jáwby wywjiBBgi JS i*, o v E f N S K ^ Ě
• ĽUDOVÉ IMOX/IIVy P0Z50riy,
hlAGA5ÚT
^'EL
3, c*r»
*niW"m» i i i l i l l l t . i
|n[PREDPLATNÉ NA ROK^ KORlá MAJITEĽ A VYDAVATEĽ: NAKLADATELSKY SPOLOK, l i [ ČÍSLO TELEFONU 1 1 3 1
EDO CUDZ0ZEAV5KA r KOR 5 HLAVHý 1EDNATEĽ PRl^AMKlLBAHKoF EUROPE" MEW-YAMST/IVE 7 « Í S L 0 ÚČTU VPQŠT.5P0RIT. B i f l
iimuimmniiiiiimniiiiiiuuiiniiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiuiiii
Číslo 51.
Slovenské gymnázium
na Morové?
V Prešporku, 19. decembra 1913,
Ročník 4.
1. Schvafuje-li slovenská národná rada Uhorsku chodia na stredné školy, aby
sa neodrodily.
(Pavel Mudroň atď.) sbierku?
O mnoho viac národných pracovníkov
2. Robia-li sa sbierky tie i na Slo­
by
sme mali dnes, keby aj dosavadně
vensku?
3. Aká škola má byť: gymnázium, podpory neboly by pobraly deti majet­
ných fiškálov, luteránskych kazateľov,
Zaiste nezvratnou pravdou je, že žiadon reálka, obchodná škola?
národ bez strednej školy nemôže prijsť
4. Hodlajú-li postaviť učiteľa pre slo­ bankárov, lež keby sa za ne boly vy­
k svojej cti, k svojemu právu. Ľud po­ venskú a maďarskú reč na niektorú te­ chovaly deti roľníckeho, remeselníckeho,
trebuje svoju intelligence, rozumníctvo, rajšiu č e s k ú školu na Morave, alebo vôbec chudobného ľudu.
a to sa nedá mysleť bez strednej školy. hodlajú-li zariadiť osobitnú budovu so
Sbierajme na podporu odborného roľ­
Jednotlivec síce môže sa stať intelligent- slovenskou vyučovacou rečou.
níckeho, remeselníckeho a obchodného
fným, až vefmi rozumným človekom aj
5. Keď žiak ukončí tú školu, bude-li študovania na českých školách, poneváč
I bez strednej školy, ale to môžu byť iba jeho vysvedčenie platné aj v Uhorsku? na Slovensku takých škôl nemáme.
i výnimky, ktoré národu nedostačia.
Slovenská škola zaslúži podporu, ale
Dokiaľ tieto otázky riešené nebudú,
f < Otázka strednej školy je ale nielen objasnenie nezaškodí, aby sa neplatilo je neuskutočniteľným snom, slovenská
' ofifadom na potrebných rozumníkov nadarmo. Tak p. Furdek a mnohí čelní stredná škola na Morave a aj vtedy
jednou z najvážnejších otázok, lež ona za ním, od ktorých závisí osud tejto snadnejšie sa dá uskutočniť na Slovensku,
je aj duševne životnou otázkou pre ši­ záležitosti.
než na Morave.
roké vrstvy ľudu samého. Bez stredných
Pripadá povinnosť aj nám, úprimne
Ovšem, zvučnejšie to hučí a ctibážškôl zaostane aj sám fud v temnosti, odpovedať na tieto otázky.
nosti to väčšmi lichotí: „slovenská škola
nevedomosti a následkom toho aj v pu­
Nuž áno, my potrebujeme strednú na Morave", ale je to vysoká myseľ,
tách biedy, živnostnej zaostalosti, pone- školu, ale nie n a Morave, lež v keďže ešte ani ľudové školy nemáme
váč nevychovajú sa fudia, ktorí by vedeli Uhorsku, n a Slovensku.
vybojované. Áno, nevyhnutne je nám
pre ľud písať, prednášať, učiť ho. Dnes
Myšlienka strednej slovenskej školy stredná škola potrebná, ale cesta k nej
na prstoch očítaš ľudí, krorí dovedú nie na Slovensku, lež na Morave je je nie tá, lež zaopatrenie detí ľudových
niečo napísať, z čoho povstává duševná mrtvo narodeným dieťaťom, myšlienkou škôl slovenskými školskými knihami,
bieda ľudu, lebo niet, kto by mu vedel neuskutočniteľnou.
podporavanie roľníckych, remeselníckych
ukrojiť duševného chleba.
a dělnických detí, aby neporušené mohly
A síce preto:
Dnes, keby nedaj Bože n a Slo­
a) Prekážajú tomu rakúske zákony. navštevovať tunajšie stredné školy, ďalej
podpora odborného študovania a nado­
vensku dvanásť tých fudí ochorelo,
b) Neni učiteľských síl.
všetko tlače.
ktorí sú mi n a mysli, nuž ani jed­
c} Neni školských knih.
noho časopisu nevyjde, tak biedne
Sosilnený ľudový pohyb, vynúti napred
d) Nesoženie sa tam dostatočný počet
stojíme.^
uvedenie slovenčiny do stredných škôl
žiakov.
na Slovensku, jak sa to už docielilo v
e) Priveľké útraty to stojí.
Z povedomia tejto horkej biedy, ktorú
všetky časopisy naše dobre cítia, vzkrsla
f) Načo tá škola bude, keď žiak po­ učiteľských ústavoch a zčiastky v kňaz­
myšlienka slovenskej strednej školy. Táto tom pre naše zákony doma ničím ne­ ských semeništiach a až potom môže
byť reč o strednej škole na Slovensku,
túžba je už dávna. A nik jej tak jadrno môže byť?
výraz nedal, jak Ferdiš Juriga, keď pred
Tí sami, ktorí najväčšmi hlásajú túto ale ani vtedy nie na Morave, alebo v
päti rokmi žiadajúc slovenské gymnázium potrebu, neposielajú si ani dnes do Čechách.
na sneme, jemu vlastným ohňom zavolal, českých zemských škôl deti. Sám Dr.
Amerických katolíckych Slovákov zvlášť
že ruku by si vedel dať odťať za strednú Blaho, ktorí túto bublinu pustil do sveta, na to upozorňujeme, aby svoje peniaze
školu a kecf mu privolali, že: „ba obesiť necháva chodiť svoje deti do skalického nedávali do žiadnej neurčitej ruky, lež
ťa", ochotne prisvedčil aj na Šibenicu maďarského gymnázia, keď chce mať z iba do slovensko-katolíckej ako samo­
za strednú slovenskú školu, a toho pre­ nich tu doma pánov.
statnú slovensko-katolícku základinu, lebo
svedčenia je aj dnes.
Roľnícke, remeselnícke, vôbec živno- ináč snadno by sa mohli dožiť žalosti,
Z povedomia tejto potreby vzkrsla v stne odborné školy, jak aj technické, že za katolícke groše vypelhajú sa vra­
Amerike a na Morave myšlienka vysta­ obchodné školy dostačia, jak sú, iba hovia kresťanstva, jak nám to dnes
venia strednej slovenskej školy na Mo­ nech sa na nich slovenčina vyučuje. Pri smutné príklady dokazujú.
rave. Mnoho sa píše a hovorí o tomto iných stredných školách dostačí tiež vy­
predmete jak v Amerike, tak na Morave, učovanie slovenčiny pre tých, ktorí tam
Z Balkánu.
ba zaviedly sa už aj .sbierky a je už práve chodia.
bulharskej vlády je otrasené a
Otázka slovenskej strednej školy nemá už Postavenie
viac tisíc korún pohromade.
aj hovoria o rozpustení sobranja (snemu)
Z tejto príležitosti naskytly sa rôzne sa začať od strechy, lež od základov. o a vypísaní nových volieb. Opozičné strany
Nasbierajme peňazí a zaopatrime na hneď na prvom zasadnutí snemu chcúgvyzvaf
otázky a mienky o strednej škole slo­
venskej na Morave. Medzi inými veľa- pred naše dedinské deti slovenskými kráľa Ferdinanda, aby sa vzdal trónu, lebo
on so svojou nešťastnou politikou zapríčinil
zaslúžilý p. btefan Furdek, redaktor naj­ školskými knihami, aby deti so sloven­ katastrofu
Bulharska. Chcú sa kráfa spýtaf aj
väčšieho Časopisu slovenského v Ame­ skými knihami do školy chodily.
to, prečo neni v trónnej reči pomenovaný
Nasbierajme peňazí na podporu chu­ vinník bulharského nešťastia. Toto uzavretie
rike, našej verejnosti nasledujúce otázky
dobných
slovenských detí, ktoré tu v opozičných strán zapríčinili všade veľké
nastoluje:
ĽUDOVÉ
vzrušenie. Kráf Ferdinand zdržuje za vo svojej
palote v Sofii, strážený je vojskom, dáva si
podávať zprávy o nálade národa a nevie sa
rozhodnúť, či má isť do sobranja predniesť
trónnu reč. Bulharský ministerský predseda
Radoslavov vyjednával s agrárnou stranou
tým cieľom, aby sa agrárna strana sdružila
s vládou. Agrárnici vyhlásili, že sú náklonní
podporovať vládu len pod tou podmienkou,
jestli vláda vyhovie ich požiadavkám, ktoré
sú: aby civillista kráfa bola znížená, ročitá
renta kniežať zrušená, bulharské vyslanectva
v cudzozemskú rozpustené a aby zahraničný
minister Genadiev odstúpil, lebo sa proti
nemu vedie súdobné pokračovanie. Poneváč
vláda tieto požiadavky splniť nemôže, preto
žiadnej dohody docieliť nemožno a všeobecne
má sa za to, že vláda onedlho padne a budú
vypísané nové voľby.
Grécka zástava v Kaneji. Grécky kráf
Konštantín v nedeľu predpoludním vytýíil
grécku zástavu na pevnosti Kirke v Kaneji
za prítomnosti konsulov veľmocí a za nadše­
ných ovácií obyvateľstva. Počas slávnosti bolo
vypáleno 151 ran z kanónov.
Porta uverejňuje zprávu, dľa ktorej nezod­
povedá pravde ten chýr, žeby bola kríza vo
vláde pre nemeckú vojenskú missiu. Veľvezír /
nepodal demissiu.
Politický prehľad.
Pokrokári zabili Slovenčinu v Ružom­
berku. Voľba do stolice sa previedla s ohavnou
porážkou lžipokrokárov. Pred rokom dobyli
pokrokári z milosti židov a úradov dve miesta
do mestského výboru. Prešiel medzi 40 kandi­
dátmi Šrobár i Bella. Boli úradní kandidáti
moci, a preto prešli. Pustili sa do sveta
siahodlhé telegrammy: Šrobár, Bella vyhral,
Hlinková strana padla, Hlinka nemá viac
vplyvu na ľud.
Na to si dali napísať a či napísali s Jánom
Jančekom sériu článkov: „Hlinka za ľud" a
žiadali, aby sa Hlinka „utiahnul". Hlinka im
to dnes na zkúšku urobil, utiahnul sa. Po­
nechal veslo Šrobárovi, Jančekovcom, díval
sa z fary na pokrokársky zápas a výsledok ?
Svetový škandál, porážka na hlave. Veľký
stúpenec Heliovho syna padnul, Houdek
padnul, slovenská zástava padla, všetko padlo.
Pokrokárstvo týmto činom v Ružom­
berku zabilo Slovenčinu. Otráviť chceli ľud,
stavali pasce Hlinkoví, denuncirovali ho pred
ľudom: zastihla ich nemesa, porazení sú na
hlave. Nepomáhaly špatné články. Jano Janček
•
- •
J
•—**•—•" '
ľ
•
Kalendár cirkevný. 21. N. Tomáš. 22. P. Beáta.
23. U. Viktoria. 24. S. Adam, Eva. 25. Š. Nar. Krista
P. 26. P. Štefan muč. 27. S. Jána evanj.
Na Štvrtú nedeľu adventnú.
Čítanie z prvého listu sv. Pavla ku Korinťanom
h. 4., v. 15,
Bratřil Tak nech nás považuje človek, jako
služobníkov Kristových a rozdávačov tajomství
Božich. Tu sa už pri rozdávačoch vyhľadáva,
aby každý vynájdený bol verným. Mne však
je za najmeniie, posúdzeným byť od vás,
alebo od ľudského súdu; ale ani sám seba
neposudzujem. Ničoho si síce povedomý nie
som; ale tým nie som ešte ospravedlený:
preto že ten, ktorý ma súdi, je Pán. Nesúďte
teda pred časom, až pokud nepřijde Pán,
ktorý osvieti i čo je skryté vo tmách a ob­
javí úmysly sŕdc: a vtedy bude mať jedenkaždý
pochvalu od Boha.
pred týždňom; v nedeľu Jano Štefček napísal
nepekný článok proti Hlinkoví v ružomber­
skom plátku. Janček nadával Hlinkoví do
maďarónov, Štefček kompanista Šrobárov v
tom
samom čase, v tom istom plátku do
panslávov, u ktorého vlastenecká výchova
dietok je nie zabezpečená. Spojili sa k svojej
záhubě a pádu. Opustili vieru, opustil ich ľud.
Väčšej zrady Slovenčina ešte nevidela, ako
dnes v Ružomberku. Šrobár aby sa ratoval,
spojil sa so ŠtefČekom, ktorý pred krátkym
časom vypalicoval Jančeka. Šrobár spojil sa
so Špírom, aby zabil Slováka Moravčíka:
Zabil seba, zabil zásadu. Hlinka sa nemiešal,
z fary nevyšiel a výsledok ? Svetový posmech,
a všeobecný krach.
Šrobár dostal so 430 hlasov 120, Špíra
jeho sekretár a redaktor 64. Medzi tieto úbohé
obete padnúl aj Fedor Houdek, z oddaných
250 hlasov dostal 70. Udreli pastiera, rozpŕchlo
sa stádo. Pokrokári snáď prídu k rozumu a
nebudú otravovať ľud.
Spoločná ministerská porada odbývala
sa v nedeľu vo viedenskom zahraničnom
úrade. Porada prijala flottový programm veli­
teľa válečného námorníctva admirála Hausa.
Dľa programmu postavia štyri nové obrovské
válečné lede, ktoré budú stáť nové stá
millióny.
Snemovňa vyslancov odhlasovala predlohu
o dráhach bosenských. Zástupca Rjeky, Dr.
Vio, tvrdil, že po prevedení predlohy prestane
byť Rjeka hlavným prístavom a že na miesto
Rjeky bude Split. Koľko je v tom pravdy,
nevedno.
Voľby v Horvatsku. V Horvatsku previedly
sa sněmové voľby v dňoch 16. a 17. de­
cembra. Srbsko-horvatská koalícia kandido­
vala v 65 okresoch a dobyla asi 57 mandátov,
a tak má väčšinu. V Záhrebe panuje tichosť
a poriadok.
Komisariát v Rjeke. Najnovšie zprávy
oznamujú, že po uvedení poriadku v Horvat­
sku, pristúpi gróf Tisza k zavedeniu normál­
nych pomerov v Rjeke. Predovšetkým má byť
odstránený kráľovský komisár.
Rakúsko. Poľský minister padne. Poľská
ľudová strana odhlasovala ministrovi Dlugosovi nedôveru a vytvorila ho zo strany. Prí­
čina vytvorenia ministrovho je tá, lebo minister
predsedovi strany poslancovi Stapinskému
dokazoval, ža prijal vyše pol millióna úplatkových peňazí pre seba. Stapinský sa vy­
jadril, že vraj od vlády nevzal ani haliera.
Doznal však, že Dlugosa vyzval, aby vstúpil
do ľudovej strany, nakoľko je viacnásobným
millionárom. Dlugos skutočne strane peniaze
urovnávajte mu chodníky. Každá dolina bude
vyplnená, i každý vrch a vŕšok bude znížený;
a budú krivé miesta rovnými, a drsné cestami
hladkými, a uvidí každé telo spasenie Božie.
Besednica.
O červených socialistoch.
Rozmýšľa: Farmer.
Končil som tým, že kerf by socialisti dostali
raz do rúk svojich všetok „kapitál", vtedy by
viac už nekričali: dolu s kapitálom, ale:
„Nech žije kapitál!"
Mne sa však pozdáva, že socialisti nechcú
kapitál len terajší, ale že chcú i kapitál budúci.
Týmto budúcim kapitálom sú: prostriedky
výroby a výroba (produkt).
Takmer všetci socialisti idú za tým, aby
dostali do svojich, rúk všetky prostriedky
výroby a výrobu, poťažne, aby to dostal ich
Evanjelium sv. Lukáša h. 3., v. 1—6.
štát. Nehovorím, že v niektorých veciach ne­
Roku pätnásteho za panovania%cisára Ti- bolo by to dobré, ale hovorím to a síce
beria, ked Pontský Pilát spravoval Judsko a celkom smelé a otvorene, že by sa takýto
kerf Herodes bol štvrť-údelníkom v Galilei a poriadok „všetky prostriedky výroby a celá
Filip, jeho bratr, štvrť-údelníkom krajiny Itu- výroba" ľúbil iba socialistickým vodcomrejskej a Trachonitskej, a Lysaniaš štvrť-údel­ predákom, ale nikdy nie jednoduchému člove­
níkom abilinským, za najvyšších kňazov An- kovi socialistovi. Vodca-socialista by bol
náša a Kajfáša, stalo sa slovo Pánovo k Já­ pánom a jednoduchý socialista jeho otrokom.
novi, synovi Zachariašovmu na púšti. A chodil Alebo snád nie tak . . .?
po všetkých krajoch pri Jordáne a ohlasoval
Prostriedky výroby a výroba patřily by
kajúcny krst na odpustenie hriechov, jako je socialistom, poťažne ich štátu. Čože rozumiem
písané v knihe rečí Isaiáša proroka: Hlas pod „prostriedkami výroby" a čo pod „vý­
volajúceho na púšti: Pripravujte cestu Pánovu, robou". Nech nám na toto dajú socialisti
dával. On, Stapinský vraj od neho dostal
40.000 korún. Po tomto odhalení väčšina
strany odhlasovala ministrovi nedôveru a
vytvorila ho zo strany.
Poslanci strany sociálnej demokracie vo
štvrtok v parlamente podali návrh, aby minister
Dlugos postavený bol pod obžalobu. V
poľských politických kruhoch tvrdia, že pre
pád Dlugosa zaďakuje celá rakúska vláda.
Nový zákon vysťahovalecký v Amerike.
Snemovňa sa usniesla uzákoniť návrh vlády
o zákone vysťahovaleckom. V novom zákone
sa žiada, aby všetci vysťahovalci boli podro­
bení zkúške z písania. Osoby, ktoré sa do­
pustily dákeho zločinu, majú byť deportované.
Vefká slovenská, katolícka slávnosť
vo Viedni.
Ťažké je moje pero, roztržitá moja mysel.
než by som dôkladne vedel opísať radosť
stá a stá viedenských Slovákov, ktorú sme
zažili dňa 14. decembra. Dosiaľ sme boli
opustení jak ztratené ovečky, ale od kedy
vkročil do Viedne náš milovaný p. Florián
T o m á n e k , nastal u nás život radosti a po­
učenia plný. Viedeň oživla. Slováci jak z
dlhého spánku prebratí na všetky strany si
hýbu. Nedelí nás okres, nie dialka, rojíme sa
jak včeličky okolo kŕáľovny svojej.
Čitatelia našich milých „Slov. Ľudových
Novín" čítali naše pozvanie na slávnosť ra­
dostnú. Včuľ na potešenie a povzbudzenie
nám a Vám sdelíť môžeme svetu, že naša
slávnosť sa vydarila nad očakávanie.
O pol tretej sme počúvali výbornú sláv­
nostnú kázeň p. Tománka u otcov Lazaristov,
ktorým budíž česť a chvála, že nám chrám
prepustili. Utešenou kázňou posilnili sme sa
vo viere otcov našich. Po kázni mal pože­
hnanie vel. p. Ferdiš Juriga. V našich radoch
vrúcne sa s nami modlil nábožný p. vyslanec
Ferko Skyčák. Jeho príklad všetkých nás po­
nášal k pobožnosti.
Po kostolnej slávnosti sišli sme sa v ka­
tolíckom dome v XV. okrese v Pelzgasse.
Kostol bol nabitý. Húfy z kostola hrnuly
sa do domu. Velká sála, ba aj pobočné mie­
stnosti nestačily nás prijať. Každé srdce tú­
žobne tĺklo videť a slyšať našich vodcov,
ktorí nás k duševnému životu prebudili. Toľ­
ko národa ešte nikdy nebolo vo Viedni shro­
mážděného.
Zacingalo sa. Utíchlo všetko. Vystúpil Jozef
Polák, muž neobyčajnej horlivosti a obľúbenosti medzi viedenskými Slovákmi. Privítal
shromážděný ľud a vzácnych hosťov, p. Ferodpoveď dobrú a nie polovičatú, ako to oni
obyčajne robievajú. Ja na príklad rozumiem
pod „prostriedkami výroby" najprv to, čo i
socialisti stále omálajú, totižto: fabriky, bane
(majny), zem (pole) atď. Ale viac nič veľmi
nespomínajú. No, je tých prostriedkov výroby
viac, na príklad ešte: ty, milý čitateľu, si sám
prostriedkom výroby — teda budeš patriť
pod moc socialistov, t. j. budeš prostriedkom
výroby socialistického štátu, jestli sa socialisti
dostanú dakedy na povrch. Budeš teda patriť,
štátu a tento štát bude mať právo narábať s
tebou ako s nejakou mašinou — bez —
rozumu, lebo štátu socialistickému a socia­
listickej väčšine musí sa každý podrobiť, —
kto nemá ani pre seba dosť rozumu a rázu.
Prostriedkom výroby boli by sme teda aj
my farmeri a naše farmy. Boli by sme
„lútkou" v rukách socialistov; jak by nám
zahrali, tak by sme mi, chcej-nechcej, tanco­
vali. Že nie 1 ? Beda by nám bolo 1 Farmer,
prostriedok výroby, bol by majetkom socia­
listov, poťažne ich štátu, — jeho forma —
zem, nebola by jeho, ale socialistov, vlastne
socialistického štátu. Úroda s farmy nebola
by farmerova, ale musel by som ju — jakožto
výrobu (zeme — kedysi mojej') oddif peknekrásne pánom socialistom, ich štátu — a
čakal by som s hladným žalúdkom a prázd­
nym vačkom, či mi aspoň koštiaf hodia pod
zuby ako psovi, alebo mi ani nepoďakujú za
moju ochotu a službu.
Mám i niekoľko kusov dobytka, statku. To
je tiež prostriedok výroby. D/oma koňami
zarábam kedy-tedy. Sú to teda prostriedky.
^^m
Clslo 51.
diša Jurigu, p. Ferku Skyčáka a Floriána
Tománka.
Na to jak roztomilá hrdlička sadlo na javište dievčatko miiunké, Jozefinka Poláková.
Hláskom jak zvuk strieborného zvončeka,
vrúcnymi slovami pozdravila hosť JV. Mnohým
už vtedy slzy radosti sa skvelý v očiach. Na
konci pozdravu až sa rozliehala sála vola­
ním: Sláva a v tom slávozvuku dievčatko
odovzdalo pánovi vyslancovi Ferdišovi Jurigovi krásnu ružovú kyticu.
Na to p. Polák posadiac za zápisníka p. To­
máša Sokola, tiež muža medzi viedňarmi vše­
obecne cteného, poprosil p. Tománka, aby po­
vzniesol hlas svoj k oduševnenému zástupu.
Pán Tománek vstal a pustil svoj hlas ľubo­
zvučný. Braterskcu láskou pozdravil prítom­
ných, čo mu prítomní ďakovali hlučným na
slávu volaním. Dojemne líčil dosavádnu opu­
stenosť našich vo Viedni, ich trampoty na
holcplaci, v lódňach, na hausírovaní. Slovák
tu žil čestnou práce u, iba veľmi málo sa ich
zkazilo, zadovážili si viacetí aj imanie, ale
predsa sú jak ovečky roztratené. Tu treba
odpomoct. K pestovaniu vzájomnej pomoci,
na obranu spoločnej cti a záujmov združiť
sa máme: Srdco ± srdcu, pleco k plecu,
ruka v ruke!
Ked sme roztratení, sme jak piesok, nik si
nás nevšíma. Ale z jednotlivých tehel veľký
chrám sa dá vystaviť. Toho družstva nám
treba. Musíme sa spojiť v jednotu ale nie v
jednotu bársakú, lež dľa milosti Božej, v jed­
notu katolícku, dľa krvi našej v jednotu slo­
venskú, v jednotu ľudí poriadnych, ktorí nie
v roztopašnosti, v márnení hľadajú svoju ra­
dosť, lež vo spoločnej podpore, zastání a vy­
dobýjaní cti, práva, majetnosti v šľachetnom
obveselení mysle, v pouíení umu a vzdokonálení čnosti slovenskej katolíckej.
„To chceme", volal oduševnený zástup a
hlučné tlieskanie zamlklo iba na ohlas, že p.
vyslanec Skyčák má slovo.
P. Ferko Skyčák pozdraviac zástup kresťan­
ským pozdravením, mocným hlasom odôvod­
ňoval potrebu Slovenskej Katolíckej Jednoty
vo Viedni z náboženského ohľadu. Líčil ne­
bezpečenstvá veľkého mesta pre náboženstvo
dobrého ľudu. Opísal náboženskú opustenosť
našeho ľudu vo veľkých mestách. Zmienil sa
aj o Katolíckej Jednote na Slovensku a
vysvětloval a odôvodňoval stanovisko našich
novín, vyslovené v článku o Ľudovej Jed­
note. A za konečný cieľ Slovenskej Katolíc­
kej Jednoty vytýčil úctu a právo slovenského
ľudu v cirkvi vôbec, v prvom rade ale vo
Viedni, aby sme si vydobyli v kostoloch právo
slovenských kázni, spevov a bohoslužieb a
časom, ked P. Boh dá sily, aby sme sa okolo
bohostánku, okolo Prevelebnej Sviatosti Ol­
tárnej schádzať mohli jak okolo našeho slo­
venského ohniska duše našej.
Z úst kazateľa by nás neboly dojaly tak
tieto slová, jak z úst tohoto vskutku nábož­
ného svetského. Hlučný tlesk a ozývanie:
„Sláva", boly svedoctvom, že sme sa odhod­
lali zasvätiť sily naše tomuto svätému cieľu
pomocou viedenskej Slovenskej Katolíckej
Jednoty.
A chceme sa dožiť vo Viedni našeho a
Božieho kostola. Ked si vedeli Slováci v
Amerike toľko kostolov vystaviť, či by sme
to my nedoviedli? Od nás závisí.
Po utíšení odovzdal predseda slovo p. Fer­
dišovi Jurigovi Ako len vstal, vybúšilo veľké
oduševnenie. Jeho milé, nezapomenuteľné slo­
vá na Velehrade ešte nám zvučaly v ušiach.
Oheň, ktorý v nás rozdúchal nie íe nezahasnul, lež vo veľký plameň sa v nás rozdúchal.
Akonáhle otvoril ústa, bárs sme všetci tlies­
kali, všetko zamíklo. Zamíkly ústa jak zane­
mela, aby uši naše čím pozornejšie zachytily
každé slovíčko, ktoré nám tento vzácny muž
povie.
Začal svojou mladosťou, jak pozdravoval
našich po uliciach viedenských ešte ako štu­
dent. Jak mu vŕtalo v hlave dostať sa do
Viedne za kňaza k vôli Slovákom. Rozpome­
nul sa bôľne, jak mu je milá Viedeň, lebo tu
mu leží jeho mať milá, nezapomenutelná. V tej
viedenskej zemi je ale iba mrtvé telo matky
mojej, ale vo Vás sestry a bratia milí žije jej
duch, duch materinský, koluje krv slovenská,
žiari milosť Božia, žije viera jej a preto ste
mi milí, volal k nám. Mnohí si utierali oči od
dojótosti. Potom rozkladal účinkovanie Ducha
na počiatku sveta nad mrtvými vodami a
účinkovanie ducha v zástupoch. Každý duch
tvorí svoju formu, svoj spôsob. Aj on svojím
duchom prišiel účinkovať medzi nás, aby sme
si silou ducha našeho utvorili našu f jrmu, náš
spôsob, náš spolok. Prvá, vonkajšia forma je
nám prírodou za základ spolčovania daná
slovenčina. Ale do slovenčiny sa zmestí všakový obsah. Obsah môže byť katolícky, mladoluteránsky, sociáldemokratický, anarchistic­
ký. Kto jakého ducha je, nech si tyorí svoju
formu. Nech nelezie druhému do kože, nech
sa nedriape inému na chrbát, aby ho niesol,
snášal. Svoj IFsvojmu a psovi kosť. My sme
katolíci. To je nadprirodzený obsah našej slo­
venčiny. Ked sme svoji, vtedy sa milujeme a
kto sa miluje, nepotrebuje medzi sebou kázne
o snášanlivosti. Kde sa káže moc o snášanlivosti, tam sa iste chytrák škriabe dobromyseľnejšiemu na chrbát, aby ho niesol. Pri sná­
šanlivosti obyčajne chytrejší horší, kto menej
má, uštipne pokojnejšiemu, dokonalejšiemu a
lepší musí obyčajne utratiť, ustúpiť prefíkanej­
šiemu, jak na príklad v Ružomberku k vôli
„snášanlivosti" majú sa dať katolíci pocho­
vávať medzi židov a luteránov a v Skalici na
sjazde k vôli „snášanlivosti" vynechalo sa
pred obedom po Otčenáši, Zdrávas.
Nastalo ohromné tlieskanie a sláva, ale aj dvaja,
jeden sociáldemokrat a druhý mladoluterán
zapískli. Tiež aj jednu paničku tak to trafilo,
že skočila a začala sa nadhadzovaf. Obecen­
stvo sa nesmierne pohoršilo ,na pisk, zvlášť
ale nad chovaním stodoly a pohoršenie zapríčiňujúcichíchceli vyhodiť zo sále. Oratoval ich
iba p. Juriga, ktorý prosil pre nich za odpu­
stenie, lebo ved vraj môžeme im byť povďační,
že hneď pri ^spomienke o pravdivom ,páde
jak .krásne dokázali onisvoju snášanlivosť.
V ďalšej prednáške krásne nám vykladal
význam spojenia človeka s tým krajom, od­
kiaľ pochádza. Náš kraj je chýrny kraj zá­
horský. My sme chasa od Šaštína a jak pri
vojenčine sa voláva : Ossa chasa, nedajme sa,
čo sme chlapci od Šaštína! Tak budeme pe­
stovať aj súcit krajovej spolupatričnosti. Pe­
stovať máme ale aj živnostnú spolupatričnosť,
vzájomnú pomoc medzi bratmi, viedenskými
Slovákmi a doma zostalými, to zas docielime
sväzkom peňažným, hospodárskym, ktorý nás
spojí v Záhorskej roľníckej banke v Saštíne
a spoji nás aj s naším milým rodným krajom,
s našou rodinou. Dnes nedostačí byť spojeným
len milosťou vo viere, krvou v národe, lež
máme sa spájať aj peňažitými sväzkami, aby
nás nič neroztrhlo, lebo cudzí groš snadno
trhá sväzky milosti a krvi.
Nech si ide každý cestou ducha svojeho,
my chceme ísť týmto duchom vedení. Netreba
nám snášanlivosti, veď sme svoji, milujeme
sa, chceme stáť na svojich nohách aj s bratmi
Čechmi. Milujeme Čechov, ale svoje ani Če­
chovi nemôžeme dať. Nežiadame si rovnosti
so sociáldemokratmi, nie s mladoluteránmi,
nech si idú svojou cestou, na silu nech sa
nám za ňadrá, do vačku, na chrbát nedriapu
v mene pochybnej snášanlivosti a rovnosti.
Nežiadame si z tej rovnosti, ktorá nás chce
po smrti medzi židov a luteránov položiť, lebo
my chceme byť za živa dobrí Slováci, dobrí
katolíci, súcitní bratia, ktorí si jeden druhému
pomôžeme dokiaľ žijeme a po smrti na pra-
Marš s mojíma koňami ku socialistom, ináč
však ich štátu — lebo tento má vlastait
\ šetky prostriedky výroby, (tedy i moje kone).
Prostriedkom výroby sú aj kravičky. Tieto
dávajú mlieko, toto sa predáva a donáša
„kapitál". Tedy kravičky „báj-báj", ani deti
nedostanú od vás už mliečka, lebo musíte
1st ku „pánom" socialistom, ich štátu — a
čakajme potom, či aj nám sa ujde trocha
mliečka — alebo nič.
Výroba 1 Čo je to? Myslím, že všetko čo
sa vyrába alebo čo je vyrobené (produktované). Tedy : múka, sýr, koláčky, chlieb, víno,
pivo, pálené, domy, chatrče, fabriky, želez­
nice, stroje a nástroje atď. Toto tiež treba
bude dať socialistom — farmer, nefarmer,
Slovák, Neslovák — všetko jedno. Slovom
je to takto. Socialista ti povie: „Daj sem
všetko, čo máš a dávaj všetko, čo mat budeš
— a budeš blažený", lebo vraj Kristus ho­
vorí : „Rozdaj všetko čo máš a nasleduj mňa."
Toho sa držia socialisti, čo sa Teba týka.
„Daj im všetko, čo máš" a oni socialisti
budú spokojní
a, nečakaj, že by aj oni
tebe dačo dobrého dakedy dali.
Keď teda socialisti chcú všetky prostriedky
výroby a výrobu (produkt) dostať do svojej
moci, čo by nám farmerom ostalo? Nič!
Boli by sme nástrojom socialistov, boli by
sme otroci socialistov v pravom smysle slova,
a to otroci bez menšej svobody, než kedysi
boli Černosi vo Spojených Štátoch! A nech
by som tedy aj povedať mohol: „Táto ma­
ličká a dobre obrobená farma je moja" —
čo by mi to osožilo, keď by som za svoju
prácu nedostal celkom nič viac ako bývanie
a „kost"? Za takú socialistickú svobodu
pekne dakujem už vopred! Ja ju nepotre­
bujem. Mne je bez nej lepšie, než pri nej. A
ked by som mal takto pracovať, totiito dať
všetku výrobu, všetok zisk socialistom, poťažne
ich štátu, radšej by som praštil celou farmičkou, ztratil všetko a pošiel by som tam,
kde by socialisti neboli pánmi — a začal by
som celú svoju prácu znova! — Práve čítam
v „Slovákovi v Amerike" a tiež aj v iných
novinách, že v meste Haledon, N. J. pri po­
sledných voľbách dostali vládu do rúk socia­
listi 1 A jak sa to stalo, pätnásť poprednejších
famílií vymufovalo sa z toho mesta. Hja, nie
každému vonia tá socialistická rovnosť a
bratstvo a svoboda ! Čo učinilo tých 15 rodín,
to by sme činili aj my, ktorí by sme nechceli
tancovať, akoby nám socialisti hrali.
A veruže by nám zahrali! Ved i nás, naše
telá by vlastnili, poneváč tieto sú nielen
„výrobou", ale i „prostriedkami výroby" a to
tými najlepšími!
V poslednom článku som spomnul, že
socialisti chcú aj budúci kapitál, totižto aj
výrobu budúcu, aj budúce prostriedky výroby.
Ku tomuto patri všetko, čo sa vyrába a čo
je vyrobené, alebo bude vyrobené. Inak by
sa kapitál vyšmiknul z rúk červených socia­
listov. A to nesmie byť! Preto, aby si „všetky
prostriedky výroby a výrobu" socialisti za­
bezpečili, musia siahnuť aj po tom budúcom
kapitále, zvanom Deti. Ano deti sú budúce
výrobné prostriedky výroby — a tedy musia
patriť štátu! Musia deti patriť štátu a nie
rodičom svojim, lebo socialisti ich inak (hlú­
pejšie a otrockejšie totižto) vychovajú, než
rodičia. Deti tedy — všetky musia patriť
štátu, a štát bude nimi narábať dľa svojej
ľubovôle. Štát vychová pre seba tie budúce
kapitále, deti — aby on, totižto štát socia­
listický mal z nich zisk (profit) a nikto iný! 1
Ale aby to šlo ľahšie a aby štátu socia­
listickému deti snáď nejako „voľnejšie" vy­
chované „balamuty" a „trampoty" nerobily,
musia byt štátom vychovávané od malička!
Od pŕs matky odtrhnúť chcú dieťa a dať ho
Štátu socialistickému na výchovu ! 1 Sem budú
patriť všetky deti! 1 Budú na to „extra" vychovávateľské ústavy — budú tu dobrí dozorci
a učitelia, ktorí starať sa budú o to, aby
chlapci a dievčence boli spolu vychovávané
aspoň do 17 roku veku svojho a do toho
času aby nič nerobili len sa učili a zabávali!!
To by bola výchova, však? Ani pohani by
ich zahanbiť nemohli I!
No, a tie deti v tých ústavoch I ? Aby boli
socialisti „praktickí" ľudia, (čo oni vždy chcú
dokázať) deti by nezapisovali, ale označovali
by ich číslicami: 1, 2, 3, atď. 1000, 1001,
1002, atď. atď. — Príde potom matka,
pozret svoje dieťa a pýta sa dozorcu, aby
jej ukázal jej dieťa, číslo to a to . . . . A
dozorca: Veľmi ľutujem, milá súdružko, ale
deti si prečáraly všetky číslice dnes ráno len
tak z „huncútstva" a preto neviem, ktoré je
Vaše dieťa!" Takých výstupov by bolo dosť
— následkom „praktického socialistického
smýšľania", jestli by matky malý prístup ne­
jaký ku svojim deťom vôbec!
Tak by sa starali páni socialisti o „svoj
budúci kapitál", aby ho nejako neztratili.
M
SLOVENSKÉ
vie i Boha v nebeskej sláve sláva časná a
večná sláva Vám. Sláva! Hovoril asi hodinu.
Jak na blesk poskákalo všetko z miesta.
Tlieskaniu, slávovaniu nechcelo byť konca.
Asi štvrt hodiny trvalo oslavovanie, aby zas
prešlo v slzenie radostné, kerf malá, milulinká
Josefinka slávičím hlasom zaspievala ozaj
ľudovú hymnu z Vajnôr: Pod slovenským
srdiečkom maf mňa nosila, slovenskými pies­
ňami plač môj tišila.
P. Juriga sa ešte poďakoval za lásku a
prosil za odpustenie, jestli koho proti srsti
pohladil. Vyzýva k práci.
A kto bude pracovaf, ktorý duch viac do­
káže, ten zvíťazí.
Ale pevne verí, že zvíťazia tí, ktorí pod
slávnym krížom sa shromaždia. Nech že sa
ten čierny chmár zdvíha nad nami, predsa my
zvifazíme, veď Boh je snami.
Na zakfúčenie dojímavé povzbudzujúce
slová predniesol p. Polák. Vyzýval prítom­
ných k vernosti k Bohu, ku krvi svojej a k
práci. Prehovorili ešte brat Májek a brat Čech
Vyhlídka, tiež slová vážne, povzbudzujúce.
Spanilé panny Klempové zaspievaly utešene
piesne a na všeobecnú žiadosť pustil svoj
hlas aj vel p. Tománek. Ale neostali sme len
pri rečiach, pri radosti, pri žalosti a pri
speve, lež aj skutkom obetivým dokázali naši
ľudia svoj vďak a svoju dospelosť. Kvietky
předávaly na podporu našich domácich Slov.
Ľud. Novín : Mariška Klamík, Terézia Klempa
a Anička Drinková, obecenstvo každý kvietok
na vďačnú pamiatku prijalo. Podobne aj
vzácny duševný pokrm kalendár Svätej Rodiny,
celý sklad sa minul. Dosť ich ani nebolo. Kto
by si ešte žiadal u p. Poláka budú.
Jak pred shromážděním brat Jozef Polák
poctil obedom našich hosťov, tak po sláv­
nosti brat Ján Cintula a Tomáš Sokol uctili
ich večerou vskutku výbornou, štedrou.
Takejto slávnosti vo Viedni veru ešte nebolo.
Zásluha pripadá všetkým účastníkom, zvlášť ale
naším rodáčkam. Dosiaľdo slovenskej katolíckej
Jednoty vstúpilo 356 členov. Jestli naša horlivosť
neuhasne, dá Boh dožiť sa tej radosti, že v
našom slovensko katolíckom kostole budeme
sa modliť a Te Deum spievať za naše
vzkriesenie.
Pán Boh Vás žehnaj buditelia naši. Sláva
Vám. Do videnia na tri krále, keď slávnosť
obnovíme.
Výbor.
Čitatefky tohoto časopisu
405
upozorňujeme zdvorilé
na české cikorky:
Kolínskou, Bergrovu, Buvovku.
Dopisy.
Vofby do stolice v Ružomberku
alebo
Štefcsek János
dr. Šrobár Lórinc
dr. Spíra Ede.
Máme vofby do stolice. Každý je zvedavý,
čo nám donesie_deňJ7. decembra? Na tento
deň je určená vofblTv näSom meste. Tu je
všetko zkomolené. Nejedná sa o záujem ľudu,
Slovenčinu, alebo kresťanstvo. Dnes sú zá­
sady na klinčeku. Akby ste neverili, pozrite
hen tých kandidátov. Každý iný smer, iný
záujem, neznačia iné, ako osoby.
1. Štefcsek János, pensionovaný učiteľ,
správca priemyseľnej banky a tuhý katolík.
2. Dr. Šrobár Lórinc, lekár, predseda do­
zorného výboru fudovej banky, konkurenč­
ného to ústavu Stefcsekovho a tuhý voľnomyšlienkár.
3. Dr. Spíra Ede, mladý fiškálik; pred pol
rokom koncipient Štefcsek Sándora, ináč nič
neznamenajúca veličina, a Šrobárov sekretár,
a od rodu žid. Avšak pekné zásady.
Táto trojica sa samovoľne kandidovala pod
menom občanskej strany.
Druhá strana si dala meno „mestskej"
strany.
Prizrime sa im bližšie. Občianska strana,
ktorá je nič iného, akct_bývalá~ľú~aová strana.
ĽUDO,V£ NOVINY
je dnes v passivite. Ružomberok rozličnými
operáciami pánov u vesla pri voľbách do
stolice je rozcapartený. Väčšinu tvoria úrad­
níci, obchodníci, pisári a židia. Z 585 voli
čov je len 94 mešťanov. Ružomberok bol
pred desiatima rokmi na dva okresy rozde­
lený: vnútorné mesto a ulice. Mesto bolo
vždy poddajné, ulice samorastlé. Tieto posielaly dvoch výborníkov, samosebou sa ro­
zumie, vždy ludových proti vôli pánov. Za­
mysleli sa a pomohli si.
Páni previedli operáciu. Rozdelili mesto nie
dľa prírody a polohy: na vnútorné a zovňajšie mesto; ale na východnú čiastku a zá­
padnú čiastku. Každú tak doplnili, ako to
záujem moci vyžadoval.
K východnému okresu pridali Ludrovu a
Biely Potok, k západnému zase Cernovu a
Vlkolinec a rátali veľmi dobre. Zabili na
dobre oba okresy. Videli sme to roku 1910
V západnom okrese padnul Šrobár i Janček
Jano. Vo východnom pomocou židovských
hlasov prešiel Fedor Houdek niekoľko hlaso­
vou väčšinou.
Dnes otrávili pokrokári Ružomberok. Špíru,
Stefčeka, Jančeka, Šrobára vidno deň po
deň pohromade. Týchto pánov obišli pri
úradnej kandidácii. No ale oni sú nie tak
skromní, žeby sa dali odstaviť. Vlani im narastly rožky. Poneváč dr. Bellu kandidovali
niekde vo Východnej, Šrobár si musel so
Špírom hladať okres na západe.
Kde? Sliače, Lúčky, Gombáš, tie pozostá
vajú z ľudu viere svojej verného. Ostane zase
len Ružomberok. I vzali si meno občanskej
strany a pri pive u Vixov previedli kandidáciu: ťahali lós. A vyšli tri „Š". Špíra, Štefček, Šrobár. Jeden predseda, druhý poklad­
ník, tretí tajomník.
Keby boly vystúpili s novým menom a
programmom, poznali by ich. Snáď len ešte
niečo platíme, snáď Ludrovu, Bielypotok ešte
prevedieme. Jeden bude iste vyvolený z nás.
Hádajte ktorý? Židom je dosť Szilágyi, ne­
ostane nik iný, ako veľký prorok pokroku.
Dobre rátali: páni dajú hlasy na pánov,
židia na židov. Pri Špírovi odkvapne niečo
aj Šrobárovi, veď je so žMmi_v_j£dnej strane
už dávno. „Na Čo budete hlasovať naMoravčíka, veď toho vážne nik neberie", riekol stĺp
ŠtefČekovsko-Špírovskej koalície, to je rodený
Slovák a sedliak.
Dr. Šrobár dobre rátal. Moravčík prepadne,
Špíra je ešte mladý, neznámy, neoperený,
tretí budem len ja.
Však pekná občianska strana.
Prečo nekandidoval Šrobár seba, Stefčeka
a Moravčíka? Snáď „tej n a š e j Sloven­
čine" je len bližší Moravčík Slovák a sed­
liak ako Špíra alebo Štefček? No kdeže by
bola pokroková filosophia ? Kerf budem kan­
didovať vedľa Stefčeka, vypadnem ja. No a
samoláska dobre sriadená sa počína i končí
s „ja". To mu uzná Bielypotok i Ludrova, že
je on viac ako Moravčík. A kerf prepadne
Špíra bude viacej smiechu, a mne viac slávy.
Najnovší občiansky politický sňatok. Sosobášila sa „viera" stelesnená v Štefčekovi
obrancovi práv patronátu a Svätých po ko­
stoloch, s „Vedou" neomylnou pokrokovou a
splodili Špíru. J«ten^ysJúŽ£JiylJkatpJícky uči­
teľ, druhý pokrdkový_prorok,.a„tretTfiberálny
žid, v národnostnom ohľade nenahraditeľný a
samojedtnýr"
Ttnžurnberok celý sa smeje nad najnovšou
koalíciou. Pán doktor ovšem bude volať na
plné ústa: Štefček János i Špíra Ede sú za
tú našu Slovenčinu a za národ — zradcom
je zase len Hlinková strana, lebo drzí s ka­
tolíkmi.
Pokrok dobyl nové idey a nové svety.
O výsledku voľby vás upovedomíme a po­
zveme vás na spoločný oldomáš na slovensko-židovske-pokrokovú koalíciu.
Volič.
Kubachy (Hernádfalu, spišská st.)
Ctený p. redaktori Pred pár týždňami bol
v týchto milých novinkách uverejnený dopis,
straniva vofby do stoličného výboru, ktorá
bola aj apelátou napadnutá a je už aj inkvi­
zícia nariadená. Nuž tento dopis mad ohol k
Číslo 51.
tomu, aby som aj o inýoh veciach, ktoré sa
v našej obci odohrávajú, napísal.
Naša obec leží vo Spiši a je v nej aj hodne
spáčov, ktorí spia sen smrti, k čítaniu dob­
rých novín, ako sú naše milé „Slov. Ľu­
d o v é Noviny", mnohého ani vidlami by
k tomu nepoduril. Inému je zase milší snár,
lebo že sa vraj z neho dozvedeť môže, kedy
kde je jarmarok. A veru, česť výnimkám, v
mnohých domoch celá bibliotéka len so
Snára, Kučuj Balevendy a Paprikáš Jančeho
pozostáva. Nuž potom takýto prečítaný člo­
vek čo vie o svojich obecných, stoličných a
krajinských právach? Rozumie sa do nich
tak, ako hus do piva.
A potom ani nie div, keď hocakému darebovi do nog padá. Ale čo aj pomaly, predsa
len prebúdza sa mnohý k čítaniu z toho
čudného spánku a začína čierne od bieleho,
snár od sv. Vojt. Kalendára a veštovnú kro­
niku od dobrých novín rozoznávať.
Hej, veď kde je duchovný Otec, otcom ce­
lej dediny a jemu sverené ovečky len po uži­
točnej pastve vodí, nad takouto dedinou aj
požehnanie Božie spočívať musí, ale my Bo­
hužiaľ k takejto nepatríme. Náš duchovný
Otec hľadí nás len kadejakýma ohrýzkami
kŕmiť, ktoré by inému úžitok niesli, a nám
ovečkám nech by kostky v škvore, ani pískore v gajdách hrkotaly. Že čo je dobrý a
zlý duchovný otec pre našu obec, to napí­
šem budúcne, jestli mi ct. redakcia miesta
popraje.
Ešte niečo je u nás nové. Asi pred 14
rokmi bola k nám dovlečená dosť Špatná
Choroba z Vykartovec, ktorej názov pre istú
príčinu zatajujem na tento čas. A nebolo do­
siaľ smelého feldčiara, ktorý by túto nákazu
bol mohol zdarné liečiť, ktorá choroba svoje
korene tak ďaleko pustila, že sa až do kráľovsko-okresného sudcu kancellárie dostala.
Túto chorobu znamenitý chyrurg Pál Kundís
k liečeniu poduril a ten ju veru aj základne
a iste vylieči, že sa viac nikdy v našej obci
nezjaví.
V našej do 2000 duší počínajúcej dedine
máme tri obce, političnif, urbarskú a cirkev­
nú, niekedy všetké tri sa dohromady hryzú,
lenže hoci je političná o mnoho slabšia, predsa
urbarskú vyhryzla a cirkevná kolo nich ob­
skakovala, ani medveď okolo voza baróna
Bačkoroviča, keď sa na oje nastrkol.
Mal by som ešte moc nového písať, ale
to urobím neskoršie, jestli mi to ct. redakcia
dovolí, lebo teraz k týmto Veselým Vianocám idem pastierske jasličky ustrúhať a k
tomu aj pieseň dajakú dovedna sfircovať. Do
teraz z piesne viem asi toľkoto:
„Ej seno, seno, nešťastné seno . . ."
a jestli nebudem vstave viac sa naučiť, nuž
ostatok dopískam.
N. Pleteník.
Zo Zákopčia (st. trenčianska). Posielam
niekoľko riadkov a prosím ich uverejniť v
našich „Ľudových Novinách". Obec naša
leží medzi vysokými horami a vrchami; pre
ktoré hfadet môžeš len na oblohu nebeskú,
nikam inde. Roličky naše, čo do úrodnosti,
sú také, že kerf vyseješ mericu ovsa, musí
to byť chvály hodný rok, ak namlátíš dve-tri
meričky. Jestli je rok suchý, vyschne všetko,
jestli je mokrý zkazu vezme všetko. A na­
priek tomuto veľkému bedárstvu, máme vy­
soké obecné a aj cirkevné prirážky, tak vy­
soké, že už nevládzeme ich platiť. Každý z
nás či mladý či starý stone pod touto
ťarchou. Obec naša nemá žiadnych dôchodkov,
žiadnych hôr ako iné obce, iba jednu jedinkú
obecnú krčmu a aj táto ide na psí tridsiatok.
Náš ľud, trebárs je aj vzdelanejší od iných
— veď pochodil kus sveta — predsa ne­
praje svojmu bratovi, svojej krvi, lež milší mu
je žid. V židovskej krčme cíti sa jak v raji, v
našej kresťanskej ho nič neteší. U kresťana či
v krčme a či v sklepe všade vidí chyby a
viny ale u žida je nemý, tu má hubu zavretú,
bo nemá smelosti ju otvoriť. Máme tri židov­
ské krčmy, synovia a dcéry týchto krčmárov
učia sa na vysokých školách, naša obecná
katolícka škola vyzerá až na zaplakanie, ni­
jako nemôže vyžiť. Dopis v kalendári „Sv.
Rodiny" na strane 68 „ P r e č o ž i d o v s t v o
i
SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOV iNY
b o h a t n e ? " je chvály hoden, ten je na
čase. Vďaka tomu dopisovateľovi, čo dopis
složil. Ľud náš je roztratený po celom Božom
svete za remeslom drotárskym. Sú od nás
ľudia v Prajsku, v Čechách, na Morave, v
Amerike, ba až hen v Argentíne všetci za
skyvou chleba. Pozdravujem Vás všetkých
bratia mojí v tej cudzine, zvláště Vás v tej
Argentíne a prajem Vám všetkým veselé
sviatky a šťastlivý nový rok! Ale Vás prosím
o to, keď prídete z tej cudziny medzi svojef,
držte sa hesla „ S v o j k s v o j m u ! " lebo
zkúsenosf nás učí, že kto sa držal tohoto
hesla, vždy dobre pochodil.
Zákopčan.
rovať i Slov. Ľud. Noviny. Len v Kvačanoch
nie. Nechodí ta, ani jedno číslo našich novín.
Hýbte sa p Cendula. Sbierajte čitateľov i
predplatiteľov na naše noviny. Ved Vaša
obec je čisto katolícka, popri 34 údov
vojtěšských môže byť i pár čitateľov našich
novín. Vašu obec dobre znám. U vás pane
Cendula sa dá moc dobrého vykonať. Len
treba chcieť. Vaše ruky su k tomu mocné a
kroky ľahké. Neľakajte sa nikoho. Voľno
otvorte tam kdekoľvek dvere naším úprimným
slovám a „Slov. Ľud. Novinám". Boh s Vami
a zlé preč!
Vám známy.
Chcel pif na bradu. V Ragyolci (st. no­
vohradská) do krčmy Aladára Feischera pri­
šiel baník Ondrej F a j a 1 a pýtal si nápoj na
úver. Šenkár mu to odoprel. Na to baník za­
čal nadávať šenkárovi a jeho žene, títo ale nič
nato nedali a utiahli sa do svojej izby. Baník
na rok 1914.
chcel ísť za nimi, kam ho však krčmár ne­
Je v ňom vefa poučného 1 zábavného čítania a oz­
chcel pustiť, poneváč baník násilím sa chcel
dobený je výše štyridsiatimi utešenými obrázkami
dostať do izby, krčmár vzal revolver a ba­
Cena s poštou 70 hal., 2 kalendáre 1 kor. 30 hal,
níkovi strelil do nohy. Baníka odviezli žan­
tri 1 kor. 80 hal. Od 4 kusov môže sa posielať
dári do nemocnice v Lučenci.
len v balíku s nákl. listom (szállitólevél). Päťkilový
Dcéry zabily otca. V Báčmadaraši zavraž­
balík (18 kalendárov) posielame za 8 kor. buď na
dila sekerou statkára Jána Š u h a j d u jeho
dobierku alebo za vopred poslané peniaze. —
Poštu platíme my.
vlastná dcéra 20-ročná Helena. Staršia dcéra
DO AMERIKY stojí 1 kalendár 20 centov. Za
strážila dom, aby ich nikto neprekvapil.
1 dollar pošleme 6 kalendárov vyplatené.
Matka nebola doma. Otca zavraždily udajne
K vôli obťahčeniu celej manipulácie prosíme,
preto, lebo bil matku a o svojich dcérach
aby objednávky boly posielané len na firmu:
rozchýroval, že vedú nemravný život. Dcéry
i matku zatkli.
KNÍHTLAČIAREŇ F . KLIMEŠ
Lester, Colo (Amerika). Už tomu budú
g ĹIptoysHam Sv. Mikuláši (Llptoszentmiblas.)
dva mesiace, čo nerobíme. Ktorý nešiel do
roboty, toho kompánia vyhnala na prériu a
čo mal i svoj dom i tak musel ísť preč, lebo
ináčej prišli šerifovia a vyhádzali mu všetko
Stoličné shromaždenie v PreSporskej z domu. Teraz mnoho národa len pod šiatrami
stolici a shromaždenie stoličného hospo­ žije a preklínajú, lebo sa mnoho Slovákov
dárskeho Spolku bolo v Prešporku dňa nájde, čo skebujú a sami sebe odberajú svoj
15. dec. Zvlášť o shromáždění hospodár­ ťažko zarobený chlieb. Ich mená poznám, sú
skeho Spolku donesieme podrobnú zprávu v to takí, čo predtým porobili dva tri dni do
budúcom Čísle, poneváč naším pričinením týždňa a ostatnie dní pili v balónoch. Teraz
staly sa na ňom významné udalosti. Podobne robí každý týždeň i v nedeľu, lebo že im je
vzbudzujeme pozornosť našich čitateľov na peňazí treba. Ja myslím, že každému treba
zprávu o katolíckych poradách a o kresťansko- peňazí. Teraz sa radujú, že nám guvernér dal
sociálnom pohybe v Prešporskej stolici, jeden týždeň času do roboty sa vrátiť, ked sa
ktoré znamenajú tiež nové, potešiteľné klíčky nevrátime, že nás vyženie z Colorado. Na
v našom slovenskom živote. Vo všetkých Ludlow jest do 900 stávkujúcich, bola tam
týchto udalostiach nám kynú nádeje žiyota bitka a zabili vyše 100 deputyov. Tam sú
našeho, slovensko-katolíckeho, roľníekeho a najviac Gréci. Tí sa lepšie držia, jako Slo­
dělnického. My sa hýbeme. Mladoluteráni ale váci, čo skebujú a ešte čo viac sú to údovia
mimo špintania a vypľazovania jazyka na našej Jednoty. Takého netreba ani bratom
slovensko-katolíckych pracovníkov nič ne­ pomenovať. Po tej bitke kompánia prišikorobia a ani robiť nemôžu, keď im slovenskí vala vojsko, ale toho prišlo málo a stávkukatolíci prsník od mlsných piskov odtrhnú, júci nepustili ku sebe vojakov, ani si nedali
na žiadne mladoluteránske noviny jak Hlásnik zbrane odobrať a chcú sa ešte ďalej biť. To
alebo Týždennik nepredplatia, bárs túto mlado- sa stato blízko Trinidad. Tak teraz tu máme
luteránsku otravu na silu tisnú do poctivých na každom plejze vojakov. TI, čo robia, ra­
úst katolíckych. Vypľujte z úst prsníky dujú sa, že už nevyhráme nič, ale na to si
oni nepomyslia, že je to piano práve tak pre
mladoluteránske.
Poďakovanie. Dp. Andrej H l i n k a farár nich, jako i pre nás, ale nám aspoň nikto do
ružomberský, za úprimný pozdrav, ktorý mu očú nepovie, že sme skebi. Preto nech nikto
bol od katolíckych Slovákov, shromážděných nechodí sem za robotou, lebo tu preklínajú
dňa 14. dec. vo Viedni, zaslaný, vyslovuje každého, čo robí, lebo keby nikto nerobil,
touto cestou svoje vďaky a praje novému kompánia by musela popustiť, ale to je najkatolíckemu a slovenskému spolku Božieho planši, čo si sám do svojho hniezda trúsi.
Coloradský stávkar.
požehnania.
Štrajk
sadzačov.
Sadzači
časopisov na
Kardinál Rampolla zomrel. Kardinál
M a r i a n R a m p o l l a najvinikajúcejší člen celej Morave zaviedli passivnu resistenciu a
Svätej rímskej stolice, zomrel dňa 17. de­ prestali pracovať, o čom upovedomili svojich
zamestnávateľov.
cembra v 70 roku svojho života. R. I. P. 1
Kongress sociáldemokratov. V nedeľu
Surový učiteľ. Z Veľkých Topolčian nám
píšu, že v obci Nitraeperjes tamojší rechtor- odborné organizácie sociálnych demokratov
učiteľ tak sotil jedno 8-ročné dievča žiačku vydržiavaly v Pešti kongress, na ktorom sa
o tabutu školskú, že dievčatko na tretí deň dala zastupovať i vláda, hlavné mesto a iné
zomrelo. Občania následkom surovosti učite­ vrchnosti. Kongress sa zaoberal s otázkou
ľovej sú strašne pobúrení, na toľko, že uči­ nedostatku práce, aby pozornosť príslušných
teľa musia strážiť žandári, lebo by ho obča­ kruhou aj touto cestou vyzval na ťažké po­
nia zabili. Proti učiteľovi zaviedli pokračo­ loženie robotníctva, ktoré sa nachodí teraz
vanie. — Vo Veľkých Topolčanoch mláti zase bez práce.
Obraz „Mona Lisa" našli. Obraz veľkého
deti kaplán — píše nám náš dopisovateľ —
pre maďarský katechismus. Ktoré slovenské talianskeho majstra Leon3rdi da Vinciho,
dieťa nevie po maďarsky katechismus, bije ktorý pred dvoma rokmi ukradli a ktorý je
ho vraj ako vola, nehľadí ani hlavy ani očú. cenený na million korún, minulý týždeň
Deti doma žalujú rodičom, že ten kňaz nemá našli. Obraz „Monu Lisu" ukradol Talian
rozumu, lebo nás bije, my do tej školy ne­ maliar V i n c e n t P e r u g i u v Paríži, ktorý
pôjdeme. Takto sa žalujú s plačom deti ro­ už sedí v žalári. Teraz obraz vystavili v
dičom. A toto majú byť potom vychovávatelia jednom firenzkom museume. Do museumu
hrnulo sa tisíce ľudí obzreť si chýrečnú
našich detí?!
Do Kvačjan (lipt. stol.) Prezerajúc me­ maľbu. Na maľbe jasne videť menšie opravy,
noslov p. jednateľov spolku sv. Vojtecha po zvláště na hlave a napravom ramene. Obraz
vidieku, vidím a slyším, že sa usilujú rozši­ ešte za 6 dni ostane vystavený, potom ho
Kalendár sv, Rodiny
Chýry.
_ S S
zanesú do Ríma, kde ho tiež verejne vystavia
a potom ho cestou francúzskeho veľvyslanca
pošlú do Paríža. Obraz stráži množstvo poli­
cajtov a detektívov.
Stávka v Schenectady, N. Y. Amerika.
Tu stávkuje 15.000 robotníkov, lebo kom­
pánia časovala robotníkov a vyčasovali i
predsedu Unie, za čo robotníci chcú, že by
kompánia vzala všetkých robotníkov nazad,
že budú všetci robiť len štyri dni v týždni.
Kompánia toto nechce a starých robotníkov
prepúšťa a nových za menší plat najíma. Pri
minulých voľbách prehrali socialisti a bývajý
socialistický mayor teraz protestuje, lebo že
sa vraj proti nemu spojily stránk/ a preto
musel prehrať. Ale jeho protest bol odmrštený
a teraz už nebudeme maí socialistov v úrade.
Pochilý. Theo.
Tá pálenka. Gazda Ján Šváb na voze
išiel z Nižnej do Podbjela v Orave. Šváb si
trochu viac vypil páleného, ako koľko by bol
zniesol, lebo na ceste spadol s voza a
smrteľne sa doráňal.
Ztráta Štummerovských
cukrovarov.
Cukrové fabriky Štummerove v Trnave a vo
Veľkých Topolčanoch toho roku malý ztráty
997.142 korún, kdežto podniky vlani malý
327.562 korún zisku, z ktorého platily 4%
dividendy.
Vodovod v Dolnom Kubíne. V Dolnom
Kubíne (Orava) chcú mať vodovod, ktorý
bude stáť 80.000 korún. Polovicu tohto
obnosu chce dať mesto a druhú polovicu
budú prosiť od ministerstva orby.
Vianočné sviatky a železnice. Direkcia
uhorských kráľovských štátnych železníc pod
č. 316961/1913. oznamuje: V záujme nepre­
kážaného vybavenia silnejšej osobnej premáv­
ky, ktorú možno očakávať z príležitosti via­
nočných sviatkov, ako i v záujme pohodlia
cestujúceho obecenstva krém riadnych osoby
voziacich vlakov na nižšie uvedených horno­
uhorských čiarach budú chodiť zvláštne rýchle,
osobné, miešané a osoby vezúce nákladné
vlaky: Z P r e š p o r k a d o B u d a p e š t i
na západné nádražie. Dňa 21., 24. a 27. de­
cembra tohto roku, dalej dňa 1. januára r. 1914
pojde zvláštny osoby vezúci rýchly nákladný
vlak s vozňami L, II. a III. triedy. Pohne sa
z Prešporka v noci o 1. hodine 18 minútach,
do Budapešti na západné nádražie príde ráno
o 7. hodine 5. minútach. — Z L i p o tv á r u d o P r e š p o r k a . Dňa 21., 26. a
28. decembra tohto roku, ďalej 1. januára
roku 1914. pojde zvláštny osobný vlak s
vozňami L, H. a III. triedy. Pohne sa z Lipótváru predpoludním o i l . hodine 5 minútach,
do Prešporka príde popoludní o 12. hodine
49 minútach. — Z L u č e n c a d o Z v o ­
l e n a . Dňa 23. a 24. decembra tohto roku
pojde osoby vezúci nákladný vlak s vozňami
II. a III. triedy. Pohne sa z Lučenca popo­
ludní o 1. hodine 10 minútach, do Zvolena
príde popoludní o 3. hodine 27 minútach.
Mnoho peňazí zašponijete
jestli si kúpite mašinky na
strihanie vlasov z najlepše^
striebroocele, ktorá sa v krát
kej dobe sama vyplatí. Cena
za kus K 6, 7, 8. Ďalej pri
britv'ch z diamantovej ocele.
Cena t. a kus K 3, 4 ? 5, 6. Za
poštový balík, do kiorého sa
viac kusov zabaliť môže, po­
čítam 50 hal. K dostaniu do­
bierkou z obchodu zo železom Karola Nemák,
Prešporok, (Pozsony, Széplak-u. 7.) Uhorská
ul). U tejto firmy kúpite aj tie najlepšie ná­
stroje, kuchynský riad, prístroje na rezanie
mäsa, kávové mlýnky atď. za najfavnejšie ceny.
Kto pracoval pri vyhotovení sv.
vojteškým Spolkom vydaného No­
vého Zákona.
Na začiatku bež. roku vo viacerých časo­
pisoch, v Pútniku svätovojtešskom a i v
předmluvě teraz vydonej čiastky Nového
Zákona stálo a stojí, že „Ján D o n o v a !
SLOVENSKÉ
•_- •<&?• •£
preložil s a m o s t a t n e celý Nový Zákon".
Toto potvrdzujú traja dôstojní a velební páni,
a síce Štefan Bezák, Fr. Richard Osvald a
Martin Kollár. A predsa zdá sa toto tvrdenie
byt veľkou nepravdou! Vicfme v nasledovnom.
Bolo to r. 1904, keď vo výborovom zasadnutí
sv. vojtěšského spolku poveril sa p. farár
Donoval prácami okolo vyhotovenia slo­
venského prekladu Sv. Písma. Pokračovať sa
malo tak, ze jednotlivé čiastky N. Z. malý
byť pridelené prihlásivším sa alebo vyzvať sa
majúcim spolupracovníkom. Títo mali s času
na čas svolaní byť p. Dénovalom do spoloč­
ných zasadnutí, kde vykotovené časti malý
sa čítať, posudzovať a vôbec text ustaľovať.
Na této schôdze, potrebné pomocné knihy a
vôbec vyskytujúce sa výdavky povolil výbor
a poukázal p. Donovalovi 3000 (tritisíc) korún.
Jako sprostredkovateľ pri vyhľadávaní spolu­
pracovníkov, jako „sošívač* medzi nimi, aby
práce čo najrýchlejšie boly vyhotovené, po­
nuknul sa a bol výborom s radosťou prijatý
a spomenutými prácami poverený vtedajší
kaplán blumentálsky v Prešporku, vel. p.
Ferdiš J u r i g a.
Niže podpísaný bol som už vtedy bývalým
školdôzorcom Plachým do penzie vlákaný a
jako taký odpočinkár navštívil som začiatkom
septembra svojho známeho spoluvýborníka
vel. p. Ferdiša Jurigu v Prešporku. Prišla reč
i na Sv. Písmo a tu mi sdělil p. Juriga, ž e
v š e t k y č i a s t k y N. Z. už u m i e s t i l u
j e d n o t l i v ý c h spolupracovníkov,
len dve epištoly sv. Pavla ku Korintským
nikto nechcel, nemá ich komu dať.
Ponuknul som sa ja, že ich prevezmem.
Pán Juriga bol rád, odovzdal mi hneď patričnú
čiastku rukopisu Sasinkovho (jako známo tento
náš neoceniteľný nestor slov. spisovateľov
odovzdal bol sv. vojtěšskému spolku ním
vyhotovený slov. preklad celého Sv. Písma),
ďalej dal mi dva n e m e c k é preklady
(Allioliho a ešte nejaký), l a t i n s k ý a
l u ž i c k ý . Tento posledný je obšírnymi, veľmi
dobrými vysvetlivkami opatrený a tak pán
Juriga mi naložil, vysvetlivky hlavne dľa tohto
vyhotoviť. Práca mala byť hotová a jemu
odovzdaná do Nového roku.
Kto boli ostatní spolupracovníci (bolo ich
asi 8—10) neviem, myslím však dobre sa
rozpomínat, že pp. farári Bednár a Buday
boli medzi nimi.
Prijdúc domov napísal som obšírny list
pánu Donovalovi, u ktorého som sa čo člen
spolupracujúceho družstva prihlásil a ho
požiadal, žeby nás čo skôr svolal, aby sme o
istých zásadách sa poradili a celý spôsob
spolupracovania ustálili. Vypočítal som asi v
12—13 bodoch veci, o ktorých bolo by treba
sa poradiť a usjednotiť, žeby práca z toľkých
rúk zdála sa a bola jednoliatou, vyrovnanou.
A jestli by nás týmto cieľom nesvolal, aby
on sám isté normy ustálil a nám sdělil, jako
máme pracovať. Už teraz sa nepamätám, čo
všetko som vtedy za potrebné uznával ustáliť,
ale boly tam veľmi závažné otázky: má-li sa
vyhot oviť d o s l o v n ý preklad Vulgáty, alebo
či sa \ má viac hľadet na srozumitelnost, a
tak p r ekladať s l o b o d n e , žeby smysel zostal
síce neporušený, ale i reči násilie nebolo
urobené; či má každý verš mluvnične byť
ukončeným celkom, ači môže alebo má veta dľa
potreby byť pretiahnutá z jedného veršu do
nasledujúceho ; má-li každý verš začínať sa
veľkou, a či dľa smyslu a grammatického
složenia myšlienky vyjadrenej i m a l o u
písmenou; či majú byt vysvetlivky obšírne a
Či len veľmi úsečné; dľa ktorého inojazyčného
prekladu majú této hlavne byt vypracované*
ĽUDOVÉ NOVINY
atoľ. Tohto spôsobu boly moje návrhy a či
dotazy na šéfredaktora p. Donovala, — no,
on neuznal za hodné, na môj list odpovedať.
Vypracoval som teda prevziate dve epištoly,
jako som najlepšie myslel. Poneváč som do
konca roku nebol vstave prácu vyhotoviť,
odovzdal som ja p. Jurigovi asi v pol januári.
Pri valnom shromáždění sv. vojt. spolku
stretnúc p. Donovala pýtal som sa ho, prečo
neodpovedal na môj list — vyhovoril sa
nejako; či dostal moju prácu — že áno; či
je d o b r á , či ju môže u p o t r e b i ť —
že áno.
Precbádzaly a přešly roky, p. Donoval nás
do spoločnej porady nesvolával, keo! sme sa
vo výborovom zasadnutí domáhali, čo je so
Sv. Písmom, nevrle odpovedal p. Kollár, že
sme si Sv. Písmo odovzdali (t. j . výbor)
Donovalovi, aby sme sa u toho dozvedali, že
on nemá s vecou nič do činenia. U takého
pána však, ktorý na vážne listy neodpovedá,
nik sa neide dopytovat.
Pre takéto chápanie veci a spôsob pp.
Donovala a Kollára nemohlo cez toľké roky
Sv. Písmo vyjsť.
Teraz pýtam sa: či krom mňa n i k t o
neodovzdal vyhotovenú prevziatu
prácu, a či v š e t k y b o l y n e s ú c e , ne­
u p o t r e b i t e ľ n é ? Lebo len tak by bol
prišiel p. Donoval ku tomu, preložiť k r o m
mnou o d o v z d a n ý c h d v o c h epištolí
o s t a t n é č i a s t k y N. Z., teda i vtedy nie
s a m o s t a t n e celý N. Z.
Keď snáď pred dvoma rokami písal som
na „výbor" (nie na správcu) sv. vojt.
spolku, že kedy dostanem honorár za svoju
prácu pri Sv. Písme, a či ho vôbec musím
odumret, odpovedal mi v privátnom liste p.
správca Kollár, že teraz nemohol môj prípis
výboru predostrel, ale že budúcne tak učiní.
Odvtedy bolo už koľko výborových zasad­
nutí — no, ja nedostal som žiadnej odpovedi.
Až tu razom ohlasujú, že „Ján Donoval pre­
ložil s a m o s t a t n e celý N. Z."
Preto pýtam sa teraz, jako srovnává sa s
pravdou, čo menovaní traja páni verejne
tvrdia?
Jestli žiadon z poverených pp. spolu­
pracovníkov nespravil nič, alebo nie dobre,
mňa sa to netýka. Ja som odovzdal 134
(stotridsaťštyri) dosti husto popísané, p o l ­
il ár k y, ktoré p. Donoval dľa vlastného
soznania prijal a prácu za dobrú, u p o t r e ­
b i t e ľ n ú u z n a l . Pracoval som úplné štyri
mesiace od svitu do mrku usilovne, lebo pri
každej vete porovnával som rukopis Sasinkov,
latinský text, Palkovičov preklad bernolácky,
dva nemecké preklady, český, ruský, Karadíičov srbský, poľský, staroslaviansky, lužický
a francúzsky.
Poneváč mi môj rukopis behom 9 (deväť)
rokov nebol vrátený, a ja pracoval som
predsa na z á k l a d e p o v e r e n i a opráv­
n e n ý c h m e d z í t o k s v. vojt. s p o l k u ,
preto žiadam už k vôli literárno-historickej
pravde verejne uznať moje spolupracovníctvo
pri Sv. Písme a dľa spomenutého, na výbor
upraveného môjho listu moju štyrmesačnú
prácu i honorovat.
V Pezinku.
Ján Z i g m u n d i k,
učiteľ na odpočinku.
Hospodárstvo.
Rady hospodárske.
Kde treba pokroku. Podľa výpočtu štatis­
tikov skľudí po hektáre mužik (sedliak) ruský
Číslo 51.
9 2 hektolitrov zrna, italský 138 hl., rakúskouhorský a španielsky 18*4 hl., francúsky
19-2 hl., severoamerický 21-2 hl., anglický
33-2 hl. zrna. Skľudí tedy Angličan ešte raz
toľko zrna z hektáru, nežli u nás vyťažíme.
Keď u nás vyzískáme z pôdy 1000 k., an­
glický roľník docieli 2000 k., a síce nie tým,
že má lepšiu a úrodnejšiu pôdu, ale tým, že
užíva lepších strojov, lepšie pôdu obrába,
lepšie semeno volíK slovom: je vzdelanejší.
V tomto smere je u nás treba opravdu hodne
— pokroku.
Nasledujme príklad. Farmeri americkí
pestujú ovocné stromy v sadoch rozľahlých,
ale vždy len druh jediný, najvýnosnejší a naj­
hľadanejší. Snažia sa vypestovať ovocie bez­
chybné, veľké a pečlivé vybierajú plody pre
trh, kdežto pozadok doma zúžitkujú. Roku
1900 stržili za zpracované ovocie 56,668.313
dollárov, a roku 1908. v závodoch ovoci­
nárskych mali zisk 49,278.791 dollárov, tedy
26%. A u nás?
Malé ovocie neúhľadné rodí strom s hustou
korunou. Je tedy veľmi prospešné, keď v zime
stromy v korune prečistíme, prerežeme, aby
nielen suché a poškodené drevo sa odstránilo,
ale i koruna preriedla. Čim skorej sa to stane,
tým je to užitočnejšie.
Petroleum proti hríbu domovému. Zase
prišlo sa neobyčajne dobrej vlastnosti na stopu,
ktorou vyniká všeobecne známy kamenný olej
amerikánsky či petroleum. Kde zaiste v mo­
krých čiastkach domu zjaví sa na dreve
dlážky, na dverách, alebo trebárs kde záhubný
hríb domový (huba), ktorý v krátkom čase
všetko drevo zkazí: netreba iného, jako
hríbom napadnutú čiastku dreva natreť raz,
najviac dvakrát otáznym olejom, nuž bude
zkaza udusená.
Aby krava s boľavým vemenom ne­
kopala. Známo bude hospodárom našim, že
daktorým, menovite prvostkým kravám v čas
telenia vemeno zapáli sa a nabehne; Čoho
následkom i najkrotšie hovädá tak kopavými kravami sa stávajú, že bez sputnania
nôh ani vemeno chytiť si nedajú, ba ani teľa
k sebe pripustiť nechcú. V takomto nemilom
prípade nech hospodár, v čas prvého, dru­
hého dojenia, hlavu svojej kravičky ľavou
rukou za pravý roh podrží, pravou ale nech
jej chrupku medzi nozdrami (dierkami noso­
vými) s oboch strán z nútra prstami chytí:
nuž mu kravička, ak len pred otelením ne­
bola kopavá, nielen ticho stáť bude, ale dá
sa i podojiť, a teľa k sebe pripustí.
Budapeštianska obilná bursa.
Za 100 kilogrammov.
K
Pšenica tisská,
21-95—22 65
Pšenica stolnobelehr
21-65-2265
Pšenica peštianska,
21-75—22-75
Pšenica banátska,
2175—22-65
Raž (žito), prvotriedna . . . . 16-50—16 65
Raž (žito), druhotriedna . . . . 1635-1645
Jačmeň nový, prvotriedny . . . 1375—1415
Jačmeň nový, druhotriedny . . . 13-20—1365
Proso
15-50—16-50
Ovos prvotriedny.
15-30—16-20
Ovos druhotriedny
14.60—15 20
Kukurica
13-20—1350
Repica
_•
•—
Lucerna, uhorská
120--170^telinové semä, veľkozrné . . 150— 180-—
ZEMSKÍ PRŮMYSLOVÁ IMM 9HC10V9 SPOLEČNOST, VKLADY
založená Živnostenskou bankou v Prahe,
BUDAPEST, V., Ferenc József-tér 6.
zmenáreň: V., Ferenc József-tér 6.
(palác „GRESHAM").
Filiálka v MUNKÁČI.
Telegrafická adresa „1NDUSTRIALE".
f 131-65
Telefon : i 131-66
-70
l 111- d. 26120.
Účet u uhorskej poštovej sporiteľny
Učet n rakúskej poštovej sporiteľny č. 10558E
Učet u bos. herc. pošt. sporiteľny č. 8166.
Učastinný kapitál ŽIVNOSTENSKEJ
BANKY V PRAHE je K 80,000.000-—
a rezervy vyše . . K 20,000.000'—
am
zúrokujetne
5 1 netto
Eskont zmeniek. Preddavky na cenné papiere.
Vybavenia všetkých bankových a burzových
transakcii na budapeštianskej a cudzozem­
ských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských
peňazí, zvláště dolárov, mariek a rublov.
Živé spojenie s vidieckymi ústavmi. Priame
styky so zahraničím a Amerikou,
HHHHH
SLOVENSKÉ ĽUDOVÉ NOVINY
Číslo 51
nm***,************!******!***!*^'**************'
Náveštie.
WW%MMWWMMM
Dľa uzavretia výboru Spolku sv. Adalberta
Páričkove kalendáre
(Vojtecha) v Trnave so dňa 26. novembra
na rok 1914 vyšly s bohatým obsahom a b. r. dáva Spolok tohoto roku v ý n i m e č n e
mnohými vyobrazeniami. Slovenský Rodinný i novým, až do 1. januára 1914 do Spolku
kalendár. Cena 60 hal., poštou 80 hal. — vstúpivším údom, hoci im i nepatri, celý
Hospodársky kalendár, 60 hal., poštou 80 podiel t. i. Sv. Písmo I. časť a kalendár
hal. — Malý Ružomberský kalendár, 40 P ú t n i k S v ä t o v o j t e š s k ý na rok 1914,
hal., poštou 60 hal. — Páričkov Vreckový pevne úfajúc, že mu to vct. katolícke obe­
kalendár, 1 kor., poštou 1 kor. 10 hal. — censtvo získaním nových údov, odpredávaním
spolkových kníh a milodarmi vynahradí.
Dostat u každého kníhkupca, ako aj u
Kto chce mať Sv. Písmo zaviazané, musí
J. Páričku v Ružombe t ku (Rózsahegy). 1 kor. na väzbu zaplatiť.
Velebné duchovenstvo úctivé prosíme, žeby
toto náveštie s kazateľníc svojím veriacim
láskavé oznámiť ráčilo, za čo už vopred úctivé
MALÝ OZNAMOVATEĽ. ďakuje
v Trnave (Nagyszombat), 24. nov. 1913.
Hfo/lám
4 obuvnických pomocníkov. Plat
niaUctlIl
dobrý, do 14 korún týždenne. Jozef
Nagy, Modor, Súkennfcka ulica číslo 7.
R n m v ť ? l ŕ 1 1 pravú karpatskú, čistú pôvodnú.
D U I U VIV*IVU Slivovicu stolovú sriemsku, čistú
pôvodnú. Karpatské
horké žalúdočné bilinné, všetky
1
tri- druhy v 3 /, litr. pletených fľašiach 1 liter za K
2 40 A m a r o l pravé, bilinné, červené, železné
zdravotné víno. C h 1 n o 1, zdravotné žalúdočné víno,
obidva druhy lekármi odporúčané, znamenitou vý­
bornou liečibnou silou dokázané pri chudokrevnosti,
bledničkej a žalúdkových chorobách, povzbudzuje
chuf k jedlu a napomáha trávenie. Cena: prvého pô­
vodná veľká fľaša K 3 40, druhého pôvodná veľká fľaša
K 3^60 v 5 kil. pošt. zásielkach obsahujúcich s prvého
I z druhého 2 fľaše, bezplatné balenie, vyplatené
dobierkouzasiela Ľud. Steindl, v Sklabine], Turč.stol.
Správa
Spolku sv. Adalberta (Vojtecha).
Zárobok
dobrý a ľahký bez
ohfadu na vzdialenosť
odporúča: Továrňa
na pletené zbožie
LÍBAL & SPOL.,
PRAHA II.
Vodičkova ul. č: 28.
Žiadajte vysvetlenie.
Mlyn sa dá do árendy pv0ldo0žSmv
Zohori (st. Prešporská) s dvoma prárama valcov a
s dvoma párama kameňov. Mlyn je na stálej vode.
Prihlášky prijíma Vlček a Ondrejka, Zohor(Pozsonym.)
IA ň a prijmem na stolárske remeslo. Podmienky
U U11Q dľa dohovoru. Augustin Burda. K arw i n
Rak. Sliezsko.
Str. ?.
ČÍ1
U Ž V i e t e , Je kde môžete v Pre^
Iv***,, gpoj-ku najlacnejšie a
dobré mužské a decké šaty hotové alebo dľa
miery kúpiť? Len u Samuela Fehér, Uhor­
ská ul. č. 12 (Széplak-utca, kalvínsky dom).
— Celkom novozariadený obchod na šaty. —
Vefký výber v bundách.
=
Výroba cementovej škridle
dlažby, schodov a iného
cementového zbožia.
Podujírnam väčšie aj menšie stavby, jako:
fary, školy atrf. Vyhotovujem plány a roz­
počty, za vefmo solídne ceny.
Anton Fordinal v Šaštíne
(pri
Pletárne
Anton Titz
kupujú priadze bavlnené a
vlnené v nedostižitelné] ja­
kosti za konkurenčné levné
ceny jedine u výrobcu
Líbal & spol.
Praha II.
Vodičkova ul. 28.
Každý hodný mužiM
má-li svoju ženičku i dietky rád, prekvapí ju
na Ježiška vhodným darkom, dobre upotrebytefným tkalcovským zbožím a objedná bez
meškania so zbožia nabídnutého od známej
braterskej firmy
kláštore) Nitrianska st.
zubný lekár
Františkánske námestie číslo 6.
I. posch. — Telefon č. 1393.
Umelé zuby a celé rady zubov
zlaté a kaučukové
pri úplnej záruke a miernej cene robí.
Vefký majetok napredaj H
Ľudevit Lepš, ručná tkalcovna
II Aft o prijmem na pekárske remeslo z poriadU 1>II Cl neho domu. Sándor Kováč, Zohor 249.
Prešporská st.
Každý balík jednotlivý dfa nabídky zasielame
fco a dobierkou pravda len za tieto výhodné
ceny do konca tohoto mesiaca decembra, na
čo upozorňujem ct. obecenstvo.
Úsporná káva, vefmi voňavá, výdatná
Prichádzam Vám milí bratia a sestry v ústreti, Amerikánska
a úsporná. 5 kg. vrecúško na próbu K 10-— franko
aby si každý mohol objednať, nekúpite však
na dobierku zasiela
nikde lacnejšie zato ručim. Zlý tovar nezašlém. A. S c h a p i r a, vývoz kávy a čaju
Kto by nebol spokojný, zašlite behom 3 dní
Tiszabogdány č. 258.
zpät nefrancovano a ja Vám peniaze do
haliera vrátim. — Zasielam teda:
štíne v stol. nitrianskej, jako: hora s hotovým dre­
vom, pasienok lúky a dom pekný nový škridlicou
kritý, neďaleko v PI. Sv. Mikuláši 12 katastrálnych
honov dobrej orácej zeme. Příhlasy prijíma, Mária
Vitek, Morvaór č. 46, st. Nitrianska.
Vyznanie Sv. Augustína.
Kniha táto z obsahom svojim nemá pára
v literatúre svetovej. Márne usiloval sa Rous­
seau napodobniť úprimnosť genia hipponského. Brillantná úprava: ručný, papier dvoj­
barevný tisk, prílohy Kleukensové.
II. skvostné Čiastky K 8*—. — Prospekty
zdarma.
Mministp. Praha-Rarlín, Riegpova tr. !f.
Tiež aj v každom kníhkupectve.
Lacné mäso!
Ku vianočným sviatkom údené bravčové
mäso, taktiež aj zo šunky je k dostaniu 1 kg
len za K 1'60. Inej sorty mäso, ako hovädzie,
bravčové surové mäso, potom slanina, salámy
atď. možno dostaf za riadne lavné denné
ceny. Na vidiek sa rozposiela mäso najmenej
v 5 kg. belíkoch. Vefact. obecenstvo na túto
příležitost lacnej kúpy mäsa upozorňuje a do
priazne tohože obecenstva sa odporúča:
Fridrich Šmidt
v Seredi, vedľa apatieky "Wí
(Szered, Pozsony m.)
Nový Hrádek n./Met. Čechy.
23 m.
30 „
23 „
23 „
23 „
5 „
8 „
brokát na postele pekne vzorkovaný len za K15*—
zefíru alebo oxfordu na košele . . . . K 16-—
ružový hustý sýpek 80 cm. široký . . . K 16—
biele veby „Kloudike" 80 cm. široké . . K 15-—
biely šifon „Delta" 80 cm.široké . . . . K 1 3 barchentu na 2 blúzy pekné
\
atlassatenu na 1 šaty letné modrý s
kvietkamy
) K 16-—
6 „ lanového plátna 1 prikrívadlo 150 cm.
široké
'
Pýtajte si vzorky odo mňa a kto si ešte do
31. decembra objedná, dám 5% slevy od
K 20- — priložím tiež aj 1 nástenný kalendár.
— Nemeškajte, objednajte, podporujte český
-: braterský podnik, nesklamete sa nikdy. :-:
D
Kávo o 50 |„ lacnejšia
(M \/ v xt w w v SntSř v \/ v v \ŕ v
R. MASEK A SPOL.
Ústredné kúrenie.
Železné konštrukcie a kotlárňa.
T
ŽŽ» Praha-Zižkov,
3885.
Husova třída číslo 24.
Njjjy
zdarma.
v Zohori na ulici vedúcej so stanice
a ÍPI
JJ
tt c
Filiálka
' lliailVrt
V QaS+ífia
V o a s IHIC
n ar
v
nku
v
d o m e
ý
äverkového spolku,
s ú 5 e d s tve hostinca ku trom zajacom
prijímajú n vdaÉne opatrujú úspory (uhlady) našich rolníhov a KIMSBIIIÍKOV, a platia od nich
4'| 2 °|o s danou (porciou) 5°| 0 úrokov
i
Zaoberajú sa so všetkými bankovými obchodmi. Solídne a slušne
obslúžia vždy a v každom prípade. — Banka úraduje od 8.-eJ hod.
ráno do 1. popoludní.
Bratia, sestry Slováci, podporujte svojské banky na Záhorí l
B3E53£Šl£ďmB£&*2B££S2
Bryndzu,
E Nové
•^i**^—w^^n^^wi*
„BERSON
H gummové čerstvú z čistého ovčieho syra, zaručenej jakosti
podpatky
najjemnejšiu . .
1 kg. kor. 1.70
1.50
jemnú
1„
1.30
konkurenčnú jakosť 1 „
v 1, 2, 3, 5, 10, 15 a 20 kilových drevených
nádobách.
Maslo, pôvodné kravské zaručené čisté
1 kg. kor. 2.40 v pergament, papieri zaba­
lené, dobierkou 5 kg. balíkoch 4'/, čistej váhy,
vyplatené 1 kg. c 20 hal. drahšie, zasiela:
Ľudovít Šteindl, bryndziareň
v Sklabine], Turčianska stol.
Podporujme kresťansko-slovenský priemysel 1
víťozia!
zo zvláštnej gummovej miešaniny pripravené,
docielily, že sú trväcejšie ako remeň.
Nový „Berson" gummový podpätok je do­
cela takej barvy a veľkosti, ako je na Vašej
topánke remenný podpätok, je neobyčajne
elegantný, trváci a ľahký.
Nový „Berson* gummový podpätok ochráni
remenný podpätok na topánke od vykmíenia,
topánku stále v elegantnej forme podrží, a
pri veľkej pružnosti chráni Vaše nervy a
chrpnú kos!.
Pravý nový „Berson*1 gummový podpätok
je do elegantnej zlatej škatuľky zabalený, na
ktorej je slovo „Berson" jssno čitateľné. Okrem
toho käldý pravý, nový. Bersoss gumrnovt
podpätok videí g l ^ l ál '( , Ä S tu vy­
obrazenou och*%fl^ ^ *4sB'
rannou
značkou, na ktorú zvláštny pozor treba dať.
Pýtajte si rozhodne len s touto ochrannou
značkou zaopetrený „Berson" gummový pod­
pätok. Len so svojim obuvníkom dajte si to
pripraviť na podpätok topánky a vo svojom
záujme pošlite zpät každý iný výrobok.
Sklad Berson, Budapešť VII.
i. v priemysle, jestli objednávajú u če­
ských firiem a podporujú ich.
40 m. zbytkov rôznych zefírov, modrotiskov, ručníkov, plátna i delenú, dižka
3—12 m. hodí sa na košele, zástery a
sukne. Všetko len za K 20*— Franko
len na dobierku. Tiež aj slovenské la­
nové plátno 110 cm. široké 1 m. za
K 1*20. Zasiela pochvalne známa firma
anfoníi! iiFflífe, Úpice, Cechy.
3 plášte, krásne vyrezávané, ma­
sívny stroj strieborný alebo zlatý
číselník, predávam pokial zásoba
stačí len za K 5.50 z krásnou re­
tiazkou a príveskom za K 6.50
Pravé nikl. masívne Koskopfky,
stroj v rubínoch za K 4.50. Strlebrozvonkový budičok niklový, 21 cm.
vysoký, dobre zvoniaci za K 5 .
Nezodpovedajúce zaměním alebo
peniaze zpät pošlem.
— Zasiela dobierkou český závod —
Jindřich Langer, Hien V.,
Denník? zdarma D
franka zasielam.
Schonbrunnerstr. číslo 85/5.
TO!!!
by mal už dnes
každý vedeť
že najlepšiu
zdravotnú
žitnú kávu
v ručnikovom sáčku
S kg. balili za K 3 6 0
i s peknou cennou prémiou pre
kuchyňu a domácnosť franco na
dobierku zasiela len firma
zasielateľstvo kávy v Prahe III., Čechy.
Založené v 1799. Ku každej zásielke prilo­
žený zdarma pekný kalendár na stenu.
Pozor: bavlnená priadza!
!elM toon dociel 3
len priamym nákupom dámskych a
všetkých prádlových látok u známej
= =
a chválenej firmy =====
oumar,
DOUBLE
:: (cvernová priadza) ::
surovo a bieleno v najlepšej jakosti
—i.—
dodáva zvláštne lacno -*
E. Haselbauer :: Prešporok
Rázga Pál-u. čislo 14.
Žiadajte vzorky a cenník. Kresťanská firma.
FQČBÍ B meča. tfealBOBita
i Dleinlcl
e Hwflw Intfl B. IstBjf, liehy.
l
Krásne zbytky za továrne ceny stále
na sklais. K Vkorky zdarma a franko.
(mmm
^5*3&ŠI&*3i&SJZg*3£*3S3a
najlepšieho
„krmného
vápna Diirín
(^^)8(^
:..11
Pre Serecf a okolie!
ílSííi b cnnimil I To má byť našim heslom aj pri požičiavaní a ukladaní
UVUJ II uVU|lllU! peňazí na vkladnú knižku, preto odporúčame našu
Sereďskú Ľudovú Umí Účast. Spoločnosť
vo vlastnom dome pod číslom 29., kde bola stará lekárfia
a jej FILIÁLKU V TRNAVE, v dolnej hrubej ulici číslo 35.
Poiiéliva na zmenky (veksle), úpisy so zaručltefrai,
331
ascD na intabuláciu pri výhodných poômieakaeh. OSOB
Prijíma peniaze na vkladné knižky a na besný účet a platí
od nich 4Va7» (&yri a pol) Interesov čisto, bez srážky. Fit iä! Sisj
WM
Jediná
našská výroba
Pre statok a drůbež polovičná úspora na krme. Ška­
tulka Durína stojí K l-—, 8 škatuliek (5 kg.) K 6--.
Výživné kfmné vápno 5 kg. za K 2-50, 100 kg. za
K 30*—. Páni hospodári pri objednávke udajte, pre
aký statok potrebujete. Ďalej mám na sklade
DESINFEKTIONS
osvedčenú ochranu proti „červienke", nákazlivej to
chorobe u prasiec a hovädzieho statku. Níči roz­
množovanie sa bacilov pri slintavke a kulhavke.
Fľašku s návodom k upotrebeniu K4«—,6 Hašlek K 20-—
Pánom kupcom zvláštna výhoda.
Zasiela Rudolf Mm v Stoliti (Sza&BlEza).
)6tSgHSaiB^^B(S§)^aagaH3ag)BgB)
Majitel a vydavatel: Nakladatefský, kníhtlačiarsky a knihkupecký spolok, účastinárska spoločnosť v Prešporku. Zodpovedný redaktor Ferko S k y č á k kraj. vyslanca,
KnOitlačiareä katolického literárneho soolku nčastinárskei spoločnosti v PrešDorku.
Download

Slovenské ľudové noviny zo dňa 19.12.1913