Školský vzdelávací program
Základnej školy – Alapiskola v Gemerskej Vsi
Vzdelávací program
Stupeň vzdelania: ISCED 1
Dĺţka štúdia: 4 roky
Vyučovací jazyk: slovenský + maďarský
Študijná forma: denná
Druh školy: štátna
Vzdelávací program
Stupeň vzdelania: ISCED 2
Dĺţka štúdia: 5 rokov
Vyučovací jazyk: slovenský + maďarský
Študijná forma: denná
Druh školy: štátna
2
Predkladateľ:
Názov školy: Základná škola – Alapiskola Gemerská Ves 204
Adresa: Gemerská Ves 204, 982 62 Gemerská Ves 204
IČO 37833944
Riaditeľ školy: PaedDr. Ladislav Rajtúk
Koordinátor pre tvorbu ŠVP: PaedDr. Ladislav Rajtúk
PaedDr. Klára Czakóová
Kontakty: t.č.: 047/55 97 522
e-mail: [email protected]
Zriaďovateľ:
Názov: Obec Gemerská Ves
Adresa: Gemerská Ves, 982 62
Kontakty: t.č. 047/55 97 534
e-mail: [email protected]
Platnosť dokumentu do 31. augusta 2013
Gemerská Ves 31. august 2008
PaedDr. Ladislav RAJTÚK
riaditeľ školy
3
1. Všeobecná charakteristika školy
1.1. Charakteristika školy a žiakov
Začiatky Základnej školy – Alapiskola v Gemerskej Vsi siahajú do šesťdesiatych
rokov 20. storočia. Je to plneorganizovaná základná škola s vyučovacím jazykom
slovenským a maďarským. Je jedinou dvojjazyčnou plneorganizovanou školou v okrese
Revúca. Od roku 2002 škola patrí do zriaďovateľskej pôsobnosti Obce Gemerská Ves,
je samostatným právnym subjektom, jeho štatutárnym orgánom je riaditeľ školy.
Škola poskytuje základné vzdelanie, zabezpečuje rozumovú výchovu v zmysle
vedeckého poznania a v súlade so zásadami vlastenectva, humanity a demokracie a
poskytuje mravnú, estetickú, pracovnú, zdravotnú, telesnú výchovu a ekologickú
výchovu ţiakov; umoţňuje aj náboţenskú výchovu a športovú prípravu.
V čase mimo vyučovania ponúka škola ţiakom široký výber záujmových útvarov
vzdelávacieho, kultúrneho a športového charakteru. Organizuje spoločensko-kultúrne
podujatia a aktivity v rámci obce a školy. Pýchou školy je bábkarský súbor – „Harkácsi
Pimpó“, ktorý sa pravidelne zúčastňuje celoslovenskej súťaţe Duna Menti Tavasz
(Podunajská jar) v Dunajskej Strede, na ktorej sa kaţdoročne umiestňuje na popredných
miestach. Šíri dobré meno našej školy nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
V súčasnosti školu navštevuje viac ako 350 ţiakov, z toho cca.
44% ţiakov
navštevuje slovenské oddelenie a cca. 55% ţiakov sa učí na maďarskom oddelení.
Z celkového počtu ţiakov je pribliţne 70 ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami. Prehľad počtu ţiakov za roky 2003 – 2008 uvádza graf č. 1.
Graf č. 1 Prehľad počtu ţiakov v rokoch 2003 – 2008
380
375
370
šk. rok 2003/2004
365
šk. rok 2004/2005
360
šk. rok 2005/2006
355
šk. rok 2006/2007
350
šk. rok 2007/2008
345
340
1
4
Ţiaci pochádzajú priamo z Gemerskej Vsi, resp. dochádzajú z 11 okolitých obcí.
Výchovno-vzdelávací proces prebieha v 21 triedach a v štyroch oddeleniach školského
klubu detí. Počty tried v jednotlivých ročníkoch uvádzame v tabuľke č. 1.
Tabuľka č. 1 Rozdelenie tried podľa ročníkov
Ročník
Z toho na
Počet tried spolu
slovenskom oddelení
maďarskom oddelení
1. ročník
3
2
1
2. ročník
3
2
1
3. ročník
2
1
1
4. ročník
3
1
2
5. ročník
2
1
1
6. ročník
3
1
2
7. ročník
2
1
1
8. ročník
2
1
1
9. ročník
2
1
1
Spolu
22
11
11
1.2. Charakteristika pedagogického zboru
Na škole pôsobí 32 pedagogických pracovníkov, z toho 26 učiteľov, 4
vychovávatelia a 4 asistenti učiteľa. Identifikačné údaje pedagogických zamestnancov
prezentujeme v tabuľke č. 2.
Tabuľka č. 2 Identifikačné údaje pedagogických zamestnancov
Pohlavie
Mužské
poče
%
počet
t
6
18,75 26
Špecializácia
spolu
ženské
%
počet
%
81,25
32
100,00
1. – 4. ročník
0
0,00
9
34,61
9
28,12
5. – 9. ročník
5
83,33
6
23,07
11
34,37
vychovávateľ
1
16,66
6
23,07
7
21,87
asistent učiteľa
0
0,00
3
11,53
3
9,37
5
bez kvalifikácie
0
0,00
2
7,69
2
6,25
áno
2
33,33
2
7,69
4
12,5
nie
4
66,66
24
92,30
28
87,5
áno
Vedenie záujmové
nie
útvaru
5
83,33
19
73,07
24
75,00
1
16,66
7
26,92
8
25,00
0 – 5 rokov
0
0,00
7
26,92
7
21,87
5 – 10 rokov
0
0,00
7
26,92
7
21,87
11 – 25 rokov
3
50,00
4
15,38
7
21,87
nad 25 rokov
3
50,00
8
30,76
11
34,37
0 – 5 rokov
1
16,66
8
30,76
9
28,12
5 – 10 rokov
0
0,00
7
26,92
7
21,87
11 – 25 rokov
2
33,33
3
11,53
5
15,62
nad 25 rokov
3
50,00
8
30,76
11
34,37
Účasť na
vedení školy
Dĺžka
pedagogickej
praxe
Dĺžka
pôsobenia
na škole
Profesionálnu orientáciu ţiakov zabezpečuje výchovný poradca, ktorý je
základným odborným a metodicko-organizačným článkom systému výchovného
poradenstva. Obsahom jeho činnosti sú úlohy informačné, odborno-metodické,
diagnostické, výchovno-poradenské a koordinačné.
Činnosť výchovného poradcu výrazne ovplyvňuje a determinuje miesto, ktoré
výchovný poradca zaujíma a úlohy, ktoré plní. Úlohy výchovného poradcu:
 pod vedením riaditeľa školy koordinuje proces výchovy k voľbe povolania
na škole,
 zúčastňuje sa na rokovaniach o problémoch výchovy k voľbe povolania
a rozmiestňovania ţiakov školy,
 spolupracuje s triednymi učiteľmi pri sledovaní vývinu ţiakov, stará sa
o vyplňovanie záznamov a ich objektívne vyhodnotenie,
 podieľa sa na organizovaní besied, prednášok a diskusií, ktoré sa týkajú
problematiky poradenstva,
 podieľa sa na príprave a zabezpečení návštev závodov, podnikov a stredných
škôl pre končiacich ţiakov,
 na profesionálnu výchovnú činnosť vyuţíva mimovyučovaciu výchovnú
činnosť, najmä prácu v záujmových útvaroch,
 podieľa sa na rozvíjaní cieľavedomej a tvorivej záujmovej činnosti ţiakov.
Výchovná práca na úseku prevencie a riešenia problémových ţiakov:
6
1. pozorovanie a evidencia ţiakov, u ktorých sa prejavujú:
 výchovné ťaţkosti a poruchy správania,
 ťaţkosti a poruchy v učení,
 skryté zdravotné postihnutie,
 sociálne problémy.
2. Riešenie problémov:
 pedagogická osveta a výmena informácií medzi školou a rodičmi,
 individuálna práca s rodičmi ţiakov, ktorí majú vývinové, prospechové a iné
problémy,
 poradenstvo pri uvedených ťaţkostiach a problémoch,
 spolupráca so školským psychológom a špeciálnym pedagógom,
 koordinácia práce triednych učiteľov a ostatných vyučujúcich pri riešení
uvedených problémov.
Práca na úseku výchovy k voľbe povolania a profesionálnej orientácie:
Výchovný poradca na tomto úseku:
 spolupracuje s triednymi učiteľmi a vyučujúcimi pri výchove k správnemu
sebahodnoteniu,
 zabezpečuje materiály a pomôcky pre informačnú a poradenskú prácu,
 eviduje ţiakov končiacich povinnú školskú dochádzku,
 zabezpečuje spätnú väzbu o bývalých ţiakoch,
 spracúva a odovzdáva prehľad o rozmiestnení ţiakov končiacich školskú
dochádzku na základnej škole.
Ďalšie vzdelávanie je právom i povinnosťou kaţdého pedagogického zamestnanca
školy. Kaţdý zamestnanec školy má moţnosť ďalšieho vzdelávania za rovnakých
podmienok. Základnou hodnotou ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov je
kvalita vzdelávania a nie formálne získavanie certifikátov a čiarok za účasť na
školeniach.
1.3. Priestorové a materiálno-technické podmienky školy
Priestorové podmienky vo vzťahu k počtu ţiakov a pracovným podmienkam sú na
priemernej úrovni. Výchovno-vzdelávací proces prebieha v štyroch budovách.
7
K dispozícii je veľká telocvičňa, ktorej interiér bol nedávno obnovený. Vybavenie
telocvične náradím je nevyhovujúce, je potrebné ho obnoviť. Športový areál je tieţ
nevyhovujúci, v budúcnosti plánujeme vybudovať beţeckú dráhu a viacúčelové ihrisko.
Z odborných učební škola disponuje len učebňou výpočtovej techniky, ktorú ţiaci
a učitelia vo výchovno-vzdelávacom procese a vo voľnom čase efektívne vyuţívajú.
Učebňa bola v roku 2008 rozšírená a bolo do nej zakúpených 5 nových počítačových
zostáv.
Chýbajú však odborné učebne prírodopisu, chémie, fyziky a jazykov.
Vybavenie tried školským nábytkom je na dobrej úrovni, v posledných rokoch bol
zakúpený nový školský nábytok. Školský klub realizuje svoju činnosť v kmeňových
triedach. Vybavenie kabinetov učebnými pomôckami je zastaralé, postupne ho však
podľa moţností dopĺňame a obnovujeme. Súčasťou školy je aj školská jedáleň, ktorá
zabezpečuje stravovanie ţiakov a zamestnancov školy. Keďţe viac ako 50 % ţiakov
pochádza z rodín v hmotnej núdzi, všetci ţiaci školy majú nárok na korunové, resp.
dvojkorunové obedy. Dvakrát ročne dostávajú ţiaci školské potreby vo výške 500,- Sk.
1.4. Organizácia prijímacieho konania
Zápis ţiakov do 1. ročníka sa realizuje v termíne od 15. januára do 15. februára.
Ţiaci sa prijímajú nielen z určeného školského obvodu, ale na základe záujmu rodičov
aj z iných obvodov či obcí okresu.
1.5. Dlhodobé projekty
Neoddeliteľnou súčasťou práce školy je zapojenie sa do rôznych projektov. Naša
škola dlhodobo vyuţíva príleţitosť realizácie takých typov projektov, ktoré sú
motivačné pre ţiakov, majú preventívny, zdravotný, propagačný či vysoko humánny
charakter a tieţ takých, ktoré môţu priniesť finančný efekt.
Tvorba projektov je tieţ súčasťou vzdelávacieho procesu. Zámer zapojiť ţiakov do
tvorby projektov vyplýva z potreby rozvíjať individuálne schopnosti ţiakov, získať
teoretické vedomosti, praktické zručnosti a čo najskôr pripraviť ţiakov pre ţivot
v spoločnosti.
8
1.6. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi
Súčasťou kaţdodennej reality školy je nevyhnutný styk s rôznymi inštitúciami
a spolupráca s rodičmi. Formálny typ spolupráce s rodičmi je určený fungovaním
subjektov, ktoré zabezpečujú podiel rodičov na samospráve školy, a to rady rodičov
a rady školy.
Rada školy je zostavená z 11 členov a tvoria ju: 2 pedagogickí zamestnanci, 1
nepedagogický zamestnanec, 4 rodičia a 4 zástupcovia obce. Neformálny typ
spolupráce sa odvíja od náhodných a nepravidelných stretnutí, ktoré iniciuje niektorá
z oboch strán. Len menšia časť rodičov je pri angaţovaní sa v akomkoľvek dianí v škole
motivovaná snahou podporiť školu materiálne, morálne či snahou mať prehľad o tom,
čo sa v škole deje.
Spolupráca školy a rodiny nadobudla za posledné roky nové formy. Aj na našej škole
prijali rodičia s porozumením účasť na otvorených hodinách,
pri zábavných
programoch alebo na predvianočných posedeniach, ktoré pripravujú triedni učitelia.
Komunikácia školy s rodičmi je otvorená a korektná a nie je o nič menej dôleţitá,
ako samotné učenie ţiakov. Škola nepodceňuje ţiadny kontakt s rodičmi, toleruje aj
odlišné názory, no zároveň vyţaduje väčší vplyv rodiny pri formovaní mravného profilu
dieťaťa a rovnako očakáva väčšiu dôslednosť pri riešení problémov dochádzky do
školy.
Pri riešení výchovných a vzdelávacích problémov a pri prevencii rôznych
patologických javov škola úzko spolupracuje s Obvodným oddelením Policajného zboru
v Tornali, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej, Centrom špeciálnopedagogického
poradenstva
v Lučenci
a Centrom
pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie v Rimavskej Sobote.
Spolupráca s rodičovskou radou i radou školy je dobrá. Pri vzájomnej komunikácii
sa nevyskytujú väčšie názorové rozdiely. Obidva poradné orgány sú prínosom rozvoja
školy.
Neodmysliteľná je spolupráca školy so zriaďovateľom najmä v oblasti hospodárenia
a správy majetku.
9
1.7. Škola ako životný priestor
Jednou z úloh školy je postupné zlepšovanie kvality prostredia ku všeobecnej
spokojnosti zamestnancov i ţiakov. V poslednom období premyslene realizujeme
proces premien v priestoroch celej školy i vonkajšieho areálu. Zrekonštruovali sme
vonkajšiu fasádu hlavnej budovy a telocvične a taktieţ sme na týchto budovách
vymenili okná. Dôraz kladieme na estetiku vnútorných priestorov, udrţiavanie čistoty
v interiéroch, ale aj exteriéroch školy.
Školské chodby sú vkusne vyzdobené výtvarnými prácami ţiakov. Na prízemí
v hlavnej budove je umiestnená informačná tabuľa a nachádzajú sa tu aj panely
a fotografiami z rôznych školských aktivít a súťaţí . Estetiku týchto priestorov
dotvárajú ţivé kvety na ozdobných stojanoch.
V vedľajšej budove sa nachádzajú police, na ktorých jednotliví vyučujúci propagujú
výsledky vlastnej práce a práce ţiakov.
Aby sa ţiaci a zamestnanci cítili v škole čo najpríjemnejšie, dôraz kladieme aj na
upravenosť tried, v ktorých postupne vymieňame starý nábytok za nový a vymenili sme
vo všetkých budovách ţiarovkové svietidlá za ţiarivkové.
V hlavnej budove sme zrekonštruovali sociálne zariadenia.
Trávnaté plochy v celom areáli školy sú udrţiavané vo veľmi dobrom stave, školníci
vyučujúci sa pravidelne starajú o kvetinové záhony, ozdobné kríky a dreviny.
Jednotlivé kroky v skvalitňovaní prostredia, v ktorom zamestnanci i ţiaci trávia
spolu takmer jednu tretinu dňa, sú nasmerované k vytvoreniu priaznivej klímy, ktorá je
kľúčová pre vyučovací proces.
1.8. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove
a vzdelávaní
Škola spĺňa všetky kritériá bezpečného a zdraviu vyhovujúceho pracoviska. Na
začiatku školského roka sú prvé triednické hodiny venované zásadám bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci. Ţiaci sú poučení o pravidlách bezpečného správania sa na
hodinách, počas prestávok a na hromadných školských podujatiach. Základné pravidlá
sú zakotvené aj vo vnútornom školskom poriadku. V odbornej učebni a telocvični sú na
10
viditeľnom mieste umiestnené interné zásady bezpečnosti, na chodbách sú vyznačené
trasy únikového východu.
V súlade s učebnými osnovami sa ţiaci 2-krát ročne zúčastňujú teoretických aj
praktických účelových cvičení.
Všetci zamestnanci sú pravidelne školení o pravidlách bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci a prevencii poţiaru.
Všetky školské a pracovné úrazy sú zaznamenávané v knihe úrazov.
Revízny a bezpečnostný technik vykonáva pravidelné kontroly elektroinštalácie,
bleskozvodov, protipoţiarnej ochrany, strojov a zariadení.
V učebnom procese sme v rámci prevencie a bezpečného správania sa na cestách
vhodne zaradili do vyučovacieho procesu témy o pravidlách cestnej premávky.
Súčasťou
prevencie
sociálno–patologických
javov
a drogových
závislostí
koordinátor PDDZ organizuje rôzne akcie, prednášky, besedy a spolupracuje s rodičmi,
pracovníkmi CPPPaP, Regionálnym úradom verejného zdravotníctva a orgánmi
činnými v trestnom konaní.
V škole uplatňujeme a dodrţiavame zákon o ochrane nefajčiarov č. 377/2004 Z. z
11
2. Charakteristika školského vzdelávacieho programu
2.1. Ciele školy
Škola umoţní ţiakom získať dostatočné všeobecné vedomosti a zručnosti vo
všetkých všeobecnovzdelávacích predmetoch. Naším cieľom je:
 poskytovať všetkým ţiakom dostatok podnetov v rámci základného vzdelania
k rozvoju všetkých ich kľúčových kompetencií novými modernými metódami
a formami,
 vzbudzovať u ţiakov záujem samostatne a zodpovedne poznávať, preţívať
a tvoriť v prostredí školy i mimo nej,
 podporovať rozvoj zdravého ţivotného štýlu a pohybových schopností ţiakov
v školských i mimoškolských aktivitách,
 vštepovať ţiakom toleranciu a humánne myslenie, úctu k tradíciám a národnému
i celosvetovému dedičstvu,
 individuálnym prístupom zlepšovať vzdelávanie a výchovu ţiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami,
 rozvíjať komunikačné zručnosti ţiakov v materinskom a cudzom jazyku,
v informačných a komunikačných technológiách a v sociálnych vzťahoch.
2.2. Zameranie školy a stupeň vzdelania
Uţ od roku 1961 plní škola funkciu výchovno-vzdelávacej inštitúcie a od roku 2002
je právnym subjektom, od čoho sa odvíja jej poslanie. Od svojho vzniku aţ dodnes
zaznamenala nielen kvantitatívny, ale i kvalitatívny vzostup. Od samého začiatku tvorili
pedagogický zbor učitelia s veľkým zmyslom pre zodpovednosť a otvoreným srdcom
pre ţiakov. Noví pedagogickí zamestnanci sa v priebehu rokov rýchlo adaptovali,
prispôsobili pracovnému nasadeniu i nárokom vedenia školy. Aj v súčasnosti je
v popredí nášho záujmu ţiak, v prospech ktorého pedagogický zbor intenzívne pracuje.
Škola venuje zvýšenú pozornosť ţiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, učitelia uplatňujú individuálny prístup k ţiakom.
Škola bude naďalej podporovať všestranný rozvoj ţiackej osobnosti aj v ďalších
oblastiach výchovno-vzdelávacieho procesu. Pri vytváraní zamerania vychádzame
z tradícií školy, personálneho obsadenia a ďalších podmienok, ktorými škola disponuje
pre zabezpečenie svojho zámeru.
12
Dané zameranie vyplýva aj z vlastnej stratégie, nakoľko chceme byť školou so
svojou históriou, ale aj budúcnosťou, ktorá bude mať pevné základy postavené na
demokratických zásadách a princípoch.
Na základe analýzy práce školy, podmienok a potrieb sme identifikovali jej silné
a slabé stránky, problémy a rezervy, ktoré signalizujú na čom môţeme stavať svoju
budúcnosť, čo je potrebné odstrániť, vylepšiť alebo eliminovať.
SILNÉ STRÁNKY
 mladý kolektív
 právna subjektivita
PRÍLEŢITOSTI
 lojálnosť učiteľov voči vedeniu školy
a opačne
 ochota k zmenám
 nové metódy a formy práce
 vzťah vedenia školy a učiteľov
 zlepšenie medziľudských vzťahov
 interakcia učiteľ – ţiak
 zvyšovanie kvalifikovanosti učiteľov
 postupné zavádzanie informačno-
 zvyšovanie právneho vedomia
komunikačných technológií
 výučba a integrácia ţiakov so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami
 ďalšie vzdelávanie pedagogických
pracovníkov
zamestnancov
 posilnenie výučby informačných
technológií
 rozvoj kultúrneho cítenia ţiakov
 starostlivosť o ţiakov
v mimovyučovacom čase
 riešenie problémov
 vzdelávacie a kultúrne poukazy
SLABÉ STRÁNKY
OHROZENIA
 nevyhovujúce priestorové podmienky
 roztrieštenosť kolektívu
 ţiaci zo znevýhodneného sociálneho
 slabé napredovanie
prostredia
 spolupráca rodiny a školy
 nedostatok kvalifikovaných učiteľov
v niektorých predmetoch
 nespokojnosť zo strany rodičov
a učiteľov
 rozdielnosť vo výchove
 klesajúci počet ţiakov
 nedostatok odborných učební
 zníţenie odbornosti vyučovania
 nedostatok moderných učebných
niektorých predmetov
 nedostatok finančných prostriedkov
pomôcok
 vysoké prevádzkové náklady
 zastaralý kniţný fond
 zapojenosť ţiakov do
medzinárodných súťaţí
13
Plánované aktivity
Vytváranie dobrého mena školy je okrem iného zaloţené na spokojnosti ţiakov,
ku ktorej prispieva pestrosť a úroveň mimovyučovacích činností. V našom vzdelávacom
programe preto počítame aj s organizáciou rôznych aktivít :
Záujmové aktivity

bábkarský krúţok,

dramatický krúţok,

pohybové hry,

krúţok slovenského jazyka,

divadelný krúţok,

literárno-dramatický krúţok,

výtvarný krúţok,

prírodovedný krúţok,

matematický krúţok,

počítačový krúţok,

hádzaná,

športový krúţok,

hry s jazykom,
Olympiády a súťaže
 Hviezdoslavov Kubín
 Šaliansky Maťko
 školské kolá predmetových olympiád
Celoškolské aktivity
 posedenie pri jedličke
 karneval pre ţiakov 1. stupňa
 organizácia podujatí: Deň matiek, Deň Zeme, Príprava adventných vencov,
Príprava veľkonočných výzdob.
14
Spoločenské a kultúrne podujatia
návšteva divadelných predstavení a hudobných programov
Protidrogové aktivity
Stupeň vzdelania
ISCED 1
Primárne vzdelanie ţiak získa úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej
časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy, ţiak
s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom
o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doloţkou.
ISCED 2
Niţšie sekundárne vzdelanie získa ţiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň
základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doloţkou.
2.3. Profil absolventa
Profil absolventa - primárneho stupňa (ISCED1)
Absolvent programu primárneho vzdelania má osvojené (aj vlastným podielom)
základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovedeckej a kultúrnej gramotnosti.
Získal základy pre osvojenie účinných techník (celoţivotného) učenia sa a pre
rozvíjanie spôsobilostí. Získal predpoklady pre to, aby si váţil sám seba, i druhých ľudí,
aby dokázal ústretovo komunikovať a spolupracovať a byť vnímavý k potrebám iných.
Má osvojené základy pouţívania materinského, štátneho a cudzieho jazyka.
Absolvent
primárneho
vzdelania
má
osvojené
tieto
kľúčové
kompetencie
(spôsobilosti):
15
(a) sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)
 vyjadruje sa súvisle a výstiţne písomnou aj ústnou formou adekvátnou
primárnemu stupňu vzdelávania,
 dokáţe určitý čas sústredene načúvať, náleţite reagovať, pouţívať vhodné
argumenty a vyjadriť svoj názor,
 uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so
spoluţiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do
kontaktu,
 rozumie rôznym typom doteraz pouţívaných textov a beţne pouţívaným
prejavom neverbálnej komunikácie a dokáţe na ne adekvátne reagovať,
 na základnej úrovni vyuţíva technické prostriedky medzi osobnej komunikácie,
 chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti,
 v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému
textu, uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa beţných
ţivotných situácií,
(b) kompetencia (spôsobilosť) v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
 pouţíva základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických
problémov v kaţdodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach)
pouţívať matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie
(vzorce, modely)
 je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať
odpovede, ktoré smerujú k systematizácii poznatkov,
(c) kompetencie (spôsobilosti) v oblasti informačných a komunikačných
technológií
 vie pouţívať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a
učení sa,
 ovláda základy potrebných počítačových aplikácií,
 dokáţe primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií,
 dokáţe adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete,
 vie pouţívať rôzne vyučovacie programy,
 získal základy algoritmického myslenia,
 chápe, ţe je rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
 vie, ţe existujú riziká, ktoré sú spojené s vyuţívaním internetu a IKT.
16
(d) kompetencia (spôsobilosť) učiť sa učiť sa
 má
osvojené
základy
schopnosti
sebareflexie
pri
poznávaní
svojich
myšlienkových postupov,
 uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov ,
 vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a vyuţíva vo svojom učení
a v iných činnostiach,
 uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok, akceptuje spätnú
väzbu a uvedomuje si svoje rozvojové moţnosti,
(e) kompetencia (spôsobilosť)riešiť problémy
 vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbliţšom okolí,
adekvátne svojej úrovni navrhuje riešenia podľa svojich vedomostí a skúseností
z danej oblasti,
 pri riešení problémov hľadá a vyuţíva rôzne informácie, skúša viaceré moţnosti
riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri
podobných alebo nových problémoch,
 pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým
a spolupracujúcim) spôsobom,
(f) osobné, sociálne a občianske kompetencie (spôsobilosti)
 má základy pre smerovanie k pozitívnemu sebaobrazu a sebadôvere,
 uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo vyuţíva svoje moţnosti,
 dokáţe odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové moţnosti,
 uvedomuje si dôleţitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným
a aktívnym trávením voľného času
 dokáţe primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
 uvedomuje si, ţe má svoje práva a povinnosti,
 má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine,
 dokáţe prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi a
postupmi pri spoločnej práci,
 uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim
konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom,
(g) kompetencia (spôsobilosť) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi
kultúry
 dokáţe sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom
umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
17
 dokáţe pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie
prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania),
 uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom ţivote,
 cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,
 rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáţe vyjadriť svoj názor
a vkusový postoj,
 ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku
človeka,
 pozná beţné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
 správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,
 má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.
Profil absolventa – niţšieho sekundárneho stupňa (ISCED2)
Je zaloţený na kľúčových spôsobilostiach (kompetenciách), ktoré zahrňujú komplex
vedomostí a znalostí, spôsobilostí a hodnotových postojov umoţňujúcich jednotlivcovi
poznávať, účinne konať, hodnotiť, dorozumievať sa a porozumieť si, začleniť sa do
spoločenských vzťahov a osobnostne sa rozvíjať – zjednodušene ide o spôsobilosť
uplatniť svoje vzdelanie v pracovnom, občianskom, rodinnom a osobnom ţivote.
Nadväzujúc na spôsobilosti získané v priebehu predchádzajúceho (primárneho)
vzdelávania absolvent niţšieho sekundárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové
kompetencie (spôsobilosti):
(a) kompetencia (spôsobilosť) k celoživotnému učeniu sa
 uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku
sebarealizácie a osobného rozvoja,
 dokáţe reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní
a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia
sa,
 dokáţe kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať
a prakticky vyuţívať,
 kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie
rozvojové moţnosti,
18
(b) sociálne komunikačné kompetencie (spôsobilosti)
 dokáţe vyuţívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní
a vyjadrovaní informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav
zodpovedajúci situácii a účelu komunikácie,
 efektívne vyuţíva dostupné informačno-komunikačné technológie,
 vie prezentovať sám seba a výsledky svojej práce na verejnosti, pouţíva odborný
jazyk,
 dokáţe primerane komunikovať v materinskom a v dvoch cudzích jazykoch,
 chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú
základom efektívnej spolupráce, zaloţenej na vzájomnom rešpektovaní práv a
povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti,
(c) kompetencia (spôsobilosť) uplatňovať základ matematického myslenia
a základné
schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky
 pouţíva
matematické
myslenie
na
riešenie
praktických
problémov
v kaţdodenných situáciách,
 pouţíva matematické modely logického a priestorového myslenia a prezentácie
(vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky),
 pouţíva základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umoţní robiť vedecky
podloţené úsudky, pričom vie pouţiť získané operačné vedomosti na úspešné
riešenie problémov,
(d) kompetencia (spôsobilosť) v oblasti informačných a komunikačných technológií
 má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho rozvoja,
 pouţíva základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou,
 dokáţe vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom
grafickom prostredí,
 je schopný nahrávať a prehrávať zvuky a videá,
 dokáţe vyuţívať IKT pri vzdelávaní,
(e) kompetencia (spôsobilosť) riešiť problémy
 uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy zaloţené na analytickokritickom a tvorivom myslení,
 je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a vyuţívaniu rôznych, aj
inovatívnych postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich
výsledkov,
19
 dokáţe spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje si
aj potrebu zvaţovať úrovne ich rizika,
 má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov,
(f) kompetencie (spôsobilosti) občianske
 uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho
dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie,
 vyváţene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny, resp.
spoločnosti,
 uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k svojim
povinnostiam, prispieva k naplneniu práv iných,
 je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti,
 má predpoklady zainteresovane sledovať a posudzovať udalosti a vývoj
verejného ţivota a zaujímať k nim stanoviská, aktívne podporuje udrţateľnosť
kvality ţivotného prostredia,
(g) kompetencie (spôsobilosti) sociálne a personálne
 dokáţe na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú
samostatnosť/nezávislosť ako člen celku,
 vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami,
záujmami a potrebami,
 osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine - uvedomuje si svoju
zodpovednosť v tíme, kde dokáţe tvorivo prispievať k dosahovaniu spoločných
cieľov,
 dokáţe odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania
a uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch,
(h) kompetencie (spôsobilosti) pracovné
 dokáţe si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí
svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov,
 je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny,
 chápe princípy podnikania a zvaţuje svoje predpoklady pri jeho budúcom
plánovaní,
 dokáţe získať a vyuţiť informácie o vzdelávacích a pracovných príleţitostiach,
20
(i) kompetencie (spôsobilosti) smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti
 dokáţe inovovať zauţívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové
projekty so zámerom dosiahnuť ciele, a to nielen v práci, ale aj v kaţdodennom
ţivote,
(j)kompetencie (spôsobilosti) vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi
kultúry
 dokáţe sa vyjadrovať na vyššom stupni umeleckej gramotnosti prostredníctvom
vyjadrovacích prostriedkov výtvarného a hudobného umenia,
 dokáţe sa orientovať v umeleckých druhoch a štýloch a pouţívať ich hlavné
vyjadrovacie prostriedky,
 uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom ţivote a v
ţivote celej spoločnosti,
 cení si a rešpektuje umenie a kultúrne historické tradície,
 pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
 správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám.
2.4. Pedagogické stratégie
Manaţment školy a pedagogický zbor majú jasnú predstavu o zlepšovaní
výchovno-vzdelávacieho procesu. V oblasti rozumovej výchovy je naším cieľom
rozvíjať u ţiakov tvorivé myslenie, samostatnosť, aktivitu, motiváciu a sebahodnotenie.
Osobnostný a sociálny rozvoj budeme realizovať stimuláciou skupín ţiakov so slabšími
vyučovacími výsledkami, podporou individuálnych schopností. Budeme sa snaţiť
dôsledne vychádzať z potrieb ţiakov a motivovať ich do učenia pestrými formami
výučby. Veľmi pozorne si budeme všímať nadanie ţiakov v jednotlivých oblastiach
a rozvíjať ho do maximálnej moţnej miery. Viac sa sústredíme na samostatnú prácu
ţiakov a ich cieľavedomé zvládnutie učiva. Pre zvýšenie vnútornej motivácie ţiakov sa
zameriame na pozitívne hodnotenie ich výkonu.
Pre dosiahnutie zmien v pedagogickom riadení sa zameriame na zlepšenie
kvality pedagogických procesov na vyučovaní. V tomto smere vyuţijeme najznámejšie
súčasné koncepcie vyučovacieho procesu, ako sú problémové vyučovanie, kooperatívne
vyučovanie či tvorivo-humanistické vyučovanie. Okrem toho sa zameriame aj na
21
vyučovanie v rôznom prostredí a k získaniu poznatkov vyuţijeme rôzne iné formy
vzdelávania, napr.: účelové kurzy, exkurzie, športové aktivity či jednoduché projekty.
2.5. Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami
Škola je otvorená vzdelávaniu ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami formou integrovaného vzdelávania, ktorého cieľom je zabezpečiť ţiakom
rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj schopností a osobnosti ako aj
dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.
Títo ţiaci sú začlenení do beţných tried za podmienok, ktoré rešpektujú individuálne
špeciálne
výchovno-vzdelávacie
potreby.
Integrovaní
ţiaci
pracujú
podľa
individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracovávajú vyučujúci v spolupráci so
špeciálnym pedagógom, CPPPaP, výchovným poradcom a zákonným zástupcom ţiaka.
Individuálny
časovo-tematický
plán
vychádza
z učebných
osnov
predmetu
a vypracováva sa len pre tie predmety, v ktorých ţiak nemôţe postupovať podľa
učebných osnov daného ročníka. Individuálny výchovno-vzdelávací program sa
v priebehu školského roka môţe upravovať a dopĺňať podľa aktuálnych výchovnovzdelávacích potrieb ţiaka. Ţiaci sú hodnotení na základe odporúčania špeciálneho
pedagóga známkami, slovne alebo sú od vyučovania jednotlivých predmetov
oslobodení. Škola spolupracuje v tejto oblasti s Centrom pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie v Rimavskej Sobote a s Centrom špeciálno-pedagogického
poradenstva v Lučenci.
Škola vyuţíva celodenný výchovný systém, ktorý predlţuje čas ţiaka
v motivujúcom školskom prostredí s moţnosťou prípravy na vyučovanie v ŠKD a podľa
potreby poskytuje odbornú poradenskú pomoc rodičom týchto ţiakov.
2.6. Začlenenie prierezových tém
Všetky prierezové témy začleníme do jednotlivých predmetov vzhľadom na vhodnosť či
aktuálnosť obsahu vyučovacích predmetov a sú uvedené v učebných osnovách jednotlivých
predmetov, prípadne formou kurzu.
22
Bloková výučba
 dopravná výchova
primárne vzdelávanie – 2 x 4 hodiny v kaţdom ročníku
niţšie sekundárne vzdelávanie – 2 x 5 hodín v kaţdom ročníku
 ochrana ţivota a zdravia
primárne vzdelávanie – didaktické hry v 1. – 4. ročníku sa konajú 1-krát ročne v trvaní
4 hodín. Pred didaktickými hrami realizujeme deň prípravy najmä na teoretickú časť
v rozsahu 4 hodín.
niţšie sekundárne vzdelávanie – účelové cvičenia v 5. – 9. ročníku realizujeme
v prírode 2-krát ročne spravidla na jeseň a jar. Pred realizáciou účelového cvičenia
vykonáme deň prípravy z teoretickej časti učiva v rozsahu 5 hodín.
Prierezové témy: enviromentálna výchova, osobný a sociálny rozvoj, tvorba projektu aq
prezentačné zručnosti, mediálna výchova, multikultúrna výchova zaradíme do učebných osnov
jednotlivých vyučovacích predmetov.
23
3. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia
Vo vnútornom systéme kontroly bude rozhodujúca kontrola úrovne a stavu výchovnovzdelávacej práce na škole ako i dosahovaných výsledkov vo výchove a vzdelávaní. Zameriame
sa na získanie objektívnych informácií o úrovni a výsledkoch práce školy aj súvislostiach či
a okolnostiach, ktoré výsledný stav ovplyvňujú. Tieto vyuţijeme na jej ďalší kvalitatívny
rozvoj.
3.1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov
Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov ţiakov v škole je poskytnúť ţiakom a rodičom
spätnú väzbu o tom, ako ţiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy,
aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tieţ povzbudenie do ďalšej práce a návod, ako
postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.
Pri hodnotení a klasifikácii ţiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie
a klasifikáciu. Na úvodnej pedagogickej rade pred začiatkom školského roka sa rozhodne, ktoré
výchovné predmety budú klasifikované a ktoré sa neklasifikujú. Okrem sumatívnych výsledkov
sa sústredíme na rozpracovanie normatívneho hodnotenia výsledkov ţiakov formou
hodnotiaceho portfólia.
Pri hodnotení učebných výsledkov ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
sa bude brať do úvahy moţný vplyv zdravotného znevýhodnenia ţiaka na jeho školský výkon.
3.2. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov
Na hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov pouţijeme tieto metódy :
 pozorovanie (hospitácie)
 riadený, neformálny a individuálny rozhovor
 rozbor výsledkov ţiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, didaktické testy, súťaţe,
úspešnosť v prijímacom konaní)
 hodnotenie výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania,
mimoškolskej činnosti, prezentácie na verejnosti ...
 hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov manaţmentom školy
24
3.3. Hodnotenie školy
Vlastné hodnotenie školy zameriame na :
 ciele, ktoré si škola stanovila v koncepčnom zámere rozvoja školy a školskom
vzdelávacom programe a ich reálnosť a stupeň dôleţitosti
 posúdenie toho, ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom programe
 oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky a oblasti, v ktorých škola dosahuje
slabšie výsledky, včítane návrhov a opatrení
Pravidelne monitorujeme :
 priebeh vzdelávania (riadenie procesu, metódy a formy učenia)
 podmienky na vzdelanie (stav budovy, pomôcky, ihriská a pod.)
 výsledky vzdelávania
 prostredie (klímu školy)
 prezentácia na verejnosti (spokojnosť s vedením školy a učiteľmi)
 riadenie školy
 úroveň výsledkov práce školy
Kritériá pre nás:
 kvalita výchovno-vzdelávacieho procesu
 spokojnosť zákazníkov (ţiakov, rodičov)
 spokojnosť zamestnancov
 ohlas na verejnosti (rodičia, miestna komunita)
Nástroje na zisťovanie úrovne stavu školy:
 SWOT analýza
 úspešnosť ţiakov v celoplošnom testovaní (externé hodnotenie)
 mimoškolské výsledky ţiakov (úspešnosť v súťaţiach a olympiádach)
 autoevalvácia (sebahodnotenie)
25
4. Základné predmety vo vzdelávacích oblastiach
Povinné vyučovacie predmety sú rozdelené do nasledovných vzdelávacích oblastí,
ktoré uvádzame v tabuľke č. 4.
Tabuľka č. 4 Rozdelenie vyučovacích predmetov do jednotlivých oblastí
Vzdelávacie oblasti
ISCED1
ISCED2
Jazyk a komunikácia
Slovenský jazyk a literatúra
Nemecký jazyk
Slovenský jazyk a
literatúra
Maďarský jazyk
a literatúra
Nemecký jazyk
Anglický jazyk
Anglický jazyk
Matematika a práca
Matematika
Matematika
s informáciami
Informatická výchova
Informatika
Príroda a spoločnosť
Prírodoveda
Maďarský jazyk a literatúra
Vlastiveda
Človek a príroda
Fyzika
Chémia
Biológia
Človek a spoločnosť
Dejepis
Geografia
Občianka náuka
Človek a hodnoty
Človek a svet práce
Etická výchova/ Náboţenská
Etická výchova/
výchova
Náboţenská výchova
Pracovné vyučovanie
Svet práce
Technika
Umenie a kultúra
Hudobná výchova
Hudobná výchova
Výtvarná výchova
Výtvarná výchova
Výchova umením
Zdravie a pohyb
Telesná výchova
Telesná výchova
26
4.1. Jazyk a komunikácia
V jazykovej časti oblasti Jazyk a komunikácia sú určujúcimi ciele rozvíjania
komunikatívnych schopností ţiakov. Jazyk je potrebné chápať ako nástroj myslenia
a komunikácie medzi ľuďmi, čo sa vo vyučovaní jazyka premietne ako zámerné
preferovanie rozvoja komunikatívnych kompetencií, ktoré sú nevyhnutné aj pri
ostatných vyučovacích predmetoch. Výrazne sa teda posilní komunikatívno-záţitkový
model vyučovania, oslabí sa tendencia obsiahnuť školskú podobu vednej disciplíny
lingvistika. Najväčší dôraz kladieme na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu
s informáciami, čitateľskú gramotnosť a schopnosť argumentovať. Dobré zvládnutie
jazykového učiva a najmä komunikatívnych kompetencií vytvára predpoklad na
rozvinutie schopnosti úspešne sa uplatniť na trhu práce a v súkromnom ţivote. Jazyk
chápeme ako prostriedok komunikácie a profesionálnej realizácie a prostriedok na
vyjadrovanie citov a pocitov.
Cudzie jazyky v porovnaní s materinským jazykom prispievajú k pochopeniu
a objavovaní tých skutočností, ktoré presahujú oblasť skúseností sprostredkovaných
štátnym jazykom. Umoţňujú spoznávať odlišnosti v spôsobe ţivota ľudí iných krajín
a ich odlišné kultúrne tradície.
Obsah vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia sa realizuje v primárnom vzdelávaní
vo vyučovacích predmetoch: slovenský jazyk a literatúra, maďarský jazyk a literatúra
a anglický jazyk. V niţšom sekundárnom vzdelávaní obsah vzdelávanej oblasti realizuje
v týchto predmetoch: slovenský jazyk a literatúra, maďarský jazyk a literatúra, nemecký
jazyk a anglický jazyk.
Vzdelávanie v danej vzdelávacej oblasti smeruje k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových
kompetencií ţiakom tým, ţe ich vedie k:
 podpore sebadôvery kaţdého ţiaka;
 osvojeniu si vedomostí a nadobudnutých kompetencií, ktoré im umoţnia
vzdelávať sa po celý ich ţivot a zaujať aktívne miesto v sociokultúrnom
prostredí;
 príprave všetkých ţiakov tak, aby sa stali zodpovednými občanmi, schopnými
podieľať sa na rozvoji demokratickej spoločnosti, pluralizmu a kultúrnej
otvorenosti;
 zaručeniu rovnakých šancí sociálnej emancipácie pre všetkých ţiakov;
27
 pochopeniu vzdelávania v príslušnom jazyku, v ktorom sa odráţa historický a
kultúrny vývoj národa a zároveň ako významný zjednocujúci činiteľ národného
spoločenstva a ako dôleţitý prostriedok celoţivotného vzdelávania;
 vnímaniu a postupnému osvojovaniu si jazyka ako bohatého mnohotvárneho
prostriedku k získavaniu a odovzdávaniu informácií, k vyjadrovaniu vlastných
postojov a názorov;
 zvládnutiu základných pravidiel medziľudskej komunikácie daného kultúrneho
prostredia a nadobudnutiu pozitívneho vzťahu k jazyku v rámci interkultúrnej
komunikácie;
 nadobudnutiu vzťahov k slovesným umeleckým dielam, k vlastným čitateľským
záţitkom, k rozvíjaniu svojho pozitívneho vzťahu k literatúre a k ďalším druhom
umenia
vychádzajúcich
z
umeleckých
textov
a
rozvíjaniu
svojich
emocionálnych a estetických cítení a vnímaní;
 pestovaniu vedomia jazykovej príslušnosti k istému etniku, pocitu jazykovej
príbuznosti a spolupatričnosti s inými etnikami, prostredníctvom ovládania
normy spisovného jazyka,
 k zvyšovaniu jazykovej kultúry ich verbálnych ústnych i písomných jazykových
prejavov.
4.2. Matematika a práca s informáciami
Táto oblasť zahrňuje v sebe učebné predmety matematiku, informatickú výchovu
a informatiku. Vzdelávací obsah matematiky je rozdelený do piatich tematických
okruhov, čo sa zachováva aj pre ostatné stupne vzdelávania, pričom na kaţdom stupni
explicitne nemusí byť zastúpený kaţdý tematický okruh:
Čísla, premenná a počtové výkony s číslami,
Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy,
Geometria a meranie ,
Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika,
Logika, dôvodenie, dôkazy.
Matematika rozvíja u ţiakov matematické myslenie, ktoré je potrebné pri riešení
rôznych problémov v kaţdodenných situáciách. Je rozpracovaná na kompetenčnom
28
základe, čo zaručuje vysokú mieru schopnosti aplikácie matematických poznatkov v
praxi.
Obsah tejto oblasti vzdelávania v predmete matematika na 1.stupni sa koncentruje na
vytvorenie pojmu prirodzeného čísla, na ich porovnávanie a zaokrúhľovanie na desiatky
a na počtové výkony s prirodzenými číslami. Dôleţité miesto prislúcha riešeniu
slovných úloh v obore prirodzených čísel. Obsah vzdelávania na 2.stupni sa sústreďuje
na dobudovanie pojmu prirodzených, celých a racionálnych čísel a počtových výkonov
týmito číslami. Na tomto stupni sa kladú základy algebry (riešenie rovníc a nerovníc,
funkcií). Z geometrie sa paralelne rozvíja rovinná aj priestorová geometria, rozširujú sa
ţiacke vedomosti o geometrických útvaroch, ţiaci sa naučia vypočítať obvod a obsah
rovinných útvarov a povrch a objem priestorových útvarov. Zoznamujú sa s meraním
dĺţky obsahu a objemu ako aj meraním veľkosti uhlov. Obsah vzdelávania je
spracovaný na kompetenčnom základe, čo znamená, ţe matematické poznatky sú
ţiakom prezentované s vyuţitím uţ existujúcich matematických poznatkov ţiakov a
skúseností s aplikáciou uţ osvojených poznatkov. Pri prezentovaní matematických
poznatkov a skúseností sa pozornosť prioritne zameriava na rozvoj ţiackych schopností,
predovšetkým väčšou aktivizáciou ţiakov.
Cieľom je, aby ţiak získal schopnosť pouţívať matematiku vo svojom budúcom
ţivote. Matematika má rozvíjať ţiakovo logické a kritické myslenie, schopnosť
argumentovať a komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problémov. Ţiak ju
spoznáva ako súčasť ľudskej kultúry a dôleţitý nástroj pre spoločenský pokrok. Cieľom
učebného predmetu matematika je rozvoj tých schopností ţiakov, pomocou ktorých sa
pripravia na samostatné získavanie a aplikáciu poznatkov. Na dosiahnutie tohto cieľa
majú získať také skúsenosti, ktoré vyústia do poznávacích metód zodpovedajúcich veku
ţiakov. Presnejšia špecifikácia cieľov:
 veku primerané presné pouţitie materinského a odborného jazyka, tabuliek,
grafov a diagramov,
 v súlade s osvojením matematického obsahu a prostredníctvom numerických
výpočtov spamäti, písomne aj na kalkulačke, rozvíjať numerické zručnosti
ţiakov,
 na základe skúseností a činností rozvíjanie orientácie ţiakov v rovine a v
priestore,
29
 riešením úloh a problémov postupné budovanie vzťahu medzi matematikou a
realitou, na základe vyuţitia induktívnych metód rozvíjať matematické
nazeranie, logické a kritické myslenie,
 spolu s ostatnými učebnými predmetmi sa podieľať na primeranom
ţiakov
pouţívať prostriedky IKT (kalkulátory, počítače) k vyhľadávaniu, spracovaniu a
uloţeniu informácií,
 viesť ţiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa,
 systematickým, premysleným a diferencovaným riadením práce ţiakov podporiť
a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti ţiakov.
Informatická výchova a informatika podobne ako matematika rozvíjajú myslenie
ţiakov, ich schopnosť hľadať riešenia problémových úloh a overovať ich s pouţitím
IKT. Vedú k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo
formálnych
zápisoch,
ktoré
slúţia
ako všeobecný prostriedok
komunikácie.
Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a vyuţitia jej nástrojov
zabezpečí rovnakú príleţitosť všetkým ţiakom získať základnú digitálnu gramotnosť.
Poslaním vyučovania informatiky je viesť ţiakov k pochopeniu základných pojmov,
postupov a techník pouţívaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových
systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu vyuţívaniu
prostriedkov informačnej civilizácie rešpektovaním právnych a etických zásad
pouţívania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť
spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií
vo vyučovaní aj iných predmetov, medzipredmetových projektov, celoškolských
programov a pri riadení školy.
Vzdelávací obsah informatickej výchovy a informatiky je rozdelený na päť
tematických okruhov:
- informácie okolo nás,
- komunikácia prostredníctvom IKT,
- postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie,
- princípy fungovania IKT,
- informačná spoločnosť.
Cieľom informatickej výchovy na 1. stupni ZŠ je zoznámenie sa s počítačom
a moţnosťami jeho vyuţitia v kaţdodennom ţivote. Prostredníctvom aplikácií
primeraných veku majú ţiaci získať základné zručnosti v pouţívaní počítača. Vyuţitím
vhodných tém z ostatných predmetov (písanie, prvouka, matematika, výtvarná výchova,
30
hudobná výchova) sa ţiaci zoznámia s moţnosťami kreslenia, trénovania počítania,
písania a ďalšími najtypickejšími druhmi aplikácií.. V predmete informatická výchova
sa ţiaci pripravujú na pochopenie základných pojmov a mechanizmov pri riešení
najrôznejších problémov pomocou, resp. Prostredníctvom IKT. Ţiaci sa naučia vyuţívať
nástroje internetu na komunikáciu, na vlastné učenie sa a aj na riešenie školských
problémov, na získavanie a sprostredkovanie informácií. Ţiaci získajú základy
algoritmického myslenia a schopnosť uvaţovať nad riešením problémov pomocou IKT.
4.3. Príroda a spoločnosť
Príroda a spoločnosť sú dve navzájom prepojené súčasti nášho ţivota, ktoré
zaujímajú ţiakov uţ od predškolského veku. Ţiaci si uvedomujú priestor okolo seba,
prírodu, ľudí, kultúru a to všetko vo vzájomnom vzťahu. V tomto veku sú ţiaci
prirodzene zvedaví, zaujímajú sa o svet okolo seba a o jeho fungovanie, hľadajú príčiny
fungovania, skúšajú a učia sa pri tom. Postupné oboznamovanie sa s prírodnými a
spoločenskými javmi a zákonitosťami v súlade s prírodovedným a spoločenskovedným
poznaním je umoţnené v tomto stupni vzdelávania takým spôsobom, ktorý u ţiaka
rozvíja aj procesuálnu stránku samotného poznávacieho procesu. Dôleţité je, aby ţiak
vnímal zmeny vo svojom okolí, rozumel a snaţil sa ich vysvetliť. Vzdelávacie činnosti
sú zamerané na podnecovanie poznávacej zvedavosti a skúmanie javov a udalostí, ktoré
sú spojené so samotným a jeho bezprostredným ţivotným prostredím. Vyučovanie je
postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie
čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu problémov sú aktuálne
detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností,
napríklad v témach „plynutie času, zmeny v prírode, cyklus stromu, rastliny, zvieratá,
hmota“.
Okrem samotného skúmania javov v prírode, ţiaci tým, ţe cestujú so svojimi
rodičmi, všímajú si priestor okolo seba. Prebudenie záujmu o krásy prírody a zaujímavé
ľudské výtvory v blízkom ale aj vzdialenom okolí je podoprené zaujímavým spôsobom
učenia sa o vlasti vo vlastivede.
Dôleţitým cieľom je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného
prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo schopné samostatne sa orientovať
v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej mu to
31
povoľuje jeho kognitívna úroveň, viesť ţiakov k pochopeniu potreby ochrany
prírodného a kultúrneho prostredia a k jeho aktívnej ochrane, viesť ţiakov k
efektívnejšiemu vyuţívaniu látok, ktoré príroda ľuďom poskytuje, umoţniť poznanie
fungovania ľudského tela a zdravý ţivotný štýl a viesť k aktívnej ochrane vlastného
zdravia, rozvíjať emotívne (dobrodruţné) poznávanie, pozorovanie a hodnotenie javov z
rodnej krajiny (okolie školy a bydliska) ale aj širšieho okolia svojho regiónu a celej
krajiny, podporovať schopnosť ţiakov rozprávať o svojom rodnom kraji (krajine svojho
okolia), pričom vyuţívajú poznatky zo svojich pozorovaní a skúseností, porozprávať
o významných historických udalostiach.
S rozvojom poznatkového systému a spôsobov jeho obohacovania a modifikácie
súvisí aj rozvoj špecifických postojov, ktoré vedú dieťa k uvedomelejšiemu vyuţívaniu
svojich vedomostí. Rozvoj poznatkového systému, spôsobov jeho nadobúdania
a modifikácie poznatkov, ako aj rozvoj špecifických postojov majú v edukačnom
pôsobení učiteľa vzájomne ekvivalentnú hodnotu a postavenie. Dieťa nezískava len
poznatky, ale postupne sa stáva prírodovedne gramotným. Postupné objavovanie sveta
ţiakmi je predmetom dvoch učebných predmetov prírodovedy a vlastivedy.
4.4. Človek a príroda
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda obsahuje problematiku vzdelávania spojenú so
skúmaním prírody. Zahŕňa predmety: fyzika, chémia a biológia. V tejto oblasti ţiaci
dostávajú príleţitosť poznávať prírodu ako systém, ktorého súčasťou sú vzájomné
premeny, pôsobia na seba a ovplyvňujú sa. Na takomto poznaní je zaloţené aj
pochopenie dôleţitosti prírodnej rovnováhy pre existenciu ţivých sústav, vrátane
človeka.
Prírodovedné predmety svojím činnostným a bádateľským charakterom vyučovania
umoţňujú ţiakom hlbšie porozumieť zákonitostiam prírodných procesov, a tým si
uvedomovať aj uţitočnosť prírodovedných poznatkov a ich aplikáciu v praktickom
ţivote.
Cieľom vzdelávania prostredníctvom obsahu v tejto oblasti je porozumieť prírodným
aspektom vplývajúcim na ţivot človeka a vedieť vysvetliť prírodné javy vo svojom
okolí, zaujímať sa o prírodu a dianie v nej, získavať informácie o prírode a jej zloţkách
nielen z rôznych zdrojov, ale aj prostredníctvom vlastných pozorovaní a experimentov v
32
prírode a v laboratóriu, čím si rozvíjajú zručnosti pri práci s grafmi, tabuľkami,
schémami, obrázkami, náčrtmi.
Podstatné je poznanie základných princípov ochrany krajiny a ţivotného prostredia;
a osvojeniu si základných princípov zdravého ţivotného štýlu. Dôleţité je hľadanie
zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov,
ktoré nás obklopujú v kaţdodennom ţivote a porozumenie ich podstate, čo si vyţaduje
interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu v predmetoch fyzika, chémia,
biológia. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné
poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva.
V procese vzdelávania sa má ţiakom sprostredkovať poznanie, ţe neexistujú bariéry
medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je
moţné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných
odborov s vyuţitím prostriedkov IKT.
4.5. Človek a spoločnosť
Vzdelávacia oblasť sa prostredníctvom obsahu snaţí uchovať kontinuitu tradičných
hodnôt našej spoločnosti v súlade s aktuálnymi integračnými procesmi, viesť k
vnímaniu vlastenectva a národnej hrdosti v kontexte európanstva a multikulturalizmu.
Cieľom vzdelávacej oblasti je zoznámiť ţiakov s vývojom ľudskej spoločnosti, s
najvýznamnejšími spoločenskými javmi a procesmi, ktoré sa premietajú do
kaţdodenného ţivota a vnímať svet integrujúco vo vzájomnom vzťahu medzi prírodou a
spoločnosťou. Poznanie minulosti svojho národa ako aj národov Európy a sveta,
oboznámenie sa so zemepisnými charakteristikami svojej vlasti a regiónov sveta a
utváranie pozitívnych občianskych postojov je predpokladom získania občianskych
kompetencií, ktoré patria ku kľúčovým vo vzdelávaní. Ţiaci cez poznanie najbliţšieho
prostredia (rodina, škola), ktorého sú súčasťou, získavajú základné vedomosti o svojom
najbliţšom spoločenskom prostredí, o miestnej obci, regióne a o ostatných regiónoch
Slovenska. Oboznamujú sa s územím, obyvateľmi, ich tradíciami a zvykmi, so svetom
detí i dospelých, osvojujú si pravidlá a normy správania doma, v škole a na verejnosti,.
Učia sa orientovať v čase, časových údajoch, histórii vlastnej rodiny, svojej vlasti i
ľudskej spoločnosti. Vedú sa k pochopeniu vlastného miesta a roly v spoločnosti, ako aj
33
k tomu, aby svojimi postojmi a konaním prejavovali občiansku aktivitu, vlastenectvo,
zodpovednosť k sebe, svojim blízkym, národu a celej spoločnosti. Vychováva ţiakov k
láske k vlasti a súčasne rozvíja a upevňuje vedomie príslušnosti k európskemu
civilizačnému a kultúrnemu prostrediu. Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť otvára
priestor pre kultivovanie individuálnych a spoločenských spôsobilostí (kompetencií),
učí vidieť veci a javy vo vzájomných súvislostiach, ponúka argumenty, inšpiruje k
tvorivému
riešeniu
otázok dôleţitých pre
vzdelanostnú
spoločnosť. Rozvíja
myšlienkové operácie, praktické zručnosti a vedomie vlastnej identity ţiaka.
Výchova a vzdelávanie v oblasti smeruje k vytváraniu kľúčových kompetencií tým,
ţe ţiakov vedie k:
 orientácii v čase a priestore,
 získavaniu základných schopností a zručností poznávať historický materiál,
 získavaniu základných vedomostí z oblasti historických faktov (svetové
a národné dejiny),
 pochopeniu príčin a dôsledkov historických udalostí,
 čítaniu a interpretovaniu historických máp, obrázkov, fotografií, tabuliek a iných
prostriedkov pouţívaných v dejepise,
 osvojovaniu noriem spoločenského správania a občianskeho spoluţitia,
 rešpektovania hodnoty pozitívnych medziľudských vzťahov,
 práci s informáciami o Slovenskej republike ako časti zeme a o Zemi ako celku,
 porozumeniu premenám v krajine, ktoré podmieňuje človek,
 porozumeniu a rozvíjaniu čítania a interpretácie obrázkov, fotografií, grafov,
tabuliek, prierezov, schém a diagramov ako prostriedkov geografie,
 rozvíjaniu podnikateľských zručností spracúvaním projektov,
 zvládnutiu beţných situácií v osobnom i občianskom ţivote,
 nachádzaniu vlastného miesta a roly v spoločnosti,
 získavaniu orientácie v aktuálnom verejnom ţivote Slovenskej republiky i vo
svete,
 pochopeniu podstaty demokracie, práv a povinností občanov, rozpoznávaniu
protiprávneho konania a uvedomeniu si jeho dôsledkov,
 kultivovanému vyjadrovaniu vlastných myšlienok, názorov, postojov a ich
obhajovaniu,
 úcte k vlastnému národu i k iným národom a národnostiam,
34
 pochopeniu a rešpektovaniu kultúrnych, náboţenských a iných odlišností ľudí a
spoločenstiev,
 budovaniu kladného vzťahu ku všetkým humánnym a demokratickým
hodnotám.
Vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť tvoria učebné predmety dejepis, geografia
a občianska náuka, aj keď témy sa nachádzajú aj v ďalších predmetoch v iných
oblastiach.
4.6. Človek a hodnoty
Vzdelávacia oblasť sa zameriava na budovanie a kultiváciu duševného,
duchovného a sociálneho rozmeru mladých ľudí. Napomáha im k postupnému
vytváraniu ich hodnotovej orientácie tak, aby raz ako dospelí jedinci bol prínosom pre
ľudské spoločenstvo.
Cieľom vzdelávacej oblasti je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou a
hodnotovou
orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné
hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba
s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale záţitkovým učením účinne
podporuje pochopenie a interiorizáciu (zvnútornenie) mravných noriem a napomáha
osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre ţivot v
tom zmysle, aby raz ako dospelí přispěli k vytváraniu harmonických a stabilných
vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi společenskými skupinami, v národe a medzi
národmi.
Obsah vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty sa realizuje v povinne volitelných
vzdelávacích predmetoch etická výchova alebo náboženská výchova. Súčasťou
vzdelávacej oblasti je
- Etická výchova (primárny, niţší sekundárny stupeň vzdelávania)
- Náboženská výchova (primárny, niţší sekundárny stupeň vzdelávania)
Učebné
osnovy
náboţenskej
výchovy
budú
predmetom
schvaľovania
Konferencie biskupov Slovenska v zmysle zmluvy s Vatikánom.
Povinne voliteľný vzdelávací predmet etická výchova sa v prvom rade
zameriava na výchovu k prosociálnosti, ktorá sa odráţa v morálnych postojoch a v
regulácii správania ţiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a
35
prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností (otvorená
komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných), ako aj podpora mentálnej hygieny,
podieľa sa na primárnej prevenciu porúch správania a učenia.
Povinne voliteľný vzdelávací predmet náboţenská výchova formuje v člověku
náboţenské myslenie, svedomie, náboţenské vyznanie a osobnú vieru ako osobný
prejav náboţenského myslenia a integrálnej súčasti identity človeka. Vzdelávanie v tejto
oblasti smeruje k utváraniu a rozvíjaniu schopností a spôsobilostí ţiakov a vedie ich k:
 sebaúcte, k autonómnemu cíteniu a mysleniu,
 hodnoteniu, zaujímaniu stanovísk, rozlišovaniu dobra od zla,
 spoznávaniu efektívnej komunikácie, dôvodov a prvkov prosociálneho
správania primeraného veku,
 spoznávaniu zásad dobrých medziľudských vzťahov,
 zvnútorňovaniu prosociálnych hodnôt, postojov a sociálnych noriem,
 rozvíjaniu sociálnych zručností,
 formovaniu spoločenstva ţiakov,
 rozvíjaniu a reflexii v otázkach Boha, významu sveta, zmyslu a hodnoty ţivota a
noriem pre konanie človeka a dávaniu odpovede na základe zjavenia a viery
cirkvi,
 oboznamovaniu so skutočnosťou viery a s posolstvom, na ktorom sa viera
zakladá a napomáhaniu prostredníctvom uvaţovania rozumom zdôvodniť vieru,
 prijímaniu osobných rozhodnutí vo vzťahu k iným konfesiám a náboţenstvám, k
svetonázorom a ideológiám a podpore pochopenia a tolerancie voči
rozhodnutiam druhých,
 motivácii k osobnému náboţenskému ţivotu a k zodpovednému konaniu
v církvi a v spoločnosti.
4.7. Človek a svet práce
Oblasť Človek a svet práce zahŕňa návrhy pracovných činností a technológií, ktoré
by mali viesť ţiakov k získaniu základných zručností v rôznych oblastiach ľudskej
činnosti a prispievať k úcte k práci .
V primárnom vzdelávaní do vzdelávacej oblasti patrí predmet pracovné vyučovanie,
ktoré sa zameriava na praktické pracovné návyky a dopĺňa celé základné vzdelávanie o
dôleţitú zloţku nevyhnutnú pre uplatnenie sa človeka v ďalšom ţivote a v spoločnosti.
36
Tým sa odlišuje od ostatných vzdelávacích oblastí a je ich určitou protiváhou. Je
zaloţená na tvorivej spolupráci ţiakov.
Obsahom predmetu pracovné vyučovanie je tvorivé vyuţitie technických materiálov,
základy konštruovania, stravovanie a príprava jedál, starostlivosť o ţivotné prostredie,
ľudové tradície a remeslá.
Základom tejto vzdelávacej oblasti v niţšom sekundárnom vzdelávaní je vzťah
k práci a otázky výberu povolania. Cieľom je pripraviť ţiakov na ţivot v praxi a na to,
aby sa v budúcnosti dokázali uplatniť na trhu práce (napr. aby dokázali dodrţiavať
pravidlá, povinnosti a záväzky, aby sa vedeli adaptovať sa na zmenené pracovné
podmienky). Oblasť vzdelávania sa sústreďuje na to, aby ţiaci dokázali pristupovať k
výsledkom pracovnej činnosti nielen z hľadiska kvality, ale aj funkčnosti, hospodárnosti
a spoločenského významu.
Vzdelávanie v tejto oblasti smeruje k vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií
ţiakov tým, ţe vede ţiakov k:
 pozitívnemu vzťahu k práci a zodpovednosti za kvalitu svojich i spoločných
výsledkov práce,
 osvojeniu základných pracovných zručností a návykov v rôznych pracovných
oblastiach, k organizácii a plánovaniu práce a k pouţívaniu vhodných nástrojov,
náradia a pomôcok pri práci i v beţnom ţivote,
 vytrvalosti a sústavnosti pri plnení zadaných úloh, k uplatňovaniu tvorivosti a
vlastných nápadov pri pracovnej činnosti a k vynakladaniu úsilia na dosiahnutie
kvalitného výsledku,
 autentickému a objektívnemu poznávaniu okolitého sveta, k potrebnej
sebadôvere, k novému postoju a hodnotám vo vzťahu k práci človeka, technike a
ţivotnému prostrediu,
 chápaniu práce a pracovnej činnosti ako príleţitosti k sebarealizácii,
sebavzdelávaniu a k rozvíjaniu podnikateľského myslenia,
 orientácii v rôznych odboroch ľudskej činnosti, formách fyzickej a duševnej
práce a osvojeniu potrebných poznatkov a zručností významných pre moţnosť
uplatnenia, pre voľbu vlastného profesijného zamerania a pre ďalšiu ţivotnú a
profesijnú orientáciu,
 k rešpektovaniu environmentálnych hodnôt a chápaniu recyklácie materiálov a
produktov.
37
4.8. Umenie a kultúra
Vzdelávacia oblasť rozvíja ţiakovo povedomie vlastnej kultúrnej identity, jeho vlastné
kultúrnohistorické vedomie, schopnosť rešpektovať a tolerovať hodnoty iných kultúr.
Ţiak sa učí vyuţívať základné kultúrne nástroje na kultivovanú komunikáciu, rozlišovať
rôzne súčasti kultúry (umenie, veda, náboţenstvo, šport), rozumieť ich súvislostiam a
úlohe vo svojom ţivote a v ţivote spoločnosti. Učí sa rozlišovať hlavné umelecké
druhy, ich médiá, formy, hlavné tendencie a štýly, vyjadrovacie prostriedky, základné
kompozičné princípy; opisovať svoje estetické záţitky z vnímania umeleckých diel,
chápať význam estetických faktorov, estetickej činnosti v kaţdodennom ţivote, chápať
význam umenia v ţivote jednotlivca a spoločnosti.
Oblasť je v primárnom stupni realizovaná prostredníctvom povinných predmetov
výtvarná výchova a hudobná výchova . Cieľom vzdelávacej oblasti je, aby ţiak:
 dokázal chápať význam umenia a estetickej činnosti a faktorov v kaţdodennom
ţivote,
 získal poznatky o súčasnej umeleckej tvorbe a kultúre,
 mal povedomie vlastnej kultúrnej identity a kultúrno-historického povedomia,
 rozlišoval hlavné umelecké druhy, opisoval svoje estetické záţitky z vnímania
umeleckých diel, rešpektoval a toleroval hodnoty iných kultúr,
 primerane veku si vytváral vlastné názory a postoje – uplatňoval kritické
myslenie k súčasnej kultúrnej ponuke a k médiám,
 dokázal
tvorivo
vyjadrovať
svoje
predstavy a
myšlienky vybranými
prostriedkami výtvarného umenia, hudby, písaného a hovoreného slova,
pohybového gesta,
 formoval kultivovanú vizuálnu, sluchovú, jazykovú a pohybovú gramotnosť.
Obsah vzdelávacej oblasti je zameraný prakticky aj teoreticky. V primárnom
vzdelávaní rozvíja hlavne zručnosti v práci s umeleckými prostriedkami a s kultúrnymi
nástrojmi na základe záţitku zo samotného tvorivo-vyjadrovacieho procesu ţiaka.
Vzdelávacia oblasť rozvíja osobnostné, kognitívne, komunikačné a občianske
kompetencie.
Pretoţe ţiak je komplexnou osobnosťou a nie je moţné rozvíjať jeho kompetencie
izolovane, jednotlivé kompetencie sa rozvíjajú cez viaceré témy. Vyjadrovacie procesy
umení poskytujú k takejto komplexnosti veľmi dobré východisko, lebo v integrovanej
forme zapájajú mimoracionálne (zmyslové, citové, motorické) zloţky, spolu s
38
predstavivosťou, fantáziou a racionálnym (analyticko-syntetickým) myslením. Od ţiaka
sa očakávajú najmä jeho autentické, tvorivé riešenia úloh. Predmety umeleckej výchovy
poskytujú moţnosti medzipredmetových väzieb s predmetmi iných oblastí.
V niţšom sekundárnom vzdelávaní je oblasť realizovaná prostredníctvom povinných
predmetov výtvarná výchova, hudobná výchova ( 5. – 7. roč.) a výchova umením (
8. – 9. roč.). Cieľom vzdelávacej oblasti je, aby ţiak:
 mal povedomie vlastnej kultúrnej identity, rozvíjal vlastné kultúrno-historické
vedomie,
 rozvíjal kultivovanú vizuálnu, sluchovú, jazykovú a pohybovú gramotnosť,
 získal schopnosť kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií
prostredníctvom rôznych médií, vrátane hudobných umení, scénických umení,
písaného a hovoreného slova, výtvarných prostriedkov, elektronických médií,
 vyuţíval základné kultúrne nástroje na kultivovanú komunikáciu, rozlišoval
rôzne súčasti kultúry (umenie, veda, náboţenstvo, šport a i.), rozumieť ich úlohe
v ţivote jednotlivca a spoločnosti,
 rozlišoval hlavné umelecké druhy, opisovať svoje estetické záţitky z vnímania
umeleckých diel,
 chápal význam estetických faktorov, estetickej činnosti v kaţdodennom ţivote,
 chápal význam umenia v ţivote jednotlivca a spoločnosti a v kultúre,
 chápal význam kultúrnych a umeleckých pamiatok,
 porozumel súčasnej umeleckej a kultúrnej tvorbe,
 zaujímal sa o kultúrne dedičstvo svojho regiónu, národa a štátu a zoznamovať sa
s kultúrou iných národov a regiónov,
 získaval informácie o miestnom, národnom, európskom a svetovom kultúrnom
dedičstve, vedel ich spracovať a kriticky vyhodnocovať,
 získal vedomosti o významných umeleckých dielach z európskej tradície,
 váţil si celosvetové kultúrne dedičstvo, kultúrne a umelecké hodnoty rôznych
svetových kultúr, rešpektoval a tolerovať hodnoty iných kultúr,
 poznal zákonitosti etikety, vedieť kultúrne komunikovať na základe pravidiel
etikety,
 zaujímal zodpovedné postoje k súčasnej kultúrnej ponuke, k móde a k
subkultúram,
 uplatňoval kritické myslenie voči mediálnej ponuke a iným súčasným kultúrnym
procesom,
39
 mal základné interkultúrne kompetencie pre komunikáciu s príslušníkmi iných
kultúr.
4.9. Zdravie a pohyb
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára priestor pre uvedomenie si potreby
celoţivotnej starostlivosti o svoje zdravie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je pohyb.
Hlavným predmetom je telesná výchova, ale témami o starostlivosti o zdravie
prispievajú aj prírodoveda. resp. etická výchova. Zameranie telesnej výchovy v
primárnom vzdelávaní je dominantne zamerané na telesné, funkčné a pohybové
zdokonaľovanie, čím sa prispieva k upevňovaniu zdravia, zdravotne orientovanej
zdatnosti a pohybovej výkonnosti. Telesná výchova poskytuje elementárne teoretické a
praktické vzdelanie z oblasti pohybu a športu, významne prispieva k psychickému,
sociálnemu a morálnemu vývinu ţiakov, k formovaniu kladného vzťahu k pohybovej
aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese edukácie. Telesná výchova
vyuţíva široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému
vývinu osobnosti s akcentom na hrubú i jemnú motoriku. Prostredníctvom pohybu pohybových cvičení, hier a súťaţí pozitívne ovplyvňuje zdravotný stav ţiakov.
Cieľom je :
 podporovať procesy sebapoznávania a sebakontroly pri aktívnej pohybovej
činnosti,
 podporovať aktivitu, fantáziu a kreativitu ţiakov pri pohybových aktivitách,
 formovať pozitívny vzťah k telesnej výchove, pohybovým aktivitám, k športu,
 kultivovať pohybový prejav s akcentom na správne drţanie tela,
 podporovať vytváranie optimálneho rozvoja zdravotne orientovanej zdatnosti,
 podporovať získavanie poznatkov o otázkach vplyvu pohybu na zdravie,
 uplatňovať zásady hygieny a bezpečnosti pri pohybovej činnosti.
Hlavným cieľom telesnej výchovy v primárnej edukácii je pozitívna stimulácia vývinu
kultúrne gramotnej osobnosti prostredníctvom pohybu s akcentom na zdravotne
orientovanú zdatnosť a radostné preţívanie pohybovej činnosti. Základné okruhy sú:
1. základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti,
2. manipulačné, pohybové a prípravné športové hry,
3. kreatívne a estetické pohybové činnosti,
40
4. psychomotorické cvičenia a hry,
5. aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti.
V niţšom sekundárnom vzdelávaní je dôraz v tejto vzdelávacej oblasti kladený na
základné informácie súvisiace so zdravým spôsobom ţivota. Pohyb a zdravý spôsob
ţivota sa objavuje v cieľoch viacerých predmetov, napríklad telesnej a športovej
výchovy a biológie, etickej výchovy, techniky a sveta práce. Charakteristickým znakom
vzdelávacej oblasti sú vedomosti a praktické skúsenosti vedúce k rozvoju pohybových
schopností, zlepšovaniu pohybovej výkonnosti ţiaka, k získaniu základov športov a ich
vyuţívaniu s perspektívou ich uplatnenia v štruktúre vlastného pohybového reţimu.
Najdôleţitejším poslaním je vytváranie vzťahu k pravidelnej pohybovej činnosti ako
nevyhnutného základu zdravého ţivotného štýlu. Vzdelávacia oblasť je výrazne spojená
so zdravím, zdravým ţivotným štýlom, pohybovou a športovou činnosťou nielen počas
školskej dochádzky, ale i v dospelosti. Základné poznatky o význame pohybových
aktivít pre zdravie, prevenciu ochorení, správnej ţivotospráve, športovej činnosti a jej
organizovaní, pohybovej výkonnosti a jej hodnotení a pohybové prostriedky sú v
predmete telesná a športová výchova rozdelené do štyroch modulov - zdravie a jeho
poruchy, zdravý ţivotný štýl, zdatnosť a pohybová výkonnosť, športové činnosti
pohybového reţimu.
Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy je umoţniť ţiakom osvojiť si,
zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti na primeranej úrovni,
zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti,
zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej
pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite,
telesnej výchove a športu s ohľadom na záujmy ţiakov, ich predpoklady a individuálne
potreby ako súčasť zdravého ţivotného štýlu a predpokladu schopnosti celoţivotnej
starostlivosti o vlastné zdravie.
Ţiaci končiaci základnú školu by mali mať vytvorenú predstavu o význame telesnej
a športovej aktivity pri upevňovaní zdravia, mali by poznať účinok vykonávaných
cvičení na organizmus. Mali by samostatne prejavovať záujem o pohybové činnosti,
mať zodpovedajúcu úroveň pohybových schopností v súlade s ich pohybovými
predpokladmi, mať osvojené
pohybové činnosti, z ktorých si dokáţu vytvoriť
pohybové programy pre vlastnú potrebu.
41
5. Charakteristika prierezových tém (tematík)
Povinnou súčasťou obsahu vzdelávania sú prierezové tematiky, ktoré sa spravidla
prelínajú cez obsahové vzdelávacie oblasti. Prierezové tematiky je moţné uplatňovať
viacerými formami - ako integrovanú súčasť vzdelávacieho obsahu oblastí vzdelávania
a vhodných vyučovacích predmetov, ako samostatný učebný predmet v rámci
voliteľných hodín (pri profilácii školy). Vhodná je forma projektu (v rozsahu počtu
hodín, ktoré sú pridelené téme) alebo veľmi efektívnou formou kurzu. Nevyhnutnou
podmienkou účinnosti a neformálnej realizácie témy je pouţívanie aktivizujúcich,
interaktívnych učebných metód. Výber spôsobu a času realizácie prierezovej tematiky je
v kompetencii kaţdej školy.
Na úrovni primárneho a niţšieho sekundárneho vzdelávania zavádza Štátny
vzdelávací program prierezové témy:
DOPRAVNÁ VÝCHOVA
-
VÝCHOVA
K BEZPEČNOSTI V CESTNEJ
PREMÁVKE
OSOBNOSTNÝ A SOCIÁLNY ROZVOJ
ENVIRONMENTÁLNA VÝCHOVA
MEDIÁLNA VÝCHOVA
MULTIKULTÚRNA VÝCHOVA
OCHRANA ŢIVOTA A ZDRAVIA
TVORBA PROJEKTU A PREZENTAČNÉ ZRUČNOSTI
5.1. Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke
V kaţdodennom ţivote sa ţiaci stávajú účastníkmi cestnej premávky ako chodci,
korčuliari, kolobeţkári, cyklisti, cestujúci v prostriedkoch hromadnej alebo osobnej
dopravy a pod. Okrem pozitívnych stránok má doprava a motorizmus aj veľa záporných
stránok. Neúmerný je počet dopravných nehôd, ktorých účastníkmi sú deti v mladšom a
staršom školskom veku. Základné vedomosti, zručnosti a návyky zamerané na bezpečné
správanie sa v rôznych dopravných situáciách získavajú deti najmä prostredníctvom
školy.
Učivo tematiky Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania ţiakov
základných škôl. Úlohou výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke v škole je postupne
pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových
42
vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských
dopravných ihriskách alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy.
Ciele výchovy k bezpečnosti v cestnej premávke na ZŠ zahŕňajú oblasť kognitívnu,
afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú
zostavené v zmysle týchto kritérií :
 pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne
záväznými právnymi predpismi,
 sformovať si mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej
zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,
 uplatňovať zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov, a to ako chodec, korčuliar, cyklista,
cestujúci (spolujazdec) a pod.,
 spôsobilosť pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska
bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v
praktickom ţivote,
 schopnosť zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,
 schopnosť zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,
 pochopiť význam technického stavu a údrţby vozidiel pre bezpečnú jazdu
v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údrţby bicykla,
 uvedomiť
si
význam
technických
podmienok
dopravy
a
zariadení
ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky.
Prierezová tematika sa realizuje v špecializovaných kurzoch počas alebo na konci
školského roka.
5.2.Enviromentálna výchova
Environmentálna výchova je prierezová téma, prelína sa všetkými predmetmi, ale
najmä prírodovedou, vlastivedou, pracovným vyučovaním, etickou výchovou.
Problém zachovania ţivota na Zemi sa stáva globálnym problémom. Cieľom je
 prispieť k rozvoju osobnosti ţiaka tak, ţe nadobudne schopnosť chápať,
analyzovať a hodnotiť vzťahy medzi človekom a jeho ţivotným prostredím vo
svojom okolí na základe poznania zákonov, ktorými sa riadi ţivot na Zemi,
 poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahom k
prostrediu v rôznych oblastiach sveta,
43
 pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú
zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu pričom zároveň chápe potrebu ochrany
ţivotného prostredia na celom svete,
 rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre kaţdodenné konanie a postoje
človeka k ţivotnému prostrediu,
 rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe ţivotného prostredia na miestnej,
regionálnej a medzinárodnej úrovni,
 pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a
správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu
ako spotrebiteľa a výrobcu,
 vedieť hodnotiť objektívnosť a závaţnosť informácií o stave ţivotného
prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať svoje
názory a stanoviská,
 vyuţívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní
a spracúvaní informácií, ako aj pri prezentácii vlastnej práce.
V oblasti postojov a hodnôt nadobudne schopnosť:
 vnímať ţivot ako najvyššiu hodnotu,
 pochopiť význam udrţateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho
vývoja ľudskej spoločnosti, posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k ţivým
organizmom a ich prostrediu,
 podporovať aktívny prístup k tvorbe a ochrane ţivotného prostredia
prostredníctvom praktickej výučby,
 posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému ţivotnému štýlu a
k vnímaniu estetických hodnôt prostredia,
 schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu
dedičstvu,
 prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania
smerom k ţivotnému prostrediu,
 rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.
Dôleţité je, aby ţiaci získali vedomosti ale aj zručnosti, ktorými môţu pomáhať
ţivotnému prostrediu jednoduchými činnosťami, ktoré sú im primerané a vhodné chrániť rastliny, zvieratá, mať kladný vzťah k domácim zvieratám ale aj k zvieratám v
prírode, starať sa o svoje okolie a pod. Organizačne je vhodné prierezovú tému začleniť
do viacerých predmetov prostredníctvom jednotlivých tém, projektov alebo urobiť
44
kurzovou formou, napríklad zamerať sa jeden týţdeň na environmentálnu výchovu – s
teoretickou a praktickou časťou.
5.3.Osobnostný a sociálny rozvoj
Prierezová oblasť osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál ţiakov,
poskytuje ţiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný ţivot. Znamená to nielen
študijný (akademický) rozvoj ţiakov, ale aj rozvíjanie osobných a sociálnych
spôsobilostí, ktoré spätne akademický rozvoj podporujú. Aby ţiak získal kvalitné
vzdelanie, k tomu je potrebné aby si uţ od primárneho vzdelávania rozvíjal sebareflexiu
(rozmýšľal o sebe), spoznával sám seba, svoje dobré ale aj slabé stránky, rozvíjal si
sebaúctu, sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný
ţivot a sebavzdelávanie. V tejto súvislosti je potrebné aby sa naučil uplatňovať svoje
práva, ale aj rešpektovať názory, potreby a práva ostatných. Dôleţité je, aby prierezová
téma podporovala u ţiakov rozvoj schopnosti uplatňovať prevenciu sociálnopatologických javov (šikanovanie, agresivita, uţívanie návykových látok). Cieľom je
rozvíjať u ţiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie, sebaúctu,
sebadôveru a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný ţivot a
sebavzdelávanie, naučiť ţiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory,
potreby a práva ostatných, pomáhať ţiakom získavať a udrţať si osobnostnú integritu,
pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné pre ţivot a
spoluprácu, podporovať svojím obsahom prevenciu sociálno-patologických javov v
škole (prevenciu šikanovania, agresivity, uţívania návykových látok).
V tejto prierezovej tematike sa uplatňuje aj vzdelávanie k ľudským právam ale aj k
rodinnej výchove.
Téma sa prelína všetkými obsahovými vzdelávacími oblasťami, pričom sa pri jej
uskutočňovaní berú do úvahy aktuálne potreby ţiakov. Najviac priestoru má v predmete
etická výchova, ale je dôleţité aby si učiteľ uvedomil, ţe na dosiahnutie cieľov tejto
prierezovej tematiky je nutné vymedziť priestor aj v náukových predmetoch.
5.4.Ochrana života a zdravia
Ochrana ţivota a zdravia (OŢZ) sa v základných školách realizuje prostredníctvom
učebných predmetov štátneho vzdelávacieho programu a samostatných organizačných
foriem vyučovania – didaktických hier a účelových cvičení. V rámci témy sa aplikuje
45
učivo, ktoré bolo v minulosti súčasťou povinného učiva ochrany človeka a prírody
(OČP). Ochrana ţivota a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a schopnosti ţiakov
zamerané na ochranu ţivota a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne pri pobyte a
pohybe v prírode, ktoré môţu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností
ohrozujúcich človeka a jeho okolie.
Cieľom spoločnosti je pripraviť kaţdého jednotlivca na ţivot v prostredí, v ktorom sa
nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie prostredníctvom
pohybu a pobytu v prírode. Obsah učiva je predovšetkým orientovaný na zvládnutie
situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a ekologických havárií, dopravnými
nehodami, ţivelnými pohromami a prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha
zvládnuť nevhodné podmienky v situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci,
terorizmom voči občanom nášho štátu. Cieľom oblasti je formovať ich vzťah k
problematike ochrany svojho zdravia a ţivota, tieţ zdravia a ţivota iných ľudí.
Poskytnúť ţiakom potrebné teoretické vedomosti a praktické zručnosti. Osvojiť si
vedomosti a zručnosti v sebaochrane a poskytovaní pomoci iným v prípade ohrozenia
zdravia a ţivota. Rozvinúť morálne vlastnosti ţiakov, tvoriace základ vlasteneckého a
národného cítenia. Formovať predpoklady na dosiahnutie vyššej telesnej zdatnosti a
celkovej odolnosti organizmu na fyzickú a psychickú záťaţ v náročných ţivotných
situáciách.
Prierezovú tému napĺňa obsah :
- riešenie mimoriadnych situácií - civilná ochrana,
- zdravotná príprava,
- pohyb a pobyt v prírode.
5.5. Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Prierezová téma spája jednotlivé kompetencie, ktoré chceme rozvíjať u ţiakov komunikovať, argumentovať, pouţívať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy,
poznať sám seba a svoje schopnosti, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba,
ale aj prácu v skupine, vytvoriť nejaký produkt. V tejto prierezovej téme je obsah
zameraný na postupnosť jednotlivých krokov a metodológiu tvorby projektu, ktorú
budú môcť ţiaci vyuţívať v ostatných predmetoch alebo aj v mimoškolskej činnosti pri
prezentácii svojej školy. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s
pouţitím informačných a komunikačných technológií.
46
Ciele aj obsah prierezovej témy je súčasťou viacerých predmetov. Hlavným cieľom je,
aby sa ţiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili riadiť seba, tím,
vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať ich,
vedeli si hľadať aj problémy, ktoré treba riešiť, správne ich pomenovať, utvoriť
hypotézu, overiť ju a pod. Výsledkom vzdelávania bude, ţe ţiak vhodným spôsobom
dokáţe zareagovať v rôznych kontextových situáciách, nadviazať kontakt, zostaviť
základné písomnosti osobnej agendy, pozná ich funkciu, formálnu úpravu a vie ju
aplikovať, vyuţiť nástroje IKT, identifikovať a popísať problém, podstatu javu, získať
rôzne typy informácií, zhromaţďovať, triediť a selektovať ich, kultivovane prezentovať
svoje produkty, názory, vytvoriť plán prezentácie, naplánovať a realizovať základný
výskum, určiť svoje silné stránky a vie ich vyuţiť pri vhodnom výbere témy, vie
aplikovať vhodnú formálnu štruktúru na prezentáciu výsledkov svojho výskumu.
5.6. Mediálna výchova
Jedným z významných socializačných faktorov ovplyvňujúcich hodnoty, postoje
a správanie jedinca sú médiá. Osvojenie schopnosti kompetentného zaobchádzania s
médiami je cieľom mediálnej výchovy ako prierezovej témy.
Cieľom prierezovej tematiky na primárnom stupni je, aby ţiaci:
 lepšie porozumeli pravidlám fungovania mediálneho sveta a primerane veku sa
v ňom
orientovali,
 dokázali posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné,
pozitívne formujúce ich osobnostný a profesionálny rast,
 dokázali si uvedomiť si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a snaţiť
sa ich zodpovedným prístupom eliminovať,
 vedeli tvoriť mediálne produkty.
Cieľom prierezovej tematiky na niţšom sekundárnom stupni je rozvinúť:
 schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi
médií a ich produktmi,
 spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne vyuţívať médiá a ich produkty (čo
znamená viesť ţiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania
„mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane vyuţívali
médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia svoje funkcie, najmä
výchovno-vzdelávaciu a mravnú),
47
 schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe prijímaných
informácií.
 schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to
hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tieţ ich
schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť a
snaţiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať.
5.7. Multikultúrna výchova
Multikultúrna výchova je zaradená do obsahu vzdelávania s ohľadom na slovenské
kultúrne prostredie, kde po stáročia spolunaţívali príslušníci rôzneho etnického,
národného, náboţenského a kultúrneho pôvodu. Tradičná kultúrna rozmanitosť sa
pritom v súčasnosti ešte prehlbuje vďaka viacerým trendom, ktoré sa často zastrešujú
pojmom globalizácia. Jedným z týchto trendov, ktorý výrazne zvyšuje rozmanitosť
kultúr na Slovensku, je migrácia príslušníkov vzdialenejších a doposiaľ nepoznaných
kultúr a subkultúr. Multikultúrnosť slovenskej spoločnosti však nikdy neznamenala len
pokojné spolunaţívanie rôznych skupín obyvateľov, ale vţdy bola a dodnes je
poznačená aj predsudkami a stereotypmi, ktoré sa prejavujú v rôznych podobách
neznášanlivosti, rasizmu, či xenofóbie.
Ţiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom ţivote
vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do
kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy
pripravení, a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne
ukotvenie vo svojom okolí.
Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto výchovné a vzdelávacie
pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných tradičných aj nových kultúr a
subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako spoločenskej reality a rozvoj
tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania a konania vo vzťahu ku kultúrnej
odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to, aby škola a školské vzdelávanie
fungovali ako spravodlivé systémy, kde majú všetci ţiaci rovnakú príleţitosť rozvíjať
svoj potenciál. Ţiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné kultúry, históriu, zvyky a tradície
ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako rovnocenné a dokáţe s ich príslušníkmi
konštruktívne komunikovať a spolupracovať.
48
Multikultúrnu
výchovu
moţno
prirodzene
začleniť
do
humanitných
a spoločenskovedných predmetov. Prvky multikultúrnej výchovy však moţno v
obsahovej a metodickej rovine či s pomocou vhodných príkladov rozvíjať aj v
prírodovedných predmetoch či pri výučbe materinského a cudzích jazykov.
49
6. Učebné plány
6.1. Učebné plány – ISCED 1 – primárne vzdelávanie (slovenské oddelenie)
Ročník
Vzdelávacia
oblasť
Jazyk a
komunikácia
1.
Predmet
slovenský
jazyk a
literatúra
prvý cudzí
jazyk –
nemecký
jazyk
2.
3.
ŠkVP
Spolu
4.
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
8
2
6
3
6
6
26
1
3
3
6
ŠkVP
32
Príroda a
spoločnosť
prírodoveda
0,5
0,5
vlastiveda
1
1
1
3,5
1
1
1
3
6,5
Človek a
hodnoty
etická
výchova/
náboţenská
výchova
0,5
0,5
1
1
1
3,5
3,5
Matematika matematika
a práca s
informatická
informáciami výchova
4
1
4
1
1
3
3
14
1
1
3
17
Človek a svet pracovné
vyučovanie
práce
1
1
1
Umenie
a kultúra
výtvarná
výchova
hudobná
výchova
1
1
1
1
1
1
4
1
1
1
4
8
Zdravie
a pohyb
telesná
výchova
2
2
2
2
8
8
Spolu
(povinná časť + voliteľné
hodiny)
22
23
20 + (5)
21 + (5)
96
50
6.2.Učebné plány – ISCED 1 – primárne vzdelávanie (maďarské oddelenie)
Ročník
Vzdelávacia
oblasť
Jazyk a
komunikácia
1.
Predmet
ŠVP
slovenský
jazyk a
literatúra
maďarský
jazyk a
literatúra
prvý cudzí
jazyk –
anglický
jazyk
2.
ŠkVP
5
ŠVP
3.
ŠkVP
5,5
5
3
5,5
2
ŠVP
ŠkVP
Spolu
4.
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
5,5
5
21
5,5
5
21
3
3
6
ŠkVP
47
Príroda a
spoločnosť
prírodoveda
0,5
vlastiveda
1
1
1
3,5
1
1
1
3
6,5
Človek a
hodnoty
etická
výchova/
náboţenská
výchova
0,5
1
1
1
3,5
3,5
Matematika matematika
a práca s
informatická
informáciami výchova
4
1
4
3
3
14
1
1
1
3
17
Človek a svet pracovné
vyučovanie
práce
1
1
1
Umenie
a kultúra
výtvarná
výchova
hudobná
výchova
1
1
1
1
4
1
1
1
1
4
8
Zdravie
a pohyb
telesná
výchova
2
2
2
2
8
8
Spolu
(povinná časť + voliteľné
hodiny)
23
25
25 + (2)
25 + (2)
102
51
6.3. Učebné plány – ISCED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie (slovenské oddelenie)
Ročník
Vzdelávacia
oblasť
Predmet
Jazyk a
komunikácia
slovenský
jazyk a
literatúra
prvý cudzí
jazyk –
nemecký
jazyk
druhý cudzí
jazyk –
anglický
jazyk
5.
ŠVP
6.
ŠkVP
5
3
7.
ŠkVP
8.
ŠVP
ŠkVP
Spolu
9.
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
4
1
4
5
5
23
1
3
3
3
3
15
1
1
1
1
1
4
ŠkVP
42
Človek a
príroda
fyzika
1
chémia
0,5
biológia
1
1
1
1
1
1
2
1
5
0,5
1
2
4
1,5
1
1
5,5
14,5
Človek a
spoločnosť
dejepis
1
geografia
1
občianska
náuka
1
1
1
1
1
1
2
6
1
1
1
1
1
5
1
0,5
0,5
4
1
15
Človek a
hodnoty
etická
výchova/
náboţenská
výchova
1
1
1
0,5
0,5
4,5
4,5
Matematika
a práca s
informáciami
matematika
3,5
1,5
4
informatika
0,5
0,5
0,5
1
3,5
4
4
19
0,5
0,5
0,5
2,5
21,5
Človek a svet
práce
svet práce
0,5
0,5
1
technika
0,5
0,5
1
2
Umenie
a kultúra
výtvarná
výchova
hudobná
výchova
výchova
umením
1
1
1
3
1
1
1
3
0,5
0,5
1
7
Zdravie
a pohyb
telesná
výchova
2
2
2
2
2
10
10
Spolu
(povinná časť + voliteľné
hodiny)
27
29
24 + (6)
24 + (6)
24 + (6)
146
52
6.4. Učebné plány – ISCED 2 – nižšie sekundárne vzdelávanie (maďarské oddelenie)
Ročník
Vzdelávacia
oblasť
Predmet
Jazyk a
komunikácia
slovenský
jazyk a
literatúra
maďarský
jazyk a
literatúra
prvý cudzí
jazyk –
anglický
jazyk
druhý cudzí
jazyk –
nemecký
jazyk
5.
ŠVP
6.
ŠkVP
7.
ŠVP
ŠkVP
Spolu
9.
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
5
4
1
4
5
5
23
5
4
1
4
5
5
23
3
3
3
3
3
15
1
1
1
1
4
1
ŠkVP
8.
ŠkVP
65
Človek a
príroda
fyzika
1
1
2
1
5
chémia
0,5
0,5
1
2
4
1,5
1
1
5,5
biológia
1
1
1
1
14,5
Človek a
spoločnosť
dejepis
1
geografia
1
občianska
náuka
1
1
1
0,5
1
1
2
6
1
0,5
1
1
1
5
1
0,5
0,5
4
1
15
Človek a
hodnoty
etická
výchova/
náboţenská
výchova
1
1
1
0,5
0,5
4,5
4,5
Matematika
a práca s
informáciami
matematika
3,5
0,5
4
informatika
0,5
0,5
0,5
1
3,5
4
4
19
0,5
0,5
0,5
2,5
21,5
Človek a svet
práce
svet práce
0,5
0,5
1
technika
0,5
0,5
1
2
Umenie
a kultúra
výtvarná
výchova
hudobná
výchova
výchova
umením
1
1
1
3
1
1
1
3
0,5
0,5
1
7
Zdravie
a pohyb
telesná
výchova
2
2
2
2
2
10
10
Spolu
(povinná časť + voliteľné
hodiny)
30
32
28 + (4)
29 + (3)
29 + (3)
158
53
Download

Vzdelávací program - Základná škola