
v tis. EUR
0,999916
1 733
1 449
932
812
644
379
309
270
208
80
39
22
-89
-736
-2 111
-22 027
n
-519
n
142
n
-498
389
n
265
136
n
n
297
132
0,000019
191
192
225
54
216
103
116
79
52
44
26
80
128
191
113
764
n
n
n
n
131
n
n
n
n
65
n
262
n
n
0,000022
37 510
10 025
31 114
24 271
16 488
15 450
8 671
7 992
6 353
5 025
2 467
10 407
19 749
31 172
21 359
366 948
n
2 067
28 144
7 968
n
3 796
13 608
4 883
10 570
n
n
20 308
41 438
3 045
0,000024
24 681
6 065
24 905
21 903
10 556
9 939
4 448
4 700
4 588
4 209
1 621
2 247
2 832
15 357
9 661
50 226
n
1 654
14 719
7 400
n
-29
5 475
n
4 531
n
n
11 953
22 500
1 419
Výsledok hospodárenia
za účtovné obdobie po zdanení
v tis. EUR
Priemerný evidenčný počet
zamestnancov vo fyzických
osobách na stavebnom trhu
Majetok spolu
netto v tis. EUR
Vlastné imanie
v tis. EUR
0,941606
0,012080
0,014610
0,017183
133
43
2 913
852
100
86
8 896
3 792
99
51
2 373
140
55
18
656
445
38
6
163
65
33
40
3 931
2 400
14
18
681
162
6
9
146
100
3
39
1 503
343
0
10
315
182
-41
20
496
228
-106
2
2 862
648
-110
17
417
-68
-228
29
4 043
1 218
226
n
15 804
7 277
75
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
Výsledok hospodárenia
za účtovné obdobie po zdanení
v tis. EUR
stavebníctvo za rok 2013
■
TABUĽKA 4 ‒ STAVEBNÁ VÝROBA: výsledky za roky 2009 - 2013
TOP 10
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
■
2013
STRABAG, s. r. o.,
Bratislava
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.,
Bratislava
EUROVIA SK, a. s.,
Košice
IN VEST, s. r. o.,
Šaľa
INGSTEEL, spol. s r. o.,
Bratislava
COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s. r. o.,
Banská Štiavnica
Chemkostav, a. s.,
Michalovce
TuCon, a. s.,
Žilina-Bánová
ViOn, a. s.,
Zlaté Moravce
HORNEX, a. s.,
Bratislava
2012
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.,
Bratislava
STRABAG, s. r. o.,
Bratislava
EUROVIA SK, a. s.,
Košice
VÁHOSTAV - SK, a. s.,
Žilina
INGSTEEL, spol. s r. o.,
Bratislava
Chemkostav, a. s.,
Michalovce
PSJ Hydrotranzit, a. s.,
Bratislava
HORNEX, a. s.,
Bratislava
CESTY NITRA, a. s.,
Nitra
TuCon, a. s.,
Žilina
TABUĽKA 5 ‒ VÝROBA STAVEBNých materiálov: výsledky za roky 2009 - 2013
TOP 10
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
2013
CEMMAC, a. s.,
Horné Srnie
HSF, s. r. o.,
Malacky
Saint-Gobain Construction Products, s. r. o.,
Bratislava
STACHEMA Bratislava, a. s.,
Rovinka
GU SLOVENSKO, s. r. o.,
Lužianky
EUROVIA – Kameňolomy, s. r. o.,
Košice
HESTA, spol. s r. o.,
Prešov
PK Doprastav, a. s.,
Žilina
Mediterran Slovakia, s. r. o.,
Vlčany
KAMEŇOLOMY, s. r. o.,
Nové Mesto nad Váhom
2012
Holcim (Slovensko), a. s.,
Rohožník
Saint-Gobain Construction Products, s. r. o.,
Bratislava
HSF, s. r. o.,
Malacky
CEMMAC, a. s.,
Horné Srnie
STACHEMA Bratislava, a. s.,
Bratislava
Xella Slovensko, spol. s r. o.,
Šaštín-Stráže
GU SLOVENSKO, s. r. o.,
Lužianky
HESTA, spol. s r. o.,
Prešov
EUROVIA – Kameňolomy, s. r. o.,
Košice
Východoslovenské stavebné hmoty, a. s.,
Turňa nad Bodvou*
*Spoločnosť bola od 1. 1. 2013 zlúčená so spoločnosťou Holcim (Slovensko), a. s., Rohožník
■
TABUĽKA 6 ‒ inžiniersko-projektová činnosť: výsledky za roky 2009 - 2013
TOP 10
1
2
3
4
5
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
6
7
8
9
10
76
2013
Alfa 04, a. s.,
Bratislava
REMING CONSULT, a. s.,
Bratislava
PIO KERAMOPROJEKT, a. s.,
Trenčín
ENERGOPROJEKT SLOVAKIA, a. s.,
Nitra
VPÚ DECO Bratislava, a. s.,
Bratislava
Amberg Engineering Slovakia, s. r. o.,
Bratislava
HYDROCOOP, spol. s r. o.,
Bratislava
ELHYCO, spol. s r. o.,
Bratislava
ENERGOINVEST, a. s.,
Bratislava
ENERGOPROJEKT BRATISLAVA, a. s.,
Bratislava
2012
DOPRAVOPROJEKT, a. s.,
Bratislava
REMING CONSULT, a. s.,
Bratislava
INTECH, s. r. o.,
Bratislava
Amberg Engineering Slovakia, s. r. o.,
Bratislava
PROMA, s. r. o.,
Žilina
ENERGOINVEST, a. s.,
Bratislava
ENERGOPROJEKT SLOVAKIA, a. s.,
Nitra
PIO KERAMOPROJEKT, a. s.,
Trenčín
HESCON, s. r. o.,
Trenčín
HYDROCOOP, spol. s r. o.,
Bratislava
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.,
Bratislava
STRABAG, s. r. o.,
Bratislava
EUROVIA SK, a. s.,
Košice
VÁHOSTAV - SK, a. s.,
Žilina
IN VEST, s. r. o.,
Šaľa
INGSTEEL, spol. s r. o.,
Bratislava
EURO-BUILDING, a. s.,
Bratislava
Chemkostav, a. s.,
Michalovce
COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s. r. o.,
Banská Štiavnica
HANT BA, a. s.,
Považská Bystrica
2011
Holcim (Slovensko), a. s.,
Rohožník
Saint-Gobain Construction Products, s. r. o.,
Bratislava
Východoslovenské stavebné hmoty, a. s.,
Turňa nad Bodvou
CEMMAC, a. s.,
Horné Srnie
Premac, spol. s r. o.,
Bratislava
Xella Slovensko, spol. s r. o.,
Šaštín - Stráže
HSF, s. r. o.,
Malacky
EUROVIA-kameňolomy, s. r. o.,
Košice
STACHEMA Bratislava, a. s.,
Bratislava
PPG Deco Slovakia, s. r. o.,
Žilina
2011
DOPRAVOPROJEKT, a. s.,
Bratislava
Amberg Engineering Slovakia, s. r. o.,
Bratislava
REMING CONSULT, a. s.,
Bratislava
PIO KERAMOPROJEKT, a. s.,
Trenčín
PROMA, s. r. o.,
Žilina
ENERGOPROJEKT SLOVAKIA, a. s.,
Nitra
ENERGOINVEST, a. s.,
Bratislava
APOLLOPROJEKT, s. r. o.,
Bratislava
HESCON, s. r. o.,
Trenčín
Hydrocoop, spol. s r. o.,
Bratislava
2010
Doprastav, a. s.,
Bratislava (údaje podľa IFRS)
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.,
Bratislava
VÁHOSTAV - SK, a. s.,
Žilina
EUROVIA SK, a. s.,
Košice
EURO-BUILDING, a. s.,
Bratislava
STRABAG, s. r. o.,
Bratislava
TSS GRADE, a. s.,
Trnava
Skanska SK, a. s.,
Bratislava
INGSTEEL, spol. s r. o.,
Bratislava
IN VEST, s. r. o.,
Šaľa
2010
Považska cementáreň, a. s.,
Ladce
Východoslov. stav. hmoty, a. s.,
Turňa nad Bodvou
Saint-Gobain Construction Products, s. r. o.,
Bratislava
CEMMAC, a. s.,
Horné Srnie
Xella Slovensko, spol. s r. o.,
Šaštín-Stráže
LINDAB, a. s.,
Spišská Nová Ves
ALAS SLOVAKIA, s. r. o.,
Bratislava
EUROVIA-Kameňolomy, s. r. o.,
Košice
HSF, s. r. o.,
Malacky
BRAMAC – strešné systémy, spol. s r. o.,
Ivanka pri Nitre
2010
DOPRAVOPROJEKT, a. s.,
Bratislava
REMING CONSULT, a. s.,
Bratislava
Alfa 04, a. s.,
Bratislava
PROMA, s. r. o.,
Žilina
Geoconsult, spol. s r. o.,
Bratislava
PIO KERAMOPROJEKT, a. s.,
Trenčín
ENERGOPROJEKT BRATISLAVA, a. s.,
Bratislava
INTECH, spol. s r. o.,
Bratislava
De Bondt, s. r. o.,
Trenčín
ENERGOINVEST, a. s.,
Bratislava
2009
Doprastav, a. s.,
Bratislava (údaje podľa IFRS)
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.,
Bratislava
Inžinierske stavby, a. s.,
Košice
VÁHOSTAV - SK, a. s.,
Žilina
STRABAG, s. r. o.,
Bratislava
Skanska BS, a. s.,
Prievidza
EUROVIA SK, a. s.,
Košice
Metrostav SK, a. s.,
Bratislava
CESTY NITRA, a. s.,
Nitra
HANT BA, a. s.,
Považská Bystrica
2009
Východoslovenské stavebné hmoty, a. s.,
Turňa nad Bodvou
Novácke chemické závody, a. s.,
Nováky
Považská cementáreň, a. s.,
Ladce
CEMMAC, a. s.,
Horné Srnie
ALAS SLOVAKIA, s. r. o.,
Bratislava
Xella Slovensko, spol. s r. o.,
Šaštín-Stráže
Premac, spol. s r. o.,
Bratislava
CHEMOLAK, a. s.,
Smolenice
TBG Doprastav, a. s.,
Bratislava
ZAPA beton SK, s. r. o.,
Bratislava
2009
DOPRAVOPROJEKT, a. s.,
Bratislava
REMING CONSULT, a. s.,
Bratislava
Alfa 04, a. s.,
Bratislava
INTECH, spol. s r. o.,
Bratislava
GEOCONSULT, spol. s r. o.,
Bratislava
PIO KERAMOPROJEKT, a. s.,
Trenčín
ENERGOINVEST, a. s.,
Bratislava
HYDROCOOP, spol. s r. o.,
Bratislava
De Bondt, s. r. o.,
Trenčín
COPROJECT, a. s.,
Bratislava
77
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
2011
stavebníctvo za rok 2013
■
TABUĽKA 7 ‒ stavebná výroba: top 3 v regiónoch
Veľké podniky
(250 a viac zamestnancov)
Stredné podniky
(50 - 249 zamestnancov)
Malé podniky a mikropodniky
(menej ako 50 zamestnancov)
1
STRABAG, s. r. o., Bratislava
HORNEX, a. s., Bratislava
OHL ŽS SK, a. s., Bratislava
2
ZIPP BRATISLAVA, spol. s r. o.,
Bratislava
PSJ Hydrotranzit, a. s., Bratislava
OTYK invest, s. r. o., Bratislava
3
INGSTEEL, spol. s r. o., Bratislava
YIT Reding, a. s., Bratislava
TEBAU, spol. s r. o., Bratislava
1
EUROVIA SK, a. s., Košice
Chemkostav, a. s., Michalovce
SCORP, spol. s r. o., Michalovce
2
n
TERMOSTAV-MRÁZ, spol. s r. o.,
Košice
IZOLA Košice, s. r. o., Košice
3
n
n
n
1
TuCon, a. s., Žilina-Bánová
STAVBY MOSTOV SLOVAKIA, a. s.,
Banská Bystrica
HSF System SK, s. r. o., Žilina
2
n
STAVOINDUSTRIA Liptovský Mikuláš, a. s.,
Liptovský Mikuláš
M - SILNICE SK, s. r. o., Žilina
3
n
STABIL, a. s., Žilina
n
n
COMBIN BANSKÁ ŠTIAVNICA, s. r. o.,
Banská Štiavnica
n
I.K.M. REALITY - STAVING Banská
Bystrica, a. s., Banská Bystrica
REMESLO stav, s. r. o.,
Žiar nad Hronom
n
Región / TOP 3
Bratislavský kraj
Košický kraj
Žilinský kraj
Banskobystrický kraj
1
2
n
MIJAS, spol. s r. o.,
Banská Bystrica
n
1
n
ARPROG, a. s., Poprad
n
2
n
Chemkostav HSV, a. s., Humenné
n
3
n
Ing. Jaroslav Pčola REINTER, Humenné
n
1
IN VEST, s. r. o., Šaľa
CESTY NITRA, a. s., Nitra
n
2
ViOn, a. s., Zlaté Moravce
n
n
3
n
n
n
1
n
Keraming, a. s., Trenčín
PRORECO, s. r. o., Trenčín
2
n
H B H, a. s., Považská Bystrica
n
3
n
MONOLIT Slovakia, s. r. o., Trenčín
n
3
Prešovský kraj
Nitriansky kraj
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
Trenčiansky kraj
n - neobsadená pozícia za rok 2013
78
Knižná edícia:
KONTROLA KVALITY NA STAVBÁCH
doc. Ing. Vít Motyčka, CSc.
Ústav technologie, mechanizace a řízení
staveb
VUT v Brně, FAST
ISBN 978-80-89228-33-1
30 % zľava z ceny pre členov SKSI
Kontrola kvality
na stavbách
3. diel
Dokončovacie práce a TZB
Ivan Juríček
Danica Košičanová a kol.
Objednávky: 02/32 66 28 27, [email protected]
Viac informácií na: www.eurostav.sk
79
EUROSTAV jún 2014
stavebníctvo za rok 2013
Citát z odbornej recenzie:
„Publikace Kontrola kvality na stavbách,
Dokončovacie práce je připravována jako
3. díl souboru publikací, zabývající se řízením
kvality na stavbách. Vzniká tak ucelený soubor publikací, který komplexně a na vysoké
odborné úrovni poskytuje podklady pro řízení a zajišťování kvality stavební výroby. Toto
ucelené odborné dílo je ojedinělé nejen na
Slovensku, ale i v České republice. Nic podobného v tomto rozsahu, komplexnosti, kvalitě
a na takové vysoké odborné úrovni nevzniklo.“
Kontrola kvality na stavbách 3. diel – Dokončovacie práce a TZB
A
K
IN
V
NO
aktuálne
ISOVER
Multi-Comfort House
Students Contest 2014
ŠkolA
budúcnosti
v Gaziantep
Ing. arch. Eva Vojteková, PhD.,
tajomník súťaže,
Fakulta architektúry STU v Bratislave
Vizualizácie: archív autorov
Navrhovaná škola pre prvý stupeň
(6 až 10 rokov) má byť súčasťou
projektu nového satelitného mesta
s predpokladaným počtom obyvateľov
200 000. V súťažných podkladoch bol
pre výstavbu školy určený pozemok
a výška budovy školy limitovaná počtom
dvoch nadzemných podlaží (8 m).
Lokalitný program stanovil predpokladaný počet žiakov 400 – 600, na
pozemku školy bolo potrebné navrhnúť
telocvičňu, rozptylové priestory pre hry
a voľnočasové aktivity a vlastnú
bio-záhradu. V podmienkach súťaže
bola ponechaná voľnosť súťažiacim pre
výber samotnej filozofie výučbového
procesu a tým aj organizáciu učební
a kabinetov pre vyučujúcich. Úlohou
Tento rok už po desiatykrát vypísala divízia
ISOVER – spoločnosti Saint-Gobain Construction
Products, s. r. o. medzinárodnú študentskú
architektonickú anonymnú súťaž ISOVER Multi-Comfort House Students Contest 2014. Hlavnou témou tohto X. ročníka súťaže bola základná škola v štandarde Multi-komfortného domu
v tureckom meste Gaziantep. Do národného
kola súťaže bolo zaslaných 9 študentských
návrhov, z ktorých prvé tri ocenené odbornou
porotou automaticky postupujú do medzinárodného kola. Okrem troch hlavných cien
udelilo aj Vydavateľstvo Eurostav cenu za
invenčný ideový a architektonický návrh a získali
ju študenti Juraj Fabrici a Paula Bencová
z 3. ročníka Fakulty architektúry STU v Bratislave.
študentov v tomto ročníku bolo zvoliť
nový systém „školy budúcnosti“
s dodržaním podmienok štandardu
multi-komfortného domu, ktorý
zohľadní svojím technickým riešením
klímu tureckého vnútrozemia vyznačujúcu sa horúcim letným podnebím.
Na príprave národného kola súťaže
a jeho vyhodnotenia sa podieľala
slovenská divízia spoločnosti Isover
a Ústav konštrukcií v architektúre
a inžinierskych stavieb FA STU v Bratislave. Do národného kola bolo zaslaných
9 návrhov, ktoré posudzovala odborná
porota dňa 7. 5. 2014, ktorej predsedom
bol Ing. arch. Pavol Pokorný z SKA.
V zmysle súťažných podmienok porota
ocenila tri návrhy prvou, druhou
a treťou cenou a udelila aj dve odmeny
za inovatívne riešenia.
Cenu Vydavateľstva Eurostav
za invenčný ideový a architektonický
návrh získal projekt autorov
Juraja Fabriciho a Pauly Bencovej,
z 3. ročníka, Fakulty architektúry
STU v Bratislave. Národného kola súťaže
sa zúčastnili študenti v študijných
odboroch so zameraním na architektúru
a pozemné staviteľstvo na vysokých
školách a univerzitách v Slovenskej
republike.
Medzinárodné kolo, do ktorého postúpili prvé tri návrhy z národných súťaží sa konalo v máji 2014 v Bukurešti. ❖
Stručné zhodnotenie ocenených návrhov odbornou porotou súťaže:
1. miesto
2. miesto
3. miesto
Na prvom mieste sa umiestnil návrh
s názvom „Future is nature“ autora
Tomáša Boroša, ktorý situuje školu do
podzemia, ignoruje formovanie novej
sídelnej zástavby a vytvára pre školu
akýsi nový vlastný urbanistický priestor
a vťahuje umelý les do podzemného
podlažia školského nádvoria. Vyhýba sa
tvorbe tradičnej mestskej zástavby a tým
spĺňa požiadavky kladené na multi-komfortný dom v podmienkach Turecka.
Druhé miesto obsadil návrh Júlie
Genšorovej. Tento návrh kompaktnej
konzervatívnej budovy školy je
reálnym riešením z hľadiska jej
realizácie ako multi-komfortného
domu a reakcie na mierku novovznikajúcej urbanistickej štruktúry satelitného mesta. Multi-komfortný dizajn je
podporený zelenou strechou s hrou
fotovoltických panelov.
Tretie miesto patrí extravagantnému
návrhu študentky Eriky Hrivíkovej.
Návrh, s veľkým výtvarným potenciálom,
svoj výraz zakladá na filozofii asociácie
s vežami moslimského chrámu, alebo
vetracími prieduchmi domu subtropického pásma. Architektonický výraz
budovy je netradičný na budovu školy,
provokujúce je aj umiestnenie učební do
podzemného podlažia bez priameho
denného svetla.
EUROSTAV jún 2014
aktuálne
Bc. Tomáš Boroš,
5. ročník, Fakulta umení Technickej
univerzite v Košiciach
80
Júlia Genšorová,
4. ročník, Fakulta architektúry STU
v Bratislave
Bc. Erika Hrivíková,
6. ročník, Fakulta architektúry STU
v Bratislave
1. miesto: Bc. Tomáš Boroš, 5. ročník, Fakulta umení Technickej univerzite v Košiciach
2. miesto: Júlia Genšorová, 4. ročník, Fakulta architektúry STU v Bratislave
3. miesto: Bc. Erika Hrivíková, 6. ročník, Fakulta architektúry STU v Bratislave
81
EUROSTAV jún 2014
aktuálne
Cena Vydavateľstva Eurostav: Juraj Fabrici a Paula Bencová, 3. ročník, Fakulta architektúry STU v Bratislave
infoservis
AKTUALITY
ZO STAVEBNÉHO
TRHU
Od 27. mája až do 1. júna 2014 sa
v Bratislave uskutočnil už 5. ročník festivalu
DAAD – Dni architektúry a dizajnu. Spolu
so slávnostným otvorením festivalu DAAD
sa uskutočnilo aj otvorenie nového centra
architektúry a urbanizmu ARCHA+ na
Uršulínskej 6 v Bratislave a to vernisážou
výsledkov urbanistickej súťaže „Riešenie
rozvojovej centrálnej osi Petržalky“ priamo
v priestoroch nového centra.
Tím organizátorov DAAD (architekti Tatiana
Kollarová a Štefan Polakovič) pripravil aj
tento rok bohatý program súvisiaci
s architektúrou a dizajnom. Celá Bratislava
sa počas niekoľkých dní stala dejiskom
zaujímavých prezentácií, výstav, seminárov,
workshopov, filmov o architektúre,
konferencií aj diskusií. Novinkou tohtoročného DAAD 2014 bolo Opendesignstudio
– čiže prehliadka prác mladej generácie
domácej scény architektúry a dizajnu
v Starej tržnici v Bratislave. V Primaciálnom
paláci boli zase predstavené inšpiratívne
architektonické a dizajnérske zoskupenia
z Holandska, Belgicka, Chile a Slovinska,
laureáti mnohých ocenení na západnej
scéne. Najnovšie trendy z oblasti architektúry a dizajnu predstavili v hlavnom
programe DAAD 2014 v rámci podujatí
CLUBOVKA títo zahraniční hostia: holandská textilná dizajnérka Maria Blaisse, belgický architekt Dirk Somers /Bovenbouw/,
čílske architektonické duo Pezo von Ellrichshausen a slovinskí architekti Bevk Perovič.
Súčasťou hlavného programu bola aj
Partergallery – prezentácia súčasného
slovenského dizajnu vo výkladoch ulíc
Laurinská / Panská.
Viac informácií na www.daad.sk alebo
www.facebook.com/daad.sk
foto: Anja Hitzenberger
DAAD – Dni architektúry a dizajnu 2014
EUROSTAV jún 2014
aktuality zo stavebného trhu
Opäť predsedom
SKSI V. Benko
Prof. V. Benko oceňuje Ing. Dušana Mišíka – autorizovaného
inžiniera a predsedu Dozornej rady SKSI
V sobotu 31. mája 2014 sa v Aule akademika Bellu Stavebnej
fakulty STU v Bratislave uskutočnilo volebné Valné zhromaždenie
Slovenskej komory stavebných inžinierov (SKSI), ktorá združuje
takmer 5 900 autorizovaných inžinierov, organizácií a odborníkov
82
vo výstavbe. Stavební inžinieri si na tomto stretnutí zvolili opätovne
za predsedu SKSI na ďalšie dva roky Vladimíra Benka. Okrem
predsedu si inžinieri zvolili aj prvého podpredsedu SKSI, ktorým sa
stal Ján Petržala, a ďalšieho podpredsedu, tým sa opätovne stal
Anton Vyskoč.
Po dvoch rokoch činnosti predstavenstva si inžinieri zo 16
kandidátov vyberali 11 členov predstavenstva, zvolili si členov
Autorizačnej komisie SKSI, zmenilo sa zastúpenie dozornej aj
etickej rady a disciplinárnej komisie. Na tajných voľbách sa
zúčastnilo 145 členov, ktorí mali spolu 685 hlasov.
SKSI je stavovskou organizáciou obnovenou v roku 1992 zákonom
o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných
inžinieroch. Združuje vyše 5 100 autorizovaných stavebných
inžinierov a 800 dobrovoľných členov z oblasti stavebníctva.
Komora podporuje práva inžinierov, ich profesijné, sociálne
a hospodárske záujmy a obhajuje ich stavovskú česť. Okrem
autorizácie vykonáva skúšky odbornej spôsobilosti pre energetickú certifikáciu a pre činnosti stavbyvedúci a stavebný dozor.
www.sksi.sk
Čo má obsahovať
ročné vyúčtovanie
Ročné vyúčtovanie poskytuje ucelený obraz o správe bytového
domu a správca je povinný ho vypracovať a predložiť najneskôr
do 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka. Vlastníci bytov
sa tak môžu dozvedieť výšku reálnych nákladov za teplo, vodu,
plyn či rôzne služby spojené s prevádzkou a správou ich
bytového domu a porovnať ich s pravidelnými zálohovými
mesačnými platbami. „Konkrétne údaje, ktoré má vyúčtovanie
obsahovať, určuje Zákon o vlastníctve bytov, pričom spôsob
zaznamenania spotreby tepla zasa vyhláška Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví. Konkrétnu podobu vyúčtovania zákon
nedefinuje, preto každý správca predkladá vyúčtovanie v inej
forme,“ uviedol Branislav Tresa, odborník na správu bytov zo
spoločnosti SOMAT Group.
Dokument vyúčtovania by mal pri každej službe uvádzať výšku
zaplatenej zálohy a reálnej spotreby za dom aj konkrétny byt.
Ďalšie služby, ktoré boli zabezpečené pre vlastníkov a používateľov bytov, by mali byť vyčíslené a zdokumentované na základe
faktúr od dodávateľov jednotlivých služieb. Ročné vyúčtovanie
by malo obsahovať aj prehľad tvorby a čerpania fondu opráv
a tiež celkovú sumu poplatkov za správu. Pokiaľ vlastník bytu
nájde v ročnom vyúčtovaní nezrovnalosti, môže ho reklamovať
u správcu v lehote uvedenej v zmluve o výkone správy alebo
zmluve o spoločenstve (spravidla to býva 30 dní). Reklamáciu
neskorého termínu dodania vyúčtovania alebo neúplnosti
informácií je možné podať na Slovenskú obchodnú inšpekciu,
ktorá preskúma, či vyúčtovanie obsahuje všetko čo má.
www.somatgroup.sk/sk/
Dni energií
na Slovensku 2014
Projekt sa zaradí medzi podujatia
organizované v celej EÚ pod hlavičkou
Energy Days in Europe. Zároveň sa
začiatkom roka 2015 očakáva spustenie
vládneho programu dotácií pre domácnosti na kúpu malých ekologických
zdrojov elektriny a tepla. Hovorí sa
o sume 100 mil. eur na 7 rokov – z Operačného programu EÚ – Kvalita životného
prostredia. Európska únia, ako aj
jednotlivé členské štáty, si dlhodobo
uvedomujú dôležitosť energetického
sektora pre ekonomický vývoj, životné
prostredie, ale aj každodenný život
občanov. Práve energetická efektívnosť
a obnoviteľné zdroje energie v tomto
smere zohrávajú významnú úlohu.
Energetická efektívnosť v kombinácii
s obnoviteľnými zdrojmi majú ohromný
potenciál prispieť k zvýšeniu lokálnej
zamestnanosti, ochrane životného
prostredia, znižovaniu spotreby energií
a teda aj riešeniu energetickej chudoby.
Zastúpenie Európskej komisie na
Slovensku (ZEK) považuje tento osvetový
projekt za skutočne prospešný.
83
EUROSTAV jún 2014
aktuality zo stavebného trhu
Osvetová akcia Európskej únie (EÚ) Dni
energií 2014 sa bude konať počas júna vo
viacerých mestách na Slovensku. Jej
cieľom je priblížiť obyvateľom a návštevníkom Bratislavy (10. 6.), Žiliny (12. 6.),
Košíc (16. 6.) a Banskej Bystrice (17. 6.)
solárne panely, tepelné čerpadlá, obnovu
bytových a rodinných domov a elektromobilitu. Nemali by chýbať ani skúšobné
jazdy na elektrobicykloch. V prípade
pozitívnej odozvy by chceli projekt
zrealizovať aj v Prešove, Trenčíne, Nitre,
Trnave, či iných slovenských mestách.
infoservis
Nemecký projekt
podporila spoločnosť Schüco
Prestížny medzinárodný veľtrh architektúry v Benátkach otvoril
svoje dvere 7. júna 2014. Tento už 14. ročník prehliadky ponúka
práce významných architektov a architektonických ateliérov a má
podtitul „Základy“ (Fundamentals). Celkovo sa na výstave, ktorá
sa koná v historických budovách Arsenale a Giardini, predstaví
66 vystavovateľov z rôznych krajín.
Nemecký príspevok navrhla dvojica architektov Alex Lehnerer
a Savvas Cariacidis pracujúcich v spoločnom ateliéri CIRIACIDISLEHNERER v Zürichu. Obaja architekti vyučovali architektúru
a dizajn na Univerzite technológií a prírodných vied v Zürichu
(ETH) a majú za sebou viacero významných projektov. Projekt
s témou Bungalov Nemecko, ktorý predstavujú na Bienále
architektúry v Benátkach, podporila na ich žiadosť aj spoločnosť
Schüco. Okrem jednotlivých projektov ponúka Bienále architektúry aj množstvo workshopov a odborných prednášok. Výstavné
práce budú pre návštevníkov k dispozícii do 23. 11. 2014. Na
veľtrhu sa zúčastní aj Fakulta architektúry STU v Bratislave, ktorá
v termíne 18. až 20. 9. 2014 predstaví výsledky študentského
workshopu.
Viac informácií na www.schueco.sk.
Henkel rozširuje kancelárie
v BBC 1 Plus
Spoločnosť Henkel Slovensko sa v súvislosti s rastom svojich
aktivít rozhodla zväčšiť administratívne priestory v prvej
certifikovanej zelenej kancelárskej budove v Bratislave BBC 1 Plus
o ďalších vyše 2 000 m2. Doteraz tu využívala kancelárske
priestory s veľkosťou viac ako 5 000 m2. Podpisom zmluvy so
spoločnosťou CA Immobilien Anlagen AG (CA Immo), ktorá stojí
za projektom BBC 1 Plus, sa už druhýkrát zväčší plocha kancelárií
spoločnosti Henkel. Nové priestory bude Henkel využívať od
augusta 2014.
Spoločnosť Henkel Slovensko v budove BBC 1 Plus prevádzkuje
Centrum zdieľaných služieb, ktoré riadi finančné a administratívne služby pre pobočky spoločnosti prevažne v západnej, strednej
a východnej Európe.
„V súvislosti s nárastom našich aktivít a prijatím nových zamestnancov sme sa rozhodli rozšíriť plochy našich kancelárií.
S budovou BBC 1 Plus máme výborné skúsenosti, keďže má
výhodnú polohu a poskytuje našim zamestnancom zdravé
pracovné prostredie a dobrú dostupnosť všetkých potrebných
služieb. V neposlednom rade je pre nás dôležitý ekologický
aspekt a dôraz na ochranu životného prostredia,“ uviedla
hovorkyňa spoločnosti Henkel Slovensko Natálie Lorencová.
BBC 1 Plus je naprojektovaná ako trvalo udržateľná budova, ktorá
vďaka použitým technológiám umožňuje svojim nájomcom
efektívne využívanie energií a poskytuje zdravé vnútorné
prostredie. Budova ponúka celkovo 14 617 m2 administratívnych
priestorov, z ktorých je väčšia časť už obsadená.
EUROSTAV jún 2014
aktuality zo stavebného trhu
REHVA
zasadnutie a ocenenia REHVA Mladých vedcov
Združenie nemeckých inžinierov VDI
(Verein Deutscher Ingenieure) – divízia
Technických zariadení budov, hostila
Výročnú schôdzu REHVA 2014 v Düsseldorfe od 28. do 30. apríla 2014. Program
bol rozdelený do troch dní, kedy sa konalo
zasadnutie Správnej rady, Komisie pre
vzdelávanie, Komisie pre technológiu
a výskum, Valné zhromaždenie, Študentská súťaž a Konferencia REHVA 2014
„Energetická efektívnosť, inteligentné
a zdravé budovy“.
V rámci Výročnej schôdze sa v utorok
29. mája konalo 58. Valné zhromaždenie
REHVY. Zúčastnilo sa ho takmer 110
84
odborníkov, členov REHVY, Európskej
federácie vykurovania, vetrania a klimatizácie z 25 európskych krajín. Pri tejto
príležitosti boli udelené REHVA ocenenia
za vedecký prínos, ktoré získali prof. Wim
Zeiler z Holandska a Derrick Braham
z Anglicka.
Tak isto boli udelené aj dve ocenenia
REHVA Mladých vedcov, ktoré získala
Angela Simone z Dánska a Michal Krajčík
zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave (na
obr. spolu s prezidentom REHVA prof.
Karlom Kabele).
Komplexná Zelená strecha
Icopal
Ku každému rodinnému domu neodmysliteľne patrí aj kúsok
zelene. Najnovšie to už nemusí byť len pestovaný trávnik či
záhony plné pestrofarebných kvetov. Zazelenať a zakvitnúť totiž
môžu aj strechy. Inovačný charakter komplexného systému
Zelená strecha Icopal spočíva v dodávke a montáži všetkých
prvkov, vrátane rastlinnej vrstvy. Zelenú strechu pritom možno
aplikovať na šikmú, ale aj plochú strechu. Základným prvkom
skladby je dvojvrstvový systém hydroizolácie, ktorého súčasťou
sú asfaltované pásy Graviflex 5,2 Green Roof alebo Graviflex 4,2
Green Roof. Sú to nataviteľné asfaltované modifikované pásy
s funkciou ochrany proti prerastaniu koreňov rastlín s vynikajúcimi fyzikálno-mechanickými parametrami. Výnimočnou zložkou
systému zelenej strechy Icopal je retenčno-drenážna časť
strechy tvorená z rohoží ICODREN 10 Speed Drainage®SBS
(nevyhnutná iba pre ploché strechy) a systému netkanej
geotextílie Icomat 140. Unikátny charakter vrstvy Icomat 140
spočíva v súčasnej retenčnej aj drenážnej funkcii a vo vnútornej
cirkulácii vzduchu.
Zelená časť v systéme Zelená strecha Icopal je tvorená
predpestovanou vegetačnou rohožou, ktorá je v okamihu
dodania na miesto určenia na 70 až 100 % pokrytá zeleňou.
Nie je potrebné čakať 5 – 6 mesiacov, aby rastliny vyrástli.
Rohože, ktoré sú v danom systéme používané sú navyše
odolné proti šíreniu buriny. Montáž systému Zelená strecha
Icopal je rýchla a jednoduchá, pričom strecha je schopná plniť
svoju funkciu ihneď po ukončení inštalácie.
www.icopal.sk
1. BIM konferencia
Dňa 29. mája 2014 sa v Chopin hotel
Bratislava konala 1. BIM konferencia.
BIM – Building information modeling je
riadenie výstavby cez digitálny model, čo je
budúcnosť stavebníctva a architektúry
a úplne zmení doterajšie zaužívané
postupy v projektovaní, výstavbe aj
v prevádzkovaní budov. Že to tak skutočne
bude a že zavedenie BIM do projektovej,
zhotoviteľskej aj prevádzkovej praxe je len
otázkou času, zdôraznil hneď na úvod
architekt Pasiar, prezident BIM asociácie
Slovensko. BIM asociácia Slovensko bola aj
hlavným partnerom konferencie a hlavným
organizátorom bola spoločnosť ŠTOR CAD
Computers, s. r. o. Odborný program bol
zostavený veľmi zaujímavo a obsažne.
Dopoludnia vystúpili viacerí architekti, ktorí
prezentovali svoje skúsenosti s využitím
BIM technológie a poukázali aj na viaceré
výhody, ktoré plynú z využitia BIM
technológie nielen pre celý tím projektantov, ale aj pre zhotoviteľa a budúceho
prevádzkovateľa budovy a tiež pre
samotných investorov. V ďalších prezentáciách bolo poukázané na výhody využitia
BIM v profesii TZB, ale aj pri návrhu
energetickej efektívnosti budovy. Zaujíma-
vá bola tiež prednáška, v ktorej projektová
manažérka zhotoviteľskej firmy SKANSKA
rozprávala o skúsenostiach a výhodách
využitia BIM technológie pri developerských projektoch a ich realizácii. Na Slovensku sa technológia BIM v projektovaní používa už zopár rokov, ale nevyužívajú sa
všetky možnosti tejto technológie, aké
ponúka. A práve o to išlo organizátorom
1. BIM konferencie. Ukázať, čo môže
priniesť BIM pre architektov, projektantov,
stavebnú firmu, developera a ako
implementácia technológie BIM môže
zvýšiť konkurenčnú výhodu na trhu
v oblasti stavebníctva a architektúry. Zámer
sa podaril, a ako sa vyjadril za organizátora
Ing. J. Žilka, konateľ ŠTOR CAD Computers
„teší nás, že téma konferencie vyvolala
záujem u širšej odbornej verejnosti a určite
chceme aj naďalej šíriť osvetu o výhodách
využitia BIM v stavebnej a architektonickej
praxi“.
budú slávnostne vyhlásené na galavečere koncom roka 2014. Prihlášku do
súťaže môže podať každá právnická
alebo fyzická osoba, ktorá sa podieľala
na navrhovaní, projektovaní, financovaní
či realizovaní stavebného diela.
Slávnostné odovzdávanie cien, spojené
s galavečerom, sa uskutoční do konca
kalendárneho roka 2014.
Súčasťou galavečera bude aj vyhlásenie
Ceny verejnosti 2014 na základe
internetového hlasovania širokej
verejnosti na internetovom portáli
www.zoznam.sk.
Odovzdanie kompletnej technickej
dokumentácie, podľa súťažných podmienok, je do 31. júla 2014.
Koniec júna je termín dokedy musia
prihlasovatelia prihlásiť stavebné diela do
20. ročníka súťaže STAVBA ROKA.
Do súťaže sa môžu prihlásiť všetky
stavebné diela – budovy a inžinierske
stavby – (novostavby, rekonštrukcie,
obnovy), realizované na území Slovenskej
republiky, na ktorú sa vydalo kolaudačné
rozhodnutie s nadobudnutím jeho
právoplatnosti v období od 1. apríla 2012
do 31. októbra 2014.
Prihlásené stavby vo dvoch kolách
posudzuje a hodnotí odborná porota
s medzinárodnou účasťou a výsledky
Viac info na: www.stavbaroka.eu alebo
e-mail: [email protected], [email protected],
[email protected]
85
EUROSTAV jún 2014
aktuality zo stavebného trhu
Uzávierka prihlášok do 20. ročníka súťaže
Stavba roka 2014 sa blíži
infoservis
CE∙ZA∙AR 2014
Príprava XIII. ročníka súťaže Slovenskej
komory architektov CE∙ZA∙AR 2014 je
v plnom prúde. Do tohoročnej súťaže
bolo v čase uzávierky prihlásených 100
architektonických diel, ktoré budú súťažiť
o cenu CE∙ZA∙AR 2014 opäť v šiestich
kategóriách: Rodinné domy, Bytové
domy, Občianske a priemyselné budovy,
Rekonštrukcia a obnova budov, Interiér
a Exteriér. O udelení ceny rozhodne
sedemčlenná porota, zložená z domácich
a zahraničných odborníkov. V prvom kole
porota z prihlásených návrhov vyberá
diela určené do druhého kola, v rámci
ktorého si pozrie vybrané práce osobne
na mieste. Po obhliadkach zvolí odborná
porota nominácie v každej kategórii.
Hlasovaním zároveň každý porotca určí
víťazné diela, pričom konečné výsledky
hlasovania sú až do ich vyhlásenia počas
slávnostného galavečera tajné. Jedno
z víťazných diel navrhne na nomináciu na
prestížnu Cenu Európskej únie Mies van
der Rohe Award. Výber semifinálových
diel, udeľovanie nominácií i voľba víťazov
ocenenia CE∙ZA∙AR 2014 náleží už
spomínanej sedemčlennej porote, ktorej
členmi sú tento rok: Arch. DI. M.Arch.
Marlies Breuss (architektka, Rakúsko),
Ing. arch. Martin Jančok (architekt,
Slovenská republika), Ing. arch. Michal
Kuzemenský (architekt, Česká republika),
DPLG. Umberto Napolitano (architekt,
Francúzsko), Ing. arch. MgA. Osamu
Okamura (architekt, Česká republika),
Mag. art. Ivan Ostrochovský, Artd.
(producent, režisér, Slovenská republika),
Ing. arch. Peter Vitko (architekt, Slovenská republika). Predsedu si sedemčlenná
porota zvolí počas prvého kola, ktoré sa
uskutoční v polovici júna. Úlohou
ocenenia CE·ZA·AR je zdôrazniť kultúrnu
hodnotu architektonických diel, podporovať excelentnosť profesionálnych
výkonov architektov, poukázať na kvalitu
budovaného životného prostredia
a predovšetkým kultivovať verejné
povedomie o architektúre ako takej.
Práve z tohto dôvodu vkladá Slovenská
komora architektov, reprezentovaná
predstavenstvom, mnoho úsilia do
organizácie i propagácie súťaže.
Jedenásť úspešných ročníkov je dôkazom
dôležitosti odbornej, ale aj laickej reflexie
architektúry.
Viac informácií nájdete na: www.ce-za-ar.sk
a www.komarch.sk. CE∙ZA∙AR aj na:
www.facebook.com/cenazaarchitekturu
Riešenie centrálnej rozvojovej
osi Petržalky
Dňa 29. mája 2014 sa v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca
v Bratislave konala vedecká konferencia pod názvom Riešenie
centrálnej rozvojovej osi Petržalky: navrhnúť mesto v meste.
Konferencia bola organizovaná v rámci cyklu názorových diskusií
o inovatívnom meste, ktorý v roku 2012 inicioval Francúzsky inštitút.
Konferencia bola organizovaná v spolupráci s Hl. mestom SR
Bratislavou v rámci cyklu Impulzy pre rozvoj mesta. Témou
prednášok francúzskych a slovenských účastníkov boli stratégie
a metódy mestského projektu. Osobitným zámerom medzinárodnej konfrontácie bolo priblížiť ten istý problém z viacerých uhlov
pohľadu a upozorniť na rozdiel v prístupoch. Tentoraz z pohľadu
architekta, urbanistu, výskumného pracovníka a tiež politika
s tým, že nadväznosť na skúsenosti so zavedením tratí električky
do mestského systému podmienilo aj výber konkrétnych
príkladov francúzskych miest.
EUROSTAV jún 2014
aktuality zo stavebného trhu
Kríza odborného vzdelávania
ponúka šancu na zmenu
Aj napriek tomu, že firmy na Slovensku
hlásia akútny nedostatok technicky
vyškolených špecialistov, počet žiakov
študujúcich na stredných odborných
školách z roka na rok klesá. Slovenské
odborné školstvo sa nachádza v hlbokej
kríze. Jej príčinou sú okrem iného
nedostatočná previazanosť s hospodárskou sférou, vyučovanie nezohľadňujúce
najnovšie výrobné technológie, nízky
podiel praxe na vyučovaní a normatívne
financovanie, ktoré podporuje priemernosť.
Tieto témy boli stredobodom diskusie
67 zástupcov stredných odborných škôl,
86
zamestnávateľských zväzov a podnikov
na pracovnom workshope, ktorý
zorganizovala 3. júna 2014 v Bratislave
Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora.
Workshop otvoril úvodným príhovorom
štátny tajomník Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky (MŠVVaŠ SR), Štefan Chudoba.
Duálny systém vzdelávania predstavili vo
svojich referátoch odborníci zo Spolkového ministerstva vzdelávania a výskumu, Spolkového inštitútu odborného
vzdelávania a Nemeckej obchodnej
a priemyselnej komory. Z diskusie
vyplynulo, že by bolo potrebné, aby
legislatívne zmeny, ktoré sa pripravujú
na pôde MŠVVaŠ SR, posilnili úlohu
podnikov v odbornom vzdelávaní. Bez
toho, aby sa školy vymanili z minulosti
a otvorili sa výzvam 21. storočia, to však
nebude možné. S tým budú spojené
i nepopulárne personálne rozhodnutia.
Zároveň je nutné, aby podniky prevzali
finančnú a spoločenskú zodpovednosť
za praktickú časť odborného vzdelávania, keďže oni v konečnom dôsledku
najviac profitujú z kvalifikovanej
pracovnej sily.
POPIS PRÁCE:
v spolupráca pri vytváraní stratégie predaja produktov
v vyhľadávanie nových obchodných príležitostí a zvyšovanie trhových podielov
v komunikácia s existujúcimi klientmi
HĽADÁME OBCHODNÉHO MANAŽÉRA
Vydavateľstvo EUROSTAV, spol. s r. o. je už takmer 20
rokov významným hráčom na mediálnom trhu špecializovaných periodík z oblasti slovenského stavebníctva,
architektúry a bývania.
Naším hlavným poslaním je šírenie odborných informácií
z oblasti stavebníctva a architektúry pre odbornú ale aj širokú verejnosť. V portfóliu našich produktov nájdete nielen časopisy EUROSTAV a ARCH o architektúre a inej
kultúre, ale aj zaujímavé knižné tituly z oblasti stavebníctva a architektúry a stavebného manažmentu. Vydavateľstvo EUROSTAV je aj organizátorom konferencií, vzdelávacích podujatí a eventov pre architektov, projektantov
a manažérov stavebných firiem, atď. Je tiež vyhlasovateľom prestížnych ocenení Cena ARCH a VISIO 2020.
POŽADUJEME:
• dynamickú, na výsledok orientovanú osobnosť
s obchodnými zručnos ťami
• výborné komunikačné, prezentačné a vyjedná vacie schopnosti
• schopnosť pracovať samostatne
• užívateľskú znalosť práce s PC (Word, Excel, PPT, internet)
PONÚKAME:
• zázemie stabilnej a ex pandujúcej spoločnosti
• podporu v osobnom a odbornom raste
• výborné motivačné finančné ohodnotenie v závislosti od výkonu
• trvalý pracovný pomer a výhody zamestnanec-
kých benefitov
• samostatnú pozíciu s možnosťou realizácie
V prípade, že spĺňate uvedené podmienky na konkrétnu pozíciu,
budeme veľmi radi, keď nás budete kontaktovať mailom na adrese:
[email protected]
Kontaktná osoba: JUDr. Ingrid Blaškovičová
www.vydavatelstvoeurostav.sk | www.eurostav.sk | www.casopiseurostav.sk | www.arch.sk | www.archbooks.sk | www.ozeuroarch.sk
Uvažujete o zorganizovaní odborných konferencií,
seminárov alebo workshopov pre architektov,
projektantov a ďalších odborníkov z oblasti
stavebníctva a architektúry?
Vydavateľstvo EUROSTAV ponúka zorganizovanie eventov na kľúč presne podľa Vašich požiadaviek
Využite synergiu ponúkaných služieb na budovanie ešte lepšieho povedomia vašej značky a produktov u odbornej verejnosti!
Kontaktujte nás
Tel.: 02/326 62 825, 02/326 62 826
E-mail: [email protected] Viac na: http://www.vydavatelstvoeurostav.sk/sk/sluzby
87
EUROSTAV jún 2014
aktuality zo stavebného trhu
EVENTS
PREHĽAD august 2014
Uzávierka reklamy:
Expedícia:
23. 07. 2014
13. 08. 2014
Hlavná téma
Dopravné, inžinierske a špeciálne stavby
• O aktuálnych problémoch v kvalite stavieb na Slovensku
• Metódy integrovaného plánovania, environmentálnej bezpečnosti a úspor energií v doprave miest EÚ
• Teplotné namáhania v cementobetónových vozovkách
• Obnova a rekonštrukcia cestných stavieb
Špeciál
Exteriérové a interiérové povrchy
Pravidelné rubriky
CENA
ARCHITEKTÚRA
VÝSTAVBA VO SVETE
DREVENÉ KONŠTRUKCIE
Udržateľná architektúra
MOSTY
Cenotvorba
INFOSERVIS
14
EUROSTAV jún 2014
prehľad
Predstavenie nominácií a slávnostné vyhlásenie laureáta
CENY ARCH 2014 sa uskutoční
6. novembra o 19.00 hod. v Moyzesovej sieni
Filozofickej fakulty UK v Bratislave
88
Jediný odborný recenzovaný časopis
pre stavebníctvo a architektúru
2014
PrEdplatné
Časopis EUROSTAV je
jediný odborný recenzovaný
časopis pre oblasť stavebníctva a architektúry.
Každý predplatiteľ spolu
s polročným predplatným
(11,50 Eur) získa júnové číslo
(TOP 100) a elektronické predplatné časopisu EUROSTAV
úplne zdarma.
Ročné elektronické predplatné časopisu EUROSTAV je
v hodnote 11,50 Eur.
Ako objednať?
V našom e-shope na www.eurostav.sk, e-mailom na
[email protected] alebo telefonicky 02/32662827.
Download

rebríček najúspešnejších firiem na slovenskom stavebnom