Európske systém finančného dohľadu
a jeho regulačné nástroje
Štefan Nebeský
21. októbra 2013
Centrum Európskych Štúdií FSV
Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Prezentácia odzrkadľuje výhradne odborné názory jej autora, ktoré nemožno
chápať a/alebo zamieňať s oficiálnym postojom a stanoviskami jeho zamestnávateľa
Obsah
▫ Stručný prehľad vývoja v oblasti regulácie finančných trhov




Biela kniha o vybudovaní vnútorného trhu
Lamfalussyho proces
De Larosièrova správa
Európsky systém finančného dohľadu (ESFS)
▫ Právne záväzné normy Európskeho práva






Zmluva o EÚ (ZoEU) a Zmluva o fungovaní EÚ (ZoFEU)
Rámcové smernice a nariadenia (čl. 289 ZoFEU)
Delegované akty (čl. 290 ZoFEU)
Vykonávacie akty (čl. 291 ZoFEU)
Regulačné technické predpisy (čl. 10 -14 nariadení o ESAs)
Vykonávacie technické predpisy (čl. 15 nariadení o ESAs)
▫ Právne nezáväzné normy Európskeho práva
 Usmernenia a odporúčania (čl. 16 nariadení o ESAs)
 Varovania a odporúčania (čl. 16-18 nariadenia o ESRB)
 Povinnosti národných orgánov dohľadu vo vzťahu k uplatňovaniu nezáväzných
noriem
Stručný prehľad vývoja v oblasti
regulácie finančných trhov
Vývoj pred rokom 1985
▫ Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (1957)
 čl. 2 – jedným z poslaní Spoločenstva bolo „prostredníctvom zavedenia
spoločného trhu a postupným približovaním hospodárskych politík
členských štátov podporovať harmonický rozvoj hospodárskych činností
v celom Spoločenstve, pokračujúci a vyrovnaný rast, zvýšenie stability,
zrýchlené zvyšovanie životnej úrovne a užšie vzťahy medzi štátmi k nemu
patriacim.“
 čl. 8 ZoEHS - počas dvanásťročného prechodného obdobia malo dôjsť ku
vytvoreniu spoločného trhu. Za týmto účelom mali členské štáty medzi
sebou postupne zrušiť v stanovenom rozsahu obmedzenia, ktoré by bránili
uplatňovaniu slobody usadiť sa, slobody poskytovania služieb a voľného
pohybu kapitálu v Spoločenstve – (čl. 52, 59 a 67 ZoEHS).
▫ First Directive for the implementation of Article 67 of the Treaty (1960 –
novelizovaná 1962)
 implementovanie povinností členských štátov tykajúcich sa zrušenia
obmedzení vo vzťahu k voľnému pohybu kapitálu
4
Vývoj pred rokom 1985
▫
Segré Report
Správa analyzujúca problémy pri implementovaní ZoEHS - vznikla na
základe poverenia Komisiou – vypracovaná nezávislými expertmi so
zameraním na oblasť kapitálových trhov Spoločenstva.
V novembri 1966 bola správa predložená Komisii, tá jú schválila v júni
1967 a potvrdila všeobecné závery v nej vyjadrené.
Segré report bola rozčlenená do piatich častí - najmä piata časť bola
zameraná na odstraňovanie obmedzení zamedzujúcich rovnosť prístupu
k európskym kapitálovým trhom. V oblasti bankovníctva skupina
expertov dospela k záverom, že cieľom harmonizácie je zabezpečenie
určitej miery rovnováhy ohľadne pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti
za riadenie záväzkov bánk a pravidiel týkajúcich sa nakladania s
aktívami. Harmonizácia sa preto podľa správy mala koncentrovať na:





vytvorenie spoločných pravidiel týkajúcich sa úrokových sadzieb najmä
vo vzťahu ku prijímaniu vkladov,
postupné približovanie predpisov týkajúcich sa požiadaviek ohľadne
pohľadávok a záväzkov bánk, postupné približovanie predpisov ohľadne
oprávnení bánk držať vo svojom portfóliu cenné papiere priemyselných
a obchodných subjektov.
5
Vývoj pred rokom 1985
▫ Reakcia na Segré report – smernica Rady 73/183/EHS o zrušení
obmedzení slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby vo
vzťahu k činnostiam bánk a iných finančných inštitúcií.
 predmetom tejto smernice bolo najmä vymedzenie služieb
prepojených na pohyb kapitálu a rozsahu požiadaviek vzťahujúcich sa
na slobodu usadiť sa, ktoré predstavovali obmedzenia pri realizácií
uvedených slobôd
▫ Prijatie I. bankovej smernice (77/780/EEC)
▫ Smernica o dohľade nad úverovými inštitúciami na
konsolidovanom základe (83/350/EEC)
▫ Štvrtá smernica Rady (78/660/EEC) upravujúca požiadavky na
zostavovanie ročných účtovných závierok
▫ Siedma smernica Rady (83/349/EEC) o konsolidovaných
účtovných závierkach.
6
Biela kniha o vybudovaní
vnútorného trhu 1985
▫ zadefinovala potrebu odstránenia bariér za účelom dobudovania
vnútorného trhu, ktorý predstavoval ďalší vývojový stupeň
hospodárskej integrácie
 idea postupného vybudovania vnútorného trhu bola inkorporovaná do
Jednotného európskeho aktu podpísaného vo februári 1986,
ktorý nadobudol účinnosť 1.7.1987, a ktorým bola novelizovaná
ZoEHS.
 vnútorný trh mal byť vybudovaný do 31.12.1992. - definícia
vnútorného trhu „oblasť bez vnútorných hraníc, v ktorej je zaručený
voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu v súlade s
ustanoveniami ZoEHS“.
▫ reakcia na Bielu knihu v legislatívnej oblasti:
 smernica o vlastných zdrojoch úverových inštitúcií (89/299/EEC)
 II. banková smernica (89/646/EEC)
 smernice o kapitálovej primeranosti úverových inštitúcií
(89/647/EEC)
7
Biela kniha o vybudovaní
vnútorného trhu 1985
▫ Predmetom regulácie II. bankovej smernice bolo:
 harmonizácia podmienok na udelenie povolenia úverovým
inštitúciám,
 vytýčenie kompetencií domovského členského štátu a hostiteľského
členského štátu vo vzťahu k ich zahraničným pobočkám,
 úprava vzťahu k tretím krajinám,
 harmonizácia podmienok podnikania úverových inštitúcií vo vzťahu
k vlastným zdrojom,
 harmonizácia podmienok nadobúdania a scudzovania kvalifikovaných
podielov na úverových inštitúciách,
 harmonizácia v oblasti nadobúdania podielov úverovými inštitúciami
na spoločnostiach, ktoré nie sú úverovými ani finančnými
inštitúciami,
 harmonizácia slobody usadiť sa a poskytovania služieb vrátane
spolupráce orgánov domovského a hostiteľského členského štátu.
8
Akčný plán pre finančné služby 1999 (FSAP)
▫ dal nové impulzy na harmonizácie v oblasti finančných
služieb v rámci Európskej únie, ktorá začala v 70-tych
rokoch a pokračovala po prijatí Jednotného Európskeho
aktu 1986 na základe Bielej knihy o vybudovaní vnútorného
trhu
▫ navrhol 42 legislatívnych a nelegislatívnych opatrení
na zlepšenie vnútorného trhu pre finančné služby
▫ obsahoval tri strategické ciele:
 zabezpečenie jednotného trhu pre finančné služby (A single
EU wholesale market ),
 vytvorenie otvorených a bezpečných trhov pre klientov (Open
and secure retail markets) a
 modernizácia predpisov v oblasti dohľadu a modernizácia
vykonávania dohľadu (State-of-the-art prudential rules
and supervision)
9
Akčný plán pre finančné služby 1999 (FSAP)
▫ stal sa súčasťou Lisabonskej stratégie (Európska
rada v marci 2000 v Lisabone vytýčila cieľ, aby sa
Európa premenila do roku 2010 v rámci globálnej
stratégie na najkonkurencieschopnejší a dynamický
hospodársky priestor na svete)
▫ mal byť realizovaný do roku 2005
▫ postup prijímania predpisov na realizáciu FSAP do
roku 2005 navrhol „Výbor múdrych“ pod vedením
Alexandra Lamfalussyho v roku 2001
Lamfalussyho správa
▫ júl 2000 – ECOFIN udelil mandát „Výboru múdrych“ pod
vedením Alexandra Lamfalussyho. Úlohou Lamfalussyho
výboru bolo vypracovanie záverečnej správy
o regulácii európskych trhov pre cenné papiere
▫ Lamfalussyho správa dospela k záverom, že:
 zriadenie integrovaného trhu cenných papierov v Európe je
obtiažné najmä z dôvodu neexistencie základných
právnych predpisov,
 existujúci systém nie je dostatočne rýchly a flexibilný,
aby umožnil prijímanie noriem, ktoré moderné finančné trhy
potrebujú a
 nekoherentný
prístup
implementácie
právnych
predpisov sťažuje vytvorenie jednotného trhu.
Lamfalussyho odporúčania pre legislatívny
proces
▫ Lamfalussyho výbor navrhol štyri úrovne postupov, ktoré mali aj
v oblasti legislatívy prispieť k naplneniu cieľov vytýčených v FSAP.
1. V rámci prvej úrovne mala Komisia skúmať potrebnosť prijímania
právnych aktov. Ak bude zastávať názor, že určitý právny akt na úrovni
spoločenstva je potrebný, vypracuje návrh na prijatie právne
záväzného rámcového predpisu (najmä smernice), ktoré boli
prijímané Európskym parlamentom a Radou na základe návrhu Komisie
postupom spolurozhodovania (codecision). Rámcový predpis
splnomocní Komisiu vydávať vykonávacie predpisy.
2.
Na druhej úrovni Lamfalussyho procesu mala Komisia vydávať
vykonávacie predpisy za účelom implementácie rámcových
predpisov. Pri vypracúvaní návrhov vykonávacích predpisov má Komisia
brať zreteľ na odporúčacie stanoviská výborov európskych orgánov
dohľadov, pričom vykonávacie predpisy sú prijímané jedným z
postupov komitológie. (Komisia zriadila 3 výbory európskych orgánov
dohľadu - CEBS, CEIOPS, CESR).
Lamfalussyho odporúčania pre legislatívny
proces
3. Na tretej úrovni mala prebiehať intenzívna spolupráca medzi
jednotlivými národnými orgánmi dohľadu s cieľom zabezpečiť
jednotnú aplikáciu predpisov prijatých na úrovni 1 a 2. Za týmto
účelom mali výbory európskych orgánov dohľadu prijímať
právne nezáväzné stanoviská a vykonávacie štandardy.
4.
Napokon v rámci štvrtej úrovne Komisia dohliadala na
implementáciu právne záväzných predpisov vydaných na úrovni
1. a 2. Prístup navrhnutý v Lamfalussyho záverečnej správe bol schválený
Európskou radou v Štokholme v marci 2001.
▫ Lamfalussyho proces vyústil do prijatia smerníc, ktorých cieľom bolo
vytvorenie integrovaného finančného trhu, v ktorom mali byť
chránení neprofesionálni klienti a zabezpečená efektivita a integrita
trhov. (najmä smernice 2003/6/ES, 2003/124/ES, 2003/125/ES,
2004/72/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2006/73/ES, 2004/109/ES,
2007/14/ES)
Správa Jacques de Larosière
▫ október 2008 – v reakcii na prehlbujúcu sa krízu
Komisia poverila skupinu pod vedením Jacques de
Larosière vypracovaním správy, ktorá mala formulovať
návrhy na posilnenie európskeho systému dohľadu
vo všetkých finančných sektoroch, a to s cieľom vytvoriť
 efektívnejší,
 integrovanejší, a
 robustnejší
európsky systém dohľadu.
Správa Jacques de Larosière
▫ bola publikovaná 25. februára 2009 pod názvom
On Financial Supervision in the EU
▫ zásadný záver správy tkvie v rozlišovaní výkonu dohľadu
na:
 makroprudenciálnej úrovni
 navrhovalo sa zriadenie Európskej rady pre systémové riziko
(ESRC), a to transformáciou výboru ECB pre bankový
dohľad (BSC)
 mikroprudenciálnej úrovni
 navrhovalo sa zriadenie Európskeho systému finančného
dohľadu (ESFS) a to transformáciou Lamfalussyho výborov
CEBS, CEIOPS, CESR, na európske orgány s právnou
subjektivitou (European Banking Authority, European
Insurance Authority, European Securities Authority)
Správa Jacques de Larosière
▫ ako reakciu na správu publikovala Komisia dve oznámenia:
 Oznámenie pre jarné zasadnutie Európskej Rady - Stimuly na
oživenie hospodárstva v Európe – časť 1 (4. marca 2009)
 Oznámenie Komisie - Európsky finančný dohľad (27. mája 2009)
▫ návrhy obsiahnuté v týchto oznámeniach boli pretavené do
 záverov Rady EÚ vo formácií ministrov financií (ECOFIN) – 9.júna
2009
 záverov Európskej rady – 18. a 19. júna 2009,
ktorými sa nastavili východiskové pozície pre vznik nového Európskeho
systému orgánov pre finančný dohľad
▫ Komisia zverejnila 23. septembra 2009 návrhy právnych aktov, ktorými
sa mal zriadiť Európsky systém finančného dohľadu
▫ tieto návrhy Komisie boli prerokované na Rade na jeseň 2009, a počas
roka 2010 v Európskom parlamente. Po prijatí kompromisu medzi
Európskym parlamentom a Radou boli na jeseň 2010 schválené v prvom
čítaní a publikované 15. decembra 2010 v Úradnom vestníku EÚ –
účinnosť nadobudli k 1.1.2011.
(ESFS)
Európsky Systém Finančného
Dohľadu
Mikroprudenciálny dohľad
Spoločný výbor
Európske orgány dohľadu
Európsky orgán pre cenné papiere a
trhy (ESMA)
Makroprudenciálny dohľad
Európsky výbor pre systémové riziká
Európska centrálna
banka
Európsky orgán pre bankovníctvo
(EBA)
Národné centrálne
banky
Európsky orgán pre poisťovníctvo a
dôchodkové poistenie zamestnancov
(EIOPA)
ESMA, EBA, EIOPA
Národné orgány dohľadu
(vrátane kolégií orgánov dohľadu)
Poradný technický
výbor (ATC),
Poradný vedecký
výbor (ASC)
Národné orgány
dohľadu
Hospodársky
a finančný výbor
(Európska Rada)
Európska
Komisia
Právne záväzné normy Európskeho
práva v oblasti finančnej regulácie
Hierarchia právne záväzných noriem EÚ
Primárne právo
Zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní EÚ
Sekundárne právo
legislatívne akty
najmä rámcové smernice a nariadenia
Terciálne právo – nelegislatívne akty
Delegované akty
Vykonávacie akty
Regulačné technické predpisy
Vykonávacie technické predpisy
navrhované a prijímané Komisiou
navrhované ESAs – prijímané Komisiou
Členenie právne záväzných noriem EÚ
- primárne právo
▫ 1. decembra 2009 vstúpila do účinnosti Lisabonská zmluva, podpísaná
13. decembra 2007 – ňou sa menili a dopĺňali
 Zmluva o Európskej únii
 Zmluva o založení Európskeho spoločenstva
http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2012:326:FULL:SK:PDF
▫ Na základe Lisabonskej zmluvy nadobudla Európska únia právnu
subjektivitu – Európska únia sa stala právnym nástupcom Európskeho
spoločenstva, ktoré nahradila. Táto skutočnosť sa odzrkadľuje aj v zmene
názvu „Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva“ na „Zmluva
o fungovaní Európskej únie“.
▫ Popri Zmluve o fungovaní Európskej únie je Európska únia založená aj na
Zmluve o Európskej únii (ďalej aj „ZoEU“), pričom tieto dve zmluvy majú
rovnakú právnu silu.
▫ Po Lisabone je Primárne právo reprezentované systémom dvoch zmlúv:
 Zmluvou o EÚ (ZoEU)
 Zmluvou o fungovaní EÚ (ďalej „ZoFEU“)
20
Členenie právne záväzných noriem EÚ
- sekundárne právo
▫ Sekundárne právo – legislatívne akty = rámcové akty
 legislatívny akt – taký akt, ktorý je prijatý najmä riadnym legislatívnym
postupom, resp. mimoriadnym legislatívnym postupom (čl. 289 ZoFEU)
 pri legislatívnych aktoch je zabezpečená participácia Európskeho
parlamentu a Rady na legislatívnom procese
 legislatívne akty sú prijímané vo forme nariadení, smerníc a rozhodnutí v prípade regulovaných subjektov ide napr. o:
 nariadenia, ktorými sa zriadili nové Európske orgány dohľadu (ESAs),
 rámcové smernice, ako sú napr.:
▫ smernica MiFID (2004/39/ES o trhoch s finančnými nástrojmi –
bude nahradená novou smernicou a nariadením)
▫ smernice CRD (2006/48/ES, 2006/49/ES- boli nahradené
smernicou 2013/36/EU a nariadením 575/2013/EU)
▫ smernica MAD (2003/6/ES) o obchodovaní s využitím dôverných
informácií a o manipulácii s trhom (zneužívanie trhu) - bude
nahradená novou smernicou a nariadením
▫ smernica UCITS (2009/65/ES), atď.
21
Členenie právne záväzných noriem EÚ
- terciálne právo
▫ Terciálne právo – nelegislatívne akty – názov nelegislatívny akt neznamená,
že nie sú právne záväzné – opak je pravdou - ide o:
 akty, ktoré nie sú prijímané na základe splnomocnení obsiahnutých v
rámcových legislatívnych aktoch schválených Európskym parlamentom a
Radou na základe riadneho, resp. mimoriadneho legislatívneho postupu,
 podľa ZoFEU sú nelegislatívnymi aktmi nariadenia, smernice, rozhodnutia
prijaté vo forme
 delegovaných aktov – čl. 290 ZoFEU
 vykonávacích aktov – čl. 291 ZoFEU
 pre oblasť regulovaných subjektov finančného trhu sa nariadeniami o ESAs
zadefinovala osobitná podskupina nelegislatívnych aktov, ktoré sa spoločne
nazývajú záväzné technické predpisy (binding technical standards),
ktoré majú byť prijímané v podobe nariadení a rozhodnutí a členia sa na:
 regulačné technické predpisy (podskupina delegovaných aktov)
 vykonávacie technické predpisy (podskupina vykonávacích aktov)
 práve terciálne právo sa stáva hlavným nástrojom úplnej harmonizácie – teda
vybudovania „tzv. single rule book“ v oblasti regulácie subjektov finančných
trhov
22
Delegované akty – čl. 290 ZoFEU
▫ všeobecne záväzné nelegislatívne akty, ktorými Komisia môže
dopĺňať alebo meniť určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu
▫ rozsah právomoci Komisie prijímať delegovaný akt musí byť
v každom konkrétnom prípade obsiahnutý v legislatívnom akte
formou osobitného splnomocnenia (delegácie)
▫ vo vzťahu k činnosti Komisie majú kontrolné právomoci Európsky
parlament a Rada – kontrola sa vzťahuje na preverovanie cieľov,
obsahu, rozsahu a trvania právomocí, ktoré na Komisiu boli
delegované legislatívnym aktom
▫ Európsky parlament, resp. Rada sú v prípade, ak Komisia poruší
podmienky delegácie oprávnené delegovanie odvolať, resp. vzniesť
námietky voči delegovanému aktu v lehote stanovenej legislatívnym
aktom. Vznesenie námietky voči delegovanému aktu spôsobuje, že
delegovaný akt nemôže nadobudnúť účinnosť
▫ môžu byť prijímané v podobe nariadení, smerníc a rozhodnutí a
zverejňujú sa v Úradnom vestníku Európskej únie.
23
Vykonávacie akty – čl. 291 ZoFEU
 taktiež môžu byť prijímané v podobe nariadení, smerníc
a rozhodnutí – priama záväznosť bez potreby implementácie do
národného právneho poriadku – ich znenie navrhuje
Komisia
 splnomocnenie, v ktorej oblasti má Komisia právomoc vydávať
vykonávací predpis určujú ustanovenia rámcových právnych
aktov (najmä smernice a nariadenia) – splnomocnenia boli
doplnené predovšetkým prostredníctvom tzv. Omnibus I.
smernice a inými právne záväznými aktmi
 podľa ZoFEU vykonávajú nad činnosťou Komisie v oblasti
vydávania vykonávacích aktov kontrolu členské štáty – postup
je upravený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
č. 182/2011
 Európsky parlament nemá formálnu právomoc odvolať
splnomocnenie na vydanie vykonávacieho technického
predpisu
24
Vykonávacie akty – čl. 291 ZoFEU
 ak sa Európsky parlament alebo Rada domnievajú, že návrh
vykonávacieho aktu presahuje vykonávacie právomoci
ustanovené v legislatívnom akte, je Komisia povinná
prehodnotiť návrh vykonávacieho aktu, pričom zohľadní
vyjadrené pozície a oznámi Európskemu parlamentu a Rade, či
zamýšľa ponechať, zmeniť alebo doplniť, alebo vziať návrh
vykonávacieho aktu späť.
 vykonávacie akty sú predmetom vyhodnocovania vo výboroch,
ktoré sú zložené zo zástupcov členských štátov, ktorým
predsedá zástupca Komisie – stanovisko výboru v prípade
vykonávacích technických predpisov sa bude v prevažnej
väčšine prijímať postupom preskúmania, ktorý vyžaduje
kvalifikovanú väčšinu pre vydanie stanoviska výboru k návrhu
vykonávacieho technického predpisu.
25
Regulačné technické predpisy
čl. 10 až 14 nariadení o ESAs
▫ Predstavujú podskupinu delegovaných aktov
 môžu byť prijímané ako nariadenia alebo rozhodnutia (nie v
podobe smerníc) – tým sa má zabezpečiť ich priama
vykonateľnosť bez nutnosti implementácie
 navrhujú ich Európske orgány dohľadu (ESAs), na základe
splnomocnení (delegácie), ktoré sú obsiahnuté v legislatívnych
aktoch (najmä v rámcových smerniciach) – tieto
splnomocnenia boli zakomponované do legislatívnych aktov
novelami, napr. smernicou Európskeho parlamentu a Rady
2010/78/EÚ z 24. novembra 2010 (tzv. Omnibus I smernica)
 splnomocnenie (delegácia) musí obsahovať ciele, obsah,
rozsah, trvanie delegovania právomoci ako aj podmienky
odvolania delegovania, či postup vznášania námietok
Európskym parlamentom alebo Radou EÚ, ktoré môžu
zamedziť, aby delegovaný akt nadobudol účinnosť
26
Regulačné technické predpisy
čl. 10 až 14 nariadení o ESAs
 obsahom delegovania nemôžu byť základné otázky,
nakoľko tieto sú vyhradené legislatívnemu aktu. Pre
uvedené definuje čl. 290 ods. 1 druhá zarážka
ZoFEÚ, že:
 obsahom delegovaných aktov je doplnenie alebo zmena
určitých nepodstatných prvkov legislatívneho aktu,
 zverejňujú sa v Úradnom vestníku Európskej Únie.
27
Vykonávacie technické predpisy
čl. 15 nariadení o ESAs
 predstavujú podskupinu vykonávacích aktov
 môžu mať formu nariadení a rozhodnutí (nie smerníc) – tým sa
má zabezpečiť ich priama vykonateľnosť bez nutnosti
implementácie
 navrhujú ich Európske orgány dohľadu (ESAs), na základe
splnomocnení, ktoré sú obsiahnuté v legislatívnych aktoch
(najmä v rámcových smerniciach) – tieto splnomocnenia boli
zakomponované do legislatívnych aktov novelami, napr.
smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2010/78/EÚ z 24.
novembra 2010 (tzv. Omnibus I smernica)
 majú mať technický charakter, nevyplývajú z nich strategické
rozhodnutia ani politické rozhodnutia
28
Vykonávacie technické predpisy
čl. 15 nariadení o ESAs
 ich obsah má určovať podmienky uplatňovania legislatívnych
aktov
 budú sa využívať najmä na ustanovovanie formátov hlásení,
notifikácií a pod.
 Rada a Európsky parlament budú o návrhoch vykonávacích
technických predpisov formálne informované, ale na rozdiel od
regulačných technických predpisov, nariadenia o ESAs
neupravujú právomoc Rady či Európskeho parlamentu vznášať
námietky voči týmto návrhom,
 zverejňujú sa v Úradnom vestníku Európskej Únie.
29
Proces prijímania regulačných a vykonávacích
technických predpisov
▫ návrh záväzného technického predpisu vypracúvajú Európske orgány
dohľadu (ESAs) na základe splnomocnenia obsiahnutého v legislatívnych
aktoch
▫ ku návrhu uskutočnia ESAs verejnú konzultáciu (v trvaní zväčša 2 – 3
mesiace)
▫ po vyhodnotení konzultácie príslušná ESAs schváli finálnu verziu návrhu
a zašle ju Komisii – návrh sa schvaľuje kvalifikovanou väčšinou členov
Rady príslušného orgánu dohľadu – toto sa zmení prijatím právnych
aktov, ktorými sa zriadi takzvaná Banková únia – v rámci kvalifikovanej
vačšiny sa bude vyžadovať aj dosiahnutie jednoduchej väčšiny zástupcov
z členských štátov, ktoré budú súčasťou bankovej únie, ako aj
jednoduchej väčšina zástupcov z členských štátov, ktoré nebudú súčasťou
bankovej únie.
▫ Komisia návrh záväzného technického predpisu zašle Európskemu
parlamentu a Rade
30
Proces prijímania regulačných a vykonávacích
technických predpisov
▫ návrh ESAs posúdi Komisia (má na to 3, resp. 4 mesiace), pričom sa
môže rozhodnúť
 návrh akceptovať bez zmeny
 návrh pozmeniť, doplniť, resp.
 návrh neprijať a vrátiť ho ESAs
▫ v prípade, ak chce Komisia uskutočniť zmeny, alebo návrh neprijať, musí
zaslať vysvetlenie ESAs
▫ ESAs môžu návrh v lehote 6 týždňov prispôsobiť pripomienkam Komisie
alebo trvať na svojom pôvodnom návrhu – uvedené predkladajú Komisii
vo forme formálneho stanoviska – kópiu zašlú Európskemu
parlamentu a Rade
▫ ak ESAs nevyhovejú pripomienkam Komisie, môže Komisia prijať
pozmenený záväzný technický štandard, alebo sa rozhodnúť ho nevydať
31
Proces prijímania regulačných a vykonávacích
technických predpisov
▫ osobitosti procesu v prípade regulačných technických
štandardov
 v prípade nezhôd medzi ESAs a Komisiou, môže Európsky parlament
alebo Rada vyzvať zodpovedného Komisára a predsedu ESAs na
rokovanie, kde majú vysvetliť rozdielne pohľady
 Európsky parlament a Rada môžu voči regulačnému technickému
štandardu, ktorý Komisia prijme, vzniesť námietky a to v lehote 1, 3 resp. 6
mesiacov – ak tak urobia, takýto predpis sa nezverejní v Úradnom
vestníku Európskej únie
 ak sa námietky nevznesú, regulačný technický štandard sa zverejní v
Úradnom vestníku Európskej únie
32
Proces prijímania regulačných a vykonávacích
technických predpisov
▫ osobitosti procesu v prípade vykonávacích technických
štandardov
 v prípade nezhôd medzi ESAs a Komisiou, nemôže Európsky parlament
alebo Rada vyzvať zodpovedného Komisára a predsedu ESAs na
rokovanie, kde majú vysvetliť rozdielne pohľady
 Európsky parlament a Rada nemôžu voči vykonávaciemu technickému
štandardu, ktorý Komisia prijme, vzniesť námietky a tým zamedziť jeho
zverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie
 vykonávací technický predpis nadobudne účinnosť po uverejnení v
Úradnom vestníku Európskej únie dňom v ňom uvedenom
33
Právne nezáväzné normy
Európskeho práva
Varovania a odporúčania ESRB
čl. 16 až 18 nariadenia o ESRB
▫ Hlavné ciele:
 Zabezpečiť identifikáciu systémových rizík
 Koordinácia opatrení prijímaných v rámci EÚ
▫ Nie sú právne záväzné
 Využíva sa aplíkácia princípu konaj alebo vysvetli – adresát
odporúčania buď vykoná, čo sa od neho požaduje, alebo podá dostatočné
vysvetlenie, prečo nekoná
 Pokiaľ adresát nevysvetlí svoju nečinnosť, bude sa naň vyvíjať politický
tlak
▫ Môžu byť adresované štátu, viacerým štátom, celej EÚ, ESAs, Európskej
Komisii
▫ Potreba vysokej odbornosti ESRB a kvality analýz, inak varovania a
odporúčania nesplnia svoju úlohu
▫ Potreba dobrého nastavenia komunikačnej stratégie ESRB:
 aby riziká nezostali nepovšimnuté
 aby ESRB nevydávala varovania a odporúčania príliš často alebo
k nevýznamným rizikám
35
Usmernenia a odporúčania
čl. 16 nariadení o ESAs
▫ túto právomoc mali aj bývalé 3L3 výbory (CEBS, CEIOPS,
CESR), ktoré boli od 1. januára 2011 nahradené ESAs
▫ nástroj na vytvorenie konzistentného, efektívneho a
účinného postupu pri dohľade nad finančným trhom v EÚ
▫ majú slúžiť na zabezpečenie jednotnej aplikácie práva EÚ
Proces prijímania
 ESAs vypracujú návrh usmernenia alebo odporúčania
 k návrhu by sa mala (nie je nevyhnutné) organizovať verejná
konzultácia – po zhodnotení a prípadnom zapracovaní
pripomienok uplatnených v konzultácii ESAs prijmú
usmernenie, alebo odporúčanie
 ESAs ich schvaľuje rovnakou väčšinou ako záväzné technické
predpisy
 znenie usmernenia alebo odporúčania sa zverejňuje na
internetovej stránke ESAs
Usmernenia a odporúčania
čl. 16 nariadení o ESAs
▫ Nie sú právne záväzné
 nemožno podceňovať ich skutočnú silu a dopad na reguláciu,
 národné orgány ako aj finančné inštitúcie majú vynaložiť všetko úsilie na
dodržanie prijatých usmernení a odporúčaní,
 každý národný orgán je povinný oznámiť príslušnej ESA do 2 mesiacov od
jeho vydania, či usmernenie alebo odporúčanie bolo dodržané, alebo či má
v úmysle ho dodržať a vysvetliť dôvody, ak ich nedodržiava, a ani nemieni
dodržiavať,
 ESAs májú zverejňovať, kto usmernenia a odporúčania neuplatňuje a ani
nemá v úmysle ich uplatňovať,
 ESA môže zverejniť aj dôvody, prečo príslušný národný orgán usmernenie,
resp. odporúčanie neuplatňuje,
 ESAs sú povinné vydávať každoročne do 15. júna správu o činnosti, kde
zverejnia vydané usmernenia a odporúčania spolu s informáciou:
 kto ich nedodržiava,
 čo príslušná ESA podnikne, aby príslušný orgán jeho odporúčania a
usmernenia dodržiaval
37
Ďakujem za pozornosť !
Vaše otázky ?
Literatúra
Odkazy na zdroje
▫
Completing the Internal Market: White paper from the Commission to the European Council
(Milan, 28-29 June 1985), COM 85/0310 final, dostupné na internete:
http://europa.eu/documents/comm/white_papers/pdf/com1985_0310_f_en.pdf
http://europa.eu/documents/comm/white_papers/pdf/com1985_0310_f_en_annexe.pdf
▫
Financial Services: Action plan, Zverejnenie Komisie KOM(1999) 232, Brusel 11.05.1999, [online]:
http://ec.europa.eu/internal_market/finances/docs/actionplan/index/action_en.pdf
▫
Lamfalussy, A. a kol.: Final report of the Committee of Wise men on the Regulation of European
Securities Markets, Brusel, 15.2.2001, [online]:
http://ec.europa.eu/internal_market/securities/docs/lamfalussy/wisemen/final-report-wisemen_en.pdf
▫
Petianová, M.: Priebežné hodnotenie vybraných oblastí Lamfalussyho procesu, BIATEC ročník 18,
10/2010, str. 16 – 21, [online]:
http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2010/biatec1010.pdf
▫ de Larosière, J. a kol.: On Financial Supervision in the EU, Brusel, 25.2.2009, [online]:
http://ec.europa.eu/internal_market/finances/docs/de_larosiere_report_en.pdf
Odkazy na zdroje
▫ Komisia EÚ: Oznámenie pre jarné zasadnutie Európskej Rady - Stimuly na
oživenie hospodárstva v Európe – Časť 1, dokument KOM (2009) 114
v konečnom znení, [online], Brusel, 4.3.2009: http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2009:0114:FIN:SK:PDF
▫ Komisia EÚ: Oznámenie Komisie - Európsky finančný dohľad, dokument
KOM (2009) 252 v konečnom znení, [online], Brusel, 27.5.2009: http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2009:0252:FIN:SK:PDF
▫ Rada EÚ: Tlačová správa, 2 948. zasadnutie Rady Hospodárske a finančné
záležitosti, [online], Luxembursko, 9.6.2009:
http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ecof
in/108921.pdf
▫ Európska rada: Revidovaná verzia záverov predsedníctva zo zasadnutia
Európskej rady, ktoré sa konalo 18. a 19. júna 2009 v Brusel, [online]:
http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ec/1
08643.pdf
Právne predpisy ESFS
▫ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o
makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení
Európskeho výboru pre systémové riziká
▫ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010,
ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo)
▫ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010,
ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a
dôchodkové poistenie zamestnancov)
▫ Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010,
ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy)
▫ Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2010/78/EÚ z 24. novembra 2010,
ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 98/26/ES, 2002/87/ES, 2003/6/ES,
2003/41/ES, 2003/71/ES, 2004/39/ES, 2004/109/ES, 2005/60/ES, 2006/48/ES,
2006/49/ES a 2009/65/ES v súvislosti s právomocami Európskeho orgánu dohľadu
(Európskeho orgánu pre bankovníctvo), Európskeho orgánu dohľadu (Európskeho
orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a Európskeho orgánu
dohľadu (Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy) – tzv. OMNIBUS I smernica
▫ Nariadenie Rady (EÚ) č.1096/2010 zo 17.novembra 2010, ktorým sa Európskej
centrálnej banke udeľujú osobitné úlohy týkajúce sa fungovania Európskeho výboru pre
systémové riziká
▫ http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2010:331:FULL:SK:PDF
Vyhľadávanie právnych aktov EÚ
▫ právne akty EÚ
•
http://eurlex.europa.eu/RECH_menu.do?ihmlang=sk
▫ sledovanie legislatívneho postupu
•
http://ec.europa.eu/prelex/apcnet.cfm?CL=sk
▫ návrhy právnych aktov – na stránke Komisie
•
http://ec.europa.eu/internal_market/top_layer/finan
cial_capital/index_en.htm
43
Download

Európske systém finančného dohľadu a jeho regulačné nástroje