KOMUNÁLNA A PRIEMYSELNÁ ENERGETIKA 2/2013
ročník: V
www.emagazine.sk
energeticky efektívne riešenia v komunálnej a priemyselnej praxi
2/2013
9 771337 98800 2
3,99 €
Biomasa pre Vojany
príležitosť pre región
16
Žilinská teplárenská
46 rokov tepla pre Žilinu
28
ČISTÁ
ENERGIA PRE PRÍRODU
Slovenské elektrárne, ²len skupiny Enel, jasne
deklarujú svoju dominantnú pozíciu v oblasti
ochrany životného prostredia. V rámci programu
Energia pre prírodu realizujú projekt ekologizácie
vysokohorských chát s cieÖom skvalitniõ komfort
prevádzok a znížiõ spotrebu emisií a ich negatívny
dopad na prírodu. Rozvíjajú tiež aktivity na
podporu a stabilizáciu biodiverzity. V spolupráci
s Tatranským národným parkom už zrealizovali
projekt na ochranu kamzíka vrchovského
tatranského, svišõa vrchovského tatranského,
pribudli iniciatívy na záchranu sokola sõahovavého
a rozšírila sa spolupráca aj v oblasti monitorovania
a ochrany dravých vtákov. Za tieto aktivity boli
odmenené cenou European Business Awards for
the Environment (EBAE) v Bruseli.
Kamzík vrchovský
tatranský
Svišť vrchovský
tatranský
Téryho chata
Chata pri Zelenom
plese
w w w . s e a s . s k
energiaprekrajinu.sk
partneri: www.spravatanap.sk, www.sopsr.sk , www.lesytanap.sk, www.kst.sk
editoriál
editoriál
Prednedávnom ministerstvo financií
informovalo, že čerpanie eurofondov
ku koncu mája tohto roka dosiahlo
vo všetkých operačných programoch
celkom
41,5
percenta.
Netreba
pripomínať, že aktuálne rozpočtové
a programové obdobie tento rok končí
a je otázne, do akej miery sa nám podarí
európske financie dočerpať. Reálne
hrozí, že prídeme o pár sto miliónov
eur. Presne tých pár sto miliónov, ktoré
by sme si vedeli predstaviť v podobe
v lepších ciest, kvalitnejších vysokých
škôl alebo efektívnejšie fungujúcej
verejnej správy. No uplatnenie by určite
našli aj pri vytváraní zmysluplných
a udržateľných investícií – následne
i pracovných miest – napríklad v lokálnej
energetike.
Začína nové programové obdobie
a s ním prídu na Slovensko ďalšie
vyčlenené zdroje. Zatiaľ nie je jasné,
na čo konkrétne budeme môcť „nové“
európske peniaze v rokoch 2014 –
2020 využiť, Partnerská dohoda medzi
Európskou komisiou a Slovenskom sa
ešte len rodí. Už teraz však vieme, že
budeme mať viac zdrojov ako v rokoch
2007 – 2013.
Ak bolo toto programové obdobie
výzva, tak to ďalšie bude ešte väčšia.
Pritom nikto nepochybuje, že za vyše
13 miliárd, ktoré budú pre Slovensko
k dispozícii, by sa dalo urobiť naozaj
veľa. Aká časť eurofondového koláča
sa napokon ujde čisto energetickým
projektom či projektom zvyšovania
energetickej efektívnosti v rôznych
oblastiach hospodárstva, bude záležať
aj od úsilia uchádzačov o podporu. Veď
2 / 2013
pripraviť projekt tak, aby obstál, určite
nie je hračka.
V aktuálnom
čísle
Komunálnej
a priemyselnej energetiky prinášame
niekoľko referencií od tých, ktorým sa to
podarilo, ale aj od tých, ktorí idú vlastnou
cestou a eurofondy nevyužívajú. Vždy
ide o slobodné rozhodnutie každého
investora, nech už sú pohnútky
akékoľvek.
Ak si počas leta nájdete čas a chuť
venovať sa príkladom energetickej
efektívnosti
v našom
časopise,
odporúčam do vašej pozornosti
príspevok o elektrárni vo Vojanoch. Nie
je totiž zvyčajné, aby najväčší producent
elektriny v krajine ponúkal obchodné
partnerstvo samosprávam.
Možno zaujme aj článok o Žilinskej
teplárenskej,
ktorým
otvárame
v Komunálnej a priemyselnej energetike
nový seriál o veľkých štátnych
teplárňach.
Ak uvažujete o modernizácii osvetlenia
vo vašej prevádzke, môžete sa inšpirovať
zasa
materiálom
o základných
atribútoch
kvalitného
osvetlenia.
A mimochodom,
rekonštrukciu
firemného osvetlenia možno realizovať
aj s podporou eurofondov.
Podnetné čítanie a pekné leto
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
3
obsah
» tiráž » obsah
MAGAZÍN O ENERGETICKY EFEKTÍVNYCH
RIEŠENIACH V KOMUNÁLNEJ
A PRIEMYSELNEJ PRAXI
Ročník: 5, číslo: 2,
vychádza 4 x ročne
Jazyk vydávania: slovenský
Evidenčné číslo Ministerstva kultúry SR
EV 3604/09, ISSN 1337-9887
Vydáva: Trilobyte, s. r. o,
M.R. Štefánika 32
010 01 Žilina
IČO: 44 549 598, DIČ:2022763182
IČ DPH:SK2022763182
Adresa redakcie:
M.R. Štefánika 32, 010 01 Žilina
Tel./fax : 041/565 17 51
Infoservis
www.emagazine.sk
TRADIČNÉ ZDROJE ENERGIE
Šéfredaktorka:
6. Stredoeurópsky plynárenský kongres
Prichádza čas CNG
5
11
14
Ing. Mgr. Vlasta Rafajová
[email protected]
KOMUNÁLNA ENERGETIKA
0910 963 386
Biomasa pre Vojany – príležitosť pre región
Žilinská teplárenská – 46 rokov tepla pre Žilinu
16
28
Redakcia:
Mgr. Beáta Jarošová, [email protected]
OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE
Obchodné oddelenie:
Progresívne, cenovo dostupné bývanie
Projekt Energetická efektívnosť vo verejných budovách finišuje
Energeticky pasívny BD v Dubňanoch
Janka Kopperova, [email protected]
38
44
49
Ing. Petra Mieresová, [email protected]
NÁSTROJE ENERGETICKEJ EFEKTÍVNOSTI
Grafická úprava:
Grafické štúdio Trilobyte, s. r. o.
Úspešná premiéra konferencie EnergyCamp
Efektívejšia výroba tepla v Petržalke
54
56
Cena vo voľnom predaji: 3,99 eur.
Akékoľvek kopírovanie publikácie, prípadne
PRIEMYSELNÁ ENERGETIKA
jej častí, je možné len po predchádzajúcom
Osvetlenie priemyselných prevádzok - 1.časť
Poznáte skutočný potenciál úspor vášho osvetlenia?
Najlepšie dostupné techniky v priemysle a energetická efektívnosť
písomnom súhlase vydavateľa. Za obsah
inzercie zodpovedá zadávateľ.
58
63
68
Komunálna a priemyselná energetika 2/2013 vyšla
24. 6. 2013.
ODPADY A NAKLADANIE S NIMI
Nasledujúce číslo vyjde v septembri 2013.
Viac ako polovica Slovákov zaobchádza s elektroodpadom správne
4
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
72
2 / 2013
infoservis
ZÁŤAŽOVÉ TESTY JADROVÝCH
ELEKTRÁRNÍ KAŽDÝCH ŠESŤ ROKOV
Európska komisia (EK) júnovým návrhom
v oblasti bezpečnej výroby jadrovej energie,
ktorým sa mení smernica o jadrovej bezpečnosti z roku 2009, vytyčuje celoeurópske
bezpečnostné ciele v záujme zníženia rizík
a v záujme ochrany ľudí i životného prostredia.
Cieľom revidovanej smernice je priebežné
zvyšovanie jadrovej bezpečnosti v celej EÚ
zavedením systému pravidelného partnerského preskúmania na európskej úrovni,
zvýšením transparentnosti v otázkach jad-
ZMLUVA O PREPRAVE ROPY
ZA 50 MILIÓNOV EUR
a zvýšený globálny konkurenčný boj. Podpis
rovej bezpečnosti a posilnením právomocí
zmluvy vnímame ako jeden z predpokladov
vnútroštátnych regulačných orgánov.
Zástupcovia spoločností Transpetrol a Slov-
pre stabilné spracovanie ropy a predaj pro-
„Je na členských štátoch, aby sa rozhodli,
naft podpísali zmluvu o preprave ropy ropo-
duktov na domácom a zahraničných trhoch.
či chcú vyrábať jadrovú energiu, alebo nie.
Faktom zostáva, že Európa má 132 činných
vodmi Družba a Adria na roky 2013 a 2014
Dohoda zároveň umožňuje v strednodobom
v hodnote približne 50 miliónov eur. Koneč-
horizonte udržiavať príjmy štátnej preprav-
jadrových reaktorov. Našou úlohou v rámci
ná hodnota kontraktu vzhľadom na opčné
nej spoločnosti,“ uviedol Oszkár Világi.
komisie je zaistiť, aby bezpečnosť bola v kaž-
práva, ktoré umožňujú jeho predĺženie aj na
dom z nich absolútnou prioritou,“ uviedol
roky 2015 a 2016, môže byť mnohonásobne
VÝSLEDKY EUSTREAMU ZA ROK 2012
v tejto súvislosti eurokomisár pre energetiku
vyššia.
V roku 2012 spoločnosť Eustream prepravi-
Günther Oettinger.
Na základe tejto zmluvy slovenský preprav-
la 56,5 miliardy metrov kubických zemného
Novou smernicou sa stanovuje, že členské
ca ropy Transpetrol, a. s, dopraví do rafiné-
plynu, čo je o 17,5 miliardy metrov kubických
štáty zabezpečia, aby sa v prípade havárie
rie Slovnaft počas tohto a tiež budúceho
menej ako v roku 2011. Zníženie objemu
eliminoval únik rádioaktivity do životného
roka spolu približne 12 miliónov ton ropy.
prepravy zapríčinilo dobudovanie konku-
prostredia.
Vzhľadom na súčasnú zložitú situáciu v ob-
renčného plynovodu Nord Stream, ale aj cel-
Ďalej nastoľuje právne záväzné preskúmanie
lasti prepravy a spracovania ropy predchá-
kový pokles vývozu ruského zemného plynu
na európskej úrovni každých šesť rokov. Ak
dzali podpisu zmluvy náročné, ale zároveň
do Európskej únie. Spoločnosť počas roka
dôjde k omeškaniu, EK môže zorganizovať
aj konštruktívne rokovania. Ich výsledkom
prijala viacero opatrení na zefektívnenie pre-
v príslušnom členskom štáte overovaciu mi-
je vzájomná dohoda oboch spoločností na
vádzky. Zdrojom výnosov v roku 2012 bolo
siu. Z hľadiska vnútroštátneho preskúmania
všetkých podmienkach týkajúcich sa pre-
predovšetkým kontrahovanie prepravných
sa každá jadrová elektráreň podrobí pravi-
pravy ropy prostredníctvom ropovodných
kapacít. Popri dlhodobom kontrakte, ktorý
delnému preskúmaniu bezpečnosti aspoň
systémov, prevádzkovaných spoločnosťou
zaručuje Eustreamu príjmy do roku 2028,
raz za 10 rokov a osobitnému preskúmaniu
Transpetrol, a. s, za obojstranne výhodných
významne rastie aj počet zmlúv týkajúcich
pri prípadnom predlžovaní životnosti.
podmienok. „Za Transpetrol sa chcem po-
sa krátkodobých a cezhraničných transak-
Okrem toho všetky nové jadrové elektrárne
ďakovať zástupcom spoločnosti Slovnaft za
cií medzi európskymi obchodnými uzlami
sa navrhnú spôsobom, ktorý zabezpečí, že
korektný prístup počas rokovaní. Uzatvorená
– tzv. hubmi. Najväčší podiel prepravy (viac
prípadné poškodenie jadra reaktora nebude
zmluva je dobrým základom pre niekoľko-
ako 90 %) bol aj v roku 2012 zrealizovaný pre
mať dôsledky mimo elektrárne.
ročnú spoluprácu medzi dvoma tradičnými
zahraničných zákazníkov. Rast spoločnosti
Každá jadrová elektráreň musí byť vybavená
a zároveň silnými obchodnými partnermi,“
podporila aj akvizícia 15 % podielu v CEGH
centrom reakcie na núdzové situácie, ktoré
povedal predseda predstavenstva a generál-
(Central European Gas Hub) v septembri
je chránené pred rádioaktivitou, zemetrase-
ny riaditeľ spoločnosti Transpetrol, a. s, Ivan
2012. CEGH je významnou stredoeurópskou
niami a zaplavením, a musí uplatňovať prísne
Krivosudský.
platformou pre obchodovanie s plynom
usmernenia na riešenie havárií.
O zložitých podmienkach súčasného stavu
a zároveň prevádzkovateľom virtuálneho ob-
Napokon smernica zaisťuje, že vnútroštát-
v petrochemickom odvetví, ktorého súčas-
chodného bodu pre Rakúsko. V roku 2012
ne regulačné orgány budú pri rozhodovaní
ťou je aj preprava a skladovanie ropy, sa vo
spoločnosť uskutočnila aj významné zmeny
nezávislé a že politické, hospodárske či so-
svojom príhovore bezprostredne po podpi-
vyplývajúce z tretieho energetického balíčka.
ciálne záujmy nesmú byť nadradené cieľom
se zmluvy zmienil aj predseda predstaven-
V súlade s novým energetickým zákonom
v oblasti bezpečnosti.
stva a generálny riaditeľ spoločnosti Slov-
a schváleným modelom odčlenenia pokra-
Vnútroštátnym regulačným orgánom sa mu-
naft, a. s, Oszkár Világi. „Rafinérsky priemysel
čovala príprava na certifikáciu Eustreamu
sia poskytnúť dostatočné prostriedky a od-
v Európe je už niekoľko rokov pod tlakom
ako nezávislého prevádzkovateľa prepravnej
borný personál na zabezpečenie účinnej
pre klesajúci dopyt po ropných produktoch
siete (ITO).
prevádzky.
1 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
5
infoservis
a zhodnotenie v súlade s platnou legislatívou
EÚ a SR.
SE PREDAJ PONÚKA PLYN
AJ ELEKTRINU
SE Predaj, dcérska spoločnosť Slovenských
elektrární, a. s, začala v júni predaj zemného
plynu pre firemných zákazníkov. „Vstup na
trh s plynom je strategickým rozhodnutím
spoločnosti, ktoré reflektuje aktuálne trendy
na trhu s energiami. SE Predaj chce ponukou elektriny a plynu ešte výraznejšie posilniť
svoju pozíciu na trhu a byť pre odberateľov
ideálnou voľbou pri výbere dodávateľa energií, ” uviedol Stanislav Reguli, výkonný riaditeľ
spoločnosti SE Predaj.
SE Predaj nadväzuje na svoje úspešné pôsobenie na trhu s elektrinou. S ročným objemom dodávky elektriny 2700 GWh je SE Predaj štvrtým najväčším dodávateľom elektriny
na Slovensku, hneď za tromi tradičnými dodávateľmi. K zákazníkom spoločnosti patria
strategické podniky z rôznych priemyselných
odvetví na Slovensku, ako aj malé a stredné
podniky a domácnosti. Podnikanie na trhu
s plynom SE Predaj opiera o dlhoročné skúsenosti skupiny Enel, ktorá dodáva elektrinu
a plyn 61 miliónom zákazníkov na celom svete.
LEGISLATÍVNY ZÁMER ZÁKONA
O ODPADOCH
NOVÁ LINKA NA SPRACOVANIE
BATÉRIÍ
žitím sa zvýši efektívnosť, kapacita, ako i rozsah doteraz vykonávaných činností pri zhod-
Vzhľadom na rôznorodosť a náročnosť
Po ročnej skúšobnej prevádzke uviedli v ŽOS-
nocovaní odpadov“, povedala J. Antošová.
obsiahnutej problematiky odpadov vníma
-EKO, s. r. o, Vrútky do trvalej prevádzky tech-
ŽOS-EKO Vrútky má vytvorený komplexný
spoločnosť ENVI-PAK návrh legislatívneho
nologickú linku na spracovanie oceľových
systém zberu opotrebovaných alkalických
zámeru zákona o odpadoch, predložený dňa
plášťov negatívnych elektród z alkalických
batérií a akumulátorov. Hlavným environ-
10. mája MŽP SR do medzirezortného pripo-
priemyselných batérií, ale aj na spracovanie
mentálnym prínosom je recyklácia, resp.
mienkového konania pozitívne. Za najdôle-
prenosných batérií.
spätné získavanie druhotných surovín a vyu-
žitejšiu zmenu považuje zavedenie princípu
Na linke sa vyseparujú jednotlivé komodity
žitie jednotlivých zložiek z odpadu až na plá-
rozšírenej zodpovednosti výrobcov a do-
a po mechanickej úprave sú výstupom ma-
novaných cca 98 %. Zhodnotené Ni – Cd aku-
vozcov, pretože je to štandardné európske
teriály vo forme železných a neželezných
mulátory a batérie sú významnou surovinou
riešenie podpory triedeného zberu. „Minis-
kovov, plasty a zmiešané materiály. Táto in-
pre výrobu rôznych druhov legovaných ocelí.
terstvom navrhovaný systém je plne v súla-
vestícia si vyžiadala náklady 70 tisíc eur a na
Spoločnosť má v rámci SR vytvorených nie-
de s legislatívou Európskej únie a prakticky
jej financovaní sa podieľal aj Recyklačný fond.
koľko zberných miest, z ktorých prepravuje
funguje už v mnohých krajinách.
Informovala o tom generálna riaditeľka ŽOS-
batérie a akumulátory do spracovateľského
Pozitívne vnímame zrušenie Recyklačného
-EKO, s. r. o, Vrútky Jana Antošová.
závodu vo Vrútkach.
fondu ako odklon od doteraz presadzované-
,Technologická linka je vybavená magnetic-
Na území SR sa odhaduje ročný výskyt ma-
ho centralizovaného riešenia. Úloha Recyk-
kým separátorom, vibračným zariadením
ximálne 300 ton alkalických batérií a aku-
lačného fondu v odpadovom hospodárstve
a celá sústava je utesnená a odsávaná prie-
mulátorov určených na recykláciu. Alkalické
je v súčasnosti už prekonaná, pričom je po-
myselným odsávacím zariadením. V linke je
batérie a akumulátory obsahujú elektrolyt
trebné, aby výrobcovia mohli prevziať aktív-
možné aj spracovanie malých prenosných
a ťažké kovy, ktoré môžu byť nebezpečné pre
ne povinnosti, ktoré na nich kladú európske
akumulátorov voľného druhu. Kapacita linky
jednotlivé zložky životného prostredia, preto
smernice. Prax a skúsenosti ukázali, že jedna
je viac ako 300 kg batérií za hodinu a jej vyu-
je dôležité zabezpečiť ich zber, prepravu
centralizovaná organizácia nedokáže efek-
6
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
1 / 2013
infoservis
tívne riešiť problémy v širokom spektre ob-
obnovy dediny, ktorú vyhlasuje Európske
lastí, ktoré odpadové hospodárstvo pokrý-
pracovné spoločenstvo pre rozvoj vidieka
va. Návrh riešenia financovania triedeného
a obnovu dediny so sídlom vo Viedni. Obce
zberu v obciach prostredníctvom rozšírenej
budú súťažiť o celkové prvenstvo ako aj
zodpovednosti výrobcov považujeme za veľ-
o ocenenia v siedmich kategóriách. Národ-
mi pozitívny krok, ktorý vyrieši prepojenie
ná hodnotiaca komisia súťaže môže udeliť
efektívneho triedenia komunálneho odpadu
aj mimoriadne ocenenia za pozoruhodné vý-
a potreby znášania týchto nákladov výrobca-
sledky. „V priebehu mesiacov jún a júl 2013
mi a dovozcami. Legislatívny zámer návrhu
navštívia všetky prihlásené obce členovia
zákona o odpadoch vypracovaný MŽP SR
nie miest a obcí Slovenska 26. marca 2013,
národnej hodnotiacej komisie súťaže Dedi-
vnímame ako proeurópsky a proreformne
sa prihlásilo celkovo 27 obcí zo siedmich kra-
na roka 2013, ktorí posúdia jednotlivé obce.
orientovaný,“ uvádza sa v stanovisku spoloč-
jov Slovenska.
Po ukončení hodnotenia v obciach národná
nosti. Oprávnená organizácia ENVI-PAK spo-
Súťaže, v ktorej budú obce prezentovať
hodnotiaca komisia zasadne a vyberie celko-
lupracuje s viac ako 1600 slovenskými obca-
úspešné postupy obnovy vidieka, zlepšo-
vého víťaza súťaže, ktorý získa titul Dedina
mi a vyplácané príspevky im jednoznačne už
vania kvality životného prostredia a rozvoja
roka 2013 a právo reprezentovať Slovenskú
dnes pomáhajú prevádzkovať triedený zber
našich dedín na národnej aj medzinárodnej
republiku v súťaži o Európsku cenu obnovy
na ich územiach. ENVI-PAK v súčasnosti za-
úrovni, sa zúčastnia obce: Alekšince, Baďan,
dediny a držiteľov ostatných ocenení. Súčas-
stupuje viac ako 1200 povinných osôb, ktoré
Bánov, Blatnica, Bošáca, Červeník, Dubník,
ťou súťaže je internetové hlasovanie, ktoré je
uviedli na trh výrobky v obaloch v objeme
Heľpa, Jablonka, Jasenica, Kechnec, Malé
dostupné na stránke www.e-obce.sk do 31.
viac ako 190 tisíc ton v roku 2012.
Dvorníky, Matejovce nad Hornádom, Miklu-
augusta 2013. Oficiálne vyhlásenie výsledkov
šovce, Močenok, Mošovce, Mútne, Pavlovce
súťaže sa uskutoční následne v septembri
O TITUL DEDINA ROKA 2013 BUDE
SÚŤAŽIŤ 27 OBCÍ
nad Uhom, Pruské, Sebechleby, Slovinky,
2013“, informoval Ing. Martin Lakanda, ma-
Šarovce, Špania Dolina, Štitáre, Tešedíkovo,
nažér súťaže Dedina roka 2013 (SAŽP). Pod-
Do súťaže Dedina roka 2013, ktorú vyhlásilo
Vaďovce, Vyšný Kubín.
robnejšie informácie o súťaži Dedina roka
Ministerstvo životného prostredia SR,
Prihlásené obce budú súťažiť o titul Dedina
2013 sú zverejnené na oficiálnej webovej
Slovenská agentúra životného prostredia
roka 2013 a o možnosť reprezentovať Slo-
stránke Programu obnovy dediny:
(SAŽP), Spolok pre obnovu dediny a Združe-
venskú republiku v súťaži o Európsku cenu
www.obnovadediny.sk.
Bezplatné
energetické poradenstvo
ŽIŤ ENERGIOU
Obnovujete budovu?
Meníte dodávateľa energie?
Poradenské centrá ŽIŤ ENERGIOU
Trenčín – Banská Bystrica – Košice
Plánujete kúpiť nový kotol?
Rekonštruujete verejné osvetlenie?
Ak potrebujete poradiť, ako ušetriť energiu, využite bezplatné konzultácie.
Vaše otázky vám pomôžu riešiť experti Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry.
EURÓPSKA ÚNIA
EURÓPSKY FOND REGIONÁLNEHO ROZVOJA
INVESTÍCIA DO VAŠEJ BUDÚCNOSTI
Bezplatná linka 0800 199 399
www.zitenergiou.sk
Slovenská inovačná a energetická agentúra poskytuje v rámci projektu ŽIŤ ENERGIOU bezplatné energetické poradenstvo predstaviteľom verejného sektora, domácnostiam
a podnikateľom. Projekt je financovaný prostredníctvom Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
SIEA_inz_180x120_121126.indd 1
1 / 2013
18.2.2013 10:53
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
7
infoservis
PODPORA „ZELENÝCH“ INOVÁCIÍ
V PRIEMYSLE
O nenávratné finančné príspevky na projekty
ložiteľných zložiek komunálneho odpadu,
učebných pomôcok v hodnote 1 000 eur.
a pod,
Témou piateho ročníka súťaže bola „Energia
l rozvoj partnerstva s Nórskom.
v našom meste“. Jej cieľom bolo prispieť k ochra-
zamerané na zvýšenie produkcie biomasy, vy-
Žiadateľmi môžu byť malé a stredné podniky za-
ne životného prostredia prostredníctvom znižo-
budovanie logistických centier a nákup zariadení
ložené na Slovensku, ktoré budú prevádzkovať
vania spotreby energie a osvety v tejto oblasti,
na výrobu energie z biomasy s využitím inovatív-
logistické centrum alebo zariadenie na výrobu
podporiť kreatívny prístup vo výučbe na školách,
nych technológií, môžu požiadať podnikatelia do
energie. Partnermi projektov môžu byť aj MSP,
motivovať učiteľov k inovácii vyučovania kvalitný-
konca júla 2013. Celkovo je k dispozícii v rámci
ktoré sa rozhodli diverzifikovať do nepoľnohos-
mi metodickými materiálmi, podnietiť záujem žia-
programu Zelené inovácie v priemysle viac ako
podárskych aktivít a subjekty zriadené v Nórsku.
kov o prírodné vedy a podporiť schopnosť žiakov
14, 6 milióna eur.
Minimálna výška grantu je milión eur, maximál-
rozmýšľať v súvislostiach.
Program je financovaný z Nórskeho finančného
na päť miliónov eur. Miera grantovej podpory je
Súťaž určená pre základné školy a prvý stupeň
mechanizmu a štátneho rozpočtu.
50 % pre regionálnu investičnú pomoc a 80 %
osemročných gymnázií, sa konala od októbra
Cieľom programu Zelené inovácie v priemysle je
v rámci schémy pomoci de minimis. Projekty by
2012 do mája 2013 v dvoch paralelných čas-
podpora „zelených“ pracovných miest a „zelené-
sa mali zrealizovať do konca roku 2015.
tiach – Hlavná súťaž a Súťaž v rámci modulov.
ho“ podnikania. V projekte musia byť plánované
Potenciálni žiadatelia môžu zároveň využiť aj prí-
V Hlavnej súťaži bolo úlohou súťažiacich tímov
tri komponenty - poľnohospodársky, logistický
spevky z bilaterálneho fondu, ktoré sú určené na
zrealizovať a zdokumentovať kampaň na osvetu
a energetický. Okrem tvorby „zelených“ pracov-
hľadanie nórskych partnerov pred alebo počas
témy znižovania spotreby energie určenú miest-
ných miest by projekty mali byť zamerané najmä
prípravy žiadosti. Granty do 20síc eur sú určené
nej komunite, pričom na tento účel mohli tímy
na:
najmä na pokrytie súvisiacich cestovných nákla-
od EkoFondu získať aj podporný komunikačný
dov.
balíček (letáky, plagáty, odznaky.). V Súťaži v rámci
l využívanie inovácií v oblasti biomasy alebo produkcie energie alebo iného odvetvia
súvisiaceho s projektom,
8
modulov (moderné vyučovanie, škola v akcii, pokusy a videá) mohli súťažiaci prihlasovať metodic-
l spájanie výskumných a vývojových inšti-
EKOFOND ZNOVU OCENIL
NETRADIČNÉ UČENIE NA ŠKOLÁCH
ké materiály k svojim aktivitám, v škole zrealizova-
túcií a podnikateľov,
Víťazom piateho ročníka súťaže EkoFondu tento-
né energetické opatrenia a chemické či fyzikálne
l využívanie poľnohospodársky nevyuží-
krát na tému „Energia v našom meste“ sa stala
pokusy na tému energia.
vanej pôdy na produkciu biomasy,
Základná škola T. J. Moussona 4 v Michalovciach.
Hlavnými hodnotiacimi kritériami súťaže boli
l vytváranie logistických centier s viace-
Jej žiaci a učitelia získali za víťazný projekt „Kde
aktívna účasť žiakov na tvorbe vzdelávacích ak-
rými činnosťami napr. uskladnenie viace-
bolo, tam bolo“ prvú cenu - realizáciu vybraného
tivít a schopnosť pedagógov a žiakov tvorivo
rých druhov biomasy (zoomasa, fytomasa,
energetického opatrenia pre svoju školu v hod-
a netradične pripraviť vyučovanie plné hier, tvo-
dendromasa), spracovanie biologicky roz-
note 1 600 eur a finančné prostriedky na nákup
rivých aktivít a zážitkov z učenia so zameraním na
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
1 / 2013
infoservis
problematiku znižovania spotreby energie nielen
úžitkovej vody pre domácnosti, sa nenájde ani
hydraulickú skúšku. Parné potrubie s priemerom
pre seba, ale aj pre obyvateľov obce, mesta, kde
symbolických 8 miliónov eur na niekoľko rokov,
päťsto milimetrov – jeden z hlavných systémov
škola sídli. Celkovo sa do súťaže zapojilo 74 škôl
ako tomu bolo v predchádzajúcom prípade je-
sekundárneho okruhu – prechádza cez stenu
zo všetkých regiónov Slovenska.
dinej podpory OZE v rokoch 2009–2011“, upo-
hermetickej zóny a spája šesť parogenerátorov
„Deťom a pedagógom sa znovu podarilo skĺ-
zornil M.Novák. Dodal, že v uvedenom období sa
s dvomi turbínami. Horúca para (260 °C), ktorá sa
biť teoretické informácie s praktickým životom
podľa odhadu až 90 percent všetkých solárnych
vytvára v parogenerátoroch, sa bude transporto-
v tak náročnej oblasti, akou efektívne využívanie
zostáv pre obyvateľstvo na Slovensku predalo
vať cez parné potrubie do turbíny pod vysokým
energie určite je. Dokonca, ich zadanie súťaže
s využitím dotácií. Naopak po ich zastavení do-
tlakom (4,74, MPA).
podnietilo k tomu, aby aktivity realizovali nielen
šlo k prepadu predaja slnečných kolektorov na
Cez potrubie bude k turbínam prechádzať 2800
v škole, ale prezentovali tému šetrenia energie
Slovensku na približne polovicu. Prácu stratilo
ton pary za hodinu. Vysoká kvalita a tesnosť zva-
na verejnosti. Prínos súťaže vidíme aj v tom, že
aj mnoho montážnikov, ktorí si predtým prácu
rov na potrubí bola skontrolovaná röntgenovými
všetky súťažné aktivity zverejňovali súťažiaci na
v čase podpory dotácií našli.
skúškami, aby sa zabezpečila bezpečnosť budú-
webstránke
www.platforma.ekofond.sk,
kde
cej prevádzky.
budú k dispozícií v podobe metodických materi-
SSE ZVYŠUJE SVOJ KREDIT
álov pre učiteľov a žiakov, ktorí sa nimi môžu in-
Stredoslovenská energetika, a. s. (SSE) spolu
špirovať alebo ich priamo použiť vo vyučovacom
s dcérskymi spoločnosťami úspešne obhájila
procese“, zhodnotila Eva Guliková, správkyňa
certifikáty ISO 14001 pre systém environmentál-
EkoFondu.
neho manažérstva a OHSAS 18001 za riadenie
bezpečnosti práce.
OHSAS 18001 je medzinárodnou normou určujúcou požiadavky pre manažérske systémy
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Umožňuje organizácii získať kontrolu a znalosti o všetkých relevantných nebezpečenstvách vyplývajúcich z normálnej prevádzky a neobvyklých situácií
a zlepšiť jej výkonnosť.
Systém environmentálneho manažérstva podľa
normy ISO 14001 SSE obhájila v tomto roku, čím
sa zaradila medzi subjekty, ktoré dobrovoľne prijali nástroj na riadenie svojich činností pre oblasť
THERMO|SOLAR KRITIZUJE
NEOBNOVENIE DOTÁCIÍ NA OZE
ochrany životného prostredia. Všetky dcérske
Vyhlásenie ministra hospodárstva SR Tomáša
spoločnosti skupiny SSE sa k životnému prostre-
Malatinského, že nevidí priestor pre vrátanie sa
diu už dlhodobo správali šetrne a certifikačný au-
k dotáciám na slnečné kolektory pre obyvateľ-
dit tento fakt „na papieri“ len potvrdil. „Tým, že sa
stvo, považuje najväčší slovenský výrobca slneč-
nám podarilo získať certifikát k tejto norme, nám
ných kolektorov THERMO|SOLAR Žiar, s. r. o, Žiar
externá nezávislá spoločnosť ako certifikačný or-
nad Hronom, za veľmi zlú správu pre obyvateľ-
gán potvrdila, že v oblasti bezpečnosti a ochrany
stvo i ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov energie
zdravia pri práci (BOZP) aplikujeme jednotlivé
(OZE) v SR. Toto vyhlásenie je navyše v rozpore
prvky normy a sme s ňou v súlade.
so sľubmi ministerstva hospodárstva spred nie-
Certifikát je akceptovaný aj mimo Slovenska, ta-
koľkých týždňov, že chce v rozpočte na rok 2014
kže audit nám prináša lepšiu reputáciu“, uviedol
nárokovať prostriedky na obnovenie dotácií pre
Antoine Jourdain, generálny riaditeľ SSE.
domácnosti na kúpu slnečných kolektorov a kot-
V oblasti ochrany životného prostredia auditori
lov na biomasu. Informoval o tom riaditeľ THER-
vyzdvihli činnosti, ktoré sú vykonávané nad rá-
MO|SOLARU Ing. Milan Novák.
mec zákona (napr. pomoc ochranárskym zdru-
,Je poľutovaniahodné, že Ministerstvo hospodár-
ženiam) a vysoko hodnotili aktivity SSE a ocene-
stva SR si nestojí za slovom a rezignovalo na jed-
nia na európskej úrovni.
nu z mála efektívnych podpôr OZE priamo pre
obyvateľstvo. Na megalomanské projekty výstavby nových a predražených atómových elektrární,
ĎALŠÍ MÍĽNIK NA 3. A 4. BLOKU
AE MOCHOVCE
či dotácie znečisťujúcej výroby elektriny z domá-
Slovenské elektrárne, člen skupiny Enel, dosiah-
ceho uhlia, sa stovky miliónov eur vždy nájdu,
li ďalší míľnik pri výstavbe 3. a 4. bloku jadrovej
ale občan z toho má tak akurát vysokú cenu
elektrárne Mochovce, a to montáž hlavného par-
elektrickej energie na faktúre. Pritom na overenú
ného potrubia v nejadrovej časti 3. bloku. Hlav-
podporu slnečných kolektorov na výrobu teplej
né parné potrubie na 3. bloku je pripravené na
1 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
9
infoservis
SPNZ A SPA POZÝVAJÚ NA
WORKSHOP O TERMOVÍZII
ky a procesov údržby, čo spolu s aktivitami
„Rok 2012 bol pre nás kľúčový aj z pohľa-
zameranými na rozvoj podnikania a posil-
du zavedenia novej energetickej legislatívy.
ňovanie
prispelo
Distribučné služby sme poskytovali 22 ob-
(SPNZ) a Slovenská plynárenská agentúra
k pozitívnym ekonomickým výsledkom. SPP
chodníkom a k našej distribučnej sieti sme
(SPA), s. r. o., v spolupráci s Asociáciou tech-
- distribúcia v uplynulom roku dosiahla zisk
pripojili viac ako 10 tisíc nových užívateľov.
nických diagnostikov a eustream, a. s., sa
pred zdanením vo výške 139,06 milióna eur.
V tomto roku sa budeme venovať zlepšova-
rozhodli, vzhľadom na potrebu priemyselnej
Finančné výsledky potvrdilo valné zhromaž-
niu a zefektívňovaniu našich distribučných
praxe, v dňoch 18. a 19. septembra 2013
denie spoločnosti. Hlavným zdrojom výnosov
služieb,“ zdôraznil Martin Hollý, generálny
zorganizovať 14. ročník Dní novej techniky.
boli tradične tržby za poskytnutie distribuč-
riaditeľ SPP - distribúcia, a. s.
Uskutoční sa v hoteli Slovakia v Žiline. Cieľom
nej kapacity. Celkový objem distribuovaného
Celkové prostriedky investované do distri-
workshopu je vytvoriť pracovné prostredie
plynu v roku 2012 dosiahol 5,02 miliardy m3.
bučnej plynárenskej siete v roku 2012 do-
pre výmenu odborných poznatkov a know
V oblasti hospodárenia v roku 2012 spoloč-
siahli úroveň vyše 82,81 milióna eur. Hlav-
how medzi odborníkmi z praxe a akademic-
nosť SPP - distribúcia dosiahla čistý zisk vo
ným cieľom spoločnosti je stále garantovať
kej pôdy k problematike termovízneho me-
výške 38,07 milióna eur, ktorý sa medziroč-
vysokú bezpečnosť siete a spoľahlivosť distri-
rania. Workshop je prioritne určený všetkým,
ne výrazne znížil v dôsledku zavedenia novej
búcie zemného plynu, preto podstatná časť
ktorí sa aktívne podieľajú na využívaní termo-
daňovej legislatívy. SPP - distribúcia okrem
investícií smerovala najmä do obnovy siete.
Slovenský
plynárenský
a naftový
zväz
zákazníckej
orientácie
víznej techniky a ktorým záleží na rozvoji diag-
platby splatnej dane vo výške 34,5 milióna
Distribučná sieť v dĺžke takmer 33 000 km
nostických metód a ich využívania, ale aj tým,
eur a osobitného odvodu z podnikania v re-
kladie vysoké nároky na kvalitu riadenia, kon-
ktorí sa chcú podeliť o svoje poznatky, názo-
gulovaných odvetviach vo výške 1,9 milióna
trolu, údržbu a rekonštrukciu a práve týmto
ry, predstavy a skúsenosti, prípadne majú zá-
eur zaúčtovala aj odložený daňový záväzok
aktivitám venuje SPP - distribúcia mimoriad-
ujem o prácu s termovíznou kamerou alebo
vo výške 64,6 milióna eur z dôvodu navýše-
nu pozornosť.
o poskytované služby. Program workshopu
nia sadzby dane z príjmu právnických osôb.
V roku 2012 vstúpilo na trh s plynom 18
je zameraný na využitie termovíznej techniky
„Dosiahnuté výsledky hodnotím veľmi po-
nových obchodníkov s plynom. Ku koncu
v priemyselnej, stavebnej a elektrotechnickej
zitívne. Pri ďalšom rozvoji SPP - distribúcia
roka 2012 pôsobilo aktívne v distribučnej
praxi, vo vede, výskume. Predstaví dostupnú
chceme ťažiť práve z jej stability. Budeme
sieti spoločnosti celkovo už 22 obchodníkov
meraciu techniku, možnosti školenia v oblas-
hľadať spôsoby, ako ďalej zvyšovať distri-
s plynom. Vďaka dôslednému monitorova-
ti termovízie i spôsob certifikácie personálu
buované objemy zemného plynu, zlepšovať
niu štandardov kvality a prísnemu dodržia-
v oblasti práce s infračervenou technikou.
výkonnosť nášho podnikania a vytvárať nové
vaniu nediskriminačného princípu a trans-
Odbornou garantkou podujatia je Ing. Viera
obchodné príležitosti. Musíme zaistiť finanč-
parentnosti SPP - distribúcia nezaznamenala
Peťková, PhD, zo spoločnosti eustream, a. s.
nú návratnosť investícií tak, aby sme mohli
žiadnu sťažnosť od obchodníkov s plynom.
Viac informácií o pripravovanom podujatí:
stále investovať do siete a udržiavať ju v pre-
S významným rozšírením počtu užívateľov
www.spla.sk
vádzkyschopnom stave. Z pohľadu priorít na
distribučnej siete súvisí aj neustále zvyšo-
ďalšie obdobie naším hlavným cieľom zo-
vanie počtu vykonaných zmien dodávateľa
DO PLYNÁRENSKEJ SIETE INVESTOVALI
TAKMER 83 MILIÓNOV EUR
stáva bezpečnosť a spoľahlivosť distribúcie
plynu. Kým za celý rok 2011 vykonala SPP
zemného plynu,“ zhodnotil František Čupr,
– distribúcia takmer 27 tisíc zmien dodáva-
Spoločnosť SPP - distribúcia, a. s, v roku 2012
predseda predstavenstva SPP - distribú-
teľa plynu, za rok 2012 to už bolo viac než
pokračovala v optimalizácii svojej prevádz-
cia, a. s.
151 tisíc.
10
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
1 / 2013
» tradičné zdroje energie » zemný plyn
6. stredoeurópsky
plynárenský kongres
Zemný plyn a krajiny V4
Poľsko
38,1milióna obyvateľov
Primárny zdroj energie: uhlie (61 %)
Podiel zemného plynu v energetickom
mixe: 13,4 %
Spotreba zemného plynu na obyvateľa: 394 m3
Česko
redakcia, ilustračné foto: Gazprom
O
10,5 milióna obyvateľov
rganizácia
rópskeho
Stredoeu-
Miesto usporiadania kongresu rotuje medzi
Primárny zdroj energie: uhlie (44 %)
plynáren-
štyrmi hlavnými mestami krajín V4 a tento
Podiel zemného plynu v energetickom
rok po druhý raz (po roku 2009) prišla na
mixe: 17,2 %
rad Bratislava. V tomto období si Slovensko
Spotreba zemného plynu na obyvate-
pripomína dve významné výročia - 100 ro-
ľa: 887 m3
ského kongresu, na
ktorom sa zúčastňujú plynárenské spoločnosti krajín V4 a tiež
plynári z Rakúska, Francúzska,
Holandska, Ruska a Ukrajiny,
pripadla
tentoraz
Bratislave.
Kongres sa koná každoročne
kov od realizácie prvého hĺbkového vrtu na
10 miliónov obyvateľov
do prevádzky prvého podzemného zásobní-
Primárny zdroj energie: zemný plyn
ka zemného plynu. Preto sa medzinárodné
Podiel zemného plynu v energetickom
podujatie nieslo aj v znamení týchto výročí.
mixe: 40,4 %
Spotreba zemného plynu na obyvate-
od roku 2008 a je výsledkom
SPOLOČNÉ PROBLÉMY SPÁJAJÚ
medzinárodnej kooperácie ply-
Podľa výkonného riaditeľa Slovenského ply-
nárenských združení krajín V4.
Zástupcovia
plynárenského
sektora Česka, Poľska, Maďarska a Slovenska aj organizáciou
kongresu deklarujú nevyhnutnosť spoločného koordinovaného postupu v oblasti plynárenstva v rámci celoeurópskeho
priestoru.
2 / 2013
Maďarsko
ropu a zemný plyn a 40 rokov od uvedenia
ľa: 912 m3
Slovensko
nárenského a naftového zväzu Jána Klepáča
5,4 milióna obyvateľov
krajiny V4 spájajú v oblasti plynárenstva po-
Primárny zdroj energie: zemný plyn
dobné podmienky i problémy. Napriek tomu,
Podiel zemného plynu v energetickom
že pre Poľsko a Česko je primárnym zdrojom
mixe: 26 %
energie predovšetkým uhlie, zatiaľ čo Slo-
Spotreba zemného plynu na obyvate-
vensko a Maďarsko využívajú predovšetkým
ľa: 987 m3
zemný plyn, pre všetky štyri krajiny je charakteristická dlhodobá naviazanosť na ruský zemný plyn i veľké prepravované objemy
v smere východ-západ. Trhy krajín V4 sužuje
znižovanie dopytu po zemnom plyne a tiež
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
11
» tradičné zdroje energie » zemný plyn
chýbajúce plynovodné prepojenia (s výnim-
liónov m3 na súčasné bezmála 3 miliardy m3,
rozvoj v energetike. Toto bude aj obsahom
kou medzi ČR a SR). Ich absenciu by malo
čo je viac ako polovica našej ročnej spotreby.
novej energetickej politiky, ktorú rezort hos-
odstr ániť vybudovanie veľkého severojužné-
Ide však len o teoretický údaj, pretože tu nie
podárstva intenzívne pripravuje,“ pozname-
ho plynovodného koridoru, ale aj čiastkové
sú uskladnené len slovenské zásoby, ale zá-
nal šéf slovenského rezortu hospodárstva.
kroky, už rozostavané slovensko-maďarské
soby mnohých firiem, ktoré cez naše územie
prepojenie a pripravované slovensko-poľské
plyn prepravujú. Napriek tomu aktuálny po-
ZO ZÁVEROV KONGRESU
prepojenie.
mer celkovej spotreby plynu k uskladňovacej
Plynárenstvo v Európe v súčasnosti zazna-
kapacite zásobníkov radí Slovensko na po-
menáva významný pokles dopytu po zem-
predné miesto v EÚ.
nom plyne, ktorý spôsobil predovšetkým
Prínos
stredoeurópskeho
plynárenského
kongresu nie je podľa J. Klepáča len vo výmene skúseností, či prezentácii názorov.
prudký rozmach ťažby bridlicového plynu
Závažnosť podujatia dokumentuje fakt, že
ENERGETICKÁ BEZPEČNOSŤ
v Spojených štátoch amerických, a tým spô-
spoločné závery kongresu predkladajú ply-
Minister ďalej spomenul úlohu zásobníkov
sobený nezáujem severnej Ameriky o uhlie.
nári krajín V4 svojim ministerstvám, parla-
pri vyrovnávaní sezónnych rozdielov v spot-
Lacné uhlie tak smeruje do Európy a vytláča
mentom i ďalším inštitúciám.
rebe, ale najmä ako najvýznamnejšieho ná-
z trhu zemný plyn. Hoci návrat k uhliu v Euró-
stroja pre bezpečnosť dodávok plynu. Práve
pe je v rozpore s environmentálnou politikou
táto otázka sa stala stredobodom záujmu po
EÚ, nízke ceny uhlia v súvislosti s prepadom
prekonaní plynovej krízy v roku 2009 nielen
cien emisných povoleniek priniesli jeho roz-
Ako vo svojom príspevku na 6. Stredoeu-
u nás, ale aj na úrovni EÚ. Na základe toho
kvet.
rópskom plynárenskom kongrese uviedol
boli realizované riešenia alternatívnych mož-
Predstavitelia plynárenského segmentu kra-
minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský,
ností dodávok plynu, predovšetkým dobu-
jín V4 preto ako jednu zo svojich prioritných
100 rokov od prvého vrtu, ktorý je možné
dovanie vzájomných prepojení so susedný-
úloh vnímajú obhajobu a podporu zemného
označiť za začiatok ťažby ropy a zemného
mi krajinami, aby bolo možné dopraviť plyn
plynu ako nevyhnutnej súčasti udržateľnej
plynu, znamenal pre slovenské plynáren-
z rôznych strán a smerov. „Práve tu je obrov-
energetiky, najmä s ohľadom na už vybudo-
stvo významný medzník. Z pohľadu celkovej
ský priestor na spoluprácu v stredoeuróp-
vanú a rozvinutú plynárenskú infraštruktúru
spotreby plynu na Slovensku predstavujú
skom regióne a na aktivity krajín V4 s cieľom
v Európe a aplikovanie inovatívnych techno-
ťažené objemy len malé percento, sú zaují-
definovať spoločné projekty zvyšujúce ener-
lógií v plynárenstve.
mavé z obchodného hľadiska predovšetkým
getickú bezpečnosť. Projekty, ktoré význam-
Ďalšou z priorít plynárov Poľska, Česka, Slo-
pre menších dodávateľov plynu. „Na základe
ne prispeli k zvýšeniu úrovne bezpečnosti
venska a Maďarska je úsilie o vybudovanie
dostupných informácií je možné konštato-
dodávky plynu, sú riešenia reverzného toku
severojužného stredoeurópskeho koridoru
vať, že ak nebudú objavené nové ložiská,
plynu z Českej republiky a z Rakúska, ako aj
prechádzajúceho krajinami V4 tak, aby sa
domáca ťažba plynu bude v nasledujúcich
koncept výstavby nového prepojenia medzi
vytvorili predpoklady na rozvinutie integro-
rokoch klesať. Geologické podmienky sú
Slovenskom a Maďarskom,“ doplnil minister
vaného trhu s plynom. Aj medzi spolupra-
však na Slovensku dostatočne priaznivé na
T. Malatinský.
cujúcim krajinami V4 však aktuálne jestvujú
to, aby umožnili vybudovanie podzemných
Energetickú bezpečnosť vníma minister ako
výrazné rozdiely a obmedzenia pre vzájom-
zásobníkov s dostatočnou uskladňovacou
zásadný problém krajiny a ako integrálnu sú-
ný obchod, vyplývajúce z rozličnej úrovne
USKLADŇOVANIE PLYNU
MÁ BUDÚCNOSŤ
kapacitou. Poloha zásobníkov prispieva k za-
časť národnej bezpečnosti. Energetika je kľú-
liberalizácie národných energetických trhov,
traktívneniu prepravného koridoru plynu cez
čovým sektorom pre rozvoj a životaschop-
rozdielnych legislatívnych podmienok a od-
Slovensko,“ povedal minister hospodárstva
nosť národného hospodárstva. „Slovensko
lišných regulačných rámcov. Jedným zo zá-
SR T. Malatinský. Od uvedenia prvého objek-
bude preto naďalej zintenzívňovať činnosti
verov 6. Stredoeurópskeho plynárenského
tu zásobníkov do prevádzky pred 40 rokmi
na národnej a medzinárodnej úrovni v zá-
kongresu je preto požiadavka plynárov na
sa uskladňovacia kapacita ich postupným
ujme maximalizácie všetkých potrebných
väčšiu „slobodu“ trhu s plynom a menej re-
vybudovaním zvýšila z niekoľkých stoviek mi-
opatrení, ktoré zabezpečia trvalo udržateľný
gulácie. n
12
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» tradičné zdroje energie » zemný plyn, profil firmy, advertoriál
VNG Slovakia, spol. s r. o. - váš partner na trhu s plynom
S
kupina VNG s materskou spoločnosťou VNG – Verbundnetz Gas
AG so sídlom v Lipsku je jedným z lídrov na nemeckom trhu
v dovoze a veľkoobchode so zemným plynom a poskytovaní
služieb v energetike. Na Slovensku pôsobí prostredníctvom spoločnosti VNG Slovakia, s. r. o.
sektore prostredníctvom majetkovej
účasti vo firmách spravujúcich tepelné
hospodárstva v Nitre a Prievidzi.
SKUPINA VNG
VNG SLOVAKIA
V rámci tvorby pridanej hodnoty sa skupina VNG zameriava na štyri základné
segmenty, ktorými sú prieskum, ťažba,
obchod, preprava a skladovanie plynu. VNG v Európe predáva zemný plyn
z dovozu, zo spotových a termínových
odberov, z vlastnej ťažby v Severnom
mori, ako aj obnoviteľný biometán nemeckej výroby. Technickými a logistickými službami pre obchod, prepravu, skladovanie plynu a aplikačné technológie
pôsobí VNG vo všetkých segmentoch
plynárenstva. VNG trvalo zvyšuje tvorbu pridanej hodnoty svojich klientov.
Vždy má k dispozícii spoľahlivé a flexibilné produkty a širokú paletu služieb na
uľahčenie nákupu plynu, optimalizáciu
prepravy a skladovania, či zefektívnenie
využívania plynu.
Slovenská VNG Slovakia, s. r. o, je
100-percentnou dcérskou spoločnosťou VNG - Verbundnetz Gas AG a predaj plynu u nás realizuje od januára
2009. Sústreďuje sa predovšetkým na
veľkoodberateľov – priemyselných zákazníkov,
výrobcov energií
a obchodníkov
s plynom. Bezpečné dodávky plynu
zabezpečuje diverzifikovaným
portfóliom skupiny VNG a vlastnými kapacitami
v podzemných zásobníkoch plynu v SR.
VNG Slovakia pôsobí aj v komunálnom
Jednou z podporných služieb pre veľkoodberateľov plynu spoločnosti VNG
Slovakia je iPad aplikácia VNG Pricemonitor. Zriadenie prístupu do tejto
aplikácie zákazníkom umožní sledovať denné ceny zemného plynu (spot/
forward) priamo
na svojom iPade či zobrazovať
týždenné reporty
cenového vývoja.
Vďaka
aplikácii
VNG Pricemonitor klient získa
prehľad o cenách
plynu, ale aj užívateľsky jednoduchý
nástroj na prevod
energetických jednotiek a medzinárodných mien. n
2 / 2013
VNG PRICEMONITOR
IPAD APLIKÁCIA
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
13
» tradičné zdroje energie » zemný plyn
Prichádza čas CNG
Vlasta Rafajová, foto: Vemex, s. r. o., Toyota
H
oci odborníci sa zhodujú v tom, že celoeurópsky trh
s plynom prekonáva z viacerých dôvodov v posledných
rokoch ťažké obdobie, sú plynárenské odvetvia, ktoré
i v tomto čase zaznamenávajú intenzívny rast a majú pred
sebou mimoriadne sľubnú perspektívu rozvoja. Patrí k nim
využitie stlačeného zemného plynu (CNG) ako bezpečného,
ekologicky prijateľného a ekonomicky výhodného alternatívneho paliva.
14
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
Po prvotnej aktivite domáceho dominantného plynárenského hráča (SPP) v predchádzajúcich rokoch, ktorej výsledkom je osem
plniacich staníc CNG využívaných predovšetkým pre autobusovú dopravu, majú viacerí
dodávatelia zemného plynu apetít investovať
práve do rozvoja CNG.
2 / 2013
» tradičné zdroje energie » zemný plyn
LOGISTIKA A PRIEMYSELNÉ AREÁLY
nakúpila celkom 482 vozidiel s pohonom na
3000 eur, podľa konkrétneho typu vozidla
Špecialista na CNG z pražskej spoločnosti
CNG (412 úžitkových vozidiel Fiat, 10 náklad-
a v závislosti od toho, či sériový model na
Vemex, s. r. o., Marcel Eder, vidí najbližšiu
ných vozidiel Iveco a 60 manažérskych auto-
CNG porovnávame s modelom s benzíno-
budúcnosť rozvoja CNG v logistike, vnútro-
mobilov WV Passat). V tomto roku pribudne
vým alebo niektorým z naftových motorov.
podnikovej doprave a manipulácii s tovarom
Českej pošte ďalších 250 vozidiel na CNG.
Rozdiel v obstarávacej cene sa znižuje s poč-
vysokozdvižnými vozíkmi v priemyselných
Po úplnej obnove vozidlového parku bude
tom najazdených kilometrov. Práve preto sa
areáloch. Práve v tomto segmente má CNG
Česká pošta využívať celkom 2900 vozidiel
nákup vozidiel s CNG pohonom odporúča
podľa neho mimoriadnu perspektívu rozvo-
na CNG.
nie sviatočným, ale aktívnym vodičom a fir-
ja, pričom prevádzkovateľom môže priniesť
Keďže Česká pošta reštrukturalizuje okrem
mám, ktorí okrem ceny za prevádzku ocenia
úspory dopravných nákladov až o 40 per-
aktuálnej skladby vozidlovej flotily aj svoju
aj ďalšie prínosy, ktoré technológia ponúka.
cent, vyplývajúce z porovnania ceny CNG
logistickú sieť, vzniká príležitosť pre dodá-
s benzínom či naftou. Výrazné sú však aj
vateľov plynu či iných investorov aktívne sa
vedľajšie ekonomické prínosy. „Okamžitá
podieľať na výstavbe plniacej infraštruktúry.
úspora pri prechode na CNG je 20 percent.
„Ak existuje takýto klient, energetické spoloč-
Je spôsobená tým, že CNG sa nestráca ako
nosti sa predháňajú, aby pre neho postavili
štandardné pohonné hmoty, nedá sa vytiah-
sieť plniacich staníc. Aj preto počet plniacich
nuť z nádrže, je neodcudziteľné,“ vysvetľuje
staníc narástol vlani v ČR z 34 na 45, počet
Marcel Eder. Príkladom ekonomickej pre-
vozidiel z 3250 v roku 2011 na vyše 5000
vádzky s rýchlou návratnosťou investície do
v roku 2012 a predaj CNG sa zvýšil z 12 milió-
CNG je výrobca keramických tvaroviek Wie-
nov na 15 miliónov metrov kubických,“ uvá-
nerberger cihlářský průmysl, a. s. Vo svo-
dza Marcel Eder.
BEZPEČNOSŤ A EKOLÓGIA
Automobilky v súčasnosti ponúkajú približne
jom areáli tehelne v Jezernici u Lipníku nad
Bečvou prevádzkuje od septembra 2012
CNG PRE TÝCH, KTORÍ CHCÚ ŠETRIŤ
180 sériovo vyrábaných modelov s poho-
neverejnú plniacu stanicu CNG. Malá plniaca
Ak chceme objektívne posúdiť cenu paliva,
nom na CNG. CNG automobily majú všetky
stanica s kapacitou 20 m3 slúži pre sedem
je dôležité vedieť, že pri porovnávaní CNG
garancie výrobcov, ktorí ručia za vývoj vo-
vysokozdvižných vozíkov na manipuláciu
s benzínom či naftou treba porovnávať jeden
zidla, komponenty, materiály, montáž. Pa-
s paletami pre expedíciu a výrobu. „Plniaca
liter s jedným metrom kubickým CNG, hoci
livové nádrže sú súčasťou už navrhovanej
stanica sa skladá z betónového technologic-
CNG sa predáva na kilogramy. Platí totiž, že
koncepcie sériovo vyrábaných automobilov
kého kontajnera, príslušenstva, elektroroz-
1 kg CNG je 1,4 m3 CNG, pričom 1 liter benzí-
na CNG, to znamená, že nijako neobmedzujú
vádzača a výdajného zariadenia na plnenie
nu svojím energetickým obsahom zodpove-
vnútorný ani batožinový priestor a komfort
vozidiel. Návratnosť investície i s nákupom
dá 1 m CNG. Ako uvádza Marcel Eder, cena
v automobile. Vzhľadom na vysoký pracovný
vysokozdvižných vozíkov s pohonom na CNG
CNG v Českej republike sa aktuálne pohybu-
tlak CNG je práve bezpečnosti vozidiel veno-
je v tomto prípade len 1,2 roka,“ poukazuje
je okolo 23 až 25 Kč/kg, vrátane DPH, čo zod-
vaná výnimočná pozornosť, takže výsledkom
M. Eder a pripomína, že návratnosť investície
povedá 16,50 až 17,80 Kč/m3, teda ekvivalen-
je bezpečnejší spôsob uloženia pohonnej
do prechodu na CNG je rýchla aj v prípade
tu litru benzínu. Inak povedané, pri spotrebe
hmoty v robustných tlakových nádržiach
osobných automobilov a nielen pre podni-
8 litrov benzínu na 100 km je spotreba CNG
vybavených
kateľský segment. Podmienkou však je, aby
8 m3 na 100 km. Výsledkom sú potom nákla-
ventilmi. Napriek obavám či nevedomosti
CNG využívali aktívni flexibilní vodiči s vyso-
dy asi 1,20 – 1,30 Kč/km. V prípade preplňo-
verejnosti, paradoxne, priamo z fyzikálnych
kým počtom najazdených kilometrov za rok.
vaných motorov TSI sú pri nižšej spotrebe
vlastností zemného plynu (ľahší ako vzduch,
dokonca náklady 1 Kč/km.
teplota samovznietenia dvojnásobne vyššia
STAČÍ JEDEN VEĽKÝ PODNIK,
ABY SA TRH ROZBEHOL
Základná cena CNG na Slovensku v máji
ako pri benzíne či nafte, veľmi obmedzený
2013 predstavovala 1,249 eura za kg s DPH
rozsah horľavosti) vyplýva, že vozidlá s CNG
Aby CNG zaznamenalo na Slovensku masív-
(údaj SPP), čo predstavuje približne 0,9 eura
pohonom majú vyššiu bezpečnosť prevádz-
nejší rozvoj, najdôležitejším počinom by pod-
za m3 (teda ekvivalent litra benzínu). Za vyš-
ky ako automobily na kvapalné pohonné
ľa M. Edera bolo, aby sa niektorá z veľkých
šou cenou CNG u nás v porovnaní s ČR treba
hmoty. „Rôzne testy preukázali, že na rozdiel
spoločností rozhodla pre kúpu či obnovu
vidieť predovšetkým vyššiu spotrebnú daň.
od klasického pohonu alebo LPG (skvapalne-
svojho vozidlového parku vozidlami na CNG.
Zatiaľ čo v ČR je spotrebná daň nastavená
ný propán –bután), aj pri totálnej havárii, keď
V ČR túto úlohu zohrala Česká pošta.
s každoročným progresívnym nárastom do
zhorelo celé auto, tlaková nádoba na CNG
Česká pošta má v súčasnosti 5 500 vozidiel,
roku 2020 (v roku 2013 je aktuálne 1,4 centa)
zostala neporušená,“ vysvetľuje M. Eder. Do-
pričom jej vozový park prechádza od roku
u nás je spotrebná daň na CNG stanovená
pĺňa, že z ekologického hľadiska je podstat-
2011 zásadnou obmenou. Po ukončení tes-
pevne na 14 centov za kilogram). I napriek
ná výrazne nižšia úroveň emisií CO2, ktoré
tovania využitia elektromobilov a automobi-
výrazne vyššej sadzbe spotrebnej dane je
vznikajú spaľovaním zemného plynu (120 až
lov s pohonom na CNG vo svojej prevádzke
CNG na Slovensku stále ekonomicky výhod-
130 g/km) a kľúčové sú nulové emisie tuhých
sa Česká pošta v roku 2012 definitívne roz-
nou pohonnou hmotou. Rozdiel v cene au-
znečisťujúcich látok, teda úplne bezprašná
hodla pre technológiu CNG a v roku 2012
tomobilu s pohonom na CNG môže byť 0 až
prevádzka. n
2 / 2013
3
špeciálnymi
multifunkčnými
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
15
» komunálna energetika » biomasa, elektráreň Vojany
Biomasa pre Vojany
príležitosť pre región
Vlasta Rafajová, foto: Komunálna a priemyselná energetika, Slovenské elektrárne, a. s.
16
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» komunálna energetika » biomasa, elektráreň Vojany
E
lektráreň môže byť výrazným katalyzátorom rozvoja re-
Elektráreň Vojany (EVO) je jednou z dvoch
giónu. Svedčí o tom aj príklad elektrárne vo Vojanoch,
slovenských tepelných elektrární v portfóliu
ktorá systematicky zvyšuje podiel spoluspaľovania bio-
masy. Jej rastúci dopyt po biomase ponúka možnosť využiť
pôdu nižšej bonity na pestovanie rýchlorastúcich drevín.
Pre samosprávy, farmárov a podnikateľské subjekty v okolí
Slovenských elektrární, a. s.(SE). Na rozdiel
od Elektrárne Nováky, ktorá na výrobu elektriny a tepla využíva hnedé uhlie vyťažené
na hornej Nitre, dominantným palivovým
zdrojom pre Vojany je ruské čierne uhlie.
Elektráreň Vojany, umiestnená neďaleko
elektrárne to znamená impulz na nadviazanie stabilného ob-
slovensko-ukrajinských hraníc, však už piaty
chodného partnerstva s najväčším producentom elektriny na
rok využíva na výrobu elektriny aj biomasu.
Slovensku. To by malo priniesť nielen zvýšenie zamestnanosti, ale aj celkové pozdvihnutie regiónu.
Znižuje tak závislosť od dovážaných primárnych energetických zdrojov a výrazne redukuje objem produkovaných emisií CO2.
Elektráreň Vojany patrí do portfólia Slovenských elektrární. V minulom roku SE, a. s. vyrobili
22,2 TWh elektrickej energie (svorková výroba), čo predstavuje podiel 78 percent z celkovo
vyrobenej elektrickej energie na Slovensku. Z podielu jednotlivých zdrojov na dodávkach
elektrickej energie predstavovali jadrové elektrárne 70 %, vodné elektrárne 20 % a 11 %
tepelné elektrárne.
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
17
» komunálna energetika » biomasa, elektráreň Vojany
Zmodernizované bloky č. 5 a 6. EVO 1 konštrukčne uspôsobené na fluidné spaľovanie uhlia
a biomasy. Vysoko efektívne spoluspaľovanie drevnej štiepky prispieva k rýchlejšiemu a ekonomicky priaznivejšiemu naplneniu environmentálnych cieľov nielen pre SE, a. s, ale i cieľov
stanovených EÚ pre celé Slovensko.
JEDNA Z DVOCH
I v súčasnosti je Elektráreň Vojany rozdelená
dajnosť elektriny produkovanej zo zemného
O výstavbe elektrárne vo Vojanoch sa začalo
na dva samostatné technologické celky: EVO
plynu. Celý aktuálne disponibilný výkon elek-
uvažovať už v polovici 50-tych rokov minu-
1 tvoria štyri bloky, ktorých palivom je čierne
trárne tak predstavuje EVO 1.
lého storočia v súvislosti s rastúcou potre-
antracitové uhlie dovážané z Ruska a EVO 2
Podľa riaditeľa prevádzky klasických elek-
bou elektrickej energie pre rozvíjajúce sa
predstavujú tiež štyri bloky, ktorých palivom
trární SE, a. s, Ľubomíra Maxima, má vojan-
československé hospodárstvo. Blízkosť do-
je zemný plyn privádzaný medzištátnym ply-
ská elektráreň v elektrizačnej sústave SR
pravných sietí z Ukrajiny i možnosť odberu
novodom Bratstvo. Každý z ôsmich funkč-
osobitné postavenie. Jej hlavnou úlohou je
chladiacej vody z rieky Laborec podnietili jej
ných blokov vo Vojanoch má inštalovaný
poskytovanie podporných služieb primárnej
umiestnenie práve v michalovskom okrese.
výkon 110 MW (celkom 880 MW). Časť EVO
sekundárnej a terciárnej regulácie siete. Mo-
Prvá etapa stavby elektrárne - EVO 1 sa za-
2 dlhodobo nie je v prevádzke, vzhľadom
dernizované bloky 5.a 6. EVO1 majú široký
čala realizovať v roku 1961, dokončená bola
na vysokú cenu vstupného paliva a nepre-
regulačný rozsah 50 až 110 MW s možnos-
v roku 1966 a pôvodne ju tvorilo šesť blokov,
každý s výkonom 110 MW. V roku 1968 sa
začala výstavba druhej etapy - EVO 2 rovnako so šiestimi blokmi s výkonom po 110 MW.
Uvedená do prevádzky bola v roku 1974.
Dostavbou viacerých veľkých slovenských
elektrární
v nasledujúcich
desaťročiach
však došlo k postupnému odstaveniu dvoch
blokov EVO1 a dvoch blokov EVO2, pričom
rozsiahla modernizácia v rokoch 1997 až
2001 (odsírenie, denitrifikácia, výmena klasickej technológie spaľovania za spaľovanie
vo fluidnej vrstve, či nahradenie horákov za
nízkoemisné) sa týkala už len štyroch blokov
EVO 1 a štyroch blokov EVO 2.
18
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» komunálna energetika » biomasa, elektráreň Vojany
Centrálny dispečing Elektrárne Vojany
ťou regulácie výkonu 3,5 MW za minútu, čo
álnych 5 % paliva, čo predstavuje spotrebu
podielu biomasy tak, aby zostal zachovaný
podľa Ľ. Maxima znamená mimoriadnu flexi-
80 ton drevnej štiepky na deň. Koncom roku
aj výnimočný regulačný rozsah blokov, bolo
bilnosť zdroja a dôležité postavenie elektrár-
2012 bola dokončená druhá etapa projektu
treba dobudovať osobitné dopravné cesty
ne pri zabezpečovaní stability celej prenoso-
a obnovený 5. blok EVO 1, ktorý spoluspaľuje
pre štiepku do kotla. Dnes sa drevná štiep-
vej sústavy.
biomasu v podiele 20 % tepelného príkonu,
ka dopravuje priamo do spaľovacej komory
čo je 400 ton drevnej štiepky denne. Na rov-
kotla osobitnými dopravníkmi.
BIOMASA VO VOJANOCH UŽ PIATY
ROK
nakú hodnotu spoluspaľovania biomasy by
V roku 2012 Elektráreň Vojany vyrobila 670
sa mal v budúcnosti dostať aj 6. blok.
GWh elektrickej energie, z toho čistá dodáv-
Spoluspaľovanie biomasy vo Vojanoch začali
Ako hovorí riaditeľ závodu EVO spoločnosti
ka elektriny z biomasy predstavovala 26 137
Slovenské elektrárne pripravovať už v roku
SE, a. s, Ondrej Marcinčák, v prvej etape spo-
MWh. V roku 2013 sa očakáva produkcia
2007. V júli 2009 spustili komerčné spo-
luspaľovania na 6. bloku sa drevná štiepka
elektriny vyrobenej z drevnej štiepky na
luspaľovanie 4 % biomasy na modernizova-
miešala s uhlím a do kotla sa dostávala tými
úrovni 70 000 MWh. Takmer strojnásobenie
nom 6. bloku EVO 1 umožňujúcom fluidné
istými dopravnými cestami (zauhľovacími
výroby elektriny z biomasy znamená pre ži-
spaľovanie. Podiel spaľovanej biomasy na
pásmi) ako čierne uhlie. Zabezpečenie spo-
votné prostredie úsporu produkovaného
šiestom bloku postupne vzrástol na aktu-
luspaľovania vyššieho – až 20 percentného
CO2 v objeme približne 91 000 ton ročne.
Odlučovacie a filtrovacie zariadenia EVO. Vďaka zvýšenému podielu spoluspaľovania biomasy je aktuálne až 89
percent elektriny produkovanej Slovenskými elektrárňami
bez emisií CO2.
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
19
» komunálna energetika » biomasa, elektráreň Vojany
Skládka paliva – vľavo prekrytý sklad drevnej štiepky, vpravo otvorený zásobník čierneho uhlia. V popredí dopravník
na dopravu uhlia do kotlov.
SNAHA ZÍSKAŤ DOMÁCU SUROVINU
vať len existujúci drevný odpad či kalamitné
troch tisíc hektárov pôdy v okruhu 50 kilo-
Aktuálne dodáva drevnú štiepku pre Vojany
drevo, naozaj chceme dať regiónu impulz,
metrov od elektrárne vo Vojanoch by mohli
osem zmluvných dodávateľov (z toho je šesť
aby začal s pestovaním rýchlorastúcich dre-
regionálni pestovatelia dopestovať v troj-
domácich výrobcov). Dopyt po drevnej štiep-
vín štiepku cielene produkovať. Pôda i pod-
ročnom cykle približne 150 000 ton štiepky.
ke zo strany EVO by mal – v súlade s rozvo-
mienky na to sú. Zatiaľ sme do technológie
Zásobovanie vojanskej elektrárne biomasou
jovými plánmi elektrárne – v budúcnosti na-
spoluspaľovania biomasy investovali 1,9 mi-
z rýchlorastúcich drevín, jej pestovanie, zber
rastať. SE, a. s. majú preto ambíciu podnietiť
lióna eur, ale ak bude dostatok suroviny, sme
a spracovanie by tak mohlo výrazne prispieť
rozvoj pestovania rýchlorastúcich drevín na
schopní investovať ďalšie prostriedky, aby sa
k rastu zamestnanosti v regióne aj v tých
východnom Slovensku a zabezpečiť si tak
objemy spoluspaľovania mohli aj zdvojnáso-
najproblémovejších vzdelanostných kategó-
dostatok domáceho obnoviteľného zdroja
biť,“ vysvetľuje Ondrej Marcinčák.
riách.
na výrobu elektriny. „Máme snahu nespaľo-
Dopĺňa, že pri využití prístupných dvoch až
Denne zloží svoj náklad na skládke drevnej štiepky vo
Vojanoch 20 kamiónov. Do budúcnosti je otvorená je aj
možnosť dopravy štiepky po železnici.
20
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» komunálna energetika » biomasa, elektráreň Vojany
Platí pritom, že porast nemožno založiť hoZávitovkový mechanizmus posúva drevnú štiepku na
dopravníkový pás, ktorý ju dopraví až do kotla.
cikde. Novela zákona vychádza z rokmi overeného systému hodnotenia pôdy, v ktorom
je každá parcela poľnohospodárskej pôdy na
Slovensku zaradená do určenej kategórie aj
podľa stupňa kvality pôdy. Z celkom desiatich
stupňov prvé štyri predstavujú najkvalitnejšiu pôdu (nachádza sa najmä na juhozápade
Slovenska). Zákon stanovuje, že rýchlorastúce dreviny možno pestovať na pôde piatej až
deviatej bonitnej triedy. Práve pôda týchto
kategórií sa nachádza na východe Slovenska. Z celkovej výmery poľnohospodárskej
pôdy v michalovskom okrese je viac ako 99
percent zaradených do kategórií 5 až 9. Obdobne je to i v susedných okresoch. Z tohto pohľadu je pestovanie energetickej vŕby
vhodné takmer na celom východe Slovenska.
Podľa profesora Ondreja Hronca z Fakulty
manažmentu Prešovskej univerzity, novela
zákona znamená pre rýchlorastúce dreviny
dobrú štartovaciu čiaru. Pripomína, že zákon
AKÉ SÚ MOŽNOSTI PESTOVANIA
BIOMASY?
umožňuje pestovať rýchlorastúce dreviny aj
aprílovú prehliadku elektrárne s modernizovanými blokmi na spoluspaľovanie biomasy
Legislatívny rámec cieleného pestovania
zaplavované alebo vystavené veternej erózii,
aj starostov a ďalších predstaviteľov samo-
rýchlorastúcich drevín u nás upravuje zákon
pričom aj takýchto území je podľa neho na
správ z okolia Vojan.
Práve preto pozvali SE, a.s, na slávnostnú
na pôdach inej kategórie, ak sú zamokrené,
č. zákon 57/2013, ktorým sa mení a dopĺňa
východe Slovenska dostatok.
rodiace
zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využíva-
Na pestovanie rýchlorastúcich drevín nie je
dodávateľ-
ní poľnohospodárskej pôdy. Rýchlorastúcou
potrebné vynímať pôdu z pôdneho fondu.
mi drevnej štiepky Slovenské elektrárne
drevinou na poľnohospodárskej pôde sa pre
Osoba, ktorá navrhuje založenie takéhoto
podporia aj vytvorením regionálnej pra-
účely tohto zákona rozumie porast rýchlo-
porastu na poľnohospodárskej pôde, však
covnej skupiny, ktorá by mala byť záu-
rastúcej dreviny na produkciu drevnej bio-
musí podať žiadosť o registráciu do registra
jemcom
masy na ploche väčšej ako 1000 m2 najviac
plôch rýchlorastúcich drevín, ktorý vedie ob-
na 20 rokov.
vodný pozemkový úrad.
O.
Marcinčák,
pripomína,
sa
partnerstvo
s budúcimi
o pestovanie
že
rýchlorastúcich
drevín nápomocná najmä v začiatkoch.
Slávnostného predstavenia projektu spoluspaľovania
biomasy a ponuky spolupráce pri jej cielenom pestovaní
sa zúčastnili zástupcovia samospráv z okolia elektrárne.
Prezentujúci z ľava: Ľubomír Maxim (SE, a. s.), Ondrej
Marcinčák (SE, a. s.), prof. Ondrej Hronec (Prešovská
univerzita),Miroslav Forgáč (SalixEnergi), Jana Burdová
(SE, a. s.).
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
21
» komunálna energetika » biomasa, elektráreň Vojany
Trojročný porast rýchlorastúcej vŕby.
ÚRODA V TROJROČNÝCH CYKLOCH
chosťou pestovania, podobná zemiakom.
uskutočniť až sedem zberov. Doterajšie slo-
Vhodnou rýchlorastúcou drevinou na pro-
„Tie vie pestovať každý, rovnako aj vŕbu,“
venské skúsenosti hovoria, že priemerné vý-
dukciu drevnej štiepky, nielen pre vojan-
hovorí a dopĺňa, že najdôležitejší je prvý
nosy z jedného hektára predstavujú 60 ton
skú elektráreň, je podľa odborníkov pre-
rok pestovania a v ďalších rokoch už porast
a drevná štiepka zo švédskej vŕby dosahuje
dovšetkým tzv. švédska vŕba (Salix energi).
nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Naj-
výhrevnosť 8 GJ na tonu pri 50 percentnej
Ide o zušľachtenú vŕbu košikársku (Salix
väčším problémom pre začínajúcich pes-
vlhkosti.
viminalis), pričom najviac skúseností s jej
tovateľov vŕby je podľa M. Forgáča zaburi-
pestovaním majú práve vo Švédsku, odkiaľ
nenie. „Vŕba krátko po vysadení nemá silu
pochádzajú aj všetky sadenice na licenco-
konkurovať burinám, treba ju herbicídne
EKOLOGICKÉ PRÍNOSY PESTOVANIA
VŔBY
vanú výsadbu. Rýchlorastúcej vŕbe sa u nás
ochraňovať.“ Naopak za výhodu pestovania
Pestovanie rýchlorastúcej vŕby má, podľa
od roku 2007 venuje Miroslav Forgáč. Ako
vŕby považuje spon výsadby, ktorý je identic-
profesora Hronca, hneď niekoľko výrazných
uvádza, švédska vŕba na Slovensku rastie
ký so sponom výsadby kukurice, znamená to
pôdoochranných funkcií a mimoriadny vý-
v súčasnosti na 650 hektároch a po šiestich
možnosť čiastočne využiť už existujúcu poľ-
znam má na plochách, ktoré sú zaťažené
rokoch pestovania i prvých zberoch sa už po-
nohospodársku mechanizáciu.
starými ekologickými bremenami. „Osobitne
darilo prekonať „detské choroby“ a prvotné
Vŕba sa zberá v trojročnom produkčnom
vhodné sú plochy zaťažené napríklad nad-
problémy spojené s jej pestovaním. Možno
cykle, rok pred výsadbou však treba pripra-
mierou ťažkých kovov, na ktorých sa neodpo-
tak odovzdať reálne skúsenosti aj ďalším zá-
viť pole rovnako ako napríklad na výsadbu
rúča pestovanie zeleniny. V takomto prípade
ujemcom o jej produkciu.
obilnín. Na svojom stanovisku vysadená vŕba
dochádza vďaka vŕbe k akémusi oživeniu
Podľa M. Forgáča je vŕba svojou jednodu-
zotrváva zvyčajne 20 rokov, čo umožňuje
pôdy jej koreňovým systémom.“ Založením
22
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» komunálna energetika » biomasa, elektráreň Vojany
100 až 130 rokov poľnohospodárskej činnosti.“ Dopĺňa, že na rozdiel od ropy, uhlia či
plynu sú rýchlorastúce dreviny zdroj, ktorý je
domáci a trvalo udržateľný. Pestovanie rýchlorastúcej vŕby vo vyhradených územiach
s jej následným spracovaním a energetickým
zhodnotením v elektrárni, preto O. Hronec
považuje za spojenie „múdreho s užitočným“.
Produkcia drevnej štiepky z rýchlorastúcej
vŕby na energetické zhodnotenie v elektrárňach je už dnes pri splnení niektorých
predpokladov zo strany pestovateľa ekonomicky efektívna. Masívnejšiemu rozvoju jej
pestovania by mala napomôcť tiež pripravovaná podpora štátu od budúceho roka. Na
rozdiel napríklad od fotovoltiky, kde sa štátna
podpora realizovala a realizuje garantovaZber rýchlorastúcej vŕby sa uskutočňuje najčastejšie vo vegetačnej prestávke v zimnom období.
nými výkupnými cenami elektrickej energie
vyrobenej zo slnka, podpora rýchlorastúcich
drevín počíta s dotáciami na založenie po-
vŕbového porastu sa tiež zvyšuje retenčná
výborné podmienky na chov bažantov či zá-
rastu. Aká bude konkrétna výška príspevku
schopnosť pôdy pri zadržiavaní vody v území
zemie pre drobnú zver.
štátu na založenie porastu zatiaľ nie je zná-
a porast má aj protierózny charakter, predo-
Prínos pre krajinu a udržateľný rozvoj je pod-
me (podľa odborných kruhov by mohla do-
všetkým ak dodržuje sadenie v smere vrstev-
ľa O. Hronca nepopierateľný. „Ide o stabili-
siahnuť až 50 percent nákladov). Už dnes
níc. Niekoľko riadkov vyrastenej vŕby popri
začný prvok krajinotvorby aj spôsob revita-
je však zrejmé, že jej správne nastavenie by
cestách dokáže plniť funkciu prirodzených
lizácie krajiny. Nie vždy sa k pôde správame
mohlo mať akceleračný efekt, napríklad aj na
vetrolamov a sneholamov. Peľ z vŕby je pr-
ako dobrí gazdovia, o tom hovoria aj staré
pestovanie biomasy v obecných podnikoch
vou jarnou potravou pre včely a vytváraním
environmentálne záťaže. Aby vznikol centi-
či v spoločných podnikoch individuálnych
organizovaného vŕbového porastu vznikajú
meter pôdnej vrstvy, musí pritom uplynúť
pestovateľov so samosprávami. n
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
23
» komunálna energetika » dodávka energií, advertoriál
Gold-Pack optimalizuje svoje náklady aj vďaka SSE
F
irma Gold-Pack, s. r. o,
kazník. Naša spoločnosť je orientovaná eko-
úroveň zákazníckej starostlivosti a svoju rolu
patrí medzi najväčších vý-
logicky a v zmysle toho je výroba realizovaná
zohrali aj výhodné zmluvné podmienky.
robcov
polyetylénových
fólií na Slovensku. Na trhu pôsobí už vyše 10 rokov a vypraco-
vala sa na významného európskeho hráča vo svojom odbore.
O tom, akým spôsobom sa jej
z recyklovaných materiálov. Európsky, ale
aj slovenský zákazník je zvyknutý na vysoký
Môžete byť konkrétnejší?
štandard a nám sa už celé desaťročie darí
V minulosti sme už dodávateľa plynu menili.
napĺňať ich očakávania.
Neboli sme spokojní, cena sa menila aj niekoľkokrát za rok, nemali sme žiadnu istotu,
V moderných firmách sú bežné optimali-
koľko v konečnom dôsledku za plyn zapla-
začné činnosti na zefektívnenie hospodá-
tíme. Navyše úspora nebola taká, ako nám
renia. Ste v tejto oblasti aktívni?
bolo pred podpisom zmluvy komunikované.
Samozrejme, neustále sa snažíme optima-
SSE nám ponúkla fixnú cenu na celé zmluv-
to podarilo a ako sa firma aj
lizovať naše náklady. Nové technológie, do
né obdobie. Pre nás to znamená, že pokiaľ
dnes snaží zefektívňovať svoje
ktorých investujeme, nám pomáhajú zvyšo-
sa cenník od SSE v súvislosti s vývojom ceny
vať výrobnú kapacitu, a zároveň udržiavať
plynu na trhu zmení, naša cena zostane stále
prevádzkové náklady na rozumnej úrovni.
rovnako priaznivá. So SSE máme veľmi dob-
Okrem toho sme v rámci znižovania nákla-
ré skúsenosti pri odbere elektriny a teší nás
dov hľadali aj výhodnejšie podmienky pre
možnosť mať obe energie od jedného dodá-
odber plynu, pretože v minulosti sme s nimi
vateľa.
činnosti, sme sa porozprávali
s Ing. Jánom Balušíkom, prokuristom firmy Gold-Pack.
neboli príliš spokojní.
Čím sa zaoberá firma Gold-Pack?
Čo všetko predstavuje prechod k novému
Sme európskym výrobcom polyetylénových
Akú úlohu zohráva vo vašej firme plyn?
fólií, akými sú odpadové a smetné vrecia,
Máme výrobné haly a, samozrejme, aj admi-
Zmena dodávateľa sa uskutočnila veľmi hlad-
zaťahovacie vrecia, prírezy, ochranné obaly
nistratívnu časť. Plyn využívame na vykuro-
ko. Na požiadanie nás navštívil obchodný zá-
a veľa iných výrobkov. Máme bohaté skúse-
vanie a ohrev vody. Zohráva u nás dôležitú
stupca SSE, s ktorým sme podpísali zmluvu
nosti vo výrobe obalového plastového mate-
úlohu, najmä v zimnom období. Celková
a splnomocnenie a o viac sme sa nestarali.
riálu a ročne dodáme našim odberateľom 17
plocha našej prevádzky je približne 3300 m²
Pred podpisom nám, samozrejme, zodpove-
až 19 tisíc ton produktov.
a spotreba plynu predstavuje až 600 MWh
dal všetky naše otázky a oboznámil nás so
ročne. S vyššou spotrebou plynu, pochopi-
zmluvnými podmienkami.
Je ťažké obstáť v tvrdej európskej konku-
dodávateľovi? Mali ste nejaké problémy?
teľne, súvisia aj nemalé náklady.
rencii?
Pocítili ste počas procesu zmeny dodáva-
Dnes je to veľmi ťažké. Na trhu vznikajú nové
Ako riešite túto situáciu?
teľa nejaký výpadok plynu?
spoločnosti, ktoré majú v niektorých prípa-
V rámci optimalizácie nákladov na energie
To v žiadnom prípade. Taká situácia by výraz-
doch lepšie možnosti pre výrobu. Okrem
sme sa rozhodli zmeniť dodávateľa plynu
ne obmedzila našu prevádzku. Nemali sme
toho je na európskom trhu vysoký dopyt po
a prijali sme ponuku Stredoslovenskej ener-
odsta vený plyn, ani nám nezasahovali do
produktoch z Ázie z dôvodu nízkych cien,
getiky.
plynových rozvodov. Z technického hľadiska
ktoré sú podmienené lacnou pracovnou si-
máme všetko v pôvodnom stave a dodávka
lou. Na trhu tak nájdete aj lacnejšie produk-
Čo vás presvedčilo?
plynu funguje nepretržite. Z tohto pohľadu
ty, ale kvalita je často neporovnateľná s tou
V porovnaní s naším pôvodným dodávateľom
zmenu ani nezaregistrujete.
našou. Základným cieľom nášho podnikania
ušetríme na plyne zhruba 2000 eur ročne.
je kvalitný produkt, vysoká úroveň našich
Služby SSE už máme overené niekoľko rokov
služieb a v konečnom dôsledku spokojný zá-
pri odbere elektriny. Vyhovuje nám najmä
24
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
Ďakujeme za rozhovor. n
2 / 2013
» komunálna energetika » profil firmy, advertoriál
Prioritou sú pre nás mestá a obce
S
poločnosť Nova Energia, a. s, ktorá je súčasťou pri-
PROJEKT NOVEJ ENERGIE
V KRNČI PRI TOPOĽČANOCH
JE REFERENČNÝM PROJEKTOM
SPOLOČNOSTI...
vate equity skupiny SKYSIDE, už dnes nie je známa
len prevádzkou fotovoltických projektov. Jej strate-
gickým záujmom je spolupráca so slovenskými mestami
Áno, a hneď dvakrát. Primárne pre techno-
a obcami a ich tepelnými hospodárstvami. Rozprávame sa
lógiu, ktorú sme použili - Organic Rankine
s riaditeľom pre stratégiu a rozvoj spoločnosti Nova Ener-
Cycle (ORC). Na Slovensku ide vôbec o prvú
gia, a. s, J.R. Hernándezom Soubletom.
realizáciu ORC, ktorá ponúka optimálny pomer spoločne vyrábanej elektriny a tepla
ČO PONÚKA NOVA ENERGIA
SAMOSPRÁVAM NA SLOVENSKU?
VŽDY IDE O OBNOVITEĽNÉ ZDROJE
ENERGIE?
z toho istého energonosiča. Projekt je tiež
Na Slovensku aj v Čechách sa stretávame
Našou silnou stránkou je to, že nezastupu-
Surovinou v našom projekte v Krnči je drev-
v komunálnej energetike so špecifickým ja-
jeme žiadneho konkrétneho výrobcu tech-
ná štiepka, ktorej je v regióne dostatok a tep-
vom. Na jednej strane boli a sú veľké mestá
nológií. V každej lokalite hľadáme špecifické
lo dodávame spoločnosti, ktorá ho využíva
predmetom záujmu veľkých zahraničných
zdroje, konkrétne logistické riešenia. Sú ob-
na sušenie dreva pre svoje výrobky.
energetických hráčov, na druhej strane ne-
lasti s bohatými zdrojmi biomasy, v blízkosti
boli mestá s 15 až 40 tisíc obyvateľmi pre tie-
lesov vo vlastníctve mesta, kde sa prirodzene
to spoločnosti zaujímavé. Dnes teda najmä
orientujeme na drevoštiepku.
JE PROJEKT REPLIKOVATEĽNÝ AJ
V INÝCH REGIÓNOCH?
mestá na východnom Slovensku, v ktorých je
Energonosičom s obrovským potenciálom
To je náš cieľ, najmä pre oblasti stredného
výroba tepla v rukách samosprávy, kumulu-
sú aj odpady, na ktoré sa chceme dlhodobo
a severného, ale tiež východného Sloven-
jú významný investičný deficit. Prejavuje sa
zamerať, rovnako vnímame aj možnosti prie-
ska. n
v stave distribučných sietí i energetických
myselného odpadového tepla. Pre klientov
zdrojov. Výroba tepla je neraz nerentabilná
vždy hľadáme optimálne riešenie, neupred-
Poz. redakcie: Do septembrového vydania Ko-
a neefektívna. S prihliadnutím na tieto sku-
nostňujeme však jedného výrobcu, či jednu
munálnej a priemyselnej energetiky pripravuje-
točnosti tvoríme naše ponuky.
technológiu.
me reportáž z projektu ORC v Krnči.
dôkazom nášho hľadania miestnych špecifík.
PRINÁŠAME ZELENÚ ENERGIU
po prvýkrát na Slovensku sme realizovali inovatívny projekt využívajúci kombinovanú
technológiu výroby elektrickej energie a tepla v ORGANIC RANKINE CYCLE
www.novaenergia.sk
- kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla
spaľovaním odpadovej biomasy v organickom
rankinovom cykle v obci Krnča okres Topoľčany
- tepelný výkon zariadenia 4 100 kW, elektrický
výkon zariadenia 999 kW
- ročná výroba tepelnej energie 90 000 – 120 000 GJ
ročne spotrebovaná v areáli drevospracujúceho
závodu spoločnosti TOPHOLZ s.r.o.
- ročná výroba elektrickej energie 7 372 MWh
dodávaná do distribučnej sústavy
- celková výška investície na úrovni 7 mil. EUR
Krnča
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
25
» komunálna energetika » rozvody tepla, advertoriál
Flexibilné predizolované
potrubné systémy
Ing. Robert Štefanec, foto: NRG Flex
P
lastové
predizolované
tívnych budov, bytových domov, obecných
potrubia si v posledných
objektov. Uplatnenie našli aj pri výstavbe
potrubia sú vďaka skladbe izolácií a vonkaj-
rozvodov termálnej vody, napojení tepelných
šieho rebrovania extrémne nízke a ľahko sa
čerpadiel či iných druhoch prepojení systé-
na stavbe dajú dosiahnuť, napr. pre d90 je
mov rozvodu tepla.
to iba 1,0 m.
rokoch našli významné
miesto v realizáciách tepelných
rozvodov a sú stále jasnejšou
voľbou
pre
investorov,
mej pokládke do výkopu. Polomery ohybu
Rúrku pre médium tvorí sieťovaný polye-
PLASTOVÉ PREDIZOLOVANÉ
POTRUBIE AUSTROFLEX
tylén PE-Xa, pre vykurovanie s kyslíkovou
Potrubia AUSTROFLEX v sebe spájajú cen-
vodu SDR7,4 PN10. Veľmi hladká vnútorná
né know-how a vyše 25-ročné skúsenosti
stena rúrky je zárukou dlhodobej prevádzky
rakúskeho výrobcu s dôslednou voľbou kva-
bez inkrustácií a usadenín. Rúrka je odolná
životnosť – rýchlosť realizácie,
litných surovín a materiálov tak, aby vznikol
voči mrazu a mnohým agresívnym médiám
sa naplno preukážu ich pozitíva.
vysoko flexibilný systém s veľmi nízkymi te-
ako aj termálnej vode. Životnosť potrubia je
pelnými stratami.
v závislosti od prevádzkových parametrov
Nízke tepelné straty predizolovaných potru-
až vyše 50 rokov. Dimenzie potrubia od d25
Osvedčeným dodávateľom plastových pred-
bí AUSTROFLEX sa podarilo dosiahnuť najmä
až po d125 ponúkajú možnosti realizácie
izolovaných potrubí je spoločnosť NRG
vďaka veľmi dobrým izolačným vlastnostiam
projektov od pár kilowattov až po niekoľko
flex, s. r. o, ktorá je generálnym zastúpením
polyuretánovej peny (PUR), ktorou sú izolo-
megawattov. Pri dvojrúrkových potrubiach
renomovaného rakúskeho výrobcu plasto-
vané rúrky pre médium, a vrstve veľmi flexi-
(dimenzie 2 x d25 až 2 x d63) je jedna rúrka
vých predizolovaných potrubí AUSTROFLEX
bilnej polyetylénovej izolácie (PE), ktorá za-
vždy kontinuálne označená, čo zabráni pri
pre SR a ČR. Dnes má NRG flex za sebou viac
braňuje PUR pene zaliať vonkajšie robustné
montáži zámene prívodu a spiatočky.
ako stovku realizácií v Česku i na Slovensku,
rebrovanie z vysokohusteného polyetylénu
Komplexnosť systému dokazuje aj široká
ktoré úspešne šetria teplo a platí, že takmer
(PE-HD). Takáto kombinácia zabezpečuje, že
polovica všetkých realizovaných bioplyno-
potrubie je flexibilné aj pri nižších teplotách
vých staníc na Slovensku použila na výstavbu
a má veľmi dobré izolačné vlastnosti – celý
rozvodov tepla práve potrubia AUSTROFLEX.
systém je certifikovaný na lambda 0,028 W/
Ako hovorí konateľ NRG flex Robert Štefanec,
mK (samotná PUR pena: 0,026 W/mK). Dos-
potrubia AUSTROFLEX najčastejšie nachá-
tatočná hrúbka izolácie zabezpečuje nižšie
dzajú využitie pri budovaní a rekonštrukcii
straty potrubia AUSTROFLEX oproti iným
sekundárnych rozvodov vykurovania a teplej
systémom od cca 5 % až po vyše 50 %.
vody, využívaní tepla z bioplynových staníc –
Vonkajší robustný plášť je odolný voči do-
na napojenie objektov družstva, administra-
pravnému zaťaženiu a poškodeniu pri pria-
projektantov a montážne firmy.
Pri
racionálnom
pomeru:
26
cena
–
posúdení
kvalita
–
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
bariérou SDR11 PN6 pri 95 °C a pre teplú
2 / 2013
» komunálna energetika » rozvody tepla, advertoriál
paleta príslušenstva a možností spájať po-
Predizolované potrubia AUSTROFLEX sa vy-
teplej vody). Takto využité teplo ešte znižuje
trubie. Spájanie potrubia sa uskutočňuje
značujú veľmi nízkymi stratami a teplo v nich
dobu návratnosti samotnej BPS a zlepšuje jej
rýchlymi a bezpečnými lisovanými alebo
možno prepravovať aj na vzdialenosti presa-
ekonomiku.
zvernými spojmi, pri termálnej vode alebo
hujúce niekoľko kilometrov (pokles teploty je
veľkých dimenziách elektrotvarovkami. Sys-
max. 1 °C na 1 km). Aj pri väčších projektoch
KOMPLEXNÁ PONUKA NRG FLEX
tém lisovaných a zverných prechodov je vďa-
sa dá zabezpečiť hospodárna prevádzka
NRG flex, s. r. o. sa neobmedzuje len jedno-
ka presnému spracovaniu rýchly a možno
a rýchla návratnosť investície do teplovodov.
duchú dodávku potrubí AUSTROFLEX, ale
s ním pracovať aj pri nižších teplotách.
Teplo z BPS je komodita a škoda ho nevyužiť,
ponúka komplexné služby spojené s jeho vy-
aj keď je často označované ako „odpadové
užitím v praxi. Už v rámci ponukového kona-
PREDIZOLOVANÉ POTRUBIE
A VYUŽITIE TEPLA Z BPS
teplo“. Už aj sprísňujúca sa európska legis-
nia pripraví pre investora štúdiu návratnosti
latíva však zdôrazňuje, že s ním treba nakla-
investície. Na základe niekoľkých vstupných
Kogeneračné jednotky BPS produkujú pri
dať hospodárne a použiť na jeho transport
údajov (prenášané výkony, situácia, využitie
spaľovaní bioplynu okrem elektrickej energie
potrubia s čo najnižšími tepelnými stratami.
tepla) navrhne potrebné dimenzie potrubia
aj teplo. Časť, zvyčajne 5 až 20 %, sa spotre-
Pri prvotnom zámere sa môže zdať, že tepla
a nadväznú technológiu. V ďalšom kroku po-
buje pre samotnú činnosť BPS, zvyšné tep-
je veľa a všetko sa ani nebude dať využiť, ale
núka prípravu kompletnej projektovej doku-
lo sa dá zmysluplne využiť na vykurovanie
zo skúseností z projektov v Rakúsku a Ne-
mentácie od územného konania, cez staveb-
objektov v okolí – administratívne budovy,
mecku vieme, že po pár rokoch už môže
né povolenie až po realizačný projekt.
dielne, sklady, kuchyňa, sociálne zázemie, ale
teplo zbytočne unikajúce cez slabo izolova-
Pri realizácii zabezpečí rozsah prác podľa
aj na dokurovanie maštalí, predohrievanie
né potrubia chýbať na pripojenie ďalšieho
priania investora od dodávky potrubia so
sušičky a iné účely. Okrem priameho využitia
objektu.
zaškolením personálu a zapožičaním po-
pre potreby investora možno teplo predávať
Vhodnou kombináciou odberateľov sa dá za-
trebného špeciálneho náradia až po zabez-
aj tretím subjektom (blízke priemyselné are-
bezpečiť odber po celý rok (v zime na vykuro-
pečenie celej dodávky aj s nadväzujúcou
ály a obecné objekty: školy, škôlky, plavárne,
vanie, v lete pre plaváreň, na jeseň na suše-
technológiou a dopojením systému na kľúč.
administratívne budovy či bytové domy).
nie obilia a kukurice, celoročne na prípravu
n
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
27
» komunálna energetika » CZT, profil teplárne Žilina
Žilinská teplárenská
46 rokov tepla pre Žilinu
T
Vlasta Rafajová, foto: Komunálna a priemyselná energetika, Žilinská teplárenská, a. s.
eplárenstvo na Slovensku nie je v jednoduchej situácii. Viaceré
zmeny jeho koncepcie na celoštátnej úrovni v minulých rokoch,
pokles odberu tepla zo systémov CZT a tiež nekončiace diskusie
o tom, či majú alebo nemajú byť teplárne privatizované, neprospeli sta-
bilite a už vôbec nie rozvoju tohto energetického sektora. Veľké teplárne
dnes stoja pred výzvou, ako sa čo najefektívnejšie vysporiadať s nevyhnutnými investíciami tak, aby 1. január 2016, keď vstúpia do platnosti
sprísnené európske emisné limity, nebol pre ne Damoklovým mečom.
28
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
V každom z nasledujúcich vydaní Komunálnej a priemyselnej energetiky
prinesieme profil niektorej zo šiestich
veľkých štátnych teplární – informácie
o tom, aká je aktuálna úroveň technológie, ako sa vyvíja miestna situácia
v odbere tepla z centrálneho zdroja
i o tom, aké sú pripravované smery
v oblasti modernizácie a rozvoja.
V tomto čísle začíname Žilinskou
teplárenskou, a. s.
2 / 2013
» komunálna energetika » CZT, profil teplárne Žilina
v roku 1964. Zahrňovala inštaláciu dvoch
kotlov s výkonom po 75 t/h a jednej 12 MW
protitlakovej turbíny. Palivovou základňou
bol hnedouhoľný prach.
Ešte pred ukončením prvej etapy bol v rámci podniku Stredoslovenská energetika Žilina vytvorený 1. 1. 1967 samostatný závod
Tepláreň Žilina.
Už v roku 1969 bola kapacita oboch kotlov
plne vyčerpaná a bolo nevyhnutné realizovať
druhú etapu výstavby (opakovanie projektu
prvej etapy). Inštalovali sa teda ďalšie dva
kotly, jeden turbogenerátor a podstatne sa
rozšírili parovodné siete. Naďalej sa udržala
palivová základňa na báze hnedouhoľného
prachu, až v roku 1979 sa uskutočnila plynofikácia kotlov na zvýšenie spoľahlivosti dodávky tepla a zaviedla sa dvojpalivová základňa – kombinované spaľovanie uhlia a plynu.
Na začiatku 80. rokov tvorila žilinská tepláreň
so svojimi výrobnými kapacitami a dosahom
svojich tepelných rozvodov dôležitú súčasť
energetického potenciálu mesta Žiliny a dosahovala výborné hospodárske výsledky.
Vybilancovaním tepelného výkonu zdroja sa
už v roku 1981 stal realitou zámer ďalšieho
rozšírenia výrobných kapacít v tretej etape.
V roku 1982 sa začalo s výstavbou vysokotlakového kotla s výkonom 150 t/h a dvoch
strednotlakových špičkových kotlov s výkonom po 75 t/hod. Pribudla aj turbína s výkonom 25 MW a bol postavený 192 metrov
vysoký komín pre lepší rozptyl spalín.
Uvedením výrobných a technologických
zariadení tretej etapy do prevádzky v roku
1986 dosiahol tepelný výkon kotlov pre dodávku tepla odberateľom hodnotu 600 t/
hod (456,0 MWt) a elektrický výkon inštalovaných turbogenerátorov 49,0 MW.
Po zmene režimu a ekonomickom útlme
začiatkom deväťdesiatych rokov odštartoval
proces postupnej rekonštrukcie a modernizácie inštalovaných zariadení, ktorý trvá
dodnes.
OD ZÁMERU K REALIZÁCII
O výstavbe centrálneho tepelného zdroja
Žilinská teplárenská, a. s, ako samostatný
v Žiline sa začalo uvažovať už v roku 1955.
právny subjekt vznikla 1. 1. 2002 na základe
V tom čase Stredoslovenské energetické zá-
rozhodnutia vlády SR č. 686 z 18. 7. 2001
vody (SSE), národný podnik so sídlom v Žili-
o transformácii elektroenergetiky, odčlene-
ne, potrebovali zabezpečiť dostatok tepelnej
ním od SSE, a. s, Žilina.
energie pre tunajší expandujúci priemysel
a nahradenie lokálnych kotolní, ktoré významne poškodzovali životné prostredie.
Nasledovali roky príprav a projektov, po
ktorých začala prvá etapa výstavby teplárne
2 / 2013
Aj jedenásť rokov po osamostatnení si Žilinská teplárenská
zachovala majoritné postavenie v dodávke tepelnej energie pre
Žilinu. Vďaka vhodnému umiestneniu vo východnej časti mesta
môže bezproblémovo zásobovať aj najväčších priemyselných
zákazníkov – Metsä Tisssue (areál susediaci s teplárňou) i komplex automobilky Kia a jej dodávateľov na druhom brehu Váhu.
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
29
» komunálna energetika » CZT, profil teplárne Žilina
Všetky kotly žilinskej teplárne sú plynofikované. Ľahký vykurovací olej bol nahradený zemným plynom a kotly majú dvojpalivovú
základňu uhlie - plyn, s výnimkou havarijnej rezervy záložného
kotla OKP25.
TEPLO PRE BYTY, KIU, METSÄ TISSUE
potrubí v majetku spoločnosti je 53,2 km,
Dominantným odberateľom tepla zo Žilin-
Žilinská tepláreň sa nachádza vo východ-
pričom približne 80 percent z nich tvoria pa-
skej teplárenskej je bytovo-komunálny sek-
nej časti mesta v tesnej blízkosti hlavného
rovody a 20 percent horúcovodné rozvody.
tor. Tepláreň prostredníctvom dodávok pre
cestného ťahu Bratislava - Košice s dobrým
Ročne Žilinská teplárenská, a. s, vyrobí a do
bytové a správcovské spoločnosti zabezpe-
napojením aj na železnicu, ktorou sa do are-
tepelných rozvodov dodá od 1,9 do 2,0 TJ te-
čuje teplo pre takmer 20 000 bytov na troch
álu teplárne dopravuje uhlie. Celková dĺžka
pelnej energie.
žilinských sídliskách - Vlčince, Solinky a Hliny.
30
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» komunálna energetika » CZT, profil teplárne Žilina
Dodávka tepla pre komunálnu sféru tvorí 42
Od zmeny palivovej základne v roku 1998 Žilinská teplárenská
spaľuje nízkosírnaté uhlie českého pôvodu, ktoré sa do areálu
dopravuje železnicou.
percent z celkového objemu vyrobeného
tepla.
Druhou skupinou odberateľov sú priemyselné podniky, ktorým tepláreň celoročne
dodáva paru na technologické účely s 36,5
percentným podielom na celkovej dodávke
tepla. Medzi najväčších patria Metsä Tissue
Slovakia, s. r. o, Kia Motors Slovakia, s. r. o. ,
a Mobis Slovakia, s. r. o.
Treťou skupinou odberateľov sú objekty občianskej vybavenosti (hotely, obchodné centrá, nemocnica, internáty, školy) s 21,5 percentným podielom na dodávke tepla.
Práve pripájaním nových bytových komplexov, multifukčných centier a hotelov sa
Žilinskej teplárenskej darí nahrádzať znižovanie odberov tepla zo strany bytovo-komunálnej sféry spôsobenej zatepľovaním
objektov. Slovenskou novinkou v tepláren-
VÝROBA TEPLA A ELEKTRINY
záloha – havarijná rezerva. Všetky kotly sú
skom segmente je aj jej dodávanie tepla na
Základnými technologickými zariadeniami
plne plynofikované na zemný plyn, ktorý sa
výrobu chladu absorpčnými chladičmi na
na výrobu tepla sú v Žiline štyri vysokotla-
používa na zakurovanie kotlových jednotiek
klimatizovanie hotelov, kongresových miest-
kové parné kotly na hnedé uhlie, ktoré pra-
a stabilizáciu ich horenia v prípade nízkych
ností a multifunkčných centier.
cujú s prehriatou parou (535 °C) a menovi-
výkonov. Kotol OKP25 sa využíva jedine v prí-
Úspechom je aktuálne teplofikovanie jednej
tým tlakom 9,42, MPA a jeden nízkotlakový
pade mimoriadnej situácie a pracuje len na
z najstarších ulíc v centre Žiliny – Národnej,
plynový parný kotol OKP25, ktorý slúži ako
zemný plyn.
kde už v nasledujúcej vykurovacej sezóne
bude žilinská tepláreň dodávať teplo pre
Charakteristika zdrojov pre výrobu tepla (menovitý výkon, palivo) a ich využitie v rokoch 2010 až 2012
Výkon (t/hod)
Palivo
Využitie 2010
(hod)
Využitie 2011
(hod)
Využitie 2012
(hod)
K 1
75
HU, ZPN
7 156
5 139
6 368
K 2
75
HU, ZPN
6 147
6 240
5 197
K 4
75
HU, ZPN
1 291
972
1 202
K 5
125
HU, ZPN
2 642
2 914
2 742
OKP 25
25
ZPN
78
54
0
takmer dvadsiatku nových odberateľov.
Kotol
Jeden z troch turbogenerátorov Žilinskej teplárenskej zabezpečujúcich výrobu elektrickej energie z horúcej pary. Modernizovaný TG2 s novou vankúšovou izoláciou, ktorá nahradila pôvodné
skriňové riešenie.
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
31
» komunálna energetika » CZT, profil teplárne Žilina
Točivá redukcia je doplnkovým
zdrojom výroby elektrickej energie. Jej
inštaláciu teplárni umožnil dlhodobý
a stabilný technologický odber pary
výrobcom papiera spoločnosťou
Metsä Tissue. Elektrická energia sa
v nej vyrába „redukovaním“ vysokého
tlaku a vysokej teploty pary z kotlov
na nižšiu teplotu a nižší tlak pary
požadovaný odberateľom.
Produkciu elektriny zabezpečujú v Žilinskej
SSE, a. s. Od roku 2007 Žilinská teplárenská
Podľa Pavla Strapáča z oddelenia výroby
teplárenskej tri turbogenerátory (TG1, TG2,
poskytuje aj podporné služby (kladnú aj zá-
a techniky Žilinskej teplárenskej, a. s, v po-
TG3) a točivá redukcia TG4. Turbogenerá-
pornú reguláciu výkonu TRV30MIN) pre elek-
sledných dvoch rokoch uskutočnila tepláreň
tory TG1 a TG2 sú protitlakové s jedným
trizačnú prenosovú sústavu.
dve významné investície do zvyšovania ener-
neregulovaným odberom. Turbogenerátor
TG3 je protitlakový s jedným neregulovaným
a s jedným regulovaným odberom. Turbo-
getickej efektívnosti. Prvou bola inštalácia
ZVYŠOVANIE ENERGETICKEJ
EFEKTÍVNOSTI
točivej redukcie. Točivá redukcia je vlastne
protitlaková turbína, ktorá slúži na redukciu
generátory TG1, 2, 3 sú nasadzované tak,
aby sa elektrina vyrábala vo vysoko účinnej
kombinovanej výrobe. TG4 vyrába elektrinu
celoročne, nakoľko dodávka tepla z turbíny
je technologická. Kombinácia nasadzovania
jednotlivých inštalovaných kotlov závisí od
klimatických podmienok a s tým súvisiacej
potreby odberu tepla.
Ročne vyrobí Žilinská teplárenská, a. s, od
90 do 100 GWh elektrickej energie. Vyrobenú silovú elektrickú energiu dodáva do siete
SSE-Distribúcia, a. s, s režimom prenesenej
zodpovednosti za odchýlku na spoločnosť
32
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» komunálna energetika » CZT, profil teplárne Žilina
vysokotlakovej pary produkovanej kotlami (tlak 9,4, MPA, teplota 535 °C) na tlak
1,8, MPA a teplotu 300 °C. Takéto parametre
pary totiž vyžaduje odberateľ teplárne - spoločnosť Metsä Tissue pre svoju technológiu
Turbogenerátor
TG 1
Inštal. výkon
(MWe)
12
Výroba 2010
(MWh)
28 172
Výroba 2011
(MWh)
13 287
Výroba 2012
(MWh)
7 365
TG 2
12
10 646
36 455
35 366
TG 3
25
58 986
40 062
52 467
výroby hygienického papiera. „Toto zariade-
TG 4
0,768
-
-
4 680
nie nahradilo staré klasické redukčné stani-
SPOLU
49,768
97 804
89 804
99 878
ce, kde sa energia z vysokého tlaku a teploty
marila a nevyrábala sa žiadna elektrina. Te-
Charakteristika zdrojov pre výrobu elektrickej energie
raz pri dodávke pary 14 až 17 ton dokážeme
sobník na horúcu vodu – akumulátor tepla
tepla počas dňa a noci, ktorý môže byť až
točivou redukciou za hodinu vyrobiť 740 kW
s objemom 3 400 m . Ako hovorí P. Strapáč,
50 percent. Akumulácia tepla tak prispieva
elektrickej energie. O to sa zvýšil elektrický
do zásobníka je privádzané teplo zberni-
k optimalizácii výroby tepla a nie je napríklad
výkon teplárne. Dôležitú úlohu zohráva naj-
cami zo všetkých prevádzkovaných kotlov.
potrebné pri špičkových odberoch spúšťať
mä pri poklese menovitého výkonu kotlov
Voda sa v dobre izolovanej oceľovej nádrži
ďalšie kotly. Vďaka existencii zásobníka sa
v letnom období a prechodnom období,“
zohrieva teplom z kotlov až na 95 °C a takto
zlepšuje účinnosť zdroja, čo má dopad na
vysvetľuje P. Strapáč a dopĺňa, že ide o tech-
uskladnené teplo tepláreň využíva v zim-
zníženie spotreby uhlia a je tak ďalším prí-
nologicky vyspelé zariadenie.
nom vykurovacom období a prechodných
spevkom spoločnosti k ochrane životného
V minulom roku spoločnosť vybudovala zá-
obdobiach na vyrovnanie rozdielu v odbere
prostredia v regióne.
3
Akumulátor tepla je dokonale izolovanou nádržou. Pri úplnom
„nabití“ teplom na teplotu vody 95 °C si teplotu udržiava
s minimálnym poklesom niekoľko dní.
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
33
» komunálna energetika » CZT, profil teplárne Žilina
Odsírovacie zariadenie v Žilinskej teplárenskej je slovenskou
novinkou a o reálne nadobudnuté skúsenosti z jeho prevádzky
majú záujem aj ďalšie slovenské teplárne. V súčasnosti sa
spoločnosť snaží nájsť využitie produktu odsírenia, zmesi
popolčeka a škvary zo spaľovania uhlia ako surovín pre výrobu
stavebných materiálov.
kovej výške 9 miliónov eur na spolufinancovanie výstavby.
V súvislosti so sprísňovaním európskych
emisných limitov od roku 2016, najmä oxidov
dusíka (NOx) čaká Žilinskú teplárenskú, a. s,
manažéra úseku rozvoja, investícií a ekológie
INVESTÍCIE DO EKOLÓGIE
ako producenta tepla z uhlia, nevyhnutná
Žilinskej teplárenskej, a. s, Marcela Hrobári-
investícia do denitrifikácie spalín. Keďže aj
ka je práve táto investícia najvýznamnejšou
v tomto smere ide o mimoriadne finančne
V roku 2011 Žilinská teplárenská, a. s, ako
v oblasti ekológie, ktorú tepláreň realizova-
náročné investície bez pridanej hodnoty vo
prvá tepláreň na Slovensku, uviedla do pre-
la. Ako hovorí, okrem zníženia obsahu SO2
výrobe tepla, bude sa Žilinská teplárenská
vádzky odsírovacie zariadenie. Základným
v spalinách o 75 %, zachytáva tkanivový fil-
uchádzať o nenávratný finančný príspevok,
princípom
odsírovacieho
ter aj tuhé znečisťujúce látky (TZL), viac ako
podporu investície, z operačného programu
zariadenia je nástrek čerstvo haseného pá-
99 percent ich produkovaného množstva.
Ministerstva životného prostredia Životné
leného vápna do prúdu spalín, kde suchý
S rezervou je tak splnený emisný limit TZL
prostredie – Ochrana ovzdušia. Okrem de-
vápenný absorbent reaguje so sírou obsiah-
30 mg.Nm3. Na realizáciu projektu odsírenia
nitrifikácie sa žilinská tepláreň pripravuje aj
nutou v spalinách. Reagent sa následne za-
spoločnosť použila nenávratný finančný prí-
na výmenu jedného z kotlov, ktorý je na kon-
chytáva pomocou tkaninového filtra. Podľa
spevok z fondu ISPA/Kohézneho fondu v cel-
ci svojej životnosti, za nový zdroj tepla.
34
inštalovaného
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» komunálna energetika » CZT, advertoriál
Ďalší rozvoj Žilinskej teplárenskej
podmieňuje legislatíva
Ž
ilinská teplárenská, a. s,
dnes stojí na križovatke
rozhodnutí, ktoré musí
v najbližšom období prijať. Nejde pritom len o nové emisné
limity oxidov dusíka, ktoré sa
od 1. 1. 2016 týkajú všetkých
teplární so spaľovaním uhlia. Žilina sa musí zaoberať aj výstavbou nového zdroja tepla, pretože jednému z tunajších kotlov
končí životnosť k rovnakému
termínu. Kým však nie je jasno
v legislatíve, rozhodnutia prijať
pretože oba zdroje sú v maximálnej „sym-
bióze“ s elektrizačnou prenosovou sústavou.
Platí, že veľká časť elektrických spotrebičov
sa stále používa aj na vykurovanie a s chlad-
nejším počasím spotreba elektriny narastá.
V tomto prípade začneme intenzívnejšie kúriť, a teda aj vyrábať viac elektriny. Naopak,
keď sa oteplí a elektrizačná sústava nepotrebuje také množstvo elektriny, aj my znižujeme výkon vo výrobe tepla a aj elektriny.
Doteraz sa na to prihliadalo. Dnes sa to dostáva do polohy, akoby sme boli pre elektri-
kombinovanej výroby tepla a elektriny bude
začnú sústavu príťažou – nepredikovateľným
klesať. To by znamenalo, že menší paroplyn
zdrojom. Akoby sme boli závislí od toho, či
do 50 MWh – mäkký zdroj pre elektrizačnú
zafučí vietor alebo zasvieti slnko. Ale veď my
sústavu, pri tých cenách technológie, ktoré
pre SEPS poskytujeme aj podporné služby,
majú jeho výrobcovia, nebude rentabilný
sme užitoční, nie sme na ťarchu. A za to nám
a návratný. Všetky veľké teplárne na aktuál-
hrozí, že budeme postihovaní poplatkami,
nu legislatívu doplácajú. Na jednej strane nás
Na tému pripravovaných investícií, cien tep-
ktorými sa bude predražovať výroba tepla.
tlačia veľmi tvrdé pravidlá, ktoré prijala EÚ
la a vplyvu legislatívy na ne sme sa zhovárali
Treba to vidieť aj z toho pohľadu, že teplá-
v emisných limitoch – ide azda o najprísnej-
s generálnym riaditeľom Žilinskej tepláren-
renské systémy CZT zásobujú najmä sídlis-
šie emisné limity na svete, na druhej strane
skej, a. s, Igorom Stalmašekom.
ká, na ktorých nežijú zďaleka tie najsilnejšie
je neistota v domácej legislatíve.
Ktorý z aktuálne pripravovaných legisla-
me teplo, ony musia potom zaplatiť v cene
Dokedy sa musíte rozhodnúť, ktorou ces-
tívnych krokov bude mať na vaše zámery
tepla aj takéto poplatky. Pritom teplárenstvo
tou pôjdete a akú technológiu zvolíte?
najväčší dosah?
na Slovensku má zastarané zdroje i rozvody,
Rozhodnutie musíme urobiť najneskôr v je-
Keď sa zásadne mení legislatíva, tak sa zá-
plné odkaliská a potrebuje svoje financie in-
seni tohto roka, aby zostal čas na výber do-
sadne musia meniť aj naše zámery.
vestovať do týchto oblastí.
dávateľa aj samotnú realizáciu - nahradenie
nemožno.
príjmové skupiny obyvateľstva. Im dodáva-
Pripomienkujeme napríklad vyhlášku ÚRSO,
kotla. Ak to nebude paroplyn, prichádzajú
ktorou sa stanovuje cenová regulácia v elek-
Aj vaša tepláreň sa pripravuje na výmenu
do úvahy ešte riešenia fluidného spaľova-
troenergetike, čo sa nás ako producenta
zdroja.
nia, prípadne jednoduchá rekonštrukcia
tepla a elektriny kombinovaným spôsobom
Áno, musíme nahradiť kotol K4, ktorého
kotla K4. V takom prípade by však už stála za
dotýka. Ide o to, že niektoré z navrhovaných
prevádzka sa končí na konci roku 2015. Ide
zváženie aj zmena palivovej základne v kom-
opatrení sa zatiaľ nedajú ani kvantifikovať. Vo
o 75-tonový kotol, ktorý, ak by sme nena-
binácií s novopodporovanými modernými
vyhláške je napríklad uvedené, že za tridsať
hradili, nemohli by sme garantovať riadnu
technológiami. Na konečné rozhodnutie si
percent z menovitého výkonu bude tepláreň
a spoľahlivú prevádzku v hlavnej vykurovacej
musíme počkať, návrh legislatívy ešte nie je
platiť rezervovanú kapacitu, ešte však nie je
sezóne, a to si naozaj nemôžeme dovoliť. Ke-
kompletný.
stanovená cena, koľko to bude za 1MW. Už
ďže sa však nedajú zatiaľ plne kvantifikovať
Ďakujeme za rozhovor. n
to je však nóvum, že rezervovaná kapacita sa
dopady legislatívy, my nemôžeme nastaviť
vzťahuje k menovitému výkonu teplárne, pri-
a vybrať najvýhodnejšiu technológiu, ktorá
tom doteraz sa rezervovaná kapacita v prí-
by na tieto zmeny reagovala čo najprijateľ-
pade teplárenstva vôbec neriešila.
nejšie. Najlepším riešením by pre nás bol paroplynový cyklus, pripravili sme štúdiu, javil
Čo z toho vyplýva pre postavenie teplár-
sa nám ako najefektívnejší zdroj tepla, keď
ne?
sme brali do úvahy doterajšie dotované ceny
Teplárne boli doteraz na rovnakej pozícii ako
elektrickej energie vyrobenej z paroplynu.
napríklad prečerpávacie vodné elektrárne,
Dnes je však veľký predpoklad, že podpora
2 / 2013
Žilinská teplárenská, a. s.
Košická 11
011 87 Žilina
www. teplarenzilina.sk
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
35
» komunálna energetika » akumulácia tepla, advertoriál
Efektívne využitie zdrojov tepla akumulátormi
Ing. Miloš Škarka, foto: PolyComp, a. s.
A
kumulátory tepla prinášajú prevádzkovateľovi zdroja tepla i pre-
zdroja, ustáleniu výkonu, teda aj znižovaniu
vádzkovateľovi kombinovaného zdroja tepla a elektrickej ener-
počtu prevádzkovaných kotlov, obmedzeniu
gie, významné finančné úspory, a to najmä znížením prevádzko-
vých nákladov na výrobu tepla a zvýšením efektivity výroby.
ich spúšťania, zmeny prevádzkových stavov,
odsta vovania. V prípade teplární s parnými
turbínami umožňuje akumulácia tepla, vďaka
vhodnému zapojeniu do sústavy teplárne,
Objem výroby elektrickej energie je v teplá-
AKUMULÁCIA STABILIZUJE
PREVÁDZKU
udržať nižšie parametre pary na výstupe
renskej spoločnosti limitovaný spotrebou
tepla.
Akumulácia tepla v podmienkach kombino-
Ekonomický vplyv inštalácie sa prejaví zníže-
Prevažná časť tepla sa dodáva bytovo-
vanej výroby elektriny a tepla (KVET) umož-
ním prevádzkových nákladov.
-komunálnej sfére a je teda ovplyvňovaná
ňuje stabilizovať prevádzku teplárne bez
V teplárňach so spaľovacími motormi alebo
sezónnymi klimatickými i aktuálnymi pove-
ohľadu na špičkové odbery tepla počas dňa
spaľovacími turbínami umožňuje akumulácia
ternostnými podmienkami a tiež dennou
na vykurovanie, prípravu teplej vody alebo
tepla prevádzku jednotky v dobe s maximál-
dobou (ranné a večerné špičky, nočný útlm).
technologické odbery.
nou sadzbou za vyrobenú elektrinu a pokry-
Dochádza
36
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
k rovnomernejšej
z parnej turbíny, a tým zvýšiť jej účinnosť.
prevádzke
tie spotreby tepla v čase s nízkou sadzbou
2 / 2013
» komunálna energetika » akumulácia tepla, advertoriál
za vyrobenú elektrinu naakumulovaným
teplom.
Rovnaké výhody potom akumulácia tepla
prináša aj pri špičkových zdrojov tepla, alebo
v prípade prevádzky teplárne s povolenou
kladnou a zápornou toleranciou dodávaného elektrického výkonu.
AKUMULAČNÉ NÁDRŽE PRE
TEPLÁRENSTVO
Na základe dlhodobých skúseností a vývoja
dodáva spoločnosť PolyComp, a. s. parné
akumulátory, teplovodné tlakové akumulátory v objemoch od 1 do 200 m3 a teplovodné
beztlakové akumulátory do 25 000 m3. Súčasťou akumulátorov je vybavenie a zariadenie na zabezpečenie čo najnižších strát
a dlhodobej životnosti akumulačných nádrží.
Spoločnosť PolyComp, a. s. ponúka okrem
vlastnej dodávky akumulačných nádrží tiež
komplexné riešenie akumulácie, vrátane ná-
Fluidný kotol
vrhu optimálnej veľkosti akumulačnej nádr-
akumulácie a teplárne. Súčasťou dodávky bol
vania sa vyznačujú stabilitou spaľovacieho
že, jej najvhodnejšieho zapojenia do sústavy
tiež výpočtový model teplárne pre optimálne
procesu aj v prípade vyššej vlhkosti paliva,
a spôsob prevádzkovania systému akumulá-
využitie systému akumulácie v rôznych pre-
širokým regulačným rozsahom i širokou šká-
cie spolu s tvorbou predikčného modelu ria-
vádzkových režimoch. Okrem tejto akumu-
lou použiteľných palív.
denia vo väzbe na prevádzkové a odberové
lačnej nádrže, spoločnosť PolyComp, a. s.,
Fluidné kotly produkujú vďaka kvalitnému
podmienky zdroja.
realizovala ďalšie akumulačné nádrže v ČR
spaľovaciemu procesu nižšie emisie oxidov
Práve takýmto prípadom je realizácia tep-
a na Slovensku. Za zmienku stojí napríklad
síry (využitie suchej aditívnej metódy odsíre-
lovodného akumulátora tepla s objemom
akumulátor s objemom 5000 m3 prevádzko-
nia) a tiež nižšie emisie oxidov dusíka vďaka
3500 m3 v Žilinskej teplárenskej, a. s, ktorá sa
vaný od roku 1999 v Teplárni Červený Mlýn
nízkej teplote spaľovacieho procesu vo fluid-
uskutočnila vlani formou generálnej dodáv-
v Brne pri špičkovom zdroji so spaľovacou
nej vrstve.
ky na kľúč. V Žilinskej teplárenskej sa vďaka
turbínou, alebo akumulačná nádrž s obje-
Kotly s fluidnou technológiou sú dodávané
spolupráci s pracovníkmi investora podarilo
mom 3000 m3 uvedená do prevádzky v roku
v rozsahu výkonov od 1 do 30 MW v teplo-
nájsť najefektívnejšie prepojenie systému
2008 v Teplárni Košice.
vodnom, horúcovodnom alebo parnom vy-
Okrem špecifickej oblasti akumulácie tepla
hotovení.
nadväzuje, a. s. PolyComp na činnosť zanik-
V priestoroch firmy PolyComp, a. s. Poděb-
nutej spoločnosti ČKD DUKLA a TATRA Kolín
rady je inštalovaný vlastný kotol s fluidnou
vo výrobe žiarorúrkových a vodorúrkových
technológiou spaľovania s výkonom 3 MW
kotlov na ušľachtilé palivá a ďalšie zariadenia
(para 32 bar, 300 °C), ktorý sa využíva ako
Schéma akumulačnej nádrže
pre strednú energetiku.
demonštračná jednotka a súčasne zdroj na
vykonávanie spaľovacích skúšok rôznych
VLASTNÝ VÝVOJ FLUIDNÝCH KOTLOV
palív. Spoločnosť Polycomp, a. s. ponúka aj
Produktom vlastného vývoja Spoločnosti
možnosť vykonania skúšky na overenie vlast-
PolyComp, a. s. sú kotly s fluidnou techno-
ností konkrétneho paliva alebo pre potreby
lógiou spaľovania tuhých a kvapalných palív
certifikácie nových palív. n
vrátane neštandardných palív s výhrevnosťou nad 8 MJ/kg. Tieto kotly umožňujú spaľovať široké spektrum pevných palív, ako sú
klasické fosílne palivá (hnedé, čierne uhlie,
rašelina), pevné biopalivá (drevná štiepka,
pelety zo slamy, pelety zo steblovín), palivá
vyrobené z odpadov z poľnohospodárskej
i potravinárskej výroby (výlisky olejnín, šroty)
a tuhé biopalivá vyrobené aeróbnou fermen-
PolyComp, a. s.
Na Hrázce 22
290 01 Poděbrady VIII
www.polycomp.cz
táciou. Kotly s fluidnou technológiou spaľo2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
37
» energeticky efektívne stavby » podpora výstavby a obnovy bytov
BD Zdravie 2, Vysoké Tatry
Progresívne, cenovo dostupné bývanie
Vlasta Rafajová, foto: MDVRR SR
M
inisterstvo
dopra-
bytovej výstavby na Slovensku. V 15. ročníku
renciu pre zástupcov samospráv o podpore
vy, výstavby a regi-
súťaže sa o ocenenie uchádzalo spolu 41 sú-
bytovej výstavby. Dominantnou témou bol
ťažných návrhov v troch kategóriách. Všetky
predovšetkým nový zákon o Štátnom fonde
prihlásené stavby osobne navštívila a posú-
rozvoja bývania, ale tiež obnova bytového
dila 9-členná odborná porota pod vedením
fondu, nájomné bývanie či energetická hos-
prof. Antona Puškára. Ocenených v súťaži
podárnosť budov.
onálneho
rozvoja
(MDVRR) SR vyhlásilo 23. mája
výsledky 15. ročníka verejnej
neanonymnej súťaže Progresívne, cenovo dostupné bývanie,
ktorú tento rok organizovalo už
po 15. raz.
bolo celkovo 17 stavieb. V kategórii bytové
domy s úsporným riešením je víťazom mesto
MÁME DOSTATOK BYTOV?
Vysoké Tatry s bytovým domom Zdravie II.
Podľa posledného sčítania obyvateľstva do-
Medzi samosprávami, ktoré riešili formy
mov a bytov máme na Slovensku 1,994 mi-
bývania odlišného štandardu, sa najlepšie
lióna bytov a rodinných domov, z ktorých 1,8
umiestila obec Malá Domaša a najlepšiu ob-
milióna je trvalo obývaných.
Zámerom súťaže Progresívne, cenovo do-
novu bytového domu pripravila obec Jalšové.
Ako hovorí riaditeľ úseku komunikácie Prvej
stupné bývanie je podpora a propagácia
MDVRR SR pripravilo v rámci slávnostného
stavebnej sporiteľne Miloš Blanárik, často sa
progresívnych a cenovo dostupných riešení
vyhlásenia výsledkov po prvý raz aj konfe-
objavujú názory, že bytov máme dosť, pre-
38
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» energeticky efektívne stavby » podpora výstavby a obnovy bytov
tože sa aj tak rodí málo detí. „Pri porovnaní
bolo 12 740), pritom kapacity stavebného
umožní získať výhodné úvery na výstavbu
s ostatnými krajinami zistíme, že máme 329
sektora ani zďaleka nie sú využité. Dôvodom,
nájomných bytov aj súkromným subjektom.
bytov na tisíc obyvateľov, zatiaľ čo len sused-
prečo sa byty nestavajú rýchlejším tempom,
„Budúcnosť je v zaangažovaní súkromného
né Maďarsko má 429 bytov na 1000 obyvate-
je podľa Blanárika nesúlad medzi reálnymi
sektora do výstavby sociálnych nájomných
ľov, Nemecko 490. Naozaj sa rodí menej detí
príjmami obyvateľstva a cenami bytov. „Pre-
bytov. Nepredpokladáme hneď na začiatku
ako v 70-tych či 80-tych rokoch, ale, žiaľ, platí,
to je nevyhnutné budovať systémový sektor
obrovský záujem, skôr vytvárame právny
že veľkosť slovenskej rodiny sa zmenšuje aj
nájomného bývania a podporovať úverové
priestor na to, aby začalo na Slovensku vzni-
preto, že každé druhé slovenské manželstvo
systémy ako Štátny fond rozvoja bývania či
kať niečo, čo sa v Európe buduje posledných
sa rozvádza. Ak teda neočakávame, že rozve-
stavebné sporenie. „Sú mimoriadne dôleži-
sto rokov - veľmi silný nájomný sociálny sek-
dené manželstvá budú bývať spolu, tak po-
té, aby občan Slovenska vôbec mal možnosť
tor. Existuje v celej Európe a jeho rozsah tvo-
treba bytov bude aj v budúcnosti narastať,“
osamostatniť sa,“ vysvetľuje M. Blanárik.
rí od 10 do 35 percent celkového bytového
vysvetľuje M. Blanárik.
fondu,“ pripomína v tejto súvislosti generál-
V minulom roku bolo na Slovensku dokon-
NOVÝ ZÁKON O ŠFRB
na riaditeľka sekcie bytovej politiky a mest-
čených 15 435 bytov (v roku 2011 to bolo
Nový zákon o ŠFRB by mal nadobudnúť
ského rozvoja MDVRR SR E. Szolgayová.
14 608) a začatých 13 090 (v roku 2011 to
účinnosť 1. januára 2014. Zákon po prvýkrát
Podmienkou získania výhodného štátneho
úveru pre právnické osoby bude, aby no-
BD Bardejov
vopostavená budova ponúkala sociálne nájomné byty minimálne 30 rokov. Zákon tiež
umožní, aby výhodný úver získali aj neziskové organizácie založené s väčšinovým podielom samosprávy. Ďalšou novinkou v zákone
je, že sa zvýši priama dotácia na obstaranie
nájomných bytov pre samosprávy, a to na 30
% až 40 %. Doteraz bola táto podpora o desať percent nižšia.
NOVÝ ZÁKON PODPORÍ AJ OBNOVU
Je známym faktom, že 80 percent všetkých
bytov na Slovensku je starších ako 20 rokov.
Podľa Eleny Szolgayovej je potešujúce, že
tempo obnovy bytového fondu na Slovensku
narastá, na druhej strane však chýba komplexný prístup pri obnove a preferuje sa najmä zatepľovanie. Nový zákon o ŠFRB prináša
veľmi silné motivačné nástroje ku komplexnej obnove, pretože jednotlivé účely obnovy,
ktoré zákon pozná a podporuje, získavajú pri
spoločnej realizácii a kofinancovaní výhodnejšiu úrokovú sadzbu. Zvýhodnený úver už
teda nebude možné získať iba na zateplenie,
ale aj na rekonštrukciu technických zariadení, napríklad rozvodov vody, plynu a elektriny
alebo výťahov.
V rámci získaných úverov so zvýhodnenými
úrokovými sadzbami sa budú môcť financovať aj úpravy, ktoré umožnia bezbariérový
pohyb. Na projekty, ktoré podporí ŠFRB, je
v tomto roku vyčlenených celkovo 165 miliónov eur, čo je o 15 % viac ako v minulom
roku. Zo štátneho rozpočtu je na podporu
bývania určených ročne 54,9 milióna eur.
VYHLÁŠKA O VÝŠKE PODPORY
K novému zákonu o ŠFRB pripravilo MDDVR SR aj návrh vyhlášky o podrobnostiach
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
39
» energeticky efektívne stavby » podpora výstavby a obnovy bytov
BD Bošany
o výške poskytovanej podpory zo ŠFRB,
ného bytu môžu obce alebo samosprávne
výške 80 %, 70 % a 50 % ceny, najviac 100,
o všeobecných podmienkach poskytnutia
kraje a právnické osoby dostať úver vo výške
70 a 60 eur na štvorcový meter podlahovej
podpory a o obsahu žiadosti a forme jej
80 % ceny, najviac však 60 tisíc eur na byt
plochy bytu a najdlhšie na 20 rokov s ročným
predkladania. Účinnosť má nadobudnúť
a najdlhšie na 40, respektíve 30 rokov s roč-
úrokom 1 %, 2 % alebo 4 %, v závislosti od
spolu s návrhom zákona 1. januára 2014.
ným úrokom 1 %. Na modernizáciu bytových
účelu a splnenia stanovených podmienok.
Vyhláška určuje, že na obstaranie nájom-
domov budú môcť žiadatelia získať úver vo
Napríklad na odstránenie systémovej poru-
BD Jalšové
40
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» energeticky efektívne stavby » podpora výstavby a obnovy bytov
BD Krásna Ves
chy bytového domu môže byť úver vo výške
chy pri rodinnom dome a 50 eur pri bytovom
a spoločných priestorov a najdlhšie na 20 ro-
80 % ceny, najviac 70 eur na štvorcový meter
dome a najdlhšie na 20 rokov s úrokom 3 %.
kov s úrokom 2 %. Na zateplenie zariadenia
podlahovej plochy bytu a najdlhšie na 20 ro-
Na výstavbu zariadenia sociálnych služieb
sociálnych služieb môže podpora dosiahnuť
kov s úrokom 1 %. Úver na zateplenie bytovej
môže žiadateľ dostať úver vo výške 80 %
50 % ceny, najviac 50 eur na štvorcový meter
budovy môže byť vo výške 50 % ceny, najviac
ceny, najviac 560 eur na štvorcový meter plo-
zatepľovanej plochy a najdlhšie na 20 rokov
30 eur na štvorcový meter zatepľovanej plo-
chy obytných miestností, ich príslušenstva
s úrokom 3 %. Na modernizáciu zariadenia
BD Malá Domaša
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
41
» energeticky efektívne stavby » podpora výstavby a obnovy bytov
pory zo ŠFRB v rámci projektu JESSICA sú pre
BD Ždaňa
rok 2013 pre Operačný program Bratislavský
kraj vo výške 3,5 milióna eur a pre Regionálny operačný program vo výške 8 miliónov
eur. n
Ocenené bytové domy v 15. ročníku súťaže Progresívne, cenovo
dostupné bývanie
Kategória a) bytové domy s úsporným riešením bytov
1. miesto Vysoké Tatry, bytový dom
Zdravie II v Hornom Smokovci 29 b. j.
2. miesto Ždaňa, bytový súbor 24 b. j.
3. miesto Bernolákovo, bytový dom 2
x 22 b. j.
Bošany, bytový dom 3 x 11 b. j.
Krásna Ves, bytový dom 9 b. j.
Čestné uznanie v tejto kategórii bolo
sociálnych služieb môže úver dosiahnuť
program)/ OPBK (Operačný program Brati-
udelené:
80 % ceny, najviac 420 eur na štvorcový me-
slavský kraj) a zodpovedá za ich ďalšie po-
Bobrov, bytový dom 9 b. j. – blok „A“;
ter podlahovej plochy priestorov a najdlhšie
skytnutie žiadateľom o podporu, vo forme
bytový dom 9 b. j. – blok „B“
na 20 rokov s úrokom 2 %.
návratných dotácií určených na zlepšenie
Valča, bytový dom 3 x 12 b. j.
V prípade fyzických osôb môže byť schválený
energetickej efektívnosti, t.j. zatepľovanie
Prenčov, bytový dom č. 1 + 2, 12 b. j.
úver pre manželov vo výške 80 % obstaráva-
existujúcich budov v mestských oblastiach.
Bertotovce, bytový dom 4 b. j. + MŠ
cej ceny, najviac 55 tisíc eur na byt, najdlh-
Ako uviedla riaditeľka Štátneho fondu roz-
šie na 20 rokov s ročnou úrokovou sadzbou
voja bývania Dana Pištová, v posledných ro-
2 %. Pre fyzickú osobu, ktorá má ťažké zdra-
koch Štátny fond rozvoja bývania zazname-
ného štandardu
votné postihnutie alebo ide o odchovanca
náva významný nárast záujmu o zateplenie
2. miesto Malá Domaša, bytový dom
do 35 rokov, či odchovanca s dieťaťom do
a obnovu bytových budov. „Cieľom ŠFRB je
9 b. j.
päť rokov, môže podpora na obstaranie bytu
prispieť k modernizácii a znižovaniu energe-
V tejto kategórii boli udelené aj 2 mi-
dosiahnuť 100 % ceny, ale najviac 60 tisíc eur
tickej náročnosti bytových budov na Sloven-
moriadne vecné ceny stavbám:
na byt a najdlhšie na 40 rokov s ročným úro-
sku. Zatepľovaním a obnovou dosahujeme
Tachty, bytový dom 2 x 6 b. j.
kom 1 %.
dvojnásobný účinok, na jednej strane je to
Krajná Bystrá, bytový dom 10 b. j.
kozmetický efekt, krásnejú nám sídliská, čím
a 6 b. j. – I. etapa
JESSICA- NOVÁ PODPORA
ZATEPĽOVANIA
sa zvyšuje kvalita životného prostredia, na
Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB) spustil 3.
be tepla na vykurovanie,“ doplnila D. Pištová.
druhej strane dosahujeme úspory v spotre-
Kategória c) formy bývania odliš-
Kategória d) obnova bytového
fondu v bytových domoch a prestavba nebytových priestorov na
júna projekt JESSICA (Joint European Support
V roku 2012 ŠFRB schválil 450 úverov urče-
for Sustainable Investment in City Areas -
ných na obnovu a zateplenie bytových do-
spoločná európska podpora udržateľných
mov. Vo finančnom vyjadrení to predstavuje
1. miesto Jalšové, bytový dom 8 b. j. –
investícií do mestských oblastí). Ide o inicia-
úvery vo výške 90 miliónov eur, čo reprezen-
nadstavba a prestavba
tívu Európskej komisie v spolupráci s Európ-
tuje obnovu a zateplenie 22 tisíc bytov. V po-
2. miesto Zákopčie, bytový dom 9 b.
skou investičnou bankou (EIB) a Rozvojovou
rovnaní s rokom 2011 je to nárast o viac ako
j. – prestavba školskej budovy č. 825
bankou Rady Európy (CEB).
25 %. Rozpočet ŠFRB na rok 2013 je navýše-
3. miesto Bardejov, obnova bytov
Finančný nástroj JESSICA bude poskytovať
ný o prostriedky Európskej únie práve z ini-
v bytovom dom č. 14, 3 b. j.
výhodné úvery na zatepľovanie bytových
ciatívy Jessica o 11,5 milióna eur. „Ak bude
Čestné uznanie bolo udelené stav-
domov na Slovensku. Riadiacim orgánom
tento pilotný projekt úspešný, je pravdepo-
bám:
v tomto projekte je Ministerstvo pôdohos-
dobné, že v budúcom programovom období
Čierne, bytový dom 19 b. j. – nadstav-
podárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR), ŠFRB
dostane Štátny fond rozvoja bývania na túto
ba MŠ
vykonáva činnosť nástroja finančného inži-
aktivitu ešte väčšie množstvo finančných
Žemberovce, bytový dom 22 b. j. –
nierstva, ktorý prijíma finančné prostried-
prostriedkov,“ doplnila D. Pištová.
prestavba a nadstavba
ky z alokácie ROP (Regionálny operačný
Finančné prostriedky na poskytovanie pod-
42
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
byty
2 / 2013
» energeticky efektívne stavby » modulárna výstavba, advertoriál
Modulárne stavby – komfortné aj ekologické
Ing. Daniel Buc, foto: Algeco
A
k v krátkom čase potrebujete viac priestoru
pre naplnenie svojich
plánov, uvažujte o modulár-
nej výstavbe! Moderné stavby
z oceľových kontajnerových modulov vyhovujú požiadavkám
dnešnej rýchlej doby a zaznamenávajú v posledných rokoch
prudký rozmach. Ich prednosti
objavuje stále viac ekonomicky
zmýšľajúcich investorov.
Cena stavby z kontajnerových modulov pri-
všestrannosti využitia sú moduly ADVANCE
tom predstavuje 50 až 70 percent veľkostne
PLUS zaujímavým riešením aj pre modulárne
porovnateľnej murovanej stavby a v porov-
náročné stavby ako sú open space kancelár-
naní s ňou má i ďalšie dve veľké prednosti -
ske a administratívne budovy, školy a škôlky.
Výrobca a dodávateľ modulárnych stavieb
rýchlosť realizácie (ráta sa v dňoch, maximál-
z oceľových kontajnerov – spoločnosť Alge-
ne týždňoch) a možnosť modulárnu stavbu
BEZPEČNÉ A EKOLOGICKÉ
co, ktorá má pobočky v 29 krajinách sveta
premiestňovať podľa potrieb investora.
Systém modulárnej výstavby je sám o sebe
šetrný k životnému prostrediu, čo vyplýva
a na Slovensku pôsobí už osem rokov, ponúka kontajnerové moduly na rýchlu realizáciu
DIZAJN A VŠESTRANNOSŤ
z nižšej materiálovej náročnosti stavby, ale
akejkoľvek stavby.
Novinkou v portfóliu spoločnosti Algeco sú
aj možnosti premiestňovať ju či jednodu-
kontajnerové moduly radu ADVANCE PLUS,
cho meniť jej účel. Navyše moduly ADVANCE
ktoré sa vyznačujú čistým minimalistickým di-
PLUS už v štandardnom vyhotovení obsahu-
zajnom. Hladká biela fasáda s oknami s von-
jú dôležité prvky pre úsporu vody a energie.
kajšími elektrickými žalúziami, využitie bielej
V sanitárnom vybavení sú umývadlové ba-
farby na vnútorné steny, prvky z ušľachtilej
térie napríklad doplnené senzormi pohybu,
ocele, skla, hliníka i dreva zodpovedajú aktu-
energeticky efektívnymi prietokovými ohrie-
álnym požiadavkám na moderné stvárnenie
vačmi a sušičmi rúk. Žiarivkové osvetlenie
interiéru a exteriéru. Systémy medzistien
rovnako vďaka senzorom pohybu prispieva
umožňujú skryté vedenie elektriny, sieťo-
k úsporám elektrickej energie.
vých a telefónnych káblov či rozvodov vody,
Podstatnú časť bezpečnostných charakteris-
bez rušivých vplyvov v interiéri. Vďaka svojej
tík stavby určuje požiarna ochrana. V prípade
modulov ADVANCE PLUS je štandardom pre
všetky nosné časti budovy požiarna odolnosť
≥ 30 minút a pre steny a stropy modulov
chodieb a schodísk požiarna odolnosť triedy
F30AB. Spojenie bezpečnosti, premysleného
technického konceptu a účelného dizajnu
Neustále zdokonaľované a inovované oce-
robí z modulov ADVANCE PLUS skvelú príle-
ľové moduly sa osvedčili vo viacerých odvet-
žitosť vybudovať plnohodnotný a komfortný
viach a úspešných realizácií pribúda aj u nás.
priestor aj pre tých najnáročnejších. n
Kompletné zostavy bytov a škôl z modulov
našli uplatnenie v komunálnej sfére a predstavujú možnosť ako veľmi rýchlo vyriešiť
nedostatok školských priestorov či zabezpečiť kapacity ubytovania. Vysoká modularita
oceľových prvkov zasa umožňuje extrémne
rýchlu realizáciu priestorovo náročných výrobných, skladových, či administratívnych
ALGECO, s. r. o. – organizačná zložka
Sereďská 247/4012
917 05 Trnava – Modranka
www.algeco.sk
priestorov v priemyselnej praxi.
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
43
» energeticky efektívne stavby » verejné budovy
ZŠ a MŠ Volkovce
Projekt Energetická efektívnosť
vo verejných budovách finišuje
Vlasta Rafajová, foto: SIEA
C
elkom 57 verejných budov v Nitrianskom a Trnavskom kraji
stvom hospodárstva SR, Európskou bankou
bude prinášať v nasledujúcich rokoch svojim vlastníkom – ob-
pre obnovu a rozvoj (EBRD), Slovenskou ino-
ciam úspory energie vďaka projektu Energetická efektívnosť vo
vačnou a energetickou agentúrou (SIEA) a je
financovaný z Medzinárodného fondu na
verejných budovách. Realizáciou opatrení zameraných na energetickú
podporu odsta venia elektrárne Bohunice
efektívnosť sa podarilo znížiť energetickú náročnosť obnovovaných škôl,
(BIDSF). Fond bol zriadený ako kompenzácia
kultúrnych domov, obecných úradov či zdravotných stredísk zapojených
do projektu približne na polovicu.
za odsta venie elektrárne V1, prostriedky na
obnovu budov preto smerujú práve do obcí
Trnavského a Nitrianskeho kraja.
V súčasnosti je zrealizovaných 47 z 57 projek-
ný projekt Energetická efektívnosť verejných
BEZ ADMINISTRATÍVNEJ ZÁŤAŽE
tov. Posledných 10 verejných budov má byť
budov sa realizuje vďaka grantovej dohode
Výnimočnosť projektu Energetická efek-
dokončených najneskôr v marci 2014. Pilot-
podpísanej v roku 2008 medzi Minister-
tívnosť verejných budov spočívala, okrem
44
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» energeticky efektívne stavby » verejné budovy
ZŠ Cerová
tisíc eur. „Aj z uvedeného je možné posúdiť,
iného, i v odbremenení samospráv od ad-
na výsledok úspor má veľmi podstatný vplyv
ministratívnej záťaže spojenej s prípravou
aj využívanie termoregulačných hlavíc, vyre-
že sme sa snažili poskytnuté zdroje využiť čo
projektu i samotnou obnovou verejnej bu-
gulovanie tepelnej sústavy a predovšetkým
najefektívnejšie s cieľom uspokojiť čo najviac
dovy. Generálna riaditeľka SIEA Svetlana Ga-
optimalizovanie výkonu tepelného zdroja,
projektov,“ uviedla generálna riaditeľka SIEA
vorová vysvetlila, že starostom a primátorom
pretože po zateplení potreba tepla v objek-
Svetlana Gavorová.
stačilo, ak v roku 2008 zareagovali na výzvu
toch zvyčajne klesne,“ uviedla S. Gavorová.
(celkovo prihlásili vyše 70 objektov). Nebol
Doplnila, že v nasledujúcich rokoch bude
OBCE PROJEKT OCEŇUJÚ
však určený termín, do ktorého musia obce
SIEA na základe spotreby energie sledovať, či
Z celkom 57 verejných budov obnovených
predložiť kompletné projekty obnovy, nesú-
sa predpokladané úspory podarí dosiahnuť.
v rámci projektu Energetická efektívnosť vo
ťažilo sa ani v tom, kto má najlepšie priprave-
verejných budovách bolo 18 materských
ný projekt a obce neboli zaťažované prípra-
DÔRAZ NA HOSPODÁRNOSŤ
a základných škôl, 35 obecných úradov a kul-
vou verejného obstarávania. Od posúdenia
Na pilotný projekt bolo celkom vyčlenených
túrnych domov a štyri zdravotné strediská.
pôvodného stavu, cez prípravu projektovej
10 miliónov eur. Z pôvodne predpoklada-
Objekty boli rekonštruované s kompletnou
dokumentácie, až po výber dodávateľa a od-
ných rozpočtov projektov vyplývalo, že bude
technickou podporou a obciam sú postup-
borného dozoru na stavbe, všetko zabezpe-
možné podporiť obnovu 40 projektov s naj-
ne odovzdávané v dodávke „na kľúč“. O celý
čovala SIEA s projektovým konzultantom.
väčším potenciálom úspor. „Pri obstarávaní
priebeh obnovy sa starali a na kvalitu prác
Ako prvý krok vykonali špecialisti SIEA ener-
realizátorov obnovy sa podarilo rozpočty
dozerali špecialisti na úspory energie zo SIEA
getické audity pre 69 budov a na základe ich
znížiť a usporiť finančné prostriedky. Preto
a projektový konzultant. Pozitívne reakcie zá-
výsledkov bolo stanovené poradie v zásob-
bolo možné podporiť ďalších 17 projektov,“
stupcov obcí na takto odovzdané obnovené
níku projektov. „Rozhodujúca bola vhodnosť
pripomenul minister hospodárstva SR To-
stavby ukazujú, že by to mohol byť spôsob,
objektov na rekonštrukciu a potenciál úspor,
máš Malatinský.
ako pomôcť samosprávam a iným verejným
ktoré mohli po obnove dosiahnuť vzhľadom
Podpora bola stanovená vo výške 100 % ná-
inštitúciám s prípravou a realizáciou projek-
na vynaložené prostriedky,“ uviedla generál-
kladov na realizáciu opatrení zameraných na
tov aj v prípade ďalších verejných budov, kto-
na riaditeľka SIEA.
energetickú efektívnosť. Maximálny príspe-
rých je na Slovensku viac ako 14 tisíc.
Súčasťou vykonaných auditov boli aj konkrét-
vok pre jednu budovu nemohol presiahnuť
ne odporúčania, aké opatrenia vykonať tak,
600 tisíc eur. Napriek tomu je priemerný prí-
VOLKOVCE – JEDEN Z 57 PROJEKTOV
aby boli úspory energie čo najvyššie. „Kom-
spevok na obnovu jedného objektu vrátane
Po rekonštrukcii základnej a materskej školy
plexná obnova budov nie je len zatepľovanie,
komplexných inžinierskych prác zhruba 175
v obci Volkovce sa na základe energetického
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
45
» energeticky efektívne stavby » verejné budovy
Obnovené objekty v rámci projektu Energetická efektívnosť vo verených budovách
auditu spracovaného SIEA predpokladá ročná úspora vo výške takmer 100 000 kWh. To
Obec
Obnovené objekty
Rok
predstavuje úsporu energie viac ako 60 %.
1
Cífer
materská škola
2010
Väčšina ušetrenej energie, viac ako 90 %, sa
2
Hostie
materská škola
2010
3
Kravany nad Dunajom
základná a materská škola
2010
4
Velké Ludince
základná škola (4 budovy)
2010
5
Alekšince
viacúčelová budova
2011
6
Cerová
základná a materská škola (3 budovy)
2011
svietidiel a 284 svetelných zdrojov a inštalo-
7
Bojná
obecný úrad
2011
vaných 67 termoregulačných hlavíc. Najväčší
8
Palárikovo
kultúrny dom
2011
podiel na úsporách z realizovaných opatrení
9
Komjatice
kultúrny dom a technológia v kotolni
2011
má zateplenie obvodového plášťa vrátane
10
Križovany nad Dudváhom
obecný úrad, pošta, zdravotné stredisko
2011
strechy a výmena okien a dverí, v kombiná-
11
Ludanice
obecný úrad a kultúrny dom
2011
cii s inštalovaním termostatických ventilov
12
Jelenec
kultúrny dom
2011
13
Jaslovské Bohunice
obecný úrad
2011
14
Rišňovce
obecný úrad a kultúrny dom
2011
15
Tlmače
mestský úrad
2011
16
Mojmírovce
zdravotné stredisko
2011
17
Dolná Krupá
obecný úrad
2011
18
Chtelnica
obecný úrad
2011
19
Skýcov
obecný úrad
2011
Celkové náklady na projekt teda dosiahli
20
Veľké Kostolany
obecný úrad a kultúrny dom
2011
niečo cez 130 tisíc eur. Ako uviedol starosta
21
Tešedíkovo
obecný úrad a kultúrny dom
2011
obce Volkovce Ondrej Kozolka, bez tejto pod-
22
Veľké Úľany
obecný úrad a pošta
2011
pory by si obec s tisíckou obyvateľov nemoh-
23
Výčapy-Opatovce
obecný úrad a kultúrny dom
2011
la dovoliť školu zrekonštruovať z vlastných
24
Dechtice
kultúrny dom
2011
25
Borský Svätý Jur
obecný úrad a kultúrny dom
2011
26
Močenok
zdravotné stredisko
2011
27
Ivanka pri Nitre
kultúrno sociálne zariadenie
2011
28
Golianovo
kultúrny dom
2011
29
Poľný Kesov
obecný úrad
2011
ĎALŠIE ZDROJE NA OBNOVU
30
Veľké Zálužie
spoločenský dom
2011
Podľa
31
Kalná nad Hronom
viacúčelová budova
2011
Malatinského je budova školy vo Volkovciach
32
Trnovec nad Váhom
základná škola a družina (2 budovy)
2012
33
Klasov
základná škola
2012
34
Bojničky
základná škola a materská škola (2 budovy)
2012
35
Lehota
základná škola a technológia v kotolni
2012
36
Dubník
základná škola
2012
37
Abrahám
základná škola a jedáleň
2012
38
Kráľová nad Váhom
základná škola
2012
39
Červený Hrádok
základná škola (3 budovy)
2012
40
Starý Tekov
materská škola
2012
41
Volkovce
základná a materská škola
2013
42
Nemčiňany
základná škola
2013
43
Preseľany
obecný úrad a kultúrny dom
2013
44
Imeľ
obecný úrad a kultúrny dom
2013
45
Kovarce
kultúrny dom
2013
46
Pohronský Ruskov
základná škola
2013
47
Bardoňovo
obecný úrad
2013
46
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
prejaví na faktúrach za zemný plyn. Ročne
pritom škola na vykurovanie vynakladala 8
až 10 000 eur. V rámci projektu obnovy bola
zateplená strecha školy aj jej obvodový plášť,
vymenených bolo 92 okien a 4 dvere, 133
na vykurovacie telesá. Necelé 3 % z celkovej
úspory by mali byť dosiahnuté výmenou svetelných zdrojov.
Celkové oprávnené náklady na rekonštrukciu
financované z fondu BIDSF tvoria v prípade
Volkoviec takmer 110 000 eur a Slovenská
republika v zmysle grantovej dohody uhradí
DPH vo výške takmer 22 000 eur.
zdrojov. Samospráva sa však k obnove školy
finančne pripojila a obec postupne vyčleňuje
z rozpočtu 40 tisíc eur na opravu betónovej
platne, schodov, podláh či obnovu nábytku
základnej a materskej školy.
šéfa
rezortu
hospodárstva
T.
ZŠ a MŠ Volkovce
2 / 2013
» energeticky efektívne stavby » verejné budovy
SIEA okrem technickej pomoci pri obnove budov v tomto projekte poskytuje širokej verejnosti i verejným inštitúciám bezplatné energetické poradenstvo. Jeho súčasťou sú aj vzdelávacie podujatia pre školy. Svoje vedomosti a zručnosti vo využívaní energie si mohli 4.júna
v rámci slávnostného odovzdania obnovenej budovy školy vyskúšať aj deti vo Volkovciach, niektoré zo súťažných disciplín aj s ministrom
hospodárstva SR Tomášom Malatinským.
Rozpracované projekty obnovy pripravené na realizáciu
odbremeniť obce od administrácie projektov
a všetky obstarávania zabezpečovala SIEA.
Ako
uviedol
minister
Malatinský,
na
rekonštrukciu verejných budov by mali byť
48
Prašice
zdravotné stredisko
*
určené aj prostriedky z európskych fondov
49
Ružindol
obecný úrad a kultúrny dom
*
v novom programovacom období 2014 –
50
Šalgovce
obecný úrad
*
2020. „V časti zameranej na energetickú
51
Vlčany
obecný úrad
*
efektívnosť je plánovaná aj podpora obnovy
52
Krušovce
obecný úrad a kultúrny dom
*
verejných budov, uvidíme koľko prostriedkov
53
Dolné Obdokovce
obecný úrad a kultúrny dom
*
54
Tekovské Lužany
zdravotné stredisko
*
55
Urmince
kultúrny dom
*
56
Žihárec
obecný úrad
*
57
Nitrianska Blatnica
kultúrny dom
*
bude na tento účel vyčlenených,“ doplnil
T. Malatinský. Dodal, že pri projektoch
podporených
však
bude
z európskych
musieť
použiť
fondov
sa
štandardný
model zabezpečenia realizácie projektu
prostredníctvom
verejného
obstarávania
vyhláseného žiadateľom. Na druhej strane
len jedným z pozitívnych príkladov tohto
hospodárne a účelne. Podiel na tom
z týchto prostriedkov bude môcť byť
pilotného
boli
mala aj skutočnosť, že sa postupovalo
podporená obnova verejných budov aj
využité
podľa pravidiel EBRD, ktoré umožňovali
v iných krajoch Slovenska. n
prostriedky
2 / 2013
projektu,
na
pri
obnovu
ktorých
budov
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
47
» energeticky efektívne stavby » zelená infraštruktúra, legislatíva
presunu hrádzí, investícií do riadenia poľnohospodárstva prispôsobeného záplavovým
územiam a budovania rybovodov v rámci
projektu obnovy záplavového územia na rieke Labe v Nemecku prevážili nad nákladmi
až štvornásobne. Prínosy v oblasti rekreácie,
ochrany pred záplavami a zachytávania uhlíka, ktoré neboli vyčíslené, by hodnotu týchto
vypočítaných prínosov zvýšili ešte viac.
Prvky zelenej infraštruktúry v prostredí miest,
akými sú zelené strechy, parky a aleje, prispievajú k ochrane ľudského zdravia, riešeniu sociálnych problémov, šetreniu energiou
a prospievajú zadržiavaniu vody v území.
HLAVNÉ SMERY STRATÉGIE
Stratégia, ktorú EK prijala v máji sa zameria
Investície do zelenej infraštruktúry
sa vrátia
Podľa podkladov EK spracovala Beáta Jarošová, foto: archív
E
urópska komisia prijala v máji tohto roka novú stratégiu podpory
využívania zelenej infraštruktúry a zabezpečenia systematického
uplatňovania posilnenia prírodných procesov pri priestorovom
plánovaní. Zelená infraštruktúra je osvedčeným nástrojom, ktorým sa
z prírody získavajú ekologické, ekonomické a sociálne prínosy.
na:
l podporu zelenej infraštruktúry v hlavných oblastiach politiky, napr. v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, v oblasti
ochrany prírody, vo vodnom hospodárstve,
v námornej oblasti a rybolove, regionálnej
politike a politike súdržnosti, politike zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa
jej, doprave, energetike, politike v oblasti
predchádzania katastrofám a využívania
pôdy. Do konca tohto roka Komisia vypracuje usmernenia o tom, ako sa dá zelená
infraštruktúra integrovať do realizácie týchto politík od roku 2014 do roku 2020.
l zlepšovanie výskumu a údajov, posil-
Namiesto budovania ochrannej infraštruk-
a mestá sú atraktívnejšie pre život a prácu.
ňovanie vedomostnej základne a podporu
túry proti povodniam by napríklad rieše-
A umožňuje, aby sa darilo aj flóre a faune,
inovačných technológií, ktoré podporujú
nie prostredníctvom zelenej infraštruktúry
dokonca aj v mestách.
zelenú infraštruktúru.
umožňovalo, aby prírodné mokrade absorbovali nadmerné množstvo vody pochádza-
l zlepšovanie prístupu k financovaniu
pre projekty v oblasti zelenej infraštruktúry
júcej z prudkých lejakov.
ZELENÁ INFRAŠTRUKTÚRA VERSUS
KONVENČNÉ STAVEBNÍCTVO
Podľa komisára pre životné prostredie Jane-
Vzhľad európskej krajiny sa každodenne dra-
rópskou investičnou bankou nástroj finan-
za Potočnika „budovanie zelenej infraštruk-
maticky mení jej fragmentáciou, zmenami
covania EÚ na podporu projektov v oblasti
túry je často dobrou investíciou pre prírodu,
a intenzifikáciou využívania pôdy v dôsledku
zelenej infraštruktúry.
hospodárstvo a pracovné miesta. Mali by
neustáleho vývoja ľudstva. Expanzia miest
l podporu projektov v oblasti zelenej in-
sme spoločnosti ponúknuť riešenia, ktoré
a výstavba cestnej a železničnej infraštruktú-
fraštruktúry na úrovni EÚ – do konca roku
sú v súlade s prírodou a nie proti nej, tam,
ry degradovali a rozdelili hodnotné ekosysté-
2015 Komisia uskutoční štúdiu s cieľom
kde to má ekonomický a environmentálny
my, a postihli tak biotopy a druhy živočíchov
posúdiť možnosti vytvorenia siete zelenej
zmysel.“
a rastlín a obmedzili priestorovú a funkčnú
infraštruktúry v rámci EÚ.
Zelená infraštruktúra je často lacnejšia a tr-
súdržnosť krajiny. Degradované ekosystémy
vanlivejšia než jej alternatívy, ktoré ponúka
mávajú zvyčajne nižšiu rozmanitosť druhov
truktúre vychádza z plánu pre efektívne vyu-
konvenčné
Parky
a nemôžu poskytovať rovnaký rozsah služieb
žívanie zdrojov EÚ a zo stratégie EÚ v oblasti
bohaté na biodiverzitu, zelené plochy a ko-
ako zdravé ekosystémy. Tieto služby však
biodiverzity do roku 2020. Do konca roku
ridory čerstvého vzduchu môžu napríklad
majú priamu hodnotu pre naše hospodár-
2017 Európska komisia preskúma pokrok
zmierňovať negatívne vplyvy letných horú-
stvo, a preto majú investície do zelenej in-
pri vytváraní zelenej infraštruktúry a uverej-
čav. Okrem výhod pre zdravie a životné pros-
fraštruktúry ekonomický zmysel.
ní správu o získaných skúsenostiach spolu
tredie zelená infraštruktúra prináša aj viace-
Investície do zelenej infraštruktúry majú zvy-
s odporúčaniami týkajúcimi sa budúcej čin-
ré sociálne výhody: vytvára pracovné miesta
čajne vysokú návratnosť. Napríklad prínosy
nosti. n
48
stavebné
inžinierstvo.
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
– do roku 2014 zriadi Komisia spolu s Eu-
Stratégia podpory využívania zelenej infraš-
2 / 2013
» energeticky efektívne stavby » rekonštrukcia
Energeticky pasívny bytový
dom v Dubňanoch
Prečo rekonštruovať
nevyužité budovy?
Martin Jindrák, foto: ATREA, s. r. o.
V
ČR aj SR je veľké množstvo nevyužitých budov školského, ar-
•
nierske siete, netreba zložito rokovať o kapacitách jednotlivých
mádneho a výrobného charakteru, pričom väčšina týchto budov
sietí (napríklad v školách bolo viac
chátra. Neustále sa stavajú nové budovy a skrytý potenciál re-
konštrukcií zostáva až trestuhodne zabudnutý. Tento text nemôže pod-
osôb ako v budúcich bytoch),
•
sú 100 % overené zakladacie podmienky, keď sú budovy bez po-
robne a s detailmi popísať všetky etapy projektu prestavby nevyužitej
rúch, alebo keď sú ich poruchy už
školy na pasívny bytový dom. Prináša však inšpiráciu, ako možno nevy-
jasne viditeľné a možno stanoviť
užitým budovám vo vlastníctve samospráv či štátu vdýchnuť nový život.
spôsob ich opráv,
•
V Dubňanoch, malom mestečku neďaleko
budovy sú už pripojené na inži-
v prípade školských stavieb sú
žiaci základnej školy, ktorí využívali najnovšiu
minimalizované
búracie
práce,
Hodonína, bol v minulosti vybudovaný roz-
budovu skolaudovanú v roku 1989. Od roku
trieda s kabinetom má spravidla
siahly školský areál na prípravu učňov pre
2001 tak v oplotenom areáli bolo možné
rozlohu štandardného bytu (70 –
lignitové bane. S útlmom baníctva bol po-
nájsť iba strážneho psa. Našťastie nedošlo
90 m2).
stupne uzatváraný a ako poslední ho opustili
k veľkej devastácii budov, mesto relatívne
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
49
» energeticky efektívne stavby » rekonštrukcia
je dôležité v prvom rade pre užívateľov a ich
Pôvodný stav budovy
potreby, z tohto pohľadu nezáleží na energetickom zatriedení budovy, energetické úspory musia byť až na druhom mieste.
V BD v Dubňanoch priemerná infiltrácia
280 m3/hod pokrýva požiadavku na vetranie
pre 11 osôb, budova je však projektovaná
na obsadenie 81 osobami. Z energetického
a tiež zdravotného hľadiska neobstojí konštatovanie, známe z drvivej väčšiny technických správ, že vetranie bude zabezpečené
iba otváraním okien. Pri systémovo neriadenom, náhodnom vetraní oknami sa do objektu privádza vzduch s okamžitou vonkajšou
teplotou spoločne s prachom, peľom, v niektorých lokalitách i vonkajším hlukom. Tiež
nemožno očakávať, že spiaca osoba niekoľkokrát za noc otvorí okno dokorán na rýchle vyvetranie. Nielen v energeticky úspornej
výstavbe s tlakom na znížení prevádzkových
včas ponúklo celý areál na predaj. Nový ma-
na inštaláciu 2 ks kondenzačných kotlov 2 x
nákladov a zvýšenie komfortu obyvateľov, je
jiteľ prišiel s veľmi ambicióznym zámerom
28 kW na vykurovanie a prípravu teplej vody.
tento koncept už dlhšiu dobu neuskutočni-
prestavať časť budov na bytové domy v ener-
Rovnaké kotly sú štandardne používané v ro-
teľný.
geticky pasívnom štandarde.
dinných domoch. Ďalšie „zbytočné“ zvýšenie
Česká vyhláška o technických požiadavkách
obstarávacích nákladov na energeticky pa-
na stavby (26/2009 Sb, znenie 2012) stano-
REKONŠTRUKCIA DO ENERGETICKY
PASÍVNEHO ŠTANDARDU
sívnu rekonštrukciu (ale tiež novostavbu ale-
vuje v paragrafe 11, že pobytové miestnosti
bo rekonštrukciu bežného vyhotovenia) by
musia mať zabezpečené dostatočné priro-
Pri každej rekonštrukcii sú podstatné nákla-
sme mohli nájsť v nutnosti inštalácie systé-
dzené alebo nútené vetranie a musia byť
dy na prebudovanie (vybudovanie) vnútor-
mu riadeného vetrania s rekuperáciou tepla.
dostatočne vykurované s možnosťou regu-
ných rozvodov vody, kanalizácie a elektriny,
Opak je však pravdou.
lácie vnútornej teploty. Na vetranie pobyto-
demontážne prípravné práce možno vhod-
PREČO SYSTÉMY RIADENÉHO
VETRANIA?
Rekonštrukcia budovy školy zahŕňala, okrem iného, zateplenie
obvodového plášťa a výmenu okien
ne znížiť predajom železa a starých radi-
Každá bežná prestavba alebo novostavba,
u totálnych rekonštrukcií sú rovnaké ako
v prípade novostavieb. Navýšenie ceny za
átorov na druhotné spracovanie. Na prvý
realizovaná s ohľadom na nízke prevádzko-
pohľad sú vysoké aj náklady na revitalizáciu
vé náklady a komfort budúcich obyvateľov,
obálkovej konštrukcie na energeticky pasív-
by sa mala pohybovať na hranici neprie-
ny štandard – výmena otvorových prvkov,
vzdušnosti n50 = 2,5 – 1,5 h-1 (podľa plat-
fasáda, zateplenie prvého a posledného na-
ných noriem sú potrebné parametre vzdu-
dzemného podlažia. Opäť však platí, náklady
chotesnosti ešte nižšie). Bohužiaľ ide len
na materiál sú rovnaké ako u novostavieb či
hodnoty odporúčané. Vzduchotesnosť sa
„bežných“ rekonštrukcií, rozdiel je v hrúbke
dosahuje systémovým vyhotovením obvodo-
obálkovej konštrukcie a vytvorení vzducho-
vého plášťa a vhodným napojením tesných
tesnej roviny. Stavebná časť rekonštrukcie
okien – plastových nebo drevených. EP BD
BD Dubňany bola realizovaná v rámci zásad
Dubňany dosiahol hodnoty n50=0,59 h-1, in-
energeticky pasívnej výstavby – na existujúce
filtráciou do celej budovy tak prúdi približne
obvodové steny pribudlo 200 mm tepelnej
len 280 m3 vzduchu za hodinu, ktorý treba
izolácie, na strop najvyššieho podlažia 300 –
ohriať na vnútornú teplotu. Veľmi výrazne sa
400 mm tepelnej izolácie, použité boli okná
tak znižujú požiadavky na výkon vykurovacej
s trojsklom. Výpočtová strata objektu s 27
sústavy a klesajú prevádzkové náklady.
bytmi s podlahovou plochou 2400 m je vďa-
Každý, kto dnes realizuje kvalitné novostavby
ka tomu 38,87 kW (teda menej ako niektoré
alebo zodpovedné rekonštrukcie, by si mal
vily 4+1 z obdobia prvej republiky). Miesto
uvedomovať nutnosť zabezpečenia zdravé-
pôvodnej plynovej kotolne s 3 x120 kW
ho vnútorného prostredia a nie len vnímať
kotlami bola použitá bývalá šatňa kotolníka
úspory energií. Zabezpečiť vetranie v objekte
2
50
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» energeticky efektívne stavby » rekonštrukcia
nisterstva zdravotníctva SR č. 259/2008 o pod-
Schéma riadeného vetrania s rekuperáciou
robných požiadavkách na vnútorné prostredie
budov a STN EN 15251 o vnútornom prostredí
budov na navrhovanie a hodnotenie energetickej hospodárnosti budov – kvality vzduchu, tepelného stavu prostredia, osvetlenia a akustiky.
Na zníženie prevádzkových nákladov je potrebné vrátiť energiu z odchádzajúceho teplého vzduchu z budov. Výkonovo rozdielne
požiadavky vetrania podľa dennej doby však
dokážeme zabezpečiť iba riadeným spôsobom, vetraním so spätným ziskom tepla – rekuperáciou. Riadené vetranie s rekuperáciou
tepla privádza vzduch do objektu predhriaty,
zbavený prachu a peľu, bez hluku z vonkajšieho prostredia. Každý z užívateľov má možnosť nastaviť si výkon vetrania podľa svojich
potrieb. Nič mu však nebráni ani otvoriť si
kedykoľvek okná.
VETRANIE V EP BD DUBŇANY
vých miestností musí byť v čase pobytu osôb
ňujú ďalšie výkonové požiadavky na výmenu
V projektových prípravách BD v Dubňanoch
minimálne množstvo vymieňaného vonkaj-
vzduchu, podľa ktorých je vhodné zabezpečiť
boli podrobne zvažované všetky systémy
šieho vzduchu 25 m3/h na osobu, alebo mi-
výmenu vzduchu v obytných budovách.
nútenej výmeny vzduchu – podtlakové,
pretlakové, rovnotlakové, centrálne a decen-
nimálna intenzita vetrania 0,51/h. Ako ukazovateľ kvality vnútorného prostredia slúži oxid
Poznámka redakcie:
trálne systémy, vrátane rekuperácie tepla.
uhličitý CO2, ktorého koncentrácia vo vnú-
Na Slovensku je problematika vnútorného
Realizácia energeticky pasívneho objektu sa
tornom vzduchu nesmie prekročiť hodnotu
prostredia budov, vrátane vetrania upravená
bez rekuperácie tepla z vetrania nezaobíde,
1 500 ppm. Doplňujúce ČSN potom upres-
obdobným spôsobom ako v ČR, vyhláškou Mi-
podiel spätne získanej energie je v celkovej
Rekonštrukciou budovy školy vzniklo 27 bytov
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
51
» energeticky efektívne stavby » rekonštrukcia
Usporiadanie bytov 1.NP v niekdajšej budove ZŠ
spotrebe vysoký. Zníženie potreby energie
Zvýšenie výkonu vetrania malo byť zabez-
terné signály a prednastavenie výkonu na
medzi vetraním bez rekuperácie (teoreticky,
pečené osadením senzorov CO2, a signálmi
noc, kedy sa predpokladá prítomnosť osôb.
napríklad oknami) a riadeným vetraním s re-
pri rozsvietení v kúpeľniach, toaletách a pri
Následné merania preukázali, že relatívna
kuperáciou je 1800 – 3800 kWh, čo zlepšuje
varení. Vďaka senzorom CO2, senzorom rela-
vlhkosť sa zvýšila na úroveň 36 – 43 %, kon-
i zatriedenie budovy v energetických hod-
tívnej vlhkosti a tiež senzorom teploty v regu-
centrácia CO2 sa pohybovala do 1350 ppm.
noteniach. Užívateľom potom tento systém
lácii vzduchotechniky boli známe prevádzko-
Prijateľné koncentrácie sa dosahovali vďaka
okrem nižších prevádzkových nákladov pri-
vé parametre vo všetkých bytoch. Výsledok,
reakcii senzora a možnosti zvýšenia výkonu
náša aj vyšší komfort, zníženie chorobnosti
žiaľ, nebol prekvapením – po niekoľkých
vetrania až na 180 m3/hod, teda niekoľko-
a vyššiu výkonnosť vďaka čerstvému vzdu-
mesiacoch prevádzky bola relatívna vlhkosť
násobku požiadavky vetrania podľa počtu
chu v interiéri. Pri návrhu systému sa brali
v bytoch na úrovni 29 – 35 %, pričom ideálna
osôb. Hoci boli v tomto prípade porušené
do úvahy aj aspekty inštalácie a prevádzky
vlhkosť by sa mala pohybovať od 38 do 55 %.
minimálne požiadavky ČSN, užívatelia tento
systému vzhľadom k obsluhe, výmene filtrov,
Merania preukázali veľmi nízke koncentrácie
stav hodnotili ako výrazné zlepšenie a úpl-
nastavovaniu individuálneho výkonu, ceny
CO2, v drvivej väčšine pod nastavenou úrov-
ne komfortné prostredie. Preukázalo sa, že
inštalácie, zásahov do stavebnej časti a mno-
ňou 900 ppm, od ktorej mali senzory CO2 po-
budovy v energeticky pasívnom štandarde,
respektíve vzduchotesné, potrebujú iný prí-
ho ďalších.
stupne plynulo zvyšovať požiadavky na výkon
Hlavná priorita bola nakoniec daná na ob-
vetrania (napr. pri 1000 ppm na 30 m3/hod).
stup a možno i posun v myslení. Bude tiež
sluhu, či skôr minimálnu záťaž pre koncové-
Ako bolo povedané, nešlo o prekvapenie
treba názorovo zjednotiť požiadavky jednot-
ho užívateľa. Vybraný bol napokon systém
a výsledok bol očakávaný. Iné merania z roku
livých noriem. Vetranie by malo byť v súlade
centrálneho vetrania s rekuperáciou tepla
2006, totiž podrobne mapujú celoročnú vlh-
s požiadavkami, záťažou a počtom užívateľov
a individuálnym riadením výkonu z každého
kosť v interiéri a exteriéri budov a dokazujú,
a nie vo vzťahu k obostavanému priestoru.
bytu, nezávisle na ostatných bytoch.
že vďaka vnútrozemskej klíme a zimnému
vzduchu z Ruska je u nás vo vonkajšom pro-
SKÚSENOSTI Z PREVÁDZKY
RIADENÉHO VETRANIA
V DUBŇANOCH
stredí malý obsah vlhkosti. Akýmkoľvek vet-
CENTRÁLNY SYSTÉM RIADENÉHO
VETRANIA S REKUPERÁCIOU TEPLA
raním výmenou vonkajšieho suchého vzdu-
Pre 23 z 27 bytov Dubňanoch boli navrhnu-
chu za vnútorný vlhký vzduch, vzniká deficit,
té dve centrálne jednotky (pre 12 a 11 by-
Už pri nastavení základných parametrov vý-
ktorý treba pokryť odpar z polievania rastlín,
tov), pričom v každom byte je umiestnený
konu riadeného vetrania bolo jasné, že prí-
dýchania osôb. Ak ale obyvatelia ráno odídu
regulačný bytový box, zabezpečujúci prívod
du problémy, napriek tomu bola dodržaná
do práce a vrátia sa až popoludní alebo ve-
vzduchu do bytu. Užívateľ nastavuje výkon
najnižšia požiadavka ČSN EN 15251 (výmena
čer, potom sú tieto vlhkostné zisky minimál-
vetrania vedomým spôsobom (napr. na-
vzduchu rovnajúca sa desatine obostavané-
ne. Norma však hovorí, že vetrať sa má, hoci
programovaním týždenného režimu, okam-
ho priestoru, bez prítomnosti osôb), pričom
s minimálnym výkonom, neustále.
žitým zásahom na ovládači, pričom korekcie
ďalšie predpisy vyžadujú ešte vyššiu výmenu.
V druhej etape meraní bolo trvalé prevetrá-
sa môžu robiť i cez web rozhranie), svojou
Trvalé vetranie bolo nastavené podľa ČSN
vanie priestorov vypnuté, bez pobytu osôb
činnosťou (napr. rozsvietením svetla v kúpeľ-
EN 15 251 na 20 m3/hod, bez možnosti vyp-
sa nevetralo. Celé riadenie výkonu bolo
ni, WC a v kuchyni) alebo automaticky, kedy
nutia užívateľom.
prenechané na reakcie senzorov CO2, ex-
sa výkon vetrania riadi senzormi kvality vzdu-
52
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» energeticky efektívne stavby » rekonštrukcia
chu (napr. CO2). Vďaka centrálnej koncepcii
obdobné ako v prípade centrálneho systému
hou 96 m2 asi 54 eur. Bežné priame náklady
systému nemá užívateľ žiadne povinnosti
riadeného vetrania.
na štandardnú rekonštrukciu predstavujú
údržby (výmenu filtrov, pravidelné revízie za-
Prevádzkové náklady sa opäť týkajú výmeny
asi 700 eur/m2, náklady na rekonštrukciu
bezpečuje centrálne domovník).
filtrov a čistenia zariadenia, v tomto prípade
v pasívnom štandarde asi 742 eur/m2. Roz-
Systém centrálneho vetrania s rekuperáciou
si ich však robí užívateľ každého bytu sám.
diel tvorí najmä zlepšenie súčiniteľa prestu-
znižuje prevádzkové náklady oproti vetraniu
Ročne predstavujú asi 240 Kč na byt, bez za-
pu tepla (U) obálkovej konštrukcie: fasáda
oknami o 1800 – 3800 kWh / byt.
počítania času užívateľa.
2000 m2 (13 000 eur) a strechy + suterénu
Pri 27 bytoch (konzervatívny výpočet) to zna-
Platí teda, že prevádzkovo – užívateľské ná-
840 m2 (28 500 eur) a tiež rekuperácia 27 bytov (53 000 eur).
mená zníženie spotreby energie o (1890 x 27
klady sú pre oba systémy v zásade rovna-
bytov), t.j. 52 920 kWh / rok (vrátane započí-
ké. Obstarávacie náklady sú pre štyri a viac
tania príkonu zariadenia).
bytov výhodnejšie pre systém centrálneho
Centrálna jednotka vďaka pripojeniu k web
vetrania spoločnou vzduchotechnickou jed-
pasívneho štandardu dosahuje 94 500 eur,
rozhraniu môže zasielať správcovi informá-
notkou s regulačnými bytovými boxmi.
čo je v prepočte na jeden byt 3 500 eur.
cie o termínoch plánovaných kontrol. Ani náklady na výmenu filtrov nie sú nijako výrazné.
Celkové zvýšenie nákladov na zabezpečenie
Pritom prevádzkové náklady na vykurovanie
bytu 80 m2 v Dubňanoch dosahujú 44 eur
Celkové prevádzkové náklady na výmenu fil-
POROVNANIE EP BD DUBŇANY SO
ŠTANDARDNOU REKONŠTRUKCIOU
trov a drobnú údržbu predstavujú približne
Po rekonštrukcii trojpodlažnej, čiastočne
Ako vyplýva z výpočtu, pri ročnej úspore pre-
300 Kč / rok a byt.
podpivničenej budovy školy vzniklo 27 by-
vádzkových nákladov 284 eur sa zvýšená in-
ročne, bežný byt 328 eur ročne.
tov. Merná potreba tepla pre ich vykurova-
vestícia na zabezpečenie pasívneho štandar-
DECENTRÁLNY SYSTÉM RIADENÉHO
VETRANIA S REKUPERÁCIOU
nie (PHPP) EA predstavuje 12,49 kWh/m2
du rekonštrukcie vráti za 12 rokov.
Na porovnanie prevádzkových nákladov bol
m2a. Výpočtová strata objektu je 38,87 kW
Možno konštatovať, že rekonštrukcia do
v štyroch bytoch v Dubňanoch realizovaný aj
a merná vykurovacia záťaž (pri 2385 m ) je
pasívneho štandardu je z ekonomického
decentrálny systém vetrania. Každý z týchto
16,30 W/m2. Ročné náklady na vykurovanie
hľadiska výhodná s nespochybniteľnou ná-
bytov má samostatnú vetraciu jednotku, kto-
v byte (v cenách pre rok 2013) vďaka tomu
vratnosťou. Pridanou hodnotou navyše je
rá je umiestnená priamo v konkrétnom byte.
dosahujú: byt s plochou 60 m2 približne
zdravé vnútorné prostredie a komfort pre
Zníženie spotreby energie na vykurovanie je
34 eur, byt s 80 m cca 44 eur a byt s rozlo-
obyvateľov. n
a primárna energia PHPP PEA 93,64 kWh/
2
2
POPREDNÝ VÝROBCA VZDUCHOTECHNIKY NA SLOVENSKOM TRHU
REKUPERAČNÉ JEDNOTKY
občianske a priemyselné STAVBY
SYSTÉMY
pre rodinné DOMY, BYTY
%61-&9&$
DUPLEX 1600 Flexi
t certifikácia PHI (Passive house institute) – vo svojej kategórii
jediný certifikovaný výrobca v SR
t kompaktné rozmery, variabilita
t NBYJNÈMOFÞTQPSOÈQSFWÈE[LBWśBLB&$WFOUJMÈUPSPN
t zariadenie vhodné pre pasívne domy
t certifikovaná účinnosť rekuperácie 78 až 89 %
t certifikácia PHI (Passive house institute) – vo svojej kategórii
jediný certifikovaný výrobca v SR
t kompaktné rozmery, variabilita
t NBYJNÈMOFÞTQPSOÈQSFWÈE[LBWśBLB&$WFOUJMÈUPSPN
t zariadenie vhodné nejen pre pasívne domy
t certifikovaná účinnosť rekuperácie 83 až 95 %
VETRANIE t3&,61&3«$*"5&1-"
VETRANIE t3&,61&3«$*"5&1-"
Vysoká účinnosť, malá hmotnosť a rozmery,
vysoká kvalita
Kompletné
K
l é systémové
é
é riešenie
i š i
pre nízkoenergetické a pasívne objekty
www.atrea.sk
ATREA SK s. r. o. , Družstevná 2, 945 01 Komárno, tel.: +421 (035) 774 28 15, [email protected]
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
53
» nástroje energetickej efektívnosti » konferencia
Prvý ročník konferencie EnergyCamp sa uskutočnil
v popradskom hoteli AquaCity a zúčastnilo sa na
ňom vyše 170 účastníkov.
Úspešná premiéra konferencie
EnergyCamp
N
Vlasta Rafajová, foto: Komunálna a priemyselná energetika, Chastia, s. r. o.
ebýva
na
Slovensku
Ako hneď v úvode dvojdňového podujatia
LEGISLATÍVA, FINANCIE
zvykom, aby súkromné
pripomenul jeho moderátor Pavol Kosa zo
Európsku Smernicu o energetickej efektív-
Slovenskej inovačnej a energetickej agentú-
nosti (2012/27/EÚ), ktorá je v platnosti od
ry (SIEA), organizátori tematické zameranie
vlaňajška, predstavila Kvetoslava Šoltésová
konferencie poňali komplexne od legislatívy
zo SIEA. Ako uviedla, táto smernica je logic-
cez financovanie až po predstavenie kon-
kým dôsledkom snahy zahrnúť úspory ener-
krétnych realizovaných projektov.
gie, upravené v minulosti viacerými európ-
Vyzdvihol, že veľkú pozornosť venovali prí-
skymi smernicami, pod jednu právnu normu.
spevkom týkajúcim sa projektovej a pred-
Pripomenula, že niektoré povinnosti vyplýva-
stavieb. Vydarenou výnimkou
projektovej prípravy, ktorá je u nás často
júce z európskej smernice sú už v našej le-
podceňovaná a podpisuje sa pod ekonomic-
gislatíve dávnejšie zapracované, iné ešte len
bolo aprílové podujatie Energy-
ký neúspech či dokonca zlyhanie niektorých
budeme musieť riešiť. Dôležité bude v tejto
Camp v Poprade, ktoré starost-
realizácií.
súvislosti nastavenie operačných programov
Podľa Jána Staneka, konateľa popradských
štrukturálnych fondov v novom programo-
spoločností Termoklima a Chastia, ktoré pre-
vom období 2014 – 2020. Ako príklad uviedla
miérový EnergyCamp zorganizovali, cieľom
energetické audity. Povinnosť mať vykonaný
konferencie bolo ukázať novinky a prezento-
energetický audit sa zatiaľ u nás odvíja od
vať aktuálne trendy v oblasti centrálnej výro-
výšky spotreby energie. Na európskej úrov-
by a distribúcie tepla.
ni sa však rozhodlo, že táto povinnosť bude
spoločnosti zaoberajú-
ce sa projektovou činnosťou či
grafickými informačnými systémami usporiadali veľkú konferenciu o príprave, realizácii
a prevádzkovaní energetických
livo zostaveným programom
celistvo obsiahlo problematiku
výroby tepla i energetickej efektívnosti ako takej.
54
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» nástroje energetickej efektívnosti » konferencia
50 až 60 percentný podiel z celkovej výroby
zmeny v regulačnej politike Úradu pre regu-
tepla kotolne a z pohľadu jeho príkonu, bude
láciu sieťových odvetví či rozumná a apliko-
predstavovať len jednu štvrtinu príkonu ak-
vateľná transpozícia smernice o energetickej
tuálnej potreby kotolne). Efektívnosť takého-
efektívnosti na slovenské podmienky.
to riešenia si mohli v praxi overiť účastníci
závisieť od veľkosti podniku, pričom pre malé
EnergyCampu aj na exkurzii, ktorú do kotolní
IT TECHNOLÓGIE VO VÝROBE TEPLA
spoločnosti Spravbytherm pripravili organi-
Druhý deň konferencie EnergyCamp bol
zátori.
zameraný predovšetkým na využitie IT tech-
Konkrétne viacročné skúsenosti z komplex-
nológií v reálnej prevádzke teplárenských
ného riešenia systému CZT v Novej Dubni-
spoločností – výrobcov a distribútorov tep-
a stredné podniky by mali byť v rokoch 2014
la. Trendy vývoja informačných systémov
– 2020 k dispozícii programy na podporu
pre túto cieľovú skupinu, s dôrazom na ma-
energetických auditov, pri veľkých podnikoch
nažment a fakturáciu, predostrel vo svojom
budú energetické audity povinné.
príspevku Igor Stanek zo spoločnosti Chas-
Miroslav Dian a Marián Holúbek z Energy
tia, s. r. o. Miroslav Michlík zo spoločnosti
System Group, s. r. o. vyše 170 účastníkom
Slovanet, a. s, poukázal na aktuálne možnosti
konferencie EnergyCamp predstavili mož-
telekomunikačnej infraštruktúry a ich využitie
nosti získania úveru a grantu od Európskej
v spoločnostiach tepelného hospodárstva.
banky pre obnovu a rozvoj prostredníctvom
S konkrétnym príkladom dispečerského ria-
programov SLOVSEFF a MUNSEFF. V rámci
denia sústavy CZT prostredníctvom progra-
dvoch častí programu SLOVSEFF sa doteraz
ci s dôrazom na kombinovanú výrobu tepla
na Slovensku preinvestovalo 160 miliónov
a elektriny predstavil Radovan Kňazúr zo
eur v 600 až 700 projektoch zameraných na
spoločnosti Datatherm, s. r. o, projekty vý-
energetickú efektívnosť. Informovali tiež, že
roby energie z biomasy pyrolytickou cestou
sa pripravuje tretia časť úverovo-grantovej
zasa Miroslav Wöllner z Menert, s. r. o. Výro-
linky programu SLOVSEFF a ešte počas tohto
bu tepla z diverzifikovaných zdrojov (vrátane
roka by mali byť podpísané grantové zmluvy.
viacerých obnoviteľných) v Moldave nad Bod-
Pôjde o ďalších 60 miliónov eur, ktoré budú
vou prezentoval Miroslav Pajchl z Cofely, a.s.
k dispozícii. Ide o veľmi efektívny nástroj, keď-
S príspevkom na EnergyCampe vystúpil aj
že investora motivuje dosiahnuť stanovené
predseda predstavenstva Slovenského zvä-
úspory energie, by získal maximálnu výšku
zu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný. Sústre-
grantu.
dil sa na otázku, ako vôbec usilovať o energe-
mu TERMIS na výpočet hydrauliky tepelných
tickú efektívnosť v teplárenstve pri súčasnej
sietí vystúpil Miroslav Bartoš z Bratislavskej
legislatíve a úrovni cenovej regulácie. Pripo-
teplárenskej, a. s. Rovnako konkrétny a pra-
menul, že kľúčová bude v tejto problematike
xou inšpirovaný bol aj príspevok Jána Sta-
Štátna energetická politika, nevyhnutné sú
neka zo spoločnosti Termoklima, s. r. o. zameraný na tepelno-hydraulický výpočet sietí
v reálnom čase s prepojením na dispečing,
vďaka čomu možno optimalizovať prevádzku
teplárne – výrobu tepla v reálnom čase.
Ponuku tejto programovej sekcie EnergyCampu podporilo priame prezentovanie mobilných technológií (tabletov, smartfónov),
PRÍKLADY Z PRAXE
ale aj operačného systému Windows 8, ktoré
Veľký záujem účastníkov konferencie Energ-
si počas oboch dní podujatia mohli účastníci
Camp pritiahol príspevok Mariána Bešeneja
konferencie vyskúšať. n
zo spoločnosti Spravbytherm, s. r. o. Kežmarok, ktorý prezentoval alternatívny prístup
k modernizácii zdrojov na biomasu v centrálnej výrobe tepla. Na rozdiel od štandardne
využívaného modelu jednej veľkej centrálnej
blokovej kotolne, sa v Kežmarku rozhodli
k jestvujúcim plynovým zdrojom vo viacerých
kotolniach inštalovať vždy aj malý (500 kW)
zdroj na drevnú biomasu, ktorý zabezpečí
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
55
» nástroje energetickej efektívnosti » KVET v CZT
Efektívnejšia výroba tepla v Petržalke
V rámci tepelno-technických opatrení na úsporu energie v školských a predškolských
zariadeniach inštalovala spoločnosť Dalkia v roku 2010 na časť strechy Základnej školy na
Tupolevovej ulici v bratislavskej Petržalke slnečné kolektory na podporu ohrevu vody
Dalkia, foto: Dalkia
S
poločnosť Dalkia, a. s,
nosti Dalkia v Petržalke prevádzkuje 21 kotol-
s využitím technológie spaľovacích motorov.
investuje v bratislavskej
ní, 158 odovzdávacích staníc a 70 kilometrov
Veľká časť je inštalovaná v mestskej zástavbe,
rozvodov. Dodáva približne 370 GWh tepla
kde sa vyžaduje nižšia hlučnosť i minimum
(teplo na vykurovanie a teplá voda), ktorým
emisií. Jednu malú kogeneračnú jednotku
zásobuje takmer 40 000 domácností.
s výkonom 300kWe prevádzkuje Dalkia aj na
mestskej časti Petržalka
do kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) v prvej etape 13,5 milióna eur. Investíciu
východnom Slovensku, v Prakovciach.
BEZ ZAŤAŽENIA MESTSKÉHO
ROZPOČTU
Predĺženie spolupráce dáva perspektívu
BEZ ZÁSADNÉHO VPLYVU NA CENU
TEPLA
trvalej udržateľnosti systému centrálne-
Existujúce
ho zásobovania teplom (CZT) so zvýšením
v Petržalke boli budované zároveň s výstav-
bezpečnosti, efektívnosti a kvality dodávok
bou bytov na sídlisku a ich priemerný vek je
tepla a teplej úžitkovej vody. „Toto predĺže-
zhruba 32 rokov.
časťou
nie spolupráce umožní významné investície
Aj vďaka preventívnej údržbe sa doteraz
nájomnej
realizované bez nároku na mestský rozpočet
nezaznamenali významnejšie poruchy v do-
zmluvy na správu tepelného hospodárstva
a bez negatívneho dopadu na cenu tepla a je
dávke. Snahou Dalkie v nasledujúcom ob-
4. februára 2013. MČ Petržalka a Dalkia sú
dôkazom toho, že Dalkia posledných 13 ro-
dobí je čiastočne obnoviť rozvody CZT, op-
partnermi od roku 2000, kedy vstupom do
kov poskytovala v Petržalke kvalitné služby,“
timalizovať výkony jednotlivých kotolní na
spoločnosti C-TERM prevzala Dalkia prevádz-
hovorí Vincent Barbier, generálny riaditeľ
súčasné podmienky a zmodernizovať tech-
ku systému centrálneho zásobovania teplom
skupiny Dalkia na Slovensku.
nológie odovzdávacích staníc tepla. Projekt
(CZT) na najväčšom sídlisku v strednej Euró-
„Kombinovaná výroba elektriny a tepla (KVET)
kombinovanej výroby elektriny a tepla vďaka
pe. V roku 2003 bola spolupráca rozšírená
bude zabezpečená v plynových spaľovacích
tržbám z výroby elektriny umožní tieto in-
o prevádzku tepelno-energetických zariade-
motoroch umiestnených v 18 existujúcich
vestície realizovať bez zásadného dopadu na
ní v budovách základných a materských škôl
kotolniach s celkovým elektrickým výkonom
cenu tepla.
v pôsobnosti mestskej časti, kde bol v spolu-
cca 15 MW, pričom budú využité najlepšie
Dalkia pôsobí na Slovensku od roku 1993.
práci so Slovenskou inovačnou a energetic-
dostupné technológie. Predpokladaná pr-
Hlavným predmetom jej činnosti je správa
kou agentúrou (SIEA) realizovaný pilotný pro-
votná investícia bude vo výške približne 13,5
tepelnotechnických zariadení, poskytovanie
jekt Energy Performace Contracting (EPC).
milióna eur,“ dodáva Miroslav Kot, obchodný
služieb priemyselným klientom a navrhova-
Vďaka tomuto projektu bola zabezpečená
riaditeľ skupiny Dalkia na Slovensku.
nie efektívnych energetických riešení. Dal-
modernizácia tepelnotechnických zariadení
Skupina Dalkia má s kombinovanou výro-
kia aktuálne poskytuje služby pre 27 miest
škôl a dosiahnutá úspora viac ako 25 % bez
bou elektriny a tepla dostatok skúseností.
a obcí na Slovensku a pôsobí v dvoch prie-
investícií z rozpočtu mestskej časti. V súčas-
Vo svete prevádzkuje 1136 zariadení KVET
myselných parkoch. n
umožňuje predĺženie zmluvy
o prenájme tepelného hospodárstva s mestskou časťou Petržalka do roku 2039.
Dalkia
podpísala
Bratislava-Petržalka
56
s mestskou
predĺženie
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
tepelnotechnické
zariadenia
2 / 2013
» nástroje energetickej efektívnosti » dodávka energií, advertoriál
NAY Elektrodom je lídrom v predaji elektroniky aj vďaka SSE
S
poločnosť NAY, a. s, je
dodávateľov, pretože kvalita ich služieb, spoľah-
dity. SSE je na trhu už 90 rokov a som pre-
najznámejším predajcom
livosť a dostupnosť pri riešení problémov znač-
svedčený, že keby ako dodávatelia energií
ne ovplyvňuje samotný chod firmy ako takej
neboli dostatočne pripravení aj na dodávku
a v konečnom dôsledku aj spokojnosť našich
plynu, určite by nás neoslovili.
spotrebnej
elektroniky
na slovenskom trhu. Zákaznícky
orientovaný prístup a nadštandardné služby prinášajú vysokú
spokojnosť kupujúcich, o čom
svedčí aj členstvo vyše 700 000
zákazníkov. Cena je v dnešnej dobe rozhodujúcim parametrom, ale pokiaľ stagnujú služby
Znamená to, že pre dodávku plynu od SSE
a spoľahlivosť, tak ďalšia spolupráca neprichá-
ste sa rozhodli len na základe spomína-
dza do úvahy, zvlášť ak by to malo mať dopad
ných skúseností?
na koncového zákazníka.“
Samozrejme nie. Prioritnú úlohu v tomto
prípade zohrala výhodná ponuka. Pre nás,
zákazníkov v NAY Extra klu-
Môžete uviesť príklad odvetvia, pri ktorom
ako odberateľov energií neexistuje lepšia
be. Dobrá obchodná stratégia,
je nevyhnutné, aby dodávateľ spĺňal spo-
kombinácia, akou je výhodná cenová ponuka
opatrenia prinášajúce zníženie
mínané vlastnosti?
a nadštandardné služby. Prienikom týchto
Je to napríklad oblasť energetiky a s ňou spo-
dvoch faktorov je náš záujem o dodávateľa.
nákladov na energie a vysoké
jená dodávka elektriny a plynu. Naša predaj-
Ako každá firma, aj my sa snažíme optima-
ná sieť je od týchto komodít prakticky závislá
lizovať svoje náklady všade tam, kde sa len
a v tomto smere si dodávateľ nemôže dovoliť
dá. Trh s energiami je dnes otvorený a ponúk
pochybiť. Znamenalo by to koniec spoluprá-
je veľa. My sme si zvolili cestu, ktorá splnila
ce.
naše predstavy.
V roku 1998 priniesla NAY, a. s, ako prvá spo-
Prezradíte nám, kto je v súčasnosti vaším
Zmenili ste teda dodávateľa plynu a roz-
ločnosť na Slovensku, koncept veľkoformáto-
dodávateľom?
hodli ste sa pre SSE. Čo všetko takáto zme-
vých predajní pod názvom NAY Elektrodom.
Keď sme postavili prvú predajňu na stred-
na obnášala?
Postupne budovala sieť predajní a k dnešné-
nom Slovensku, dodávku elektriny nám za-
V prvom rade to bolo rozhodnutie a v dru-
mu dňu prevádzkuje 30 predajní NAY Elek-
strešovala Stredoslovenská energetika, a. s.
hom rade podpis zmluvy. Podpis zmluvy bol
trodom po celom území Slovenskej republiky
(SSE). Neskôr sme robili tender na dodáva-
vlastne jediný krok, ktorý musela spoločnosť
otvorených sedem dní v týždni.
teľa elektriny pre celé Slovensko. Na základe
NAY podstúpiť, o všetko ostatné sa postarala
Receptom k úspechu tejto spoločnosti je
ceny, skúseností, profesionálneho prístupu
SSE.
v prvom rade nápad, zvolená obchodná stra-
a spoľahlivosti sme sa opäť rozhodli pre SSE,
tégia a dodávatelia, na ktorých sú kladené vy-
ktorá nám dnes zabezpečuje dodávku ener-
Pocítili ste nejakú zmenu pri prechode
soké nároky. Čo znamená kvalitný dodávateľ
gií až do 22 predajní NAY Elektrodom.
s plynom k jednému dodávateľovi oboch
nároky kladené na dodávateľov
sú receptom na úspech tejto
spoločnosti.
pre spoločnosť NAY, a. s, a aké parametre by
energií?
mal spĺňať, sme sa opýtali Zoltána Orokoc-
Spomenuli ste energie, znamená to, že
Poviem to len veľmi v skratke: jedna kontakt-
kého, ktorý je okrem materiálno-technického
nejde len o elektrinu?
ná osoba, rovnaké riešenia a absolútna bez-
zabezpečenia zodpovedný za výber dodáva-
Je to tak. SSE dodáva do našich Elektrodo-
starostnosť.
teľov z oblasti energetiky, údržby a revízie.
mov aj plyn. Po dlhoročných skúsenostiach
a ani jednom zlyhaní sme nepochybovali
„NAY si zakladá na vysokej úrovni jednotlivých
2 / 2013
o kvalite dodávky aj tejto energetickej komo-
Ďakujeme za rozhovor. n
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
57
» priemyselná energetika » osvetlenie
Osvetlenie
priemyselných prevádzok
1.časť
Podľa materiálov SIEA spracovala Beáta Jarošová, schéma: SIEA, foto: AURA LIGHT
V
priemyselných prevádzkach môže pripadať na osvetlenie podstatný podiel spotreby elektriny, preto je potrebné venovať systémom osvetlenia maximálnu pozornosť. Poprední svetoví
výrobcovia si túto okolnosť uvedomili a zameriavajú významnú časť svojej produkcie na osvet-
lenie pracovísk, pri ktorom je už samozrejmosťou zabezpečenie optimálneho svetelného komfortu
pri podstatnom znížení spotreby elektriny. I keď samotný návrh nového systému patrí do rúk špecialistom, pre rozhodovanie o tom, či do zásadnej obnovy osvetľovacej sústavy investovať, sa oplatí zhrnúť podstatné okolnosti, ktoré vplývajú na kvalitu pracovného prostredia a energetickú efektívnosť
jeho prevádzky.
58
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» priemyselná energetika » osvetlenie
a taktiež rozloženie jasu v priestore. Pri po-
ných priestorov určených pre dlhodobý po-
sudzovaní vhodných podmienok pre prácu
byt ľudí by sa mali vytvoriť podmienky pre čo
zohrávajú dôležitú úlohu aj geometrické
najlepšie využitie denného osvetlenia v súla-
parametre priestoru, vlastnosti povrchov,
de s funkciou daných miestností. V priemy-
vrátane farebnosti. Podstatné je, či nedochá-
selných objektoch sú typickým prvkom, ktorý
dza k oslneniu. Osvetlenie by malo byť dosta-
do interiéru privádza denné osvetlenie, na-
točné a rovnomerné, bez nadmerných jasov
príklad strešné svetlíky.
a kontrastov. Pri správnom rozložení svetla
Osobitnou kategóriou sú pracoviská bez
v priestore sa predmety javia plastické. Pri
denného svetla. Dôvodom zvyčajne bývajú
vhodne vytvorených svetelných podmien-
vysoké nároky na čistotu vnútorného pros-
kach má človek i pri dlhšom pobyte pocit, že
tredia, ktoré by prevádzka s oknami nedo-
jasne vidí. Opakom zrakovej pohody je zra-
kázala splniť. Ak je prevádzka bez denného
ková únava. Ide o komplexný stav, ktorého
osvetlenia, je potrebné zabezpečiť zamest-
príčinou sú nedostatky v osvetlení. Prízna-
nancom prirodzené vonkajšie svetlo aspoň
kom zrakovej únavy je napríklad pálenie očí,
v oddychových zónach. Denné osvetlenie je
bolesti hlavy a zápal spojiviek.
počas dňa veľmi premenlivé. Mení sa jeho
množstvo, intenzita svetelného toku, spek-
OSVETLENIE VNÚTORNÝCH
PRIESTOROV
trálne zloženie. V neposlednom rade je zá-
Osvetlenie priestorov má veľký vplyv na
prístup prirodzeného svetla nemusí byť vždy
celkovú sústredenosť. Zabezpečením opti-
z hľadiska zrakovej pohody najvhodnejší.
málnej hladiny osvetlenosti stúpa rýchlosť
Preto treba množstvo dopadajúceho svetla
rozlišovania, čo vplýva aj na skrátenie času
na pracoviskách regulovať. Na výber sú rôz-
vykonávania pracovnej úlohy. Zlepšuje sa
ne tónované sklá, žalúzie, markízy.
pracovný výkon, klesá zraková únava a v ne-
Umelým osvetlením len ťažko dosiahneme
poslednom rade sa predchádza vzniku pra-
takú vysokú hladinu osvetlenosti, akú po-
covných úrazov.
skytuje prirodzené svetlo. Toto osvetlenie
vislé aj od ročného obdobia. Neobmedzený
Podľa zdroja svetla rozdeľujeme osvetlenie
by malo pomáhať vytvárať zrakovo príjem-
vnútorných priestorov na osvetlenie den-
né prostredie s čo najlepšími podmienkami
ným, umelým a združeným svetlom. Priro-
pre zrakovú pohodu a prispievať k zvýšeniu
dzené denné osvetlenie je pre človeka ne-
všeobecnej bezpečnosti. Treba však dať
nahraditeľné. Preto ho treba využívať účelne
pozor na neprimerané zvyšovanie intenzity
a efektívne. Už pri samotnom návrhu vnútor-
osvetlenia, pretože pri nadmerných hod-
Vďaka svetlu dokážeme získať obrazovú informáciu o prostredí, v ktorom sa nachádzame. Prostredníctvom zraku človek získava
75 % až 90 % informácií z okolitého prostredia. Psychologický stav, pri ktorom celý zrakový systém plní svoju funkciu optimálne, sa
nazýva zraková pohoda. Dobré osvetlenie je
pri nej významným faktorom. Pohodu zásadne ovplyvňuje typ svetelných zdrojov, druh
a rozmiestnenie svietidiel, hladiny osvetlenosti a ich rovnomernosti v rôznych rovinách
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
59
» priemyselná energetika » osvetlenie
notách sa rýchlosť rozlišovania spomalí,
POŽIADAVKY NA OSVETLENIE
auditov. Zníženie spotreby elektriny je mož-
alebo sa dokonca zastaví, pričom pri veľmi
Mnohé osvetľovacie sústavy vo výrobných
né dosiahnuť nielen inštaláciou kvalitnejších
vysokých intenzitách osvetlenia sa zrak skôr
prevádzkach sú zastarané a nespĺňajú ak-
svietidiel a hospodárnejších svetelných zdro-
unaví. Pri združenom osvetlení je prirodze-
tuálne požiadavky na osvetlenie stanovené
jov. V priestoroch s možným využitím priro-
né denné svetlo doplnené umelým osvet-
legislatívnymi predpismi a technickými nor-
dzeného osvetlenia sa stále intenzívnejšie
lením. Jeho účelom je, okrem iného, znížiť
mami. Z obavy o výšku nákladov na ich re-
uplatňuje aj inteligentná regulácia osvetle-
nedostatok denného svetla spôsobeného
konštrukciu prevádzkovatelia riešenie týchto
nia. Výsledky realizovaných projektov a po-
premenlivosťou vonkajších atmosferických
nedostatkov často odkladajú bez toho, aby
znatky zo svetelnotechnických auditov do-
podmienok.
si dali vyčísliť predpokladanú výšku investície
kazujú, že výhodnejšie ako čiastkové riešenia
Potrebnú úroveň osvetlenia priamo v mieste
do obnovy a jej návratnosť. Získať tieto infor-
s výmenou zopár svetelných zdrojov je vložiť
zrakovej úlohy pomáha dosiahnuť miestne
mácie pritom nemusí byť príliš zložité. Pod-
prostriedky do podstatnej obnovy osvetľova-
osvetlenie.
robne zmapovať existujúci stav osvetľovacej
cej sústavy. Investícia do systémovej zmeny
Umožňuje prispôsobiť a regulovať intenzitu
sústavy, zistiť potenciál úspor a navrhnúť
(svietidlá – zdroje – riadenie osvetlenia) má
osvetlenia podľa nároku na zrakový vnem.
konkrétne riešenia je cieľom svetelnotech-
často veľmi dobrú návratnosť.
nických auditov a súčasťou energetických
Aktuálna európska technická norma o osvet-
60
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» priemyselná energetika » osvetlenie
ľovaní pracovných priestorov v interiéroch STN EN 12464-1, platná od
marca 2012, podporuje komplexné riešenia. Pri návrhu
pri jednotlivých druhoch pracovných
prostredí, špeciálne v miestach
zrakovej úlohy a v jej bezprostrednom okolí.
osvetľovacej sústavy pracoviska by malo byť priopodmienky pre zrakový
ČO VPLÝVA
NA SPRÁVNE
OSVETLENIE?
výkon v konkrétnom
Osvetlenosť
pracovnom
prostredí
intenzita osvetlenia
tak, aby bola maximál-
(E) je kvalitatívnou
ritou vytvoriť optimálne
alebo
ne zabezpečená zrako-
fyzikálnou
vá pohoda. Vzhľadom
nou, ktorá popisuje
na nové možnosti sve-
dosiahnutú
veličiúroveň
telnej techniky norma
osvetlenia. Je to po-
síce niektoré požiadavky
diel intenzity svetel-
sprísnila, zároveň však platí, že predpísané hodnoty sa
nevzťahujú na celý vnútorný
priestor. Požadovaná intenzita
osvetlenia, maximálne prípustné
oslnenie či optimálne podanie farieb
svetelnými zdrojmi, musia byť dodržané
2 / 2013
ného toku a osvetlenej
plochy bez ohľadu na
odraivosť tejto plochy. Udáva sa v luxoch (lx). Plocha má
osvetlenosť 1 lux, ak pri veľkosti
1 m2 na ňu rovnomerne dopadá svetelný tok veľkosti 1 lumen.
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
61
» priemyselná energetika » osvetlenie
jej časť vystavená vyššiemu jasu, ako je ten,
úrovni 100 má slnečné žiarenie. Zdroje svet-
na ktorý je adaptovaná. Oko sa adaptuje
la musia mať index podania farieb minimál-
Podľa zákona č. 476/2008 Z. z.
na určitý priemerný jas zorného poľa, ktorý
ne 20, aby bolo možné rozoznať informácie
o efektívnosti pri používaní ener-
ovplyvňuje všetky funkcie oka, teda aj pra-
zobrazené bezpečnostnými farbami. Svetel-
gie je nutné v priemyselných
covný výkon, kvalitu práce či únavu. Pri osl-
né zdroje s indexom podania farieb menším
prevádzkach s vyššou spotrebou
není dochádza k prerušeniu príjmu obrazo-
ako 80 sa nemajú používať v miestnostiach,
energie
opakované
vých informácií prostredníctvom zraku. Tým
v ktorých ľudia pracujú alebo sa tam zdržujú
zamerané
je výrazne negatívne ovplyvnená činnosť zra-
dlhší čas. Výnimočne sa môžu použiť naprí-
na zistenie možností úspor aj
kového systému.
klad pri osvetlení vysokých hál.
v osvetlení.
Vo vnútorných pracoviskách býva oslnenie
Rozloženie a distribúcia jasu v zornom poli
Dôležité predpisy
•
vykonávať
energetické
•
•
•
audity
Zákon č. 555/2005 Z. z. o energe-
spôsobené najčastejšie priamym slnečným
má vplyv na úroveň adaptácie zraku, ktorý
tickej hospodárnosti budov a prís-
svetlom prenikajúcim cez okná alebo svetlíky
ovplyvňuje viditeľnosť pracovnej úlohy. Dob-
lušná vyhláška určujú postupy pri
a taktiež svietidlami s veľkým jasom. Takéto
ré rozloženie jasu umožňuje zrakovú ostrosť
hodnotení energetickej náročnos-
nepriaznivé vnemy môžeme eliminovať clo-
a zabezpečuje lepšiu rozlišovaciu schopnosť
ti prevádzky nevýrobných budov,
nením svetelného zdroja. Pri oknách a svet-
vnemu aj pri malých rozdieloch v jase. Zvyšu-
vrátane osvetlenia.
líkoch je potrebné zabezpečiť dodatočné
je sa aj celková efektívnosť funkcií zraku. Pre
Podľa § (3)6 zákona č. 355/2007
clonenie, respektíve použiť tónované sklá,
správne rozloženie jasu je potrebné vylúčiť
Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
žalúzie, záclony alebo markízy. Minimál-
príliš vysoký jas z dôvodu možného oslnenia,
verejného zdravia je zamestnáva-
ne uhly clonenia stanovuje norma STN EN
príliš vysoké jasové kontrasty, ktoré vyžadujú
teľ povinný zabezpečiť dostatočné
12464-1.
nepretržitú adaptáciu očí a zapríčiňujú úna-
osvetlenie pracovných priestorov.
Smer svetla a tienenie – na dosiahnutie po-
vu, príliš nízky jas a jasové kontrasty, ktoré vy-
V nariadení vlády č. 391/2006
žadovanej zrakovej pohody musia byť pred-
tvárajú jednotvárne a nestimulujúce prostre-
o minimálnych bezpečnostných
mety, ľudia a prvky v mieste zrakovej úlohy
die. V pracovnom prostredí, kde sa vykonáva
a zdravotných požiadavkách na
osvetlené tak, aby sa ich štruktúra a tvar
zraková úloha, je dôležitý jas povrchov, ktoré
pracovisko sa uvádza, že pracovis-
javili jasne a presne. Optimálne podmienky
sa tam nachádzajú (strop, steny, podlaha,
ká sa musia v čo najväčšej miere
sú vtedy, ak svetlo prichádza prevažne z jed-
stroje, veľké predmety). Zvlášť sa z pohľadu
osvetliť denným svetlom.
ného smeru a tiene, ktoré vrhajú predmety,
jasu a odrazov posudzujú priestory s displej-
Vyhláška č. 541/2007 Z. z. o pod-
sa vytvárajú bez skreslenia. Pri väčšine zra-
mi a obrazovkami. Už pri projektovaní osvet-
robnostiach a požiadavkách na
kových úloh by malo osvetlenie prichádzať
ľovacej sústavy takéhoto pracoviska treba
osvetlenie pri práci stanovuje
zozadu, zhora, mierne sprava. Príliš sme-
brať do úvahy možné nežiaduce odrazy,
podmienky pre denné, umelé
rované svetlo vytvára ostré tiene, priveľmi
ktoré tieto zobrazovacie zariadenia vytvára-
a združené osvetlenie a pre pra-
difúzne (rozptýlené) osvetlenie spôsobuje
jú. Výber a usporiadanie svietidiel musia byť
covisko bez denného osvetlenia.
fádnosť prostredia, narúša zrakovú pohodu
realizované tak, aby sa zamedzilo odrazom
Norma STN EN 12464-1 definuje
a vedie k predčasnej únave. Vyváženosť me-
s vysokým jasom. V norme STN EN 12464-1
požiadavky na osvetlenie vnútor-
dzi difúznym a smerovým svetlom sa nazýva
sú uvedené maximálne hodnoty jasu osvet-
ných pracovných priestorov.
modelácia. Patrí medzi jedno z kritérií kvality
lenia v závislosti od kvality monitorov. n
V norme STN EN 12464-2 sú uve-
osvetlenia vo vnútorných priestoroch.
dené požiadavky na osvetlenie
Farba svetla je dôležitá na dosiahnutie
vonkajších pracovísk.
vhodného zrakového výkonu. Vzťah farby
V nasledujúcom - septembrovom vydaní Komunál-
svetla vychádzajúceho zo svetelného zdro-
nej a priemyselnej energetiky vyjde 2. časť článku
ja k zdanlivej farbe vyžarovaného svetla sa
o osvetlení priemyselných prevádzok zameraná na
Osvetlenosť má vplyv na to, ako rýchlo, bez-
vyjadruje tzv. teplotou chromatickosti, ktorá
svetelné zdroje, svietidlá a zefektívnenie systémov
pečne a pohodlne vnímame a vykonávame
sa udáva v kelvinoch (K). Aby sa zabezpečila
osvetlenia.
potrebnú zrakovú úlohu. Priemerná hod-
zraková pohoda, majú byť na osvetlenie pra-
•
•
•
nota osvetlenosti na pracovisku v mieste
coviska použité svetelné zdroje s rovnakou
Text článku vychádza z publikácie Osvetlenie v prie-
zrakovej úlohy nesmie klesnúť pod normou
farbou svetla. Výber je nutné prispôsobiť
mysle, ktorú vydala Slovenská inovačná a energetic-
stanovené hodnoty.
prostrediu. Cieľom by malo byť, aby sa svetlo
ká agentúra v januári 2013 v rámci projektu bez-
V normálnych svetelných podmienkach sa
javilo čo najprirodzenejšie.
platného energetického poradenstva ŽIŤ ENERGIOU.
vyžaduje 20 lx na rozoznanie čŕt ľudskej tvá-
Podanie farieb sa používa pre objektívne
Projekt ŽIŤ ENERGIOU je spolufinancovaný prostred-
re. Táto hodnota bola prijatá ako najnižšia na
posúdenie vlastností svetelných zdrojov
níctvom Operačného programu Konkurencieschop-
stupnici intenzity osvetlenia. V priestoroch
z hľadiska prirodzeného podania farieb. In-
nosť a hospodársky rast z Európskeho fondu regio-
s trvalým pobytom osôb nesmie byť udržia-
dex podania farieb Ra (CRI - color rendering
nálneho rozvoja. Publikácia Osvetlenie v priemysle
vaná intenzita osvetlenia menšia ako 200 lx.
index) udáva mieru zhodnosti skutočnej far-
je záujemcom bezplatne k dispozícii v poradenských
Oslnenie je nepriaznivý stav zrakového vní-
by povrchu predmetov s farbou pri osvetlení
centrách Slovenskej inovačnej a energetickej agen-
mania. Vzniká vtedy, keď je sietnica alebo
rôznymi zdrojmi svetla. Najvyšší index Ra na
túry.
62
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» priemyselná energetika » osvetlenie
Poznáte skutočný potenciál
úspor vášho osvetlenia?
Ing. Richard Kačík, foto: LIGHTECH
O
blasť svetelnej techni-
vytvorili takmer neobmedzené možnosti
témov spínania a riadenia osvetlenia. Poten-
ky je jednou z najviac
aplikácie informačných technológií a tech-
ciál úspor, najmä v podnikoch vybudovaných
nológií riadenia procesov pre reguláciu sve-
v osemdesiatych rokoch, je často na úrovni
telných zdrojov na základe vstupných veličín
viac ako 55 % pri návratnosti investície do
ako je intenzita osvetlenia, intenzita využitia
päť rokov prevádzky. Vo verejnom osvetlení
priestoru, jas oblohy, čas a teplota prevádz-
je potenciál do 30 % s návratnosťou 7 až 65
ky.
rokov.
sa rozvíjajúcich oblastí
elektrotechnického priemyslu.
Dnešná doba prináša nepreberné množstvo nových osvet-
Tento fakt však nemožno úplne zovše-
ľovacích technológií, svetelných
obecniť. Každý výrobný podnik, prevádzka,
zdrojov. Stále častejšie hovo-
priestor je sám o sebe špecifický. Opatrenia
ríme o LED, organických LED
obnovy osvetlenia, ktoré sú účinné vo výrob-
(OLED), plazmových výbojkách,
ných halách, napríklad strojárskeho priemys-
indukčných žiarivkách i výboj-
lu, nie sú vhodné do výrobných priestorov
papierenského priemyslu a podobne. Každý
kách so stále rastúcim merným
podnik má svoje technické, prevádzkové,
výkonom.
spoločenské, bezpečnostné a environmentálne špecifiká, ktoré ovplyvňujú možnosti
Značný rozvoj nastal predovšetkým v napá-
POTENCIÁL ÚSPOR
janí svetelných zdrojov pomocou elektro-
Oblasť svetelnej techniky, ktorá sa využíva vo
nických predradníkov s príkonom od 5 do
verejných budovách, výrobných priestoroch,
2000 W a elektronicky spínaných zdrojov
na vonkajších priestranstvách a vo verejnom
OPLATÍ SA RIEŠIŤ OBNOVU
OSVETLENIA?
s konštantným prúdom pre LED. S rozvo-
osvetlení ponúka rozsiahle možnosti obnovy
Pre podniky, závody a spoločnosti, ktoré
jom predradníkov a napájacích zdrojov sa
často dosluhujúcich svietidiel, rozvodov, sys-
prevádzkujú výrobné priestory staršie ako
2 / 2013
úspor z prevádzky obnoveného osvetlenia.
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
63
» priemyselná energetika » osvetlenie
kvality práce, bezpečnosti práce a rýchlosti
robkov a kvality života zamestnancov, alebo
práce sú vo vzťahu k nekvalitnému osvetle-
môže znamenať vrátenie finančnej podpory
niu ťažko jednoznačne merateľné, ich vplyv
od štátu či Európskej únie. Prostriedkom ako
je možné definovať až po realizácii opatrení.
eliminovať riziká výberu, je prvotná komunikácia s partnerom, ktorý je nezávislý od ob-
NÁJSŤ OPTIMÁLNE RIEŠENIE NIE JE
ĽAHKÉ
chodnej činnosti. S poradcom pre osvetlenie
Správne sa rozhodnúť, aké opatrenie obnovy
lizácia nového osvetlenia o čosi dlhšie, istota
15 rokov je vhodné, aby sa aktívne zaoberali
osvetlenia je najúčinnejšie pri splnení inves-
zabezpečenia cieľov je však vysoká.
možnosťami zníženia spotreby energie na
tičných možností a zároveň kvalitatívnych pa-
osvetlenie. Zo skúseností vyplýva, že práve
rametrov osvetlenia stanovených normami,
podniky s osvetľovacími sústavami vybudo-
je dnes skutočne ťažké.
vanými od roku 1972 do roku 1990 majú
Je to tým, že trh je presýtený ponukou sve-
najvyšší potenciál úspor z obnovy osvetlenia.
telných zdrojov, svietidiel, technológií, ria-
Výrobné priestory staršie ako 40 rokov majú
diacich systémov pre osvetlenie. Oblasť sve-
potenciál úspor znížený o potrebu rozsiah-
telnej techniky zaznamenala veľký rozmach
lej rekonštrukcie infraštruktúry – rozvodov
obchodných činností a prílev obchodníkov
osvetlenia a potrebou doplnenia svietidiel
i z iných oblastí trhu. Celý segment svetelnej
pre zvýšenie kvality osvetlenia. Naopak, vý-
techniky je poznačený prehnanými očakáva-
robné a administratívne priestory mladšie
niami obchodníkov so svietidlami (napríklad
ako 15 rokov majú zasa nižší potenciál úspor
o spoľahlivosti LED technológií) a zároveň
– približne len 25 % pri výmene svetelných
prehnanými očakávaniami investorov o mie-
a energetickým audítorom trvá nákup a rea-
zdrojov a svietidiel.
re úspor a návratnosti nákupu ponúkaných
Investície s návratnosťou do sedem rokov
technológii. Marketing často predbieha výro-
PRVÝ KROK - NEZÁVISLÝ
ENERGETICKÝ AUDIT
dosahujú opatrenia zahŕňajúce výmenu svie-
bu a je bežným javom, že produkty v kataló-
Myšlienka nechať si urobiť energetický audit
tidiel a svetelných zdrojov a inštaláciu systé-
goch nielenže nie sú odskúšané a otestova-
by nemala byť inšpirovaná iba tým, že to pri-
mov riadenia. Minimálna úspora elektrickej
né v reálnej prevádzke, ale ešte ani fyzicky
kazuje zákon 476/2009 Z.z. Energetický audit
energie pri týchto opatreniach je zvyčajne
neexistujú.
osvetlenia je systematický postup na získanie
45 %.
dostatočných informácií o súčasnom stave
Rekonštrukciu osvetlenia vonkajších a vnú-
technických zariadení a budov určených na
torných výrobných priestorov, vrátane osvet-
používanie energie, na identifikáciu a návrh
lenia areálu dnes možno financovať aj zo
nákladovo efektívnych možností úspor ener-
štrukturálnych fondov EU. Príspevok na ten-
gie. Vychádza zo zhodnotenia súčasného
to účel sa poskytuje z Operačného progra-
stavu osvetlenia budovy, priestoru a energe-
mu Konkurencieschopnosť a hospodársky
tickej náročnosti. Jeho cieľom je nájsť mies-
rast, opatrenie 2. 1. Toto opatrenie je zvlášť
ta plytvania s potenciálom najefektívnejších
vhodné pre podniky a prevádzky, ktoré majú
úspor a navrhnúť opatrenia, ktoré vedú
viac ako 20 rokov staré osvetlenie.
k zníženiu energetickej náročnosti, vyčísleniu predpokladaných investičných nákladov,
KEDY JE OBNOVA OSVETLENIA
POTREBNÁ?
vyčísleniu ekonomického prínosu energetic-
Skúsenosti hovoria, že obnova osvetlenia je
ných nákladov. Výstupom z energetického
kých úspor a vyčísleniu návratnosti investič-
potrebná pri veku osvetľovacej sústavy viac
auditu je písomná správa, ktorá obsahuje
ako päť rokov a nutná pri veku viac ako 15
Certifikácia a testovanie deklarovaných para-
práve tieto informácie. Energetický audit je
rokov. Osvetlenie by sme totiž nemali obno-
metrov svetelných zdrojov, svietidiel, osvet-
vypracovaný vo viacerých alternatívnych ná-
vovať len z dôvodu minimalizácie spotreby
ľovacích systémov je zanedbávané a čoraz
vrhoch (v zmysle požiadaviek zákazníka).
elektrickej energie, ale predovšetkým z dô-
častejšie sa stáva, že nové osvetlenie je z po-
vodu zaistenia bezpečnosti práce a kvality
hľadu kvality osvetlenia ešte horšie ako práve
NA ČO SI DAŤ POZOR PRI AUDITE
prostredia pracovníkov. Problematika úspor
zdemontované 30 rokov staré osvetlenie.
Predovšetkým si treba dať pozor na audítora,
na osvetlení je často neprirodzene zužovaná
Pri obnove osvetlenia je preto teraz potreb-
ktorý chce získať zákazku jediným argumen-
len na úsporu energií. Pri výpočte úsporných
né postupovať o to zodpovednejšie.
tom, že máte zákonnú povinnosť. Dôvery-
opatrení sa nedostatočne prihliada na vplyvy
Zlé rozhodnutie nemusí mať vplyv len na ne-
hodný energetický audítor by vás mal pre-
nepostačujúceho, nekvalitného či nevhodné-
dosiahnutie úspor v spotrebe energie, pre-
svedčiť, že nie je nepriateľ, ani cudzopasník,
ho osvetlenia na proces výroby. Je to tým, že
mietne sa aj do zvýšenia nákladov na údržbu,
ktorý má v pláne za každú cenu zarobiť. Ako
ukazovatele nepodarkovosti, kvality výrobku,
do zníženia bezpečnosti výroby, kvality vý-
spoznáte audítora, ktorý vám pomôže znížiť
64
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» priemyselná energetika » osvetlenie
kou. Na svedomí to má povestná „prevádzková slepota domácich“. Často spôsobuje, že
sa prehliadajú aj veľmi jednoduché, ale účinné postupy pri efektívnom využívaní energie.
NA ČO AUDIT POSLÚŽI
Energetický audit, ktorého súčasťou je audit
osvetlenia, je komplexný dokument sformalizovaný vyhláškou 429/2009 Ministerstva
hospodárstva SR. Pri dôkladnom spracovaní
obsahuje priority jednotlivých opatrení, medzi ktoré pri osvetlení patria aj nízkonákladové opatrenia. Tieto opatrenia sú často ľahko
realizovateľné. Ide napríklad o vyčistenie
svetlíkov, okien, krytov svietidiel a podobne.
výdavky za energiu? Seriózny audítor by mal
ditovaný subjekt. Taký audítor nie je zárukou
Audit tiež definuje systematické kroky k od-
mať už pri prvej návšteve záujem pozrieť si
objektívneho posúdenia vašich skutočných
straňovaniu plytvania energiami a zdrojmi.
fabriku alebo objekt, ktorý sa má podrobiť
problémov a ani jeho návrh optimálnych
Závery auditu by mali byť, po diskusii s au-
auditu. Aj preto, aby bol pripravený na otáz-
opatrení nebude objektívny.
dítorom, prijaté a zakotvené v investičnom
ku, koľko to bude stáť.
Treba zdôrazniť, že energetický audit si ne-
pláne.
V súvislosti s blížiacim sa termínom na vy-
treba mýliť s kontrolou. Energetický audit je
konanie auditu mnohé firmy berú audit len
cielené poradenstvo o tom, ako možno ušet-
Audit je dnes aj prostriedkom, ako získať fi-
formálne - ako nutné zlo. Keďže potrebujú
riť energiu.
nančnú podporu na výmenu osvetlenia od
mať splnenú zákonnú povinnosť, tlačia ceny
Zvyčajne platí, že vo väčšine firiem, ktoré sa
štátu a Európskej únie. V súčasnosti sú zá-
a tým aj kvalitu auditov dole. Výsledkom je,
systematicky nevenovali možným úsporám
very z energetického auditu potrebnou prílo-
že spoločnosti sa oberajú o možnosť reálne
energie, sa náklady na audit spravidla vrátia
hou k žiadosti o nenávratný finančný príspe-
usporiť. Ak je energetický audítor neprimera-
už vďaka realizácii organizačných a nízkoná-
vok v rámci výzvy KaHR-21SP-1301 do výšky
ne lacný, platí ho spravidla niekto iný ako au-
kladových opatrení a osvetlenie nie je výnim-
až 60 % zrealizovanej investície. n
2 / 2013
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
65
» priemyselná energetika » osvetlenie, advertoriál
VEDOMÍ SI SVOJEJ ZODPOVEDNOSTI
História PPS sa začala písať v roku 1950, kedy
bol položený základný kameň spoločnosti,
tvoriacej súčasť národného podniku Tatra
Kopřivnice. Výrobný program tvorila výroba
stavebných strojov a výrobkov špeciálnej
techniky. Za oficiálny dátum samostatného
pôsobenia podniku je považovaný 1. január
1955, keď rozhodnutím ministra strojárstva
ČSR začal podnik pôsobiť pod názvom Podpolianske strojárne so sídlom v Detve. SpoPPS Detva – nová LED inštalácia osvetľovacej sústavy
ločnosť PPS Group, a. s. má dnes už tradičné
postavenie v strojárenskej výrobe a v súčasnosti sa zameriava na výrobu stredne veľkých
a stredne ťažkých zváraných konštrukcií pre
celosvetovo známych zákazníkov.
Spoločnosť PPS Group, a. s. si je vedomá
svojej zodpovednosti za životné prostredie.
Okrem plnenia legislatívnych požiadaviek
sa snaží aj o aktívny prístup a prevenciu
environmentálnych problémov i znižovanie
vplyvu strojárenskej výroby na životné prostredie, a to využitím vlastných zdrojov, ale aj
výberom najlepších dostupných technológií.
Tak to bolo aj v prípade spracovania projektu
Zmenou osvetľovacej sústavy na LED.
revitalizácie osvetlenia výrobných priestorov.
LED JE BAT
V svetelnej technike sa správne aplikované LED svetelné zdroje a svietidlá stávajú
„BAT (best available technology)“ – najlepšou dostupnou technológiou. V prenesenom význame ide o citlivo spracovaný návrh
osvetľovacej sústavy, ktorá berie do úvahy
prevádzkové požiadavky a zrakovú úlohu
tak, aby sa celkovo skvalitnilo prostredie pre
zamestnancov, ich bezpečnosť a pritom sa
GentleSpace v celkovom pohľade na prevádzkovú halu PPS Detva
Strojárska výroba PPS Detva
s novým LED osvetlením
Ing. Monika Míchalová, Ing. Juraj Zaťko, foto: Philips Slovakia
N
ové LED technológie umožňujú moderné prístupy k osvetľovaniu,
zabezpečujú energeticky účinnú prevádzku a znižujú náklady na
údržbu – to všetko bez kompromisov voči kvalite svetla. Presvedčivým referenčným príkladom sú výrobné priestory spoločnosti Podpolianske strojárne (PPS) Detva, v ktorých spoločnosť Philips Slovakia so svojim
obchodným partnerom Hagard Hal zrealizovala systémovú zmenu osvetlenia pracovných priestorov.
66
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
využili všetky výhody, ktoré sľubuje LED technológia. Ide predovšetkým o zníženie prevádzkových nákladov vďaka nižšej spotrebe
elektrickej energie či minimálne náklady na
údržbu zásluhou dlhšej životnosti. Podpolianske strojárne Detva sa v zmysle svojej
vízie rozhodli investovať do novej inovatívnej
LED technológie, ktorá je priateľská k životnému prostrediu a splní normatívne požiadavky pre osvetlenie vnútorných pracovných
priestorov.
NOVÁ OSVETĽOVACIA SÚSTAVA
Osvetľovaný priestor PPS Detva pozostáva
z haly šírky 18 m s dvomi loďami: dĺžky 84 m
(loď 11) a 92 m (loď 10) a s výškou 14 m.
Nová osvetľovacia sústava tu bola uvedená do prevádzky v auguste 2012. Tvoria ju
2 / 2013
» priemyselná energetika » osvetlenie, advertoriál
tvarovo úzke prevedenie pre úsporu miesta v stropnej časti, čo je výhodné napríklad
pre rozmiestnenie rozprašovačov požiarnej
techniky. Všetky vlastnosti svietidla prispievajú k perfektému riešeniu všeobecného
osvetlenia v priemyselných halách, osvetlenia regálov v skladoch a logistických priestoroch či hobby predajniach.
TAKMER 50-PERCENTNÁ ÚSPORA
Pôvodná sústava osvetlenia v PPS Detva obsahovala 93 ks rotačne symetrických svietidiel s 400 W výbojkou, čo znamenalo príkon
41,85 kW pri intenzite osvetlenia približne
200 – 300 luxov. Nový stav s LED svietidlami
PS Detva – pôvodná inštalácia
typu GentleSpace má menší počet svietidiel
– 75 ks, s príkonom 292 W, čo znamená cel-
progresívne svietidlá typu GentleSpace, kto-
SVIETIDLO GENTLESPACE
kovú spotrebu 21,9 kW pri intenzite osvetle-
ré nahradili pôvodne používané výbojkové
GentleSpace je svietidlo novej generácie,
nia takmer 500 luxov.
rotačne-symetrické svietidlá.
ktoré sa ponúka v dvoch rozmerových pre-
Popísanou zmenou sústavy sa dosiahla
Svietidlá GentleSpace sú LED vyhotovením
vedeniach so špeciálnou, vysokokvalitnou
úspora elektrickej energie približne 50 %
a súčasne sa zvýšila hladina osvetlenia z pôvodných 200 – 300 lx na takmer 500 lx. Pri
projektovaní sa, samozrejme, brala do úvahy
vysoká možná miera znečistenia svietidiel
a priestoru, takže udržiavaná osvetlenosť by
vo výrobných halách nemala ani na konci životnosti klesnúť pod 300 lx.
Komplexnou rekonštrukciou osvetlenia sa
podarilo vytvoriť sústavu, ktorá nielen šetrí takmer polovicu elektrickej energie, ale
aj zrak zamestnancov, zvyšuje produktivitu
práce a mení šedivé výrobné haly strojárenskej výroby na lepšie miesto pre pracovný
život. Philips a PPS Detva touto spoluprácou
uviedli na trh nový trend pokročilej LED tech-
GentleSpace high-bay novej generácie
nológie aplikovanej v priemyselnej hale pre
tzv. „high-bay“, teda svietidiel pre priestory
maximum svetelného výkonu a komfortu pri
s vysokými stropmi. Rozostup svietidiel je
vysokej efektivite prevádzky a minimalizácii
7,2 m po dĺžke a 6 m po šírke, svietidlá sú
potreby údržby. Uvedená referencia je prí-
inštalované vo výške 12 m. Svietidlá sú osa-
kladom udržateľnosti a ekologickosti v prie-
dené vymeniteľnými LED modulmi typu LED-
myselnej aplikácii. Veríme, že k prvej lasto-
Gine, čo umožňuje budúci upgrade. Gentle-
vičke sa čoskoro pripoja aj ďalšie aplikácie. n
Space je vďaka tomu servisovateľné svietidlo
v krytí IP65. Pokles svetelného toku o 30%
nastáva až po 75 tisíc hodinách prevádzky.
Rad GentleSpace spĺňa všetky požiadavky
prevádzky v PPS Detva, keďže umožňuje dosiahnuť vyššiu intenzitu osvetlenia s menším
GentleSpace osadený modulom
LEDgine
počtom svietidiel, čo rovnako znižuje ener-
optikou vyžarujúce príjemné, komfortné
getické, prevádzkové a údržbové náklady.
svetlo, nahrádzajúce 250 alebo 400 W vý-
GentleSpace je prvé LED svietidlo, ktoré pria-
bojkové svietidlá. Obe verzie sa dodávajú so
mo nahrádza svojho predchodcu vo výbojko-
závesom s nosnosťou 45 kg pre jednodu-
vom (HPI) prevedení do príkonu 400 W.
chú a bezpečnú inštaláciu. GentleSpace má
2 / 2013
Philips Slovakia, s. r. o, Lighting
Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava, SK
tel: +421 2 20 666 153
fax: +421 2 20 666 159
e-mail: [email protected]
[email protected]
http://www.philips.sk/lighting
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
67
» priemyselná energetika » legislatíva, BAT
Mgr. Martin Šenkovič, LL.M, Mag. Annamária Tóthová, foto: BASF
S
naha o čoraz efektívnejšie využívanie zdrojov energie spolu so
výrobných procesoch použité BAT. Zároveň
znižovaním spotreby, prevenciou znečisťovania a redukciou emi-
však platí, že v konkrétnych prípadoch je
sií, vedie k intenzívnejšej právnej regulácii aj v oblasti techniky
možné uplatniť výnimku.
a technológií. Prejavuje sa to napríklad v podpore alternatívnych zdrojov
Zavádzanie BAT je pre prevádzkovateľa spra-
energie alebo v stavebníctve prostredníctvom predpisov o energetickej
vidla spojené so zvýšenými investíciami na
efektívnosti budov.
modernizáciu, resp. nový prevádzkovateľ je
nútený investovať už na začiatku do nových
moderných technológií. Na druhej strane
V oblasti priemyslu sa tieto tendencie odzr-
ktorá bola do slovenského právneho poriad-
pre verejnosť predstavuje úprava o povin-
kadľujú prostredníctvom právnych noriem,
ku implementovaná zákonom o integrovanej
nosti použiť BAT možnosť, ako presadzovať
ktoré upravujú najlepšie dostupné techniky,
prevencii a kontrole znečisťovania životného
v povoľovacom konaní prísnejšie podmienky
tzv. BAT (Best Available Techniques). Úprava
prostredia .
pre prevádzkovateľa. Z týchto dôvodov je vý-
BAT vyplýva z aktuálnej smernice EÚ o prie-
Podľa právnej úpravy určité priemyselné čin-
hodou poznať podrobnejšie uvedenú práv-
myselných emisiách1 (ďalej iba „smernica“),
nosti možno povoliť iba v prípade, ak sú vo
nu úpravu a jej správnu aplikáciu.
2
Najlepšie dostupné techniky
v priemysle
a energetická efektívnosť
68
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» priemyselná energetika » legislatíva, BAT
ČO JE BAT
vajú alebo vyrábajú v príslušnom členskom
emisie a úrovne spotreby, zvážené techniky
Definícia BAT je obsiahnutá v smernici, pri-
štáte, pokiaľ sú za primeraných podmienok
na určenie najlepších dostupných techník.
čom v súlade s ňou je povinný každý správny
dostupné prevádzkovateľovi;
Významnou súčasťou referenčného doku-
orgán interpretovať slovenské právne pred-
c) „najlepšie“ znamená najúčinnejšie na
mentu o BAT sú závery o BAT s ich opisom,
pisy.
dosiahnutie všeobecne vysokého stupňa
informáciami na hodnotenie uplatniteľnos-
Podľa článku 3 bod 10 smernice sú „naj-
ochrany životného prostredia ako celku.
ti BAT, úrovňami znečisťovania súvisiacimi
lepšie dostupné techniky“ najúčinnejším
Jedným z kritérií na určovanie najlepších
s najlepšími dostupnými technikami, súvi-
a najpokrokovejším štádiom vývoja činností
dostupných techník podľa bodu 9 prílohy
siacim monitorovaním, súvisiacimi úrovňami
a metód prevádzkovania, ktoré naznaču-
III smernice je aj spotreba a povaha suro-
spotreby a prípadne s relevantnými opatre-
je praktickú vhodnosť konkrétnych techník
vín (vrátane vody) používaných v procese
niami na sanáciu lokality.
predstavovať základ pre limitné hodnoty
a energetická účinnosť.
Podľa článku 14 ods. 3 smernice závery
emisií a iné podmienky povolenia navrhnuté
s cieľom prevencie a v prípade, že to nie je
o BAT slúžia ako referencia pri stanovovaní
podmienok povolenia.
možné, zníženia emisií a vplyvu na životné
REFERENČNÝ DOKUMENT O BAT
A ZÁVERY O BAT
prostredie ako celok:
Komisia EÚ organizuje výmenu informácií
hodnutie v zmysle článku 288 Zmluvy o fun-
a) „techniky“ zahŕňajú použitú technológiu
medzi členskými štátmi, dotknutými odvet-
govaní Európskej únie (ZoFEÚ)3.
aj spôsob, ktorým je zariadenie navrhnuté,
viami, mimovládnymi organizáciami pre-
postavené, udržiavané, prevádzkované a od-
sadzujúcimi ochranu životného prostredia
sta vené z činnosti;
a Komisiou, aby sa vypracovali, preskúmali
APLIKÁCIA ZÁVEROV O BAT
V POVOĽOVACOM KONANÍ
b) „dostupné techniky“ sú techniky vyvinuté
a v prípade potreby aktualizovali referenčné
Pre správne aplikovanie záverov o BAT je
do takej miery, ktorá dovoľuje ich použitie
dokumenty o BAT.
spravidla nutné zohľadniť viac referenčných
v príslušnom priemyselnom odvetví za eko-
Referenčný dokument o BAT je dokument,
dokumentov o BAT.
nomicky a technicky únosných podmienok,
ktorý vychádza z tejto výmeny informácií, je
V prvom rade je rozhodujúci dokument týka-
pričom sa berú do úvahy náklady a prínosy,
vypracovaný pre vymedzené činnosti a opi-
júci sa príslušného sektoru, napr. výroba ce-
bez ohľadu na to, či sa tieto techniky použí-
suje najmä uplatňované techniky, súčasné
mentu. V druhom rade je nutné zohľadniť zá-
2 / 2013
O záveroch o BAT prijíma Komisia EÚ roz-
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
69
» priemyselná energetika » legislatíva, BAT
very o BAT toho referenčného dokumentu,
ktorý upravuje prípadné špecifické pridružené činnosti, napr. (vertikálny) referenčný
dokument pre veľké spaľovne4. Nakoniec sa
zohľadní generický (horizontálny) referenčný
dokument, napr. o energetickej efektívnosti,
ktorá sa dotýka v zásade všetkých činností
v jednotlivých sektoroch priemyslu.
Požiadavka používať BAT neplatí pre prevádzky, ktoré sú zároveň účastníkom schémy
obchodovania s emisnými kvótami CO2. Dôvodom je, že povinnosť používať čo najefektívnejšiu technológiu na zníženie emisií a zároveň možnosť nákupu dodatočných emisií,
by nespôsobilo požadovaný výsledok5.
ROZHODNUTIE KOMISIE EÚ
A JEHO ÚČINKY
Podľa aktuálnej smernice boli publikované
nasledovné štyri rozhodnutia Komisie EÚ
o záveroch o BAT6 pre uvádzané činnosti:
1) výroba cementu, vápna a oxidu horečnatého7,
2) spracovanie koží a kožušín 8,
3) výroba skla 9,
4) výroba železa a ocele10.
Prijímanie rozhodnutí Komisie EÚ bolo zavedené až uvedenou smernicou a má posilniť
dodržiavanie uplatňovania BAT členskými
štátmi. Podľa stálej judikatúry Súdneho dvora
Stále však platí, že rozhodnutie adresované
veru, že pri hľadaní energeticky efektívnych
Európskej únie majú aj rozhodnutia orgánov
členskému štátu nemôže založiť povinnosť
riešení nie je rozhodujúce riešenie maxi-
EÚ priamy účinok, pokiaľ sú určené členským
súkromným osobám. Na druhej strane sku-
malizujúce energetickú efektivitu. Určujúce
štátom11. Predpokladom je, že rozhodnutie
točnosť, že po uplatnení povinnosti jednotliv-
je hľadanie technologického riešenia, ktoré
obsahuje ustanovenia, ktoré svojou právnou
com má konanie štátu vplyv na činnosť pre-
energetickú efektivitu optimalizuje.
povahou, systematikou a znením sú spôso-
vádzkovateľa resp. uplatnenie jednotlivcom
Druhá kapitola sa venuje systémom ma-
bilé založiť právne vzťahy medzi adresátmi
vyústi do uloženia povinnosti prevádzkovate-
nažmentu energetickej efektívnosti a jeho
a tretími osobami12.
ľovi, nemožno považovať za neprípustné ulo-
implementácii. Tieto systémy by mali predo-
Nakoľko rozhodnutia Komisie EÚ o záveroch
ženie povinnosti na základe rozhodnutia16.
všetkým zahŕňať kontinuálne plánovanie investícií s cieľom zvyšovať energetickú efektív-
o BAT sú adresované členským štátom, sú
záväzné pre všetky orgány členského štátu13.
nosť činností. V ďalšej kapitole sa nachádza
V určitých prípadoch nie je vylúčené, že jed-
REFERENČNÝ DOKUMENT O BAT PRE
ENERGETICKÚ EFEKTÍVNOSŤ 17
opis technológií pre energetickú efektívnosť
notlivec bude uplatňovať povinnosti ulože-
Pre všetky oblasti priemyslu je relevantný
v systémoch, procesoch, ktoré využívajú
né členskému štátu pred súdom (vertikálny
prierezový (horizontálny) referenčný doku-
napr. spaľovanie, paru, teplo, motorové
priamy účinok). Pre jednotlivca však môže
ment o BAT pre energetickú efektívnosť18.
systémy, elektrickú energiu alebo pumpové
byť problematické preukázať, že príslušné
Prvá kapitola sa venuje priemyselnej spotre-
systémy. V štvrtej kapitole sú identifikované
rozhodnutie o záveroch o BAT je dostatočne
be energií a energetickej efektivite. Okrem
najlepšie dostupné techniky. Ako je uvedené
jasné, určité a bezpodmienečné, aby mohlo
niektorých pojmov sú laicky vysvetlené zák-
vyššie, energeticky efektívne BAT sú tie, kto-
mať priamy účinok14.
lady termodynamických zákonov. V prvom
ré optimalizujú energetickú efektívnosť. To
Iba také ustanovenie môže mať priamy úči-
rade teda platí, že energia nemôže byť ani vy-
vyplýva zo skutočnosti, že nie je možné vždy
nok, ktoré normatívne oprávňuje jednotlivca
tvorená, ani nemôže byť zničená. Dochádza
maximalizovať efektívnosť a minimalizovať
k žalovateľnému nároku . V prípade rozhod-
iba k jej transformácii. Ďalej platí, že žiadna
spotrebu a emisie. Ďalej platí, že je možno
nutia o záveroch o BAT korešponduje povin-
transformácia energie nevedie k 100 % uži-
dovoliť neoptimálne fungovanie jedného
nosti štátu minimálne oprávnenie jednotlivca
točnej práci, keďže žiadny stroj nie je 100 %
alebo viacerých systémov, ak sa tým docieli
domáhať sa, aby štát a jeho orgány dodržali
efektívny.
celková optimálna energetické efektívnosť.
rozhodnutie Komisie EÚ o záveroch o BAT.
Na základe uvedeného možno dospieť k zá-
Taktiež je nutné zachovávať vyvážený vzťah
15
70
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» priemyselná energetika » legislatíva, BAT
životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3
Článok 288 ods. 4 ZoFEÚ: „Rozhodnutie je záväzné
v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých,
ktorých je určené, je záväzné len pre nich.“
Úplné znenie ZoFEÚ je dostupné prostredníctvom internetovej stránky
http://eur-lex.europa.eu/en/index.htm
4
Dokument dostupný prostredníctvom internetovej
stránky europa.eu/reference/BREF/lcp_bref_0706.pdf
5
Ludwig Krämer, EU Environmental Law, 7th
edition, 2011, 4-41, str. 164
6
Rozhodnutia Komisie EÚ sú dostup-
né prostredníctvom internetovej stránky
http://eur-lex.europa.eu/sk/index.htm pod uvedeným číslom
7
Rozhodnutie Komisie z 26. marca 2013 C(2013)
1728
8
Rozhodnutie Komisie z 11. februára 2013 C(2013)
618
9
Rozhodnutie Komisie z 28. februára 2012 C(2012)
865
10
Rozhodnutie Komisie z 28. februára 2012 C(2013)
903
11
Matthias Ruffert, in: Calliess/Ruffert (Hrsg.), EUV/
AEUV, 4. Aufl. 2011, Art. 288, Rn. 94, str. 2477
12
Napríklad rozhodnutie v právnej veci C-9/70,
C-23/70 alebo C-249/85
13
Matthias Ruffert, in: Calliess/Ruffert (Hrsg.), EUV/
medzi energetickou efektívnosťou a kvalitou
sie EÚ o záveroch o BAT.
AEUV, 4. Aufl. 2011, Art. 288, Rn. 92, str. 2476
produktov resp. stabilitou výrobného proce-
Na konci roku 2010 bolo vypracovaných 33
14
su. V prípade existujúcich prevádzok je ne-
referenčných dokumentov, z toho 27 pre
2011, str. 191
vyhnutné zohľadňovať aj to, aby energeticky
konkrétne oblasti priemyslu a 6 pre tzv. ho-
15
efektívne riešenia boli ekonomicky a technic-
rizontálne záležitosti. Aktualizácia referenč-
-WirtschaftsR, B. II. Rdnr. 5
ky možné.
ných dokumentov sa uskutoční približne
16
BAT V NAJBLIŽŠEJ BUDÚCNOSTI
každých 8 rokov .
Craig, Gráinne de Burca, EU Law, 5th edition, 2011,
Koncept BAT je nutné vnímať dynamicky.
Podľa údajov Komisie EÚ sú referenčné do-
str. 199
Smernica o priemyselných emisiách upra-
kumenty buď v štádiu prípravy alebo v štádiu
17
vuje detailnejšie podmienky pre kontrolu
aktualizácie
stránky rc.ec.europa.eu/reference/BREF/ENE_Adop-
povolení a povinné prehodnocovanie povo-
referenčných dokumentov mohla Komisia
ted_02-2009.pdf
lení v časovom intervale 4 rokov na základe
EÚ rozhodnúť o záveroch o BAT už podľa ak-
18
zverejnených rozhodnutí o záveroch o BAT19.
tuálnej smernice.
a jeho obsah je rozdelený do 6 kapitol, pričom rele-
Referenčné dokumenty, ktoré boli vypraco-
Preto je možné v najbližších rokoch očakávať
vantné sú najmä prvé 4 kapitoly. Kvôli rozsahu sa
vané pred prijatím aktuálnej smernice, mali
postupné pribúdanie rozhodnutí Komisie EÚ
na tomto mieste obmedzíme iba na jeho zhrnutie.
skôr odporúčací charakter, keďže závery
a následnú povinnú aktualizáciu existujúcich
19
z nich neboli prijaté rozhodnutím Komisie
povolení pre priemyselné prevádzky. n
októbra 2010 o implementácii smernice 2008/1/
21
22
tak, aby na základe doterajších
EÚ. V povoľovacom konaní preto nedosiahli
Paul Craig, Gráinne de Burca, EU Law, 5th edition,
Von Danwitz, in: Dauses (Hrsg.), Hdb. EURozhodnutie v právnej veci C-201/02; tiež Paul
Dokument dostupný prostredníctvom internetovej
Celý referenčný dokument má spolu 430 strán
COM (2010) 593, Správa Komisie EÚ z 25.
ES, str. 4
v praxi členských štátov očakávaný účinok20.
Autori sú advokáti Dvořák Hager & Partner,
20
Na základe toho sú závery o BAT v súčasnosti
advokátska kancelária, s. r. o.
edition, 2011, 8-31, str. 295
prijímané vo forme rozhodnutia Komisie EÚ.
21
Ludwig Krämer, EU Environmental Law, 7th
COM (2010) 593, Správa Komisie EÚ z 25.
Priamy účinok rozhodnutia možno uplatňo-
1
októbra 2010 o implementácii smernice 2008/1/
vať iba voči členskému štátu. V tomto zmysle
2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných
ES, str. 5
je jednotlivec oprávnený dovolávať sa pred
emisiách
22
súdom, aby štát konajúci prostredníctvom
2
svojich orgánov dodržal rozhodnutie Komi-
o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania
2 / 2013
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
Zákon NR SR č. 39/2013 Z.z. z 31. januára 2013
Prehľad prípravy je dostupný prostredníctvom
internetovej stránky http://eippcb.jrc.ec.europa.eu/
reference/
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
71
» priemyselná
odpady a nakladanie
energetika
s nimi
» osvetlenie
» elektrodopad, prieskum
Viac ako polovica Slovákov zaobchádza
s elektroodpadom správne
redakcia, foto: archív
A
ž 57 % Slovákov odo-
Cieľom prieskumu verejnej mienky bolo zis-
Len 11 % respondentov uviedlo, že elektro-
vzdáva staré spotrebi-
tiť postoj slovenskej verejnosti k nakladaniu
odpad demontovali, vyhodili na čierne sklád-
a recyklácii elektroodpadu.
ky alebo do bežného komunálneho odpadu,
če naspäť do predajní,
na zberné dvory alebo využíva
zberové akcie v obciach a mestách. Čo robia Slováci s elektroodpadom mapuje prieskum
Ostatní respondenti uviedli, že si staré spot-
V rámci prieskumu 57 % respondentov
mácnostiach, alebo ich používajú na chate
uviedlo, že s elektroodpadom naložili správ-
či niekomu darujú. Tento jav potvrdzuje, že
rebiče ponechávajú naďalej vo svojich do-
nym spôsobom – odovzdali ho naspäť do
na Slovensku už dnes funguje tzv. opätovné
predajní pri kúpe nových spotrebičov alebo
použitie starších spotrebičov zatiaľ neoficiál-
dania kolektívnych organizácií
zaniesli na zberný dvor či využili zberové ak-
nym systémom. Výrobcovia a ich kolektívne
výrobcov elektrozariadení Ase-
cie v obciach a mestách. Oproti roku 2011
organizácie na Slovensku spolu so zástup-
tak stúpol počet Slovákov, ktorí nakladajú
cami zákonodarcov a samospráv však dnes
s elektroodpadom environmentálne vhod-
hľadajú spôsob, ako zaviesť systém opätov-
ným spôsobom o 6 %.
ného používania starých výrobkov do praxe
agentúry EMCG na základe za-
kol SK, Ekolamp Slovakia, Elekos, Envidom a Etalux.
72
čo je pokles o 5 % oproti roku 2011.
AKO NAKLADÁME
S ELEKTROODPADOM?
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
» odpady a nakladanie s nimi » elektrodopad, prieskum
a legislatívne ošetriť, aby sa používané výrob-
odpadu, čo potvrdzujú aj výsledky priesku-
tom, čo doslúžia. Pozitívny trend v správaní
ky oficiálnou cestou mohli odovzdávať napr.
mu. Ak má Slovensko v budúcnosti plniť
sa Slovákov pri nakladaní s elektroodpadom
tak svedčí o tom, že výrobcovia aj za taký
ľudom v hmotnej núdzi. „V tejto súvislosti je
čoraz ambicióznejšie ciele stanovené novou
nevyhnutné vyriešiť protichodnosť viacerých
európskou smernicou, bude potrebné na-
krátky čas preukázali svoju schopnosť zod-
zákonov, podľa ktorých na jednej strane
staviť legislatívu, ktorá zjednoduší budovanie
povedne sa postarať o elektroodpad,Budo-
musia výrobcovia spĺňať prísne kritéria bez-
infraštruktúry zberu tejto, ale aj ostatných
vanie environmentálneho povedomia je beh
pečnosti a ochrany spotrebiteľa, a na strane
kategórií elektroodpadu. V tejto oblasti preto
na dlhé trate. O to viac nás teší, že činnosť
druhej by mali poskytovať záruku bezpeč-
výrobcovia elektrozariadení žiadajú úpravy
našich kolektívnych organizácií prináša vý-
nosti a funkčnosti na staré výrobky, ktoré by
v legislatíve, ktoré by zjednodušili zber toh-
sledky a návyky Slovákov pri separácii a zbe-
už dnešné normy bezpečnosti, energetickej
to elektroodpadu bez zložitých administra-
re elektroodpadu sa postupne posúvajú
účinnosti či ekodizajnu možno ani nespĺňali,“
tívnych úkonov a povolení a tento elektro-
smerom k lepšiemu“, hovorí A. Kováč z ETA-
hovorí Peter Valent zo združenia ENVIDOM.
odpad by bolo veľmi jednoduché zbierať aj
LUXU. „Teší nás aj väčšia aktivita samospráv
prostredníctvom neprofesionálnych inštitú-
v informovaní obyvateľov. Podľa prieskumu
VEK VYRADENÝCH SPOTREBIČOV
cií (napr. školy či úrady), tak ako je to napr.
až vyše tretina opýtaných uviedla, že je to ich
V porovnaní s krajinami EÚ s vyššou kú-
v Čechách,“ hovorí Ronald Blaho, riaditeľ
hlavný zdroj získavania informácii o ekologic-
pyschopnosťou obyvateľstva, spotrebitelia
ASEKOL SK.
kej recyklácii spotrebičov,“ doplnil Š. Straňák
zo združenia ELEKOS.
na Slovensku sa snažia používať spotrebiče
oveľa dlhšie a vyraďujú ich väčšinou až vtedy,
keď sú staré resp. nefunkčné. Najvyšší prie-
O KOORDINAČNOM CENTRE ZBERU
ELEKTROODPADU
merný vek (viac ako 10 rokov) vyraďovaných
zariadení je u chladničiek, sporákov a televí-
Nakladanie s odovzdaným elektroodpadom
zorov. Vek ako hlavný dôvod vyradenia elek-
z domácností sú povinní na vlastné náklady
trozariadenia sa týka televízorov, počítačov,
zabezpečiť výrobcovia a dovozcovia elek-
chladničiek a sporákov.
trozariadení, ktorí túto prácu zabezpečujú
Nefunkčnosť ako hlavný dôvod vyradenia
prostredníctvom svojich kolektívnych orga-
elektrozariadenia sa týka elektrických radiá-
nizácií. Aby si povinnosti mohli plniť, potre-
torov, žiariviek, svietidiel, elektrického nára-
bujú spolupracovať a komunikovať s obcami
dia, malých domácich spotrebičov a elektric-
a mestami, kde elektroodpad vzniká. Naším
kých hračiek.
cieľom je spoločne zabezpečiť, aby všetok
Jedine mobilné telefóny vyraďuje tretina
elektroodpad pochádzajúci z domácnos-
oslovených aj keď nie sú staré a sú funkčné.
tí vzniknutý na celom území Slovenska bol
K najviac vyraďovaným elektrozariadeniam
vyzbieraný a prefinancovaný. V rámci Koor-
patria žiarivky, ktoré vyradila štvrtina opý-
dinačného centra zberu spolupracujú re-
taných a mobilné telefóny, ktoré vyradila
gistrované kolektívne organizácie výrobcov
ELEKTROODPADOM SA ZAOBERÁME
LEN 8 ROKOV
a dovozcov elektrozariadení ASEKOL SK,
dôsledok dostupnosti zberných nádob na
veľkom počte miest spätného odberu (pre-
Zber a recyklácia elektroodpadu na rozdiel
VIDOM, ktorých členovia pokrývajú približne
dajných miest), ako aj osvetových kampaní,
od iných komodít (napr. papier, plasty) sa na
90 % trhu zberu a recyklácie elektroodpadu.
ktoré naše združenie organizuje, komentuje
Slovensku rozvíja len od roku 2005, odkedy
n
výsledky prieskumu O. Čelko zo združenia
sú výrobcovia elektrozariadení v celej EÚ
EKOLAMP Slovakia.
priamo zodpovední za svoje výrobky aj po-
pätina. „V prípade žiariviek je to zrejme
MALÉ SPOTREBIČE
EKOLAMP Slovakia, ELEKOS, ETALUX a EN-
Aké staré bolo elektrozariadenie, ktoré ste vyradili, resp. koľko
malo približne rokov?
priemerný vek
minimálny vek
maximálny vek
Prieskum sa špeciálne venoval aj nakladaniu
televízor
11,1
1
30
s drobnými spotrebičmi. Viac ako polovica
počítač
6,7
2
15
(54,4 %) oslovených tvrdí, že drobné spotre-
chladnička
12,7
2
30
biče nevyhadzujú do smetného koša. Vyše
sporák
11,2
1
30
štvrtina respondentov (28,5 %) však uvied-
mobilný telefón
3,5
1
15
lo, že to dodržujú len čiastočne, respektíve
elektrický radiátor
8,9
1
20
žiarivka
1,8
0,3
5
12,9 % respondentov bežne zahadzuje tieto
spotrebiče do koša.
„Práve pre zber tohto druhu elektroodpadu
potrebujeme budovať ľahko prístupné zberné miesta. Ľudia by tak nemuseli vyhadzovať
malé spotrebiče do bežného komunálneho
2 / 2013
svietidlo
5,8
1
28
elektrické náradie
5,9
1
20
malý spotrebič
4,4
1
35
elektrické hračky
3,9
1
11
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
73
» národná podnikateľská cena za ŽP
Národná
podnikateľská
cena za životné
prostredie
ASPEK, foto: ASPEK
A
sociácia
ekológie
hlásila
priemyselnej
nadštandardný prístup k riešeniu environ-
de prevažne o spoločnosti s orientáciou na
(ASPEK)
mentálnych vplyvov, uplatňovanie vlastných
výrobu a služby, nevylučuje sa však aj účasť
iniciatív a inovatívnych postupov predstavu-
iných subjektov, ak spĺňajú stanovené požia-
júcich výrazný progres a prínos pre hospo-
davky.
pri
vy-
príležitos-
ti Svetového dňa biodiverzity
(22. 5. 2013) už po štvrtý raz
súťaž o Národnú podnikateľ-
skú cenu za životné prostredie.
Prihlásiť sa do nej možno do 6.
septembra.
dársky a spoločenský rozvoj bez závažnej
ujmy na životnom prostredí a na prírodných
Súťažiť možno v štyroch základných kategó-
zdrojoch.
riách:
Podmienkou účasti v európskej súťaži je zís-
A) manažérstvo
kanie popredného umiestnenia v národnej
B) produkt a služby
súťaži. Kritériá hodnotenia aktivít prihláse-
C) proces
ných do súťaže zdôrazňujú v súlade s prin-
D) medzinárodná obchodná spolupráca
cípmi trvalo udržateľného rozvoja významné
Súťaž je národným kolom významnej eu-
celospoločensky uznávané hodnoty, ako je
Zhodnotenie prihlásených projektov a ich
rópskej súťaže European Business Awards
ochrana životného prostredia a šetrné zaob-
výber na ocenenie v každej kategórii vykoná
for the Environment (EBAE), vyhlasovanej
chádzanie s prírodnými zdrojmi. Spoločným
nezávislá hodnotiaca komisia, zložená z vý-
Európskou komisiou. EBAE sa koná už od
akcentom požiadaviek vo všetkých kategóri-
znamných osobností pôsobiacich v oblasti
roku 1987. Slovenská republika sa do súťaže
ách (manažérstvo, produkt, proces a medzi-
životného prostredia, vymenovaná adminis-
po prvý raz zapojila v roku 2007 na základe
národná spolupráca) je inovatívnosť postu-
trátorom.
ponuky Európskej komisie a iniciatívy ASPEK.
pov v prihlasovaných aktivitách.
V predchádzajúcom ročníku (2012) súťaže
Záštitu nad aktuálnym štvrtým ročníkom Ná-
Vyhlasovateľom a administrátorom národnej
o Európsku podnikateľskú cenu za životné
rodnej podnikateľskej ceny za životné pros-
súťaže je Asociácia priemyselnej ekológie na
prostredie organizátor rozšíril možnosti oce-
tredie prevzal minister životného prostredia
Slovensku, ktorá zároveň zabezpečuje funk-
ňovania predložených projektov o novú sub-
SR Peter Žiga.
ciu národného koordinátora vo vzťahu k eu-
kategóriu zohľadňujúcu tému „podnikanie
rópskej súťaži.
a biodiverzita“.
Cieľom súťaže na národnej aj európskej
Z PROPOZÍCIÍ SÚŤAŽE
táto európska cena udeľovať za výrazné
úrovni je podpora aktivít podnikateľských
Súťaže sa môže zúčastniť právnická osoba
úspechy pri riešení dopadov priemyselných
subjektov, ktoré si uvedomujú svoju zodpo-
alebo fyzická osoba – podnikateľ, registrova-
činností na biodiverzitu a v podpore prírod-
vednosť voči súčasným, ale aj budúcim ge-
ná v SR, ktorá počas posledných dvoch rokov
ných ekosystémov. Ocenený projekt bude
neráciám a svojimi činmi výrazne prispievajú
(2011 - 2012) dosiahla významné výsledky vo
medzinárodná jury vyberať z projektov pri-
k znižovaniu negatívnych vplyvov na životné
svojej činnosti v niektorej (alebo niektorých)
hlásených do niektorej z kategórií A – D.
prostredie. Výsledkom ich snaženia musí byť
z určených kategórií. Predpokladá sa, že pôj-
Viac informácií o súťaži: www.aspek.sk n
Aj v nasledujúcom ročníku (2014) sa bude
CIEĽ: PODPOROVAŤ ZODPOVEDNÝCH
74
komunálna a priemyselná energetika / www.emagazine.sk
2 / 2013
Od tohto
ročníka sme
Komunálna a
priemyselná
energetika!
Skladáme mozaiku informácií
komunálna a priemyselná
Komunálna energetika |
Tradičné zdroje energie
| Obnoviteľné zdroje energie
Energeticky efektívne stavby | Odpady a nakladanie s nimi | Nástroje energetickej
efektívnosti
| Alternatívy v doprave |
Financovanie energetickej efektívnosti
Trilobyte s.r.o., M. R. Štefánika 32, 010 01 ŽILINA, 041 / 565 17 51, 0910 963 386, [email protected]
www.emagazine.sk
Download

kome 02 2013 usporiadane.indd