DVOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV • ROČNÍK XX • 02/2012
Panna Mária
a naše životné
búrky
Pôst a Veľká noc
v našej farnosti
Jubilujúci
Farský list
Panna Mária je
naším vzorom
Tento rok sa na ne
pozrieme očami pani
kostolníčky.
Strana 5
Náš časopis začal
písať svoj 20. ročník.
Strana 9
Ukazuje nám svojím
životom, ako sa zachovať
v čase ťažkých skúšok.
Strany 12–15
EDITORIAL
Milí čitatelia,
s potešením opäť prichádzame medzi
vás. Máme za sebou nádherné sviatky
Veľkej noci, prežívame veľkonočné
obdobie a dovolím si tvrdiť, že žiadna
Veľká noc či obdobie po nej neboli
rovnaké. Vždy v svojom osobnom
živote prežívame niečo iné a preto nás
počas nich zaujme, zasiahne niečo iné.
Ani v tomto čísle Farského listu nebudú
rovnaké príspevky, ako boli vlani.
Zhrnieme síce udalosti vo farnosti
(v tom pôstnom čase ich je akosi vždy
menej), ale celé pôstne i veľkonočné
obdobie nepredstavíme tak, ako sa
v našej farnosti odohrávali, ale prvýkrát
ponúkame možnosť pozrieť sa na ne
očami tej, ktorá je v službe kostolníčky.
Ďalšia výnimočná udalosť – Farský
list začal písať svoj dvadsiaty ročník.
Podarilo sa mu to ako jednému
z mála farských časopisov. Pripravili
sme pre vás krátku bilanciu a jedno
poďakovanie. Komu? To sa už dozviete
v príspevku Jubilejný Farský list.
Hlavnou témou tohto čísla sa stala
Panna Mária. Už dlhšie sme o nej
nepísali. Ona v tichosti čakala, aby sa
nám teraz mohla predstaviť v celej
svojej kráse, s plnou silou svojho
príhovoru. Prichádza, aby nám ukázala,
ako máme kráčať našou životnou
cestou podľa jej vzoru. Príspevok
dočítajte do konca, rozmýšľajte a „robte
všetko, čo vám povie.“
Povzbudivé čítanie!
Eva Murínová
Pozývame vás na premiéru akcie
Noc kostolov v našej farnosti.
Dňa 1. júna 2012 bude pre vás pripravený bohatý
program. V poobedňajších hodinách program venovaný
deťom, jedinečná verejná prehliadka kostola sv. Kataríny
Alexandrijskej s odborným výkladom alebo jeho voľná
prehliadka, kde svoju prácu predstavia miništranti, organisti, lektori, ďalej organový koncert či modlitba Taizé.
Príspevky a námety
do Farského listu zasielajte na
e-mail: [email protected]
Ilustrácia na titulnej strane:
Ladislav Záborský
(Panna Mária a Ježiš – jedno srdce)
P
ri príležitosti jubilea – 70. rokov života, ktorého sa dňa
10. apríla 2012 dožila pani kostolníčka Agnesa Lakoštíková,
sa jej chceme z úprimného srdca poďakovať za obetavú službu
a prácu v našom kostole sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom
Kubíne. Vyprosujeme jej do ďalších rokov života hojnosť Božieho
požehnania, zdravia, sily a kreativity.
S úctou Ľubomír Pekarčík, dekan – farár,
páni kapláni a vďační veriaci.
D VOJMESAČNÍK KUBÍNSKYCH KATOLÍKOV . V YDAL : Rímskokatolícky farský úrad sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne pre vnútornú potrebu.
C ENZOR : Prof. Ľubomír Pekarčík, PhD. Š ÉFREDAKTOR : Ing. Eva Murínová. R EDAKČNÁ RADA : Mgr. Miroslav Žmijovský, Mgr. Katarína Ileninová,
Mgr. Renata Jedláková, PhDr. Zuzana Machajová, Ľudovít Oravec, Monika Kočalková, Petra Jurčáková. I MPRIMATUR : Mons. Prof. ThDr. František Tondra,
spišský diecézny biskup, Spišské Podhradie, 13. 12. 2000 pod č. 161/2000. R EGISTRAČNÉ ČÍSLO : A-2003/07522 OVVS/MU, 1/2003. N ÁKLAD : 800 ks.
Uzávierka budúceho dvojčísla je 10. júna 2012. Svoje príspevky nám môžete dávať do schránky Farského úradu s označením „Pre Farský list“ alebo
e-mailom na adresu: [email protected] Redakčná rada si vyhradzuje právo úpravy a krátenia textov. SADZBA A TLAČ: Tlačiareň Vrábel, Dolný Kubín
2
FARSKÝ LIST 02|2012
A čo bude ďalej...?
TEXT: HOMÍLIA KAPLÁNA MARIÁNA KATRENČÍKA NA 2. VEĽKONOČNÚ NEDEĽU S CITÁCIOU
MYŠLIENOK MONS. M. BUBLINCA • ILUSTRÁCIA: CARAVAGGIO (1602)
iet viery, najmä niet veľkonočnej viery,
ktorá by nebola súčasne aj radosťou a stále novým údivom nad tým, že je to pravda: Kristus žije a je tu. Kristus s prepichnutými rukami a nohami a s prebodnutým srdcom.
Prebýva v ňom plnosť božstva a dáva sa tým, čo
prichádzajú k nemu. Prichádzať k Ježišovi znamená
veriť, že v ňom k nám prichádza Boh. Kto neverí,
nevidí nič. Kto miluje, chápe všetko.
„Videli sme Pána!“ Takto privítali apoštola Tomáša ostatní učeníci. „Ak neuvidím na jeho rukách
stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po
klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ Ani sa ti, Tomáš, nečudujeme. Pýtal si sa
oprávnene. Kde je druhá časť svedectva? To oznámenie – Videli sme Pána – je akoby neúplné. Tam
nemala byť zo strany apoštolov bodka. Malo to znieť
predsa len trochu inak. Napríklad: Videli sme Pána,
a preto sme plní radosti. Videli sme Pána, a preto sa
už nezamykáme. Videli sme Pána a už nie sme vystrašení..
Videli sme Pána a... jednoducho za tou vetou
nemá byť bodka. Stretnutie s Pánom sa nemôže
skončiť tak, že sme ho videli a dosť. Vždy musí čosi
zmeniť, vždy musí spraviť v mojom, našom živote
nejakú malú revolúciu. Tomáš ju nevidel u ostatných. Apoštoli boli stále za zatvorenými dverami. Aj
N
vtedy, keď o osem dní prišiel Pán druhý raz... nečudo, že Tomášova reakcia bola takáto.
Zdá sa, že by sme dnes potrebovali viac neveriacich Tomášov, ktorí by nás niekedy vedeli tak
trochu pristaviť. Zamerali sme sa totiž na činnosť
a na prostriedky, ale prostriedky sme si zamenili
s cieľom. To považuje Jacques Maritain za prvý pedagogický omyl. Pokojne ho môžeme nazvať aj prvým pastoračným omylom. Podľa čoho hodnotíme
kvalitu nášho kresťanstva? Podľa čoho hodnotíme
kvalitu kňazov a farnosti? Nezriedka podľa počtu
zorganizovaných akcií. Ale niekedy chýba tá druhá
časť vety. Mali sme celonočnú adoráciu. A potom?
Zorganizovali sme kongres? A potom? Boli sme na
púti? A potom? Spravili sme podpisovú akciu. A potom? Zaujali sme postoj proti potratom. A potom?
Pripravili sme mladých na birmovku, bola pekná
slávnosť. A potom? Boli sme na audiencii, modlili
sme sa ruženec, rozjímali... A potom? Mohli by sme
pokračovať do nekonečna, ale netreba. Lepšie bude
zamyslieť sa a zmeniť naše uvažovanie. Hlavne si
treba dať pozor, aby sme v dnešnom svete nechceli svedčiť iba prvou časťou vety: Videli sme Pána...
Tomášovia jej nikdy neverili. Vždy čakali za touto
vetou nie bodku, ale čiarku – a potom niečo z nášho
života, čo sme zmenili, opravili. Čakali otvorené
dvere na večeradle... l
FARSKÝ LIST 02|2012
3
UDALOSTI VO FARNOSTI
Židovská večera
P
ascha (prechod) je najväčší židovský
sviatok, pamiatka oslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva. Baránok je prvopaschálnou obetou, jeho krv ochránila
Izraelitov od záhuby. Pascha je tiež známa
ako sviatok nekvasených chlebov. Keď Izraeliti utekali z Egypta, „ľud si vzal cesto
ešte pred vykysnutím“ (Ex 12,27). Pre tento sviatok je typické jedenie macesu – nekvaseného chleba.
Každý rok slávia Židia sviatok Pesach
ako pamätný deň, pripomienku Jahveho spásonosného činu. Oslava Paschy je
spojená s prinášaním obety v chráme a so
slávením domácej hostiny. Obrad jedla,
ktorý pripomína udalosti Exodu sa nazýva Seder (poriadok). V prvotnej cirkvi sa
tradovalo, že sederová večera je tou poslednou večerou, počas ktorej Ježiš Kristus
ustanovil Eucharistiu.
Sederovú večeru si na Zelený štvrtok
symbolicky pripomenula aj mládež našej
farnosti so sestrami saleziánkami, keď slávili Paschu v saleziánskom stredisku Dominika. Židovská večera so všetkými jej
gestami , symbolmi a modlitbami, slávená
v rodinnej atmosfére, pomohla mladým
hlbšie preniknúť do slávenia Eucharistie,
a tak pochopiť význam Zeleného štvrtku.
Večera bola zakončená nočným bdením
v „Getsemanskej záhrade“ – v kaplnke
u sestier saleziánok. Mladí aj takto sym-
bolicky strávili noc v modlitbách ako kedysi apoštoli s Kristom. Ráno o 8:00 h. boli
ranné chvály.
My všetci máme možnosť každý deň
mať účasť na Ježišovej veľkonočnej večeri. Pre jej pochopenie treba brať ohľad na
základ slávenia starozákonnej a židovskej
paschy. V priebehu stáročí sme však zabudli na skutočnosť, že Kristova veľkonočná večera nesie v sebe dedičstvo židovskej
domácej liturgie a úžasnú atmosféru exodu – oslobodenia z egyptského otroctva.
A aké dojmy majú zúčastnení? Julka
hovorí: „Páčilo sa mi rôznorodé zloženie
účastníkov, že tam neboli len saleziánski
animátori, ale aj skauti a mládežníci. Bolo
to také pekné, jednotné... Taká veľká rodina!“ A Monika dodáva: „Páčil sa mi záujem mladých (každoročný).“ Veronika zasa
hodnotí večeru takto: „Tretíkrát som mala
možnosť aspoň trochu precítiť atmosféru
židovských zvykov počas improvizovanej
slávnostnej (možno trochu nostalgickej)
večere. U sestier saleziánok je vždy príjemná atmosféra a význam spoločného stolovania je asi to, čo ma tam vždy dotiahne.
Veď stôl a spoločné večeranie je symbolom
priateľstva, stretnutia, spoločenstva. A to
tam všetko môžem precítiť spolu s veľkou
symbolikou židovských zvykov. A celonočné bdenie je pre život obohacujúce – aj
na to sa vždy teším.“
Monika Kočalková
Snímky: Monika Čižmárová
Pôstna cesta solidarity v Cirkevnej
spojenej škole Dolný Kubín
P
očas pôstu sa žiaci 7.A a kvarty osemročného gymnázia Cirkevnej spojenej
školy zapojili do pokračovania projektu
rozvojového vzdelávania o vplyve klimatických zmien na život ľudí, ktorý organizuje Mladá katolícka charita.
elých 40 dní sa snažili každý deň plniť
úlohy zamerané na šetrenie energie,
C
4
FARSKÝ LIST 02|2012
vody, recykláciu ap. Zároveň sa pokúšali
prežiť deň bez elektronických „pôžitkov“
tejto doby, vyskúšali si vyžiť z 1,50 € na
deň, zamýšľali sa nad životom ľudí v afrických krajinách, ktoré sú ťažko skúšané
klimatickými zmenami. Pôstnu cestu solidarity zakončili výrobou veľkonočných
pozdravov z recyklovaného materiálu
a plagátov o tom, ako tieto aktivity prežívali. Všetky práce, dojmy a fotky z aktivít
budú zaslané na Slovenskú katolícku charitu a niektoré budú uverejnené na stránke www.mladacharita.sk.
To, že ich zamyslenia neboli zbytočné,
dokazuje rozhodnutie žiakov kvarty adoptovať si na diaľku dieťa z rozvojovej zeme.
Tak aj týmto spôsobom rozvíjajú čnosť
pomoci druhým, slabým a núdznym.
Augustín Lakoštík
Snímky: archív školy
Pôst i Veľká noc očami
pani kostolníčky
SPRACOVALA: EVA MURÍNOVÁ • SNÍMKY: MIROSLAV ŽMIJOVSKÝ
Každoročne prinášame informácie o tom, ako vo farnosti prežívame
Veľkú noc. Čo je podstatou jednotlivých dní Veľkonočného trojdnia,
význam Veľkej noci, aké aktivity sa v tomto období konajú. Tentoraz
sme sa rozhodli, že sa na pôstne obdobie a Veľkú noc pozrieme
očami kostolníka. So svojimi pocitmi, myšlienkami, skúsenosťami
i skutočnosťami bola ochotná s nami sa podeliť kostolníčka
z farského kostola, pani Agnesa Lakoštíková.
„Očami kostolníka sa na Veľkú noc i všetky slávnosti a sviatky inakšie pozerá.To nie
sú sviatky v kľude, pokoji, zbožnosti. My
keď sme mali večeru na Štedrý deň, tak ja
som sa pri stole detí pýtala: „Čo budeme
na pôst robiť? Akú výzdobu? Akú myšlienku zobrazíme? A oni mi na to: „Mama, veď
večeriame.“ Takže to je o tom. To nie je
len prísť do kostola, otvoriť kostol, zapáliť
sviečky, dať ornát kňazovi. Musíš byť stále
v pohotovosti. A dopredu rozmýšľať. Aha,
príde pôst, premyslieť motív, akú výzdobu,
aby to aj niečo predstavovalo, znamenalo.
Pôst začína Popolcovou stredou. Treba
rozmýšľať, aby som na nič nezabudla, aby
tam bol popol, aby tam bola voda na umývanie rúk atď. Pre spokojnosť prítomných,
ale aj kňaza. Po Popolcovej strede je hneď
sviatok svätého Blažeja, požehnanie hrdiel,
treba už dopredu myslieť na sviečky. Keď
príde Veľký týždeň, to nie je u mňa o umývaní okien a pečení koláčov. Treba zabezpečiť
Nápady na výzdobu hľadám dlho dopredu. Terajšia pôstna výzdoba ma napadla v noci. Zobudila som sa a... Skaly, mohli
by tam byť skaly. Ako v záhrade na Olivovej hore. Ale zima bola teraz dlhá, snehu
veľa, pochodila som všetkých záhradníkov
v meste, ale skaly som zohnať nemohla.
Zabezpečovala som ich skoro až z Bratislavy. Ale nakoniec sa našli aj v Kubíne,
vyumývali sme ich a vyzdobili priestor
pod oltárom. Na Veľkú noc sme ich použili
k Božiemu hrobu. Vždy ma poteší, keď si aj
ľudia všimnú, že je pekná výzdoba, keď pochvália, to tak povzbudí k ďalšej práci... Ale
veľké upratovanie, no nie doma, ale v kostole. V období Trojdnia vo Veľkom týždni,
na obradoch či svätých omšiach, presne
treba vedieť, kedy a v ktorom okamihu čo
podať, kedy nachystať, dopredu dohodnúť
s kňazmi, aký ornát im prichystať. Na Veľký
piatok okrem iného treba nachystať aj Boží
hrob. Ten sme už robili ráno o šiestej. V so-
botu ráno o šiestej sme už umývali kostol
aj so ženami, ktoré mi pomáhajú a ktorým
za to ďakujem. Myslím, že tak duchovne tú
Veľkú noc hlboko neprežijem. Často vidím
ľudí v kostole, ako kľačia, zbožne sa modlia. Ja mám plnú hlavu starostí. Hovorím si:
„Pane, Bože, ty mi pomáhaj, aby som všetko
nachystala, aby sa na nič nezabudlo“. Lebo
viem, že kňazi majú vtedy toho tiež veľa
a nechcem, aby rozmýšľali za mňa. Nie je
to teda u mňa len o zbožnosti, meditovaní,
ale o svedomite odvedenej práci. Iste, prežívam to s kňazom, ale tiež sa sústreďujem na
svoju robotu.
mňa Pán Boh dlho v tom nenechá, najviac
dva dni, potom príde úder, kritika. Ale je to
normálna vec, aby som sa držala pri zemi
a viem, že všetkým sa nemusí všetko páčiť.
Aj po tejto Veľkej noci to tak bolo.
Paškál, ktorý máme tohto roku, je veľmi
krásny, objednal ho pán kaplán Miroslav.
Tiež to ale nie je len o tom postaviť sviecu
do svietnika a hotovo. Môj brat celý deň
prispôsoboval svietnik, pretože paškál už
mal aj dieru na umiestnenie do svietnika,
lenže takú veľkú, že by ste tam dva prsty
vopchali. A taký ho dať na svietnik, veď
by sa kolembal na všetky strany. Rozobral
celý svietnik, dorábal „ťažisko“, urobil nový
„špic“ na postavenie sviečky.
Nájdem si aj ja chvíľku rozjímať nad
tajomstvom Veľkej noci, v tichu. Ďakujem
pritom Bohu aj za to, že mi dal možnosť
robiť aj túto prácu. Chcela by som ju robiť
dobre, slúžiť tak Bohu i ľuďom. A ako mi
roky pribúdajú, uvažujem tiež o tom, či raz
vo večnosti budem po boku Pána Ježiša, kde
ma postaví, či si zaslúžim večnosť s Ním...
Za chvíľu sú tu Turíce, Božie telo, už
rozmýšľam dopredu. A celý rok je o čom
rozmýšľať...“ l
FARSKÝ LIST 02|2012
5
UDALOSTI VO FARNOSTI
Duchovné cvičenia
v Ludrovej
Č
lenovia mládežníckeho zboru v prvý
marcový víkend pod vedením kaplána Mariána Katrenčíka prežili duchovné
cvičenia v Ludrovej. Ústrednou témou
bola myšlienka zo situácie pri poslednej
večeri: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“
Organizátori pripravili predĺžený víkend
plný modlitby, kontaktu s Bohom, no
i hier či zábavy.
Pán kaplán pre nich pripravil niekoľko prednášok s veľkonočnou tematikou,
homílie na sväté omše či krížovú cestu
plnú myšlienok, nad ktorými rozijímali
celú noc. Nemohli chýbať ani prechádzky
do prírody, silencium a diskusia v skupinách, ktorou sa navzájom všetci obohacovali. Využívali tiež možnosti pristúpiť
k sviatosti zmierenia, svätému prijímaniu
ale i celonočnej adorácie, kde sa stretali so živým Bohom. Všetci sa zhodli na
tom, že tohtoročné duchovné cvičenia
sa veľmi vydarili. Odchádzali kompletne
duchovne oddýchnutí po psychickej aj fyzickej stránke, keďže ako povedal kaplán
Marián: „Duchovné cvičenia sú vhodným
miestom aj na poriadny spánok.“
Ida Hanušniaková
Foto: Veronika Jurčíková
Školské veľkonočné dielne
Keď
začali veľkonočné sviatky
klopať na dvere, otvorili žiaci prvého stupňa Cirkevnej spojenej školy
dvere fantázii a premenili triedy na „tvorivé dielne“. V rukách žiakov sa i zdanlivo
nepotrebné veci premenili na nádherné
ozdoby. Vznikali voskové, maľované i ser-
vítkovou technikou zdobené kraslice, pletené korbáče aj ikebany. Zjavili sa utešené
kuriatka, symboly jari, zdobené papierové
vajcia a ďalšie krásne výrobky. Tie potom
zdobili interiér školy.
Jana Lašticová
Snímka: archív školy
Dekanské kolá biblickej olympiády
Ž
iaci Cirkevnej spojenej školy sa zúčastnili biblickej olympiády. Dekanské
kolá sa konali 21. a 22. marca v Dolnom
Kubíne. Tento rok školu reprezentovali dve
družstvá. V rámci základných škôl súťažili
Peter Kormaňák, Andrej Štyrák a Anton
Borový a umiestnili sa na peknom treťom
6
FARSKÝ LIST 02|2012
mieste. V kategórii stredných škôl si žiaci
CSŠ zmerali sily so svojimi rovesníkmi po
prvýkrát. Martinovi Čižmárovi, Filipovi
Strakovi a Vojtechovi Zgrebňákovi sa podarilo obsadiť 6. miesto.
Augustín Lakoštík
Snímka: archív školy
Celoslovenské
stretnutie matiek
vo Svite
V
dňoch 16. – 18. marca 2012 sa aj ženy-mamy z Dolného Kubína, zúčastnili vo Svite na veľkom stretnutí Modlitieb
matiek z komunity Útecha.
Pán Ježiš ich zavolal, aby sa zastavili
v zhone tohto sveta, utíšili sa a venovali
Bohu svoj čas, aby ich on sám mohol vypočuť, uzdraviť a usmerniť. Je to trojdnie,
ktoré je pripomenutím trojdnia veľkonočného. V tomto čase sa duchovne spája komunita na celom svete a tento čas prežíva
spolu s Matkou Máriou. Pán Ježiš zvlášť
matky pozýva, aby žili život, ktorý žila
jeho matka. Aby sa od nej učili dôverovať
Bohu v každej situácii, zvlášť v ťažkých
životných skúškach, odpúšťať a nakoniec
za všetko velebiť Boha. Témou stretnutia
bolo: „Pamätajte na svoje povinnosti!“
Okrem bežných starostí najdôležitejšou
povinnosťou matiek je povzbudzovať svoje deti na duchovnej ceste.
Tento rok medzi sebou privítali aj zakladateľku Veronicu Williams z Anglicka,
ktorá matky povzbudila, aby svoj život na
zemi žili s nádejou a v prehlbovaní viery.
Spiritualita Modlitieb matiek je jednoduchosť a úplná odovzdanosť do Božej vôle.
Zo Svitu sa vracali obohatené duchovnými zážitkami a rozhodnutím obnoviť
poslanie ženy v rodinách, ktoré má byť
preniknuté nielen hmotnou starostlivosťou, ale predovšetkým modlitbou a láskou.
Mária Sivčová
Vesmírom znie
o Zmŕtvychvstalom
pieseň chvál
T
áto úvodná pieseň otvorila Veľkonočný
koncert, ktorý si na tretiu veľkonočnú
nedeľu pripravil Mládežnícky spevácky
zbor. „Tento koncert mal byť vyjadrením
veľkej vďaky našim rodičom a hlavne
Pánu Bohu za to, že nás obdaril úžasnými darmi. Chceli sme ním podať radostnú
zvesť ľuďom aj tri týždne po sviatkoch, aby
ľudia nezabudli, že Veľká noc sa slávením
Trojdnia neskončila, ale práve naopak –
treba túto radosť žiť každý deň,“ povedal
vedúci zboru Martin.
Počas koncertu zazneli piesne rôznych
žánrov a v rôznych jazykoch. Radostné
Aleluja v mnohých piesňach rozozvučalo
kostol sv. Kataríny. Mladí svojím spevom
a hudbou potešili všetkých prítomných,
o čom svedčilo aj násobné standing ovation s veľkým potleskom. Osviežením
koncertu bolo aj vystúpenie gregoriánskeho zboru Schola Gregoriana Kubinensis,
ktorý obohatil koncert dvomi piesňami.
Pieseň O happy day, ktorá zaznela ako posledná, bola radostným posolstvom dňa,
keď príde náš Pán a budeme mu môcť
spievať vo večnosti pred Jeho svätou tvárou a tešiť sa Jeho prítomnosti.
Monika Kočalková
Snímka: Miroslav Žmijovský
Miništrantský
hokejbalový turnaj
T
ri výborné tímy, a to Vyšný Kubín, Farský kostol a Brezovec, sa postavili proti
sebe a 27. marca bojovali na miništrantskom hokejbalovom turnaji na ihrisku na
Brezovci. Po krátkej úvodnej modlitbe sa
začalo hrať a hralo sa o každý centimeter
na ihrisku. Vzájomné zápasy boli vyrovnané do posledných sekúnd a rozhodli
o tom, že do finále sa dostal obhajca pohára – miništranti z Vyšného Kubína proti
miništrantom z farského kostola. Tento
zápas bol jednoznačne najlepší. Bol presne
taký, ako má finálový zápas vyzerať. Hráči hrali rýchly a taktický hokej, plný šancí
a príležitostí, avšak gól sa im nedarilo streliť. Až do záveru tretej tretiny. Po peknej
akcii farského kostola hrdina zápasu, Peter
Florek, skóroval. A keďže sa už do konca
Vyšnokubínčanom nepodarilo tento stav
skorigovať, víťazom sa stali miništranti
farského kostola. Turnaj bol zakončený
exhibičnými nájazdmi, odovzdávaním
diplomov a pohára pre víťaza.
Marcel Flajs
Snímka: autor
FARSKÝ LIST 02|2012
7
UDALOSTI VO FARNOSTI
Keď má človek Boha,
nemá sa čoho báť
TEXT: ZUZANA MACHAJOVÁ • SNÍMKY: MIROSLAV ŽMIJOVSKÝ, INTERNET
V Dolnom Kubíne boli v sobotu 14. apríla viacerí z nás
svedkami slávnostného odhalenia pamätnej tabule rodákovi
z Trstenej, držiteľovi Pribinovho kríža, pápežskému prelátovi
Mons. Viktorovi Trstenskému.
Celá slávnosť začala svätou omšou vo farskom kostole, ktorú celebroval spišský pomocný biskup Andrej Imrich. Po jej ukončení zástupcovia Konfederácie politických
väzňov Slovenska odhalili Mons. Viktorovi Trstenskému na budove farského úradu
pamätnú tabuľu, ktorú otec biskup následne požehnal. Po slávnostnej ceremónii sa
hostia i ostatní účastníci mali možnosť
zúčastniť v kine Choč seminára, ktorý bol
venovaný jeho životu a dielu.
bolo utrpenie darom a väzenie miestom
pre vykonávanie kňazského poslania. Jeho
mottom bolo byť príkladom pre iných,
nielen o veciach hovoriť, ale najmä konať.
Snažiť sa prijať v dôvere v Boha všetko,
čo nám život prinesie a „neustále zotrvať
s Bohom, len vtedy budeme vedieť bojovať
proti zlu a prestaneme sa báť“, tak nás povzbudzuje, zdôrazňujúc, aby sme „kresťanstvo žili a neboli len zapísaní v matrike“.
Pre všetkých z nás môže byť Mons.
Viktor Trstenský symbolom a vzorom človeka, ktorý sa nedá zlomiť udalosťami, či
okolnosťami, ktoré mu život postavil do
cesty. Je vzorom a často aj útechou pre
chudobných, utláčaných, pre tých, čo sú
obeťou nespravodlivosti alebo majú pocit
beznádeje. Pre všetkých, ktorí chcú nasle-
Trstenský a spomienky naňho
Túžil po pravde a spravodlivosti. Prežil štyridsať rokov vo väzniciach a pracovných
táboroch. Mnohí z nás si ho ešte pamätajú. Tí skôr narodení spomínajú na jeho
neochvejnú vieru, dobrosrdečnosť, obetavosť a lásku, ktorú prejavoval najmä tým
slabým, bezbranným a chudobným. Bez
ohľadu na ich vierovyznanie či príslušnosť
k nejakej sociálnej vrstve. My mladší si ho
skôr pamätáme ako osobnosť, ktorá bojovala za práva a spravodlivosť počas totalitného režimu, ďalej prostredníctvom jeho
spomienok v autobiografických dielach
ako osobnosť ocenenú za osobnú odvahu
a boj za ľudské práva.
Trstenský a Dolný Kubín
V našej farnosti pôsobil Mons. Trstenský
od decembra r. 1938 do roku 1949. Ako
sám spomína vo svojich knihách: „..prevzal
som faru v Dolnom Kubíne, po zložení katechétskej služby som učil náboženstvo na
tamojšom gymnáziu. Kubín nebola ľahká
fara, bola nábožensky zmiešaná a aj spoločensky rôznorodá. Videl som chudobu
i oplývanie, rozdielnosť v rôznych zamestnaniach a ľudí najmä katolíckych, podľa
mňa naozaj veriacich.“
S láskou spomína na neho najmä mládež a študenti kubínskeho gymnázia.
Mnohí si pamätajú, ako ich obdaroval
pri príležitosti ukončenia štúdia, lebo na
kúpu knihy alebo Svätovojtešského kalendára nemali. Iní si ho pamätajú ako človeka, ktorý sa ponáhľal dole kubínskym
8
FARSKÝ LIST 02|2012
námestím ťahajúc za sebou z každej strany
kŕdeľ detí. Vo vrecku sa vždy pre ne našiel
cukrík alebo aspoň trochu cukru.
Trstenský a mládež
O práci s mladými hovorí sám vo svojich
spomienkach: „...žiakov som mal rád, veľmi. Preto som mohol vychovávať úprimne.
Napríklad som dosť aj svoje groše dával
žiakom. Chlapcom, dievčatám, ktorí mali
prázdne kešene. Vychovávať mladých, to
nestačí len naučiť, ale tak vychovávať, aby
tí chlapci a dievčatá sa stali ozaj lepšími.“
Trstenský a jeho odkaz
Možno si, najmä tá mladšia generácia,
v dnešnej dobe povie, že to je minulosť,
bola iná doba. Čo sa však nešťastia, utrpenia, sociálneho útlaku či bezprávia týka,
prejavy môžu byť iné, ale to podstatné sa
nemení. A v tom si môžeme zobrať príklad aj od Mons. Trstenského, pre ktorého
Slávnostne odhalenú pamätnú tabuľu
požehnal spišský pomocný biskup
Andrej Imrich.
dovať Boha bez ohľadu na riziká a nebezpečenstvá, ktoré viera a život pre Krista
prinášajú aj v dnešnom svete.
„Keď má človek Boha, nemá sa vo svojom živote čoho báť“, to je odkaz, ktorý
nám svojim životom zanechal.
Pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule bol vydaný aj zborník, ktorý nesie
názov „Pápežský prelát Mons. Viktor Trstenský – kňaz, pedagóg, publicista, sociálny dejateľ, martýr“. Zostavil ho František
Kľuska a kolektív. l
AKTUÁLNE
Jubilejný Farský list
F
arský list s podtitulom „Dvojmesačník kubínskych katolíkov“ v roku
2012 začal písať svoj 20. ročník. Keby
sme ho chceli porovnať so životom človeka,
mohli by sme povedať, že z malého dieťaťa
sa stáva dospelý, vyrástol zo školských lavíc
a stojí na vlastných nohách. V porovnaní
s históriou spoločnosti alebo obdobných
projektov je možno ešte stále v detských
nohaviciach.
V krátkosti priblížme jeho príbeh: Po
novembrových udalostiach roku 1989, keď
nastali celospoločenské zmeny, i Cirkev stála pred novými výzvami. V našej farnosti
postupne nastali viaceré pozitívne zmeny
prameniace zo živého a veľkého záujmu
ľudí o vysluhovanie sviatostí, o nové pastoračné činnosti, ktoré mnohé z nich iniciovali sami veriaci. Vo všetkom sa stretli
s veľkým porozumením a dôverou u pána
dekana Mons. Alfonza Letanovského. Dvere
farského úradu boli otvorené pre každého
hľadajúceho, i toho, ktorý potreboval pomoc, dobrú radu či povzbudenie.
Významnou bola aj skutočnosť založenia
Pastoračnej rady – spoločenstva zástupcov
veriacich angažovaných v rôznych spoločenstvách a službách miestnej Cirkvi spolu
so svojím kňazom. Bola odpoveďou na nové
požiadavky veriacich týkajúcich sa lepšej
koordinácie a informovanosti o rôznych
aktivitách, spoluprácach a možnostiach.
Zároveň sa hľadal spôsob, ako osloviť, získať a aktívne zapojiť do bohatého programu viacerých farníkov. Ako veľmi dobrá sa
javila myšlienka pravidelne vydávať vlastné
noviny, časopis, ktorý by veriacich prostredníctvom zaujímavých príspevkov formoval,
ale aj informoval o rôznych ponukách a dokumentoval bohaté dianie. Farský list začal
svoju púť vo februári 1993 a už od začiatku
si našiel svojich priaznivcov, o čom svedčí
aj fakt, že často bol celý 500 kusový náklad
rozobraný. Našiel si cestu do rodín, ku chorým, ľuďom, ktorí sa presťahovali z Kubína
do rôznych kútov Slovenska i zahraničia.
Do roku 1997 vychádzal mesačne, čiernobiely A4 formát, cena 2 Sk. Počet strán
postupne rástol. Od roku 1997 každé číslo
vychádza v inom farebnom odtieni, náklad
stúpa na 800 ks. Veľkonočné a vianočné čísla mali náklad 1000–1200 ks. Rozsah strán
sa ustálil na 8–10 so zachovaným formátom
A4, tlač sa realizovala na kvalitnejší papier
a cena jedného výtlačku bola 5 Sk. Od roku
2004 sa zmenila mesačná periodicita na
dvojmesačnú a ustálil sa 20-stranový rozsah. Redakčnú radu Farského listu tvorili
a doteraz tvoria dobrovoľníci, ktorí sa popri
svojich rodinách a práci snažili a snažia aktívne prispieť k dobrému dielu a poslaniu
časopisu. Od začiatku je v rade prítomný aj
poverený kaplán, ktorý sa tiež podieľa na
tvorbe každého čísla.
Svoj vývoj majú aj rubriky Farského listu. Najstaršie a zároveň najstabilnejšie sú
údaje matriky, úvodník, príspevky z rôznych podujatí a Detský kútik. Postupne
pribúdali rozhovory so zaujímavými osobnosťami, školské okienko Cirkevnej školy,
príspevky sestier saleziánok, ankety, súťaže,
rubrika Správny pohľad, kde kňaz odpovedal na mnohé otázky veriacich či Biblické
hádanky, Biblické ženy. Svätcov súčasnosti
i minulosti predstavuje rubrika Žili medzi
nami a výbornou je rubrika s ponukou
kresťanských kníh, filmov, hudobných nosičov. Veľmi dobrý ohlas mala rubrika Napísali nám, kde nám niečo o sebe písali kňazi,
rehoľníci – rodáci z D. Kubína.
Ako sa vyvíja redakčná práca, mení sa
aj grafický dizajn Farského listu. Výborná
práca grafika a spolupráca s ním časopis
tiež posúva dopredu. Naposledy sa väčšia
zmena dizajnu začala prvým číslom roku
2011. Dúfam, že nebola posledná a že vám
ešte dlho budeme môcť prinášať správy,
rozhovory, mnohé povzbudenia do vašich
každodenných životov.
A na záver ešte malé konštatovanie: po
roku 1989 nastal „boom“ v zakladaní farských časopisov, informačníkov vo farnostiach. Mnohé úspešne začali a žiaľ, veľmi
mnohé časom z rôznych príčin zanikli. Farský list ako jeden z mála takýchto časopisov
na Slovensku napriek rôznym prekážkam
doteraz neprerušil svoje vydávanie. Významnou a motivujúcou skutočnosťou bolo
tiež, že náš časopis po roku 2000 trikrát po
sebe ocenili 1., 2. a 3. miestom v celoslovenskej súťaži farských časopisov, v ktorej odborná porota posudzovala obsahovú i grafickú úroveň prihlásených periodík.
Dolnokubínsky Farský list žije doteraz
vďaka vám, milí čitatelia, ktorí nás čítate,
posielate svojim príbuzným, podporujete
modlitbami, osobnými obetami a tiež finančne. Nesmierne sa všetci zainteresovaní
na tvorbe každého jedného čísla tešíme, keď
máme od vás spätnú väzbu – porozprávate
sa s nami o našom časopise alebo sem-tam
nám napíšete. ĎAKUJEME, že na Farský
list nezabúdate a my zase dúfame, že naša
práca je aspoň trochu osožná!
Katarína Ileninová
Eva Murínová
FARSKÝ LIST 02|2012
9
ZO SVETA CIRKVI
Benedikt XVI. má 85 rokov
Stretnutie mladých
diecézy s biskupom
Sečkom
V duchu myšlienky z Listu Filipanom
„Ustavične sa radujte v Pánovi!“ sa
ponesie aj Diecézne stretnutie mládeže (DSM), ktoré sa bude konať od 18.
do 20. mája 2012 v mestskej športovej
hale Aréna v Poprade. „Po pôstnom
období prípravy nasleduje Veľká Noc,
ktorá je časom radosti. Preto sme sa,
po dohode s otcom biskupom, rozhodli zorganizovať stretnutie mládeže
práve v máji,“ vysvetlil Branislav
Kožuch, organizátor akcie. Viac informácií o podujatí na www.komisia.sk
a na sociálnych sieťach.
-tk kbs-
Výstava v Tvrdošíne
„Posolstvo kalvárie“ je názov výstavy,
ktorú otvorili v Galérii Márie Medveckej v Tvrdošíne. Jej organizátorom
je Oravská galéria v Dolnom Kubíne.
Výstava potrvá do 30. septembra.
Verejnosť ju môže navštíviť od utorka
do nedele od 10:00 do 16:00 h. Zámerom výstavy je prostredníctvom
vybraných výtvarných diel sprostredkovať duchovný odkaz ukrižovania
ako vyvrcholenia Ježišovej obety za
vykúpenie ľudstva.
-tk kbs-
Hrubá stavba knižnice
hotová
Približne 1,3 mil. eur si doteraz
vyžiadala výstavba novej Univerzitnej knižnice Katolíckej univerzity
v Ružomberku (KU). Doterajšie
výdavky predstavujú vyše 15 percent
z celkovej sumy 8,3 mil. eur určenej
na výstavbu. Vo štvrtok 12. apríla
univerzita ukončila prvú, deväťmesačnú etapu stavebných prác predstavením hrubej stavby na slávnostnom
podujatí za účasti predstaviteľov
univerzity a pozvaných hostí z orgánov akademickej samosprávy, mesta
Ružomberka, miest, obcí a cirkvi.
Predpokladané ukončenie výstavby
je naplánované na september 2012,
knižnicu následne slávnostne otvoria
12. decembra.
-tk kbs-
J
oseph Ratzinger, súčasný pápež Benedikt XVI. oslávil
16. apríla svoje narodeniny. Narodil sa v bavorskom
mestečku Marktl am Inn, patriacom do diecézy Passau,
na Bielu sobotu v r. 1927. V ten istý deň bol aj pokrstený.
Pri tejto príležitosti slávil svätú omšu za účasti približne
170-člennej bavorskej delegácie a biskupov Nemecka. Do
Vatikánu prichádzali blahoželania z celého sveta. No nie
len k narodeninám, ale aj k 7. výročiu zvolenia na Petrov
stolec, ktoré si Svätý Otec pripomenul 19. apríla. Je šiestym
najstarším pápežom.
Chválospevom, ktorý Svätý Otec povznáša Pánovi ako vďaku za roky života a jeho
službu, bol koncert dňa 20. apríla, na ktorom zaznela druhá symfónia nemeckého skladateľa Felixa Mendelssohna Bartholdiho v podaní viac ako 300-členného orchestra.
Medzi sólistami večera bola aj Slovenka Ľubica Orgonášová. Osobitný darček pápežovi
pripravil jeho sekretár Mons. Georg Gänswein – kniha s názvom „Benedikt XVI. – slávne osobnosti rozprávajú o pápežovi“ je zbierkou spomienok a vyjadrení významných
nemeckých osobností. Predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský Svätému Otcovi zaslal
blahoprajný list. Okrem blahoželania obsahoval aj uistenia o modlitbách a vyjadrenie
nádeje, že ho privítame v jubilejnom cyrilometodskom roku na Slovensku.
Ako vyzerá pápežov pracovný deň?
Napriek vysokému veku je stále veľmi aktívny. Ešte ako kardinál bol Benedikt XVI. ranné vtáča – vstáva okolo piatej. Ranné hodiny považuje za najprospešnejšie. Prvým verejným úkonom je ranná omša, ktorú slúži v privátnej kaplnke o siedmej hodine. Omša je
slúžená v taliančine a len zriedkakedy sú na nej prítomní hostia.
Používa aj mobil
Po raňajkách sa pápež presúva do svojej pracovne, kde sa zdržiava od ôsmej do jedenástej hodiny. Na písacom stole sa nachádza kríž a dva telefóny. Benedikt XVI. navyše
používa aj mobil. Prácu začína prehľadom tlače. Keďže pápež okrem rodnej nemčiny
výborne ovláda aj taliančinu, angličtinu, francúzštinu a španielčinu, články v týchto jazykoch číta v pôvodine. Osobní sekretári majú na starosti aj selekciu pošty, takže pápež
sa dostáva len k tým najdôležitejším a najurgentnejším dokumentom.
Nasledujú stretnutia s kardinálmi a biskupmi z Rímskej kúrie alebo z diecéz, na ktoré
o jedenástej hodine nadväzujú stretnutia s predstaviteľmi politického a spoločenského
života. V knižnici alebo inej reprezentatívnej miestnosti prijíma hlavy štátov, predsedov
vlád, veľvyslancov pri Svätej stolici či predstaviteľov rôznych asociácií a združení. Každú
stredu namiesto privátnych audiencií pápež udeľuje generálnu audienciu veriacim z celého sveta na Námestí sv. Petra alebo v Aule Pavla VI.
Namiesto vína džús
Keďže Benedikt XVI. obľubuje stredomorskú kuchyňu, obed je typicky taliansky. Netypický je len nápojový lístok – namiesto vína pomarančový džús. Pred siestou, ktorá trvá
približne hodinu, sa pápež rád chvíľu prechádza po terase Apoštolského paláca s nádherným výhľadom na Rím.
Najneskôr o pol štvrtej je však späť v pracovni – popoludnie venuje príprave dokumentov, príhovorov a homílií. Ako je známe, všetky dôležité texty si píše sám, pričom nepoužíva počítač, ani písací stroj. Po dvoch hodinách k nemu opäť prichádzajú sekretári
s čerstvou poštou a dokumentmi vyžadujúcimi jeho podpis. Potom nasledujú stretnutia
s najbližšími spolupracovníkmi – štátnym sekretárom, prefektmi kongregácií a predsedami pápežských rád a ďalšími členmi Rímskej kúrie.
Večer pri správach
Podvečer Benedikta XVI. patrí modlitbe ruženca vo vatikánskych záhradách. Večera
o pol ôsmej je veľmi striedma a rýchla. Nasleduje sledovanie televíznych novín, krátka
zastávka v pracovni a modlitba kompletória v kaplnke.
Do postele pápež nejde nikdy pred jedenástou. Presvedčiť sa o tom môže každý, kto sa
neskoro večer túla po Námestí sv. Petra a pohľadom zablúdi na rozsvietené okná vrchného poschodia Apoštolského paláca.
Zo zdrojov tk kbs, postoy.sk spracoval -em-
10
FARSKÝ LIST 02|2012
V Írsku Medzinárodný
eucharistický kongres
Katolíckej univerzite
darovali relikviu
Jána Pavla II.
„E
Poslucháči, pedagógovia, zamestnanci
Katolíckej univerzity v Ružomberku
(KU), ale aj široká verejnosť, môžu
vzdať úctu relikvii krvi blahoslaveného Jána Pavla II., ktorá je natrvalo
umiestnená v kaplnke sv. Alberta na
Hrabovskej ceste 1 v Ružomberku.
Relikviu univerzite daroval niekdajší
osobný tajomník pápeža, krakovský
arcibiskup Mons. Stanislav kardinál
Dziwisz. Súčasťou slávnosti uloženia
relikvie v univerzitnej kaplnke bolo
aj požehnanie sochy bl. Jána Pavla II.,
ktorá sa nachádza pred budovou
univerzity.
ucharistia – spoločenstvo s Kristom i medzi sebou“ je téma tohtoročného 50. Medzinárodného eucharistického kongresu, ktorý sa uskutoční 10. až 17. júna v Dubline, hlavnom meste Írska. Ide o jubilejný kongres a jeho dátum súvisí aj s 50. výročím
začiatku Druhého vatikánskeho koncilu. Hlavným hostiteľom podujatia bude miestna
cirkev na čele s dublinským arcibiskupom Diarmuidom Martinom. Otvárací ceremoniál
sa začne v nedeľu 10. júna na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Program kongresu zahŕňa aj katechetické stretnutia a svedectvá kresťanov z rozličných krajín sveta.
Prvý Medzinárodný eucharistický kongres sa konal v roku 1881 vo francúzskom meste
Lille. V súčastnosti sa organizuje každý štvrtý rok.
-tk kbs-
Hnutie fokoláre opäť pripravuje
celosvetové stretnutie mládeže
-tk kbs-
„G
enfest 2012“ je názov celosvetového stretnutia mládeže pripravovaného Hnutím
fokoláre. Jeho desiaty ročník sa uskutoční od 31. 8. do 2. 9. v Budapešti. Akcia spája nielen kresťanov, ale je otvorená pre všetkých mladých ľudí bez rozdielu vierovyznania, kultúry či etnického pôvodu. Genfest vznikol na popud Chiary Lubichovej, zakladateľky Hnutia fokoláre. Je to stretnutie, ktoré má byť manifestáciou mladosti, jej ducha
a túžby po spoločenstve. Na účastníkov čakajú viaceré aktivity, workshopy, prednášky aj
umelecké predstavenia. Duchovný program vyvrcholí v budapeštianskej športovej hale,
kde sa o svoje svedectvá o žití evanjelia podelia desiatky mladých z celého sveta.
-tk kbs-
Konferencia biskupov predložila návrhy
do programového vyhlásenia vlády SR
1.
2.
3.
4.
5.
Pripraviť Národný plán pre podporu rodiny.
Obmedziť predaj v obchode počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja (nedieľ).
Pripraviť ústavný zákon o ochrane manželstva.
Zvýšiť podporu rodín s viacerými deťmi, ak rodičia pracujú a riadne ich vychovávajú
Zabezpečiť rovnoprávne financovanie školských, sociálnych a zdravotníckych zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa.
6. Opatrenia v sociálnej a zdravotníckej oblasti:
a) zaviesť viaczložkové a solidárne financovanie, a tým odstrániť diskrimináciu klientov, zabezpečiť spravodlivý a promptný prístup k poskytovaným sociálnym službám. Vytvoriť systém financovania zohľadňujúci štandardy a ekonomicko-oprávnené náklady v súlade so zákonmi,
b) zásadným spôsobom riešiť problémovú situáciu v oblasti opatrovateľskej služby
pre seniorov, ponechať seniorov čo najdlhšie v domácom prostredí. Legislatívne
doriešiť poskytovanie ošetrovateľských výkonov v zariadeniach sociálnych služieb
a ich finančné krytie zo zdravotného poistenia,
c) systémovo vyriešiť nedostatok finančných prostriedkov na zvýšenie platov sestier
v zdravotníckych zariadenia a v zariadeniach sociálnych služieb,
d) zabezpečiť legislatívnu ochranu ľudí s nízkymi príjmami a marginalizovaných
skupín pred zadlžovaním najmä nebankovými subjektmi, ktoré poskytujú úvery
hraničiace s úžerou,
e) doplniť účelové zariadenia cirkvi a náboženských spoločností medzi oprávnených
žiadateľov v grantových výzvach zo štrukturálnych fondov EÚ a tiež v rámci zákonov o poskytovaní dotácií v pôsobnosti úradu vlády a jednotlivých ministerstiev.
7. Zvýšiť minimálnu týždennú hodinovú dotáciu náboženskej výchovy v primárnom
(1.–4.) i nižšom sekundárnom (5.–9.) stupni v každom ročníku.
8. Prispievať na udržiavanie kultúrnych pamiatok vo vlastníctve Cirkvi.
Kulich predstaveným
kapucínov
Bratia kapucíni na Slovensku majú
nové vedenie. Novým provinciálnym
predstaveným sa stal br. Miroslav
Kulich, rodák z Dolného Kubína.
Rozhodli o tom na riadnej Provinciálnej kapitule, ktorá sa uskutočnila
začiatkom marca v Čičmanoch.
Provinciálna kapitula sa koná každé
tri roky a toto je aj funkčné obdobie
provinciálneho vedenia. Súčasťou Provinciálnej kapituly je aj reflexia nad
životom bratov, nové podnety, návrhy
a vízie pre život provincie.
- tk kbs-
Nový portál dokostola.sk
Prehľad o časoch stoviek rímskokatolíckych svätých omší a obradov na
Slovensku môžu všetci záujemcovia
získať na internetovej stránke dokostola.sk. Vyhľadať ich je možné vďaka
prehľadnej mape alebo podľa osobitného členenia – štátneho či cirkevného. Jedinečnou je tiež možnosť vyhľadať bohoslužbu podľa lokality v sekcii
„Podrobne“. Momentálne stránka obsahuje časy rímskokatolíckych svätých
omší vo väčších mestách Slovenska.
Ambíciou iniciátorov stránky je rozšíriť služby o časy gréckokatolíckych
liturgií, doplniť informácie o časoch
spovedania či informácie o kostoloch
a farnostiach.
-tk kbs-
-tk kbsFARSKÝ LIST 02|2012
11
TÉMA
Panna Mária
a naše životné búrky
TEXT: MIROSLAV ŽMIJOVSKÝ, KAPLÁN • SNÍMKY: INTERNET, AUTOR
C
irkev slávi mesiac máj ako mesiac,
ktorý je zasvätený Božej Matke. Pred náš duchovný zrak nám
predkladá tú, ktorá šla „pred nami na púti
viery“ (KKC 58). V Máriinom živote sa
zo dňa na deň uskutočňovalo blahoslavenstvo, ktoré jej povedal Boh prostredníctvom svätej Alžbety: „A blahoslavená
je tá, ktorá uverila...“ (Lk 1,45). Cirkev
teda vidí v Márii najplnší vzor našej viery.
Mária nás predchádza, ide pred nami „na
púti viery“, akoby sprevádzala naše kroky
a je i na našej ceste viery blízko nás. Môžeme povedať, že krivdíme Panne Márii,
ak hovoríme len o jej ochrane a vyvýšení,
čím vytvárame odstup medzi ňou a nami.
Veľmi veľa sa hovorí o jej hodnosti a málo
o tom, že v rámci zamerania na Krista je
našou cestou. Mária je naša cesta v tom
zmysle, že nás predbieha a ukazuje nám
cestu viery, že to všetko, čo nás stretáva,
ona už kedysi prežila. Keď sa zahľadíme na
jej život, môžeme nájsť odpoveď aj na naše
životné problémy.
Mária – naša cesta
Keď hovoríme len o autorite a povýšení
Božej Matky, zaobchádzame s ňou tak, ako
neraz zaobchádzali spisovatelia so svätými. Ktosi povedal, že svätí najviac vytrpeli
nie od svojich prenasledovateľov, ale od
spisovateľov, ktorí odstránili z ich života všetko ľudské a urobili z nich cukrové
postavy bez života. Nestačí vzdávať Márii
česť, velebiť ju, korunovať jej sochy. To sú
bohaté prostriedky, ktoré ona nikdy vo
svojom živote nepoužívala. Milovať Máriu znamená nasledovať ju, ísť za ňou, lebo
ona nás predbieha, ona je pre nás vzorom
viery.
Ak Boh niekedy kríži naše plány a vedie nás inou cestou, než sme si predstavovali, tak to bolo aj v živote Panny Márie.
Ona si ináč predstavovala svoju svätosť,
svoju cestu a svoje poslanie. Neobyčajné
Božie povolanie skrížilo všetky jej plány.
Keď Mária v okamihu zvestovania povedala svoje „áno“, nevedela celkom, s čím
súhlasí. To však nezmenšuje hodnotu jej
súhlasu, ktorý svojím neustálym áno, staň
sa mi, potvrdzovala po celý život. Boh tak
miloval Máriu, že si zvolil práve takýto
12
FARSKÝ LIST 02|2012
veľmi tvrdý spôsob zaobchádzania s ňou.
Vieme, že tak zaobchádza so svojimi priateľmi. To je najlepší spôsob formovania
človeka na obraz Božieho Syna.
Neinformovaný Jozef
Pozrime sa, ako Boh formoval Máriinu
vieru, aké búrky sa prehnali jej životom
a aké ťažké skúšky to boli. Krátko po svojom prvom „staň sa“, keď jej anjel zvestoval, že počne a porodí Božieho Syna, vyšlo najavo, že svätý Jozef o tom nič nevie.
Bola to ich prvá tragédia. Mária a Jozef
nevedia, ako postupovať, a preto iste veľmi trpia. Pre Jozefa to muselo byť šokujúce, keď zbadal, že Mária je v požehnanom
stave, a pre ňu to tiež muselo byť trápenie.
A pritom pre Pána Boha nebol problém
povedať Jozefovi, o čo ide. V tom čase sa
zaiste Mária musela stále pýtať: Čo mám
robiť? Bolo to pre ňu veľmi ťažké obdobie plné temnoty. Viera neodstraňuje tieto
temnoty, práve naopak, ona ich spôsobuje.
V tom je jej zmysel.
V Betleheme ani postieľka
Panna Mária, ktorá žila vierou, bola teda
podrobovaná skúškam viery. Takou skúškou bolo aj narodenie Ježiša v Betleheme.
Čas a miesto narodenia dieťaťa sú citlivé
pre každú matku. Matka chce porodiť dieťa na slušnom mieste a v ľudských pod-
neuľahčil, všetko v jej živote bolo stále
ťažké.
Neustále „Fiat“
„Áno“ pri zvestovaní sa zdá byť niečím
radostným a ľahkým v porovnaní s tým
posledným „áno“, ktoré vyslovila pod krížom. Človek na vysokom stupni duchovného života je zvyčajne ochotný obetovať sa. Oveľa ťažšie je súhlasiť s utrpením
blízkych osôb, ktoré veľmi milujeme. Keď
Mária stála pod krížom, vypovedala akoby
Vložte svoju ruku do Máriinej
a dajte sa ňou viesť ku Kristovi.
Matka Tereza
mienkach, to je jej základné právo. Azda
Mária po tom netúžila? A predsa jej to
nebolo dané. Ak sa Ježiš musel narodiť
v Betleheme, nebolo by jednoduchšie,
keby sa to bol Jozef dozvedel priamo? Veď
predsa dostával odkazy a príkazy vo sne.
Aj v tomto prípade mohol dostať rozkaz:
Choď do Betlehema, lebo tam sa narodí
Dieťa! Avšak Boh rozhoduje ináč. Dieťa sa
narodí v Betleheme, ale v dôsledku zvláštnej situácie, ktorou bolo sčítanie ľudu. Následkom tejto situácie sa Ježiš narodí za
takých okolností, že nič nebude zabezpečené. Pretože v Betleheme bolo veľa pútnikov, ťažko bolo nájsť akékoľvek miesto.
Vtedy bolo ľahko poddať sa pokušeniu
neistoty a strachu. A za takýchto ťažkých
skúšok viery sa malo narodiť Dieťa. Anjel
prišiel k Panne Márii len v okamihu zvestovania, ale neskôr už nedostala žiadny
iný príkaz, žiadne slovo, či poslanie. Pri
narodení Pána Ježiša sa anjeli ukázali len
pastierom pri stádach, ale nie Márii. Zakrátko po tom, súčasne s príchodom mudrcov, ďalšia búrka.
Na obzore cudzina
Prenasledovanie Herodesom. Ťažká skúška viery, v ktorej sa mohla zrodiť otázka:
Prečo Pán Boh mlčí, prečo nebráni svojho
Syna, prečo sa zdá byť bezmocným proti
Herodesovmu násiliu? Prečo nevyhnutný útek do neznámeho kraja, kde nebolo
žiadnej ľudskej opory?
Nasledujúca, veľmi ťažká skúška viery
nastala, keď dorastajúci Ježiš zostal v jeruzalemskom chráme. Evanjelium hovorí,
že nerozumeli tým slovám, ktoré im povedal, keď ho našli, a že Mária tieto slová
zachovávala vo svojom srdci. V jej živote
teda pokračovali temnoty. Prečo jej Ježiš
nechcel nič vysvetliť? Ona, Matka Boha,
musela sa učiť chápať udalosti. Boh jej nič
zdvojené „áno“ – nech sa tak stane nám –
jemu aj mne. Ak môj milovaný Syn má
trpieť a byť umučený, nech sa tak stane.
Tento súhlas bol jej najväčšou obetou. Máriino fiat pod krížom spôsobilo, že sa stala
Matkou Cirkvi, Matkou nás všetkých. Máriino duchovné materstvo má svoj počiatok v tom najťažšom „áno“. Ak sme zdrvení alebo niečím veľmi pritlačení, myslíme
na to, že v tej chvíli sme blízko tej, ktorej
život bol skutočne ťažký. Boh miloval Máriu zvláštnym a výnimočným spôsobom,
a predsa v jej živote bolo toľko utrpenia.
Pochopíme to vôbec?
Je to zvláštna forma lásky a dôvery, keď Pán
Boh chce, aby sme nežiadali od neho, aby
nám prejavil svoje city, aby mohol ostať
slobodný. Je to neobyčajne ťažká láska. Takúto lásku žiadal Kristus od svojej matky.
Hovorí o tom evanjeliová scéna o neuskutočnenom stretnutí Ježiša a Márie s jeho
najbližšími príbuznými. Ktosi mu povedal:
„Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia
a chcú sa s tebou rozprávať“ (Mt 12,47).
Ježiš sa vtedy tak zachoval k svojej matke,
ako sa mohol zachovať len k veľmi milovanej osobe, ktorej najviac dôveroval. Vyzeralo to, akoby odvrával: „Kto je moja matka
a kto sú moji bratia?“ (Mt 12,48). Na prvý
pohľad by sa nám mohlo zdať, že Kristus
bol veľmi krutý k svojej matke, ale v skutočnosti to boli skúšky jej viery, skúšky jej
úplného odovzdania sa Bohu. Pre Máriu
bolo takéto tvrdé zaobchádzanie prejavom
najväčšej dôvery jej Syna k nej. Vedela, že
Kristus sa na ňu spolieha, a nemusí sa o ňu
zaujímať. Mária nikdy neprekážala Ježišovi
v jeho apoštolskom poslaní, čím prejavila
svoju najvyššiu nezištnú lásku k Synovi. Ak
sa občas Ježiš ukáže taký tvrdý voči nám,
bude to znamenať, že nás veľmi miluje, že
Pokračovanie na 14. strane
C. Harmata-Milotínsky
Cez búrku k Márii…
Sme vlastne ani nezačali
obzerať poľné ľalie –
a hľa, už vietor na ústraní
i dážď i sneh nám prikryje
ceľučkú krásu z božej dlane,
v ktorej sa svety zbližujú…
My poďme dneska k svätej Panne
Synáčka zas jej križujú…!
Ach neviem, neviem, čo sa stane,
len tuším, že svet zošalie,
bo tam, kde rástli ľalie,
vreteníc roj sa vypeká…
Čo bolo dobré, uteká,
a anjel smutne narieka…
Ach prečo plačeš, Mária?
My vieme, že ťa všetko bolí,
pretože zlí sme – ako zmija,
ktorej sa každý človek bojí.
Hryzieme Srdce Syna Krista,
preto je doba bôľna, hmlistá…
No v Tebe, Matka, vyjasní sa,
bo ty si Hviezda na mori,
Ty žiariš všade, kde dnes tmí sa,
kde havran lieta za hory,
Ty zlátiš kút náš boľavý,
Ty ľúbiš dietky Oravy,
lebo Ty Matka naša si,
naša si, naša, storazy!
Hľa, Tvoje rady belejú sa,
aj nás tam vidíš, všakže, Matka?
Anjeli ruže na nás trúsia
a ruka Tvoja ústa hladká,
by chválou večne zvonili,
ku Tebe, Matka, Ruža Rajská,
ku Tebe, Kvietok spanilý!
Ach, Tebe patriť, Matka drahá,
Len Teba ľúbiť oddane,
potom aj závisť, hriech a vojna,
potom aj pomsta prestane…
Oravské Veselé
18. novembra 1948
FARSKÝ LIST 02|2012
13
TÉMA
Veľkým ctiteľom Panny Márie bol aj pápež Ján Pavol II., ktorý si na jej
počesť do svojho pápežského erbu umiestnil písmeno M a za svoje
heslo si zvolil slová Totus tuus (Celý tvoj). Tieto dve slová vyjadrujú úplnú
odovzdanosť Ježišovi prostredníctvom Márie: „Tuus totus ego sum, et
omnia mea tua sunt“, čo vo voľnom preklade znamená: „Ja som celý
tvoj a všetko, čo mám, ti patrí, môj drahý Ježišu, prostredníctvom Márie,
tvojej svätej Matky.“
Dokončenie z 13. stany
nám dôveruje, že ho nesklameme a že neodídeme. Kristus stále o všetko oberal svoju matku, ale ona mu stále hovorila svoje
„áno“, a tak sa stále viac pripodobňovala
božskému vzoru svojho Syna.
Keď Boh mlčí, je blízko
Môžeme o takomto živote hovoriť, že je
veľmi ťažký? Aj áno, aj nie. Táto dvojznačnosť vyplýva z toho, že pre človeka, ktorý
miluje Boha a je s ním zjednotený, všetky
straty môžu prinášať radosť a šťastie, pretože sú to príležitosti vyznať Bohu lásku
a dokázať mu vernosť.
Ak nám bude niekedy zle a ťažko a Pán
bude mlčať, pamätajme si, že toto mlčanie
je len inou formou jeho slova a jeho neprítomnosť je len inou formou jeho stále
nás zahrnujúcej prítomnosti. Mlčanie či
neprítomnosť Ježiša sú vždy len zdanlivé.
Práve vtedy, keď sa cítime byť veľmi osamotení, keď nám je veľmi ťažko, keď prežívame akési „obnaženie“, je nám najbližšie.
Neprejavuje sa však navonok, lebo túži,
aby sme mu ešte viacej verili. Takéto mlčanie a takáto zdanlivá neprítomnosť sú
pre neho rizikom. Niektorí vtedy odchádzajú. Kedysi odišli celé zástupy poslucháčov, lebo sa im zdalo, že Ježiš od nich žiada
veľa. Tieto odchody od Ježiša v dôsledku
skúšok viery sa stále opakujú. Jedni vychádzajú zo skúšok silnejší vo svojej dôvere
v Boha, iní od neho odchádzajú.
Skúškami rastie viera
Postoj Panny Márie k ťažkým skúškam
viery je pre nás výčitkou svedomia. Veď
predsa v jej živote sa všetky skúšky viery skončili prehĺbením jej dôvery v Pána.
Hoci prechádzala mnohými skúškami,
nikdy nesklamala Pána Boha. Nepoznala
rozdiel medzi poznaním a konaním. V jej
živote sa v celej šírke uskutočnil Boží ideál, takže sa stala najdokonalejším stelesnením jeho plánov. My však stále vytvárame
nesúlad medzi vierou a životom, medzi
našimi slovami a skutkami, medzi ideálom
a jeho uskutočnením. V dôsledku skúšok
viery cúvame alebo priamo sa vzďaľujeme.
14
FARSKÝ LIST 02|2012
V tomto zmysle je pre nás Panna Mária
výčitkou svedomia.
Cesta súhlasu vedie k cieľu
Máriu, ktorá je pre nás vzorom dôvery, mohli by sme nazvať Matkou Božieho
prijatia, Matkou dôvery, pretože ona stále
hovorila Bohu:„Nech sa mi stane, ako ty
chceš.“ Najdôležitejšia udalosť v dejinách
sveta sa odohrala v temnotách getsemanskej noci. Tou udalosťou bolo Kristovo
„áno“, ktoré povedal Otcovi. Najdôležitejšia udalosť nášho života sa odohráva vtedy, keď tak ako Mária si vyberáme cestu
súhlasu. Súhlas sa rozprestrel nad celý jej
život. Podobne má byť aj v našom živote.
Náš život sa skladá z neustálych zvestovaní, ktorým treba rozumieť ako skúškam
viery. Čas je nesmierne drahý, pretože je to
prítomnosť Boha. Prítomná chvíľa je naša
výzva a skúška viery, je Božie očakávanie,
či povieme svoje „áno“. Náš život viery
smeruje k tomuto „áno“. Podstatou kresťanstva je ustavičné hovorenie Bohu: „Buď
vôľa tvoja.“ Panna Mária stále opakovala
Bohu tieto slová. Odstup medzi Máriou
a nami sa rodí vždy našou vinou, lebo my
ju robíme nedosiahnuteľnou a vzdialenou.
A práve ten odstup nás obviňuje z priemernosti, zo strachu kráčať až do konca
cestou milosti. Ľahšie je povedať: bola nepoškvrnene počatá, bola Božou Matkou,
bola iná. Ja ju teda nemôžem nasledovať.
A predsa je to len výhovorka a stavanie
bariér nástojčivému volaniu milosti, aby
sme ju nasledovali. Ak budeme nasledovať Máriu, ak sa jej budeme stále viac pripodobňovať, vtedy Ježiš bude môcť podľa
veľkosti nášho odovzdania sa milovať nás
takou láskou, akou miloval ju. Mária, kto-
Najslávnejšie vyobrazenie Panny Márie – Michelangelova Pieta v bazilike
sv. Petra vo Vatikáne (1499).
rú máme pred sebou ako typ duše bezhranične odovzdanej Bohu, je pre nás výzvou
uskutočňovať ideál radikalizmu viery.
Naše životné búrky
Naše životné búrky sú priaznivým časom
pre rozvoj našej osobnej viery. Búrka na
mori, opísaná v evanjeliu, je určitým symbolom aj našej situácie, keď v čase ťažkých
skúšok viery, vo chvíľach menších či väčších búrok, sa nám zdá, že nás Ježiš opustil, že nie je pri nás. Naše búrky môžu byť
rôzne: pokušenia, škrupule, nepokoj, starosť o budúcnosť, o zdravie, o prácu, o rodinu; búrky spojené s nezhodami v manželstve, v spoločnosti. Voči týmto búrkam
môžeme zaujať dvojaký postoj: strach ako
v prípade prestrašených apoštolov, alebo pokoj symbolizovaný postojom Ježiša
spiaceho v lodi. Ježiš spí v situácii, ktorá je
z ľudského hľadiska tragická. Spí v loďke
zmietanej vlnami, ktorej hocikedy hrozí
stroskotanie. Musel byť veľmi unavený. Ježiš spal v lodi apoštolov, ale im sa zdalo, že
všetko je už stratené. Preto tá panika vo
chvíli, keď budia Ježiša. V čase tejto búrky
sa prejavili dva postoje. Na jednej strane
od strachu zamračené tváre apoštolov, na
druhej – pokoj na tvári spiaceho Ježiša.
Kristov postoj sa zdal byť taký zvláštny, že
apoštoli mu vyčítajú: „Učiteľ, nedbáš o to,
že hynieme?“ (Mk 4,38).
Každá búrka má svoj zmysel, je prechodom Boha popri nás, ktorý nám chce
priniesť akúsi veľkú milosť, predovšetkým
milosť dôvery. V búrkach máme obrátiť
svoj pohľad viery na pokojnú tvár Ježiša.
V čase našich búrok sa zdá, že Boh spí.
Aké obsažné je gesto Ježišovho spánku
v dramatickom okamihu ohrozenia. Neznamená to, že v situácii ohrozenia nemáme robiť nič. Pán Ježiš nevyčíta apoštolom
ich starosť o záchranu lode, ale vyčíta im
nedostatok viery, ktorý spôsobil, že podľahli strachu a panike. Týmto gestom
spánku im chce povedať: „Veď predsa ja
som s vami, buďte pokojní, pretože loďke,
v ktorej som ja, sa nemôže stať nič.“
Keď nastanú v našom živote vnútorné
či vonkajšie búrky, pozrime sa na pokojnú Ježišovu tvár. Vtedy pochopíme, že nie
sme sami, že on je v každej situácii, akoby nám chcel povedať: tá búrka pominie.
V okamihoch búrok a skúšok našej viery
nesmieme nikdy zabúdať ani na neustálu
prítomnosť tej, ktorá je našou Matkou,
Matkou našej dôvery. Prosme ju, aby nám
vyprosovala dôveru, aby sme sa prestali
spoliehať na seba, veci a ľudí a zakúsili,
pocítili stálu prítomnosť jej Syna pri nás.
Veď on je našou jedinou istotou. Prosme
Máriu, aby sme podľa jej príkladu dôverovali výlučne Pánovi. l
Májové pobožnosti pred nami
P
ôvod tradičných májových pobožností je stále pomerne neznámy. Isté je,
že táto forma mariánskej úcty začala v Taliansku. Boli skôr súkromnou
záležitosťou. No v máji r. 1784 v chráme vo Ferrare sa prvýkrát pobožnosti konali
verejne. Odtiaľ sa rozšírili do Francúzska, priekopníkom bol jezuita Pierre Doré.
Od polovice 19. stor. sa stali najvýraznejším prejavom mariánskej úcty. Veľkým
impulzom pre ich rozvoj bolo vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny
Márie v r. 1854. Počas 2. svetovej vojny boli májové pobožnosti veľmi odporúčané. Pápež Pius XII. v r. 1939 vyzýval veriacich k modlitbám a pobožnostiam
v priebehu mája za mier medzi národmi. Hlavne deti sa mali týchto modlitieb
zúčastňovať – to bolo pápežovým zvláštnym prianím, ktoré veľmi často v týchto
vojnových rokoch opakoval. V encyklike Mediator Dei (1947) sú májové pobožnosti odoporúčané ako jeden z úkonov zbožnosti. Od svojho začiatku boli dvojakým spôsobom zakorenené vo farskom spoločenstve: ako nová oblasť založená
na spoločnej modlitbe v rodine a ako pobožnosť v kostole.
Neodmysliteľnou súčasťou týchto pobožností u nás sú Loretánske litánie. Presný dátum ich vzniku tiež nie je možné určiť. Najstaršie doteraz známe mariánske
litánie pochádzajú z 12. storočia. No v ranom stredoveku sa neujali. Až litánie,
ktoré sa modlievali a spievali v Lorete, slávnom mariánskom pútnickom mieste
v Taliansku, nadobudli časom všeobecnú platnosť.
Loretánske litánie prvý raz uverejnili v Dillingene r. 1558. Azda sa tak stalo zásluhou sv. Petra Kanízia, ktorý bol horlivým organizátorom mariánskych
kongregácií a propagátorom mariánskeho kultu. Prvý pápež, ktorý ich spomína,
je Sixtus V. Úradne ich však schválil až pápež Benedikt XIV. Z mnohých mariánskych litánií dovolil pri verejných bohoslužbách používať iba Loretánske litánie.
O ich rozšírenie po celej Európe a potom po celom katolíckom svete sa zaslúžili
pápeži, pútnici do Loreta, ale hlavne jezuiti prostredníctvom svojich misií, škôl
a mariánskych kongregácií. Zásluhou jezuitov sa Loretánske litánie, v ktorých je
zhrnuté celé mariánske dogmatické učenie, stali od druhej polovice 16. storočia
až dodnes jednou zo základných katolíckych modlitieb.
Eva Murínová
FARSKÝ LIST 02|2012
15
DOKUMENTY
Druhá synoda
Spišskej diecézy
•
Od apríla 2006 do apríla 2011 v Spišskej diecéze prebiehala
druhá diecézna synoda. Počas roku 2012 vás v krátkosti
oboznamujeme s jej záverečnými dokumentmi. V minulom čísle
sme v krátkosti predstavili synodu, aký bol jej zámer, číselnú
rekapituláciu a zároveň priblížili prvú tému: Tvár, život a spásne
služby Spišskej partikulárnej cirkvi.
Druhá téma:
posväcovanie života
Všetko v našom duchovnom živote začína posvätením, a preto prv než budeme
rozoberať ďalšie dôležité témy, potrebujeme začať od seba samých. Biblia hovorí,
že povolanie k svätosti/oddelenosti pre
Boha je základná požiadavka pre každého
kresťana, no tiež je to vznešené pozvanie,
do ktorého keď vstúpime, tak nás bude
môcť Boh použiť na jeho zámery. (2Tim
2,19-21).
I. Doktrinálna časť
2. Svätosť patrí v prvom rade Bohu. Boh je
svätý, lebo je odlišný od všetkého stvoreného. Stvorenstvo nie je sväté samo osebe,
ale svätým sa stáva tak, že sa vyčlení zo
„sveta“ a pripodobní sa Bohu.
3. Kristus kladie dôraz na čistotu mysle
a srdca. Svätosť znamená osvojiť si Božie
hodnotenie života a časné veci usporiadať
podľa Boha. Kresťan má byť svätý vo svetských aj duchovných oblastiach života.
4. Povolanie k svätosti sa týka Cirkvi ako
celku, ako aj každého jednotlivca, ktorý
prijal krst a začlenil sa do Cirkvi.
9. Miestom posväcovania je predovšetkým
vlastný stav, povinnosti povolania, konkrétne pomery a udalosti, do ktorých je
človek postavený v zápase o hodnoty súčasného sveta.
12. ...základným prostriedkom rastu človeka v svätosti má byť čítanie Svätého písma a meditácia o ňom.
13. Eucharistia je najhlavnejší nástroj posväcovania veriacich
15. Modlitba patrí k najviac praktizovaným
úkonom posväcovania človeka. Spoločná
modlitba ...v rodinách, farnostiach a iných
spoločenstvách. Individuálna modlitba je
zas základným prejavom viery aj nástrojom jej prehlbovania. ... Súčasťou kresťanského života je askéza, odriekanie a pôst.
16. Veľmi vážnou otázkou posväcovania
života je rozlišovanie dobra a zla a pestovanie čností.
16
FARSKÝ LIST 02|2012
28. Výrazom „svätosť sa rozumejú nielen
špeciálne náboženské činnosti, ale aj celá
činnosť každého kresťana vrátane angažovanosti v politickej, kultúrnej, sociálnej
a každej inej oblasti. Všetko má byť usporiadané podľa evanjelia a nasmerované na
posledný cieľ.
Je potrebné si uvedomiť, že povolanie
k svätosti má byť hlavnou charakteristikou vzťahov, na ktorých je budovaná
farnosť, má byť aj hlavným cieľom celej
pastoračnej činnosti a života vo farnosti.
Každý nech sa usiluje hľadieť na svet ako
na veľké misijné pole, v ktorom je potrebné všetko usporiadať v duchu evanjelia.
III. Súhrn nariadení
a odporúčaní
V téme posväcovania života patrí súhrn
nariadení a odporúčaní k jedným z najdlhších. Je plný praktických rád pre posväcovanie života. Tu je len krátky výňatok,
pre hlbšie preniknutie témy odporúčame
štúdium samotných dokumentov.
Niektoré body nariadení:
• Nech každá veriaca rodina má katolícke
vydanie Svätého písma, aspoň Nového
zákona, z ktorého si pravidelne čítajú.
• Do liturgických služieb im vlastných
zapojiť laikov v čo najväčšej miere.
• Farár nech sa postará, aby pred prijatím sviatostí boli veriaci povzbudení
vo viere, riadne disponovaní a poučení
o účinkoch jednotlivých sviatostí.
• Kňaz nech nekrstí ľudí z iných farností
bez licencie ich vlastného farára, alebo
bez vedomia miestneho ordinára.
• Príprava na prijatie sviatosti birmovania nech trvá jeden rok, s prestávkou
cez letné prázdniny.
• Spovedník pri vysluhovaní sviatosti
zmierenia nesmie mať pri sebe mobil
ani iné elektronické zariadenie. Budí to
nedôveru a podozrenie z odpočúvania.
• Slávenie nedele a prikázaných sviatkov
je vzácny dar a vážna povinnosť vydať
•
•
•
•
svedectvo o kresťanskom štýle života.
Toto slávenie nech je vyjadrené účasťou
na sv. omši, zdržiavaním sa takých činností, ktoré odporujú posvätnosti dňa.
Veriaci nech konajú tak, aby, okrem
vážnej príčiny, nenútili iných pracovať
v nedeľu a prikázaný sviatok.
Veriaci nech sú si vedomí povinnosti kresťanskej lásky včas zavolať kňaza
k chorému alebo umierajúcemu.
Z dôvodu dostatočnej prípravy nech
snúbenci aspoň pol roka pred uzatvorením manželstva informujú o svojom
úmysle vlastného farára.
V každej farnosti udržiavať a zveľaďovať tradičné formy zbožnosti, ako sú
prvé piatky, májové a októbrové pobožnosti a nedeľné pobožnosti podľa
textov nového modlitebníka.
Farár je povinný dbať o to, aby sa
pri verejných pobožnostiach modlili
len tie modlitby, ktoré majú cirkevné
schválenie.
V jednotlivých farnostiach diecézy organizovať farské misie, a to aspoň každých 10 rokov, s minimálne jednou duchovnou obnovou medzi jednotlivými
misiami.
Niektoré body odporúčaní:
• Odporúča sa, aby úmysel sv. omše bol
vložený do spoločných modlitieb veriacich.
• Veriaci nech venujú dostatočný čas
každodennej osobnej, rodinnej i spoločnej modlitbe. Všetky podujatia nech
začínajú a končia modlitbou.
• Veriacim treba zdôrazňovať, aby už
v rámci prípravy na sviatosť zmierenia
napravili hmotné i duševné škody.
• Nech duchovným pastierom v službe
starým a chorým ochotne pomáhajú aj
laici.
• Je potrebné povzbudzovať veriacich
k tomu, aby v ich rodinách nechýbal
kríž, umiestnený na čestnom mieste.
Nosenie požehnaných predmetov nech
je prejavom osobného svedectva viery.
• Veriaci nech si uvedomujú, že k zachovávaniu posvätnosti kostola patrí aj
vhodné oblečenie, zvlášť u tých, ktorí
vykonávajú liturgickú službu. Hlavne
rodičia nech na to dbajú pri výchove.
• Odporúča sa rozvíjať vo farnostiach
aktivity, ktoré sa zameriavajú na oslobodenie človeka od alkoholizmu, drogovej a inej závislosti a podporovať
modlitebnú pomoc ohrozeným.
• Podporovať vznik malých spoločenstiev podľa stavov a zamerania, ktoré
napomáhajú k posväcovaniu života.
Celý dokument na www.dieceza.
kapitula.sk • Eva Murínová
ŽILI MEDZI NAMI
103 svätých
kórejských mučeníkov
TEXT: MARTIN FARBÁK • SNÍMKA: INTERNET
SPRACOVANÉ Z WWW.CATHOLICNEWSAGENCY.COM
Predstavte si, že by na Slovensku začalo veľké prenasledovanie
Katolíckej cirkvi. Do roku 2087 by 670 000 slovenských katolíkov
hrdinsky položilo život za vieru v Ježiša Krista a 6 900 z nich by
bolo vyhlásených za svätých. Takéto čísla by vyšli, keby všetci
z tých, čo sa prihlásili ku katolíkom počas sčítania v roku 2011,
mali aspoň takú vieru ako svätí kórejskí mučeníci.
Rozsievač vyšiel rozsievať...
Prvé semienka kresťanstva v Kórei sa
začali objavovať už v roku 1593, keď do
Kórei prišiel prvý japonský misionár. Ten
však mohol pôsobiť len medzi japonskými
vysťahovalcami. O desať rokov neskôr kórejský vyslanec Yi Gwane-jeong doniesol
zo svojej návštevy Pekingu okrem iného
aj niekoľko teologických kníh, ktoré napísal Matteo Ricci, taliansky jezuita a misionár pôsobiaci v Číne. Yi Gwane-jeong
začal šíriť myšlienky, ktoré sa nachádzali
v spisoch najmä medzi učencami a na túto
tému sa viedlo veľa akademických debát.
No keď v centrálne riadenej krajine, ktorej
hlavným náboženstvom bol budhizmus
a filozofia konfucionizmu, učenec Yi Su-gwang a vládny minister Yu Mong-in napísali kritické komentáre k Ricciho dielam,
všetky debaty na akademickej pôde utíchli
a nerozšírili sa medzi ľudí. Až v roku 1784
začali vznikať prvé organizované kresťanské komunity, čo približujú slová Jána
Pavla II. z homílie pri príležitosti kanonizovania kórejských mučeníkov: „Z túžby
po stále väčšom podiele na kresťanskej
viere vaši predkovia poslali jedného z ich
vlastných v roku 1784 do Pekingu, kde bol
pokrstený. Z tohto dobrého semena sa narodili prvé kresťanské komunity v Kórei,
komunity unikátne v dejinách cirkvi, pretože boli založené výhradne laikmi. Táto
rodiaca sa Cirkev, taká mladá a pritom
taká silná vo viere, vydržala vlnu tvrdého
prenasledovania. A tak za menej než jedno
storočie sa Kórea môže pochváliť takmer
desiatimi tisícmi mučeníkov. Roky 1791,
1801, 1827, 1839, 1846 a 1866 sa navždy
podpísali krvou svätých mučeníkov a sú
vryté vo vašich srdciach.“
Laici – ohlasovatelia evanjelia
Hoci katolícky kňaz vstúpil do Kórey už
v roku 1593, nemohol mať žiadny kontakt s domorodým národom. Tie prišli
prostredníctvom diplomatických zástupcov až v spomínanom roku 1784.
Diplomati boli pravidelne posielaní do
Číny, kde sa stretávali s jezuitmi. Z týchto stretnutí vzišlo dobré ovocie v podobe
biskup a dvaja kňazi z francúzskej misie.
V tom čase mala laická kórejská komunita už neuveriteľných 50 000 pokrstených
katolíkov, ktorí už dlhšiu dobu hrdinsky
znášali prenasledovanie. Do roku 1882,
kedy dostali kórejskí kresťania slobodu,
ich bolo zabitých desaťtisíc. 103 z nich
bolo blahorečených – v rokoch 1925
a 1968. V roku 1984 ich pápež Ján Pavol
II. vyhlásil za svätých.
Ázijské kultúry – skryté
bohatstvo?
Kto pozná kultúru kórejského národa, vie,
že okrem iného sú veľmi orientovaní na
kolektív, snažia sa z neho nevybočovať,
ničím sa neodlišovať. Originalita nie je
niečo vítané, práve naopak, úspešný je ten,
kto ide s davom. Práve preto sa iné náboženstvá šíria v týchto končinách veľmi
ťažko, hlavne cudzokrajným misionárom.
No mučenícka smrť obrovského počtu kó-
Smrť mučeníkov je podobná Kristovej smrti,
pretože rovnako ako on zomrel na kríži, aj oni
zomreli, aby sa zrodil nový život.
Ján Pavol II. na slávnosti svätorečenia
Lee Sung-Hoona, ktorý sa nechal pokrstiť
v Pekingu. Čítal mnoho katolíckych kníh
a snažil sa napodobniť cnosti svätých a šíriť katolícku vieru medzi priateľov. Po návrate do Kórey založil prvú katolícku komunitu, pričom sám krstil. Prví európski
misionári prišli do krajiny až v roku 1836,
keď boli na územie Kórey tajne vyslaní
rejských kresťanov svedčí o tom, že ak títo
ľudia začnú v niečo veriť, sú tomu oddaní a v prípade evanjeliových právd Ježiša
Krista sú ochotní obetovať aj svoj vlastný život. Modlime sa teda za misionárov
v týchto krajinách, pretože ak by sa tieto
národy obrátili, dokázali by zmeniť svet
a priviesť ho bližšie k Bohu. l
FARSKÝ LIST 02|2012
17
ODPORÚČAME
J. Martin, SJ: Jezuitský
Nezlomná vôľa
návod (takmer) na všetko (Amazing grace)
James Martin, jezuitský kňaz, autor mnohých kníh, ktoré boli označené za najčítanejšie, napísal knihu pre čo najširšie publikum o spiritualite pre každodenný život.
Kniha je určená všetkým, ktorí vedia o svätom Ignácovi, o jezuitoch alebo o ignaciánskej spiritualite pomerne málo, ale chcú
nájsť vo svojom živote Boha. Zámer autora
bolo napísanie takej knihy, ktorá by oslovila čo najširšie spektrum ľudí.
Ako samotný názov knihy napovedá,
autor ponúka návod, ktorý jezuiti zdedili
od sv. Ignáca, rytiera, mystika a svätca, ktorý žil v šestnástom storočí. „Ignácov spôsob napredovania,“ ako píše James Martin,
„spočíva v hľadaní slobody: slobody stať sa
tým, kým máme byť, slobody dávať a prijímať lásku, správne sa rozhodovať, vnímať
krásu sveta a tajomstvo Božej lásky. Tento
návod vychádza z toho, čo svätý Ignác zanechal vo svojich dielach, ale i z tradície,
praxe a duchovných skúseností, ktoré si
jezuitskí kňazi a bratia odovzdávali z generácie na generáciu.“
Spiritualita je podľa Martina ako most
a mosty sú rozdielne: niektoré sú postavené z dreva, z ocele alebo aj z lana. Niektoré
prekračujú rieky, iné potoky alebo údolia.
Pomáhajú nám spojiť sa s druhou stranou.
Rozličné spirituality v kresťanstve sú ako
rozdielne mosty, ktoré nás privedú k Bohu.
James Martin pozýva čitateľa na dobrodružnú, často dojímavú, no aj humornú cestu, ktorou prešiel on a jeho priatelia
vďaka jezuitskej spiritualite.
Zuzana Machajová
Snímka: internet
10 %
zľava
18
FARSKÝ LIST 02|2012
Anglický životopisný film z roku 2006,
v ktorom vystupuje viacero známych
hercov, rozpráva príbeh o nezlomnej vôli
hŕstky bojovníkov za ľudské práva, ktorí sa
snažili v anglickom parlamente presvedčiť
ostatných o tom, že aj africkí otroci sú ľudské bytosti. Film historicky autentickým
spôsobom zobrazuje, ako to vyzeralo/vyzerá v takom parlamente, že často nejde
o pravdu, ale o presadzovanie záujmov,
ktoré však nemusia vždy byť „s kostolným poriadkom“. Je to však tiež príbeh
Williama Wilberforcea (Ioan Gruffudd),
ktorý bol významným politikom a hlavne
bojovníkom za zrušenie otroctva v Anglicku na prelome 18. a 19. storočia. A tak
to nie sú len hádky v parlamente, ale tiež
jeho životné svedectvo o nezlomnej vôli,
láske, hľadaní seba samého a viere v jediné dobro – Boha. Práve to chcem zdôrazniť. Film veľmi úprimne ukazuje, že vôľa
bojovníkov za spravodlivosť sa nezlomila
len vďaka ich viere a tiež, že práve veriaci
kresťania sú schopní zmeniť svet, ak vyznávajú svoju vieru.
Film odporúčam všetkým. Nájdete
v ňom veľmi kvalitné anglické filmové
umenie (herecké výkony, strih, kamera,
hudba, réžia) a strhujúci príbeh o pravde,
viere, no i láske medzi mužom a ženou,
ktorý je navyše z väčšej časti podložený
skutočnými udalosťami, a tak film prináša
pre ženy obľúbenú romantiku a mužom
dôležité dobrodružstvo.
Martin Farbák
Snímka: internet
Via lucis
Via lucis je liturgická pobožnosť, ktorej
autorom je salezián don Sabino Palumbieri. Nadväzuje na Krížovú cestu, je to ďalších štrnásť zastavení, ale už vo svetle. Jej
úmyslom je povzbudiť ľudí k prežívaniu
radosti z nového života, ktorý priniesol
Ježiš. On zaujal postoj, ktorý sa dá vyjadriť takto: „Môžete ma biť, opľuť, zbičovať
aj zabiť, no ja vás aj tak budem mať rád!
Moja láska je väčšia ako vaša zloba. Môžete zlikvidovať moje telo, ale za žiadnych
okolností nezabijete vo mne lásku!“ Základným motívom je teda víťazstvo dobra
a lásky nad zlobou, sebectvom, smútkom,
chorobou... Ide o cestu svetla pre tých, ktorí sa nachádzajú vo tme nezamestnanosti,
sklamania po rozvode a iných zraneniach.
V tomto zmysle sa pobožnosť Cesty svetla
môže sláviť počas celého roka.
Na Slovensku má aj svoju hudobnú
podobu. „Mnoho skladateľov skomponovalo Krížovú cestu (Via crucis), ale málokto urobil Via lucis (Cestu svetla)“, hovorí
o nápade vytvoriť gospelový program autor Mons. Anton Fabian. Šesť rokov spolu
so spoluautormi tvorili verše, komponovali hudbu, aranžovali i nahrávali. Medzi
hudobníkmi a spevákmi nájdeme zvučné mená ako Marián Čekovský, Viliam
Csontos, Henry Toth či Pavol Jeňo. Dielo
dozrievalo, stávalo sa vybrúsenejšie, prepracovanejšie. Celý projekt bol prvýkrát
prezentovaný v júni r. 2009 na celodiecéznom stretnutí mládeže košickej arcidiecézy. Viac na www.vialucis.rimkat.sk
Eva Murínová
Snímka: internet
Zľava platná do 30. 6. 2012 v Kníhkupectve ZRNO na Radlinského ulici v D. Kubíne na tieto tituly kníh:
Pamätná kniha (Moje prvé sväté prijímanie)
4,50 eur
Život Panny Márie vo videniach bl. A. K. Emmerichovej
6,61 eur
Alfonz Mária de Ligouri • Modlitba, veľký prostriedok spásy
3,40 eur
SPRAVODAJSKÝ SERVIS
Bohoslužobný poriadok
v týždni
Úmysly
Apoštolátu modlitby
Farská
matrika
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
NA MÁJ
V mesiacoch február
a marec sme sviatosťou krstu
v spoločenstve Cirkvi privítali
6.00 a 18.00 hod.
(sobota – 6.30 a 18.00 hod.)
(piatok – 18.00 hod.
sv. omša za účasti mládeže)
Kostol Povýšenia sv. Kríža –
Brezovec
18.30 hod.
(štvrtok – 17.00 hod. sv. omša
za účasti detí)
(sobota – 7.00 hod., večer nie je)
Filiálny kostol Najsv. Trojice,
Vyšný Kubín
Piatok – 17.00 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod. (utorok, štvrtok)
Adoračná miestnosť je otvorená
každý deň od 7.00 do 19.00 hod.
Všeobecný: Aby spoločnosť podporovala iniciatívy, ktoré bránia a presadzujú úlohu rodiny.
Misijný: Aby Mária, Kráľovná sveta
a Hviezda evanjelizácie, sprevádzala
všetkých misionárov pri ohlasovaní jej
syna Ježiša Krista.
Úmysel KBS: Aby prvoprijímajúce
deti našli v Eucharistii radosť a posilu
do života.
NA JÚN
Všeobecný: Aby veriaci v Eucharistii
rozpoznali živú prítomnosť zmŕtvychvstalého Pána, ktorý ich sprevádza
v každodennom živote.
Misijný: Aby kresťania v Európe znovu
objavili svoju pravú totožnosť a s väčším nadšením ohlasovali evanjelium.
Úmysel KBS: Aby kňazi boli dobrými
duchovnými pastiermi im zverených
veriacich.
Pán si z našich radov povolal
Farský kostol
sv. Kataríny Alexandrijskej
6.30 • 9.00 • 11.00 • 14.45 hod.
7.45 • 10.00 • 18.30 hod.
Filiálny kostol Najsv. Trojice
Vyšný Kubín
9.15 hod.
Nemocnica s poliklinikou
16.00 hod.
Požehnanie matiek
pred pôrodom
26. mája a 30. júna
po ranných sv. omšiach
Stránkové dni
na Farskom úrade
Pondelok – piatok:
8.00 – 12.00 a 13.00 – 15.30 hod.
V súrnom prípade po večerných
bohoslužbách.
V prípade potreby (ku chorým) volajte
katol. kňaza 0915 818 308
Sviatosť manželstva prijali
Štefan Štoder a Vladimíra Sokolová
Ján Haluška a Lucia Herleová
Bohoslužobný poriadok
v nedeľu
Kostol Povýšenia sv. Kríža –
Brezovec
Barbara Salvová
Lilly Ľudmila Terenová
Lukáš Laurinčík
Jana Strážovská
Daniel Strážovský
Jakub Strážovský
Ema Sivčová
Alžbeta Marína Fafaľáková
Amália Jurkyová
Timotej Kulina
Sarah Luptáková
Michal Brenkus
Michael Duraj
Richard Andrejčák
Diana Daudová
Natália Skálová
Adam Zemenčík
internetový portál s prehľadom
kresťanských aktivít z celého
Slovenska
Elena Kacová (97)
Jozef Medvecký (67)
František Hrkeľ (54)
Žofia Zvolenčáková (73)
Rudolf Harmata (53)
Oľga Ilčišinová (57)
Vaša nová rubrika
„N
ádej odo mňa k vám“ – aj takýto
názov by mohla mať rubrika, ktorú pre vás chceme pripraviť. Boli by v nej
príspevky od vás, boli by v nej situácie,
myšlienky, udalosti, svedectvá, ktoré vás
veľmi obohatili, povzbudili a ktoré by
mohli povzbudiť aj ľudí, čo to budú čítať
a tak by sme si mohli byť navzájom skrytou nádejou... V skrinkách v kostole alebo
na mailovej adrese [email protected]
com očakávame ten váš podiel povzbudivého príspevku.
Ja vám dnes ponúkam toto: Ešte v roku
2008 v on-line diskusii otec Miloslav kardinál Vlk (17. mája sa dožíva 80-tich rokov)
na otázku, čo si z veľkonočného tajomstva môže odniesť človek, ktorý je chorý,
prišiel o prácu, stratil priateľov, bývanie,
je osamelý, skrátka nachádza sa v bezvý-
chodiskovej situácii, odpovedal: „V takých
temných situáciách, aké uvádzate, je nesmierne dôležité hlboké vedomie, že v tom
nie som sám. Že je niekto, kto o mne vie
a ma miluje, a dokonca za mňa dal život.
A toto vedomie, že Boh o mne vie a že Ježiš všetky tieto moje bolesti a trápenie na
seba naložil, je pre človeka v takých situáciách nesmierna útecha a povzbudenie.
A potom, ak ja tie ťažké situácie, utrpenie,
opustenosť prijmem, povedal by som objímem, potom v tomto stretnutí s bolesťou sa vlastne stretávam s mím, s Ježišom,
ukrižovaným a opusteným, s jeho láskou.
Sám som v ťažkých situáciách života zakúsil, akou silou táto skutočnosť pre mňa
bola. A dokonca mi priniesla aj pokoj
v duši, áno, môžem povedať aj radosť.“
Eva Murínová
FARSKÝ LIST 02|2012
19
DETSKÝ KÚTIK
Ahoj, deti!
Po čase dlhého pôstu konečne prežívame
me
obdobie radosti a vďačnosti za tú prenesmiernu Ježišovu lásku, vďaka ktorej
orej
obetoval sám seba, aby sme my mohli získať večný život. Však je to úžasné!!! Tešme
me
sa z toho a túto svoju radosť rozdávajme
me
všetkým ľuďom, ktorých stretávame vo
svojom živote.
Túto radosť prežíva aj príroda. Prebúdzajú sa stromy, kvitnú krásne kvety,
ety,
prilietajú k nám vtáčiky cestovatelia a slniečko už konečne neskrýva svoju tvár
vár
a so širokým úsmevom „cerí“ na nás čoraz
raz
ostrejšie zúbky, lebo už vôbec nie je štrbabavé. Nuž všetko začína hrať prekrásnymi farbami a ráno nás prebúdzajú
tie najkrajšie koncerty, ktoré by
nezložil veru žiadny svetoznámy
hudobný skladateľ!
Prebuďme sa teda aj my a trávme viac
krásnych chvíľ vonku a menej pri „žrútoch“ času ako je telka a počítač. Tú krásu
nám veru „nijakovsky“ nenahradia.
Keď si medzi výletmi nájdete trochu
času,
pozývame
našim
hlavičkolásu, pozý
ývame vás k n
ašim hla
avičkolá
majúcim
ajúcim úlohám. Tak teda nech sa páči!
1
Ježiš nám prisľúbil
Tešiteľa, ktorého nám
pošle Otec. Jeho meno je
ukryté v tajničke. Keď správne
pomenujete obrázky, rýchlo
zistíte, ako sa volá.
2
K tejto úlohe budete
potrebovať Jednotný katolícky
spevník. Nájdite a napíšte aspoň 3
názvy a čísla piesní, ktoré spievame
vo veľkonočnom období v kostole.
3
Keď zoradíte písmenká v tomto
farebnom poradí – červené,
zelené, žlté, modré a fialové, zistíte,
z čoho sa v tomto veľkonočnom období
tak prenesmierne tešíme!
4
Spolu s rodičmi, starými rodičmi, alebo súrodencami
nájdite v Svätom písme Evanjelium sv. Jána – Jn 20,
11–18 a zistite, ako sa volala žena, ktorej sa zjavil vzkriesený
Ježiš, aké dve bytosti videla sedieť v otvorenom hrobe
a čo znamenalo oslovenie „Rabunni“, ktorým po hebrejsky
oslovila Ježiša? Nakoniec obrázok pekne vymaľujte!
#
DETSKÝ KÚTIK 02|2012
5
Prečít
Prečítajte
písmená od
písme
začiatku až do konca
a napíšte, kkam vystúpil
Ježiš na šty
štyridsiaty
deň po svojom
zmŕtvychvstaní?
Nuž úloh máme požehnane, tak vám želám šikovné očko, šikovné
rúčky a bezúrazové hlavičkolámanie, aby ste odhalili správne odpovede. Tie vhadzujte do schránky v kostole na Brezovci označenej
Detský kútik do štvrtka 24. mája 2012, keď po omši vypukne žrebovanie. POZOR! POZOR! POZOR! Nezabudnite pripísať k vašim
odpovediam vaše meno, priezvisko a vek, alebo ktorú triedu navštevujete. Nalepte aj aktuálny kupón! Teší sa na vás
Renča Jedláková
Kresby: LUSK a autorka
Download

Panna Mária a naše životné búrky