NOVINY P R E
SLOVENSKÝ
Vychodf k a ž d ý p i a t o k .
Adressa pre dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky:
•Národný Hlásnik* v Turčianskom Sv. Martine
Zodpovedný redaktor: Miloš Pietor.
Hlavní spolupracovníci:
Dr. Milan Ivanka, Jozef Gregor-Tajovský,
dr. August Ráth, dr. Ivan Dérer.
Číslo účtu v poštovej sporiteľni 34900.
Majiteľ a vydavateľ: Miloš P i e t o r a Spol.
(Turócisientmirton).
ĽUD.
Predplatné: Do Uhorska a Rakúska 4 kor., do Nemecka
5 kor., do ostatného cudzozemská 7 kor. na celý rok.
Jednotlivé Čísla po 8 halierov.
Predplatky z Ameriky zasielajúsa n&Papánek,KováC
6 Co., kníhkupectvo, 1219 Cornell St., Chicago, lil., za
1 doll. 45 centov ročne.
V Turčianskom Sv. Martine, v piatok, 16. januára 1914.
Ročník 47.
Hovor.
Vtáka po perí a človeka po reči poznat. Da
útr b a lad-in nikomu nenabliadneme, ale poauďujeme ludf podľa ich hovoru. Reč je telo,
v ktorom Ba javí náš duch, je zrkadlom vnú­
tornej našej hodnoty. Po spÔBobe nášho hovoru
Eoznajú nás nielen } e sme Slováci, že slovensky
ovoríme, ale nás poznajú i akí sme my to
ladia?! Človek čistotný, poriadny, neoděje si
kabát, alebo žena sukňu sabrýzdanú, spkavú,
ucundranú; človek sltšaý, poriadny, nevezme
do úst slová v blate poválaué, nečuté Najväčšia
BurovoaC a zohavenie nasej reči je kliatba. Ani
ona nie je slovenského pôvodu, lebo starí Slo­
vania ííce hromovali a stobnhorali, aie oplzle
t necudue neklidí, nehrešili. Ani pohanské
zbytky sú nikomu nie ku cti a pochvale, aie
e cidzej reci preložené sú znakom mravnej
zvrhlosti a sú nielen pohoršením pre tých, čo
to počujú, nielen Spatným príkladom pre deti,
ale BÚ pošpineuím, zohavením nášho najvzác­
nejšieho národného pokladu, našej slovenskej
materinskej reči.
Kto kľaje a hreší rbyčajne? Ľudia opití a
adia rozzlobení. Tedy zlorečenie pochádza
nečistého, mrzkého prameňa. Mnohý BÍ na
;lorečerjie tak zvykne, že mu stačí najmenšia
zámienka, malicherná príčina, aby naiíaátHe
zlorečenia vyšly z jeho úst.
Druhá škaredá vec je grobiansívo a sprostota
vo výrazoch, užívanie urážlivých BIOV. Nakolko
BI týmto do-ýkame oaôb drubých, na to BÚ
paragrafy trestného zákona, ktorý zakazuje
ublíženie na cti a utrhačstvo. Vzpomnime si
na to uponíženie, ktoré musí grobiaa podstúpiť
pred BÚdcm, vzpomnime na nemilobohu vyho­
dené groše, ktoré na cti utrhač musí poplatiť
v podobe pokút a útrat. A čo z toho má?
Csta, ktoré mrzké slová omáíajú, sa B tým nenajedia, ba utrhnut si musia, keď sa dostavia
uásledky. Bohužiaľ, je to slovenská neresť a
? nejednej chalupe už oplakali hubatosi a su­
rovú, špatnú reč.
Od mala sa tŕaik ostrí, a jako huíú starí,
ako vidia a počtrjú od rodičov, tak robi* i deti.
Ťažko hreší v tomto ohľade j Blovenské novi­
nárstvo, lebo uponižuje samo leba užívaním
rriviálnych výrazov a nejemného Bpôaobu vo
vyjadrovaní. Kto miluje svoju reč, neprehreší si
>roti nej, že ju povláči po miestach nezametených.
Ale reč sama je len forma, výrazy sú len
vrece, do ktorélo treba nasypať obsahu; hovoru
nášmu treba dať smyseľ, vety naše musia mat
nejakú cenu, lebo len na prázno mlátiť, do vetra
rozpráva 5 nestojí zs nič. Pravda je, že kde niet,
tam ani imrť nevezme, kto je plytký, v čej
duši niet ničoho cenného, ten nemôže Vytlačiť,
vynútiť zo seba nič dobrého, múdreho, a čo by
si hla*u o múr oílkol. Naši ladia idú spolu
nnohokrát hodiny cesty spolu, do mesta, do
tOHtola, na jarmok atď., ale celou cestou lebo
mlčia, slabo len tak klebetia, tárajú, darobnice,
ničemnost spomiuajú.
Prečo je tá slovenská daša nechaná prielo­
hom a rastie na nej len ô<tia, bodliak a mach
všednosti? Voľakedy to bolo ináč, rodily sa tam
nádherné bájky, rozprávky, prekrásne pesničky,
skvostné melodie, vynořovaly Ba vysokoumeiecké
týtvary... a dnes? Putujte po tom pasienku
slovenskom, hľadajte, čo pučí dnes z tej zane­
dbanej slovenskej duše? A či k vôli nám za­
stal svet?
Dnes nestačí čítat o hadogašparovi a otrava
Číslo 3.
o Šibri Jožkovi, Róža Šándorovi, Rinaldo Ri- špins-nom rúchu, do jakého ju naši básnici a
naldini, Nick Carter, Scherlock Holsres, Conen spisovatelia odeli. Mali by sme si milovať svoja
Doyle kazí, ničí slovenskú dušu. Rieka života slovenčinu natolko, aby Brne sa ju naučili
plným tokom hučí ckolo n á s a my oeaačie- písať A tak bude nám náš hovor na česť mena
ráme do nej, aby mohla obživiť, porosit naše j SIOVT^'J-SHO
lúka vypriahlu.
Viem dobre, že sa deti v škole nenaučia
slovenskému hovoru, ale miesto toho majú:
„beszéd és értelerogyakorlatok", to jest; vecné
vyučovanie v maďarčine, a miesto samostatného
Nedávno (18. dec.) doniesol zanrebský „Kato­
myslenia, miesto rozvíjania ducha, musia deti lícky List" vo svojom 51. čísle zprávu, že osv.
vyčerpávať svoj roztsroček v naučení sa slov a p. Julius gr. Zichy, bi kup pecuchovský pod
vi:, t maďarských. D >kiaľ sa Jurko nau.í: „az č. 3642/912 dovolil, aby sa milodary v hrvafcasztal fából van" = stôl je z dreva, do tej ských kostoloch k pečuchovskému biskupstva
doby by B« mohol pomocou názorného vyučo­ patriacich na podpora kat. tlače nasbierané
vania obznámiť s d;lým stdirskym remeslom. „Pijevu Družstvu" t. j . hrvatskén u spolku mena
Nestačí aäe klásť vinu na školu, že neroz­ Pia y*, věnovaly Na tento cieľ bolo z tých
víja dostatočne duchovné schopnosti našich detí, milodísrov minulého roka 146 k. 88 h. zaslané.
nestaóí cájit výhovorku na zakrpatenie detskej
Táto zpráva Ba i nás, kat. Slovákov týka,
duše, nestačí poznať smutnú skutočnosť, m sme i v našich kat kostoloch sa na podporu kato­
ehudí duchem*, ale treja odpomoct zlu. Treba líckej tlače zcačoejšie obnosy B^ieravajú. TJI
t
piázdarahlavu naplniť, treba nevzdelaný modrog piaty rok účinkuje u nás Kat. tlačový spolok,
ktorý mul 31. marca m. r , kecf pripočitsma
o b i o h Ä zúrodniť, treba ka?dú príležitosť vy
užiť, aby sme svoji znalosti, svoje vedomosti i členov 749 hlavnomestského ženského výboru,
4797 údov. Lenže sa príspespevky Členovské
zveľadili, rozšírili, prehĺbili.
Už prešli čaty, keď bol svet k našim sla­ aerisdae platily, tieto obnosy veľmi nepozdvihly
bosťami shovievavý, keď sme mohli hladkať naše príjmy spolkové.
Preto na prosbu správy spolkovej nariadil
chyby a nedostatky, vyhovárať ich a okrašlovat.
V konkurreneii života sa treba v prvom rade biskupský sbor, eby jednotlivé biskupstvá usta­
rozumom oLáíiat. Na príklad: u ž i sám volebný novily kaMý rok v istú nedeľu, v ktorú sa majú
zákon dá prá?o rozšírené, tým čo vedia čítat a po kostoloch k podpore kat tlače milodary
písať, lebo predpokladá, že človek, čo noviny číta, sbierat
Z príspevkov dostával spolok ročne približne
knihu do ruky vezme, ten má lepší úsudok o
asi
10(00 korún, po kostoloch nasbieralo sa
všetkom, má základaejšiu mieiku o veciach ve­
rejných, ako človek, čo nevie čítať, a len to vie ročne okolo 60000 korún. Podporu dostával
o svete, čo mu vyrozpráva vandrovník, keď ma spelok aj od jednotlivcov, alebo kapitulí.
Takým spôsobom nisbieraly Ba za 4 roky
dajú nocľah.
:-;načnejšie
obnosy. Dľa zprávy správcovej (Em.
V našej slovenskej literatúre ešte nemáme
knihu: čo Ba sluší?! Ale to neznamená, žeby Malcsiner) obnášal majetok spolkový 31- marca
u nás nebolo ľudí, čoby ju vedeli napísať, ale m. r. skoro 250.000 korún, kdežto upotrebiteľoé
jej nemáme preto, lebo ešte niet všeobecnej príjmy převýšily 100 COO k. Vlani musela BÍ
potreby, niet nutnosti, ktorá by vyvolala do ži­ správa na bežné výdavky vjše 2500 korún vyvota toto dielo. Musí v nás vzniknúť žiadoat a požičat.
A načo sa opotrebujú této príjmy? Hlavný
smysel pre jemnost, uhladenost, slušnosť; toto
Bft javí v prvom rade v reči, v hovoru. Mu­ tajomník spolkový sdělil na valnom shromáždění
síme si odvyknut užívať surové výrazy, nečisté kat. tlačového spolku (15. máji vydržiavanom),
grobianske urážlivé slová, musíme si umyť ústa ie Alkotmány a Uj Lap potrebujú ročne 80.000
od špiny, ktoroa nám ich zanečistuje kliatba a k. poipory, a výzaamnejšie oei-borskó noviny
zlorečenie. Keď ťa pokúša hnev, ehe ď a napi sa &ú 27.000 korún. To sú, tedy politické noviny
vody. Potom zuby stisni a mlč. Radšej ne- néppártu, na ktoré sa i po ,našich kostoloch
povedz nič, ako by BÍ mal povedať dačo zlého. peniaze sbierajú. K tejto podpore prispieva
i naša kat. Slovač. Približne môže Ba vy rát* í,
Naša sladká slovenčina je naša chlúha medzi akými obnosmi prispeli kat. Slováci k týmto
národacji. Jej krásy a bohatstvo sú obdivované abierkam.
v celom našnm slovanskom príbuzenstve. Vážme
Ostrihomská diecéza nasbierala za tri roky K 22.661-16
si ju a uctima tým, že ju nebudeme kaziť. Keď kofiická
„
„
15.695-41
miešame cudzé, skomolené, nepatričné slová, banskobystrická „
„
„
„ 5.129-56
keď spotvoríme naše rýdza výrazy, to tak vy­ spišská
„
„
„ 3.745-32
„
„
„ S.49Q-89
zerá, ako by ume peknú tvár okyptili zohavením rožňavská
Spoíu K 40.722-33
nosa, skrivením úst alebo vybili na nej oko.
Posledné sbierky môžeme dľa dosavádnych
Nikdy netreba do Bveta rozprávať Dobrý
kupec dvakrát meria a raz strihá, aj my si odhadnúť, t j . jednu tretinu obnosov prirátať,
máme dvakrát premyslieť a prežúvať ku ždé slovo a tak môžeme tvrdiť, že približná nazbierala
prv než ho vypustíme z úst, lebo čo je raz vy­ diecéza ostrihomská
K .30.214-50
.
košická
.. 20.927-21
slovené, to už nedobehneš, r.edolapíš.
„ báňsko bystrická
„ 6.839-41
Šťastliví Francúzi, oni krásou, dokonalosťou
„ spišská
„ 4.983-72
a bohatstvom svojej reči ovládali celý svet.
„ rožňavská
» 4.654*42
Francúzske knihy a noviny BÚ po celom svete
Dfa výpočtu vdp. drom Kolískom sosiavenom,
rozšírené, a ich reč sa učia v každej krajine; nachádza sa zpomedzi 2159 fár katolíckych 984
ale vo Francii je najväčšia hanba: ne vedet takých, kde je slovenčina vôbec v užívaní. Keď
sprá-ne pravopisné, dľa mluvnických pravidiel len spomenuté diecézy berieme do povahy a za
písať.
základ rátania procentuálny pomer slovenských
My neovládzeme svet, ale mali by ame aspoň veriacich k neslovenským t j . v spišskej diecézi
na toľko obrátiť zreteľ k našej n-či. mali by 98 1%, v nitrianskej 96 5°/0, v košickej 88 8 %
sme BÍ ju aspoň na toľko ctit a vážiť, aby sme v banskobystrickej 83 8%) v OEtrihomakej 6 % ,
ju nžívali v jej krásnom sviatočnom nepo- v roínaviskfj 44%, tak prispeli k BbierkJna
Katolícky tlačový spolok.
HÁBODNÝ HLÁSNIK
slovenskí veriaci v oattihonukej diecé 1 obno­ tají všetko, že však na tom neni ani slova
som 18 431 k. 15 b., v Rcšickej s 18.583 k. 18 b , pravdy. — To jedno je isté, že Rumunsko sa
banskobystrického 6071 k. 8 n., spišská so od našej monarchie odvrátilo a Srbsko je s nami
už od dávna na nepriateľskej nohe. Atoz\ä:ša
8673 k. 85 h., rožňavská s 1536 k. 4 h.
Ked tieto približné príspevky slovenských pre politiku šovinistov maďarských, ktorí chcú
•erÍECich snočltame, dostaneme peknú summu každého Rumuna, Srba, Slováka na Maďara pre­
miesi!.* No a Srbi hnevajú sa i pre Albániu,
48 295 k. 30 h. K tomu musíme přičítat okra
kade ich naša slávna diplomacia nechcela pri­
hlo 4000 z vacovskej a satmárskej diacézi.
A teraz sa pýtame: Čo dostala kit. Slovač pustiť k Jaderskému rcoru. Takto BÍ naša kra­
sa tie značné
príspevky, ktorými obohatila po­ jina mieBto priateľov robí nepriateľov.
kladnicu ki t. tlačového spolku, alebo kolko sa
U h o r s k í Rusi p r e d s ú d o m . Čím diaľ
dostalo katolíckej slovenskej tlači z tých obno­ tým zretedinejšie videt pravdu: nebolo tu žiadnej
sov, ktoré si jednotlivé diecézy na svoje oso­ vhstizrady, ani podžíhania k nenávisti proti
bitné potreby zadržaly a takých udal hlavný ta­ gréckokatolíckej cirkvi. Všetci obžalovaní jed­
jomník sjclkbvý na prvé tri roky: 47.381 k 74h. nako potosujú Ba na svoju biedu, proti ktorej
Spomenút musíme, že nitrianske biskupstvo hľadali útechu v pravosláví. Pravota táto strhla
zadržalo si svoje sbierky na diecezánsky tlačový záclonu s úžasne smutcého obrázka, ktorý pred­
fond, ktorý má slúžiť výlučne na podporu kat. stavuje neslýchanú chudobu, biedu a zaostalost
listu politického, ktorý biskup hodlá založit. Dia uborsko-ruského ľudu. Obžalovaní nemajú dosť
prvoročnej sbierky bude táto nákladná obnášať samoststných, smelých obrancov. Židovskí advo­
vyše 20.COO korún.
káti sa boja šovinistov maďarských ako i tamoj­
To sú značná obnosy, ktoré kat. Slovač šieho gréckokatolíckeho kňažstva. Preto Ba ani
v mene Kristovom na kat ťač prinááa. A teraz veľmi nepretŕhajú v obrane. Obžalovaných budú
obracame sa na vydavateľov čisto katolíckych ešte asi 5 dní vypočúvať a len potom príde rad
nepolitických časopisov, aby sa spoločne obrátili na svedkov. Najhlavnejší S'edok že má byt
na primáša s prosbou o odpomoc v tejto veci. akýsi Manojlo Ondrej, bývalý notársky uisár,
Biskup pečuchovský ukázal cestu, ktorú majú ktorý chodil medzi ľudom nadávajúc na grécko­
nastúpit i ostatní biskupi v prospech slovenskej katolíckych kňazov a tak o chytal obete pre
kat. tlače. Nemôžeme předpokládat, žebj horno­ notárov. Bol obyčajným detektívom, šjehúňom.
uhorskí biskupi takej uctivé prednesenej prosbe A keď ľudí podviedol, potom ich udal. Manojnevyhoveli. Očakávame od našich kat. spisová lovi sa ale teraz dokazujú všeliaké krádeže a
telo v, že spolu svorne a rozhodne zastávat budú švindle. Možno, že miesto za svedka, dostane
záujmy kat. spisby.
sa i on na lavicu obžalovaných.
Za peniaze v kostoloch sbierané treba dat
Indu mravné hodnoty poučnej vzdelávacej spisby
a nie otrasnej politiky.\
ČO NOVÉHO DOMA?
Vyjednávanie R u m u n o v s Tiszom
o pokoj ešte vždy naj v&čšmi poburuje mysle
maďarských áovinistov. Peštiaoska a háromséďa
stolica idú vraj vyslovit nedô/eru Tiszovi zato,
ba vyzvú i ostatné stolice, aby proti Tiszovi
demonštrovali. — Maďarské noviny: %Aa uj
nemeedéb" zase spomínajú, že Tisza vyjednáva
už i so Slovákmi a síce vraj s Mudroňom, Dulom,
Jurigom a Skyčákom. Nepotrebujeme opätovať!
že je to všetko nie pravda. — Gróf Michal
Karolyi sa vyslovil, že chyba je, ked gróf Tis a
len s Rumanmi vy ednáva, lebo že to ostatných
Nemadarov len pobúri, aby sa i oni domáhali
svojich práv. Tisza mal vraj radšej rozšíriť vo­
lebné právo, aby i Nemaďari mali svojich po­
slancov na sneme, to by bolo vraj spravodlivejšie
a krajine osožnejšie. Nuž tu má pán gróf Ká­
rolyi úplnú pravdu, len to je galiba, že ked
bola reč o volebnom práve, i on len za také
bojoval, čo len Madarom nadŕia, aby oni svoju
nadvládu i nadalej udržať mohli. — Zo všetkéto máme dojem, že gróf Tisza, ktorý od
dávna zaoberal sa s myšlieakou spojiť Rumunov,
Madarov a Nemcov oproti Slovanom, dostal od
kráľa dovolenie uskutočnil tento s väz. V tomto
prípade my Slováci veru nemáme čo očakávať
od Tiszu. Musíme sa sami hlásiť u pána kráľa.
Ziadúcne by bolo, aby ústredný výbor klubu
slov. národnej gtrany už teraz porobil prípravy
na ľudové shromaždenia, z ktorých by sme mali
telegraficky pozdraviť Jeho Veličenstvo a proBit
spravodlivosť a rovnosť pre všetky jeho milá
nárooy
Srbi a R u m u n i si vraj podelili med-i
sebou našu krajinu I S týmto chýrom nastrašil
Pesti Birlap celú verejnosť krajinskú. Na úvod­
nom mieste od slova do slova uverejnil smluvu,
ktorú uzavreli medzi sebou Karol rumunský a
Peter srbský kráľ 10 ho júna 1913. Podľa tejto
smluvy obe krajiny zaviazaly sa pomáhať jeden
druhému, keby prišlo do bitky s akýmkoľvek,
hlavne ale B našou rakúskouhorskou ríšou. Srbi
majú vojska asi pol milióna a Rumuni tiet tolko.
Spolu teda skoro toľko, čo my. Ba i o rozdelení
krajiny našej vraj porobili v kontrakte poria lok.
Celé Sedmohradsko, ba i ďalej až po Tisza že
si vezmú Rumuni, celé južaó Uhorsko, kde
Srbi a Hrvati bývajú, že BÍ vezmú Srbi. — Táto
správa účinkovala ako hrom na našich politikov.
Všetko len o tom hovorí a rozmýšľa, či je to
pravda a či nie. „Pesti Hirlap" sa prisahá, že
všetko svätá pravda, ale ie nemôže vyzradiť,
mu poslal odpis smluvy. Diplomacia oviem
t
tuná, to by sa veru nsilo mnoho odberateľov;
ale za sebavzdelanie že by sa ta zaujímal ľad,
to veru nejde. Jednému som povedal, ie ako
sa človek môže vzdělat skrze čítanie dobrých
kníh a časopisov. On mi odpovedal, že a a ktože
té knihy a časopisy spísal?" Ja som mu odpove­
dal, že naši intelligent!. A že kto sú to? Nui
to sú takí ľudia, ktorí sú učenci, ktorí chodili
veľké Školy. A že či v tých veľkých školách
niekde učili, ako sa má orat, siať, kosit? Že
to preňho tí učenci sú Die platní, lebo že on
vie lepšie okolo hospodárstva, ako tí všetci;
lebo že on to robí, a tí, že len z kníh čítají
Na to som mu ja povedal, že Ba bárs mýli. Ja
by ti to vysvetlil, človeče, ale vidím, že ty ne­
vidíš nič ďalej, len po nos a nechal Bom ho tak.*)
Slovák.
*) Ked ste si už toľko price dali B patričným,
mali ste vydržat a poučit ho, že ked bude viac čí­
tať, bude vediet i lepšie orat, i šiat, a bude mat TÍM
čo kosit. Či to na pr. patričný vie, žeby vaše lúky, keby
sa pobránily, ohaialy semenami iných tráv, než na nich
dosiať rástly, vydaly by raz tolko sena ako teraz. Ale n
vás — vídat to od železnice — ani to nevedia takíto hospo­
dári, že mravenčie a krtičie kopce treba a lúk odstraniti
Je to potom bieda nabovárat takých túli na novinky.
Ale vytrvajte, probajte B iným.
Iled.
S m o l i n s k é . (Nitrianska st)
— Predstavenstvo. — Licitácia. —
My máme v našej obci také predstavenstvo,
kto é sme si my občania nezvolili, ale ho zvolil
hlavný slúžny sám. To sa rozumie, že si zvolil
ľudí po svojej vôli. Náš p. rycbtár Matej Stu­
pavský, a prísažný Jozef Kalina chodili po
obci a v každom dvore, v ktorom našli hnojovku, lebo z dažďa vodu, toho gazdu třeštili
pokutou až po 5 korún. Nebolo na tom dost,
ešte všetkých oznámil na slúžnovský úrad do
Senice. Takéto veci by ste mohli nechať na po­
Cisárov k a b á t . V elsa^lotringskom meste koji, a bojovať s nami za naše práva a Blobodu,
Saverne boly srážky medzi vojsko n a civilným potom budete aj od nás lepšie vážený a ctený
obecenstvom. Akýsi poručík Forstner vraj sľúbil ako ste teraz.
peniaze vojakom za každého zabitého saverňana,
Bola u nás licitácia na obecných býkov. Vy
ktorých i prezýval „wakes" mi. Meštianstvo Ba licitoval ich jeden z popredných Slovákov Ondrej
nad touto drzosťou pobúrilo, z čoho povstily Bilga. Rychtář nariadil druhú licitáciu, na
daláie nepríjemnosti. Civili sa cficierom posmie­ ktorú BÍce žiadon občan nešiel len Ondrej
vali, Plukovník Reuter nešiel k súdu, ale on Ovečka, ktorý si aj obecných býkov vylicitoval
sám dal civilov chytať a zatvárať v kasárni do o 36 korún drahšie ako boly pri licitácii prvej.
pivnice. I sudcom a fiškusovi savernskému sa
Takéto veci sa u nás nikdy nestávaly.
dostalo tohoto vyznače íia. Celá nemecká verejná
Pozdvihnime zraky hore, a nevolme do
mienka sa skandalizovala nad bezočivosťou cfi
žiadneho úradu takých ľudí, o ktorých nie Brne
cierov. 10 ho januára zasedal vojenský súd nad presvedčení že sú roduverní Slováci. Eed bude
plukovníkom Reuterom, poručíkom Schadtom a každá miestnosť, a ka dý úrad zaplnený našimi
Farstnerom. Všetkých osvobodili, lebo vraj ci
ľuďmi, ktorí bojujú za nás, potom Ba dožijeme
tárov kabát treba rešpektovať. Teda kabát sta­ lepších časov v tom našom posiaľ utlačenom a
točného meš.ana je nič, handra; pred oficierovou ujarmenom národe Blovenskom.
Občan.
uniformou ale treba sa pokloniť. Veľmi Ba toto
podobá histórii o Gesslerovom klobúku, pred
P o d b r a n č . (Nitrianska st.)
ktorým sa poddaný ľud musel klaňať, kým sa
—
Obojetnost.
—
Maďarizácia — Nápis. —
nenašiel smelý chla,;, čo i klobúk ba i tiranovu
V našej škole to ide takto: ked príde na­
hlavu shodil do prachu.
V A l b á n i i j e zas v š e t k o h o r e n o ­ vštíviť školu slovenský človek, ukazujú sa mu
h a m i . Mladoturci sa len nechcú utiabnút k po­ slovenské knižky, z ktorých sa vraj deti učia; ked
kojnému životu. Izzed baša sobral asi 300 tu­ príde maďarón slov. Ba poscbovávsjú a ukazujú
reckých vojakov na loď a chcel ich potutme sa len maďarské.
V skutočnosti náš učitel! sa nestará, aby
vyložiť vo Valone na breh. S týmito by bol
deti
slovensky dačo vedely, len tú maďarčinu
zbúril najprv mest), potom i okolie a tak celú
Albániu, kde sa chcel dať vykričať za kráľa. vbíja do úbohých dietok ešte i vyše zákona.
Na škole sme mali aj slov. nápis, ale už ho
V tomto mu bol vraj nápomocný Essad baša,
bývalý obranca Skadru. Ktosi ich ale Í radil a ktosi soskrabal a nemá sa kto postarat o nový.
Rodičia, dbajte o svoje dietky doma a vy­
rakúska vojenská loď dcpratala milých Turkov
až hen do Triestu, odkiaľ ich poslali nazpät do učujte BÍ ich v materinskej reči, lebo dnešná
Turecka. Teraz sa pravda aj Izzed aj Essad škola neslúži vzdelania, ale iba maďarizácii.
vyhovárajú, že sa im ani nesnívalo o niečom
Mladý rolník.
takom.
T r l i n o k (pri Modre, Prešponká st)
Volby d o s n e m u n a Čiernej H o r e
—
Divadlo.
— Spevokol — Mládei. —
boly 11-ho januára. Boly veľmi búrlivé, lebo
toto je po prvý raz, čo vystúpila i oppozícia na
Ešte len pred 4. rokmi nebolo ani pomy­
bojiště. Vládna strana dostala 46 mandátov, a slenia, žeby sa u nás diadlo hralo. Nemali
opozícia 4 a 10 výsledkov ešte neni známo.
Brne nikoho, čo by bol našu mládež k niečomu
podobnému vyučoval. Teraz pričinením p. uč.
Pavla Ražka máme aj spevokol a hrávame di­
vadlo. 23. jan. 911 Brne po prvý raz hrali
^Amerikána", 7. jan. 912 naša milá mládež
predstavila „Bludára", 19. jan. 913 nKuba*.
-t—
Š t r b a (Liptovsk'i st.) Takto pekne sa naša mládež vzdeláva, kdežto
predtým sa schádzala do šenku. Teraz, i ked
— Ťaíko tiskat pndplaUteľi. —
Dávam vám na vedomie, že odberateľom mnohí nepredplárajú si novinky, už nertôžu
.Hlásnika" chcem i ďalej zostiť. A eUe vám bez nich byt a ilú BÍ vypožičať nielen novinky,
ale i knižky. Na Nový rok predstavila naša
v krátkosti poznamenávam, že som sa snažil mládež Sirolu* a miešaný sbor (21 osôb) ukázal
n
aspoň lea jedného předplatitel* priviesť k to
nám krása našich piesní. Aby hra všetci srna
muto časopiau. No v našej Štrbe to nejde. Keby mohli videt, bolo predstavenie dvakrát a herci
špiritus na litre rozdávali niekde tuhší, ako i speváci poskytli nám šľachetnú zábava i po-
CO NOVÉHO VO SVETE?
DOPISY.
Číslo S
JÍABODNÝ H L Á S N I K
Strsftti 3
nako znesie. Voly ztrovia takéto seno ľahšie viac maloroľníckych gazdovstiev. V malom roh
ako kravy. Te!com a koňom by Ba ale pod žiadnou nictve leli budúcnost naif j krajiny. Této my­
podmienkou nemalo daf. Najlepšie je, ked sa šlienky my už od dávna hlásame, a dobre nám
plesnivé seno na krm vôbec neupotrebí; ak sme padne, ked správnost našich snáh udobria aj
ale k tomu donútení, treba ho na dlho po­ učenci európskeho chýru. A najmä pre nás
řezat a spařit, a len potom statku dať žrať. Slovákov má roľníctvo ešte väčší význam. Bes
Každý gazda má bedliť, aby všetko seno dobre roľníctva niet slovenského národa! Preto je
a rovnomerne uschlo, čo sa za prajného po­ žiadúcno, aby sa v národe a v národnej strane
časia svedomitým roztiiasaním a obracaním j táto myšlienka väčšmi ujala. Ho podárska a
organizačná činnosť nech konečne vytlačí krč­
docieli.
R i a d e n i e a č i s t e n i a m a š t a l e a bočných márske neplodné politizovanie I
stavení má sa vždy pred započatím zimy a pri
«9»"«**
počatí jara velmi dôkladne previesť. Všetko
Povinovatá čiastka. M D. U. O. stuchnuté, zkažené, špina, miaí sa odstranit.
Zákon vraví, že po rodičoch každé dieta má Riadenia nesmie byt len povrchné, ale každý
-y—
dostat rovnakú čiastku. Výnimka je, keď dieta kút musí byt čo najbedlivejšie vyč steny, všetka
eiahalo na život rodičov, alebo zfalšovalo tes­ špina odstránená. Keď je už všetko úplne ©ria­
D v a súbehy vypísal Albert Mamaiey, čo
tament alebo iný, podobne podlý skatok spá­ dené, vybieli sa celá maštal (chliev) vápnom. predseda Slov. Ligy. I. Htadajú správcu pre
chalo, za ktorý ho rodičia v testamente vyde- Bieliť sa má všetko, nielen steny a povala, ale nádejnú Kancelláriu Práce. Počiatočný plat 80
dili. Vtedy dieta nedostane ničoho. Ale rodičia i priečinky a válovy zvonku. Kto chce mat svoj doil. ruešačne; ked sa osvedčí, pový.-i sa mu na
majú právo ktorónukolvek dietatu o polovicu statok zdravý, musí dbat v prvom rade o čis­ 100—125 i na viac Vyžaduje Ba úplná znalost
menej dat akoby mu bolo patrilo pri rovnakom totu lebo .čistota v maštali je polovica krmu." slovenskej a anglickej reči a amerických, zvláště
podelení. Najmenej ale polovica mu nechat Ked o túto dbáme, vtedy dosiahneme i žiadaný robotníckych pomerov.
musia, to je tá takzvaná povinovati čiastka a úžitok od statku.
II. Slovenské tlačiarne vyzývajú sa poslat
jestli to neurobili, ukrátené dieta môže po smrti
K u povzneseniu l u k á r s t v a odporúča oferty na dielo Dr. Vacovskóho „Slováci a Ma­
rodičov žiadať doplnenie od tých, čo viac do­ istý český rolník zakladanie mlátaeich družstiev. ďari', ktoré bude obsahovať asi 6—7 hárkov.
stali. Na príklad: Otec mal štvoro detf a mal Ro(ní:i zanedbávajú ich lúky, hlavné príčiny, že Veľkosť straay 6'X&' tj. asi 42 riadkov, dĺžka
4000 koránový majetok. Každému dietatu by obyčajne nemajú času venovať intenzívnejšej, riadka 26 cm. plamo 10 point; papier dobrej
patrilo rovnako po 1000 korún; otec ale dal rozumnejšej práci aj lúkám. Lúkám by neško
kvality. Ceny treba rátať od hárka. Dielo vydá
je Inému 2500 korún a ostatným trom len po dilo pohnojenie s Tomášovou múkou a kainitom, Liga v 5000 výtiskoch.
600 korún. Takéto podelenie je celkom záko­ lebo této znivočia mach, a iné nepotrebné a
P o č e t ú d o v N á r o d . slov. s p o l k u 31.
nité a nemôže být napadnuté. Keby bol ale tým škodlivé zeliny. Ďalej často9 by bolo treba
trom, alebo i len jednému len po 400 korún lúku odvodnit, čo sa docieliť môže velmi jedno­ okt. 1913 bol 37.778, novembra 30. 37.851.
1796 d o l l á r o v vyplatil slov. spisovateľom
dal. alebo poručil, títo by mali právo ešte po ducho, kopaním jarkov, atd. Vôbec na mnohých
100 korunách požadovat od toho, čo viac dostal. krajoch by -potřebovaly lúky viacej práce. Na a študentom .Nár. slov. spolok za prijaté práce
Vo Vašom prípade — jestli neviete dokázat, že toto aie rofníci nemajú času, lebo sú zamestnaní súbežné a študentské v roku 1913.
ate Ba inak pokonali — musíte Vašej tetke inými robotami. Preto navrhuje rolník Beneš
Slovenská vydavatelská společnost
tofko doplatit, aby ona aspoň '/« (šiestu) čiastku zakladanie mlátaeich družstiev, ktoré parnými v Pitsburghu, ktorá sa tvorí na vydávanie netoho dostala, čo bol rodičovský majetok hoden alebo benzinovými Btrojami o ve'a chytrejšie odvislého Slov. Denníka, mala už pred mesiacom
vtedy, ked ho Váš starý otec medzi svojimi dokončia mláťačky a rolník takýmto spôsobom vyše Bto prihlásených účastinárov. 1 účastina
troma detmi rozdelil. Či starý otec rozdelil len usporený čas věnovat môže svojím lúkám.
stojí 50 dollárov. Za účastinárov prihlásili sa
svoj majetok, a či aj starej matkin — to je
i doma dobre známi národní pracovní:!. Sú
otázka, ktorá sa musí pred súdom dokazovat.
Zasielanie ovocných s t r o m o v v zi­ medzi nimi na pr. Lad. Boor, J. R. Švehla, A.
me. Ked zamrzne počas cesty Blamenný balík Mamatej, Peter Kompiš, Ivan Bielek Ján KadM i e r a v pozemnej k n i h e . Mnohí ku­ s ovocnými stromami a jestli nám príde v lečík redaktori, Jozef Martinček, SI. Morávek,
pujú a predávajú zeme podlá miery, ktorá je mraze, nesmieme nikdy paklik rozbalí?, otvoriť, Michal Beluša r atd. Nový nestranný Denník
v pozemnej knihe naznačená. Toto je velmi ale vždy očakávať odmäku. Až do toho času netrpělivé čakáme. Priali by Brne si Časopis,
nebezpečná vec, lebo pozemná kniha neručí za položí sa balí na miesto, kde nemrzne, ale ani ktorý by bol akoby zrkadlom celého slov. ži­
to, že je miera dobre zaznačená. Miera Ba vzala nie je teplo, takže stromy len pozvolné odmŕ- vota v Amerike. Dosavadně sú iba orgánmi roz­
red viac rokmi, často ju len krokami merali. zajú, na žiadon pád rýchlo.
ličných spolkov, ovšem i tak daleko sme od
Id tých čias ale sused susedovi odoral, sebe
podceňovania; my len žiadali by Brne si časopis,
prioral, z obecného pribral, potok odmyl alebo
ktorý by bol orgánom všetkých našich rodákovnahlienil a pridal tak, že dnes parcella celkom
vystahovalcov. Novú spoločnosť povedú: Ján
inak vyzerá v skutočnosti, ako prv. Mnohokrát
Strnisko Karčiš, predseda, Ladislav Plech, zá­
i Bám majitel predal z parcelly sopár siah a
pisník tajomník, Jozef Želiezko, pokladník; vo
v pozemnej knihe to nedal poznačit. Preto ked*
P r o t i vysťahovalectvu d o A m e r i k y výbore sú dosial: Jozef Altány, Peter Kompiš,
kupujeme väčšiu parcellu, nespoliehajme sa na pracovali pomocou pohraničných žandárov po­ Jozef Bielik a Štefan Krajniak.
mieru, čo je v pozemnej knihe, ale dajme si sial len naše vlády. Teraz idú z Ameriky chýry,
Vysťahovalectvo. V predošlom čísle Ná­
že aj vláda v Spojených Štátoch zamýšľa obem znova premerat.
O r o z d e l e n í spoločného m a j e t k u . medzit prisťahovalectvo. Predostrela návrh zá­ rodného Hlásnika sme napísali, že hovorí sa o
iákon vraví, že nikto je nie povinný v spo­ kona, podľa ktorého len toho pustia do Ame­ tom, aby do Kanady boli púšťaní vysťahovalci
ločnom majetku zotrvávat. Kaidý spolumajitel riky, ktorý vie čítat a písat. Analfabeti teda s očnou chorobou (trachomou); ale vo Washing­
má právo žiadať, aby sa spoločný majetok alebo nebudú môcť vyvandrovat. Osnóvateľ zákon­ tone na sneme Spojených Štátov obnovený bol
• prírode rozde.il, alebo na licitácii predal a ného návrhu sa osvedčil, že chce zamedziť, návrh nepriateľa prisťahovalcov Burnetta, ktorý
stržené peniaze rozdělily. Avšak jestli sa spo­ aby prišli do Ameriky nevzdelané živly, ktoré navrhuje, aby boli púšťaní len ľudia, ktorí znajú
loční majitelia v prírode už raz podelili, i keby tam mzdu robotníkov stlačuj ú. Uvidíme, či sa čítat a písať. Návrh teraz prepadol, ale sotva
sa majetok v pozemnej knihe i naďalej ako z toho návrhu skutočne stane aj zákon. Nám mu dajú cele zaspat.
spoločný viedol, potom už nemožno žiadat no­ Slovákom moc škodit sotva bude, lebo však
Vianočný s t r o m č e k vyššej slov.
vého podelenia, ani v prírode ani cestou licitá­ do Ameriky sa vzťahujúci naši krajania skoro školy obvešaly Národné Noviny, orgán Národ­
cie. Licitáciou sa spol. majetok môže delit len všetci vedia čítať a písat.
ného nití. saolku takýmito darmi: Přenáška:
vtedy, ak sa v prírode dobre a užitočne podeliť
Boj p r o t i opilstvu vo F r a n c ú z s k u . 60 dollárov, XI. Konvencia N. S. S. z Nár.
nedá. Na pr. dlhú, 2 metre úzku parcellu, ne­ Známa vec je, že sa opilstvo velmi rozšírilo i fondu 500 doll. Michal Belnšár, hl. pokladník
možno na 5 čiaBtok podeliť tak, aby sa užívat medzi železničnými zamestnanci. Toto potom 25 doll., Pavel Jamarík 10 doll., Ján Oažák 2
dala. Ale licitáciu možno pýtat tiež len vtedy, malo často za následok velké nešťastia. Srážky doll.., Divadelný Krúžok v St. Louis, Mo. 6 doll.
ked je čas na odpredaj nie nepri hodný a ne­ vlakov a iné katastrofy, pri ktorých zahynulo Sbierka na svadbe Juraja Kohúta a Máriou
prajný.
mnoho nevinných rudí, zapríčinili často opití Čižmár rodákov z Oravy 8 doll., Matej Poliak
Aby sa spol. majetok či v prírode, či cestou železniční zamestnanci, ktorí v opilom stave 1 doll., A. Harant 2 doll, sbierka na krstení n
citácie podělit mohol, musia na to bud všetci prirodze nemohli vykonat ich ťažkú službu tak, Jána Cbapa 3 50 doll., Pavel Karlík 1 doll.,
polumajitelia dobrovolné pristať, bndto musí ako to verejná bezpečnosť vyžaduje. Teraz sa Michal Laučík 4 doll. A to len jedna organizácia.
eden druhého žalovať. V takejto žalobe — jestli francúzska vláda odhodlala v tomto ohľade na Počkajte, čo to bude, keď sa pohnú aj ostatné!
Nešťastia. Andrej Marcinko,' 43-ročný,
úd rozkáže majetok rozdeliť — každá stránka vážny krok. Vydala nariadenie, v ktorom za­
voje útraty aaina snáša. Jestli súd žalobu od­ kazuje všetkým hostincom pri železniciach, utratil Iavú nohu; Andrej Kohút, 20-ročný
aby železničným zamestnancom predali liehové utratil Iavú nohu; Andrej Holub, 34-ročný, povrhne, žalobník musf zaplatiť útraty.
nápoje. Ktorý hostinský v službe stojacemu ka.iéílo mu nohy.
železničiarovi dá vypiť, alebo mu predá lieho­
Za mesiac október vyplatil Nár. slov. spolok
viny, ztratí licenciu a aj takého železničiara aartných podpôr, zmrzačeným a núdznym bra­
prepustia hneď zo služby.
tom a sestrám 23.205 dollárov = asi 116.025
N a p o m á h a n i e m a l o r o l n i c t v a má byt korún.
Zkažený polohnilý k r m — nech je a/. jednou hlavnou úlohou krajinskej politiky. O
Nové slovenské obchody. Bodáci Ján
akokolvek — nemal by sa ani len čo stelivo tomto sa rozpísal výtečný maďarský spisovatel Strnisko Karčiš a Anton Kubančák kúpili v
re dojné kravy upotrebiť, nieto ešte hov&dá a Oszkár Jászi vo vianočnom čísle „Világu". V Pittsburghu dva velké hotely a dostali právo
one B ním kŕmiť. Upotrebiť sa môže iba pre ten istý čas sa objavil i celkom podobného ob­ prevádzania obchodu (licenciu.) Dobre, ked nž
iladé (jalovizen) pre jatku držané hovädá a sahu článok chýrneho berlínskeho professora bez hostincov a krčiem nevieme byt, nech
voly. Najškodlivejším krmom je v prvom rade Franca Oppenheima. V Uhorsku vraj treba bo­ aspoú bohatnú v nich Slováci I
•pleBoené seno. Lté je; že ho i statok nerov­ jovat proti veľkostatku, aby ia utvorilo Sim
učenie. Hra, spevy šly rezko, výborne boly na­
cvičené a mnsely aa opakovat.
S radosťou a hrdosťou ame pozerali na našich
okolitých hostí z Modry, Královej Pezinku, Cajle
Kučisdorfu, ba až z Trnavy.
Po divadle bola tanečná zábava, ktorá sa pri
poriadku dokončila. Síáva hercom i herečkám,
ako i p. riaditeľovi!
Prítomný
Právny radca.
Naši v Amerike a vo svete.
R
SOCIÁLNY Á ŠKOLSKÝ OBZOR.
t
Roľnícka škola.
N Á B O D H Ý HlJLSWIK
Strana 4
íperkami. Nešťastnú ženskú v piatok vecrr ?.*,
hrdúsila jej vlastná gazdiná Róži Kóbory so
svojim milencom pekárBkym tovaryšom Gus­
távom Niekom. Zahrdúsili ju uterákom, ked si
už bola labia do postele, potom vložili ju do
koša a v sobotu ráno o 5. hod. vyniesli kôS
kn Dunaju, kde ho složili celkom pri vode.
Turcäányi mala vertheimku a z tej vybrali vr*,
bovia hrtové peniaze i šperko? v boinote asi
30.000 K. ale aby do podozrenia neupadli, vzali
ií&ll
len toľko šperkov, kolko na sebe zvykla nosií
Ostatné šperky v hodnote asi 100.000 koi
nechali vo vertheimke. Vraho i chytili a tei
ich vvalúchsjú.
CHÝRNIK.
N e š ť a s t i e . Všeobecne cteného predseda
BIOV. národnej' strany Pavla Mudroňa
stítl >
minulý štvrtok nestestie. Sklzol sa a zlomil nad
éleokom nohu. Odviezli ho do teiínstej nemoc
nice (Allgemeines Krankenbaiis, Teschen). 78
ročný starec B pravým ruským „ničeyo" trpě­
livé neste svoj kríž a zarmútených priateľov a
roiinu sám potešuje. Prosíme mu cd Boha sko­
rého vyzdrevenia.
D o z v u k y augustových národných slávností
v Turč. Sv. Martine. V stredu celé dopoludnie
vyšetrovala martinská pohraničná stráž ev. farára
Satna Zocha z Modry, odkiaľ si ho předvolala,
že počas národných slávností pri spoločnom
obede, keď Svetozár H u r b a n Vajanský zodvihol
pohár na zdravie a dlhé panovanie Jeho Veli­
čenstva kráľa, že farár Zoch nalial dvom
proti nemu sediacim detektívom vody a povedal,
že nech pán kráľ žije, ale on mu iba vodou
pripije T a k t o chcú nasilu spravit z Modranského
farára, ktorý obrába vinice a vodu iba vo víne
predáva a pije — abstinenta. Obžalobu podali
tí dvaja detektívi, o ktorých ale Zoch i celé
okolie vede'o od počiatku obedu, čo sú za
vtáci a robili si z nich vtipy, až konečne
s hanbou odišli. Iljen ačabačal
S v a d b a . V utorok slávili svoju Bvadbu na
Myjave Bi. Anna Bučencova a pán Michal Va­
lášek ev. farár na Košariskách. Blahoželáme!
Bohatá svatba slovenská n a Dolnej
s e m i . Zo Seknče (v Bácke) nám píšu: Gizda
Ďuro Mučai ženil svojho syna. Povolal na svadbu
vyše 200 duší. Na 60 stolov sa prikrylo, aby
Ba hostia najedli a napili. Služebníci počali
BOiif. Zedlo sa: 3 kusy mladých volov, 5 oviec,
10 baranco?, 10 zajacov, 170 sliepok, 120 vajec,
dva bravce, 130 koláčov, 25 chltbov. Vína sa
vypilo do 2000 litrov, piva 300 litrov, pálenky
80 litrov. A nadovšetko zahral tam starý BáCa
Fadoš, že sa každý dobre cítil. Nuž z toho
možno vidieí, že dobré časy žijeme. Nech Pán
Boh živý nášho Muŕaiho a jeho slovenskú ro
dinku I (Ej, že ste BÍ nevzpomenuli na chudobnú
slovenskú študujúcu mládeil Bed.)
Sélenian.
F i r m u F . W i c b t e r l e v Prostějove,
j na Slovensku dobre zaámu česku továrnu na
hospodárske stroje a motory stihla krutá rana
38 ročná manželka L. Wich'terleho dna 11. t.
m. zomrela. Bohatá pani prejavovalala hlboký
smysel pre pomery úradnícke a robotnícke;
chudoba mesta Prostějova a širokého okolia
•tratilav nej svoju najväčšiu dobroditalku Mala
velkú zálubu i v slovenských výšivkách. Jej ne> čdkávuná smrt zarmútil J celé mesto.
Stála p r o t i a l k o h o l o v á výstava v Zá
h ř e b e sa zariaďuje pomocou spoluu aostinentov horvatsko slavonských. Obec už dala prí­
hodné miestnoBti.
Nový m o s t vo V a r š a v e bol v nedeľu
otvorený. Stavali ho od roku 1904 a stál 8 a
po) milióna rubľov.
Štrajk sadzačov v R a k ú s k u . Po Prahe
m i v Stýrskom Hradci začali sadzači pracovat
dľa nových platových taríf. Od nedele vychodia
až všade noviny riadne.
18.000 vysťahovalcov z H a j d u c k e j .
Z Debrecína píšu novinám „As. Ujság", že mi
nnlého mesiaca vystahovlo sa z Hajduckej
18 000 ľudí. Maďarom teda nie je blažené vo
svojej vlasti.
V e l k é s k l a m a n i e . V Palu, pri Tridente,
našiel istý selhak v s ojom byte sväzok bankno
tiek na 18 000 zlatých, ktoré iste jeho nebohý
otec bol ukryl. Natešený išiel ich uložit do banky,
ale koľké bolo jeho skliamanie, keď mu tam
oznámli, že už dávno z obehu vyšly, a že ne­
majú teraz žiadnej hodnoty.
B i e d a vo Viedni. Už od rokov ne­
bolo tolko biedy vo Viedni, ako teraz, a toľko
ľudí bez zaméstnsnia. Syoiok viedenských útulien a ohrieváreít o'narnuje, že cez vianočné
Bviatky navštívilo spolkové útulne cez jeden den
79 053 osôb, v noci 4.559 osôb. Z nočných
hostí bolo 346 osôb bez prístrešia. Útulne boly
otvorené toho roku 15 novembra a od toho dňa
do vianoc navštívilo ich vo dne 462 061 v noci
26 280 osôb. Všetci dostali polievku a c.leba.
Behom len 45 dní hľadalo vo Viedni skoro pol
milióna ľudí prístrešia a chleba.
Í
•
s
Generál lzzet-Paša,
ktorý chce byť albánskym panovníkom.
Mohamedáni Albánska by chceli mať dosavádneho tu­
reckého ministra za kniežaťa, kdežto kresania sň za
menovaného už od Fakiiska a Talianska princa Wieda.
a čím súhlasia i veľmoce. Zdá sa, že postaviť na tión
Albánska chceli by mladotiirci Izzet Pašu.
Nový ú s p e c h b e z d r ô t o v é h o t e l e ­
grafu. Ako z Paríža píšu, rozprával sa Mar
co n i za pol hodiny bezdrôtovým telegrefom na
dialku 3500 km. a síce z Cisífenu v írsku do
Galleonu v Amerike.
Dvadsať r o k o v n a reťazi. Neďaleko
Orleans (vo Francúzsku) našli náhodou policajti
v jednom humne ssi 50 ročnú ženskú, uviazanú
retazmi. Úbohá volá aa Robiehová a už 20 ro
kov bola takto väznená svojou macocbov a tejže
synom.
Nový obrovský p r o c e s s h a l i č s k ý m i
R u s m i začne 8i vo Lwove v marci. Obžalovaný
BÚ novinár Bendasjuk, študent a dvaja kňazi,
obžalovaní sú z tých istých prečinov, Čo naši
uhorskí Bu3Í. Predvolaných bude 150 Bvedko?.
Obžaloba má 200 tlačených strán.
ÍOOO d e t í c h o r ý c h n a osýpky. Okolo
Veľkého Vsradlna vypukly osýpky vo všetkých
obciach. Niet temer domu. kde by nebolo cho­
rého dietata. Otýpky rozuiesly sa po dedinách
z Velkého Varadina a dľa lekárskeho udania
asi v 10 dediaách je asi 1000 detí chorých.
Najväčšie p o i s t e n i e n a svete. Spo­
ločnosť Canadian Pacfillsuzavrela s istou lon­
dýnskou poisťujúcou firmou srn uvu proti požiaru
na 22 400 000 funtov šterlingov, to je 537 mil.
600000 korún. ÄBsekuračná polica kryje celý
majetok tejto železnice v Kanade, spočítajúc do
toho i vozivo a budovy.
YSeruská výstava v Moskve Väfšiua
obchodne priemyselných sdružení vyslovila Ba za
usporiadania všerustej výstavky v Moskve roku
1915. Príspevok vlády sa očakáva 5—7 millionov rubľov. Mioisteistvo sa Bkoro rozhodne.
S k a l i c k í d i v a d e l n í o c h o t n í c i zahrajú
dňa 18. t. m. vo dvorane kat, domu ,Strídza
zpod hája", ľudový kus Ferka Urbánka. Po di
vadle tanečná zábava.
Z e m c á r a Nikolaj a I I . Ruský skúma eľ
Wilkicki vr til sa B výaäumoej cesty, ktorú
podujal s dvoma ľadn vzdornými loďmi Taymir
a Vaigač. Hneď na začiatku svojej cesty od
novej äibirie na juhovýchod našiel nový os'rov,
ktorý je ale len pár kilometrov veľký. Na juho­
východ našiel iný ostrov celkom proBíý ľadu
tento je 11 km. éiro'iý. Najväčšie objavenie ale
oo!o 3 sept. m. r keď prišiel na ostrov ohrom
aých rozmerov. Plocha ostrova je dost vrcho­
vatá. Breh prezkúmali až na 30 km. šírky na
sever, ďaiej ale neprešli lebo im ľadová Btenn
zastavili cestu. Na tomto ostrove vyves,1 ruskú
zástavu a pomenoval ho zemou cára Nikolaja II.
Slovník a d r i e s slovanskej o m l a d i n y
vydá A. Vomenssý v Petrohrade (Podo.jska ul.
44 kv. 6.) v ktorom c verejní mená slovanských
mládencov, hiavne študentov, ktorí by si chceli
dopisovat, v slovanských rečiach sa zdokonalovat
a BO Slovanstvom sa obo^Damovat.
Ž e n s k á m r t v o l a v koši. Milenku Maxi
Schmidts, známeho p^étianskeho fabrikanta ná­
bytku zahrď.šili. Bývala v Budíne, kde jej Scbmidt
zariadil utešený byt, obsypával ju peniazmi a
Tisíci chvália všeobecne anámy a obľúbený „Jano
krém" mast na tvár, lebo kdo ja upotrebuje, istotne
opeknie. Pehy, pupence a iné tvár ípatiace flaky u
krátky jas ski.pú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár
Téglik „Jiino krému" stojí K 120 ak tomu patriace mydk
70 halierov. Z vidieku je najlepšie objed lat tak, ked vnpred zašlete K 2-30, ta ktorý obnos dostane „Juno krém'
k tomu patriace mydlo a návod k upotrebeniu be* vi*
tkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce zašití
penisze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostato
dr. Kugena Fiittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebán; '
Pláte teda ešte dnes na túto adresu.
Dávajme si pozor n a zdravie, lebo je to náš
drahá! poklad. Mnobým tažkým chorobám môžeme vyhni
ked sa eačneme hned lieŕit. Kto trp! na žalúdkové ;bo
tasti a kŕče alt-bo nemá dobrého api-titu, nech hnřd užití
„Kalvarské aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, abj
přestaly hneď všetky bolesti a napravily žalúdok. Oni
{Tašky 50 hal. Poštou zasielajú sa najmenej 4 fľašky a
vopred poslaný obnos K 2*30 franko alebo na dobierka,
Pri každej zásielke je priložený návod k upotrebeoio.
Dostat u dr. E u g e n a F i i t t n e r a v Banskej Bystrici
(Beszterczebáuya).
Vezmite teda dopisnicu a p í š t e na túto
ešte dnes.
Nazdávate sa, že podnik kn zdaru ktorého pracuje
6 miliónov ludí, nachodi sa v Amerike? Nie, — je to
podnik náš český, to je kolínská továrňana kávové ná­
hražky. Každý člen nášho šestmilionového národa ku­
puje j<íj výtečný výrobok a tým pracuje ku zdaru nášho
podniku. Či by sa našli ešte Iudia, ktorí by nepodpo­
rovali tak dôležitý priemysel ?
Kto potrebujete akýkoľvek šicí stroj, obrátia
sa a dôverou na velmi solídnu firmu JAN BÚRI á N,
Dobruška v Čechách, ona vás obslúži akurátne so nručenými strojmi. Platebné podmienky výhodné. Mnobi
zo Slovenska objednali u tejto firmy a sú nanajvýš s|>
kojnl. Upozorňujeme na inzerát tejže firmy a odporúčam•;.
Úsudky niekoľko sto lekárov presvedčili ms,
že niet príjemnejšieho, účinlivejšieho prostriedku, ktorý
by aj kŕčovitý kaSel zmierňoval, aj dýchav^nost soslaboýal, šiiam uvoľnil, ako je Thymoma! Scillae i lekárne
Fragnerovej. Od toho času, čo uíivam s rodinou Tbjmomelu, diho nikdy nekeš eme. Každá lekáreň predávi
ho po K 2-20. Treba ale pozor dat na meno výrobku
a vyrábatela.
T
Hoväďiuová otázka r o z l ú š t e n á ! Hovädzina
každý rád jie, avšak vyvarené, hodne zunované poliev­
kové mäso radšej by zamenil za iné ^]äso^é jedlo. 8pi>
ri & gaz liná nech pečie alebo oari drabú hovädzinu t
hovädziu polievku nech pripraví r-chlo a lacno z Msggiho polievkových kačiek po 6 hal. Každá kocka vydi
jednoduchým zaliatím vriacou vodou 1/4 litra najjemnej­
šej hovädzej polievky, do ktorej sa zavarí obvyklá iávaik.. ako rezance, krupic, ryža atď.
Úspory
pri vařeni
umožňujú gatdinkej
MAGGľkocky
(hotová hovädzia polievka)
po wJ h.
K a ž d á koc'-ra dá — poliata len 7«
litrom vriacou vodou — tanier naj­
lepšej hoväd/.ej polievky, na polievky
so zavárkami, na ú p r a v u zelenín, k
omáčkam atď.
Pri nákupe žiadajte v ý h r a d n e
kocky
MAGGlHt)
s ochrannou
známkou -A. krizovou
hviezdou.
m
spoľahlivé kúpite v jedinom
v Rakúsko - ľhorsku renom.
závode C A N I 8 P O R T ,
PRAHA-Klamovka. Cenník &
(S. zdarma. Nádherný katalog 60 hal. Sto podaknvacích dopisov k dispozícii. ———•—
HOSPODÁRSKE ZPRÁVY.
Sudová banka úéastinársky spolok
N á m e s t o v e , svoje záverečné účty uverejíuje v dnešnom našom čisle.
%
Z nich vynímame:
Číslice našich výkazov dokazujú vývoj •
každého odvetvia nášho obchodu. Uver bíada- |
júce obecenstvo n á s v minulom obchodnom s
roku vo veľkom počte vyhľadávalo a na nás j
kladené žiadosti o úver vždy prajné vybavit j
tme mohli, tak že na pôžičkách sme značne |
vzrástli. Dlžníkom nášho okolia, ako v rokoch j
minulých, sme nerátali viac od 7°/ 0 a t o t o , j
naše pokračovanie malo za následok, že roľníci |
• remeselníci v minulom roku viac ako 7°/0 a m i
Y kunkurenčných bankách platit nemuseli, lebo j
pri 7°/0 u nás pôžičku dostali. V kritických j
eňažných pomeroch, aké v posledných rokoch j
Let francúzskeho letiíua Vedrina na Východ.
oly, bolo nám možno udržanie akiivného úro- |
Francúzsky odváílivý lettSň Vedrin na svojom lietacom stroji zaletel z francúzskeho mesta Nancy až
kometu v tak nízkej miere len pomocou našich j
do Egypta kraja P-ramíd. Pravda, musel cestou v*eliaké nesnádze pretrpeť, ale vzdor všetkému sa
štastne dostal na určený ciel. Vyletel z Nancy dňa 20 ho nov. a letel ponad Viedeň, Belehrad a
vkladateľov, ktorí s dôverou a vo veľkom počte j
Sofiu do Carihradu. Bol i v Ázii v krajoch, kde o lietadle tamejsi obyvatelia ani chýru nerea ú. Potom
•voje usporené groše do našej banky vkladali, S
letel cez Jaffu do Egypta, kde sa pri Kaire šastne na zem spustil. Teraz mieni kteť na ostrov Ceylon
obvyklým úrokom sa uspokojili a t a k nám í
alebo do Austrálie.
umožnili našim dlžníkom lacno požičiaval, j
Vkladateľom našim teda právom prisluší vďaka \
a pochvala, že svojim priateľom a rodákom,
odkázaným na pôžičky, obľahčili platenia ich
podlžnosti.
ako my zo žírnej zeme. Nuž učme sa, na­ ti'lc rubľov. V budúcom roku Ba začne inten­
zí ne pracovat a Rusko právom vidí v nazna­
Vyzdvyhujeme, že v minulom roku pribudlo predujme, a le>šie aa i nám povede.
čenom pláne nové b/BDodárske obohatenie.
nám Vkladov K 157,304 95, iste značný obnos,
V ý v o z s r b s k é h o m ä s a . Z Belehradu
ktorý nás presvedčuje o dôvere náího obecenstva.
K a p u s t o v ú f a b r i k u v S t u p a v e ide za­
oznamujú, že dľa ministerstva hospodárstva uve­
Naše rezervné základiny s tohoročným prí­
rejnený výkaz, vyviezlo sa v tomto roku dosiaľ kládat preôporská židovská banka „Kereikedelmi
spevkom obnášajú K 95X00 proti lanskoročnfm
60.000 zabitých sviň do Rakúsko Uhorska a és Hitelbank". Ako počúvame BÚcastnia aa pod­
K 82.000, vzrástla teda naša rezerva o K 13 000
Nemecka. V posledných dňoch menovite vývoz niku aj okilití slovenskí roľníci. V Cechách »ú
Taktiež oznamujeme, že výsledok minulého
svinského srbského mäsa do Berlína bol väčší. tiež zákvaBnice a podobné podujatia, ale nie na
roku umožnil nám, že obvyklé každoročné
V srbských vývozných kruhoch očakáva sa, že židovských, lež na družstevných základoch.
• čistého zisku vyplácané príspevky správe,
vývoz mäsa do Nemecka bude o moc väčší ako Roľníci si nsjpr? založia družstvo, kde nemá
oensorom, úradníkom a spolkovému pravotárovi
prístupu iní len roľník, a toto družstvo, teda
vlani.
sme patričným už na ťarchu účtov minulého
čisto rolnicky útvar, zaoberá sa kvasením a
R u s k ý p r i e m y s e l . Obchodno-priemyslová odpredaním ohárok, kapusty atd. Tieto české
roku vyasignovali,
tak že čistý zisk týmito
koraissia ruskej dumy prijala zákon, ktorý zrušuje družstva účinkujú veľmi pekne. Prečo musíme
obtažit sme nemuseli.
Valné shromaždenie Ľudovej banky bude clo na ru?ké výrobky, vyvážané do cudziny. práve len my Slováci hnát vodu na mlyn ži­
dňa 26 januára t. r. o 10. hodine predpoludním. Oíakáva Ba, že sa tým pivznesie menovite ruský dovských špekulantov? Prečo by Brne sa my
S n í í e n i e ú r o k o v e j m i e r y l t a k ú s k o - vývoz do Ázie, zvláště Perská a na Balkán.
tiež nemohli poBtavit na vlastné nohy, ako českí
u h o r n k e j b a n k y bude prevedené, ako sa
Z a z e m ě d ě l s k o u k u l t ú r o u v K ú s k u . roľníci. Teraz už máme svoje slovenské Ústredné
myslí 20. januára, kedy bude aj schôdza ge­ Od r. li)09 písalo sa a uvalovalo v rmkýcn DruSstvo, ktoré je vedené výtečnými praktickými
nerálnej rady Rakúsko-uhorskej banky. Vtedy zemědělských kruhoch o odvodnení obrov^ýeh roľníkmi a ľuďmi, akí sú Or. Blaho, p. Slavik,
prikročí sa asi k sníženiu úrokovej miery o Va%» priestorov zeme, Ktorú merajú dies na 38,000.000 r. k. kňaz Krojher atcľ V Labe si mnohí roľníci
teda na 5%íiesjatín, okrem tunde*, ktoré majú rodohu na žiadajú tiež založenie družstva a toto zaoberal
I n t e n z í v n e h o s p o d á r e n i e y N e m e c ­ 27 000 000 desjatío. Celá táto ze a je neužitočná, 8í. bude aj odprodáváním zelenín a pozdejšie aj
k u . Nedávno sme písali o intenzívnom hospo­ ač by sa dotre hodil* k pestovaniu ľanu a kvasením. Načo by sme oddávali zi<k našej
dármi v Rusku Teraz oznámime našim čitateľom, kŕmnych rastlín. Pokusy súkromných činiteľov krvopotnej práce židom a špekulantom, keď si
ie aké výsledky má rozumné hospodárenie v Ne­ malý úspech. Práce sa ujali zemstvá, zeměděl­ tento zisk, pomocou družstiev aj pre Beba z á \
mecku. V Nemecku je školstvo velmi vyvinuté ské družstvá, zemt-delci sami, aby utvorilo sa chránit môžeme?
a i roľníctvo je o veľa vzdelanejšie ako u nao. družstvo pre odvodnenie Západného Ruska, kde
K o í k o z e l e n í n vyváža sa d o c u d z i n y ?
Tam užívajú hospodári umelé hnojivá už od Ba dosial upravilo zeme asi na 8 millionov de- Z» posleduých 5 rokov vyviezlo sa z našej mo- •
dávna a robia to s veľkými uspecbami. Aj kŕmenie sjatín. Nedostatok peňazí prekazil dalšiu čin­ narcbie 1 million 114 tisíc metrických centov
dobytku a ošípaných sa deje účelne a sústavne. nost. V októbri lanského roku bol v Moskve ohárok (ugoriek) a za toto nám zapLt la cudzina
Diuž-tevíĺcťo je veľmi vyvinuté. Takéto roľ- sjazd za túto otázku; a vypracoval Ba na ňom 23 millionov korún. Zemiakov vyviezlo aa za
Bi'ctvo potom i napreduje. Roku 1S87 bolo v Ne­ program odvodňovacích prác. Založená bude tento čas len za 15 millionov korún. Živých
mecku 22 milliooov hektárov obrobenej zeme. zvláštna banka s kapitálom 50 millionov rubľov,
Roku 1912 bolo takéto zeme 23 millionov hek­ ktoré z čiastky poskytne štát. V Moskve sa u!lllllIimi]lll!mi!!l!!!l!l!l!!ll!IU!lll!llllll!!l!!lllllll!lim!!lin™illimillllIir8
tárov. Roku 1887 činila celá úroda nemecká tvoril ústredný vjbor, ktorý má najprv vyskúmat
len 57 mill, tónov. Roku 1912 už 106 mill. neploduú, bahoistá zem, obznámit sa s postupom
Odporúčame našim rodinám
Roku 1887 taíil nemecky roľník z jedueho hektára práce f podobnýcb prípadoch v Západnej Eu­
(nieôo menej ako dva kat. hony) len 25 metrických rope a 8obrat materiál z dosavádnych prác a po­
centov úrody, roku 1912 ale už 45 metr. kusných staníc. Dnes v Rusku pre skúmanie
ceniovl Z týchto číslic vysvitá, že nemeckí babniBtej zeme sú stanice: v Jut jeve, Minsku,
rolnici sústavným hospodárením zdovjnáaobnili Tvere, v No'gorode a vo Vladimírskej gubernii.
gviju úrodu a z neúrodných pieskov fažia viac Ročný nákhd je 'nej pokusnej stanice činí 1Q
.lll|l|!lllllllllll!l!IIIlllllI!l!I<!!l!I!|l|!lll!ll!IIIIII!ľll|]I!ll]IIII!l!l!milllll!IIIIIIIIIIlll!UBl
E
ZEMSKÁ PRŮMYSLOVÁ BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST, V K L A D Y C 0 ,
7flln?Pnň
^ í v n i / ^ c l - £ k « l s i r - m i
H Q * I 1 T - / % »
« D - M < n 1 - > ^ 2 .
. B
z
aložená ž
ivnostenskou b
ankou v
jRarailxe.
zúrokujeme %&
BUDAPEST,V.,FerenczJózsei-tér.6.
Zmenáreň: V., F e r e n C Z J Ó Z S e f - t é r 6 .
(p«líe iGRE3HAM«).
Telegrafickí adretia: „INDUSTRIAL?*.
TELEFON:
{
r
. .'
F i l i á l k a V M U N K Á C I.
Hl—66
_«.
131-0«
Účastinný kapitál Ž I V N O S T E N S K E J
B A N K Y v P R A H E je K 8 0 , 0 0 0 . 0 0 0
a rezervy vyše . . . . K 2 0 , 0 0 0 OOO
0 ř » t n nhorakej poetovej aporiterny S. M Í M ,
Ucet n rflkrttikfj poštovej a p o r l u f o y 6. 106686.
Úóet u boa here. poet. sporlteľny A. 81fl6.
~
/
Eskont zmeniek. Preddavky na cenné pa­
piere. Vybavenie všetkých bankových a
burzových transakcií na budapeštianskej a
cudzozemských burzách. Kúpa a predaj
cudzozemských peňazí, zvláště dollarov,
mariek a rubľov. Živé spojenie s vidiec­
kymi ústavmi. Priame styky so zahraničím
a s Amerikou.
mmtmmammBEmmmmimmmmmimm
Strana 6
&Blo3
NÁHODNÝ HLÁSNIK
ekemu pohybu. — Mrhal Tomík: VII. rolnicky
husí za 18 millionoT. Vína T sadoch za 29 mil
lionor. Ugorky vy Tázali sa zväčáa do Nemecka 8jazd T Skalici. — Poľná hospodárstvo: Zlep­
a lea malá čiastka do Baska. Cibule a cesnaku šené pôdy rašelinaatej. — Lacný prístroj na
vyviezlo sa za posledných 5 rokov za 9 millionov vyzkúžanie klíčivosti semien. — Zákon o minikorán. Áko v.dfme, pekné peniaze Bi utržilo mume výživných látok. — ChoT statku. — Rady.
naie zemědělstvo v cudzine. Vlády by 8a malý — Mliekárstvo. — Benjamin Kamenár: Môj
Btaraf o to, aby tohoto vývozu s výdělku bolo chov králikov. — Co B kožkami? — Tri roje
čím viac. Keď sa jedná o industrin, vtedy pod­ cez deĎ. Napísal Martin Kukučín. — Rady pre
porujú každú maličkost, ale vývoz hospodárskych domácnost. — Ako povBtávajú s chudobných
plodin obťažujú na dráhach nedostatkom vagóiov remeselníckych pomocníkov bohatí fabrikanti. —
a podobné. Dobrá organizácia však aj v tomto Ra y pre remeslá. — J. Modran: Jako čítat
súvahu účastinnej spoločnosti? — Časové správy
ohľade moc spomôŕe.
Organizovaní n e m e c k í r o l n í c i v Za­ z obchodu a premy slu. Sú?ahy podnikov. Insoldunajskú, o ktorých sme už písali, poukazujú vencie. Konkursy. Nové firmy. Tržné ceny.
Predplatná ceaa na rok pre Rakúsko-Uhorsko
zase na velký výilelok ich org tnizácie. V sdrú
ženia tomto sú aj vinohradníci. Títo predným 3. kor., pre Ameriku 1 dollar.
O Innrf fa TTIP.
velmi často lacno predali ich vína a zárobok
mali vlastne len agenti, ktorí zastrčili mastné
provizie. Teraz je to ale už ináč. Organizovaní í
vinohra níci predajú už nie sami, ale orgaui- '
(Za obsah redakcia nie je zodpovedná).
sacia. Táto najde kopca bez agentov. Provízie
sa neplatia. Takýmto spôsobom sa docieli, že
Pánom staviteľom do pozornosti!
producent obsiahne vyššie ceny, ale ani konsu- V n i l n i l Štrbskí bývalí urbarialisti majú na
ment nemusí za víno tolko zaplatit, ako predtým. O I Í I J G I I . jar stavať HOVý m l y n . Ktorí p p .
Nemeckí jBiuernbund" má teraz takýmto spô­ stavitelia by reflektovali na stavbu budovy, nech
sobom z 20 obcí 120 tisíc hektolitrov vína si prídu prezrieť stavebný plán, aby dla n e h o
k dispozícii. To je už potom moci Dosial robili vedeli podať svoje rozpočty do 14.
februára
ceny sgenti a špekulanti, teraz BÍ ich robia záverečné.
ZAHYNIE KAŽDÝ,
či jednotlivec, či národ, ak nenapreduje, lebo
veď kto nenapreduje, zaostáva. Ale taiko člo­
vek napreduje vo svojom odbore bez dobrého
odborného časopisu, akým sú
.Kupecké, priemyselné a hospodárske
noviny' v Turčianskom Sv. Martine.
Práve vyšlo 1. číslo piateho ročníka. Žia­
dajte BÍ hned číslo na ukážku.
Verejná hovorňa.
roľnf i. nnmocoii i-h nrgurnrôc'R. s í r n i !
lodenyarnodnílát
Kypánské i dámské
doporučuje ve prospech
Ústřední rlatice Školské,
vzorky zasílá franko.
továrna na sukna
VHUřtPQLC!
K N I H Y A NOVINY.
Plán preukáže urb. predsedníctvo
(Csorba, Liptó vm.)
v
Štrbe
IG. HORNÝCH A SYNOVIA
Už je t o raz t a k !
Kým nenauíime sa samých seba uctiť, nikto si nás
neucti. Kým budeme za na>e groše u cudzích ludí ku­
povať, k ničomu nepiídemet
H r ú z u peňazí v y d á m e
cudzím Iudom menovite za stavby a stavebné materiále,
vzdor tomu, že na Slovensku najlepšie a najlacnejšie
prevedie nám stavitelská i
dodá nám kruhová
kancellária
I
teheleň
JANA
HI^AVAJA
vTuróianskom Sv.Martine.
stavby každého druhu, vy­
výtečnú ručnú a strojovú
—9—
pracovanie plánov, rozpoč­ tehlu, francúzsku patent.
K r o n i k a k a n o n i c k e j vizitácie v ev. tov a všetky do stavebného „ S t e i n b r u c k e r o v s k ú "
odboru patriace práce.
a hladkú škridlu.
&y.8enioráteliptovskomr.PanelíU3. Sostavil Dr.
P
ô
d
u
jím
a
pokrývanie
celých
striech
na celom
Jotef Burjai, sen. dozorca. Dostat u Jána Hornom Uhorsku za najlepšiu uznanousvojou
škridlou, ktorej
Páričku v RuSomberku za 3 kor. "20 hal.
sa žiadne eternit-zenity ani zdaleka nevyrovnajú.
Kronika je verné zrka ilo dnešného stavu
P o d p o r u j m e s v o j i c h
ludí:
ev. BIOV. cirkvi v Liptove. Prídu časy, že kro­
nika bude nezbytnou pomôckou ku kultúrnej
ODKAZY R E D A K C I E .
histórii ev. Slovákov. Najkrajšie, úprimne po­
církevník v Hložanoch. Váš dopis poslali
vzbudzujúce BÚ state o školstve. Ev. rodákom sme Mladý
cirkevným novinám. J. F. v B. na Vaše otázky
vrelé odporúčame I
odpovieme budúcne. M. R. Vojvodov. Dobromyseľne
Slovenský listár. Napísal Košický. Predáva prevzali sme to zo slav. novín a nie z lejakých éorsa v každom kníhkupectve slovenskom za 1. nálov.
kor. ale hlavne u vydavatelstva Júliusa Kustra
Košice — Kassa. Veľmi užitočná a potrební I
kniika zvláště pre tých, ktorým sa nedostalrl
výučby v slovenskej škole. Knižočka na dvocb.
stranách poučí: kde písat veľké litery, kdť
malé; kedy klást čiarku, kedy bodku. Na dal
šich trcch stranách vyučuje počiatkom pravopisu
a koiečne dáva úpravu tým, ktorý do Blovenske
školy nechodily, ako sa za hodinku naučia čisti
slovensky písat. Vlastný lhtir rozdelený je nf
tri čiastky: listy všeobecné, listy obchodné.
a konečne ľúbostné. Najdôležitejšia cast je druha'
— listy obchodné, v ktorých sú príkiady sku
točne po';rebné pre každého, kto od sveta dačc
kupuje alebo mu predáva. Na konci BÚ doloženej
ceny od listov a zásielok po pošte. Knižka osožná,
potrebná. Odporúčame.
Skalický „ P o k r o k " vstúpil do XI. ročníka
6 M WpW a a ctudene pije, vždy
Predplatné 5 kor. ktoré treba posielat na meno:1
ta katratnovka úplne neškodná
Joetf Teslik Sialica — Szakolcza. Predplatitelia
• dottanlo
dostanú jedon týždeň „Pokrok', druhý „Sloven-\
a
vďaka
lei príprave
aký Hospodár', tretí „Remeselnícke Noviny" 8
z
najlepšieho
sladu
štvrtý tjždeň „Noviny Mládeže. .Pokrok' bol!
Wtaifc posilňujúca.
i dosial zrkadlom hospodárskej a kultúrnopoli
tíckej práce na okolí Ssalice, s novým ročnlksn,
rozširuje svoju činnosť na celé dve Btolice: Nitrvj1
a Prešporok. Hlavným redaktorom .Pokroku'
js Dr. Pavel Blaho. Pokrok s pridruženým;!
časopismi vrelé odporúčame, a prajeme si, aby i
Ba .Pokrok* v tom duchu a obsahu, ktoré pri-,
nieslo 1. číslo nového ročníka, stal čim skorej'
t mesačníka týždenníkom.
Deti nemalý by
vôbec nijakú zrnkovú kávu piť, ale
len dobré mlieko
s Kathreinerovou
Knelppovou
sladovou kávou.
Zpýtajte sa, prosím,'
o tom VáSho
domáceho lekára.
K u p e c k é p r i e m y s e l n é a hospodár­
ske noviny. Turí. Sv. Martin, ročník V. číslo 1
Z obsahu uvádzame: K nášmu družstevní
Cbcete mať pekná školu?
V LOMNICI HAD POP. (tail.
I
I
Továreň na brdá, niteľnlce, člnky
a všetky iné tkáčske potreby.
Cenník na požiadanie zdarma.
Slivovicu z r o k u 1911, dobrú gazdov
skú 100—5C0 litrov po 180 kor., taktiež 4-roín
k o b y l a , a 3-ročného ž r e b c a , silného belgic­
kého plemena, má na predaj Ondrej Mazák,
V e s k a B e z d e d o v (Bezdédfalu p. Dovány
Trencsén vm.)
ílnm na nrprlni
v mieste s 3 izbami
> P
red
UUIII l l d p i C U d | i z bou, kuchyňou, pivnice*
a bočnými miestnosťami za v ý h o d n ý c h pod
a
mienok. Pjíhlasy p o d značkou » V ý h o d n á kúp
do admin. »Nár. Hlásnika«
Každý bude spokojný, ByítóíttSÉ
40 metrov veľmi pekných zbytkov kanafasu, oxfordu, zeffru, šotišu, plátna atd. za . 20 kor.
40 metrov zbytkov II. jakosti
„ . 16 „
20 metrov pláma, bieleho, silného, 100 cm. ši­
roké za
la kor.
20 metrov širtingu bieleho, celkom jemného za
1 2 kor
P í š t e si o cenník a vzorky, ktoré
'
rdarmazasielam. Stá a stá podakovacích listov po ruke.
z
Alois Doubrava, tkalcovna, Náchod
I (Čechy),
IIIIIII
•••••••••••••i
(••••••
Pomocnica flverná Baňkali
úcastinárska spnločnosf v B BEZ HE.
Expozitúra v K L E N OVCI. — Základná
istina K 510.000-—. — Rezervná základina
K 1C6.000-—.
P r i j í m a vklady a (TO/ Ú r o k o v ú dan piati j
platí od mch čistých *-* /o ú s t a v zo svojho. — |
Vybavuje bankové obchody každého druhu.
::•::::::•:::•:::::
Imerujte
Najlepšia vyitavi
Vám j a i na splá­
tky staviteľ:
v „Xár.
Hlátmiku"*.
M. M. HARMINC
BUDAPEST, VIL, Verw Pain* o. 1»
Číslo 8
FAÄODNÝ
-
HLÁSNIK
§ ILudová banka účastinný spolok v Námestove.
Majetok
r JULEP
ovocntšTOuylI
1
2
3
4
6
BUCHTU
6
7
8
9
10
11
ap!r a f e ^ a ^ T ľ T ^ r ^
1»
t>OUEVlViP0LIEW0V|
jTOERVOVM KOREMEC
\
HRflCHOWT
núna
"sunwcE
BONBONY
Ip
(Mm
i e plynové svetlo „Orion" je zo vše­
tkých osvětlovacích spôsobov n a j ­
l a c n e j š i e , najvýhodnejšie a najjednoduchejšie. Žiadajte si môj pro­
spekt a presvedčíte sal Nevyhnutné
pre h o s t i n c e , k a v i a r n e , o b c h o d y ,
dielne, továrne, kancellárie, ako i
pre byty a vôbec pre každého, kto
chce mat pekné osvetlenie. Plynom
možno aj rýchlo vařit a žehlit.
Jíl7pf T flTICřÝ ľ r v á * P e c - t c v á r e n n a p a t e n t
• UtCl LUllOňJ, Tzdnchoplyn. stroje „Orion",
Roudnice n/Lafaem (Čechy).
Najlacnejšie sa ošatíte
ekĽym a stálofarebným tovarom,
toré vo vlastnej tkaícovni tyrába
Í
František Šrytr,
„
9.771-48
E 2,226 87526
1
2
3
4
5
6
7
8
Ťarcha
Účastinná istina
E
Rezervná základina
„ »
Domová
.
„
Vklady na knižky
Peňažné ústavy v bežnom
Nevyzdvihnutá dividenda
Pre: hodná daň úroková
Prechodné úroky od
zmeniek
E
Prechodné úroky od
hypot pôžičiek
„
Prechodné úroky od
úpisoíých pôžičiek „
Zisk
500 000-—
fsi.oon-—
\ 2 00Q-— g
286.SO0-—
, 1,878.77181
účte
„
6.00493
„
592
„
3.8t>l*<7
21.461-23
1.717-85
11787
.
23 286-4»
28.358-98
K 2,22«.87&28
13.807-89
10.410 —
4 796-67
2.147 93
2.29 i 94
640-—
35840
17.354 60
3194-34
28.358-98
141.22-33
E
1897
136.614-46
4.588 90
141.282-33
V NÁMESTOVE, 31. decembra 1913.
n *6
p o v e r e n i o t v o »
A u r e l S t y k v. r.,
predseda.
H i l o ä P l e t o r T. r ,
člen.
Lacná a dobrá obuv!
Za d o b r ú kožu a moderné spracovanie ručím. Každý
bude úplne spokojný s mojou obuvou, ktorú rozposie­
lam po celom Slovensku.
Ševrové, alebo lakové šnorovačky alebo cúgové
topánky . . mužské 14 kor., ženské 13 kor.
Oskáriové Inorovačky alebo cúgové topánky
mužské 13 kor., ženské 12 kor.
Pracovné, silné .
„
12 „
„
11 »
Pracovné, silné poltopánky
. . : . . . 10 „
Elegantné, jemné
11»
B
UiríiioTlifiVi nhflV z prepletanej k o ž e , hodiaca sa
UjglGllllj&a U U UI zvláště pre trpiacich na otlaky a
proti poteniu nôh (čo hneď odstraňuje) o 1 kor. drahšie.
Stačí zaslat obrys šlapy, alebo udat číslo obuvi. Ne•5 i hodiaca obuv sa zamení. Objednávky sa hned vybavujú.
J Á N H B U B Ý , obuvnícky závod, S l a t i ú a n y (Čechy).
••
Starý, dobrej povesti sa tešiaci zasielateľský závod
súken, módnych látok mužských i ženských a hotovej muž­
skej odovi, hladä spoľahlivých, reprezentácie schopných
'4r
<?
P i a n a , o r g a n y
a l i a r m o u i a
zástupcov
r e k o s t o l , Školu i
om l a c n o za výhod­
Sných
podmienok dodáva
Ján TnčeUľrí
ku návšteve súkromných objednávateľov, na vysokú pro­
víziu. Pri osvedčení sa fixný plat. Prednosť sa dáva vy­
učeným krajčírom a takým osobám, ktorí vedia presnú
mieru brat. Nezbehlí sa poučia. Nabídky treba poslat
1
na
firmu:
(Čechy);
(Čechy).
DluBtr. prospekty orga­
nov, cenníky armonií a
pian zdarma a franko. —
Postaveno 260 organov,
6600 hirmonii.
J. Skorkovskf, S5 ? ÄSKiS
r
Tkalcovsky tovar.
1 k u s 2 3 m . ť a ž k é h o p l á t n a l e n K 11 5 0 , 1 p o ­
steľná p l a c h t a 136/200 cm. po „ 2 1 0 , 1 t u ­
cet u t e r á k o v K 4 " — , 5 " — , 6 — , 7 - — , 8 ' — ,
1 0 ' — , 1 2 ' — . Krizety ťažké n a sukne, m e t e r K
1-15, k a n a f a s , ť a ž k ý , 1 2 0 c m . Šíre, m e t e r 9 0
hal., 1 m e t e r c a j g u K 1 7 0 .
"40 m . bárenétú7~fláňělu7~zefiřu a p l á t n a
l a t o v a r , n i e_z b y t k y, l e n z a K 20-—.
Zasiela nadobierku, vyše Dnnnf pATfjána P o l i c e
20 k. franko tkalcovstvo r I M i l . f UJUGU0, u Met.
(Čechy.)
^Založená roku 1868.
•*4^v
!l!!!!l!!!!i"im!ili!!i!l!!i!i!l!Ill!i:ilIU*!ll!!!l
P o z o r , zdarma!
Peknú látku (2 metre) Da blú'.u, alebo ženssé
Satý zdarma obdržíte, ked si objednáte 5 k g .
ražnej sladovej kávy len za 5 k o r ú n 1 vy
plateno zasiela firma , D o b r ý H o s p o d á r 1
velkopražiareň ražnej kávy, C h r u d i m (Cechy)
KALENDÁR ZDARMA
obdrží každý odberateľ hospodárskeho časopisu SVĚT
VENKOVA v Chrudimi (Čechy). Žiadajte ho hned.
S P O R I T E Ľ Ň A ÚČASTÍNÁIRSKY
Akciový kapitál K 1,100.000—.
Dal
F l o r i a n H r k e ľ v. r., A n t o n K l i n o v s k ý v. r., F e r k o S k y č á k v. r., F l o r i a n K r a s n ľ a v. r., R u d o l f GabriS v. r ,
pokladník.
podsprávca.
správca.
člen správy.
hl. účtovník.
J o z e f E o n f a l v. r.,
člen.
aa
Všade p l y n o v é ž i a r . s v e t l o bez ciev. vede­
nia. N o v o t a ! Visiaca p l y n o v á ž i a r o v á l a m p a ,
horí bez tekutiny, bez knuta, bez nebezpečia, spo­
treba horiva na hodinu 1—2 haliere pri 60—120
svie :ovom osvetlení. S t e n o v é l a m p y od 13 kor.
vyše. Prospekty o všetkých moderných osvětlo­
vacích spôsoboch zdarma. S C H W A B , W i e n
W i e d e n e r H a n p t s t r a s s e 122/B.
78.506-62
1 Přenáška zisku s roka 1912
K
2 Úroky eskontaé
E
93,011-76
3
„
hypotekárne
„
81.881-89
4
„
úpisné
,
3 496 70
6
„
v bež. ú : t e
„
8.192 18
6 Dôch. na peň. druhoch~K
16B-66
7
„ „ cenných pap. „
1.016 —
8. „ - bank. obchod. „
8.:i86-35
V NÁMESTOVE, 10. januára 1914.
• Dolnom Spáleništi č. 16/a
«•
. Dobruška (Cechy). Zvláště obdržíte • a
rásne zeftry, lámasy, oxfordy, krisety, sypkoviny, kanafasy, a i. —
•a
Vzorky zasielajú sa každému zdarma a aa
franko. Tovar vyše 20 K lranko na do­
bierku s 3% slevou. Na sklade sú tiež
rôzne pekné látky na dámske letné i Bi
zimné šaty acajgy na mužské obleky. aa
fSSAt& osvetľovacie telesá.
3.494 —
75.012-52
7.601-25
6 306 64
horejšie účty preskúmalo a v poriadku našlo.
[I
s:
Úroky reserv, zákl.
E
„
od vkladov»
Úroková daň od vklad. K
Daň dôchodková
,
Platy
„
Trovy administratívne „
„ zavedovacie
„
Odpis z požiadaviek E
„ 10'/» * náradia „
„ z nemovitostí _„
Zisk
r> o SB © r
Í
li
82.184-10
„ 2,059.861^6
„
24.743 —
„
63 88011
„
8.275 20
,
8.370-—
„
4.860 —
K
Dovoľte, aby som Vám
vyložil čierno na bielom,
I
E
Účet z i s k u a z t r á t y 3 1 . d e c e m b r a 1913.
Vzal
1
2
3
4
6
6
7
8
9
10
Močenie do postele
•ft
Ú č e t súvahy 3 1 . d e c e m b r a 1913.
Pokladničná hotovost
Zmenky
K 1,4343485»
Hypot pôžičky
,
457.842-20
Úpisné
67.263-70
B
Úvery v bežnom účte
so zaokrjtím
.
14Q.408 87
Cenné papiere
Vklady v peňažných ústavoch
Drobné aktíva
Nemovitosti
Náradie a náčinie
Zaostalé úroky hypo­
tekárnych pôžičiek
E
9.516 SO
Zaostalé úroky ápisových pôžičiek
,
25*18
* S tohoročnon dotáciou E 96.000--
okamžite za­
s t a v i l Udat
vek a pohlavie.
Vysvetli zdarma G? P í a l l e r , ř i i i r n b e r g 236. (Bavor.)
í
Strana 7
SPOLOK!
"^Vklady K 9,400.000—.
Centrálka Y Tnrčlanskom 8Y. Martine. - jFiliálky: Y | Liptovskom Sv. MíknláSI, :na Vrútkach a Y §tnp. TepUclacj.
Expozitúry: Y Snfancch, f MošoYciacb. a T Slovenskom Prarae. :-: Prldrožený ůstaY^Hrádocká sporitelia Y Hrádku.]
~^
Zaoberá M b a n k o v ý m o b c h o d o m k a ž d é h o d r u h u a a s s r k u r u j e p r o t i oliiiu, k r u p o b i t i u , n e h o d e a n a ž i v o t — V k l a d y z ú r o k u j u
nejšie. — Splatné lístky poštovej sporiteľne k bezplatnému poukazovaniu vkladov zdarma.
s a čo n a j v ý h o d ­
WABODWT
Strana 8
^^^
M A L Ý OZNAMOVATEL
lež použite
fVSTKOKll.
/
Chce sa oženiť r s t t ;
idúcim remeslom a hladá
poriadne dievča, iilebo mladú vdovu s niekoľko sto
korunami do obchodu. Pripadne prijal by súcu ženskú za gazdiuú. Příhlasy
pod značkou „Majster" do
administr. Nár. Hlásnika.
Fialka K í-20. Za penlaie vpred
1 äaia K í»0, S flalky K V—,
10 flaái K 90'— poaiela franko­
vané. Nedajte si nikdy nanútif
padělky 1
iBJRAMERA,
6. k. dvorný dodávateľ
J*
\
velejemnej
P R A I U , I1I-S03
ražnej kávy
K 3*20
poštou o 50 hal. viac,
v ručníkov, obale s
praktic. darkom od­
porúča
Pozor
na m
meno
vírot
výrobku 1
Hlavný iklad pre Uhorsko lekáreň
v Budapešti.
Frant. O p a t r n ý ,
Praha, Vil. 402
Blajlepší fceský nákupný prameň!
Lacné
postelné pleral
1 kg šedého, páraného
2 k., lepSieho 2-40 k.,
polobiele 2 80 k., biele
4 k., biele pá perie 6-10
k., 1 kg veľmi jemného,
snehobieleho, párané­
ho 6-40 k., najjemnej­
šieho 8 k., 1 kg Šedého páperia 6 k., 7. k., biele 10
k., najjemnejšie z pŕs 12 k. Pri kúpe 5 kg franko.
Hotové postele z hustého modrého, červeného,
bieleho alebo žltého nankiugu: 1 perina 180 cm. dl.
120 cm. S. s 2. hlavnicami, každá 80 cm. dl. 60
cm. S. naplnená novým, Šedým, veľmi trvácim,
páperovým posteľným pierim 16 k., polopáperim
20 k., páperím 24 k. Jednotlivé periny 10, 12,14,
16 k., hlavnice 3, 350, 4 k. Perina 200 cm. dl.
140 cm. S. 13, 14-70, 1780, 21 k., hlavnice 90 cm.
dl. 70 cm. S. 460, 5-20, 670 k. Spodnie periny
zo silného pruhového grádlu 180 cm. dl. 116 cm.
S. 12-80, 14-80 k. Rozposiela dobierkou od 12 k.
vyššie franko, výmena i vrátenie dovolené, alebo
peniaze zpät. Obšírny cenník zdarma a franko.
S. Beuisch v Dešenicieh, č. 111. Čechy.
m Burian : : Ä £
fabriefcý sklad Ilcicb itrojo?
Vo vlastnom dome.
Prvý český kresf. závod
SExistuje už 25 rokov
Dodáva Sicie stroje najlep­
šej akosti, veľmi trvanlivé,
s 5-ročnon zámkou, zho
tovené zo zaručene spoľah­
livého materiálu, vyzkásf
né. Zásielky vypfateno.
126 dobre balené.
Stroje Singerovky T cene od E 60. Stroje kruhovkv
v cene od E 110. Tiež na mesačné splátky po 8 1¾
kor.:: Žiadajte cenník, dostanete ho zdarma a vyplatený, tam je všetko podrobne uvedené.:: Bicí stroj je
vec užitočná, usporí sa ním mnoho Ča*u i peňazí do roka.
Inzerujte v „NÁRODNOM HLÁSNIKU"!
„D nás"
[
í
{
í
\
5kg
Výroba a hlavný sklad
v le>
kárui
JĚr
Najlacnejší lebo
najlepší, najvý­
datnejší a naj­
chutnejší kávový
p r í d a v o k , Je aj
zostane p r a v á
:Franckovka:
Za malé oznamy platí sa vždy v o p r e d , a sice 5
halierov za slovo; začiatočné a každé h r u bo tla­
čené slovo 10 hal. Ku nabídkám k sňatku a ku
vSetkým takým oznamom, kde doSlé priblasy ex­
peduje administrácia, treba přiložit 20 halierov na
I porto. Pri dotazoch treba přiložit známku na od­
poveď.
prostriedok proti zapeku,
má hojivý účinok pri Iahkom a somárskom kašli,
chráni před každým ocho­
rením dýchacích ústrojov,
pri dýchavičnosti polahčuje
a priaznivé pôsobí ako pri
detoch tak i dospelých. Le­
kárskymi autoritami už ve­
la ráz vyzkušený a odpo­
rúčaný.
•
Oísio 3
WLÁstm.
Stálofarebné
zbytky kanafasov, zeflrov, ľan. plátna, grizetu,
tlače,flanelu,barchetu atď.
h o d i a c e sa pre domáce
iaty atd. Balík, obsahu­
júci 3 5 — 4 0 metrov
zbytkov 3—15 m. dlhých
za 13 korún 50 hal.
franko dobierkou za­
siela Anna Mar sikova,
tkalcovna,
česká Čermná č. 89.
p. Náchod (Čechy).
MaTiarstYTolinS
obrazov a mramorových
imitácií. Oprava oltárov
a kazateľníc. Maľba di­
vadelných JRvfát v mod.
slohu, všetky umel. práce,
portréty atd. Umel. priem.
I závod J Á N T I C H Ý ,
Mor. Ostrava Guttmanova i4.
je dámske a
dievčenské
šatstvo
úžasne lac­
no k dostaniu.
Sukna K 3-M
Blúia „ 1-28
Župan „ 6*80
Zaket „ 8-80
Baglan „ 10 —
Koitym „ 10-60
Plylovy
kabát „ 0-60
Žiadajte zdarma náš
obrázkový cenník.
SLADY 1 PUS, PRAH1.
mrkvu, celer, cibuľu,
cesnak a inú zeleninu
xa konkurenčné ceny
zasiela dobierkou
V. k. dvorná továrňa hudobných nástrojov
v.
Ant. Procházka,
A
S Y N O V É
Najdokonalejšie hudobné nástroje • dreva i kovu
ObioYské králiky no
orchestrové:
č. 0 za 18 kor.
, 1 , 8 »
. 2 „ 24 „
„ 3 „ 30 „
. * n 40 „
koncertné:
lit. A za 50 kor
„ B „ 60 „
, C „ 86 „
%*»
. D „ 100 „
„ E „ 130 „
Školské husle '/„ •/«. léno 4 /. so sláčikom K 9--,
10—, 11-—, 1 4 - , 18—.
CpnnfVv zdmri".
30funtovzmohutnejóce,
mláďatá K 1-60, plemenáky od 6 k o r ú n vyše.
Športové a užitkové ho­
luby dodáva SC11WAU,
•\Vien (Wiedener HauptBtrasse 122 B. — Cenník
zdarma.
••••••••»••••••
—
•
ZÁROBOK ••
značný a ľahký, bez obra­
du na vzdialenou', po­
skytuje: TovArna na ple­
tený tovar
•
•
Libal & spol., •
•
P r a h a II.
•
Volíčkova ul. 28 - m .
Žiadajte V:3vetl«nie.
_ •
k u p u j ú príidzu, Tiavluenň a vlnenň v nedostižitelnej akostí za kon­
kurenčné lavné ceny len
u výrobcu:
Továrna na priadzu
Vodiftkov. ni. 28-111.
• »>••»•»•••••••i
Čírnoílce n Táborí ä, 51.
I; Vi: iinéi.o Stabn-h l likftro
a fUikuja dra SCHMIDTA
H ľ a d í 03 mladý, schopný
fllCUli bi, cbclindvedúci do
väčšieho potravního spolku
s 2000 kor. kauciou. Zná­
most maďarskej reči je žiadúcna. Prihlás do Konca
jauuára. Bližšiu aJ rssu
udá administrácia „Nár.
Hlásnika".
Č E R V E N Ý
Vracov (Morava)
obdrží každý prípravu ku
zhotoveniu 5 1. čajového
rumu, alebo akéhokoľvek
iného likéru, a krásny
nástenný kalendár, kto
si objedná 5 kg. zdra­
votnej ražnej kávy za
4 kor. vyplateao u firmy
(Čechy.)
F .
V HRADCI KRÁLOVÉ (Cechy.)
Len tento mesiac
V. M A R E K .
«Č>ESK.l£ F » E F t I E
1 kilo šedé, párané E * — , lepiie K V40,
polobiele K 8-60, biele K 4-80, prima páperové K 6-—, vysoká príma K 7-20, naj­
lepšia sorta K 8-40. Páperie šedé K «•—,
biele K 12-—, najlepšie prsné páperie
K 14-40. Hotové postele c hustého čer
veného inlettu, 1 perina alebo spodnia 180X1'« «*>• pc ^
10-—, 1 2 - , 15-—, 18 —, 21- - , 200X140 cm. po K 1 8 - ,
16-—, 18-—, 21--, 1 vankúš 80X58 cm. po K 3-—,8-60,4--,
90X70 po K4 60,5-60, 6-—, trojdielne srstené matrace na
postel, po K 27-—, lepšie K 33 - . Rozposiela f a franko do­
bierkou od K 10-- hore. Zámena dovolená, čo sa nepozdá,
za to peniaze sa vráta. Próby a cenníky zdarma.
Benedikt Sachs el, Lobes 250.. pri Piwi (fieííj.l
••••»•»••••••••
zdarma
L A C N É
Husle vo íutráli
so sláfckom
Každé poranenie
môže byť
nebezpečné.
Pletárne
Lfbal
PRAŽSKÁ DOMÁCA MAST
chráni pred zanečistením, zapálením
rany, zmierňuje boiesti, urýchľuje
zahojenie a svojím mnohostranným
pôsobením je nevyhnutelná v každej
domácnosti.
& spol.,
Praha Iť,
U šný
Pochvalne známa
a už ód 40 rokov
tisíc ráz vyzku­
šená a osvedčená
antiseptická
1 Jkatulka 70 bal., 4 íkatulky aa vopred poilany obnoa K 816, 10 Škatuliek aa ! 7 —
franko na všetky itanlce Raknako-Uhoiska.
^ 1 ^B.FRAGNER,^rteT. í
lekáreň „U čierneho orla",
olej j
T PRAHE, 111,-233. rob NsrndOTeJ nllcs.
HlaTný iklad pre TJhoreko v lekárni
3. y. TOrôk, Budapeat.
Sklady T lekarfach celého Bakfleka
odstráni chytro a dôkladne !
dočssna hluohotu, tečenia
z ušú, hučanie a náhlu- i
OÍIOsf aj vnjjz Itaxalejftieu !
prípadoch, Sklenic* s na- !
rodom k upotrbbeiu st jí I
K *•—. Dostať o i r i / I T í l D
jedine v lekárni oALialUIV
v PREŠPORKU (Poziony)
VÝ8TRAHA!
Všetky časté obalu
•ů opatřeni touto
ochrannou znám'aejfi kou
Roľnícka akciová továrňa na stroje slévárna a kotlárňa
E D . KOKORA A S P O L . V P Ř E R O V E .
Morava.
Odporúča: P a r n é a benzinové mláfacle garnitúry najnovšej konštrukcie.
Parné lokomobily s ocePovými vlaitýni ohaišfamí od 3—10 HP, najmenšia spotreba nhlia. Benzinové motory od 2—20 IIP bezvadné pracujúce pri ne­
patrnej spotrebe benzínu. Parné a benzinové mláťačky s dvojitým čistením s cepovým bubnom, rdztríedovacím valcom a trierom, na žiadosť s prístrojom k od­
stráneniu plevy a ohrabkov. Elevátory k malým a velkým garnitúram. Lisy (preše) ná slamu, ručné viazanie slamy alebo so samoviazačom. Patentné ka­
menné šrotovníky a kolmo postavenými mlynskými kameňmi, na pohon motorom alebo lokomobilom. Siace stroje na obilie a repu s vrchným a spodným vý­
sevom a s prístrojom na rozmetávanie hnojív. Taktiež vSetky iné hospodárske stroje E najlepšieho materiálu a v najdokonalejšom prevedení. Všestranná záruka.
Výhodné platebné podmienky. Žiadajte si cenník a nabídku.
Tlačil Koíhtlačiarsky áiaatiQár»ky spolok v Turčianskom 3v. Martine.
Download

Národný hlásnik