11. september: Tretia pravda
preklad z nemčiny durino, máj 2011, www.auria.sk/blog
drapu ani nestál za reč. Porovnanie týchto troch
udalostí ako aj celý rad ďalších nepravidelností
v súvislosti s pádom budov priviedli prvých
rešeršérov udalostí 9/11 k záveru, ţe úrady ich
oklamali a zničenie Svetového obchodného
strediska nemá do činenia s nejakým kerozínom či s „lietadlami“, pretoţe tieto lietadlá vôbec neboli potrebné. Uţ len samotné zrútenie
budovy WTC č. 7 neskoro popoludní 11. septembra 2001 dokazuje, ţe Svetové obchodné
stredisko by sa zrútilo tak či tak – bez ohľadu
na nejaké „lietadlá“. Pre niekoho bolo skrátka
potrebné, aby sa budova zrútila, a preto sa zrútila. Na tomto bode sa rozbehlo takzvané „hnutie za objasnenie udalostí“. Občania vyčítali
americkej vláde, ţe Svetové obchodné stredisko
zničila úmyselne „kontrolovaným odpálením“ –
ako sa to v stavebníctve nazýva. Stále viac ľudí v
Amerike obviňuje svoju vlastnú vládu, ţe je
hlavným páchateľom útokov 9/11, a nakoniec
viac ako 65 percent amerického obyvateľstva sa
vyjadrilo, ţe neverí oficiálnemu vysvetleniu
útokov 9/11 a zrútenia Svetového obchodného
strediska. Vlastne by si kaţdý, kto vtedy pozorne sledoval televízne spravodajstvo, mal spomenúť na televízne obrázky výslovne spomínanej „tretej explózie“:
Dimitrij Chalezov
Čo presne spôsobilo pád budov WTC?
Analýza odborníka na nukleárne odstrely
dospela k šokujúcemu výsledku.
Keď prostí obyvatelia videli, ako dve lietadlá
narazili do dvojičiek Svetového obchodného
strediska v New Yorku a tieto sa v rámci udalostí 11. septembra zrútili v oblaku prachu, ľudia
boli príliš šokovaní udalosťami, neţ aby ich
podrobili podrobnému skúmaniu. Odvtedy boli
ľuďom naočkované zvláštne predstavy: duté
hliníkové lietadlá vraj dokáţu vcelku preniknúť
cez masívne oceľové konštrukcie, a letecké palivo (kerozín) údajne dokáţe „roztaviť“ oceľové
konštrukcie, aţ z nich neostane nič len ľahučký,
mikroskopicky jemný prášok.
Skôr či neskôr treba tieto absurdné názory zavrhnúť. Pád dvojičiek nemal absolútne nič do
činenia s nejakými lietadlami, rovnako ani
s poţiarmi, ktoré boli vraj spôsobené „lietadlami“. To je zjavná skutočnosť, a uţ najmenej šesť
rokov zamestnáva mysle miliónov Američanov,
ktorí neveria na oficiálne vysvetlenie zničenia
Svetového obchodného strediska. Keď počiatočný šok poľavil, mnoho ľudí spoznalo, ţe
v oficiálnom vysvetlení je jednoducho priveľa
sprostostí.
Najskôr udrelo do očí, ţe poradie, v ktorom sa
dvojičky zrútili, nezodpovedá poradiu, v ktorom
boli zasiahnuté lietadlami. Juţná veţa, ktorá
bola zasiahnutá po severnej veţi, sa zrútila ako
prvá, a severná veţa skolabovala ako druhá. To
znamená, ţe „poţiar“ potreboval jednu hodinu a
42 minút na to, aby spôsobil „zrútenie“ veţe,
a iba 56 minút, aby priviedol k pádu druhú
veţu. Ak zohľadníme skutočnosť, ţe poţiare boli
v oboch veţiach spôsobené pribliţne rovnakým
mnoţstvom kerozínu a ţe veţe boli dvojičkami
(t. z. z pohľadu svojej stability boli absolútne
identické), je to prvým zjavným príznakom
toho, ţe ich zrútenie nemohlo byť vyvolané
poţiarom. Na ďalší poznatok narazili rešeršéri
udalosti 9/11, keď zistili, ţe budova č. 7 (nesmierne stabilný 47-podlaţný mrakodrap s
modernou oceľovou konštrukciou) Svetového
obchodného strediska sa neskoro poobede toho
istého dňa zrútila do seba podobným spôsobom, ale bez toho, aby bola zasiahnutá lietadlom. Pretoţe pád dvojičiek je oficiálne vysvetľovaný kerozínom „lietadiel“, zrútenie WTC č. 7
bolo tak nevysvetliteľné, ţe oficiálna správa
komisie vyšetrujúcej udalosti 9/11 sa rozhodla,
ţe pád budovy č. 7 ani len nespomenie – ako
keby pád 47-podlaţného, moderného mrako1
Všeobecné informácie o demolácii má iba málo
ľudí, o konštrukcii Svetového obchodného strediska ešte menej. Preto sa vynorilo niekoľko
konšpiračných teórií, ktorých tvrdenia siahajú
od WTC naloţeného aţ po uši trhavinami aţ po
údajné zničenie budov „nanotermitom“ – záhadnou, dovtedy málo známou látkou, ktorou
vraj bol pokrytý kaţdý jeden kovový dielec dvojičiek. Kolujú dokonca ešte bizarnejšie konšpiračné teórie, ktoré pád dvojičiek spájajú
s údajnými špičkovými zbraňami – ako napríklad s laserovými lúčmi, ktoré vraj boli odpálené z vesmíru. Prirodzene sa títo konšpirační
teoretici nedokáţu navzájom zhodnúť a trávia
svoj čas preto nielen obviňovaním americkej
vlády ako hlavného páchateľa 9/11, obviňujú sa
dokonca navzájom, ţe pravdu ešte viac zastierajú.
počiatočnými písmenami a nakoniec sa z neho
stalo vlastné meno (propaganda v Sme vytrvalo omieľajúca OBL a jeho zbojníkov uvádzajú
občas dokonca Grand Zero, pozn. prekladateľa).
Táto chyba bola prirodzene spôsobená všeobecným zmätkom. No nespočívala v tom, ţe by
miesto nešťastia bolo nazvané nesprávne, napríklad preto, lebo bolo jednoducho príliš skoro
na to, aby dostalo priliehavý názov. Chyba spočívala skôr v tom, ţe pozoruhodné označenie
„ground zero“ nechtiac preniklo medzi novinárov a cez nich na verejnosť. Potom uţ bolo jednoducho neskoro na to, aby toto zvláštne pokrstenie civilnou ochranou stiahli späť, a zúfalým
americkým úradníkom neostalo nič iné, ako
týmto odhaľujúcim slovám priznať veľké písmená a priliehavé označenie vyslovené civilnou
ochranou zmeniť na vlastné meno.
Autor týchto riadkov by chcel predstaviť čitateľovi niečo iné. Namiesto vysvetľovania ďalšej
konšpiračnej teórie sa pokúsi, uviesť svoju svedeckú výpoveď a okrem toho aj svoj znalecký
názor. Takýmto prístupom čitateľ, ako dúfam,
získa oveľa lepšie vysvetlenie zničenia WTC ako
v niektorom z mnohých internetových fór, ktoré
sa zaoberajú konšpiráciou 9/11.
Chcel by som začať úryvkom zo správy, v ktorej
ide o jedného z hrdinov udalostí 9/11 – kriminalistu Johna Walcotta, jedného z prvých pomocníkov na „Ground Zero“, ktorý na mieste
pádu WTC strávil veľa času tým, ţe odnášal
trosky Svetového obchodného strediska. Bol tak
dlho na mieste, aţ sa u neho rozvinula zvláštna
choroba:
akútna
myeolidná
leukémia
v smrteľne prebiehajúcej forme. Stačia iba dva
odseky zo strach naháňajúceho článku
s nadpisom „Death by Dust“1 (Smrť spôsobená
prachom), na priblíţenie a pochopenie praktic-
„Ground Zero“ a „ground zero“
Na začiatok by som chcel kaţdému pripomenúť,
ţe to miesto v New Yorku, na ktorom stálo Sve-
Zdá sa, že väčšina ľudí si vôbec nie je vedomá toho,
čo vlastne pojem „ground zero“ znamená.
tové obchodné stredisko, sa po anglicky nazýva
„Ground Zero“. Zdá sa, ţe väčšina ľudí si vôbec
nie je vedomá toho, čo vlastne pojem „ground
zero“ znamená a aký význam majú skutočnosti,
ktoré z toho vyplývajú. Pre väčšinu je „Ground
Zero“ vlastným menom, rovnako ako meno
nejakého mesta či lode. Málokto si uvedomí, ţe
toto zvláštne označenie „ground zero“ bolo bývalému stanovišťu WTC udelené aţ príliš priliehavo na to, aby bolo skutočne „vlastným menom“. Uţ bezprostredne po páde dvojičiek a iba
niekoľko hodín pred zrútením WTC-7, čiţe
okolo obeda 11. septembra 2001, oblasť prakticky všetci úradníci a dokonca aj niekoľko spravodajských reportérov označovali ako „ground
zero“.
ky všetkých tých „nevysvetliteľných“ vecí, súvisiacich s prachom a ţiarením – čo čitateľ potrebuje ako základný predpoklad na zachytenie
hlavnej výpovede nasledujúceho textu:
„Ako kriminalista strávil Walcott svoj päťmesačný zásah nielen na Ground Zero, ale aj vo
Fresh Kills, tak sa nazýva skládka odpadu, na
ktorej boli likvidované trosky WTC. Aj keď sa
mu v Dolnom Manhattane ťaţko dýchalo, z
haldy odpadu na Staten Island mal oveľa väčší
strach. Walcott vedel, ţe všetko, čo sa vo veţiach nachádzalo, muselo byť strhnuté dole
spolu s veţami – písacie stoly, lampy, počítače.
Odhliadnuc však od niekoľkých oceľových nosníkov tu a tam trosky, ktorými sa brodil, pozostávali iba z jemných prachových častíc – neexistovali žiadne trosky nábytku, žiadne držiaky lámp, nenašiel ani len počítačovú myš.
Názov „ground zero“ ako označenie toho miesta, na ktorom voľakedy stálo WTC, bol skloňovaný vo všetkých pádoch celý 12. september,
a niektoré Spravodajské agentúry pouţívali ešte
aj 13. septembra 2001 variant písaný s malými
písmenami. Aţ potom, ako keby si niekto uvedomil svoju chybu, toto zvláštne označenie bolo
zrazu povýšené na „Ground Zero“ s veľkými
1
Lombardie, Kristen: „Death by Dust“ na
VillageVoice.com; http://www.villagevoice.com/2006-1121/news/death-by-dust/
2
Niekedy hľadal tento policajt úkryt v niektorom
z drevených barakov, aby „unikol z toho pekelne zlého vzduchu“, ak sa Walcott vyjadril. Jedného dňa sedel spolu so svojimi kolegami pri
čokoládových
tyčinkách
a softdrinkoch
v jednom takom baraku, keď vošlo niekoľko
agentov FBI. Mali na sebe celotelové ochranné
obleky s helmami, zapečatené lepiacou páskou,
aby ich utesnili proti výparom. Keď si Walcott
premietal túto scénu a dobre chránených úradníkov FBI porovnával s policajtmi a ich dýchacími maskami, kládol si otázku: Čo len na tomto
obraze nesedí?“2
Všetkým, ktorí nevedia, čo taká transplantácia
kostnej drene je, by som to chcel stručne vysvetliť: Transplantácii kostnej drene je potrebná
u pacientov, ktorí boli vystavení vysokým dávkam prenikajúceho ţiarenia alebo ionizujúceho
zvyškového ţiarenia (alebo obom) a ktorých
kostnú dreň (ktorá má na starosti tvorbu krviniek) táto vysoká dávka ţiarenia úplne zničila.
Toto je špecifickým príznakom ţiarenia – bunky kostnej drene poškodzuje oveľa viac ako
ktorékoľvek iné bunky v ľudskom tele. Preto
väčšina obetí oţiarenia dostane aj leukémiu –
čím vyššia dávka ţiarenia, tým viac kostnej
drene sa zničilo a tým ťaţšia leukémia. John
Walcott trpel zjavne tou najťaţšou moţnou
formou – obdobie pred transplantáciou kostnej
drene preţil iba vďaka transfúziám krvi, pretoţe
jeho telo vlastnú krv nedokázalo viac tvoriť.
Áno, pán Walcott, na tomto obraze ţiaľ skutočne niečo nesedelo, dokonca niečo celkom zásadné. Títo úradníci FBI, ktorí sa vôbec neostýchali objaviť sa pred očami nechránených „obyčajných smrteľníkov“ v kompletných a naviac
lepiacou páskou zapečatených ochranných odevoch, poznali pravdu. Preto dnes netrpia leukémiou ani nejakou inou smrteľnou formou
rakoviny. Títo úradníci FBI budú viesť podľa
všetkého dlhý, naplnený ţivot, napriek ich krátkej vizite na „Ground Zero“.
Ionizujúce ţiarenie dokáţe nielen priamo zapríčiniť smrť alebo ťaţko poškodiť kostnú dreň –
ak sa vdýchne vo forme rádioaktívneho prachu
alebo rádioaktívnych výparov alebo prehltne,
dokáţe vyvolať aj rôzne druhy rakoviny doslova
v kaţdej oblasti tela, ak nie vo viacerých naraz.
Nečestní doktori a zdravotnícki úradníci si však
poľahky nájdu logicky znejúce vysvetlenie takýchto foriem rakoviny. Tvrdia, ţe ich príčinou
je napríklad azbest, toxické výpary, jedovaté
čiastočky prachu alebo podobné.
Ak by si John Walcott nalistoval moderný slovník na zistenie skutočného významu tohto podivného pojmu, túto otázku by si vôbec nekládol; vedel by ihneď, čo na „Ground Zero“ tak
veľmi nesedelo:
Ak však ide o poškodenie kostnej drene, vtedy
sú títo podvodníci bezradní. Pretoţe poškodenie
kostnej drene je vyvolané výlučne ionizujúcim
ţiarením.
Z rovnakého dôvodu mali na sebe úradníci FBI
pri svojej obhliadke „Ground Zero“ celotelový
ochranný odev s helmou, ktorý bol dokonca
utesnený lepiacou páskou, aby ich chránil pred
výparmi.
Pôvodný význam „ground zero“, uvedený v
„New International Webster's Comprehensive
Dictionary of the English Language“ (Deluxe
Encyclopedic Edition, 1999), ISBN: 9781888777796, str. 559: „Bod na zemi zvislo pod
alebo nad miestom detonácie atómovej alebo
termonukleárnej bomby.“
Myslím si, ţe niektorí čitatelia budú šokovaní
práve týmto odhalením a mohli by sa prikláňať
k tomu, ţe mi nebudú veriť – pretoţe si myslia,
ţe šírim špekulácie o neistých skutočnostiach.
Skôr uvedený príbeh Johna Walcotta a agentov
FBI v ochranných odevoch na „ground zero“
však nie je môj výmysel – je to skutočnosť, ktorá existuje nezávisle od mojej maličkosti, autora
týchto riadkov. Rovnako nezávisle existuje aj
samotná, oficiálna definícia „ground zero“,
ktorá pred udalosťami 9/11 znela takto:
Za zmienku stojí ešte informácia, ţe John
Walcott to nakoniec predsa len preţil, na rozdiel od mnohých svojich kolegov, ktorí boli tieţ
nasadení na „Ground Zero“ a mali menej šťastia. 17. decembra 2007 sa na jednom internetovom spravodajskom portáli objavila stručná
zmienka, ţe sa nakoniec podrobil zriedkavej (a
extrémne bolestivej) operácii – transplantácii
kostnej drene.3
2
•
tamtieţ str. 5
3
Úplný príbeh o Johnovi Walcottovi a jeho transplantácii
kostnej drene nájdete na adrese:
http://tinyurl.com/3yw5n7v; ďalší hrôzostrašný príbeh bol
zverejnený na tejto adrese:
http://abcnews.go.com/US/Story?id=24o8o66&page=i.
3
„Bod na povrchu zeme alebo vody priamo
pod, priamo nad, alebo presne na tom
mieste, na ktorom exploduje atómová alebo vodíková bomba.“ Citované z: „The New
International Webster's Comprehensive
Dictionary of the English Language“
(Deluxe Encyclopedic Edition, 1999), ISBN:
978-1888777796
•
•
•
nájsť iba v obsiahlych anglických slovníkoch –
ako napr. vo „Webster's Unabridged“ či vo všetkých dielach Collins a American Heritage a
podobných, v ktorých mal tento pojem výlučne
jediný význam. Neuvádzal sa v menších slovníkoch pre ţiakov a študentov – jedinou výnimkou bol skôr citovaný „Longman Advanced
Dictionary“.
„Bod na zemi bezprostredne pod explóziou
atómovej zbrane.“ Citované z: „Dictionary
of Military Terms“
(Peter Collins
Publishing, 1999), ISBN: 978-1901659240
Všetky tieto lingvistické snahy v súvislosti
s 9/11 sú naskrze pochopiteľné. Toto zvláštne
zradné označenie, ktoré špecialisti civilnej obrany dali troskám a bývalému stanovišťu Svetového obchodného strediska v New Yorku mimoriadne unáhlene, bolo zjavne príliš konkretizujúce, neţ aby bolo moţné ponechať tento
pojem v ďalších vydaniach slovníkov s jediným,
pôvodným významom.
„Miesto, na ktorom exploduje atómová
bomba a na ktorom vznikne najväčšia škoda.“ Citované z: „Longman Advanced
American Dictionary“ (prvé vydanie,
2000), ISBN: 978-0582317320
Zničenie WTC jadrovým odstrelom
Autor týchto riadkov je bývalým dôstojníkom
sovietskej vojenskej jednotky 46179, známej aj
ako
„Špeciálna
kontrolná
sluţba
(Sonderkontrolldienst) 12. hlavného riaditeľstva ministerstva obrany ZSSR“. 12. hlavné
riaditeľstvo samotné bolo organizáciou, ktorá v
Sovietskom zväze zodpovedala za bezpečnú
úschovu, kontrolu výroby, technickú údrţbu
atď. celého štátneho arzenálu atómových zbraní. Osobitná kontrolná sluţba mala na starosti
„(1) Presne to miesto, na ktorom exploduje
atómová bomba: Tlakovú vlnu bolo cítiť ešte vo vzdialenosti 50 km od nulového bodu.
(2) Miesto bývalého Svetového obchodného
centra v New Yorku, ktoré bolo zničené pri
útoku 11. septembra 2001.“ Citované z:
Jednou z prvých obetí zločinu 9/11
bola žiaľ samotná angličtina.
„Cambridge
Advanced
Learner's
Dictionary“ (2. vydanie, 2006), ISBN: 9780521604994. [Toto vydanie vyšlo po udalostiach 9/11 a dá sa prakticky všade získať.]
odhaľovanie atómových výbuchov, a jej kontrole podliehalo aj dodrţiavanie všetkých medzinárodných dohôd týkajúcich sa testov atómových
zbraní. To je dôleţité predovšetkým v rámci
„Peaceful Nuclear Explosions Treaty“ [Zmluva
o podzemných jadrových výbuchoch pre mierové účely], uzatvorenej v roku 1976 medzi ZSSR
a USA. Podľa tejto zmluvy boli zmluvné strany
povinné, vzájomne sa informovať o všetkých
nevojenských jadrových výbuchoch. Počas svojej vojenskej sluţby u spomínanej organizácii
koncom osemdesiatych rokov som sa dozvedel,
ţe počas výstavby dvojičiek Svetového obchodného strediska v New Yorku bol integrovaný
„núdzový systém na atómové zničenie“. Tento
bol zaloţený na veľkých termonukleárnych
náloţiach (z ktorých kaţdá zodpovedala sile asi
150 kilotony TNT), ktoré sa nachádzali asi 50
metrov pod základom oboch veţí. To mi pripadalo zvláštne, a aby som bol úprimný, ťaţko sa
mi verilo tomu, ţe americké úrady by boli skutočne tak paranoidné, strhnúť budovy uprostred husto obývaného mesta podzemnou jadrovou explóziou. Ako som však pochopil, nikto
nemal v úmysle, Svetové obchodné stredisko
V týchto príkladoch sú uvedené úplné, neskrátené definície „ground zero“, v ktorých som
zvýraznil rozhodujúci fakt. Slovníky vytlačené
pred 11. septembrom ako prvé tri uvedené príklady, v ktorých sa uvádzal ich jediný skutočný
význam, boli uţ dávno stiahnuté z regálov
a nahradené novými. Angličtina tak bola jednou
z prvých obetí zločinu 9/11.
Človek by nemal byť prekvapený z toho, ţe
všetky nové anglické slovníky , ktoré vyšli po 11.
septembri, uvádzajú pre „ground zero“ viacero
významov. Tomuto pojmu bolo pripísaných
najmenej tri aţ päť nových významov, ktoré
siahajú od „veľkej skazy“, cez „veľký chaos“ a
„usilovný zhon“ aţ po „základnú úroveň“ a „východiskové miesto“.
Pretoţe pojem „ground zero“ je zjavne veľmi
špecifický, pred 11. septembrom ho bolo moţné
4
skutočne strhnúť takýmto spôsobom. Išlo iba
o úskok, pomocou ktorého sa obišiel istý byrokratický problém: Takýto bláznivý núdzový
systém na atómové zničenie nemusel byť primárne integrovaný do dvojičiek preto, aby ich
zničil, ale kvôli tomu, aby stavebník na ne vôbec
dostal stavebné povolenie. Vtedajšia stavebná
vyhláška New Yorku (rovnako ako Chicaga)
totiţ stavebnému úradu zakazovala vydávať
povolenie na výstavbu mrakodrapov, ak stavebník zároveň nemohol preukázať – pre potreby budúcnosti alebo v prípade katastrofy –
uspokojivý spôsob na strhnutie budovy. Pretoţe
tento druh stavby s oceľovým skeletom
v neskorých šesťdesiatych rokoch (kedy sa
o stavbe dvojičiek prvý raz začalo hovoriť) predstavoval úplne novú koncepciu, nikto celkom
nevedel, ako by moţné strhnutie malo prebiehať. Zvyčajné demolačné metódy sa dali uplatniť iba v prípade budov starého spôsobu konštrukcie, a preto bolo potrebné, pre neuveriteľne stabilné, oceľové dvojičky vymyslieť niečo
úplne nové, aby zo stavebného úradu vymámila
stavebné povolenie. A také riešenie sa aj našlo:
odstrel atómovou náloţou.
zodpovedá 100 resp. 10 tonám TNT), oprávnene ich moţno nazývať ako „malé“ bomby. Ďalším rozšíreným názvom pre tieto „Small Atomic
Demolition Munitions“ sú „Mini-Nukes“ (atómové minibomby) a „Suitcase-Nukes“, prípadne „kufrové atómové bomby“, pričom posledné
označenie z logického pohľadu nie je správne.
V skutočnosti sa SADM podobajú veľkým hrncom, ktoré váţia 50 aţ 70 kilogramov a moţno
ich nosiť na pleciach ako batoh – preto je veľmi
nepravdepodobné, ţe by sa zmestili do kufra.
Existujú však aj moderné „atómové minibomby“, ktoré sú namiesto uránu 235 osadené plutóniom 239, a pretoţe kritické mnoţstvo moţno
v prípade plutónia dosiahnuť oveľa skôr, ak
v prípade uránu, veľkosť bomby by sa dala
značne redukovať – niektoré z najnovších
„Mini-Nukes“ na báze plutónia by sa skutočne
mohli zmestiť do kufríka. Stredne veľké atómové bomby (MADM) sú v oboch ohľadoch väčšie
– tak svojou veľkosťou ako aj silou, prípadne
ekvivalentom TNT. Ich sila dosahuje aţ 15 kiloton TNT, hmotnosť aţ 200 kg a veľkosťou ich
moţno prirovnať k typicky veľkej plynovej
bombe na pouţitie v domácnosti.
S kaţdou jednou z opísaných atómových bômb
by sa dali úspešne vyhodiť do vzduchu veľké
objekty, ktoré by nebolo moţné priviesť k pádu
primeraným mnoţstvom zvyčajnej trhaviny –
predovšetkým v prípade katastrofy, keď je málo
času alebo ak neexistuje ţiadna moţnosť, uskutočniť „normálny“ odstrel konvenčnými prostriedkami. Platí to napríklad pre mosty, hrádze, tunely, podzemné ţelezobetónové stavby,
veľké ţelezobetónové budovy a podobné objekty. Účinnosť takéhoto nukleárneho odstrelu
Stručná história koncepcie atómového a nukleárneho odstrelu
Nápad, niektoré stavby nechať zničiť atómovými bombami, sa zrodil začiatkom päťdesiatych
rokov skoro súčasne s príchodom konkrétnych
nukleárnych zbraní. Nukleárne zbrane sa spočiatku neoznačovali ako „nukleárne“, ale ako
„atómové" zbrane, a preto aj koncepcia demolácie, pri ktorej boli pouţité tieto zbrane, sa ozna-
Pri stavbe dvojičiek Svetového obchodného strediska v New Yorku bol
do nich integrovaný núdzový systém na atómovú deštrukciu.
čujú ako „atomic demolition“ – „atómová demolácia“. Napriek premenovaniu atómových
zbraní na „nukleárne zbrane“ sa pojem „atomic
demolition“ stále nachádza v názvoch niektorých bômb – SADM a MADM. Prvá skratka
znamená
„Special
Atomic
Demolition
Munitions“ [špeciálne atómové bomby], druhá
„Medium Atomic Demolition Munitions“
[stredne veľké atómové bomby], pričom mnoho
ľudí sa nesprávne domnieva, ţe SADM znamená „Small Atomic Demolition Munitions“ [malé
atómové bomby], nie „Special“.
pomocou SADM alebo MADM však nie je nijako mimoriadne vysoká.
Ako je zrejme všeobecne známe, hlavný cieľ
kontrolovaného odstrelu budov metódou implózie nespočíva v tom, budovu zničiť tým, ţe ju
vyhodíme do vzduchu, ale v tom, aby sa s čo
najmenšou škodou vzhľadom na okolie čisto
prepadla do seba. Preto inţinieri, ktorí chcú
vykonať kontrolovaný odstrel, musia najskôr
zistiť hlavné body v nosnej konštrukcii budovy
a konvenčné náloţe umiestniť na správne miesta. Skoro vo všetkých prípadoch treba náloţe
umiestniť na viac ako iba jednom mieste, pretoţe je nepravdepodobné, aby nosná konštrukcia
pozostávala iba z jedného nosného trámu, prípadne aby mala iba jeden nosný stĺp, ktorý
treba zničiť; v optimálnom prípade je ich iba
niekoľko, v tom najhoršom prípade je ich veľmi
veľa.
V podstate je toto nedorozumenie okrajové,
pretoţe SADM sú skutočne „malé“ – ich nukleárna deštrukčná sila spravidla neprekračuje
jednu kilotonu ekvivalentu TNT. Ak zohľadníme skutočnosť, ţe moderné SADM moţno vybaviť odlišne veľkou trhacou silou, ktorá môţe
predstavovať iba 0,1 či dokonca iba 0,01 kt (čo
5
V prípade atómového odstrelu pomocou skôr
opísaných atómových bômb to však nie je potrebné. Kto v reálnom prípade uvaţuje o pouţití
atómových bômb, ten spravidla nemá dostatok
času ani potrebnú kvalifikáciu na to, aby dokázal uskutočniť presné výpočty ako v prípade
beţného kontrolovaného odstrelu. V tom najlepšom prípade disponujú dotknuté osoby elementárnymi stavebno-technickými skúsenosťami ako aj základnými vedomosťami
o pouţívané nukleárnych zbraní. Pouţitie atómových bômb v tomto prípade neslúţi na „čisté“ strhnutie určitej budovy, ale na jej strhnutie
akokoľvek a za kaţdú cenu. Z toho dôvodu je
zrejme sila atómových bômb v takom prípade
vţdy dimenzovaná veľkoryso, pričom sa veľká
časť výbušnej energie – ako pri kaţdom jadrovom výbuchu – vôbec nevyuţije. Väčšina energie, ktorá sa uvoľní pri nukleárnom výbuchu
takejto atómovej bomby, by teda vyvolala dobre
známe faktory výbuchu jadrovej zbrane: tepelné
ţiarenie, tlaková vlna, ionizujúce ţiarenie, [nukleárny] elektromagnetický impulz. Tieto efekty
by však sotva prispeli k samotnej úlohe odstrelu,
zato
však
v rozhodujúcej
miere
k spustošeniu prostredia – a toto spustošenie
môţe byť skutočne zničujúce. Spôsobená škoda
by presiahla náklady na samotný odstrel. Dalo
by sa teda povedať, ţe takýto atómový odstrel
má ďaleko niţšiu účinnosť, ako presne vypočítaný kontrolovaný odstrel, pri ktorom sa skoro
celá uvoľnená energia pouţije na zničenie nosnej konštrukcie a nevznikne tlaková vlna alebo
tepelné ţiarenie.
implóziou niţšej účinnosti? Pretoţe koncom
šesťdesiatych rokov prišla nová generácia budov – uţ spomínaná konštrukcia s oceľovým
skeletom. Na rozdiel od značne rozšírenej povery však ešte nikde na svete nebol mrakodrap s
oceľovým jadrom odstrelený metódou implózie;
v prvom rade preto, lebo väčšina týchto mrakodrapov je nových a ešte nedozrel čas na ich
strhnutie. Najvyššia budova, ktorá bola kedy
strhnutá implóziou, mala iba 47 podlaţí –
Singer Building v meste New York, ktorá bola
postavená v roku 1908 a strhnutá v roku 1968,
pretoţe uţ sa pre ňu nenašlo ţiadne vyuţitie.
Štruktúra tejto budovy bola pomerne slabá,
v porovnaní v súčasnosti beţnými neuveriteľne
stabilnými oceľovými skeletmi mrakodrapov
z dutých nosníkov. Takúto budovu nemoţno
strhnúť kontrolovaným odstrelom (implóziou).
Voľakedy, keď budovy ešte pozostávali z muriva
a betónových panelov, nosnú konštrukciu tvorili oporné stĺpy a trámy z betónu. Niekedy bola
táto betónová nosná štruktúra zosilnená zapustenými kovovými výstuhami, no niekedy bola
iba z betónu. V oboch prípadoch bolo moţné
vypočítať správne mnoţstvo konvenčnej trhaviny, ktorú bolo potrebné umiestniť na príslušné
body (alebo do vyvŕtaných otvorov) nosnej konštrukcie, aby všetky podporné prvky naraz
praskli a budova sa mohla zosunúť do perimetra svojho pôdorysu. To však nie je moţné
v prípade moderných stavieb so oceľovým skeletom – akými boli bývalé dvojičky a budova č.
7 Svetového obchodného strediska a Sears
Tower v Chicagu.
Odhliadnuc od toho uţ samotná atómová bomba je drahou hračkou. Atómová minibomba na
báze uránu stoji niekoľko miliónov amerických
dolárov, bomba na báze plutónia oveľa viac.
1 000 ton TNT je oveľa lacnejších ako atómová
bomba s rovnakým ekvivalentom TNT. Okrem
toho, s 1 000 tonami TNT moţno strhnúť pozoruhodné mnoţstvo budov, zatiaľ čo s jednou
atómovou minibombou iba jedinú stavbu (a
pritom sa poškodí mnoţstvo susedných budov).
Na nasledujúcom obrázku vidno oceľovú štruktúru dvojičiek WTC:
Z toho vyplýva záver, ţe pouţitie atómových
bômb – či uţ malých alebo stredne veľkých –
na odstrel civilnej infraštruktúry v mierových
časoch neprichádza do úvahy, pokiaľ je dostatok času na prípravu čistého odstrelu konvenčnými prostriedkami. V kaţdom prípade by bol
zvyčajný kontrolovaný odstrel lacnejší, ako
nukleárny. Atómové minibomby by sa na odstrel mali pouţívať iba v prípade skutočnej núdze.
Ako je potom moţné, ţe táto prekonaná koncepcia atómového odstrelu bola oţivená
a dokonca sa stala súčasťou núdzového systému
na atómové zničenie Svetového obchodného
strediska – napriek vysokým nákladom
a v porovnaní s konvenčnou kontrolovanou
6
U tejto stavby neexistovala nosná konštrukcia
v pôvodnom význame – nosnou konštrukciou
bola v podstate celá budova. Skeletová konštrukcia WTC pozostávala z mimoriadne hrubého dvojstenového vonkajšieho oceľového
rámu a takých istých nosníkov v jadre. Táto
konštrukcia s rúrovým rámom bola celkom
novou metódou, ktorá umoţnila otvorený pôdorys bez toho, aby – ak v prípade starších stavieb
– stĺpy vo vnútri museli niesť ťarchu budovy.
Dvojičky mali vonkajší nosný rám z oceľových
nosníkov (štvorcového prierezu), ktoré boli
usporiadané meter od seba vo vonkajšej stene
veţí, pričom vznikla mimoriadne nepoddajná
štruktúra, ktorá zniesla prakticky kaţdé axiálne
zaťaţenie (ako napr. vetrom) a niesla gravitačnú
záťaţ spoločne so stĺpmi v jadre budovy. Rámová konštrukcia zahŕňala na kaţdej strane 59
takýchto stĺpov. Jadro kaţdej z veţí pozostávalo
zo 47 obdĺţnikových oceľových nosníkov, ktoré
siahali od základu aţ po hrot budovy. Ako vyzerali tieto oceľové stĺpy v ráme a jadre, vidno na
tomto obrázku, ktorý ukazuje zvyšky nosníkov,
ktoré boli po zničení WTC 11. septembra odpratávané na „ground zero“:
Tieto oceľové stĺpy boli neuveriteľne masívne –
kaţdá stena nosníka bola hrubá 6,35 centimetra, takţe predná a zadná stena kaţdého nosníka
mala spolu 12,7 centimetra. Aby ste si to dokázali lepšie predstaviť, uvádzam na porovnanie
nasledujúci názorný príklad: Čelný pancier
najlepšieho tanku v Druhej svetovej vojne, T34, bol hrubý 4,5 centimetra a bol jednostenný.
Napriek tomu vtedy neexistovali prakticky
ţiadne protitankové delostrelecké granáty, ktoré by tento čelný pancier dokázali preraziť. Takýto pancier by nedokázali preraziť ani výbušniny – okrem kumulatívnej (dutej) náloţe, ktorá však tento pancier ešte stále nedokáţe úplne
roztrhnúť, nechala by v doske panciera iba malú
dieru.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe oceľová kostra
dvojičiek pozostávala z dvojstenných oceľových
stĺpov, ktoré boli skoro tri razy tak hrubé, ako
čelný pancier tanku T-34, moţno povaţovať za
nemoţné, tieto nosníky rozdrviť súčasne na
toľkých miestach, aby nastal „efekt implózie“ –
základný cieľ kaţdého kontrolovaného odstrelu.
Technicky by prirodzene bolo moţné, niektoré
zo stĺpov na niektorých miestach preraziť, ak by
sa na kaţdý stĺp pripevnilo obrovské mnoţstvo
kumulatívnych náloţí, no ani takýto nepravdepodobný prístup by neviedol k vytúţenému
„implóznemu efektu“. Na to boli veţe jednoducho príliš vysoké a príliš tuhé – ich oceľové
jadro by bolo potrebné na kaţdom podlaţí rozdrviť na tak veľa miestach súčasne, ţe to by si
nikto nemohol dovoliť. A keby aj, neexistovala
by ţiadna záruka, ţe tak vysoko čnejúca budova
sa zrúti do svojho pôdorysu. Pri tejto výške
budovy by pole trosiek pokojne mohlo dosiahnuť polomer 500 metrov. Bolo preto absolútne
nemoţné, veţe WTC priviesť k pádu akoukoľvek
formou zvyčajného kontrolovaného odstrelu.
Uvedomte si, ţe tieto stĺpy z jadra (obdĺţnikové,
na obrázku vpredu vpravo) a z vonkajšieho
rámu (štvorcové, vzadu vľavo) nepochádzajú zo
spodnej časti veţe, ale z hornej časti. Preto neboli pri zničení veţí pulverizované ako všetko
ostatné, zatiaľ čo po stĺpoch v spodnej časti
dvojičiek ostal doslova iba mikroskopicky jemný prášok.
Ako prebiehal odstrel?
V prvom rade takýto moderný nukleárny odstrel nemá nič spoločné s predtým zvyčajným
atómovým odstrelom pomocou zbraní SADM
alebo MADM, ktoré boli opísané uţ skôr. Je to
celkom nová koncepcia. Pri modernom nukleárnom odstrele sa nevyvolá atmosférický jadrový výbuch – s typickým atómovým hríbom
a tepelným
ţiarením,
tlakovou
vlnou
a elektromagnetickým impulzom. Náloţ exploduje hlboko v zemi – veľmi podobne ako v prípade podzemného atómového testu. Následné
rádioaktívne zamorenie okolia by bolo iba pomerne minimálne, čo je faktor, ktorý projektanti tohto projektu vyhodnotili ako podruţný.
Tu je ďalší obrázok (zo správy National
Institute of Standards and Technology, NIST),
ktorý ukazuje vonkajšie stĺpy dvojičiek počas
výstavby:
V čom teda spočíva základný rozdiel medzi
atmosférickým a podzemným jadrovým výbuchom? V prvej fáze nukleárneho (ako aj termonukleárneho) výbuchu sa celá energia výbuchu
7
uvoľní vo forme takzvaného „primárneho ţiarenia“, ktoré spadá prevaţne (na 99 percent) do
spektra röntgenového ţiarenia (zvyškové ţiarenie patrí do spektra ţiarenia gama, ktoré spôsobuje choroby z oţiarenia, a do spektra viditeľného svetla, čím vznikne svetelný záblesk). Skoro všetky energia výbuchu tak ide vo forme
röntgenového ţiarenia do ohrevu okolitého
vzduchu, rádovo desiatky metrov okolo hypocentra takéhoto výbuchu. Malý polomer vyplýva
zo skutočnosti, ţe röntgenové lúče prenikajú iba
do malej vzdialenosti, pretoţe ich pohlcuje okolitý vzduch. Ohrev tejto pomerne malej plochy
okolo hypocentra jadrového výbuchu spôsobí
vznik takzvanej „nukleárnej ohnivej gule“, ktorá
je z fyzikálneho pohľadu iba silne prehriatym
vzduchom. Nukleárna ohnivá guľa vyvolá dva
podstatné ničivé faktora atmosférického jadrového výbuchu – tepelné ţiarenie a tlakovú vlnu,
pretoţe oba fenomény sú výlučne dôsledkom
vysokej teploty vzduchu v oblasti jadrového
výbuchu.
Základ kaţdého mrakodrapu leţí v hĺbke asi 20
aţ 30 metrov pod povrchom zeme. Polohu
umiestnenia „Zero-Boxu“ pod takouto výškovou
budovou moţno vypočítať tak, aby jadrový výbuch vytvoril dutinu, ktorej horná hrana by
neprenikla na povrch, ale siahala by iba po základ demolovaného mrakodrapu.
Celkom iný obraz vzniká pri podzemnom jadrovom výbuchu. Okolo malého „Zero-Boxu“, do
ktorého sa umiestni nukleárna náloţ, nie je
ţiaden vzduch, takţe všetka naraz uvoľnená
energia röntgenového ţiarenia namiesto vzduchu zohreje okolitú horninu. Táto sa prehreje,
roztaví a odparí – čím vznikne podzemná dutina, ktorej veľkosť závisí od sily pouţitých jadrových zbraní. Predstavu o tom, koľko horniny
môţe nukleárny podzemný výbuch odpariť, vám
umoţní ďalej uvedená tabuľka, v ktorej je uvedené mnoţstvo odpareného a roztaveného materiálu pre rôzne druhy hornín (v tonách) na
jednu kilotonu sily trhaviny.
V prípade dvojičiek Svetového obchodného
strediska v New Yorku je základ v hĺbke 27 metrov pod povrchom; termonukleárna náloţ so
silou 150 kiloton by bola umiestnená v hĺbke 77
metrov, prípadne 50 metrov pod základom.
Termonukleárnym výbuchom v hĺbke 77 metrov by vznikla silne prehriata dutina, ktorej
horná klenba by sa dotkla základu strhávaných
dvojičiek. Medzi povrchom zeme a dutinou by
stále bolo ešte 27 metrov – čo by znamenalo, ţe
budovy v blízkosti demolovaného objektu by
ostali ušetrené od ničivých dôsledkov podzemného jadrového výbuchu (s výnimkou moţného
rádioaktívneho zamorenia). Základ veţe, ktorá
má byť strhnutá, by mal byť pri tom úplne zničený, zatiaľ čo budova samotná by sa prepadla
do prehriatej dutiny, v ktorej panuje tak vysoká
teplota, ţe teoreticky ba sa celá budova roztavila. Atómový núdzový systém budovy WTC-7 a
Sears Tower v Chicagu sa opiera o rovnaký
výpočet.
Iba jeden príklad: Detonácia termonukleárnej
náloţe so silou 150 kiloton umiestnenej do
značnej hĺbky do ţulovej horniny by vytvorila
dutinu s priemerom pribliţne 100 metrov – ako
je zobrazené na nasledujúcom obrázku:
Pri kalkuláciách pre nukleárny odstrel mrakodrapu však treba zohľadniť ešte ďalší faktor,
a to zotrvanie odparenej ţulovej horniny
v dutine. Kam zmizne všetka predtým pevná
a teraz plynná hornina? Grafické zobrazenie
fyzikálnych procesov, ktoré nastanú po podzemnom jadrovom výbuchu, je skutočne zaujíSuchá ţula
Vlhký tuf
(obsah H2O:
18 – 20 %)
Suchý tuf
Íl
Kamenná soľ
Špecifické mnoţstvo odpareného
materiálu (v t /kt sily trhaviny)
69
72
73
107
150
Špecifické mnoţstvo roztaveného
materiálu (v t /kt sily trhaviny)
300 (±100)
500 (±150)
200 – 300
650 (±50)
800
8
mavé.
nachádzajúca sa zóna sa v odborných kruhoch
nazýva „zóna uvoľnenia“. Táto zóna uvoľnenia
pozostáva z rôzne veľkých úlomkov horniny –
od veľmi malých (rádovo milimetre) aţ po relatívne veľké fragmenty. Čím viac sa blíţime
k hranici zóny porušenia, tým sú úlomky menšie, a čim viac sa od hypocentra vzďaľujeme,
tým sú väčšie. A nakoniec mimo zóny uvoľnenia
je hornina poškodená iba nepatrne.
Niţšie uvedený graf vám umoţní predstaviť si,
ako takéto dianie spravidla prebieha.
Typické fyzikálne procesy pri podzemnom jadrovom výbuchu uskutočnenom v ideálnej hĺbke.
1)
V dôsledku jadrového výbuchu sa zohreje hornina okolo
hypocentra.
2)
Hornina sa odparí. Tým vznikne takzvaná „primárna kaverna"
[prvá dutina], v ktorej sa nachádza bývalá pevná hornina teraz
v plynnom stave. Plynom vyvolaný mimoriadne vysoký tlak vo
vnútri dutiny sa postará o to, ţe dutina sa ďalej roztiahne do
zatiaľ pevnej horniny na obvode dutiny.
3)
Dutina dosiahne svoju definitívnu „sekundárnu veľkosť“,
pretoţe extrémne vysoký tlak plynu vo vnútri zväčší (súvislá
čiara) svoj pôvodný priemer (prerušovaná čiara). Toto rozpínanie sa uskutoční na účet hraničiacich zón, pričom hornina
v nich je takisto vystavená veľkému tlaku.
4)
Záverečný obraz. Biela: Podzemná dutina (vo svojej sekundárnej veľkosti); Sivá: Takzvaná „zóna porušenia“, ktorá pozostáva s úplne rozprášenej horniny (hornina úplne rozomletá na
mikroskopicky jemný prášok s priemerom zrniek 100 mikrometrov); Čierna: Takzvaná „zóna uvoľnenia“ z čiastočne zničenej horniny.
Doteraz sme sa zaoberali iba fyzikálnymi dejmi
jadrového výbuchu uskutočneného v ideálnej
hĺbke. Ak sa však nukleárna náloţ umiestni do
nedostatočnej hĺbky, vznikne mierne odlišný
obraz. V takomto prípade zóna uvoľnenia a
zóna porušenia nebudú mať presný tvar gule,
ale budú skôr eliptické, pričom ostrejší hrot
ukazuje smerom hore – podobne ako stojace
vajce, alebo budú moţno ešte viac pozdĺţne
a špicatejšie, ako typické vajce. To je spôsobené
tým, ţe plyn vzniknutý odparením horniny narazí smerom k zemskému povrchu na najniţší
odpor, takţe zóna porušenia ako aj zóna uvoľnenia sa smerom hore pretiahnu viac, ako do
ostatných smerov.
Tento obrázok schematicky odzrkadľuje všetky
dôleţité fyzikálne procesy, ktoré prebehnú počas
jadrového
výbuchu
uskutočneného
v ideálnej hĺbke (t. z. dostatočne hlboko pod
povrchom zeme). Z toho by malo byť zrejmé, ţe
extrémne vysoký tlak, aký vznikne odparením
horniny vo vnútri dutiny, prináša dva dôleţité
dôsledky: (1) Spôsobí, ţe dutina sa zo svojej
primárnej veľkosti roztiahne na sekundárnu;
a pretoţe toto rozpínanie zasiahne hraničné
zóny horniny, vzniknú (2) okolo dutiny dve
zóny, ktoré sa líšia rozsahom poškodenia.
Obrázok ukazuje, aký odpor kladie okolitá hornina, ak sa dutina nachádza v nízkej hĺbke pod
povrchom zeme. Je zjavné, ţe odpor horniny
medzi dutinou a povrchom zeme je oveľa menší, ako odpor horniny v ostatných smeroch.
Zóna bezprostredne hraničiaca s dutinou sa
v odbornom ţargóne nazýva „zóna porušenia“.
Táto zóna môţe dosiahnuť hrúbku priemeru
pôvodnej dutiny, a pozostáva z mimoriadne
zvláštneho materiálu, a to z úplne pulverizovanej horniny. Tá bola rozomletá na mikroskopicky jemný prášok, s priemerom zrniek asi 100
mikrometrov. Tento špeciálny stav horniny
zóny porušenia je skutočne mimoriadny –
moţno ho nájsť výlučne iba v miestach po podzemných atómových testoch a inak sa nikde
v prírode nevyskytuje. Ak by sme v tejto zóne
opatrne zdvihli niektorý kameň, mohol by sa
stále javiť ako pevný a tvarom a farbou by pripomínal kameň. Stačí však, aby sme takýto
„kameň“ troch stlačili prstami, a ihneď sa rozpadne na mikroskopicky jemný prášok, ktorým
skutočnosti uţ je. Druhá, za zónou porušenia
(1) Podzemný jadrový odstrel v „ideálnej“ hĺbke.
(2 – 4) Čím menšia vzdialenosť medzi hypocentrom a povrchom
zeme, tým silnejšie sa horná hranica zóny uvoľnenia a zóny porušenia šíri smerom hore.
(5) Rozpínajúce sa čelá zóny uvoľnenia a zóny porušenia narazia
základ, ktorý je menej masívny ako okolitá hornina – šírenie zón
preto pokračuje smerom hore cez budovu.
9
Ak však horné hranice zóny uvoľnenia a zóny
porušenia počas ich rozpínania narazia na základ veţe, ktorá má byť strhnutá, vyplynie opäť
iný obraz. Pretoţe materiály, z ktorých veţa
pozostáva, majú iný odpor ako ţula, ktorá sa
nachádza okolo dutiny. Okrem toho je vo veţi
mnoho voľného priestoru, zatiaľ čo ţulová hornina, ktorá dutinou vo všetkých smeroch ohraničuje, je masívna. Zóna uvoľnenia a zóna porušenia sa preto najrýchlejšie rozpínajú v smere
veţe. V prípade dvojičiek WTC ako aj Sears
Tower by zóna uvoľnenia mohla siahať aţ do
výšky 350 aţ 370 metrov, zatiaľ čo zóna porušenia by stále mohla dosiahnuť výšku 290 aţ
310 metrov. Oveľa niţšia budova WTC č. 7 by sa
zasa na základe svojej menšej výšky nachádzala
kompletne v zóne porušenia – preto bola aj
úplne pulverizovaná. Jedným zo špecifických
znakov jadrového odstrelu je pulverizácia ocele
rovnako ako betónu.
roskopicky jemný prach, ktorý po zničení WTC
pokrýval celý Manhattan. Mnoho ľudí si myslelo, ţe ide o „prach z betónu“, čo však nie je
správne. Prach pozostával predovšetkým
z pulverizovanej ocele, pretoţe na rozdiel od
všeobecne rozšíreného mýtu bolo v budovách
WTC betónu iba málo. Betón bol v rámci dvojičiek pouţitý výlučne na výrobu veľmi tenkých
stropných dosiek. Nebol to však iba čisto oceľový prach, ale aj prach z nábytku, dreva, papiera,
kobercov, prach z počítačových dielcov a aj
„prach z ľudí“, pretoţe ľudia, ktorí ostali uväznení vo veţiach, boli pulverizovaní rovnakým
spôsobom ako oceľ, betón a nábytok.
Niekto si moţno poloţí otázku, prečo budova
WTC č. 7 sa kompletne prepadla do svojho pôdorysu, zatiaľ čo pri páde oboch dvojičky boli
nielen prach ale aj niektoré trosky rozmetané
do veľkej diaľky. Túto otázku moţno ľahko
zodpovedať – stačí si pozrieť rozšírenie zóny
porušenia a zóny uvoľnenia pozdĺţ veţí, a odpoveď je ako na dlani.
Obrázok na ďalšej strane dáva pribliţnú predstavu o rozloţení škody, ktorá vznikne nukleárnym odstrelom mrakodrapu termonukleárnou
náloţou o sile 150 kiloton, uloţenou 50 metrov
pod jeho základom. Netreba pritom strácať zo
zreteľa skutočnosť, ţe náloţe v tomto osobitnom prípade neboli umiestnené v ideálnej hĺbke, v dôsledku čoho sa zóna porušenia a zóna
uvoľnenia šírila elipsovite, ako bolo vysvetlené.
Na ďalšom obrázku stánku s ovocím vidno mik-
10
Na obrázku vidieť, ţe celá výška WTC-7 bola
v rámci zóny porušenia, takţe z budovy neostala
nepoškodená vrchná časť, z ktorej by sa mohli
ostať nejaké trosky, ako to bolo v prípade dvojičiek.
skutočne boli v stave preraziť dvojičky, ako nám
bolo ukazované v televízii.
Prečo bola škoda spôsobená na mrakodrapoch
rozloţená tak odlišne, bude zrejmé po pozretí si
videí na youtube, na ktorých vidno detailne pád
dvojičiek a WTC-7.
Tieţ treba spomenúť, ţe termonukleárna náloţ
so silou 150 kiloton síce nestačila, na kompletné
pulverizovanie najvyššieho mrakodrapu [v New
Yorku] (ako vidno na obrázku), nukleárny
priemysel však z čisto právnych dôvodov nesmie vyrábať nukleárne náloţe s vyššou trhacou
silou. Je to spôsobené tým, ţe v dôsledku zmluvy uzatvorenej v roku 1976 medzi USA
a vtedajším Sovietskym zväzom „Peaceful
Nuclear Explosions Treaty“ bola sila nukleárnych náloţí určených na nevojenské účely obmedzená na 150 kiloton pre individuálne jadrové výbuchy a na najviac 1,5 megaton na skupinové výbuchy. Nukleárny priemysel sa musí
zmestiť do týchto právnych rámcových podmienok: V prípade WTC mohli pouţiť toľko náloţí,
koľko bolo potrebné, no ţiadna z nich nesmela
prekročiť 150 kiloton. Preto atómový núdzový
systém WTC pozostával z troch takýchto náloţí
– s celkovou silou 450 kiloton. Pre všetkých,
ktorí si nedokáţu predstaviť si dôsledky 150
kiloton, pripomínam na porovnanie bombu,
ktorá bola v roku 1945 zhodená nad Hirošimou
a ktorej sila nepredstavovala ani len 20 kiloton.
Tieto dva obrázky ukazujú pád severnej veže
(ktorý viedol k pádu druhej veže). Dobre vidno,
ako bola veža pulverizovaná na jemný, ľahučký prach. V pravom spodnom rohu obrázku
vidno jednoznačne nepoškodenú budovu WTC7, ktorá sa zrútila až o sedem hodín neskôr.
Aby nasledujúce riadky boli zrozumiteľnejšie,
poďme sa vrátiť k aspektu, ktorý som spomenul
na začiatku tohto článku: Pretoţe dvojičky sa
nezrútili v dôsledku kerozínu, ale ohromného
podzemného
termonukleárneho
výbuchu
a naviac v nesprávnom poradí, a pretoţe budova WTC č. 7 sa zrútila bez toho, aby bola vôbec
zasiahnutá „teroristickým lietadlom“, môţeme
vychádzať z toho, ţe lietadlá v podstate vôbec
neboli potrebné. Boli zbytočné, pretoţe nijakým
spôsobom neprispeli k skutočnému pádu Svetového obchodného strediska. A keď teda boli
lietadlá zbytočné, moţno s istotou vychádzať
z toho, ţe zločin 9/11 bolo moţné spáchať aj bez
zapojených lietadiel – dvojičky a WTC-7 museli
zmiznúť, pretoţe niekto sa tak rozhodol, a to
nemá nič do činenia s nejakými lietadlami.
Severná veža sa začína rúcať
„Lietadlá“
Toto je druhé teroristické „lietadlo“, krátko
predtým, ako prerazí hrubý dvojstenný oceľový rám južnej veže a úplne zmizne v budove.
Vychádzam z toho, ţe čitateľ medzičasom získal
predstavu o tom, aké boli dvojičky stabilné, keď
si uvedomíme, ţe ich nebolo moţné priviesť
k pádu beţným odstrelom, ale iba za pomoci
ohromného podzemného termonukleárneho
výbuchu. Preto sa poďme zaoberať ďalšou zaujímavou otázkou: Či linkové lietadlá z hliníka
Preto si mnohí rešeršéri udalostí 9/11 začali
oprávnene spochybňovať tvrdenie americkej
vlády, ţe lietadlá zasiahli dvojičky. V internete
existuje medzičasom mnoţstvo vyšetrovaní
(predovšetkým známe videá „September 11
Clues“ a „Foxed Out“ na YouTube), ktoré o. i.
analyzujú videomateriál nasnímaný 11.9., na
11
ktorom vidno lietadlá, a ktoré v dostatočnej
miere dokazujú, ţe tieto lietadlá boli virtuálne.
tadla ako sú krídla, zadná smerovka alebo trup.
Z toho, ako aj z obrázkov vnútorných nosníkov
na nasledujúcej strane si kaţdý môţe vytvoriť
vlastný názor.
Autor týchto riadkov však uprednostňuje iný
postup. Namiesto skúmania rôznych nezrovnalostí týchto záberov by som chcel to, čo je očividné, pomenovať svojim menom: hliník nedokáţe preniknúť oceľou, bodka. Veriť, ţe dve
hliníkové lietadlá typu Boeing 767 boli v stave,
preraziť uţ skôr zobrazené dvojstenové vonkajšie nosníky, je to isté, ako tvrdiť, ţe fyzikálne
zákony si dňa 11. septembra v roku pána 2001
zobrali voľno.
Skutočne si niekto myslí, ţe z hliníka vyrobený
„Boeing“ skutočne mohol úplne preraziť zobrazené vonkajšie oceľové nosníky – pričom tieto
oceľové nosníky boli usporiadané s odstupom
iba jeden meter od seba? Moţno skutočne nie je
ľahké pochopiť, ţe predmet z hliníka v ţiadnom
prípade nedokáţe preraziť oceľ; preto na tomto
mieste uvádzam ďalší argument. Je všeobecne
známe, ţe protitankový granát pozostáva za
materiálov, ktoré musia byť tvrdšie, ako tank,
cez ktorý majú preniknúť. Protitankové granáty
zvyčajne pozostávajú z volfrámu. Američania
okrem toho vyrábajú granáty, ktoré namiesto
drahého volfrámu obsahujú urán 238;
v podstate bezcenný materiál, ktorý však dokáţe preniknúť cez tank, pretoţe je oveľa ťaţší,
ako oceľ. Protitankové granáty z hliníka zrejme
neexistujú – vieme prečo asi. Rovnako neexistujú ani hliníkové meče alebo iné podobné
predmety z hliníka. Samotná predstava, ţe niečo z hliníka by mohlo preniknúť cez oceľ, znie
trocha neobvyklá, ak nechceme rovno povedať,
ţe to je sprostosť.
Niekto by si mohol pochopiteľne poloţiť otázku:
Pretoţe lietadlá leteli rýchlosťou okolo 800
kilometrov za hodinu, nemohli – aj keď boli
z hliníka – uţ len zotrvačnosťou svojej hmotnosti a rýchlosti vyvinúť dostatok kinetickej
energie na prerazenie dvojičiek, aj keď tieto boli
z ocele?
Nuţ, čisto intuitívne sa to javí ako moţné, ţe
veľké, vysokou rýchlosťou letiace lietadlo vyvinie dostatok energie, aby takúto budovu pri
náraze ťaţko poškodilo.
Čo by sa však – čisto hypoteticky – stalo, ak by
lietadlo stálo nehybne vo vzduchu a niekto by
chytil jednu z gigantických veţí WTC, poriadne
by sa napriahol a nárazovou rýchlosťou 800
kilometrov za hodinu by ňou zasiahol lietadlo?
čo myslíte: Zničil by náraz lietadlo alebo by
lietadlo veţu čisto prerazilo bez toho, aby čo
i len najmenšia troska z lietadla ostala visieť na
vonkajšej stene veţe – ktorá, ako bolo uvedené,
je raz tak široká ako čelný pancier tanku? Porozmýšľajte nad touto čisto hypotetickou otázkou, pretoţe z fyzikálneho pohľadu je jedno, či
lietadlo zasiahlo nepohyblivú veţu alebo veţa
zasiahla nepohyblivé lietadlo. Intuícia môţe byť
v tomto naskrze zradná.
Treba tieţ spomenúť, ţe protitankové granáty
musia pri svojom nálete na tank alebo iné pancierové zariadenia dosiahnuť najmenej trojnásobok rýchlosti zvuku, pretoţe volfrám samotný
nestačí na to, aby prerazil oceľ – druhým potrebným faktorom je veľmi vysoká rýchlosť.
Typický protitankový granát vystrelený protitankovým delom dosiahne rýchlosť najmenej
1 000 metrov za sekundu, spravidla aj viac.
Naproti tomu maximálna cestovná rýchlosť
ľubovoľného linkového Boeingu je v podzvukovej oblasti – v tom lepšom prípade nedosiahne
ani len 250 metrov za sekundu. Pokojne sa ešte
raz pozrite na tie oceľové nosníky a uvedomte
si, ţe ich hrubé dvojité steny moţno pokojne
porovnať s pancierom niektorých tankov. Uţ
len preraziť čo i len jediný z týchto nosníkov by
bolo pre protitankový granát vystrelený z tesnej
blízkosti z protileteckého dela s dlhou rúrou
veľkou výzvou. No táto koncepcia dvojitých
stien platí iba pre protitankové granáty, ktoré
by museli preraziť dve steny orientované kolmo
na dráhu letu strely. Hliníkové lietadlo však čelí
oveľa väčšiemu problému – okrem oboch kolmo k jeho dráhe letu orientovaných stien musí
preniknúť ešte aj cez dve ďalšie, paralelne
k jeho dráhe usporiadané steny, pretoţe kaţdý
z týchto dutých oceľových nosníkov pozostáva
predsa zo štyroch, nielen z dvoch stien. A tieto
obe rovnobeţne s dráhou letu orientované steny
vykazujú zjavne oveľa väčšiu „hrúbku“.
Mnoho ľudí, ktorí skutočnej konštrukcii dvojičiek najskôr prakticky nevenovali pozornosť
a predpokladali, ţe ich fasády pozostávajú iba
z obrovských sklenených tabúľ, sa neskôr na
svoje veľké zdesenie dozvedeli, ţe vonkajšie
steny veţí v skutočnosti pozostávali z hrubých
oceľových nosníkov – rovnakých, aké tvorili aj
oceľové jadro. Ţiadne lietadlo by nikdy nedokázalo preraziť takúto hustú obvodovú sieť hrubých nosníkov – vrátane končekov krídel
a zadnej smerovky, uţ vôbec nehovoriac
o veľkých agregátoch pod krídlami – a kompletne zmiznúť vo veţi bez toho, aby čo i len
malý kúsok vraku padol na cestu. Starší čitateľ
si moţno spomenie na to, čo sa stalo, keď japonskí piloti kamikadze zasiahli trup amerických vojnových a lietadlových lodí: lietadlo sa
jednoducho rozprsklo a skĺzlo do mora bez toho, aby trup lode prerazilo. Aj cez trup nepancierovaných lodí mohol preniknúť maximálne
oceľový letecký motor, nikdy však iné časti lie12
níkov (ktoré boli viac či menej masívne od základov aţ po hrot veţí), hliníkový obklad pozostával z menších, vertikálnych segmentov. Ak sa
na obrázok pozriete pozornejšie, všimnete si
niektoré horizontálne prebiehajúce čiary, ktoré
prebiehajú
navzájom
rovnobeţne
v pravidelných odstupoch – dajú sa rozpoznať
na nepoškodených častiach fasády veţe. Tieto
čiary, ktoré sú vlastne iba styčnými miestami
medzi jednotlivými hliníkovými doskami, ukazujú, aká dlhá táto hliníková doska bola.
Na „Ground Zero“ zachránené časti nosníkov
z jadra WTC v priereze. Každá bočnica je hrubá v priemere dobrých šesť centimetrov. Tieto
hrubé oceľové nosníky tvorili tak jadro ako aj
kompletný rám dvojičiek.
Páchatelia 9/11 stáli pred problémom, pretoţe
konvenčnou trhavinou naplnené kumulatívne
náloţe (ktorými mali byť napodobnené obe
diery po náraze v tvare lietadla) nemohli uloţiť
vo vnútri veţe, museli ich umiestniť zvonka.
Energia výbuchu mala byť nasmerovaná dovnútra, aby tento scenár vyzeral vierohodne.
Tieţ však nemohli rezné náloţe umiestniť zvonka na fasádu dvojičiek – kde by boli pre všetkých viditeľné. Zločinci 9/11 preto svoje kumulatívne náloţe umiestnili medzi vonkajší hliníkový obklad a vonkajšie oceľové nosníky. Takto
smerovala energia výbuchu náloţí smerom
dovnútra – a prerezala oceľové trámy na poţadovanom mieste. A skutočne to fungovalo: Ako
vidíte, vnútorné oceľové nosníky (ktoré sú na
rozdiel od svetlo lesklých hliníkových dosiek
trocha tmavšie) boli skutočne prerazené na tých
správnych miestach, aby napodobili obrysy
kompletného lietadla. Naviac, oceľové nosníky
sú v mieste zlomu ohnuté smerom dovnútra –
tak ako bolo treba. Napriek tomu sa však páchatelia 9/11 v jednom bode prerátali. Síce bola
veľká časť energie výbuchu kumulatívnych náloţí skutočne uvoľnená smerom dovnútra –
v smere oceľových nosníkov, no pomerne malé
mnoţstvo energie pôsobilo smerom von
a vytvorilo pritom akýsi efekt spätného nárazu.
Ten odpálil hliníkové obklady smerom von.
Namiesto „rozrezania“ obkladu výbuch jednoducho vytrhol celé hliníkové dosky a odhodil
ich ďaleko od budovy na chodník. V závislosti
od toho, ako boli kumulatívne náloţe umiestnené na stene, bola na niektorých miestach
vytrhnutá jedna, na iných zasa dve, tri či ešte
viac dosiek. Preto vyzerajú tieto „diery po náraze“ tak absurdne a vykazujú „stupňovitý“ tvar,
namiesto aby vytvorili dokonalú siluetu „lietadla“.
Na tomto nákrese z oficiálnej stránky vidno
konštrukciu stabilnej štruktúry.
Po tomto porovnaní by pre vás malo byť ľahšie,
spraviť si obraz o protipancierových vlastnostiach hliníkového lietadla typu Boeing 767. Prečo vyšetrovatelia komisie 9/11 ani inţinieri skôr
spomínaného NIST-u netestovali vyradeným
Boeingom 767 a viacerými týmito oceľovými
nosníkmi prieraznosť takéhoto lietadla? Tento
experiment by všetkým pochybovačom dokázal,
ţe „teroristické lietadlá“ skutočne zapríčinili
pád Svetového obchodného strediska. Keďţe
tak
neurobili,
mnoho
ľudí
prišlo
k presvedčeniu, ţe hliníkové lietadlá ťaţko mohli mať prsty v tomto majstrovskom výkone
a preto iba virtuálne lietadlo mohlo skutočne
preraziť tieto masívne dvojstenové oceľové
vonkajšie nosníky.
Okrem toho, na ďalšej fotografii jasne vidno
ţenu, ktorá sa zúfalo drţí jedného z vyčnievajúcich prerazených nosníkov: Neskôr bola identifikovaná ako Edna Cintron, ktorá dúfala, ţe
v poslednom momente ju predsa len niekto
zachráni. Ţiaľ, zahynula pri páde severnej veţe;
v tomto poslednom okamihu svojho ţivota ukázala celému svetu – samotnou prítomnosťou na
údajne tak „horúcom“ mieste, na ktorom sa vraj
Ako je zrejmé z obrázka na nasledujúcej strane,
hrana zlomu na vonkajšej fasáde je na viacerých
miestach aţ smiešne rovná, takţe tvar údajnej
„diery po náraze“ ani len vzdialene nepripomína obrys lietadla. Tento absurdný fenomén však
moţno ľahko vysvetliť. Ako na základe obrázku
vidno, fasáda dvojičiek nepozostávala iba
z oceľových nosníkov. Okrem toho existoval aj
hliníkový obklad, zvonka pripevnený na oceľových nosníkoch. A na rozdiel od oceľových nos-
13
„tavili“ oceľové nosníky – ţe americká vláda
klamala svojim obyvateľom.
Mnoho nič netušiacich ľudí si počas čítania
moţno dá logickú otázku: Ako je to však s tými
očitými svedkami, ktorí vraj „lietadlá“ videli?
Odpoveď znie: Počet očitých svedkov, ktorí
nevideli žiadne lietadlá, zodpovedá pribliţne
počtu „očitých svedkov“, ktorí lietadlá údajne
videli. Masmédia však z nasnímaných videomateriálov odvysielali predovšetkým tých „očitých
svedkov“, ktorí tvrdili, ţe videli lietadlá. Celá
prezentácia udalostí 9/11 bola jednou obrovskou zásterkou. Ak však niekto dokázal vytvoriť
sfalšované zábery lietadiel, ktoré prerezali vonkajšie oceľové nosníky dvojičiek, ako keby boli
z masla, a tento niekto dokázal tento videomateriál doručiť všetkým masmediálnym agentúram – zrejme moţno predpokladať, ţe sa uţ
vopred postaral o dostatočný počet falošných
očitých svedkov, ktorí vraj videli lietadlá! Z toho
treba vychádzať. Všetci tí očití svedkovia, ktorí
vraj videli, ako hliníkové lietadlá prerazili oceľové dvojstenné nosníky dvojičiek, boli iba hercami najatými páchateľmi 9/11 na oklamanie
masmédií a verejnosti. Fyzikálne zákony si 11.
septembra 2001 v ţiadnom prípade nevzali
voľno – voľno si skôr vzal zdravý ľudský rozum
ľahkoverných ľudí pred televízorom.
Moţno by obraz, ktorý som načrtol v tomto
článku o 11. septembri, bez povinnej oficiálnej
svedeckej výpovede nebol úplný. Takýchto výpovedí existuje mnoho, vybral som len tie najlepšie a najpresvedčivejšie.
V online vydaní New York Magazine vyšiel
pozoruhodný
článok
s nadpisom
„Rudy
Tuesday“.4 Tento článok je pozoruhodný nielen
tým, ţe pojem „ground zero“ pouţíva vo vzťahu
ku „Ground Zero“ v Manhattane vo svojej čistej
forme – čiţe bez úvodzoviek a písania veľkými
písmenami, ako by bol uvádzaný aj v kaţdej
príručke civilnej obrany – ale aj kvôli komentárom bývalého starostu New Yorku Rudolpha
Giulianiho. Toto stanovisko povaţujem spomedzi všetkých ostatných dôleţitých dôkazov udalostí 9/11 za klenot, a aj z psychologického pohľadu za tak významnú svedeckú výpoveď, ţe
by som chcel na tomto mieste uviesť úryvok
v plnej dĺţke a v nezmenenej forme. Závaţné
veci, ktoré by ste nemali prehliadnuť, som zvýraznil kurzívou. Všimnite si, ţe starosta New
Yorku bezprostredne po bezpríkladnom kerozínom spôsobenom páde WTC bez zjavného dôvodu prešiel na „atómovú nôtu“ a svoj príhovor
začal hlúpymi tvrdeniami o jadrových reaktoroch, po ktorom nasledovali tvrdenia, ţe vie, na
čom vraj pomocníci na Ground Zero (ktorých
tam predtým poslal spratúvať trosky bez
ochranného výstroja podobného mesačnému
skafandru) skutočne stoja:
Tento zdravý ľudský rozum však moţno opäť
reaktivovať a prekonať tak ilúziu 9/11. Ako najlepšia medicína na to poslúţia staré anglické
slovníky vytlačené pred 11. septembrom
s pôvodnou definíciou pozoruhodného nukleárneho odborného pojmu „ground zero“.
Dôkladný pohľad na škodu, ktorú údajne spôsobilo linkové lietadlo typu „Boeing 767“ na
vonkajších nosníkoch severnej veže WTC. Šípka ukazuje na Ednu Cintron, ktorá v posledných minútach svojho života svojou prítomnosťou vyvracia klamstvá oficiálnej verzie.
Okrem pôvodných anglických slovníkov moţno
na ten istý účel pouţiť aj nasledujúce fotografie.
Ukazujú roztavenú horninu v podzemných,
jadrovými výbuchmi pod troma budovami Svetového obchodného strediska vzniknutých dutinách, keď tieto nakoniec ochladli a boli z nich
odstránené rádioaktívne pozostatky:
„Ach áno, 9/11. Potom čo boli podávané šaláty,
vonku v jedálni si poslanec za štát Delaware
4
Rodrick, Steven: „Rudy Tuesday“ na NYmag.com,
25.02.07; http://nymag.com/news/features/28517/
14
Mike Castle berie mikrofón. Hovorí o Rudym
[Rudolph
Giuliani]
a o čističoch
okien.
Blackberry neprestávajú skrolovať. Potom však
Castle informuje o prehliadke ground zero,
ktorú pre neho a ďalších poslancov kongresu
starosta usporiadal v dňoch po teroristických
útokoch. A ľudia začínajú pomaly oţívať.
,Zúčastnil sa na mnoţstve pohrebov; bol prítomný v kaţdom mysliteľnom ohľade, pokračuje Castle. ,Nemyslím si, ţe mu niekedy budeme
môcť dostatočne poďakovať za to, čo urobil.'
A pokračuje. ,A to hovoríme nie plní arogancie
alebo s vojenským podtónom, ale spirituálne:
Naše predstavy o hodnotách sú lepšie, ako tie
vaše.'“
Nie som si istý, či naše predstavy o hodnotách
sú skutočne lepšie, ako tie ich, pretoţe v mojich
očiach to nie je nič moc, uprostred husto osídleného veľkomesta strhnúť mrakodrapy termonukleárnymi náloţami, z ktorých kaţdá bola
osem razy silnejšia, ako bomba v Hirošime.
V podstate však s pánom Giulianim súhlasím.
Tí chudáci prví pomocníci na „ground zero“
stáli skutočne na kotle a skutočne riskovali
svoje ţivoty – čo moţno aj očakávať, keď ľudia
v dobrej viere bez ochranného výstroja vstúpia
na miesto, na ktorom sa nedávno uskutočnil
jadrový výbuch.
Rudy teraz kráča na pódium. Publikum sa dvíha. Obleky sediace za lacnými stolmi to dvíha
zo stoličiek, a istý chlapík vyzerajúci ako bankár
si strčí prsty do úst a hlasno zahvízda.
Giuliani si najskôr vychutnáva priazeň. Sem
a tam dá k dobru štipku o imigrácii. Poznamená, ţe Čína postavila viac ako 30 jadrových
reaktorov, odkedy [Američania] postavili posledný. Možno by sme mali ísť rovnakou cestou, ako Čína.'
Tým by si mal čitateľ vytvoriť viac menej kompletný obraz o udalostiach – o tom, čo presne sa
na „Ground Zero“ v Manhattane odohralo a čo
vlastne pojem „ground zero“ pred udalosťami
9/11 v anglickom jazyku znamenal. A to všetko
podmurované aj dôleţitou svedeckou výpoveďou.
Ako prosím? Nad hlavami poslucháčov doslova
vidno vystupovať bubliny s myšlienkami: Je to
skutočne ten istý človek, ktorého sme videli
v telke? Ten, ktorý sa správal ako skutočný prezident zatiaľ čo ten skutočný sa niekde zašil?
Prirodzene, na konci týchto vysvetlení ostáva
ešte mnoţstvo otázok nezodpovedaných: čo
Udalosti 9/11 boli tak zložitou operáciou, že je nemožné,
aféru objasniť niekoľkými slovami a zároveň spomenúť každý aspekt.
zasiahlo Pentagon? Ak lietadlá nevrazili do
dvojičiek, kde potom zmizli? Čo sa stalo s pasaţiermi? Čo sa stalo s údajnými „únoscami“?
Prečo bolo 11. septembra vidno vo vzduchu
lietadlo „Doomsday“ [lietajúce veliace centrum
amerického letectva pre krízové prípady]? Prečo nebolo moţné nechať strhnúť juţnú veţu
pred severnou? Prečo vôbec americké úrady
dali dvojičky a WTC-7 strhnúť? Prečo sa vyskytlo menej prípadov akútnej, zato však oveľa viac
prípadov chronickej choroby z oţiarenia medzi
prvými pomocníkmi na „ground zero“? Kto
posielal listy s antraxom a prečo? Prečo tajné
sluţby iných krajín – napríklad Ruska, Indie
a Číny – predstierajú, „ţe si nevšimli“, ţe to
bola americká vláda, ktorá zrútila Svetové obchodné stredisko troma termonukleárnymi
výbuchmi z ktorých kaţdý mal silu 150 kiloton,
a ţe za tento skutok nie je zodpovedný ani Afganistan, ani Irak? Prečo mlčala Medzinárodná
organizácia pre atómovú energiu IAEA? A nakoniec: Kto zinscenoval udalosti 9/11 a prečo?
Potom sa však Rudy vydá na známu pôdu. Spoločne s McCainom a Mitt Romneym, svojimi
dvoma najznámejšími republikánskymi kolegami kandidátmi na prezidenta, sa odváţi,
v zmysle kurzu prezidenta, vstúpiť na tenký,
poddajný ľad zvýšenia počtu vojenských jednotiek [v Iraku]. Rudy však s touto témou zaobchádza spôsobom, ktorý McCain ani Romney
vôbec nezvláda, o Hillary a Barackovi Obamovi
uţ ani nehovoriac. A presne to robí aj teraz: Za
udalosťami 9/11 stojí Irak, čo z neho robí ikonu
pred stavebnými robotníkmi, ktorí nad ground
zero vyťahujú vlajku na stoţiar.
,Viem, na čom tam stáli, hovorí Giuliani. ,Stáli
na kotle. Stáli na 2 000 stupňov horúcom požiari, ktorý zúril sto dní. A oni riskovali svoj
život, keď túto vlajku vztýčili na stoţiar.'
Celá sála mlčí. Ţiadna vidlička nepadne na tanier, ţiaden zlatý náhrdelník nezaštrngá.
,Vztýčili vlajku, aby povedali: Nemôţete nad
nami zvíťaziť, pretoţe sme Američania.'
Ako si určite dokáţete predstaviť, udalosti 9/11
boli tak mimoriadne zloţitou udalosťou, ktorej
jednotlivé aspekty sú navzájom tak popretkávané, ţe skrátka nie je moţné, celú aféru vysvetliť
niekoľkými slovami a zároveň spomenúť kaţdý
Starosta sa odmlčí, a ako na povel počuť dychčať nejakú starú ţenu.
15
jeden z jej aspektov. S ohľadom na obmedzený
priestor, ktorý v rámci tohto článku mám
k dispozícii, je vylúčené, poskytnúť ďalšie viac
či menej uspokojivé vysvetlenia v súvislosti
s celkovým dianím 11. septembra. V septembri
roku 2009 som vytvoril skutočne rozsiahlu
videoprezentáciu v trvaní viac ako štyroch hodín, v ktorej celú udalosť vysvetľujem pomerne
podrobne. Toto video nájdete v internete, ak si
do vyhľadávača zadáte meno „Dimitrij Chalezov
Video“. Okrem toho som napísal knihu
s rozsahom skoro 500 strán formátu A4, ktorú
si tieţ môţete stiahnuť v internete. Tým by som
chcel iba objasniť, ţe je skutočne nemoţné,
zrozumiteľne vysvetliť skutočné dianie 11. septembra 2001 v rámci takto obmedzeného článku. Uţ len vysvetliť technické podrobnosti raketového útoku na Pentagon a sprievodných
okolností by si vyţiadalo ďalší článok tejto dĺţky. Moţno budem môcť niekedy v tomto článku
pokračovať.
Linky s ďalšími informáciami
• Informácie o pozadí: www.dimitri-khalezovvideo.com/index.htm
• Stiahnutie videí: www.911-truth.net/
• Stiahnutie e-booku: www.911thology.com/home.html
O autorovi
Dimitrij A. Chalezov je bývalý sovietsky štátny príslušník a
bývalý dôstojník takzvanej „Vojenskej jednotky 46179“, známej
aj ako „Špeciálna kontrolná
sluţba“ 12. hlavného riaditeľstva sovietskeho ministerstva
obrany. Špeciálna kontrolná
sluţba, známa aj ako atómová tajná sluţba (neskôr „nukleárna“ tajná sluţba) Sovietskeho
zväzu, bola tajnou vojenskou jednotkou, ktorá
mala na starosti odhaľovanie atómových, nepriateľmi Sovietskeho zväzu uskutočnených
výbuchov (medzi nimi aj podzemných
vých testov); ich kontrole podliehalo aj
vanie rôznych medzinárodných zmlúv o testoch
atómových zbraní a jadrových výbuchoch na
mierové účely. Po 11. septembri Chalezov
losti dôkladne skúmal a dokázal, ţe dvojičky
Svetového obchodného strediska ako aj budova
č. 7 boli demolované troma podzemnými
monukleárnymi explóziami – čo miestu ich
pádu dalo meno „ground zero“. Okrem toho
dosvedčuje, ţe uţ počas svojho pôsobenia ako
vojak v sovietskej Špeciálnej kontrolnej sluţbe
v osemdesiatych rokoch vedel o „núdzovom
systéme na atómovú deštrukciu“, ktorý bol
integrovanou súčasťou dvojičiek.
Preto zo všetkých na záver poloţených otázok
môţem dať odpoveď iba na poslednú: 11. september bol inscenovaný tými, ktorí ţenú USA
spoločne s inými krajinami do nerozumnej
vojny v Afganistane a v Iraku a obyvateľov týchto krajín chcú olúpiť o ich posledné občianske
a ľudské práva. Malo by byť úplne samozrejmé,
ţe tak Al Quaida ako ani iná moslimská organizácia by si nemohla dovoliť, zásobiť americké
masmédiá sfalšovaným videomateriálom o
„lietadlách“, najať svedkov, ktorí vraj „videli“,
ako hliníkové lietadlá preráţajú oceľ, a zároveň
za pomoci troch podzemných termonukleárnych náloţí, kaţdá so silou 150 kiloton, Svetové
obchodné stredisko premeniť na prach a popol,
pričom kaţdá z týchto náloţí bola osem razy
silnejšia ako prvá, nad Hirošimou zhodená
atómová bomba.
Dimitrija Chalezova môţete kontaktovať cez
jeho domovú stránku na http://dkhalezov.
com/911thology-dimitri-khalezov-contactinfo.html.
16
Download

Tretia pravda