Doma v záhrade
OKTÓBER
O
OK
TÓ
TÓBE
ÓBE
BER 2
2014
01
0
14 2.
2. ro
rročník
očn
čník
čník
k
Pre
predplatiteľov
0,55
Cena
0,60
P
Pr
re p
pr
red
edpl
plat
ati
tit
ite
eľľov
ov 0
, 5€ C
,5
ena 0,
en
ena
0
60
0€
Rozmery
vtáčích búdok
te
j
a
hr dnú
y
v ro i k u
í
pr met
z
ko
Cesnak pre
žlčnikárov
ISSN 1339-1224
Čo pomôže,
keď je plot krátky
P
Padajú
jjedlé gaštany
Rozhovor
s Ivanom
Hričovským
Reportáž
z biosadu
2. strana
ZAUJÍMAVOSTI
Editoriál
Č
lovek dnes nechce stratiť rýchlosť za žiadnych
okolností. No na trojtýždňový predstih prírody, ktorá nás prekvapuje mesiac za mesiacom,
skrátka nestačí. A prší dvakrát za hodinu. Hroznu
hrozia hrozné straty. Čo vtedy urobí typický
Stredoeurópan? Znova siahne po nepovolených
prostriedkoch, ktorými ešte viac zaťaží prostredie.
Čo nám chce vlastne tá príroda celou tou nenormalizáciou počasia tento rok povedať?
Ovocie bez chémie! Hrdo hlása ceduľka pri strapcoch ružového, modrého a bieleho hrozna na
trhu. A našinec sa poteší, že aspoň niekto má rozum. No po kontrolnej otázke zostane zamrazený
odpoveďou pestovateľa: „Používam len meďnaté
a sírne prípravky. Bez tých sa to nedá.“ V Kocúrkove určite nie.
No napríklad v Kolíňanoch pri Nitre v sade Livia
pri pestovaní ovocia nepoužívajú chemikálie celé
roky, a to pestujú ovocie na veľkých výmerách.
A keď to ide vo veľkom, prečo by to nešlo v malom? Prečítajte si našu reportáž o tom, že sa to
dá. Akiste aj väčšina našich čitateľov citlivo zvažuje, ako bude postupovať a po čom siahne pri
pestovaní ovocia a zeleniny pre svoju spotrebu.
Postupne sme prestali používať aj slovo škodca. Neosvedčilo sa. Každý tvor je užitočný, taký
je plán prírody. Ak by sme mali vážne hovoriť
o škodcoch, potom by sme museli začať od tých
najväčších.
Boli celé generácie, ktoré tvrdili, že človek má
akúsi výnimku, že v jeho prípade o nič nejde a že
príroda je totálna hračka, že kto chce, nech strieka a kto nechce, nech nestrieka. Dnes už presne
vieme, kam s touto filozofiou dostali seba, nás
i naše životné prostredie. Už dávno nejde o nejakú možnosť voľby medzi dvomi rovnocennými
možnosťami. Aby som citoval neviem ktorého
z plejády politikov, ktorého slávny aforizmus zrejme napísal jeho textár-pisár: „Nemáme
plán B, takisto ako nemáme
planétu B.“
Ján Litvák,
šéfredaktor
Burčiak
podomácky
A
k sa vám urodilo
viacej hrozna, urobte
si burčiak. Jeho výhodou
je, že vykvasí rovnako
v päťlitrovom demižóniku ako v sude.
Hrozno čo najskôr po
obratí odstopkujeme,
z bobúľ vylisujeme šťavu.
Nalejeme ju do pripraveného umytého demižóna primeranej veľkosti.
V prípade slabej cukornatosti dosladíme.
Aspoň desať percent priestoru v demižóne
treba nechať ako rezervu pre búrlivé kvasenie. Naostatok pridáme ušľachtilé vínne
kvasinky, zazátkujeme a odložíme na miesto
so stálou teplotou mimo slnečného žiarenia.
Už o týždeň si môžeme prísť po výsledok.
(mk)
RIADKOVÁ INZERCIA
 Predám kríčky na živý plot Bršlen v Bratislave-La-
mači. 0907 198 947
Doma v záhrade
List mesiaca
Nový spôsob
prania
P
ráve listujem v augustovom vydaní Doma v
záhrade a s indickými mydlovými orechmi mám takú
úsmevnú skúsenosť.
Mydlové orechy som si objednala z jedného zásielkového katalógu. Keď niekde
vidím nejakú eko-, bioalebo racionovinku, musím
ju jednoducho odskúšať v
presvedčení, že chránim
aspoň troškou našu prírodu
Orech kedysi dominoval
záhradám. Dnes sa preň hľadá
miesto ťažšie. Kam je najvhodnejšie umiestniť ho? Ako
je to dnes so zaraďovaním
štepených orechov?
V minulosti bol orech neodmysliteľný strom v každom
hospodárstve, napríklad pri
hnojisku, pri maštali. Boli to
klasické semenáče. Dnes sa
u nás odporúčajú štepené orechy, ktoré majú o tretinu menší
vzrast a môžeme ich mať napríklad v záhrade pri komposte.
Samoopelivé sú napríklad
Mars či Seifersdorfský, čiastočne opelivé Apollo či Jupiter,
Bohumil, Saturn.
Všetky sú polopapieraky.
Ich skladovateľnosť je
minimálne jeden rok. Do
rodivosti vstupujú už
v treťom roku. V niektorých prípadoch zarodili
už v druhom roku po
vysadení.
Aké práce na nás čakajú
v októbrovej ovocnej záhrade?
Október je ozajstný jesenný
ovocinársky mesiac. Viaže sa
naň veľa predpovedí o počasí. Teplý október – studený
november. Mnoho dažďov
v októbri – mnoho vetrov
v decembri.
Napriek predlžujúcim sa
nociam a ranným hmlám má
október aj svoje čaro. V dozrievaní plodov niektorých odrôd
ovocia a krásnom sfarbení
listov stromov a kríkov, najmä
niektorých menej rozšírených
a podzemné vody.
Balíček s orechmi mi prišiel
a ja som na prvé overovacie
pranie zavolala svoje kolegyne. Do pripraveného plátenného vrecka sme napočítali
podľa návodu štyri orechy,
naplnili práčku bielizňou a
zapli ju na šesťdesiatminútový program, aby sme stihli
aj kávu a, samozrejme, aj
nejakú maškrtu a klebietky.
Po skončení prania sme s
očakávaním otvorili práčku
a nedočkavo vytiahli
jednotlivé kusy bielizne.
Ľubici Mišíkovej zo Žiliny posielame
záhradkársky kalendár na rok 2015
z vydavateľstva PLAT4M BOOKS
druhy na slabo rastúcich
podpníkoch, ako napríklad pri
jabloniach podpník M9. Výsadba sa môže robiť až do konca
októbra, ba niekedy až do 15.
novembra, v závislosti od počasia. V miestach výskytu hryzca
vodného sa odporúča vysadiť
stromčeky do jám s hustým
pletivom, ktorého manžeta
bude vyčnievať nad povrchom
pôdy. Lístie po opadnutí pohrabeme a skompostujeme.
Chcel by som zdôrazniť, že by
sme nemali zabúdať na drobné
ovocie, predovšetkým na
maliny, ktoré patria do každej,
aj malej záhradky. Vysádzať by
sa mali od 15. do 30. októbra.
pripraviť si jamy pred výsadbou. Ornicu (ktorou prihrnieme V záhradke pre ne nájdeme
miesto s miernym zatienením.
korene) dáme na jednu stranu
Vysádzame zdravé jednoročné
a spodnú vrstvu, takzvanú
spodinu na druhú. Na prípravu sadenice.
jám sú citlivé najmä ovocné
Čítajte aj rozhovor na 6. strane
Otázky pre
profesora
Hričovského
druhov, ako sú arónia čiernoplodá či drieň a iné. Musíme
rátať aj s nočnými mrazmi.
Pri uskladnení možno čitateľov
prekvapí pravidlo, že nie je
vhodné skladovať hrušky
s jablkami. S výsadbou jabloní,
hrušiek, sliviek a bobuľovín
začneme po 15. októbri. Môžeme vysádzať všetky ovocné
druhy. Vraví sa, že broskyne
a marhule je lepšie vysádzať
na jar, ale tam je problém, či
ešte na jar získame kvalitný
výsadbový materiál. Dôležité je
No, vypraté bolo dobre, aj
ponožky boli čisté, nič síce
nijako nevoňalo, ale veď to
bolo ekopranie. Všetky kusy
bielizne sme naložili do koša
a hľadali sme vrecúško s
orechmi. A to sme našli v
kúpeľni na obloku. Zabudli
sme ho vložiť do práčky.
Tak sme so smiechom zistili,
že v čase núdze sa na 50
stupňov dá uspokojivo vyprať aj bez prášku na pranie,
len v čistej vode.
Druhý raz som už prala
riadne, s orechmi a musím
povedať, že s nimi periem
dodnes. Som spokojná. Perie
sa s nimi dobre, bielizeň má
jemnučkú mydlovú vôňu a
ten pocit, že naozaj chránim naše podzemné vody,
stojí za to. Takže indické
mydlové orechy jednoznačne odporúčam. Navyše je
to najlacnejšie pranie, aké
poznám.
Prajem Vám pekný deň
S pozdravom
Ľubica Mišíková
Lienka, lienka U
aké bude počasie?
P
ýtali sme sa často ako deti obľúbeného
červeného chrobáčika s čiernymi bodkami
na krovkách. Verili sme, že ak lienka vylezie
na špičku prsta, bude počasie pekné a keď zostane sedieť, asi bude pršať. Tieto krátkodobé
predpovede boli milou detskou zábavkou. Ale
dokáže naozaj lienka predpovedať počasie?
Odpoveď znie - áno! Vedci vo Veľkej Británii sa
zamerali na jej spôsob zazimovania. Všimli si,
že lienka vie neomylne vycítiť, či bude zima
tuhá, alebo mierna. Ak má byť zima mierna,
nájdeme ju za oknami alebo zalezie do rôznych dutín stromu, pod mach či starú trávu,
kde je chránená pred priamym vetrom a snehom. Teplota v týchto priestoroch je rovnaká
ako vonku. V prípade tuhej zimy si lienka
hľadá už chránenejšie miesto, kde sa môže
stretnúť aj niekoľko stoviek jedincov. Vylezú jedna na druhú a zaspia tuhým zimným
spánkom. Keď už lúče jarného slnka prehrejú
vzduch a zem, sedmospáči sa postupne budia,
zliezajú zo seba, chvíľu sa motkajú a potom sa
poberú každá svojím smerom.
(rk)
ž oddávna sa často využívali rôzne
kombinácie rastlín, ktoré
sa vzájomne podporovali a vytvárali užitočné
vzťahy. Takéto rastlinné
spoločenstvá nazývame
polykultúrami. Dokážu
napríklad efektívnejšie
využiť zdroj svetla na
fotosyntézu než väčšina
monokultúr. Využívajú
sa tu hneď tri polohy:
listy tekvice zachytávajú prízemné svetlo,
popínavá fazuľa svetlo v
strednej výške a kukurica
prijíma svetlo z najvyššieho poschodia. Okrem
iného tekvica svojimi
listami tieni pôdu, čím ju
udržiava vlhkou a zamedzuje rastu iných burín.
Kukurica vytvára oporu
Kukurica, tekvica
T
pre ovíjajúcu sa fazuľu a
svojimi koreňmi vylučuje
do pôdy cukry, ktoré sú
ideálnou potravinou pre
baktérie žijúce v kore-
akže nielenže myši
spievajú – a to aj
zborovo –, aj korytnačky
sa rozprávajú. Čoraz viac
aktov a taktov prisudzovaných donedávna iba
človeku zisťujú vedci
v poslednom čase aj pri
zvieratách.
Dennodenne sa môžeme
presvedčiť o ich inteligentnom správaní a vynachádzavosti. Pri vyhľadávaní
potravy považujeme
prejav dôvtipu za čosi
samozrejmé a opatrne
pripúšťame, že zvieratá
sú schopné aj spoločných
hier. Zvieratá dokonca
samy bez spoločníkov sú
schopné rôznej kratochvíle a samopaše, k rozumnému správaniu ich nenúti
iba hlad a lov. Vydra si
na zasneženom brehu
ňoch fazule. A na revanš
vďačné baktérie zase naviažu vzdušný dusík do
pôdy, čím pohnoja seba,
(rk)
kukuricu a tekvicu.
rieky vyrobí šmykľavku,
na ktorej sa dokáže do
omrzenia spúšťať, a vrana
bude na vrchnáku zo zaváraninovej fľaše surfovať
po zasneženej streche.
Napriek tomu naša gramatika zaradila zvieratá
medzi hlúpe neživé veci
a tak ich aj skloňuje, a my
toto nazeranie preberáme.
Pritom každý z nás má určite poruke príbeh, ktorým
môže doložiť, že zvieratá
sa často zachovajú inteligentnejšie ako ľudia a na
ich kategorizovanie medzi
bezduché neživé veci
naozaj nie je najmenší
(jl)
rozumný dôvod.
zľava
a na celoročné predplatné
Objednávka
Objednávam si predplatné mesačníka Mgazín
zdravia jeden rok
Meno:
Tel.:
Priezvisko:
E-mail:
Ulica:
Dátum:
L
6, EN
na 60 ZA
ro €
k
Vydavateľstvo Petit Press, a. s., distribučné oddelenie,
233 339
Prípadne objednávajte telefonicky: 02/323 77 777
alebo e-mailom: [email protected]
Podmienky na predplatné: Podmienky na predplatné upravujú Všeobecné podmienky na predplatné. Potvrdzujem, že som sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami zoznámil a súhlasím s
nimi. Vyplnením tohto objednávkového kupónu dávam súhlas vydavateľstvu Petit Press, a. s., na spracovanie poskytnutých osobných údajov na poštovú či na telefonickú komunikáciu. Zároveň
svojím podpisom potvrdzujem správnosť poskytnutých údajov.
Doma v záhrade
Mesačník
Objednávku predplatného zašlite na adresu:
Petit Press, a. s., distribučné oddelenie,
Lazaretská 12,
814 64 Bratislava, e-mailom:
[email protected]
alebo objednajte telefonicky: 02/323 77 777,
prípadne faxom: 02/59 233 339.
Do objednávky uveďte:
meno, adresu, telefón, e-mail.
Cena predplatného na rok je len 6,60 €.
Redakcia: Lazaretská 12, 811 08 Bratislava.
Šéfredaktor: Ján Litvák, e-mail: jan.litvak@
petitpress.sk.
3. Jesennú výsadbu
ovocných stromčekov
uskutočňujeme od
a) 15. septembra
b) 15. októbra
c) 15. novembra
4. Základom ajvaru je
a) rajčina a paprika
b) paprika a baklažán
c) rajčina a baklažán
5. Jablká a hrušky
a) skladujeme spolu, aby
dozreli
b) ukladáme striedavo
v debničkách na seba
c) skladujeme oddelene
6. Dužina hríba zrnitohlúbikového po prekrojení
a) zružovie
b) zmodrie
c) nemení farbu
7. Korene čiernej bazy
často napádajú
a) myši
b) sysle
c) hryzce
8. V noci loví sliepky
a) líška
b) kuna
c) pes
9. Hurmikaki dozrievajú
v našich podmienkach
a) koncom leta
b) začiatkom jesene
c) až pred príchodom
zimy
Mená výhercov, ktorí
získali ovocný stromček,
nájdete na 5. strane.
Podpis:
Lazaretská 12, 814 64 Bratislava alebo faxom na číslo: 02/59
Obec:
1. Semená šalátu si zachovávajú klíčivosť
a) rok-dva
b) dva-tri roky
c) tri až päť rokov
Správne odpovede z minulého čísla: 1c, 2a, 3b,
4c, 5a, 6b, 7b, 8b, 9b.
Podpísanú objednávku zašlite na adresu:
PSČ:
 KVÍZ 
2. Sýkorka belasá
a) žije v tesnej blízkosti
človeka
b) k ľudským sídlam sa
približuje len v zime
c) ľudským sídlam sa
vyhýba
Korytnačky sa už
zhovárajú
Doma v záhrade
Č. domu:
3. strana
AKTUÁLNE
Doma v záhrade
Grafika: Pavel Ragas.
Za obsah inzercie a platených článkov
redakcia nezodpovedá.
Tlač: Petit Press, a.s., Kopčianska 22,
Bratislava
R
Rozširuje:
Mediaprint Kappa a lokálni predajcovia
M
Mesačník
Doma v záhrade vydáva spoločnosť
PPetit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Spo--ločnosť je zapísaná v obchodnom registri na Okresnnom súde Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 2471/B,
IIČO: 35790253, IČ DPH: SK2020278766.
P
Predseda predstavenstva: Alexej Fulmek.
Č
Členovia predstavenstva: Edita Slezáková, Ľubica
Tomková, Peter Mačinga, Dušan Deván.
T
EEvidenčné číslo MK SR: EV 4742/13
ISSN 1339-1224
Odpovede na kvíz z tohto
čísla posielajte najneskôr
do 20. októbra.
Traja súťažiaci získajú
prírodnú kozmetiku
značky WELEDA.
Copyright
Petit Press, a. s. Autorské práva sú
C
vyhradené
a vykonáva ich vydavateľ. Autori
v
článkov,
zverejnení v tomto vydaní, si v zastúpení
č
vydavateľom,
vyhradzujú právo udeľovať súhlas na
v
rozmnožovanie
a verejný prenos článkov, ako aj na
r
verejné
rozširovanie rozmnoženín týchto článkov
v
v zmysle § 33 ods.1 písm. a) a d) autorského
zákona.
z
Neoznačené
fotografie: www.fotolia.com
N
4. strana
OVOCINÁRSTVO
Doma v záhrade
Zbery jabloní a hrušiek sú
v plnom prúde a v prípade
najneskorších odrôd trvajú až
do druhej polovice októbra. Aj
zberať plody však treba vedieť
P
redovšetkým
treba vedieť určiť
optimálny termín
zberu. Ten by sme
mali mať pri každej odrode
vopred naštudovaný.
Tiež nám v tomto smere
veľa napovie opadávanie
plodov a ich zo dňa na deň
zlepšujúcejšie sa vyfarbenie. Stopka vyzretých
plodov sa tiež jednoducho oddeľuje od konárov
a plody vieme už jemným
skrútením odtrhnúť. Keď
si chceme byť úplne istí
správnou vyzretosťou, tak
plod prerežeme a skontrolujeme semiačka v jaderníku. Pokiaľ sú už všetky
tmavohnedé, tak vieme, že
dozrel ten správny čas na
zber plodov.
Veľmi neskoré
odrody
Októbrové zbery sa týkajú
veľmi neskorých odrôd.
Z jabloní sú to napríklad
odrody Fuji, Braeburn,
Granny Smith, Shalimar,
Sirius, Pinova, Otava,
Luna, Goldstar, Topaz, Red
Topaz, Rubinstep, Resista,
Produkta, Orion, Kordona,
Jonalord či staršie odrody
Zvonkové, Idared a Melrose. Z hrušiek sa októbrové
zbery týkajú napríklad
odrôd Lucasova, Bohemica,
Erika, Dita, Astra, Jana,
Dicolor, ale tiež množstva
ďalších novších českých
odrôd.
Plody oberáme zásadne
so stopkou, ktorá by sa
nemala zlomiť.
Plody kladieme do vhodnej
nádoby, ktorá by mala
byť čistá a suchá. Nádoby by sme mali mať dve.
Jednu na nepoškodené
prvotriedne plody a druhú
na plody jemne poškodené a druhotriedne. Tie
musíme skladovať osobitne
a prednostne skonzumovať. Táto zberová prebierka
sa dá urobiť aj dodatočne v
pokoji mimo záhrady alebo
už počas zberu.
Zdravé
uskladnenie
Zber jadrovín
Ako postupovaťť
Z
ber v prípade plodov určených na
uskladnenie vykonávame zásadne ručne, počas bezdažďových dní
a po obschnutí rannej
rosy. Technika zberu je
pomerne jednoduchá.
Jednotlivé plody uchopíme pevne do ruky,
dbáme však pri tom na
to aby sme ich neotlačili. Následne ich jemne
podvihneme a skrútime. Dobre vyzretý plod
následne ostane v ruke.
Plody oberáme zásadne
so stopkou, ktorá by
sa pri zbere nemala
zlomiť. Zlomené stopky
sú ostrým nebezpečenstvom pre ostatné
plody, veľmi ľahko ich
prepichne a otvorí tak
vstupnú bránu pre
rôzne infekcie.
Na uskladnenie nedávame
plody
l d poškodené,
k d
nahnité
h
či napadnuté. Rovnako
vylúčime plody opadané,
i keď navonok pôsobia
zdravo. Je veľmi pravdepodobné, že sú vnútorne
otlačené a tak náchylné
na napadnutie hubovými
chorobami. Všetky opadané a inak z uskladnenia
vylúčené plody čo najskôr
spracujeme. Výborne sa
hodia na výrobu jablčného
či hruškového muštu alebo
ovocných destilátov.
Ovocie následne uskladníme v dobre vetranej
pivnici, v ktorej
k
teplota
l
v zimnom období neklesá
pod bod mrazu. Tú pred
uskladnením ovocia poriadne vyčistíme a vydezinfikujme, aby sa zabránilo možnej infekcii. Každú
odrodu skladujeme samostatne, debničky si poriadne
označíme názvom odrody,
prípade termínom zberu
a možnou dĺžkou skladovania. Ovocie by sa nemalo
skladovať so zemiakmi,
od ktorých dokáže nasať
negatívne zemité
pachy.
V ovocnejj záhrade p
po oberačke
Zberom sa práce v ovocnej záhrade nekončia.
I keď by sa to tak možno zdalo, opak je pravdou. Sad treba pred
nástupom zimných
mesiacov pripraviť
P
redovšetkým sa postaráme o opadané ovocie.
Množstvo z opadaných
plodov sú plody hnilé a tieto
môžu byť v budúcnosti
zdrojom ďalšej nákazy.
Preto ich všetky pozbierame
a odstránime, najlepšie je
ich zakopať v odľahlom kúte
záhrady. Opadané plody,
ktoré hnilé nie sú, umyjeme,
nastrúhame a zakonzervu-
jeme alebo umiestnime do
kvasných nádob.
Spod stromov je vhodné
vyhrabať ešte pred zimou
tiež všetko opadané lístie.
To je pre stromy pre zmenu
v jarnom období zdrojom
primárneho napadnutia
chrastavitosťou jabloní. Ich
likvidáciu vyriešime podobne
ako v prípade hnilých plodov. Slabý roztok močoviny
následne umožní rýchlejší
rozklad ostávajúcich zvyškov
lístia.
zlomí, oškrie či inak mechanicky poškodí. Tieto konáre
sú v korune stromu neperspektívne a nevyužiteľné. Čím
skôr ich preto odstránime.
Rovnako odstránime a spálime i výhony napadnuté
vlnačkou krvavou.
Najmä v oblastiach s pravidelným výskytom zveri umiestnime k stromom chráničky
proti ohryzu. Skontrolujeme
a opravíme tiež ploty, aby
sme voľne žijúcej zveri zabránili dostať sa k ovocným
stromom a napadnúť ich.
Kontrola korún
Skontrolujeme tiež koruny
stromov. Počas vegetácie
i zberu dôjde často k poškodeniu konárov, veľa z nich sa
Posledné kosenie
V prípade teplejšieho počasia
a dostatočne vysokej trávy
vykonáme v ovocnej záhrade
posledné kosenie. Pokosenú
trávu umiestnime do kompostu alebo ju rozsypeme
priamo do radov ovocných
drevín. Kosačku následne
poriadne vyčistíme, zakonzervujeme a uskladníme na
zimu na chránenom mieste.
Až do nástupu trvalejších
mrazov a s nimi súvisiaceho
trvalého premrznutia pôdy
je vhodný čas na výsadbu
ovocných drevín. V prípade
priaznivého počasia sa dajú
vysádzať ešte i v priebehu
decembra. Neotáľame preto
s výsadbou a čo najskôr si
zabezpečíme a vysadíme na
vyčlenené miesta potrebné
výpestky.
Staré
odrody
5. strana
OVOCINÁRSTVO
Doma v záhrade
21. diel
Sudetská reneta
Neskoro jesenná odroda pochádzajúca z
ČSR, kde vznikla v Bludove
na Morave
koncom 19.
storočia
krížením
odrôd Ananásová reneta x
Kanadská reneta
x Gdanský hranáč.
Známa je tiež pod
názvami Jesenická reneta,
Sudeten Renette či Reinette de Sudetes. Tvorí husté
koruny, vyžaduje občasné zmladenie. Do rodivosti
vstupuje skoro, rodí bohato a pravidelne. Na polohy
je nenáročná, vhodná je však najmä do vyšších
polôh, pôdy vyžaduje vďaka vysokým úrodám
výživnejšie. Dobre ju opeľujú napríklad odrody
Coxova reneta, Ontario a Parména zlatá. Plody sú
stredne veľké až veľké, tupo kužeľovité, dosahujú
hmotnosť 150 g. Šupka je pevná, jemne mastná, na
slnečnej strane červeno panašovaná a škvrnitá, s
vystupujúcimi bledými lenticelami. Dužina je tuhá,
neskôr krehká, šťavnatá, veľmi dobrá, sladko navinutá, jemne korenistej chuti. Na vzduchu hnedne len
jemne. Doprava a skladovanie sú dobré, stromy sú
dobre odolné voči chorobám, škodcom a mrazu. Pri
nadúrode sa odporúča prebierka plodov.
Vilémovo
Stará zimná nemecká odroda. Vznikla pravdepodobne
ako semenáč Harbertovej renety v Hesselmanne vo
Witzheldene v roku 1864. Stromy sú veľmi dlhoveké.
Do rodivosti vstupuje pomerne neskoro, rodí však
bohato a pravidelne a z roka na rok bohatšie. Je to
plastická odroda dávajúca prednosť ťažším a vlhším polohám, vhodná je najmä do drsnejších polôh.
Dobre ju opeľujú odrody Baumannova reneta, Coxova
reneta, Krasokvet žltý, Landsberská reneta, Ontario, Priesvitné letné a Ušľachtilé žlté, sama je zlým
opeľovačom. Plody sú stredne veľké až veľké, plocho
guľovité až vyššie, dosahujúce hmotnosť 150 g. Šupka
je hladká, niekedy drsnejšia, z väčšiny plochy je prekrytá krásnou jasnou pruhovanou červeňou a pokrytá
charakteristickými bielymi lenticelami. Dužina je
pevná, šťavnatá, osviežujúca, nasladlo kyslá, korenistá, na vzduchu len málo hnedne. Preprava a skladovateľnosť sú veľmi dobré.
Plody vo vetre nepadajú, nevädnú, majú
málo odpadu.
Odroda je dosť
odolná voči
chorobám,
škodcom a
mrazom.
Jeseň je pre
každého
záhradkára
obdobím výsadby
ovocných
stromov. Či
už ide o novú
výsadbu, alebo
dosadbu, práve
v októbri je ten
najsprávnejší čas
A
by sa však
výsadba vydarila
a najmä splnila svoj cieľ, je
potrebné dodržať správny
postup a zopár zásad.
V prvom rade si treba už
pred samotnou výsadbou
poriadne naplánovať, čo
chceme pestovať. V prípade
všetkých ovocných druhov
sú medzi jednotlivými
odrodami veľké rozdiely
a práve ich správny výber
je základný predpoklad
úspechu. Preto si v dostatočnom predstihu naštudujeme potrebné informácie
a odrody si veľmi pozorne
vyberieme. Pokiaľ tento
krok predsa len nestihneme, tak si výpestky
nevyberáme bezhlavo, ale
radšej sa dôkladne poradíme s predajcom.
Fuji na Kysuciach?
Základný parameter výberu by mala byť vhodnosť
danej odrody do konkrétnej pestovateľskej oblasti.
Darmo vám chutia trebárs
Fuji či Gala, keď bývate na
Kysuciach. Do okrajových
pestovateľských oblastí
vyberáme zásadne odrody,
ktoré nepriaznivé podnebné podmienky zvládnu
a dokážu i tu priniesť zaujímavú úrodu.
Pri výbere odrôd zohľadňujeme tiež ich odolnosť
proti chorobám či škodcom.
Každý ovocný druh má
šľachtenie nových odrôd
zamerané na najzávažnejšie
neduhy, ktoré ich trápia.
V prípade jabloní je to chrastavitosť jabloní, v prípade
egrešov americká múčnatka
egreša, v prípade broskýň
kučeravosť. V širokom sortimente odrôd si preto dnes
už vieme vybrať odrody
odolnejšie ako iné. A ruku
na srdce – načo opakovane
a veľakrát za sezónu riešiť
ochranu proti chrastavitosti
jabloní, keď sa dá vopred
vyriešiť správnym výberom
odrody.
Výsadba
ovocných drevín
Viete, že
e
Pred samotnou výsadbou do stredu jamy zatlčieme
pevný kolík. Následne priložíme k nemu stromček
a korene postupne prisýpame zeminou, do ktorej
môžeme pridať dobre vyzretý kompost. Vyvarujeme
sa umelých hnojív, ktoré môžu spáliť citlivé korene.
Približne v polovici zasýpania zeminu udupeme a poriadne zalejeme. Následne pridáme zvyšnú zeminu
a opäť udupeme. Dbáme na to, aby bol každý výpestok vysadený do správnej hĺbky, každopádne však
musí byť jednoznačne miesto štepenia dostatočne
vysoko nad zemou.
Po výsadbe stromček uviažeme osmičkovým uzlom
ku kolíku a poriadne zalejeme. S pravidelnou zálievkou následne pokračujeme až do ujatia stromčekov.
 SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  SÚŤAŽ 
Ovocný stromček od renomovaného ovocinárstva
KOHAPLANT vyhrávajú naši čitatelia Ľubomír Šebo
z Topoľčian, Anežka Remová z Trenčína a Terézia
Rusňáková z Malých Chyndíc. Víťazom gratulujeme.
 SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  SÚŤAŽ  SÚŤAŽ 
Rébus podpník
Rovnaký dôraz treba klásť
i na výber podpníka. Pre
vyššie pestovateľské tvary
a do drsnejších lokalít či
horších pôd uprednostňujeme silnejšie rastúce,
spravidla semenné podpníky. Naopak, do intenzívnych prísne rezaných
tvarov si vyberáme slabšie
rastúce podpníky. Týka sa
to najmä štíhlych a superštíhlych vretien, kordónov
či palmiet. V týchto prípa-
doch však, samozrejme,
musíme počítať aj s potrebou výstavby oporných
konštrukcií a vybudovania
doplnkovej závlahy.
Po nákupe výpestkov sa
s výsadbou neponáhľame.
Stromčekom jemne skrátime korene a namočíme
ich do vedra alebo suda
s vodou, kde ich približne
12 - 24 hodín necháme „nasať“. Medzitým vykopeme
jamy. Pri tomto úkone neplytváme energiou a jamy
nekopeme zbytočne veľké.
Ich veľkosť by mala byť minimálne taká, aby do nich
pohodlne vošiel koreňový
systém vysádzaných výpestkov. V praxi sú to približne jamy veľkosti vedra.
Povýsadbový rez
Rozhodne nezabudnite
na povýsadbový rez. Tým
upravíme pomer medzi
nadzemnou a podzemnou
časťou stromčeka v prospech tej podzemnej. Mal
by byť preto dostatočne
hlboký. I to vám zabezpečí bezproblémové ujatie
a následný rast. V opačnom
prípade vám hrozí, že nadzemná časť bude vyparovať viac vody, ako dokáže
tá podzemná za rovnaký
čas prijať, čo zákonite vedie
k vyschnutiu stromčeka.
Preto, i keď je to záhradkárom často ľúto, neváhajte
a povýsadbový rez vykonajte radiálne a dostatočne
hlboko. V prípade jesennej
výsadby urobíme rez iba
čiastočný a jeho finálnu
verziu si necháme na jarné
obdobie, čo najskôr po
uplynutí zimných mrazov.
DVOJSTRANU PRIPRAVIL
MARIÁN KOMŽÍK
6. strana
ROZHOVOR
Doma v záhrade
Sezóna sa pre ovocinára
nikdy nekončí
Ako hodnotíte tohtoročnú úrodu ovocia?
Úroda bola dobrá, pravdaže,
v závislosti od oblastí a od
spôsobu ošetrenia ovocných
stromov a kríkov i sadeníc
jahôd. V niektorých častiach
Slovenska bolo málo sliviek
a v mnohých tradičných
vinárskych regiónoch pri
pretrvávajúcich dažďoch
utrpelo hrozno.
A v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi?
Náskok vegetácie v tomto
roku máme približne tri týždne oproti normálu. Aj preto
sme niektoré zimné odrody
oberali už v septembri.
Mohli by ste v krátkosti zrekapitulovať
zásady zberu zimných
odrôd a ich správneho
uskladnenia?
Predovšetkým odporúčam
robiť prebierku už počas
oberania. Týka sa to najmä
najväčších plodov. Znakmi
zrelosti sú dobrá odlúčiteľnosť stopky, výraznejšie
vyfarbenie. Keď plody rozkrojíme, zrelosť nám prezradí
aróma a jadierka vyfarbené
dohneda. Mimoriadne dbáme na správne uskladnenie,
vďaka ktorému môžeme
predĺžiť život ovocia o celé
mesiace. Skladujeme ho
v dobre vetranej vzdušnej
miestnosti. Zvlášť chcem
zdôrazniť, že ovocie nesmieme skladovať so zemiakmi,
lebo by od nich preberalo
pachy a znehodnotila by sa
jeho kvalita.
Zároveň sa už rozbehlo obdobie výsadby
ovocných stromov. Ako
postupovať pri výbere
odrôd, aby sme sa
v budúcnosti dočkali
dobrých úrod?
Predovšetkým si treba uvedomiť, že dnes už je na trhu
dostatok odrôd odolných
voči závažným chorobám.
Zároveň vyberáme odrody
podľa času dozrievania,
čím si zabezpečíme stály
dostatok čerstvého ovocia.
Tak napríklad pri jabloniach odporúčam
z tých skorých Juliu,
zo stredne skorých Rubinolu
a spomedzi zimných napríklad Topaz, Florinu alebo
Parkerovo. Obdobne pri
hruškách máme na zreteli
postupnosť dozrievania. Do
záhradky si môžeme vysadiť
skorú Williamsovu či Clappovu, jesennú Konferenciu
a zo zimných napríklad Lucasovu. Pri slivkách to bude
júlová Katinka, z letných
Hanita, Čačanská lepotica,
Stanley, a z jesenných
Jojo alebo
President. Z
ringlôt
odporúčam
vysadiť
dve
riť jabloniam i hruškám, slivkám, ringlotám, čerešniam a
višniam, marhuliam i broskyniam, ako aj drobnému
ovociu. No je dôležité,
aby si majitelia pozemkov
s menšou výmerou obstarali
odrody na slabo rastúcich
podpníkoch. Napríklad
jablone na podpníku M9,
hrušky na dulovom podpníku, slivky a ringloty
na podpníku St. Julien.
Marhule na podpníku
Rubira, broskyne na
podpníku mandle GF
677, čerešne na podpníku Gizel A-5 a višne na
podpníku mahalebka.
Môžeme v tomto
období ešte vysádzať
jahody?
Môžeme, ak sú predpestované v zakoreňovačoch. Ak vysadíme teraz
jahody bez zakoreňovačov,
FOTO – BORIS HORÁK
V tomto čase sa v záhrade prelínajú dve obdobia,
pre ovocinárov kľúčové: čas zberu a čas výsadby. Oslovili sme
preto nášho spolupracovníka profesora IVANA HRIČOVSKÉHO
na dlhší rozhovor
odrody, napríklad Althanovu a Zelenú ringlotu.
Z čerešní Lapins, Kordia,
Burlat a, samozrejme, mnohé
ďalšie podľa oblasti. Broskyne Redhaven, Flamingo, Cresthaven. Marhule
Maďarská, Veľkopavlovická,
Veharda. Vždy sledujeme
aj postupnosť dozrievania,
ako aj zabezpečenie dobrých
opeľovacích podmienok.
budúci rok z nich ešte úroda
nebude. Okrem toho zohráva dôležitú úlohu aj zdravotné hľadisko sadby, preto
ju kupujeme predovšetkým
v renomovaných ovocných
škôlkach. S kvalitným
výsadbovým materiálom
som sa stretol napríklad vo
Veselom pri Piešťanoch alebo v záhradníctve v Ivanke
pri Dunaji.
Platí to aj pre vyššie
polohy, alebo tam volíme odrody podľa iného
kľúča?
S ktorými odrodami
drobného ovocia ste
spokojný vy osobne
ako pestovateľ?
Špeciálne pre vyššie polohy
z jabloní odporúčam odrody
Julia, James Grieve, Stark
earliest, Rubinola, Rubín, Ontario, Parkerovo.
Z hrušiek sa aj do vyšších
polôh hodia Williamsova,
Clappova a Konferencia.
Zo sliviek Katinka alebo
V niektorých častiach
Slovenska bolo málo
sliviek
Čačanská lepotica. Nezabúdajme ani na drobné ovocie:
čierne, červené, ale i biele
ríbezle, jostu, maliny. Oplatí
sa vysádzať aj brusnice
a čučoriedky. Pán Šimala
z okresu Dolný Kubín to
môže potvrdiť.
Ktoré ovocné druhy
odporúčate pre menšie
záhrady?
Do menších záhradiek
odporúčam vysádzať druhy
vhodné pre konkrétne pôdno-klimatické oblasti. Pre
západné Slovensko netreba
azda osobitne zdôrazňovať,
že sa tu bude v podstate
v každej záhradnej pôde da-
Môžem potvrdiť napríklad aj
zo svojej deväťročnej praxe
v Okoličnom pri Liptovskom
Mikuláši, že bezproblémové
sú ríbezle, egreše, maliny
i jahody. Z egrešov sú to
predovšetkým odrody
odolné proti múčnatke
americkej Invicta,
Rixanta, Rokula, Rolonda
a Pax. Z čiernych ríbezlí
Otelo, Eva, Titania, Ojebyn,
z bielych Primus a Bianca.
Z červených Tatran, Detvan,
Rovada, z malín jedenkrát
rodivé Tatran, z remontantných Ada a Medea.
Mnohí si možno povedia, že ovocinár má celú
zimu niekoľ komesačné
prázdniny. Je to tak?
V ovocnom sade je stále čo
robiť. Nie je to len ošetrenie
sadu a zhrabanie opadaného
lístia. Mladé vysadené stromčeky treba ochrániť pred
obhrýzaním zverou vhodnými chráničmi, inak by sme
mohli byť na jar sklamaní z
toho, ako dopadlo naše vynaložené úsilie. Kmene starých
stromov môžeme natrieť
vápenným mliekom, čo plní
viacero funkcií. Odoberáme
vrúble, ktoré treba vhodne
uskladniť na jarné štepenie.
Dokonca aj v zime môžeme
v pohodlí dielne vrúbľovať
v ruke. A popritom bude,
samozrejme, dosť času, keď
si zvykneme zapnúť niektorú
z televíznych a rozhlasových
záhradkárskych relácií,
na sledovanie ktorých vás
srdečne pozývam. Skúsenejší
nepochybne využijú tento
čas aj na štúdium odbornej literatúry a kvalitných
časopisov.
ZHOVÁRAL SA
JÁN LITVÁK
7. strana
PRE ZDRAVIE
Doma v záhrade
Toto je správny
dátum. Ak čakáte,
kým začnú
ostošesť padať
jedlé gaštany,
prvý októbrový
týždeň sa
ponáhľajte do
hory
Jedlé gaštany
G
aštan jedlý nemá
nič spoločné
s pagaštanom
konským.
Pod lesom, ale aj hlbšie
v lese ho objavíte veľmi
rýchlo podľa svietivozelenej
koruny, rozpoznateľnej medzi stromami aj z diaľky.
Jeho pomenovanie pochádza z gréčtiny. Odvodzuje
sa od mestečka Kastana,
ktoré ležalo v starovekej
Tesálii.
Po stáročia sa pestuje aj u
nás. Kľúčovú úlohu pri jeho
rozšírení na našom území
zohrala Jelenecká gaštanica.
Je to jediná naša lokalita,
kde sa gaštan správa ako
prirodzený druh. No táto,
ako aj menšie gaštanice
v posledných rokoch utrpeli
rozsiahle straty. Likviduje
ich huba cryphonectria
parasitica. Naopak, pod
gaštanmi nachádzame tie
najlepšie jedlé huby ako
dubák, hríb bronzový alebo
napríklad aj vzácny hríb
Do rodivosti vstupuje
gaštan až po desiatich,
pätnástich rokoch od
vysadenia.
hnedofialový. Drevo má
gaštan veľmi kvalitné, husté
a trvanlivé. Používalo sa pri
významných sakrálnych
stavbách, predčí aj drevo
dubové. Z gaštanového
dreva sa vyrábali prvé vínne
sudy a to v južnej Európe,
kým v severnej bol alternatívou dub.
Gaštan jedlý je medonosný.
Medicínsky sa využívajú
aj jeho listy a kôra. No jeho
najvyhľadávanejšou časťou
sú plody, ktoré na dospelých stromoch dozrievajú
v ježovitých čiaškach.
Po rozpuknutí strácajú
mliečnobiele sfarbenie, na
vzduchu rýchlo hnednú a
pri vetre sa z nich uvoľňujú. Plody sú nielen jedlé,
ale aj mimoriadne chutné
a bohaté na vitamíny A, B6,
C a E, ďalej draslík, vápnik,
magnézium, fosfor, železo,
horčík, biotín, karotén.
Na pestovanie v menších záhradách sa gaštan
veľmi nehodí. Potrebuje
ešte viac miesta ako orech.
Do rodivosti vstupuje až
po desiatich, pätnástich
rokoch a dorastá do výšky
až dvadsať metrov. Prvé
úrody má slabšie. Dožíva
sa aj niekoľko sto rokov
a vyžaduje si okrem dostatočného životného priestoru
aj ďalší strom na zabezpečenie opeľovania. Gaštany sa
preto vysádzajú najmä nad
vinicami alebo na rozsiahlejších pozemkoch, ktoré sa
končia pod lesom.
Vyhovuje im naše podnebie
so suchšími letami a chladnými zimami.
J veľa
Je
ľ d
druhov
h
ovocia,
i prípadí do
ne zeleniny, z ktorých možno
pripraviť chutné čatní. V krajiajine svojho pôvodu v Indii je n
na
a
prvej priečke mangové, obľú-bené je ananásové, kokosové
é
alebo rajčinové
Č
(jl)
Dulové čatní je najchutnejšie
atní možno pripraviť aj z čerstvých surovín (koriandrové alebo
o
mätové).
V našich podmienkach dávame prednosť čatní z plodov dozrievajúcich u nás
– napríklad z jabĺk, broskýň alebo marhúľ. No najchutnejšie bude, ak ho pripravíme z dúl. Duly sa na tento účel hodia
práve preto, že na čatní sa mimoriadne
hodia plody tvrdé, ktoré „dozrievajú“ v
hrnci spolu s vonnými ingredienciami.
Umyte a očistite štyri, päť dúl. Nakrájajte ich na menšie kúsky. Na rozohriatom ghí opražte dve čajové lyžičky
strúhaného čerstvého zázvoru, dva
kúsky škoricovej kôry, čajovú lyžičku
anízu, päť klinčekov. Pikantnú chuť
dodajú dve, tri rozdrvené čili paprič-
•••• • •
ky.
by sa nemali
k Tieto
T t koreniny
Ti
k
i b
li v ghí
hí
spáliť. Pridajte k nim ešte čajovú lyžičku
kurkumy, štipku asafoetídy a napokon
kúsky dúl. Stále ich premiešavajte, aby
sa nepripálili a po piatich minútach ich
podlejte štyrmi polievkovými lyžicami
vody.
Prikryte a za občasného premiešania
varte približne štvrť hodiny. Kúsky dúl
zmäknú a ľahko sa dajú roztisnúť vareškou. Zľahka ich rozmačkajte a pridajte
ešte štyri polievkové lyžice hnedého
cukru. Čatní po chvíli zhustne. Keďže
čatní má iba zvýrazniť chuť jedla, stačí
ho malé množstvo (nie viac ako jedna,
dve lyžičky). Zvyšok môžete naplniť do
malých pohárikov a sterilizovať.
(jl)
3!#-.
!"#$%%
&'
()*++,+#-.&$
'%/0(1+)122,()1,
BP - 142410
8. strana
ROZHOVOR
Doma v záhrade
Rastlina, ktorú
si nepomýlite
Cesnak kuchynský
ý (Allium sativum) si nepomýlite so žiadnou inou rastlinou, no botanicky patrí do
čeľade ľaliovitých. Pestuje
sa v záhradách a vo väčšom množstve aj na
poliach pre zloženú cibuľu.
Rozmnožovacie cibuľky sa
nachádzajú v tulci na 30
až 80 centimerov vysokej
stonke, ktorá je v spodnej
časti olistená. Cesnak kvitne v lete a je medonosný.
Je mrazuvzdorný. Možno
ho sadiť aj pred príchodom
zimy z jednotlivých oddelených strúčikov. Úroda
v budúcom roku bude mať
zloženú cibuľu.
Istým spôsobom možno
aj v našich podmienkach
docieliť, že cibuľa bude
jednostrúčiková. Takýto
tvar môže mať, najmä
ak ju pestujeme od jari
z rozmnožovacích cibuliek
v rámci jednej sezóny
neprerušenej zimou. No
dokonca aj z jesenného
výsevu dopestujeme istú
časť nedelených cibúľ, ak
ich pestujeme z rozmno-
štyritisíc rokov. Aj keď
v Indii veľká časť populácie
cesnak ani cibuľu do jedál
nepridáva, ajurvéda oddávna využíva ich liečebné
účinky. Sanskrit pozná
cesnak pod troma rôznymi
menami. Pestoval sa aj
v starobylej Mezopotámii,
ako aj v Egypte. V Tutanchamónovej hrobke sa
našli celé rastliny. Neskôr
sa rozšíril po celom Stredomorí, ktoré sa považuje
za jeho druhé vývojové
centrum.
Zo zdravotného hľadiska
poznáme celú škálu jeho
liečivých účinkov, priaznivo pôsobí na celý organizmus, cielene sa používa
napríklad proti črevným
parazitom, artérioskleróze
i vysokému krvnému tlaku.
Najcennejšie účinné látky
definitívne vznikajú až po
rozrušení strúčikov. Preto
sa do jedál pridáva cesnak
rozdrvený alebo nasekaný,
či nastrúhaný, pričom sa
spustí množstvo paralelných reakcií. Popri svojich
hlavných účinných, viac-
Vyšľachtil cesnak
pre žlčnikárov
Rozhovor so šľachtiteľom
tulipánov a cesnaku
JANOM KOZÁKOM
Viete, že
Pri najjednoduchšom
noduchšom a najrozšírenejšom rec
recepte
sa potrie hrianka očisteným strúčikom cesnaku. Na
drsnom povrchu hrianky sa cesnak rozruší ako na
jemnom strúhadle, čím sa odštartuje sled reakcií s
postupným uvoľňovaním rôznych prchavých látok.
Jednou z nich je aj antibakteriálne a antimykoticky
vysoko účinný alicín.
žovacích cibuliek z tulca,
v ktorom ich môže byť v
závislosti od odrody len
desať väčších, alebo stovky
drobnejších.
Za domovinu cesnaku
sa označuje Sin-ťiang
v strednej Ázii. V Číne
sa vo veľkom pestuje už
menej prchavých látkach,
pre ktoré sa konzumuje,
obsahuje aj vitamíny A,
B1, B2, amid kyseliny nikotínovej, C a D. Ďalej sú to
napríklad látky s účinkami
pohlavných hormónov
(rastlinné zoohormóny)
alebo jód.
Ako sa človek dostane k
profesii takej nezvyčajnej
ako šľachtenie cesnaku?
Asi ako ku každej inej, v
ktorej sa môže uživiť len
pár ľudí. Po škole som začal
pracovať na šľachtiteľskej stanici v Heřmanově
Městci, ktorá bola zameraná na cibuľovité kvety. A
cesnak patrí k cibuľovitým
rastlinám, tak už zostával
iba malý krôčik.
Aký je rozdiel medzi
sadbovým a konzumným
cesnakom?
Na prvý pohľad žiadny,
oba vyzerajú rovnako, ale
pri sadbovom cesnaku je
Vizitka
Ako zistíme, či ide o sadbový, alebo konzumný
cesnak?
Predajca sadbového cesnaku musí byť schopný predložiť visačku a certifikát od
ÚKSÚP alebo potvrdenie o
kvalite štandardnej sadby.
Pokiaľ to nie je schopný
doložiť, je to podvodník.
Tieto zásady platia v celej
Európskej únii.
JAN KOZÁK sa
narodil v roku
1953. Študoval
na Strednej
poľnohospodárskej technickej
škole na odbore
záhradníckom
v Znojme a na Vysokej
škole poľnohospodárskej v Brne na odbore
záhradníckom v Lednici
na Morave.
Pracoval ako
šľachtiteľ tulipánov, ako vedúci
oblastného poľnohospodárskeho
laboratória. Od
začiatku roka
1992 pracuje ako
súkromný šľachtiteľ cesnaku. Doposiaľ vyšľachtil
21 odrôd, čím sa nemôže
preukázať nik v Európskej únii.
registri štrnásť odrôd a tri
ďalšie budú registrované do
konca roka. Štyri prekonané
odrody sme už vyradili, takže celkovo ich už bolo 21.
sime na registráciu novú
odrodu, ďalších niekoľko
máme v rôznom štádiu
rozpracovanosti.
Koľko odrôd ste doposiaľ
certifikovali?
V súčasnosti máme v
slovenskom (i európskom)
Máte rozpracované aj nejaké ďalšie?
V šľachtení stále pokračujeme, v tomto roku prihlá-
zaručený zdravotný stav a
výnosový potenciál.
Aký najkurióznejší cesnak
ste dopestovali a čím sa líši
od ostatných?
Cesnak vhodný aj pre
žlčnikárov. Líši sa práve
OKRASNÁ ZÁHRADA
Doma
D
oma v záhrade
záhrade

súťaž  súťaž 
Bjetin, Jovan, Anton čči
Slavin alebo Džambul
- to sú len niektoré z
odrôd. Ich prehľad a
charakteristiky, ktorými
sa navzájom od seba
odlišujú, nájdete na
www.k-cesnak.sk
Traja súťažiaci získajú
certifikovanú sadbu, ak
pošlú správnu odpoveď
na otázku: Ktorá odroda cesnaku neprekáža
osobám s chorobami
žlčníka?
Odpovede posielajte do
20. októbra na adresu
Doma v záhrade
Lazaretská 12
814 64 Bratislava
alebo emailom.

súťaž  súťaž 
kombináciách s vhodnými
susedmi?
Väčšie plochy sa pestujú
sólo.
Prečo sa mu darí napríklad
v trochu nezvyčajnej kombinácii s jahodami?
Prečo to je, neviem, ale jahody s cesnakom sa natoľko
dobre dopĺňajú, že sa obom
darí lepšie ako osobitne.
Možno v našich podmienkach dopestovať okrúhly
jednostrúčikový cesnak?
Možné to je z pacibuliek, ale
veľkosť jednostrúčikového
čínskeho cesnaku nedosiahneme. No jeho kvalita bude
podstatne vyššia.
tým (a len tým), že ho môžu
požívať aj žlčnikári.
Ktorú svoju odrodu zvlášť
odporúčate pre našich
záhradkárov?
Práve paličiak Bjetin, ktorý
môžu konzumovať aj žlčnikári, a nepaličiak Anton,
ktorý ušľachtilou chuťou
patrí k absolútnej európskej
špičke.
Prečo by si ľudia mali pestovať svoj cesnak, keď na
trhu si ho pomerne lacno
kúpia?
Pretože budú mať svoj a nie
žiadnu náhradu, ktorú podvodní predajcovia označia za
slovenský, hoci pochádza v
lepšom prípade z Maďarska,
v horšom zo Španielska a v
tom najhoršom z Číny.
Pestujete ho sólo alebo v
Aký termín odporúčate
pre tohtoročnú jesennú
výsadbu?
Správny termín vieme
až v nasledujúcom roku.
Bežne odporúčam tým,
ktorí psychicky nevydržia
do decembra, aby sadili v
novembri.
Aké opatrenia pomôžu
uchovať tohoročnú úrodu
cesnaku počas zimy v čo
najlepšom stave a čo najdlhšie?
Cesnak potrebuje pri skladovaní predovšetkým sucho
a dobrú výmenu vzduchu.
Váš obľúbený recept, v
ktorom cesnak jednoducho
nesmie chýbať?
Cesnaková polievka: ovsené
vločky sa povaria vo vode
najmenej dve hodiny, radšej
dlhšie, osolia sa a pridá sa
rozotretý cesnak a majorán.
Ak sa použije odroda Bjetin,
môžu túto polievku jesť
aj žlčnikári. A je bez tuku,
žiadny cholesterol.
9. strana
Aj cibuľky niektorých
ľalií sú jedlé
Aj keď za
kráľovnú medzi
kvetinami sa
považuje ruža,
ľalia si s ňou
v ničom nezadá
M
edzi jednotlivými ľaliami
sú obrovské
rozdiely, no
jedno majú spoločné. Vyrastajú z cibule. V našich
záhradách sa rozšírili najmä ľalie s mrazuvzdornými cibuľami, ktoré vydržia
na jednom stanovisku veľa
rokov a niektoré sa samy
šíria. Nepoznáme zrejme
zďaleka všetkých predstaviteľov týchto pôsobivých
kvetov. Napríklad Lilium
mackliniae objavili v roku
1946 v Barme a Lilium kosa
až v roku 1957 na severnom Kaukaze.
Dnes sa zameriame bližšie
na dve predstaviteľky
týchto skvostných kvetín
s dlhými stonkami. Ľaliu
cibuľkonosnú a ľaliu
tigrovanú. Jedna pochádza
z našich pásem a druhá
z exotických diaľok. Cibule
oboch sú mrazuvzdorné
a veľmi dobre sa rozmnožujú pacibuľkami vyrastajúcimi v pazuchách listov,
ktoré sa ľahko oddeľujú
koncom leta, keď ich
môžeme zbierať a vysádzať, alebo dokonca samy
odpadávajú na povrch
pôdy, kde sa po každom
daždi rýchlo zakoreňujú a
zanárajú.
Ľalia
cibuľkonosná
Pochádza z našich pásem,
ásem,
hoci vo voľnej prírode
de ju
už dnes nájdeme zriedka.
edka.
Pomerne hojne sa vyskytuskytuje v údoliach Álp, kdee začali s ochranou prírody
dy
včas. Na Slovensku ju
u
nachádzame napríklad v Bielych Karpatoch, ale aj v Nízkych
h
Tatrách alebo Levočsských vrchoch.
V záhradách sa pestuje
uje
už od roku 1569. Dnes
es
nechýba takmer v žiadnej
adnej
okrasnej záhrade. Sott-
Málokto by uveril,
že v domovine, ako aj
v Číne, sa cibuľky ľalie
tigrovanej konzumujú.
va by sme našli krajšiu
a nenáročnejšiu záhradnú
kvetinu. Jej výhodou je, že
miestami splaňuje a osvietení milovníci prírody ju
môžu prinavrátiť do voľnej
krajiny. Darí sa jej v podhorí na krovinatých lúkach
a lúčnych lemoch lesov.
Má široko vajcovité alebo
okrúhle biele cibule s
krehkými šupinami.
Vzpriamená stonka môže
v ideálnych podmienkach
dorastať až do výšky jeden
meter (až 120 centimetrov),
no rastliny sú v závislosti
od podmienok aj podstatne nižšie. Korunovaná
je početnými žiarivooranžovými kvetmi. Lupene
sú vyhnuté dovonka.
Kvitne medzi prvými.
Listy v spodnej časti sú
dlhé až desať centimetrov,
čím vyššie, tým sú kratšie.
V ich pazuchách, a to aj
na mladých rastlinách, sa
vytvárajú zelené pacibuľky, ktorými sa veľmi
dobre rozmnožuje, a to
i spontánne. Rozmnožovacie cibuľky sa objavujú
aj na báze stonky. Kvet
sa objavuje až na starších
rastlinách od júna do júla.
Ľalii cibuľkonosnej sa darí
v každej záhradnej pôde, tá
však nesmie byť suchá.
Ľalia tigrovaná
Pochádza z Japonska. Vyzerá nebezpečne až živočíšne a má
málokto by uveril, že
v domo
domovine, ako aj v Číne,
sa jej cib
cibuľky konzumujú.
V Európ
Európe sa pestuje od
roku 1804.
Končisto guľovité
cibule majú bielu
farbu. V ideálnych
podmienkach
stonka dorastá až
do výšky stotridsať cent
centimetrov, s listami
dlhými šesť až pätnásť
centime
centimetrov. Na vrchole
stonky sa
s v júli a auguste rozžia
rozžiaria impozantné
Vieže, že
 Mrazuvzdorné cibule
ľalií môžeme vysádzať ešte v októbri.
 Európske druhy
obľubujú zväčša vápenatejšiu pôdu.
 Ľalie pochádzajúce
z Japonska, z Ameriky a Himalájí si
vyžadujú kyslejšiu
pôdu.
 Čínske ľalie sa správajú neutrálne.
oranžovočervené stopkaté
kvety s červenočiernymi
bodkami. Hroty kvetných
lupeňov sú výrazne vyhrnuté dozadu.
Hoci ľalia tigrovaná znesie
vápnik, darí sa jej v podstate v každej záhradnej pôde,
tá však nesmie byť suchá.
Neznáša čerstvý maštaľný
hnoj. Jej cibule sa odporúča
sadiť až do hĺbky dvadsať
centimetrov. Pôdu by mali
zatieňovať pôdokryvné
rastliny alebo kry.
Dospelé pacibuľky sú hnedej farby s tmavofialovým
leskom a ešte v pazuchách
listov sa na nich tvoria
korienky.
Ľalie môžeme rozmnožovať aj oddeľovaním
cibuľových šupín, ktoré sa
dobre zakoreňujú.
DVOJSTRANU
PRIPRAVIL
JÁN LITVÁK
10. strana
RADÍME VÁM
Detail zrelého kvetu, ktorý sa rozpadá, semená vypadávajú - také sú vhodné na žatvu.
P
opri ňom sa
objavujú aj ďalšie
typy šalátov, ako
je šalát česáčik
čiže dubáčik, ktorý možno
zberať postupne otrhávaním jednotlivých lístkov,
šalát rímsky s pretiahnutou
hlávkou alebo málo známy
šalát špargľový či stonkový,
z ktorého sa konzumuje
vnútorný hlúbik.
Predpestovanie
sadeníc, dostatok
vody a výsadba do
širšieho sponu
Hlávkový šalát poznáme v
mnohých rôznych odrodách a niekoľkých typoch
podľa času a miesta pestovania, napríklad ako šaláty
na rýchlenie v skleníkoch
alebo pareniskách, skoré
poľné šaláty, ale aj letné
odrody, ktoré sú odolné
proti vybiehaniu do kvetu.
V domácom semenárstve je
šalát opäť druhom jednoduchším a vcelku dobre
zvládnuteľným. Osivársky
je jednoročný a samoopelivý, teda získame semienka,
podobne ako pri hrachu, paradajkách alebo reďkovke
už v roku výsevu a netreba
mať obavu z kríženia.
Obvykle sa pri šaláte
predpestovávajú sadenice,
aby sme urýchlili vývoj a
skrátili čas, keď si budeme
môcť dopriať prvé hlávky
krehkých lístkov, určených
na jedlo. Môžeme však tiež
zvoliť priamy výsev. Priesa-
dy po vysadení na definitívne stanovisko nemusia
zareagovať vždy dobre,
šalát z výsevu do voľnej
pôdy rýchlo pribúda. Volíme spravidla pestovanie
v druhej trati po organicky
hnojenej predplodine, na
pôdu nie je šalát príliš
náročný. Potrebuje, tak ako
všetka listová zelenina,
dostatok vody, aby rástol
rýchlo (teda „ako z vody“),
a preto v prípade sucha
pokiaľ možno zalievame
pravidelne.
Na semeno volíme vždy
skoré výsevy a to aj odrôd
letných, ktoré si na konzum
môžeme normálne dovoliť
vysievať neskôr. Vývoj
rastlín určených na semeno
je totiž podstatne dlhší ako
len na zber hlávok, neskoré
kvitnutie by okrem iného
posúvalo úrodu smerom
k jeseni, keď je vlhkejšie a
zvyšovalo by sa nebezpečenstvo plesnivenia semien.
Vybrané najkrajšie
hlávky označíme
a vyhlásime za
nedotknuteľné!
Pri výsadbe sadeníc pamätáme na to, že semenný
šalát potrebuje viac miesta
než bežné hlávky a sadíme
ho do širšieho sponu
(podľa odrody asi 40 x 40
centimetrov). Spočiatku
vedieme kultúru, tak ako
sme zvyknutí, okopávame,
odburiňujeme a zalievame.
Pozorujeme vývoj hlávok,
Doma v záhrade
Výber robíme vždy z väčšieho počtu rastlín, na semeno berieme väčšie, dobre vyvinuté, pevné
Semenárime
hlávkový šalát
Hlávkový šalát má dlhú tradíciu pestovania a je najčastejšie
vysievanou listovou zeleninou
Pretože do kuchyne zberáme normálne
najradšej najkrajšie hlávky, musíme
informovať o svojom zámere semenáriť šalát
aj ostatných členov rodiny a poprosiť ich, aby
vybrané hlávky netrhali.
ich zavinovanie, rýchlosť
vývoja, zdravotný stav a už
môžeme vytypovať vhodné
jedince na semeno.
Výber robíme, keď šaláty
dosahujú konzumnú zrelosť a hlávky sú vyvinuté.
Hlavnými znakmi sú
veľkosť hlávky, jej zavinutie, tvrdosť (zistíme ľahkým
pohmatom prstami) a
typické znaky pre danú
odrodu – napríklad zvlnené
listy, farebný odtieň a pod.
Vyberáme teda stredné
až väčšie hlávky, dobre
zavinuté, uzavreté, bez
mnohých postranných listov, tvrdé, pevné, odrodovo
typické. Zo semenárstva
vyraďujeme šaláty malé,
zle vyvinuté, choré alebo
poškodené škodcami a tiež
rastliny, ktoré začnú vybiehať do kvetu bez vytvárania poriadnej hlávky.
Pretože do kuchyne zberáme normálne najradšej
najkrajší hlávky, musíme
informovať o svojom
zámere semenáriť šalát aj
ostatných členov rodiny a
poprosiť ich, aby vybrané
hlávky netrhali. Aby sa dali
rozoznať od tých obyčajných, hlávky vybrané na
semeno zreteľne označíme
kolíkmi, napríklad ešte s
úväzkom farebného plátna.
Tieto šaláty sa stanú tabu,
teda šalátmi nedotknuteľnými, ktoré nikto nesmie
odtrhnúť! Z nich budeme
brať semeno. Ostatné,
bežné šaláty z toho istého
záhona normálne zberáme
na jedlo.
Cenné sú hlávky
nevybiehavé. Dajú
sa presádzať
Vybrané rastliny ako
RADÍME VÁM
Doma v záhrade
Pekne vyvinutá šalátová hlávka.
hlávky.
Predpestovanie sadeníc rôznych odrôd šalátu.
Šalát na semeno v skratk
e
 Druh: samoopelivý,
samoopelivý
jednoročný.
 Pestovanie: skorý
výsev, druhá trať,
širší spon a dostatok vlahy na vývin
hlávok.
 Počet semenných
porastov na domácej záhradke: päť
až desať rastlín.
 Výber: zdravé, pek-
semenáčiky ponecháme na
mieste a urobíme ešte výber
na nevybiehavosť. Cieľom
je pokiaľ možno dlhý čas,
keď šalát má vyvinutú
hlávku, ale ešte nejde do
kvetu, nevybieha. Preto
vyradíme tie, ktoré idú do
kvetu skôr a na semeno
berieme neskôr vybiehajúce
jedince.
Len čo začne šalát vybiehať do kvetu, prerušíme
zavlažovanie a prejdeme na
né,
né tvrdé a dobre
zavinuté hlávky,
odrodovo typické.
 Úroda: postupne,
len zrelé semená
alebo celé placenty
naraz.
 Získanie semien:
po dosušení vytrieť rukami alebo
vyčistiť na sitách
a vyfúkať.
kultiváciu počas plodových
dní. Treba si uvedomiť,
že teraz už nedodávame
rastlinám impulzy dôležité
pre vývoj listu, ale podporujeme vývoj semien,
teda plodu. Kvetné výhony
rastú do výšky a postupne
rozkvitnú. Pri niektorých
typoch šalátu (napríklad
ľadový s veľkou, silne
uzavretou hlávkou) sa odporúča hlávku narezať, aby
kvetenstvo ľahšie prerazilo
von. Opatrne režeme nožom do kríža alebo zrežeme
celý vršok hlávky. Pozor,
pod listami už môže byť
skrútená stonka!
Vybrané šaláty na semeno
je možné pred rozkvitnutím aj presadiť, aby nebol
záhon zbytočne medzerovitý (po konzumácii bežných
jedincov zostanú prázdne
miesta). Presadenie dobre
znášajú odrody s menšou
hlávkou. Presádzame
opatrne a to tak, že celú
rastlinu aj s koreňovým
balom vyrýľujeme a prenesieme na nové miesto
a vysadíme dohromady
bez medzier. Presadenie
robíme navečer a najlepšie
za vlhkého počasia, rastlinu
dobre pritlačíme na krajoch
a zalejeme, aby sa opäť
ujala.
Skúška zrelosti
a rôzne spôsoby
zberu
Šalát kvitne žltými kvetmi, jeho rozkvitanie je
postupné a postupne zrejú
aj semená. Po vyvinutí
semien sa namiesto kvetov
objavuje roztvorené biele
páperie. To nám naznačuje,
že semienka už dozreli.
Pri nadmernom dozretí sa
kvet rozpadá a semienka
vypadávajú na zem. Či je
šalátové semienko zrelé,
spoznáme, keď odkvitnuté
kvety zľahka premasírujeme medzi prstami. Keď sa
jednoducho a ľahko rozpadajú a semeno sa uvoľňuje,
je úplne vyvinuté, zrelé a
vhodné na zber. Ak drží
pohromade, so zberom ešte
počkáme. Semená šalátu sú
ľahké, pôsobia na pohľad
málo vyvinutým dojmom.
Pre zber je možné zvoliť
niekoľko postupov. Prvou
11. strana
Dosušovanie celých semenných porastov
zavesených pod strechou.
Či je šalátové semienko zrelé, spoznáme, keď
odkvitnuté kvety zľahka premasírujeme medzi
prstami. Keď sa jednoducho a ľahko rozpadajú
a semeno sa uvoľňuje, je úplne vyvinuté, zrelé
a vhodné na zber.
Šalátové semeno býva
biele.
Klíčivosť si šalátové
semienko zachováva
asi tri až päť rokov.
možnosťou je, že prechádzame porast a prstami
vyberáme a vytrhávame
zrelé kvety s otvoreným
páperím, ktoré sú zrelé.
Práca ide pomerne pomaly,
výhodou však je, že okrem
semien zbierame len málo
zvyškov, odpadovej hmoty
a berieme najlepšie semená
v ideálnej zrelosti. Druhou možnosťou je použiť
misku alebo inú vhodnú
nádobu, kvetenstvo nad ňu
opatrne nahnúť a ľahkým
šúchaním medzi dlaňami
alebo prstami uvoľňovať
zrelé rozpadajúce sa kvety
do misky, pričom semená
ľahko vypadávajú. Práca
ide rýchlejšie, najmä ak
pracujeme vo dvojici tak, že
jeden drží misku a druhý
pretiera kvetenstvo. Získavame opäť kvalitné semeno
a o niečo viac balastu.
Pritom je však nevyhnutná
zvýšená opatrnosť, aby sa
kvetenstvo nezlomilo. V
oboch prípadoch úrodu
rozprestrieme na debničky
do tieňa, aby obschli.
Poslednou, treťou možnosťou je zber celých
semenných rastlín naraz.
Odhadnúť, kedy je najlepší
termín, si vyžaduje určitý
cvik a skúsenosť, tak, aby
boli už zrelé, ale semená
ešte nevypadávali. Rastliny
môžeme vytrhnúť celé aj s
koreňmi alebo odstrihnúť
záhradnými nožnicami
pri zemi. Celé ich potom
zavesíme koreňmi nahor na
suché miesto pod strechu,
aby došli, doschli. Pre
istotu pod ne rozprestrieme
plachtu, aby sme zachytili
prípadne vypadnuté semená. Táto metóda je najrýchlejšia a asi najjednoduchšia,
nevýhodou je, že pracujeme
s veľkými rastlinami, zberáme aj nepotrebnú hmotu
a malá časť semien môže
zostať nevyvinutá, nedôjde.
Len kvalitné
semená sú cenné
Po dokonalom doschnutí
zberom získavame semená.
Keď zberáme po jednotlivých častiach, vytrieme
všetko v dlaniach, pri
celých rastlinách buď postupujeme rovnako, alebo
suché rastliny vyšliapeme
na plachte, pokiaľ možno
zošliapeme len vrcholy
rastlín, aby sme mali ľahšie
čistenie.
Čistenie šalátu je ťažké,
semeno je ľahké, podobne
ako iné časti rastlín. Na
vyčistenie volíme obvykle
kombináciu sít a vyfukovania. Najprv na sitách
oddelíme hrubé, veľké časti
a preosiatu časť vyfukujeme na plochej miske alebo
plechu. Možno tiež presypávať v miernom vánku
z nádobky do nádobky,
vánok odfúkne odpad a
ľahké nevyvinuté semená.
Pri vyfukovaní nám nie je
ľúto slabých, nezrelých,
hluchých semien, ktoré ľahko vyletujú von. Aj keď na
pohľad vyzerajú pekne, sú
bezcenné a nebudú klíčiť.
Lepšie je mať osiva menej,
ale dobrej kvality, s vysokou klíčivosťou než mnoho
podradného, polohluchého
a zle klíčivého.
Pretože šalát je samoopelivý, môžeme pestovať aj
viac odrôd šalátu na semeno súčasne. Ako prevenciu
urobíme ešte niekoľkometrový odstup medzi odrodami a preložíme záhon
inými plodinami. Klíčivosť
si šalátové semienko zachováva asi tri až päť rokov.
PETR DOSTÁLEK
FOTO – AUTOR
12. strana
RELAX
Doma v záhrade
Ktorý hríb pod
ktorým stromom
Unik
ká
áttn
ny
y
rýdzik
Unikátnou hubou medzi
druhmi hojne sa vyskytujúcimi aj u nás je rýdzik
surovičkový. Jedlý je aj
za surova, ako napovedá
jeho pomenovanie. Rastie
predovšetkým v listnatých, ale aj v ihličnatých
lesoch, hlavne v dubinách,
bučinách a borinách. Jeho
kulinárske úpravy od
prostého posolenia až po
lesné opekanie či zaúdenie
sa líšia podľa jednotlivých
regiónov, kde sa hojne
vyskytuje.
V septembrovom čísle sme písali, ako ľahko si
môžeme pomýliť chránené huby s nechránenými
a jedlé s nejedlými. Jednou z pomôcok, ktoré nám
niekedy uľahčujú identifikáciu húb, a najmä ich
hľadanie, je mykoríza. Je to spolužitie niektorých
drevín alebo bylín s hubovitými vláknami
D
ve knihy –
samozrejme,
okrem kvalitných atlasov –,
zasiahli do života našich
hubárov fatálnym spôsobom a dodnes ho aktívne
ovplyvňujú. Tajomné
huby od Pavla Škublu
a Poľovačka na huby od
Vladimira Solouchina. Kto
ich má niekoľkokrát prečítané, vie o hubách akiste
nie všetko, ale určite dosť
nato, aby sa v lese nestratil
a aby sa nevrátil domov
s prázdnym košíkom.
Solouchin píše celkom
autenticky na základe
nepredpojatých skúseností. Hovorí nezaujato práve
o sporných témach, ktoré
akoby chcela rozlúsknuť
vedecká bádavosť študovaných hláv, pápežskejších od pápeža. Zber húb
a lesných plodov v Rusku
je bezpochyby vysoká
škola prežitia
a tým, že autor
zaradil hubačku medzi
najmierumilovnejšie
poľovnícke umenia, trafil
klinec po hlavičke. Je to
poľovačka v plnom rozsahu so všetkým, čo k nej
patrí. Ak opomenieme
juhoamerické etniká, loviace hríby dodnes lukom
a šípmi, tak ide o poľovačku bez jediného výstrelu
a preliatia jedinej kvapky
krvi.
Ale aj u nás máme svetových autorov. Škublova
biblia Tajomné huby
zostáva dodnes a zrejme
ešte veľmi dlho zostane
neprekonateľným dielom,
ktoré žiadny poctivý hubár
nemôže v záplave kvalitnej
hubárskej spisby odignorovať bez toho, aby sám seba
neochudobnil.
Tôňa a vlhkosť,
a mýtus
Solouchin, ako aj viacerí
autori, vyvracia mýtus,
podľa ktorého by na rast
húb mala postačovať
tôňa a vlhkosť. Uvádza
jelšu, topoľ čierny alebo
čremchu, pod ktorými sa
pravé huby nerodia. Naopak, píše o jednej dubovej
hore, kde rastie asi dvetisíc
starých a mladých dubov,
ale dubáky nachádzal rok
čo rok len pod niekoľkými
z nich. Spomína napríklad
aj záhradu a park s tristo
smrekmi, kde rastú rýdziky každoročne len pod
štyrmi stromami, a pod
inými prosto nerastú.
O borovici vraví, že je to
drevina, ktorá akoby si
vybrala tie najlepšie huby.
Rastú pod ňou masliaky,
rýdziky aj hríb borový.
Máloktorý strom má takéto vynikajúce vysvedčenie.
Pod ktorým stromom ktoré
huby nájdeme a prečo je to
tak? Riadia sa huby našou
utkvelou predstavou
o akomsi systematickom
zasadacom poriadku,
ktorý by mal panovať v ich
ríši?
Dubák pod
dubom? Málokedy
Hríb dubový, ktorý by mal
podľa pomenovania rásť
v dubinách, chodíme my
v Karpatoch zbierať hlavne
do bukových lesov, kde ho
nachádzame hojne v spoločenstve s jedlými hríbmi
inými – sinými aj zrnitohlúbikovými, muchotrávkami červenkastými
a kuriatkami, nehovoriac
o plávkach, masliakoch a
suchohríboch.
Ani taký pečeňovec dubový sa neviaže iba na dub.
Nájdete ho aj na iných list-
natých stromoch uprostred
dúbravy.
Takisto prvotriedny hríb
sosnový rastie podľa atlasu Ladislava Hagaru „pod
borovicou sosnou, ale
niekedy aj pod inými ihličnanmi alebo v bučinách a
dubinách“. Hríb bronzový
rastie „pod dubmi, menej
pod bukmi a gaštanmi“,
takisto ako hríb fialovohnedý.
Taký hojný hríb ako kozák
brezový to má zdanlivo
jednoduchšie. Rastie len
pod brezami. No chyba
lávky. Rastie pod nimi aj
kozák žltooranžový, kozák
škoricovohnedý a kozák
červenejúci. A takisto je
možné, že z breziny si
donesieme iba kozáky na
nerozoznanie podobné osikáčom a gigantické plodnice masliaka. Kto by tam
tieto skvosty lesa nechal
napospas pĺžom a pomalším hubárom? Napokon,
kozáky sú krásne, ale na
prvé priečky, pokiaľ ide o
chuťové vlastnosti, sa asi
nedostanú, hoci sa o nich
často píše v superlatívoch.
Ich vzhľadové parametre
sú síce vynikajúce, aj keď
sa chuťou takým rýdzikom, kuriatkam či bedliam
určite nevyrovnajú.
Kozák osikový rastie pod
osikami, kozák smrekový
len pod smrekmi a kozák
dubový len v dubinách.
Rýdziky nesklamú
Famózny rýdzik pravý
rastie len pod borovicami, roní mrkvovočervené
mlieko a so žiadnou nevhodne podobnou hubou
si ho preto nepomýlite. Iba
ak v šere lesného porastu
so sosnovým: aj ten rastie
výlučne pod borovicami, ale je takisto jedlý,
s červenkastooranžovým
mliekom. Vo všeobecnosti
rýdziky spod ihličnanov
s mrkvovým mliekom sú
vôbec jedny z najchutnejších a najnepomýliteľnejších húb rastúcich u nás.
Vzťahuje sa to aj na rýdzik
smrekový s oranžovým
mliekom, no Solouchin
píše, že tento je menej
kvalitný.
Zdalo by sa preto, že nie
je nič jednoduchšie ako
postupovať pri hubačke
didakticky strom za stromom a úspech je zaručený.
Opak je pravdou.
Kuriatka, plávky,
bedle
Azda iba ten, kto sa skutočne dobre vyzná v pláv-
Dobrým príkladom
nedocenenej, a pritom
spoľahlivej huby, je jedlý
krásnopórovec ovčí,
viažuci sa na ihličnatý
les, kde vytvára kolónie.
Zbierajú sa iba
mladé plodnice.
kach, je majstrom tohto
remesla, naslovovzatým
mykológom, ktorý nikdy
nemá núdzu o úlovok.
Plávky rastú aj v medziobdobiach. K málu nepomýliteľných plávok s lahodnou chuťou patrí plávka
zelenkastá, ani tá sa však
neprimkýna k jednému
stromu, nájdeme ju v bučinách, ale aj v dubových
lesoch či pod brezami, ale
aj pod inými lesnými listnáčmi, a takisto v parkoch.
V neposlednom rade sa
hojne vyskytuje pod ihličnanmi, či už ide o tmavé
miesta, alebo zatrávnené
plochy mimo lesa.
Takisto kuriatka rastú
hojne pod listnáčmi aj
ihličnanmi. Nájdeme ich
rovnako pod bukmi, v borinách na rovine aj vysoko
v strmej smrekovej medvedej hore. Mimochodom,
mnohí môžu potvrdiť, že
nech už kuriatka zbierajú
kdekoľvek, v živote nenašli ani jedno červavé.
K najobľúbenejším druhom s veľmi chutnými
plodnicami prirátajme
ešte bedle, ktoré sa nijako
nezväzujú s konkrétnymi
drevinami a ich neprehliadnuteľné dáždniky
nachádzame na lúkach
ďaleko od stromov, hoci
aj v opustenom broskyňovom sade. Ak ich ešte
nemôžeme nájsť, hoci od
ostatných hubárov vieme,
že určite rastú, oplatí sa
nahliadnuť do porastov
žihľavy. Práve s ňou si
výborne rozumejú.
JÁN LITVÁK
NA DVORE
Doma v záhrade
Príprava jazierka
na zimu
voda v okolí tráv nezamŕza.
Teplomilnejšie vodné rastliny, ako sú lekná alebo vodné
hyacinty, v prípade plytších
jazierok treba zazimovať v
izolovaných priestoroch. V
prípade hlbších ich dávame
do nezamŕzajúcej hĺbky
a prikryjeme izoláciou.
Prívod kyslíka
+4 °
Ce
má
čo u voda lzia
pre možň na dn
e,
uje
žiť
i ch zimu. rybám
ladn
Tep
stúp ejšia lejšia
ak
hlad voda
ine.
Keď už teplota vody ukazuje
menej ako desať stupňov Celzia,
prišiel čas na prípravu jazierka
pred nastávajúcou zimou. Podľa
typu jazierka volíme spôsob
čistenia a zazimovania jeho
obyvateľov
Vysávanie jazierka
Väčšie jazierka sú ako organizmus - sú schopné udržať
svoju biologickú rovnováhu.
Ich hĺbka sa pohybuje od 100
- 120 centimetrov a stačí ich
dôkladnejšie vyčistiť každé
dva až tri roky. Tie menšie
s hĺbkou 80 centimetrov
potrebujú čistenie a údržbu
každý rok. Veľkú šarapatu
spôsobujú opadané listy.
Presiaknuté vodou klesajú
na dno jazierka a hnilobnými
procesmi z nich vzniká kal.
Hnitím vznikajú aj jedovaté
plyny: zbavujú ju kyslíka,
zamorujú vodu jedovatými
látkami a škodia zdraviu
rýb. Kal sa odstraňuje vod-
S
pomeňme si napríklad na
vošky, muchy, komáre,
húsenice a mladé slimáky.
Aby sa malí pomocníci zabývali v našich záhradách, môžeme
im aj v tomto čase pripraviť úkryty,
čím sa postaráme o ich zazimovanie
alebo rozmnoženie.
Zvládne to aj škôlkar
Príprava domčekov pre hmyz
nie je nijaká veda. Ba naopak, je
veľkým zdrojom zábavy a tvorivosti, kde môžu byť nápomocné aj
malé deti, ktoré veľmi rady pracujú
na zvláštnych úlohách a o rovnováhe v prírode vedia viac ako
vysokoškolskí profesori. Stačí sa
len pozrieť okolo a určite nájdete na záhrade veľa odpadového
materiálu. Rovnako dobre poslúžia
kamene, staré deravé tehly, práchnivejúce drevo, škridle, kvetináče,
suché lístie či slama. S opätovným
využitím naskladaných starých
keramických škridiel sa tiež nemusíme ponáhľať, poslúžia ako úkryt
pre chrobáky. Práchnivejúci peň
starého stromu doplnený opadaným lístím a niekoľkými vetvička-
ným vysávačom. Vodu zbaví
organických nečistôt a čistú
vodu púšťa späť do
jazierka.
Technológie
Pri prevádzkovaní jazierka sa
nezaobídeme bez čerpadiel,
UV lámp a filtrov. Pri jesennej
údržbe všetky prístroje z
vody povyberáme, vyčistíme
a uskladníme mimo dosahu
mrazov. Odporúčame dobre
preštudovať aj návod na
použitie. Vplyvom mrazov
môže vonkajšie vodovodné
potrubie popraskať, preto z
neho vodu vypustíme, tenšie
potrubia môžeme prefúkať
kompresorom. V tomto období treba uzavrieť aj hlavný
prívod vody.
Ošetrenie
nie
vodných rastlí
rastlín
tlín
Najprv zistíme, v akom
k
kom
stave sú rastliny. Postupne
odstránime riasy, uhynuté
alebo premnožené rastliny.
Ponechávame iba zdravé a
silné kusy v primeranom
množstve. Po jesennom
ošetrení si rastliny nevyžadujú zvláštnu údržbu. Tŕstie a
pálky môžeme ostrihať pár
centimetrov nad hladinou.
Ponechané vyššie trávy poslúžia jazierku aj v zime. Svojimi pohybmi nad hladinou
zabezpečujú stálu výmenu
plynov medzi vonkajším a
vnútorným svetom jazierka.
Zároveň chvením rastlín
vzniká trenie, vďaka ktorému
Aj v zimnom období je pre
ryby a rastliny potrebný
pravidelný prísun kyslíka.
Povrch jazera v zime zamŕza,
dôležité je aspoň časť plochy
jazierka
ja
udržať bez ľadovej
pokrývky.
pokrý
Existuje viacero
možností.
možno
nost Najstarším
spôsobom
spôs
ôsobom je vyrezať odvetrávací
v
vetráv
otvor ručnou
pílkou.
pílko Nikdy otvor
nesekajme,
ne
otrasy môžu
ryby vyľakať a poškodiť
im
i zdravie. Vhodným riešením na vytvorenie a udržanie
otvoru môže byť použitie
špeciálneho ohrievača. Ohrievač je vybavený plavákom,
ktorý ho udržiava na hladine.
Na okysličenie a premiešavanie vody sa používa aj
vzduchovací kameň, ktorý by
sa mal nachádzať približne v
hĺbke 50 - 80 centimetrov pod
hladinou.
Zazimovanie rýb
a korytnačiek
Starostlivosť o ryby sa líši
podľa toho, či ide o malé,
alebo väčšie jazero. Ryby z
plytších jazierok vylovíme
a premiestnime do akvárií s
teplotou vody 10 - 15 °C. V
jazierkach hlbokých aspoň
meter, lepšie však 1,5 m,
Hmyzí hotel dokážu
postaviť aj deti
13. strana
Vhodným riešením na
vytvorenie a udržanie
otvoru v ľade môže byť
použitie špeciálneho
ohrievača. Ohrievač je
vybavený plavákom,
ktorý ho udržiava na
hladine.
prezimujú bezpečne ryby a
niektoré vodné korytnačky
(korytnačka nádherná). Pri
dlhšom poklese teploty pod
7 °C prestávajú rybky prijímať potravu, metabolizmus
sa spomaľuje, organizmus
sa pripravuje na zimu. Ryby
sa stiahnu do najhlbšej časti
jazierka, kde sa teplota vody
v hĺbkach nad jeden meter
udrží v zime stále okolo +4 °C
a upadajú do stavu letargie.
Dajte tiež pozor, aby ste v
jazierku nemali priveľa rýb,
aby nedošlo k nedostatku
kyslíka.
RENATA KUBEČKOVÁ
Kam s domčekom
Vtáky, ježkovia, žaby či jašterice sú neúnavnými pomocníkmi
záhradkárov. Do tejto skupiny zahŕňame aj priateľský hmyz.
Hoci je menej nápadný, je rovnako dôležitý pri ekologickej
ochrane. Živí sa drobnejšími škodcami a ich vajíčkami.
Domčeky pre hmyz by mali poskytovať suché a tmavé prostredie.
Preto sa využívajú dobre tienené
miesta, napríklad pod strechou.
Kvetníkový domček pripevníme do
koruny stromov a môžeme čakať
na prvých osídlencov. Pekne vyrobené drevené konštrukcie môžu
byť estetickým doplnkom záhrad.
Neváhajte a umiestnite ich niekam
k ozdobným kríkom, k múrikom
alebo k stenám domu.
mi poslúži ako životné prostredie
pre dravé chrobáky a ich larvy.
Hotely, skrýše
a iné obydlia
Celkom jednoducho
Úplne jednoduchý domček môžeme spraviť z nejakej malej kovovej
škatule, do ktorej vyvŕtame asi
centimeter široký otvor a vyplníte
ho senom alebo slamou. Iný typ:
za hrsť sena previažeme dlhším
špagátom a konce sa prevlečú cez
drenážny otvor. Alebo narezané
polená, do ktorých sa navŕtajú
diery 10 cm hlboké, šírka otvoru
bude 8 mm. Veľmi dekoratívne
pôsobí jednoduchá konštrukcia z
Rovnako dobre poslúžia
kamene, staré deravé tehly,
drevo, škridle, kvetináče,
suché lístie či slama.
dreva, vyplnená rôznymi druhmi
prírodných materiálov, ako sú
drevo, duté stonky rastlín, slama,
šišky, tehly a iné prírodné veci.
Čo je to hmyzí hotel? Je to domček,
ktorý slúži nielen na hniezdenie,
ale je útočiskom cez deň a na prespávanie v noci. Hmyzie hotely
vytvárame pre samotárske druhy
hmyzu: niektoré druhy osičiek,
čmeliaky, lienky, včely samotárky.
Úplne ideálne je nechať starý suchý
strom, čoskoro sa stane cieľom pre
hmyzích aj vtáčích návštevníkov.
Pre teplomilný hmyz sú dobrým
úkrytom štrbiny múrika. Poslúži aj
kopa štrku, ktorú necháme prirodzene osídliť rastlinstvom.
(rk)
14. strana
ZAUJÍMAVOSTI
Doma v záhrade
Každý plot
je na ne krátky
Z domácich zvierat je najčastejším
ničiteľom plotov pes. Vzniknutá diera
tak poslúži ako vchod aj pre iných
nepozvaných hostí
P
loty nám slúžia na
vymedzenie, ohraničenie pozemku
a ochranu toho, čo
sa na pozemku nachádza.
Môžu byť jednoduchej
konštrukcie so stĺpikmi a
pletivom, alebo to môže
byť múrik, alebo aj živý
plot vytvorený husto
sadenými, stálozelenými
kríkmi. Môže byť ešte
spestrený jarabinou alebo
inými bobuľovinami, ktoré milujú vtáky, prípadne
popretkávaný tŕňovými
krami, ktoré tak vytvoria
prirodzenú bariéru.
Z času na čas sa stane, že
sa v plote objaví diera a
záhrada sa tak stáva ľahko
dostupnou pre rôznych
votrelcov, čo dokážu aj v
krátkom čase narobiť riadnu neplechu. Obhrýzajú
kôru stromov, pováľajú a
povytŕhajú kvety a bylinky, rozryjú trávnik, zjedia
úrodu jabĺk, polámu stromy. Ak chováme sliepky,
aj ich život je v ohrození.
Z domácich zvierat je
najčastejším ničiteľom
plotov pes. Pri nedostatku
pohybu a podnetov sa pre
psa stáva túžba preko-
nať plot jeho hlavným
cieľom. Pes sa dokáže
podhrabať, rozpliesť
pletivo, prehrýzť dieru.
Najintenzívnejšie to robí,
keď je v dosahu hárajúca
fenka. Vzniknutá diera tak
poslúži ako vchod aj pre
iných nepozvaných hostí.
Kedy lovia
Treba si uvedomiť, že ak
chceme vytypovať, s akým
lovcom máme na svojom
pozemku do činenia, v prvom rade to zistíme podľa
času, keď loví. Keď miznú
sliepky cez deň, je to skôr
líška, keď miznú v noci, je
to kuna.
Kuny, tieto napohľad roztomilé zvieratká, dokážu
narobiť riadnu paseku.
Sliepky treba pred nimi na
noc starostlivo zatvárať.
Kuny si hľadajú brlohy
blízko ľudských obydlí v
kôlni, šope. Ak sa dostanú
do strechy, je náročné ich
odtiaľ dostať preč. Sú to
nočné živočíchy, takže
buntošia celú noc, dupú,
naháňajú sa, zhadzujú
predmety, ktoré im stoja
v ceste, ničia zateplenie.
Samček si získava priazeň
samičky tým, že nosí do
brloha ulovenú korisť, ktorá sa tam potom rozkladá.
Svoje teritórium si poctivo
označujú. So striedavým
Keď miznú sliepky cez
deň, je to skôr líška,
keď miznú v noci, je to
kuna.
úspechom môžeme proti
nim použiť silne aromatické látky, staré voňavky,
osviežovače vzduchu, čierne korenie, alebo sa dajú
použiť zvukové plašiče,
pískače. Ak sa však kunám
u vás zapáčilo a necítia sa
ničím ohrozené, po krátkom čase sa opäť vrátia.
Dvojmetrový plot
nestačí
Cez plot sa do záhrady
môžu dostať aj väčší votrelci. Srnčia zver dokáže
aj bez rozbehu preskočiť
takmer dvojmetrový plot.
Pochutnávajú si na ovocí,
na mladých výhonkoch
stromov, obhrýzajú kôru.
Aby sme ich odnaučili chodiť do záhrady alebo sadu,
využijeme ich prirodzenú
plachosť. Ak im do cesty
nastražíme silný halogénový reflektor, ktorý zapnú
svojím pohybom, prípadne sa takto môže spustiť
aj nejaký zvukový efekt,
napríklad hlas predátora,
pôjdu inam.
Pozvánka pre
diviaky
Keď je časť plota zvalená,
bude to najsôr spôsobené
diviačou zverou. Diviaky
najviac láka kukurica,
zemiaky, kŕmna repa. Keď
v okolí ich revíru nie je
vysadená na poli kukurica
alebo iná plodina, na ktorú
boli zvyknuté chodiť,
môžu napochodovať aj
bližšie k ľudským obyd-
liam a začnú si poživeň
zháňať po záhradách.
Striasajú jablká z jabloní,
rozrýpu zem pod stromami, hľadajú tam larvy, ktoré im mimoriadne chutia.
Ak divá zver hľadá
potravu v záhradách,
može to byť spôsobené aj
celkovým stavom katastra
obce. Zanedbané katastre, prehustené rôznymi
náletovými drevinami,
splanené pastviny plné
tŕňov a bodliakov im
často znemožňujú voľný
pohyb a ľahšie si tak nájdu
chodníček k záhradám.
Legálne riešenie
Spoľahlivých riešení, ako
si ochrániť úrodu a často
aj majetok, pred divými
z Choroby a ich liečba z Stravovanie
z Zdravie ženy z Zdravie dieťaťa
z Zdravie muža z Seniori
z Duševné zdravie z Relax, welness
z Poradňa, anketa z Čitateľská súťaž
z Liečebná sila prírody
votrelcami legálnymi
prostriedkami, nie je veľa.
Pes je výborný strážca,
ale často na takúto úlohu
nestačí. Keď ho necháme
voľne pobehovať, aby
zabránil zveri vniknúť
na náš pozemok, môže v
záhrade narobiť podobnú
škodu ako nechcení návštevníci. Jedným z ďalších
riešení je dať im do cesty
pach silnejšieho predátora.
Najlepšie pôsobia tigrie
exkrementy. Dajú sa získať
v zoo alebo od chovateľov
týchto obávaných šeliem.
Treba ich potom rozmiestniť popri plote, malo by
to zabrať na mnohých
votrelcov. Aj mačky a psy
sa takémuto plotu z diaľky
vyhnú. JURAJ HLADNÝ
NÁ
V NO JDETE
VIN
STÁN OVÝCH
KO
LEN Z CH
60 CE A
NTOV
!
MAGAZÍN
MAGAZÍ
ÍN ZAMERANÝ
ZAMER
MER Ý NA TO NAJDÔLEŽITEJŠIE,
NAJ
NAJD
JDÔLE
ČO MÁME ZDRAVIE
REPORTÁŽ
Doma v záhrade
15. strana
Gabo založil sad v roku 1997
spolu so svojím otcom. Uvedomil
si, že už nechce žiť ako doposiaľ,
nechce jesť potraviny zo
supermarketov. Rozhodol
sa svoj život zmeniť
Gazdovstvo je zdravý
organizmus, do ktorého
nie je nutné chemicky
zasahovať – lienky
požerú vošky, vtáky
húsenice... Treba
len prísť na to, ako
celý systém udržať
v rovnováhe.
FOTO – ERIKA LITVÁKOVÁ
S
o svojím otcom
kúpili 25 hektárov
pôdy a na zničenej
holej roli vysadili
prvý sad. Na začiatku
požiadal o pomoc vyškolených agronómov, no
neskôr zistil, že ich názory
na fungovanie sadu sú
natoľko rozdielne, že sa ich
cesty museli nutne rozísť.
Sám presne nevedel, ako na
to. Nemal sa od koho učiť,
pretože pestovanie týmto
spôsobom nebolo a ani
dnes, nie je na Slovensku
bežné. Rozhodol sa však
držať svojho presvedčenia
a intuície. A vyplatilo sa.
V roku 2002 sa k nemu
pridala jeho žena Ivanka,
Pred desiatimi rokmi…
Sad Livia na jeseň
Budovanie biosadu
…a dnes
Sad Livia sa stal
certifikovaným
ekologickým sadom
ako jeden z prvých vo
východnej Európe.
FOTO – ERIKA LITVÁKOVÁ
D
nes má pozemok už 50 hektárov, z toho 10 hektárov
tvorí intenzívny sad, ktorého produkciu tvoria najmä
jablká odrôd Júlia, Rubinola, Otava, Vanda, Topaz, Selena,
Rosana, Karmina, Florina, Angold. V extenzívnych sadoch
však toho rastie podstatne viac. Sú tu aj slivky, orechy,
divé mirabelky či moruše. Gazdovstvo sa rozrástlo aj
o zvieratá. Pribudli kone, psy, mačky, vietnamské svine,
sliepky a dokonca aj pávy. Sad sa stal prvým certifikovaným ekologickým sadom vo východnej Európe. Celoročne
majú otvorený obchod, a teraz na jeseň sa už druhý rok
venujú rozvozom ovocia aj do Bratislavy. Ďalších plánov
majú veľa: dať do poriadku hruškový sad, nájsť vhodné
odrody, zaštepiť a čakať, či sa skúšobné vzorky ujmú. No
radi by sa posunuli aj ďalej a otvorili priamo v sade vzdelávacie centrum, kde by sa návštevníci mohli s ich prácou
oboznamovať aj v zimných mesiacoch. Navyše by tam
vznikol priestor aj pre iné odvetvia – v spolupráci s remeselníkmi už do budúcnosti pripravujú semináre a kurzy.
neskôr pribudli aj dve krásne deti – Zoranka a Živko.
Človek rozumný a
zdravý organizmus
Rozprávanie o sade znie
priam romanticky, no
skrýva sa za tým ohromné
množstvo neúnavnej práce.
Po niekoľkých rokoch si
Ivana s Gabom uvedomili, že im sad prerastá cez
hlavu a oni sa stávajú jeho
otrokmi. Nechceli, aby ich
zničila tvrdá drina, a tak
hľadali optimálne riešenia
a správne vyváženie práce
a odpočinku. Zdá sa, že
momentálne našli rovno-
váhu, no dnes už vedia, že
všetko je len dočasné, svet
sa neustále vyvíja, a tak aj
túto rovnováhu budú musieť časom opäť prispôsobovať novým okolnostiam.
Aj naďalej hľadajú nové
spôsoby, ako zlepšovať svoje hospodárstvo a zároveň
sa vyrovnávať s nástrahami
pestovania bez chémie. Na
začiatku im všetci hovorili,
že pestovať bez chémie sa
nedá. Že ak to nechajú na
prírodu, nech si poradí so
škodcami, tak to nemôže
fungovať. Nepočúvli a dnes
sú živým príkladom toho,
že to ide aj inak. Ich dedo
FOTO – MANIK
vraj hovorieval, že sú len
dva druhy ľudí – tí rozumní a tí, ktorí tvrdia, že sa to
nedá. Podľa mňa zo svojho
syna vychoval druh človeka
rozumného.
To však neznamená, že táto
cesta je ľahká. Gabo tvrdí,
že najdôležitejšie je gazdovstvo si správne naprojektovať a zároveň priznáva, že
v tomto urobili na začiatku
veľa chýb, ktoré doteraz
opravujú. Trvalo sedem
rokov, kým sa im podarilo
obnoviť pôvodný stav pôdy
po všetkej predchádzajúcej
údržbe, rastlinstvo dorástlo
a navrátili sa sem živočíchy.
Dnes sa tešia z každého
nového živočícha, ktorý
sa k nim nasťahuje. Azda
najväčšie prekvapenie im
spôsobila návšteva labutí.
Gazdovstvo je zdravý organizmus, do ktorého nie je
nutné chemicky zasahovať
– lienky požerú vošky, vtáctvo húsenice... Treba len
prísť na to, ako celý systém
udržať v rovnováhe.
Niektoré zvieratká napriek
tomu dokážu gazdovi
pridať na tvári aj vrásky.
Napríklad myši, ktoré sa po
teplej zime premnožili. Keď
mačky nezabrali, vypustili do sadu vietnamské
prasiatka, a to fungovalo.
Bohužiaľ, veľké svine zase
rozryjú zem príliš hlboko,
a tak ďalej a dokola.
Skutočná životná
cesta
Život v sade Lívia je
veľké dobrodružstvo.
Cesta hľadania, pokusov
a omylov na vlastnej koži.
Toto už nie je len vzbura
či moderný bioživot ľudí
z mesta, toto je skutočná
životná cesta. Nie sú žiadni
odrodilci, ich dcérka vzorne
chodí do školy, spravujú
si vlastnú firmu, účtovníctvo, zúčastňujú sa rôznych
podujatí, dokonca majú aj
vlastnú webstránku a Facebook. Dokonca nie sú ani
vegetariáni. Ivana aj Gabo
len veria tomu, že svojím
životom dokážu podnietiť
ľudí k uvedomeniu si toho,
čo je naozaj zdravé. Aj keď
to hneď nezachytia, bude
to v nich driemať a raz sa
to rozvinie a človek sa preberie. V ich ovocí je skrytá
tvrdá práca, úcta k moci
zeme a prírody, viera v tradície a najmä láska. Ak ho
raz ochutnáte, už nebudete
chcieť iné.
PAULÍNA BÖHMEROVÁ
NEOZNAČENÉ SNÍMKY ARCHÍV SADU
16. strana
PRE DOMÁCICH MAJSTROV
Doma v záhrade
Zrelý kompost je ako vyzretý
koňak. Znalec z neho odčíta
desiatky odtienkov vôní, ktoré
prezrádzajú, na čom pracovali
miliardy baktérií a húb, kým
rozložili živú hmotu na trvácne
živiny
L
aikovi musí sa
v hlave pri privoňaní k nemu vybaviť
rozpomienka na
jesennú vlhkú horu, ktorá
zo seba vydáva najpozdnejšie klobúky húb. Len vtedy
o ňom možno povedať, že
dielo sa vydarilo.
Ak páchne čpavkom,
kvasom, mršinou či
štípe v nose prenikavo, že
človeka ťahá to na čerstvé povetrie, čosi nie je
v poriadku. Akoby kopa
záhradného odpadu volala
o pomoc, pretože príroda
nenašla v ľudskom neporiadku rovnováhu, aby ju
späť vrátila do kolobehu.
Ak ste si doposiaľ mysleli,
že všetko stačí len nahádzať
na kopu a ovenčiť ju modernou plastovou stienkou
s vyklápacím vekom, skúste
poctivý postup a porovnajte
výsledok.
Ekosystém, ktorý
musí fungovať
Dobre založené kompostovisko je ako mravenisko,
ktoré vybudoval človek.
Popretkávané množstvom
vzduchových bubliniek,
kombinujúce desiatky
rôznych odpadkov zo
záhrady a drobnochovu.
To všetko nie pre mravce,
ale mikroskopický život,
ktorý sa okamžite chopí
práce. Začne ohromným
tempom meniť rozoznateľné čiastočky listov, byliek,
šupiek, škrupín, bobkov či
ostatkov tiel na neadresnú
hnedú hmotu, ktorá sa
ponáša na lesnú zeminu.
To všetko v takej pilnosti,
že k oblakom stúpa z kopy
horúca para a kopa neraz
rozhorúči sa natoľko, že by
mohla citlivú detskú rúčku
nadobro popáliť.
Tento ohromný ekosystém
potrebuje k rovnováhe dostatok vzduchu, vody, uhlíkatých a dusíkatých čiastok
odpadu, aby pre každého
tvora pod drobnohľadom
bolo dostatok živín. Čím na
drobnejšie nasekané, čím
dôkladnejšie premiešané,
tým lepšie. Kompostovanie
nie je pre každého.
Ak máte iba trávnik, ktorý
Za jediný rok možno
vyrobiť kompost
s vôňou zmoknutého
lesa.
viet
Umenie
e, ž
Te
e:
eko nto oh
syst
r
k ro
ém omný
v
p
vzd nováhe otrebu
uch
je
dos
u
katý
t
ch a , vody, atok
u
hlíčias dusí
k
tok
odp atých
adu
kompostovania
kosačkou holíte na obraz
moderného dvora, ani ten
najdrahší kompostér vám
nepomôže vyrobiť z neho
kompost. Iba ak kvas, ktorý
z mazľavej hmoty na nadýchanú hmotu podobnú
rašeline nepremenia ani čarovné baktérie z vrecúška.
Z každého rožka
trošku
Pestrosť materiálu a ochota
prehadzovať od mesiaca
k mesiacu vidlami kopu
z miesta na miesto sú
tajným receptom pre náš
vychýrený koňak záhradkárskeho umenia. Suchá
rezaná slama ladí s králičím
močom a bobkami, pretože
jej uhlík pridruží sa k dusíku. Zelená tráva patrí k suchej starine, lístie k drobom
domáceho zverstva, konáre
k nahnitému ovociu, slepačí trus k pilinám a takto
vždy suché k šťavnatému,
hnedé k zelenému a svieže
k starému. Uhlík k dusíku –
povedali by chemici.
Žiaľ, niet drviča záhradného odpadu, ktorý by pomohol s narezaním materiálu
na čiastočky. Kým drvič
konárov poseká ich na
kúsky a kosačka rozhryzie
steblá tráv a lístie, na ostatné materiály niet mechanizácie. Azda len podstielku
pod zvieratami prv sečkou
Plechové silo, plastový
zásobník alebo
doštená ohrádka?
V
šetko závisí iba od
toho, na čo sa cítite
pri plnení a prehadzovaní kôp. S kopcovým
fúrikom nedobre sa cúva
po lešení do plastového
zásobníka a v plechovom
sile nemusí byť dostatok miesta na vás, kopu
bývalú a kopu budúcu.
Musíte sa sami rozhodnúť, čo je pre vás najužitočnejšie.
Isté však je, že povestný
kohút na smetisku (áno,
presne tak sa volá kopa
záhradného odpadu, ktorú dnes nazývame kom-
postoviskom) s kurami
do revíru nepatrí. Pretože hoci sú ľahké, udupú
vlhkú kopu a vy môžete
v pote tváre a otlakov
od vidiel každý týždeň
prehadzovať kopu na
nové miesto, aby sa stala
kyprou.
I neskôr na vyzretom by
len škody narobili. Vytiahli by hmyz a dážďovky, ktoré spolu s kompostom patria do pôdy, aby
ju prevzdušňovali. Tu
nemôže byť aj ovca celá,
aj vlk sýty. Hydina ku
kope nepatrí.
nakrájať nakrátko, kým sa
ňou podstelie.
Na zvyšok je recept písaný
v ľudskom pote. Miešať,
prehadzovať, prevzdušňovať a polievať. Tak, aby
z hory čerstvého materiálu
stále stúpal opar a to od
samého kraja až do stredu.
Bez suchých ložísk belavého popola podhubí.
Takto za jediný rok možno
vyrobiť kompost s vôňou
zmoknutého lesa.
S pomocou priateľov
V drobnom gazdovstve nie
vždy sa nájde dostatok materiálu na to, aby sa snaha
premenila na želané plody
práce. Vtedy vyplatí sa dať
sa dohromady s niekým zo
susedov a vytvoriť spoločné kompostovacie silo. Tak
ako trávnikár bez chovu
králikov neuspeje, tak
zeleninár, čo iba raz v roku
trhá plody svojej snahy,
s kompostovaním nepochodí. Niet obchodu, v ktorom
by ste kúpili vždy, čo
potrebujete a niet zásobárne, do ktorej by bolo možné
vpratať vhodné materiály
len na tento účel. Vždy sa
v rovnakom čase musia
stretnúť na jednej kope.
Robia to aj inak
Sú vraj také žravé, že
pohltajú všetko, čo im pred
očami mäkne. Áno, reč je
o kalifornských dážďovkách, ktoré na rozdiel od
troch stoviek druhov, čo
žijú v slovenskej zemi, jedia
do úmoru. Akoby na seba
chceli prebrať bremeno
človeka, čo zunovalo sa mu
s vidlami do kopy šparkať.
S neutíchajúcim elánom
pohybujú sa v kope materiálu a trávia opreteky.
Výsledkom ich práce je
vermikompost, ktorý sa
ponáša svojou drobivou
štruktúrou na dno z pohárika kávy. Ústrojné látky
sú zviazané s enzýmami
a výlučkami dážďoviek,
čím sa hotový kompost
stáva ešte úrodnejším a trvácnejším v pôde. Cenia si
ho natoľko, že je súčasťou
nejednej zeminy pre záhradkárov, v ktorej cítiť, že
drží vlahu omnoho lepšie
ako ostatné.
Vravia o nich, že založiť si
farmu dážďoviek je hračka.
To však tvrdí aj chovateľ
králikov, holubov, hydiny či nadšený koníčkar.
Bez štúdia to však nejde.
Ak máte vo svojom okolí
niekoho, kto má skúseností
nadostač, skúste to. Dážďovky sa množia rýchlo,
nemajú urodzené rodokmene, tetovania s číslami,
ba ani mená.
MILAN GIGEL
FLORISTIKA
Doma v záhrade
Pustite jeseň
do domu
Jeseň vás nemusí naladiť iba na sychravú melanchóliu. Pomyslite
na všetky jej pestré farby, tvary a vône a preneste si ich aj do
svojho príbytku
V
ybehnite v pekný
deň na prechádzku po neďalekých lúkach alebo zamierte priamou cestou
do lesa. Dívajte sa pozorne
na atmosféru, ktorú vám
pripravila jesenná príroda
a popritom si všímajte aj
zaujímavé drobnosti, ktoré
si môžete odniesť domov.
Vhodný materiál, samozrejme, nájdete aj v záhrade.
Okrem padajúceho farebného lístia sa zamerajte aj
na samotné plody stromov
a kríkov, ale nepohrdnite ani
suchými trávami, konárikmi
a vetvičkami v tvaroch, aké
vás práve oslovili, šiškami
či machom. Čím viac toho
nazbierate, tým krajšie
aranžmány vytvoríte.
Prírodne
či moderne?
Využitie prírodných
materiálov a to nielen tých
vlastnoručne nazbieraných,
je určite v každom smere
najpríjemnejšie. Ak ste
na tento okamih mysleli
v predstihu, máte už doma
pripravenú plnú náruč
vlastnoručne dopestovaných slamienok, machovky
alebo ozdobných tekvičiek.
Niekedy sa to všetko však
nezaobíde bez malej „modernej“ pomoci.
V kvetinárstve, galantérii
Voňavé
a pestré
potpourri
Ž
e vám názov nič
nevraví? Iste ste už
však videli zmes sušených lupienkov kvetov
a plodov rôznych farieb
a hlavne vôní naaranžovaných v drevených
miskách, košíčkoch
alebo plátenných vreckách. Takýto voňavý
zázrak si môžete pripraviť i sami.
Ak ste si spolu s letnými bylinkami nevysušili farebné lupienky
kvetov, nezúfajte.
Zameškané doženiete
teraz. Nazbierané opadané listy zo stromov
dokonale vysušte.
Pridajte k nim vysušené citrusové a jablčné
alebo v obchodíkoch s aranžérskym a dekoratérskym
tovarom môžete zohnať pre
svoju výzdobu nielen farbenú slamu, šúpolie, umelú
trávu, ale i lyko, stuhy, koráliky, rôzne druhy špagátov,
ako aj aranžérsku hmotu
na živé, rezané kvety, ale
šupky alebo aj celé rezy
ovocia. Pomôcť si môžete horúcim radiátorom,
teplou rúrou alebo
sušičkou potravín.
Ak predsa len túžite
po pestrých kvetoch,
môžete si dokúpiť
sušené lupienky. Najobľúbenejšie i najvoňavejšie sú lupienky ruží,
pivónií, nechtíka, fialiek
a sirôtok, ale i levanduľa. Ak vám práve takáto
zmes akosi „nevonia“,
svoje vlastnoručne
vyrobené potpourri
si môžete prevoňať
klinčekmi, škoricou,
anízom, muškátovým
orieškom alebo plodmi
borievky.
i na suché kvety a doplnky.
Skúsiť môžete i polystyrénové vence a kužele, dobrým
pomocníkom je i lepidlo
v tavnej pištoli.
Niekedy je menej
viac a vy nemusíte
ani nikam chodiť.
Stačí, ak sa doma
poobzeráte po deravej
plátennej taške alebo starom
vreci či dlho nenosenom
pletenom svetri. Od detí si
požičiate niekoľko farebných papierov, z kufríka
na šitie oprášite farebné
bavlnky, z mužovej dielničky ukoristíte kúsok drôtu
rô
a z kuchynskej zásuvky
uvky
vyhrabete špajdle
le
alebo špáradlá.
Zapojte
aj najmenších
Zaspomínajte na svoje detstvo a dovoľte preto svojim
ratolestiam, aby vám s jesennou výzdobou pomáhali.
Okenné parapety v ich izbičkách môžu zdobiť hnedastý
panáčikovia – gaštankovia.
Ak im pomôžete s prepichovaním, pri vpichovaní
špajdľových ručičiek a nožičiek im už nehrozí žiadne
nebezpečenstvo.
Nezabudnite ani na bukvice,
žalude či šupky z vlašských
a lieskových orieškov a arašidov. Poslúžia ako kabátiky
a čiapky. I voňavé korenie
ako celá škorica či hviezdičky badiánu vyčaria príjemnú, ba priam predvianočnú
atmosféru.
atmosféru
I keď ste neprepadli
cun
dzokrajným
zvykom,
dzo
čo sa týka osláv
halloweenu, tek-
vičky tak nejako k jesennej
nálade patria aj u nás. Deti
určite poteší, ak im nejakého
tradičného svetlonosa vyrežete alebo aspoň dovolíte
nalepiť na okná povystrihované tekvice, šarkany či listy
z papiera.
Zabudnite
na farby dúhy
y
Viete si predstaviť jesennú výzdobu balkóna, stola alebo dverí v tmamavofialovej alebo výrazne
tyrkysovej farbe? Niekedy
je naozaj lepšie nepliesť sa
prírode do jej namiešanej
palety farieb a zostať pri
osvedčenej klasike.
Ak vám popri sušených
plodoch predsa len niečo
k dokonalosti chýba, skúste
využiť aj kvety živé. Do
hrantíka umiestnite aranžovaciu hmotu na živé kvety,
vopred ju zalejte vodou, aby
stihla presiaknuť, prebytočnú vodu potom zlejte
a začnite s napichovaním
čerstvo zrezaných živých
kvetov. Používajte ostré
nožnice alebo nôž.
Začnite s čím najväčšími
kvetmi a pomedzi ne potom
doplňte tie menšie. Na zelené listy alebo lem využite
brečtan a cezmínu. Ak sa
vám zdá, že k dokonalému
výsledku neladí práve zvolený črepník alebo hrantík,
obmotajte ho za pomoci
špagátu či drôtika i zvonka
napríklad listami, senom či
prútím. Niekedy stačí, ak
krikľavý črepník vložíte do
košíka.
Aranžmán nezabudnite
p
pravidelne
polievať, aby
hm vo vnútri nikdy
hmota
nep
nepreschla.
Balkóny, vonkajšie parapety, ale aj neprekúrené
príbytky môžete vyzdobiť ešte stále kvitnúcimi
aksamietnicami nasadenými
v črepníkoch, jesennými
chryzantémami alebo
vresmi. Výzdobu zdokonalí
i pridanie obyčajného jablka,
hrušky alebo i usušený klas
kukurice či plody durmanu,
ktorý vám skrášľoval svojimi kvetmi záhradu počas
celého leta. Pozor však na
jeho jedovaté semienka.
Svetelná a tepelná
pohoda
Svetla nie je s príchodom
krátkych dní nikdy dosť
a preto by ste ho mali
využiť na maximum. Nie
každý si však môže dovoliť
kedykoľvek sa mu zažiada
zapáliť oheň v kozube.
Odpoveďou na
svetelnú a tepelnú
17. strana
Pre ešte väčšiu pestrosť
materiálov použite
i hobliny voňavých
drevín.
pohodu ale i dominantnú dekoráciu sú sviečky
a svietniky vo všetkých
svojich podobách. Pozor
však, aby ste to neprehnali!
Nechcete predsa, aby sa váš
byt zmenil na cintorín plný
dušičkových lampášikov.
I tu môžete nechať fantáziu naplno pracovať
a jednoduché sviečky ešte
dotvoriť. Ak sa nebojíte
trochy neporiadku, môžete
si sviečky alebo svietniky
i sami vyrobiť. Na svietnik
postačia obyčajné zaváracie
poháre či črepníky pomaľované farbami na sklo
alebo vodouriediteľnými
akrylovými farbami. Nápadité sú aj klincom nadierované plechovice.
Výroba sviečok si vyžaduje
trošku zručnosti, ale o to
viac radosti neskôr prinesú.
Stačí v staršom hrnci alebo
plechovici rozpustiť všetky
zvyšky voskov, ktoré nájdete. Môžete si zakúpiť i čistý
parafín, stearín alebo gél na
výrobu sviečok. Do zahriateho vosku pridáte voskové
pastelky alebo pár kvapiek
farbiva a vonného olejčeka
podľa nálady. Zmes vlejte do
vhodnej nádoby alebo kuchynskej formičky, do ktorej
ste vopred upevnili knôt.
Výber nádoby zvážte tiež
vopred. Sviečku môžete
ponechať horieť priamo
v ozdobnej nádobke, ak
však zvolíte napríklad téglik
alebo prerezanú škatuľu
od mlieka či džúsu, po zaschnutí budete môcť sviečku
vybrať a umiestniť na vhodný nehorľavý podnos.
V poslednom čase sa veľkej
popularite tešia i čajové
sviečky naaranžované
v miske s vodou. V ozdobenom jazierku s kamienkami
alebo keramickými guľôčkami máte naozaj istotu,
že sviečka ponechaná bez
dozoru nespôsobí požiar.
MARCELA GIGELOVÁ
18. strana
DROBNOCHOV
Doma v záhrade
y
k
d
ú
b
é
Nov
ešte
v októbri
Aj keby ste po dedine
rozvešali tri desiatky
búdok, do dvoch rokov
budú všetky obsadené.
Nie všetky vtáčatá majú toľko zručnosti, aby si
zo stebielok trávy, šupiniek kôry, machu, srsti
a pierok dokázali vypletať hniezda v hustom
kroví či korunách stromov. Nie sú dokonca ani
také odvážne, aby si obsadili cudzie hniezdo
z minulého roku. Vyhľadávajú dutiny, aké vídať
iba na starých stromoch
A
by s posledným
spráchniveným
stromom nevymizli z nášho
okolia, mali by sme im
vyvesiť búdky, kdekoľvek
je to možné. Na ovocné
stromy v záhrade, na stĺpy
na ulici, plotové stĺpiky vo
dvore, ba i na fasádu humienka či stajne, ak tam už
nejaké nevisia. Každý nový
domček dáva vtáčej rodinke
šancu na množenie a nejednej slúži aj ako útulok
pred silnými zimnými
mrazmi.
Rozhľaďte sa
okolo seba
Možno ich poznáte z kŕmidla, možno na vás vyspevovali vo dvore, kým ste
si vychutnávali s knižkou
v ruke voňavé dni včasnej
jari. Isté však je, že búdky
s obľubou prijímajú nielen
verní spoločníci človeka, ale
aj parkové a lesné vtáčatá,
ktoré k obydliam zablúdia
iba zriedkavejšie.
Typickými
ými obyvateľmi
obyv
ob
yvat
ateľ
e mi búbú
dok v dvoroch
voroch sú sýkorky,
vrabce, brhlíky,
brhlíky, žltochvosty, mucháriky
háriky a škorce. Niekedy
kedy sa
ukáže
i krakľa
belasá
či ďateľ
strakapúd,
úd, ktorý
spraví veľké
veľké
upratovanie
vanie a zo
všetkých
h búdok
vyhádže,
e, čo v nich
nájde. Musíte
Musíte
vopred poznať,
poznať,
N
a búdku 10 x 10 x 25 centimetrov patrí 2,8-centimetrový
vletový otvor, na 12 x 12 x 25
centimetrov sa pýtajú tri centimetre a na 12 x 12 x 30 patrí 35
milimetrov. Len väčšie búdky od 15
x 15 x 4 5 centimetrov znesú väčšie otvory s priemerom do štyroch
centimetrov. Najvyhľadávanejšie sú
však prvé tri typy.
Každú búdku treba vyrobiť tak,
aby sa dala z boku otvoriť pre každoročné jesenné čistenie a náter
matnou farbou nikdy nie je na
škodu. Dokáže predĺžiť životnosť
búdky o celé roky.
koho chcete hostiť. Pretože
iba vtedy môže byť búdka
bezpečná pre mláďatá.
Primalá sa zmení na tesné
väzenie, z ktorého pre mláďatá nie je cesta von, priveľký vletový otvor je zasa
bufetom pre straky, sojky,
kavky, vrany a ďatle, ktoré
z nich povyťahujú mláďatá,
aby zasýtili žalúdky svoje
a svojich detí.
Práca na jedno
popoludnie
Zopár starých dosiek, pílka,
kladivo, klince a vŕtačka či
priamočiara píla na rezanie
otvorov. Viac toho v dielni
do ruky brať nemusíte, ak
Niiel
N
ele
len pre vttá
áččatá
V
búdkach však pri
upratovaní
možno
upratova
níí m
ožno
ž objaviť kadečo. Zavítajú
ú do
nich nielen vtáčatá,
vtáča
a
drobale aj iné dr
r
tvory.
né tvo
o
Čo ssa
stane,
stan
n
ak ssa
o búdku
o búdk
k
prestaneme
prestanem
m
a až
starať a
a po
zaplní
otvor zapl
l
steblami
sa steblam
m
Zvyčajne
tráv? Zvyča
čmelia
ju nájde čm
m
a vykráľovná a
v
stavia v nej svoje rodinné
impérium. Nemá síl, aby
si navláčila slamu a seno,
z ktorých žuje hmotu
na svoje plásty. Využije
odpad, čo zostal po iných
tvoroch.
Na kraji lesa búdku obsadí
rodinka plchov a pre iné
drobné hlodavce tiež nie je
takýto príbytok na zahodenie. I veverička sa popchá
do búdky s väčším otvorom alebo do tej, z ktorej
odpadli vrátka. Takáto
búdka je ako penzión bez
vrátnika.
chcete búdkami ovenčiť svoj
dvor, ulicu či dokonca celú
obec. Aj keby ste po dedine
rozvešali tri desiatky búdok,
do dvoch rokov budú všetky obsadené. Takmer bez
výnimky.
Do búdky nesmie fúkať,
zatekať z rovnej striešky
a zaručene na ňu nepatrí
bidielko, ktoré by azda
len lasičke a hranostajovi
otvorilo cestu do vyhriateho
hniezda. Vnútorné rozmery
búdok a veľkosti vletových
otvorov sú ornitologickou
dogmou, ktorú netreba
pokúšať.
Bezpečne, šikmo
a v tieni
Kam s búdkou? Človeka
poteší, ak na jej vletový
otvor vidno z okna kuchyne,
vtáča však s omnoho väčšou
radosťou prijme búdku, ktorá je bezpečná a pohodlná.
Osvedčilo sa počínať si tak,
ako to robili naši dedovia.
Búdka patrí na východnú
Búdky s obľubou
prijímajú nielen verní
spoločníci človeka,
ale aj parkové a
lesné vtáčatá, ktoré
k obydliam zablúdia
zriedkavejšie.
alebo severnú stranu kmeňa,
aby sa na slnečnej páľave
neprehrievala. Osadená
musí byť vždy dostatočne
šikmo, aby do nej nezatekalo. Každý strom sa kdesi
chýli a ohýba, s rebríkom sa
vždy podarí nájsť to správne miesto, aby bola búdka
v bezpečí pred predátormi.
A ako je to s klincami, skrutkami či drôtmi? Všetky vrastajú do kôry a žiadne z nich
nie sú trvalým riešením na
upevnenie. A ak by aj boli,
búdka by postupne vrástla
do kôry.
Ako sa vešajú búdky, na to
prídete hneď na druhom či
treťom stromisku. Len aby
ste nezleteli nadol ako vtáča,
keď sa učí po prvýkrát
vystrieť krídla.
Význam majú aj
v zime
Nie je tajomstvom, že
búdky sa stávajú pre vtáčatá
útočiskom v mrazivých
zimných dňoch. Poznáte tie
dni, keď sa dedina zrazu
rozospieva vtáčím spevom
a vy viete, že načim do
pivnice ponosiť o košík
polien viac, aby ste v noci
nepomrzli. Vtáčatá to vedia
s predstihom.
Vedia aj to, že v opustenej
búdke je v zime omnoho
teplejšie, ako kdesi na konári vo vetre. Uchyľujú sa tam
skryte, neraz ani netušíme,
že máme hosťa. Len stopy
v snehu vyzradia príbeh,
ktorý napísala príroda.
Možno i preto by sme nemali upratovať svoje dvory
a záhrady pred zimou viac,
ako je nutné. Kopy konárikov, haraburdia a záhradných zvyškov dokážu
vytvoriť skrýše, v ktorých to
len tak šteboce. Vrabčiakom
je hej. Tí sa prikrčia na pôjde
v sene alebo v teplej stajni.
Sýkorky sú však opatrnejšie
a o brhlíkoch ani nehovoriac. Vysmejú sa každému
a ubziknú do nevidenia.
MILAN GIGEL
POMÔCKY A POMOCNÍCI
Doma v záhrade
P
richádza čas
bilancovania, niet
lepšieho spôsobu,
ako sa do neho pustiť, ako spraviť si na dvore
kontrolný deň. Povynášať
všetko pekne na plachty,
poukladať vedľa seba a posudzovať kúsok po kúsku.
A popri tom sa nájde čas aj
na upratanie dlhoročného
neporiadku v záhradnom
domčeku, v podsieni či
bývalej sypárni, ktorá sa
zmenila na záhradkársky
sklad.
Sadnite si
ku kope náradia
19. strana
sky,
ré kú i
a
t
s
im
ite
Očist te sa s n ňte
r
e
e
m
b
y
y
v
v
h a r
m
t
í
v
š
l
čo á
na b
čosi, adosti
a
z
r
ich
viac
esie
u.
k
t
prin
i
ž
a ú
a rozjímajte
Vyhľadajte
remeselníkov
vo svojom okolí
Nehľaďte na groš, ale na
osoh. Aj dnes sa nájdu
šikovné ruky v nejednej dedinskej dielni a nie je núdza
ani o kováčov, ani o tých,
čo dokážu vyrobiť najpružnejšiu a najhladšiu násadu
na motyku, rýľ alebo čakan.
Ak ste to doposiaľ plátali
vlastnými rukami z nekvalitných polotovarov z obchodu a dávali ste prednosť
brúseniu pred nakúvaním,
poobzerajte sa vo svojom
okolí a oslovte šikovných
remeselníkov.
Nie je tajomstvom, že
takéto veci sa riešia v dielni
vždy vtedy, keď sa na
stole nahromadí dostatok
práce. Iba vtedy sa rozblčí
kováčske uhlie na stole
s ventilátorom, belavým
plameňom a obojručný nôž
začne uberať na koníku
stružliny z guľatiny, ktorá
pod strechou schla posledný rok či dva. Dajte priestor
kvalitnej oprave a údržbe,
aby práca s náradím bola
pohodlnejšia a menej namáhavá. Možno ste už zabudli
na to, ako sa dokáže nakutý
rýľ zarezať do vlhkej zeme,
alebo ako ľahučká násada
drevených hrablí z lúky
zhrabáva suché voňavé
byliny na kôpky.
Vymeňte to, čo
nepotrebujete
Je na škodu skladovať ako
škrečok v regáloch náčinie,
ktoré nedáva úžitok a nad
slnko je jasné, že už ani nebude. Mnohí možno márne
hľadajú starú poctivú výbavu, ktorá by im priniesla
osoh a nedokážu sa k nej
dostať. Očistite staré kúsky,
vyberte sa s nimi na blší trh
a vymeňte ich za čosi, čo
vám prinesie viac radosti
a úžitku.
Ak ste si doposiaľ stále navrávali, že predsa len ešte
založíte vinohrad, natočíte
si z drôtu pletivo alebo
Kým nadobro zapichnete vidly do kopy hnoja, aby
sa v ňom zoceľovali až do príchodu včasnej jari,
mali by ste sa poobzerať po svojej záhradkárskej
výbave. Čosi treba poopravovať, čosi už roky patrí
do koša a niektoré nové kúsky by vám naopak
mohli pomôcť pri práci
Ako je to s výpredajom záhradnej techniky?
V
ysoké zľavy, kupujte, kým je.
Aj keď to nie je až
tak, ako sa nám snažia
predajcovia narozprávať,
predsa len čosi na jesenných
výpredajoch záhradnej techniky je. Firmy vedia, že pod vianočný stromček sa kosačka nekupuje
a že vo februári nik nebude zháňať krovinorez. Všetci sa preberú
až s príchodom sezóny. Bolo by
preto na škodu, aby ležali peniaze
zamrazené v tovare
na sklade, ktorý možno vystriedajú niektoré
novšie modely.
Práve tu je príleži-
budete rezať byliny malým
húsatám, je načase uveriť
tomu, že už to možno nikdy nestihnete. Dajte šancu
druhým a uvoľnite miesto
na veci, ktoré budete stískať
v dlaniach namiesto toho,
aby na nich pavúky vili
belavý hodváb zašlých
dní.
tosť na kúpu,
kde niekedy
cena u veľkého predajcu
klesne takmer na
cenu jeho nákupu.
Kupovať vo výpredajoch
sa vyplatí, avšak tie najlepšie robia len tie firmy, ktoré majú množstvo pobočiek a bohatý sklad.
Ak už dlho túžobne hľadíte na
svoj vytypovaný stroj,
vyplatí sa sledovať jeho
cenovku na konci jesene pozornejšie. Možno
sa práve on objaví za
toľko, že nebudete váhať
kupovať.
Využite zľavy
v servisoch
Mnohí si ešte nenavykli na
to, že techniku sa patrí po
sezóne v servise prezrieť
a vykonať drobnú údržbu,
aby vydržala veky. Kým
niekto dokáže rozbiť benzínovú kosačku bez údržby
za štyri sezóny, iní tú svoju
poctivo tlačia po zelenom
koberci už pätnásty rok
a stále jej nič nechýba. Zabudnite na predsudky, že
posezónna údržba v servise
je drahý špás, ktorý sa nevyplatí. Je to úplne naopak.
Ak prinesiete starostlivo
vyčistenú kosačku, reťazovú pílu alebo krovinorez
Vrecúško na oberanie
jabĺk vo výške koruny
už dávno nie je vrcholom
technickej dokonalosti,
pokiaľ ide o náradie pre
záhradkárov.
na obhliadku a nastavenie, technici sa budú
venovať iba odborným
prácam, ktoré doma
nespravíte. Nastavia karburátory motorov, preveria
opotrebovanie pohyblivých
súčastí, vymenia možno
olej a nabrúsia pracovné
nástroje. Urobia iba to, čo
stroj žiada spraviť a vôbec
to nebude stáť mnoho. Ak
nie ste pripravení na bloček
so sumou 12 až 20 eur, potom čosi nebude v úplnom
poriadku.
Prelistujte časopisy
a internet
Je úžasné sledovať, aké novinky sa objavujú v záhradkárskych predajniach bez
toho, aby sme o nich tušili.
Vrecúško na oberanie jabĺk
vo výške koruny už dávno
nie je vrcholom technickej
dokonalosti, pokiaľ ide
o náradie pre záhradkárov.
Výrobcovia v posledných
dvoch desaťročiach predviedli množstvo noviniek,
ktoré využívajú jedinečné
vlastnosti moderných materiálov, počítačovej simulácie
či inovácie.
Ak si uvedomíte, že vhodne
tvarovaný rýľ ušetrí pri
jesennej príprave pôdy
tretinu vynaloženej námahy
a že prevodové nožnice
prestrihnú i hrubý konár bez
toho, aby sa vám roztriasli
rokmi unavené dlane, alebo
že existuje záhradkárske
oblečenie, v ktorom kríže
priveľmi nebolia, ani keď
sa musíte zohýbať k zemi,
potom je viac ako na mieste,
že bez sledovania trendov to
nejde. Je možno ťažké odlíšiť
reklamu od zázraku, našťastie sa však naši záhradkári,
ktorí sa delia o skúsenosti na
internete, kde sa dá dozvedieť všetko, čo nám treba.
MILAN GIGEL
20. strana
MALÉ VEĽKÉ STAVBY
Doma v záhrade
Fľašše
e ako žiarov
r vky
Obrovské
množstvo
PET fliaš
denne končí
v odpade. Len
menšia časť
sa dostáva do
recyklačného
procesu.
Ľudská
invencia však
nachádza
spôsoby ich
druhotného
využitia,
a tých je
obrovské
množstvo
Všetko z PET fliaš:
skleníky, múriky
či svietidlá
T
vorivým priestorom sa stávajú aj
naše hospodárstva
či záhradky. Pozrime sa bližšie, ako si našinci
z PET fliaš stavajú skleníky,
múriky a vyrábajú žiarovky.
PET fľaše v
službách zeleniny
V rámci stavebníctva sa u
nás PET fľaše využívajú
len čiastočne - pri stavbách
nadšencov alebo v snahách
záhradkárov. Tí už zistili, že
PET fľaše použité pri stavbe
skleníkov (presnejšie plastovníkov) nielenže dobre izolujú,
ale aj dobre rozptyľujú svetlo, čím vytvárajú vhodné prostredie na vývoj skleníkových
rastlín. Navyše sa môžu kombinovať rôzne farby, keďže
sú k dispozícii biele, zelené či
modré fľaše. Plastovníky nie
sú síce najkrajšie vyzerajúce
stavby na našom pozemku,
ale na ich stavbu nie je potrebný inžiniersky diplom a
komponenty sú veľmi lacné.
Náklady na stavbu skleníkov
z plastových fliaš predstavujú iba štvrtinu obvyklých
investícií.
Príprava sa oplatí
Ak si chceme postaviť skleník napríklad s rozmerom 2
x 2 m, budeme potrebovať
1000 plastových fliaš. V zime
so stavbou, samozrejme, ani
nerátajte, ale už teraz môžete
začať šetriť stavebný materiál. Ich skladovanie ani získanie nie je jednoduchá vec.
Skontaktujte sa so susedmi
alebo priateľmi, určite radi
pomôžu s dodávkami fliaš.
Počas dlhých zimných večerov môžete fľaše postupne
meniť na stavebný materiál.
Fľaše zbavíme etikiet a poodstrihujeme vrchné časti, aby
sa dali jednoducho vsúvať
jedna do druhej. Konštrukciu
môžu tvoriť kovové prúty,
drevené palice alebo bambusové žrde.
Plastový skleník aj s
plastovým múrikom
Už pripravené fľaše navlečieme napríklad na kovové
tyče, pričom dĺžka každej
tyče musí byť rovnaká a mala
by aj obsahovať rovnaký
počet fliaš. Tyče s fľašami
sa k sebe priväzujú drôtom
takzvaným slučkovým
Na jednoduchom
nápade zarobil milióny
Nemec Andreas Froese
pri upratovaní areálu
hudobného festivalu
pozametal okolo 10-tisíc plastových fliaš a
dostal nápad, ako odpad premeniť na užitočný materiál. Fľaše
naplnil hlinou a použil
na stavbu. Po prvých
úspešných pokusoch si
založil stavebnú firmu
a konzultačnú spoločnosť. Dnes cestuje po
svete a malé komunity
učí, ako si postaviť
dom z PET fliaš. Jeho
firma postavila už
niekoľko desiatok
stavieb v rozvojových
krajinách, hlavne v oblastiach s chronickým
nedostatkom bytov.
Do stavania zvyknú
zapojiť aj miestnych
obyvateľov. Na vybraných miestach zbavili
okolie odpadu, ktorý
využili bezo zvyšku do
stavebného materiálu
a skonštruovali z neho
detské ihriská, altánky,
kiosky, školy, toalety či
vodné nádrže.
Náklady na stavbu
skleníkov z plastových
fliaš predstavujú iba
štvrtinu hodnoty
obvyklých investícií.
spôsobom. Pri stavbe by
sme nemali zabudnúť na
vytvorenie priestoru pre
vetracie okno a dvere, ktoré
sú tiež zhotovené z PET fliaš.
Je dôležité, aby strecha
bola sedlová alebo pultová.
V inom prípade by sa pri
snežení ľahká konštrukcia mohla zvaliť. Niektorí
záhradkári si k skleníkom
postavia obvodový múrik, na
ktorom sedí konštrukcia. Aj
tu môžete použiť PET fľaše,
ale trochu inak - na spôsob
tehly. Sú naplnené pieskom
(zeminou) a vážia približne
tri kilogramy. Fľaše sú na
seba položené vo vrstvách,
ktoré spája tradičná malta.
Po postavení stienky sa hrdlá
fliaš navzájom pospájajú,
Mnohé hospodárske
stavby sú aj cez deň
tmavými nevľúdnymi miestami. Musí
sa svietiť, pričom sa
míňa drahá elektrina. No aj PET fľaša sa
dá využiť na svietenie bez nej. Že to nie
je možné? Je a ide to
veľmi jednoducho.
Treba naplniť dvojlitrové fľaše vodou a
pridať trochu chlóru proti riasam. Na
uchytenie fľaše sa
vyhotovuje plechový držiak, ktorý sa
vsunie do otvoru v
streche. Výsledky meraní ukázali, že jeden
takýto zázrak vydáva
energiu ako 50-wattová žiarovka a vydrží aj päť rokov. Na
miestnosť o rozlohe
5 x 5 m sa odporúča
namontovať tri, štyri
fľaše. PET žiarovky
si už u nás nadšenci
pripevnili do stavieb
ľahkej konštrukcie,
napríklad do plechových garáží, drevených kurínov alebo
do šôp. To, čo potom
domáci majstri zistili, im vyrazilo dych.
Tmavé priestory sa
doslova rozžiarili.
PET žiarovka má len
jeden nedostatok funguje len cez deň.
čím sa vytvára pevná sieťová
podpora. Nezabudnime do
múrika vmurovať pravidelne rozmiestnené a zvyslo
položené fľaše, do ktorých sa
zapúšťajú konštrukčné časti.
Z omietnutej steny môžu
vyčnievať farebné uzávery,
poskladané do rôznych vzorov podľa vašej fantázie.
Plastové kvetináče
do nového skleníka
Na budúce vegetačné obdobie sa môžeme pripraviť aj
výrobou kvetináčov z PET
fliaš. Fľašu prestrihnite na
dve rovnaké časti. Polovičku
s hrdlom vsuňte do spodnej
časti tak, aby hrdlo s uzáverom boli centimeter nad
dnom. Do viečka sa navŕtajú
štyri diery na nasávanie
vody. Potom už do samozavlažovacieho plastového
kvetináča stačí nasypať
zeminu a nasadiť planty
paradajok, paprík, uhoriek,
brokolice alebo hlávkového
šalátu. Predpestovanie plánt
môžeme urýchliť v našom
plastovom skleníku, v ktorom je stála teplota.
RENATA KUBEČKOVÁ
Download

Október 2014 - Doma v zahrade