19. november 2013
Cena 2 € • Ročník xxiII • www.inprost.sk
Deň samosprávy v Bardejovskom okrese v pracovnom i zábavnom duchu
17. októbra uskutočnilo
zasadanie Rady Regionálneho
združenia miest a obcí Šariš
(RZMOŠ), ktoré bolo prvým
bodom tradičného Dňa samosprávy.
strana 9
Cestovný ruch Žilinského kraja sa predstavil
v Číne i na Ukrajine
Krajská organizácia cestovného ruchu Žilinský turistický kraj sa prezentovala na
veľtrhu Westlake International Expo v čínskom Hangzhou.
strana 10
V skanzene vo Vychylovke dosiahli opäť
rekordnú návštevnosť
Posledná októbrová
nedeľa tejto výnimočne
peknej jesene prilákala
návštevníkov do skanzenu
vo Vychylovke vychutnať si
čaro jesene.
strana 28
47-48
Adresa:
Aktuálne
informácie,
metodika
a postupy
prípravy
rozpočtov
samospráv
na rok 2014
strana 6
Hodnotenie
samosprávnych
opatrení (HSO)
v regiónoch SR
za 3. štvrťrok
2013
strana 14
Samospráva
bratislavského
Nového
Mesta zvyšuje
transparentnosť
Víťazom ankety Strom roka 2013 sa stal dub letný, dominanta záhrady MUDr. G. K. Zechentera v historickom centre Kremnice. Viac na str. 12.
Rada ZMOS víta ochotu vlády SR zvýšiť
príjem samospráv z podielových daní
V hoteli Patria na Štrbskom Plese 11. a 12. novembra 2013 rokovala Rada Združenia miest a obcí
Slovenska.
Predseda ZMOS Jozef Dvonč
informoval o niekoľkých rokovaniach predstaviteľov ZMOS s
vládou SR o kľúčových otázkach
financovania samospráv v rokoch
2013 a 2014, na pracovnej i najvyššej úrovni. Najdôležitejšie bolo
rokovanie s vládou SR dňa 23. októbra 2013, keď v rámci osobitného bodu rokovania vlády SR bol
prerokovaný materiál týkajúci sa
problematiky miestnej územnej
samosprávy a možností naplnenia požiadaviek ZMOS schválených 24. snemom ZMOS a Radou
ZMOS z 11. októbra 2013.
Za zásadný posun v rokovaniach je možné považovať ochotu
vlády SR zvýšiť v roku 2014 príjem
z podielových daní pre mestá a
obce zo súčasných 65,4 na 67 percent. Členovia rady ZMOS akceptovali deklaráciu predsedu vlády
SR a ochotu vlády SR postupne
sa priblížiť k pôvodnej výške podielových daní, ktorá bola 70,3
percenta, ktorú samosprávy požadujú obnoviť. Odporučili vedeniu
ZMOS v rokovaniach s vládou SR
hľadať cesty na návrat k pôvodnému podielu výnosu na dani z príjmov fyzických osôb v rozsahu 70,
3 percenta k 1. januáru 2015 tak,
aby tento model bol prerokovaný
so ZMOS do rokovania snemu
ZMOS v roku 2014.
Členovia Rady ZMOS po diskusii zmenili uznesenie z pred-
Bratislavské Nové Mesto ukrajuje z 80 úloh, ktorých výsledkom má byť transparentnejšia
samospráva. K balíku opatrení
sa mestská časť zaviazala po
nedávnom audite transparentnosti, ktorý vykonala nezávislá
audítorská spoločnosť.
Tri nové opatrenia z auditu
schválilo na októbrovom
zasadnutí miestne zastupiteľstvo, ďalšie vstúpili do platnosti po podpise tzv. príkazu
starostu. „Na začiatku sme si
povedali, že všetky kroky chceme mať úspešne za sebou do
roka, teda do mája 2014. Na
konci chceme mať ešte transparentnejšiu samosprávu, s
jasnými a nespochybniteľnými
pravidlami hry a s ešte vyššou
kontrolnou právomocou verejnosti,“ zdôraznil novomestský
starosta Rudolf Kusý (nezávislý).
2 aktuality
19. november 2013 • Obecné noviny
Rada ZMOS víta ochotu vlády SR zvýšiť
príjem samospráv z podielových daní
chádzajúceho rokovania Rady
ZMOS o zvolaní mimoriadneho
snemu ZMOS. V novele zákona o
rozpočtových pravidlách žiadajú
odložiť účinnosť ustanovení bodu
č. 14, ktorý upravuje poskytovanie dotácií z rozpočtu obce počas
rozpočtového provizória, na 1. 1.
2015. Táto úprava odstráni prekážku pri výkone dôležitých funkcií a
umožní mestám a obciam lepšie
sa pripraviť na novú rozpočtovú
situáciu na rok 2015.
Rada ZMOS vzala na vedomie
informáciu o stave vyjednávania o
Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2014, schválila postup
vyjednávačov pri vyjednávaní a
súhlasila so zvýšením tarifných
Samospráva
bratislavského
Nového
Mesta zvyšuje
transparentnosť
Novinkou z dielne miestneho úradu, ktorú schválili
poslanci, sú pravidlá pre
referendum. Všeobecne
záväzné nariadenie, ktoré
umožňuje občanom hlasovaním meniť sféry života
obce, doteraz Novému Mestu chýbalo. Novomešťania
po novom tak budú môcť
rozhodovať o zrušení alebo
zavedení miestnych poplatkov, všeobecne záväzných
nariadení, projektov a pod.
Na zmenu bude potrebná
účasť nadpolovičnej väčšiny
zúčastnených voličov.
Ďalšia zmena sa týka prideľovania dotácií. Každý, kto
bude žiadať o dotáciu, bude
musieť podať čestné vyhlásenie, či je v príbuzenskom
vzťahu k starostovi, poslancovi miestneho zastupiteľstva alebo zamestnancovi
miestneho úradu.
Nové pravidlá sa zavádzajú
aj do hospodárenia s tzv.
účelovým mimorozpočtovým fondom, do ktorého
plynú napríklad peniaze od
sponzorov. Bol stanovený
finančný strop – starosta
bude môcť sám rozhodnúť
o využití týchto peňazí na
pokrytie rôznych projektov
v Novom Meste do sumy
6639 eur. Nad túto sumu
bude potrebný súhlas príslušnej komisie, ktorý bude
musieť následne potvrdiť aj
miestne zastupiteľstvo.
Bratislavské noviny
platov zamestnancov územnej samosprávy navrhnutých pri kolektívnom vyjednávaní pri súčasnom
zachovaní doterajších ostatných
podmienok zamestnávania uvedených v Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre rok 2013.
Samosprávy pozitívne prijali
informáciu, že vláda SR zabezpečí
do konca roka 2013 dofinancovanie známych oprávnených výdavkov miest a obcí vo všetkých
operačných programoch, ako aj
informáciu, že vláda naplní v plnom rozsahu požiadavku ZMOS
o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov podľa počtu obyvateľov obce
v pôvodnom znení z roku 2004.
Rada ZMOS pozitívne hodnotila
aj posun, ktorý nastal v prípade
zmiernenia tvrdosti ustanovení v
pripravovanom zákone o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a schválenie zákonných
úprav v parlamente, ktorými sa
odstraňuje riziko účelových protestov prokuratúr k uplatňovaniu
§ 104 ods. 3 zákona o miestnych
daniach a miestnom poplatku
odložením účinnosti o 10 rokov.
Pozitívnou informáciou pre samosprávy je, že v oblasti sociálnych služieb sa podarilo odstrániť
povinnosť poskytnúť službu do
60 dní a zároveň udržať aktuálny
systém financovania v roku 2014.
Úspešným výsledkom rokovaní
ZMOS je aj zavedenie prechodné-
ho obdobia pri verejnom obstarávaní.
Rada ZMOS pozitívne prijala
záväzok vyslovený predsedom vlády SR o mechanizme, aby ZMOS
uplatnil priamo u predsedu vlády
SR výhrady k návrhom noviel zákonov, ktoré môžu mať negatívny
dopad na mestá a obce. Môže ich
uplatniť pred každým rokovaním v
pléne NR SR k zákonom, aj takým,
ktoré boli v legislatívnom procese
na úrovni vlády SR uzavreté.
Ako konštatoval predseda
ZMOS: „naďalej budú pokračovať
rokovania ZMOS a ministerstiev
vlády k rozhodujúcim požiadavkám a legislatívnym návrhom
ZMOS, ktoré zabezpečia vyššiu
stabilitu príjmov a stabilitu celkového hospodárenia miest a obcí.
Ide najmä o doriešenie auditu
verejnej správy, návrhov zákonov
o verejnom obstarávaní, novely zákona o miestnych daniach a
miestnom poplatku a zákona o
odpadoch.“
Členovia Rady ZMOS sa venovali aj príprave rozpočtu miest a
obcí, príprave programového obdobia 2014 - 2020, ako aj otázkam
z aktuálneho legislatívneho procesu. Osobitný priestor bol venovaný
stavebnému zákonu, komunálnej
reforme a volebným zákonom.
Marta BUJŇÁKOVÁ,
hovorkyňa ZMOS
Z uznesení Rady ZMOS
zo zasadania na Štrbskom Plese
(11. a 12. 11. 2013)
Rada ZMOS konštatuje,
že ako celok je schopná rokovať a uznášať sa
Rada ZMOS volí návrhovú komisiu v zložení:
Štefan Bieľak, primátor, Spišská Belá, Jozef Ondrejka, primátor, Malacky, Eduard Vokál,
primátor, Lipany, Andrej Kulik,
starosta, Dlhé Klčovo, Božena
Kováčová, starostka, Janova Lehota;
Rada ZMOS
berie na vedomie aktuálne informácie z legislatívneho procesu;
schvaľuje pripomienky uplatnené v legislatívnom konaní;
ukladá
a) sekcii sociálnych vecí, marginalizovaných komunít a
zdravotníctva Rady ZMOS
prerokovať na úrovni Ústredia práce, sociálnych vecí a
rodiny postupy pri aplikácii
zákona o pomoci v hmotnej
núdzi vo vzťahu k obciam; T:
do účinnosti zákona o pomoci
v hmotnej núdzi
b) sekcii verejnej správy, kontroly, bezpečnosti a armády Rady
ZMOS prerokovať so zástupcami ministerstva vnútra SR
podmienky realizácie preneseného výkonu štátnej správy
miestnou územnou samosprávou v oblasti registra adries. T:
do predloženia návrhu zákona
o registri adries na rokovanie
vlády SR;
Rada ZMOS berie na vedomie
informácie o výsledkoch rokovania vlády SR za účasti zástupcov ZMOS;
mení svoje uznesenie č. 280
prijaté na rozšírenej Rade ZMOS
v Žiline na základe výsledkov z
rokovania vlády SR dňa 23. 10.
2013 za účasti predstaviteľov
ZMOS tak, že ruší zvolanie mimoriadneho snemu ZMOS na
14. 11. 2013;
žiada poslancov NR SR predložiť pozmeňujúci návrh k novele
zákona č. 583/2004 Z. z. o RP ÚS
k bodu č. 14 tak, aby posledná
veta v tomto bode, ktorá upravuje poskytovanie dotácií z rozpočtu obce počas rozpočtového
provizória, nadobudla účinnosť
od 1. 1. 2015;
Rada ZMOS berie na vedomie
aktuálne informácie a východiská na prípravu rozpočtov obcí na
rok 2014 a roky 2015 – 2016;
upozorňuje na riziká navrhovaného rozpočtu obcí na rok
2014 v návrhu rozpočtu verejnej
správy na roky 2014 – 2016;
Rada ZMOS zvoláva 25. snem
ZMOS v termíne 28. a 29. mája
2014;
schvaľuje ako miesto konania
Bratislavu a delegačný kľúč v pomere 1 : 5 (plus členovia Rady
ZMOS a Kontrolnej komisie
ZMOS)
ukladá začať prípravné práce k
organizovaniu 25. snemu ZMOS
podľa schváleného uznesenia T:
január 2014 ; Z: ústredný riaditeľ
K-ZMOS;
vyzýva regionálne združenia,
aby uskutočnili vlastné snemy v
termíne do 15. apríla 2014;
Rada ZMOS berie na vedomie
návrhy na posilnenie spolupráce
miest a obcí so Železnicami SR
prezentované zástupcami spoločnosti;
žiada o poskytnutie kontaktných adries jednotlivých oblastných riaditeľstiev Železníc SR;
žiada predsedu ZMOS uskutočniť rokovania s MDVRR SR
s cieľom dohodnúť bezodplatný
prevod prebytočného majetku
štátu v správe Železníc SR na
dotknuté mestá a obce a tiež dohodnúť osobitný režim užívania
pozemkov vo verejnom záujme
v správe Železníc SR (nájomné
zmluvy, vecné bremená a pod.);
Rada ZMOS berie na vedomiepriebežnú informáciu o aktuálnom stave prípravy programového obdobia 2014 – 2020;
ukladá na rokovanie predsedníctva ZMOS v decembri 2013
a na Radu ZMOS v januári 2014
predložiť návrh praktického postupu pri zapojení obcí a miest
do pripravovaného programového obdobia; Z: M. Muška, výkonný podpredseda a pracovná
skupina;
zásadne odmieta korekcie
10 % v rámci operačného programu Životné prostredie z dôvodu
nesúladu zákona o verejnom obstarávaní a legislatívy EÚ;
žiada zodpovedné orgány štátu
pre prípravu programového obdobia 2014 – 2020, aby 3 %-tná
flexibilita vyrokovaná pre Bratislavský kraj, bola použitá prevažne pre samosprávu v regióne
bratislavského kraja;
Rada ZMOS schvaľuje úpravu
rozpočtu ZMOS na rok 2013;
Rada ZMOS berie na vedomie
- predložené informácie o stave implementácie národných
projektov ZMOS;
- informáciu o stave vyjednávania o Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2014;
schvaľuje postup vyjednávačov
pri vyjednávaní o KZVS na rok
2014;
súhlasí so zvýšením tarifných
platov zamestnancov územnej
samosprávy navrhnutých pri
kolektívnom vyjednávaní pri zachovaní doterajších podmienok
uvedených v Kolektívnej zmluve
vyššieho stupňa;
Rada ZMOS berie na vedomie
aktuálne informácie zahraničnej
sekcie;
odporúča
a) zvážiť účasť zástupcov ZMOS
na konferencii vo Varšave;
b) členom ZMOS zapojiť sa do
výziev programu Slovak Aid;
c) presadzovať závery sekcie v
problematike SK PRES 2016 a
rozvojovej spolupráce (Slovak
Aid);
Rada ZMOS schvaľuje
harmonogram rokovaní predsedníctva ZMOS a Rady ZMOS na I.
polrok 2014 so zmenou termínu
a miesta rokovania predsedníctva ZMOS a Rady ZMOS 30. 6 a
1. 7. 2014 – Štrbské Pleso;
V bode Rôzne
Rada ZMOS berie na vedomie
návrh na zabezpečenie financií
pre Bratislavu na plnenie funkcií
hl. mesta SR;
žiada vládu SR vyriešiť financovanie mesta Bratislava pri plnení funkcií hlavného mesta, ale
nie na úkor miest a obcí z výnosu
DPFO;
ukladá riaditeľovi K-ZMOS
pripraviť návrh postupu na zosúladenie REGOB a štatistických
údajov vedených ŠÚ SR s evidenciami obyvateľov vedených mestami a obcami; T: 31. 1. 2014; Z:
M. Muška
Rada ZMOS berie na vedomie
informáciu o stave prípravy novely stavebného zákona
Uznesenie podpísali:
Jozef Dvonč,
predseda ZMOS
Božena Kováčová,
predseda návrhovej komisie
inzercia 3
Obecné noviny • 19. november 2013
Kúrite plynovým kotlom?
Nezabudnite na kontrolu
O tom, že kontrola plynových zariadení je dôležitá, netreba asi nikoho presviedčať. Škody, ktoré vzniknú
v dôsledku zanedbania údržby, sa môžu vyšplhať do oveľa väčších rozmerov, ako náklady na samotnú kontrolu.
Prečítajte si dôvody, prečo sa kontrola oplatí.
Zákonná povinnosť
Vykonať kontrolu plynových zariadení by mali podľa zákona všetky podnikateľské subjekty, bytové domy, inštitúcie a samosprávy. Prehliadku plynových zariadení je potrebné uskutočniť každé 3 roky. Kontrolu plynových
spotrebičov je treba realizovať 1-krát ročne. Tlakové regulačné stanice si
vyžadujú revíziu každý polrok a tlakovú skúšku 1-krát ročne.
Prevenciou k úsporám a k ochrane majetku
Život, zdravie a ochrana majetku by mali byť prioritou každého z nás. „Pravidelnú kontrolu plynových rozvodov a spotrebičov nemožno zanedbať. Vďaka
nej dokážeme predísť rizikám, ako sú napríklad výpadok výrobnej prevádzky,
zvýšenie spotreby plynu až o 20 %, výbuch plynu alebo otrava oxidom uhoľnatým,“ tvrdí Ing. Tatiana Tilňaková, vedúca produktového manažmentu
ZSE. Kontrolu rozvodov a spotrebičov vykonáva revízny technik. „Potvrdenie
o vykonanej kontrole môže od vás žiadať poisťovňa v prípade náhrady škôd
spôsobených plynovými zariadeniami. Keďže sme aj dodávateľom plynu, poskytujeme zákazníkom zľavu 30 % na kontrolu plynových zariadení,“ dopĺňa
Tatiana Tilňaková.
Odstránenie poruchy na počkanie
V prípade, že technik zistí únik plynu z vášho zariadenia, zabezpečí okamžité
odstránenie tejto poruchy počas revízie. Prehliadku zariadení si môžete
jednoducho objednať cez kontaktný formulár na www.zse.sk/revizie alebo
cez Zákaznícku linku 0850 111 555. Služba je dostupná na celom území
západného Slovenska.
Poradenstvo zadarmo
Revízny technik vám počas revízie odporučí servis a opravy plynových zariadení a spotrebičov. Zároveň vám bezplatne poradí ohľadne vykurovania,
ohrevu teplej vody a úspory energií, vďaka čomu môžete ušetriť.
Overený dodávateľ elektriny a plynu
www.zse.sk
Obecne noviny_Starostovia 258x326.indd 1
11.11.2013 14:56
správa
4 štátna
19. november 2013 • Obecné noviny
Komuniké
z 82. schôdze vlády SR, 6. november 2013
Vláda prerokovala:
- návrh zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 206/2009 Z.
z. o múzeách a o galériách a
o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov
a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony.
Predložil: minister kultúry.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa
mení a dopĺňa zákon NR SR č.
152/1995 Z. z. o potravinách v
znení neskorších predpisov nové znenie.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh na odvolanie a vymenovanie zástupcu hlavného hraničného splnomocnenca SR.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných
údajov).
Schválený.
- informáciu o stave rokovaní
k návrhu na úpravu nariadenia
EP a Rady č. 1083/2006 týkajúceho sa možností predĺženia
čerpania štrukturálnych fondov
EÚ pre SR a Rumunsko.
Predložila: Monika Flašíková
Beňová, poslankyňa EP.
Schválená.
- analýzu dopravy v Bratislavskom samosprávnom kraji.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválená.
- návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o
platových pomeroch niektorých
ústavných činiteľov SR v znení
neskorších predpisov a ktorým
sa dopĺňajú niektoré zákony.
Schválený.
- návrh na skrátené legislatívne
konanie o návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej
rady SR č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých
ústavných činiteľov SR v znení
neskorších predpisov a ktorým
sa dopĺňajú niektoré zákony.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- návrh zákona o Dobrovoľnej
požiarnej ochrane SR a o zmene
niektorých zákonov.
Znenie so zapracovanými pripomienkami.
- návrh celoplošného rozmiestnenia síl a prostriedkov hasičských jednotiek na území SR.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
- návrh na odvolanie vedúceho
služobného úradu Ministerstva
obrany SR a vymenovanie vedúceho služobného úradu Ministerstva obrany SR.
Predložil: minister obrany.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný. Materiál sa nezverejňuje v zmysle § 9 zákona ods. 1 č.
211/2000 Z. z. o slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných
údajov).
Schválený.
Vláda vzala
na vedomie:
- informáciu o plnení časového harmonogramu zavedenia
unitárneho systému verejného
zdravotného poistenia v SR.
Predložila: ministerka zdravotníctva.
Podľa materiálov Úradu vlády
SR sprac. (žo)
Komuniké
z 83. schôdze vlády SR, 13. november 2013
Vláda prerokovala:
- návrh na vydanie súhlasu vlády
SR na začatie obstarávania stavby Vranov nad Topľou, Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru,
rekonštrukcia budovy pre potreby okresného riaditeľstva.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
- návrh Stratégie financovania
Európskych štrukturálnych a
investičných fondov pre progra-
mové obdobie 2014 – 2020.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- správu o stave vzdelávania zameraného na podporu rozvoja
finančnej gramotnosti - nové
znenie.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Schválený.
- návrh na vydanie súhlasu vlády
SR so zmenou účelu použitia kapitálových výdavkov z roku 2011
Rezort školstva
nakupuje ďalšie
učebnice
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky už druhý raz v tomto školskom roku zabezpečuje
nákup učebníc. Pôjde o 78 titulov z 11 vydavateľstiev a celkovo o takmer 670 000 kusov reedícií učebníc a pracovných
zošitov pre prvý a druhý stupeň základných škôl, pre školy
s vyučovacím jazykom maďarským a pre všeobecno-vzdelávacie a odborné predmety stredných škôl.
Rezort školstva priebežne vyhodnotil požiadavky škôl na
reedície učebníc a pracovných zošitov. Po sumarizácii požiadaviek ministerstvo v septembri pristúpilo k obstarávaniu 66
titulov, čo predstavuje 434 050 kusov učebníc a pracovných
zošitov od 11 vydavateľstiev a prepisy ďalších 5 titulov reformných učebníc do Braillovho písma vrátane elektronickej
verzie pre žiakov so zrakovým postihnutím. Aj teraz bude
nákup zabezpečovaný formou priameho rokovacieho konania s vydavateľstvami pôvodných učebníc. Od rokovacích
konaní očakávame vyrokovanie čím výhodnejších finančných
podmienok na nákup učebníc.
Podľa ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky Dušana Čaploviča „tento nákup je ďalším dôkazom toho, že rezort školstva si uvedomuje vážnosť situácie
s nedostatkom učebníc a problémy rieši v rámci svojich
možností.“
(kal)
v kapitole Ministerstva kultúry
SR.
Predložil: minister kultúry.
Schválený.
- vznik sprostredkovateľského
orgánu pod riadiacim orgánom
k 1. januáru 2014 na programové obdobie 2007 – 2013.
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený.
- návrh na zmenu účelu použitia
nevyčerpaných kapitálových výdavkov pridelených v roku 2011
kapitole Všeobecná pokladničná správa v rozpočte Úradu na
ochranu osobných údajov SR.
Predložila: predsedníčka Úradu
na ochranu osobných údajov.
Schválený.
- poznatkami k prosperite - Stratégia výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu Slovenskej republiky - nové znenie.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu , minister
hospodárstva.
Schválené s pripomienkou.
Vláda vzala
na vedomie:
- správu o aktuálnom stave Projektu prípravy nového jadrového
zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice a o podmienkach zmeny
vlastníckej štruktúry v spoločnosti Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a. s.
Predložil: minister hospodárstva.
Podľa materiálov Úradu vlády
SR sprac. (žo)
Začala sa príprava novej
koncepcie štátnej bytovej
politiky
Odborná pracovná skupina je zložená z predstaviteľov dvadsiatich inštitúcií
z verejného i zo súkromného sektora, vrátane ZMOS.
Zvyšovanie dostupnosti bývania, podpora nájomného bývania
či obnova bytového fondu v bytových i rodinných domoch budú
patriť medzi hlavné ciele novej
Koncepcie štátnej bytovej politiky do roku 2020. Tento kľúčový
dokument podľa ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja začala začiatkom novembra pripravovať pracovná skupina
pod vedením rezortného štátneho
tajomníka Františka Palka.
Bytová politika má potenciál výrazne ovplyvniť život veľkej skupiny obyvateľov Slovenska, vrátane
tých najzraniteľnejších skupín ako
sú mladé rodiny či ľudia odkázaní
na sociálnu pomoc. Preto chceme
o nových prioritách rozhodovať
zodpovedne a do tohto procesu
zapojiť expertov z verejnej i súkromnej sféry, informoval Palko.
Cieľom novo pripravovanej kon-
cepcie je určiť konkrétne zámery
štátu v oblasti bytovej politiky do
roku 2020, ako aj konkrétne úlohy
pre všetky zainteresované subjekty. Najdôležitejším cieľom je, samozrejme, zvýšiť dostupnosť bývania pre našich občanov, priblížil
štátny tajomník.
Pracovná skupina ministerstva
rokuje o jednej z noviniek, a to zainteresovaní neziskového sektora
do tejto oblasti. Model zabezpečovania bývania prostredníctvom
neziskových organizácií sa osvedčil v mnohých západoeurópskych
krajinách. Ak však budeme uvažovať o jeho zavedení aj na Slovensku, treba citlivo zvážiť všetky
naše špecifiká, inak nemá šancu
na úspech, dodal Palko. Ďalšou
z priorít novej koncepcie bude aj
obnova bytového fondu. Prvýkrát
sa má pritom sústrediť pozornosť
nielen na bytové domy, ale aj na
rodinné. Obnova ide podľa štátneho tajomníka ruka v ruke so
znižovaním energetickej náročnosti budov. Slovensko sa totiž
zaviazalo, že do roku 2020 budú
mať všetky nové budovy takmer
nulovú spotrebu energie.
Odborná pracovná skupina,
ktorá pripravuje Koncepciu štátnej bytovej politiky do roku 2020,
je zložená z predstaviteľov dvadsiatich inštitúcií z verejného i zo
súkromného sektora. Sú v nej napríklad zástupcovia ministerstiev
dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja, financií, práce, sociálnych
vecí a rodiny, ako aj Slovenskej
akadémie vied, Združenia miest a
obcí Slovenska, Zväzu stavebných
podnikateľov Slovenska, Slovenského zväzu bytových družstiev,
ale aj bankového sektora.
(SITA)
aktuality 5
Obecné noviny • 19. november 2013
Zo stanovísk ZMOS k legislatívnym návrhom
Zásadné pripomienky:
ZMOS žiada:
1. V prílohe 4 v bode 3 vložiť nové
písmeno c) kapitálové výdavky na
ZŠ, ZUŠ, JŠ, MŠ a školské zariadenia.
Odôvodnenie:
Považujeme za zásadný nedostatok, že vo východiskách, na základe
ktorých sa hodnotí stav financovania originálnych kompetencií obcí,
nie je uvedená povinnosť obce financovať z výnosu dane kapitálové
výdavky nielen pre ZUŠ, JŠ, MŠ a
ŠZ, ale aj pre základné školy. Pri presune kompetencií v školstve zo štátu
na obce predstavovali kapitálové výdavky viac ako 12 % vynakladaných
finančných prostriedkov, z toho viac
ako 70 % predstavovali kapitálové
výdavky na základné školy.
2. V prílohe 4, v časti 1.1 Zdroje na financovanie originálnych
kompetencií v tabuľke 1 Výnos
obcí z DPFO na originálne školské kompetencie zmeniť údaj o
výnose DPFO v roku 2013 v sume
1 256 003 993 € na aktualizovaný
údaj uverejnený na stránke MFSR
Z medzirezortného pripomienkového
konania
v sume 1 235 529 000 € a zároveň
zmeniť údaje v ostatných stĺpcoch
tabuľky.
Obyčajné pripomienky:
3. V odseku (146) ZMOS navrhuje zmenu systému voľby riaditeľov škôl a školských zariadení
v zriaďovateľskej pôsobnosti obce
tak, aby výberové konanie nebolo
v kompetencii rady školy, ale odbornej komisie, ktorá kvalifikovane
posúdi predpoklady uchádzačov na
výkon funkcie, a menovanie riaditeľa školy bude v právomoci voleného
orgánu obce.
Úprava textu správy v podobe
právo veta k návrhu rady školy priznané aj verejným školám nevyrieši
a neodstráni všetky riziká spojené s
riadením a prevádzkou škôl a školských zariadení na úrovni zriaďovateľa.
4. V úlohe RŠ-5-2 navrhuje
ZMOS v odseku (243) doplniť nové
písmená l), m) v tomto znení:
l) prehodnotiť výšku kritéria rozdeľovania výnos DPFO obciam,
v ktorých je zriadená materská
škola,
m) posilniť váhu kritéria na prerozdeľovania výnosu DPFO obciam
na kapitálové výdavky a zároveň
v rámci kritéria zvýhodniť dieťa
materskej školy.
Odôvodnenie:
ZMOS považuje za nevyhnutné znovu prehodnotiť výšku finančných
prostriedkov v rámci postavenia
materských škôl voči ostatným
školám a školským zariadeniam,
a to z týchto dôvodov:
a) Ministerstvo školstva, ako aj
obce považujú predprimárne
vzdelávanie za jeden zo základných predpokladov a efektívnych
prostriedkov dosahovania lepších
výsledkov vo výchove a vzdelávaní, čoho dôkazom je počet obcí,
v ktorých sú zriadené materské
školy,
b) v súvislosti s navrhovaným bez-
platným zaškolením 4-ročných
detí je potrebné posilniť vlastné
zdroje obcí na zabezpečenie činnosti a prevádzky materských
škôl,
c) z aplikačnej praxe vyplýva požiadavka na prehodnotenie súčasného východiska financovania
materských škôl v dôsledku prepadu výnosu DPFO pripadajúcej
na jedného žiaka, čo je v rozpore s
rastúcimi výdavkami na výchovno-vzdelávací proces v materských školách.
5. V odseku (247) písm. b)
ZMOS nesúhlasí s návrhom na
prípadnú úpravu legislatívy so zameraním na zmenu financovania
CVČ a ŠKD. Podporuje opatrenia
prijaté na financovanie záujmového vzdelávania, ktoré prispeli ku
konsolidácii verejných financií.
Odmieta návrat k diskriminácii
podstatnej časti detí a mládeže,
ktoré sa zúčastňujú na záujmových
aktivitách prostredníctvom iných
subjektov ako sú CVČ a odmieta
akékoľvek úvahy o návrate k účelovému financovaniu originálnych
kompetencií.
K Návrhu Stratégie financovania Európskych štrukturálnych a
investičných fondov na programové obdobie 2014 – 2020
K návrhu Stratégie financovania
Európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové
obdobie 2014 – 2020 máme nasledovnú pripomienku:
Združenie miest a obcí Slovenska
zásadne nesúhlasí s predloženým
návrhom vzhľadom na skutočnosti, že nekorešponduje s návrhmi,
predkladanými na pracovných rokovaniach, súvisiacich s financovaním Európskych štrukturálnych a
investičných fondov pre programové obdobie 2014 – 2020. Zo strany
miest a obcí Slovenska je neakceptovateľné navýšenie kofinancovania
nad 5 % v žiadnom ustanovení a v
žiadnych aktivitách. Na túto skutočnosť bola upozornená vláda SR
a všetci zainteresovaní do prípravy
nového programového obdobia
2014 – 2020.
Túto pripomienku považuje
ZMOS za zásadnú.
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2014
(Informácia na novembrové rokovanie Rady ZMOS na Štrbskom Plese)
U
znesením č. 280 z 11. 10.
2013 Rada ZMOS nesúhlasila s podpísaním Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa
na rok 2014, nakoľko v rozpočte
obcí na roky 2014 a 2016 neboli
zabezpečené finančné prostriedky
pre mestá a obce na krytie dohodnutých mzdových a pracovnoprávnych nárokov zamestnancov.
V praxi to znamená, že ak nedôjde
pre rok 2014 zo strany ZMOS
k uzatvoreniu kolektívnej zmluvy
vyššieho stupňa, budú zamestnancom počas roka 2014 patriť zákonné platové nároky (po ich zvýšení)
premietnuté v zákone č. 553/2003
Z. z. o odmeňovaní niektorých
zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme a ostatné minimálne pracovnoprávne nároky
stanovené zákonom č. 311/2001
Z. z. (Zákonník práce) a zákonom
č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme. V podnikových kolektívnych
zmluvách môže dôjsť k dohode
o priaznivejších podmienkach zamestnávania. Kolektívna zmluva
vyššieho stupňa (KZVS) pre rok
2013 platí do 31. decembra 2013.
Priebeh vyjednávania pred
októbrovým zasadaním Rady
ZMOS
Do termínu rokovania Rady
ZMOS v Žiline došlo k trom kolám
kolektívneho vyjednávania. Štvrté
kolo rokovania k ostatným pracovným podmienkam a podmienkam
zamestnávania bolo 6. októbra.
Obsahom prvého kola vyjednávania 3. októbra bola snaha KOZ
presadiť ešte pre rok 2013 vypla-
tenie jednorazovej odmeny pre
všetkých zamestnancov štátnej
a verejnej služby vo výške ½ minimálnej mzdy. Tento návrh nebol vyjednávačmi za štát, ZMOS
a VÚC prijatý. Následne boli
predstavené návrhy a požiadavky
na úpravu KZVS na rok 2014 zo
strany KOZ, ktoré by sa dali zhrnúť nasledovne:
a) valorizácia platov zvýšením platových taríf o 12 %
b) zavedenie platovej kompenzácie vo výške 10 – 25 % z platovej
tarify prvého platového stupňa
za sťažený výkon práce v štátnej
službe pri výkone práce v druhej, tretej a štvrtej kategórii
zdravotného rizika (netýka sa
miest a obcí)
c) priaznivejšia úprava pracovných
podmienok oproti roku 2013
v prípade skončenia pracovného
pomeru pre dlhodobú nespôsobilosť vykonávať doterajšiu
prácu, skončenie pracovného
pomeru podľa § 63 ods.1 písm.
a) najmenej v sume jedného
funkčného platu, zvýšenie odchodného pri prvom skončení
pracovného pomeru po vzniku
nároku na starobný dôchodok
alebo invalidný dôchodok najmenej v sume dvoch mesačných
platov
d) nárok na zvýšený rozsah dovolenky o jeden týždeň pre zamestnanca, ktorý dovŕši už 30.
rok života (doteraz najmenej 33
rokov života)
e) povinné zvýšenie príspevku
zamestnávateľa na doplnkové
dôchodkové sporenie najmenej
na 3 % z objemu zúčtovaných
platov zamestnancov bez ohľadu na skutočnosť, či ide o nové
alebo už uzavreté zmluvy
f) záväznosť KZVS len pre zamestnávateľov, u ktorých pôsobí odborová organizácia.
Druhé kolo vyjednávania sa
začalo v pondelok 7. a pokračovalo v utorok 8. októbra. Predmetom rokovania bola len výška
platových taríf zamestnancov
štátnej služby a stupníc platových
taríf pre zamestnancov vo verejnej
službe. Po návrhu na nárast platov
zo strany KOZ o 12 % (a rôznych
modifikáciách k tomuto návrhu)
došlo k dohode o zvýšení platových taríf o pevnú čiastku 16 eur
mesačne do každej platovej triedy, teda nie percentuálnym navýšením. V prepočte by išlo o 2 %
zvýšenie mzdových prostriedkov
pre všetkých zamestnancov, čo by
podľa navrhovateľov vzhľadom na
nízku infláciu v roku 2014 (1,7 %)
malo zabezpečiť reálny rast príjmov. Zvýhodnené týmto riešením
by mali byť najmä nízkopríjmové
skupiny zamestnancov. Dopad
na rozpočty obcí MF SR odhadlo
asi na 18 mil. eur. Podľa ZMOS je
celkový objem zdrojov vyšší, lebo
k týmto sumám je potrebné dopočítať aj zvýšenie ostatných nárokových položiek platov (napr. triednictvo). V takom prípade sa suma
dvojpercentného zvýšenia dostáva
na úroveň 2,2 – 2,3 percenta objemu zdrojov, čo je približne 20 až
21 mil. eur.
Vyjednávanie za účasti ZMOS
pokračovalo vo večerných hodinách 8. októbra, o požiadavkách navýšenia platov v školstve.
Výsledkom je dohoda o zvýšení
platov pre pedagogických zamestnancov o ďalšie 3 % , ktoré bude
premietnuté percentom do taríf.
Celkový dopad na rozpočty miest
a obcí pre pedagógov v originálnych pôsobnostiach v školstve je
podľa MF SR asi 8 mil. eur. Podľa
ZMOS je toto zvýšenie, podobne
ako v prvom prípade vyššie a reálne dopady budú asi 9 – 10 mil. eur.
Do tejto kalkulácie je potrebné,
samozrejme, započítať aj dopad 5
% zvýšenia platov pedagogických
a nepedagogických zamestnancov
z roku 2013, ktoré sa premietne
v roku 2014 v objeme si 20 mil. eur
oproti 16,7 mil. v roku 2013.
Stanovisko ZMOS v tejto etape
kolektívneho vyjednávania bolo
nasledovné:
Akékoľvek zvýšenie platových
taríf musí byť samosprávam rozpočtovo vykryté, aj opätovným
zvýšením podielu na výnose dane
z príjmu na úroveň 70,3.
Tretie kolo kolektívneho vyjednávania (bez účasti zástupcov
ZMOS) bolo 10. októbra, kde medzi zástupcami vlády SR a školských odborov došlo k zmene dohody na zvýšení tarifných platov
pedagogických zamestnancov o 5
% do platových taríf (nie o pevnú čiastku). V prípade realizácie
racionalizačných opatrení môže
MŠVVaŠ SR, zriaďovateľ zvýšiť
toto percento zo svojej kapitoly
o ďalšie 1 %.
Štvrté kolo vyjednávania bolo
6. októbra. Jeho predmetom,
okrem vyjednávania o ostatných
podmienkach
zamestnávania
a pracovných podmienkach, bolo
aj vysvetlenie nezrovnalostí a naplnenie podmienok dohody medzi zástupcami vlády SR a KOZ
v prípade iného režimu uplatnenia
zvýšenia platových taríf pevnou
sumou v štátnej službe a verejnej
službe.
Zástupca vlády SR navrhol mechanizmus úpravy v zákone o štátnej službe, ktorý mal byť prerokovaný na poslednom rokovaní v
utorok 19. októbra.
KOZ uplatnilo opätovne svoje
požiadavky na úpravu ostatných
podmienok zamestnávania s dôrazom na ďalšie nepovinné zvýšenie trvania dovolenky, zvýšenie
povinného príspevku na dôchodkové sporenie a sociálny fond.
Stanovisko ZMOS na tomto rokovaní bolo také, že ostatné podmienky zamestnávania by mali
byť rovnaké ako boli dohodnuté
v KZVS na rok 2013.
Tento návrh podporili aj vyjednávači zo strany vlády SR s tým, že
otvorenou otázkou ostáva výška
príspevku do sociálneho fondu
(návrh na minimálne zvýšenie
na 1,25 % z objemu mzdových
prostriedkov). Zároveň je zo strany vlády SR snaha precizovať ustanovenie o základni pre výšku pre
dôchodkové sporenie len z objemu
zúčtovaných platov zamestnancov,
ktorí sú zapojení v dôchodkovom
sporení.
Materiál vypracoval
Jozef Turčány,
výkonný podpredseda ZMOS
Rada ZMOS zobrala informáciu na vedomie a schválila postup vyjednávačov ZMOS
6 aktuality
19. november 2013 • Obecné noviny
Aktuálne informácie, metodika a možné
postupy prípravy rozpočtov samospráv
na rok 2014
Aktuálne východiská
rozpočtov obcí na rok
2014
N
a začiatku novembra 2013 sú známe
východiská
rozpočtov obcí na rok
2014 uvedené v návrhu rozpočtu verejnej správy na
roky 2014 – 2016, ktorý schválila
vláda na svojom rokovaní dňa 10.
10. 2013. V súčasnosti je tento
návrh v NR SR, kde je predmetom rokovania vo výboroch NR
SR. Do Národnej rady SR vláda
SR tiež predložila novelu zákona
o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy, ktorá zmení viaceré podmienky rozpočtového
hospodárenia obcí s účinnosťou
od 1. 1. 2014.
Zároveň sú známe závery rokovania vlády SR s predstaviteľmi ZMOS a dohodnuté prísľuby
vlády SR na iniciovanie zmien
vo východiskových parametroch
rozpočtu obcí na rok 2014 a v
podmienkach ich rozpočtového
hospodárenia pri prerokovaní
príslušných dokumentov vo výboroch, resp. pléne NR SR.
Na základe uvedených dokumentov môžu obce pripravovať
svoje rozpočty na rok 2014 s tým,
že konečné znenie východísk rozpočtov obcí a podmienok ich rozpočtového hospodárenia v roku
2014 budú známe až po schválení
rozpočtu verejnej správy a štátneho rozpočtu na rok 2014 ako
aj novely zákona o rozpočtových
pravidlách územnej samosprávy
na schôdzi NR SR, čo sa očakáva
na prelome novembra a decembra 2013.
n Nariadenie vlády SR č. 668/2004
Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane
z príjmov územnej samospráve
– návrat k pôvodnému určovaniu počtu obyvateľov
n Kolektívna zmluva vyššieho
stupňa na rok 2014 a s ňou súvisiace zmeny v legislatívnych
normách, ako je napr. úprava
tabuliek tarifných platov zamestnancov obcí a pedagogických zamestnancov od 1. 1.
2014.
2. Východiskové
ekonomické parametre
rozpočtu obcí uvedené
v návrhu rozpočtu VS
na roky 2014 – 2016
V návrhu rozpočtu verejnej
správy na roky 2014 – 2016 sú
uvedené nasledovné východiská
rozpočtu obcí na roky 2014 –
2016:
rom sa premietli záväzky z memoranda o spolupráci.
Výdavky obcí na tovary a služby sú zvýšené o 3,1 % oproti
schválenému rozpočtu na rok
2013. V návrhu predloženom
do NR SR sú zatiaľ rozpočtované osobné výdavky na úrovni
schváleného rozpočtu roku 2013
a zvýšené o 5 % pre zamestnancov školstva. Potrebné je rátať s
ďalším zvýšením osobných výdavkov obcí v zmysle záverov
z rokovaní o Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa na rok 2014.
Toto zvýšenie osobných výdavkov v návrhu rozpočtu obcí nie
je premietnuté, pričom finančné
krytie má byť zabezpečené z dohodnutého zvýšeného podielu
obcí na výnose dane z príjmov
fyzických osôb.
Kapitálové výdavky sú rozpočtované v nadväznosti na transfery zo ŠR a predpokladaného
ného bodu rokovania vlády SR
prerokovaný materiál „Návrh
priebežného hodnotenia uznesenia vlády SR č. 638 z 21. 11. 2012
k Správe o niektorých problémoch v oblasti územnej samosprávy a návrhy na ich riešenie“. V zmysle požiadavky Rady
ZMOS zo dňa 11. 10. 2013 sa
na tomto rokovaní zúčastnili aj
predstavitelia ZMOS. Na tomto
rokovaní vláda SR rokovala aj o
možnostiach naplnenia všeobecne známych požiadaviek ZMOS
schválených 24. snemom ZMOS
a Radou ZMOS z 11. októbra 2014. Za najdôležitejšie a za
zásadný posun v rokovaniach
možno považovať ochotu navýšiť príjem z podielových daní
pre mestá a obce zo súčasných
65,4 na 67 percent v roku 2014.
Premiér Robert Fico zástupcom
ZMOS zároveň deklaroval ochotu kabinetu postupne sa priblížiť
podľa počtu obyvateľov obce
v pôvodnom znení z roku 2004.
Pozitívny posun po spoločných
rokovaniach nastal aj v prípade
zmiernenia tvrdosti ustanovení
v pripravovanom zákone o rozpočtových pravidlách územnej
samosprávy. Odkladný účinok do
1. 1. 2017 bude navrhnutý na tie
ustanovenia zákona, ktoré vylučujú štátne a európske dotačné transfery z 25-percentného kritéria pre
hodnotenie bonity mesta a obce.
Zároveň sa predĺži možnosť vykonávania negatívnych zmien v rozpočtoch miest a obcí z termínu 30.
6. na 31. 8. bežného roka.
Bolo dohodnuté, že do konca
októbra 2013 budú na rezortnej
úrovni pokračovať rokovania našich zástupcov k rozhodujúcim
požiadavkám a legislatívnym návrhom ZMOS, ktoré zabezpečia
vyššiu stabilitu príjmov a stabilitu celkového hospodárenia miest
zvýšeného zapojenia vlastných
príjmov obcí resp. zvýšených návratných zdrojov financovania.
k pôvodnej hranici podielových
daní, ktorá bola 70,3 percenta a
ktorú samosprávy požadujú obnoviť. „V budúcom roku chceme
hľadať a použiť všetky nástroje na
to, aby sme sa postupne dostali k
tomu cieľu, ktorý je 70,3 percenta,“ povedal premiér. Vláda SR
okrem toho naplní v plnom rozsahu požiadavku ZMOS na dodržanie ustanovenia Nariadenia
vlády SR č.668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov
a obcí. Ide najmä o doriešenie
otázok naplnenia auditu verejnej
správy, k zákonu o verejnom obstarávaní, očakávajú sa rokovania
o úpravách v zákone o miestnych
daniach a miestnom poplatku a v
zákone o odpadoch.
Po akceptovaní dohodnutých
zmien v rozpočte obcí na rok 2014
pri prerokovávaní návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014
– 2016 v NR SR, by bol rozpočet
obcí upravený nasledovne:
1. Legislatívne
východiská
Pri tvorbe rozpočtov na rok
2014 a v procese svojho rozpočtového hospodárenia v roku 2014
musia obce zohľadňovať platné,
resp. navrhované znenia nasledovných dokumentov a legislatívnych noriem:
n Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 – 2016, ktorého súčasťou je aj rozpočet obcí
na rok 2014
n Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 (Príloha č.
5)
n Novela zákona č. 583/2004 Z.
z. o rozpočtových pravidlách
územnej samosprávy
n Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z.
o rozpočtovej zodpovednosti
n Novela zákona č. 582/2004 Z.
z. o miestnych daniach a miestnom poplatku
n Novela zákona č. 564/2004 Z.
z. o rozdeľovaní výnosu dane
z príjmov územnej samospráve
V roku 2014 majú obce hospodáriť s prebytkom 22,3 mil. eur
v metodike ESA 95 pri očakávanom schodkovom hospodárení
celej verejnej správy v rozsahu
2,84 percenta HDP. Očakáva sa
pokračovanie v úspornom vynakladaní finančných prostriedkov
obcí v záujme zabezpečenia plánovanej konsolidácie verejných
financií. Východiskom rozpočtu
obcí na rok 2014 je preto schválený rozpočet na rok 2013, v kto-
3. Návrhy vlády SR
na úpravu navrhovaných
parametrov rozpočtu
obcí na rok 2014 pri
jeho prerokovávaní
v NR SR
23. októbra 2013 bol na rokovaní vlády SR v rámci osobit-
aktuality 7
Obecné noviny • 19. november 2013
Upravený rozpočet obcí na rok 2014 po zapracovaní zmien dohodnutých na rokovaní vlády SR za účasti
predstaviteľov ZMOS:
n
Počet detí vo veku 5 – 14 rokov - 538 808
5. Riziká návrhu
rozpočtu obcí
na rok 2014
a roky 2016 - 2016
Len čiastočne je zohľadnená
zásadná požiadavka obcí a to
návrat ich podielu na výnose
DPFO na úroveň 70,3 %,
n vzhľadom na (negatívne) skúsenosti s dlhodobými optimistickými prognózami DPFO
považuje sekcia financovania
a informatiky Rady ZMOS za
riziko rozpočtu verejnej správy navrhovaný medziročný
rast tejto dane pre obce,
n v návrhu rozpočtu sa zatiaľ
nereaguje na výsledky auditu
verejnej správy, kde sa podľa
čiastkových auditov konštatuje nárast kompetencií obcí
bez zodpovedajúceho súbežného presunu financií,
n postavený je na rizikových
príjmoch, okrem DPFO napr.
z predaja majetku obcí,
n plánovaný je výrazný pokles
kapitálových výdavkov a očakávané každoročné prebytky
hospodárenia miest a obcí
v metodike ESA 95 v rokoch
2015 – 2016,
n návrh nedáva dostatočné odpovede na otázku, čo s prebytkami hospodárenia obcí,
n ani v tomto návrhu rozpočtu
nie je systémovo doriešené
financovanie
originálnych
kompetencií obcí v oblasti
sociálnych služieb, ktoré im
boli uložené zákonom z roku
2008, a ani úloh, ktoré sú im
navrhované v pripravovanej
novele zákona o sociálnych
službách,
n návrh rozpočtu obcí na roky
2015 – 2016 neuvažuje s postupným riešením mzdových
nárokov zamestnancov regionálneho školstva v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí v
zmysle záverov z dokumentu
„Správa o stave školstva“,
n pri schválenom raste tarifných platov zamestnancov
obcí od 1. 1. 2004 sa plánujú
dotácie na prenesený výkon
štátnej správy okrem školstva
maximálne na úrovni roku
2013 resp. v oblasti životného
prostredia s výrazným prepadom.
Materiál pripravil:
Jaroslav Mrva,
riaditeľ ekonomickej sekcie
Kancelárie ZMOS
n
V zmysle dohodnutej zmeny by
v NR SR mala byť prijatá novela
zákona č. 564/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmov
územnej samospráve a podiel
obcí na výnose dane z príjmov
FO by mal s účinnosťou od 1. 1.
2014 vzrásť na 67 %. Táto legislatívna zmena by sa mala v príjmovej časti rozpočtu obcí premietnuť
v položke daňové príjmy, ktoré by
mali byť zvýšené na sumu asi 1818
mil. eur.
4. Východiskové
štatistické údaje
pre prípravu
rozpočtov obcí
Rozhodujúcim zdrojom rozpočtov obcí bude aj v roku 2014
výnos dane z príjmov fyzických
osôb. Podmienky rozdeľovania
výnosu dane z príjmov FO na
jednotlivé obce upravuje nariadenie vlády SR č. 668/2014 Z. z.
Od 1. 1. 2014 sa ruší výnimka
obcí k takto vykazovanému
počtu obyvateľov sú údaje ŠÚ
SR ešte stále hodnovernejším
údajom o počte obyvateľov SR
ako je počet obyvateľov vykazovaný v registri obyvateľov SR
vedenom na MV SR.
Podľa § 4 ods. 4) zákona č.
564/2004 Z. z. o rozdeľovaní
výnosu dane z príjmov územnej
samospráve zverejnil Štatistický
úrad SR východiskové štatistické údaje potrebné pre výpočet
Aktualizovaný predpoklad vývoja daňových príjmov obcí v roku 2014 po zapracovaní dohodnutých zmien
Zdroj: RVS v NR SR a vlastné prepočty
V rozpočte výdavkov obcí na
rok 2014 by sa zvýšenie daňových
príjmov malo premietnuť len vo výdavkoch na mzdy a odvody v dôsledku krytia dohodnutého zvýšenia tarifných platov zamestnancov
obcí a ich rozpočtových organizácií
pri kolektívnom vyjednávaní.
pre štatistické určovanie počtu
obyvateľov obcí platná v nariadení vlády SR na rok 2013. Pri
výpočte podielu obcí na výnose
dane na rok 2014 sa preto použije počet obyvateľov obce k 1.
1. 2013 vykázaný Štatistickým
úradom SR. Napriek výhradám
Príloha č. 5 k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014
podielu obcí na výnose tejto
dane.
n Počet obyvateľov SR k 1. 1.
2013 - 5 410 836
n Prepočítaný počet žiakov v SR
k 15. 9. 2013 - 8 604 092,2
n Počet obyvateľov SR 62 ročných a starších - 899 760
Uvedeným materiálom
sa zaoberala Rada ZMOS
zasadajúca na Štrbskom
Plese, 11. a 12. novembra 2013. Vzala ho na
vedomie, zároveň v uznesení upozornila na riziká
navrhovaného rozpočtu
obcí na rok 2014 vyplývajúce z návrhu rozpočtu
verejnej správy na roky
2014 – 2016.
Fond na podporu
vzdelávania
schválil pôžičky
pre pedagógov
Rada fondu na podporu
vzdelávania schválila žiadosti o poskytnutie pôžičky
pre pedagógov. Fondu
bolo celkovo doručených
702 žiadostí o poskytnutie
pôžičky pre pedagógov v
celkovej žiadanej sume
6,76 mil. eur, pričom fond
mal k dispozícii na pôžičky
pre pedagógov 1,5 mil. eur.
Rada fondu pri schvaľovaní
pôžičiek prihliadala na zákonom predpísané kritériá,
ktoré vychádzajú najmä zo
sociálnej a pracovnoprávnej situácie žiadateľa.
„Z celkového počtu 702
doručených žiadostí o
poskytnutie pôžičky bolo
neschválených 563 žiadostí, pričom časť z nich bola
vyradená z dôvodu nesplnenia podmienok poskytovania pôžičiek zo zákona. Išlo
napríklad o žiadostí doručené po termíne, či z dôvodu
duplicitného predloženia,
alebo z nesplnenia iných
predpísaných podmienok,“
konštatuje Pavol Kučmáš,
poverený riadením fondu.
Rada fondu pri schvaľovaní
pôžičiek prihliadala na zákonom predpísané kritériá,
napríklad na to, či žiadateľ
vykonáva pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť
na plný pracovný úväzok,
žiadateľ je osobou uznanou
za invalidnú podľa osobitného predpisu a žiadateľ
má manžela alebo manželku, ktorý alebo ktorá je tiež
pedagógom.
Žiadateľom o pôžičku, ktorým žiadosť o poskytnutie
pôžičky schválili, doručia v
priebehu najbližších dvoch
týždňov na podpis zmluva
o pôžičke. Predpokladaný
termín vyplatenia prvých
pôžičiek je začiatok decembra 2013. Menné zoznamy
schválených aj neschválených žiadostí o poskytnutie
pôžičky sú dostupné na
webovom sídle fondu.
V porovnaní so školským
rokom 2012/2013 bol
podporený takmer trojnásobný počet žiadateľov.
Konkrétne 139 oproti 51
z predchádzajúceho roka.
Výška schválených pôžičiek
je pritom viac ako trojnásobná. Teda v tomto roku
budú podporení učitelia celkovou sumou 1,5 mil. eur,
kým v roku 2012/2013
bola celková výška pôžičiek
poskytnutých učiteľom na
úrovni 410 000 eur.
Michal KALIŇÁK,
hovorca ministra
8 samospráva
19. november 2013 • Obecné noviny
Deň samosprávy v Bardejovskom
okrese v pracovnom i zábavnom duchu
V zasadačke spoločného obecného úradu v Bardejove sa 17. októbra uskutočnilo koncoročné zasadanie
Rady Regionálneho združenia miest a obcí Šariš (RZMOŠ), ktoré bolo prvým bodom tradičného Dňa
samosprávy, na ktorý boli pozvaní nielen starostky a starostovia obcí, ale aj pracovníčky a pracovníci
obecných úradov.
N
a podujatí sa zúčastnili aj viacerí
z pozvaných hostí – predstavitelia
okresných orgánov
a ďalších inštitúcií a organizácií
pôsobiacich na rôznej, i celoslovenskej úrovni.
Po slovenskej štátnej hymne účastníkov privítal predseda
RZMOŠ Pavol Ceľuch, ktorý je
starostom obce Sveržov a tiež aj
predsedom Spoločnej úradovne obcí okresu Bardejov (SÚO),
ktorej služby využíva vyše 80
obcí.
Spoločná úradovňa
„šliape“ dobre!
Vo svojej informácii stručne zhrnul činnosť regionálneho
združenia a SÚO v tomto roku s
malým náčrtom toho, ako by sa
mala ich činnosť uberať ďalej.
Za rok od 16. 10. 2012, keď sa
tak ako teraz, stretli naposledy,
SÚO prešla malými zmenami
na úrade. Došlo k čiastočnému
omladeniu kolektívu, pretože do
dôchodku odišli štyri ich pracovníčky, jedna sa však vrátila
z materskej dovolenky, dvoch
prijali nových a dve pracovníčky
v rámci organizácie preskupili.
Spoločný obecný úrad však funguje bez nejakej ujmy, zdôraznil P. Ceľuch, naďalej vykonáva
činnosti na úseku stavebného
poriadku, životného prostredia,
školského zákona, na úseku preneseného výkonu štátnej správy. Z originálnych kompetencií
samosprávam jednotlivých obcí
zabezpečuje spracovanie miezd
(pre 78 obcí a asi 860 zamestnancov) pre všetky formy zamestnaní (pracovné zmluvy, dohody a
pod.), taktiež spracováva účtovníctvo pre 80 obcí. Rovnaké služby SÚO zabezpečuje aj pre školy
bez právnej subjektivity.
Na úseku stavebného zákona
v tomto roku SÚO doposiaľ vydalo 283 rozhodnutí pre 83 obcí
okresu Bardejov a mesto Bardejov (keď je žiadateľom o stavebné
povolenie samotné mesto, resp.
ním zriadené organizácie). Na
úseku životného prostredia, kde
SÚO pokrýva 83 obcí, to bolo
takmer 60 rozhodnutí.
Nepatrný úbytok
žiakov
Potom P. Ceľuch prešiel ku
školskej problematike. 1. januára
2008 bol zo zákona rozhodnutím Krajského školského úradu
(KŠÚ) Prešov zriadený Školský
úrad Sveržov so sídlom v Bardejove, do ktorého pôsobnosti v
školskom roku 2012/2013 patri-
lo 50 základných škôl s počtom
žiakov 3804. Z toho je 11 plnoorganizovaných a 39 neplnoorganizovaných škôl, 17 škôl má
právnu subjektivitu, z toho je 9
ZŠ spojených s materskou školou (MŠ). Školský úrad Sveržov
zabezpečuje aj poradenskú a metodickú činnosť zriaďovateľom
a vedúcim zamestnancom MŠ
okresu Bardejov, ktorých je 58 a
v školskom roku 2012/2013 ich
navštevovalo 1165 detí. Tento
školský rok začali ZŠ s počtom
žiakov 3790 (úbytok 14 žiakov) v
49 základných školách (vyradená
bola ZŠ Kučín). Počet detí v 58
MŠ v tomto školskom roku stúpol o 28 na 1193.
Činnosť Školského úradu
Sveržov zabezpečujú Mgr. Mária
Chalupková a Mgr. Jozefína Šuťáková, jeho štatutárnym zástupcom je starosta obce Sveržov Pavol Ceľuch. Niekoľko dní po Dni
samosprávy pripravil Školský
úrad Sveržov pracovné stretnutie
pre riaditeľov ZŠ – 24. 10. 2013 a
pre riaditeľky MŠ – 30. 10. 2013.
Stavebným úradom
je každá obec
Toto konštatovanie adresoval
P. Ceľuch tým starostkám a starostom v ich regionálnom združení, ktorí si neuvedomujú, že
nemajú stavebníkov posielať do
spoločnej úradovne v Bardejove
a že zákonné časové lehoty na
stavebné konanie a iné rozhodnutia v stavebnej oblasti začínajú
plynúť v okamihu, keď ich obyvateľ odovzdá na obecnom úrade
svojej obce. Niektoré obce totiž
zbytočne dlho vo svojej zásuvke
„sušia“ podanie stavebníka a na
stavebný úrad SÚO prichádzajú
neskoro a ten má málo času na
vybavenie týchto podaní. „Každá
obec je stavebným úradom, nedajte si ujsť možnosť informovať
svojich obyvateľov o tejto službe
a neposielajte ich do úradovne
v Bardejove. To nás oberá o čas
na prácu. Aj preto zaviedli stránkové dni. Pracovníci stavebného
úradu nemajú dávať informácie
každému stavebníkovi ale vám,
štatutárom obcí, zopakoval P. Ceľuch. A to isté platí aj pre školský
úrad, ktorý dáva informácie len
pre riaditeľov škôl a starostov.
Potom niektorým neplatiacim
obciam pripomenul, že dlhujú
za služby spoločnej úradovne
takmer 26-tisíc eur. Ročný poplatok obce je 280 eur a neoplatí
sa ho rozložiť na tri splátky, pretože tým obec iba „sponzoruje“
banku. Bolo by tiež dobre, keby
sme si v SOÚ zmodernizovali
výpočtovú techniku, dodal P. Ceľuch. Napriek tomu sa poplatky
na budúci rok nebudú zvyšovať,
len sa upravia podľa toho počtu
obyvateľov, koľko má obec priznaných pri podielových daniach
na rok 2014.
Na záver svojho úvodného
vystúpenia P. Ceľuch skonštatoval, že výbor RZMOŠ sa schádza podľa potreby, uvažuje sa o
splnení požiadavky zo strednej
Tople o navýšenie členov výboru, resp. o jeho rozšírenie. Z 85
obcí a jedného mesta v okrese
Bardejov nie je členom RZMOŠ
iba obec Ondavka, rovnako je to
aj v členstve ZMOS. Regionálne
združenie má stále zastúpenie
Rade ZMOS a pravidelne členov
RZMOŠ informuje a zasiela im
materiály a uznesenia z jej zasadaní.
Predseda regionálneho združenia sa nielen všetkým kolegyniam a kolegom, teda starostkám
a starostom, ale aj pracovníkom a
pracovníčkam v samospráve poďakoval za ich prácu. „Práve vy
ste tým prvým nárazníkom, ak si
stránka chce vyriešiť svoj nedobrý deň so starostom, neraz si vypočujete aj urážlivé slová, najmä
tam, kde je viac nezamestnaných
rómskych obyvateľov. Dovoľte
mi preto zaželať vám pevné zdravie, veľa šťastia a predovšetkým
odvahu postaviť sa tvárou pred
akúkoľvek výzvu. Veľmi veľa veci
vyriešime, keď budeme ešte viac
spolupracovať a ťahať za jeden
koniec bez ohľadu na politickú
orientáciu,“ zdôraznil na záver
svojej reči predseda RZMOŠ a
štatutárny zástupca SÚO Pavol
Ceľuch.
Prekvapujúci hosť
V priebehu vystúpenia P. Ceľucha prišiel nečakaný hosť. Primátor Bardejova Boris Hanuščák
priviedol prezidenta Slovenského
futbalového zväzu Jána Kováčika,
ktorému udelili slovo hneď ako
dohovoril P. Ceľuch. J. Kováčik
sa všetkým poďakoval za podporu futbalu v obciach. Futbalu sa
darí tam, kde ho podporuje samospráva, zdôraznil. Na Slovensku je 2000 futbalových klubov
a v nich hrá futbal asi 370-tisíc
futbalistov a futbalistiek. Požiadal starostky a starostov, aby aj
v tejto ťažkej dobe ekonomickej
krízy pomáhali futbalu, lebo väčšina futbalových reprezentantov
nevzišla z veľkých miest, ale najmä z dedín a dediniek. Kováčik je
presvedčený, že to tak bude aj naďalej. Primátor B. Hanuščák potom prezradil, že prezident SFZ
je v Bardejove preto, aby spolu
dohodli postup pri rekonštrukcii
futbalového štadióna, pri ktorom
treba koordinovať peniaze mesta
a peniaze SFZ. Je to historický
štadión, ktorý má vyše 50 rokov.
Ďakujem mu, že prišiel a dúfam,
že všetko sa nám podarí tak, aby
sme sa už budúci rok na jeseň
všetci stretli na otvorení najkrajšieho štadióna v strednej Európe,
dodal B. Hanuščák.
Slovo dostali aj ďalší hostia. Prišla som preto, aby som
vám povedala, že spolupráca s
RZMOŠ a samosprávou je veľmi dobrá, uviedla predsedníčka
okresnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska (JDS) Anna
Petričová. Majú 1388 členov v
29 miestnych organizáciách JDS,
ale ochotne pomôžu obciam zakladať aj ďalšie základné organizácie, lebo vedia, že, tak ako doteraz, samospráva im pomôže.
Prednosta novokonštituovaného Okresného úradu (OÚ)
Bardejov Miroslav Bujda hovoril
o reforme štátnej správy ESO,
čoho výsledkom je aj ich nový
OÚ. Reforma úspešne napreduje,
usilujeme sa byť ústretoví voči
samospráve, bol som rad rokov
poslancom MsZ Bardejov a chápem potreby samosprávy, ak budete mať problém, nech je to ktokoľvek, dvere má u nás otvorené,
dodal M. Bujda.
Riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove Viktor Jaroščák upovedomil
obce, že pre niektoré z nich má
peniaze na protipovodňové
opatrenia. Na internetových baneroch budú informovať aj o voľných pracovných miestach, a ak
si to starostovi želajú, budú im
to posielať priamo na ich webstránky. Došlo k reorganizácií
úradov práce v prerozdelení
agendy, opäť prešli na evidenciu
podľa trvalého bydliska namiesto
evidencie podľa vzdelania.
DEUS pomôže obciam
Riaditeľ DataCentra elektronizácie územnej samosprávy Slovenska (DEUS) Martin Zbudila,
stručne poinformoval o tomto
združení právnických osôb, ktoré ako rovnocenní partneri spolu
Starosta P. Ceľuch (druhý zľava) spolu s hosťami Dňa samosprávy RZMOS - zľava M. Zbudilom, riaditeľom
DEUS, Janou Červenkovou (DEUS) a Jánom Kirnágom, riaditeľom Municipálie..
samospráva 9
Obecné noviny • 19. november 2013
Martinský festival o cestovaní,
ľuďoch, kultúre a prírode
„Hranice? Nikdy som žiadnu nevidel. Ale počul som, že existujú
v mysli niektorých ľudí,“ Thor Heyerdahl.
Bardejovský okres má veľa krásnych pamiatok. Na snímke je kaštieľ v obci
Hertník.
založili Ministerstvo financií SR
a ZMOS. Jeho hlavným cieľom
zakotveným aj v stanovách združenia je napomáhať proces informatizácie samosprávy. DEUS
realizuje veľký národný projekt
Dátového centra obcí a miest
(DCOM) Výsledkom by mala
byť možnosť obyvateľov a podnikov či iných organizácií a subjektov vybavovať v samospráve
svoju agendu elektronicky, teda
bez potreby fyzicky navštíviť
úrad samosprávy. Samospráva by
mala byť elektronicky napojená
na všetky potrebné registre štátu, napr. adresy fyzických osôb,
kataster nehnuteľností a pod.
Teraz, povedal ďalej M. Zbudila, hoci je možné využiť nejaké
tlačivo z internetu, musí si ho
človek vytlačiť, vyplniť a fyzicky
– cez poštu alebo osobne – doručiť úradu. Projekt má ambíciu
zabezpečiť takú agendu, aby boli
tlačivá v elektronickej podobe už
predvyplnené tými údajmi, ktoré
má úrad k dispozícii, klient by
doplnil iba chýbajúce údaje a internetom ich odoslal úradu. Ďalšie výhody projektu DCOM pre
obce spočívajú v tom, že dostanú
zdarma na každých 250 obyvateľov jeden počítač, na 1000 ľudí
aj s multifunkčným zariadením,
ďalej každá obec dostane balík
ofice s programom word a s antivírusovým programom. Navyše DEUS zabezpečí technickú starostlivosť o tieto počítače
a zariadenia a bude zálohovať
všetky ich dáta. Obce budú ako
službu mailom dostávať napr.
aktuálnu legislatívu. Už budúci
rok do júna chceme ako pilotnú
časť projektu takto elektronicky
vybaviť 20 obcí, zvyšných 1000
obcí trochu neskôr, uviedol M.
Zbudila, riaditeľ DEUS. Viac informácií možno získať na adrese
združeniedeus.sk.
Je ťažké obdobie a ešte
treba šetriť?!
Starostka obce Zlaté Mária
Ontkaninová, ktorá je za regionálne združenie aj členkou Rady
ZMOS, informovala o zložitej
ekonomickej situácii miest a obcí
a o krokoch, ktoré robí ZMOS na
ich riešenie, vrátane rokovaní s
vládou.
Gabriela Harčaríková, vedúca
oddelenia účtovníctva Spoločnej
úradovne obcí Sveržov upozornila obce, že im poslala tabuľky
ministerstva financií, ktoré musia zodpovedne vyplniť, najmä
kolonky obecných výdavkov,
vrátane odvodov. „Nezabudnite
na chránené dielne, aktivačné
práce, odmeny, ani na voľby, pripočítajte aj finančné transfery,
aby to bol reálny obraz o potrebách obce a presne sa vedelo,
koľko samospráva skutočne potrebuje prostriedkov na činnosť.
Lebo stále nám zhora hovoria –
nešetríme, nešetríme, ale my už
nemáme kde šetriť a sme stále v
mínuse,“ povedala G. Harčaríková.
Na jej slová zareagoval P. Ceľuch. Spomenul, že keď samospráva v r. 2011 diskutovala na
vládnej úrovni o dani fyzických
osôb (DFO), ticho súhlasila, že
sa na jeden rok vzdáva piatich
percent z podielových daní, čiže
miesto 70,3 percenta dostane jeden rok iba 65,5 %. Rok však prešiel, aj ďalšie roky a doteraz nám
nevrátili nič, zdôraznil. Možno si
ani neuvedomujeme, ako sa pomaly centralizuje, ako sa pripravuje spájanie obcí. My sme sa v
okrese v samospráve spojili včas
v spoločnom obecnom úrade,
povedal ďalej. Jeho základy sme
založili už v r. 1990, keď sme spoločne začali robiť mzdy a vtedy
sme začali šetriť a hoci odvtedy
šetríme stále, teraz nám povedia,
že nešetríme, pokračoval P. Ceľuch. A ešte k tomu nemôžeme
použiť ani peniaze, ktoré sme
neminuli. Ako to mám vysvetliť
ľuďom, opýtal sa.
x
x
x
Potom si už plénum regionálneho združenia a jeho hostia dali
„pohov“ a zmenilo sa na neformálne skupinové a individuálne
diskusné fórum o pracovných i
mimopracovných otázkach. Do
toho hrala a spievala prevažne
cigánska kapela, kto vedel spievať spieval, kto nevedel spieval
trochu tichšie, čosi sa zjedlo, s
mierou aj vypilo, mnohí to však
stihli ešte vytancovať. Aj nestranný, pomerov neznalý pozorovateľ
mohol vybadať, že toto regionálne združenie neexistuje len
formálne, že predstavitelia obcí
a pracovníčky či pracovníci ich
úradov sa vedia aj takto združiť
a príjemnými chvíľami upevniť
svoje dobré vzťahy, čo sa premieta aj do ich pozitívneho pôsobenia medzi obyvateľmi ich obcí.
Bohumil OLACH
Snímky archív obce
Turčianske kultúrne stredisko
v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja a
Martinský klub priaznivcov cestovania pripravili III. ročník Martinského cestovateľského festivalu, ktorý sa uskutočnil v dňoch
8. - 9. novembra v Dome odborov
Strojár. Festival dáva priestor na
spoznávanie kultúrnych a spoločenských rozdielov v jednotlivých
kútoch sveta a tým znižuje mieru
predsudkov a intolerancie.
Na programe 3. ročníka festivalu, podobne ako na predchádzajúcich ročníkoch, boli premietanie
fotografií, filmov a diskusie s cestovateľmi. Tento rok bol festival
prvý raz určený nielen širokej
verejnosti, ale aj mládeži turčianskych škôl, pre ktorú bol pripravený úvodný blok prezentácií.
Návštevníci festivalu mohli vidieť
spolu osemnásť prezentácií a dokumentárnych filmov.
Z prezentujúcich spomeniem
Svetozára Krna, ktorý bol na festivale od jeho zrodu, Ľubicu Drangovú s krásnou témou Macedónsko, Jozefa Terema a jeho výstup
na Auyan Tepuy vo Venezuele.
Veľmi nás teší účasť Martina
Drozda, ultramaratónca prezentujúceho Malofatranskú stovku a
tiež Jozefa Rajchla, ultramaratónca, ktorý beháva na podporu ľudí
s Parkinsonovou chorobou.
Súčasťou festivalu bola aj súťažná výstava fotografií. Zúčastnilo sa
na nej 51 fotografov s viac ako 200
fotografiami. Predsedkyňa poroty
Fest foto súťaže Zuzana Vajdová
na výstave viedla aj workshop,
na ktorom odborne pôsobila na
zúčastnených fotografov svojimi
radami a pripomienkami k vystaveným fotografiám. Ďalej to boli
dve autorské výstavy umeleckej
fotografie členov Fotoklubu Karola Plicku Martin Martina Siptáka
a Radima Zimana. Obohatením
programu boli aj prezentačné aktivity ľudí z Národného parku Veľká Fatra, súťaže a hry pre malých
aj veľkých, ktoré pripravili skauti z
Vrútok a usporiadatelia festivalu.
Radoslav PANČÍK,
metodik TKS, Martin
Snímky: Alan Hyža
Dvojdňové podujatie sa nieslo v znamení poskytovania nových informácií,
ktorých cieľom bolo ukázať študentom možnosti, ktoré sa im ponúkajú a
ktoré môžu ovplyvniť ich smerovanie do budúcnosti.
Na Open Days 2013 v trenčianskej župe
sa zúčastnili stovky mladých
Kongresová sála Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) sa 7. novembra zaplnila študentmi stredných škôl z celého TSK. Začalo sa tu totiž
dvojdňové podujatie s názvom OPEN DAYS 2013
pre študentov stredných škôl z celého kraja, ktoré
už piaty rok organizuje Europe Direct Trenčín v spolupráci so župou.
Cieľom podujatia bolo informovať mladých ľudí v
Trenčianskom kraji o organizáciách pracujúcich
s mládežou, o možnostiach, ktoré im tieto organizácie ponúkajú ako aj o EÚ, jej inštitúciách a
možnostiach, ktoré môžu využiť ako mladí euroobčania.
Na podujatí prezentovali svoju činnosť organizácie
pracujúce s mládežou a zastrešujúce mládež v Trenčianskom kraji i v celej SR - Informačná kancelária Európskeho parlamentu, Jef Slovakia, Európsky dialóg, ESN, Slovenská debatná asociácia,
Europe Direct, Eurodesk, Komprax, Erasmus+, MvA, Študentská rada stredných škôl, Žiacke školské rady, Trenčianska nadácia, Inex Slovakia či Verejná knižnica M. Rešetku v Trenčíne.
Podujatie otvoril riaditeľ Úradu TSK Vladimír Buzalka. Medzi mladých zavítali aj poslankyňa Európskeho parlamentu Katarína Neveďalová a Robert Hajšel z Informačnej kancelárie Európskeho
parlamentu.
Pre študentov boli pripravené rôzne brožúry a informačné materiály o EÚ a hneď v prvý deň si
mohli preveriť svoje vedomosti o Európskej únii v súťažnom vedomostnom kvíze a získať zaujímavé vecné ceny.
(henč)
Snímka: archív TSK
10 CESTOVNý RUCH/šKOLSTVO
19. november 2013 • Obecné noviny
Cestovný ruch Žilinského kraja
sa predstavil v Číne i na Ukrajine
Krajská organizácia cestovného ruchu Žilinský turistický kraj sa v priebehu októbra prezentovala
na viacerých miestach v zahraničí. Na veľtrhu Westlake International Expo v čínskom Hangzhou
12. - 14. októbra predstavila návštevníkom komplexnú ponuku cestovného ruchu regiónov Žilinského kraja.
„Ako na predchádzajúcej infoceste po Žilinskom kraji pre čínskych touroperátov a médiá v júli
2013, tak i teraz čínski návštevníci
veľtrhu prejavili záujem o ponuku kratších kúpeľných a wellness
pobytov v kombinácii s návštevou
kultúrnych pamiatok, horských
stredísk ako i návštevou Poľska,
Česka a Rakúska. Vidíme tu veľký
potenciál na rozvoj CR, je to špecifická skupina turistov, ktorým je
potrebné prispôsobiť našu ponuku
a ponúknuť tiež okrem iného aj nakupovanie, ktoré veľmi obľubujú
a okrem našej gastronómie aj činsku kuchyňu,“ informoval predseda krajskej organizácie Ing. Jozef
Štrba.
Žilinský samosprávny kraj uzatvoril v novembri 2012 s provinciou
Zhejiang, kde mesto Hangzhou leží,
dohodu o priateľských vzťahoch
a spolupráci v turizme. KOCR ŽTK
na veľtrhu prezentovala zástupcom
čínskych touroperátorov a Združeniu cestovných kancelárií v Hangzhou možnosti turizmu, ponuku
kúpeľného a zdravotného cestovného ruchu, kultúrno-poznávacieho a športového cestovného ruchu
v regiónoch Žilinského kraja.
Za prvých 9 mesiacov roku 2013
navštívilo Slovenskú republiku
takmer o 20 % viac čínskych turistov a predĺžil sa i čas, ktorý na Slovensku strávili. V Žilinskom kraji
došlo v porovnaní 1. polroka 2013
a 1. polroka 2012 k 23 % nárastu
počtu čínskych turistov do regiónov Žilinského kraja.
Záujem východných
susedov rastie
Potenciál cestovného ruchu,
nové možnosti oddychu, aktívnej
aj pasívnej dovolenky v tomto sa
prezentovali aj ukrajinským záujemcom, a to 23. - 25. októbra na
jubilejnom XX. medzinárodnom
veľtrhu cestovného ruchu UITM
2013 v Kyjeve. Na ploche 4800 m²
sa predstavili zástupcovia 50 krajín
a regiónov sveta.
„Ukrajinskí návštevníci prejavili
veľký záujem o možnosti prežitia
zimnej dovolenky u nás. Vypytovali sa hlavne na silvestrovské pobyty
v lyžiarskych strediskách, kúpeľoch
a akvaparkoch, ale tiež na dlhšie
zimné pobyty na horách v rôznych
strediskách cestovného ruchu.
Ukrajinská klientela do nášho kraja
už jednoducho patrí a sme radi, že
sa počty turistov neustále zvyšujú.
V prvom polroku 2013 vzrástol
počet ukrajinských návštevníkov
takmer o 129 %. Ďalším krokom k
rozšíreniu spolupráce s Ukrajinou
sú nové kontakty s oblasťou Krivoj
Rog. Pre zástupcov tamojších médií naša krajská organizácia zorganizovala začiatkom októbra tohto
roku infocestu, ktorá mala veľký
úspech,“ dodal Jozef Štrba.
Tento veľtrh cestovného ruchu
patrí medzi najvýznamnejšie na
Ukrajine. Záštitu nad ním mala
Štátna agentúra cestovného ruchu
Ukrajiny, je zorganizovaný s podporou medzinárodnej WTO a Žilinský kraj na tomto jubilejnom
XX. ročníku získal ocenenie za dlhoročnú aktívnu účasť.
Česko-slovenské dni
v Plzni
V Plzni bol 27. – 28. októbra
10. ročník Česko-slovenských dní.
KOCR Žilinský turistický kraj prišla s ponukou jedinečnej dovolenky
v tomto kraji nielen v neopakovateľnej prírode, ale i kvalitných služieb, gastronómie a kultúry.
„Teší nás veľký záujem českých
turistov o náš kraj. Z pohľadu štatistiky stále patria k najväčšej skupine
zahraničných návštevníkov. Máme
spoločnú minulosť a nedelí nás jazyková bariéra, preto venujeme tomuto trhu zvýšenú pozornosť. Veríme, že sa k nám českí turisti budú
stále radi vracať v čoraz väčšom
počte,“ uviedol Jozef Štrba.
Expozícia KOCR Žilinský turistický kraj v čínskom Hangzhou.
Festival Česko-Slovenské dni sa
konal pod záštitou veľvyslanca Slovenskej republiky v Českej republike Ing. Petra Brňa, hajtmana Plzenského kraja Milana Chovanca
a primátorov miest Plzne Martina
Baxu a partnerského mesta Žiliny
Igora Chomu.
Skúsenosti si vymieňali
na workshope
No a napokon nemenej významnou aktivitou KOCR Žilinský turistický kraj bol pracovný workshop
pre organizácie cestovného ruchu v
kraji 28. októbra na tému: „Aktivity a spolupráca členov organizácií
cestovného ruchu v regióne Žilinského kraja za roky 2012 a 2013
a témy na ďalšiu spoluprácu“.
Sumár všetkých dvojročných
aktivít KOCR ŽTK ukázal, že
za týmto úspechom sa neskrýva len
jednotná marketingová stratégia
celého kraja, prezentácia na veľtr-
V Turzovke rekonštruovali pavilón školy za vlastné
Základná škola Turzovka Bukovina je najväčšou školou v okrese
Čadca čo do počtu žiakov,
jedinou v meste Turzovka a paradoxne jednou z mála, ktorých
rekonštrukcia nebola podporená
z eurofondov. Prostriedky na
jej investičnú údržbu a opravy
tak samospráva pracne vyčleňuje z vlastných rozpočtových
zdrojov. Škola niekoľko po sebe
idúcich zím zápasila s havarijným stavom plochých striech
na dvoch hlavných vyučovacích
pavilónoch. Zimné mesiace boli
skúškou trpezlivosti vedenia
školy, pedagógov, žiakov aj
samosprávy najmä v pavilóne B.
Minulú zimu silný dážď, sneh či
mráz spôsobovali zatekanie do
celého druhého podlažia budovy
a dokonca došlo k uzatvoreniu
niekoľkých tried, v ktorých sa
voda dostala aj do osvetlenia.
Samospráva sa rozhodla okamžite konať a na jar tohto roku
vyhlásila verejné obstarávanie
na realizáciu projektu nadstavby
pavilónu – B, z ktorého vzišiel
najúspešnejší uchádzač – firma
ECOTHERM, spol. s. r. o. Cieľom
projektu bolo trvalé odstránenie
výskytu havarijných situácií pri
zatekaní strechy a vytvorenie 7
nových tried, ktoré škola potrebuje nielen na bežné vyučovanie,
ale tiež ako odborné učebne a
laboratóriá pre jazyky, informatiku, fyziku, chémiu a ďalšie
predmety.
Projekt bol, vzhľadom na finančnú náročnosť, rozdelený na dve
etapy, z ktorých prvá (august –
september 2013) – už ukončená
- obsahovala hrubú nadstavbu
druhého podlažia, osadenie krovu a sedlovej strechy, osadenie
okien a zateplenie celej budovy.
hoch a výstavách doma a v zahraničí, organizovanie infociest pre zahraničné médiá a touroperátorov,
ale i postupná tvorba produktov
cestovného ruchu a infraštruktúra
– značenie hnedými tabuľami v regiónoch kraja.
„Okrem toho nás teší, že sme
ako jediná organizácia cestovného
ruchu na Slovensku obstáli aj pri
kontrole čerpania dotácie z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja bez zistenia
nedostatkov a nemuseli sme vracať finančné prostriedky z dotácie,
ktoré sme využili naozaj efektívne
a účelne,“ Jozef Štrba.
V jednotlivých vstupoch predstavili svoje TOP aktivity zástupcovia
oblastných organizácií cestovného
ruchu Žilinského kraja. Samosprávny kraj predstavil cyklotrasu
Hrad Budatín – Hrad Strečno, Oblastná organizácia cestovného ruchu (OOCR) Kysuce informovala
Druhá etapa, ktorá je plánovaná
na jar a letné prázdniny roku
2014, bude zahŕňať práce v
interiéri – výstavbu a vybavenie
vnútorných priestorov, schodísk,
rozvodov, omietok, podláh a
sociálnych zariadení v nadstavbe
3. nadzemného podlažia.
Hlavná časť I. etapy – nadstavba
a nová strecha, bola zriaďovateľovi – mestu Turzovka odovzdaná v druhej polovici septembra
2013, no pracovný ruch v areáli
školy naďalej pokračoval. Základná škola si vo vlastnej réžii
zabezpečila opravu omietok a
vymaľovanie tried a žiaci sa v
utorok 1. októbra vrátili späť do
svojich učební. Aj vďaka dotácii
o zaujímavom projekte - tematická
poznávacia trasa s názvom Questingová trasa v Čadci. OOCR Klaster Orava a Rajecká dolina oslovuje
svojich návštevníkov tradičnými
kultúrnymi podujatiami vo svojich
regiónoch.
OOCR Malá Fatra ponúka návštevníkom kraja možnosť relaxu
a aktívneho vyžitia na vybudovanej
a značenej cyklotrase Jánošíkov
kraj – cyklistický kraj a OOCR REGION LIPTOV sa pochválila viacerými projektmi, pričom najviac
rezonovali úspechy projektu Cyklo
& Aqua bus, využívaný v letnej aj
zimnej sezóne v Liptove.
„Je dobré a nutné sa vzájomne informovať o aktivitách, ktoré robíme, preto budeme takého
workshopy organizovať pravidelne,“ povedala výkonná riaditeľka
KOCR Iveta Chabadová.
Text a snímka: (cha)
z ministerstva školstva, sa samospráve uvoľnili dovtedy viazané
vlastné rozpočtové zdroje, a
tak mohlo mesto zabezpečiť aj
zateplenie celého objektu, ktoré
bolo ukončené v závere októbra.
Celková investícia na I. etapu
bola 197 678,20 eura a bola
hradená z rozpočtu mesta (61
680,84) a z finančnej dotácie ministerstva školstva 100 000 eur.
Dotačné prostriedky boli určené
na odstránenie havarijného stavu strechy. Zateplenie objektu v
hodnote 35 997,36 eura bolo financované z vlastných prostriedkov samosprávy mesta.
(vj)
eurofondy/granty 11
Obecné noviny • 19. november 2013
Eurofondy pôjdu aj na školy, sociálnu oblasť
a zdravotníctvo
V súčasnosti finišuje príprava nového programového obdobia Európskej únie v období 2014 - 2020,
do ktorej sa Bratislavský kraj aktívne zapája už od roku 2010.
H
lavným cieľom je
ovplyvniť fungovanie nástrojov kohéznej politiky EÚ
tak, aby aj subjekty
z bratislavského regiónu mohli byť
oprávnenými na čerpanie finančných prostriedkov z fondov EÚ.
A to aj na investičné aktivity do
základnej infraštruktúry v oblasti
školstva, sociálnych vecí a zdravotníctva, zvýšenia energetickej efektívnosti verejných budov a sektoru
bývania, rozvoja vidieka, dobudovania efektívneho kanalizačného a
vodovodného systému, odpadového hospodárstva a systému integrovanej dopravy.
Na pôde BSK sa konal seminár
„Strategické dokumenty Bratislavského samosprávneho kraja pre
podporu vedy, výskumu, inovácií
a prípravy nového programového
obdobia 2014 – 2020“. Stretnutie sa
konalo v rámci európskeho týždňa
regiónov a miest Open Days 2013
a zúčastnilo sa na ňom takmer sto
hostí, z toho 25 starostov a jeden primátor, prítomní boli aj zástupcovia
štátnej, verejnej a súkromnej sféry.
„Spolu s partnerskými regiónmi
sme už v roku 2010 v Bruseli úspeš-
ne lobovali za to, aby viac rozvinuté
regióny boli oprávnené čerpať fondy
aj po roku 2013, a to bez obmedzení podporovaných oblastí a s dostatočnými finančnými prostriedkami
a flexibilnosťou tematickej a finančnej oprávnenosti výdavkov,“ povedala riaditeľka odboru stratégie
a riadenia projektov BSK Barbora
Lukáčová. V rámci príprav na nové
programové obdobie vypracoval
kraj kľúčové strategické dokumenty - Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja BSK a Inovačnú
stratégiu BSK spracovanú v súlade
s metodikou inteligentnej špecializácie S3, ktorá je podmienkou na
čerpanie eurofondov. Na národnej
úrovni je župa zastúpená v pracovnej skupine Partnerstvo pre politiku
súdržnosti, ktorá sa stretáva k príprave nového programového obdobia a Partnerskej dohody. B. Lukáčová doplnila, že nevyhnutným
predpokladom úspešnej realizácie
projektov a čerpania eurofondov je
vzájomná komunikácia a kooperácia dotknutých subjektov.
Bratislavská župa podporuje vytvorenie Integrovaného regionálneho operačného programu, v ktorom navrhuje samostatnú prioritnú
os pre BSK, pretože bude mať viacero pozitívnych dopadov na kraj.
Konkrétne ide o využitie eurofondov na vybudovanie ôsmich centier
odborného vzdelávania a prípravy
s priamym prepojením na prax
prostredníctvom spolupráce s malými a strednými podnikmi, podporu základných škôl pri investíciách
do modernizácie a vybavenia učební technických a prírodovedných
predmetov a rozširovanie kapacít
materských škôl. V sociálnej oblasti
ide o investície do budovania malokapacitných zariadení sociálnych
služieb v správe BSK, miest a obcí
– podpora terénnej a opatrovateľskej služby na komunitnej báze. Ide
aj o rozvoj vidieka, zvýšenie kvality
cestnej siete 2. a 3. triedy, budovanie obchvatov a mostov, rozšírenie
integrovanej dopravy, budovanie
cyklochodníkov, revitalizáciu národných kultúrnych pamiatok a
podporu trvalo udržateľného rozvoja miest.
S prípravou nového programového obdobia pomáha BSK aj
novovstupujúcim
partnerským
regiónom Chorvátska, aby mohli
plnohodnotne čerpať kohézne financie. „Tak ako aj my sme mali
tútorov v minulosti, cítime teraz
morálnu povinnosť pomáhať našim
partnerským regiónom Varaždínu
a Záhrebu uchádzať sa o štrukturálne fondy,“ uviedla B. Lukáčová.
Bratislavský samosprávny kraj
patrí medzi tradičných partnerov
podujatia Open Days, na ktorom
sa v októbri zúčastnil už šiesty raz.
Vlani prezentoval novú inovačnú
stratégiu kraja a koncept centier
odborného vzdelávania a prípravy
a tento rok najväčšiu výzvu územného plánovania kraja – suburbanizáciu. Pre zefektívnenie napĺňania
svojich cieľov BSK znovu otvoril
pred dvoma rokmi svoje zastúpenie v Bruseli. Hlavnou úlohou
kancelárie je vytvárať optimálne
podmienky pre kvalitnú spoluprácu s inštitúciami EÚ, slovenskými
inštitúciami pôsobiacimi v Bruseli,
ale aj so slovenskou komunitou žijúcou v Belgicku.
(tyš)
Projekty z Programu švajčiarsko-slovenskej
spolupráce získali podporu takmer 650-tisíc eur
Nadácia Ekopolis spolu s partnerskými nadáciami − SOCIA a Karpatskou nadáciou, zverejnila zoznam ďalších
projektov, ktoré získali nenávratné finančné prostriedky v 2. výzve Blokového grantu pre podporu partnerstiev Programu
švajčiarsko-slovenskej spolupráce.
B
lokový grant pre podporu partnerstiev je
zameraný na podporu
partnerských projektov
slovenských a švajčiarskych inštitúcií prostredníctvom
tzv. spoločných projektov s cieľom
prispieť k znižovaniu ekonomických a sociálnych rozdielov medzi
slovenskými regiónmi a rozvinutejšími krajinami EÚ. O grant
sa v ostatnom termíne 2. výzvy
uchádzalo 17 organizácií, ktoré
celkovo žiadali vyše 2,1 milióna
eur. Schválených bolo 6 projektov
v celkovej sume 641 324 eur.
Vzdelávacie a inovačné centrum Velmax, n. o., sa venuje
podpore regionálneho rozvoja
a zamestnanosti od roku 2008.
Ich projekt Nákup/Einkauf/Purchasing bol podporený sumou
85 545 eur. Spolu s partnerom
Slovenský plastikársky klaster a
švajčiarskym odborným združením Verein procure.ch chcú zvýšiť konkurencieschopnosť firiem
v SR systematickým vzdelávaním
nákupcov. Firmy vysokú potrebu
kvalifikovanej pracovnej sily v ob-
Zo 17 žiadostí o nenávratný finančný príspevok zaslaných k 30.
augustu 2013 bolo schválených šesť v celkovej sume 641 324 eur.
lasti nákupu deklarujú už dlhodobejšie a časom narastá – vhodný
manažment v oblasti nákupu a
riadenia dodávok môže výrazne
znížiť ich náklady a zvýšiť konkurencieschopnosť. V projekte bude
v tejto téme na Slovensku vyškolených 30 absolventov z firiem, 30
absolventov spomedzi mladých
nezamestnaných a tiež 6 trénerov.
Nezisková organizácia TIMI
získala na projekt Implementácia
švajčiarskej koordinačno-dynamickej terapie v centre Liberta
príspevok 98 487 eur. Cieľom
projektu je zlepšenie pohybových
schopností a zvýšenie svalovej
hmoty detí s detskou mozgovou
obrnou (DMO) a pohybovo postihnutých detí prostredníctvom
jedinečnej švajčiarskej koordinačno-dynamickej terapie. Švajčiarsky partner Liga pre život a zdravie (Liga Leben und Gesundheit
LLG Schweiz) zaškolí slovenských
fyzioterapeutov v centre Liberta v
Košiciach v 2 nových druhoch te-
rapií, v koordinačno-dynamickej
pohybovej terapii a psychomotorickej terapii Snoezelen a zabezpečí účasť svojich členov, švajčiarskych odborníkov, na workshope
pre rodičov postihnutých detí a
odbornú verejnosť v Košiciach.
Výstupom projektu je poskytnutie
starostlivosti 90 zdravotne postihnutým deťom a mládeži, prevažne
s ochorením DMO a 130 rodinným príslušníkom zdravotne postihnutých detí, ako aj šírenie informácií ďalším špecializovaným
zdravotným pracoviskám.
Oblastná organizácia cestovného ruchu Severný Spiš - Pieniny
združuje 8 obcí a 10 súkromných
subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu. Spolu so švajčiarskym
partnerom Institute für Landschaft
und Freiraum na Vysokej škole
technickej v Rapperswile, ktorý sa
zameriava na analyzovanie prírodného prostredia a vypracovávanie
koncepcií a stratégií ekoturizmu,
budú uskutočňovať projekt Cesta
minerálnych prameňov s finančnou podporou 87 096 eur. Cieľom
projektu je vytvoriť stabilné partnerstvo so švajčiarskou organizáciou a vytvoriť na Slovensku jedinečnú turistickú trasu zameranú
na spoznávanie minerálnych prameňov a ich liečivých vlastností.
Organizácia tiež upraví okolie 12
minerálnych prameňov, a to podľa
potrieb jednotlivých lokalít s cieľom zvýšiť možnosti ich využitia.
Ďalším podporeným projektom
je projekt Príroda ľuďom - ľudia
prírode, na ktorý získalo OZ Pronatur podporu 132 921 eur. Mesto
Trenčín uskutoční projekt TRENČÍN si TY, projekt participatívneho urbanistického plánovania
mesta Trenčín s podporou 80 865
eur. A projekt Nadácie pre deti
Slovenska s názvom Komunity
priateľské k deťom bol podporený
sumou 156 410 eur.
Výsledky hodnotenia Žiadostí o
nenávratné finančné prostriedky
nájdete na webových stránkach
www.bgsfm.sk.
x x x
Blokový grant pre MVO a podporu partnerstiev švajčiarskoslovenskej spolupráce pozostáva
z dvoch častí: 1. Blokový grant
pre MVO a 2. Blokový grant pre
podporu partnerstiev. Blokový
grant pre MVO je zameraný na
vytvorenie funkčnej grantovej
schémy na podporu slovenských
MVO, ktoré sa anagažujú aktivity v sociálnej a environmentálnej
oblasti prostredníctvom tzv. malých projektov. Blokový grant pre
podporu partnerstiev je zameraný
na podporu partnerských projektov slovenských a švajčiarskych
inštitúcií prostredníctvom tzv.
spoločných projektov. Sprostredkovateľom Blokového grantu je
Nadácia Ekopolis (www.ekopolis.
sk) v partnerstve s Karpatskou
nadáciou (www.karpatskanadacia.sk) a nadáciou SOCIA (www.
socia.sk).
Viac informácií: Štefan Jančo,
programový manažér Nadácie
Ekopolis, 048/470 10 94, janco@
ekopolis.sk
12 životné prostredie
19. november 2013 • Obecné noviny
Stromom roka 2013 sa stal 350-ročný
dub z Kremnice
Víťazom ankety Strom roka 2013 sa stal dub letný, dominanta záhrady MUDr.
G. K. Zechentera v historickom centre Kremnice, ktorý získal 1955 hlasov. Bude
reprezentovať Slovensko v súťaži Európsky strom roka. Na 2. mieste s počtom
hlasov 1491, sa umiestnila lipa veľkolistá z Toporca – časť Pustovec (okres
Kežmarok). Tretie miesto patrí buku lesnému, ktorý rastie v časti Ochodnica–
Petránky (okres Kysucké Nové Mesto). Od strieborného miesta ho delilo 27 hlasov.
O poradí dvanástich stromov - finalistov rozhodlo 13 328 hlasov.
C
ieľom ankety, ktorej jedenásty ročník
vyhlásila v apríli
Nadácia Ekopolis,
je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy
a vzbudiť záujem ľudí o životné
prostredie. Hlavným partnerom
ankety je Slovenská sporiteľňa.
Anketu ďalej podporili ISA Slovensko (Medzinárodná arboristická spoločnosť), Vydavateľstvo
Dajama, Kníhkupectvo Artforum a Záhradníctvo A.B.I.E.S..
Patrónom ankety je už druhý rok
spevák Peter Lipa.
Do májovej uzávierky prišlo
do Nadácie Ekopolis 65 stromov
z celého Slovenska. Fotografie a
príbehy stromov - finalistov boli
uverejnené na webovej stránke
Nadácie Ekopolis (www.ekopolis.sk). Hlasovať za svoj strom
mohol každý prostredníctvom
SMS správy, hlasovacieho lístka,
poštou alebo priamo na www.
ekopolis.sk.
Víťazný dub letný z Kremnice
dostane odmenu v podobe dendrologického posudku od ISA
Slovensko a finančný príspevok
na ošetrenie 333 eur. Stromy,
ktoré sa v ankete umiestnili na
2. a 3. mieste rovnako získajú peňažnú sumu 333 eur, ktorá môže
byť použitá na ich ošetrenie alebo
úpravu okolia. Traja nominujúci
a traja hlasujúci budú odmenení
knižnými poukážkami od kníhkupectva Artforum.
Príbehy víťazných
stromov
1. miesto - strom č. 8: dub letný
(quercus robur L.), Kremnica
(okres Žiar nad Hronom), vek:
350 rokov, obvod: 537 cm, výška:
21 m, 1955 hlasov.
Strom je súčasťou historickej
záhrady MUDr. G. K. Zechentera
a už z diaľky tvorí dominantu celej záhrady. Obyvatelia Kremnice
prechovávajú k tomuto stromu
veľkú úctu a hrdosť ako k pamätníkovi a svedkovi dávnej histórie.
K tomuto 350 rokov starému stromu sa viaže kus histórie starobylého banského a minciarskeho mesta Kremnica, ale aj rôzne príbehy
a spomienky miestnych obyvateľov a dodnes je tichým svedkom
udalostí tohto krásneho mesta.
2. miesto - strom č. 6: lipa veľkolistá (tylia plathypyllos Scop.),
Pustovec (okres Kežmarok), vek:
500 rokov, obvod: 1050 cm, výš-
2. miesto - Lipa veľkolistá.
3. miesto - Buk lesný.
ka: 34 m, 1491 hlasov.
Pravdepodobne najväčšia a najzdravšia lipa veľkolistá na Slovensku. Je jednou z troch líp, ktoré
údajne vysadili traja synovia rodiny Gőrgeyovcov niekedy v 14.
storočí. V miestnom kostole na
ich rodinnom erbe z prvej polovice 17. storočia je vyobrazený sym-
bol - lipový strom.
3. miesto - strom č. 2: buk lesný
(fagus sylvatica), Ochodnica–
Petránky (okres Kysucké Nové
Mesto), vek: 300 rokov, obvod:
530 cm, výška: 30 m, 1464 hlasov.
Posledná majiteľka samoty spomínala, že pri klčovaní porastov a
obrábaní horských políčok okolo
životné prostredie 13
Obecné noviny • 19. november 2013
10. miesto - Tisovec dvojradový.
4. miesto - Lipa malolistá.
11. miesto - Borovica sosnová.
7. miesto - Hruška planá.
12. miesto - Buk lesný.
roku 1910 nikto nemal odvahu
a zrejme ani silu tento strom vyrúbať pre jeho veľkosť, a preto zostal
stáť ako jediný mohutný exemplár
v širokom okolí a po celé roky poskytoval tieň ťažko pracujúcim na
poliach.
5. miesto - Topoľ biely.
8. miesto - Buk lesný.
6. miesto - Tisovec dvojradový.
9. miesto - Brest horský.
Novinkou tohto ročníka bolo
ďalšie bezplatné ošetrenie najmenej desiatich stromov, ktoré boli
nominované do ankety Strom
roka 2013. Profesionálni akreditovaní arboristi ISA Slovensko ošetrili už dva stromy vo vlastnej réžii,
pričom výber stromov urobili na
základe ich zdravotného stavu,
prístupnosti a geografickej polohy. Prvým z ošetrených stromov
bol dub letný, ktorý rastie vedľa
katastrálneho úradu v bratislavskej Ružovej doline a údajne je to
najstarší strom v Ružinove. Ďalším ošetreným stromom bol vyše
dvestoročný dub nazývaný Goliáš
v obci Čierny Potok.
Minuloročným víťazom ankety
Strom roka 2012 sa stal platan javorolistý z Komjatíc (okres Nové
Zámky), ktorý získal 2296 hlasov.
Na 2. mieste, s počtom hlasov
2152, sa umiestnila lipa malolistá z Opinej (okres Košice). Tretie
miesto patrilo orechu čiernemu
zo Serede, ktorého od strieborného miesta delilo 6 hlasov. O poradí dvanástich stromov - finalistov rozhodlo 14 251 hlasov. Viťaz
ankety reprezentoval Slovensko v
súťaži Európsky strom roka, v ktorej sa umiestnil na piatom mieste
s počtom hlasov 3876.
(ne)
14 samospráva
19. november 2013 • Obecné noviny
Hodnotenie samosprávnych opatrení
(HSO) v regiónoch SR za 3. štvrťrok 2013
Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR), prináša výsledky projektu Hodnotenie samosprávnych opatrení
(HSO). V projekte sa štvrťročne vyjadrujú ekonomickí analytici, podnikatelia, primátori a starostovia, zástupcovia
akademickej obce, stavovských a mimovládnych organizácií k navrhovaným a realizovaným opatreniam
samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov. Projekt HSO tak prináša názor odbornej verejnosti
na dôležité opatrenia ekonomicko-sociálneho charakteru ovplyvňujúce kvalitu života občanov v jednotlivých
regiónoch Slovenska. Partnerom projektu je Združenie miest a obcí SR, realizovaný je vďaka podpore spoločností
Municipalia, a.s., a ZSE, a.s.
Výsledky:
Najvyššie oceneným opatrením
za obdobie júl až september 2013
sa stalo zavedenie žetónového
systému odvozu komunálneho odpadu v obci Pucov. Obec
týmto opatrením ušetrila a úspory plánuje investovať do ďalšieho
zlepšovania manažmentu odpadového hospodárstva.
Najmenej prínosným opatrením sa stalo konanie Starej Ľubovne, ktorá sa rozhodla čerpať
úver bez vypísania verejnej súťaže. Tým zrejme porušila zákon,
ale celkom určite sa pripravila
o vygenerovanie najvýhodnejších
podmienok na čerpanie úveru.
nov, v závislosti od toho, ako často
chce odviezť smeti. K dispozícii
majú harmonogram vývozu odpadu a sami sa môžu rozhodnúť,
ako často budú odpad vyvážať.
Platí však striktná podmienka, že
žetón môžu použiť iba v prípade,
ak je smetná nádoba plná. V prípade, že má domácnosť odpadu
viac, ako je kapacita smetnej nádoby, môže ho dať do vreca vedľa
nádoby na odpad a pripnúť na ňu
dva žetóny.
Štatistika ukázala, že opatrením obec ušetrila. Kým vlani v
máji vyviezli smetiari z dediny
350 nádob s odpadom, toho roku
iba 270, pričom však celkové
čujúce. Obec preto prikúpi ďalšie,
aby zabránila vhadzovaniu plastov
do smetných nádob, keďže kapacita nádob na plasty nepostačovala
a ľudia nemali inú možnosť. Zvýšením separácie odpadu zároveň
obec prispeje k ochrane životného
prostredia.
Komentár
Prípad Pucova potvrdzuje, že
najekologickejšie riešenia sú nezriedka zároveň aj najekonomickejšie. Opatrenie preto získalo
priazeň hodnotiacej komisie práve pre kombináciu skvalitňovania
životného prostredia a zároveň
šetrenia verejnými zdrojmi na
správnom mieste.
Poradie opatrení od najlepšie k najhoršie hodnoteným:
(pozitívne opatrenia majú plusový rating, negatívne mínusový)
Popis opatrení
a vybrané komentáre
hodnotiteľov
1. Pucov šetrí súčasne životné
prostredie aj peniaze z rozpočtu
Samospráva v obci Pucov zaviedla od januára žetónový systém odvozu komunálneho odpadu. Každá domácnosť dostala od
obecného úradu 12 alebo 26 žetó-
množstvo odpadu bolo zhruba
rovnaké. Znamená to, že rovnaké množstvo odpadu sa odviezlo
v menšom počte smetných nádob,
keďže tie boli odvážané plné, čím
obec ušetrila.
Za ušetrené peniaze samospráva plánuje kúpiť nové veľkokapacitné smetné nádoby na plasty. Tie
sú teraz rozmiestnené na ôsmich
miestach v obci, čo je ale nedosta-
Na výhody žetónového systému pri zbere odpadov poukázal
aj Róbert Kičina, riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, podľa
ktorého je v ňom vyššia motivácia
ľudí separovať a tým zmenšovať
objem komunálneho (zmiešaného) odpadu. Nevýhodou je riziko
neekologickej likvidácie odpadu,
napr. pálením, alebo vyhadzovaním do voľnej prírody. Vzhľadom
na informácie, že objem odpadu
sa v Pucove nezmenil, akurát sa
vyvážal menej často, vypovedá o
úspešnosti projektu v predmetnej
obci.
Na úskalia žetónového systému
poukázal Dušan Sloboda, analytik Konzervatívneho inštitútu M.
R. Štefánika, aj keď Pucov deklaroval, že u nich nenastali. Žetóny sú
formou uplatňovania tzv. množstvového zberu odpadov, ktorý v
sebe nesie podľa odborníkov i dve
podstatné nevýhody. Po prvé, ľudia majú tendenciu stláčať odpad
do smetného koša „na doraz,“ čo
má negatívne efekty na zaťaženie odvozového vozidla. Sťažuje
sa tým i prípadné dotrieďovanie
komunálneho odpadu, ktoré by
mohlo byť v blízkej budúcnosti
nosným spôsobom nakladania s
odpadmi na Slovensku. Po druhé
– čo je väčší problém – ľudia majú
po zavedení tohto systému tendenciu zbavovať sa odpadu inak,
napríklad spaľovaním v záhrade.
Úspora na nákladoch na odvoz odpadov je pozitívna, ale celá pravda
o výhodnosti zavedeného systému
sa odhalí až po vyhodnotení, či sa
oproti minulosti zásadne neznížila hmotnosť produkovaného komunálneho odpadu na obyvateľa.
Ak znížila, potom je to signál, že
občania spaľujú časť odpadu v záhrade alebo ho vyhadzujú na čierne skládky. Treba tiež oceniť, že
sa samospráva snaží sama získať
zdroje na rozšírenie kapacít pri
zbere odpadov (cieľ zakúpiť ďalšie
osobitné koše na plasty za úsporu
zrealizovanú na odvoze odpadov)
a nečaká, kedy jej nejaké financie
pridelia z Recyklačného fondu či
iných externých zdrojov a fondov.
2. Prakovce si pre elimináciu záplav prenajali potok
Každoročné obavy z rozvodneného potoka Zimná voda prinútil
samosprávu v Prakovciach (okr.
Gelnica) k netradičnému kroku.
Samospráva si potok od Štátnych
lesov vzala do dlhodobého prenájmu za symbolické euro ročne.
Zmyslom tohto opatrenia bolo, že
samospráva si na rozdiel od štátnej organizácie mohla dať žiadosť
na získanie eurofondov na reguláciu koryta. Tie napokon aj získala
a preinvestovala ich pri realizácii
protipovodňových opatrení súvisiacich s úpravou koryta potoka.
Tohtoročná jar ukázala, že zámer sa vydaril a zregulované koryto odolalo topeniu snehu a aj
prívalovým dažďom. Navyše bol
potok aj revitalizovaný postavením tzv. hrádzok. Celkové náklady
na projekt vyšli na 620-tisíc eur.
Komentár
Druhé najocenenejšie opatrenie si svoje postavenie v rebríčku vyslúžilo za pružnosť, s akou
obec zareagovala, aby si vyriešila
problém s hroziacimi záplavami
a za pozitívny výsledok svojho
snaženia, keď na jar potok odolal
aj topeniu snehu aj prívalovým
dažďom.
Podľa názoru Bohumila Olacha, šéfredaktora Obecných novín,
aj tento príklad svedčí o tom, že
štát (lesy či vodohospodári) nestíhajú robiť protipovodňové opatrenia a niekedy si obec dokáže
– aj pomocou eurofondov – skôr
pomôcť sama, aj keď je k tomu
vlastne donútená okolnosťami.
Na zváženie je akurát skutočnosť,
že len zregulovať potok nestačí,
ak sa zároveň nevybudujú nejaké
vodozadržné prvky tam, kde voda
spadne na zem, teda väčšinou
mimo obce. Jedna jarná skúška
je zatiaľ málo na posúdenie odolnosti voči povodniam,
Eduard Vokál, primátor mesta
Lipany v tejto súvislosti poukázal
na nelogickosť možnosti čerpania
fondov EÚ, ktoré sú z nepochopiteľných dôvodov jednoduchšie nie pre správcu tokov, ale pre
15
samospráva
Obecné noviny • 19. november 2013
nájomcov – obce a mestá. Urobili
to aj v Lipanoch, kde samospráva
takisto takto vyriešila všetky toky,
pričom pôvodný správca ani nemal šancu získať prostriedky na
taký istý projekt. Je presvedčený,
že protipovodňová ochrana nie je
záležitosťou obce a mesta, ale je to
regionálna záležitosť. Zmena odtokových pomerov v jednej obci
totiž ovplyvňuje všetky pod ňou.
Zo strany samosprávy to bol preto
podľa jeho názoru správny postup
v štátom nesprávne nastavených
podmienkach.
3. Banskobystrická župa kúpila
starú železničnú trať, prebuduje
ju na cyklotrasu
Zaujímavý spôsob, ako podstatne rozšíriť dĺžku cyklotrás v regióne zvolila banskobystrická župa.
Jej zastupiteľstvo odsúhlasilo
kúpu nefunkčnej železničnej trate
z Rimavskej Soboty do Poltára od
Železníc SR za symbolické euro.
Ide o prvý krok k tomu, aby rokmi nevyužívaná 29,5-kilometrová
železničná trať bola prebudovaná
na cyklotrasu.
Župa odôvodňuje kúpu bývalej
trate ako veľký prínos k budovaniu cyklotrás v regióne najmä
preto, že ide o dlhý súvislý úsek,
ktorý je majetkovoprávne vysporiadaný. Navyše, podložie trate je
dosť pevné a malo by preto stačiť
dobudovať iba asfaltovú vozovku.
Stavebno-projektovú dokumentáciu aj samotnú výstavbu cyklotrasy plánuje župa financovať
z eurofondov, predovšetkým cez
Program cezhraničnej spolupráce
Maďarská republika – Slovenská
republika.
Celková zostatková účtovná
hodnota trate je takmer 772-tisíc
eur. Župa spolu so železničným
zvrškom, mostami a tunelom
kúpila aj budovy zastávok, strážnych budov či skladov, ktoré na
výstavbu cyklotrasy nepotrebuje
a nemala o ne záujem, išlo však o
podmienku železničiarov. Niektoré z nich sú v havarijnom stave a
bude ich treba zbúrať, ostatné
župa zrejme ponúkne na predaj.
Komentár
Opatrenie bolo hodnotené
kladne najmä preto, že dáva nové
využitie nielen funkčne zastaranej
infraštruktúre, ale nový zmysel
môže dostať aj časť nehnuteľností
popri trase. Zároveň však zostane
k dispozícii komunikačná línia,
ktorá v budúcnosti môže mať
rôzny účel. Otázniky však vznikli
z dôvodu zatiaľ neistého financovania projektu.
Ako rozumné riešenie hodnotil
opatrenie aj Luboš Vagač, riaditeľ Centra pre hospodársky rozvoj,
podľa ktorého ide o spôsob, ako
využiť nepoužívanú železničnú
trať a zároveň podporiť rozšírenie
siete cyklotrás, ktoré je na Slovensku v porovnaní so západnou
Európou stále nerozvinuté. Opatrenie podľa neho môže prispieť
k rozvoju miestneho cestovného
ruchu a podporiť ekologické formy mobility. Časť nákladov na
vybudovanie povrchu môžu pokryť predajom alebo prenájmom
majetku pozdĺž trasy.
Naopak, kriticky vnímal opatrenie Vladimír Pirošík, advokát
a poslanec MsZ v Banskej Bystrici,
podľa ktorého je veľkou tragédiou,
že sa na Slovensku rušia regionálne trate. Skúsenosti vyspelejších
krajín potvrdzujú, že železničná
doprava je dopravou budúcnosti, nie minulosti. Nápad oživenia
trate z dielne BBSK vyzerá pôsobivo. Keďže však zatiaľ nie je za-
bezpečený reálnymi finančnými
prostriedkami, vyvoláva otázniky,
či nejde len o lacný predvolebný
trik. Banskobystrická župa sa totiž - napriek ideálnym krajinárskym podmienkam - budovaniu
cyklotrás doteraz takmer vôbec
nevenovala.
4. Púchov plánuje v budúcom
roku uhradiť za obyvateľov daň
z nehnuteľnosti
Mesto Púchov ako prvé na Slovensku plánuje v budúcom roku
obyvateľom odpustiť daň z nehnuteľnosti. Táto úľava by sa mala
týkať približne štyritisíc obyvateľov a je podmienená trvalým
bydliskom v meste a vyrovnanými záväzkami na nájomnom.
Keďže v Púchove sa platí daň z
nehnuteľnosti 0,69 € na štvorcový
meter, každý z obyvateľov by tak
mal podľa radnice ušetriť okolo
50 eur. Keďže zákon nedovoľuje
daň odpustiť, technicky to bude
realizované tak, že občan, ktorý
spĺňa kritériá, dostane príspevok
od mesta. Keď obyvateľ vlastní v
meste viacero nehnuteľností, príspevok dostane len na byt, kde
má trvalý pobyt.
Mesto Púchov svoj krok odôvodnilo snahou o stimuláciu
udržania ľudí v meste a snahou
o prilákanie nových obyvateľov,
najmä mladých rodín. Vedľajším
efektom opatrenia by malo byť
aj to, že ľudia sa budú snažiť vyrovnať si svoj dlh na nájomnom,
aby mohli získať nárok na stimul.
Radnica plánuje podporiť aj malých podnikateľov, ktorí v meste
vlastnia nehnuteľnosť, ktorú používajú na podnikanie. Na každý
štvorcový meter v tejto nehnuteľnosti pri priemyselných stavbách
mesto poskytne stimul 1,45 eura
a pri obchode a službách 1 euro
na meter.
Kritici opatrenia si myslia, že
ide iba o šikovný marketingový
krok v súvislosti s budúcoročnými komunálnymi voľbami a že
mesto si tým finančne uškodí.
Púchov hospodáril minulý rok s
prebytkom.
Komentár
V hodnotiacej komisii panoval
na opatrenie nejednotný názor,
pričom mierne prevládli jeho kritici. Za opatrením videli predvolebný populizmus, keďže mesto
namiesto zníženia daní všetkým,
teda aj podnikateľom, vychádza
vo volebnom roku v ústrety iba
občanom, teda voličom.
Ako otázne vnímal opatrenie
Púchova Ján Buček, vysokoškolský pedagóg na Prírodovedeckej
fakulte UK, Katedre humánnej
geografie a demogeografie, ktorý
deklarovanú snahu mesta o stimuláciu udržania ľudí v meste
a prilákanie nových obyvateľov,
najmä mladých rodín touto cestu
považuje za problematickú. Myslí
si, že to pri celkovom rozhodovaní má iba marginálny význam
a že o mieste bývania rozhodujú ďaleko významnejšie faktory
(práca, ceny nehnuteľností). Ako
lepší argument vníma motivovať
ľudí vyrovnať si svoj dlh na nájomnom, aby sa mohol čerpať nárok na stimul. Aj tu však je možné
predpokladať, že dlhy sú nezriedka väčšie ako stimul v odpustení
dane z nehnuteľnosti (tzn. efekt
bude menší). Myslí si tiež, že
možno by bolo lepším riešením
dať peniaze z dane z nehnuteľnosti „k dispozícii“ občanom, napr.
cez participatívne rozpočtovanie,
aby sa mohli vyjadriť, na čo ich
má mesto použiť.
Opatrenie kriticky vnímal aj
Martin Šuster, ekonóm z Národnej banky Slovenska. Podľa jeho
názoru by dane z nehnuteľností mali byť kľúčovým prvkom
v príjmoch samospráv. Na Slovensku sú dane z nehnuteľností
niekoľkokrát nižšie než je obvyklé vo vyspelých krajinách. Rozhodnutie Púchova ide opačným
smerom, než by bolo vhodné postupovať vo všeobecnosti. Samosprávy by sa mali viac spoliehať
na dane z nehnuteľností, ktoré
sú pomerne stabilné a menej na
relatívne stabilný podiel z daní z
príjmov.
Naopak, opatrenie vníma pozitívne Jozef Jarina, riaditeľ Komunitnej nadácie Bardejov, podľa
ktorého ide v tomto prípade o
originálne a zároveň špecifické opatrenie. Podľa neho až čas
ukáže, aký dopad na obyvateľov a
podnikateľov prinesie. V každom
prípade za týmto krokom cíti
sympatické úsilie vytvárať motivačné prostredie pre život svojich
súčasných i budúcich obyvateľov
a podnikateľov. Myslí si, že len
málo miestnych samospráv na
Slovensku sa reálne usiluje vytvárať vhodné podnikateľské prostredie v svojich obciach a mestách.
5. Starosta Barce nevie po slovensky, prekážku v tom nevidí
Starosta obce Barca v okrese
Rimavská Sobota neovláda štátny
jazyk, komunikuje len v maďarskom jazyku. Nie je to v rozpore
so zákonom, pretože ten neurčuje, či kandidát na starostu alebo
primátora musí ovládať jazyk krajiny, v ktorej žije. Komunikovať
s občanmi obce problém nemá,
pretože ľudia tam rozprávajú iba
po maďarsky či rómsky, podobne ako starosta. Na miestnom
úrade pracujú úradníčky, ktoré
do Barce dochádzajú z okolitých
dedín a starostovi pomáhajú aj s
tlmočením do slovenčiny, ak je
to potrebné sprevádzajú ho napr.
na služobných cestách. Starosta
preto nepovažuje neznalosť slovenského jazyka za vážny problém. O to viac, že údajne nepociťuje problém ani pri komunikácii
s nadriadeným orgánom. Tým je
Obvodný úrad v Rimavskej Sobote, kde sa dá s viacerými úradníkmi dohovoriť aj v maďarskom
jazyku.
Obec Barca má 520 obyvateľov.
Na rokovaní obecného zastupiteľstva sa hovorí iba v maďarčine, ale
zápisnicu vyhotovujú v štátnom
jazyku.
Komentár
Respondenti vnímali uvedenú skutočnosť mierne kriticky.
Aj keď v tomto prípade priamo
nejde o konkrétne samosprávne
opatrenie, neovládanie štátneho jazyka starostom si vyžaduje
od obce prijímanie priebežných
opatrení na elimináciu uvedeného hendikepu.
Medzi hodnotiacich, ktorí vnímali situáciu pozitívne, patrila
aj Tatiana Šulíková, analytička
spoločnosti Amrop, Bratislava.
Myslí si, že ak starosta plní svoje
záväzky, pomáha obec zveľaďovať a svojim voličom je oporou,
nie je dôležité v akom jazyku sa
mu to darí. Hoci sa z národného
pohľadu táto skutočnosť môže
zdať poburujúca, dôležitá je hlavne spokojnosť obyvateľov v obci.
Zároveň poukázala na omnoho
horšie prípady, keď sa starosta nevie ani podpísať. Podľa jej názoru,
v takých prípadoch sú následky
vedenia obce tragickejšie ako pri
neznalosti štátneho jazyka. Kým
platí súčasný zákon, vždy bude
rozhodujúca kvalita práce, ktorú
starosta vykonáva.
Naopak, odlišne vnímal situáciu
Andrej Steiner, riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu v Košiciach, ktorý neznalosť štátneho jazyka zo strany starostu považuje za
absolútne neprijateľnú a takú, ktorá by mala byť legislatívne ošetrená tak, aby znalosť štátneho jazyka
bola podmienkou na zvolenie do
verejnej funkcie na Slovensku, a to
bez ohľadu na jazyk, ktorý daný
predstaviteľ jedine ovláda.
6. V Trnave odklonili kamióny
do hustejšie obývanej časti mesta
Trnavská samospráva sa rozhodla presmerovať tranzitujúce
kamióny prichádzajúce po frekventovanej Bratislavskej ceste na
sídlisko Linčianska. Stalo sa tak
napriek tomu, že doterajšie dve
trasy, kadiaľ mohli kamióny prechádzať, sú mnohonásobne redšie
osídlené, lebo ide iba o zástavbu
rodinných domov. Navyše, kamióny teraz jazdia nielen cez hustejšie osídlenú lokalitu, ale aj po
horšej komunikácii než predtým,
v dôsledku čoho hluk počujú aj tí,
ktorí nebývajú v blízkosti cesty.
Nadšení nie sú ani majitelia psov.
Frekventovaná cesta oddeľuje sídlisko od plôch určených na venčenie.
Presmerovanie nákladnej dopravy cez sídlisko radnica nepovažuje za ideálne riešenie, ale
tvrdí, že z daných možností bolo
najlepšie. Rozhodujúcimi faktormi bolo zastavanie ulice len z
jednej strany, ale aj to, že bytové
domy a chodníky nie sú v tesnom
dotyku s komunikáciou a že pri
ceste je vysadená izolačná zeleň.
Kamióny zo sídliska by mal dostať až nový južný obchvat Trnavy,
ktorého dobudovanie je naplánované najskôr o dva roky. O zmene
dopravy obyvateľov sídlisko vopred nikto neinformoval.
Komentár
Opatrenie bolo respondentmi
hodnotené prevažne negatívne,
najmä z dôvodu jeho chýbajúcej
logiky, keďže došlo k presmerovaniu tranzitu z redšie osídlenej oblasti na sídlisko. Ešte zápornejšie
však bol zo strany komisie vnímaný fakt, že k opatreniu neprebehla
žiadna diskusia s občanmi.
Podľa Dušana Slobodu to,
či samospráva zvolila najlepšie
možné dočasné riešenie, musia
posúdiť znalci miestnych pomerov. Aj podľa neho je na celej veci
zarážajúce najmä to, že o tejto
zmene samospráva vopred nekomunikovala s občanmi, ktorých
sa bytostne týka. Pýta sa preto,
či zo strany mesta išlo naozaj aj
o kalkul typu „ľudia zo sídliska
nebudú spisovať petície, problém
zomkne ulicu, nie sídlisko“? Myslí si, že občania sídliska majú vo
svojich rukách viacero nástrojov,
ako sa snažiť predošlé rozhodnutie mesta, ktoré s nimi prerokované nebolo, zvrátiť ex post. Či už
je to petícia, podnety na príslušné orgány verejnej správy (napr.
vzhľadom na hluk) alebo nie tak
vzdialené komunálne voľby.
Zaujímavý názor k téme uviedol Antonín Eliáš, šéfredaktor
časopisu OBEC a finance z Českej republiky, ktorý vidí riešenie
v prijatí dočasných opatrení, ktoré môžu zmierniť následky do
času otvorenia obchvatu mesta.
Podľa neho by situácii pomohlo
napríklad zníženie rýchlosti, rozloženie dopravy do obidvoch trás
(minulej aj súčasnej), prípadne aj
striedanie trás. Myslí si, že základným prístupom samosprávy musí
byť vždy vytvorenie čo najlepších
podmienok pre všetkých obyvateľov mesta, nie iba pre vybranú
časť.
16 samospráva
7. V Košiciach svietili týždne
lampy aj cez deň, aby striekali
fontány
V rámci projektu Európske
hlavné mesto kultúry 2013 mali
obyvatelia dvoch košických ulíc
niekoľko týždňov kuriozitu v podobe denného svietenia pouličných lámp. Dôvodom bolo, že
lampy a fontány v zrevitalizovaných parkoch na Komenského boli
napájané z jedného okruhu, čiže
keby lampy nesvietili, fontány by
nestriekali.
Firma prevádzkujúca pouličné
osvetlenie príčinu nevedela, ale
jej zástupca pre médiá vyjadril
domnienku, že riešenie nebolo
najlepšie stavebne alebo projekčne
urobené pri rekonštrukcii. Dodal,
že aby znížili náklady, každé ráno
montéri vypínali lampy, ktoré pre
fontány svietiť nemusia, a večer ich
zas zapínali, aby zostával svietiť len
nevyhnutný počet.
Mesto k situácii uviedlo, že išlo
iba o dočasný stav, kým nebolo zriadené samostatné odberné
miesto pre fontány. Extra náklady
spojené s denným svietením lámp
pôjdu na náklady mesta, čiže sa na
ne poskladajú Košičania.
Parky na Komenského (pri Poliklinike Sever a Krčme Letná)
a Moyzesovej zrekonštruovalo
mesto vlani v rámci EHMK za
skoro 3 milióny eur najmä z eurofondov. Fontány na Komenského
ešte ani koncom júna nestriekali.
Neskôr boli uvedené do prevádzky, niekoľko týždňov ale fungovali
iba za súbežného denné svietenia
pouličných lámp, hoci mesto predtým tvrdilo, že všetky fontány sú
skolaudované a fungujú.
Komentár
Opatrenie ohodnotili respondenti prevažne negatívne, hoci
v kontexte diania okolo projektu
Európskeho hlavného mesta kultúry ide skôr o úsmevnú drobnosť.
Viacerí hodnotiaci vyjadrili názor,
že Košice akoby opakovane priťahovali megalomanov a ich projekty, keďže vo fontáne prepojenej na
denné osvetlenie vidia ekvivalent
hrajúcej fontány s reprodukovanou
hudbou vybudovanej v období primátorovania Rudolfa Schustera.
Ako je známe, za jeho éry sa mesto
extrémne zadlžilo pre megalomanské projekty rekonštrukcie centra
mesta.
Podobne vnímala opatrenie aj
Tatiana Šulíková, ktorá poukázala na fakt, že to nie je prvý raz,
čo Košice zaujali kuriozitou. Podľa
nej je ťažké uveriť, že v projekte za
3 milióny eur sa nenašiel spôsob
ako zriadiť samostatné odberné
miesto pre fontány. Ešte podivuhodnejšie je, že firma prevádzkujúca pouličné osvetlenie nevedela,
že denné svietenie je nevyhnutné
pre fungovanie fontán. Realizácia
celého projektu v miliónoch eur
tak podľa nej vyznieva povrchne
a za nedbalé riešenie zaplatia opäť
obyvatelia Košíc.
8. Nitra kúpila medicínske prístroje, ktoré nevie využiť
Nitrianska samospráva kúpila pre
zariadenie pre seniorov Zobor, ktoré zriadila pred vyše dvoma rokmi
v zrekonštruovanej bývalej detskej
nemocnici na Zobore, medicínske
prístroje. Mesto vysúťažilo kompletný projekt, ktorého súčasť bola
aj technologická časť a zdravotnícke
prístroje. Po kúpe však zistila, že časť
prístrojov je nevyužiteľná. Ide o tie
zo zakúpených prístrojov, ktoré vyžadujú odbornú obsluhu, ako napr.
defibrilátor s monitorom, pojazdné
vyšetrovacie stojanové svietidlo, dve
elektrické pojazdné odsávačky, dva
kyslíkové koncentrátory, parný sterilizátor a EKG prístroj v celkovej
hodnote 43 869,67 eura.
Po tomto zistení sa mesto pokúsilo redukovať náklady na stavbu aj
tým, že požiadalo dodávateľa stavby, či nemožno niektoré z prístrojov
vylúčiť z dodávky. Nakoľko však už
boli objednané do výroby, nebolo to možné stornovať. Mesto ich
preto ponúklo na predaj Fakultnej
nemocnici v Nitre, tá však nemala záujem. Neskôr s požiadavkou
požičať si prístroje oslovila mesto
Diecézna charita Nitra pre využitie
vo svojom hospici. Túto výpožičku
poslanci schválili na dobu neurčitú
s výpovednou lehotou tri mesiace.
Zároveň však niektorí požiadali,
aby bola vyvodená zodpovednosti
voči osobe, ktorá nákup nevyužiteľných prístrojov iniciovala.
Napriek tomu, že primátor verejne prisľúbil preskúmať, kto bol v
komisii, ktorá o nákupe prístrojov
rozhodla, konkrétni vinníci stále
neboli určení. A to aj napriek tomu,
že pred súťažou vznikla a pracovala
komisia, ktorá bola poradným orgánom projektanta, ktorý navrhoval
riešenia zariadenia. Komisia bola
zložená z poslancov MsZ a odborných zamestnancov MsÚ.
Komentár
Opatrenie bolo vnímané hod-
19. november 2013 • Obecné noviny
notiacimi negatívne, ako klasický
príklad zlej projektovej prípravy
rekonštrukcie, konkrétne kontroly
technologickej časti. K negatívnemu
hodnoteniu prispela najmä absencia
vyvodenia adresnej zodpovednosti,
ktorá všeobecne vo verejnom sektore stále chýba.
Opatrenie kritizoval aj Andrej
Steiner, podľa ktorého tento typ
rozhodovania, ktorý je založený na
názore komisie, kde väčšinou majú
zastúpenie politické kluby a nie
odborníci, je jednou z najhorších
praktík v celom systéme rozhodovania vo verejnej správe na všetkých
úrovniach. Neexistencia sankcií voči
zlému rozhodnutiu a nezosobnenie zbytočných výdajov vo verejnej
správe je „vodou na mlyn“ takýchto
rozhodnutí.
Situáciu videl odlišne Vojtech
Koleják, lekár z nemocnice s poliklinikou v Trstenej, podľa ktorého sa
uvedené prístroje mohli využiť podľa zamýšľaného projektu. Vyžadovalo by si to však podľa neho zaučenie
opatrovateliek, ak sú medzi nimi aj
zdravotné sestry. Myslí si, že úmysel projektanta aj komisie nebol zlý,
otázne podľa neho bolo to, či to komunikovali s príslušným lekárom,
ktorému patrí príslušný obvod.
9. Stará Ľubovňa rozhodla čerpať
úver, konkurenčnú ponuku nezisťovala
Samospráva Starej Ľubovne sa
rozhodla čerpať úver 700-tisíc eur
na opravu miestnej škôlky od konkrétnej banky, hoci konkurenčná
ponuka mohla byť pre mesto výhodnejšia. Mesto však ďalšiu peňažnú
inštitúciu o podmienky úveru nepožiadalo. Opravu škôlky totiž zabezpečovalo cez osobitný program
s Európskou bankou (EBRD), ktorá má na Slovensku dve partnerské
banky.
Oponenti postup radnice kritizujú, pretože za týchto okolností
mesto nevie posúdiť, z ktorej banky
by dostalo lepšiu a výhodnejšiu ponuku, lebo o ňu inde nepožiadalo.
Primátor obhajuje postup radnice
tým, že oslovenie jedinej banky bolo
zapríčinené časovým tlakom, a tým,
že v prípade rokovania s druhou
bankou by bol v procese potrebný
audítor, čo by situáciu sťažovalo.
Ďalším z dôvodov mal byť aj fakt, že
vybraná banka v minulosti postavila pre jednu zo staroľubovnianskych
škôl multifunkčné ihrisko na kľúč.
O úmysle vziať si úver nevedela
ani kontrolórka mesta, ktorá sa o
ňom dozvedela až v deň konania
zastupiteľstva. Takisto chýbalo aj
stanovisko finančno-ekonomickej
komisie. Poslanci napriek tomu čerpanie úveru schválili. Stará Ľubovňa
má v súčasnosti 658-tisíc eur nesplatených úverov, ku ktorým pribudol
spomínaný úver na škôlku.
Komentár
Najnegatívnejšie hodnotené opatrenie bolo veľkou väčšinou hodnotiacich vnímané ako chybný, ba
niektorými až ako nezákonný krok.
Absencia verejnej súťaže totiž zabránila mestu nechať si v súťaži vygenerovať najlepšiu možnú ponuku,
čo hodnotiaci vnímali ako plytvanie
verejnými zdrojmi.
Názor, že v tomto prípade došlo
zo strany mesta k porušeniu zákona vyjadril aj Eduard Vokál, podľa
ktorého je to v rozpore s pravidlami prijímania úverov, kde poslanci
pred takýmto krokom musia poznať
stanovisko kontrolóra. Je to priamo
v zákone o rozpočtových pravidlách
č.583/2004 Z. z., §17 ods. 9. Tvrdenie časovej tiesni podľa neho neobstojí, lebo rekonštrukcia za 700
-tis. € musí byť predsa naplánovaná,
musí byť v PHSR. Podľa zákona o
verejnom obstarávaní ide o výdavky
(na dlhovú službu), ktoré ak prevýšia hodnotu 10 tis. €, mesto malo
povinnosť zrealizovať verejné obstarávanie podľa zákona.
Podľa Dušana Slobodu ak odhliadneme od zažitej skúsenosti, že
verejné obstarávanie je na Slovensku
často synonymom pre legalizovanie
tunelovania verejných zdrojov, platí, že ide o proces, prostredníctvom
ktorého by subjekt verejnej správy
kupujúci tovary alebo služby mal v
zmysle legislatívy o verejnom obstarávaní posudzovať viaceré ponuky s
cieľom vybrať čo najlepšieho adepta
na dodanie požadovaného tovaru,
či služby z hľadiska ceny a kvality.
Podobné princípy čo i len teoreticky
však absentujú v legislatíve v prípade výberu úverov.
Napriek tomu, že by podobne
malo platiť, že ak si samospráva vyberá úver, mala by sa snažiť vybrať
si na bankovom trhu s úvermi čo
najlepšie podmienky, nemá takú
povinnosť a málokedy sa tak oficiálne deje. Prípad Starej Ľubovne je
z tohto pohľadu len jeden z mnohých. Absolútne neprijateľná je však
argumentácia primátora, ktorý zdôvodňuje výber banky tým, že mestu „dáva cez svoju nadáciu detské
ihrisko“.
Ak sa občan alebo firma rozhoduje o tom, že si vezme úver, ťažko
si predstaviť, že by také rozhodnutie
padlo bez toho, aby došlo k porovnávaniu viacerých ponúk s cieľom
vybrať tú najvhodnejšiu. Samospráva, ktorá sa nespráva podobne ako
občan alebo firma, len potvrdzuje,
že k verejným financiám sa ľudia
správajú menej zodpovedne ako k
svojim vlastným. Ak nie je zákonná povinnosť správať sa vo verejnej
správe podľa zdravého rozumu,
správame sa ľahkovážne ako idioti?
Naopak, Bohumil Olach vyjadril názor, že časový faktor je v podobných prípadoch veľmi dôležitý,
okrem toho medzi ponukami bánk
nie sú až také veľké rozdiely, aby
mohlo mesto až toľko ušetriť. K
povinnostiam hlavného kontrolóra
nepatrí posudzovať všetko, čo robí
mesto, ale iba to, čo má vo svojom
pláne a o čo ho zastupiteľstvo požiada. Myslí si preto, že označiť postup
mesta za zlý by bolo nenáležité.
RETROSPEKTÍVA
Pohľad späť na vybrané
opatrenie, hodnotené
v tomto projekte v
minulosti (rubrika sa
opätovne nehodnotí)
Rožňava uverejňuje na svojom
webe mená ľudí, ktorí nezištne pomáhajú veľadiť mesto
Rožňavská samospráva zriadila
na svojej internetovej stránke novú
rubriku s názvom „Pomáhajú mestu“, v ktorej začala priebežne zverejňovať mená občanov a organizácií,
ktorí sa spontánne a nezištne pričinili akoukoľvek verejno-prospešnou
činnosťou k zveľadeniu a skrášleniu
Rožňavy, a to bez finančného príspevku zo strany mesta. Samospráva
sa rozhodla touto formou vyjadriť
poďakovanie a uznanie tým, ktorí
sa podieľajú na rozvoji a zveľadení
mesta. Mená v rubrike majú zostať
natrvalo s výnimkou, ak o odstránenie mena požiada samotný občan.
Návrhy na týchto ľudí môže poslať
každý obyvateľ mesta na emailovú
adresu mesta alebo ich navrhnúť v
rámci diskusného fóra na oficiálnej
webovej stránke mesta.
Súčasnosť:
Aj po roku je rubrika stále funkčná a dostupná hneď na úvodnej
strane webového portálu mesta. Po
kliknutí na príslušné meno občana
či organizácie sa čitateľovi zobrazí screen, v ktorom je uvedené, čo
daný subjekt pre mesto vykonal
užitočného. Podľa informácií samosprávy, mesačná návštevnosť úvodnej stránky portálu mesta je okolo
10-tisíc osôb (9 378 v júli 2013).
Poznámka:
Členovia hodnotiacej komisie hodnotia opatrenia v rámci tohto projektu bez nároku na odmenu. Jednotlivé
hodnotenia majú charakter ich osobného postoja a nemusia zodpovedať
názorovej línii CPHR alebo organizácie, v ktorej hodnotitelia pôsobia.
Členovia hodnotiacej komisie,
ktorí hodnotili opatrenia
monitorované v 3. štvrťroku 2013:
Ján Buček, vysokoškolský
pedagóg, Prírodovedecká fakulta
UK, Katedra humánnej geografie a
demogeografie
Jozef Čavojec, redaktor denníka
SME, Bratislava
Antonín Eliáš, šéfredaktor časopisu OBEC a finance, Praha, Česká
republika
Juraj Fekete, Peter Dóka, Regionálne poradenské a informačné
centrum, Dunajská Streda
Juraj Gallo, ekonóm, Mestský úrad Žiar nad Hronom
Jozef Jarina, riaditeľ, Komunitná
nadácia Bardejov,
Andrej Juris, predseda predstavenstva ZSE Distribúcia, a. s.,
Bratislava
Róbert Kičina, riaditeľ, Podnikateľská aliancia Slovenska,
Bratislava
Vojtech Koleják, lekár, Nemocnica s poliklinikou, Trstená
Juraj Nemec, profesor, Univerzita Mateja Bela, Banská Bystrica
Bohumil Olach, šéfredaktor,
Obecné noviny, Bratislava
Vladimír Pirošík, advokát a
poslanec MsZ, Banská Bystrica
Dušan Sloboda, analytik, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika,
Bratislava
Andrej Šteiner, riaditeľ, Karpatský rozvojový inštitút, o. z.,
Košice
Tatiana Šulíková, analytička,
Amrop, Bratislava
Martin Šuster, ekonóm, Národná Banka Slovenska, Bratislava
Ľuboš Vagač, riaditeľ, Centrum pre hospodársky rozvoj,
Bratislava
Eduard Vokál, primátor,
Lipany..
obnova vidieka 17
Obecné noviny • 19. november 2013
Vidiecke bývanie na predmestí
Prof. Michal ŠARAFÍN
Veľa slovenských dedín získalo pozíciu predmestia. Prišli do nich noví obyvatelia s očakávaním výhod
vidieckeho bývania. Sú dediny, ktoré sa stali mestskými časťami, pričom si zachovali zelené a priateľské
prostredie.
P
redmestie je dnes miestom výstavby a honosných rodinných domov.
Prišiel čas chápať ho
novým spôsobom ako
miesto na výstavbu úsporných
a útulných domov. Na predmestiach okresných miest sa budú stavať lacné rodinné domy s charakterom vidieckeho bývania. Zmení
sa forma ich zástavby.
Prvé skúsenosti s výstavbou
obytných budov s dostupnosťou
centier veľkého mesta sú u nás
negatívne, čitateľným príkladom
je nová výstavba v gravitačnom
okruhu Bratislavy. Satelit si neosvojil život vidieka, satelitné
dediny pri Bratislave sa v počte
obyvateľov za ostatných desať rokov zdvojnásobili až strojnásobili.
Mali byť miestom na lepší život,
súkromný život v dedinskej idyle,
s dochádzkou za prácou do mesta.
Realita je iná: domy s vysokými
plotmi, navzájom odcudzené. Je
to domov „zelených vdov“. Satelity bez škôl a občianskej vybavenosti sa stali pre ostatné mestá výstrahou. Satelity by sa nemali stať
nocľahárňami okresných miest.
V častiach, ktoré sú dostupné z
centier okresných miest, budú bývať mladé rodiny s malými deťmi.
Všetci budú približne v rovnakom veku, a tak budú mať k sebe
blízko. Okresné mestá pripravujú
územia na výstavbu rodinných
domov alebo malopodlažných bytových domov podľa ekonomických parametrov. Mesto ponúkne
stavebné pozemky s cenovou dostupnosťou a tomu zodpovedajúce
formy výstavby rodinných a bytových domov.
Palúdzka ako model
Vyhľadávaným pozemkom je
pozemok pre voľne stojaci rodinný dom, veľký a honosný.
Staviame vidiecke vily? Vila stojí
na veľkom pozemku, vo svojom
parku, v objatí vlastnej zelene, nevyvoláva vizuálne konfrontácie so
susedmi, vyhýba sa pohľadu z ulice. Vila žije pre seba, reprezentuje
bohatých.
Cena stavebných pozemkov
rastie, rodinné domy (ďalej RD)
hľadajú na výstavbu malé pozemky s vidieckou formou bývania.
Porovnajme efektívnosť zástavby
rodinných domov na rovnakej
ploche územia, pre rodinu 2 + 2
(približne 125 x 125 m):
- izolované prízemie RD, pozemok 800 m2, počet: 33 RD, 40
obyvateľov/ha
- izolované dvojpodlažné, pozemok 600 m2, počet: 44 RD, 53
obyvateľov/ha
- dvojdomy dvojpodlažné, pozemok 400 m2, počet: 68 RD, 82
obyvateľov/ha
- radové dvojpodlažné, sekcia š =
7,2 m, pozemok: 400 m2, počet:
63 RD,
76 obyvateľov/ha
- átriové s radovým usporiadaním, pozemok 200 m2, počet:
84 RD,
102 obyvateľov/ha
- átriové s kobercovou zástavbou,
pozemok 100 m2, počet: 165
RD,
200 obyvateľov/ha
- bytové domy dvojpodlažné,
12-bytovky, počet 160 bytov,193
obyvateľov/ha
V Palúdzke diskusiu o tom,
ako bývať, otvorili. Navrhnuté sú
dva spôsoby výstavby - výstavba v blokoch, riadená ponukou
ekonomického bývania, a výstavba samostatne stojacich domov,
čiže drahá výstavby. Ponuka bude
otvorená a variabilná. Bloková či
líniová forma zástavby bude čakať
na záujem a rozhodnutie stavebníka. Využitie či predaj stavebných pozemkov bude založené na
marketingovej báze dohodovania.
V Palúdzke bude nové bývanie
spojené s historickým jadrom pôvodnej obce. Bude motivované jej
históriou, noví obyvatelia budú
mať príslušnosť k nej. Výrazový
charakter nových RD bude zodpovedať historickému kontextu
s využitím výrazových prostriedkov našej doby, domy budú moderné.
byty zamerané na čas založenia
rodiny a vybudovania si ekonomickej stability. Nová generácia
stavia dom útulný a skromný.
Mladá rodina s pomocou pôžičiek vidí svoj život v ekonomickej
realite, právom očakáva od mesta
ponuku postaviť si dom v Palúdzke podľa ekonomikou formovaných predstáv. Cenu tohto domu
určuje plánovaná rozloha, cena
pozemku a veľkosť domu. Bývanie s pocitom útulnosti je šťastím
pre mladú rodinu v tomto ekonomicky správajúcom sa svete. Dnes
navrhnúť zástavbu súboru rodinných domov na zelenej lúke znamená odhaliť sociálnu štruktúru
jej budúcich obyvateľov. Do Liptovského Mikuláša prídu noví
obyvatelia zo vzdialených dedín.
Palúdzka osloví širokú štruktúru
záujemcov, bude to ekonomické
oslovenie s ponukou nielen samostatne stojacich domov, ale aj
domov ekonomických foriem zástavby. Stačí predurčiť rámec ich
ponuky. Domy sa nebudú stavať
či predávať podľa hotového plánu.
Rozhodnutie je na jednotlivcovi
a trhu s realitami. Mienku jednotlivca môže však mesto ovplyvniť,
ponuka možností ako si vybrať
dom má byť toho učebnicou.
V Palúdzke to znamená vytvoriť otvorený a predvídavý model
usporiadania stavebných pozemkov na základe dopravnej kostry.
Model so schopnosťou transformovať sa. Poslaním urbanistického konceptu je určiť dopravnú
kostru budúcej výstavby, ktorej
nosným článkom je príprava technickej infraštruktúry obytného
súboru.
Usporiadanie rodinných
domov
Pohľad do budúcnosti sa mení
generáciami. Mladé rodiny budú
stavať domy malé a lacné, mladá
generácia je generáciou mobilnou. Obľúbenou formou bývania
vo svete je bývanie v slepej uličke
v skupine menšieho počtu domov.
Na rozdiel od situovania rodinných domov na ulici s okružnou
dopravou slepá ulička rozširuje
funkciu bývania, ulička sa počas
dňa stáva spoločným dvorom či
ihriskom pre deti. Do slepej uličky je vstup cudzích áut zakázaný,
ulička sa dá rampou uzatvoriť.
Ulička je tichá, spoločne kontrolovaná, vydláždená, zelená. Patrí
obyvateľom domov, ktorí prejavili
záujem bývať v kruhu susedských
kontaktov bez veľkých predných
plotov. V slepej uličke panuje ľudská atmosféra kolektívnej spolupatričnosti, sú tu kvety, lavičky,
altánok. Pripomína to tradície bývania v dedinke. Slepá ulička zvyšuje kvalitu bývania, reprezentuje
jeho vyššiu kultúrnu úroveň.
Ponuka bývania v bloku umožňuje usporiadať rodinné domy do
osobitej formy. Bude na budúcich
obyvateľoch Palúdzky, či využijú
aj túto formu bývania. Pre ľudí
prichádzajúcich zo vzdialenejších
Vybavenie obytného
súboru
A. Bloková forma zástavby
B. Líniová forma zástavby
C. Kombinovaná forma zástavby
dedín to bude príťažlivé, vynahradí im to vlastnosti bývania v rodičovských domoch. Výstavbu rodinných domov nepredstavujú len
vlastné domy, ale aj ich vizuálne
spolupôsobenie, domy prostredníctvom uličiek vytvárajú pekné,
príťažlivé celky, ulice sú miestom
vyhľadávaných prechádzok, domy
majú priedomia. Na Slovensku sa
šíri „epidémia“ vysokých múrov
oddeľujúcich rodinný dom od
ulice,. Bývanie v Palúdzke sa však
bude otvárať do ulice, nie skrývať
sa pred ulicou. Predné ploty rozhodujú o vizuálnej príťažlivosti
ulíc v obytných skupinách novej
výstavby. Ploty sú spojovacím
článkom vnímania rozmanitosti
domov, preto predpokladaným
materiálom bude drevo, drevené
nízke ploty. Každá ulička bude reprezentovať ich majiteľov.
Výber rodinných domov
Každá generácia hľadá v bývaní svoje šťastie. Rodinné domy
na celý život vystriedali domy či
Neoddeliteľnou súčasťou nového obytného súboru je aj výstavba zariadení pre základné služby,
a to najmä pre deti. Starostlivosť
o deti je vecou všetkých obyvateľov obytného súboru. V obytnom
súbore nesmú chýbať:
- predškolské zariadenie s ihriskami
- možnosť na vychádzky v zázemí Demänovky, obnova mlyna
- amfiteáter s parkom historických tradícií
- nákupné a obslužné centrum
v rámci obnovy areálu bývalého
Bociana.
Model bývania v lokalite Palúdzka sa stal v Liptovskom Mikuláši predmetom diskusie, ktorá
sa sústreďuje na to, ako pripraviť
územie na predaj stavebných pozemkov. Treba nájsť optimálne
riešenie v konfrontácii „krájania“
pozemkov so snahou developerov
skupovať pozemky.
Skice: autor
18 inzercia
19. november 2013 • Obecné noviny
Uplatňovanie princípu
rozšírenej zodpovednosti
výrobcov je štandardným
európskym riešením
podpory triedeného zberu
Pred viac ako rokom sme sa zhovárali s generálnou riaditeľkou spoločnosti ENVI-PAK
Hanou Novákovou o pripravovanom zákone o odpadoch a jeho najvýznamnejších zmenách.
Legislatívny zámer zákona bol v lete tohto roka schválený vládou a v súčasnosti Ministerstvo
životného prostredia SR pracuje na jeho paragrafovom znení. S Hanou Novákovou sme si
pri príležitosti 10. výročia založenia oprávnenej organizácie ENVI-PAK a nedávno
realizovanej odbornej konferencie pripomenuli najdôležitejšie zmeny v pripravovanom zákone
a zosumarizovali, čo sa za obdobie od nášho posledného rozhovoru v oblasti odpadového
hospodárstva zmenilo.
Prinesie podľa vás Nový zákon o odpadoch zmenu k lepšiemu?
Legislatívny zámer zákona vyvolal značný ohlas tak v oblasti samosprávy, ktorej
sa do značnej miery dotýka, ako aj medzi
všetkými organizáciami, ktoré sa zaoberajú zberom, triedením a zhodnocovaním
odpadu v Slovenskej republike. Hoci väčšina zainteresovaných oceňuje kroky, ako
napríklad zosúladenie s európskymi normami či postupné rušenie Recyklačného
fondu a zavedenie princípu rozšírenej
zodpovednosti výrobcov, polemiku vyvolávajú napríklad zrušenie výkupu kovov
od fyzickych osôb alebo zvýšený dôraz
na zodpovednosť obcí za zabezpečenie
účinného triedeného zberu (napr. zriaďovaním zberných dvorov, pozn. red.).
Ako vnímate legislatívny zámer zákona vy, ako oprávnená organizácia,
ktorej z neho vyplynú taktiež nové povinnosti?
Vzhľadom na rozsah a náročnosť odpadovej problematiky vnímame legislatívny
zámer zákona o odpadoch ako proeurópsky a proreformný. Za najdôležitejšiu
zmenu považujeme zavedenie princípu
rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ide
o štandardné riešenie podpory triedeného zberu, ktoré v súčasnosti funguje vo
väčšine krajín EÚ. Pozitívne tiež vnímame zrušenie Recyklačného fondu, ktorého úloha je v odpadovom hospodárstve
prekonaná, pričom je potrebné, aby výrobcovia aktívne prevzali povinnosti,
ktoré na nich kladú európske smernice.
Súhlasíme aj s autorizáciou oprávnených organizácií. Úprava podmienok pre
ich vznik a pôsobenie na trhu je dnes už
nevyhnutná. Podmienky pre oprávnené
organizácie, podľa novej terminológie v
zákone - organizácie zodpovednosti výrobcov, by mali byť nastavené tak, aby
ciele stanovené pre danú oblasť odpadového hospodárstva boli náročné, ale
dosiahnuteľné.
V čom predovšetkým spočíva princíp
rozšírenej zodpovednosti výrobcov?
Ide o jeden z kľúčových ekonomických
nástrojov uplatňovaných v odpadovom
hospodárstve v Európe. Jeho základnou
myšlienkou je, že výrobca nesie plnú
zodpovednosť za výrobky vrátane obalov ako aj ich dopad na životné prostredie v celom ich životnom cykle - od výberu materiálov a dizajnu nových výrobkov,
cez výrobný proces, užívanie výrobkov
a ich opätovné použitie až po ich ekologickú likvidáciu v okamihu, keď doslúžia.
V súčasnosti sa u nás princíp RZV limitovane uplatňuje popri obaloch (papier,
sklo, kovy, plasty) aj na elektrické a elektronické zariadenia. Od budúceho roka
by mal platiť aj na batérie a akumulátory.
Za jednu zo základných výhod princípu
RZV považujem väčšiu motiváciu výrobcov, aby už pri dizajne výrobku a jeho
obalu uvažovali nad najlepším riešením
aj z pohľadu nákladov a environmentálnych dopadov za odpad z týchto výrobkov a obalov po použití spotrebiteľom.
V októbri ste usporiadali už štvrtý ročník odbornej konferencie Samospráva a separovaný zber, ktorá bola opäť
spojená so súťažou o najlepšie separujúce mestá a obce na Slovensku. Ako
tohtoročnú konferenciu hodnotíte?
Sme radi, že konferencia má svoje stabilné miesto v kalendári jej účastníkov.
Je pre nás prioritou každoročne pripraviť
program, ktorý obsahuje dôležité informácie, novinky a materiály, ktoré im uľahčia orientovať sa v náročnej legislatívnej
problematike. Tento ročník bol trocha výnimočný v tom, že si pripomíname 10. výročie nášho založenia. Konferenciu sme
využili aj ako príležitosť poďakovať sa našim partnerom za dlhoročnú
spoluprácu. Sme veľmi radi,
že účastníci hodnotili konferenciu vysoko pozitívne
najmä v oblasti jej obsažnosti a prínosu potrebných
informácií. Spätná väzba
je pre nás nevyhnutná pre
naše ďalšie aktivity. Vyhodnotenie súťaže o najlepšie
separujúce samosprávy je už tradičnou
súčasťou konferencie. Každý rok rozdelíme 8 víťazom celkovo 10 500 eur. V tomto roku sa najlepšie separujúcim mestom
stal Trenčín a za ekologický počin roka
bola odmenená obec Huncovce.
Podmienkou podnikania v oblasti OH
bude podľa legislatívneho návrhu zákona
o odpadoch autorizácia, ktorá sa v súčasnosti vyžaduje len pri nakladaní s určitými
druhmi odpadov.
Plne podporujeme inštitút autorizácie organizácií zodpovednosti výrobcov. Z doterajších návrhov ministerstva životného
prostredia vyplýva, že autorizácia bude
udelená iba tým organizáciám, ktoré spl-
nia prísne, zákonom stanovené podmienky, pričom trvanie autorizácie bude ohraničené na určité obdobie, po ktorom sa
vyhodnotí plnenie podmienok zadaných
v autorizácii. Autorizácia systémov RZV
zabezpečí, že všetky organizácie zodpovednosti výrobcov budú povinnosti na
ne kladené chápať rovnako a tomu prispôsobia aj nastavenie ich plnenia. Pre
samosprávu bude autorizácia znamenať,
že všetky autorizované organizácie budú musieť preukázať schopnosť financovať triedený zber v obciach
a mestách.
Ako by malo podľa vás
prakticky fungovať financovanie triedeného zberu
v obciach?
Základom nášho návrhu je evolučný
vývoj doteraz fungujúceho nastavenia
triedeného zberu na Slovensku. Mesto
alebo obec bude i naďalej zodpovedné
za triedený zber na jeho území. OZV
bude financovať triedený zber pre papier,
plast, sklo a kovové obaly dvoma spôsobmi v závislosti od výberu konkrétneho
mesta/obce nasledovne: obec si nastaví systém triedeného zberu samostatne
(formou vriec či kontajnerov, ich počet,
frekvenciu odvozu, ...) vyberie si operátora - zberovú spoločnosť samostatne, nezávisle a podľa svojich požiadaviek, vtedy
OZV preplatí tomuto mestu/obci náklady
podľa cenníka zohľadňujúceho optimálne
inzercia 19
Obecné noviny • 19. november 2013
možno predpokladať, že množstvo produkovaných odpadov bude naďalej rásť.
Pokiaľ triedený zber v mestách a obciach
nedostane nový impulz, tak s istotou môžeme už teraz konštatovať, že v prípade rastu produkovaného komunálneho
odpadu nedokážeme splniť strategický
cieľ z Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2011 - 2015 a neznížime
množstvo komunálnych odpadov ukladaných na skládky.
ENVI-PAK je jedinou oprávnenou organizáciou, ktorá poskytuje mestám a obciam finančnú podporu na prevádzkovanie triedeného zberu. Čo vás viedlo
k takémuto rozhodnutiu?
náklady a regionálne špecifiká. Alebo, ak
mesto/obec do procesu výberu zberovej
spoločnosti aktívne zapojí aj organizáciu zodpovednosti výrobcov a bude akceptovať jej nastavenia, OZV bude v takomto prípade hradiť mestu/obci náklady
na triedený zber v plnej výške.
Európska únia od nás vyžaduje v zmysle rámcovej smernice triediť ročne 50
kg odpadu z obalov od roku 2020. V súčasnosti netriedime ani polovicu. Mení
sa stav triedeného zberu odpadov na
Slovensku smerom k vyšším číslam?
vw údajov z miest a obcí možNa základe
no konštatovať, že pretrváva pomerne
nízka úroveň triedeného zberu. Miera využitia existujúcej infraštruktúry je nízka,
ale pozitívom je, že medziročne stúpla
o 12 %. Najzávažnejším je však zistenie,
že úroveň triedeného zberu už tretí rok
stagnuje, pričom však štatisticky prišlo
k celkovému nárastu vyprodukovaného
komunálneho odpadu v prepočte na jedného obyvateľa. Rast životnej úrovne je
zvyčajne sprevádzaný aj rastom produkcie komunálnych odpadov (priemer EÚ
503 kg/rok/obyvateľ), na základe čoho
ENVI-PAK podporuje triedený zber v samosprávach už od svojho vzniku. Ako
reakciu na krízu na poli druhotných surovín, ktorá začala v roku 2008 a vrcholila v roku 2009, sme sa rozhodli výrazne
zintenzívniť príspevky obciam a naplno
sme rozbehli systém priamej finančnej
podpory. Obce sú totiž tie, ktorým zo zákona vyplýva povinnosť zabezpečovať
pre svojich občanov triedený zber odpadu a len oni dokážu svojich obyvateľov
efektívne motivovať k lepšiemu triedeniu.
Verím tomu, že iba priamou spoluprácou
výrobcov a samosprávy je možné nastaviť efektívny systém triedeného zberu dostupného a pochopiteľného pre každého
občana.
ENVI-PAK spolupracuje so všetkými
článkami odpadového reťazca – od výrobcov, ktorí uvádzajú na trh obaly a výrobky, ktoré sa skôr či neskôr stanú odpadom, cez mestá a obce, ktoré samé
Pomáhame Vám financovať
triedený zber vo Vašej obci
Mestám a obciam zapojeným do systému ZELENÝ BOD poskytujeme:
• PRIAMU platbu za všetok vyzbieraný a recyklovaný odpad z obalov pochádzajúci z domácností
vzniknutý na území mesta a obce bez ohľadu na jeho množstvo,
• kvalifikované poradenstvo v oblasti triedeného zberu odpadov,
• spoluprácu pri vzdelávaní obyvateľstva spojenom s propagáciou triedeného zberu odpadov,
• spoluprácu pri príprave projektov na čerpanie eurofondov,
• možnosť každému mestu a obci vstúpiť do takto nastaveného systému.
Zapojte sa aj Vy do systému
ZELENÝ BOD.
Súčasťou systému ZELENÝ BOD bolo ku koncu roka 2012 viac
ako 1 600 miest a obcí, v ktorých žije viac ako 3 milióny obyvateľov,
čo predstavuje takmer 57 % všetkých miest a obcí na Slovensku.
ENVI-PAK, a.s. · Galvaniho 7/B · 821 04 Bratislava
www.envipak.sk · [email protected] · 02/333 22730
alebo prostredníctvom zberových spoločností zabezpečujú zber odpadu až po
spracovateľov, ktorí fyzicky vykonávajú
recykláciu a zhodnocovanie vytriedeného odpadu.
Môžu sa mestá a obce stále zapojiť
do systému priamej finančnej podpory,
ktorú ENVI-PAK poskytuje?
Systém priamej finančnej podpory je
otvorený pre všetky mestá a obce, ktorým okrem finančného príspevku za
všetky vyseparované a zhodnotené odpady z obalov poskytujeme i poradenstvo pri optimalizácii systémov triedeného zberu. Pre zástupcov samospráv
organizujeme školenia a konferencie,
na ktorých vzdelávame v oblasti odpadovej legislatívy, radíme a informujeme.
V súčasnosti podporuje ENVI-PAK triedený zber vo viac ako 1600 mestách a
obciach, čo je takmer 57 % miest a obcí
na Slovensku, v ktorých žije viac ako
3 milióny obyvateľov.
prostredie
20 životné
19. november 2013 • Obecné noviny
Slovensko ako automobilová veľmoc sa stala lídrom
v recyklácií zmiešaných textilných odpadov
z automobilového priemyslu
STERED prispeje k plneniu záväzkov vyplývajúcich z viacerých európskych smerníc . Unikátna technológia
v Krajnom posúva Slovensko o krok dopredu oproti ostatným krajinám EÚ.
K
uplatňovaniu myšlienok trvalo udržateľného rozvoja v
praxi prispeje nová
technologická linka spoločnosti PR Krajné, s. r. o.,
na materiálové zhodnocovanie
zmiešaných textilných odpadov
z výroby autodielov a zo spracovania vozidiel po skončení životnosti, ktorú oficiálne uviedli do
trvalej prevádzky 8. novembra v
Krajnom, v okrese Myjava. Projekt nadviazal na rozvoj automobilového priemyslu na Slovensku,
ako aj na nevyhnutnosť plniť záväzky SR, ktoré vyplývajú z implementácie príslušných európskych
smerníc do národnej legislatívy a
ich cieľom je ochrana životného
prostredia a zdravia obyvateľov.
Informoval o tom Juraj Plesník,
konateľ PR Krajné, s. r. o.
„Naším zámerom bolo využiť
nové poznatky v recyklácii automobilových textílií a začať zhodnocovať aj textilné odpady, ktoré
končili nevyužité na skládkach.
Často aj na čiernych. Realizáciu
projektu podporil Recyklačný
fond a na kapacitné rozšírenie
technologickej linky získala spoločnosť PR Krajné aj podporu
zo štrukturálnych fondov EÚ z
operačného programu Životné
prostredie. Toto spojenie potvrdzuje zodpovednosť príslušných
inštitúcií za budúcnosť tejto krajiny,“ povedal J. Plesník.
Pribudnú
stojiská
na zberné
nádoby
Mesto Žilina buduje 10 stojísk na separovaný odpad.
Súčasné stojiská sú nezastrešené a väčšinou umiestnené na spevnenej a neohradenej ploche, v záseku
do zelene alebo priamo na
uliciach a chodníkoch, či na
okraji parkoviska. Lokality
vybral projektant v spolupráci s odborom životného
prostredia a stavebným
odborom MsÚ. Medzi hlavné
kritériá, ktoré sa zohľadňovali pri návrhu ich umiestnenia, bola dostupnosť pre
občanov a vývozcu, zamedzenie vybudovaniu stojiska
na komunikácii, parkovisku
a chodníku a v maximálnej
miere zohľadnená možnosť
urbanistického začlenenia.
Projekt dostal dotáciu z Environmentálneho fondu.
(čo)
Dodal, že unikátna, patentovo
chránená technológia mechanickej recyklácie syntetických textílií
(ojedinelá nielen v EÚ), je výsledkom vlastného slovenského
výskumu a vývoja a z veľkej časti
i slovenskej výroby samotného
zariadenia. Linka umožňuje spracovať zmiešané textilné odpady
až zo 100 000 autovrakov ročne a
zároveň ďalších minimálne 2500
ton čistých textilných odpadov z
výroby nových automobilov.
„Finálnym výrobkom je nový
konštrukčný materiál s názvom
STERED – rovnakým, aký má
technológia. Výborné zvukovo-izolačné a tepelno-izolačné
vlastnosti predurčujú STERED
na viaceré možnosti aplikácií, čo
potvrdili aj potrebné testy a skúšky. Tým sa vytvoril predpoklad,
aby STERED uspel v konkurencii
iných izolačných materiálov pri
budovaní
zvukovo-izolačných
stien popri diaľniciach, pri kladení koľajníc, ale napríklad aj
pri hlukovej izolácii jednotlivých
konštrukcií bytov ako podlahy,
priečky a podobne,“ vysvetlil J.
Plesník.
Ďalej poukázal na to, že konštrukčný materiál STERED vlastne obsahuje textilné materiály,
osobitne vyvinuté pre náročné
potreby automobilového priemyslu, kde sa kladú vysoké nároky na
ich zvukové, tepelné a vibračné
izolačné vlastnosti, odolnosť proti
vlhkosti, plesniam, majú zníženú
horľavosť, vysokú mechanickú
odolnosť a hygienickú bezchybnosť. Aby boli fyzikálne a chemické vlastnosti látok stabilné, vyrábajú sa zo syntetických vlákien,
najmä polypropylénu, polyamidu
a polyesteru. Všetky tieto špecifické vlastnosti pôvodného materiálu, z ktorého sa stal odpad, sú
dané aj novému konštrukčnému
materiálu STERED.
Smernica EP a Rady EÚ
2000/53 ES stanovuje pre všetky
členské štáty EÚ záväzok do roku
2015 zhodnotiť až 95 % hmotnosti starého vozidla. K dosiahnutiu
stanovenej miery zhodnotenia
má SR ešte rezervy (plní sa zatiaľ
približne na 87 %). Jednu zo spomínaných rezerv predstavovali,
až doposiaľ, práve textilné časti
v automobiloch, lebo nielen na
Slovensku nebol spracovateľ tohto
druhu odpadu. Keďže ten tvorí
približne 2,5 % z hmotnosti vozidla, vybudovanie a sprevádzkovanie recyklačnej linky v Krajnom
výraznou mierou prispeje k tomu,
aby SR ako jedna z prvých krajín
EÚ mohla dosiahnuť náročný cieľ
a stala sa významným európskym
hráčom pri ekologickom spracovávaní vysokokvalitných textílií z
áut, ktoré doslúžili. Podľa J. Plesníka v ostatných krajinách EÚ neexistuje takýto komplexný prístup
k spracovaniu vyseparovaných
textilných dielov zo starých vozi-
diel, ani k spracovaniu technologických odpadov z výroby nových
automobilov.
Realizácia projektu prispeje zároveň aj k plneniu Smernice EP
a Rady EÚ 2008/98 ES o odpadoch. Tá stanovuje aj hierarchiu
spôsobov nakladania s odpadom,
z ktorej jasne vyplýva, že je nevyhnutné uprednostňovať materiálové zhodnotenie odpadov, lebo
ich ukladanie na skládky je z hľadiska ochrany životného prostredia najnevhodnejší postup a je v
protiklade s ideou vybudovania
EÚ ako recyklačnej spoločnosti.
Aj preto STERED je uplatňovaný
v takých riešeniach, ktoré dokladujú opätovnú recyklovateľnosť
po skončení svojej životnosti.
„Treba tiež dodať, že finálne
produkty recyklácie textilných
odpadov môžu výrazne prispieť
k napĺňaniu Smernice EÚ 2003/10
EC o hluku. Dobrou správou je, že
už onedlho budeme môcť oceniť
zvukopohltivé kvality STEREDu v
nových protihlukových riešeniach
na nových úsekoch diaľnic, či už
vo forme protihlukových stien,
pohltivých stien z kamenných
gabiónov, alebo nízkych protihlukových bariér okolo modernizovaných železničných tratí. Samozrejmosťou bude i nízka uhlíková
stopa, keďže energetická náročnosť na výrobu nových výrobkov
STERED je 3 až 5 ráz energeticky
úspornejšia, ako výroba tradič-
ných izolačných materiálov na
báze kameňa či skla, čo je zároveň plne v súlade s Akčným plánom Európskej komisie pre energetickú účinnosť,“ konštatoval J.
Plesník.
Sprevádzkovanie novej technologickej linky prinieslo, podľa
jeho slov, priamo takmer 50 nových pracovných miest. Má však
synergický efekt pre stabilizáciu
a rast zamestnanosti u partnerov, ktorí s použitím výrobkov
STERED vo svojich aplikáciách
získavajú nové výrobky s vyššou
mierou konkurencieschopnosti, a
tak ich môžu uplatniť aj ako žiadaný vývozný artikel. V neposlednom rade je tu ešte širší sociálny
rozmer realizácie projektu - vysokohodnotný izolačný materiál
možno využiť na podporu nízkoenergetického bývania pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva,
či znižovaní hlukovej záťaže pracovného prostredia, ako i vplyvu
hluku z priemyselnej činnosti na
svoje okolie atď. „U ľudí ešte stále
prevláda názor porovnávania, čo
je z recyklovanej a čo z prvotnej
suroviny a podvedome siahnu po
produkte, ktorého výroba si vyžaduje len ďalšie čerpanie už aj
tak obmedzených svetových zásob prírodných zdrojov surovín.
A my toto ich vnímanie chceme
zmeniť,“ uzavrel J. Plesník.
(pl)
Metsä Tissue stále zvyšuje spracovanie
zberového papiera na Slovensku
Po dlhodobých rozvojových projektoch, ktoré podporil aj Recyklačný fond, Metsä Tissue zvýšilo
spracovanie zberového papiera v tomto roku na 65 000 ton. Metsä Tissue Slovakia, s. r. o., má vedúce
postavenie v spracovaní recyklovaného vlákna na Slovensku.
Ž
ilinský závod zvýšil výrobnú
kapacitu realizáciou troch
rozvojových projektov. Celková investícia bola takmer 2,4
milióna eur, z čoho dotácia Recyklačného fondu predstavovala 30 %.
Zo sektora bolo v roku 2012 vyplatených celkovo 330 153 eur a z toho
triedený zber odpadov sektor
podporil sumou 153 320 eur.
Projekty prebiehajúce v období
2003 až 2010 sa týkali modernizácie a zvýšenia kapacity na papierenských strojoch a linke na
spracovanie zberového papiera.
Vďaka týmto projektom sa tiež
znížila prašnosť pri výrobe papiera
o 40 %, čím sa zlepšilo pracovné
prostredie a znížilo požiarne riziko.
„Nové rozvojové projekty a investície výrazne zvýšili kapacitu
linky na spracovanie zberového
papiera. V súčasnosti je ročná kapacita linky približne 100 000 ton.
Táto linka pripravuje zo zberového papiera recyklované vlákno, z
ktorého sa v ďalšom procese vyrába vysokokvalitný jemný papier
pre produkty papierovej hygieny,”
hovorí Ľubomír Kotulač, VP, Production, Žilina mill, Tissue, CEE,
Metsä Tissue.
V roku 2006 korporácia Metsä
Tissue, súčasť fínskej skupiny Metsä
Group, získala žilinskú firmu Tento, a. s. Od roku 2007 spoločnosť
niesla názov Metsä Tissue, a. s., a
od októbra 2010 pôsobí pod názvom Metsä Tissue Slovakia, s. r. o.
„Tento” zostal názov pre obchodnú
značku výrobkov papierovej hygieny, ktoré majú v súčasnosti vedúce
postavenie na Slovensku. Závod zamestnáva približne 330 ľudí.
Text a snímka: (pl)
žIVOTNé PROSTREDIE/šPORT 21
Obecné noviny • 19. november 2013
Ekotopfilm 2013 mal
úspech aj v Žiline
Triatlonista Richard Varga otvoril v Ružinove
zmodernizovaný športový areál
Chcú prilákať viac ľudí
na športovisko
Medzinárodný filmový festival Ekotopfilm 2013 sa na ceste za divákom
presunul do Žiliny, do Stanice Žilina-Záriečie. V dňoch 7. - 9. novembra
návštevníci mohli pozrieť tohtoročné vybrané víťazné filmy, ktoré sú
skutočne výnimočné. Jubilejný 40. ročník festivalu hovorí za všetko.
M
edzi kvalitné a atraktívne filmy patrí napríklad
príbeh o deťoch, ktoré si
povedali, že sa už nebudú spoliehať na dospelých. Rozbehli vlastné
projekty a snažia sa urobiť svet lepším. Vysádzajú stromy, majú prednášky na detských konferenciách
a niekedy aj na politických fórach.
Pracujú ako dospelí profesionáli,
len majú iné názory. Reč je o filme
s názvom „Pretože žijem dlhšie
ako ty!“, a ukazuje snahu detí o naplnenie cieľov.
Jedným z najzaujímavejších dokumentov tohto ročníka festivalu
je aj film Záchranári potravín. Ide
o príbeh ľudí, ktorí bojujú za iný
spôsob zaobchádzania s potravinami a jedlom. Poľnohospodári, riaditelia supermarketov, šéfkuchári,
študenti dizajnu a obyčajné domácnosti – všetci na svojom mieste vo výrobnom reťazci. Ešte stále
vyhadzujeme polovicu potravín.
Film analyzuje každú časť výrobného reťazca, prečo sa vyhadzovať
dokonca oplatí, čisto z podnikateľského pohľadu, hoci nám hrozí
ekologická katastrofa a nevieme
nakŕmiť hladujúci svet.
sa plaví z čilského pobrežia naprieč
Tichým oceánom na Veľkonočný ostrov, aby dokázal existenciu
juhotichomorského odpadkového víru. Dva obrovské „ostrovy“
nerozložiteľného odpadu boli objavené v severnom Atlantiku a severnom Tichomorí a tri zostávajú
niekde na južnej pologuli. Aký to
má na našu planétu vplyv?
Keď vás delfíny prijmú medzi
seba
Film sleduje zvláštnu skupinu
vedcov, ktorých prijme medzi seba
populácia delfínov skákavých v
Červenom mori. Švajčiarska biologička Angela Ziltenerová sa potápa jedinečným štýlom. Spolu s
prevádzkovateľom potápačskej základne Michaelom Stadermannom
sprevádzajú delfíny celé hodiny a
dni. Prvý raz sledujú delfínov z ich
perspektívy. Tie dobrovoľne ukazujú svoje sociálne správanie a hry,
vzrušujúci sexuálny život, unášanie samíc a dokonca aj používanie
liečivých látok z koralov.
Tajomný život
v dažďovom pralese
Dokument je o fascinujúcej práci a objavoch vedcov z Inštitútu
tropického výskumu Smithsonian.
Divák môže obdivovať bohatú
biodiverzitu a jej dokonalú komplexnosť. Na panamskom ostrove
odhaľujú vedci prekvapujúce tajomstvá a komplikované vzťahy
medzi rastlinami, živočíchmi a
hmyzom dažďového pralesa.
(ka)
Ďalšie pútavé filmy
Plasty – skutočná morská
príšera
Aké dôsledky má znečistenie
morí plastmi? Film poskytuje prehľad aktuálnych vedeckých poznatkov. Každý rok odhodia ľudia do
mora 6 miliónov ton plastov. Oceánológ a aktivista Markus Eriksen
Záber z filmu Pretože žijem dlhšie než ty!
Bratislava a Zvolen budú mať svoje
včely, peniaze aj komunitné záhrady
Pre všetkých, ktorých zaujímajú komunitné záhrady, mestské včely
a alternatívne peniaze, pripravila ŽIVICA inšpiratívne diskusné večery.
V utorok 12. novembra sa v
Bratislave stretli švajčiarski aj slovenskí experti, ktorí sa podelili o
svoje dlhoročné skúsenosti s realizáciou týchto aktivít v Bazileji a
príkladmi z tvorby permakultúrnych záhrad, chovu mestských
včiel či alternatívnej ekonomiky
na Slovensku. Deň predtým sa
toto stretnutie uskutočnilo vo
Zvolene.
„Budujeme celkom tri záhrady:
dve v Bratislave - v areáli Vodárenského múzea v Karlovej Vsi a
v Klube dôchodcov v Devínskej
Novej Vsi - a jednu vo Zvolene,
na sídlisku Balkán. Vo všetkých
už prebehli prvé stretnutia pestovateľov a začalo sa s plánovaním a
sadením,“ uvádza projektová manažérka Lucia Katonová zo Živice.
Komunitná záhrada je vyčlenený
priestor, o ktorý sa stará a kde
spoločne záhradníči skupina ľudí.
Záhrady slúžia na stretávanie sa
zapojenej komunity, pestovanie
potravín či organizovanie súvisiacich workshopov.
S pribúdajúcou chemizáciou
poľnohospodárstva a monokultúrnym pestovaním plodín na
veľkých plochách úzko súvisí aj
ubúdanie včiel na vidieku. Vhodnejším domovom sa im môže stať
práve mesto. „Snažíme sa obnoviť
chov mestských včiel na vhodných
plochách, akými sú aj strechy budov. Napríklad v Bratislave budú
včely umiestnené na streche Starej
tržnice alebo v záhrade Vodárenského múzea,“ hovorí manažérka
aktivít pre Bratislavu Petra Ďurišová.
Úspešné príklady zo zahraničia sú dôkazom toho, že lokálna
doplnková mena môže byť udr-
žateľnou alternatívou k oficiálnej
mene, ktorá rôznymi spôsobmi
podporuje a stimuluje miestnu
ekonomiku. „Obchody v Bratislave a vo Zvolene budú mať príležitosť zapojiť sa do siete podnikov,
v ktorých sa dá platiť lokálnym
platidlom – bratislavským alebo
zvolenským živcom. Verejnosť tak
bude môcť podporiť sebestačnosť
a väčšiu nezávislosť svojho mesta,“ uzatvára Petra Ďurišová.
Všetky tieto aktivity robí Živica od mája 2013 vďaka projektu
Nevyšliapanou cestou. Partnerom projektu je švajčiarska organizácia Urban AgriCulture Netz
Basel.
Pre viac informácií kontaktujte:
Petra Ďurišová
[email protected],
0918 495 964
Široká verejnosť môže zadarmo
športovať v zmodernizovanom
športovom areáli na Nevädzovej
ulici v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Slávnostne ho otvorili
slovenský reprezentant v triatlone
Richard Varga (na snímke s deťmi), starosta Ružinova Dušan
Pekár, riaditeľ ZŠ Nevädzová Vladimír Pastýrik, zástupca zhotoviteľa Cyril Špendla a riaditeľ ČSOB
maratónu Jozef Pukalovič.
Športový areál Nevädzová je
prvým školským areálom, ktorý
mestská časť Ružinov dostala do
modernejšej a kvalitnejšej podoby. Jeho obnova trvala tri mesiace.
„Najväčšou zmenou je výmena
starej antukovej bežeckej dráhy za
moderný tartan, ktorý fanúšikom
behu umožní kvalitnejšie športovať,“ povedal starosta Ružinova Dušan Pekár. Nielen školáci,
ale aj široká verejnosť sa tu môže
zadarmo venovať športu. Práve
to bol zámer samosprávy – areál
zmodernizovať a nechať ho naďalej bezplatne prístupný verejnosti.
„Verím, že aj žiaci našej školy si
vytvoria lepší vzťah k behu,“ povedal riaditeľ ZŠ Nevädzová Vladimír Pastýrik.
Okrem tartanovej dráhy je tu
revitalizované futbalové ihrisko,
dobudované doskočisko na skok
do diaľky. Pribudlo osvetlenie,
nový vstup do areálu, chodník.
„Sponzorsky ešte v priebehu novembra doplníme ihrisko s prvkami na cvičenie,“ dodal riaditeľ
ČSOB maratónu Jozef Pukalovič.
Novú bežeckú dráhu si spolu
s deťmi zo ZŠ Nevädzová vyskúšal
aj slovenský triatlonista Richard
Varga. Modernizáciu školského
športového areálu Nevädzová samospráva financovala zo svojho
rozpočtu, stavba vyšla na takmer
240-tisíc eur.
Areál Nevädzová nie je jediným
školským areálom, ktorý Ružinov
modernizuje. „V súčasnosti už revitalizujeme aj športový areál pri
ZŠ Vrútocká v Trnávke, na budúci
rok príde na rad ZŠ Medzilaborecká na Štrkovci,“ doplnil starosta Pekár. Peniaze na obnovu
vyčlenili v rozpočte ružinovskí
poslanci. Ružinov chce postupne
revitalizovať všetky školské športové areály, ktorých pozemky sú
majetkovo vysporiadané.
(št)
Snímka: archív MČ Ružinov
Bratislavský kraj vyznačil
vyše 300 km cyklotrás
Cyklistické značenie v oblasti
Malých Karpát Bratislavský kraj
obnovil v rámci projektu Perimost, ktorý je spolufinancovaný
z prostriedkov programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko 2007 – 2013.
Preznačených bolo 259 km cyklotrás. Nových je 26 km cyklotrás
v Malých Karpatoch a 36 km na
masíve Devínskej Kobyly.
Vznikol jeden cyklistický park,
ktorý tu síce fakticky bol, ale tým,
že je vyznačený, je dostupný aj
cyklistom – laikom. Nepotrebujú
žiadne GPS ani mapy. Značenie je
veľmi husté, takže stačí len zobrať
bicykel a ísť sa previezť. Každý si tú
svoju trasu nájde.
Za uplynulé obdobie pribudol
v Bratislavskom kraji cyklomost,
vyše 100 km nových cyklotrás
a BSK obnovil značenie na viac
ako 300 km trás. Na cyklistických
podujatiach pre širokú verejnosť,
medzi ktoré patria preteky o župný pohár Na bicykli deťom, zimný
a letný MTB maratón či Župná
dvadsiatka, sa zúčastnili tisíce ľudí.
(ra)
22 školstvo/oznam
19. november 2013 • Obecné noviny
Rezort školstva podporuje rozvoj
finančnej gramotnosti na Slovensku
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR predložilo na rokovanie vlády Správu o stave vzdelávania
zameraného na podporu rozvoja finančnej gramotnosti. Materiál predstavuje sumár aktivít, ktoré sa robili
v oblasti finančného vzdelávania v rezorte školstva od roku 2008.
U
ž od roku 2009 majú
školy a ďalšie vzdelávacie inštitúcie k
dispozícii Národný
štandard finančnej
gramotnosti, ktorý vznikol v spolupráci s odborníkmi z bankovníctva a poisťovníctva. Materiál
vymedzuje šírku poznatkov, zručností a skúseností v oblasti finančného vzdelávania a manažmentu
osobných financií a popisuje minimálne požiadavky na funkčnú
finančnú gramotnosť absolventov prostredníctvom osvojených
kompetencií. Obsahuje témy, ako
sú napríklad Finančná zodpovednosť a prijímanie rozhodnutí,
Sporenie a investovanie či Úver a
dlh. Národný štandard finančnej
gramotnosti sa stal súčasťou štátnych vzdelávacích programov, záväzných pre všetky školy.
„Finančná gramotnosť je kľúčový faktor na to, aby ľudia dokázali
zodpovedne hospodáriť s vlastnými peniazmi. Náš prístup v rámci
škôl dáva veľmi stabilné základy
zodpovednému
hospodáreniu,
a preto musíme s ďalšími partnermi sledovať a priamo podporovať
tieto aktivity,“ uviedol na margo predloženej správy minister
školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky Dušan Čaplovič.
V základných školách je problematika finančnej gramotnosti zapracovaná do osnov jednotlivých
predmetov ako sú matematika,
informatika, geografia, slovenský
jazyk a literatúra, ale i výtvarná
výchova. Žiaci sa učia plánovať a
vytvárať rozpočet, získavajú zručnosti, vďaka ktorým môžu využívať svoje zdroje a učia sa tiež efektívne spolupracovať v tíme.
Na gymnáziách prebieha finančné vzdelávanie predovšetkým na
hodinách matematiky a občianskej
náuky. Na stredných odborných
školách je finančná gramotnosť
zapracovaná do viacerých odborných predmetov a žiaci si môžu v
rámci tzv. „cvičných firiem“ osvojiť aj praktické zručnosti a činnos-
ti potrebné pri zakladaní a riadení
malých a stredných podnikov.
Od 1. septembra 2013 sú taktiež
v platnosti upravené štátne vzdelávacie programy, ktoré už obsahujú
aj vzdelávací štandard Ekonomické vzdelávanie. Ten rieši základné
otázky sveta práce, finančnej gramotnosti, spotrebiteľskej výchovy
a výchovy k podnikaniu a má definované aj výkonové a obsahové
štandardy z finančnej gramotnosti
vo vzťahu k jednotlivým stupňom
vzdelania.
Veľká pozornosť bola venovaná aj vzdelávaniu pedagógov
v oblasti finančnej gramotnosti.
Metodicko-pedagogické centrum
pripravilo dva vzdelávacie programy aktualizačného kontinuálneho
vzdelávania. Pre učiteľov bol určený program Finančná gramotnosť
v rozsahu 60 vyučovacích hodín a
pre cieľovú skupinu učiteľ, majster
odbornej výchovy a vychovávateľ
program Finančná gramotnosť
do škôl v rozsahu 40 vyučovacích
hodín. Za obdobie od apríla 2010
do decembra 2012 prešlo týmto
vzdelávaním spolu 2439 pedagogických a odborných zamestnancov škôl. Do apríla 2013 bolo
akreditovaných v rámci kontinuálneho vzdelávania 16 vzdelávacích programov v oblasti finančnej gramotnosti pedagógov.
Na úrovni vysokých škôl sa
otázkou finančného vzdelávania
zaoberala Katedra pedagogiky
Národohospodárskej fakulty EU
v Bratislave, kde v rokoch 2010
– 2011 riešili projekt Finančná gramotnosť na základných a
stredných školách. V rámci neho
vzniklo okrem iného aj sedem
stredoškolských učebníc a dve
metodické príručky.
V oblasti ďalšieho vzdelávania
sa otázkou finančnej gramotnosti
zaoberá Stratégia celoživotného
vzdelávania z roku 2011, v ktorej je jednou z priorít aj úroveň
kompetencií jednotlivca pre jeho
profesijný a osobnostný rozvoj.
V rámci toho sa venuje aj potrebe
rozvoja finančnej gramotnosti ako
jednej z kľúčových kompetencií.
Na úrovni mladých ľudí vo
veku 15 – 18 rokov podporuje neformálne vzdelávanie aj v oblasti
finančnej gramotnosti IUVENTA
– Slovenský inštitút mládeže. Od
roku 2011 realizuje národný projekt KomPrax – kompetencie pre
prax, do ktorého by sa malo zapojiť celkovo až 12 000 mladých ľudí.
Jeho súčasťou je napríklad finančná podpora ich malých projektov
sumou 200 eur.
Implementácii
Národného
štandardu finančnej gramotnosti v oblasti ďalšieho vzdelávania
sa okrem rezortu školstva venovali aj viaceré občianske združenia, inštitúcie či súkromné
spoločnosti ako napríklad Junior
Achievement Slovensko, Nadácia
pre deti Slovenska, Národná banka Slovenska, Slovenská banková
asociácia či Slovenská asociácia
poisťovní.
Michal KALIŇÁK,
hovorca ministra
Operačný program
Zamestnanosť a sociálna inklúzia
Obec Boliarov, nachádzajúca sa v okrese Košice-okolie, realizovala projekt „Zavedenie terénnej sociálnej práce v obci Boliarov“.
Tento projekt bol podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Začal sa realizovať
15. 12. 2011 a bude ukončený k 30. 11. 2013. Projekt bol prínosom pre všetkých obyvateľov obce, ktorí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii a neboli
schopní sami, ani s pomocou svojej rodiny nájsť riešenie svojho sociálneho problému. Išlo o odborné poradenstvo v sociálnych, zdravotných či pracovných záležitostiach a pomoci pri zabezpečovaní základných životných potrieb obyvateľov. Snahou obce Boliarov a terénnych sociálnych pracovníkov
bolo hľadanie spôsobov, ako zlepšiť sociálnu situáciu cieľovej skupiny.
Výkon terénnej sociálnej práce v segregovaných komunitách je veľmi náročný, ale aj napriek tejto zložitej situácii terénni sociálni pracovníci ku klientom pristupovali individuálne a zodpovedne so zreteľom na ich individuálne potreby. V oblasti administratívnych úkonov sa zamerali na vypisovanie
žiadostí o poskytnutie štátnych sociálnych dávok, vypisovanie potvrdení, čestných vyhlásení, splátkových kalendárov pre úrady (úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny, Sociálna poisťovňa, okresné súdy, exekútorské úrady). V prípade potreby sprevádzali klientov na úrady a odborné vyšetrenia. Terénni
sociálni pracovníci spolupracovali s lekármi, zdravotníckymi zariadeniami a podporovali klientov k zodpovednému prístupu k svojmu zdraviu a zdraviu
detí. V rámci výkonu terénnej sociálnej práce si sociálni pracovníci viedli terénny denník a spisovú dokumentáciu, kde zaznamenávali všetky intervencie, návrhy a postupy riešenia sociálnych problémov klientov. V rámci spolupráce s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny SR bolo v rámci humanitárnej výpomoci s cieľom účelného využitia príspevkov zo štátneho rozpočtu odovzdaných 26 sporákov
a 2 kuchynské linky rodinám, ktoré boli postihnuté prívalovými dažďami. Týmto rodinám v spolupráci s krízovým centrom zabezpečili terénni sociálni
pracovníci obuv a šatstvo.
Voľnočasové a vzdelávacie aktivity realizované terénnymi sociálnymi pracovníkmi so zameraním na cieľovú skupinu od 15 rokov do 24 rokov napomáhali v zmysluplnom trávení voľného času. Na podporu voľnočasových aktivít terénni sociálni pracovníci úzko spolupracovali s neziskovým sektorom
a vďaka tejto spolupráci mohli realizovať rôzne tvorivé dielne, v rámci ktorých vyrábali šperky z fima hmoty, plietli košíky z papiera, maľovali WallArt
techniku – kreatívne úpravy stien. Spolupráca so základnými školami priniesla zlepšenie školskej dochádzky.
Terénna sociálna práca v obci Boliarov v rámci projektu pružne reagovala na akékoľvek požiadavky klientov v súlade so zákonom. Terénni sociálni
pracovníci sprevádzali klientov celým procesom riešenia sociálnych problémov. Táto práca však nie je krátkodobá a vyžaduje si neustále hľadanie finančných prostriedkov z dostupných zdrojov na pokračovanie procesu integrácie a vyrovnávania šancí znevýhodných skupín začleniť sa do spoločnosti.
Keďže ide o náročný a dlhodobý proces, pokračovanie terénnej sociálnej práce v rámci podaného projektu „Kontinuita TSP v obci Boliarov“ by mohlo
viesť k zlepšeniu kvality života ohrozenej skupiny obyvateľstva a zároveň k zlepšeniu sociálneho postavenia.
súťaž 23
Obecné noviny • 19. november 2013
Záver súťaží „Najkrajšie mesto a obec
Slovenska 2013“ a „Primátor/Starosta
Slovenska 2013“ na SLOVAKREGION.SK
P
ortál SLOVAKREGION
– www.slovakregion.sk
je celoslovenským informačným portálom.
Okrem
užitočných
informácií o Slovensku na portáli nájdete prezentácie miest a obcí
doplnené fotografiami, údaje
o krajoch Slovenska, turistické
informácie, prezentácie škôl, fotogalérie. Na portáli sú zaujímavé
sekcie, ako napr.: Kto je kto na Slovensku, Najkrajšie miesta, Viete,
že...?, Predstavujeme primátorov/
starostov, Úspešné projekty miest/
obcí. Každý záujemca o informácie
z oblasti turizmu si môže vyhľadať
ubytovacie a stravovacie zariadenia,
kúpaliská, wellness, športové zariadenia, golfové kluby a tipy na výlety.
Portál je pravidelne aktualizovaný
a dopĺňaný o podujatia, aktuality
a všeobecné informácie z regiónov.
Záver súťaží
„Najkrajšie mesto a obec
Slovenska 2013“
a „Primátor/Starosta
Slovenska 2013“
Blahoželáme víťazom a ďakujeme
každému, kto sa zapojil do súťaží!
Ďakujeme všetkým hlasujúcim
i návštevníkom portálu za všetky
hlasy pre mestá a obce, podporné
odkazy pre primátorov a starostov,
za e-maily, ktoré boli z rôznych kútov Slovenska i zo zahraničia, čo nás
veľmi teší.
Naším cieľom a cieľom súťaží
bolo poukázať na krásy našich krajov, miest a obcí a v neposlednom
rade na snahu primátorov a starostov o rozvoj miest a obcí.
Každý rok sa snažíme súťaž vylepšovať a motivovať hlasujúcich.
V mesačných výhrach sme hlasujúcim rozdali devätnásť hodnotných
cien, ubytovacie poukazy pre dve
osoby na dve noci a rodinné vstupy
do wellness a sedem predplatných
mesačníka Cestovateľ!
Priebeh 5. ročníka súťaže
„Najkrajšie mesto a obec
Slovenska 2013“
Súťaž prebiehala v termíne od
1. 4. 2013 (od 12. 00 h) do 31. 10.
2013 (do 12. 00 h).
VÝSLEDKY SÚŤAŽE
Poradie MESTÁ:
1. Púchov – 37 212 hlasov
Mesto Púchov.
Obec Komjatice.
2. Bardejov – 36 825 hlasov
3. Turčianske Teplice – 19 650 hlasov
4. Liptovský Mikuláš – 19 182 hlasov
5. Bojnice – 16 985 hlasov
6. Skalica – 15 230 hlasov
7. Prievidza – 13 089 hlasov
8. Rajecké Teplice – 12 060 hlasov
9. Trenčín – 11 192 hlasov
10. Nitra . 10 285 hlasov
Celkové výsledné poradie miest:
http://www.slovakregion.sk/sutaze/2013/vysledky/mesta
Poradie OBCE:
1. Komjatice – 28 806 hlasov
2. Banská Belá – 21 456 hlasov
3. Rokytov – 17 165 hlasov
4. Veľká Lehota – 17 006 hlasov
5. Plavnica – 16 228 hlasov
6. Malinová – 12 622 hlasov
7. Sučany – 11 452 hlasov
8. Beluša – 10 038 hlasov
9. Sedliacka Dubová – 9620 hlasov
10. Terchová – 8925 hlasov
Celkové výsledné poradie obcí:
http://www.slovakregion.sk/sutaze/2013/vysledky/obce
6. ročník súťaže „Najkrajšie
mesto a obec Slovenska 2014“
sa začína 1. 4. 2014 (od 12.00 h).
Do nového ročníka súťaže pripravujeme niekoľko noviniek a
zaujímavých cien! Tešíme sa na
vašu priazeň.
Priebeh 2. ročníka súťaže
„Primátor/Starosta
Slovenska 2013“
Súťaž
prebiehala
v
termíne
od 1. 4. 2013 (od 12.00 h) do
31. 10. 2013 (do 12.00 h).
VÝSLEDKY SÚŤAŽE
Primátor Slovenska 2013:
Ing. Remo Cicutto - primátor mesta
Piešťany
Starosta Slovenska 2013:
Ing. Zuzana Máčeková - starostka
obce Uhrovec
3. ročník súťaže „Primátor/Starosta Slovenska 2014“ sa začína
1. 4. 2014 (od 12.00 h).
Do nového ročníka súťaže pripravujeme niekoľko zaujímavých
noviniek! Tešíme sa na vašu priazeň.
Víťazných 10 miest a 10 obcí získava:
1. – 3 . MIESTO
celoslovenskú propagáciu v médiách, sadu kvetináčov, darčekový balíček, grafický banner o meste/obci
na portáli SLOVAKREGION v sekcii mestá/obce po dobu 4 mesiacov,
propagačné materiály a diplom.
4. - 10. MIESTO
celoslovenskú propagáciu v médiách, rozšírenú prezentáciu na
portáli SLOVAKREGION, propagačné materiály a diplom.
Víťazný Primátor a Starostka získava:
- celoslovenskú propagáciu v médiách, rozšírenú prezentáciu na
portáli SLOVAKREGION, propagačné materiály, pohár pre víťaza
a diplom.
Ceny pre hlasujúcich v oboch sú-
ťažiach:
Každý mesiac boli spomedzi registrovaných hlasujúcich vyžrebovaní traja/štyria výhercovia hodnotných cien:
- pobyt pre dve osoby na dve noci
- rodinný vstup do wellness
- ročné predplatné turistického mesačníka.
Výhercovia: http://www.slovakregion.sk/sutaze/2013/mesacne-vyhry
Hlasujúci, ktorý pridal po dobu
súťaží najviac hlasov, získava darčekový balíček.
Všetky ceny: http://www.slovakregion.sk/sutaze/2013/ceny-dosutazi-darovali
Hlavní partneri súťaží:
AREAPRINT, s. r. o. – digitálna
tlač,
POLPLAST-SK, s. r. o. – profesionál
vo svete kvetináčov,
YEGON, s. r. o. – professional webhosting
Mediálni partneri súťaží:
CESTOVATEĽ, s. r. o. – turistický
mesačník,
GRYF - REKLAMNÉ ŠTÚDIO, s. r.
o. – outdoorová reklama,
INCHEBA, a. s. - líder na trhu výstavníctva,
INPROST, s. r. o – Obecné noviny,
RÁDIO SEVER, s. r. o. – nadregionálne rádio,
SITA - Slovenská tlačová agentúra,
a. s. – distribútor spravodajstva a reklamy,
ZOZNAM, s. r. o. – informačný
portál,
Žilinská televízia – FENIX – spravodajská televízia.
Ceny pre hlasujúcich
venovali:
Darcovia poukazov:
Apartmány SLOS – Banská Bystrica,
Cascada Hotels & Resort – Liptovský Mikuláš,
Hotel Barónka – Bratislava,
Hotel Belez – Dolný Kubín,
Hotel Komeko Agrotour – Stará
Ľubovňa,
Hotel sv. Michal – Skalica,
Hotel Tatra - Bratislava,
Penzión Lesnica – Smižany,
U Jolanky Guesthouse – Prosiek,
Wellness Kováčová, s. r. o. – Kováčová.
Darcovia cien:
AquaRelax Dolný Kubín – akvapark,
Cestovateľ, s. r. o. – mesačník,
Hotel International – Veľká Lomnica,
MultiMedia, s. r. o. – reklamné služby,
Polplast-SK, s. r. o. – profesionál vo
svete kvetináčov,
Thermalpark Dunajská Streda – akvapark.
Medializácia súťaží 2013:
http://www.slovakregion.sk/medializacia-sutazi-2013
Podrobné informácie:
http://www.slovakregion.sk/sutaze/2013
Vyhlasovateľ súťaží:
http://www.slovakregion.sk
24 z regiónov
19. november 2013 • Obecné noviny
Nová technika pomôže cestárom
v banskobystrickej župe
Do vozidlového parku pribudnú posypové mechanizmy, nakladače, traktory a ďalšia technika za viac
ako 4,5 milióna eur.
B
lížiaca sa zimná sezóna
by mala byť pre Banskobystrickú regionálnu
správu ciest, a. s. (BBRSC), z hľadiska údržby
ciest jednoduchšia ako minuloročná. Zastupiteľstvo BBSK totiž na
svojom zasadnutí 26. apríla 2013
prijalo uznesenie na kapitalizáciu
pohľadávky voči BBRSC, a. s., v
sume 4,5 milióna eur, čo znamená,
že základné imanie BBRSC, a. s., sa
zvýšilo z 33 200 eur na 4 570 200
eur. Z toho vyplynulo aj zlepšenie
ekonomického postavenia akciovej
spoločnosti voči finančným inštitúciám. Vďaka tomuto kroku sa
podarilo získať výhodný úver 4,25
milióna eur na investície do technického vybavenia BBRSC. V kraji
tak pribudlo 18 nových posypových
vozidiel so snehovými radlicami,
sýpacími nadstavbami na posyp
inertným, chemickým materiálom
a solankou vrátane 7 kusov sklápacích nadstavieb, 5 nakladačov typu
traktor – rýpadlo s kompletným
nástrojovým vybavením a 5 kusov
prídavného zariadenia na frézovanie asfaltu. ďalej je to 6 kusov traktorov s výkonom 130 MP a rovnakým počtom prídavných zariadení
(kosačka, priekopová fréza, sneho-
vá fréza), tri recyklátory asfaltovej
zmesi na opravu výtlkov za tepla
recykláciou vyfrézovanej asfaltovej
zmesi, päť prívesov na prepravu
strojov (2 s nosnosťou do 3,5 tony a
3 s nosnosťou do 10 ton) a 270 kusov zariadení GPS na dovybavenie
všetkých vozidiel a mechanizmov
Nákup sa uskutočnil verejným
obstarávaním formou elektronických aukcií. Celková vysúťažená
cena predstavovala čiastku 4,773
milióna eur, čo znamená, že okrem
úveru v sume 4,25 mil. eur, Banskobystrická regionálna správa ciest investovala do nákupu techniky 523
000 eur z vlastných zdrojov. Kúpne
zmluvy sú s dodávateľmi uzavreté
tak, aby všetky mechanizmy boli
dodané do decembra 2013. Stroje a
techniku bude BBRSC, a. s., využívať už v sezóne 2013/2014.
„Najdôležitejšie sú posypové vo-
zidlá, lebo ich nasadením sa odstráni problém výpadku sypačov, ktoré
už boli zastarané. Priemerný vek sypačov dosiahol v minulej zimnej sezóne 26 rokov. V príprave na zimu
2013/2014 vynaložila BBRSC na
opravu techniky čiastku 270 000,00
eur,“ konštatoval na slávnostnom
odovzdávaní nových mechanizmov
generálny riaditeľ BBRSC, a. s., Ján
Butkovský.
BBRSC, a. s., vykonáva zimnú
údržbu na cestách II. a III. triedy
v rozsahu 2389 km a na cestách I.
triedy a rýchlostných komunikáciách v rozsahu 621 km s množstvom
horských priechodov. Predpokladaná spotreba posypových materiálov
je 52 000 ton inertného posypu a
20 000 ton chemického posypu na
schválených úsekoch ciest.
(ts-bbrsc)
Burianovu vežu pri žilinskej katedrále sprístupnili
verejnosti
Návštevníci si môžu pozrieť obnovené zvony, výstavu historických máp Žiliny a unikátny plastický model Žiliny zachytávajúci
mesto a jeho stavby v roku 1933.
M
život Burianovej veži, ktorá patrí
medzi popredné dominanty nášho
mesta. Zvonenie zvonov, ktoré sa
rozozvučali na pravé poludnie, sú
ako bijúce srdce mesta, preto ma
nesmierne teší, že toto dedičstvo
môžeme sprístupniť nielen Žilinčanom, ale aj všetkým návštevníkom mesta,“ pripomenul primátor
Igor Choma.
„Pre Žilinčanov a návštevníkov
mesta je jeho symbolom katedrála
a Burianova veža. Je to renesančná zvonica postavená podľa vzoru
talianskych zvoníc vedľa kostola.
Veža sa opravovala už viackrát v
minulosti. Tentoraz sme obnovili a
elektrifikovali zvony, opravili sme
zvonovú stolicu a vymenili žalúzie.
Zvony budú zvoniť trikrát denne
pred bohoslužbami. Mesto bude
obohatené o ďalšiu pozoruhodnosť, lebo výhľad z veže je naozaj
veľmi pekný,“ povedal vo svojom
príhovore žilinský biskup Mons.
Tomáš Galis.
Celkové náklady na rekonštruk-
esto Žilina, prostredníctvom Oblastnej organizácie cestovného ruchu
Malá Fatra, a Žilinská diecéza
v pondelok 4. novembra presne
napoludnie za zvukov vynovených
zvonov slávnostne sprístupnili Burianovu vežu širokej verejnosti.
Zrekonštruované priestory slávnostne otvorili primátor Žiliny Igor
Choma a biskup Žilinskej diecézy
Tomáš Galis. Na ceste za nádherným výhľadom si návštevníci môžu
priamo vo vnútri veže prezrieť nielen obnovené zvony, ale aj exponáty,
ktoré zapožičalo Považské múzeum
– výstavu historických máp Žiliny a
unikátny exponát – plastický model
Žiliny zachytávajúci mesto a jeho
stavby v roku 1933. Tento model,
svojho druhu jedinečný na Slovensku, zobrazuje čo najpresnejšie
vzhľad a fasády vtedajších domov
v mierke 1:1700.
„Je veľmi pozitívne pre mesto,
že sa nám podarilo v spolupráci
so Žilinskou diecézou prinavrátiť
ciu Burianovej veže sa vyšplhali na
približne 75 000 €, z toho mesto
prispelo sumou 25 000 € a Žilinská
diecéza 50 000 €.
Pavol ČORBA,
hovorca mesta
V Starom Meste otvorili prvý bratislavský psí park
Tunel, hojdačka, slalom či kruh na skákanie – spolu osem prvkov pribudlo na ploche už existujúceho psieho výbehu na Poľnej ulici. Areál je oplotený,
mestská časť tak chce kontrolovaným výbehom prispieť aj k vyššej bezpečnosti a čistote.
V
mestskej časti BratislavaStaré Mesto otvorili psí
park pre verejnosť. Ide
o vôbec prvý takýto areál nielen
na území mestskej časti, ale v celej
Bratislave. Už existujúci psí výbeh
na Poľnej ulici mestská časť oplotila a pribudli tu agility prekážky.
Projekt psieho parku pripravi-
la mestská časť Bratislava-Staré
Mesto v spolupráci so spoločnosťou Royal Canin, podporila ho
aukčná spoločnosť SOGA.
„Projektom psieho parku reagujeme na podnety a žiadosti obyvateľov z tejto lokality a jej okolia, ktorí
dokonca Starému Mestu adresovali
aj petíciu v prospech zriadenia vý-
behu. Verím, že areál na Poľnej ulici
zabezpečí potreby psičkárov. Psím
parkom sme však nemysleli iba na
majiteľov psov, ale na všetkých obyvateľov Starého Mesta. Keďže je výbeh oplotený a sú tu osadené koše,
bude tak nápomocný aj pri udržiavaní čistoty,“ uviedla starostka Starého Mesta Táňa Rosová.
Agility ihrisko bude slúžiť aj ako
prevencia voči agresívnemu správaniu zvierat. K tomu často dochádza, ak nemá pes dostatok aktivít
a nových podnetov. Mestská časť
plánuje v spolupráci s partnerom
v psom parku usporadúvať osvetové akcie zamerané nielen na výchovu psov, ale aj na výchovu ma-
jiteľov, workshopy či iné zaujímavé
podujatia.
Agility prvky ako aj ich osadenie
hradil partner projektu - spoločnosť Royal Canin, oplotenie areálu
zasponzorovala aukčná spoločnosť
SOGA.
(ob)
z regiónov 25
Obecné noviny • 19. november 2013
Žilinská župa i krajské sídlo získali
druhé miesto za dynamiku rozvoja
Spoločnosť MasterCard a Ekonomická univerzita v Bratislave predstavili výsledky
spoločnej štúdie zameranej na všetkých 8 krajov a 15 najväčších miest.
S
poločnosť MasterCard v
spolupráci s Ekonomickou univerzitou Bratislava zverejnila výsledky
unikátneho pilotného
projektu „MasterCard slovenské
centrá rozvoja“. Odborníci hodnotili rozvoj a dynamiku troch
rôznych oblastí – ekonomickej,
sociálnej a oblasti infraštruktúra a verejné služby. Bratislavský
kraj sa stal najrozvinutejším vo
všetkých skúmaných oblastiach.
Žilinský kraj obsadil 2. miesto
v rebríčku regiónov s najvyšším
pokrokom v rozvoji za obdobie
rokov 2007 – 2011. Krajské mesto
Žilina skončilo v hodnotení hneď
po Bratislave ako druhé s najvyššou úrovňou rozvoja za rok
2011.
Žilinský kraj v indexe dynamiky
rokov 2007 - 2011 obsadil s hodnotou 82,7 bodu výborné druhé
miesto zo všetkých slovenských
krajov. Rebríček vypovedá o tom,
kam a ako rýchlo kraje smerujú.
Najvyšší pokrok zaznamenal Žilinský kraj hlavne v ekonomickej
oblasti, predovšetkým z dôvodu
vysokého rastu produktivity, patentových prihlášok a zamestnanosti v technologicky náročných
odvetviach. V sociálnej oblasti je
pozitívnym trendom nadpriemerný nárast podielu vysokoškolsky
vzdelaného obyvateľstva a pokles
násilnej kriminality. V oblasti infraštruktúry a verejných služieb
bol hlavným pozitívnym trendom najrýchlejší rast pripojenia
domácností na internet a rast v
oblasti zdravotníckej infraštruktúry. Žilinský kraj sa stal tiež štvrtým najrozvinutejším regiónom
Slovenska za rok 2011 s indexom
rozvoja na úrovni 58,8 bodu.
„Výsledky štúdie MasterCard
sú pre Žilinský samosprávny kraj
veľmi priaznivé a povzbudivé.
Odzrkadľujú náročný a dlhodobý odborný vklad a spoluprácu
viacerých zložiek - tak miestnych
samospráv a krajskej samosprávy,
ako aj podnikateľských subjektov,
škôl a verejného sektora – na využívaní potenciálu kraja. Dôležitý
je dialóg a vidieť široké možnosti,
ktoré máme na zlepšovanie života
našich obyvateľov. Som presvedčený, že v dynamickom rozvoji
kraja budeme spolu s našimi regionálnymi partnermi naďalej pokračovať,“ informoval predseda
Žilinského samosprávneho kraja
Juraj Blanár.
Mesto Žilina získalo 2. miesto
hneď po Bratislave v kategórii
Mestá s najvyššou úrovňou rozvoja. Za Žilinu sa na odbornej konferencii Ekonomická a sociálna
dimenzia, infraštruktúra a verejné služby, ktorá sa 31. októbra konala v Bratislave, zúčastnila prvá
zástupkyňa primátora Slavomíra
Brezovská. Súčasťou konferencie
bolo aj slávnostné vyhlásenie výsledkov projektu MasterCard slovenské centrá rozvoja.
„Pre nás všetkých je to skutočne
dobrá správa, že v rokoch, keď Eu-
rópa zápasí s hospodárskou krízou, sa Žiline podarilo napredovať
v rozvoji. Môžem povedať, že súčasné vedenie mesta s mestskými
poslancami robí všetko pre to, aby
samospráva v rámci svojich možností poskytla všetko, čo v súčasnosti potrebuje ktorékoľvek rozvinuté európske mesto,“ uviedol
primátor Žiliny Igor Choma.
„Ekonomická univerzita v Bra-
tislave popri výučbe a rozsiahlych
výskumných aktivitách považuje za svoju prirodzenú úlohu pracovať aj na témach, ktoré môžu
poskytnúť nové poznatky pre
ekonomickú prax a politiku a sú
zaujímavé aj pre širšiu verejnosť.
O štúdii možno predpokladať,
že nájde ohlas u predstaviteľov a
inštitúcií regiónov a miest, a že
jej výsledky budú impulzom pre
ďalší rozvoj,“ uviedol rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave
Rudolf Sivák.
Spoločnosť MasterCard projekt
na Slovensko rozšírila po výborných skúsenostiach z Českej republiky, kde má za sebou už šesť
ročníkov. „V MasterCard podporujeme kvalitu a inovácie. Sme
radi, že na Slovensku predstavujeme výsledky prvého ročníka tohto
unikátneho projektu. Chceme vyzdvihnúť tie kraje a mestá, ktorým
sa najviac darí situáciu zlepšovať.
Naším zámerom je povzbudiť
všetky regióny k aktívnej práci
na využití svojho potenciálu tak,
aby sa ich obyvateľom žilo lepšie,“
povedal generálny riaditeľ MasterCard Europe pre Slovensko a
Českú republiku Miroslav Lukeš.
(čor, dan)
Viac informácií nájdete na
www.centrarozvoja.sk.
Ružinov upravuje chodníky na bezbariérové
Poslanci bratislavskej mestskej časti na tento účel vyčlenili z rozpočtu 40-tisíc eur.
M
amičky s kočíkmi, starší
ľudia a zdravotne postihnutí obyvatelia ľahšie
absolvujú prechádzku či cestu k lekárovi alebo do obchodu. Ružinov
v týchto dňoch upravuje niektoré
chodníky na bezbariérové.
Štyridsať ružinovských chodníkov bude mať namiesto vysokých
obrubníkov bezbariérové obrubníky. „Vychádzame tak v ústrety
najmä tým, ktorým sa ťažšie absolvuje cesta cez vysoké či zničené obrubníky na chodníkoch,“
povedal starosta Ružinova Dušan
Pekár. S takýmito požiadavkami
sa na mestskú časť obracajú naj-
mä mamičky s kočíkmi či ľudia
s barlami alebo na invalidných
vozíkoch.
Ružinovskí poslanci na tento
účel vyčlenili 40 tisíc eur v rozpočte mestskej časti. Bezbariérové chodníky pribudnú napríklad
na Štrkovci, Trnávke, v Ružovej
doline, na Pošni aj na iných sídliskách Ružinova. Ide o chodníky,
ktoré sú v správe mestskej časti
Ružinov, teda o vnútrosídliskové
chodníky, zároveň sa obnovuje aj
značenie priľahlých priechodov
pre chodcov.
(mš)
V prímestskej doprave pribudnú nové autobusy
C
estujúci v Bratislavskom
kraji budú jazdiť komfortnejšie. Už v najbližších
dňoch totiž pribudne na cestách
v prímestskej doprave 37 nových
nízkopodlažných autobusov typu
IRISBUS CROSSWAY LE LINE.
Autobusy budú jazdiť na všetky
smery v rámci bratislavskej župy,
teda na Záhorie, Pezinok, Senec
aj smerom na Šamorín. Zvýšia
komfort cestovania v prímestskej
doprave, čo by cestujúcich podľa
župana Pavla Freša mohlo motivovať k tomu, aby vymenili osobnú
dopravu za autobusovú.
Autobusy sú dlhé 12 metrov,
majú motor so silou 300 HP, odvezie sa v nich 88 cestujúcich, z toho
je 45 miest na sedenie a 43 miest
na státie. Autobusy sú klimatizované a majú kompletné vybavenie
pre cestujúcich so zdravotným postihnutím.
Prímestskú autobusovú dopravu
v kraji zabezpečuje Slovak Lines na
základe objednávky BSK. Ročne
prepraví okolo 15 mil. cestujúcich.
(bsk-tyš)
K tradícii
červených
makov sa
pridala aj
Banská
Bystrica
Položením vencov si predstavitelia miestnej a štátnej správy, Zväzu vojakov
Slovenska a Slovenského
zväzu protifašistických
bojovníkov uctili obete
vojenských konfliktov
v 20. a 21. storočí.
Banská Bystrica sa pridala
k celosvetovej tradícii osláv
Dňa vojnových veteránov.
V pondelok 11. novembra
o 11. hodine a 11. minúte
začal pietny akt pri Pamätníku padlým hrdinom
v prvej svetovej vojne
v Rudlovej.
Pietny akt organizovalo
mesto Banská Bystrica
v spolupráci so Zväzom vojakov SR - klubom Banská
Bystrica. Pripojilo sa tak
k iným svetovým mestám, ktoré si každoročne
pripomínajú tento sviatok
nazývaný aj Remembrance Day (Deň pamäti), Veterans Day (Deň veteránov),
Jour de l´Armistice (Deň
prímeria) alebo Poppy Day
(Deň červených makov).
Práve posledný spomínaný
názov je odvodený od symbolu tohto dňa, červeného
divého maku. Ten použil
v básni Na flámskych
poliach vojenský lekár,
podplukovník John McCrae
ako symbol spomienky na
hrôzy vojny a zbytočnosť
smrti. Primátor mesta
Peter Gogola vo svojom
príhovore vyslovil presvedčenie, že sa týmto pietnym
aktom podarí zaviesť
v Banskej Bystrici novú
tradíciu.
Začiatok pietneho aktu
o jedenástej hodine a
jedenástej minúte nebol
náhodný. Dňa 11. novembra 1918 o 11.11 hod.
zaznela posledná salva pri
podpise prímeria v Compiégne, ktorým sa skončila
prvá svetová vojna.
„Som rád, že sme sa
pridali k výzve talianskeho
mesta Rovereto, českého
mestečka Říčany alebo klubu vojenských veteránov v Trenčíne a položením vencov a kytíc sme si
uctili pamiatku všetkých
obetí dvoch svetových
vojen a ostatných ozbrojených konfliktov, a to
bez ohľadu na to či patrili
k víťazným alebo porazeným armádam," povedal
Mojmír Hloch, predseda
klubu vojenských dôchodcov Banská Bystrica.
(kan)
politika
26 sociálna
Bratislavské
Staré Mesto
pripravuje
projekt
sociálnej
výdajne
Výdajňa bude sídliť
v budove staromestského
miestneho úradu na Medenej ulici a zatiaľ bude
otvorená tri dni v týždni.
Mestská časť BratislavaStaré Mesto pripravuje
otvorenie Sociálnej výdajne, ktorá bude slúžiť sociálne slabším občanom.
Projekt vznikol z iniciatívy
starostky Starého Mesta
Táne Rosovej. Výdajňa
bude sídliť v priestoroch
budovy staromestského
miestneho úradu na
Medenej 2 a zatiaľ bude
otvorená tri dni v týždni
od 10. do 13. hodiny. Sociálne slabší či obyvatelia
v krízovej situácii tu dostanú zadarmo základné
potraviny či hygienické
potreby.
Tovar bude vydávaný
zadarmo Staromešťanom s dôchodkom do
340 eur, rodinám s deťmi a ľuďom v hmotnej
núdzi, ako aj obyvateľom
v krízovej sociálnej situácii. Klienti zaplatia iba
poplatok za čipovú kartu
v sume 5 eur, ktorú im
po predložení potrebných
dokumentov vydá oddelenie sociálnych vecí. Na
karte budú mať mesačný
počet bodov v závislosti
od výšky príjmu. Maximálny počet bude 30
bodov na jeden mesiac,
denne môžu minúť najviac 8 bodov.
V sociálnej výdajni budú
k dispozícií pekárenské či
mliečne výrobky, trvanlivé potraviny, ale aj hygienické potreby, hračky či
textil. Tovar budú sponzorsky dodávať obchodné
reťazce či výrobcovia
potravín prostredníctvom
Potravinovej banky SR.
„Staré Mesto má spomedzi všetkých mestských
častí najvyšší počet
seniorov, ich situácia nie
je v mnohých prípadoch
priaznivá. Im, ako aj rodinám s deťmi v hmotnej
núdzi, skrátka všetkým,
ktorí to potrebujú, bude
slúžiť sociálna výdajňa. Dostanú tu pečivo,
mliečne výrobky či iný
základný tovar, ktorý im
môže uľahčiť každodenný
život,“ uviedla starostka
mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Táňa
Rosová.
Alexandra OBUCHOVÁ,
hovorkyňa MČ
19. november 2013 • Obecné noviny
Ministerstvo školstva
zabezpečilo prepis učebníc
do Braillovho písma
Ide o tituly učebníc pre prvý a druhý stupeň základných škôl. Rezort tiež zabezpečil
aj elektronické verzie niektorých učebníc pre slabozrakých.
M
inisterstvo školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej
republiky
od
roku 2011 dosiaľ pre žiakov so
zrakovým postihnutím zabezpečilo prepis 28 titulov nových reformných učebníc do Braillovho
písma. Ide o učebnice pre prvý
a druhý stupeň základných škôl.
Rezort školstva zabezpečil aj elektronické verzie niektorých učebníc
pre slabozrakých.
Napríklad na prvom stupni ZŠ
majú žiaci so zrakovým postihnutím už k dispozícii učebnice
slovenského jazyka a vlastivedy vo
všetkých ročníkoch. Druháci majú
okrem toho aj čítanku, matematiku
a prírodovedu. Na druhom stupni
môžu všetky ročníky využívať literárnu výchovu a žiaci 5. – 8. ročníka geografiu. Piataci a šiestaci majú
taktiež napríklad učebnicu slovenského jazyka, dejepisu, občianskej
náuky a hudobnej výchovy.
Postupne sa pripravuje prepis
ďalších 16 titulov nových reformných učebníc do Braillovho písma,
na nákup ktorých má ministerstvo
školstva uzatvorené zmluvy s vydavateľstvami. Medzi nimi je matematika pre 3., 4., 6., 7. a 8. ročník,
fyzika a chémia pre šiestakov a biológia pre piatakov. Gymnazisti so
zrakovým postihnutím budú mať
k dispozícii matematiku pre 1. a 2.
ročník.
Okrem prepisov učebníc do
Braillovho písma ministerstvo zabezpečilo dodanie elektronických
verzií niektorých učebníc pre slabozrakých žiakov. Vďaka tomu už
majú k dispozícii literárnu výchovu pre celý druhý stupeň a geografiu pre 5. – 8. ročník. V súčasnosti
sa pripravuje tiež elektronická ver-
zia učebnice matematiky pre 1. a 2.
ročník gymnázia.
Ministerstvo plánuje postupne
rokovať a uzatvárať zmluvy s vydavateľmi na nákup ďalších titulov
učebníc v Braillovom písme, keďže
klasické učebnice nevyhovujú špecifickým potrebám žiakov so zrakovým postihnutím. Prepis učebníc do Braillovho písma je zložitý
proces, pričom mnohé učebnice
je potrebné najskôr prispôsobiť
výchovno-vzdelávacím potrebám
žiakov so zrakovým postihnutím.
Klasické učebnice pre bežných
žiakov ministerstvo zabezpečuje
súťažnou formou prostredníctvom
verejného obstarávania. Na základe výsledkov verejného obstarávania potom uzatvára s úspešným
uchádzačom
(vydavateľstvom)
zmluvu na zabezpečenie tvorby
a vydania učebnice. Výhradnými
právami k dielu (učebnici) dis-
ponuje vydavateľstvo na základe
autorom udeleného súhlasu na
použitie diela podľa autorského
práva.
Rokovať o zabezpečení nákupu
reedícií klasických učebníc, ako aj
zabezpečení ich prepisu do Braillovho písma a iných vhodných
foriem pre nevidiacich a slabozrakých žiakov preto môže ministerstvo v zmysle príslušnej legislatívy
len s tým subjektom, ktorému autor udelil súhlas na použitie tohto
diela.
Rezort školstva zabezpečovaním učebníc v Braillovom písme
a tiež v ich elektronických verziách odstraňuje prekážky zdravotne postihnutých žiakov v prístupe
k výučbe a vzdelávaniu. Preto naďalej pokračujeme v tejto aktivite.
Michal KALIŇÁK,
hovorca ministra
V Liptovskom Mikuláši pribudne stredisko
núdzového bývania
Matky s deťmi v ťažkej životnej situácii nájdu v Liptovskom Mikuláši nové útočisko. Pálkovo centrum,
okrem krízového bývania, poskytne svoje priestory aj matkám s deťmi bez strechy nad hlavou. Služby
centra by sa mali rozšíriť o poradenstvo týraným ženám.
K
rízové stredisko Pálkovo
centrum je na Slovensku
ojedinelým
zariadením,
ktoré komplexne poskytuje poradenstvo aj pomoc formou bývania deťom z problémových rodín.
Sťahovanie do nových, väčších
priestorov v Liptovskej nemocnici
s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu ponúklo zriaďovateľovi možnosť
rozšírenia pôsobnosti a spojenia
so strediskom núdzového bývania
pre matky s deťmi. „Je to výsledok
našej vízie spred asi dvoch rokov,
keď sme chceli spojiť dve pracoviská a prednostne sa venovať deťom
a rodine. Dočasný domov tu nájde
osem maloletých detí a bývať tu
môže šesť klientov, najmä matky
s deťmi. Nevyhýbame sa ani tomu,
aby klientmi boli osoby z detských
domovov,“ povedal Peter Huťan,
riaditeľ centra.
Plány do blízkej budúcnosti hovoria o zriadení špecializovaného
poradenstva pre obete domáceho
násilia s využitím nórskych fondov.
„O zariadení, ktoré takto komplexne rieši otázky sociálnej sféry, sme
nepočuli ani v rámci Európy. Naše
aktivity sú aj o prevencii medzi mladými ľuďmi, kde formou prednášok
hovoríme o sociálnych otázkach
priamo z praxe. Ide najmä o oblasť
drogovej závislosti, chceme hovoriť
o príprave do manželského života,
o vhodnom výbere partnera atď. To
je práve tá nadstavba, ktorú nikto
na Slovensku nevykonáva,“ uviedol
Ján Palider, odborný vedúci krízového strediska.
V Žilinskom samosprávnom
kraji pôsobí 26 účelovo zriadených
centier, ktorých zriaďovateľom je
vyšší územný celok (VÚC). V nich
nachádza pomoc 3500 obyvateľov
kraja. Pomocnú ruku podalo aj
mesto Liptovský Mikuláš. „Pálkovo centrum sídlilo doteraz v mestskej budove, ktorá sa ukázala z hľadiska rozširovania pôsobnosti ako
priestorovo nepostačujúca. V novej
budove sme im s radosťou poskytli zariadenie nových miestností,“
doplnil primátor mesta Alexander
Slafkovský.
(kell)
Komunitná nadácia Zdravé mesto udeľovala sociálne štipendiá z Fondu Opora
O podporu v Banskej Bystrici sa uchádzalo 44 žiadostí a podporených bolo 27 žiadostí v celkovej sume 920 €.
Maximálna suma na jedno štipendium bola 40 € a je určená na pokrytie
nákladov súvisiacich s riadnou návštevou školy, záujmového krúžku alebo
umeleckej školy.
„Rozhodovanie o pridelení a nepridelení štipendia bolo v tomto kole veľmi ťažké,“ povedala riaditeľka KNZM Beata Hirt. „Prišlo oveľa viac žiadostí
ako sme mohli podporiť a pre mňa osobne bolo aj veľmi smutné vidieť, koľko rodín je naozaj v ťažkej situácii a aj keby veľmi chceli dopriať svojim deťom lepšie vzdelanie, zábavu , šport, nemôžu si to dovoliť. V tých prípadoch,
ktoré boli podporené, bol priemerný príjem na rodinu nižší než 400 €.“
Financie, ktoré rozdeľovali v rámci tohto programu, získala nadácia z da-
rov od fyzických osôb, ktoré sa zúčastnili na nadačných charitatívnych akciách, ako bola benefičná večera alebo ochutnávka syra a vína a tiež z nového programu, ktorý nadácia uskutočňuje spolu s miestnymi reštauráciami
- „Dobré pohostenie s dobrým skutkom“. Spolupracujúce reštaurácie určili
jeden svoj výrobok, z ktorého 10 % darujú do Fondu Opora. Takže ak si dáte
Čokotortu pána Krebsa, čokoládové fondante alebo dobrú kávu v niektorej
z našich partnerských reštaurácií, prispievate miestnym deťom, ktoré našu
pomoc potrebujú.
(bh)
sociálna politika 27
Obecné noviny • 19. november 2013
Chcem robiť niečo, čo má zmysel
a pomáhať tým, ktorí to veľmi potrebujú
Rozhovor s Andreou Hodžovou, novou riaditeľkou DSS a ZpS v Závažnej Porube
Z
ačiatkom leta sa uvoľnilo miesto riaditeľky
Domova sociálnych
služieb a Zariadenia
pre seniorov (DSS
a ZpS) v Závažnej Porube. Obec
ako zriaďovateľ vyhlásila konkurz,
na výberovom konaní sa zúčastnili dve uchádzačky. Zvíťazila Mgr.
Andrea Hodžová.
Čo vás viedlo k tomu, že ste
prejavili záujem o túto náročnú
prácu?
- Ukončila som Vysokú školu
Svätej Alžbety v Bratislave, špecializácia sociálna práca. Mám
viac ako trinásťročné manažérske,
ekonomické i personálne skúsenosti z práce v súkromnej firme.
Ale hlavným dôvodom môjho
rozhodnutia bolo, že chcem robiť
niečo, čo má zmysel a pomáhať ľun
ďom, ktorí to veľmi potrebujú.
Vieme, že domov sociálnych
služieb a zariadenie pre seniorov
má dve stránky: zdravotnú a sociálnu. Možno týmto smerom
popísať vaše predsavzatia?
- Na prvom mieste je to klient,
aby som urobila maximum pre
jeho spokojnosť a pokojný pobyt v našom zariadení. Usilujem
sa klientov vtiahnuť do reálneho
života, aby to nebolo len dožívanie, ale plnohodnotný život. Veď
aj dožívanie môže mať kvalitu,
patričnú úroveň aj svoju dôstojnosť. Nikto nevie, koľko tu bude.
Niekto týždeň, iný rok, ďalší roky.
Plnohodnotný život tu možno
prežiť aj desať a viac rokov.
Andrea Hodžová, riaditeľka DSS a ZpS v Závažnej Porube.
Práca v takomto zariadení je
náročná. Od zamestnancov si
vyžaduje vysokú kultúra srdca,
pozitívne myslenie, úprimný
n
n
vzťah k ľuďom, ku ktorým osud
nebol najprajnejší. Ako vnímate
svoj vzťah ku klientom i k personálu?
- Áno, je to tak. Život nemá len
stránku fyzickú, ale aj duševnú,
psychickú. My nie sme nemocnica. Naším poslaním nie je len
nakŕmiť, ošetriť, podať lieky či
poskytnúť strechu nad hlavou. Ak
je náš klient odkázaný na sociálne
služby neznamená to, že je odpísaný. Dôležitá je normálna ľudská
komunikácia, pohladenie, dotyk...
Náš personál pracuje na sto percent, mnohí hovoria, že tu našli
novú rodinu. Inak sa to robiť ani
nedá. Spätná väzba je úžasná. Tu
netreba slov, stačí slza v oku klienta, milý úsmev plný lásky, uznania
a vďačnosti.
Chcem, aby naši klienti mali
pocit, že nám na nich záleží, aby
vedeli, že na tomto svete nie sú
opustení.
S telom možno porobiť všeličo,
ale ducha nespútaš
Klient DSS a ZpS v Závažnej Porube Ján Mikula namaľoval už viac ako sedemdesiat obrazov.
Ján Mikula, výtvarník, klient Domova sociálnych služieb a Zariadenia pre
seniorov v Závažnej Porube
J
edným z klientov Domova
sociálnych služieb a Zariadenia pre seniorov v Závažnej Porube (DSS a ZpS) je aj
Ján Mikula, rodák z Brezovej pod Bradlom. Väčšiu časť svojho produktívneho života strávil
na Liptove. Strojarina sa stala jeho
zamestnaním a maľovanie koníčkom pre doplnenie života. S pribúdajúcimi rokmi sa jeho zdravotný
stav začal zhoršovať a postupne sa
stal nemobilným človekom trvale pripútaným na lôžko. Nie jednoduchá diagnóza si vyžadovala
dvadsaťštyrihodinovú zdravotnú
i ošetrovateľskú starostlivosť. Pred
dvoma rokmi našiel azyl v DSS
a ZpS v Závažnej Porube. Aj tu sa
potvrdilo, že s telom možno porobiť všeličo, ale ducha nespútaš. Aj
napriek zdravotnému postihnutiu
žije plnohodnotný život. S opate-
rou vyjadril spokojnosť a priznal,
že tu okrem zdravia nachádza
všetko. „Ruky mi zostali zdravé,
mozog funguje na plné obrátky.
Venujem sa kresleniu. Krátim si
dlhú chvíľu. Obrazy tvorím sebe
pre potešenie, druhým pre radosť.
Nie som vyškolený maliar, len
amatér. Mal som kamaráta, akademického maliara, ktorý ma zasvätil do tajov maľovania a kreslenia,“ ohodnotil svoje snahy, vlohy
a svojský výtvarný prejav.
Namaľoval viac ako
sedemdesiat obrazov
Z rozhovoru s klientom na posteli sa dozvedáme, že namaľoval viac
ako sedemdesiat olejomalieb. Krajinky, zátišia, hríby... Jeden portrét
vymaľoval farebnými pastelkami a
viac ako desať portrétov olejom. „
Mojím chlebom bola strojarina. Vo
Ukážka kresieb tužkou.
Výstava vo vestibule Kultúrneho domu v Z.ávažnej Porube.
voľných chvíľach som sa venoval aj
práci s drevom. Vyrábal som si aj
rámy, vyfrézoval a zamaľoval tak,
aby ladili s obrazom. Veď obraz
a rám tvoria jeden celok. Až vtedy
som bol spokojný, keď bolo treba
už len klinec zabiť do steny a obraz
zavesiť. Tým, že obraz visí, už plní
svoje poslanie,“ dodal. Kompletné
obrazy porozdával synom, rodine,
priateľom, susedom... Teraz vystavuje v DSS a ZpS. Jeho obrazy
tvoria trvalú súčasť interiéru tohto
zariadenia.
Pokračujeme v sledovaní výtvarnej tvorby tohto samouka a dozvedáme sa, že každý výtvarník
má svoj štýl, svoje videnie sveta,
každý kráča inou cestou. Dôležitý
je však prirodzený talent, odborná
výchova, veľa odriekania, cvičenia
a tvorivej práce. Pri tvorbe treba
uplatniť fantáziu a na plátno alebo
papier preniesť svoje videnie okoli-
tého sveta.
Prvá výstava
zožala úspech
Ján Mikula tvoril po celý život.
Na výstavu ani len nepomyslel. No
prišiel čas a touto myšlienkou sa
začalo zaoberať vedenie DSS a ZpS
v Závažnej Porube. Od myšlienky
k skutkom nebola dlhá cesta. Vo
vestibule kultúrneho domu prvý
raz vystavil olejomaľby s motívmi
rodiska a početne zastúpene krajinky vyhotovené tužkou.
„Je to tak. Tužka mi prirástla
k srdcu. Nie je to náročná technika
a vyhovuje môjmu zdravotnému
stavu. Z okna pozorujem prírodu,
pomáham si fotografickou predlohou a potom kreslím a kreslím.
Najlepšie sa robí mäkkou tužkou.
Pomaly a precízne. Kresbu musí
umocniť vhodný rám,“ dodal
a jeho oči vyjadrili nesmiernu
vôľu žiť, tvoriť a prekonávať všetky
ťažkosti a strádania, ktoré prináša
choroba ako každodenné bremeno, ktorého sa nemožno zbaviť.
O tom, že Ján Mikula je naslovovzatý majster, sa presvedčili
návštevníci Kultúrneho domu
v Závažnej Porube 6. októbra
2013. V rámci Mesiaca úcty k starším ponúkol DSS a ZpS verejnosti
torzo z tvorby tohto skromného,
talentovaného, no životom ťažko
skúšaného človeka. Na vernisáži
nebol prítomný. Autora predstavila fotografia, zopár osobných
údajov a obrazy, ktoré namaľoval
srdcom. Na chvíľu sme boli s ním
a on bol medzi nami. Zdravie
a šťastie nekúpiš, no radosť stojí
na každom kroku. Len ju treba
hľadať. Sama nepríde.
Stranu pripravil
Dušan Migaľa
28 kultúra
19. november 2013 • Obecné noviny
Pripravujú aj vydanie publikácie
o modranskom sirotinci
Dobrovoľníci získali do konca októbra na obnovu sirotinca v zbierke 22 283,60 eura, čím sa stali
najúspešnejším projektom v grante Nadácie VÚB 10x10 000 eur.
E
vanjelický sirotinec v
Modre, dielo architekta Dušana Jurkoviča,
obnovujú dobrovoľníci
z OZ Modranskej Besedy v partnerstve s Cirkevným
zborom ECAV na Slovensku v
Modre.
Na obnovu modranského sirotinca je zorganizovaná zbierka. K
31. 10. 2013 dobrovoľníci získali
22 283,60 eura, vrátane príspevku
Nadácie VÚB. Väčšinu príspevkov tvoria dary drobných darcov,
potomkov sirôt, ctiteľov histórie
a architektúry a členov evanjelických cirkevných zborov nielen
z Modry, ale aj ďalších regiónov.
Všetci darcovia sú uvedení na
www.dakujeme.sme.sk.
Vďaka
ich priazni sa podarilo získať najviac prostriedkov od verejnosti zo
všetkých projektov grantu Nadácie VÚB 10x10 000 eur, ktorý na-
dácia vyhlásila pri príležitosti jej
10. narodenín. Dary od verejnosti
dosiahli sumu 12 283,60 eura a
príspevok Nadácie VÚB je 10 000
eur.
Dobrovoľníci pripravujú vydanie publikácie o sirotinci, geodetické zameranie objektu a budú sa
uchádzať o zaradenie budovy medzi národné kultúrne pamiatky.
„Sirotinec stojí na základoch,
ktorými sú viera, štedrosť, spolupatričnosť, hrdosť a sila kumštu.
S istotou bude v budúcnosti ustanovizňou pre komunity veriacich
ľudí, pre ľudí so záujmom o spoločnosť a jej históriu, pre umelcov,
zároveň priestorom pre kultúru
a osvetu aj cieľom návštevníka
Modry, ktorého poteší oživená
a rozvinutá architektúra budovy," hovorí predseda Modranskej Besedy Ján Zigo a dopĺňa ho
evanjelická farárka Eva Oslíková:
„Jednou z úloh cirkvi, cirkevného
zboru, je slúžiť iným. Otvárame
priestor, aby siroty moderných
čias našli rodinu a zázemie, aby
sme tu spolu tvorili nové príbehy
našich životov.“
Viac informácií nájdete na facebooku alebo na webe sirotinca:
www.sirotinec.sk; fb: SirotinecModra.
+++
Spolok dobrovoľníkov Modranská Beseda pôsobí v Modre od
roku 2001, od roku 2006 aj formálne ako občianske združenie. Jeho
členmi sú ľudia z oblasti kultúry,
ochrany pamiatok, ekológie, ekonómie a techniky. Hlavným cieľom
OZ Modranská Beseda je kultúrno-spoločenská obroda Modry a
priľahlých častí. Hlavné činnosti:
etnologický a kulturologický výskum, publikačná činnosť, osvetová činnosť, organizácia odborných
seminárov, tradičných remeselných jarmokov, kultúrnych festivalov, tradičné bábkové divadlo.
Kontakt:
A. Petrakovičová, 0911 292 178,
www.sirotinec.sk;
www.modranska-beseda.sk,
[email protected]
V skanzene vo Vychylovke dosiahli opäť
rekordnú návštevnosť
Posledná októbrová nedeľa tejto výnimočne peknej jesene prilákala návštevníkov do skanzenu vo Vychylovke vychutnať si čaro
jesene. Posledný program tohtoročnej sezóny sa niesol pod názvom „Dovidenia v máji 2014“.
S
kanzenom odetým do pestrých šiat a zaliatym slnečnými lúčmi sa niesli ľubozvučné tóny strunových ľudových
hudobných nástrojov a heligónky
súrodencov Tomčalovcov z Novej
Bystrice. Unavená parná mašinka
U 34 absolvovala s návštevníkmi
poslednú jazdu na Historickej lesnej úvraťovej železnici.
V krátkosti len niekoľko zaujímavých informácií o expozíciách
Skanzen a Historická lesná úvraťová železnica Nová Bystrica - Vychylovka za rok 2013:
Ako nás informovala Darina
Hnidková z Kysuckého múzea
v Čadci, počas sezóny každú nedeľu, niekedy aj cez týždeň, pripravili pre návštevníkov bohaté
kultúrne programy zamerané na
zvyky a tradície našich predkov.
Nechýbali ani remeselníci a rôzne
iné prezentácie, ktoré mali u návštevníkov veľký ohlas. Celkom
bolo prezentovaných 27 kultúrnych podujatí a prvýkrát sa v skanzene konali dva folkové festivaly.
Medzi najvýznamnejšie podujatia,
ktoré navštívilo najviac návštevníkov, patrili podujatia Bystrickou
dolinou, Kuchyňa starých materí
- Polievková nedeľa, Zemiaková
nedeľa, Zabíjačka, akcie ako bol
Deň detí, Na salaši, Bralo dievča,
bralo ľan – ľanová nedeľa, Pozdrav
od susedov a Dožinky na Kysuciach. Programy sa pripravovali
zväčša v spolupráci s folklórnymi
skupinami a súbormi, ktoré sú
zrkadlom života našich predkov
a zároveň svedectvom pracovitosti
a veľkej múdrosti kysuckého ľudu,
ktorý zároveň objavoval klenoty
ľudovej kultúry.
Veľkým obohatením kultúr-
nych podujatí boli zaujímavé výstavy, a to stála expozícia Krása
ľudového kroja, výstava Vlaky
s vôňou dreva, Kuje kováč podkovičku, výstava stavebnice Merkur,
Rok na dedine, Výstava ovocia a
zeleniny a výstava prác klientov
Domu sociálnych služieb Kysucké
Nové Mesto Fantázia.
Počas tejto sezóny navštívilo expozíciu Skanzen 34 920 ľudí a na
Historickej lesnej úvraťovej železnici sa odviezlo 52 706 cestujúcich,
spolu je to 87 522 návštevníkov.
Pre porovnanie: v roku 2010 to
bolo 56 249 návštevníkov, v roku
2011 ich celkový počet dosiahol
59 280 a v roku 2012 zaznamenali
dovedna 72 540 návštevníkov.
(ts-dh)
Stretnutie folkloristov v Martine prinieslo nové pohľady
Turčianske kultúrne stredisko v Martine v zriaďovateľskej pôsobnosti ŽSK pripravilo v rámci projektu „Turiec tancuje a spieva“ na 24. októbra stretnutie
a workshop pre vedúcich folklórnych súborov a skupín, detských kolektívov i kolektívov dospelých.
P
odujatie bolo zamerané predovšetkým na to, čo je vo folklóre nové a ako sa folklórna
choreografia robí po novom. Preto
sa organizátori už v názve podujatia
pýtali: „Je tradičné dobré?“ s podtitulkom „...nový pohľad na folklór“.
Lektorkou workshopu bola Miroslava Palanová, absolventka odboru choreografie tanca na Katedre
tanečnej tvorby VŠMU v Bratislave,
riaditeľka Liptovského kultúrneho
strediska v Liptovskom Mikulá-
ši. Asistovala jej Nina Janešíková
– tanečnica z FS Stavbár zo Žiliny,
ktorá sa na Šaffovej ostrohe 2013 v
kategórii B umiestnila na 3. mieste
a členovia DFS Kalužiar z Martina
pod vedením Evy Dolníkovej.
Podľa Evy Dolníkovej priniesol
workshop nové informácie týkajúce sa tvorby choreografie i námety
na čerpanie z odbornej literatúry.
Hovorilo sa aj o spôsoboch tvorby
choreografie, ktoré boli spojené aj s
ukážkou tanca Kysuce – Oščadni-
ca. Prebiehala živá diskusia o tom,
ako sa tvorila choreografia, čo treba
zmeniť, aby tanec bol zaujímavejší,
napr. viac využiť neznáme prvky v
tanci, či prispôsobiť choreografiu
veku detí.
Nina Janešíková vysoko ocenila
organizáciu workshopu zameraného na folklórny tanec a súčasné dianie vo folklorizme. Myslí si, že podnety lektorky Miroslavy Palanovej
boli trefné a pre vedúcich a členov
folklórnych kolektívov motivujúce.
Organizáciu podobných workshopov a seminárov považuje za dobrú
cestu k šíreniu osvety medzi členmi
súborov a skupín.
Pozitívne ohlasy účastníkov
workshopu potvrdili, že takéto
semináre majú zmysel. Pomáhajú rozširovať vedomosti a tanečné
zručnosti tanečníkov a prinášajú
nové postrehy a pohľady pre vedúcich folklórnych kolektívov. A aj
keď sa podujatie konalo v komornom prostredí klubovne Turčian-
skej knižnice, bolo pre všetkých zúčastnených prínosom a inšpiráciou.
Ďalšie stretnutie folkloristov
v rámci projektu „Turiec tancuje a
spieva“ bude zamerané na hudobné
variácie, spev a spevácke inšpirácie
vo folklóre.
Projekt finančne podporuje MK
SR v rámci svojho dotačného systému.
Monika ONDRUŠOVÁ,
TKS
kultúra 29
Obecné noviny • 19. november 2013
Mitrovanie alebo aj valaské hody boli
bodkou za pastierskou sezónou
Už je Mitra, aj po Mitre... - je názov ľudovej piesne, v ktorej sa spieva o ukončení pastierskej sezóny.
Tak to bolo aj v sobotu 26. októbra na Salaši pod Maginhradom vo Veľkých Teriakovciach, kde sa konal
druhý ročník podujatia Slovenské mitrovanie.
M
itrovanie alebo
valaské hody či
sviatok ovčiarov
sa viaže k 26.
októbru - dňu
sv. Demetera alebo Mitra, kedy sa
končí pastierska sezóna. Bačovia
a valasi sa v tomto období vracali
do dedín, v kostole obetovali syry
a po vyúčtovaní sa s majiteľmi
oviec sa zúčastnili na spoločnej
hostine. Práve na tento takmer
zabudnutý zvyk nadväzuje podujatie Slovenské mitrovanie, počas
ktorého boli pre návštevníkov
podujatia pripravené ukážky prác
na salaši, hudba a tance valaskej
kultúry, výstava a ďalšie sprievodné aktivity.
Lákadlom bola aj vôňa a skvelá
nálada, ktorá sa šírila v okolí ôsmich súťažných družstiev z celého
regiónu. Tie si zmerali sily vo varení baraních špecialít, čím zároveň
prezentovali rôzne spôsoby spracovania baranieho mäsa. V ponuke súťažných jedál prevládal baraní
perkelt, kapustnica, guľáš a plnené
pečené rebrá s rôznymi prílohami,
s ktorými zvíťazilo družstvo Kokavskí gurmáni. Druhé v poradí
skončili dôchodkyne z Hrachova a tretie miesto získali Havrany
z Lukovíšť.
Celkovú atmosféru počas dňa
dotvárali heligonkári Jaroslav Petrinec, Andrej Kamenský, Ján Kožiak
a Ľubomír Zvara, ku ktorým sa v
záverečnom kultúrnom programe
pridali folklórne súbory Vepor z
Klenovca, Kokavan z Kokavy nad
Rimavicou, Rimavan z Rimavskej
Soboty, Laznícky výber a Mladosť
z Banskej Bystrice, ako aj fujaristi
z Kotošky a Dušan Ceber. Bodkou
za podujatím bolo posedenie a voľná zábava pri ľudovej hudbe FS Vepor z Klenovca, ktorou sa ukončilo
dvojdňové vzdelávacie a propagač-
né podujatie Slovenské mitrovanie. Jeho cieľom bolo spropagovať
tradičné ovčiarstvo, život na salaši,
zvykoslovie, hudobný a tanečný
folklór našich predkov z tejto oblasti, čo sa nám vďaka všetkým
spoluorganizátorom, dobrovoľníkom a účinkujúcim podarilo. Naše
poďakovanie patrí aj mediálnym
partnerom podujatia - Rimava.
sk a RTVS - Rádio Regina Banská
Bystrica za intenzívnu propagáciu
podujatia.
Hlavným organizátorom podu-
jatia bola Miestna akčná skupina
MALOHONT a Salaš pod Maginhradom Veľké Teriakovce v
spolupráci s odborným garantom,
ktorým bola Katedra životného
prostredia Fakulty prírodných vied
UMB Banská Bystrica. Spoluorganizátorom výstavy konanej v mlyne bolo Gemersko-malohontské
osvetové stredisko Rimavská Sobota a občianske združenie OZVENY Hrachovo. Autorom myšlienky
podujatia je etnológ a andragogik
PhDr. Ivan Murín, PhD. z UMB
Miestni výtvarníci rozžiarili hrou svetiel
historické námestie
Organizátori banskobystrickej výstavy plánujú pokračovať v projekte Spoločne pre naše námestie
aj v budúcnosti.
M
esto Banská Bystrica
v spolupráci so spoločnosťou LEDeco solution, s. r. o., a ďalšími partnermi
prinesú od 12. do 24. novembra
jedinečnú výstavu pod názvom
LIGHT EXPO BB:svetlo&design.
Exponáty výstavy prvýkrát rozžiarili Námestie SNP 12. novembra o 19. hodine pred budovou
radnice a historickému námestiu
tak vdýchnu novú atmosféru.
Spojenie svetla, umenia a symboliky do jedinečných umeleckých diel z rúk miestnych výtvarníkov je jednou z aktivít, ktorými
chce vedenie mesta pritiahnuť pozornosť širokej verejnosti na Námestie SNP a prispieť tak k jeho
atraktivite v rámci projektu Spoločne pre naše námestie. V úsilí
pokračovať v projekte revitalizácie centra mesta s prihliadnutím
na prezentáciu jeho historického,
duchovného a umeleckého dedičstva tak Banskobystričania ako
jediní na Slovensku môžu obdivovať diela, ktoré sú výsledkom hry
svetla a umeleckého cítenia ich
autorov.
„Projekt Spoločne pre naše námestie postupne napĺňame a aj
vďaka novému zelenému asfaltu,
zásadám pre prevádzkovanie letných terás či zaujímavým podujatiam robíme z Námestia SNP reprezentatívne a atraktívne miesto
pre Banskobystričanov aj návštevníkov mesta," uviedol prednosta
MsÚ Miroslav Rybár.
Svetelné umelecké objekty sú
orientované na históriu a súčasnosť Banskej Bystrice. Svojou atmosférou vťahujú návštevníkov
Námestia SNP do sveta fantázie
a umenia. Nádherné umelecké
dielo v podobe sochy anjela, ktoré vytvoril miestny výtvarník Igor
Latta, pripomína symbol Banskej
Bystrice a zároveň spája túto aktivitu s blížiacim sa obdobím adventu.
„Verím, že Banskobystričania
ocenia našu snahu prinášať nové
a zaujímavé aktivity a projekty,
ktoré prezentujú Námestie SNP,
doslova v novom svetle a robia tak
naše námestie atraktívnym. Jedinečná výstava, ktorá na Slovensku nemá obdobu, LIGHT EXPO
BB:svetlo&design, prináša historickému námestiu novú tvár a ja
sa na túto premenu veľmi teším.
Podporu domácich umelcov vnímam v tomto prípade ako ďalšiu
pridanú hodnotu," uviedol primátor Peter Gogola.
Organizátori výstavy plánujú
pokračovať v tomto projekte aj v
budúcnosti a rozšíriť tak svetelné
objekty na celé Námestie SNP.
Martina KANISOVÁ,
hovorkyňa primátora
Banská Bystrica v spolupráci
s manželmi Stanislavou a Jaroslavom Zvarovcami z Klenovca.
Podujatie finančne podporilo
Ministerstvo kultúry SR a Banskobystrický samosprávny kraj. Časť
aktivít bola spolufinancovaná z
Európskeho poľnohospodárskeho
fondu pre rozvoj vidieka v rámci
Programu rozvoja vidieka SR 2007
- 2013, opatrenie 4.3 Chod MAS.
Miroslava KUBALIAKOVÁ,
manažérka MAS MALOHONT
Noc divadiel opäť
aj v Prievidzi
Noc divadiel je už 4. ročníkom
noci plnej predstavení, umelcov, výnimočných zážitkov pre
všetkých priateľov umenia.
Podujatie Noc divadiel v Prievidzi sa uskutočnilo
17. novembra od 18. h
do skorých ranných hodín.
V dome kultúry sa predstavili
úspešné regionálne ochotnícke súbory Divadlo „A“ a Divadlho SHANTI, o. z., v troch divadelných predstaveniach, a to
v hre Psie srdce od Michaila
Bulgakova, trpkej komédii na
motívy A. Paasilinnua Chlpatý
sluha pána farára, ktoré režíroval Jozef Krasula a rozprávku Čertovská škola (režisér
Vojtech Bartko).
Hosťom 4. ročníka bolo
Súkromné konzervatórium
Dezidera Kardoša, ktoré sa
predstavilo Muzikálom
8 rozhnevaných žien a nechýbalo ani predstavenie Pocta
Jozefovi Bednárikovi, v ktorom
odzneli piesne z muzikálu Dracula v podaní Andrey Mokrej
a Vojtecha Bartka.
(ďur)
regiónov
30 tlačivá/z
19. november 2013 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam od 1. decembra 2012
Spomienka na rodákov vo Valči
Nadväzne na ustanovenie § 99d ods. 4 zákona
č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom
poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné
odpady v znení neskorších predpisov Ministerstvo
financií Slovenskej republiky vydalo Opatrenie z
20. augusta 2012 č. MF/020058/2012-722, ktorým
sa ustanovujú vzory priznania k dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a
dani za nevýherné hracie prístroje. Pre daňovníkov ako aj pre mestá a obce to znamená, že od 1.
decembra 2012 budú platiť tieto tlačivá priznania k
miestnym daniam.
Pri grafickej úprave nových vzorov tlačív uvedených priznaní sme tak ako v minulých rokoch
spolupracovali s Obecnými novinami. Preto sú
tlačivá k miestnym daniam ponúkané pre mestá a
obce prostredníctvom Obecných novín po vecnej
i grafickej stránke zhodné so vzormi priznania k
miestnym daniam, ktoré tvoria prílohu citovaného
kultúrnom dome vo Valči
sa 17. novembra uskutočnila spomienková slávnosť
Rodáci a osobnosti... ich srdce bilo
pre Valču, na ktorej si pripomenuli
rodákov a osobnosti z obce Valča.
Slávnosť sa začala spomienkovou
slávnostnou svätou omšou na rodáka Imricha M. Korauša v Kostole Panny Márie v Kláštore pod
Znievom a spomienkovou slávnostnou svätou omšou na rodákov
v Kostole Povýšenia Sv.Kríža vo
Valči, na ktorej účinkovali členovia
spevokolu Valčan. V Kultúrnom
dom vo Valči sa potom uskutočnila
opatrenia, čo nemožno jednoznačne konštatovať
pri tlačivách propagovaných inými subjektami.
Zdroj: MF SR
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o.
Distribúcia tlačív
Smrečianska 29
811 05 Bratislava
alebo faxom na čísle: 02/446 311 95, 02/ 446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar Borisová,
tel.: 02/ 446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120.
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované. Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka (F1.1 a P2.1) a poučenie na
vyplnenie tlačiva ( F1.11 a P2.11) 0,17 €, ostatné tlačivá 0,10 € s DPH. Pri zasielke poštou k cene tlačív
fakturujeme poštovné a balné.
V
spomienková slávnosť, na ktorej si
hudobno-speváckym vystúpením
Koleda pre zosnulých a prednesom vybraných literárnych ukážok
pripomenuli rodákov a osobností
z obce Valča. Súčasťou podujatia bola aj výstava kníh a obrazov
spisovateľa J. Andela a výstava
drevorezieb a plastík turčianskych
neprofesionálnych rezbárov. Organizátormi podujatia boli Turčianske kultúrne stredisko v Martine,
obec Valča, MS Martin, Dom MS
v Žiline a MO MS vo Valči.
(ts-ocú)
Opravy na Pezinskej Babe finišujú
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25% z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
2.
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na viac účelov (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
Počet
T
echnicky boli opravované
úseky cesty dokončené 15.
novembra, sprejazdnia ich
po kolaudácii. V tomto roku šlo o
najnákladnejšiu investíciu, predpokladané náklady dosiahli 2,3
milióna eur. Ak by Bratislavský
kraj k rekonštrukcii nepristúpil,
hrozil by úplný zosuv časti telesa. S rekonštrukciou troch havarijných úsekov na ceste II/503 z
Pezinka do Perneka začala župa
začiatkom júla. Všetky tri úseky
opravovali naraz v rámci jednej
stavby. Na Pezinskej Babe bola
porušená stabilita, vytvárali sa
pozdĺžne trhliny a zosúvali sa
časti vozovky. Havarijný stav cesty na Pezinskej Babe spôsobili
vek cesty, vlhkosť a nerešpektovanie zákazu prejazdu ťažkých
nákladných áut.
(rac)
Katarínske dni
v Handlovej
Vysadili nový
ružový záhon
V Handlovej sa na Námestí
baníkov 22. a 23. novembra uskutočnia Handlovské
Katarínske dni 2013. Začnú
sa v piatok 22. novembra o
16. h slávnostným udeľovaním ocenení mesta vo veľkej
zasadacej miestnosti MsÚ v
Handlovej, na ktoré o 18.30
h nadviaže koncert spojený s
uvedením do života nového
Vianočného CD Handlovského komorného zmiešaného
speváckeho zboru ARTANNO
pri ZUŠ a DK Handlová v
Kostole sv. Kataríny. Hosťom
podujatia bude Třinecký
komorný ženský spevácky
zbor Camerata. V sobotu 23.
novembra sa o 17. h v Kostole sv. Kataríny uskutoční
slávnostná svätá omša. Podujatie vyvrcholí Katarínskou
country veselicou v DK Handlová, na ktorej bude hrať
obľúbená handlovská kapela
B 2 Akustick Bluegrass.
Séria revitalizácií verejných priestorov v bratislavskej MČ Ružinov
pokračuje. Po obnove
predzáhradok na Komárnickej a Kupeckého
ulici prišiel na rad ružový
záhon na Martinčekovej ulici. Obyvatelia ho
vysadili spolu so starostom Ružinova Dušanom
Pekárom, ružinovskými
poslancami a zamestnancami miestneho úradu
do krajšej podoby. „Tento
kvetinový záhon má vyše
40 rokov a zostala z neho
už len časť, teraz pribudli
nové ruže a neskôr ho
doplníme trávnikom,“
povedal starosta. Na
revitalizáciu verejných
priestranstiev na Kupeckého, Komárnickej
a Martinčekovej získala
mestská časť Ružinov
grant z Nadácie SPP.
(ts-msú)
(št)
monitor
31
Obecné noviny • 19. november 2013
Z návodu na podvod viní exstarosta
Olče exministra
Bývalého starostu Zemianskej Olče čaká súd pre subvenčný podvod.
K
eď pred siedmimi
rokmi
rozdávalo
ministerstvo školstva dotácie na obnovu škôl v havarijnom stave, ušlo sa 116-tisíc eur
aj Zemianskej Olči v Komárňanskom okrese.
Po štyroch rokoch kontrola
zistila, že peniaze vtedajší starosta Ladislav Komjáti (nominant SMK) neminul na opravu
telocvične. Obec teraz musí dotáciu aj rovnako veľké penále do
troch rokov vrátiť, čo je pre ňu
likvidačná suma.
Exstarosta je podozrivý zo
spáchania subvenčného podvodu. Z peňazí nenechal opraviť
telocvičňu, ale veľkú sálu spoločnosti Megart, a to napriek tomu,
že dotácia sa mohla vzťahovať
len na objekt obce. Aby tento
problém vyriešil, uzavrel so súkromnou spoločnosťou zmluvu o
dlhodobom prenájme na 1550
eur mesačne. Ako nevýhodnú ju
nový starosta Gustáv Magyarics
vypovedal.
Deti do sály cvičiť nechodili,
lebo je ďaleko od školy, a telocvičňa zostala v havarijnom stave.
Komjáti obvinenia z podvodu
odmieta, tvrdí, že peniaze využil na účel, ako žiadal. „Veď taký
neskúsený úradník na takých
vysokých miestach nemôže byť,
že poskytne peniaze na niečo, na
čo som nežiadal,“ hovorí Komjáti a dodáva, že od začiatku pýtal
peniaze na prestavbu priestoru
súkromnej spoločnosti.
Tvrdí, že postup cez zmluvu
o dlhodobom prenájme mu po-
radil vtedajší minister školstva
László Szigeti z SMK. Podľa informácií SME takto vypovedal
na polícii. Pri konfrontácii s bývalým ministrom však hovoriť
odmietol. Szigeti potvrdil, že sa s
Komjátim pozná, aj to, že ho pre
Olču vypočúvala polícia. Odmieta, že by úradníkom dal pokyn na vyplatenie dotácie. „Mali
sme na to aparát.“
Komjátiho slová však na výsluchu potvrdili úradníci ministerstva a Krajského školského
úradu z Nitry. Povedali, že žia-
Kritizovali memorandum o rozpočtovej zodpovednosti
Kritická situácia je vraj v malých obciach, ktoré majú napäté rozpočty. Červený kríž rozbieha pre ľudí
z regiónu linku sociálnej pomoci.
M
emorandum o rozpočtovej zodpovednosti bolo
témou stretnutia starostov Tribečsko-inoveckého regiónu
(TIR), ktoré sa uskutočnilo 8. októbra. Predseda TIR Peter Baláž
informoval starostov, že na Rade
ZMOS prebehla búrlivá diskusia,
pre ktorú sa uskutočnilo aj zasadanie rozšírenej Rady ZMOS, na ktorej sa zúčastnili ďalší zástupcovia z
regiónov.
Starosta Solčian Juraj Soboňa
označil rozšírený snem za formalitu, keďže ďalší pozvaní starostovia
nemali právo hlasovať. „S memo-
random o rozpočtovej zodpovednosti sa nemôžem stotožniť už od
začiatku a domnievam sa, že ním
boli porušené ústavné práva samospráv. Ministerstvo financií sa
nám pre memorandum vyhráža
krátením podielových daní. Kritická situácia je najmä vo viacerých
menších obciach, kde šetrenie ide
často na úkor bezpečnosti,“ povedal Soboňa.
Peter Baláž tiež kritizoval zákon
o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa neho ho často zneužívajú študenti, ktorým mesto musí
často vypracovávať celé state dip-
lomových prác. Podľa neho je tiež
zbytočné zverejňovať zmluvy do
1000 eur, keďže iba zbytočne zahlcujú weby samospráv.
Starostom sa tiež prihovorila
riaditeľka Slovenského Červeného
kríža v Topoľčanoch Martina Martonová, ktorá navrhla usporiadanie
starostovskej kvapky krvi, ktorá by
sa mala konať 6. decembra.
Určená by bola hlavne pre zamestnancov obecných úradov.
„Samozrejme, sme ochotní zorganizovať aj mobilné odbery krvi po
obciach, jedinou podmienkou je,
aby prišlo aspoň 30 darcov,“ do-
dala.
Červený kríž začína od budúceho mesiaca prevádzkovať linku sociálnej pomoci, ktorá bude určená
pre ľudí v núdzi. „Ak bude niekto
potrebovať akúkoľvek pomoc,
sprevádzanie na návštevu lekára či
nakúpiť, budeme mu k dispozícii
bez ohľadu na vzdialenosť od Topoľčian. Je jedno, či je z Jacoviec
alebo zo Svrbíc,“ povedala Martonová.
ECHO
(Bánovce-Topoľčany-Partizánske),
31. 10. 2013
Kaštieľ v Kľúčovom stále čaká na svoju rekonštrukciu
V roku 2007 historickú budovu kúpila talianska spoločnosť AD Real Estate, momentálne zvažuje jej
spätný odpredaj.
Č
o bude ďalej s kľúčovským
kaštieľom opäť zvažuje mesto i jeho talianski
vlastníci. Kaštieľ už dlhšie chátra
napriek tomu, že ho mesto predalo ešte v roku 2007 talianskemu
investorovi AD Real Estate, ktorý mal záujem ho zrekonštruovať
a urobiť z neho hotel. Odvtedy
sa však žiadne zmeny ani rekonštrukcie neudiali.
V septembri navštívili zástupcovia talianskeho investora radnicu v Nemšovej, aby rokovali o
odkupnej cene za kaštieľ. Mesto
im navrhlo sumu 120-tisíc eur,
investor si nechal čas na rozmyslenie. Cena, za ktorú však Taliani
kaštieľ kúpili, bola vyššia, 133-tisíc eur.
Podľa slov prednostky Ivety
Jurisovej taliansky investor mal
záujem odpredať kaštieľ za rovnakú cenu, ako ho odkúpil. „Mesto
mu však vysvetlilo, že aj keď bude
záujemca o kúpu kaštieľa, pravdepodobne nebude schopný odkúpiť
kaštieľ za rovnakú cenu, ako ho oni
kúpili,“ vysvetlila Jurisová., ktorá
poukázala aj na fakt, že v čase, keď
Taliani kúpili kaštieľ, bol boom v
nehnuteľnostiach,
medzičasom
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
však majetok stratil na cene, preto
nemôžu rátať s tým, že niekto kúpi
nehnuteľnosť za rovnakú cenu.
Podľa Jurisovej záujem o kaštieľ
prejavilo viacero záujemcov, avšak
nepredložili konkrétnu cenovú
ponuku, za akú dokážu kaštieľ
kúpiť. Po stretnutí v Nemšovej si
podľa slov Jurisovej zisťovali aj
stav územného plánu v danej lokalite, či sú možné zmeny. „Zistili
však, že to nie je možné,“ objasnila Jurisová.
Taliani si vypýtali na rozhodnutie dva týždne, čo však už uplynulo
a odvtedy znova nekomunikujú.
Nemšovský poslanec Jozef Rea,
ktorý mal o kaštieľ záujem už
v minulosti, hovorí o celej zmluve
ako o veľmi nevýhodnej. Mesto
vtedy predalo pozemky i kaštieľ
za nízku cenu. „Znalec však
ohodnotil samotný kaštieľ bez
pozemkov na sumu 4,5 milióna
vtedajších korún,“ vysvetľuje Rea.
Podľa Reu sa reálny kupec určite
nenájde a mesto bude musieť nakoniec kaštieľ odkúpiť a zároveň
si zobrať úver.
Trenčianske noviny,
4. 11. 2013
dosť nespĺňala kritériá. O dotácii
rozhodol podľa nich minister.
Bývalý starosta nemusí byť
jediný, kto bude čeliť obžalobe
z podvodu. Obavy môže mať
pracovník ministerstva školstva,
ktorý dotáciu neoprávnene poskytol.
Aj týmto smerom prebieha vyšetrovanie. Nikto ale zatiaľ obvinený nebol, a tak prokuratúra
konkrétne mená neprezradila.
Nitrianske noviny,
5. 11. 2013
Svidníčania
podpísali
zmluvu s ďalším
poľským
partnerom
Vedenie mesta 25. októbra
urobilo ďalší krok k otvoreniu sa zahraničným partnerom a podpísalo zmluvu s
poľským mestom Jaroslaw.
Toto mesto je len 50
kilometrov od metropoly
Rzeszów a v súčasnosti
je jeho primátorom Andrew Wyczawski. „Blízkosť
našich miest i príbuznosť
jazykov robia z poľských
miest našich najbližších
partnerov a tak to je aj v
prípade tohto spojenia.
Zmluvná spolupráca sa
týka kultúrnej, spoločenskej
a hospodárskej oblasti.
Veríme, že aj spojenia so
zahraničnými partnermi pomáhajú rozvoju nášho mesta, prinášajú nové možnosti
pre podnikanie a otvárajú
priestor pre ekonomickú
prosperitu. Sme radi, že aj
takýmto spôsobom šírime
povedomie o našom meste
v zahraničí,“ informovala PR
manažérka mesta Svidník
Kristína Tchirová.
Podduklianske novinky,
4. 11. 2013
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
Turista sa pýta ľudožrúta:
- Toto je váš rodinný album?
- Nie, to je moja kuchárska
kniha!
- Drahá, môžeš mi prezradiť recept na tento koláč?
- Na čo ti bude? Snáď nechceš oslňovať kamarátov
svojím kuchárskym umením?
- Nie, ale urobíme spoločne revolúciu v cementárenskom priemysle.
Ide malý Milanko do mäsiarstva a pýta sa:
- Máte prasačiu hlavu?
- Áno mám, prečo?
- Tak vám treba!
Francúz si pokojne je svoje
raňajky (káva + croissanty + chlieb a maslo), keď
sa k nemu posadí typický
19. november 2013 • Obecné noviny
Američan, žujúci žuvačku.
Francúz ho ignoruje a tak
Američan, ktorého to neteší, začne rozhovor:
- Jete celý chlieb?
Francúz (v zlej nálade):
- Samozrejme.
Američan:
- My nie. My jeme len to,
čo je vo vnútri, kôrky zhromaždíme do kontajnerov,
recyklujeme ich, vyrobíme
z nich croissanty a predáme ich do Francúzska.
Francúz ticho počúva.
Američan nástojí:
- Jete s chlebom džem?
Francúz:
- Samozrejme.
Američan:
- My nie. My jeme na raňajky čerstvé ovocie, potom
pozbierame všetky jadierka, šupky a zvyšky do kontajnerov, recyklujeme ich,
vyrobíme z nich džem a
predávame ho do Francúzska.
Francúz sa spýta:
- A čo robíte s použitými
kondómami?
Američan:
- Vyhadzujeme ich, samozrejme.
Francúz:
- My nie. My ich zbierame
do kontajnerov, recyklujeme ich, vyrobíme z nich
žuvačky a predávame ich
do Ameriky.
Pýta sa ráno manželka manžela:
- V noci si ma kopal, bil,
pľul si na mňa a škaredo si
mi nadával. Čo sa ti niečo
zlé snívalo?
- Nie, ja som nespal.
Mesiac pred skúškami...
Boh:
- Ako to vyzerá so študentmi, učia sa?
Peter:
- Medici sa začali, právnici
a ekonómovia chlastajú.
Týždeň pred skúškami...
Boh:
- Ako to vyzerá so študentmi?
Peter:
- Medici už opakujú, právnici sa začali učiť, ekonómovia chlastajú.
Skúškové...
Boh:
- Už študenti všetko vedia?
Peter:
- Medici to vedia aj odzadu,
právnici dočítali skriptá a
ekonómovia sa modlia.
Boh:
- Modlia? Tak to im pomôžem...
Sedia dvaja mat-fyzáci (on a
ona) na lavičke v romantickom objatí, slnko krásne za-
padá... Ona sa k nemu otočí
a hovorí:
- Drahý, myslíš na to, na čo
aj ja?
- Áno, drahá.
- A koľko ti to vyšlo?
Jožko príde zo školy a hovorí otcovi, že dostal päťku
z matematiky.
- Ako to? - pýta sa podráždene otec.
- No, najskôr sa ma učiteľka spýtala, koľko je 3 x 2.
Odpovedal som, že šesť.
- Veď to je správne!
- A potom sa ma spýtala
koľko je 2 x 3.
- Aký je v tom k***a rozdiel? - rozčuľuje sa otec.
- Presne to som sa jej spýtal
aj ja!
Download

Rada ZMOS víta ochotu vlády SR zvýšiť príjem