•r
Zodpovedný redaktor: Miloš Pietor.
Vychjdí k a ž d ý p i a t o k . »
Hlavní spolupracovnici:
essa pre dopis), listy, predplatky a všetky zásielky:
Dr. Milan Ivanka, Jozef Gregor-Tajovský,
árodný Hiásnk« v Turčianskom Sv. Martine
dr. August Ráth, dr. Ivan Dérer.
(Turdczszentmárton).
Majiteľ
a vydavateľ: Miloš Pietor a Spol.
Číslo iVhj v poštovej sporiteľni 34900.
Predplatné: Do Uhorska a Rakúska 4 kor., do Nemecka
5 kor., do ostatného cudzozemská 7 kor. na celý rok.
Jednotlivé čísla po 8 halierov.
Predplatky z Ameriky zasielajú sa n&Papánek, Kováč
6 Co., knihkupectvo, 1219 Cornell St., Chicago, "
1 doll. 45 centov ročne.
V Turčianskom Sv. Martine, v piatok, 2. januára 1914.
Ročník 47.
i a že mu národ po smrti rausi dať pomník Myslím, že keby sme lea od toho
j postavil. Kolkých intelligentov národo- neho ala vedeli odučiť svoj národ, u
i návod zpod kliatby poroby oslo) v e c t v o vyčerpáva sa v týchto „obetiach"' bol
aa v lycuiu I I U U " " " ' " • " w * * ~-.«~ - r — —---,,, r j
\ vectvo
« j ( I vyčerpáva
u d o y é 8 hromaldenie, aaložiť spe
Svolat ludové ehromaldenie, aaložiť spe- í bodený. S nemravným, nevzdelaným,
váčky sDolok, alebo kassíno, držať po- zadĺženým, chabým, chorým človekom
\ učné prednášky — to mu vraj vrchnosť f »a politický boj bojovať nedá.
5
nedovolí. H e j ! tá vrchnost! Koľkí sa \
Sme v novom roku. Darmo 81 bua
U
Šťastlivý
Nový
rok!
n a ň ľ v y h " v o r l n ^ - T t a T i i n á m Y e " 1 deme vinšovať'té najkrajšie vinše to sú
,
<±
* i' oh™ dačo sa národ urobiť! Volby do í všetko csirangy a prázdne reči. Odhoďme
Takto ? pozdravujú priatelia i ne- , J g g ^ J !
S v a t za slovenských od ,eba aspoň naše hlavné hriechy. Chyťme
[•Utah, úprimne i neúpmnne p n pre- ^ ^ ^ ^ J g ^
sa všetci kaídý deň do práce, vyt vajme
v ý b r r e a v gLlJ Úctivé prasárna našich
iriate'ov, aby 8 utĚosiassím predplatkov
lemeškíiíš,
lebo s upominanim
\pozdenýoä malí by sme mnoho
bytočstej /ríoe
a
výdavkov.
• i
vlastne naopak: ten 1 raz sa nám nechce druhý raz sa bo- | nový rok.
«hoe niečo '' j í m e . . . A tak to ide po celej čiare ná- |
^
^
^
^
=
=
=
^
ranky, í rodnej práce d počiatku do konca, Účty.
i vraví, j
A potom sa ponosujeme, že sa nám ;
,
forma B 1l e vodí, M sa Tia«a len 8 Rumunmi !
Dánsko je maličká krajina a má mene, oby« S ° ľ
• i
* vateľov, ako je nás Slovákov, ale aa]fajne]sw
m e r í
ebania.
' 8 m m I ale me"
.
maslo je dánske a rozvážajú a predávajú ho
Ktiždý si je svojno sta,
iovááom. |
^ e ^ j v t j f a g a intelligeacia j a presiak- p 0 celom svete za drahé peniaze. V Londýna
Peda každý b y si vlastne s á m sebe m a l j t Ä madarsko-zemianskymi obyČajmi a j sú najhľadanejšie dánske vajcia, lebo majú naj-
L™<,tmubolPfaBoho.po^i
mravm
,
Ba4
i
jua^..
pohodlie,
^ ¾ , 3 ^ ¾ ¾ ^ ¾ ^
^ ^ m á , o a m M v a j c i a n e a Í 6 i torko z 0 .
jíri kuvasi šťastia v novom roka. Ale ^karty,
^ krčma, kaviareň, poľovačky, kama- j
nálo ná! je, ktorí sa smelo a veselo rátake. chlady na pánov atd. nedovoľujú , ^ e r i e a t a k ů 0 p a teru potrebuje, ako šľachtená
konať „drobnú
prácu.* ^«
Ba »«
u S *i «™«
toto ^| rassa,
nestačí ,^^,
vedet, -~
že —
zlá _krava
rasRa;
chytáme
snytáme kladiva,
Eiaiiva, vysusamo
vysúkame ^ *«».«,/
ruká /y -a . nnám
gonat
— . _^tak
- - ^potre.-Á m
B aroouu prauu.
uco«,^
nmme (b notu železo svojho šťastia. d
j o y á p o n e v á ô sú importované z \ buje maštaľ, chovu, obsluhu, ako dobra, a tedy
G S ^ e n l a d š e j za ten 4 š í koniec | g ^ T e d i "^rozzúriť niektorých našich, i že
je výhodné
fajtu-ale
v Dánsku
roľnícizaopatntM
i to vedia,dobrú
že najdôležitejším
iný ukoval
ukoval šťastie,
šťastie, on
on sám
sáin 1'ä j e n n ^ n vefkú práca" stvorených pracov- v hospodárstve sú účty. Ako na zázrak by ste
& : abl mu iný
i čím menej pracoval, čím n í k o v Kliatbu sypú na drobnú prácu i sa zadívali, že každý lepší sedliak má v svojej
na České škoíy, ktoré by nás naučily Chalupe stôl na písanie a na ňom knihy, kde tá
oenej tr bi, premýšlai a sa trápil.
A ver i — bez práce ži .dne koláče. v demokratickej skromnosti a vo vytr- zapisuje všetko a kde si vypočtuje všetko. Keď
slúžky ráno kravy podoja, to sa mlieko pre­
i možno to povedať, že kde niet koláčov, | valej pracovitosti boriť sa za národ tak, meria a zapíše, koľko ho je a koľko sa utržilo
I asco aa bonl a i dnes b>rí Cech proti zaň. Keô! ide paholok na furmanku, to sa zá­
>de
ie cíodoba,
i«e je
ciodoba, tam
vsm neradi
uw««" ^pracovali,
- ^ , - - , 5 a K 0 a a D o r u a i uuo» " - " * . r X " 57 ~
dsel
neradi hívali vlaBtnými rukami tvrdý m n o h o silnejšiemu Nemcovi i jeho ;1tátnsj pise ; keď sa kúpi vrece otrúb, sa zapíše, lebo
nadvláde.
Zato, x*
že nraA
pred 20
J J ^ J „ >7,.+/»
9 n a30-mi
n - m i rokmi
rokmi i dľa nášho slovenského príslpvia len ten ga(O? Äastk.
Že slo-enaký národ nemá koláčov, :<s w i l l z SesHch Škôl 5—10. slabší šu- , zduje, kto počtuje Kto ale nepočtuje, ten zle b ^ , .
takom dome
Kubo robí,
to vžetkosažuje, tomu sme si v m n o h o s haici kuiú dôvody proti všatkým českým I gazduje,, vznamenajú
poriadok,
a ten,Kubo
kto j.e.
po^
g^t^
školám
a
r
a
d
i
a
!
našské,
zmadarónčenó,,
^
t
y
čtuje, i vie, ako stojí. Ktorý slovenský hospody m á m e u ž
«ami na witiSne. Poltreťa millionovýnárod,
bol iárr»^«- r ebudený, svojich práv kde sa nám iočne odrodí 5—10 tisíc!! si zapisuje príjem a výdavok, čo aspoň len < n i a ĽÁimx
teoddával pijatike — Ci pri takomto nesúlade myšlienok a notesa? Aspoň len do malého vreckového s v e r n e j g j m
pisníčka? Ktorý z nás má jasný obraz, čo « H o ] i ŕ n é h o
aým i čo by mu sami citov nemá >yť chorý celý n á r o d !
pribudlo alebo odbudlo na majetku za minulý, A t u
bte. No a za národné
Alebo rozkolníci národa: Ci je nie rok 1913? Táto vlčia tma by naraz zmizla
Mlb&
*«»• »*" - —;
A16D0 rozKUiuiu
a my by sme jasne a zreteľne videli svoj stav,
,e }
tajnosť voči právam,
myslet,
ako
sa
energickí;
vtipní,
,(e
smelíp 0 agitátori scvrkli na nevkusných keby sme sami pred sebou skladali účty a
d
sám
zodpovedný.
*
,
v
čísliciach,
ako
v
zrkadle,
videli
tvár
svojho
[
i
&
t
o
ú
ňC
pacovalo a pracuje na fprebu
život nádavkárov, ktorí miesto tvrdého boja gazdovstva.
^ - - ^ - Takto oodhalené
d h a l e n é
cchyby
h b
b by s sme
m e
dení nánja. Ovšem, že niektoríPir í vživot
a l e s politickými odporcami'bezmenné chlap- 5 f ^ 8 ^ ^
a k o
k e d
0 n i 4 ^ n i dobre
iní majetot obetovah zaň, iní za, y 0 " ^ | žensky vyplazujú jazyk na každého, kto n e v i e m e ) a n i B m e n i e 0 nich isti a vyhovárame
whovárame
pracovali — ale to je všetko málo. tro- j ^ o p o v á ž i inak mysleť ako oni, rozkol- „a „zahovárame
„ W A ™ , ™ iVh
ich storakvm
storakým sDÔsobom.
spôsobom.
Takú istú súvahu, takú početnicu máme
vedíme Í pravdu: každý z nás by ešte , fc. n á r o d a Ovšem, ľahšia je toto práca,
•spoň stonať t íko mohol spraviť ako robí. ako rečniť na sneme za slovenský Iud! A mat ohľadom svojho každodenného života
Pozrie v prvom rade na hlavu ná- ?o by bolo tej nráce i medzi ľudom! Všetci v srdci svojom, v duši svojej. Každý deň pred
uložením hlavy na odpočinok treba složit účty
roda na i n t e l l i g e n t . Jej buditeľská to hlboko cítime, že kým je naša slo­ dňa pred vlastným svedomím, a to nám ne­
práca ie >äte vždy len nesistematicke, venská
omylne povie,
povie, uu
čo uuuiouu
dobrého aa w
čo J.IOU«
zlého sme
povenska „zahraničná"
„zanramuua politika
puuMÄ» «s> Madarmi
^.«.v.«»— omyme
*~~ ~
neBriaderj hapkanie. Tak ako ked slepý „;* * nnriadku do t ý c h čias nemožno páchali v uplynulý deň, a či sme viaca vzalie a
,
j
soorami, či daU Chvíľka večerného premýšľania je
človek hiká v neanámej mu izbe. «a- nie v poria
vnútornými
spóram, ^
^
^ myšlienkach ešte raz prebeteflme-ľnáhodou na neuvědomělého člo­ rozbíjať n á r o d
iba
naši
roakolníci
to
n
e
c
í
t
i
a
.
.
.
j
'
dufi
h n e m e
cez
adalo8'tí d ň a
a
p r e ž i j e m e
T
veka, w ^ m e ho prebúdzať. H°dmu-dve
A
snád
najväčšia
rakovina
n
a
tele
s
j
j
novu
všetko.
Ked
spomenieme
si
na
svo e
B
im vysítľujeme čo je národ atd. A
««í«,H
nášho
oiiatika,
či
sa
lieči,
či
sa
j
skutok
zlý,
na
krivdu
spáchanú,
to
nám
sveft
Mu'rhoäY
adajá sa 3-4 do roka.
Í
Ä
2 0 0 miliónov korún utratí domie
zaiste
povie:odčinit,
Mrzi ma,
sombol
to urobil;
keby som
to mohol
takže
bych
radšej;
. my smyslíme, že ame syojej budi- Í
keby sa to nebolo stalo 1 Zajtra sa toho budem
n
á
r
o
d
n
á
š
ročne
p
r
e
pijanstvo.
Zdravie,
ihkej víl aadosí urobili. No a kto I I
chránit, ako ohňa.
tfrj [40 predplatil i Denník alebo Životy, m r a v y klesajú, majetky sa umen­
Takéto účtovanie každ* deň má za násle­
šujú
dlhy
a
starosti
rastú,
deti
blbnú,
.Harotólebo sa aapísal aa ôlenaMuze- rodiny i
rozpadávajú — pre pijatiku. dok, že keď človek na druhý deň vstáva, nvT
ť b e j - B a s i u ž m y s U , že je „vodcom
I
ó trena 2
KÁKODNÝ HLÁSHIK
si před seba vezme, že do najväčšej viny včera chlapca, dnes ako čertom posadli revú, že to je
spáchanej neupadne. Žena povedala príkre vlastizrada, ked uhorskí Rusi chcú prestupovať
slovo mužovi, a bol z toho hriech, nuž za- z grécko-katolíckej viery na pravoslávnu.
Dali pochytať 180 chudákov, postavili ich
umieni si: Dnes nebudem nadávat mužovi do
korhefov, a 5o by hned i opitý domov prišiel. pod obžalobu pre búrenie. Celkom tak, ako
Muž ďal včera zlý príklad deťom, podnapil sa, vlk, čo pil hore a baránok, čo pil dolu na po­
dnes si zaumieni: Nepôjdem do krčmy, ani čo toku a predsa pokalil vodu vlkovi. 245 svedkov
by zadarmo merali; predstavím si, že si na je predvolané. Sád sa začal v pondelok a bude
prahu krčmy iste nohu zlomím, tak radšej ne­ vraj trvať celý mesiac. E súdu prialo mnoho
novinárov z celého sveta, i z Ruska. A naša
jdem.
Neviete si představit radost, aků budete ctená vlasť bude zas pred celým svetom v pra­
mat večer, ked si budete môct sůčtovat v sve­ vom svetle predstavená ako kraj najtemnejšej
domí událost dňa: Dnes som nebol v krčme; afriky, kde bieli ladožrúti bývajú.
dnes som nepovedala mužovi ani raz, že je
korheľ.
Z týchto počiatkov vzrastá vnútorný du­
chovný človek. Naučíme sa pozorovat a po­
sudzovať svoje myšlienky a skutky, uvažovat,
a tak sa zosilní, zbystrí náš duševný zrak, náš
K r v a v é l u d o v é s h r o m a ž d e n i e v Sofii.
smysel pre dobro a krásu. Človek, poznávajúci
svoje chyby, vezme si pred seba: napravit sa Vo Štvrtok boly na ľadovom shromáždění velké
a vznikne v 2om úmysel a túžba po dobrom, srážky medzi socialistami a ich politickými ne­
po konaní šľachetných skutkov. Len v srdci priateľmi. Niekoľko osôb bolo ranené, z nich
takom vznikne národné presvedčenie. Myšlienka jelna taško. Davy ľudu využily tejto príležitosti
národná sama robí človeka lepším, dokonalej­
ším, lebo, kto sa cíti byť Slovákom, ten vy­ a vyplienily niekoľko obchodov, blízko miest
stúpil ž kruhu svojich sobeckých záujmov, ten ností, kde bolo shromaždenie. Volali: Preč
už nemyslí len sám na seba, ale sa stará i o s cárom! Nech Uje republika! Polícia bola bez­
spolubratov v národe.
mocná a usilovala sa privolať vojsko k udržaniu
Ty priateľu, čo čítaš této riadky, kukni sa poriadku, ale vojaci sa zdráhali konat službu
jedným okom na svoje slovenské národné účty a vyhlásili) ie proti socialistom nepôjdu. Trvalo
z roku 1913. V čom si sa ukázal byt Slová­ veľmi dlho, než sa podarilo sjednat pokoj.
kom, a čo si dobrého vykonal za svoj národ?
Potrestali rozpusteného lajdinanta.
Předplácel si si poctivé naše noviny? Zaplatil
si 4 koruny za ne, alebo si i to ľutoval dať Písali sme o prípade pruského lajdiuanta Forstz lásky k pravde našej slovenskej ? Bol si čle­ nera, ktorý urážal eljaských regrútov a patrolnom nejakého slovenského spolku, a vieš, čo lami prenasledoval pokojných občanov. Zále­
je tá Museálna slovenská spoločnosť? či máš žitosť prišla do reči aj v, nemeckom Bneme a
peniaze tvoje uložené v slovenskej banke a či ríšskemu anceliárovi, ktorý lajdinanta bránil,
v židovskej? Hlasoval si na slovenského kan­ odhlasovali nedôveru. Ináče sami vojaci tiež
súdili nad Forstnerom. Dostal 43 dni väienia.
didáta pri voľbe?
Takýto trest by si zaslúžili aj tí páni officieri,
Rozmýšľaj, brat môj drahý, nad týmito ktorý našich vojakov nazývajú „buta tótmi"
otázkami a slož účty pred svojim slovenským alebo „Dummer Schlo vakmi", a tým urážajú
svedomím.
náš národný cit.
Ako každé ráno znovu vychodí slnko a
my sa k novému životu budíme, tak i za
rána roku nového 1914. vzdychnime si vrúcne
o pomoc k Bohu a pevne si vezmime pred
seba, že donesieme nápravu do našich národ­
ných účtov a do nášho svedomia.
Chýrnik zo Srbska.
Ked začneme takýmto činom nápravu, každý
Mestská rada vo Skoplji vypísala súbeh na
si sám zametie pred svojimi dveřmi, tak bu
deme sa už v tomto novom roku lepšie mat plán a reguláciu mesta, v ktorom treba nazuačit
a náš slovenský národ dožije sa lepších čias, miesta pre kostol, radnicu, univerzitu, súdny
palác, divadlo, učiteľský dom a ústav, ústrednú
lepších dní.
poštu, tržnica a cenocnicu. V drahom pláne
musí byt naznačená šírka ulíc, parky, dopravné
prostriedky atd. Nábidky môžu podať len prí­
slušníci srbskej, horvatskej a slovinskej národ­
nosti. Prvá cena na návrh je 7000 dinárov,
G r ó f Tisza p o n o v o m r o k u zase dalšie d ?e ceny 4C00 a 2500 a mimo to sa
v p r á c i . Ako počuť z kruhov ablegátov vládnej kúpia dva dobré, plány po 750 dinároch. —
strany, oznámi Tisza už v svojej novoročnej Daňových úradov bo'o otvorené v Novom Srbsku
reči všetko, čo Ba má y tomto roka 1914 dvanásť a okrem toho po dvoch menších v okrutu
iborským občanom páčiť. — Mecoáte vraj bitoľjBkom a ištipskom. Pri Topčideri boly zkúwedloha o zoštátnení správy má byť ož v šané motorové pluhy, ktoré budú tiež poslané
o'ovici januára snemu predložená a po vy­ do nového Srbska. V Bitolji, Skoplji a Prizrene,
budú otvorené srbské obchodné komory pre
jevení tlačového zákona už pojednávaná. Na
BleJovat bude pojednávanie predlohy o novom priemysel a remeslo. — Na podpora dobre roz­
podelení volebných okresov. Kfd bude gr. Tisza vinutého košikárskeho priemyslu budú otvorené
so všetkými i poslednými zákonami hotový, v Skoplji a Bitoli odborné košikárske školy.
začnú sa v celej krajine popisovať voličia, tak Pre povznesenie zemědělstva bude v Skoplji
že nové volby prevedené budú už na základe zalomená vyššia hospodárska škola a po celom
nového volebného zákona. Tisza vyvolí si všet­ Srbsku pokračovacie školy. Obecných škôl bolo
kých kandidátov, kolko ich len bude a Tisza v Novom Srbska pod tureckým panstvom 193
a 240 triedami, teraz je ich 395. Učiteľov i
bude víta?om' krajiny a pánom Uhorska.
neBrbských, ale slovanskej národnosti Ba prijme
U h o r s k í H u s i p r e d s ú d o m . Najchu­ ešte 157. — V Belehrade bude na jar zariadená
dobnejší, najziost-ilťjšl, najaešíastaejší národ nová štátna tlačiareň. V ministerstve vojuy sa
v Uhorsku &ú naši br&t'a Rusi. Je ich len niečo pracuje na projekte vyššej vojenskej akademie
vyše 400 tisíc. Iatelligencia, hlavne kňažstvo, ich podľa ruského vzoru; súčasne z vieryhodaého
opustila a zradila. Haličskí židia sa rútili na ní:h prameňa sa oznamuje, že do srbskej armády
a zobrali im ešte i té handry, ktorými svoju bude vyslaný sbor francúzskych dôjtojníkov
biedu zakrývali. Vláda sa o nich nestará, iba cieľom vojenskej missie. Všetky poškodené pušky
čo im poslala madareké školy, aby sa naučili — a delá majú byť v najkratšom čase uvedené do
hazafíctvu. Pred biedou, čo neušli do Ameriky, stavu dalšieho upotrebenia. — Rozpočet mini­
hľadali spásu vo viere. Poneváč ich grécko kato­ sterstva policie obnáša 4.013 850 dinárov; pre
lícki kňazi maďaróni nepečovali nič o svoj íud, no<é Srbsko pripadae 1,513.697 dinárov. —
dal sa lud prestupovať na pravoslávie, v nádeji, Ministe-Btvo zemědělstva uverejnilo výkaz o vý­
že pravoslávna cirkev pošle im lepších kňazov voze Buchých Blivák do cudziny za rok 191Ž,
a postará s i i o hmotnú záchranu ľudu V Uhorsku ktorý bol 2650 vagónom Prievoz srbského do­
máme zákon, re z jedného náboženstva slobodne bytka n? talianske tržištia bol predaný rnmunmožno prestúpiť na iné. Hja, ale židovskí baza
skej paroplavebnej spoločnosti.
fíci, ktorí revali ako besní, ked v K eve súdili
Beilisa, žida, pre zavraždenia kresťanského
B
ČO NOVÉHO VO SVETE?
SLOVANSKÝ PREHĽAD.
u mnm DOMA?
M o r a v s k í spevá*uéitelia
v Petrohrie.
Spoločnosť pre slovansk vedecká dob
usporiadala 22. decembra naiočest moravsl
SDevákov-učiteľov Blávnost. Bdseda spolofo
člen akademie Bechterev ooril večierok
taním učiteľov, ktorí zostáýú verní ZÍM
velkého českého vychovatela brnenského. D
predseda Ľubinsky poznači ruskú ceBtu
ravských spevákov-učiteľov % radoBtnú ud
na ceste Slovan
udalosťami na I
Proí. Plotnev zc
o vedu, zvláště
spomínať Paláci
mnžov, ktorí b
a bratstva všetkou 0iu?auDÍycn národov.
dajme si ruky", skončil nčník, „a "
na západe ako my na výchde stráícami
vanstva vo sluibách vedy, ktorej pravě
večná." Pozdravili českých braovdalej profei
Lavrov a Jestrebo v českej reči Ztlejski v pol
a advokát SeliČ v srbskej. Prtdseda speváci
drušenia ĎovrlSl poďakoval menom sdruží
za priateľské prijatie. Eu koicu prečítal J
canda do ruštiny preložené pojednanie
Vachu o českom sborovom srn e, a potom i
vácke sdru ?enie prednieslo niekoľko piesní, k
ruské obecenstvo prijalo s velkou pochvalo
potleskom.
Na druhý deň navštívilo sdmženie bad
sboru dvorných spevákov, ktorí %
koľko cirkevných chorálov a za nli
niekoľko piesní Moravania, ktorch
prijaté d pochvalou. Večer bol vo
rane Dvorjanskeho Sobrania závweč.
ktorý bol venovaný vä£4iuou molem)
skladbám. Počas koncertu bol noravanjw
vakom Ceakým podporným spolkm podaný gi
slovanský strieborný pohár, ako i stlistka dvoi
opery pi Carijenko-Dolina venowla im w
nové vence so stužkami. Nadšenmt obeceaul
dosiahla vrcholu, ked speváci aspievali
ravsko-slovenski pesničky, ktoré musely
všetky ojakované. Obecenstvo nstvične Vi
po přídavkách a pripravilo spevkom búri
oslavy.
Na drahý deň posledného kacertu vyl
velo sdruženie moravských spevá:ov pozvi
nemeckého speváckeho spolku „ledertafeľ|
mužského speváckeho spolku k hostine,
ktorej štátny radca dr. Schmidt preavil srdei
radosť z návštevy výtečného spevekeho si"
ženia moravského, ktoré dostihnúť melecky bi
raz snahou nemeckého spolku. V tn samý
odpoludoia pokračovalo spevácke stfružeaiej
ceste do Moskvy, rozlúčiac sa srdčne B pi
šedom a členmi speváckeho spoika, ko i s čli
rakúskej koľlonie.
O posledaom koncerte speúkov
všetky petrohradské časopiíy. Najačšie pe'
hradské noviny „Novoje Vremja" fsalo: ,1
ravskí speváci prišli k nám skrome bez hl
a kriku — tým väčšie je teda ich 'itazstvo.
povedať o sbore? Je nado váetly po
Vzácny súlad, vynikajúca techa.kL pro
umenie slovného obratu reči, to á zvli
moravského sborn. A aké prekrásn< svieá
•hlasy 1 Menovite tenory vynikajú siežosi
Vach je znamenitý dirigent, ktor. vie
d shora všetko, čo ch;e. Oálava sdrn ženie
po:lesk všade, bol zaslúžený,
Naši v Amerike a vo svete.
Divadlá, zábavy. V Clevekne, O. spolol
Sv. Jozefa oslávil deň „Vdakyvzania", vše
národného amerického sviatku zasv&ného Bohi
za dary zemské, predpoludním služlmi Božími,
popoludní slovenskou besedou, lorú riadil
spolkový spevokol pod vedením v] Jána Liš
čínského, farára a rodáka zo Sabbva (v Ša­
riši), ktorý bol svojho času vylú&ý z koši­
ckého seminára pre lásku k svojim ovenským
rodákom.
Zábavný večierok s hudbou, suami a red
ňovankami mali rodáci v New Yon v miest­
nostiach Jána Ružičku. Učinkovalikoncertná
spoločnosť Žalovského. Sbierali naJgu? či
zabudli?
A k si bez p r á c e — c h o d d o školy.
Ktnosha, Wis. Tunajšie mesto otvorilo škola
pre tých, ktorí sú bez praco. Každý, či mladý
alebo starý — bez ohľadu na národnost alebo
pleť, môže do nej 1st. K tomu cielu bola ur­
čená nová budova, V tomto týždni zapísalo sa
20 žiakov. Budú sa učit po 30 hodín týždenne.
Učia sa tesnopisu, písat na stroji, počtovedu,
gramatiku, kníhvedenie a iné predmety. Po
vyočení robotník, ktorý v čase zaháfky i tak
by nič nebol zarobil, bude môct snáď skorej
dostať zamestnanie, lebo bude spôsobnejším.
Okrem denného vyučovania je zavedená aj
škola večerná. Za vyučovanie sa neplatí nič.
Táto Škola je veľkou dobroditeľkou pre robot­
nícku triedu. Nepochybným je, že počet žiakov
onedlho vzrastie. Prijímajú sa do nej len tí,
ktorí sú bez roboty. Je to jediná škola toho
druhu v celých Spojených Štátoch. Kto ich
•hflvá, to noviny nepíšu.
učiteľa Mikša. Sama obec Poľská Ostrava
prepila vraj vlani million korún. Moravská
Ostrava vypila 52 tisíc heittolitrovpiva a 3000
hl. druhých liehovín, v cene asi 2 milliony
korún. U obchodníkov zaplatí každý druhý
konzument za alkohol 10—12 korún mesačne,
každý štvrtý konzument 20—30 kor. a každý
Šiesty 30—40 korún. Nedivme sa potom, že je
alkohol zkázou krajiny. U nás na Slovensku
je to ešte horšie a nerobí sa proti tomu nič.
Neškodilo by ani u nás čím viac takých mani
festácií a poučných prednášok.
B e z p r á c e . V posledných týždňoch sa
v krajine úžasne množia zločiny. Každú chvíľu
počuť, že sa zlodeji vlomili, že ukradli toľko a
toľko, že napadli pokojných cestovateľov, atď.
atd. Človek si myslí: zatvoriť treba zlodejov za
mreže. Lenže ten zjav má hlbšie príčiny a
všetko áreštom kurovat tiež nemožno. Prečo je
toľko zločinov? Preto, lebo je bieda u ľudí a
B e z d r ô t n y t e l e g r a f z a c h r á n i l 1 9 7 drahota taká veľká, že ešte nikdy nebola. Malo­
l u d í z h o r i a c e j l o d e . Norfolk, Va. Parník roľník za svoju výrobu dostáva tak nízke ceny,
Rio Grande zapálil sa na mori, majúc na pa­ že skoro dopláca na gazdovstvo. Robotník
lube 197 pasažfrov. V nedeľu nad úsvitom, v mestách ale vzdor tomu všetko neslýchané
keď mužstvo nemohlo požiar zahasiť, voláno draho zaplatiť musí. Len práve špekulantom a
bezdrôtnym telegrafom o pomoc. Depešu za- úžernikom sa darí. V Pešti je 1C0.0O0 ľudí
ehytil parník Swanmore, ktorý sa nachádzal bez práce. Úžasné číslo 1 Stotisíc ľudí si nemôže
len niekoľko míľ od -horiacej lodi a pospiešil vyrobiť, stotisíc ľudí hladuje, stotisíc ľudí si
k pomoci. O 4. hod. ráno prišiel na miesto ne­ nemá čo kúpiť. To je bieda nielen pre hladu­
šťastia, spustil ochranné člnky a zachránil vše­ júceho dělníka, ale bieda je i pre remeselníka,
roľníka i obchodníka. Že niet kupujúcich ľudí,
tkých z horiacej lodi.
Z o m r e l i . V Meadow Lauds, Pa. automo­ to kazí položenie výrobných s'avov. Už je na
čase, aby sa ľud zobudil a zdvihol, a vzal do
bilom zadlávený bol 9-ročný synček nášho ro
dáka Petra Kosčáka. — Rodák M. P. Malinák rúk sám opraty štátu.
Protiliehové slovenské
sdruženie
bol robotníkom na lodi. Práve čistil kotál, keó!
zrazu ktosi pustil paru, Malináka oparilo, zo­ v Turčianskom Sv. Martine sa očividome zmáha.
Už je 98 prihlásených Členov, ktorí sa zriekli
mrel. Pochovali ho v Norfolku, Va.
O c h r a n a z d r a v i a . V Pittsburgu prísne piť opojné nápoje. I večierky idú usporiadovat
prevádzajú zákon, dľa ktorého dievčatá niže a knižočky vydávať pre ľud, v ktorých sa bude
31 ročné nesmú byť v práci len do 9. hodiny poukazovať na veľkú duševnú a telesnú zkazu,
večer. Chlapci a dievčatá niže 14—15-roČní Čo zapríčiňuje nesmierne pitie a opilstvo. Sdru­
nesmú byť do ťažšej práce vôbeo prijímaní. Po ženie nemá síce riadnych členovských prí­
spevkov, za to ale dobrovoľné sa vdačne príjmu.
fabrikách a obchodoch stále chodia „tajní" a
Z dôchodkov vystroja 1—2 slovenských šuhajcov
kde je zákon prestúpený, tam zamestnávateľa
na zimné hospodárske školy. I slovenskí roľníci
pokutujú a dieťa pošlú domov. Miestami ovšem a hlavne roľnícka mládež by sa mala zdržať
aj preháňajú s ochranou zdravia, lebo na pr. piia vôbec. Na skalickom roľníckom sjazde sme
• divadlách môže byt mládež hoci do polnoci, videli tiež mládencov a mladé dievčatá, ktorí
ale ženské posluhovačky niže 21 ročné pošle sa zaviazali nikdy ani len kvapky alkoholu
policia domov.
vziať do úst. Títo oduševnení mladí ľudia by
Z á v e j e a p o v o d n e . Z niektorých štátov mali nájsť aj inde čím viac nasledovateľóv.
oznamujú neslýchané záveje a snahu toľko, že
Koľko j e cudzincov v Spojených
vfietka pre návka stojí a celé desiatky ľudí po­
mrelo, zasypalo na cestách a v horách; z iných Š t á t o c h v A m e r i k e ? Najviac je Nemcov,
štátov (zvláště Texas) oznamujú také povodne; skoro 9 millionov. Talianov je 2 milliony, Fran­
aké tam ľudia nepamätajú. Ľudí zahynulo už cúzov už len poldruha milliona, Poliakov tiež
toľko. Cechov pol milliona, Slovincov 183 tisíc,
na stá, škody idú na milliony a milliony.
P r í s n e s ú d y v A m e r i k e . Jedna spo­ Rusov 95 tisíc, Horvatov 93 tisíc, Malorusov.
ločnosť druhej, konkurrenčnej trávila kone. 35 tisíc, Srbov 26 tisíc, Bulharov 19 tisíc,
Majitelia najali dvoch zbojníkov a platili ich a Černohorcov štyritisíc, Turkov päťtisíc, Albáncov
ti trávili kone, kým ich nechytili. Teraz dostali dvatitisic. Slovákov načítali 284 tisíc, ale ich je
po 30 rokov žaláru. Že ani najímači nedostanú o veľa viac. Naši ľudia ich odhaiujú na pol
menej, je asi isté. Prečo v Amerike tak prísne milliona. Miohí Slováci majú i v Amerike zlú
trescú, to netreba vysvetľovať, ked povážime, vlastnosť, že sa nechcú priznať za Slovákov a
akí všelijakí zbojníci a kmíni ta z celého sveta pridajú sa k Amerikánom, Nemcom, ba ešte í
k Maďarom. Pravda, že ich potom štatistika
utekajú, ked je doma zle.
málo načíta.
SOCIÁLNY A ŠKOLSKÝ OBZOR.
Vládne nariadenia ohľadom
vyv a n d r o v a n i a . Vláda vydala dvoje naria­
denia. V jednom nakladá administratívnym
úradom (notárom, slúžnovcom), aby vysťaho­
valcom vždy a všade radou poslúžili. V druhom
nariadení je oznámený „radca vysťahovalcov",
malá to knižočia, ktorú každý vyše 16-ročný
dostane, ktorý chce vyvandrovat do Spojených
štátov, alebo do Kanady. V tejto knižočke
opísané sú americké pomery a slúžia cieľu, aby
vysťahovalci už vopred vedeli, kde a na koho
sa majú v Amerike obrátiť. Nuž, uvidíme, Či
to pomôže. Je to iste v poriadku: starať sa
o vysťahovalcov, ale my predsa len myslíme,
že vlády malý by mat inakšiu úlohu. Malý
by Ba starat, aby v našej vlasti napravily po­
mery, že by sa vysťahovalci sem vrátiť mo­
hli a ľud nemusel utekať za more. Keby
sme my, ktorí tu žijeme, a nie sme nútení
1st za more, naše práva poriadnejšie hájiť,
pomohli by sme i našim bratom, ktorých osud
zahnal do cudzích krajín.
M a n i f e s t á c i a p r o t i a l k o h o l u bola
v Poľskej Ostrave.: Zaujímavá bola prednáška
Právny radca.
—
Odkazy redakcie. —
Následky
nedostavenia k
súdu.
(Odkaz p. J. J. v D ) Cuybu ste spravili, ze
ste sa k súdu na citáciu nedostavili. Žalovali
vás na 135 korún a poaeváč ste k súdu ne­
prišli, nuž Vás odsúdili. Zákon totiž hovorí,
že kto k súdu neprišiel, ten je usrozumecy
s tým, čo žalobník žiada. Ak nechce, aby sa
to Btalo, nech Ba na citáciu dostaví. Iné je.
keď sa človek cbcel dosfavit, ale nemohol. V
takomto prípade treba behom 15 dní u samého
súdu žiadať nový termín, a jestli súd uzná, že
je meškanie ospravedlnené, môže Ba žalovaný
dalej brániť.
E x e k ú c i u p r o t i d l ž n í k o v i možno žiadať
ien na základe súdneho výroku. Len keď sudca
vyriekol, že ie dlžník povintý platiť, len vtedy mu
možno poslať exekútora. Teda len na samé po­
vedačky veriteľa nikomu nemožno vziať niečo do
zálohu. Ak 8Ú však proti dlžníkovi v behu aj
joé exekúcie a sk má verittí na BVOJU požia­
davku pravidelné písmo, lebo zmenku, vtedy
možno exekovai i pred skončením súdu, ale len
podmienečne, čo toľko znamená, že exekúcia bude
mat platnosti len vtedy, ked sudca požiadavku
i skutočie prisúdi. (Odkaz p. H. P. v S.)
DOPISY.
Z P r e s p o r s k é h o Záhoria.
si slovenská poisťujúcu spoločnost
proti ohňu. —
Prišiel ku mne Slovák, roľník, ktorý bol po­
istený „paušálne" proti ohňu n poisťujúcej spo­
ločnosti Severo-anglickej zopár dni zameškal za­
platit, poslali mu maďarskú upomienku z Pre­
šporka. On tomu nerozumel, nuž si to' ani nevši­
mol, na to dostal zas maďarské písmo od advokáta,
tiež nerozumel, ale assekuráciu zaplatil. Platil 5.
nov., ale nž 12. novembra dostal zas upomienka
a či citácia k súdu do Pešti. Ovšem k Búda
nešiel, lebo si myslel, že však zaplatil, nuž jednateístvo z Prešporka Búd zastaví, lebo súd
mal byt až 2. decembra. Äle tu o mesiac do­
stane rozsudok z Pešti: platit 17 kor. útrat.
Písal zase do Prešporka, či musí tých 17 kor.
zaplatit a či nie, nuž dostal odpoveď v židov­
skej slovenčine, že veru len piati:, platiť, lebo
pošlú ekzekúiiu...
Nuž, či je nie nž čas, aby sme sa chránili
židovských agentov?! Veď je už zvrchovaný čas,
aby Brne založili svoju assekuračnú spoločnost a
neposielali našo slovenské tisíce všelijakým cu­
dzím spoločnostiam, ktoré nás hladia iba oškodit
Veď náš ľud je tn vystavený všelijakým nedoro­
zumeniam, lebo je to nie písané v jeho reči.
Z nášho BlovenBkébo groša bohatne cudzí a my
sa na to dívame, č i je nie už svrchovaný čas:
zalcžit slovenskú poisťujúcu účast, spoločnost,
v ktorej by ?a slovensky úradovalo, slovensky
dopisovalo, slovenské „police* vystavovali, a
v nej mali slovenskí India svoje existencie? či
my Slováci živit musíme všelijakých pobehajoYŽidákov, či by to nemohli byt rodaverní Slo­
váci? Vy, prednejší, chytte sa práce, veď je to
vec Búrna a nám veľmi potrebná. Keď by len
naše peňažné ústavy, banky, každá po 10 účastín
vzala a ostatné zas jednotlivci, nuž máme svoju
assekuráciu. Nech to heslo: „Slovenský groš do
slovenskej ruky!" aj v t mto smere najde svoj
tokl Podporíme seba, uctíme si našu reč a za­
bezpečíme živnost našim ľudom. Neodkladajme
s tým!
J. P.
P...aký.
—
Zaloime
Z o Z o h o r a {Prešp. stol.)
— Stol. voľby. — Zeleniny. — MládeS. —
Kostol. — Doktorský dom. — Škola. —
Novosti. —
Dozvedám sa, že od istého času viacej čísel
Hlásnika chodí do našej obce, ale dopis si akosi
nikto netrúfa napísať, a veru písal by mali
o čom.
Boly stoličné volby. Zohor mal dvoch svojich
výborníkov, ala pri minulej volbe padli a máme už
čvacha. N.>;j <iac z <, zle majú naši občania nášmi
rychtářovi, ktorý bol pred rokami moc vernejším
Slovákom]lebo najprv sme ho zvolili za stoličného
výbornlka/ a až potom ostal rycbtárom. A tu
platí o noa to príslovie: keď sa rychtářská húlka
shladí, to nž potom sa ľahko šeníka... ale i
po panBkých kanceláriách... Nuž tak, pane
rychtář, zakial ste neboli a pánmi T takom pria­
teľstve, luali ste lásku u ľudu, včul ale ľud ste
zanedbávali — veď neni možno dvom páaom slúžit — chytila sa Vás panská láska a tá je na zaja­
čom chvoste. Včul ľad od vás bočí a páni, uz­
náte, Vás uí tiež opustili, keď vás nepotrebujú.
Nebyť panských sľubov, mohli ste byt stolič­
ným výborníkom.
Náš zeleninársky tovar má toho roka veľmi
malú cenu. Ľudia neutŕíia ani na to Živobytie, a
keď ešte inšie — porcie a iné starosti na člo­
veka prídu, veru kto si trochu zagazdoval pře­
dešlé roky, tomu ľahšie, ale kto ai nič, ne­
siem, ako si pottôžu, lebo dobytka sa u nás málo
chová a z inšie o nemáme z čoho groš utŕžit.
Mnohí sa iste i zadlžit musia.
Zato ale v našej nedospelej mládeži to ne­
vidět, že je bieda. Tá huláka, krik robi v šenku i
po uliciach v noci. Čo z takej mládeže len vy­
r o s t e . . . ? To je výchova dnešnej madarizujúcej
školy. Ešte i v kostole pohoršujú. Minule na toľko
to bolo, že až pán farár B kazatelnice museli na-
Strana 4
NÁHODNÝ H L Á S N I K
Myjava (Nitrianska stol.)
— Citaci spolok, — Boj o miestnosti. — StoUcui
volby. — Nemajú rychtára.
Zachovaj nás, Pane, lebo hynieme!
My myjavskí občania Brne boli ešte pred pár
rokmi silnou a nedobytnou baštou napoli ná­
rodnom, lebo sme pracovali všetci ruka v ruke.
Nebolo medzi nami žiadnej závisti a nadovrh
zrady. Ale zasial nám nepriateľ kúkola medzi
čistú pšenicu, takže teraz je tak znečistená, že
dá múdrym hospodárom mnoho práce, ked ju
budú chcet očistit z kúkola.
Roku 1911 sme si založili s mnohými ťažkostiami čí ací spolok; podobne Brne sriadili i
spevokol a zadali sme prosbu nášmu ct. kon­
ventu o prepustenie cirkevnej siene. Konvent
nám i sienu prepustil k cvičeniu spevu, aj po­
dobne k odbavovaniu večierkov. Aj Brne večierky
iiadili krásne a zdařile; návštevu sme mali
vždycky hojnú, navštívili nás aj z iných obcí a
cirkví pp. farári a učitelia. Už Brne BÍ mysleli,
Z Velkej Slatiny (Zvolenská st.).
že nám bude dopriato volného vydýchnutia a ne­
— O našej Školskej stolici. — O našej škole.
mysleli Brne, že by nám naši vlastní škodit
Rumunská královna Alžbeta— O našej mládeSi. —
mohli. Iba ked boli zavolaní naši vodcovia
(Carmen Sylva).
Zo všetkých strán dopisujú do Národného Y pondelok 29 dec. d.ižila rumunská kráľovná Alžbeta spevokolu pred hl. slúžneho, ktorý zakázal schá­
70 rokov. Alžbeta je rodom nemecká, porýnska kňažná dzame sa do siene. Poidejšie ale, ked presby­
Hlásnika, len od nás som ešte nevidel dopisu. •
Wied.-Neu-Wiedu. Vydala sa r. 1869 na rumunsky
Azda nemá kto písať, alebo nieto čo? čo byl trón, stanúc sa manželkou Karola I. V svojej literárnej terium znova jednohlasne povolilo sienu a vyslalo
Najde sa vždy niečo, ale aedbáme o nič. Ja činnosti napísala rad básnických sbierok, poviedok, deputáciu k slúžnemu, nuž zákaz odvolal a dovolil
eom čakal, že napíše niektorý z našich star­ povestí, románov aid. Z rumunoiny prekladala do fran­ naše schodie.
tak ohznamuj&c cudzinu so spisbou svojho
- Nuž tak i z vlastnej miestnosti nás vyháňajú,
ších, ale ked vidím, že nikto, tak píšem ja, hoci cúzštiny,
nového národa. Niektoré práce sú preložené i do češtiny
mi to i ťažko ide, lebo jednoduchý rolnicky syn, Carmen Silva získala si zásluhy i či >nos£ou ludomiloou kde si chodíme zošľachtovat ducha a chceme
ktorý len šest zím v škole vychodí, vie ťažko a jej vliv viac ráz uplatnil sa i vo verejných záleži- priviesť i mladý podrost k tomu, aby mierto do
tostiach Rumunska.
krčmy išiel do čítacieho spolku a naučil sa mravom.
B perom aarábať.*)
V 50. čísle Národného Hlásnika je od poved
Este pripomeniem stoličné voľby, o ktorých
na otázku z Hocb.He:na, že ako si máme školy
sme my ob ania ani nevedeli, a* sme počuli,
zastávat, že v elementárnych školách, počnúc A naša mládež že je aká? Ako že sa vzdeláva že je už po nich... Zvolených máme takých
od I. až po VI. triedu jestli to školská stolica a zabáva ? Ked má času,' po večeroch a v nedeľu pánov, ktorých sme jakživ ani nevideli.
určí. má byt naukosdelnou rečou reč slovenská. inde ju nevidíme, ako v krčme. A ked i má ne;akú
Rychtáři nemáme už dva roky, avšak ako
U nás Ba veru vyučuje všetko len maďarsky. Že zábvu, ako že sa zabáva? Nuž, ako sa naši starí počúvam, má byt vyhliadnutý jeien vážny pán a
školská stolica má na to dozerá(, je pravda, otcovia zabávali, tak je i teraz ba ešte horšie. ked bude mat aj ľudí v takej vážnosti — bude
ale Ba u nás ani to nevie, či tej školskej BtoMladý bojovník.
Ha, teraz Ba tu Vianoc?, ako že ici budeme nám dobre.
lice jest a ked aj jest, ohľadom školy posial sKvit? Či tak, ako po iných obciach, kde mládež
nič nevykonala. Ked nám to zákon dovoluje a usporiada »a divadlá a predstavenia? Horkýže I
zabezpečuje, mali by sme ho aj my použit. Na Naša mládež vie chodit len po iošovaní na Božie
najbližšom sonvente by Ba malo v dať na pre­ narodenie, čo je veru nie pekný zvykl Lebo
tras, že kto je v tej školskej stolici ? Jestli sú jedoo je vtedy veľký sviatok a druhé je to, že
tam ľudia, čo sú na to ľahostajní, alebo možno, naša mládež nejde zato vinšovat, že by pzda vedela
P á n s k a l á s k a n a zajačom chvoste.
že niektorý člen už aj zomrel, alebo je niekde pekne vinšovat, ale mnohý ide — žiaľbohu — V Preáporku jestvuje istý gazdovský spolok.
v Amerike, tie miesta by sa malý druhými na­ zato, aby sa opil a potom robil krik až do pozdnej Členovia spolku BÚ prešporskí tisícjutráši, grófi,
hradit, takými, čo by BÍ to za povinnost dr­ noci. Veru by to už raz malo prestatí A ktože baróai, židovskí pachtéry, poniektorí knazia a
žali; ved je to povinno stou každého rodiča, je tomu príčina? Ja myslím, že rodičia, lebo maďarónskí učitelia. Len práve roľníkov, pracu­
každého kre'tana! Ved je to skutočná pravda, nevedia slúžiť dobrým príkladom 8«ojim deťom, júcich ľudí tam nevidět? A toto t/ch pánov
že z takej školy, ako je i naša, vy hodia deti a zase nemáme žiadneho vzdelávacieho spolku, Btrašne mrzí. Lebo veď keby tam bolo moc
hlúpe, ohlúpené B tou maďarčinou. Každému ktorý Brne už dávno mali mať. Nuž ale náš ľud roľníkov, vtedy by pán tajomník a páni úradníci
rodičovi by malo na srdci ležať, aby jeho deti je ponechaný sám na seba. nemá, kto by ho spolku mali iste väčšie platy, l»;bo i spolok by
boly čím vzdelanejšie, veď sa to naši budúci viedol. Daj, Bote, aby to inak bolo!
mal dôchodky, keď má viac členov. I by moLlo
cúítevníci a občania
Ešte by som mal aj inšie napísať, ale by byt viac banketov a pijatiky za spolkové peniaze.
Ale, keď to náš ľud ešte aecbápe, čo má být toho naraz veľa bolo. Jestli sle ct. redakcia Ttda hybaj, treba chytat členor, O tomto sa
a čo nemá byt. C=sto vidíme že malé deti, čo nebude proti tomu, napíšem budúcne*), lebo radili páni spolkári. Že vraj treba sbierat členov
ešte aui do šioly nechodia a už po ulici fajčia. dnes nielen kňazovi sa treba učiť, ale aj roľníkovi. podľa obcí, u M telia a knazia nech sú nahanači
— Všetkým čitateľom Nár. Hlásnika šťastlivý spolku a podobné. Ale prečo že nevydá sjjlok
') Musíme Vás len pochválit. Zriedka srn", dostali
Mladý roľnícku syn. poučné hospodárske knižky pre roľníkov a to
listu tak spr&vne napísaného; ani mnohí intelligent tak Nový rokl
v reči ľudu srozumiteľaej ? Tí páni by BÍ chce
aprávne nenapíšu. Nemuseli sme list ani opravovat, len
*) Budeme Vám len vďační.
získať Slovákov, lebo b dajú. že ai Slováci utvorí
rovno do tlačiarne poslat
pomfnaí. To zas pán farár takým krikom, že
u to neslušalo do kostola, také nadávky. Z jed*
neho pohoršenia mali sme dve. A keď už my­
šlienka moja prišla, do kostola, pripomeniem
ešte i to, že náš kostol, ktorý sme si tak ťažko
nádobu ili, že ešte i dnes niektorí stonu pod ťarchou dlhu, volmi sa kszí. Keď minula trocha
viac pršalo, celé veliké mokré flaky boly, ba
až rio nútra kvapkala voda. Ved to máme za­
včasu popravit.
A zes máme stávat doktorský dom a ÍBte
pomaly nám i školu no ú búda treba budovat.
Páni len rozkazujú, my už ani nevieme odkial tie
veliké dávky brat. Školu našu si sami vydržia­
vame, ale níii enem samu maďarčinu a nás škol­
ský výbor málo o to dbá. V šenku kde tu spo­
mínajú, ale kde by mali niečo sa ohlásit, lebo
tam nejdu, alebo sa boja ústa otvorit, žeby
s tým pána farára rozhnevali.
M. H.
HOSPODÁRSKA BESIEDKA.
Dobrá rada
nad zlato!
Zlá rada
je drahá!
Kupujte dobré pracie pro­
striedky; len tie sá lacné pri
upotrebení, lebo sú výdatné a
zachovajú prádlo. D b a j t e ,
prosím, pri nákape mydla na
s n á m k u „jeleň" a m e n o
.Schicht". T á t o z n á m k a
chráni Vaše prádlo pred po­
škodením m e n e j cennými
pracími prostriedkami. Po­
skytuje záruky sa bezvadnú
čistotu
Nepočúvajte zlej rady a neku­
pujte „ l a c n é M pracie pro­
striedky, pod)bajáce sa navo­
nok velmi mydlu
e
Jele­
nom,
•• ko rovnako dobré. Tieto
lacné
pracie prostriedky bý­
vajú najdrahšie
g pred ich
upotřebením sa vážne varujte,
lebo sú zväčša nečisté, účinkujú
viac na prádlo a na ruky, ako
na špinu, a d o d á v a j ú prádlu
nepríjemný zápach.
Číslo 1
Strana 6
NÁHODNÝ HLÁSNIK
ni a voj u hospodársku organizáciu, Ústredné Druě
stvo, ktoré sa mohutne rozširuje. A to chcú před­
běhnut prešporskf pánt. Už si aj najali naháňačov.
Rolníci slovenskí, pozor I Připojme sa | všade
k našej ústrednej slovenskej organizáciiIj
P o z o r n a h n o j o v k u ! Mnohí hospodári
nedbajú o maôtalný hnoj a o močovku. CH sto ju
videt tiecC von z dvora do priekopy. Takýto
hoBpodár spácha velký hriech na svojom majetku,
lebo okráda svoje pole o živiny, ktoré v hnojovke
sa nachádzajú. Najvzácnejšia a mjdrahsia látka
T hnojive je dusík, ktorý chytro prchá. Z obyčaj­
ného hnoja, zle opatreného, prchá dusíka 23 percentov; z močovky 13 percentoví To je moc.
V peňažitej hodnote činilo by to ročne na jeden
kos dobytka najmenej 30 korún ztráty. A potom
kupujeme dmfk v umelých hnojivách za drahé
peniaze a z mastalného hnoja ho však pústame
áobrovolnel Moderná zemědělská veda prízvukuje
sásadu, že použitím umelých hnojiv neslobodno
saaedbat prirodzené maštalné hnojivá. Umelé
hnojivá majú vždy slúžit len ako doplnok maštal
neho hnoja. Teda aby si nik nemyslel, e ked si
nakúpi hodne umelých hnojív, už i môže za­
nedbat prirodzenú nojovku.
Maďari h y n ú v S e d m o b r a d s k n a
ich miesto zaujímajú Rumuni. V pohranič
aých osadách Ba Maďari množia v o vela
menšom po te, ako Rumuni. V kfužskej sto­
lici napríklad v Dôsledných
10 rokov ro 'mno­
žili sa Madari o 6% oyi Rumuni ah o l O % O T Miešané obce, totiž také v ktorých bývajú aj
Maďari aj Rumuni, ukazujú ten istý '.jav. Príčina
tohoto zjavu je, že rumunský íud má lepMu
hospodársku organizáciu, ako maďarský. Ma­
ďarské banky sú zväčša v rukách židovských a této
nehladia veru na záujem íudu, ale len na svoj
vačok. Rumun <ké banky ale kupujú a parcellujú
pre lud majetky a tým napomáhajú hospodársky
vzrast Rumunov. Áj my Slováci sa najlepšie tak
chránime pr ti maďarizácii, keď si vybudujeme
našu hospodársku organizáciu. Zakladaj *ie si
družstvá, pripojujme sa k nášmu slovenskému
Ústrednému Družstvu a napomáhajme naše slo­
venské banky. To je najlepšia politika.
i
f Menelik I I . cisár abbessinsky a jeho následník.
Neguš Menelik, cisár Abesainie zomrel v 69 roku. Správa o jeho smrti pochádza z Addio Abebs.
Menelik I I , krát králov, bol synom kráľa Geila Meleka a jeho otrokyne. Trón nastúpil r. 1866 a od
r. 1889 niesol titul „Cisár z Aethiojiie". V tomto roku zničil ako známo taliansku expedíciu Baratieiiho
úplne v bitke pri Adue. Jeho následník je 17-ročný Lidy Jassu, vnuk Menelikov; je synom jednoho
z najvznešenejších kniežat krajiny Abessíoskej.
Rátha nedosvedči!i, ba naopak; dokázali, že dr.
Ráth ich velmi dobre zastupoval. Tománek teda
bez príčiny urazil dra Rátha a súd odsúdil To­
mánka na zaplatenie £60 korún pokuty alebo
14 dní obyčajného háreštu, ako i na zaplatenie
170 korún útrat
P r i n c W i e d v Albánsku Albánsky prine
Wied má pravdepodobne o lát do Albánska už
v januári. Sám princ oznamuje, že 20. januára
príde do Valony a odtiaľ do Draču Ba či bude
miliardny princ dlho v Albánsku? I nedávno ozna­
movali, žo sa diví Albánci chystajú zase vpadnut
do. Srbska.
P a v e l Országh Hviezdoslav, náš naj
väčší, najslávne'81 básuik d>*il na zriedkavé
3 0 0 0 0 srbských invalidov žiada pod­
vysokého uznania a vyznačenia. Česká Akadémia, p o r u , tlinister vojny dostal dosial 30 000 žia­
mená spoločnost vyvolila ho za s-ojho člena, dostí od invalidov o podporu. Z nedostatku peňazí
tak aj znamenitého, úo eoikôho historika lite­ v> hovelo sa len tretine žiadatelom. Ostatným bola
Už Je to raz t a k í
rárneho Jarosltoa Vlčka, professora na českej sľúbená podpora až po novom roku.
Kým nenaučíme sa samých seba uctiť, nikto si nás univerzite v Prahe.)
Belgickí u č i t e l i a v B u l h a r s k u . Do
neucti. Kým budeme za na-e groSe u cudzích ludí ku­
r
•' Osud slovenského Studenta. Jána Fi- Sofie pnSla družina belgických učicelov vyslaných
povat, k ničomu nepiídemel
H r ú z u peňazí v y d ám e
lipču žiak-. VII. tiedy ev. lycea v Banskej belgickým ministerstvom osvety.
eadzím ľudom menovite za stavby a stavebné materiále, Bystrici, vyhodili zo školy pre panslavstvo a
vzdor tomu, že na Slovensku najlepšie a najlacnejšie
okrem toho trettný súd zívesil mu aa krk
Tiaici ohvália všeobecne známy a obľúbený „Juno
prevedie nám stavitelská i
dodá nám kruhová
kriminálka pre búrenie. C^lá ?ioa Filipčc-va krém"
mast na tvár, lebo kdo ju upotrebnje, i s t o t n e
kaucellári -.
teheleň
pozostáva v tom, že sa so svojimi kamarátmi sú­ opeknie. Pehy, pupence a iné tvar ápatiace flaky sa
hladkú a sviežu tvár.
kromne cvi il v slovenskej reči, č t*l slovenské krátky čas skapú a patričný dostane
JANA HI/AVAJA
knihy a časopisy. Báňsko Byst ický porotoý súd Téglik „Juno krému" stojí K l 20aktomu patriace mydlo
v T u r ó l a n s k o m S v. M a r t i n e .
70 haliero,. Z vidieku je najlepšie objediat tak, keá vo­
odsúdil Filipíu na štyri mosiace čtátaeho väzenia pred
zašlete K 2'3<>, za ktorý obnos dostane „Juno krém"
•tavby každého druhu, vy- výtečnú ručnú a strojovú
a
na
400
korún
peňažnej
pokut/.
Obžalovaný
k tomu patriace mydlo a návod k upotrebeniu bez vše­
racovanie plánov, rozpoč- tehlu, francúzsku patent.
appelloval. A potom sa páni šoviniati zio.tia, tkých iných poštových • ýdavkov. Edo ale nechce zaslat
>v a väetky do stavebného „ S t e i n b r u c k e r o v s k ú "
peniaze vopred, tomu i na dobierku zasielame. Dostato
a hladkú Škridlu.
odboru patriace práce.
keď nasi študenti utekajú na č^aké š;oly.
JM»"
I PSA
spoľahlivé kúpite v jedinom
v Rakúsko- Uhorsku renom.
závode C A N I 8 P O R T ,
PRAHA-Klamovka. Cenník č.
25. zdarma. Nádherný katalog 60 hal. Sto poóľakovacích dopisov k dispozícii. •
CHýrnik.
S
Pod u jím a pokrývanie celých striech svojou na celom
Hornom Uhorsku za najlepšiu uznanou škridlou, ktorej
sa žiadne eternit-zenity ani zdaleka nevyrovnajú.
Podporujme s v o j i c h
Indii
[iodewaj..
ky pánskéi dámsfó
1
ARELKOCIAN
4opořvA^cveprpři3«dij
JWřednf Pletie^ jwsbká j
-.•ttorky zasflo ŕrsnkí
^ováSma "W %! era
mcmam
Belehradský štrajk p e k á r o v p r e s t a l .
Boli sme písali, že v Belehrade vypukol štrajk
pekárov a nastal hla i. Tr»alo to až do taras, a
len teraz konečne mestská raia pomerila sa
s pekármi ohľadom cien a štrajk prestal.
F l o r i a n T o m á n e k , redaktor Slov. Lu­
dových Novín pred dvoma rokami napadnul nášbo
solupraco'nika dra A gusta Rítha, advokáta
v Prešpnrku a urazil na cti; písal totiž o ňom,
že dr. Ráth sdiera slovanský fud vo svojej kancellárii. Dlbo sa npchcel Tomáuek přiznat k článku.
Konečne 23-ho decembra preíporský súd vypočui
svedkov Tomínkovych. Tío nič zlého na dra
Chcete maf peknú školu?
ZEMSKAPROMYSLOVA
dr. Eugena Flittncra v Banskej Bystrici (Beszterczebánya).
Píšte teda ešte dnes na túto adresu.
Dávajme si pozor n a zdravie, lebo je to náš naj­
drahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnút,
keď sa lačněme hned liečiť. Kto trpí na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého apatitu, nech hneď užíva
„Kalvarské aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby
přestaly hned všetky bolesti a napravily žalúdok. Cena
flašky 60 hal. Poštou zasielajú sa najmenej 4 fľašky za
vopred poslaný obnos K 2*30 franko alebo na dobierku.
Pri každej zásielke je priložený návod k upotrebeniu.
Dostat u dr. E u g e n a F l i t t n e r a v Banskej Bystrici
(Beszterczebáoya).
Vezmite teda dopisnicu a p í š t e na túto adresa
ešte dnes.
M. M. HÁRMINC,
Najlepšie vystaví
Vám ju i na splá­
tky stavitel:
BUDAPEST, VIL, Veres Palné u. 19.
BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST, VKLADY C°,
založená ž i v n o s t e j a s k o u , b a n k o u
-v
P r a h e i
BUDAPEST, V., FerenczJózsef-tér,6. Zmenáreň: V., Ferencz JÓZSef-tér 6.
(pilie »GBE8HAHc).
TttHrelIcká idrMsa: „INDUSTRIALC.
T B L K P O N : { 131—«f
111—TO
Ú«M • i h o n k a j potior*) iporltalnx í, M Í M ,
U4et a n k A s k r j poítoTflJ i p o r l t c r n ? «. 10*68».
U««t • b o i here. polt. iporlterny *. 8168.
,
Filiálka V
,
M U N K A C I .
Úcastinný kapitál Ž I V N O S T E N S K E J
BANKY v P R A H E je K 80,000.000
a reítervy vySe . . . .
K 20,000000
zúrokujeme %Jy
Eskont zmeniek. Preddavky na cenné pa­
piere. Vybavenie všetkých bankových a
burzových transakcií na budapeštianskej a
cudzozemských burzách. Kúpa a predaj
cudzozemských peňazí, zvláště dollarov,
mariek a rubřov. Živé spojenie t vidiec­
kymi ústavmi. Priame styky so zahraničím
a s Amerikou.
Strana 6
Číslo 1
NÁBODNÝ HLÁSNIK
Serum proti gomárskemu
kašlu.
Z Paríža oznamujú, že lekári Cole a Conor vynašli
serum, vylieči ktoré somársky kaiel.
Trojčatá. V Beni'Jaek, v (Turci) carodily
sa žene paholka Gustáva Tárala dve dievčence
a jeden chlapec.
„ B e s e d a " v MoSovciach. 31. decembra
večer o 8. bod. zariadi prednášku s pohyblivými
obrazmi: ,Španielsko a zápasy býkov." Hoetia
vítaní. Dňa 6. januára bnde mat .Beseda" valné
shromaždenie.
„ T r n o v e c k á Občianska Beseda** uspo­
ria ia na Nový rok v miestnosti obecného domu
divadelné predstavenie. Predstaví sa: Martin
Ľuba. Dráma v 4. dejstvách od L Macicovského.
Preložil A. Ealaia. Začiatok o pol 8. hodine
večer. Po divadle tanečná zábava.
Námestovski slovenskí divadelní
ochotníci usporiadajú 31. decembra pod
„Ružou" Sylvestrový večierok. Programm: I. Stra­
šidlo, ludová veselohra zo spevom v troch dej­
stvách B premenou od Fr. Urbánka. II. Pytati
sh Kolumbiny v jednom dejstve. III. Živý obrat
Starý a Nový rok. Začiatok o 8. hodine večer.
Roľnícka mládež v Dolnom Srní
usporiada v dňoch 3. a 4. januára v miest sosti
evanj. školy divadelné predstavenie. Predstaví sa:
Komasácia. Obraz zo slovenskej dediny vo 4.
oddeleniach. Napísal Martin Kukučin. Začiatok
o 7. hodine večer. 4. januára po divadle ta­
nečná zábava. Hudba starotaranská. Počas zá­
bavy osobám vstupné neplaťacim v zábavnej
miestnosti zdržovat sa neni dovolené.
Zadlávený p o k l a d n í k . V Erompacku
(vo Spiši) nechal dedinský gazda svoje kone oez
dozoru na ulici stát. Kone Ba čohosi zlakli a
rotekali. Medzitým povalili a povláčili 72 ro iného
učiteľa, Ludvika Kelera, na odpočinku a mestského pokladníka tak neáíastae, že za pol hodiny
umrel pod tažkými ranami.
" P o d r u š n o m . Ž PlelíaT^úTMěfgoňtár,
poštový sluha, čakal medzi koľajnicami na vlak
BO svojim ručným vozíčkom, z ktorého mal
poštové vrecko do vlaku odovzdať. Keď vlak
prijachal,-zachytil rušeň poštový vozík a sním
slohu a tak neštastne, že ho hodilo ažľpcdfruSeň
a utrpel??Da hlave tažké poranenia.
Vyskočil z v l a k u . Z Lučenca AM: Ondrej
Jonáš, robotník, cestoval domov do Mýtnej. Vo
vlaku zaspal, prebudil sa, až ked sa už vlak s tej
stanice pohnul, kde mal vystúpiť. Jonáš nž z jachajúceho vlaku vyskočil, ale tak neštastne, padol
na násyp, že si rozbil črep na hlave. Vlak bned
pristavili a ťažko raneného odviezli do nemocnice.
Vyskakovať z vlaku, je najväčšie nebezpečie.
Chytili v r e c k o v é h o zlodeja. Na jar­
moku vo Vŕbovom (v Nitr.) chytili chýrneho
vreckového zlodeja istého H ffa práve vtedy,
ked ukradol pudilár B 1200 korunami v hoto
voBti a vstrčil spoločníkovi do vrecka, tento hned
ušiel, jemu sa ale nepodarilo ujsť a kým žandári
prišli, okolo stojací gazdovia ho už nešeredne zbili.
U m r e l i n á s l e d k o m u h o l n é h o plynu.
V Skalici chcela Alžbeta řeirovič zadržať teplo
v izbe, zapchala rúru z pece do komína, v ktorej
ublím kúrilo. Plyn do rána sadnsil jej dvoje detí
a i tretie na druhý deň umrelo.
T a r č i a n s k o - sväto - m a r t i n s k ý Slo­
vensky S p e v o k o l usporiada v utorok
6.
januára 1914 vo dvorane ,DomuB
FAŠIANGOVÝ VEČIEROK
PROGUAMM:
1. Proé bychom se n e t ě š i l i . . . sbor z opery
„Prodaná nevěsta"
B. Smetana
prednesie miešaný sbor so sprievodom klavíra.
2. Trci a Frci, členovia dvornej opery v Paraštinej.
Zaspievajú kuplet: „To ďalšie sa musí hvízdati"
äJST* V Martine prvý i posledný rai v tomto roku.
Kto neprírjp, ten tam nebude, ale bude celý 1914. rok
ľutovat. "90S
8. Veniec slovenských piesní Ed. Bartoniiek
prednesie miešaný sbor so sprievodom klavíra.
4. Veno. Fraška v jednom dejstve od Fr. Čelakovského. Prel. Anna Šimková Klanice.
Osobyj:
Maximilian Kutilek, maj. domu p. Rudolf Slezák.
Tereiia, j f ho žena . . . pani Anna Turzová.
Žofia, ich dcéra « . . .
si. Želá Kucháriková.
Jeremiáš Suchánek, majitel ;V".
Tadovníc v Brazílii
. p. Ján Straka.
Juliu? Sever, akadem. maliar p.^Jozef Hlavaj.
Ján Svoboda obchodník . .-[p. Béla Vároš.
Prestávka 15 minút.
Oprava. V inzerte firmy JÁN HRUBÝ, obuvnícky
závod, Slatiňany (Cechy), uverejnenom v posledných
dvoch číslacb, vyskytla sa chyba. Cena oskáriových
mužských topánok mala byt 13 kor. a ženských 12 kor.,
(ako je to aj v dnešnom inzerte správne udané), miesto
18 a 19 kor., čo týmto opravujeme.
Administráciu.
VSřtky tkalcovské potreby v najlepšom odbor­
nom převedeni najlacnejšie obdrííte v českej továrni
Ig. Horných é synové v Lomnici nad Pop. (Cechy).
„Pražská domáca masť* z lekárne B. Fr'agnera,
c k. dvorného dodávateľa v Prahe, zmierňuje bolesti,
zabraňuje zapálenia, urychluje zacelenie a zahojenie,
je antiseptickým prostriedkom obvazovacím, ktorým do­
cielilo sa výsledkov prekvapujúcich pri rozličných po­
raneniach od 40 rokov. Ona je v krajine najznámejším
domácim prostriedkom, ktorý ani po rokoch sa nezkazí
vo svojom složení a účinku a preto prechováva sa v
domácich lekárňach pre rozličné prípady. Pražská do­
máca mast možno dostat i v tunajšej lekárni.
A predsa j e len skridla najlepšou kry t bom na
s t r e c h y ! O tomto presvedčilo sa mnoho Iudí aj pri po­
žiare na Kokave. Kým ku horiacim domom, krytým
všeliakými eternitmi - zenitami nedalo sa ani pristúpiš,
poneváč rozpálená bridlica eternitová, práskala a odle-
WBMuaamm&amsBUBaBBammiBttBmmmĚtsmaa
5. Môj m i l ý ! . . . Dámsky kuplet Zaspieva miss
Pankhurst z Londýna.
6. The ENatluid and P n r g o B r o t h e r s Pacific
Company, amerikánska komická spoločnosť Zahrá
do plaču smiešnu tragédiu: V smrteľných úzko­
stiach. Osoby: Gábriš Slaný, jurista. — Peter Slaný,
kapitalista. — Lilia, jeho chovanka. — Ďurko Gura,
jurista. — Titus Hromový, divadelný direktor. —
Števo, sloha.
SÉBT" Extra vstnpné sa neplatí a hostia v Martine
nebývajúci majú právo dostavit sa na vlastné
útraty. " V 0
7. K o n c e r t kapelly ozmanskej ríše, pozo­
stávajúcej zo samých konzervatoristov z Luleburgas.
£ ) V Dvorná kapella Jeho Jasnosti sultána Solinemá-na. " ^ g
8. Žabí koncert. Prednesú ozajstné živé žaby
z martinskej kaluže. Nevídaný úspech dressúryl
3QF" Len s fažkostimi zjednali sme túto attrakcin
od impre8sia Mr. Ropuchu. — Ctené obecenstvo
upozorňujeme sa nevolat „živioI" ani „bravot" ale
k v á k a t refrain spolu. "?ÍB©
V s t u p n é : Kreslo 1 kor., I. miesto 60 hal., II. miesto
60 bal., miesto na prízemí 60 hal. Galerie
— obe výlučne len na sedenie — 60 hal.
Začiatok o pol 5. hodine popoludní.
Vstupenky dostat u kupca pána M. UKS1NYHO
a popoludní pri kasse-
Na Siflvestra
mal prof/ramm
ohromný.
Kdo ešte nepozná Kafthreinerovú Kneippovú sla­
dovú kávu, kúp si teraz paketik a vyprobui ho.
Za výrobu tohoto už od 23 rokov obľúbe­
ného a za najlepší kávový nápoj p r i z n a t é h o
jedla vystavená je nová velká fabrika.
Najmodernejšími s t r o j a m a a najlepším
zariadením je Kathreinerovým zpôsobom
príprava pravej kávy „ K a t r a i n o v k y " e š t e
zdokonalená.
Ako už katrainovka bola skorei vždy t o najlepšie
z najlepšieho, t o ona teraz v doplnenom napodobňeniu chuti zrnkovei kávy prevyšuie samá sebe.
Výtečná, výdatná, silná, pri tom z d r a v á
a l a c n á : to je k a t r a i n o v k a .
úspech
Strana 7
NAHODHÝ H L Á S N I K
Urval* tak že hasičom iivoty ohrožuvala, z domor po­
krytých škridlou bez všetkého nebezpečenstva, dalo
n všetko povynášat. Preto nmienili si mnohí, nf&adnút viac na lep reklame vieliakých eteruitov-isenitov,
ale pokrývat svoje streeby osvedčeným, vyzkušením ma­
teriálom, škridlou, a takúto dostat len n Jána Hlavaja
e Turiianskom Sv. Martine (Turóczszentmártonl, ktorého
kruhová tehelefi dorába na Slovensku najlepšiu škridlu
» tehlu.
Politicky najmocnejším národom je ten, ktorý
má nejvyvinutější priemysel. To sú Angličania, Francúzi,
Nemci, Amerikáni. Týchto, pravda, Slovania ešte nedo­
siahli, ale možno pozorovat n nás zdravé prúdenie. V čele
českého priemyslu kráča Kolínska továreň na kávové
náhražky, ktorá spojac sa práve s dvoma najväčšími
závodmi toho druhu: Bergrovým v Horce a Buvovým
vo Vysokom Veselí, je najrozsiahlejším podnikom továrnym a má svoje pobočné továrne vo všetkých temer
zemiach slovanských.
Pamätajte vždy a všade
na slovenskú
študujúcu
mládeži
Odporúčame našim rodinám
KOLÍNSKU CIGORKU
ii'.iiiiiiiiiiiiiiiiinmiiiiinniininniiiiiíiiiiľruľľiiHiiľiiiiľiimiiiiimiiiiiiiiiiinMel
Poslal som už predplatok?
ZAHYNIE KAŽDÝ,
„ 3 WĎR0VMI DETSKÍ
či jednotlivec, či národ, ak nenapreduje, lebo
veď kto nenapreduje, zaostáva. Ale tažko člo­
vek napreduje vo svojom odbore bez dobrého
odborného časopisu, akým sú
ÍiSlllJ ; .,..:,,J.,,,
lOVOCnÉŠTOLV
.^t.se&JZPiWK:
l>OUEVrV
Práve vyšlo 1. číslo piateho ročníka. Žia­
dajte si hned číslo na ukážku.
iTOERVOVÉj
Tkalcovsky tovar.
Pozor, zdarma!
1 kus 23 m. ťažkého plátna len K 11 50
1 posteľná plachta 136/200 cm. po „ 2 1 0
1 tucet uterákov K 4*—, 5 ' — , 6'—, 7-—,
8" —, 10'—, 1 2 — . Krizety fažké na sukne,
meter K 1*15, kanafas, íažký, 120 cm.
aire, meter 90 hal.
Velkú, krásnu v l n e n ú d e k u zdarma obdr­
žíte, ked si objednáte 5 k g . ražuej sladovej
kávy len za 5 k o r ú n ! Vyplaceno zasiela
firma „ D o b r ý H o s p o d á r " , velkopražiareĎ ražnej kávy, C h r u d i m (Cechy).
40 m. barchetu, flauelu, zefiru a plátna
l a tovar, n i e z b y t k y , len za K 20'—.
KALENDÁR ZDARMA
Zasiela na dobierku, vyše '20 kor. franko tkalcovstvo
Frant.Pozuéna, Police D. Met, ŕčechv.)
obdrží každý odberateľ hospodárskeho časopisu SVET
VENKOVA v Chrudimi (Čechy). Žiadajte ho hneď.
L..A.CISÍJÉ
&3»
ftbrleký sklad Ueicb strojov
Vo vlastnom dome.
Prvý český kresť. závod
(Existuje už 25 rokov
Dodáva šicie stroje najlep­
šej akosti, vélmi trvanlivé,
s 5-ročnou zárukou, zho­
tovené zo zaručene spoľah­
livého materiálu, vyzkuše­
né. Zásielky vypíateno,
126 dobre balené.
Stroje Singerovky v cene od K 60. Stroje kruhovkj
v cene od K 110. Tiež na mesačné splátky po 8—10
kor.:: Žiadajte cenník, dostanete ho zdarma a vypla­
tený, tam je vSetko podrobne uvedené.:: Sici stroj je
vec užitočná, uspor! sa ním mnoho času i peňazí do roka.
Ó J E S K J É
í * E R . I TEJ
1 kilo šedé, párané K 2-—, lepšie K 2-40
polobiele K 3-60, biele K 4-80, príma páperové K 6-—, vysoká príma K 7*20, naj­
lepšia sorta K 8-40. Páperie šedé K 6-—,
biele K 12-—, najlepšie prsné páperie
3B K 14-40. Hotové postele z hustého čeri veného inlettu, 1 perina alebo spodnia 180XH6 cm. po K
i 10-—, 12—, 15-—, 18—, 21--,200X140cm. po K 13--,
• 15--,18--,21--, 1 vankúš 80x58 cm. po K 3--,3-50,4--,
i 90X^0 po K4-60,5-60, 6-—, trojdielne srstene aatrace na
< postel, po K 27---, lepšie K 33 —. Rozposiela aa franko do] bierkou od K10-— hore. Zámena dovolená, čo sa ne'pozdá,
za to peniaze sa vráta. Próby a cenníky zdarma.
! BenediktSachsel, LobM^oJ!jiiinniCfieehj.)
I Hypotekárne pôžičky
! na prvé miesto oň 100.000 kor. vvše vyplč! cam hned za výhodných
podmienok
na
j domy, role, majetísy. . P ř í h l a s y pod zaačkou
i „ P ô ž i č k a 674" do admin. „Nár. Hlásnika".
Dovoľte, aby som Vám
vyložil čierno na bielom,
- ••••••«•*! . 4 f l l
že plynové svetlo „Orion" je zo váeMm* tkých osvetľovacích spôsobov naj^0
l a c n e j š i e , najvýhodnejšie a najjednoduchejšie. Žiadajte si môj pro­
spekt a presvedčíte sal Nevyhnutné
pre hostince, kaviarne, obchody,
dielne, továrne, kaňcellárie, ako i
pre byty a vôbec pre každého, kto
chce mat pekné osvetlenie. Plynom
možno aj rýchlo vařit a žehlit.
Jfl7ť>f í rtTlcVv P r v a **Pec- továreň na patent.
UU401 LUllúÄJ, vzduchoplyn. stroje „Orion",
Roudnice n/Labem (Čechy).
Pri objednávkach odvolávajte sa na naše inserty, po­
slúžite tým sebe i nám!
.u 1 -"'
»»•
l^»JÍMliJjUďU/ä«
. . :.,:.-;:.••••.•.. v ,
I f JULEP
.Kupecké, priemyselné a hospodárske
noviny' v Turčianskom Sv. Martine.
UOH M i l a n ,'• (T Ooohich)
:••:
••
Najlacnejšie sa ošatíte
pekným a stálofarebnym tovarom,
Ktoré vo vlastnej tkalcovni ryrába
František Šrytr,
••
•*
aa
aa
•
•
•
•
•
•
•
•
•
•
;:
::
v D o l n o m S p á l e n i š t i 5.16/a
p. Dobruška (Čechy). Zvláště obdržíte
krásne zefíry, lámasy, oxfordy, krisety, sypkoviny, kanafasy, a i. —
Vzorky zasielajú sa každému zdarma a
franko. Tovar vyše 20 K Iranko na do­
bierku s 3 % slevou. Na sklade sú tiež
rôzne pekné látky na dámske letné i
zimné šaty acajgy na mužské obleky.
C. k. dvorná továrňa hudobných nástrojov
v .
F .
Č E R V E N Ý
A
S Y N O V É
V HRADCI KRÁLOVÉ (Cechy.)
Najdokonalejšie hudobné nástroje z dreva i kovu
Husle vo íutráli
so gláčkom
orchestrové:
č. 0 za 18 kor.
20
24
30
40
koncertné:
lit. A za 50 kor.
, B , SO .
, 0 , 8 6
.
i D , 100 „
»' E „ 130 „
s o
sláčikom K 9-—,
Školské husle l/« *Ai lebo V«
10—, 11 - , 14--, 18—.
••
••
••
Lacná a dobrá obuvi
••
••
•a
•a
•a
mm
aa
aa
aa
aa
aa
aa
aa
•a
Za d o b r ú kožu a moderné spracovanie ručím. Každý
bude úplne spokojný s mojou obuvou, ktorú rozposie­
lam po celom Slovensku.
Ševrové, alebo lakové šnorovačky alebo cúgové
topánky . . mužské 14 kor., ženské 13 kor.
Oskáriové šnorovačky alebo cúgové topánky
mužské 13 kor., ženské 12 kor.
Pracovné, silné .
„
12 „
,
11 „
Pracovné, silné poltopánky . . : . . . 10 ,
Elegantné, jemné
„
H-a
JTudÍPTl í P H ílhnV z prepletanej k o ž e , hoďiaca sa
Iiygl01HUR.(l UUUI zvláště pre trpiacich na otlaky a
proti poteniu nôh (čo hned odstraňuje) o 1 kor. drahšie.
Stačí zaslat obrys šlapy, alebo udat číslo obuvi. Nehodiaca obuv sa, zamení. Objednávky sa hneď vybavujú.
J A N H HU B Y, obuvnícky závod, Slatiňany (Čechy).
I WMIIIaMaMMMSaTJaMPMMMMWM • B i — a * — — B m HIIHI • II I I I M — • II—II \\l I i •••H I NI'lllimUlMUnT^Himil |M|HI,||||I W | líTllMrcg
1 SPORITEĽŇA ÚČASTINÁRSKY SPOLOK I
V
V T
TU
UR
RČ
Č II A
AN
NS
SK
KO
OM
M SV.
SV. MARTINE.
MARTINE.
Akciový kapitál K 1,100.000—.
•
m
Založená roku 1868.
J
Vklady K 8,000.000-—»
8,000.000—.
Csntrálka Y Tarčianskom Sy. Martins. — Filiálky: Y Liptovskom 8Y. Mikalášl, na Vrátkach a v Stub. Tepliciach.
Y Sníanocn,
Mošovciacii —
a FFiliálky:
SlovenskomvPrávne.
=
Pridrniený
ústav: na
Hrádocká
spořitelna
Hrádkn.TBulfcianh. |
Centrálka Expozitúry:
Y Turčianskom
8y.ÍMartins.
Liptovskom
8Y.
MiknláSl.
Vrátkach
a YvStnb.
I Zaoberá 8a bankovým obchodom každého druhu. — Vklady zúrokujú sa čo najvýhodnejšie. — Splatné lístky poštovej sporiteľne k bez- I
platnému poukazovania vkladov zdarma.
-nk&oDirg Hi,AsiriK
Str;na 8
MALÝ OZNAMOVATEL
Za malé oznamy platí sa vždy v o p r e d , a líce 5
halierov za slovo; začiatočné a každé h r u b o tla­
čené slovo 10 hal. Ku nabídkám k sňatku a ku
všetkým takým oznamom, kde došlé příhlasy ex­
peduje administrácia, treba priložil 20 halierov na
porto. Pri dotazoch treba priložiť známku na odpoved.
5 kg
poštou o 50 kal. viac,
v ručníkov, obale s
praktic. darkom od­
porúča
Stálofarebné
Česká Čerinná č. 89.
p. Náchod (ôeohy).
MaliarstYO S S s
obrazov & mramorových
imitácii. Oprava oltárov
a kazateľníc. Malba di­
vadelných javí ši v mod.
slohu, všetky omel práce,
portréty atd. Umel. priem, |
závod J Á N T i C H Ý , I
Mor. Ostrava Guttmanova 14.
V r c h n é h o Štábneho l e k á r a
a flaikusa d r a S O H M I D T A
ušný olej
odstráni c h y t r o a d ô k l a d n e
d o č a s n ú hluohotu, točenia
z ušú, h u č a n i a a náhluCh09f aj v n a j a ataralejsloii
p r í p a d o c h . Sklenica s n á ­
vodom k upotrebeiu Btojl
K 4'—. Dostať n i T T / i r n n n
jedine v l e k á r n i S A L Í A l U t t
V PREŠPORKU (Pozsony).
OŽENÍ sa alebo VYDÁ
sa najlabáie a najlepšie,
teto oznámi to v tomto
,,líalom OzaamoYateli".
11
celer, cibuľu,
mrkvu,
cesnak a inú zeleninu
sa konkurenčné ceny
zasiela dobierkou
Ant. Procházka,
Vracov (Morava).
Cenníky zdarma.
ObiQYÄé králiky do
30 f unto v zmohutnejúce,
mláďatá K 1*50, pleme­
níky od 6 korún vyše.
Športové a užitkové ho­
luby dodáva SCHWAB,
Wien (Wiedener Hauptstrasse 122 B. — Cenník
zdarma.
piiiuiiiiiiimyuRiiiiiiiiiiiiiiuiiiiiu
Založeno r. 1869.
juflWeiar
karniB.FRA&NERA,
P R A H A , III-303
7
%N
na meno
výrobku!
Pozor
^¾¾¾^
*^'&
Najlepší český n á k u p n ý prameň!
na
°*hrannú známku!
H l a v n ý i k l a d pre Uhorsko lekáreň J.
v Budapešti.
IIIIM1 •—••••
Ill;
!!•!•
po8telné pleral
T. TOrOk
Mgšedéko, páraného
2 k., lepšieho 2-40 k.,
:olobi<tle 2-80 k.,, biele
i k., biele páperie 5*10
=¾¾¾
-'^JTTľ- k., 1 kg velmi jemného,
S_jí- ľ i v
' snehobieleho, párané­
ho 6-40 k., najjemnej­
šieho 8 k., 1 kg šedého páperia 6 k., 7. k., biele 10
k., najjemnejšie z pŕs 12 k. Pri kupe 5 kg franko.
Hotové postele z. hustého modrého, červeného,
bieleho alebo Stého nankingu : 1 perina 180 cm.dL
120 cm. S. s 2. hlavnicami, každá 80 cm* dl. 60
cm. S. naplnená novým, Šedým, velmi trváclm,
páperovým posteľným pierini 16 k., polopáperim
20 k., páperím 24 k. Jednotlivé periny 10, 12,14,
16 k., hlavnice 3, 860, 4 k. Perina 200 cm. dL
140 cm. 8. 13, 14-70, 1780, 21 k., hlavnice 90 cm.
dL 70 cm. g. 450, 5-20, 6-70 k. Spodnie periny
zo silného prahového grádlu 180 cm. dl. 116 cm.
" 12-80, 14-80 k. Bozposieh dobierkou od 12 k.
vyíSie franko, výmena i vrátenie dovolené, alebo
peniaze zpät. Obšírny cenník zdarma a franko.
S. Benisch v Dešenicich, ˘. 111. Čechy.
••••I
LANCÚZSKA
CQMPAGNÍE GENERÁLE FRANCÚZSKA
P L Ä V EÍ m
M LÍNAJ
LÍNAJ.
TRÄNSÄTLÄNTIQUE
t
L
Riadna, direktná plavbai
= = rýchlolodna.
Havre—New-York a Kanada
cez Basel (Švaje) a P a r í ž .
T
Borean: BUDAPEST ¥11., Baross-tér 15. sx. \
Telef. „József* 14—97. Budapest. Telef. 14—97. k
Len tento mesiac
zflarma
obdrží každý prípravu ku
zhotoveniu 5 1. čajového
rumu, alebo akéhokoľvek
iného likéru, a krásny
nástenuý kalendár, kto
si objedná 5 kg. zdra­
votnej r a ž i : ' j kávy za
4 kor. vypiateno u firmy
(Čechy).
Illustr. prospekty orga­
nov, cenníky armonií a
pian zdarma a franko. —
Postaveno 260 organov,
6600 harmonii.
e. k. dvorný dodavatel
Pozor
16. HORNÝCH A SYNOVIA
V LOMNICI NAD POP. (Cecky).
Predo sine v sírnatej
aj malých
poranení?
V. M A R E K ,
Černovica u Tábora í.W.
chráni pred zanečistením, zapálením
rany, zmierňuje bolesti, urychluje
zahojenie a svojím mnohostranným
pôsobením je nevyhnutelná v každej
domácnosti.
D i e l ň a na náradis úô. spološnost
v Turčianskom Sv. Martine
hľadá
Uchádaatelia musia ovládat sloven­
činu, maďarčinu a nemčina slovom
i písmom, alebo aspoň dve z týchto
rečí, a musia sa podrobit zkúške 20
slovenského pravopisu. Plat dľa do­
hovoru.
Inzerujte v „NÁRODNOM HLÍSNIKU."
Pochvalne známa
a už od 40 rokov
tieíc ráz vyzku­
šená a osvedčená
antiseptická
PRAŽSKÍ DOMÁCA MAST
(Čechy.)
PRAKTIKANTA.
Piana,organy
a h a r m o n i a
r e kostol, školu 1
oni l a c n o za výhodDých podmienok dodáva
S
Výroba a hlavný sklad
Žiadajte zdarma náš
obrázkový cenník.
•ffliDt 1 PUŠ, PRAHA,
IimoiiK p
Najlacnejší lebo
n a j l e p š í , najvý­
datnejší a naj­
chutnejší kávový
p r í d a v o k , j e aj
zostane p r a v á
:Franckovka:
j j
F i a l k a K 3-20. Z a peniaze ypred
1 fiala K 2 90. S fialky K T-—,
10 flail E 20'— posiela franko­
vané. Nedajte ai n i k d y n a n ú t i ť
padělky I
B l ú a a „ 1-28
Ž u p a n „ 6-80
Zuket „ 8-80
B s g U n , 10-—
K o a t / m B 18*50
PlySový
k a b á t „ 8-60
Fraxtt. O p a t r n ý ,
yyborae účinkuje
prostriedok proti zápeku,
má hojivý účinok pri ľah­
kom a somárskom kašli,
chráni pred každým ocho­
rením dýchacích ústrojov,
pri dýchavičnosti poľahčuje
a priaznivé pôsobí ako pri
detoch tak i dospelých. Le­
kárskymi autoritami už ve­
ľa ráz vyzkušený a odpo­
rúčaný.
J
r a ž n e j kávy
K 3*20
zbytky kanafasov, zefírov, lan. plátna, grizetu,
t í ače,flanelu,bsrehe tu atd,
'sediace sa pre domáce
iítty atd. Balík, obsahu­
júci 3 5 — 4 0 metrov
zbytkov 3—15 m. dlhých
sa 13 korún 50 hal.
franko dobierkou za
aiela Anna Alarsíková-.
tkalcovna,
^ ^
je dámske a
dievčenské
šatstvo
úžasne lac­
no k dostaí í niu.
Sokfia K 3-so
velejemnej
Praha, VII. 402,
" ^ P r i onemocnení krku a pWc\JT
1 Škatuľka 70 hal., < š k a t u l k y a* vopred po•lanf obnoa K 3 1 6 , 10 škatuliek aa K 7 —
franko n a T i e t k y etanlce R a k n i k o - U h o r s k a .
SSRSffi osvetľovacie telesá.
"*Zý B. FRAGNER,
Všade plynové žiar. svetlo bez ciev. vede­
nia. Novota! Visiaca plynová žiarová lampa,
horí bez tekutiny, bez knota, bez nebezpečia, spo­
treba horiva na hodinu 1-^2 haliere pri 60—120
sviecovom osvetlení. Stenové lampy od 13 kor.
vyše. Prospekty o všetkých moderných osvětlo­
vacích spôsoboch zdarma. S C H W A B , Wien
Wiedener Hauptstrasse 122/B.
*£*s?
l e k i r e n „U Merného orla,*,
r PRAHE, IIL-203, rob nerodOTaj allc*.
H l a m ý aklad pre Uhorsko T lekárni
3. T . TSrBk, Budapeet.
Sklady T l e k á r ň a c h oelého r U k n a k a
VÝSTRAHA I
Všetky čaite obalu
tú opatrené touto
ochrannou znáiht e
kou n v ~
Inzerujte y „NÁRODNOM HLÁ8NIKD"!
Roľnícka akciová továrňa na stroje slévárna á kotlárňa
ED. KOKORA A S P O L . V P Ř E R O V E ,
O d p o r ú č a : P a r n e a benzínové m í a t a c i e g a r n i t ú r y najnoväej
Morava.
konštrukcie
Parné lokomobily s oceľovými vlattýml ohništami od 3 - 1 0 HP, najmeaSia spotreba uhlia. B-níiuové n o t o r y od 2 - 2 0 HPJbezvadne pracujúce pri ne­
patrnej'spotrebe benzínu. P a r n é a beaziuové mláťaôky s dvojitým čistením s cepovým bubnom, roztrledovacím valcom a trierom, na žiadost s prístrojom k od­
stráneniu plevy a ohrabkov. Elevátory k malým a velkým garnitúram. Lisy (prese) na slamu, ručné viazanie slamy alebo so' samoviazačom. Patentné ka­
menné šrotovníky s kolmo postavenými mlynskými kameňmi, na pohon motorom alebo lokomobilom. Siace stroje na obilie a repu s vrchným a spodným vý­
sevom a s prístrojom na rozmetávanie hnojív. Taktiež víetky iné hospodárske stroje z najlepíieho materiálu • v najdokonalejšom prevedení. Všestranná záruka.
Výhodné platebné podmienky. Žiadajte si cenník a nabídku.
Tlačil Koihtlačiarsky áéasíiaá'íky
gpolok v Turčianakom Sy. Martine.
Download

V Turčianskom Sv. Martine, v piatok, 2. januára 1914. L