ČLENENIE DOKUMENTÁCIE:
A. TEXTOVÁ ČASŤ
A. TEXTOVÁ ČASŤ
1. Identifikačné údaje stavby, objednávateľa a spracovateľa
1.1. Údaje o stavbe 2
1.2. Údaje o objednávateľovi:
1.3. Údaje o spracovateľovi:
2. Základné údaje charakterizujúcu stavbu a jej budúcu pre vádzku
2.1. Údaje Stručná charakteristika územia a spôsob doterajšieho využitia
2.2.Vymedzenie hraníc riešeného územia s uvedením parcelných čísel všetkých dotknutých pozemkov
2.3.Väzby vyplývajúce z riešenia a zo záväzných častí územného plánu obce
2.4. Údaje o východiskových a geodetických podkladoch.
2.5. Údaje o plochách a kapacitách :
2.6. Členenie stavby na stavebné objekty, prevádzkové súbory, etapy výstavby a samostatne prevádzkovateľné časti.
3. Požiadavky na urbanistickú koncepciu, históriu, obyvateľstvo, charakteristiku Oravy a vybavenosť
3.1. Urbanistická koncepcia
3.2. História, obyvateľstvo, charakteristika Oravy
3.3. Konštrukčné riešenie(SO 01 - Spoevnené plochy)
3.4. Vybavenosť(SO 02 - Drobná architektúra)
4. Zabezpečenie budúcej prevádzky.
4.1 .Požiadavky na dopravné riešenie
4.2. Údaje o prevádzke a výrobe
5. Údaje o vplyve stavby, prevádzky a výroby na životné prostredie
5.1. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, organizácia práce
5.2.Odolnosť a zabezpečenie z hľadiska požiarnej ochrany vrátane minimalizácia negatívnych účinkov
6. Dotknuté ochranné pásma
6.1. Ochranné pásma hygienického charakteru
6.2. Ochranné pásma technického charakteru
7. Návrh ochrany stavby pred škodlivými vplyvmi a účinkami
7.1. Charakteristika prírody a krajiny
7.2. Ochrana prírody, krajiny a životného prostredia
7.3. Východiská,- strediská rekreácie a turizmu
7.4. Návrh ochrany stavby pred škodlivými vplyvmi a účinkami
7.5.Geologické, inžinierskogeologické a hydrogeologické pomery
8. Požiadavky na stavbu z hľadiska civilnej obrany
9. Úpravy nezastavaných plôch pozemku aplôch, ktoré sa nezazelenejú
10. rozsah a usporiadanie staveniska
10.1. Požiadavky na postupné uvádzanie stavby do užívania pokiaľ ide o rozsiahlu stavbu
10.2.Údaje o dodávateľskom systéme, pokiaľ je známy dodávateľ.
10.3. Zásady riešenia zariadenia staveniska.
10.4..Predpokladaný termín výstavby, rozhodujúce termíny.
10.5. Časový postup výstavby, väzby na súvisiace investície.
B. VÝKRESY
1. Širšie vzťahy
2. Situácia č.1 na katastrálnej mape
3. Situácia č.2 na katastrálnej mape
4. Pozdĺžny profil
5. Vzorový priečny rez
6. Most - Suchá Hora
M 1:50 000
M 1: 2 000
M 1: 2 000
M 1:10 000/1 000
M 1:
50
M1:
200
2
2
2
2
2
3
3
3
3
3
4
4
4
4
8
8
8
8
9
10
10
11
11
11
11
11
11
12
13
13
13
13
12
14
14
14
14
14
14
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
HKP cesta okolo Tatier - Suchá Hora č.7
A. TEXTOVÁ ČASŤ
1. IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE STAVBY, OBJEDNÁVATEĽA A SPRACOVATEĽA
1.1. ÚDAJE O STAVBE
Názov stavby
Miesto stavby
Okres
Kraj
Charakter stavby:
Dodávateľ stavby
Účel
1.2. ÚDAJE O
Objednávateľ
v zastúpení:
: HISTORICKO-KULTÚRNO-PRÍRODNÁ CESTA OKOLO TATIER
- S U C H Á HORA č.7
: k.ú. Suchá Hora
: Tvrdošín
: Žilinský
: novostavba
: Konkurz špecializovaných firiem
: výstavba cyklotrasy
OBJEDNÁVATEĽOVI:
: OBEC SUCHÁ HORA
Obecný úrad, č. 252,027 13 Suchá Hora
Jozef Zurvalec, starosta obce Suchá Hora
1.3. ÚDAJE O SPRACOVATEĽOVI:
Projektant:
Ateliér GAM, s.r.o.,
Námestie Andreja Hlinku 27, 034 01 RUŽOMBEROK
Hlavný inžinier projektu:
Ing. arch. Marián Goč, autorizovaný architekt SKA
Zodpovedný projektant:
Ing. arch. Anna Gočová, autorizovaný architekt SKA
IČO
44 547 366
DIČ
2022735748
Spracovatelia jednotlivých častí:
- Vedenie úlohy, koordináIng. arch. Marián Goč, autorizovaný architekt SKA
cia spracovateľských poIng. arch. Anna Gočová, autorizovaný architekt SKA
stu po v
- Architektonicko - stavebné Ing. arch. Marián Goč
riešenie
- Ekológia, ochrana prírody Ing. Peter Gažík
- História, rekreácia
Ing. arch. Anna Gočová
- Doprava
Ing. Stanislav Tabaček
- Prepočet
Ing. arch. Marián Goč
- Grafické práce
Zuzana Takáčová
Projekt s názvom Historicko-kultúrno-prírodná (HKP) cesta okolo Tatier vznikol z iniciatívy Euroregiónu Tatry, podporenej
uznesením X. Kongresu zväzku 5.marca 2004 v Nowom Targu ako spoločný poľsko-strategický cezhraničný projekt Eurore­
giónu Tatry.
Projekt je financovaný v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko - Slovenská republika 2007 - 2013. Hlavnou
myšlienkou projektu je rozvoj a skvalitnenie podmienok cestovného ruchu a turistiky v regiónoch rozložených okolo Tatier,
historicky a kultúrne spolupatriacich - Orava, Liptov, Spiš a Podhalie.
Cesta má za úlohu ukázať a prezentovať najvzácnejšie historické, kultúrne, prírodovedecké a vlastivedné cennosti regiónov,
ktorými vedie.
2. ZÁKLADNÉ ÚDAJE CHARAKTERIZUJÚCU STAVBU A JEJ BUDÚCU PRE VÁDZKU
Realizáciou Historicko-kultúrno-prírodnej cesta okolo Tatier sa spoja významné strediská rekreácie a cestovného ruchu na
Slovensku v tomto poradí: Trstená - Dolný Kubín - Liptovský Mikuláš - Poprad, Kežmarok - Červený Kláštor. Súčasne sa
rieši časť cyklotrasy, vedenej v Poľsku, ktorá spája Trstenú a Červený Kláštor. V rámci jednotlivých okresov na našom úze­
mí, sa cyklotrasa delí na dielčie trasy podľa katastrálnych území jednotlivých obcí.
Predložená Dokumentácia pre územné rozhodnutie rieši časť HKP cesty okolo Tatier - Suchá Hora č.7, ktorá sa nachádza
v katastrálnom území obce Suchá Hora. Cyklotrasa vedie v trase bývalej železničnej trate Trstená - Suchá Hora - Poľsko
po štátnu hranicu s Poľskom.
2
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
HKP cesta okolo Tatier- Suchá Hora č.7
2.1. ÚDAJE STRUČNÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA A SPÔSOB
DOTERAJŠIEHO VYUŽITIA
Cyklotrasa - Suchá Hora č.7, ktorá vedie v trase bývalej železničnej trate Trstená - Suchá Hora - Poľsko po štátnu hranicu
s Poľskom je riešené so spevneným štrkovým povrchom, ktorý je na dlhšie úseky z fyziologického hľadiska najvhodnejší.
Pozemky, po ktorých je riešená cyklotrasa vedená v trase bývalej železničnej trate Trstená - Suchá Hora - Poľsko po štát­
nu hranicu s Poľskom, ktorá svojím priečnym a pozdĺžnym profilom vyhovuje normovým parametrom cyklotrasy.
2.2. VYMEDZENIE HRANÍC RIEŠENÉHO ÚZEMIA S UVEDENÍM PARCELNÝCH ČÍSEL
POZEMKOV
VŠETKÝCH DOTKNUTÝCH
Časť cyklotrasy - Suchá Hora č.7 je vedená v trase v trase bývalej železničnej trate Trstená - Suchá Hora - Poľsko po
štátnu hranicu s Poľskom vedie územím mimo zastavaného územia obce, voľnou krajinou.
Pozemky, po ktorých vedie riešená cyklotrasa - HKP cesta okolo Tatier - Suchá Hora č.7 sa nachádzajú v katastrálnom
území obce Suchá Hora, zapísané na Správe katastra Tvrdošín.
Zoznam parciel dokumentuje nasledujúca tabuľka:
2.3. VÄZBY VYPLÝVAJÚCE Z RIEŠENIA A ZO ZÁVÄZNÝCH ČASTÍ ÚZEMNÉHO PLÁNU OBCE
Navrhovaná výstavba HKP cesty okolo Tatier - Suchá Hora č. 7 je v súlade s územným rozvojom obce Suchá Hora. Vzhľa­
dom na skutočnosť, že cyklotrasa je vedená v trase bývalej železničnej trate Trstená - Suchá Hora - Poľsko po štátnu
hranicu s Poľskom, sa vhodným spôsobom využijú plochy železničného násypu, ktorý v súčasnosti sú nevyužíva. Riešená
cyklotrasa umožní cieľavedome vytvoriť produkt, ktorý zvýši motiváciu návštevy Euroregiónu Tatry, sprístupní kultúrne de­
dičstvo a prírodné cenností regiónov.
Projektová príprava navrhovanej cyklotrasy musí rešpektovať regulatívy výstavby a ochrany prírody, uvedené
v územnoplánovacej dokumentácii.
2.4. ÚDAJE O VÝCHODISKOVÝCH A
GEODETICKÝCH PODKLADOCH.
Podkladom pre spracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie boli
požiadavky objednávateľa,
štúdia Cesta okolo Tatier, ktorú spracoval kolektív ateliéru Ing. arch. Jána Kubinu, Dolný Kubín,
Pohraničie poľsko - slovenské, ročenka Euroregiónu „ T a t r y " 2005-2007,
Na bicykli okolo Tatier - Orava, Liptov, Spiš,
Snímok z katastrálnej mapy.
2. 5. ÚDAJE O PLOCHÁCH A KAPACITÁCH :
PLOŠNÉ A KAPACITNÉ PARAMETRE OBJEKTU:
Dĺžka trasy v k.ú. Suchá Hora č.7
Sklon trasy maximálny
Sklon trasy minimálny
Počet existujúcich mostov
Počet rekonštruovaných mostov
Počet priecestí
Počet odpočívadiel
1,865
9,96
0,00
1
1
3
2
km'
%
%
ks
ks
ks
ks
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
2.7. ČLENENIE STAVBY NA STAVEBNÉ OBJEKTY, PREVÁDZKOVÉ
PREVÁDZKOVATEĽNÉ
ČASTI.
HKP cesta okolo Tatier- Suchá Hora č.7
SÚBORY, ETAPY VÝSTAVBY A
SAMOSTATNE
NÁZOV STAVBY: HISTORICKO-KULTÚRNO-PRÍRODNÁ CESTA OKOLO TATIER - SUCHÁ HORA č.7
OBJEKTOVÁ ZOSTAVA
a. Prevádzkové súbory
Prevádzkové súbory stavba neobsahuje
b. Stavebné objekty:
SO 01 - Spevnené plochy
SO 02 - Drobná architektúra
SO 03 - Most - Suchá Hora
3. POŽIADAVKY NA URBANISTICKÚ KONCEPCIU, HISTÓRIU,
OBYVATEĽSTVO.CHARAKTERISTIKU ORAVY A VYBAVENOSŤ
Projektová dokumentácia rieši cyklistickú komunikáciu v k.ú. Suchá Hora.
3.1. URBANISTICKÁ
KONCEPCIA
Riešená cyklotrasa HKP cesty okolo Tatier - Suchá Hora č.7 vedie v trase bývalej železničnej trate Trstená - Suchá Hora Poľsko po štátnu hranicu s Poľskom.
3.2. HISTÓRIA, OBYVATEĽSTVO, CHARAKTERISTIKA ORAVY
3.2.1. HISTÓRIA A OBYVATEĽSTVO
Archeologické doklady a nálezy však jasne dokazujú, že stopy ľudskej činnosti na Orave siahajú do staršej doby bronzovej.
V súčasnosti nie je možné pochybovať o tom, že na určitých lokalitách dolnej Oravy sa nachádzalo už v období pred 13.
storočím kontinuitne osídlenie. A práve z 13. storočia nás už o ňom informujú i písomné pramene. V listine z roku 1265,
vydanej Belom IV., ktorá určovala povinnosti a výsady kráľovských poddaných Liptova, sa popri iných dôležitých informá­
ciách spomína i colná stanica Tvrdošín. Podľa tohto údaja však Tvrdošín už v 13. storočí musel byť rozvinutou lokalitou
s existenciou kráľovského tridsiatku.
Hustota obyvateľstva na začiatku osídľovania nebola všade rovnaká a ovplyvňovalo ju geografické členenie, kde sídla boli
sústredené do rovín a údolí popri toku rieky Oravy. Zároveň sa osídľovací proces uplatňoval i v okolí obchodných ciest, ktoré
tvorili spojnice medzi regiónmi.
V 1 3 . storočí môžeme v priestore južnej Oravy lokalizovať niekoľko osád, ktoré vznikli a boli osídlené na domácom zvykom
práve. Bolo najstarším, pôvodom domácim právom, vznikajúcim postupne z predchádzajúcich právnych noriem. Charakte­
ristické preň bolo premiešanie sa predtriednych morálno-spoločenských obyčajov a zvykov, prispôsobených pre potreby
feudálnej vrchnosti a jej štátnej organizácie. Základ zvykového práva predstavovalo občinové hospodárenie pôdy, čo zna­
menalo, že poddani nemali natrvalo pridelenú tú istú výmeru poľa, ale role sa im každoročne prerozdeľovali. V 2. polovici 13.
storočia sa vplyvom rozvoja poľnohospodárskej a remeselnej výroby začal rozvíjať i uhorský donačný systém, pomocou
ktorého si uhorskí panovníci chceli zabezpečiť obranu krajiny. Táto snaha zasiahla i Oravu, pričom udeľované častí kráľov­
ského domínia sa nachádzali v údolí rieky Oravy a na obchodných cestách, spájajúcich Trenčiansku stolicu s Oravou a tiež
na spoji s Liptovom. Cesty sa pripájali k starej obchodnej trase, prechádzajúcej cez Tvrdošín a spájajúcej stredoslovenské
banské mestá s Poľskom a Pobaltím.
Ani časti hornej Oravy však nezostali neosídlené. Na základe archeologických a jazykovedných dokladov môžeme už pred
13. storočím predpokladať na dolnej i hornej Orave existenciu staršej siete sídlisk, ku ktorej patrili Veličná, Istebné, Kňažia,
Kubín (Dolný), Mokraď, Nižná (Ves) a Tvrdošín. Postupným nárastom počtu obyvateľov v jednotlivých lokalitách, môžeme
predpokladať, že práve z uvedených osád sa vyvinuli ďalšie obce, spomínané v písomných prameňoch 14. a 15. storočia.
Prvou lokalitou, založenou v 13. storočí, ktorá tvorila zemiansky majetok vyňatý z kráľovského domínia, bola osada Revišné.
Uhorský panovník Ladislav IV. daroval časť pôdy (dve poplužia) Hocymerovi (Chotimírovi) ako-náhradu za smrť jeho syna
v kráľovských službách.
Postupným osídľovaním oravského regiónu v 13. a 14. storočí na zvykovom práve boli osadené i ďalšie lokality: napríklad
Leštiny, Jaseňová, Záskalie, Bysterec (z ktorého sa vyčlenil neskôr Malý Bysterec), Medzihradné, Osádka (do 15. storočia
nazývaná Horné Leštiny), Kraľovany, Geceľ, Zábrež, Sedliacka Dubová, Zemianska Dedina, Medvedzie, Štefanov, Ľavkovo,
Krásna Hôrka, Dlhá a iné.
Približne okolo polovice 14. storočia sa proces osídľovania na domácom zvykovom práve ukončil a jeho výsledkom bolo
hustejšie zaľudnenie údolí rieky Oravy a obchodných trás.
Nový typ osídľovacieho práva - nemeckého, našiel uplatnenie na Orave už v 2. polovici 14. storočia. Na nemeckom práve
s modifikáciou žilinského a nemecko-Pupčianskeho práva boli osadené nové lokality a taktiež doosídľované obce, prvotne
4
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
HKP cesta okolo Tatier - Suchá Hora č.7
založené na zvykovom práve.
Okolo polovice 15. storočia začína na Oravu prenikať nový typ osídľovacej aktivity, založenej na valašskom práve, a to
predovšetkým cez Liptov. Valašské obyvateľstvo sa stalo hospodársko-vojenským elementom, ktorý vtedajší uhorský pa­
novník Matej Korvín práve potreboval na tomto území. V listine z roku 1474 potvrdil výsady pre oravských a liptovských
valachov. Oravský región v uvedenom období poskytoval dostatok priestoru pre valašský spôsob života.
Výhody valašského práva využívala aj istá časť obyvateľov starších obcí, ktoré sa tak snažili vyhnúť plneniu poddanských
povinností, vyplývajúcich zo zvykového či nemeckého práva.
Prvou známou zachovanou listinou lokality, založenej na valašskom práve na hornej Orave, je šoltýska listina týkajúca sa
Námestova z roku 1557.
Od druhej polovici 16. storočia sa postupne, s podporou majiteľov Oravského panstva, osídľovali nové lokality: Liesek, Bob­
rov, Rabča, Slanica, Suchá Hora, Bukovina, Jablonka, Podbiel, Lokca, Babín, boli položené základy obcí Zabiedova, Vasiľova a Srnia.
Mnohé zo spomínaných dedín však v tomto období ešte užívali lehotu neplatenia zemepanských dávok a povinností.
Proces osídľovania hornej Oravy na valašskom práve koncom 16. storočia, napriek vzniku väčšieho počtu osád, bol len
v začiatkoch. Formovanie novovzniknutých obcí trval dlhé roky a niektoré z nich ešte ani na začiatku 17. storočia neboli
úplne rozvinuté. Lehoty zemepáni v niektorých prípadoch viackrát, práve z tohto dôvodu, predlžovali.
Na prelome 16. a 17. storočia vznikli ďalšie osady: Krivá, Brezovica, Ťapešovo, Oravská Jasenica, Oravská Polhora,
Zubrohlava, Podsklie, Orávka, Pekelník, Podvlk, Harkabúz, Habovka, Klin, Hruštín, Zuberec, Breza, Krušetnica, Pokrývač,
Vavrečka, Lomná, Vaňovka, Zubrica, Osada. Pri novoobjavených ložiskách železnej rudy v katastri dediny Zabiedovo vznikol
železný hámor a zároveň i osada, nazývaná Hámričky a pri sútoku Jelešnej do Čiernej Oravy obec Hámre. Obidve mali
prechodne priemyselný charakter.
Už koncom 16. storočia, ale výraznejšie až v 17. storočí, sa do popredia dostáva problém získania nových neosídlených
plôch. Vzhľadom na existenciu početných sídlisk, nebolo možné ich ďalej rozširovať. Pri horských salašoch vznikali klčoviská
- kopanice, na ktorých obyvatelia, tu pasúci dobytok, zažali pestovať i poľnohospodárske plodiny. V rámci osídľovania na
valašskom práve sa vyprofiloval nový jav, osídľovanie na práve kopaničiarskom, ktoré poskytovalo možnosť zväčšenia úžit­
kovej pôdy. Výrazný kopaničiarsky charakter mali obce: Lipnica, Horná Zubrica, Rabčice, Chyžné, Zákamenné, Oravské
Veselé, Sihelné, Mútne a Novoť. Začiatkom 18. storočia už vznikli iba dve osady: Oravská Lesná a Beňadovo.
Mnohé dediny, založené na valašskom práve, však neskôr prešli na doosídľovanie na práve kopaničiarskom, ak nedosiahli
očakávanú úroveň, podmienenú nedostatkom pôdy: Rabča, Klin, Jablonka, Podvlk, Srnie, Orávka, Harkabúz, Bukovina,
Podsklie, Pekelník a Zázrivá.
Doosídľovaním územia na kopaničiarskom práve sa v podstate pôdny fond hornej Oravy vyčerpal.
- autor Mgr. ŕvera Floreková, Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, Dolný Kubín
3.2.2. CHARAKTERISTIKA ORAVY
Hlavným zamestnaním obyvateľov Oravy v minulosti bolo poľnohospodárstvo spojené s chovom dobytka a pastierstvo. Popri
skromnom hospodárstve využívali ľudia rôzne doplnkové formy zamestnania a mnohí sa živili remeslom. Horná Orava bola
v minulosti významnou plátenníckou oblasťou. Tkáčstvo, ako výrazný oravský fenomén súčasnosti, si našlo živnú pôdu
v dolnooravských lokalitách s produkciou ručne tkaných kobercov. Oravu charakterizovalo rovnako hrnčiarstvo, ktoré do­
dnes pretrvalo v rozšírenej trstenskej keramike. Kamenárstvo bolo rozšírené najmä v Oravskom B. Potoku - známa dielňa
Bielopotockých, Medzibrodí a Bzinách. Významnými remeslami bolo kováčstvo a kolárstvo. Obdivuhodnú umeleckú úroveň
dokazovali oravskí rezbári, ale aj zázrivskí zvonkári. Ľudová výroba bola zameraná najmä na produkciu úžitkových predme­
tov z dreva, ako aj zhotovovanie odevu, ktorý sa stal jedným z najmarkantnejších znakov charakteristiky obyvateľov Oravy.
Pre existenciu človeka v daných životných podmienkach na Orave okrem odevu bolo dôležité aj obydlie, ktoré charakterizu­
jú drevené stavby, tzv. oravský dom. Popri nich sa týčia s hrdosťou zemianske kurie a kaštiele, ako hrdí svedkovia zašlej
slávy oravských zemanov, ktorí si dnes nanovo začínajú uvedomovať svoj pôvod a hrdo sa hlásia k svojmu stavu. Neoddeli­
teľnou súčasťou života oravského človeka boli ľudové obyčaje a zvyky, ktoré sa postupne pretransformovali z pôvodných
obradov. V tradičnej duchovnej kultúre mala veľký spoločenský význam ľudová viera, prostredníctvom ktorej si chcel zabez­
pečiť šťastie a prosperitu.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia goralské obce Hladovka a Suchá Hora so svojimi charakteristickými znakmi, prejavujúcimi
sa najmä v goralskom nárečí a odeve, ale tiež v architektúre.
Z etnografického hľadiska možno rozdeliť Oravu do viacerých celkov. Na pomerne malom území môžeme sledovať veľké
nárečové a etnografické rozdiely, ale súčasne aj silné oravské povedomie i vzájomnú hospodársku a spoločenskú jednotu
Už v 13. st. bola v Tvrdošíne zriadená colná stanica, cez ktorú z Poľska dovážali okrem soli aj olovo a súkno. Tento tovar
dopravovali na pltiach po Orave, Váhu a Dunaji až do Ostrihomu a Budína. Usadzovanie zemianskych rodín v 14. st. do
blízkosti mesta - Medvedzieho, Zemianskej Dediny a Štefanova možno spájať s potrebou viacerých kráľovských ľudí na
takomto strategickom mieste. Zemiansky rod Medveckých v roku 2002, ako prvý v SR, dostal združený občiansky erb a
organizuje pravidelné spoločné stretnutia pre svojich príslušníkov z celého sveta.
Pre túto časť Oravy bolo v minulosti charakteristické hrnčiarstvo. V Trstenej vznikol v roku 1870 hrnčiarsky cech, ale bohatá
hrnčiarska tradícia siahala hlboko do predchádzajúceho obdobia. Táto výroba hlavne úžitkových predmetov nepostrádateľ­
ných pre domácnosť bola rozšírená v značnej miere, čo dokazuje záznam v Pamätnej knihe mestečka Trstená, ktorý v roku
1870 uvádza v Trstenej okolo 30 hrnčiarskych majstrov, z ktorých každý má svoju vlastnú dielňu s pomocníkmi aučňami.
5
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
HKP cesta okolo Tatier - Suchá Hora č.7
Hrnčiarstvom sa zaoberali aj v okolitých obciach - Or. B. Potok, Podbiel, Tvrdošín, Nižná, kde však toto nadobudlo charak­
ter len doplnkového remesla.
V súčasnosti pokračuje v tradícii trstenskej keramiky keramikár Ľubomír Hoľma z Trstenej, ktorého sortiment je zastúpený
nielen dekoratívnymi výrobkami, ale v značnej miere keramikou úžitkovou. Ukážky jeho práce na hrnčiarskom kruhu je
možné vidieť v MOD Zuberec, prípadne pri rôznych príležitostiach aj v iných lokalitách regiónu, ale aj za jeho hranicami.
Medzi významné architektonické pamiatky, okrem zemianskych a plátenníckych kúrií, si pozornosť zaslúži neskorogotický
drevený kostol z 2. pol. 15. st., ktorý sa stal národnou kultúrnou pamiatkou. Je dielom poučených a skúsených majstrov
tesárov. Dnešná podoba architektúry predstavuje navyše úpravy z polovice a z konca 17. st. Z pôvodného oltára sa
v kostole zachovalo krídlo s maľbou sv. Petra na vnútornej a sv. Jána Krstiteľa na vonkajšej strane, ktoré sa radí medzi diela
neskorej gotiky. Tvrdošínsky oltár je štýlovo príbuzný s oltármi Narodenia z Partizánskej Ľupče, Panny Márie z Liptovskej
Mary a zo Bzenova pri Prešove. Ich autori mohli byť žiakmi Majstra matejovského oltára zo Spiša, ktorý pôsobil tiež
v Malopoľsku.
V Nižnej, pôvodnej dolnej časti Tvrdošína, sa nachádza známe nálezisko bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej
so stopami prehistorického opevnenia na hore Ostražica, ktorá sa nad ňou vypína. Významnou pamiatkou je kat. pôvodne
gotický, barokizovaný kostol.
Trstenú založili nemeckí osadníci zo Spiša alebo Sliezska. Podobne, ako Tvrdošín, aj ona už v stredoveku bola jedným
z troch oravských mestečiek a mala z nich najvýsadnejšie postavenie. Toto mestečko plnilo dôležitú úlohu pri obchodovaní
s Poľskom. V 1 7 . st. bol pozemančený rod Trstenskovcov. Jeden z mála zachovaných objektov, postavených v 19. storočí,
je Vilcsekova kúria.
V Trstenej vznikol roku 1705 prvý kamenný stĺp sv. Floriána na Orave. Významnou pamiatkou je katolícky, pôvodne gotic­
ký kostol, roku 1641 renesančné obnovený a v 1. pol. 18. st. barokizovaný. Medzi barokové stavby patrí františkánsky kostol
a kláštor z r. 1706 a 1776.
Vyhľadávaným turistickým miestom v západných výbežkoch Tatier sa stali Oravice, ktoré susedia s poľským turistickým
strediskom Zakopaným.
Názov valaskej obce Podbieľ súvisí pravdepodobne s pomenovaním kopca B i e l , kde sa našli črepy keramiky z mladšej
doby hradištnej a kde podľa povestin ľudu stál niekedy kláštor templárov. Okolo roku 1803 bola v Zubrickej doline vystava­
ná vysoká pec na železnú rudu, ktorej ruiny sa zachovali dodnes.V lokalite sú do súčasnosti zachované viaceré objekty
prezentujúce najmä architektúru ľudovej kultúry.
V smere Studenej doliny vznikli ďalšie valaské obce a to Or. B. Potok, Habovka a Zuberec. Jedno z najvýznamnejších ka­
menárskych centier vzniklo práve v Oravskom Bielom Potoku, kde sa stala známou dielňa Belopotockých s produkcia sôch
a ozdobných stĺpov. Ešte aj v súčasnosti v uvádzanej lokalite nachádzame okrem množstva kamenných plastík a stĺpov
súčasných pokračovateľov tohto remesla. Túto prácu prezentuje pán Milan Hudec, reštaurátor a opravár v jednej osobe,
vďaka ktorému mnohé z týchto vzácnych kamenárskych artefaktov opäť ožívajú a uchovávajú sa pre ďalšie generácie.
V druhej polovici 18. st. vzniklo na Orave tiež neobvyklé množstvo rezbárskych dielní. Inventáre kostolov nesú znaky znač­
nej remeselnej zručnosti. Okrem drevených plastík sa tu objavujú aj kamenné stĺpy so sochami a reliéfmi. Medzi nimi vyniká
plytký kamenný reliéf, v ktorom dosiahli domáci autori najväčšie uvolnenie od slohových barokových zákonitostí, zanechali
nám silný individiálny tvorivý prínos.
V Múzeu oravskej dediny v Zuberci je sústredená ľudová kultúra Oravy. Vyvrcholením celoročného snaženia zainteresova­
ných inštitúcií, ale aj oravských folklórnych súborov sú PFS, ktoré sa konajú každoročne počas víkendu v prvom augusto­
vom týždni.
Osobitnú pozornosť si zaslúžia goralské obce Hladovka a Suchá Hora so svojimi charakteristickými znakmi, prejavujúcimi
sa najmä v goralskom nárečí a odeve, ale tiež v architektúre.
Ľudovú architektúru severovýchovnej Oravy tvorí tiež „oravský dom". Oproti dolnooravskému je zrub viac ozdobný, ale
tesársky hrubšie opracovaný. Drevené stavby reprezentujú celú štruktúru obyvateľstva. Prevažujú trojdielne domy so symet­
rickým pôdorysom, ale aj veľa dvojdielnych domov iba s izbou a pitvorom. Zvláštnosti v pôdoryse, konštrukcii a výzdobe
majú domy goralských dedín ležiacich na pomedzí Poľského Podhalia. V skupine dedín od Trstenej po poľskú hranicu
v Suchej Hore sú zruby montované z hrubých „plazov" tak, že ich rezná plocha vytvára dnu rovné a hladké steny. Portál do
pitvora má tak silné stĺpy, že je rozložený cez celú šírku pitvora, ktorý vlastne nemá zrubové steny. Asymetrický pôdorys sa
tu často spájal s konštrukčnou metódou napájania polzrubu čapovaním stenových brvien do stĺpov a pripájania ľahkých
rámových kôlni k samostatným zrubom. V 18. st. dosahovali vyššiu úroveň domy šoltýsov, keď títo pribudovali celkom
symetricky nový celok s takmer rovnakým pôdorysným členením. Nová časť mala komfortné.izby s vykurovacími kachľami,
s nízkou povalou a s väčšími oknami, oddelenú kuchyňu, forštovú dlážku a niekoľko komôr. Šoltýske domy sa stali vzorom
pre domy krčmárov a obchodníkov, lesníkov a pre prvé školské budovy. V tomto vývoji šoltýsov predbehli iba najväčší plá­
tennícki podnikatelia. V priebehu 19. st. do staviteľstva drevených domov prenikali predovšetkým polvalbové strechy. Na
Orave bolo zaužívané tiež delenie dvorov, a to rovnobežné, ktoré pokračovalo ďalej aj priečne, do hĺbky, kedy za trojdielne
obydlie otca druhý syn pripojil vlastnú izbu s pitvorom. Takéto spoločné dvory mali aj 3 - 4 domy na každej strane, čo mô­
žeme vidieť práve v Podbieli.
V polovici 18. st. v hornooravských mestečkách, ale aj v niektorých dedinách, vznikala tiež murovaná architektúra. Niekde
časť z domov mala len jednu časť murovanú a druhú drevenú. Tá niekedy mala len vonkajšiu vakovku ozdobenú podľa
vedľajšej murovanej. Kombinácie muriva s drevom sa uplatňovali často v mestečkách, ale aj na stavbách s tradičnou dedin­
skou trojdielnou koncepciou. V ich pôdoryse vždy vyniká dvojdielna časť, ponášajúca sa na jednoduchý pôdorys najstarších
6
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
HKP cesta okolo Tatier - Suchá Hora č.7
zemianskych kúrii z dolnej Oravy. U plátenníckych domov, označovaných tiež kurie, bola dôležitá poschodová komora, ktorá
nie je súčasťou zemianskych stavieb. Na hornej Orave bola pravdepodobne najstaršia bernolákovská kúria v Slanici. Tie
mladšie majú bohatšie fasády s rímsami a štukovým klasicistickým a empírovým dekórom, s portikusovými vstupmi na
schodíkoch a pod. Tieto murované domy vznikali v čase, keď na Orave bolo postavených mnoho neskorobarokových kos­
tolov. Najkrajšie plátennícke kurie vybudovali plátenníci v Štefanove. Tholdtovská kúria zrokku 1818 bola opravená na pô­
vodnom mieste a Paliderovská z roku 1789 bola rekonštruovaná v MOD Zuberec.
Pre existenciu človeka v daných životných podmienkach na Orave okrem obydlia bol dôležitý aj odev, ktorý sa stal jedným
z najmarkantnejších znakov charakteristiky obyvateľov Oravy. Východiskovou surovinou na zhotovenie potrebného odevu
bol materiál, ktorý mu poskytovala príroda. Z ľanu, konopí a vlny si vyrábal priazdu a tkal z nej textílie, ktoré svojimi vlastnos­
ťami plne vyhovovali danému účelu.
V uvádzanej oblasti Oravy základnými súčiastkami odevu žien boli košeľa a oplecko. Sviatočné oplecko voľného strihu ušité
z bieleho ľanového alebo bavlneného plátna malo prevažne trojštvrťové široké rukávy, v dolnej časti stiahnuté tkaničkou
a často ukončené jemnou čipkou, ktorou bol zdobený aj krčný výstrih. Oplecko zdobila v dolnej časti stužka uviazaná na
mašličku. Na oplecko si obliekali priliehavý živôtik so zapínaním vpredu na gombíky, ušitý prevažne zo zamatu, brokátu
alebo štófu, zdobený jednoduchou výšivkou alebo našitými bortňami a stužkami. Na spodnú plátennú sukňu si obliekali dlhé,
v páse do pravidelných skladov hasené sukne z rôznych kupovaných, prevažne vlnených materiálov. Na sukne si ženy vo
sviatok zakladali široké zástery prevažne z čiernej látky. V polovici 20. st. sa v niektorých lokalitách u dievčat zaužívali záste­
ry z bieleho mušelínu. Ešte začiatkom 20. st. sa veľkej obľube u žien tešila modrotlač - na modro farbené plátno, často
potláčané rôznymi vzormi. Sviatočný odev spestrila krížom cez prsia preložená a vzadu v páse uviazaná šáfolová kosička
so strapcami. Začiatkom 20. st. sa už vo všetkých uvádzaných lokalitách rozšírili čižmy ako sviatočná obuv. Dievčatá až
kým sa nevydali, nosili vlasy vpredu rozdelené na „pútec", a vzadu zapletené do vrkoča, vo sviatok s vpletenou stužkou.
Znakom vydatej ženy bol jednodielny alebo dvojdielny háčkovaný čepiec, niekde silno škrobený, s uväzovaním pod bradou
alebo v zátylku.
Základný mužský odev tvorila košeľa ušitá z bieleho domáceho plátna, rovného strihu, ešte koncom 19. st. so širokými rov­
nými rukávmi, krátkym stojačikom a uväzovaním na tkaničky. Začiatkom 20. st. sa rozšíril typ „nemeckej" košele , so sed­
lom, vyloženým golierom so zapínaním na gombíky a rukávmi ukončenými do manžety. Na košeľu si muži obliekali čierne,
krátke, rovné vesty z tenkého strojového súkna so stojatým alebo vyloženým golierom a zapínaním vpredu na gombíky,
inde kožušinové vesty. Biele alebo čierne, či hnedé súkenné nohavice boli vpredu okolo rázporkov, v bočných švíkoch
a v dolných členkových rázporkoch rôzne zdobené našitou vlnenou farebnou šnúrou alebo výšivkou, prípadne farebným
súkenkom. Doplnkom sviatočného aj obradového mužského odevu bola cez plecia prehodená trojštvrťová alebo krátka
halena, ušitá z bieleho alebo čierneho súkna, bohato zdobená výšivkou, so stojačikom, pri krku upevnená pomocou reme­
ňa a pracky, alebo zapínaním na háčky. Kožené krpce v polovici 19. a začiatkom 20. st. postupne vystriedali mestské krpce
a čižmy. Pokrývkou hlavy mládencov a mladších mužov boli klobúky, starší muži nosili prevažne kožušinové čiapky barani­
ce.
Obce Hladovka a Suchá Hora ležiace východne pri poľskej hranici si zachovali odev, ktorý považujeme za typicky goralský
a ktorý má veľa spoločného s odevom Goralov poľských i slovenských obcí na východnej strane Tatier (Ždiar, Lendak ...)
Mužský odev charakterizuje najmä klobúk „kapeľus" zdobený okolo dienka mušličkami a orlím alebo jastrabím perom, boha­
to šnurované súkenné nohavice „portki", vyšívaný kožúšok z hnedej barančiny a valaška. Ženský odev je jednoduchší, po­
sledné varianty ženských košieľ „košúľ" s dlhými rukávmi sú vyšívané bielou dierkovanou výšivkou a živôtik „gorzet"
s veľkými rastlinnými pestrými ornamentmi, dopĺňajú kratšie šáfolové kvetované sukne. Účes ( na cube ) pokrývajú kašmíro­
vé šatky.
Neoddeliteľnou súčasťou života ľudí aj v tejto časti Oravského regiónu boli ľudové obyčaje a zvyky, ktoré sa postupne pre­
transformovali z pôvodných obradov. V tradičnej duchovnej kultúre mala veľký spoločenský význam ľudová viera, prostred­
níctvom ktorej si chceli ľudia zabezpečiť šťastie a prosperitu.
Zimný čas je obdobím vegetatívneho kľudu a preto ľuďom ostávalo viac času na stretávanie sa a zábavu, ako aj zameranie
sa na získanie priazne a naklonenia si nadprirodzených síl so snahou o zabezpečenie prosperity hospodárstva v budúcom
roku. Veľký význam mali priadky, ktoré sa po stáročia stali trvalou príležitosťou pre spoločenský život mládeže. Zvyky zimnej
etapy výročného cyklu sa viazali k tzv. stridžím dňom (Katarína, Ondrej, Barbora, Mikuláš, Lucia a Tomáš), nakoľko sa vtedy
predpokladala zvýšená aktivita nadprirodzených síl. Počas týchto dní, hlavne v noci, sa mohli prevádzať rôzne čary so záme­
rom pozitívnym alebo škodlivým. Dodnes v niektorých uvádzaných lokalitách pretrval zvyk chodenia mládeže, hlavne mlá­
dencov, na Ondreja alebo Lucie večer po dedine a robiť po domoch rôzne prieky a nezbedu. V týchto termínoch sa rovnako
aj dnešné dievčatá snažia praktizovať veštby o výdaji spojené s čarovaním.
Najbohatším, ale i najzložitejším zvykoslovným obdobím na Orave sú Vianoce. Dôležitú úlohu v ich symbolike hrala zeleň.
Zelené vetvičky a vianočný stromček, ešte aj dnes zdobia príbytky a hospodárske stavby obyvateľov Oravy. Rovnako neod­
deliteľnou súčasťou a symbolom Vianoc sú ľudové betlehemy, ktoré ako kostolná rekvizita majú dlhú tradíciu a v ľudovom
prostredí postupne nadobudli svetský charakter. Prenosné betlehemy sa stali súčasťou ľudového divadla a spoločne
s koledami tvoria neodmysliteľnú Vianočnú a novoročnú atmosféru.
Pestrosť jarného zvykoslovia dotvárali na Orave fašiangy. V uvádzaných lokalitách bol záver fašiangového obdobia, zvaného
aj Ostatky, najveselším obdobím celého roka. Konali sa fašiangové zábavy, ktoré organizovala dospelá mládež. Po dedinách
sa konali fašiangové pochôdzky koledníkov. Ich sprievod tvorili mládenci vyobliekaní v parádnych krojoch, ale aj preoblečení
za rôzne masky, ako boli cigánka, smrtka, smrtka, ženské postavy, z ktorých dominovala zvieracia maska turoň. Sprevádza7
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
HKP cesta okolo Tatier - Suchá Hora č.7
li ich muzikanti. Navštevovali domácnosti, kde mali dievku, ktorú poriadne aj spolu s matkou vytancovali, za čo boli pohoste­
ní a odmenení. V súčasnosti tento zvyk pretrval len v niektorých lokalitách a všeobecne nadobudol charakter fašiangových
zábav. Fašiangové obdobie bolo zároveň časom svadieb, ktoré sa konali prevažne v tomto období.
K najdôležitejším jarným obyčajom v minulosti patrilo vynášanie Moreny - Smrti prevažne na Smrtnú, prípadne Kvetnú nede­
ľu. Morenu symbolizujúcu smrť, choroby a zosobňujúcu zimu, predstavovala na Orave slamená figurína. Najčastejšie mala
ženskú podobu nevesty alebo vydatej ženy, ale v niektorých z uvádzaných lokalít zriedkavejšiu podobu chlapa ( Nižná )
a v okolí Suchej Hory smrtky, prikrytej bielou plachtou. Tento obrad, ktorého sa zúčastňovali hlavne dospelé dievky, zried­
kavejšie mládenci, počas 1. pol. 20. st. postupne zanikol.
Stále pretrvávajúcim zvykom na celej Orave je vo veľkonočná oblievačka, v predvečer ktorej sa konajú veľkonočné zábavy.
V dávnejšej minulosti jej predchádzalo kúpanie sa ľudí, ale aj koni v tečúcej vode, čim sa chceli zbaviť vyrážok, chorôb
a zabezpečiť si tak počas roka zdravie.
Pomerne, ešte aj dnes rozšíreným javom v uvádzanej oblasti je stavanie májov, ktoré pretrvalo vo viacerých lokalitách.
Postavenie mája, vysokého stromu s kmeňom očisteným od kôry, niekedy farebne omaľovaným a s korunou ozdobenou
farebnými stužkami, bolo v minulosti verejným prejavom vážneho záujmu mládenca o dievča. Do polovice 16. st., kedy bol
zvedený cirkevný sobáš, mal máj podľa obyčajového práva istý právny význam, bol prísľubom manželstva.
Výročné zvykoslovie ako súčasť duchovnej kultúry ľudu zahŕňajú v sebe kalendárne, čiže výročné zvyky a obrady, ktoré
podliehali zmenám a zániku viac než ostatné javy. Po rôznych obmenách aj v súčasnosti majú nesporne svoje čaro a po­
predné miesto v súčasnej oravskej ľudovej kultúry.
Autor: PhDr. Elena Beňušová, Na Sihoti 1162/29, Dolný Kubín 026 01
3.3. KONŠTRUKČNÉ RIEŠENIEfSO 01 - SPEVNENÉ PLOCHY)
Cyklotrasa je zaradená medzi komunikácie funkčnej triedy D2 - nemotoristických komunikácií ako komunikácia vyhradená
cyklistickej doprave. Navrhnutá komunikácia je dvojpruhová šírky 2,50 m, s predpokladanou špičkou do 150 cyklistov v
jednom smere za hodinu. Návrhová rýchlosť je 25 km/h, minimálny smerový polomer je 12 m, najväčší použitý sklon nepre­
sahuje 6,00%.
Cyklotrasa - Suchá Hora č.7, ktorá vedie od hranice k.ú. Hladovka v trase bývalej železničnej trate Trstená - Suchá Hora Poľsko po štátnu hranicu s Poľskom je riešené so spevneným štrkovým povrchom, ktorý je na dlhšie úseky z fyziologické­
ho hľadiska najvhodnejší.
3.4. VYBAVENOSŤ(SO 02 - DROBNÁ ARCHITEKTÚRA)
Vybavenosť riešenej cyklotrasy predstavujú oddychové miesta, ktoré sú navrhnuté na križovatkách z cestnými komuniká­
ciami, miestach s dobrým výhľadom do prírody a pri opustených objektoch, ktoré by sa mohli v budúcnosti využiť na občerstvovacie a muzeálne priestory. Súčasťou oddychových miest budú lavičky, odpadkové koše, prípadne drevené prístrešky,
informačné tabule o prírodných a kultúrnych pamätihodnostiach regiónu, orientačné smerovky a dopravné značky, prípadne
studničky s pitnou vodou.
Pre prevádzku cyklotrasy nie je potrebné zabezpečenie inžinierskymi sieťami ako je voda, kanalizácia elektrická energia a
plyn.
4. ZABEZPEČENIE BUDÚCEJ PREVÁDZKY.
4.1. POŽIADAVKY NA DOPRAVNÉ RIEŠENIE
VŠEOBECNE
Cyklotrasa - trasa Trstená - P štátna hranica s Poľskom (Suchá Hora) je rozdelená na samostatné úseky podľa katastrál­
nych hraníc jednotlivých obcí, ktorými prechádza. Celková dĺžka cyklotrasy od začiatku v Trstenej až po hranicu s Poľskom
je 14,376 km, jednotlivé úseky sú rozdelené takto:
Trstená-č.8
3,513 km
Liesek - č.4
5,668 km
Hladovka - č.2
3,300 km
Suchá H o r a - č . 7
1,865 km
POPIS TRASY
Úsek Suchá Hora č.7
Úsek Suchá Hora je najkratší, celý leží v chránenej krajinnej oblasti, čo môže mať zpätný vplyv na realizovanie stavby. V
rámci terénnych úprav bude potrebné rekonštruovať priestor bývalej žel. stanice a reagovať na vedenie cyklotrasy prichádza­
júcej zpoza hraníc.
Cyklistická komunikácia dôsledne sleduje železničný spodok bývalej železničnej trate. Zemné teleso trate medzičasom
zarástlo nízkou i vysokou zeleňou, ale stav násypov a zárezov je stále dobrý. Železničný zvršok zmizol, koľajnice aj pražce
boli odvezené zostalo iba koľajové lôžko a spodok trate. Čas sa najviac zapísal na kamenných krídlach mostov, ktoré bude
potrebné rekonštruovať a na zemnej pláni na ktorú bude položená konštrukcia cyklistickej komunikácie. Okrem vyčistenia
pláne, rigolov a rekonštrukcie mostných krídiel a úložných prahov bude potrebné trasu doplniť o cykloturistickú infraštruktúru,
8
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
HKP cesta okolo Tatier - Suchá Hora č.7
ako sú odpočívadla, orientačné mapy, smerové tabule a informačné tabule prezentujúce jednotlivé obce, katastrami ktorých
trasa prechádza.
SMEROVÉ A VÝŠKOVÉ VEDENIE
Smerové i výškové vedenie cyklotrasy zodpovedá ustanoveniam STN 736110 Projektovanie miestnych komunikácií. Použité
smerové i výškové riešenie neprekračuje povolené hranice dané normou. V trase je potrebné zrekonštruovať pôvodný že­
lezničný most - Suchá Hora, viď. výkresy.
V rámci výstavby cyklotrasy bude treba okrem už uvedených problémov reagovať aj na kríženia s poľnými cestami a brať do
úvahy skutočnosť, že stavba sa nachádza v chránenej krajinnej oblasti.
TECHNICKÉ PARAMETRE
Technické parametre cyklotrasy zodpovedajú STN 736110 Projektovanie miestnych komunikácií. Cyklotrasa je zaradená
medzi komunikácie funkčnej triedy D2 - nemotoristických komunikácií ako komunikácia vyhradená cyklistickej doprave.
Navrhnutá komunikácia je dvojpruhová šírky 2,50 m, s predpokladanou špičkou do 150 cyklistov v jednom smere za hodinu.
Návrhová rýchlosť je 25 km/h, minimálny smerový polomer je 12 m, najväčší použitý sklon nepresahuje 6,00%.
4.2.
ÚDAJE O PREVÁDZKE A VÝROBE
4.2.1. Základné údaje o trase
Dokumentácia pre územné rozhodnutie je spracovaná na základe štúdie Cesta okolo Tatier, ktorú spracoval kolektív ateliéru
Ing. arch. Jána Kubinu, Dolný Kubín, na základe požiadaviek objednávateľa a v priebehu riešenia prekonzultovaná.
Riešená cyklotrasa HKP cesty okolo Tatier - Suchá Hora č.7 vedie od hranice s k.ú Hladovka v trase bývalej železničnej
trate Trstená - Suchá Hora - Poľsko po štátnu hranicu s Poľskom.
4.2.2. Základné údaje o konštrukcii
Navrhnutá cyklistická komunikácia so spevneným štrkovým povrchom, je dvojpruhová šírky 2,50 m, s predpokladanou špič­
kou do 150 cyklistov v jednom smere za hodinu.
Vybavenosť riešenej cyklotrasy predstavujú oddychové miesta, ktoré sú navrhnuté na križovatkách z cestnými komuniká­
ciami, miestach s dobrým výhľadom do prírody a pri opustených objektoch, ktoré by sa mohli v budúcnosti využiť na občerstvovacie a muzeálne priestory(staničné budovy, senníky a pod.). Súčasťou oddychových miest budú lavičky, odpadkové
koše, prípadne drevené prístrešky, informačné tabule o prírodných a kultúrnych pamätihodnostiach regiónu, orientačné
smerovky a dopravné značky, prípadne studničky s pitnou vodou.
4.2.3. Základné údaje o prevádzke
Navrhnutú cyklistická komunikáciu je potrebné udržiavať a dvakrát do roka - na jar a na jeseň prejsť po celej dĺžke. Na jar je
potrebné ošetriť povrch cyklistickej komunikácie a dosypať, prípadne vyrovnať nerovnosti po zimnom období a pripraviť
oddychové miesta a informačné tabule na letnú prevádzku. V jeseni je potrebné najmä zazimovať mobiliár oddychových
miest.
4.2.2. Údaje o druhoch, kategóriách a množstve odpadov, ktoré vzniknú pri prevádzke alebo výrobe, návrh spôsobu
nakladania s nimi.
ODPADOVÉ HOSPODÁRSTVO
Zatriedenie odpadov je zrealizované v zmysle zákona č. 223/2001 Z. z. O odpadoch, v znení neskorších predpisov a podľa
Katalógu odpadov( príloha č. 1 k Vyhláške č. 284/2001 Z. z.) Ministerstva životného prostredia z 11. júna 2001, ktorou sa
ustanovuje katalóg odpadkov,
a/ Nekontaminované (O - ostatné) odpady
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
HKP cesta okolo Tatier - Suchá Hora č.7
Predpokladá sa vyrovnaná bilancia odkopov a zásypov.
Uskladňovanie zeminy počas výstavby sa uskutoční podľa podmienok stavebného povolenia
Spôsob nakladania s uvedeným odpadom
Stavebné sute navrhujeme priebežne odvážať na riadenú skládku s nekontaminovaným (O - ostatným) odpadom. Miesto
skládky podľa podmienok stavebného povolenia.
Počas nakladania s odpadom bude dodávateľ rešpektovať podmienky obsiahnuté v zákone č.223/2001 O odpadoch a v
zákone č. 238/1991 Z. z. O odpadoch, v znení neskorších predpisov a s nimi súvisiacich ako Nariadenie vlády SR č.
606/1992 Zb. v znení Nariadenia vlády SR č. 190/1996 Z.z.
V priebehu realizácie stavby inžinierskych sietí, zaistí investor stavby spoločne s dodávateľskými firmami taký harmonogram
prác a spôsob realizácie, aby pri stavebných prácach nedochádzalo ku kolízii s pohybom ľudí v zastavanom území mesta
Trstená. Výjazdové miesta zo staveniska na existujúce komunikácie budú riadne čistené a udržiavané. V prípade vzniku
odpadu pri realizácii stavby (fólie, živice, obaly stavebných materiálov apod.) budú tieto likvidované odvozom na určené
skládky alebo bude ich likvidácia zmluvne zaistená.
Spôsob nakladania s uvedeným odpadom
Odpad komunálneho charakteru zhromažďovaný v nádobách na odpad alebo v kontajneroch navrhujeme priebežne odvážať
odberateľom komunálneho odpadu.
b/ Kontaminované (N - nebezpečné) odpady
- POČAS VÝSTAVBY
Vznik nebezpečných odpadov sa počas realizácie stavby nepredpokladá.
- POČAS PREVÁDZKY:
Vznik nebezpečných odpadov sa počas prevádzky stavby nepredpokladá.
Nakladanie s TKO z areálu počas prevádzky
Riešené územie je určené na prevádzku cyklistickej komunikácie. Vlastné prevádzkovanie oddychových miest si vyžiada
vznik bežného tuhého komunálneho odpadu (TKO). TKO sa bude zhromažďovať v smetných nádobách, umiestnených na
určenom mieste. Odvážanie TKO sa bude riešiť v spolupráci s obcou Suchá Hora.
5. ÚDAJE O VPLYVE STAVBY, PREVÁDZKY A VÝROBY NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
5.1. BEZPEČNOSŤ A OCHRANA
ZDRAVIA
PRI
PRÁCI, ORGANIZÁCIA PRÁCE
Počas prípravy a realizácie stavby je potrebné dodržiavať bezpečnostné predpisy a vyhlášky č. 396/2006 Zb. o minimálnych
bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko. Počas realizácie dodržiavať platné normy a predpisy , podľa
ktorých je projektová dokumentácia spracovaná. Podmienky ochrany počas realizácie stavby a počas prevádzky určuje
zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
5.2.
HKP cesta okolo Tatier - Suchá Hora č.7
ODOLNOSŤ A ZABEZPEČENIE Z HĽADISKA POŽIARNEJ OCHRANY VRÁTANE MINIMALIZÁCIA NEGATÍVNYCH
ÚČINKOV
Predkladaná dokumentácia je vypracovaná podľa v zmysle vyhlášky 94/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorou
sa ustanovujú technické požiadavky na požiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, STN 92 0201 - 1 až 4/Z1,
Z2 a odbornej literatúry týkajúcej sa PO.
6. DOTKNUTÉ OCHRANNÉ PÁSMA
6.1. OCHRANNÉ PÁSMA HYGIENICKÉHO CHARAKTERU
V rámci realizácie a prevádzky riešeného objektu nevzniknú žiadne ochranné pásma hygienického charakteru.
6.2. OCHRANNÉ PÁSMA TECHNICKÉHO CHARAKTERU
V rámci realizácie a prevádzky riešeného objektu je potrebné dodržať tieto ochranné pásma technického charakteru:
- Inžinierske siete miestneho významu majú ochranné pásmi 1 m od okraja potrubia.
7. NÁVRH OCHRANY STAVBY PRED ŠKODLIVÝMI VPLYVMI A ÚČINKAMI
7.1. CHARAKTERISTIKA PRÍRODY A KRAJINY
Z geomorfologického hFadiska patrí takmer celý kataster mesta Trstená do Vonkajších Západných Karpát, oblasti Podhôľno-magurskej, do celku Oravskej kotliny. Len malá časť katastra v jeho severnej časti patrí do celku Skorušinské vrchy
a podcelku Skorušiná. Cyklistický chodník prebieha v časti Oravskej kotliny, ktorá je charakteristická malou členitosťou
a pahorkatinným reliéfom. Nepriepustný podklad ílov a pomerne vysoké zrážky umožnili hromadenie a rozklad organických
zvyškov a vznik rašelinísk, z ktorých najznámejšie je v katastri Suchá Hora. Menšie lokálne výskyty podmáčaných spoločen­
stiev však možno nájsť aj v okolitých katastroch.
Geologicky je Oravská kotlina tvorená horninami paleogénu a kvartéru. Paleogén je zastúpený ílovcami a pieskovcami,
pričom sa jedná o flyšové striedanie ílovcov a pieskovcov s mocnosťou okolo 1000 metrov. Kvartér je budovaný hlinitopiesčitými sedimentmi. Niva hlavnej rieky Oravica je pokrytá štrkovými nánosmi, ktoré sa nachádzajú pod vrstvami navážok
a hlin. Únosné vrstvy tvoria štrky, resp. poloskalné podložie.
Pôdnymi typmi v katastri sú hnedá pôda kyslá a hnedá pôda podzolovaná, nivná pôda, hnedá pôda nasýtená, rendzina
typická, hnedá pôda oglejená, nivná pôda glejová, asociácie rendziny typickej a hnedej, hnedá pôda nasýtená a hnedá pôda
illimerizovaná, asociácie rašelinových pôd, asociácie glejových pôd a glejových pôd rašelinových, hnedá pôda oglejená a
hnedá pôda kyslá oglejená, glejové pôdy, hnedá pôda glejová, podzoly.
Hydrologický patrí územie do povodia rieky Orava. Územím katastrov mesta pretekajú toky Orava, Oravica a Jelešňa, ktorá
tvorí aj hranicu s Poľskou republikou. Jej tok je výrazne meandrovaný a krajinársky atraktívny. Okrem neho sú tu len menšie
a kratšie toky. Všetky toky majú prirodzený charakter s prevažne dobre zachovanou sprievodnou vegetáciou. Do územia
katastrov mesta Trstená patri aj priehradná nádrž Orava.
Klimaticky patrí územie do chladnej klimatickej oblasti s júlovou teplotou menej ako 16°C, veľmi vlhkej. Najchladnejším
mesiacom roka je január a jeho priemerné teploty kolíšu od -4 °C do -7 °C. Časté inverzie súvisia s veľkou členitosťou reliéfu
v oblasti. Väčšiu závislosť teploty od nadmorskej výšky možno pozorovať v najteplejšom mesiaci roka - júli. Priemerná júlová
teplota sa pohybuje okolo 16 °C na vodnej nádrži Orava. Priemerná ročná teplota vzduchu v závislosti od výšky klesá. O
celkove chladnom podnebí opisovaného územia svedčí aj vysoký výskyt tzv. mrazových dní (s minimálnou dennou teplotou
pod 0 °C) v roku, ktorých v nižších polohách býva priemerne 120-140 a v pohoriach 160-180, a nevysoký počet tzv. letných
dni (s maximálnou dennou teplotou 25 °C a viac) - 20 - 30 v Oravskej kotline a doline Oravy.
Zrážková činnosť je intenzívna a územie má značne vlhké podnebie. Oravská kotlina je oproti okolitým celkom relatívne
najsuchšia, keď napríklad v Trstenej sa ročný úhrn zrážok pohybuje okolo 800 mm. Podobné hodnoty priemerného ročného
úhrnu zrážok, vykazuje aj časť doliny Oravy. Výrazným vlhkým kútom je západná časť Oravskej Magury s úhrnom zrážok 1
000 až 1 200 i viac mm. Hlavný hrebeň Oravských Beskyd, ako aj Skorušinské vrchy sú tiež známe bohatými zrážkami,
ktorých ročný úhrn presahuje 1 200-1 400 mm. Najviac zrážok pripadá na júl (150 - 200 mm), menej na zimné mesiace.
Všeobecne sa dá konštatovať, že s narastajúcou nadmorskou výškou sa počet zrážok zvyšuje'. Výnimku tu tvorí centrálna
časť Oravskej kotliny, pretože leží v tieni vysokých pohorí.
Priemerná oblačnosť je 70%, priemerný počet jasných dní je 27,2 a zamračených dní je 166,0 v roku. Hmla býva 54,8 dní.
Rastlinstvo
Najväčšiu časť plochy tu pokrýval pôvodne smrek, jedľa, borovica a buk. Intenzívnou hospodárskou činnosťou sa však lesné
plochy narušili a premenili na smrekové monokultúry. Zvyšky pôvodných lesných porastov sa na opisovanom území nachá­
dzajú už len na malých plochách, na vyššie položených miestach.
Z hľadiska členenia Slovenska na fytogeografické oblasti patrí opisované územie do oblasti západokarpatskej kveteny, do
obvodu západobeskydskej flóry. Veľmi výraznou a prakticky veľmi dôležitou zo stránky vegetačnej je lesná hranica, ktorá
určuje celkovú povahu vegetácie.
11
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
HKP cesta okolo Tatier - Suchá Hora č.7
V území možno vyčleniť vegetačný stupeň pahorkatín čiže kotlinový stupeň,
podhorský stupeň a horský stupeň.
Rašeliniská
Floristicky najzaujímavejšie sú rašeliniská hornej Oravy (nazývané aj oravské bory). Vznik oravských rašelinísk podmienili
geologicko - geomorfologické a klimatické pomery hornej Oravy. Väčšina z nich vznikla v prameniskovej oblasti, v menšom
množstve ich nachádzame aj na zamokrených miestach Oravskej kotliny. Pokladáme ich za glaciálny relikt severného úpätia
karpatského oblúka z konca posledného zaľadnenia. Vznikli v postglaciálnom období, keď u nás chladné ľadové obdobie
vystriedalo atlantické a subatlantické obdobie, vyznačujúce sa teplým a vlhkým podnebím, priaznivým pre tvorbu rašeliny.
Oravské rašeliniská majú charakter vrchovísk alebo prechodných rašelinísk. Slatiny sú na hornej Orave pomerne zriedkavé.
Väčšinou sa vyskytujú na menších plochách buď na okraji rašelinísk, alebo pod úpätím odlesnených svahov pohorí, kde
predstavujú počiatočné vývojové štádiá rašelinísk prechodného typu (napríklad v okolí Bobrova). Floristicky pestré lúky s
význačnými spoločenstvami slatín a prechodných rašelinísk so skupinami jelší sa vyskytujú pri Oravskej Polhore pod úpätím
Babej hory a v okolí Slanej vody. Takmer všetky oravské rašeliniská boli v minulosti zalesnené (Oravská Polhora - za hájovňou rašelinisko Tisovnica, rašelinisko v okolí Slanej vody a podobne). Lúčne rašeliniská sú pokryté prevažne machovotrávnatým porastom. Významnejšie oravské rašeliniská opisovaného územia sa nachádzajú pri Trstenej, v okolí Jelešne, pri
Bobrove, Kline, Námestove, Oravskej Polhore a pri Suchej Hore.
Živočíšstvo
Vytvorenie vodnej nádrže Orava spôsobilo zmenu pôvodných lúčnych, rašelinových a močaristých biotopov a biotopov riek a
sídlisk na biotop stojacej vody. Súčasne sa však zaznamenal výskyt niektorých nových druhov rýb a vtákov. Zaznamenalo
sa i prvé zahniezdenie orliaka morského v roku 1960 pri vodnej nádrži Orava.
Živočíšstvo opisovanej oblasti patrí do eurosibírskej podoblasti, do česko-slovenskej podprovincie karpatských pohori (západokarpatský úsek) a do okresu Slovenských Beskýd, Oravskej Magury a Chočských vrchov. Rôzne tvary reliéfu a značné
rozpätie nadmorskej výšky spôsobili, že na opisovanom území sa vyskytujú rôzne skupiny živočíchov.
V podhorskom stupni sa vyskytujú druhy, ktoré tu hniezdia (napríklad škovránok poľný, zriedkavejšie jarabica poľná), ale aj
druhy, ktoré tu nachádzajú potravu (napr. dravce jastrab obyčajný, myšiak hôrny, sokol - myšiar pustovka). Veľmi pestré a
pomerne početné je druhové zloženie živočíchov v oblasti poľných remízok, v krovinatých zárastoch, pozdĺž tokov a v ich
brehových porastoch, ako aj v močaristých a rašelinových biotopoch. V podhorskom pásme sú na opisovanom území lokali­
zované zväčša ľudské sídla, kde sa z vtákov vyskytuje hlavne lastovička obyčajná, belorítka obyčajná, vrabec obyčajný,
sýkorka veľká, hrdlička záhradná a z cicavcov kuna skalná, tchor tmavý a ďalšie.
Stupeň lesa je na opisovanom území pomerne bohaté na živočíšne druhy. Typickými druhmi tohto stupňa sú napr. lesná,
poľovná zver, ďalej sýkorky, ďatle, drozdy, pinka obyčajná a pinka obyčajná severská, hýľ obyčajný, stehlík čížavý, králik
zlatohlavý. Charakteristickými druhmi tohto vegetačného stupňa sú aj tetrov obyčajný a jariabok hôrny, ktoré však nachá­
dzame aj na močaristých lúkách a vrchoviskách. Hlucháň obyčajný sa zdržuje aj na okraji lesa, v blízkostí lesných čistiniek.
Osobitosťou opisovaného územia je vodná nádrž Orava poskytujúca vhodný biotop pre ryby, ale i vtáctvo. Medzi vtákmi sa
nachádzajú i mnohé vzácne sťahovavé druhy.
Významnú živočíšnu zložku na opisovanom území predstavujú druhy bezstavovcov, najmä na močaristých a rašelinových
biotopoch. Rašelinové a močaristé plochý sú vhodným biotopom aj pre viaceré vzácne a ojedinelé sa vyskytujúce druhy
plazov a obojživelníkov.
7.2. OCHRANA PRÍRODY, KRAJINY A ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
V riešenom území sa nachádza Chránená krajinná oblasť Horná Orava. CHKO je rozdelená na zóny A-D s rôznym stupňom
ochrany. V našom území sa nachádzajú zóny B, C, D so 4., 3. a 2. stupňom ochrany prírody a krajiny. CHKO Horná Orava
predstavuje rozsiahlejšie územie s rozptýlenými ekosystémami (zachovalé lesné komplexy, skupiny a solitéry stromov, raše­
liniská, vodné toky s Oravskou priehradou), významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability a
charakteristickým vzhľadom krajiny. Takmer polovicu územia chránenej krajinnej oblasti zaberajú lesy. Značnú časť pokrýva­
jú najmä lesy bukovo-jedľového vegetačného stupňa so silne zastúpenými smrekovými monokultúrami. Ďalším výnimočným
javom vo vegetácii CHKO je prítomnosť značnej pestrosti rašelinných fytocenóz s výskytom charakteristických vzácnych a
ohrozených druhov rastlín, ako andromédka sivolistá, rojovník močiarny, ostroplod biely, rosička okrúhlolistá, plavúnec za­
plavovaný, ostrica výbežkatá, vŕba čučoriedková. Na hodnotách prírody oblasti sa značnou mierou podieľa aj živočíšstvo. Z
veľkých šeliem sa v nej vyskytujú medveď, vlk, vzácnejší je rys. Bežná je raticová zver - jelenia, srnčia i diviačia. Charakteris­
tickými druhmi stupňa lesa sú tetrov, hlucháň, jariabok lesný. Z dravých vtákov tu hniezdi orol krikľavý, myšiak hôrny, počet­
ný je krkavec čierny. V ostatných desaťročiach svoj hniezdny areál v oblasti rozšíril bocian čierny. V posledných rokoch
prenikol do územia los mokraďový. Faunistickou osobitosťou územia chránenej krajinnej oblasti je oravské priehradné jaze­
ro, poskytujúce vhodný biotop nielen pre ichtyofaunu, ale najmä pre avifaunu. Rašelinné a močaristé plochy sú biotopom
viacerých druhov plazov a obojživelníkov (mlok vrchovský, mlok karpatský i mlok veľký). V oblasti majú svoje stanovištia aj
viaceré vzácne a ohrozené druhy bezstavovcov, ako napríklad žltáčik čučoriedkový, lovčík pobrežný a iné.
NÁTURA 2000
Chránené vtáčie územie Horná Orava
Horná Orava je jedným z troch najvýznamnejších území na Slovensku pre hniezdenie druhov kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), chriašteľ poľný (Crex crex), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov hoľniak
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
HKP cesta okolo Tatier - Suchá Hora č.7
(Tetrao tetrix), orol krikľavý (Aquila pomarina), bocian biely (Ciconia ciconia), bocian čierny (Ciconia nigra), jedným z piatich
pre hniezdenie kalužiaka červenonohého (Tringa tetanus) a pravidelne tu hniezdi viac ako 1% národnej populácie druhov
strakoš červenochrbtý (Lanius collurio), jariabok hôrny (Bonasa bonasia), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), ďateľ čierny
(Dryocopus martius), žlna sivá (Picus canus), rybárik riečny (Alcedo atthis), lelek lesný (Caprimulgus europaeus), výr skalný
(Bubo bubo), sova dlhochvostá (Strix uralensis), chriašteľ bodkovaný (Porzana porzana), orol skalný (Aquila chrysaetos),
chriašteľ malý (Porzana parva), prepelica poľná (Coturnix coturnix), žltochvost lesný (Phoenicurus phoenicurus) a strakoš
sivý (Lanius excubitor), včelár lesný (Pernis apivorus) a rybár riečny (Sterna hirundo).
SKUEV0057 - RaSeliniská Oravskej kotliny.
Výmera je 840,54 ha. Územie je navrhované z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu: Horské smrekové lesy
(9410), Aktívne vrchoviská (7110), Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách (91 DO), Prechodné rašeliniská a
trasoviská (7140), Depresie na rašelinných substrátoch s Rhynchospora alba (7150), Degradované vrchoviská schopné
prirodzenej obnovy (7120) a druhov európskeho významu: vážka (Leucorrhinia pectoralis), kunka žltobruchá (Bombina variegata) a mlok karpatský (Triturus montandoni).
7.3. VÝCHODISKÁ,- STREDISKÁ REKREÁCIE A TURIZMU
Vcelku vlhké daždivé počasie a veľká oblačnosť nie sú veľmi priaznivým faktorom pre pestovanie letnej turistiky. Cykloturisti­
ka však pri vhodne upravených komunikáciách vedených po samostatných trasách môže predstavovať určitý kompromis
vzhľadom k pomerne rýchlemu premiestňovaniu sa z miesta na miesto. Vedenie trasy neprebieha v žiadnom prípade vo
fádnom území, zvlnená pahorkatina poskytuje mnoho zaujímavých pohľadov a oddychových miest.
Veľmi dobré podmienky poskytuje oblasť milovníkom zimnej turistiky a lyžovania. Okrem vhodných terénov sa oblasť vyzna­
čuje aj dostatočne mocnou a dlhotrvajúcou snehovou pokrývkou. Trvá od začiatku novembra do začiatku apríla v nižších
polohách (kde dosahuje hrúbku okolo 60 cm) a od začiatku októbra do druhej polovice mája v najvyšších polohách (kde
dosahuje hrúbku až 180 cm).
Z turistických zaujímavostí v území možno vymenovať prírodné hodnoty - najmä rašeliniská a mokraďné lokality a atraktívne
druhy fauny - vtáky, veľké cicavce. Z kultúrno-historických zaujímavostí sú to predovšetkým obec Suchá Hora so svojou
bohatou históriou, remeslami, ľudovou architektúrou, folklórom, tradíciami, pastierstvom, kulinárstvom apod. K najznámejším
tradičným remeslám v oblasti Oravy patrí rezbárstvo, košíkárstvo, kováčstvo, hrnčiarstvo, šperkárstvo, kožušníctvo, krajčírstvo, obuvníctvo, tkáčstvo, kolárstvo, debnárstvo a iné.
SUCHÁ HORA
Obec Suchá Hora leží na severe Slovenska, cca 13 km na východ od mesta Trstená, na severných svahoch Skorušiny. Jeho
chotár susedí s chotármi Hladovka a s hranicou Poľskej ľudovej republiky. Obec je súčasťou mikroregiónu "Tatry". Kataster
obce má rozlohu 2 191 ha a trvalé tu žije približne 1600 obyvateľov.
Obec spája s okolím cesta II. triedy č. 520 (Suchá Hora - Trstená). Obec je napojená na verejnú autobusovú dopravu (linka
Suchá Hora - Trstená - Podbieľ, Suchá Hora - Trstená - Zuberec, Suchá Hora - Trstená - Ružomberok). Najbližšia železnič­
ná zastávka je v Trstenej (13 km).
Prvá zmienka o obci je z roku 1566. V obci sa nachádza rímsko-katolícky Kostol Krista Kráľa.
Základná škola má školskú jedáleň a družinu.
Zo služieb, ktoré by mohli návštevníci využiť, sa tu nachádzajú predajne potravín, pohostinstvo, kaderníctvo, pošta, pobočka
Poštovej banky a autoservis.
V obci pôsobí Poľnohospodárske družstvo - Suchá Hora a Pekáreň.
7.4. NÁVRH OCHRANY STAVBY PRED ŠKODLIVÝMI VPLYVMI A ÚČINKAMI
Stavbe cyklotrasy v mieste bývalého železničného násypu nehrozia žiadne podstatné škodlivé vplyvy. Podklad je dostatoč­
ne stabilizovaný a stavbu by mohli potenciálne ohroziť lokálne zosuvy pôdy, silná erózia pôdy a pohyb ťažkých vozidiel.
7.5. GEOLOGICKÉ,
INŽINIERSKOGEOLOGICKÉ
A
HYDROGEOLOGICKÉ POMERY
Pred začatím projektových prác nebol zrealizovaný inžiniersko - geologický prieskum.
8. POŽIADAVKY NA STAVBU Z HĽADISKA CIVILNEJ OBRANY
Z hľadiska civilnej obrany nie sú kladené žiadne požiadavky.
9. ÚPRAVY NEZASTAVANÝCH PLÔCH POZEMKU A PLÔCH, KTORÉ SÚ ZAZELENENÉ
Stavba bude riešená v súlade s územným rozhodnutím a stavebným povolením. Jej realizácia nesmie ovplyvniť ani poškodiť
existujúce ani budúce životné prostredie, krajinu a prírodu..
13
Dokumentácia pre územné rozhodnutie
HKP cesta okolo Tatier - Suchá Hora č.7
10. ROZSAH A USPORIADANIE STAVENISKA
10.1. POŽIADAVKY NA POSTUPNÉ UVÁDZANIE STAVBY DO UŽÍVANIA POKIAĽ IDE O ROZSIAHLU STAVBU
Riešená výstavba sa bude realizovať naraz a naraz sa uvedie do užívania.
10.2.ÚDAJE O DODÁVATEĽSKOM SYSTÉME, POKIAĽ JE ZNÁMY DODÁVATEĽ.
Dodávateľ bude určený na základe výberového konania, ktoré zabezpečí investor.
10.3. ZÁSADY RIEŠENIA ZARIADENIA STAVENISKA.
Zariadenie staveniska a organizácia stavebných prác bude podľa zvyklostí a vybavenia dodávateľskej organizácie. Zemina,
ktorá bude použitá na násypy a zásypy bude deponovaná na pozemku investora, prebytočný odpad bude odvezená na
skládku, podľa podmienok stavebného povolenia.
Pred začatím stavebných prác sa zrealizuje zariadenie staveniska, ktorý pre riešený úsek sa navrhuje pri bývalej železničnej
stanici Suchá Hora. Zabezpečí sa odber elektrickej energie a vody, zrealizujú sa skládky stavebného materiálu, stavenisko
sa oplotí a zabezpečí sa vstup z najbližšej miestnej komunikácie.
10.4..PREDPOKLADANÝ TERMÍN VÝSTAVBY, ROZHODUJÚCE TERMÍNY.
DOBA VÝSTAVBY:
Začatie stavby:
apríl
2011
Ukončenie stavby:
september
2011
Doba výstavby:
6 mesiacov
10.5. ČASOVÝ POSTUP VÝSTAVBY, VÄZBY NA SÚVISIACE INVESTÍCIE.
Navrhovaná výstavba sa bude realizovať naraz v 1 etape.
Vypracoval: Ing. arch. Anna Gočová
14
Download

Untitled - Suchá Hora