Štvrtok • 19. 12. 2013 • Číslo 4 • Samostatne nepredajné
PARALYMPIONIK
Príloha Slovenského paralympijského výboru
PARALYMPIONIK
VO VNÚTRI ČÍSLA NÁJDETE:
Slovenskí paralympionici začali 27. novembra odpočítavať posledných 100 dní do otvorenia XI. zimnej paralympiády v Soči. Do
dejiska budúcich hier zavítala koncom októbra na pozvanie organizátorov delegácia Slovenského paralympijského výboru, aby priamo na mieste mohla zhodnotiť pripravenosť
ruskej strany
STRANY 4 – 5
Rodáčka z Valašského Meziříčí bola na ZPH 2006
v Turíne najmladšou ženou nielen v slovenskej výprave, ale aj na celej paralympiáde. V čase paralympijskej premiéry mala iba pätnásť rokov. O štyri roky
neskôr vo Vancouvri už vybojovala bronz v obrovskom slalome. V Soči bude PETRA SMARŽOVÁ
opäť jednou z našich medailových nádejí.
STRANY 6 – 7
Strelci sa konečne dočkali. Dlhých šesť rokov
čakali, kým sa opäť uskutoční kontinentálny
šampionát. Ten posledný videl nemecký Suhl
v roku 2007. Tentoraz si dali rande v španielskom Alicante, ktoré našim farbám prinieslo
štvornásobnú medailovú radosť. Veronika Vadovičová sama získala tri cenné kovy a podieľala
sa aj na tímovom prvenstve.
STRANA 8
V sobotu 12. októbra sme si pripomenuli
významný medzník v dejinách slovenského
paralympizmu. V septembri 1993 bolo Slovensko prijaté za riadneho člena Medzinárodného
paralympijského výboru (IPC). Dopoludnie bolo
pracovné – prebehlo volebné Valné zhromaždenie SPV, večer sa konal slávnostný galaprogram.
STRANY 11 – 13
Spomínate si na reklamu, v ktorej sa naše hokejové
hviezdy z NHL ocitli v pozícii krasokorčuliarov? Až po uši
bol v tom namočený aj vtedajší Advertising Manager spoločnosti Orange Slovensko MILOŠ LALKA. Ako chlapec
hrával hokej proti Paľovi Demitrovi a pri nakrúcaní reklamy oprášili viaceré spomienky. Aj dnes má v kancelárii
ukrytú hokejku za skriňou.
STRANY 16 - 17
OBSAH/EDITORIAL
Vážení čitatelia,
adventný čas býva dôvodom na hlbšiu analýzu, čo
všetko sa podarilo dosiahnuť
v práve sa končiacom roku
a pripraviť sa na to, čo
nás čaká v tom nadchádzajúcom. Pre slovenský paralympizmus sa rok 2013 niesol okrem neustále prebiehajúcej športovej prípravy aj v znamení bilancovania dvadsaťročnice, nakoľko v roku 1993 sa stal
súčasťou veľkej medzinárodnej paralympijskej
rodiny. K tejto téme nájdete dostatok informácií vo
vnútri prílohy. Chcem však aj touto cestou ešte raz
čo najsrdečnejšie poďakovať všetkým, ktorí nám
tých uplynulých 20 rokov nezištne pomáhali.
Už za 78 dní sa uskutoční otvárací ceremoniál
XI. ZPH Soči 2014. Naši športovci urobili v tomto
roku maximum, aby sa na svoj najväčší športový
sviatok kvalifikovali. Osobne som veľmi rád, že
taká malá krajina, akou je Slovensko, sa okrem
početnosti výpravy (kvalifikovali sme sa v zjazdovom lyžovaní, curlingu na vozíku, parasnoubordingu a v hre je ešte miestenka pre bežecké lyžovanie a biatlon) môže pochváliť aj tým, že do Soči
pocestuje ako štvrtý najlepší tím sveta z poslednej zimnej paralympiády vo Vancouvri 2010. Toto umiestnenie nás na jednej strane radí k top
favoritom blížiacich sa hier, na druhej strane je aj
veľkým záväzkom. Nadviazať na tento úspech
nebude jednoduché, ale slovenskí paralympionici
sa už 20 rokov výziev neboja, takže verím, že to
zvládneme aj v Soči.
V závere mi dovoľte zaželať Vám požehnané
vianočné sviatky, nech nielen príbeh Ježiša Krista,
ale najmä odkaz viery, sily a lásky je posolstvom,
ktoré nás bude napĺňať každý deň.
PhDr. Ján RIAPOŠ, PhD.,
predseda SPV
HRAJTE S NAMI A VYHRAJTE HODNOTNÉ CENY!
Vystrihnite si opäť kupón s logom Slovenského paralympijského výboru
a nalepte ho na korešpondenčný lístok. Odpoveď pošlite najneskôr do
10. januára 2014 na adresu: Slovenský paralympijský výbor, Benediktiho 5,
811 05 Bratislava 1. Na korešpondenčný lístok uveďte vašu adresu a telefonický kontakt. Traja výhercovia získajú ceny od Slovenského paralympijského
výboru.
OTÁZKA: Koľké výročie slovenského paralympizmu sme si pripomenuli v tomto roku?
A: desiate
B: dvadsiate
C: tridsiate
SÚŤAŽ Z OKTÓBROVÉHO VYDANIA PRÍLOHY PARALYMPIONIK
Správna odpoveď na otázku, koľko medailí získal Adrián Matušík na tohtoročných MS v Lyone je B, dve.
Zo správnych odpovedí sme vyžrebovali troch výhercov, ktorých odmeníme nasledovne: pamätný list k 20. výročiu slovenského paralympizmu získava
JOZEF KRAJČ, 059 91 MLYNICA 2 (okres Poprad), poštovú skladačku, vydanú pri príležitosti 20 rokov slovenského paralympizmu, MARTINA BLAHOVÁ
Podzáhradná 100, 821 06 BRATISLAVA a knižnú publikáciu 20 rokov slovenského paralympizmu zasielame na adresu: JOZEF TISO, Mayerova 8,
914 01 TRENČIANSKA TEPLÁ.
Víťazom srdečne gratulujeme!
PARALYMPIONIK
ŠPORT EXTRA – PARALYMPIONIK, príloha Slovenského paralympijského výboru. Vydáva
Šport press, s. r. o., Francisciho 4, 811 08 Bratislava. Riaditeľ: Mgr. MARIAN ZIMA. Šéfredaktor:
ZDENO SIMONIDES. Zostavovateľ: Ing. ROMAN VÉGH. Editor: ĽUDOVÍT LUČANIČ.
Grafická úprava: IVAN ANTAL. Jazykový redaktor: JURAJ PODOLAN. Tlač: Slovenská Grafia
a.s., Pekná cesta 6, 834 03 Bratislava. Uzávierka: 17. decembra 2013. Samostatne nepredajné.
3
PARALYMPIONIK
SOČI 2014
Čas do ZPH 2014 začal
Po mimoriadne
úspešnom vystúpení našich športovcov na predchádzajúcich ZPH vo Vancouvri,
kde Slovensko so ziskom
11 medailí obsadilo v celkovom hodnotení krajín 4. miesto, je
Slovenskí paralympionici začali 27. novembra odpočítavať posledných 100 dní
možné očakávať, že obhajoba pozícií
d
o otvorenia XI. zimných paralympijských hier v Soči, kde budú športovci z vyše 50 krajín
nebude vôbec ľahká, pretože konkurencia sa vo svete za posledné štyri bojovať o 72 sád medailí v šiestich paralympijských športoch - biatlone, bežeckom
roky rozrástla. Rozrástli sme sa však
aj my a je potešiteľné, že do Soči sa lyžovaní, curlingu na vozíku, hokeji na sánkach, parasnoubordingu a zjazdovom lyžovaní.
okrem najúspešnejšieho zimného
východiskové postavenie na štarte.
športu – zjazdového lyžovania, preTaktiež bola daná šanca ďalšiemu
bojovalo i družstvo curlerov na vozízjazdárovi zabojovať o účasť na hrách.
ku a parasnoubordista.
Suma summarum v súčasnosti máVeríme ešte, že i v biatlone a bežecme 24 kvalifikovaných športovcov
kom lyžovaní bude môcť naše farby
a týchto posledných 78 dní využijú
hájiť ďalší člen výpravy. Situáciu nám
najmä na doladenie športovej formy
síce nepredvídavo skomplikovala
a absolvovanie súťaží a pretekov.
povinná klasifikácia našich zjazdárov,
Samotný program ZPH Soči 2014
ktorú absolvovavali minulý mesiac
sa začína 7. marca otváracím ceremov holandskom Landgraafe, kde v podniálom a bude pokračovať v nasledustate štyri mesiace pred začiatkom
júcich deviatich dňoch, kedy prebehhier bola po klasifikácii jedna naša
nú všetky súťaže (viď harmonogram).
športovkyňa vyradená z možnosti
Záverečný ceremoniál bude 16. marštartovať na ZPH. SPV sa však odvoca.
lal a veríme, že MPV bude korigovať
Našu výpravu pred odchodom čaká
rozhodnutie klasifikátorov, najmä
ešte množstvo povinností a akcií,
v záujme samotnej športovkyne a jej
vyplývajúcich z organizačno-technicšportovej kariéry.
kého a logistického zabezpečenia,
Na druhej strane nám v ďalšom prínajmä spoločné zrazy spojené s odopade klasifikácia pomohla, pretože
vzdaním a preberaním vecí, balenie
ďalší náš športovec bol opätovne prešportového materiálu a odoslanie
radený späť do pôvodnej klasifikačnej Slovenská delegácia v dejisku ZPH 2014 – zľava Ján Riapoš, Samuel nákladným cargom, slávnostný sľub
skupiny, čo pre neho znamená lepšie Roško a Maroš Čambal.
u prezidenta SR či prijatie u predsedu
ukrajovať posledných 100 dní
V dňoch 28. – 31.
novembra sa predstavila na
IX. ročníku turnaja Cathy
Kerr Bonspiel International
v metropole Kanady v konkurencii reprezentačných
tímov Kanady, USA, Kórei, Veľkej Británie a ďalších jedenástich kanadských tímov. Vyhrala zo
šiestich zápasov štyri
a obsadila výborné tretie
miesto. Počas turnaja podporili svojou prítomnosťou našich reprezentantov
aj pracovníci slovenskej
ambasády spolu s veľvyslancom Milanom Kollárom a rodinnými príslušníkmi. Curleri zasa absolvovali návštevu veľvyslanectva (na snímke).
Následne sa premiestnili do USA na VIII. ročník
US Open, kde ich čakalo
12 tímov z USA, Kanady,
Ruska a Európy, z toho päť
účastníkov budúcoročných
ZPH. Po dvoch víťazstvách
a piatich prehrách skončili
tentoraz naši vozičkári na
11. mieste.
„Zaoceánske turné bolo
veľkým prínosom z hľadiska
našej prípravy na ZPH
4
Curleri ladili formu v Severnej Amerike
Slovenská reprezentácia v curlingu na vozíku, ktorá absolvuje v marci
v Soči svoju paralympijskú premiéru, sa na prelome novembra
a decembra vybrala na severoamerické turné, v rámci ktorého štartovala na turnajoch v Ottawe a Utice (štát New York).
2014. Preverili nás kvalitní súperi a prvýkrát sme
si vyskúšali spoločný pobyt počas dvoch týždňov“, začal svoje hodnotenie reprezentačný tréner
František Pitoňák. Podľa
jeho slov je to tiež veľmi
dôležité, nakoľko ešte nikdy
neboli dva týždne pokope
a v Soči ich čaká 17 spoločných dní. Takže okrem hernej stránky je potrebné
zvládnuť aj tú psychickú,
aby členov tímu nepostihol
„ponorkový“ syndróm.
„Na kvalitnejších turnajoch sme ešte neboli. Kanada je mekkou tejto hry, má
veľa kvalitných vozičkárskych tímov a prepracovaný
systém súťaží. Takže v Ottawe nastúpili iba tie ich najlepšie a my sme tam dosiahli pekný výsledok. V Amerike už na náš tím doľahla aj
únava. Ale aj tam sme hrali
dobre, o lepšie umiestnenie
nás pripravili tesné prehry“,
zhodnotil športovú stránku
výjazdu.
V Kanade a USA nás
reprezentovali: Radoslav
Ďuriš (skip), Branislav
Jakubec, Dušan Pitoňák,
Monika Kunkelová, Alena
Kánová (kvôli pracovným
povinnostiam absolvovala
iba turnaj v Ottawe), vedúci tímu Milan Kališ, tréner
František Pitoňák a lekár
Milan Bubeník.
Najbližšie čaká našich
ďalšie kolo najvyššej slovenskej súťaže (medzi zdravými), po Novom roku si
dvakrát zahrajú Medzinárodnú vozičkársku ligu
v Prahe. Tesne pred Soči
ich ešte čaká Bratislava Open a konfrontácia
s ruským reprezentačným
tímom, ktorý absolvuje časť
záverečnej prípravy na zimnú paralympiádu u nás.
(vg)
PARALYMPIONIK
vlády SR. V neposlednom rade definitívu v zložení výpravy a konečný
verdikt povie Valné zhromaždenie
SPV, ktoré uzavrie a schváli mennú
nomináciu pravdepodobne v druhej
polovici februára. Potom už nič nebude brániť tomu, aby 3. marca mohla
slovenská výprava nasadnúť do spoločného lietadla vo Viedni s výpravou
Rakúska a nabrať priamy smer do
Soči.
Do dejiska hier koncom októbra zavítala na pozvanie SOCOGu (organizačný výbor ZOH a ZPH
2014) aj delegácia SPV, ktorá priamo
na mieste mohla zhodnotiť pripravenosť ruskej strany. Tvorili ju predseda Ján Riapoš, generálny sekretár
a zároveň vedúci Štábu ZPH 2014
Samuel Roško a manažér pre športy
Maroš Čambal. V rámci návštevy
sme si prezreli všetky priestory
a areály, kde by mali súťažiť alebo sa
mohli pohybovať členovia našej
výpravy a to tak v pobrežnom ako aj
horskom klasteri. V podstate sa musíme pripraviť na prácu až v troch uvažovaných dedinách – dolnej (curling)
a dvoch horských (bežecké lyžovanie
a zjazdové lyžovanie), kde budú slovenskí športovci ubytovaní. Priestory
stavebne finalizujú a dá sa predpokladať, že všetko zvládnu. Priamo
počas našej návštevy prezident Putin
spolu s prezidentmi MOV a MPV
oficiálne uviedol do prevádzky rýchlovlak zo Soči do Krasnej Poľany.
Ostrieľaný borec z Turzovky na Kysuciach by tak
mohol štartovať už na svojej
štvrtej paralympiáde. Najlepšie spomienky má na Salt
Lake City 2002, kde sa mu
podarilo vybojovať striebornú medailu v behu na 5 km.
Nádeje na obhajobu živil aj
o štyri roky neskôr v Turíne,
ale nastupujúca vlna veteránov z afganskej vojny v ruských farbách už bola priveľkým sústom pre bývalého
rušňovodiča, ktorý prišiel
v 24 rokoch o obe nohy pri
páde pod vlak.
„Možno nám pridelia
miestenku do konca roka
alebo v januári, ale definitívna uzávierka je 25. februára.
Dovtedy sa ešte môžu plniť
kritériá“, konštatuje. V januári ho čaká Svetový pohár,
ktorý bude rozdelený na dve
časti - v nemeckom Oberstdorfe a rakúskom Oberriede.
Práve tu by mal v prípade
nutnosti splniť podmienky na
štart v Soči. Posledným
veľkým podujatím v zahraničí, na ktorom súťažil, bol
Svetový pohár 2012 vo fínskom Vuokatti, na ktorý
nemá najlepšie spomienky.
SOČI 2014
ZPH Soči 2014 - harmonogram súťaží
Šport
7.3.
Piatok
8.3.
Sobota
9.3.
Nedeľa
10.3.
Pondelok
Marec 2014
11.3.
Utorok
12.3.
Streda
13.3.
Štvrtok
14.3.
Piatok
15.3.
Sobota
Otvárací
ceremoniál
Záverečný
ceremoniál
HOKEJ
NA SÁNKACH
CURLING
NA VOZÍKU
PARASNOUBORD
Skupinová
fáza
Skupinová
fáza
09:30
SVK - USA
09:30
CHN - SVK
15:30
FIN -SVK
Bežecké
lyžovanie
Biatlon
BEŽECKÉ
LYŽOVANIE
A BIATLON
ZJAZDOVÉ
LYŽOVANIE
16.3.
Nedeľa
09:30
15:30
SVK - GBR
Bežecké
lyžovanie
Muži 7.5 km
Ženy 6 km
Sediaci
Muži 15 km
Ženy 12 km
Sediaci
10:00 - 11:40
10:00 - 11:45
Muži 20 km
Ženy 15 km
Skupinová
fáza
Skupinová
fáza
09:30
KOR - SVK
15:30
SWE - SVK
09:30
NOR - SVK
09:30
SVK - CAN
15:30
SVK - RUS
Bežecké
lyžovanie
Biatlon
Muži 12.5 km
Ženy 10 km
Sediaci
Muži 1km
Ženy 1km
Šprint
Muži 15 km
Ženy 12.5 km
Sediaci
10:00 - 12:30
Kvalifikácia
všetky kategórie
10:00 - 11:40
Semifinále
a Finále
12:30 - 15:10
10:00 - 12:05
Stojaci
Zrakovo
znevýhodnení
12:30 - 17:10
Muži
Muži/Ženy
Slalom
Snow. cross
Všetky kategórie
Stojaci
16:00 - 17:30 10:00 - 12:20
19:00 - 20:25
Ženy
Slalom
Všetky kategórie
16:00 - 17:00
19:00 - 20:00
Verme teda, že športovci, ich realizačné tímy, blízki a rodiny prežijú zvyšok roka v zdraví a v pohode,
že na súťažiach ešte pred konaním
hier si stabilizujú formu, ale najmä že do nového paralympijského
Slovensko má už v súčasnosti isté miestenky na ZPH 2014 v zjazdovom
lyžovaní, curlingu na vozíku a parasnoubordingu. V hre je ešte jedna pre bežecké lyžovanie. Ak by ju našej krajine pridelili, je takmer isté,
že by nás v Soči reprezentoval VLADIMÍR GAJDIČIAR (45). Odpoveď
na otázku prečo, je viac než jasná. Momentálne je už - ako sám seba
nazýva – posledným mohykánom nášho bežeckého lyžovania.
aj na paralympijskej trati.
Neskôr začal kombinovať
prípravu aj s Dolným Kubínom, kde sa zameral na streľbu. Práve tu totiž pôsobí
jeho dlhoročný tréner Vladimír Gogolák a aby mohli
spolu tráviť čo najviac času,
rozhodli sa podeliť tréningové dávky rovnomerne medzi tieto dve miesta. Začiat-
Zápas
o 3. miesto
Finále
09:30
Semifinále
15:30
Finále
Bežecké
lyžovanie
Štafeta
4 x 2.5 km
Všetky
kategórie
10:00 - 11:30
Štafeta
4 x 2.5 km
Bežecké
lyžovanie
Preteky
voľ. technikou
Muži 10 km
Ženy 5km
Stojaci
Zrakovo
znevýhodnení
10:00 - 12:15
Sediaci
12:00 -13:30
12:30 - 14:30
Muži
Ženy
Obr. slalom
Obr. slalom
Všetky kategórie Všetky kategórie
9:30 - 11:30
9:30 - 11:30
13:00 - 15:00
13:00 - 14:25
roku vykročia s odhodlaním zúročiť maximum z vynaloženého úsilia
práve na ZPH v Soči. Srdečne im to
prajeme a držíme im v tom všetky
prsty.
SAMUEL ROŠKO
Posledný mohykán bojuje o Soči
V dôsledku zápalu pahýľa
preležal desať dní na infúziách v miestnej nemocnici.
Intenzívnu prípravu odštartoval v máji tohto roku
doma na suchu. Kombinácia
kolieskových bežiek a handbiku v kopcovitej lokalite Makov - Kasárne mu
pomohla nabrať kondíciu
i vieru, že to ešte môže skúsiť
Zápas
o 7-8. miesto
Zápas
o 5-6. miesto
Biatlon
Stojaci
Stojaci
Zrakovo
Zrakovo
znevýhodnení
znevýhodnení
12:00 - 14:50
12:30 - 14:30
10:00 - 15:10
13:00 - 16:15
Muži/Ženy
Muži
Ženy
Muži/Ženy
Zjazd
Super G
Super G
Super kombinácia
Všetky kategórie Všetky kategórie Všetky kategórie Všetky kategórie
10:00 - 13:05
10:00 - 12:35
10:00 - 11:35
9:30 - 12: 00
15:30 - 18:05
Naša delegácia sa stretla aj s veľvyslancom SR v Rusku Jozefom Migašom a vo veľmi konštruktívnom
dialógu dohodla spoluprácu s veľvyslanectvom pred i počas samotných
hier.
Semifinále
kom novembra však už
museli zamieriť aj do vyšších
nadmorských výšok. „Vysokohorskú prípravu absolvujeme na Štrbskom Plese.
V Soči sú bežecké trate položené vo výške 1560 metrov,
takže potrebujeme namodelovať čo možno najvernejšie
podmienky“, vysvetľuje V.
Gajdičiar. Práve tu by chcel
absolvovať aj prípravu na
snehu, ako druhá alternatíva
sa ponúka Skalka.
Samozrejme, bude s napätím očakávať potvrdenie miestenky. „Za sezónu
2011/12 som mal splnené
klasifikačné kritéria ale
posudzovali až ďalšiu sezónu, v ktorej som z dôvodu
pracovnej vyťaženosti nesúťažil. Ale som optimista.
Verím, že v Soči si to ešte raz
rozdá naša stará garnitúra“,
hovorí.
Doma sa už prakticky
nemá s kým porovnávať.
Starí harcovníci zavesili
bežky na kliniec a mládež
sa do severského lyžovania
príliš nehrnie. „Je to ťažký
šport, časovo i finančne“,
konštatuje jeho tréner. „Koho by z mladých bavilo behať
tri – štyri hodiny denne
a v každom počasí? Vyberajú
si ľahšie a hlavne adrenalínovejšie športy“, myslí si náš
medailista zo ZPH 2002.
Vlado je mimoriadne vyťažený človek aj mimo športovísk. Pracovne sa venuje
najmä webovým stránkam,
fotografii a administratíve, je
poslancom miestneho zastupiteľstva a tiež predsedom občianskeho združenia „Rozviažme im krídla“,
v rámci ktorého sa realizuje
v projektoch zameraných
na prácu s deťmi a rodinami
v nepriaznivej sociálnej situácii. A veríme, že v marci
2014 bude aj členom výpravy SR na ZPH v Soči, kde by
chcel zakončiť svoju športovú kariéru.
(vg)
5
PARALYMPIONIK
PROFIL
ROMAN VÉGH
Bronz jej
ide k pleti
Rodáčka z Valašského Meziříčí bola na ZPH 2006
v Turíne najmladšou ženou nielen v slovenskej výprave,
ale aj na celej paralympiáde. V čase paralympijskej
premiéry mala iba pätnásť rokov. O štyri roky neskôr
vo Vancouvri už vybojovala bronz v obrovskom slalome.
V Soči bude opäť jednou z našich medailových nádejí.
PETRA SMARŽOVÁ.
Rodičia dievčiny, ktorá prišla
na svet bez ľavej ruky od predlaktia,
sa presťahovali z Moravy na Slovensko, keď mala tri roky. Približne
v tom čase sa postavila prvýkrát na
lyže. „Otec robil v mladosti asi
každý šport, ktorý sa naskytol,
ale najradšej mal lyžovanie. Viedol
k nemu nielen mňa, ale aj moju staršiu sestru“, spomína na svoje začiatky.
Petra patrí k mladej generácii
športovcov, pri začiatkoch ktorých
stálo naše mládežnícke centrum na
Remate pri Handlovej. „Pamätám
si, ako som ako malé dievčatko
prišla prvýkrát na Rematu. Mala
som päť rokov. Keď som vystupovala z otcovho auta, hneď pri dverách
ma čakal fúzatý ujo s náplasťou na
nose. Bol to Peter Matiaško. Rovno
som šla na preteky a spomínam si,
že som dostala hrnček a veľkého
plyšového medveďa, ktorý mi sedí
na posteli dodnes“. Práve pobyt
u Petra Matiaška, ktorý aj v súčasnosti vedie lyžiarov z klubu Pegas
Remata a je jedným z reprezentačných trénerov pre Soči 2014, jej dal
základy nielen lyžiarske, ale aj
k úplnej samostatnosti do života.
Spoznala tu veľa nových ľudí, absolvovala prvé pády…
V 15-ROKOCH
NA PARALYMPIÁDE
A potom už prišlo súťažné lyžovanie a prvý úspech. Dočkala sa ho
v roku 2002 vo finále Európskeho
pohára vo švajčiarskom stredisku
Klosters, kde obsadila tretie miesto.
Dobré výsledky jej napokon priniesli spomínaný štart v Turíne, kde
ju boli povzbudiť aj rodičia. Nasávala atmosféru, naberala skúsenosti
a najviac jej utkvel v pamäti otvárací ceremoniál na Stadiu Olimpico.
Samotnú metropolu Piemontu vide-
6
PETRA SMARŽOVÁ
Narodená: 4. 6. 1990
Športové odvetvie: zjazdové
lyžovanie, telesne postihnutá,
skupina LW 6/8-2
Najväčšie doterajšie úspechy:
✓ ZPH Vancouver 2010 - 3. miesto (obrovský slalom)
✓ MS 2011 Sestriere - 2 x 2. miesto (slalom, obrovský slalom)
✓ SP 2010 - 1. miesto (v celkovom hodnotení obrovského slalomu)
✓ EP 2010 - 1. miesto (celkové
prvenstvo za všetky disciplíny)
Účasť na ZPH: 2 x (2006,
2010)
li lyžiari iba pri prílete, odlete
a ceremoniáloch. Taký už býva údel
lyžiarov na všetkých ZPH - súťaží
sa v kopcoch. V roku 2006 sa zjazdárske disciplíny konali na svahoch
v Sestriere. Práve tu absolvovala
krst ohňom. Po dvanástom mieste
v obrovskom slalome a jedenástom
v Super-G prišlo siedme miesto
v slalome, a to bol už veľmi slušný
výsledok. „Paráda, konečne mi to
vyšlo. Na štarte druhého kola som
síce mala problémy, ale zvládla
som to“, zdôverila sa a dodala: „Raz
chcem byť na Slovensku najlepšia…“.
Organizáciou ani prostredím však
Taliani nezanechali v športovcov
žiadnu hlbokú stopu. V roku 2010
vo Vancouvri to už bola iná káva.
„Jednoznačne, vo všetkých smeroch – v ubytovaní, strave, pohodovej atmosfére, ale najmä v ľuďoch“,
odkrýva svoje pocity pri porovnaní
dvoch ZPH, na ktorých doteraz štartovala.
Hlas pre Vancouver v nej umocňuje aj prvá paralympijská medaila,
ktorú tu vybojovala. Pardon – v horskom Whistleri, kam lyžiari opäť
museli do „vyhnanstva“. Aj keď
zo začiatku to vyzeralo všelijako.
„Najprv ma hneval pokazený slalom
a potom mi bolo ľúto straty 0,03 stotín sekundy na 2. miesto v obrovskom slalome, keďže som po prvom
kole mala druhý najlepší čas. História
sa však nepýta a bronzová medaila
mi ide viac k pleti. Asi to tak malo
byť“, konštatuje s úsmevom.
MEDAILOVÁ RADOSŤ
V PSOM POČASÍ
V tom čase študentku športového
gymnázia v Žiline však mrzelo, že
premárnila šancu v slalome, ktorý je
jej naobľúbenejšou i najsilnejšou
disciplínou. Po prvom kole to vyzeralo na medailu, ale v druhom
doplatila na nepozornosť a vypadla.
Spomínaný cenný kov prišiel napokon v obrovskom slalome, keď
počasie predvádzalo všetky svoje
vrtochy. Jazdilo sa na zmäknutom
ťažkom snehu a v prvom kole aj za
hmly. Pretekári sa orientovali iba
podľa prechodových bránok. V prestávke medzi kolami sa hmla rozplynula a zasvietilo slnko. Ale hneď
po štarte druhého kola začalo husto
snežiť. Účasť na večernom dekorovaní medailistov za tretie miesto
však bola sladkou odmenou za tieto
útrapy. „Urobila som veľa chýb, nie
som s jazdou spokojná, ale medailu
predsa mám“, tešila sa bezprostredne po pretekoch.
Na vancouverskú medailu ju
namotivovali stále sa lepšiace výkony pred konaním hier. Na MS 2009
v Kórei bola štvrtá v slalome, ale
v pretekoch Svetového a Európskeho pohára za sezónu 2009/10 sa už
prebojovala na „bedňu“. Obe súťaže
vrcholili tesne pred ZPH a Petre
sa podarilo získať malý glóbus za
prvenstvo v obrovskom slalome
Svetového pohára, v Európskom
pohári dokonca zvíťazila v celkovom hodnotení. A pritom kategória
stojacich telesne postihnutých žien
je podľa počtu a kvality pretekárok
tou najsilnejšou. Rok po ZPH získala na svetovom šampionáte v Sestriére dokonca dva strieborné kovy!
PARALYMPIONIK
PROFIL
„Športové dojmy beriem skôr ako
skúsenosti a poznanie niečoho
nového, keďže sneh bol úplne iný
a pár dní škaredého počasia malo
tiež svoje čaro. Okrem lyžovania
sme však mali možnosť spoznať
najmenší kontinent aj z inej stránky.
Cestou do jednotlivých stredísk sme
obdivovali okolitú prírodu, vrátane
voľne žijúcich klokanov, ale i vombaty či ježury. Navštívili sme aj
Sydney, ktoré je jedno úžasné
mesto. Taktiež som si splnila sen –
vidieť najvyššiu horu Austrálie
Mont Koscziuszko, o ktorej sme sa
učili na základnej škole…“
Mimochodom, keď už sme pri
cestovaní, Petra videla za svojich
doterajších 23 rokov už oveľa väčší
kus sveta ako väčšina Slovákov za
celý život. „Najviac ma upútala
Kanada a práve Austrália. Ale každé
miesto má svoje čaro“, dodáva
mladá dáma, ktorá sa lietať rozhodne nebojí. Aj cestu do Vancouvru
vraj spokojne prespala na podlahe
pod sedadlami…
Po príprave počas jesene na
rakúskych ľadovcoch už čakali
v prvej polovici decembra Petru
a spol. prvé ostré preteky Európskeho pohára, ktoré budú pokračovať aj
po Novom roku. A potom už naberú
kurz k východným brehom Čierneho mora. O kúsok vyššie položené
lyžiarske stredisko Rosa Chutor
bude miestom, do ktorého bude
v marci slovenská výprava vkladať
Zdalo by sa, že všetko ide ľahko najväčšie medailové nádeje.
a v Soči si už môže dávať smelšie
ciele ako pred Vancouvrom. Ako
OPATRNÁ
správna maximalistka má však troA
POVERČIVÁ
chu iný názor: „Všetky sezóny
Budú sa nám ich snažiť prekaziť
v medziparalympijskom období mi
nevyšli poďľa mojich očakávaní, najmä domáci športovci? „Rusky to
keďže som bola aj chorá a musela berú naozaj vážne a dôkladne sa
som sa sústreediť aj na školské pripravujú na vrchol sezóny. Ale
povinnosti“. Akonáhle však skonči- kvalitné pretekárky sú aj Francúzky,
la minulá sezóna, hneď po mesiaci Nemky, Kanaďanky či Američanky.
sa spoločne s našou najlepšou zra- V minulej sezóne dominovala
kovo postihnutou lyžiarkou Henrie- Francúzka Marie Bochetová“, pribtou Farkašovou a s kondičným tré- ližuje ekipu súperiek vo svojej
nerom Dušanom Šaradínom vrhla skupine postinutia. Ale na otázku,
do prípravy a začala tvrdo zarezá- aký výsledok by ju v Soči potešil,
odpvedá vyhýbavo: „Nerada o tom
vať.
hovorím, a vždy sa vyhýbam tejto odpovedi. Asi som poverčivá
AUSTRÁLSKY ŠTART a nechcem predbiehať udalosti.
DO SEZÓNY
Navyše, aj moje súperky sa kvalitne
Pomôcť správne načasovať formu pripravujú a majú najvyššie ciele.“
by jej mal aj netradičný začiatok Určite však nepopiera, že myslí na
sezóny – spolu s ostatnými kolega- stupeň víťazov. Po bronze na ZPH
mi zamierila na prelome augusta 2010 si už menšie ciele ani klásť
a septembra k protinožcom, kde nemôže…
A dokedy sa hodlá venovať lyžookrem prípravy absolvovali aj prvé
preteky Svetového pohára 2013/14 vaniu? „Uvidíme, ako mi to ďalej
v Thredbo. „Mali sme aj pár ťaž- pôjde. Momentálne sa okrem športu
kostí, ale tie príjemné chvíle úplne venujem štúdiu na Žilinskej univerdokážu zatieniť pár nepríjemností“, zite, a jeho úspešné ukončenie je
začína rekapituláciu austrálskeho pre mňa rovnako dôležité. Dúfam,
pobytu lyžiarka ŠK Kinex Bytča, že sa mi to podarí“, dopĺňa naša
kam prestúpila z Rematy po ZPH zjazdárka so žiarivou farbou vlasov,
v Turíne a pripravuje sa pod vede- ktorá nikdy nepohrdne dobrou hud- Slzy sklamania po slalome a výbuch radosti po bronze v „obráku“ na ZPH
bou a kvalitnou literatúrou.
2010.
FOTO ROMAN BENICKÝa ARCHÍV P.S.
ním Branislava Mažgúta.
7
PARALYMPIONIK
STREĽBA
Vadovičová stále v medailovej forme
Strelci sa konečne dočkali. Dlhých šesť rokov
čakali, kým sa opäť uskutoční kontinentálny
šampionát. Ten posledný videl nemecký
Suhl v roku 2007. Tentoraz si dali rande
v teplejšom kúte Európy a španielske Alicante
nám prinieslo štvornásobnú medailovú radosť.
Na bilancii 3 – 1 – 0 má najväčšiu zásluhu
Veronika Vadovičová. Sama získala tri cenné
kovy a podieľala sa aj na tímovom prvenstve.
ME sa konali v dňoch 21.
– 25. októbra
a k brehom
Stredozemného mora dorazilo 170 športovcov z 33
krajín. Nechýbal medzi nimi ani poltucet slovenských
reprezentantov, keď účastníkov PH Londýn 2012 Veroniku Vadovičovú, Radoslava Malenovského a Jozefa Širokého doplnila trojica
Margita Prokeinová, Radoslav Morvay a Štefan Varga. Realizačný tím tvorili
Dušan Malenovský (vedúci
výpravy) a asistenti Milan Goleňa a Erich Červenka.
„Povinné tréningy na konkrétnu disciplínu boli v harmonograme vždy v odpoludňajších hodinách deň pred
kvalifikáciou. Samotné kvalifikačné preteky sa začínali
už o ôsmej ráno a tréning na
nasledujúci deň okolo sedemnástej hodiny. Takže do
hotela sme sa vracali až
okolo ôsmej večer“, začal
re-kapituláciu pobytu v Španielsku vedúci výpravy Dušan Malenovský.
Ako prví štartovali v R1
vzduchová puška 60 muži –
Široký, Malenovský a Morvay. V tejto disciplíne Slováci nemali veľké ambície
v súťaži jednotlivcov, ale
v tímovej súťaži si trúfali
na medailu. Bola z toho
však iba tá nepopulárna zemiaková za 4. miesto. Ale
napokon sme sa hneď v prvý súťažný deň predsa len
tešili. V R2 vzduchová puška 40 nastúpila Veronika
Vadovičová, ktorá bola už
pred šampionátom prezentovaná na stránkach IPC
Shooting ako jedna z favoritiek a tieto predpoklady
do bodky naplnila. Do finále postupovala z 2. miesta,
ale tam už nedala súperkám
8
šancu a po skvelom výkone
vybojovala prvé zlato.
„Po finále sme stihli
Veronike iba v rýchlosti pogratulovať, pretože o pol
hodinu sa už začínal oficiálny tréning pre R3 vzduchová puška 60-mix. V tejto kategórii nastúpilo najviac strelcov na jednu disciplínu. Nasledujúci deň až
57 začalo boj o postup do
finále“, konštatoval vedúci
vý-pravy. Naše družstvo
v zložení Široký, Malenovský a Vadovičová podalo
skvelý výkon, nenašlo premožiteľa a v novom svetovom rekorde sa stalo majstrom Európy.
V R3 sme napokon brali
medailu aj medzi jednotlivcami. V plejáde najlepších
strelcov Európy, kde rozhodovali desatiny bodu, postúpila Veronika do finále
z 3. miesta. V samotnom finále dokázala ešte vystup-
Veronika Vadovičová sa podelila o radosť z medailí so svojím asistentom Milanom Goleňom.
ňovať svoj výkon a nakoniec skončila na 2. mieste
a pridala do svojej zbierky
striebornú medailu.
To, že sú to jednoznačne
Veronikine majstrovstvá,
dokázala ešte v disciplíne
R8 - malokalibrová puška
Naše víťazné družstvo (v strede) počas dekorovania medailistov.
3x20. Do finále postúpila z 1. miesta v kvalifikácii
v novom európskom rekorde. Súperkám nedala šancu ani v samotnom finále a v novom finálovom
európskom rekorde pridala
ďalšie zlato a druhý titul
majsterky Európy!
„Mám z tohto, samozrejme, veľkú radosť, nakoľko
v našom športe sú súperi
veľmi vyrovnaní a k úspechu je potrebný aj kus šťastia. Som rada, že sme ME
úspešne zvládli aj pri nahustenom programe disciplín“, povedala naša najúspešnejšia strelkyňa, ktorá
je členkou Strediska štátnej športovej reprezentácie
MV SR. A nerozladil ju ani
fakt, že jej pri spiatočnej
letec-kej preprave sa stratili
kolesá od vozíka. Našťastie
sa o týždeň neskôr našli...
„Ak by sa vyhodnocoval
najlepší jednotlivec na ME,
tak Veronika by určite patrila medzi kandidátov aj na
toto ocenenie. Naši strelci
opätovne dokázali, že patria
do európskej špičky. V celkovom hodnotení sme medzi 33 krajinami obsadili
veľmi pekné 4. miesto. Pri
troche športového šťastia
mohla byť celková bilancia
ešte lepšia“, zdôraznil Dušan Malenovský. Zároveň
však dodal, že rok 2013
v štvorročnom paralympijskom cykle nerieši plnenie limitov na PH 2016. Pre
Rio budú rozhodujúce roky
2014 – 2015.
Samotnú prípravu a úroveň ME skomentoval nasledovne: „Streľba ako taká je
práve zo stránky samotnej
prípravy a zabezpečenia
výjazdu reprezentačného
družstva mimo územie Slovenska veľmi špecifická.
Takže som rád, že sme všetko aj vďaka sekretariátu
SPV hladko zvládli. Organizačný výbor ME si zasa
zaslúži uznanie za to, akým
spôsobom predišiel chaosu,
ktorý sme často zažívali
pri veľkých podujatiach
počas technických kontrol
a voľných tréningov. Veľkou mierou to prispelo
k celkovej pohode medzi
športovcami a realizačnými
tímami, takže sme sa mohli
nerušene sústrediť na športové výkony“.
PARALYMPIONIK
LUKOSTREĽBA
Z Bangkoku máme tímový bronz
Našim reprezentantom pod
vedením trénera
Vladimíra Majerčáka pritom tesne
uniklo finále. Vo vyrovnanom semifinálovom zápase
s Veľkou Britániou prehrali
až v rozstrele. Do bojov
v súťaži družstiev nastupovali z 8. miesta v kvalifikácii
a ako prvého súpera dostali
deviatu Brazíliu. Po remíze
118:118 zvíťazili v rozstrele.
Ďalší neúprosný žreb im
pridelil kórejský tím z prvého miesta v kvalifikácii, nad
ktorým vyhrali 222:217.
„Bol to doslova šok, ale
veľmi príjemný. Chlapci sa
nezľakli a vyradili najlepší
tím na svete, čo im dodalo
síl a odhodlania do ďalších
bojov,“ konštatoval reprezentačný tréner, ktorý mal
v družstve dvoch Kežmarčanov (Kaščák, Marečák)
a jedného Košičana (Pavlík).
V semifinále sme ťahali za
kratší koniec proti Veľkej
Británii napriek tomu, že
naši lukostrelci celý zápas
viedli o tri body. Nezvládli
však poslednú sadu, súboj sa
skončil remízou a v rozstrele sme prehrali o jediný bod,
ktorý nás delil od súboja o zlato. „Boli sme sklamaní, ale o to viac odhodlaní vybojovať aspoň bronzovú medailu. Pred odchodom
do Bangkoku sme si verili
a vedeli sme, že máme na to,
veď z pretekov Svetového
pohára sme priniesli striebro,“ povedal Peter Kaščák.
Našťastie v malom finále to vyšlo a Slováci vrátili Američanom porážku zo
Svetového pohára v Novom
Měste nad Metují. Po remíze 219:219 sme v rozstrele
vyhrali 28:26 a získali cenný bronz. „Bolo to súboj,
v ktorom sa hralo o všetko
alebo nič. Som šťastný, že sa
chlapci nezľakli silného
súpera a dokázali ho zdolať,“ opísal radostné pocity
Vladimír Majerčák.
Tímový bronz bol určite
náplasťou na výsledky v súťaži jednotlivcov, kde sme
mali tiež medailové ambície. Naši súťažili v dvoch
kategóriách - otvorená súťaž
pre kladkový luk a muži W1
kladkový luk. V kvalifikácii
sa najviac darilo Petrovi
Prvých sedem novembrových dní bola thajská metropola dejiskom svetového šampionátu
v terčovej lukostreľbe telesne postihnutých športovcov. O najväčší úspech slovenských farieb
sa v súťaži družstiev postarala trojica Peter Kaščák – Marián Marečák – Marcel Pavlík, ktorá
po triumfe nad USA v malom finále vybojovala bronzové medaily.
Radosť nášho bronzového tímu na stupni víťazov.
Kaščákovi a svojim štandardným výkonom obsadil
13. miesto v 64 - člennom
poli súťažiacich. Marcel
Pavlík obsadil 23. miesto
a Marián Marečák 41. miesto. Peter Kinik vo veľmi
dobre rozbehnutej kvalifikácii skončil po prvej sade
na druhom mieste s 327
bodmi, ktoré mu však anulovali chybným zápisom
v bodovacej listine. Pri súčte
všetkých dvanástich sád by
Peter Kinik skončil na druhom mieste v kvalifikácii.
Takto však obsadil 12. miesto.
Rozstrely sa začali hneď
na druhý deň. Naši strelci
postupovali v prvom kole
bez boja. V druhom kole
vyradil Perer Kaščák Japonca Terasaka a Marcel Pavlík
ruského reprezentanta Ščerbakova. Mariánovi Marečákovi sa do tretieho kola
nepodarilo dostať cez Američana Thorntona. Na jeho
výkon mali určite vplyv
zdravotné problémy, ktoré
ho v Bangkoku trápili. Nevedel sa dokonale koncentrovať a v súťaži jednotlivcov
tak skončil až na konečnom
41. mieste. „Podal som
veľmi slabý výkon, som však
rád, že som si chuť napravil
Slováci v akcii. V popredí Peter Kaščák.
aspoň v súťaži družstiev, kde
nám to už spolu klapalo,“
skomentoval svoje vystúpenie.
V treťom kole neúprosný
pavúk pridelil Petrovi Kaščákovi jednotku svetovej
rankovej listiny Francúza
Hornera, s ktorým prehral
o jediný bod a skončil
sedemnásty. „Vôbec som
nečakal, že vypadnem tak
skoro. Asi po štyroch rokoch
som sa prvý raz nedostal do
prvej šestnástky. Z výkonu
v súťaži jednotlivcov som
preto sklamaný,“ povedal.
Marcel Pavlík vyradil
Švajčiara Imodena z desia-
teho miesta v kvalifikácii.
Ako jediný postúpil do
osemfinále, kde narazil na
zlatého z PH 2012 Fína Jere
Forsberga. Vo vyrovnanom
súboji však o jeden bod prehral a skončil deviaty, čo
bolo najlepšie umiestnenie
našich v individuálnej súťaži.
V kategórii W1 sme mali favorizovaného zástupcu
Petra Kinika, ale ani on na
cenný kov nedosiahol, keďže sa na neho opäť prilepila
smola. Hneď v prvom súboji dostal za súpera rankovú
jednotku - Čecha Davida
Drahonického, ktorý skončil
v kvalifikácii na 5. mieste.
Predčasným kontaktom palca s vypúšťačom si dal v prvej sade aut a stratu 10
bodov sa mu už nepodarilo
do-hnať.
„Dovolím si tvrdiť, že až
na Mariána Marečáka, ktorý
nebol úplne vo forme pre
zdravotné problémy, mal
každý zo zvyšných troch
strelcov šancu strieľať vo
finále, ak by to okolnosti
dovolili, lebo pripravení boli
vynikajúco. Prvý rok sme
mali so sebou aj psychológa,
ktorý s nami pracoval.
Vidno, že sú chlapci na tom
lepšie, ale ešte to nie je
úplne ono, musíme na psychike pracovať stále viac,“
uzavrel vystúpenie našich
na MS tréner Vladimír
Majerčák.
9
PARALYMPIONIK
ZASADNUTIA
IPC naďalej na čele s Philipom Cravenom
V Aténach sa v dňoch 22. - 24. novembra uskutočnilo v poradí už XVI. valné zhromaždenie Medzinárodného
paralympijského výboru (IPC). S najväčším napätím sa očakávala voľba prezidenta, keďže proti Sirovi Philipovi
Cravenovi kandidoval ďalší Brit Alan Dickson. Hlasovanie však napokon dopadlo jednoznačne v prospech
staronového šéfa, ktorý dostal dôveru delegátov na ďalšie štyri roky.
Nové vedenie IPC so svojim staronovým prezidentom.
V hoteli Athenaeum Intercontinental sa zišlo rekordných vyše
400 delegátov zo 146 krajín sveta,
zástupcov medzinárodných športových federácií a hostí. SPV reprezentovali predseda Ján Riapoš
a generálny sekretár Samuel Roško.
Samotnému valnému zhromaždeniu predchádzala Konferencia
IPC, na ktorej boli v jej prvej časti
prezentované aktivity Nadácie Agitos. Tá v posledných dvoch rokoch
podporila prostredníctvom projektov svojich členov čiastkou 600-tis.
eur ročne. „Inak to nie je ani v roku
2013 a je prísľubom a taktiež
ocenením, že práve v tomto roku,
kedy si pripomíname 20 rokov slovenského paralympizmu, je medzi
vybranými projektami aj náš slo-
venský – zriadenie Paralympijských centier prípravy mládeže“,
uviedol S. Roško.
V rámci konferencie výkonný
riaditeľ IPC Xavier Gonzales prvýkrát odprezentoval konkrétne návrhy rozvoja športov, ktoré priamo
riadi IPC - letných do roku 2016
a zimných do roku 2018. IPC ako
medzinárodná športová federácia
sa v týchto športoch chce v najbližších rokoch zamerať najmä na
zatraktívnenie súťaží, stabilizáciu
kalendárov súťaží, prehodnotenia
systému klasifikácií, zvýšenie počtu zapojených krajín, popularizáciu
jednotlivých športov v regiónoch
a intenzívnejšiu spoluprácu s medzinárodnými federáciami. „Z prezentácie i diskusií bolo zrejmé, že
v športoch riadených IPC sa ani
Oocenení boli športovci, tréneri, funkcionári i zástupcovia médií.
v budúcnosti nič zásadne meniť
nebude. Takže majstrovstvá sveta
a na našom kontinente aj majstrovstvá Európy budú organizované
pod taktovkou IPC“, priblížil výsledok rokovania generálny sekretár SPV.
Druhú časť konferencie využili
všetci kandidáti na svoju prezentáciu. Okrem dvoch kandidátov na
prezidenta sa predstavili i dvaja
kandidáti na post viceprezidenta
a 23 kandidátov do exekutívy.
Delegáti si počas dvojdňového
programu vypočuli správu prezidenta P. Cravena, ktorý v nej okrem
iného zdôraznil, že „hnutie má za
sebou obrovský rozvoj, potvrdený
úspechom posledných PH v Londýne, ktorý dáva pri využití a spoločnom nasadení záruky ďalšieho
rastu“. VZ odsúhlasilo výročné
správy za predchádzajúce dva roky
a večer pokračovala oslava paralympizmu ocenením najúspešnejších športovcov, tímov, členov výprav a médií za rok 2012 počas
programu Allianz Gala.
Ešte predtým došlo k najočakávanejšiemu okamihu – voľbám.
Podľa predpokladov sa staronovým
prezidentom stal P. Craven a viceprezidentom Andrew Parson z Brazílie. Do exekutívy sa po dvojkolovom hlasovaní dostali traja zástupcovia z Európy a Ázie, Amerika má
dvoch, Afrika a Austrália po jednom. Slovenská delegácia potvrdila znalosť prostredia pri výbere
10 mien z 23 kandidátov, keďže sa
8 z nich napokon do exekutívy aj
dostalo.
Slovenský zástupca s druhou najväčšou podporou
Delegáti Európskeho paralympijského výboru
(EPC) absolvovali zasadnutie svojho najvyššieho
orgánu takmer dva mesiace pred IPC - v dňoch
5. až 6. októbra sa stretli v írskom Dubline.
Aj X. valnému zhromaždeniu EPC tradične
predchádzala konferencia, kde boli prezentované aktivity za posledné obdobie, vrátane Európskych hier mládeže a úspechov európskych
športovcov a výprav na posledných PH a ZPH.
Mimoriadna pozornosť sa venovala aktuálnemu
dianiu a problémom športu zdravotne znevýhodnených v Európe, najmä možnostiam jeho ďalšieho rozvoja.
„Európa a naši športovci sa radia svojimi výsledkami k najúspešnejším športovcom
a Európa vôbec je najúspešnejším kontinentom
na svete, ak berieme do úvahy dosiahnuté
10
výsledky na doteraz posledných ZPH vo Vancouvri i minuloročných letných hrách v Londýne“, konštatoval vo svojom príspevku na konferencii náš zástupca v exekutíve EPC Samuel
Roško. V prednáške, podloženej štatistikami,
poukázal okrem iného i na fakt, že v desiatke
najúspešnejších krajín podľa zisku medailí,
figurovalo z Európy až 7 krajín vo Vancouvri
a 6 krajín v Londýne. Európski športovci získali
61,5% všetkých udeľovaných medailí. Pre nás
je potešiteľné, že v prvej desiatke nechýbalo
vo Vancouvri Slovensko (4. miesto).
V nasledujúcich dvoch dňoch konania VZ,
kde Slovensko zastupoval okrem S. Roška aj
člen Výkonného výboru SPV Róbert Luby, sa
hodnotilo uplynulé štvorročné obdobie. V správe prezidenta EPC Johna Peterssona dominova-
lo množstvo aktivít, smerujúcich k etablovaniu
EPC v európskych štruktúrach. To bola aj jedna
z prioritných aktivít vedenia tohto orgánu
v uplynulom období, okrem už spomínaných
Európskych hier mládeže, ktoré sa uskutočnili
v roku 2012. VZ zmenilo a upravilo Stanovy
EPC, kde pribudla nová funkcia viceprezidenta.
Najočakávanejšou udalosťou však boli voľby do
riadiacich orgánov. Delegáti dali dôveru staronovému prezidentovi J. Peterssonovi, ktorý
nemal protikandidáta. Do exekutívy boli opätovne zvolení P. Huber (Rakúsko), S. Roško (získal
druhú najvyššiu podporu 30 z 33 možných hlasov), M. Terentiev (Rusko), C. Carscaden (Veľká
Británia) a D. Jaeken (Belgicko). Novými členmi sa stali R. Kovačič (Chorvátsko) ako viceprezident a G. Smedley (Veľká Británia).
PARALYMPIONIK
JUBILEUM
Oslávili sme 20 rokov slovenského paralympizmu
V sobotu 12. októbra sme si pripomenuli významný medzník v dejinách slovenského paralympizmu. V septembri 1993
bolo Slovensko prijaté za riadneho člena Medzinárodného paralympijského výboru (IPC). Keďže v tom čase ešte
neexistoval Slovenský paralympijský výbor (SPV), našu krajinu v ňom zastupoval Slovenský zväz telesne postihnutých
športovcov (SZTPŠ).
Sobota sa začala pracovne a dopoludnia prebehlo v Hoteli Chopin
volebné Valné zhromaždenie SPV.
Jeho delegáti rozhodli, že Ján Riapoš bude predsedom SPV aj ďalšie
štyri roky. Zároveň zvolili aj nových
členov výkonného výboru a kontrolnej komisie. Členmi VV SPV sa na
ďalšie obdobie stali Branislav Režňák (zodpovedný za oblasť štátnej
športovej reprezentácie), Veronika
Vadovičová (zástupca športovcov),
Pavel Bílik (zodpovedný za mládež), Alena Kánová (zodpovedná za
rozvoj a propagáciu), Juraj Štefák
(zodpovedný za zdravotnú problematiku), Martin Čapla (zástupca
športu telesne znevýhodnených),
Štefan Kopčík (zástupca športu zrakovo znevýhodnených) a Róbert
Luby (zástupca športu mentálne
znevýhodnených). Za členov kontrolnej komisie boli zvolení Ján
Bezecný (predseda), Milan Kališ
a Jozef Kolbaský.
„Slovenský paralympijský výbor
má za sebou najúspešnejšie štvorročné obdobie v histórii. Na posledných dvoch paralympiádach vo Vancouvri 2010 a Londýne 2012 sme
získali osem zlatých medailí, nádejne vyzerajú aj prípravy do Soči
2014. V zahraničí nás vnímajú ako
silný subjekt, rezonujú naše výsledky. Našich športovcov vnímam aj
ako skvelých ambasádorov krajiny,“
povedal opätovne zvolený predseda.
Na valnom zhromaždení sa menili aj stanovy, podľa ktorých už majú
možnosť stať sa členmi SPV národné športové federácie. „Spolupráca
s týmito zväzmi sa už začala a bude
teraz ešte intenzívnejšie pokračovať.
Máme s nimi zmluvy o spolupráci,
teraz už môžu byť aj členmi SPV,“
informoval generálny sekretár SPV
Samuel Roško.
Slávnostná časť valného zhromaždenia sa v podvečer presunula
do kongresovej sály hotela Double Tree by Hilton. Počas neho boli
prvýkrát ocenení vyznamenaním
Slovenský Agitos, čo je obdoba
olympijských kruhov, osobnosti
paralympijského hnutia. Pätica
významných športovcov či funkcionárov ich dostala in memoriam
(Katarína Brandoburová, Emil
Dovalovszki, Margita Homolová,
Radovan Kaufman a Mária Pillárová). Šiestou ocenenou bola prvá
predsedníčka SPV Helena Hanková.
V takmer dvojhodinovom programe, ktorý moderovali Stano Ščepán
a Alena Heribanová, sa tiež spomínalo na všetky doterajšie paralympiády v histórii samostatnej SR.
Na pódiu defilovali viacerí úspešní
športovci či vedúci výprav. O hudobné predely sa postarali Robo
Opatovský a Anita Soul. Vyše tristo hostí dostalo čerstvú publikáciu
„20 rokov slovenského paralympizmu“ a dvojDVD „Šťastie z bolesti“,
ktoré je návratom k vlaňajším PH
v Londýne.
Vrcholom večera bolo vyhlásenie
najúspešnejších športovcov posled-
ných dvoch dekád. Paralympionikom dvadsaťročia sa stal Ján Riapoš, ktorý zatiaľ ako jediný Slovák
vybojoval štyri zlaté paralympijské
kovy. Na 2. a 3. mieste skončili lyžiari Jakub Krako a Henrieta
Farkašová, ktorí spolu so svojimi
navádzačmi Jurajom Mederom
a Natáliou Šubrtovou získali ocenenie „Strieborný paralympionik 20 –
ročia“ za zisk troch zlatých a jednej
striebornej medaile.
Poradie na ďalších miestach bolo
nasledovné: 4. Rastislav REVÚCKY (stolný tenis, 2 - 1 - 0), 5. Ladislav GÁSPÁR (stolný tenis, 1 - 3 1), 6. Rastislav TUREČEK (cyklistika - handbike, 1 - 2 - 0), 7. Alena
KÁNOVÁ (stolný tenis, 1 - 1 - 2),
8. Anton SLUKA (atletika, 1 - 1 - 0),
9. – 12. Veronika VADOVIČOVÁ
(streľba, 1 - 0 - 1), Imrich LYÓCSA
(lukostreľba, 1 - 0 -1), Andrej ZAŤKO (plávanie, 1 - 0 - 1), Pavol KOLAČKOVSKÝ (plávanie, 1 0 - 1).
Hostí na slávnostnom programe v zaplnenej kongresovej sále privítal predseda SPV Ján Riapoš.
11
JUBILEUM
PARALYMPIONIK
Slávnostný galavečer v hoteli Double Tree by Hilton
Medzi prichádzajúcimi hosťami nechýbali
zástupcovia
partnerov –
vľavo manažérka Kúpeľov
Piešťany Eva
Wolleková...
... či hviezda
našej tohtoročnej
reklamnej kampane cyklista
Juraj Práger.
aj premiér Robert Fico, ktoréParalympijskú rodinu prišiel pozdraviť
ch zlatých londýnskych medailí.
mu venoval Ján Riapoš jednu zo svoji
Juraj Štefák má na konte rekordnú účas
ť na paralympiádach, ale najviac
spomínal na Atény 2004, kde bol vedú
cim výpravy.
O hudobné
vstupy sa počas
galavečera starala dvojica
Robo Opatovský
a Anita Soul.
Ocenenie
pre prvú
predsedníčku SPV
Helenu
Hankovú.
Ďalší ich dostali in
memoriam. Za Máriu
Pillárovú prevzala
cenu z rúk poslankyne
NR SR Ivety Liškovej
ďalšia výborná športovkyňa Zita Žiaková...
... za zakladateľa kampane Na kolesách proti
rakovine Radovana
Kaufmana jeho matka
Alena. Na snímke
s predsedníčkou Čestného predsedníctva SPV
Máriou Machovou.
12
PARALYMPIONIK
JUBILEUM
– Vyhlásenie najlepších športovcov dvadsaťročia
Vyspovedali aj
paralympijské
medailistky Ivetu
Chlebákovú
a Veroniku Vadovičovú.
Moderovanie slávnostného programu bravúrne zvládala dvojica Alena Heribanová – Stano Ščepán.
Najbližšie
nás čakajú
ZPH v Soči.
O príprave
a cieľoch
informoval
generálny
sekretár
SPV a zároveň vedúci
Štábu ZPH
2014 Samuel
Roško.
V defilé najlepších nemohol chýbať
lyžiar Jozef
Miština. Na
svahoch v Lillehammeri
a Nagane
nazbieral
spolu osem
paralympijských medailí.
V závere prišiel rad na vyhlásenie najle
pších
športovcov. Paralympionikom dvadsaťro
čia sa stal
Ján Riapoš, cenu mu odovzdal generáln
y riaditeľ
Sekcie štátnej starostlivosti o šport MŠV
VaŠ SR
Ladislav Čambal.
Na druhom a treťom mieste skončili lyžiari Jakub Krako a Henrieta Farkašová s navádzačmi Jurajom Mederom a Natáliou Šubrtovou.
Na slávnostnom
galavečeri sa
zúčastnili
aj členovia Čestného
predsedníctva
SPV
a ďalší
hostia.
Skvelá nálada vydržala ešte dlho po
skončení programu a mnohým sa ani
nechcelo
domov...
FOTO ROMAN BENICKÝ
13
CHARITATÍVNA KAMPAŇ
PARALYMPIONIK
„Kolesá“ oživili besedy s paralympionikmi
XI. ročník kampane „Na kolesách proti rakovine“ pokračoval už druhý rok ruka v ruke s podprojektom
„Na kolesách do škôl“, na ktorého financovaní sa podieľa aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu
a športu SR. Súčasťou kampane bola opäť verejná zbierka, v rámci ktorej sa vyzbieralo 4 158,78 eur.
V minulých rokoch sa
kampaň sústredila na širokú
verejnosť, ktorá v rámci
odkazu zosnulého paralympijského víťaza v cyklistike
Radovana Kaufmana absolvovala symbolické jazdy na
kolieskových prostriedkoch
ako súčasť aktívneho boja
proti rakovine. V posledných dvoch ročníkoch sme
sa v rámci podprojektu „Na
kolesách do škôl“ viac
zamerali na školskú mládež,
ktorej ponúkame jednak
súťažnú formu zapojenia
v podobe cyklistických jázd
zručnosti, ako i besedy
s úspešnými slovenskými
paralympionikmi.
Školské kolá odštartovali
v máji postupne na týchto školách: ZŠ Holubyho,
Piešťany (14. 5.), ZŠ s MŠ
Krajné (25. 5.), ZŠ Nám.
Konkolyho Thége 2 Hurbanovo (29. 5.), ZŠ Okoličianska Liptovský Mikuláš
a ZŠ A. Felcána Hlohovec
(31. 5.), ZŠ Dunajská Lužná
a ZŠ s MŠ Klenová 111
(7. 6.), ZŠ Lipová (11. 6.),
ZŠ s MŠ Skačany a ZŠ s MŠ
Kalná Roztoka (19. 6.), ZŠ
Pribinova Nováky (20. 6.),
ZŠ R. Jašíka, Obuvnícka
432/23 Partizánske, ZŠ s MŠ
Horné Orešany a ZŠ s MŠ
Smolenice (21. 6.), ZŠ
Východná a ZŠ Kovarce
(25. 6.), ZŠ Nádražná Partizánske (26. 6.).
Žiaci súťažili v kategóriach dievčatá 11 - 15 rokov,
chlapci 11 – 15 rokov na
MTB bicykloch v jazde
zručnosti. Trasa bola väčšinou situovaná do prírody
a spočívala v absolvovaní prejazdu jednotlivými
umelými prekážkami, ktorú
mali účastníci súťaže prejsť
plynulo, čisto a v najrýchlejšom čase. Išlo o nasledovné prvky: slalom medzi
bránkami bez dotyku a na
čas, jazda po úzkej drevenej
doske, preskakovanie hranolov rôznej výšky, pokladanie a zdvíhanie 0,75 litrových fľašiek počas plynulej
jazdy na bicykli.
Finálové kolo sa uskutočnilo na Základnej škole
Radovana Kaufmana v Partizánskom 24. októbra a na
14
Beseda v telocvični ZŠ Radovana Kaufmana v Partizánskom pred finálovým kolom.
prvých troch miestach bolo
nasledovné poradie: 1. Erik
Paučo (ZŠ Smolenice),
2. Lukáš Piatka (ZŠ Okoličná Liptovský Mikuláš),
3. Jonáš Sloboda (ZŠ Smolenice). Súčasťou finálového kola bola aj beseda so
slovenskými paralympionikmi Vladislavom Janovjakom, Ladislavom Bočkorom a trénerom Branislavom Režňákom v školskej
telocvični. A nebola to jediná škola, kam paralympionici zavítali. Našli si
cestu aj na základné školy
do Liptovského Mikuláša
(Rastislav Revúcky a Miroslav Jambor), Ubli a Klenovej (Rastislav Revúcky
a Martin Ludrovský) či
do mesta Nováky (Peter
Mihálik a Rastislav Revúcky). Zajtra (20.12.) bude
so žiakmi ZŠ v Krajnom
besedovať náš reprezentant
v tenise na vozíku Tomáš
Masaryk.
Paralelne so „školskými
kolesami“ prebiehala aj
„veľká“ kampaň, na ktorej
po celom Slovensku participovali Miestny spolok SČK
Hurbanovo, ZŠ Škultétyho
Topoľčany, ZŠ s MŠ Solčany, ZŠ s MŠ Prašice, MŠ
Zvolen, ZŠ s MŠ Mlynky,
Mestský úrad Partizánske,
Gymnázium A. Einsteina
Bratislava, NRC Kováčová, Mestský úrad Piešťany,
Obec Ľubotín. Vyvrcholenie kampane bolo už tradične pod Smolenickým zámkom 25. augusta. Bohužiaľ,
prvýkrát neprialo veľkému
benefičnému koncertu po-
Do Hurbanova zavítal medzi účastníkov kampane aj tenista Tomáš Masaryk (úplne
vľavo).
časie a približne o 20. hod.
bol za stále silnejúceho dažďa ukončený. Dovtedy stihli bez nároku na honorár
vystúpiť Campana Batucada, Smola a Hrušky, Dušan
Grúň, Aya, A29, Domi,
Adka a psík Teddy. Naopak,
diváci museli oželieť napríklad skupinu Fragile či
Zuzanu Smatanovú, ktorí
mali vystúpiť vo večerných
hodinách.
Z vyzbieranej sumy
v rámci verejnej zbierky (aktuálny stav v čase
uzávierky tohto čísla bol
4158,78 eur) prispejeme
Nadácii Výskum rakoviny
na zakúpenie prístroja Tissue
microarrayer
(tkanivový
mikroanalyzátor), ktorý bude
slúžiť k výskumu rakoviny
v Ústave experimentálnej
onkológie SAV.
Aj kampaň v roku 2013
opäť potvrdila, že zapojenie
širokých más a školskej
mládeže do tohto projektu prostredníctvom odkazu
Radovana Kaufmana napĺňa jej hlavný cieľ - aktívne
a s odhodlaním bojovať proti zákernej civilizačnej chorobe. Preto SPV hodlá v tejto aktivite pokračovať aj
v ďalších rokoch, možno
s niektorými vylepšeniami,
ktoré pomôžu jej ďalšiemu
progresu.
PARALYMPIONIK
ROZHOVOR
STANO ŠČEPÁN
Učil som sa
od Demitru
Spomínate si na reklamu, v ktorej sa naše hokejové hviezdy z NHL
ocitli v pozícii krasokorčuliarov? Verte, že nebolo ľahké ich na to
nahovoriť a že pri nakrúcaní si nielen hokejisti, ale všetci okolo nich
užili poriadnu dávku zábavy. Hokejisti s krasokorčuliarskymi figúrami,
tobôž Demitra, Hossa, to bola skutočná rarita. Až po uši bol v tom
namočený aj vtedajší Advertising Manager spoločnosti Orange Slovensko MILOŠ LALKA. Ako chlapec kedysi hrával hokej proti Paľovi
Demitrovi a pri nakrúcaní reklamy oprášili viaceré spomienky. Aj dnes
má v kancelárii ukrytú hokejku za skriňou. Aby bola poruke. Keby
náhodou...
ZLOMENÉ
ZÁPÄSTIE
Ľahko sa vám vžíva do
pocitov športovcov, keď ste
to roky zažívali na vlastnej
koži. Kde ste hrávali hokej?
V Považskej Bystrici. Od
detstva až po mužov. Vydržal som v tíme po celý čas
štúdií na „výške“, aj keď som
hrával postupne čoraz menej. V šestnástich rokoch
som už medzi mužmi trochu
„lízol“ aj prvú národnú slovenskú ligu, no hneď sme
vypadli do druhej.
Smola. Sotva ste začali
hrať v A-tíme a hneď vypadnutie...?
Bol som ucho. A nie jediné. S viacerými dorastencami nemalo družstvo veľkú
šancu na záchranu. No aspoň
som pravidelne hrával. Na
poste pravého beka. Stále
mám k hokeju blízko. Aj keď
viac profesne, pretože hokej
v našej spoločnosti stále
podporujeme. Donedávna,
kým sa nám narodil druhý
syn, som si chodieval aj
zahrať. Teraz je už času
menej, no mám nový zážitok
z prvorodeného Marcusa,
ktorého som od troch rokov
začal stavať na korčule a hoci
je malý, celkom ho to baví.
Rysuje sa otcovská túžba naplniť cez synov svoje
sny?
To nie, skôr nový dôvod
pre mňa znova si obúvať kor-
16
čule. Hokej som hrával od
šiestich rokov a dobre si
pamätám, že ako chlapci
sme hrávali proti sebe aj
s Paľom Demitrom. My sme
mali v družstve Miloša Melicheríka, ktorý dal v zápase
zo tri góly, ale Paľo šesť aj
sedem. Neskôr, po rokoch
sme na to spomínali s úsmevom.
Prežívali ste trému na
ľade?
Jasné. Pred každým „veľkým“ zápasom a také boli
skoro všetky. Viem sa vžiť
do pocitov športovcov na
vrcholnej súťaži.“
Zažili ste aj vážnejšie,
prípadne kritické zranenie?
V porovnaní s tými, ktorí
z nich majú následky, nie.
Mal som zlomené zápästie.
Vtedy som dokonca podvádzal aj doma. Tvrdil som, že
idem s chalanmi von a šiel
som hrať hokej... Otec ma
neskôr nachytal na tréningu
a bolo po hokeji.
sme skúšali kite-surfing a to
už teda vyzerá, keď sa páni v našom veku nadrapujú a robia zo seba „opice“. Takisto nás s priateľmi
uchvátil wakeboarding na
mori. To sú dnes pre mňa
ťažšie výkony, než kedysi na
korčuliach.
Na surfoch potrebujete
rovnováhu. Ako si ju udržiavate v robote?
Pracovný stres kompenzujem malými deťmi a rodinou.
Viem, klasická odpoveď, ale
funguje to. Samozrejme, napätia aj povinností býva vo
firme niekedy nadmieru, ale
nie som nervný typ. Možno
aj vďaka športu.
Tam bol ventil jednoduchý... Na vašej pozícii riaditeľa úseku komunikácie
a značky je nepredstaviteľný. V čom vám šport pomáha v živote?
Občas každého z nás niečo
nahnevá, no nemá zmysel
to riešiť horúcou hlavou.
Základy, ktoré mi dal šport,
využívam aj vo svojej profesii. Koncentráciu, disciplínu,
SILNÁ ZNAČKA potrebné sebavedomie, „tímSkúsite prezradiť váš work“... Samozrejme, v honajvážnejší športový vý- kejovej šatni padli občas aj
kon v živote?
tvrdšie slová. Len výčitkami
Myslím, že nie je z čias by sme však veľa nedosiahli.
aktívnej športovej kariéry.
Hokej sa hrá na góly
Vtedy sa výkony odo mňa
očakávali. Vážnejšie sú však a o body. O čo sa „hrá“
tie zo súčasnosti, keď pribud- v Orangei?
Ako v každej firme li roky aj kilogramy, len
hlava sa chce stále športovo o spokojnosť zákazníka. Sme
vyblázniť. Vlani aj predvlani lídrom na trhu a hrá sa o kaž-
MILOŠ LALKA
Narodil sa 25. júla 1975 v Považskej Bystrici. Absolvent Fakulty managementu na
Univerzite Komenského v Bratislave. Pracoval v rôznych reklamných agentúrach a od
roku 2003 v spoločnosti Orange Slovensko ako Advertising manager, teda človek zodpovedný za reklamu. Od roku 2013 je na pozícii riaditeľa úseku komunikácie a značky. Má
dvoch synov Marcusa (3,5 roka) a Alexandra (1 rok).
dého zákazníka. Mojou ob- li, aby vedeli, čo im vieme
lasťou je čo najlepšie odko- ponúknuť, ako im uľahčiť
munikovať o čom je naša život, aby nás mali radi.
značka, aké sú naše produkSpomenuli ste komunikoty. Aby nás ľudia vyhľadáva-
PARALYMPIONIK
li, ktoré ďalšie športy nosia
domov úspechy z medzinárodnej scény, tak nesporne to
sú aj naši paralympionici.
DLHODOBÁ
SPOLUPRÁCA
Lenže hokej má väčší
komerčný potenciál aj popularitu...
Z nášho pohľadu nejde len
o zvezenie sa na popularite
slovenského hokeja. Ako
firma sa správame zodpovedne voči svojmu okoliu a robíme množstvo ďalších aktivít,
medzi nimi úzko spolupracujeme aj so zdravotne znevýhodnenými športovcami.
Nemáme ambíciu „vytŕčať“,
skôr podporovať to, čomu
veríme a čo si zaslúži podporu a ešte k tomu sa tomu aj
darí.
Spolupráca je dlhodobá,
už od roku 2006. Bude
pokračovať?
Nemáme dôvod ju rušiť.
Sme s ňou spokojní a sme
hrdí, že môžeme byť partnermi SPV.
Poznáte sa s našimi paralympionikmi osobne?
„Nie, nepoznám, no vnímam ich výnimočné výkony.
Sú motivujúce. Nedávno sme
boli natáčať spot v Alpách.
Ubytovali nás v hoteli, ktorý
vlastnil zdravotne postihnutý
športovec, bývalý pretekár,
zjazdár na lyžiach. Celý hotel
bol bezbariérový, malý raj
pre vozíčkarov, ktorí tam boli
práve na športovom sústredení. Vládla tam úžasná atmosféra, nesmierne silná energia. Hoci sme boli unavení
z celého dňa, zrazu sme sa
na seba radostne usmievali.
Ľudia, ktorí sa dokážu „reštartovať“ v živote, nás spontánne zdravili a napriek svojim zdravotným limitom nás
zabávali. Uvedomil som si,
že musia mať úžasne silné
vnútro.
vanie značky. Akou „značkou“ je Slovenský paralympijský výbor?
Silnou tým, čo reprezentuje. V tom je naša spolupráca
zaujímavá. Spájame sa so
silnými partnermi. V hokeji
podporujeme z môjho pohľadu najpopulárnejší šport na
Slovensku. Ak by sme hľada-
Určite majú. Príbehov je
neúrekom. Napríklad Jozef
Miština, ktorý získal osem
paralympijských medailí,
svojho času povedal: „Poznám čosi lepšie, z čoho
by som mal dobrý pocit.
Obyčajnú prechádzku – na
zdravých nohách.“ Kde sú
vo vašom vnímaní hranice
medzi súcitom a obdivom
zdravotne znevýhodnených
športovcov?
Niekedy je ťažké nájsť
ROZHOVOR
presný balans medzi súcitom
a obdivom. Bežne v prvom
momente podliehame pocitom ľútosti aj súcitu. Vzápätí však všetci, ktorí sa
napríklad po ťažkom zranení
dokážu vrátiť do života a nielen v športe aj v ďalších
oblastiach, majú môj bezhraničný obdiv. Naozaj si neviem predstaviť, ako by som
ja reagoval v kritických zlomových chvíľach života na
ich mieste. Pre mňa sú
obrovskou inšpiráciou.
Občas sa vraví, že tí najhúževnatejší neraz priveľa
riskujú v snahe žiť naplno.
Treba ich brzdiť alebo
povzbudzovať?
Neodlišoval by som ich
emócie, mieru nasadenia
a túžbu vyhrávať od zdravých
športovcov. Ak nastupujete
na stretnutie alebo na súťaž
s obavou, že sa vám niečo
stane, sotva sa do výkonu
a do hry dokážete vložiť naplno. Zoberte si súboje v sledge hokeji. To je často dobrá
divočina. Zrážky hráčov,
nebezpečné nože korčulí,
k tomu hokejky. Pritom
každý bojuje nadoraz, každý
sa chce presadiť, dať gól
a víťaziť ako v normálnom
hokeji. To je tá správna esencia, vášeň pre hru, adrenalín,
ktorý si vás podmaní a hlavne vďaka tomu žijú aj športovci na ľade naplno.
Nadácia Orange úzko
spolupracuje aj s Národným rehabilitačným centrom v Kováčovej, ktoré je
akýmsi symbolom návratu
do života a v ktorom začínali svoju športovú cestu
viacerí úspešní paralympionici...
Spolupráca je úzka a vzájomne prospešná. Pravidelne
sa stretávame a hľadáme
možnosti podpory. Aj pre
nás sú to podnetné témy.
Naše vzťahy sú nastavené na
princípoch rovnocenného
partnerstva.
KOMUNIKAČNÝ
BIZNIS
Orange je najmä o komunikácii. Ako vnímate mieru
komunikovania vášho partnerstva s SPV?
Hrdo sa k nej hlásime, no
nie sme v pozícii podnecovateľov v duchu - robte kampane, aby nás bolo čo najviac vidno. Nechceme sa tlačiť do mediálnych aktivít len
preto, aby sme ukazovali
svoje logo...
Dopriali by ste slovenským
paralympijským
športovcom väčšiu publicitu v našich médiách alebo
sa vám zdá dostatočná?
Určite nie je dostatočná.
Osobitne v kontexte ich úspešnosti. Možno v deň, keď
získajú na paralympijských
hrách medailu, možno len
na konci paralympiády,
vtedy sa o nich hovorí a píše
viac. Lenže počas štyroch
rokov medzi paralympijskými vrcholmi z nášho pohľadu
len minimálne. Pokiaľ nepríde nejaký škandál, médiá
tému zdravotne znevýhodnených športovcov a ich spoločenského statusu nevyhľadávajú.
Čím si to vysvetľujete?
Neatraktívnosťou, nepripravenosťou médií, menšou aktivitou samotných
paralympionikov?
Čiastočne platí z každého
niečo. Z hľadiska médií to nie
je vyhľadávaná téma, kým sa
niečo nestane. Ako profesionál z komunikačného biznisu
mám však pocit, že sa dá pracovať s úspechmi a vôľou
paralympionikov viac. Častejšie ponúkať silné témy, priebežne neustále otvárať spoločenské, odborné aj fanúšikovské diskusie... Jednoducho viac pracovať s médiami.
Systematickejšie, kontinuálne aj trpezlivo. Možno by to
pomohlo. Všetkým športovcom, vyťažili by zo svojej
publicity viac. Treba však
priznať, že médiá rýchlejšie
a radšej siahnu po senzáciách, škandáloch, klebetách,
než všeobecne po príbehoch
ľudí, ktorí by nám mohli byť
inšpiráciou.
Slovenský paralympizmus oslavuje tento rok
dvadsať rokov svojej samostatnosti. Čo našim paralympionikom želáte smerom k Soči 2014?
Dúfam, že zasa rozšíria
svoju bohatú zbierku úspechov. Z môjho pohľadu to
v neposlednom rade môže
pomôcť komunikačnej rovine, aby ich úsilie verejnosť aj
ocenila. Keď vítame s nadšením hokejistov so striebrom,
tak aj paralympijskí víťazi si
zaslúžia našu pozornosť
a uznanie.
FOTO:
ROMAN BENICKÝ
17
PARALYMPIONIK
TANEČNÝ ŠPORT/PRÍBEH
Podujatie sa konalo v olympijskom parku Komazawa uprostred
japonskej metropoly a zišlo sa na
ňom takmer 200 športovcov z 19
krajín, ktorí bojovali celkovo
o sedem medailových kolekcií. „Slovenský paralympijský výbor vyslal
päťčlennú výpravu, ktorá sa záplavy
slávnych mien nezľakla a pripravila
fanúšikom tejto divácky atraktívnej
disciplíny pozitívne prekvapenie.
Naši reprezentanti sa vo všetkých
štyroch štartoch umiestnili v desiatke
najlepších, pričom tri z ich vystúpení
boli korunované medailami“, uviedol Petr Horáček, ktorý na MS pôsobil ako medzinárodný rozhodca
a zároveň bol aj vedúcim našej
výpravy.
Miroslava Sekaninová a Milan
Berko sa v najobsadenejšej kategórii
LWD 2 - kombi - latinskoamerické tance (štartovalo 23 súťažných
párov) prebojovali do semifinále,
kde obsadili 10. miesto. V porovnaní s posledným svetovým šampionátom v Hannoveri 2010 sa zlepšili
o dve priečky.
Helena Kašická a Milan Berko
súťažili v kategórii duo – latinskoamerické tance a ziskom bronzu sa
Rodák z Nitry, kde dodnes
býva, bol odjakživa športovec
telom i dušou. V mladosti sa
venoval atletike, predovšetkým behom na stredné trate.
Jeho obľúbenou disciplínou
bola tisícpäťstovka. Za nitriansky dorast štartoval aj na
viacerých republikových majstrovstvách, v tom čase ešte
ČSSR, kde zaznamenal aj
viacero úspechov. K športu
priviedol aj svojich dvoch
synov, ktorí sa vybrali v otcových šľapajach a tiež sa našli
v disciplínach kráľovnej športu.
Pokiaľ však človek nie je
obdarený naozaj výnimočným talentom, živiť sa športom je viac než náročné. Preto
sa zameral radšej na profesnú
dráhu. Po skončení štúdia na
elektrotechnike sa výborne
zorientoval v odbore, ktorému je verný dodnes. V roku
2006 pretransformoval svoju
živnosť do eseročky REVIT
NITRA, ktorá má vysoké
renomé nielen v nitrianskom
regióne. Venuje sa poradenstvu v oblasti vyhradených technických zariadení prostredníctvom vykonávania odborných prehliadok a revízií.
Športu však zostal verný
dodnes. „Keď som už nešportoval, snažil som sa šport
aspoň sledovať. Tak som sa
v roku 1996 dostal na olympiádu do Atlanty a zostal som
aj na paralympiádu“. Práve tu
18
Kašická s Vidašičom majstrami sveta!
V Tokiu sa v dňoch 7. – 8 decembra po trojročnej prestávke uskutočnili VIII. IPC majstrovstvá sveta v tanečnom športe na vozíku. Pre Slovensko dopadli mimoriadne úspešne – naša
výprava priviezla kompletnú medailovú zbierku a dvojica Helena Kašická – Peter Vidašič
získala svetové prvenstvo.
Náš zlatý pár na stupni víťazov.
postarali o jedno z najväčších prekvapení tohtoročného šampionátu.
„Helena Kašická a Peter Vidašič
patria v kategórii kombi - LWD 1
dlhodobo medzi naše najskúsenejšie
páry, preto v ich prípade boli výsled-
kové očakávania najambicióznejšie.
V latinskoamerickej časti súťaže sa
im podarilo získať už tretie striebro
na MS po Minsku 2008 a Hannoveri 2010, pričom favorizovaných
Ukrajincov dokázali poraziť v tanci
čača. Štandardnú časť MS potom
zvládli bez jediného zaváhania
a s prehľadom vyhrali všetkých päť
tancov! Ako prví Slováci v histórii
tanečného športu na vozíku sa tak
stali oficiálnymi svetovými šampiónmi. K víťazstvu im podľa vyjadrenia odbornej poroty pomohla
najmä výrazná zmena štýlu, používanie technicky najnáročnejších
variácií spojených s precíznou párovou koordináciou a bezchybnosťou
muzikálneho prejavu“, priblížil
tento veľký úspech P. Horáček.
V celkovom hodnotení národov
obsadilo Slovensko tretie miesto
(o prvé dve priečky sa podelili Ukrajina a Rusko). Helena Kašická sa
zároveň stala držiteľkou najvyššieho počtu individuálnych medailí,
keďže sa jej podarilo vybojovať
zlato, striebro i bronz.
Stolný tenista s dušou atléta
Meno FRANTIŠEK ŠČERBA (54) veľa nepovie ani najväčším znalcom paralympijského
športu u nás. Nemá na konte žiadnu medailu
z paralympiády ani majstrovstiev sveta.
Ale jeho príbeh je dôkazom, že šport
zdravotne znevýhodnených nie je iba o hromadení cenných kovov, ale predovšetkým
o silnom charaktere a náplni života.
videl prvýkrát v akcii športovcov, do rodiny ktorých
dnes patrí. „Bol som aj štyri
roky predtým v Barcelone,
v roku 2000 do Sydney som
sa už nedostal, hoci som sa na
cestu pripravoval...“. Jeho
životnú dráhu preťala v roku
1999 autohavária, po ktorej
zostal pripútaný k vozíku.
Po nehode sa dostal do
NRC Kováčová, kde sa
v rámci rehabilitácie zoznámil s Jánom Riapošom a ďalšími našimi športovcami, ktorí podobne ako František
Ščerba prešli po úrazoch týmto zariadením a považujú ho
za svoj druhý domov. Keďže
postihnutie bolo dosť vážne,
veľa športov na výber nemal.
Upísal sa teda stolnému tenisu, v ktorom patrí do rovnakej
skupiny TT2 ako náš štvornásobný paralympijský víťaz
a predseda SPV.
Postupne začal trénovať
a biela celuloidová loptička sa
mu zapáčila. V súčasnosti je
už siedmy rok členom ŠK
Žarnovica, v ktorom pôsobia
viacerí naši reprezentanti.
Dvakrát do týždňa však zavíta aj do Hlohovca, kde si
zatrénuje s Jánom Riapošom.
Hráva vozičkársku ligu a donedávna ešte aj súťaž zdravých, kde nastupoval za
Komjatice (obec neďaleko
Nitry). Jeho najväčším úspechom sú dva tituly majstra
Slovenska v súťaži družstiev
bez rozdielu postihnutia. Paralympijský šport považuje za
skvelý prostriedok realizácie
a napĺňanie zmyslu života.
Pritom práce má stále dosť
a spomínané revízie aj sám
vykonáva napriek pohybovému obmedzeniu.
Ako jeden z mála ľudí
dokonca tvrdí, že na Slovensku sa podniká štandardne
alebo porovnateľne so zahra-
ničím. A prečo potom väčšina
ľudí nevie nášmu podnikateľskému prostrediu prísť na
meno? „Priznávam, pôsobíme v špecifickej oblasti, nakoľko revízie sa musia robiť.
A keďže máme dobré referencie, máme aj klientelu a darí
sa nám. Ale za všetkým vždy
stojí v prvom rade tvrdá práca a roky budovania dobrého mena, či už podnikáte na
Slovensku alebo hocikde
inde“, zdôrazňuje muž, ktorý
vlastní firmu spolu s mladším
synom, tiež elektrotechnikom.
Roky v jednom kolektíve
so zdravotne znevýhodnenými športovcami mu tiež pri-
niesli poznatok, že peňazí
v športe, jemne povedané, je
skôr menej ako viac. „Štát by
mal vynakladať na šport oveľa
viac finančných prostriedkov,
ale keďže to nerobí, musia to
robiť súkromné firmy. Bez ich
podpory by už šport neexistoval“.
Medzi podporovateľov paralympionikov patrí aj on sám
prostredníctvom svojej firmy.
A nielen športu. V roku 2011
pomohol napríklad s vydaním
básnickej zbierky práve vtedy
zosnulého člena paralympijskej rodiny a stolnotenisového trénera mládeže
Pavla Elgyütta. A od novembra tohto roku sa spoločnosť
REVIT NITRA stala jedným
z hlavných partnerov Slovenského paralympijského výboru. „Ak môžem, rád pomôžem vytvoriť paralympjskému
športu lepšie podmienky“,
hovorí.
Na otázku, či má aj nejaký športový cieľ, odpovedá:
„V mojom veku už ťažko.
Beriem to skôr ako možnosť
fyzického i duševného obohatenia“. Napokon niečo predsa
len prizná... „Keď vidím preteky vozičkárov na tartanovej
dráhe, prebudí to vo mne spomienky na moje atletické
časy. A vtedy si hovorím – ak
by to postihnutie nebolo také
vážne, možno by som skúsil
práve toto“, dodáva František
Ščerba.
PARALYMPIONIK
UDALOSTI
Úspechy stolných tenistov v Argentíne a Belgicku
najlepší bodový výkon (50 m voľný spôsob) získal aj Alex Hrušovský,
další člen klubu PK Nové Zámky.
Štáb ZPH 2014 o nominácii a pláne športovej prípravy
Ďalšie zasadnutie Štábu ZPH Soči 2014 sa konalo 19. novembra
v Bratislave. Jeho členovia sa oboznámili s najčerstvejšími informáciami z dejiska hier, ktoré im po návrate z nedávnej inšpekčnej cesty
poskytli vedúci štábu Samuel Roško a manažér pre športy SPV Maroš
Čambal. Na základe týchto aktuálnych informácií boli prerokované
otázky účasti našej výpravy a celého logistického procesu. Ďalším
bodom boli zmeny v širšej nominácii, nakoľko uzávierka pre nahlásenie
mien je 2. decembra. Štáb konštatoval, že v súčasnosti je v príprave
27 osôb (19 športovcov a 8 navádzačov), aktuálne bol do širšej nominácie zaradený aj zrakovo postihnutý zjazdár Norbert Holík. Na rokovaní
schválili s úpravami aj návrh plánu športovej prípravy do konania ZPH
2014.
Na turnaji Copa Tango v Buenos Aires (7. – 11. novembra) zvíťazil Ján
Riapoš vo finále skupiny TT2 nad Brazílčanom Hermersonom Kovalskim 3:0 a Alena Kánová (TT3) podľahla rovnakým pomerom Švédke
Anne-Carin Ahlquistovej. Ján Riapoš si v semifinále poradil rovnakým
pomerom 3:0 s domácim hráčom Carlosom Duartem, Alena Kánová
nestačila iba na súčasnú svetovú jednotku vo svojej skupine. Obaja naši
reprezentanti si dosiahnutými výsledkami zabezpečili istý postup na budúcoročné majstrovstvá sveta v Pekingu.
Našim sa darilo aj na Belgian Open v mestečku Sint Niklaas, ktorý bol
posledným európskym turnajom v roku 2013. Najúspešnejším členom
našej výpravy bol Peter Mihálik, ktorý si odniesol prvenstvá zo súťaže
jednotlivcov i družstiev. Zvíťazil vo vozičkárskej skupine TT4, kde
v tímovej súťaži triumfoval spoločne s Andrejom Mészárosom. Richard
Csejtey (stojaci, TT8) získal v súťaži jednotlivcov bronz a kov rovnakej
hodnoty pridal spolu s Miroslavom Jamborom a nováčikom Alexandrom
Nagyom aj v súťaži družstiev.
Vo Vroclave z našich tlakárov najlepší Kuboši
V dňoch 18. - 20. októbra sa naši reprezentanti v tlaku na lavičke
zúčastnili v poľskom Vroclave na podujatí Srebrna sztanga (Strieborná
činka) 2013. Ján Kuboši zvíťazil v kategórii do 97 kg, po prepočte koeficientov skončil v celkovom poradí všetkých súťažiacich na 20. mieste.
František Antony bol v kategórii do 80 kg piaty (celkove 30. miesto).
V súťaži do 88 kg sme mali dvoch zástupcov - Ladislav Lechan skončil
šiesty (celkove 32.) a Ladislav Gášpár deviaty (celkove 49.).
Prvenstvá Viktora Keményho na pražskom Strahove
Počas prvého decembrového víkendu sa v Prahe konali Majstrovstvá
ČR telesne postihnutých športovcov. V kategórii open vybojoval Novozámčan Viktor Kemény dve zlaté a tri strieborné, medzi juniormi získal
cenu za najlepší bodový výkon na 100 m prsia. Účastník PH 2012 vyhral 100 m prsia a 200 m polohové preteky, druhý bol na 50 m motýlik,
100 m voľný spôsob a 100 m znak. V kategórii mladších žiakov cenu za
● OSN vyhlásila 3. december za
Medzinárodný deň osôb so zdravotným postihnutím. Práve v tento
si deň sme si opäť pripomenuli ich
prínos ako poslov vývoja a zmien
v komunitách, v ktorých žijú. Tohtoročné motto k 3. decembru bolo
„Odstráňme bariéry, otvorme
dvere – otvorená spoločnosť a rozvoj pre všetkých“. Pri tejto príležitosti predstavil Medzinárodný
paralympijský výbor (IPC) nový
film o paralympijskom hnutí.
● V rámci vrcholiacich príprav
na ZPH 2014 sa 100 dní pred ich
otvorením uskutočnili simulačné
cvičenia pre personál. Nechýbalo
ani riešenie virtuálnych inciden-
20
tov, ktorým by mohli potenciálne
čeliť počas samotných hier. Tréningy organizovala Akadémia Medzinárodného paralympijského výboru (IPC Academy) v rámci tzv.
Academy's Excellence programu.
Ten bol spustený pred tromi rokmi
a jeho cieľom je čo najlepšie využiť poznatky z predošlých paralympiád v príprave personálu na
tie nadchádzajúce.
● Medzinárodný paralympijský
výbor (IPC) ukončil včera ďalší
proces nominácií na zaradenie
osobností do Paralympijskej siene
slávy. Návrhy mohla okrem členov IPC predkladať aj verejnosť
do 18. decembra. Vybraní adepti
Strelci bilancovali sezónu – ocenili aj Vadovičovú
Športová streľba je jedným z prvých športových odvetví na Slovensku,
ktoré 4. decembra vyhlásilo svojich najlepších športovcov a trénerov za
rok 2013. Medzi ocenenými bola aj paralympionička Veronika Vadovičová, ktorá na októbrových ME v Alicante vybojovala tri medaily. Vyhlasovanie najlepších strelcov v poolympijskom a poparalympijskom roku sa
konalo v petržalskom hoteli Bonbón a SPV na ňom zastupoval generálny
sekretár Samuel Roško.
Žiaci si zahrali stolný tenis s paralympijským víťazom
Na Základnej škole na Železničnej ulici v bratislavskej časti Vrakuňa sa
27. novembra konala beseda so žiakmi štvrtých tried. Zúčastnili sa na nej
predseda SPV Ján Riapoš a projektová manažérka Katarína Kleinová. Životný príbeh človeka a štvornásobného medailistu z PH inšpiroval žiakov, ako
aj pedagógov. Po besede a diskusii si Ján Riapoš zahral s deťmi stolný tenis.
Jakub Krako opäť v skupine postihnutia B2
Slovenskí športovci, ktorí sa
pripravujú na ZPH 2014 v Soči, absolvovali v novembri
zdravotnú klasifikáciu v holandskom Landgraafe. Potešilo
opätovné zaradenie Jakuba
Kraka do skupiny zrakového
postihnutia B2, čo výrazne zvýšilo jeho šance na obhajobu
medailí z Vancouvru 2010.
Tam na X. ZPH vybojoval
spolu s navádzačom Jurajom Mederom tri zlaté a jednu striebornú medailu a stal sa najúspešnejším členom našej výpravy. Pred dvomi rokmi mu
však zdravotní klasifikátori zmenili skupinu postihnutia na B3, čo mu
zhoršilo koeficient a znevýhodnilo v súbojoch s najväčšími konkurentmi.
budú do siene uvedení počas ZPH
2014. Noví členovia sú uvádzaní
do siene slávy každé dva roky
počas PH alebo ZPH. Prebiehajúci proces nominácie sa teda tentoraz bude opäť týkať zimných športovcov. Podmienkou je ukončenie
kariéry pred alebo krátko po ZPH
Vancouver 2010. V marci sa
v dejisku hier dočkajú tejto pocty
jedna športovkyňa, jeden športovec a jeden tréner. Uvádzanie
osobností paralympijského športu
do siene slávy sa začalo v roku
2006 a jeho cieľom je vyzdvihnúť
výnimočné športové výkony,
duch fair – play, resp. prínos
k rozvoju paralympijského hnutia.
● Športové odvetvia, ktoré doteraz neboli zaradené do programu
paralympijských hier, majú možnosť do 17. januára 2014 predložiť
svoju žiadosť a Správna rada IPC
do 5. marca 2014 rozhodne, ktoré
postúpia do druhého kola. Zaradenie nových športov sa týka PH
2020 v Tokiu a v hre budú zrejme
hádzaná, hokej, bedminton, taekwondo a tzv. powerchair futbal (na
špeciálne upravených vozíkoch).
Trojica z nich neuspela vo výberovom konaní pre Rio 2016, kde sa
premiérovo predstavia triatlon
a kanoistika. Najväčšie šance na
vstup do rodiny paralympijských
športov sa dávajú práve spomínanému powerchair futbalu.
PARALYMPIONIK
MOTIVÁCIA/INZERCIA
Centrum pomáha pri návrate do života
Začiatkom júna bola v Národnom rehabilitačnom centre (NRC) Kováčová otvorená kancelária Paralympijského
motivačného centra (PMC). Jeho hlavným poslaním je včasné znovuzačlenenie a motivácia ľudí po úraze
do spoločnosti prostredníctvom športu a poskytnúť ďalšie príležitosti viesť plnohodnotný život.
„Dôležitou súčasťou
projektu sú vzdelávanie,
prednášky, besedy, poradenstvo a šport, keďže
šport vytvára prostredie, v ktorom
môže dôjsť k sebarealizácií človeka,
k zlepšovaniu jeho imidžu, dosahovaniu osobných cieľov a sebapoznávania“, konštatuje vedúca centra
Alena Kánová, štvornásobná medailistka z paralympiád.
Počas ôsmich mesiacov sa podarilo uskutočniť niekoľko významných
podujatí a športových popoludní.
Besedu s paralympionikmi z Londýna, spoluorganizovanie XXV. športových hier, priateľský medzištátny
zápas v stolnom tenise Slovensko Srbsko, besedy s vozičkármi Ladislavom Bočkorom (na upravenom
handbiku dosiahol najvyšší vrch
Afriky Kilimadžáro) či Petrom Šútorom (lyžiar na monoski), vystúpenie
tanečníkov na vozíku a mnohé ďalšie.
Najväčší záujem zaznamenali
športové popoludnia, kde si klienti
NRC mohli prísť vyskúšať alebo zašportovať či už stolný tenis, lukostreľ-
Zaúčanie do tajov lukostreľby a stolnotenisová inštruktáž od reprezentanta Miroslava Jambora.
bu, šach, tenis na vozíku, bedminton,
zajazdiť si na handbiku a najmä
zahrať populárny basketbal na vozíku, vedený úspešnými slovenskými
paralympionikmi, ktorí sa stali vzorom pre začínajúcich športovcov.
Okrem športu sa klienti NRC
mohli obrátiť aj s otázkami na našich
pracovníkov, ktorí podávali sociálno
- právne a športové poradenstvo
každý týždeň od utorka do štvrtka na
prvom poschodí v priestoroch NRC.
Pomohli aj pri výbere vhodnej kompenzačnej pomôcky a súčasťou je aj
požičovňa kompenzačných a športových potrieb.
„Veríme, že PMC pomohlo
a v budúcnosti prispeje svojou činnosťou a správnou motiváciou ku
skvalitneniu života ľudí po úraze. Veď
šport je prostriedok, ktorý pozitívne
vplýva a napomáha okrem zlepšenia
fyzického a psychického stavu, aj
k dosiahnutiu vyššej miery sebestač-
nosti a nezávislosti, podporuje schopnosť vrátiť sa do svojho prirodzeného
prostredia“, dodáva Alena Kánová.
Viac informácií
na www.pmcnrc.sk,
[email protected], tel. 0905 788 430
PROJEKT PODPORUJE
21
INFOSERVIS
PARALYMPIONIK
Napísali, povedali o nás
Pred dvadsiatimi rokmi ležal Ján Riapoš (45) v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej po ťažkej autohavárii a učil sa, aké to je žiť na
vozíku. Nádejnému futbalistovi a podnikateľovi sa život zmenil v priebehu jedinej sekundy, keď sa mu pri nehode poškodila miecha, a on zostal na
dlhé mesiace úplne nehybný. Dnes, o dvadsať rokov neskôr, je meno Ján
Riapoš symbolom nezlomnej vôle a príkladom toho, ako sa život človeka
môže aj po ťažkom úraze zmeniť k lepšiemu. Dvadsať rokov si v tomto
období pripomína aj Slovenský paralympijský výbor, ktorého je predsedom. Ako sa vám darí kombinovať prácu šéfa Slovenského paralympijského výboru s pravidelným tréningom? „Nie je jednoduché akúkoľvek prácu
spojiť so športovým tréningom. Nemám na mysli amatéra, ale reprezentanta Slovenska v príprave na podujatia, ako sú majstrovstvá sveta či paralympijské hry. Naším cieľom v paralympijskom hnutí je preto vytvárať čo
najlepšie podmienky pre našich športovcov. Pokiaľ ide o mňa, tak chodievam trénovať vždy po práci, čo znamená veľkú fyzickú aj psychickú záťaž.
Ale história mojich úspechov je dôkazom toho, že sa to dá“.
Rytmus života, 16. októbra 2013
Ochrana symboliky Medzinárodného paralympijského výboru bude od
januára účinnejšia a pod hrozbou sankcií. Vyplýva to zo zákona o používaní a ochrane tejto symboliky z dielne poslankyne Bibiány Obrimčákovej
(Smer-SD), ktorý podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. „Keďže národné paralympijské výbory nemajú postavenie štátnych orgánov, je nevyhnutné, aby ochranu paralympijskej symboliky poskytoval aj štát,“ tvrdí
poslankyňa. Podľa jej slov je známe, že pri športových príležitostiach
najmä podnikateľské subjekty označujú tovar určený na predaj paralympijskou symbolikou. „Jej používanie na komerčné účely si vyžaduje súhlas
Medzinárodného paralympijského výboru, prípadne príslušného paralympijského výboru. Prijatím navrhovaného zákona sa tak vytvorí potrebné
normatívne prostredie,“ avizuje Obrimčáková, ktorá je presvedčená, že
SPV ako iniciátor právnej úpravy nie je spôsobilý bez právnej úpravy
dostatočne zabezpečiť ochranu paralympijskej symboliky na území SR.
teraz.sk, 12. decembra 2013
Po pretekoch v Austrálii pokračovala príprava na Soči ďalej, ďalší
štart na pretekoch bol naplánovaný
až na december. Teraz však plány
zmenilo zranenie. Čo sa teda stalo?
„Pred dvoma týždňami sme na tréningu testovali nové lyže. Od samého začiatku som mala na nich zlý
pocit, veľmi ťažko sa mne aj mojej
navádzačke s nimi robili oblúky.
Hrany boli príliš ostré, asi ich bolo
treba podbrúsiť. Po dvoch hrozných
jazdách v bránkach ma navádzačka
odhovárala od ďalšej jazdy, ale ja
som tomu chcela dať ešte jednu
šancu. Nanešťastie to bolo chybné
rozhodnutie, lebo som sa nevyhla
pádu, pri ktorom som si roztrhla predný krížny väz v pravom kolene," opísala osudné chvíle Henrieta Farkašová. Zo svahu sa tak čiperná lyžiarka
musela presunúť do postele. Nebolo to pre ňu jednoduché. „Hrozba pádov
a zranení je pri lyžovaní deň čo deň. Každý športovec s tým musí do určitej miery rátať, ale, samozrejme, najviac to mrzí, ak zranenie príde pred
dôležitými pretekmi. Tento rok je pre mňa na úrazy bohatý, ale verím, že
do Soči ma už nič nepostihne," uzavrela H. Farkašová.
Korzár, 16. novembra 2013
Pätnásť úspešných športovcov si vo štvrtok 24. októbra z rúk ministra
školstva, vedy, výskumu a športu SR Dušana Čaploviča prevzalo vyznamenania za ich mimoriadny prínos v tejto oblasti. Ide o morálne ocenenie,
ktoré sa udeľuje v troch kategóriách. Medailu prof. Vladimíra Černušáka
udeľovanú za vynikajúce a mimoriadne výsledky dosiahnuté na významných medzinárodných športových podujatiach získali cyklista Peter Sagan,
atlétka Lucia Klocová, motocyklista Ivan Jakeš, kulturista Igor Kočiš a stolný tenista Ján Riapoš. Za dlhodobú úspešnú reprezentáciu SR udelil Dušan
Čaplovič Pamätnú medailu ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR
bežcovi na lyžiach Ivanovi Bátorymu, športovému strelcovi Jozefovi Göncimu, plavkyniam Martine Moravcovej a Margite Prokeinovej, ako aj fut-
22
balistovi Marekovi Mintálovi. Čestným uznaním
prof. Karola Stráňaia boli
za celoživotné pôsobenie
v oblasti športu ocenení
Pavel Blaho, Ján Filc,
Michal Čapla, Eugen Laczo
a Popradčan Štefan Kopčík,
ktorý dostal čestné uznanie
za trénerský a funkcionársky príspevok k rozvoju
slovenského športu.
noviny-poprad.sk, 30. októbra 2013
Väčšina lyžiarskych stredísk na hornej Nitre novinky pre návštevníkov
na túto zimnú sezónu nepripravila. Výnimkou je Ski Cigeľ, ktorá bude
svoju zjazdovku zasnežovať za pomoci novovybudovanej nádrže. Novinky, ktoré sa však netýkajú športovania, má aj lyžiarske stredisko na Remate pri Handlovej, a to na Fačkovskom sedle. Riaditeľka lyžiarskeho strediska Ski TMG Remata Soňa Tomanová informovala, že tento rok bude
stredisko fungovať v starom režime. „Pripravujeme však nové zjazdovky,
ktoré budú k dispozícii až na nadchádzajúcu zimnú sezónu. Okrem toho
sme zakúpili nový ratrak a vzhľadom na to, že sme stredisko pre telesne
postihnutých športovcov, tak sme vybudovali aj výťah - bezbariérový vstup
do reštaurácie, a to v spolupráci so Slovenským zväzom telesne postihnutých športovcov,“ doplnila. Návštevníci budú môcť využiť v prípade priaznivých podmienok celkom štyri zjazdovky a päť vlekov.
teraz.sk, 24. novembra 2013
Majstrovstvá Slovenska telesne, mentálne
a zrakovo postihnutých
športovcov v krátkom
bazéne sa príjemne bilancovali. Dolnokubínska
plavkyňa Frederika Vešelényiová sa predstavila
v ôsmich disciplínach
a po každých pretekoch
sa postavila na stupne
víťazov. Na Oravu priviezla päť zlatých, jednu
striebornú a dve bronzové
medaily. "Vzhľadom na mesačný tréningový výpadok sme veľmi spokojní,"
povedal otec Jozef Vešelényi.
Oravské echo, 6. decembra 2013
„Byť vo svete, v Európe, na pulze nového času a pritom zostať sám
sebou...“ a „A niečo pre seba a svoje zdravie i vzdelanie urobiť..." V duchu
tohto motta sa niesol projektový deň na najstaršej základnej škole na území
mesta Zvolen, tzv. „trojke“ - ZŠ na Ul. P. Jilemnického, ktorá svoje brány
otvorila žiakom už v septembri 1948. Rozvoj schopností a predpokladov
detí v rôznych oblastiach podporuje škola pomocou dlhodobých programov a projektov, ktoré realizuje v priamom vyučovaní. K žiakom sa tak
komplexné poznatky dostávajú nielen v oblasti kultúry, vedy, filozofie, ale
aj športu. Škola je známa aj usporiadaním stolnotenisového turnaja, nad
ktorým záštitu prebral a dokonca mu „prepožičal“ aj meno paralympijský
víťaz z Londýna 2012 Ján Riapoš. Pod vedením Ľubomíra Jančíka sa tohto
roku, okrem odohraných zápasov v kategórii chlapcov a dievčat skupinovým systémom, zapojili účastníci aj do teoretického projektu o stolnom
tenise.
Zvolensko-podpolianske noviny, 5. novembra 2013
V herni ŠKST Ružomberok na Žilinskej ceste sa konali Majstrovstvá
Slovenska v stolnom tenise telesne postihnutých športovcov. „Prišlo
21 vozičkárov a 18 stojacich hráčov,“ rekapituloval domáci šampionát,
ktorý sa už tradične koná pod Čebraťom, jeho riaditeľ Roman Cibulka.
„Tentoraz sa o republikové tituly bojovalo po vrchole sezóny, ktorým boli
majstrovstvá Európy v talianskom Lignane. To sa podpísalo pod účasť,
neštartovali všetci reprezentanti.“ Napriek neúčasti A. Kánovej medzi
vozičkármi jeden titul zostal doma, a to zásluhou Bohuša Čabáka, ktorý
získal zlato v TT 3. „Po dlhšom čase som opäť vyhral Slovensko, no mal
som to ľahšie, keďže pre zdravotné problemy chýbal môj najväčší konkurent v tejto kategórii Ján Koščo z Piešťan. Celkom sa mi darilo,“ tešil sa
57-ročný Ružomberčan, ktorý pred pár rokmi bol aj na majstrovstvách
sveta i Európy.
sme.sk, 25. októbra 2013
Download

Príloha Slovenského paralympijského výboru