Rozhovor

I keď nie ste jedinou ženou
vo funkcii tajomníčky okresnej poľovníckej organizácie,
predsa len je to istá zvláštnosť, výnimka a navyše výnimočná i počtom rokov,
ktoré ste zotrvali v službách
poľovníctva. Aké je to pôsobiť medzi členmi, ktorých záľuba sa označuje ako
„mužská“, pre ženy málo príťažlivá?
– Neviem, aké skúsenosti
majú iné ženy, myslím si však,
že delenie povolaní na „mužské“ a „ženské“ sa vo veľkej
miere už prekonalo. A týka sa
to aj rôznych záľub, vrátane
športových. Za seba môžem
povedať, že od prvých dní, ako
som začala pracovať medzi
poľovníkmi, vždy ma považovali za rovnocenného partnera. To skôr ja sama som sa
spočiatku cítila neisto, ale to
bolo možno preto, lebo som
bola začiatočníčkou. Okrem
toho som si musela zvykať aj
na zmenu bydliska, ktoré sa
tak veľmi líšilo od miesta, kde
som sa narodila a vyrástla.

Ako ste si zvykli na celkom
iný kraji – spod hôr sa dostať
na šíru rovinu?
– Ako? Najprv som mala pocit,
že som sa ocitla na mieste, kde
neustále odniekiaľ fúka vietor,
lebo darmo, v Trenčianskych
Takmer polstoročie
Tepliciach, ale aj v Trenčíne
sa môžete cítiť akoby v kotlíku, veď priam „za chrbtom“
máte horu... Na rovine je to
celkom inak, ale zvykla som
si v novom domove pomerne
ľahko a rýchle.

Konkrétne čo vás zaujalo
na poľovníctve? Iste, na prvom mieste to bolo vaše zamestnanie, ale nemuselo sa
stať aj vašou záľubou...
– Poľovníctvo mi nebolo neznáme, veď aj môj starý otec
patril do tohto „zeleného cechu“. Jeho príbehy a historky z revíru boli vždy také zaujímavé, že v detstve sme ich
s napätím počúvali. Okrem
toho rástla som v prostredí,
ktoré bolo úzko späté s prírodou. Narodila som sa v Trenčianskych Tepliciach, mestečku, odkiaľ je les dá sa povedať
len „na skok“. A les, to je predsa
aj zver, vtáctvo... stromy, rôzne zákutia, ktoré sme ako deti
často navštevovali a doslova
presnorili. Pravdaže, nebola to
20
Pani MARGITA KOTZIGOVÁ pôsobí v poľovníctve, konkrétne v okrese
Dunajská Streda, takmer polstoročie. Keď v roku 1967 nastúpila do
zamestnania na okresnom výbore Slovenského poľovníckeho zväzu
v Dunajskej Strede, do ktorého sa s rodinou presťahovala z Trenčína,
netušila, že sa stane jej celoživotným pracoviskom. Od písacieho stroja
po čase postúpila do funkcie samostatnej referentky a v roku 1982 ju
napokon zvolili za tajomníčku okresného výboru. V tomto zodpovednom
postavení pôsobí doteraz aj keď od roku 2012 už len, vzhľadom na
dôchodcovský vek, na polovičný pracovný úväzok. Raz darmo, desaťročia
prežité na pracovisku tak úzko spojenom s poľovníctvom vytvorili také
silné puto, aké sa nedá len tak ľahko pretrhnúť. Margita Kotzigová sa
zaradila medzi tých, ktorí poľovníctvu ostávajú verní po celý život, ktorí
s ním prekonávajú úspechy aj neúspechy či najrôznejšie zmeny. Vďaka
tomu sa ich pamäť stáva vzácnou kronikou, z ktorej stránok možno
čerpať skúsenosti užitočné aj pre dnešok.
ešte vedomá záľuba, ale príroda mi bola vždy blízka.

Funkcia, ktorú vykonávate, predpokladá, že aj vy
sama ste poľovníčkou. Odkedy?
– Aj keď mi poľovníctvo nebolo čímsi neznámym, jeho skutočné poslanie a význam som
pochopila až na pracovisku. Môžem povedať, že hneď
od začiatku, ako som sa mala
možnosť podrobnejšie zoznamovať s činnosťou poľovníkov, bola som priam ohromená tým, čo všetko musia
vedieť o zveri a koľko starostlivosti si vyžaduje jej správne
obhospodarovanie. Pochopi-
teľne, že práve tieto poznatky ma podnietili, aby som si
urobila skúšky z poľovníctva.
Na skúšky som sa pripravovala veľmi svedomite a keď som
ich v roku 1971 absolvovala,
až potom som cítila, že svoje miesto na okresnom výbore SPZ môžem zastávať naozaj zodpovedne. Neskôr som
si urobila ešte aj vyššie odborné poľovnícke skúšky, ktoré ma oprávňujú prednášať
v kurzoch a skúšať uchádzačov o prvý poľovný lístok.

Akou ste strelkyňou? Na
spoločnej poľovačke bývate
len „do počtu“, alebo sa na
nej aktívne zúčastňujete“?
– Pochopiteľne, že skúška z poľovníctva obsahuje
aj strelecké disciplíny, ktoré uchádzač musí splniť. Aj
keď nemôžem o sebe povedať, že som streleckou „jedničkou“, myslím, že dokážem
mať „pevnú ruku“. Napriek
tomu, lov, predovšetkým spoločné poľovačky, vždy boli pre
mňa veľkou vzácnosťou, pracovné i rodinné povinnosti
mi nedovoľovali zúčastniť sa
na každej, na ktorú ma z jednotlivých združení pozývali.
Preto, ak som už na niektorú šla, bolo to pre mňa sviatkom a celkom isto som nebola na nej iba „do počtu“. I keď
som niekedy využila povolenku napríklad na lov srnčej zveri, oveľa bližšie mi boli spoločné poľovačky, na ktorých
je veľa zveri a človek nemusí
rozmýšľať, že v istom okamihu
váš zásah spôsobí vyhasnutie
života takého krásneho tvora,
akým je napríklad srna... Pochopiteľne, nie každý poľovník takto striktne (a ani nemôže) uvažuje o úlovku, no takto
som to, zrejme kvôli svojmu
citovému založeniu, vnímala ja, ale myslím, že i napriek
tomu sa môžem považovať za
dobrú poľovníčku.

Funkcia tajomníka okresnej organizácie SPZ je zodpovedná a náročná i z časového hľadiska... Ako sa vám
darilo zvládať všetky povinnosti, schôdze, stretnutia
s ňu spojené? Dokázali by
ste zrátať koľko zo svojho
voľného času ste im museli
venovať?
– Tak to by som naozaj nedokázala. Bolo iste mojím osobným
šťastím, že som mala porozumenie v rodine, veď aj manžel
je poľovníkom. Moje deti, syn
a dcéra, by si možno ešte dokázali spomenúť, kde všade so
mnou boli. Brala som ich totiž so sebou vždy a všade tam,
kde to len bolo možné. Neraz
chodili so mnou aj na rôzne
schôdze a podujatia – strelecké,
kynologické, osvetové – ktoré sa
konali v niektorom združení.
Vďaka tomu sa už v detstve zoznámili hádam so všetkými obcami okresu. Pravdaže, aj s poľovníctvom, napokon syn je už
roky poľovníkom.
šho okresu? Sú v ňom i v súčasnosti dobré podmienky
pre jednotlivé druhy?
– Neraz som sa stretla s názorom, že poľovníctvo na rovine nemôže byť také zaujímavé ako v inom, hornatom
kraji. A to nie je pravda. Okres
Dunajská Streda patrí síce do
oblasti s podmienkami pre výskyt predovšetkým zajaca, bažanta a jarabice a iste je veľkou
škodou, že práve tieto druhy
sú zo všeobecne známych príčin aj u nás na ústupe a to už
nehovorím o dropovi veľkom
európskom, ktorý sa ešte pred
niekoľkými rokmi u nás vyskytoval. No okrem týchto druhov
sú tu i v súčasnosti veľmi pekné stavy srnčej zveri a oblasť
okolo Dunaja poskytuje dobré
podmienky aj jelenej a diviačej zveri.

Čo robia poľovnícke združenia pre to, aby sa z ich revírov celkom nestratila malá
zver?
– Z roka na rok nižšie stavy
malej zveri sú problémom,
ktorým sa zaoberá tak okresný výbor SPZ ako aj jednotlivé združenia. Ten však nemôžu vyriešiť iba poľovníci sami.
Napriek všetkému sa však usilujú aspoň pre zajaca vytvárať prijateľnejšie životné podmienky a okrem toho venujú
nemalé finančné prostriedky na jeho zazverovanie. Je to
práca na dlhé roky a vyžaduje
si od poľovníkov veľkú trpezlivosť. Medzi tých, ktorí sa naozaj cieľavedome venujú tejto
problematike celkom isto patria napríklad členovia PZ Lehnice, PZ Okoč, ale aj niektoré
ďalšie združenia najmä z oblasti Medzičilizia.

Aj vo vašom okrese musí-
te riešiť také negatívne javy,
akým je znečisťovanie prírody? Zdalo by sa totiž, že
v lesnatejších častiach krajiny sa ľahšie dajú „ukryť“
rôzne divoké skládky, ale na
rovine...?
– Žiaľ, znečisťovateľov máme
aj u nás, nie sme žiadnou výnimkou, lebo komu nezáleží na prírode, vysype hocaký
odpad hocikde aj vedľa rovnej štátnej cesty. Pokiaľ naši
členovia nájdu takéto rôzne
čierne skládky a majú menší
rozsah, ktorého obsah sa dá
niekedy dokonca identifikovať, riešia ho naši členovia neraz aj sami. V iných prípadoch
je to možné už len v spolupráci s miestnymi samosprávami.

Do povedomia mnohých
poľovníkov sa dostalo podujatie, ktoré ste pred časom
začali organizovať – Žitnoostrovské poľovnícke slávnosti. Zdá sa však, že ich v poslednom čase čoraz častejšie
začína brať na vedomie a navštevovať aj nepoľovnícka
verejnosť...
– Áno, možno povedať, že
z roka na rok sú populárnejšie. Tohto roku sa – už tradične v Báči – bude konať
ich šiesty ročník a je spojený
aj s okresnou chovateľskou
prehliadkou. Získali si dobré meno, veď ponúkajú pestrý
program, ktorý zaujme aj širokú verejnosť. Osobitne cenné na tomto podujatí je, že ich
program je zameraný na rozšírenie odborných vedomostí a súčasne je aj príležitosťou
priblížiť poľovníctvo i jeho význam aj ostatným spoluobčanom. Okrem tohto podujatia takmer každé združenie
v Mesiaci poľovníctva pripravuje aj vlastné programy, tie
sú zamerané na rôzne kynologické a strelecké akcie, ale aj
stretnutia s mládežou.

Koľko členov má okresná
organizácia?
– V súčasnosti má naša okresná organizácia 1 690 členov
(pravda, počet je pohyblivý)
a 44 poľovníckych združení
s poľovným revírom. Máme
však i dosť neumiestnených
členov – 619 čo je číslo svedčiace o tom, že záujem o poľovníctvo stúpa. Treba vari
ešte dodať, že z počtu členov
je okolo 50 žien. Zaujímavé je,
že v našom okrese vždy bolo
dosť žien, ktoré boli poľovníčkami. Niektoré vo zväze zotrvali iba niekoľko rokov, pre
ďalšie sa poľovníctvo stalo celoživotnou záľubou.

Keby ste mali odporučiť
zaujímavé „kúty“ vo vašom
okrese, ktoré by potešili každého milovníka prírody, ktoré by to boli?
– V našom okrese je veľa pekných miest, napokon v každej
jeho obci sa nájde niečo hodné obdivu. Milovník prírody
by však iste osobitne ocenil
návštevu v inundačnom území Dunaja. Je doslova pretkané ramenami, močiarmi,
jazerami... Nájde tu tiež rozľahlé trstinové plochy, bujné
lužné vŕbovo-topoľové lesy,
hojnosť vodného vtáctva, pestré i vzácne rastlinstvo... A keď
som aj mala možnosť navštíviť
niektoré revíry v iných okresoch Slovenska, predsa len
som si zvykla na tie naše, dolniacke. Lebo je to naozaj tak:
aj na rovine je krásna príroda
hodná obdivu a starostlivosti
človeka o to, aby tu ostala i pre
ďalšie generácie.
JÚLIA DRIENOVSKÁ

Aká zver žije v revíroch váNaše poľovníctvo 6/2014
21
Download

Naše poľovníctvo 06/2014 – str. 20-21