JÚN 2003
ROČNÍK 55 ■ CENA 35 Sk
PREČÍTA JTE SI
POĽOVNÍCTVO
Srnčia zver spod Tatier ....6
V našej veci .....................10
Z lesov, polí a lúk............14
Zajac v centre
pozornosti .......................16
Stopami zveri ..................17
Pápežskejší než pápež ...20
Chovateľské
prehliadky........................21
Život v revíroch ...............22
RYBÁRSTVO
Praktický rybolov............30
Dunaj a jeho kapry..........32
Ichtyofauna Vláry............34
Ako budeme
zarybňovať ......................36
Mokré príbehy .................42
Zo života SRZ ..................44
Úlovky do súťaže ............46
Zvýšili sme
sebestačnosť...................50
Na obálke: V júni možno
najkrajšie chvíle zažiť na
pstruhových vodách.
Snímka Jaroslav Šubjak
Spoločne to zvládneme
Milí priatelia prírody, kolegovia poľovníci,
kalendár sa posunul a znovu je tu jún – Mesiac poľovníctva a ochrany prírody. Príroda sa odela do rúcha rozmanitých kvetov pestrých farieb, na svet sa
rodia mláďatá zveri, ktoré svojimi zvedavými očami
začínajú spoznávať okolitý svet. Je to obdobie júna,
ktoré nás, poľovníkov, motivuje intenzívnejšie sa venovať prácam v poľovných revíroch v prospech zveri
a jej prírodného prostredia.
Chcel by som využiť túto príležitosť a pozdraviť
širokú rodinu slovenských poľovníkov a s nimi
spriaznených skutočných priateľov a ochrancov prírody. Predovšetkým sa chcem úprimne poďakovať
všetkým, ktorí aj v súčasnom zložitom období pristupovali k poľovníctvu čestne, poctivo a svojou činnosťou prispeli k udržaniu jeho úrovne v poľovných
revíroch, okresoch i krajoch.
Zároveň sa však chcem s veľkou 56-tisícovou poľovníckou rodinou v tomto pre poľovníkov slávnostnom období podeliť o svoje predstavy o ďalšom vývoji slovenského poľovníctva. Vďaka realizácii väčšiny prijatých legislatívnych a organizačných opatrení, uvedených v Analýze vývoja stavu poľovníctva
v SR za roky 1990-1998 a opatrení na stabilizáciu
a zlepšenie obhospodarovania poľovných revírov do
r. 2003 sa podarilo stabilizovať poľovné revíry,
v mnohých okresoch skvalitniť poľovnícke hospodárenie, v spolupráci s políciou utlmiť výskyt pytliactva
a najmä neoprávneného privlastňovania si diviny
a čiastočne upevniť poľovnícku disciplínu. Realizoval sa dôležitý poľovnícky výskum veľkoplošného
hospodárenia, prehĺbila sa dozorná a kontrolná činnosť štátnej správy poľovníctva, zaviedol sa systém
do kontroly ulovenej zveri. To sú pozitíva. Sú však
dostatočné na to, aby sme si mohli oddýchnuť? Ani
zďaleka nie!
Jedným z vážnych problémov súčasnosti je končenie platnosti nájomných zmlúv, z ktorého vyplýva
pre značnú časť užívateľov poľovných revírov neistota z nastávajúceho obdobia. V Analýze bolo toto
obdobie jasne definované. Znížila sa počas neho výmera poľovných revírov, stavy niektorých druhov
zveri, niekde sa rozvrátila dokonca aj sociálna štruktúra populácií. Poučení minulosťou musíme prijať
opatrenia smerujúce k transparentnosti prenájmu,
a to prostredníctvom legislatívnej úpravy zákona
o poľovníctve.
Plán legislatívnych úloh vlády stanovil predloženie tejto novej právnej normy na júl 2003. Úloha je
to neľahká, pretože treba zosúladiť požiadavky vlastníkov, užívateľov, poľovníkov, ochranárov s najnovšími odbornými a vedeckými poznatkami i smernicami Európskej únie. Chceme pritom stavať na tradícii
slovenského poľovníctva, avšak v oveľa väčšej miere
musíme prihliadať aj na ekonomický prínos poľovníctva pre hospodárenie subjektov. Situáciu pri tvorbe zákona neuľahčuje ani súbežná príprava takých
právnych noriem, ako sú novela zákona č. 229/1991
Z. z. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, zákon
o nájme poľnohospodárskej pôdy, návrh zákona o lesoch, zákon o prevode pôdy neznámych vlastníkov
na obce, zákon o transformácii štátneho podniku Lesy SR na akciovú spoločnosť a pod.
Tieto právne normy sa bezprostredne dotknú aj
oblasti poľovníctva. Nové riešenie vlastníckych
vzťahov, prechod kompetencií spravovania pôdy na
samosprávy a vytvorenie špecializovanej štátnej
správy nemožno nechať bez povšimnutia. Preto sa
v prvej fáze pripravuje novela súčasného zákona,
ktorá by slúžila na preklenutie časového obdobia do
prijatia definitívnej právnej úpravy. Tá by už zabezpečovala súlad so všetkými v súčasnosti pripravovanými dôležitými zákonmi.
V záujme zachovania genofondu poľovnej zveri
treba stabilizovať doteraz uznané poľovné revíry,
ktoré spĺňajú požiadavky na chov zveri. Treba však
zreálniť odplatu
za prenájom poľovného revíru.
Za účelom stabilizácie
poľovných
revírov
a ich nájomcov
je žiaduce, aby
nájomcovia mali
možnosť vykonávať právo poľovníctva v prenajatých
revíroch aj po zrušení sadzobníka na
výpočet nájomného za poľovné
ZSOLT SIMON,
pozemky
pre
minister pôdohospodárstva SR
hlavné
druhy
zveri. Bude preto treba zákonom upraviť podmienky, práva a povinnosti pri platných zmluvách tak, aby nebola narušená kontinuita obhospodarovania poľovných revírov. Súbežne s legislatívnou prípravou tejto novely sa vypracuje metodický pokyn, ktorým sa odporučí výška odplaty za prenájom poľovného revíru,
vychádzajúca zo zaradenia poľovného revíru do
akostnej triedy podľa jednotlivých oblastí. Musíme
upresniť aj procesnú stránku prenájmu revírov a odstrániť doteraz v praxi komplikované postupy a nejednoznačné výklady ustanovení zákona o poľovníctve.
Súčasný stav, plánovanie a riadenie poľovníctva
v rámci jednotlivých poľovných revírov nie sú vyhovujúce. Požiadavky racionálneho, ekologického a trvale udržateľného veľkoplošného manažmentu zveri,
ochrany jej genofondu nespĺňa ani plánovanie na
úrovni terajších okresov. Mnohé z nich sú totiž veľmi malé, takže nezahrňujú príslušný orografický celok a preto je ich jednotné obhospodarovanie problematické. Lesnícky výskumný ústav vypracoval koncepcie obhospodarovania jednotlivých poľovných
oblastí, v ktorých sú stanovené cieľové stavy hlavných druhov zveri pre celé orografické celky. Chceme, aby tieto koncepcie boli základom pre vypracovanie dlhodobých plánov poľovníckeho hospodárenia, ktoré budú súčasťou nájomnej zmluvy o nájme
revíru a ich plnenie jednou z podmienok ďalšieho
nájmu.
V novele zákona sa v tejto súvislosti objaví už aj
odborné veľkoplošné ekologické hospodárenie a jeho
koordinácia prostredníctvom poradných zborov
v rámci poľovných oblastí. Tento spôsob sa už niekoľko rokov pokusne overuje a má priaznivý ohlas
užívateľov poľovných revírov. Ich spokojnosť vyplýva predovšetkým z toho, že sa sami spoločne podieľajú na riadení poľovníctva v poľovnej oblasti.
Budúcnosť poľovníctva bude úzko spätá s jeho
ekologizáciou. To znamená, že jedným z jeho prvoradých cieľov musí byť zachovanie druhovej pestrosti a zveľaďovanie genofondu poľovnej zveri a jej životného prostredia. Predpokladá to nielen starostlivosť o zver v doterajšom ponímaní, ale predovšetkým intenzívnu starostlivosť o jej životné prostredie.
Poľovnú zver treba považovať za obnoviteľný prírodný zdroj patriaci spoločnosti a tvoriaci významnú súčasť prírodného prostredia. Je integrovanou súčasťou
ekosystémov a preto ju musíme obhospodarovať trvalo udržateľným spôsobom.
Musíme preto považovať za prirodzené aj z hľadiska poľovníctva, že sa javí potreba vytvoriť zóny
pokoja pre zver a že v niektorých oblastiach bude treba obmedziť činnosti škodlivé pre zver a jej životné
prostredie. V tomto smere sme zajedno s ministerstvom životného prostredia i dobrovoľnými ochraPokračovanie na strane 5
3
V dňoch 13.-15. júna sa opäť uskutoční čoraz populárnejšie celoslovenské finále súťaže KMPP Stopami
zveri o Putovný pohár prezidenta SPZ. Tentoraz bude najlepších členov krúžkov KMPP hostiť OkO SPZ
Ilava v Pruskom.
ale aj s našou prácou v prospech zveri a prírody.
LOV ZVERI
Podľa vyhlášky č. 230/2001 Z. z. možno
v júni loviť srnca hôrneho a sojku škriekavú. Na
základe opatrení ŠVaPS a MP SR možno loviť
za účelom monitoringu KMO diviačiu zver v kategórii diviačatá a lanštiaky, ale tiež všetku chorú a podozrivú diviačiu zver. Po celý rok možno
loviť líšku hrdzavú, psíka medvedíkovitého,
medvedíka čistotného, tchora tmavého, vranu
túlavú a straku čiernozobú.
Ing. JOZEF HERZ, PhD.
Snímka autor
Východy a západy a svit Slnka a Mesiaca
P O ĽO V N Í K
v júni
CHOV, OCHRANA A STAROSTLIVOSŤ O ZVER
Podobne ako v máji, venujeme sa predovšetkým tomu, aby poľovná
zver mala pri párení, hniezdení, rodení a odchove mláďat pokoj. Preto sa
musíme zamerať na jej ochranu. Okrem pytliačiacich psov a mačiek v našich revíroch veľmi často stretávame ľudí, ktorí sa prechádzajú s voľne vypustenými psami. Mali by sme ich informovať o tom, čo sa v tomto mesiaci v prírode deje a žiadať, aby aj v prípade, že majú ovládateľné psy, radšej ich voľne nepúšťali.
Je čas na opravu a budovanie nových kŕmidiel, senníkov, soľníkov, ale
aj napájadiel pre zver a tiež posedov. Pri budovaní týchto zariadení nezabúdajme, že sú našou vizitkou, preto ich budujme estetické a účelné.
V tomto mesiaci začíname aj s prípravou letniny na zimné obdobie.
V rámci Mesiaca poľovníctva a ochrany prírody oboznamujme širokú
nepoľovnícku verejnosť nielen s trofejami a rôznymi preparátmi zveri,
ZAUJÍMAVOSTI
■ RAKÚSKO. IDENTIFIKÁCIA ZVERI POMOCOU GENETIKY. Experti laboratória Prírodnohistorického múzea vo Viedni dokázali, že genetika je v súčasnosti neodmysliteľnou súčasťou
biológie voľne žijúcej zveri. Zo srsti, peria a trusu
sú schopní zložitými metódami genetického výskumu nielen identifikovať jednotlivé zvieratá, ale
vyvodiť aj príbuzenské vzťahy. Na začiatku činnosti v r. 1999-2001 rozlíšili zo skúšobných
vzoriek srsti a trusu najmenej 13 medveďov (8
samíc a 5 samcov). Pomocou DNA napr. zistili,
že medveď, ktorého vysadili do voľnej prírody
v r. 1993 ako posledného, v r. 2001 ešte žil
a bol otcom všetkých medvieďat, ktoré prišli na
svet po r. 1996, takže zrejme ako jediný má zásluhu na reprodukcii potomstva. Podarilo sa tiež
zistiť, že medvedica, ktorú vysadili ako prvú, má
medzi terajšími medveďmi potomstvo, kým druhá po sebe nezanechala žiadnych priamych potomkov.
■ RUSKO. VLCI V DEDINÁCH. Uplynulá ex-
4
Jún 2003
deň
Ne
Po
Ut
St
Št
Pia
So
Ne
Po
Ut
St
Št
Pia
So
Ne
Po
Ut
St
Št
Pia
So
Ne
Po
Ut
St
Št
Pia
So
Ne
Po
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
východ
4,45
4,44
4,44
4,43
4,43
4,42
4,42
4,41
4,41
4,41
4,40
4,40
4,40
4,40
4,40
4,40
4,40
4,40
4,40
4,40
4,40
4,40
4,40
4,41
4,41
4,41
4,42
4,42
4,43
4,43
Slnko
západ
20,37
20,38
20,38
20,39
20,40
20,41
20,42
20,43
20,43
20,44
20,45
20,45
20,46
20,46
20,47
20,47
20,48
20,48
20,48
20,49
20,49
20,49
20,49
20,49
20,49
20,50
20,49
20,49
20,49
20,49
trémna zima neostala nič dlžná prívlastku sibírska. Keď stĺpec teplomeru klesal po mnoho dní
pod -50 oC, sťahovali sa vyhladované vlčie svorky za potravou do blízkosti ľudských obydlí.
V okolí Krasnojarska napr. útočilo približne 300
vlkov na domáce zvieratá. Poľovníci napokon vytvorili komandá vybavené motorovými saňami
a podarilo sa im zastreliť vyše 50 vlkov.
■ JAPONSKO. OPIČIA PLIAGA. V Japonsku sa
z hôr často sťahujú hordy opíc, plienia polia
a neraz prepadávajú aj ľudí. Ministerstvo životného prostredia koncom januára povolilo poľovačky na opice v jedenástich najviac ohrozovaných
oblastiach. Opice sú inak v Japonsku chránené,
ale ich premnoženie spôsobuje čoraz väčšie
a vážnejšie škody.
■ VEĽKÁ BRITÁNIA. ZLIKVIDUJÚ BESNOTU?
Očkovacie látky proti besnote sú podstatne lacnejšie ako liečenie besnotou infikovaných ľudí.
Anglickí výskumníci sú presvedčení, že besnota
by sa dala s určitými finančnými nákladmi úplne
zlikvidovať. Podľa odhadov BBC-online zomiera
vo svete na besnotu ročne 50 tis. ľudí, najviac
v dôsledku pohryznutia psami. Psi sú ešte stále
svit
15,51
15,53
15,55
15,56
15,58
15,59
16,00
16,01
16,02
16,03
16,04
16,05
16,06
16,07
16,07
16,08
16,08
16,09
16,09
16,09
16,09
16,09
16,09
16,09
16,08
16,08
16,08
16,07
16,06
16,06
východ
5,18
6,01
6,54
7,58
9,09
10,24
11,40
12,58
14,18
15,39
17,04
18,31
19,58
21,19
22,26
23,17
23,54
—
0,22
0,44
1,01
1,17
1,32
1,47
2,04
2,23
2,47
3,18
3,57
4,48
Mesiac
západ
22,15
23,10
23,56
—
0,33
1,02
1,26
1,46
2,04
2,23
2,43
3,06
3,35
4,14
5,05
6,10
7,24
8,42
9,58
11,11
12,20
13,27
14,33
15,39
16,46
17,54
19,02
20,06
21,05
21,54
svit
16,57
17,10
17,02
16,02
15,24
14,38
13,45
12,48
11,47
10,44
9,39
8,35
7,37
6,55
6,39
6,53
7,29
8,42
9,36
10,27
11,19
12,10
13,01
13,52
14,43
15,31
16,14
16,49
17,08
17,07
¾
¿
À
½
najčastejšími šíriteľmi tejto nebezpečnej nákazy.
– Jedinou možnosťou ako tomu zabrániť je hromadné očkovanie psov, – tvrdí Sarah Cleavelandová zo Strediska tropickej veterinárnej medicíny v Edinburgu: hromadné očkovanie psov by
bolo podstatne lacnejšie ako liečenie pohryznutých ľudí.
■ ČÍNA. ILEGÁLNE OBCHODY PREKVITAJÚ.
Na konferencii CITES čínski predstavitelia referovali, že za posledné tri roky stúpol počet medveďov chovaných ako živé zásobárne žlčových
štiav o 28 perc. na 9 tis. kusov a zároveň klesol
počet fariem z 247 na 162. Ilegálny obchod
s medvedími žlčovými produktmi nielenže zvyšuje utrpenie medveďov no farmách, ale ohrozuje
aj populácie žijúce vo voľnej prírode. Aj tie totiž
kvôli ich vzácnym žlčníkom prenasledujú pytliaci. V Číne podstatne stúpla produkcia liečiv
z medvedej žlče, používaných v tradičnej medicíne. Žlč sa využíva aj pri výrobe vína a šampónov. Za posledné tri roky vyrobili v medvedích
farmách 7 000 kg medvedej žlče, z toho 4 000
kg sa spotrebovalo v Číne. Jej hodnota sa odhaduje na 100 mil. eur.
Poľovnícke zámky na Slovensku (4)
Solírov a Planinka
Prevažná časť malokarpatských revírov ešte aj na sklonku 19. storočia
patrila rodine Pálffyovcov. Jej najväčším panstvom bolo pezinské, ktorého
majiteľ Ján Pálffy st. bol známym zberateľom umeleckých diel. Vyzdobil nimi
svoje kaštiele v Pezinku, Kráľovej pri Senci, v Bojniciach, ale aj paláce
v Bratislave, Viedni a v Paríži. Napriek tomu, že nebol náruživým poľovníkom, v jeho revíroch (Pezinok, Doľany, Orešany, Bojnice) sa poľovníckemu
hospodáreniu venovala pomerne dobrá starostlivosť, lebo tam často pozýval
hostí na poľovačky.
Koncom 19. storočia Ján Pálffy st. v hlbokých lesoch doľanského (ompitálskeho) revíru dal vybudovať poľovnícky zámoček Solírov, ktorý svojím alpským štýlom dobre zapadol do nenarušenej prírody. Časť jeho majetkov sa
podľa závetu z roku 1910 dostala do vlastníctva nadácie Školská základina,
ktorá ich užívala až do roku 1953, kedy zámoček Solírov prešiel do majetku
Štátnych lesov. Po odbornom zreštaurovaní sa v plnej kráse zachoval dodnes.
Na rozlohou menšom pálffyovskom budmerickom panstve býval v minu-
losti rušný spoločenský život a často sa tam konali aj poľovačky. Pozvaní
hostia, ktorí poľovali v rôznych revíroch, bývali vždy ubytovaní v budmerickom kaštieli, ale hostia, ktorí chodievali do najvzdialenejšieho revíru predovšetkým počas jelenej ruje, našli oddych a všetko pohodlie v poľovníckej
chate pri hájovni Zabité.
Najlepším malokarpatským revírom bol revír pri smolenickom panstve J.
Pálffyho. Už v druhej polovici 18. storočia, kedy ešte patril dvornému kancelárovi Jozefovi Erdödymu, medzi Dobrou Vodou a Dechticami (okr. Trnava)
založil zvernicu s rozlohou 420 ha a na jej okraji vybudovali reprezentačný poľovnícky zámoček Planinka (Erdöház). Komplex tvorilo niekoľko budov
umiestnených v kruhu okolo centrálneho zámočku v neskorobarokovom slohu. Okolo ústrednej budovy, v ktorej boli reprezentačné priestory a jedáleň,
bolo šesť menších trojizbových prízemných budov a dve ďalšie poschodové
budovy slúžiace na ubytovanie hostí a služobníctva. Vstupnú bránu krášlili
stĺpy s kamennými plastikami diviakov. Zámok slúžil na reprezentáciu majiteľa
počas poľovačiek vo zvernici, na ktorých sa zúčastňovali prominentní hostia,
napr. aj cisár František II. s manželkou.
Zvernica zanikla v 50. rokoch 19. storočia, ale zámoček sa používal naďalej. Dodnes sa z neho zachovala centrálna budova a stĺpy vstupnej brány. Po zreštaurovaní v plnej kráse slúži Planinka až doteraz na rekreačné
účely.
Ing. LADISLAV MOLNÁR, PhD.
Súčasný stav poľovníckych zámočkov Solírov (vľavo) a Planinka.
Spýtali ste sa
HLBOKÁ
NEZNALOSŤ
Po úspešnom zložení skúšok z poľovníctva v júni roku 2002 a následne po podaní žiadosti som sa
stal v júli 2002 členom Slovenského poľovníckeho
zväzu. Zbrojný preukaz na výkon práva poľovníctva
mi bol vydaný v auguste 2002. V poľovníckom
združení v mieste môjho bydliska mi oznámili, že
jeho členom sa môžem stať až po uplynutí dvoch
rokov tzv. doby kandidatúry. Pokiaľ však nie som
členom miestneho poľovníckeho združenia, nemôžem chodiť do revíru so zbraňou ani na tzv.
škodlivú zver. V okresnej organizácii SPZ mi však
tvrdia, že pokiaľ vlastním päťročný poľovný lístok
a zbrojný preukaz, som takým istým členom SPZ
Dokončenie zo strany 3
nárskymi organizáciami. Preto v tejto spolupráci,
vzájomnej výmene informácií a názorov treba pokračovať. Očakávame, že lesníci a poľovníci budú
tak, ako je to v iných krajinách EÚ, pozitívne motivovaní a doslova vtiahnutí do ochrany prírody.
Robiť poľovníkom neodôvodnené prekážky, stavať zbytočné zákazy, znamená zbaviť sa najbližších spolupracovníkov pri realizácii spoločného
cieľa. V tomto smere nás čaká ešte veľa práce. Aj
vo vlastných radoch. Treba si uvedomiť, že pozitívny obraz nás, poľovníkov ako ochrancov prírody dokáže vážne narušiť neuvážený počin niektorého jednotlivca. Na to máme len jednu odpoveď:
ako ostatní členovia miestneho poľovníckeho združenia. Kandidátom som iba od začiatku poľovníckeho kurzu až po jeho úspešné ukončenie. Pýtam
sa: keď platím členské do SPZ (inak by mi päťročný
poľovný lístok nebol vydaný), prečo by som nemohol vykonávať dva roky výkon práva poľovníctva,
dokonca ani na tzv. škodlivú zver?
Z. S., východné Slovensko
Vážený pisateľ,
nevieme, kto z OkO SPZ vám podal vysvetlenie, ktoré uvádzate a tiež nevieme, ako ste mohli pri toľkej neznalosti s úspechom zvládnuť skúšku z poľovníctva. Ako
člen SPZ by ste totiž mali vedieť, že bez platnej povolenky na poľovačku nemôžete ísť do revíru ani na tzv. škodlivú zver. Povolenka na poľovačku sa vydáva členom
a hosťom PZ na základe vlastných stanov PZ.
Pokiaľ ide o čakateľstvo (kandidátsku dobu) za člena
PZ, mali by ste tiež vedieť, že v rámci SPZ platí Organizačný a rokovací poriadok SPZ a Stanovy SPZ, na zá-
poľovníkovi, ktorý nerešpektuje zákony, nepatrí
do rúk zbraň.
Vážení poľovníci,
z histórie slovenského poľovníctva je zrejmé,
že sa rozvíjalo vtedy, keď sa pre jeho rozvoj vytvorili priaznivé spoločenské a, samozrejme, aj
legislatívne podmienky. Jeho rozvoj však bol
vždy spätý s prístupom poľovníkov k plneniu si
svojich povinností.
Uvedomujem si, že vytvoriť optimálne podmienky pre zachovanie a ďalší rozvoj slovenského poľovníctva nie je otázkou jediného roka. Napriek tomu mi však dovoľte vysloviť presvedče-
klade ktorých si PZ vypracováva vlastné stanovy. V Organizačnom a rokovacom poriadku SPZ, článok 7 – Prijímanie členov do PZ (k § 12 ods. 2 Stanov SPZ) sa
uvádza:
1. O tom, kto z uchádzačov o členstvo v PZ bude zaradený do pozície čakateľa na členstvo v PZ rozhodne
členská schôdza.
2. PZ vo vlastných stanovách určí vecné a časové podmienky pre čakateľov na členstvo v PZ. Splnenie
týchto podmienok nezakladá automaticky nárok na
vznik členstva v PZ.
3. Splnenie podmienok vyhodnotí výbor PZ, ktorý predloží členskej schôdzi návrh na prijatie či neprijatie
člena do PZ.
4. PZ umožní čakateľom reálne plnenie úloh, prizýva ich
na členské schôdze a ostatné akcie PZ.
5. Výnimku z podmienok pre absolvovanie čakateľskej
lehoty môže PZ povoliť len ak sa to v stanovách PZ
výslovne uvádza.
jh
nie, že to spoločne s využitím skúseností a poznatkov poľovníckych odborníkov a poľovníckej
praxe zvládneme.
Do novej poľovníckej sezóny vám všetkým želám pekné chvíle v lone prírody, relax medzi priateľmi, presnú mušku a nezabudnuteľné poľovnícke zážitky.
ZSOLT SIMON,
minister pôdohospodárstva SR
5
OCHRANA GENOFONDU
Črieda poľnej srnčej zveri pod Vysokými Tatrami
(apríl 2001).
Srnčia zver
spod Tatier
rov aj v oblasti Vyšných Hágov, ktoré boli súčasťou Správy Javorinského panstva. Kvôli ochrane
srnčej zveri sa úplne zdecimovali stavy rysa, ktorému lesný personál vyhlásil nekompromisný boj
(Molnár-Teren a kol. 1984). Vlky sa v tom období
v Tatrách vôbec nevyskytovali. Tatranské srnce sa
vyznačovali aj značnou telesnou hmotnosťou. Podľa Pavlovského (1935) bola ich priemerná živá
hmotnosť 27,3 kg a mŕtva 20,6 kg (nevyvrhnutý
kapitálny srnec mal po ulovení 30-37 kg živej
hmotnosti).
Je teda viac než zrejmé, že genofond srnčej
zveri, a to i napriek drsným prírodným, najmä však
klimatickým podmienkam Tatier bol na ich území
v predvojnovom období veľmi kvalitný. Početnosť
populácie jelenej zveri v Tatrách mala v porovnaní
so srnčou v medzivojnovom období neporovnateľne menšie zastúpenie ako v rokoch po 2. svetovej
vojne, kedy došlo k jej populačnej explózii na
všetkých vhodných biotopoch Slovenska. Pripomeňme, že v r. 1941 na území bývalej lesnej
správy Vysoké Tatry (Štrbské Pleso, Vyšné Hágy,
Tatranská Lomnica) žilo 235 jedincov jelenej zveri, ale až 612 jedincov srnčej zveri, t. j. takmer
o 200 % viac.
V povojnovom období po zriadení TANAP-u došlo v priebehu 10-15 rokov k úplne opačnému
trendu: v lesných komplexoch Tatier začala jednoznačne dominovať jelenia zver, a to aj na úkor srnčej, pričom tento negatívny jav s väčšími či menšími výkyvmi pretrváva dodnes. Poľovnícky atraktívnejšia a ekonomicky efektívnejšia jelenia zver začína byť vo všeobecnosti z hľadiska jej chovu a lovu poľovníckou verejnosťou čoraz favorizovanejšia, hoci jej narastajúce početné stavy spôsobovali v poľovných revíroch Slovenska čoraz väčšie
problémy a starosti lesnému personálu pri obnove
lesov. Pochopiteľne, týmto zmenám sa nevyhol
ani podtatranský región.
Súbežne s nebývalou expanziou jelenej zveri
v susediacich pohoriach Popradskej a Kežmarskej kotliny (Vysoké a Belianske Tatry, Levočské
RNDr. JOZEF RADÚCH
Koncom 19. a v prvej polovici 20. storočia bola srnčia zver na území Tatier
(Západné, Vysoké a Belianske) najrozšírenejším autochtónnym druhom
poľovnej raticovej zveri. Osídľovala predovšetkým lesné komplexy a ich
okrajové časti, a vo vegetačnom období bežne vstupovala až do pásma
kosodreviny a alpínskych lúk. Dlhoročný vedúci lesnej správy Štrbské pleso
Martin Lehotský napr. v 30. rokoch minulého storočia ulovil srnca v nadm.
výške 1 800 m vo svahu Patrie na čistinke v kosodrevine (Jamnický 2001). Aj
trofejová kvalita tatranských srncov bola známa už v minulosti: v knihe Naša
zverina (Čech - Vodička - Záborský) z r. 1935 Ing. F. Pavlovský, vrchný lesný
radca píše: „Srnec tatranský popri tom, že v Západných Tatrách (rozumej
Belianske Tatry a Javorinu – pozn. autora) musí bojovať s klimatickými
pomermi pre srny vlastne nevhodnými, reprezentuje sa mocným vývinom tak
dôstojne medzi srncami ostatnej čiastky republiky, že by som sa nebál
ozdobiť budúce výstavy parožím tatranských, najmä javorinských srncov“.
Najkvalitnejšia trofej tatranského srnca z medzivojnového obdobia pochádza práve z oblasti Tatranskej Javoriny. Srnca ulovil F. Chrambach v r.
1933 a na Medzinárodnej poľovníckej výstave
v Berlíne v r. 1937 trofej ohodnotili 152,20 b.
CIC. Dĺžky kmeňov jej parožia boli 30 a 31 cm
a hmotnosť parožkov po zrážke na lebku 650 g,
a to 4 roky po jeho ulovení (!). Veľmi dobrú kvalitu
trofejí mali tatranské srnce okrem Tatranskej Javoriny aj v iných oblastiach Tatier (Štrbské pleso,
Vyšné a Nižné Hágy, Smokovce, Podspády, Tokáreň, Farský les a pod.). Maďarský barón Herzel
Manó napr. ulovil v r. 1918 pri Štrbskom plese
srnca osmoráka, považovaného v tých rokoch za
6
kráľa tatranských srncov (Pásztor 1995). Na
snímke na str. 7 je kolekcia srnčích parožkov zo
srncov, ulovených v priebehu jedného týždňa generálnym riaditeľom štátnych lesov a majetkov Dr.
Ing. Karlom Šimanom. Už z nej vyplýva, že aj hustota srnčej zveri bola v danom období v tatranských lesoch dosť vysoká. Niektoré z parožkov
majú impozantnú výšku kmeňov a určite aj bodovú
hodnotu na niektorú z medailí.
VEĽMI KVALITNÝ GENOFOND
Popri kamzíkoch aj na srnce veľmi rád poľoval
majiteľ Tatranskej Javoriny knieža Ch. K. Hohenlohe, a to okrem javorinských a lendackých reví-
Najsilnejšia trofej srnca z PZ Úsvit (2002) na chovateľskej prehliadke v Kežmarku dosiahla 142 b. CIC.
OCHRANA GENOFONDU
vrchy a Čergovské pohorie) dochádza k zásadným premenám aj v ich kultúrnej krajine, najmä
v súvislosti s rozvojom veľkoplošného obhospodarovania pôdy (zakladanie JRD a ŠM) a postupnou
intenzifikáciou poľnohospodárskej veľkovýroby.
Srnčia zver, žijúca dovtedy trvalo v lesoch a ich
okrajových enklávach začala pomerne rýchlo
osídľovať široké lány polí, v ktorých nachádzala
nové optimálne podmienky pre svoju existenciu.
Bola tam nielen kvalitná paša, ale predovšetkým
väčšiu časť roka mala pokoj a cítila sa minimálne
ohrozená predátormi aj človekom.
Tak sa z pôvodne viac-menej samotársky žijúcej lesnej srnčej zveri stala zver žijúca vo väčších
čriedach, v otvorenej krajine, čo možno vidieť najmä v zimnom období. Podľa Richtera (1967) boli
na Slovensku v medzivojnovom období dve veľmi
dobré oblasti s kvalitnou srnčou zverou: oblasť
Sitna v Štiavnickom pohorí a oblasť Levoče a Kežmarku (Levočské vrchy a Čergovské pohorie).
Obe značne utrpeli práve expanziou jelenej zveri,
čo sa prejavilo jednak znížením početných stavov
srnčej zveri, ale aj znížením akosti jej trofejí. Z tabuľky č. 1, ktorá je prehľadom oficiálne známych
medailových trofejí srncov z obdobia pred 2. svetovou vojnou až do r. 1944 vidieť, že väčšina pochádza práve zo širšej oblasti Kežmarku (Levočské vrchy). Prevažná časť populácií tejto kvalitnej
srnčej zveri bola expanziou jelenej zveri donútená
emigrovať z okolitých lesných komplexov Tatier
a Levočských vrchov do poľných biotopov agrárnej krajiny Popradskej a Kežmarskej kotliny. Ako
sa neskôr potvrdilo, viaceré jedince boli nositeľmi
kvalitných genetických vlastností, okrem iného aj
pre tvorbu kapitálnych trofejí. Migráciou srnčej
zveri do poľných biotopov otvorenej krajiny dochádza medzi jedincami týchto populácií k častejšiemu kontaktu, čím je zabezpečená aj spontánna
výmena génov, a to i napriek tomu, že srnčia zver
je dosť teritoriálna a konzervatívna s relatívne malou výmerou svojho domovského okrsku.
PREČO SA JEJ DARÍ
V súčasnosti je 26 poľovných revírov Podtatranského regiónu (okresy Kežmarok a Poprad) zaradených do piatich jeleniarskych oblastí, kde
hlavnou zverou je jelenia a vedľajšou srnčia. Osobitné postavenie má revír PZ Úsvit s výmerou
7 605 ha, uznaný za srnčí revír a zaradený do 5.
akostnej triedy. Veľmi dobré podmienky pre úspešný chov kvalitnej srnčej zveri v predmetnom
území, hoci ide o jeleniarske oblasti, majú predovšetkým revíry zaradené do poľovnej oblasti Vysoké Tatry juh-XXXI, najmä Štrba, Gerlachov, Kežmarok, Spišská Belá, ako aj revíry zaradené do
poľovnej oblasti Levočské pohorie juh-XXIII-1:
Úsvit, Ľubica, Vlková a Krížová Ves. Z revírov poľovnej oblasti Spišská Magura juh-XXIV-1 má dobrý genofond srnčej zveri a vyhovujúce ekologické
podmienky najmä revír Slovenská Ves.
Na území ŠL TANAP-u sa najkvalitnejšia srnčia
zver nachádza, podobne ako v minulosti, v oblasti
ochranných obvodov Vyšné Hágy, Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica a Kežmarské Žľaby s tým
rozdielom, že v súčasnosti prevažná časť jej populácie žije v poľných biotopoch ochranného pásma TANAP-u a na okraji dolného montánneho vegetačného stupňa, ktorý priamo hraničí s kultúrnou krajinou. Iba niektoré viac-menej izolované
mikropopulácie migrujú počas vegetačného obdobia až do oblasti hornej hranice lesa. Selektívno-regulačný odstrel sa vykonáva len v minimálnom množstve, v rozpätí 1-9 jedincov ročne. Hlavná pozornosť sa zameriava na dosiahnutie normovaného kmeňového stavu, zlepšenie vnútrodruhovej štruktúry v prospech srncov pri súčasnom zvýšení ich kvality a na posilnenie srnčích mikropopulácií v rámci ich priestorového rozšírenia na území
TANAP-u (Kováč 1995).
Nemožno nespomenúť poľovný revír Dubina
v okr. Poprad, ktorý je tiež súčasťou Podtatranského regiónu, hoci je situovaný mimo záujmovej
Kolekcia srnčích trofejí Ing. K. Šimana – srnce ulovil v priebehu jedného týždňa na polesí Vyšné Hágy
(bližšie v texte).
oblasti, ktorou sa zaoberám v tomto príspevku. PZ
Dubina má veľmi kvalitný genofond srnčej zveri
a priaznivé prírodné podmienky pre jej zdarný
chov (ide o pomerne teplú oblasť s najsevernejším
prirodzeným výskytom duba na Slovensku), čo
dokazuje aj doterajšia produkcia medailových srnčích trofejí: 1 zlatá, 5 strieborných a 4 bronzové
medaily, ktorou sa v rámci okresu Poprad zaradila
na 2. miesto. V zásade možno povedať, že oblasti, resp. už spomínané poľovné revíry s výskytom
kvalitného genofondu srnčej zveri, schopné produkovať kapitálne srnčie trofeje majú v podmien-
kach Podtatranského regiónu viacero spoločných
kritérií:
a) lokality s prevažne južnou, JV a JZ expozíciou s dostatočným slnečným svitom počas celého roka (produkcia vitamínu D a parožnej hmoty),
b) prevažne poľné biotopy v kultúrnej krajine so
zastúpením najmä krovinatých zárastov (medze,
skupiny krov, pásová krovinatá zeleň) a poľných
hôrok,
c) geologické flyšové podložie s pestrou bylinnou a drevinovou skladbou (kvalitná potravná báza).
Tab. 1 Medailové srnčie parožky v predvojnovom období vo vtedajšom okr. Poprad
č.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
12.
meno lovca
F. Chrambach
Š. Zvada
J. Klocek
A. Görgey
G. Grodovský
L. Spira
A. Zlahoda
A. Görgey
K. Šovanka
J. Orolín
A. Görgey
K. Šovanka
lokalita
Tatr. Javorina
Kežmarok
Ľubica
Toporec
Ľubica
Ľubica
Ľubica
Ihla
Kežmarok
Vyš. Ružbachy
Podolínec
Veľ. Lomnica
okres
Poprad
Poprad
Poprad
Poprad
Poprad
Poprad
Poprad
Poprad
Poprad
Poprad
Poprad
Poprad
rok
1933
1934
1937
1931
1918
1932
1933
1898
1934
1933
1902
1924
vek
5
5
-
body CIC
152,20
136,74
134,60
133,00
130,30
129,00
123,80
123,40
122,90
122,78
122,20
120,20
Tab. 2 Prehľad počtu medailových srncov na celoštátnych výstavách poľovníckych trofejí
v Podtatranskom regióne (dnešné okresy Poprad a Kežmarok)
celoštátne výstavy
poľovníckych trofejí
Bratislava
Brno
Brno
České Budějovice
Nitra
Brno
Nitra
Nitra
Nitra
rok
1958
1965
1971
1976
1980
1985
1990
1995
2000
Spolu (ks)
zlato
1
2
3
2
3
2
-
medaila
striebro
4
2
3
5
7
3
4
bronz
1
2
2
2
3
1
3
10
4
celkový počet
(ks)
2
2
8
7
8
9
12
13
8
13
28
28
69
Tab. 3 Prehľad o medailových trofejach srncov za obdobie 1998-2002
(podľa katalógu poľovnej zveri ulovenej v r. 2002 v okr. Poprad a Kežmarok)
rok
počet
trofejí
spolu
počet medailových trofejí
bronz
striebro
1998
1999
2000
2001
2002
118
122
105
121
108
2
2
6
4
8
1
2
4
2
-
Celkom
574
22
9
zlato
počet trofejí
na medailu
percento
medailových trofejí
1
2
7
2
1
59
61
17,5
30,25
13,50
1,69
1,69
5,71
3,22
7,40
10
3
26,09
3,83
7
‹
OCHRANA GENOFONDU
‹
RASTIE POČET MEDAILOVÝCH TROFEJÍ
Keď porovnáme tab. č. 1 s tab. č. 2, v súvislosti s množstvom vyprodukovaných medailových trofejí srncov zistíme, že v predvojnovom období sa
v tomto regióne oficiálne ulovilo 5 srncov na zlatú
a 7 na striebornú medailu (podľa tabelárnych štatistických údajov uvádzaných v katalógoch poľovníckych výstav), čo je dovedna 12 medailových
srnčích parožkov. Nazdávam sa, že medailových
bolo z tohto obdobia vzhľadom na množstvo srnčej zveri a jej vtedajšiu kvalitu určite viac, neboli
však predložené na poľovnícke výstavy a tak zostali neobodované a v anonymite.
Po 2. svetovej vojne najmä v súvislosti s vytvorením poľnej ekoformy srnčej zveri dochádza
k postupnému nárastu medailových trofejí. Z katalógov celoštátnych výstav je zrejmé, že od r.
1958 až podnes je z tohto regiónu oficiálne evidovaných 13 srnčích trofejí obodovaných na zlatú, 28 na striebornú a 28 na bronzovú medailu.
Dovedna je to 69 medailových srnčích parožkov,
čo v porovnaní s predvojnovým obdobím je takmer 600 % nárast (!). Najväčší nárast medailových srnčích trofejí bol v decéniu 1985-1995.
Z poľovných revírov najväčším producentom medailových srncov je PZ Úsvit, z ktorého pochádzajú 4 zlaté, 5 strieborných a 8 bronzových srnčích trofejí. Z r. 2000 odtiaľ pochádza trofej 4ročného srnca so 152,62 b. CIC, obodovaná komisiou CIC na Levických poľovníckych dňoch
2001. V r. 2002 tam opäť ulovili kapitálneho 5ročného srnca s trofejou ohodnotenou na 142 b.
CIC. Škoda, že sa oba srnce nedožili cieľového
veku 6 rokov, kedy dochádza ku kulminácii v sile
a trofejovej hodnote srnčích parožkov. Z katalógov trofejí Podtatranského regiónu vyplýva, že
napr. v r. 2001 zo 121 ulovených srncov bolo na
jednu medailovú trofej treba 30 srncov, v r. 2002
to už bolo len 13,5 jedinca zo 108 ulovených
srncov, čo znamená, že aj počet medailových
srnčích trofejí má v posledných dvoch rokoch
stúpajúci trend.
Z tab. č. 4 vyplýva, že s nárastom počtu srncov
ulovených v rokoch 1998-2002 stúpol aj počet
nesprávne ulovených, pričom najmenej nespráv-
ne ulovených srncov bolo v r. 1998 a 2000, najviac v r. 1999, 2001 a 2002.
Som presvedčený, že výrazným poklesom
stavov jelenej zveri a tým aj poklesom možností
jej lovu sa bude aj v tomto regióne pozornosť
poľovníkov čoraz viac obracať k srnčej zveri.
Zodpovedným prístupom všetkých zaintereso vaných a poctivých poľovníkov regiónu a dôs lednou realizáciou všetkých nevyhnutných prak tických opatrení v chove tejto milej a ušľachtilej
zveri sa možno už v neveľmi vzdialenej budúc nosti dožijeme toho, že sa opäť prinavráti niek -
dajšia sláva okolitých kežmarských srnčích reví rov a b l í z k y c h L e v o č s k ý c h v r c h o v . B o l o b y t o
najväčšie zadosťučinenie za vynaložené úsilie
i nemalé finančné prostriedky. Podstatnú úlohu
pri zvyšovaní kvality srnčích trofejí zohrá predo všetkým odborná úroveň jej manažmentu, pri čom pôjde nielen o celkové zlepšovanie ekolo g i c k ý c h p o d m i e n o k s r n č e j z v e r i , a l e a j o správ ny selektívny odstrel vo všetkých jej vekových
a sexuálnych kategóriách.
Snímky autor, Juraj Ksiažek
a archív Liptovského múzea v Ružomberku
Tab. 4 Nesprávne vykonaný odstrel srncov za obdobie rokov 1998-2002
(podľa katalógu trofejí poľovnej zveri ulovenej v r. 2002 v okr. Poprad a Kežmarok)
rok
1998
1999
2000
2001
2002
počet
trofejí
118
122
105
121
109
I.
6
7
5
18
8
veková trieda
II.
2
9
2
4
III.
2
-
počet
chovných
8
9
14
20
12
percento
chovných
6,80
7,30
3,80
16,50
9,00
podiel
chovných
14,75
13,55
13,33
16,52
11,11
spolu
375
44
17
2
63
9,11
10,97
Tab. 5 Celkový odstrel srnčej zveri za obdobie rokov 1998-2002
(podľa katalógu trofejí poľovnej zveri ulovenej v r. 2002 v okr. Poprad a Kežmarok)
rok
srnec
srna
srnča
1998
1999
2000
2001
2002
pl.
124
127
109
121
114
sk.
118
122
105
121
109
pl.
109
122
81
116
109
sk.
108
120
83
110
100
pl.
70
79
47
67
57
sk.
61
77
48
65
56
pl.
313
328
237
304
280
spolu
595
575
547
521
320
307
1 462
srnčia zver spolu
sk.
%
287
91,69
319
97,26
236
99,58
296
97,37
265
94,64
1 403
95, 96
Tab. 6 Najsilnejšie srnčie trofeje za obdobie rokov 1998-2002
(podľa katalógu trofejí poľovnej zveri ulovenej v r. 2002 v okr. Poprad a Kežmarok)
rok ulovenia
body CIC
1998
123,63
1999
106,13
2000
152,62
2001
125,37
2002
142,00
Odporúčania na zlepšenie chovu srnčej zveri:
Silný, ale ešte mladý chovný srnec (asi 4-ročný) v poľnom biotope Popradskej
kotliny (august 2000).
8
Pre skvalitnenie chovu srnčej zveri a zlepšenie kvality jej trofejí v Pod tatranskom regióne odporúčame:
1. zvýšiť úroveň selektívneho odstrelu, aby sa kvalitné chovné srnce dožili kulminačného veku 6-7 rokov, kedy je ich trofejová kvalita vo vr chole, a aby sa zároveň v plnej miere mohol využiť a preniesť ich kvalit ný genetický potenciál na ich potomstvo,
2. vykonať každoročne vysoký odstrel v I. VT vo výške 40-44 %, ktorý je
rozhodujúci pri dosahovaní kapitálnych srnčích parožkov a zároveň
zaručuje, že sa nezníži kvalita a príliš sa nezmladí srnčia populácia,
3. revitalizovať poľnohospodársku krajinu, najmä Popradskej kotliny vy konaním biotechnických opatrení (výsadbou pôvodných krov, najmä
listnáčov, tvoriacich významnú potravnú bázu pre srnčiu zver a posky tujúcich jej dobré úkrytové možnosti). Popradská kotlina vo všeobec nosti veľmi utrpela silnými a veľakrát zbytočnými rekultiváciami a me lioráciami, takže na viacerých jej lokalitách sú enormne veľké plochy
bez akejkoľvek (alebo takmer akejkoľvek) krovitej či stromovej zelene,
4. prehĺbiť spoluprácu s poľnohospodármi pri jarnej kosbe krmovín, kedy
srny kladú mláďatá,
5. priebežne vykonávať odstrel túlavých psov, ktorý je najmä v súčasnos ti veľmi aktuálny,
6. zabezpečiť starostlivosť o dobrý zdravotný stav srnčej zveri výkonnými
odčervovacími prípravkami,
7. plány lovu zostavovať reálne, s prihliadnutím na skutočné stavy srnčej
zveri a s cieľom zlepšovať jej sexuálnu a vekovú štruktúru,
8. nechať srnce dožiť sa veku 5-7 rokov, kedy v podmienkach Podtatran ského regiónu dosahujú kulminačný vrchol v tvorbe trofeje,
9. zvýšenú pozornosť venovať zimnému prikrmovaniu a zlepšovaniu kvali ty prostredia,
10. venovať sústavnú pozornosť zlepšovaniu poľovníckej morálky a discip líny,
11. mimoriadnu pozornosť venovať ochrane srnčej zveri pred pytliakmi
(„kufrový“ formát) a pred motorovými vozidlami.
V NA Š E J V E C I
80. výročie
založenia
ČMMJ
Ochrana vtáctva
V tomto roku Spoločnosť na ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS) oslávila už 10.
výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti pripravila na Deň vtáctva – 1. apríl zaujímavú
akciu: 1000 členov – 1000 vtáčích búdok. Zapojili sa do nej i členovia krúžku environmentálnej výchovy v ZŠ Zavar a pod taktovkou Mgr. Evy Haršányiovej a Mgr. Daniela
Moncmana zhotovili 40 búdok pre rôzne vtáčie druhy.
Mgr. ZUZANA MONCMANOVÁ, PZ Váh Šúrovce
23. apríla 1923 vznikla
v Brne Československá myslivecká jednota, ktorej zakladajúcimi organizáciami sa stali:
pražský Ústřední spolek pro
Moravu a Slezsko so sídlom
v Brne so 16 pobočkami, Poľovnícky ochranný spolok pre
Prezident SPZ Marián Lipka odovzdáva predseSlovensko so sídlom v Bratidovi ČMMJ prof. Ing. J. Hromasovi, CSc. uposlave s 12 pobočkami, Spolek
mienkový dar.
přátel myslivosti pro Tišnov
a okolí so sídlom v Tišnove, Ústřední jednota lesních a loveckých zřízenců, Spolek posluchačů lesního inženýřství so sídlom v Prahe a Brne a Lovecký klub
v Českých Budějoviciach. Za predsedu ČSMJ zvolili Zdeňka Slaninu, za podpredsedu Dr. Antonína Seidla za Čechy a Dr. Jána Mourala za Slovensko a za tajomníka Jána Začala. Ustanovujúca schôdza schválila stanovy ČSMJ navrhnuté Josefom Žalmanom a zmenila podstatu matriky pre zápis poľovných psov. Svoju činnosť zamerala na rozširovanie poľovníctva, poľovníckej kynológie, zverolekárskej
vedy a na popularizáciu prírodných vied. Jej zámerom bolo povzniesť úroveň československých poľovníkov a prebúdzať záujem o poľovníctvo v najširších vrstvách
obyvateľstva. Túto skutočnosť si pri príležitosti 80. výročia vzniku ČSMJ pripomenuli členovia jej súčasnej nástupníckej organizácie ČMMJ 25. apríla na slávnostnom zasadnutí v aule Mendelejovej univerzity v Brne. Zúčastnil sa na ňom minister poľnohospodárstva ČR, námestníci viacerých ministerstiev, poslanci ČNR
a ďalší hostia. Svojich priateľov prišli pozdraviť zástupcovia poľovníckych organizácií z Belgicka, Bulharska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Rumunska, Srbska a zo
Slovenska. Za SPZ sa na tomto podujatí zúčastnili Ing. M. Lipka, CSc., Ing. M.
Číž, Ing. D. Krajniak, Ing. D. Vančurová, Ing. Jozef Herz, PhD. a E. Oravcová.
Prezident SPZ okrem zdravice odovzdal predsedovi ČMMJ prof. Ing. J. Hromasovi, CSc. upomienkový dar.
jh
Nevedomosť či chamtivosť?
Pri prechádzkach prírodou sa návštevníkom občas stane, že nájdu nejaké mláďa
poľovnej zveri a v domnienke, že ho opustíla matka, vezmú si ho domov. Niektorí to robia z nevedomosti, iní zasa z chamtivosti. Často sa to stáva v prípade srnčej zveri, lebo
srnka sa pri srnčati nezdržiava, chodí ho iba kŕmiť. Myslím si, že PZ by mali informovať
občanov napr. obecným rozhlasom o nezákonnosti odnášania mláďat. Mne sa tiež pošťastilo nájsť mladé srnča, no odniesol som si ho domov iba na fotografii, v skutočnosti
zostalo v pšeničnom láne. Verím, že malo dosť šťastia a je ešte stále nažive.
ŠTEFAN HUBUS, Dvorníky n/Váhom
Prepad
Tohto roku sme si pripomenuli desiate výročie vzniku
PZ Šuňava. Pri tej príležitosti sme si nostalgicky zaspomínali na časy, keď v revíroch bolo oveľa viac zveri
a možno aj s kvalitnejšími trofejami ako dnes. Chodiacou kronikou najrôznejších udalostí, ktoré sme prežili
v združení alebo sa udiali v jeho okolí, je Janko Hulényi,
nositeľ Zlatého kamzíka, teda najvyššieho ocenenia
SPZ. V spomienkach sa vrátil k jednej udalosti, na ktorú
mnohí možno už zabudli.
Janko, vtedy člen PZ Svit, pracoval v spomínaný deň
v Lopušnej doline pri stavbe nového kŕmidla. Jeden
Ranná
vychádzka
V jedno prekrásne ráno po
namáhavej nočnej službe, kam
brávam aj svojich foxov, som sa
rozhodol, že kým pôjdem dospať zameškanú noc, ešte ich
vyvenčím. Vybrali sme sa na
okraj dediny na poľnú cestu
a zrazu som zbadal, že foxíci
čosi zavetrili a jeden za druhým
poďho v nohy. Odvolávať ich
nemalo zmysel, lebo boli natoľko zaneprázdnení, že by ma
sotva počuli – trielili ku skupine
stromov. Rýchle som tam dobehol a hneď som vedel, že je zle. Päť foxov zmizlo z povrchu zemského. Ako sa im
tam začal míňať kyslík, začali vychádzať von. Prvá vyšla z brlohu Kmotra s rozbitým
pyskom. Odchytil som ju a dal do auta. Druhý vybehol smradľavý Mauricius, celý naradostený, že sa udialo čosi zaujímavé, a tiež napokon skončil v aute. Tretí vyšiel
Hooligan s ukoristenou zajačou kožou a natešene mi ju odovzdal. Tiež skončil v aute. V brlohu zostávali ešte Marussia a Watus, ktorí sa z neho stále ozývali. Asi po pol
hodine hlásenie prestalo a dobrých desať minút, pre mňa večnosť, sa nič nedialo.
Začal som byť nepokojný. Čo spraviť? Zatelefonoval som kamarátovi, poľovníkovi
Paľovi, aby priniesol flintu a náradie na kopanie. Medzitým vybehol z brlohu lišiak
a pár minút po ňom aj líška. Konečne prišiel Paľo, to už foxíci boli v brlohu asi hodinu. Na moje veľké „potešenie“ mi Paľo oznámil, že obďaleč je vchod do jazvečieho
brlohu, takže je možné, že oba brlohy sú spojené.
Čoskoro sme spod zeme počuli hlásenie a následne zvuky – fučanie z jedného
vchodu do brlohu. Pozreli sme sa na seba, mysliac si, že ide jazvec. Na naše prekvapenie však Marussia vynášala líščie mláďa. Pochválil som ju a než som ju stačil
odchytiť, vbehla znovu do brlohu. Asi o päť minút vyniesla druhé mláďa. Dal som ju
na vôdzku a čakal, čo bude ďalej. Dnu bol ešte Watus, a bol tam od začiatku, teda
asi dve hodiny. Nezostávalo mi iné, len naslepo kopať. Po polhodine som ho vyslobodil vysileného, ležiaceho asi meter v zemi a otočeného smerom von. Radosť bola
na oboch stranách. Ja som sa tešil, že mám naspäť psa, ktorý je výborný v práci aj
v exteriéri a Watus, že ma vidí a nemusí sa predierať úzkymi chodbičkami. A tak sa
skončila ranná vychádzka, spojenie príjemného s užitočným.
MARIÁN ŠTEFEK, PZ Záhorská Bystrica
člen nášho združenia práve vydával dcéru a svadobnú
hostinu pripravili v neďalekom rekreačnom zariadení
Chemosvitu. Svadobčanov tam mal priviezť prenajatý
autobus. U nás je zvykom stavať tzv. svadobné brány,
pred ktorými mladoženích musí „vykúpiť“ svoju nevestu.
Úloha pripadla Jánovi Koškovi a ten sa jej zhostil
spôsobom, ktorý uznal za najvhodnejší. Mal dávať pozor na príchod autobusu so svadobčanmi, zastaviť ho
a vykonať úkon stavby brány a všetkého, čo s tým súvisí. Autobus sa konečne objavil, Jano vyskočil z priľahlého lesíka rovno do stredu cesty, v ruke flinta a strieľal
do vzduchu len sa tak prášilo. Autobus, pravdaže, zastal a čo sa v ňom dialo, bolo ako v hororovom filme.
Ako vysvitlo neskôr, nebol to autobus so svadobčanmi,
ale s turistami z vtedajšej NDR, ktorí sa náramne vyľakali a jeden cez druhého kričali:
– Hilfe! Hilfe! Banditen!
Jana až ruky boleli, kým „posunkovou rečou“ zdeseným turistom vysvetlil, že sa nemusia báť, lebo ich
nikto neprepadol a autobus zastavil kvôli výkupnému
za nevestu. Našťastie všetko dobre dopadlo, nikomu
sa nič nestalo.
Teda takto náš Jano „prepadol“ turistov a pritom nechcel nič iné, len originálne zastaviť autobus so svadobčanmi. Aj takéto príhody sa rozprávajú počas večerných posedení pri ohníčku pred poľovníckou chatou.
JOZEF ZAŤURA, Šuňava
9
V NA Š E J V E C I
Rokovalo Prezídium SPZ
V Šali rokovalo 11. 4. Prezídium SPZ a o. i.
sa zaoberalo informáciou o aktuálnom stave na
úseku poľovníckej legislatívy, ktorú zobralo na
vedomie. Ďalej vzalo na vedomie udelenie vyznamenaní Za významné zásluhy o rozvoj poľovníctva na Slovensku (bronzovej a striebornej
medaily) orgánmi OkO-RgO SPZ a udelilo vyznamenania Za významné zásluhy o rozvoj poľovníctva na Slovensku – bronzovú, striebornú
a zlatú medailu podľa návrhu osvetovej komisie
SPZ, vyznamenania Zlatý kamzík a Medaily sv.
Huberta, pričom posledné dve vyznamenania
predloží na schválenie Rade SPZ. Zobralo na vedomie rozbor hospodárenia Ú SPZ za r. 2002,
ktorý predloží na najbližšie zasadnutie Rady SPZ.
Viceprezident SPZ Ing. J. Horváth informoval
o právnom stave vo VPR Dropie, pričom Prezídium ho poverilo účasťou na súdnom pojednávaní na Okresnom súde v Komárne v tejto veci. Ďalej vymenovalo výstavný výbor na organizačné zabezpečenie MVP Bratislava 2003: JUDr. Z. Millerová, Ing. Š. Štefík, V. Močková, A. Burdátšo-
Aktuálna
zverozdravotná situácia
poľovnej zveri v r. 2002
MVDr. JÁN MIŠKO, CSc.
Besnota v líščej populácii
Besnota napriek svojej dlhodobej histórii, intenzívnemu výskumu
a značným finančným prostriedkom, ktoré sa vynakladajú na jej prevenciu a tlmenie, je aj v súčasnosti globálne rozšírená. Predstavuje stále vážny epizootologický, ekologický a aj ekonomický problém. Viacročne sa
tlmí relatívne účinnou formou – plošnou orálnou vakcináciou.
V snahe zabezpečiť jednoduchšie a menej prácne vykladanie vakcín
sa v posledných rokoch takmer na celom území SR zaviedla letecká aplikácia (roky 1999-2002). Dodržiava sa hustota približne 22 dávok na
1 km2. V prímestských oblastiach na vybraných územiach sa vakcíny vykladajú ručne. Na 25.-40. deň po vyložení vakcíny sa vykonáva kontrolný
odstrel líšok za účelom dôkazu protilátok, resp. pri mladých jedincoch by
sa teoreticky malo dokázať na základe markeru, či vôbec vakcínu zožrali.
Ak berieme do úvahy štatistický prehľad výskytu besnoty, z dlhodobého
hľadiska (1993-2002) sa efekt orálnej vakcinácie výrazne prejavil až
v posledných dvoch rokoch. Zdá sa, že v líščej populácii je v súvislosti
s besnotou zdanlivo všetko v poriadku a populácia sa výrazne uzdravuje
– zbavuje sa besnoty. Nazdávam sa však, že ide o klamnú ilúziu, lebo taký výrazný pokles výskytu besnoty následkom vakcinácie jednoducho nemohol nastať – odporuje to biologickým zásadám vývoja imunity. Základný a zásadný problém spočíva zrejme v tom, že z ekonomických dôvodov
sa prestali dodávať kadávery líšok na vyšetrenie, a keď sa besnota nevyšetruje, nemôže sa ani diagnostikovať. Veľkou chybou je i to, že ŠVPS
vôbec nezačala vyplácať sľúbené zástrelné za odovzdané ulovené líšky.
Domnievam sa, že výrazný počet ulovených líšok sa vôbec nedostane do
Prehľad výskytu besnoty líšok v rokoch 1993-2002
Nákaza
rok/mesiac
Vsl.
1993
170/171
1994
197/208
1995
124/138
1996
86/96
1997
96/118
1998
105/124
1999
126/146
2000
2001
1/1
2002
január 2002
1/1
február 2002
marec 2002
apríl 2002
máj 2002
1/1
jún 2002
júl 2002
1/1
august 2002
september 2002
október 2002
november 2002
december 2002
Počet nových ohnísk/počet pozitívnych
10
Besnota v regiónoch
Ssl.
Zsl.
149/150
147/151
28/33
41/41
25/26
87/102
117/138
12/15
7/7
1/1
5/10
2/2
1/1
1/1
-
89/89
83/86
57/68
89/116
51/62
103/121
111/140
17/37
6/6
3/3
1/1
3/3
2/2
3/4
2/2
6/7
-
vá, P. Krutý s tým, že dve zvyšné miesta budú
schválené dodatočne. Prezídium schválilo návrh na zmenu čl. 4, ods. 2 Streleckého poriadku SPZ, ktorou sa mení limit na dosiahnutie VT,
M-300, M-600 a uložilo predložiť toto rozhodnutie na schválenie najbližšej Rade SPZ. Súhlasilo tiež so zorganizovaním metodicko-inštruktážneho seminára so zameraním na obhospodarovanie zveri a zverozdravotnú situáciu.
Na základe požiadaviek z OkO-RgO SPZ
vyjde mimoriadne číslo Vestníka SPZ, ktoré bude obsahovať Stanovy SPZ, ORP SPZ a Metodické pokyny pre činnosť DR SPZ.
vo
ŠVÚ, čím sa podstatne zhoršuje štatistická vierohodnosť údajov vo výkaze nákaz.
V súvislosti s orálnou vakcináciou líšok si treba uvedomiť aj skutočnosť,
ktorá z chovateľského hľadiska pôsobí pre poľovníctvo veľmi negatívne: neúmerné zvýšenie denzity líščej populácie s obrovským predačným tlakom na
malú poľovnú zver. Zvýšenie populačnej hustoty líšok výrazne zhoršuje jej
zdravotný stav, všeobecne sa znižuje odolnosť a zvyšuje sa najmä výskyt parazitárnych ochorení (echinokokóza, prašivina atď.). Potvrdzuje to aj fakt, že
podľa štatistických výkazov Poľ. 1-01 sa z roka na rok zvyšuje odstrel líšok:
kým v r. 1997 sme ich ulovili 13 688, v r. 2001 to bolo 18 401. Z uvedených dôvodov je nanajvýš nevyhnutné zamerať sa v maximálnej miere na zníženie denzity líščej populácie všetkými povolenými prostriedkami a za podstatne účinnejšej ekonomickej podpory ŠVPS. Zníženie hustoty líščej populácie výrazne zlepší jej zdravotný stav, ale čo je hlavné, výrazne sa zníži predačný tlak na malú poľovnú zver.
KMO v diviačej populácii
V súčasnom období, ale aj niekoľko predchádzajúcich rokov (približne od
r. 1993) nám veľké zdravotné problémy v diviačej populácii spôsobuje
KMO. Z ekonomického, ale aj z chovateľského hľadiska táto nákaza najviac
púta našu pozornosť. ŠVPS každoročne prijíma nové mimoriadne protinákazové opatrenia, ktoré raz viac, inokedy menej znižujú výskyt nových pozitívnych jedincov a počty nových ohnísk. Na základe laboratórnych vyšetrení
a epizootologického priebehu sa predpokladá, že sa ide o dve nezávisle
prebiehajúce epizootie (oblasť južného a východného Slovenska). Kým epizootia na východnom Slovensku je takmer na ústupe (od r. 1996 nebol zaznamenaný výskyt), južná vetva je stále v štádiu expanzie, čo sa prejavuje výskytom KMO pri diviakoch v stredoslovenskej a západoslovenskej oblasti.
Jej výraznejšia expanzia nadobúda na intenzite aj v posledných dvoch rokoch, kedy sa podstatne zvýšil počet pozitívnych jedincov a počet nových
ohnísk (pozri tabuľku). Ďalšie rozširovanie sa pripisuje nedisciplinovanému
správaniu sa poľovníkov, nedodržiavaniu mimoriadnych veterinárnych opatrení (ktoré podľa môjho názoru momentálne nie sú celkom reálne spracované, najmä pokiaľ ide o uloženie diviakov v dobe od odstrelu až po výsledok
z laboratórneho vyšetrenia). Poľovníci v spolupráci so štátnou správou riadiacou poľovníctvo by sa mali zamerať predovšetkým na odstrel mladých, na
KMO oveľa vnímavejších jedincov.
Prehľad výskytu KMO pri diviačej zveri v rokoch 1993-2002
SR
408/410
427/445
209/239
214/253
172/206
295/347
354/424
239/282
61/99
88/98
14/14
4/4
5/10
3/3
4/4
3/3
4/5
15/14
3/3
6/7
10/12
17/19
Nákaza
rok/mesiac
Vsl.
1993
1994
7/12
1995
5/6
1996
1/1
1997
1998
1999
2000
2001
2002
január 2002
február 2002
marec 2002
apríl 2002
máj 2002
jún 2002
júl 2002
august 2002
september 2002
október 2002
november 2002
december 2002
Počet nových ohnísk/počet pozitívnych
KMO v regiónoch
Ssl.
Zsl.
4/5
29/33
20/26
20/24
55/109
35/75
7/7
8/13
2/2
8/13
1/1
1/1
1/1
1/3
4/7
-
1/1
23/340
26/40
27/51
4/9
3/19
31/41
26/36
1/3
2/2
1/1
1/2
3/9
6/7
12/12
SR
4/5
36/45
26/33
44/365
81/149
62/126
11/16
11/32
33/43
34/49
2/4
1/1
1/1
1/3
0/0
0/0
2/2
1/1
1/2
7/16
6/7
12/12
V NA Š E J V E C I
Zo znaleckého denníka
Ľudská šelma
Odvážny názov príspevku, ale po prečítaní s ním asi budete súhlasiť, prípadne jeho hlavnému aktérovi mnohí priradíte aj šťavnatejšie pomenovanie.
Náš príbeh sa odohral vo zvernici pre danieliu zver. V oplotenej ploche, ktorá je súčasťou chytacieho zariadenia, čakalo deväť gravidných danielic na odvoz do iných revírov na zazverovanie. Službukonajúci lesník v to zasnežené februárové ráno neveril vlastným očiam. Keď sa priblížil k oplotenej ploche zariadenia s hrôzou zbadal, že na zemi nehybne leží sedem zakrvavených danielic.
Na hlavách a krkoch mali tržné rany po hrubých brokoch, okolo bolo plno krvi
a v roztápajúcom sa snehu stopy po tom, ako ich niekto v ťažkej obuvi ťahal
k ohrade. Zvyšné dve danielice zmätene pobehovali vo vnútri ohradenej plochy
a vo vývrhoch zastrelených boli jasne rozlíšiteľné plody mláďat. Lesník prípad
ihneď ohlásil na lesnej správe, tá zase policajtom a začalo sa vyšetrovanie.
Vyšetrovacích verzií nebolo veľa a podozrenie hneď padlo na osamelého čudáka z neďalekej obce. Už dávnejšie ho podozrievali, že holduje pytliackym záľubám, ale konkrétnych dôkazov nebolo. Policajti ho predviedli a on sa bez veľ-
kého zdráhania priznal, že to vykonal z pomsty za to, čo o ňom rozprávajú – že
je pytliak a teda, aby mali prečo. Nebol poľovníkom a tvrdil, že podomácky
upravenú ilegálnu brokovnicu mal schovanú v lese pri ohrade, údajne ju kúpil
od nejakých cigánov a hneď po čine ju vraj aj neznámym cigánom predal.
Zbraň sa počas vyšetrovania ani nenašla.
Za účelom stanovenia výšky škody ma vyšetrovateľ pribral ako znalca z odboru lesné hospodárstvo – odvetvie poľovníctvo, no vypracovanie znaleckého
posudku nebolo také jednoduché, ako by sa z popisu prípadu zdalo. Dokumentácia z miesta činu mala od začiatku isté medzery. Zápisnica z ohliadky
miesta činu sa nezhodovala s priloženým nákresom, a to v podstatnom: počet
zastrelených danielic nebol v spomínaných podkladoch totožný, ani ich poloha
a aj pojmy daniel a danielica sa v nich zamieňali. Nemilo ma prekvapila poznámka na konci zápisnice, že „miesto nebolo odfotografované z dôvodu nedostatku filmového materiálu“. Pritom išlo o stotisícovú škodu! Všetko sa urovnalo, podklady sa upresnili a mojou úlohou bolo zodpovedať konkrétne a presné otázky vyšetrovateľa. Vinník bol známy, stanovená bola škoda aj poškodení
a mohlo sa začať konanie pred súdom.
A predsa to nebolo také jednoduché. Záver tohto nepochopiteľného
a bezohľadného činu pred súdom, ako aj náhrada škody sa len veľmi ťažko dostávali na svetlo sveta. Posudky psychiatrov, odvolania a rôzne obštrukcie prehadzovali tento prípad ako horúci zemiak všelikam, len nie k žiaducemu koncu.
A pritom išlo o trestné činy pytliactva, nedovoleného ozbrojovania a o nenahraZALKO
diteľnú škodu pre našu krásnu živú prírodu...
Variabilita vajíčok bažanta tmavého
Ing. VLADIMÍR ELIÁŠ, KEZ SPU Nitra
S problematikou ovometrických hodnôt bažanta
tmavého počas znáškového obdobia sa nestretávame príliš často, hoci v predchádzajúcom období
sa sporadicky robili aj takéto pozorovania. Hmotnosť, veľkosť vajec a ich farebná škála zaujímala
predovšetkým ornitológov pri mapovaní našich
druhov vtáctva a z tohto obdobia sú aj dostupné
záznamy (Matoušek 1956, citované Feriancom
1964). Pochádzajú z neveľkého počtu objavených
hniezd vo voľnej prírode, kde stanovili priemerné
hodnoty z vajec od jednej – dvoch sliepok bažanta
obyčajného – poľovného (Phasianus colchicus).
Pri farmovom chove bažantov sa stretávame s väčšou variabilitou či už pri veľkosti sliepok, ale aj pri
ich znáške, lebo počet znesených vajec na jednu
sliepku sa pri sústavnom odoberaní značne zvýšil.
Preto nás zaujímalo, ako sa tento jav odzrkadlí na
veľkosti a hmotnosti vajec znášaných v časovo dlhšom intervale, keď v prírode bažantia sliepka končí
so znáškou v priebehu 10-15 dní a v podmienkach farmového chovu dokáže znášať takmer 6570 dní.
Pozorovania sme vykonali vo vybranej časti populácie bažanta tmavého (Phasianus colchicus colchicus var. tenebrosus), chovaného na bažantej
farme Dolné Štitáre pri Nitre. V týždenných intervaloch od 16. apríla do 25. júna 1998 sme odoberali náhodným výberom 50 kusov (cca 10 %) zo
znášky pred nasadením do liahne a stanovili sme
hmotnosť a zmerali dĺžku i šírku vajec (hmotnosť
pomocou listovej váhy, rozmery pomocou posuvného meradla Inox). Index vajca (čo je v podstate
hodnota podielu dĺžky ku šírke) sme vypočítali kvôli
získaniu obrazu o podlhovatosti či guľatosti vajec,
pretože tento ukazovateľ využívajú skôr v hydinárskej praxi.
Priemerné ovometrické hodnoty bažanta
tmavého počas znáškového obdobia
týždeň
znášky
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.
priem. hmot. priem. dĺžka priem. šírka
vajec v g vajec v mm vajec v mm
34,81
46,03
35,65
31,96
46,13
35,90
34,19
46,65
36,49
32,09
45,67
35,96
33,12
46,00
36,04
32,89
45,92
36,05
33,58
46,77
35,63
34,31
46,69
36,41
33,71
46,64
36,31
31,95
46,26
35,50
31,87
46,10
35,43
index vajca
1,29
1,28
1,28
1,27
1,28
1,27
1,31
1,28
1,28
1,30
1,30
Z našich výsledkov vyplýva, že hmotnosť vajec
v prvých štyroch týždňoch znášky bola striedavo
vyššia a nižšia, potom v priemere ustálená v mierne
vzostupnej tendencii (14. 5.-4. 6.) a posledné tri
týždne klesala k minimu. Možno konštatovať, že
proces tvorby a znášania vajec – reprodukcia je závislá na energii a zásobe látok v tele bažantej sliepky a aj napriek dominantnosti reprodukčného cyklu
musí v rámci zachovania vlastného organizmu postupne ubrať z výdaja látok potrebných na tvorbu
vajca, čo sa prejaví znížením jeho hmotnosti. Z relatívne menších vajec sa vyliahnu menšie kuriatka,
ktoré – aj keď dostatočne životaschopné – nie
vždy tento rozdiel dobehnú. Pre porovnanie uvediem hodnoty získané Matoušekom (1954), ktorý
stanovil rozpätie hmotnosti od 24,43 do 32,86
g a naše hodnoty, ktoré sú v rozpätí od 31,87 do
34,81 g, čo je na hornej hranici jeho zistenia a vyššie. Môže ísť o pravdepodobný následok zvýšenia
celkovej hmotnosti farmovo chovaných bažantov,
ale aj o takmer 50-ročný časový posun. Zaujímavý
je aj poznatok z merania vajec bažanta poľovného
dovezených v období nášho sledovania (7. 5.
1998) z Talianska, kde zo vzorky 50 kusov náhodne odvážených a zmeraných vajec sme dostali
priemer 34,31 g, čo je o 4,41 % vyššia hmotnosť
než horná hranica zistená Matoušekom, hoci s našimi údajmi korešponduje.
Dĺžka a šírka vajec vykazuje v podstate rovnaký
trend počas znáškového obdobia a v konkrétnom
vyjadrení v prvých troch týždňoch mierne stúpa.
V ďalšom období (4.-7. týždeň) tieto veličiny znova
klesajú, aby opäť nadobudli zvýšené hodnoty s postupným poklesom ku koncu znášky. Ovometrické
hodnoty zistené Matoušekom vykazujú priemernú
dĺžku vajcia 44,57 a šírku 35,10 mm a nami získané hodnoty majú dĺžku 46,10 a šírku 36,03 mm,
čo je v porovnaní s hodnotami spomenutého autora o 1 až 5 % viac. V prípade vajec bažanta poľovného z Talianska bola priemerná dĺžka až 47,21
a šírka 37,39 mm. Zaujímavé je, že pri týchto hodnotách je index vajca Ix = 1,26, teda najnižší a vajcia sa javili guľatejšie, pričom naše hodnoty indexu
počas celého 11-týždňového znáškového cyklu
boli v rozpätí od 1,27 do 1,31, čo naznačuje, že
vajcia boli skôr podlhovasté než guľaté. Podľa našich predstáv to dokumentuje primeranú adaptabilitu organizmu bažantích sliepok, ktoré ku koncu
znášky pravdepodobne pociťujú určitú únavu a deficit energie, a preto formovaním škrupiny vajca do
podlhovastej podoby čiastočne odbremeňujú svoje
vyčerpané telo od námahy pri znášaní vajec.
Desaťročnica klubu
chovateľov
poľovných sliedičov
Keď sa pred rokmi na Slovensku
zvýšil počet chovateľov a priateľov poľovných sliedičov, začalo sa po rozdelení republiky uvažovať o samostatnom klube. Po dohovore s bývalým federálnym klubom, ktorého boli členmi, sa
6. decembra 1992 zišla konferencia, na ktorej sa 141
chovateľov a priateľov poľovných sliedičov rozhodlo založiť samostatný slovenský Klub chovateľov poľovných
sliedičov (KCHPS) pri Rade SPZ so sídlom v Bratislave.
V súčasnosti klub združuje chovateľov plemien anglického kokeršpaniela (89 sučiek, 41 psov), anglického
špringeršpaniela (40 sučiek, 27 psov), velššpringeršpaniela (27 sučiek, 18 psov), nemeckého prepeličiara (14
sučiek, 9 psov) a klumber španiela (1 sučka, 1 pes). Od
vzniku samostatného klubu bolo do jeho radov prijatých
795 členov a vlani koncom roka mal 185 riadnych členov, 35 kolektívnych a 5 čestných členov. Počet členov
v jednotlivých rokoch kolísal v rozmedzí od 200 do 400.
K poklesu ich počtu došlo z rôznych príčin, ale hlavnou
bol fakt, že na uchovanie každého jedinca treba spĺňať
podmienky chovnosti. Pre viacerých členov sú to priveľké nároky, veď jedinec musí mať výstavné ocenenie po
dovŕšení 12 mesiacov, ale aj ocenenie výborný alebo
veľmi dobrý a to na oblastnej, špeciálnej klubovej alebo
klubovej výstave, kde jedince merajú, popisujú a hodnotia farbu ich oka, zuby, záhryz a pod.
Do chovu sa zaraďujú plnochrupé jedince po absolvovaní röntgenového vyšetrenia na dyspláziu bederných
kĺbov a po absolvovaní predpísanej skúšky z výkonu.
V prípade málopočetných plemien sa do počtu 10 chovných jedincov nevyžaduje skúška, ale jedinec musí úspešne absolvovať výstavu vyššieho typu.
Svojich zaslúžilých členov klub odmeňuje pamätnými
medailami – bronzovou, striebornou a zlatou. V klube je
registrovaných 15 zahraničných členov.
Klub každoročne usporadúva špeciálnu klubovú výstavu so zadaním CAC a klubovú výstavu so zadaním
Klubový víťaz pre príslušný rok v každom plemene. Pravidelne tiež zabezpečuje klubové farbiarske, lesné i jesenné skúšky malých plemien a každé dva roky medzinárodné všestranné skúšky malých plemien so zadaním
titulom CACIT.
Členovia klubu chovateľov poľovných sliedičov venujú veľa času na skvalitnenie chovu jednotlivých plemien. Záleží im na tom, aby sa ich jedince dobre umiestnili na výstavách a skúškach, ale najmä aby sa dobre
uplatnili v poľovníckej praxi. Práca chovateľa sliediča si
vyžaduje nielen veľkú dávku lásky k svojim štvornohým
zverencom, ale aj čas a osobitne trpezlivosť. Tí, ktorí tieto dobré ľudské vlastnosti venujú plemenu sliedičov,
nás veľakrát potešili výkonmi svojich psov na výstavách,
skúškach a najmä v poľovných revíroch pri výkone práva
poľovníctva.
jd
11
Kniha z PaRPRESS-u Vám pomôže zbaviť sa stresu
296,- Sk
262,- Sk
143,- Sk
175,- Sk
162,- Sk
138,- Sk
150,- Sk
126,- Sk
108,- Sk
108,- Sk
108,- Sk
132,- Sk
143,- Sk
132,- Sk
60,- Sk
105,- Sk
90,- Sk
126,- Sk
100,- Sk
90,- Sk
138,- Sk
90,- Sk
50,- Sk
70,- Sk
138,- Sk
70,- Sk
132,- Sk
65,- Sk
228,- Sk
144,- Sk
90,- Sk
90,- Sk
60,- Sk
Poľovačka
v Namíbii
350,- Sk
Od augusta do
decembra
v Malých Karpatoch 310,- Sk
N
IN
OV
KA
144,- Sk
12
K CENE OBJEDNANEJ KNIHY (RESP. INÉHO TOVARU
Z NAŠEJ PONUKY) PRIPOČÍTAVAME POŠTOVNÉ A BALNÉ
PODĽA HMOTNOSTI.
Knihy si môžete kúpiť aj v uvedených kníhkupectvách
a v predajniach poľovníckych potrieb.
Vo vydavateľstve si môžete objednať knihy a ďalší tovar
z našej ponuky písomne,
telefonicky na číslach 02/5556 4791-2, 0907 482 080
alebo cez internet
na e-mailovej adrese [email protected]
UVEDENÉ CENY PLATIA IBA PRI OBJEDNÁVKACH
PRIAMO V PaRPRESS-e.
– prírodopisný dokumentárny film, 30’.
– prírodopisný dokumentárny film, ktorý
zachytáva život srnčej, jelenej, danielej
a muflónej zveri
v Malých Karpatoch,
30’.
Srnčia zver
420,- Sk
– prírodopisný dokumentárny film, ktorý
zachytáva populácie
srnčej zveri, žijúcej
na juhozápadnom
Slovensku, 60’.
1
Zelený obrus s potlačou s poľovníckymi motívmi, rozmery 136x134 cm,
100 % bavlna
360,- Sk
Biely obrus s potlačou s poľovníckymi
motívmi, rozmery 136x134 cm,
100 % bavlna
320,- Sk
1
2
4
5
2
3
Terče – 1 kus
á 1,- Sk
3
Modrý obrus s potlačou s rybárskymi
motívmi, rozmery 136x134 cm,
100 % bavlna
320,- Sk
ZOZNAM PREDAJNÍ, KDE SI MÔŽETE ZAKÚPIŤ
TOVAR Z NÁŠHO VYDAVATEĽSTVA
BRATISLAVA: Poľovník, Vajnorská 46, tel. 02/44258067,
Kníhkupectvo Príroda, Dulovo nám. 12, tel.: 02/5542 5160, Kníhkupectvo
Pištek – FREDDIE, Obchodná 2, tel.: 02/5464 0814, Kníhkupectvo LARS,
Krížna 62, tel.: 02/5556 1442 ; BARDEJOV: Poľovnícke potreby,
Štefánikova 2, tel.: 054/4729406; BYTČA: Poľovnícke a rybárske
potreby ATHOS, Hlinkova 680, tel.: 041/5532 873; ČADCA: Poľovníctvo
Rimi, Kysucká cesta 940, tel. 041/4331170; DOLNÝ KUBÍN:
Poľovník, Radlinského 1736/27, tel.: 043/5864 126, 864 126, MC-ÚSIP,
Obchodný dom Kocka, Na sihoti 1110; FIĽAKOVO: Szabmix-rybárske
a poľovnícke potreby, Jilemnického 32, tel.: 047/4381484; HOLÍČ:
Kniha Bystrických, Kátovská 2937, Bernolákova 3, tel.: 034/6683524;
HUMENNÉ: Jäger – poľovnícke potreby, Nám. Slobody 12, tel.:
057/7756994, Kníhkupectvo, Nám. Slobody – Centrum, tel.: 057/7757138;
KOMÁRNO: Konkurent, Palatínova 37, tel.: 035/730944, Artemis,
Jókaiho 21; KOŠICE: Karen, Hlavná 21, tel.: 055/6229 608,
Poľovníctvo MN, Hlavná 82, tel.: 055/6258544.; KRÁĽOVSKÝ
CHLMEC: Poľovnícke potreby, Hlavná 115, tel.: 056/6322 946;
LEVICE: Kníhkupectvo Herka, Štefánikova 1, tel.: 036/6228 833;
LUČENEC: Kníhkupectvo Leto, OD Prior, 0903 695 466;
MALACKY: Kniha Bystrických, Obchodný dom Stred, I. poschodie;
NÁMESTOVO: Poľovnícke potreby, Hviezdoslavova 18/15, tel.:
043/5523674; NITRA: Ekonomická kancelária, Štefánikova 51, tel.:
037/418942; NOVÉ MESTO NAD VÁHOM: Kníhkupectvo Ľ.
Mikušková, F. Kráľa 11, tel.: 032/7712533; POVAŽSKÁ
BYSTRICA: MC – ÚSIP, Centrum 27/33, tel.: 042/4323410;
PREŠOV: Poľovnícke potreby, Svätoplukova 8; PRIEVIDZA: EZOP,
A. Hlinku 12, tel.: 046/5425 002; PÚCHOV: MC-ÚSIP, Dom kultúry –
prízemie, tel.: 042/4633 722; ROŽŇAVA: Kníhkupectvo Leto, Nám.
Baníkov 13, tel.: 058/7331308; RUŽOMBEROK: MC-ÚSIP s. r. o.,
Mostová 4/D, Obchodný dom Jánoš; SENEC: Predajňa zbraní a streliva,
SNP 81, tel.: 0903 419996; SENICA: Kniha Bystrických, Dom kultúry;
SKALICA: Kniha Bystrických, Sasinkova 8; SNINA: Juvena Centrum,
Komenského 2660/10, tel.: 057/7685 170; TOPOĽČANY: Reja,
Škultétyho 1145/6, tel. 038/5320 405; TREBIŠOV: Hubertlov, M. R.
Štefánika 1941, 056/6727188; TRENČÍN: Afa, Legionárska 5, tel.
032/529353; TRNAVA: Kníhkupectvo – AMICUS, Hlavná ul.;
TRSTENÁ: Poľovnícke potreby, 8/4 M. Klepkoň; VRANOV
N/TOPĽOU: Kníhkupectvo Petrova, Nám. Slobody 2, tel. 057/22391;
ZLATÉ MORAVCE: Kniha Eminent, Nám. A. Hlinku 4; ZVOLEN:
Leštáchovo kníhkupectvo, nám. SNP 4, tel.: 045/5323 472, Kníhkupectvo
Leto, nám SNP OD PRIOR, tel.: 045/5325018; ŽILINA: Poľovnícke
potreby, Komenského 7, tel. 041/7232 977, Poľovnícke potreby, Národná
13, tel. 041/5643 124, Poľovníctvo RIMI, Pivovarská 1069, tel.:
041/5640512.
4
Reprodukcie obrazov akad. maliara
L. Beráka, bez rámu 1 kus 250,- Sk
(rozmery 47x34 cm) ‹
K 10. výročiu vydavateľstva PaRPRESS
Slovo našich autorov (1)
JUDr. LADISLAV HANNIKER
Nezmazateľnú zásluhu na napísaní mojej prvej knižky, ktorá vyšla vo vydavateľstve PaRPRESS má jeho riaditeľ pán Ladislav Grman. Bol to on, kto ma v roku
1996 presvedčil, že moje príspevky v Poľovníctve a rybárstve majú potrebnú kvalitu a bolo by možné pretaviť ich do väčšieho literárneho celku. Úprimne povedané,
najskôr sa mi do písania nechcelo, pretože som od prírody lenivý a navyše všetok
voľný čas mi zaberala rybačka. Osud to však zariadil tak, že ma poslal na dva týždne do nemocnice a tam vznikol základ knižky Osudové ryby. Námetove vychádzala z mojich detských rybárskych začiatkov, ktoré som prežil v rodnej obci Voderady. Nebolo ťažké ju napísať, pretože také detstvo, aké zažil malý Kristián po boku
svojho svetlého vzoru, hájnika Michala Čaplu, sa vlastne dokáže napísať aj samo.
Dožičil by som každému také čarovné detstvo i taký pocit, aký sa zmocní človeka
pri pohľade na svoju prvú knižku. Zopakoval som si ho v tomto vydavateľstve, ktoré vzniklo pred desiatimi rokmi, potom ešte štyri razy a dodnes mi pri spomienke na
prvé ohmatanie vlastnej knižky behajú zimomriavky po chrbte.
Cieľovou skupinou mojich knižiek vydaných v PaRPRESS-e boli, pochopiteľne,
rybári, ale aj ľudia s úprimným vzťahom k prírode ako dedičstvu po predkoch a pokladu pre budúce generácie. Nechcel som však písať brakovo odľahčenú literatúru
plnú ružových odtieňov, sladkastých úsmevov a lacných opisov lapených rýb. Vždy
som bol presvedčený, že slovenský rybár si zaslúži aj čosi náročnejšie, úprimnejšie
a najmä pravdivejšie. Čas mi dal za pravdu. Ohlasy sa síce nedali rátať na tisíce, ale
tie, ktoré prišli, stáli zato. Azda najviac si cením list invalidného čitateľa zo stredného Slovenska, ktorý mi plný úprimného dojatia napísal, že moje knižky mu umožňujú ďalej žiť. Mimoriadne si cením aj ohlas nášho folkloristu z Oravy, dlhodobo
žijúceho v mojej zasľúbenej krajine v Nórsku, ktorý sa takmer do detailov stotožnil
s jej opisom v knižke Zázračné Nórsko. No a veľmi milé boli aj pripomienky mojej
triednej profesorky pani Kamilky Záhradníkovej, ktorá ma za napísanie pochválila,
ale nezabudla ma upozorniť na zlú interpunkciu na strane 96 a 124 už ani neviem
ktorej knižky. Celkom novou skúsenosťou bol pre mňa záujem členov rybárskej
stráže, ktorí mi nosili moje knižky na skúšky a testy a žiadali ma o autogram. Boli
aj takí, ktorí mali všetky vydané v PaRPRESS-e, a hoci to na prvý pohľad vyzeralo
ako pokus ovplyvniť ma, musím zdôrazniť, že všetci absolvovali testy úspešne aj
bez prižmúrenia oka. Čitateľský ohlas je pre každého autora mimoriadne dôležitý
a som nesmierne rád, že moje knižky splnili presne tú úlohu, ktorú mali.
PaRPRESS má v mojom literárnom živote nezastupiteľné miesto. Nielenže sa
podujal vydať moje knižky, ale – a to predovšetkým – naučil ma všetko podstatné,
čo musí dnešný adept literárnej múzy ovládať. Spisovateľský fortieľ. Inak povedané, nebyť tohto malého, obetavého vydavateľstva a ľudí, ktorí v ňom plnia významné poslanie formovania duchovného povedomia slovenského poľovníka a rybára,
nebolo by dnes ani spisovateľa Laca Hannikera, po ktorého tvorbe siahajú popredné
slovenské a už aj české vydavateľstvá. Ľuďom z PaRPRESS-u nebudem nikdy dosť
vďačný za toto moje spisovateľské narodenie.
V živote každého tvoriaceho človeka dochádza k zákonitým posunom, ovplyvneným čoraz hlbším poznaním sveta a jeho súvzťažností. Ani ja nie som výnimkou.
Dôkazom toho je moja ostatná knižka Kruté poviedky. Je už o čomsi celkom inom,
ako knižky vydané v PaRPRESS-e, no napriek tomu sa zostavovateľom zapáčili aj
dve z poviedok vydaných v mojich rybárskych knižkách. Aj to svedčí o vysokej
kvalite, verím, že aj „môjho vydavateľstva“, ktorého nezastupiteľnú úlohu pri propagácii pôvodnej slovenskej literatúry história raz určite ocení. Pociťujem neutíchajúci pocit šťastia, že som mohol stáť pri jeho začiatkoch a podieľať sa na tomto
tvorivom kvase. Želám PaRPRESS-u veľa úspechov pri objavovaní a propagácii
slovenských autorov a im veľa tvorivej sily a krásne knižky pre všeobecný prospech slovenských poľovníkov a rybárov.
13
Z LESOV, POLÍ A LÚK
Iba jeden
parožtek
Ešte na jar sme urobili nový kazateľnicový posed v blízkosti políčka pre zver, ktoré
už roky obrábame. Bol koniec septembra
a do splnenia plánu lovu srnčej zveri nám
ešte ostávali dva kusy: jedna povolenka na
II. a jedna na III. vekovú kategóriu. Jedna
sa ušla mne. Preto som sa vybral k spomínanému posedu v lokalite, v ktorej som už
viackrát zazrel vhodné srnce. Spočiatku
som uvažoval o rannej postriežke, hoci dovtedy som sa nikdy nedokázal dostať z postele tak zavčasu, ako to čítam v príbehoch
iných poľovníkov. No v ten deň sa mi to podarilo a o štvrtej ráno som už bol na posede.
Všade vládlo ticho a iba chvíľami ho prerušili zvuky neďaleko prechádzajúceho auta alebo vlaku. Postupne sa brieždilo, jasná
obloha dávala tušiť, že nový deň prichádza
s prvým jesenným mrázikom. Chvíľami som
si na okamih aj zdriemol, ale potom som
zase pozorne kontroloval okolie posedu.
Pribudlo aj svetla a občas zase všetko zahalil mliečny opar.
Príde? Nepríde? Bol som rád, že som sa
prinútil vstať, lebo sa ukazoval pekný deň.
Napriek tomu, že vrcholila jelenia ruja, nebolo počuť ani jedného jeleňa. Naraz som
v nízkej kukurici zaznamenal akýsi pohyb.
Pri kontrole ďalekohľadom sa mi ukázal
slabší vidliačik s tmavými parožkami a „sivými okuliarmi“, ktoré prezrádzali, že môže
mať tri až päť rokov. No i keď bol zjavne výradový, Diana mi ho nedožičila, lebo sa
stratil v hustom poraste. Keďže potom sa mi
dlho nič neukázalo, začal som uvažovať
o odchode: ak mi nič nepríde do siedmej,
zabalím to a idem domov. Potom som sa
pozrel dolu z posedu a neveril som vlastným očiam. Rovno pod ním stál srnec ako
obrázok. Pri dôkladnejšom pohľade som
však zistil, že mal iba jeden parožtek – ľavý
mu chýbal a na pravej strane mal len náznak šestoráka. Aj vzhľadom na túto deformáciu som bol presvedčený, že je vhodný
na odstrel. Vzal som do rúk guľovnicu, posunul poistku, natiahol napináčik a potom
som už len čakal na správnu pozíciu. No srnec naďalej stál „do štychu“, chvíľami istil
a dokonca sa pozrel rovno na mňa. Čakal
som, že už-už zabäka a odskočí. Uvažoval
som, či nemieriť na krk, ale to by bolo riskantné. Nasledovalo niekoľko minút napätia, ale srnec nezmenil polohu. No už
som sa rozhodol. Pokoj nedeľného rána
preťal výstrel, ktorého ozvena sa odrazila
od steny vysokých borovíc. Srnec ostal
v ohni. Po chvíli som zostúpil dolu rebríkom a pobral som sa na nástrel. Cestou
som odlomil pre srnca zálomok, potom si
pri úlovku skladám klobúk a postojím v tichom zamyslení. Urobím záznam do povolenky a založím plombu. Zaujímalo by ma,
či ich zavedenie naozaj bude prínosom
v boji proti pytliakom.
Všimol som si, že chýbajúci ľavý parožtek
mal srnec čerstvo zhodený, čo sa mi na koniec septembra zdalo skoro. Neskôr pri pre-
14
parácii som zistil,
že pod ľavou pučnicou mal deformovanú lebku zrejme
po dávnejšom náraze. No na pravom
parožku mal už na
pučnici pekne vykreslený krúžok naznačujúci, že by parožtek čoskoro zhodil. Podľa chrupu
sme s poľovníckym
hospodárom
odhadli srncov vek na
šesť až sedem rokov.
Dobrý pocit z úspechu
umocnil
krásne ráno jedné- Ilustračná snímka Rastislav Kolej
ho z posledných
krátke, ale dosť hrubé a podľa chrupu poseptembrových dní na Záhorí a v duchu
chádzali z mladého asi trojročného srnca.
som sa poďakoval Diane, že bola ku mne
Potvrdzovalo to aj ich zakončenie – hmota
taká štedrá.
JAROMÍR PLÁTENÍK, Senica
ešte nemala kedy dorásť. Škoda pekného
srnca.
– Kde si ho ulovil? – spýtal som sa.
– Však je pekný? – poľovník až tak žiaril
od radosti. Netušil, čo sa vo mne odohráva:
mám ho kritizovať alebo sa tváriť nezaujato? Pretože ho dobre poznám a viem, že kritiku neodpúšťa, radšej som mlčal. Len mi
bolo ľúto, že srnec musel tak skoro zísť zo
Na jar býva v revíri najviac práce. Veď
sveta a nemal čas zanechať po sebe kvalitné
po zime treba dať do poriadku násypce, soľpotomstvo. Bol to nezmyselný odstrel. Čo
níky, kŕmidlá a ostatné poľovnícke zariadenajrýchlejšie som sa rozlúčil s hostiteľom,
nia. Aj v revíri nášho združenia sme mali
lebo som sa bál, že dlhšie sa už nedokážem
roboty až nad hlavu. Spolu s tromi ďalšími
tváriť, že sa nič nestalo. Cestou domov som
členmi sa mi ušla úloha postarať sa o okolie
sa utešoval, že našťastie takých členov ako
chaty a jedno kŕmidlo pre jeleniu zver. Poon, máme málo.
hrabali sme zvyšky vypadaného sena, spálili
Vzápätí som v revíri objavil iného krásnenečistoty, všetko sme vydezinfikovali a vytrho srnca, ktorého som pomenoval Biely ňuhali burinu aj rôznu vegetáciu, ktorá obfáčik. Sledujem ho už niekoľko rokov a teším
rástla kŕmidlo. Práca nám šla dobre od rusa, že pekne rastie a mocnie. Verím, že sa
ky. Ešte sme pritĺkli uvoľnené žrde na sennínikdy nedostane do blízkosti onoho strelca,
ku a s robotou sme boli takmer hotoví. Do
ktorý strieľa bezhlavo a nemyslí na budúcobeda chýbala dobrá hodinka, preto som
nosť zveri.
navrhol, aby sme ešte vyhrabali chodník veA. K., Prešov
dúci od kŕmidla a končiaci pri veľkom krytom posede. Asi ma bohyňa lovu Diana za
môj iniciatívny návrh chcela odmeniť, lebo
pri hrabaní sa mi podarilo nájsť prekrásny
srnčí zhod. Očividne pochádzal z mladého
jedinca, ale mal nádhernú farbu i perlovanie. V štvorici sme sa potom pustili hľadať
druhý zhod, ale márne. V priebehu roka ma
Nad krajinou vyčnieva vrch Javor ako
potom neustále ťahalo do tých končín, lebo
okrúhla strecha, ktorú podopiera sedem dosom dúfal, že zazriem srnca, ktorému patril
lín. Z Javora je úchvatný výhľad na Novonádherný zhod. Nemal som však šťastie.
hrad, Ostrôžku, Poľanu, Slovenské rudohoPárkrát sa síce predo mnou mihla silueta
rie, lebo príroda tu krásou nešetrila. A všetmocného, ale podľa stavby tela mladého jeky cesty, chodníčky a cestičky sa začínajú aj
dinca, no jeho parožky sa mi nepodarilo zakončia pri chate pod Javorom. Odkedy tu
zrieť. Po čase som na srnca zabudol a spostojí, prichýlila nejedného hosťa. Pod jej
menul som si naň až na návšteve u jedného
strechou si oddýchli – vyspali sa i nasýtili –
člena nášho združenia, ktorý ma pozval obmnohí poľovníci zvučných mien. Takým bol
zrieť si jeho trofeje. Neboli ktovieaké – zonapríklad hudobný skladateľ profesor Mikupár slabších diviačich klov, dve jelenie paláš Moyzes, Andrej M. Timko, Ing. Mankovrožia viditeľne nepochádzajúce z našej obský a ďalší. Pred rokmi bývala v chate peklasti a niekoľko srnčích z hľadiska chovnosti
ná Elenka, ktorá sa vydala za horára Paľa
sporných parožkov. Jedny ma však osobitne
Šuleka. Priviedol ho k nej chodníček vedúci
zaujali, lebo museli patriť krásavcovi, z ktocez horu od Chobotov popod Uhliarsko
rého pochádzal i môj zhod. Samozrejme, nea Grúň až na Javor. Aj tento chodník má
dal som najavo svoje rozhorčenie, ale akoby
svoju históriu – pred mnohými rokmi ho
zo zvedavosti vzal som trofej do ruky. Boli
Škoda
pekného srnca
Ako
letí čas
Z LESOV, POLÍ A LÚK
urobili tak, že vedie povedľa studničiek, potôčikov, lúčok, mladej aj starej bučiny. Horárom tu vtedy bol Paľov otec a syn sa rozhodol kráčať v jeho šľapajach napriek tomu,
že služba tu nebola vždy bezpečná. Veď neďaleko na Siedmich chotároch ba aj na Polichne pytliaci zastrelili horárov.
Po prvej ako aj po druhej svetovej vojne
sa v hore často kradlo drevo, ktoré ľudia potrebovali pri stavbe či oprave domov. Boli
to ťažké časy. A práve vtedy v časti na Behánkach niekto postrelil mladého horára
Paľa. Padol na chodník a až po chvíli si
uvedomil bolesť v nohách. Nedokázal vstať
ani sa pohnúť, len tam ležal a z nôh mu unikala krv. Ako-tak sa pozbieral až keď na les
padla noc. Na kraj doliny neďaleko mlyna
sa vysilený, dotrhaný priplazil až ráno.
Dobrí ľudia ho ošetrili aj k lekárovi dopravili. Vyzdravel, no celé roky ho trápila otázka: kto to vykonal a prečo? Neskôr sa mu
pytliaci jeden po druhom zaprisahali, že to
nebol ani jeden z nich. Zdalo sa, že postrelenie nebude mať trvalé následky, no prešli
štyri roky a Paľo sa napokon musel vzdať
povolania horára, ktoré si vyžaduje zdravé
nohy. Potom pracoval v mlyne, ale poľovačke ostal verný. Neprešiel deň, aby nebol
v revíri. Prikrmoval zver, nosil jej soľ, všímal si, ako sa jej darí... Keď sa v združení
rozhodli odchovávať bažanty, celé dva roky
sa o ne starali Šulekovci. Vypúšťali ich na
jar a starali sa o ne tak dobre, že sa bažanty
v týchto končinách natrvalo udomácnili.
Medzitým nám v revíri pribudli i zajace,
rozšíril sa chov srnčej zveri. Čas rýchle letel
a míňal sa, z mladého horára a poľovníka
sa stal starý a je priam na neuverenie, že teraz je už – dôchodcom a poľovnícku pušku
nosí už ďalší Paľo – jeho syn.
My, ľudia sa meníme, nám sa čas rýchle
míňa, ale kraj pod Javorom ostáva rovnako
krásny a získava si srdcia ďalších, ktorí
v ňom hľadajú oddych.
PAVOL SARVAŠ, Bratislava
Splnil sa
mi sen
Poľovníkom som už tridsaťpäť rokov
a vždy som túžil navštíviť revír v Topoľčiankach. Teraz sa mi to podarilo. Požiadal som
o poplatkový odstrel jeleňa a po vybavení
všetkých formalít som i s manželkou autom
pricestoval do Topoľčianok. Ubytovanie sme
našli v krásnom zámku, ktorý je obklopený
rozľahlým parkom s cudzokrajnými stromami
a kríkmi. Na druhý deň sme sa ohlásili u poľovníckeho referenta ŠL Ing. Drahoša, s ktorým sme doladili všetky podrobnosti. Naším
sprievodcom sa stal lesník Tonko Marko zo
Zlatna, ktorý je aj skúseným poľovníkom.
Zoznámili sme sa i s jeho rodinou a zásluhou
jeho manželky Aničky bolo vždy veselo. Vtedy sme ešte netušili, že sa medzi našimi rodinami začína trvalé priateľstvo.
Jelenia ruja bola veľmi rušná. Po dokonale udržiavaných chodníčkoch sme prešli
veľkú časť revíru, vďaka čomu sme videli
niekoľko silných jeleňov, čo dokazovalo, že
je dobre zazverený.
Na druhý deň už za svitania nám výstup
na vrchol Tribča ponúkol ďalší zaujímavý
zážitok: veľká črieda diviakov pomaly tiahla
na južné svahy pohoria. Presúvali sme sa
z Malého na Veľký Tribeč. Mierny prírodný
zlom a následné stúpanie nás prinútilo spomaliť, takže som sa mohol kochať nádhernou prírodnou scenériou. Zo zadumania ma
vyrušila zodvihnutá sprievodcova ruka, ktorá mi signalizovala: Pozor, pred nami sa
niečo deje. Pritlačil som sa k najbližšiemu
buku a ďalekohľadom som si obzeral priestor pred nami. Ukázala sa mi skupinka
troch jeleníc. Boli nepokojné a uprene pozorovali jedno miesto, z ktorého sa vynoril jeleň. Kráčal šikmo smerom k nám. Napriek
nervozite, ktorá sa ma zmocnila, som dokázal odhadnúť, že je lovný. Uvedomil som si
dokonca aj krásu jeho parožia. Potom jeleň
zrýchlil krok a vzdialenosť medzi ním a nami sa skrátila približne na sedemdesiat krokov. Vtom mi lesník dal znamenie, že jeleňa
možno uloviť a dal pokyn na výstrel. Po niekoľkých okamihoch som už mohol ďakovať
Diane za nádherný úlovok – vidlicového desatoráka. S úctou a pokorou k prírode som
skončil svoj šťastný deň.
Rád by som sa poďakoval všetkým lesníkom z Topoľčianok za nezabudnuteľné zážitky, ale i za to, že sa usilujú zachovať krásne
Tribečské pohorie a dochovať v ňom nádhernú zver.
PAVEL DUŠEK, Hrobčice,
Česká republika
15
Po úvodnom referáte nasledovali príspevky z praxe, z ktorých vyberáme:
Ing. B. Molnár, OkO SPZ Galanta: V okrese lovíme 37,6 % zajacov z jarných kmeňových stavov. Každé PZ musí chovať 2 brloháre. Na
1 000 ha poľovnej plochy lovíme ročne 19 líšok, lebo sme si uvedomili, že tlak na líšku zlepšuje životné prostredie zajacov. Poľnohospodári
však stále považujú stavy zajacov za príliš vysoké. V tejto súvislosti práve riešime problém škôd na 120 ha slnečnice v hodnote 1,8 mil. Sk,
ktoré vraj spôsobili zajace.
P. Slahučka, PZ 9. máj, Galanta: Pri brlohárení sme vlani našli
v jednom brlohu 38 malých zajacov a len 4 iné úlovky. Vypúšťať zajaca
na zazverovanie je vhodné len tam, kde sú jeho stavy nízke.
F. Šereš, PZ Dolné Saliby: Zajacom sa u nás lepšie darí na černozemi ako na piesčitej pôde, ktorá skôr zamŕza. Odstrel zajacov robíme len nátlačkou, lebo tak sa uloví menej zajačíc. V posledných rokoch
nám robia škody na malých zajacoch diviaky.
Ing. A. Molnár, PZ Vlčany: Na 2 400 ha lovíme vyše 1 000 zajacov, z toho viac ako 500 chytaním. Uprostred revíru máme „komoru“,
v ktorej zajace nechytáme ani nelovíme. Obhospodarujeme 85 ha
vlastných a prenajatých políčok pre zver. Za výhodu považujeme, že
okolo každej parcely sú vetrolamy a najväčšia parcela má 150 ha. V roku 2002 sme ulovili 85 líšok.
J. Grman, PZ Neded: Hoci susedíme s PZ Vlčany, nemáme vetrolamy, ale uprostred revíru v „komore“ takisto nelovíme zajace, ale zameriavame sa na lov líšok. Dobre spolupracujeme s poľnohospodármi,
preto sami aplikujeme chemické prostriedky proti hrabošom, aby sme
tak zabránili škodám na poľovnej zveri. Počas zimy sme prikrmovali zajace 40 balíkmi lucerny, 200 q repy a značným množstvom klasovej kukurice. Aj pri skvalitnení chovu zajacov celkový úspech záleží od disciplíny a poriadku.
Ing. J. Hornáček, PZ Trnava: Sme prímestským PZ, preto z celkovej plochy 2 100 ha je vyše 400 ha takmer bez zveri. Ide o lokality
v okolí mesta, kde nám robia problémy majitelia psov. Okrem toho cez
revír prechádza 6 veľmi frekventovaných ciest, na ktorých zaznamenávame značné straty na zajacoch. Popri líškach, ktorých sme v minulom
roku ulovili 24, nám spôsobuje problémy aj diviačia zver.
Zajac
v centre pozornosti
Z podnetu tajomníka RgO SPZ v Trnave
Ing. E. Vajčiho a riaditeľa Zverexu Ing. J. Turzu sa
v apríli konal na strelnici Trnava-Štrky odborný
seminár na tému obhospodarovanie zajaca
poľného v súčasných podmienkach. Zúčastnilo sa
na ňom vyše 40 poľovníkov z okresov Trnava,
Galanta a Šaľa.
V úvodnom referáte doc. Ing. Jaroslav Slamečka, PhD. konštatoval, že od r. 1987 sa len trikrát (1988 až 1991) podarilo splniť plánovaný odlov zajačej zveri. Jej JKS totiž PZ nadsadzujú, hoci v skutočnosti koeficient prírastku zajacov napr. v r. 2002 bol iba 0,25 jedinca na
jednu zajačicu. Je chybou, ak sa pred odlovom nezisťuje prírastok
a neupravuje sa podľa neho plán lovu. Z vybraných PZ, v ktorých sa vykonáva dlhodobý výskum, iba v PZ Trnava sa stabilne dosahuje prírastok nad 60 %. V revíroch PZ Lehnice a PZ Zlaté Klasy sa na neobrobených plochách zajace takmer nevyskytovali. Nezdržujú sa ani v lánoch
slnečnice a kukurice po ich chemickom ošetrení. Po žatve sa zase zajace dostávajú najmä v období sucha do požatevného šoku, lebo na
veľkých plochách nenájdu potravu. Preto by bolo vhodné založiť v takýchto revíroch políčka pre zver. Na políčku s rozlohou 3 ha, vysadenom až 48 druhmi rastlín, sa vo večerných hodinách zdržiavalo až 75
zajacov. Zo zverozdravotného hľadiska sú zajace najviac postihnuté
chorobami pečene, pľúc a obličiek. Zdravotný stav ovplyvňuje nielen
ich kondíciu, ale aj reprodukciu a tým aj prírastok. Výskumom sa tiež
zistilo, že 20 % zajačíc je neplodných.
16
Ing. P. Boleček, PZ Malženice: Počítame, že na cestách ročne
uhynie okolo 150 zajacov z nášho revíru. Okrem tlmenia líšok venujeme veľkú pozornosť zimnému prikrmovaniu zajacov. Máme dobré skúsenosti aj s osviežovaním ich krvi zazverovaním.
M. Rigo, PZ Majcichov: Štyri roky sme zajace nelovili ani nechytali, ale zameriavali sme sa na odlov líšok. Za rok sme spolu s PZ Zeleneč ulovili 68 dospelých líšok, a až potom sme začali
so zazverovaním. Na jednu lokalitu sme vypustili 20 zajacov a v nasledujúcej sezóne sme ich už začali chytať. Postupne sa nám odchyt
zvyšuje. Naďalej sa venujeme lovu líšok a je chyba, že ich intenzívnejšie nelovia aj okolité PZ. Darí sa nám vo výsadbe vetrolamov a hoci
poľné cesty majitelia priľahlých pozemkov uzatvorili, máme v revíri
v nočných hodinách strážne služby. Podarilo sa nám chytiť dvoch pytliakov, ktorí sú už aj odsúdení. Okrem zimného prikrmovania v letnom
období napĺňame vodou napájačky vo vetrolamoch.
Ing. J. Bartoš, PZ Suchá nad Parnou: Už dva roky sa nám darí
v rámci zahraničnej pomoci získavať z fondov finančné prostriedky na
výsadbu koridorov. Robíme ju zo sadbového materiálu nášho hája.
Ukazuje sa, že by ich bolo treba vysádzať v širších pásoch. Dreviny musíme ochraňovať pred ohryzom repelentmi.
Na záver Ing. J. Turza informoval prítomných o problémoch pri chytaní, komorovaní a exporte zajacov a o nákupe diviny. Zdôraznil, že
chytený živý zajac je finančne veľmi zaujímavý a zrejme ním bude aj
v budúcnosti. Z tržieb za chytené zajace si PZ môžu okrem zazverovania inou zverou, zabezpečenia krmív či strážnej služby dovoliť aj investovať do nových poľovníckych zariadení.
Účastníci prijali návrh opatrení na zlepšenie stavu zajačej populácie:
zintenzívniť spoluprácu s poľnohospodármi, zlepšiť životné prostredie
pre zver zakladaním políčok, dôsledne sa venovať tlmeniu predátorov,
najmä líšok, budovať pre zajačiu zver soľníky a napájačky, skvalitniť jej
zimné prikrmovanie a účinnejšie spolupracovať s políciou pri potieraní
pytliactva.
Ing. JOZEF HERZ, PhD.
Snímka Vladimír Gálik
STO PAMI ZVERI
S
Na prahu leta
Jún je nielen posledným mesiacom školského roka, ale tradične aj Mesiacom poľovníctva
a ochrany prírody. V škole ešte máme mnoho povinností a príjemné počasie, rozkvitnuté lúky
i voňavý les nás zase lákajú von do prírody. Ak si splníme školské povinnosti a môžeme si dožičiť vychádzku, naozaj máme čo obdivovať. V lese a na poliach vychádzajú zo svojich úkrytov
mláďatá jelenej, srnčej i diviačej zveri, vzduchom sa rozlieha spev vtáctva a bzukot najrôznejšieho hmyzu. Počas Mesiaca poľovníctva a ochrany prírody poľovníci zoznamujú verejnosť so
svojím poslaním a činnosťou, ktorá je vždy spojená so starostlivosťou o zver. Preto aj teraz tak
usilovne pracujú pri kosbe a sušení sena, ktoré bude zver potrebovať v zime. Keď sa im rozmr
hodnete pomôcť aj vy, vykonáte užitočnú prácu.
Okrem splnenia školských povinností musia členovia KMPP
myslieť aj na prípravu a účasť na okresných či regionálnych
súťažiach. Tí najlepší sa potom budú môcť zúčastniť i na celoslovenskom stretnutí Stopami zveri. Preto v pláne našej činnosti rátame s jedným podujatím v interiéri a s jednou, prípadne i dvoma tematickými vychádzkami. Počas každého stretnutia krúžku si overujeme znalosti jeho členov, aby sme mohli zostaviť trojicu, ktorej
vedomosti obstoja v súťaži s ďalšími z okresu či regiónu. V teréne tak ako vždy, pozorujeme dianie v prírode, osobitne sa učíme poznávať jednotlivé druhy vtáctva a zveri. O takomto čase je vhodné naučiť sa
kresliť panoramatické náčrtky, zbierať liečivé rastliny, stopovať zver a zopakovať si zásady prvej pomoci
MARIÁN MAZÚR
pri úraze v prírode.
Okienko vedúceho
Návšteva
vo zvernici
Myšlienka vziať
členov KMPP do danielej
zvernice
v okrese Sobrance
vznikla vlani pri zostavovaní plánu činnosti osvetovej komisie OkO SPZ Michalovce.
Stačilo
niekoľko telefonátov, určenie termínu
počas
jarných
prázdnin a mohli
sme sa vybrať na
cestu. Deti z KMPP
v našom okrese
Deti v revíri LZ Choňkovce.
28. 3. nastúpili do
avie a na návrh p.
Žofčáka sme najskôr zamierili k Zemplínskej šírave. Deti ju poznajú z letného obdobia, ale pod ľadom ju videli po prvý raz.
Zastavili sme sa v LZ Choňkovce, kde našu
„expedíciu“ privítal správca J. Vasiľ, ktorý ju
zoznámil s činnosťou závodu. Deti tam
mohli obdivovať množstvo preparátov zveri
a potom si v blízkom revíri obzrieť kŕmne
zariadenia a zverničku, v ktorej po prvý raz
zblízka mohli obdivovať diviačiu zver. Lesníci upozornili deti na stopy zveri a porozprávali im rôzne zaujímavosti zo stretnutia so
zverou. Popoludní sme navštívili danieliu
zvernicu Kárna. Len čo deti vystúpili z auta,
zazreli jelenicu s minuloročným mláďaťom.
Potichu sme postupovali do stredu zvernice, kde lesný personál smerom k nám pomaly natláčal celú čriedu danielej zveri. Deti
len stáli a nevedeli sa vynadívať na krásnych „lopatárov“ a elegantné danielice
s mláďatami. Potom stačil nepatrný pohyb
a celá črieda sa dala na útek.
Dennú vychádzku za krásami prírody sme
skončili v poľovníckej chate a potom sme sa,
bohatší o mnoho zaujímavých poznatkov, vydali na spiatočnú cestu.
JÁN SISÁK,
ved. KMPP Diana, Strážske
Viete, že...
❏ ... najviac húb v lese spomedzi zvierat skonzumuje veverica? Huby však obľubuje aj srnčia,
jelenia a diviačia zver, jež, divé králiky a zajace.
❏ ... bobor si pri obhrýzaní dreva nikdy nezadrie triesku do ústnej dutiny, lebo jej klenbu
a prednú časť jazyka má potiahnuté kožou pripomínajúcou rohovinu?
❏ ... dravé vtáky sú veľmi obetavými rodičmi
a o svoje mláďatá sa vzorne starajú? Napríklad
jastrab alebo krahulec ochraňujú svoje mláďatá
až do poslednej chvíle a to aj vtedy, keď im samotným hrozí usmrtenie.
❏ ... na uhasenie smädu dáva voľne žijúca
zver prednosť dažďovej vode pred studničnou?
Má ju radšej nielen vo forme rosy, ale aj potom,
keď už tvorí kaluže.
do
Jelenča na paši nakreslila Beatka Šantavá z Nitry.
ynovec Peťo mal päť rokov, keď sa mu po prvý
raz podarilo presvedčiť ma, aby som ho vzal so
sebou na posliedku do revíru. Jar sa už prevaľovala
do leta, všetko utešene rástlo, kvitlo, bujná zeleň rozvoniavala storakými vôňami, vo vzduchu poletovali
motýle, bzučali včely a všakovaký hmyz, v skalnatej
stráni sme zazreli jaštericu, cez cestu nám prebehla
hrdzavá veverica, takže bolo sa na čo dívať, čo obdivovať. Len na poľovnú zver sme nemohli natrafiť
a Peťo veľmi túžil na vlastné oči vidieť jeleňa, diviaka alebo aspoň nejakú malú srnu. Bolo zavčasu popoludní a zver ešte nevyšla z húštin na pašu, takže čo
ako ticho sme kráčali, na nič sme nenatrafili. Až na
Košiaroch, čo je lúka na Bukovinke v blízkosti lazníckych osád na Dúbravách. Práve tam sme vo vysokej tráve zazreli čosi červenkasté a ďalekohľadom
sme zistili, že je to mladý srnček so špicatými parožkami, ktoré mu siahali až takmer za uši.
Tak blízko
– To sú ušnice, a nie uši, – opravil ma chlapec
a začal ma prosiť, aby som srnčeka privábil, lebo by
ho chcel vidieť zblízka.
No, chlapče, hútal som, žiadaš odo mňa priveľa.
Spomenul som si, že ešte doma som mu ukazoval
niekoľko vábničiek a medzi nimi aj vábec na srnca.
Pýtal sa ma, či naozaj dokážem tými vábničkami privábiť srnca i z väčšej vzdialenosti. Nerozvážne som
vtedy prikývol, že to veru dokážem. No a Peťo nezabudol:
– Tak ho už priváb, veď to vieš!
– Lenže teraz na to nie je vhodný čas, – skúšal
som sa vyhovoriť, ale chlapča sa nedalo. Uvedomil
som si, že ak nesplním jeho želanie bude sklamaný
a ak skúsim a vábenie sa mi nepodarí, klesnem v jeho očiach. Našťastie mi napadlo čosi iné:
– Vieš čo, Peťko, ak srnec nepríde k nám, choď ty
k nemu. Ukáž svoje zálesácke skúsenosti! Plaziť sa
vieš, vo vysokej tráve to celkom isto dokážeš, – navrhol som mu a chlapec s nadšením súhlasil. Ľahol si
do trávy a začal sa rýchle šmýkať dolu svahom. Iba
chvíľami zodvihol hlavu a pozrel sa na mňa, či ide
správnym smerom. Keď trochu odbočil, rukou som
mu ukázal, či má ísť viac vpravo alebo vľavo. Mal
som radosť, že chlapec je taký šikovný a vo vysokej
tráve sa dokáže tak rýchle pohybovať. Peťovi sa podarilo priplaziť sa k srncovi ani nie na desať metrov.
To som sa už zľakol. Čo ak sa srnec splaší a skočí
rovno na dieťa? Kvôli istote som zatlieskal a zapískal. Zvuky zabrali, srnec zodvihol hlavu a plavnými
skokmi uháňal do húštiny. Peťo pomaly vstal, hľadel
za unikajúcim srncom a potom sa vyčítavo pozrel
smerom ku mne. Keď prišiel hore na chodník, povedal mi:
– Strýko, prečo si to spravil? Veď som už bol tak
blízko pri ňom! Počul som, ako hryzká trávu a keby
som bol vystrel ruku, mohol som ho chytiť za nohu.
Vieš ty, aká by to bola paráda, chytiť do holých rúk
živého srnca?
Chvíľu mi trvalo, kým som ho presvedčil, že by to
nebola paráda, ale nebezpečná situácia. Veď srnček,
aj keď je malý, má dosť síl, aby sa bránil proti nepriateľovi.
– Ale veď ja som mu nechcel spraviť nič zlé, – nedal sa chlapec. Nezapôsobilo naňho ani moje rozprávanie o tom, ako raz poľovník zo susedného revíru vystrelil na srnca a keď prišiel k úlovku, „mŕtvy“
srnec naraz vyskočil a ostrými raticami ho zranil.
V nemocnici mu potom museli pozašívať niekoľko
rán. Lenže Peťa nezaujímal zranený poľovník, ale
chcel vedieť, prečo srnec padol ako bez života a potom z ničoho nič vyskočil. Uspokojilo ho až vysvetlenie, že poľovník pravdepodobne zasiahol srnca na
chrbticu, rana zviera znehybnela, ale po chvíľke sa
spamätalo a potom sa bránilo ako vedelo – raticami.
Cestou domov chlapec mlčal. Len večer sa s nevôľou posťažoval starkej:
– Ten strýko ma pripravil o veľký zážitok. Veď
som bol už tak blízko...
ONDREJ BARTOŠ, Zvolen
17
MALÝ OZNAMOVATEĽ
PSY
UPOZORNENIE: Redakcia PaR v rubrike Psy - predaj,
resp. kúpa neuverejňuje inzeráty na predaj, resp. kúpu psov
BEZ PREUKAZU PÔVODU.
● Zlatý retriever – predám 2,5-ročnú sučku veľmi pekného exteriéru, výborná prinášačka, poslušná. ☎ 0908 417718.
2-5-03
● Predám šteniatka alpského jazvečíkovitého duriča po rodičoch výborných na diviaky. ☎ 047/4392537.
56-5-03
● Írský teriér – 4-měs. psi, O.: Šampión ČR, 5x CACIB, 7x BOB, 9x CAC, LZ
I.c., BZ I.c., M.: výb., LZ I.c., ZV I.c. všestranný pes i výborný společník.
☎ + 420 608 111 289, ČR.
84-5-0
● Predám 3,5-ročnú sučku pudelpointra, JS, CHS I.c. ☎ 0905 517327.
87-5-03
● Predám štence hrubosrstého jazvečíka. O.: Ben od Černých rytířů, diviačiar, brlohár, 2x CACIT, 2x CAC, Víť. plem., R. CAC, SV II.c., 3x MSBL I.c.,
2x MSBLJ I.c., FS MSDJ I.c., KDSJ I.c., KB 353/96, KD 149/96. M.: Cira z Úbreža, veľmi dobrá, SV-BL-MDSJ I.c., FD II.c., KB 747/2000. ☎ 0903 916050.
104-5-03
● Predám šteniatka borderteriéra. ☎ 033/7424184.
111-5-03
● Predám šteniatka velšteriérov s PP po kvalitných rodičoch.
☎ 0907 660442.
13-6-03
● Šteniatko – sučku velšteriéra, výstavne aj poľovne vynikajúci rodičia.
☎ 031/7878228.
15-6-03
● Predám šteniatka jazvečíka hrubosrstého po výborných rodičoch.
☎ 043/5823623, 0905 892757.
22-6-03
● Chovateľská stanica Rebekin dvor predá šteňatá borderteriérov. O.: Bojar z Luckinho dvora, V1, 2x CACIT, najlepší brlohár v r. 2002. M.: Kora od
Stanovského, V2. Odber začiatkom júna 2003.
☎ 035/7692675, 0908 585668.
23-6-03
● Predám šteniatka jazvečíka hrubosrstého. ☎ 0905 652735.
26-6-03
● Predám dospelé sučky hrubosrstého foxteriéra. ☎ 0905 652735. 27-6-03
● Predám 7-mesačnú sučku jagdteriéra. O.: Baron Dráhov breh, šampión SR, 3x CACIB, 4x CAC, klubový víťaz, brlohár, skúšky BL, FS, JS,
MSBL jgdt I.c., MVS jgdt II.c., M.: Aira Odreka, CAJC, CAC, R.CAC,
CACIT, brlohárka, SV, FS, BL, MSBL jgdt a MSBL I.c. ☎ 0905 266573.
28-6-03
● Chovateľská stanica Spod jedlého gaštana Modrý Kameň predá šteniatka borderteriéra s PP po kvalitných rodičoch. ☎ 047/4870391, 0904 533211.
31-6-03
● Predám šteniatka BF po kvalitných rodičoch.
☎ 052/4562121, 0905 858793, 0903 987551.
34-6-03
● Predám šteňatá weimarského krátkosrstého stavača po špičkových, poľovne vedených rodičoch. O.: JS I.c., LB I.c., SVB I.c., VZ I.c, 4x CAC, CACIB, 2x BOB, BIS, KV. M.: JS I.c., SO 4, výborná. ☎ 0902 155782.
35-6-03
● Predám ročnú sučku daxla, dobrá cena. ☎ 0908 328535.
47-6-03
● Predám šteniatka BF. O.: Gero Vandráčka, výb., PF I.c., IHF I.c. M.: Borka Ružový dvor, výb., PF II.c., IHF I.c., LS I.c. Odber jún.
☎ 057/4463128, 0907 252956.
48-6-03
● Predám šteniatka bavorského farbiara po exteriérovo a pracovne kvalitných rodičoch. Odber jún 2003. ☎ 052/4368567.
51-6-03
● Predám 3-roč. psa AJD, pripraveného na skúšky, v cene šteňaťa. Zo
zdravotných dôvodov. ☎ 0903 355081.
52-6-03
● Predám šteňatá velššpringeršpaniela. M.: VD, JS, FSMP, FD, SD I.c., O.:
V, CAC, KLS I.c. ☎ 034/6215947.
56-6-03
● Predám šteniatka hladkosrstého jazvečíka. O.: Attila, import NR, Šampión SR. M.: Augusta, výborná, FS I.c., obaja HRL I., II. Odber šteniat 1.-5.
júna. Karol Helenin, Hlavná 107, 951 93 Topoľčianky. ☎ 037/6301103.
57-6-03
● Šteniatka jazvečíka hrubosrstého po pracovne a exteriérovo výborných
rodičoch. ☎ 02/45258310.
58-6-03
● Predám šteňatá írskeho setra s PP, odber júl.
☎ 0903 022445, 032/7444157.
60-6-03
● Predám šteniatka zlatého anglického kokeršpaniela, odber koncom júna. Ďalej predám poľovne upotrebiteľnú 4-ročnú sučku anglického kokeršpaniela, FSMP I.c., výstava VD. ☎ 037/7822133.
62-6-03
● Predám šteniatka jazvečíka hrubosrstého s PP. ☎ 0903 361783. 63-6-03
● Predám šteniatka štajerského duriča. ☎ 051/4573544.
66-6-03
● Predám 3-roč. psa NKS, SV a JS I.c. ☎ 0905 338712.
68-6-03
● Medzinárodné SR+A jagteriérčatá s PP hľadajú majiteľa. ☎ 047/4823165.
73-6-03
● Predám šteniatka BF. Exteriérovo a pracovne výborní rodičia, odber
koncom júna. ☎ 051/4597373, 0907 181004.
75-6-03
● Chovateľská stanica Württemberg predá šteniatka hrubosrstého jazvečíka s PP po poľovne a výstavne vedených rodičoch. Iba vážny záujem.
☎ 0908 433546.
80-6-03
● Predám šteňatá štajerských duričov s PP. Odber jún 2003.
☎ 054/7499174, 0905 962009.
86-6-03
● Predám šteniatka slovenského kopova, rodičia hlasití. O.: Víťaz MAR
2002, diviačiar, CACIT, CACT SR. ☎ 057/4471332.
93-6-03
● Predám šteňatá jagdteriéra. O.: výborný, brlohár, BL, Shl, JS, 2xMSBL
I.c., 2x CACIT. M.: výborná, BL II.c., Shl, SFMP, SD I.c.
☎ 045/6766064, 0903 545528.
102-6-03
● Chovateľská stanica Jasenovské vodopády predá štence jagdteriérov,
BF a NDS po osvedčených rodičoch. Ing. Ján Žofčák, Jasenov 75, okr. Sobrance. ☎ 056/6596572.
104-6-03
Predám šteniatka slovenského kopova. M.: 3x CAC, SD, PF, FSMP –
všetko v I.c.. O.: výstava výborný, SD I.c. Odber možný koncom mája.
☎ 054/7393310, 0908 300755.
98-5-03
Labrador retriever – šteniatka po poľovne vedených a upotrebiteľných
rodičoch. Obaja rodičia HD o/o, plnochrupí, tmavohnedé oko. O.: Interšampión, slovenský, český a rakúsky šampión, OVVR, MFTR. M.: Výborná, OVVR, 3x JSMP-R. CACT, FSMP, NFTR, MFTR-R. CACT, všetko v 1.
cene. Predpokladaný odber šteniatok jún 2003.
☎ 0903 165474, 0904 815170.
21-6-03
Bavorský farbiar – štence, odber v júni a júli 2003. Anton Gregorovič,
902 01 Pezinok, Jiráskova ul. 6. ☎ 033/6402504.
39-6-03
ZBRANE
● Predám guľobrok Simson 7x65R 20/76, optika Zeiss 3-9x42 nová,
110 000 Sk. ☎ 0905 645552.
47-4-03
● Predám brokovú kozlicu kal. .12 Skeet, výmenné čoky, zn. Fabarm. Málo
používaná, pekná, 29 000 Sk. ☎ 0908 759728.
55-5-03
● Predám kozlicu 16/16 ZH 321, ako nová. ☎ 035/6582007.
77-5-03
● Predám kozlicu Uh. Brod 7x65R/12, puškohľady Zeiss ZF4/S, ZF6/S
s montážami na kozlicu alebo guľovnicu, malokalibrovku ZKM 452 s puškohľadom Waterprof 4x24, belgickú brokovnicu Hamerles 16/16/70 s rytinou, nábojový pás na brok. náb. kal. .16, pažbu na ZKK 600, ZG, pažbu na
guľovnicu ČZ. ☎ 054/4748449.
97-5-03
● Predám guľobrokovú kozlicu ZH 308 7x65 R/12 + náboje. Nová, ešte nepoužívaná. Cena 26 000 Sk. ☎ 0907 434379.
99-5-03
● Predám expanzné náboje 8x60, cena 55 Sk/ks. ☎ 0908 212653. 101-5-03
● Predám kozlicu s puškohľadom ZH 204 kal. 7x57R/12 s výmennou hlavňou, kal. 16/16. ☎ 032/6593716, 0908 065705.
6-6-03
● Predám brokovnicu-opakovačku MC 20 kal. .20 + rezervný zásobník.
☎ 0905 890456.
7-6-03
● Predám brokovnicu Suhl 12 Hamerles, super stav, cena 29 000 Sk a brokovnicu ZP 49 Hamerles 12, vypadané hlavne, nová tlakovka, cena
4 000 Sk. ☎ 0908 706494.
14-6-03
● Predám guľobrokovú kozlicu Brno 502.3, kal. 12/7x652 s puškohľadom
3-9x39 a výmenné hlavne 12/12, cena 32 000 Sk. ☎ 0905 814195. 29-6-03
● Predám guľovnicu Brno 98, kal. .308 W, guľovú kozlicu IŽ 94.308 W/308
W. ☎ 037/7721684.
30-6-03
● Predám guľovnicu ČZ 537 - 7x64/92, klapková montáž, celopažba, Artemis 2000 4x32. ☎ 0904 813850.
42-6-03
● Predám Bajkal 12/12 v dobrom stave, cena 8 000 Sk. ☎ 0903 355081.
53-6-03
● Predám brokovnicu IŽ 58 12/12. ☎ 0905 830075.
54-6-03
● Predám náboje 8x57 R-360, 8x56 Mannlicher Schönauer a 9,3x74 R,
všetky za 60 Sk/ks. ☎ 0908 435586. Stačí zaslať SMS.
55-6-03
A KO I N Z E R O VAŤ ?
Text inzerátu napíšte čitateľne a uveďte presnú adresu. Redakcia vám obratom zašle
poštovú poukážku, na ktorej je uvedená suma za inzerát. Váš inzerát zaradíme do najbližšieho čísla (príp. dohovoreného) až keď dostaneme z pošty potvrdenie o zaplatení
(čo trvá 7 - 10 dní). Ak posielate inzerát krátko pred uzávierkou, priložte k textu aj fotokópiu ústrižku pošt. poukážky ako doklad o zaplatení (text a ústrižok možno poslať aj
faxom). Cena textového inzerátu pre súkromných inzerentov: jedno slovo 10 Sk (za
slovo sa považuje aj predložka, spojka, PSČ, č. telefónu, č. domu). Príplatok za inzerát
na značku 100 Sk, za rámček 80 Sk, pre podnikateľov: jedno slovo 15 Sk (+ 20 %
DPH). Príplatok za inzerát na značku 100 Sk, za rámček 150 Sk. Číslo účtu: VÚB
Bratislava-mesto, 54337-012/0200.
Blahoželanie a nekrológ: za každé slovo (vrátane predložiek, spojok, skratiek) 10 Sk.
Za štandardnú fotografiu 180 Sk, za rámček 80 Sk. Texty v rubrike Blahoželáme
a v rubrike Odišli z našich radov (s uvedením iba veku a mena), ktoré nám pošlú PZ
a MO SRZ, uverejňujeme bezplatne (v prípade rubriky Blahoželáme uverejňujeme bezplatne iba jubilantov od min. veku 50 rokov). Z jednotlivých PZ a MO SRZ však nemôžeme naraz v jednom čísle uverejniť oznamy o všetkých ich členoch, ktorí počas celého
roka slávia životné jubileum.
Termíny uzávierok najbližších čísel:
číslo 7/2003: 29. mája,
číslo 8/2003: 2. júla.
PROSÍME, PÍŠTE ČITATEĽNE!
18
MALÝ OZNAMOVATEĽ
● Predám guľobrok Uh. Brod 7x65R/12, puškohľad 4x32 Zeiss 12/12.
☎ 0908 304976.
92-6-03
● Predám GB 306 ZH 5,6x50R Mag./12, puškohľad 6x42T alebo iný + výmenné hlavne 12/12, príslušenstvo, cena dohodou. ☎ 0905 312997.
94-6-03
● Predám športovú brokovnicu Fabarm. ☎ 0907 616376.
103-6-03
Predám guľobrok ZH 124 7x57R/16 + 16/16, ďalej kozlicu ZH 103 12/12, aj
výmena za malokalibrovku. Všetko v poriadku, novo brunýrovaná po TS.
☎ 0907 720180.
67-6-03
KÚPA
● Kúpim guľobrok Merkel. ☎ 0905 171954.
91-6-03
OPTIKA
● Predám nový špičkový puškohľad Sniper 4x48, dvojfarebná svietiaca
osnova, diaľkomery, laser montáž, vodotesné puškohľady, výkonné infraďalekohľady. Vidieť v absolútnej tme.
☎ 02/63832942, 0903 460303, 0905 802086.
24-1-03
● Predám puškohľad Tasco a Edenberg, rôzne zväčšenia. Záruka 100 %.
☎ 0903 560382.
17-6-03
● Predám spoľahlivý japonský puškohľad Hunter 6x40, osvedčený v praxi. ☎ 0908 232876.
64-6-03
● Predám puškohľady Tasco, Edenberg a infraďalekohľady.
☎ 0908 220399 alebo 0904 260101.
79-6-03
Kúpim staré puškohľady: ZF 4, dow, ddx, cxn, Ajack, Hensold a iné staré
ďalekohľady s nápisom Dienstglas. Dobre zaplatím – zberateľ.
☎ 0905 714017.
1-6-03
● Kúpim mladé diviaky – prasiatka. ☎ 043/5525154.
45-5-03
● Predám pozemok v peknom horskom prostredí pri Púchove, 7 000 m2,
elektrina, voda, 160 000 Sk. ☎ 0905 358702.
47-5-03
● Vypracujeme kompletnú dokumentáciu k podaniu Žiadosti o finančnú
pomoc z programu SAPARD.
☎ 02/55646703, 55423289, mobil: 0905 153086, fax: 02/55572879. 68-5-03
● Predám stanový príves SKIF. ☎ 02/55571942.
5-6-03
● Predám zariadenú poľovnícku izbu a štítky pod parohy. Cena dohodou.
Ján Chovanec, 976 65 Bacúch 10. ☎ 0904 543542.
24-6-03
● Predám terénne auto Range-rover 3,5, bez TP, 4x4, elektróny, reťaze,
klim., benzín + plyn, v dobrom TS. Cena 60 000 Sk (dohodou).
☎ 0903 205969.
36-6-03
● Predám PaR ročníky 1983-2002. ☎ 0903 312823.
45-6-03
● Srnčia ruja sa blíži a je tu opäť Devana. Osvedčené vábničky v ponuke
majstra Slovenska vo vábení zveri. Jedinečný návod na úspech a audiokazeta s hlasmi vábenia. Privábený srnec – zážitok na celý život! Overené
vábce na srnce, diviaka, šelmy, ručne zhotovené v poľovníckej cene, exkluzívne aj do parožia. O kvalitách Devany vás presvedčia výsledky v revíri. Aj dobierkou. ☎ 0907 744166.
99-6-03
To najlepšie zo sveta nožov nájdete v internetovom obchode s nožmi na
www.noziarstvo.sk alebo telefonujte a SMS-kujte na číslo 0903 152150
a zašleme vám aktuálny katalóg nožov rôznych značiek.
85-1-03
Kúpim zhody jelenie, danielie a srnčie. Tiež srnčie trofeje. Informácie:
053/4495507, 0905 613532.
7-3-03
PZ SKALICA-LES ponúka poplatkový odstrel danielov III.-IV. trieda – október r. 2003. Mobil: 0907 623353.
31-5-03
Predám programy: Encyklopédia poľovníctva (200 Sk) a Encyklopédia
poľovných psov (200 Sk). Pri objednaní obidvoch je cena 350 Sk (ceny
vrátane poštovného). SMS na ☎ 0903 129637.
64-5-03
RÔZNE
● Oprava a predaj ďalekohľadov, Boris Martinák, Royova 778, 020 01 Púchov. ☎ 0903 162204.
57-12-02
● Vykonávam činenie surových koží – diviak, líška, ovca, zajac atď. Možnosť zasielať aj poštou: Imrich Šimon, Ul. 1. mája 174, 956 22 Prašice.
☎ 0907 429300.
20-1-03
● PONÚKAM RUČNÚ KVALITNÚ PRÁCU Z ČISTÉHO REMEŇA. Pletené korbáče: furmanské, bačovské, valašské, kovbojské. Biče: volské, konské, fiakerské, jazdecké. Výborne plieskajú! Ján Reis. ☎ 046/5423064.
75-3-03
Múzeum vo Sv. Antone, osvetová komisia Slovenského poľovníckeho zväzu, redakcia Poľovníctva a rybárstva, firmy Prospect a Šomek organizujú 8. ročník celoslovenskej súťažnej
prehliadky fotografií
■
POĽOVNÍCKA FOTOGRAFIA
■
Do súťažnej prehliadky možno prihlásiť fotografie s tematikou poľovníctva na území Slovenska
– zver, poľovnícke zariadenia, poľovačky, poľovnícke strelecké súťaže, poľovnícka kynológia, poľovnícke akcie, práca s mládežou v SPZ,
poľovnícke pamiatky na území Slovenska atď.,
ktoré doteraz neboli nikde publikované.
Propozície súťažnej prehliadky:
■ čiernobiela alebo farebná fotografia mini-
■
■
Preparácia všetkých druhov európskych i afrických zvierat. Vysoká kvalita, výborné ceny. ☎ 052/4391755, 0908 478848.
46-6-03
MsO SPZ Bratislava, Haanova 19 počas Poľovníckeho dňa vo Vajnoroch
21. 6. 2003 organizuje burzu poľovníckych potrieb. Záujemcovia sa
môžu prihlásiť na telefónnom čísle 02/62410149-50.
89-6-03
málneho formátu 24x30 cm, prípadne formát odvodený od minimálneho formátu,
jeden autor môže prihlásiť maximálne 10
kusov fotografií, minimálne 3 kusy fotografií,
každá fotografia musí byť označená: názvom
záberu, menom a adresou autora,
najlepšie fotografie budú odmenené. Ceny do
súťaže venuje firma Prospect, generálny
sponzor súťaže,
osobitne budú odmenené najlepšie fotografie
mladých autorov (autorov, ktorí do dňa vyhodnotenia súťažnej prehliadky nebudú starší ako 16 rokov).
Uzávierka zaslania fotografií do súťaže
je 20. 8. 2003.
Spýtali ste sa
Vylúčenie člena PZ
Koncom minulého roka došlo k pokusu rozpustiť, resp. rozbiť naše PZ. Iniciátorom celej akcie bol predseda PZ, ktorého predtým členská schôdza poverila zastupovaním PZ pri rokovaní o obnovení zmluvy o prenájme revíru.
Vďaka súdržnosti kolektívu PZ mu ani po niekoľkých mimoriadnych schôdzach tento zámer nevyšiel, naopak – z pléna členskej schôdze vyšiel návrh
vylúčiť tohto člena z nášho PZ. Členská schôdza si tento návrh osvojila a rozhodla sa o ňom hlasovať. Za vylúčenie hlasovalo 16 členov zo všetkých členov PZ, ktorých je 25, iba dvaja boli proti a ostatní sa hlasovania zdržali.
Z uvedeného vyplýva, že podľa stanov bol člen právoplatne vylúčený, lebo
za jeho vylúčenie hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov PZ. Naše
rozhodnutie bolo však spochybnené, pretože o vylúčení vraj rozhoduje výbor
ako prvostupňový orgán a členská schôdza je orgánom odvolacím.
Preto sa pýtam: rozhodla členská schôdza právoplatne? Návrh na vylúčenie vyšiel z pléna PZ, na jeho zasadnutí a členská schôdza spontánne rozhodla o vylúčení. Podľa nášho názoru je členská schôdza najvyšším orgánom
PZ a má právo prijať takéto rozhodnutie.
B. R. z východného Slovenska
Podľa Stanov SPZ schválených na VIII. sneme SPZ došlo k podstatným zmenám
vo vylučovaní člena z PZ. Kým predtým výbor a členská schôdza PZ boli prvostupňovým orgánom a OÚ druhostupňovým orgánom, v súčasnosti podľa § 16 ods.1
bod c výbor PZ v kárnom konaní ukladá členom PZ kárne opatrenie, t. j. aj návrh na
vylúčenie člena. Členská schôdza PZ (§ 15) v tomto prípade vystupuje ako druhostupňový orgán. Podľa bodu 5, písm. c súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov PZ je potrebný na vylúčenie člena z PZ na základe návrhu výboru PZ a podľa bo-
Adresa: Múzeum vo Sv. Antone, 969 72 Svätý
Anton.
Vyhodnotenie súťažnej prehliadky odbornou
porotou: do 25. 8. 2003
Fotografie hodnotí porota, ktorej predsedom je
profesionálny fotograf so znalosťou prírody
a poľovníctva.
Odmenené fotografie a fotografie, ktoré odporučí odborná porota, budú vystavené vo
výstavných priestoroch Múzea vo Sv. Antone.
Slávnostné vyhlásenie výsledkov súťažnej
prehliadky sa uskutoční 6. 9. 2003 o 13. h v rámci Dní sv. Huberta vo Svätom Antone.
Prípadné ďalšie použitie fotografií je možné len
po dohode s autorom.
du 5 písm. d rozhoduje aj o zamietnutí odvolania proti kárnemu rozhodnutiu vynesenému výborom PZ.
Podľa toho, čo uvádzate, nebolo vaše rozhodnutie spochybnené, ale nebolo
v súlade s platnými Stanovami SPZ. Preto v tomto prípade členská schôdza napriek
väčšine hlasov všetkých členov PZ nerozhodla právoplatne. O vylúčení môže hlasovať znova, ale návrh musí podať výbor PZ.
Máme platné stanovy PZ?
Obraciame sa na vás s nasledovným problémom: je možné, aby po schválení nových Stanov SPZ platili v poľovníckom združení vlastné stanovy PZ,
zaregistrované na Ministerstve vnútra SR v r. 1996? Podľa nich po obnovení
poľovníckeho združenia zakladajúci členovia zložili členský vklad v rôznej
výške, pričom jeden člen vložil vklad vo výške 60 000 Sk, čomu zodpovedá 60
hlasov pri hlasovaní. Všetci ostatní členovia majú zložený vklad v celkovej
hodnote 39 000 Sk, čomu zodpovedá 39 hlasov pri hlasovaní. Počet hlasov
PZ je obmedzený na sto. Podľa nových stanov o činnosti rozhoduje členská
schôdza po hlasovaní nadpolovičnou väčšinou členov, čo v danom prípade
nie je možné vzhľadom na uvedený počet hlasov.
Poľovník zo západného Slovenska
Podľa § 11, ods. 4 Stanov SPZ podmienkou vzniku PZ a jeho začlenenia do organizačnej štruktúry je: a) prijatie stanov a uznanie záväznosti Stanov SPZ, b) rozhodnutie predstavenstva OkO (RgO) SPZ o začlenení do organizačnej štruktúry
SPZ.
Ak vaše PZ spĺňa uvedené podmienky, musí sa riadiť Stanovami SPZ, podľa ktorých každý člen bez ohľadu na výšku vkladu do PZ má pri hlasovaní jeden hlas.
jh
19
P RO B L É M
NATURA 2000: bude v SR na ploche 1 393 580 ha výrazne
obmedzený výkon práva poľovníctva a hospodárenie na lesnom
a poľnohospodárskom pôdnom fonde?
Pápežskejší než pápež
Ing. MARIÁN ŠEBO
Európska únia prijala a realizuje vynikajúci projekt, zameraný na medzinárodnú ochranu
sťahovavého vtáctva a biotopov voľne žijúcich druhov. Natura 2000 je názov sústavy
chránených území členských štátov EÚ, ktorej cieľom je zachovať prírodné dedičstvo
významné pre celý európsky kontinent. Predstavuje sústavu chránených území európskeho
významu, vyhlásených na ochranu vzácnych alebo ohrozených biotopov, živočíchov a rastlín.
Členské štáty (a po vstupe do EÚ aj SR) sa pri tvorbe tejto sústavy riadia záväznou
legislatívou, ktorej základ tvoria dve smernice:
– smernica Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov, tzv. vtáčia smernica,
– smernica Rady č. 92/43/EHS o ochrane biotopov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich
rastlín, tzv. smernica o biotopoch.
Sústavu Natura 2000 tvoria dva typy území – chránené vtáčie územia a územia ochrany biotopov a druhov. Smernica o vtákoch chráni všetky pôvodné európske druhy počas celého ich života (vajcia, mláďatá
a hniezda) na celých ich migračných ťahoch a trasách.
Na chránených územiach by mala byť ochrana druhov
a biotopov nadradená nad všetky ostatné ľudské činnosti, čo však neznamená ich úplne vylúčenie. Obmedzenia sa majú týkať používania hnojív, pesticídov
a spôsobu hospodárenia. Straty spôsobené týmito obmedzeniami sa majú kompenzovať v súlade s platnými
právnymi predpismi. V rámci Slovenska majú tvoriť súčasné chránené územia (národné parky, CHKO a pod.
– sú už vyhlásené na 23 % rozlohy SR) významnú časť
navrhovaných chránených vtáčích území (CHVÚ). Základom starostlivosti má byť aktívna ochrana chránených území aplikáciou vhodných spôsobov hospodárenia (poľnohospodárstvo, lesné a vodné hospodárstvo), ktoré budú integrované aj do iných plánov rozvoja. V rámci programu LIFE možno získať finančnú podporu na vytváranie sústavy Natura 2000, na spoluprácu a konzultácie s vlastníkmi, monitoring, prenájom
a odkúpenie pôdy na účely ochrany prírody a pod.
Program je vynikajúci a jeho všeobecné zásady určite vyvolajú u každého lesníka, poľovníka a milovníka
prírody pozitívnu reakciu. Lenže to by sme neboli my
Slováci, keby sme nechceli byť európskejší než EÚ
a pápežskejší než pápež. Napokon, posúďte sami.
ZÁKAZY, SAMÉ ZÁKAZY...
Jednotlivé členské štáty európskej pätnástky vyhlásili v rámci svojich krajín chránené vtáčie územia
(CHVÚ) na ploche od 1,6 % (Francúzsko) až po
24,1 % (Holandsko) v priemernom 9,5-percentnom
pokrytí z celkovej rozlohy štátu a s priemernou výmerou CHVÚ 8 117 ha (pozri tab. č. 1).
Ministerstvo životného prostredia SR na základe
podkladov mimovládnej organizácie Spoločnosť na
Tab. 1 Rozloha chránených vtáčích území
(CHVÚ) v členských štátoch EÚ a rozloha
navrhovaných CHVÚ na Slovensku
Členský štát
Počet
CHVÚ
Belgicko
36
Dánsko
111
Nemecko
448
Grécko
110
Španielsko
303
Francúzsko
117
Írsko
109
Taliansko
342
Luxembursko
13
Holandsko
79
Rakúsko
83
Portugalsko
47
Fínsko
451
Švédsko
403
Veľká Británia
233
EÚ 15
2 827
Slovensko
45
20
Celková rozloha
CHVÚ v km2
4 313
9 601
27 058
8 111
61 832
8 989
2 236
13 707
160
10 000
12 080
8 468
27 500
24 892
13 115
229 480
13 936
% pokrytie
z rozlohy štátu
14,1
22,3
7,6
4,1
12,2
1,6
3,2
4,6
6,2
24,1
14,4
9,2
8,1
5,5
5,4
9,5
28,4
ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS) navrhlo do sústavy chránených vtáčích území v našom malom štáte
45 území s celkovou výmerou 1 393 580 ha, čo predstavuje 28,4 % z plochy SR. Výmera navrhovaných
CHVÚ má zväčša niekoľko desiatok tisíc ha, pričom
najväčšie navrhované CHVÚ Volovské vrchy má mať až
128 014 ha. Rozsah navrhovaných CHVÚ je taký obrovský (priemerná výmera navrhovaného CHVÚ je až
30 968 ha), že s už existujúcimi CHÚ (národné parky,
CHKO, štátne prírodné rezervácie a pod.) sa prekrýva
len na ploche 48,4 %. V praxi to znamená, že na ploche 51,6 % (719 087 ha) zasahujú navrhované CHVÚ
do doteraz osobitne nechránených území (pozri tab.
č. 2).
Navrhovaný materiál o vyhlásení CHVÚ je v súčasnosti v pripomienkovom medzirezortnom konaní
a v najbližšom období ho MŽP SR predloží na schválenie vláde SR. Zároveň so schválením jednotlivých
CHVÚ uloží vláda ministrovi životného prostredia zaslať
národný zoznam navrhovaných CHVÚ Európskej komisii. Odo dňa schválenia tohto zoznamu sa navrhnuté
CHVÚ považujú za vyhlásené chránené vtáčie územia,
s celkovým dosahom na posudzovanie zásahov do životného prostredia, obmedzením lesohospodárskej
a poľnohospodárskej činnosti a výkonu práva poľovníctva.
Z uvedených dôvodov sa nám návrh predkladaný
MŽP SR SR javí ako nekompletný a núka množstvo nevyjasnených otázok:
● Prečo máme na Slovensku aj za súčasnej legislatívy
pomerne silné populácie voľne žijúcich druhov, ktoré sú inde v Európe ohrozené alebo úplne vyhubené?
● Nepričinili sa o zachovanie týchto druhov a ich biotopov práve slovenskí lesníci a poľovníci?
● Prečo máme vyhlásiť CHVÚ na percentuálne niekoľkonásobne väčšej ploche štátu než členské štáty EÚ, ktoré k ochrane sťahovavého vtáctva pristupujú zodpovedne, ale realisticky (Francúzsko
1,6 %, Taliansko 4,6 %, V. Británia 5,4 %, Švédsko
5,5 % a pod. z celkovej rozlohy štátu)?
● Zriaďujú aj okolité štáty na migračných trasách sťahovavého vtáctva CHVÚ vo väčších výmerách?
● Prečo majú byť na vyhlásených CHVÚ zavedené neúmerne tvrdé opatrenia, smerujúce k ohrozeniu lesohospodárskej i poľnohospodárskej činnosti a obhospodarovania poľovných revírov?
● Prečo majú navrhované opatrenia sťažiť realizáciu
zverozdravotných opatrení – tlmenie KMO a besnoty?
● Prečo majú mať užívatelia PR, ktorí boli doteraz hrdí,
že v ich revíri hniezdia chránené druhy, obavy z vyhlásenia CHVÚ a zákazu výkonu práva poľovníctva?
● Prečo nikto neprerokoval s vlastníkmi a subjektami
hospodáriacimi na dotknutom PPF a LPF dosah vyhlásenia CHVÚ?
● Má štát dostatok finančných prostriedkov na úhradu
škôd, vzniknutých obmedzením hospodárenia na
ploche takmer 1,4 mil. ha?
● Má štát finančné prostriedky na výkup pozemkov,
na ktorých má byť priritou zachovanie biotopov,
migračných trás sťahovavého vtáctva a pod.?
PRIPOMIENKY SPZ
Ústredie SPZ v úzkej spolupráci s komisiou pre poľovníctvo a životné prostredie SPZ pripomienkovalo
predkladaný návrh v rámci medzirezortného konania
na MP SR, s dôrazom na nasledujúce aspekty:
– zredukovanie výmery navrhovaných CHVÚ na plochu už vyhlásených CHÚ,
– obmedzenie zákazu výkonu práva poľovníctva len
na dobu hniezdenia v pásmach I,
– zrušenie zákazu výkonu práva poľovníctva v pásmach dutinových hniezdičov,
– zrušenie zákazu stavby posedov a chodníkov
v ochrannom pásme II alebo jeho redukcia len na dobu hniezdenia,
– vyhlásenie CHVÚ konzultovať s vlastníkmi, užívateľmi a všetkými dotknutými subjektami,
– CHVÚ sťahovavých druhov vyhlasovať v SR len
v prípade, že aj susedné štáty zriadia na migračných
trasách CHVÚ väčšieho rozsahu,
– kvantifikáciu nákladov na úhradu škôd vzniknutých obmedzením užívania pozemkov, prípadne nákladov na výkup pozemkov chránených biotopov do vlastníctva štátu.
NATURA 2000 je významný celoeurópsky projekt
zameraný na ochranu sťahovavých vtákov a biotopov
ohrozených voľne žijúcich druhov. V praxi ho však musíme realizovať v koordinácii s členskými štátmi EÚ
a s prihliadnutím na možné negatívne dosahy na samotné chránené populácie, výkon práva poľovníctva
a zabezpečenie ďalších ochranárskych, národnohospodárskych a zverozdravotných hľadísk.
Tab. 2 Navrhované CHVÚ a ich prekryv
so súčasnou sústavou
chránených území v SR
P. č. Názov
Plocha
územia
(ha)
1. Boheľovské rybníky
110
2. Bukovské vrchy
43 320
3. Cerová vrchovina
31 183
a Rimavská kotlina
4. Čergov
42 495
5. Dolné Považie
35 907
6. Dubnické štrkovisko
60
7. Dunajské luhy
18 344
8. Horná Orava
66 162
9. Chočské vrchy
20 435
10. Košická kotlina
19 008
11. Kráľová
1 206
12. Laborecká vrchovina 107 736
13. Lehnice
2 660
14. Levočské vrchy
52 914
15. Liptovská Mara
965
16. Malá Fatra
71 481
17. Malé Karpaty
55 764
18. Medzibodrožie
35 754
19. Miloslavov
4 858
20. Morava
28 486
21. Muránska planina
28 991
a Stolické vrchy
22. Nízke Tatry
96 951
23. Ostrovné lúky
8 729
24. Parížske močiare
590
25. Poiplie
9 235
26. Poľana
37 669
27. Pusté Úľany – Zeleneč 21 240
28. Senné
1 490
29. Slanské vrchy
63 904
30. Sĺňava
691
31. Slovenský kras
40 616
32. Slovenský raj
22 160
33. Strážovské vrchy
59 586
34. Sysľovské polia
1 933
35. Špačince – Nižná
13 478
36. Štúrovsko
1 210
37. Tatry
54 717
38. Tribeč
24 540
39. Trnavské rybníky
74
40. Veľká Fatra
60 480
41. Veľkoblahovské
93
rybníky
42. Vihorlat
53 944
43. Volovské vrchy
128 014
44. Východoslovenská
rovina
24 544
45. Žitavský luh
124
Spolu
1 393 580
Prekrytie
CHÚ (%)
0,0
98,8
48,95
0,6
0,3
0,0
55,5
95,8
11,0
0,4
0,0
23,6
0,0
0,1
0,0
54,9
86,4
44,4
0,0
47,6
73,3
99,5
9,9
36,2
1,0
55,9
0,3
24,8
1,8
53,2
90,9
99,5
47,8
0,0
0,0
0,4
96,9
68,2
93,5
93,2
0,0
32,1
5,1
0,0
52,6
48,4
CHOVATEĽSKÉ PREHLIADKY
Zvyšovať úživnosť revírov
Prehliadka a bilancia
Aj tohtoročná chovateľská prehliadka v Prievidzskom okrese, ktorá sa konala v Kultúrnom dome Kanianka, dobre splnila svoje poslanie, spočívajúce v posúdení správnosti odstrelu trofejovej zveri. Takisto splnila aj svoju náučnú, kultúrnu a spoločenskú
funkciu. V dňoch 19. až 24. 3. poľovnícka aj ostatná verejnosť mala možnosť zhliadnuť
239 jeleních trofejí, 139 srnčích, 36 danielich, 13 muflónich a 59 diviačich trofejí.
Z predložených trofejí získali zlatú medailu iba jedny diviačie kly. Potvrdilo sa tak, že na
skvalitnenie predovšetkým chovu jelenej zveri nestačí len zákaz lovu istej vekovej triedy, ale treba venovať väčšiu pozornosť zvyšovaniu úživnosti revírov a cieľavedomej starostlivosti o biotop zveri. Jednou z možností bude aj skultivovanie lúk na kvalitné pastevné plochy, na ktorých si bude môcť nájsť kvalitnú pašu počas celého roka. Ďalším
poučením z tohtoročnej prehliadky je, že jednotlivé trofeje musia byť pred hodnotením
označené len číslami a nie menami lovcov, aby hodnotenie bolo čo najspravodlivejšie.
ĽUBOSLAV BUZNA, predseda PS Lazany a Poruba
Tak ako v predchádzajúcich rokoch, aj tohto roku v dňoch 20. až 23. 3. usporiadala RgO SPZ Senica chovateľskú prehliadku trofejí ulovených v revíroch okresov Senica
a Myjava. Bola spojená s výstavou detských kresieb a ručných prác Príroda očami detí, ktorú pripravili materské a základné školy spolu so základnými umeleckými školami
Senického okresu. Tak poľovníkov ako aj ostatnú verejnosť zaujímalo aj hodnotenie
trofejí, z ktorých zlatou medailou boli ocenené: 1 jelenia, 1 danielia, 2 líščie trofeje
a 1 jazvečia lebka. Striebornú medailu získali 1 jelení zhod, 1 danielia, 1 muflónia, 1
srnčia, 1 diviačia trofej a 1 jazvečia lebka. Bronzové medaily boli udelené 4 jelením trofejam, 1 srnčej, 1 muflónej, 7 diviačim a 10 líščím.
V posledný deň prehliadky sa konal aktív predsedov a poľovníckych hospodárov
Myjavského a Senického okresu. Okrem iného sa na ňom bilancovala uplynulá sezóna
z pohľadu plnenia plánu lovu. Konštatovalo sa, že v revíroch regionálnej organizácie
bolo ulovených 121 jedincov jelenej zveri, 52 danielej, 37 muflónej, 1 041 srnčej
a 722 jedincov diviačej zveri. Okrem toho sa ulovilo 428 zajacov a 1 880 bažantov. Živých zajacov bolo odchytených 123. S výnimkou diviačej zveri sa nesplnil plán lovu ani
jedného druhu zveri. Na aktíve informoval prítomných riaditeľ RVPS Senica MVDr. A.
Žúrek o zdravotnom stave zveri a dobrých výsledkoch orálnej vakcinácie líšok proti
besnote. Oboznámil ich aj s núdzovými opatreniami štátnej veterinárnej správy zameranými proti šíreniu KMO. Aktuálne informácie doplnil zástupca Požiarneho zboru v Senici, ktorý sa obrátil na prítomných so žiadosťou, aby pomohli znižovať nebezpečenstvo
vzniku lesných požiarov.
JOZEF BACHRATÝ, tajomník RgO SPZ Senica
V Krupine dominovala kvalita
Už po siedmy raz sa 28. až 30. 3. v Kultúrnom stredisku v Hontianskych Nemciach
konala chovateľská prehliadka trofejí z Krupinského okresu. Členovia zo sedemnástich
PZ predložili 258 trofejí, ktoré posúdila odborná komisia pod vedením Ing. A. Macka.
Od vzniku Krupinského okresu mala prehliadka počtom i kvalitou trofejí doteraz najvyššiu úroveň, veď z predložených trofejí 53 (12,8 perc.) bolo ocenených medailami, no
20 trofejí bolo označených ako výsledok nesprávneho odstrelu.
Zlatou medailou bola ocenená trofej jeleňa, ktorého v revíri PZ Gregor ulovil Ing. S.
Húroš. Zlato získali aj lopaty dvoch danielov, z nich jedného ulovil J. Majer v revíri PZ
Rykynčice a druhého v J. Šimko v revíri PZ Cerovo. V uplynulej sezóne jedného zlatého
srnca ulovil A. Cigler v revíri PZ Chyžištie Hontianske Nemce. Bohatšia úroda zlatých
medailí pochádzala z úlovkov muflónov, ktoré ulovili M. Riečan v PZ Hontianske Tesáre, J. Paál v PZ Cerovo, V. Toman v PZ Drieňovo a J. Wahlandt a J. Karásek v PZ Ladzany. Z 23 predložených diviačich trofejí 3 získali striebornú a 5 bronzovú medailu.
Z líščích lebiek jedna bola ocenená striebornou medailou, z jazvečích jedna striebornou a dve bronzovou medailou.
Najviac trofejí predložilo na prehliadku PZ Gregor Ladzany – 29 a z nich 10 získalo
niektorú z medailí. Spomedzi nich zaujalo najmä parožie 13-ročného zlatého jeleňa pri
ktorom boli vystavené i jeho zhody za posledné štyri roky.
Správcom výstavy bol G. Wahlandt a návštevám školskej mládeže poskytovali odborný výklad J. Chlpáň a P. Keľha. Počas výstavy sa premietali videofilmy a záujemcovia si mohli kúpiť katalóg predložených trofejí. Tak ako po minulé roky, objekt s trofejami strážili členovia PZ Chyžištie Hontianske Nemce.
PAVOL KEĽHA, Medovarce
Expozícia jeleních trofejí na regionálnej chovateľskej prehliadke v Senici.
Pytliaci a neporiadok v revíri
Ani novelizácia trestného činu pytliactva ešte neodradila všetkých nepoctivcov od ich výčinov v našich revíroch. 21. marca 2003 som sa vybral do poľovného revíru nášho PZ Veľké Blahovo, okr. Dunajská Streda. Počas posliedky
som len niekoľko metrov od cesty v malom lesíku vedľa kanála našiel uhynutú
asi polročnú srnu. Úbohá, smutne zišla zo sveta: pytliak ju strelil do zadnej časti stehna guľovnicou alebo es-ballom a zrejme sa mu zdalo, že sa ju neoplatí dohľadať a predať. Fakt, že srna sa potom musela dlho trápiť, pytliaka zrejme netrápil.
A takto devastujú životné prostredie ľudia, ktorí myslia len na seba, t. j. na
čistotu svojho bytu, svojho domu alebo dvora. Čo nepotrebujú – vyhadzujú alebo vyvážajú do poľa, do lesa... Veľmi nás mrzí, že aj hlboká strž remízky, ktorá
je takmer jediným úkrytom zveri v našom PZ Veľké Blahovo (na snímke) a kde sú
aj kŕmidlá, sa rýchle mení na smetisko. Na koho neplatia zákony? A kde sú
ochrancovia prírody?
TIBOR BURGER, Veľké Blahovo
Ceny od 13 000,- Sk s DPH
21
ŽIVOT V REVÍROCH
Vo Vajnoroch pripravujeme Poľovnícky deň
Mestská organizácia SPZ v Bratislave spolu s členmi svojej osvetovej komisie uvažovali o formách, ktoré by zaujímavým spôsobom priblížili poľovníctvo verejnosti a v tejto súvislosti sa rozhodli 21. júna usporiadať Poľovnícky deň. Bude sa konať v mestskej
časti Vajnory a vďaka pochopeniu starostky Anny Zemanovej a predsedovi tamojšieho
Poľnohospodárskeho družstva Ing. Mariánovi Bruderovi sme zostavili zaujímavý
program. Začne sa slávnostným alegorickým sprievodom poľovníkov a omšou v kostole Panny Márie Sedembolestnej a pokračovať bude v amfiteátri Pod lipami. Návštevníci zhliadnu program, v ktorom vystúpia profesionálni umelci a akiste ich pobavia aj
súťaže vo varení poľovníckeho guláša a iných špecialít. Nepochybne bude záujem aj
o súťaž Miss Diana a Mr. Hubert, na ktorej sa môžu zúčastniť všetci, ktorí majú predstavu, ako by mali vyzerať Diana a Hubert, pričom každý môže uplatniť vlastnú fantáziu
(predpokladáme, že jednotlivé PZ vyšlú do súťaže svojich reprezentantov). Do programu bude zaradené aj hodnotenie kvality vín a destilátov pestovateľov z radov poľovníkov.
Organizátori Poľovníckeho dňa pozývajú na toto podujatie aj všetkých slovenských
výrobcov poľovníckych odevov, ktorí tu môžu predviesť svoje výrobky a ponúknuť ich
na predaj. Naše pozvanie platí aj pre výrobcov poľovníckych šperkov, doplnkov, pre
rezbárov, kovotepcov, nožiarov a pod. Osobitný priestor bude vyhradený pre poľovnícku burzu, na ktorej každý môže ponúknuť všetko zo svojich „prebytkov“, pričom tým,
ktorí nemajú obchodného ducha, pomôžu predávať organizátori podujatia. Jednotlivé
PZ bratislavskej mestskej organizácie môžu počas Poľovníckeho dňa vystavovať svoje
najzaujímavejšie trofeje. Program obohatí aj súťaž vo vábení jeleňov. Strelecká komisia
MsO SPZ v spolupráci s Klubom histórie slovenského poľovníctva a so Sekciou poľovníckych historických zbraní usporiada Majstrovstvá Slovenska v streľbe z historických
palných zbraní a súťaž v streľbe z poľovníckych mechanických zbraní. Pestrú programovú ponuku doplnia sokoliari ukážkami výcviku pernatých dravcov. Od bratislavských
kynológov očakávame, že navštívia Poľovnícky deň aj so svojimi zverencami a predstavia tak širokú škálu plemien psíkov, ktoré chovajú.
Pozývame všetkých poľovníkov a ich rodiny, ale aj ostatnú verejnosť, aby navštívili
Poľovnícky deň vo Vajnoroch – bude to zaujímavé podujatie.
Mgr. JURAJ TOKÁR
Stále veľa líšok
Vlaňajšia poľovnícka sezóna nebola najlepšia napriek tomu, že jarné kmeňové stavy
malej zveri v revíri nášho PZ Kunov-Vinohrady boli uspokojivé. Do jesene z nej totiž veľa ubudlo, zato líšok – pribudlo. Väčšie počty líšok dokážu v revíri narobiť aj viac škody
predovšetkým na malej, ale i srnčej zveri. Preto sme vlani na jeseň nemohli splniť ani
plánovaný odchyt zajacov, o odstrele už ani nehovoriac. Ak chceme, aby sa stavy malej zveri ako-tak spamätali, musíme tlmiť vysoké počty líšok. Tohto roku sa našim členom J. Havlovi, B. Ňukovičovi, M. Jonášovi a M. Hučkovi podarilo uloviť osem líšok,
pričom im významne pomohol jagdteriér. Na snímke sú spomenutí členovia s dvoma
úlovkami.
JÁN HAVEL, Senica
Kto pomáha pytliakom?
Komu prekážal posed?
Výbor nášho PZ Kurinec so sídlom v Rimavskej Sobote zorganizoval brigádu, počas
ktorej sme odstraňovali škody spôsobené tzv. ochrancami prírody. Stáva sa totiž, že
čoraz častejšie nachádzame v revíri zničené poľovnícke zariadenia a naposledy neznámym páchateľom padol za obeť kazateľnicový posed v časti Strelnica. Namiesto zničeného posedu dvanásťčlenná skupina postavila dva nové. Stáli nás materiál i čas a dúfame len, že nebudú prekážať tým, ktorí ochranu zveri vidia v ničení práce iných.
JÚLIUS TELEK, Rimavská Sobota
Občas sa zamýšľam, čo bolo príčinou, že ako jediný z našej rodiny som sa stal poľovníkom. Ako dieťa som chodieval na prázdniny do malej dedinky Podskalie, kde som
so strýkom Jožom, ktorý bol poľovníkom, prežil veľa pekných chvíľ v prírode. Od neho
som si vypočul aj množstvo poľovníckych príhod a zážitkov a od neho som sa po prvý
raz dozvedel, že poľovníci nielen lovia, ale najmä chránia zver a starajú sa o ňu. Takže
strýkovi vďačím za to, že som sa dôverne zoznámil s prírodou, z ktorej človek môže
čerpať vždy novú silu. Žiaľ, dnešné poľovníctvo má veľa nežičlivcov. Už neraz som si
sadol k stolu, aby som na papier dal svoje rozhorčenie nad vandalmi, ktorí ničia prácu
našich rúk.
V revíri nášho PZ Devínska Kobyla nám vandali už neraz vykradli poľovnícku chatu,
zvalili prístrešky, spílili posedy a napísali nezmyselné odkazy o „zabijakoch zveri“ a jej
„vraždení“. Keď si predstavím, koľko práce nám dalo vybudovať všetky zariadenia v revíri, ktoré zničili tzv. ochrancovia prírody, zmocní sa ma zlosť alebo beznádej. Ako postupovať proti ničiteľom, ktorí sa pasovali za jediných „ochrancov“ zveri? Neuvedomujú
si, že napríklad taký zničený posed uvítajú pytliaci? Z povaleného posedu ich predsa
nikto nemôže pozorovať ani usvedčiť. V poslednom čase sa obhajuje právo majiteľov
psov vodiť ich do lesa, právo bicyklovať sa v lese, či preháňať sa po ňom v džípoch...
Každý má právo robiť si v lese čo chce, iba poľovníkovi niekto bráni vykonávať jeho
ušľachtilé poslanie spočívajúce v starostlivosti o zver. Áno, poľovník aj loví, no len podľa prísnych pravidiel a len vtedy, ak sa mu podarí zveľadiť stavy zveri. Mali by sme preto častejšie oboznamovať verejnosť s našou prácou i poslaním. A ak sa niektorý spomedzi nás dopustí chyby, poukážme na ňu, nič si pred sebou nezakrývajme. Možno by
bolo vhodné stretnúť sa i s tými, ktorí si o nás myslia len to najhoršie a vysvetliť im,
v čom sa mýlia. Aby si uvedomili, že svojím počínaním proti poľovníkom pomáhajú vlastne – pytliakom. Veď ak poľovníci nebudú chrániť zver v zime či v lete, ľahšie padne za
obeť tým, ktorí v nej vidia iba zdroj zisku.
Ing. PAVEL GAJDOŠÍK, Bratislava
Spílený posed pod Barančičkiným lesom.
V sezóne 2002/2003 sme v revíri nášho PZ Breza Sasinkovo-Kľačany ulovili deväť
líšok, ktoré nám robia veľké škody na malej a srnčej zveri. Na snímke sú členovia PZ
J. Kollár, M. Polačik, S. Fulír a A. Imberger, ktorí v priebehu jedného dňa ulovili štyri líšky.
JOZEF KOLLÁR, Kľačany
22
ŽIVOT V REVÍROCH
Zazverovanie danielmi
Na základe dlhodobej koncepcie rozvoja poľovníctva
v Zemplínskych vrchoch naše PZ Bodrog Ladmovce zakúpilo štyri jedince danielej zveri. Pochádzajú zo zvernice v Rozhanovciach a najskôr sme ich umiestnili v karanténe a až potom vypustili do voľnej prírody. Na snímke pri vypúšťaní zveri do karantény (zľava) poľovnícky
hospodár J. Szaniszló, kynologický referent Š. Bárany
ml., tajomník PZ Ľ. Laczkó a predseda PZ Š. Bárany st.
O vypustenú zver sa chceme vzorne starať a dúfame, že
sa jej v našom revíri bude dobre dariť.
JÁN SZANISZLÓ, PZ Bodrog
Akcia Šípková Ruženka
Keď revír niektorého združenia tak, ako aj nášho
PZ Kokava I, má viac lesa ako ornej pôdy, dokáže si
zver v čase dozrievania obilia vziať z úrody poriadny
diel. Pochopiteľne, poľnohospodári tým nie sú nadšení a aj keď každoročne robíme rôzne odplašovacie
akcie, škodám na úrode spôsobeným zverou nedokážeme celkom zabrániť. No pretože s poľnohospodármi si chceme udržať dobré vzťahy, vždy sa usilujeme
škody kompenzovať. Namiesto finančného odškodnenia (lebo peňazí veru nemáme) ponúkame vlastnú
prácu. Aj vlani sme sa rozhodli vyčistiť pasienok v užívaní PD v Kokave nad Rimavicou. Čistenie pasienkov
ktorýsi z našich romantickejšie založených členov na-
zval „akciou Šípková Ruženka“. Pasienky boli totiž zarastené nielen burinou, ale aj množstvom najrôznejších kríkov. Keď sme sa pustili do ich čistenia naozaj
to vyzeralo, že chceme z hustej spleti šípových
a iných kríkov vyslobodiť rozprávkovú Šípkovú Ruženku. Na brigádu prišli všetci naši členovia, ktorí sa
vlastnými pracovnými nástrojmi – kosami, sekerami či
kosákmi – dali do boja s vysokou a hustou vegetáciou. Po skončení potom pasienky vyzerali ako „odkliate“ – čisté, ozdravené a súce na pastvu. Potvrdilo
sa, že naši poľovníci sa neboja práce a vďaka tomu
naďalej trvajú naše dobré vzťahy s poľnohospodármi.
Na snímke sú členovia nášho PZ pri oddychu počas
čistenia pasienka.
J. S., Kokava nad Rimavicou
Odkiaľ doputoval?
Kynologický referent nášho PZ Malenica Slopná-Trstie Peter Hlaváč vlani 12. septembra pri rannej posliedke ulovil jeleňa II. vekovej triedy – nepravidelného osmoráka. Zaujal ho predovšetkým svojou deformovanou
pravou vetvou. Podľa všetkého deformácia parožia
vznikla ako dôsledok mechanického poškodenia pučnice, ktorá bola vylomená. Pretože tohto jeleňa s nápadným parožím dovtedy nikto v našom revíri nevidel, bolo
by zaujímavé zistiť, odkiaľ k nám doputoval, čo sa nám
však doteraz nepodarilo.
JÁN HLAVÁČ ml., Slopná
Dve kategórie súťaže
o poľovnícky šperk
Klubu histórie slovenského poľovníctva sú známe
problémy pri vyhodnocovaní súťaže o poľovnícky šperk,
ktorá sa koná každoročne počas Dní sv. Huberta vo
Svätom Antone. Doteraz sa posudzovali spoločne šperky zo všetkých druhov materiálu, čo účastníci súťaže
oprávnene kritizovali ako nespravodlivé. Preto od tohto
roku budú práce prihlásené do súťaže rozdelené do
dvoch kategórií: šperky z drahých a iných kovov a šperky z ostatných materiálov (parožie, drevo, koža). Prosíme našich tradičných i nových výrobcov šperkov, aby
akceptovali uvedené rozhodnutie Klubu histórie slovenského poľovníctva a dúfame, že vďaka nemu sa posudzovanie a rozdelenie cien stane objektívnejšie.
MAGDA ZVARÍKOVÁ,
predsedníčka komisie pre hodnotenie šperkov
Záľuba alebo zárobok?
Len čo do revírov zavíta jar, je v nich po pokoji. Do lesov sa vyroja ľudia, jednotlivci alebo už aj celé skupiny,
a hľadajú zhody. Niektorých možno naozaj vedie zberateľská záľuba, iných zase vidina zárobku, veď kilogram
parohoviny možno predať za celkom slušnú sumu (za
dvoj-trojkilový paroh je to aj vyše tisícky). Vykupovačov
je dosť a pri súčasnej vysokej nezamestnanosti sa tomu
ani nemožno čudovať. Isté však je, že po zime vyčerpanú zver kvôli tomu neustále niekto vyrušuje a preháňa,
takže sa ani nemá čas v pokoji napásť. Hľadačov zhodov z roka na rok pribúda a je priam nemožné dokázať
niekomu, že nenašiel paroh iba náhodou pri prechádzke lesom. Aj preto sa zdá, že tento neduh len tak nevymizne. Ako poľovníci môžeme iba vo verejnosti šíriť
osvetu: zver potrebuje pokoj a je škodlivé ju neustále vyrušovať.
MILAN ŠIMO, Prievidza
Lepšie chrániť revír
Pomoc lesom
V našom PZ Holica Leštiny, okres Dolný Kubín rok
čo rok orientujeme svoju brigádnickú činnosť na pomoc
štátnym lesom a urbárskym spoločenstvám. Vlani sme
napríklad odpracovali stovky hodín na príprave pôdy pre
výsadbu ihličnatých a listnatých sadeníc tak, že sme ju
vyčistili od zvyškov po ťažbe dreva. Tohto roku sme zase
pomáhali pri výsadbe stromčekov. Uvedomujeme si, že
je našou povinnosťou starať sa o les, ktorý je domovom
zveri.
JURAJ MURINA, Osádka
Na tohtoročnej výročnej členskej schôdzi PS Čierny
vrch so sídlom v Nitrianskom Rudne sa veľa hovorilo
o spôsobe obhospodarovania revíru s rozlohou 3 752
ha, ale aj o tom, ako sme splnili plán lovu jednotlivých
druhov zveri. Lov jelenej, srnčej a diviačej (aj napriek výskytu KMO) sme splnili, nedarilo sa nám iba v love muflónej zveri. Vážnym problémom sa u nás stávajú pytliaci,
ktorí lovia zver aj v čase jej ochrany. Rozhodli sme sa
preto zvýšiť ostražitosť a lepšie chrániť revír pred drancovateľmi. Na výročnej členskej schôdzi sme štyroch
čakateľov prijali za členov našej PS.
MVDr. JÚLIUS PETER, Nitrianske Rudno
Zajačí program
Členovia PZ Dva cery Telince sa rozhodli realizovať
zajačí program, v ktorom sú zakotvené opatrenia na zazverenie revíru zajačou zverou a vytvorenie čo najlepších podmienok pre jej úspešný chov. Okrem úloh zameraných na zvýšenie úživnosti revíru pre zajačiu zver,
zakúpili sme aj živé zajace na zazverovanie. Na snímke
predseda PZ Ing. Ladislav Maďar (vľavo) a poľovnícky
hospodár Martin Trungels dozerajú na vypustenie malých zajačikov do voľnej prírody.
JÁN TRUNGEL, Vráble
23
Najsľubnejšie úseky pri love dravcov mávajú štruktúrované a členité dno,
preto na nich veľmi často hrozí zachytenie nástrahy. Bottom bouncer sa preto
uplatní všade tam, kde dno pokrývajú nerovnosti a prekážky, ktoré drôtené rameno so záťažou spoľahlivo prekonáva a umožňuje nástrahe nedostať sa s nimi do kontaktu. Jednou z najvážnejších výhrad odporcov tejto metódy je fakt,
že prípravok vlečúci sa po dne pri tom trochu víri bahno, čím plaší dravce. Isteže, v jednotlivých prípadoch sa to môže stať, ale J. Haese tvrdí:
– Podľa mojich skúseností sa prevažná väčšina dravých rýb napriek rušivým zvukom a oblakom kalu veľmi rada presvedčí, čo sa to tam deje.
Ak chceme udržiavať stály kontakt s dnom, musíme si zvoliť optimálnu
hmotnosť olovenej záťaže. Mala by byť taká ľahká, ako je to len možné, a zároveň taká ťažká, ako je nevyhnutné. Bežne sú dostupné systémy bottom bouncer s hmotnosťou od 5 do 200 g. Pri voľbe musíme prihliadať na také faktory,
ako je hĺbka vody, sila prúdu a vetra. V stojatej vode pomáha základné pravidlo: na 20 cm vodného stĺpca potrebujeme 1 g olova, takže pri 5 m hĺbke spoľahlivo vystačíme s 25 g bouncerom. V tečúcich vodách k tomu musíme prirátať faktor prúdu. Za určitých okolností, napr. pri vysokej hladine vody, budeme
musieť používať záťaž až s hmotnosťou 100 g. Spravidla však aj na tokoch vystačíme so 40 až 60 g záťažami.
Vyskúšali ste už bottom bouncer?
Ten, čo sa
odráža od dna
Trpezlivé prehľadávanie dna sa vypláca, lenže iba
dovtedy, kým sa vám vláčenú nástrahu nepodarí
„zavesiť“ o prekážku na dne. Špecialista na lov dravých
rýb a spolupracovník nemeckého časopisu Der
Raubfisch Jürgen Haese odporúča v takýchto prípadoch
používať systém „bottom bouncer“, ktorého názov by
sme mohli z angličtiny voľne preložiť ako „ten, čo sa
odráža od dna“.
Inovácia je heslom našich čias. Aj na nás, rybárov, sa priam valia „senzačné
novinky“ od výrobcov rybárskeho náčinia. Ak sa niektoré z nich po určitom čase presadia ako skutočné zlepšenia oproti predchádzajúcim systémom, neraz
tie staršie, menej účinné, postupne upadnú do zabudnutia. Okrem toho však
jestvujú aj skutočné skvosty rybolovnej techniky, o ktorých už takmer každý
počul, no napriek tomu si doteraz nenašli stále miesto vo výbave rybárov.
Medzi takýchto uznávaných, no v praxi predsa nedocenených majstrov nepochybne patrí aj anglický systém bottom bouncer. Jeho veľkou prednosťou
je to, že pri love z brehu i z člna umožňuje zvýšiť naše šance na úlovok, hoci
nepredstavuje nijaký výrazný prielom v rybolovnej technike. A možno je to aj
dobre, lebo stúpenci tejto metódy si môžu svoje úspechy vychutnávať pekne
osamote.
JEMNEJŠIE, HLBŠIE, LEPŠIE
Bottom bouncer je skutočný špecialista. Jeho poslanie je jasné: klásť čo
najmenší odpor opatrne berúcim dravcom a zároveň im ponúkať nástrahu tesne nad dnom a priamo pod nosom. Práve so splnením týchto požiadaviek má
väčšina nástrah problémy – či už sú to ľahké voblery, ktoré sa nikdy neponárajú dostatočne hlboko, alebo gumené rybky, ktoré síce dosiahnu dno, ale
kvôli použitiu pomerne ťažkého olova kladú rybe pri nasávaní koristi pomerne
veľký odpor.
Konštrukcia systému bottom bouncer je veľmi jednoduchá. Ponorenie nástrahy do dostatočnej hĺbky zabezpečí závažie na pevnom (spravidla drôtenom) prívesnom ramene. Na rameno, ktoré je pokračovaním hlavného vlasca,
upevníme nadväzec s nástrahou, ktorá sa vodným svetom pohybuje voľne,
bez akejkoľvek vlastnej záťaže. Takto ponúkané strímery, twistery či minivoblery nekladú dravcovi pri nasávaní nástrahy prakticky nijaký odpor.
30
DLHŠÍ JE ÚČINNEJŠÍ
Osobitnú pozornosť si zasluhujú nadväzce, na ktorých sú upevnené nástrahy. Čím väčšia je vzdialenosť medzi bottom bouncerom a nástrahou, tým pomalšie a presvedčivejšie môžeme rybám ponúkať imitácie. S väčšou dĺžkou
nadväzca sa znižuje aj obťažnosť rozoznania záberu a klesá aj nebezpečenstvo uviaznutia nástrahy. V stojatej vode môže byť nadväzec dlhý aj 100 cm,
v prúde sa budeme musieť uspokojiť s dĺžkou do 60 cm, lebo v opačnom prípade by prúd tlačil nástrahu priveľmi nahor, takže by sme nedosiahli očakávaný efekt, ktorým je lov v spodnej časti vodného stĺpca.
Ako nástrahy prichádzajú do úvahy všetky imitácie, ktoré pri konvenčnom
používaní neklesajú ku dnu, napr. povrchové minivoblery alebo strímery, twistery a gumené imitácie. Tieto nástrahy ponúkame, samozrejme, bez olovenej
hlavičky – ako plávajúce jigy.
– Ďalšia výbava nadväzca je podobne ako pri love v morskom príboji vecou
fantázie učeníkov Petrovho cechu, – hovorí J. Haese. Pestré, nadnášajúce
korálky zabraňujú rýchlemu klesaniu nástrahy, krídelká z rotačných blyskáčov
zasa vysielajú dodatočné signály bočným čiaram dravcov, takže zvyšujú príťažlivosť imitácií. Niekoľko takýchto lístkov za sebou môže dokonca napodobňovať celú „rybiu škôlku“, a to iste nie je pre dravce neatraktívne. Farebná retiazka z korálok je osobitne príťažlivá vtedy, keď počas pohybu vydáva lákavé zvuky. Najlepšie je použiť sklené korálky, ktoré pri každom citlivom trhnutí hrotom
prúta o seba navzájom narážajú. Pravda, menej býva často viac! Montáže, ktoré pripomínajú vianočné girlandy, môžu dravce zaujať, ale nemusia ich vyprovokovať k záberu. Pamätajte aj na to, že napr. každý rotujúci lístok zvyšuje odpor a vztlak, my však chceme nástrahu viesť nad dnom.
SYSTÉM PRE KAŽDÉHO
Rybári loviaci z brehu si pochvaľujú dlhé hody, ktoré dosahujú vďaka systému bottom bouncer aj s veľmi ľahkými nástrahami. Aby sa nám systém pri nahadzovaní nezamotal, ukazovákom zastavíme vlasec tesne pred jeho dopadom na hladinu – celá montáž sa vystrie a hladko dopadne do vody. Citlivým
dvíhaním a spúšťaním hrotu prúta poťahujeme nástrahu a prelovujeme vodu
kúsok po kúsku. Dôležité pri tom je, aby sa prívesné rameno so záťažou skutočne nadvihovalo a opäť klesalo na dno. Pri prirýchlom navíjaní premárnime
veľa možných záberov, navyše nebudeme dostatočne zreteľne cítiť, či je montáž v poriadku.
Pri love z člna počkáme po nahodení, kým klesne bottom bouncer na dno
a už neuvoľňujeme viac šnúry. Zmeny hĺbky musíme, prirodzene, vyrovnávať
navinutím, prípadne uvoľnením vlasca, aby sme udržiavali kontakt s dnom.
Tento systém je najúčinnejší vtedy, keď prút citlivo nadvihujeme a spúšťame,
lebo tak dosiahneme, že bouncer pracuje stále hladko a spoľahlivo. Pravda,
Bottom bouncer je neporaziteľný najmä v zime, keď dravce berú opatrne.
PRAKTICKÝ RY BO LOV
Systém bottom bouncer je účinný najmä v kombinácii s gumenými
imitáciami rybiek, twistermi bez olovených hlavičiek, povrchovými
minivoblermi a pod.
to pri love z člna dosiahneme iba vtedy, keď lovíme v pomerne malej vzdialenosti od člna. Nástrahy vedené ďaleko od neho strácajú značnú časť svojej
účinnosti.
J. Haese tvrdí, že naším mottom musí byť: Lov pomaly! Nástrahu treba viesť
asi o polovicu pomalšie, ako pri bežnej prívlači voblerom. Používanie tejto
techniky si vyžaduje plné sústredenie. Nástrahu môžeme správne viesť a zábery včas spozorovať iba vtedy, ak budeme maximálne koncentrovaní. Práve
pri love na strímery a gumené nástrahy neraz pociťujeme záber iba ako jemné,
nerozhodné trhnutie alebo mierny odpor. Niektorí rybári po takomto signále
dávajú rybe ešte niekoľko sekúnd čas, aby celkom zobrala nástrahu.
– Ja však zasekávam hneď pri najmenšom odpore a nemám pocit, žeby
som tým strácal viac rýb, – uzatvára rozprávanie o svojich skúsenostiach J.
Haese.
juh
Pri použití kovových rotačných krídeliek sa musíme vyvarovať nežiaducich
prekvapení – rotujúci pliešok totiž môže postupne „opracúvať“ vlasec, až
kým sa raz pri záseku trofejnej ryby nepretrhne. Môžeme tomu predísť použitím plastového krídelka.
Pomalá prívlač pomocou bottom bouncera, teda „toho, čo sa odráža od dna“, je
tou správnou technikou aj na lov veľkých ostriežov.
Zaujímavé novinky od Rapaly
HYPERAKTÍVNE DIEŤA
V RODINE VOBLEROV
Spýtajte sa ktoréhokoľvek z tisícov rybárov na
celom svete, ktorí patria k zákazníkom firmy Rapala, aká je ich obľúbená nástraha pri love prívlačou, a odpovedia: Jointed Floating. Niet divu –
voblery z tejto rodiny sa vyznačujú veľmi živou akciou pri každej rýchlosti navíjania. V podmienkach chladných vôd je to veľkou výhodou, pretože rybár môže navíjať pomaly bez toho, aby sa
zmenili pohybové vlastnosti nástrahy.
Príjemnou novinkou teda je, že Rapala prišla
s ďalším prírastkom do tejto rodiny. Nový vobler
má názov J-5 a je už piatym členom rodinky „Jointed“. Vhodný je na lov mnohých druhov rýb
(pstruh, ostriež, jalec, zubáč, šťuka...) v pomalom prúde, napr. v úzkych kanáloch, ramenách
či plytších jazerách.
Napriek tomu, že vobler je pomerne malý
a veľmi ľahký (5 cm, 4 g), výborne sa nahadzuje,
najmä s ľahkým vlascom. Vybavený je dvoma
trojháčikmi veľkosti č. 10. Pri nahadzovaní z brehu je maximálny ponor okolo 70 cm. Nový vobler
sa nepochybne stane tajnou zbraňou všetkých
rybárov pri love veľkých, lenivých predátorov plytkých vôd.
NOVÝ VOBLER – SKITTER PROP 7
Rybačka s nástrahami od firmy Rapala je strhujúca zábava, no lov skutočne žravých dravcov
tesne pod hladinou s novým Skitter Propom je
jednoducho fantastický. Nový vobler je blízkym
príbuzným obľúbeného Skitter Pop, ale v zadnej
časti má voľne sa pohybujúcu „vrtuľku“, ktorá pri
navíjaní víri povrch vody a vytvára vibrácie priťahujúce ryby. Vďaka tomu sa dá voblerom loviť
rôznymi spôsobmi (prudkými, trhanými pohybmi
môžete napr. simulovať vyľakanú unikajúcu rybku).
Veľa rybárov však pri love s takýmto voblerom
robí osudnú chybu: vo chvíli, keď predátor vyrazí
k hladine, aby si pochutil na nástrahe, rybár zasekne a vytrhne rybe blyskáč z papuľky skôr, než
ho vôbec stihne zobrať do tlamy. Firma Rapala
má pre takéhoto rybára jednoduchú radu – stačí
chvíľku počkať. Povedzte si „jedenadvadsať“ a až
potom zaseknite. Výsledkom bude viac lepších
zásekov a menej „zahodených“ záberov.
TAIL DANCER
Posledný prírastok zo sortimentu Rapaly je
zrejme najzaujímavejší. Nový Tail Dancer totiž
spája dve jedinečné výrobné technológie, exkluzívne používané týmto výrobcom. Tail Dancer je
debutom Rapaly na trhu s voblermi v obľúbenom
tvare banána. Podobne, ako ostatné blyskáče
tejto firmy, aj tento je vyrobený z balzového dreva. Aby získal požadovaný tvar, použili pri výrobe
v závodoch firmy Rapala v meste Vääksy (Fínsko)
nové technológie. Navyše tento vobler vydáva pri
pohybe lákavé zvuky, pretože má dutinku, v ktorej sú uložené guľôčky. Táto nástraha je vhodná
predovšetkým do vôd, kde sú už dravce na všeličo zvyknuté, takže hocijaká nástraha ich len tak
neprekvapí. Pohyb Tail Dancera je veľmi výrazný
a lákavý.
Výroba nového voblera je v porovnaní s ostatnými modelmi oveľa náročnejšia (guľôčky sa
napr. do dutinky vkladajú ručne, tvarovanie a lakovanie tela trvá dlhšie, než je bežné), preto sa
počas prvého roka vyrobilo len tristotisíc kusov.
Aj keď sa to zdá ako obrovské množstvo, ihneď
sa prihlásila jedna odberateľská spoločnosť
z USA, ktorá chcela celý náklad distribuovať sama. Rapala tento návrh, samozrejme, odmietla,
takže Tail Dancer sa dostal do obchodov po celom svete.
hs
31
PRAKTICKÝ RY BO LOV
Približne pred dvanástimi rokmi sa k nám presťahoval jeden rybár z Prievidze – Ervín, milovník prívlače a lovu kaprov. Jeho teória znela: veľká voda –
veľké ryby. Začal experimentovať s lovom kaprov
na Dunaji, na miestach, kde by nám to nikdy ani nenapadlo a na naše veľké prekvapenie – mal obrovský úspech. Zavše jeho lov vyzeral ako rozprávanie
z rybárskej latiny, ale naozaj som na vlastné oči videl, ako púšťal jedného krásneho kapra za druhým
späť do vody, lebo manželka chcela takého trojkilového na pečenie, lenže takého malého jednoducho nedokázal chytiť. Samozrejme, že sa to rozchýrilo a dnes sú brehy Dunaja v sezóne posiate rybármi tak ako na ktorejkoľvek vodnej nádrži. Už niekoľko rokov patrím medzi nich aj ja a preto by som
sa rád podelil o svoje skúsenosti s rybármi, ktorých
tiež láka lov na rieke so všetkými sprievodnými krásami, ale aj trampotami. Nemienim písať štýlom:
„zakŕmil som takým a takým boilies, lovil som na také a také udice, vlasec, háčiky atď.“, skôr by som
rád zhrnul vlastné skúsenosti aj poznatky ďalších
kolegov a priblížil ich všetkým rybárom, ktorí by radi
zažili nezabudnuteľný súboj s krásnym kaprom v jeho pôvodnej domovine.
AKO NA TO
Začnime sezónou. Keď sa ma niekto spýta, kedy je na Dunaji najlepšia sezóna na kapry, odpoviem stručne: keď je dobrý stav vody. Znie to možno divne, ale verte mi, je to tak. Samozrejme, nasleduje otázka, čo je to dobrý stav vody. Pre dolný
úsek Dunaja, od Komárna po sútok s Ipľom začína
byť voda „dobrá“ pod 200 cm, optimum je medzi
100-150 cm. Je veľmi zaujímavé, že pokles vodného stavu je na branie rýb oveľa lepší, než akékoľvek
slabé stúpnutie hladiny. Neraz sa mi stalo, že na
mieste, kde sme viac dní kŕmili a mali pravidelne zábery, nebol po zvýšení hladiny o 10-20 cm deň-dva
ani záber. Som presvedčený, že kapry a amury,
obchádzajúce pri hľadaní potravy určité teritórium,
ho pri zmene stavu vody natoľko zmenia, že ani naše kŕmne miesto s generáciami „vyšliapaných“
chodníčkov ich nezláka. Presvedčil ma o tom aj
32
Dunaj a jeho kapry
EUGEN FARSKÝ
Keby mi bol pred dvadsiatimi rokmi niekto povedal, že raz budeme
(a veľmi úspešne) chytať kapry a amury priamo na hlavnom toku
Dunaja, asi by som mu neveril. Niežeby tam predtým neboli, náhodne
sme ich chytili na udice a profesionálni rybári ich v 70. rokoch
pravidelne chytali do záťahových sietí, ale špecializovať sa na ne
nikomu nenapadlo.
echolot: veľakrát som v čase, keď sme očakávali
zábery, prešiel nad miestom a na obrazovke sa objavovali ryby. Stačilo však slabé stúpnutie hladiny
a vyzeralo to, akoby som kŕmil doma vo vani – nikde ani stopy po rybách.
Vráťme sa však k sezóne. Jar a začiatok leta dokážu príjemne prekvapiť, ale vzhľadom na značné
kolísanie hladiny aj veľmi sklamať. Jar najlepšie
charakterizuje okrídlená veta už spomínaného priateľa Ervína:
– Dnes neberú, ale včera úplne fantasticky nebrali.
Leto aj vzhľadom na možnosť 24-hodinového lovu býva lepšie, ale najviac sa teším na jeseň. Vtedy
sa zvyčajne voda ustáli a je pri nej väčší pokoj, lebo
rybárov je už pri vode menej, a práve na jeseň prichádzajú zábery kapitálnych kusov. Pre Dunaj a iné
veľké rieky, ktoré sa pomalšie ochladzujú, nemusí
však ani príchod prvých mrazíkov znamenať koniec
rybačky. Kým sa voda neochladí pod 6-8 oCelzia,
pokojne môžeme skúšať šťastie.
VÝBER MIESTA
Lov na rieke má v porovnaní so stojatou vodou
isté špecifiká. Na rieke lovíme podstatne bližšie, lebo prúd sa natoľko opiera o vlasec, že na veľké
vzdialenosti nám ani ťažké olovo neudrží nástrahu
na požadovanom mieste. Sú síce miesta, kde je sila prúdu vďaka prírodným alebo umelým hrádzam
menšia, aj pri ústí riek vznikajú veľké a na ryby bohaté „vracáky“, ale aj slabší prúd nám na veľkú
vzdialenosť urobí na vlasci poriadne „brucho“, ktoré znemožní rozoznať jemnejšie zábery. Čiastočne
si môžeme pomôcť vysokým postavením prútov
(čím väčšia časť vlasca je nad vodou, tým menšie je
pôsobenie prúdu), ale aj tak považujem vzdialenosť
80-90 m za maximum, pri ktorom sa dá na rieke
pohodlne loviť. Samozrejme, sú miesta, kde vďaka
prírodným zlomom, prekážkam, jamám a pod. je
lov úspešný na podstatne menšiu vzdialenosť.
Pri výbere miesta sa sústreďte nielen na vodu,
ale aj na vhodný a prístupný breh, aby ste mali dostatok miesta na nahadzovanie, vhodné miesto na
vylovovanie ryby a prípadné táborenie. Na rieke
platí, že chytáte tak ďaleko, ako dohodíte, zavážanie je na tečúcej vode nemožné. Pri voľbe miesta
počítajte aj so stúpnutím hladiny, aby ste aj po ňom
mali dostatok voľného miesta na lov. Veľkým pomocníkom pri výbere miesta je echolot – s jeho pomocou objavíte všetky nerovnosti dna, zlomy, priekopy, prekážky, teda všetky miesta, ktoré by mohli
byť pre ryby zaujímavé.
PRAKTICKÝ RY BO LOV
Nesmieme zabudnúť, že na rieke nahadzujeme
zväčša dole prúdom (najmä ak lovíme na väčšie
vzdialenosti), takže aj na to treba myslieť pri výbere miesta. Najlepšou pomôckou je, ak si na vyhliadnutom mieste namontujeme na udicu olovo
bez háčika a nahadzujeme na vytypovanú vzdialenosť. Zistíme tak hmotnosť olova, ktoré budeme
na danom mieste potrebovať a nájdeme úsek, kde
nám už prúd neberie nástrahu – to bude miesto,
kam sústredíme kŕmenie. Osobitými miestami
s dobrým výskytom rýb sú na riekach rôzne plytčiny, najmä v lete, v najväčších horúčavách okolo
poludnia sa na nich dajú úspešne loviť predovšetkým veľké amury – často sme ich sledovali vo vode nie hlbšej ako 60-70 cm. Nuž a, samozrejme,
najdôležitejšie je, aby sa na nami vybranom mieste zdržiavali aj ryby. V porovnaní so stojatou vodou
sa na tečúcej vode kapry oveľa menej prejavujú
vyskakovaním, preto musíme zistiť, či sa na danom mieste nachádza prirodzená potrava, lebo
iba miesta s dostatkom potravy sú pravidelne navštevované rybami. Často nám pomôžu iba skúsenosti, predpoklady a intuícia. Zlomy a priehlbiny
s bahnitým alebo pieskovým dnom skrývajú larvy
patentky a rôzne vývojové štádiá vodného hmyzu,
väčšie kamene, skaly či kusy kmeňov zachytených na dne bývajú domovom mušlí a rôznych
kôrovcov, spätné prúdy vytvárajú úseky, kde prúd
ukladá prinášanú potravu – na takéto miesta sústredíme svoje kŕmenie.
VÝBAVA NA RIEKU
Vzhľadom na záťaž používajte o niečo tvrdšie
udice ako na stojatú vodu (optimum je 3-3,5 lbs pri
boiliesových prútoch), priaznivcom silovejšieho lovu odporúčam surfové prúty 4-4,5 m s vrhacou záťažou do 200 g. Do väčších extrémov netreba zachádzať, akurát sa tým ochudobníme o to najkrajšie – o pôžitok zo zdolávania. Napokon, v súčasnosti vyrábané prúty sú natoľko kvalitné, že vydržia
aj enormné zaťaženie. Pokiaľ ide o navijaky, uprednostnite podľa možnosti baitrunnery, t. j. navijaky
s voľnobežkou s kapacitou minimálne 200 m vlasca 0,35 mm. Pri výbere vhodného navijaku treba
klásť maximálny dôraz na perfektne fungujúcu brzdu. Kto zažil, ako mu spod nôh unikol zdanlivo zdolaný amur, vie o čom hovorím. Baitrunnery oceníte
najmä pri razantných záberoch: ak sú riečne kapry
pri chuti, berú dôverčivo a v priebehu niekoľkých
sekúnd sú schopné vytiahnuť z cievky desiatky
metrov vlasca.
Možno to znie paradoxne, ale pokiaľ ide o vlasce, netreba na rieku používať najdrahšie špičkové
kaprové špeciály. Radšej si zaobstarajte bežný kvalitný vlasec a ak na ňom spozorujete hoci aj najmenšie opotrebovanie, vymeňte ho. V porovnaní so
stojatou vodou totiž rieka oveľa viac a rýchlejšie ničí
vlasec. Prúd unáša jemné častice, ukladá ich na
vlasec a pri vyťahovaní nástrahy naň potom tieto
častice pôsobia ako jemný brúsny papier, preto ani
najkvalitnejšia povrchová úprava vlasca dlho nevydrží. Spomínané opotrebovanie sa v prípade častejšieho vyťahovania nástrahy ešte znásobuje.
Aj keď sa nám voda zdá na pohľad čistá, prúd
ustavične nesie drobné nečistoty, lístočky, konáriky a pod., ktoré sa zachytia na vlasec a tlak vody
nám posúva nástrahu ďalej. Spletané šnúry na rieku vôbec neodporúčam, kladú v prúde oveľa väčší
odpor ako klasické monofily a lov s nimi najmä na
väčšie vzdialenosti je prakticky nemožný. Spletané
šnúry (potápavé) používam ako šokové nadväzce
v dĺžke 8-10 m, sú výhodné aj pri love na miestach
s kamenným podkladom, na miestach s výskytom
mušlí, teda tam, kde sa vlasec ľahko poškodí.
V hrúbke vlasca netreba zachádzať do krajností,
v závislosti od podmienok sú vhodné hrúbky od
0,25 mm do 0,35 mm.
Olovká, či už priebežné alebo fixné musia byť
ploché, lebo rôzne kvapky a guľky prúd ľahšie kotúľa. Výber háčikov je v súčasnosti taký bohatý, že
každý rybár si nájde ten svoj, ktorému verí, či už
chytá na vlasovú metódu alebo s nástrahou na háčiku, ale na veľkosti môžete pokojne pridať jednodve čísla smerom hore: 3-4/0 nepatrí na Dunaji
medzi extrémy. Pokiaľ ide o montáže, cieľom tohto
článku nie je dávať rady začínajúcim rybárom,
a vlastne sa ani nedá uviesť jedna univerzálna montáž, všetko závisí od momentálnych podmienok. Pri
love na väčšie vzdialenosti a s nástrahou (napr. kukurica) na háčiku používam radšej priebežné olovo
a to isté platí pre lov pri prekážkach: priebežné olovo umožňuje skôr zareagovať aj na jemnejšie zábery, a nie až vtedy, keď nám splašený kapor uniká
do prekážky. Naopak, pri použití vlasovej metódy
s boilies alebo s partiklami sa mi zdá účinnejšie fixované olovo, prípadne zarážka 20-30 cm za olovom.
Ďalšou dôležitou súčasťou výbavy je stojan na
prúty. Pri jeho výbere si najprv vyskúšajte jeho stabilitu v stave, keď sú v ňom prúty postavené smerom hore, pretože tak ich budete najčastejšie používať. Aj signalizátory záberu sa stávajú bežnou súčasťou výbavy. Na rieku sú vhodnejšie tie ich druhy, ktoré sa dajú nastaviť tak, aby reagovali až po
potiahnutí určitej dĺžky vlasca (nebudeme vyskakovať pri náraze každého lístočku alebo konárika na
vlasec). Swingre sa dajú použiť na miestach so
slabším prúdom, v miestach so silnejším prúdom
nám nepomôže ani posuvná záťaž – swinger stráca
funkciu. V takom prípade pomôže jedine „dunajská
elektronika“ – signalizátor záberu pred špičkou
prúta, ktorým je obyčajná 10-15 cm dlhá vŕbová
vetvička, na jednej strane so zárezom, v ktorom zachytíme vlasec a vetvičku posunieme 0,5-1 m pred
špicu prúta. Svojou hmotnosťou vytvorí na vlasci
previs a spoľahlivo signalizuje aj v najsilnejšom prúde. Je to nádherný zážitok, keď po razantnom zábere malá vetvička brázdi vodnú hladinu.
O ostatných doplnkoch sa nebudem podrobne
rozpisovať, každý skúsený kaprár má svoje osved-
čené montáže a systémy, ktorým verí a ktoré si
prispôsobí podľa daných podmienok. Ak si však
ulovenú rybu chcete ponechať, či už kvôli fotografovaniu alebo na spestrenie jedálnička, používajte
kvalitné saky na prechovávanie úlovkov. Najvhodnejšie sú tmavé ekosaky s čo najmenšími očkami,
ktoré možno upevniť na oboch stranách. Nie je nič
smutnejšie ako pohľad na kapra, ktorý sa po niekoľkých hodinách v malej sieťke hodenej do plytkej
vody, zmietanej vlnami prechádzajúcich lodí zmení
na dobitú trosku bez plutiev, s chýbajúcimi šupinami a s podliatinami na celom tele...
VNADENIE A NÁSTRAHY
Pri vnadení na rieke musíme počítať s tým, že na
našom kŕmnom mieste sa budú „priživovať“ aj iné
ryby – pleskáče, jalce, neraz aj mreny. Musíme tomu prispôsobiť aj množstvo krmiva použitého na
vnadenie. Samozrejme, aj v tomto prípade platí:
všetko s mierou, ale nebezpečie, že by sme dané
miesto prekŕmili je podstatne menšie ako na stojatej vode. Na rieke sa vždy nájde čosi, čo naše partikle, boilies či pelety pozbiera. Osobne uprednostňujem partikle, najmä kukuricu, pšenicu a z olejnatých semien repku a konope, ktorými vnadím na
väčšej ploche. Boilies koncentrujem pomocou PVA
šnúry okolo háčika. Pokiaľ ide o zloženie a arómu
boilies, na trhu je v súčasnosti taký obrovský výber
surovín na výrobu boilies a aj hotových výrobkov,
prípadne literatúry, odborných časopisov a webových stránok, zaoberajúcich sa problematikou boilies, že rybári, ktorí sa tomuto spôsobu lovu chcú
venovať, majú naozaj množstvo teoretických informácií a záleží len na nich, ako ich využijú pri vode.
Ak chcete na minimum obmedziť záujem amurov
o váš háčik, nepoužívajte sladké a ovocné príchute. Sladká jahoda je totiž pre amury doslova magnetom, a platí to najmä v lete, keď sú amury maximálne žravé. Pri použití partiklov treba dbať na ich
správnu úpravu: po predchádzajúcom namočení
ich povaríme, prípadne necháme naklíčiť, nikdy nevnadím surovým suchým zrnom. Na tečúcej vode je
dôležité, aby sme kŕmenie sústredili napriek prúdu
na určité konkrétne miesto. Veľmi dobrou pomôckou je hlina, pomocou nej si vyrobíme gule potrebnej veľkosti a nahádžeme, prípadne spustíme
z člna na nami vytypovanom mieste. Jedna rada: ak
chcete udržať ryby dlhšie na kŕmnom mieste, pripravte si „žltú“, teda tehliarsku hlinu, partikle po
uvarení zmiešajte s vlhkou hlinou, vytvarujte placky
vo veľkosti menšej torty a nechajte ich aspoň deň
vyschnúť. Po vhodení do vody vydržia takto vyschnuté placky aj niekoľko hodín a ryby z nich musia zrno doslova dolovať.
Čo dodať na záver? Azda už len zaželať veľa trpezlivosti všetkým kolegom rybárom, ktorí hľadajú
romantiku na brehoch našich krásnych riek a obetujú neraz kúsok svojho pohodlia za pobyt v naozaj
pravej prírode.
Snímka MUDr. Jozef Mentel
33
ICHT YO LOGICKÝ PRIESKUM
Ichtyofauna bielokarpatskej rieky Vláry
Zníženie znečistenia
– bohatšie vody
RNDr. JOZEF MÁJSKY, Ing. STANISLAV LUSK,
RNDr. VĚRA LUSKOVÁ, Ing. KAREL HALAČKA
V PaR č. 3/2002 sme čitateľov informovali o návrate pĺža zlatistého
(Sabanejewia balcanica) do rieky Vláry na moravsko-slovenskom
pomedzí. Táto radostná správa bola výsledkom komplexného
ichtyologického výskumu tohto bielokarpatského toku v r. 2001, ktorý
uskutočnili pracovníci Ústavu biologie obratlovců AV ČR v Brne na
prihraničnom úseku rieky na Morave a v spolupráci so Správou CHKO
Biele Karpaty v Nemšovej aj na slovenskej časti Vláry. Celkovo sa
pomocou elektrického agregátu prelovilo 7 lokalít (profilov): lokalita
č. 1 – rkm 0,0 ústie Vláry, lokalita č. 2 – rkm 3,5 (2,0 – po úprave) nad
Nemšovou, lokalita č. 3 – rkm 7,6 (6,1 – po úprave) nad Horným
Srním, lokalita č. 4 – rkm 11,8 (10,3 – po úprave) pri železničnom
moste pred štátnou hranicou, lokalita č. 5 – rkm 12,9 lávka pri
železničnej stanici Vlársky průsmyk, lokalita č. 6 – rkm 15,1 pri moste
v osade Štěpán a lokalita č. 7 – rkm 18,7 – balvanitý sklz pod ústím
Brumovky.
Pri výskume na uvedených lokalitách sme zistili
dovedna 21 druhov rýb z 9 čeľadí, pričom sme,
samozrejme, nezaznamenali všetky druhy na každej lokalite (tab. č. 1). Prezentované výsledky podávajú obraz o spoločenstve rýb vo Vláre od ústia
do Váhu pri Nemšovej až po Brumov-Bylnice na
Morave. Ide v podstate o spodný, takmer 20 km
dlhý úsek tejto riečky. Iba dva roky pred nami skúmal ichtyofaunu Vláry od hranice proti toku až po
Drnovice, teda aj na jej hornom úseku JURAJDA
a kol. (2000), ktorý tu v r. 1999 zaznamenal 12
druhov rýb. Slovenský úsek Vláry bol koncom 20.
storočia predmetom záujmu viacerých ichtyológov
– prieskum ichtyofauny tu robili ČERNÝ (1980),
KRUPKA (1980), BLAHÁK (1981), BARČÁK
34
(1989), ale aj HENSEL, HOLEČEK či MÁJSKY
(nepublikované). Ako udávajú MÁJSKY a HOLEČEK (1994), na slovenskom úseku Vláry sa v poslednom štvrťstoročí zistilo týchto 14 druhov rýb:
pstruh atlantický potočný (Salmo trutta), lipeň tymianový (Thymallus thymallus), šťuka holarktická
(Esox lucius), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus),
belička európska (Alburnus alburnus), ploska pásavá (Alburnoides bipunctatus), podustva severná
(Chondrostoma nasus), mrena severná (Barbus
barbus), hrúz škvrnitý (Gobio gobio), čerebľa
pestrá (Phoxinus phoxinus), slíž severný (Barbatula barbatula), ostriež zelenkavý (Perca fluviatilis),
hrebenačka fŕkaná (Gymnocephalus cernuus)
a hlaváč európsky (Cottus gobio).
Predovšetkým úsek Vláry nad Horným Srním sa javí ako perspektívna lipňová voda.
Náš ichtyologický výskum rozšíril toto spektrum rýb o ďalších 7 druhov. Z nich patria k našim
domácim a stanovištne pôvodným druhom už
spomínaný pĺž zlatistý, jalec maloústy (L. leuciscus), ktorý bol však zaznamenaný len na moravskom úseku Vláry, ako aj hrúz bieloplutvý (G. albipinnatus) – len v spodnom úseku (lok. č. 1, 2).
Dominantnú čeľaď kaprovitých rýb (12 druhov)
„posilnili“ druhy, ktoré majú pôvod v rybníkoch
a rybníčkoch v povodí. Ide o ploticu červenookú
(Rutilus rutilus), lieňa sliznatého (Tinca tinca)
a karasa striebristého (Carassius auratus). Úplne
v ústí sme zaznamenali aj 1 exemplár úhora európskeho (Anguilla anguilla), ktorého výskyt súvisí s pravidelným nasádzaním úhorieho monté do
Váhu. Ako vyplýva z tab. č. 2, najvyššiu abundanciu – početnosť vo Vláre dosahujú dva druhy –
čerebľa pestrá (až 4 714 ks.ha-1) a slíž severný
(až 3 714 ks.ha-1), pričom najpočetnejšie boli
v ústí. Je potešiteľné, že vysokú početnosť, okolo 1 000 ks.ha (max. 2 374 ks.ha- 1), dosahuje
vo Vláre aj ploska pásavá, čo súhlasí s údajmi
JURAJDU a kol. (2000). Tento druh je chránený
aj podľa rybárskej legislatívy (vyhláška MP SR č.
238/2002).
Keďže skúmaný úsek Vláry možno hodnotiť
ako mrenové pásmo s prvkami lipňovo-pstruhového pásma, je prirodzené, že k dominantám rybieho spoločenstva patrí mrena severná, ktorá sa vyskytovala veľmi hojne na všetkých profiloch. Jej
početnosť kolísala od 658 až po 2 411 ks.ha-1,
pričom biomasa dosiahla 52,2 až 160,9 kg.ha-1
– najviac spomedzi všetkých druhov rýb. K dominantným druhom tam patrí aj jalec hlavatý, ktorého abundancia (okrem lokality č. 6) presiahla
1 000 ks.ha-1, pričom biomasa sa pohybovala
od 45,97 kg.ha-1 až po 134,26 kg.ha-1. Pomerne nízka početnosť podustvy je dôsledkom silného znečistenia toku v minulosti, ktoré sa už našťastie výrazne znížilo, ako aj regulácií Vláry predovšetkým na území Moravy. Do určitej miery súvisí aj s tým, že uvedený druh do Vláry vo väčšom
množstve vstupuje len počas neresových migrácií, o čom svedčí aj najvyššia abundancia tohto
druhu zistená v neskorú jar vysoko proti toku na
lokalite č. 6. Po nerese sa ryby vracajú späť do
Váhu, preto sme počas augustového výskumu
zastihli len zlomok populácie. V rámci rybárskeho manažmentu tam MsO SRZ v Trenčíne vysadila v posledných rokoch (2000-2002) vyše
50 tisíc kusov jednoročnej podustvy, čo tiež dáva nádej, že početnosť tohto druhu, v minulosti
jedného z najvýznamnejších vo Vláre, by sa mohla postupne zlepšiť.
Vzhľadom na charakter toku prevládajú podľa
vzťahu k prúdu v spoločenstve rýb Vláry prúdomilné – reofilné druhy (tab. č. 1). Do istej miery
s tým súvisí aj ich zaradenie do jednotlivých reprodukčných skupín. Ako vyplýva z tab. č. 1,
v spoločenstve rýb pri nerese viac než polovica
druhov uprednostňuje kamenitý a piesčitý substrát (A.1.3, A.1.6, A.2.3, B.2.7).
Celkový obraz synúzie spoločenstva rýb vo
Vláre naznačuje, že na podstatné zlepšenie kvality vody v posledných rokoch „zareagovali“ veľmi
pozitívne viaceré sprievodné druhy rýb (čerebľa,
ploska, hlaváč), čo dáva predpoklad na to, aby
sa na tejto rieke podnikli kroky k posilneniu či obnoveniu populácie lipňa tymianového. Keďže
okrem Drietomice sa v regióne táto ušľachtilá,
športovými rybármi veľmi vyhľadávaná ryba prakticky nevyskytuje, úspešná reštitúcia lipňa do
Vláry by určite prispela k zatraktívneniu tejto riečky, ktorá je na slovenskej strane obhospodarovaná ako nepstruhová voda. Výraznejšie posilnenie
populácie pstruha atlantického potočného vo
Vláre neodporúčame, lebo by sa zvýšil predačný
tlak na perspektívne sa vyvíjajúce populácie
ICHT YO LOGICKÝ PRIESKUM
Tab. č. 1 Výskyt jednotlivých druhov rýb na skúmaných lokalitách Vláry v r. 2001,
staničenie lokalít v riečnych kilometroch
Tab. č. 2 Početnosť (ks.ha-1) a biomasa (kg.ha-1) jednotlivých druhov rýb na skúmaných lokalitách Vláry
Čeľaď
Druh
Čeľaď
Druh
Úhorovité – Anguillidae
Úhor európsky
Anguilla anguilla
Kaprovité – Cyprinidae
Belička európska
Alburnus alburnus
Čerebľa pestrá
Phoxinus phoxinus
Hrúz bieloplutvý
Gobio albipinnatus
Hrúz škvrnitý
Gobio gobio
Jalec hlavatý
Leuciscus cephalus
Jalec maloústy
Leuciscus leuciscus
Karas striebristý
Carassius auratus
Lieň sliznatý
Tinca tinca
Mrena severná
Barbus barbus
Ploska pásavá
Alburnoides bipunctatus
Plotica červenooká
Rutilus rutilus
Podustva severná
Chondrostoma nasus
Slížovité – Balitoridae
Slíž severný
Barbatula barbatula
Pĺžovité – Cobitidae
Pĺž zlatistý
Sabanejewia balcanica
Šťukovité – Esocidae
Šťuka holarktická
Esox lucius
Lososovité – Salmonidae
Pstruh atlantický potočný
Salmo trutta
Lipňovité – Thymallidae
Lipeň tymianový
Thymallus thymallus
Hlaváčovité – Cottidae
Hlaváč európsky
Cottus gobio
Ostriežovité – Percidae
Hrebenačka fŕkaná
Gymnocephalus cernuus
Ostriež zelenkavý
Perca fluviatilis
Celkom počet druhov
rkm rkm
0,00 3,5
rkm rkm rkm rkm rkm
7,6 11,8 12,9 15,1 18,70
Vzťah
k prúdu
Reprodukčná
skupina
+
-
-
-
-
-
-
Et
A.1.1
+
-
-
+
+
+
-
Et
A.1.4
+
+
+
+
+
+
+
Re
A.1.3
+
+
-
-
-
-
-
Et
A.1.6
+
+
+
+
+
+
+
Et
A.1.6
+
+
+
+
+
+
+
Re
A.1.3
-
-
-
-
+
+
+
Re
A.1.3
-
+
-
-
-
-
-
Et
A.1.5
+
+
+
-
-
-
-
Li
A.1.5
+
+
+
+
+
+
+
Re
A.1.3
+
+
+
+
+
+
+
Re
A.1.1
+
-
-
+
+
+
-
Et
A.1.4
+
+
-
+
+
+
-
Re
A.1.3
+
+
+
+
+
+
+
Re
A.1.6
+
+
+
+
+
-
-
Re
A.1.5
-
-
+
-
-
-
-
Et
A.1.5
+
-
+
+
+
+
+
Re
A.2.3
-
-
-
-
-
-
+
Re
A.2.3
-
+
+
+
+
+
+
Re
B.2.7
+
-
-
-
-
-
-
Et
A.1.4
+
+
-
-
-
+
-
Et
A.1.4
16
13
11
12
13
13
10
Skupiny podľa vzťahu k prúdu: Et – eurytopný, Li – limnofilný, Re – reofilný
Reprodukčné skupiny: A.1 – neres na otvorenom podklade (A.1.1 – pelagofily, A.1.3 – litofily, A.1.4 – fytolitofily, A.1.5
– fytofily, A.1.6 – psamofily), A.2 – ukrývače (A.2.3 – litofily), B.2 – strážce/hniezdiče (B.2.7 – speleofily)
Úhorovité – Anguillidae
Úhor európsky
Anguilla anguilla
Kaprovité – Cyprinidae
Belička európska
Alburnus alburnus
Čerebľa pestrá
Phoxinus phoxinus
Hrúz bieloplutvý
Gobio albipinnatus
Hrúz škvrnitý
Gobio gobio
Jalec hlavatý
Leuciscus cephalus
Jalec maloústy
Leuciscus leuciscus
Karas striebristý
Carassius auratus
Lieň sliznatý
Tinca tinca
Mrena severná
Barbus barbus
Ploska pásavá
Alburnoides bipunctatus
Plotica červenooká
Rutilus rutilus
Podustva severná
Chondrostoma nasus
Slížovité – Balitoridae
Slíž severný
Barbatula barbatula
Pĺžovité – Cobitidae
Pĺž zlatistý
Sabanejewia balcanica
Šťukovité – Esocidae
Šťuka holarktická
Esox lucius
Lososovité – Salmonidae
Pstruh atlantický potočný
Salmo trutta
Lipňovité – Thymallidae
Lipeň tymianový
Thymallus thymallus
Hlaváčovité – Cottidae
Hlaváč európsky
Cottus gobio
Ostriežovité – Percidae
Hrebenačka fŕkaná
Gymnocephalus cernuus
Ostriež zelenkavý
Perca fluviatilis
Celkom
rkm
0,00
n-ks
w-kg
rkm
3,5
n-ks
w-kg
rkm
7,6
n-ks
w-kg
rkm
11,8
n-ks
w-kg
rkm
12,9
n-ks
w-kg
rkm
15,1
n-ks
w-kg
rkm
18,70
n-ks
w-kg
20
1,02
-
-
-
-
-
-
95
2,38
4 714
18,21
371
2,86
257
5,41
1 121
82,42
-
-
3 267
10,67
-
120
3,41
1 440
5,09
-
58
2,38
506
3,21
-
-
2 240
10,16
125
1,67
292
4,17
1 490
93,75
-
56
1,30
778
3,06
-
1593
8,82
-
373
6,40
1 292
91,69
-
689
22,22
1 111
122,22
-
15
1,19
30
1,49
1 667
97,22
920
12,15
-
-
-
685
8,69
1 338
121,27
29
2,31
-
276
2,46
493
45,97
27
2,92
-
880
11,56
1 094
134,26
103
8,56
-
38
1,52
1 133
52,22
978
7,78
-
-
-
-
-
658
52,78
870
11,11
32
1,11
32
3,97
1 447
92,76
1 083
20,77
26
0,53
80
2,40
800
65,86
404
4,97
73
4,69
152
58,58
2 411
160,89
2 374
38,87
-
41
1,02
667
67,86
190
2,38
20
3,06
61
5,10
15
6,25
-
-
3 714
22,86
792
6,25
2 240
14,93
1 733
12,44
925
7,22
1 055
5, 76
2 155
10,26
400
2,86
708
4,17
267
0,53
178
0,44
53
0,26
-
-
-
-
13
3,33
-
-
-
-
20
3,06
-
38
6,86
48
14,92
34
9,26
58
12,52
157
26,53
-
-
-
-
-
-
92
12,14
-
208
1,74
1 067
11,56
178
3,70
185
3,14
288
3,47
462
6,28
20
0,61
61
2,04
-
-
-
-
-
-
45
0,60
-
-
-
27
1,75
-
11 812
223,45
8 546
240,79
10 706
207,50
6 476
249,28
7 446
277,13
4 217
214,55
11 320
418,16
ohrozených a chránených druhov ichtyofauny,
resp. aj vysádzané podustvy. Vysádzanie sivoňa
amerického (Salvelinus fontinalis), ktorého zistil
vo Vláre na Morave JURAJDA (2000), považujeme za úplne nevhodné, podobne ako aj možnú
snahu o vysadenie pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss).
Okrem dvoch ohrozených druhov (EN) našej
ichtyofauny – pĺža zlatistého a čereble pestrej
(HENSEL, MUŽÍK 2001), treba brať do úvahy aj
legislatívu EÚ – Smernicu č. 92/43/EEC (príloha II.), podľa ktorej je okrem pĺža zlatistého chrá-
nený aj hrúz bieloplutvý a hlaváč európsky. Pre
tieto druhy majú byť vymedzené v rámci systému
NATURA 2000 chránené územia, čiže na základe našich výsledkov by medzi ne mala byť zaradená aj rieka Vlára. Jej slovenská časť je navrhnutá za chránený areál (CHA) v zmysle zákona
NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody
a krajiny. Keďže riečne kontinuum treba chrániť
ako celok, bolo by žiaduce uvažovať aj s územnou ochranou jej horného úseku v ČR.
Napriek súčasným poznatkom o ichtyofaune Vláry nemôžeme povedať, že vieme
o rybách tejto neveľkej rieky všetko. Stále je
tu nezvestný hrúz fúzatý (Gobio uranoscopus), ktorého zaznamenali naposledy pred
štvrťstoročím ČERNÝ (1980) a BLAHÁK
(1981). Dúfajme, že s úpravou zaústenia Vláry tento druh nevymizol navždy. Veríme
tiež, že poznatky, ktoré sme získali pri ichtyologickom výskume Vláry, prispejú k optimálnemu obhospodarovaniu tohto cezhraničného toku na slovenskej i moravskej
strane Bielych Karpát.
Snímky RNDr. Jozef Májsky
Veľmi početným druhom vo Vláre je čerebľa pestrá
(na snímke samček v čase neresu)..
...i ploska pásavá.
Medzi dominantné druhy ichtyofauny možno vo
Vláre zaradiť aj jalca hlavatého.
35
BUDE VÁS ZAUJÍMAŤ
covníkov oddelenia ekológie tečúcich vôd
vypracovaním zarybňovacích plánov, vrátane
revírov Rady na r. 2003.
Rada SRZ má v priamom obhospodarovaní 33 rybárskych revírov – 29 kaprových
vôd, dve lipňové a dve pstruhové vody. Vyrovnávacia vodná nádrž Bešeňová bola prekategorizovaná medzi pstruhové vody a VVN
Tvrdošín, VVN Domašu a Váh č. 20 zverila
od tohto roku ZO SRZ v Trstenej, Vranove
n/Top. a Liptovskom Mikuláši.
Pri tvorbe zarybňovacieho plánu na revíry
Rady SRZ sme vychádzali z nového revírovania a z minimálnej zarybňovacej povinnosti, ktorá je súčasťou novej databázy rybárskych revírov a je evidovaná na MP SR. Najmä na revíroch Dunaja bolo treba vzhľadom
na vznik nových revírov (z niekdajších 10
máme v súčasnosti 14) zmeniť štruktúru prípravy zarybňovacích plánov. Minimálnu zarybňovaciu povinnosť možno definovať ako
minimálne množstvo násadových rýb
v ks/kg stanovené pre rybársky revír, ktorá
je časovo ohraničená na jeden rok. Spravidla je tvorená z jedného alebo viacerých druhov a kategórií rybích násad. Minimálnu zarybňovaciu povinnosť je užívateľ rybárskeho
revíru povinný plniť v stanovených množstvách, druhoch a kategóriách násad, inak
mu hrozí odobratie výkonu rybárskeho práva.
Komisia zatriedila podľa veľkosti vodnej
plochy jednotlivé revíry Rady SRZ do piatich
skupín (v ha) a pridelila im nasledovné
množstvo finančných prostriedkov na zarybnenie na 1 ha:
Ako budeme zarybňovať
revíry Rady SRZ v r. 2003
Plocha v ha
Množstvo finančných
prostriedkov v Sk/1 ha
nad 3 001
600
od 2 001 do 3 000
700
od 1 001 do 2 000
800
od 101 do 1 000
1 200
Ing. PETER BELEŠ, Ing. TIBOR KRAJČ, Rada SRZ
Akákoľvek hospodárska činnosť sa od nepamäti odvíjala od
hospodárskeho plánu a inak to nie je ani v prípade užívateľa
rybárskych revírov. Jednou z jeho základných povinností je
vypracovanie zarybňovacieho plánu na pridelené rybárske revíry
a jeho následné plnenie. Začiatok roka (január-marec) sa už tradične
nesie v znamení vyhodnocovania úlovkov a prípravy zarybňovacích
plánov, ktoré schvaľuje Ministerstvo pôdohospodárstva SR (MP SR).
Na vlaňajšom novembrovom zasadnutí
Rady SRZ bola pri nej vytvorená komisia pre
rybárstvo a ekológiu vôd, ktorá začala svoju
činnosť začiatkom tohto roka. Jej členmi sa
stali garanti na revíroch Rady SRZ spomedzi
členov Rady a pracovníci sekretariátu Rady
(oddelenia ekológie tečúcich vôd). Medzi
úlohy komisie patrí aj vypracovanie kritérií
pre zarybňovanie rybárskych revírov v obhospodarovaní Rady a príprava zarybňova-
Pri stanovení výšky finančných prostriedkov sa prihliadalo najmä na charakter nádrže, atraktivitu revíru a rybársky tlak. Keďže
na VN Zemplínska šírava pretrváva vo vode,
sedimentoch a rybách zvýšený obsah PCBlátok, prostriedky určené pôvodne na zarybnenie tohto atraktívneho revíru boli prerozdelené v pomere 60:40 na VN Domaša
a Ružín.
Do tabuľky zarybňovacieho plánu na revíry
Rady SRZ pre r. 2003 bola zakomponovaná
aj plánovaná veľkosť násady (v cm, g), aby sa
tým presne stanovila veľkosť násady. Zarybňovací plán pre r. 2003 na revíry Rady SRZ je
vypracovaný na celkovú sumu 14 629 500
Sk, z toho na kaprové 13 099 500 Sk a na lososové vody 1 530 000 Sk.
Snímka Ing. Miroslav Zontág
cích plánov. Následne sa komisia zaoberala
systémom prerozdelenia finančných prostriedkov z rezervného fondu Rady, tvoreného
z časti príjmu za kaprové a lipňové zväzové
povolenia.
Po prerokovaní základných pripomienok
k systému prerozdelenia finančných prostriedkov z rezervného fondu a k prerozdeleniu finančných prostriedkov za lipňové
a zvláštne povolenia poverila komisia pra-
Zarybňovací plán na lososové revíry Rady SRZ na r. 2003
Revír
Orava č. 2
lipňová voda
VN Krpeľany I.
lipňová voda
VVN Bešeňová
pstruhová voda
VN Palcmanská Maša
pstruhová voda
Spolu
36
Plocha (ha)
60
20
193
86
MJ
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
Li1
Pd2
Pp2
Pp1
Pds1
H1
>9 cm
>18 cm
>14 cm
10 cm
6 cm
10 cm
40 000
84 000
100 000
206 000
40 000
200 000
10 000
50 000
0
0
50 000
250 000
Plán (Sk)
0
0
0
0
2 000
180 000
2 000
180 000
4 000
360 000
0
0
6 500
26 000
0
20 000
200 000
5 000
50 000
0
0
0
6 500
26 000
0
40 000
84 000
0
25 000
250 000
0
2 000
560 000
2 000
560 000
484 000
740 000
1 530 000
501
255
110
2 160
27
488
3 400
170
100
1 422
390
3 500
VN Sĺňava
VN Žilina
VN Krpeľany II.
VN Liptovská Mara
Gôtovany – zátoka
VN Nosice
VN Orava
VN Ružiná
VN Teplý vrch
VN Domaša
VN Ružín
VN Zemplínska šírava
Spolu
1 082
12
75
75
900
200
600
4 000
Plocha (ha)
VN Kráľová
Dunaj č. 3
Zdrž Čunovo
Dunaj č. 2 Spodná
inundácia Dunaja
Dunaj č. 3 Stredná
inundácia Dunaja
Dunaj č. 3 Horná
inundácia Dunaja
Dunaj č. 3
Mat. jaz. A
Dunaj č. 3
Mat. jaz. B
Dunaj č. 3
Ľav. pries. kanál
Dunaj č. 3
Prav. pries. kanál
Dunaj č. 3
Odp. kanál VD
Rusovecko-Čunovský
kanál VD
VN Duchonka
Dunaj č. 4
Dunaj č. 3
Dunaj č.2
Dunaj č. 1
Revír
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
ks/kg
Sk
MJ
K3
0
0
0
0
0
0
0
0
1 800
0 126 000
1 000
65 000
0
700
45 500
0
2 000
130 000
0
1 000
0 70 000
1 000
0 70 000
700
500
45 500 35 000
0
0
0
500
32 500
Pd1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
15 000
60 000
0
0
0
0
0
5 000
20 000
0
20 000
80 000
0
0
0
10 000
40 000
10 cm
Šr
0
15 000
15 000
0
15 000
15 000
0
10 000
10 000
60 000
60 000
0
40 000
40 000
0
30 000
30 000
0
8 000
8 000
10 000
10 000
14 000
14 000
0
0
10 000
10 000
200 000
200 000
40 000
40 000
25 000
25 000
100 000
100 000
5 000
5 000
5 000
5 000
10 000
10 000
25 000
25 000
15 000
15 000
3-5 cm
Š1
Zu1
0
0
0
10 000
80 000
10 cm
0
0
10 000
80 000
0
0
0
Pd1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
13-18 cm
0
0
0
175 35 000
1 000
35 000 280 000 100 000
26 000
0 208 000
0
0
40 000
0 320 000
100
20 000
0
20 000
0 160 000
150 40 000
30 000 320 000
5 000
0 40 000
0
0
0
100 12 500
20 000 100 000
10 000
0 80 000
10 000
0 80 000
0
0
0
0
0
0
0
50 000
0 400 000
0
0
15 000
0 120 000
0
0
0
0
0
>15 cm
Pd2
Pp2
0
0
0
0
Su2-3
0
0
0
0
0
0
0
0
200
56 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
2 000
16 000
2 000
16 000
5 000
40 000
0
0
0
0
0
0
7 000
56 000
5 000
40 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
20 000
42 000
30 000
63 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
10 000
21 000
10 000
21 000
10 000
21 000
12 000
25 200
5 000
40 000
5 000
40 000
5 000
40 000
5 000
40 000
Pds1
6 cm
Sur
10 cm
L2-3
11 000
0
500
55 000
100
11 000
100
11 000
200
22 000
0
200
22 000
100
11 000
0
0
50
5 500
400
44 000
300
33 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
>100 g
0
0
0
0
520 41 000 92 000
2 050
98 800 328 000 193 200 225 500
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
300
57 000
220
41 800
0
>20 cm
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
>14 cm
0
500
0 140 000
0
0
500
45 000
600
54 000
0
600
54 000
0
0
0
0
0
0
100
9 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
>18 cm
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
700
730 000
3 000 91 400 24 200 50 000 637 000
525 283 500
1 000
1 800
365 000 300 0005 941 0001 694 000 200 000 637 000 105 0002 268 000 100 000 162 000 196 000
0
0
50 000
25 000
50 000
25 000
100 000
50 000
0
0
0
0
0
0
0
100 000
50 000
0
0
20 000
10 000
K2
300-1 000 g >1 000 g
0
0
2 200
0 143 000
0
1 000
8 000
3 500
100 000 520 000 245 000
4 000
4 000
0 260 000 280 000
4 500
0 292 500
0
800
0 52 000
0
15 000
0 975 000
0
3 000
0
0 210 000
4 000
1 400
0 260 000 98 000
19 000
2 000
01 235 000 140 000
6 000
0 390 000
0
6 000
0 390 000
0
1 000 12 000
5 000
100 000 780 000 350 000
1 000
5 000
1 000
100 000 325 000 70 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
10 000
5 000
0
0
150 000
75 000
100 000
50 000
50 000
25 000
100 000
50 000
0
0
0
K1
10-50 g
Kr
3-5 cm
Zarybňovací plán na kaprové revíry Rady SRZ na r. 2003
H1
0
0
0
0
0
0
0
7 500
75 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
2 500
25 000
0
0
0
0
5 000
50 000
10 cm
A2-3
Je1
>10 cm
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
100 10 000
11 000 200 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
100
11 000
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
5 000
0 100 000
5 000
0 100 000
>200 g
13 099 500
0
729 000
1 757 000
457 000
482 000
1 980 000
528 000
295 000
1 518 000
115 000
498 500
693 000
1 160 000
158 500
38 000
105 000
80 000
104 500
75 000
75 000
770 000
95 500
275 000
401 000
117 000
298 000
76 000
218 500
Plán
v Sk
BUDE VÁS ZAUJÍMAŤ
37
SPOLOČENSKÁ KRONIKA
BLAHOŽELÁME
Životné jubileum oslávili a oslávia títo poľovníci a rybári:
PZ Zlatá Hora Kežmarok: 70 r. Július Šterbák, 60 r. Tibor Šterbák, 50 r.
Milan Hazi a Jaroslav Šilon. PZ Branisko Spišské Podhradie: 70 r. Štefan
Forgáč, 65 r. Ondrej Hudáč, MUDr. Štefan Pitko, 55 r. Ján Lesnický. PS
vlastníkov revíru Demänovská dolina: 80 r. Ján Žuffa, 75 r. Dezider Krčula,
70 r. Ing. Bohdan Pálka, 65 r. Ing. Milan Hubka a Pavol Kundis. PZ
Hromovec: 60 r. Ján Pištej st. OkO SPZ Senec: 75 r. Vladimír Kešjár, PZ
Úsvit Dunajská Lužná, Ján Štiglic, PZ Diana Bernolákovo, Štefan Koleno,
PZ Martinský háj Senec. 70 r. Štefan Šticza, PZ Čierna Voda Nová
Dedinka, Silvester Balogh, ZO bez revíru. 65 r. Anton Patrnčiak, PZ Úsvit
Dunajská Lužná, Jarolím Popovič a Ing. Jaroslav Šmahel, obaja PZ Rovina
Čataj, 60 r. Ján Bobor a Jozef Bendžák, obaja PZ Úsvit Dunajská Lužná,
Ing. Ján Hajzok, Jaroslav Macháček a Ing. Henrich Soyka, všetci PZ
Bažant Ivanka pri Dunaji, Karol Štica, PZ Čierna Voda Nová Dedinka. 55 r.
Imrich Hamar a Juraj Nagy, obaja PZ Eberhard Malinovo, Štefan Benyo, PZ
Bažant Ivanka pri Dunaji, JUDr. Marián Dobrovič, PZ Čandal Tureň. 50 r.
Anton Minárik, PZ Úsvit Dunajská Lužná, Miroslav Miťko, PZ Malý Dunaj
Most pri Bratislave, Mikuláš Dömötör, PZ Priateľstvo Tomášov, Ján
Dubčák, PZ Eberhard Malinovo, Pavel Valcharčiak, PZ Gešajov Zálesie,
Štefan Fülöp a Jozef Lukovič, obaja PZ Čierna Voda Nová Dedinka, Jozef
Luciak, Anton Mafina a Ľudovít Szikhart, všetci PZ Spolok Kostolná pri
Dunaji. PZ Uhrinč Sokoľ: 60 r. Jozef Koša a Milan Pohorelec, 55 r. Jozef
Murajda, 50 r. Ján Komárnícký a Ladislav Záhumenský. PZ Brezová pod
Bradlom: 50 r. Štefan Kňažský.
15. júna 2003 sa dožíva 55 rokov člen PZ Stráže
Budča-Turová-Kováčová, dlhoročný člen SPZ
pán Milan Mistrík.
Celý kolektív PZ mu srdečne blahoželá a do ďalších
rokov praje pevné zdravie, presnú mušku a veľa
poľovníckych zážitkov.
Významného životného jubilea 70 rokov sa dožíva
dňa 20. 6. 2003
pán Peter Galvánek.
Od roku 1951 je členom SPZ. Bol členom ÚV SPZ,
kde pracoval v poľovníckej komisii a predsedom
Regionálnej hodnotiteľskej komisie v Čadci. Funkciu
poľovníckeho hospodára v PZ Kremienok Povina
vykonával 30 rokov. Za jeho obetavú prácu mu boli
udelené vyznamenania Za významné zásluhy o rozvoj poľovníctva na
Slovensku všetkých stupňov a Zlatý kamzík. Členovia PZ Povina prajú
jubilantovi veľa zdravia a poľovníckych zážitkov.
Významného životného jubilea 80 rokov sa dožil
1. 12. 2002 náš dlhoročný člen PZ Tokaj Trňa
pán Mikuláš Šalap.
Pri tejto príležitosti mu prajú všetci členovia PZ pevné
zdravie, presnú mušku a veľa poľovníckych zážitkov.
Dňa 19. 3. 2003 sa dožil významného životného jubilea 50 rokov
pán Pavol Žiak,
dlhoročný člen a hospodár PZ SNP Dačov Lom. K jeho jubileu mu
srdečne blahoželajú a do ďalších rokov života prajú všetko najlepšie
členovia PZ.
Významného životného jubilea 70 rokov sa
7. 6. 2003 dožíva
pán Stanislav Hýll,
dlhoročný člen PZ Modra Pole. Je držiteľom
strieborného a bronzového odznaku SPZ. Členovia
PZ mu srdečne blahoželajú, ďakujú za doteraz
vykonanú prácu a do ďalších rokov mu prajú veľa
zdravia, rodinnej pohody, ako aj veľa pekných
poľovníckych zážitkov.
38
Krásne životné jubileum 60 rokov oslávil v máji 2003 dlhoročný člen
SPZ a člen PS Hájik-Kriváň Chtelnica-Dolný Lopašov
pán Ing. Marián Šmacho,
držiteľ Zlatej medaily za zásluhy o rozvoj poľovníctva na Slovensku. Jeho
najbližší a členovia PS mu do ďalších rokov života želajú pevné zdravie,
presnú mušku a veľa poľovníckych zážitkov a v rodinnom kruhu lásku
a pohodu.
Významného životného jubilea 80 rokov sa v júni
tohto roku dožíva dlhoročný člen PZ Sobotište
pán Milan Halabrín.
Pri tejto príležitosti mu blahoželajú a do ďalších rokov
života prajú veľa zdravia, šťastia a pekných
poľovníckych zážitkov všetci členovia PZ Sobotište.
Členovia PZ Kančov potok srdečne blahoželajú
svojmu kolegovi
Ing. Karolovi Špilárovi
pri príležitosti jeho životného jubilea. Nech Ti život
prekvitá, v šesťdesiatke nie je dôvod hádzať flintu do
žita!
V marci 2003 sa okrúhleho životného jubilea 70 rokov dožil
jeden zo zakladajúcich členov PZ Roháč Jabloňovce
pán Ján Babiak.
Do ďalšieho života mu želáme veľa zdravia a množstvo poľovníckych
zážitkov.
Členovia PZ Roháč Jabloňovce
V júni oslávia v kruhu svojich rodín a v spoločnosti priateľov a poľovníkov
PZ Hajnic so sídlom v Turnianskej Novej Vsi krásne životné jubileá
členovia PZ
páni Ing. Peter Hudák (60 rokov), Ernest Toth (70 rokov)
a Ing. Dušan Forgáč, CSc. (70 rokov).
Do ďalších rokov života pri napĺňaní ich ušľachtilej záľuby im členovia PZ
želajú pevné zdravie a na potulkách krajom bukových hôr ešte veľa
pekných poľovníckych zážitkov.
Významného životného jubilea 50 rokov sa dožil dňa
22. 4. 2003 náš člen a funkcionár PZ Nitra-Krškany
pán Pavol Kováč.
K životnému jubileu mu pevné zdravie, presnú mušku
a veľa poľovníckych zážitkov želajú všetci členovia
PZ.
Krásne životné jubileum 60 rokov oslávi 6. 6. 2003
dlhoročný člen a predseda PZ Višňov Borčany
pán Anton Adamka.
Do ďalších rokov života mu prajú pevné zdravie a veľa
pekných poľovníckych zážitkov členovia PZ.
1. 6. 2003 oslávi krásne životné jubileum 50 rokov dlhoročný člen PZ
Čierna Voda v Novej Dedinke
pán Štefan Fülöp.
Pri tejto príležitosti mu želajú všetci členovia PZ pevné zdravie, veľa
šťastia a veľa pekných poľovníckych zážitkov.
SPOLOČENSKÁ KRONIKA
Významného životného jubilea 60 rokov sa
3. 5. 2003 dožil dlhoročný člen PZ Gidra Voderady
pán Jozef Dubovský.
Pri tejto príležitosti mu všetci členovia PZ želajú
pevné zdravie a ešte veľa krásnych poľovníckych
zážitkov.
Významného životného jubilea 70 rokov sa
11. 6. 2003 dožíva zakladajúci člen PZ Malenica
Slopná-Trstie a bývalý poľovnícky hospodár
pán Ján Hlaváč st.
Jeho najbližší i členovia PZ mu do ďalších rokov
života želajú pevné zdravie a veľa pekných
poľovníckych zážitkov.
Vzácneho životného jubilea 80 rokov sa dňa
12. 6. 2003 dožíva
pán Ján Šagát.
Pri tejto výnimočnej príležitosti mu za dlhoročnú
obetavú prácu v prospech slovenského poľovníctva
ďakujú a do ďalších rokov života pevné zdravie, veľa
pekných poľovníckych zážitkov a rodinnej pohody
želajú členovia PZ Brezová.
Dňa 26. 6. 2003 sa dožíva významného životného jubilea 50 rokov
pán Ján Remiar,
dlhoročný funkcionár a predseda PZ Pustý Hrad Čelovce. I touto cestou
mu všetci členovia PZ prajú do ďalšej záslužnej práce na zveľaďovaní
nášho prekrásneho revíru najmä veľa zdravia, rodinnej pohody,
životného optimizmu, pevnú mušku a veľa krásnych poľovníckych
zážitkov.
Krásneho životného jubilea 60 rokov sa dňa 28. 6.
2003 dožíva člen SPZ
Ing. Peter Gotstein, CSc.
Do ďalších rokov života mu veľa zdravia, presnú
mušku a veľa krásnych chvíľ prežitých v prírode prajú
členovia PZ Trnava-mesto.
Dňa 21. 6. 2003 oslávi 50. narodeniny kynologický
referent PZ Rozvoj Kostolný Sek
pán Vladimír Klučka.
Do ďalších rokov života mu členovia PZ prajú pevné
zdravie, presnú mušku a veľa poľovníckych zážitkov.
A KO I N Z E R O VAŤ ?
Životného jubilea 50 rokov sa
v týchto dňoch dožili členovia PZ
Nitrica
pán Peter Šúň
a pán Milan Bánovský.
Veľa zdravia, šťastia
a poľovníckych zážitkov im prajú
členovia PZ.
V našom lese šumia buky, šumia zvesť hneď z prvej
ruky, že dňa 14. 2. 2003 sa dožil krásneho
životného jubilea 65 rokov člen výboru OkO SPZ
Zlaté Moravce
pán Ivan Chudík.
Pri tejto príležitosti mu všetci členovia výboru,
manželka, syn a dcéra s manželom želajú pevné
zdravie, veľa poľovníckych zážitkov a krásnych chvíľ
v našej prírode.
ODIŠLI Z NAŠICH RADOV
PZ Bába Dudince s hlbokým zármutkom oznamuje, že
dňa 22. 2. 2003 náhle opustil naše rady vo veku
nedožitých 51 rokov dlhoročný funkcionár nášho PZ
pán Ján Suchánsky.
Česť jeho pamiatke!
S hlbokým zármutkom oznamujeme širokej rybárskej
verejnosti, že dňa 1. 4. 2003 vo veku 80 rokov zomrel
Text inzerátu napíšte čitateľne a uveďte presnú adresu. Redakcia vám obratom zašle
poštovú poukážku, na ktorej je uvedená suma za inzerát. Váš inzerát zaradíme do najbližšieho čísla (príp. dohovoreného) až keď dostaneme z pošty potvrdenie o zaplatení
(čo trvá 7 - 10 dní). Ak posielate inzerát krátko pred uzávierkou, priložte k textu aj fotokópiu ústrižku pošt. poukážky ako doklad o zaplatení (text a ústrižok možno poslať aj
faxom). Cena textového inzerátu pre súkromných inzerentov: jedno slovo 10 Sk (za
slovo sa považuje aj predložka, spojka, PSČ, č. telefónu, č. domu). Príplatok za inzerát
na značku 100 Sk, za rámček 80 Sk, pre podnikateľov: jedno slovo 15 Sk (+ 20 %
DPH). Príplatok za inzerát na značku 100 Sk, za rámček 150 Sk. Číslo účtu: VÚB
Bratislava-mesto, 54337-012/0200.
Blahoželanie a nekrológ: za každé slovo (vrátane predložiek, spojok, skratiek) 10 Sk.
Za štandardnú fotografiu 180 Sk, za rámček 80 Sk. Texty v rubrike Blahoželáme
a v rubrike Odišli z našich radov (s uvedením iba veku a mena), ktoré nám pošlú PZ
a MO SRZ, uverejňujeme bezplatne (v prípade rubriky Blahoželáme uverejňujeme bezplatne iba jubilantov od min. veku 50 rokov). Z jednotlivých PZ a MO SRZ však nemôžeme naraz v jednom čísle uverejniť oznamy o všetkých ich členoch, ktorí počas celého
roka slávia životné jubileum.
Termíny uzávierok najbližších čísel:
číslo 7/2003: 29. mája,
číslo 8/2003: 2. júla.
PROSÍME, PÍŠTE ČITATEĽNE!
PZ Hubert so sídlom vo Svätej Márii s hlbokým
zármutkom oznamuje širokej poľovníckej verejnosti, že
dňa 7. 4. 2003 vo veku 60 rokov nás náhle opustil
pán Imrich Tóth.
Bol dlhoročným členom a funkcionárom PZ, držiteľom
bronzovej medaily Za zásluhy o rozvoj poľovníctva na
Slovensku, ktorú, bohužiaľ, nestihol prevziať. S úctou
a vďakou za obetavú prácu na neho spomínajú všetci
členovia PZ. Česť jeho pamiatke!
PZ Okruhlica Belá oznamuje poľovníckej verejnosti, že
15. 2. 2003 vo veku 57 rokov opustil navždy naše rady
člen PZ
pán Alfonz Kubík.
Česť jeho pamiatke!
JUDr. Alexander Petráš,
bývalý dlhoročný predseda MsO SRZ Levice a člen
predsedníctva Krajského výboru SRZ v Komárne. Svojou
neúnavnou mravenčou prácou a umom sa mierou
vrchovatou pričinil o rozvoj moderného športového
rybárstva v Leviciach, ale aj v celom Západoslovenskom
kraji. Tí, ktorí ste ho poznali, venujte mu, prosíme, tichú spomienku. Česť
jeho pamiatke!
Výbor MsO SRZ Levice
S hlbokým zármutkom oznamujeme, že dňa 1. 2. 2003
nás vo veku nedožitých 87 rokov opustil spoluzakladateľ
a dlhoročný člen PZ Bažant Baškovce, okres Humenné
pán Ján Holp.
Prosíme všetkých, ktorí ho poznali, aby mu venovali tichú
spomienku.
PZ Bažant Baškovce
39
W
SPOLOČENSKÁ KRONIKA
W
PZ Rastislavice s hlbokým žiaľom a smútkom oznamuje
širokej poľovníckej verejnosti, že dňa 16.3. 2003 nás vo
veku nedožitých 35 rokov po krátkej a ťažkej chorobe
navždy opustil
pán Ján Šurába.
Stratili sme v ňom vzácneho a dobrosrdečného človeka
zapáleného pre poľovníctvo do poslednej chvíle svojho
života. Jeho stratu pociťuje nielen rodina, ale i my,
priatelia poľovníci. Kto ste ho poznali, venujte mu tichú spomienku. Česť
jeho pamiatke!
Poľovnícke združenie Nitrianske Pravno s hlbokým
zármutkom oznamuje širokej poľovníckej verejnosti, že
dňa 8. 3. 2003 nás navždy opustil vo veku nedožitých
73 rokov dlhoročný predseda a zakladajúci člen PZ
Nitrianske Pravno
pán Ervín Klein.
Venujte mu tichú spomienku. Česť jeho pamiatke!
PZ Nitra-Krškany s hlbokým žiaľom oznamuje, že vo veku
75 rokov nás 14. 3. 2003 náhle opustil
pán Jozef Chňapek.
Celý svoj život ako člen, funkcionár PZ a priateľ, venoval
práci v prospech poľovníctva. Venujte mu tichú
spomienku. Česť jeho pamiatke!
Konferencia uzavrela
minulý rok
Koncom marca sa v Košiciach konala mestská konferencia MsO SRZ.
Košickú organizáciu riadi 19-členný výbor a jej členskú základňu koncom
minulého roku tvorilo 5 408 členov, z toho 1 116 mládežníkov do 18 rokov,
676 detí do 15 rokov a 3 616 dospelých členov. Po skončení konferencie sme
požiadali o rozhovor tajomníka MsO SRZ Košice RUDOLFA HARVÁNKA.
Pán tajomník, ako by ste v stručnosti čitateľom PaR predstavili vašu organizáciu?
– Naša MsO SRZ po rozčlenení niekoľkých revírov na samostatné revíry hospodári na 10 pstruhových a 21 kaprových revíroch. Okrem nich obhospodarujeme 8 odchovných pstruhových potokov, v ktorých odchovávame dvojročného pstruha
potočného v 2-ročnom výrobnom cykle. Organizácia je rozčlenená do piatich obvodných organizácií a v rámci výboru pracujú odbory hlavného
hospodára, rybárskej stráže, starostlivosti o vody
a pre prácu s mládežou, šport a kultúrno-výchovnú činnosť.
Ako ste zvládli hospodárenie na revíroch?
– Plán zarybňovania vychádzal z predpísanej minimálnej zarybňovacej povinnosti. V roku 2002 sme
do revírov vysadili násady v hodnote 2 900 306 Sk,
z toho z našich prostriedkov 2 423 593 Sk, z prostriedkov Rady SRZ 391 000 Sk a z vlastného odchovu 85 713 Sk. Konkrétne, do kaprových revírov
sme vysadili rekordné množstvo kapra – 21 500 kg
K2 a K3, 750 000 ks plôdika kapra, 68 400 ks jednoročnej podustvy, 500 ks dvojročnej šťuky, 142
kg jednoročného zubáča, 191 kg sumca a pod. Do
pstruhových revírov bolo vysadených 4 084 kg Pd2,
1 100 kg Pp2 a 40 400 ks Li1 . Podarilo sa nám získať do užívania vysokoprodukčný pstruhový Črmelský potok, ktorý bude jedným z nosných odchovných potokov.
Na kaprových revíroch sa ulovilo 20 293 kusov
rýb s hmotnosťou 32 300 kg a na pstruhových revíroch 12 008 kusov (3 700 kg). Okrem toho sme
napr. na revíri Rady SRZ – VN Ružín ulovili 3,5 tony rýb.
Niekedy sa zdá, akoby sa o brigádnickej
činnosti rozprávalo už len na členských
schôdzach, ale pritom mnohé organizácie
vykonajú na pstruhových, ale aj na kaprových revíroch (najmä na VN) veľa užitočnej
práce.
– Vlani sme zorganizovali 58 brigád, na ktorých
sa zúčastnilo 1 010 brigádnikov, ktorí odpracovali
9 325 hodín v hodnote 450 tisíc Sk. Na pstruhových lovných revíroch a odchovných potokoch
bolo vybudovaných približne 500 drevených a kamenných kaskád, ktoré treba sústavne kontrolovať, prípadne rekonštruovať. Hospodárenie na od-
40
chovných potokoch sa nám s odstupom niekoľkých rokov javí aj vďaka uskutočňovaným melioráciám pstruhových tokov ako vysoko efektívne aj
napriek tomu, že ide len o doplnok k zarybňovaniu, na ktoré musíme aj naďalej vynakladať nemalé prostriedky. K zlepšeniu stavu nám určite pomôže obhospodarovanie spomínaného Črmelského potoka.
Čo robíte v oblasti starostlivosti o vody?
– Pokračujeme v postupnom monitoringu našich revírov, vykonávame ichtyologické prieskumy a ich výsledky využívame na efektívny odchov
násad rýb. Referenti čistoty vôd sa zúčastňovali
na pochôdzkach po revíroch a boli informovaní
o metodike odberu vzoriek vody pri havarijnom
znečistení. Odobrali vzorky z niekoľkých profilov
tokov a následne sa na týchto revíroch vykonala
kontrola správcom tokov. Členovia sekcie pre
ekológiu a životné prostredie si pri svojich 9 spoločných výjazdoch všímali znečisťovanie v okolí
revírov i priamo v nich a na základe zistených nedostatkov sme zaslali listy starostom obcí Bukovec, Čaňa, Myslava, Červenica, Čakanovce
a Malá Ida so žiadosťou o odstránenie zistených
nedostatkov. Žiaľ, nedočkali sme sa žiadnej pozitívnej reakcie.
Vie sa o vašej snahe oživiť na pôde organizácie súťaž mladých rybárov Zlatý
blyskáč. Podarilo sa?
– Deti organizované v krúžkoch sa zúčastnili na
pretekoch na štrkoviskách v Čani, pri Teplárni
a konal sa aj nultý ročník Zlatého blyskáča, ktorý
zorganizovala ObO č. 2 v spolupráci s centrom
voľného času. Prvé kolo sa konalo pri Teplárni
v LRU – plávaná a II. kolo v centre voľného času
a na ZŠ na Trebišovskej ul., kde prebehli vedomostné testy a preteky v rybolovnej technike. Po
oboch kolách 1. miesto obsadilo družstvo ObO č.
2, na druhom mieste skončilo družstvo ObO č. 1,
ostatné družstvá pre nekompletný počet pretekárov neboli hodnotené.
Pokiaľ ide o športové súťaže, radosť nám robia
pretekári – muškári. V súťaži jednotlivcov náš Peter Štuler skončil v lige na 4. mieste a z 12. družstiev naše obsadilo 9. miesto. Organizovali sme
tiež na tradične dobrej úrovni aj preteky Fly Cassovia Cup a Cassovia Cup v LRU – plávaná.
Pripravil Ing. STANISLAV GÉCI
Vlani v septembri sa v portugalskom
Coimbre konali majstrovstvá sveta seniorov
v love rýb udicou – plávaná. Zúčastnili sa na
nich reprezentanti z 31 štátov, medzi ktorými nechýbali ani reprezentanti Slovenskej
republiky v zložení Roman Pavelka (Genex
Dunajská Lužná), Štefan Duc (Genex Dunajská Lužná), Rastislav Dudr (Trabucco Bratislava), Csaba Gyurky (Genex Dunajská Lužná) a Marián Rybnikár (Trabucco Bratislava).
V hodnotení družstiev 1. miesto obsadilo
Španielsko, 2. bolo Portugalsko a 3. Belgicko. Naši reprezentanti vo veľmi silnej
konkurencii obsadili 17. miesto. V kategórii
jednotlivcov sa z našich reprezentantov najlepšie darilo Štefanovi Ducovi (46.), na 48.
mieste skončil Rastislav Dudr, 58. Milan Kabát, 129. Roman Pavelka, 142. Csaba
Gyurky a 150. Marián Rybnikár. Umiestnenie našich reprezentantov odzrkadľovalo
i silu a kvalitu konkurenčných družstiev.
Reprezentant
predsedom
Teší nás, že Slovenská republika bola
v roku 2003 poverená organizačným zabezpečením Majstrovstiev sveta národov,
ktoré sa uskutočnia v Hlohovci 13.-14. 9.
Táto pocta svedčí o dobrom smerovaní,
ako aj náročnej práci všetkých členov
SRZ, ktorí sa podieľajú na reprezentovaní
SR v športovom rybolove. Patria medzi
nich aj reprezentanti z Genexu Dunajská
Lužná, ktorí sú i obyvateľmi obce a členmi
našej MO SRZ Dunajská Lužná. Naša organizácia má už 35-ročnú tradíciu a naďalej priťahuje do svojich radov nových záujemcov, najmä deti a mládež. O mimoriadne dobrej práci členov MO SRZ Dunajská
Lužná svedčí aj fakt, že reprezentant Roman Pavelka bol odchovaný v našej miestnej organizácii, v nej sa začal oboznamovať
s lovom rýb, ako aj s týmto prekrásnym
športom a v súčasnosti je predsedom našej MO SRZ. Tajomníkom organizácie je
JUDr. Mikuláš Pinnel a hospodárom Ján
Pepich.
O dobrej práci výboru našej organizácie
svedčí nepochybne i skutočnosť, že vlani jej
členovia ulovili dovedna 3 249 rýb s celkovou hmotnosťou 7 029 kg, takže v prepočte
na jedného člena MO SRZ Dunajská Lužná
pripadá priemerne 14,7 kg ryby, čo nám isto môže závidieť nejedna organizácia SRZ
na Slovensku.
mp
MOKRÉ PRÍBEHY
Ťažké vody
V časoch svojich rybárskych
začiatkov som bol vďačný za radu každému kolegovi z Petrovho
cechu. Nie som rodený rybár:
všetkému som sa musel namáhavo naučiť. Preto ak mi niektorý starší kolega pomohol naviazať na vlasec háčik s návnadou,
bol by som mu zniesol aj modré
z neba. A ak mi zase iný náhodný okoloidúci prezradil, na čo
práve berú na Laborci podustvy, bol by som mu dal hádam
i košeľu. Dodnes ostáva faktom,
že som neľutoval peniaze na fľašu stoličnej vodky či zopár balíčkov cigariet...
No ako pribúdalo skúseností,
môj nos sa začal dvíhať dohora.
Po štyroch rokoch chodenia na
Domašu som nadobro usúdil, že
už nikoho nepotrebujem: len ja
sám najlepšie viem, v ktorej zo
zátok sa v tiché letné rána pasú
stáda žltozelených lieňov, kedy
a na čo berú kapry na plytčinách za Turanmi a prečo nemožno pri poklesnutej hladine
loviť na blyskáč šťuky poblíž šachoriny pri holčíkovskom prístave. Cítil som sa ako majster
sveta a podľa toho som sa aj
správal. Pridať sa na rybačke
k niektorej skupinke na zelenom
polostrove oproti trepeckému
kostolíku a vymeniť si s nimi
skúsenosti? Kdeže! To by mi bol
odpadol z hlavy hrebienok. Lovil som zásadne sám, lebo už len
pomyslenie, že by som sa mal
s niekym podeliť o (hoci bohatý)
úlovok, privádzalo mi krv do varu. Bol som mladý, silný a vôbec
mi nenapadlo, že by som pri vode mohol aj niekoho potrebovať.
Niektorých rybárov z nášho
mesta som nemohol ani vidieť.
Zvlášť mi liezol na nervy istý
Maťko. Akiste mi nebol sympatický kvôli tomu, že mi raz, keď
som jazdil v našom meste na bicykli po chodníku, povedal:
– Počujte, priateľko! To nie
je od vás férové – jazdiť po
chodníku, keď je cesta voľná!
Za toto napomenutie som sa
na neho hneval: vyhýbal som sa
mu nielen v meste, nielen na výročných schôdzach a pretekoch,
ale aj na Domaši, kde som mal
na neho mimoriadne šťastie.
Aj toho novembrového dňa
som ho ignoroval. Márne mi radil, aby som nechal blyskáč
blyskáčom, márne mi ponúkal
zo svojich návnad, bol som pevne presvedčený, že šťuky musia
byť aj koncom novembra tesne
pod hladinou, tvrdohlavo som
prečesával zátoku poniže holčí-
42
kovského prístavu heintzkou
a trvalý neúspech som pripisoval nie svojej zaťatosti, ale – jemu! Nakoniec som to tam už nevydržal. Keď vytiahol z vody
päťkilovú krásavicu, prehodil
som si prút cez plece a demonštratívne som odpochodoval
k vŕšku severne od prístavu, za
ktorým mala byť zátoka, kde
som mal doteraz najväčšie úspechy. Môj cieľ bol jediný: pretromfnúť ho. Za každú cenu uloviť nie jednu, ale rovno dve šťuky – aspoň desaťkilové! A potom sa s nimi postaviť vedľa neho na autobusovej zastávke
a len tam tak pyšne stáť...
Keď si na to dnes spomínam,
je mi nanič. Ako som mohol byť
vtedy taký naivný a uveriť, že
pretromfnem lovca, čo drží
v ruke udicu štyridsať rokov?
Neviem, zrejme mi pýcha zaslepila nielen mozog, ale aj oči.
Musela mi ich zaslepiť, lebo čím
dlhšie som sa potkýnal o popadané buky, tým bol terén okolo
mňa suchší. Po mojej zátoke ani
slychu. Domaša akoby sa bola
odo mňa vzdialila na tisíce kilometrov. Bol som v lese, ktorý
som nepoznával! Nakoniec som
musel priznať, že som zablúdil.
S podlamujúcimi sa kolenami,
spotený do poslednej nitky, posadil som sa na starý bukový
peň a rozmýšľal, že tu zrejme
musím zahynúť. V ruksaku už
nemám ani kúsok chleba, vo fľaši ani kvapku vody. Živo som si
predstavoval, ako ma v televízii
vyhlasujú za nezvestného, ako
moja žena celé noci nespí, no
najviac smúti svokra, lebo ma
nemôže pochovať. Mimoriadne
nahnevaní sú na mňa moji spolupracovníci v podniku: raz nevedia, či mi majú držať miesto,
alebo ho obsadiť niekym iným...
Ktovie dokedy by som sa bol
umáral takýmito predstavami,
keby sa za mojím chrbtom nebolo ozvalo:
– Tak čo, priateľko? Zátoku
máte rovno pred nosom a vy
takto? Slnko dávno prešlo ponad Kelčianky, o piatej už celkom zájde za hory.
– Pán Maťko! Vďaka bohu!
Kde sa tu beriete? – vyšlo mi
z vyschnutých úst.
– Nuž, kde by som sa tu bral?
Poľovníckym chodníčkom som
sem prišiel, reku, pridám k tým
mojim šťukám ešte nejakého lieňa. Aby mal paprikáš tú správnu chuť...
– Ale... ako viete, že v zátoke
sú liene? – zvolal som. – A kde
Ilustračná snímka Jozef Májsky
je vlastne zátoka? Nikde ju nevidím...
– To sa vám to muselo v hlave poriadne pomotať, keď ju nevidíte. Aha, veď je tu, rovno
pred nami za týmto trnkovým
kriačím... Tu, v kantičke mám
ešte nejakú nástrahu. Nechceli
by ste ju predsa len skúsiť?
Teraz, po mnohých rokoch už
iba dodávam, že zátoku sme
našli skôr, ako by sa človek stačil poriadne nadýchnuť. Že tú
nástrahu som od neho prijal. Že
mi na ňu skočila pekná šťuka,
z ktorej som sa tešil ako nikdy
predtým. Že ma potom spoľahlivo vyviedol z toho bludiska na
autobusovú zastávku. Že som
mu potom v podčičvianskej krčme chcel silou-mocou kúpiť deci
kalvadosu, no on ho rázne odmietol. Že som potom zvädol
tak, až som sa mu zabudol za
všetko poďakovať. A že ma dodnes trápi svedomie, čo si potom o mne myslel. Ostala vo
mne len chimerická nádej, že
aspoň tieto čestne priznané
riadky by mohli byť pre neho
určitým zadosťučinením.
MILAN ZELINKA, Humenné
S vnukom na rybách
Mám päť vnúčat, z toho štyri
vnučky a jedného vnuka Filipa.
Ak náhodou k nám prídu všetci
piati, pre každého by sa u nás
našla kompletná rybárska výbava. Ale až počas vlaňajších
prázdnin, keď som uvažoval,
čím by som ako dedko z dediny
ohromil svojho vnuka, po prvý
raz som vzal Filipa na ryby. Až
keď sme sa chystali k vode, zišlo mi na um, že doteraz vždy,
keď som niekomu chcel predviesť svoje rybárske umenie,
zlyhal som. Akoby sa ryby priečili mojim „reklamným“ zámerom – akurát vtedy mi jednoducho nebrali. Takže už vopred
ma strašila možná Filipova
otázka: Dedko, prečo si nechytil ani jednu rybičku a ja áno?
Možno práve preto (aj keď
som sa na rybačku s vnukom
tešil) som náš odchod k vode
dosť dlho odkladal. Napokon
som sa rozhodol, že pôjdeme
na miesto, ktoré poznám už roky. Niekoľkosto metrov pred
hydroelektrárňou v Novom
Meste nad Váhom sa do Váhu
vlieva náš potok a to je miesto,
ktoré považujem za rybársky
zázrak. Pravda, celý „zázrak“
spočíva v tom, že keď vo Váhu
bývalo veľa rýb, ich neresiskom
sa stával práve náš potok. Ale
aj potom, keď Váh znečisťovali
všelijaké chemikálie, nachádzali ryby svoje útočisko zase
len v tom našom potoku. Takže
práve tam sme sa vybrali s Filipom.
Z onoho miesta možno loviť
ryby vo Váhu priamo z brehu,
no ten býva zarastený vysokou
žihľavou, ktorú treba na jar vytrhať alebo pokosiť. Kosu sme,
pochopiteľne, nevzali so sebou,
tak som žihľavu musel vytrhať.
Bol podvečer, keď sme nahodili
po prvý raz. Už po príchode
k vode sa mi podarilo zaregistrovať v nej prekrásneho veľkého jalca, ktorý je najbežnejším
obyvateľom tejto lokality.
Naše návnady si však nevšimla ani jedna ryba a až po
dlhej chvíli sa o ňu začali zaujímať menšie rybky. Keď sa konečne v tráve zatrepotal ostriež
dlhý 21 centimetrov, vyhladili
sa mi vrásky: vnúčik bol úlovkom nadšený a neprestával obdivovať farby a neuveriteľnú
MOKRÉ PRÍBEHY
vitalitu ryby. A navyše bol unesený aj tým, aká „veľká“ je ryba. Jeho uznanie ma potešilo,
takže od radosti som i ja až tak
povyrástol. Lenže čas pracoval
pre vnuka, lebo po chvíli mal
v kanvičke až tri rybky!
Čoskoro sa rozpršalo a keď
dážď ustal, zaznamenal som na
svojej udici záber. Prút sa tak
ohol, až Filip skríkol:
– Daj pozor, dedko, veď sa ti
zlomí prút!
Hneď nato svoj prútik odložil
a napäto sledoval môj zápas
s rybou. Keď bola na brehu, jeho nadšenie vyvrcholilo, veď
jalec meral 46 centimetrov!
A ja som bol jalcovi vďačný, že
pred vnukom zachránil dedkovu rybársku reputáciu.
D. O., Trenčín
Šťuka so životopisom
Pred viacerými rokmi sme
s priateľmi pomerne často chodili
loviť dravce na ramená Dunaja
pri Bodíkoch. Špecializovali sme
sa na lov zubáčov a šťúk, ktorých
tam vtedy bolo neúrekom. Na rybačku sme si zvykli chodiť zväčša
s člnom-pramicou, kotviacou pod
rybárskymi chatkami v časti zvanej Bekeš. Pádlovaním alebo malým lodným motorom sme sa tak
mohli plaviť celým systémom dunajských ramien od Bodíkov až
po Gabčíkovo. Za niekoľko rokov
sme tento rybársky terén dokonale spoznali. Spomínam si, že podľa vodného stavu Dunaja v Bratislave sme dokázali určiť miesta
vhodného rybárskeho stanovišťa
tak, že sa náš odhad takmer zhodoval so skutočnosťou.
Raz na sklonku leta sme sa
s pramicou dostali do kľukatého
ramena pod Kráľovskou lúkou
v oblasti Trstenej. V tých dňoch
stav vodnej hladiny v Bratislave
bol nízky a teda aj pod ňou stabilný, dokonca mierne klesal
a to nedávalo ktovieakú nádej
na úspešný úlovok. Absolvovať
dennú rybačku na dunajských
ramenách bolo však pre mňa
mimoriadnym zážitkom, preto
napriek neveľmi sľubným vyhliadkam sme s niekoľkými nastraženými rybkami vyplávali.
Predpoveď sa splnila, zubáče
nebrali, len zopár šťúk, takže
popoludní každý z nás ulovil
jednu, ale keďže boli podmierečné, vrátili sme ich do vody.
Na spiatočnej ceste sme sa
s člnom zastavili na mieste, ktoré sa nám vzhľadom na stav vody najviac pozdávalo. Zakotvili
sme a z brehu vysokého asi meter sme nahodili. Pri love dravcov sa vždy usilujem hľadať rybu, preto som po brehu postupoval až som sa dostal k priplavenému stromu, ktorého kmeň bol
na brehu, no z vody vyčnievalo
niekoľko konárov jeho koruny.
Udicu s nástrahou som prehodil
cez padnutý strom tak, že plavák
ostal na prudko klesajúcom svahu. Predierajúc sa hustou žihľavou som prekročil kmeň stromu,
pričom som, v rukách opatrne
držiac udicu, prešiel na miesto
predpokladaného lovu. Začal
som navíjať, keď som zazrel, že
môj plavák sa šinie šikmo dolu
svahom do vody, kde sa potopil.
Preklopil som oblúčik na navijaku a tak som rybe umožnil vytiahnuť asi meter vlasca. Ťah
ustal a ja som vzápätí ulovil
približne 55 centimetrov dlhú
šťuku. Medzitým sa začali hlásiť
komáre, preto sme boli nútení
skončiť s lovom. Síce som si zvykol ošetriť úlovok hneď na mieste, ale v ten večer to už nebolo
možné: na čistenie treba dve ruky, ja som jednu potreboval na
odháňanie komárov.
Keď som doma čistil rybu,
všimol som si, že jej niečo
vyčnieva z chrbta. Bol to úzky
pásik z umelej hmoty s číslom
vrastený do jej svaloviny. Spomenul som si na oznam uverejnený v Poľovníctve a rybárstve
upozorňujúci rybárov, aby úlovok ryby s takýmto označením
oznámili vtedajšiemu Laboratóriu rybárstva a hydrobiológie.
Urobil som to a v laboratóriu
som sa o niekoľko dní dozvedel
„životopis“ mojej šťuky.
Na základe identifikačného
čísla na šťuke mi zistili, kde sa
vyliahla z ikry a aká veľká bola
keď opúšťala liaheň. Šťuka bola
vysadená do uzatvoreného revíru SRZ pri hrádzi Dunaja
v inundačnom území pri budove
Povodia Dunaja. Odtiaľ sa, zrejme počas veľkej vody, dostala do
ramien Dunaja. Prírastky jej telesnej hmotnosti boli mimoriadne dobré, čo dokazovali kontrolné výlovy, ktoré absolvovala. Na
svoj vek – tri a pol roka – bola
jej hmotnosť nadpriemerná, čo
bolo dôkazom, že úživnosť ramien Dunaja bola v tých rokoch
veľmi dobrá. Ešte dodávam, že
okrem celého šťukinho „životopisu“ som dostal päťdesiat korún za to, že som svojím úlovkom
prispel k lepšiemu poznaniu rýb
v našich revíroch.
Ing. PAVOL JAVOR,
Hlohovec
43
ZO ŽIVOTA SRZ
Výstava
Rybaření Brno 2003
Mnohí slovenskí rybári, ktorí mali čas a možnosť, nevynechali ani tohto roku
návštevu už 5. ročníka medzinárodnej výstavy rybárskych potrieb v Brne.
Šťastným riešením sa ukázalo preloženie výstavy do väčšieho pavilónu, vďaka
čomu sa aj v čase najväčšieho návalu v sobotu dalo medzi stánkami pohodlne
prechádzať. Možno povedať, že až na niekoľko výnimiek sa v Brne zišla väčšina dovozcov a výrobcov rybárskych potrieb a doplnkov. Keďže výstavy, a nielen v Brne, navštevujem pravidelne, môžem porovnávať meniace sa trendy
v rybolove a s nimi súvisiaci sortiment ponúkaného tovaru.
Pokiaľ ide o prívlač, má svojich stabilných stúpencov a už dlhé roky sa bez
väčších výkyvov drží na svojej úrovni, pričom súčasný trend smeruje viac k ľahkej a ultraľahkej prívlači. Nazdávam sa, že kaprový boom je na vrchole a točí sa
okolo neho celý priemysel – prúty, navijaky, vlasce, návnady, doplnky... jednoducho výrobca, ktorý sa chce presadiť na európskom trhu, musí mať kvalitný kaprový program. Zodpovedala mu aj ponuka na výstave – každý dovozca
sa snažil predstaviť čo najširšiu paletu noviniek na lov kapra. Shimano ostalo
verné tradícii a aj tohto roku šokovalo rybárov veľkokapacitným kaprovým navijakom, ktorý sa vďaka novým technickým riešeniam (najmä extrémne spomalenému zdvihu cievky, novému ozubeniu a ostatným úpravám zahrnutým pod Ssystem) isto stane legendou.
Najväčší nárast za uplynulý rok-dva zaznamenali dva diametrálne odlišné
spôsoby lovu – feeder a ťažký lov sumca. Raketový nástup feederového lovu
zachytili všetci významní výrobcovia, prakticky v každom stánku mali záujemcovia o tento spôsob lovu možnosť vyskúšať si prúty, navijaky, pozrieť nové háčiky, kŕmidlá či doslova „ochutnať“ nové krmivá. Obľuba feederového lovu je
spojená s dnešnou dobou: mnohí ľudia majú na rybačku málo času, musia sa
uspokojiť s dvoma-tromi hodinkami po zamestnaní a ani im tak nejde o ryby
ako o radosť zo záberu, zdolávania, prosto o relax.
Chúďatá sumce – keby vedeli, čo sa na ne chystá, zmenili by sa na vegetariánov, alebo by po prvom puknutí vábničky vyplávali k hladine s bielou zástavou. Ponuka výbavy na lov sumca až vyrážala dych: špeciálne sumcové prúty
s očkami, rolničkami, morské prúty, navijaky veľké a väčšie, multiplikátory,
šnúry s nosnosťou 100 a viac kg, háčiky, ktoré by uniesli aj Jánošíka – jednoducho ťažké delostrelectvo v plnej bojovej pohotovosti.
Ako plavačkárovi mi pripadala chudobná ponuka bičov, odkladačiek,
match-prútov a ostatných doplnkov na lov na plavák, ale v tomto prípade asi
dopyt reguluje ponuku.
Rybári, ktorí navštívili výstavu, budú isto súhlasiť s názorom, že Brno naberá
na kvalite a nie je to len o tom, že ukážem a predám. Začína sa boj o klienta
Ďalší vyškolení
V Rybárskom dome MsO SRZ Košice sa koncom apríla konalo preškolenie obslúh na lov elektrickým agregátom, ktoré pripravilo košické pracovisko Rady SRZ. V spolupráci s MsO SRZ v Košiciach sa na ňom zúčastnilo
73 členov z 18 ZO SRZ. Oproti predchádzajúcemu školeniu to bolo o 17
členov viac. Mnohé rybárske organizácie si uvedomujú, že intenzívnym chovom pstruha potočného a v menšej miere aj lipňa na svojich chovných potokoch získavajú zdravú, životaschopnú násadu vhodnú na okamžité zarybnenie lovných revírov bez toho, aby museli hlboko načrieť do svojich finančných prostriedkov za nákup napr. jednoročnej násady prirodzeným podmienkam neprispôsobeného pstruha potočného. Využívanie týchto pstruhových odchovných potokov bez technicky bezchybného elektrického agregátu s vyškolenou obsluhou je už dnes nemožné.
Text a snímka sg
44
a je to na prospech veci. Záujemcovia mali možnosť prakticky všetko si ohmatať, vyskúšať, v jednotlivých stánkoch im odpovedali na otázky osobnosti českého rybolovu, premietali sa videá s ukážkami, konali sa rôzne súťaže a sprievodné akcie. Výsledkom bolo, že rybári odchádzali unavení, ale spokojní, s plnými rukami nákupov, alebo aspoň už vedeli, čo si u svojho predajcu objednajú, na čo si musia našetriť, čo musia vyskúšať, a o to na výstave ide. Počas
štyroch dní som sa v stánku Gammarusu venoval slovenským obchodníkom
a aj bežným rybárom a prekvapilo ma, odkiaľ odvšadiaľ merali cestu do Brna.
Boli tam chlapi z Bystrice, Rožňavy, Košíc, prosto z celého Slovenska. Hlad
po takejto akcii je veľký a stálo by za úvahu zorganizovať podobnú výstavu aj na
Slovensku (ale nie takú, ako v Nitre). Získali by tým obe strany. Ak to nevyjde,
nuž o rok opäť dovidenia v Brne.
Text a snímka EUGEN FARSKÝ
ZO ŽIVOTA SRZ
50. majstrovstvá sveta národov v LRU – plávaná
Prípravy sú
v plnom prúde
I keď sa 50. majstrovstvá sveta národov v love
rýb udicou budú konať až v septembri, treba
takéto významné podujatie pripravovať dlhé
mesiace vopred. Pretože sa preteky budú
odohrávať na celej trase Madunického kanála,
hlavnú zodpovednosť za ich priebeh ponesú
členovia MsO SRZ v Hlohovci a pomáhať im
budú aj piešťanskí rybári. Spýtali sme sa
predsedu MsO SRZ v Hlohovci RNDr. ANTONA
MUTKOVIČA (na snímke), v akom štádiu sú
prípravné práce na podujatie.
Kedy vaša organizácia začala s prípravami na majstrovstvá sveta?
– Už pred rokom a vlastne hneď, len čo sa
ukončilo výberové konanie miesta majstrovstiev.
Rozhodovalo sa medzi Bratislavou, Žilinou, Holíčom a Hlohovcom, no a my sme uspeli. Nepochybne rozhodla i skutočnosť, že takto sa do podujatia zapoja vlastne tri miesta a organizácie –
Hlohovec, Madunice a Piešťany. Už pri výberovom konaní sa ukázalo, že z hľadiska technických aj iných možností má najlepšie predpoklady práve naša organizácia a Rada SRZ rozhodla,
že MsO SRZ Hlohovec bude spoluorganizátorom 50. majstrovstiev sveta národov v LRU-plávaná.
Koľkí z vašej organizácie sa podieľate
na prípravách?
– Ak mám povedať pravdu, momentálne ani
nedokážem uviesť presný počet. Len čo bola
ustanovená ústredná organizačná komisia,
vznikli ďalšie, ktoré majú na starosti či už riadenie pretekov, dopravu, zdravotnú starostlivosť,
technické zabezpečenie, ubytovanie, propagáciu a finančné záležitosti a v každej z nich je aj
zástupca našej organizácie. Komisie sa schádzajú pravidelne každý mesiac, pričom podľa
potreby prizývajú a do príprav zapájajú ďalších
odborníkov a spolupracovníkov, takže sa len ťažko dá porátať, koľko ľudí v týchto dňoch sa zaoberá prípravou majstrovstiev. Pravdou je, že
nadchádzajúcim významným podujatím žije celá
naša organizácia.
miesta, kde budú občerstvovacie stanice a na
bufety. Po celej trase sme sa usilovali zachovať
stromové porasty, aby bol breh prirodzený a súčasne pre pretekárov aj pohodlným miestom
s dostatkom tieňa. Trávnatý porast sa, pochopiteľne, musí pravidelne kosiť – do začiatku pretekov to budú ešte tri kosby.
Pretekárska trať už od začiatku mája podstupuje zaťažkávacie skúšky, lebo sa na nej konajú
nominačné preteky I. a II. ligy, ale aj pohárové
súťaže a medzinárodné majstrovstvá Slovenska.
A keďže prístup k vode je svahovitý, možno to
odnesú nohy pretekárov, lebo posledné zatrávnenie sa bude robiť počas letných mesiacov,
aby bol terén stopercentný práve v čase konania
majstrovstiev sveta.
Niektoré zahraničné družstvá si už vlani na nominačných pretekoch vyskúšali
naše vody... Boli spokojní?
– Prvým zahraničným družstvom, ktoré si prišlo obzrieť našu trať, bol maďarský reprezentač-
ný výber. Vlani v októbri strávil u nás týždeň
a urobil si tu aj nominačné preteky. Vtedy si trať
bol obzrieť aj šéftréner anglickej reprezentácie,
potom nás navštívili aj reprezentanti Českej republiky a poslednou výpravou, ktorá si vyskúšala
naše vody bola delegácia španielskej reprezentácie. Či všetci boli rovnako spokojní alebo nie,
ťažko povedať, nechválili, ale ani sa nesťažovali.
Pri pretekoch takéhoto typu sa to ani nerobí, lebo kto sa na nich chce zúčastniť, jednoducho
musí zobrať na vedomie vybrané miesto. Ani iní
športovci si predsa nemôžu povedať, že na tom
ihrisku by sa mi páčilo pretekať a na inom nie.
Som však presvedčený, že Madunický kanál je
vhodným miestom na preteky medzinárodného
významu. Nachádza sa v ňom bohaté druhové
zastúpenie rýb, za deň v ňom možno uloviť aj
dvadsať kilogramov rýb... Myslím si, že to pretekári ocenia.
Sú už menovaní rozhodcovia?
– Práve teraz na jar sa robí preškolenie rozhodcov. Slovenský rybársky zväz a naša mestská organizácia máme úlohu vyškoliť 200 osobných rozhodcov, čo nie je málo, lebo členovia,
ktorí sa podujmú na túto zodpovednú úlohu sa
musia osobne zaviazať, že ju aj budú vykonávať.
Okrem toho sú potrební aj pomocní a sektoroví
rozhodcovia. Na činnosť rozhodcov bude dohliadať hlavná skupina rozhodcov zložená z našich špičkových rozhodcov a zo zástupcov menovaných federáciou. Do začiatku mája sme
v Trnave a v Hlohovci vyškolili už prvých sto rozhodcov a ďalšie školenie pripravujeme. Zo skúseností z prvého školenia môžem povedať, že
členovia, ktorí sa naň prihlásili, majú úprimný záujem o úspech tohto veľkého podujatia a záleží
im na tom, aby prispelo k dobrému menu slovenského športového rybárstva. No a pretože
ide nielen o významnú, ale po organizačnej
stránke aj náročnú akciu, všetko musíme mať
dôkladne premyslené, napríklad aj dopravu rozhodcov.
Pripomeňme ešte raz program 50. majstrovstiev sveta národov v LRU-plávaná...
– Od 8. do 11. septembra sa budú dopoludnia konať oficiálne tréningy reprezentačných výberov. 13. septembra sa o 7. hodine začínajú
preteky, pokračujú 14. septembra a skončia sa
v ten istý deň o 16.30 h slávnostným odovzdaním cien, ktoré sa uskutoční v Maduniciach.
Pripravila JÚLIA DRIENOVSKÁ
Čo sa teraz deje na pretekárskej trati?
– Predovšetkým treba povedať, že pretekárska trať je rozdelená na päť sektorov a každý je
dlhý 560 metrov. Jednotlivé sektory sú už vymerané a ich dĺžku bolo treba v zmysle reglemetov
federácie určiť tak, aby každý pretekár mal svoju, takpovediac štartovaciu plochu v dĺžke 15
metrov a z oboch strán po jednom metri tzv.
neutrálneho pásma. Takto by to malo byť pri
počte 36 prihlásených družstiev, no ak by sa prihlásili aj ďalšie, museli by sme dĺžku zredukovať,
ale aj vtedy by ešte každému pretekárovi ostalo
k dispozícii 13 metrov. Inak sú už na trati vykonané všetky hrubé práce – prístup pretekárov
k vode, úprava okolia, parkovacie plochy, sanitárne zariadenia a pod. Nezabudli sme ani na
45
Ú LOVKY DO SÚŤAŽE
18. ročník súťaže O rekordný úlovok roka
Rekordný
sumec a mrena
Ing. JOZEF HERZ, PhD.
Z celkového hodnotenia 18. ročníka našej
súťaže O rekordný úlovok roka, organizovanej
spolu so Slovenským rybárskym zväzom by sa
mohlo zdať, že úlovkov z roka na rok ubúda.
Tak to aspoň vyplýva z počtu prihlásených
úlovkov: kým v r. 2000 ich bolo 189, v r.
2001 183 a v hodnotenom roku 2002 je ich
len 171. Pravdepodobne to však súvisí s tým,
že okrem PaR zaviedli štatistiku rekordných
úlovkov aj iné rybárske časopisy a niektorí rybári ich posielajú iba do ich redakcií, takže do
našich prehľadov sa ani nedostanú. Preto pripomíname: na rozdiel od príspevkov (napr.
príbehov, článkov o športových súťažiach
atď.), kde duplicitné posielanie tých istých
príspevkov nie je žiaduce ani korektné, duplicitné prihlasovanie rekordných úlovkov do viacerých časopisov je naopak v poriadku, ba
žiaduce.
Do súťaže PaR bolo za r. 2002 prihlásených 24 druhov rýb – v predchádzajúcom ročníku 25, pričom tentoraz absentujú plotica
červenooká, sumček hnedý a úhor európsky,
ale naopak pribudli červenica ostrobruchá
a nosáľ sťahovavý. Tak ako doteraz každý rok,
opäť sme zaznamenali rekordy, tentoraz pri
sumcovi veľkom – 82 000 g (doterajší rekord
súťaže prekonal o 13 000 g) a mrene severnej – 5 700 g (prekonala rekord súťaže
o 1 300 g a zapísala sa ako najťažšia i do historického prehľadu kapitálnych rýb na Slovensku). Žiaľ, kvôli znehodnoteniu filmu sme nemohli uznať nový historický rekord v kategórii
mieňa. Rybu ulovil dlhoročný úspešný účastník našej súťaže Z. Füssy, následne ju zmeral
rybársky hospodár ZO SRZ, ale šťastnému
lovcovi sa podarilo znehodnotiť film ešte pred
jeho vyvolaním, takže na plnohodnotné uznanie rekordu nám chýba jeden z najdôležitejších dôkazov. Z rekordnej ryby zostala iba hlava, naložená v čase našej uzávierky vo formalíne u preparátora, a hoci by sa z nej dala odvodiť dĺžka tela ryby, s hmotnosťou by to už nešlo... Ďalšie rekordy síce neboli prekonané, rybárom sa však v porovnaní s predchádzajúcim
ročníkom podarilo uloviť ťažšie úlovky v prípade boleňa dravého, kapra rybničného, lieňa
sliznatého, lipňa tymianového, ostrieža zelenkavého, pstruha dúhového aj potočného, ako
aj mieňa sladkovodného s rovnakou hmotnosťou ako v predchádzajúcom ročníku.
Ani v tomto ročníku sa nezmenilo prvenstvo
v najviac lovenom druhu ryby, naďalej je ním
kapor (24,4 %). Potešiteľné je, že počet jeho
kapitálnych úlovkov sa v porovnaní s r. 2000
(33) a r. 2001 (len 26) zvýšil na súčasných
41. Na druhom mieste je amur biely so 17
úlovkami a o tretie miesto s 15 úlovkami sa
delí zubáč volžský s tolstolobikom (tolstolobika
bieleho a pestrého uvádzame pod spoločným
názvom tolstolobik, lebo ich presné rozlíšenie
podľa fotografií je vzhľadom na množstvo krížencov často nemožné).
Počet udelených zlatých odznakov bol iba
48, kým v predchádzajúcich dvoch ročníkoch ich bolo zhodne po 58. Strieborných
Ing. PETER ČAKLOŠ: MO SRZ Stropkov. Sumec veľký: 82 000 g, 2 370 mm. VN Domaša, 29. 8. 2002,
pomocou vábničky. Svedok: MUDr. D. Prusák.
46
odznakov bolo udelených 42, čo je o jeden
viac ako v r. 2000 a o 4 viac ako v r. 2001.
Osemdesiatjeden bronzových odznakov je
o 6 menej ako v r. 2001 a o 9 menej ako v r.
2000.
Najviac úlovkov do súťaže poslal László
Csaba z Dunajskej Stredy – dostal za ne 2 zlaté a 2 bronzové odznaky, za ním nasleduje
Dušan Chren zo Zlatých Moraviec s 1 zlatým,
1 strieborným a 1 bronzovým odznakom. Po
tri úlovky zaslali Ing. Igor Hlavatý zo Šurian (1
strieborný a 2 bronzové odznaky), Michaela
Říhová-Polčíková z Prievidze a Daniel Tunega
z Bratislavy (po 3 bronzové odznaky). Po dva
odznaky majú Ladislav a Ján Rigáňoci z Veľkých Levár, Štefan Devečka z Liptovského Mikuláša, Ján Jesenský z Turčianskych Teplíc
a Július Szabo z Komárna. Medzi držiteľov odznakov sa zapísali ďalšie tri ženy – Jana Muráňová z Ružomberka, Božena Chodúrová zo
Senice a Viera Košťálová z Prievidze. Treba
konštatovať, že víťazom súťaže z predchádzajúceho ročníka sa asi nedarilo, lebo tentoraz
nebol ani jeden z nich medzi prihlásenými súťažiacimi.
Prehľad úlovkov v jednotlivých typoch vôd
v r.1997-2002 v %
Typy vody
1997 1998 1999 2000
Vodné nádrže 52,0 52,1 47,9 50,8
Tečúce vody
38,0 29,5 22,3 31,7
Stojaté vody
10,0 18,4 29,8 17,5
2001
40,1
37,3
22,6
2002
36,8
32,2
31,0
Ako vyplýva z tabuľky, až do r. 2001 sa na
rekordných úlovkoch výraznou mierou podieľali vodné nádrže a najmenší podiel mali stojaté vody. V uplynulom roku sa pomer medzi
vodnými nádržami, tečúcimi a stojatými vodami akosi vzácne vyrovnal. Kým medzi vodnými
nádržami doteraz dominovala Liptovská Mara
(v predchádzajúcom ročníku s 19 úlovkami),
tentoraz sa zaradila na druhé miesto (7 úlovkov) a na prvé sa z predchádzajúceho 3. miesta (7 úlovkov) dostala VN Orava (10 úlovkov).
Tretie miesto obsadila VN Sĺňava (5 úlovkov),
ktorá predstihla v predchádzajúcom ročníku
druhú VN Ružín (11 úlovkov, tentoraz len 4), 4
úlovky boli z VN Slepčany a 3 z VN Domaša.
Medzi úlovkami v stojatých vodách stále dominujú Malé Leváre (4, vlani 3) a Baňa Michalovce (tiež 4 úlovky), z Komjatíc boli 3 úlovky.
Na tečúcich vodách naďalej dominuje Váh
so 16 úlovkami (je to však o 50 % menej ako
v predchádzajúcom ročníku) pred Dunajom
s 9 úlovkami a Nitrou so 4 úlovkami. Z Hrona,
ktorý bol v predchádzajúcom ročníku na treťom mieste, bol do 18. ročníka prihlásený len
1 úlovok.
Pripomíname, že v našich historických prehľadoch evidujeme aj tie druhy rýb, ktoré patria v súčasnosti medzi osobitne chránené.
Snažíme sa tým zachovať kontinuitu a informovanosť o tom, aké ryby a v akých hmotnostiach sa u nás v minulosti lovili.
Verím, že rovnako úspešný, ako bolo 18
ročníkov našej súťaže O rekordný úlovok roka,
bude aj jej 19. ročník. Je len na vás, milí čitatelia, aby ste v prípade, ak chytíte rybu dosahujúcu parametre na udelenie odznaku, svoj
úlovok vyfotografovali a s potrebnými údajmi
zaslali na adresu našej redakcie. V budúcom
čísle PaR uverejníme vzorovú prihlášku do našej súťaže O rekordný úlovok roka, ako aj rozpätia hmotnosti jednotlivých druhov rýb na získanie odznakov v tento našej súťaži, organizovanej spolu so Slovenským rybárskym
zväzom. Uvítali by sme, keby ste svoje zážitky
spojené s lovom rýb a vôbec pobytom pri vode
poslali do našej redakcie. Radi by sme ich
uverejnili v našej rubrike Mokré príbehy.
Ú LOVKY DO SÚŤAŽE
PREHĽAD VÝSLEDKOV SÚŤAŽE O REKORDNÉ ÚLOVKY V ROKU 2002
Meno lovca
MO
MsO SRZ
AMUR BIELY
Kajoš Tomáš
Senec
Vépi Ondrej
Komárno
Žalec Róbert
Veľ. Leváre
Rigáň Ladislav
Veľ. Leváre
Lošonský Stanislav
Veľ. Leváre
Csaba László
Dun. Streda
Rigáň Ladislav
Veľ. Leváre
Csaba László
Dun. Streda
Remenár Ľuboš
Trnava
Kožár Martin
Košice
Zsarnay Viliam
Rožňava
Varga Miloš
Rožňava
Gondál Ľubomír
Vrbové
Molnár Zoltán
Šaľa
Kolesár Marián
Michalovce
Kováč Kristián
Nové Zámky
Foltín Igor
Podbrezová
BELIČKA EURÓPSKA
Baláž Róbert
Lučenec
Bis Miroslav
Bratislava
BOLEŇ DRAVÝ
Baslár Jozef
Svidník
Galdun Maroš
Prešov
Füssy István
Topoľníky
ČERVENICA OSTROBRUCHÁ
Říhová-Polčíková Michaela Prievidza
HLAVÁTKA PODUNAJSKÁ
Šima Ján
Stará Ľubovňa
Antal Miroslav
Svit
JALEC HLAVATÝ
Mišun Pavol
Dolný Kubín
Labanc Ľubomír
Humenné
Ing. Girmala Jozef
Prešov
Polák Štefan
Bratislava
Říhová-Polčíková Michaela Prievidza
Leško Milan
Trebišov
Gyurovics Jozef
Levice
Rokošný Filip
Prešov
Taňkoš Pavol
Humenné
Ildža Pavol
Giraltovce
JALEC TMAVÝ
Hrobár Milan
Senec
JESETER MALÝ
Zselenák Norbert
Streda n/Bodr.
Riedl Richard
Piešťany
Foltán Ján
Šahy
Pišný Rastislav
Piešťany
KAPOR RYBNIČNÝ
Spilý Miloš
Lipt. Mikuláš
Vencelík Ladislav
Šoporňa
Vallo Pavel
Gajary
Gašparovič Oto
Nitra
Muráň Ľubomír
Ružomberok
Muráňová Jana
Ružomberok
Várady Ladislav
Senec
Gálik Viktor
Bratislava
Kalmár Dalibor
Veľký Krtíš
Jóba Vendelín
Nové Zámky
Lipovský Kamil
Šoporňa
Ing. Hlavatý Igor
Šurany
Hrobár Milan
Senec
Rigáň Ján
Veľ. Leváre
Cap Miroslav
Košice
Šimko Marián
Trnava
Jankech Miroslav
Vrbové
Čutor Ladislav
Tornaľa
Ing. Hlavatý Igor
Šurany
Barkol Milan
Senec
Dvorský Róbert
Námestovo
Csaba László
Dun. Streda
Szabó Július
Komárno
Čierny Milan
Ban. Bystrica
Chodúrová Božena
Senica
Ing. Hlavatý Igor
Šurany
Palko Miroslav
Záhorie-Zohor
Csaba László
Dun. Streda
Schnürer Marián
Rim. Sobota
Barkol Milan
Senec
Macho Tibor
Bratislava
Tunega Daniel
Bratislava
Tunega Daniel
Bratislava
Tunega Daniel
Bratislava
Mikula Miroslav
Senica
Hmotnosť Dĺžka Miesto
vg
v mm ulovenia
28 500
27 000
25 200
21 000
21 000
20 700
19 100
18 500
17 500
16 000
15 200
15 000
14 500
14 000
13 000
11 500
11 400
1 210
1 210
1 180
1 070
1 010
1 170
1 020
1 070
1 120
1 010
1 100
980
1 050
1 020
960
1 000
960
Odznak
Slneč. jaz. Senec
Apáli Komárno
Štrk. Malé Leváre
Štrk. Malé Leváre
Štrk. Malé Leváre
Dol. Štál
Štrk. Malé Leváre
Dol. Štál
VN Buková
Čaňa
Hrušov
Ryb. Vlachovo
VN Čerenec
Váh
VN Pozdišovce
Nitra
VN Krpáčovo
Z
Z
Z
Z
Z
Z
Z
Z
S
S
S
S
B
B
B
B
B
230
200
Baňa Tehelňa
Štrk. Kalná
B
B
7 200
5 500
5 200
910
840
740
VN Domaša
VN Zempl. šírava
Dunaj
Z
B
B
1 050
350
VN Sĺňava
B
17 000
15 000
1 170
1 170
Poprad
Poprad
Z
S
2 700
2 470
2 300
2 250
2 250
2 200
2 050
2 050
1 950
1 950
575
570
520
540
520
570
560
520
530
520
Orava
Laborec
Poprad
Štrk. Rusovce
VN Sĺňava
Topľa
Hron
Torysa
Laborec
Topľa
S
B
B
B
B
B
B
B
B
B
1 650
450
Štrk. Pusté Úľany
B
3 200
2 100
2 000
1 128
750
650
700
600
Bodrog
Váh
Dunaj
kanál Váhu
Z
Z
Z
S
28 760
20 500
20 300
18 500
18 300
17 500
17 500
17 200
17 100
17 000
16 450
16 300
16 200
15 400
15 200
15 000
13 700
13 000
13 000
13 000
12 800
12 400
12 200
12 000
12 000
11 700
11 500
11 000
11 000
11 000
11 000
11 000
10 800
10 500
10 500
1 020
1 000
930
1 010
910
910
880
970
910
950
960
890
910
920
910
800
850
920
910
840
830
970
830
900
880
840
840
920
890
850
850
850
880
880
840
VN Lipt. Mara
Váh
Štrk. Jakubov
Štrk. Padaň
VN Lipt. Mara
VN Lipt. Mara
Čierna voda
Bohelov
Ryb. Sklabiná
Kanál Moča
VN Kráľová
Štrk. Komjatice
Štrk. Pusté Úľany
Morava
Štrk. Geča
Parná
Sĺňava
VN Otročok
Štrk. Komjatice
VN Orava
VN Orava
Dolný Štál
Váh
Gemer. Jablonec
VN Kráľová
Štrk. Komjatice
Jakubov
Dolný Štál
VN Ožďany
VN Orava
Chorv. rameno
Chorv. rameno
Chorv. rameno
Chorv. rameno
VN Šranek
Z
Z
Z
Z
Z
S
S
S
S
S
S
S
S
S
S
S
B
B
B
B
B
B
B
B
B
B
B
B
B
B
B
B
B
B
B
Zachar Ferdinand
Macek Martin
Hurko Michal
Mravec Roman
Várady Ladislav
Ligač Marián
KARAS STRIEBRISTÝ
Závodský Jozef
Rigáň Ján
Sikorský Dalibor
Charvát Václav
Ürge Tomáš
Šimunek Pavol
LIEŇ SLIZNATÝ
Senčák Štefan
Habiňák Dušan
LIPEŇ TYMIANOVÝ
Ďaďo Peter
MIEŇ SLADKOVODNÝ
Kardoš Erik
Gallo Róbert st.
Hikaník Mário
MRENA SEVERNÁ
Polák Vlastimír
Maroš Galdun
Kondra Pavol
Chlebina Martin
Berák Ján
Heber Juraj
NOSÁĽ SŤAHOVAVÝ
Trnka Dušan
Kádaši Gabriel
OSTRIEŽ ZELENKAVÝ
Ihring Štefan
JUDr. Kiss Ladislav
Suja Štefan
Seňo Alexander
PLESKÁČ VYSOKÝ
Žirko Milan ml.
Szabó Branislav
Habiňák Dušan
Javor František
Říhová-Polčíková Michaela
PODUSTVA SEVERNÁ
Steinsdorfer František
Šumský Anton
Štefka Alojz
Badura Lukáš
Dubnica n/V.
Skalica
Michalovce
Čadca
Senec
Šaľa
10 500
10 500
10 300
10 000
10 000
10 000
790
750
850
800
770
750
VN Orava
Rybník
Baňa Michalovce
VN Orava
Čierna voda
Váh
B
B
B
B
B
B
Nové Zámky
Veľ. Leváre
Hlohovec
Kežmarok
Tešedíkovo
Nové Zámky
2 260
2 180
1 830
1 780
1 400
1 400
490
470
480
430
420
400
Štrk. Vlkanová
St. Morava
Štrk. Madunice
VN Žakovce
Jaz. Žiharec
Nitra
Z
Z
S
B
B
B
Gelnica
Námestovo
2 850
2 250
570
490
VN Ružín
Orava
S
B
Dolný Kubín
1 650
480
Orava
Z
Komárno
Žilina
Žilina
2 400
2 200
1 850
650
840
680
Váh
Váh
Váh
S
S
B
Suchohrad
Prešov
Ružomberok
Štiavnik
Veľ. Túrovce
Nové Mesto n/V.
5 700
4 750
3 200
3 050
2 200
2 050
840
760
690
720
620
630
Morava
Dunaj
Váh
Váh
Krupinica
Kanál Váhu
Z
Z
S
S
B
B
Hurbanovo
Šahy
1 550
1 320
495
440
Váh
Ipeľ
B
B
Fiľakovo
Košice
Lučenec
Prešov
2 200
1 750
1 300
1 300
500
480
410
340
VN Šiator. Bukovinka
VN Ružín
VN Šiator. Bukovinka
Torysa
Z
S
B
B
Vrútky
Nové Zámky
Námestovo
Nové Zámky
Prievidza
4 100
3 450
3 100
3 000
2 250
660
640
600
590
565
Váh
Nitra
VN Orava
Nitra
VN Sĺňava
Z
S
S
S
B
Piešťany
Dolný Kubín
Bratislava
Žilina
1 650
1 610
1 600
1 430
470
510
510
500
Váh
VN Orava
VN Lipt. Mara
Váh
B
B
B
B
VLASTIMÍR POLÁK: MO SRZ Suchohrad. Mrena severná: 5 700 g, 840 mm.
Morava, 28. 9. 2002. Svedkovia: P. Vrablec, M. Nerád.
47
Ú LOVKY DO SÚŤAŽE
PSTRUH DÚHOVÝ
Sovič Martin
Cuker Dušan st.
Markotán Dušan
Hric Ján
Heber Juraj
PSTRUH POTOČNÝ
MUDr. Smrek Martin
Devečka Štefan
Molčan Juraj ml.
Vaňásek Ivan
Kožár Ľubomír
Trunko Jozef
Ing. Jaraba Branislav
SUMEC VEĽKÝ
Ing. Čakloš Peter
Šamik Peter
Chren Dušan
Zalubel Vladislav
Blanár Michal
Frajka Ján
Chren Dušan
Freud Vladimír
Kolesár Marián
Šereš Gabriel
Chren Dušan
ŠŤUKA SEVERNÁ
Farkaš Norbert
Cipala Juraj
Kováč Martin
Žirko Milan
Ing. Rentka Eduard
Orlov
Sabinov
Rim. Sobota
Sp. Nová Ves
Nové Mesto n/V.
6 200
5 200
4 700
3 500
2 400
810
700
800
740
650
Štrk. Orlov
VN Jakubovany
VN Dedinky
VN Dedinky
Štrk. Zelená voda
Z
Z
Z
S
B
Bratislava
Lipt. Mikuláš
Dobšiná
Spiš. Nová Ves
Košice
Dobšiná
Ban. Bystrica
6 000
4 700
3 150
3 050
2 800
2 300
1 880
780
720
650
680
630
560
575
VN Lipt. Mara
Gálovanská zátoka
VVN Dobšiná
Hornád
Hornád
VVN Dobšiná
Bystrica
Z
Z
S
S
S
B
B
Stropkov
Piešťany
Zlaté Moravce
Pezinok
Šurany
Zlaté Moravce
Zlaté Moravce
Bratislava
Michalovce
Rim. Sobota
Zlaté Moravce
82 000
51 000
47 000
41 000
37 000
35 000
35 000
30 000
22 000
20 800
20 000
2 370
2 040
1 700
1 820
1 840
1 700
1 610
1 700
1 530
1 380
1 400
VN Domaša
VN Sĺňava
VN Slepčany
Zadný Šúr
Černík
VN Slepčany
VN Slepčany
Rohlík Bratislava
VN Pozdišovce
Gemer. Jablonec
VN Slepčany
Z
Z
Z
Z
S
S
S
S
B
B
B
Nové Zámky
Hanušovce
Žilina
Vrútky
Námestovo
14 850
11 200
10 400
10 300
10 000
1 210
1 060
1 150
1 000
1 100
VN Branovo
VN Domaša
VN Orava
Váh
Orava
B
B
B
B
B
TOLSTOLOBIK
Kaderábek Juraj
Rybárik Radko
Drobný Peter
Mališ Ondrej
Balla Vincent
Dinka Anton
Janák Roman
Poništ Jozef
Žák František
Murárik Jozef
Nurko Michal
Szabó Branislav
Jesenský Ján
Palšák Ján
Rusiňák Tibor
ZUBÁČ VEĽKOÚSTY
Popovič Jozef
Bugoš Ľudovít
Říha Miroslav
Odráška Lukáš
Líška Jozef
Füssy Štefan
Gábor Ľudovít
Galovič Vladimír
Jesenský Ján
Koštálová Viera
Bučko Michal
Kovačič Miroslav
Solár Miloš
Devečka Štefan
Gilányi Alexander
Paľko Jozef
Nové Zámky
Žiar n/Hr.
Vrbové
Žiar n/Hr.
Hurbanovo
Skalica
Vrbové
Senica
Nové Zámky
Nové Mesto n/V.
Michalovce
Nové Zámky
Turč. Teplice
Michalovce
Bardejov
44 000
40 000
34 500
30 000
26 500
25 000
22 000
21 500
20 000
18 000
17 300
17 000
16 500
11 200
10 200
1 410
1 300
1 200
1 210
1 230
1 060
1 000
1 120
1 200
1 100
1 030
1 170
1 100
870
890
Kurzweillovo jaz.
VN Zákruty
VN Čerenec
VN Zákruty
Štrk. Bohatá
VN Radošovce
VN Čerenec
VN Radošovce
Štrk. Dvory n/Žit.
Zelená Voda
Baňa Michalovce
Pavlov Dvor
Štrk. Žarnovica
Baňa Michalovce
VN Dubinné
Z
Z
Z
Z
Z
Z
Z
Z
Z
S
S
S
S
B
B
Kráľ. Chlmec
13 100
Červenica
11 000
Gelnica
10 400
Nitra
10 000
Trenčín
9 360
Topoľníky
9 100
Šahy
9 000
Dunajská Streda 8 000
Turč. Teplice
8 000
Prievidza
7 500
Detva
7 200
Bratislava
7 050
Košice
6 800
Lipt. Mikuláš
6 700
Čierna n/Tisou 6 500
Vranov n/Top.
6 200
1 020
1 050
1 020
980
920
940
900
910
850
850
960
850
860
920
910
950
Latorica
VN Ružín
VN Ružín
VN Kráľová
VN Svinica
Dunaj
Ipeľ
Dunaj
Štrk. Žarnovica
VN Nitr. Rudno
VN Ružiná
Morava
VN Ružín
VN Lipt. Mara
Latorica
VN Domaša
Z
Z
Z
Z
Z
Z
Z
S
S
B
B
B
B
B
B
B
PREHĽAD KAPITÁLNYCH ÚLOVKOV RÝB NA SLOVENSKU
PREHĽAD NAJVÄČŠÍCH ÚLOVKOV RÝB NA SLOVENSKU
podľa evidencie redakcie PaR
v rokoch 1985-2002 prihlásených do súťaže PaR O rekordný úlovok roka
Ryba
Hmotnosť Rok
vg
ulovenia
AMUR BIELY
P. Gračík, Senec
29 100
2001
BOLEŇ DRAVÝ
B. Hermann, Vranov n/T.
9 800
1982
BELIČKA EURÓPSKA J. Štrba, Martin
277 mm
2001
ČERVENICA OSTROBRUCHÁ
R. Horáček, Šamorín
1 540
1991
HLAVÁTKA PODUNAJSKÁ
otrava rýb, Zvolen
46 000
1949
HREBENAČKA PÁSAVÁ
T. Dobiaš, Bratislava
295 mm
1987
JALEC HLAVATÝ
V. Glöckner, Martin
3 850
1994
JALEC MALOÚSTY
D. Piška, Púchov
1 250
1987
JALEC TMAVÝ
F. Raitl ml., Bratislava
2 850
1976
JESETER MALÝ
J. Šípoš, Štúrovo
6 600
1995
KAPOR RYBNIČNÝ
Ing. V. Geczö, Komárno
31 000
1958
KARAS ZLATISTÝ
T. Mařák, Bratislava
2 400
1995
KARAS STRIEBRISTÝ J. Sivák, Bratislava
3 600
1995
LIEŇ SLIZNATÝ
R. Róka, Sereď
3 950
1998
LIPEŇ TYMIANOVÝ
J. Blahut, Poprad
2 250
1992
MIEŇ SLADKOVODNÝ M. Sobola, Bratislava
3 500
1998
MRENA SEVERNÁ
V. Polák, Suchohrad
5 700
2002
MRENA PETIANOVA (mrenica)
P. Marcin, Svidník
415
1994
NOSÁĽ SŤAHOVAVÝ B. Lipa, Bratislava
2 020
2000
OSTRIEŽ ZELENKAVÝ M. Vaňuga, Ružomberok
2 300
1997
PLESKÁČ MALÝ
Z. Lacko, Ružomberok
1 290
1998
PLESKÁČ VYSOKÝ
E. Takáč, Nové Zámky
5 150
1999
PLOTICA ČERVENOOKÁ
M. Kubrický, Bratislava
1 580
2000
PODUSTVA SEVERNÁ D. Rodák, Prešov
2 700
2001
PSTRUH DÚHOVÝ
L. Avdič, Ban. Bystrica
7 100
1997
PSTRUH POTOČNÝ K. Gargulák, Púchov
7 400
1980
PSTRUH JAZERNÝ
M. Čapa, Prievidza
9 000
1992
SIVOŇ POTOČNÝ
L. Glovenský, Rožňava
1 665
1997
SUMČEK HNEDÝ
V. Brhlík, Čierna n/T.
1 200
1995
SUMEC VEĽKÝ
J. Šamalík, Ladmovce
128 000
1965
ŠŤUKA SEVERNÁ
V. Ovčarenko, Kolárovo
56 000
1923
TOLSTOLOBIK
K. Chmela, Záhorie
45 000
2000
ÚHOR EURÓPSKY
J. Belický, Michalovce
3 580
1989
ZUBÁČ VEĽKOÚSTY Ing. R. Nieslanik, Čadca
15 400
1995
ZUBÁČ VOLŽSKÝ
J. Fidler, Sereď
1 500
1998
48
Meno lovca, MO SRZ
Kde
Ryba
Slneč. jaz. Senec
VN Domaša
?
AMUR BIELY
P. Gračík, Senec
BELIČKA EURÓPSKA J. Štrba, Martin
BOLEŇ DRAVÝ
M. Balzár, Bratislava
ČERVENICA OSTROBRUCHÁ
R. Horáček, Šamorín
1 540
HLAVÁTKA PODUNAJSKÁ
Ing. J. Molnár, Humenné 22 000
HREBENAČKA PÁSAVÁ
T. Dobiaš, Bratislava
295 mm
JALEC HLAVATÝ
V. Glöckner, Martin
3 850
JALEC MALOÚSTY
D. Piška, Púchov
1 250
JALEC TMAVÝ
Š. Bertók, Bratislava
2 050
JESETER MALÝ
J. Šípoš, Štúrovo
6 600
KAPOR RYBNIČNÝ
A. Rudáš, Michalovce
27 930
KARAS ZLATISTÝ
T. Mařák, Bratislava
2 400
KARAS STRIEBRISTÝ J. Sivák, Bratislava
3 600
LIEŇ SLIZNATÝ
R. Róka, Sereď
3 950
LIPEŇ TYMIANOVÝ
J. Blahut, Poprad
2 250
MIEŇ SLADKOVODNÝ M. Sobola, Bratislava
3 500
MRENA SEVERNÁ
V. Polák, Suchohrad
5 700
MRENA PETIANOVA (mrenica)
P. Marcin, Svidník
415
NOSÁĽ SŤAHOVAVÝ B. Lipa, Bratislava
2 020
OSTRIEŽ ZELENKAVÝ M. Vaňuga, Ružomberok
2 300
PLESKÁČ MALÝ
Z. Lacko, Ružomberok
1 290
PLESKÁČ VYSOKÝ
E. Takáč, N. Zámky
5 150
Štrk. Šamorín
Hron
Dunaj
Váh
VN Lipt. Mara
Dunaj
Dunaj
Dunaj
Štrk. Kálna
Štrk. Kálna
VN Lipt. Mara
VN Lipt. Mara
Dunaj
Morava
Ondava
Dunaj
VN Lipt. Mara
Krpeľany
Hron
Dunaj
Torysa
Hron
VN Lipt. Mara
Nitra
Slaná MP
Latorica
Bodrog
Vážsky Dunaj
Plav. Štvrtok
Uh, Laborec
VN Lipt. Mara
Váh
Meno lovca, MO SRZ
Hmotnosť
vg
29 100
277 mm
6 800
PLOTICA ČERVENOOKÁ
M. Kubrický, Bratislava
1 580
PODUSTVA SEVERNÁ D. Rodák, Prešov
2 700
PSTRUH DÚHOVÝ
L. Avdič, B. Bystrica
7 100
PSTRUH POTOČNÝ Ing. M. Marušiak, Lipt. Hrádok 5 560
PSTRUH JAZERNÝ
M. Čapa, Prievidza
9 000
SIVOŇ POTOČNÝ
L. Glovenský, Rožňava
1 665
SUMČEK HNEDÝ
V. Brhlík, Čierna n/T.
1 200
SUMEC VEĽKÝ
Ing. P. Čakloš, Stropkov
82 000
ŠŤUKA SEVERNÁ
V. Bednár, Orlov
21 000
TOLSTOLOBIK
K. Chmela, Záhorie
45 000
ÚHOR EURÓPSKY
J. Belický, Michalovce
3 580
ZUBÁČ VEĽKOÚSTY Ing. R. Nieslanik, Čadca
15 400
ZUBÁČ VOLŽSKÝ
J. Fidler, Sereď
1 500
Rok
ulovenia
2001
2001
1992
Kde
Slneč. jaz. Senec
?
Štrkovec
1991
Štrk. Šamorín
1995
Váh
1987
1994
1987
1994
1995
1994
1995
1995
1998
1992
1998
2002
Dunaj
Váh
VN Lipt. Mara
Dunaj
Dunaj
VN Zempl. šírava
Štrk. Kálna
Štrk. Kálna
VN Lipt. Mara
VN Lipt. Mara
Dunaj
Morava
1994
2000
1997
1998
1999
Ondava
Dunaj
VN Lipt. Mara
Krpeľany
Hron
2000
2001
1997
1994
1992
1997
1995
2002
1996
2000
1989
1995
1998
Dunaj
Torysa
Hron
Vrbické pleso
Nitra
Slaná MP
Latorica
VN Domaša
VN Domaša
Plav. Štvrtok
Uh, Laborec
VN Lipt. Mara
Váh
JÁN BERÁK: MO SRZ Veľké Túrovce. Mrena
severná: 2 200 g, 620 mm. Krupinica, 8. 6. 2002,
na ľahko. Svedkovia: V. Berkula, B. Zoltán, K.
Mihalik. Posielame bronzový odznak.
GABRIEL ŠEREŠ: MO SRZ Rimavská Sobota. Sumec veľký: 20 800 g, 1 380 mm.
Gemerský Jablonec, 5. 8. 2002, na ťažko. Svedkovia: J. Szigyártó, Š. Šereš.
Posielame bronzový odznak.
Ú LOVKY DO SÚŤAŽE
LÁSZLÓ CSABA: MO SRZ Dunajská Streda.
Kapor: 12 400 g, 970 mm. Dolný Štál, 17. 9. 2002,
na ťažko. Svedkovia: M. Pavlecha, V. Bugár.
(Ryba bola vrátená späť do vody.) Posielame
bronzový odznak.
JÁN PALŠÁK: MO SRZ Michalovce. Tolstolobik:
11 200 g, 870 mm. Materiálová jama - Baňa,
19. 8. 2002, na ťažko. Svedok: M. Vasilišin.
Posielame bronzový odznak.
DUŠAN TRNKA: MO SRZ Hurbanovo. Nosáľ sťahovavý: 1 550 g, 495 mm. Váh,
3. 11. 2002, na ťažko. Svedkovia: J. Csontos, R. Trnka. Posielame bronzový
odznak.
PAVOL TAŇKOŠ: MO SRZ Humenné. Jalec
hlavatý: 1 950 g, 530 mm. Laborec, 6. 9. 2002, na
ťažko. Svedok: M. Dzurko. Posielame bronzový
odznak.
ŠTEFAN POLÁK: MsO SRZ Bratislava. Jalec
hlavatý: 2 250 g, 540 mm. Štrkovisko Rusovce,
20. 5. 2002, na ťažko. Svedkovia: M. Poláková,
P. Bori. Posielame bronzový odznak.
DUŠAN HABIŇÁK: MO SRZ Námestovo. Lieň
sliznatý: 2 250 g, 490 mm. VN Orava, Bobrov,
7. 9. 2002, na ťažko. Svedkovia: P. Fidrík,
V. Gašparík. Posielame bronzový odznak.
MILAN LEŠKO: MO SRZ Trebišov. Jalec hlavatý:
2 200 g, 570 mm. Topľa, 1. 9. 2002, na plávanú.
Svedkovia: P. Leško, P. Kostrub. Posielame
bronzový odznak.
ANTON ŠUMSKÝ: MO SRZ Dolný Kubín.
Podustva severná: 1 610 g, 510 mm. Orava, r. č.
455, 19. 8. 2002, na plávanú. Svedkovia: I. Hečko,
M. Hanulík. Posielame bronzový odznak.
49
SKVELÉ VÝSLEDKY
Slovenský rybársky zväz – najväčší producent násadových rýb na Slovensku
Zvýšili sme
sebestačnosť
Dokončenie z minulého čísla
Ing. JÁN KOHÚT, Mgr. MILOSLAV ZUZIAK, Rada SRZ
PARÍŽ – ĽUBÁ
Stredisko tvorí sústava 3 klasických kaprových rybníkov napájaných z kanála Paríž s celkovou rozlohou 37 ha a patrí k nemu aj VN
Tekovské Lužany s rozlohou 15 ha. Paríž – Ľubá sa zameriava predovšetkým na produkciu kapra, ktorým sa zarybňujú podunajské revíry. Okrem neho sa v stredisku darí odchovávať aj rastlinožravé druhy
ako amur a tolstolobik. VN Tekovské Lužany slúži na produkciu ročnej
násady kapra.
Produkciu strediska tvoria druhy a kategórie násadových rýb podľa
grafu 8.
MALÉ ZÁLUŽIE
K stredisku patrí 10 vodných nádrží: VN Malé Zálužie, VN Bodok,
VN Čifáre, VN Výčapky, VN Jarok, VN Mankovce, VN Nevidzany,
VN Urmince II, VN Veľké Zálužie a VN Veľké Ripňany s celkovou
rozlohou 129 ha. Centrum strediska je situované v obci Malé Zálužie v okrese Nitra a patrí k nemu hospodárska budova so skladmi
krmiva, 2 obytné domy typu Okál a liaheň nížinných druhov rýb.
V areáli sa nachádza jeden hlavný kaprový rybník a jeden komorový
rybník.
Aj po odčlenení VN Golianovo, VN Vráble a VN Jasová dosahuje
stredisko trvale dobré hospodárske výsledky. Úlohy, stanovené
v oblasti umelého výteru sumca a šťuky sa podarilo splniť, ba v mnohých smeroch aj prekročiť. Toto stredisko ako jediné vo výrobnej
štruktúre SRZ zabezpečuje výrobu násadového materiálu sumca. Pripomeňme, že umelý výter a inkubácia ikier sumca a šťuky sú vysoko
odbornou prácou a pracovníci strediska ju veľmi dobre zvládajú. Mimoriadny výsledok dosiahlo stredisko v rokoch 2001 a 2002 v produkcii jedno a dvojročnej násady lieňa a rýchleného plôdika šťuky.
Na stredisku je stála 24-hodinová služba, ktorá zabezpečuje všetky
úlohy spojené s jeho prevádzkou.
Produkciu strediska tvoria druhy a kategórie násadových rýb podľa
grafu 9.
LUČENEC
K stredisku patrí sústava 3 kaprových rybníkov pri obci Rovňany,
kaprový rybník Poltár a 3 vodné nádrže (Glabušovce, Tachty a Kozí
Vrbovok). Je situované v meste Lučenec a jeho súčasťou je sklad,
obytný dom a betónové sádky, slúžiace pri manipulácii s rybami pri
výlovoch a distribúcii násad, ako i na reprodukciu zubáča. Stredisko
dosahuje vynikajúce výsledky v chove kapra, lieňa a dravých rýb.
V roku 2001 sa nám spolu so ZO SRZ Žarnovica podarilo produkčne
využiť (žiaľ, iba na rok) najstarší klasický kaprový rybník na Slovensku
Liaheň lososovitých rýb – Slovianska Dolina. Pracovník liahne R. Brnák kŕmi
plôdik pstruha potočného.
– Revištské Podzámčie. Hoci sa tento rybník viacero rokov nevyužíval
a nemožno v ňom naplno rozvinúť intenzívny chov (nachádza sa
v chránenom území), jeho obhospodarovanie prinieslo stredisku i ZO
SRZ Žarnovica značný efekt.
Na stredisku je zabezpečená stála 24-hodinová služba. Vzhľadom
na roztrúsenosť jednotlivých chovných vodných nádrží sme sa v predchádzajúcom roku obrátili na obvodné a okresné riaditeľstvá policajných zborov v Krupine, Veľkom Krtíši a Oddelenie pohraničnej polície
Nová Bašta so žiadosťou o pomoc pri ochrane vodných nádrží pred
pytliakmi. Predovšetkým výborná spolupráca s OO PZ Krupina priniesla očakávaný efekt.
Produkciu strediska tvoria druhy a kategórie násadových rýb podľa
grafu 10.
SLOVJANSKA DOLINA
Súčasťou strediska je liaheň, odchovňa plôdika, šesť betónových
sádok, jedna karanténna sádka a dva generačné rybníky. Za predchádzajúce tri roky sa liaheň Slovianska Dolina vypracovala na špičku
medzi slovenskými pstruhovými liahňami. Výhodný zdroj kvalitnej vody
so stálou teplotou, ako aj odborné personálne zabezpečenie prevádzky liahne dáva predpoklady na stále sa zvyšujúcu produkciu lososovitých rýb. V súčasnosti sa v tejto liahni robí umelý výter, inkubácia
a ďalší odchov raných štádií násad všetkých druhov lososovitých rýb
okrem lipňa.
V roku 2001 sme po prvý raz v histórii liahne pristúpili aj k inkubácii
ikier a rozkrmovaniu hlavátky podunajskej, pričom výsledok bol dobrý. Na stredisku sme dosiahli výborné výsledky v inkubácii ikier a odchove plôdika pstruha dúhového, sivoňa potočného a predovšetkým
pstruha potočného.
Graf č. 9. Malé Zálužie – štruktúra výroby
Graf č. 8. Paríž – Ľubá – štruktúra výroby
Kapor (Kr, K1, K2, K3), šťuka (Š1, Š2), zubáč (Zu2), sumec (Su2, Su3),
tolstolobik (Tb2, Tb3), amur (Ab2, Ab3), karas, lieň.
Stredisko je svojou polohou predurčené na produkciu kaprovitých druhov. Výroba násad ostatných druhov je iba doplnková.
50
Kapor (Kr, K1, K2, K3), šťuka (Šo, Šr, Š1, Š2), zubáč (Zui, Zu1, Zu2),
sumec (Sur, Su1, Su2, Su3), tolstolobik (Tb2, Tb3), amur (Ab2, Ab3), lieň,
karas.
Stredisko Malé Zálužie zvyšuje produkciu v posledných rokoch nedostatkového
lieňa. Rovnako sa podarilo dosiahnuť výborné výsledky v chove dravcov, predovšetkým kategórie šťuka rýchlená.
SKVELÉ VÝSLEDKY
Graf č. 10. Lučenec – štruktúra výroby
Kapor (K1, K2, K3), šťuka (Š1, Š2), zubáč (Zui, Zu1), tolstolobik (Tb2,
Tb3), amur (Ab2, Ab3), pstruh dúhový (Pd1/2), lieň, karas.
Stredisko Lučenec nemá k dispozícii liaheň, preto nosnými kategóriami sú
2 a 3-ročná násada kapra a dravce. V uplynulých 2 rokoch sme sádky mimo vegetačného obdobia využili na produkciu menšieho množstva násady pstruha
dúhového.
Graf č. 11. Slovianska Dolina – štruktúra výroby
Pstruh dúhový (Pd1/2), pstruh potočný (Pp1, Pp2), podustva (Pds1),
hlavátka (Hl1).
Dominantnou násadou je pstruh dúhový. V posledných rokoch sme podstatne
zvýšili produkciu pstruha potočného a od roku 2000 sme v liahni začali s inkubáciou ikier hlavátky.
Graf č. 12. Brzotín – štruktúra výroby
Produkciu strediska tvoria druhy a kategórie násadových rýb podľa
grafu 11.
BRZOTÍN
Stredisko je situované pri obci Brzotín v okrese Rožňava. Tvorí ho
sústava 9 klasických kaprových rybníkov s celkovou rozlohou 37,5
ha a štyri zemné sádky. Veľmi zlý stav základných prostriedkov, predovšetkým rybníkov na tomto stredisku si vyžiadal rozsiahlu rekonštrukciu. Značné finančné prostriedky vynaložené na opravy a udržiavanie základných prostriedkov stredisko zúročí v nasledujúcom období, kedy právom očakávame trvalé dosahovanie dobrých hospodárskych výsledkov. Stredisko je zamerané na produkciu ročnej a dvojročnej násady kapra. Keďže klimatické podmienky strediska neumožňujú naplno rozvinúť intenzívny chov kapra, rozšírili sme od roku
2001 produkciu o ďalšie druhy ako šťuka a lieň. V snahe preklenúť
zimné obdobie a odľahčiť liaheň Slovianska Dolina, začali sme na
stredisku s odchovom násady pstruha dúhového na zarybnenie revírov v okolí. Bol to veľmi správny krok, vďaka ktorému sme na jar 2002
úplný nedostatok pstruha dúhového u nášho tradičného dodávateľa
preklenuli práve dodaním násady Pd1+ zo strediska Brzotín.
Produkciu strediska tvoria druhy a kategórie násadových rýb podľa
grafu 12.
Mimoriadne potešiteľný je fakt, že Rada SRZ už dokáže
vo svojich prevádzkach vyprodukovať aj dvojročnú násadu
Pd2 a plne tak uspokojiť požiadavky našich ZO SRZ na túto
kategóriu v období pred začiatkom pstruhovej sezóny.
Kapor (K1, K2, K3), šťuka (Š1, Š2), zubáč (Zui, Zu1), tolstolobik (Tb2,
Tb3), amur (Ab2, Ab3), pstruh dúhový (Pd1/2), lieň, karas.
Na stredisku Brzotín prevláda produkcia 1 a 2-ročnej násady kapra. Kvôli pokrytiu požiadaviek ZO SRZ v tejto oblasti sme na stredisku začali produkovať aj násady pstruha dúhového.
Výrazné zvýšenie produkcie kapra (najmä v kategóriách
K2 a K3) nám umožnilo získať sebestačnosť a sklamať tak
neprajníkov, ktorí by najradšej videli útlm produkcie tejto
u nás rozhodujúcej ryby. Našťastie, aj vďaka pochopeniu
našich základných organizácií sme v predchádzajúcich
troch rokoch dokázali odolať tomuto tlaku, a aj preto bola
vlani Rada SRZ schopná distribuovať násadu kapra z domáceho chovu za skutočne „ľudovú“ cenu.
Rastliny pobreží a vôd
Horčiak obojživelný
Persicaria amphibia
Medzi najplastickejšie druhy rastlín žijúcich na styku súše a vody
patrí horčiak obojživelný (Persicaria amphibia). Rozšírený je na oboch
pologuliach, nerastie však v trópoch. U nás ho možno nájsť v stojatých
i mierne tečúcich vodách od nížin až do hôr, pričom vytvára samostatné spoločenstvo. Táto vytrvalá, stredne vysoká bylina vytvára buď
vzpriamenú pozemnú formu vysokú až 60 cm, ktorá kvitne len zriedka,
a vodnú formu s typickými na hladine vzplývajúcimi listami veľkými 515 cm, pričom druhá forma je zakorenená v dne pomocou plazivého
rozkonáreného podzemku. Horčiak obojživelný kvitne od júna do augusta. Drobné obojpohlavné ružové kvety sú usporiadané do valcovitého klasu, ktorý vyčnieva nad hladinu. Plodmi sú čiernohnedé lesklé
oriešky, ktoré rozširuje voda, ale aj vodné druhy vtákov, ktoré sa nimi
neraz živia.
Porasty horčiaka obojživelného predstavujú neresový substrát pre
fytofilné druhy rýb, ako aj úkryt pre druhy zdržujúce sa pri hladine.
Keďže spevňujú sedimenty dna, podieľajú sa na stabilizácii brehov
rybníkov a priehrad. Tento druh sa nepremnožuje do takej miery, aby
jeho porasty spôsobovali problémy rybnikárom alebo vodohospodárom. Bahnité dná vypustených rybníkov a podobné mokrade osídľujú
aj ďalšie druhy ružovo kvitnúcich horčiakov. Veľmi podobný horčiaku
obojživelnému je napríklad horčiak štiavolistý (P. lapathifolia) a horčiak
Horčiak obojživelný – vodná forma.
obyčajný (P. vulgaris). Tieto jednoročné byliny dorastajú až do výšky
80-100 cm, nevytvárajú však vodnú formu, aj keď dobre znášajú prípadné zaplavenie.
Väčšina horčiakov sa v minulosti využívala v ľudovom liečiteľstve pri
tráviacich poruchách, vysokom krvnom tlaku a predovšetkým na zastavovanie krvácania – patria totiž do čeľade stavikrvovité (PolygonaText a s n í m k a R N D r . J O Z E F M Á J S K Y
ceae).
51
RYBÁR
v júni
Bujná vegetácia je jasným signálom, že nastupuje jún, ktorý v kalendári
rybára znamená začiatok „úplnej“ rybárskej sezóny. Od 1. júna je povolené
loviť na všetkých vodách – kaprových, lipňových i pstruhových. Čoraz kratšie noci naznačujú, že 21. júna nastane letný slnovrat a jar odovzdá štafetu
letu. V júni sa už výrazne otepľuje voda v riekach, potokoch a najmä vo vodných nádržiach, ktoré začínajú lákať priaznivcov kúpania, čo rybári zvyčajne
neradi vidia. Väčšina u nás žijúcich druhov rýb už naplnila svoje základné
poslanie – neres.
Najkrajšie chvíle možno zažiť na pstruhových vodách, pričom o voľbe rybolovnej techniky rozhoduje konkrétna situácia. V zarastených úsekoch potokov a riek skúšame loviť pstruhy voblermi a na priestrannejších lokalitách
zasa muškárením. Kolekciu pstruhových mušiek doplníme o hoflandku
a niektoré iné fantastické vzory s tým, že veľkosť mušiek volíme od 12 do
16. V júni sú podstatne lepšie podmienky na lov pstruhov než v predchádzajúcom mesiaci. Pri love na mŕtvu rybku postupujeme tak, že ju pravidelne spúšťame a potom dvíhame v okolí veľkých balvanov a hlbočín, kde sa
nám môže podariť uloviť kapitálneho pstruha.
V potokoch a riekach sa začína neresiť naša drobná kaprovitá rybka – čerebľa. Na vodných nádržiach môžeme skúšať hlbinnú prívlač. Denný čas lovu na pstruhových vodách je od 4. do 22. hodiny. Aj keď povestná lipňová
sezóna ešte len príde, pri love na mušky môže na nástrahu zaútočiť aj lipeň.
Na lipňových vodách sa možno špecializovať na lov mreny, podustvy, nosáľa a jalca. Lovíme ich na plávanú alebo muškárením. Osvedčenou nástrahou
sú rôzne druhy cesta. Nedočkavci z radov muškárov sa zase špecializujú na
lov lipňa. Denný čas lovu na lipňových vodách je od 4. do 22. hodiny.
V júni je povolené loviť všetky druhy rýb okrem hlavátky, zubáča veľkoústeho, ktorého individuálna ochrana je stanovená do 15. júna a zubáča
volžského do 15. augusta. Zákaz lovu sa vzťahuje na celoročne chránené
druhy. V kaprových vodách možno pri love použiť prakticky všetky druhy náčinia, nástrah a povolené spôsoby lovu. Vychádzky k vode treba so zvyšujúcou sa dennou teplotou plánovať zavčas rána a večer, lebo počas teplých
slnečných dní nie je veľká nádej na úlovok. Na základe skúseností sú priaznivé podmienky pri premenlivom počasí, ktoré je sprevádzané miernym
ochladením a po búrke v mierne zakalenej vode. Jalca hlavatého lovíme na
múčne a kostné červy, na chlebovú kôrku, ale aj na skoré čerešne. Pri hladine sa v tomto čase zvyknú vyhrievať opatrné bolene, s ktorými sa oplatí
pohrať.
Na vodných nádržiach so zvyšujúcou sa teplotou vody začínajú intenzívnejšie prijímať potravu kapry a pleskáče, preto je vhodné vnadiť, ale vždy
s mierou, aby sme ryby neprekŕmili. Vo všeobecnosti platí, že v tomto období venujeme viac pozornosti lovu na plávanú a lovu na položenú. Kapry už
ZAUJÍMAVOSTI
■ POĽSKO. UBÚDANIE JAZIER. Za posledných sto rokov sa vodné plochy jazier zmenšili o 44 perc. Tento proces sa začal už pred
160 rokmi a každoročne narastá. Ako prvé
zanikajú malé jazerá, ktoré vysychajú a menia sa na močiare. Odborníci vypočítali, že
všeobecné ubúdanie vodných plôch jazier sa
pohybuje priemerne medzi 0,5 až 0,15 perc.
Pred sto rokmi bolo vo Veľkopoľsku ešte
11 068 malých vodných plôch, do r. 1940
pretrvalo 4 873 a do r. 1970 iba 2 490. Z roka na rok miznú jazerá, ktoré majú obrovský
význam pre vodný režim regiónu, nehovoriac
už o ich hospodárskej a rekreačnej funkcii.
Najvážnejšia situácia je v južnom a juhovýchodnom Poľsku. Ak sa tento proces nepodarí zastaviť, bude to mať negatívne dôsledky
na celý ekosystém. Podľa vedeckých pracovníkov Ústavu meteorológie a vodného
hospodárstva tento jav čiastočne ovplyvňujú
v júni uprednostňujú nástrahy rastlinného pôvodu, čomu prispôsobujeme aj
taktiku lovu. Výhodu má ten, kto vlastní rybársky čln, lebo sa môže premiestniť na zvolené miesto, z ktorého môže použiť všetky povolené spôsoby lovu.
Ostrieže sú v júni voči našim nástrahám takmer úplne nevšímavé, ale úhor
ešte má stále svoj čas – dobre berie na dážďovku a mŕtvu rybku. Koncom
júna začína brať aj zubáč, najlepšie zavčas ráno a večer po západe slnka.
Ako nástrahu používame mŕtvu rybku vo veľkosti do 10 cm alebo časť rybky,
ktorú spúšťame na dno. Šťuka zatiaľ neberie tak dobre ako na jeseň. Denný
čas lovu v kaprových vodách je od 4. do 24. hodiny.
K pobytu pri vode najmä počas letných večerov neodmysliteľne patrí
ohník. Surovinou naň by sa však nikdy nemali stať pobrežné porasty a zásadne by sme oheň nemali zakladať na miestach, v ktorých je to zakázané.
Správajme sa kultivovane a dbajme o čistotu okolia vôd.
Ing. PETER BELEŠ
Snímka autor
prírodné činitele, ale najmä koristnícke správanie sa človeka, ktorého hlavným prejavom
je márnotratné plytvanie vodou.
■ NÓRSKO. NEZABUDNUTEĽNÁ RYBAČKA. Na severe Nórska bývajú letné noci mimoriadne svetlé. Polnočné slnko je teplé a
mäkké, stojí dlhý čas akoby nepohnute noc
čo noc vysoko na oblohe. Je to fantastické
obdobie na prácu, oddych, ale aj na nezabudnuteľnú rybačku. Toto obdobie je elixírom života obyvateľov ďalekého severu, ktorí
si drsného tmavého obdobia užíjú po celý rok
viac než dosť. Ich mottom je: vyspíme sa dosýtosti za tmavých jesenných a zimných nocí.
Rybári preto putujú s prútmi, vyzbrojení fotoaparátmi, hore prúdom nádherných lososových riek a zvečňujú nezabudnuteľné prírodné divadlo severskej noci. Aj skromnejší úlovok uložený na veľkom plochom kameni,
prizdobený rozkvitnutou vetvičkou a osvetlený mäkkým polnočným slnkom ostáva potom
vďaka kamere nezabudnuteľnou spomienkou.
■ NEMECKO. OHROZENÉ ŽRALOKY. Dr.
Mätthius Stehmann z Výskumného ústavu rybárstva v Hamburgu už pred desiatkami rokov
navrhoval, aby sa na tridsať rokov prísne obmedzil lov žralokov. Z nebezpečného žraloka
sa podľa tohto známeho špecialistu stáva
ohrozený druh, ktorý je nevyhnutné chrániť.
Žraloky majú nezastupiteľnú úlohu pri zachovaní prírodnej rovnováhy v moriach. Živia sa
predovšetkým chorými, zoslabnutými, starými
a uhynutými rybami. Sú teda akousi zdravotnou políciou a ich úbytok je príčinou hromadných epidémií rýb. Zo žralokov sa väčšinou
používa iba vzácny olej získavaný z pečene,
ako vyhľadávaná pochúťka žraločie plutvy a vypracovaná koža. Mnohé žraloky síce majú aj
chutné mäso, ale pre nízku cenu ho rybári nedodávajú na trh. Žiaduce je iba mäso z tzv.
tresčích žralokov, ale ich ročný výlov klesol
z 8 000 t na 1 270 t. Podobne je to aj s obľúbenými žralokmi s tŕňom v chrbtovej plutve,
ktoré sa vyskytujú v Stredozemnom mori – ich
výlov klesol z 37 200 t na sotva 2 000 t ročne.
53
– Ryby na červy nebrali, ...
Kresba Vlado Javorský
NA VOĽNÚ CHVÍĽU
písmeno
gréckej
abecedy
aker,
česky
miesto pre lovec
brodenie rakov
vyštekáva
hovorí
dve na tri
medzinárodná
kocúr,
obchodná
rusky
organizácia
malý
kúsok
1. časť
tajničky
komická
postava
v komédii
Anička
(dom.)
Ľubomír Kotrha
POMÔCKY:
vtáčia
kapary,
enol,
potrava
ITO
malá
úžina
starorímske
peniaze
ktorá,
hovor.
zlosť,
hnevanie
sa
mláďa
hada
súhlas
včelí
produkt
lietadlá
Haiti
značka
lantánu
inkasovanie
druhá,
inakšia
3. časť
tajničky
hrknutie
2. časť
tajničky
ozdoba
väčší
kúsok
pokrčený
záhyb
drobné
náplne
do
nábojnice
lyže v cudzích rečiach
poprenáša
Marcel Krištofovič
pieza
(jednotka
tlaku)
daruje
samica
psa
pri tavení
vpravil
opadanie
tvrdé
cukríky
osamelý
korenie v rybích očkách
peknota
MPZ
Filipín
ťažné
zvieratá
kôrovec
cit,
popud
časť
básne
časový
úsek
značka
stroncia
predložka
organická
zlúčenina
začiatok
dňa
zariadenie
ženské
na lisovameno
nie
4. časť
tajničky
dlhé, veľké nosy
dotieravý
lietajúci
hmyz
– Dobrá správa – chytil som rybu. Zlá
správa – Jankovi došiel film.
Vlado Javorský
fón
(jednotka)
anglický
šľachtický
titul
spôsobil
hanu
mastné
zeminy
pohla
Vylúštenie tajničky z čísla 4/2003: ... čo som po manželovi zdedila!
Výhercovia:Ľudmila Sádovská, Podhájska, Pavel Hyža, Chvojnica a Andrej Dzík, Čadca.
Vydavateľstvo PaRPRESS venuje výhercom knihy zo svojej produkcie.
Technický redaktor:
Ing. Karol Végh
Tlač: Slovenská Grafia a. s., 834 03 BratislavaKrasňany.
odborno populárny časopis
pre poľovníkov a rybárov, ktorého
spoluvydavateľmi sú SPZ a SRZ.
Vychádza vo vydavateľstve PaRPRESS s. r. o.,
P. O. Box 3, 820 05 Bratislava 25 - písomný kontakt.
Redakcia: Koceľova 17, 821 08 Bratislava 2.
Tel.: 02/5556 4791, 0903 425 729,
0905 441 337,
distribúcia kníh a časopisu 02/5556 4792,
fax 02/5556 4792.
E-mail: [email protected]
http://www.netax.sk/~parpress/
Šéfredaktorka:
Mgr. Júlia Drienovská
Zástupkyňa šéfredaktorky:
Mgr. Hana Somorová
54
bodavý
hmyz
Redakčná rada:
Časť poľovníctvo:
Ing. Jozef Horváth (predseda),
Ing. Marián Lipka, CSc.,Ing. Karol Lacko,
Ing. Marián Číž, Ing. Dušan Krajniak,
JUDr. Jaroslav Puškáč, Ing. Blažej Beňačka,
Anton Balčák, Ing. Štefan Štefík.
Časť rybárstvo:
Rudolf Harvánek, Ing. Ferdinand Baláž,
Ing. Magdaléna Janoušová, Ing. Stanislav Géci,
Ing. Tibor Jančok, Mária Hodasová.
Vychádza 12-krát do roka, ročné predplatné v roku
2003 je 300,- Sk (platí len v prípade predplatenia
cez redakciu!), cena jedného čísla
25,- Sk pre predplatiteľov, ktorí si časopis objednajú
v redakcii.
Cena jedného čísla vo voľnom predaji je 35,- Sk.
Rozširuje PONS, a.s., Mediaprint Kapa a iní
distribútori. Objednávky na predplatné prijíma
PONS, a. s., každá pošta a doručovateľ
Slovenskej pošty, resp. PONS, a. s. Objednávky
do zahraničia vybavuje PONS, a. s., Záhradnícka
151, 821 08 Bratislava. Individuálne a kolektívne
objednávky prijíma aj redakcia PaR. Inzeráty
a inzertné požiadavky posielajte na adresu
redakcie.
Redakciou neobjednané rukopisy, fotografie
a farebné diapozitívy nevraciame. Preberanie
článkov je možné len so súhlasom redakcie. Za
pravdivosť údajov a obsah článkov zodpovedá
autor. Redakcia uverejňuje aj články a názory
s ktorých obsahom nemusí súhlasiť. Vydavateľ
podľa zákona nie je zodpovedný za obsah
a kvalitu inzerátov, ani za prípadne spôsobené
škody.
Indexové číslo: 49 466
Registračné číslo: MK 11/17
Podávanie novinových zásielok povolené
č.j. 17-RP-12/98 Bratislava. Pošta 12
zo dňa 1. 1. 1998.
Download

JÚN 2003 ROČNÍK 55 CENA 35 Sk