založené roku 2011 náklad 46 000 ks
číslo 3
ročník I. júl 2011
Editoriál .....
Nedávno som sedel s jedným možno bu­
dúcim priateľom na káve. Možno vás
zaskočilo pomenovanie „možno budúci
priateľ“, ale nie je náhodné. Sedeli sme
totiž v bare, kde zrazu nejaký aktívny čaš­
ník pridal hlasitosť reproduktorom. Sa­
mozrejme, pri toľkých decibeloch pridali aj
ľudia. V takom prostredí sa nielenže nedá
spriateliť, ale ani rozhádať. Nerozumiem
prečo niekto postaví kaviareň, kde sa príde
človek porozprávať, a potom mu pri uchu
trieska plechovým bubienkom. Čo si zasl­
úži taký „krepáň“? Minimálne to, aby sme
si tú kávu šli nabudúce vypiť niekde vedľa.
Čo však v prípade, ak je takých „krepáňov“
viacej? Budeme tú kávu chodiť piť k „bryn­
dziarom“?
●●Prvé lastovičky severného obchvatu. Foto: Vladimír Ďurka
Problém č. R1
Po severnom obchvate už plachtia prvé
lastovičky. Predĺženie rýchlostnej cesty
R1, ktoré malo naň nadviazať, si však na
prvé lastovičky bude musieť počkať.
Pôvodný stav
Predĺženie rýchlostnej cesty R1 z Bystrice
cez Slovenskú Ľupču do Ružomberka bolo
zakomponované do dokumentu Nový pro­
jekt výstavby diaľnic a rýchlostných ciest
– Doplnok č. 1 a Operačného programu
Doprava 2007 – 2013. Ešte v minulom roku
bol stav jasne v prospech tejto alternatívy,
čo potvrdzovalo aj záverečné stanovisko
Ministerstva pôdohospodárstva, životné­
ho prostredia a regionálneho rozvoja SR
k posudzovaniu vplyvov na životné pro­
stredie. Cesta mala prepojiť juh Slovenska
so severom, v širšom kontexte Maďarsko
s Poľskom. Podľa vtedajších výrokov minis­
tra dopravy Jána Figeľa išlo aj o alternatívne
prepojenie Bratislavy s Košicami. Samozrej­
me, dôvodov na taký vážny krok bolo viacej:
odľahčenie cesty I/59, odstránenie tranzitu
ťažkej nákladnej dopravy cez Donovaly, od­
stránenie rizika havárie jergalských vodných
zdrojov, napojenie mesta Banská Bystrica
na nadradenú komunikačnú sieť a celého
stredného Slovenska na ostatné regióny.
Súčasný postoj ministerstva
Tento pôvodný plán je dnes na vážkach.
Hoci aj predtým zaznievali nesúhlasné sta­
noviská samospráv (Žilinský samosprávny
kraj, dotknuté obce) voči koncepcii a upo­
zornenia na environmentálne riziká zo
strany ochranárov, občianskych aktivistov
i obyvateľov obcí, úmysel vyhnúť sa vý­
stavbe tohto úseku – respektíve oddialiť ju
– tentokrát vyjadrilo Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja (MDVR
SR). V dokumente Program pokračovania
prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných
ciest na roky 2011 – 2014, ktorý MDVR SR
predstavilo koncom mája sa s predĺže­
ním R1 na najbližšie štyri roky nepočíta. V
súčasnosti nie je stále ešte schválený ani
návrh Zmien a doplnkov č. 1 Koncepcie
územného rozvoja Slovenska 2001 počí­
tajúci s R1 ako medzinárodným koridorom
s napojením na diaľnicu D1. Nie sú zosúla­
dené územnoplánovacie dokumentácie.
Reakcia miest
Primátorom Banskej Bystrice a Ružomber­
ka sa Program pokračovania prípravy a vý­
stavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky
2011 – 2014 nepozdáva. Výsledkom toho
sú pripomienky oboch miest k spomína­
nému dokumentu. Mestské zastupiteľstvo
v Banskej Bystrici dňa 21. júna schválilo
uznesenie, v ktorom nesúhlasí s dokumen­
tom Ministerstva dopravy a žiada vládu SR
a ministra Figeľa, aby sa jeho rezort vrátil
k východiskovému dokumentu Operačný
program Doprava 2007 – 2013 a pôvodné­
mu plánu predĺženia R1 z Banskej Bystrice
cez Slovenskú Ľupču do Ružomberka na
D1 do roku 2016, ako to bolo odborne i fi­
nančne akceptované predtým.
Time out
Jedným z argumentov primátora Petra Go­
goľu je, že spojenie Bratislavy s východným
Slovenskom by malo byť diverzifikované
po viacerých linkách, čo je múdre a priro­
dzené. Navyše, všetci vieme, že Banská Bys­
trica sa potrebuje dostať zo závozu. O tom,
či vybraná trasa navrhovaného prepojenia
z Banskej Bystrice do Ružomberka cez Slo­
venskú Ľupču a Korytnicu je technicky,
ekologicky i ekonomicky naozaj najschod­
nejšie riešenie však rozmýšľajú iba niektorí.
Ak návrh MDVR SR prejde a výstavba sa
oddiali do druhej polovice dekády, možno
vznikne priestor na takéto debaty. Bolo ho
zatiaľ dosť, či málo? Zhodnime sa na tom,
že rozhodnutie o ďalšom postupe prepo­
jenia severu a juhu Slovenska rýchlostnou
komunikáciou cez Banskú Bystricu musí
byť zodpovedné.
tp
Vráťme sa ale k téme. Zabudol som po­
vedať, že to posedenie nebolo nezištné.
Potreboval som nejaké informácie o plá­
novanom R1. Bolo o čom a, hlavne, bolo
s kým. Hoci som rozumel asi každé tretie
slovo, jedna vec mi neušla. Povedal: „Ces­
tou sa dá prísť, ale aj odísť. Čo ponúkne­
me ľuďom, aby tadiaľto len neprefrčali?“
Kávu sme rýchlo dopili a vybehli sme ako
vyhnanci z podniku, ktorý bol, paradoxne,
vybudovaný na posedenie.
Keď som sa pár týždňov po tejto udalos­
ti vracal domov, zaskočil ma jeden pohľad.
Na skoro čerstvej asfaltovej škrupinke se­
verného obchvatu pri bývalej cementárni
som zbadal dvoch korčuliarov, otca a syna.
Monumentálny obrázok, neodolal som
a po opýtaní sa, som si urobil pár záberov.
Obrázok dokresľovala ešte stará mama,
ktorá ich čakala vedľa cesty, možno s ma­
lou dušičkou, či ich niekto nezahriakne.
Keď som sa však s nimi chvíľku rozprával,
pochopil som jednu vec: títo ľudia sa tu cí­
tia ako doma. A to priťahuje. Nech by išlo
v budúcnosti touto cestou aj vojsko, títo
korčuliari nás už teraz zachraňujú. Nejde
totiž o R1, burácajúcu kaviareň, dokonca
ani o Bystrický Telegraf. Nejde o škrupinku,
ale o to, čo je vo vajíčku.
Vladimír Ďurka
Stalo sa
Hasiči súťažili
V bystrickom Europa Shoping Center
sa 18. 6. 2011 uskutočnil štvrtý ročník
hasičskej súťaže TFA. Prezentoval to
najlepšie a tých najlepších z Hasičskej
záchrannej služby.
Tohoročná súťaž sa niesla v zname­
ní štvorky. 71 pretekárov zo Slovenska,
Poľska, Maďarska a Čiech bolo rozdele­
ných do štyroch kategórií a sily si zmerali
v štyroch disciplínach. Súťaž symbolicky
odštartoval štátny tajomník ministerstva
vnútra JUDr. Maroš Žilinka zdolaním 22
Iva Bittová v Bystrici
poschodí výškovej budovy Europa Bussi­
ness Center. To bola zároveň posledná
z disciplín.
Pre laického diváka bola najzaujíma­
vejšia séria statických a dynamických
ukážok zásahu pri dopravnej nehode, ha­
sení požiaru motorového vozidla, hasení
pri úniku plynu a iné.
Nasadenie, obetavosť, profesionalita.
To všetko bolo prítomné. Našťastie – nie
naostro.
mr
●●Iva Bittová. Foto: Pavol Sokol
●●Jedna z dynamických ukážok. Foto: Michal Repiščák
V evanjelickom kostole na Lazovnej ulici
spievala minulý mesiac Iva Bittová. Niekto
ju vraj môže, niekto nemusí. Pomerne plný
kostol Bystričanov však potvrdil, že Iva
Bittová tu má už pomaly domovské právo.
V utorok 7. 6. 2011 prechádzalo pomedzi
sviece, lavice a zimomriavky nestarnúce
dievčatko. Ako opora jej slúžil len hlas a hus­
le. Na koncerte prezradila, že hľadá súzvuk
týchto dvoch nástrojov. Niekedy sa to vraj
darí, inokedy menej. Husliam však sekundo­
vala statočne, kde nestačil hlasový rozsah,
pomohla si pískaním. Okná evanjelického
chrámu boli otvorené a prenikal dnu vtáčí
spev. Sakralita priestoru a chvíle boli nabité.
Iva prechádzala pomedzi ľudí a s každým sa
zhovárala, nadľahčovala a vtipkovala, akoby
v hudbe o nič nešlo, keďže ide o všetko. Keď
sa ozvalo dieťa a začalo spievať, hravo naň
nadviazala, alebo to bolo naopak?
Mikrofóny sa 7. 6. v evanjelickom chráme
nepoužívali. Iva Bittová chodila chrámom
akoby skúšala akustiku a hľadala hudbu,
ktorej prameňom nie je ona, ale poslucháč,
respektíve ona a poslucháč. Po čase po­
chválila chrám, vlastne ho chválila každým
tónom. Na úvod príznačnou piesňou Keď si
ja zaspievam odštartovala koncert, zážitok,
omšu, ktorá svojou komornosťou ale aj in­
tenzitou pre niektorých nemala obdoby.
(Na jednom internetovom portáli môžeme
čítať poznámku poslucháča: „Jsem ateista,
ale bůh promlouvá skrze tuto duši.“)
Na koncerte sme mohli medzi iným počuť
výber ľudových piesní, ktoré začiatkom 20.
storočia zozbieral Béla Bartók, intímnu pieseň
„Maykomashalom“, niečo z ovocia spolupráce
s Vladimírom Godárom a ich spoločného al­
bumu Mater aj osobitne precítenú barokovú
áriu Henryho Purcella. Keď sa však Iva Bitto­
vá chichúňala, interpretovala skladateľov,
ľudové piesne alebo Beatles, keď škrípala,
prechádzala do etna, blúdila v orientálnych
stupniciach, keď spievala v angličtine, jidiš,
či češtine, stále to bola ona. Prezradila nám,
že s jej vnímaním hudby a rôznych štýlov je
to ako s učením sa rôznych jazykov. Jej cesta
ako sa dotknúť hudby je dotknúť sa všetkých
týchto jazykov, preto tá rozmanitosť.
Iva Bittová je typ hudobníka, ktorý osloví
najviac zblízka, kde možno naplno vnímať
prácu s hlasom, dokonalú intonáciu, pohyb,
gestá a mimiku. Počúvať ju v domácom na­
dupanom auditóriu z CD prehrávača je ako
chcieť počuť les a neísť do hory. Ubráňme
sa všetkým superlatívom, nie o to tu ide. Ide
o hudbu v nás. A tú sme vďaka Ive Bittovej
7. 6. v Banskej Bystrici počuli.
vd
Ozveny hradných múrov
diteľ Múzea ľudových nástrojov v Poznani
objavili totiž v Dome remesiel v Sloven­
skej Ľupči repliku nálezu kachlice z 15. sto­
ročia, na ktorej je znázornený stredoveký
gajdoš, plaviaci sa na loďke. Od myšlienky
k realizácii však bolo treba vytvoriť z tímu
nadšencov dnes už celý organizačný tím:
poradca pre dramaturgiu Juraj Dufek, fi­
nančný riaditeľ Frederic Jacq a manažér­
ka a riaditeľka festivalu Jana Orlická. Tá
zodpovedá za spoluprácu s príslušnými
samosprávami, kultúrnymi inštitúciami,
vlastníkom Ľupčianskeho hradu a spon­
zormi festivalu, bez ktorých by festival
nebol možný.
Festival nie náhodou zviazal svoju tra­
díciu s dátumom Turíc a Turíčnym jarmo­
kom v Slovenskej Ľupči. Počnúc piatko­
vým galakoncertom medzi múrmi hradu,
končiac vystúpeniami v miestnych kosto­
loch, sa jarmočná atmosféra obohatená
tónmi gájd rozšírila na tri dni.
●●Spojené huky Slovenska. Foto: Marcel Peťko
2. ročník medzinárodného festivalu
stredovekej až súčasnej gajdošskej
hudby otvoril svoje brány v dňoch
10. – 12. júna 2011 na hrade Slovenská
Ľupča a rozšíril svoje pôsobisko aj do
2
areálu historického centra v Banskej
Bystrici.
Tradícia tohto festivalu vznikla v hla­
vách dvoch mužov. Ľubo Tatarka, domáci
hráč a výrobca gájd a Janusz Jaskulski, ria­
Okrem slovenských gajdošských for­
mácií a tanečnej skupiny Rustiqua sa na
festivale predstavili aj zahraniční inter­
preti. Počas celých troch dní festivalu
dominovala kapela Testamentum Terrae
z Bieloruska, vedená gajdošom Yuri Pan­
kevichom.
●●Pochod gajdošov pred barbakánom
v Banskej Bystrici. Foto: Marcel Peťko
Podľa slov riaditeľky festivalu Jany Or­
lickej, si festival chce udržať status svojej
šírky a nebude sa striktne držať len tra­
dičnej gajdošskej hráčskej základne, ktorá
je dominantná na Slovensku. „Pokiaľ sa
nám podarí kumulovať finančné zdroje,
budúci ročník už budú headlinermi popu­
lárne írske a astúrske kapely, či sláčikový
orchester so sólistom na škótske gajdy,“
hovorí Orlická.
tp
Europrojekty
Na meste
prebieha kontrola
investícií
Mestský kontrolór preveruje zákonnosť,
účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť niek­
torých investičných akcií mesta Banská
Bystrica za minulé volebné obdobie. Ulo­
žili mu to na aprílovom zasadnutí mestskí
poslanci na návrh Vladimíra Pirošíka z klu­
bu nezávislých poslancov Banskobystrická
alternatíva. Kontrola sa týkala realizova­
ných a nerealizovaných investičných akcií
za roky 2007 až 2010, jej výsledky mali
byť známe na mestskom zastupiteľstve
21. júna. Zverejnenie výsledkov kontroly
sa však presúva na septembrové zasad­
nutie.
Nové obchodné
centrum
Na Sládkovičovej ulici v Banskej Bystri­
ci pribudne jednopodlažný obchodný
dom. Spoločnosť Development SK s.r.o.
ho umiestni medzi bývalé Tesco a neďa­
lekú, stále rozostavanú obytnú budovu
a hodlá zamestnať približne 60 žien a 20
mužov. Väčšiu časť obchodného centra
bude tvoriť supermarket s potravina­
mi, nebudú však chýbať nájomné plo­
chy pre obchody s iným sortimentom.
Súčasťou výstavby je aj 200-miestne
parkovisko s nevyhnutnými komuniká­
ciami. Dokončenie výstavby sa plánuje
na december tohto roka.
tp
Rekonštrukcie
cestných
komunikácií
v BBSK
Aj vďaka eurofondom sa v Banskobystrickom samosprávnom kraji realizujú štyri projekty zamerané na
zlepšenie cestných komunikácií.
●●Obec Poniky. Foto: B. Bukvajová
Dobrá spolupráca obcí pri
projekte Biomasa
Obecné budovy v Ponikách a niektorých ďalších obciach čaká pravdepodobne ekologickejšia a lacnejšia zima.
Pričiní sa o to úspešný projekt Biomasa,
ktorý získal financie z eurofondov.
Do projektu Biomasa sa zapojilo celko­
vo osem obcí. V roku 2005 založili OZ Bio­
energia Bystricko a postupne sa uchádzali
o prostriedky z EFSR. Sen sa stal skutočnos­
ťou v roku 2009, kedy bol projekt vo výške
okolo 7 miliónov eur schválený.
Cieľom projektu Biomasa je zabezpe­
čenie vykurovania drevnou štiepkou pre
osem obcí. V rámci územia obce Poniky
sa má napríklad vybudovať sklad drev­
nej štiepky, kde sa bude drevná štiepka
aj vyrábať. Následne sa má rekonštruovať
kotolňa v materskej škole. Rozvody z tejto
kotolne budú okrem materskej školy vy­
kurovať priestory domu smútku, zdravot­
ného strediska a obecného úradu. Ďalšia
kotolňa by mala vzniknúť v kultúrnom
dome a rekonštruovať sa bude aj kotolňa
základnej školy.
Podobným spôsobom sa bude realizo­
vať projekt aj v ďalších siedmich obciach.
Podľa slov prednostu Poník Romana Miku­
šinca: „Obce si od projektu sľubujú zníže­
nie podielu emisií, šetrenie na vykurovaní
budov a, v neposlednom rade, výmenu
zariadení v havarijnom stave“. V polovici
septembra, respektíve začiatkom októbra,
by sa malo kúriť už po novom.
tp
Posledné stavenisko projektu Mo­
dernizácia a rekonštrukcia cesty II/585
Lučenec – Trenčín, Križovatky II/585,
III/0718, prestavba mosta ev. č. 585-001
bolo 16. júna 2011 odovzdané zástup­
com zhotoviteľa STRABAG, s. r. o., Bra­
tislava. Cieľom projektu je rekonštruk­
cia a modernizácia úsekov ciest II. a III.
triedy za účelom zvýšenia bezpečnosti,
zlepšenia priepustnosti dopravy a do­
stupnosti obcí. Zvýši sa kapacita križo­
vatky, v jej priestore a v ostatných vy­
bratých úsekoch ciest sa zmodernizuje
kryt vozovky a odstránia sa nežiaduce
vplyvy na životné prostredie. Prestav­
bou priesečnej križovatky v úseku ces­
ty II/585 sa odstráni kritický nehodový
úsek. Projekt bude financovaný z Re­
gionálneho operačného programu,
opatrenie 5.1 Regionálne komunikácie
zabezpečujúce dopravnú obslužnosť
regiónov. Schválený rozpočet projektu
je 3 815 411 €, z toho spolufinancovanie
BBSK predstavuje 635 512 €.
tp
Prišli aj novinári… Prečo?
Loptička je na našej strane
Tak hovorí o financiách z eu­
rofondov slovenský europo­
slanec Miroslav Mikolášik.
Na jeho pozvanie sa júnové­
ho zasadnutia Európskeho
parlamentu v Štrasburgu zú­
častnila aj 50-členná skupina
zo Slovenska. Cieľom týchto
návštev je priblíženie prá­
ce Európskeho parlamentu
a europoslancov sloven­
ským občanom.
Ako vnímate návštevu zo
Slovenska?
Som rád, že som mohol
využiť možnosť a pozvať
našich občanov na návšte­ ●●V exkluzívnych priestoroch Európskeho parlamentu v Štrasburgu sú Slováci ako doma. Foto: JF
vu Európskeho parlamentu.
Finančné prostriedky, ktoré na tento účel Európsky par­ Kto teda v júni navštívil europarlament?
lament poskytuje, je potrebné využiť. Občania z jednot­
Niektorí občania sú tu preto, že mi pomáhali vo volebnej
livých členských krajín tak majú možnosť spoznať nielen kampani. Je to prirodzené. Človek musí vedieť prejaviť aj
prácu europoslancov, ale aj celý systém volených zástup­ vďačnosť a dokázať povedať: „Ďakujem“. Nie je na tom nič
cov a práce Európskeho parlamentu. Túto možnosť som zlé. Prišli mladí ľudia, ktorí vyhrali poznávacie kvízy v okres­
ešte nikdy nezmeškal.
ných novinách…
Európsky parlament nám kladie na srdce, aby sme sa
snažili propagovať Európsku úniu a Európsky parlament
v jednotlivých členských krajinách. Kto iný dokáže lepšie
sprostredkovať takúto informáciu než práve novinári? Roz­
hoduje sa tu aj o osudoch regiónov. Preto boli prítomní
hlavne regionálni žurnalisti. Bolo mi cťou privítať ich na
tejto pôde. Mnohí z nich mali takúto možnosť po prvýkrát.
S občanmi v regiónoch sa stretávate často… Získavate
tak podnety k vašej ďalšej práci vo Výbore regiónov?
Áno, samozrejme. Vždy sa inšpirujem tým, čo mi ľudia
v jednotlivých slovenských regiónoch hovoria. Mám ambí­
ciu pokrývať celé Slovensko, ale, prirodzene, hlavne regió­
ny, ktoré to najviac potrebujú. Všímam si regióny na Orave,
Kysuciach, Liptove, v Banskobystrickom kraji. Nedávno
som pôsobil aj vo Vranove nad Topľou.
Plánujete ďalšie Poslanecké dni?
Áno. Tam mi ľudia porozprávajú o svojich starostiach aj
radostiach. Pýtajú sa, prečo napríklad v ich obci neboli po­
užité eurofondy a ja to ďalej môžem riešiť s predstaviteľmi
našej vlády. Peniaze z Európskeho parlamentu a Európskej
únie sme už schválili. Loptička je na našej strane, my len
potrebujeme s ňou hrať. Chcem byť človekom, ktorý vie
poradiť ako sa o fondy uchádzať, na aké programy sa rôzne
subjekty môžu zamerať, ako uspieť. To je prirodzená úloha
poslanca z Výboru pre regionálny rozvoj. Prostriedky pre
regionálny rozvoj sú druhým najväčším rozpočtovým ba­
líkom pre členské štáty. Slovensko je veľkým prijímateľom
tejto pomoci. Túto šancu nesmieme premrhať.
Ján Filip
3
Mladí mladým
My choice alebo
Ja vyberám
Zaujímavý projekt realizovali učitelia
školy Narnia spolu so svojimi žiakmi.
Pochopili, že hovoriť o hrozbách reklamy a mediálnych vzorov sa dá bez moralizovania. Je to zábavnejšie a naviac
účinnejšie.
Jednou z prierezových tém, ktoré pred­
pisuje Ministerstvo školstva SR a majú sa
zapracovať do vyučovania základných škôl
je aj mediálna výchova. Keďže pravidlá
tohto predmetu nie sú presne špecifikova­
né a neexistujú osnovy, každá škola si túto
novú záplatu na staré šaty prišíva ako vie.
Škola Narnia to urobila originálnym spôso­
bom cez projekt „Učíme sa v súvislostiach“.
Jeho cieľom bolo otvorene komunikovať
a učiť sa na základe zážitku a hľadania
súvislostí. „Vždy brali deti nadhodenie
týchto tém ako nejaké mentorovanie, ako
že im niečo ponúkame, čo oni síce teore­
ticky berú, ale… Napokon bola príťažlivosť
mediálneho sveta, napríklad mediálnych
hviezd a vzorov aj tak silnejšia“, hovorí zá­
stupca riaditeľa Narnie Rastislav Očenáš.
Preto teraz učitelia hľadali cestu ako
deti nepoučovať, ale učiť cez zážitok toho,
čo robia. Prečo napríklad neskúsiť vyrobiť
reklamu, nenatočiť krátky film s nejakou
myšlienkou alebo neurobiť fotku. Pri výro­
be takéhoto média, čiže nositeľa obsahu
možno totiž pochopiť mnohé finty, po­
užiť ich na dobrú vec alebo rozpoznať aj
prípadné hrozby. „Tentokrát sme nemuseli
do nich tlačiť, toto je dobré a toto zlé, skôr
sme ich viedli k tomu, aby zaujali postoj
a vedeli to odprezentovať vo filme. A bolo
4
●●Zavináč, práca Daniely Vajdovej, 3. ročník
prekvapivé, aké krásne závery urobili dec­
ká vo svojich filmoch“ hovorí Očenáš. Deti
vraj dokázali preniknúť nielen do zákulisia
tvorby reklám, ale vyjadriť slobodne to, čo
im „dospeláci“ márne vtĺkajú nasilu.
Pojekt vyvrcholil celoškolským festiva­
lom, kde sa prezentovali jednotlivé výrob­
ky, či už to bola reklama, krátka inscenácia,
stop motion, obraz, fotografia alebo niečo
iné. Najlepšie z prác boli vystavené v ŠVK
pod názvom My choice – Ja vyberám.
tp
Ľudia milujú zľavy.
%
Podnikatelia,
0
-5
- 40 %
%
5
- 2 - 20 %
46 000
%
0
1
-5 %
zviditeľnite Vašu prevádzku!
Podporte predaj
Vašich služieb a tovarov,
pomôžeme Vám
k Vášmu úspechu!
Dostaneme Vás
až do
domácností!
Viac info získate na [email protected],
alebo na tel. čísle 0917 128 342.
Rozhovor
Vlastnou cestou
Nie je samozrejmosťou vidieť šoférku
v autobuse či učiteľa v škôlke. Na medveďov v mestách a samozvancov v politike sme si už zvykli… Kto však doteraz
nepoznal gitarárov Moniku a Mareka
Herdovcov, nech sa pripraví na viacnásobné milé prekvapenie.
Marek: Počas školy ma chytili aj fujary a píš­
ťalky, prvé dva roky boli iba o tom, mali
sme v našej pivnici malú dielňu, z ktorej
vzišlo kopec píšťaliek. Cez jedného kama­
ráta sme ich predávali do zahraničia. To bol
náš prvý biznis. Ale od začiatku som vedel,
že chcem robiť gitary.
Spomínaný mladomanželský párik sa
totiž väčšinu svojho času zdržiava vo svojej
malej dielni a hľadá dušu dreva za sprievo­
du dlát, vŕtačiek, rotačných brúsok a ticha
pomedzi to. Za mesiac z ich dielne vzídu
maximálne dve gitary. Niektoré putujú za
hranice, iné do predajní, niektoré si autori
berú vystavovať na naše zatiaľ „nízkotuč­
né“ folkové festivaly. Nikto nepochybuje,
že ich cesta je svojská. Čo ich doviedlo
k stolárskym ponkom nás však zaujímalo
na druhom mieste. Najprv sme sa nadý­
chali neopakovateľnej vône a zahrali si na
jednej z najnovších gitár.
Prečo ste neostali pri píšťalkách?
Marek: Bolo to prirodzené, keďže sme
v Anglicku pracovali v gitarovej dielni. To
bola asi najväčšia škola. Výrobu gitár sme
sa tam naučili na veľmi vysokej úrovni.
Šancu získať také hodnotné vedomosti
nedostane každý. Mali sme pocit, že v tom
musíme pokračovať.
a kopec samoštúdia. Prvých desať nástro­
jov nebude možno hrať, alebo sa rozpad­
ne, ale postupne to pôjde. Poznáme člove­
ka, matematika a fyzika na vysokej škole,
ktorý vyrába mandolíny a učil sa len z kníh
a internetu… a zo skúseností.
Ako sa človek dostane k výrobe gitary?
Pomohla vám pri uplatnení v Anglicku
škola?
Koľko percent teórie o akustike používate pri výrobe?
Na škole sa dalo všeličo naučiť, hlavne sme
získali dobré základy čo sa týka vlastností
dreva, práce s materiálom, bezpečnosti
pri práci. Keď sme prišli do Anglicka, veľ­
Marek: Sme viac praktici, ale vždy v tom, čo
robíme, sa snažíme hľadať nejakú súvislosť,
prečo tá gitara sa správa tak, keď sme zme­
nili toto a toto. Keď niečo nové skúšame,
je to cielené. Čiže aj keď funguje pravidlo
pokus – omyl, nikdy to nie je naslepo a vý­
sledný nástroj nikdy nie je na zahodenie.
Postupne si vyberáme overené postupy
a minimalizujeme chyby smerom k doko­
nalosti.
Monika: My sme začali na drevárskej škole
vo Zvolene, kde je odbor výroba hudob­
ných nástrojov. Tam sme získali základy vý­
roby rôznych nástrojov, počnúc píšťalkou,
cez fujaru až k husliam a gitare.
Monika: Píšťalky boli len taká bokovka.
Ľahko sa vyrábajú, ale neuživili by sme sa
tým. Ja som robila aj elektrické husle. Ne­
skôr, keď sme odišli do Anglicka, nás to
všetko prešlo.
●●Marek a Monika Herdovci. Foto: Vladimír Ďurka
Čiže existujú nemenné zákonitosti a recepty?
Marek: Niektoré áno, a niektoré sú výrob­
ným tajomstvom, ktoré zanechá na nástro­
ji nenapodobiteľný rukopis. To je vlastne aj
vizitka toho-ktorého majstra, ako vie zvu­
ku gitary pomôcť. Nástroj potom hovorí
o tom, ako jeho majster vo svojej práci po­
kročil. Ale vždy pri tom využíva tie isté finty
plus – učí sa niečo nové.
●●Špekulovanie nad každou gitarou. Foto: Vladimír Ďurka
To ste tú školu stretli len tak po ceste?
Marek: No, so mnou to bolo tak, že som
chcel ísť na nejakú drevársku školu a zho­
dou okolností to bolo v čase, keď som sa
učil hrať na gitare. Bol som na burze povo­
laní a tam ma oslovila ponuka tejto školy,
mali tam vystavené aj nástroje, učarovalo
mi to, tak som tam šiel.
Tam ste sa aj spoznali?
mi nám to pomohlo, ani domáci nevedeli
toľko čo my. Čo sme sa zase naučili a čo
nám škola až tak nedala, bolo presné
know-how, postupy, pretože na škole bola
výroba gitary premiešaná s výrobou hus­
lí. V Anglicku sme mali možnosť pracovať
s najmodernejšou technológiou.
Mali by ste bez „Anglickej školy“ uplatnenie?
Monika: Áno, hoci ja som na školu nešla vy­
slovene kvôli nástrojom. Iba ma priťahova­
lo nejaké remeslo. Pôvodne som premýšľa­
la aj o šperkoch. Zhodou okolností to bola
tá istá burza povolaní, ktorá ma pritiahla
do Zvolena. Možno kvôli tomu, že aj ja som
hrávala na gitare.
Monika: Dalo by sa, len by sme museli veľa
študovať sami, máme spolužiakov, ktorí
majú malú dielničku, venujú sa opravám
a výrobe huslí. Nám však vycestovanie po­
mohlo aj v tom, že sme si zarobili.
Vedeli ste od začiatku, že budete robiť
gitary?
Marek: Ak niekto má financie na experi­
mentovanie, dá sa to. Chce to ale dielňu
Dá sa vyrobiť kvalitný nástroj aj bez
školy?
Ako hodnotíte slovenských milovníkov
gitary?
Monika: Tí, čo k nám chodia, sú v tomto
smere rozhľadení, ale väčšiu časť infor­
mácií majú zvonku, blúdením po interne­
tových stránkach. Vo všeobecnosti je tá
gitarová kultúra u nás slabšia, napríklad
v porovnaní s Čechami, kde je aj viacej
akustických kapiel aj viacej výrobcov. Naše
nástroje sú dosť drahé a tým sa z nášho po­
hľadu znižuje kúpna sila.
Nepremýšľali ste, že skončíte s výrobou?
Marek: Nie, gitár sa len tak ľahko nevzdá­
me. Keď už vyrobíš jednu, tak ťa to chytí,
je to návykové. Ak by sme sa aj zamestnali
niekde inde, tak len kvôli tomu, aby sme
mohli financovať výrobu gitár.
Koho považujete za otca svojho remesla?
Monika: Určite Patrika Eggleho, pod kto­
rým sme vyrábali v Anglicku. Bol naozaj
dobrý a široko-ďaleko vychýrený majster.
Na škole to boli Michal Filo a možno Peter
Horčin, ale to je iné, pretože jeden vyrába
fujary a druhý husle.
Čo vám okrem remesla a peňazí dalo
Anglicko?
Marek: Trocha sme dorástli, išli sme tam
ešte v puberte. Dva a pol roka sme tam
mali len jeden druhého, boli sme odkáza­
ní sami na seba, takže sa upevnil aj vzťah.
Jedným slovom – dospeli sme. No a videli
sme ako to funguje v inej krajine. Ľudia
tam boli pohodoví a veľmi príjemní, akoby
mali menej problémov.
Prečo ste sa potom vrátili?
Marek: Chceli sme si byť pánmi sami sebe.
Keď u niekoho pracuješ, pracuješ pre neho
a nemôžeš si dovoliť skúšať vlastné nápa­
dy. No a potom – Slovensko sa nám páči
a chceme ho reprezentovať aj v tomto
smere. V porovnaní s Anglickom je tu kraj­
šia príroda a veľa voľného priestoru, ktorý
nikomu nepatrí. Raz sme sa tam museli
prechádzať po koľajniciach, lebo na okolí
to bol jediný priestor, ktorý nikomu nepat­
ril.
Cez prázdniny mnoho mladých rozmýšľa, čo so životom. Vaša cesta je odvážna
a originálna. Čo by ste im poradili?
Monika: Je dobré nájsť si jednu vec a tú sa
snažiť dotiahnuť do dokonalosti. Každý by
si mal nájsť niečo, čo ho aj baví a rozvíjať to,
lebo iba v tom môže byť dobrý. A potom
byť odvážny a ísť za tým.
Povedzte mi ešte, ako funguje manželstvo na pracovisku?
Monika: Rozumieme si nielen ako manže­
lia, ale aj ako kamaráti a kolegovia. Kon­
frontujeme sa len vtedy, keď sa jedná o vý­
robu, lebo niekedy máme rozdielny názor.
Obidvaja sme dosť tvrdohlaví, ale nie sú
to dlhé hádky, vlastne to ani nie sú hádky.
Obyčajne z toho vždy vznikne niečo dobré.
Vyrobili ste gitary už aj pre seba?
Marek: (smiech) V tomto sa zatiaľ riadime
podľa známeho slovenského šustrove deti
chodia bosé.
Zhováral sa Vladimír Ďurka
5
Bystrická knižnica
Slovensko
Autor: Vladimír Bárta
Vydavateľstvo AB ART press, 2011
Dvaja banskobystrickí občania Vladimír
Bárta a jeho syn Vladimír, ktorí sú uzná­
vaní slovenskí fotografi a publicisti, práve
v týchto dňoch vytvorili formátom naj­
väčšiu obrazovú knihu v histórii Sloven­
skej republiky. Jej rozmery sú na knižnú
publikáciu naozaj nezvyčajné – 303×383
mm. Táto reprezentačná kniha obsahuje
veľkoplošné farebné fotografie najkrajších
zákutí slovenskej krajiny a najvzácnejších
kultúrnohistorických pamiatok našej vlasti.
Autori nezabudli ani na našu tradičnú pý­
chu, bohatstvo ľudového umenia, krojov
i zvykov v typických folklórnych regiónoch
ako je Detva, Terchová či Tekov. Pri listovaní
touto knižnou perlou je vidieť, že obidvaja
autori sú dôverní znalci Slovenska a dlhé
roky s „foťákmi“ prechodili krajinou v kaž­
dom ročnom období. Texty v knihe sú pre­
ložené do siedmich cudzích jazykov.
Martina Bártová
Banskobystrické šibalstvá 2
Kľúč od každých dverí
Autor: Karol Langstein
Autor: Zlata Solivajsová
Vydavateľstvo Tesfo, Ružomberok 2010
Vydavateľstvo ŠVK, Banská Bystrica 2008
Dej príbehov sa odohráva v dvoch zážit­
kových formách hrdinov. V bdelej forme
a počas snenia hlavných hrdinov. Hlavní
hrdinovia príbehov sú Adam a Filip, ktorí
zažívajú rôzne príbehy, ktoré sa odohrá­
vajú v súčasnosti aj v minulosti a sú pretka­
né históriou mesta Banská Bystrica a jeho
okolia. Dejom príbehov ich sprevádzajú
rôzne postavičky z kreslených rozprávok
a filmov. Prostredníctvom príbehov sa do­
zviete možno niečo nové o histórii tohto
krásneho mesta na brehu rieky Hron. Kniha
má ešte niekoľko rozmerov, a to v podobe
inšpirácie na výlety do okolia ako aj záha­
du, ktorá je ukrytá v ilustráciách autora.
Kniha, ako aj jej predchodkyňa, bude vy­
daná v limitovanom množstve, práve pre
to, aby mala aj inú hodnotu.
Reedícia knihy Zlaty Solivajsovej Kľúč od
každých dverí nesie v sebe zvláštnu pečať.
Jej redaktori sa totiž rozhodli splatiť dlh
autorke aj generácii, pre ktorú kniha ostala
roky zavretá. Urobili to nielen doslova a do
Z anotácie na obale knihy
Takéto a podobné rozprávky vháňajú pa­
mätníkom do očí očistné slzy a deťom pri­
nášajú okrem pôžitku z príbehu dôležité
memento. Kniha určite stojí za spoločné
čítanie. Je možné si ju kúpiť v ŠVK.
Vladimír Ďurka
Ofúkané recepty
starých materí
Mária Čemanová
Vydavateľstvo Dali BB, s.r.o., Banská Bystri­
ca 2009
Po vojne býval Vilmoš ako paša – s tro­
mi ženami. Žil totiž v jednej domácnosti
s manželkou, svokrou aj švagrinou. Jed­
na pred druhou sa predbiehali vo varení
a servise.
písmena. Kniha vychádza v retrodizajne
s ilustráciami Ireny Tarasovej a dokonca aj
s pôvodnou tirážou, kde svieti 15 Kčs.
Kniha Kľúč od každých dverí obsahuje
pätnásť tradičných aj moderných rozprá­
vok. Jedna z nich – Abeceda pre obludy
– osudovo zasiahla do života autorky. V 70.
rokoch bol pre jej „produbčekovský a pro­
tisocialistický“ náboj zošrotovaný celý
náklad a Zlata Solivajsová musela opustiť
pracovné miesto, pokojný život slušného
človeka aj literárne kruhy.
Bola nedeľa, Vilmoš sedel za stolom, čakal
na obed a ženy kmitali. Naservírovali mu
slepačiu polievku. Zjedol prvú lyžicu a…
beda! Polievka bola „slaná ako ština“.
Začal uvažovať: „Ak sa opýtam, ktorá solila,
neprizná sa ani jedna.“ Skúsim teda opak.
A prikázal: „Ženy, doneste mi soli!“
Od pece sa ozvala prvá: „Veď som ju solila!“
Druhá z kúta: „Aj ja som solila!“
A tretia: „Aj ja som solila!“
Vilmoš: „Keď ste ju všetky tri solili, tak si ju
aj žerte!“
O čom je Abeceda pre obludy? Starý dub
sa v nej stretáva s obyvateľmi lesa (zajac,
líška, horár…). K niektorým je zhovievavý,
k iným prísny. Potravinový reťazec beží
svojim nerušeným tempom, až kým do
lesa nevstúpi obrnená obluda, no a tá…
Aj takýmito príbehmi, spomienkami, pies­
ňami, slovníkom a inými ingredienciami
je ochutená kniha receptov Márie Čema­
novej. Zozbierala ich z Kališťa, Podkoníc
a okolia. Posledné „omrvinky“ sú dostupné
v Múzeu SNP.
tp
Kostol, či skôr malý Kostolík Sv. Ducha,
stál len niekoľko metrov od mestských
hradieb. Svojou veľkosťou a dispozíciou
by sme ho mohli prirovnať ku Kostolu Sv.
Alžbety v Dolnej ulici. Pôvodne na jeho
mieste ešte začiatkom XVI. storočia stála
malá kaplnka, ktorú po troch desaťro­čiach
prestavali na kostol. Kaplnku postavili v ro­
koch 1512 – 1513. Zmienky o rozšírení,
resp. prestavbe kaplnky na kostol sa za­
chovali z rokov 1542 – 1543. Od tohto času
Kostol Sv. Ducha prešiel mnohými zmena­
mi, až ho v roku 1895 zbúrali kvôli tomu,
že mierne zasahoval do ulice a prekážal vo
výstavbe. O rok neskôr dokončili rohovú
budovu tzv. Hungárie, ktorú stavali ako
nájomný dom Banskobystrickej mestskej
sporiteľne, ale krátko na to už slúžila ako
hotel a kaviareň.
Krátky úryvok z článku J. Baláža
Vyhodnotenie krížoviek a súťaže
Tajnička zo str. 9
a telefónny kontakt.
Ak čítanie neovplyvňuje náš život, konanie
a myslenie, vtedy je škoda čítať.
Súťaž vo fotení
Výherca: Martin Šandor
Osloboditeľov 12
976 32 Badín
Tajnička zo str. 11
Mladosť je božská nemoc, z ktorej sa každý
deň uzdravujeme.
Výherca: Ingrid Zimová
THK 23
974 04 Banská Bystrica
Tajnička zo str. 13
Jan Ámos Komenský: Hrdza skúša zlato
a trápenie človeka.
Výherca: Viera Kokavcová
Krivánska 30
974 11 Banská Bystrica
Tajnička zo str. 14
Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
Výherca: Michaela Mackovova
Mládežnícka 47
974 04 Banská Bystrica
Prosíme všetkých lúštiteľov tajničiek, aby
k svojim odpovediem pripájali aj adresu
6
Že aj tvár miesta podlieha zmenám, o tom
niet pochýb. Komu po čase priradiť tú či
onú tvár je niekedy problém. Zmätok v prí­
pade obrazu A. Stollmanna mohol spôso­
biť nápadný Kostol Sv. Ducha. Spomedzi
tých, ktorí tvár miesta rozoznali a poslali
nám svoje výtvory, sme vybrali fotografiu
Ing. Vladimíra Letríka z Hornej Mičinej.
Kostol Sv. Ducha
Až do roku 1895 stál na
rozhraní dnešnej Sku­
teckého a Hornej ulice
Kostol Svätého Ducha.
Bol situovaný v mies­
tach, kde dnes stoja
časti budov banky
Dexia (bývalá Hungá­
ria) a Misijného domu
(bývalé PKO, pôvodne
Katolícky
tovarišský
spolok).
Koncom XVI. storo­
čia túto časť mesta zo
severovýchodu uzatváralo novovybudo­
vané kamenné opevnenie tvorené dvomi
baštami (Šusterskou a Gombikárskou)
a Hornou mestskou bránou.
Inzercia
Inzerujte s Bystrickým Telegrafom.
Bystrický Telegraf Vám dáva priestor na uverejnenie
občianskej a komerčnej inzercie.
• kupónom na adresu redakcie: Bystrický TELEGRAF, Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica
• emailom na adresu: [email protected]
• sms správou na číslo 0948 090 014 v tvare bystelegraf a text inzerátu
Platba a podmienky inzercie:
Vkladom alebo prevodom na číslo účtu: 1122072007 / 1111. Pre identifikáciu platby do správy
pre prijímateľa uveďte meno a priezvisko, alebo telefónne číslo alebo emailovú adresu (podľa
spôsobu, akým bola inzercia zadaná). Redakcia si vyhradzuje právo neuverejniť inzerát, ktorý
považuje za obsahovo nevhodný pre verejné periodikum. Inzerát zaslaný a zaplatený do
15. dňa kalendárneho mesiaca uverejníme v najbližšom čísle.
VYPLŇTE PALIČKOVÝM PÍSMOM TEXT INZERÁTU A VYZNAČTE RUBRIKU:
.........................................................
Zadanie inzerátu:
Rubrika
Auto-moto
Reality
Práca
Služby
Elektro
Nábytok
Šport
Rôzne
Zoznámenie
A
B
C
D
E
F
G
H
I
OBČIANSKY KOMERČNÝ
1
Cena za riadok s DPH
0,00 €
1,90 €
2
0,70 €
3,80 €
3
1,40 €
5,70 €
4
2,10 €
7,60 €
5
2,80 €
9,50 €
6
3,50 €
11,40 €
7
4,20 €
13,30 €
Príplatky za zvýraznenie inzerátu: Tučné písmo +0,50 €, Rámček +0,50 €, tučné Písmo + rámček +0,80 €
Meno a priezvisko (názov firmy): .................................................................................................................................
Tel: ................................................................ IČO: ....................................................................... PSČ: .....................
Ulica: .............................................................................. Obec: ..........................................................................
Horský hotel Kráľova studňa
Perla Veľkej Fatry
Horský hotel Kráľova studňa sa
nachádza na Strednom Sloven­
sku v pohorí Veľká Fatra v nad­
morskej výške 1 300 m n. m. Je
umiestnený hlboko v horách,
ďaleko od priemyselných oblas­
tí. Krásne prostredie učarovalo
už v 15. storočí Matejovi Korví­
novi, ktorý ho s obľubou navšte­
voval pri svojich poľovačkách.
Práve jeho spájajú legendy so
vznikom názvu Kráľovej studne.
Niečo z histórie
Prvá najstaršia chata bola postavená v roku 1927 a ďalšia v roku 1937, obe boli vypálené
v 2. svetovej vojne. Hotel, ktorého susedom je výlučne príroda a ticho, bol uvedený do
prevádzky v roku 1951 a za 60 rokov svojej nepretržitej prevádzky toho zažil dosť. Mnohí
z nás si isto pamätajú časy strávené v škole v prírode, či lyžiarskom tábore. Budova nie je
nezničiteľná, a preto sa na Kráľovej studni na niekoľko rokov (2006 – 2009) usídlili stavbári.
Oddýchnite si s nami
Výsledok rekonštrukcie je nad očakávanie. V hoteli nechýbajú apartmány, rodinné izby,
dvojlôžkové izby. Na prízemí je nadštandardná turistická ubytovňa – tri osemposteľové
izby so spoločnými zariadeniami pre osobnú hygienu. Kapacita je 64 hotelových a 24
turistických lôžok. Pribudla tu recepcia, wellness s drevom vykurovanou saunou, masá­
žami a posilňovňa. Okrem zimnej záhrady a detskej herne, tu vznikol štýlový kráľovský
salónik, jedáleň a kaviareň, ktoré sú multifunkčné ako konferenčné priestory s prezen­
tačnou technikou. Exteriér sa zmenil na nepoznanie, vznikli krásne upravené vstupné
plochy, na ktoré sa chodia pásť srnky. Hotel má vlastný lyžiarsky vlek a okolie ponúka
výborné podmienky pre bežecké lyžovanie a skialpinizmus.
Prístup
Horský hotel Kráľova studňa je od najbližšej obce Dolný Harmanec vzdialený 14 km
lesnou cestou cez Zalámanú dolinu. Prístupová cesta bola zrekonštruovaná, čím sa
výrazne zvýšil komfort návštevníkov hotela. Vďaka jedinečnej polohe, krásnej prírode
a priateľskej atmosfére je miestom, kde sa každý z vás môže cítiť naozaj kráľovsky. Viac
informácii nájdete na www.kralovastudna.com.
plastové okná
SALAMANDER
čistiaca sada
na okná ZDARMA!
Y
V
ZĽA
li
aké
ebo
n
e
t
š
tu e
[email protected]
mobil: 0905 94 33 11
mobil: 0911 94 33 11
www.riplast.sk
RIPLAST, Partizánska cesta č. 3,
Banská Bystrica
(budova COIMEX, 1. poschodie)
7
Pozvánka
ŠTVRTOK 28. JÚL 2011
PIATOK 29. JÚL 2011
15.00 h Krajské kultúrne stredisko v Žiline, Makovického dom
17.00 h Šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami
NÁJDENÉ STRUNY STRATENÝCH NÔT
Z DOLINY SA OZÝVA, ŽE SA SPIEVAŤ ZAČÍNA
VERNISÁŽ VÝSTAVY ĽUDOVÝCH HUDOBNÝCH NÁSTROJOV
Z TERCHOVSKEJ DOLINY
KRAJSKÝ PROGRAM
účinkujú:
Helenka Záhradníková, DsFS Stavbárik, FS Rovňan,
FSk Divinčan, FSk z Kolárovíc, FS Považan, FS Váh
17.00 h Kultúrny dom Andreja Hlinku
TERCHOVSKÁ MUZIKA A JEJ HOSTIA
scenár, réžia: Danka Šedová, Tibor Mahút
20.30 h Amfiteáter Nad bôrami, mokrý variant: šapitó
MUZIKANT A SPEVÁCI Z DOMOVA I ZO SUSEDNÝCH KRAJÍN
„VERUŽE SI SPIEVAJ, TERCHOVSKÁ DOLINA...”
účinkujú:
Ťažká muzika, Trio z Chotára, Heligonkári z Rovne, Ženy spod Rozsutca,
Nebeská muzika, goralská muzika Zakopiany zo Zakopaného (PL),
CM Čardáš z Vlčnova (CZ), FS Piliš z Mlynkov (H), Hnojňané
TERCHOVSKÝ VEČER
účinkujú:
DsFS Chotár, Heligonkári z Rovne, Terchovská muzika Pupov,
ĽH Juraja Jánošíka, Zbojnícka muzika, Ťažká muzika,
Terchovská muzika Sokolie, Hanuliakovci z Martina,
ĽH z Lutíš, Ženy spod Rozsutca, Trio z Chotára,
„Terchovskí dôchodci“, FS Terchovec, Spevácka skupina Podolie,
Miloš Bobáň, Ján Miho a Chvastekovci,Spevácka skupina Tišina,
Oprášené krpce (seniori zo žilinských súborov)
námet, scenár: Ondrej Demo, Rudolf Patrnčiak
(V spolupráci so Spolkom hudobného folklóru pri SHÚ Bratislava a štúdiom RTVS v Banskej Bystrici;
program v priamom prenose RTVS)
SOBOTA 30. JÚL 2011
moderátor: Rado Pažej, scenár, réžia: Vincent Krkoška
10.00 h Vysunutá expozícia Považského múzea
23.00 h Šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami
REMESKLO. MILAN OPALKA – VÝBER Z TVORBY
TANEČNÁ PÁRTY RÁDIA ZET
VERNISÁŽ VÝSTAVY JUBILUJÚCEHO TERCHOVSKÉHO VÝTVARNÍKA
Šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami
NEDEĽA 31. JÚL 2011
ĽH Sokolie zo Skalice
Štefan Kubačák s vnučkou Katkou
8.30 h Kostol sv. Cyrila a Metoda
Nadšenci terchovskej muziky z „dolniakov“
SVÄTÁ OMŠA
ZA NOSITEĽOV ĽUDOVÝCH TRADÍCIÍ
DsFS Dúbravček
13.00 h Šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami
RATOLESTI
10.00 h Areál pred obecným úradom
„A VERU POŠIBAJ KONÍČKA VE VOZE“
DETSKÝ PROGRAM
účinkujú:
DsFS Terchovček, FS Chotár a DsFS Chotárik, Zázrivček,
Javorníček, Martinka Bobáňová, FS Terchovec,
ĽH Vavrekovci z FS Skorušina, Heligonkári z Novej Bystrice
KONSKÝ VOZOVÝ SPRIEVOD Z TERCHOVEJ DO VRÁTNEJ
scenár, réžia: Ján Miho
11.00 h Areál pod sochou Juraja Jánošíka
moderátor: Igor Kovačovič, scenár, réžia: Miloš Bobáň
FS URPÍN
Šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami
15.30 – 15.45 h FS Chotár
15.50 – 16.30 h Seniori I.
16.40 – 16.55 h Terchovská muzika Pupov
17.00 – 17.40 h Hnojňané a Cifra
17.45 – 18.45 h Tanečný dom (pre všetkých)
12.30 h Areál pod sochou Juraja Jánošíka
„KONÍČEK SIVASTÝ,
PRENES MA CEZ MOSTY...“
PREDSTAVOVANIE FURMANOV A MUZÍK
tance z Terchovej učia: S. Marišler, F. Morong, M. Mihočková
tance z Turzovky učia: V. Michalko, S. Dikaszová
hrá: Muzička
scenár, réžia: Ján Miho
14.30 h Amfiteáter Nad bôrami, mokrý variant: šapitó
PRECHÁDZKY PO KRAJI
20.30 h Amfiteáter Nad bôrami, mokrý variant: šapitó
FINÁLE 49. ROČNÍKA JÁNOŠÍKOVÝCH DNÍ
„TERAZ VÁM VYHRÁVA...”
účinkujú:
T12 a, fujarista Jozef Stankovič z Vrútok,
DsFS Turiec pri Juniorklube z Martina,
FS Skorušina z Liesku, FSk Kriváň z Východnej,
FS Drevár z Krásna nad Kysucou, FS Rozsutec zo Žiliny,
Janka Holeštiaková a Veľký dom z Čadce,
Chimera, AYA
www.janosikovedni.sk
www.terchova.sk
SOBOTŇAJŠÍ GALAPROGRAM
účinkujú:
Nebeská muzika a jubilant Alojz Mucha, Trombitáši Štefánikovci,
Čarovné ostrohy a orchester, Hudaki Village Band (Ukrajina),
VFS Jánošík, Cimbálová muzika Kunovjan z Uherského Hradiště (CZ),
Husľovačka (Muzička, Mišo Noga, Dragúni, Klub milovníkov autentického folklóru),
Terchovský symfonický orchester (dirigent Rudolf Patrnčiak)
OHŇOSTROJ
23.00 h Šapitó pod amfiteátrom Nad bôrami
ĽUDOVÁ VESELICA
Považské múzeum – Expozícia Jánošík a Terchová;
budova obecného úradu, exteriér pred expozíciou
29. – 31. 7. 2011, 9.00 – 17.00 h
TERCHOVSKÁ DOLINA
A
V
KOLÍSKA REMESELNÝCH NÁPADOV
PREZENTÁCIA REMESIEL A ŠKOLA REMESIEL
RAZENIE JÁNOŠÍKOVHO DUKÁTA
N
Í
RAZENIE DUKÁTA S MOTÍVOM JÁNOŠÍKA
30. 7. 2011, 14.00 h
SLÁVNOSTNÉ ODHALENIE SOCHY JÁNOŠÍKA
PRED BUDOVOU OBECNÉHO ÚRADU SO SPRIEVODNÝM PROGRAMOM
garant: Považské múzeum v Žiline
OBEC TERCHOVÁ, Žilinský samosprávny kraj - Krajské kultúrne stredisko v Žiline, Mesto Žilina
VÝSTAVA O ŠPECIFIKÁCH KULTÚRNEJ KRAJINY MIKROREGIÓNU TERCHOVSKÁ DOLINA
L
PREHLIADKA JÁNOŠÍKOVEJ EXPOZÍCIE S ANIČKOU A STAROU PRIADKOU
ALEBO STRETNUTIE S JURKOVÝMI OSUDOVÝMI ŽENAMI
srdečne pozývame na 49. ročník
NÁVRATY K JÁNOŠÍKOVI A REMESLÁM
H
30. 7. 2011, 10.00 – 17.00 h
STARÁ BABA ČAROVALA
28. - 31. JÚL 2011
BOROVIENKA Z LANČÁRA
GENERÁLNY PARTNER
8
moderátor: František Výrostko, scenár, réžia: Peter Cabadaj
pod záštitou predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára
moderátor: Marek Ťapák, scenár, réžia: Vladimír Moravčík
P
A
R
T
N
E
R
I
H L AV N Í
M E D I Á L N I
P A R T N E R I
P
A
R
T
N
E
R
I
c JÁN NOVOSEDLIAK
O
11.00 – 11.15 h
11.20 – 11.35 h
11.40 – 11.55 h
12.00 – 12.30 h
Téma na leto
Dva tipy na začiatok
Všetko o grilovaní 1
Leto je už v plnom prúde a nech sa
prihlási ten, kto sa aspoň raz nezúčastní, alebo aspoň nezatúži po poriadnej
grilovačke. Preto vám predkladáme manuál nielen o tom ako grilovať, ale hlavne ako dobre grilovať. Keďže je škoda
každého nespomenutého kúska jedla,
tému rozdelíme na dve čísla. Leto bude
už síce pomaly za nami, no pahreba
z nášho grilovania vám ostane teplá aj
do budúceho roka. Takže pekne poporiadku.
História grilovania
História grilovania sa začala opekaním
mäsa na ohni a pahrebe. Grilovanie pochá­
dza z Kaukazu, cez Blízky východ sa rozšíri­
lo do Turecka, na Balkán a ostatných štátov
Európy. Dym a pripálenie charakteristické
pre grilovanie zintenzívňujú chuť a vôňu
ako nijaký iný spôsob tepelnej úpravy jed­
la. V minulosti sa grilovalo iba hovädzie
a jahňacie mäso a mnoho druhov zeleniny.
Kaukazskú kuchyňu ako prvý v Európe
opísal a propagoval známy francúzsky spi­
sovateľ Alexander Dumas v 60-tych rokoch
19. storočia. Na Balkáne sa grilovalo už
v 18. toročí. Okrem jahňacieho a hovädzie­
Grilovanie prasaťa
na otočnom ražni
minimálne 20 – 25 cm, samotný rošt by
mal byť zhotovený z hrubšieho kovu. Veľ­
kosť grilu je variabilná v závislosti od jeho
určenia na súkromné alebo profesionálne
grilovanie.
Na dne grilu založíme oheň, pridáme
uhlie z tvrdého dreva a počkáme, kým sa
rozžeraví dočervena. Špeciálnou lopatou
utlačíme pahrebu a prekryjeme ju popo­
lom (napríklad z posledného grilovania),
aby dlhšie vydržala. Pred začiatkom grilo­
vania stačí pahrebu rozhrabať a hneď mô­
žeme grilovať. V knihách sa uvádzajú rôzne
spôsoby regulovania teploty, napríklad
dávanie uhlíkov nabok, zvyšovaním ale­
bo znižovaním polohy roštu, atď. Z nášho
pohľadu existuje len jeden spôsob – do­
konale zvládnuť regulovanie tepla pro­
stredníctvom popola. Pahreba pripravená
spomínaným spôsobom vydrží 24 hodín,
keď chceme začať s grilovaním, stačí ju
iba rozhrabať. Keď chceme nižšiu teplotu,
rozhrabeme pahrebu menej a naopak keď
chceme väčšiu teplotu, rozhrabeme viac.
Rošt je po každom grilovaní potrebné
vyčistiť drôtenou kefou, utrieť ho suchou
servítkou a následne servítkou namoče­
nou v oleji. S grilovaním na drevnom uhlí
treba začať skôr ako s iným typom grilu.
●● Grilovanie v najlepšom. Foto: Vladimír Ďurka
ktorej sa dosahujú vysoké teploty. Čistí sa
špachtľou a potom utrie čistou servítkou.
Grilovanie na otočnom ražni
Grilovanie na otočnom ražni patrí medzi
najstaršie spôsoby grilovania. Používalo
sa už dávno predtým ako existovala elek­
trina alebo nejaké iné techniky grilovania.
Spomínaný spôsob je najviac zastúpený
v stredomorskej oblasti i na Balkáne. Gré­
ci si opekali jahňa na otočnom ražni už
v staroveku. Takýmto spôsobom môžeme
ugrilovať veľa druhov mäsa, napr. kura, za­
jaca, prasa, jahňa, diviaka, muflóna, dokon­
ca aj býka. Na každý z uvedených druhov
mäsa sa používa iný ražeň, ktorý je preň
najvhodnejší. V staroveku sa ražeň otáčal
ručne, v súčasnosti sa ražne otáčajú samé
pomocou elektriny.
Dragan Jović
Príprava špecialít na grile je majstrov­
stvo, ktoré na Balkáne hraničí s umením
a ich podávanie predstavuje malý obrad.
Spôsoby grilovania
Grilovanie na drevnom
uhlí (pre profesionálov)
Grilovanie na drevnom uhlí je považo­
vané za najlepší spôsob grilovania mäsa
a zeleniny, kvôli skutočne „grilovej“ chuti.
Najdôležitejšie je pripraviť si potrebné oh­
nisko a pahrebu. Hĺbka grilu by mala byť
Keď to zvládneme, bez problémov doká­
žeme grilovať aj iným spôsobom. Na drev­
nom uhlí je to však lacnejšie a zábavnejšie.
Grilovanie na plyne
Grilovanie na plyne je oveľa jednoduchšie
ako na drevnom uhlí, má však svoje úska­
lia: potrebujeme byť opatrní najmä pri za­
paľovaní plynového grilu. Je veľa výrobcov
plynových grilov. Každý výrobok funguje
na svoj spôsob. Výhoda oproti klasickému
grilovaniu je, že netreba zdĺhavú prípravu
a udržiavanie ohniska a pahreby a je mož­
né grilovať bez prestávky 10 hodín aj viac.
Nevýhodou je, že keď sa dosahujú vyššie
teploty, stekajúci olej zväčšuje plameň
a tým spôsobuje nemalé problémy.
Elektrické grily
Elektrické grily sa používajú pri pečení ma­
lých a tenkých kusov mäsa. Na elektrickom
grile môžeme opekať skoro všetko: mäso,
zeleninu, plody mora, atď. Najlepšia zo
všetkých je hladká elektrická platňa, na
Prasa potom napichneme na ražeň
a dobre naň upevníme. To dokážeme
antikorovým drôtom, hrubým od 1 do
1,5 mm a kombinačkami. K ražňu naj­
prv priviažeme zadné a potom predné
nohy. Prasa uchytíme viackrát za chrb­
tovú kosť o ražeň a na konci prasiatko
zašijeme pozdĺž celého brucha kuchár­
skou niťou. Prasa grilujeme pri nižšej
teplote 4 – 5 hodín. Je hotové, keď chytí
tmavohnedú farbu a chrumkavú kôrku
až bude možno vidieť aj kosti z lopatky.
Hydina na grile
Pripraviť hydinu na grile je veľmi jedno­
duché a ľahké, pretože hydina sa veľmi
rýchlo pečie. Každé mäso sa rýchlejšie
opeká, keď je predtým osolené, napáco­
vané alebo marinované. Treba dávať
pozor na marinády, ktoré sú sladké, lebo
cukor karamelizuje na grile a mäso horí.
Takéto marinády treba dávať pred kon­
com grilovania, keď je mäso už pečené.
Kuracie prsia na rošte sa pripravujú
veľmi rýchlo a ľahko. Potrebujeme ich
iba posoliť vegetou, poliať trochu ole­
jom a nechať odležať 4 – 6 hodín pred
pečením. Podobne grilujeme aj kuracie
stehná, kuracie krídla, kuracie závitky so
slaninou, kuraciu pečeň a kuracie kúsky.
●●Pochúťky na prvý pohľad. Foto: Vladimír Ďurka
ho mäsa sa týmto spôsobom upravovalo aj
bravčové, neskôr i kuracie mäso. K Balkánu
patrí Srbsko, v ktorom sa nachádza mesto
Leskovac považované za kolísku prípravy je­
dál na grile pod holým nebom. Každoročne
sa v ňom na tzv. „Roštiliáde“ schádzajú maj­
stri gurmánskeho umenia, aby sa pochválili
nuansami tradície odovzdávanej z generácie
na generáciu.
AGrilovanie prasaťa je skvelou atrak­
ciou pre ľudí, ktorí to uvidia, a ešte väčší
zážitok pre tých, ktorí ho ochutnajú.
Predovšetkým musíme vedieť nejaké
základné veci o príprave prasiatka skôr,
než začneme grilovať. Prasiatko musíme
posoliť a namarinovať deň pred grilo­
vaním. Na solenie používame iba mor­
skú soľ, pretože len morská soľ vytvorí
peknú a chrumkavú kožu na prasiatku.
Stehná a plecia môžeme prešpikovať
čerstvým celým cesnakom a zvnútra
prasiatko potrieme horčicou.
●●Dragan Jović. Foto: Vladimír Ďurka
Dragan Jović pochádza zo srbského mesta
Leskovac, ktoré sa považuje za kolísku grilovania a opekania pod holým nebom. Pred
príchodom na Slovensko pôsobil ako učiteľ
na hotelovej akadémii v Srbsku. Grilovaniu
sa venuje viac ako 30 rokov. V roku 2009 vyhral na Štrbskom Plese zlatú medailu v grilovaní. Počas svojho pôsobenia na Slovensku
bol jedným z lektorov projektu Samozamestnávania i podnikania v gastronómii na hotelovej akadémii v Banskej Bystrici a zúčastnil
sa mnohých televíznych aj rozhlasových reláciách o varení.
Kuracie závitky v slanine sa pripra­
vujú z kuracích pŕs a údenej oravskej sla­
niny. Kuracie prsia nakrájame na menšie
kúsky (20 – 30 g), ochutíme ich vegetou
a zabalíme do predtým nakrájaných
plátkov údenej oravskej slaniny. Takto
urobené valčeky napichneme na špíz
(4 – 6 kusov), podľa toho akú gramáž
chceme. Počas grilovania špízy otáčame
z obidvoch strán.
V budúcom čísle Bystrického Telegrafu
si povieme niečo o grilovaní bravčového
a hovädzieho mäsa, zeleniny a príprave
chutných omáčok, ktoré našim grilovaným jedlám dodajú šmrnc.
Dragan Jović
9
Servis
Čo je mediácia?
Zákon o mediácii č. 420/2004 Z. z.
umožňuje vznik mediačných centier.
Prostredníctvom nich môžu občania
riešiť svoje problémy cestou mediácie.
Čo však tento pojem znamená a čo sa dá
mediáciou riešiť?
Nesúďte sa hneď
Mediácia je spôsob riešia sporov mi­
mosúdnou cestou. Znamená to, že ak majú
sporiace strany nedoriešený spor, nemusia
sa s ním zákonite obrátiť na súd, ale vy­užijú
jemnejšiu, neformálnu, a najmä, menej ná­
kladnú cestu mediácie. Neznamená to, že
mediácia by mala menšiu váhu ako naprí­
klad súdne konanie. Práve naopak, keďže
výsledkom mediácie nie je záverečný ver­
dikt, ale vzájomná dohoda oboch sporia­
cich sa strán, má väčšiu vážnosť ako súdne
konanie.
Win – Win
Mediačná dohoda je dobrovoľná, oboj­
stranná dohoda, kde obe sporiace sa
strany súhlasia s výsledkom procesu a od­
chádzajú z procesu spokojné. Na to, aby
mediačný proces viedol k úspešnému kon­
cu, kde sa budú obe strany cítiť ako víťazi,
je potrebné vytvoriť podmienky. Najdôle­
Autor: Omar
zámorská
únia
vyplácala
časť mzdy
dopredu
koniec
modlitby
žitejšou podmienkou je vyváženosť strán.
Znamená to, že žiaden z účastníkov nesmie
mať na začiatku ani počas procesu navrch,
či už zo sociálnych alebo osobnostných
dôvodov. Obidve strany musia vstupovať
do procesu dobrovoľne, akýkoľvek nátlak,
zastrašovanie a vydieranie je neprípustnou
prekážkou na začatie a pokračovanie pro­
cesu. Mediátor často dokáže protistranu
motivovať na mediáciu a vyrovnať pozície.
Mediátor – ani sudca,
ani šaman
Ďalšou dôležitou podmienkou na úspešné
riešenie je osoba mediátora, čiže človeka,
ktorý vedie celý proces. Ten okrem nestran­
nosti musí vykazovať zručnosti a techniky
vedenia komunikácie a musí aspoň rámco­
vo poznať zákony. Jeho úlohou je nie riešiť
spor, hľadať cesty a podsúvať riešenia, ale
rozlíšiť a poučiť strany o všetkých aspek­
toch sporu od legislatívnych až po psycho­
logické. Následne pomáha obom stranám,
aby spolu kvalitne komunikovali a tak sami
došli k riešeniu.
Podstata sporov často tkvie v zlej in­
formovanosti a ešte horšej komunikácii.
Riešenie prichádza samé, keď začnú dob­
re informované sporiace sa strany medzi
Vojenské
stavby
mohutný
vreskot
zvierat
sebou účinne komunikovať. Ako pomoc
im pri tom slúži mediátor. Ak má ich prob­
lém presah do iných oblastí, napríklad
psychológie, práva, medicíny, mediátor vy­
užije pomoc odborníkov, s ktorými je „za­
zmluvnený“. Nasmeruje svojho klienta na
špecializovaného odborníka, vyrieši čiast­
kový problém a môžu pokračovať v riešení
sporu ďalej. Tak sa pomocou mediácie dajú
riešiť manželské, občianskoprávne, pracov­
né spory, spory vo verejnej politike, roves­
nícke spory, v školstve a dokonca aj spory
medzi etnikami.
Slovenský
telegraf
len
ako (poet.)
cudzie meno
Jána
kým
Pán mediátor, koľko?
Určite bude čitateľa zaujímať, koľko si me­
diátor nechá zaplatiť za svoje služby. Prvot­
ný kontakt a základné poradenstvo s po­
nukou prípadnej spolupráce je zdarma.
Hoci má každý prípad cenové zaradenie,
nebol by mediátor mediátorom, keby sa
na cene nedokázal jednoducho dohodnúť.
vd
Spracované podľa informácií mediátora
Mgr. Martina Dubníčka z Mediačno-konzultačného centra na Mestskom úrade v Banskej Bystrici
Lesný koleso­
vý traktor
urobila som
tažším
sviežo, bodro
Slovenský
jazyk
pracovná
kombinéza
zasieval
argón
ukonči
Slovenský
telegraf
2
odporovacia
spojka
Slovenský
telegraf
východoslo­
venská rieka
vonkajšia
podoba
niečoho
druh tropic­
kého jaštera
osobné
zámeno
1
Tajnička ukrýva pokračovanie múdrej vety:
chemický
prvok (Ni)
sopka
v Etiópii
značka
hektára
Európska liga
Továrne
ohýbaného
nábytku
Zoe Alu
grécke
ženské meno
súmrak
Emotional
Freedom
Techniques
opak sýtosti
španielsky
mys
prevrat , zlom
rímskych
1001
pánsky
spoločenský
odev
v genetike
dedičný zá­
klad znaku
rúbal , sekal
4
Rhode Island
Ak nevieš...
ruský veľtok
trhaj,
kmáš (kniž.)
priateľ
Gábora
Vlkolínskeho
Slovenská
republika
Lesná správa
klamstvo
3
môže, smie,
po česky
Správne vylúštenie krížovky zašlite poštou, alebo doneste osobne (do 15. júla 2011) na uvedenú adresu redakcie Bystrický TELEGRAF, Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, alebo e-mailom na adresu:
[email protected] Jedného vyžrebovaného lúštiteľa odmeníme. Vyžrebovanie úspešných lúštiteľov je zverejnené vždy v nasledujúcom čísle Bystrického Telegrafu.
10
Poradňa
Odvody sa opäť
menia
Zadarmo, ale s dobrým pocitom
„Niektorí kamaráti mi hovoria, že som blázon, lebo kto iný už dnes pracuje zadarmo. Ja ale viem, že chcem pomáhať iným. Niektorých som nadchla a teší ma, že aj
oni dnes pracujú ako dobrovoľníci.“ (Katka, Centrum dobrovoľníctva)
Výrok človeka, ktorý pracuje zadarmo
na základe svojho slobodného rozhodnu­
tia. Dobrovoľníci venujú svoj čas, energiu,
vedomosti, schopnosti pre iných ľudí, or­
ganizácie, spoločnosť či životné prostredie
bez nároku na odmenu.
rovoľníci si vďaka dobrovoľníctvu našli za­
mestnanie. Dobrovoľníci v zahraničí môžu
spoznať novú kultúru a rozšíriť si svoje
jazykové znalosti a schopnosti. Dobrovoľ­
níctvo je aj o zábave, hre, sebarealizácii a,
hlavne, o dobrom pocite z pomoci iným.
Dobrovoľníctvo je všade
Poďme si „zagúgliť“
Dobrovoľníctvo funguje v športe, kultúre,
sociálnych službách, práci s deťmi a mlá­
dežou, pri pomoci zvieratám, prírode,
v kanceláriách, na ulici, v zariadeniach, na
sídlisku, na dedinách, v mestách, vo svojej
krajine, v zahraničí, kdekoľvek. Niektorí sa
dobrovoľníctvu venujú roky, niektorí po­
mohli len raz. Ich práca má však v každom
jednotlivom prípade svoju hodnotu. Hoci
táto hodnota nie je vyjadrená v peniazoch,
pre všetky zúčastnené strany predstavuje
oveľa viac.
Zapojiť sa do dobrovoľníctva je jednodu­
ché. Jednou z ciest je osloviť konkrétnu
organizáciu v okolí a ponúknuť jej svoju
pomoc. Ak takáto organizácia v okolí nie je
a potrebujeme mať viacej informácií o prí­
ležitostiach, je možné navštíviť internetové
stránky, ktoré sa venujú dobrovoľníctvu,
napríklad www.dobrovolnictvo.sk (celo­
slovenský portál o dobrovoľníctve) alebo
www.centrumdobrovolnictva.sk (portál
o dobrovoľníctve v Banskobystrickom re­
gióne). Stránky ponúkajú aj možnosť zadať
svoju dobrovoľnícku ponuku, či kontakto­
vať organizácie, ktoré pri výbere vhodnej
činnosti môžu poradiť.
Čo za to?
Dobrovoľníctvom získavajú ľudia mno­
ho – učia sa nové veci, získavajú nové ve­
domosti, zručnosti a životné skúsenosti,
ale aj kontakty a priateľstvá. Rozvíjajú sa
osobnostne aj profesionálne. Mnohí dob­
Skúsiť na vlastnej koži
Pre každého sú tu ale ešte Dni dobrovoľ­
níctva, ktoré sa konajú 23. a 24. septembra
2011 na celom Slovensku. Počas nich sa
môže zapojiť ktokoľvek, kto má chuť pridať
ruku k dielu a pomôcť konkrétnym orga­
nizáciám, ale je určený aj pre tých, ktorí
sa zaujímajú o dobrovoľníctvo a konkrét­
ne dobrovoľnícke ponuky na Slovensku.
Funguje systémom dňa otvorených dverí
v organizáciách, ktoré s dobrovoľníkmi
pracujú, alebo by chceli pracovať a pon­
úka širokej verejnosti možnosť zapojiť sa
do konkrétnych aktivít v organizáciách.
Alžbeta Brozmanová Gregorová
Centrum dobrovoľníctva
Banská Bystrica
V januári sa živnostníkom menili odvo­
dy do Sociálnej a zdravotnej poisťovne,
v júli si sociálne odvody musia prepočí­
tať zas.
Tento rok už živnostníci nemusia do
Sociálnej poisťovne (SP) odovzdávať vý­
pisy z minuloročného daňového prizna­
nia – túto povinnosť za nich prebralo
Daňové riaditeľstvo – ale výšku odvo­
dov, ktorú budú do SP platiť od 1. júla, si
musia prepočítať podľa minuloročného
príjmu.
„Samostatne zárobkovo činná osoba,
ktorá mala v minulom roku príjem vyšší
ako 3 948,72 €, má od 1. júla povinné
nemocenské a dôchodkové poistenie.
Ak ešte táto SZČO nie je v systéme, musí
sa doň prihlásiť najneskôr do 11. júla
2011,“ uvádza Sociálna poisťovňa. „Kto
už v systéme je a mal príjem nižší než
3 948,72 eura, musí sa zasa z povinného
poistenia odhlásiť.“
Poisťovňa zverejnila na internete
kalkulačku na informatívny výpočet po­
istného. Pre kalkulačku potrebujete len
čiastkový základ dane a počet mesiacov
podnikania. Kalkulačka vygeneruje výš­
ku odvodov, aj ju správne zaokrúhli.
Kto nevie, ako na to, môže zavolať
alebo rovno ísť do svojej pobočky SP.
Dôležité je, aby to urobil skôr, ako treba
zaplatiť prvé zmenené poistné. Termín
platby novej sumy poistného za júl 2011
uplynie 8. augusta.
(mp)
Prijmeme do pracovného pomeru
Redakcia mesačníka Bystrický Telegraf hľadá spolupracovníkov do svojho
redakčného tímu:
Kolportérov
Náplň práce: Vyzdvihnutie prideleného množstva periodickej tlače, vkladanie do schrá­
nok domácností, spolupráca pri príjme, skladovaní a výdaji novín, vedenie evidencie.
Kolportéri kontaktujte: 0917 198 718, alebo: [email protected]
Viac informácií na www.telegraf.sk/zamestnanie
Najnižšie ceny v okolí
PREKRÁSNY, MODERNÝ
AQUAPARK
• horúca termálna voda
• bazén s umelými vlnami,
• čisté, príjemné prostredie,
• rýchle a kvalitné občerstvenie
• špičkové reštaurácie,
• možnosť kvalitného ubytovania,
• celoročná prevádzka
RELAX V MEANDER THERMAL ORAVICE
Pozývame všetkých, mladých aj starších
+421 43 539 4107, [email protected], www.meanderpark.com
ODDYCH V MALEBNOM
PROSTREDÍ ZÁPADNÝCH TATIER
• prechádzky a pešie túry podľa
vlastného uváženia,
• možnosť cykloturistiky
11
Podujatia
1. 7. 2011 PIATOK
OUTBREAK EUROPE 2011 –
CELOSVETOVÝ HIP HOP FESTIVAL
Trojdňové stretnutie súťažiacich
z viac ako 30 krajín sveta
- 13.00 hod. Europa Shopping
Center, Banská Bystrica
„FEST“ HALUŠKY TURECKÁ 2011
Dva dni majstrovstiev Slovenska vo
varení a jedení bryndzových halušiek.
Obec Turecká
2. 7. 2011 SOBOTA
FUTBALOVÝ TURNAJ O SUPER
POHÁR STAROSTU OBCE
DONOVALY Obec Donovaly
Začiatok o 09.00 hod., vyhlásenie
výsledkov o 16.00 hod.
DEŇ OBCE POVRAZNÍK
Stretnutie rodákov, vystúpenie
súborov a detí, letná zábava.
Obec Povrazník – Areál
záhrady bývalej školy
DRŽKA 2011
Súťaž vo varení držiek, futbalový
zápas Jasenie – Predajná,
koncert skupiny O.K.24S
Od 08.00 hod. Obec Jasenie
ČEREŠŇOVÁ HOSTINA
Akcia pri príležitosti vysvätenia miestneho
kostola spojená s varením tradičného
Kordíckeho štiarcu, spríjemnená
kultúrnym programom a zábavou.
Obec Kordíky
TENIS DVOJHRY
Tenisové dvojhry
Obec Špania Dolina.
8. 7. 2011 PIATOK
TRUBAČSKÝ KONCERT
Lovecká hudba v podaní Castrum
Novum z Liptovského Hrádku.
O 18.00 hod. Námestie SNP
v Banskej Bystrici
PARKOUR MEETING BANSKÁ
BYSTRICA 2011
Trojdňové medzinárodné
stretnutie a tréning traceurov
Park pod Pamätníkom SNP, športová hala
Športového gymnázia v Banskej Bystrici
9. 7. 2011 SOBOTA
Obec Špania Dolina
11. 7. 2011 PONDELOK
Popoludnie v obci Kordíky
Tradičný futbalový zápas
medzi ženami a mužmi.
7. 7. 2011 ŠTVRTOK
ART POETICA NEOSOLIENSIS
Poetická Banská Bystrica,
Autorské prezentácie poézie.
od 15.00 – 18.00 hod. Námestie
SNP v Banskej Bystrici
12
20. 7. 2011 STREDA
4. LETNÝ MALIARSKY WORKSHOP
Suchý vrch Banská Bystrica
Od 20. 7. do 31. 7. 2011
21. 7. 2011 ŠTVRTOK
od 15.00 – 18.00 hod. Námestie
SNP v Banskej Bystrici.
23. 7. 2011 SOBOTA
METAL CUP
5. ročník futbalového turnaja
Metalových kapiel z celého Slovenska.
Ihrisko v Kremničke
12. 7. 2011 UTOROK
CESTOVATEĽSKÝ VEČER
Večerné letné premietanie fotografií
a rozprávanie o cestovaní
o 20.45 hod. Stredoslovenské múzeum
- Tihániyovský kaštieľ v Radvani
14. 7. 2011 ŠTVRTOK
ART POETICA NEOSOLIENSIS
od 15.00 – 18.00 hod. Námestie
SNP v Banskej Bystrici
15. 7. 2011 PIATOK
O 18.00 hod. penzión
Klopačka, Špania Dolina
FUTBALOVÝ ZÁPAS ŽENY VS. MUŽI
od 11.00 do 16.00 hod. Bethlenov
dom, Banská Bystrica
od 09.00 do 14. 7. 2011, do 18.00
hod. Radnica, Banská Bystrica
Deň plný dobrej hudby, skvelej
zábavy, športu a nebude chýbať
ani diskotéka a ohňostroj.
O 09.00 hod. obec Medzibrod
Koncert vážnej hudby
od 18.00 hod. Námestie Štefana
Moyzesa v Banskej Bystrici
TVORIVÉ DIELNE V GALÉRII
50 ROKOV PKO
VEČER S FILMOM MIRA LUBELANA
LETNÁ HUDBA MAJSTROV
O 17.00 hod. Námestie SNP
v Banskej Bystrici
ART POETICA NEOSOLIENSIS
NOHEJBALOVÝ TURNAJ
OTVORENIE LETA 2011
3. 7. 2011 NEDEĽA
POTULKY MESTOM: DOLNÁ ULICA
16. 7. 2011 SOBOTA
TVORIVÉ DIELNE V GALÉRII
Grafické tvorivé dielne pre verejnosť
od 11.00 do 16.00 hod. Bethlenov
dom, Banská Bystrica
7. ROČNÍK TURNAJA
PLÁŽOVÉHO VOLEJBALU
O 09.00 hod. Ihrisko v obci Špania Dolina
STRETNUTIE RODÁKOV
NA PIESKOCH, SV. OMŠA V KAPLNKE
Obec Špania Dolina
17. 7. 2011 NEDEĽA
24. 7. 2011 NEDEĽA
FESTIVAL OBRÍCH BÁBOK
od 16.00 – 21.00 hod. Námestie
SNP v Banskej Bystrici
29. 7. 2011 PIATOK
31. 7. 2011 NEDEĽA
WORSHOPY AFRICKÝCH
RYTMOV A TANCOV
O 09.30 hod. Konzervatórium,
Banská Bystrica
Deťom .....
3. 7. 2011 NEDEĽA
LETO DEŤOM – KUFOR
Program pre deti a dospelých – Divadlo
Kvart
od 17.00 hod. Námestie SNP v Banskej
Bystrici
4. 7. 2011 PONDELOK
LETO DEŤOM – KUFOR
od 10.00 hod. Detská fakultná nemocnica
v Banskej Bystrici
10. 7. 2011 NEDEĽA
LETO DEŤOM – ČÍTANIE
NA NÁDVORÍ RADNICE
Čítanie rozprávok s tvorivými dieľňami.
Predstaví sa aj Mestské divadlo DzP s pred­
stavením Mechúrik a Koščúrik
od 15.00 hod. Nádvorie Radnice, Banská
Bystrica.
11. 7. 2011 PONDELOK
S BUBNOM DO NEBA
Show umelcov z africkej Mali
O 20.00 hod. Klub 77, Banská Bystrica
PRÁZDNINOVÁ ŠKOLA
TRADIČNÝCH TECHNÍK
NA BADÍNSKYCH VŔŠKACH
Pobytová škola pre deti, 1. turnus (dielňa
ľudových remesiel)
O 14.00 hod. Ihrisko v Badíne, obec Badín
6. ročník folklórneho festivalu v Badíne.
30. 7. 2011 SOBOTA
Obec Špania Dolina, trvanie do 15. 7. 2011
17. 7. 2011 NEDEĽA
LETO DEŤOM – O ČOM SPIEVA FLAŠINET
S BUBNOM DO NEBA
Prezentácia s projekciou
O 20.00 hod. Čajovňa Čarovňa,
Banská Bystrica
WORSHOPY AFRICKÝCH
RYTMOV A TANCOV
Rozprávkové popoludnie pre deti a rodi­
čov s vôňou starých čias.
od 17.00 hod. Námestie SNP v Banskej
Bystrici
24. 7. 2011 NEDEĽA
O 09.30 hod. Konzervatórium,
Banská Bystrica
FESTIVAL OBRÍCH BÁBOK
NA BADÍNSKYCH VŔŠKACH
od 16.00 – 21.00 hod. Námestie SNP v Ban­
skej Bystrici.
6. ročník folklórneho festivalu v Badíne.
O 14.00 hod. Ihrisko v Badíne
ANNABÁL
Dobrá zábava a skvelá atmosféra
– to je Annabál v Selciach.
Obec Selce
HUDOBNÉ LETO V SM
BEDMINTONOVÝ TURNAJ
Cyklus koncertov klasickej hudby
o 16.00 hod. Thurzov dom, B. Bystrica
Súťaž v bedmintone
Obec Špania Dolina
Divadlo pod šírim nebom.
31. 7. 2011 NEDEĽA
LETO DEŤOM –
V ROZPRÁVKOVOM BUFETE
Hudobno-zábavný program pre
s možnosťou spievania karaoke.
deti
od 17.00 hod. Námestie SNP v Banskej
Bystrici
ZMENA PROGRAMU VYHRADENÁ!
Relax
Vlasy, koruna krásy
Vlasy majú byť ozdobou každej ženy. Vplyvom nesprávneho životného štýlu, prílišným mechanickým a chemickým zaťažovaním alebo len nespravodlivou genetickou
výbavou vyzerajú naše vlasy inak, než by sme si priali.
nechávať vlasy schnúť pri­
rodzene.
Na pomoc prichádzajú rôzne druhy
výrobkov od šampónov, vlasových sér,
masiek a kúr, ktoré zabezpečujú výživu vla­
su zvonku. Kým do rúk vezmete fén alebo
žehličku, uvedomte si, že až 10 % ľudské­
ho vlasu tvorí voda a vlas ju k svojej kráse
nevyhnutne potrebuje. Vhodnejšie je teda
Ak sa už bez žehličky ne­
zaobídete, treba vlasy na te­
pelný „útok“ pripraviť vhod­
ným produktom na ochranu
pri žehlení. Prevencia je
vždy jednoduchšia než na­
právanie škôd, keď už často
pomôžu len nožnice. Strata
lesku, štiepiace sa konče­
ky a lámavosť sú znakom
toho, že sme to s chémiou
a teplom prehnali. Potom
nezostáva nič iné, len zvoliť
správny prípravok na revi­
talizáciu a dopriať vlasom
odpočinok. V zime im ne­
prospieva časté striedanie
teplôt v miestnostiach,
v lete zas priame slnečné
žiarenie, voda z bazénov a morská voda.
Vynechajte kamarátky
S výberom správnej kozmetiky pre váš typ
vlasu pomôže kaderník, ktorý odborným
okom posúdi ich stav. A tu sa dostávame
k ďalšiemu problému. Množstvo žien ne­
Dia recept .....
cháva starostlivosť o svoje vlasy v rukách
kamarátok, sestier či mám. Dokonalý melír
z obalu v drogérii sa potom často zmení
na fľakaté niečo, potoky sĺz a utrápený
výraz oboch účastníčok vlasovej premeny.
S čiap­kou na hlave utekáte zachraňovať
situáciu a prekryť pohromu tmavšou far­
bou. Niekedy je jednoducho lepšie zveriť
sa do rúk odborníkom a investovať. Platí to
hlavne pri zložitejších vlasových procedú­
rach. Je to predsa naša hlava. Správny strih
navyše dokáže vyčariť objem aj na redších
vlasoch a úprava profesionálne vytvorené­
ho strihu býva jednoduchšia.
Aj vlasom chutí
Krásu našich vlasov ovplyvňuje aj to,
čo si denne kladieme na tanier. Vlasy sa
­ne­za­obídu bez vitamínov a minerálov. Za
správnu výživu sa nám odvďačia. „Chutia“
im vitamíny E, A, D, omega-3 mastné ky­
seliny. V našom jedálničku by teda nemali
chýbať ryby, doprajme si semiačka a ore­
chy.
1. ANNAMÁRIA, DIANA
V júlových horúčavách sa iba neskoro ve­
čer vyberme blahoželať s kyticou bledožl­
tých mečíkov a jasnomodrých hlaváčikov.
Dvojaké kvety symbolizujú meno Anna­
mária, zložené z dvoch mien.
Na pamiatku antickej bohyne Diany
(Luny) venujme nositeľke tohto mena
Dianthus – klinček alebo žlté kvety gaillar­
die, pripomínajúce kotúč luny.
2. BERTA
Berta v starogermánčine znamená lesklá,
preto jej pristanú zlatisté aksamietnice.
Pre zvláštnu vôňu, ktorá však nie je ne­
príjemná, nie sú práve najvhodnejšie, ale
krásnymi kvetmi určite získajú priazeň ob­
darovanej.
6. PATRÍCIA
Apolónovi, bohu Slnka. Veľmi vhodné sú
pre ňu plnokveté slnečnice, žlté rudbe­
kie, krásky alebo žlté králiky – margarétky,
teda kvety, ktoré menom, tvarom alebo
farbou pripomínajú Slnko.
Postup:
Mlieko ohrejeme zhruba na 55 °C, vsypeme želatínu, rozpustíme ju a za občasného premiešania necháme trochu vychladnúť. Potom ručne zmiešame
jogurt, sladidlo, rum, vanilkovú arómu a mlieko
so želatínou. Nakoniec zľahka vmiešame ušľahanú
šľahačku. Keď zmes začína trochu tuhnúť, pridáme
ovocie. Na dno tortovej alebo inej formy rozložíme
piškóty, na ne nalejeme polovicu jogurtovej hmoty,
znovu uložíme piškóty a na ne dáme zvyšok hmoty.
Necháme v chladničke poriadne stuhnúť. Krájame
na rezy, každý môžeme dozdobiť šľahačkou bez
cukru, ovocím a medovkou.
22. MAGDA
Magde, takisto ako Magdaléne, darujme
ruže.
23. OĽGA
Pre Oľgu nemôžeme vybrať nič krajšie
než hlaváča kaukazského, veď jej meno
znamená v ruštine vznešenosť. Jeho bi­
ele, jasnomodré a tmavomodré kvety sú
nielen krásne, ale vo váze aj dlho vydržia.
Olinke darujme kytičku cínií.
9. LUJZA, LUKRÉCIA
26. ANNA
Darček pre Lujzu by sme nemali hľadať
v kvetinárstve, lebo kvitne už toľko kve­
tov, že si z nich môžeme vybrať. Pre Luj­
zu vyberte najobľúbenejšie kvety pruskej
kráľovnej Ludvigy – nevädze.
Lukrécii nikdy nedarujme kvetinu, ktorá
nejako súvisí s jedom. Pripomenuli by sme
jej slávnu menovkyňu – trávičku. Lukré­
ciám patria biele klinčeky.
10. AMÁLIA
13. MARGITA
Amálii dávame k meninám kaktusovité
georgíny. Málkam naaranžujeme niekoľko
lososovoružových kvetov do keramickej
misky. Amuškám venujeme žlté georgíny.
Pre tetu Amálku zožeňme radšej kvitnúcu
begóniu. K jej starodávnemu menu dobre
pristane táto starodávna, ale aj stále ob­
ľúbená kvetina.
Pôvod tohto mena odvodzujeme od Mar­
garéty. Pre jeho nositeľku sú najvhodnej­
šie králiky – margarétky, z izbových kvetín
sukulent Hawortia margaretifera. Gitka
môže dostať plnokveté červené maky,
Grétke pristanú jasnožlté ruže, Grétinke
a Grétuške ružové drobnokveté. Mancika
bude mať radosť zo stračej nôžky.
11. MILOTA, LILIA, LILI
Suroviny: 1 veľký biely jogurt s 3 % tuku (380 g), sladidlo pre diabetikov nahradzujúce zhruba 100 g cukru, 2 lyžice rumu, pár kvapiek vanilkovej arómy,
2 dl mlieka, 20 g sypkej práškovej želatíny, 1 Rama
Cremefine na šľahanie (vo fľaške) alebo iná šľahačka
250 ml, 300 g čučoriedok alebo iného drobného ovocia, 120 g dia celozrnných piškót.
Drastická diéta sa na vlasoch určite
prejaví. Ak ste denne chudobnejší o viac
než stodvadsať vlasov, je lepšie navštíviť
lekára. Ten posúdi, či ich nadmerné vy­
padávanie nie je dôsledkom vážnejšieho
zdravotného problému.
Vladimíra Zubercová
Kalendár menín a kvetín
Pomaly akosi zabúdame na to, čím
urobiť radosť blízkym v deň menín.
V horšom prípade pošleme SMS-ku,
v tom lepšom vojdeme do kvetinárstva
a kúpime, čo nám padne do oka. Ale viete, že aj to má svoje pravidlá?
Aký kvet je vhodné venovať ženám,
ktoré oslavujú meniny v júli?
Nepečené jogurtové
rezy s čučoriedkami
18. KAMILA
Patrícia je ženské krstné meno. Pochádza
z latinského patricius, čo znamená uro­
dzený, vznešený. Najvhodnejšie sú pre ne
vznešené ruže, ale aj kytička z levandule,
ktorá ochraňuje ich zdravie.
Milote darujme červenú čechravu arendso­
vu alebo drobné pestrofarebné nemézie.
Pre Lilu či Lili sú veľmi vhodné biele ľalie
(Lilium). Ak si však niekto myslí, že tieto
kvety s ťažkou vôňou nepatria do bytu,
nech si vyberie pomarančové ľalie tigrie.
7. APOLÓNIA
12. NINA
19. DUŠANA
U nás je toto meno dosť vzácne, hoci ke­
dysi bolo obľúbené. V Grécku je časté,
lebo je to ženská obmena zasľúbenia
Nine darujme jasnofialové krásotinky
a fia­lové fialky. K jej menu pristanú aj kve­
ty modrého zvončeka Platycodon.
Na nevšednosť mena Dušana najlepšie
poukáže nevšedný kvet Knipholia uvaria,
u nás nazývaný Kleopatrina ihla.
Práve kvitnú veľmi nenáročné, ale veľmi
užitočné rumančeky, známe ako kamilky.
Kamile môžeme darovať kyticu rumanče­
ka, ozvláštnenú krvavočervenými divými
makmi.
Koľko spomienok ožije pri počutí mena
Anna, ktoré v hebrejčine znamená pôvab­
ná, jemnocitná. Annám dávame pri blaho­
želaní ruže, Ankám kyticu bielych slezov,
klinčekov alebo georgín. Aničkám môže­
me dať kytičku slamíh alebo pestrofareb­
ných letničiek. Pre Hanky je zaujímavý žltý
rebríček túžobníkový, no kvety nemajú
dávať do vody, ale sušiť, aby mali po celý
rok peknú ozdobu.
27. BOŽENA
Božene dávame k meninám purpurovo­
červený ibiš (Althea rosea).
29. MARTA
Z izbových kvetín je pre Martu vhodná
Marantha s trojfarebnými dekoratívnymi
listami, z rezaných kvetov cínia pôvabná
alebo purpurový flox, ktorý nazývajú „kve­
tom ohňa“.
30. LIBUŠA
Keď Přemysl prijal Libušiných poslov,
podľa povesti zastrčil do zeme lieskový
prút, ten sa hneď rozzelenal a vyrástli na
ňom tri výhonky. Preto by sme mali Libuši
venovať lieskové konáriky. Ešte vhodnej­
šia je pre ňu kytička rozmarínu, ktorý majú
Slovania stáročia vo veľkej obľube.
13
Šport
Konečné tabuľky futbalových súťaží SSFZ
3. liga
3.
FC 98 Hajnačka
26
16
3
7
69:48
51
Vinohrad Čebovce
26
13
3
10
37:37
42
1.
MFK Banská Bystrica
30
23
4
3
60:17
73
4.
2.
ŠK Kremnička
30
21
4
5
78:24
67
5.
Slovan Tomášovce
26
13
1
12
38:41
40
3.
MŠK Námestovo
30
18
5
7
58:32
59
6.
Iskra Hnúšťa
26
12
3
11
47:46
39
ŠK Š-team Vinica
26
12
3
11
51:53
39
4.
Družstevník Liptovská Štiavnica
30
14
9
7
53:38
51
7.
5.
ŠK Závažná Poruba
30
12
6
12
39:37
42
8.
Nenince
26
10
7
9
48:48
37
FK Mesta Tornaľa
26
11
2
13
47:38
35
6.
MFK Nová Baňa
30
13
2
15
39:46
41
9.
7.
FK Čadca
30
11
7
12
51:45
40
10.
Družstevník Sklabiná
26
10
5
11
46:41
35
1. FK Buzitka
26
10
4
12
59:47
34
8.
CSM Tisovec
30
10
8
12
32:48
38
11.
9.
Cementáreň Lietavská Lúčka
30
11
4
15
33:46
37
12.
CŠK Cinobaňa
26
8
5
13
43:47
29
Družstevník Gemer
26
7
2
17
37:71
23
FK Záhorce
26
0
6
20
33:96
6
10.
Tatran Krásno nad Kysucou
30
11
4
15
32:50
37
13.
11.
Baník Kalinovo
30
10
6
14
22:39
36
14.
12.
MŠK Kysucké Nové Mesto
30
8
11
11
38:37
35
13.
Jednota Bánová
30
8
9
13
26:36
33
14.
Baník Veľký Krtíš
30
6
11
13
37:45
29
1.
Sokol Medzibrod
24
17
4
3
66 : 27
55
15.
MŠK Turany
30
7
5
18
33:61
26
2.
ŠK Hronec
24
15
5
4
56 : 23
50
16.
FTC Fiľakovo
30
6
7
17
22:52
25
3.
Tatran Čierny Balog
24
15
3
6
63 : 25
48
4.
ŠK OPL Poniky
24
14
3
7
73 : 44
45
5.
Partizán Osrblie
24
13
2
9
57 : 41
41
4. liga JUH
OBFZ BANSKÁ BYSTRICA
1. trieda
1.
FK Žiar nad Hronom
26
20
1
5
73:27
61
6.
Sokol Braväcovo
24
11
8
5
47 : 36
41
2.
ŠK PARTIZÁN Čierny Balog
26
19
2
5
71:31
59
7.
Družstevník Baláže
24
9
4
11
51 : 62
31
3.
FK 34 Brusno
26
14
3
9
47:33
45
8.
Mladosť Lučatín
24
8
4
12
43 : 42
28
Mier Mýto pod Ďumbierom
24
8
3
13
36 : 53
27
4.
JUPIE B. Bystrica-Podlavice
26
12
7
7
61:29
43
9.
5.
Prameň Kováčová
26
12
6
8
59:39
42
10.
Tatran Harmanec
24
5
8
11
36 : 61
23
40
11.
Sokol Nemecká
24
6
3
15
43 : 60
21
12.
ŠK Heľpa
24
6
3
15
40 : 60
21
13.
Slovan Beňuš
24
2
4
18
28 : 105
10
14.
Závadka-odstúpila
0
6.
PS Hliník nad Hronom
26
12
4
10
66:57
7.
SKLOTATRAN Poltár
26
10
8
8
44:34
38
8.
Jednota Málinec
26
11
3
12
41:57
36
0
FC Slovan Divín
26
10
5
11
50:59
35
10.
Sitno Banská Štiavnica
26
10
4
12
31:44
34
11.
Baník Štiavnické Bane
26
7
7
12
33:43
28
1.
ŠK Zornička Riečka
28
18
3
7
67 : 36
57
12.
MFK Revúca
26
7
1
18
28:61
22
2.
ŠK Sokol Staré Hory
28
18
3
7
71 : 44
57
13.
Poľnohospodár Veľký Blh
26
6
3
17
28:81
21
3.
Podkonice
28
16
5
7
61 : 37
53
14.
Prameň Dolná Strehová
26
3
4
19
32:69
13
4.
FK Šalková B
28
15
5
8
75 : 49
50
5.
Slovan Tajov
28
14
3
11
65 : 56
45
6.
Slovan Malachov
28
14
2
12
54 : 45
44
7.
Družstevník Strelníky
28
14
2
12
52 : 46
44
8.
Družstevník Mičiná
28
13
3
12
61 : 53
42
9.
Iskra Horné Pršany
28
12
4
12
61 : 61
40
9.
5. liga SKUPINA C
2. trieda – Skupina „A“
1.
ŠK Badín
26
16
7
3
57:26
55
2.
ŠK Hrochoť
26
14
7
5
55:22
49
3.
ŠK Sásová
26
13
3
10
41:35
42
4.
MFK Strojár Krupina
26
11
7
8
34:28
40
10.
TJ Hronsek
28
9
6
13
41 : 54
33
5.
OŠK Hodruša-Hámre
26
13
1
12
53:55
40
11.
Sokol Hiadeľ
28
10
2
16
42 : 65
32
6.
OFK Slovenská Ľupča
26
10
8
8
41:43
38
12.
OFK 1950 Priechod B
28
8
4
16
44 : 74
28
7.
ŠK Selce
26
11
4
11
47:50
37
13.
ŠK Sokol Jakub
28
8
3
17
51 : 68
27
Družstevník Dúbravica
28
8
3
17
37 : 69
27
ŠK Králiky
28
6
6
16
36 : 61
24
8.
FK Šalková
26
8
10
8
28:28
34
14.
9.
Tatran VLM Pliešovce
26
9
6
11
41:44
33
15.
10.
OFK 1950 Priechod
26
9
6
11
43:47
33
11.
MFK Žarnovica
26
8
6
12
29:44
30
12.
OŠK Lutila
26
8
5
13
40:51
29
13.
FC Junior Radvaň
26
9
2
15
31:49
29
14.
FK 1928 Jasenie
26
5
4
17
31:49
19
5. liga SKUPINA D
1.
FK Jesenské
26
17
4
5
59:19
55
2.
Družstevník Príbelce
26
17
4
5
50:32
55
14
2. trieda – Skupina „B“
1.
Partizán Dolná Lehota
24
17
3
4
68 : 23
54
2.
Slovan Pohronská Polhora
24
16
5
3
78 : 30
53
3.
Slovan Michalová
24
12
4
8
73 : 45
40
4.
Tatran Polomka
24
10
6
8
53 : 40
36
5.
Družstevník Šumiac
24
7
3
14
36 : 67
24
6.
Sokol Telgárt
24
5
2
17
29 : 88
17
7.
Mladosť Pohorelá
24
5
1
18
22 : 66
16
8.
voľno
0
0
0
0
0:0
0
Šport
Susedská nadvláda
Dominancia Banskej Bystrice. I tak sa dá nazvať súboj o čelo tabuľky v nedávno
skončenej futbalovej Tretej lige stred. Najvyššej stredoslovenskej súťaži s prehľadom kraľovali MFK Banská Bystrica a susedný ŠK Kremnička.
postihla maródka i záplava kartových tres­
tov, takže prišli aj zaváhania a trápenie.
Najviac mrzela domáca prehra s rivalom
z Kremničky, ktorému v predohrávke 30.
kola podľahol MFK 0:2. „Zapríčinili sme si
to aj sami. Hráči sa totiž nesústredia len
na túto súťaž, hrajú rôzne mestské miniligy, kde sa častokrát zrania,“ posťažoval
sa Jozef Mores.
Korunný princ z Kremničky
Druhá Kremnička sa po zlom štarte do
súťaže v jej záverečnej tretine vyslovene
chytila a veľkému rivalovi z Rakytoviec
poriadne strpčila život. A to aj zásluhou
spomenutého prestížneho víťazstva 2:0 na
jeho trávniku. „Už to medzi Kremničkou
a Rakytovcami nie je také vypäté ako
v minulosti, keď sa vo vzájomných zápasoch vyrovnávali účty. Súčasné generácie hráčov berú tieto duely podstatne
voľnejšie,“ myslí si tréner ŠK Kremnička,
bývalý výborný brankár Norbert Juračka.
●●Víťazi 3. ligy Stred hráči MFK B. Bystrica sa tešia po jednom zo strelených gólov. Foto: internet
Prvenstvo do Rakytoviec
Doslova systémom štart – cieľ si dokráčali
po víťazstvo v 3. lige Stred hráči MFK Ban­
ská Bystrica. Nebolo to nič nečakané, veď
klub hrajúci domáce zápasy v Rakytov­
ciach mal pôvodne účinkovať o súťaž
vyššie v Druhej lige Východ. Tento stredo­
východný medzičlánok k republikovým sú­
ťažiam mu však vyslovene nesedí. Najmä
čo sa týka cestovania i atraktivity zápasov.
Aj preto je otázne, či využije svoje postupo­
vé právo. „Z ekonomického hľadiska nemáme šancu Druhú ligu Východ uhrať.
Sú tu rôzne šumy o jej zrušení a následnej reorganizácii súťaží. My by sme to
privítali. Rivalita medzi stredoslovenskými súpermi je totiž omnoho vyššia
ako v našich zápasoch s východniarmi,“
tvrdí tréner MFK Banská Bystrica Jozef Mo­
res. Jeho zverenci si počínali v súťaži dlho
suverénne. V závere však viacerých z nich
Pred sezónou sa v klube, v ktorom má
hlavné slovo Milan Smädo, hovorilo aj o lí­
derských ambíciách. Ako teda v ŠK vnímajú
druhú priečku? „Je to pre nás tak akurát,“
tvrdí tréner Juračka.
Postupový (ne)záujem
V prípade nezáujmu víťazného MFK o Dru­
hú ligu by sa mohol do postupovej hry do­
stať jeho konkurent z Kremničky.
A jeho postoj k vyššej súťaži je rozhodne
pozitívnejší ako u susedov. „Ak sa vyskytne situácia, že budeme oslovení
ohľadom postupu do vyššej súťaže, tak
určite postúpime,“ zareagoval na možný
vývoj postupovej situácie manažér druhé­
ho tímu tabuľky Vladimír Vaník.
Biatlonové bilancovanie
Niečo vyše 13 mesiacov ubehlo od chvíle, keď v kresle šéfa slovenského biatlonu vystriedal osvedčeného harcovníka
Juraja Sanitru trochu prekvapujúco Ján
Hyža. Úspešnému podnikateľovi mnohí
predpovedali funkcionársky krach, nič
také sa však nestalo a náš najúspešnejší zimný šport má za sebou z mnohých
hľadísk vydarenú sezónu.
PAVOL MICHALÍK
29. 11. 1951 Šálková
V sedemdesiatych a začiatkom osemde­
siatych rokov jeden z najlepších česko­
slovenských brankárov. V Dukle Banská
Bystrica (1967 – 1974) dostal vo vtedajšej
2. lige výborné základy. Využil ich v silnom
Baníku Ostrava, v ktorého drese sa predral
do reprezentácie a dosiahol množstvo
ligových úspechov. V rokoch 1976, 1980
a 1981 získal s Moravákmi tri triumfy v naj­
vyššej československej súťaži a v roku 1978
obohatil svoju zbierku aj o Československý
pohár. V sezóne 1984/85 prešiel z úspešnej
Ostravy do vtedy chaotického bratislav­
ského Slovana. Ani jeho skúsenosti nepo­
mohli a belasí sa prvýkrát v histórii lúčili
s pôsobením medzi domácou elitou. O rok
si Pavol išiel vylepšovať náladu do Grécka.
Konkrétne do nie príliš známeho Panserai­
kossu, kde odchytal štyri kvalitné sezóny.
Celkovo strážil bránku v 270-tich ligových
zápasoch.
K nim ešte treba pripočítať 11 reprezen­
tačných, dochutených veľkou slávou v roku
1976, keď sa rodák z Pohronia priamo v Be­
lehrade ako tretí brankár tešil z prekva­
pujúceho titulu majstra Európy pre ČSSR.
Jeho najsmutnejší zápas v drese s levíkom
na prsiach sa určite viaže ku kvalifikácii MS
1978, kedy zlatí chlapci prehrali v Škótsku
1:3 a na Svetový šampionát do Argentíny
sa napokon nedostali. Najviac radosti mu,
naopak, priniesla následná kvalifikácia ME
1980, najmä úspešné domáce vystúpenie
so Švédmi, v ktorom ČSSR aj jeho zásluhou
vyhrala 3:1.
Pavol využil svoje hráčske skúsenosti aj
v trénerskej kariére. V roku 2007 sa stal spo­
lu s Petrom Dzúrikom zastupujúcim hlav­
ným trénerom Banskej Bystrice a v Dukle
dlhé roky viedol prácu s brankármi.
hnutia. „Mojím cieľom bolo dať opäť
dokopy partiu ľudí, ktorí biatlon milujú
a dlhé roky v ňom robili. Predtým to vyzeralo tak, že každý sa s každým háda,“
vysvetľuje svoju víziu prezident Sloven­
ského zväzu biatlonu Ján Hyža. Najviac
ho teší, že areál v Osrblí, konkrétne nedo­
stavaná administratívna budova, by sa už
mala v tomto roku konečne dočkať svojho
dokončenia. Poslúži na to aj 300-tisíc eur
z finančnej rezervy predsedníčky vlády SR
Ivety Radičovej.
Odchod prvej hviezdy
Športové úspechy
O tie sa starala najmä Anastasia Kuzminová, ktorá získala na Majstrovstvách sve­
ta v Chanty Mansijsku bronzovú medailu.
Okrem toho vyhrala dva preteky Svetové­
ho pohára a v celkovom hodnotení skon­
čila deviata (kariérne maximum).
Dvadsaťšesťročná rodáčka z ruského
Ťu­me­nu dostala za tri roky náš biatlon
z podpriemeru medzi svetovú elitu. „Som
naozaj veľmi šťastná, že nielen reprezentujem Slovensko, ale že tu aj žijem.
Banská Bystrica sa stala mojím skutočným domovom, život je tu naozaj
príjemný a pohodový. Pre moju novú
krajinu sa snažím robiť stále viac a viac
a dúfam, že svojimi úspechmi prinášam
ľuďom radosť,“ vyznala sa Anastasia
Osobnosť športu .....
●●Anastasia Kuzminová ako víťazka pretekov SP v Hochfilzene. Foto: internet
Kuzminová, z ktorej úst to znie naozaj
úprimne.
Nastine úspechy potiahli dopredu aj jej
reprezentačnú kolegyňu Janku Gerekovú,
ktorá v uplynulej sezóne nakukla aj do sve­
tovej top desiatky (8. miesto na MS). O mo­
tiváciu má postarané Pavol Hurajt, ktorému
poolympijská sezóna príliš nevyšla.
Areál v Osrblí
Nostalgický návrat do Národného biatlo­
nového areálu v Osrblí zaznamenal v tejto
sezóne jeho nový riaditeľ a prvý spolubu­
dovateľ Benjamín Leitner. Jeho návrat
bol symbolickým zmierením sa v minu­
losti častokrát rozhádaného biatlonového
Dostavba areálu je o to dôležitejšia, že
na budúci rok hostí Osrblie Majstrovstvá
Európy. Na domácom šampionáte sa už
v slovenskej reprezentačnej kombinéze
nepredstaví Martina Halinárová, ktorá
ukončila úspešnú 19-ročnú kariéru. Slo­
venskému biatlonu priniesla nielen histo­
rickú striebornú medailu z MS 1999 v Kon­
tiolahti, ale aj nezabudnuteľné olympijské
vystúpenia v Lillehammeri, Nagane, či
v Salt Lake City a množstvo úspechov vo
Svetovom pohári. „Z toho, že končím má
najväčšiu radosť môj syn a moji rodičia.
Musím povedať, že som fakt spokojná
s tým, ako to je,“ prezradila Martina, ktorá
však od svojej športovej lásky neodchá­
dza. Vo VŠC Dukla Banská Bystrica bude
vychovávať mladú biatlonovú generáciu.
15
Relax
Tipy na výlet .....
Folkovanie pod
Skalkou 2011
množstvo chodieb v doposiaľ známych 14
poschodiach a dvoch paralelných vetvách.
Najväčší podzemný priestor – Bystrický
dóm, sa nachádza na 7. poschodí v hĺbke
180 m, a jeho objem dosahuje 52 500 m3.
Súťaž o osobnostiach
29. júla si pripomenieme 100. výročie naro­
denia hudobného skladateľa Jána Cikkera,
jedného z popredných predstaviteľov slo­
venskej hudobnej moderny. Po Gymnáziu
v Banskej Bystrici študoval na konzevató­
riu v Prahe, neskôr dirigovanie vo Viedni
a napokon kompozíciu na majstrovskej
škole opäť v Prahe. Okrem operných diel,
v ktorých sa zaoberal skrytými stránkami
ľudského života komponoval aj symfónie,
komornú, zborovú aj scénickú hudbu. Pô­
sobil ako profesor kompozície na VŠMU
v Bratislave. Jedným z jeho najznámejších
žiakov je Marián Varga.
Príďte do prírodného areálu pod Skalkou
v Liptovskom Hrádku, ktorý vám otvára
svoju náruč naplnenú výbornou hudbou,
príjemnou atmosférou, atraktívnymi sprie­
vodnými podujatiami a chutným občer­
stvením.
Medzi jedinečné zaujímavosti jaskyne pa­
trí výskyt vulkanických hornín kriedové­
ho veku vovrásnených do vápencového
súvrstvia. Objavujú sa v jaskynných chod­
bách na viacerých miestach, kde upozor­
ňujú na seba červenohnedou, alebo zele­
nou farbou. Vulkanická hornina obsahuje
šošovky achátov bieloružového odtieňa.
Ďalšou pozoruhodnosťou sú nálezy neto­
pierích kostičiek, nachádzajúcich sa temer
všade. Podľa nich dostala jaskyňa aj pome­
novanie. Ich vek sa odhaduje na 6 000 ro­
kov. V okrajových častiach jaskyne sa na­
chádzajú kostrové zvyšky kún, medveďov
ba dokonca i kozy. Jaskyňa má priemernú
teplotu +3,5 °C, avšak niektoré zaľadňova­
né časti dosahujú celoročný priemer len
+1 °C. Prúdenie vzduchu vďaka otvore­
nosti systému dosahuje 5 m/s. K jaskyni sa
dostanete z južnej strany od obce Bystrá,
a to autom, alebo linkovým autobusom
z Brezna, alebo Podbrezovej na Trangošku.
Z Trangošky trvá cesta cca 1 hod. horským
chodníkom vedúcim na chatu pod Ďumbi­
erom (1 740 m n. m.).
Vystúpia: piatok – Žalman a spol., Mince
vo fontáne, Orbus, Petiar, Mysami, Janko
Majerčík; sobota – Fleret, Ploštín Punk, Pra­
mene, Gailard, Robo Hulej, Spod Budína,
Rolničky, Žamboši, Berušky. Navyše na vás
čakajú aj súťaže, guľášovanie, vatra, atrak­
cie, remeslá, detský kútik, filmy, textárska
dielňa.
V temnom, vlhkom a chladnom prostre­
dí s liečivým účinkom na horné dýchacie
cesty sa prenesiete, v tejto azda najstar­
šej jaskyni Slovenska, do minulosti temer
o dve desiatky miliónov rokov naspäť. Vy­
užite túto príležitosť pri návšteve Nízkych
Tatier, Liptova či Horehronia. Exkurzia je
možná len pre objednané osoby na č. t.
0905 135 535.
Dva dni plné hudby a zábavy vás čakajú
v piatok a sobotu 29. a 30. júla.
(r)
Na exkurziu jaskyne je potrebná pevná
obuv!
Jaskyňa mŕtvych netopierov
Dĺžka exkurzného chodníka: A 1 000 m, B
1 160 m, C 750 m.
Na snímke z roku 1970 vidíme členov redakčnej rady literárneho a kultúrneho dvojtýž­
denníka sídliaceho v Martine
Čas exkurzie: A 1,2 hod., B 2 hod., C 2,5 hod.
O aký dvojtýždenník ide a kto sú ľudia na fotografii?
Jaskyňa mŕtvych netopierov sa nachádza
uprostred Slovenska v centrálnej časti hre­
beňa Nízkych Tatier v Ďumbierskom vyso­
kohorskom krase (1 750 m n. m.). Relatívne
drobný, hlboko zavrásnený vápencový ma­
sív Kozích chrbtov s dĺžkou 2 km a šírkou
len 300 m obsahuje vo svojich útrobách
Súťažné otázky: V ktorom banskobys­
trickom dome sa Ján Cikker narodil?
Ktorú jeho operu v tomto čase študuje
Štátna opera v Banskej Bystrici?
Správne odpovede posielajte poštou na
adresu redakcie Bystrického Telegrafu
alebo mailom na adresu sutazbystrica@
slovenskytelegraf.sk.
Dĺžka jaskyne: 20,1 km, hĺbka jaskyne:
325 m.
Čas výstupu k jaskyni s Trangošky: cca
1 hod.
Ľubomír Longauer
Aforizmy .....
Povedali naše deti
(z Rodinného OBčasníka Jany Lilgovej)
Sentencie
●● Dal som papať kvietkovi.
●● Mamka máš košeľu krásnu. Trošku
ti ju pohladkám, aby sa ti nezlomila.
●● Ja si neprosím, ja si ďakujem.
●● Mamka nepracovala, mamka
robila poriadok.
●● Ja ťa učešem. Aby si
nevyzerala ako mamka.
●● Ja strihám deku a jej sa to páči.
●●Jaskyňa mŕtvych netopierov. Foto: Ľubomír Longauer
●● Ja si vezmem koláč od Anky a pri
bazénisku si budem zapíjať… (pri
chystaní sa na kúpalisko Sliač).
●● Musíš si kúpiť peniaze
(susede pri obchode, keď
vravela, že má málo peňazí).
Dialógy
Mamka: To ti nedovolím robiť!
Matej: Ja si dovolím!
●●
Matej: Teta suseda ma
volala do kostola.
Tatko: A čo je v kostole?
Matej: Ježko a Ježiško.
●●
Mamka na balkóne: Neber mi to vedro
preč, lebo mi nervy zas odídu!
Matej: Kde ti odídu?
Mamka: Ďaleko!
Matej: Aj tato ti odíde?
Bystrický TELEGRAF – vydáva Slovenský Telegraf, s. r. o., Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava * Adresa redakcie: Partizánska cesta 3, 974 01 Banská Bystrica * Vychádza ako mesačník v náklade 46 000 kusov.
Šéfredaktor: Mgr. Ján Filip, [email protected], tel.: 0948 786 010, Vedúci vydania: Vladimír Ďurka, [email protected], tel.: 0948 620 675, Grafik: Ľubomír Palovčík, [email protected], tel.: 0948 404 910.
Martin Čulý, [email protected], tel.: 0948 144 201. Obchodná riaditeľka: Ing. Denisa Špacírová, [email protected], tel.: 0917 128 342.
Manažér inzercie: Alexander Daško, [email protected], tel.: 0948 180 220. Manažér distribúcie: Vladimír Repiščák, [email protected], tel.: 0917 198 718, Tlač: VERSUS a. s., Bratislava.
Občianska inzercia: e-mail: [email protected], tel. SMS: 0948 180 220. Web: www.slovenskytelegraf.sk. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Akékoľvek použitie časti alebo celku,
najmä rozmnožovanie a šírenie textov a fotografií akýmkoľvek mechanickým alebo elektronickým spôsobom aj v inom než slovenskom jazyku bez písomného povolenia vydavateľa je zakázané.*
Redakcia nezodpovedá za právnu stránku a obsah inzerátov a príspevky od externých prispievateľov. EV 4254/11, ISSN 1338-4899
16
Download

Problém č. R1