Doma v záhrade
JÚL 2014 2. ročník
Pre predplatiteľov 0,55 € Cena 0,60 €
Letný
Rady
Ivana
Hričovského
ISSN 1339-1224
ný
ž
ťa íz
ú
s kv
Liečivé oleje a masti
Dopestujte si
vlastné semená rajčín
Kôň nám dáva
krídla
Izby v skalách
2. strana
ZAUJÍMAVOSTI
Doma v záhrade
Recenzia
Editoriál
U
horková sezóna zvyčajne býva pre záhradkára rušná. Nevie, čo skôr. Či oberať, zavárať,
grilovať, polievať, alebo zvádzať nerovný boj
s burinou. Je tu prvý plný letný mesiac. Možno je
najlepšie nechať nachvíľu všetko tak a začítať sa,
čo a ako robia iní.
Júl prichádza v sprievode množstva plodov.
Otázku ich efektívneho spracovania riešime spolu
s vami v Letnom zaváracom špeciáli. Na štyroch
stranách v prostriedku tohto čísla, ktoré si môžete z novín vybrať a odložiť, ponúkame tradičné
aj celkom neošúchané recepty na spracovanie
hlavných druhov ovocia a zeleniny. Nájdete tu
spoľahlivé recepty na kvasenie či nakladanie uhoriek, osvedčené nálevy, ale napríklad aj recept na
koriandrové pesto, desať druhov leča, čalamády.
Medzi receptami na spracovanie ovocia, samozrejme, nechýbajú obľúbené džemy, šťavy a sirupy, kompótovanie, zmrazovanie, sušenie.
No neobmedzujte sa len na konzumovateľné
pôžitky. Pripravte si z bylín voňavé a liečivé oleje
a masti.
V júlovom čísle nášho mesačníka sa dočítate aj
o liečivých vlastnostiach rôznych ovocných druhov, ale aj nepocukrovanú pravdu o stévii.
V úžitkovej záhrade sa okrem rutinných prác
zbližša pozrieme na menej známe, no o to zdravšie zeleniny ako kvaka či lopúch, povieme si viac
aj o pestovaní baklažánov a o získavaní vlastných
semien paradajok.
V horúčavách isto dobre padne navštíviť unikátne
skalné izby v Brhlovciach.
Ak vás aj v tento rok v júli očarí svojou úrodnosťou starý marhuľový strom neznámej odrody, pokúste sa ho zachovať a rozšíriť. Vyskúšajte trebárs
spôsob, ktorý spolu s mnohými cennými radami
odporúča nestor slovenského ovocinárstva Ivan
Hričovský.
A nezabudnite marhule jesť. A
veľa plávať!
Máločo je teraz také dôležité.
Ján Litvák,
šéfredaktor
Miesto
pre všetkých
N
etrpezlivo čakám na chvíľu, keď sa slnko
vyhupne na oblohu, namieri svoje lúče
do mojej záhrady. Ten okamih je neopísateľný. Pred kým sa odhalí krása tohto okamihu,
vybudí v človeku túžbu uvidieť túto príťažlivú scenériu znovu a znovu. Teraz je záhrada
rozkvitnutá v plnej paráde, ako v minulosti na
ľudovej veselici, keď sa dievky vykrúcali v tanci, ukazovali všetkým na obdiv nielen suknice
pestrofarebných krojov, ale i naškrobené,
čipkované rukávce, ktoré mali bohato nariasené a hrdili sa pôvabom a čarom jedinečnosti
výšiviek. Stojím v záhrade celé hodiny ako solitér.
Vrastená nohami do zeme, očami preskakujem
z kvetu na kvet a pohľadom pozorujem, ako sa
včielky a čmeliaky, ktoré ma pri čakávaní úsvitu dávno predbehli, radostne pasú. Pijú nektár,
zbierajú peľ z bohatej ponuky kvetín. Výsledok
môjho jarného rozhodnutia vysadiť v záhrade
medonosné kvety bol nápad za milión, keď by
sa dal vyčísliť pôžitok z pozorovania všetkých
týchto drobných, usilovných tvorčekov, ktoré
žijú, prilietajú do mojej záhrady ako hostia,
čo sa prišli cez Dni otvorených záhrad pozrieť
na krásu, ktorú dokáže vyčariť len príroda.
VIERA VALACHOVIČOVÁ RYŠAVÁ
Ako si
pričarovať
šťastie
V
iete, čo je to aframón rajský? Prečo
kráľovná zo Sáby obdarovala kráľa Šalamúna balzamom galaádskym?
Rozumiete reči zvierat? V škapuliari
nosíte hviezdicu prostrednú, ktorou
ste nevdojak privábili dotieravého milenca, takže ste znova na ochranu pred
ním zaránky museli zahrabať za hrsť
tekvicových semienok?
Určite vás poteší najnovšia kniha Denisy Fulmekovej Magická sila bylín, ktorá
je prehliadkou poverových zvyklostí
spätých s flórou exotických krajov i našich luhov, hájov, lúk a záhumienkov.
Kniha s ilustráciami Márie Čorejovej
práve vyšla vo vydavateľstve Slovart.
Autorka Denisa Fulmeková má za
sebou desať kníh, či už to boli básne,
ženské romány (Dve čiarky nádeje,
Topánky z papiera), alebo napríklad
Klebetromán, ktorý napísala v spoluautorstve s básnikom Petrom Maczovským.
Kniha Magická sila bylín sa napohľad
vymyká z jej doterajšej tvorby. Zároveň
v nej však autorka nadviazala na svoju
Ktoré práce v ovocnej
záhrade sa spájajú
s júlom?
S júlom sa spája vrchol letného obdobia.
Oberáme neskoré odrody
čerešní – chrupky, višne,
skoršie odrody marhúľ
i broskýň, a hneď po nich,,
okolo 15. júla, aj letné odrody
hrušiek, jabĺk a tiež skorších
odrôd slivkovín, ako napríklad
Katinka, a černíc.
Zavlažujeme jadroviny, kôstkoviny, ale aj drobné ovocie.
Treba pamätať aj na podopieranie obsypaných korún, zvlášť
jabloní, hrušiek, ale aj niektorých kôstkovín.
Po obratí ríbezlí, egrešov, josty
i malín robíme rez. Pri čiernych
ríbezliach odstraňujeme staršie
drevo ako troj- a štvorročné,
a pri červených ríbezliach
štvor- až päťročné. Nezabúdajme, že josta a čierne ríbezle
rodia na jednoročnom dreve,
červené a biele ríbezle na dvojročnom dreve.
Od 15. júla môžeme podľa
oblastí Slovenska očkovať podpníky sliviek, ringlôt, broskýň,
marhúľ, ale aj čerešní a višní.
Podmienkou je dobrá miazga.
Z kôstkovín si najdlhšie drží
miazgu napríklad myrobalán
a mahalebka. V čase sucha sa
odporúča zavlažovanie podpníkov pred očkovaním.
Začíname aj s prípravou pôdy
redakčnú prácu v časopise Orientácia,
zameranom na ezoterickú literatúru a
filozofiu. Napokon, pred niekoľkými
rokmi vydala tiež publikáciu s príbuznou tematikou, v ktorej sa venuje
tarotu.
Ak sa chcete dočítať o bylinách,
rastlinách a tých najnezvyčajnejších
spôsoboch ich použitia, čiže inak ako
z botanického hľadiska, stretnete sa
s iným nazeraním na odveké spojenectvo rastlín a ľudí. Zároveň sa v knihe
stretnete aj so zaujímavými historickými detailmi a esenciálnymi faktmi
z pomedzia rastlinnej ríše a ríše ľudí,
ako aj s overenými poznatkami, ktoré
oddávna jatrili predstavivosť, v chorých udržiavali nádej na uzdravenie
a ostatným poskytovali prinajmenšom
zaujímavé námety na premýšľanie.
V knihe sa napríklad dočítate, že
rozprávkové babičky, ako aj starena
na karte žaluďového esa, ktoré sa
pechoria lesom s nošou haluziny, majú
predobraz v starom zvyku korenárok
zbierať devätoro druhov dreva, aby
jeho žiara liečivým teplom vyliečila
dieťa a aby vyhnala z domu zlých
duchov.
Knihu autorka spolu s troma sudičkami pokrstila príznačne v duchu
svätojánskych obyčajov. Pošibali ju
(knihu) lieskovým prútikom a listom
paprade a posypali zmesou jablčníka,
lipkavca a ďateliny. Podľa slov autorky
nielen štvorlístky prinášajú šťastie. Aj
trojlístky sú cenné a zaujímavé.
JÁN LITVÁK
súťaž
Knihu Magická sila by
bylín
z vydavateľstva SLOVART
získajú traja čitatelia,
ktorí správne odpovedia
na kvízové otázky
z tohto čísla.
Otázky pre
profesora
Hričovského
na letnú výsadbu jahôd.
V korunách stromov odstraňujeme vzpriamene rastúce letorasty. Dajú sa dobre vytŕhať,
pokiaľ ešte nie sú zdrevnatené.
Tento spôsob je veľmi účinný.
V júli robíme aj dodatočnú
prebierku plodov. Zlepšíme
tým ich vyfarbenie, zvýšime
hmotnosť a zabezpečíme tým aj
úrodu pre budúci rok.
Silné a dlhé letorasty černíc
priväzujeme ku konštrukcii.
Koncom mesiaca môžeme
oberať orechy kráľovské na za-
váranie, kým ešte ich škrupina
nie je tvrdá. Oberáme ich ručne,
aby sme nepoškodili tie plody,
ktoré ponecháme na zimné
upotrebenie.
Vetráme skladovacie priestory.
Čitateľ Marek Dym sa pýta,
ako zachrániť a rozmnožiť
starú vynikajúcu marhuľu.
Otázka, ako zachrániť vzácnu
starú odrodu, je nesmierne
dôležitá pre všetky ovocné
druhy. Je to naša úloha, má to
veľký význam aj pre budú-
ce generácie. Starú odrodu
marhule môžeme zachrániť
očkovaním v júli na podpníky,
ktoré má čitateľ k dispozícii.
V záhrade najčastejšie nájde
podpník myrobalán. Môže si
ho aj kúpiť v renomovaných
ovocných škôlkach. Je vhodný
aj podpník St. Julien alebo
podpník Rubira. Dôležité je,
aby to bol vlaňajší výhon alebo
podpník, ktorý je jedno- alebo
dvojročný. Podmienkou je
dobré prúdenie miazgy.
Druhý spôsob spadá do zimného obdobia. Koncom decembra
treba odobrať vrúble a uchovať
ich v chlade v pivnici. V marci
sa robí takzvané spojkovanie alebo počiatkom apríla
vrúbľovanie pod kôru. Vrúbeľ
musí byť nevypučaný a dobre
uložený v chlade a vlhku.
Aké sú prednosti letných
rezov a ktoré momentálne
odporúčate?
Pri správne uskutočnenom
letnom reze nehrozia infekcie
a podporuje sa nimi rodivosť.
Rezné rany sa rýchlo hoja
a menšie rany netreba zatierať.
V súčasnosti stále robíme
Gaucherov rez. Bočné letorasty,
čo vyrastajú z konárikov, ktoré
sú dlhšie ako 15 centimetrov, sa
zakracujú za štvrtým lístkom.
Koncový konárik neskracujeme.
Vzpriamené letorasty vo vnútri
koruny, vlky, treba vytrhnúť.
Hmyz neútočí
Č
meliak bodne iba
v ohrození života,
ak ho pristúpime
alebo stlačíme
v dlani. Osy
nenapádajú
mimo hniezda,
pichajú iba v ohrození, teda pri prudkých
pohyboch rukami. Nie každý hmyz bodá rovnako. Sršeň pichá iba v sebaobrane. Jeho vpich
je bolestivejší ako včelí, ale menej nebezpečný.
Sršne začnú lietať najmä večer do otvoreného
osvetleného okna. Ak zhasneme, zorientujú sa
a vyletia von. U človeka, ktorý nie je alergický,
dochádza k miernemu začervenaniu alebo
opuchu, ktoré môže pretrvať niekoľko dní.
Bolestivé bodnutie môže spôsobiť aj ovad
a mucha bzikavka dažďová, ktorá lieta vo
veľkých rojoch, najmä v horúcich a dusných
dňoch. Aby po vbodnutí nevznikla infekcia, na miesto vpichu
treba priložiť studený
obklad. Podobne
treba ošetriť bodnutie samičky komára
piskľavého.
(dm)
3. strana
AKTUÁLNE
Doma v záhrade
M
oruše, ktorými sa
kedysi sladilo, dnes
akoby stáli na okraji letného sortimentu ovocia.
Spôsobuje to znížená
trvácnosť plodov, ktoré nie
najlepšie znášajú prepravu a nepokúšame sa ich
ani uskladniť dlhšie ako
deň-dva. Kto však má v
záhrade bielu, čiernu alebo
napríklad Trnavskú, alebo
veľmi zaujímavú červenú,
či ružovú morušu, určite
má naštudované všetky
spôsoby, akými možno
 KVÍZ 
Stromové
maliny
zhodnotiť toto vynikajúce
a nesmierne zdravé ovocie
s lahodnou chuťou.
Dozrieva na prelome jari
a leta, v čase, keď dobiehajú jahody a začínajú
dozrievať egreše, ríbezle
a sladnúť maliny. S nimi
majú moruše spoločné aj
pomenovanie – ľudovo sa
nazývajú stromové maliny.
Spojenectvo
s lovcami
Ch
odieva k vám hladná mačka zo susedstva? Skamaráťte sa s ňou! Že
vy mačky nemusíte? To nič. Berte to tak,
že priateľov si treba držať blízko pri tele a
nepriateľov ešte bližšie.
Neuverili by ste, koľko vtákov dokáže mačka v priebehu roka zabiť.
Len tým, že jej poskytnete istotu
pravidelne plnej misky, ju prinútite
zbaviť sa určitej časti svojich lo-
1 Mačky neznášajú
1.
neznáš
ášajú
jú
a) citróny
b) slivky
c) jahody
2. Najmenšia kvitnúca
rastlina je
a) fialka
b) snežienka
c) drobuľka bezkoreňová
Môžete si pri striasaní
a oberaní množstva drobných plodov nazbierať na
zimu aj niekoľko listov.
Keď sa sezóna ovocia skončí, z listov si pripravíte
vynikajúci čaj.
3. Psy sa v Biblii spomínajú
a) 14-krát
b) 140-krát
c) 1400-krát
(jl)
4. Najmenej výživné
plody spomedzi týchto druhov zeleniny má
a) baklažán
b) tekvica
c) uhorka
veckých inštinktov a spohodlnieť. Takouto
cestou nielenže zachránite množstvo užitočného vtáctva, ale tiež v mačke získate
spoľahlivého spojenca v boji s prípadnou
(mk)
inváziou hlodavcov.
5. Polka je mimoriadne kvalitná odroda
a) maliny
b) moruše
c) jahody
6. Pavučina je
a) silnejšia ako oceľ
b) slabšia ako oceľ
c) rovnako silná ako
oceľ
7. Brokolicu pestujeme ako
a) kvetovú zeleninu
b) koreňovú zeleninu
c) listovú zeleninu
inzercia
8. Josta rodí na
a) jednoročnom dreve
b) dvojročnom dreve
c) jedno- aj dvojročnom dreve
9. Najmohutnejším
u nás žijúcim zvieraťom je
a) zubor
b) obor
c) netvor
Správne odpovede
z minulého čísla: 1a,
2b, 3c, 4c, 5a, 6c, 7a,
8a, 9a.
BP - 141502
Správne odpovede na
kvízové otázky z tohto
čísla posielajte najneskôr do 15. júla.
Doma v záhrade
Mesačník
Objednávku predplatného zašlite na adresu:
Petit Press, a. s., distribučné oddelenie,
Lazaretská 12,
814 64 Bratislava, e-mailom:
[email protected]
alebo objednajte telefonicky: 02/323 77 777,
prípadne faxom: 02/59 233 339.
Do objednávky uveďte:
meno, adresu, telefón, e-mail.
Cena predplatného na rok je len 6,60 €.
Redakcia: Lazaretská 12, 811 08 Bratislava.
Šéfredaktor: Ján Litvák, e-mail: jan.litvak@
petitpress.sk.
Grafika: Pavel Ragas.
Za obsah inzercie a platených článkov
redakcia nezodpovedá.
Tlač: Petit Press, a.s., Kopčianska 22,
Bratislava
R
Rozširuje:
Mediaprint Kappa a lokálni predajcovia
M
Mesačník
Doma v záhrade vydáva spoločnosť
PPetit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Spo--ločnosť je zapísaná v obchodnom registri na Okresnnom súde Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 2471/B,
IIČO: 35790253, IČ DPH: SK2020278766.
P
Predseda predstavenstva: Alexej Fulmek.
Č
Členovia predstavenstva: Edita Slezáková, Ľubica
Tomková, Peter Mačinga, Dušan Deván.
T
EEvidenčné číslo MK SR: EV 4742/13
ISSN 1339-1224
Tentoraz knih
hy
z vydavateľsttva
Plat4M Book
ks,
určené pre
záhradkárov
a ovocinárov
v,
posielame
Vladimírovi
Bosákovi z Hlohovca,
Hlohovca,
Anne Ráczovej z Modrian a Viere Valachovičovej z Pezinka.
Výhercom gratulujeme.
Copyright
Petit Press, a. s. Autorské práva sú
C
vyhradené
a vykonáva ich vydavateľ. Autori
v
článkov,
zverejnení v tomto vydaní, si v zastúpení
č
vydavateľom,
vyhradzujú právo udeľovať súhlas na
v
rozmnožovanie
a verejný prenos článkov, ako aj na
r
verejné
rozširovanie rozmnoženín týchto článkov
v
v zmysle § 33 ods.1 písm. a) a d) autorského
zákona.
z
Neoznačené
fotografie: www.fotolia.com
N
4. strana
OVOCINÁRSTVO
Doma v záhrade
Všetky
ovociny liečia
poranenia, silné vyrážky
a ťažko sa hojace rany.
Výborne vplývajú aj na
zahlienenie, žalúdočné
problémy, znižujú zrážanlivosť krvi, ako i hladinu
cukru v nej. Orechová
kúra sa odporúča prakticky pre každou operáciou.
Orechový kúpeľ je zas výborným pomocníkom pri
nadmernom potení nôh.
Šípky sú naj
O tom, že plody obsahujú
obrovské množstvo zdraviu
prospešných látok, je
zbytočné polemizovať. Medzi
najvýznamnejšie patria vitamíny,
minerály, antokyány. Mnohé
však ukrývajú svoju liečivú silu
aj v iných častiach,
zvyčajne v listoch
M
edzi najznámejšie ovociny s liečivými účinkami
patrí baza čierna. V jej
prípade je popri zbere
plodov najbežnejší zber
kvetov. Tie majú charakteristicky podmanivú intenzívnu vôňu a na jednotlivých kroch sa nachádzajú
vo veľkom množstve.
Používajú sa pri nádche,
V
zápale priedušiek a prakticky všetkých chorobách
z prechladnutia. Skvelo
pomáhajú aj pri všemožných bolestia a majú tiež
močopudné a preháňacie
účinky. Okrem plodov
a kvetov sa v prípade
bazy zberajú aj listy a dokonca i korene.
Vynikajúcim liečivým
účinkom vyniká tiež ču-
yslepovanie očiek sa používa
najmä na stredovej osi, konkrétne vo vrcholovej časti. Čas použitia
tohto zásahu sa datuje do prvých
rokov života stromu, čiže od obdobia po výsadbe až do cca 3.-4. roku
života. Zmyslom tohto ošetrenia
je podporiť dominanciu stredníka
a súčasne prebudiť nižšie postavené očká a najmä docielenie lepšieho
odklonu z nich vyrastených výhonov. Technicky sa vykonáva tak, že
po zrezaní stredníka na potrebnú
čoriedka. Jej sušené plody
sú vynikajúcim prostriedkom v boji proti hnačkám.
Sú tiež silným antioxidantom, výborne dezinfikujú
tráviacu sústavu, pôsobia
protikŕčovo a zlepšujú
zrak. Šťava z čučoriedok
sa používa na kloktanie,
ako i na liečenie ekzémov
a akné. Liečivé sú aj jej
listy, ktoré zberáme ešte
pred kvitnutím. Čaj z nich
znižuje obsah cukru
v krvi a je tak výnimočne
vhodný pre diabetikov.
Na srdce hloh
Hloh patrí medzi menej
známe ovocné druhy.
V záhradách sa pestuje
skutočne okrajovo, o to
častejšie sa však s ním
môžeme stretnúť vo
voľnej prírode. Medzi
najbežnejšie druhy patria
hloh jednosemenný a hloh
obyčajný. V prípade hlohu
zberáme v jarnom období
celé súkvetia aj s priľahlými koncovými listami, na
jeseň zas vyzreté červeno
sfarbené plody. Hloh je považovaný za najlepší rastlinný druh proti chorobám
srdca a obehovej sústavy
a to s preventívnym i liečivým účinkom. Posilňuje
srdcový sval, upokojuje
búšenie srdca a arytmiu,
čistí krvné cievy, reguluje krvný obeh, reguluje
tlak krvi, upokojuje.
Jeho užívanie je skvelou
prevenciou proti infarktu,
najmä u ľudí s vysokým
pracovným nasadením,
odporúča je tiež jeho
užívanie po prekonanom
infarkte. Hloh je skrátka
jedným z najnedocenenejších ovocných druhov.
Na najrozmanitejšie kožné
choroby sú vhodné listy
z orecha. Sú to najmä vredy a hnisavé rany, hlboké
Dopln
l kové spôsoby rezu
zu
výšku ponecháme najvyššie postavený púčik a odstránime 4-5 pod ním
vyrastených púčikov.
Tento proces je založený na fyziologickom princípe. Jeden z princípov
rastu a rodivosti, ktorý poznáme, je
aj dominantný rast najvyššie postaveného púčika. V praxi to znamená,
že ako prvý po uvedenom reze začne
rásť prvý najvyšší púčik a za ním
následne tie nižšie položené. Pokiaľ
Zrejme najvyššie množstvo obsahových látok sa
u nás nachádza v šípkach,
ako nazývame plody
ruže šípovej. Za všetky
spomenieme aspoň vitamín C, ktorého sa v nich
nachádza takmer 1000
mg na kilogram čerstvých
plodov. Ich použitie je najvýraznejšie v preventívnej
forme. Používajú sa pri
chorobách ciev, obehového systému, paradentóze
či chrípke. Zberajú sa tiež
korunné lupienky, ktoré
sa využívajú pri liečbe
chorôb priedušiek a pľúc,
čaj z nich má upokojujúci
účinok a vplýva tiež na
zlepšenie trávenia.
Listy jahôd
po celú sezónu
Zaujímavé účinky majú
aj listy jahody. Pre liečivé
účinky však zberáme zásadne listy lesných jahôd,
nie záhradných. Zberáme
ich v priebehu celej vegetácie, vyberáme zdravé
a nepoškodené listy. Užívajú sa pri chudokrvnosti,
nervozite, hnačke a zápalových ochoreniach. Popri
svojich liečivých účinkoch
vyniká tento čaj aj svojou
lahodnou chuťou. Naparené listy sa používajú
tiež vo forme obkladov na
zapálené rany.
Podobne sa používajú
aj listy malín a černíc.
Listy maliny sa užívajú
Hloh posilňuje srdcový
sval, upokojuje búšenie
srdca a arytmiu, čistí
krvné cievy, reguluje
krvný obeh, tlak krvi,
upokojuje.
Zázrak
v černiciach
Medzi obľúbené druhy
drobného ovocia patria aj
černice. Z nich sa pre liečivé účinky zberajú nielen
plody ale i listy. Čaj z nich
sa používa pri hnačke
a kolikách, na upokojenie
vnútorných slizníc. Plody
obsahujú najmä vysoký
obsah kyseliny elagovej,
ktorá prispieva k tlmeniu
rastu tumorov. Spomaľujú tiež proces starnutia,
eliminujú hemoroidy,
čistia krv, posilňujú krvné
cievy, zlepšujú prietok
krvi. Sú tiež významným
analgetikom, pomáhajú
pri infekcii ústnej dutiny
a bolesti hrdla. Vďaka
vplyvu na reguláciu
cukru v krvi a udržiavaniu zdravého trávenia sa
podieľajú na znižovaní
hmotnosti.
na kloktanie pri zápaloch
ústnej dutiny. Potierajú sa
nimi tiež chronické kožné
ochorenia. Čaj z listov černíc sa používa najmä pri
zápaloch žalúdka, čriev,
močových a dýchacích
ciest. Tiež pomáha pri čistení krvi a liečení kožných
ochorení. Čaj z oboch
spomenutých druhov
pôsobí tiež protizrážanlivo a napomáha pri liečbe
hnačky.
púčikov by došlo k nadmernému
rastu terminálnych púčikov postasú druhý a následné púčiky vyslepe- vených pod najvrchnejším, vzájomnej konkurencii z nich vyrastených
né, dochádza k rastu ponechaných,
výhonov a tým súčasne ku tvorbe
nižšie položených púčikov. V tomto
období je už však dominantný výhon množstva výhonov, ktoré by sme
museli, vďaka ich nevhodnému uhlu
dostatočne dlhý a silný na to, aby
začal produkovať rastové hormóny – odklonu, v neskorších týždňoch či
mesiacoch i tak odstrániť. Energia
auxíny, vďaka ktorým sa bráni konkurencii nižšie postavených výhonov vo forme vody a živín, ktorú vďaka
a odkláňa ich do tupšieho uhla, čo je skorému zásahu ušetríme, môže byť
preto využitá perspektívnymi výpre nás žiaducim efektom.
honmi či rozvíjajúcimi sa plodmi.
V prípade nevyslepenia uvedených
OVOCINÁRSTVO
Doma v záhrade
Staré
odrody
5. strana
18. diel
Rome beauty
Stará zimná odroda pochádzajúca z Ameriky, známa aj pod názvom Rímske. Do plodnosti vstupuje
skoro, rodí pravidelne a veľmi bohato. Na polohu
je nenáročná, znáša aj vyššie polohy, vďaka bohatej
plodnosti však vyžaduje radšej dobre vyživované
pôdy. Dobre ju opeľujú odrody Cortland, Delicious,
Jonathan, McIntosh, Wagenerovo, Wealthy. Odroda
je dobrý opeľovač.
Plocho guľovité plody sú veľké, dosahujú hmotnosť až 180 gramov. Šupka je hladká, lesklá, jemne
mastná, pomarančovo
pomar
žltá, z
1/4 prekrytá
prekr
rozmytou
a pruhovanou
pruh
tmavo
karmínovou
karm
červeňou.
ňo Celý povrch
plodu
pl
pokrývajú
charakteristické
ch
biele
b
lenticely.
Dužina
D
je hrubšia,
ši šťavnatá,
sladko
sla
navinutá. Veľmi dobre
znáša
znáš prepravu,
skladovanie
je tiež
sklado
veľmi dobré,
plody
sa
do
neotláčajú. V nevhodnom
počasí bývajú stromy
napádas
né múčnatkou a chrastavitosťou.
Smiřické vzácne
Cenená zimná odroda často omylom považovaná za
odrodu Gallowayské. Vznikla ako semenáč v bývalej zámockej záhrade v Smiřiciach v ČSR okolo roku
1900. Rastie bujne, po štvrtom roku treba vykonávať
len jemný rez s neskracovaním výhonov. Rodivosť
je striedavá, ale z roka na rok bohatšia. Na polohy
je stredne náročná, pôdy uprednostňuje výživné a
vlhké. Konkrétni opeľovači nie sú známi, dobre sa
však opeľuje cudzím peľom. Plody sú veľké, dosahujú hmotnosť 140 gramov. Šupka je hladká, jemná,
citrónovo žltej farby, pokrytá jemne hrdzavými
tmavými lenticelami. Plody slabo voňajú. Dužina
je biela, jemná, šťavnatá, veľmi dobrej chuti, na
vzduchu len mierne hnedne. Dobre sa prepravuje aj
skladuje. Vo vetre plody nepadajú, nevädnú, stromy
sú odolné voči mrazom i chorobám.
Jarabinu
šľachtil aj Mičurin
Jarabina je výnimočne vhodný druh na
kríženie s inými druhmi zo skupiny jadrovín,
výsledkom čoho je množstvo veľmi zaujímavých
a atraktívnych ovocín
S
poločným menovateľom týchto krížencov je nenáročnosť na prostredie.
V krížení každého z nich
bola použitá ako jedna z rodičovských rastlín jarabina,
vďaka čomu môžeme tieto
odrody pestovať aj v ovocinársky menej hostinných
podmienkach. Stromy sú
takisto nenáročné na výživu
a závlahu, chorobami
a škodcami napádané prakticky nebývajú.
Burka – Mičurin uvádza,
že danú odrodu vyšľachtil ako kríženec Sorbus
aucuparia x Sorbus alpina,
v iných zdrojoch sa však
možno dočítať aj o viacnásobnom krížení. Ide o
odrodu vysoko odolnú
voči mrazom, úrodnú, so
sladkokyslými červeno- až
tmavohnedými plodmi.
Dezertná – odroda vzišla
z viacnásobného kríženia
druhov (Sorbus aucuparia
x Aronia melanocarpa) x
Mespilus germanica, čiže
skrížením odrody Likérová s nemeckou mišpuľou.
Považuje sa za najchutnejšiu
Mičurinovu odrodu. Stromy
sú odolné proti mrazom,
rastú pomaly až zakrpatene.
Plody sú stredne veľké,
tmavočervenej farby, tvarovo podobné mišpuli.
Granatina – kríženec medzi druhmi Sorbus aucuparia x Crataegus sanquinea,
ktorý vznikol selekciou pri
generatívnom a vegetatívnom rozmnožovaní. Pokiaľ
ho chceme pestovať vo vyššom pestovateľskom tvare,
treba ho zaštepiť do jarabiny vtáčej. V prípade štepenia do arónie čiernoplodej
rastie slabo. Samoopelivé
kvety kvitnú neskoro a sú
odolné proti mrazom. Plody
dosahujú veľkosť asi 1 cm,
sú pololesklé, tmavočer-
venej farby a dozrievajú
koncom septembra.
Granátová – medzidruhový kríženec medzi Sorbus
aucuparia x Crataegus
sanquinea x Crataegus
laevigata. Vyznačuje sa
najmä veľkými hranatými
plodmi atraktívnej granátovočervenej farby (vo vnútri
sú oranžové), ktorých
veľkosť je porovnateľná
s višňou. Chuť plodov je
príjemná, sladkokyslá, nie
sú trpké a dajú sa využiť
i v cukrárstve. Odroda
dorastá do výšky 3 – 6 m, je
veľmi úrodná a odolná voči
mrazom.
Likérová – kríženec
jarabiny a arónie (Sorbus aucuparia x Aronia melanocarpa). Ide o veľmi zaujímavý
kríženec, materské rastliny
sú jednoznačne rozpoznateľné nielen na plodoch,
ale i listoch. Súplodia sú
stredne veľké fialovočiernej
farby a jemnejšej chuti – nie
sú také trpké ako v prípade
arónie. Odroda obsahuje
najviac cukru zo všetkých
sladkoplodých jarabín a ich
krížencov. Odroda je vysoko
odolná proti mrazom.
Rubínová – pochádza z
medzirodového kríženia S.
aucuparia x Pyrus communis. Plody sú strednej
veľkosti, tmavočervenej
farby, stromy dosahujú 2 až
3 m. Odroda sa vyznačuje
vajcovitým tvarom listov
a cukornatosťou nad 12 %.
Tatarova – kríženec
jarabiny a hrušky (Sorbus
aucuparia x Pyrus sp.), tzv.
sorbopyrus. Plody sú žltej
farby, pripomínajú oskorušu a výpestky sa v súčasnosti dajú komerčne zohnať
i na Slovensku a v Čechách.
Titanovaja (syn. Titan) –
odroda vzišla z kríženia S.
aucuparia „Burka“ x Malus
sp./Pyrus sp. x Pyrus sp.
Ide o 3 – 5 m vysoký strom
plodiaci veľké pretiahnuté
červenkasté až červenohnedé plody hranatého tvaru.
DVOJSTRANU
PRIPRAVIL
MARIÁN KOMŽÍK
6. strana
BYLINKY
Doma v záhrade
Hor sa
na bylinky
Výlet do prírody nemusí byť iba
o turistike alebo hubačke. Príroda je preplnená zázrakmi, ktoré
sú ukryté všade vôkol nás. Jedným z nich je rozhodne i liečivá
sila ukrytá v rastlinách. Tie, ktoré jej majú nadbytok, nazývame
príznačne liečivé rastliny a práve obdobie vegetácie je vhodné
na ich zber
R
astliny, ktoré sme
omylom pokladali za otravné
buriny, ukrývajú
v sebe liečivý zázrak prírody.
Praslička, žihľava, palina,
púpava, pre niekoho všedné
všadeprítomné rastliny, pre
iného zas otravné buriny,
ktoré prácne musí plieť zo
svojich záhonov. A predsa
len, pravda o nich je niekde
inde.
Liečivé bylinky rastú prakticky všade. Množstvo z nich
nájdete priamo vo svojich
ovocných či okrasných záhradkách (púpava, nátržník,
žihľava či dokonca pýr),
množstvo z nich dokonca
vedome pestujeme (tymian,
rozmarín, medovku a pod.).
Užívajú sa spravidla do
čajov, či už ako samostatný
druh, alebo vo forme zmesí.
Vhodné sú pre tento účel
v čerstvom, ako i sušenom
stave, často sa na zlepšenie
chuti kombinujú tiež s nakrájaným čerstvým ovocím.
Možno ich tiež macerovať
a vyrábať z nich bylinné
tinktúry či extrakty. Spôsobov je, samozrejme, veľa,
stačí si len zapnúť Google
a zadať správne kľúčové
slová. Alebo, úplne ideálne,
uvariť si šálku bylinného
čaju a otvoriť si vhodnú
odbornú knižku.
Listy ovocných
druhov
Samostatnou kategóriou sú
úžitkové rastliny, ktoré popri
svojej úžitkovej hodnote, pre
ktoré ju pestujeme, skrývajú
v sebe aj liečivú silu. Typickým príkladom sú listy mnohých ovocných druhov, ako
napríklad maliny, černice či
jahody alebo moruše. Tiež
plody niektorých ovocných
druhov patria medzi známe
a významné liečivá. Sú to
napríklad čučoriedky, šípky
či brusnice, ale tiež arónia,
rakytník alebo obľúbená
kustovnica čínska.
Do prírody chodíme na
bylinky spravidla dvomi
rôznymi spôsobmi. Buď sa
Liečivé bylinky rastú
prakticky všade.
Množstvo z nich
nájdete priamo vo
svojich ovocných či
okrasných záhradkách
(púpava, nátržník,
žihľavu či pýr).
vyberieme špecializovane,
výhradne na vopred vybratý
bylinný druh, alebo ideme
náhodne. V prvom prípade
ide zväčša o sezónny zber,
keď kvitne konkrétny druh,
o ktorý máme záujem. Sú to
napríklad prvosienky, lipa,
baza či šípky. V druhom
prípade sa vyberieme na
bylinky náhodne. Proste si
vezmeme košík, vyrazíme na
lúku či do lesa a nazberáme
Harmanček
Ľubovník
si z toho, čo nám v aktuálnom období príroda ponúka.
Vhodné je v tomto prípade
vziať si so sebou aj atlas
liečivých rastlín, ktorý je pri
zbere skvelou pomôckou.
Čo najďalej
od ciest
Ponúknuť však možno ešte
i tretí spôsob zberu byliniek.
Jeho princípom je „nikdy sa
nevracať z lesa naprázdno“.
Levanduľa
Brusnica
Lastovičník
Nechtík
Čiže pokiaľ vám hubačka
nevyšla alebo máte v košíku
stále podozrivo veľa voľného
miesta, pristavte sa na okraji
lesa a doplňte ho nájdenými
bylinkami. V danom momente síce nepotešia tak ako
huby, ale neskôr rozhodne
zahrejú a ulahodia telu i duši.
Záverom drobná rada. Nikdy
nezbierajte bylinky blízko
cestných komunikácií. Bohato zakvitnutý ker bazy na
kraji cesty vyzerá síce lákavo,
ale obsahuje oveľa viac škodlivín ako ten o 300 metrov
ďalej na okraji lesa. Na toto
môžeme myslieť už pár
týždňov vopred a pri svojich
lesných prechádzkach si
vhodné lokality pre neskorší
zber vytypovať. Platí tu len
jednoduché pravidlo – čím
ďalej od ciest a sídiel, tým
lepšie a najmä zdravšie.
MARIÁN KOMŽÍK
Pri zbere sa vyhnite
y
rose a cesttám
m
Najväčšiu paletu byliniek nám
však predsa len ponúka voľná
príroda. A keď sa už do nej
vyberieme nejaké nazbierať, je
vhodné držať sa pár základných
pravidiel.
Bylinky zberáme za slnečného
počasia, keď sa už vytratila ranná rosa a nehrozí tak zaparenie
nazbieranej masy.
Vhodnou zberovou nádobou sú
prútené košíky, do ktorých zberáme bylinky do nadýchaných
vrstiev.
Nikdy nezberáme všetky bylinky
zo zbieraného druhu ale nechá-
me časť porastu bez dotknutia,
aby sme zabezpečili rast a rozmnožovanie tohto druhu aj do
budúcna.
Bylinky po návrate domov čo
najskôr očistíme a vysušíme
na tienenom a dobre vetranom
mieste. Ideálne pre tento účel sú
sitá, ktoré si pomerne jednoducho zvládne vyrobiť každý doma.
Vhodné sú tiež i elektrické
sušičky, kde však dbáme na dodržanie nižšej teploty, aby sme
bylinky nespiekli. Druhy s dlhšími stopkami (šalvia, palina,
hluchavka a pod.) môžeme sušiť
tiež zavesené vo zväzkoch.
Bylinky pred sušením nekrájame
na menšie časti. Ich oberanie
od stopiek, prípadne drobenie
robíme vždy až po vysušení.
Pred samotným sušením si
nezabudneme za hrsť čerstvých
byliniek zaliať vriacou vodou
a pripraviť si tak svieži bylinkový čaj.
Usušené bylinky uskladňujeme
v označených priedušných obaloch (vhodné sú papierové alebo
textilné vrecúška) a snažíme sa
ich do jedného roka spotrebovať.
OKRASNÁ ZÁHRADA
Doma v záhrade
K letu neodmysliteľne patrí leňošenie na tráve, večerné posedenie pri grile i bláznivé osvieženie studenou vodou. Ak máte
svoju záhradu, viete, o čom je
reč. Ak si musíte vystačiť s balkónom či terasou, nezúfajte. I tu
môžete vyčariť nádhernú atmosféru
R
astú ako z vody.
Toto slovenské
prirovnanie
platí pri úžitkovej
i okrasnej záhrade priam
dvojnásobne. Dostatočná
závlaha i hnojenie sú veľmi
dôležité počas celého vegetačného obdobia. Horúci
a suchý júl je však výnimkou
aj spomedzi letných mesiacov i všetkých ročných období. Ak chcete, aby z vášho
dvora a záhradky sálala
krása, dobrý pocit a pohodlie, musíte pre to predsa len
čosi spraviť.
Je veľmi dôležité dodržiavať
zásady správneho polievania
a to nielen cez týždeň, ale
i počas víkendu a dovoleniek. Podľa svojho denného
programu sa rozhodnite, či
vám viac vyhovuje polievanie večerné, alebo ranné.
V prvom prípade polievajte
rastliny ku koreňom, aby sa
so zníženou nočnou teplotou
a po celom dni rozhorúčenou
rastlinou nevytvorili podmienky pre huby a plesne.
Polievanie skoro ráno, kým
ešte rastliny spia a majú
nižšiu teplotu, prináša dokonalé osvieženie i na listy,
ktoré stihnú cez deň opäť
preschnúť, je možno pre
rastliny i trávnik výhodnejšie, musíte si však preň
privstať. A to i cez víkendy.
Riaďte sa pravidlom, radšej
viac vody jednorazovo ako
často a málo. Taká závlaha
sa rýchlo odparí a nezanechá
želaný efekt.
Rozhodujúca je i teplota či
kvalita vody. Tak ako lekári
radia nepiť ľadové nápoje,
keď je telo prehriate, tak
i záhradkári vedia, že rastliny by mohli dostať z príliš
studenej vody teplotný šok.
Ak nemáte možnosť zaobstarať si samozavlažovací či
kvapôčkový systém, netýrajte rastliny priamou dávkou
vody z vodovodu.
Každá záhrada znesie
umiestnenie zbernej nádoby
na vodu počas daždivých
dní. Ak už sa zásoby vody
vyčerpali, naplňte v predstihu sudy či nádrže vodou
z vodovodu a nechajte ju od-
stáť do ďalšieho polievania.
Ešte lepšou voľbou je, ak
máte v blízkosti rieku či dedinský potôčik, odkiaľ môžete vodu odčerpať. Tá bude
rastlinám svojím zložením
vyhovovať omnoho viac ako
chlórovaná voda z vodární.
Rozžiarte
záhradu
počas
horúcich dní
7. strana
Rozhodujúca je i teplota
či kvalita vody. Tak
ako lekári radia nepiť
ľadové nápoje, keď
je telo prehriate, tak
i záhradkári vedia, že
rastliny by mohli dostať
z príliš studenej vody
teplotný šok.
Slnečný balkón
je ako Sahara
Sucho škodí najviac rastlinám popínavým a tým, čo sú
vysadené v blízkosti rozpálených domov a múrikov. O to
horšie je to s rastlinami balkónovými, ktoré sú zavesené
na horúcom stanovišti alebo
umiestnené na rozpálenej
dlažbe. Pre malý objem nádoby a plytkejším koreňom
trpia extrémnym prehriatím
najviac.
Ak nemáte dostatok času na
takýto balkón, nezabúdajte
na vodné tienenie a investíciu do samozavlažovacích
nádob, ktorá sa vám vráti
bohatým kvetenstvom či
úrodou. Ak sa vysokých
nákladov obávate, skúste
si pripraviť samozávlahu
doma. Pomalé dávkovanie
z hore dnom prevrátenej
plastovej fľaše plnej vody
alebo podomácky vyrobený
hadičkový, či knôtový systém nebudú naoko vyzerať
až tak dobre, určite však
poslúžia vašim balkónovým
i izbovým rastlinám na čas,
ktorý trávite v práci či počas
celej letnej dovolenky, ktorú
strávite kúpaním sa v mori.
Pri zatienení tiež nemusíte
siahať hlboko do vrecka.
I keď krajšie vyzerajú
prírodné rohože z trstiny
a bambusu, využiť môžete
staré rolety, retrozávesy či
obyčajnú bielu geotextíliu.
Aby vyzerala krajšie, sviežo
a modernejšie, skúste ju namaľovať interiérovými alebo
akrylovými vodou riediteľnými farbami. Siahnite i po
šablónach alebo maliarskych
dekoračných valčekoch.
Atmosféru oázy
netvoria len kvety
Tak ako sa čoraz viac staráme o svoj zovňajšok, štýl
obliekania i zariadenie či
výmaľbu interiéru, nemali
by sme zabúdať ani na
relaxačnú zónu na balkóne, terase i v záhrade. Je to
predsa miesto, kde si môžete
oddýchnuť, posedieť s priateľmi alebo si užiť bláznivé
i spoločenské hry so svojimi
deťmi.
Základ dobrého relaxu je
príjemný a hlavne funkčný
nábytok. Je jedno, či siahnete po lacných domácich,
alebo drahých exotických
drevinách, alebo vás očaril
studený lesk a čistota kovov,
hlavná je vaša spokojnosť.
Ak ste samotársky typ a túžite sa celé leto opaľovať, nikomu nebude prekážeť, že celý
Túžite po skalke či jazierku
s rozkvitnutým leknom, ale nemáte záhradu? Alebo už záhradku, skalku, jazierko, bazén, psíka
i obrovskú trampolínu máte,
a predsa by ste chceli niečo, čo
bude iba vaše a budete môcť
v blízkosti sledovať mikrosvet
rastlín? Máme pre vás tip.
Zoberte veľkú kamennú nádobu,
jej dno vysteľte nalámanými hlinenými črepmi, kamienkami a štrkom.
Substrát zmiešajte s malým štrkom
a pieskom. Zmesou naplňte nádobu
a podľa svojich predstáv do nej vysaďte skalničky. Ak túžite po kultúrnych odrodách, prebehnite inzeráty,
ak vám stačia obyčajné skalné ruže,
poobzerajte sa v okolí skalísk a riek.
Nezabudnite na zálievku.
váš balkón zaberá obrovské
líhadlo. Jednoduchý skladací
stôl a stoličky zaberú málo
miesta a sú vždy po ruke.
Deťom na hranie postačí pár
mäkkých podušiek či sedací
vak. Spomeňte si na svoje
detstvo, ako málo vám stačilo na dekové stanovanie.
Tí šťastnejší, vlastniaci
rozľahlú terasu či celý
dvor s bazénom, to majú so
zariadením jednoduchšie
i náročnejšie zároveň. Nedrží
ich síce malý ohraničený
priestor, zladiť však oddychovú, okrasnú i úžitkovú
časť môže dať poriadne
zabrať.
MARCELA GIGELOVÁ
Minimalizmus je v móde
Ak sa bojíte hmotnosti,
skúste si vyrobiť vlastnú
nádobu z hypertufu,
ktorá je nesmierne ľahká.
Substrát tiež môžete
odľahčiť perlitom alebo
keramzitom.
Druhou voľbou je malé
jazierko. Siahnuť môžete
po špeciálnej nádobe,
ktorá neprepúšťa vodu,
alebo svojpomocne jazierkovou
fóliou alebo silikónovým náterom
takto upraviť hocijakú nádobu. Tú
umiestnite pred naplnením na miesto, odkiaľ ju už nebudete prenášať.
Tento krok si dobre premyslite.
Ak ste si vybrali príliš vysokú
nádobu a chcete vysadiť
plytké rastliny, dno
vyplňte napríklad naopak
prevráteným črepníkom
alebo kameňmi, na ktoré
naukladáte výsadbu. Vodné rastliny vyberajte pocitovo, ale i s rozumom.
Do vody ich osaďte
v plastovom košíku naplnenom štrkom s trochou
ílovitej pôdy. Opatrne dolejte vodou
a nechajte hlinu usadiť.
Jazierko by malo byť umiestnené
v polotieni, pretože slnko zabezpečí
kvitnutie lekien, ale prílišné teplo
spôsobí odparovanie vody a tvorbu
rias.
8. strana
ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA
Rady
do záhrady
V tomto období, keď ovocné stromy naplno
rozvinuli svoje koruny, oveľa viac pracujeme
nielen s prikrývaním pôdy, ale aj so svetlom
a zatienením
S
lnečné stanovisko
si vyžadujú rajčiny,
baklažán, kukurica,
uhorky alebo paprika, či artičoky.
Vyvýšený záhon, ktorý
má tvar pahorka, zaručí
dostatočný prísun svetla
a vzduchu všetkým rastlinám, ak sme ich vysadili
v správnych kombináciách.
Hrach nemá rád fazuľu,
paradajky nepestujeme
spolu s uhorkami, zemiaky
nesadíme spolu so zelerom.
Skôr si budú zemiaky rozumieť s mätou. Rebarbora
chce svoje súkromie.
Voskovomliečna
zrelosť
Pri zbere niektorej plodovej
zeleniny je dôležité vystihnúť termín, keď sú plody
v takzvanej voskovomliečnej
zrelosti. Platí to pri cukrovej
kukurici, ale i fazuli alebo
bôbe. Vosovomliečnu zrelosť ľahko zistíme, keď povrch rozrušíme nechtom. Pri
cukrovej kukurici najlepšia
konzumná zrelosť je v čase,
keď z dostatočne vyvinutých zŕn po celej dĺžke klasu
pri rozrušení zŕn nechtom
vyteká mliečna tekutina.
Sú druhy zeleniny, ktoré
budú prosperovať aj v polotieni (Čistec Sieboldov).
Sú rastliny ako špenát,
ktoré uľahčujú ostatným
plodinám príjem živín, či
už rastú v susedstve špenátu, alebo na pôde, na ktorej
sme ho predtým pestovali.
Deje sa to vďaka saponínom, ktoré špenát vylučuje
do pôdy.
rade
záh
D oma v
iteľov 0,55
predplat
ík Pre
níík
o čn
roč
2. ročn
2.
a 0,60
€ Cen
€
014
01
2014
REC 201
RE
AREC
MA
M
Všetko o záhrade
Okrasná a úžitková
záhrada, drobnochov
ana
Rady Iv kého
Hričovs
Doma v záhrade
Takisto ako paprika
má vysoké nároky na
teplo a živiny. Aj pri
ňom sa odporúča pestovanie v skleníku
Ak ste sa stretli s nedobre prosperujúcimi
sadenicami, môže za to
zrejme polievanie vodou
obsahujúcou chlór, na
ktorý baklažán reaguje
veľmi nepriaznivo.
Koreňová sústava
baklažánu sa po vysadení priesad do pôdy
bohato rozvinie. Pri
niektorých odrodách
rastliny v krátkom čase
zmohutnejú. Dorastajú
až do výšky jedného
metra a potrebujú oporu.
Ozdobou každej hriadky
sú baklažány s lesklými
fialovými plodmi, ktoré
sú plné, pevné, ale relatívne ľahké.
Zavše sa stretneme na
trhu aj s bielym variantom baklažánu. Toto
sfarbenie mali plody, keď
sa baklažán začínal v našich podmienkach ešte
len rozširovať, pravdaže,
Baklažán
je ozdobou
hriadky
plody boli oveľa menšie,
približne veľkosti vajca,
čo sa prenieslo aj do pomenovania v niektorých
jazykoch (po anglicky
egg-plant).
Nezabúdajme na
dostatok vzduchu, ktorý
je pre rastliny rovnako
dôležitý ako kvalitná
pôda a vlaha. Môžeme
ich prevzdušniť tak, že
ich zbavíme listov zvnútra a zospodu. Zbavujeme
ich tiež listov, na ktoré
nakládli vajíčka pásavky
zemiakové, ktoré keď
sa premnožia, dokážu rastliny baklažánu
zdecimovať v priebehu
niekoľkých dní.
Na kuchynskú úpravu
sa používajú dobre
dozreté plody. Nenechajme ich zvädnúť. Keď ich
po nakrájaní posolíme,
zbavíme ich mierne
horkej chuti. Hodí sa
do rozličných zeleninových jedál. Niektorí
plody zbavujú šupky,
iní ho tepelne upravujú
osobitne a s ostatnou
zeleninou ho zmiešajú
až tesne pred podávaním. Inšpiráciou môžu
byť recepty balkánskej
alebo arabskej kuchyne,
či už je to džuveč, alebo
napríklad musaka.
Menej známa kvaka
N
a Blízkom východe sa pestuje už štyritisíc rokov. Donedávna bola rozšírenou
koreňovou zeleninou aj u nás. No postupne vymizla v súvislosti s rozširujúcim sa
pestovaním zemiakov.
V tomto období vysádzame na vonkajšie
stanovište predpestované priesady z apríla, ktoré sme spočiatku vyjednotili na 30
centimetrov, do výsledného sponu 30 x 40.
Nemá nijaké mimoriadne nároky na
pôdu. Prekáža jej trvalé zamokrenie, ale
nemá rada ani sucho. Kvaku pestujeme
pre buľvy, ktoré dorastajú do konzumnej
veľkosti v jeseni. Znesú ľahšie mrazíky,
preto ich môžeme ponechať na záhone až
do decembra, ak ich prikryjeme, podobne
ako paštrnák či petržlen.
Kvaka obsahuje veľké množstvo vlákniny.
Je vynikajúcim zdrojom draslíka, obsahuje
vitamín C a karotén a množstvo minerálov. Poznáme rôzne varianty, dužina má
bielu, žltú, zelenkastú alebo fialovú farbu.
ári,
v nekt
Cukor ed a včely
m
€
CENA 0,55
ress.sk
[email protected]
natankujau
DY
– RA
AVIDLÁ
SŤ – PR
NO
– BEZPEČ
auto
KY
– NOVIN
TESTY
j
natanku
S vônou benzínu
Každý mesiac aktuálne
rady pre motoristov
Ako je to u
sťo
s platno
vodičských
preukazov
február
2014
6
onných
Ceny poh ajú, Slovnaft
látok klestento rok
7
očakáva cien
kolísanie
III. ročník
308 SW
Peugeot
litrov
om 610
s objem
mať kufor
jar, bude
príde na
ík
3. ročn
2014 MAREC iteľov 0,55€)
plat
€
(pre pred
Poradíme...
Zdravie naše každodenné
ČIERNY
KAŠEĽ
0
Cena 0,6
SÚŤAŽTE
O SKVELÉ
CENY
IA
SA VRAC
BIELE M
APY
I
NA KOŽ
Á MAŤ
PREČO M
KAŽDÝ
Ý
VLASTN K
UTERÁ
2014
MAREC ÍK
ČN
50. RO
CENA
Prekabáťte Lišiaka
Krížovky pre celú rodinu
0,60 €
EJ ŠÍ
PI S
DI ČN
ČA SO
NA JT RA KÁ RS KY
KR ÍŽ OV
M
OSE N
RÁ ZA
STVI
AC
Ú
NA ENEN
NEZM
CENU
IE
LÚŠTEN
ELÚ
PRE C U
RODIN
TE
VŽDY ZO ZAČIATKU MESIACA
ICH DOSTANETE KÚPIŤ V STÁNKOCH
ROČNÉ PREDPLATNÉ LEN ZA 6,60 €
Lopúch, ktorý väčšina
z nás pozná ako bodliak, sa môže pestovať
ako zelenina. S obľubou ho vyhľadávajú
babôčky a stehlíky
Je to náš najznámejší bodliak. V záhrade veľmi dobre využijeme jeho široké
listy na prikrývanie pôdy.
Bez obáv ich môžeme
pokladať okolo porastov
kultúr, napríklad jahôd.
Lopúch väčší je liečivá
rastlina. Tiež sa môže použiť ako zelenina.
Lopúch
ako
zelenina
V Oriente si vysoko cenia
jeho mimoriadne vlastnosti. Koreň lopúcha je
vhodnou zeleninou pre
diabetikov, blahodarne pôsobí na pankreas
a tvorbu inzulínu. Chuťou
pripomína mandle a môže
sa konzumovať surový, ale
aj tepelne upravený na
všetky zvyčajné spôsoby.
Blahodarne pôsobí aj na
krv, pleť a vlasy. Preto ho
v záhrade neničíme, ale
vysádzame, ceníme si ho
ako každého skvelého pomocníka z rastlinnej ríše.
Na jeho nektári sa v lete
s obľubou hostí babôčka
pŕhľavová. V zime sa jeho
semenami kŕmia spevavce,
napríklad stehlíky.
STRANU PRIPRAVIL
JÁN LITVÁK
9. strana
Doma v záhrade
Letný
Uhorková sezóna je v plnom prúde.
Dozrieva drobné ovocie a zelenina
určená na ďalšie spracovanie,
kompótovanie, zmrazovanie,
sušenie, nakladanie do
sladkokyslých i slaných
nálevov.
I
ba málo druhov zeleniny je možné nechať
na záhone do zimy
(pór, špenát, ružičkový kel, paštrnák, mrkvu).
Väčšinu plodov letných
druhov z hlavnej úrody
môžeme skladovať nanajvýš niekoľko dní. Preto ich
zhodnocujeme teraz počas
najhorúcejších týždňov
roka. Ešte väčšmi to platí
pri drobnom či sezónnom
ovocí. Na toto obdobie má
každý odložených niekoľko
spoľahlivých rodinných
receptov.
Rozlišujeme tri základné
spôsoby, ako uchovať
jedinečné vlastnosti jednotlivých druhov ovocia
a zeleniny pri maximálnom
zachovaní ich farieb i chutí.
Pri zelenine uprednostňujeme zaváranie, zmrazovanie
a sušenie.
Zaváranie je spôsob tepelnej konzervácie potravín,
pri ktorej sa pokrm v
pohári tesne uzavrie
viečkom a ohrieva na
teplotu okolo 85 °C, čím
zabezpečíme pasterizáciu, prípadne použijeme
teplotu vyššiu. Takýmto
spôsobom možno uchovať
uhorky, hrášok, lusky,
paradajky, papriky vrátane
baraních rohov a kápie, ale
aj karfiol, cukinu, mladú
cibuľku, tekvicu, červenú
repu, huby.
Ich chuť vhodne ovplyvníme zložením nálevu a ďal-
šími ingredienciami, teda
koreninami ako bobkový list, čierne korenie,
fenykel, koriander,
horčica, kôpor, ale aj
koreňovou zeleninou
– na kolieska nakrájaným
chrenom, mrkvou, cibuľkou, strúčikmi cesnaku.
Pri nakladaní zeleniny,
najmä uhoriek, do pohárov
vkladáme okolíky kôpru
Červená repa
s chrenom
Červenú repu uvarte domäkka,
očistite a nastrúhajte. Pridajte
nastrúhaný chren, premiešajte a
dochuťte soľou, octom a cukrom.
Môžete pridať aj fenikel. Dobre
premiešanú zmes naplňte do pohárikov. Sterilizujte 20 minút pri
teplote 85 stupňov.
Na tri diely cvikly potrebujete
jeden diel chrenu.
Koriandrové pesto
Koriandrové pesto je voňavejšie
ako bazalkové. Pripravte si ho
doma rozmixovaním veľkej hrsti
koriandrovej vňate, pol hrsti
lúpaných mandlí, štyroch polievkových lyžíc olivového oleja a štyroch strúčikov cesnaku. Dochuťte
ho korením a soľou. Hodí sa na
všetky druhy cestovín.
Z dvoch litrov vody, 100
g soli a pár zrniek celého
čierneho korenia uvarte
nálev. Uhorky podľa veľkosti
prerežte na polovice alebo
štvrtiny. Na dno veľkého
pohára dajte
pár listov viniča (višne alebo duba), kôpor, prípadne
ešte chren, cibuľu či cesnak.
Očistené a na kúsky nakrájané uhorky alebo cukety
poukladajte do 7 dl zaváracích pohárov. Do každého
pohára pridajte 2 PL kryštálového cukru, 1 ČL soli, 1
dl octu, 1 malý bobkový list,
3 zrnká nového korenia, 3
zrnká čierneho korenia, dva
plátky mrkvy, dva plátky
cibule, 1 ČL nasekaného
kôpru a 1/2 ČL horčicových
semienok. Každý pohár
zalejte studenou vodou,
dôkladne uzatvorte a dajte
sterilizovať na 15 - 20 minút pri teplote 85 stupňov
Celzia.
Tip: Takto pripravené
uhorky alebo rezy rôznej
zeleniny, napríklad cukiny,
sú ideálnou prílohou aj
Studeným nálevom zalejte
tak, aby boli všetky ponorené. Zaťažte uhorky, aby
nevyplávali navrch, najlepšie umytými a prevarenými
kameňmi.
Previažte pohár gázou
alebo bavlnenou látkou
a uložte na slnečné miesto.
O tri dni začnú uhorky
kvasiť. Na konzumáciu sú
vhodné o dva až tri týždne.
Vykvasené premiestnite na
chladné miesto.
Podľa starého receptu sa
odporúča na rozbehnutie
mliečneho kvasenie vložiť
Nakladačky
y
od babičky
pre diabetikov, keďže nie
je potrebné variť spoločný
nálev, stačí v jednotlivých
označených pohároch 1 PL
cukru nahradiť
2-3 tabletami umelého
sladidla.
Babičkin
základný
recept na
sladkokyslý nálev
Na 1 liter
ŠPECIÁL PRIPRAVILI
MARCELA GIGELOVÁ,
MARIÁN KOMŽÍK, JANA
KOVAĽOVÁ, RENATA
KUBEČKOVÁ A JÁN LITVÁK
Sladkokyslé
nálevy
Kvasené uhorky
y
uhorky • voda • soľ • hroznové listy (višňové alebo
dubové listy) • kôprová
vňať (prípadne ešte cibuľa
• cesnak • celé čierne korenie)
a listy viniča či višní.
Zmrazovanie uplatňujeme
najmä pri hrášku, fazuli vo
voskovej zrelosti, luskoch,
strúhanej tekvici. Zmrazovať môžeme aj zelené vňate
– kôpor, petržlen, zeler,
ligurček, majorán, šalviu
i mätu.
Prevažnú väčšinu vňatí
či aromatických lístkov si
môžeme nasušiť a uskladniť na tmavom a suchom
mieste. V sušičke či v rúre
si môžeme nasušiť aj koreňovú zeleninu či rajčiny.
Na zaváranie, zmrazovanie
a sušenie použite iba plody,
korene a vňate, ktoré nie sú
poškodené a nie sú zvädnuté. Zbierajte ich podľa
možnosti skoro ráno alebo
večer v ideálnej zrelosti.
Univerzálny nálev
na spodok pohára chlieb
s kôrkou, no skúsení vedia,
že toto opatrenie nie je
potrebné. Mliečne kvasenie
sa pri dostatočnej teplote
rozbehne aj spontánne.
8-percentného octu pripadajú 3 litre vody, 100 g soli,
350 g cukru.
V prípade, že si zvyknete
pripraviť nálev vo väčšom množstve, vyskúšajte
nasledovný recept. Všetku
uvedené prísady rozpustite
v studenej alebo horúcej
vode za dôkladného
premiešania. Nezabúdajte na to, že koncentrácia jednotlivých látok
závisí od množstva
nálevu v pohári. Čím
dôkladnejšie uhorky
do pohára natlačíte,
tým menej nálevu
spotrebujete a preto
by mala byť jeho koncentrácia vyššia.
9 pohárov vody • 3 poháre
octu • 9 lyžíc cukru • 3 PL
lyžice soli • 5 ks bobkových
listov • 15 ks čierneho celého korenia • 5 ks nového
celého korenia.
Všetko spolu priviesť k varu
a nechať vychladnúť. Možno
použiť na akúkoľvek zeleninu
či huby.
Univerzálny nálev
s cukrom aj umelým
sladidlom
• 4 l vody • 1 l octu • 30 dkg
kryštálového cukru • 16 dkg
soli • 40 tabliet umelého
sladidla.
Po uvarení a vychladnutí môžete tento nálev uchovať vo
fľašiach v chladničke. Vhodný
je na uhorky alebo akúkoľvek zeleninu: karfiol, cibuľky,
cviklu.
Na znojemské uhorky
3 l vody • 9 dl octu • 15 dkg
kryštálového cukru • 12 dkg
soli • 40 tabletiek náhradného sladidla • 20 guľôčok
nového korenia.
Všetko spolu priviesť k varu
a nechať vychladnúť. Zaliate
uhorky sa sterilizujú 15 minút
pri 85 °C.
Letný
10. strana
Doma v záhrade
Leto je pre každého ovocinára žatvou
v pravom slova zmysle. Od konca mája
prakticky neexistuje hluché obdobie,
keď by sme došli na záhradu a nenašli
tam dozrievať niektorý ovocný druh
Jahody a čerešne
Sezóna letného ovocia sa
začína jahodami a pokračuje
čerešňami. Tento ovocný
druh má tú čarovnú vlastnosť, že keď ich začneme jesť,
máme problém s tým prestať.
Sezóna čerešní trvá o pár
týždňov dlhšie, preto vďaka
neskorým odrodám si môžeme toto mimoriadne chutné
ovocie dopriať aj v júli, keď
dozrievajú už aj Kordie.
V prípade nadúrody spracúvame čerešne zväčša kompótovaním, výborné sú však aj
vo forme čerešňových guliek,
ktoré následne uskladňujeme
mrazením. Komu sa chce
hrať s odkôstkovaním, nech
rozhodne nevynechá čerešňový džem, ktorý je, paradoxne,
veľmi netradičný, vďaka
čomu skrýva v sebe isté čaro.
Ak máte vo svojej záhrade
klasické veľké stromy čerešní
a na kompótovanie by ste potrebovali skutočne nad pomery veľa zaváracích pohárov,
rozhodne nenechajte svoje
súdky prázdne. Čerešňovica
patrí k obľúbeným aromatickým destilátom a tej domácej
sa kupovaná nepribližuje ani
len omylom.
Ríbezle, egreše,
moruše a maliny
V záhrade v tom istom
čase priebežne dozrievajú
aj druhy drobného ovocia,
medzi ktoré patria najmä
ríbezle, egreše, moruše
a maliny. Každý z týchto
druhov vyniká osobitou
chuťou a atraktívne spestruje
letný jedálny lístok. Ide vo
všetkých prípadoch o ovocné druhy, ktorých plody sa
označujú ako mäkké ovocie,
čo v jednoduchom preklade
znamená asi toľko, že ich
skladovanie je limitované iba
veľmi krátko a preto ich treba čo najskôr skonzumovať.
V ich prípade sa prakticky
vždy stretneme s nadúrodou,
ktorú spracúvame vo forme
ovocných sirupov, marmelád, džemov či ovocných
štiav. Gazdinky a detváky
potešia tiež vynikajúce kolá-
Broskyňový džem
Z
relé broskyne umyte, rozštvrťte
ich a vyberte z nich kôstky. Dajte
ich variť vo vlastnej šťave (ak boli
menej zrelé, podlejte ich trochou
vody), neskôr pridajte cukor a uvarte
na džem. Podľa chuti prepasírujte a
rozmixujte, nemalo by to však byť
pri tomto druhu ovocia potrebné.
Horúce rozlejte do pohárov, uzatvorte a nechajte vychladnúť pod dekou.
Na 1 kg ovocia použiť 400 g cukru.
Mrkvový džús
D
obre umytú mrkvu rozkrájajte
na menšie kúsky a dajte variť
tak, aby bola celá ponorená vo vode.
Uvarte ju domäkka. Zahorúca alebo
zastudena všetko spolu rozmixujte
na hladké husté pyré, pridajte trochu citrónovej šťavy, podľa potreby
doslaďte cukrom a zrieďte ovocným
stopercentným pomarančovým
džúsom. Nalejte do fliaš a skladujte v
chladničke.
Tip: Samotné pyré môžete skladovať
v dobre uzavretej nádobe v chladničke alebo mrazničke a podľa chuti si
ho doriediť džúsom s ľubovoľnou
príchuťou až tesne pred konzumáciou.
Zberáme
a spracúvame
letné ovocie
Rýchly sirup
z drobných bobúľ
Malinový džem
s vôňou škorice
1 kg červených malín
500 g želírovacieho cukru (2:1)
1 ČL mletej škorice
šťava z jedného citróna
M
D
robné bobuľky
(plody bazy, čučoriedky, trnky, černice) očistite, prepláchnite,
dajte do vhodnej nádoby a zasypte
cukrom. Premiešajte a nechajte odležať prikryté 24 hodín. Občas zmes
skontrolujte, či sa cukor samovoľne
rozpúšťa, poprípade zľahka premiešajte. Na druhý deň zmes dôkladne
popučte, prepasírujte a šťavu varte
na slabom plameni približne 15 minút. Nalejte do fliaš a uzatvorené a
vychladnuté uskladnite.
Na 1 kg bobúľ alebo drobného ovocia pripadá 800 g cukru.
Tip: Ak sa vám zdá, že sa cukor
zle rozpúšťa, po popučení zahrejte
ešte neprepasírovanú zmes, kým sa
všetok cukor nerozpustí. Skladovanie
24 hodín by nemalo byť v úplnom
teple, aby zmes ovocia
a cukru nezačala
kvasiť.
aliny preberte a podľa potreby zľahka premyte. V hrnci ich
popučte vidličkou alebo rozmixujte
ponorným mixérom. Pridajte citrónovú šťavu, želírovací cukor a škoricu.
Za stáleho miešania priveďte k varu
a dôkladne prevarte minimálne 5 minút. Naplňte do umytých fliaš, uzatvorte a nechajte uložené hore dnom
približne 5 minút. Hotový džem po
vychladnutí odložte do špajze.
Tip: Džemy pripravované so želírovacím cukrom sú jednoduché pre ich
krátke varenie. Navyše ak siahnete
po želírovacom cukre vhodnom pre diabetikov, urobíte
radosť i blízkym trpiacim
cukrovkou.
Omáčka z čiernych
ríbezlí bez varenia
a sterilizovania
1,5 kg čiernych ríbezlí
1 kg kryštálového cukru
D
ôkladne umyté ríbezle pomeľte
na mlynčeku s nadstavcom na
odšťavovanie. Ak máte istotu, že na
stopkách neboli vošky, môžete ich
pomlieť spolu so stopkami, ktoré
majú tiež zásluhu na chuti. Ak sa
však bojíte znehodotenia, alebo ich
chcete pomlieť na obyčajnom mäsovom mlynčeku a mať tak v džeme
zrniečka, ríbezle pred umytím odstopkujte. Číru šťavu alebo zrniečkovú hmotu zmiešajte s cukrom.
Pomôcť si môžete ponorným mixérom, aby bolo premiešanie dokonalé.
Hotovú omáčku naplňte do sterilizovaných fliaš, uzatvorte a odložte.
Omáčka zhustne do druhého dňa.
Skladujte v chladnej komore. Omáčku
je vhodné v jeseni a v zime užívať
i ako sirup proti kašľu.
Tip: Pokiaľ ste pracovali v úplnej čistote, naozaj netreba
pridávať žiadne konzervan-
Letný
Doma v záhrade
11. strana
Ríbezľ
e ľový sir
i up
Ide o pomerne jednoduchý recept, na ktorý
nepotrebujeme veľa ovocia a vďaka ktorému
si znamenitú aromatickú chuť čiernych ríbezlí
„uskladníme“ aj na neskoršie obdobie.
Marhule obsahujú veľa draslíka,
vitamínu A a ďalších významných
nutričných látok, ktoré sa
najlepšie vstrebávajú pri
konzumácii čerstvých plodov.
če a bublaniny, gazdov zas
ovocné vínka vynikajúcej
špecifickej chuti a úžasnej
arómy.
Marhule
Z druhov veľkého ovocia
prichádzajú na rad marhule. Ich typickým termínom
zberu bol vždy júl, vďaka
dnešným odrodám sa však
zberová perióda výrazne
posunula, takže sa môžeme voňavými marhuľami
potešiť už začiatkom júna,
rovnako ako i v priebehu
augusta. Nosným termínom však stále ostáva
júl. Marhule obsahujú
veľa draslíka, vitamínu
A a ďalších významných
nutričných látok, ktoré
sa najlepšie vstrebávajú
do tela pri konzumácii
čerstvých plodov. Keďže
ide o veľmi úrodný druh
a možnosti jeho skladovania sú obmedzené, treba
pristupovať k spracovaniu
marhúľ každoročne. Najobľúbenejšie sú vynikajúce
kompóty, na ktoré si vyberáme iba pevné plody a pri
sterilizácii dbáme na to, aby
sme ich neprevarili. Táto
chyba sa nám môže vypomstiť mäkkými rozvarenými
plodmi neželanej konzistencie. Mäkké plody spracúvame na džemy a obľúbené
ovocné destiláty, charakteristické svojou marhuľovou
arómou a jemnou chuťou.
Aby sme ich po redestilácii
zjemnili a pozdvihli marhuľovú arómu, nariedime
ich na hladinu v rozmedzí
medzi 45 - 50 % alkoholu.
Broskyne
a nektárinky
Posledným charakteristickým letným ovocím sú
broskyne a nektárinky.
Ide o ovocné druhy veľmi
obľúbené, určené najmä
na priamy konzum. Plody
jednotlivých odrôd zvyčajne dozrievajú na strome
postupne, vďaka čomu
si môžeme dovoliť ich
postupný zber a priebežnú
konzumáciu v čerstvom
stave, keď najviac vynikne
ich jedinečnosť. Nadúrodu
spracúvame najmä formou
kompótovania, kde platí
rovnaká zásada ako pri
marhuliach. Z mäkších plodov je opäť možné vyrobiť
fajnový džem alebo ich
použiť na výrobu ovocných
destilátov.
Medzi letné ovocie patria
aj slivkoviny, višne či skoré
odrody jabloní a hrušiek.
Nepatria však medzi tie
ortodoxne zaužívané letné
ovocné druhy. Preto o nich
viac nabudúce.
ty ani džem variť či sterilizovať. Ak však máte strach,
môžete do zmesi pridať 10 g konzervačného prípravku s obsahom
kyseliny sorbovej.
a uložte do vlnenej
deky.
Tento recept je vhodný aj na prípravu broskyňového, ríbezľového či
malinového džemu.
Višňový džem
s rumom
Višňová griotka
800 g vykôstkovaných višní
300 g kryštálového cukru
1 balíček vanilínového cukru
želírovací cukor 3:1
200 ml vody (alebo višňového
džúsu)
6 PL rumu
O
dkôstkované višne zmiešajte
najskôr s cukrom a vodou.
Pridajte vanilínový a želírovací
cukor. Pomaly priveďte k varu a za
stáleho miešania povarte približne 6 – 8 minút. Odstavte z tepla
a vmiešajte rum. Naplňte džemom
fľaše, uzatvorte a nechajte pomaly
vychladnúť.
Tip: Voňavý rum dodá džemu
šmrnc, navyše alkohol je dobrým
pomocníkom pri konzervovaní.
Marhuľový džem
N
a prípravu džemu si pripravte iba dobre dozreté
ovocie. Marhule umyte, pozor-
U
ne povykrajujte. Môžete použiť
marhule odkôstkované, ale varí sa
aj džem s kôstkami bez pridania
cukru. Je to cesta, ako maximálne
zachovať cenné látky obsiahnuté
v ovocí.
V prípade, že dávate prednosť tradičnému dosládzanému džemu,
na kilogram ovocia použite
približne pol kilogramu cukru.
Môžete si ovocie presýpané cukrom pripraviť večer a džem variť
až na druhý deň. Každý má svoju
obľúbenú konzistenciu, ktorá závisí od množstva odparenej vody,
prirodzene obsiahnutej v ovocí.
Marhule môžete pred prípravou
džemu pomlieť alebo ich iba rozpoliť, aby sa vám v džeme zachovali kúsky ovocia.
Plňte zahorúca do dobre umytých
alebo sterilizovaných pohárov.
Zaviečkujte, otočte hore dnom
myté a vykôstkované višne (asi
2 kg) prekladáme v päťlitrovom sklenenom pohári kilogramom kryštálového cukru (posledná vrstva je cukrová). Pohár
uzavrieme a odložíme na tmavé
chladné miesto na 24 hodín. Na
druhý deň višne zalejeme litrom
rumu. Uzavrieme a vrátime na
pôvodné miesto na šesť týždňov.
Počas tohto obdobia višne aspoň
raz do týždňa premiešame. Nakoniec scedíme a pridáme liter
domácej pálenky alebo vodky, aby
griotka bola silnejšia. Scedené
višne môžeme
natlačiť
do
natla
a
pohárov
– hodia
pohárr
sa k
k zmrzline
či
zm
m
do kok
kokosových
k
guliek,
g lie
gu
e alebo
ako
o maškrta.
Ak vás pri
pomyslení
po
o
na
n višne
strasie,
s
takto
si
t
nimi
oslaďn
te
t život.
Potrebujeme naň:
1/2 litra plodov čiernych ríbezlí (pokiaľ pridáte viac, nič zlé sa nestane)
100 listov z čiernych ríbezlí
šťavu z dvoch citrónov, prípadne 6 dkg kyseliny citrónovej
2 litre vody
1,5 kg kryštálového cukru
prípravok
na konzervovanie
p
Medzi jednotlivými odporúčaniami sa nachádzajú výrazné rozdiely v množstve cukru, ako
aj vody. Uvádzajú sa väčšie i menšie množstvá
týchto ingrediencií. Je na každom z nás, aký pomer si zvolí. Treba to proste vyskúšať a následne
podľa chuti urobiť redšie, prípadne dosladiť či,
naopak, urobiť menej sladké. Tiež osobne nepoužívam prípravok na konzervovanie. Kyselina
citrónová spolu s varom sú dostatočnou zárukou
stability výsledného produktu.
Postup prípravy je pomerne jednoduchý. Plody
a listy ríbezlí dáme do hrnca, zalejeme vodou
a približne pol hodiny povaríme. Plody môžeme
pred samotným varom prepasírovať a použiť tak
namiesto nich čistú šťavu. Uvarenú zmes zbavíme listov, prepasírujeme a pridáme k nej cukor, kyselinu citrónovú, prípadne i konzervačný
prípravok. Povaríme ešte ďalších cca 15 minút.
Následne zahorúca cez husté sitko nalejeme do
vyčistených fliaš a zazátkujeme.
Zamrazené ovocie
V čase plnej úrody myslíme na mesiace, keď záhrada spustne, a hľadáme spôsoby, ako uchovať
čo najviac farieb a chutí zrelého ovocia. Spomedzi rôznych spôsobov spracovania úrody je,
samozrejme, veľmi vhodné aj zmrazovanie.
Najmä pri ríbezliach ide o jednoduchý spôsob,
ako zachovať sviežu chuť pripomínajúcu leto.
Postup je nasledovný.
Obraté ríbezle v hocijakom množstve oplachujeme na sitku a odstopkujeme. Necháme odkvapkať a plníme do nádobiek, najlepšie rôznych
veľkostí. Zaviečkujeme. Okamžite necháme zamraziť. Pred použitím iba nakrátko vyberieme
z mrazničky. Takto uskladnené ovocie sa hodí na
všetky tradičné spôsoby použitia teda na bublaninu, ovocné poháre, ako ozdoba na puding,
a v neposlednom rade si mnohí radi pochutia
iba na čistej chuti ovocia. Týmto spôsobom
môžeme uchovávať aj jostu, maliny a čučoriedky,
dokonca i čerešne alebo višne.
Letný
12. strana
Doma v záhrade
Sezóna
leča
sa blíži
Lečo je balkánskeho pôvodu.
Po nemecky sa volá letscho,
po poľsky leczo. Je také
slávne, že v mnohých
európskych jazykoch znie
foneticky rovnako
P
ríprava leča je
veľmi jednoduchá.
Tu je recept na 4
porcie: 6 paprík, 6
paradajok, 2 cibule, a strúčiky cesnaku. Z paradajok
odstránime šupky rýchlym
namočením v horúcej vode
a nakrájame na mesiačiky.
Červenú, žltú a zelenú
papriku zbavíme jadrovníka a nakrájame na tenšie
pásiky. Cibuľu a cesnak
nakrájame na drobno, a
hneď dáme do rozpáleného oleja. Za stáleho
miešania necháme opiecť
do zlatista. Pridáme pap-
riku, pár minút podusíme,
potom pridáme paradajky
a ešte zmes necháme 3
minúty povariť. Pridáme
mletú papriku, soľ, korenie. Lečo je hotové vtedy,
keď sa paradajka celkom
rozpadla, ale jedlo pritom
nie je vodnaté.
Pri zaváraní niektorí
uprednostňujú tuhšiu
konzistenciu, keďže pri
sterilizácii paprika a paradajky zmäknú. Takisto sa
odporúča zavariť iba papriky s rajčinami a cibuľu
osmažiť až pred konzumáciou.
Okrem cibule môžeme
lečo dochutiť rôznym
spôsobom. Tu je niekoľko
osvedčených receptov.
Variácie na lečovú
tému
Lečo s fazuľou - pridáva
sa už uvarená fazuľa, ktorá
sa dovarí s lečom.
Štipľavé lečo - do leča
sa pridá štipľavá paprika
alebo čili papričky.
Francúzske lečo - ratatouille, nepredstaviteľné
bez cukín a baklažánu.
Hríbové lečo - aj nadrobno nakrájané a dusené hrí-
by ako maslovky, dubáky a
šampiňóny sú fantastické.
Klobásové lečo - na kolieska nakrájaná klobáska
pustí do leča zaujímavé
chute.
Zemiakové lečo - zemiaky sa pridávajú hneď na
začiatku, aby zmäkli pri
dusení papriky s paradajkou.
Ryžové lečo - už temer
pred ukončením sa pridá
ryža, ktorá zmäkne nasatím šťavy.
Slaninové lečo - namiesto oleja sa použije slaninka
a na jej výpeku sa pripra-
vuje lečo.
Lečo s vajíčkami - vajíčka sa za stáleho miešania
pridajú na konci prípravy.
Smotanové lečo - do hotového leča sa pridá kyslá
alebo sladká smotana.
Zapekané lečo na
bulharský spôsob - lečo
podusíte a opečiete v trúbe,
získa veľmi zaujímavú
pikantnú chuť.
Fantázii sa medze nekladú.
Lečo môže byť ako príloha
k mäsu, pridáva sa do
perkeltu, guláša, výborne
chutí aj s rôznymi syrmi.
Tradičné
T
radičné recepty
recept  Tradičné recepty
recept  Tradičné recepty
recept  Tradičné recepty
recepty
Paradajkový pretlak
Dobre vyzreté paradajky umyte a
pokrájajte na menšie kúsky. Varte
ich spolu s vodou (na 1 kg paradajok pripadá 1 dl vody) za stáleho
miešania. Po rozvarení ich prepasírujte cez jemné sitko, aby ste sa
zbavili nežiaducich šúp a semien.
Do 1 kg získaného pretlaku primiešajte 20 g soli a 30 – 40 g cukru
podľa zrelosti a chuti. Nalejte do
fliaš a sterilizujte 35 – 40 minút.
250 g feferónov
1 hlavička cesnaku
1/4 hlávky kapusty
100 g soli
200 g kryštálového cukru
1 dl octu
1 dl oleja
Zeleninu pomeľte na mäsovom
mlynčeku. Vzniknutú masu dajte
do hrnca a dochuťte prísadami. Za
stáleho miešania varte na miernom
plameni najmenej 1 hodinu alebo do
želanej hustoty. Ešte horúce naplňte
do menších pohárov a prikryté dekou nechajte vychladnúť.
Tip: Ak polovicu papriky nahradíte opečeným mletým bravčovým
mäsom, vyrobíte si výdatnú domácu
paštétu.
Tip: Pripravený pretlak môžete
namiesto sterilizovania odložiť do
mrazničky.
Pikantná papriková
nátierka
2 kg kapie
500 g paradajok
500 g cibule
Cuketová horčica
2 kg cukety
2 cibule
3 zelené papriky
1 feferónka
troška chrenu
2 dl vody
2 dl oleja
2 dl octu
1 pohár horčice (300 - 350 g)
130 g cukru
3 ČL mletého čierneho korenia
4 ČL soli
Cukety, cibuľu, papriku, feferónky
a chren rozvarte s vodou domäkka.
Potom vodu dobre sceďte, pridajte ostatné prísady, premiešajte a
naložte do pohárikov. Sterilizujte 10
minút.
Paprika plnená
kapustou
Mäsité alebo jabĺčkové papriky
(alma) umyte a vykrojte im jadrovníky. Očistenú hlávkovú kapustu
nakrájajte na tenké rezance. Posoľte, posypte kryštálovým cukrom a celou rascou, premiešajte a
nechajte postáť približne 1 hodinu,
kým pustí kapusta
šťavu. Potom jju
p
vyžmýkajte
a
naplňte
ňou
e
papriky. Poukladajte
do
oukladajte
pohárov a zalejte vychladnutým
m sladkokyslým nálevom.
om. Navrch
každého
pohára
nalejte
trošku
rastlinného oleja. Uzatvorte a sterilizujte niekoľko minút vo vodnom
kúpeli.
Tip: Použiť môžete ako bielu, tak i
červenú hlávkovú kapustu. Pri plnení paprík do pohárov môžete každú
vrstvu preložiť kolieskami cibule.
Sladkokyslá červená
paprika s olejom
Červenú papriku umyte a povykrajujte jadrovníky. Do vody pridajte
ocot, cukor, soľ, olej, a dajte variť.
Do vriaceho roztoku dajte toľko
papriky, aby bola ponorená. Povarte približne 3 – 5 minút. Papriku
vyberte z nálevu, naukladajte ju do
pohárov a zalejte vriacim nálevom,
v ktorom sa varila. Poháre dôkladne
uzatvorte a uložte pod deku, kým
samy pomaly nevychladnú.
Na 1 liter vody pripadá 2 dl octu,
1 dl oleja, 50 g cukru a 20 g soli.
Tip: Ak uprednostňujete pikantnú
papriku ako prílohu k mäsu alebo
na prípravu šalátov a chlebíčkov,
môžete k paprikám pridať i niekoľko
feferónok.
13. strana
PRE ZDRAVIE
Doma v záhrade
Vyrábame podomácky
voňavé oleje
a masti
Za letných slnečných dní sú
záhradky a lúky prevoňané
kvetmi a bylinkami.
Aromatické silice stúpajú
k našim čuchovým bunkám
a zrazu je akosi krásne na
tom svete. Pripomenú naše
detstvo, prázdniny. Prchavé
opojenie však môžeme uchovať
výrobou voňavých mastí a olejov
Voňavé oleje spoločný základ
Ich výroba je veľmi jednoduchá a v zásade rovnaká.
Líšia sa len aromatickou
zložkou. Pripravte si
päťlitrové suché čisté fľaše,
natlačte do nich čo najviac
bylín (aspoň do polovice
fľaše), dolejete panenským
olivovým olejom doplna, uzavrite, postavte na
slnečné miesto a nechajte
stáť 2-3 týždne. Potom olej
prelejte cez čistú gázu do
pripravených menších fliaš.
Ak do týchto fliaš vložíte
po konáriku príslušnej byliny, bude to pôsobiť veľmi
dekoratívne.
Levanduľový olej
Pri tomto oleji sa odporúča aj dlhšie lúhovanie, až
mesiac a pol. Olej získa
väčšiu účinnosť. Lahodná
aróma oleja dobre vynikne
v zeleninových, ale aj v
ovocných šalátoch, v rizote,
v hydinovom mäse. Účinný
je pri migrénach, bolestiach
svalov, reumatizme, pomáha pri bolestivých menštruáciách. Pri inhalovaní má
silné relaxačné účinky.
Rozmarínový olej
Je vynikajúcim dochucovadlom cestovín, ryže,
rybích a mäsových jedál.
Svojou príjemnou korenis-
tou chuťou sa veľmi hodí
k jahňaciemu mäsu, ragú
zo zveriny či grilovanému
mäsu.
Pomôže aj pri zdravotných
problémoch: pri problémoch chrbtice, kĺbov,
nervov, bolestiach hlavy,
nepokoji a podráždenosti.
Postihnuté miesta treba
natierať trikrát denne, po
odznievaní choroby už
menej často. Hovorí sa, že je
to ako s ložiskami: keď do
seba nasajú olej, opäť lepšie
fungujú.
Ľubovníkový olej
Používali ho už križiacki rytieri pri dobývaní
Svätej zeme. Olej má nielen
krásnu červenú farbu, ale
má aj prívlastok - svätojánsky. Byliny trhané na
Jána, hlavne pred splnom
mesiaca, sú vraj najúčinnejšie. Je to hlavne vďaka
Aj iné príchute
Nebojte sa trochu experimentovať. Načrite do
zdrojov záhradky. Skúste
oleje dochutiť cesnakom,
mätou, materinou dúškou
či limetkou. Budete príjemne prekvapení vznikom
zaujímavých chutí.
Liečivé masti
hypercirínu a hyperforínu,
čo sú prírodné antibiotiká.
Preto sa s úspechom používajú na rany, zápaly, bolesti
kĺbov, popáleniny. Olej má
sedatívne účinky, používa
sa pri strese, nervovom vypätí, dokonca aj pri otrase
mozgu.
Aj príprava mastí je rovnaká. Potrebujeme pol kila
domácej bravčovej masti a
štyri hrste liečivých bylín
(môžu byť aj sušené). Masť
rozpálime pomaly, aby
nezhorela.
Do horúcej masti sa vloží
bylinka, napríklad narezaný nechtík, za stáleho miešania necháme vzkypieť.
Potom hneď odstavíme z
platne. Necháme prikrytú
nádobu stáť asi 2 týždne.
Počas státia sa niekoľkokrát
masť znova rozohrieva
z Choroby a ich liečba z Stravovanie
z Zdravie ženy z Zdravie dieťaťa
z Zdravie muža z Seniori
z Duševné zdravie z Relax, welness
z Poradňa, anketa z Čitatelská súťaž
z Liešebná sila prírody
do vzkypenia. Takto sa
získa maximálne množstvo
účinných látok z bylín.
Nakoniec sa liečivá masť
zohreje a prelieva cez gázu
do pripravených uzavierateľných nádobiek.
Nechtíková masť
Výborne pomáha pri
pooperačných ranách,
plesniach na nohách, zápaloch žíl, kŕčových žilách,
preležaninách.
Harmančeková masť
Bylinka obsahuje množstvo
azulénu, bisabololy a polyfenoly. Hojivo pôsobí na
rany, pooperačné jazvy, pri
reumatických bolestiach.
Pozor pri väčšej aplikácii, lebo azulén vysušuje.
Preto sa do masti pridáva
jojobový, mandľový alebo
avokádový olej.
RENATA KUBEČKOVÁ
NÁ
V NO JDETE
VIN
STÁN OVÝCH
KO
LEN Z CH
60 CE A
NTOV
!
MAGAZÍN
MAGAZÍ
ÍN ZAMER
ZAMERANÝ
MER Ý NA TO NAJD
NAJDVÔLEŽITEJŠIE
NAJJDVÔL
ČO MÁME, ZDRAVIE
14. strana
TÉMA MESIACA
Doma v záhrade
Vypestujte si
vlastné semená
rajčín
Získanie semien paradajok
v záhrade nie je ťažké a zvládnuť
ho môže prakticky každý, kto si
ich dokáže vypestovať
P
ri semenárstve paradajok postupujeme rovnako ako
pri normálnom
pestovaní na konzum.
Dôležité je však navyše vedieť, že na semeno pestujeme odrodu, a nie hybrid
F1, aby sme mali istotu, že
výsledné semienka budú
rovnaké ako pri východiskových rastlinách.
Naša práca sa začína už
od počiatku vypestovaním zdravých, silných a
vitálnych priesad. Teda
pamätáme na včasný výsev semien, vypestovanie
pevných, nevytiahnutých
sadeníc, ich postupné
otužovanie pred výsadbou
von a ošetrovanie tak, ako
sme pri tejto obľúbenej
plodovej zelenine zvyknutí.
Výber typických
plodov
Na semeno vyberáme
paradajky z rastlín dobre
urastených, zdravých,
odrodovo typických s
dobrou násadou kvetov
a plodov. Berieme prvé
nasadené plody, ktoré sú
zdravé, úplne vyvinuté,
typické svojím vyfarbením, tvarom i veľkosťou
pre danú odrodu. Plody
necháme na rastlinách
úplne dozrieť či až mierne
prezrieť. V plnej zrelosti
sa ľahko dajú oddeliť,
odtrhnúť od stopky.
Natrhané plody ešte
necháme dôjsť uložené na
teplejšom mieste, napríklad na južnom okne,
niekoľko dní, pokojne aj
týždeň a viac. Paradajky ešte viac zmäknú a
zvláčnejú, niektoré plody
sa už môžu začať aj trošku
kaziť, čo však nie je chyba.
Vyberanie semien
a kvasenie
Plod rozrežeme priečne a
malou lyžičkou, plochým
drievkom alebo inou
pomôckou vyberieme
semienka aj so šťavou,
ale bez pevnej dužiny. Pri
veľkých plodoch môžeme robiť priečne rezy aj
viackrát, aby sme nemuseli vydlabávať z veľkých
hĺbok. Tiež možno rozkrojený plod jednoducho
stlačiť v prstoch a šťavu
so semenami vytlačiť
naraz, čo je ešte rýchlejšie.
Zvyšky plodov bez semien
môžeme využiť v kuchyni na šalát, paradajkovú
polievku, omáčku.
Vybraný alebo vytlačený
obsah dávame do pohára
alebo do plastového pohárika. Len pri odrodách,
kde je vnútro paradajok
takmer suché, prikvapneme k vybraným semenám
trošku vody, aby v pohári
vznikla akási riedka kašička. Nádobku so semienkami potom ponecháme
otvorenú na teplom mieste
(opäť vonku na okne, v
skleníku) kvasiť jeden,
dva až tri dni. Aby sa na
povrchu kvasenej hmoty
neutvoril plesňový koláč,
môžeme občas obsah
premiešať, nie je to však
bezpodmienečne nutné.
Nezabudneme vždy na
nádobku napísať odrodu
a dátum, keď sme ich dali
kvasiť.
Prepraním sa
semená očistia
Po kvasení rozprestrieme
Semenárstvo paradajo
k v skratke
 Na semeno vyberieme
typické, dobre vyzreté,
pekné plody z niekoľkých rastlín.
 Paradajky necháme vyložené pre pozberové
dozrievanie na teplom
mieste.
 Vyberieme semienka
ka
a šťavu z plodov a
krátko (1-3 dni )
skvasíme v poháriku.
 Prepláchneme vodou
dou
na sitku, čím semená
očistíme.
 Usušíme, označíme menom druhu, odrody a
rokom zberu a uložíme
na suché, chladné a
tmavé miesto.
hmotu na hustejšie sitko
a preplachujeme vodou,
aby sa odplavili prípadné
zvyšky dužiny.
Dobre sa dajú použiť
sitká z domácnosti rôznej
veľkosti. Väčším kúskom
dužiny môžeme prípadne pomôcť rozotrením
prstami. Sitko preplachujeme vodou. Robíme to tak
dlho, až sú semená čisté.
Potom ich ešte vyselektujeme v primerane veľkej nádobe s vodou. Zdravé
a plné semená vo vode
rýchlo klesajú ku dnu,
zatiaľ čo ľahšie a dužina sa
vznášajú dlhšie a klesajú
pomalšie. Tie z povrchu
zlievame a vodu dopĺňame, až zostanú na dne len
kvalitné semená a hore
čistá voda.
Usušenie, opis a
uloženie semienok
Rozrezané plody pred vybraním semien.
Rozr
Čisté semená potom treba
rozprestrieť buď priamo
na podložke, alebo na
papieri.
Výhodou pri vyklepnutí
na papier je vsiaknutie
vody do papiera a rýchle
odvedenie vlhkosti zo
semien. Vysušovanie
vypraných semienok má
byť rýchle, aby semená nezostali dlho vlhké, pretože
potom stúpa nebezpečenstvo, že už začnú klíčiť. To
sa týka aj času, po ktorý
kvasíme.
Môžeme, samozrejme, taktiež usušiť semená priamo
vybrané z paradajok bez
kvasenia, čo je menej prácne. Nevýhodou však je, že
také semienka sa k papieru
Na kvasenie použijeme napríklad poháre od domácich
kompótov, vždy napíšeme odrodu a dátum kvasenia.
Preplachovaním vykvasenej hmoty na sitku očistíme
semená od zvyškov dužiny, preplachujeme kanvičkou
alebo vodou z hadice.
TÉMA MESIACA
Doma v záhrade
15. strana
AKTUÁLNE
práce v júli
Alfou a omegou letných záhradných
aktivít je hospodárenie s vlahou.
Najmä v júli záhradkári musia
vynaložiť všetok dôvtip, aby čo
najdlhšie zadržali na hriadkach vlahu
Čisto premyté semená.
Ako postupovať
pri drobnoplodých
odrodách?
Pri odrodách s veľmi
malými plodmi (divoké
paradajky, ríbezľové, ale
aj typy cherry paradajok)
je vyberanie semienok
prácne. Tu je jednoduchšie paradajky roztlačiť v
nádobe celé, napríklad
dreveným tĺčikom alebo
vidličkou a po kvasení
opäť prepláchnuť. Semená
drobnoplodých odrôd
sú spravidla menšie než
semená bežných paradajkových sort. Použijeme
preto najprv sitko, ktorým
semená pri ľahkom preplachovaní prejdú, ale šupky
plodov zostanú zachytené. Prenikajúce semená
zhromažďujeme v nádobe
pod sitkom a buď ich
prepláchneme ešte raz na
hustejšom sitku, ktoré ich
už zachytí, alebo použijeme opakovane zlievaciu
metódu, pri ktorej dôkladne oddelíme pozostatky
pevných častíc.
Predísť zmiešaniu
rôznych sort
alebo podložke ľahko
prilepujú a zaobchádzanie
s nimi je ťažšie.
Po vysušení zostanú aj
dobre vyprané semená
akoby zlepené dohromady. To je spôsobené
drobnými chĺpkami na
ich povrchu. Preto ich
premasírujte ľahko medzi
prstami alebo v dlaniach.
Drobné chĺpky na povrchu
semien sa tým narušia a
semená sa stanú sypkými,
čo je výhodou, ak s nimi
chceme ďalej manipulovať, napríklad niekoľko
ich odsypať na siatie.
Semená ukladáme vždy
na suché chladné a tmavé
miesto, vždy s opisom
druhu, odrody a roku
zberu, napríklad paradajka
Matina, 2014.
Ak spracovávame viac
rôznych odrôd paradajok
súčasne, je nutné vždy
pozorne dbať na to, aby
nedošlo k zmiešaniu sort.
Osivo jednotlivých odrôd
paradajok totiž nejde od
seba vzájomne odlíšiť.
(Inak je to napríklad pri fazuli, kde sú rôzne odrody
od seba dobre rozlíšiteľné
farbou a tvarom.) To platí
pri všetkých úkonoch, ktoré robíme. Už pri vydlabávaní semien z plodov teda
vždy očistiť a opláchnuť
lyžičku, ktorou vyberáme
semená, skôr než začneme
s novou odrodou. Taktiež
si treba dobre umyť ruky.
Pri preplachovaní na sitku
vždy sitko po každej odrode treba dobre očistiť.
Menovku na poháre alebo
Vysušené paradajkové
semená majú na povrchu
drobné chĺpky.
Plody paradajok
vyložené na poúrodové
dozrievania. Spolu
vedľa seba dávame len
odrody, ktoré je možné
od seba vzájomne
ľahko rozlíšiť,
napríklad farebne.
tégliky možno robiť vhodným popisovačom, fixkou.
Dlhoveké semená
Paradajka je samoopelivá a na záhradke možno
pestovať niekoľko odrôd
súčasne bez toho, aby sme
sa museli obávať skríženia. Medzi odrodami
však ponecháme aspoň
niekoľkometrové vzdialenosti, poprekladané inými
druhmi rastlín.
Semená rajčín patria k „dlhovekým“, zachovávajú
si svoju klíčivosť niekoľko
rokov. Pri dobrom vyzretí
a správnom uložení sú
klíčivé aj po piatich, siedmich, môžu vyklíčiť až po
desiatich rokoch.
PETR DOSTÁLEK
FOTO S POPISKAMI AUTOR,
OSTATNÉ ZÁBERY SÚ ILUSTRAČNÉ
16. strana
INŠPIRÁCIE
Milovníci prírodných nápojov
a čajov vedia o nich svoje.
Dokážu vyčariť chuť, ktorú by
ste v kuchynskom kredenci
hľadali márne. Aj keď sa o stévii
a lípii neraz hovorí ako
o prírodných náhradách cukru,
je to trošku inak, ako by ste
možno očakávali
M
ajú svojskú
chuť, ktorá
sa od repného
cukru líši možno tak intenzívne ako chuť
kvetového medu. Všetky tri
sú úžasne atraktívne, vzájomne ich však zameniť nemožno. To by ste mali vedieť
skôr, ako naletíte na sľuby
o tom, že vám jedna rastlinka
mocnej stévie alebo lípie
sladkej nahradí v kuchyni
100 kilogramov cukru.
Ako chutia sladké
byliny?
Najlepšie to spoznáte vtedy,
ak sa na niekoľko dní
rozlúčite s cukrom v jeho
všetkých podobách. Oddýchnuté chuťové poháriky po
dňoch pôstu spoznajú aj ten
najslabší záblesk sladkosti, na
ktorý natrafia. Jahody, ktoré
ešte pred pár dňami chutili
kyslo, sú zrazu akési sladšie
a to platí aj pre ostatné druhy
ovocia a zeleniny. Jazyk akoby začal reagovať jemnejšie.
V tejto chvíli pocíti blaženú
sladkosť bylín skôr, ako ju
zastrie prudká a hlušivá chuť
anízu a feniklu, ktorú podchvíľou strieda pálčivá horkosť.
Explózia troch chutí sa objaví
vždy, keď rozhryznete čerstvý lístok ktorejkoľvek z nich,
aby ste ich ochutnali tak, ako
v kvetináči narástli.
Všetko sa však mení vo
chvíli, keď z nich spravíte
bylinkový nálev, pridáte ich
sparené do ovocného šalátu
Doma v záhrade
Menej sladká
pravda o stévii
alebo sa nimi pokúsite jemne
prisladiť niektorú zo zaváranín. Horkosť odchádza stranou, aníz a fenikel naberajú
na sile a zo sladkosti sa stáva
dojazd, ktorý sa objavuje
v hrdle a pomaly sa šplhá až
k jazyku.
Lyžičková matematika cukru
pri sladení nápojov vo svete
bylín neplatí. Čím viac ich
pridáte, tým intenzívnejšie
prehlušíte sladkosť sprievodnými chuťami. Ak teda
hovoríme o lípii alebo stévii,
mohli by sme ich nazvať
aromatickými a sladkastými.
Rozhodne nie sladkými.
Stévia je voľbou
istoty
Obom sa darí v zimnej záh-
Máte chuť na
citrón?
P
opulárna sestra lípie akoby bola
neodmysliteľnou súčasťou tohto
sladkastého sveta. Lístky lípie citrónovej voňajú ako ten najsilnejší
extrakt citrusového oleja, ktorého
stačí drobná kvapôčka, aby prevoňal sviežosťou hrniec plný silného
čierneho čaju.
Tak je to i s jej lístkami. Ak sa s nimi
naučíte zaobchádzať jemne a nepríde vám zaťažko namraziť si ich na
zimu do zásoby, prevoniate si nimi
nielen čaje, ale aj múčniky od výmyslu sveta. Sú ako skutočná strúhaná
kôra z citróna. Len nečakajte kyslosť,
ale arómu.
rade či skleníku, obe možno
pestovať i na slnečnom parapete. Je to však stévia, ktorá
znáša stiesnené podmienky
kvetináča omnoho lepšie.
Poznáte to na prvý pohľad.
Kým stévia vyrastie do
utešeného kríčka plného zelených letorastov, lípia bude
stále tenučkou bylinkou s úzkymi listami, ktorým chýba
šťava a sviežosť. Akoby ju
naše príbytky a záhrady
sužovali a vyvolávali v nej
smútok za domovinou.
Po tajomstve úspešného pestovania pátrať dlho netreba.
Dostatok vlahy, ľahký rašelinový substrát a nepretržitý
prístup organických hnojív
vo forme výluhu zaistia, že
lístky budú skutočne sladké
a budú prirastať rovnakým
tempom, ako ich stihnete ulamovať so špičkami
letorastov. Práve to spôsobí,
že sa rastlinka rozvetvuje
a zahusťuje.
Ak však príde pozdná jeseň,
niet inej cesty k vstupu do
budúcoročnej sezóny ako
zaistiť vhodné podmienky
pre zimovanie. To znamená sťahovanie na chladnú
chodbu či pivničné okno,
utlmiť polievanie na nutné
minimum a nechať rastlinku
zaspať zimným spánkom
trvaliek.
Keď príde jar a vy ju presu-
Ak hovoríme
o lípii alebo stévii,
mohli by sme
ich nazvať
aromatickými
a sladkastými.
Rozhodne nie
sladkými.
niete opäť na teplý parapet
okna zaliateho slnkom, prebudí sa z púčikov, ktoré sú
ako na trvalkách nasadené
v koreňovom bale. Opäť sa
od nuly začína rast zelenej
hlávky a vy iba čakáte,
kým dospeje do zberovej
kvality. A ak pominú nočné
mrazíky, niet po rokoch
skúseností bariéry, ktorá by
vás zastavila vysadiť svoje
sladké bylinky kamsi do tieňa, kde budú mať dostatok
vlahy.
Kam s nimi?
Niet pochybnosti, že najviac
osohu z nich je v čajovom
hrnčeku. Či už si užívate
ich zlatavý nálev s jemným
náznakom drsnosti, alebo
ich kombinujete s našimi bylinami v čajových zmesiach.
S lipou, žihľavou i materinou dúškou chutia skvele.
S čiernym čajom si však už
natoľko nerozumejú. Jednoducho to nefunguje.
Použitie v kuchyni je trošku
problémom, pretože sladkastá chuť sladkú nenahradí. Je
tu však cesta, ako odľahčiť
sladké pokrmy v prípade,
že ste si na špecifickú chuť
zvykli. Uberte z cukru
polovicu a pridajte najemno
nasekanú sparenú vňať do
všetkého, čo vám príde pod
ruku. Ak vás presvedčenie
o zdravom životnom štýle
bude hnať vpred, budete
spokojní.
MILAN GIGEL
INŠPIRÁCIE
Doma v záhrade
17. strana
Ako chutí
hmyz
, že
i ste
l
e
d
ú
Ve
ky s
pavú mi
y
blízk ými
uzn
v?
príb
rabo
k
a
v
rako
V mnohých krajinách sveta má hmyz významné miesto
žuje
v gastronómii a veľa kultúr a etnických skupín ho považuje
za tradičný pokrm. V 113 krajinách pripravujú a konzumujú jedlá
z vyše 3500 druhov jedlého hmyzu
Z
námu detskú riekanku Otvor ústa,
dám ti chrústa,
dnes vari nik u nás
neberie doslovne. Gazdinkám vstávajú vlasy dupkom,
keď vidia mole v múke či
žižikov vo fazuli. Niečo také
v jedle? To je nepredstaviteľné! Ale nebolo to vždy tak.
Aj u nás si ľudia prilepšovali
jedlo nejakou tou chrobačou.
Napríklad polievkou
z chrústov.
ľahko
ľahk
ľa
hko stráviteľných
stráviteľný bielkovín. Produkcia „hmyzieho
„h
mäsa“ je aj neporovnateľne
lacnejšia od živočíšneho.
Preto má Európska únia
eminentný záujem a radí
svojim obyvateľom, aby sa
naučili hmyz akceptovať a
konzumovať.
Pred prípravou chrobáčiky
neumývajte, prišli by o svoju
jedinečnú chuť dodanú
feromónmi. Konzumujte
čerstvý hmyz, nie uhynutý.
Odporúča sa hmyz jeden
deň vyhladovať, aby sa
zbavil obsahu tela, ktorý by
kazil chuť.
Názor súčasného
Európana
Pred necelými
100 rokmi
Recepty zo sveta
Konzumácia hmyzu je pre
súčasného Európana, Slováka nevynímajúc, odpudzujúcou predstavou. Hmyz
je pre väčšinu ľudí niečo
znepríjemňujúce život na
každom kroku, je ho veľa,
Včelie larvy
prrip
p
ipomínajjú
ú lie
li sk
kovce
e
T
ropické a subtropické pásma
majú v ponuke veľké
množstvo „chutného
hmyzu“. V Mexiku
poznajú niečo vyše
3000 druhov a chutí.
Včelie larvy chutia
ako arašidy alebo
lieskovce. Osy majú
pre zmenu borovicovo-orechovú príchuť.
Šváb argentínsky chutí podobne ako
oškvarky,
ale niekto
tvrdí, že ako smažené
šampiňóny. Kobylky
pripomínajú zemiakové čipsy. V ajsku je
považovaná za lahôdku pečená tarantula.
Larvy obrích tesárikov Xixuthrus heros
z Fidži majú chuť
ako hydinová šunka.
Múčne červy majú
chuť po celozrnnom
chlebe. Delikatesou
v Číne sú pečené a
potom mleté mravce.
Chute závisia aj
od toho, čím je
hmyz dochutený, ale aj od toho,
ako je pripravený:
či je varený, pečený,
surový. Závisí aj od
štádia vývoja (vajíčko,
larva, kukla, dospelý
hmyz).
Odpor k hmyzu
v euroamerickej
kultúre postupne
vznikol z nadprodukcie
rastlinných
a živočíšnych výrobkov.
hemží sa, lozí, kam nemá.
K zlej povesti prispieva aj
mylný názor, že hmyz narušuje ekologickú rovnováhu
a spôsobuje škody nielen na
prírode, ale aj na kultúrnych
plodinách. Moderný človek
sa na konzumáciu hmyzu
pozerá ako na niečo zaostalé,
ako na prežitok v divokých
častiach našej planéty. Odpor k hmyzu v euroamerickej kultúre postupne vznikol
z nadprodukcie rastlinných
a živočíšnych výrobkov.
Opak je pravdou
Pre väčšinu sveta sa zdáme
čudnými my, obyvatelia
západnej civilizácie. V
mnohých krajinách sveta má
hmyz významné miesto v
kulinárstve a veľa kultúr a
etnických skupín ho považuje za tradičný pokrm. V
113 krajinách pripravujú a
konzumujú jedlá z vyše 3500
druhov jedlého hmyzu. Z
našej strany je všetko vecou
predsudkov. Vedeli ste, že
pavúky sú blízkymi príbuznými rakov a krabov? Oba
živočíšne druhy patria do
kmeňa článkonožcov.
Rady
Európskej únie
Počet obyvateľov Zeme už
presiahol sedem miliárd.
Uviedla to v októbri minulého roku dvojročná štúdia
Francúzskeho inštitútu pre
demografické štúdiá (INED).
Existujú reálne obavy, čím
sa ľudstvo bude živiť, keď
životného priestoru je čoraz
menej a produkcia potravín
bude obmedzená a teda aj
drahšia. Inštitúcie Európskej
únie sa preto rozhodli investovať nemalé prostriedky do
výskumov hmyzu. Výskumy len potvrdzujú starú
pravdu, že hmyz je výživný,
lebo obsahuje veľké množstvo esenciálnych kyselín a
Chrúst bol svojho času
„obľúbenou pochúťkou“
a vyrábalo sa z neho veľa
kulinárskych špecialít.
Známe recepty pochádzali
z Francúzska, Čiech a iných
európskych krajín.
V Nejnovější ilustrované
knize kuchařské od Luisy
Ondráčkovej, vydanej v
roku 1928, sa uvádza recept
na polievku z chrústov:
„Pre 6 osôb je nutné použiť
1/4 kg chrústov, ktoré umy
v studenej vode a hoď do
horúcej vody. Pridaj všetku
koreňovú zeleninu, trochu
rasce, trochu soli a jemne
nasekaný petržlen. Vodu
z chrústov sceď, zalej ju
pripravenou zásmažkou a
nechaj chvíľu variť.“ V iných
receptoch sa chrústami plní
palacinka, zalieva sa medom
alebo sirupom.
Príprava hmyzu
Kto by sa odhodlal na dobrodružstvo a šiel ochutnať
hmyz, stačí zájsť do blízkeho
Brna alebo Viedne. Ak
sa odhodláte na domácu
prípravu, tak vždy kupujte
z overených obchodov alebo
chovov. Zbieranie z našej
prírody sa neodporúča,
určite nie z našich chemicky
ošetrovaných polí. Radšej si
ho vypestujte doma sami.
Na sociálnych sieťach sme sa
dočítali, že mnohí cestovatelia po pobyte v exotických
krajinách vychvaľovali chuť
a spôsob spracovaného hmyzu. Z ich postrehov prinášame niektoré recepty.
Cvrček na
papuánsky spôsob
Na masle opečte do hneda
na drobno nasekaný cesnak.
Pridajte cvrčky, jemne osoľte, a opečte do chrumkava,
pokropte citrónovou šťavou
a ozdobte petržlenovou vňaťou. Je to výborná príloha k
dusenej ryži.
Mravčie larvy
na pive
Do misy vylejte pivo a naložte doň aromatické byliny
(oregano, majoránka, bobkový list) a nechajte 1 deň
stáť. Potom pridajte mravčie
larvy a nechajte marinovať
ďalší deň. Scedené, jemne
osolené larvy sa konzumujú
na toastoch so syrom.
Včelia pochúťka
Na rozpustenom masle 3 minúty opečte larvy včiel alebo
ôs. Potom ich na tanierikoch
polejte medom (sirupom),
poprášte škoricou, kardamónom a muškátovým
orechom.
RENATA KUBEČKOVÁ
18. strana
U
ž pravekí lovci
chytali kone.
Postupom času
ich začali domestikovať a využívať nielen
na mlieko a mäso, ale aj
ako pomocníkov pri práci.
Špeciálny vzťah ku koňom
mali v starobylom Grécku, v Olympii vymysleli a
postavili hipodróm, štadión,
kde usporadúvali preteky
koní a koní ťahajúcich vozy.
DROBNOCHOV
Doma v záhrade
ky, sú plachejšie, vie ich
znepokojiť aj najmenšia maličkosť. Patria sem anglické
plnokrvníky a arabské
kone. Boli ozdobou stajní
nejedného panovníka, šejka
či maharádžu. Najrýchlejší
dostihový kôň vie cválať
tryskom takmer 70-kilometrovou rýchlosťou. Cena za
takéhoto šampióna sa stále
pohybuje v astronomických
sumách.
Anglické plnokrvníky a
arabské kone majú veľký
význam aj pri zušľachťovaní úžitkového teplokrvného
Kôň
Má lepší sluch
ako človek
Kôň je po psovi druhé
najvernejšie zviera. Ako
pôvodný obyvateľ stepí a
saván má výborný zrak.
Očami vidí v uhle až 300
stupňov, jeho videnie nie je
Podľa čínskeho
kalendára je rok 2014
rokom koňa. Mal by
ubehnúť rýchlo, byť
plný prekvapení a
bleskových rozhodnutí.
Držte sa zdravého
rozumu. Vládnuť bude
sloboda a voľnosť pre
nekonvenčných a
odvážnych ľudí.
plastické, ale ploché, takže
aj nepatrný pohyb lístkov
na strome vníma rovnako
ako let dravca, preto je ťažké sa ku koňovi potajomky
prikradnúť. Mŕtvy uhol, v
ktorom nevidí, je tesne pred
ním a za chvostom. Keď
sa chce pozrieť, čo je pred
ním, napríklad parkúrová
prekážka, musí nakláňať
alebo dvíhať hlavu. Tiež pri
príchode do boxu je lepšie
sa mu najprv prihovoriť,
aby sa nezľakol a inštinktívne nekopol zadnými
nohami.
Dobre vidí aj za šera a v
noci. Sluch má lepší ako
človek. Podľa postavenia
uší vieme rozpoznať jeho
náladu, či je v strehu, uvoľnený alebo sa chce brániť.
Jeho orientačný zmysel je
tiež povestný, je zadokumentovaných množstvo
príbehov, ako kone našli
cestu domov. Ak chceme
Najrýchlejší dostihový
kôň vie cválať tryskom
takmer 70-kilometrovou
rýchlosťou.
nám dáva krídla,
ktoré nemáme
Toto majestátne a ušľachtilé zviera žije po boku človeka už
od pradávnych čias. Je to bystrý, silný, rýchly pojašenec a
klaustrofobik. Aj keď skôr ako človek na koňa vysadol, ho
zapriahol a skôr ako ho zapriahol, ho lovil a jedol
koňovi naozaj porozumieť,
nemôžeme sa naňho dívať
iba zo sedla. Kto sa im však
začal venovať, ten býva
láskou k nim zasiahnutý po
celý život. Dnes poznáme
približne 100 plemien koní,
ktoré sa odlišujú vzrastom,
silou, rýchlosťou a vlastnosťami šľachtenými v žrebčí-
noch a chovných staniciach,
vždy podľa toho, na čo sú
určené a v akých podmienkach budú chované.
Teplokrvné
a chladnokrvné
Pri pojmoch teplokrvnosti
a chladnokrvnosti nejde
o telesnú teplotu, ale o
povahu a temperament.
Chladnokrvné plemená sú
pokojné, mohutné, urastené, používajú sa najmä na
prácu v lese, v poľnohospodárstve i agroturistike.
Napríklad kôň plemena
Percheron, pôvodom z Normandie, dosahoval výšku v
kohútiku 210 centimetrov
a vážil úctyhodných 1372
kilogramov. Tieto kone
vydržia ťažko pracovať
aj v tvrdých a náročných
podmienkach.
Teplokrvníky uchvátili
človeka už veľmi skoro. Sú
menšie ako chladnokrvníky, vynikajú rýchlosťou,
vedia letieť s vetrom oprete-
Hipote
t rapiia
Liečenie stuhnutého svalstva
pomocou koní odporúčal už
Hypokrates. Hipoterapia je
komplexná rehabilitačná metóda, ktorá využíva koňa na
liečebné účely. Jej využitie je
veľmi široké. Môže sa použiť
v neurológii, ortopédii, internom lekárstve, v psychiatrii
i gynekológii. Najčastejšou
formou je chodenie alebo jazdenie na koni pod dohľadom
hiporehabilitačných pracovníkov. Pacient sa musí sústrediť
na pohyb koňa, zabúda na
svoje problémy, rozhýbe sa
mu celé telo a je v tom aj troška adrenalínu.
koňa, akým je napríklad aj
náš slovenský teplokrvník.
Je to stredne mohutný kôň
s dobrým skokovým potenciálom.
Je verný
a nenahraditeľný
S nástupom vedecko-technickej revolúcie v 19. storočí, vynájdením parného
stroja, neskôr spaľovacieho
motora využitie koní v každodennom živote upadá.
Zostala nám konská sila
(HP) ako merná jednotka
výkonu, ktorá v poslednom
období definitívne ustúpila
kilowattom. No kone sú
naďalej nezastupiteľné pri
prácach v lesoch pri ťahaní
dreva, kde nenarobia zďaleka toľko škody ako veľké
mechanizmy, pri nosení nákladu v ťažko prístupnom
teréne. Dnes ich môžeme
stretnúť v historických
centrách miest, kde ťahajú
drožky a fiakre, ale hlavne
na vidieku, kam si chodí
čoraz viac ľudí zajazdiť,
zrelaxovať a oddýchnuť si
od každodenného zhonu.
JURAJ HLADNÝ
GRILOVANIE
Doma v záhrade
V
čom sa grilovanie líši od
pečenia v rúre?
Je to vysoká teplota, ktorá robí so všetkými
čerstvými surovinami divy.
Kým na kuchynskej rúre
končí zvyčajne nastavenie
teploty na hranici 230 °C,
pod vekom grilu na drevené
uhlie nameriate viac ako
350 °C a na ražni visiacom
nad ohniskom s horiacim
smrekovým drevom ešte
viac. Je to páľava, ktorá
okamžite mení cukry obsiahnuté v mäse na karamel,
ktorý mu dodáva jedinečnú chuť. Ohromný stres
a pnutie dokážu vytiahnuť
z mäsa, ktoré žilo pokojným
životom na pastvine či v stajni, to najlepšie, čo sa v ňom
nahromadilo.
dinného mäsiarstva svedčí
plameň ohniska, uležaný
hovädzí stejk sa najlepšie
ugriluje na rozpálenej
liatinovej mreži nad hrubou
vrstvou rozhorúčených
uhoľných brikiet.
Milovníci údenárskych výrobkov, rýb a marinovanej
kuraciny majú výber jednoduchý. Poslúži im každý
vaničkový gril s roštom,
ktorý je výškovo nastaviteľný, aby sa nič nepripálilo.
Rozdúchate uhlíky, položíte
dobroty na rošt a o chvíľu
je po grilovačke. Vždy
s rovnakým úspechom, bez
možnosti zlyhania. Ak sa aj
čosi nepodarí, vždy padne
vina na mäsiarov, ktorí
nás zasa oklamali nejakým
úskokom.
Je to práve páľava,
ktorá okamžite mení
cukry obsiahnuté
v mäse na karamel, čo
mu dodáva jedinečnú
chuť.
Na každú surovinu
iný prístup
Fázovanie a gril
s vekom
Nech sa akokoľvek snažíte
užiť si grilovačku, vždy
rozhodujú suroviny o tom,
aký spôsob grilovania je pre
vás ideálom. Kým údenej
domácej slaninke alebo
poctivému špekáčiku z ro-
Ak však ide o grilovanie
mäsa, je to súboj s prírodnými zákonmi. Musíte ho
dokonale prepiecť v celej
jeho hrúbke a súčasne
udržať vo vnútri čo najviac
šťavy. S kvalitným mäsom,
Tú jedinečnú chuť
spôsobuje žiar
Vôňa pečúceho sa pokrmu a dym stúpajúci z grilu či ohniska sú
neoddeliteľnou súčasťou leta v každom vidieckom dvore. Niet
inej kulinárskej úpravy surovín, ktorá by rozihrala čuch takou
intenzitou ako grilovanie. Bez ohľadu na to, či ste fanúšikmi
plápolajúceho dreva, tlejúcich uhlíkov alebo syčiacich plynových
horákov
ktoré po zabíjačke malo
čas vyzrieť niekoľko dní
v chladnej komore, aby
skrehlo, získalo jemnosť
a rozvinuli sa jeho prednosti, je to jednoduché. Každý
otvorený gril s reguláciou
výkonu alebo prísunu
vzduchu je majstrovským
Ktoré p
palivo si vy
yberiette
e
e??
D
revo: vôňa smrekovej a borovicovej
živice dokáže dať grilovačke s ražňom v ruke
nenapodobiteľnú, šteklivú arómu. Práve zaúdená vôňa prírody je
dôvodom, prečo by ste
nemali túto možnosť
opomenúť.
Drevené uhlie: v okamihu sa rozpáli inten-
zívnou žiarou, ktorej
intenzita neopadá ani
po desiatke minút. Je
tým najrýchlejším palivom pre údeniny, tenké
plátky mäsa, hydinu
a ryby.
Brikety: kde pre veľký
objem grilovaných
kúskov či pohodovú
atmosféru niet priestoru pre expresné tempo,
19. strana
výborne regulovateľný
výkon tlejúcich brikiet
je tou najlepšou voľbou.
Možno ich prikladať
kus po kuse, aby bola
pečienka, ako má byť.
Plyn: netrvá viac ako 5
minút, aby veľký plynový gril nabral prevádzkovú teplotu pre krátke
či dlhé grilovanie. Je
vrcholom komfortu
a pohodlia, obslúžia ho
i tí menej skúsení.
Elektrina: ak radi
sedíte za stolom, ktorý
je stredobodom diania,
elektrický gril môže byť
spoločenskou voľbou
pre túto situáciu.
Nespraví viac práce
ako malý vaničkový
gril s uhlíkmi, zato si
ho však užijete v plnej
paráde.
náradím na prípravu
špecialít.
Realita je však taká, že takéto mäso je nedostupným
luxusom, ktorý v ponuke
predajcov chýba. Záchranou
sú preto grily s vekom, ktoré
zaistí, aby sa všetko pieklo
v intenzívnom žiari z oboch
strán zároveň. Aká je stratégia, aby aj z nedobrého
plátku mäsa vznikla chutná
a hlavne šťavnatá delikatesa? Nazvime to fázovaním.
Najprv na horúcom rošte
po minúte z každej strany
opečiete všetky plátky
mäsa a potom ich odložíte
naukladané jeden na druhý
k okraju grilu, kde je teplota
najnižšia. Zaklopíte veko
a čakáte 4 - 6 minút, kým sa
v pekelnej horúčave udusia
vo vlastnej šťave. Následne ich rozložíte nad žiar
v najhorúcejšej časti grilu
a po minútke dopečiete do
hnedasta z oboch strán.
Kým na povrchu buble tuk,
ako keď sa pražia rezne,
vo vnútri explodujú oblaky
pary a šťavy. Keď si takýto
plátok mäsa po ugrilovaní
dve-tri minútky oddýchne,
aby popustil kŕče, máte pred
sebou vytúžený výsledok.
Bez grilu s vekom by ste to
nedosiahli. A to platí nielen
pre uhlie a brikety, ale aj pre
plyn. Je to liek pre kvalitu
mäsa, s ktorou musíme
pracovať.
Aké sú možnosti
Výrobcovia grilov sa už
niekoľko rokov nespoliehajú iba na rošty a vidno
to aj v našich predajniach.
Dostupné sú s uceleným
kulinárskym systémom, ktorý je komfortnou obdobou
našich tradičných posedení
v prírode okolo ohniska, kde
žiadny kotlík ani panvica nie
sú tabu. Rovnaké je to aj tu.
Vytiahnete stredovú časť
roštu a osadíte do nej liati-
novú platňu, zaoblený wok,
misu na grilovanie hydiny
či dokonca liatinový hrniec,
v ktorom navaríte taký
dobrý guláš ako v kotlíku.
A ak k tomu príde doska
z cédrového dreva namočená vo vode, z rýb a hydiny
sa stanú tie najjemnejšie kúsky mäsa. Pri iných modeloch
zasa vymeníte gril za plechové príslušenstvo potiahnuté
smaltom. V modernom grile
si upečiete chlieb a pizzu,
zvládnete v ňom prepiecť
hrubú rolku mäsa a s podstavcom upečiete i kačku či
hus.
MILAN GIGEL
20. strana
MALÉ VEĽKÉ STAVBY
Doma v záhrade
Časť priestorov sa
využíva na skladovanie
vína či úrody zo záhrad.
Skalné izby v Brhlovciach.
Skalné príbytky
vo svete a u nás
Na južnom Slovensku pri
Leviciach sa nachádza malebná
dedinka Brhlovce. Tu si ľudia
v stene tufového masívu Šurda
vyhĺbili obydlia a hospodárske
priestory
Č
loveka vždy
poteší, keď zistí,
že aj u nás sa nájde
čosi, čo nemajú
hocikde vo svete. Na južnom
Slovensku pri Leviciach sa
nachádza malebná dedinka
Brhlovce. Tu si ľudia v stene
tufového masívu Šurda vyhĺbili celé obydlia a hospodárske priestory. Traduje sa,
že prvé obydlia poskytovali
úkryt miestnym obyvateľom
už v 15. a 16. storočí, keď
Slovensko sužovali nájazdy Turkov. V 19. storočí sa
gazdovia naučili spracovávať
tufy od talianskych majstrov,
ktorí stavali blízky kaštieľ.
Vyrábali z neho náhrobné kamene, brány, stĺpy. Zachované obydlia sú z prelomu 19. a
20. storočia. V roku 1983 boli
vyhlásené za pamiatkovú
rezerváciu.
Kde sa u nás tieto
obydlia vzali?
Tufy Štiavnických vrchov
sú sedimenty zo sopečného
popola vyvrhnutého z hlbín
zeme výbuchom dávnych
sopiek v období treťohôr.
Na súši stvrdli, zmiešali sa
s povrchovými horninami a
kusmi organických tiel, čo tufom dodáva veľkú premenlivosť, sú rôznofarebné a často
obsahujú efektné kryštály či
skameneliny. Tufy sú predovšetkým mäkkou horninou,
preto sa ľahko opracovávajú.
Dobrú vlastnosť tufovej horniny využili ľudia z Brhloviec. Za relatívne krátky čas
(6 - 8 mesiacov) vyrúbali do
skaly toľko miestností, koľko
potrebovali. Keď sa rodina
rozrástla, stačilo vyhĺbiť
ďalšiu miestnosť a bolo po
probléme.
Tufové mesto v
Kappadokii
Ako sa v nich
býva?
V súčasnosti už skalné domy
obýva len niekoľko starších
obyvateľov. Mladí už nemajú
veľký záujem o bývanie v
nich, odchádzajú do miest za
prácou. Niektoré opustené
príbytky sa využívajú ako
garáže alebo na skladovanie
vína či úrody zo záhrad.
Predstavu, ako sa v domoch
bývalo, si môžu turisti vytvoriť návštevou dvoch sprístupnených domov a dvoch
podlaží vysekaných do skaly.
Miestnosti sú nižšie. Teplota
sa v nich pohybuje od 17 do
20 °C a vlhkosť je takmer
100-percentná. Príjemnú
klímu zabezpečuje práve hornina tuf, ktorá dokáže teplotu
do seba naakumulovať a potom ju odovzdávať do okolia.
Zariadenie domu je pekné a
jednoduché. Odráža každodenný život pracovitých ľudí
minulých čias. Súčasťou sú aj
pracovné nástroje, napríklad
vinárske alebo tkáčske.
Kláštory Meteora v Grécku (vľavo a v strede) a rozprávkové komíny
v Göreme v Turecku (hore).
V kappadokskej Turecka
oblasti sa nachádza údolie
Göreme. V celom údolí sa
nachádzajú podivné skalné
útvary pripomínajúce veže
so strechou, homole alebo
hríby. Vznikli vulkanickou
činnosťou z popola, bahna a
lávy. Postupne eróziou vody
a slnka sa začali odplavovať
mäkšie časti, zostali stáť iba
vyformované skaly, zvané aj
„komíny“. Od pradávnych
čias bolo údolie obývané
Chetitmi, Peržanmi, Grékmi,
Rimanmi, Arabmi... Vytvorili
R
ttu čulé prostredie pre život
a do tufov si vydlabali svoje
príbytky, kostoly, podzemné
chodby - aj sedem poschodí
do hĺbky. Je ich tu ohromné
množstvo. Tvorili podzemné
mestá, ktoré chránili pred
nepriateľskými nájazdmi a
lupičmi. Stret rôznych kultúr
sa odrazil nielen v náboženskej tolerancii, ale aj na
architektúre. Najznámejšie sú
byzantské kostoly a kláštory
s krásnymi figurálnymi i
nefigurálnymi maľbami.
Göreme je ako
ementál
Celé údolie je pretkané
vydlabanými chodbami a
miestnosťami ako syr. Len
vydlabaných mestečiek je
vraj okolo 200. Podľa povestí sú mestečká pospájané
podzemnými chodbami,
ktorými sa v prípade potreby
mohli obyvatelia presúvať
jedným i druhým smerom.
Aj obytné časti sú pospájané
úzkymi chodbami s nízkou
klenbou, rôznymi šachtami
a studňami. Úzka chodba sa
uzatvárala ťažkým kruhom
z kameňa s dierou v strede.
Cez ňu domáci sledovali
pohyb nepriateľa. Stiesnené
podmienky nedovoľovali
nepriateľom hromadný atak,
domáci ich elegantne mohli
zneškodňovať pekne po
jednom. Obyvatelia unikali aj
šachtami. Nikto tu ani netrpel
hladom. Bolo tu množstvo
skladov, sýpok, tajných
komôr so zásobami. Pred
smädom ich chránili dômyselne vydlabané studne...
Meteora
V severnom Grécku v pohorí
Pindos sa týči vyše dvadsať
ohromných zlepencových
skál pilierového tvaru. Do
tvrdých skál sa len ťažko
dalo čosi vyhĺbiť. Ale odľahlosť a odlúčenosť od sveta tu
úplne vyhovovala mníchom
a pustovníkom. Preto ďalší z
gréckych zázrakov - kláštorné komplexy Meteora
- vznikol na ich nedobytných
vrchoch. Kláštory vznikali
už v 14. storočí, prvý sa volal
Megalo a postavili ho na
vŕšku Široké skaly. Do kláštora neviedli schody, hore sa
dalo dostať len špeciálnym
výťahom ťahaným lanom a
pomocou špeciálnej kladky.
Takýmto spôsobom dopravovali aj stavebný materiál,
zariadenia, knihy, jedlo i
sluhov Božích. Preto budovanie kláštorov postupovalo
kameň po kameni veľmi
pomaly a precízne.
RENATA KUBEČKOVÁ
Download

Júl 2014 - Doma v zahrade