Obsah
1 Úvod………………...…………………..………………………………..…….…….…...3
2 Metodika práce…………………………...…………………………….......…........……..4
3 Teoretické východiská a základné pojmy...........................................................................5
3.1 Vymedzenie základných pojmov............................................................................5
3.2 Funkcie voľného času.............................................................................................6
3.3 Formy voľného času...............................................................................................8
3.4 Strediská pre voľný čas detí a mládeže...................................................................9
4 Obsah výchovno-vzdelávacej činnosti v ŠI.......................................................................13
4.1 Voľný čas v školskom internáte............................................................................13
4.2 Oblasti činnosti......................................................................................................14
5 Záujmové aktivity mládeže v ŠI……………………………………….....…..……....….16
5.1 Aktivity, ktoré sa organizujú v školskom internáte…………….………..……....16
5.2 Krúžky v školskom internáte…………………………………….……………...17
6 Nápady pre budúcnosť......................................................................................................19
6.1 Sviatok sv. Valentína.............................................................................................19
6.2 Spoločné posedenie...............................................................................................19
6.3 Karneval………………………………...……………......…...………...…........ 20
6.4 Majáles..................................................................................................................20
6.5 Pohybové aktivity.................................................................................................20
6.6 Prechádzky mestom..............................................................................................20
6.7 Návšteva konkrétnych kultúrno-historických pamiatok.......................................20
6.8 Návšteva kina a divadla.........................................................................................21
6.9 Ručné práce a rôzne kreatívne činnosti................................................................ 21
7 Vyhodnotenie dotazníka...................................................................................................22
8 Záver………………………………..……………………………….……..….…….......23
9 Zoznam použitej literatúry……………………………...…………….……..…...……...24
10 Resumé…………………………………..……………...…………….……..………....25
Prílohy
1 ÚVOD
Voľný čas sú tie okamihy dňa, na ktorú sa každý z nás najviac teší. Po náročných
vyučovacích hodinách, napätí pri skúšaní a testoch je nevyhnutný odpočinok.
Chvíle voľna každý človek, študent i dospelý, trávi inak. Niekto rád oddychuje
pasívne, napr. pri počúvaní hudby, iný dáva prednosť dobrej knihe a ďalší sa venuje svojím
záľubám a koníčkom.
Chvíle osobného voľna sú odlišné u žiakov, ktorí bývajú u rodičov a u žiakov
ubytovaných v internáte. V tejto druhej skupine je stanovený časový harmonogram na celé
popoludnie a večer, ktorému sa musíme podriadiť.
Internát však poskytuje možnosti, ktoré zas nemajú ostatní žiaci. Sú to napr.
besedy, kultúrno-spoločenské aktivity či rozvoj osobných záujmov skupinovou činnosťou.
Rozhodli som sa pre tému voľný čas práve preto, že v internáte bývam už tretí rok.
Vidím niektoré pozitíva, niektoré akcie som si veľmi obľúbili, ale zároveň ma, aj po
rozhovoroch s ďalšími ubytovanými žiakmi a dotazníkom, napadli aj ďalšie námety na
zaujímavé akcie a činnosti.
V internáte prežívam päť pracovných dní, preto je potrebné naplniť tento čas
zmysluplne. Je potrebné zrealizovať také aktivity, ktoré budú prínosom pre každého z nás
a ostanú na ne aj príjemné spomienky.
3
2 CIELE, MATERIÁL A METODIKA PRÁCE
Téma našej práce je „Využívanie voľného času v školskom internáte“ a napovedá,
že ide o tému, ktorá je v posledných rokoch u mladých ľudí veľmi aktuálnou. Dospievajúci
mladí ľudia prežívajú polovicu pracovného dňa v školských laviciach a žiaci ubytovaní
v internátoch majú organizovanú aj druhú polovicu dňa. Je potrebné, aby pedagogickí
pracovníci dômyselne organizovali voľný čas mladých ľudí, aby si dostatočne oddýchli,
ale zároveň im boli poskytnuté aj také aktivity, ktoré budú pre nich zaujímavé.
Pri spracovaní témy sme sa snažili postupovať objektívne a komplexne, vychádzať
z odborných poznatkov, ale do práce vkladať aj svoje osobné názory a návrhy. Zamerali
sme sa na spracovanie pojmov voľný čas, konkrétne záujmové aktivity a ich štatistický
prehľad . Prostredníctvom dotazníka sme chceli zistiť, ako prežívajú chvíle voľného času
mladí ľudia v školskom internáte.
Pri získaní informácií a poznatkov k práci sme sa rozhodli získavať dostupné
informácie z odbornej literatúry, rôznych publikácií a z dokumentu Výchovný program
internátu. Z teoretických poznatkov sme vychádzali aj pri vypracovaní dotazníka
4
3 TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ A ZÁKLADNÉ POJMY
3.1 Vymedzenie základných pojmov
Voľný čas
„Voľný čas je čas na oddych , regeneráciu fyzických a psychických síl, na relaxáciu
po skončení všetkých povinností, ktoré vyplývajú zo sociálnych rolí každého človeka.
Voľný čas znamená priestor pre oddych, rekreáciu, zábavu, spoločenské kontakty, pre
sebarealizáciu na základe
vlastných potrieb, záujmov a podľa vlastných slov
(Kratochvílová,2000).
„Rozhodujúcim kritériom sú slová „môžem“, „chcem“ a „mám chuť“– to znamená
možnosť širokej voľby oproti „musím“ (Kouteková,1999).
Denne stretávame na uliciach chlapcov a dievčatá, bezstarostne usmiatych alebo
sústredene debatujúcich o školských problémoch, takmer denne počúvame rodičov hovoriť
o problémoch s dorastajúcimi deťmi. Neraz opakujú: „Malé deti malé starosti, veľké deti
veľké starosti.“ Vidíme ich v ošúchaných rifliach so strapatými hrivami, v kinách,
kaviarňach, divadlách i na koncertoch. Stretávame ich na vychádzkach do prírody,
pozorujeme, ako sa preháňajú po športových ihriskách. Vieme, že sú priam pojašení za
motormi, populárnou hudbou a kadečím iným, a vieme aj to, že hneď „ofrflú“ všetko, čo sa
im nepáči.
Vo voľnom čase sa mladí ľudia i dospelí venujú aktivitám s rôznou hodnotou.
Podľa obsahu sa aktivity vo voľnom čase delia na vzdelávacie, umelecké, nekreatívne,
technické, spoločenské, športové a oddychové. Podľa prevládajúceho charakteru sa
aktivity voľného času delia na tvorivé, pri ktorých je človek aktívny a na receptívne, pri
ktorých je človek viac pasívny (Hotár,Paška,Perhács,2000).
Pojmy súvisiace s voľným časom
Potreba
Je to stav niečoho, čo je dôležité a nutné pre život človeka. Potreby vzdelávania
a výchovy patria k sekundárnym (sociogénnym) potrebám získaným a viazaným na
psychiku a špecifické ľudské vlastnosti a danosti, ako aj potreby poznania, rozvoja
osobnosti a sebarealizácie.
5
Záujem
Je to špecifická zameranosť osobnosti, sústredená pozornosť na určitú vec, činnosť.
Záujmy sú aktivačno – motivačným činiteľom na zameranie ľudskej činnosti, podporujú
jej rozvoj, vedú k zdokonaleniu vedomostí a zručností, prinášajú uspokojenie a isté
uvoľnenie (relaxáciu) pre aktívny odpočinok alebo zábavu.
Socializácia
Je proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej
spoločnosti
a formuje
sa
ako
sociálna
bytosť
i ako
individuálna
osobnosť
(Sopóci,Buzík,1997).
Sociálne učenie
Je to nástroj socializácie- osvojenie si noriem, postojov hodnôt, vzorcov správania
prostredníctvom kontaktu, interakcie s inými ľuďmi (Oravcová,2004).
Osobnosť
Je výsledkom procesu socializácie – najvyšší systém organizácie psychického
života človeka, ktorý reguluje konanie , cieľavedomé správanie človeka vo vzájomnom
pôsobení s prostredím (Hotár,2000).
Sociálna skupina
Je určitý počet osôb spojených vzájomným pôsobením, ktoré sa uskutočňuje podľa
istých vzorov a pravidiel, pričom tieto osoby pociťujú svoju prináležitosť ku skupine a aj
ostatní ich pokladajú za jej členov (Sopóci,Buzík,1997).
3.2 Funkcie voľného času
Pre človeka má voľný čas hlbokú dôležitosť a atraktívnu silu. Aktivitami vo
voľnom čase znovu nadobúdame sily, oslobodzujeme sa od únavy či nudy, zabávame sa.
Vo voľnom čase rozvíjame svoje tvorivé schopnosti, čím sa bránime rutine každodenného
života.
V sociológii voľného času sa popisujú 4 základné funkcie voľného času, ktoré je
možné rozlišovať len v abstrakcií a rovnako ťažké je určiť ich dôležitosť. V skutočnosti sa
6
prelínajú a skôr možno povedať, že v určitých činnostiach či situáciách niektorá z nich
dominuje (M. Švigová,2007).
Rozlišujeme nasledovné 4 funkcie:
• Funkcia odpočinku a regenerácie organizmu – vo voľnom čase máme
vyrovnávať naše pracovné vypätie. Odpočinkom ako jednou z funkcií z voľného
času sa odstraňuje pracovná únava. Človek musí odpočívať, aby podával dobrý
výkon. V období 18-tého roku života odborníci odporúčajú dbať o duševnú
hygienu. Fenoménom súčasnej doby je unáhlený život. Dnes na miesto bývalej
fyzickej vyčerpanosti nastúpila únava psychická, čo je dôsledkom celého
komplexu faktorov: monotónnosť práce, pôsobenie prostredia veľkomesta- hluk,
znečistenie ovzdušia, prostredie preplnené ľuďmi. Na každom kroku sa človek
stretáva s situáciami, ktoré vyvolávajú nebezpečný, zdraviu škodlivý stres. Vo
voľnom čase hľadá človek uvoľnenie a také činnosti, ktoré vracajú organizmu
sviežosť, vyrovnávajú únavu z práce a prostredia. Pre mládež je vhodný
autogénny tréning, ktorý sa môže aplikovať aj počas 10 minútových prestávok
a dosiahne sa tým cielený efekt- svieži organizmus. Pre mládež pôsobivé
relaxačné prostriedky sú turistika, šport, pohybové hry,...
• Funkcia zábavy – jej hlavným prínosom by malo byť prerušenie monotónnosti
každodenného života. Zábava je spojená s nárokom na nové zážitky, na nové
stretnutia s ľuďmi, ktoré nepatria do denného režimu, na neobvyklú, z rámca
každodennosti sa vymykajúcu činnosť. Mladí ľudia sa radi zabávajú, v tomto
veku frekventovanejšie navštevujú diskotéky, plesy, zábavné podujatia. Tento
spôsob zábavy je pre mládež psychicky a kultúrne veľmi dôležitý, pretože sa pri
ňom získavajú nové skúsenosti a zdokonaľuje sa konverzácia. V spojení
s funkciou zábavy úzko súvisí aj nadväzovanie nových kontaktov, intímnych
priateľstiev.
• Funkcia rozvoja osobnosti – voľný čas by mal byť nielen zdrojom odpočinku
a rozptýlenia, ale i priestorom pre zdokonaľovanie seba samého, ktoré spočíva
v preberaní hodnôt, vedomostí zručností vytvorených inými. U 18 ročných
jedincov dochádza k vyhraneniu osobnosti. Niektorí začínajú dávať dôraz na
sebavzdelanie. V tejto vekovej kategórii sa nájde aj dosť takých, ktorí
sebavzdelávanie podceňujú.
7
• Vo svojom voľnom čase sa zdokonaľujú v oblasti pre nich zaujímavej
a atraktívnej. Venujú sa koníčkom, u dievčat to bývajú prevažne ručné práce,
čítanie kníh, u chlapcov elektrotechnika, modelárstvo a športovanie. Sama
pochádzam z dediny a svoj voľný čas sa snažím tráviť vždy v prírode, rôznymi
pohybovými aktivitami. Či už je to behanie, lyžovanie, plávanie, alebo stačí aj
prechádzka. Je mi ľúto niektorých detí, ktoré skoro všetok voľný čas trávia pri
počítačoch a nevenujú sa aspoň rekreačne nejakému športu. Myslím si, že je to
veľká chyba hlavne rodičov, ktorí svoje deti od malička nevedú k žiadnej
pohybovej aktivite. Nedostatok pohybu je aj v školách, kde sa značne znížil počet
hodín telesnej výchovy. Podľa mňa si títo jedinci a ich rodičia neuvedomujú, akú
chybu vo výchove robia a ako sa to odzrkadlí v neskoršom veku na zdraví ich
dieťaťa. Zdá sa, že aj taký vrchol, akým je pestovanie športu pre zdravie, je pre
populáciu mládeže ešte strašne vysoko.
• Funkcia spoločenského styku – táto funkcia veľmi blízko súvisí s funkciou
zábavy. Význam funkcie spočíva v tom, že človek prichádza do styku s ľuďmi
iných profesií, iných nazeraní na svet, čím získava nové meradlo porovnávania
svojich vedomostí a schopností a nové hodnotové kritériá. V období, keď sa
osobnosť formuje je dôležité, s kým sa stretáva, teda s kým sa identifikuje. Pre
toto obdobie je charakteristická intenzívna túžba po nepoznanom, po diaľke,
cudzine.
3.3 Formy voľného času
Dôležitou oblasťou sebarealizácie mladého človeka je voľný čas. K voľnému času
môžeme pristupovať z dvoch hľadísk, z hľadiska prístupu k voľnému času, ktorý vychádza
zo štruktúry činností človeka a z hľadiska prístupu, ktorý zdôrazňuje, že voľný čas je daný
nielen objektívne, t. j. obsahom čo človek robí, ale aj subjektívne ako jednotlivé činnosti
prežíva.
Celkový čas jednotlivca môžeme rozdeliť do 3 systémov:
• Pracovný – školský čas
• Mimopracovný čas
• Voľný čas
8
Rozdelenie času človeka:
1) Segment povinnosti – povinná práca u dospelého človeka, povinná školská dochádzka
u detí a mládeže,
2) Segment povinností – obsahovo rozšírený – uspokojovanie biologických potrieb
(spánok, odpočinok, jedlo, osobná hygiena, pohybové aktivity), psychických potrieb
(poznávanie, úspešnosť, sebarealizácia), sociálnych potrieb (komunikácia s rodičmi,
rovesníkmi, nadväzovanie a udržovanie spoločenských vzťahov). Do tejto sféry možno
zaradiť i prácu spojenú s povinnosťami voči rodine, účasť na spoločenskom
a kultúrnom živote, samoobslužnú prácu, spoločensky prospešnú prácu, časové straty
spojené s dochádzkou,
3) Segment voľného času – relaxácia, rekreácia, regenerácia, pravidelná a príležitostná
záujmová činnosť,
dobrovoľné činnosti v občianskych združeniach, sebavýchova,
sebavzdelávanie, sebarealizácia, zábava a rozptýlenie.
3.4 Strediská pre voľný čas detí a mládeže
Pod pojmom strediská pre voľný čas detí a mládeže sa rozumie-domy detí
a mládeže a stanice záujmových činností. Sú zriaďované ako jedna z možných foriem
stredísk pre voľný čas detí a mládeže. Ich poslaním je naplňovať rekreačné a výchovnovzdelávacie funkcie širokou záujmovou pôsobnosťou. Inou formou sú stanice záujmových
činností, ktoré sú špecializované len na konkrétne záujmové oblasti. Okrem rodiny
ovplyvňujú spôsob využívania voľného času i mnohé ďalšie spoločenské inštitúcie, ako
napr. školské kluby, centrá voľného času, domovy mládeže, detské domovy, detské
a mládežnícke organizácie. Súčasťou náplne voľného času je aj záujmové vzdelanie:
základné umelecké školy, jazykové školy, občianske združenia, združenie detí a mládeže,
telovýchovne a športové organizácie, kultúrne a osvetové strediská, cirkev a náboženské
spoločenstvá. Okrem výchovných zariadení je dnes voľný čas detí a mladých ľudí u nás
rovnako priestorom pôsobenia celej rady typicky komerčných organizácií, napr.
cestovných kancelárií, zábavných stredísk, herní, diskoték, barov, reštaurácií a pod.
Spoločnosť má vytvárať podmienky na vhodné využitie voľného času dostupné
všetkým deťom
a mládeži. Starostlivosť o vytváranie podmienok na vhodné využitie
voľného času patrí do programu činnosti mnohých spoločenských subjektov v štátnej
9
a neštátnej sfére. Tie by mali spolu vytvárať funkčný spoločenský organizačný systém
výchovy vo voľnom čase, ktorú inštitucionálne zabezpečujú:
a) rodina
b) štátne inštitúcie:
-
rezort školstva v SR (školský systém výchovy a vzdelávania)
-
rezort zdravotníctva v oblasti zdravotníckeho školstva
-
rezort kultúry - v rámci činnosti kultúrno-osvetových zariadení (kluby,
knižnice, múzea, galérie, divadlá,...)
-
ďalšie rezorty - ich pôsobnosť je najmä v systéme ďalšieho vzdelávania,
programov podpory, adaptácie, prevencie a ďalších aktivít pri plnení úloh
štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži
-
verejnoprávne médiá- rozhlas, televízia, tlač,...
c) neštátne organizácie v rámci občianskej a politickej partipácie- rôzne občianske
združenia, organizácie detí, mládeže a dospelých, mimovládne organizácie,
nadácie, fondy a iné neziskové subjekty tretieho sektora
d) cirkev, náboženské spoločnosti a rehole
e) súkromná podnikateľská sféra- v oblasti výchovy a vzdelávania, rekreácie,
turistiky, celého priemyslu voľného času vrátane súkromných médií(rozhlas,
televízia, tlač,...) (Kratochvílová,2004).
Rodina
Rodina je sociálna skupina zložená z dvoch alebo viacerých osôb žijúcich spolu
v jednej domácnosti, ktoré sú spojené manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi
záväzkami (Sopóci,Buzík,1997).
Manželstvo a rodinný život patria medzi základné inštitúcie spoločenského života
ľudí. Väčšina členov ľudskej spoločnosti vyrástla v rodine a neskôr si založila vlastné
rodiny. V rôznych spoločnostiach a v rôznych historických obdobiach však nachádzame tie
najrozmanitejšie podoby rodiny a rodinného života (Sopóci,Buzík,1997).
Rodina plní funkciu darcovstva idei, inšpirátora, ktorý poskytuje prvé podnety pre
záujmové aktivity detí. Rodina môže v tomto smere rozvinúť najmä emocionálne
dispozície dieťaťa, jeho väzby k rozličným druhom záujmov (Darák,2005).
10
Školské kluby
Zameriavajú sa na prácu so žiakmi základnej školy. Okrem výchovnej a zdravotnej
funkcie má veľký význam plnenie funkcie sociálnej, pretože toto zariadenie zaisťuje
sociálnu starostlivosť a bezpečnosť detí v dobe, keď sú rodičia v zamestnaní. Vzhľadom
k vekovým zvláštnostiach detí školského veku, predovšetkým k veľkej šírke a labilite
záujmov, sa výchovná činnosť orientuje na čo najpestrejšiu štruktúru záujmových činností
a uspokojenia veľkej potreby pohybu. Pracujú plne na princípe dobrovoľnosti. (Pávková,
Pavlíková, Hrdličková, 1999).
Centrá voľného času
Základným cieľom CVČ je predovšetkým vytvárať podmienky, organizovať,
metodicky usmerňovať voľnočasové aktivity detí a mládeže a zároveň rozvíjať ich
schopnosť efektívne využívať svoj voľný čas. Obsahom výchovnej práce v CVČ je: oblasť
záujmov, nadania, talentu detí a mládeže, telesnej kultúry, praktických zručností,
sociálnych spôsobilostí a jazykových zručností, vzťahu k práci, vede a technike, vzťahu
k prírode, ale aj k umeniu, kultúre, estetického cítenia i mravných kvalít osobností,
tvorivostí, tvorivého životného štýlu, schopnosti realizácie. (Ferencová, 2005).
Strediská záujmových činností
Zabezpečujú rozvíjanie a organizovanie oddychu, činností žiakov základných
a stredných škôl vo voľnom čase. Zriaďujú sa od roku 1995 a v súčasnosti ich pracuje 15,
z toho tri cirkevné. Nemalú pozornosť využívaniu voľného času detí a mládeže by mali
venovať obce zveľaďovaním verejných ihrísk, športových areáloch, využívaním
spoločenských a kultúrnych zariadení, organizovaním neformálnych a atraktívnych
podujatí.
Domovy mládeže
DM zabezpečujú žiakom stredných škôl, ktorých vzhľadom k vzdialenosti zvolenej
školy od miesta trvalého bydliska nemôžu denne dochádzať, výchovnú starostlivosť,
ubytovanie i stravovanie. Vzhľadom k vekovým zvláštnostiam je veľmi dôležité
rešpektovanie princípu dobrovoľnosti, teda realizáciu záujmových činnosti formou ponuky
s uplatnením účinnej motivácie. Po roku 2009 premenované na školské internáty.
11
Detské domovy
DD ako zariadenia ústavnej výchovy majú špecifické postavenie, jednou z ich úloh
je však tiež dbať o hodnotné využívanie voľného času a rozvíjanie a kultiváciu detí
a mládeže (Pávková, Pavlíková, Hrdličková, 1999).
Detské organizácie
Detskú organizáciu možno vo všeobecnosti definovať ako inštitúciu založenú na
zmysluplnom využívaní aktivity detí, ich túžby realizovať vlastné záujmy, predstavy
o sebauplatnení a nadväzovaní spoločenských kontaktov. Špecifikum výchovných cieľov
detských organizácií je dané osobitosťami princípov a východísk, na ktorých organizácia
rozvíja svoj program, potrieb a záujmov jej členov a podmienok, v ktorých realizuje
činnosť (Darák, 2004).
Neštátne subjekty
Najčastejším motívom vstupu mladých ľudí do občianskych združení je túžba po
priateľských vzťahov, radosť zo zábavy a pohybu, možnosť rozvíjať svoje potreby
a záujmy. Sieť mládežníckych združení na Slovensku v celku predstavuje svojím
vnútorným smerovaním psychosociálne prostredie a vonkajším správaním odlišné aktivity,
ktoré umožňujú mladým ľuďom slobodu rozhodovania a dobrovoľne, v súlade so svojimi
potrebami participovať na príslušnom združení.
Na ovplyvňovaní voľného času detí a mládeže sa významne podieľajú náboženské
spolky pre jednotlivé cirkvi. Svoju činnosť uskutočňujú rôznorodými formami práce, ktorá
má pravidelný charakter. V podstate je zameraná na spájanie aktívneho využívania
voľného času so šírením ideí, humanity, výchovy a vzdelávania v náboženskom duchu, na
charitatívnu činnosť a iné aktivity.
Voľnočasové záujmové zariadenia u nás v súčasnosti stavajú na osvedčených
a tradičných formách činnosti. Zároveň však badať i úsilie tvorivým spôsobom zužitkovať
pozitívne skúsenosti zahraničných zariadení podobnej povahy.
V štruktúre voľnočasových činností mladých ľudí majú dominantné postavenie
činností pasívneho charakteru. To je dôvod, prečo v slovenskej spoločnosti prevládajú
názory, že mladí ľudia nevyužívajú voľný čas vhodným spôsobom (Nový impulz pre
európsku mládež, 2002).
12
4 OBSAH VÝCHOVNO – VZDELÁVACEJ ČINNOSTI V ŠI
4.1 Voľný čas v školskom internáte
Čas po skončení vyučovania ubytovaní žiaci prežívajú v prostredí internátu. Časový
harmonogram pozostáva z osobného voľna od 14:00-16:00hod. V rámci tohto času sú
povolené vychádzky do mesta.
Od 16:00-17:30 sú rôzne spoločné aktivity, napr. besedy, športové aktivity,
zaujímavé kreatívne činnosti, napr. zhotovovanie ikebany a pod.
Večera sa podáva od 17:30 do 18:00. Potom je opäť osobné voľno, ktoré každý
využíva individuálne. Sú povolené aj vychádzky, pričom čas návratu je rozdielny podľa
ročníkov: 1. ročník- do 19:30hod.
2. ročník- do 20:00
3.ročník- do 20:30
4.ročník- do 21:00
Ak nemá žiak záujem ísť na vychádzku, môže voľné chvíle stráviť v počítačovej
miestnosti, v študovni pri televízii, v internátnej knižnici, telocvični alebo vo vlastnej izbe.
Všetky aktivity je nutné ukončiť okolo 21:00hod., potom nasleduje osobná hygiena
a 21:30hod. je večierka.
Školský internát
Školský internát je školské zariadenie, ktoré zabezpečuje žiakom stredných škôl
kvalifikované výchovné pôsobenie, ubytovanie a stravovanie. Obsah výchovnej činnosti
v ŠI nadväzuje na obsah vzdelávacej práce strednej školy. ŠI môžu byť súčasťou stredných
škôl alebo sú samostatné a slúžia žiakom viacerých škôl (Pávková a kol.,2001).
Prevádzka ŠI
O prijatí žiakov do ŠI rozhoduje jeho riaditeľ, pokiaľ je internát súčasťou školy, tak
rozhoduje riaditeľ školy.
ŠI je v prevádzke v priebehu školského roku. Prevádzka počas víkendov je daná
špecifickými podmienkami škôl, ktoré navštevujú žiaci v ŠI ubytovaní – najmä veľkosťou
spádového okruhu, z ktorého žiaci dochádzajú. prípadne systémom praxe, tak môžu
zasahovať do víkendových dní. Tieto otázky rieši vnútorná rada ŠI (Pávková a kol.,2001).
13
4.2 Oblasti činnosti
Ciele a výchovné úlohy sa v ŠI realizujú v konkrétnych výchovno – vzdelávacích
činnostiach. Tieto činnosti tvoria základnú náplň obsahu edukácie. Hlavné obsahové
činnosti žiakov v ŠI môžeme rozdeliť do štyroch oblastí, pričom sú tieto navzájom späté.
Oblasť spoločensko–vedná
V spoločensko–vednej oblasti je proces výchovy orientovaný na formovanie
pozitívneho vzťahu, láske a úcte k sebe samému, kolektívu, národu, vlasti a svetu.
Základným princípom je vychovať žiakov k tolerancii, zodpovednosti za seba samého,
svoje správanie a konanie, rozvoj osobnosti jednotlivca, úctu k osobnosti žiaka, k dôvere
v jeho sily, právo na slobodu a slobodný, ale úctivý prejav a vzájomné pochopenie.
Prostredníctvom výchovno–vzdelávacej činnosti z oblasti spoločensko – vednej je
možné viesť žiakov k sústavnému vzdelávaniu, príprave nabudúce povolanie, spolunažívať
v užšom či širšom kolektíve, osvojovať si normy spoločenského správania, zmysel pre
povinnosť, zodpovednosť a čestné konanie. Formovať pozitívny vzťah k spoločnosti
v duchu ideálov humanity a demokracie, rozvíjať a upevňovať právne vedomie, pestovať
vlastenecké cítenie, prehlbovať lásku k vlasti a národu, učiť a spoznávať históriu národa
a jeho osobností (Ondríková,2007).
Oblasť technicko–vzdelávacia
V rámci technicko–vzdelávacej oblasti sú žiakom vytvárané možnosti, ktoré sú
predpokladom tvorivej pracovnej činnosti, rozvíjajú zručnosti, kladný vzťah k práci
a charakterové vlastnosti, ktoré pozitívne ovplyvnia profesijnú voľbu s ohľadom na vlastné
predpoklady.
Hlavnými úlohami rozvoja osobnosti v technicko–vzdelávacej oblasti sú:
Pôsobiť na žiakov tak, aby si vážili svedomitú, tvorivú fyzickú i duševnú prácu,
podporovať vo zvýšenej miere technické záujmy žiakov, pravidelnou rôznorodou
činnosťou v záujmových krúžkoch, naučiť žiakov pracovať s technickou a odbornou
literatúrou, technický myslieť a tieto poznatky uplatňovať v praxi, viesť žiakov
k svedomitej príprave na vyučovanie, poukazovať na význam práce vo vývoji spoločnosti
i človeka, zapájať žiakov do spoločensko-prospešnej práce (Ondríková,2007).
14
Oblasť telovýchovná, zdravotná a relaxačná
Prostredníctvom tejto oblasti možno u žiakov vytvárať, upevňovať a formovať
zdravé sebavedomie, podporovať a rozvíjať záujem o svoje zdravie, telesný a duševný
vývoj, formovať pozitívny vzťah k svojmu zdraviu vhodným športovaním, racionálnym
stravovaním, pohybom na čerstvom vzduchu, zbavovaním sa stresu, stereotypu životného
štýlu, relaxáciou, upevňovaním aktivity a záujmov.
Oblasť telovýchovná, zdravotná a relaxačná sa zameriava na rozvíjanie fyzickej
stránky osobnosti žiakov, upevňovanie základných poznatkov o telesnej hygiene
a hygienických návykoch, návyky správnej životosprávy, rozvoj telesných a duševných síl
žiaka, zvyšovanie telesnej zdatnosti, pohybovú kultúru a estetické hodnoty, posilňovanie
v posilňovní, rozvoj vôľových vlastností, sebaovládanie, odvážnosti, vytrvalosti, ,
disciplíny, pracovitosti, vedenie žiakov k zdravej súťaživosti, s cieľom vyniknúť, ale aj
rešpektovať zásady tímovej súdržnosti, jej pravidiel (Ondríková, 2007).
Oblasť kultúrno –výchovná
Každý vychovávateľ v rámci komunikácie svojou prítomnosťou dotvára normy
vzťahov medzi žiakmi, pomáha, rieši, nabáda, usmerňuje, verí v hodnoty žiaka, rozvíja
jeho schopnosti a talent, nezanedbáva ani jeho potreby, záujmy, záľuby a túžby.
Pre prehlbovanie a upevňovanie poznatkov v tejto oblasti využívame rôzne formy,
metódy a prostriedky výchovnej činnosti, napr. kvízy s rôznou tematikou, besedy,
rozhovory, exkurzie a výstavy.
Medzi zaujímavé podujatia patria maliarske plenéry, ktoré sa organizujú
každoročne. Žiaci majú možnosť vyjadriť svoje umelecké cítenie. Výsledkom sú výtvarné
vernisáže.
15
5 ZÁUJMOVÉ AKTIVITY MLÁDEŽE V ŠKOLSKOM INTERNÁTE
Záujmové aktivity
Záujmová aktivita je jednou z možností zmysluplného využívania voľného času,
je to praktická realizácia záujmov, najvhodnejší a zároveň dôležitý prostriedok rozvoja
osobnosti, činnosť zameraná na uspokojenie a rozvoj individuálnych potrieb, záujmov,
sklonov. Je významná pre odkrývanie, prejavenie i rozvoj nadania, talentu, pre formovanie
schopností, zručností a návykov, pre získavanie, prehlbovanie i uplatňovanie vedomostí,
poznatkov a praktických skúseností z rozličných oblastí činností, pre formovanie a celkový
rozvoj osobnosti. K záujmovej aktivite patrí miesto v činnosti školských výchovnovzdelávacích zariadení, v škole – vo výchovno-vzdelávacej činnosti učiteľov so žiakmi po
skončení vyučovania, aj v spontánnej činnosti detí a mládeže vo voľnom čase.
Je dôležité dieťa niečím zaujať, vzbudiť v ňom záujem o daný predmet, jav, či
činnosť. Keďže každé dieťa je jedinečná osobnosť a tak záujmy detí sú rôzne (športové,
umelecké, zberateľské a pod.) (Pávková a kol.,2001).
5.1 Aktivity, ktoré sa organizujú v školskom internáte
Študentský ples
Internátny ples sa stáva tradíciou. Snažíme sa o estetickú úpravu interiéru školskej
jedálne a vkusné prestieranie na stoloch. Nepodceňujeme význam tejto
spoločenskej
udalosti a vyberáme si aj primerané slávnostné oblečenie na túto udalosť. Máme aj hostí,
študentov z SPŠE, preto sa snažíme pripraviť aj krátky zábavný program, súťaže či
tombolu, aby sme zaujali aj našich hostí. Tradíciou je už aj voľba Kráľovnej a Kráľa plesu.
Mikulášske hry
Popularitu medzi žiakmi majú aj také zábavné popoludnia, ako sú Mikulášske hry,
kde sa žiaci zapájajú do netradičných športových aktivít, sú to rôzne zábavné športové
činnosti a odmenou sú aj “mikulášske sladkosti”.
Vianočná večera
Vianočná večera v internáte sa stala tradíciou. Má niekoľko významných funkcií.
Spríjemní nám predvianočné chvíle a upevní pocit súdržnosti medzi ubytovanými žiakmi.
16
Plní aj estetickú funkciu. Spoločne si pripravujeme slávnostnú výzdobu školskej
jedálne a učíme sa, ako vkusne a v súlade so zásadami spoločenských pravidiel a kultúry
stravovania upraviť slávnostné prestieranie.
Súčasťou večere je aj krátky kultúrny program, ktorý nám pomáhajú pripraviť aj
členovia divadelného krúžku, ktoré nebývajú v školskom internáte.
V predchádzajúcom školskom roku to bolo Rozprávanie starej mamy o Vianociach
jej detstva. V tomto školskom roku to zas bola Moderná rozprávka, kde nás „naše herečky“
zabavili vtipnou premenou známych rozprávkových postáv na dnešnú podobu. Príjemnú
atmosféru dotvára aj báseň a pieseň v podobe našich speváčok.
Kvapka krvi
Prejavom vysokej humanity je určite aj každoročná akcia Kvapka krvi, ktorej sa
zúčastňujú aj žiačky zo školského internátu. O svojich pocitoch oboznámia aj svoje
spolubývajúce. Je to krásny pocit pomôcť zachrániť niekomu to najcennejšie – život.
Na upevňovanie, formovanie a pretrvávanie duševných, charakterových a vôľových
vlastností žiakov sa organizujú cielené aktivity týkajúce sa tvorby a ochrany života
i prírody, ale aj bezpečnosti pri práci. Na to sú zamerané – pravidelné upratovanie okolia
školského internátu, samoupratovanie izieb, výzdoba interiéru internátu, zhotovovanie
násteniek, práca žiakov s papierom, drevom, zvyškami látok, maľovanie na sklo,
modelovanie a pod.
5.2 Krúžky v školskom internáte
V súčasnosti majú ubytovaní žiaci možnosť vybrať si z ponuky krúžkov, ktoré sa
organizujú v školskom internáte v popoludňajších hodinách . Žiaci si vyberajú krúžok,
ktorý je im najbližší. Jednotlivé krúžky sú zamerané buď na šport, techniku alebo šikovné
ruky. Žiaci si v nich rozvíjajú svoj talent alebo zlepšujú vzťahy medzi ubytovanými
žiakmi.
Krúžok šitia
Žiaci sú schopní zhotoviť od najjednoduchších odevov
až po modely a kolekcie, ktoré sú prezentované na súťažiach,
ako je napríklad celoslovenská súťaž s medzinárodnou
účasťou Módna línia mladých.
17
Čitateľský krúžok
Súčasťou školského internátu je aj knižnica a takmer 3000 kusmi literárnych titulov
a jej fond je neustále dopĺňaný. Žiaci majú možnosť si vypožičať odbornú aj beletristickú
literatúru, o ktorej diskutujú v čitateľskom krúžku. Svoje literárne znalosti si môžu preveriť
v pravidelných kvízoch v mesiaci marec.
Internetový krúžok
Zameraný na prácu s internetom, na zdokonaľovanie technických zdatností žiakov.
Zároveň slúži na prípravu materiálov pre rozhlasový krúžok
a školský časopis z podujatí a aktivít konaných na školskom
internáte alebo mimo neho, ale v rámci obsahovej náplne
výchovy na školskom internáte.
Volejbalový krúžok
Cieľom a obsahovým zameraním je zvládnutie herných činnosti a herných
kombinácií na dostatočnej úrovni. Členovia krúžku sa aktívne
zapoja do dlhodobej súťaže okresných majstrovstiev stredných
škôl vo volejbale, kde dosahujú trvale výborné výsledky.
Krúžok ľudových tancov
Krásnou možnosťou prezentácie tohto krúžku bola Krása ukrytá v ľudových
tradíciách- aktivita medzinárodného projektu vzdelávania a tvorivosti bez hraníc, ktorý sa
realizoval v rámci programu Phare, zameraná na poznávanie
ľudových tradícií podkarpatského regiónu s dôrazom na
ľudovú pieseň, tanec, tradície významných kresťanských
sviatkov v priebehu roka.
Krúžok moderných tancov
Žiaci majú možnosť sa zdokonaliť v moderných tanečných kreáciách, prezentovať
nové choreografie vystúpením na organizovaných módnych prehliadkach, celointernátnych
stretnutiach, koncoročných akadémiách a pod.
18
6 NÁPADY PRE BUDÚCNOSŤ
Po celkovom vyhodnotení odpovedí z dotazníka, ktorý sme vypracovali a dali
vyplniť ubytovaným žiakom v školskom internáte, sme sa rozhodli zorganizovať rôzne
aktivity, ktoré ubytovaným žiakom nie sú známe. Sú to buď rôzne ručné práce, napr.
háčkovanie, štrikovanie alebo pohybové aktivity, napr. tancovanie zumby, atď. Pri
jednotlivých aktivitách sa ubytovaní žiaci lepšie spoznajú, zabavia a naučia sa veľa nových
vecí. Rôznymi aktivitami môžem žiakov motivovať k tomu, aby lepšie využívali svoj
voľný čas v školskom internáte.
6.1 Sviatok sv. Valentína
Je obľúbeným sviatkom mladých ľudí. Stal sa patrónom zamilovaných. Mohli by
sme v budúcnosti pripraviť opäť v spolupráci s divadelným krúžkom popoludnie ľúbostnej
poézie a hudby.
Mnoho našich žiakov je veľmi talentovaných, niektorí pracujú v zaujímavých
krúžkoch, kde svoje schopnosti ešte zdokonaľujú. Títo jednotlivci by mohli vytvoriť
skupinky a pracovať s ubytovanými žiakmi, napr. maľovať na textil, vytvárať dekoratívne
predmety z moduritu, slaného cesta či drôtu pod.
Bolo by zaujímavé napr. robiť popoludnia – stretnutie s talentami, kde by sa tieto
aktivity striedali.
Absolvovali sme aj zaujímavú akciu na Mikuláša a mohli by sme v tom
pokračovať. Bola to návšteva Detského domova na Požiarenskej ulici
v Prešove
a v Detskom domove Slnečný lúč na Hlavnej ulici v Prešove. Čo keby sme deti
navštevovali aj v priebehu roka a chodili s nimi na prechádzky a pod.
6.2 Spoločné posedenie
Príjemný večer. V internáte máme k dispozícií kuchynku a môžeme využiť aj
školskú jedáleň. V internáte trávime päť pracovných dní, preto by malo byť v našom
záujme, aby sme so svojimi spolubývajúcimi vytvorili našu druhú rodinu. Prečo nevyužiť
možnosti, ktoré máme a pripraviť si príjemný večer pri sviečkach a malom pohostení. Pre
každú z nás môže byť inšpiráciou príprava esteticky upravenej studenej misy, malý
švédsky stôl a pod. Ak si k tejto atmosfére ešte pripojíme rozprávanie zaujímavých
príbehov , určite si vytvoríme krásnu atmosféru večera, ktorá bude omnoho príjemnejšia
ako nekvalitný televízny večer.
19
6.3 Karneval
V čase plesov majú aj karnevalové zábavy svoje neodmysliteľné zastúpenie.
Chceme to skúsiť aj v našom internáte. Tajomné a krásne masky, tombola, dobrá zábava –
čo viac si môžeme priať. Môžeme naplno využiť svoju fantáziu a kreativitu. Masky
nemusia byť finančne nákladné, stačí dobrý nápad, originalita a šikovné ruky.
6.4 Majáles
Tradícia, na ktorú sa v súčasnosti akosi zabúda. Zo starších literárnych diel sa
dozvedáme, že študentské majálesy boli neodmysliteľnou súčasťou školského roka. Aj my
chceme túto tradíciu obnoviť a pripraviť internátny majáles. Keďže
mesiac máj je
mesiacom lásky, môžeme pripraviť aj krátky kultúrny program s veršami a citátmi o láske
spojené s interpretáciou ľúbostných piesní v podaní našich talentovaných speváčok.
6.5 Pohybové aktivity
Sme mladí, plní elánu, vitality a temperamentnosti. Takmer každé mladé dievča
miluje tanec. Prečo ho teda nevyužiť ako pohybovú aktivitu popoludní, po náročnom dni
v školských laviciach. Možno sa medzi nami nájdu jednotlivci, ktorí by dokázali viesť nás
ostatných napr. v brušných tancoch, džez baletu či v zumbe. Alebo len spoločne skúsime
vymyslieť zaujímavú choreografiu moderného tanca a ak sa nám to podarí, môžeme
vystúpiť v programe školskej akadémií.
6.6 Prechádzky mestom
Ubytovaní žiaci často len málo poznajú históriu Prešova. Ak idú na vychádzky idú
zvyčajne len do obchodoch a kultúrno-historické pamiatky si nevšímajú. Bolo by preto
veľmi vhodné organizovať aj skupinové prechádzky mestom, pričom by žiaci dostali aj
stručný výklad o histórii mesta a významných pamiatkach i osobnostiach, ktoré v meste
žili. Medzi ubytovanými žiakmi sú aj tí, ktorí študujú v odbore cestovný ruch a práve oni
by si mohli pripraviť pre ostatných takúto zaujímavú aktivitu.
6.7 Návšteva konkrétnych kultúrno-historických pamiatok
Pri individuálnej prechádzke mestom málokoho napadne navštíviť múzeum, galériu
či niektorý z prešovských chrámov. Opäť je tu možnosť spoločnej prechádzky mestom,
20
pričom si vyberieme stále niektorú z možností a navštívime niektorý z chrámov, výstavu
v GVU alebo Prešovské vlastivedné múzeum.
6.8 Návšteva kina a divadla
Situácia v kultúrnom živote dnes nie je jednoduchá. S finančnými problémami
zápasia kultúrne inštitúcie i rodiny. Keď budeme mať vlastné rodiny bude už malá
pravdepodobnosť, že budeme často chodiť do kina alebo divadla. Využime teda možnosti,
kým ešte študujeme. V divadle je možné vybaviť rôzne zľavy napr. na generálnu skúšku
divadelného predstavenia. Bolo by preto vhodné aspoň niekedy zorganizovať návštevu
divadelného predstavenia, lebo pre väčšinu z nás je to jediná príležitosť na tento jedinečný
umelecký zážitok.
6.9 Ručné práce a rôzne kreatívne činnosti
Sme dievčatá, ktoré sa chcú páčiť a byť originálne. Nemali by sme upadnúť do
stereotypnej uniformy rifle-tričko-mikina, veď aj toto obľúbené mládežníčke oblečenie
môže byť estetické, a hlavne originálne, ak využijeme svoju tvorivosť, zručnosť,
nápaditosť a techniky našich starých mám- napr. háčkovanie, vyšívanie či pletenie.
Sú opäť módnym trendom, v zahraničí sa dokonca dali na pletenie aj muži
a stenávajú sa v kluboch. Skúsime si takýto „babský klub“ vytvoriť aj v našom internáte.
21
7 VYHODNOTENIE DOTAZNÍKA
Dotazník bol vypracovaný 5O respondentmi vo veku od 15 do 21 rokov, sú to žiaci
SOŠ podnikania v Prešove, ubytovaní v školskom internáte. Bol rovnaký počet chlapcov a
dievčat. Respondenti boli veľmi ochotní a na otázky sa snažili odpovedať úprimne, a
hlavne pravdivo, aby nám pomohli k riešeniu problematiky - voľný čas v školskom
internáte.
Otázky dotazníka boli zamerané na konkrétne voľnočasové aktivity v školskom
internáte. Otázky boli položené tak, aby jedna na druhú nadviazali a aby sa respondentom
ľahšie zamýšľalo a odpovedalo na otázky. Na začiatku dotazníka sme sa chceli dozvedieť
niečo o konkrétnej osobe, ktorá dotazník vypracovala, ako napríklad pohlavie, vek,
bydlisko. Ďalšie otázky boli štylizované tak, aby sme zistili, či respondenti rozumejú
problematike trávenia voľného času v školskom internáte. Cieľom bolo zistiť, či sa
niekedy respondenti stretli s podobnou problematikou a či sa sami zapájali do jednotlivých
aktivít a krúžkov.
Formulár dotazníka a vyhodnotenie odpovedí respondentov je súčasťou prílohy
práce. Na otázku o dostatočnom voľnom čase odpovedali respondenti prevažne kladne.
Svoj voľný čas najviac trávia ubytovaní žiaci v počítačovej miestnosti, kde
využívajú najmä internet. Niektorí jednotlivci uprednostňujú dôslednú prípravu na
vyučovanie a ďalší chodia najčastejšie na vychádzky a nákupy do mesta.
Na ďalšiu otázku či si myslia, že využívajú svoj voľný čas efektívne respondenti
odpovedali rôzne, väčšina je kladných odpovedí, niektorí to nevedeli objektívne posúdiť.
Na otázku koľko prečítajú za mesiac kníh najčastejšie respondenti bola odpoveď
alarmujúca. Väčšina žiakov vôbec nečíta. Zodpovedá to však, žiaľ, realite dneška na
všetkých stredných školách.
O kvalite prežívania voľných chvíľ sa respondenti vyjadrovali rôzne.
Z organizovaných aktivít vo voľnom čase uprednostnili respondenti športové
podujatia a krúžky, zo spoločenských aktivít bol najpopulárnejší internátny ples
a a návšteva divadelného predstavenia.
Veľmi podnetnou časťou práce sú konkrétne návrhy, aké aktivity – športové
a kultúrno-spoločenské by sa mohli realizovať na internáte v budúcnosti.
22
8 ZÁVER
V našej práci sme sa zamerali analyzovať samotný pojem voľný čas
z psychologického a sociologického hľadiska.
Špecifikovali sme osobitosti voľného času v školskom internáte a vychádzala som
zo svojich vlastných 3-ročných skúseností.
Oboznámila som s aktivitami, ktorých som sa osobne zúčastnila a ktoré vo mne
zanechali príjemné spomienky na študentské roky.
Za najväčší prínos našej práce považujeme nápady a návrhy, ktoré sme získali
v rozhovoroch s ostatnými spolubývajúcimi aj z dotazníka, ktorý vyplnili. Sú to návrhy
mladých pre mladých, sú to činnosti, ktoré by mladých ľudí dokázali zaujať, boli by
prínosom pre všestranný rozvoj ich osobnosti, ale predovšetkým by odstránili pocit nudy
a pasivity, ktoré by mladí ľudia nemali nikdy poznať.
Som presvedčená, že mnohé z týchto návrhov by mohli zaujať aj žiakov z iných
škôl a mohli by sa stať súčasťou plánu činnosti v školských internátoch.
Zároveň by sme chceli aj mladších spolužiakov motivovať k tomu, aby neboli
pasívni, ale práve naopak, aby prechádzali za svojimi vychovávateľmi stále s novými
a kreatívnymi návrhmi na spoločné akcie.
V internáte väčšina študentov prežije dlhé štyri roky, vzdialené od domova
a svojich blízkych. Najkritickejšie sú prvé týždne v prvom ročníku, keď je silný pocit
smútku za domovom a náročné chvíle adaptácie na nové prostredie a životný štýl.
Práve týmto študentom by sme my starší mali pomôcť tým, že ich budeme
zamestnávať zaujímavými aktivitami, aby nemali čas na nostalgiu.
23
9 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
DARÁK, M.: Výchova hodnotám voľného času. Prešov: Fakulta humanitných a prírodných
vied PU, 2004. s. 300 ISBN 80-8068-255-0
DARAK, M. a kol.: Kapitoly z teórie výchovy. Zborník príspevkov z medzinárodného
vedecko-teoretického seminára "Aktuálne trendy v teórii výchovy". 1.časť. Prešov: PU,
2005. s.300 ISBN 80-8068-322-0
DARÁK, M.: Deti, mládež a voľný čas. Prešov: FHPV PU, 2005. ISBN
FERENCOVÁ, M.: Teoretické prístupy k identitám a ich praktické aplikácie. Bratislava:
SAV- ústav politických vied- veda,2005. s.220 ISBN 80-224-0843-3
HOTÁR, V., PAŠKA, P., PERHÁCS, J.: Výchova a vzdelávanie dospelých. Bratislava:
SPN, 2000. s.552 ISBN 80-08-02814-9
KRATOCHVÍLOVÁ, E.: Pedagogika voľného času Výchova čase mimo vyučovania
v pedagogickej teórií a v praxi. 1.vyd. Bratislava: Polygrafické stredisko UK Bratislava,
2004. s.308 ISBN 80-223-1930-9
Nový impulz pre európsku mládež: Biela kniha Európskej komisie. Bratislava: Iuventa,
2002. s.100 ISBN 92-894-2189-4
ORAVCOVÁ, J.: Sociálna psychológia. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 2004.
s.314 ISBN 80-8055-980-5
PÁVKOVÁ, J.: Pedagogika voľného času. 2.vyd. Praha: Portál, 2002. s.231 ISBN 807178-711-6
SOPÓCI, J.,BUZÍK, B.: Základy sociológie. Bratislava: SPN, 1997. s.124 ISBN 80-0802636-7
Výchovný program: Od tradičnej výchovy k neformálnemu vzdelávaniu. Prešov, 2010. s.53
24
10 RESUMÉ
The title of our work is „Spending the leisure time at student dormitory“. It is about
a specification of expresion „leisure time“ in general and from psychologic and sociologic
point of view. The work is especially dedicated to spending leisure time at student
dormitory. Acording to our own experience, we described different ways of spending
leisure time, so that students are not bored and they also do something useful for
themselves. The main intension is to emphasize difference between spending leisure time
at dormitory and at home, when students live with their parents.
The work is divided into 5 parts:
1.) The definition of basic expression
2.) Content of educational activity at student dormitory
3.) Activities of adolescents at student dormitory
4.) Conclusion of questionnaire
5.) Ideas for the future
At the end of our work we summarise the ways of spending leisure time at student
dormitory and ofter new idea how to change it in fututre.
25
Download

praca - Využívanie voľného času v ŠI.pdf