Doma v záhrade
AUGUST 2013
1. ročník
Cena 0,60 €
Drevo
na celú zimu
Rady
Ivana
Hričovského
Módny návrhár
ISSN 1339-1224
šľachtí ovocie
reportáž
Koza je
nezbedné
stvorenie
Všetko
o stavaní
chodníkov
2. strana
ZAUJÍMAVOSTI
Editoriál
Z
áhradník stále hľadá inšpirácie. Na cestách,
na návštevách, pri výmenách. Niektorí pestujú rastliny na semeno, najmä vzácne staré
a krajové odrody. Poznáte biely mak? Anjelské
fazule? Alebo severskú mrkvu Crona, ktorej
semeno vonia po marhuliach? Ak táto téma
oslovila aj vás, v aktuálnom čísle sa dočítate,
ako dopestovať semená niektorých druhov
s cieľom zapojiť ich do ďalších sezón.
August je mesiac, v ktorom sa osnovajú základy budúcoročnej úrody. Preto sa venujeme tiež
vegetatívnym spôsobom delenia a rozmnožovania kultúrnych rastlín.
V ďalšom článku sa stretnete s človekom, pre
ktorého sa šľachtenie a selekcia vlastností
ovocia stali poslaním. Má pre vás niekoľko
tipov na tie najchutnejšie jablká, ktoré možno
tak dlho hľadáte. Nájdete ich v reportáži o
Jánovi Majzelovi, ktorý zamladi býval módnym
návrhárom, ale dnes navrhuje vlastnosti ovocia. Aj keď človek záhradný má v tomto čase
dosť svojho vlastného každodenného príbehu.
A horúčav. August patrí ešte slnku. Tak ako
rastlinám patrí noc.
Je trochu nejasné, kedy pán Gigel stihol nahotoviť drevo na celú zimu, nachovať kozy a
vybudovať záhradné chodníky. Isté je, že jeho články sú
kryté vlastnou skúsenosťou.
Píše podrobne a autenticky
o praktických veciach.
Aby sa vám dobre čítalo.
Ján Litvák
Ktoré ovociny možno rozmnožovať v letnom období
pomocou odrezkov? Mária
Havranová, Vlčany.
Sú to najmä josty a ríbezle.
Toto rozmnožovanie robíme
jednoročnými odrezkami,
ktoré by mali byť dlhé 18 – 20
centimetrov, hrubé asi ako
ceruzka. Rez urobíme hore
tesne nad púčikom a dole
tesne pod púčikom. Odrezky
zapichujeme do pripravenej
pôdy mierne šikmo, aby
posledný púčik bol nad
povrchom pôdy. Toto rozmnožovanie prostredníctvom
odrezkov sa robí v marci,
ale v letnom období je tento
spôsob istejší, napríklad pri
červených ríbezliach, ktoré sa
ťažšie rozmnožujú – Tatran,
Detvan alebo holandská Rovada. Takisto rozmnožujeme
aj borievky, tuje, cyprušteky,
tisy a niektoré nízke ihličnany. Tu sa odporúča použiť
stimulátor. Buď tekutý, alebo
práškový. Pri ríbezliach stimulátor používať nemusíme.
Tento čas využijeme aj pri
rozmnožovaní rôznych
čiernych ríbezlí, z ktorých len
máloktoré sú – s výnimkou
RIADKOVÁ INZERCIA Údržba a realizácia
záhrad, strihanie ovocných stromov a okrasných kríkov. 0907
111 136, Topoľčany.
Predám el. motor
pätkový 380/220V 2,2
kW 1430 ot. Cena 60
eur. El. motor 220/380V
180W s remenicou.
Cena 10 eur. Tel.: 0907
611 221, Nová Baňa.
Predám podvozok
na zhotovenie cirkulára,
dve osky - predná s točňou, a celokovové oje.
Cena 25 eur. Tel.: 0907
611 221, Nová Baňa.
Predám medený kotlík 13-litrový s trojnožkou a pieckou. Použiť
sa dá aj na vykurovanie, 60 kg. Cena 80 eur.
Tel.: 0907 611 221, Nová
Baňa.
Doma v záhrade
Priateľstvá zvierat
Často píšeme o drobnej
faune a o ľuďoch, ktorí
robia vo svojich záhradách
brodiská či napájadlá pre
vtáky, majú pre ne búdky.
Č
asť záhrady nechávajú divokú a zriaďujú tam
v hromadách prútia rozmanité hadince či
jašteričiarne. Dokonca vešajú na konáre kvetníky
pre ucholaky alebo stĺkajú z navŕtaného dreva akési
hmyzie hotely.
Doložené sú tiež priateľstvá medzi živočíšnymi druhmi, ktoré sa údajne neznesú. Sučka bez
predsudkov prijala za svojho túlavého čierneho
kocúrika, a nielen to. Kocúrik bol ešte takpovediac
nedocicaný a fenku rozdojčil, a ona ho potom pravidelne kŕmila vlastným mliekom, hoci predtým ani
potom nemala vlastné potomstvo.
Istý francúzsky cestovateľ zdokumentoval výmenný obchod medzi zvieraťom a človekom a to nasledovne: opica ukradla košeľu cez okno hotelovej
izby. Nato sa z okna vystrčila ruka s banánom. Po
chvíli sa opica vrátila a pekne z rúčky do rúčky vymenila košeľu za banán, ktorý pre ňu predstavoval
podstatne väčší úžitok.
S niektorými tvormi sa človek nechce kontaktovať
vôbec. Napríklad kolegyňa sa cez víkend zblížila
vo fóliovníku s osami, ktoré si tam pri uhorkách
spravili hniezdo. Vlastne to bolo svojím spôsobom
prirodzené, ale nebolo to ono. Príliš veľa žihadiel.
(jl)
Otázka pre
pána Hričovského
Otela – samoopelivé.
Potrebujeme dve-tri
odrody, aby bobule
neopadávali a úroda
bola istá. Egreše sa z
drevnatých odrezkov
rozmnožovať nedajú. Egreše
robíme z odrezkov v júni,
keď sú ešte zelené.
Aké sú možnosti ohľadom
očkovania a vrúbľovania v
letných mesiacoch? Veronika
Tkáčová, Oľdza.
Očkovanie v lete
sa robí po 15. 7.
až celý august.
Podmienkou je dobrá miazga.
Očkovať môžeme prakticky
všetky ovocné druhy. Veľmi
dôležitý je výber vhodného
podpníka a kvalitnej odrody
Doma v záhrade
pri jednotlivých ovocných
druhoch čerešní, višní,
marhúľ, hrušiek, jabloní,
sliviek. Začiatkom septembra končíme broskyňami.
Z vyzretých letorastov zo
zdravých stromov sa vyrežú
očká s plochým,
3 až 4 centimetre dlhým štítkom. Kôru narežeme
do tvaru T. Okraje kôry čepeľou noža nadvihneme, vsunieme očko a priviažeme ho
lykom alebo páskou. Vypučí
na jar. Túto letnú metódu nazývame očkovanie na spiace
očko. Menej rozšírený úkon je
vrúbľovanie v letnom období.
Je to vrúbľovanie za takzvanej druhej miazgy. Koncom
augusta vrúbľujeme pod kôru
alebo na spojku najmä čerešne a višne, keď máme krásne
vyzreté jednoročné výhony.
V tomto období robíme aj
prevrúbľovanie odrôd, ktoré
sa nám neprijali, povedzme
pri jarnom vrúbľovaní v apríli. Vrúbľujeme aj stromčekové
odrody – egreše, ríbezle
a jostu na podpník ríbezle zlatej spôsobom do boku. Je to
spôsob veľmi istý a zaručuje
dobré výsledky.
!
Kupón na riadkovú inzerciu ZDARMA
VYPLŇTE PALIČKOVÝM PÍSMOM / DODRŽUJTE MEDZERY MEDZI SLOVAMI!
1
2
3
meno/firma
ulica / PSČ obec
telefón/e-mail
Váš inzerát uverejníme v najbližšom
možnom vydaní. Za vecný obsah
inzercie nezodpovedáme. Nezrozumiteľné oznámenia a oznámenia priečiace
sa spoločenskej etike neuverejňujeme.
Každému písmenu, interpunkčnému
znamienku či medzere medzi slovami
zodpovedá vždy jedno políčko.
Adresy inzerentov nevydávame
Kupón zasielajte na adresu: Petit Press – Doma v záhrade, Lazaretská 12, 811 08 Bratislava
AKTUÁLNE
Doma v záhrade
Ako postupovať
pri budovaní
chodníkov
August
nie je len
obdobie zberu
N
ajaktuálnejšou témou je v tomto
období pre ovocinára zber.
August patrí najmä broskyniam a nektarinkám. Tiež už dozrievajú slivky a prvé
hrozno.
August si každý ovocinár spája okrem
iného tiež s výsadbou jahôd. V tomto
období sú už mladé jahodové sadeničky
vyrastené z poplazov rodiacich rastlín
dostatočne zakorenené a teda vhodné na
presadenie na nové stanovište.
3. strana
N
Spomedzi menej známych ovocných
druhov sa tentoraz dozviete viac
o oskoruši, neprávom opomínanej
ovocnej drevine, ktorej stromy
dosahujú mohutné rozmery. Tiež sa
dočítate o príprave kvasu z jej plodov
a destilácii.
Samozrejme, pokračujeme v seriáli
venovanom starým odrodám jabloní.
Ovocinárstvu patria strany 4 a 5. Čítajte
aj reportáž z ovocného sadu na 6. strane.
Koza je
ajlepší záhradný chodník je taký,
ktorého trasu možno kedykoľvek
upraviť. Či už sa rozhodnete zmeniť
výsadbu vo dvore, alebo presunúť oddychové zátišie do tône, vždy budete mať
istotu, že chodník vás dovedie na správne
miesto. Bez búrania, veľkých investícií
a remeselníkov. Ideálne je budovať pevné
chodníky až na vychodených trasách. Na
vytýčenie trasy chodníčkov nepotrebujete
viac ako veľký mech s pilinami a cit pre
priestor. Poobzerajte sa vo dvore po vyšliapaných cestičkách a dajte im atraktívny, avšak praktický tvar.
Čítajte viac na strane 15.
Rozmnožovanie rastlín a zber semien
nezbedné
stvorenie
N
akupovanie stále nových a nových rastlín nie je
vždy jediným riešením. Niekedy si môžete vypestovať nové rastliny rýchlo a efektívne delením podzemných alebo nadzemných častí materskej
rastliny.
Takisto si možno v domácich podmienkach dopestovať
semená mnohých druhov – predovšetkým strukovín,
ale aj rajčín, uhoriek, papriky -, a pripraviť si dobrý
základ budúcoročnej úrody. Obzvlášť je to dôležité pri
starých a krajových odrodách, ktorých zachovanie je
nesmierne dôležité.
Ako pritom postupovať sa dočítate na stranách 10 a 11.
Drevo na celú zimu
Z
elená pastva, voňavé
seno, neveľa obilia
a chuť prepáčiť jej všetky
huncútstva. Tak málo stačí
na to, aby ste si mohli dopriať čerstvo nadojené mlieko a syry od svojej vlastnej
kozičky. Ak máte čas, aby ste
sa jej denne venovali, určite
by nemala chýbať vo vašom
dvore. Jej chov je výhodný za
každých podmienok. Koľko
zaplatíte za biele vidiecke
kozľa alebo za dobrú dojku?
Ktoré plemená si obstarať
a s akými nárokmi treba pri
domácom chove kôz rátať?
Čítajte na strane 14.
Doma v záhrade
Mesačník
Redakcia: Lazaretská 12, 811 08 Bratislava.
Šéfredaktor: Ján Litvák, [email protected]
Grafika: Pavel Ragas.
Za obsah inzercie a platených článkov redakcia nezodpovedá.
Objednávky na predplatné prijíma distribučné oddelenie Petit
Pressu: e-mail: [email protected], tel.: 02/323 77 777.
Tlač: Petit Press, a.s., Kopčianska 22, Bratislava.
Rozširuje: Mediaprint Kappa a lokálni predajcovia.
Mesačník Doma v záhrade vydáva spoločnosť
Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava.
Spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri na Okresnom súde Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 2471/B,
IČO: 35790253, IČ DPH: SK2020278766.
Predseda predstavenstva: Alexej Fulmek.
Členovia predstavenstva: Edita Slezáková, Ľubica Tomková,
Peter Mačinga, Roman Schlarmann.
Evidenčné číslo MK SR: EV 4742/13
ISSN 1339-1224
Copyright Petit Press, a. s. Autorské práva sú vyhradené a
vykonáva ich vydavateľ. Autori článkov, zverejnení v tomto vydaní,
si v zastúpení vydavateľom, vyhradzujú právo udeľovať súhlas na
rozmnožovanie a verejný prenos článkov, ako aj na verejné rozširovanie rozmnoženín týchto článkov v zmysle § 33 ods.1 písm. a)
a d) autorského zákona.
Neoznačené fotografie: www.fotolia.com
J
e najekologickejším palivom, ktoré možno premeniť na
teplo bez priemyselného spracovania. Stačí len vybrať
sa do hory s jej hospodárom a nahotoviť si zásobu na celú
sezónu. Bez toho, aby muselo na nákladiakoch prekonať
obrovské vzdialenosti. Kým sucháre možno po preschnutí
na slnku začať okamžite spracúvať, surové drevo musí ešte
minimálne rok schnúť. Najlepšie, ak je naštiepané, aby sa
voda z neho lepšie odparovala. Pod horami je tento príbeh
každoročnou radosťou zo splnenej povinnosti.
Čítajte na strane 13.
Doma v záhrade
zľľava na celoročné predplatné
Objednávka
Objednávam si predplatné mesačníka Mgazín
zdravia jeden rok
Meno:
Tel.:
Priezvisko:
E-mail:
Ulica:
Dátum:
LE
4,8N ZA
na 0 €
ro
k
Podpis:
Podpísanú objednávku zašlite na adresu:
Č. domu:
PSČ:
Vydavateľstvo Petit Press, a. s., distribučné oddelenie,
233 339
Prípadne objednávajte telefonicky: 02/323 77 777
alebo e-mailom: [email protected]
Lazaretská 12, 814 64 Bratislava alebo faxom na číslo: 02/59
Obec:
Podmienky na predplatné: Podmienky na predplatné upravujú Všeobecné podmienky na predplatné. Potvrdzujem, že som sa so Všeobecnými obchodnými podmienkami zoznámil
a súhlasím s nimi. Vyplnením tohto objednávkového kupónu dávam súhlas vydavateľstvu Petit Press, a. s., na spracovanie poskytnutých osobných údajov na poštovú či na telefonickú komunikáciu. Zároveň svojím podpisom potvrdzujem správnosť poskytnutých údajov.
4. strana
OVOCINÁRSTVO
Doma v záhrade
Augustové
práce
Oskoruša –
cenný ovocný druh
Oskoruše patria
medzi menej známe
ovocné druhy. Ich
plody sú zdrojom
jedného z najdelikátnejších ovocných
destilátov!
tú, podobne ako jarabina,
v súplodiach. Malvičky
bývajú rôznej veľkosti i
farby a ich základný tvar
býva buď jabĺčkovitý,
alebo hruškovitý.
Semenné oskoruše sa
vyznačujú vysokou
skoruša (Sorbus doúrodnosťou, vopred však
mestica) sa botanicky nevieme, aké plody budú
zaraďuje medzi jarabiny.
prinášať. Nevýhodou seIde o dlhoveké, veľmi momenných oskoruší je tiež
hutné stromy, dosahujúce veľmi neskorý vstup do
výšku 15 až 30 metrov a
rodivosti, ktorý sa môže
šírku koruny až 20 metbezproblémovo pohybovať
rov. Kedysi sa pestovala
na úrovni 15 - 25 rokov.
najmä pre svoje vysoko
Pokiaľ chceme vstup do
kvalitné drevo, dnes sa
rodivosti urýchliť a sús ňou stretávame ako so
časne chceme mať vopred
súčasťou letných zmiešaistotu o vlastnostiach ploných porastov alebo solidov, treba siahnuť po štetérom v záhradách, kde sa pených výpestkoch, ktoré
pestuje ako cenný ovocný sa už takmer každoročne
druh. Plodom oskoruše sú objavujú v ponukách záhmalé malvičky, ktoré rasradných centier.
O
v ovocnej záhrade
August je pre záhradkára
mesiacom, keď sa v ovocnej
záhrade spájajú vari všetky
agrotechnické úkony. Niektoré
ovocné druhy sa zberajú, iné
režú a ďalšie zas pripravujú
na zber
ajaktuálnejšou
témou je pre
záhradkára v
tomto období,
samozrejme, zber. August
patrí najmä broskyniam
a nektarinkám. Ich široká
škála odrôd umožňuje
postupné zbery v priebehu celého mesiaca. Zbery
vykonávame zvyčajne
prebierkovo na 2-3 etapy,
vždy zberáme iba dobre
vyzreté plody. Broskyne
konzumujeme najmä v
čerstvom stave, keėže však
ide o úrodný ovocný druh,
každoročne nám ostávajú
prebytky. Broskyne sa
horšie skladujú, po zbere
rýchlo mäknú, preto ich
N
treba spracovať čo najskôr.
Na zaváranie používame
zásadne tvrdšie plody,
mäkké plody využijeme na
výrobu marmelád, detských
výživ či koláčov.
V auguste začínajú tiež
dozrievať letné odrody jadrového ovocia. Z klasických
odrôd jabloní sú to napríklad Vistabella, Hana, James
Grieve Red, Summerred či
Discovery, z novších sú to
napríklad odrody Ametyst
či Nela. Z hrušiek patria
medzi najobľúbenejšie
odrody Clappova, Radana,
ale predovšetkým veľmi
aromatická a na destilovanie predurčená odroda Williamsova a jej červený klon
Williamsova červená. Jablká
a hrušky sa dajú
na rozdiel
od broskýň
pomerne
dobre skladovať - letné odrody
pri vhodnom
uskladnení
vydržia
aj mesiac.
Nástup sliviek
Ėalším obľúbeným augustovým ovocným druhom
je slivka. Čas dozrievania
jednotlivých odrôd je od
začiatku júla do druhej
polovice septembra. V
auguste sa preto zameriavame na zber stredne skorých
odrôd, medzi ktoré patria
napríklad odrody Čačanská
lepotica, Čačanská najbolja,
Katinka, ale tiež Althanova a Zelená ringlota či
niektoré odrody japonských
slív. Slivky majú všestranné spracovanie. Okrem
vynikajúcej chuti čerstvých
plodov a univerzálnosti v
kuchynskom spracovaní je
veľmi obľúbenou formou
ich spracovania kvasenie a
následná destilácia. Treba
však pamätať na to, že aj
do suda patria zásadne iba
dobre vyzreté a neplesnivé
plody. V prípade ulakomenia sa i na tie nahnité
sa môže celá námaha i výsledný efekt skončiť veľmi
negatívne.
Prvé hrozno
a rez broskýň
Nemožno zabúdať ani na
neskoršie odrody čučoriedok, ktoré spestrujú
toto letné obdobie. Veľmi
osviežujúce a lákavé sú
tiež prvé strapce stolového
viniča, najskoršie odrody
nám už v auguste prinášajú
úrodu. Konzumujeme ich
prevažne v čerstvom stave
a ich veľkou výhodou je
skutočnosť, že sa v chladnej
Jablká a hrušky sa
dajú na rozdiel od
broskýň pomerne
dobre skladovať - letné
odrody pri vhodnom
uskladnení vydržia aj
mesiac.
miestnosti dajú vcelku
dobre skladovať.
August patrí tiež letnému
rezu broskýň. Pristupujeme
k nemu čo najskôr po zbere
plodov, aby neperspektívne konáre neodoberali zbytočne vodu a živiny tým
perspektívnym. Primárne
odstraňujeme previsnuté
vyrodené konáre, ktoré
už takpovediac splnili
svoj účel. Odstránime tiež
konáre rastúce dovnútra
koruny, vertikálne konáre
a vôbec všetky konáre, s
ktorými do budúcna pri
plánovaní budúcej úrody či
tvarovaní koruny nepočítame. Efekt tohto rezu spočíva v tom, že celú zvyšnú
časť vegetačnej sezóny
bude smerovať všetka voda
a živiny do ponechaných
perspektívnych konárov,
tie vėaka tomu lepšie zosilnejú a vyzrejú, čím je ich
príprava na zimu dokonalejšia a efektívnejšia.
Príprava kvasu a destilácia
O
skoruše sú pomerne
náročné na zber plodov, lebo tie sú dosť malé.
S tým súvisí aj časová
náročnosť, s ktorou treba
počítať. Plody následne
po zbere vytriedime čiže
oddelíme zhniličkované
od nezhniličkovaných. Tie
nezhniličkované necháme
ležať na plachte, ktorú
umiestnime tak, aby bola
chránená pred dažďom a
ideálne aj priamym slnečným žiarením. Zhniličkované plody rozpučíme rukami
a dáme do suda. Vďaka
konzistencii plodov je takýto kvas veľmi hustý, preto
ho treba zriediť vodou v
pomere 2:1 (2 diely kvasu
a 1 diel vody). Túto zmes
obohatíme o cukrový sirup
v množstve kilo-dve cukru
na jeden sud, dôkladne zamiešame a necháme voľne
kvasiť v uzavretej nádobe.
O týždeň opäť preberieme
plody na plachte a so zhniličkovanými plodmi opakujeme rovnaký postup.
Zvyšné plody ešte necháme
zhniličkovať, čo zvyčajne
trvá približne ďalší týždeň.
Pozor, plody z jednotlivých
várok by sa pre kontinuitu
kvasenia nemali miešať ale
podľa možnosti dávať do
samostatnej nádoby.
Destilácia oskoruše je
špecifická aj vďaka tomu,
že vytekajúca pálenka je
pri redestilácii veľmi silná,
nemá problém začínať
pri 85 stupňoch alkoholu.
Ďalším špecifikom je, že
znižovanie obsahu alkoholu postupom redestilácie
neovplyvňuje významne
zvýšenie výskytu rôznych
nežiaducich látok - kyseliny, pachové látky. Niektorí
pestovatelia odstavujú
redestiláciu štandardne
pri cca 40 % alkoholu
(optimálne je odstaviť
redestilát pri 50 %) a
následne dorieďujú vodou.
Predídu tak zbytočným
možným chybám pri
neustriehnutí dotoku, čo
však nie je zvyčajne prípad
oskoruše. Oskorušová pálenka sa vyznačuje svojou
nezameniteľnou delikátnou
chuťou.
Staré
odrody
5. strana
OVOCINÁRSTVO
Doma v záhrade
7. diel
Gascoygneho
šarlátové
Zimná odroda
pochádzajúca
z roku 1881
z mesta
Gascoynes v Bapchild Court
v Anglicku.
Do rodivosti
prichádza na
silnejších podpníkoch neskôr, na
slabších stredne skoro. Rodivosť je priemerná, nie však všade uspokojivá. Je náročná na požiadavky, vyhovujú jej iba najlepšie ovocinárske polohy.
Z opeľovačov je známa iba Parména zlatá, rozhodne
však nie je jediný opeľovač tejto odrody. Plody sú
veľké, priemernej váhy 170 gramov. Hladká svetložltá
šupka je krytá minimálne z 1/3 prekrásnou karmínovou červeňou, často úplne súvislou. Po celom povrchu
plodu sa nachádzajú tiež belavé i tmavšie lenticely.
Celkovo patrí k najkrajším jablkám, veľmi dobre
predajným. Dužina je pevná, takmer biela, primerane
šťavnatá, navinuto sladká, mierne korenistá, s pikantnou príchuťou. Na vzduchu nepatrne hnedne. Odroda
je v dreve pomerne dosť odolná proti mrazom.
Gravenštajnské
Jesenná odroda. Vznikla pravdepodobne v Gravensteine v Šlezvicku-Holštajnsku. Do rodivosti nastupuje neskôr, rodivosť je stredná a striedavá, čo sa dá na
moderných tvaroch vhodne upraviť skorou prebierkou plodov. Odroda je náročná najmä na výživnú
pôdu a vlhké ovzdušie, najlepšie jej vyhovujú podhorské slnečné polohy. Výborne sa jej darí pri vode,
nesmie však ísť o mrazové kotliny. Dobre ju opeľujú
odrody Ananásová reneta, Baumannova reneta,
Bernské ružové, Coxova reneta, Croncelské, Jonathan,
Ontario, Parména zlatá a Priesvitné letné. Plody sú
stredne veľké až veľké, priemernej hmotnosti 150
gramov. Lesklá žltá šupka je krytá do polovice plodu
červeným pruhovaním. Charakteristická je intenzívna
vôňa plodov. Hlavnou devízou odrody je jej vynikajúca chuť, patrí k najchutnejším
jablkám v
vôbec. Dužina je
krehká,
krehk veľmi šťavnatá,
natá výborne korenistá,
re
sladko
navinutej
n
chuti.
Plody nevädnú. Stromy
vyžadujú
konvenčnú
ochranu. Má
niekoľko
n
klonov,
n z ktorých
najcennejší
naj
je
klon Gravenštajnské červené.
červ
Čas na
výsadbu
jahôd
August si každý ovocinár spája okrem iného
tiež s výsadbou jahôd. V tomto období sú
už mladé jahodové sadeničky vyrastené
z poplazov rodiacich rastlín dostatočne
zakorenené a teda vhodné na ich presadenie
na nové stanovište
okiaľ sa rozhodnete rozšíriť,
prípadne obnoviť jahodový
záhon, je august najvhodnejší čas. Sadenice si viete
pomerne jednoducho dopestovať aj
doma, i ke to nie je vždy najlepšie
riešenie. Pri slabej ochrane v záhrade
sa totiž jahodový záhon stáva zaujímavou zbierkou najrozmanitejších
chorôb, ktoré sa domácim množením prenášajú aj do novej výsadby.
Rast takýchto rastlín je slabší, menej
vitálny, plody sú menšie, úroda je
nízka. Preto sa odporúča podomácky
množiť iba zo zdravej a ošetrovanej
výsadby a nie viac ako 1-2 nové
generácie. alšou nevýhodou domáceho množenia je aj tzv. morálna
opotrebovanosť odrôd. Každoročne
sa totiž na trhu objavujú stále novšie
odrody so zlepšenými vlastnosťami,
ktoré nahrádzajú tie pôvodné.
P
Stopercentné sadenice
Ke sa rozhodnete pre kúpu výsadbového materiálu, najjednoduchšie je
zájsť do najbližšieho záhradného centra a vybrať si z aktuálnej ponuky.
Sadenice by mali byť certifikované, s
jasne definovaným zdrojom pôvodu,
mali by byť vo vitálnej kondícii a v
100-percentnom zdravotnom stave.
Na výber máme v tomto období z
dvoch rozdielnych druhov výsadbového materiálu – voľnokorenné
a kontajnerované. Voľnokorenné
sadenice sú síce lacnejšie, v predajni
aj pri preprave sú však náchylnejšie na vädnutie, ťažšie sa ujímajú a
ujateľnosť nemusí byť 100-percentná.
Naopak, kontajnerované sadenice sú
síce o čosi drahšie, presadenie však
rastliny takmer nepocítia a ujateľnosť
je spoľahlivo 100-percentná.
Prikrývanie a hnojenie
Jahody vysádzame zvyčajne do voľnej
pôdy. Veľmi vhodné je pri výsadbe
zainvestovať a kúpiť si aj čiernu
netkanú textíliu. Nestojí veľa peňazí
a efekt, ktorý nám prinesie, rozhodne
stojí za to – skoršia úroda, vitálnejší
rast, čistejšie plody, zamedzenie rastu
burín, lepšie hospodárenie s vlahou.
Tiež nezabúdame už pri kúpe na
vhodné hnojivo. Osvedčili sa hnojivá
na báze rohoviny, ktoré aplikujeme
pri výsadbe priamo ku koreňom
rastlín. Korene nielenže nespália, ale
v aka postupnému uvoľňovaniu
živín slúžia súčasne aj ako zásobné
hnojivo na najbližšie tri roky.
Práca s textíliou
Samotná technika výsadby je pomerne jednoduchá. Na odburinený,
prevzdušnený a vyrovnaný záhon
natiahneme netkanú textíliu a kraje
upevníme. Je možné ich zakopať do
pôdy, jednoduchšie je však použiť
staré tehly či zámkovú dlažbu. Pokiaľ ste kúpili textíliu s vopred perforovanými otvormi (najjednoduchšie
riešenie) tak môžete pristúpiť priamo
k výsadbe. Pokiaľ textília otvory
nemá, treba si ich pred výsadbou
pripraviť podľa želaného sponu.
Optimálny pre jahody je napríklad spon 40 x 40 cm, ten však môže
byť podľa sily rastu odrody o trochu
širší či užší. Textíliu na vymeraných
miestach prerežeme nožom do tvaru
X a pristúpime k samotnej výsadbe.
Polievať, až kým sa ujmú
Vhodným nástrojom vykopeme v perforovanom otvore dostatočne veľkú
jamku, prisypeme do nej hnojivo (pozor! iba v prípade ekologického hnojiva. Priemyselné umelé hnojivá do
jamky v žiadnom prípade nedávame)
a zasadíme sadenicu. Hĺbka výsadby
by mala byť taká, aby bol koreňový
kŕčok zasypaný, ale tzv. srdiečko
ostalo nad povrchom pôdy. Na záver
výsadby rastliny dôkladne polejeme a
v pravidelnej zálievke pokračujeme až
do dokonalého ujatia.
DVOJSTRANU PRIPRAVIL
MARIÁN KOMŽÍK
6. strana
REPORTÁŽ
Doma v záhrade
aujíma ho každé
nové šľachtenie.
Roky udržuje
kontakty s poprednými šľachtiteľskými stanicami, výskumnými pracoviskami a s každým, kto má
s danou témou čokoľvek do
činenia. Odrody, ktoré ho
zaujmú, má v záhrade skôr,
ako sa ocitnú v ovocných
škôlkach, často ešte skôr,
ako sa číslu odrody pridelí
jej konkrétny názov. Mnohé
odrody má dodnes ešte iba
pod číslami. To sú tie, ktoré
po vyšľachtení neprešli
cez tvrdé selekčné sito a
ich množenie sa tak nikdy
nezačalo realizovať.
Z
Bol módnym
návrhárom
Pán Majzel začínal s
ovocinárstvom v roku
1983, keď získal od starej
mamy svoju prvú záhradu
v blízkej dedinke Vranie.
Na otázku, čo ho k tomu
viedlo, odpovedá: „Starý
otec bol ovocinár, otec tiež.
Štepili si sami, bavilo ich
to. Ja som bol dovtedy 25
rokov zanietený módny
návrhár a až po získaní spomínanej záhrady sa u mňa
prejavili gény a návrhárstvo
som vymenil za stromy.“
Jeho zbierka jabloní sa
rozrastala každým rokom
a medzičasom sa rozrástla
na pozoruhodných vyše
630 odrôd! Z priestorových
dôvodov odrody, ktoré mu
už z nejakého dôvodu nevyhovujú, preštepuje novšími,
perspektívnejšími. Samozrejmosťou sú každoročné
výstavy a tiež oficiálne či
neoficiálne degustácie dopestovanej úrody. Spomedzi všetkých pestovaných
odrôd považuje pán Majzel
za chuťovo najlepšie odrody Lotos, Vitos, Santana,
Topaz, Rubinola, Dulcit či
Dezert, zo starších odrôd
preferuje najmä odrody
Karen, Vilémovo, Beforest,
Freiberk a Spencer.
Nejde len o jablká
Jeho záľuba sa však neobmedzuje iba na jablone. V
jeho záhradách nájdete tiež
excelentné zbierky ďalších
ovocných druhov. Hrušiek
napríklad pestuje okolo 50
odrôd, tie dopĺňa tiež sortiment 12 odrôd ázijských
hrušiek. Sliviek a ringlôt
tu nájdete okolo 70 odrôd,
broskýň do 40 odrôd.
Trojkilové
strapce hrozna
Pozoruhodnou záľubou,
do ktorej sa v ostatných
Foto - Jozef Čerňanský
Foto - Ján Majzel
Módny návrhár
dnes šľachtí ovocie
Nachádzame sa v dedinke Brodno, položenej kúsok za Žilinou a ešte menší
kúsok od tzv. Kysuckej brány. Stojíme v neveľkej záhrade plnej ovocných
stromov. Takéto záhrady má pán JÁN MAJZEL tri. Priestoru však nikdy nie je
nazvyš, preto aby do nich vtesnal všetky odrody, ktoré chce vyskúšať, je nútený
pestovať ich v ultrahustom spone. Na otázku, ktoré odrody jabloní chce pán
Majzel vo svojej záhrade vyskúšať, existuje azda iba jediná odpoveď – všetky.
Starý otec bol ovocinár,
otec tiež. Štepili si
sami, bavilo ich to.
Ja som bol dovtedy
25 rokov zanietený
módny návrhár a až
po získaní spomínanej
záhrady sa u mňa
prejavili gény a
návrhárstvo som
vymenil za stromy.
rokoch vrhol, je pestovanie stolového viniča. Táto
plodina je pre danú oblasť
absolútne netypická, pánovi
Majzelovi sa však v jej
pestovaní darí excelentne.
Zameriava sa najmä na
odolné interšpecifické odrody a jeho zbierka odrôd
dnes dosahuje číslo blížiace
sa k 150. Zaujímavý je tiež
samotný systém pestovania.
Napríklad citlivá odroda
Pannonia Kincse v tejto
lokalite každému pravidelne namŕza, jemu však nie.
Dôvodom je pozberový rez,
vďaka ktorému ponechané
výhony dokonale vyzrejú a
sú optimálne pripravené na
prezimovanie. Medzi jeho
favoritov z pestovaného
odrodového sortimentu
preferuje bieloplodé odrody
Nový Podarok Záporožia,
Demetra, Vega, Lila, Rúbanka, Variuša, Muškát letný,
z ružových odrôd sú to
Julian, Viktor a Preobraženie, z modrých Ajwaz, Kodrianka a Konzul. Vysoko
vyzdvihuje tiež novošľachtenie Ing. Teplana a najmä
jeho odrody Sprint a Talem,
ktorých strapce uňho dorastajú až do hmotnosti 3 - 3,5
kilogramu!
Prednášky
a poradenská
činnosť
Túto svoju celoživotnú záľubu pretavuje pán Majzel
i v praxi. Každoročne radí
množstvu ľudí, vysádza
ovocné záhrady, intenzívne
prednáša u nás i v susednej
Českej republike. Treba
spomenúť aj jeho záľubu v
šľachtení, ktorému sa tiež
každoročne venuje. Výsledkom jeho práce je niekoľko
odrôd jabloní, sliviek a
stolového viniča. Za všetky
spomeniem slivku odrody
Jojo, ktorú vyšľachtil spolu
s Ing. Čerňanským. Ide
o kríženec Durandzie a
Bystrickej slivky. Odroda
vyniká výbornou sladkou
chuťou, každoročnými
vysokými úrodami, od-
Tip pre v
ás:
Spomedzi
všetkých
pestovaných
odrôd
jabloní
považuje pán Majzel
za chuťovo najlepšie
odrody Lotos, Vitos,
Santana, Topaz, Rubinola, Dulcit či Dezert,
zo starších odrôd
preferuje najmä odrody Karen, Vilémovo,
Beforest, Freiberk a
Spencer.
lučiteľnosťou plodov od
kôstky a odolnosťou proti
šárke sliviek. Pán Majzel jej
predpovedá perpektívnu
budúcnosť. Aby sme rozsah
jeho šľachtiteľských aktivít
ešte doplnili, treba spomenúť tiež niekoľko odrôd
hrušiek a po jednej odrode
broskyne a ázijskej hrušky.
Selekcia ruských
odrôd
Keď som sa pána Majzela
spýtal na jeho plány do
budúcna, tak v odpovedi
mal hneď jasno.
Sortiment už má viac
ako bohatý, veľmi ho už
rozširovať neplánuje.
Samozrejme, že tomu
neverím a zrejme ani on
sám. V ostatných rokoch sa
vrhol na štúdium stolového viniča a z približne 5000
ruských odrôd selektoval
výber tých najlepších a
najvhodnejších do našich
podmienok. Vyselektoval
približne 120 - 130 odrôd,
o ktoré by ešte rád obohatil
svoju zbierku a následne ju
uzavrel. V šľachtení podľa
vlastných slov plánuje pokračovať ďalej a každým
rokom priviesť na svet čosi
nové. My mu v tom pevne
držíme palce a tešíme sa na
jeho ďalšie pestovateľské
úspechy.
MARIÁN KOMŽÍK
Foto - autor
LESNÉ PLODY
Doma v záhrade
7. strana
Úroda všade:
lesné plody
sú vítaným
spestrením
Nie všetci máme záhradu. Na druhej strane
určite sa nájde viac ľudí, ktorí si radi pochutia
na plodoch z lesov, aj keď netrpia nedostatkom
úrody z vlastného pozemka. Tieto plody sa
spájajú s krásnym letným a slnečným počasím.
Nemali by sme však zabúdať, že les nepatrí len
nám, ale delíme sa o jeho priestor aj
s mnohopočetnými zvieratami.
Takisto naša flóra je skutočne
pestrá a zaujímavá a plody
z nej by sme mali vnímať
ako dar. Ktoré možno
hojne zbierať a ktorých sa
treba vyvarovať?
k sa rozhodneme pre takúto
formu zberu
ovocia, nie
z vlastnej záhradky, mali
by sme dodržiavať určité
pravidlá. Tieto pravidlá sa
vzťahujú k otázkam kde,
kedy a čo môžeme zbierať.
Určite by sme sa mali vyvarovať takých lokalít, ako sú
chránené územia a národné
parky. Čo sa týka samotných plodov, mali by sme
zbierať len také ovocie,
ktoré poznáme, je zdravé,
dozreté a nepoškodené.
Nazbierané plody umiestňujeme do vzdušných
nádob, najlepšie sú košíky.
Nevhodné sú igelitové
vrecká. Zber lesných
plodov taktiež prispôsobu-
A
jeme obdobiu dozrievania
a lokalite výskytu.
Najobľúbenejšie
sú čučoriedky,
černice a brusnice
Každá rastlina preferuje
iné stanovište a taktiež
má aj iné nároky na pôdu.
Medzi týmito rastlinami
nájdeme také, ktorým
vyhovujú kyslejšie pôdy.
Obľúbeným lesným
ovocím sú čučoriedky
a práve im vyhovuje kyslá
pôda, ktorá by okrem
iného mala byť humózna
s dostatkom organických
zvyškov. Čučoriedky sú
plodmi brusnice čučoriedkovej – čučoriedky.
Ak sa už vyberiete na ich
zber, treba sa zamerať na
vysokokmenné lesy, kde
pôda spĺňa vyššie uvedené
nároky. Čučoriedky si môžete dopriať v mesiacoch
júl - september.
Druhou pomerne
známou rastlinou,
ktorá preferuje
kyslejšie pôdy, je
brusnica obyčajná.
Brusnica je nízky poloker, ktorý nájdeme
rásť v lesoch a hájoch.
Plodmi sú červené bobule,
ktoré sa zbierajú v mesiacoch júl – september.
Naše lesy vytvárajú
rozmanitú flóru, vėaka
čomu môžeme zbierať
rôzne chutné ovocie. Ėalšími takými obľúbenými
rastlinami, ktorých ovocie
je predmetom zberu, sú ostružina černicová – černica
a ostružina malinová – malina. Černica je ker vysoký
1 – 2 metre a je utváraný
ostnatými konármi. Plodmi sú kôstkovice, ostružiny, ktoré sa zbierajú od augusta do októbra. Černicu
by sme našli rásť po celej
Európe a to predovšetkým
na okraji lesov a starších
rúbaniskách. Zaujímavosťou je, že listy a plody boli
známe už v mladšej dobe
kamennej. Používali sa na
liečebné účely.
Malina je ker vysoký 50 –
120 cm, stonky sú priame
a hnedé. Tak ako černica,
aj malina vytvára ostne,
tie sú však jemné. Malina
rastie predovšetkým na rúbaniskách, okrajoch lesov
a pri ceste. Okrem iného
obľubuje pôdy humózne a
bohaté na dusík. Plodmi sú
kôstkovičky červené alebo
prípadne tiež žlté. Zber
Nejedlé
a jedovaté:
Plody sú celkovo
veľkým lákadlom, no
zároveň môžu skrývať
aj nebezpečenstvo v
podobe otráv. Neznalosť a zámena rastlín
sú neraz ich príčinou.
Ľuľkovec zlomocný je
silne jedovatá, trváca
rastlina, pri ktorej
dochádza k zámene s
čučoriedkou.
Kokorík voňavý je taktiež trváca bylina, ktorej plody za zamieňajú
s plodmi čučoriedky.
Lykovec jedovatý je
nízky, silne jedovatý ker, plodom sú
kôstkovice. Otrava sa
prejavuje: pálením v
hrdle, dávením, kŕčmi
a krvácaním.
je možné uskutočňovať
v mesiacoch júl až august.
Menej doceňované,
ale pozoruhodné
Druhú pomyselnú skupinu
predstavujú rastliny, kto-
rých plody nie sú možno
až také známe a nie sú tak
často predmetom zberu.
K takým rastlinám patrí
napr. rešetliak prečisťujúci.
Rešetliak predstavuje ker,
pre ktorý sú typické výrazné tŕne.
Tento ker rastie predovšetkým na slnečných svahoch,
skalnatých podkladoch,
okrajoch lesov a na rašeliniskách. Severské národy
z plodov pripravovali
lekvár, ktorý používali ako
liečivo na prečisťovanie
čriev. Plodom je čierna kôstkovica. Zber sa uskutočňuje v mesiacoch september
– október.
Druhou takou rastlinou je
slivka trnková – trnka. Trnka je ker, ktorý je schopný
vytvárať húštiny. Nájdeme
ju rásť na suchých a slnečných svahoch. Uprednostňuje chudobné a kamenisté
podklady. Trnka je známa
už od staroveku. Plodom
sú tmavohnedé kôstkovice,
ktoré sa zbierajú v októbri.
Za zmienku stojí ešte drieň
obyčajný. Drieň predstavuje ker alebo prípadne menší
strom, ktorý dorastá do
výšky 2,5 – 6 m. Nájdeme
ho rásť v strednej Európe,
predovšetkým na vápencových pôdach. Uprednostňuje teplé lesy, krovinaté
stráne a brehy riek. Plodom
sú červené kôstkovičky
(drienky).
Aj rakytkník rešetliakový
sa v poslednom období teší
čoraz väčšej popularite.
Rakytník je ker alebo tiež
malý strom, ktorý je utváraný tŕnistými konármi.
Tento ker nachádzame
v Európe a Ázii najmä na
suchých a slnečných svahoch. Účinky rakytníka boli
známe už v starovekom
Grécku, kde sa používal
ako krmivo pre kone. Toto
krmivo malo koňom zabezpečiť lesklú srsť. A práve
samotný vedecký názov
pochádza zo slov: hippos
= kôň, phaos = lesknúť
sa. Plodom rakytníka sú
oválne bobule, ktoré chutia
trpkokyslo, rovnako chutia
výrobky z neho. Oranžové
bobule sa zbierajú v mesiacoch september – október.
V domácnosti sa plody používajú v čerstvom stave,
prípadne sa z nich pripravujú kompóty a lekvár.
Niektoré plody majú aj
liečivé účinky.
TATIANA PLEŠOVÁ
8. strana
ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA
Doma v záhrade
August
, žel?adkú
e
ž
e
i
V pre ich s važuje
po
ny
Meló na z nás
ak do
i
š
ia vš
väč
chuť ocie. Patr ých ako
t
za ov tekvicovi cuketa,
i
e
d
y
a
ón č
čeľ
patiz leninou.
,
y
k
r
uho
da ze
sú te
je bohatý
na úrodu
Leto sa blíži ku koncu, deti si
vychutnávajú prázdniny a nás
v záhrade čakajú rušné dni,
plné zberu a uskladňovania
úrody. Aj v čase dovoleniek
život v záhrade prebieha
naplno – všetko rastie a
dozrieva. Čím pestovateľov
potešia augustové
hriadky?
ugust je na úrodu štedrý. Deň
za dňom dozrieva zelenina, ktorú sme vysiali v predošlých
mesiacoch. I v tomto období
treba mať pripravené dostatočné zásoby daž ovej
vody. Tú rastliny najlepšie
prijímajú. Odporúčame
skorú rannú alebo ešte
lepšie večernú zálievku. Pri
A
nedostatku zrážok
si spravíme
zásoby
vody z
verejnej siete,
ktorú necháme
aspoň 24 hodín
odstáť. Aby sme
podporili rast
plodín, mali
by sme už
pri výseve
a sadbe
myslieť
na zapracovanie
kompostovanej zeme do
pôdy. Na štvorcový meter
pôdy primiešavame asi
4 kilogramy záhradného
kompostu.
Hne od prvých augustových dní pokračujeme v
zbere hlávkových, listových a ľadových šalátov.
Šalátové listy sú bohaté na
vitamíny A, B1, B2, K, C a
minerály. Najlepšie je ich
skonzumovať čo najskôr po
zbere. alšou vitamínovou
bombou z našej záhrady
je špenát. Zbierame listy
veľkosti od 5 centimetrov.
Špenát rýchlo vädne a
zaparí sa, preto ho nezbie-
Rajčiny sa
radia medzi
kyslú zeleninu, i
keď na náš organizmus majú, paradoxne,
zásaditý účinok. Už
jeden plod pokryje
odporúčanú dennú
dávku vitamínu C.
rame za vlhkého či teplého
počasia.
V konzumnej
zrelosti
Je priam ideálny čas na
prípravy sezónnych zeleninových jedál a polievok,
pretože máme k dispozícii
všetky potrebné suroviny.
Zreje mrkva, koreňový
petržlen, vňaťový petržlen,
cvikla. Dozrieva stopkatý zeler, ktorý sa u nás
teší čoraz väčšej obľube.
Zber brokolice je v plnom
prúde. Pochutnávame si na
sladkých odrodách hrášku,
postupne dozrievajú
fazuľky na lusky aj cukrová
kukurica.
Ak cukety dosiahli veľkosť
15 - 20 cm, je vhodný čas na
ich zber. Ak by sme ich ne-
chali dorastať do zbytočne
veľkých rozmerov, strácajú na kvalite. Z tekvíc v
auguste dozrieva napríklad
aj veľmi zaujímavá odroda
Liscia, typ Butternut. V
plnej zrelosti má oranžovú
dužinu maslovo-orechovej chuti a málo semien.
Výborne chutí pečená alebo
grilovaná. Cibule zberáme,
ke im vňať začne poliehať
a ich šupka je už žltohnedá.
Dosúšame ich na záhonoch
alebo roštoch.
Postupne dozrievajú mnohé
odrody paprík. Na pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch sú vhodné kvadratické
farebné odrody. Svedčí im
vyrovnaná teplá klíma. Na
záhonoch spoľahlivo dozrieva kápia i pálivé baranie
rohy. Uhorková sezóna
pokračuje dozrievaním
nakladačiek a šalátových
uhoriek.
Ovocie či zelenina?
Je melón naozaj ovocím? A
je paradajka zeleninou?
Melóny pre ich sladkú chuť
väčšina z nás považuje
za ovocie. Patria však do
čeľade tekvicovitých ako
uhorky, patizóny či cuketa,
sú teda zeleninou. Dve
hlavné skupiny melónov sú
vodový (dužina obsahuje
viac ako 90 percent vody) a
cukrový. V auguste si môžeme tento dezert dopriať aj z
vlastných zdrojov.
Dužina cukrových melónov
Jedávate ajj kvety?
Prečo nie?
Na spestrenie jedálneho lístka si v auguste
môžeme dopriať chutné kvetinové variácie
v podobe kapucínky a machovky. Kapucínka
(Tropeolum majus) má jedlé listy, kvety, korene
i semená. Čerstvo odtrhnuté listy a kvety sa
pridávajú do šalátov či na chlieb. Sladké bobule
machovky (židovská čerešňa, Physalis peruviana) z marcových výsevov sú zrelé vtedy, keď ich
kalich úplne vyschne a ožltne. Zozbierané plody
v kalichu sa dajú skladovať i niekoľko mesiacov.
Sú bohaté na vitamín C, fosfor, vápnik a železo.
je sladká a chuťou pripomína ananás či papáju. U nás
dozrievajú len v najteplejších oblastiach južného
Slovenska.
I o paradajkách sa viedli
spory, kam túto rastlinu
zaradiť. Ukončil ich až
súd, ktorý rozhodol, že sú
zeleninou. Radia sa medzi
kyslú zeleninu, i ke na
náš organizmus majú,
paradoxne, zásaditý účinok.
Už jeden plod pokryje
odporúčanú dennú dávku
vitamínu C, obsahuje dôležité flavonoidy, minerály
a vlákninu. Tento mesiac
zberáme úrodu kolíkových,
popínavých, kríčkových
aj drobnoplodých. Na
pestovanie v nádobách a na
balkóny sa hodí napríklad
žltý hruškovitý kultivar.
Výsev
V ôsmom mesiaci vysievame na záhon prezimujúce
odrody cibule, novozélandský špenát štvorbôčik či klasický špenát. Vysievame i
prezimujúcu odrodu šalátu
priamo na záhon. No a za
oknom si môžeme kedykoľvek v roku vysiať veľmi
nenáročnú a na vitamíny
bohatú žeruchu. Rastlinky dosiahnu konzumnú
veľkosť už za 7 - 14 dní.
Odstrihávame ich tesne nad
korienkom, ak dosiahnu
výšku 4 - 6 centimetrov.
9. strana
ÚŽITKOVÁ ZÁHRADA
Doma v záhrade
Momentálne je na hriadkach dostatok prakticky
všetkých druhov zeleniny a to veľmi kvalitnej,
dozretej v ideálnych podmienkach. Nepotrvá to
však dlho. Prichádza čas, keď je dobré pripomenúť
si osvedčené spôsoby uskladňovania plodov
a predlžovania ich životnosti, a možno vyskúšať aj
niektoré z tých menej rozšírených postupov
U
ž pri zbere by
sme mali myslieť na šetrné
zaobchádzanie
s úrodou, pretože na
uskladnenie je vhodná len
zelenina bez mechanického
poškodenia a stopercentne
zdravá.
Chladenie (+5 ºC)
Bežným spôsobom krátkodobého uskladnenia
zeleniny je chladenie v
chladničke. Zelenine s
vyšším obsahom vody, ako
napríklad cuketa, uhorka,
baklažán, paradajka, nesvedčí dlhší pobyt v chlade. V ich vnútri môže dôjsť
k zosklovateniu. Preto by
sme ich mali skonzumovať do 3 až 5 dní. Šalát je
vhodné zabaliť do utierky
či papierového vrecúška.
Takto môže vydržať i 7
dní. Mrkva, petržlen, karfiol, brokolica či kapusta
vydržia i 10 dní.
Mrazenie
(-18 až -16 ºC)
Najjednoduchším spôsobom uskladnenia zeleniny na dlhšie obdobie
(3 - 12 mesiacov) a dnes aj
najrozšírenejším je mrazenie. Mrazením sa zastavia
všetky biologické
procesy.
Mrazená
potravina
si v sebe
zachováva takmer
rovnaké
množstvo
vitamínov a živín ako
čerstvá (okrem vitamínu E,
ktorý sa pri nízkych teplotách rozkladá).
Zeleninu mrazíme surovú
(hrach, zelenú fazuľku,
mrkvu, petržlen, strúhanú
tekvicu a cuketu, hlavičky karfiolu a brokolice
zmrazujeme jednotlivo),
predvarenú (klásky kukurice) či blanšírovanú (mrkvu,
petržlen, ružičkový kel či
špenát). Takto vydrží i rok.
Blanšírovanie – zeleninu
ponoríme do vrelej vody,
podľa druhu prevaríme
1 - 5 minút, vyberieme a
ochladíme v studenej vode.
Osušíme a hneď zamrazujeme.
Ideálnym uchovaním
zelených vňatí je práve
zmrazovanie. Petržlenovú, zelerovú, ligurčekovú, kôprovú vňať, listy
oregana, bazalky či pažítky
umyjeme, odtrhneme od
stoniek alebo posekáme.
Uskladňujeme v mikroténových či plastových
obaloch. Na mrazenie nie je
vhodná uhorka pre vysoký
obsah vody.
Pivnice a komory
(0,5 až 4 ºC)
Dôležitým pravidlom
uskladňovania zeleniny v
pivniciach je jednotlivé druhy oddeliť. Obzvlášť to platí, ak skladujeme v spoločných priestoroch ovocie i
zeleninu. Môže totiž ľahko
dôjsť k presiaknutiu inými
vôňami a jabĺčko bude
chutiť ako zemiak. V takom
prípade bude ideálne
ukladať zeleninu
do piesku v
jednotlivých
vrstvách.
Už pri sadbe
je dôležité
vedieť, či
daný kultivar bude
vhodný na
dlhodobé
uskladnenie.
Úrodu na dlhodobé uskladnenie by sme mali
zberať v ranných
alebo večerných
hodinách, aby
Najjednoduchšie sa
sušia vňate, či už
zavesené na teplom
a tmavom mieste,
alebo v rúre pri 45
stupňoch. Skladujú
sa vo vzduchotesných
nádobách.
Uskladnenie
a spracovanie
náš tip
zeleniny
Ak si chceme obľúbenú zeleninu u
uchovať na dlhšie,
medzi používané spôsoby patrí zaváranie, príprava slaných nálevov, kvasenie či kandizovanie.
Zavárajú sa mnohé druhy zelenín do sladkokyslých či pikantných nálevov. Do soli sa konzervuje
chren, cesnak, paprika či kôpor. Takto pripravená
zelenina sa používa na dochucovanie jedál. Kvasia
sa najčastejšie kapusta a uhorky. Kvasená kapusta
vôbec patrí medzi najzdravšie zeleninové výrobky.
Netradičným spôsobom je presládzanie zeleniny
- kandizovanie. Vhodné sú na to zelené
paradajky, baklažány, tekvice
či mrkva. Výborne chutí aj
paradajkový džem.
H bl
Hroble,
zazimovacie
jamy
Bol to tradičný spôsob
uskladňovania úrody
našich predkov. Jamy mali
zhruba 3 x 2 metre a hĺbku
aspoň 30 centimetrov. Dno
jamy bolo vysypané pieskom, na ktorý sa poukladala zelenina ako mrkva,
petržlen, pór či kel. Tá sa
potom preložila drevenými latami, slamou a
vrstvou zeme.
Sušenie
zeleniny
mala v
čase uskladnenia
čo
najnižšiu teplotu. Nesmie
byť poškodená.
Úrodu skladujeme v
debničkách či prepravkách,
ktoré sa ľahko čistia (vhodnejšie sú preto plastové). V
každej prepravke skladujeme jeden druh zeleniny,
pretože každá vydrží
rôzne dlho. Vrstvy zeleniny
prekladáme buď papierom,
alebo pieskom. Ideálne sú
čo najnižšie teploty, ale bez
mrazu, vyššia vlhkosť a
pravidelné
vetranie.
Koreňovej zelenine a
hlúbovinám vyhovuje
teplota okolo 1 ºC . Cesnak
a cibuľu pred skladovaním
dôkladne vysušíme. Tradičným spôsobom uskladňovania bolo ich spletanie do
dekoratívnych zväzkov a
vešanie na trámy či bidlá,
ideálne pri teplotách do
2 stupňov. Paradajky,
melóny, cukety či patizóny
vydržia týždeň až dva pri
teplotách od 4 do 10 ºC.
Kým v minulosti sa sušilo
na slnku a povalách, dnes
máme na pomoc elektrické
sušičky, rúry a radiátory. I tu platí pravidlo, že
zeleninu pred spracovaním dôkladne vytriedime
od poškodených kúskov.
Najjednoduchšie sa sušia
vňate, či už zavesené na
teplom a tmavom mieste,
alebo v rúre pri 45 stupňoch.
Dokonale usušené sa potom skladujú vo vzduchotesných nádobách.
Ch
Chutne
pripravená
i
á
zelenina
Zelenina na akýkoľvek
spôsob je zdravá a chutná. Surová zelenina by sa
mala konzumovať čerstvá.
Obsahuje množstvo
látok prospešných pre náš
organizmus. Pri krájaní je
vhodnejšie uprednostniť keramický nôž pred kovovým,
aby sme neprišli o vitamín
C. Šaláty je preto najvhodnejšie trhať rukami.
Zelenina sa bežne varí, frituje a vypráža, no najzdravším spôsobom je príprava
na pare, keď sa v zelenine
zachováva najviac živín. Ak
zeleninu varíme, pridávajme ju až do zovretej vody
pred koncom varenia, aby
si zachovala tvar a polotuhú
konzistenciu. Vňate pridávame do polievok až po odstavení zo sporáka. Výbornou vitamínovou bombou
sú zeleninové šťavy, ktoré
nášmu organizmu dodajú
veľmi rýchlo dôležité dávky
vitamínov a minerálov.
Dvojstranu pripravila
KATARÍNA TOMANOVÁ
PORUBČINOVÁ
10. strana
MNOŽENIE
Doma v záhrade
Rozmnožovanie
rastlín delením a odrezkami
Nakupovanie stále nových
a nových rastlín nie je vždy
jediným riešením. Niekedy si
môžete vypestovať nové rastliny
rýc hlo a efektívne bez dlhého
čakania delením podzemných
alebo nadzemných častí
materskej rastliny.
Ako na to?
DELENIE
Najjednoduchší spôsob, keď sa na materskej rastline vytvárajú
vyzreté rastlinky s lístočkami a korienkami,
ktoré buď odpadnú,
alebo ich treba od materskej rastliny oddeliť
a vysadiť.
Delenie trsov
trvaliek
Trvalky sa každým rokom,
niektoré rýchlejšie, niektoré
pomalšie rozrastajú, zahusťujú, bujnejú a rozširujú svoj
objem. Husté trsy, ak je to
možné, roztrhajte jednoducho rukami, prerežte na niekoľko častí starším nožom.
Na najkompaktnejšie zhluky
treba zobrať rýľ a preseknúť ich. Dobre vyvinuté
časti zasaďte samostatne
do vopred dobre pripravenej
pôdy. Takto môžete rozsadiť
z okrasných: konvalinky, floxy, chryzantémy, paprade,
kosatec sibírsky, okrasné trávy, z ovocných najčastejšie
ostružiny, maliny, ríbezle,
egreše, liesky, jahody, najmä
stále rodiace a mesačné.
Delenie hľúz
Ak má hľuza viac púčikov, vyrastú z nich nové
výhonky. Pred vysadením
ich môžete ešte rozmnožiť. Rozkrojte hľuzu tak,
aby na každej časti ostal
aspoň jeden púčik, nechajte ranu chvíľu zaschnúť,
až potom zasaďte. Tento
spôsob rozmnožovania sa
často využíva pri begóniách
hľuznatých, cyklámenoch,
georgínach, siningiách,
kanách, ale tiež zemiakoch,
topinamburoch, batátoch.
Potápanie krov
Ak dlhšie výhony zohnete,
e
nit dia
d
abu zky sa soa. Pri
z
e
n odre šikm or,
Lacné a
jednoduché
é
u
poz
tov
rát
Lis ubst ajte rezku
s
d
do zaní na od la.
a
ži
re
bol dová
y
b
e
a
r
i st
M lý skleníček
Malý
kl íč k pre
rastlinky zo semienka
či odrezkov si viete
pripraviť z polystyrénovej misky z niektorých balíčkovaných
potravín. Dovnútra
nasypte výsevný substrát. Stačí do bokov
vložiť ohnutý drôt
a prikryť fóliou.
Ak dlhšie výhony
zohnete, prichytíte
v pôde a prikryjete
vrstvou zeminy,
väčšina z nich
zakorení a ak sú
korene dostatočne
vyvinuté, rastliny
môžete oddeliť
a presadiť.
prichytíte v pôde a prikryjete vrstvou zeminy,
väčšina z nich zakorení
a ak sú korene dostatočne
vyvinuté, rastliny môžete
oddeliť a presadiť. Mladé
rastliny sú počas zakoreňovania vyživované aj z pôdy,
aj materskou rastlinou,
preto je tento spôsob veľmi
úspešný. Takto možno
získať nové kríky cezmíny,
jazmínu nahého, orgovánu,
cyprušteka, ale aj vistérie
a magnólie. V úžitkovej
záhrade ríbezle, egreše,
černice, krížence malín s
černicami, krížence ríbezle
čiernej s egrešom, liesky
a dule, ale tiež podpníky
jabloní, vinič a iné dreviny.
ODREZKY
Druhý najbežnejší
spôsob rozmnožovania
rastlín. Rozlišujeme
Nezabudnite čas od
času vetrať.
Najčastejšie chyby pri
zakoreňovaní:
„ zakoreňovanie
slabých a tenkých
odrezkov,
„ zbytočne dlhé, 30 –
40 cm výhonky,
„ zapichávanie odrezkov s 1-2 púčikmi
pod zemou a 3-4
púčikmi nad zemou,
„ nevhodný čas zakoreňovania.
vrcholové, výhonkové,
kmienikové a listové odrezky. Ak ide o rastliny,
ktoré sa ťažko rozmnožujú, možno odrezky
namočiť do zakoreňovacieho stimulátora.
Vrcholové
(bylinné) odrezky
Rozmnožovanie bylinnými
odrezkami je jednoduchý
spôsob, ako získať nové jedince s rovnakými vlastnosťami, ako má materská rastlina. Tieto odrezky získate
z mäkkých vrcholových
výhonkov od jari do konca
leta. Nesmú mať kvetné
púčiky. Odrezky sa vždy
režú pod listovým uzlom.
Stačí odrezať koncovú časť
výhonku asi 10 cm dlhú.
Odrezok má mať 3 - 4 listy
alebo páry listov. Rez veďte
šikmo, ranu ošetrite, spodné
listy odstráňte, veľké
skráťte na tretinu. Úspešne
týmto spôsobom možno
množiť brečtan, oleander,
muškát, netýkavku, ibištek
sýrsky aj čínsky, dráče, svíby, skalníky, lykovec, vtáčí
zob, niektoré rododendrony
(azalky), vresy, zakrpatené vŕby, zlatovku („zlatý
dážď“), zemolezy, cezmínu,
levanduľu, rozmarín, aktínie
(„kivi“), mučenky. Viaceré
izbové rastliny po niekoľkých týždňoch zakorenia
vložené do pohára s vodou.
Najlepšie sa zakoreňujú polodrevité odrezky – stonka
musí byť ohybná, svieža,
nie príliš hrubá a zdrevnatená, ale ani nie príliš
mäkká a mladá. Rez musí
byť čistý a rovný. Hodia
sa pre odrezky krušpánu,
vavrínu alebo rozmarínu.
Na konce použite stimulátor zakoreňovania a napichajte do substrátu a často
polievajte. Odrezky môžete
zakoreňovať aj v rašelinových tabletách.
Výhonkové
odrezky
Kmienkové
(drevnaté)
odrezky
Polodrevité
odrezky
Nemajú vegetačný vrchol,
preto vyháňajú z viacerých
púčikov. Pri kmienkových
odrezkoch dajte pozor na
to, aby ste ho nevysadili naopak. Zrežte hornú stranu
šikmo, dolnú rovno. Naj-
Časti výhonkov s dvoma až
štyrmi listami. Najčastejšie
sa tak rozmnožujú popínavé rastliny.
bežnejšie a najjednoduchšie zakoreňovanie, najmä
ríbezlí. Upravte dĺžku na
15 - 20 cm tak, aby spodný
rez bol tesne pod púčikom. Pri zakoreňovaní
budete mať väčšiu šancu
na úspech, ak pôdu pred
samotným zakoreňovaním
dôkladne zrýľujete, urovnáte a odrezky dlhé približne
20 cm zapichávate do pôdy
na vzdialenosť asi 20 cm.
Nad zemou by mal trčať
jeden púčik.
Listové odrezky
Listové odrezky sa sadia
do substrátu šikmo. Pri
rezaní dajte pozor, aby bola
na odrezku i stredová žila.
Tento spôsob rozmnožovania sa používa prevažne
pri izbových rastlinách
(senpólia, begónia, peperómia, streptokarp, sukulenty
- agáva, aloe).
JANA ĎALOKOVÁ
LEHOTSKÁ
Tip: Ak rozrežete výhonok na viac častí, získate
aj stonkové, aj kmienkové
odrezky. Ani vrcholové,
ani stonkové odrezky
nesmú byť mäkké a mladé,
aby nezačali hniť.
INŠPIRÁCIE
Doma v záhrade
Domáci D
zber
semien
V auguste mnohí cestujú
na dovolenky na miesta,
kde ešte neboli. Spoznávajú
krajiny, zvyky, kuchyne…
Aj vy patríte
k tým, čo
si prinesú
kyticu
rozmarínu
či levandule,
vetvičku či
celý konár vavrínu? Zbierate
zrelé semienka kríkov,
kvetov a strkáte si ich na
všetky možné a nemožné
miesta? Záhradkár sa
nezaprie
armo na jar
utratíte v predajniach semien
nemalý peniaz,
veď výber je obrovský
a dajú sa zohna semená od
výmyslu sveta. Z mnohých
si tiež môžete dopestova
semená vlastné.
Hrach a fazuľu nechajte dozrieva , kým struky
celkom nevyschnú. Ak je
vlhko, treba vytiahnuté rastliny zavesi dolu hlavou na
teplom a suchom mieste. Zo
suchých a krehkých strukov
vylúpte semená a dosušte
ich ešte pred uskladnením.
Paradajkové semená
s dužinou vlejte do pohárov
a nechajte pár dní postá na
teplom mieste. Zvyčajne sa
na povrchu vytvorí plesnivý povlak. Prelejte zmes cez
redšie sito, prepláchnite od
dužiny a nechajte priamo
preschnú v sitku.
Baklažán musí prezrie ,
až zmení farbu. Nechajte ho
zrie týždeň až dva po zbere, kým semeno nie je hnedé
a oblé a rozostreté dosušte.
Semená papriky sú
zrelé až po tom, ako sa
vyfarbí. Vyberajú sa ľahko,
umýva ich netreba. Nechajte ich úplne vyschnú na
rozostretom papieri. Pri
šieho papierového vrecka.
Môže to trva týždne! Napokon šúchaním uvoľnite
semená a oddeľte od pliev.
Kvety a zelenina Dosušte na novinovom
označená na papieri v teple.
kapusty dozrievrecúškach H – Šešule
vajú len na rastúcej rastline.
hybridné alebo F1 Dávajte pozor na plesne
generácia neprinesú a orežte všetko chorobou
postihnuté. Šešule budú
semená identické zrelé, keď začnú vysycha
s materskými a blednú , potom vystrelia,
stopku obaľte a nierastlinami. preto
čím pobúchajte, kým šešule
nerozlámete.
Semená cvikle a mangoldu sú v nažkách po 2
až 6. ažko sa dajú rozdeli
bez poškodenia. Nažky dozrievajú postupne, vo vlhku
sú náchylné na plesne.
Uhorky je tiež nutné
semienkach čili papričiek
necha prezrie . Zväčšia
buďte opatrní!
objem a zmenia farbu. NaMrkvovité kvetenzbierané plody ešte nechajte
stvá zbierajte, keď
zrie mimo rastliny. Potom
zhnednú a sú plne dozreté. uhorku pozdĺžne rozrežte
Sušia sa zavesené niekoľko a vydlabte semená spolu s
týždňov. Semená skoro po
dužinou do fľaše. Po niedozretí vypadajú. Úplne
koľkých dňoch semená cez
preschnuté dvojnažky pošú- riedke sito dôkladne premychajte medzi rukami, oddeľ- te, rozprestrite ich a nechajte
te semená a prefúkajte.
7 - 10 dní suši .
Malé čierne semienka Melóny sa zbierajú, keď
cibule a póru zbierajte,
sú dos zrelé a nechajú sa
keď sa ukážu. Odrežte kvet niekoľko dní postá . Vydlaa zaveste ho suši do väčbané semená premyte pod
INZERCIA
11. strana
zbierajte
iba dobre vyzreté plody známych
a zdravých rastlín,
za suchého a slnečného počasia,
zachovávajte najmä vzácne, staré
a krajové odrody
– je to naše kultúrne dedičstvo.
tečúcou vodou a nechajte
schnú .
Letné tekvice a cukety nechajte na hriadkach do
stvrdnutia kôry. Potom
vydlabte semená bez známok hniloby. Zimné tekvice
nechajte na záhone, pokým
úplne dozrejú. Najneskôr
do prvých mrazov. Vybraté
semená ošetrite ako pri melónoch.
Kukuričné klasy majú
semená zrelé, ak je suché
šúpolie. Pozbierané klasy
zaveste a sušte do tvrda.
Skladujte semená v chlade,
suchu a nepriedušných
obaloch, ideálne v chladničke vo vzduchotesnej
nádobe.
JANA ĎALOKOVÁ
LEHOTSKÁ
12. strana
áhony už nie sú
také pestré ako na
jar, upútajú však
zmyselnosťou žiarivých letných farieb. Kvety
neskorého leta sú výraznejšie a väčšie, v záhonoch
dominuje ohnivá červená,
bordová a zlatožltá. Sila
rastlín sa pomaly vytráca,
rastú pomalšie, a preto už
ani odburiňovanie nie je
také naliehavé. V záhradke tak budete mať viac
voľného času a môžete si
jej krásu vychutnať plnými
dúškami.
Ideálnym pozadím pre výrazné farebné výsadby sú
vysoké okrasné trávy, pre
ktoré sa sezóna ešte zďaleka nekončí. Keď vegetačné
obdobie pomaly ustáva,
začnú sa vo veľkých trsoch
objavovať zlatisté suché
steblá. Zelenožltá vegetačná stena vás upúta svojím
šumom v letnom vánku
a nechá vyniknúť žiarivé
kvety trvaliek a letničiek.
Hoci trávy žltnú, už ich
nestrihajte – do zimy by nestihli dorásť a znížili by ste
tak ich mrazuvzdornosť.
Ak chcete farebné spektrum v augustovej záhrade
rozšíriť, doplňte trvalkové
výsadby letničkami. Medzi
najmenej náročné patria
slnečnice, astrovky, rudbekie a cínie, v tieni sa bude
dobre dariť veľkokvetým
begóniám alebo netýkavkám.
Z
Farba listov
Kostru záhrady aj v lete
tvoria okrasné stromy
a kry. Záhradkári pri ich
výbere často robia chybu
– vnímajú iba tvar a farebnosť počas vegetačného
obdobia, a zabúdajú na ich
jesenné sfarbenie, ktoré
je pri niektorých druhoch
rovnako dôležité. Veľkosť
a tvar okrasných plodov
a farba kôry je tiež viditeľná hlavne na jeseň po
opadnutí listov. Vhodný
výber rastlín sa
prejaví vo farbách
celej záhrady
a upúta vás na
OKRASNÁ ZÁHRADA
Doma v záhrade
Výber rastlín
sa prejaví
na vrchole leta
záhonov vysaďte budleju
alebo ľubovník, ktoré vaše
augustové záhony vkusne
dotvoria.
Záhradné
osvetlenie
Umelé osvetlenie predlžuje záhradný život až do
neskorého večera, a keď
sa dni skracujú, je v záhradách vítaným prínosom.
Ak sú svietidlá správne
navrhnuté, nemusia
pôsobiť umelo – hra svetla
a tieňov môže naopak vašu
záhradu ozvláštniť a spraviť z nej hotové umelecké
Svetlo
dodá záhrade zvláštne čaro, aj tu však
platí pravidlo, že
menej je niekedy viac.
Nenechajte sa preto
uniesť a neosvetľujte
každý kút pozemka.
Konečný efekt by určite nebol podľa vašich
predstáv.
Leto pokročilo a rovnako ako počasie, mení sa aj každá záhrada.
V tomto období prináša plody vašej celoročnej snahy. Na prvý
pohľad je útulná a plná horúcich letných farieb. Dni sa skracujú
a trvalky sa ponáhľajú rozkvitnúť, trávy pomaly žltnú, kry však
stále tvoria hutné zelené pozadie výrazným farebným kvetom
neskorého leta
prvý pohľad. Zelený javor
dlaňolistý spraví v malej
jesennej záhradke hotové
zázraky a zahalí ju do červeného závoja. Nádherná
ostrožltá farba listov javora
mliečneho, buka lesného
alebo ginka dvojlaločného
vynikne zasa vo väčšej
záhrade.
Dreviny s pútavým
jesenným vzhľadom
sú ideálnym doplnkom
zmiešaných živých plotov.
Hlohyňa šarlátová alebo
kalina dobre znášajú rez
a tvarovanie, a oranžovočervené zväzky bobuliek
vydržia na rastline až do
prvých zimných mesiacov. Pavinič zasa
zahalí do jasnočervených odtieňov
smutné betónové
ploty a staré tehlové múry.
Pokojný letný večer
Umelé osvetlenie
záhradu skrášli
a spríjemní večerné posedenie
na terase, láka
však dotieravý
hmyz, ako sú
komáre, mušky
alebo chrústy.
Pred nepríjemným bzučaním
a štípancami sa
však nemusíme chrániť iba
chemickými postrekmi – do záhonov a kvetináčov
si vysaďte rastliny, ktoré hmyz odpudzujú. Bazalka
alebo palina abrotská, známa aj ako božie drievko,
neodoženú všetky komáre a muchy, znížia však ich
množstvo asi o polovicu. Ak si k lavičke vysadíte kocúrnik, nielenže sa večer zbavíte komárov, váš záhon
ešte k tomu zakvitne modrofialovými kvetmi. Podobne ako kocúrnik pôsobí aj levanduľa – ak si z nej
pripravíte tinktúru, môžete si štípance po komároch
dokonca rýchlejšie vyliečiť.
Pavinič zahalí do
červených odtieňov
smutné betónové ploty
a staré tehlové múry.
Zvýraznenie
záhonov
V každom ročnom období
by vás malo v záhonoch
niečo upútať. Zvoľte preto
výrazné veľkokveté trvalky, ktoré kvitnú koncom
leta (fakľovka alebo georgína) alebo okrasné trávy,
ktoré vaše záhony vyplnia
a očaria svojou jemnou
štruktúrou.
Zelené krovité pozadie
môže práve teraz vyniknúť
výraznými kvetmi. Do
dielo. Skúste si jednoducho
bodovo nasvietiť farebné okrasné stromy alebo
oporné múry, alebo dodať
večernú iskru kvitnúcej farebnej obrube trvalkových
záhonov.
Sústreďte sa preto radšej
na zaujímavé prvky, ktoré
chcete v záhrade zvýrazniť.
Zdola osvetlené záhony
okrasných tráv vytvoria
na oporných múroch alebo
nepriehľadných plotoch
zaujímavú hru tieňov – tento večerný efekt vám bude
závidieť každý návštevník.
Obrovský význam môže
mať aj výber správnej
farby osvetlenia. Biele
alebo mäkké modré svetlo
zvýrazňuje okolie, naopak
teplé žlté svetlo nechá vyniknúť rastliny. Pri výbere
farby osvetlenia sa vyvarujte kombinácii teplých a studených tónov a nepoužívajte oranžové alebo červené
svetlo – rastliny v ňom
vyzerajú neprirodzene.
Nezabudnite ani na
nočné osvetlenie cestičiek
a chodníkov, čo prispieva
k bezpečnému pohybu po
záhrade.
ANNA KOVAĽOVÁ
SEZÓNNE PRÁCE
Doma v záhrade
Čo treba vedieť
o dreve
na kúrenie
Je najekologickejším palivom,
ktoré možno premeniť na teplo
bez priemyselného spracovania.
Stačí len vybrať sa do hory s jej
hospodárom a nahotoviť si zásobu
na celú sezónu. Bez toho, aby
muselo na nákladiakoch putovať
z jedného konca sveta na druhý
A
k žijete v bytovke a máte pocit,
že ide o drancovanie lesov,
možno je to len tým, že vás
nik nezasvätil do tajomstiev lesného hospodárstva. Každý strom rastúci
v kultúrnej hore má svoje
poslanie. Kým niektoré
boli vysadené preto, aby
dočasne ochránili pôdu
pred suchom a pomohli
ostatným rýchlejšie rásĵ do
výšky, od iných sa očakáva
kvalitné drevo pre stavebníctvo, nábytkárstvo či
papierenský priemysel.
Stromy určené na palivo
sú iba vedľajším produktom tejto snahy. Je to tak
od nepamäti a ani dnes si
nemožno predstaviĵ vhodnejšie palivo na kúrenie
v podhorskom prostredí.
Tam v krajoch, kde sú
obydlia vtisnuté medzi
hory plné stromov.
Ty do fabriky
a ty do pece
Za palivové drevo možno
utŕžiĵ iba zlomok z toho, čo
za kvalitnú drevnú hmotu.
Preto aj stromy určené
na kúrenie vyzerajú inak
ako tie, ktoré si dokážete
predstaviĵ. Sú to tenké žrde
z preriezok, mŕtve sucháre
napadnuté hnilobou, stromy chrobačné a kalamitné,
spadnuté na zemi, ktoré neboli včas z porastu zvezené,
kým mali kvalitu vhodnú
na ďalšie spracovanie.
V pralese by sme od nich
očakávali, že podľahnú
rozpadu, z kultúrneho lesa
ich odvážame ako palivo.
Preto ak sa chystáte na
samovýrobu palivového
dreva do hory (takýmito
slovami ĵažbu nazývame),
lesný hospodár označí na
kmeni značkami tie stromy,
ktoré treba citlivo a šetrne
vytiahnuĵ z lesa na jeho
okraj, aby ich bolo možné
odviezĵ do dvora.
K zemi ako na
povel
Zloženie stromov k
zemi vyžaduje neveľa
nástrojov, avšak
o to viac skúsenosti
a zručnosti. Reĵazová píla, niekoľko
klinov z dreva či
plastu a riadna sekera sú
popri lekárničke, poživni
a chuti kľúčovou výbavou.
Pretože i keď sú stromy
pri ĵažbe palivového
dreva zväčša už bez duše,
pod rukami neskúsenými
a nešikovnými dokážu
vzdorovaĵ. Vešajú sa v poraste, zakliesňujú, stískajú
lištu reĵazovej píly v reznej
škáre a ozrutnosĵou svojej
hmotnosti a dĺžky by mohli
nejedného nešikovníka
ohroziĵ.
Skoliĵ stromisko k zemi je
fuška a umenie zručnosti
v jednom. Raz ho treba
pretisnúĵ proti vetru či ĵažisku, inokedy je nadobro
mravcami vyhryzený, že
je nebezpečné doň tuhšie
zapíliĵ. Praskot, za ktorým
sa ozve šúchanie konárov
a mäkký dopad s odrazom
na vankúš lesnej zeminy.
je začiatkom radosti. I tu
prichodí poobtínaĵ alebo
poopiľovaĵ všetky konáre, naznášaĵ ich na jedno
miesto a rozhodnúĵ sa ako
ďalej.
Na lúku pod
horou
Keďže stromy určené na
palivo sú roztrúsené na
mnohých miestach v hore,
každý z nich treba bez
ničenia ostatných stromov
dostaĵ na miesto, odkiaľ
ich možno zvážaĵ traktorom do dediny. Kto má
mocné paže a chrbát, zaiste
sa rozhodne napíliĵ kmene
na siahovicu a nagúľaĵ
ich dolu kopcom na lúčku
pod horou. Nech sa to zdá
akokoľvek zábavné, drevo
sa negúľa tak, ako by sme
chceli. Každý kus treba
niekoľkokrát zodvihnúĵ,
podhodiĵ, odhodiĵ,
potisnúĵ, a trvá dlho,
kým sa dostane na
okraj lesa.
Tu je dobrým pomocníkom malý
lesný navijak.
Stačí len z reĵazovej píly sňaĵ
lištu a vmontovaĵ
13. strana
Kým sucháre možno
po preschnutí na
slnku začať okamžite
spracúvať, surové
drevo musí ešte
minimálne rok schnúť.
A to najlepšie, ak je
naštiepané, aby sa
z neho voda lepšie
odparovala.
ju k bubnu s desiatkami
metrov oceľového lana
s hákom na konci. Potom
už len zapriahnuĵ retiazku okolo kmeňa stromu,
zahákovaĵ o lano a ĵahaĵ
dolu svahom až k úplnému okraju. Ĵahané kmene
síce trochu poprerývajú
zeminu, žiadnemu živému
stromu v ceste však neuškodia.
Navijak je stroj nie väčší
ako batoh s ostatnou výbavou. Malý bubon s lanom je
na ráme s kolieskami, aby
ho bolo možné dotiahnuĵ
z domu až do lesa. Kilometer, dva, tri, päĵ? Žiadny
problém. Je to, akoby ste za
sebou ĵahali vozík.
Na vlečku a znovu
na zem
Keď je všetka siahovica na
lúke či okraji cesty pekne
na sebe naukladaná, treba
si dohodnúĵ traktoristu
s veľkou vlečkou, aby
pomohol nahotovené
drevo pozvážaĵ do dvora.
Kus po kuse treba kláty
na „plaĵák“ povykladaĵ,
aby ich vošlo čo najviac na
jednu furmanku za traktor.
Gurtňami posĵahovaĵ
a zvoziĵ z lesa do dvora,
kde sa opäĵ na kopu všetko
naukladá. Je to takmer, ako
keď sa zváža seno. Veľká
námaha v čo najkratšom
čase, aby sa do suchého
dvora chodilo s ĵažkým
nákladom. Nikto nerepce,
všetci sú radi, že drevo už
bude doma.
Dve či tri riadne vlečky na
jednu sezónu sú dosĵ. Drevo však ešte stále svoju púĵ
neukončilo. Kým sucháre
možno po preschnutí na
slniečku začaĵ okamžite
spracúvaĵ, surové drevo
musí ešte minimálne rok
schnúĵ. A to najlepšie, ak
je naštiepané, aby sa voda
z neho lepšie odparovala.
Takže klinmi a veľkým
kladivom či štiepačkou
treba kmene rozlámaĵ na
polovice, štvrtiny či osminy
podľa toho, aké sú hrubé.
Klátiky pekne
rozmerané
Siahovica a štepiny sa však
v plnej dĺžke do kotla ani
piecky nevmestia. Keď sú
dôkladne suché a odparila
sa z nich voda nadobro,
treba ich nakrátiĵ a naštiepaĵ tak, aby sa do ohniska
piecok ľahko ukladali.
Či už na okružnej píle so
sklápacím vozíkom, alebo
s reĵazovou pílou na koze
treba podľa mierky všetko
nakrátiĵ a ak treba, aj
sekerou na pni naštiepaĵ na
vhodnú veľkosĵ.
Až potom sa začne takto
pripravené do drevárne
nosiĵ a ukladaĵ tak, aby sa
ho tam vošlo čo najviac.
Od steny k stene, až po
samotný strop, aby bolo vo
vnútri čím menej vzduchu
a viac dreva. Pretože tam
treba maĵ dreva na celú
sezónu i s rezervou, ak by
zima priskoro prišla či príliš neskoro chcela odísĵ.
Dvor musí zostaĵ prázdny. Pretože kým jedno
drevo spí v drevárni, aby
v zime dom držalo v teple,
druhá fúra musí vo dvore
presychaĵ, pretože v lese či
na lúke by dozaista dostala
nohy.
Možno mávnete rukou
a poviete si, že stačí ĵuknúĵ
do tlačidla na termostate
plynového kotla a je teplo.
Možno si objednáte dve
palety hotového dreva na
chalupu, aby ste mali čo
prihadzovaĵ do kozuba.
Ale pod horami je tento príbeh každoročnou radosĵou
zo splnenej povinnosti.
MILAN GIGEL
14. strana
DROBNOCHOV
Doma v záhrade
Koza
je veľmi tvrdohlavý
a nezbedný tvor
Zelená pastva, voňavé seno, neveľa obilia a chuť
prepáčiť jej všetky hucnúctva. Tak málo stačí na to, aby
ste si mohli dopriať čerstvo nadojené mlieko a syry od
svojej vlastnej kozičky. Ak máte čas, aby ste sa jej denne
venovali, určite by nemala chýbať vo vašom dvore. Jej
chov je výhodný za každých podmienok
predsa len s čímsi treba počítať
od samotného
počiatku. Žiadna
koza v jeseni sa nezaobíde
bez vohľadov, aby na jar
mohla na svet každoročne
priviesť kozliatka. Pretože
bez nich by mlieko nebolo.
Je to ako uzavretý kruh života. Ak chcete mať domáce
mlieko, každú jar k nemu
dostanete i dve či tri kozliatka. Kozičky hravo predáte,
z capkov pripravíte úžasnú
hostinu.
A
Biela, hnedá,
rohatá
Nielen farbou, rohmi
a ozdôbkami na krku sa
kozy od seba líšia. Omnoho
dôležitejšie je, koľko mlieka
a akú kvalitu môžete od
nich očakávať. Pretože kým
dobrá dojka vám za rok dá
viac ako 1000 litrov mlieka,
pre slabšiu môže byť aj
štvrtinový výkon rekordom
hodným pochvaly.
Náhoda je mimo hry. Za
všetkým hľadajte gény,
starostlivý výber a plánovanú plemenitbu. Pretože
príroda rada cúva späť ku
koreňom a koza potrebuje
iba toľko mlieka, aby odchovala svojich potomkov.
To len človek starostlivým
výberom a šľachtením z nej
spravil svojho spoločníka.
Vo všeobecnosti platí pravidlo, že od kozy
bielej môžete očakávať viac
mlieka ako od kozy hnedej.
Hnedá koza má však mlieko
bohatšie na bielkoviny,
takže z neho možno vyrobiť
viac syra. Ba niektorí sú
presvedčení o tom, že jej
kamzičia farba svedčí viac
ako biely šat. Popularite sa
tešia aj anglonúbijské kozy,
ktoré spájajú obe prednosti
dovedna.
Kozliatko žiada
trpezlivosť
Je úžasné, ak sa dvor rozrastie o nového obyvateľa.
S kozliatkom akoby prišiel
závan nových zážitkov
a skúseností. Nezbednosti,
šantenie a jeho spoločnosť
robia hospodárovi radosť,
zdá sa, akoby rástlo zo dňa
na deň. Veľmi záleží na
tom, v ktorom mesiaci prišlo
na svet.
Ak je z januárového,
februárového či včasne
marcového vrhu, už v jeseni
sa stáva dospelou kozou,
ktorá už môže za capkom
na pytačky. Ak ručička na
váhe prekročila hranicu 35
kilogramov, všetko je, ako
má byť.
Pomalšie rastúce kozľatá
budú musieť počkať až do
budúcej jesene, aby sa stali
starostlivými matkami. Prvý
krčah mlieka tak môže prísť
na stôl podstatne neskoršie,
ako domáci pán či pani pri
kúpe očakávali.
Preto je vhodné využiť príležitosť kúpy dospelej kozy,
pokiaľ chcete zozbierať
skúsenosti s chovom a spracovaním mlieka čo najrýchlejšie. V takomto prípade
budete mať istotu, že ak raz
úspešne koza priviedla na
svet potomkov, urobí tak aj
v najbližšej sezóne.
Do maštale,
na lúku
Na rozdiel od ovečiek chovaných v priebehu jedinej
sezóny na mäso kozička
dojka sa bez stajne nezaobíde. Bude jej útočiskom
v zimných mesiacoch a vo
včasnej jari, keď na svet
privedie potomstvo. Nemusí byť veľká, musí však
chrániť proti vetru a dažďu. Tak, aby v nej bolo
možné vytvoriť mäkký
koberec z nastlanej
slamy.
Uzavretý chov v malom
výbehu pred stajňou je
výhodný pre tých, ktorí
nemajú vhodné miesto pre
pastvu. Koza v ňom má
zaručený pohyb a pobyt na
čerstvom vzduchu a slnku.
Jasle so senom a nádoba
s vodou sú nevyhnutnou
výbavou. Aj keď je koza
tvor nezbedný, vie si na
takýto spôsob chovu veľmi
rýchlo privyknúť.
Sezónne pasenie na lúke je
však výhodnejšie a atraktívnejšie. I na chuti mlieka
rozoznať čerstvú pastvu
od sena. V tomto prípade
spása koza uviazaná na retiazke vždy iné miesto, kde
si vyberá byliny najchutnejšie. Kozľatá na rozdiel
od nej môžu mať voľnosť
viet
e, ž
Kým
e:
sve koza p
t ko
r
i
ved
zlia
päť
ie
tk
spr mesia a, trvá na
cov
ávn
to
,
e
náv načas takže
šte
ov
je k vy cap anie
ľúčo
a
vé.
Viete, že:
Za biele vid
vidiecke
idiiecke
k
kozľa zaplatíte od
25 do 40 eur podľa
veku a kvality, za
dobrú dojku po prvých mláďatách nie
viac ako 80 eur.
Hnedá koza má
mlieko bohatšie
na bielkoviny, takže
z neho možno vyrobiť
viac syra.
pohybu. Ak ich túlavé psy
nerozoženú, budú sa držať
pri svojej matke.
Našťastie, obecných pozemkov bez úžitku je viac
ako dosť a tak nie je problém dohodnúť si miesto pre
uväzovanie kozy na pastvine neďaleko od domu.
Obci nahradí kosačku
a hospodárovi zaistí úžitok.
Či už ju uviažete ku kolíku
pri brehu potoka, alebo
na lúčke, vždy si nájde to
najlepšie.
Nezbednejšia,
ako si myslíte
Ak máte pocit, že koza na
retiazku nepatrí, možno je
to len tým, že nepoznáte
jej povahu. Ak žije sama
bez čriedy, kadejakými
výmyslami si dokáže krátiť
svoj čas. Pre šťavnatý
lístok vylezie na strom, pre
trochu zábavy prekoná plot
a na zadných nohách opretá o čokoľvek dokáže stáť
celé hodiny. Na retiazke
je jej predsa len lepšie ako
zavretej v stajni.
Na kŕmenie
je nenáročná
V pastevnej sezóne na
kvalitnej lúke nevyžaduje
koza žiadny príkrm. A ak
ju vyvediete von vždy
ráno za rosy, nebude od
vás žiadať ani vodu. Zo
šťavnatých tráv a bylín sa jej
mlieko do vemienka hrnie
ako opreteky. Avšak ak jej
pridáte na noc vždy aj seno
do jasličiek, budete si môcť
každé ráno pospať bez toho,
aby bola nepokojná.
V zimných mesiacoch jej
svedčí obilný príkrm. Pol
kilogramu či celé kilo obilia
na prilepšenie denne jej pozdvihne náladu. Ak k senu
pridáte ďatelinovú miešanku, sušené listy lopúchov či
chrenu, bude sa mať ako nik
v ďalekom okolí. S takouto výživou od nej možno
očakávať mocné kozliatka,
ktoré sa budú mať k svetu.
A čo pytačky?
Kým koza privedie na svet
kozliatka, trvá to päť mesiacov, takže správne nača-
sovanie návštevy u capa je
kľúčové. Koza vždy dá najavo, keď je pripravená počať
potomstvo. Len k capovi ju
treba došikovať, čo nemusí
byť vždy jednoduché.
V krajných prípadoch ju
možno vziať aj k baranovi,
ak by bola sezóna mlieka
v budúcom roku ohrozená.
Len s mláďatami to bude
horšie. Nebudú to ani kozliatka, ani ovečky. Z každých budú mať kus tela ako
chiméry. Gulášu to neublíži,
avšak so ziskom z predaja
sa treba nadobro rozlúčiť.
MILAN GIGEL
POMÔCKY A POMOCNÍCI
Doma v záhrade
Najlepší záhradný chodník je taký,
ktorého trasu možno
kedykoľvek upraviť.
Či už sa rozhodnete
zmeniť výsadbu vo
dvore, alebo presunúť
oddychové zátišie do tône,
vždy budete mať istotu, že chodník
vás dovedie na správne miesto. Bez
búrania, veľkých investícií a remeselníkov.
Ideálne je budovať pevné chodníky až na
vychodených trasách alebo predpokladanú
cestičku načas vysypať pilinami
re niekoho znamenajú pevnú
pôdu pod nohami
v blatistom teréne,
iní z ich zákrut čítajú príbehy, ktoré píše dekoratívna
výsadba vo dvore. Všetky
však majú čosi spoločné.
Chodníčky nás vždy bezpečne dovedú k vytúženému cieľu.
P
Vytýčte si trasu
Veľký mech s pilinami a cit
pre priestor. Viac toho pre
vytýčenie trasy chodníčkov
nepotrebujete. Poobzerajte
sa vo dvore po vyšliapaných cestičkách a dajte im
atraktívny, avšak praktický
tvar. Zaoblite ich a postáčajte tak, aby ste si krásy
svojho dvora mohli pozrieť
z rôznych uhlov. Snažte sa
zákrutami spomaliť čas,
aby ste si vychutnali krásu
čo najviac.
Výhodou skúšobného
chodníčka z pilín je, že vám
pomôže v priebehu niekoľkých týždňov odskúšať
vysnívanú trasu bez toho,
aby ste sa v daždi brodili
blatom. Ak sa rozhodnete
zmeniť plány, piliny rozsypané na zemi sa v priebehu niekoľkých mesiacov
stratia.
Posilnite ho
štiepkou
Pilinový chodníček je
mäkký pod nohami a jeho
strácajúce sa okraje majú
svoje čaro. Ak si získal tento materiál vašu priazeň,
k jeho spevneniu pomôže,
ak na piliny navrstvíte
drevenú štiepku. Postupne
sa zašliape do zeminy a po
každom daždi vám pošteklí
nos vôňou lesa.
S takýmto základom môžete v priebehu sezón experimentovať. Raz prekryjete
štiepku novou vrstvou
pilín, inokedy siahnete po
rezanej jačmennej slame či
rezanke z kukuričnej vňate
alebo šúľkov. Ba aj smreková a píniová kôra majú svoje čaro. Je to, akoby sa farby
cestičiek menili s každým
ročným obdobím.
Koľko materiálu zatisnutého do pôdy huby a baktérie
rozložia, toľko ho musíte
vždy pridať. Takýto živý
chodník síce kde-tu prerastie burina, dýcha však
z neho mäkkosť prírody.
Je úžasné sledovať, ako sa
v priebehu rokov posúva
v teréne raz vpravo a inokedy zasa doľava.
Membrána
pre stabilitu
Chodníčky z prírodných
materiálov sa však v ľahkých pôdach či svahovitom teréne nezaobídu bez
membrány, ktorá by ich
chránila pred prenikaním
zeminy do nášľapnej vrstvy.
Mech s pilinami a cit
pre priestor. Viac toho
pre vytýčenie trasy
nepotrebujete.
Poobzerajte sa vo
dvore po vyšliapaných
cestičkách a dajte im
atraktívny, avšak
praktický tvar.
15. strana
Ako na
budovanie
záhradných
chodníkov
Použite ostro pálenú
tehlu, ktorú prezradí
jej lesklý povrch
a typický cinkavý
zvuk pri poklepaní.
Je nenasiakavá
a odoláva času
rovnako ako betón.
V takýchto situáciách je
praktickým pomocníkom
geotextília ukotvená do
zeme plastovými či kovovými tŕňmi.
Vykopete lôžko do hĺbky
zovretej päste, vysteliete ho
textíliou a zaistíte kolíčkami. Teraz už stačí iba nasypať do nej prírodné materiály z dostupných zdrojov.
Smrekovú kôru získate
z miestneho drevárskeho
podniku, štiepku si vyrobíte
hoci aj sami záhradným
štiepkovačom. Fantázii sa
medze nekladú.
Textilná membrána má však
ešte jednu funkciu navyše.
Zabráni prerastaniu bylín
cez cestičky, takže kobercová výsadba nikdy neprekročí jeho voľný okraj.
Kamenivo vydrží
dlhšie
Pevnejšie chodníčky, ktoré
neuhýbajú pod kolieskom
naloženého fúrika, možno
vyhotoviť z ostrohranného
kameniva rôznych frakcií. Hrubšie kamenivo je
vhodné do spodnej vrstvy,
jemnejšie zasa navrch. Štrky
možno použiť iba tam, kde
budú chodníčky používané
výhradne na chôdzu. Oblé
kamienky ustupujú jeden
druhému a tak je chodník
pri záťaži v neustálom
pohybe.
V tomto type chodníka hrá
geotextília dôležitú úlohu
pri zmenách trasy či rušení
chodníčka. Kamenivo je
oddelené od zeminy, takže
ho možno pohodlne odstrániť. A na pôvodnom mieste
môže vyrásť ozdobný záhon
s tou najjemnejšou zeminou.
Drevo skrýva riziká
Nie krátkovekosť, ale
šmykľavosť drevených
povrchov ich v mnohých prípadoch vylučuje
z používania pri stavbe
záhradných chodníčkov.
Vo vlhkých častiach roka sa
na nich vytvára šmykľavá
vrstvička húb a rias, ktoré
neskrotí ani vrúbkovanie
čo popraskanie povrchu
vekom. Kým na mostíkoch
či odvetraných pódiách dokáže drevo priestor oživiť,
priamo na zemi spraví viac
neplechy ako dobrej služby.
A ak by ste mali pokušenie siahnuť po starých
železničných pražcoch,
azda iba vôňa koľajiska na
rozpálenom slnku by pre
vás mohla byť motiváciou.
Impregnované podvaly
do záhradky jednoducho
nepatria.
Tehla má štýl
Dominantou vidieckych
záhrad sú tehly. Nie
však obyčajné z búračky,
pretože už po prvej zime
by ich mráz rozrušil na
sutinu. Do záhrady možno
na budovanie chodníkov
a terás použiť iba ostro pálenú tehlu, ktorú prezradí
jej višňová farba, lesklý
povrch a typický cinkavý
zvuk pri poklepaní. Takáto
tehla je nenasiakavá a odoláva času rovnako dobre
ako betón.
Aby bolo kladenie tehál
na chodníčkoch či oddychových terasách čo
najjednoduchšie, vyplatí
sa ich podsypať jemným
pieskom. Vďaka nemu
je ukladanie presné a aj
voda sa cez takúto drenáž
poľahky dostane do hliny.
Nasucho naukladané tehly
sú cenným materiálom.
Kedykoľvek sa rozhodnete
využiť ich na novom mieste, stačí ich len preložiť.
A hľa, hneď máte z cestičky múrik, palisády
či výsadbovú nádobu,
z ktorej dýcha jedinečnosť
momentu. Pretože záhrada
sa ustavične mení.
Betón nemusí byť
hranatý
Alternatívou k pálenej hline je mrazuvzdorný betón.
Nie však vo forme liateho
chodníka, ale všakovakých
tvárnic naukladaných priamo na zeminu. Kým niektoré možno ukladať vedľa
seba tak, aby vytvorili
súvislú pochôdznu plochu,
iné formujú nášľapné miesta, akoby ste ich vyrobili
z veľkých plochých kameňov alebo plátov dreva.
Široká škála farieb a textúr
vytvára priestor pre štýl
a hravú kreatívnosť.
MILAN GIGEL
16. strana
HISTORICKÉ PARKY
Doma v záhrade
Les v histórii mesta
Bratislavský
Horský park
Horský park, komponovaný les
v centre Bratislavy, je jedným
z mála zelených priestorov,
ktorý napriek svojej polohe
neustúpil okolitej výstavbe.
Verejný park z konca 19.
storočia sa stal súčasťou
života mnohých Bratislavčanov
a slúži im dodnes.
yšlienka
vybudovania
Horského
parku –
lesného parku na okraji
Starého Mesta – sa zrodila
v roku 1868 v hlave Heinricha von Justiho, mešťanostu a podpredsedu Prešporského okrášľovacieho
spolku. O dva roky neskôr
sa priestor Študentského
lesa stal základňou na založenie nového verejného
parku, tentoraz s kompozíciou založenou na dendrologickom prístupe bez
romantických tendencií.
M
História lesného
parku
V druhej polovici 19.
storočia pokrývali lesy
a vinohrady takmer celú
severozápadnú časť bratislavského Starého Mesta.
Do tejto oblasti neviedla
žiadna verejná cesta,
len zopár obyvateľov
využívalo lesný chodník
ku kaplnke Panny Márie
Snežnej, ktorá tu stála už
vyše 150 rokov. Koncom
šesťdesiatych rokov 19.
storočia cestičku rozšírili,
a tak vznikla ulica Hlboká
cesta, sprístupňujúca
budúci park širokej verejnosti.
So zásahmi do pôvodného prírodného lesa sa
začalo začiatkom sedemdesiatych rokov 19.
storočia. V parku zriadili
detské ihrisko, dosadili
nové jedince domácich
drevín a na ich zavlažovanie vybudovali dve
studne. Plocha parku sa
koncom 19. storočia rozšírila o severnú časť, ktorú
mestu pri príležitosti
svojho päťdesiateho výročia venovala Bratislavská
sporiteľňa.
Po prvej svetovej vojne
záujem o Horský park
upadal. Vzhľad parku sa
síce zachoval, magistrát
mesta však zanedbal starostlivosť a návštevnosť
napriek prudkému rastu
Viete, že:
v parku rastie obrovský pasmrekove
pasmrekovec čínsky,
jediný známy exemplár takýchto rozmerov
v slovenských parkoch,
kovový secesný pavilón postavila v roku 1907
firma Marton za 1000 korún,
dnes sa park nachádza v geografickom strede
mesta,
pred rokom 1868 vlastnila časť lesa rodina
Petzlovcov, ktorá ho mestu nechcela predať,
tak im ho magistrát vyvlastnil,
v roku 1907 rozmiestnili na stromy v parku 25
tabuliek s veršami slovenských básnikov.
počtu obyvateľov nestúpala. Lesný park opäť
nadobudol svoj význam
až počas druhej svetovej
vojny. Keďže obyvatelia Bratislavy nemohli
navštevovať petržalský
Sad Janka Kráľa, Horský
park im ponúkol vzácnu
alternatívu.
Kúsok lesa v zastavanom
území mesta sa stal obľúbeným miestom prechádzok Bratislavčanov. Dodnes tu nájdeme aj niečo
z pôvodného vybavenia –
v západnej časti parku sa
týči kovový pavilón, stará
lavička s nápisom Soltz
Pihenő stojí na svojom
pôvodnom mieste pri horárni. Novinkou v parku
je naopak socha Sediaca
od Alexandra Trizuljaka,
ktorú v roku 2004 darovala mestu jeho manželka.
Horský park stále spravuje mesto Bratislava. Má
rozlohu 20 hektárov a zaradili ho medzi chránené
areály.
Kompozícia parku
Voľnú kompozíciu parku
čiastočne podmienil aj veľmi členitý terén – prevýšenie v samotnom parku
presahuje 70 metrov.
Starosta návrhom projektu
komunikačnej siete v roku
1868 poveril mestského
inžiniera Antona Sendleina, ktorého ruku v parku
cítiť dodnes. Horský park
vznikol dosadením nových drevín do jestvujúceho prírodného prostredia
a vytvorením priehľadov
do okolitej krajiny a na
svahy Bubnovky a Kramárov.
Od začiatku dvadsiateho
storočia bol súčasťou parku aj kovový secesný
osemuholníkový pavilón
a k pôvodným päťdesiatim lavičkám pribudli
dve nové z oceľových rúr
opracovaných do tvaru
konárov stromov. Jedna
z nich, lavička pri horárni,
je venovaná dlhoročnému
inšpektorovi Horského
parku Rudolfovi von
Sóltzovi.
Centrálnym priestorom
sa stala polkruhová terasa
pri diele sochára Alojza
Riegeleho – pomníku
starostu Heinricha Justiho
z roku 1909. Bronzová
busta osadená v kamennom múre je obkolesená
lavičkami a v strede terasy
rastie mohutná lipa.
Zloženie drevín v Horskom parku je produktom
dendrologického obdobia,
ktoré na Slovensku vrcholilo koncom 19. storočia.
Záujmy návštevníkov
parku ustúpili a do centra
pozornosti sa dostali
dreviny a ich prirodzené
nároky na stanovište.
Druhové zloženie parku
vychádza predovšetkým
z drevín pôvodného dubovo-hrabového karpatského lesa, na dotvorenie
a ozvláštnenie porastov tu
však len niekoľko rokov
po založení parku vysadili
množstvo cudzokrajných
ihličnatých drevín. Dospelé jedince duglasky tisolistej, jedle Nordmanovej
alebo ginka dvojlaločného
sú na Slovensku ojedinelé
a niektoré z nich dosahujú
výšku až 35 metrov. Zo
zachovaných informácií je
však zrejmé, že druhové
zloženie parku bolo omnoho pestrejšie ako dnes
– v parku rástlo až 165
druhov stromov a kríkov.
Bratislavský Horský park
slúžil mešťanom odnepamäti a dodnes má v meste
nezastupiteľnú úlohu.
Je totiž jedným z mála
verejných parkov takýchto
rozmerov začlenených
priamo do organizmu
mesta. Vyberte sa v lete aj
vy do ulíc Bratislavy a krôčik po krôčiku spoznávajte
zelenú históriu nášho
hlavného mesta.
ANNA KOVAĽOVÁ,
krajinná architektka
Zdroj: T. Reháčková: Historické
záhrady a parky Bratislavy
B. Hošťálková: Bratislavské parky.
Foto - autorka
Download

August 2013