..... 1
založené roku 2011 náklad 37 000 ks
Kalendár .....
1
... St ...
číslo 1
ročník I. jún 2011
Editorial .....
Jún
Žaneta
Medzinárodný deň
detí
2
... Št ...
Xénia, Oxana
3
... Pi ...
Karolína
4
... So ...
Lenka
5
... Ne ...
Laura
6
... Po ...
Norbert
7
... Ut ...
Róbert
8
... St ...
Medard
9
... Št ...
Stanislava
10
... Pi ...
Margaréta
11
... So ...
Dobroslava
12
... Ne ...
Zlatko
13
... Po ...
Anton
14
... Ut ...
Vasil
15
... St ...
Vít
16
... Št ...
Blanka, Bianka
17
... Pi ...
Adolf
18
... So ...
Vratislav
19
... Ne ...
Alfréd
20
... Po ...
Valéria
21
... Ut ...
Alojz
22
... St ...
Paulína
23
... Št ...
Sidónia
24
... Pi ...
Ján
25
... So...
Olívia, Tadeáš
26
... Ne ...
Adriána
27
... Po ...
Ladislav, Ladislava
28
... Ut ...
Beáta
29
... St ...
Peter, Pavol, Petra
30
... Št ...
Melánia
Augustín Maťovčík, historik a spoluautor Slovenského biografického slovníka.
Foto: Melánia Pastvová
PRÁCA BEZ KONCA
Keď tlač, rozhlas i televízia priniesli v roku 1976 stručné správy o vzniku Hlavnej
redakcie Slovenského biografického slovníka, mnohí ľudia obdivovali odvahu
neveľkého kolektívu pracovníkov Matice slovenskej v Martine. Hŕstka vedcov sa
vtedy podujala vydať rozsiahly univerzálny biografický slovník, ktorý dnes obsahuje biografie približne 15 000 nežijúcich osobností od obdobia Veľkej Moravy
až po súčasnosť. Hoci sa Slovensko vo vydávaní encyklopedickej literatúry oproti
ostatným kultúrnym národom v Európe oneskorovalo takmer o dvesto rokov, na
poli biografií tento rest v ostatných desaťročiach veľmi rýchlo doháňa.
Medzi vedcov, ktorí robia výber osobností, skúmajú ich život a pripravujú nové
a nové časti slovníka, už desaťročia patrí aj Oravčan Augustín Maťovčík. Aj keď
je už dávnejšie v dôchodkovom veku, vo svojej profesii historika Národného Biografického ústavu v Martine je stále aktívny. Oravci na konci roku 2010 uvítali
jeho Biografický Slovník dejateľov Oravy. Orava je stále srdcovou záležitosťou
Augustína Maťovčíka. V spolupráci s podnikateľom Mariánom Grígeľom pripravuje aj ďalšie historicko-encyklopedické práce z rodného regiónu.
So 73-ročným historikom sme sa porozprávali na mieste, kde sa cíti ako ryba vo
vode - v Slovenskej národnej knižnici v Martine.
Pokračovanie na 2. strane
Nedávno som na internete natrafil na
búrlivú diskusiu rádioamatérov rozdelených
na dve nezmieriteľné skupiny – pamätníkov
z tvrdých normalizačných čias a súčasníkov, ktorí majú podľa tých skôr zmienených
všetko ako na „zlatom podnose“. Nadšenci
bezdrôtovej telegrafie tretieho tisícročia im
hodenú loptu odsmečovali s tým, že „dedkovia“ im len slepo závidia slobodu a to, že
neprežili dobu, keď museli tŕpnuť, že ich za
ich „protištátnu“ výmenu správ zašijú eštebáci. Nuž, k sporom a rozkolom dochádza
asi všade a za akýchkoľvek okolností, bojovať za svoju verziu pravdy je nám, ľuďom,
akosi prirodzené. V každej mnohostrannosti
sa však dá nájsť minimálne jeden, zvyčajne
však viacero prienikov. Menej hlbokým prienikom spomínanej rádioamatérskej „žabo-myšej“ vojny je skutočnosť, že spájajúcim
prvkom, od ktorého sa odvíja, je existencia
rádiotelegrafu. Pred jeho vynájdením tu bol
káblový, a ešte predtým aj optický telegraf.
Spoločným menovateľom všetkých týchto
prístrojov bola zasa výmena informácií na
diaľku, bez potreby fyzického prenášania
správ od odosielateľa k adresátovi.
Dnes prvýkrát držíte v ruke trochu iný – papierový – Telegraf. Jeho cieľom je nielen informovať vás o tom, čo bolo, ale predovšetkým
o tom, čo bude. Okrem prehľadu nadchádzajúcich podujatí vo vašom regióne, meste
či obci v ňom nájdete aj oddychové čítanie
o ľuďoch žijúcich medzi vami, ktorí si zaslúžia
byť nazývaní osobnosťami. Vďaka svojim činom, nie prezentovaniu svojho exhibicionizmu vo virtuálnej realite dneška, ktorá mnohokrát hodnoty skôr rúca, ako vytvára. Rady
a návody pre domácnosť, tipy na doplnenie
domácej knižnice a v budúcnosti zrejme i literárna tvorba vašich známych či priateľov,
to všetko vás čaká vo vnútri Slovenského
Telegrafu. Stará ľudová múdrosť hovorí, že
je lepšie raz vidieť, ako dvakrát počuť. Tak
smelo do toho! Prelistujte si náš mesačník
a presvedčte sa.
Rádioamatérom ide predovšetkým o pôžitok zo svojho koníčka a to, čo rozdelilo
v úvode zmienených „dedkov“ a „oplanov“,
bola praobyčajná politika. Náš – a predovšetkým Váš – Slovenský Telegraf je apolitický, preto pevne veríme, že okrem všetkých služieb,
ktoré vám ponúka, výrazne prispeje aj k hľadaniu prienikov zdanlivo nezmieriteľných táborov žijúcich vedľa seba. Len tak „z voleja“
mi napadli hneď dva – všetci sa chceme mať
lepšie a záleží nám aj na regióne, v ktorom
každý deň individuálne prežívame svoje
súkromné príbehy. Želáme vám, nech vo svojich srdciach aj intelekte nachádzate stále
nové a nové takéto prieniky a chuť žiť podľa
mustry hľadania možností, ako sa niečo dá,
namiesto rezignujúceho postoja krčmových
Don Quijotov.
Igor DOBROVOLNÝ
..... 2
Na káve .....
Pokračovanie z 1. strany
Vyberať osobnosti do slovníka, ktorý sa
stane súčasťou národného kultúrneho
dedičstva, určite nie je jednoduché.
- To veru nie. Všetci, ktorí na slovníku
pracujeme, sme si museli najprv zostaviť
taký malý slovník, v ktorom sú heslovite
zaradené osobnosti slovenských dejín
a kultúry. Nazvali sme ho „heslár“.
Malý slovník? Veď je to hotová encyklopédia! Formát A4 a stovky strán...
- No, áno... Je to otvorený pracovný materiál v tom zmysle, že z neho vyraďujeme
osobnosti, ktorých zaradenie sa časom
ukázalo vo svetle nového výskumu ako
neopodstatnené. A pribúdajú ďalšie mená,
najviac ich pribudlo v posttotalitných rokoch, keď padli bariéry a osobnosti sa nemuseli „lustrovať“ cez politické okuliare.
lastovička, impulz pre spracovanie podobných slovníkov regionálnych i slovenských
dejateľov. Do roku 2010 vyšlo na Orave päť
podobných slovníkov. Biografický slovník
dejateľov Oravy je komplexný, je to akýsi
súhrn všetkých doterajších dejateľov, ktorí
vyorali hlbokú brázdu do života Oravy
a Oravcov. Len špičkoví regionálni dejatelia sa dostanú do Biografického lexikónu
Slovenska, pravda – po smrti.
Dnes sú časopisy a televízie plné pseudoosobností. Masovosť médií deformuje pohľad veľkej časti konzumentov
tejto „kultúry“ na to, kto je osobnosť.
- Boli aj v minulosti mecenáši, boli duchovní dejatelia, ktorí mali podporu v cirkevnej či svetskej vrchnosti. Ale aj za nimi
musí byť tvorivé dielo, preverené časom.
Ak si ja vydám knižku o rodnej Breze, nestanem sa osobnosťou. Ani keď píšem svojej láske amatérske zamilované verše... Má
to význam pre mňa a pre pár ľudí, dedinu
či región. Literárnym dielom sa dá nazvať
len to, ktoré má tvorivý základ, široký prínos, čo má časom, odborníkmi a národom
preverenú úroveň.
V biografických slovníkoch nájdeme
o osobnostiach len suché fakty. No boli
Prvou podmienkou, ktorú musí spĺňať
kandidát na zaradenie do Slovenského
biografického slovníka, po novom Biografického lexikónu Slovenska, je asi to,
že musí byť po smrti?
- Jednoznačne. A súčasne musí ísť
o osobnosť progresívnu, tvorivú, ktorá
mala veľký vplyv na rozvoj kultúry, vedy,
národného hnutia a iných oblastí života. Za
totality sme museli obchádzať množstvo
osobností z duchovného života či tých,
ktorí boli nútení v ťažkých časoch politických turbulencií emigrovať. To všetko teraz dopĺňame. Prehodnotili sa a upravili aj
staré biografie. Rozšírili sa kritériá i oblasti
výberu osobností. Príkladom sú napríklad
osobnosti emigrantského hnutia. Nielenže
sme o ňom za totality takmer nič nevedeli,
ale aj výmena informácií so Západom bola
veľmi ťažká, s emigrantmi doslova nemožná. A kde nie sú spoľahlivé pramene, niet
čo zdokumentovať. Po stránke otvorenosti
novým podnetom a prameňom Biografický lexikón Slovenska je a bude dielom bez
konca. Stále bude čo dodávať.
Hovoríte, že pri výbere osobností kladiete dôraz na tvorivosť. Po roku 1989
začali na Slovensku vychádzať aj iné
publikácie, napríklad Kto je kto na Slovensku. Tvorivosť niekedy nie je silnou
stránkou ľudí v ňom...
- Nuž, možno nie... Ľudia to majú dnes
ťažké, zorientovať sa v takom mori informácií. A do niektorých publikácií sa dostávajú ľudia, ktorí majú na to, aby si to
zaplatili. Môžu byť osobnosťami z hľadiska
podnikateľských aktivít, konkrétnych projektov alebo podnikateľských skupín, ale
pre zaradenie do veľkého slovníka slovenských osobností – či už žijúcich alebo nežijúcich – je to málo. Bez peňazí, ktoré títo
ľudia do tvorby publikácie vložia, by možno
tá-ktorá kniha ani nevyšla. To sú však úskalia slobodného demokratického zriadenia.
Kto takéto publikácie dostane do rúk, musí
si sám oddeliť zrno od pliev. A nebýva to
ľahké.
V súčasnosti sa dostávajú do pozornosti
regióny. Aj na Orave sú ľudia, ktorí robia
pre región veľmi veľa, ale len málokto
o tom vie.
- Regionálne kritérium je odrazový mostík pre tvorbu takých publikácií, akou je napríklad Biografický slovník dejateľov Oravy,
ktorý sme vďaka podpore podnikateľa
Mariána Grígeľa vydali koncom minulého
roka. V regiónoch je množstvo ľudí, ktorí
vykonávajú kus chvályhodnej práce na
poli literatúry, ochotníckeho divadla, folklóru, športu, kultúry, duchovného života či
v iných oblastiach. Prvý slovník tvorivo i organizačne činných osobností Oravy zostavil a vydal básnik Theo H. Florin v roku 1964
v Dolnom Kubíne. Bola to akoby prvá jarná
A. Maťovčík v má v súčasnosti rozpracovaných viac publikácií z histórie Oravy. Aj o žijúcich
osobnostiach. Foto: Melánia Pastvová
Celebritu vytvára marketing, reklama,
to, že je neustále na obrazovke... Ako sa
v tom nestratiť?
- Ja tým, že pracujem v tejto oblasti na
vedeckej báze, mám pre výber jednoznačné kritériá. Základ je tvorivosť. Kto nemá
tvorivé videnie sveta, či už hudobník, vedec, spisovateľ..., nepatrí medzi národné
osobnosti. U spisovateľov je to napríklad
kritérium troch samostatných vydaných
diel, či už poézie alebo prózy. U výtvarníkov je to súborné dielo istých parametrov.
Napríklad z Oravy sme medzi slovenské výtvarnícke osobnosti zaradili Petra Michala
Bohúňa. Ten zanechal po sebe obrovské
dielo mimoriadneho významu, jeho krásne
portréty národných dejateľov a iné obrazy
visia mnohých galériách na Slovensku aj
v zahraničí. Kto nemá až takýto rozmer,
patrí do regionálnych slovníkov osobností. Martin, Revúca, Trenčín Nitra – mnohé
regióny majú podobné slovníky. Tu nemôžu platiť žiadne súkromné kritériá. Pre
skutočnú osobnosť neplatí „zíde z očí, zíde
z mysle“, ako pri mnohých „celebritách“ televíznej obrazovky.
Nevynikali aj v minulosti niektorí spisovatelia, maliari, ale aj národovci len
preto, že si našli obetavých mecenášov
alebo politickú záštitu?
to aj ľudia s vlastnými starosťami a radosťami, mali svoje lásky, koníčky, zlozvyky či neduhy. Spomeniete si na niečo, čo vie len málokto?
- Pravdaže, každý človek má svoje tajné miesta, ktoré sa na verejnosť nedostanú. V archívoch máme tisíce listín, cennej
súkromnej korešpondencie, ktorá sa nikdy
nedostane von. A niečo zas áno. Málo ľudí
napríklad vie, že Hviezdoslav sa 20 rokov
aktívne podieľal na živote Námestovčanov.
Myslia si, že on ako advokát sa len prechádzal a rojčil – poznáme jeho Prechádzky
jarom, Prechádzky letom – občas zašiel
pod Babiu horu, kde napísal Hájnikovu
ženu a to je všetko. Ale veru nie. On denno-denne intenzívne prijímal klientov od
roľníkov cez drevorubačov, lekárnikov, obchodníkov až po plátenníckych podnikateľov so svojimi sťažnosťami a pravotami.
Hviezdoslav všetky ich spory vybavoval,
našiel sa obsiahly archív jeho advokátskych
spisov, ktorý je dnes uložený v Dolnom Kubíne. Tam sa ukazuje úplne iný Hviezdoslav, ktorý si musel riadne a tvrdo zarábať
na každodenný chlieb. Popritom tvoril,
miloval rybačku, často chodil do chýrnych
kúpeľov na Slanú vodu, navštevoval aj
kúpele Železnô, kde sa stretávali členovia
slovenskej národnej spoločnosti, Turčian-
ske Teplice – mal problémy s hrdlom, ale
neskôr aj neduhy prichádzajúce s vekom.
Práve v kúpeľoch veľa tvoril, písal.
Hviezdoslavove diela sú plné silných
emócií. Prežíval takto emotívne aj vlastný život?
- Pravdaže. Povedal by som, že už od prvej lásky k Ilonke Novákovej... Máme veľa
jeho cennej korešpondencie, z ktorej vyplýva, že žil naozaj bohatým citovým životom.
So svojou prvou láskou sa aj oženil, nemali
však deti, čo tiež veľmi ťažko niesol. No neskôr sa staral o bratove deti. Ťažko znášal
smrť sestry, matky a otca... Každý poryv
svojej duše v časoch týchto životných skúšok vkladal do svojich básní. Trápili ho aj
národné problémy – to tiež môžeme čítať
v jeho dielach. Lásku k prírode vyjadril v najkrajšej slovenskej básni o prírode – kto by
nepoznal verše „Pozdravujem vás, les, hory,
z tej duše pozdravujem vás...“ Pred verejnosťou bol utiahnutý, často zadumaný, no
priateľský a dobrák. V tvrdom katolíckom
prostredí hornej Oravy si vtedy právnik v žiadnom prípade nemohol dovoliť nič, čo si
dovolia právnici v dnešných časoch. Jednoducho by o svojich klientov prišiel.
Oslovili vás niektoré oravské osobnosti
viac, než iné?
- Mňa osobne veľmi zaujal život málo
známeho tvrdošínskeho rodáka, lekára, spisovateľa a prekladateľa Alberta Škarvana.
V marci sme si pripomenuli 85 rokov od jeho
smrti. Zanechal po sebe nádhernú literárnu
pozostalosť, v ktorej dominuje jeho dôkladne vedený denník. Zapisoval si do neho
nielen udalosti, ale aj stavy svojej duše. V zápiskoch nazvaných Moja premena zachytáva svoje duševné rozpoloženie v čase, keď
odmietol vojenskú službu. Ako lekár sa stal
pod vplyvom ideí Tolstého pacifistom, antimilitaristom. Keď odmietol vojenskú službu,
zbavili ho lekárskeho diplomu a uväznili.
Koncom 19. storočia odišiel do Ruska, priamo ku Tolstému, kde prekladal jeho diela.
Škavranov preklad románu Vzkriesenie
do slovenčiny je prvým prekladom tohto
svetoznámeho diela vôbec. Škarvan bol
vychýrený krásavec, trikrát sa oženil, ani raz
šťastne. Dámy údajne krúžili kvôli nemu aj
v okolí väznice v Košiciach, keď tam sedel...
V Zápiskoch vojenského lekára obnažil svoje vnútro naplno. Mal skrátka veľmi zaujímavý život a málo sa o ňom vie. Tak ako aj
o mnohých ďalších osobnostiach Oravy či
Slovenska. Oplatí sa občas otvoriť si podobný slovník a začítať sa...
Melánia Pastvová
Doc. PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc.
je slovenský literárny historik, pracovník Národného Biografického ústavu
Slovenskej národnej knižnice v Martine.
Narodil sa 19. augusta 1937 v Breze. Desiatky rokov sa podieľa na tvorbe stále
sa rozširujúceho slovníka osobností Slovenska.
Augustín Maťovčík študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. Od
roku 1959 pracoval v Literárnom archíve
Matice slovenskej v Martine. V rokoch
1967 - 1968 pôsobil v Ústave slovenskej
literatúry SAV v Bratislave. Potom opäť
pracoval v Matici slovenskej. Z politických dôvodov bol po roku 1969 diskriminovaný a nemohol publikovať. Od
roku 1990 bol riaditeľom Biografického
ústavu MS a je zodpovedný za vydávanie Slovenského biografického slovníka. Je autorom scenárov niekoľkých
dokumentárnych filmov a mnohých
biografických diel o slovenských spisovateľoch a dejateľoch (Hamuljak, Hollý,
Kollár, Hviezdoslav, Škarvan, Krčméry,
Hronský a i.)
..... 3
Udalosť .....
Po takmer 40 rokoch znovu vyjde na
svoju „domovskú“ trať unikátna úzkorozchodná parná lokomotíva, ktorú
Oravci pred 60 rokmi nazvali Gontkuľák. Prvý hvizd parného stroja zaznie 5.
júna na stanici lesnej železnice v Oravskej Lesnej, kde v ten deň odvezie prvých turistov.
Jedinečná lokomotíva sa na Oravu vráti po desiatkach rokov, takpovediac po
znovuzrodení stroja. Náročnú renováciu
unikátnej lokomotívy len pred niekoľkými
dňami dotiahol do konca tím remeselníkov z Krnova na severnej Morave. V máji
na nej už len vychytávali chyby, na ktoré
prišli počas skúšobných jázd. Gontkulák
však musel prejsť aj náročnými technickými a bezpečnostnými previerkami, pretože
po trati oravskej lesnej úvraťovej železnice
bude voziť turistov.
„Ak všetky previerky dopadnú dobre,
zrenovovaný historický unikát slávnostne
uvedieme do prevádzky v nedeľu 5. júna
v Oravskej Lesnej,“ povedala nám riaditeľka Oravského múzea Mária Jagnešáková.
Prvú skutočnú jazdu v teréne absolvoval
Gontkulák tiež na Morave.
Dobrodružstvo po rokoch
„Nečakal som na jazdu v stanici v Třemešné, kde začínala. Zašiel som až za kopec,
cez ktorý trať vedie,“ napísal nám zo se-
Úzkorozchodný parný rušeň Gontkuľak Zákamenskej lesnej železnice so štvorokenným osobným a jedným plošinovým vozňom na drevenom
moste na Chmúre. Súpravu obdivujú rakúski turisti, lesáci v pozadí pri nej pracujú. Foto: P. Joachymstál (1969)
OPÄŤ ZAHVÍZDA DOMA
vernej Moravy milovník parných lokomotív, ktorý si podobné akcie nikdy nenechá
ujsť. „Na svahu sa konečne objavila súprava vlaku na čele s Gontkulákom. Najťažší
úsek lokomotívu ešte len čakal. Stúpanie
od mosta v Třemešné k prejazdu dosahuje
takmer 30‰ a od prejazdu na vrchol slušných 25‰. V ďalšom úseku čakal súpravu
ešte oblúk s najmenším polomerom - 75
metrov. Vlak sledovali dve hasičské autá...
Gontkulák všetko zvládol bez problémov
a tak som zamieril do cieľovej stanice
Liptaň. Vlak tam ešte nedorazil. Treba si
však uvedomiť, že Gontkulák nebol konštruovaný na rýchlu prepravu, ale pre
prácu na lesnej železnici, preto má malé
kolesá a veľké valce, aby mal obrovskú silu.
Jeho primárnym poslaním bolo prepraviť
nízkou rýchlosťou po strmých úvratiach čo
najväčšie objemy dreva. V Liptani technici
lokomotívu znovu skontrolovali, premazali a prehodili na opačný koniec súpravy.
Na sledovanie návratu súpravy z Liptaně
do Třemešné som si vybral miesto, odkiaľ
výborne vidieť silné stránky úzkorozchodnej trate: maximálne kopíruje terén vďaka
oblúkom menších polomerov a väčším
stúpaniam. V diaľke sa objavuje zvláštny
vlak, pomaly a s výrazným supením Gontkulák zdoláva posledné stovky metrov na
svojej prvej ozajstnej skúšobnej jazde. Po
opakovanej prehliadke strojvodca využíva
aj poslednú paru vo valcoch: lokomotíva vlastnou silou vychádza na prepravný
vagón. A len čo pravidelný rýchlik R1184
2001 dostala lokomotíva konzervačný
náter a v rámci happeningu k 30. výročiu
ukončenia prevádzky KOLŽ ju dozdobili
výtvarní umelci vrátane nesprávnej repliky
nápisu “GONDKUĽAK”. Spor o správnosti jej
mena spôsobil, že meno lokomotívy má
súčasnú podobu - GONTKULÁK.
Starenka je ako nová
Ďalším medzníkom v „živote“ Gontkuláka
bol rok 2009, kedy lokomotívu previezli do
firmy OLPAS Moravia v Krnove, kde až do
mája tohto roku prebiehala jej kompletná
rekonštrukcia.
„Pri práci sme museli využívať staré pracovné postupy, akými bola lokomotíva vyrobená pôvodne,“ hovorí Jiří Halaša, jeden
z remeselníkov, ktorí sa na rekonštrukcii
stroja podieľali. „Napríklad nitovanie za
tepla by sme mohli nahradiť zváranými
spojmi, no to by už nebolo ono.“
Prvej skúšobnej jazdy v teréne sa zúčastnila aj riaditeľka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava
Mária Jagnešáková (vľavo v rozhovore pre ČT24). Foto: OM POH
uvoľnil trať smerom na Krnov, odchádza aj
zvláštny nákladný vlak s nákladom parnej
lokomotívy Gontkulák do Krnova.“
39 rokov bez života
Lokomotíva Gontkulák bola vyrobená
v roku 1928 v ČKD Praha a 4. decembra
1928 ju výrobca dodal na lesnú železnicu
Žarnovica, kde sa 22. mája 1929 podrobila
policajnej skúške. Až v roku 1951 ju presunuli na Kysucko-oravskú lesnú železnicu
(KOLŽ), kde ju označili ako Č. 3. Lesní robotníci ju však premenovali na “Gontkuľák”
podľa lokality Gontkuľa na oravskej strane
železnice. Pri nakrúcaní filmu koncom 60.
rokov mala na boku namaľovaný názov
Gondkulák s nesprávnym “d”. Po oficiálnom
ukončení prevádzky KOLŽ sa lokomotíva
podieľala na likvidácii trate a bola vôbec
posledná, ktorá v októbri 1972 po trati
KOLŽ prešla. Odvtedy bola nepojazdná.
Gontkulák potom železničiari umiestnili
ako pamätník v priestore depa Žilina, kde
stál až do roku 1990. Vtedy získalo lokomotívu Kysucké múzeum a uskladnilo ju
v provizórnom depe vo Výchylovke. V roku
„Keď sme lokomotívu dostali, jej vodné
nádrže, búdka strojvedúceho aj uhliaky
boli celkom zožraté hrdzou. Zub času urobil svoje, my sme museli tiež urobiť svoje,“,
povedal konateľ firmy OLPAS Jaromír Foltýn. „Pre tento typ lokomotívy sme mali
celkom slušnú technickú dokumentáciu,
no práve časti, na ktorých sme potrebovali
zapracovať najviac, chýbali. A tak sme museli pátrať a vložiť do práce všetku šikovnosť a um našich remeselníkov.“
Gontkulák znamenal dve desaťročia pre
desiatky Hornooravcov obživu, určite sa
ešte nájdu pamätníci, ktorí ho znovu radi
uvidia. No v nasledujúcich rokoch bude
slúžiť najmä ako unikátna funkčná atrakcia
pre turistov, ktorí prídu do Oravskej Lesnej.
Melánia Pastvová
..... 4
Zaujímavosti .....
FOLKLÓR BEZ HRANÍC
NOBLESA
V ZELENOM
V sobotu 4. júna sa na Oravskom hrade odohrá udalosť, akú Oravci ešte nikdy nemali možnosť vidieť, ani
počuť. Uskutoční sa tu celoslovenská súťaž v hre na
lesnicu a lovecký roh.
Od roku 1970 patrí Slovensko medzi krajiny, ktoré sú
poľovníckou kultúrou a hudbou výnimočné nielen v Európe, ale na celom svete. Vďaka za to patrí skladateľovi
Tiborovi Andrašovanovi a textárovi Pavlovi Porubanovi.
Z ich spoločnej autorskej dielne vyšlo v roku 1970 - po
prvý raz v histórii Slovenska - dielo Slovenské poľovnícke
signály. Odvtedy sa používajú na najrôznejších poľovníckych podujatiach, dodávajú im osobitú atmosféru a noblesu.
Tento osobitný druh hudby na „dychy“ chytil za srdce
desiatky mužov i žien v zelenom. Svoje umenie zdokonalili do tej miery, že v roku 1977 sa ho rozhodli predviesť
na prvej celoslovenskej súťaži lesničiarov. Súťaž vznikla
vďaka iniciatíve Pavla Porubana a Milana Húževku – dlhoročného predsedu Klubu lesničiarov. Odvtedy si trubači
a trubačky na lesnicu a lesný roh merajú sily pravidelne.
Toho roku sa súťaž prvý raz v histórii uskutoční na Orave.
Zvuky desiatok lesníc a lesných rohov budú znieť Oravským Podzámkom v sobotu 4. júna od 10.00 h na Rytierskom nádvorí Oravského hradu.
„Aj Orava má medzi 60 súťažiacimi zastúpenie, prihlásil
sa medzi nich Daniel Koleják,“ povedal nám organizačný
riaditeľ súťaže Jozef Herud. „Naším zámerom je, aby kultúra poľovníctva na Orave postúpila o stupienok vyššie.
A keďže rok 2011 je Medzinárodným rokom lesov, námestovský závod Lesov SR pripravil pre malých aj veľkých
návštevníkov podujatia a hradu množstvo zaujímavostí.“
(mp)
Zvuky lesníc a lesných rohov dodávajú noblesu každému významnému
poľovníckemu podujatiu. Foto: Michal Tomčík
Miroslav Žabenský
TERAZ LETÍ EVA KURJAKOVÁ
Tento rok medzi čitateľmi na Orave
„letí“ autorka Eva Kurjaková. Táto
Zubrohlavčanka a regionálna historička sa vďaka tomu stala dvojnásobnou
víťazkou čitateľskej súťaže Kniha Oravy.
Oravská knižnica v Dolnom Kubíne
aj tento rok vyhlásila súťaž Kniha Oravy.
V kategórii Beletria vyhrali Kurjakovej Povesti spod Babej hory. Viac ako sto - ďalšia publikácia rovnakej autorky - zvíťazila
medzi titulmi odbornej literatúry. Ide
o pamätnicu ochotníckeho divadla, ktoré
má v Zubrohlave hlboké korene. Publikáciu venovala autorka generáciám divadelných ochotníkov v obci. Jedinečnosť
knihy umocňuje viac ako 160 historicky
vzácnych fotografií. Autorka ich zozbierala nielen v archívoch a novinách, ale aj od
rodín žijúcich a nežijúcich divadelníkov.
Hľadá odpovede
„Ak načriete do minulosti, zrazu objavujete veci, o ktorých ani netušíte, že mohli
existovať, že sa mohli stať,“ hovorí Eva Kurjaková. Pátranie v archívoch, počúvanie
príbehov starých ľudí a hľadanie súvislostí
v ich rozprávaní s historickými faktami E.
Kurjakovú fascinuje. Zvedavosť ju stále
poháňa dopredu, nôti ju hľadať odpovede
na nové a nové otázky.
„Viete napríklad, prečo Kliňanov prezývajú Burčici? Lebo naozaj boli burčici vždy sa búrili proti vrchnosti, pridávali sa
k povstalcom, buričom. Kým väčšina okolitých dedín bola verná katolíckemu kráľovi, oni sa priklonili k evanjelickému oravskému panstvu. Z toho vyplývali mnohé
kuriózne situácie. Najkurióznejšia je ale
ankoniec asi tá, že napriek svojej vzdo-
Krst knihy Evy Kurjakovej (v strede) Povesti spod Babej hory. Foto: archív (MP)
rovitosti Klin aj tak, podobne ako Lokca,
dostal od kráľa armáles (erb) „za vernosť“.
Tú vernosť im dosvedčil pred kráľom obchodník, s ktorým Kliňania vozili z Poľska
soľ. Keď sa v archívoch dozvedám, ako
to kedysi chodilo pri dvore, medzi šľachtou a obchodníkmi, vôbec sa nečudujem
tomu, čo sa deje dnes. Niektoré veci sa za
stáročia nezmenili, a keď tak veľmi málo.“
Náhoda? Nie
V kategórii Odborná literatúra sa o titul
Kniha Oravy uchádzalo osemnásť knižných titulov. Na druhom mieste skončila
kniha Jozefa Golvoňa Monografia obce
Hladovka. Treťou najlepšou knihou je
podľa vkusu oravských čitateľov Dolná Le-
V Oravskej Lesnej sa na 3. medzinárodnom
detskom folklórnom festivale stretne deväť súborov zo Slovenska, Poľska a Českej
republiky.
Tradičná ľudová kultúra má v Oravskej
Lesnej zelenú. Dôkazom je tretí ročník medzinárodného folklórneho festivalu, ktorý
sa pod názvom Folklór bez hraníc v obci
uskutoční 12. júna. Pozvanie usporiadateľov
v tomto roku prijalo deväť detských súborov, ľudové hudby a sólisti z troch štátov.
Program festivalu začína o 9.00 h svätou
omšou v kostole sv. Anny, pokračuje popoludní od 13.00 h vozovým sprievodom
krojovaných účinkujúcich obcou a vyvrcholí o 14.00 h festivalovým programom
v amfiteátri. V programe sa predstavia
detské domáce folklórne súbory Magurka
a Fľajšovanček z Oravskej Lesnej, Roháčik
zo Zuberca, Goral z Hladovky, Oščadnička
z Oščadnice, Sliačanček z Liptovských Sliačov, Zornička zo Zvolena, ľudová hudba
Fialka z Partizánskeho či Janoštínovci zo
Zuberca. Chýbať nebudú ani zahraniční
hostia: detské folklórne súbory Ostravička z Frydku-Místku a Mali Grojcowianie
z poľského Wieprza.
Festival pripravilo Občianske združenie
Fľajšovan a obec Oravská Lesná v spolupráci s Oravským kultúrnym strediskom,
Oravským múzeom P. O. Hviezdoslava
a ďalšími partermi. Poslaním jediného detského folklórneho festivalu na Orave je dať
najmä mladej generácii priestor a možnosť
spoznať tradičnú ľudovú kultúru slovanských národov a kultúrne dedičstvo, ktoré
sa v súčasnosti vytráca.
hota - bývalá obec a jej obyvatelia, ktorú
zostavil Michal Čajka.
V kategórii Beletria súťažilo desať publikácií. Druhé miesto získal Peter Huba
a jeho Povesti z Oravy 2, na treťom mieste sa umiestnili Poviedky neskorého leta
Jána Štepitu. Súťaž o Knihu roka sa konala
aj v ostatných regiónoch Žilinského kraja.
Najúspešnejšie tituly poputujú na medzinárodný knižný veľtrh Bibliotéka v Bratislave.
Triumf Evy Kurjakovej v súťaži Kniha
Oravy nie je náhodný, veď mimoriadny
úspech zožala táto oravská autorka aj počas vyhlásenia výsledkov súťaže Slovenská kronika 2009. Odborná porota vtedy
hodnotila vyše 200 súťažných materiálov
z celého Slovenska, udelila 46 ocenení,
dve mimoriadne ceny Ladislava Jasenáka,
a 35 čestných uznaní. Tri z týchto ocenení
si prevzala práve Eva Kurjaková.
(mp)
Eva Kurjaková (*21. december 1947,
Zubrohlava) je slovenská regionálna historička a zberateľka ľudových povestí.
V roku 1966 skončila Strednú všeobecnú
vzdelávaciu školu v Námestove a v roku
1976 maturovala na Strednej ekonomickej škole v Žiline. Pôsobila aj ako starostka
obce Zubrohlava.
Dielo
1988 400 rokov obce Zubrohlava
1996 Medailón ochotníckeho divadelného
súboru zo Zubrohlavy
1997 TJ Sokol Zubrohlava 1947 - 1997
1998 Zubrohlava
2000 Bobrov 1550 - 1998, Viera Namislovská, Eva Kurjaková
2000 História farnosti Zubrohlava 1770 2000
2003 Divadlo v Zubrohlave 1997 – 2003
2005 Slovník obce Zubrohlava a okolitých
plátenníckych obcí
2005 100 rokov požiarnej ochrany v Zubrohlave
2007 Zákamenné, Soňa Maťugová, Eva Kurjaková, Róbert Trnka
2008 Povesti spod Babej hory
2010 Povesti spod Piľska
2010 Viac ako sto
Eva Kurjaková má aktívny podiel aj na
tvorbe ďalších kolektívnych diel, najmä
monografií či sprievodcov po slovenskej
a poľskej Orave.
..... 5
Kam vyraziť .....
ZAHRAJME SA AKO KEDYSI
Vedomosti trochu inak, tvorivé dielne
hrnčiarstva, rezbárstva, drotárstva,
sviečkárstva, maľba na sklo a tradičné
hry. Múzeum oravskej dediny, Zuberec
1. 6. – 17. 6. denne 8.00 - 17.00 h
bytosti. Vlk je strojvodca, Čert si vyskúša
úlohu výpravcu, Ježibaba si vo vlaku
vyhliadne svoje obete, ale krásna
princezná jej plány prekazí. Alebo že
by tento rok bolo všetko inak? Oravská
lesná železnička Oravská Lesná –
Tanečník, 5. – 9. júna o 9.00 – 17.00 h
ROZPRÁVKOVÝ SVET NA
ORAVSKOM HRADE
IX. DNI TANCA
CHLEBNICKÝ CHLEBÍČEK
7. ročník kultúrno-spoločenského
a folklórneho podujatia.
Nebudú chýbať regionálne
špeciality a ukážky tradičných
remesiel. Kultúrny dom Chlebnice,
Ne 19. 6. popoludní
MEDAILÓN ĽUDOVEJ
HUDBY MURINOVCOV
XVII. ročník podujatia pre deti a mládež,
plného rozprávkových bytostí a príbehov.
Oravský Pozdámok
1. a 2. 6. o 8.30 - 17.30 h
Kultúrne podujatie k 20. výročiu
založenia ľudovej hudby.
Ne 5. 6. o 14.00 h, KD Osádka
CESTA DO PRAVEKU
Skús ma rozosmiať
filmové predstavenie v kine Choč,
dolný Kubín, 1. 6. o 18.30 h
20. DILONGOVA TRSTENÁ
Celoslovenská súťaž v umeleckom
prednese slovenskej a svetovej
spirituálnej poézie a prózy. Recitačná
súťaž sa uskutoční v jednom dni v Kostole
sv. Juraja (františkánsky kostolík) na
Námestí M. R. Štefánika v Trstenej,
v Základnej škole R. Dilonga a Gymnáziu
M. Hattalu v Trstenej 3. júna od 8.00 h
CELOSLOVENSKÁ SÚŤAŽ V HRE
NA LESNICU A LOVECKÝ ROH
XXXIV. ročník celoslovenskej súťaže
v hre na lesnicu a lovecký roh, ktorá sa
uskutoční v sobotu 4. 6. od 9.45 h na
Oravskom hrade v Oravskom Podzámku
57. HVIEZDOSLAVOV KUBÍN
CVČ Domček v Dolnom Kubíne
pripravilo pre deti pri príležitosti MDD
množstvo aktivít, súťaží a zábavu
s nádychom praveku. Ne 5. 6. o 14.00
na Zimnom štadióne v D. Kubíne
Celoslovenská súťaž v umeleckom
prednese poézie a prózy, a v
tvorbe divadiel poézie. 22. – 25.
6., MsKS Dolný Kubín
NESLADÍM
YOU.Festival
divadelné predstavenie Radošinského
naivného divadla, divadelná sála
MsKS D. Kubín 8. 6. o 19.00 h
Hudobno-kultúrny event
v prekrásnom prírodnom prostredí
pri Františkovej huti za Podbielom.
So 24. 6. o 13.00 h - vystúpenie kapiel
Deep Sense, Ravenhill, The Panic,
Picture of The Day, Any Time, The
Lampions, Juraj Harusštiak a Banda
Ne 25.6 od 13.00 h - koncert skupín
Helenine oči, Smola a Hrušky, Prague
Conspiracy, Mango Molas, Lavagance,
Chiki Liki Tu-a, Cartonage, Skyline.
FOLKLÓR BEZ HRANÍC
3. medzinárodný detský folklórny festival.
Súčasťou programu festivalu bude aj
jarmok ľudových remesiel. 13. 6., Oravská
Lesná, o 13.00 h vozový sprievod obcou,
o 14.30 h hlavný program v amfiteátri
PARTIČKA
HEEL & TOE SHOW
nakrúcanie známej televíznej zábavnej
relácie. Divadelná sála MsKS
D. Kubín, 16. 6. o 17.00 a 19.00 h
Otvorené majstrovstva Slovenskej
republiky - 12. ročník putovného detského
country festivalu. So 4. 6. súťaž od 9.30 h,
Galaprogram o 18.00 h, Dom kultúry Nižná
Camp Tília, Gäceľ, D. Kubín,
17. - 18. 6. o 12.00 h
Divadlo bez opony Banská
Bystrica všetkých pozýva
na divadelné predstavenie pre deti.
So 24. 6. o 16.00 h v DK Námestovo
LÚČNICA
Mladosť a krása – folkloristické
pásmo svetoznámeho slovenského
tanečného súboru. Dom kultúry
Námestovo, 18. 6. o 18.00 h KUBÍNSKE AKORDY
V. ročník festivalu country a bluegrass
v podaní viacerých kapiel a Roba
Huleja. Ako hlavný hosť večera
vystúpi Blue Kentucky z Púchova.
So 18. 6. o 16.00, Lúka Bôrek (medzi
Podbielom a O. B. Potokom
LOJZOV RANČ
Amatérska prehliadka evergreenov.
5. 6. o 18.00 h MsKS Dolný Kubín
ROZPRÁVKOVÝ VLÁČIK
Jazdu parným vláčikom riadia rozprávkové
Autor:
Aurel
stratila re
k vala
plú ili
35. HUDOBNÉ LETO na
Slanickom ostrove umenia
Pokiaľ ide o trvalý pobyt, tento má len evidenčný
charakter a nie sú s ním spojené žiadne právne nároky na
členstvo v OSBD alebo na vlastníctvo bytu.
HAPPY STRINGS QUARTET
(Radovan Varga 1. husle, Slavomír Glos 2.
husle, Marek Pukl viola,
Michal Kvitkovský kontrabas)
27. 6. o 18.00 h Prevoz loďou je zabezpečený z prístavu
Slanická Osada od 17.00 do 17.45 h.
Vážení čitatelia, ak máte právny problém, s ktorým vám
môže náš právnik poradiť na tomto obmedzenom priestore,
napíšte nám. Odpoveď pravdepodobne pomôže nielen vám,
ale aj ďalším našim čitateľom.
tamto
meno
Strakovej
zem , po
anglicky
Antonov
kotvisko lodí
"modr " 3D
film
Camerona
hliník
vrko ,
po esky
nástenn
gobelín
indiánska
fajka
moravské
mesto
kumpa,
po esky
paniel.
pokrm
japonská
lovky a
belgick
spevák
uzavretá
skupina
zn. ly .
vlekov
naozaj,
New York
dolo il
domová
správa
technická
ekonómia
áno
tromf
v kartách
medzin.
kamión.
doprava
ufák
zna ka
tenisiek
Unix Desk.
Environ.
1
niet
pologranitizované
horniny
3
odroda
hrozna
meno
Pasteura
futb.klub
v D.Strede
organická
zlú enina
email
druh avivá e
banícka
trhavina
okabá
hodnota
(kni .)
Karol
v Lond ne
tisol
Elemíra
patriaci
Tonovi
odpovedaj na
Agrárna
strana vidieka
otázku
tak e
mravec, po
angl.
vydávala
rozkazy
as apadany
predlo ka
Redakcia
odseklo
Adamova
dru ka
sveter,
po esky
polovica
priemeru
ant,
valor,
amid,
gavi
JUDr. Pavol Tornos
zna ka
star ích
autobusov
2
pú
Podľa § 703 ods.1 ) Obč. z. ak sa za trvania manželstva
manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Zároveň podľa § 703
ods.2 ) Obč. z. platí, že ak vznikne len jednému z manželov
za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme
družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu
manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve.
Z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní
spoločne a nerozdielne, čo je zrejme aj Váš prípad.
Tradičné zvyky Svätojánskej
noci spojené s pálením ohňa.
Ne 25. 6. popoludní a večer, Zázrivá
ovil
ílska
Ak chcete získať byt do osobného vlastníctva, treba
v prvom rade zistiť, prečo Vám OSBD odmieta byt odpredať, resp. čo k tomu potrebujete, aby tak urobilo, a to aj
z dôvodu, či nie je možné právny titul na nadobudnutie
bytu do OV získať aj mimosúdne. Vychádzajúc z Vami uvedeného skutkové stavu to bude zrejme preto, že nemáte
vysporiadaný podiel v OSBD. Predpokladám, že Váš nový
manžel nie je členom OSBD a ani nájomcom predmetného
bytu.
Preto bude zrejme potrebné, ak by exmanžel nesúhlasil s dohodou, aby ste v súlade s § 705 Obč. zákonníka podali na miestne a vecne príslušnom súde žalobu o zrušenie
práva spoločného nájmu bytu v ktorej sa zároveň budete
domáhať určenia, že ste členkou OSBD.
JÁNSKE OHNE
IX. DNI TANCA
Ako slobodná som bola členkou bytového družstva
a bývala som v 1-izbovom byte. Neskôr som sa vydala
a po pridelení väčšieho bytu v roku 1980 sa stal spolunájomcom bytu aj manžel. V nájomnej zmluve nie
je uvedený menom, iba ako + manžel. Dávno sme
rozvedení, exmanžel domácnosť opustil, nikdy sme
si však nevysporiadali BSM. Dnes žijem v byte s druhým manželom, no OSBD mi odmieta byt odpredať
do osobného vlastníctva. Exmanžel má v byte stále
nahlásené trvalé bydlisko, hoci tu nežije už 17 rokov.
Čo mám robiť, keď chcem byt získať do OV?
Aj keď ste sa rozviedli a nevysporiadali ste si BSM, nemožno automaticky z dôvodu uplynutia trojročnej doby
na vysporiadanie BSM alebo zo skutočnosti, že neskôr Váš
exmanžel opustil domácnosť konštatovať, že jeho nájom
resp. podiel v OSBD zanikol.
SEDEM KOZLIATOK
14. ROCKOVÝ ZÁBER
Oravský festival detského tanca.
Súťažná prehliadka moderného
tanca, country dance, rock and
roll a spoločenského tanca.
5. 6. KD v Rabči
asado,
aras,
Právnik radí ...
Oravský festival detského tanca.
Nesúťažná prehliadka najlepších
tanečníkov vo vybraných druhoch tanca
19. 6. KD vo Vavrečke
zna ka cigár
kanál
zástup
oznámil
úradom
kaz
opuch tkaniva
nikel
bojov oddiel
solmiz.
slabika
pichal
citoslov.
upozornenia
kôlka (zast.)
seversk
parohá
Správne vylúštenie krížovky posielajte do 20. júna na adresu Oravský Telegraf, P. O. BOX 94, 027 44 Tvrdošín, na e-mail: [email protected] alebo zatelefonujte na tel. č. 0948 620 677.
Spomedzi úspešných riešiteľov každej krížovky vyžrebujeme jedného, ktorého odmeníme hodnotnou knihou. Mená výhercov uverejníme v nasledujúcom čísle Oravského Telegrafu.
..... 6
Kam vyraziť .....
STÁLICE KULTÚRNEHO DIANIA
Oravská lesná železnica
Oravská Lesná - Tanečník
ORAVSKÁ GALÉRIA
Zasmejme sa .....
Župný dom Dolný Kubín
Päť stálych expozícií: Staré umenie
15. - 19. stor., Ikony, Slovenské výtvarné
umenie 20. storočia, Tradičné ľudové
umenie – výber, Štefan Siváň - rezbár
z Oravy. Otvorené denne okrem
pondelka od 10.00 h do 17.00 h.
Historická lesná úvraťová železnica v sedle
Beskyd, európsky unikát s možnosťou
výletu na vlaku s historickou parnou
lokomotívou. Denne 9.00 – 17.00 h.
Florinov dom Dolný Kubín – celý
jún: Východná Ázia - z historického
fonduČaplovičovej knižnice. Po – pi
8.00 – 15.00 h, ne 11.00 – 16.00 h.
Slanický ostrov umenia
na Oravskej priehrade
Pamätný dom Martina
Kukučína Jasenová
Stála expozícia slovenskej ľudovej plastiky
a maľby, Oravská kamenárska tvorba
a história zatopených obcí v hrobke
Klinovských. Na ostrov sa dostanete
loďou Oravskej galérie z prístavu Slanická
Osada denne, prvá plavba o 9.00 h, potom
každé dve hodiny posledná o 16.30 h.
ORAVSKÉ MÚZEUM
Oravský hrad Oravský Podzámok
15. - 17. 6. V kráľovstve prírody - priblíženie
oravskej fauny a flóry (8.30 - 17.30 h).
Nočná prehliadka Oravského
hradu od 1. 7. od 21.00 do
22.30 h - Noc krvavej grófky.
3. 7. – Country popoludnie
od 14.00 h.
vzdal sa
prispôsobovala
sponové
sloveso
poloha
joge
„Vidím milióny hviezd,“ odpovedá Watson.
„A čo si o tom myslíte?“
Watson sa hlboko zamyslí a potom hovorí:
Hviezdoslavova hájovňa
Oravská Polhora
Expozícia Hájnikovej ženy, Život
a dielo Mila Urbana. Celý jún ut - so
9.00 – 16.30 h, ne 10.30 – 18.00 h.
MÚZEUM ŠĽACHTICKÝCH
KOČIAROV A SANÍ
Múzeum v Oravskom Podzámku (pri
kostole) je jedinečnou a najrozsiahlejšou
súkromnou zbierkou kočiarov
a saní na Slovensku. Otvorené je
denne od 9.30 do 18.00 h.
GALÉRIA ĽUDOVÉHO REZBÁRSTVA
Stála expozícia ľudových drevených
plastík v Babíne obsahuje viac ako
50 plastík v nadživotnej veľkosti
od 30 tvorcov z Oravy, Liptova,
Kysúc, Považia, Košíc a Poľska.
Galéria ľudového rezbárstva je
sprístupnená počas celého roka. Návštevu
treba vopred telefonicky ohlásiť na
číslach: 043/5577207, 0908 901 914
Sokoliarske umenie dravých
vtákov 2. - 3. 7. (8.30 - 17.30 h).
Autor:
Aurel
„Drahý Watson, pozrite sa na oblohu a povedzte mi čo vidíte.“
Celý jún ut - ne 8.30 – 16.00 h.
Galéria Márie Medveckej, Tvrdošín
Trvalá expozícia maliarky Oravy,
Sochárstvo zo zbierok OG. Otvorené
denne okrem pondelka 10.00 - 16.00 h.
Sherlock Holmes a Dr. Watson se vydali stanovať. Večer rozložili stan a uložili sa spať.
V noci budí Holmes svojho priateľa:
v
indické
náre ie
oble ená
ena (6.11.)
zvukov
navigátor
citoslovce
chápenia
tamto
druh
papagája
um val , po
esky
istiaci
prípravok
Newell
Old Boys
Olympia
mámen ,
po esky
papagáj plus
kozácky
ná elník
Avon,
pali,
tola,
Uda,
podmienvolume (skr.)
ková spojka
od Slnka
hnedá
diev ina
nevystavoval
ú inkom pary
zna ka
kozmetiky
udiera nohou
1
odporov.
spojka
ve k
lensk
tát
USA
spálená
kus
po a
príkri
odolnos
organizmu
vo i
chorobám
popevok
Early Literacy
Support
indická
hmotn.
jednotka
star ia plo ná
jednotka
as no a
netáraj
zlos
Human
Resources
meno
Csákovej
b val
japonsk
cisár
Leteck
oddiel
„Z astronomického hľadiska by som povedal,
že existujú milióny galaxií a miliardy planét.
Z astrologického pohľadu vidím, že Saturn je
v znamení leva. Čo sa týka času, myslím, že je
štvrť na štyri. Teologicky sa ukazuje, že Boh
je všemohúci a my sme malí a nepodstatní.
Meteorológ by asi povedal, že zajtra bude
jasno. A čo hovorí obloha vám, priateľu?“
Holmes potrasie hlavou: „Milý Watson, ste
úplný idiot. Niekto nám jednoducho ukradol
stan.“
iroko otváral
ústa
Slovensk
telegraf
cudzie
. meno
usadeniny
úder
okolád.
"hviezda"
prievozník
oslovenie
Miroslava
plemenn kô
udretí po
hlave
úkon
Slovensk
telegraf
záhada
ruská
predlo ka
Európ.
hospod.
spolo .
kazí,
predlo ka
zhoda slov
na konci
ver ov
ni í
anglick
zápor
ve k
krik
eská
predlo ka
clonili
asto vystríha
zvratné
zámeno
meno Lesyka
2
zvieracia
kon atina
ázijsk horsk
masív
10 x 10
nevlastnil
Správne vylúštenie krížovky posielajte do 20. júna na adresu Oravský Telegraf, P. O. BOX 94, 027 44 Tvrdošín, na e-mail: [email protected] alebo zatelefonujte na tel. č. 0948 620 677.
Spomedzi úspešných riešiteľov každej krížovky vyžrebujeme jedného, ktorého odmeníme hodnotnou knihou. Mená výhercov uverejníme v nasledujúcom čísle Oravského Telegrafu.
..... 7
Pre každého niečo .....
Tip na výlet .....
Via Falsa – Falošná cesta
Lokca – Budín – Sedliacka Dubová
Dĺžka trasy na vrchol Budína cca 4 km, do
Sedliackej Dubovej 17 km, prevýšenie 565 m.
Na Budín sa vyberieme zatiaľ neoznačenou cestou pre peších turistov. Trasa sa
začína pred Lokcou (od Námestova), asi
250 m pred odbočkou na Brezu. Dolinou
potoka popod vrch Opálený ide k horám.
Nad dedinou sa odchýli od potoka na východ. Na Mlákach nad Hrčkovou pretína
vrcholovú trasu, spája sa s cestou z Ťapešova a smeruje do Zemianskej Dediny.
My pokračujeme hrebeňom, trasou, ktorou kedysi chodili obyvatelia Bielej Oravy
do kostola v Sedliackej Dubovej. Neskôr ju
nazývali Via Falsa, Falošná cesta, ktorá obchádzala mýta v Slanici, v Tvrdošíne a viedla vrcholmi hôr ponad Jasenicu. Okolo
Lokce viedla na Budín a nad Babínom, na
Babínskej holi odbočovala do Sedliackej
Dubovej.
Aj naša trasa vedie touto starodávnou
pašeráckou cestou. Z vrcholovej trasy na
Babínskej holi cez Bacharovú a dolinou
Dubového potoka sme zhruba za tri hodiny z Budína pri Skalke v Sedliackej Dubovej, kde stoja pozostatky starého kostola.
Sedliacka Dubová bola podľa starovekých
listín už v roku 1397 jednou z piatich oravských farností. Pekne vystavaný kostol sv.
Kozmu a Damiána sa spomína v kanonickej vizitácii katolíckej farnosti v roku1559
a 1560. Zrúcanina tohto barokového
kostola sa dodnes týči na Skalke nad dedinou. Archeologický výskum potvrdil, že
toto miesto bolo osídlené už v dobe halštatskej. Pri ruinách kostola sa každé leto
schádzajú milovníci kultúrnych pamiatok,
ktorí tu realizujú projekt rekonštrukcie zrúcaniny pod názvom Dubová Colonum.
Na mieste, kde stojí v Sedliackej Dubovej
súčasný kostol, stála už pred viac ako 200
rokmi murovaná kaplnka sv. Ladislava. Tú
zničila povodeň 25. – 26. augusta 1813.
Rozvodnená Orava vtedy zničila niekoľko
obcí, za obeť jej padli i ľudské životy.
Naspäť sa môžeme vrátiť výstupom po tej
istej trase popod Poľany.
Zdroj: Cestami necestami
a chodníčkami Oravy
Ruiny Kostola sv. Kozmu a Damiána nad Sedliackou Dubovou. Foto: (colonum)
HÁJNIČKA SI LEN NIEKDE ODSKOČILA
Na stole leží chlieb aj nôž. Kroj prevesený cez stoličku Hájnikova žena akoby
iba niekam odskočila.
Dlhú zimnú prestávku využili pracovníci Oravského múzea na rekonštrukciu
Hviezdoslavovej hájovne na Slanej vode
v Oravskej Polhore. Toto vôbec prvé slovenské literárne múzeum, zasadené do úžasného prírodného prostredia pod Babou horou,
bolo verejnosti sprístupnené v roku 1979.
„Viac ako tri desaťročia riadnej prevádzky si nevyhnutne vyžiadali generálnu
opravu celého objektu, zastaranej elektroinštalácie, opadaných vnútorných omietok
či výstavných panelov,“ povedala riaditeľka
múzea Mária Jagnešáková. „Okrem toho
sme aktualizovali vystavené fotografie
a pridali sme aj DVD prehrávač na multimediálnu prezentáciu.“
Unikátna expozícia na Rabčickej rovni
pod Babou horou pripomína jedno z vrcholných literárnych diel Pavla Országha
Hviezdoslava. Hájnikova žena sa tak ocitla
v pôvodnom prostredí.
„V prvej časti expozície je všetko nainštalované tak, akoby si hájnikova žena
práve len na chvíľu niekam odbehla, kroj,
na stole chlieb ako symbol dobroty, nôž,
Viete že...
...najstaršie zmienky o masáži sa našli
v Egypte na Erbesovom papyruse z roku
približne 5000 pr. n. l.
...prví popísali liečivé účinky masáže Číňania okolo roku 3000 pr. n. l.
...v Indii bola masáž súčasťou osobnej
dennej hygieny obyčajných ľudí
...grécki lekári používali masáž ako hlavnú
metódou liečby bolesti
...už Hipokrates učil, že „lekári majú byť vz-
ktorým si ochránila česť,“ opisuje Jagnešáková.
Ďalšie dve miestnosti sú tiež venované
tvorbe klasika slovenskej literatúry. Hviezdoslavovu hájovňu navštívilo v posledných rokoch zhruba šesťtisíc turistov. A to
aj napriek tomu, že sezóna tu trvá iba od
začiatku mája do konca októbra.
Súčasná budova expozície stojí na základoch pôvodnej hájovne, ktorá v roku
1912 vyhorela a ktorú Hviezdoslav pravidelne navštevoval. Práve v nej sa v roku
1904 narodil aj spisovateľ Milo Urban.
V areáli nájdete aj expozíciu venovanú
jeho životu a dielu.
(mp)
VZDELÁVANIE
FOLKLORISTOV
Oravské kultúrne stredisko (OKS) v Dolnom Kubíne otvára ďalší ročník teoreticko-praktického kurzu Tradícia folklóru
dnes. Na základe potvrdenia o akreditácii Ministerstva školstva SR tak OKS opäť
ponúka možnosť zvýšenia kvalifikácie
a získania nových poznatkov a praktických zručností pre všetkých záujemcov
o prácu vo folklórnom kolektíve ale aj
pre ostatných, ktorých zaujala tradičná ľudová kultúra. V uplynulom roku
úspešne absolvovalo kurz 13 folkloristov. V súčasnosti mnohí z nich pôsobia
ako vedúci folklórnych skupín a súborov. Na tohtoročný kurz sa môžu záujemcovia prihlásiť do konca júna v OKS
e-mailom, telefonicky alebo osobne.
Vzdelávací cyklus bude prebiehať
formou deviatich 2-dňových sústredení. Ich obsahom budú multimediálne
prednášky, zážitkové učenie hudobnými, fotografickými a filmovými ukážkami, praktické inštruktáže, tréningy
a cvičenia. Účastník akreditovaného
vzdelávania získa odborné vedomosti
zo základov folkloristiky, prehľad slovesného, hudobného a tanečného folklóru
i rodinných a kalendárnych obyčají.
Prostredníctvom terénneho výskumu
vo folkloristike a etnológii nadobudne i praktické zručnosti s vyhľadávaním, získavaním, dokumentovaním a následne
scénickým spracovaním a využitím folklórneho materiálu vo folklórnom kolektíve. Absolvent cyklického vzdelávania
tak získa odborné kompetencie viesť
folklórny kolektív a všeobecný etnografický rozhľad. Minimálnym požadovaným vstupným vzdelaním je stredné
odborné alebo všeobecné vzdelanie.
Akreditovaný kurz vyvrcholí záverečnou skúškou – prezentáciou záverečnej
práce a odovzdaním osvedčenia o získanom vzdelaní s celoštátnou platnosťou.
Odborným gestorom kurzu je docent
Ján Blaho, pedagóg VŠMU Bratislava.
Zuzana Konrádová
Hviezdoslavova hájovňa. Foto: autor
delaní v mnohých odboroch..., ale najmä
v umení trenia, lebo trenie spevní kĺb,
ktorý je príliš voľný a uvoľní ten, ktorý je
príliš tuhý
...Galenos, slávny rímsky hlavný lekár školy gladiátorov zaviedol masáž ako súčasť
tréningovej prípravy gladiátorov a je dodnes považovaný za praotca športovej
masáže
... v stredoveku pod vplyvom kresťanstva
nastal úpadok starostlivosti o telo a masáž na starom kontinente používali len
Arabi a Turci
...o novodobý rozvoj masáže sa zaslúžil
Švéd Peer Henrik Ling (1776-1839). V Číne
si dokonale osvojil masážne techniky a z
nich vyvinul vlastný systém masáží (tlak,
trenie, kmitanie a krúženie). V roku 1813
založil v Štokholme prvú masérsku školu.
Na základe jeho poznatkov vznikla v Anglicku fyzioterapia (1894)
...masáž sa zvyčajne používa ako výborný
prostriedok fyzickej a duševnej relaxácie
a tiež pomáha nielen pri ochoreniach pohybového ústrojenstva, ale aj pri psychických poruchách a traumách
(r)
..... 8
Rádio ZET .....
JEDINEČNÉ MIENKOTVORNÉ MÉDIUM SEVERNÉHO SLOVENSKA
Za dvanásť rokov svojho pôsobenia sa Rádio ZET vyprofilovalo do dnešnej mienkotvornej podoby. Vďaka systematickému ukotveniu do regiónov sa stalo neodmysliteľnou súčasťou života takmer 1,5 milióna obyvateľov v dosahu rozhlasových
FM vĺn na frekvencii 94,5 MHz. Vlajkovými loďami programovej štruktúry rádia sú
kvalitné regionálne spravodajstvo a publicistika. V žilinskom sídle Rádia ZET sme
sa porozprávali s jeho šéfredaktorom a programovým riaditeľom Jánom Filipom.
Čo je podľa vás podstatou úspechu Rádia ZET?
Je to predovšetkým kompaktný vysielací tím zložený z mladých pružných žurnalistov,
moderátorov, ale aj skúsených odborníkov na médiá. Tí dokážu zabezpečiť denne
nové regionálne informácie potrebné k bežnému životu.
Čo hovorí odborná verejnosť o Rádiu ZET?
Opierame sa o odborné poznatky z oblasti teórie rozhlasovej žurnalistiky, ako aj o odborné analýzy a diplomové práce absolventov žurnalistiky na viacerých slovenských
univerzitách. Treba povedať, že vo všeobecnosti rádio je najatraktívnejšie médium,
ktoré najefektívnejšie a takmer sústavne dokáže sprevádzať poslucháča v aute, v práci, doma i na výlete. Je to skutočne najúčinnejšie médium, ktoré osloví najviac ľudí. Je
najpohotovejšie a najflexibilnejšie, môže interaktívne a pružne reagovať na potreby
poslucháča, ktorého vernosť “svojmu rádiu” je obrovská.
Nadregionálne Rádio ZET má u poslucháčov vysokú dôveryhodnosť a je súčasťou života svojich poslucháčov. Z roka na
rok získava silnejšie pozície na území severného Slovenska aj s presahom na české
a poľské prihraničie, ktoré kopíruje územie
Euroregiónu Beskydy. V čom je tajomstvo
tohto úspechu?
Podľa môjho hodnotenia Rádio ZET najefektívnejšie zasahuje
ľudí v konkrétnom území, ktoré spomínate. Spravodajstvo je
prednostne metropolitné a regionálne, s presahom na témy zo
Slovenskej republiky a zahraničia, zásadne však iba vtedy, ak to
súvisí s regiónom severného Slovenska a priľahlými euroregiónmi. Spravodajstvo Rádia ZET je vyvážené, dynamické a nezávislé
od politických strán a hnutí. Informácie v spravodajstve nepochádzajú len zo zdrojov tlačových agentúr, ale predovšetkým
z vlastných relevantných zdrojov, napr. miest, obcí, štátnych zložiek a kultúrno-spoločenských organizácií. Jedinečným mienkotvorným médiom severného Slovenska sa Rádio ZET stalo aj
vďaka kvalifikovanej publicistike v celej žánrovej rozmanitosti.
Príspevky, ktoré sú svojím obsahom a zameraním zacielené
dominantne na regionálne dianie a život ľudí v regióne, nájde
poslucháč nielen v dennom vysielaní, ale aj sumarizovane v pravidelnom publicistickom magazíne Regionálny týždenník. Denne ho pripravuje celý tím žurnalistov nachádzajúcich sa na Považí, Kysuciach, Orave, v Turci a na Liptove. Redakcia spravodajstva
a publicistiky Rádia ZET s mestami, obcami a krajskými samosprávami pravidelne
pripravuje správy a rozhovory, ktoré významne prispievajú k lepšej informovanosti občanov o živote v regióne severného Slovenska. Relevantné a plnohodnotné informácie
zaručujú poslucháčovi jedinečnosť spravodajskej služby, ktorú nedokáže v regionálnom
zábere zabezpečiť žiadna celoplošná rozhlasová stanica.
Rádio ZET – to však nie je iba spravodajstvo a publicistika. Je
tam aj hudba!
Áno, komplexnosť Rádia ZET v programovej štruktúre významne dopĺňa moderovaný program, množstvo atraktívnych rubrík a vyvážená hudba. Naše štúdiá aj naživo
navštevujú mnohé osobnosti súčasnej populárnej hudby, ale aj iní zaujímaví ľudia
z regiónu. Poslucháčov pravidelne motivujeme v súťažiach a reláciách hodnotnými
cenami od našich reklamných partnerov. Tím skvelých moderátorov zabezpečuje
pre poslucháčov profesionálne moderované vysielanie počas celého dňa a pravidelné servisné informácie potrebné k životu obyvateľov v dosahu frekvencie 94,5
MHz. Rádio ZET je vyprofilovaný hudobný formát s aktuálnymi singlami domácich aj
zahraničných hitov, najznámejšie hity posledného desaťročia okorenené občasným
hitom z rokov 80-tych.
Čo sú podľa vás hlavné esá Rádia ZET?
Zuzana Smatanová v Rádiu ZET
ako doma
Rádio ZET má trendovo navrhnuté portfólio služieb, operatívne
vyvíjané nové multimediálne produkty a bonusy - zaujímavé
a maximálne účinné. Naši obchodní zástupcovia „nepredávajú
reklamu“, ale ponúkajú mediálne partnerstvo s klientom. Rádio
ZET ako mienkotvorná a silná značka zaručuje pozitívne naklonenie dôležitých osobností a firiem na severe Slovenska. Rádio
ZET má vybudovanú odlišnosť od všetkých staníc na okolí. Programovo, reklamne a kvalitou ponúkaných služieb má schopnosť poskytnúť a odvysielať aj také produkty, ktoré nemôže
odvysielať celoplošná stanica. Informačná služba zabezpečuje
publicitu malých i najväčších investičných projektov, ktoré aj na
severe Slovenska realizujú subjekty zo štrukturálnych fondov
Európskej únie. Zverejňovanie relevantných informácií o príprave a implementácii europrojektov na vlnách Rádia ZET je akceptované monitorovacími výbormi a je aj v Bruseli akceptované
v rámci povinnej publicity o prostriedkoch zabezpečovaných
daňovými poplatníkmi Európskej únie. A keďže je rádio predovšetkým o ľuďoch, som vďačný za tvorivosť ľudí v redakčnom
tíme a všetkým poslucháčom za vernosť Rádiu ZET.
Mgr. Ján Filip - šéfredaktor Rádia ZET
Sudička mu dopriala médií
Narodil sa v najjužnejšom slovenskom meste
– v Starej Pazove, v bývalej Juhoslávii – 30 km
severne od Belehradu, na 45. rovnobežke. Osud
mu doprial po ukončení slovenskej základnej školy
a slovensko-srbského gymnázia roku 1977 absolvovať štúdium žurnalistiky na Filozofickej fakulte
v Bratislave. Už vtedy spolupracoval s viacerými
médiami v Juhoslávii a na Slovensku. Profesionálne začal pôsobiť v Slovenskom rozhlase v Novom Sade, potom pôsobil v týždenníku Hlas ľudu,
v Televízii Nový Sad, kde bol roky šéfredaktorom
spravodajstva a publicistiky. Publikoval vedecké
práce z oblasti teórie a dejín žurnalistiky, absolvoval množstvo študijných pobytov v Európe, Kanade
a USA. Nešťastné vojnové roky, o ktorých netušil,
že ešte nejaké v Európe po druhej svetovej vojne
budú, ho roku 1993 priviedli do vlasti predkov –
na Slovensko, do Žiliny. Tu pôsobil ako šéfredaktor
týždenníka Cieľ, tiež ako redaktor Národnej obrody
a denníka SME, bol hovorcom Krajského úradu v Žiline, potom šéfredaktorom Rádia Fajn. Toho času
pôsobí vo funkcii programového riaditeľa a šéfredaktora Rádia ZET.
..... 9
Zaujímavosť .....
gravírovanie. Aby sa pri práci malo na čom
oko zastaviť, poradovať...
„Vezmite si len také okná,“ ukazuje príklad dômyselnosti 6+-ročný Blažej Vronka.
„Majú trojo okeníc. V zime dobre izolovali
od krutých mrazov. Všimnite si, že vonkajšie okenice vyčnievajú zo steny von.
V zime tak vytvárali závetrie, v lete tieň. Na
jar otec zložil vnútorné okná, aby si mamka mala kde vypestovať do kvetu muškáty.
Po zamrznutých svätých zložil vonkajšie
a vnútorné naložil späť. A mamka vyložila
muškáty von. Tie museli drevenicu zdobiť
každučký rok. Keď sa rozhliadnete, vidíte
veci tak, ako sem postupne v prvej polovici
minulého storočia pribúdali, niektoré sú
ešte po starom otcovi. Keď takú vec chytím
do ruky, mám pocit, že sme ešte stále nejako prepojení.“
Funkčnosť i krása
Blažej Vronka ovláda všetko náradie vo svojom múzeu, aj túto plničku na „nadievanie huriek“.
Foto: Melánia Pastvová
Kde sa len v múzeu gazdovstva obzriete,
všade vidieť, akí boli naši predkovia múdri.
Všetko sa snažili využiť na sto percent.
„Všimnite si napríklad pec, ako presahuje
z kuchyne do izby. Vďaka množstvu sop-
vo koreniny a pec na deväť chlebov. Nad
pecou pod stropom dve bidlá, na ktorých
sa sušili 70-centimetrové polená do pece.
Kúrilo sa nimi pri pečení chleba, bolo to
presne vyrátané. Aj čertova jama je tu tak
ako kedysi, gazdiná do nej vošla, aby sa jej
pohodlnejšie sádzal chlieb do pece, aj z nej
vyberal. Ďalším otvorom sa schovávala do
pivnice celá úroda zemiakov. Kút nad týmto otvorom slúžil ako jedáleň, písali sme si
tam úlohy, mamka tu šila i obšívala – stôl
bol pri okne. V susednom rohu pod druhým oknom stojí dubový ponk s drevenými zverákmi a skrinkou na náradie – otcova
stolárska dielňa. V štvrtom kúte stojí manželská posteľ – spálňa.“
Motovidlo ako prvý počítač
Blažej Vronka nás cez pitvor – zádverie –
zaviedol do komory. Tá je plná historických
predmetov. Takmer všetky sú stále funkčné, ale pri mnohých sme ani netušili, na
čo slúžia. Zberateľ nám predviedol aj prvý
slovenský počítač - motovidlo. Keď gazdiná navila vlnu 24-krát, v motovidle „luplo“,
aby vedela, že má kompletné vlnené pra-
AJ PRABABKA MALA DOMA POČÍTAČ
„Keď starú vec chytím do ruky, akoby som si s predkami ruku podával,“ hovorí
Námestovčan Blažej Vronka. A veruže sa na predkov naspomína, veď v jeho otcovskej chalupe v Rabčiciach je prastarých užitočných vecí neúrekom. K otcovej
nedožitej storočnici v nej Blažej Vronka založil jedinečné súkromné Múzeum
gazdovstva.
Námestovčan Blažej Vronka si pri príležitosti nedožitých stých narodenín svojho
otca zvolil skutočne originálny spôsob
spomienky. Pretože jeho otec Xavier bol
múdrym a rozvážnym gazdom, syn si povedal, že v rodičovskej drevenici zhromaždí toľko gazdovského náradia zariadenia,
koľko len bude môcť. Okrem toho zostavil
rodostrom rodu a zvolal do Rabčíc všetkých žijúcich potomkov. Podarilo sa mu ich
vypátrať približne 80, veď sám pochádza
z deviatich detí. Na storočnicu sa ich zo
Slovenska, Čiech, Rakúska, Nemecka, Talianska a Francúzska zišlo viac ako 50. Našťastie, oslave na gazdovskom dvore prialo
počasie, pretože do staručkej drevenice,
stojacej na rali Mesto na okraji Rabčíc by
všetci neboli vošli.
v časoch bez elektriny a moderných technológií to boli obdivuhodné veci. Každá
vec bola nielen účelná, ale aj trvácna, ba
nezabúdalo sa ani na ozdobu, ornament či
úchov – prieduchov vyhriala celú chalupu. Kuchyňa bola viacúčelová, bolo v nej
všetko, vidíte to aj teraz. Jeden kút zaberala kuchyňa, gazdiná, krútiaca sa okolo
pece, mala všetko poruke. V stene, kde pec
presahuje do prednej izby, je zabudovaný
medený kotlík, tam bola vždy teplá voda,
nebolo treba žiaden bojler. Vľavo skrinka
so surovinami na varenie a riadom, vpra-
Čo má aj ovláda
Ani na viac pokusov sme neuhádli, na čo
mohla slúžiť sklenená fľaša so zdvihnutým, zámerne deravým dnom na malých
nožičkách a sklenenou zátkou. Dozvedeli
sme sa, že je to mucholapka, veľmi jednoduchá, účinná a ekologická. Vrchom do nej
gazdiná naliala trocha mlieka, zaštopľovala
a položila na stôl. Vôňa mlieka muchy tak
lákala, že sa popod fľašu dostali deravým
dnom dnu, ale von sa už dostať nedokázali.
Náradie z kováčskej dielne, zariadenie
na výrobu povrazov, česáky na ľan, vlnu
i kone, zvonce pre zvieratá, dômyselné
drevené pasce na myši a potkany, stolárske náradie, formy na oštiepky, sitá, cepy
kosáky, merice, starodávne žehličky, vejačky, sedlo, nádoby, truhlice... Na niekoľkých
metroch štvorcových je tu kusisko histórie.
Na rozdiel od iných múzeí či skanzenov
vám Blažej Vronka všetko aj popíše a predvedie. Kontakt a adresu múzea nájdete na
internete, aby ste však domáceho pána
v múzeu aj naozaj našli, treba sa dohodnúť telefonicky. „Nie som tu vždy, mám veľa
práce nielen okolo chalupy, ale aj okolo
domu v Námestove, no vždy rád prídem
a návštevníkom všetko poukazujem,“ hovorí Blažej Vronka a dodáva: „Je mi veľmi
ľúto, že takéto klenoty minulosti, dôkazy
o umnosti našich dedov dnes ľudia s ľahkým srdcom vyhadzujú. Ja som mnohé
veci aj kupoval, hoci som ako invalidný
dôchodca nikdy nemal peňazí nazvyš. Ak
občas ľudia niečo prinesú, vždy ma to poteší, lebo ďalší kus histórie neskončí v nenávratne.“
Hľadal aj na cintorínoch
„Otcov rodostrom sa mi podarilo zostaviť
len do druhej polovice 19. storočia, vetvu
Pienčákovcov z mamkinej strany o čosi
ďalej,“ rozpráva Blažej Vronka. „Pátral som
v matrikách, na farských úradoch, v archívoch. Kde som záznamy nenašiel a zachovali sa staré cintoríny, veľa mi napovedali
náhrobné kamene. A vraj kamene nerozprávajú... Náš dedo sa do Rabčíc priženil
z Bobrova. On aj babka boli jedináci, a tak
to mali zložité – museli sa postarať o obe
gazdovstvá. Mali len dve deti, nuž sa neskôr grunty ľahko delili. Môj otec zostal
v Rabčiciach. Keď postavil túto chalupu,
Rabčice boli o polovicu menšie, takže sme
tu žili na samote. V takých podmienkach
vás život kadečo naučí, pretože skoro všetko si musíte urobiť sami. O všetkom rozpráva náradie v komore, každý kút kuchyne či
svetlice.“
Dedinčania mali „filipa“
Šikovný gazda si sám dokázal vyrobiť náradie, ale aj dômyselné zariadenia. Teraz by
ich veľa ľudí považovalo za primitívne, no
deno. Zaujal nás aj lis na med. „Kedysi sa
med nevytáčal viackrát do roka, ako teraz,“
poučil nás Vronka, sám včelár. „Nechával sa
v úľoch aj cez zimu, aby mali včely potravu.
Na jar sa potom plásty zabalili do ľanovej
plachty a varili vo vode. Vosk a med sa potom z plachty lisovali. Dedo chodil med
predávať až do Pešti.“
Storočná pasca na potkany. Foto: Melánia Pastvová
Melánia Pastvová
..... 10
Rady a tipy .....
RECEPT
VLASY, KORUNA KRÁSY
NEBEZPEČNE DOBRÝ JABLČNÍK
Vlasy majú byť ozdobou každej ženy.
Vplyvom nesprávneho životného štýlu,
prílišným mechanickým a chemickým zaťažovaním alebo len nespravodlivou genetickou výbavou vyzerajú naše vlasy inak,
než by sme si priali.
Suroviny:
4 vajcia, 100 g práš. cukru, 1 vanilkový cukor, 6 lyžíc vlažnej vody, 200 g polohrubej
múky, 1 prášok do pečiva, 750 g nastrúhaných jabĺk, 2 vanil. cukry, lyžička mletej
škorice, 3 vanilkové pudingy, 500 ml mlieka, 400 ml kyslej smotany
Ako na to
Plech vyložíme alobalom, rovnomerne naň
rozsypeme 2 vanilkové cukry a škoricu,
navrstvíme nastrúhané jablká, a zalejeme
cestom a dáme piecť pri teplote 180-200°C
na 30 min. Na cesto vyšľaháme celé vajcia
s cukrom, pridáme vlažnú vodu a nakoniec
múku s práškom do pečiva. Po upečení
plech obrátime tak, že jablká budú hore,
a potrieme plnkou z pudingu. Posypeme
nastrúhanou čokoládou alebo Grankom.
Plnka: v 500 ml mlieka uvaríme 3 pudingy
(ocukríme podľa chuti), necháme mierne
vychladnúť a do mierne teplého zašľaháme kyslú smotanu.
Na pomoc prichádzajú rôzne druhy
výrobkov od šampónov, vlasových sér,
masiek a kúr, ktoré zabezpečujú výživu vlasu zvonku. Kým do rúk vezmete fén alebo
žehličku, uvedomte si, že až 10% ľudského
vlasu tvorí voda a vlas ju k svojej kráse nevyhnutne potrebuje. Vhodnejšie je teda
nechávať vlasy schnúť prirodzene. Ak sa
už bez žehličky nezaobídete, treba vlasy
na tepelný „útok“ pripraviť vhodným produktom na ochranu pri žehlení. Prevencia
je vždy jednoduchšia než naprávanie škôd,
keď už často pomôžu len nožnice. Strata
lesku, štiepiace sa končeky a lámavosť sú
znakom toho, že sme to s chémiou a teplom prehnali. Potom nezostáva nič iné, len
zvoliť správny prípravok na revitalizáciu
a dopriať vlasom odpočinok. V zime im neprospieva časté striedanie teplôt v miestnostiach, v lete zas priame slnečné žiarenie, voda z bazénov a morská voda.
Vynechajte kamarátky
S výberom správnej kozmetiky pre váš typ
vlasu pomôže kaderník, ktorý odborným
okom posúdi ich stav. A tu sa dostávame
Už pomaly všetci akosi zabúdame na
to, čím urobiť radosť blízkym v deň
menín. V horšom prípade pošleme
SMS-ku, v tom lepšom vchádzame do
kvetinárstva a kupujeme, čo nám padne do oka. Ale viete, že aj to má svoje
pravidlá?
Aký kvet je vhodné venovať ženám,
ktoré oslavujú meniny v júni?
1. ŽANETA (Grácia)
G r á c i i dávame pri blahoželaní k menu
konárik tavoľníkovac jarabinolistého Graciózne kvety v strapcoch pristanú k touto
menu veľmi dobre.
2. XÉNIA
Xénia znamená v latinčine priateľský darček. Iste ju poteší pestrá stračia nôžka.
KARMEN
Toto meno preslávil svojou operou
George Bizet. Nech kytica krvavočervených makov pripomenie nositeľke tohto
mena jej slávnu menovkyňu.
3. KAROLÍNA
Karolínu by iste potešila divá ruža (Rosa
carolina), ale radosť jej urobí aj striebristoružová ruža sorty Carol alebo jasnoružová ruža Carolyn Dianne. Z črepníkových
kvetín pripomína jej meno efektná Neoregelia carolinae. Ak chceme Karolíne pripomenúť latinský význam jej mena (chrabrá,
silná, mocná), venujme jej priepor ozdobný (Piper ornatum), príbuzný nášho čierneho korenia.
4. LENKA
Lenky potešme krasuľkami, z izbových
kvetín im darujme Leontis leonurus.
k ďalšiemu problému. Množstvo žien necháva starostlivosť o svoje vlasy v rukách
kamarátok, sestier či mám. Dokonalý melír
z obalu v drogérii sa potom často zmení na
fľakaté niečo, potoky sĺz a utrápený výraz
oboch účastníčok vlasovej premeny. S čiapkou na hlave utekáte zachraňovať situáciu a prekryť pohromu tmavšou farbou.
Niekedy je jednoducho lepšie zveriť sa
do rúk odborníkom a investovať. Platí to
hlavne pri zložitejších vlasových procedúrach. Je to predsa naša hlava. Správny strih
navyše dokáže vyčariť objem aj na redších
vlasoch a úprava profesionálne vytvoreného strihu býva jednoduchšia.
Aj vlasom chutí
Krásu našich vlasov ovplyvňuje aj to, čo si
denne kladieme na tanier. Vlasy sa nezaobídu bez vitamínov a minerálov. Za správnu výživu sa nám odvďačia. „Chutia“ im
vitamíny E, A, D, omega-3 mastné kyseliny.
V našom jedálničku by teda nemali chýbať
ryby, doprajme si semiačka a orechy.
Drastická diéta sa na vlasoch určite
prejaví. Ak ste denne chudobnejší o viac
než stodvadsať vlasov, je lepšie navštíviť
lekára. Ten posúdi, či ich nadmerné vypadávanie nie je dôsledkom vážnejšieho
zdravotného problému.
Vladimíra Zubercová
KALENDÁR MENÍN A KVETÍN
10. MARGARÉTA, DIANA
Meno Margaréta je odvodené z Margarity,
jej meno v gréčtine znamená perla. Pre
Margaréty sú najvhodnejšie margarétky.
Sú pekné aj v kytičke s letnými fialkami,
bielymi ružami alebo s modrými stračími
nôžkami. Nikdy nezabudnime ku kytičke
pridať pár stoniek gypsomilky, ktorej kvety nápadne pripomínajú perličky.
Na pamiatku antickej bohyne Diany (Luny)
venujme nositeľke tohto mena Dianthus –
klinček, alebo žlté kvety gaillardie, pripomínajúce kotúč luny.
11. DOBROSLAVA
V starej rozprávke vystupuje dobrá víla
menom Dobroslava. Na ceste za dobrom
ju prepravovali slnečné lúče. Preto sú pre
SZČO VÝPIS
UŽ NEPODÁVAJÚ
Samostatne zárobkovo činné osoby
(SZČO) nie sú tento mesiac povinné podať
do Sociálnej poisťovne výpis z daňového
priznania za rok 2010. Na svojej internetovej stránke na to upozorňuje Sociálna
poisťovňa.
Poisťovni totiž prvýkrát v tomto roku
oznámi údaje o príjmoch SZČO z podnikania za minulý rok Daňové riaditeľstvo SR.
V minulých rokoch museli SZČO oznamovať poisťovni výšku príjmu za prechádzajúci rok vždy do 30. júna.
Zrušenie povinnosti podávať do Sociálnej poisťovne výpisy z daňových priznaní
zaviedla novela zákona o sociálnom poistení, ktorú schválil parlament v decembri
2009. SZČO každoročne predkladali poisťovni výpisy z daňových priznaní len preto,
aby jej oznámili údaj o období podnikania
a inej samostatnej zárobkovej činnosti.
Podľa novely zákona však túto informáciu bude obsahovať už samotné daňové
priznanie.
„Bude povinnosťou daňovníka uvádzať
tento údaj na daňovom priznaní a daňové
riaditeľstvo túto skutočnosť iba oznámi Sociálnej poisťovni, tak ako oznamuje aj iné
skutočnosti,“ objasnila navrhovateľka zmeny, poslankyňa NR SR Jana Vaľová.
(r)
meno znamená drobná, malá – alebo kytičku gypsomiliek.
23. SIDÓNIA
Sidónii dajme k meninám peknú črepníkovú begóniu. Jej meno znamená lovkyňu, rybárku. Pekným darčekom je pre
ňu aj lekno alebo leknovec.
5. LAURA
Lauru oslávil Petrarca vo svojich básňach.
Elegantným darčekom pre ňu je vavrín
(Laurus) v podobe venca. Veniec z tejto
ušľachtilej kvetiny pripomína vážnosť
jej mena i jeho grécky pôvod „ovenčená
vavrínom“. Môžeme ju prekvapiť aj bielo lemovaným brečtanom, no priložme
k nemu kyticu fialovej levandule alebo
kvet oleandra.
9. STANISLAVA
Na Stanislavu zvyčajne prší, lebo meniny
oslavuje po Medardovi. Na návštevu k Stanislave si teda vezmime dáždnik, ale aj
črepník s „vodnou fuksiou“ - netýkavkou
sultánovou, ktorá pripomína toto mokré
obdobie. Vhodným darčekom je i šachor,
čiže vodná palma.
Podnikateľom .....
26. ADRIÁNA
Aj mäsiari a žalárnici mali kedysi patrónku,
lepšie povedané patróna - krotkého sv.
Adriána. Ženskou obmenou tohto mena
je módna Adriána. Mali by sme jej venovať
kvitnúci oleander alebo palmy pochádzajúce z pobrežia Jadranu. Zaručene ju poteší konárik bielej orchidey.
Oleander pre Adriánu.
Dobroslavu priliehavým kvetinovým darčekom plnokveté žlté slnečnice.
16. BLANKA
Blanke môžeme darovať jedine biele kvety, lebo jej meno znamená biela. pri blahoželaní jej odovzdáme kyticu krásneho
plnokvetého maku alebo astrovky čínskej.
20. VALÉRIA
Meno Valéria znamená zdravá. Valérii môžeme venovať kytičku valeriánky poľnej,
ktorá pripomína jej meno a súčasne je to
výborná zelenina, obsahujúca veľa vitamínov. Poteší ju aj kytica zvončekov alebo
petúnie. Z izbových kvetín jej najlepšie
pristane Impatiens waleriana.
22. PAULÍNA
Pavlínke darujme drobnolistú izbovú kvetinu drobnolistý popínavý fikus - lebo jej
28. BEÁTA
Meno Beáta má rovnaký význam ako Blažena (11. mája), obe pochádzajú z gréckeho mena Beatrix. Venujme jej teda tiež
akáciu alebo pomarančové montbrécie
a nejaký úryvok z Danteho básní.
29. PETRA
Na sviatok Petra a Pavla, keď sa oslavuje
začiatok žatvy, má meniny aj Petra. Darujme jej žatevnú kyticu alebo peknú závesnú ozdobu z dozretých klasov.
30. MELÁNIA
Melánia znamená v gréčtine tmavá ako
noc. Preto je pre ňu ako darček veľmi
vhodný tulipán „Blue parrot“ s takmer
čiernymi kvetmi. Ak ho nezoženiete,
vhodná je aj lesklá fialová Gynaura aurantiaca s tmavými chĺpkami, prípadne niekoľko kvetov černušky.
Zdroj: Kalendár menín a kvetín (Mária Sulyoková, Zuzana Timárová, príroda 1972)
..... 11
Pozvánka .....
SOBOTA 2. 7. 2011
14.00 h
TERCHOVEC – výstavný priestor, (Relaxačno-informačné
centrum)
CYRILOMETODSKÉ TRADÍCIE V TVORBE UBS
Garant: Umelecká beseda slovenská
18.15 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
MLÁDEŽNÍCKA SV. OMŠA
celebruje: P. Ján Kušnír, SVD
účinkuje: mládežnícky spevokol KOLENÁ z Terchovej
20.00 – 23.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
VEČER MODLITIEB A CHVÁL + SVIATOSŤ ZMIERENIA
Program vedie Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina
NEDEĽA 3. 7. 2011
8.30 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
SVÄTÁ OMŠA
10.30 h
SVÄTÁ OMŠA v priamom prenose TV NOE
celebrujú: terchovskí rodáci
14.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
CYRILOMETODSKÁ EKUMENICKÁ BOHOSLUŽBA
Zástupcovia kresťanských cirkví z okresu Žilina
15.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
SLÁVNOSTNÝ KONCERT
účinkujú:
CAPPELLA ISTROPOLITANA - komorný orchester
mesta Bratislavy
Róbert MAREČEK, umelecký vedúci
Anna DÁVIDÍKOVÁ, soprán
Veronika ZAJACOVÁ, soprán
Koncert v priamom prenose TV NOE
PONDELOK 4. 7. 2011
16.00 h
Vrch Oravcove
KRÍŽOVÁ CESTA
18.15 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
LITURGIA SV. JÁNA ZLATOÚSTEHO
Gréckokatolícka svätá omša
celebruje: vdp. dekan Emil Turiak
účinkuje: Spevácky zbor MÁJ Mesta Žiliny
20.00 h
Kultúrny dom Andreja Hlinku
MUZIKANTSKÉ CHODNÍČKY
účinkujú:
NEBESKÁ MUZIKA
Jakub Valíček, perkusie
Alojz Mucha, heligónka
Rudo Patrnčiak st., píšťaľky
Pavol Cabadaj, gitara
Peter Juhás, klavír
Stano Palúch, husle
S PRISPENÍM GRANTOVÉHO SYSTÉMU MINISTERSTVA KULTÚRY SR
UTOROK 5. 7. 2011
7.30 – 10.30 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
SVIATOSŤ ZMIERENIA
8.30 h
SVÄTÁ OMŠA
celebruje: P. Ján Halama SVD, provinciál
10.30 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda – vrch Oravcove
PROCESIA VERIACICH
účinkujú: dychová hudba Dubňanka, terchovský ľud
a spojené terchovské muziky
11.00 h
Vrch Oravcove
CYRILOMETODSKÁ SVÄTÁ OMŠA
celebruje: Mons. Tomáš Gális, žilinský diecézny
biskup
16.00 h
Kostol sv. Cyrila a Metoda
ZÁVEREČNÝ GALAKONCERT
účinkujú:
Eva URBANOVÁ, soprán (cz)
Stanislav ŠURÍN, organový sprievod
Rudolf PATRNČIAK ml. husle
SPEVÁCKY ZBOR A ORCHESTER UMELECKÉHO
SÚBORU LÚČNICA
Martin SLEZIAK, umelecký vedúci orchestra
Elena MATUŠOVÁ, dirigentka
Program v priamom prenose TV NOE
www.terchova.sk www.terchova.fara.sk
..... 12
Kam vyraziť .....
VÝCHODNÁ ÁZIA V DOLNOM KUBÍNE
Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, oddelenie Čaplovičovej knižnice v Dolnom
Kubíne pripravilo pre školskú mládež,
deti i širokú verejnosť výstavu o krajinách
Východnej Ázie. Touto výstavou múzeum nadviazalo na úspešné minuloročné
projekty, ktoré sa týkali napríklad Afriky,
objaviteľských ciest Marca Pola a Krištofa
Kolumba.
Vo Florinovom dome v Dolnom Kubíne
sa môžu návštevníci až do 24. júla zoznámiť so zaujímavými ukážkami dobových
cestopisov a máp z obdobia 16. – 19. storočia. Vystavené artefakty patria do vzácneho knižničného fondu Bibliotéky Čaplovičiany.
FOLKOVANIE POD
SKALKOU 2011
Príďte do prírodného areálu pod Skalkou
v Liptovskom Hrádku, ktorý vám otvára
svoju náruč naplnenú výbornou hudbou,
príjemnou atmosférou, atraktívnymi sprievodnými podujatiami a chutným občerstvením.
Vystúpia: piatok - Žalman a spol., Mince
vo fontáne, Orbus, Petiar, Mysami, Janko
Majerčík; sobota - Fleret, Ploštín Punk, Pramene, Gailard, Robo Hulej, Spod Budína,
Rolničky, Žamboši, Berušky. Navyše na vás
čakajú aj súťaže, guľášovanie, vatra, atrakcie, remeslá, detský kútik, filmy, textárska
dielňa.
Dva dni plné hudby a zábavy vás čakajú
v piatok a sobotu 29. a 30 júla.
(r)
Obrazový materiál predstavuje východnú časť Ázie ako najväčšieho kontinentu
sveta so životom najvyspelejších civilizácií
dávnych čias žijúcich v Číne, Mongolsku,
na Japonských ostrovoch a Kórejskom
polostrove. Upútajú dobové ilustrácie stavieb chrámov (pagod), cisárskeho dvora,
mestečiek, lodí a ďalších dopravných prostriedkov, vojenskej techniky, hudobných
nástrojov, oblečení obyvateľov rozličných
provincií, profesií a spoločenského stavu.
Nechýbajú rozmanité výjavy zo života Číňanov a Japoncov, unikátne zobrazenia
sveta rastlín a zvierat tak, ako ich v minulosti videli a zaznamenali vo svojich prácach európski cestovatelia pri objavovaní
ázijského sveta.
„Súčasťou výstavy sú originálne zberateľské predmety z Číny a Japonska zapožičané z viacerých súkromných zbierok.
O aké konkrétne zberateľské kúsky ide,
Výstava vo Florinovom dome umožňuje návštevníkom dozvedieť sa viac o živote
v najvyspelejších civilizáciách dávnych čias v Číne, Mongolsku, na Japonských ostrovoch
a Kórejskom polostrove. Foto: (OM POH)
prezrádzať nebudem, radšej srdečne pozývam všetkým záujemcov na našu výstavu,“ povedala riaditeľka Oravského múzea
PaedDr. Mária Jagnešáková.
tvorivé dielne, z ktorých si môžu odniesť
vlastnoručne vyrobené dielka s ázijskými
motívmi. Otvorené je denne od 8.00 do
15.00 h, v nedeľu od 11.00 do 16.00 h.
Pre školákov a rodiny s deťmi sú vo
Florinovom dome pripravené aj nápadité
Katarína Ileninová, vedúca Čaplovičovej
knižnice, Oravské múzeum POH
PRIJMEME DO PRACOVNÉHO POMERU
Redakcia mesačníka Oravský Telegraf hľadá spolupracovníkov do svojho
redakčného tímu:
Manažéra inzercie
Náplňou práce bude zabezpečovanie inzercie do pridelených novín, starostlivosť o klientov,
vlastná aktívna akvizičná činnosť.
Predaj inzertného priestoru, jeho príloh klientom z daného regiónu.
Aktívne vyhľadávanie nových klientov.
Zodpovednosť za plnenie obchodných plánov, reporting.
Grafika
Náplňou práce bude zalamovanie novín a plošných reklám v programe InDesign CS5
a Photoshop CS5.
Štruktúrovaný životopis spolu s motivačným listom posielajte do 31. 6. 2011 na adresu
[email protected]
Predpokladaný termín ukončenia výberového konania 15. 7. 2011.
Vyhradzujeme si právo odpovedať len vybraným záujemcom.
U záujemcov, ktorí majú záujem s nami spolupracovať, sú vítané zručnosti ako kreativita,
flexibilita, všeobecný rozhľad, prípadne predchádzajúca skúsenosť na pozícii,
o ktorú majú záujem.
Kolportérov
Náplň práce: Vyzdvihnutie prideleného množstva periodickej tlače, vkladanie do schránok
domácností, spolupráca pri príjme, skladovaní a výdaji novín, vedenie evidencie.
Kolportéri kontaktujte: 0917 198 718, alebo: [email protected]
Viac informácií na www.slovenskytelegraf.sk/zamestnanie
..... 13
Retro .....
ŠPORTIAKY AJ
POHREBÁKY
Kabriolet, coupé, sedan, kombi... Dnes
si pod týmito pojmami každý predstaví
najnovšie modely svetového automobilového priemyslu. No spomínané výrazy poznali ľudia aj predtým, než spútali
kone pod kovovú kapotu.
Presvedčiť sa o tom môžete v Oravskom Podzámku, kde pod hradom
nájdete jedinečné súkromné múzeum
kočiarov. Obzrieť si tu môžete originálne kočiare z 19. storočia. Zberateľ Daniel Veščičík v múzeu vystavuje desiatky
exponátov šľachtických kočiarov a saní.
Zhromažďoval ich dve desaťročia.
Zbierka je výsledkom dlhodobého procesu zberateľstva a precíznej renovácie.
Námaha sa mu vyplatila. Na Slovensku
niet inej podobnej zbierky. V múzeu
uvidíte luxusné Landauery a Landaulety, elegantné Mylordy pre pánov a Viktórie pre dámy. Nechýbajú diskrétne
mestské Coupé , poľovnícke kočiare, ale
ani pohodlné sane na zasnežené zimy.
V múzeu šľachtických kočiarov nechýbajú figuríny v dobových rúchach, dotvárajúce atmosféru.
Kočiare sa vyrábali mnohé stáročia.
Až začiatkom 20. storočia ich začali nahrádzať automobily.
Amerikáni zo Zuberca. Foto: archív Vladimíra Žuffu
(mp)
ORAVCOV UBUDLO NEÚREKOM
Pred sto rokmi sa na Orave diali
veci, ktoré si dnes vieme len ťažko
predstaviť. Bieda, hlad, španielska
chrípka, týfus... Rodiaci sa priemysel ruinoval tunajšie tradičné remeslá ako plátenníctvo, pltníctvo,
furmanku a mnohé ďalšie. Tisíckam
Oravcov nezostávalo iné, len odísť
za prácou do sveta.
Vysťahovalectvo bolo súčasťou migračných vĺn, ktoré zasiahli Európu koncom 19.
a začiatkom 20. storočia. Najviac slovenských vysťahovalcov vtedy mierilo do USA.
V tom čase ustúpila do pozadia tradičná
migrácia z krajín západnej a strednej Európy a do popredia sa dostali vysťahovalci
z južnej, strednej a východnej časti svetadielu.
Státisíce cez Atlantik
Slováci emigrovali do USA už od 60. rokov
19. storočia. Americké štatistiky evidujú
prisťahovalcov z vtedajšieho Rakúsko-Uhorska prvýkrát v roku 1861, a to 51
osôb. V nasledujúcich rokoch počet slovenských prisťahovalcov v USA neustále
narastá. O masovom charaktere slovenského vysťahovalectva sa dá hovoriť až od 80.
rokov 19. storočia. Podľa tabuľky americkej
Dillinghamovej komisie počet prisťahovalcov, ktorí uviedli ako svoju národnosť slovenskú, sa v rokoch 1899 – 1910 pohyboval na čísle 377 527, čo boli 4% z celkového
počtu prisťahovalcov do USA. Spomedzi
všetkých zaznamenaných národností boli
v tom období slovenskí prisťahovalci, čo sa
týka početnosti, na 8. mieste. Len asi tretina z nich sa neskôr vrátila do rodnej vlasti.
Námestovo - bolo vysťahovalectvo za prácou do Ameriky časté. Ľudí k tomu viedla
nevýslovná bieda. Orava patrila medzi najchudobnejšie oblasti Slovenska, s biednymi podmienkami pre poľnohospodárstvo
a s absolútnym nedostatkom priemyslu.
V druhej polovici 19. storočia, po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní v roku 1867, sa na
Orave nerealizovali žiadne väčšie investície, ktoré by viedli k lepšiemu. Továrenská
textilná výroba zruinovala dovtedy chýrnych oravských plátenníkov.
Vyháňala ich bieda
Lesným zákonom z roku 1898 prišlo obyvateľstvo Oravy o pasienky a vybudovaním
lesných železníc stratili Oravci aj zárobky
z furmanky za odvoz dreva. V roku 1892
vypukol na Orave hladomor, ľudia sa živili
korienkami či ovsenými otrubami, ktoré
mleli s kôrou stromov. Príčiny vysťahovalectva na Orave boli teda podobné ako
inde na Slovensku: neúroda, zadlženosť
obyvateľstva, hlad a nedostatok pracovných príležitostí. V rokoch 1923 - 1934 sa
len z Bielej Oravy vysťahovalo 1537 ľudí,
prevažne do zámoria.
Oravská župa vtedy stála na 1. mieste
úbytku obyvateľstva. Napriek vysokej
pôrodnosti tu kvôli vysťahovalectvu - najčastejšie do USA - ubudlo v štatistikách 4,4
% Oravcov, ďalej nasledovali Šarišská s 0,1
% a Spišská s 0,5%-ným úbytkom obyvateľstva. (TAJTÁK, L.: Vývin, pohyb a štrukturálne zmeny obyvateľstva na Slovensku
v predvojnovom období 1900 – 1914.)
Najmä na Bielej Orave – v súčasnom okrese
Zaujímavosť
Prvým známym Slovákom, ktorý navštívil Ameriku bol až Štefan Štitnický – Parmennius. V roku 1583 sa s Angličanom R. Hakluytom a sirom H. Gilbertom zúčastnil výpravy, ktorá objavila ostrov New Foundland. Štefan Štitnický o tejto ceste napísal báseň
Denavigatione. Veľmi zaujímavé sú i životné osudy druhého Slováka, ktorý sa dostal
do Ameriky, bol to Andrej Jelik. Jeho dobrodružstvá začali vandrovkou po západnej
Európe, tam ho zverbovali za vojaka a mal odplávať do Západnej Indie. Loď stroskotala,
Jelik však prežil a ocitol sa v Anglicku, kde sa nechal najať na holandskú loď ako krajčír.
Tak sa v roku 1755 dostal do Ameriky, ale hneď sa vrátil. Azda najznámejšími priekopníkmi slovenského vysťahovalectva boli bratia Beňovskí, najmä Móric Beňovský, obaja
pôsobili aj na americkom kontinente. (DOBROTSKÁ Marta: Slováci na ceste do nového
sveta. In: Historická revue, 2001, č. 7)
Nezachránili ich ani lesy
Slovákov v USA viedol Oravec
V Clevelande vznikla 30. mája 1907 Slovenská liga v Amerike. Pri jej zrode stálo viacero Oravcov, aj jej prvým predsedom sa stal
Oravčan - Štefan Furdek, rodák z Trstenej.
Cieľom Slovenskej ligy v Amerike bolo reprezentovať amerických Slovákov a podporovať emancipačné snahy Slovákov vo
vtedajšom Uhorsku.
Z historických prameňov čerpala:
Melánia Pastvová
V Oravskom Podzámku nájdete veľa
podobných unikátov. Foto: (mp)
Perličky z minulosti
Ako na salaši merajú spánok
„Na salaši ľachko pomerajú spánok. Večer sa iďe spať okolo dvanástej; no keť
sa ftáčatá prebúdzajú, aj valasi sa prebúdzajú.Tam ňepotrebujú aňi hoďín veľmi. Ftáča zašťeboce a to je najhlauňejšuo,“ rozprával jazykovedcovi v r. 1955
Pucovčan Jozef Maretta. „A tiež aj bača,
ľebo ten je prvá osobnosť na salaši, aj
ten buďí, to je na jeho hlave. A keť valasi nekcú stať, bača buchňe paľicou po
dverách. A keť sa aňi na ftáčací hlas, aňi
na valašku ňezobuďé, tag hibaj bača palicou valachom po nohách. No a uš potom stanú. Nuš a spánog je odmeraní...“
Anton Habovštiak:
Oravci o svojej minulosti
..... 14
Šport .....
KRÁTKY ŠPORTOVÝ PREHĽAD MÁJ 2011
Vyžrebovanie súťaží Stredoslovenského futbalového zväzu – jún 2011
3. liga:
• futbalistom Dolného Kubína sa podaril
husársky kúsok, keď v 28. kole Prvej ligy
vyhrali na pôde už istého víťaza súťaže
AS Trenčín 2:0. Prvú trenčiansku domácu
prehru po 33. mesiacoch zariadili Pavol Cicman a Ján Kostúrik.
26. kolo – Ne 5. 6. 2011 o 17:00
MFK B. Bystrica – V. Krtíš
Krásno – Bánová
L. Štiavnica – Kremnička
Čadca – Kalinovo
Tisovec – Z. Poruba
K. N. Mesto – Námestovo So 4. 6.
Fiľakovo – MFK N. Baňa
L. Lúčka – Turany
• vzpierači WLC Elkop Dolný Kubín a ŠK
Olympia Bobrov dominovali v druhom
kole extraligy v Košiciach. Dolnokubínčania suverénne zvíťazili a sú zatiaľ dominátormi našej najvyššej vzpieračskej súťaže.
Borci z Bobrova skončili na východe republiky druhí, celkovo im patrí tretia priečka za
Dolným Kubínom a Košicami.
27. kolo – Ne 12. 6. 2011 o 17:00
L. Lúčka – MFK B. Bystrica
Turany – Fiľakovo
MFK N. Baňa – K. N. Mesto
Námestovo – Tisovec
Z. Poruba – Čadca
Kalinovo – L. Štiavnica
Kremnička – Krásno
Bánová – V. Krtíš
• na juniorských Majstrovstvách Slovenska
v kolkoch v Piešťanoch obsadila členka ŠKK
Trstená Romana Karasová tretie miesto. Po
polovici súťaže dokonca siahala na víťazstvo. V jej druhej časti ju však predstihli Eva
Maricsová a Ľubica Listoferová
• tretie finálové kolo Oravskej pneutop
ligy v pretláčaní rukou v Rabči uzavrelo
premiérový ročník tejto súťaže. Jej úlohou
je objavovať talenty, ktoré sa predstavia aj
na blížiacich sa Majstrovstvách Slovenska
vo Vavrečke. Zaujímavé výkony predviedli
domáci Richard Zboroň a Mário Grobarčík.
Medzi ženami dominovala Iveta Slavkovská z Dolného Kubína
Autor: Synor
samopal
3
lie ivá bylina Rhode Island
24. kolo – Ne 5. 6. 2011 o 17:00
K. Lieskovec – Skalité
ostrovid
je, po
nemecky
meno
Caponeho
hrôza
staro- eské
zámeno
pre
aténsky
futbalov klub
zbav prachu
2. trieda:
22. kolo (5. 6. 2011)
Medzibrodie – Habovka 17:00
Podbiel – Or. Lesná 17:00
Bziny – Or. Polhora 17:00
Hruštín – Dlhá n/Oravou 17:00
Liesek – Breza 17:00
Leštiny – Krivá 17:00
Slovensk
telegraf
2
onakvo (nár.)
strana, po
ma .
Antonov (skr.)
cudzie mu .
meno
tamten
26. kolo (19. 6. 2011)
Zákamenné – Novoť 17:00
Or. Poruba – Nižná 17:00
Sihelné – Žaškov 17:00
Zubrohlava – Or. B. Potok 17:00
Rabča – Vavrečka 17:00
Bobrov – Lokca 17:00
Zuberec – Veličná 17:00
búval
zbavil ostr ch
hrán (stroj.)
neochotne
mykací stroj
Slovensk
telegraf
balkán.
objemová
miera
Ak nemá ítanie vplyv na (tajni ka)
napínav
krvák
obidva
osobné
zámeno
tátne lesy
krvn obraz
zv
ples
en
d
pero na
ozdobné
písmo
tón
obloha, po
angl.
ukazov.
zámeno
pologranitizovaná
hornina
5
Zlatica
(z ma .)
ve k kus
(náre .)
vylu o- vacia
spojka
predlo ka
zvolanie
voly
na
trma-vrma
Slov.nár.
divadlo
Dietlova
sestri ka
mier ,
po esky
po et ro-kov
ivota
en.meno
(27.5.)
postupné
dospievanie
osoby
existuj
Eastern Time
1
meno Jiráska
4
rusk ve tok
osobné
zámeno
svoj, po
nemecky
pajác
Slovensk
telegraf
druh idovskej
mystiky
prikr vka
mohame dánsky boh
chemická
zna ka telúru
ly iarske
vetrovky
velikán
turecké
oslovenie
pána
Nemka
bahnia- kovit
vták
Ragnarok
online
obec
v regióne
Turiec
usporadúvala
vyhynut
ko ovník
25. kolo (12. 6. 2011)
Veličná – Zákamenné 17:00
Lokca – Zuberec 17:00
Vavrečka – Bobrov 17:00
Or. B. Potok – Rabča 17:00
Žaškov – Zubrohlava 17:00
Nižná – Sihelné 17:00
Novoť – Or. Poruba 17:00
26. kolo – Ne 19. 6. 2011 o 17:00
Dražkovce – O. Veselé
Klin – O. Podzámok
M. Čepčín – Trstená So 18. 6.
T. Kľačany – T. Štiavnička So 18. 6.
ŠK Aqua Turčianske Teplice
sa odhlásil zo súťaže
metla
na vymeta-nie
pece
24. kolo (5. 6. 2011)
Zákamenné – Or. Poruba 17:00
Sihelné – Novoť 17:00
Zubrohlava – Nižná 17:00
Rabča – Žaškov 17:00
Bobrov – Or. B. Potok 17:00
Zuberec – Vavrečka 17:00
Veličná – Lokca 17:00
25. kolo – Ne 12. 6. 2011 o 17:00
LM Palúdzka – Dražkovce
Černová – Ludrová
Vrútky – Likavka So 11. 6.
T. Štiavnička – Tvrdošín
Trstená – T. Kľačany
O. Podzámok – M. Čepčín
O. Veselé – Klin
4. liga SEVER:
naparoval
1. trieda
5. liga skupina „B“
30. kolo – St 1. 6. 2011 o 17:00
MFK B. Bystrica – Kremnička
Bánová – Kalinovo
V. Krtíš – Z. Poruba
Krásno – Námestovo
L. Štiavnica – MFK N. Baňa
Čadca – Turany
Tisovec – L. Lúčka
K. N. Mesto – Fiľakovo
aorit, kabala,
oldal,
roy
25. kolo – Ne 12. 6. 2011 o 17:00
Stráňavy – K. Lieskovec
Kotrč. Lúčka – Ďanová
Dúbrava voľno
L. Hrádok – Sučany
Predmier – Bytčica
Družstevník Belá – O. Jasenica
Fomat Martin – Skalité So 11. 6.
OBFZ Orava
24. kolo – Ne 5. 6. 2011 o 17:00
Dražkovce – Klin
M. Čepčín – O. Veselé So 4. 6.
T. Kľačany – O. Podzámok So 4. 6.
Tvrdošín – Trstená
Likavka – T. Štiavnička
Ludrová – Vrútky
LM Palúdzka – Černová
29. kolo: predohrali 4. 5. 2011
• mladí stolní tenisti z Námestova si v Kežmarku vybojovali titul Majstrov Slovenska
v kategórii mladších žiakov. Záverečným
turnajom prešli bez prehry a vo finále porazili Nitru 3:1. Členovia úspešného tímu:
Andrej Kaššay, Matúš Dik, Samuel Sládek
a Šimon Gemeľ.
Tvrdošín – Vrútky
Likavka – Černová
Ludrová – LM Palúdzka
26. kolo – Ne 19. 6. 2011 o 17:00
K. Lieskovec – Fomat Martin
Skalité – Družstevník Belá
O. Jasenica – Predmier
Bytčica – L. Hrádok
Sučany voľno
Dúbrava – Kotrč. Lúčka
Ďanová – Stráňavy
28. kolo – Ne 19. 6. 2011 o 17:00
MFK B. Bystrica – Bánová
V. Krtíš – Kremnička
Krásno – Kalinovo
L. Štiavnica – Z. Poruba
Čadca – Námestovo
Tisovec – MFK N. Baňa
K. N. Mesto – Turany So 18. 6.
Fiľakovo – L. Lúčka
• v záverečnom piatom kole Slovenského
pohára v kickboxe sa zástupcovia KK Dolný
Kubín tešili z troch víťazstiev. Vo fullkontakte ich zariadili Dávid Červeň a Dominika Brieniková, ktorá pridala aj prvenstvo
v Low-kicku
O. Jasenica – Fomat Martin
Bytčica – Družstevník Belá
Sučany – Predmier
Dúbrava – L. Hrádok
Ďanová voľno
Stráňavy – Kotrč. Lúčka
zna ka ly í
krá ,
po
fran - cúzsky
jednotka
dedi nosti (aj
id )
domácke
meno
Kataríny
Správne vylúštenie krížovky posielajte do 20. júna na adresu Oravský Telegraf, P. O. BOX 94, 027 44 Tvrdošín, na e-mail: [email protected] alebo zatelefonujte na tel. č. 0948 620 677.
Spomedzi úspešných riešiteľov každej krížovky vyžrebujeme jedného, ktorého odmeníme hodnotnou knihou. Mená výhercov uverejníme v nasledujúcom čísle Oravského Telegrafu.
..... 15
Šport .....
ZDRAVOTNÁ PRESTÁVKA
Tri roky trvalo zdravotné trápenie najlepšieho slovenského pretláčača rukou
Ľubomíra Jagnešáka s jeho zranenou pravačkou. Operácia lakťa mu síce „zariadila“
približne polročnú prestávku, ale zdravie je
vždy na prvom mieste.
Navonok sa zdalo, že hviezda slovenského pretláčania rukou je zdravotne v poriadku. Vyhrávala súťaže ako na bežiacom
páse. Z minuloročných majstrovstiev sveta si odniesol zlatú medailu v ľavej ruke
a striebornú v pravej (celkovo má z MS už
12 medailí, z toho
4 zlaté), ale zranený
lakeť ho neustále „hneval“, takže sa rozhodol pre operáciu. v Nemocnici ministerstva
vnútra a ministerstva obrany. Začiatkom
mája ju zrealizoval doktor Juraj Galovič.
Ľubo si v súčasnosti pochvaľuje jeho „zlaté ruky“ a už tento mesiac by mal začať
s tréningom. Na vrcholné súťaže však musí
v tomto roku zabudnúť. „Od pána doktora
som dostal vyslovený zákaz. Majstrovstvá
sveta v Kazachstane teda nestihnem, ale
trénovať môžem . Pravdaže najskôr veľmi
opatrne a s menšími váhami.“
Rodáka z Rabče by tak mala v súčasnosti
„trápiť“ nuda, kto ho však pozná vie, že nič
podobné mu nehrozí. „Na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde študujem práve prebieha skúškové obdobie, navyše sa starám
o fungovanie môjho fitnescentra v Námestove a o obchod s doplnkami výživy, takže
mám to pestré: Budíček o pol ôsmej a fungujem až do večera do desiatej.“
Pestrá by mohla byť aj ďalšia športová
budúcnosť. Hoci o žiadnom bezhlavom
súťažení Ľubo nechce ani počuť. „V prvom
rade sa musím uzdraviť. V druhom rade by
som chcel zmeniť váhovú kategóriu. Síce
Ľubomír Jagnešák s manželkou Snežanou. Foto: archív Ľubomíra Jagnešáka
teraz vážim 92 kilogramov, čo je moja stabilná váha, ale súťažiť by som chcel v kategórii do 100 kg. Na budúci rok sa určite
ukážem na vrcholných podujatiach plus
k tomu pridám aj niekoľko profesionálnych
súťaží. Budem si však vyberať iba tie najprestížnejšie súťaže, lebo mám už toho za
sebou dosť a zdravie si musím šetriť.
Česť vzpieračskej rodiny Jagnešákovcov
tak v súčasnosti zastupuje aspoň Ľubova
manželka Snežana, za slobodna Babaevová. Bývalá ukrajinská reprezentantka
a majsterka sveta v kategórii do 50 kilogramov, chcela už tento rok súťažiť za Slovensko. Ešte si však musí na to počkať: „Vznikol
menší problém s prezidentom ukrajinskej
federácie, ktorý Snežanu nechce pustiť
z ich národného tímu. Medzinárodné pravidlá však hovoria, že pretekárovi postačí
na reprezentovanie tej ktorej krajiny trvalý pobyt. Ten má Snežana na Slovensku
už niekoľko rokov a predpokladám, že
od jesene sa už bude pretláčať za Slovensko. Objasňuje situáciu okolo manželky
Ľubomír Jagnešák. Jeho „polovičke zatiaľ
musela stačiť pozícia v trénerskom tíme
Slovenského reprezentačného výberu na
Majstrovstvách Európy v tureckom Kemery. Odkiaľ si slovenská výprava bez Ľubomíra Jagnešáka odniesla iba dve medaily,
o ktoré sa postarala Lucia Debnárová (ľavá
ruka – striebro, pravá ruka – bronz) a bronzový junior Dominik Glod.
KVALIFIKAČNÉ PREKVAPENIE
63. ročník Medzinárodného Tatranského slalomu (MTS) v Liptovskom
Mikuláši (12. – 15. 5. 2011) bol zároveň
aj druhou časťou kvalifikácie do reprezentačných tímov vodných slalomárov v sezóne 2011. Najväčšie hviezdy
nášho najúspešnejšieho olympijského
športu mali síce nominačnú istotu, ale
o zvyšné miestenky sa rozpútal veľký
boj, z ktorého úspešne vyšiel aj zástupca dolnokubínskych vodákov.
C1 Muži – Slafkovský a Beňuš
V našej parádnej disciplíne, mužskom kanoe boli v hre dve miestenky do „nároďáku“ (Michal Martikán má účasť istú). Prvú
z nich si s prehľadom ustrážil Alexander
Slafkovský (KTK Dukla L: Mikuláš), druhá
napokon patrila favorizovanému Matejovi
Beňušovi (ŠKP Bratislava), ktorý si ju však
definitívne vybojoval až víťazstvom v záverečných nominačných pretekoch.
C2 MUŽI – Škantárovci
a Kučera S Bátikom
Aj v mužskom deblkanoe sa presadili favoriti (trojnásobní olympijskí víťazi bratia
Hochschornerovci mali nomináciu istú).
Kvalifikáciu suverénne vyhrali bratanci
Ladislav a Peter Škantárovci (ŠKP Bratislava) a doma v Liptovskom Mikuláši si druhú miestenku pre seba zachránili Tomáš
Kučera s Jánom Bátikom. Na úvodných
nominačných pretekoch v Bratislave síce
na nich nepríjemne dotierali Matúš Daněk
s Radoslavom Osadským z Dolného Kubína, mikulášsky kanál ich však napokon
zostrelil až na štvrtú priečku.
K1 Ženy – Mann – Beňušová
Iba o jednu voľnú miestenku (nominačnú istotu mali Elena Kaliská s Janou Dukátovou) bojovali pretekárky v ženskom
kajaku. Favorizované vodáčky Gabriela
Stacherová s Danou Mann-Beňušovou
ponúkli najdramatickejšie kvalifikačné
predstavenie zo všetkých kategórii. Rozhodovalo sa až v nedeľňajšom upršanom „rozstrele“, pred ktorým si Gabriela
Stacherová povzdychla. „Už tretí rok po
sebe to končí tou poslednou rozstrelovou
jazdou. Tak čo už, dva týždne sa človek
nevyspí a je po kvalifikácii.“ Gabika mala
zrejme neblahé tušenie, ktoré sa napokon
potvrdilo. Rozhodujúce jazdy podstatne
lepšie zvládla jej kolegyňa z ŠKP Bratislava
Dana Mann-Beňušová.
K1 Muži – Halčin, Potočný,
Janček
Mužský kajak je síce najmenej úspešnou
(nie však neúspešnou) disciplínou slovenského vodného slalomu, má však najvyrovnanejšiu konkurenciu a kvalifikácia sa tak
mení na boj ôsmich, či deviatich pretekárov o tri voľné miestenky. Tento rok navyše postavil reprezentačný tím doslova na
hlavu. Veď sa doň nevopchali opory Tomáš
Mráz (4. miesto na ME 2010), Ján Šajbidor
(1. miesto na ME 2007) a ani prvý slovenský medailista z MS Peter Cibák (všetci KTK
Dukla LM). „Som sklamaný, pretože som
chcel štartovať na Majstrovstvách sveta
v Čunove. Žiaľ pravidlá sú dané, nevyšlo
to, treba sa sústrediť na budúcoročnú
olympijskú kvalifikáciu,“ staval sa k veci
realisticky Ján Šajbidor. Tri miestenky si
tak rozdelila „nová krv,“ Martin Halčin (KTK
Dukla LM), Marcel Potočný (ŠKP Bratislava)
a prekvapujúco aj Ľubomír Janček z ŠKP
Dolný Kubín. Oravský vodný slalom si tak
pripísal na svoje konto cenný úspech.
Finále 63. ročníka MTS
V tieni kvalifikácie boli vynikajúco obsadené finálové boje Medzinárodného
tatranského slalomu. Možno aj preto, že
v záverečný deň podujatia vládlo v Areáli
Ondreja Cibáka „psie počasie.“ Slovenskí
vodáci však opäť potvrdili, že sú svetovou elitou a v domácom prostredí si vybojovali sedem medailových umiestnení
(3-2-2). V ženskej K1-ke zvíťazila Jana Dukátová tesne pred Danou Mannovou-Beňušovou. V deblovkách vyhrali famózni
bratanci Škantárovci, v mužskom kajaku
dostal cenu útechy Ján Šajbidor a senzáciou dňa bol triumf Japonca Takuja Hanedu nad celou slovenskou špičkou na
čele s Michalom Martikánom. „Porazil som
troch veľmi dobrých Slovákov a to navyše u nich doma. Myslím si, že bola dobrá
jazda a vyšlo mi v nej všetko,“ zhodnotil
svoj výkon peknou slovenčinou (čo bola
ďalšia senzácia) Takuja Haneda, ktorého
trénuje náš bývalý úspešný reprezentant
Milan Kubáň.
Konečné poradie reprezentačnej kvalifikácie v kategórii K1 muži:
1. Martin Halčin (Dukla Liptovský Mikuláš)
16, 2. Marcel Potočný (ŠKP Bratislava) 14,
3. Ľubomír Janček (ŠKP Dolný Kubín) 12, 4.
Tomáš Mráz (Dukla Liptovský Mikuláš) 11,
5. Ján Šajbidor (Dukla Liptovský Mikuláš)
9, 6. Ján Janček (ŠKP Dolný Kubín) 7
Osobnosti
Dušan Galis
* 24. november 1949 Ružomberok
Dušan alebo aj Peter (toto meno dostal
pri krste) Galis je bývalý úspešný futbalista
a ešte úspešnejší futbalový tréner. Narodil
sa síce v ružomberskej nemocnici, jeho
skutočným rodiskom je však Dolný Kubín.
Práve tu sa naučil hrať futbal a hoci v mládežníckom veku nebol žiarivou hviezdou
– jeho kariéra rýchlo napredovala. Cez tím
účastníka SNL Strojárne Martin sa dostal
do prvoligového VSS Košice a to v správnom čase, keď „strojárom“ panovala už
legendárna stredová trojica Daňko-Štafura-Pollák. Aj tá sa výraznou mierou pričinila
o to, že veľký bojovník z Dolného Kubína sa
stal v sezóne 1975/76 najlepším strelcom
Československej ligy (21 gólov).
Góly mu otvorili cestu do reprezentácie.
V jednom z jej najpamätnejších zápasov
30. 11. 1975 proti Anglicku (ČSSR vyhrala 2:1) rozhodol nádhernou hlavičkou
o porážke hrdého Albionu a fakticky aj
o postupe do štvrťfinále ME 1976. Vo finálovej časti Európskeho šampionátu bol aj
preto členom víťazného mužstva.
V roku 1977 odchádza Galis do bratislavského Slovana a je z toho „láska na 20
rokov,“ ktorá vyústi do jeho úspechov v trénerskej kariére.
Ako hlavný tréner Slovana pôsobil od
roku 1990 do roku 1997 a tím z Tehelného poľa priviedol k federálnemu titulu
(okrem toho v Československej lige ešte
dve druhé miesta a jedno tretie) a k trom
prvenstvám v úvodných ročníkoch novovytvorenej Slovenskej ligy. Dušan Galis
neskôr trénoval aj Trnavu (víťazstvo v Slovenskom pohári), cyperskú Omoniu Nikózia a Petržalku. V roku 2003 sa konečne posadil aj na reprezentačnú lavičku, z ktorej
v roku 1998 dobrovoľne odišiel. V kvalifikácii MS 2006 sa dokázal so svojím tímom,
ako prvý z dovtedajších reprezentačných
kormidelníkov, predrať až do záverečnej
baráže. Potom však prišiel neúspech so silným Španielskom, k tomu sa pridal aj zlý
štart do kvalifikácie ME 2008 a jeho trénerská odysea sa skončila.
V súčasnosti je Dušan Galis známy viac
z politiky ako zo športu. Už druhé volebné
obdobie je poslancom NRSR a v rokoch
2006 – 2010 zastával pozíciu splnomocnenca pre mládež a šport. V roku 2010
neúspešne kandidoval na post prezidenta
Slovenského futbalového zväzu.
Anna Kotočová - Janoštinová
* 6. apríl 1968 Trstená
Najlepšia slovenská basketbalistka 20.
storočia začala svoje podkošové hráčske
umenie naplno rozvíjať v Banskej Bystrici.
V drese tamojšej Slávie získala v roku 1990
historický titul víťaza Československej ligy.
Do silného národného tímu ČSSR prenikla
už ako 18. ročná na MS 1986 a jej reprezentačná kariéra plynulo pokračovala aj
po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V oboch výberoch sa Anke nevyhýbali
úspechy, ale väčšie dosiahla predsa len
s čisto slovenským tímom (bronz na ME
1993 v Perugii a striebro na ME 1997
v Budapešti). Cenné sú aj jej tri účasti na
olympiádach (1988 Soul – ČSSR 8. miesto,
1992 Barcelona – ČSFR 6. miesto, 2000 Sydney – Slovensko 7. miesto).
Ešte žiarivejšia je jej klubová kariéra. V roku 1990 odišla za legionárskym
chlebíčkom do Francúzska a stala sa tu
doslova legendou. S tímom CJM Bourges získala tri!!! Euroligové tituly (1997,
1998 a 2001). V krajine Galského kohúta
si urobila skvelé meno a preto nečudo, že
v Bourges aj v súčasnosti pracuje ako trénerka mládeže.
..... 16
Na diváne .....
Občianska inzercia .....
Súťaž .....
● Predám garáž, ul. J. Hollého v D. Kubíne,
20m2, radová zástavba, výborný stav,
elektrina. Cena: 10 000€.
Tel: 0907814259
Stretol sa raz človek s medveďom. Okolo
bola pustatina, nablízku nebol iný človek,
ani iný medveď. Obaja sa poriadne zľakli
a začali utekať. Človek utekal smerom k severu, medveď smerom k západu. Človek
sa po niekoľkých krokoch zastavil, zamieril
presne smerom na juh a medveďa zastrelil.
Akej farby bol medveď?
● Predám doma tkané koberce. Tel:
043/5863 142
● Predám nové svadobné šaty za výbornú
cenu. Tel: 0903 669 460
● Dám do prenájmu 3-izb. byt blízko
Napovieme vám: keby medveď bežal
3,14-krát rýchlejšie než človek (stále na
západ), mohol tento človek vystreliť priamo pred seba, ale pre korisť by musel ísť
na juh.
Odpovede nám posielajte do 20. júna
na adresu Oravský Telegraf, P. O. BOX 94,
027 44 Tvrdošín, na e-mail: sutazorava@
slovenskytelegraf.sk alebo telefonujte na
0948 620 677. Nezabudnite uviesť svoje
meno, adresu a tel. kontakt. Spomedzi
úspešných riešiteľov vyžrebujeme jedného, ktorý získa zaujímavú cenu.
Trnavskej univerzity, aj študentom. Tel:
0908 419 208
● Predám 2-izbový slnečný byt v Istebnom,
cena 25 000 €. Tel: 0904 171 535
● Predám chatu na Podbanskom. Tel: 0915
825 270
● Predám 3-izb. byt v Nižnej, 86m2, krb,
podlahové kúrenie. Tel: 0905 510 001
OBČIANSKY INZERÁT DO 120 ZNAKOV
VÁM UVEREJNÍME ZDARMA!
Inzerujte s Oravským Telegrafom.
Oravský Telegraf Vám dáva priestor na uverejnenie občianskej inzercie.
• Povedali naše deti
(z Rodinného OBčasníka Jany
Lilgovej)
• Mamka, ja sa nemám čoho
držať, tak sa vypínača držím.
• Ja som sa dobre najedol
a musím ísť niekde, aby ma
nevideli takého tučného.
Podmienky inzercie :
- 120 znakov zdarma
- ďalších 120 znakov 3 EUR s DPH
- inzerát zaslaný a zaplatený do 15. dňa
kalendárneho mesiaca uverejníme v najbližšom čísle
Rubriky:
Práca, Auto Moto,
Služby, Rôzne,
Reality, Predaj,
Prenájom, Zvieratá,
Straty a nálezy
Darujem
Zoznámenie
Zadanie inzerátu:
- kupónom na adresu redakcie: Oravský Telegraf,
P. O. Box 94, 027 44 Tvrdošín
- emailom na adresu: [email protected]
- sms správou na číslo 0948 090 014 v tvare:
oravatelegraf a text inzerátu
Platba:
Vkladom alebo prevodom na číslo účtu: 1122874018 / 1111
Pre identifikáciu platby do správy pre prijímateľa uveďte meno a priezvisko,
alebo telefónne číslo alebo emailovú adresu (podľa spôsobu, akým bola inzercia
zadaná).
Redakcia si vyhradzuje právo neuverejniť inzerát, ktorý považuje za obsahovo
nevhodný pre verejné periodikum.
Vyplňte paličkovým písmom text a rubriku inzerátu
Rubrika: ........................................
• V škôlke varia trošku lepšie
halušky ako ty, lebo tie mi
trošku chutia a tvoje mi
trošku nechutia.
• Mama: Mne sa dvakrát nechce
ísť von...
• Matej: A mne sa trikrát chce
ísť von.
• Zavrime si nos, aby to tu
nesmrdelo.
• Tento mesiac je ránočný
a tento večerný.
• Aha, ja som sa rozliala! (pri
obede)
• Poď, ideme sa loptať!
Meno a priezvisko/tel.: ..........................................................................................................................................
• Môžem poležiačky sedieť?
Ulica: ..................................................................................................... PSČ Obec: ...............................................
Oravský TELEGRAF - vydáva Slovenský Telegraf, s. r. o., Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava * Adresa redakcie: P. O. Box 94, 027 44 Tvrdošín * Vychádza ako mesačník v náklade 37 000 kusov.
Šéfredaktor: Mgr. Ján Filip, [email protected], tel.: 0948 786 010, Zástupca šéfredaktora: Bc. Rastislav Teplánský, [email protected], tel.: 0948 411 242. Redakcia: Melánia Pastvová,
[email protected], tel.: 0948 620 677. Kancelária: Martin Jezný, [email protected], tel.: 0948 083 830, Grafik: Ľubomír Palovčík, [email protected], tel.: 0948 40 49 10.
Obchodná riaditeľka: Ing. Denisa Špacírová, [email protected], tel.: 0917 128 342, Manažér inzercie: Ivana Dedinská, [email protected], tel.: 0948 203 704. Manažér distribúcie: Vladimír Repiščák, [email protected]
sk, tel.: 0917 198 718 , Tlač: VERSUS a. s., Bratislava. Občianska inzercia: E-mail: [email protected], tel. SMS: 0948 09 00 14. Web: www.slovenskytelegraf.sk. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva
ich vydavateľ. Akékoľvek použitie časti alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie textov a fotografií akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom aj v inom než slovenskom jazyku bez
písomného povolenia vydavateľa je zakázané.* Redakcia nezodpovedá za právnu stránku a obsah inzerátov a príspevky od externých prispievateľov. EV 4254/11
Download

Jún - Rádio Rebeca