Tomasik, Samo
Pamatnosti gemerskomalohontské
DB
785
G45T65I
ITINÁ
KNIŽNICA
ODBORU
MEHO
iCEJ
SOBOTE.
::
MATICE SLOVENSKEJ V RIREDIGUJE MIKULÁŠ POLONY.
2—3.
= PÄMÄTNOSTI =
6EMEKSK0.
^
HIHI
n nixiv
MÄLOHONTfíÉ>
II II
III
<:
1
NAPÍSAL
S ^TWiErb-^: O M Ä Š I K.
cé^^^^^>iAy(hu4>(A
NIK
'
I.
KJ A
Vydáva
''
t
JU/'
•
Miestny odbor Matice
Slovenskej
^ Rimavskej Sobote. Tlaené v kníhtlaiami
Tatry banky v Rimavskej Sobote.
—
1921.
!
I
iTaHí
Odbor
Kecf zapoal
NAŠIM
Matice Slovenskej
v Rim. Sobote
RODUVERNÝM
vydáva
„Matinú Knižniqu",
venova svojmu
najvznešenejší ein u
chce sa
úkolu,
t. j.
Slovensko
rozširoval na
-
macfarskom
rozhraní slovenského ducha, slovenskú myšliehku
a slovenskú vzdelanos,.
„Matiná Knižnica" chce poda obecenstvu
všetko
to,
o
prispeje k
rozšíreniu
slovenskej
našom národe. Budeme uverejova
práce nielen zábavné, ale
pouné, a vedecloé.
Chceme sa zúastni vo vychovávaní nášho
udu, preo budeme zvláštne bdie na jeho tukultúry v
i
najšom vývine, na jeho duševných požiadavkách.
Berúc do ohFaJu naše ideálne ciele, pros)me
ctené obecenstvo, aby nás v tejto práci tak
morálne, ako
hmotne podporovalo.
i
;
VYDAVATESTVO.
.A
i
MATINÁ
KNIŽNICA
MIESTNEHO ODBORU MATICE SLOVENSKEJ
V RIMAVSKEJ SOBOTE.
Roník
Rediguje
I.
MIKULÁŠ POLONY
ís. 2—3.
PAMÁTN08TI
6EMERSK0-MÄL0H0NTSKÉ.
NAPÍSAL
SÄMUEL TOMÁŠIK.
/
^/^^^// //-/l^T^^
Vydáva Miestny odbor Matice Slovenskej v Rimavskej Sobote.
Tlaou knihtlaiame Tatry banky v Rimavskej Sobote. — 1921.
tÍBRARyFEj101976
xa>
&-n
SÁMUEL TOMÁŠIK.
župy
Zo
gemer-malohontskej
vefký
jeden
muž,
vyšiel
pracovník
nie
národný,
cirkevný dejate a politický vodca Tudu nášho.
školy tohoto kraja (Rožava, Ožany, Rimavská Sobota, Šajavský Gemer) vychovaly
I
nejedného Slováka z iných krajov.
Cirkevný
a
národný život
v XVI. storoí; pozdejšie
ulý
bol
máme
už
tu vznešené
postavy Juraja Ambrózyho a Mateja Bodóva
v
mnohých
a
Štitníku
pracovníkov,
ako
Jána Glosiusa Pondelského, Martina Laueka,
Pavla Walaského z Jelšavy z XVIII. storoia.
Pre pamiatku
pozdejších
zaiatkom
choval
Ladislav
XIX.
Bartholomeides,
Uená
spolonos
asov nám
ich za-
storoia
zaslúžilý
v
Ochtinej.
farár
malohontská,
ktorú
zeman z Nižného Skalníka, Ján Feješ,
na popud pracovitého kaza M. Holku, ktorá
utvoril
mala každý
rok
13.
septembra v N. Skal-
níku na zemänskej kúrii schôdzky, vydávala
od
r.
1809
— 30 roný
latinsko-nemecký
almanach,
Slovensko-
„Solennie", urobila
mnoho
pre Fud, práve menovite dvaja najväší rodáci:
Juraj
Palkovi
z
Rimavskej Bani
(r.
1769),
ktorý od
r.
katedre
celé
jeho
Ludevitom
Kobeliarova
z
Pavel
pozdejšie
Štúrom,
Jozef
a
Šafárik
uenec toho
najväší slavianský
1795),
bratislavskej
vedené
pokolenie,
žiakmi, zvlášte
rodák
(r.
1803 vychoval na
veku.
Súasne
Sámuel
pôvodca hymny „Hej Slováci!**
Narodil sa r. 1813 v Jelšavskej Teplici.
pracoval
a
žil
náš
Tomášik,
Uil
v Jelšave
sa
v Kežmarku a
vate!
v Rožave, potom
a
Ako vychovámaarsky. V. r.
navštívil Pofsko.
Banrieve, kázával
pri
1834 vybral sa do
Nemecka.
vštívil Šafárika
a vtedy napísal
Navrátiac
usadil
v
sa,
i
Tu
oboroch,
pracujúc
sa zmienime
XIX.
stoletie je
i
pracovitos:
každej politiky.
Preto
povedomí vždy mia istý život, zacho-
to
spoloenského,
mieru
bolo potrebné,
v jednotlivých krajoch
i
K tomu mravný
valos,
prácach.
Európe dobou
K tomu
v celku,
mno-
za národ a cirkev.
v strednej
znal svoje dejiny, mal v
nulos.
ako farár
Písal v
len o dejepisných
národného prebudenia.
aby národ
Prahe na-
našu hymnu.
doma
sa
Chyžnom a pracoval mnoho.
hých
V
je
základ
najlepší
národného
života
opísal už otec
a
Tomá-
muránsku a
nasledoval ho syn Sámuel, ke po shromaždeniach v Martine bolo heslo spracova
šikov
kraje
jelšavské a dolinu
:
dejiny Slovákov!
Napísal
prácach
:
dejiny
Muráa
a
pri
mnohých
Pamätnosti Gemersko- Malohontskéy
(vydané v Letopise Matice Slovenskej, roník
IX. sväzok
a 2. roku 1872.) Tieto tu vydá-
1.
vame znovu
s
nepatrnými opravami. Bádavý
spozoruje,
kritik
o
lepšie uenci,
snické,
Nás
priinili,
o
od toho asu
osvietili
o
neobstojí a
je viac
bá-
ako dejepisné.
sme
viedla pri vydaní snaha, aby
sa
už teraz v slobode, ktorú náš
tiež
Tomášik akal a predvídal, v jeho šapajach
k národnému obrodeniu. A ponevá skvelé
diela vekého Sasinka, Záborského, Križku a
Matice Slovenskej
as znemožnily,
maarské vlády na dlhý
nám vzaly a vychovaly
školy
niekofko zkazených pokolení, zvlášte po zlopovestnom školskom zákone Apponyiho, vedomie
slovenského
výchovy
udu
daly
ubily a namiesto
nám výchovu
názorom, v ktorom sú dejiny
vané,
sme
naskrze falšo-
musíme sa chyti drobnej
práce,
aby
tak získali podklad k pevnejšej národnej
jednote a k národnému povedomiu.
je
národnej
svetovým
so
zaiatok
iste
vemi dobrý
K
tomuto
v našom
kraji,
v rodnej župe nášho skvelého historika, professora Júliusa Bottu : rozšírenie Pamätnosti
Tomášik a.
Len by
diela a v pozdejších
tak
hojne
asoch
Vekej Revúce, Jelšavy,
celej župy a životopisy
dejiny
jej
nasledovaly
dejiny
Tisovca,
oboch
cirkví,
slávnych synov!
Vydavatestvo.
PAMÄTNOSTI
GEMERSKO-MALOHONTSKÉ.
Qtaré pamiatky nášho milého Slovenska na
*^ svetlo vynáša a sklada do archívu matiných letopisov, má by v terajšom ase
zajímavou úlohou slovenských spisovateov.
Lebo: aby národ znal milova a si váži svoje
vlas, aby nemal príinu za
svoje sa hanbi, ani za cudzinou pachti, a
len to chváli a obdivova,
nie je jemu
rodisko, svoju
o
samému
vlastné, ale
dovšetkým
tú
ich
dobre
cudzé:
pozna
tedy
to
musí pre-
svoje rodisko,
kolísku dávnych svojich predkov, pamiatku
dejov,
ich
slávnej a dávnej moci, ktorú
by predsudky a neprajnos terajšieho pokolenia rady do tôni postavily a venou tmou
zahali chcely.
Vyzna síce musíme, že písomné poznámky,
vzahujúce sa ako na Slovensko vôbec, tak
obzvlášte i na župu gemersko-malohontskú,
až po asy Belu IV., ili po vpád Tatárov,
veFmi po skrovnu nachodíme
aj
ústne podania
udu,
;
ale
práve preto
povesti, piesne, staré
hrady a háje a nachodiace sa v nich staro-
Matiná Knižnica
bylé zbroje, rytierske šperky, peniažky, popol-
sú
nice,
pre
vemi vzácne
nás
a
dôležité,
lebo ony objasujú a doplujú velké medzery
nášho dejepisu.
Bádania pp. Križku a Záborského obradom
stolice, a p. Kerekeša ohadom
Trenína, týchto v samom srdci Slovenska
Turianskej
rozpoložených a preto pre nás
ponúklo
ohadom
vemi
ma
dôleži-
k tomu, abych
na gemer-malohontskú
v náro-
tých krajov,
i
—
—
dopisnom ohade ako pohraninú župu
na nieo podobného sa odvážil. Pramene,
Z; ktorých
som erpal
zvlášte ale Dr.
sú: Bartolomeides, ob-
Gustáv Reiss, tento neunavený
zpytate ako starožitností, tak
krém toho som použil
thecae
ako
aj
kishontanae",
i
aj živej
„Solennia
prírody
Biblio-
udu, zprávy,
povesti
vlastné skúmania a starožitné sbierky.
A) Doba predkresfanská
ili staropohansko-
slovenská v Gemeri.
Do
tejto
hradoviská;
lesoch
doby padajú
boly to miesta v neprístupných
a vysokých
pahrbkoch, na stráni
pri jazere
horách,
na
strmých
kopcoch a
vrchov,
lebo
a rieke priekopami a násypy alebo
velikými skalami
movím
staré hrady, hradištia,
zarúbané,
vydržiavali
do kola obohnané a
stro-
na ktorých predkovia naši
svoje župné porady, súdy a po-
hanské modloslužby,
s ktorých
sa bránili a
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
9
nápady divokých a za lúpežou sa
odrážali
potulujúcich národov. Dosial sa ešte nachodia
na
týchto
piky
starých
hradoch,
reenej
tak
z
doby, rozliné zbroje, jako
bronzovej
kelty,
at
hradoch bývalý obyajne háje,
predkom naším posvätné; boly to lesy na
východ ležiace, v ktorých pálili mrtvé telá, a
ich popol soberúc do hlinených nádob, tak
reených popolníc, vkladali do zeme.
Pri týchto
—
I
tieto
popolnice sa
posiaf
ešte
vykopávajú
asto sa vedfa nich
nachodia
zbroje, ozdoby a šperky rytierske,
alebo peniažky tak reené barbarské, t. j.
a vyorávajú zo zeme, a
i
ktoré
neboly ani grécke
ani
rimanské.
—
Všetko toto nachodíme zhusta v našom Gemeri a Malohonte. Pripomenú sluší
1. Hrádok nad Ochtinou, o omž chybne
udáva Bartolomeides, že by toto od Hradoviska Jelšavského bol dostal, lebo neni s ním
v nijakom spojení, bo asi na hodinu cesty je od
neho vzdialený, na vysokom vrchu v prostred
ho týmito slovami „cacu-
lesa; Bartol. opísal
men saxorum"
:
(vrchol pohoria), sú skaliská,
iastky skrz prírodné
do kola nakoaj udskými rukami do ohrady
posnášané, z poza ktorých sa tuzemci bránili
proti dorážujúcim na nich nepriatefom. Podobné skalné ohrady videl pisate v Pomoz
živly
pené, z iastky
ranoch
a
na
Rujanských
ostrovoch,
ktoré
Matiná Knižnica
10
niekdy pobaltickým a polabským Slovanom slúžily za útoistia proti presile Nemcov; takže
sa
výpove
môže
i
podobne vzahova
na starobylých gemerských Slovákov:
Jornandesa
„hi (Sclavini) paludes silvasque pro civitatibus
habent
(títo,
Slovania) bývajú medzi
moaris-
kami a horami).
Hradová nad
2.
asoch
Tisovcom,
pozdejšie
v
tatárskych alebo husitských na pevný
hrad premenená, o nej dolu
nižšie.
Hradovisko Jelšavské, taktiež v
alebo husit. dobe znovu opevnené, o
3.
tatár.
om nižšie.
4.
(maarsky
Hradište Plesivské,
bolo niekdy
stya),
vrchu,
u
jeho
na
päty
:
haragyi-
strmom a skalnatom
stojí
plešivský stoliný
dom, tu sa nachodia posial rozliné zbroje
z doby bronzovej, zvlášte kelty a piky; pisate
mal dve kelty z tohoto hradiša, tak reené:
i
„vas
futile.
Seneca" (krehká nádoba. Seneca),
z ktorých jeden kus daroval Slov. Matici a druhý
prešovskému collegiumu
cez ktoré sa pretiahol
sa priviazal o palicu;
do nepriatea, za
pritiahnul a
;
na každom
reme
alebo
je
ucho,
liko,
a tak
ke ho ale bojovník hodil
remeom ho
zase
nazpät
na palicu poznovu vstril.
5. Hradište nad Sásou, blízko Ratkovej,
na strmom vrchu: teraz už len slabé znaky
sa dajú rozozna z jeho bývalých násypov.
6. Hradište Bch ili Balog, v asoch tatárskych a husitských na pevný zámok premenený.
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
Hôrka Hrad,
7.
blízko
maarskej dedine
teraz v
na jednom
Plešivca
11
bolo dfa
kopci,
povesti okolitého Fudu staré Hradište, z kto-
rého teraz už niet žiadneho znaku.
Brádanské
8.
Hradište,
bolo niekdy
vršku nad touže osadou, dejepis
—
mlí,
posial už
valých
násypov
zneje,
že
tu
len
sa
bola
ale
o
na
om
slabé pozostatky bý-
dajú
bitka
rozozna.
medzi
Povesí
Poliaci
a
Nemci svedená, a po dnes sa tu volá dolina
Poliaková a Nemine.
Bartolomeides sa
domnieva,
žeby
Husiti
boli
samit mal
sa tu vzali
hradište
to
vystavili
;
XV.
v
století
Reiss dopúša, že Ak-
aty Poské, ale sa spytuje: „kde
Nemci?" Ja kladiem hradište toto
do staropohanskej doby, bitku ale tu svedenú považujem za pranicu o vlastníctvo
medzi rodinou Poliakovskou a nemeckými
baníci, ktorí
tu, ako všade po Gemeri v 16.
i
století,
je
hadali vzácne kovy. Tak
i
v
Chyžnom
dolina „Nemecká", od niekdajších baníkov
tak nazvaná.
9.
už
Budikovanské Hradište.
len
bývalej
meno
zachovalo,
ohrady.
Reiss
kedy hrad alebo
som
ale toho
pohanské
ale
myslí,
kaštiel
I
z tohoto
sa
žiadne znaky
že tu stál da-
Derenínovský
;
ja
presvedenia, že tu bolo staro-
hradište,
ako
aj
na Brádnom
;
lebo
zámkov by boly predsa aspo
rumy a pamiatka.
z kaštielov a
Matiná Knižnica
12
Šum, Somhegy, hradiste nealeko od
na okrúhlom kopci, i posial
10.
Krásnej Hôrky
sa
tu
myslí,
strely,
piky,
že
bol
tu
Dosf fahko, a
mee
niekdy
síce
pri
Hôrky", ale hradiste
nachodia.
Reiss
opevnený tábor.
dobývaní „Krásnej
dávne.
je to
maarskej osade Deresk
(Drškovce), bolo bezpochyby starodávne hra11. Szarosvúr, pri
bolo len slabo opevnené, preto
potupné meno obdržalo.
diste, ale že
tuším
to
i
Pamätné háje v Gem.eri sú nasledovné:
1. Pokoradský
háj, nad osadou Vyšnou
ili Slovenskou Pokoradzou (Tót Pokorágy).
Meno toto všelijako odvodzujú, jedni od
Pókov hrad, druhí od Pokoj rád, alebo
práve od Pokol ágy. Ja myslím, že to meno
pochodí od pokoj a hrádz i hrádza, t. j.
ohrada
pokoja,
Tento
háj
posvätný
pohrebište,
háj.
pokoradzský rozkladal sa okolo
zaokrúhleného
kopca,
z ktorého je
utešený
výhfad na rimavsko-sobotské okolia. Možno,
že na tom
kopci
stálo
hradiste; dosf na
je
mnohé
popolnice,
ozdoby,
nene
na
tom,
pamätný,
vefmi
najviac
ktorých už
Slováci
zajiste
rímske,
s
tým
že
aj
župné
háj
lebo
zbroje,
z
sa tu našly
aj
tu
starobilé
pokoradský
sa
nachodia
rytierske šperky a
doby bronzovej,
—
ko-
staroslovanské peniažk>%
nieto
iné
kremä znak
srpu.
napodobili peniaze grécke
rozdiefom,
že
na
a
miesto
Pamätnosti GemerskoMalohontské
Jupitera lebo Jazdca
šišakom na
so
13
hlave,
mali na svojich peniazoch len srp, ako národ
rolniky;
našli
sa
tu
i
peniaze
Macedónskeho a Alexandra Vekého,
druhých, tak reených barbarských,
Filipa
ako
medzitým
aj
národov. Tieto tu
nájdené peniaze nachodia
sa medzi vzácnou sbierkou p. Jozefa Benkár
v Rimavskej Sobote. Ostatne klassický tento
pokoradzský háj teraz
2.
pole
(macf.
už celkom rozoraný.
je
Špaíiopolský háj.
Nad osadou Špané-
Išpánmezô),
pol
asi
hodiny
reený „Vinný Vrch", jehož
ku východu obrátená, hájom sa me-
vzdialený, je tak
strana
nuje.
Dfa povesti za starodávna
i
osada bola
pod samým vrchom, a len pozdejšie obyvatelia, bez pochyby po spustošení starej osady,
preniesli sa na terajšie miesto.
Temeno vrchu
od obanov na pastvu
pre dobytok; sem i tam po
sú rozmetané vefké skaliny. Boky ale vrchu, i ten
tak reený háj, je už cele rozoraný, a tu sa
vyoraly už mnohé popolnice, zväša nefoholé
je
a
užíva
sa
om
remné, niektoré
aj
iarkami okrášlené. Popoljamách, na 2 i 3
nice tieto boly uložené v
stopy
hlbokých, a na jednu stopu
širokých,
spodku obyajne nieo širších, ako na
a hlinou pilne vymazaných. Medzi
popolom našly sa i kúsky nespálených kostí,
ako aj strieborné peniažky, rozliné náradia
na
vrchu,
z
bronzu a zo železa a šperky
tiež
z
bronzu.
Matiná Knižnica
14
Bolo
tedy
tu
pohrobište a pamätné
veliké
tom, že sa tieto hroby obyajne 7 spolu,
pri
veda druhého
jeden
nachodily;
ako
tak
východu obrátené
proti
v pobaltických kraji-
aj
nách Hunengräber (hroby Hunov) reené.
Vedia Bartolomeidesa meno Špaôpole
znaí majetok akéhosi grófa, lebo baróna,
ktorý tam dakedysi prebýval; im ale je
málo povedané. Veda Reissa, meno župánpole, pochodí od župana, ili pána, župou
vláducého,
a
v
župište
staroslovanine
a
v ruštine znamená toko, ako spálenište, kde
obete
sa
zapafovaly,
mrtvé
telá
na
popol
pálily*).
Pisate
bolo
je tej
sídelné
kde
hrad,
župy do
mienky, že za starodávna tu
hradište
županovo, iže župný
sa kmetovia a vladykovia z celej
porady
alebo
snemu
schodievali,
kde sa vydržiavaly župné súdy, obete, satky,
trhy
at.
—
mali
Slovania
o
osady
sa
veda
rené selá, iže dediny,
ako
i
píše
Herbert:
týka, vieme, že
svojich
hradov
otvo-
pod správou kmetov
„Slovania
stavali
ešte
pozdejšie svoje hrady, ostrohy, tvrze v ne-
prístupných lesoch, medzi vodami, v otvore-
nom šírom poli, naproti ním mali svoje
domy a osady." Známe to, že Slovensko
i
už
za
cov
panovania Rastislava a Svatoplukov-
bolo
*) Sr.
na
župy
podelené, a že za
Letopis Mat. Slov. VI. sv.
II.
str. 71.
asu
Pamättiosti Gemersko-Malohontské
Štefana Kráfa v Uhrách
70
15
žúp poítalo sa
v Uhrách.
Pre
objasnenie
Barón
uvediem
veci
o
tu,
píše
Sacken iiber das Grabfeld von
Hallstadt und die Taurisker. (Tauriskovia
bezpochyby boli Slovania) Die Taurisker
v.
zu
betrieben
unzähligen,
men
Ackerbau,
vôrderst
gelegenen
u-ie
die
ganzen Gruppen, beisam-
oft in
beweisen;
Sicheln
ferner
Menge von Gräund Aschenhaufén waren rait
Úberresten von Hauisthieren (des Rindes,
Viezucht, denn eine ganzen
Urnen
bern,
Ziege, des Hundes, selbst des
Schafes,
der
Pferdes)
angefiillt;
sie
Bergbau an Ort und
betrieben
wie die hôchst
Stelle,
Salzeinschlusse
interessanten
Metallurgie; síe
eifrigen
beweisen,
und
betrieben den Bemsteinhan-
del, welcher auch nach -der Anschaung der
Deutschen Archäologen von der Ostsee (von
Danzig) durch slawische Länder, durch Pan-
und Norikum nach Venedig ging,
und in slawischen Ländern lag; sie hatten
Neigung zum Putze, wie bis zur Stande alle
nonien
slawischen
Vôlker,
im
Gegensatze
zu den,
das einfache und dunkelfärbige Kleid lieben-
den Deutschen;
Pomp
ihre
sie
hebten
einen
bei Leichenbestattungen,
Pietät
Beigabe
gegen
der
Gegenstande."
die
gewissen
und bewiesen
Verstorbenen
durch
vverthvollsten oder beliebtesten
(O
pohrabišti
v
Hallsíadte
Matiná Knižnica
16
a Tauriskoch. (Tauriskovia bezpochyby boli
Slovania.) „Tauriskovia sa zaoberajú najviac
ako to bezíselné, asto
v celých hromadách složené srpy dokazujú
alej dochovávaním dobytka, lebo celé množobrábaním zeme,
stvo hrobov, popolníc a popolovj'ch
vyplnených
bolo
zvierat (z
ba
i
s
rožného dobytka, oviec, kôz, psov,
z koni;) zaoberajú
ako
mieste,
hromád
pozostatkami domácich
sa
i
baníctvom na
vemi zaujímavé
dokazujú
to
zárezy soové, taktiež i so spracovaním kovov; obchodujú s jantárom, ktorý sa dostal
podla názoru nemeckých archaeologov
Východného mora (od Danzidu) cez slovanské zeme, Pannoniu a Noricum do Benátok, a bolo ho v slovanských
zemiach;
mali náklonnos k okrase, ako dosia všetky
slovanské
národy na protivu k Nemcom,
i
z
ktorí
istú
milujú
pompu
tmavobarevné šaty; mali radi
pohraboch, a preukazovali
pri
svoju pietu k odomrelým s priložením
jemu
najcennejších alebo najobúbenejších vecí").
3.
Perješský
háj.
Pri
macfarskej
osade
od Slovákov Dražice menovanej, nealeko od Drienian, nachodí sa pamätný háj,
(i Maari ho až posia menujú háj, a hájba),
Perješ,
v ktoronB,
ke
raz
hrniari
vyvalili
korene
dávnovekého mohutného dubu, ot\'oril sa jím
veký, do štvorhranu založený, zo skál murovaný a
tiež
širokou skalou prikrytý
hrob,
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
v
om
ako
17
rozmanité rytierske ozdoby a šperky,
pracky,
náramky,
retiazky,
perliky, a
síce všetko z bronzu, nájdené boly
kunštovne krútené
niektoré
;
drôty a retiazky boly
už
prachom a pieskom pevne dovedna slepené
krém toho boly tam áj mnohé malé trubice,
ako píšalky, tiež z bronzu, o ktorých posial
neznáme, na
sa mohly potrebova.
myslel,
že
pohanskí
Reiss
kazia pri obetiach
na nich pískali; ja myslím, že sa do nich
—
o
nastkaly vtáie perá, a tak sa pripravily rytierom
na
šišaky,
ich
alebo
Šivetický
4.
(ktorej
meno
daktorí
—
Živý, Živeny
ctená,
—
ili
prestieral
aj
ktorá
tu
vedfa kat.
Mútno,
z
hlavu.
by
mala
zvlášte
ponúc
od kakostola hore po vrch
východnej
pamätný
sa
koovi na
Za osadou Šivetice,
od pohanskej bohyne
odvodzujú)
tolíckej fary,
Múten
háj.
strany roz-
šivetický háj,
ktorý,
akofvek je už zväša rozoraný, i posial to
meno podržal, a tu sa už mnohé popolnice a
zbroje, ako kelty, a piky z doby bronzovej
PisateF bol tiež od nebohého
ponachodily.
r.-katolíckeho farára v Šiveticiach, Moravíka,
—
jedon
pekný bronzový
bronzovú piku,
darom
kelt
šivetickom
a
jednu
háji
takže
vyoranú,
dostal.
Temeno
hájom šivetickým
kde sú posia
znaky pradávnych múrov, do štvorhranu
strmiaceho,
ešte
v
vrchu,
nad
volá sa „Múrik",
2
Matiná Knižnica
18
stavaných,
tiež
v
šírke
V samom
tofko.
nachodí
hranu
sa
20
stôp a v
džke
strede
tohoto
štvor-
asi
v
ešte,
priemere
stôp obnášajúci, teraz už v rozvalinách
asi
5.
ležiaci,
múrik. Okolo štvorhranu z východnej strany
dajú sa ešte
i
teraz priekopy rozozna.
Gustáv Reiss píše
uených
že
je,
om
o
tu
mienka
pohanský
týmto
vrchom
toto:
dakedy
stál
chrám bohyne Živý. Pod
leží k východo-poludajšej strane starobylá
osada Šivetice, a na západnej strane osada
Prihradzany, a ked to prvšie upomína na
bohyu
Naproti
Jelšavskej,
vysoký
Múrika,
sa
nachodia, a
z
východnej
J.
chatrné
sem-tam
strany
Teplicou
„Stráa"
vrch
ešte
ale
patriacu.
druhej
z
nad osadou
skalnatý
om
na
upo-
Živú, tedy toto posledné takže
mína na osadu, ku hradu
strany
pod
tiež
menovaný,
zbytky
rozhádzaná
rieky
je
múrov
vakovka;
tými múrami
— 4 siah hlboká, ktorá
— Moja mienka že
nachodí sa diera, asi 3
sa menuje „temnica."
za tureckých
stráž,
asov
je,
tu
na
tejto stráni stávala
pozorujúca pohyby Turkov,
ke
blízka
pohraniná vojenská staosada Hucín
nica oproti Turkom pod velitestvom Czékuša na to poukazuje tá rozhádzaná vakovka
a skaly bývalej osamelej väze iže bašty.
sa ale šivetického Múrika tye, som toho
bola
;
o
presvedenia, že tu
stál
prastarý slovenský
Pamätnosti Gemersko-MaJohontské
19
om
ma potvrdzujú nie len
Župný hrad, o
mená osád Šivetice a Prihradzany, ale obzvlášte starobylý, neobyajný spôsob stavania
múrov a potom i háj šivetický s mnohými popolnicami a bronzovou zbrojou.
tých
Lud
teplický a šivetický rozpráva o
Mú-
Na Múriku prebýval
riku a o Stráne takto
statoný pán, a mal tiež statoného syna,
ale na stráni bývala bezbožná žena, ktorá
ale mala pobožnú dcéru. Ich záhrady boly
:
veliké, jedna z jednej,
druhá z druhej strany
rieky až po samú vodu. Tí mladí Tudia sa
sa panej na Stráne protivilo,
náramne Túbili,
a ke ona to nemohla zabráni, vymyslela
hroznú pomstu, ktorú ale v sebe tajila. Dala
svojím sluhom-obrom vystavi remenný
totiž
most medzi ostrým vrchom a Múrikom. Pred
samou svadbou, ked mladoženíci mali prejs
cez ten most, ona na svojej Stráni popustila upevnený reme, aby mladoženíci do
o
priepasti spadli.
Nastala
ale
búrka a hrom
Jama, do ktorej spadli, až po
dnes sa ukazuje, z ktorej tá bezbožná matka,
zabil obidvoch.
kedykovek búrka
Poves
túto
sdelil
nastáva, bolestne stene.
Reissovi
—
uitef teplický,
Karol Michalovi.
5.
Šajo-gemerský
Háj.
Od
bývalého
prastarého hradu Gemerského hore do vrchu
sú teraz už
vefa
oráce zeme,
na ktorých sa už
peknými iarkami ozdobených popolníc
2*
Matiná Knižnica
20
tom
dôkazom
vyoralo, a pri
rytierske,
staroslovenské
starobylé zbroje a šperky
i
toho, že
niekdy
tu stálo
i
posvätným hájom.
hradište s
Revúcky háj. Nad tak reenou revúckou Skalkou, kde sú teraz už oráce zeme,
bol starodávny háj, a tam sa tiež vea re6.
pov
z rozbitých popolníc vyoralo.
háje,
ktoré naším pohanským
predkom boly posvätné a do ktorých prach
Ostatné
z
upálených
nachodia
mrtvôl ukladali a
sa
osade starobylého pôvodu, ku
a
drienansky,
ierno-lehotský,
mnohé
jelšavský
pr.
chyžanský
Predháj pri Starom hrade,
háj,
pochovávali,
každej väšej, lebo menšej
pri
starý
klenovský
iné.
Pamätné je,
chováva mrtvé
že
pohanská obyaj, podo hájov, na gemerskom
tá
telá
Horehroní trvala do
17. storoia, a bola tak
ako
gemerský,
seniorát
že
zakorenená,
ažkými pokutami
o tom protokoly svedia,
stíhal tých, ktorí sa opovážili
mrtvé
telá
bez
kaza do
hájov pod stromy pochováva; tak
na Helpe
r.
1643
uro
Hanin,
ktorý svoje
pokutovaný na
decko
600 skverkových šindlov, a darmo sa vyhotakto
že:
váral,
kaza
pochoval,
predtým,
bol
ke
ešte
nebolo, bol taký obyaj,
kovek stromom
mieste
Vemári
dietky
r.
na
alebo
svoje
1653 bola
na Polomke
pod ktorým-
poli
žena
istom
—
Vo
tiež tak
pod
pochováva.
istá
na
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
stromom
pochovaná,
ustanovila 6
seniorálna
a
21
visitácia
pokutu na toho, kto by sa
zl.
opovážil budúcne mrtvé telo takto pochova.
Na
Šumiaci
—
1643 ustanovila takže senizl. pokuty za každý taký
r.
orálna visitácia 12
pohräb at.
o
sa týka popolníc,
sa
tie
našly
nielen
v pripomenutých už starobylých hájoch, ale
v Tisovci pod Hradovou, ako pripomína
i
Matej Šulek, že r. 1800, Tudia, hradajúci tam
poklady,
roztrepali
;
ale
ktorú
ale
krém toho našlo sa tam
viac
popolnicu,
velikú
našli
i
popolníc, ako udáva „Posvécení
sovského
za
r.
chrámom
com,
—V
1833""
našli
Ti-
Bakoš-Tirjakovciach
do Oždian vedú-
pri chodníku,
väšom
vo
popolníc
Chrámu
pote;
v tejže obci nájdená bola popolnica, rozbitá
v rieke Rimave, s dobre zachovanou ostro-
udáva KoUár
hou, tak
thecae Kishonth" z
V
erenanoch vo
popolnice a starobylé
sa tiež nachodia
a
pri
nich
„Solennia
v
Biblio-
1821.
r.
farskej záhrade našli
strely.
repy
takreené
z
—
Na
Skálníku
rozbitých popolníc,
barbarské
peniaze,
—
bronzové a železné zbroje, šperky a náradia.
Ba aj v susednej stolici Boršodskej, kde
Maarov
po
Matru a
pred
príchodom
Tisu
bývali Slováci, nachodia sa popolnice;
menovite
na
Starej
starých Hradišfoch,
Hute,
až
v Žolcoch a pri
Leányvár, Holomvár na-
Matiná Knižnica
22
zvaných
atcf.,
ako svedí Gustáv Reiss, ktorý,
ako milovník starožit-
bývajúc v Miškovci,
menované miesta
ností,
Barbarské
v
okrem
peniaze
nachodia sa
Skálníka
pilne preskúmal.
tiež
na
Boršodskej,
stolici
i
Pokoradzi
na
nich
jednej
s
strany predstavuje sa Jupiter a s druhej
kô,
so šišakom na hlave; na da-
jazdec
alebo
a
Starej Hute,
ktorých sa nachodí písmena A, na druhých
mesiac a iné znaky; takéto peniaze
hviezdy,
sú Filipa Macedónskeho a Alexandra Vekého,
ako píše Gust. Reiss.
Rimské peniaze našly sa
Rimavskej
pri
Sobote, a síce strieborné Antonína Aemeliána,
a pri nich
trúbkovitá
aj
V Chyžnom
strela.
a na mnohých iných miestach v Gemeri a
Malohonte
našli
Vespasiana at.
nia,
ako
daktorí
panstvo až po
ale
peniaze
strieborné
tvrdia,
žeby
sa
rímske
bolo rozprestieralo,
peniaze
tie
Tita
som toho domne-
Ja nie
tieto strany
všetky
že
—
obchodom
a
kupectvom, ktoré naši pohanskí predkovia už
v prastarej dobe prevádzali na východ i západ, a síce hlavne obchod s jantárom
stein),
Sluší sa ešte
a pikách
—
dao poznamena
bronzových,
hradoviskách
chodia.
(Bem-
dostaly sa do našich krajov.
ktoré
gemerských
Daktorí
a
sa
o keltoch
na
starých
po hájoch na-
spisovatelia
dorábanie a
užívanie bronzových keltov jedinému prasta-
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
rému národu
keltickétnu
23
—
pripisujú,
jeho
slabé pozostatky sú ešte terajší Baskovia vo
Španielsku a Francúzsku, Grania, Vališfania
a Škótski
—
Horali,
ktorý
v
ale
prastarej
dobe po Európe bol vemi rozšírený. Toto
bludná mienka, lebo
je ale
mých
nielen
sa-
pri
Keltoch, ale vôbec pri starých národoch,
ako Egyptanoch, Grékoch, Rimanoch, Ger-
mánoch
a Slovanoch bol
nina
medi
z
užívaný.
premnohých
300 pred
i
tej
mieša-
j.
všeliakej
zbrojí,
v susedstve Keltov a potýkali
prebývali
a v
ku
cínu,
t.
ozdobám a domovému náradiu
alej Slovania od prastarej doby
šperkom,
s nimi v
a
bronz,
až do
n. Krista
reenej
tak
stoh
I.
bronzovej
po
sa
od
bitkách, obzvlášte
r.
Kristu,
dobe,
jedni
druhí rovnakú bronzovú zbroj, totiž kelty a
piky
nepochybne
t.
ovák,
j.
niekdajších
susedov
kého ostrého
štiepené
piky
;
protivníkov
a
našich predkov.) Kelty
iže polštáby
tie,
menovali,
ktoré
aj
starých
polšfaby,
majú podobu
dláta, a nastrkovaly sa
palice,
a
úžívaly
sa
v
širo-
na roz-
boji
ako
druhé zase boly tak sporiadané, že sa
upotrebúvaly na miesto
okrem týchto keltov
srpy,
—
(Meno Valach
upomína na Keltov,
užívali.
teraz
i
aj
sekery.*)
náramky, drôty, retiazky
z bronzu naši predkovia.
*) Sr.
stranu 10.
—
hroty na šípj,
atd.
Lež
mee,
dorábali
Matiná Knižnica
24
Ohladom na domáci
pamiatky,
náboženstvo
život a
našich predkov pohanských,
ako
na pozo-
i
asov
statky
a
medzi
naším udorn zachovalý, píše Sámuel
ktoré
tých
sa z
muž niekdy
Reiss, bývalý ev. farár revúcky,
uený
všestranne
a dômyslný, doslovne toto
malom svojom
(v
rukopise): „Život našich
predkov bol patriarchálny, národ domorodý,
ku svojím vrchom, hoFám, horám, dolinám,
lúkám viazaný; jeho rožný dobytok, ovce,
mu
kone, svine, hyd, bolo
orba jeho zaneprázdnenie; v
pluh a
treby
všetko bohatstvo
ku obrane
ale
vytrvalý
as
po-
smelý
i
—
a
Mal on drevený osakomorou, v ktorom najmú-
bojovník.
motený dom
bol
vlasti
s
drejšie riadil všetko.
Ovce, v
vyháal
s
vyzimované, na
jar
psy a s vetrálom
sa
mrázniciach
oviarskymi
ozbrojac proti vlkom a na valašku podopretý,
hrával na fujare, alebo
domy
tratené
pomedzí
kde
i
doly,
vzdialené,
záhrady
ianskej
(Roz-
zagajdoval.
novohradskej a zvolenskej
na 200 krokov
druhého
si
sú posiaf ešte na Trhanovej na
i
stolici
role
na
stoja
okolo
a
domy
nich
stolice,
jedon od
stajne,
lúky; tak
i
mnohých miestach; v
Klenovci, v Tisovci, v Brezne,
v Muránskej
Zdychave, Polônke, Šumiaci, Telgarte*)
atcf.
starobylá dedina pod Kráovou Homeno Bartolomeides odvozuje mýlne od
*) Telgart,
fou, ktorej
sto-
v tren-
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
a
stodoly
roztratené
sú
stajne
25
pamiatky
z patriarchálnych pohanských asov.)
Pohanské zvyky, obyaje, kliatby až po
dnes sa zachovalý
:
Bisf u svete, Bisfuk dade,
Bisto ertov, Bisto hromov, Stobohov,
ía
Paromová
zabil,
tuším
i
zavialo
strela
sú
fa,
(Jupiter
pozostalé
Parom
tonans),
pohanské
kliatby.
v
Lud až po dnes verí v zmoka, ktorý
podobe zmoklej vrany dolu komínom
peniaze vlái;
Na
i
v pikulíka a raráška.
priadkach sa o arodejníkoch, strigách,
mátohách, ježibabách, bobákoch
(aj
o šarka-
noch a tátošoch) rozpráva.
Tak o
nený
Vlkolakovi,
chodí
Premiea
sa
ktorý
na vlka preme-
Od
kame
o zradu a škodu.
furfom
matky.
boja
Hadovia
od Svetlonoša. V Modievatá ako obraz
smrti jarnieho asu so spevom, a potom ju
hodia do vody.*=*) Na Jána kladú ohne a
dujú.
renu
Strachujú
veria
a
sa
nosia
i
ju
nem. Thiergarten, lebo tam zverinec nikdy nebol
má sa odvodi od staroslovenského gárd t j. chrbet
hory, a diel, a tedy dielgart t. j. dielny vrch, ktorý
Spiš, Gemer, Zvolen ba i Liptov predefuje, iže
presekuje, ako to robí Kráova Hofa a jej pohorie.
**) Nosenie Moreny so spevom
Hehana, Hehana atcf, na smrtnú nedeu a jej hodenie do
vody, je zaiste staropohanský obyaj, ktorým sa
oznauje v prírode umorenie, iže odchod zimy a
príchod predjara, akoby prebudenie sa prírody
:
Matiná Knižnica
26
behajú v
noci
spevy: „Hoja
Májové tance a
metlami.
s
una
hoja." Stavanie
kráfov
na Rusadlie (Turice), obliekanie sa do- starých
kožuchov,
nad
vykladanie
a
nariekanie
mrtvým telom, lomcovanie rukami, vycitoduchov zomrelých at. ToFko Reiss.
vanie
B) Doba príchodu Madarov do
Prvá
maarských
auktorita
Anonymus, udáva
„In
túto
dejepiscov,
príhodu nasledovne
temporibus dux Arpád habito
iis
consilio misit multos
qui
Gemera.
subjugarent
Gumur, Nougrad
populum
sibi
si
et,
inter
se
milites in expeditionen,
fortuna
de
Castro
faveret,
tunc
ascenderent usque ad castrum Nitra." Cap.
38. a
etiam militibus in
euntibus, principes et ductores
duos
constituit,
Quibus
píše:
rfalej
expeditionem
filios
avunculi
sui
Hulek,
Cadusam nec non Hubám, unum
de principalibus personis. Tunc hi tres doZuardum
mini
egressi
Partuh,
(Hango)
juxta
et
sunt,
a
equitantes
et
fluvium
loco
illo,
eunden
Soyou,
fluvis
et
qui
fluvium
juxta
um
dicitur
Hongu
trauserunt
inde egressi
sunt
jej
zimného spánku. Obyaj tento sa menovite
v Chyžnom zachováva; vefké dievatá osobitne
nesú na palici Morenu Hehanu, mnohými pentlámi
ozdobenú, a malé dievatá zase svoju osobitne,
bežia s ou ako jim nohy dostaia dolu dedinou a
potom lúkami až ku rieke; za húfom spievajúcich
dievat bežia tiež chlapci.
z
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
27
partes castri Gumur, et venerunt usque
ad montem Bulhadu (Bch, Balog) et inde ad
Partes Nougrad" atrf. (V tých asoch Árpád
po dôvernej porade poslal mnoho vojska na
výpravu, aby podmanili národ hradu Gemera,
Novohradu a jestli by im šastie prialo, aby
per
k nitrianskemu
zašli až
a alej piše:
výpravu,
A
daj
dvoch synov
a Kadušu ako
hradu.
V
kap.
33.
tomuto vojsku, idúcemu
predstavených
aj
svojho
i
strýka, Huleka,
Hubu, jednoho
na
vodcov,
a
Zuarda
z najvynika-
júcich osôb. Títo traja páni tedy vyšli z miesta,
ktoré
sa
volá Partuh,
Hongu (Hango) a
jazdiac pri rieke
prekroili
túto
vodu
pri
rieke Šajave (Soyon), odtiato ale prešli
Gemer,
iastky (územia) hradu
k vrchu Bulhadu (Blh, Balog)
krajov Novohradu
o
pri
došli
až
odtiaf
do
atcf.
tomto vypravovaní Anonyma, ako
viery
docela
je to,
žeby
jazdiac
a
a
cez
nepodobné,
Maari od
(equitantes)
vemi do oí
bije,
Tisy a Matry len tak
bez
bitky s domorodci, všetky
najmenšej srážky a
tie
kraje
od Pastú-
chova a Hangoa po Gemer, Balog a Novohrad pre seba boli zaujali, ako oby ony
predtým nikomu neboli náležaly, tak asi podfa
známej
juridickej
zásady: „res
nullius cedit
primo occupanti". (Vec bez pána, pripadá
prvému, kto ju vezme). Celé toto vypravovanie
Anonyma tým
viac sa stáva podozrelým,
ke
Matiná Knižnica
28
porovnáme
Thúróca a
ním druhé auktority maarské
s
Bonfína,
ktorí,
píšuc
o
týchto
druhému proti hovoria.
Lebo Anonym udáva toto: že Borsu, syn
Bungerov, dostal od Árpáda darom nielen
celý Boršod, ale i dolný Gemer, od ŠajoGemerského zámku na východ s velikou
iastkou Turanskej stolice. Thúróc ale nás
ujisfuje, že Urš iže Órš bol Gemerom objedon
udalostiach,
darovaný.
Konene
Bonfin
dotvrdzuje,
že
jeden z vodcov
Árpádových a síce Kadúza
bol tak šastný sa sta pánom Gemera.
Kdože z nich má pravdu?
Lebo kecfby
niekdo myslel, že Boršu a Órš sú mená
totožtié, tedy Kadúza len nebude poklada za
totožné s nimi. Nechajúc ale Thuróca a
Bonfína na strane, predsa poznamena musím,
že Anonym o svojom Borsu (ktorého však
nikdy nemenuje Órš) astejšie a so zaúbením výprava; známe ale, že meno Bursu sa
kremä na konci XI. stoletia v dejepise vy-
—
skytuje,
II.
nadovšetko
Jeruzalemského
tedy
Ondreja
takže sa stal
II.
sa
panovania Ondreja
r.
1222.
Za asov
vyznail Gyula Boršu,
miesto-kráfom a curiae judex,
jeho ale brat Nikolaj
brat
za
okolo
bol palatínom, a
tretí
Dominik bol barónom.
Maarskí dejepisci menujú Anonymovho
Boršu z asov Árpádových Boršu L, a
dynastu Boršu z asov Ondreja II. Jeruza-
Pamätnosti
lemského Boršu
ale
Boršu
aká
po Ondreja
II.?
že
Anonymov
osoba vybájená, vymyslená ím sa
výprava Arpádova do Gemera, ako
je
;
celá tá
Anonym
Soyov"
29
jaký to skok?,
až
som toho presvedenia,
Ja
ju
II.;
medzera od Árpáda
to
i
Gemer sko-Malohontské
výprava: „equitantes juxta fluvium
(jazdiac popri rieke Šajave),
zo zá-
kladu vyvracia.
Už Bartolomeides
akosi
tušil,
že
Anonym
príiny pochlebuje dynastovi Boršu,
nie bez
ja som toho presvedenia, že dejepisectvo
Anonyma padá práve do asu Ondreja II.,
a
alebo
Belu
IV.,
najmocnejšia
v
ke
Boršu
dynastia
krajine, a
že
bola
Anonym mal
svoje príiny a pohnútky tejto mocnej dynastii
veFmi
tak
spojitosti
s
pochlebovaf,
Árpádom
prapradedovi od neho
ju
uvies,
zrovna
do
vodcovstvo
sverif, celé stolice len
tak „equitando juxta fluvium" (jazdou
pozdž
rieky), jemu daf vybojova, zámky Boršod
a Barš (Tekov) od neho pozaklada at., to
všetko šlo Anonymovi s takou dôkladnosou
a istotou, ako ke terajší dejepisci dynastov
nášho veku zrovna od Lehela alebo Botonda
odvodia.
Ke
chode
tedy
vypravovanie
Anonyma o príje vonkoncom
Maarov do Gemera
nespoahlivé a vybájené, musíme
svetlo dejepisné, a to
nášho
nám
Wada
inde
poskytujú bádania
výteného Sasinka, dfa ktorého sme
Matiná Knižnica
30
k tomu
naše po páde
presvedeniu,
prišli
(Územie
Vagi"
„Provincia
Slovensko
že
menom
Svatoplukovcov, pod
Váhu,
Považie),
ako sa menuje v listine biskupstva pražského),
bolo k ešku pripojené; že esi, Moravania
a Slováci museli stáf v dobrom porozumem'
a susedstve s
slave medzi
Maarmi,
ke v bitke
pri Brati-
Maarmi a Bavorcí, ktorým rozliné
kmeny nemecké pomáhaly,
907 svedenej,
r.
nezdajú sa byf ani prítomnými, lebo Aventinus,
opisujúc túto
pripomína mnohé kmeny,
bitku,
nej, ale o Moravanoch a
Slovákoch nerobí žiadnu zmienku: alej že
Slovensko naše r. 999 skrz Poliakov bolo
súastnivšie sa v
echom
odaté, a že len až r. 1009 S v.
Štefan Slovensko kus po kuse pripojil ku
svojej koiune, a len za tým sa poal písa:
„Rex
totius
Hungariae" (kráf celého Uhorska).
ohade
Dôležitá zajiste v tomto
je
pre nás
Slovákov uhorsko-poFská kronika (Hun. Pol.
Hist.),
v ktorej
Chrabrý)
regem
terminis
toria
sua
litus
Danubii,
terminabantur,
demum
ad
dein
in
omni suo
ante
(Boleslav
exercitu
Strigonium
Poloniae
nam
fixit,
„Qui
stojí:
congregato
(Stephanum)
ibique in
ibant,
toto
et
ad
venit,
Ungaria ten-
termini
Polonorum, ad
civitatem
Strigoniensem
in
Agriensem
civitatem
fluvium qui Tizia nominatur
cedentes, regiranbant juxta fluvium qui Cepla
nuncupatur
usque
ad castrum
Galis, ibique
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
Ungoros,
inter
dabant."
Ruthenos
et
[Boleslav
(Ktorý,
31
Polonos
finem
Chrabrý],
shro-
maždiac svoje celé vojsko, došiel ku kráfovi
[Štefanovi] pred Ostrihom, a tu na hraniciach
PoFska a Uhorska upevnil svoju džavu, lebo
hranice Poliakov siahaly až
po brehy Dunaja
meste Ostrihome, odtia prechodily k mestu
pri
Jágra, a konene prejdúc k rieke, menovanej
Tisou [Tizia], obrátily sa popri rieke, ktorá
sa volá Cepla, až po hrad
Galis,
a
tam sa
koncily medzi Úhormi, Ruthenmi a Poliakmi).
Pri tejto
listine
lis",
pre nás veFmi závažnej dejepisnej
poznamena musím,
alebo
ako
inde
sa
Salis" Bartolomeides a
prenášajú do hornieho
že „castrum
menuje
Ga-
„castrum
Gustáv Reiss chybne
Gemera ku prameom
ku Nižnej
Bebekovský zámok Muráok menovaný, lebo že sú tam na blízku
dediny Vyšná a Nízno.
'aná,
Ober-und
Untersalze od Nemcov doošinskych zvané,
rieky Šajavy, a síce Bartolomeides
Slanej, na bývalý
a podfa toho že i Šajov je vlastne rieka
Slaná, u Anonyma Soyou od só, t. j. od
soly
tak
nazvaná.
ani nebolo, a o
príchodu
Maarov
Reiss chce hfadaf
pri
prameoch
Ale
tu
soly nikde nieto
Nemcoch dobšinských v as
nebolo
tu ani chýru.
—
castrum Galis alebo Salis
rieky
Šajavy na vrchu Slan-
skom, lebo okolo Rédovej u vrchu Tresníka,
kde sa vyskytuje meno: Solnistá a na Tel-
Matiná Knižnica
32
—
garte Slanisko.
Všetko to by bola
zaiste
márna práca.
Druhí
dejepisci zase kladu castrum Galis
do Sóváru v
varí
;
ale
i
soI varila?
—
as
v
i
a kde
že
stál
tam
sa
sof
Maarov tam
príchodu
mienky
Dfa mojej
zámok?!
náš
Záborský
trefne
castrum Salis do Galséa
kladie to záhadné
(Seovce),
preto
Šariši,
sa
starobylý
to
na
hrad
pomedzí
pod vrchom Dargó reeným; lebo práve tento hrad ležal nealeko
rieky Cepla teraz Toplya zvanej, a nealeko
od osady SoF (ma. Sókut) zvanej, pri ktomohol sa tedy
rej vyviera sofný prame;
Zemplínskej
písa
aj
župy,
castrum Galis,
as
Že Slováci v
aj
Salis.
príchodu
Maarov
až
po Matru a Tisu svoje sídla mali a tak nie
len celý Gemer, ale aj Turanská, Abaujská,
Boršodská a Hevešska župa boly od nich
najmä po
obydlené; nie razom, ale len
tatárskom pliene
s asu na as, kus po
kuse boli od Maarov vytisnutí s iastky
do Novohradu a s iastky do Abaujskej a
—
—
Zemúnskej,
dokazuje
t.
Zemplínskej
j.
tým,
že
dolnom, teraz už
premnohé
posia
stolice
;
to sa
len
v
Gemeri, ale
aj
ešte
maarskom
v Turni, Abaujskej,
župe
i
nie
Boršodskej a Hevešskej
staré
hrady,
vrchy,
rieky,
potoky, mestá, osady nosia slovenské mená,
ako Siksava, Miškovec (Miškova ves) Dubi-
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
33
an, Šalgovce, Tapolany, Vyšovo, Tardo,
Žolca,
Velezd,
Baa,
Keleín,
Korifane,
Suchá, Malinka, Ivanka, Suchof, Župan patak,
Domoslava (Domoszló), Senderova
sa
tratia
Slováci
v
osadníci
na
pr.
medzi
Novší
atd.
Maarmi
ako
Miškovci, v Arnothe, ako
talianski osadníci v ase (Sajó Kaza) a
v Cazziole (Kaziner) stratili.
V dol. Gemeri Suchá Dolina (Suhavôlgy, od Agteleku
po Putnok), osady na dolnej Šajave: Brzotýn, Hôrka, Hubovo, Kelemír, Kerepec, Králik,
sa
—
:
Lekoa, Panitovo ili Panita, Plešivec, Rieka
(Reke) Rúdnik, Súša, Pútnik (Putnok), Malá
ves, Malé) dokazujú, že sú pôvodu
(totiž
slovenského,
teraz
Tak
dolnej
na
i
ale
Maarmi
Rimave:
obydlené.
iž,
Beljan,
Dobroštje, Dobrá, Dubovec, Dúžava, Gortva,
Hodejovo,
(Serke)
Kaleín, Kurinec,
Sia
badka),
;
na
Sobôtka
(Sza-
(Rimaszécs), Velkea, Žirkovce,
rieke Turec
reenej
:
Babinec,
Chvalovo, Držkovce, Hrká, Káluše, Otroko,
PoHná, Rakotáš, Skerešovo, Šankovce, Valice,
Višovo; a na dolnej muránskej doline: Beretka, Hucín, Nováany, Licince, Dolinka at.
Všetko toto slovenské mená osád s maarskými obyvatemi.
Vôbec napoítal Gustáv Reiss v celom
Gemeri len 25 osád a pustatín, ktoré nosia
názov maarský, a 136 osád so slovenským
názvom, ale Maarmi obydlených, k tomu
3
Matiná Knižnica
34
pôvodu 30 osád a neznámeho pôvodu vyše 50 osád.
Akože tedy z týchto tak mnohých pôvodne
slovenských osád Maari vytisli praobyva-
ešte cudzieho (?)
tefov a
do nich sa usadili? Toto
je
otázka,
na ktorú odpoveda máme.
Maari
svojom vpáde
do terajšieho Uhorska, slobodných slobodnými
by nechali a zbra naproti ním nepozdvihujúcim pokoj dávali.
Anonym nezná ni
o nejakej srážke a bitke medzi Maarmi a
Slovákmi na týchto stranách; lebo keby bol
Fessler píše, že
pri
—
znal, iste
by nebol zabudnul o
rozpráva, a nie len
tak:
nej chvastavo
„equitates
ani nijaké povesti nenájdeš
slovenským,
až ku
Tise,
bu
medzi
maarským po
ktorá by sa
udom
celej
bu
Šajave
zmienila o dajakej
bitke a dobývaní nejakého hradu skrze
Ba
juxta
Ba práve
fluvium" (jazdiac pri potoku) at.
Maarov.
keby nejaká bitka bola medzi nimi svedená
bývala, a keby následkom prehratej bitky Slováci
od Matry
abaújskej a
a Tisy, z Boršodskej,
dolo-gemerskej
dolo-
stolice sa boli
do istá do horných krajov
utiekli,
tak by všetky tie slovenské mená
dedín vrchov, hradov, dolín, potokov boly
cele zmiznú musely, lebo s útokom praobyúhrnkom,
a
vatefov nebolo by zaiste nikoho
by im bol mohol všetky
ské uda, a Maari sa
tie
bývalo, kto
mená sloven-
predsa
ešte
len
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
i
„haragyisfa" a
hradište
háj
35
menova
tak
nauili.
Tu musíme vzia do povahy spôsob živoMaarov, ako nám ho
opisujú súvekí dejepisci. Od asu ich prí-
bytia z Ázie prišlých
chodu na
žili
Tisu, až
Maari
neznah
tvoje",
ža
žiadon
ke
a
doma
lúpili
a ži chceli z hotového
medzi
rozdiel
nemohli
cudzích krajín, do
tedy
pokresanenia,
ich
jedine z plienu a lúpeže; onine-
orali, nesiali, ale
oni
do
nesmeli
a
Nemecka
a
Itálie
„moje a
ís do
na lúpež,
svojich najbližších susedov
a priatefov. Však známe z
pod Andrejom I. a Belom
dejepisu, že ešte
I.
f 1063 Ma-
ari, shromaždení, úsilne žiadali všetky kostoly
rozbori, všetkých
i
lúpeže
obnovi,
kazov pobi
takže
ich
a starú vieru
dali
menovaní
vojskom prepadnú a ukrutne povraždi.
Preto je vec celkom prirodzená, že od takýchto
priatefov a susedov, ktorí sa tisli medzi
nich, oni sa vždy alej a alej uahovali a
radšej opúšali dedinu za dedinou, len aby
svoje role pokojne obrába mohli, nežli aby
oni siali, a druhí nepozvaní hostia aby žali
a z ich mozoov žili. Tým sa dá vysvetli,
že i tieto horeuvedené mená z úst odchodiacich Slovákov prechádzaly do úst za nimi sa
vtierajúcich
Maarov, a dos možno, že
králi
niektorí
z
praobyvateFov,
nechtiac
opusti
svoje milé rodisko, zostali medzi vnove prijal
Matiná Knižnica
36
dúcimi
pomacfarili
a
takýchto nemuselo
po
že až
Slováci
dnes
bu
predsa
ale
by
Že
sa.
miešaných
v
predsa
ale
zavierame z toho,
vefa,
osadách,
v stejnom,
buto
znanejšom
pote
kde
v menšom,
i
s
Maarmi
spolu prebývajú, akoFvek tofké stoletia minulý,
predsa zachovali svoju slovenskú re, zvyky
a obyaje, a nijako
sa
skrze
ani
maarské
pomaari nedajú, ku
školy a bohoslužbu
pr.
Višovo, Skerešovo, Mikolany, Kúnová Teplica, Podhrad (Várallya)
osady:
Chvalovo,
atrf.
Nastáva teraz otázka, ako sa stalo
hradmi
starými
hradišfami
a
po
s tými
príchode
Maarov do Gemera?
Všetky
tie
Slovákmi
hrady a hradištia
staré
boly
medzi
župné, obecné; lebo Slováci
pôvodne nemali a neznali zemanov, ani
mocných dynastov dfa rodu, ale boli všetci
medzi sebou rovní, slobodní, okrem daktorých
otrokov, vo
a
z
vojne
zajatých.
Ich
kmefovia,
kazi boli nimi len dla úradu
vôle fudu. Podobne
Maari neznali
vladykovia
a
i
zemänstvo, ale
mali
len
vodcov
Najvyššie
hradištia
prešly v majetnosf
Maarov,
vyšších.
nosf obecnú, a
ke
vtedy najdôležitejšie z
nich
toto
Štefanovo
príkladom
na župy podelil,
tiež
A
a
Slovákov
a síce v majet-
sv. Štefan za
Svätoplukovcov krajinu
župné.
teda
nižších
stály
sa hrady
dejepisné
známe
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
podelenie
na
krajiny
župy,
37
vyvracia
tiež
Anonymove, tvrdiace, žeby to už
Arpád bol vykonal; ked dokladá pri jeho
výpravách tieto slová: „et fecit unum Comitáraniny
tatum!" (a urobil župu.)
Už ale nástupca Štefanov, Peter,
Nemcov a Vlachov, iže Talianov do
vyznaujúc jich všelijako, nad ím,
rozlobení Uhri,
z krajiny.
vyhnali
Za ním f
i
uvádzal
krajiny,
pravda,
samého kráa von
zase Koloman
1114
medzi nimi istého Rolanda,
privolal Talianov a
ktorého potomci Lorándfiovci obdržali statky
v Gemeri, a síce hrad Hodejovský (Várgede),
a druhá jich linea starý hrad jelšavský, od
nehož sa potom písali Ilsvajovci. Gejza II.
zase
privolal
mnohých
Nemcov
do
Spiša
a do Sedmohradska. A tí nemecko-talianski
príchodzí rytieri, poali staré hrady Gemerské
dla
nemeckého a talianskeho spôsobu opra-
vova
a
panstvo
upevova. Ke
Uhrom náramne
sa ale
toto
protivilo,
cudzie
tedy
On-
Jeruzalemský f 1235 a IV. Bela utvorili
tuzemské, domorodé zemänstvo a mocných
drej
II.,
dynastov, ako spoahlivé
podpory
trónu, za
nemeckých cisárov. Tak už za
bol Borsu mocný dynasta a pán
Gemerského hradu Balog, ili Baljog, pán
Balogského hradu a za asu Belu IV. Bubék
i Bebék pán 7 zámkov v Gemeri. Krém
týchto sa ešte pripomínajú v kráovských
príkladom
Ondreja
II.
;
Matiná Knižnica
38
diplomoch
z týchto
asov ako mocní Gemerskí
dynastovia: Zách, vládnul na dolnej Rimave;
Chakon
ák,
ili
Martini),
terre
Starúch a Martin (v diplome
sa
všetci
ktorí
pripomínajú
v diplome IV. Belu ako súsedi Bebekovcov.
Títo dynastovia tedy staré
ktoré od prvých kráfov z
darom
opravili,
im
sa
dostali, a ktoré
bud
zdali,
gemerské
bu
hrady,
domu Arpádovho
za
príhodné
dfa nemeckého spô-
sobu znovu a pevnejšie vystavili. A tu sa tiež
potvrdzuje mienka Šafárika (Slov. Starožitnosti
„Stavení hraduv na skalnatých
str. 433.)
:
vrších
století
jest
od
nemecký,
zpusob
téchto
Pozostáva mi
ku Slovanom
ešte,
teprv^e
12.
prešlý".
aby som o poiatkoch
kresanského náboženstva v Gemeri v dobe
tejto
nieo
prehovoril.
Že kresanské náboženstvo, a síce obradu
Cyrilla a Methoda v ríši
slovenského, skrz
Svatoplukovcov
zavedeného,
skými Slovákmi už v
as
medzi gemer-
príchodu
Maarov
mocne bolo zakorenené, akofvek nemáme
na
to
dejopisné zprávy,
z
posiaT pamiatok s istotou
pozostalých až
zaviera
môžeme.
Už všeobecný cirkevný dejepis Vefkej Moravy
nás uí, že skoro po smrti Methodovej vyvypuklo hrozné prenasledovanie jeho pomocníkov, a prednejších kazov obradu sloven-
Naum,
návodom nemeckých
ského, ako Gorazd, Kliment, Vavrinec,
Angelár at. tak že
títo,
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
kazov, boli všelijak
zeme vyháaní.
vávaní vo
domu
z
Štefana,
Sv.
Arpádovho,
pokrstení a vycho-
kresanskej
viere
biovaní a zo
tríznení,
uhorskí
Kráfovia
ponúc od
39
latinského, cirkev túto nie len
obradu
podFa
medzi svojimi
súkmeovci Maarmi, ale medzi dávno už
pokresanenými Slovákmi úsilne rozširovali, na
ujmu obradu slovenského. Horný Gemer
tuším od Sv. Štefana podriadený bol arcibiskupovi ostrihomskému, a Malý Hont kaloskému (od r. 1015), a títo biskupovia ako
aj
gemerskí
dynastovia,
potom krajinské
snemy a sami kráfovia, všetko možné podujaly, aby na týchto stranách obrad staroslovenský udusili. V tejto horlivosti sa obzvlášte
i
vyznail Sv. Vladisláv od
tak,
že
sa
mocnom
zbytky
1095,
tak
pri
aké-také
ešte
i
na
sa udrža a zachova mohly.
Husiti
všade
obiadu,
r.
ke
staroslovenského
asy
prišli
uvádzajúc
svojho
1081 do
utláaní a prenasledovaní,
obradu
pozdnejšie
Ke
r.
musíme,
divi
len
a
zaujali
kalich
ke
a
celý
Gemer,
bohoslužbu
protestantismus
dTa
vniknul
do Gemera, a zakladali sa tu prvé evanjelické cirkve podFa augšburgského vyznania,
i
z toho
asu
protokoly, v
kanonické
archíve
visitácie a seniorálne
štitníckom
zachované,
podávajú neomylné dôkazy, že horný
Gemer
zväša
ruskej.
bol cirkve staroverskej,
iže
Matiná Knižnica
40
Na Muráni
a Štitníku bol Sv. Mikuláš (ruský
patrónom
to svätý)
temer
okolí
menovite
ktorému v tomto
cirkve,
všetky
kostoly
boly posvätené,
polomský, vlachovský, bystranCirkevné náradia, kalichy, peate atcf.,
ský.
v.
poukazujú zjavne na svoj staroverský pôvod.
Obec Ochtina má
lich
ský
so svojimi nápisy.
atcf.
v starých
ochtinský,
tisov-
Krém toho
steny
kostoloch hornieho Gemera boly
zamaované
verskej,
obrazom
s
ukradený ka-
starý už
aj
revúckeho,
kostola
z
pea
posiaF
ako
Sv. Mikuláša,
obrazmi
ako
až
to
chyžanskom,
svätých
posial
cirkve
staro-
vidno v kostole
vápno olupuje
a zpod neho staroverskí svätí zo tmy na
svetlo vystupujú. Ba
sloh iže spôsob
stavby najstarších chrámov, ako je štitnický,
revúcky r.-katolícky, chyžanský, šivetický,
ktorého
z
sa
i
dlholúcky
ského
týchto
takže
r.
ruský
stranách
professor na
dôkazom
sú
atcf.
pôvodu,
universite
na Petrohradskej,
vidiac
ich starosloven-
1841
uenec
cestujúci
na
Srežnjanský,
Charkovskej a teraz
chyžanský
kostol,
hnecf zvolal: „toto je stavba ruská".
Ke
1549
r.
gróf
Sal m
v mene
kráfa
Ferdinanda zaujal muránsky zámok a uviedol
prvého
ta
Cyriana Friedta, ktorý sa
„regius et aulicus
písal:
as
ev. farára
všetky
horela,
concionator", v ten
pohronské cirkve
Telgart
atcf.
patrily
Šumiac,
ako
filiálne
Poku
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
Muráu
:
ale obrúbiac si starodávny cirkevný
obrad, ku ktorému boly
storoia,
s
41
vysielaly
vekou nevôou
navyknuté
cez celé
poslancov
svojich
do
a z prinútenosti
ke
orálnych konventov; a
len
seni-
sa Séchovci
stali
pánmi Muráa, vtedy právom zemepánskym
na Šumiac a Pohorelú osadili evanjelických
kazov. Šumiaanom aj celý seniorát bol ná-
pomocný
predsa
menom
1643,
r.
kaz
ev.
a
šumiacky,
Príhradný pred vysitáciou seniorálnou
žaloval sa na
tej
kostola
stavaní
pri
v tomže roku
mnohých schismatikov, v
služby Božie a
jestvujúcich, ktorí
cirkvi
Veeru
Pane zanedbávajú, starého kalendára sa pridžajú, výroité sviatky rušia a vôbec staroverskej
viery sa pridžajú.
nad
súd
síce
„nebulones
Seniorát vyniesol
ako
týmito,
schismatici",
a
menoval:
jich
síce
aby
takíto
dostali „sepulturam asininam, sine crux, sine
lux",
t.
j.
cirkevných
ni
aby potupne bez všetkých obradov
pochovaní boli: ale to všetko
neprospelo,
lebo
už
r.
evanjelickému kazovi Jánovi
ni
1667
svojmu
Dionisovi
na-
hladom
prinútený, musel opusti cirkev. A potom, kec
im seniorát poslal druhého kaza, Jána Kalinku, tedy r. 1684 skrz svojho vyslanca
skrze
slávnostne
plati nechceli, tak, že ten
oznámili
konventu
seniorálnemu
v Jelšave, že všetci obyvatelia
šumiacki
starej viere sa prinavráti a pri nej
i
ku
zostáva
Matiná Knižnica
42
a
chcejú,
povolali
Bajtku za svojho farára.
Gemerskom Horehroni
kaza
staroverského
si
A
od toho asu na
staroverské církve,
tri
šumiacka, telgártska a vernárska až po dnes
ako slabé posledné
sotrávajú*),
pozostatky
po hornom Gemeri rozšírenej
od prvých apoštolov
slovanských Cyrila a Methoda založenej.
starodávnej,
cirkve
C)
staroslovanskej,
Doba
Doba
mätná,
dená
íaíárskeho
Gemeri.
pustošenia v
tým smutno panešastná bitka s Tatármi svebola nad Šajavou, a rozzlobení Tatári,
táto je obzvlášte
lebo
naháajúc utekajúceho kráa Belu IV. hore
Gemerom a nemohúc ho do moci dosta,
v zúrivej pomste a rozpajedenosti svojej
najstrašnejšie práve
V
dejepise
Šajave,
horný Gemer
menuje
sa
na ktorej sa
zpustošili.
Mohy
rovina
tá bitka
pri
a že na
stala,
nealeko Šajo-Ge-
dolnej Šajave v Gemeri,
mera, nachodí sa osada Méhi, ktorá s týmže
menom má
podobnos, a že tam na
rovine sú aj znané pahbky plné umrlích
kostí, znakom velikej tam niekdy svedenej
bitky:
s
velikú
preto
doktori
dejepisci
túto
bitku
Tatármi do Gemera ku osade Méhi kladú.
Medzi
ke
tým,
Vernár
*) Telgart,
ruských, jako
všetky
i
a
okolnosti
Šumiac
vefká iastka
pomiešanými Rusko-Slovákmi.
h.
má
Gemera
tej
bitky
obyvateov
je
obydlená
43
Pamätnostl Gemersko-Maloliontské
dobre povážime,
roku
ako Tatári
vania kráfa Belu, nasledovne už
vedením
Batu
Batena
ili
zeme
vojska z ruskej
v
pano-
5.
1240 pod
r.
500.000
sile
do Uhár a naj-
vtrhli
prv síce na hlavu porazili palatína, strážiaceho
hranice 12. marca a všetko jeho vojsko stre-
memi
lami a
Pešti.
Ked
kráf
ale
shromaždeným
vtedy
ženúc
pobili,
vytiahnul
ustupovali
Tatári
kde cez
aty,
most
stojaci
z
Pešti,
pritiahnuc
nazpät,
k sebe všetky svoje roztratené
rieke Šajave,
nanáhle
Bela so svojím
vojskom
ku
prosto
sa
ku
až
prešli
na
druhú stranu rieky a tam sa potom na rovine
zastavili
a do boja pripravili
povážime,
tedy
kde
Méhi,
to
je rieka
vtoku
táto
—
dom
—
toho
z
Pešti
osade
ešte nepatrná a
súc spojená
hodne
toto všetko
Šajava
široká,
nazpät
pri
Onóde, neaTisy, kde je rieka
Rimavou a Horná-
ale pri
do
Šajave
ke
nie
dá sa fahko prebrodif,
leko
;
predsa
s
uda
ku
sa muselo.
Onódu
cez
Krém
Jáger
bola im rovná, otvorená a ich tlupami všade
obsadená
nená
Tam
cesta.
dily aj veliké
Tisa
a
pri
Onóde
moariny, ktoré na
Šajava
robievala,
robieva, za ktorými sa Tatári
ložili.
A
ke
sa
kráTovo
sa nacho-
rozvod-
jar
aj
posiaf
táborom
vojsko
roz-
s druhej
moarín rozostavilo, poako za svoju bezpenú obranu,
strany vedfa týchto
važujúc ich
vtedy
Tatári
vynašli
priechod
pomedzi
tie
Matiná Knižnica
44
moariny a noného asu
hne
vojsko,
naho
zaobišli
kráovo
za rána z nenazdania
púšajúc
strebu zo svojich kúš, „až
tak hustú
sa tým
— o ke
zatemnilo"
slnce
kráove vydrža nemohli,
šíky
zpät za zadné
ím
vojsko;
predné
tlaili sa
na-
zmätok,
povstal
v ktorom sa boj preahoval od rána do poludnia
;
tak, že ani
neboli v
Kaloský
Koloman,
tatárske
tlupy,
batožinu,
a
blízkych
sa
lesov,
sa
ke
pomedzi
nich,
útokom do
Pešti, kde sa
zachránil
do
ztadial
svojimi
na
priviezli
stranu Dunaja a pospiechali
Sám
obkolesili
boli
z
koni poshadzova všetku
s
tak
lnkoch so
na
ktorého
prebil
svojím
rozkázal
krá
zavies poriadok. Brat
viac
stave
kráov,
arcibiskup, ani
druhú
Šomou.
až do
krá, vidiac svrchované nebezpeenstvo,
celé tlupy jeho vojska len
kom
spasi
sa
vernými do blízkeho
V
tejto
osudnej
rýchlym úte-
uskoil
hadeli,
so
svojimi
lesa.
bitke sa dvaja
gemerskí
vemoži Filip a Detrich Bubek, bojujúc jedon
po boku kráa, druhý po boku jeho brata
Kolomana a potom na úteku ochraujúc
:
verne
ako
osobu
to listina
com daná
medzi
že
z
kráovu,
darovacia IV.
toho
gemerským
menovaní
obzvlášte
asu
udom
bratia
vyznaili,
Belu Bebekov-
udáva.
A poves
rozšírená tak zneje^
Bubekovci
hory Turanské a potom horným
kráa cez
Gemerom
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
na
viedli
Kráfovu
HoFu*).
Z
45
KráTovej
Hole
potom kráf Bela s htskou pozostalých
svojich vefmožov uberal alej a potom si
sa
oddýchol až v Turci na hrade Zniove.
Tatári zo zlosti, že im
rozbehli, páliac,
všetko,
zemných
im v cestu
utekaf, v
a
dierach
na
ušiel,
to
pustošiac a niiac
vraždiac,
okovek
fud do hôr
kráf
po hornom Gemeri
sa ako hrozná povíchrica
prišlo,
tak, že
podukrýva
zbesnelými hyenami
hustých
lesoch,
jaskyach
musel, aby pred týmito
sa
holý svoj život zachráni mohol.
Gemerský fud
teraz ešte s hrúzou pripomína „Psohlavcov", ktorých preto asi tak
nazvali,
že boli s nízkym elom,
oima
i
hlboko v jamách sediacima, s podlhovastou
tvárou
a
potomkoch
ich
Astrakáne
stujúci
na
v Chyžnom
slovil:
aji
otec
ako
bradou,
vidno,
na
to
Krime,
terajších
pri
v
Kazani
a
ako sa uenec ruský, ce-
týchto
stranách,
prostosrdene
„Pozrite
aj
na
pozna môžete
ma,
Strežnevský
sám o sebe vya na
mojom
obli-
polotatársky týpus, lebo
môj bol Tatár a matka Ruska.
I
deje-
príiny tak nazýva, že utekana jednej skale sedel
a odpoíval, a pastieri jemu tam donášali žinicu a
syr druhý ale sa domnievajú, žeby Matej kráf tam
bol pooval a sediac na skale, bol sa astoval
syrom a žinicou.
*)
júci
;
Ktorá sa z
tej
krár Bela na tejže Holi
Matiná Knižnica
46
nám o Tatároch
pisci
boly nízkeho
desného
naznaili,
to
zrastu so
širokými
alej
výzoru,
hlboko sediacich a od seba
—
dlhú,
tvár
že mali
—
elo,
to pri
vzdiale-
nos
orlici,
bez vlasov na brade, a spokojili
sa s kyslým
skou krvou.
Pamätné
nízke
a
malých,
ako
viac,
druhom plemene Fudskom býva,
ných oí,
oni
prsarai,
boly
že
že
mliekom,
je
ale,
ktoré miešali s
ko-
pokia
boli
že
Tatári,
kazov
v krajine Uhorskej, všade ustanovili
(vladykov) ku obecne] obrane.
Ostatne mnohé smutné upomienky sú až
po dnes v hornom Gemeri po nich. Tak na
pr.
Chyžnom
v
je
vzdialená a medzi
Tatármi ukrývali, korienky a
tam
aj
jamy,
v
panuje
teraz
„Hana
po
ktorých
jedli,
a
prebývali,
medzi fudom
to
a
ím
podzemných
svetlo a tak ich pobili. Taktiež
ešte
príslovie
von, už psohlavci odišli",
povesti vábili Tatári Tudí z
na
žalu
hladom mnohí pohynuli; nachodia sa
ešte aj
i
horami
dolina „Hladomra", v ktorej sa pred
ukrytá
dfa
dier
studnika
vyše osady Chyžného „Tatárka" menovaná,
potom Vyšnie a Nižnie Tatáre nad Umrlou
Lehotou
a
Chyžania
dlhé
asy
v Revúci: upomínajú
ešte
i
po
prebývali
na
nich.
odchode Tatárov za
medzi horami, v tak
reených „Zavadzanoch", mieste to rulovými
skalinami otoenom, a na vysokých vrchoch
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
47
ovos, ako
pod Hofami orali a siali tatárku
sa tam aj po dnes brázdy bývalých orácich
i
zemí dajú rozozna, a dolámané pluhy dopo-
sia sa tam ponachodily.
Medzitým ke aj Tatári odišli, predsa
ešte potom na dlhé asy roznášaly sa chýry
po krajine o ich blízkom návrate, a preto
predkovia naši, chcejúc sa zabezpei naproti
hrozným psohlavcom, prichytili sa k stavaniu
pevných zámkov a ohradených miest, s neobyajnou pilnosou a vytrvalosou. Lebo sa
presvedili, že Tatári,
záležala z
ku
ahkého
ktorých
sila
koníctva, neboli spôsobní
pevných
dobývaniu
vojenská
zámkov.
V Gemeri
Bubek 7 mocných hradov
ako svedí Timon, a síce Krásnu
obzvlášte Detrich
vystavil,
Hôrku,
Toruj
Szádvár,
Šíitník,
Plešivec,
Solyomkô (má stá tuším Gombaszég). Krém Bubeka vystavili v tomto ase
tiež pevné zámky: Lorándfyovci v Hodejove
Brzotín a
a v Putnoku, Ballagiovci na Balagu, Széchyovci v Rimaséi,
at.
bám
A
Tomáš Vojvoda na
divi sa musíme
asov
Tisovci
týmto starým hrad-
neobyajne
múry s nehaseným vápnom
stavali a tak vodou zalievali, takže pozostatky
týchto múrov od tokých století vzdorujú
asu, áno i teraz ešte akan a motyka len
z ažká jich popoliýa z miesta.
Okrem zámkov zaali aj v Gemeri ohráz
hrubé (široké)
tatárskych, ktorých
Matiná Knižnica
48
dzaf
i
mestá a upevova. Tak Jelšava, ktorá
bola nepatrná osada pod Hradovi-
predtým
skom
ke
Malá
ležiaca,
sa
'hne po odchode
osady:
ešte 3 okolité
Vieska
a
Rudno
presídlily
vjedno do Jelšavy, pre svoju
Tatárov^
Stará
Ves,
a shukly
bezpenos
kol
do kola obohnaly osadu priekopami a násypy,
bránu. Tak aj
a vystavili vyšnú a nižnú
Rimavská Sobota, ktorá povstala zo 7 malých osád, tak tiež sa upevnila.
Vôbec o Tatárskej
riec môže
a
to,
príinu k tomu,
hradište,
dobe
Gemeri
v
sa
že už ona dala hlavne podnet
že
hradoviská,
bývalé
staré
hrady,
ktoré boly len prieko-
pami a násypy zo zeme obohnaté a skrz
drevené trámy alebo najviac skrz baštu lebo
vežu v prostriedku svojom upevnené, ako
nedostatoné pre obranu, sa popremiealy
v pevné zámky a hrady s neobyajne pevnými
a širokými múrami.
D) Doba Husitov
Jiskra,
chrabrý
to
v Gemeri.
bojovník
a
povestný
vodca Husitov, dostal od kráovnej Alžbety^
vdovy Albrechta, zámok Zvolen do daru,
zaujal banské mestá i Kremnicu r.
1433,
odkiaf postúpil so svojím vojskom ku rieke
Pardus
IpFu; s druhej ale strany vodca
z Horký s Husitmi preniknul do Spiša, a
kráovné
(vlastne
Jiskiovi)
ho
podrobil.
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
49
Skoro za tým temer celé Slovensko od Prešporku až po Košice opanovali Husiti, a r.
1440 vtrhli do Gemera a Malohontu. V Gemeri bol toho asu hlavným županom a
Huada
verným prívržencom Jána
rándfy, ktorý sa s vojskom,
ným, postavil
Juraj
nanáhle
Lo-
sobra-
premožený
a zbitý, utratil r. 1443 aj svoje
dediné
zámky Žirkovce (Serke) a Hodejovo (Várgede), ktoré toho samého roku dal Jiskra
svojím vojskom obsadi. Na to Husiti odali zámky Bebekovcom, ako aj Séchovcom
proti Jiskrovi,
ale
;
o
vidiac
Dereniovci a
druhí, a
sú
nie
Jiskrovi
gemerskí
ostatní
presvedení
vstave
ako
dynastovia,
odola,
súc, že
spolili
sa
ním a dobrovone prijali posádky na svoje
zámky, zostanúc jeho vernými priatefmi a
s
prívržencami; až
pod Matejom kráfom
dom
padli aj oni a
Jiskrovým
zámky a
statky; „ex
nota
s
pá-
svoje
stratili
infidelitatis"
(pre
neveru).
Ke
už
Husiti
Gemer a všetky
mali vo svojej moci celý
tunajšie
zámky,
vtedy
pre
zabezpeenie svojej nadvlády, nie
staré z iastky porúchané zámky zna-
ustálenie a
len tie
menite
obnovili a opravili,
ako
Maginhrad,
Tisovskú Hradovú, Žirkovce, Hodejovo, Ritnasé, Pútnik atrf., ale aj nové zámky bucf
na
vysokých
neprístupných
Muránsky zámok,
bu
pri
ako
skalách,
elnejších mestách
4
Matiná
50
a
osadách
Rožave,
vedfa
vystavili.
Knižnica
ako
rieky
Šajavy,
Ba
v susednej
aj
pri
stolici
Boršodskej nastavali Husiti znamenité niekdy
zámky
s
oboch
Šajavy:
strán
dobyl
a
rozrúcal,
a násypy sa
i
bývalé
ale
teraz ešte
Na spôsob zámkov
Husiti
priekopami
siahy
širokým kol
Sajó-Német,
potom Matej
Šulgavec a Vadnú, ktoré
rozozna
ešte
i
kráT
ich priekopy
dajú.
kostoly obohnali
múrom, niekde aj vyše
do kola; v múroch tých
a
nechávali štvoruhlasté diery, z ktorých dlhými
puškami pálili na nepriatea a bránenazdajným nápadom svojich
nili sa proti
protivníkov. Takéto kostoly boly v Rimavskej
svojimi
Sobote, na Rimabani, v
vej,
erenanoch,
na Bystrom, na Dlhej Lúke, v
v Ratko-
Chyžom,
v Šiveticiach, v Hucine, v Jelšave, v Revúci,
Muráni
bývalých
atd.
Nad bránou
husitských
ale všetkých tých
chrámov
boly
vyryté
alebo vymalované kalichy, ktoré sa najdlhšie
zachovalý v Rožave,
Krásnej Hôrke, v Ge-
Rimaséu, na Balogu, v Drienanoch,
Jelšave, v Kameanoch, v Ratkovej, v Bystrom, v Tisovci a
zavdaly príinu na známy dystichon:
meri,
v
Štitníku, v Dobšinej, v
„Tot
pingit calices
Ut credas Bachi
*)
Bohemorumturbaper urbes,
numina sancta coli.*)
Po slovensky:
Zástupy z iech malujii kalichov sebe tofko po mestách.
Až sa ti zdá, že oni Bachusa ctia za boha. (Sasinek,)
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
51
kamkorvek
prišli,
Ostatne,
udom
s
že
Husiti
vermi
prívetivé
svedí
nakladali,
manželské satky
Bonfin, a nie len skrz
s obyvatefmi pomiešali, ale
sa
eskí a moravskí
bojovníci prichodili spolu so svojimi manžel-
kami a
z
demi,
s
iech
aj
nimi
s
Liptove,
v Gemeri
Zvolene,
pokolenia
celé
prisahovali, a nie
sa
Treníne,
ba
v
len
Nitre,
Novohrade,
ale
nao
nie
húfne sa osadzovali;
že mnohé rodinné mená „ech" at.
Gemeri a Malom Honte, ale aj mluva,
odev, zvyky po mnohých osadách až po
len
v
dnes upomínajú.
Husiti zavádzali
Gemeri
po
svoje bo-
aj
hoslužby a boly nepriatemi kláštorov, tak, že
za
doby
ich
zanikly
a
Mateja
kráfa,
sitov
po
len
ke
im odohrané
nazpät
gemerské
všetky
obdržali,
potlaení
kláštory
Husitov
skrz
Bebekovci svoje od
zámky
Huod kráa
a statky
nový
vystavili
kláštor
Gombaszegu.
Z vodcov husitských v Gemeri sa
znaili
i
Aksamít,
v Drienanoch,
proti
Jánovi
prospechu
as
na
vy-
Talafúz a zvlášte Valgata
ktorý
tam údatne bránil
sa
Huadovi,
maril a
takže
konene
Huad
i
bez
odtiahnu
musel.
Po
bitke pri
Luenci Ján
Huad
s
Jiskrom
Sobote mier uzavrel, a Huad
dukátov zaplati suboval.
16.000
Jiskrovi
v Rimavskej
4*
M
Matiná Knižnica
Konene
kráf
Matej vypravil biskupa já-
Rozgoa
Sebastiána
gerského
vojskom križiakov
na
(ktorí boli
poetným
s
avom
pleci
ozdobení krížom) naproti Husitom, a že ich
vôbec premohol, toho bola tá príina, že
Husiti
nemali
made,
ako
všetky svoje
jich
Rozgo,
mal
vemi mnoho
obetí to stálo
ke
Imricha Zápofského,
boly
ale
všetkých svojich zámkoch roztratené
ale
po hro-
sily tak
po
predsa
;
Rozgoa
a
zámok
každý ich
útokom dobýva museli, potom ale každý dobytý zámok z rozkazu kráfa dal rozrúca, až
r. 1462 kráf Matej urobil s Jiskrom
smluvu pokoja, a následkom tej Husiti i ich potomci a prisahovalci z iech a Moravy, po
naposledy
mnohých záhubných
i
a krvavých bitkách, ktoré
na týchto stranách behom 28 rokov
sviedli^
ako pokojní obyvatelia zostali a tu sa usadili.
Pamiatka Husitov v Gemeri i posia žije
husitské
aj
medzi obecným udom, ako
kalichy,
mee,
ostrohy,
atd.
palcáty, železné košele, paloše,
sa
Hradovej
A
sebou
Husiti
na
;
našli železnú
že
nosievali, ktoré
Slováci,
ako
aj
pr.
košeu
svoje
i
ponachodily
zhusta
tu
posia sa nachodia
i
a
na
a
tisovskej
ohromný
náboženské
paloš.
knihy
zpozna a íta
sa uili
kazov
asto
kázne
ich
slyša príležitos mali, navštevujúc jich bohoslužby, to
cia
zapriinilo, že sa
potom reformá-
na podiv rýchlo medzi Slovákmi
rozšírila.
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
Doba
E)
Od
tureckých nájazdov v Gemeri.
roku
1553,
v
fifakovský
53
ako
Turci
Novohrade,
zaujali
snažili
sa
hrad
úsilne
pašovia, aby dostali do svojej moci
Gemer, tým cieFom dobýjali najprv zámkov na pomedzí gemerskom-novohradskom,
tamejší
aj
Hájnáky (Ajnácskô)
menovite
blízko
Rim.
po vekom namáhaní aj dobyli, ale ho zase utratili nao si potom sami
vystavili pevnos Sobôtku v blízku Rim. Soboty r. 1555, a stojac takto pevnou nohou
v Malohonte, považovali ho spolu s Gemerom
ako za právne poddaný a poplatný pašovi
Soboty,
ktorý
;
fifakovskému. Kecf ale Gemerci, ktorí
a ochotne
splácali
chceli ani sa
pašovi,
vyda
sa
ani
jeho
za poddaných
vysielali
asy
;
riadne
kráovi svojmu, ne-
podrobi na
uzna
nastaly prežalostné
skí
da
platenia
dane
svrchovanú
sultánových:
moc
aj
a
vtedy
lebo pašovia fiakov-
každý druhý lebo
tretí
rok tak
reených „martalúzov" t. j. turecké vojenské
silné aty k násilnému vyberaniu daní,
a ku hroznému pokutovaniu obyvateov, že
da do Fiakova posla premeškali a preto
pustošenia, vraždenia a zajímania udí do
rabstva, vypaovania osád, násilenstvá a všelijaké možné
ukrutnosti, ako aj zajímanie
dobytka dobývania zámkov, väšie a menšie
boje a bitky sa v Gemeri v tomto ase vždy
a to
opakovaly.
Matiná Knižnica
54
Z pomedzi mnohých
týchto a
ukrutnostiami sa vyznaujúcich
hroznými
nájazdov tu-
reckých pripomeniem niektoré:
Už roku 1542
R.
ku
dfa nápisu v iernej Lehote
Turci a Tatári
nájdeného,
pustošili
Gemer.
1556 vyvolal odbojný Bebek Turkov
pomoci, a s nimi spolu porazil
svojej
cisárskych
vodcov
as
pri Krásnej
Hôrke; Turci
až po
mnohých
pobili
a
odvliekh
30 fudí
Dobšinu,
do zajatia. Tohoto roku v pozdnej jaseni
v ten
prenasledovali
Turci
fifakovskí
prepadli
cisárskych
Jelšavu
a vypálili
ju,
pritom ale 400 pochytaných Fudí odviedli
do
otroctva.
R.
1558
vypálili Plešivec a spustošili celú
Suchú dolinu od Agtelku po Putnok; v ten
as ale od Bebeka pri Šajókôze boli na
hlavu porazení.
R. 1560
odvliekli
i
chytili
R. 1561
Turci
druhými do
s
úkladné Bebeka a
zajatia.
spustošili dolinu Štitnickú.
vidiac
spustošili Muránsku dolinu,
a
pod hradby Muránskeho zámku,
koale, že sú nedobytné, s mnohou
risou
vrátili
R. 1562
prišli
až
sa do Fifakova.
R. 1567 zlúpili a
poplienili okolie
Putnoka
a Rimaséu.
R.
1572
a odvliekli
olúpili
vea
a
vypálili
zajatých.
osadu Rédovú
Pamätnosti Gemersko-Malohontske
1673
R.
Putnoka
okolie
zpustošili
55
a
Siksavy, kde ale boli na hlavu porazení.
1584
R.
v
noci
prepadli,
do
a
vypálili,
množstvo fudu odviedli
spustošili Dobšinu, a
zajatia.
Roku
1588
Siksavy,
do
ktorú
Gemera,
nad nimi zvíazili a
tým odobrali
im
v bitke
skoro
od
Turci
sa
vrútili
za
zkadiaF
mnohé
tak
vypálili,
Gemerci
ale
ich
odrazili,
Fifakovo,
aj
lúpeže, vraždy, krvepro-
lievania a ukrutnosti boli prevodili. Nie dlho
sa ale Gemerci teši mohli
z
po dobytí Fiakova
vyžiadaného pokoja, lebo skoro za tým, a
síce
1596
r.
do
Turci jáger
dostali
odkia potom ich
aty
zase do Gemera k podmaneniu
a
k vyberaniu
Turci
však
tak
boly
docielili
reeno
r.
ené
niekdy
temer toho,
celú
stolicu
1612,
porty
ke
sa
ktoré
boly
neud-
fiakovskí; preto
o
si
žiadali,
že
si
kus po kuse pod-
mestá a osady
menovite
do Gemera,
žiadali
Gemeri
poplatné.
da,
pomstili
r.
da,
196 takre-
poitovaly,
poddané,
Turkom
žadovali, neposlali,
jágerskí,
v
dohromady
8 porty boly kráovi
všetky
jágerskí
— vyjmúc Muránsky zámok a okolie —
manili
lebo
stolice
si
ale
miernejší a nerobili toFké
ukrutnosti ako
ské
Predsa
dane.
svojej
dochodily
moci,
1651
bili
už
len
ostatné
ale
Ke
ale da-
ktorú Turci posa
za to Turci
prišli
na
pUe
zemanov, kaštiele
Matiná Knižnica
56
vyrabovali
padnú
Tak
a
a
vypálili
zase
chceli
pre-
Murá.
i
tedy Gemerská
asy
rejdište
hne
na väšiu,
lice
rozprestieralo,
Turkov,
stolica bola
a
hne
po dlhé
panstvo sa tu
ich
na menšiu iastku sto-
zámky
a
pohraniné,
ktoré obsadzovali vojskom a iastky Gemerci
z iastky
Spišiaci, boly
dobách, zprvu
ke
pozdejšie,
Putnok,
v rozliných
už viac ako
pol stolice
v moci Turkov, Plešivec,
naposledy
Ešte
i
Hucín
1682
r.
týchto
Hajnaka,
Žirkovce,
Balog,
bolo
Murá, ba
pri Jelšave.
Gemerci
platili
do Jágra 40 mariek
da
Turkom
iže 40000 uhor-
zlata,
ských zlatých, ktoré sa vyvrhly na obyvateov
dfa komínov, t. j. od domov, a síce rovnako
od chudobných, ako od bohatých. Tak tiež
posielala Gemerská stolica svojich poslov
niekdy
až
Až potom,
ke
dobylo Jáger,
koj.
a
Jak
Kapudan-Bašovi do
ku
vojsko
Budína.
r.
1687
mali Gemerci od Turkov po-
mnoho
pretrpeli,
kráfovské
po
ale až
vidno
i
že Gemerci
od
pohraninú
stanicu,
r.
tento
ke
z toho,
1653
i
as
snášali
povážime,
do Košíc, ako na
svoje
na
vojsko
posiela
Putnok,
a krém
Senderovo, Onod, Fifakovo, Balog a Murá
všetky tieto zámky museli zásobi potravou,
museli,
drevom at. Na
toho
Murá
i
ku
stanicu
pr.
musela
stolica
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
57
Gemerská posiela mesane 12.000 kusov
od r. 1647 až do r. 1714.
Lazár Švendy r. 1566 zámky Bebekovské
pre jeho odboj a spojenie sa s Turkmi dobyl a rozrúcal, ako Gombaszeg, Plešivec,
Krásnu Hôrku (ktorá ale hne za tým bola
znovu opravená) a Szadvár v Turanskej
stolici
druhé ale zámky, ako Hajnáku,
Hodejovo atcf. boly hne od našich, hne od
Turkov dobyté a porúchané, a tie, ktoré ešte
z doby Tureckej boly pozostalý, boly konene všetky, okrem jedinej Krásnej Hôrky,
od vodcov cisárskych v posledných búrkach
Tôkôly-Rákocovských rozborené, ako na pr.
štitnický a hrachovský zámok. Lebo domáce
sviec
;
rozbroje dotkly sa
keže
Gemeranov vemi
citene,
sa tunajšie zemänstvo v nich rozhodne
zúastnilo.
as
Najprv síce po
gemerskí dynastovia
pr.
starý
držal s
Tomáš
stali
župan
pokúsili
gemerský,
i
o
do moci Muránsky zámok,
vodca Bašta,
Ožanoch,
zbil
vojsko
a obrátiac sa
Boka-
ale Juraj s
sa
to,
hore
aby do-
ale cisársky
vodca, Fridrich Kolloni, rozohnal
cis.
na
boli rozdvojení, tak,
Séchy,
kráom, syn jeho
jom, a Hajdúci
Bokajovskej
búrky
ich.
Na
Bokajove
to
pri
Gemerom ku
Košiciam, v Tornali zastanúc, pustošil dolný
Gemer, menovite okolie Žirkovského zámku,
majetok Juraja
Széchy, a
ke
tenže Bašta
r.
Matiná Knižnica
58
Senderove a Edelíne
Bo-
1605 zase
pri
kajovcov,
vtedy
riadilo tak,
akoby v nepriateFskej zemi. Zase
1607 Bokajovi Hajdúci lúpili a
na
to
r.
zbil
vojsko jeho okolo Putnoka
okolo Putnoka. Krém toho našli
gemerským zemänstvom takí, ktorí
potajme s Turkami držali, a im zprávy podrancovali
sa medzi
sielali
i
o
o všetkom,
stolica
bola
zradcom
sa v
donútená
vlasti,
dialo, takže
stolici
naproti takýmto, ako
ažké po-
1618 ustanovi
r.
kuty.
Poas
povstania
Bethlenovho od
r.
1619
iastka gemerského zemän-
takže znamenitá
pod vodcovstvom Juraja Séchy
sa k nemu a zapoala boj vypálením
stva
pripojila
kláštora
Jasoi^ského.
Za povstania
—
Rákócyho,
staršieho Juraja
manželka
jeho
dcéra
bola
Lorándfyho
pána v Žirkovciach a na Hodejove
gemerské zemänstvo z najväšej
spolilo
zámku,
sa s ním, ako
Juraja Széchy a
sa
aj
páni
Homonay de
Mária
jej
—
takže
iastky
Muránskeho
Drugeth, vdova
dcéra Eva Ilésházy verne
ho pridžaly.
Nadovšetko ale sprisahanie Vešelíovské
na Muránskom zámku
r.
1616 bolo osudné,
Gemer, lebo všetci
elnejší gemerskí zemäni, vyjmúc Andrášyho
a
strastiplné
pre
z Krásnej Hôrky,
z
príiny
tej
celý
boli
v
om
zaplatení,
vodcovia cisárski:
a
Spankau,
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
Kopp,
vojvoda z Holšteinu a Karol
Leslye,
Lothringu,
z
59
tunajších
ako
zemanov,
kazov
chytali,
väznili
od
vodcov
cisárskych
aj
zámky a
statky pre kráovský fiscus pozaujímali. Áno
snášalo premnohé náaj celé obyvatestvo
tisky od cis. vojska. Zemäni ale, ktoiých
mená sa našly v popise sprisahancov na
Muránskom zámku, dostali na znak toho
ev.
cedulky
ich:
a ich
a
prezývali
„nobiles cedulati".
Za
as
povstania „Malkontentov"
1678
r.
Teleky Gemeranov poznovu
do boja a sám Emerich Tôkôly,
s vojskom svojim položiac sa pri Rožave
táborom, rozpísal po Gemerskej stolici všeobecnú insurrekciu, žiadajúc krém toho od
Michal
najprv
vyzval
1000
stolice
zlatých,
100 koni a zbroj. Za
tým r. 1680 Tôkôly po druhý raz zase ležal
táborom pri Rožave, a v ten as sa gemerské zemänstvo úhrnom pridalo k nemu,
pomocou Gemeranov zaujal
muránsky zámok ale po rozhodnej porážke
takže
i
1683
r.
s
;
Turkov pri Viedni, napadnutý zo všetkých
strán od vodcov cisárskych, Tôkôly nemohol
odola
k
tokej
útoku, a
Štefan
cis.
bol
prinútený
Kopp,
Carabelli,
lež
presile,
vodcovia:
Cáky a Frao Barkócy ažké za
dane nakladali
náramne;
ím
Gemeranom
viac
sa
paša
a utiskovali
jágerský
to
ich
pom-
stou vyhrážal tým, ktorí by rozkazy cisárskych
Matiná Knižnica
60
Po zpomenutej poznaná iastka pomocnej armády poskej pod velitefstvom
grófa Dunevalda hore Gemerskou stolicou
vodcov poslúcha
chceli.
rážke Turkov pri Viedni
navrátila sa
Konene
do
svojej vlasti.
kecf
Nového Mesta
jeho
Frao Rákócy
ušiel
malo velký úinok,
to žiadal,
sa dostavil
pod jeho
Mikuláš
zase od
porty,
zámok, na
vtedy
zemänstvo
už
ne-
zástavy, predsa nie vetmi
Bertsényi
r.
spoloník
1704 požadoval
takže
Gemerskej pechotu, od každej
stolici
nao
Viedenského
lebo akofvek Rákócy
aby každý zeman osobne
vefká iastka poslúchla ho,
jeho
z
žalára,
na gemerské
vyzvanie
rozhodne
zo
sa
om
mu
podarilo zauja
Muránsky
usadil svoju manželku, ktorá
tam 2 roky prebývala. Ešte síce i r. 1708
Rákócy s vojskom prezimoval v Rožave,
ale už r. 1709 zámok Muránsky od cis. generála Karda bol zaujatý, a celá Gemerská
zase nazpät
stolica kráfovi v poslušnos
privedená, od ktorého asu v pokoji sotrvala.
O dobe ale tureckej v Gemeri ešte i to
doloži musím, že sa peniaze turecké, ako
aj
krivé
ich
handžiary
väšie
i
mee, samopaly
(dlhé
nože),
menšie, v
nachodia.
(dlhé pušky),
piky, ostrohy,
gule,
našom Gemeri dos zhusta
Pamätnosti Gemer8ko-Malohontské
F)
Zámky
61
a hrady gemerské.
1. Gemerský hrad (ma. Várhegy) už pred
príchodom Maarov stál ako župný hrad
za asu Ondreja Jeruzalemského, od dynastov
Borsu, ktorým v ten as náležal, a potom
ešte viac od Husitov bol opravený a opevnený, na malom kopci nad mestekom Šajó
Gemer na
strane
Gemer-
západne] u päty
ského vrchu.
Gumur
pokladá
Bartolomeides
bylé
Gormanum,
ktoré
za staro-
dfa Ptolemea ležalo
ad monfes
Sarmaíicos, okolo roku 105. Ti-
mon
Gormanum do
kladie
preto, že
ležalo
Spiša a síce práve
ad niontes Sarmaiicos,
t.
].
na hranici Polskej pod Tatrami, Zase Cellaius
Gurmánom ku prameom
kladie to isté
Šajavy.
o
sa
ho odvodí od hámrov, hámer, hymer
žiadne znaky, železnej rudy, ani
nájdeš. Gustáv Reisz odvodí
ského ngur",
aj
rieky
tye samého mena, Bartolomeides
t.
j.
;
lež tu
hámrov ne-
ho od sanskryt-
gura, gora-hora.
I.
„gur"
»gor" znaí hory, a práve pri tomto hrade
sa hory a pralesy
hornieho
Gemera niekdy
poínaly, ktoré sa odtial hore ku muránskym,
chyžanskym a rédovským
Kráovej Hole
h Drám
až
ku
fahajú.
hrad od
tento
dostal
Dfa Anonyma
Arpáda Boršu darom, ktorého meno ale len
na koni XI. stôl. dejepisné vystupuje, a po
Matiná Knižnica
62
vymretí
mužských potomkov,
praslici
rod Mariašovský; ktorým ho odali
sdedil
ho po
tak, že ho Ján Huad nakremä Matej Korvín po dosf
oblažení konene ho dobyl a dal ho
Husiti a upevnili,
darmo
dlhom
obliehal
rozbori,
cele
;
že už
tak,
teraz
pozostatky bývalých jeho
zna
ktorá
sa
z
chatrné
Svätoivanskej (Sent-
dajú. Náleží rodine
iványi),
len
násypov sa rozo-
Liptova
prisahovala a
v Šajó Gemeri sa usadila.
2.
Muránsky zámok. Najmocnejší a najpomedzi všetkých Gemer-
slávnejší niekdy z
ských
zámkov.
Vagner
„in
collectaines''
mylne pripisuje jeho založenie Bebekovcom,
a ten omyl z tade pochodí, že Bebek vystavil hrad nad Nižnou Slanou pri Šajave, ktorý
azdaj pre svoju nepatrnos dostal diminutívne
meno „Muráek". Bartolomeides ale pripiho Ratoldovi a jeho potomkom lisvajovto je len holá
com, pánom Jelšavy; ale
suje
i
domnienka bez všetkého dejepisného základu.
Da
Jiskroví
istých
dejepisných
Husiti, ktorí
zpráv,
boli
to
bystrým zrakom velikú
a nedobytnos vysokých orliích
muránskych nahliadli a na nich sa pevne
ohradzova zapoali. KráT Matej vyslal proti
dôležitos
skalísk
ním Zápofu, ktorý
Husitov
odtial
zámok darom
;
ke
pomocou Levoanov
dostal od kráa ten
ho skoro prepustil svojmu
vypudil,
ale
priatefovi Tornaljaimu
;
po jeho smrti kapitán
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
63
zámku a tútor malého dedia, Matej Bašo,
zámok ten si prisvojil a od r. 1529—1549
mnohé lúpeže a násilenstvá páchal. Na
v smysle uzavretia krajinského snemu vyslaný
bol od kráa Ferdinanda gróf Salm, ktorý
vybojoval zámok Muránsky a Matejovi Bašovi
jeho spoloníkom pred bránou zámku dal
o
i
postínaf hlavy.
Okolo r. 1585 prefektom zámku bol MelMaško, za ním r. 1595 nasledoval ba-
chior
rón Julo Herberstein.
zámok
gróf
Na
Roththal
to kúpil
Muránsky
ním do r.
sa majetkom
vládnul
a
1610; ale v tomto ase stal
Tomáša Széchyho, a syna jeho Juraja, po
jeho smrti pomocou jeho dcéry Márie Séchy
zaujal ho Istivým spôsobom Frao Vešelín
na to náhlou smrou zomrel, vyslaný bol
s
vojskom
Karol
knieža
Muráu. Mária Séchy
z Lothringu
proti
bránila sa udatné za
2 roky potom ale, na ujisfovanie a ubezpeovanie cisárskeho vojvodca sa spoliehajúc,
dobrovolne sa poddala: ale do Viedne
v okovách odvedená, tam v žalári biedne
;
skonala.
R. 1669 sa
Murá
R. 1671. bol na
a
r.
R.
zase
zase
dostal
Rothtlovi.
om za prefekta Vindisch,
1679 Hieronym kancellár.
1683 zaujal
utratil.
Murá
Tôkôly, ale ho
hne
Matiná Knižnica
64
R. 1684 bol tam kapitánom Ján Melchior
Pasek a r. 1685 Michael Angelo-Jaquemond.
R. 1702 shorel, a dostal sa do moci Miku-
Bercsényimu,
lášovi
tam
ubytoval
ako svedí
ktorý
manželku a tam
svoju
r.
1706,
Hung., schoval
Beliiís notu.
i
korunu a kra-
jinské klenoty.
Po konenom potlaení
Rákocovskej, pripadnul
a od
komory
kúpil
a udusení búrky
Murá
zase kráovi,
ho gróf Štefan Koháry
r.
1720 na ten spôsob, že i potom ešte bývali
na tom zámku kráovskí kapitáni s posádkou
až naposledy už len samí invalidi ta posielaní
ked v tomto ase na zámku zase
náramne veliký požiar, ktorý najväšiu jeho iastku do konca spustošil,
ostatná ale ešte pozostalá iastka jeho poa
boli;
vypuknul
ala
z
sa rúca,
neho
a
tí
poslední
invalidi
zámok
opustili,
tak,
i
všetky jeho hradby,
že
vytiahli
sa
tým
bašty a brány zosypaly
a rozrúcaly.
Po vymretí Kohárovcov v mužskom pojediná dedika Muráa vydala sa
tomstve,
za
cis.
generála
knieža Ferdinanda zo Saso-
jeho syn August Coburg je
vládateom Muráa.
/elšavské 2 hrady. 1) Hradovisko, nad
Coburg-Gothy,
terajším
3.
mestom Jelšavou na všku zo
bolo bezpochyby
dišíe, ešte
strany západnej,
staroslovenské
župné hra-
pred príchodom Macfarov. Spomína
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
65
sa v diplome IV. Bélu, r. 1243 vydaného
Bebekovcom, ktorých panstvo siahalo až
po medze hradu Jelšavského „metá castri
Ilsv'.
Ostatne
hradovisko toto záležalo zo
dvoch okrúhlych a v jedno spojených hradíšf
severné hradište bolo asi 50 siah dlhé a tiež
tofko široké. Priekopy a násypy sa posial
ešte dajú rozozna, ale znaky múrov niet.
Reiss myslí, že skaly z
zi
niokdy
dali
asnárf odvo-
—
Moja mienka je, že na
múry žiadne, ale
vysoké násypy zo zeme a zarúbaniska,
jelšavský
tomto
len
múrov
Séchovci a Vešelín na svoj
palác.
hradovisku
poda
neboly
obyaje,
staroslovenskej
lebo tu
bol
niekdy prales, a síce samá dubina.
Jelšava, predtýín
[Desen]
Desideriovi
r.
osada a kráovské imanie,
hradom
spolu s týmto
sa
dostala
z
rodu
1109 pod Kolomanom sa
jovci
ani
hradu
Husiti
k vystaveniu na
a múrov,
samom
prezývali.
nepoužili
om
bezpochyby
vrchu
skál,
ktorý
z Itálie bol pri-
sahoval, a jeho potomci sa potom
od tohoto
1283
r.
Ratold,
Ale
Ilšajovci
ani
Ilša-
hradovisko
toto
pevného zámku zo skál
preto,
nebolo na
že
a zdolu ich na vrch vy"
váža bolo by náramne prácne
a -nákladné
dos
vy-
už
na tomto
hradovisku
len
mládež jelšavská
vydržiava
každú
bývalo, za
soký.
to,
Teraz
že je vrch
strmý a
majáles a tancuje v bývalej ohrade,
jar svoj
pod
ou
5
Matiná Knižnica
66
je
rozložený mestský cmiter,
veselos
riec:
i
smútok, život a
století stala
ešte
sluší,
že
v
Jelšava
XIV.
banským me-
sa privilegovaným
stom, a že za doby
môže
sa tu
od druhého.
na blízku, sotva na krok jedno
Pripomenú
sa
smr
tak, že
tureckých
nájezdov, na
tak reenej mlynskej hore nad Jelšavou, stála
v
väža,
ktorej
bývala
znaky múrov ešte
zozna.
2.
Starý
i
pozorovacia
tam
sa
teraz
stráž
dajú ro-
[ma. Óvár]
hrad jelšavský
pol hodiny cesty od Jelšavy,
a
síce
asi
na zá-
pad za riekou Jelšavkou, medzi horami na
jednom vynievajúcom všku, na pevných
skaliskách vystavený. DÍzka jeho bola 20
siah, šíros 8 siah. Okolo neho boly zo všetkých strán hlboké priekopy, múry jeho boly
nesmierne
sa
na
ležalo
siahu
ktoré
samého
od
hrebeni
asi
vyše.
i
hradu, ale na
z predhradia sa
hradu, okrem
Delil
2 siahy nižšie
vrchu a v spojitosti so
dom, takže
mého
široké až na
predhradie,
tom istom
samým
chodilo
hra-
do sa-
toho ešte 4 priekopami
zahájeného.
o
sa
mienky
listinách
pôvodu tohoto starého hradu dotýe,
sú rozliné,
sa obidva
spustlé a v
rumoch
A
síce v listinách
od
r.
preto,
ležiace
že v najstarších
jelšavské už ako
hrady
hrady pripomínajú.
Ondreja
III.
1299 zneje takto: „nos ex
Benátskeho
efýicio suS"
cepti
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
67
jure
deesse
nemini
rcgiminis,
volentes,
in
siio
praedictam posessioneín
castro desolato, existente in
et pertinentiis"
utilitabitus
Ilsva,
cum
deserto, et aliis
Táto
etc.
listina
potomkom Rólandovým, Lóránd-
bola vydaná
fyovcom, z ktorých jedna ratoles usadila sa
na tomto zámku, a z ktorej jedon potomok
Eeustach
Ilsvay v
1393 a 1395 bol pala-
r.
jeho ale vymrel
tínom krajiny; rod
r.
Že poiatky tohoto starého hradu
aspo
až do predkresanskej doby,
hrad v
as
Maarov
príchodu
už
1420.
siahajú
že tento
stál,
aj
že
osada „Stará Ves" pod tým hradom na rovine ležala, zdá sa by isté, nielen v smysle
najstarších darovacích
listín,
ale
i
dfa povesti
fudu. Hora, vedia starého hradu ležiaca, volá
a
sa: „Predháj''
„Kazov všok",
a celé to
„Pod staré hrady"", ako aj
vysoký vrch, za hradom na západ sa tiahajúci má meno: „Stará hora". Všetko to poukazuje na prastarý pôvod ako hradu tak
osady, pod ním niekdy ležavšej. Podobne
okolie menujú:
i
Fudu
z darovacích
listín
zatvára,
pôvodný hrad spolu
skrze
a
Tatárov
že ho
prijali
že
aj
bol
z povestí
a
vypálený a
Lórándfyovci,
meno
s
dá sa
osadou
spustošený,
ktorí sa
tu usadili,
od toho zámku a hrad
ten
na neobyajný, cudzozemský, tuším taliansky
spôsob znovu vystavi
dobou
ešte
husitskou
dali;
ktorý
ale
pred
požiarom zapustnú
Matiná Knižnica
68
musel, ako to poukazujú
hrady
gemerské
—
múry hradu,
sa z toho zatvára, že Husiti,
do moci
akovek
i
dá
všetky
a na Ló-
dostali
rándfyovcoch, ako svojich protivníkoch sa zvlášte pomstili, starý tento
hrad nechali na pokoji.
Okolo r. 1826 povstala bola v Jelšave
spolonos, ktorá dala kopa na starom hrade,
hadajúc vlastne skryté poklady, ale na miesto toho našli sa tam rozliné zbroj e, ostrohy,
piky, rytierske ozdoby at., ktoré starožitnosti
však medzi údov sa rozdelily, a tak sa nemilobohu
roztratily.
Poves
je,
o Starom hrade dfa Gustáva Reissa
že na Starom
hrade bývala
vdova,
pani
toho zámku, ktorá z druhej strany jelšavskej
rieky na vrchu Hradovisko reenom mala
kostol, a po remennom m.oste chodievala do
neho. Lud až po dnes hovorí o vekých pokladoch, ktoré majú by pod starým hradom
skryté v pivnici, a tá sa po každý rok v istý
as
otvára,
do
nej raz jedna žena
deckom na rukách bola
klady, složila decko z
ale
zpamätajúc
sa,
vnišla, a
rúk,
malým
s
vidiac po-
vyniesla z nich,
vbehla znovu
do pivnice
pre svoje diea; medzitým sa pivnica zavrela
a ona tam bola zamknutá za celý rok, len
po roku na Vefký Piatok sa pivnica zas
otvorila a
zomrela.
ona vtedy vyjdúc na
—
Taktiež,
strážia tie poklady.
že
svetlo, náhle
holuby
a
hady
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
4.
69
Tisovskú hradová. Hradová táto
niekdy na
stála
skala]
mestekom Tisovcom,
hrebeni
na
strane
nad
západnej,
vekými skaliskami dookola otoená.
do hradu vedúca bola vemi úzka,
a bola
Cesta
sotva 2 stopy široká, a to bol jediný
do
prístup
neho
lebo
;
veké balvany
strmely
od
skál a zo
západnej, kde bol
strane
bola
a
strany výstála
hrebe vrchu
kresaných
z
možný
severu a juhu
chodnej príkra strmina. Brána hradu
užší,
[totiž
vrchu
skál
na
naj-
vystavená.
Základy bývalých hradieb a pivnice sa až po
dnes dajú rozozna, ba ešte r. 1803 múry vyše
jednej siahy stály.
Oproti bráne
osobitná
väža
hradu
vlastného
iže bašta
na
stála ešte
skale
asi
20
siah vysokej, z južnej strany, na ktorú viedly
do skaly vytesané
chatrné pozostatky
cesta, ktorá viedla
schody,
sadenie
teraz už skrze
teraz sa už len
múrov nachodia; ako aj
do hradu južným úboím,
zemiakov rozko-
tu
paná, a len blízko samého hradu medzi kro-
vinami dá sa ešte rozozna.
Bartolomeides sa domnieva, žeby Hradová
na rozkaz kráa Mateja od
Štef.
Zápou
oproti
muráiískym Husitom bola vystavená bývala
o
;
Zapoa pomocou Levoanov muránsky hrad z blízkosti dobýva
ale
nestojí,
lebo
musel, nie ale od
by
ani nebol
tisovskej Hradovej,
ktorú
mohol v krátkom ase vystavi.
Matiná Knižnica
70
G.
poiatok
kladie
Reiss
doby pohanske], a
Hradovej
to slušno,
lebo
aj
tie
do
tu
nájdené popolnice sú toho dôkazom.
Ja
som
Hradová
[ako na
presvedenia,
toho
pr.
Ochtinský hrádok a pobaltické
ohrady starých
skalisté
v
i
as
pozdejšie
;
obyva-
okolitým
Maarov,
príchodu
pustošenia
tatárskeho
iže ako
Slovanov],
hradište slúžila za útoište
tefom,
tisovská
že
ako prirodzená skalná ohrada
[skala]
aj
v
as
ale a síce
do moci Tomášovi
Vojvodovi, ktorý Hradovú, ako svoj sídelný
zámok, náležité upevnil a obnovil; pozdejšie
v XIV.
ju zaujali
za
dostala
stôl.
asu
pádom
ich
s
husiti,
Mateja
sa
žiadnej mienky o
Obraz tohože
kostole
ešte
rozbo-
nerobí sa už
nej.
Tomáša
1828
r.
nápisom
s
síce ešte
by
Korvína musela
rená, lebo v tureckých válkach
Hradovej
a
Vojvodu a pána
v
visel
tisovskom
„Magnif. D.
:
Vojvoda, naturalis dominus
Thomas
1340 in Tisszoltz, Nyúštya, R. Brezo, R. Bánya, do[„Vekomožný D. Thotator Ecclesiarum"
mas Vojvoda, r. 1340 zákonitý pán Tisovca,
a.
.
Hnúšti, R. Brezová, R. Bani,
Okolo
poklady a
našli
vekú
ponachodily sa tam
husitskej,
me,
darca
cirkvi".]
1800 hadali Tisovänia na
r.
na
ktorý
pr.
silný
aj
hrade
Medzitým
rozliné zbroje z doby
popolnicu.
vemi ažký,
chlap
do
dlhý a prostý
obidvoch
rúk
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
71
chyti musel a tak rúbal ním nepriatera, šiša-
kom
a pancierom pokrytého.
Me
tento bol
v majetku neb. direktora hámru Pavla Smika,
ale
žiabohu
r.
1849 bol dolámaný.
toho na mestskom
dnes
dome
—
Krém
je
až po
v Tisovci
oceový pancier a budzogá na Hra-
dovej nájdený, bezpochyby z husitskej
Nájdené tam boly ešte
doby.
ba
koštiale,
i
udí neobyajnej vekosti.
Pamätno je ešte, že v Tisovci
a síce v samom meste Bokajovci
celé
aj
kostry z
kami spolu sa pobily,
pri
om
i
1606,
r.
Tur-
s
faru
i
ko-
stol vypálili.
Povesti dfa G. Reissa sú, že
vtedy vzniknul,
vymizeli;
kaha
Hradovej
svojím
nepriatea
že kecf
sklamala
vtedy
a
seba
orli
Manda
švagrom munepriate
kažná dala
podkovy opane pribi,
myslí:
Tomáša
kedysi
so svojím
spriatelená bola;
Hradovú,
obliehal
Reisz
na
že
Tisovec len
už na hradovej boh
prebývala,
ránskym
pám
ke
pari-
zachránila.
ím
—
možno že poves tá na dcéru
Mangu [Magdaléna] sa
Vojvody
vzahuje.
Krásna Hôrka je jediný zámok, ktorý
zo všetkých gemerských zámkov až na naše
5.
asy
v
celosti
svojej
zostal,
vystavený na
opravdu krásnom, osamelom a zaukrúhlenom
kopci, u päty vrchu Volovca, pcd holou
Paanskou. Kopec
tento je zo strany sever-
Matiná Knižnica
72
vemi strmý
nej
a
preto z tejto strany
je
i
nižší
i
menej strmý
má znane
a pevnejšie bašty a priekopy;
ktorou sa vchodí do zámku.
zámku tye,
zo strany ale
skalnatý,
východno-porudajšej
múry
vyššie
tu je
o
i
brána,
samého
sa
do trojhranu stavaný
dynastov Bebekovcov, ktorí so zbrojným zástupom sprevádzali Belu IV. do bitky, s Tatármi pri
Šajave svedenej, a bojovali po jeho boku
potom na úteku ho sprevádzali a ochraovali, za
diplomom r. 1247 dostali rozsiahle statky v Gemeri a v Turni, a dfa
ten
je
a síce od niekdy mocných
o
Timona
nejší
vystavili
7 zámkov z nich bol najel-
Krásna Hôrka, sídelný hrad Bebekovcov.
Že
ale
už
ského hradu,
týchto
pred Bebekovci pán GemerBorsu, bol mocný
stranách,
z toho
dynasta na
Bartolomeides
ne-
akoby tenže Borsu bol
vystavil zámok Krásnu Hôrku, ke
dejepis
právo
odvodzuje,
i
[Timon]
zámku
i
už pred
cným
povesti
výslovne
dobou Belu
dynastom,
spolu so
Fudu
IV.
ke
Bebekovi, ktorý
musel
by mo-
tu
aty vojenské
svojím bratom
viedol
pomoc,
po boku
kráfovi na
boku kráa, druhý
Kolomana bojoval. Krém toho
potreba a dôležitos stavania pevných zámkov ukázala sa práve v dobe tatárskeho
a
jedon
kráovho
po
tohože
vystavenie
pripisujú
brata
pustošenia, ktorí neznali a ani neboli v stave
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
SO
ahkou
svojou
dobýva pevné
jazdou
zámky,
a o ktorých ešte za
poves
medzi
udom,
73
dlhé
asy
šla
znovu
že sa navrátia
a krajinu horšie nežh predtým pustoši budú.
nám
alej
je
vedomo
z
dejepisu,
že
do Gemera a tu sa im
Lórándfyovci
Bebekovci na odpor postavili,
týmto nie len Krásnu Hôrku, ale
všetky
ich hrady odobrali a svojím vojskom obsadili
až po ich premožení skrze Mateja Korvína
dostali Bebekovci Krásnu Hôrku a ostatné
svoje hrady od kráa nazpaf.
sa r. 1555 Frao Bebek kráovi zpreako
Husiti,
vtrhli
i
i
Ke
neveril, a
pritom ešte
i
mestá Levou, Prešov,
Bardijov a Sabinov ku nevernosti nahováral,
nemu cis. vodca Buchheim,
8000 mužmi pechoty a 600 husármi
vyslaný bol proti
ktorý s
Krásnu Hôrku
mužmi
a
obliehal;
Bebek
pomocou Turkov
da
ale
s
6. sept.
3000
1556
uderil na Buchheima, a ke
posádka zámocká sa vyrútila a Nemcov od chrbta napadla, prišli títo do vekého
rozpaku a zmätku, tak že Bebek celý ich
tábor zaujal, 20 diel, mnoho zbroje, prach,
gule a celú batožinu im odobral. Utekajúcich
Nemcov na Rožavu a Dobšinu honili Turci
z nenazdania
pritom
i
a na úteku ešte 3000 mužov z nich
tali
a
mnohých
Konene
r.
pochy-
pobili.
1565 bol vyslaný proti BebeOn zámky Bebekovských
kovi Lazár Švendy.
Matiná Knižnica
74
jeden za druhým dobyl
najprv síce Szadvár
;
blízko Turni, ktorý manželka Juraja Bebeka,
Žofia Palóci údatne bránila, zaujal a rozboril,
a
potom
1567
r.
dobyl
i
Krásnu
Hôrku,
Plešivec a Gombaszeg.
Následkom toho krá. fiskus zaujal Krásnu
Hôrku a za prefekta bol osadený Peter Andráktorému cisár
sy, zo Sedmohradska prišlý,
hrad
Maximilian
Ke
v
i
panstvo
v
držanie
dal.
potom v domácich búrkach a nadovšetko
as
Vešelíovského, Andrásy-
sprisahania
ovci pri kráovi vždy pevne
stáli,
v pokojnom
vládnutí Krásnou
chaní
ale
boli,
do stavu
i
nie len že
Hôrkou zanepo-
grófskeho
výšení sú.
Tôkôly Krásnu Hôrku do
moci, a Andrásy pridal sa k nemu, na
vodca Schultz zámok ten obliehal, ale
cis.
ho dobyf nemohol, až naposledy Andrásy
dostal od kráa, ke sa jemu
podrobil,
•
1678
R.
dostal
o
amnestiu.
K
i
to,
pamätnostiam
že
r.
1704
tohoto
zámku
prislúcha
Šimona Forgáa ako väza
na Krásnej Hôrke.
držali
R. 1713 veký strach bol sa rozniesol po
stolici,
akoby
tatárski psohlavci
krajiny uhorskej
vtrhnú
poznovu do
mali, a v ten
as
celý
stoliný archív odviezli na Krásnu Hôrku, ba
i
žaláre
dlhší
as.
stoliné
boly tam
Teraz už len
usporiadané
kastellán
za
a daktorí
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
Andrásyho prebývajú na tomto
zámockej nachodia sa
úradníci grófa
—
zámku.
V
zbrojnici
starobylé
všelijaké
zbroje,
a delá
šišaky,
i
som: „Franciscus Bebek de
me fiere"". („Sme z rozkazu
Tu
Plešivca".]
múmia
O
leží
Pelsevitz jussit
Fraa Bebeka
zabalzamovaná
tiež
Žofie Šerédy.
tomto zámku
je
poves, že
hodinu cesty od
hegyi, asi
potom palicou
Som-
na
Krásnej
myš do
pastier oviec uzrel bežiacu
ktorej
pištole,
strely,
ako
sedemírúbový kartá
Bebekovské, z nich jedno je s nápi-
panciere,
z
75
Hôrky,
diery,
do
dlabajúc, shliadnul zlatý
peniaz, a hrabajúc alej, našiel vefký poklad.
Ke
potom
mu
sol
hrudu
oviamí
7
dovolil
dovolil,
7
vystavil
vraj
ves
jedna
bola
zneje,
koza
asíce
Krásnu
Brzo-
ale
ke
Krásnu
Bebekovcov,
praotca
stavené, akýsi arodejník
na
aby
kráf
Štitnik, Plešivec,
zámok
prvý
Somhegyi stava,
niesol ich
kráTa,
o ke
Tak výprava Timon, udá-
a Šófomkô".
vajúc toho pastiera za
ktorý
vystavi,
hradov,
Hôrku, Turu, Sadvár,
tin
syra, v ktorej bola
iastka pokladu, a prosil
ukrytá
mu
kráf Bela IV. sa tu bavil, donie-
ten pastier
chcel
vlastne
už múry
noného asu
Hôrku.
—
na
boly vypre-
Druhá po-
žeby praotca Bebekovcov, oviara,
do jaskyne,
voviedla,
kráovi daroval.
z
ktorého
Jedni
zlatom
preplnenej
potom
hádali, že
polovicu
tá
jaskya
Matiná Knižnica
76
Plešivskom
na
bola
Turanskom,
—
a zase
vrchu,
druhí,
že na
iní,
že
na
Muránskom.
Bartolomeides sa domýšla, že Bebekovci
dobšinských baní tak vemi zbo-
zj svojich
o
hath;
je
aj
o vea skorej,
pravde
podobné, a
to síce
Bela IV. kraoval, a vy-
nežli
as
po ase viac ako
7 zámkov, o ktorých bude dolu nižšie re.
razom,
nie
stavili
Zámok
6.
da
nazvaný,
od
ale
nižno-slanský, vôbec
Bonfína
Muránok
„castellum Sajó", bol
Bebekovcov
nad
osadou Nižnou
Slanou na vrchu vystavený, ktorým ho ale
Jiskroví Husiti odobrali, až ho vojsko Mateja
Korvína od nich dobylo a rozborilo,
tiež
takže
už
teraz
hradu
a
hlboké
len chatrné
studne
sa
rumy bývalého
tam
nachodia.
Bartolomeides mätie tento zámok zo
ským hradom Galsé, nealeko
rieky
SeovToply
[Cepla] v stolici Zemplínskej. [Starobylé cast-
rum
7.
Galis vel Salis.]
Zámok
bylého
stálo
Plešivský, rozdielny
hradišfa,
ktoré
v
na vrchu plešivskom.
dobe
Zámok
od
staro-
pohanskej
Plešivský
Bebek okolo r. 1328 u vtoku potoka
Štitníckeho do Šajavy, tak že sa jeho hlboké
priekopy kol do kola daly naplni vodou;
mal veké a mocné bašty, múry jeho siahaly
až po terajší stoliný dom, na hornom konci
založil
mesta Plešivca.
následkom
Od
uzavretia
r.
1559 bol tento zámok,
krajinského
snemu za
Pamätnosti GemerskoMalohontské
pohraniný
om
na
Kecf
a
sa
vtedy
vyhlásený, a Spiš-
bola povinná
vydržiava
zámok
okolia
ale
jeho
i
Bebek
Juraj
1565.
r.
Turkom
proti
ská stolica
vojsko
obhajova.
zprotivil
Švendy,
Lazár
77
kráovi,
ako
tak
aj
druhé zámky Bebekovské, dobyl ho, rozboril,
a so
zemou
srovnal, takže už teraz len cha-
bývalých násypov a základných
trné zbytky
jeho
múrov
Šajavy sa
8.
z jednej
druhej
i
strany
rieky
spatrujií.
Zámok Gombaszeg
bol
šivca pri osade Salóc reenej
od Bebeka
z
bývalého
kláštora
ktorých on ztade vyhnal
nený a opevnený,
ale
nealeko Pleokolo
na
r.
1557
Augustínov,
zámok preme-
už roku 1564 od
cis.
vodcu Lazára Švendy dobytý a so zemou srov-
múry
naný, takže len chatrné jeho
zostaly.
9.
Náleží
Zámok
teraz
posial ešte
kniežau Esterházymu.
Brzoíinský
náležal už
r.
1243
od nich potom skrz Theklu,
dcéru Detricha Bebeka, vydanú za Mariáša,
Bebekovcom,
prešiel
zámok
na
rod
kráfa Mateja
myslí,
Mariašovský.
opanovali,
dobylo,
ke
ho
bol
že z jeho zborenín
šovské kaštiele v
—
a
ja ale
za to
Husiti
potom
rozborený.
terajšie 3
Brzotýne boly
mám,
i
tento
vojsko
Reiss
Maria-
vystavené;
že nie na kopci u pro-
kde sú menované kaštiele, ale
pod strmým vrchom, Cíger menovaným,
východne od Brzotína, na vynievajúcich balstred osady,
Matiná Knižnica
78
vánoch skalísk stál niekdy otázny zámok,
a posial ešte vidno znaky jeho zborenín.
10. Štitnicky
zámok. Bol niekdy
i
tento
od mocného dynastu Mateja Bebeka, a síce
na dolnom konci mesta Štitníku, na rovine
vystavený, a
delili,
ke
sa vnukovia jeho s hradmi
dostal sa Mikulášovi Bebekovi, ktorého
kúnom, a ktorý tiež r. 1320 založil
susednú osadu Kúnovú Teplicu ím povstala
prezývali
;
línea Štitníckych
Bebekovcov,
etneky
Štitnícky a pozdejšie
ktorí sa
zprvu
písavali; druhá
línea boly ale plešivskí Bebekovci.
11.
Zámok
od potoka Bleh, Boloch,
ma.
chavy Bliach,
svoje
meno
Baliog, okolo
Zdy-
Balogský. Dostal
staroslovanské
blízki Slováci
Balog. Bolo to pôvodne
ako
ho
po
Maari
ale
Várhegy.
hradište,
volajú,
dn^s
asi hodinu dialky
od ma. osady
Balog na hrebeni vrchu, ktorý od Budikovian
Leží
sa dolu tiahne.
—
Zámok
bol
tento
tu
na
mohutných skalinách vystavený, ktoré múrom
jeho za pevný základ slúžily; opodial ale
zámku na východnej
bytné
bašty o
kopcoch,
z ktorých
zámku už
len
Arpádova ata, ako
„equitando"
len toFko
ale,
múry
Anonym menuje
ešte oso-
strane, stály
samote,
tiež
ako
na
aj
skalnatých
samého
zo
vidno.
tento
aj
zaujala.
známe, že
zámok Bolhadu,
že
šajó-gemerský zámok,
Z
r.
istejšieho
dejepisu
1293 vládnul
týmto
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
zámkom
tolestí
jeho potomci
Baliog,
na viacej ra-
Drienanoch
sa rozpadli, jedni z nich v
meno Dereníi.
sa usadili, prijmúc
79
1405
R.
po mei, a zámok
tento sa dostal Séchyovcom, ktorí boli verní
vymrel rod
Baliagovcov
kráT,
a
Husitov;
spojenci
priatelia a
ke
zámok
tento
do rúk
citelných ztratách
Séchyovcom „ex nota
preto
infidelitatis" a
s
Muráom
do
1460
jeho zna-
1481 dostal sa zase do
r.
moci Séchyovcom,
r.
roku ale
1463 Sebastiánovi Rozgoovi pre
ktorí
roku 1646; v tomto
odpore
odal ho
dostal,
daroval ho Ulrichovi Komjathymu;
menité zásluhy, až
Matej
i
tuhom
po
ase
moci
ním
vládli
až do
ale dostal sa spolu
Vešelíovi
po jeho
zámok
mocne upevni, mysliac už
vtedy na odboj. Krém toho dal Vešelín blízko
osady Balogu na jednom kopci vystavi kamanželke
tento
štiel,
om
Turci
dal
sa astejšie zdržiaval, ako
mojší Fud až po dnes
„ke
Vešelín
1664
r.
na
Séchy.
Márii
kráf
[t.
tento
j.
pripomína,
palatín] býval
zámok
viac
ho nikdy zauja nemohli.
na zámku".
razy
—
ta-
hovoriac:
—
dobývali, ale
Po
náhlej smrti
zámok z príiny velezrady
kráT. fiskus, a potom bývali na om, tak ako
aj na Murái, kráT. prefekti. V búrkach TôVešelína zaujal ten
kôly-Rákocovských
hne
jedna
hne
bol
druhá
rozborený,
a v takom stave sa dostal spolu
ke
ho
dobývala,
stránka
s
Muráom
Matiná Knižnica
80
r.
1701 grófovi Kohárymu, a
ke
vymrel po mei, pripadnú! po
žau
Coburgovi
Ferd.
na tento
12.
as pánom
jeho syn
;
tento rod
i
knie-
praslici
August
je
toho zámku.
Drienanský zámok. Na kopcoch pozaložili Balogiovci 2 hrady, od
vyše osady
ktorých
sa Dereninovci
okolo
1300 Vladisláv Balog sa tu osadilTomáš na jednom a Pavel na
r.
Menovite
písavali.
jeho synovia
druhom zámku
Následkom pravoty
zámky ako aj Balogský roku
1546 dostal Séchyovcom do moci.
Dereninovci boly najvernejší spojenci Hu-
sa
obidva
ke
sitov, a
r.
1451,
prebýval.
tieto
s
Ján
Huad,
vojskom
Drienanom, vtedy
bojujúc
svojím
Valgata,
ním
proti
prišiel
slávny
ku
vodca
až
poniže osady Drienan akal na
neho v opevnenom tábore. Ján Huad vidiac,
že je nie v stave ztade ho vypúdif, -dal kríHusitov,
žom
cez dolinu
potok
Bleh
zastavil, a
cele
ke
voda,
zdvihla, urobila široké jazero, prenikajúce
opevneného tábora Husitov, tak že
ten
spôsob
prinútení
sahova. Násypy
a
pripomínajú
„aggeres
Husitov,
tieto
sa
v
Huadiani".
ako
sledoval, ale
ím
nahádza vysoký násyp,
sa vy-
i
Ostatné,
upevnili.
Huad
Ján
alej prena-
odtiahnul, a oni sa
potom v Drienanoch
sa
do
na
po dnes spatrujú
dejepise pod menom
sa
z táboru vytiahli,
pre
boli
toho táboru
z
i
poznovu
potom
Ke
Pamätnosti Gemersko-Maiohontské
Rozgoa premôžem
skrz
boli,
a]
81
Dren-
ich
ianske zámky boly rozváíané.
Blízko Rybníka na
13. Hrad Drienok.
malom všku nad úzkou dolinou vystavený
tak tiež
od Derenínovcov.
Reissa
Bezpochyby
siah.
Priestor jeho dfa
40 a v
tento zámok,
obnášal v dižosti
i
páni držali pevne s Husítmi,
kráa
rozborilo.
Múry
šírosti
ke
vojsko
30
jeho
Mateja
jeho sú celkom zosuté,
vchode do zámku sa posia ešte
a len pri
múrov nachodí; priekopy,
ktorými bol zámok do kola obohnaný, ešte
teraz rozozna sa dajú. Všetko ale už dubinou a buinou zarastá.
Sia).
14. Rimasésky zámok, (Sloven.
mesteka
povyše
Rimaséu
na
Stál niekdy
pahorku a náležal Séchyovcom, ktorí tiež
od Baliogovcov pochodili a od tohoto svojho
zámku písali sa Séchovci, ktoré pochodí od
toho, že tu rieka Rimava malý ostrov robí,
ktorý rieku na 2 poly seká (see), odkia
tento zámok SéchyovSia-Se. Ostatne
cov, ako spojencov Husitov, bol od vojska
kráa Mateja rozborený, tak, že už len priekopy sa rozozna dajú.
chatrná
iastka
i
Rožavský zámok vystavili niekdy
sami Husiti pri Rožave nad riekou Šajavou,
15.
na
strmom jeho brehu, ktorý sa menoval:
Rožavská. Matej Korvín ale tento,
Kaštielka
i
ako všetky Husitské zámky, menovite Vadnú,
6
Matiná Knižnica
82
Sajó-Német
Galgovec,
v Zemúnskej
zrúcaninách
Boršode),
(v
Galsé (castrum
v Abaujskej,
Mišlu
Galis vel Salis)
stolici
rozbori
stojí teraz
veký
dal.
Na
jeho
r.-katolícky
ko-
rožavský; z bývalých ale násypov a
múrov ešte po teraz znaky zostaly.
16. Magin hrad. Stál niekdy nad osadou
Skálnikom na vrchu, a cffa Bonfína bol od
husitského vodcu menom Maina vystavený,
ktorý tiež Rozgo dobyl a rozboril. Posia
stol
ešte
okrúhly
tento
priestor,
om
na
niekdy hrad
múrov sa spatrajú. Pod
vinice pánov skalnických a
a rumy
stál,
hradom boly
aj
hrachovských, ktoré ale zanikly.
Žirkovský zámok. (Mad. Serke, Bonho menuje „Zirziethum"). Stál niekdy na
kopci západne od osady Žirkovce (Serke)
medzi potokami Gortva a Makáš, kde sa
do Rimavy vlievajú. Vystavený bol od Rolanda a patril Lorandfyovcom, ktorých ale
17.
fín
premohli Husiti a zámok
1443, až potom od
a rozrúcaný,
ten
im odobrali
Kráa Mateja
tak, že len
r.
bol dobytý
rumy jeho
pozostalý.
Hodejovský zámok. (Mad. Várgede)
bol vystavený od Lorandfyovcov nad osadou
18.
tohože mena, na konistom
dom,
ale je
Gortva,
z
i
po dnes
vrchu,
rybník,
pod
ktorý
hra-
potok
úzkej doliny na rovinu vytekajúci,
Zpomienka o tomto
zámku deje sa najprv v dobe husitskej ke
na tomto
mieste
robí.
;
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
83
Luenci Jána Huada porazil,
zámku Hodechcejúc sa ho zmocni, ale od Lorand-
totiž Jiskra pri
v ten
jovu,
as
sa Husiti obrátili ku
zámku,
fyho, pána
Pozdejšie
ním až do
odal
Hodejov,
na
obrátili
boli v ten
oni zase s
sa
aj
asu kráa
as
väšou
dobyli
Mateja,
a zase Loranfyovcom
odohnaní.
boli
silou
ho a
ktorý
vládli
im ho
prinavrátil.
Ža-
tým sa dostal Kubíovcom a od r. 1567 bol
pohraniný zámok oproti Turkom. Stolica
Gemerská v smysle uzavretia snemu vojsko
na tom zámku vydržiavala a všetky potreby
doposielaf povinná bola; ale r. 1574 bol
skrz Turkov dobytý a rozborený, tak, že po
dnes už len múry z neho pozostalý.
19. Hajnásky zámok (ma. Ajnácskô).
Nealeko Rimavskej Soboty pri potoku
Gortva na skalnatom vrchu bol vystavený, a
že pôvod jeho padá do predkresanskej doby.
toho dôkazom sú popelnice, ktoré sa tu nachodia. Bolo to
bezpochyby zprvu
len hra-
dište, násypy obohnané, ktoré potom v tatárskej a husitskej dobe na pevný zámok pre-
menené
Obzvlášte ale vo vojnách tu-
bolo.
reckých bol tento zámok velikej dôležitosti,
1545 Turci ho útokom do1546 bol zase Turkom z rúk
vyrvaný a pomocou stolice Gemerskej opra-
a
okolo
síce
byli; ale už
r.
r.
vený
a upevnený,
hradu
i
tak,
že
okrem
samého
na dvoch blízkych kopcoch stály pev-
Matiná Knižnica
84
né bašty, a pochoval
zámky
pohraniné
medzi
sa
Fiakovu,
oproti
preto že bol práve
V búrkach
Tôkôly-Rákocovských rozborený, zpustnul, a
na pomedzí
stolice
pozostatky
len
Novohradskej.
niekdy
jeho
vefmi hrubých^
hradieb sa po dnes spatrajú. Teraz prináleží
barónovi Véeimu.
manom
okolo
tomci
Vystavený od Lopotomkov Rolanda, pod Kolo-
Pufnocký zámok.
20.
randfyovcov,
r.
z
Putnokyovci
opanovali, ako
z
dôležitý,
sa
jeden
sa
po-
ho
boli
Husiti
Sajó-Német,
V dobe
tureckej
o
lebo
nich
osadil, a jeho
písali.
blízky
aj
govec a Vadnú.
zámok
prišlého,
Itálie
1283 v Putnoku
ho
aj
Gal-
bol
tento
Turci dobili
im ho cisárski zase skoro z rúk
vyrvali. R. 1578 bol zámok tento na krajinskom sneme za pohraniný oproti Turkom
r.
1567, ale
vyhlásený a mal svojich
skú
posádku, a síce
r.
kapitánov a krajin-
1595
Petra Lorand-
fyho.
zámok
náhodou zapálením
do povetria nao
jeho majiíef Orlay de Karva s pomocou Gemerskej stolice zase ho opravil.
R. 1674 Mikuláš Orlay de Karva pre
úas v odboji Vešeiíovom utratil zámok
panstvo, ba aj sám padnul do väzenia,
i
len sestra jeho Anna Barbora, vydaná za
grófom Ondrejom Serényim, „da svojej
R. 1653
tento
sa pušného prachu vyletel
;
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
fassie"
zámok
i
panstvo
85
Orlajovské nazpät
dostala.
1678 dobyl ho Michal Teleky, ale toho
R.
istého roku zase
ho
utratil.
aj
1685 cisárski ho zase dobyli a mocne
R.
na
porúchali, a
zemanov na
pochytaných
to
putnocký
svážali a daktorých
i
zámok
na škripci
odbojných
do väzenia
muili; tak
na
Ján Dane, a Alex. Usa pre odboj VeŠelíovský tu boli uväznení.
pr.
1699 bol zámok
R.
zase opravený a
generál Nigrelli uväznil na
om Michala
cis.
De-
Tôkôlyovmuif.
R. 1706 padnul zámok tento do rúk Rákócyho; jeho posádka ale pre mnohé drancovanie bola vo zlej povesti. Potom ho zase
tery a Martina Székely pre odboj
ský a dal
ich tu na škripci
dobyli cisárski.
astom dobývaní mocne porúchaný
zanedbaný od r. 1711 konene spusínul a
Po
a
tak
z jeho
rumov
dal
si
gróf
Serényi
vystavi
kaštie.
21.
Pevnos Sobôtka (ma.
ktorej
deje
a
ku
tak
padajú
skrz
do
tureckej
nám najbližšej doby;
je charakteristika
skej
výlune
Szabadka),
zámkov v dobe
gemerských
dynastov,
a kecf
potatár-
menovite
skrz Bebekovcov, Baligovcov, Lorandfyovcov
a Séchyovcov vystavených náramná širokosf
iže hrubos a pevnota múrov, známka ale
Matiná Knižnica
86
zámkov mnohé bašty a väze
husitských
je
známkou
prepadeniam
napochytre proti
:
tak
tureckých pevností, ako
týchto
nenazdania
z
vystavených, že ony malý v prostriedku
len
jednu väzu, lebo baštu a potom zúkol-vúkol
boly priekopami a násypmi obohnané.
Sobôtku,
Sobote
1555,
iže
ktorá
bašta,
trojnásobným
Rimavskej
pri
po dobytí Fiakova
v prostriedku
že
tak,
väža,
Szabadku,
ili
vystavili Turci
násypom,
bola
ale
z
r.
osamelá
stála
obohnaná
aby
priiny,
tej
napadnutí od nepriatea, bránili sa najprv za
potom za druhým a
prvým,
násypom, a
do väze, iže bašty a
utiekli
nili,
pokial
im
došla
tretím
alej
odola,
ztadial
sa brá-
pomoc
z najbližšieho
Sobôtka tedy
hradu ^Fiakova.
za
tak
nemohli
už
kecf
bývala
pre
Turkov pevným stanoviskom, pri ich vojenských pochodoch a výpravách, na plien a
lúpež podujatých; tam om* mávali
svoje
sklady, potraviny a streliva, ta dovážali z bitky
ranených,
svojich
z bitky
od Siksavy
na
;
pr.
1558 a 1559
r.
ta dovážali
i
chytených,
ako Juraja Bebeka, Magoiho, Jána Sárkôzyho, Juraja Séchyho, Kašpara Putnokyho a
druhých.
Až
r.
1593,
da
16. sept. Tiefen-
bach a Štefan Drugeth de Homona
túto,
poítajúcu v ten
sádky,
posádku
útokom dobyly,
as
vypálili
ale dorúbali. Turci
pevnos
400 mužov por.
a rozborili;
1643 za po-
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
rážku
hrozne sa
túto
vypomstili,
erenany
osade
pri
febr.
87
lebo
15.
sviedli s našimi
velikú bitku, v ktorej Turci zvíazili a z nášho
mnohých
vefmi
vojska
Medzi
chytenými bol
pochytali.
Jánoky, pán
Kašpai
potom
6800
najprv do Jágra a
Hrachová, ktorého
do Belehradu
i
a
pobili
odvliekli, a len
ke sa
za
ho prepustili.
ereníanskej sú
vykúpil, na slobodu
toliarov
Pamiatky
a porážky
bitky
ešte znaky násypov vo farskej záhrade, za
nim naše vojsko v opevnenom tábore ležalo,
nachodia
sa
tam
i
všelijaké
strely
a
kosti
udské.
V tomto ase
renany
boli
da
platili
nemilosrdne
Rimavská Sobota
eTurkom, od nich asto
i
sužovaní,
tak, že posielali
asto až do samého Cari-
poslov
svojich
i
hradu.
Rimabaský opevnený
22.
Sobôtke,
tak
istom
ase
teraz
ev.
aj
Rimabani,
v
vystavili Turci
chrám
stojí,
panstvo v Malohonte
vlastne
kaštiel,
—
kaštiel.
Ako na
temer v tom
na tom všku, kde
pevnos,
ustáli
aby
mohli.
svoje
Bol
to
pevným múrom dookola
Dos možno, že dielo toto popôvodne od Husitov; že ale kaštiel
tento bol v moci Turkov, odkial oni nátisky
a lúpeže prevádzali, o tom svedí
protokol
super. Rimanoviusa od r. 1596: kaz rimaobohnaný.
chodilo
i
baský
Levrinc pre
veliké
nátisky musel sa
Matiná Kn ižnica
88
na
vzdiali
Brezovo. S
padnú musel
i
pádom
kaštiel
ale
Sobôtky
rimabaský a bol
od nášho vojska, tak, že už ani
kde voakedy stál.
23. Zámisko. Na vrchu Sinec reenom
pri Rimabrezove, kde sa až podnes nachodia
rumy a rozvaliny bývalého hradu. Moja
mienka je, že hradby tieto boly práve proti
Turkom, na Sobôtke a na Rimabani opevneným, vystavené, aby ich nájezdy a lúpeže
v hor. Malohonte zamedzily a útoky odrážaly.
Zámisko toto bolo v as nebezpeenstva
okolitému fudu aj útoišom a ochranou
osoby a majetku. Ako bolo na pochytro
stavané, tak sa potom, ke Turci Fifakovo
utraíili,
chytro v rumy rozpadlo.
24. Hrad Viselnú. Nad osadou Príbojom,
nealeko Rimabani, na favej strane rieky Rirozrúcany
znaku
niet,
i
mavy,
stál
pahorku,
ešte
sa
hrad tento na okrúiilom
niekdy
ktorého
rozozna
násypy a rumy
dajú.
Dejepis
i
po dnes
ale o
om
mlí. Reiss mysh, že to bola niekdy bašta,
alebo
ohradený tábor Husitov,
ktorí,
že ne-
mali vefa vojska, nedostatok jeho skrz zámky,
pevné hrady a bašty nahradzovali, at. Ja sa
ale domnievam, že Husiti, ktorí tu na blízku
Maginhrad a Tibránili a malé
sovskú Hradovú,
pevnôstky pri nepatrných osadách ani nezakladali. Ale naproti Turkom, v Sobôtke a
mali
pevné
zámky, a
z
síce
tých
sa
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
89
Rimabani sa usadivším, súrna potreba a tak
nebezpeenstvo donútilo našincov, že
blízke
i
oni z jednej
vrchu
Sinec
zámisko na
Rimavy
strany
reenom,
z druhej
strany hrad
Príboj vystavili, a to síce práve na ten spôsob, ako Turci v Sobôtke, v postriedku väze,
baštu a okolo
lebo
Meno osady
va
svedený
na
aj
mieste.
Ke
pominulo,
násypy a priekopy.
nej
Príboj zdá sa
ale
ovšem poukazo-
boj na tomto
nebezpeenstvo od Turkov
s
Turci
táto bašta sa rozsypala.
i
Rákošský zámok. táto bola predošlým
podobná, asi na 4 siahy vysoká a taktiež
široká, a síce do štvorhranu stavaná väža,
pod vrchom Železníkom, blízko osady Rákoš.
25.
I
Daktorí túto
z kláštora
viere
že
i
väzu pokladajú
niekdy
pozostatok
za
kameanského,
o
ale je
nepodobné. Ja som toho presvedenia,
táto
osamelá a viac pátrov poítajúca
väža bola v búrlivých tureckých
išom
okolitých
asoch
úto-
obyvatefov pred tureckými
martalóznii, ktorí
na lúpež a drancovanie až
sem
preto, že na okolo
zabehúvali,
nebolo
žiadneho pevného zámku ku obrane a ochrane
Vchod do tejto bašty bol v skale
vrúbaný a pod ou boly pivnice pre sklady
obyvatefov.
i
prachu, potravy a vzácnejšieho majetku.
Ke
nebezpeenstvo od Turkov pominulo, vtedy
i
táto
1856
bašta
zanedbaná, poala sa rúca. R.
kopali tu Tudia,
hadajúc dfa obyaja
Matiná Knižnica
90
poklady,
a
našli
pod
sklepením
kostru
jeden hlinený pohár.
loveka
26. Pogonyvár a Kisvár, blízko potoku
Gortvy a Makášu. Pogony bezpochyby od
z
i
slova Pohon, alebo Pohan. DFa moje] mienky
pôvodne starobylé hradištia, na
ktorých v tureckej dobe tamojší páni na tejto
iare pohraninej naproti novohradskému,
Turkami obsadenému Fifakovu, bašty, alebo
opevnené kaštiele ku svojej ochrane staväf
i
toto boly
boli prinútení.
Hrachovský zámok. Tento už za novdoby okolo r. 1636 vystavil Frao
Jakoffy, bývalý to prefekt muránskeho zámku,
za asu Márie Drugeth de Homona, vdovy
totiž manželku Japo Jurajovi Séchy.
koffyho, Juditu Dersfy, v jeho Hrachovskom
27.
šej
Ke
kaštieli
v noci boli prepadli zbojníci, ju
ili a olúpili: Jakoffy
mu-
vystavil na miesto ka-
zámok, ktorý baštami upevnil, priekopami a násypy obohnal a v prostred zámku
štiela
1
tento zámok v búrkach Rákocovských hnecf od jednej, hneef zase od
druhej stránky dobývaný, z väšej iastky
vystavil väzu.
bol rozborený,
jedna
i
väža jeho rozrúcaná
iastka jeho dosial ešte
;
kremä
zostala a je
obydlená.
28.
niekdy
Ožanský
tiež
opevnený
kašiiel.
Vystavaný
k obrane proti Turkom, napahrbku
nad mestekom Ožany, od dynastu Bakoša.
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
Pamätné
nad Ožcíanmi
že
je,
Bokayovci a
medzi
cis.
91
r.
1604,
vodcom Jurajom
Bašta bola tak krutá bitka svedená, v ktorej
do
4000 Fudí.
Bašta zvíazil, a jeden kapitán Bokayovský,
Blaško Németh, od neho chytený, bol na rozkaz Baštu štvrtený, t. j. na 4 kusy roztrhaný.
Kecf potom pozdejšie tento chýrený, ale od
Maarov pre svoju ukrutnos vemi nenávidený Bašta pred Bokayovci cúfaf musel,
istý básnik složil na neho tieto latinské verše
padlo
obidvoch
z
strán
Ne
fúge,
Sed
fugis et vasta tua copia cernitur hasta,
sta
Bašta,
ne fúge, sta
sta,
[bene Bašta
Copia non
miserorum sanquine
casta,
[pasta,
Te
pariter,
Bašta,
malé
pudet vasta
[catasta.
(Nebež,
stoj.
Bašta,
stoj,
nebež, stoj,
[dobr^' Bašta,
Ale utekáš a ohromné tvoje bohatstvo
[je
nivoené kopijou,
Bohatstvo neisté, krvou biednych cho[vané.
Teba, Bašta, jednako málo stydí
[ohromná porážka.)
Kaštiel
opevnený, tiež
Gruavár.
novšej doby pri osade Jólészu, za Rožna29.
z
vou, patril
rozválaný.
rodine
Császárovskej,
Bezpochyby ohadom
teraz
na
už
blízku
Matiná Knižnica
92
Krásnu Hôrku, a za
prví z
že Császárovci boli
to,
pánov,
tunajších
stal
i
opevnený
ich
poali
ktorí
predtým neznáme zemiaky
(ma.
sadi
grua), do-
potupné meno:
kaštiel to
Grulyavár.
G) Starobylé kostoly gemerské.
Štiínický ev. kostol z XÍII. stôl. v slohu
1.
gothickom
voI.
111.
Magar.
Vindisch
stavaný.
om
pag. 269 píše o
Csetnek) besuchten wir die sehr
deren
Seite
des Evangeliums
Aufbev^ahrung
und
Bauart,
gothische
alte Kirche,
auf
der
einst
zur
die
stehende,
Monstranz,
der
Ung.
toto: Hier (in
oder
des
Schaugefessäs dienendes gotchisches Thiirm-
chen
Alter derselben iiberzeugten.
starobylé
i
pisy, zápisnice,
2.
1286 uns von
geschriebene Jahreszahl
dem hohen
mnohé
tu
nápisy
Sú
ná-
poukazujú
stavba,
jeho
kostol,
ev.
nachodí sa v
starobylos;
härby,
at.
Ochtinský
steny a
náhrobky,
tiež
om
vysokú
na
kalich,
kto-
rého nápis dosial nikdo vysvetli a vytlumo-
i
nebol
ajná
s
vstave,
krstitefnica.
ako
aj
neoby-
starobylá,
má
Obec Ochtina
pea
obrazom Sv. Nikolaja, biskupa cirkve pra-
voslávnej,
Ochtina."
3.
s
nápisom:
Zvon na
„Sigillum
veži je
Gecelovský ev.
od
je tiež
r.
de
villa
1515.
starobylý s go-
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
thickými nápisy a pri
om
93
veža neobyajnej
podoby.
4.
i
Revúcky
mabami
r.
nej vysí prastarý
5.
icath.
pamätným
s
Chyžanský
r.
pôvodne kaplnka
kath.,
s
prastarými
mafbami po stenách a nápismi; na
starobylé
rezby;
stará
oltáre sú
krstitefnica,
zo žuly vykresaná, okrúhlej podoby,
sa niekdy
rúchaná,
dietky
stojí
nali
ho
opatrujú.
nich
7.
nej
jej
chrámu.
Ku
tejto
oltárom boly ulosvätého, prista-
drevený kostol a kancef a oboh-
múrom, jeho pozostatky sa dosial
Dvere sú vnútri železom obité, do
niekdy kuruci, chtiac kostol olúpi, na-
darmo
6.
pod
do
zmáali, teraz už po-
ostatky už neznámeho
Husiti
vili
celé
za dverami
prvotnej kaplnke,
žené
rezbou
zvon Quirin.
v byzantínskom slohu vystavená,
utešené
i
starobiiým oltárom a s vežou, na
rúbali sekerou.
Kraskovskýy posvätený
Kiatický svedia
sv. Ladislavovi,
a
už dfa svojej stavby
o vysokej svojej starobylosti.
8.
Rimavskobrezovský
s
neobyajnou
sta-
robylou vežou.
9.
erenianský bývalý
starý
kostol po-
chodil tiež z XIII. stôl. a bol na ten spôsob,
chyžanský, po stenách mafbami pokrytý. V dobe husitskej boly po stenách a
nad bránou kostola kalichy namafované, teraz ale je už cele obnovený a všetky jeho
ako
Matiná Knižnica
94
Podobne
obrazom sv.
zmyzly.
Starobylosti
vnútorne
niekdajší
aj
Krištofa
bol
ervenou farbou mafovaný a
pri
kostol s
tisovský
svätom bol
chrámu.
jako
kalich,
aj
nad bránou
aj
H) Staré klášfory gemerské.
Conventus S. Spiriako svedia Annales
per Nicolaum Berger
Jelšavský kláštor.
1
tus de Ilva seu Jolva,
S.
Eremitae,
Pauli
conscrípti
;
srovnaj
:
Schematismus
Cleri
Ro-
senaviensis de anno 1855. Kláštor tento stál
práve
niekdy
kaštiel
tam,
kaštiela tohoto sa
i
valé celly mníchov,
Mária
kde
teraz
stojí
vefký
kniežaa Coburga, a v zadnej iastke
Széchy
Vešelínom
najprv
môžu rozozna býkaplnka, v ktorej
aj
potom
Bethlenom,
s
bola sobášená.
dobe
niknul v
teraz
ako
husitskej,
Kláštor tento za-
potom ho Séchy-
ovci a Vešelín opravovali a naposledy knieža
Koháry dal ho obnovi a do štvorhranu vystavi. Ku kláštoru tomuto náležaly niekdy
osady
iže
Mnišany,
meno odvozujú
ktoré
capras**,
žeby
Mntšane a Kopráš,
od lat. „ad
daktorí
tu mnísi jelšavskí
kozy pravda podobne ale sa
od kopráde, iže kapradi.
;
2.
Kameanský
Francisci,
nasledovne
ktorý
i
už
tento
kláštor.
r.
1533
už
v
to
boli
držali
má odvodi
Ordinis
ležal v
dobe
Scti
rumoch,
husitskej
Pamätnosti Gemersko-Malohoiitské
musel;
zpustnúf
ktorom
niekdy
mieste
už ani nezná, na
sa
teraz
95
tento
kláštor
stál
pravdepodobne, že v prostriedku osady, blízko
terajšieho ev. chrámu.
3. Rybníky kláštor, Conventus Nazare-
norum de
iže Újvásár.
Ribnik,
Rybníkom, kde
je teraz ev. kostol,
možno základy bývalého
vidie.
Poves
v doline svoj
terajšiu
zneje
kde
i
teraz
rozsiahleho stavania
tak, že mnísi tito mali
rybník, a že pri
osadu,
om
založili
ktorá sa v listine kráfa Belu
Lipunthava od blízkej osady Li-
menuje
povca, na
i
povesti
niekdy tento kláštor na kopci za osadou
stál
IV.
Da
všku
tento kláštor,
s príchodom
vystavenej.
Moja mienka, že
ako všetky gemerské kláštory,
Husitov a opanovaním celého
Gemera, zaniknul a spustnul.
4. Štitnický kláštor. Conventus S. Pauli
primi Eremit. stál niekdy na námestí, bHzko
terajšieho ev. kostola, a síce po oboch straako to pozostatky jeho základných
a vemi hrubých múrov dosvedujú; bezponách
ulice,
chyby už v dobe tatárskej zaniknul, tak, že
ho Bebekovci preložili do Gombasegu, a tam
r. 1371 vystavili nový kláštor.
Kláštor Hárskút, nealeko Krásnej
5.
Hôrky,
založený
r.
1141,
ktorý
ale v XVI.
vo vojnách tureckých zaniknul.
Kláštor Hangoh, Conventus Eremitarum
S. Annae de Hangony, bol r. 13t>8 od Séstôl.
6.
Matiná K nižnica
96
chyovcov
založený
znamenite
a
nadaný;
zapustnul ale bezpochyby už v dobe Husitov,
ako známo, kláštory nenávideli a kammoc siahala, aj bohoslužbu a ob-
ktori,
kofvek ich
rady svoje zavádzali.
7.
Janošovský
kláštor
„Abbatia
Scti.
Joannis
Pázmana
stál
už
r.
pri
Ritii.
Sobote.
Bapt. de Jánoši", dfa
1307
a
pod
prislúchal
ostrihomského. Bol on opevnený
arcibiskupa
dvoma baštama zo štvorcových kresaných
kameov, ktorých spodná iastka, akofvek
vefmi
už
asu.
I
porúchaná,
dosial
i
ešte vzdoruje
tento kláštor v tureckých vojnách bol
už rozborený.
8.
Gombaszeg
Conventus
Solovci,
pri
Pauli Eremiatae. Kláštor tento
bekovci na miesto Štitnického
vystavili
r.
S.
Be-
1371, ale
r.
1557 mladý Juraj Bebek vyhnal z neho mníchov a prestavil ho na pevný zámok, lež
skoro za tým
bojoval a so
srovnal.
Residencia Jezuitov v
9.
bol
generál Lazár Švendy ho vy-
zemou
založil
homský
r.
Juraj
1569;
Lippay,
teraz
Rožave,
arcibiskup
stojí
ktorú
ostri-
na tom mieste
biskupská residencia.
10.
Kláštor Rožavský,
S. Francisci, založený
1780. Tento jediný zo
r.
Conventus
ord.
1733 a obnovený
r.
všetkých gemerských
kláštorov trvá až po dnes.
Famätnosti Gemersko-Maiohontske
I)
Staré písomné pamiatky
Tieto
vedomo
síce
—
až
dosial
Gem. Slovákov.
—
nakoko
skrovné
vefmi
sú
97
je
mne
menovite
a
iže iary, akými naši predkovia v dobe
predkresfanskej písavali, v našom Gemeri až
dosial nikde sa nenašly; medzitým možno,
rúny,
asom
že sa
nech
len
ešte
i
národovci
staré
obzvlášte Hrádok nad
vinný
Šiveticiami,
druhé ohrady
zo
dao
takého
háje a
Ochtinou,
vrch
odokryje,
hradištia,
Múrik nad
nad Špaopolom a
skalných
balvanov
pilne
poobliehajú.
Z doby
pamätný je pre nás:
na Uzdine a od Turých
v Novohrade z roku 1482, ktorého odpis
pripojujem. Listinu túto preto kladiem medzi
1.
List
kresanskej
pána
Gemerské starobylé písomné pamiatky, lebo
kniežaa Kohájej pôvodina bola v majetku
ryho, pána na Muráni a Balogu, ktorý ju dal
uloži do svojho archívu v Antole,
prenesená do archívu
tuším
odkial je
kan-
centrálnej
cellárie kniežaa Coburga vo Viedni. Facsimile
bolo pripojené ku knižoke
listiny
tejto
„Nógrád megyének esmertetése, Pesten 1826",
z ktorého urobil odpis
zase
brat
Po našský
Gustáv Reiss, a
jeho Ludvik, ako
zneje
list
je
z
ten asi takto:
Pán od Turých z Hradu a z Tvrze
Uzdynskej myle Sestronce Katrony po-
„}a
nešij
toho
tu pripojený.
7
Matiná Knižnica
98
jedem s Paholky mýmy naproty Tytarum až k Šajavskému Brodu. Pro
Tvoji bezpenos pryd na muj Hrad Uzdyn
zdravený
!
!
!
Ja
a bud vždy zdravá
Tebe žádá až do smrty auprimný
Bratrýk pancýrem a lebkou ozbroyeny HINEK Pán od Turých mp.
U
uzdýn po
tvrzy našy
1482
Nedeli (ktorej?)
(?).«
Písmeny, ako facsimile ukazuje, sú
šej
z
punktíkmi okrášlené,
žiky a
a
3, ä,
2.
^,
ft,
kalichu v ev.
kostole
a Gustáva Reissa dosial nikdo
medzi
nimi
ítam ho
Sionu
doby
dfa
môjho
a preto
bohužial
Týmto podobné
dosf veFa
v
:
Pane
a
má
i
5,
a
na
slávu
zdania
2.
a
pochodí
nápis eský.
ukradenom starom
kostola v Revúci,
môjho zdania pochodil
kalichoch
litery
„Opustils
husitskej,
r.-kat.
grécke
naráža sa tu na Žalm
;
tento
Nápis na
kalichu
dve
takto:
Christe"
6. Kalich
3.
i
nebol vstave
gotické písmeny a
lámané
to
och-
vyznania Bartolomeidesa
tinskom, ktorý dfa
Sú
pr. ^,
VV
í»,
Nápis na
vysvetli.
krí-
daktoré
len
medzi nimi sú goticko-slovenské, na
z
vä-
iastky grécke, všelijakými iarkami,
ktorý
dfa
z husitskej doby.
staré nápisy na kostoloch,
peiatkach v Gemeri soberal
Gustáv Reiss, a našlo by sa ich
a
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
99
medzi nami mi-
ešte viac, nech sa len najdú
fovníci a zpytatelia starožitností.
K) Staré baníctvo v Gemeri.
Na dosvedenie
už
s
v
bu
ešte
uvádza
pilovali,
pr.
ältere
Gottlieb
slcôr
jednoho
asu
od nich baníctvo
Bartol. v diele „Provincia
Csetnek" svedectvá
k
bu
dobe,
prastarej
Nemci,
toho, že Slovania vôbec
nemeckých spisovateov,
Hencze
„Versuch
des
Fränkischen
Geschichte
píše: „Friihzeitig
legten
sih
iiber
die
Kreises"
die Slaven auf
den Bergbau. Die ergiebigen ungarischen
Bergwerke wurden von ihnen erfunden
und unsere Voralters in ausnehmender Bliithe
—
Bergwerke,
gestandenen
Orten
bei
uns
welche
Ursprung
wahrscheinlich von ihnen
geben,
mehreren
stammen
Weil die Sla-
her.
ven die ersten waren, welche sich mit
Bergbau
so
viele
vorziiglich
slaviscfre
dem
noch
Bergwesen
beschäftigten, sind
Wôrter
gebrauchlich, als Fiotz,
im
Kuks, Kisz, Kipricht,
Schacht, Schwaden, Kobold, Schicht, Seiffen,
Spath, Hollen. Meiter u
s.
w.
Že i vrchy a bane gemerské za starých
ias boly na striebro a zlato bohaté, tak
svedia dejepisci Bonfín, Ranzanus a druhí
:
a že pradávni
predkovia
kovy, zo zeme
to poukazujú
naši
pilne na svetlo
tieto
vzácne
vynášali,
na
mnohé od nepamäti fudskej už
7*
Matiná Knižnica
100
zasypané bane na rožavskej,
Ako
vôbec obyaj býval
to
národoch
strých
vek
Gemeri
znaky
a
štit-
tak
vodovody a
akc vo zvolenskej
dlhoizné
a v Tatrách sa ony až posial rozozna
patrne
ktoré
zlatého piesku
vesti
oho
rožavskej,
ešte na
muránskej a rimavskej doline; akof-
v
stolici
za
Slováci
zlato z piesku, by-
prieplavy sa nenachodily,
dajú,
pri najstarších
gemerskí
potokoch,
posial
i
i
dolovali
riekach a
povesti sú
níckej,
tak
sveta,
doby
prastarej
mu-
štitníckej.
rimavskej doline.
ratkovskej a
ránskej,
udu
ku
niekdy
slúžily;
premývaniu
za to ale
mnohé po-
na pr. pod starým hradom jelšav-
ským po dnes pripomínajú, ako tam niekdy
z piesku zlatý
Vedfa
prach vymývali.
zlata a
striebra je v
bývanie železa prastarým; k
Gemeri
omu
i
do-
prirodze-
ným spôsobom podnes zavdaf musel predkom naším povestný vrch „Železník",
—
toto nesmierne bohaté ložisko železnej rudy,
po dnes rok po roku mnohé
Okolo
vrchu Železníka, po Hornom Gemeri na šiz ktorého sa
i
milliony centov rudy na železo dorobí.
roko-cfaleko
vrstve
ale
i
nachodily
sa
zeme väšie-menšie
v povrchu
vraty kôry
zeme,
zemskej,
nie
len
v hornej
žily železnej
rudy,
skrz plutonické pre-
nakopené
jej
hromady,
ked za viacej storoí prevetraly, ahko
sa potom aj topi daly. Tak tedy naši dávnoktoré
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
101
predkovia po všetkých okolo Železnika
vekí
ležiacich dolinách,
potôkoch,
ších
áno
i
na
stranách
pri tých najchatrnej-
úboiach
a
vrchov nastavali malé, železo topiace piecky,
domáce nátrosiek po
našich dolinách a úboinách sú toho po dnes
istým dôkazom. Pamätno pri tom, že niet
a tak dorábali
radie a
železné
všeliaké
mee. Hromady
kovali
pamiatky, aby na vrchu Železníku a v celom
jeho
nemeckí
okolí
od
mysel
osadníci
s
dobývaním
rudy boly sa zaoberali; tento prie-
železnej
prastarej
doby bol výlune v ru-
kách Slovákov.
o
sa už
známo
je,
nemeckých prisahovalcov tye,
od asu II. Gejzu f 1161
že
Nemci, prilákaní povesfmi o bohatých baniach
v Tatrách a okolitých
cich (tak
ako
vo
terajší
vrchoch sa nachodia-
dobrodruhovia v
zlatej
usadzova zaali.
Jedna haluz z nich osadila sa v Gemeri na
Dobšinej, ktorá istotne s Nemci v Smolníku,
Kalifornii),
sa
Wagendriisslu
Gelnici,
istého
Spiši
kmea
pochodí,
z
a
jednoho
nie,
a
toho
ako daktorí
Nemci boli pozostatky
Markomanov lebo Gótov.
Dobšinci títo sa potom rozliezali po celom
Gemeri, hadajúc vzácne kovy, a behom 13.,
myslia, žeby dobšinskí
Qciadov, Gepídov,
14. a
rodiny
a v
15. stôl.
i
osadili
v Jelšave,
okolí,
ba
i
sa
z
nich
etnejšie
Revúci, Plešivci, Štitníku
niektoré
maliké obce žalo-
Matin á
102
žili,
ako na
Knižnica
Petrmanovce (Petersmandorf),
pr.
Marku ška (Marksdorf), ktoré
poslovenily
tak, že
;
rodinné nemecké
už
sa ale skoro
teraz
len
niektoré
mená, potom nemecké zá-
menovaných mestách z 15. a 16.
nemecké ku pr.
Eltsch
Rauschenbach (Revúca),
(Jelšava),
Pleisnitz (Plešivec) na bývalých tam niekdy
pisnice
v
a prilepené im názvy
stôl.
prisahovalcov pripomínajú.
V
nej,
XVI.
stôl.
mali
Nemci na Dobši-
tíže
v Štitníku a Ochtinej rukodielne ocefové,
v ktorých kovali
mee
pre vojsko
Tôkôlyho
Bethlenovo,
a
Bokayovo,
Rákócyho,
ba
meovnícka, ktorá
mala svoju osobitnú lavicu v tamejšom ko-
v Štitníku bola
aj
cecha
stole.
Medzi zásluhy pristahovalých sa do Gemera Nemcov pripoíta sa musí hlavne to,
že oni pre menované už mestá vymohli a
nadobudli tak reené krupinské právo, ako
ho niekdy krá Bela IV. r. 1244 mešanom
krupinským bol udelil, a ktoré v tom záležalo, že si mešania svojho rychtára slobodne
volili, tak, že sa im do tejto voby ani comes de
Zolyom župan zvolenský mieša nesmel, a potom, že si vo svojom chotári mohli slobodne
drevo rúba
skáa láma, nasledovne mali
i
vlastnú právomocnos a svoj trestný
Tak r. 1328 na prosbu pána Dominika
Bebeka krá Karol vydal pre mestá Štitník a
svoju
súd.
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
103
„Quod
Plešivec diplom, v ktorom toto stojí:
duc
in
ipsius, Pelesich et
ville
his
omnibus
Csetnek vocate,
singulis literatibus, sen liber-
tatum prerogativis, quibus hospites nostri de
Carpona
cum
pratulantur, a
modo
hospitibus,
perpetuo
suis
(Aby
fruantur".
dve
jeho
in
posterum,
gaudeant
Plešivec a Štitník vo všetkých
et
menom
mestá,
týchto
výho-
dách, alebo predprávach slobody, ktorých sa
tešia
naši
v
hostia
Krupine,
vždy sa radovaly a prekvitaly
od
i
teraz
na
so svojimi
prisahovalci.)
Dosial ešte dobšinskí Nemci majú v oby-
po roku sa rozliezaf a potulova po vrchách Horného Gemera, a otvárajú tu
tam staré
nové bane, vábiac na
ají, temer rok
i
i
nových úastinárov, (v Chyžom dolina
Nemcova, potom mená obyvateov: Hevär,
ne
Hevárik,
Hauer,
a
bývalé
upomínajú na týchto
Slováci,
Huty.
Hiitte
nemeckých).
ktorým takéto banícke dobrodružstvá
neboly po
stále
ich
baníkov
pracovali a pracujú
vôli,
i
dosial
v železných baniach na vrchu Železníku,
menovite obyvatelia Sirka, Turoka, Rákoša
a Nandráža, ako
aj
v
poetných železných
masách a lejárach horného Gemera.
L) Pamätnosti prírody v Gemeri.
I.
1.
Jaskyne:
Baradla, Agtelek
je
svetoznáma.
Matiná Knižnica
104
2.
(ma.
Lednica
Lednicze) pri osade Si-
pomedzí
na
liczi,
toranskej
na
stolice,
vrchu hory; vyzerá ako otvorenina vyhaslej
Jaskya
do zeme, ako do studne,
za horúceho leta po
stenách jaskyne kruhy adu rozlinej podoby
sa nachodia naproti tomu v zime je tam len
voda a blato.
ta do jaskyne z pištole
strelí, tak to
dá silný ohlas, akoby veliké
sopky.
a pamätná
ide
tým, že
je
;
Ke
delo,
3.
Budostó,
jaskya
Hosusova,
blízko
o
udskými kosami
s
rozliné
nich sú
po-
vesti.
4.
Na
vrchu Káer,
nachodia
topných
5.
asi
1
sa
i
Kašter za Tisovcom
jaskyne s
tiež
kosami predpo-
zvierat.
Na
vrchu ertovom,
tiež
za Tisovcom,
a pol hod. od mesta, nachodí sa vefa
jaský a v nich kvapkajúci kame „Stalactytes". Z tohoto vrchu pomedzi zápole a
vysoké skaliny
veFmi úzkym, sotva 4 stopy
obnášajúcim žFabom
valí
sa s velikým hrmo-
tom dolu tak reený „ertov potok".
6.
Na
vrchu
Hajnáš,
medzi
Muráom
dos veká jaskya, v
a
Tisovcom, je tiež
malé jazero nachodí.
rej sa
7.
Na vrchu Šajba, medzi Muráom a
menšie
Tisovcom tiež sa nachodia väšie
kto-
i
i
jaskyne.
8.
Nad
osadou Huta
Muránska,
blízko
Patnätnosti Gemersko-Malohontské
105
hradskej cesty sa nachodí jaskya asi na 250
krokov dlhá,
Je
potok vyteká. Poves
z ktorej
medzi Fudom, že sa tam rubíny nachodia.
Obasné pramene:
II.
1.
Stracená, tento
prame
opísal dôkladne
a vedecky Štúr.
2.
Na Španom
3.
V
Rákoši
„Velínec"
obasné
jazerá.
pod Železníkom, na
stráni
Poli sú dve
nachodí sa
zvanej,
tiež
obasný
prame.
III.
adová
Muráa
Povyše
dolina:
medzi vysokými skalami
menom „Pravá", kde
býva studeno, tak, že na
površí zeme rastie len hôrny mach a daktoré
je
už úzka dolina pod
za horúceho
zakrnelé
kroviny,
pod machom
dos
leta
ale
alpské
cez
rastliny
celé
leto
a kvetiny,
nachodí sa
hrubá vrstva, iže kôra fadová.
M) Náreie gemerské.
Každá temer dolina v Gemeri má svoje
Malý Hont a dolina Balogská
hovorí náreím od zvolensko-novohradského
málo rozdielnym; ale už Horný, iže Gemerpodnáreie.
ské Pohronie
má
svoj vlastný prízvuk a svoje
podnáreie, a zase doliny Muránska, Ratkovská, Štitnícka a
Rožavská má každá
zvláštnosti v náreí.
svoje
Vôbec riec sa môže, že
Matiná Knižnica
106
V rei gemerského fudu mnohé sú rusismy a
burjan, zme, kvjaja,
polonismy, ku pr.
:
pi, spá, vari,
ješ,
po zemplínsky:
ahko
arov
sadžic; ja
som
bul
o
atcf.,
búl;
sa dá
MaMa-
vyslovi. Verf už pred príchodom
Slováci na horne] Tise súsedili s
lorusmi, svojimi
skej
jašmy
pobratímcí, a zase zo spiš-
strany s Poliakmi;
ke
sa ale
Maari
ako klin medzi nich vrazili, hore Šajavou a
Hornádom, rozlúili ich natoko, že gemerskí Slováci napotom už s pobratimci Malorusmi viac temer ani do styku neprišli naproti tomu ale Slováci šarišskí, abaujskí a
zemplínski od Gemercov odtrhnutí, s Poliakmi
a Malorusmi do najbližšieho styku prišli,
a ke potom ešte v rozlinej dobe, zvlášte
po tatárskom spustošení cez priesmyky
Karpatov prichodili väšie
menšie roje pobratimcov poských a maloruských, ktorí sa
;
i
medzi
nimi
usadili
utvorili zvláštne
a v
jedno
pomiešali,
náreie šárišsko-zemplínske,
ktoré p. Záborský vôbec sotácskym menuje.
Pri
tom všetkom nájdeš v Gemeri
tie isté
národné piesne, porekadlá, detinské hry, povery, obyaje, ba i tie isté mená ovocných
druhov jabk a hrušiek, a podobné malikosti, ako vo vzdialenom a odtrhnutom od
nás Šariši a Zemplíne, na znak toho, že
sme
pred tisícroím boli spolu jedon nerozdielny
zostaneme.
národ, jedna re, a dá Bôh
i
Skamenela
Báse
pastierka.
od Horala.
SKAMENELA PASTIERKA.
Horal.
V
Gemerskej stolici, v Ratkovskej doline
divný kopec pri Suchej dedine.
Pútnik, ked dolinou stúpa v letnom ase,
vidí, ak tam kdel oveiek sa pase.
I pastierku oviec zaleka už zbadá;
zdá sa mu na kame ku studienke sadá.
stojí
:
Lež,
vidí:
ke
sa priblíži na dobré strelenie,
miesto oviec
a miesto pastierky,
stojí
— len biele kamenie;
— o ovce pás mala,,
u studienky nakrívená skala
!
Užasnutý pýta oráa sa v poli:
o
by to za divné kamene tam boly?
Tu
sa ten prežehná, s volkami zastáva,
a jak
ul od
otca, tak
jemu rozpráva:
—
že bola ako kvet, — Cvetkou menovaná^
Cieme dlhé vlasy nosila do — pása! —
— Bola,
jej
vraj, kedysi
meavé
jedna krásna panna,
šaty boly
samá
krása.
Matiná Knižnica
110
lež aj vemi hrdá;
mužským nepriateská, tvrdá.
Krásna bola ona,
proti
zvlášte
Ona len samotu
len oveky svoje
rada napájala
o
z
v horách milovala,
rada pasávsila,
istého pramea,
tam na tom kopci vyviera
Raz,
ke
prišiel
si
—
kamea.
oveky tam napája
bola,
k nej pocestný príkrou cestou zdola.
Nebol to poovník
ale bol starúšik s
Starek
i
z
tvárou smelou, mladou,
dlhou, bielou bradou.
s
ten ustatý, slncom oborený,
príkrym chodníkom
bral sa
smädom zmorený,
i
ku studienke, aby sa
zotavil,
a zoiac pastierku, milo ju pozdravil:
Pán Boh ti pomáhaj a chrá a od škody
Daj že, dievka moja, napif sa mi vody!
!
—
—
Lež Cvetka nie žeby vody mu zarela,
ešte na stareka nemilo zazrela;
nie žeby samému napi sa mu dala,
cestu k studnike zastala.
ešte mu
i
— Nebrá že mi, nebrá Pre Božie rany!
Ve to dar Boží, pre každého daný! —
1
tie
je
Tak
prosil,
lež
tvrdými reami
Z
tej
ona pi nedovolila,
na
sa oborila:
Ber sa pre, pocestný, kade cesta tvoja!
ty pi nebudeš, bo to studa moja!
Skamenela pastierka
111
Darmo ruky skladáš, darmo hlavou kynieš,
tu smädom zhynieš
z tej ty pi nebudeš,
o
Starek na
tie
slová zastal zarazený,
a Cvetke privolal,
hnevom premožený
— Nuž, kecT ty z te] vody mne napif sa nedáš,
z nej ty
Na
i
ovcami viac ak raz
s
to príkrou stranou
Bol by ho ten
len
s
pif
nemáš!
smutný odputoval.
kame — hádam —
Cvetka hadela
na
—
v
poutoval,
pyšnom úsmeve
vlasami do pása, v menistom odeve
Ke
slnce zapadlo, ovce napojila,
k studnike prikaknúc, sama sa napila
na nocah oveky hna chcela,
lež tu,
zrazu
u studienky s nimi skamenela
Od tých ias tam stoja okolo pramea:
pastierka s ovcami z tvrdého kamea
ke
—
Iba na Vstúpenie,
o
—
— ke
sa jar ozýva,
oveky
menom si
o polnoci, pastierka ožíva,
biele na studnike pojí,
ich volá, medzi nimi stojí.
V
ke pastieri, o v horách nocujú,
rok,
a
ten as,
hlas a oveiek zvoneky poujú:
hrôza ich prechodí,
valašskí psí vyjú
jej
—
a zjašené stáda do
hby
sa bijú.
OBSAH:
strana
— — — — — — —
— —
.7
A) Doba predkresfanská ili staropohanskokresfanská v Gemeri
B) Doba príchodu Maarov do Gemera
26
Sámuel Tomášik
Pamätnosti Gemersko-Malohontské
3
— — — — —
—
C) Doba tatárskeho pustošenia v Gemeri —
— — —
D) Doba Husitov v Gemeri
—
E) Doba tureckých nájazdov v Gemeri
F) Zámky a hrady gemerské — — —
G) Starobylé kostoly gemerské — — —
— — —
H) Staré kláštory gemerské
42
48
53
Gem. Slovákov
97
I)
Staré písomné pamiatky
— _
— — —
— — — — —
—
(Báse od Horala)
_
K) Staré baníctvo v Gemeri
L ) Pamätnosti prírody v Gemeri
M) Náreie gemerské
Skamenela pastierka.
8
&1
92
94
99
103
105
107
I
{
\
WMER-MALOHONT
Spoloenský asopis
^Ij^
:-:
^7
I
:•:
jyemer- malohontských
Vyehoi^í raz za
-j-
Slovákov.
týžde v Rimavskej Sobote,
í
•T
Hlavný redaktor:
•"'^l^'M
.anilíŠ
fi
"3 MIKULÁŠ POLONY.
^
Predplatná cena:
na pol] roka
^
Ks
Zodpovedný redaktor:
pyj
U R A M.
20'
—
na celý rok
,
Ks
pre Ameriku
1
f
i
Jednotlivé ísla po
80 halierov.
40*
—
dollár.
^
KNIHTLACIAREN
TATRY BANKY
V RIM. SOBOTE
énboH
—
-^r
^^JJ^Qtovuje kníhtlaiarske práce vo vkusnej
úprave, v správnej slovenine a za mierne ceny.
Pfl~^4^iarni zariadené je
kníhkupectvo.
i
filiálka v Rimavskej So
(Centrála v
Turianskom Svätom Mi
TATRABANKJ
Adressa pre telegrammy
.
Úet
Telefón
FILIÁLKY:
.
íslo
sporitene
poštovej
400 54j
Post. schránka
24.
Banská
.
31
Bystrica. Bratislava, DoIb
Hrádok, Liptovský Sv. Mikuláš, Považská Bystrici
Senica, Štubnianske Teplice, Veká Byta, Vrútkj
Úastinná
istina
Základiny
Vklady vyše
._
Ks
Ks
Ks
26,079X0012,003.000-^
200,000.000 ]
]
Prijíma vklady na knižky a bežn^
Poskytuje pôžiky. Financuje oba
a priemyselné podniky.
ako
i
Zamiea
ci
všetky cudzozemské penia^
Akreditívy
^tunajšie
i
úhrady na vä
cudzozemské mi
a
Priame spojenie
s
Amerikoul
o
S.
c
-p.
(^
en
ä
u»
o
o
S cs
H
2CO
K «
n o o
««
í;
=r2.
t
C ^
Q
O-o 3
^«»
O O "
3
s2
3 Tí3
= S 3 Í2<
2.
-<:
o
I
I
a.
o-
o
O
»•
o<
3
o
"^
ô'
— ÍL
•
—
TT CO
S. 3
o
CO
Gi^$T65
c/J
e*.
a
DB
78$
H=
o o p
3*3
—o
5
^
«
O
^
oo
-»
<3
ZL
Tomasik, Samo
Pamatnosti gemerskomalohontské
Download

Pamätnosti gemersko