Železničná doprava a logistika 2/2014
62
PREPRAVNÝ REŤAZEC V OSOBNEJ DOPRAVE
Martin Kendra  Ján Ponický
Úvod
Pod pojmom premiestnenie osôb rozumieme každú zmenu miesta pobytu osôb bez
ohľadu na motív alebo spôsob premiestnenia. Tá časť procesu premiestnenia, ktorá sa
uskutočňuje pomocou dopravného prostriedku, je preprava ako spotrebná stránka
dopravného procesu.
Uplynulé desaťročia sú charakteristické búrlivým rozvojom priemyslu, zrastu životnej
úrovne a s tým súvisiacej potreby zvýšenej mobility obyvateľstva. Pretože tento vývoj
pokračuje a dá sa očakávať, že bude pokračovať i v nasledujúcich desaťročiach, treba sa
téme mobility a s ňou súvisiacim oblastiam v dostatočnej miere venovať. Pod pojmom
mobilita obyvateľstva si možno predstaviť každodenné cestovanie do škôl, za prácou,
nákupmi alebo kultúrou, a to všetkými dostupnými prostriedkami umožňujúcimi pohyb, a to
počnúc chôdzou a končiac leteckou, či vodnou dopravou. Pravdaže, nemožno opomenúť
individuálnu dopravu, ktorej výrazný rozvoj nastal v bývalých stredoeurópskych
a východoeurópskych štátoch v súvislosti s ich prechodom na trhové hospodárstvo.
Rozširujúca sa individuálna automobilová doprava však so sebou prináša okrem
pozitívnych účinkov, akými sú hlavne pohodlie a rýchlosť cestovania, aj veľa vedľajších
negatívnych účinkov, napr. preplnené a často až upchaté mestské aglomerácie, výrazné
zvýšenie množstva exhalátov, vyšší hluk, atď. Tento problém môže vyriešiť jedine funkčná
verejná osobná doprava ako plnohodnotná alternatíva k individuálnej doprave, ktorá bude
v najvyššej možnej miere vychádzať v ústrety čo najširšiemu okruhu obyvateľstva.
Nevyhnutnosťou je vytvoriť podmienky na koordináciu individuálnej a verejnej osobnej
dopravy tak, ako sa to v súčasnosti realizuje vďaka logistike v preprave tovaru. Tu je
potrebné si zo systémovo - teoretického hľadiska položiť otázku, či sú vo všeobecnosti
platné logistické princípy použiteľné na priestorovo-časové premiestnenie ľubovoľného
objektu, t.j. či sú použiteľné taktiež v osobnej doprave a preprave. Pri sledovaní logistických
definícií sa často hovorí len všeobecne o „toku objektov“, niekedy dokonca o „prekonávaní
priestoru pri tovare a osobách“ ako aj o „plánovaní, riadení a ochrane, resp. kontrole
materiálových, personálnych, energetických a informačných tokov“ (Krampe, H., Lucke, H,
1993).
Porovnanie prepravného reťazca v nákladnej a osobnej doprave
Kým pri preprave tovaru je potrebné pohybovať zväčša úplne neinteligentným objektom
neschopným akejkoľvek vlastnej dynamiky, človek využíva na svoj pohyb aj aktívne duševné
a motorické schopnosti. Má schopnosť prekonávať vzdialenosti vlastnými nohami alebo
svojím individuálnym dopravným prostriedkom, a pritom tiež krátkodobo voliť, či meniť
okamih začiatku cesty a jej smer.
Železničná doprava a logistika 2/2014
63
Tab. 1. Typické rozdielne znaky medzi nákladnou a osobnou prepravou
Znaky
Nákladná preprava
Osobná preprava
Schopnosť nezávislého
nie
pri krátkych vzdialenostiach
prekonávania vzdialeností
možnosť ísť pešo
Samostatná voľba trasy
nie
možné pri individuálnej
počas jazdy od zdroja
doprave
k cieľu (od miesta nakládky
do miesta vykládky)
Prestojový čas v priebehu
želané na účel porovnania ako „stratený voľný čas“
prepravy
s dopytom alebo
neželané (okrem
k synchronizácii s inými
turistických programov)
prúdmi tovaru
Výmena dopravného
možné spravidla len
aktívne, spravidla bez
prostriedku
pasívne pomocou
ďalších pomocných
manipulačných zariadení
prostriedkov
Komplikácie počas jazdy
odstrániteľné len pomocou čiastočne
riadiacich opatrení zvonku samoodstrániteľné
Uplatnenie informácie vo
nie
áno
vlastných reakciách
Emocionálny vplyv
nie
áno
Dopravné elementy v prepravnom reťazci osobnej dopravy
Pod pojmom dopravný element (element) rozumieme objekt premiestnenia, ktorý sa
v priebehu dopravného procesu nedelí na menšie časti. Systém osobnej dopravy je taký
dopravný systém, v ktorom prepravné požiadavky sú požiadavky na premiestnenie osôb.
Nedeliteľným objektom dopravy, t.j. dopravným elementom, je cestujúci (Tuzar, A., 1996).
Všetky systémy hromadnej osobnej dopravy možno charakterizovať:
miestami nástupu, výstupu a prestupu cestujúcich,
úsekmi medzi dvojicami uzlov, ktoré sú prekonávané vždy jediným dopravným
prostriedkom,
spoločným cieľovým správaním, t. j. rešpektovaním požiadaviek rýchlej, pohotovej,
bezpečnej a pohodlnej prepravy.
Nákladná preprava
zdroje
vstup
do prepr.
reťazca
(nakládka)
vstup
do prepr.
reťazca
(nástup)
ukončenie
prepr.
reťazca
(vykládka)
prepravný prekládkový
systém
systém
Osobná preprava
zdroje
skladovanie
ubytovanie
prepravný možnosti
systém presadnutia
Obr. 1. Prepravný reťazec v nákladnej a osobnej doprave
ukončenie
prepr.
reťazca
(výstup)
Zdroj: [1]
Železničná doprava a logistika 2/2014
64
Motívy cestovania
Prepravné potreby človeka vyplývajú z potreby premiestnenia, ktorá je dôsledkom
priestorového oddelenia miesta jeho pobytu v danom čase a miesta, kde chce alebo musí
byť.
Potreba premiestnenia je súčasťou existencie ľudských spoločenstiev. Možné rozdelenie
potrieb premiestnenia je na obrázku 2.
Potreby premiestnenia
Nutné
Životné
potreby
Dôležité
Potreby súvisiace
s prácou a vzdelaním
Účelové
Potreby súvisiace
s turistikou a rekreáciou
Ostatné
potreby
Obligatórne
potreby
Nezáväzné
potreby
Pravidelné
potreby
Náhodné
potreby
Obr. 2. Potreby premiestnenia
Pri zostavovaní, resp. formovaní logistických riešení sa berú do úvahy rôzne motívy
cestovania, napríklad:
obchodné cesty v diaľkovej preprave,
cesty do zamestnania v miestnej preprave,
cesty za nákupmi alebo vybavovaním úradných záležitostí v miestnej preprave,
prázdninové a návštevné cesty s určitým programom pobytu,
vyhliadkové cesty (poznávacie) bez určitého programu pobytu, pri ktorých čas
zotrvania v cieli je často kratší ako doba cestovania, a iné.
Na rozdiel od nákladnej prepravy, je v osobnej preprave možné individuálne riešenie
prepravných problémov pri úplnej slobode rozhodovania prepravovaných osôb,
napríklad individuálnou dopravou pešo, na bicykli alebo nejakým motorizovaným vozidlom.
Táto individuálna doprava bez zmeny dopravného prostriedku, sa môže z oblasti skúmaných
objektov vyradiť, pretože tu chýba systémová pestrosť a tým aj logisticky tvorivý potenciál.
Ten však nechýba pri kombinácii individuálnej a verejnej osobnej dopravy.
V spojitosti s logistickým riadením prepravných prúdov musí byť v dopravnej sieti zahrnutá
okrem verejnej aj individuálna doprava, pretože aj ona môže byť kombinovaná s inými
druhmi dopravy a sama je ovplyvniteľná prostredníctvom riadiacich a regulačných opatrení.
Železničná doprava a logistika 2/2014
65
Obr. 3. Ciele pri tvorbe a riadení dopravných systémov v nákladnej a osobnej preprave
Štruktúra dopravného systému v preprave osôb
Ak nebudeme brať do úvahy prepravu, ktorá je na celej prepravnej trase zabezpečená
individuálnou dopravou, môžeme vo všeobecnosti medzi miestom začiatku a koncom
prepravy vytvoriť dopravný systém pre prepravu osôb pozostávajúci z troch hlavných prvkov
(tzv. podsystémov):
podsystém I spája začiatok cesty s prístupovým miestom k nejakému prostriedku
verejnej dopravy,
podsystém III spája prístupové miesto verejnej dopravy s cieľom na konci cesty
a podsystém II zabezpečuje prepravu medzi oboma prístupovými miestami.
Podľa variantu prepravy vznikajú jednotlivé podsystémy z rôzne veľkého počtu prvkov a
z rozdielnych druhov prvkov.
Železničná doprava a logistika 2/2014
podsystém
II
podsystém
I
začiatok
66
prístupové
miesto
podsystém
III
prístupové
miesto
koniec
Obr. 4. Hlavné prvky dopravného systému v preprave osôb
Podsystémy I a III sa pritom hodnotia analogicky. Vystupujú v štyroch variantoch:
1. Prístupové miesto je dosiahnuteľné od začiatku cesty pešo. Na to je potrebný iba
pasívny spojovací element medzi oboma miestami (chodník).
2. Prístupové miesto je od začiatku cesty dosiahnuteľné iba nejakým dopravným
prostriedkom. Popri pasívnom (cesta) a aktívnom (vozidlo) spojovacom elemente
sa odporúčajú aj úložné, resp. zhromažďovacie prvky (parkoviská) na prístupovom
mieste, ako aj spojovacie prvky (chodníky, výťahy, eskalátory a iné) medzi
parkoviskom a nástupišťom verejných dopravných prostriedkov.
3. Prístupové miesto je dostupné taxíkom. Na to je potrebný pasívny spojovací prvok
(cesta) a aktívny spojovací prvok (taxík).
4. Prístupové miesto je dostupné prostriedkom individuálnej dopravy, ktorý je však
ďalej prepravovaný na verejnom dopravnom prostriedku. V tomto prípade nie je
potrebný nijaký uskladňovací, či zhromažďovací prvok na prístupovom mieste.
Nevyhnutný však je (minimálne u osobných automobilov) spojovací člen (rampa),
aby sa dalo cestné vozidlo naložiť na verejný dopravný prostriedok.
Podsystém II, ktorý spája prístupové miesta, môže pozostávať z týchto prvkov:
pasívne (cesta) a aktívne (vozidlo, verejné dopravné prostriedky) spojovacie členy
zaisťujúce premiestnenie,
prestupové uzly umožňujúce prestup cestujúcich medzi rôznymi druhmi dopravy
alebo rôznymi spojmi toho istého druhu dopravy,
zhromažďovacie miesta umožňujúce krátkodobý (čakárne) alebo dlhodobý
(ubytovne) pobyt počas prepravy.
Záver
Z opisu prvkov a podsystémov dopravného systému pre prepravu osôb je zrejmé, že
v ňom vznikajú dôležité miesta rezu, v ktorých je nutné zabezpečiť koordináciu jednotlivých
dopravcov a rôzne druhy dopravy, čo vytvára veľký logistický potenciál pre podnikanie
v doprave v záujme uspokojenia potrieb cestujúcich.
Príspevok je spracovaný v rámci riešenia grantovej úlohy MŠ SR a SAV VEGA č. 1/1350/12
Ekonomické hodnotenie kvality služieb vo verejnej osobnej doprave.
Literatúra
1. KRAMPE, H., LUCKE, H.: Grundlagen der Logistik, Einführung in Theorie und Praxis
logistischer Systeme. HUSS-VERLAG GmbH, München 1993
2. TUZAR, A.: Teorie dopravy, Univerzita Pardubice, Pardubice 1996
Železničná doprava a logistika 2/2014
Ilustračná snímka Martin Horňák
doc. Ing. Martin KENDRA, PhD.
Katedra železničnej dopravy
Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov
Žilinská univerzita v Žiline
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
tel: +421 41 513 3429
e-mail: [email protected]
Ing. Ján PONICKÝ
Katedra železničnej dopravy
Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov
Žilinská univerzita v Žiline
Univerzitná 8215/1
010 26 Žilina
tel.: +421 41 513 34 34
e-mail: [email protected]
67
Download

Martin Kendra - Ján Ponický - Fakulta prevádzky a ekonomiky