M ODRANSKÉ
M
zvesti
www.modra.sk
Vydáva mesto Modra
• Október • 2012
Ročník XX • Číslo
10
Najväčšiu oskorušu
v Európe máme v Modre
Strom s priemerom 160 cm obdivovali aj odborníci
Merania odborníkov potvrdili, že jarabina oskorušová v Modre, ľudovo „oskoruša“, je s priemerom kmeňa 160 cm najväčšia zo všetkých známych oskoruší na svete. Rastie v Európe, Ázii a roztrúsene
v severnej Afrike. Napriek tomu, že má veľmi dobré plody a kvalitné
drevo, dnes ju radíme k ohrozeným druhom.
Oskorušami a oskorušovicou sú na
Slovensku známe myjavské kopanice. Najväčšiu jarabinu oskorušovú však treba hľadať v Modre,
priamo za hradbami pri Strednej
odbornej škole vinársko-ovocinárskej. Odborníci zaoberajúci sa
oskorušami, Ing. Mokráň a profesorka Paganová zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
za účasti ďalších odborníkov zo
Slovenska, Čiech a Nemecka oficiálnym premeraním potvrdili priemer kmeňa 160 cm. Strom má vo
výške 1,3 metra od zeme obvod
503 cm. V odhade veku sa
názory odborníkov rôznia, od 360
do 500 rokov. Doteraz najväčšia
zmeraná oskoruša vo Francúzsku
s priemerom asi 150 cm už nežije.
„Tri modranské oskoruše sú chránené od roku 2003“, povedala
Zuzana Knetigová z Mestského úradu v Modre. „Sú to vzácne stromy,
sú svedkami života viacerých generácií, prežili historicky významné
obdobia v živote Modry, možno sa
pri nich prechádzali štúrovci. Vydržali zmeny v parceláciách, vo vlastníckych vzťahoch i spôsobe obhospodarovania okolitých pozemkov.
Najväčšia oskoruša
rastie na pozemku, ktorý donedávna patril neďalekej strednej škole.
V súčasnosti sú všetky oskoruše na
súkromných pozemkoch“.
Na www.portal.gov.sk je uvedené:
„na základe vyhlášky MŽP SR sa
vedie tzv. Štátny zoznam osobitne
chránených častí prírody a krajiny
SR. Štátny zoznam zahŕňa Chránené územia a Chránené stromy chronologicky zapísané, ich základné
údaje a doklady o nich, databázu
CHÚ a CHS, zbierku listín o nich.
Štátny zoznam vedie MŽP SR, ktoré však môže jeho vedením poveriť
ním zriadenú organizáciu ochrany prírody. Touto činnosťou je od
1. júla 2002 poverené Slovenské
múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.“
Modranská oskoruša patrí medzi: exempláre, ktoré si zasluhujú
ochranu z dôvodu ich mohutnosti,
t. j. veku a obvodu kmeňa, ako aj
z dôvodu ich ekologickej a krajinotvornej hodnoty (zdroj: http://
stromy.enviroportal.sk/strom/modranske-oskoruse).
(mf, red)
Odišiel
Bakchus
Posledné Zbohom pre Janka
Stolárika... Čítajte na str. 2.
Stravovanie
Podrobnejšie o téme mesiaca si
prečítajte na stranách 9 – 14.
OZ Teribulls
O výcviku a socializácii psov
sa podrobnejšie dozviete na
str. 20.
Novembrová
uzávierka MZ
Foto: JK, 3x
Podklady do novembrových
zvestí zasielajte do 14. novembra. Kontakt: zvesti@
modra.sk a 0911 999
784.
(red)
Najstaršia Jarabina oskorušová
v Modre má obvod 160 cm.
MODRANSKÉ ZVESTI
Novembrové
„dušičky“
Foto: SZ
Sviatok Všetkých svätých je
dňom, kedy sa svet na chvíľu zastaví. Spomíname na svojich najbližších, na tých, ktorí už nie sú
medzi nami.
Úctu našim milovaným zosnulým
vzdávame v novembrových dňoch
zapálením sviece, vyzdobením
miesta posledného odpočinku
kvetmi a vencom z čečiny a farebných chryzantém. Svojou účasťou
dávame najavo, že na nich nezabúdame, zostali v našich mysliach
a srdciach. Na cintorínoch odpočívajú tí, čo boli pre nás svetlom.
Znamenali pre nás nádej, poznanie, vieru a lásku. Zanechali na
zemi stopu v znení evanjeliového
posolstva: „Nech vaše svetlo tak
svieti pred ľuďmi, aby videli vaše
dobré skutky“ Práve v novembri,
častejšie ako inokedy, navštevujeme miesta posledného odpočinku. Stíchneme a pri hroboch spomíname. Cintoríny sú plné svetla,
farebných kvetov a spomienok.
Život žitý službou pre iných je
zapaľovaním sviec, ktoré robia náš
život plnohodnotnejším a dávajú
mu hlbší rozmer. Aj to nám pripomínajú novembrové dušičky. (red)
Navždy odišiel modranský
Boh vína Janko Stolárik
“Miloval život a život mu dával silu ísť stále ďalej...”
So smútkom v srdci sme prijali túto správu. Nečakane a navždy nás
opustil najznámejší modranský Bakchus – Boh vína Janko Stolárik.
Odišiel Modran, priateľ, no predovšetkým otec rodiny, manžel, starý
otec, brat, švagor a strýko. Skvelý človek, bez ktorého ani februárová
súťaž „kapustnica“ nebude už tá pravá. Zapamätajme si ho tak, ako
sme ho stretali a poznali. S úsmevom a vtipnou, trefnou poznámkou
na perách. Táto spomienka je venovaná pánovi Jánovi Stolárikovi,
ktorý nás opustil 18. 10. 2012 vo veku 58 rokov. Česť jeho pamiatke ...
Jána Stolárika si pamätáme ako
zakladateľa a predsedu kynologického klubu, ktorý nesie jeho
meno, ako divadelného ochotníka, ktorý svojou iskrou a humorom dodával optimizmus svojim hereckým kolegom. Mnohým
z nás ešte deň pred svojim odchodom, kýval nám zo svojej lavičky pred domčekom na Hornej ulici. Zostali sme zaskočení
... Myšlienky v tichu rozprávajú
príbeh o človeku, ktorý sa s nami práve rozlúčil. Prešiel bránou smrti, keď sa noc pozdravila s ránom. Pre neho nový deň
už nenastal, dal Zbohom životu,
aby žil v našich spomienkach.
Tie otvárajú našu dušu. Modlitba v žiare horiacich sviec otvára
pery slovám, ktoré hovoria: nehanbi sa za svoje slzy, patria Ti
a len Ty máš na ne právo. Rozlúč
sa s človekom, ktorý ti bol nadovšetko drahý a dovoľ mu nerušene snívať posledný spánok. Jeho
tvár má tisíc podôb – lásky, nehy,
šťastia, ktoré si budeme pamätať
po celý život.
Ján Stolárik – ako žil a aký bol
Pán Ján Stolárik sa narodil v Modre, dňa 20. júna 1954
rodičom Jánovi a Vilme. Z piatich
detí bol v poradí tretím synom.
Rodičia viedli deti ku skromnosti, pracovitosti a úcte k človeku. Obaja pracovali v mliekarni
na námestí od skorých ranných
hodín. Janko, ako si ho pamätáme, pomáhal pri roznášaní mlieka, brázdil ulice a spoznával ich
názvy, cestičky a zákutia Modry. Po škole pomáhal pri prácach vo vinohrade. Učil sa za
mäsiara, po vojenskej službe
Jesenné nástrahy na cestách
Príchodom jesene pribúda počet dopravných nehôd. Ranné hmly
a daždivé počasie komplikujú premávku na ceste. Nehovoriac
o tom, že dni sa pomaly skracujú. Za šera odchádzame z príbytkov za prácou a za tmy sa vraciame.
Zo zákona sú povinní byť takto
označení za zníženej viditeľnosti
cyklisti na ceste a chodci idúci po
okraji cesty mimo obce.
užiť hmlové svetlá. Predné svetlomety do hmly a zadné svietidlá
do hmly vodič smie použiť len za
hmly, sneženia alebo za dažďa. Pre
chodcov a cyklistov je životne dôležité byť dobre viditeľný pre vodičov. Preto používajte oblečenie
s reflexnými prvkami alebo reflexné pásky, či reflexné vesty!
Hrozbu na cestách v tomto ročnom
období predstavuje najmä:
• odpad na ceste z jesenných poľnohospodárskych prác
• mokré opadavé lístie
• lesná a poľná zver
• ranné a nočné primŕzanie vozovky
Znížená viditeľnosť, či mokrá vozovka by mali donútiť každého vodiča:
• znížiť rýchlosť
• dodržiavať dostatočné odstupy
od druhých vozidiel.
V hmle a za dažďa smie vodič po-
prešiel viacerými zamestnaniami.
Bol svedomitý, komunikatívny,
rád pomáhal a rozveseľoval ľudí
svojimi humornými príbehmi.
S manželkou Darinkou prežil
krásnych spoločných 20 rokov.
Vychovali spoločne syna Štefana.
Z prvého manželstva mal tri deti - Mareka, Simonku a Renátku.
Množstvo svojho elánu a nápadov
preukázal vo funkcii predsedu kynologického klubu Jána Stolárika, ktorého bol zakladateľom. Posledné dva roky zastával funkciu
čestný prezident kynologického
klubu. Po celý život miloval prírodu a ona mu dávala silu ísť ďalej.
Bol veľkým milovníkom zvierat.
Psík v jeho rodine bol neodmysliteľnou súčasťou. Miloval ľudí
a nesmiernu radosť a silu mu dávali deti a milovaní vnuci Alexander a Richard. Medzi jeho veľké
záľuby patril neodmysliteľne záujem o varenie. Kto by nepoznal
povestný „kynologický“ guláš
alebo kapustnicu. Janko Stolárik
bol priateľom kníh, dokonca privoňal k divadlu a filmu.
Odpočívaj v pokoji, milý Bakchus ...
Jana KUCHTOVÁ
foto: Ján Kuchta
2
Mnohým dopravným nehodám
možno predchádzať. Predvídateľnosť je na mieste! Odporúčame
preto znížiť rýchlosť a vyhnete sa
tak riziku prípadného šmyku!
Polícia chce upozorniť všetkých
účastníkov cestnej premávky na to,
aby:
• boli obzvlášť v tomto období na
cestách opatrní,
• sa správali na cestách disciplinovane a ohľaduplne,
• nepreceňovali svoje schopnosti
a zručnosti,
• dodržiavali zásadu „vidieť a byť
videný“.
Mgr. Z. MIŠOVIČOVÁ, PZ SR
MODRANSKÉ ZVESTI
Regionálne cesty Bratislava, a.s. ako správca cestnej komunikácie vedúcej z Modry do
obce Vinosady oznámil svoj zámer – uskutočniť výrub 147 stromov a neurčenej výmery náletov vŕby bielej na ceste II/502, ktorá spája Modru a Vinosady. Cesta sa nachádza v katastrálnom území Modry a k. ú. Malé Tŕnie.
foto: JK
Ako dôvod výrubu drevín žiadateľ uviedol,
„Regionálne cesty Bratislava a.s. odstraňujú od polovice augusta 2012 haváriu na ceste
II/502 Vinosady. Práce na odstraňovaní havárie si vyžiadali úplnú uzávierku cesty II/502
vo Vinosadoch a vylúčenie všetkej nákladnej
dopravy a tranzit osobnej dopravy z Pezinka
do Modry cez Vinosady v predpokladanom
termíne do konca roka 2012. Túto situáciu
chceme využiť na výrub prestárleho cestného
stromoradia v úseku koniec zástavby Vinosady - začiatok zástavby Modra prevažne topoľa
kanadského (136 ks), jaseň štíhly (3 ks), javor poľný (1 ks), jelša lepkavá (5 ks), vŕba biela (6 ks) a nálety vŕby bielej. Pôvodné cestné
stromoradie bolo vysadené topoľom. Ďalšie
druhy nie sú súčasťou výsadby stromoradia,
ale náletové dreviny. Upozorňujeme, že vek
drevín je cez 40 rokov.”
Z hodnotenia CHKO Malé Karpaty vzišlo, že
v zlom zdravotnom stave sa nachádza 20 ks topoľov, ktoré sú napadnuté drevokaznými hubami a drevokaznými škodcami, nakoľko ich zdravotný stav je nevyhovujúci a ohrozujúci cestnú
premávku a život občanov navrhujú, aby boli
dreviny zo stromoradia odstránené. Ďalej vo
svojom hodnotení uviedli, že súčasný zdravotný
stav drevín v stromoradí si nevyžaduje ich úplný
výrub. Predmetné stromoradia plnia dôležitú
ekologickú a krajinársku funkciu.
V súčasnosti je pripravované dopravné
riešenie, ktoré predpokladá zmenu vedenia
trasy cestnej komunikácie II/503, a to z dôvodu
potreby cestného obchvatu miest – Modra,
Pezinok, Svätý Jur. Aj z tohto hľadiska radikálne
odstránenie drevín pozdĺž tejto komunikácie,
ktorá výhľadovo prestane plniť funkciu
frekventovanej komunikácie, je nežiaduce a neodôvodnené. Preskúmanie odborného posúdenia zdravotného stavu stromoradia nás utvrdilo
v tom, že celkový náhľad mesta na výrub takého
veľkého množstva stromov je správny a naďalej
nevidíme dôvod na jeho vykonanie. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti prebieha v súčasnej dobe správne konanie.“
(red, kč)
O viac informácií v tejto veci sme požiadali
referentku životného prostredia MsÚ Modra
Ing. Kristínu Čechovú: „O zámere vykonať na
ceste medzi Modrou a Vinosadmi obojstranný
holorub nás správca cestnej komunikácie Regionálne cesty Bratislava, a.s. informovali začiatkom mája tohto roku. Mesto
Modra sa zúčastnilo oboch
stretnutí, ktoré sa týkali prejednania zámeru správcu cesty
a v oboch prípadoch vyjadrilo
jasný nesúhlas s výrubom
všetkých stromov, ktoré sa
pozdĺž cesty nachádzajú. Správcovi cestnej komunikácie sme
navrhli, aby boli odstránené
stromy, ktorých zdravotný stav je
natoľko zlý, že predstavujú bezpečnostné riziko. Mesto Modra
apelovalo na Regionálne cesty
Bratislava, a.s., aby vykonali základné ošetrenie – orez suchých konárov a nie výrub 147
stromov. Zároveň mesto Modra
žiada, aby Regionálne cesty
postupne obnovovali existujúce
stromoradie.
Požiadali sme Štátnu ochranu
prírody SR, Správu chránenej
krajinnej oblasti Malé Karpaty o inventarizáciu a posúdenie
zdravotného stavu drevín naZostane cesta z Modry
chádzajúcich sa medzi Modrou
do Vinosad bez stromov?
a Vinosadmi pozdĺž cesty II/502.
Charitatívna zbierka
nepotrebného šatstva
Máte doma šatstvo prípadne domáce potreby,
ktoré už nepoužívate a radi by ste pomohli osobám v núdzi? Mestský úrad Modra, útvar sociálnych vecí, zdravotníctva, školstva a mládeže
v spolupráci s Mestským centrom sociálnych
služieb Modra organizuje zbierku, ktorá sa
uskutoční v priestoroch Klubu dôchodcov na
Súkeníckej ul. č. 4 v Modre, v dňoch:
v pondelok 5. novembra a v stredu 7. novembra, v čase od 15:00-19:00 hod.
Do zbierky môžete priniesť:
- oblečenie na leto a zimu pre deti i dospelých
- lôžkoviny, posteľnú bielizeň, uteráky, utierky,
záclony
- periny, vankúše, deky
- obuv, zviazanú tak, aby sa páry nestratili
- látky (minimálne 1 m2, nie odrezky a zostatky látok)
- domáce potreby (riad, hrnce, panvice, poháre,
hrnčeky, taniere).
Prinášajte len veci nepoškodené – použiteľné
a čisté.
Vyzbieraný materiál poslúži obyvateľom nášho mesta. Veci, ktoré nezužitkujeme, odovzdáme ďalej OZ Diakonie Broumov ako materiálnu pomoc sociálne odkázaným. Milí obyvatelia
mesta Modry, ďakujeme vám za vašu pomoc.
Mgr. Monika BARTOŠOVÁ,
referent soc. Vecí, MsÚ Modra
foto: archív
Plánovaný výrub stromov
na ceste z Modry do Vinosad
3
Dobrovoľní hasiči si
porovnávali znalosti
13. októbra 2012 sa konalo školenie členov dobrovoľných hasičských a záchranných zborov
okresu Pezinok a Senec v spolupráci z Okresným riaditeľstvom
HaZZ Pezinok, ktoré bolo organizátorom. Školenie bolo rozdelené na dve časti. Prvá teoretická
sa konala v Kultúrnom dome v Královej a praktická na Zochovej Chate pri prírodnom kúpalisku. Školenie bolo zamerané na čerpanie vody do
výšok, doprava vody na diaľku a rôzne spôsoby
(zo stroja do stroja, sériové zapojenie čerpadiel
a pod.), na ktorých bolo pozvaných celkovo 13
DHZ a zúčastnilo sa celkovo 9 DHZ. Preverená
bola znalosť a zručnosť hasičov. Po úspešnom
ukončení sa dobrovoľní hasiči posilnili čajom,
kávou a gulášom, ktorý zabezpečil DMHZ-Modra v spolupráci z mestom Modra.
(pb)
MODRANSKÉ ZVESTI
V septembrových modranských
zvestiach som si prečítal článok,
ktorý napísali JUDr. Artur Soldán
a JUDr. Dominik Bučurič – poslanci Mestského zastupiteľstva
v Modre. Uverejnená bola aj odpoveď pána poslanca Ing. Jána
Jašeka.
Nuž Modrania, rádio sme tu ešte nemali. Podľa projektu Ing.
Jašeka sú investičné náklady cca
15 800 € a prevádzkové náklady
cca 11 468 €, to je takmer
30 000 €. Pán poslanec Jašek si
myslí, že Rada pre vysielanie
a retransmisiu je dobročinný
spolok a rozdáva licencie ako
supermarket reklamné letáky.
Podľa môjho názoru bude stáť
licencia na rádio minimálne
30 000 € ročne a celkové náklady
budú minimálne 60 000 € ročne.
Náklady na prevádzku rádia
budú vysoké a príjmy žiadne.
Pochybujem, že by rádio získalo
12 000 € ročne za reklamný
čas. No ja si myslím, že Modra
potrebuje rádio ešte menej, než
mŕtvy potrebuje zimný kabát.
Ivan BOJKOVSKÝ
K modranskému rádiu
Je smutným javom v našom meste, že niektorí Modrania reagujú
na každú zmenu alebo novinku
frflaním a kritikou. Rovnako ako
autori predchádzajúceho článku, aj pán Bojkovský dal prednosť verejnej kritike pre tým, aby
zdvihol telefón a opýtal sa ma
na otázky, ktoré mu nie sú jasné. Veď sa poznáme roky. Ako
sa dopracoval k číslam, ktoré vo
svojom článku uvádza vie asi iba
on sám, sadzobníky za správne
poplatky v súvislosti s rozhlasovým vysielaním uvádzajú iné čís-
Výstavu o hasičoch si pozrite v radnici
Dobrovoľná hasičská ochrana SR – Dobrovoľný hasičský zbor pri SOU
Pezinok v spolupráci s Mestom Modra a SNM – Múzeom Ľ. Štúra
uviedli v októbri medzinárodnú výstavu pod názvom Hasičské hobby.
Vernisáž zberateľskej výstavy sa
uskutočnila 15. októbra v historickej radnici za účasti kurátora Petra
Ronca, primátorky Modry Hany
Hlubockej, riaditeľky múzea Viery Jančovičovej, hostí z Rakúska
a zástupcov hasičov z Okresného riaditeľstva HaZZ v Pezinku
a dobrovoľníkov z Modry.
Nosnou témou podujatia boli hasičské prilby, ich pôvod, funkcia
a vývoj. Svoje zbierky sprístupnili
viacerí hasiči, múzeá a galérie zo
Slovenska, Čiech i Rakúska. Súčasťou vystavených exponátov je
aj zbierka časopisov s hasičskou
tematikou, príznačné olejomaľby
autora Petra Hargaša, ktoré zachytávajú neľahké poslanie hasičov. Rovnako pútavé sú práce
detí a študentov, ktoré sa zapájali
do súťaží Požiarna ochrana očami
detí a Namaľuj si svojho Floriána.
Medzinárodná výstava sa koná pri
Evanjelický zborový
farár Mgr. Jan Oslík
Svoju profesijnú cestu začal
v Bratislave na Evanjelickom lýceu, potom pôsobil ako kaplán vo
Sv. Jure a ako kaplán v Stredných
Plachtinciach. Po ročnom študijnom pobyte v Nemecku nastúpil
do služby v Dudinciach ako kaplán a neskôr zastával miesto farára. Pôsobil ako profesor na Ekumenickej rade cirkvi v Bratislave,
bol farárom v Bratislave, v Sučanoch a od polovice júla 2012 nastúpil na miesto farára v Modre.
Ako sa dá zosúladiť poslanie
a práca farára s úlohou otca,
hlavy rodiny?
„Niekedy je to samozrejme náročné. Deťom sa venujeme ako sa len
dá, no často krát je toho času menej. Naše deti vnímajú, že sa ve-
príležitosti 90. výročia založenia
Zemskej hasičskej jednoty Slovenska a môžete si ju pozrieť do 16.
novembra, od utorka do piatku od
14.00 do 17.00 h v radnici. (red)
Výstava hasičské hobby.
Predstavujeme
Jan Oslík sa narodil pred 42 rokmi na Morave. Tu pôsobil aj jeho
otec ako farár v slovenskom evanjelickom zbore. Jan vyrastal v Pribelciach pri Veľkom Krtíši. Študoval na Evanjelickej bohosloveckej
fakulte v Bratislave, kde sa zoznámil s manželkou – tiež evanjelickou farárkou Evou, ktorá nastúpila v Modre na miesto kaplánky.
Spoločne Manželia Oslíkovi spoločne vychovávajú dve deti, 14 ročného syna Jakuba a 8 ročnú dcérku Emu.
la. Poplatok za udelenie licencie
pre lokálne vysielanie je 66,- €
(jednorazovo). Poplatok za prevádzkové povolenie je 6,5 € (jednorazovo). Ročný poplatok za
rádiovú frekvenciu pre rozhlasové vysielanie má trošku zložitejší výpočet a pre projekt rádia
Modra vychádza 3,41 € mesačne
(suma vypočítaná Telekomunikačným úradom SR), ročne je to
teda necelých 41,- €. Odkiaľ teda
prišiel k sume 30.000,- € pre mňa
zostáva jednou z „modranských
záhad“. Ing. Ján JAŠEK
Foto: JK
Modranské rádio
Inštalácia farára J. Oslíka.
nujeme iným ľuďom. Aj poobede
a podvečer bývajú aktivity, ktoré
riešime. Už sa nám aj stalo, že sa
deti museli uložiť spať samé, nakoľko sme mali pracovné stretnutia. Ale sú už našťastie veľké. Keď
boli mladšie, vždy sme mali v zbore, v ktorom sme pôsobili ochotných ľudí, ktorí nám pomáhali.
Naše deti boli aj zborové deti.
Viete vo voľnom čase (ak si ho
nájdete) relaxovať?
Áno, veľmi rád fotografujem. Občas sa vyberiem na cesty, tento rok
som začal fotografovať veterné
mlyny. Obľubujem turistiku a samozrejme čítanie. Zatiaľ som nestihol prebádať modranské lesy,
ale určite sa chystám ešte teraz na
jesennú túru.
Pracujete s ľuďmi. Ktoré ďalšie
aktivity plánujete rozvíjať?
Dnešná doba si vyžaduje iný prístup k ľuďom. Treba hľadať také
formy práce, ktoré by ich oslovili.
Osvedčila sa nám práca s mladými
rodinami, takže sa ju pokúsime rozbehnúť aj v Modre. Sú to prevažne
rodinné Služby Božie, ktoré majú
voľnejšiu formu a tak vôbec nevadí, ak detičky vyrušujú. Robievame
tematické tvorivé dielne, víkendové
tábory pre celé rodiny a veľa iných
aktivít. Verím, že aj v Modre budú
takéto veci fungovať.
(jk, jo)
Foto: Michal Šimko
4
MODRANSKÉ ZVESTI
5
Organy v slobodnom kráľovskom meste Modra
Obyvatelia mesta Modry oddávna
venovali svojim chrámom patričnú pozornosť, ako o tom svedčia
i posledné nálezy vzácnych gotických fresiek v pôvodnom farskom
kostole sv. Jána Krstiteľa na cintoríne. V tomto smere nezaostával
ani záujem o organ a chrámovú
hudbu. Bez ohľadu na konfesie si
Modrania objedávali organy u firiem, ktoré boli v svojom čase
vychýrenými staviteľmi kráľovských nástrojov. V tomto smere
tvorí výnimku organ v kostole sv.
Štefana, no rozhodnutie objednať
si organ u f. Rieger sa ukázalo ako
veľmi dobrý krok.
nému stroju a 5 pedálu. Pažickí si
projekt frontálneho prospektu ešte
niekoľkokrát zopakovali. Z nástroja v Modre sa zachovala len skriňa, i keď ešte v 80-tych rokoch 20.
storočia bol organ už síce bez píšťal, no vzdušnice boli ešte na svojich miesta. Pôvodnú dispozíciu nie
je celkom možné zistiť. Nápisy nad
registrovými manubriamy sú prevažne nečitateľné a ich pôvodnosť
je otázna. Trocha iný i keď vo výsledku podobný osud mali aj zvyšné organy s frontálnym prospektom.
Organová skriňa
v kostole svätého
Jána Krstiteľa
Ďalšou objednávkou organa bol
nástroj pre evanjelický „nemecký“ kostol. Stavbou nového nástroja niekedy okolo r. 1865 poverili vedúcu osobnosť slovenského
organárstva 19-teho stor. Martina
Šaška seniora (1807-1893) z Brezovej pod Bradlom. Jednoznačne
sa jedná o najväčší jednomanuálový organ na území dnešného Slovenska postavený do dnes. Organ
má 20 registrov! Je rovnako veľký
ako bol organ na cintoríne a o 2 registre väčší ako organ v kostole sv.
Štefana. Ani tento nástroj sa nevyhol skaze. Od odchodu nemeckého ev. obyvateľstva kostol neslúžil pôvodnému účelu a využíval sa
ako sklad. Vandali postupne organ
demolovali a dnes je neupotrebiteľným (chýba cca 70% píšťal).
V 90-tych rokoch sa pomýšľalo
na jeho záchranu tým, že by sa
premiestnil do nového ev. kostola
v Bratislave. Na šťastie Modranov
Najstaršou organovou pamiatkou
mesta je dnes už žiaľ len organová skriňa v kostole sv. Jána Krstiteľa. Nástroj bol postavený v r. 1780
organárskou dielnou bratov Pažických z Rajca. Organ pre Modru je
prvým príkladom tzv. frontálneho
prospektu. Pokiaľ bol priestor na
chóre príliš nízky a plytký, musel
byť organ postavený do celej šírky
empory na mieste zábradlia. Kazetové maľby, ktoré sa podnes zachovali na ľavom boku chóru zrejme
tvorili jeho parapet - zábradlie (výjavy zo života panny Márie boli viditeľné z priestoru lode). Pri stavbe
nového organa v r. 1780 ich pietne
umiestnili na dnešné miesto.
Organová skriňa je rozdelená na
16 píšťalových polí. Nástroj mal
20 registrov, z ktorých 6 prislúchalo tzv. korunnému pozitívu 9 hlav-
Organ z dielne
organára Martina
Šaška st.
sa tak nestalo, a zostáva dúfať, že
táto ojedinelá pamiatka neskončí
podobne ako organ na cintoríne
a nastane deň, keď znova zaznie.
Prvý dvojmanuálový
organ firmy Rieger
V 2. polovici 19 stor. sa rozhodli modranskí katolíci postaviť si
nový, monumentálny kostol na
námestí. Organ do neho objednali u vtedy nie veľmi známej firmy
Franz Rieger & Soehne zo sliezskeho Jägerndorfu (dnes Krnov,
ČR). Firma sa premenovala na
Gebrüder Rieger a stala sa prominentným dodávateľom organov
nielen do krajín Rakúsko – Uhorska, ale aj do Talianska, Nórska.
Organ v Modre vyhovoval v tej dobe preferovanému cecilianizmu –
hnutiu za obnovu cirkevnej hudby,
ktoré o. i. bojovalo aj proti „krikľavosti“ organov. Výraz obnovenej
zbožnosti hnutie videlo v organoch
s jemne odtieňovanými registrami,
imitujúcimi orchestrálne nástroje. Samozrejmosťou bola aj možnosť rýchlej dynamickej zmeny,
tak dôležitá pre romantickú hudbu.
Organ v kostole sv. Štefana má 18
registrov rozdelených medzi dva
manuály (klaviatúry) a dokladá
nevídanú majstrovskú zvukovosť,
ktorá spolu s výbornou akustikou
priestoru vytvára neopakovateľný
kolorit. Zaujímavosťou je, že sa
jedná o prvý dvojmanuálový organ tejto firmy na území Slovenska
a druhý dvojmanuálový organ tejto firmy vôbec. Bol postavený pod
opusovým číslom 15 (teda 15 postavený organ).
Štvoricu uzatvára
nástroj v slovenskom
ev. chráme
Posledným organom v Modre je
nástroj „slovenského“ ev. kostola.
Pochádza rovnako od firmy Rieger. Bol postavený v r. 1935 a jedná
sa o 2694 organ tejto firmy. Organ
má dva manuály, pričom druhý je
umiestnený v tzv. žalúziovej skrini. Je to skriňa, v ktorej sú všetky
píšťaly manuálu a jej predná časť
je rozdelená na lamely, ktoré sa
dajú pomocou ovládania pedálom
otvárať a zatvárať, čo prináša dynamický, ale aj farebný efekt. Dispozícia nesie známky tzv. „Orgelbewegung“ – organového hnutia,
ktoré malo opačný ciel ako celilianizmus. Bojovalo za nástroje z barokovej doby, ktoré predtým boli
kritizované. Okrem nástroja v „slovenskom“ kostole majú všetky organy v Modre mechanické traktúry.
V prípade slovenského kostola je
traktúra pneumatická.
Všetky nástroje v Modre sú typickým produktom svojej doby,
poukazujú na odlišné koncepcie
kráľovského nástroja v priebehu dejín, od barokovej koncepcie
(cintorín) cez klasicizmus („nemecký“ ev. kostol), romantizmus
(sv. Štefan) až po organové hnutie
(„slovenský“ ev. kostol). Ak by sa
Modranom - čo im zo srdca želám, podarilo jednotlivé nástroje
zachrániť, zapísali by sa na organovú mapu Európy. A Modra si to
rozhodne zaslúži.
Martin BAKO,
titulárny organista katedrály
Sv. Martina
V minulom školskom roku sa rodičia
1.A triedy na ZŠ Vajanského rozhodli pustiť do rekonštrukcie triedy svojich detí. Vyhlásili dobrovoľnú zbierku, v ktorej sa vyzbieralo 1 200 eur.
Za tieto peniaze sa im spoločnými
silami podarilo vymaľovať, vymeniť
linoleum, zakúpiť látku na závesy.
Okrem týchto vyzbieraných peňazí
sa nám podarilo získať ešte ďalších
sponzorov. Naše veľké poďakovanie
patrí: firme MICROCOMP za škol-
ský nábytok a interaktívnu tabuľu,
p. Kokoškovi za radiátory, p. Jelenčiakovi za dvere a koberec, p. Lalinskému za tabuľu, p. Kovácsovej za
prah a ušitie závesov, predajni J+M
železiarstvo za vodovodnú batériu.
Riaditeľstvo školy spolu s triednou
učiteľkou a deťmi vyjadrujú všetkým dobrým ľuďom, ktorí nám takto
spríjemnili naše pracovné prostredie
veľké ĎAKUJEME!
Mgr. M. ŠIMOVÁ-JURIČKOVÁ
foto: archív školy
Rekonštrukcia triedy
úspešne zavŕšená
MODRANSKÉ ZVESTI
6
Mereme sa znova darilo v získavaní podpory v projektoch
Dopestovaný bohatý sortiment
byliniek je využívaný na aromaterapiu a fytoterapiu. Harmónia
bylín nadväzuje na projekt Fytoterapia podporený nadáciou VÚB
v roku 2008, prostredníctvom
ktorého sme vybudovali v DSS
a ZPB Merema záhradné centrum. Oba projekty vzájomným
prepojením prispeli k sociálnej
inklúzii - spájaniu svetov znevýhodnenej a intaktnej populácie.
Kulinárium
Harmónia bylín
Nadácia VÚB v rámci grantovej
výzvy zamestnaneckých projektov Pre nádej finančne podporila projekt pána Martina Kotáska
- Harmónia bylín, ktorý bol zameraný na rozšírenie ergoterapeutických aktivít klientov nášho
zariadenia. Počas roka sa v Mereme vybudoval skleník na pestovanie, rozmnožovanie a uskladnenie liečivých bylín, ktorý
zabezpečuje činnosť klientom
zariadenia i v zimnom období.
Projekt Kulinárium, ktorý sa uskutočnil vďaka grantovému programu Prekročme spolu bariéry Nadácie Orange, v spolupráci so
šéfkuchárom firmy BonApp Petrom Múčkom a seniormi z nášho
regiónu, umožnil 8 mladým mužom varením urobiť výrazný krok
k naplneniu svojich cieľov. Projekt rozšíril vedomosti a sociálne zručností týchto ľudí v jednej
z oblastí nevyhnutných k osamostatneniu, a to je varenie. Absolvovaním prípravných tréningových
stretnutí a kurzu varenia, získali
Foto: merema, 2x
Domov sociálnych služieb a zariadenie podporovaného bývania
MEREMA v roku 2012 získal finančnú podporu na 6 projektov,
vďaka realizácii ktorých bolo umožnené znevýhodneným ľuďom
skvalitniť život a pre mnohých z nich urobiť veľký krok nasmerovaný k samostatnosti a nezávislosti. Prvé tri z nich by som rada
predstavila v októbrovom a tri ďalšie v novembrovom vydaní MZ.
nové skúsenosti v dosiaľ pre nich
málo známej oblasti. Dedičstvo
mám zasa uchránili vďaka nestarnúcim seniorom, ktorí ich zasvätili do tradičných receptov regiónu.
Výstupom tejto tímovej spolupráce je nielen využitie získaných
skúseností v reálnom živote, ale
i zhrnutie získaných obľúbených
receptov a zostavenie receptára
v podobe kalendára, ktorý môže
poslúžiť ďalším začiatočníkom
i pokročilým.
Stroj času
Keď sa pozrieme do histórie, tak
človek najviac vždy túžil po troch
veciach - mať moc, slávu a bohatstvo. Práve na to sa v divadelnom
Úspešné zavŕšenie projektu
Modranskí skauti oživujú lesopark
predstavení „Stroj času“ pokúsili
ukázať herci z Domova sociálnych
služieb a zariadenia podporovaného bývania Merema, pod vedením
dramatoterapeuta Martina Žáka,
Kataríny Manákovej a Dariny Roháľovej. Vo svojom projekte, ktorý sa uskutočnil vďaka podpore
Nadácie Orange, hľadajú odpovede na otázku, či je možné cestovať
do minulosti a zmeniť ju alebo ísť
do budúcnosti a vyhnúť sa následkom.
Ďakujeme všetkým sponzorom
a sympatizantom Meremy, s ktorými sa nám úspešne darí zdolávať
prekážky na ceste za kvalitnejším
životom.
Milada GAŠPARECOVÁ
Skauti s M. Ružekom
obnovovali smerovníky.
V sobotu 13. októbra Modranský lesopark
ožil o trochu viac než tomu býva cez bežný
víkendový deň. K turistom i miestnym, ktorí si
užívali krásny jesenný deň sa pridalo 21 skautov z modranského skautského zboru Fénix,
aby osadilo sedem nových lavičiek, ktoré nahradili spráchnivelé miesta na sedenie. Lavičky
z dubového dreva našli svoje čestné miesto na
trase známeho Pánskeho chodníka, ktorý je na
červenej turistickej značke vedúcej z Harmónie
na Zochovu Chatu. Zničené turistické smerovníky skauti vymenili za nové a to na miestach
Harmónia – Badogy, Kamenný most, Zochova
chata, Tisové skaly a Zámčisko.
Sme radi, že aj prostredníctvom tejto akcie sa
prostredie jednej z modranských zaujímavostí
o ďalší krok posunulo v ústrety komfortu tých,
ktorí zablúdia medzi jeho príjemné miesta.
Naša vďaka za získanie financií patrí nadácii
Orange, Mestu Modra, ktoré sa výrazne angažovalo nielen po formálnej stránke (pri vypracovávaní projektu a získavaní súhlasov potrebných
na realizáciu), ale i po stránke praktickej. Na záver ďakujeme známemu slovenskému turistickému značkárovi, osemdesiat tri ročnému pánovi Milanovi Ružekovi. Po päťdesiatich šiestich
rokoch aktívnej nezištnej práce v slovenskom
značkárstve si našiel čas a osobne nám v teréne
pomohol s výmenou turistických smerovnikov
a dohliadol, aby boli vymenené podľa pravidiel
slovenského turistického značenia.
Matej KRATOCHVÍLA
Foto: archív mk
Skauti v Modranskom lesoparku úspešne osadili nové lavičky a vymenili staré zničené smerovníky
za nové. Projekt sa uskutočnil vďaka grantovému programu Šanca pre váš región nadácie Orange.
MODRANSKÉ ZVESTI
7
Modranskí keramikári v rakúskej
hrnčiarskej obci Stoob
4. októbra 2012 sa v Slovenskej ľudovej majolike v Modre kvôli
celozávodnému výletu do obce Stoob v rakúskom Burgenlande
nepracovalo. Zájazd 39 keramikárov a múzejníkov sa konal ako
jedna zo záverečných akcií dvojročného projektu Tradície z hliny
- cesty za poznaním keramického dedičstva – známeho pod akronymom TRA-KER. Exkurziu zorganizovalo Rakúske národopisné múzeum vo Viedni (Österreichisches Museum für Volkskunde)
spolu s partnerským Múzeom Ľudovíta Štúra.
Schrödl. Dopoludnia ich privítala
riaditeľka jedinej rakúskej odbornej školy pre keramiku a výstavbu
pecí v Stoobe Maria Waranits. Žiakom, ktorí v júni 2012 absolvovali študijný pobyt v SĽM odovzdali vypálené nádoby, ktoré počas
pobytu ručne vytočili v džbankárni alebo maľovali tradičným modranským dekorom.
Trieda, ktorá sa na projekte v Modre zúčastnila už v roku 2011 pripravila výstavu výrobkov. Prezentácia
potešila riaditeľa SĽM Juraja Ha-
Foto: Katharina Richter–Kovarik
Na kraji Stoobu, jedinej hrnčiarskej obce s aktívnym cechom
hrnčiarov a kachliarov ešte z čias Márie Terézie, privítal cestujúcich neglazovaný čepák z červenej
stoobskej hliny, vysoký viac než
meter. Každoročne na sv. Štefana sa cechová truhlica z 19. storočia spolu s cechovou kanvicou zo
17. storočia odovzdáva novému
cechmajstrovi či cechmajsterke.
Účastníci zájazdu mali možnosť
obzrieť si ich originály v záhrade
cechmajsterky, kachliarky Brigitte
nulíka a jeho tím, ale aj iniciátorku
študentskej výmeny Vieru Jančovičovú, riaditeľku Múzea Ľudovíta Štúra. Pani Waranits previedla
hostí všetkými oddeleniami školy
– od haly na spracovanie hliny cez
sadráreň, maliareň, hrnčiareň, laboratórium na glazúry až po kachliareň. V škole s internátom sa
nachádza 120 študentov z celého
Rakúska a okolitého zahraničia, žiaľ, zo Slovenska zatiaľ nemajú ani
jedného.
Učitelia Kurt Pieber a Edwin Fraller, ktorí zároveň prezentujú exponáty zo svojich súkromných
dielní na výstave S citom v rukách
v novom Múzeu slovenskej keramickej plastiky v Modre, sa zo
stretnutia tešili a predviedli kolegom, ako spoločne so študentmi experimentujú so sieťotlačou. Obaja
sa 31. 8. 2012 zúčastnili vernisáže
spomínanej výstavy, ktorá sa konala počas Slávnosti hliny. Spoločne
s 15 slovenskými autormi z Bratislavského kraja na nej vystavuje aj
15 burgenlandských autorov a ich
diela sú prevažne točené na hrnčiarskom kruhu.
Obedňajšiu prestávku strávili účastníci zájazdu v Café Plitzerl (Café
„čepák“) keramikárky Sandry Grafovej, ktorá ako jediná vyrába tradičnú stoobsku majoliku, hoci ide
o najmladšiu hrnčiarsku majsterku
v Burgenlande. V časoch, keď rodinný podnik viedol jej otec, mali
v 80-tych rokoch 20. storočia skoro
70 zamestnancov a v celom Stoobe pracovali desiatky hrnčiarskych
dielní. Dnes ich je len šesť. Vlastnoručne vytočený a kvetinkami
pomaľovaný riad používa Sandra
Graf vo svojej kaviarni, kde spolu s tromi spolupracovníkmi varí
výborné burgenlandské špeciality.
Burgenlandská kuchyňa je známa
pikantnými štrúdľami (kapustové, tekvicové, mäsové, zemiakové
atď), ktoré sa krájajú aj do polievok namiesto rezancov. Aktívne
členky Rakúskeho národopisného
spolku koncom augusta napiekli
tucet štrúdieľ a doniesli ich do Modry na vernisáž výstavy. Rakúske
národopisné múzeum venovalo aj
niekoľko fliaš burgenlandského
červeného vína. Účastníci zájazdu mali na záver opäť možnosť ho
okoštovať, keď ich hrnčiar Günther
Hoffmann pozval pod altánok pred
svojou dielňou a predajňou s názvom Töpferstadl. Modrania samozrejme mali aj pár fliaš dobrého modranského vínka na výmenu.
K. RICHTER-KOVARIK
13. október – v Modre je plno.
Koná sa krásna oslava jabĺk, jablkobranie, no deje sa i niečo iné.
V podvečer tohto dňa sa v modrom dome na modranskom námestí schádzajú ľudia, ktorí sa venujú
hline, keramici – džbankári.
Vivat, že ešte sú a tvoria!
Patria k jedným z nositeľov kultúry v Modre a dúfam, čo čas ukáže,
že nebudú poslednými. Stretli sa,
aby oslávili starú hrnčiarsku tradíciu „svetlú hus“. Prečo svetlú?
„Keď začali byť v septembri kratšie dni, nesmel si nikto pri robote
zapáliť svetlo, aby nestrácal čas.
A keď si zapálil sviečku alebo lampu, musel dať do kasy pokutu. Mohol si zapáliť svetlo, až sa odbavila svetlá hus. Svetlá hus sa slávila
v sobotu ten týždeň, keď bolo Michala. Upečená hus sa pri zapálených sviečkach jedla a zapíjala vínom, pritom sa rozprávali príhody
a spievali pesničky.“ (zo spomienok keramika Gustáva Šeba)
Nech sa vám kruhy dobre krútia
a „pécky“ dobre pália! Ďakujeme
vám. Poďakovanie patrí aj SNM-Múzeu Ľudovíta Štúra v Modre.
Mária MALINOVÁ,
keramikárka
„Svetlá hus“ a modranskí keramici.
Foto: archív mm
Vivat keramika, keramici
MODRANSKÉ ZVESTI
Pripojte sa
k hercom
Modranské kráľovské divadlo rozširuje svoje rady. Pre pripravovaný
Hrnčiarsky bál, ako i ďalšie projekty, radi prijmeme medzi seba
ľudí, ktorí majú radi divadlo, či už
ako herci, speváci, hudobníci alebo
tiež ako osvetľovači, zvukári, kulisári, šepkári a pod. Ak máte chuť
zažiť niečo výnimočné a stať sa
členmi Modranského kráľovského
divadla, zavítajte medzi nás.
Čakáme vás na konkurze, ktorý sa uskutoční v utorok 30. októbra 2012 od 17.00 – 20.00 hod.
v Kultúrnom dome Ľudovíta Štúra
v Modre.
Kontakt: Ing. Jozef Šimeček, mob.:
0905 461648, e-mail: [email protected], www.divadlo-modra.
sk.
(red)
Deň
nezábudiek
Deviatak zo ZŠ Vajanského
napísal 316 stranovú knihu!
R. Loipersberger: „Učitelia ma volajú Pán Spisovateľ“
O tom, že niet pochýb o šikovnosti detí a mladých ľudí študujúcich
na modranských školách sa možno presvedčiť kedykoľvek. Pri
mnohých príležitostiach reprezentujú školu, mesto, no predovšetkým sami seba v speve, tanci, vedomostiach, a svojej jedinečnosti.
Svoj ojedinelý talent rozvíja aj žiak deviateho ročníka ZŠ Vajanského 93 - spisovateľ Rudolf Loipersberger z Budmeríc.
Rudolf sa tri roky sa venuje písaniu kníh so zameraním na dobrodružno-fantazijné
príbehy.
V súčasnosti mu vyšla v náklade
200 kusov prvá kniha s názvom
Zlatá kronika: Meč spravodlivosti, ktorá rozpráva na 316 stranách
dobrodružný príbeh. Je úvodnou
časťou pripravovanej trilógie
mladého spisovateľa.
Ako sám prezrádza: „Knihu som
písal dva mesiace, cez prázdniny.
Práve ukončujem písanie druhého
dielu. Inšpiráciu naberám v knihách, ktoré rád čítam, prevažne s tematikou stredoveku s dobrodružným nádychom“.
Čo hovoria na Rudolfovu záľubu
spolužiaci a učitelia? „Najviac sa
so mnou tešil triedny učiteľ Alexander Held. Učitelia ma volajú
Pán Spisovateľ. To ma veľmi teší.
Moji spolužiaci mi závidia hlavne
tú odvahu napísať a vydať knihu“.
Rudolf si je vedomý výšky potrebných financií, ktoré musí zohnať na to, aby mohol svoju knihu
vytlačiť vo vyššom náklade a ponúknuť ju aj na predaj do kníhkupectiev a knižníc.
S nadšením v hlase dodáva: „Financie na vytlačenia mojej knihy
by som si chcel sám zarobiť. Ale
je to veľa peňazí. Vraj by som po-
Mladý spisovateľ
R. Loipersberger.
treboval aj 20 tis. EUR. To je vysoká suma a tak zatiaľ knihu ponúkam, kde sa dá a dúfam, že sa
nájde niekto, kto by vedel a chcel
pomôcť s vytlačením kníh. Rád
by som poďakoval aj ľuďom, bez
ktorých by som nemal vytlačených
ani tých 200 prvých kusov. Ďakujem starostovi obce Budmerice,
kde žijem – Jozefovi Savkuljakovi a svojim rodičom za finančnú
a morálnu pomoc“.
(red)
Burza v Materskom centre Modráčik
V mesiaci september bola Stredná
odborná škola vinársko-ovocinárska v Modre oslovená Ligou za duševné zdravie so žiadosťou o spoluprácu. Študenti zareagovali na
výzvu ligy a zapojili sa do verejnej
zbierky Dni nezábudok 2012. Mladí študenti vytvorili tri dvojice dobrovoľníkov, ktorí v uliciach Modry
vyzbierali prostredníctvom dobrovoľných finančných príspevkov
209, 60 €. Lige za duševní zdravie pomohli: Milan Jajcay, Kristína Kupcová, Enrico Fuljanovič,
Richard Nagy, Martina Heldiová
a Filip Folrich – študenti druhého
a tretieho ročníka SOŠVO. Podľa
vyjadrení pedagogičky Mgr. Jarmily Sodomovej boli študenti veľmi
milo prekvapení z pozitívnych reakcií darcov. Bez obáv poskytli finančný príspevok do zbierky a za
odmenu dostali od žiakov symbol
tohto dňa – modrú nezábudku. Vyzbierané financie budú použité na
podporu rozvoja siete starostlivosti o ľudí s duševnými ochoreniami.
(red)
Počas dní 28. 9. - 1. 10. sa v Súkromnom centre voľného času
a Materskom centre MODRÁČIK
už po 4-krát konala burza detského oblečenia a športových potrieb.
Ponúkali sme prevažne jesenno-zimný sortiment a samotný predaj
prebiehal v sobotu dopoludnia. Časovo náročnú a zodpovednú prácu
– prevzatie, rozloženie a tiež opätovne roztriedenie, prekontrolovanie nepredaného tovaru a odovzdanie majiteľom robili mamičky
dobrovoľnícky počas dvoch dní.
Ďakujeme im aj ich rodinným príslušníkom. Burza by však nebola
burzou ani bez predajcov (až 55
osôb) a kupujúcich. Veríme, že čo
najviac z nich odchádzalo spokojných. Pre MC putovala vyzbieraná
suma 117,07 € (10% z predaja +
manipulačný poplatok 1€). Získaná suma bude použitá na prevádzkové náklady Materského centra.
Ešte raz ďakujeme.
Eva ONDROVÁ,
materské centrum Modráčik
Podpora zachovania tabuľových
malieb v kostole na cintoríne
Nadácia VÚB podporila OZ Združenie záchrany cirkevných pamiatok v Modre pri projekte s názvom
Kostol svätého Jána Krstiteľa - reštaurovanie výnimočných a typovo ojedinelých drevených tabuľových parapetov z roku 1673
v grantovom programe Poklady
môjho srdca 2012. Po navrátení kostola katolíkom v roku 1635
dal farár Ján Ignác Veszeley vyhotoviť drevené bočné parapety
západnej empory zdobené tabuľovými maľbami a nápismi. (Bol
to modranský farár v rokoch 1669
– 1675. NÉMETHY, Laszló. Series
Parochiarum et parochorum archidioecesis Strigoniensis. Strigonii 1894, str. 165).
Parapety zobrazujú výjavy zo života Panny Márie. Táto hnuteľná
národná kultúrna pamiatka evidovaná v Ústrednom zozname
pamiatkového fondu je dočasne
premiestnená do ateliéru akad.
sochára - reštaurátora M. Flajžíka za účelom reštaurátorského
výskumu a následnej realizácie
reštaurovania pamiatky. Výsledkom projektu bude už čoskoro
osadenie zreštaurovaných tabúľ
zachránených pred zubom času na
pôvodné miesto, do interiéru Kostola sv. Jána Krstiteľa na cintoríne.
K. MACHATOVÁ,
ZZCP v Modre
foto: JK
8
MODRANSKÉ ZVESTI • STRAVOVANIE – čo radi jeme?
Dobrá strava, radosť dáva
Vezmi konvu luskovice, zanes obed do vinice!
Túto pravdu pravdivú mala babička cifrovano vyšitú na dečke nad
šporákom, ktorý bol epicentrom kuchyne a našim výskumným cieľom, keď sme pribehli zo školy. Keď sa blížilo poludnie a páni kostolníci rozhojdali zvony na Anjel Pána, šporák rozplamenil svoje sily
a v kastróloch to vrelo, bublalo, klokotalo, škvrčalo a rozvoniavalo.
Ja opatrujem dečku s takouto pravdou: Susedka moja milá, pri varení sa klebetiť nedá! A čo vyplýva z týchto ručných prác? To, že
v našej milovanej Modre, gazdinky odjakživa dbali na to, aby dobre
a zdravo varili a tak rodinu od chorôb chránili.
Modranské a kraľovanské pagáčiky radi ponúkame hosťom.
vým šalátom, ale aj makové alebo
tvarohové. Čestné miesto v jedálnom lístku mali marhuľové alebo
slivkové gule alebo guľky, podľa veľkosti ovocia. Dodržovali sa
múčne a mäsové dni, v piatok by
nikto mäsko neprehltol. V nedeľu
zo všetkých domov rozvoniavala
hovädzia alebo slepačia polievka.
Mäso z nej sa jedlo v utorok v paradajkovej alebo kôprovej omáčke. Nedeľa bola dňom sviatočným,
aj jedlo muselo také byť. Na stole
nechýbalo pečené mäso, kuriatko
alebo zajac, štrúdla alebo iné fajnovejšie „pocheraje“. Zajace chovali v mnohých domoch, varili sa
perkelty plné smotany s haluškami. Zajko sa dal upraviť aj na sto
spôsobov. Nesmiem zabudnúť na
lokše a perky plnené slivkovým
lekvárom, ani na šúlance, dolky, lievance, harule, granatírmarš,
šunkofleky a kapustné fliačky.
Jeseni vládli lokše
a voňavé štrúdle
Jarná zelenina bez
„éčiek“ a postrekov
V skorej jari sa dojedali zimné zásoby zemiakov, zeleniny uloženej
v piesku, pozostatky zakáľačiek,
kvasená kapusta v každom dome
poskytla mnohé možnosti. Keď
prepukla jar, modranské handlírky pani Gavorníková, Englerová
a Švrlingová ponúkali pyramídy
mrkvy, cibuľky, redkvičiek, nových
zemiačikov, všetko bez postrekov
a „éčiek“. V mliekarni u Tichých
bolo každý deň čerstvé mlieko,
hrudky tvarohu a hustá smotana.
Bolo z čoho navariť tvarohových
slížov, trhancov, kysnutých osúchov s kôprom alebo škvarkami,
aj parených buchiet. Sliepky sa
na jar predbiehali v nesení vajec
a tak sa piekli žemľovky, nákypy
a šmórny. Taký pravý modranský:
podľa počtu hladošov sa do misy
dala krupica, mlieko, vajíčka, cukor a vanilkový cukor, troška škorice, maslo alebo iná omasta. Všetko sa dobre premiešalo a vylialo na
plech. Po upečení sa rozfranforcoval vidličkou, posypal mletým cukrom a podával so zaváraninou alebo malinovou šťavou. Keď sme vo
vojnových časoch nemali krupicu,
použila sa múka, niekedy aj čierna
a horúca sa zaliala studenou vodou.
Nebolo to zlé. Hovorili sme tomu
žobrácky šmorn. Jedol sa so slivkovým alebo gutnovým lekvárom.
lo to sobotňajšie rýchle jedlo. Večer sa robievali frkacúle a fajnové
slížiky do nedeľnej polievky.
V modranských
špajzách vždy viseli
klobásky a jaterničky
Zimné obdobie prinášalo zmeny aj
do kuchyne. Vianoce, čas zakáľačiek, fašiangy, všetko malo svoju
vôňu, inú chuť. Vianočné recepty
by zaplnili celú knižku, vypekali sa putrtáky a madrdáky, fajnové
maslové koláče, špicpubne, linecké kolieska a hviezdičky. Modranskí mäsiari vraj robili najlepšie zakáľačky, jelitá a jaterničky
sa žiadnym nevyrovnali. Špajze
boli plné klobások zavesených na
paliciach, vedľa kocúrov hrozna,
na policiach tlačenka, galety masti a oškvarky, z ktorých sa piekli
pagáče. V zime sa u nás varievala
murárska polievka z bielej fazule.
Plná smotany a klobásky. Murárom pripomínala maltu. Mama ju
často varievala, lebo otec a dedko
boli murári, aj ich kamaráti na ňu
chodili. Počas fašiangov sa smažili v každom dome šišky a fánky.
Tak Modrania kedysi prečkali zimu
a v hojnosti a pri dobrom varení sa
v zdraví prehupli do jarných mesiacov. A to už sa blížili veľkonočné
sviatky, ktoré prinášali veľa radosti zo zdravého jarného varenia. Za
zmienku by stálo nahliadnutie do
kuchyne našich spoluobčanov nemeckej národnosti alebo do kóšer
kuchyne, ale to je už iná kapitola.
Edita WALTEROVÁ
– Mestečko pod Kuglom, časť II.
Osúchy a štrúdle – obľúbené
dobroty podávané návštevníkom.
Kto by nepoznal
„krupičné“ slíže
a „oharkový“ šalát
Letná kuchyňa voňala zeleninovými polievkami, pekne hustými, až
v nich žufanka stála, najmä obľúbenou luskovou. Vezmi konvu luskovice, zanes obed do vinice! K nej
pasovali krupičné slíže s oharko-
foto: JK, 2x
Nielen v mesiaci zdravého stravovania, ale v každučkom v roku. Opatrujem starodávne recepty, obdivujem vynaliezavosť žien
v povojnových rokoch, keď museli
variť z toho, čo kúpili na prídelové
lístky. Vajíčka sme nahrádzali
varenou mrkvou, od ktorej boli
koláče žltučké ako jarné kuriatka.
Vynahradili sme si to, keď sme
chovali sliepky, piekli sme často
magdalénske rožteky, do ktorých
bolo treba „tresknúť“ desať vajec.
V Modre sa varilo tak, ako aj snáď
inde, podľa toho, čo poskytovalo
ročné obdobie.
V jeseni mali hlavné slovo lokše.
Keď sa blížil koniec života kačkám
a husiam, na slávnych modranských oberačkách nesmeli chýbať.
Akáže to oberačka, keď nie je hus
ani kačka? Boli dobré aj s chlebíkom, ale lokeš je lokeš. K tomu štrudle z voňavého čierneho
hrozienka s tvarohom a makom.
Varievalo sa viac prívarkov, teda
omáčok: rajčinová, tekvicová,
hrachová, šošovicová, fazuľová,
lusková, cícerová, k tomu kúsok
toho mäska z polievky, fašírka,
volské oko. V sobotu sme sa tešili
na zemiakovú kašu s cibuľkou, bo-
9
MODRANSKÉ ZVESTI • STRAVOVANIE – čo radi jeme?
MUDr. Igor Bukovský, PhD.:
„Každého vieme naučiť jesť zdravšie“
Rozhovor s odborníkom z Ambulancie klinickej výživy v Bratislave
Doktor Igor Bukovský, verejnosti známy z televíznej obrazovky, rozhlasových relácií, či z printových médií. Je členom Americkej dietetickej asociácie, Americkej spoločnosti pre klinickú výživu, Britskej
spoločnosti pre výživu, Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti
a mnohých iných. Od roku 1989 sa zaoberá štúdiom výživy a v roku
2004 otvoril vlastnú Ambulanciu klinickej výživy v Bratislave.
Lekársku fakultu absolvoval v rokoch 1984 - 1990 na Jeseniovej fakulte v Martine a LF UK v Bratislave. Titul “PhD.” získal v roku
1999 v odbore Normálna a patologická fyziológia za výskum včasných štádií aterosklerózy. V máji 1998 absolvoval krátkodobý
študijný pobyt o regulácii príjmu
potravy a obezite na Maastricht
University v Holandsku. Pracovne navštevuje a udržiava kontakt
s univerzitnými a vládnymi zdravotníckymi inštitúciami v USA.
Od roku 1990 pravidelne absolvuje významné svetové a európske
kongresy o výžive.
Pán doktor, „bio“ alebo „nebio“
strava? A prečo?
To závisí aj od toho, ako momentálne vyzerá zloženie vašej stravy: ak sa stravujete tak zle ako
väčšina ľudí v našej krajine, táto
otázka nemá žiadny zmysel. Naozaj je jedno, čo jete „bio“ alebo „nebio“ párky, rezne, smotanu, krémové koláče a pod. Našu
chorobnosť a úmrtnosť spôsobuje prejedanie sa, vyprážanie,
fritovanie, grilovanie a pečenie
mäsa, vnútorností a údenín, tučné mliečne výrobky, gigantické
množstvá cukru, biela múka, závisť, nuda a frustrácia a na druhej
strane nedostatok ovocia, zeleniny, strukovín, celozrnných potravín, fyzickej aktivity, pokory a vďačnosti. Ak sa stravujete
zdravo, niektoré potraviny v kvalite bio majú svoj význam – treba si však vybrať dobrú značku
a obchod. Je ťažké uveriť tomu,
že ešte aj reťazce najlacnejších
supermarketov majú zrazu police
plné „bio“ výrobkov... Obilniny,
strukoviny, ovocie, zelenina, orechy v pravej bio kvalite nielenže
obsahujú menej škodlivých chemikálií, ale obsahujú aj viac nie-
Igor Bukovský.
ktorých vitamínov, antioxidantov
a telu prospešných látok.
Čo podľa Vašej skúsenosti chýba v stravovaní našich detí všeobecne a čo im nie je ponúkané
v školských stravovacích zariadeniach?
Ovocie, zelenina, potraviny z celozrnnej múky, viac strukovín...
Problém školského stravovania
však nevidím len v tom, čo robí
škola a jej jedáleň, ale aj to, ako sú
vedené deti v rodine a aké stravovacie návyky a preferencie si donesú z rodiny do školy.
Máte ako odborník na výživu
možnosť podieľať sa na tvorbe
tzv. stravovacích noriem?
Necítim sa „odborníkom“, mňa
to len proste baví. Tvorby stravovacích noriem sa nezúčastňujem,
lebo ma k tomu nikto nevolá a ja
som za to vďačný – nedokázal by
som nič ovplyvniť, pretože až na
niekoľko málo výnimiek je školské a nemocničné stravovanie prerastené vzťahmi, ktoré sú založené
na peniazoch a riadi sa princípmi,
ktoré nemajú s podporou zdravia
nič spoločné. Sú to také mútne vody, v ktorých by som sa stratil.
Ako má vyzerať zdravá a hlavne výživná desiata pre školáka?
Je však doba, kedy musíme brať
ohľad aj na finančné možnosti
rodičov...
Moja najnovšia a najkrajšia kniha
Návod na prežitie pre bejby obsahuje aj kapitolu Desiata, ktorá to všetko vysvetľuje. V skratke: „podložka“, na ktorú sa niečo
natiera, by mala rozhodne byť
z niečoho lepšieho ako je biela múka – grahamový rožok, celozrnný chlieb, celozrnný knackebrot a pod. „Výplň“ by mala
obsahovať nejaké zdravé tuky
a kvalitné bielkoviny – nízkotučný margarín, avokádo, strukovinové nátierky (predávajú sa hotové a sú veľmi chutné!), cottage
syr a pod. K tomu treba pribaliť
aj nejaké ovocie/zeleninu a niečo malé sladké. Tá kniha ponúka
veľmi konkrétne tipy a rady.
Strava seniorov – aká by mala
byť a aká v skutočnosti je?
Ach, toto je veľká téma a ja sa
bojím, že aj zložitá: veľa ľudí
vyššieho veku sa stravuje len tak
ako si to môžu zo svojho skromného príjmu dovoliť. Na druhej
strane vieme, že mnohí zbytočne míňajú veľa peňazí za drahé či
lacné mäso, údeniny, vnútornosti,
sladkosti, všelijaké čipsy, krekry,
sladené aj alkoholické nápoje...
V AKV dokážeme naučiť aj starších ľudí s malým príjmom žiť
lepšie a jesť zdravšie! Na to, aby
sa človek stravoval zdravšie, skutočne netreba veľa peňazí: rôzne fazule, šošovica, hrach, cícer,
obilné vločky, koreňová zelenina,
domáce ovocie, orechy, slnečnicové semená – to všetko naozaj
nestojí veľa. Stavím sa s vami
o sto kíl čučoriedok, že každému,
kto sa sťažuje, ako „sa to nedá“,
nájdeme spôsob, ako za rovnaké
peniaze, ktoré teraz míňa za blbosti, zbytočnosti a nezdravé potraviny a nápoje, zostaviť stravu
oveľa zdravšie! Rád by som napísal aj knihu Návod na prežitie
pre seniora.
Cholesterol dobrý a zlý. Je
pravdou, že výšku jeho hladiny
nastavujú najmä farmaceutické
spoločnosti, aby išli na odbyt ich
produkty?
Neverím ľavicovým konšpiračným teóriam. Farmaceutické spoločnosti urobili pre ľudstvo veľmi
veľa pozitívneho. Je v poriadku, že
podnikajú a vytvárajú zisk. Nie je
v poriadku, ak im zákony dovolia
podnikať neeticky. Ale najhoršie
zo všetkého je, keď neetické správanie podporujú samotní lekári
a pacienti. Mnohí lekári sa nechávajú „kupovať“ všelijakými bonusmi a mnohí pacienti budú radšej užívať 5 alebo 10 liekov než
by niečo urobili pre svoje zdravie
sami. A potom si všetci spoločne
čítajú knihu o tom, aký je ten farmabiznis zákerný a ako nás chce
všetkých zabiť – hrozná paranoia!
Klinická výživa – čo všetko zahŕňa tento pojem.
Všetko, čo súvisí s využitím výživy v prevencii a liečbe ochorení,
ale aj pri dosahovaní kondičných či
vrcholových športových výkonov.
K čomu sa prikláňate – sme všežravci alebo sme viac na byliny
či mäso?
Mäsožravci? Určite nie: náš tráviaci systém je veľmi odlišný od
tráviaceho systému mäsožravých
šeliem. Všežravci? Taký alibistický kompromis: človek dokáže požuť, prehltnúť aj stráviť veľa vecí
– aj polystyrén, okenu, dušu z bicykla, ale asi treba brať do úvahy
aj to, čo mu robí dobre a čo zle.
Nie, nemyslím si, že ľudia musia
byť vegetariáni, ale teraz to skôr
vyzerá na preteky v tom, kto zje
viac mäsa, údenín, vnútorností,
lacných keksov a sladkostí, čipsov, horaliek, hranoliek a vypije
viac farebných malinoviek. No,
a potom prídu na rad tie lieky...
Čo Vám najviac chutí?
Slnečný deň, veselý ženský
smiech, tenis, celozrnná pizza,
prechádzka v lese, dotyky a vôňa
krásnej ženy, fyzická únava, horká
čokoláda s mandľami, pocit užitočnosti a spokojnosť z dobre vykonanej práce.
(jk, ib)
Foto: archív IB
10
MODRANSKÉ ZVESTI • STRAVOVANIE – čo radi jeme?
Deti majú školskú
mliečnu kreditku
11
Deviatakom najviac
chutia kakaové brejky.
Brejk – obľúbená desiata pre školákov
Na chodbách škôl nájdete mliečne
automaty, v ktorých sa nachádzajú ochutené mlieka pod názvom
Brejk. Tie si môže dieťa zakúpiť
prostredníctvom tzv. mliečnej kreditnej karty od spoločnosti Rajo a.s.
Pre rodičov, ktorí ešte nepoznajú
alebo nevyužili túto možnosť, sú
informácie k dispozícii na www.
brejky.sk. V ponuke sú vždy obľúbené príchute mliek – klasické
kakao, vanilkové, banánové, karamelové alebo jahodové mlieko.
Dodávateľ myslel aj na deti, ktoré
majú určitú intoleranciu na mlieko
a tak je možné si v automate vybrať
aj novinku a tou je 100% jablková
šťava. Podľa informácií na www.
brejky.sk, ponúka mliečny automat
iba výrobky, ktoré boli schválené
príslušným úradom dozorujúcim
nad školským mliekom. Vzhľadom
foto: JK
V oboch základných školách v Modre sa snaží ich vedenie zabezpečiť deťom nielen kvalitné vzdelávanie. Okrem výučby, športových aktivít a inej mimoškolskej činnosti sa školy zapájajú do
programov zdravej výživy.
na to, že školské mlieko je dotované zo zdrojov EÚ a národných
zdrojov, je určené len pre deti materských, základných a stredných
škôl. Na bezpečnosť výrobkov,
16. október - Svetový deň výživy
Zdravá výživa je jednou z najdôležitejších vecí, vďaka ktorej sa dožívame vysokého veku v relatívne dobrom zdraví. Často na ňu zabúdame a tak má zdravá výživa aj svoj deň, ktorým je 16. október.
Svetový deň zdravej výživy si pripomínajú aj školské zariadenia.
Vyvážená strava je dôležitá tak u detí, ako aj u dospelej populácie.
Potrebný je dostatok vitamínov
a minerálov (ich nedostatok môže
zapríčiniť spomalenie rastu, oslabenú imunitu, slabé kosti a zuby).
Rovnako dôležité sú bielkoviny
(potrebné pre rast, výstavbu a obnovu telových tkanív, sú ochranou
pred chorobami. Dodávajú nám aj
teplo a energiu. Známe vlákniny
pomáhajú správne fungovať našej
tráviacej sústave. Všeobecne sa
zastáva názor, že tuky sú nezdravé, ale naša strava musí byť z čas-
ti zastúpená i nimi. Tuky pomáhajú dopravovať vitamíny v krvi.
K zdravej strave teda nepatrí veľa mastného, sladkého a slaného
jedla.
Stravovanie podľa
potravinovej pyramídy
Ako pomôcka pri správnom stravovaní môže pomôcť tzv. potravinová pyramída. Podľa nej by 40
% nášho denného príjmu potravín
mali tvoriť potraviny zo skupiny
obilniny, chlieb, ryža a cestoviny, 35 % ovocie a zelenina, 20 %
mlieko, mliečne výrobky, mäso,
hydina, ryby, strukoviny a orechy,
5 % tuky, oleje a sladkosti. K tomu všetkému nesmieme zabúdať
na dostatok tekutín, ktoré pijeme
priebežne, nie až vtedy, keď pocítime veľký smäd. Jesť by sme mali síce s mierou, no v niekoľkých
dávkach/porciách denne – ideálne
je jesť 5x za deň.
Svetový deň hovorí aj
o probléme podvýživy
Nenadarmo sa hovorí: Raňajky
zjedz sám, obed si rozdeľ s priateľom a večeru daj nepriateľovi.
Práve 16. október je dňom, kto-
dokladanie čerstvých dohliada
a kontrolu spotreby umiestnených
v automate vykonáva dodávateľ
mliečnej desiaty.
(red, zdroj: brejky.sk)
rý nám má pripomenúť, že náš
život je jedinečný a nenahraditeľný. „Svetový deň výživy vyzýva k spolupráci, aby sa základné
ľudské právo, právo na potraviny, zabezpečilo všetkým obyvateľom planéty. Zároveň nadväzuje
na Svetový potravinový summit
z roku 1996, na ktorom účastníci
a účastníčky prijali za cieľ zníženie počtu hladujúcich vo svete o polovicu najneskôr do roku
2015. Zatiaľ, čo sa podľa ÚVZ
znížila celková chudoba v 90.
rokoch o približne 20 percent,
počet chronicky podvyživených
ľudí v rozvojových krajinách
sa znížil iba čiastočne.“- zdroj:
www.cvicte.sk.
(red, voľne: web)
Navštevujú turisti naše gastronomické prevádzky?
Odpovedá Samuel Závodský z Informačného centra v Harmónii
O čo majú v meste Modra návštevníci najviac záujem?
Väčšina turistov do regiónu príde už s akou-takou predstavou
o možnostiach oddychu v Modre
a v jej okolí. Väčšinu z nich zaujímajú rôzne turistické trasy v rámci
trojuholníka Modra a okolie, Piesok s rozhľadňou na Veľkej Homole a hrad Červený Kameň. Keďže
je tu pomerne dosť pekných trás,
nie je problém vymenovať im tie
najkrajšie alebo najľahšie podľa ich
potrieb. Hneď po turistike a Červenom Kameni sa pýtajú na možnosť
ubytovania sa. S čím im veľakrát
vieme pomôcť pomocou niekoľkých telefonátov. Návštevníkov nášho mesta najviac zaujíma hrnčiarska
výroba, či už klasická majolika alebo moderné výrobky z hliny. Víno
z Modry je samozrejme pre návštevníkov veľmi dobre známe. Pýtajú sa
na é podujatia organizované v Modre a okolí alebo požadujú kontakty
na producentov vína.
Aké stravovacie možnosti v Modre viete turistom odporučiť?
Najčastejšie im odporúčame najkvalitnejšie a najvychýrenejšie
stravovacie zariadenia. Medzi ne
patria ELESKO, Hotel Zochova
chata, popri nej Furmanská krčma
(tradičná slovenská koliba s tradičnými jedlami z našej oblasti), Hotel
Majolika, Hotel Sebastian, Pavúk –
wine restaurant (bývalá reštaurácia U richtára), Vináreň u Ludvika
a Pivnica u Pradeda.
Podľa toho, čo by návštevníkov
najviac zaujímalo, im dávame do
pozornosti plusy a kontrasty niektorých zariadení – modernosť
Eleska s galériou Andyho Warhola oproti tomu klasické vínne pivničky (klenby, vínne dvory, materiál – kameň, stará tehla, drevo)
každá s nezameniteľnou vlastnou
atmosférou – Pavúk, Ludvik, Praded.
(red)
MODRANSKÉ ZVESTI • STRAVOVANIE – čo radi jeme?
Verejné stravovanie v školách a sociálnom centre
Odpovedajú vedúce školských kuchýň a vedúca kuchyne MsCSS
Viera Šustáková a Veronika Turkovičová – vedúce kuchyne MŠ
SNP (strava aj pre MŠ Kalinčiakova, Sládkovičova, Partizánska),
Mária Bártová – vedúca kuchyne ZŠ Ľ. Štúra (plus strava pre ZŠ
Vajanského a Spojenú školu), Helena Fialová varí pre SOŠVO, PaKA a Gymnázium K. Štúra, Erika Korčeková a Jarmila Ženišová –
vedúce kuchyne Mestského centra sociálnych služieb (ZOS Súkennícka, ZOS Zochova, vrátane stravy pre seniorov mimo zariadení.
Koľko máte dovedna stravníkov?
MsCSS: 240
SOŠVO: žiaci internátu – 92, žiaci SOŠVO – 30, žiaci PaKA – 28,
žiaci gymnázia – 169, zamestnanci SOŠVO – 42, zamestnanci PaKA – 15, zamestnanci gymnázia –
8, iní – 4.
ZŠ Ľ. Štúra: žiaci ZŠ Ľ. Štúra 311, dospelí – 34, cudzí – 7, žiaci ZŠ Vajanského – 236, dospelí –
27, iní – 2.
MŠ SNP: SNP - 117 detí a 18 dospelých, Partizánska - 21 detí a 3
dospelí, Kalinčiakova - 72 detí a 9
dospelých, Sládkovičova 68 detí
a 4 dospelí.
Používate potraviny slovenského pôvodu?
MsCSS: Používame základné potraviny slovenského pôvodu.
Neuvažujete nad poskytovaním
stravy pre širšiu verejnosť?
MsCSS: Za platných personálnych a technických podmienok to
nie je možné, ale v budúcnosti, ak
bude takáto požiadavka, sa tomu
nebránime.
SOŠVO: neodpovedali
ZŠ Ľ. Štúra: V našej jedálni môžeme pripravovať a podávať obedy pre cudzích stravníkov. Máme
to schválené ako zriaďovateľom
tak i hygienou. Ak sú športové
podujatia, tak pripravujeme celodennú stravu. Momentálne varíme
pre súkromnú MŠ. Sporadicky sa
nám prihlásia 2 až 3 cudzí stravníci. Na obedy chodili i robotníci,
čo zatepľovali okolité bytové domy. Záujem by bol, ale s dovozom
na pracovisko. Na to však nemáme kapacity. Každý rok pripravujeme obed pre stretnutie seniorov
v Kultúrnom dome.
SOŠVO: Potraviny používame hlavne slovenské, ale
aj dovozové, záleží na cene
a kvalite. Ale hlavne slovenské – najmä mäso, 80% čerstvého mäsa berieme z PD
Budmerice.
Kam putujú zvyšky stravy po
obedoch?
MsCSS: Zvyšky stravy po obedoch nemáme, nakoľko sa obedy seniorom dávajú do obedárov.
Zvyšky stravy po klientoch v zariadení opatrovateľskej služby sú
zanedbateľné.
SOŠVO: Zvyšky stravy po obedoch, večeriach a raňajkách tzv.
kŕmny odpad sa zapisuje do knihy – Kŕmny odpad, uvádza sa
v L a následne sa dáva do uzavretých, čistých nádob a odnáša sa
na miesto mimo kuchyne, ktoré je
na to určené. Pre kŕmny odpad na
základe zmluvy na celý rok si chodí pravidelne každý deň po obede
osoba, ktorá ho využíva ako kŕmny odpad pre kožušinovú zver.
ZŠ Ľ. Štúra: Zvyšky z výdaja stravy idú do drvičky odpadu.
Najväčší problém bolo s prepravnými nádobami a riadnym odvozom odpadu. Nádoby mali odberatelia špinavé a naplnené sa
skladovali predo dverami jedálne
dlhé hodiny. Vyšla nová vyhláška,
kde sa hovorí, že týmito zvyškami sa môžu kŕmiť iba kožušinové
zvieratá. Z dôvodu hygieny a dodržania vyhlášky sme sa rozhodli priamo z tanierov dávať
odpad do drvičky.
MŠ SNP: So zvyškami stravy po obedoch nakladáme
ako s organickým odpadom,
ktorý na základe zmluvy odoberajú denne odberatelia.
ZŠ Ľ. Štúra: Mäso a mäsové výrobky nakupujeme výlučne slovenské. Nakupujeme z veľkoskladov a mám
vyšpecifikované ktoré potraviny od ktorého dodávateľa.
Zeleninu a ovocie tak tiež
z veľkoskladov. Naša jedáleň je zapojená v Európskom
projekte - školské ovocie
a taktiež v školskej mliečnej
lige.
MŠ SNP: Áno, len slovenské.
MŠ SNP: bez odpovede
Poskytujete aj špeciálnu
stravu pre diabetikov, celiatikov, alergikov?
MsCSS: Špeciálne upravenú
stravu neposkytujeme, snažíme sa variť diétne, menej solíme, menej mastíme, pretože
seniori mávajú často zdravotné problémy, napr. s vysokým
tlakom, ak je to nutné, sami si
dochutia podľa vlastnej chuti.
Výdaj stravy v MsCSS Modra.
SOŠVO: Poskytujeme, ale
veľmi málo. Vlaňajší školský
rok bola jedna žiačka celiatička,
tento školský rok zatiaľ nikto.
ZŠ Ľ. Štúra: Neposkytujeme
stravu pre diabetikov a celiatikov.
Ale po predložení potvrdenia od
lekára si nosia deti stravu z domu
a v jedálni im ju pracovníčky prihrejú a vydajú.
MŠ SNP: Pre diabetikov, celiatikov, alergikov nie sme oprávnení
variť. Musí byť na to kvalifikovaný pracovník. Niekedy je problém
zabezpečiť výnimky vo výdaji,
vzhľadom na zvyšujúci sa počet
potravinových intolerancií potravín u detí, no snažíme sa. Deti
mávajú najmä intolerancie mlieka
a pod.
Aké máte ceny stravného?
MsCSS: obed – 2,10 €
SOŠVO: obed - 1,33 €
ZŠ Ľ. Štúra: I. stupeň - 1,09 €, II.
stupeň - 1,16 €, paušálny príspevok k stravnému - 5,20 €
MŠ SNP: 1,27 €, plus režijný poplatok 5,60 €/mesiac
Čo si myslíte o možnosti výberu
a kvalite potravín v predajniach
v Modre?
MsCSS: Možnosť výberu potravín v predajniach Modre je vcelku dostačujúca, kupujeme však
aj potraviny konzervované, suché
a iné, ktoré pri väčších dodávkach
z veľkoskladov i s dovozom vychádzajú lacnejšie.
SOŠVO: Z mojich osobných skúseností a možností, myslím, že sa
dá v pohode vybrať, záleží na financiách a dostupnosti druhu tovaru.
ZŠ Ľ. Štúra: Výber potravín pre
bežného občana je myslím dobrý.
Má možnosť si vybrať kvalitou
i cenou.
MŠ SNP: S možnosťami výberu
a kvality potravín v predajniach
v Modre sme maximálne spokojné.
(jk)
foto: JK
12
MODRANSKÉ ZVESTI • STRAVOVANIE – čo radi jeme?
Nechajte sa inšpirovať chuťami
našich detí a seniorov
Vývarovňa Mestského centra sociálnych služieb: Hovädzie
na divoko
Hovädzie mäso prudko opečieme
z každej strany na oleji, pridáme
koreňovú zeleninu pokrájanú, alebo postrúhanú na drobno, soľ, korenie celé, korenie nové, muškátový orech, príp. korenie na divinu,
horčicu a dusíme do mäkka. Pred
koncom pridáme slivkový lekvár,
čučoriedky, mlieko a podľa potreby zahustíme hladkou múkou. Nakoniec pridáme šľahačku, alebo
smotanu na varenie. Príloha: knedľa klasická, knedľa žemľová, cestovina
Stredná odborná škola vinársko-ovocinárska (stravujú sa
študenti a zamestnanci SOŠVO,
pedagogickej akadémie a gymnázia): Kurací šalát so zeleninou
Umyté, očistené, osušené kuracie
prsia pokrájame na drobné rezance. Osolíme, okoreníme, pridáme
worchester, horčicu, opečieme na
rozohriatom oleji, na ktorom sme
opražili očistenú, pokrájanú cibuľu. Mäso za stáleho miešania opekáme. Potom ho necháme vychladnúť, pridáme kukuricu. Kapustu,
rajčiaky, zelenú papriku umyjeme,
očistíme, pokrájame okrem rajčiakov na tenké rezance. Rajčiaky na
tenké polmesiačiky, pridáme k vychladnutému mäsu, dochutíme majolkou, smotanou, octom, cukrom,
premiešame a necháme chvíľu postáť. Podávame ako hlavné jedlo
s pečivom alebo chlebom.
Kuchyňa Základnej školy Ľ.
Štúra (strava pre deti a zamestnancov základných škôl a spojenej školy): Buchty na pare so
slivkovým lekvárom
Z časti vlažného mlieka, cukru
a droždia si pripravíme kvások.
Múku preosejeme, pridáme cukor, soľ, kvások a vajcia. S vlažným mliekom vypracujeme vláčne cesto, ktoré necháme vykysnúť.
Vykysnuté cesto rozvaľkáme, pokrájame na štvorce a plníme lekvárom. Uzavrieme. Formujeme
okrúhle buchty. Znova necháme
vykysnúť. Varíme na pare Uvarené popicháme vidličkou. Potrieme olejom. Podávame s posýpkou
podľa vlastného výberu.
Opýtali sme sa
Stravovanie modranských dôchodcov
O stravovanie v meste Modra sa starajú aj kuchárky v Mestskom
centre sociálnych služieb. Kuchyňa sa nachádza na Súkenickej ulici. Každým dňom vydajú pracovníčky centra viac ako 240 obedov.
Niektorí seniori si chodia v rámci obednej vychádzky pre obed sami, iným ho dovezie za poplatok Sociálny taxík, nuž a sú aj stáli
stravníci, ktorí v ZOS na Súkenickej a Zochovej ulici žijú. Tým
sa ochotný personál mestského centra stará aj o prípravu a výdaj
raňajok, večerí a ostatných súčastí stravovania počas dňa.
foto: JK
Chutí teda seniorom podávaná
strava z MsCSS? Sú spokojní
s výberom a kvalitou jedál? Keby mali tú možnosť, čo by vylepšili?
Anna, 62 rokov, pre obedy si
chodí osobne:
Nechutia mi polievky. Sú podľa mňa vodové. Mám rada buchty, ale ani tie nie sú to, čo bývali. Sú také malé, o chvíľu budú
mať veľkosť dukátových buchtičiek a budeme ich hľadať
s lupou. Osúchy tiež. Boli tri a už
dávajú len dva. Celkovo sa mi
nepáči, že zasa zdraželi obedy.
Žobrákom berú palicu...zdraženie
o 30 centov je dosť. Mám malý
dôchodok a obed beriem aj
manželovi. Výber jedál je stále
ten istý. Chýba mi zelenina, kde
tu nejaké ovocie, to áno. Dennú
ponuku tvorí len jedno jedlo a to
je škoda.
Peter, 72 rokov, osobný odber
obedov:
Pre stravu si sem do centra chodievam asi 8 rokov. Jedlo mi chutí, lebo ak je človek hladný, chutí mu všetko. Bol by som rád keď
by sa vylepšili polievky. Mali byť
výživnejšie, nie len samá voda. Aj
druhy by mohli obmieňať. Najradšej mám omáčky, tie sú výborné. Strava je menej pestrá.
Hedviga, 85 rokov, klientka žijúca v MsCSS:
V novembri to bude rok, čo bývam
v centre. Za ten čas som pribrala
10 kíl. Taká je strava dobrá! Mojim
najobľúbenejším jedlom je gulášová polievka a dukátové buchtičky.
Na tie nemôžem dopustiť. Predtým som si chodievala pre stravu
sem 5 rokov. Teraz však viem posúdiť aj večere a raňajky. Všetko
je z kvalitných surovín, vždy výborne pripravené a podávané. Ani
neviem, či by sa ešte dalo niečo
zlepšiť. Máme ovocie, zeleninu,
ovocie, džúsy, všetko je ako doma.
Strava je varená pre nás – starších:
nepresolená, nemastná, mierne korenená a pestrá, vždy vonia široko-ďaleko.
(red)
Seniori z MsCSS počas obeda.
Kuchárky školskej kuchyne MŠ
SNP ponúkajú: Bravčové stehno
hamburské
Bravčové stehno umyjeme pod tečúcou vodou, osušíme, pokrájame
na kusy s hmotnosťou l kg, ktoré
prešpikujeme šunkou a sterilizovanými uhorkami. Opečieme na časti
oleja zo všetkých strán. Očistenú,
nadrobno nakrájanú cibuľu speníme
na zvyšnej časti oleja, pridáme očistenú, umytú a na kocky pokrájanú
koreňovú zeleninu, opečené mäso,
soľ, bobkový list, celé čierne korenie podlejeme vriacou vodou a spolu dusíme do mäkka. Mäkké mäso
vyberieme, nakrájame na porcie.
Šťavu zahustíme nasucho opraženou múkou rozriedenou mliekom
a smotanou. Pridáme hrášok, dochutíme citrónovou šťavou, cukrom,
horčicou, 20 min. varíme. Príloha
ryža, tarhoňa. (sprac. red, zdroj:
vedúce kuchýň MsCSS,
SOŠVO, ZŠ a MŠ)
Prečítali
sme si ...
Sortiment v obchodoch bude bohatší o potraviny pre chudobných.
Kríza mení stratégie vo veľkých
závodoch a tie prichádzajú s edíciami lacnejších výrobkov. Značkové potraviny, ktoré sa exportovali do Indie, Číny alebo Brazílie
si budú hľadať svojho zákazníka
aj v Európe. Výrobcovia ponúkajú aj menšie balenia potravín, ktoré sú lacnejšie a teda dostupnejšie
pre ľudí s nízkym príjmom. Zníži
sa tak aj množstvo potravinového
odpadu.
(red, zdroj: web)
Ďakujem vám
Každý deň ďakujem kuchárkam
v našej škôlke, že presne podľa mojich pokynov vážia jedlo pre moju
dcérku. Peťa má tri roky diabetes,
musí sa zdravo stravovať a prijímať presne určenú dávku sacharidov. Vďaka fantastickému prístupu učiteliek a kuchárok z MŠ SNP
môže žiť rovnako ako jej rovesníci,
chodiť do škôlky a byť s kamarátmi. Niektorí Petini spolužiaci nemôžu mlieko, rôzne ovocie, múku, vajcia. Netolerancia potravín
a alergie sú na vzostupe. Obdivujem, s akým prehľadom a pokojom
kuchárky v škôlke zvládajú rôznorodé požiadavky na stravovanie našich detí.
Miriam FUŇOVÁ
13
MODRANSKÉ ZVESTI • STRAVOVANIE – čo radi jeme?
Jeme počas dňa
chutne a zdravo?
stravné lístky, takže idem buď do
reštaurácie, kde si vyberiem z denného menu alebo si dám obed priviesť donáškovou službou.
bezmäsitým a zeleninovým jedlám.
Keby som sa príliš najedla, bola by
som unavená a možno by mi to už
tak dobre v práci nemyslelo.
Dnes málo ľudí vie čo znamená zdravá výživa. Svet je presýtený rýchlymi občerstveniami, tzv. fast food, kde sú ponúkané polotovary, nie
vždy zdravé jedlá. Vyznačujú sa síce rýchlou prípravou, pretože sme
uponáhľaní, na nič nemáme dostatok času a tým hazardujeme so
svojim zdravím. Až vtedy si to uvedomíme, keď sa objavia prvé zdravotné problémy. Položili sme trom respondentom v uliciach Modry
otázky ohľadne stravovania. Prvým je šofér v stavebnej firme, druhou dôchodkyňa a treťou je referentka v administratíve.
Máte možnosť vybrať si z viacerých druhov jedál a ktorému
dávate prednosť. Mäsitým jedlám alebo zdravším?
1. Máme možnosť si vybrať
z troch jedál: mäsité, múčne alebo
bezmäsité a samozrejme polievku. Vyberám si podľa toho čo
mám rád a na čo mám chuť, ale
väčšinou je to mäsité jedlo. Keď
človek fyzicky pracuje potrebuje
aj načerpať silu
a energiu.
2. Na výber nemám,
ale som rada, že máme
v meste takúto možnosť.
Som sama a neoplatí sa
mi variť pre seba, takto mám
každý deň iné a čerstvé jedlo.
3. Keďže mám možnosť výberu,
idem sa najesť tam, kde majú lepšiu dennú ponuku. Prednosť dávam
Ste spokojní so stravovacími
službami a kvalitou jedál?
1. Určite som spokojný, vždy sa
dá vybrať z ponuky, ktorú máme.
Kuchárky z prevádzky, kde nám
varia obedy, vedia uvariť tak, ako
by som jedol doma. A doma mám
jednu, ale tú najlepšiu kuchárku
na svete. Svoju manželku.
2. Áno, v podstate som spokojná.
I keď by som prijala rozmanitejší
striedanie jedál. Niekedy sa mi
zdá, že máme dookola to isté. Ale
za to vždy dobré jedlo.
3. Zatiaľ som nemala špeciálne
výhrady. Možno jedine to, že keď
si aj s kolegyňou objednáme, tak
nám ho privezú za neuveriteľne
dlhý čas a samozrejme, že jedlo
už vychladlo. Chcelo by to lepšie
boxy alebo kratší donáškový čas.
(red)
Zabezpečuje Vám zamestnávateľ stravu na pracovisko
alebo chodievate sa
najesť do reštaurácie?
1. Zamestnávateľ
nám zabezpečuje
stravu vo vývarovni
v Harmónii.
2. Keďže už nie som zamestnaná, stravu som si zabezpečila v Mestskom centre sociálnych
služieb. Chodievam si po ňu sama
v rámci obednej prechádzky.
3. Zamestnávateľ nám zabezpečil
O modranskej kuchyni
a tradičných receptoch
V decembri roku 2006 uzrela svetlo sveta jedna zo zaujímavých
knižiek modranských autorov. Pani Agáta Petrakovičová spísala
všetko to, čo by sme chceli a mali vedieť o strave, varení a zvykoch
v jedení našich predkov. Kniha Modranský receptár nesie podtitul
Tradičné ľudové jedlá pre širokú pospolitosť. Modra, tak ako každý
iný región, má svoje typické zvyky aj v oblasti gastronómie. Nejedna
domácnosť zachováva tradičné modranské recepty.
Autorka v knihe hovorí, že
vinohradnícka Modra mala skôr
dedinský charakter. Netreba jej
upierať však jej „mestskosť“. Na
prelome 19. a 20. stor. boli v Modre školy, ktoré vychovávali šikovné gazdinky. Bola tu Roháčkova
tlačiareň, kde sa tlačili kuchárske
knihy alebo Krištofovičova cukráreň, kde bolo možné kúpiť chutné
šamrolky alebo krémeše, a pokračuje: „Modranské kuchyne neboli
bohaté, varilo sa v nich však dobre a chutne. Kuchárky uchovávali svoje recepty ako poklady pre
dcéry a nevesty“. Každá kuchyňa
bývala miestom dôležitým. Nielen, že sa v nej varilo, ale bola aj
miestom stretania a rozhovorov.
Nie jedna slávnosť sa konala priamo v kuchyni pri stole, ktorý sa
prehýbal modranskými dobrota-
mi. Pamätáme si ešte ako vyzerali
vtedajšie kuchyne? „Začiatkom 20.
storočia pretrvávali v mnohých domoch tzv. čierne kuchyne – s otvoreným ohniskom. Ich súčasťou boli
chlebové pece. Po 1 svetovej vojne
ich nahradili železné ťažké sporáky
(šporhelty), v ktorých sa kúrilo drevom. Gazdiná musela mať všetko
po ruke a tak sa ku ohnisku umiestňovali police – fogaše, ktoré neskôr
nahradili kredence. Skladali sa
z vrchnej časti – policovej a spodnej kasničky. Tu boli uložené všetky riady, taniere, misky, hrnčeky,
varechy, žufanky, sitká a cedidlá.
V žiadnej kuchyni nechýbala ani
vodová lavička s puténkou. Bol to
stolček s vedrom vody a hrnčekom.
Voda slúžila na pitie i varenie. Hrnce najprv nahrádzal hlinený riad,
obyvatelia Modry oň nemali núd-
Foto: web
Foto: web
14
zu“, spomína Agáta Petrakovičová
v knihe Modranský receptár. Tá je
záujemcom k dispozícii napríklad
v knižnici Múzea Ľ. Štúra.
Tipy na nezabudnuteľné modranské recepty:
Šalátová polievka – šalátovica
1 väčšia hlavička šalátu, soľ, voda,
smotana alebo mlieko, čierne korenie, 1 lyžica múky, (môžeme pridať
zemiaky), kôpor
Osolenú vodu zatrepeme so smotanou a múkou. Po odstavení do polievky vložíme umytý, na rezance
nakrájaný šalát a nasekaný kôpor.
Táto polievka sa často jedla so zavarenými vajcami.
Zemiakové pagáčiky – krumplové pagáčky
80 dkg múky, 30 dkg v šupke uvarených zemiakov, 10 dkg masla, 1
vajce, 2 dkg droždia, trocha mlieka, soľ
Zemiaky pretlačíme a pridáme
k nim všetky suroviny. Vypracujeme tuhšie, ale vláčne cesto, ktoré
necháme nakysnúť. Hustotu cesta
upravujeme zemiakmi. Cesto vyvaľkáme na hrúbku prsta a vykrajujeme z neho pagáčiky. Poukladáme
na vymastený plech, pomastíme,
potrieme vajcom a pečieme.
(jk, podľa:
Agáta PETRAKOVIČOVÁ:
Modranský receptár, 2006)
MODRANSKÉ ZVESTI
Spoločenská kronika
Narodili sa:
Bača Tomáš
Gašparík Lukáš
Hlavatá Simona
Kratochvíla Jonáš
Rášová Stela
Srnánková Nela
Vasilišin Jakub
Richard Petrovič
Nikola Pešková
Opustili nás:
3. 9.
16. 9.
17. 9.
6. 9.
22. 9.
26. 9.
18. 9.
7. 9.
3. 10.
Nečesanyová Oľga, 86 r.
1. 9.
Riganová Mária, 77 r.
2. 9.
Zacharová Emma, 96 r.
4. 9.
Sandtner Michal, 53 r.
13. 9.
Somorovský František, 86 r. 22. 9.
Hlavenová Irena, 89 r.
30. 9.
Jubilanti:
90-ročné
Gavorníková Monika
23. 10
Kováčová Štefánia
5. 10.
Machotková Helena
7. 10.
Rexová Emília
29. 10.
80-roční
PhDr. Bibzová Anna, CSc. 20. 10.
Krásová Emília
3. 10.
Martiš Milan
1. 10.
Peržová Mária
6. 10.
Snoha Karol
21. 10.
75-roční
Gašparová Anna
25. 10.
Golianová Anna
3. 10.
Tibenský Augustín
1. 10.
70-roční
Bučuričová Elena
22. 10.
Černáková Ľudmila
12. 10.
Ing. Dudáš Ján
11. 10.
Fridrik Dušan
6. 10.
Machová Ľudmila
9. 10.
Ing. Maron Juraj
16. 10.
Mesíková Anna
17. 10.
Prídalová Slavka
20. 10.
Šebová Margita
3. 10.
Eva HORVÁTHOVÁ,
evidencia obyvateľstva
Zosobášili sa:
Pavol Stankanič
a Silvia Fraňová
28. 9.
Alexander Špajdel
a Martina Farkašová
5. 10.
Eva HORNÁČKOVÁ, matrika
Spomienka
Odišiel si nečakane, na rozlúčku nebol čas, odišiel si
nám všetkým, ktorí Ťa radi mali, bez toho aby nám
Tvoje ústa zbohom dali. Len ten, kto niekoho stratí, vie, čo je bolesť a žiaľ, čo drahé nám bolo, osud
nám navždy vzal. Tá rana v srdci stále bolí a zabudnúť nám nedovolí. So smútkom v srdci si 4. novembra 2012 pripomenieme 2. výročie, kedy nás vo veku 59 rokov navždy opustil náš
milovaný manžel, ocino, dedko a syn Ladislav Kubiš. S láskou a úctou spomína manželka, dcéry Katarína a Zuzana s rodinou, syn Juraj,
vnúčik Adamko, mama a ostatná smútiaca rodina. Ten, kto ho poznal,
spomenie si, ten, kto ho mal rád, nezabudne...
15
Tichá spomienka
Dňa 6. októbra sme si pripomenuli 6. výročie od smrti nášho drahého manžela, otca, dedka a pradedka
Karola Vizinu. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú
spomienku. S láskou na neho spomína manželka Irena a ostatná rodina.
Poďakovanie
Ďakujeme všetkým príbuzným, priateľom a známym, ktorí prišli odprevadiť na poslednej ceste nášho otca, dedka a pradedka Františka
Somorovského, ktorý nás opustil 22. 9. 2012 vo veku 86 rokov. Smútiaca rodina ďakuje za prejavy sústrasti a kvetinové dary.
Spomíname
Dňa 22. októbra uplynuli 2 roky od smrti pána Štefana Štrbku. S láskou spomína manželka, synovia Jozef s rodinou. Igor s rodinou, Rastislav s priateľkou.
Sestry Marienka a Žofka s rodinami.
Spomienka
Dňa 25. 10. 2012 uplynulo 5 rokov od smrti nášho
syna, brata a strýka Viktora Orgona. S láskou spomínajú rodičia a celá rodina.
Nezabudneme
Namiesto vína v pohári, stekajú slzy po tvári. Namiesto sviečok na torte, horia sviece na hrobe. Už sa
k nám nevrátiš, už nie je nádeje, len cestička k tvojmu hrobu nás k Tebe zavedie. Čas plynie ako rieky
prúd, kto ťa mal rád, nevie zabudnúť. Dňa 20. 10.
2012 uplynuli 2 roky, čo nás navždy opustil Stanislav Čeliga. S láskou a úctou spomína manželka a deti s rodinami.
Sobášna sieň mesta uvítala v sobotu 6. októbra 2012 jubilujúcich
manželov Kvačalových z Modry.
Šesťdesiate výročie svojej svadby
oslávili v kruhu svojich najbližších, rodiny, detí a známych Milan Kvačala s manželkou Lýdiou
rod. Strakovou. V týchto dňoch
je tomu práve 60 rokov od chvíle,
keď si manželia Kvačaloví povedali svoje „áno“ a svoj manželský
sľub aj písomne potvrdili.
Diamantová svadba je vždy znakom dlhoročného spolužitia, spoločne prežitých dní úspešných
i menej úspešných v manželstve.
Úprimnú gratuláciu v mene mesta
Modry osobne vyjadrila aj primátorka H. Hlubocká. K rodinnému
sviatku pripojilo aj mesto darček
v podobe piesní, a blahoželaní.
V matričnej knihe spred 60. rokov je zapísané:
4. 10. 1952 uzatvorili manželstvo v Banskej Bystrici ženích pán
Milan Kvačala, narodený 18. 2.
1926, narodený v Kočovciach,
povolaním chemik, bytom Modra, Súkenicka 4 a nevesta slečna
Lýdia Straková, narodená 7. mája 1931, narodená v Špačinciach,
povolaním zdravotná pracovníčka, bytom Banská Bystrica, Hronská ulica č.10. (red, zdroj: msú)
Diamantová
svadba manželov
Kvačalových.
Foto: JK
Diamantová svadba manželov Kvačalových
MODRANSKÉ ZVESTI
16
Modranské vína
pijú aj Číňania
Ten aj vďaka svojmu predošlému
štúdiu čínštiny nemal problém komunikovať na priamo s čínskymi
záujemcami o dovoz vína. „Znalosť čínštiny je určite plusom, nakoľko väčšina Číňanov má len
slabé znalosti angličtiny. Podarilo sa nám uzatvoriť kontrakt na
prvú tisícovku slamových vín odrody Cabernet Sauvignon, pretože
Číňania veľmi obľubujú červené
sladké vína, pričom slamové vína zatiaľ veľmi nepoznajú, čo je
z tohto pohľadu výhodou“, hovorí Karol Šebo. Okrem toho prejavili čínski obchodníci záujem aj
o odrody chardonnay, rulandské
modré a cabernet sauvignon, ktoré
patria medzi svetovo známe odrody a ktoré má vinárstvo vo svojich
Víno Chateau Modra prezentoval Karol Šebo v Číne.
vlastných vinohradoch. Z hľadiska exportu modranských vín však
nejde o premiérový vývoz do Číny. Vinárstvo Chateau Modra
v tomto roku už vyviezlo svoje ví-
Foto: archív kš
Vinárstvo Chateau Modra sa zúčastnilo v poradí už druhej výstavy
(po minuloročnej v Hong Kongu) na území Číny, ktorá sa tentoraz
konala v juhočínskej provincii Guizhou (v meste Guiyang), ktorej
počet obyvateľov presahuje 34 miliónov ľudí. Modranov na výstave zastupoval vinár Karol Šebo.
na do čínskej provincie Hebei, kde
čínski záujemcovia prejavili záujem o rizling rýnsky priamo z jeho
modranských viníc.
(red, kš)
Svätokatarínske mladé vína Novembrové pivnice
Modranský Spolok vinohradníkov a vinárov Vincúr pozýva všetkých milovníkov mladých vín na každoročnú jesennú ochutnávku vín. Trinásty
ročník obľúbenej akcie pod názvom Svätokatarínske mladé vína sa uskutoční v Kultúrnom dome Ľ. Štúra v piatok 23. novembra o 17.00 h.
priateľská susedská degustácia prinesených vzoriek vín.
Organizačné pokyny:
- vstupné 10, - € alebo 1 vzorka
mladého vína ročníka 2012 (3 fľaše), záloha za pohár 2,- €
- všetky Katky, Kataríny a Katušky majú vstup zdarma.(as, red)
Foto: JK
Otvorenie vínnych pivníc v novembri, rok 2011.
Svätokatarínske vína v roku 2011.
V poradí 13. ročník jesenného vinárskeho podujatia pod názvom
Deň otvorených pivníc sa uskutoční v dňoch 16. – 17. novembra.
Dobré meno podujatia je známe
nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Malokarpatské vína majú svoje tradície a svojich pravidelných aj
nových degustátorov.
V tomto roku bude otvorených
149 vínnych pivníc a dovedna bude vína ponúkať na Malokarpatskej vínnej ceste 197 vinárov. Je to
rekordný počet, takže organizátor
Združenie malokarpatská vínna
cesta zvýšil aj počet vstupeniek.
Tie sa vypredali už za dva týždne od spustenia predaja. Okrem
tých známych, pribudla aj generácia nových, mladých vinárov,
ktorí prevzali štafetu po svojich
otcoch a starých otcoch. Malokarpatské vinohrady sa tak nemusia
obávať o svoju ďalšiu existenciu.
Malokarpatská vínna cesta – to
nie je len putovanie po pivničkách
počas dvoch dní. Nový formát pasu má byť účelným sprievodcom
po vinárstvach aj po skončení novembrového podujatia.
(red, zdroj: www.mvc.sk)
Foto: JK
Program:
- uvítanie prítomných a hostí,
príhovor: Vincent Jakubec, predseda spolku Vincúr
- zhodnotenie
vinohradníckeho
roku 2012, príhovor: Ing. Vladimír
Sodoma
- požehnanie mladých vín o 17.30
h.: evanjelický Mgr. Jan Oslík
a katolícky kňaz a Jozef Mišík -
MODRANSKÉ ZVESTI
17
Modra - Jablkové hodovanie, Kráľova - Výstava plodov zeme
Foto: jk, 4x
Navštívili sme...
Posledný autobus zbiera ďalšie ceny
Krátky slovenský film Posledný autobus zbiera aj rok po premiére
ocenenia na medzinárodných filmových festivaloch. 22. septembra
získal dve ceny na festivale Strasbourg European Fantastic Film Festival - The Golden Octopus Prize za najlepší medzinárodný krátky
fantastický film a Cenu študentskej poroty v rovnakej kategórii. Ešte
10. septembra mu udelila porota festivalu Stoptrik v Maribore Špeciálne uznanie za najlepší slovanský stop-motion film. Porota Medzinárodného animačného festivalu Animanima v srbskom Čačaku ocenila
film Špeciálnou cenou poroty za najlepší scenár.
Posledný autobus, z dielne režiséra Martina Snopeka z Modry
a Ivany Laučíkovej, už v tomto
roku vyhral najvyššie ceny Grand
Prix na prestížnych festivaloch
krátkych filmov v Tampere a animovaných filmov v Stuttgarte.
Tieto ocenenia ho oprávňujú uchádzať sa o Cenu americkej akadémie Oscar v kategórii krátky animovaný film. Spoločnosť feel me
film, ktorá film vyrobila, už odoslala do Los Angeles oficiálnu
prihlášku. Slovensko bude v tejto
kategórii súťažiť vôbec prvý raz,
náš animovaný film sa však už na
pôde Americkej akadémie úspešne predstavil. V roku 2000 získal
režisér Michal Struss nomináciu
na študentského Oscara za film
V kocke. Výrobu a distribúciu filmu Posledný autobus podporili
Ministerstvo kultúry SR, Audiovizuálny fond, Litfond a Asociácia
slovenských filmových klubov.
Poznámka režiséra Martina Snopeka: Často si o sebe myslíme, že
konáme správne, že sme empatickí a spravodliví. Nepochybujeme
o sebe, že keď si to situácia vyžiada, budeme stáť na strane dobra.
Je však ľahké správať sa ako hrdina, keď nám nič nehrozí. Dokážeme odhadnúť svoju pravú povahu,
kým neprejdeme skúškou ohňom?
Hrdinovia nášho príbehu sa stávajú zbabelcami a zbabelci v sebe nachádzajú netušenú odvahu. Ťažko
sa hodnotí, keď celoživotný zloduch zachráni niečí život a dobrý človek zlyhá v tom najzásadnejšom.
Je takáto slabosť ospravedlniteľná?
V našom príbehu hrá dôležitú úlohu jeseň. Les plný holých stromov,
lístím zapadaná cesta, oranžová, žltá a hnedá farba. Jeseň pripomína
príchod zimy – ak sa zvieratá nedostanú do bezpečia, nič dobré ich
v lese nečaká. Jeseň je tiež melancholická; krajina zaspáva, ponára
sa do hmly. Dôležitá je aj premena dňa na noc. Vysvietený autobus
sa šinie tmavou krajinou – zdanlivý ostrovček bezpečia. Veľa zlých
vecí sa odohráva v tme, kde ich
nikto nevidí. Dej sme situovali do
50-tych rokov minulého storočia,
kedy bol ešte stále živý duch vojny. Spojitosť s historickou skúsenosťou ľudstva zo svetovej vojny
sme nezdôrazňovali, ale je vo filme
určite prítomná. Počas celej výroby som robil všetko preto, aby mal
div(i)ák pocit, že aj naňho sa práve
poľuje.
(red) podľa TS
MODRANSKÉ ZVESTI
18
Hanke Belkovej sa splnil sen mať svoju vlastnú výstavu
Hanka Belková je klientkou Rehabilitačného strediska Claudianum v Modre. Jej umelecké cítenie a záľuba v maľovaní tu
boli podchytené a ďalej rozvíjané. Zúčastňuje sa výtvarných
aj literárnych súťaží, kde už získala viaceré ocenenia. Vďaka
projektu nadácie SPP Pre nádej sa nám podarilo v tomto roku
podporiť Hankine výtvarné túžby.
Hanka pokračovala v navštevovaní výtvarného kurzu Nový ateliér na Schaubmarovom mlyne
v Pezinku, zakúpili sme pre ňu
vlastné výtvarné potreby, ako sú
farby, pastely, štetce, plátna, papier tak, aby mohla tvoriť aj doma. V týchto dňoch sa pripravuje
tlač fotokníh a pohľadníc s jej obrázkami. Z finančnej podpory sme
splnili Hanke veľký sen o vlastnej
výstave, za čo touto cestou ďakujeme aj Musique Club Galerie
v Modre, ktorá nám ju umožnila
vo svojich priestoroch a jej zamestnancom, ktorí vždy vytvoria
príjemnú atmosféru.
Sochár Martin
Dzurek opäť
vystavoval
Jesenná kultúrna sezóna v Modre bola odštartovaná benefičným
koncertom spoločnosti Wertheim
a mesta Modry.
Sprievodným podujatím gospelového večera bola aj výstava
známeho, modranského mladého sochára Martina Dzureka.
Nemecký evanjelický kostol tak
mal znova po roku česť uvítať
Dzurekovych anjelov, jeho duše,
ale aj mnoho iných výjavov, ktoré stvárňuje v rôznorodých materiáloch – bronz, biely bronz, nerez, železo.
Kostol nesúci aj niekdajšie pomenovanie sieň umení, svojou atmosférou dotvára výstavy
mnohých umelcov. Septembrová výstava Martina Dzureka mala kladný ohlas tak u návštevníkov benefičného koncertu, ako aj
medzi vyznávačmi umenia, ktorí
navštívili aj tohtoročné vinobranie.
(red)
Hanka - spisovateľka
a maliarka
Hankina tvorba v sebe nesie znaky insitného, neškoleného umenia.
Jej diela sú plné života. Obrázky
vynikajú farebnosťou, bohatým
obsahom so zmyslom pre detail
a harmonickou kompozíciou. V literárnych textoch sa črtá jej výborný pozorovací talent a vlastná autentická úvaha. Ústrednou témou
jej obrázkov aj literárnych textov
je svet zvierat. Snáď aj preto, že
sa pre svoju odlišnosť v detstve
často stretala s posmechom, neprijatím, šikanou zo strany ľudí. Jej
priateľmi a spriaznenými dušami
sa stali práve zvieratá. A tým Hanka rozumie tak ako nikto iný.
„Myslím si, že zvieratám rozu-
Foto: claudianum
Vystavuje aj vďaka
podpore SPP
a Musique Club Galerie
Maliarka Hanka Belková.
miem lepšie ako ľuďom. Často nechápem správanie ľudí. Prečo sú
k sebe krutí, ubližujú si, klamú,
ohovárajú a závidia si. To zvieratá nerobia. Sú úprimné. Keď ste
k ním priateľskí a staráte sa o ne,
vrátia vám to stonásobne. Mojim
snom je pomáhať zvieratám. Raz
by som sa chcela stať zvieracou
záchranárkou, alebo pracovať
REVIA podporila 12
projektov v sume 1660 eur
Grantová komisia nadácie REVIA aj v tohtoročnom poslednom
grantovom kole podporila skvelé nápady obyvateľov Pezinka,
Modry a okolitých obcí. V treťom grantovom kole roku 2012 tak
dostalo šancu dvanásť rozmanitých myšlienok, na ktorých realizáciu sme vyčlenili rovných 1 660 eur.
Modranom sme
podporili vydanie
básní a obnovu kostola
V tomto kole sa stretli tri kultúrne
projekty. S projektom REŤAZ sa
predstaví Verona Prokopová, ktorej výstavu tvorby budete môcť
vzhliadnuť už v januári. Jozef Trtol nás poteší básnickým vyznaním
Mojej Kráľovej. A nakoniec akademická maliarka Júlia Piačková vydá
monografickú publikácia pri príležitosti svojho životného jubilea s výberom z jej maliarskej, grafickej,
textilnej a známkovej trvorby. Nemohli sme nepodporiť aj dlhoročnú
snahu Kataríny Machatovej, ktorá sa
v Modre prostredníctvom Združenia
záchrany cirkevných pamiatok snaží
o obnovu kostola sv. Jána krstiteľa,
ktorý je na našom území vzácnou
gotickou pamiatkou z 13. storočia.
Ekocentrum Harmónia
sa prezentovalo i vďaka
malokarpatskej nadácii
Zelenú na realizáciu dostali aj aktivity určené pre najmenších, či
mládežníkov. Detičky a maminy v Centre pre rodinu v Pezinku MaMaTaTaJa budú mať viacej
možností na realizáciu. A tí, ktorí
radi športujú určite poteší obnova činnosti Turistického oddielu v Grinave. Predvianočné tvorivé dielne zrealizuje vo Svätom
Jure Klub Poznávaj a tvor. Na
ZŠ Kupeckého v Pezinku budú
mať možnosť deti prostredníctvom zážitkovej formy vnímať
„inakosť”. To znamená vnímať,
chápať a porozumieť najrôznejším formám postihnutia, iných
rás, etník. Nuž a na Jablkovom
hodovaní vás isto zaujala aj pre-
v útulku. Ale chcela by som byť aj
maliarkou“, hovorí Hanka.
Výstava v Musique Club Galerie
potrvá do stredy 31. októbra. Obrazy sú predajné a zisk z ich predaja bude použitý výhradne pre
Hanku na jej ďalšie výtvarné aktivity.
(sdz, red)
zentácia Ekocentra Harmónia,
ktoré realizuje na školách eko-výchovu.
Značná podpora
putovala pre seniorov
Seniori nezaháľali ani tentokrát.
Jednota dôchodcov Slovenska v Budmericiach spolu so ZŠ v Budmericiach organizuje akciu, na ktorej
chce budmerickú mládež naučiť vyrábať miestne gastronomické špeciality. V mesiaci október si pochutíme
na slávnostnej schôdzy JDS pri
príležitosti Mesiaca úcty k starším
v decembri nám už zavoňajú chutné
koláčiky. Pochod zdravia v Pezinku
ako súčasť Dňa jabĺk a týždňa proti
rakovine zorganizoval Klub Venuša. Malokarpatský banícky spolok
v Pezinku realizuje Pezinský minigeopark, v ktorom budú prezentované horniny a minerály typické pre
okolie Pezinka. Oboznámime sa tu
aj s vývojom zemskej kôry v centrálnych Malých Krpatoch. Príďte
sa pozrieť.
Ak vás tieto nápady oslovili a už
teraz viete, ako by ste podporili,
zveľadili či zviditeľnili aktivitami
naše okolie v roku 2013, kontaktujte nás. Info: www.revia.sk
REVIA
MODRANSKÉ ZVESTI
19
Októbrová krížovka
Autor:
Juraj
Mitošinka
z bočnej
strany
3. časť
tajničky
MPZ
vozidiel
Egypta
vkusne
(hovor.)
Pomôcky: vyjadrenie
chitín,alka, rovnosti
dvoch
laudátor,
ET, pamuk pomerov
požiješ
ako
potravu
mal účinok
Alžbeta
(dom.)
1. časť
tajničky
objedná si
(hovor.)
osobné
zámeno
kráča
kde
(expr.)
taliansky
husliar
EČV
Nitry
remeselník, ktorý
opravuje
kachle
oslovoval
zámenom postaviť sa
oni
akíže
veľká
plocha
poľa
Stanislav
(dom.)
turistický
autobus
látka v tkanive húb
orientálna
tanečnica
plošné
miery
Edita
(dom.)
had
z Knihy
džunglí
morský
vták
smejú sa
(expr.)
postará
sa,
vezme si
na starosť
stiecť sa
buchol
(expr.)
na tomto
mieste
vyhynutý
cicavec
uvažoval
(kniž.)
slnko, po
anglicky
Pomôcky: afr. suché
suber,vadi, riečisko
druh
Amati,mozliatiny
nel, largo
porážka
v šachu
plná sily
(kniž.)
odumretá
kôra (odb.)
Timotej
(dom.)
voňavá
lúčna
rastlina
Ján
(dom.)
skr. pre
podobne
týkajúca
sa tura
zn. dekagramu
zrakové
orgány
skratka
náčelníka
štábu
čo
(expr.)
bavlnená
niť
značka
kurčatovia
Dionýzia
(dom.)
skratka
doktora
eidamský
syr
(hovor.)
2. časť
tajničky
zdĺhavo,
široko
(hud.)
vychvaľovač
(kniž.)
Historický kalendár, časť 22
Modranské osobnosti a udalosti
10. októbra 1932 sa narodila Zlatica Oravcová. V Modre študovala
na evanjelickej bohosloveckej fakulte, kde sa úspešne začala venovať poézii. Po vyštudovaní pôsobila
ako evanjelická farárka na viacerých
miestach a publikovala v cirkevných časopisoch. Vydala tri básnické zbierky a v rukopise ostal jej nedokončený autobiografický román.
11. októbra 1916 zomrel vo veku
74 rokov Jozef Voda – učiteľ. Otec
Gustáva Vodu – lekárnika a kultúrneho a verejného činiteľa. Pochovaný je na modranskom cintoríne.
19. októbra 1977 zomrela vo veku
69 rokov Mária Gavorníková. Pochádzala z modranskej vinohradníckej rodiny. Vzdelanie si dopĺňala sa-
moštúdiom, prispievala článkami do
slovenských časopisov. Hrala ochotnícke divadlo, pôsobila v spolku Živena. Zaoberala sa postavením žien
v spoločnosti a v rodine a venovala
sa problematike náboženstva, morálky a sociálnym otázkam. V päťdesiatych rokoch bola väznená za
údajnú protištátnu činnosť. Známe
sú jej diela Spoveď žien, Zápisky,
Pri obrázkoch a ďalšie. Je pochovaná na modranskom cintoríne.
21. októbra 1757 sa narodil Štefan
Leška. V Modre navštevoval základnú a strednú školu, po vyštudovaní teológie pôsobil na viacerých
miestach a v Prahe zastával i funkciu superintendenta. Je autorom významných samostatných teologic-
kých monografií a náboženských
piesní v spevníkoch. Významné
sú i jeho jazykovedné práce, básne
a preklady. Bol prvým redaktorom
Prešpurských novín (1783 - 84).
22. októbra 1947 zomrel vo veku
71 rokov modranský rodák Karol
Rapoš. V Modre vyštudoval učiteľský ústav. Venoval sa regionálnej
a cirkevnej histórii. Pôsobil i ako
organizátor slovenského stredného
školstva. Bol členom výboru Matice
slovenskej a jej Historického a Národopisného odboru. Napísal životopis Karola Kuzmányho.
24. októbra 1957 zomrel vo veku
74 rokov modranský rodák Gustáv
Šimko. Po vyštudovaní učiteľského
ústavu v Modre pôsobil ako učiteľ-organista, neskôr školský inšpektor a organizátor stredného školstva.
Založil Spolok čitateľov a Spevokol
národných a duchovných piesní. Je
jedným zo zakladateľov Speváckeho zboru Slovenských učiteľov.
27. novembra 1817 sa narodil
v Modre Karol Kanka. Po vyštudovaní medecíny na viedenskej univerzite tu pôsobil ako asistent na oftalmológii a zároveň spolupracoval
pri vydávaní lekárskeho časopisu.
V meruôsmych rokoch pôsobil ako
vojenský lekár a od roku 1850 ako
očný lekár v nemocnici v Bratislave. V rokoch 1882 až 1892 bol riaditeľom bratislavskej nemocnice.
Publikoval väčšie množstvo odborných článkov najmä z očného lekárstva a redigoval odborné lekárske
časopisy. V rokoch 1884 až 1890
bol predsedom Bratislavského prírodovedného lekárskeho spolku.
Čerpané z encyklopédií a biografických slovníkov. Zaujímavé informácie a podnety posielajte na: [email protected]
(kvm)
MODRANSKÉ ZVESTI
20
Správanie psa závisí od
dôsledného cvičenia
a jeho socializácie
Čo presne znamenajú tieto pojmy? Odpovedá podpredseda OZ
a výcvikár Ivan Terifaj: „Psom sa
venujem viac ako 30 rokov. Špeciálne pracujem s plemenami APBT
– AST (pitbul a stafford). Nakoľko nielen u týchto plemien, ale
všeobecne u každého psa môže
nastať nesprávnou výchovou, socializáciou alebo zlým prístupom
porucha v správaní, ponúkame
pomoc majiteľom neprispôsobivých zvierat. Sám som majiteľom
psa staford teriér. Má 11 rokov. Už
ako šťeňa som ho začal socializovať, to znamená vodiť medzi ľudí,
deti, iných psov a zvieratá. Každý pes trpí v prvom rade tým, ak
ho majiteľ izoluje od spoločnosti len preto, lebo si ľudia myslia,
že je nebezpečný. To je zásadná
chyba. Pri takýchto psoch potom
stačí napríklad určitý pohyb alebo zvuk, na ktorý môže pes rea-
Foto: Aneta Jungerová
Lucifer reprezentoval Modru.
OZ Teribulls: Ivan Terifaj, Tel.:
0908 524 445, [email protected]; Marek Urland - kynologické potreby, tel.: 0905 820 448.
govať negatívne. Toto je činnosť,
ktorou sa zaoberá OZ Teribulls
– prevýchova psov a socializácia
nezvládnuteľných psov. Jedine dôsledným cvičením a pridaním lásky získate u psa rešpekt a maximálnu dôveru.“
OZ Teribulls Modra má záujem
prevádzkovať aj kynologické cvičisko v Modre spojené s bull športmi. Sú to špeciálne disciplíny pre
psov typu bull. V súčasnej dobe
prebiehajú rokovania medzi zástupcami mesta a poslancami MsZ
Modra. Podľa slov I. Terifaja bude zamerané najmä na socializáciu a prevýchovu psov, so špecializáciou na psov typu bull APBT
– AST. Vo všeobecnosti sa hovorí, že každý pes je odrazom svojho pána. Zámerom združenia je
cvičenie psov všetkých plemien,
rozvíjanie činnosti pre deti (letné
tábory, hry, základy starostlivos-
Foto: archív M. Matejčíkovej
V Modre máme mnoho občianskych združení. Venujú sa deťom, rodičom, športovcom, seniorom, ale aj zvieratám. Spomedzi nich vyberáme nové OZ pod názvom Teribulls Modra. Jeho vznik datujeme
do júna 2012. Členovia združenia sa venujú výcviku a prevýchove
menej zvládnuteľných psov, ako aj psov s poruchami správania.
Monika Matejčíková a pes Lucifer.
ti o zvieratá) a širokú verejnosť,
organizovanie súťaží, spolupráca
z inými združeniami a spolkami
a osvetová činnosť. Po vybudovaní cvičiska sa plánuje združenie zapojiť aj do ďalších činností
v živote Modry. Cvičisko by malo
spĺňať všetky bezpečnostné požiadavky, o tom sa však presvedčíme
v budúcnosti. Už teraz sa členovia
OZ zúčastňujú viacerých súťaží.
Pes potrebuje dostať zo seba prebytočnú energiu a preto majú možnosť sa zapojiť aj do špeciálnych
súťaží. V nich sú formované aj
vytrvalostné kategórie. Naposledy reprezentovala mesto Modru
aj členka OZ Monika Matejčíková
s 15 mesačným pitbulom menom
Lucifer.
Spoločne zaznamenali nasledovné úspechy:
II. miesto: weigh pulling – Lucifer
utiahol 1950 kg
II. miesto: weigh drag pull (beh so
závažím 20 kg, vlastná váha)
II. triatlon – 3 km beh, 7 km ťahanie bicykla, 100 m plávanie
I. dog treking 17,5 km, čas 1,36
Medaila Tug of war (preťahovanie
lanom)
Ivan Terifaj pokračuje: „Radi by
sme si prenajali od mesta Modry
priestor, kde by sme mohli prevádzkovať svoju činnosť. Chceme sa venovať nielen psom o akých tu hovoríme, ale všeobecne všetkým. Je
predsa jedno, či máte čivavu alebo
pitbula. Každé zviera sa môže naučiť od základných znalostí až po
špeciálne povely. Ponúkame však
špeciálny výcvik psov plemien staford, pitbul. V Modre v súčasnosti máme, podľa mojich informácií, viac ako 30 týchto psov. Ich
majitelia sa stretávajú a oslovujú
ma. To, že takéto psy sú pre verejnosť nebezpečné je odvážne tvrdenie. Nie je to tak. Nebezpečným
môže byť predsa každý pes, ale aj
jeho majiteľ, ktorý pre nedostatok
skúseností, informácií a zlej
socializácii, dovedie psa k takému
obrazu, v akom ho vykresľujú
médiá. Novinári radi píšu senzácie
o psoch typu „bull“. Majitelia robia chybu v tom, že ak sa vyskytne
problém, tak ho neriešia. Zanedbávajú základný výcvik a socializáciu psa. Každý pes má právo aj na
chyby a na šancu na ich odstránenie a vrátenie do normálneho plnohodnotného života bez toho, aby ho
majiteľ musel utratiť.“
(jk, it)
MODRANSKÉ ZVESTI
21
Emília Sládková reprezentovala Slovensko na paralympiáde
V uplynulých týždňoch sa konali v anglickom Londýne paralympijské hry telesne postihnutých športovcov. Možno povedať, že aj Modra mala svoje zastúpenie na tomto športovom sviatku. Dlhoročná
zamestnankyňa mesta Modry – spoločnosti Teplo Modra,s.r.o. pani
Emília Sládková si iste splnila svoj športový sen. Zúčastnila sa tohtoročnej XIV. letnej paralympiády, kde súťažila ako jediná zo Slovenska v tlaku na lavičke, v kategórii žien nad 82,5 kg.
Aké dojmy má slovenská športovkyňa Emília Sládková z tohtoročnej paralympiády?
Z Londýna som sa vrátila nadšená . Výborne pripravené športoviská, plné hľadiská a všadeprítomní
srdeční dobrovoľníci. Športovci
z celého sveta, ktorí aj napriek svo-
Obhajoba pohára
Seniori športovali
Člen Jednoty dôchodcov Slovenska v Modre Vladimír Košnár
v nominácii Bratislavského samosprávneho kraja, nás úspešne
reprezentoval v dňoch 15. 8. – 17. 8. 2012 na XV. Celoslovenských
športových hrách a turistickom zraze seniorov vo Zvolene. Štartoval
v atletických disciplínach – šprint na 60 m a beh na 250 m. V oboch
disciplínach obsadil 2. miesto a získal strieborné medaily.
Foto: archív JDS Modra
Členovia JDS Modra Oľga Falátová, Gabika Urmínová, Pavol
Balážik, Vincent Mráz, František Mráz a Vladimír Košnár reprezentujúci Mestské centrum
sociálnych služieb v Modre sa
zúčastnili 29. 9. 2012 obhajoby pohára na Župnej olympiáde
v Bratislave. Druhého ročníka
športového podujatia sa zúčastnilo 13 družstiev z BSK. O čo
najlepšie umiestnenie zúčastnili súťažili 6 členné družstvá
v disciplínach: štafetová schôdza,
kop na bránku/hod na kôš, hod
kriketovou loptičkou, petang,
streľba florbalovou hokejkou,
hod šípkami, ruské kolky, príprava štrúdle na pečenie/hlavolamy a najlepší domáci koláčik.
Naše modranské družstvo zvíťazilo v štafetovej chôdzi, v kope
na bránku a hode kriketovou loptičkou. V petangu družstiev sme
obsadili 2. miesto. V hode kriketovou loptičkou zvíťazil Vladimír Košnár a v ruských kolkoch
najviac kolkov zhodil František
Mráz. Naše družstvo úspešne
obhájilo minuloročné víťazstvo
a po druhý krát získalo Putovný
pohár predsedu Bratislavského
samosprávneho kraja.
(vlko – JDS Modra)
Foto: archív es
Vo finále obsadila 43-ročná administratívna pracovníčka z Častej 8.
miesto. Na lavičke vytlačila 90 kg.
Zlatú medailu si odniesla športovkyňa z Nigérie, druhá priečka patrí
Egypťanke a tretie miesto obsadila
Mexičanka.
Emília Sládková súťažila v Londýne.
jim handicapom podávali fantastické výkony. Pocit spolupatričnosti,
množstvo pekných zážitkov a priateľstiev – toto všetko spôsobuje, že
ma to moje nadšenie z paralymiády
ani s odstupom času ešte neprešlo.
Čo mohlo prípadne zlepšiť Vaše
umiestnenie?
V ťažkej konkurencii profesionálok
z celého sveta bola pre mňa amatér-
ku obrovskou výhrou už len samotná účasť na tejto vrcholnej športovej akcii. Keďže súperky som
dobre poznala, žiadne veľké medailové ambície som nemala. Ku
7. miestu mi chýbal kúsok toho povestného športového šťastia, pretože natrénované som mala. V športe
je to tak – raz vyhráte, inokedy nie,
a ja som sa po nominácii do Londýna cítila ako víťaz.
(jk)
MODRANSKÉ ZVESTI
22
Lezecká akadémia 2012
Februárové
sústredenie v Modre
Od rána na sebe decká „makali“
pri cvičení, lezení, šplhaní na tyči,
lane, previsnutom rebríku a učili
sa zlaňovať. Po výdatnom obede
tí odvážnejší si skúšali aj pády do
lana a zoskoky do húpačky. Po tejto namáhavej časti dňa nás čakalo
uvoľnenie v bazéne a krátke cvičenie vodného aerobiku s Kristínkou Papayovou. Večer sme strávili v príjemnej spoločnosti jedného
z najznámejších a najuniverzálnejších slovenských lezcov Doda
Kopolda a jeho rodinky. Pri zaujímavej projekcii a fotodokumentácii sme sa dozvedeli čo to z jeho
detských začiatkov a hľadania sa
vo všetkých lezeckých štýloch od
boulderingu, cez sólo lezenie, až
po tie najúspešnejšie Himalájske
výstupy a pády.
tiach s lezením. Táto časť dňa sa
mi najviac páčila“, hovorí Maťo.
Pavel Kratochvíl, Martin Mansell,
Nicole Šrolová, Michaela Hunčágová a iní zhrnuli: „Po Dodovej
prednáške Aďa s Peťom usúdili, že
máme ešte veľa energie a tak nás
vyhnali na večernú prechádzku,
počítať kolíky v plote na starom
huncokárskom cintoríne (asi namiesto ovečiek). Samozrejme, každému vyšlo iné číslo, ale niečo cez
700 to bude. Ráno sme mali krutú
rozcvičku s Aďou a potom raňajky.
Po nich sa niektorí išli sánkovať,
bobovať, šmýkať na ľade. Keď
sme upratali, išli sme na túru. Vyšli sme na rozhľadňu na Homole.
Počasie nám prialo. Cestu dole
väčšina z nás absolvovala štýlom
,,po zadku“. Vrátili sme sa z túry
s odretými zadkami a na obed bol
guláš“.
O spokojnosti svedčia
aj postrehy detí
V apríli sme sa
„sústredili“ a súťažili
„Bola to super akcia a tí čo tam
neboli, majú čo ľutovať. Už začiatok dňa bol super. V Gymnáziu K.
Štúra nás čakali súťaže, gymnastika a lezenie. Naučili sme sa veľa nových vecí. Potom sme si zašli
na obed a stretli sme sa s Dušanom a s jeho foťákom pri netradičnom lezení a iných aktivitách.
Podvečer sme sa tešili na plaváreň. Bola super voda, ani teplá
ani studená a vyskúšali sme si aj
vodný aerobik. Večer na chate si
niektorí z nás vyskúšali aj stavanie iglu, ale nebolo to tak jednoduché ako sa zdalo. Prišiel Dodo Kopold, ktorý nám rozprával
o svojich úspechoch a skúsenos-
Časť detí sa zúčastnila na Edelweiss cupe 2012 - Slovenský pohár
mládeže v športovom lezení 1.
a 2. kolo - bouldering a rýchlosť.
Ukázali, že na tréningoch nezaháľajú a poobsadzovali popredné miesta: kategória A mini – dve
5. miesta: Karinka Purgiňová a 4.
a 2. miesto: Filipko Hromada, kategória A - bezkonkurenčne vyhral
obe 1. miesta Pavel Kratochvíl
a Adrián Blaho si vybojoval 3.
a 2. Miesto, kategória B - 4. a 5.
miesto: Cintia Hudecová a Martin
Mansell. Zlatých Moraviec sme
nemali dosť a tak sme sa o týždeň
vrátili. Aprílové sústredenie bolo
orientované na oboznámenie sa so
foto: archív autorky
Tento rok sme sezónu odštartovali februárovým sústredením. Za
účasti 16 detí z Modry, Bratislavy a okolia pod vedením Lezeckej
akadémie sa konalo 11. - 12. 2. 2012 lezecké sústredenie v Modre.
všetkými tromi športovými lezeckými disciplínami. Tie sme si skúšali na lezeckých stenách v Zlatých Moravciach. Noc sme strávili
v stanoch na hrade Gýmeš a nedeľa pokračovali lezením na skalách
v Jelenci.
Letné dni v Čechách
a na Slovensku
V máji sme sa vybrali ,,sústrediť“ do Sloupu v Čechách. Začali
sme prehliadkou nádhernej Sloupsko-Šošúvskej jaskyne a takmer
aj skončili nakoľko nám nejakí
dobráci totálne vybielili auto.
A tak sa náš deň pokračoval dobrodružstvami na policajnej stanici.
Dobrodružnú noc s polovičným
počtom karimatiek, spacákov,
plyšákov, zubných kefiek, mobilov, foťákov sme úspešné prežili.
Ráno sa už deti zobudili s dobrou
náladou a tak sme mohli vyraziť
na skaly. Aj keď nám veľká časť
lezeckého materiálu chýbala, decká si lezenie užili, navštívili Westernové mestečko a s novými zážitkami sa vrátili domov. V júni
sa dvaja naši pretekári zúčastnili
ďalšieho kola Slovenského pohára lezenia na obtiažnosť v Handlovej. Pavlovi Kratochvílovi víťazstvo uniklo len o pol bodu a tak
obsadil krásne 2. miesto. Martin
Mansel skončil vo svojej kategó-
Extraliga hádzanárov pokračuje
Po úvodnom víťaznom stretnutí
proti Košiciam sa našim hádzanárom v ďalších stretnutiach darilo
menej. Napriek tomu, že v mnohých stretnutiach boli súperom
často vyrovnaným súperom ďalšie body si do tabuľky zatiaľ nepripísali. Postupne podľahli Považskej Bystrici, Novým zámkom,
Topoľčanom, Hlohovcu, Prešovu
a v poslednom domácom stretnutí
po dramatickom priebehu aj ŠKP
Bratislava. Napriek prehrám sme
zaznamenali v našej hre zlepšenia
a pevne veríme, že keď sa nám podarí nazbierať dostatok skúseností,
prídu aj ďalšie úspechy.
Miroslav Ochaba, tréner: „Po pr-
vom stretnutí nastala v klube eufória. No ďalšie stretnutia nám ukázali, kde sú naše rezervy. Obranná
činnosť v mnohých stretnutiach
spĺňala tie najvyššie kritériá, no
v útoku sa veľmi ťažko presadzujeme. Dúfam, že v ďalšom priebehu extraligy začneme premieňať čisté šance a že sa vyvarujeme
rii piaty. Cez leto sme sa s menšími deťmi vybrali na týždenný
tábor do Jelenca pri Nitre. Liezli
sme na skalách, aj na stene v Zlatých Moravciach, učili sa žumarovať a zlaňovať. Deti sa premenili
na malých permoníkov dolujúcich
vzácne kamene a hľadajúcich starý permonícky poklad, kde im
v ceste stáli rôzne prekážky, no oni
boli ochotní kvôli pokladu stráviť
noc na zrúcanine hradu Gýmeš pri
karnevale, putovať po temnom lese a bojovať. V auguste sme spolu s MKŠK Modra zorganizovali
tábor v Sedmihorkách v Českom
raji. Bol určený pre staršie a zdatnejšie deti. Decká si po prvý krát
v živote vyskúšali lezenie na pieskoch. Pochodili sme všetky hrady
naokolo, centrum mesta Turnov,
Prachovské skaly a lanové dráhy.
Celý týždeň sme kempovali.
Na záver ešte musím poďakovať
všetkým, bez ktorých by to nešlo - Peťovi Walterovi, Dušanovi
Lackovičovi, Petrovi Kratochvílovi, Gymnáziu K. Štúra, Dodovi Kopoldovi s rodinou, Kristíne
Pápayovej, Hotelu Sebastián, rodičom Čepcovím, MKŠK Modra,
Trubkoklubu, sestrám Korcovím,
stene v Zlatých Moravciach, všetkým darcom 2% , všetkým zúčastneným a iným.
Andrea ČEPCOVÁ
zbytočným chybám. Pozitívom je,
že v Prešove, teda u úradujúceho
majstra sme vyhrali druhý polčas,
čo sa podarilo v posledných rokoch
len málo komu.“
Domáce stretnutia v mesiaci november 2012
7. 11. 2012 (streda) o 18,00 hod.
MŠK Považská Bystrica
17. 11. 2012 (sobota) o 18,00 hod.
HK Topoľčany.
(hy)
MODRANSKÉ ZVESTI
Šachový Klub Modra pripravuje vysielanie šachových online prenosov. Tie
môžete sledovať naživo na
web stránke: www.skmodra.sk v týchto termínoch:
3. liga : 11.XI. Modra C –
D.N.V. C , 9.XII. Modra C
– Doprastav Bratislava E
Extraliga : 24.XII. Modra A – Dunajov A, 25.XII.
Modra A – Čadca A
2. liga : 1.XII. Modra B –
Gabčíkovo , 2.XII. Modra
B – D.N.V. A
Extraliga, 2 .liga, 5. liga sa
začína v čase o 10.00 hod.
a 3. liga o 9.30 hod. (js)
foto: web
5. liga : 18.XI. Modra D –
Pezinok E , 16.XII. Modra
D – Láb B
Riadková
inzercia
na kuchyne, spálne
a obývačky až do
KUCHYNE DECODOM
- OVERENÁ KVALITA
Asociácia spotrebiteľov Slovenska udelila
spoločnosti Decodom certifikát víťaz testu za najlepší
produkt zo 6 testovaných kuchýň. Každýý mesiac nové
a zaujímavé akcie, navyše u nás
Modra a okolie
Využite úvodnú konzultáciu
ZDARMA
pri predaji alebo prenájme
Vašej nehnuteľnosti
prostredníctvom
našej spoločnosti.
Zavolajte nám 0903
alebo napíšte:
kuchyňa ELIS
www.neira.sk
Váš odborný realitný konzultant
58-0063
24-0108
MZ - inzercia
Ponúkame splátkový predaj
Toptika
I T- hodinky
US
Štúrova 71, MODRA - námestie
tel.: 033/647 50 88
predaj - servis
široký výber okuliarových rámov
30% z¾avy
na všetok tovar
Využite u nás kvalitné služby za nízke ceny.
Otváracie hodiny:
ponúkame Z D A R M A :
• zameranie kuchyne
• vypracovanie grafického
návrhu s dispozičným
riešením kuchyne
• doprava kuchyne
433 504
[email protected]
zz Predám 3-poschodovú, murovanú chatu (24 m2) s pozemkom 950
m2 v Modre, rovinatá časť osady
Ohňavy. Cena dohodou.
Tel.: 0915/727 707
zz Opatrím dieťa v rodinnom dome v Harmónii, poupratujem, navarím.
Tel.: 0903 417 154
zz Dvojizbový byt na prenájom.
Tel.: 033/647 22 81
www.baumobel.sk
-30%

       

zz Prenajmem 3 izb. zariadený byt
v Modre na Trnavskej ceste. Rozloha 70 m2, balkón, 2 parkovacie
miesta. Voľný ihneď.0903 422 749
zz Navštívte solárne štúdio Miss
Design na Štúrovej ulici 34 v Modre (bývalá ZŠ Ľ. Štúra), kde minúta
stojí len 0,40 €. Navyše si môžete
zakúpiť 100 minútovú permanentku ku ktorej dostanete jeden vstup
a 200ml opaľovací krém ako darček. Viac informácii nájdete na
www.missdesign.sk alebo na telefónom čísle 0905/518 815.
zz Kúpim vinohrad v Modre.
Tel.: 0948/571 852
zz Kúpim vinohrad alebo vinohrad
pusták v Modre.
Tel.: 0908/533 724
zz Predám stavebný pozemok
v Harmónii o rozlohe 1200m2, 99
000 EUR, 0915 375 818.
zz Kúpim v Modre ornú pôdu alebo vinohrad, môže byť aj zanedbaný.
Tel.: 0905/696 787
zz Fyzioterapeutka poskytne cvičenie v domácom prostredí.
Tel.: 0918 250 910
Šenkvická cesta 12/D/4798, 902 01 Pezinok
(oporoti Hypernove)
tel.: 0917/778 297
ZĽAVY

kontakt: 0911 999 784
PONDELOK - PIATOK:
8.00 - 13.30 14.00 - 18.00
SOBOTA:
9.00 - 12.00
Tešíme sa na Vašu návštevu!
Mestské centrum sociálnych služieb Modra
Súkenícka ul.č. 4, Modra
PONÚKA SENIOROM - POBYTOVÚ A DENNÚ OPATROVATEĽSKÚ STAROSTLIVOSŤ
v dvoch zariadeniach opatrovateľskej služby a v dennom stacionári
- ubytovanie, stravovanie, pomoc pri odkázanosti, pre imobilných
klientov, polohovateľné postele s antidekubitnými matracmi a pomôcky slúžiace pri hygiene a rehabilitácii. Klienti od jari do jesene
využívajú relaxačné prostredie dvora s príjemným posedením.
PREPRAVNÚ SLUŽBU (SOCIÁLNY TAXÍK)
Kontakt:
033/647 46 24-5,
0905 973 871
Ak máte nepriaznivý zdravotný stav a potrebujete sa odviezť
napr. k lekárovi, alebo za inými službami, zavolajte na tel. číslo
0948 439 000
a náš vodič vás odvezie, kam budete potrebovať.
51-0421
On-line prenosy
šachových zápasov
23
Kam v Modre v mesiaci november 2012
3. 11., 8.00 h.: Výcvikový kurz základnej poslušnosti
- otvorenie kurzu zameraného na osvojenie základov
práce so psom, výchovu a socializáciu do bežného života
Kynologické cvičisko v Modre
organizátor: Kynologický klub J. Stolárika Modra
+421 902 135 690, www.kkmodra.sk
4. 11., 9.00 h.: Evanjelické hody v Kráľovej
Slávnostné Služby Božie z príležitosti pamiatky
posvätenia Božieho chrámu spojené so spoveďou a Večerou Pánovou
Evanjelický kostol v Modre – Kráľová
organizátor: CZ ECAV na Slovensku Modra
[email protected]
4. 11., 19.00 h.: Hlasné čítanie
Literatúra v prekladoch trochu inak
Kultúrny dom Ľ. Štúra
organizátor: Mestské kultúrne stredisko Modra
+421 33 647 21 12, www.modra.sk
9. 11., 19.00 h.: Hra o láske
- divadelné predstavenie Radošinského naivného divadla
Kultúrny dom Ľ. Štúra v Modre
vstupné: 10 €
organizátor: MsKS Modra
+421 33 647 21 12, www.modra.sk
13. 11., 7.30 h.: Darovanie krvi
Malá sála KDĽŠ
organizátor: Miestny spolok SČK v Modre
foto: archív ZUŠ
16. 11.: Violončelová jeseň v Modre 2012 - súťaž
14.30 h.: Koncert víťazov
- popoludnie v znení violončela a interpretácií
diel pre tento nádherný hudobný nástroj
Sobášna sieň
organizátor: ZUŠ Modra
+ 421 33 647 25 78, www.zusmodra.sk
16. – 17. 11.: Deň otvorených pivníc 2012, XIII. ročník
organizátor: Malokarpatská vínna cesta
+421 33 643 34 89, www.mvc.sk
17. 11.,10.00 h.: IV. Olympiáda fretiek a klubová výstava
Kultúrny dom Ľ. Štúra
vstupné: 1 €
organizátori: MsKS Modra, Slovenský klub chovateľov fretiek
23. 11., 17.00 h.: Svätokatarínske mladé vína 2012
XIII. ročník tradičnej koštovky mladých vín
vstupné: 10 €, alebo 1 vzorka mladého vína ročníka 2012 (3 fľaše)
záloha na pohár: 2 €
Program:
- uvítanie prítomných hostí
- zhodnotenie vinohradníckeho roku 2012
- 17.30 h. požehnanie mladých vín evanjelickým kňazom Mgr. Janom
Oslíkom a katolíckym kňazom Mgr. Jozefom Mišíkom
- degustácia prinesených vzoriek vín
Kultúrny dom Ľ. Štúra Modra
Kataríny, Katky, Katušky, vstup zdarma
organizátor: Spolok Vincúr, MsKS Modra
+ 421 904 910 105, ww.vincur.sk
26. 10. – 31. 12. 2012: Výtvarná Modra 2012 – František Hrtús
výstava pri príležitosti nedožitých 75. narodenín autora
v rámci projektu Výtvarná Modra 2012
Výstavné priestory SNM – Múzeum Ľ. Štúra v Modre
organizátor: SNM – Múzeum Ľ. Štúra v Modre
+421 33 647 27 65, www.snm.sk
30. 8. – 31. 12., 8.30 h. – 16.00 h.: Stredoveká kuchyňa
- výstava prezentujúca tradičný kuchynský hlinený riad
Výstavné priestory SNM – Múzeum Ľ. Štúra v Modre
organizátor: SNM – MĽŠ, +421 33 647 27 65, www.snm.sk
31. 8. – 31. 12.: S citom v rukách
Výstava – výber zo súčasnej keramickej tvorby v susedných regiónoch
Bratislava a Burgenland
Múzeum slovenskej keramickej plastiky
organizátor: SNM – MĽŠ, +421 33 647 27 65, www.snm.sk
November 2012
2. 11., 19.00 – pia. Bohémsky život,
dráma, Fra/Nem/Švéd/Fín.,1992, 100 min., MN 12
3. 11., 19.00 – sob. Upír Nosferatu,
horor, Nem., 1921, 69 min., MN 15
4. 11., 17.00 – ned. Šmolkovia,
animovaný, USA, 2011, 102 min., MP
9. 11., 19.00 – pia. Čierna mačka, biely kocúr,
dráma, YU/Fra/Nem., 1998, 129 min., MN 15
10. 11., 19.00 – sob. Muži v čiernom 3,
kom., USA, 2012, 104 min., MP, dabing CZ
11. 11., 19.00 – ned. Skús ma rozosmiať,
kom., USA, 2011, 112 min., MN 12
16. 11., 19.00 – pia. Polski film,
kom., ČR/Poľsko, 2012, 113 min., MN 15
17. 11., 19.00 – sob. - Ide len o sex,
roman., USA, 2011, 109 min. MN 12
18. 11., 17.00 – ned. Tintinove dobrodružstvá,
rodinný, USA, 2011, 107 min., MP
23. 11., 19.00 – pia. Trainspotting, dráma,
VB, 1996, 94 min., MN 15
24. 11., 19.00 – sob. Osemdesiat listov,
dráma, ČR, 2011, 75 min., MN 12
25. 11., 17.00 – ned. - Autorozprávky,
animovaný, ČR, 2011, 87 min., MP
30. 11., 19.00 – pia. V tme,
dráma, Poľ/Nem/Fran., 2011, 145 min., MN 12.
(bm)
MODRANSKÉ ZVESTI - mesačník vydáva mesto Modra. Redaktor: Mgr. Jana Kuchtová, graf. úprava: Roman Benčurík, jazyková korektúra: Mgr. Jana Kuchtová. Adresa
redakcie: Sokolská 8, 900 01 Modra, tel.: 0911 999 784, e-mail: [email protected] Tlač: VERSUS, a. s. Nevyžiadané rukopisy a fotografie redakcia nevracia.
Redakcia si vyhradzuje právo na úpravu externých materiálov. Uzávierka čísla: 17. 10. 2012. NEPREDAJNÉ! EV 449/08. www.modra.sk
Download

2012_10