ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM
„Škola plná slnka“
Základná škola s materskou školou Udiča
018 01 Udiča 248
Prerokovaný na pedagogickej rade dňa 10.októbra 2011
a na rade školy dňa 13.októbra 2011,
s účinnosťou od 1. septembra 2011.
Mgr. Marta Bardyová
riaditeľka školy
Predseda rady školy:
Štefan Trško ...........................................
Záznamy o platnosti a revíziách
školského vzdelávacieho programu
Školský vzdelávací program
„Škola plná slnka“
nadobudol účinnosť dňom 1.9.2008 s platnosťou pre 1. a 5. ročník
základnej školy
Zmeny programu:
Dátum
26.8.2009
26.8.2009
Dôvod zmeny
ďalší rok školskej reformy
zmena školského UP
2.9.2009
ďalší rok školskej reformy
2.9.2009
termín určený zákonom
245/2008
2.9.2009
2.9.2009
termín určený zákonom
245/2008
termín určený zákonom
245/2008
Predmet úpravy ( doplnky, inovácie, zmeny...)
zmena tabuľky „Rámcový a školský učebný plán“,
školský rok 2009/2010 - doplnenie 2. a 6. ročníka
doplnenie kapitoly „Poznámky k učebnému plánu“,
novovzniknuté predmety
doplnenie prílohy č. 2 a 4 – Učebné osnovy pre 2. a 6.
ročník
doplnenie prílohy č. 5 – Vzdelávací program pre ţiakov
s VPÚ
doplnenie prílohy č. 8 – ŠkVP pre materskú školu
doplnenie prílohy č. 9 – Výchovný program pre ŠKD
2.9.2010
ďalší rok školskej reformy
zmena tabuľky „Rámcový a školský učebný plán“,
školský rok 2010/2011 - doplnenie 3. a 7. ročníka
2.9.2010
zmena školského UP
2.9.2010
ďalší rok školskej reformy
2.9.2010
zmena ŠVP
doplnenie kapitoly „Poznámky k učebnému plánu“,
novovzniknuté predmety, organizácia vyučovania
doplnenie prílohy č. 10 a 11 – Učebné osnovy pre 3.
a 7. ročník
doplnenie prílohy č. 6 o prierezovú tému
REGIONÁLNA VÝCHOVA
2.9.2010
2.9.2010
2.9.2010
2.9.2010
2.9.2010
Zmena priezviska riaditeľky
školy na titulnej strane
a v kapitole č. I
Zmena predsedu rady školy na
titulnej strane
Doplnenie názvu programu pre
MŠ v kapitole č. I – účinnosť od
septembra 2009
Zmena údajov o podmienkach
vyučovania na str.8 aţ 11
Doplnenie údajov v kapitole
Bezpečnosť ... na str.12
Mgr. Marta Bardyová
Štefan Trško
„S lúčikom poznávame svet“
Spomenutá problematika rekonštrukcie ZŠ.
Informovaný súhlas, organizačné zabezpečenie, web
stránka školy
5.9.2011
ďalší rok školskej reformy
zmena tabuľky „Rámcový a školský učebný plán“,
školský rok 2011/2012 - doplnenie 4. a 8. ročníka
5.9.2011
zmena školského UP
5.9.2011
ďalší rok školskej reformy
doplnenie kapitoly „Poznámky k učebnému plánu“,
novovzniknuté predmety, organizácia vyučovania
doplnenie prílohy– Učebné osnovy pre 4. a 8. ročník,
prečíslovanie a usporiadanie príloh
5.9.2011
Zmena údajov v kapitole II.,
aktualizácia strategického plánu,
dokončenie rekonštrukcia školy
– zmena podmienok organizácie
vyučovania
úprava strategických cieľov školy, priority vzdelávania,
zlepšenie podmienok vyučovania, vznik odborných
učební, presťahovanie MŠ...
I. Všeobecné údaje:
Škola:
Základná škola s materskou školou Udiča
Druh školy:
štátna
Adresa:
IČO:
Riaditeľ školy:
Kontakty:
018 01 Udiča 248
36129798
Mgr. Marta Bardyová

042/4383181
e-mail: [email protected]
www.zsmsudica.webnode.sk
Koordinátor pre tvorbu ŠkVP:
Mgr. Marta Bardyová
Zriaďovateľ:
Adresa:
Kontakty:
Obec Udiča
018 01 Udiča
 042/4383174
e-mail: [email protected]
web.: www.obecudica.sk
Názov programu:
„S lúčikom poznávame svet“
Stupeň vzdelania:
ISCED0 - Predprimárne
dĺţka vzdelávania 1 rok
doklad: osvedčenie
Názov programu:
„Škola plná slnka“
Stupeň vzdelania:
ISCED1 - Primárne vzdelanie
dĺţka štúdia 4 roky
doklad: vysvedčenie s doloţkou
Stupeň vzdelania:
ISCED2 - Nižšie stredné vzdelanie
dĺţka štúdia 5 rokov
doklad: vysvedčenie s doloţkou
Vyučovací jazyk:
slovenský
Študijná forma:
denná
II. Charakteristika školy – východiskový stav
1. Priority vzdelávania a profilácia školy
Priority vzdelávania má škola uţ dlhodobo stanovené, riadi sa nimi a
sú
východiskom v procese strategického a operatívneho plánovania a tieţ pri tvorbe
školského vzdelávacieho programu. Vyplývajú z úloh Programového vyhlásenia
vlády SR pre oblasť školstva, vedy, mládeţe a športu pre roky 2010 - 2014, z cieľov
stanovených reformou školstva a potrieb súčasnej doby.
Zamerané sú predovšetkým na poskytnutie kvalitného vzdelania ţiakom školy, na
rozvoj kľúčových kompetencií na úrovni ISCED0 – ISCED2 tak, aby absolventi našej
školy boli dobre pripravení na ďalšie vzdelávanie a beţný ţivot.
Hlavný strategický cieľ:
Aktívnym využívaním IKT v procese vzdelávania, kvalifikovaným a kvalitným
vyučovaním dvoch cudzích jazykov od 1. stupňa ZŠ a rozvojom kľúčových
kompetencií v zmysle Európskeho referenčného rámca s osobitným dôrazom
na rozvoj sociálnej a emocionálnej inteligencie
chceme pripraviť žiakov pre súčasné potreby ďalšieho celoživotného
vzdelávania a možnosti zaradenia sa do bežného aj pracovného života
v európskom priestore.
Stratégia školy je plánovaná na základe profilácie školy. Naše aktivity sú dlhodobo
orientované na plnenie 4 hlavných strategických cieľov:
1. Zabezpečiť kontinuálne celoţivotné vzdelávanie učiteľov
Š pec if ic k é c ie l e :
1) V yt v or i ť p l á n k ar i ér ne ho r as tu uč i te ľ o v p o d ľa p otr i e b š k ol y n a o bd o b ie r ok o v
20 1 1 – 2 01 6 ; ap l ik o v a ť ho k a ţd or oč n e d o p l án u k ont i n uá l n eh o v zd e lá v a ni a .
Úl o hy :
 k a ţd ý uč i t eľ s i v yt v o r í v l as t n ý p l án os o b né ho prof es i o ná l n eh o ro zv o j a , k tor ý
bu d e p odk l ad om pr e t v or b u p l á nu k on ti n uá l n eh o v zd e lá v a n ia .
2) Up l at ň o va ť k r e d it o v ý s ys t ém , f i n anč n e h o za be zp e č iť
Úl o hy :
 v i es ť e v i d enc i u zí s k an ýc h k r e di t o v j ed n ot l i v ýc h zam es tn a nc o v,
3) V yt v or i ť do br ú a p o dp or n ú pr ac o vn ú k lím u
Úl o hy :
 ut v ár ať pr ac o v n é s k up in y n a ri eš e ni e pr ob l ém ov, pr e dm eto v é k om is i e p o dľ a
v zd e l á v ac íc h o bl as tí Š k VP,
 po d po r o v ať k oo p er ác i u uč it e ľo v ,
 da ť m o ţn os ť p od i e ľa ť s a n a org a n i zo v a ní p r ác e š k ol y, p od á v ať ná vr h y,
 za b e zp eč i ť pr eh ľ ad n ý i nf or m ač n ý s ys t ém .
4) V yt v or i ť m at er iá l n e po dm ie nk y
Úl o hy :
 f in anč n e za b e zp e č iť ď a lš i e v zd e lá v a n ie uč i t eľ o v,
 za b e zp eč i ť uč it e ľom p r ís t up k i nf orm ác iám ,
 pra v i d e ln e d o p ĺň a ť u č it e ľs k ú k ni ţn ic u ak t uá l n ou
l it er at úr ou .
od b or no u
a
m etod ic k o u
5) V yt v or i ť m ot i v ač n é pr o s tr e d ie
Úl o hy :
 za b e zp eč i ť t ak é pr ac o vn é p ros tr ed i e, ab y bo l i us p ok oj e né zák l a dn é po tre b y
zam es tn a nc o v , a b y s a n a pr ac o v is k u c ít i l i d o bre ,
 pre n áš ať k om pet e nc i e s m erom nad o l, po d po ro v ať t v ori v os ť a ak ti v it u
zam es tn a nc o v , úč el n e v yu ţí v a ť ic h s c ho p no s ti a t a l en t pr i za b e zp eč o v a ní ú l oh
š k ol y, v yt v ár ať p r ac o v né po zí c ie uč it eľ o v š pec i a l is t o v n a zák l ad e zís k a né h o
v zd e l a ni a a p os i l ňo v ať ic h d ô v eru ,
 v yp rac o v ať s ys tém f i na nč né h o o dm eň o va n ia uč it eľ o v na zák l ad e v opr e d
s ta n o ve n ýc h k r it ér i í a pl n en i a ú l o h os o bn é ho p lá n u ro zv o j a; zv e rej n i ť h o vo
v nú t or n om m zdo v om p r ed p is e .
6) Za be zp e č iť vn út r o or ga n i zač n é v zd e l á v an i e
Úl o hy :
 ob o zn am o v ať uč i te ľ o v s t eór i o u T Q M ,
 za b e zp eč o v ať po v i nn ý p r v ý s t u pe ň k o nt i nu á l ne h o v zd e l á v an i a uč i te ľo v ad a pt ač né v zd e l á v an i e a bs o l v e nt o v VŠ , u vá d za n ím abs o l v e nt a p o ve r o v a ť
s k ús en ýc h zam es t na n c o v s p ĺň aj úc ic h ok rem i n éh o k va l if ik ač né pre dp ok l ad y,
 org a n i zo v a ť ot v or en é ho d i n y v rám c i ak ti v ít m etod ic k ýc h or gá n o v,
 v ym ie ň ať s i s k ús e n os t i f or m ou v zá j om n ýc h h os p i tác i í,
 org a n i zo v a ť s em in ár e a k ur z y p r e uč it e ľo v pr i am o v š k ol e , pr i z ýv a ť od b or ník o v
z o b las t i m od er nej pe d ag o g ik y, ps yc h ol ó g ie , k om un ik ač n ýc h tec h no l óg i í, .. .
 v s p o lu pr ác i s M P C or ga n i zo v a ť v yb r an é dr u h y pr ie b e ţn é h o v zd e l á v an i a pr e
vš etk ýc h p ed a go g ic k ýc h zam es tn a nc o v pr ia m o v š k o l e,
7) Za be zp e č iť a u dr ţi a v ať p r e dm et o vú o d bo rn os ť v yuč o v ac ie h o pr oc es u .
Úl o hy :
 abs o l v o va ním ak tua l i z ač n é ho prí p ad n e ro zš i ruj úc e ho k v a lif ik ač n é h o š t úd i a n a
M PC a l e bo v ys ok ýc h š k ol ác h
u dr ţi a v a ť úr o v eň pr e dm eto v ej o d bor n os t i
v yu č o v a n ia , p r í pa d ne s i d op ĺ ň ať ď a lš iu o d b o rnos ť p o dľ a p otr i e b š k o l y.
8) Za be zp e č iť za v á d za n i e i no v ác ií v o v zd e l á v a c om proc es e.
Úl o hy :
 abs o l v o va ť r ô zn e d r uh y k ur zo v , s em in áro v , ak t ua l i za č n ýc h pro gr am ov
zam er a n ýc h n a ak t i vi z uj úc e a i n o va tí v n e m et ód y a f orm y v yu č o v an i a,
 zís k a n é v ed om os t i a z r uč n os ti ap l ik o va ť v pr ax i,
 zú č as t ňo v a ť s a k a ţd or oč n e p od ľ a f i na nč n ýc h m o ţn os t í or ga n i zác i e k onf ere nc i e
s m ed zi n ár od n ou úč as ťo u – I no v ác i a v š k ol e .
9) Um o ţni ť uč i te ľ om abs o l vo v a ni e v zd e l á vac íc h pr ogr am o v v za hr an i č í.
Úl o hy :
 zís k a ť p otr e bn é j a z yk o v é k om pet e nc ie ,
 zís k a ť pr eh ľ ad o i n ýc h v zd e l á v ac íc h k onc epc i ác h ,
 hľ a da ť p ar t n er s k ú š k o l u.
10) Za be zp e č iť i nf or m ác ie o m o ţnos t i v zd e l á v ac íc h ak t i ví t pr e uč it eľ o v .
Úl o hy :
 k om un ik ov a ť s o v zd e l á vac ím i inš t it úc i am i,
 s l ed o v ať p o nuk y n a in t er n e to v ýc h s tr ánk ac h pos k yt o v a te ľ o v v zd e l á v an i a.
2. Vyučovanie orientovať na ţiaka a potreby súčasnej doby
Š pec if ic k é c ie l e
1) Reš p ek to va ť j e d in eč n os ť ţi ak a, da ť m o ţn os ť os o b né h o r o zv o j a
Úl o hy :
 i nd i v i du a l i zo v a ť v yu č o v an i e ( reš p ek to va ť pr a c o vn é t em po, da ť m o ţ nos ť v ýb e r u
z ú l oh r ô zn yc h úr o v ní , pr i h o dn o te ní up l at ň o v ať vec n ú s p ät n ú v ä zb u),
 v yu ţí v ať ak ti v i zu j úc e a m oti v uj úc e m et ód y a f orm y pr ác e s oh ľ ad o m na s pôs ob
uč e n i a s a ţi ak a , d ať m o ţn os ť za ţi ť ús p ec h ,
 za p áj ať ţi ak a do c e lé ho pr oc es u uč e n ia s a (od prí pr a vn ej , c e z r ea l i za č n ú a ţ
po v yh o d noc o v ac iu f á z u ) ,
 za b e zp eč i ť vč as p otr e bn ú d i ag n os t ik u ţi ak o v,
 za b e zp eč i ť pr e ţi ak o v s o š p ec i á ln ym i v ýc h o v no - v ze l á vac í m i potr e bam i
po dm ie nk y v yp l ýv a j ú c e z p ot ri e b d ia g nó z y v r á ta n e m o ţn os t i p ou ţí v a n i a
v ho d n ýc h k om pen za č n ýc h p om ôc ok ,
 s po l u pr ac o v ať s r o d in ou di e ťa ť a,
 pra v i d e ln e s i za b e z peč o v ať s pä t nú v ä z bu , ro b iť j ej a na l ýz u a p rij ím ať
op a tre n i a,
 v pr oc es e h od n ot en i a ţiak o v v yu ţí v ať ak o j e de n z d ô le ţi t ýc h po dk la d o v
ho d no t iac e p or tf ó li á ,
 pr i r ieš e ní pr o bl ém o v pos tu p o va ť i nd i v i du á ln e , v yu ţí v ať k om pet e nc ie
od b or n ýc h zam es t n an c o v š k o l y.
2) V yu č o v a n ie r ia d iť v z m ys le T HV
Úl o hy :
 s ús t a v ne zl e pš o va ť k u lt úr u š k o l y, zd ôr a zň o v ať p o tre b u ak tí v nej úč as t i vš e tk ýc h
za i n ter es o v an ýc h ( ţi a k ov, zam es t n anc o v , r o d ič o v , v er ej n os t i) ,
 v yt v or i ť v tr i ed ac h d ob r ú pr ac o v n ú k l ím u reš pek t uj úc u os ob n os ť d i eť a ťa ,
s u p la t ňo v a ním t ak ýc h h o dn ôt , ak o u zn a n i e, d ô v er a, s p o l up a tri č n os ť,
to l era nc i a, úc t a, s p o lu pr ác a . ..) ,
 zi n t en zí v n i ť pr ác u tr i ed n eh o uč it e ľa , j e h o s na h u zam er ať n a f orm ova n i e
do br é ho tr i ed n e ho k ol ek tí vu , k t or ý u zn á v a z ák la d né ľ u ds k é ho d no t y a pr á v a.
3) V o v yu č o v a ní v yu ţí v ať I KT
Úl o hy :
 v ho d ne v yu ţí v ať m ul ti m edi á ln e e duk ač né pr ogr am y,
 na uč iť ţi ak o v v yu ţí v ať PC a in t ern et h l a vn e ak o pr os tr i e do k
a ef ek tí v nej k om unik á c i e,
 na uč iť ţi ak o v b e zp eč n e a úč e ln e pr ac o va ť s i nf orm ác i am i .
uč e ni a
sa
4) Za be zp e č iť k va l it n é a k va lif ik ov a né v yu č o v a n ie d v oc h c u d zíc h j a z y k ov
Úl o hy :
 pr v ý c ud zí j a z yk ( a n g l ic k ý) za č a ť hr a vo u f or m ou v yu č o va ť v pr e ds ti h u u ţ o d 1.
roč n ík a Z Š ,
 dru h ý c u d zí j a z yk ( n e m eck ý) zač a ť hr a v ou f orm ou v yu č o va ť v pr e ds t i hu u ţ od
5. roč n ík a Z Š,
 v en o v ať i n d i vi d uá l n u po zo r n os ť j a z yk o vo na d a n ým ţi ak om , p od p or o va ť ic h
ta l en t, r o zv íj a ť ic h j a z yk o v é zr uč n os ti na d r ám ec zák l a dn é ho uč i v a
a pr ip r a v o v ať ic h n a j a z yk o vé ol ym p iá d y,
 do p ĺ ňa ť uč e bn ic o v ý f o nd v ho d n ým i uč e b n ic a m i pod ľ a v ýb e ru uč it e ľa , d b ať n a
ná v ä zn os ť ,
 za b e zp eč i ť d os t at ok u č eb n ýc h p om ôc ok a d i dak t ic k ej t ec hn ik y,
 v yb a v i ť m at er i ál n e a t ec h n ic k y j a z yk o vú uč e bň u ,
 za p áj ať s a do m ed zi n á r od n ýc h pr oj ek to v .
5) Ro zv í j a ť k ľúč o v é k o m pete nc i e p re c e l o ţi v ot n é uč e n ie v s ú la d e s E ur óps k ym
ref er enč n ým r ám c om :
→ k om un ik ác i a v m ate ri n s k om j a z yk u ,
→ k om un ik ác i a v c ud zí c h j a z yk oc h ,
→ m atem at ic k á k om pe te nc ia a zák l ad n é k om pe t enc i e v o b las t i
v ed y a tec h nik y,
→ d ig i tá l na k om pet e nc i a ,
→ s c ho p nos ť n a uč i ť s a u č iť ,
→ s po l oč ens k é a o bč i ans k e k om pete nc ie ,
→ i nic i at í v nos ť a p o dn ik a v os ť ,
→ k ult úr n e p o v ed om ie a v yj adr o v an i e.
Úl o hy :
– v yu ţi ť m o ţn os ť Šk V P na za v e d e n ie v l as t n ýc h pr e dm eto v , al e bo v yu č o v a ť
pr ier e zo v é tém y ak o s am os ta tn ý pr edm et s c i e ľom pos i l ni ť úč e ln e r o zv oj
ţi a c k yc h k om pet enc i í v j e dn o tl i v ýc h v zd e l á v ac íc h o b las t iac h,
– up l at ň o va ť
in o v at í vn e pr ís t u p y v o
v yuč o v a ní , v yu ţí v a ť
ak ti v i zuj úc e
a zá ţi tk o v é f or m y uč en i a s a ţi ak a s j e ho ak tív n ym pr ís t u pom (proj ek to v é
v yu č o v a n ie , ex per im e nt y, k ur z y, k onf e re nc i e, ex k ur zi e . ..)
– uč iť ţi ak o v or i en to v a ť s a v s ve t e m éd ií a i nf o rm ác ií . ..
3. Neformálnym vzdelávaním ţiakov podporovať rozvoj talentu, tvorivosti
a kompetencií potrebných pre ţivot, ďalej rozvíjať ciele ŠkVP:
Š pec if ic k é c ie l e:
1) P od p oro v a ť r o zv oj a k ti v it y, ta l e nt u a zá uj m u de tí
Úl o hy :
 pos k yt o v a ť de ť om nef or m ál n e v zd e l á va n i e v zá u j m ov ýc h út v aroc h š k o l y
s rô zn ym zam er a ním p od ľ a zá uj m u d et í,
 č i nn os ť Š KD or i e nt o v a ť na zá uj m o vú č in n os ť ,
 um o ţn iť ţi ak om zís k ať v zd e l a n i e pos k yt o v a n é Z U Š pr i am o v pr ies t oroc h š k ol y,
 po k o nc or oč nej k l as if i k ač nej p or a de or ga n i z o va ť v zd e l á vac i e k ur z y p re ţi ak o v
9. roč n ík a p o dľ a ic h z áuj m u a p ers o n á ln yc h aj m at er iá l n yc h m o ţn o s tí š k o l y,
 org a n i zo v a ť pr á zd n in o v ú č i nn os ť Š K D.
2) Ro zv í j a ť a zd ok on a ľo v ať zák l a dn é j a z yk o vé k om pet e nc ie ţi ak o v
Úl o hy :
 org a n i zo v a ť k r ú ţk y c ud zí c h j a z yk o v,
m ed zi nár o dn ýc h pr oj e k tov ,
 v pr íp a de zá u j m u or ga n i zo v a ť le tn é
po b yt o v .
v r á m c i ic h č i nn os ti
j a z y k ové
tá b or y
sa
f orm ou
zap áj ať
do
v ým e n n ýc h
3) Za be zp e č iť m ater i á ln e p o dm ie nk y
Úl o hy :
 za b e zp eč i ť t ec h n ik u a m ater iá l n a č i n nos ť k rú ţk o v .
 v yt v or i ť zá s a d y o d m eňo va n i a v ed úc ic h k rú ţk o v a r ea l i zá tor o v ak ti v ít ,
za b e zp eč i ť h o v i ac zd r oj o v ým f in a nc o v a ním ( z pros tr i edk o v v zd e l á v ac íc h
po uk a zo v , pr ís p e vk ov obc e , pr ís p e vk o v r o d ič o vs k é ho zd r u ţe n i a , f on do v E Ú,
gra n to v ýc h pr o gr am o v ) .
4. V budove školy zriadiť a prevádzkovať miestne centrum vzdelávania pre ţiakov,
učiteľov, rodičov a záujemcov miestnej komunity
Ponúknuť moţnosť:
(v prípade súhlasu, prípadne finančnej podpory zriaďovateľa, alebo úspešnosti rozvojových projektov)
 ďa lš i eh o v zd e lá v a n ia v k ur zo c h c u d zíc h j a z y k ov a pr ác e s p oč í t ač o m ,
 zís k a n ia inf or m ác ií o m oţn os t i ď a lš ie h o v zd e lá v a ni a s a v c e ntr e k ar iér ov éh o
por a d ens tv a ,
 prís tu p u k š t u dij n ým m at er iá l om a k n i ţn ém u f on d u v k n i žn o m c en tre š k o ly ,
 v yu ţi ť s l u ţb y K O P ÍR s er v is u ,
 pos k yt o v a ť pr i es t or y š k ol y v zd e l á v ac ím or g a n i zác i ám na za b e zp eč o va n i e
k ont in u á ln e ho v zd e l á v an i a p ed a go g ic k ýc h a od b or n ýc h zam es t n an c o v,
Š pec if ic k é c ie l e:
1) Le g is la tí v n e oš etr i ť m o ţn os ť zr i ad i ť v š k ol e m ies tn e c e nt rum v zd e l á va n i a
Ú lo hy :
 s tra te g ic k ý c i e ľ pr er ok o va ť n a za s ad n ut í o be c né h o za s t u p it eľs t v a , ra d y š k o l y
a v ýb o r u r od ič o vs k éh o zdr u ţe n i a,
 ro zš ír i ť zr i aď o v ac iu l is ti n u š k o l y,
 do h od n úť zá s a d y f in a n c o va n i a.
2) Za be zp e č iť l ek tor o v n a v zd e l á v ac ie ak t i v it y
Úl o hy :
 za b e zp eč i ť v yš k o l en i e l ek tor o v z r ad o v k m eň o v ýc h zam es t n a nc o v š k ol y ,
 za b e zp eč i ť l ek tor o v z i n ýc h ak red it o v an ýc h v zd e l á v ac íc h or ga n i zá c ií .
3) V yp rac o v ať po n uk u v z de l á v ac íc h ak ti v ít v zá v is los t i o d m o ţn os t í š k ol y
Úl o hy :
 v yt v or i ť pr ac o v n ú s k u p i nu ,
 zi s t i ť zá uj em ţi ak o v a ob yv a t e ľ o v m ies t nej k om un it y o v zd e l á vac i e pr o gram y,
 na zák l a de an a l ýz y v y pr ac o v ať po n uk u,
 i nf orm ov a ť v er ej n os ť pr os tr ed n íc t v om m ies t nej t l ač e , r o zh l as u a p rop a g ač n ýc h
m ater iá l o v o m o ţn os t i pr ih l ás iť s a na ak t i v it y.
4) V yt v or i ť m at er iá l n e po dm ie nk y
Úl o hy :
 v yp rac o v ať zá s a d y o d m eňo va n i a l ek tor o v,
 v yp rac o v ať or g a n i zač n ý p o r ia d ok ,
 za b e zp eč i ť f i n a nč n é pr os tr i edk y ( z pr ís p e vk u
k ur zo v , z p r os tr i edk o v E Ú) .
o bc e,
p op l atk y
úč as t ník o v
Strategické ciele školy sú kaţdoročne rozpracované v operatívnom pláne školy,
priebeţne sa plnia a školský vzdelávací program bude na ne nadväzovať.
2. Veľkosť a vybavenie školy, podmienky vyučovania
Základná škola s materskou školou v Udiči je spojeným právnym subjektom
zaradeným do siete škôl od 1.januára 2006.
Jej zriaďovateľom je obec Udiča.
Spojený subjekt tvoria 2 – 3 triedy MŠ (počet detí sa pohybuje od 40 do 50), 10 – 12
tried ZŠ (s počtom ţiakov 200 – 209), z toho jedna trieda pre žiakov s poruchami
učenia a 2 - 3 oddelenia ŠKD (s počtom detí 30 – 60).
Školu navštevujú ţiaci zo spádového školského obvodu Udiča – Uhry, Upohlav
a Prosné; ale aj z iných školských obvodov: Dolná Mariková - Klieština, Hatné; Horná
Mariková a Povaţská Bystrica.
Škola vzdeláva žiakov so zdravotným znevýhodnením formou individuálnej integrácie
v beţných triedach a v špeciálnej triede pre ţiakov s vývinovými poruchami učenia.
Zamestnanci školy sa snaţia so ţiakmi udrţiavať partnerský vzťah zaloţený na
vzájomnej úcte a tolerancii a vytvárať tak priaznivú pracovnú klímu. Škola je riadená
na demokratických princípoch s vnútornou hierarchiou a určenými kompetenciami.
Vyţaduje sa dodrţiavanie pravidiel, ktoré stanovuje vnútorný poriadok ZŠ, MŠ a ŠKD
pre ţiakov a pracovný poriadok pre zamestnancov. S ich obsahom sú všetci
zúčastnení oboznámení.
Prevádzka školy sa uskutočňuje v dvoch samostatných budovách – budova ZŠ,
v ktorej od školského roka 2011/2012 sídli aj MŠ a budova zariadenia školského
stravovania. Obidve budovy sa nachádzajú v dostatočne veľkom a pekne upravenom
areáli.
Nachádza sa tu multifunkčné ihrisko (atletická dráha, doskočisko pre skok do diaľky,
futbalové ihrisko), letná TV konštrukcia, asfaltová plocha pre loptové hry (volejbal,
hádzanú, basketbal) a trávnaté parkové plochy slúţiace na oddych a hru detí.
Celý školský areál je potrebné postupne renovovať. Škola nemá telocvičňu.
V jarných mesiacoch sa v parkovej časti areálu začne výstavba detského ihriska
a oddychovej zóny pre MŠ a ŠKD.
Zariadenie školského stravovania pripravuje jedno hlavné jedlo a doplnkovú stravu
denne pre deti MŠ, ZŠ, zamestnancov spojeného subjektu a v prípade záujmu aj pre
cudzích stravníkov.
Základná škola aj ŠJ leţí v centre obce vedľa hlavnej cesty. Dostupnosť školy je pre
väčšinu ţiakov a zamestnancov vyhovujúca. Problémy s dochádzkou do školy majú
ţiaci z miestnych častí obce Uhry a Upohlav. Moţnosť ich účasti na popoludňajších
vyučovacích a mimovyučovacích aktivitách a celá organizácia vyučovania je
obmedzená autobusovými spojmi.

počet žiakov uvádzaný v rozmedzí posledných 5 rokov
Dokončením rekonštrukcie budovy ZŠ sa výrazne zmenili podmienky vyučovania pre
MŠ aj ZŠ. MŠ je presťahovaná do zrekonštruovaných priestorov budovy ZŠ, kde sú
vytvorené veľmi dobré podmienky pre vyučovanie aj stravovanie detí, ale aj veľmi
dobré pracovné podmienky pre zamestnancov MŠ.
Rekonštrukciou podkrovia sa výrazne zlepšili podmienky vyučovania – vznikli nové
odborné učebne, školská kniţnica, kancelárske priestory a sociálne zariadenia.
Materiálne a technické zabezpečenie vyučovania sa kaţdoročne zlepšuje a je na
veľmi dobrej úrovni. IKT, učebné pomôcky aj študijný materiál je pravidelne dopĺňaný
z prostriedkov rozpočtu školy, z realizovaných projektov aj vďaka vzdelávaniu
učiteľov. Všetky finančné prostriedky takto získané boli pouţité na zlepšenie
podmienok a kvality vyučovania.
Kaţdá trieda má svoju kmeňovú učebňu. Tieto postupne zariaďujeme novým
školským nábytkom a z dôvodu nedostatku priestorov ich „špecializujeme“ na
vyučovanie jednotlivých predmetov (učebňa prírodopisu, učebňa zemepisu
a spoločenskovedných predmetov, učebňa matematiky a fyziky, učebňa slovenského
jazyka a literatúry). V nových priestoroch bola zriadená školská knižnica, chemicko –
fyzikálne laboratórium, multimediálna, jazyková a počítačová učebňa, školská
kuchynka, kabinet odborných zamestnancov, kabinet jazykov a kancelárske
priestory.
Vyučovaniu slúţi aj ďalšia učebne informatiky pre 1. stupeň, školské dielne
a gymnastická učebňa.
Výchovná činnosť prebieha v samostatnej klubovni
a prevádzkovým účelom slúţi archív a sklad materiálu.
ŠKD.
Administratívnym
Vybavenie školy modernými učebnými pomôckami, didaktickou technikou
a prostriedkami IKT sa realizuje postupne podľa priorít a finančných moţností školy.
Veľká časť priestorov budovy má prístup na internet.
Sťaţené podmienky pretrvávajú pri vyučovaní telesnej výchovy. Škola nemá
telocvičňu a v prípade nevhodných poveternostných podmienok, kedy sa nedá vyuţiť
školský areál a okolitá príroda, telesnú výchovu vyučujeme v provizórnych
podmienkach – na chodbách a v gymnastickej učebni.
Hygienické podmienky školy sú na poţadovanej úrovni. Ţiaci aj učitelia majú
zriadené šatne na odkladanie osobných vecí, a vyuţívajú sociálne zariadenia, ktoré
prešli kompletnou rekonštrukciou. Dievčatá majú zriadenú šatňu na TV. V prípade
potreby je k dispozícii sociálne zariadenie so sprchou.
Pracovné podmienky pedagogických zamestnancov sú v rámci priestorových
moţností na veľmi dobrej úrovni. Pedagogický zbor uţíva na prácu vhodne zariadenú
zborovňu s dostatkom IKT a pripojením na internet. Školský špeciálny pedagóg,
sociálny pedagóg, logopéd a výchovná poradkyňa majú vyčlenený samostatný
priestor na nerušenú prácu so ţiakmi aj rodičmi. Škole stále chýbajú priestory pre
zriadenie odborných kabinetov.
Pracovné podmienky ostatných zamestnancov sú na štandardnej úrovni. Vedenie
školy a ekonomický úsek pracujú v nových podkrovných priestoroch v postačujúco
materiálne aj technicky vybavených kanceláriách.
Školník – údrţbár má svoju samostatnú dielňu s potrebným vybavením na
vykonávanie beţnej údrţby. Upratovačky majú zriadenú samostatnú šatňu.
3. Personálne zabezpečenie vyučovania
Vyučovanie a výchovnú činnosť zabezpečuje obnovený a stabilizujúci sa
pedagogický kolektív učiteľov MŠ, ZŠ a vychovávateliek ŠKD s pedagogickou aj
odbornou spôsobilosťou. Odbornosť vyučovania hlavných predmetov je 100%,
výchovy sa čiastočne vyučujú neodborne. Ďalšie kariérové pozície školy
obsadzujeme odbornými zamestnancami s potrebnou špecifickou kvalifikáciou –
školský špeciálny pedagóg, sociálny pedagóg, logopéd, a učiteľmi špecialistami výchovná poradkyňa, vedúci metodických orgánov, správca kniţnice, koordinátor
informatizácie, poradca pre vzdelávanie prostredníctvom IKT, koordinátor tvorby
ŠkVP, triedny učiteľ a podobne.
4. Odborný rast zamestnancov školy
Ďalšie vzdelávanie všetkých zamestnancov, osobitne učiteľov je na našej škole
výrazne podporované, pretoţe je základom úspechu pri zvyšovaní úrovne
vyučovacieho a výchovného pôsobenia na ţiakov a plnení cieľov školy. Vedenie
školy za priority v oblasti vzdelávania pedagogických zamestnancov povaţuje:
 uvádzanie začínajúcich učiteľov do pedagogickej praxe (adaptačné
vzdelávanie),
 zvyšovanie a rozširovanie odbornosti učiteľov formou RKŠ podľa potrieb školy,
 vzdelávanie manaţmentu školy,
 prípravu pedagogických zamestnancov na zvyšovanie si svojich kompetencií v
oblasti jazykových spôsobilostí a schopností efektívne pracovať s IKT,
 účasť na vzdelávacích aktivitách, ktoré organizujú MC, ŠPÚ, vysoké školy,
 motivovanie pedagogických zamestnancov pre neustále sebavzdelávanie,
 zdokonaľovanie osobnostných vlastností pedagogických zamestnancov,
spôsobilostí pre tvorbu efektívnych vzťahov, riešenie konfliktov, komunikáciu
a pod.,
 prípravu pedagogických zamestnancov na výkon špecializovaných funkcií,
napr. školský špeciálny pedagóg, triedny učiteľ, výchovný poradca, predseda
predmetovej komisie, správca kniţnice a podobne,
 prípravu pedagogických zamestnancov pre výkon činností nevyhnutných pre
rozvoj školského systému, napr. tvorba ŠkVP, tvorba učebných osnov,
učebných plánov, štandardov,
 prípravu pedagogických zamestnancov pre prácu s modernými materiálnymi
prostriedkami, ako je interaktívna tabuľa, videotechnikou, výpočtovou technikou
a pod.,
 zhromaţďovanie a rozširovanie progresívnych skúsenosti z pedagogickej
a riadiacej praxe, podnecovanie a rozvíjanie tvorivosti pedagogických
zamestnancov,
 prípravu pedagogických zamestnancov na získanie prvej a druhej atestácie.
Všetkým učiteľom, hlavne učiteľom CJ sú umoţnené kurzy a stáţe v zahraničí
v závislosti od aktuálnej ponuky, potrieb a finančných moţností školy.
Získané kompetencie v rôznych oblastiach môţu pedagogickí zamestnanci overiť vo
vzdelávacích inštitúciách a doplniť si kredity.
Aktuálne podľa potreby škola zabezpečuje vnútroorganizačné vzdelávania učiteľov
priamo v škole.
Kaţdý pedagogický zamestnanec má vypracovaný Osobný plán kariérneho rastu na
obdobie rokov 2011 - 2015, ktorý je súčasťou plánu kontinuálneho vzdelávania
učiteľov a odborných zamestnancov školy a zaväzuje k ďalšiemu vzdelávaniu
kaţdého učiteľa.*
5. Vnútroškolský systém kontroly a hodnotenia zamestnancov
Kontrolná činnosť je neoddeliteľnou súčasťou riadiacej práce. Rozumieme ňou
cieľavedomú činnosť , ktorou sa prostredníctvom vhodných metód zisťuje skutočný
stav, vyčísľujú sa zistené rozdiely a určuje sa osobná zodpovednosť. Je účinným
nástrojom zabezpečenia harmonickej organizácie výchovno-vyučovacieho procesu
a ostatných školských aktivít.
Je zameraná na kontrolu nasledujúcich oblastí:







oblasť výchovno-vyučovacieho procesu,
plnenie hlavných cieľov a úloh školy,
plnenie ŠkVP na jednotlivých úrovniach,
hospodárenia s prostriedkami , dodrţiavanie finančnej disciplíny v oblasti čerpania rozpočtu,
dodrţiavanie pracovnej disciplíny,
dodrţiavanie zásad hygieny,
úrovne dosahovaných pracovných výsledkov na všetkých úsekoch...
Kontrolná činnosť je vykonávaná vedúcimi zamestnancami jednotlivých úsekov školy
podľa vopred vypracovaného plánu kontrol, ktorý je prílohou operatívneho plánu.
Z kontrolnej činnosti sa vedú záznamy a na základe zistení sú zamestnanci vedením
školy hodnotení.
6. Požiadavky na bezpečnosť a hygienu pri práci
Poţiadavky na bezpečnosť a hygienu práce sú pravidelne zabezpečované a
monitorované autorizovaným bezpečnostným technikom. Zamestnanci sú
kaţdoročne, prípadne podľa aktuálnej potreby preškolení a testovaní v oblasti BOZP
a PO, sú im poskytnuté OOPP pre výkon pridelenej práce a zabezpečené základné
hygienické podmienky. Spoluprácu s vedení školy zabezpečuje zástupca
zamestnancov pre BOZP.
Hygiena priestorov je schválená rozhodnutím Úradu verejného zdravotníctva
v Povaţskej Bystrici a schválením Prevádzkových poriadkov ZŠ, MŠ, ŠJ a výdajne
stravy.
Výchova k bezpečnosti a ochrane zdravia, hygiene práce a ochrane pred poţiarmi je
neoddeliteľnou súčasťou vyučovania v kaţdom predmete, osobitne pri realizácii
*
Podrobnosti ďalšieho vzdelávania zamestnancov sú uvedené vo vyhodnocovacej správe školy.
praktických cvičení, laboratórnych prác,
exkurzií, výletov, kurzov a podobne.
V priestoroch určených na vyučovanie ţiakov sú vytvorené podmienky podľa
platných predpisov, ktoré zaisťujú bezpečnosť a hygienu práce. Ţiaci sú
preukázateľne poučení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dodrţiavanie
týchto predpisov sa striktne vyţaduje. Ak práca vyţaduje priamy dozor, osoba
poverená priamym dozorom zrakovo vníma všetky pracovné miesta ţiakov tak, aby
mohla pri ohrození zdravia ţiaka bezprostredne zasiahnuť. Ţiaci majú zakázané
vykonávať práce so zvýšeným nebezpečenstvom.
Pri organizovaní školských aj mimoškolských akcií riaditeľka školy schvaľuje
organizačné zabezpečenie, ktoré musí byť spracované v zmysle aktuálnej legislatívy
povereným zamestnancom. Rodičia sú preukázateľne informovaní prostredníctvom
web stránky školy a INFORMOVANÝM SÚHLASOM, ktorý potvrdia svojím podpisom.
Optimálne výkony ţiakov sú zabezpečované aj dodrţiavaním psychohygienických
zásad pri tvorbe rozvrhu hodín, kde sa v závislosti od personálnych a priestorových
podmienok snaţíme striedať predmety podľa náročnosti.
7. Dlhodobé projekty
Sme Otvorenou školou nielen pre potreby ţiakov našej školy, ale aj pre verejnosť.
V roku 2005 sme sa s podporou zriaďovateľa stali Miestnym centrom vzdelávania
a Microsoft IT Academy. Prevádzkovali sme pravidelný Internet-klub, poskytujeme
sluţby miestneho Kniţnično-informačného centra a uskutočňovali sme kurzy práce
s počítačom pre potreby obyvateľov a učiteľov.
Ţiaľ, obec z finančných dôvodov nemohla ďalej túto aktivitu podporovať, preto sme ju
na prechodné obdobie pozastavili.
I napriek tomu sme ostali Otvorenou školou. Prostredníctvom rady školy a výboru
rodičovského zdruţenia umoţňujeme verejnosti zasahovať do práce školy, dávame
priestor otvorenej komunikácii. Umoţňujeme rodičom vstup na vyučovacie hodiny,
organizujeme Dni otvorených dverí, slávnostné Školské akadémie a mnoho iných
aktivít, ktoré našu otvorenosť prezentujú.
Škola uţ dlhodobo realizuje medzinárodný environmentálny projekt Zelená škola.
Za plnenie aktivít programu sme získali najvyšší počet bodov – najvyššie ocenenie.
Sme nositeľmi titulu a vlajky Zelenej školy. V projekte budeme pokračovať aj
v ďalších školských rokoch.
Uţ niekoľko rokov spolupracujeme s Ligou proti rakovine pri organizácii
charitatívnej zbierky – projekt Deň narcisov.*
Kaţdoročne sa zapájame do realizácie vzdelávacích projektov podľa aktuálnej
ponuky mimovládnych organizácií, alebo priamo riadených organizácií MŠVVaŠ SR.
8. Spolupráca s rodičmi a sociálnymi partnermi
Škola rozvíja rôzne formy spolupráce so sociálnymi partnermi a verejnosťou.
Predovšetkým sa zameriava na pravidelnú a otvorenú komunikáciu s rodičmi ţiakov
a zriaďovateľom.
Spolupráca s rodičmi
*
Podrobnosti o jednotlivých aktivitách projektov uvádza vyhodnocovacia správa.
Škola veľmi dobre spolupracuje s Radou rodičov. Spravidla dvakrát ročne sa
organizuje plenárne stretnutie Zdruţenia rodičov. Rodičia sú informovaní o priebehu
vzdelávania ţiakov aj na triednych schôdzkach a konzultáciách s vyučujúcimi. Majú
moţnosť sledovať priebeţné vzdelávacie výsledky prostredníctvom internetovej
ţiackej kniţky. Zároveň sú informovaní o aktuálnom dianí v škole, o pripravovaných
akciách aj prostredníctvom web stránky školy. Cieľom školy je stále zvyšovať úroveň
komunikácie s rodičmi. Sme maximálne otvorení všetkým pripomienkam a podnetom
zo strany rodičovskej verejnosti.
Rada rodičov sa aktívne zúčastňuje a podľa potreby finančne podporuje všetky
školské aj mimoškolské aktivity, prispieva finančnou spoluúčasťou na vybrané
rozvojové projekty prispievajúce k rozvoju školy.
Okrem mnoţstva kultúrnych, spoločenských a športových aktivít, za veľmi významnú
a podporovanú rodičmi (s moţnosťou prezentovania výsledkov práce školy)
povaţujeme Deň otvorených dverí a Školskú akadémiu.
Spolupráca s radou školy
- priamo vyplýva z jej postavenia. Je iniciatívnym, poradným a kontrolným orgánom
vedenia školy. Jej činnosť je pravidelná a riadi sa schváleným Štatútom rady školy
v Udiči. Za zostavenie a jej činnosť zodpovedá zriaďovateľ.
Významným partnerom pri zabezpečovaní a riešení výchovno-vzdelávacích
problémov ţiakov je Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva
a prevencie. Zabezpečuje škole odborný servis v problematike výchovného
poradenstva, špeciálnej pedagogiky a prevencie závislostí.
9. Analýza výsledkov práce školy
Analýzou dosahovaných výsledkov a prehodnotením aktivít školy sme identifikovali
všetky pozitíva a negatíva školy, určili, čo všetko je potrebné zmeniť, čo ponechať, čo
vyriešiť alebo eliminovať, aby výchovno-vzdelávací proces mal stále vyššiu
kvalitatívnu úroveň.
Dôleţitým kritériom hodnotenia sú výsledky dosahované ţiakmi a ich uplatnenie sa
v ďalšom štúdiu. Všetky zistenia moţno zhrnúť nasledovne:
Silné stránky školy
 úspešnosť absolventov v ďalšom štúdiu na stredných školách,
 úspešnosť v národnom certifikovanom testovaní ţiakov,
 dosahovanie dobrých výsledkov na vedomostných, športových a umeleckých
súťaţiach,
 talentovaní a aktívni ţiaci,
 kladný vnútorný postoj väčšiny pedagogických a odborných zamestnancov
k problematike rozvoja školy a k reformnému procesu,
 zodpovedný a zainteresovaný prístup učiteľov k plneniu vlastných povinností,
osobný záujem na dosahovaní dobrých výsledkov,
 vytvorenie zázemia a veľmi dobrých podmienok pre vyučovanie ţiakov ZZ,
 profilácia školy a strategické ciele sú uţ dlhodobo v súlade s koncepciou
rozvoja školstva v SR,
 dobre vypracovaná a priebeţne plnená koncepcia rozvoja školy,










veľmi dobré materiálne a priestorové vybavenie,
estetické a kultúrne prostredie školských priestorov,
veľmi dobré vybavenie ZŠ informačnými komunikačnými technológiami pre
potreby vyučovania a administratívnu prácu,
úspešnosť v rozvojových projektoch MŠ SR a iných organizácií finančne
podporujúcich školstvo,
neustále sa zvyšujúca odbornosť vyučovania vďaka koncepčnému plánovaniu
v personálnej oblasti a kontinuálnemu vzdelávaniu učiteľov rôznymi formami
štúdia,
samostatnosť, tvorivosť a aktivita zamestnancov na všetkých úsekoch činnosti
školy, prenos kompetencií a zodpovednosti smerom nadol,
pestrá ponuka záujmovej činnosti pre deti,
vysoká úroveň činnosti ŠKD,
vysoká úroveň školského stravovania ,
dobrá spolupráca so zriaďovateľom, radou školy a výborom zdruţenia rodičov.
Slabé stránky školy
 narastajúce výchovné problémy, nedodrţiavanie pravidiel správania sa ţiakov,
 pracovná vyťaţenosť rodičov, málo času na priamy kontakt s dieťaťom
a spoluprácu so školou; nejednotnosť postupu rodiny a školy pri riešení
výchovných problémov so ţiakmi,
 nedostatočne rozvinuté sociálne kompetencie absolventov školy,
 sme škola bez telocvične.
Príležitosti školy
 vybudovanie detského ihriska v oddychovej zóne,
 snaha zriaďovateľa vybudovať v areáli školy telocvičňu,
 neustále sa zvyšujúca odbornosť pedagogického zboru,
 moţnosť pracovať podľa vlastného ŠkVP s ohľadom na potreby našej školy
a regiónu,
 moţnosť zvýšenia mobility v európskom regióne.
Prekážky v rozvoji školy
 slabá kultúra školy - nekorektnosť niektorých zamestnancov, zniţovanie
autority školy na verejnosti, uprednostňovanie osobných záujmov nad záujmy
organizácie, podávanie neobjektívnych a nekompetentných informácií
verejnosti a pod.,
 slabá tímová práca v pedagogickom zbore, chýba konštruktívna kritika a
podávanie návrhov,
 zlá dostupnosť školy pre ţiakov z miestnych častí obce Uhry a Upohlav,
 nedostatok rozpočtových finančných zdrojov na obnovu a zvyšovanie úrovne
výchovy a vzdelávania (vybavenie odborných učební, nákup učebných
pomôcok, odbornej literatúry, údrţbu priestorov ...)
III. Charakteristika Školského vzdelávacieho programu
„Škola plná slnka“
Motto:
„…aby sa každý v škole cítil bezpečne…“
Stupeň vzdelania dosiahnutý absolvovaním ucelenej časti programu:
Výchova a vzdelávanie sa v našej škole uskutočňuje na troch úrovniach:

Predprimárne vzdelávanie
(deti MŠ)
ŠVP ISCED0
doklad – osvedčenie o absolvovaní predprimárneho vzdelávania

Primárne vzdelávanie
(1. stupeň ZŠ)
ŠVP ISCED1
doklad – vysvedčenie s doloţkou o získaní primárneho vzdelania

Nižšie sekundárne vzdelávanie
(2.stupeň ZŠ)
ŠVP ISCED2
doklad – vysvedčenie s doloţkou o získaní niţšieho stredného vzdelania
Poslanie školy
Poslaním materskej školy (v zmysle zákona) je podpora osobnostného rozvoja detí
v oblasti sociálno – emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej; rozvíja
schopnosti a zručnosti; utvára predpoklady pre ďalšie vzdelávanie.
Poslaním základnej školy (v zmysle zákona) je podpora a rozvoj osobnosti ţiaka
vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie,
demokracie a vlastenectva a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej,
pracovnej a telesnej.
Poslaním ZŠ je poskytovať ţiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti
v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej,
zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu
v ţivote a v spoločnosti a na ďalšiu výchovu a vzdelávanie.
Základné piliere poslania nášho vzdelávacieho programu sú:
 poskytnúť kvalitné všeobecné vzdelanie na jednotlivých úrovniach
vzdelávania,
 pripraviť absolventov na nadväzujúce študijné programy,
 vychovať ľudí s vysokými morálnymi hodnotami, so širokým rozhľadom
a schopnosťou adaptovať sa na meniace sa podmienky ţivota.
Uznávané hodnoty
Hodnoty, ktoré sú v našej škole uznávané sa vzájomne dopĺňajú a podmieňujú.
Kaţdá z nich predstavuje súbor práv a povinností, záväzných pre všetkých
účastníkov vzdelávania.
 Sloboda
 Ľudskosť
 Vzdelanie
Sloboda pre nás znamená, ţe:
 Kaţdý má právo na autonómne konanie a zodpovedá za jeho dôsledky.
 Kaţdý má právo na vlastný názor a jeho prejav v primeranej podobe.
 Nik nesmie svojim konaním ohrozovať a obmedzovať druhých.
 Kaţdý musí rešpektovať ostatných ľudí, správať sa k nim úctivo.
 Kaţdý má právo podieľať sa na tvorbe pravidiel školy.
 Všetci sme povinní rešpektovať pravidlá stanovené školou.
Ľudskosť pre nás znamená, ţe:
 Máme úctu k akejkoľvek forme ţivota.
 Kaţdý má právo byť akceptovaný, nezáleţí na rase, náboţenstve,
pohlaví a pôvode.
 Kaţdý má právo na omyl.
 Spoločne budujeme atmosféru priateľstva, spolupráce a tolerancie
v škole.
 Kaţdý má právo cítiť sa v škole bezpečne.
Vzdelanie pre nás znamená, ţe:
 Sme pripravení na celoţivotné vzdelávanie, chápeme jeho potrebu.
 Kaţdý má právo zapojiť sa do všetkých vzdelávacích aktivít
ponúkaných školou (ţiaci, učitelia, rodičia).
 Ţiak spoluzodpovedá za vlastné vzdelávanie a jeho výsledky,
k vzdelávaniu pristupuje aktívne.
 Kaţdý má právo na kvalitný vzdelávací proces.
 Spoločne pretvárame našu školu na UČIACU SA ORGANIZÁCIU.
Ciele výchovy a vzdelávania
Ciele výchovy a vzdelávania v školskom vzdelávacom programe vychádzajú z cieľov
stanovených v Zákone o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a v Štátnom
vzdelávacom programe pre predprimárne, primárne a nižšie sekundárne
vzdelávanie.
Cieľom výchovy a vzdelávania v zmysle školského zákona je umoţniť dieťaťu
a ţiakovi:
 získať vzdelanie,
 získať kompetencie potrebné pre ţivot,
 ovládať aspoň dva cudzie jazyky,
 naučiť sa identifikovať problémy a riešiť ich,
 rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké, psychomotorické schopnosti,
aktuálne poznatky,
 posilňovať úctu k rodičom a ostatným ľuďom, ku kultúrnym a národným
hodnotám a tradíciám štátu,
 získavať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám,
 pripravovať sa na zodpovedný ţivot v slobodnej spoločnosti,
 naučiť sa kultivovať a naďalej rozvíjať svoju osobnosť, celoţivotne sa
vzdelávať, pracovať v tíme a preberať na seba zodpovednosť,
 naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje
zdravie.
Ciele výchovy a vzdelávania v zmysle Štátneho vzdelávacieho programu na
úrovni:
Predprimárneho vzdelávania – ISCED0
Cieľom predprimárneho vzdelávania je dosiahnuť optimálnu perceptuálno-motorickú,
kognitívnu a citovo-sociálnu úroveň ako základ pripravenosti na školské vzdelávanie
a na ţivot v spoločnosti. Východiskom je jedinečnosť dieťaťa, aktívne učenie
a začleňovanie do skupiny a kolektívu.
Cieľmi inštitucionálnej predškolskej výchovy sú:

napĺňať potrebu dieťaťa sociálneho kontaktu s rovesníkmi,

uľahčiť dieťaťu plynulú adaptáciu na zmenené prostredie (na materskú
i základnú školu),

hrou podporiť vzťah dieťaťa k poznávaniu a učeniu,

rozvíjať cieľavedome, systematicky a v tvorivej atmosfére osobnosť dieťaťa
v psychomotorickej, poznávacej, sociálnej, emocionálnej a morálnej oblasti,

prihliadať na rôzne sociokultúrne a socioekonomické zázemie dieťaťa,

uplatňovať a chrániť práva dieťaťa v spolupráci s rodinou, zriaďovateľom
a inými inštitúciami (pri zachovaní etického princípu spolupráce)
s rešpektovaním potrieb dieťaťa,

získavať dôveru rodičov v individuálnom výchovnom poradenstve a
upriamovať ich pozornosť na pozitívne prejavy v správaní sa svojho dieťaťa a
v prípade potreby ich nasmerovať na ďalšie odborné poradenstvo s inými
odborníkmi (pediater, logopéd, psychológ, atď.).
Primárneho vzdelávania – ISCED1
Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie
kľúčových spôsobilostí (kompetencií) ţiakov ako základu všeobecného vzdelania
prostredníctvom nasledujúcich cieľov:

poskytnúť ţiakom bohaté možnosti vedného skúmania ich najbliţšieho
kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť,
tvorivosť a záujem skúmať svoje okolie,

umoţniť ţiakom spoznávať svoje vlastné schopnosti a rozvojové moţnosti
a osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa učiť a poznávať seba samého,

podporovať kognitívne procesy a spôsobilosti ţiakov kriticky a tvorivo
myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym
riešením problémov,

vyváţene rozvíjať u ţiakov spôsobilosti dorozumievať sa a porozumieť si,
hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať aj na základe sebariadenia
a sebareflexie,

podporovať rozvoj intrapersonálnych a interpersonálnych spôsobilostí, najmä
otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne
spolupracovať,
rozvíjať si sociálnu vnímavosť a citlivosť k spoluţiakom, učiteľom, rodičom,
ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu,

viesť žiakov k tolerancii a k akceptovaniu iných ľudí a ich duchovnokultúrnych hodnôt,

naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti,
niesť zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať.
Nižšieho sekundárneho vzdelávania – ISCED2
Hlavným cieľom je, aby ţiaci nadobudli :

primerane veku rozvinuté kľúčové spôsobilosti (kompetencie),

zmysluplné základné vedomosti a znalosti,

vypestovaný základ záujmu o celoživotné učenie sa,

jasné povedomie národného a svetového kultúrneho dedičstva,

záujem a potrebu zmysluplnej aktivity a tvorivosti.
Poslaním našej školy nie je len odovzdávať vedomosti a rozvíjať schopnosti ţiakov a
pripravovať ich na ďalšie štúdium, ale aj formovať
ich postoje, viesť ich
k dodrţiavaniu etických a ľudských princípov, vychovávať ich.
Škola je otvorenou inštitúciou pre rodičov, sociálnych partnerov a širokú verejnosť
s ponukou rôznej vzdelávacej a spoločenskej činnosti.
Ciele školského vzdelávacieho programu
„Škola plná slnka“
Nové výskumy z oblasti psychológie, neurofyziológie a pedagogiky uţ niekoľko rokov
poukazujú na nutnosť zmeniť organizáciu vyučovania, metódy, formy a postupy
práce smerom k ţiakovi, s dôrazom na socializačnú funkciu školy. Predovšetkým ide
o nutnosť vytvoriť podpornú a bezpečnú klímu pre proces učenia sa žiaka, vytvoriť
podnetné prostredie pre rozvoj tvorivosti a aktivity.
Chceme kráčať v súlade s najnovšími poznatkami, aby sa deti v škole cítili dobre,
aby radi do nej chodili a mali záujem vzdelávať sa.
Hlavným cieľom vzdelávacieho programu „Škola plná slnka“ je vytvoriť miesto
aktívneho a radostného poznávania , miesto, kde sa plne rešpektujú individuálne
potreby kaţdého dieťaťa, jeho danosti, pracovné tempo, temperament...s veľkým
dôrazom na výchovné pôsobenie školy.
Základnými východiskami úspešnosti našej pedagogickej práce, aby ţiaci dosahovali
nielen dobré výsledky ale aby nemali problémy ani so správaním sú:
 vybudovanie partnerského vzťahu medzi učiteľmi a ţiakmi, učiteľmi a rodičmi, ktorý
je zaloţený na vzájomnom rešpekte;
 vytvorenie bezpečnej a pozitívnej sociálnej klímy, ktorá je podmienkou kvalitného
učenia a je zaloţená na rešpektovaní spolu zostavených a vopred dohodnutých
pravidiel a dodrţiavaní noriem;
 kaţdodenný a systematický rozvoj sociálnych a komunikačných schopností detí;
 rozvoj vnútornej motivácie zaloţenej na zmysluplnosti obsahu učiva, moţnosti
výberu a moţnosti aktívneho zapojenia sa ţiaka do procesu vyučovania a učenia
sa.
Vychádzajúc z cieľov ŠVP a školského zákona sme na úrovni základného
vzdelávania pre náš program stanovili tieto ciele:
Umoţniť ţiakom osvojiť si stratégiu učenia a motivovať ich pre celoţivotné
vzdelávanie s dôrazom na:
 nácvik čítania s porozumením, prácu s textom - vyhľadávanie kľúčových
slov a hlavných myšlienok textu...;
 vyhľadávanie, triedenie, hodnotenie a spracovávanie informácií;
 aktívne a zmysluplné využívanie žiackej knižnice;
 vytváranie pozitívneho vzťahu k učeniu prostredníctvom vhodných metód
a foriem práce, vhodnou motiváciou vrátane osobného príkladu
podnetného prostredia (vzdelávanie sa učiteľov);
 účasť vo vedomostných súťažiach;
 rozvoj kritického myslenia a správneho sebahodnotenia;
 možnosť zažiť v škole úspech.
Podnecovať ţiakov k tvorivému mysleniu, logickému uvaţovaniu a k riešeniu
problémov s dôrazom na:
 rešpektovanie ich individuálnych schopností;
 uplatňovanie medzipredmetových vzťahov a hľadania vzájomných
súvislostí medzi získanými poznatkami;
 zavádzaním podnetných metód a foriem vyučovania (projektové
vyučovanie, problémové vyučovanie, kooperatívne učenie, riešenie
zaujímavých úloh a pod.).
Viesť ţiakov k všestrannej a účinnej komunikácii s dôrazom na:
 správny výber komunikačných prostriedkov;
 uplatňovanie aktívneho počúvania;
 primeranosť, otvorenosť a asertívnosť komunikácie;
 uplatňovanie pravidiel slušnosti a bontónu;
 schopnosť komunikovať v dvoch cudzích jazykoch;
 možnosť prezentovať výsledky svojej práce.
Rozvíjať u ţiakov schopnosť spolupracovať a rešpektovať prácu a úspechy
vlastné aj druhých s dôrazom na:
 vytváranie pozitívnej pracovnej klímy;
 zavádzanie jasných noriem a pravidiel spolupráce;
 povzbudzujúci štýl učenia.
Vychovať ţiakov tak, aby sa stali samostatnými, slobodnými ale zároveň
zodpovednými osobnosťami s dobrým vzťahom k ľuďom; aby uplatňovali svoje
práva, ale zároveň plnili svoje povinnosti s dôrazom na:
 vytváranie partnerských vzťahov medzi učiteľom a žiakom;
 priateľských vzťahov medzi žiakmi;
 podporu činnosti žiackej samosprávy.
Podnecovať u ţiakov potrebu prejavovať pozitívne
komunikácii, v preţívaní ţivotných situácií s dôrazom na:
city
v správaní,
pri
 vzájomný empatický prístup na všetkých úrovniach (vedieť sa tešiť
z úspechu iného, vedieť ho pochváliť a oceniť a podporiť; nevysmievať
sa....;)
 uplatňovanie zážitkových foriem učenia (organizácia súťaží, charitatívne
akcie, práca v prospech chorých a starých ľudí...);
 uplatňovanie pozitívneho hodnotenia v procese vyučovania.
Vybudovať pozitívne vzťahy k svojmu ţivotnému prostrediu s dôrazom na:
 vybudovanie kompetencií ekologicky zmýšľajúceho človeka v zmysle
hesla „mysli globálne-konaj lokálne“;
 estetickú úpravu svojho životného prostredia;
 vekuprimerané praktické činnosti a zážitkové formy učenia súvisiace
s problematikou environmentálnej a ekologickej výchovy.
Učiť ţiakov aktívne rozvíjať a chrániť fyzické a duševné zdravie, naučiť sa byť zaň
zodpovedný s dôrazom na:
 propagáciu zdravého životného štýlu;
 veľkú ponuku pohybových aktivít v škole (relaxačné chvíľky počas
vyučovania, prestávky, športové krúžky a pod.);
 vhodnú skladbu jedálneho lístka v školskom stravovaní;
 zabezpečenie pitného režimu pre žiakov aj zamestnancov;
 obsah učiva o BOZP, dopravnej výchovy, zdravotníckej prípravy a VMR;
 zážitkové formy učenia.
Viesť ţiakov k tolerancii a ohľaduplnosti k iným ľuďom, ich kultúram a duchovným
hodnotám, učiť ich ţiť v spoločnosti s dôrazom na:
 pozitívne vnímanie našich kultúrnych a historických tradícií, rovnako
tradícií, zvykov a kultúrneho dedičstva iných národov;
 zapojenie sa do projektov medzinárodnej spolupráce,
 neformálnym vplyvom prostredníctvom prierezovej témy Multikultúrna
výchova
Pomáhať ţiakom poznávať a rozvíjať svoje schopnosti a reálne moţnosti
a uplatňovať ich spolu s osvojenými vedomosťami a zručnosťami pri rozhodovaní
o vlastnom ţivote a profesijnej orientácii s ohľadom na:
 poskytovanie kvalitného poradenstva rodičom aj žiakom o možnostiach
štúdia a vhodnosti voľby strednej školy a povolania;
 na intenzívnu prípravu absolventov s prihliadnutím na voľbu strednej
školy;
 vytváranie pozitívneho vzťahu žiakov ku každej pracovnej profesii,
uvedomenie si jej dôležitosti pre život spoločnosti;
 vytváranie negatívnych hodnotových postojov k príživníctvu a nečinnosti.
Pri dosahovaní vytýčených cieľov bude škola využívať
STRATÉGIU TROCH „T“
TOLERANCIA
 individuálny prístup
kaţdého pedagóga
 rešpektovanie osobnosti
a individuálnych
rozdielov
 dôraz na multikultúrnu
výchovu
 integrácia ţiakov so
ŠVVP
 vyuţívanie sluţieb
špeciálnopedagogického
a psychologického
poradenstva
 práca školského
špeciálneho pedagóga,
logopéda a výchovného
poradcu
TVORIVOSŤ
TÍM
 vytváranie ţiackych
 demokratické riadenie
portfólií a ich prezentácia
 efektívna práca
 jasné pravidlá pre
s informáciami,
spoluţitie na škole na
vytváranie informačného
všetkých úrovniach
prostredia
 práca s projektmi
 zapojenie rodičov do
ţivota školy a riešenia
problémov
 učenie v súvislostiach,
 otvorená komunikácia na
vyučovanie v blokoch,
vysokej úrovni
 predmetová integrácia
 dôsledné uplatňovanie
 oceňovanie prínosu
medzipredmetových
jednotlivca v prospech
vzťahov
výsledkov tímovej práce
na všetkých úrovniach
 podpora netradičných,
 budovanie pocitu
aktivizujúcich foriem
spolupatričnosti so
vyučovania
školou na všetkých
úrovniach
 účasť v súťaţiach
Dosahovaním uvedených cieľov a uplatňovaním hore uvedených princípov chceme
dosiahnuť, aby škola bola pre našich ţiakov nielen miestom vzdelávania a získavania
nových vedomostí, ale aby bola pre ne miestom, kde sa cítia bezpečne, zaţívajú
úspech a pocit uspokojenia z vlastnej tvorivej práce a prospešnosti pre druhých, pocit
pochopenia a podpory.
Našim zámerom je vytvoriť „Školu plnú slnka“, kde vládne priateľská a podporná
pracovná klíma.
Kompetenčný profil absolventa školského stupňa
je presne definovaný v štátnom vzdelávacom
prostredníctvom kľúčových kompetencií na úrovni:
programe
a konkretizovaný
primárneho vzdelania ISCED1 nasledovne:
Charakteristika absolventa:
Absolvent programu primárneho vzdelania má osvojené základy čitateľskej,
pisateľskej,
matematickej, prírodovedeckej
a kultúrnej
gramotnosti.
Nadobudol základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa
a pre rozvíjanie spôsobilostí. Získal predpoklady pre to, aby si vážil sám seba, i
druhých ľudí, aby dokázal ústretovo komunikovať a spolupracovať.
Má osvojené základy používania materinského, štátneho a cudzieho jazyka.
Kompetencie absolventa:
sociálne komunikačné kompetencie
- vyjadruje sa súvisle a výstiţne písomnou aj ústnou formou adekvátnou
primárnemu stupňu vzdelávania,
- dokáţe určitý čas sústredene načúvať, náleţite reagovať, pouţívať vhodné
argumenty a vyjadriť svoj názor,
- uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so
spoluţiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do
kontaktu,
- rozumie rôznym typom doteraz pouţívaných textov a beţne pouţívaným
prejavom neverbálnej komunikácie a dokáţe na ne adekvátne reagovať,
- na základnej úrovni vyuţíva technické prostriedky
medziosobnej
komunikácie,
- chápe význam rešpektovania kultúrnej rozmanitosti,
- v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť hovorenému
textu, uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa
beţných ţivotných situácií,
kompetencia v oblasti matematického a prírodovedného myslenia
- pouţíva základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických
problémov v kaţdodenných situáciách a je schopný (na rôznych úrovniach)
pouţívať matematické modely logického a priestorového myslenia
a prezentácie (vzorce, modely)
- je pripravený ďalej si rozvíjať schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať
odpovede, ktoré smerujú k systematizácii poznatkov,
kompetencie oblasti informačných a komunikačných technológií
- vie pouţívať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a
učení sa,
- ovláda základy potrebných počítačových aplikácií,
- dokáţe primerane veku komunikovať pomocou elektronických médií,
- dokáţe adekvátne veku aktívne vyhľadávať informácie na internete,
- vie pouţívať rôzne vyučovacie programy,
-
získal základy algoritmického myslenia,
chápe, ţe je rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
vie, ţe existujú riziká, ktoré sú spojené s vyuţívaním internetu a IKT.
kompetencia učiť sa učiť sa
- má osvojené základy schopnosti sebareflexie pri poznávaní svojich
myšlienkových postupov,
- uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a osvojovania si poznatkov,
- vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a vyuţíva vo svojom
učení a v iných činnostiach,
- uvedomuje si význam vytrvalosti a iniciatívy pre svoj pokrok,
kompetencia riešiť problémy
- vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbliţšom okolí,
adekvátne svojej úrovni navrhuje riešenia podľa svojich vedomostí
a skúseností z danej oblasti,
- pri riešení problémov hľadá a vyuţíva rôzne informácie, skúša viaceré
moţnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy
aplikuje pri podobných alebo nových problémoch,
- pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým
a spolupracujúcim) spôsobom,
osobné, sociálne a občianske kompetencie
- má základy pre smerovanie k pozitívnemu sebaobrazu a sebadôvere,
- uvedomuje si vlastné potreby a tvorivo vyuţíva svoje moţnosti,
- dokáţe odhadnúť svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové moţnosti,
- uvedomuje si dôleţitosť ochrany svojho zdravia a jeho súvislosť s vhodným a
aktívnym trávením voľného času
- dokáţe primerane veku odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
- uvedomuje si, ţe má svoje práva a povinnosti,
- má osvojené základy pre efektívnu spoluprácu v skupine,
- dokáţe prijímať nové nápady alebo aj sám prichádza s novými nápadmi
a postupmi pri spoločnej práci,
- uvedomuje si význam pozitívnej sociálno-emočnej klímy v triede a svojim
konaním prispieva k dobrým medziľudským vzťahom,
kompetencia vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
- dokáţe sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti
prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
- dokáţe pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie
prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania),
- uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom ţivote,
- cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a ľudové tradície,
- rešpektuje vkus iných ľudí a primerane veku dokáţe vyjadriť svoj názor
a vkusový postoj,
- ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku
človeka,
- pozná beţné pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
-
správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám,
má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných
kultúr.
na úrovni niţšieho sekundárneho vzdelania ISCED2 nasledovne:
Charakteristika absolventa:
Profil absolventa je založený na kľúčových spôsobilostiach, ktoré predstavujú
komplex vedomostí a znalostí, spôsobilostí a hodnotových postojov
umožňujúcich jednotlivcovi poznávať, účinne konať, hodnotiť, dorozumievať
sa a porozumieť si, začleniť sa do spoločenských vzťahov a osobnostne sa
rozvíjať.
Zjednodušene ide o spôsobilosť uplatniť svoje vzdelanie v pracovnom,
občianskom, rodinnom a osobnom živote.
Kľúčové kompetencie sa formujú na základe osobnej praktickej činnosti a
skúsenosti a zároveň sú uplatniteľné v životnej praxi. Nevyjadrujú trvalý stav,
ale menia svoju kvalitu a hodnotu počas celého života. Nezastarávajú ako
vedomosti, ale majú potenciálnu vlastnosť neustále sa rozvíjať (a preto môžu
byť základom celoživotného učenia sa a osobnej flexibility). Sú výsledkom
a dôsledkom nielen formálneho (školského) vzdelávania, ale aj neformálneho
vzdelávania, ako aj neinštitucionálneho (informálneho) vzdelávania.
Jednotlivé kľúčové spôsobilosti (kompetencie) sa navzájom prelínajú,
prepájajú a majú nadpredmetový programový charakter. Získavajú sa ako
produkt celkového procesu vzdelávania a sebavzdelávania, t. j. kompletného
vzdelávacieho programu a iných rozvíjajúcich aktivít prebiehajúcich v rámci
školy.
Nadväzujúc na spôsobilosti
získané v priebehu predchádzajúceho
(primárneho) vzdelávania absolvent nižšieho sekundárneho vzdelania má
osvojené tieto kľúčové kompetencie (spôsobilosti):
Kompetencie absolventa:
kompetencia k celoživotnému učeniu sa
- uvedomuje si potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku
sebarealizácie a osobného rozvoja,
- dokáţe reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a
spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie
učenia sa,
- dokáţe kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať
a prakticky vyuţívať,
- kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie
rozvojové moţnosti,
sociálne komunikačné kompetencie
- dokáţe vyuţívať všetky dostupné formy komunikácie pri spracovávaní a
vyjadrovaní informácií rôzneho typu, má adekvátny ústny a písomný prejav
zodpovedajúci situácii a účelu komunikácie,
- efektívne vyuţíva dostupné informačno-komunikačné technológie,
-
vie prezentovať sám seba a výsledky svojej prace na verejnosti, pouţíva
odborný jazyk,
dokáţe primerane komunikovať v materinskom a v dvoch cudzích jazykoch,
chápe význam a uplatňuje formy takých komunikačných spôsobilostí, ktoré sú
základom efektívnej spolupráce, zaloţenej na vzájomnom rešpektovaní práv
a povinností a na prevzatí osobnej zodpovednosti,
kompetencia uplatňovať základ matematického myslenia a základné
schopnosti poznávať v oblasti vedy a techniky
- pouţíva matematické myslenie na riešenie praktických problémov v
kaţdodenných situáciách,
- pouţíva matematické modely logického a priestorového myslenia a
prezentácie (vzorce, modely, štatistika, diagramy, grafy, tabuľky),
- pouţíva základy prírodovednej gramotnosti, ktorá mu umoţní robiť vedecky
podloţené úsudky, pričom vie pouţiť získané operačné vedomosti na
úspešné riešenie problémov,
kompetencia v oblasti informačných a komunikačných technológií
- má osvojené základné zručnosti v oblasti IKT ako predpoklad ďalšieho
rozvoja,
- pouţíva základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou,
- dokáţe vytvoriť jednoduché tabuľky a grafy a pracovať v jednoduchom
grafickom prostredí,
- je schopný nahrávať a prehrávať zvuky a videá,
- dokáţe vyuţívať IKT pri vzdelávaní,
kompetencia riešiť problémy
- uplatňuje pri riešení problémov vhodné metódy zaloţené na analytickokritickom a tvorivom myslení,
- je otvorený (pri riešení problémov) získavaniu a vyuţívaniu rôznych, aj
inovatívnych postupov, formuluje argumenty a dôkazy na obhájenie svojich
výsledkov,
- dokáţe spoznávať pri jednotlivých riešeniach ich klady i zápory a uvedomuje
si aj potrebu zvaţovať úrovne ich rizika,
- má predpoklady na konštruktívne a kooperatívne riešenie konfliktov,
kompetencie občianske
- uvedomuje si základné humanistické hodnoty, zmysel národného kultúrneho
dedičstva, uplatňuje a ochraňuje princípy demokracie,
- vyváţene chápe svoje osobné záujmy v spojení so záujmami širšej skupiny,
resp. spoločnosti,
- uvedomuje si svoje práva v kontexte so zodpovedným prístupom k
svojim povinnostiam, prispieva k naplneniu práv iných,
- je otvorený kultúrnej a etnickej rôznorodosti,
- má predpoklady zainteresovane sledovať a posudzovať udalosti a vývoj
verejného ţivota a zaujímať k nim stanoviská, aktívne podporuje udrţateľnosť
kvality ţivotného prostredia,
kompetencie sociálne a personálne
- dokáţe na primeranej úrovni reflektovať vlastnú identitu a budovať si vlastnú
samostatnosť/nezávislosť ako člen celku,
- vie si svoje ciele a priority stanoviť v súlade so svojimi reálnymi schopnosťami,
záujmami a potrebami,
- osvojil si základné postupy efektívnej spolupráce v skupine - uvedomuje si
svoju zodpovednosť v tíme, kde dokáţe tvorivo prispievať k dosahovaniu
spoločných cieľov,
- dokáţe odhadnúť a korigovať dôsledky vlastného správania a konania a
uplatňovať sociálne prospešné zmeny v medziosobných vzťahoch,
kompetencie pracovné
- dokáţe si stanoviť ciele s ohľadom na svoje profesijné záujmy, kriticky hodnotí
svoje výsledky a aktívne pristupuje k uskutočneniu svojich cieľov,
- je flexibilný a schopný prijať a zvládať inovatívne zmeny,
- chápe princípy podnikania a zvaţuje svoje predpoklady pri jeho budúcom
plánovaní,
- dokáţe získať a vyuţiť informácie o vzdelávacích a pracovných príleţitostiach,
kompetencie smerujúce k iniciatívnosti a podnikavosti
- dokáţe inovovať zauţívané postupy pri riešení úloh, plánovať a riadiť nové
projekty so zámerom dosiahnuť ciele,
a to nielen v práci, ale aj
v kaţdodennom ţivote,
kompetencie vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry
- dokáţe sa vyjadrovať na vyššom stupni umeleckej gramotnosti
prostredníctvom vyjadrovacích prostriedkov výtvarného a hudobného umenia,
- dokáţe sa orientovať v umeleckých druhoch a štýloch a pouţívať ich hlavné
vyjadrovacie prostriedky,
- uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom ţivote
a v ţivote celej spoločnosti,
- cení si a rešpektuje umenie a kultúrne historické tradície,
- pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu),
- správa sa kultivovane, primerane okolnostiam a situáciám,
- je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr.
Profil absolventa našej školy
Absolvent našej školy bude svojím vystupovaním robiť dobré meno škole.
Kompetencie určené v ŠVP bude mať osvojené na takej úrovni, ktorá zodpovedá
jeho individuálnym schopnostiam. Získané vedomosti a zručnosti bude vedieť
uplatniť v procese ďalšieho vzdelávania a v praktickom živote. Bude tvorivý
a samostatný. Bude vedieť reálne zhodnotiť svoje možnosti a schopnosti, kriticky
posúdiť výsledky svojej práce a práce iných. Je si vedomý svojich kvalít ale aj
nedostatkov. Jeho sociálne a občianske kompetencie budú na takej úrovni, že bude
vedieť pracovať v tíme s uvedomením si vlastnej zodpovednosti za výsledok
spoločnej práce. Dokáže vytvárať dobré medziľudské vzťahy založené na vzájomnej
úcte, tolerancii a porozumení. Bude schopný získavať, triediť a spracovávať rôzne
druhy informácií a využívať ich v procese vzdelávania. Je pripravený na život
v informačnej spoločnosti. Uvedomuje si hodnotu vlastného zdravia a života
a zároveň má úctu ku všetkým formám života. Uvedomuje si nevyhnutnosť ochrany
životného prostredia, má vybudované silné environmentálne vedomie. Je hrdý na
vlastný národ a zároveň toleruje jedinečnosť iných kultúr. Dobre ovláda slovenský
jazyk, dbá na úroveň vlastného ústneho aj písomného prejavu. Ovláda dva svetové
jazyky na požadovanej úrovni v závislosti od svojich schopností. Je schopný vnímať
umenie, na primeranej úrovni má vybudované estetické cítenie.
Je pripravený uplatniť sa v živote, v zamestnaní a byť zodpovedný za svoj
život.
Našou prioritou je vychovať človeka
vzdelaného, tvorivého a samostatného;
citlivého, ohľaduplného a tolerantného;
dobre pripraveného pre život.
Rámcový (štátny) a školský učebný plán – 2011/2012
Primárne vzdelávanie - ISCED 1
Ročník
1. roč.
Vzdelávacia oblasť
Jazyk a komunikácia
2. roč.
3.roč.
4.roč.
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
ŠkVP
slovenský jazyk a literatúra
8
0
6
0
6
0
6
0
maľovaná abeceda
0
1
0
0
0
0
0
0
hravé čítanie
0
0
0
1
0
1
0
1
prvý cudzí jazyk
0
0
0
0
3
0
3
0
hravá angličtina
0
1
0
1
0
0
0
0
prírodoveda
0
0
1
0
1
0
1
0
vlastiveda
0
0
1
0
1
0
1
0
etická výchova /náboženská
výchova
1
0
1
0
1
0
1
0
sociálna výchova
0
1
0
1
0
1
0
1
matematika
4
0
4
0
3
0
3
0
matematika okolo nás
0
0
0
0
0
1
0
1
Predmet
Príroda a spoločnosť
Človek a hodnoty
Matematika a práca s informáciami
Človek a svet práce
informatická výchova
0
0
1
0
1
0
1
0
učíme sa s počítačom
0
0
0
1
0
1
0
1
pracovné vyučovanie
0
0
0
0
0
0
1
0
výtvarná výchova
1
1
1
1
1
1
1
1
hudobná výchova
1
0
1
0
1
0
1
0
telesná výchova
2
0
2
0
2
0
2
0
pohybová príprava
0
1
0
0
0
0
0
0
Umenie a kultúra
Zdravie a pohyb
Spolu povinná časť
(štátom určené minimum)
Disponibilné hodiny
(prerozdelené podľa podmienok a potrieb školy)
Spolu za stupeň vzdelania ISCED 1
povinná časť + disponibilné hodiny
17
18
20
21
5
5
25
26
76
5
5
20
22
23
96
Nižšie sekundárne vzdelávanie - ISCED 2
Ročník
Vzdelávacia
oblasť
Jazyk
a komunikácia
Predmet/ročník
6. roč.
7. roč.
7. roč. - ŠT
8.roč.
9. roč.
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
ŠkVP
ŠVP
ŠkVP
slovenský jazyk a
literatúra
5
0
4
0
4
0
4
0
5
0
5
0
prvý cudzí jazyk
3AJ
0
3
0
3
0
3
0
3
0
3
0
druhý cudzí jazyk
0
1AJ
1AJ
1AJ
1AJ
1AJ
1AJ
1AJ
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
1
0
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
1
1
0
0
0
0
0
0
0
1
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
nemčina hrou
tvorivé písanie
individuálna logopedická
intervencia
rozvíjanie špecifických
funkcií
Pátranie v literatúre
Človek a príroda
5. roč.
0
0
0
0
0
0
2
0
0
0
1
1AJ
0
0
0
0
0
fyzika
0
0
1
0
1
0
1
0
2
0
1
0
chémia
0
0
0
0
1
0
0,5
0,5
1
0
2
0
biológia
1
0
1
0
1
0
1,5
0
1
0
1
0
environmentálna
výchova
0
1
0
1
0
1
0
0
0
1
0
1
Človek a
spoločnosť
Človek a hodnoty
Matematika a
práca
s informáciami
Človek a svet
práce
Umenie a kultúra
dejepis
1
0
1
0
1
0
1
0
1
0
2
0
geografia
1
0
1
0
1
0
1
0
1
0
1
0
občianska náuka
0
0
1
0
1
0
1
0
1
0
1
0
etická výchova
/náboženská výchova
1
0
1
0
1
0
1
0
1
0
0
0
mediálna výchova
0
1
0
1
0
1
0
0
0
1
0
1
spoločenská etiketa
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
1
matematika
4
0
4
0
4
0
3,5
0,5
4
0
3
1
informatika
0,5
0,5
0,5
0,5
0,5
0,5
0,5
0
0,5
0,5
0
0
praktická matematika
0
0
0
1
0
1
0
0
0
1
0
1
tvorba projektu
a prezentačné zručnosti
0
1
0
1
0
1
0
0
0
1
0
1
svet práce
0
0
0
0
0
0
0,5
0,5
0,5
0
0,5
0
technika
0
0
0
0
0
0
0,5
0,5
0,5
0
0,5
0
výtvarná výchova
1
0
1
0
1
0
1
0
0
0
0
0
hudobná výchova
1
0
1
0
1
0
1
0
0
0
0
0
výchova umením
0
0
0
0
0
0
0
0
0
0
1
0
Zdravie a pohyb
telesná a športová
výchova
Spolu povinná časť
(štátom určené minimum)
Disponibilné hodiny (prerozdelené
podľa podmienok a potrieb školy)
2
0
20,5
2
0
22,5
2
0
2
23,5
0
2
0
2
0
26
24,5
24
4
5,5
6
30
30
30
115
6,5
6,5
6,5
31
Spolu za stupeň vzdelania ISCED
2
povinná časť + disponibilné hodiny
27
29
30
146
Pokyny k učebnému plánu (všeobecne):*
Z dôvodu prehľadnosti je tabuľka učebného plánu aj v školskom roku 2011/2012 ponechaná v takej forme, ako sme ju spracovali
a pouţívame od 1. roku platnosti ŠkVP.
Rozdelenie vyučovacích hodín pre jednotlivé predmety do ročníkov 1 – 4 a 5 – 9 sme prispôsobili tak, aby sme splnili štátom
predpísaný minimálny počet hodín za vzdelávaciu oblasť ISCED1 a ISCED2. Je moţné porovnať štátny vzdelávací program –
ďalej ŠVP (povinné štátom určené minimum) a školský vzdelávací program – ďalej ŠkVP (hodinovú dotáciu povinných predmetov
a zavedenie vlastných predmetov).
V školskom roku 2012/2013 bude v UP vynechaný stĺpec udávajúci počet hodín predmetu – štátom určené minimum, pretoţe tento
údaj uţ pre školu nie je záväzný.
Po ukončení posledného ročníka reformy bude učebný plán za všetky tri stupne vzdelávania (ISCED, ISCED1 a ISCED2)
prehodnotený a v prípade potreby budú na návrh MZ a PK realizované zmeny, vrátane zmien hodinovej dotácie v jednotlivých
predmetoch a ročníkoch v závislosti od pokynov a moţností ŠVP.
1. Štátny vzdelávací program je vyznačený modrou a školský vzdelávací program zelenou farbou.
2. Pri zostavovaní učebného plánu ŠkVP sme zohľadňovali:
 súlad so ŠVP a jeho pokyny,
 potreby súčasnej doby a poţiadavky zákazníka,
 ciele vzdelávania podľa nášho ŠkVP,
 výsledky analýzy dosiahnutých úspechov a pretrvávajúcich nedostatkov práce školy,
 materiálne podmienky, organizačné a personálne moţnosti školy.
4. Delenie na skupiny budeme realizovať v zmysle platnej legislatívy v predmetoch náboţenská výchova, etická výchova,
informatická výchova a informatika, telesná výchova, učíme sa s počítačom, cudzie jazyky, tvorba projektu a prezentačné
zručnosti, chémia a podľa potreby aj iné predmety.
Na úrovni primárneho vzdelávania – ISCED1:
1. Vzdelávaciu oblasť jazyk a komunikácia sme v 1.ročníku rozšírili o predmet maľovaná abeceda a v 2. – 4. ročníku
hravé čítanie. Predmety sa budú vyučovať v dotácii 1 hodina týţdenne a budú posilňovať a nadväzovať na obsah
*
Poznámky k učebnému plánu sa budú priebežne dopĺňať.
vzdelávania v predmete slovenský jazyk a literatúra. Vytvoríme dostatok času na upevnenie a precvičenie správnych
návykov pri písaní (drţanie tela, drţanie pera, estetika písomného prejavu...) a na nácvik správnych tvarov písma.
Prostredníctvom záţitkových foriem učenia s uplatňovaním medzipredmetových vzťahov budeme u detí hneď od
prvých dní v škole rozvíjať kompetencie jazykové, komunikačné, sociálne, občianske ... budeme sa snaţiť vzbudiť
u detí záujem o literatúru a vypestovať kladný vzťah ku knihe ako k prostriedku ďalšieho vzdelávania sa a získavania
informácií, ale zároveň „priateľa“ na chvíle oddychu a relaxácie. Prvé oboznámenie sa s cudzím jazykom realizujeme
vyučovaním hravej angličtiny v 1. a 2. ročníku. V predstihu pred zavedením povinného vyučovania CJ sa ţiaci hravou
formou oboznámia so základnou slovnou zásobou, ustálenými frázami a výslovnosťou v inej ako materinskej reči.
2. Hodinovú dotáciu predmetov prírodoveda a vlastiveda vo vzdelávacej oblasti príroda a spoločnosť nechávame
v rozsahu určenom štátom. Obidva predmety budeme vyučovať v 2. - 4. ročníku v rozsahu 1 hodina týţdenne pri
vhodnosti obsahu integrovanou formou v blokoch. Na vyučovaní okrem klasických vyučovacích metód budeme
uplatňovať predovšetkým také záţitkové metódy, ktoré podporujú záujem o prírodu, rozvíjajú praktické zručnosti
a bádateľské schopnosti ţiakov (vychádzky do prírody, pozorovania, pokusy...). Budeme rozvíjať environmentálne
cítenie a kladný vzťah detí k ţivotnému prostrediu.
3. Vzhľadom k narastajúcim problémom v našej spoločnosti povaţujeme vzdelávaciu oblasť človek a hodnoty za zvlášť
dôleţitú v procese budovania občianskych a sociálnych kompetencií ţiakov. Vyučovanie náboţenskej výchovy
v alternatíve s etickou výchovou sme rozšírili o predmet sociálna výchova v rozsahu 1 hodina týţdenne v 1. –
4.ročníku. Vyučovaním tejto prierezovej témy formou samostatného predmetu utvárame dostatočný časový priestor
pre výchovu detí ku kladným medziľudským vzťahom. Neformálnym plnením dôleţitého cieľa – socializácia
vyučovania budeme prostredníctvom obsahu vzdelávania, vhodných metód a vyučovacích postupov budovať silný
a spolupracujúci triedny kolektív so schopnosťou akceptovať dohodnuté pravidlá, aktívne sa počúvať, asertívne
myslieť a konať, navzájom si pomáhať ...Predmet bude vyučovať sociálny pedagóg, prípadne učiteľ s aprobáciou
etická výchova.
4. Vzdelávacia oblasť matematika a práca s informáciami je doplnená o vlastné predmety. Matematika okolo nás
posilňuje matematiku v 3. – 4. ročníku v dotácii 1 hodina týţdenne. Učiteľovi poskytuje priestor pre zmysluplné
precvičovanie učiva matematiky prostredníctvom zaujímavých aplikačných úloh. Predmet učíme sa s počítačom v
časovej dotácii 1 hodina týţdenne bude slúţiť na dostatočné upevnenie predpísaného učiva jednotlivých predmetov
vzdelávacieho programu, riešenie zaujímavých úloh s vyuţitím internetu, IKT a výukových programov. Jeho
zavedenie do vzdelávacieho obsahu ročníka bude v náväznosti na vyučovanie informatickej výchovy v 2. – 4. ročníku
tak, aby ţiaci vedeli prepojiť a aplikovať vedomosti a zručnosti získané na informatickej výchove pri práci s počítačom
a IKT v ďalšom predmete.
5. Predmet pracovné vyučovanie vzdelávacej oblasti človek a svet práce sme zaradili do 4. ročníka v predpísanom
rozsahu 1 hodina týţdenne.
6. Vo vzdelávacej oblasti umenie a kultúra budeme hudobnú výchovu vyučovať v predpísanom rozsahu v 1. – 4.
ročníku v dotácii 1 hodina týţdenne. Predmet výtvarná výchova pôsobí na deti relaxačne, umoţňuje im výtvarne
stvárniť svoj vnútorný svet, významne rozvíja estetické cítenie detí a ich jemnú motoriku. Vhodnou organizáciou
vyučovania umoţňuje neformálne vyučovanie v blokoch s vyuţitím medzipredmetových vzťahov a zabezpečenia
zmysluplnosti učiva. Preto sme vyuţili jednu disponibilnú hodinu na zvýšenie dotácie tohto predmetu. Výtvarná
výchova sa bude vyučovať v rozsahu 2 hodiny týţdenne vo všetkých ročníkoch vzdelávacej oblasti ISCED1.
7. V 1. ročníku sme z dôvodu narastajúcich zdravotných problémov detí, slabej fyzickej kondície a taktieţ z dôvodu
ľahšej adaptácie ţiakov pri prechode z MŠ do ZŠ vzdelávaciu oblasť zdravie a pohyb posilnili v rozsahu 1 hodina
týţdenne predmetom pohybová príprava. Pestrou paletou netradičných pohybových aktivít sa budeme snaţiť
motivovať deti k pohybu a radosti z hry. Z dôvodu obmedzených priestorových podmienok budeme telesnú výchovu
so zaradením alternatívnych cvičení vyučovať v rozsahu 2 hodiny týţdenne v kaţdom ročníku. Vzdelávaciu oblasť
bude obsahom dopĺňať plavecký kurz.
Na úrovni niţšieho sekundárneho vzdelávania - ISCED2:
1. Z dôvodu ľahšieho prekonania problémov pri zavedení povinného vyučovania druhého cudzieho jazyka sme v 5.
ročníku vzdelávaciu oblasť jazyk a komunikácia posilnili v rozsahu 2 hodiny týţdenne o nový predmet nemčina
hravo. Popri anglickom jazyku, ktorý si ţiaci osvojujú od 1. ročníka sa postupne oboznamujú so slovnou zásobou
a výslovnosťou druhého cudzieho jazyka. V ročníkoch 6 – 9 sa NJ vyučuje ako 1.(v rozsahu 3 hodiny) a AJ ako 2. (v
rozsahu 2 hodiny) cudzí jazyk. Predmetom pátranie v literatúre a tvorivé písanie posilňujeme slovenský jazyk
a literatúra v 5.,6. a 7. ročníku. Ţiaci si vhodnou formou rozvíjajú jazykové kompetencie a čitateľskú gramotnosť,
zdokonaľujú svoju tvorivosť, písomný aj ústny prejav.

predmet sa nevyučuje v špeciálnej triede
2. Náboţenskú výchovu vyučujeme v alternatíve s etickou výchovou v rozsahu 1 hodina týţdenne v 5. – 8. ročníku.
Vzdelávaciu oblasť človek a hodnoty sme obohatili o predmet mediálna výchova. Povinnú prierezovú tematiku
odučíme prostredníctvom samostatného predmetu, lebo povaţujeme za nevyhnutné venovať veľkú pozornosť
vytváraniu správnych a kritických postojov detí k zloţitej problematike mediálneho pôsobenia. Chceme ich naučiť
vyuţívať médiá v svoj prospech (ako zdroj potrebných informácií a prostriedok celoţivotného vzdelávania), ale
zároveň upozorniť na negatívne mediálne vplyvy, ktoré poškodzujú osobnosť človeka. Predmetom spoločenská
etiketa v rozsahu 1 hodina týţdenne zavŕšime v 9. ročníku výchovné pôsobenie na ţiakov v oblasti dodrţiavania
pravidiel a noriem spoločenského správania sa. Získané kompetencie ţiaci preukáţu na koncoročnej akadémii.
3. Vo vzdelávacej oblasti matematika a práca s informáciami odučíme v 5. – 8. ročníku zavedením samostatného
predmetu ďalšiu povinnú prierezovú tematiku tvorba projektu a prezentačné zručnosti. Hlavným cieľom je, aby sa
ţiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili riadiť seba, tím, vypracovať harmonogram svojej práce,
získavať potrebné informácie a spracovávať ich, riešiť problémy, ...aby sa naučili kultivovane a na veku primeranej
úrovni prezentovať výstupy svojej práce a práce tímu , písomne aj verbálne s pouţitím IKT. Ţiaci získajú kompetencie
vyuţiteľné v kaţdom vyučovacom predmete, potrebné pre ďalšie celoţivotné vzdelávanie. Získané kompetencie ţiaci
preukáţu v 9. ročníku pred komisiou záverečnou absolventskou prácou.
Časovú dotáciu v predmete matematika sme neupravili, ale vyučovanie sme posilnili predmetom praktická
matematika. Časová dotácia bude vyuţitá na riešenie rozširujúcich a zaujímavých úloh s moţnosťou aplikácie do
beţného ţivota, na uplatňovanie aktivizujúcich metód a foriem práce a na individuálny prístup učiteľa k ţiakom
Predmet informatika v povinnom rozsahu 2 hodiny za vzdelávaciu oblasť sme zaradili do 5. aţ 8. ročníka v rozsahu
1/2 hodiny týţdenne. Po získaní základných vedomostí v predmete budú ţiaci rozvíjať a zdokonaľovať svoje
kompetencie v predmete vedomosťami so zameraním na programovanie, prácu s digitálnou fotografiou, kamerou,
videom, spracovaním krátkeho filmu a pod. zvýšenou dotáciou o 1/2 hodinu.
4. Predmety chémia, fyzika a biológia vzdelávacej oblasti človek a príroda sa budú vyučovať v predpísanom rozsahu
vyučovacích hodín a do ročníkov budú zaradené rovnomerne s prihliadnutím na náročnosť. Vzdelávacia oblasť bude
v kaţdom ročníku posilnená o vyučovanie prierezovej tematiky environmentálna výchova formou samostatného
predmetu v rozsahu 1 hodina týţdenne. Vzhľadom k tomu, ţe sú vytvorené ideálne podmienky, predpokladá sa, ţe
predmety biológia, geografia a environmentálna výchova budú vyučované integrovane v blokoch a budú uplatňované
záţitkové a aktivizujúce formy učenia.
5. Vzdelávaciu oblasť človek a spoločnosť a jej predmety dejepis, geografia a občianska náuka odučíme v rozsahu
predpísanom pre vzdelávaciu oblasť s rovnomerným začlenením do ročníkov s moţnosťou integrácie predmetov.
6. Vzdelávaciu oblasť človek a svet práce tvoria dva predmety – svet práce a technika. V ŠkVP sme ich zaradili
z dôvodu profesijnej orientácie a výberu strednej školy do 8. a 9. ročníka, kde sa budú vyučovať v rozsahu 1 hodina
týţdenne striedavo raz za dva týţdne.
7. Predmety vzdelávacej oblasti umenie a kultúra – výtvarná výchova a hudobná výchova sa budú učiť v rozsahu 1
hodina týţdenne v 5. aţ 7. ročníku. Predmet výchova umením je zaradený do 9. ročníka v rozsahu 1 hodina týţdenne,
aby bolo moţné medzipredmetové prepojenie so spoločenskou etiketou, mediálnou výchovou a tvorbou projektu.
Predmety sa budú obsahovo dopĺňať.
8. Predmet telesná výchova vzdelávacej oblasti zdravie a pohyb je zaradený do kaţdého ročníka ISCED2 v minimálnej
časovej dotácii 2 hodiny týţdenne z dôvodu obmedzených priestorových podmienok. Keďţe škola nemá telocvičňu,
učitelia budú postupovať podľa alternatívnych učebných osnov s vyuţitím netradičných športov, turistiky.... Podľa
obsahu učiva a vhodnosti poveternostných podmienok je moţné telesnú výchovu odučiť vo väčších blokoch.
Vzdelávaciu oblasť bude obsahom dopĺňať plavecký a lyţiarsky kurz.
8. Charakteristika vzdelávacích oblastí ŠkVP
Obsah základného vzdelávania je rozdelený do siedmich vzdelávacích oblastí
v primárnom vzdelávaní a ôsmich vzdelávacích oblastí v niţšom sekundárnom
vzdelávaní:
Jazyk a komunikácia
Matematika a práca s informáciami
Príroda a spoločnosť
Človek a príroda
Človek a spoločnosť
Človek a hodnoty
Človek a svet práce
Umenie a kultúra
Zdravie a pohyb
ISCED1
ISCED1
ISCED1
––––––
––––––
ISCED1
ISCED1
ISCED1
ISCED1
ISCED2
ISCED2
––––––
ISCED2
ISCED2
ISCED2
ISCED2
ISCED2
ISCED2
Vzdelávacia oblasť Jazyk a komunikácia
...zdôrazňuje chápanie jazyka ako nástroja myslenia a komunikácie medzi
ľuďmi, čo by sa vo vyučovaní jazyka malo premietnuť do zámerného preferovania
rozvoja komunikačných kompetencií, ktoré budú istým teoretickým i praktickým
východiskom ich ďalšieho rozvíjania v ostatných vyučovacích predmetoch s ohľadom
na ich špecifické potreby. Najväčší akcent sa pritom kladie na vlastnú tvorbu
jazykových prejavov, prácu s informáciami, čitateľskú gramotnosť, schopnosť
argumentovať a podobne.
Obsah predmetov vzdelávacej oblasti smeruje k rozvíjaniu čitateľských kompetencií,
resp. súboru vedomostí, zručností, hodnôt a postojov zameraných na príjem
umeleckého textu, jeho analýzu, interpretáciu a hodnotenie. Dôraz sa kladie na
čítanie a to nielen na zvládnutie techniky čítania, ale aj pochopenie obsahu.
Dobré zvládnutie jazykového učiva vytvára predpoklad na rozvinutie schopnosti
úspešne sa uplatniť na trhu práce a v súkromnom ţivote. Jazyk sa chápe ako znak
národnej a individuálnej identity, ako prostriedok komunikácie a profesionálnej
realizácie a prostriedok na vyjadrovanie citov a pocitov.
Cudzie jazyky poskytujú ţivý jazykový základ a predpoklady pre komunikáciu ţiakov
v rámci Európskej únie. Cudzie jazyky umoţňujú poznávať odlišnosti v spôsobe
ţivota ľudí iných krajín a ich odlišné kultúrne tradície. Poskytujú prehĺbenie
vedomostí a vzájomného medzinárodného porozumenie a tolerancie a vytvárajú
podmienky pre spoluprácu škôl na medzinárodných projektoch.
Členenie vzdelávacej oblasti sa podľa kľúčových jazykových kompetencií, t. j. podľa
procesov, ktoré sa nimi rozvíjajú delí na:
Počúvanie
Komunikácia (hovorenie)
s porozumením
Čítanie
Písanie
Obsah vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia sa realizuje vo vzdelávacích
predmetoch slovenský jazyk a literatúra, maľovaná abeceda, hravé čítanie,
tvorivé písanie,
pátranie v literatúre, hravá angličtina, angličtina hrou,
nemecký jazyk a anglický jazyk.
V špeciálnej triede pre deti s VPU sú zaradené predmety individuálna logopedická
intervencia a rozvíjanie špecifických funkcií.
Vzdelávacia oblasť Matematika a práca s informáciami
Matematika rozvíja u ţiakov matematické myslenie, ktoré je potrebné pri
riešení rôznych problémov v kaţdodenných situáciách. Je rozpracovaná na
kompetenčnom základe, čo zaručuje vysokú mieru schopnosti aplikácie
matematických poznatkov v praxi.
Informatická výchova a informatika podobne ako matematika rozvíja
myslenie ţiakov, ich schopnosť hľadať riešenia problémových úloh ich schopnosť
analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia
problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a
postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúţia ako všeobecný
prostriedok komunikácie.
Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a vyuţitia jej nástrojov
zabezpečí rovnakú príleţitosť všetkým ţiakom získať základnú digitálnu gramotnosť.
Poslaním vyučovania informatiky je viesť ţiakov k pochopeniu základných pojmov,
postupov a techník pouţívaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových
systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu vyuţívaniu
prostriedkov informačnej civilizácie rešpektovaním právnych a etických zásad
pouţívania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné
dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných
technológií vo vyučovaní aj iných predmetov, medzipredmetových projektov,
celoškolských programov a pri riadení školy.
Táto oblasť zahrňuje v sebe učebné predmety matematika, matematika okolo
nás, praktická matematika, informatika, informatická výchova, učíme sa s
počítačom a tvorba projektu a prezentačné zručnosti.
Vzdelávacia oblasť Príroda a spoločnosť
Príroda a spoločnosť sú dve navzájom prepojené súčasti nášho ţivota, ktoré
zaujímajú ţiakov uţ od predškolského veku. Ţiaci si uvedomujú priestor okolo seba,
prírodu, ľudí, kultúru a to všetko vo vzájomnom vzťahu a navzájom sa ovplyvňujúce.
V mladšom veku sú ţiaci prirodzene zvedaví, zaujímajú sa o svet okolo seba a
o jeho fungovanie, hľadajú príčiny fungovania, skúšajú a učia sa pri tom. Postupné
oboznamovanie sa s prírodnými a spoločenskými javmi a zákonitosťami v súlade s
prírodovedným a spoločenskovedným poznaním je umoţnené v primárnom stupni
vzdelávania takým spôsobom, ktorý u ţiaka rozvíja aj procesuálnu stránku
samotného poznávacieho procesu. Dôleţité je, aby ţiak vnímal zmeny vo svojom
okolí, rozumel a snaţil sa ich vysvetliť. Vzdelávacie činnosti sú zamerané na
skúmanie javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným ţivotným prostredím.
Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom
je riešenie čiastkových problémov, pričom východiskom k stanovovaniu problémov sú
aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych
schopností.
Prebudenie záujmu o krásy prírody a zaujímavé ľudské výtvory v blízkom ale aj
vzdialenom okolí je podoprené zaujímavým spôsobom učenia sa o vlasti vo
vlastivede.
Dôleţitým cieľom je dosiahnuť takú úroveň, aby dieťa bolo schopné samostatne sa
orientovať v informáciách a vedieť ich spracovávať objektívne do takej miery, do akej
mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň, viesť ţiakov k pochopeniu potreby ochrany
prírodného a kultúrneho prostredia. Rozvíjať emotívne (dobrodruţné) poznávanie,
pozorovanie a hodnotenie javov z rodnej krajiny (okolie školy a bydliska) ale aj
širšieho okolia svojho regiónu a celej krajiny, podporovať schopnosť ţiakov rozprávať
o svojom rodnom kraji (krajine svojho okolia), pričom vyuţívajú poznatky zo svojich
pozorovaní a skúseností.
Dieťa nezískava v procese učenia sa len poznatky, ale postupne sa stáva
prírodovedne gramotným.
Postupné objavovanie sveta ţiakmi je predmetom dvoch učebných predmetov
prírodovedy a vlastivedy.
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda
Vzdelávacia oblasť Človek a príroda obsahuje problematiku vzdelávania spojenú so
skúmaním prírody. V tejto oblasti ţiaci dostávajú príleţitosť poznávať prírodu ako
systém, ktorého súčasťou sú vzájomné premeny, pôsobia na seba a ovplyvňujú sa
navzájom. Na takomto poznaní je zaloţené aj pochopenie dôleţitosti prírodnej
rovnováhy pre existenciu ţivých sústav, vrátane človeka. Prírodovedné predmety
svojim činnostným a bádateľským charakterom vyučovania umoţňujú ţiakom hlbšie
porozumieť zákonitostiam prírodných procesov, a tým si uvedomovať aj uţitočnosť
prírodovedných poznatkov a ich aplikáciu v praktickom ţivote.
Cieľom vzdelávania prostredníctvom obsahu v tejto oblasti je porozumieť prírodným
aspektom vplývajúcim na ţivot človeka a vedieť vysvetliť prírodné javy vo svojom
okolí, zaujímať sa o prírodu a dianie v nej, získavať informácie o prírode a jej
zloţkách nielen z rôznych zdrojov, ale aj prostredníctvom vlastných pozorovaní
a experimentov v prírode a v laboratóriu, čím si rozvíjajú aj zručnosti pri práci
s grafmi, tabuľkami, schémami, obrázkami, náčrtmi.
Podstatné je poznanie základných princípov ochrany krajiny a ţivotného prostredia;
a osvojeniu si základných princípov zdravého ţivotného štýlu. Dôleţité je hľadanie
zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov,
ktoré nás obklopujú v kaţdodennom ţivote a porozumenie ich podstate, čo si
vyţaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s predmetmi napríklad
fyzika, chémia, biológia, geografia a matematika. Okrem rozvíjania pozitívneho
vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako
neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva.
V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú
bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej
zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých
prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.
Ciele vzdelávacej oblasti človek a príroda sa napĺňajú prostredníctvom predmetov
biológia, chémia, fyzika.
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť
Vzdelávacia oblasť sa prostredníctvom obsahu snaţí uchovať kontinuitu tradičných
hodnôt našej spoločnosti v súlade s aktuálnymi integračnými procesmi, viesť
k vnímaniu
vlastenectva
a národnej
hrdosti
v kontexte
európanstva
a
multikulturalizmu.
Cieľom vzdelávacej oblasti je zoznámiť ţiakov s vývojom ľudskej spoločnosti,
s najvýznamnejšími spoločenskými javmi a procesmi, ktoré sa premietajú do
kaţdodenného ţivota a vnímať svet integrujúco vo vzájomnom vzťahu medzi
prírodou a spoločnosťou. Poznanie minulosti svojho národa ako aj národov Európy
a sveta, oboznámenie sa so zemepisnými charakteristikami svojej vlasti a regiónov
sveta a utváranie pozitívnych občianskych postojov je predpokladom získania
občianskych kompetencií, ktoré patria ku kľúčovým vo vzdelávaní. Ţiaci cez
poznanie najbliţšieho prostredia (rodina, škola), ktorého sú súčasťou, získavajú
základné vedomosti o svojom najbliţšom spoločenskom prostredí, o miestnej obci,
regióne a o ostatných regiónoch Slovenska. Oboznamujú sa s územím, obyvateľmi,
ich tradíciami a zvykmi, so svetom detí i dospelých, osvojujú si pravidlá a normy
správania doma, v škole a na verejnosti,. Učia sa orientovať v čase, časových
údajoch, histórii vlastnej rodiny, svojej vlasti i ľudskej spoločnosti. Vedú sa
k pochopeniu vlastného miesta a roly v spoločnosti, ako aj k tomu, aby svojimi
postojmi a konaním prejavovali občiansku aktivitu, vlastenectvo, zodpovednosť
k sebe, svojim blízkym, národu a celej spoločnosti. Vychováva ţiakov k láske k vlasti
a súčasne rozvíja a upevňuje vedomie príslušnosti k európskemu civilizačnému
a kultúrnemu prostrediu.
Vzdelávacia oblasť Človek a spoločnosť otvára priestor pre kultivovanie
individuálnych a spoločenských spôsobilostí (kompetencií), učí vidieť veci a javy vo
vzájomných súvislostiach, ponúka argumenty, inšpiruje k tvorivému riešeniu otázok
dôleţitých pre vzdelanostnú spoločnosť. Rozvíja myšlienkové operácie, praktické
zručnosti a vedomie vlastnej identity ţiaka.
Vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť tvoria učebné predmety dejepis, geografia
a občianska náuka, aj keď témy sa nachádzajú aj v ďalších predmetoch v iných
oblastiach.
Vzdelávacia oblasť Človek a hodnoty
Vzdelávacia oblasť sa zameriava na budovanie a kultiváciu duševného, duchovného
a sociálneho rozmeru mladých ľudí. Napomáha im k postupnému vytváraniu ich
hodnotovej orientácie tak, aby raz ako dospelí jedinci boli prínosom pre ľudské
spoločenstvo.
Cieľom vzdelávacej oblasti je vychovávať osobnosť s vlastnou identitou
a hodnotovou orientáciou, v ktorej úcta k človeku a k prírode, spolupráca,
prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa
sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale
záţitkovým učením účinne podporuje pochopenie a zvnútornenie mravných noriem
a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí
pre ţivot v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických
a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku, medzi spoločenskými skupinami,
v národe a medzi národmi.
Obsah vzdelávacej oblasti Človek a hodnoty sa realizuje v povinne voliteľných
vzdelávacích predmetoch etická výchova / náboženská výchova, mediálna
výchova a v predmete sociálna výchova, spoločenská etiketa.
Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce
Oblasť Človek a svet práce zahŕňa návrhy pracovných činností a technológií, ktoré
by mali viesť ţiakov k získaniu základných zručností v rôznych oblastiach ľudskej
činnosti a prispievať k úcte k práci .
Vzťah k práci, otázky výberu povolania sú základom tejto vzdelávacej oblasti. Cieľom
je pripraviť ţiakov na ţivot v praxi a na to, aby sa v budúcnosti dokázali uplatniť na
trhu práce (napr. aby dokázali dodrţiavať pravidlá, povinnosti a záväzky, aby sa
vedeli adaptovať na zmenené pracovné podmienky). Oblasť vzdelávania sa
sústreďuje na to, aby ţiaci dokázali pristupovať k výsledkom pracovnej činnosti
nielen z hľadiska kvality, ale aj funkčnosti, hospodárnosti a spoločenského významu.
Vzdelávanie v tejto oblasti smeruje k vytváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií
ţiakov tým, ţe vede ţiakov k:
- pozitívnemu vzťahu k práci a zodpovednosti za kvalitu svojich i spoločných
výsledkov práce,
- osvojeniu základných pracovných zručností a návykov v rôznych pracovných
oblastiach, k organizácii a plánovaniu práce a k pouţívaniu vhodných
nástrojov, náradia a pomôcok pri práci i v beţnom ţivote,
- vytrvalosti a sústavnosti pri plnení zadaných úloh, k uplatňovaniu tvorivosti a
vlastných nápadov pri pracovnej činnosti a k vynakladaniu úsilia na
dosiahnutie kvalitného výsledku,
- autentickému a objektívnemu poznávaniu okolitého sveta, k potrebnej
sebadôvere, k novému postoju a hodnotám vo vzťahu k práci človeka,
technike a ţivotnému prostrediu,
- chápaniu práce a pracovnej činnosti ako príleţitosti k sebarealizácii,
sebavzdelávaniu a k rozvíjaniu podnikateľského myslenia,
- orientácii v rôznych odboroch ľudskej činnosti, formách fyzickej a duševnej
práce a osvojeniu potrebných poznatkov a zručností významných pre moţnosť
uplatnenia, pre voľbu vlastného profesijného zamerania a pre ďalšiu ţivotnú a
profesijnú orientáciu,
- k rešpektovaniu environmentálnych hodnôt a chápaniu recyklácie materiálov
a produktov.
Uvedené kompetencie ţiaci získavajú v predmetoch pracovné vyučovanie, svet
práce a technika.
Vzdelávacia oblasť Umenie a kultúra
Vzdelávacia oblasť sa stará o rozvíjanie kreatívnych vyjadrovacích schopností ţiaka
prostredníctvom vybraných vyjadrovacích prostriedkov výtvarného umenia, hudby,
dizajnu, architektúry, filmu, elektronických médií. Toto vyjadrovanie je chápané vo
vzťahoch k dramatickým aj literárnym vyjadrovacím prostriedkom a v širších
súvislostiach kultúry – v rámci spoločných tém a medzipredmetových väzieb aj
s predmetmi ostatných vzdelávacích oblastí.
Dôleţitým poslaním oblasti je budovanie vlastnej kultúrnej identity, chápanie miesta
súčasného umenia v ţivote človeka a aktívna účasť na ňom ako aj rozvíjanie
schopnosti porozumieť iným kultúram.
Vzdelávacia oblasť formuje postoje ţiaka k estetickým hodnotám a vkusu, formuje
kultúrno-historické vedomie, rozvíja schopnosť rešpektovať a tolerovať uznávané
hodnoty iných ľudí a iných kultúr.
Ţiak sa učí vyuţívať základné kultúrne nástroje na kultivovanú komunikáciu,
rozlišovať rôzne súčasti kultúry (umenie, veda, náboţenstvo, šport), rozumieť ich
súvislostiam a úlohe vo svojom ţivote a v ţivote spoločnosti. Učí sa rozlišovať hlavné
umelecké druhy, ich médiá, formy, hlavné tendencie a štýly, vyjadrovacie prostriedky,
základné kompozičné princípy; opisovať svoje estetické záţitky z vnímania
umeleckých diel, chápať význam estetických faktorov, estetickej činnosti
v kaţdodennom ţivote, chápať význam umenia v ţivote jednotlivca a spoločnosti.
Učí sa chápať význam kultúrnych a umeleckých pamiatok a učí sa chápať súčasnú
umeleckú tvorbu a prejavy kultúry. Ţiak spoznáva typické umelecké a kultúrne
prejavy ťaţiskových epoch vývoja kultúry, vybrané typické diela a autorov svetového
a slovenského umenia.
Súčasťou oblasti je rozvoj zodpovedných a samostatných postojov k súčasnej
kultúrnej ponuke, k móde, masovej kultúre, subkultúram, poklesnutým formám
vyjadrovania; rozvoj kritického myslenia vo vzťahu k mediálnej produkcii a k iným
súčasným kultúrnym procesom. Rozvíjajú sa ţiakove interkultúrne kompetencie pre
komunikáciu a spoluprácu s príslušníkmi iných kultúr.
Vzdelávacia oblasť sa člení na učebné predmety: výtvarná výchova, hudobná
výchova a výchova umením.
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb
Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb vytvára priestor pre uvedomenie si potreby
celoţivotnej starostlivosti o svoje zdravie, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je pohyb.
Dôraz v tejto vzdelávacej oblasti je kladený na základné informácie súvisiace so
zdravým spôsobom ţivota. Charakteristickým znakom vzdelávacej oblasti sú
vedomosti a praktické skúsenosti vedúce k rozvoju pohybových schopností,
zlepšovaniu pohybovej výkonnosti ţiaka, k získaniu základov športov a ich
vyuţívaniu s perspektívou ich uplatnenia v štruktúre vlastného pohybového reţimu.
Najdôleţitejším poslaním je vytváranie vzťahu k pravidelnej pohybovej činnosti ako
nevyhnutného základu zdravého ţivotného štýlu. Vzdelávacia oblasť je výrazne
spojená so zdravím, zdravým ţivotným štýlom, pohybovou a športovou činnosťou
nielen počas školskej dochádzky, ale i v dospelosti.
Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy je umoţniť ţiakom osvojiť si,
zdokonaľovať a upevňovať pohybové návyky a zručnosti na primeranej úrovni,
zvyšovať svoju pohybovú gramotnosť, rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti,
zvyšovať všeobecnú pohybovú výkonnosť a zdatnosť, prostredníctvom vykonávanej
pohybovej aktivity pôsobiť a dbať o zdravie, vytvárať trvalý vzťah k pohybovej
aktivite, telesnej výchove a športu s ohľadom na záujmy ţiakov, ich predpoklady
a individuálne potreby ako súčasť zdravého ţivotného štýlu a predpokladu
schopnosti celoţivotnej starostlivosti o vlastné zdravie.
Vzdelávaciu oblasť zastrešuje predmet pohybová príprava, telesná a športová
výchova, telesná výchova.
9. Prierezové témy
Multikultúrna výchova
Mediálna výchova
Osobnostný a sociálny rozvoj
Environmentálna výchova
Dopravná výchova – výchova k bezpečnosti v cestnej premávke
Ochrana života a zdravia
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
Stručná charakteristika prierezových tém:
Multikultúrna výchova
Ţiaci všetkých vekových kategórií budú čoraz častejšie v osobnom aj verejnom ţivote
vystavení rôznym kultúrnym vplyvom a v čoraz väčšej miere sa budú dostávať do
kontaktu s príslušníkmi iných kultúr. Preto je potrebné, aby boli na tieto výzvy
pripravení, a aby boli schopní rozoznať, rešpektovať a podporovať rôzne kultúrne
ukotvenie vo svojom okolí. Cieľom prierezovej témy multikultúrna výchova je preto
výchovné a vzdelávacie pôsobenie zamerané na rozvoj poznania rozličných
tradičných aj nových kultúr a subkultúr, akceptáciu kultúrnej rozmanitosti ako
spoločenskej reality a rozvoj tolerancie, rešpektu a prosociálneho správania
a konania vo vzťahu ku kultúrnej odlišnosti. Edukačná činnosť je zameraná na to,
aby škola a školské vzdelávanie fungovali ako spravodlivé systémy, kde majú všetci
ţiaci rovnakú príleţitosť rozvíjať svoj potenciál. Ţiaci spoznávajú svoju kultúru aj iné
kultúry, históriu, zvyky a tradície ich predstaviteľov, rešpektujú tieto kultúry ako
rovnocenné a dokáţe s ich príslušníkmi konštruktívne komunikovať a spolupracovať.
Mediálna výchova
Cieľom prierezovej tematiky je rozvinúť:
- schopnosť uplatňovať stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi
druhmi médií a ich produktmi,
- spôsobilosť zmysluplne, kriticky a selektívne vyuţívať médiá a ich produkty
(čo znamená viesť ţiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá
fungovania „mediálneho sveta“, zmysluplne sa v ňom orientovali a
selektovane vyuţívali médiá a ich produkty podľa toho, ako kvalitne plnia
svoje funkcie, najmä výchovno-vzdelávaciu a mravnú),
- schopnosť vytvoriť si ako občan vlastný názor na médiá na základe
prijímaných informácií.
- schopnosť kriticky posudzovať mediálne šírené posolstvá, objavovať v nich to
hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný a profesijný rast, ale tieţ ich
schopnosť uvedomovať si negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnosť
a snaţiť sa ich zodpovedným prístupom eliminovať.
Osobnostný a sociálny rozvoj
Prierezová oblasť osobnostný a sociálny rozvoj rozvíja ľudský potenciál ţiakov,
poskytuje ţiakom základy pre plnohodnotný a zodpovedný ţivot. Cieľom je rozvíjať
u ţiakov sebareflexiu (rozmýšľať o sebe), sebapoznávanie, sebaúctu, sebadôveru
a s tým spojené prevzatie zodpovednosti za svoje konanie, osobný ţivot
a sebavzdelávanie, naučiť ţiakov uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať názory,
potreby a práva ostatných,
pomáhať ţiakom získavať a udrţať si osobnostnú
integritu, pestovať kvalitné medziľudské vzťahy, rozvíjať sociálne zručnosti potrebné
pre ţivot a spoluprácu,
podporovať svojím obsahom prevenciu sociálnopatologických javov v škole (prevenciu šikanovania, agresivity, uţívania návykových
látok).
Environmentálna výchova
Problém zachovania ţivota na Zemi sa stáva globálnym problémom. Cieľom tejto
prierezovej témy je prispieť k rozvoju osobnosti ţiaka tak, ţe v oblasti vedomostí,
zručností a schopností nadobudne schopnosť chápať, analyzovať a hodnotiť vzťahy
medzi človekom a jeho ţivotným prostredím na základe poznania zákonov, ktorými
sa riadi ţivot na Zemi; poznať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie
a vzťahom k prostrediu v rôznych oblastiach sveta; pochopiť súvislosti medzi
lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahu k prostrediu;
- rozvíjať si spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre kaţdodenné konanie
a postoje človeka k ţivotnému prostrediu,
- rozvíjať spoluprácu pri ochrane a tvorbe ţivotného prostredia na miestnej,
regionálnej a medzinárodnej úrovni,
- pochopiť sociálne a kultúrne vplyvy, ktoré determinujú ľudské hodnoty a
správanie, vedomie individuálnej zodpovednosti za vzťah človeka k prostrediu
ako spotrebiteľa a výrobcu,
- vedieť hodnotiť objektívnosť a závaţnosť informácií o stave ţivotného
prostredia a komunikovať o nich, racionálne ich obhajovať a zdôvodňovať
svoje názory a stanoviská,
- vyuţívať informačné a komunikačné technológie a prostriedky pri získavaní
a spracúvaní informácií, ako aj pri prezentácii vlastnej práce.
V oblasti postojov a hodnôt nadobudne schopnosť:
- vnímať ţivot ako najvyššiu hodnotu,
- pochopiť význam udrţateľného rozvoja ako pozitívnej perspektívy ďalšieho
vývoja ľudskej spoločnosti,
- posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k ţivým organizmom a ich
prostrediu,
- podporovať aktívny
prístup k tvorbe a ochrane ţivotného prostredia
prostredníctvom praktickej výučby,
- posilňovať pocit zodpovednosti vo vzťahu k zdravému ţivotnému štýlu
a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia,
- schopnosť vnímať a citlivo pristupovať k prírode a prírodnému a kultúrnemu
dedičstvu,
- prehlbovať, rozvíjať a upevňovať hodnotový systém v prospech konania
smerom k ţivotnému prostrediu,
- rozvíjať schopnosť kooperovať v skupine, deliť si úlohy, niesť zodpovednosť.
Dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke
Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania ţiakov základných
škôl. Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný
pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na
zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel.
Ciele dopravnej výchovy sú zostavené v zmysle týchto kritérií :
- pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne
záväznými právnymi predpismi,
- formovať mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej
zodpovednosti pri chôdzi a jazde v cestnej premávke,
- osvojiť si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov, ako chodec, cyklista, cestujúci
(spolujazdec),
- naučiť deti pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska
bezpečnosti a aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke
v praktickom ţivote,
- zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,
- zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,
- pochopiť význam technického stavu a údrţby vozidiel pre bezpečnú jazdu
v cestnej premávke a prakticky zvládnuť základné úlohy údrţby bicykla,
- uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení
ovplyvňujúcich bezpečnosť cestnej premávky.
Ochrana života a zdravia
Ochrana ţivota človeka a jeho zdravia integruje postoje, vedomosti a zručnosti
ţiakov zamerané na ochranu ţivota a zdravia v mimoriadnych situáciách. Podobne
pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môţu vzniknúť vplyvom nepredvídaných
skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.
- Snahou je pripraviť kaţdého jednotlivca na ţivot v prostredí, v ktorom sa
nachádza. Nevyhnutným predpokladom k tomu je neustále poznávanie
prostredia prostredníctvom pohybu a pobytu v prírode. Prierezová téma sa
zameriava na zvládnutie situácií vzniknutých vplyvom priemyselných a
ekologických havárií, dopravnými nehodami, ţivelnými pohromami a
prírodnými katastrofami. Zároveň napomáha zvládnuť nevhodné podmienky v
situáciách vzniknutých pôsobením cudzej moci, terorizmom voči občanom
nášho štátu. U ţiakov by sa mal formovať vzťah k problematike ochrany
svojho zdravia a ţivota, tieţ zdravia a ţivota iných ľudí. K tomu je potrebné
poskytnúť ţiakom teoretické vedomosti, praktické poznatky, pomôcť im osvojiť
si vedomosti a zručnosti v sebaochrane. Vyškoliť ich v poskytovaní pomoci
iným v prípade ohrozenia zdravia a ţivota.
Tvorba projektu a prezentačné zručnosti
Prierezová téma rozvíja u ţiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať,
argumentovať, pouţívať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať
v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Ciele aj obsah prierezovej
témy je súčasťou viacerých predmetov.
Hlavným cieľom je, aby sa ţiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili
riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné
informácie, spracovať ich, vedeli si hľadať aj problémy, ktoré treba riešiť, správne ich
pomenovať, utvoriť hypotézu, overiť ju a pod.
Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s pouţitím informačných
a komunikačných technológií.
Výsledkom vzdelávania bude, ţe ţiak vhodným spôsobom dokáţe zareagovať
v rôznych kontextových situáciách, nadviazať kontakt, zostaviť základné písomnosti
osobnej agendy, pozná ich funkciu, formálnu úpravu a vie ju aplikovať, vyuţiť
nástroje IKT, identifikovať a popísať problém, podstatu javu, získať rôzne typy
informácií, zhromaţďovať, triediť a selektovať ich, kultivovane prezentovať svoje
produkty, názory, vytvoriť plán prezentácie, naplánovať a realizovať základný
výskum, určiť svoje silné stránky a vie ich vyuţiť pri vhodnom výbere témy, vie
aplikovať vhodnú formálnu štruktúru na prezentáciu výsledkov svojho výskumu.
Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra
Prierezová téma Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra úzko súvisí s
prierezovou témou Multikultúrna výchova ale vo svojom obsahu sa ešte hlbšie
zaoberá ţivým a hodnotným hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom
Slovenskej republiky.
Nakoľko sa vláda Slovenskej republiky zaviazala realizovať Odporúčania na ochranu
tradičnej kultúry a folklóru a Generálnou konferenciou UNESCO bol schválený:
Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva ako aj Dohovor o ochrane a
podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, odporúča sa táto prierezová téma vhodne
začleniť do vyučovacích predmetov prostredníctvom ich obsahov, ale aj formou
projektov, exkurzií a pod.
Cieľom zaradenia prierezovej témy do vyučovania je vytvárať u ţiakov predpoklady
na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva,
ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov.
Edukačná činnosť je zameraná na to, aby ţiaci v rámci regionálnej výchovy poznali
históriu a kultúru vlastnej obce – objavovanie a spoznávanie prírodných krás a
zaujímavostí Slovenska.
Pre vybudovanie kladného vzťahu k téme je nevyhnutné vyuţívať záţitkové formy
učenia sa ţiakov (výlety, exkurzie, besedy, tvorba zbierok, výstav ...).
Prierezové témy sú povinnou súčasťou obsahu vzdelávania. Prelínajú sa cez
všetky vzdelávacie oblasti. Odrážajú aktuálne problémy súčasnosti, sú určitým
návodom na ich prevenciu a riešenie. Zároveň slúžia aj na prehĺbenie
základného učiva. Majú prispieť k tomu, aby si žiaci rozšírili rozhľad, osvojili si
určité postoje, hodnoty a rozhodovanie. Prepájajú rôzne oblasti základného
učiva, prispievajú ku komplexnosti vzdelávania žiakov a pozitívne ovplyvňujú
proces utvárania a rozvíjania kľúčových kompetencií žiakov. Nevyhnutnou
podmienkou účinnosti prierezovej tematiky je používanie aktivizujúcich,
interaktívnych učebných metód.
V ŠkVP budeme v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu rôznym spôsobom
realizovať všetky prierezové témy:
1. Integráciou obsahu do učebných osnov jednotlivých vyučovacích predmetov
v 1.-9. ročníku podľa vhodnosti témy učiva budú zaradené všetky prierezové
témy. Zaradenie zodpovedajúcich tematických okruhov prierezových tém
bude vyznačené v tematickom výchovno-vzdelávacom pláne kaţdého
predmetu.
(Zoznam téz bude tvoriť samostatnú prílohu ŠkVP).
2. Ako samostatný vlastný predmet
na úrovni ISCED2 v 5.-9.ročníku bude s hodinovou týţdennou
dotáciou, uplatňovaním aktivizujúcich metód a foriem práce (projektové
vyučovanie, kooperatívne učenie,...)a vhodnou medzipredmetovou integráciou
odučená prierezová téma:
 Mediálna výchova,
 Environmentálna výchova,
 Tvorba projektu a prezentačné zručnosti;
na úrovni ISCED1
 Osobnostný a sociálny rozvoj prostredníctvom predmetu Sociálna
výchova v 1.aţ 4. ročníku.
Hneď v 1. ročníku chceme začať cielene budovať dobrý triedny kolektív
zaloţený na kvalitných vzťahoch rešpektujúcich osobnosť kaţdého
dieťaťa.
(Učebné osnovy uvedených predmetov sú zaradené v prílohách).
3. Formou kurzu bude realizovaná v 1. aj 5. ročníku Dopravná výchova. Kurz sa
uskutoční v dvoch blokoch – teoretická časť a praktická časť.
V 1. ročníku teoretickú časť dopravnej výchovy v rozsahu 4 hodiny odučí
triedna učiteľka v predpísanom rozsahu učiva v mesiaci september s vyuţitím
dostupných učebných pomôcok a výukových CD. Ţiaci 5. ročníka teoretickú
prípravu absolvujú pod vedením príslušníkov Policajného zboru SR v rozsahu
5 vyučovacích hodín. Praktickú časť budú deti absolvovať buď pod vedením
odborných zamestnancov Autoklubu Slovenskej republiky na prenosnom
dopravnom ihrisku v areáli školy, alebo na najbliţšom dostupnom dopravnom
ihrisku.
Obsah učiva prierezovej témy Ochrana života a zdravia bude na 1. stupni ZŠ
realizovaný prostredníctvom kurzu Didaktických hier v rozsahu 2-krát 4 hodiny
(teoretická a praktická časť). Na 2. stupni sa kurz Účelových cvičení koná 2krát ročne v jarných a jesenných mesiacoch vţdy v rozsahu 10 hodín.
(Plány kurzov tvoria samostatnú prílohu ŠkVP).
10. Nepovinné predmety sa v rámci ŠkVP nevyučujú
11. Stratégia vyučovania
Školský vzdelávací program a jeho ciele sú orientované na rozvoj a upevňovanie
takých kompetencií ţiaka, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné uplatnenie sa v procese
ďalšieho vzdelávania a v pracovnom aj osobnom ţivote. Dosiahnuť stanovené ciele
nie je moţné bez zmeny prístupu učiteľa, bez prehodnotenia vlastnej práce a bez
pozitívneho postoja k potrebe premeny tradičnej školy na školu modernú.
Kaţdý učiteľ do učebných osnov a tematického výchovno-vzdelávacieho plánu
zapracuje stratégie, ktoré bude v procese vyučovania svojho predmetu uplatňovať
a budú korešpondovať s prioritami uznávanými v ŠkVP. Okrem beţných vyučovacích
stratégií medzi preferované patria nasledovné:
Organizačné formy vyučovania:
 individuálna práca,
 skupinová práca,
 diferencované vyučovanie,
 exkurzia, seminár, beseda,
 bloková výučba,
 projektové vyučovanie,
 kurz,
 tvorba zbierok,
 inštalácia výstav...
Metódy vyučovania:
 problémový výklad,
 heuristické metódy,
 výskumné metódy,
 metóda demonštrácie a pozorovania,
 metóda rozhovoru,
 inscenačné metódy (rolové hry),
 brainstorming,
 riešenia problémových úloh...
Prostriedky:
 IKT,
 internet,
 výukové programy,
 interaktívne učebné pomôcky,
 kniţničný fond.
12. Organizačné zabezpečenie ŠkVP
a) Personálne zabezpečenie
Pedagogickí zamestnanci spĺňajú odbornú aj pedagogickú spôsobilosť na
vyučovanie takmer všetkých vyučovacích predmetov. Neodborne sa vyučuje
občianska náuka a občianska výchova.
Niektorí zamestnanci disponujú aj zručnosťami potrebnými na výkon
odborných a špecializovaných funkcií – školský špeciálny pedagóg, školský
logopéd, sociálny pedagóg, výchovný poradca, vedúci metodických orgánov,
správca kniţnice, koordinátor informatizácie, koordinátor pre tvorbu ŠkVP,
poradca pre vzdelávanie prostredníctvom IKT, triedni učitelia, uvádzajúci
učiteľ...
Pre kvalitnejší výchovno-vzdelávací proces je potrebné zabezpečiť
kontinuálne vzdelávanie pre výkon funkcie triedneho učiteľa, formou
aktualizačného vzdelávania rozvíjať kompetencie učiteľov v oblasti modernej
pedagogiky a didaktiky s dôrazom na zmenu prístupu k hodnoteniu ţiakov
a celkovému riadeniu pedagogického procesu.
b) Priestorové a materiálno-technické zabezpečenie
Priestorové podmienky pre plnenie ŠkVP sú zabezpečené na poţadovanej
úrovni. Škola má dve samostatné počítačové učebne s veľmi dobrým
vybavením IKT, chemicko – fyzikálne laboratórium, jazykovú a multimediálnu
učebňu, školskú kuchynku. Všetky triedy 2. stupňa sú vybavené projektorom
a PC s moţnosťou pripojenia na internet. Na vyučovanie TV slúţi okrem
športového areálu provizórna gymnastická učebňa.
Škola má novozriadenú a dobre vybavenú kniţnicu s pripojením na internet.
Nové tituly, predovšetkým pre potreby ďalšieho vzdelávania učiteľov, sa
priebeţne dopĺňajú. Kaţdá trieda má svoju dobre vybavenú a esteticky
upravenú kmeňovú učebňu.
Vybavenie učebnými pomôckami sa obnovuje a dopĺňa v závislosti od
finančných moţností na základe priorít z rôznych finančných zdrojov.
Realizáciou projektu prestavby školy sa počas školského roka výrazne zlepšili
materiálne podmienky vyučovania.
13. Systém kontroly a hodnotenia
Zo všetkých činností, ktoré sa odohrávajú v škole, verejnosť najviac zaujíma práve
kontrola vyučovacieho procesu – skúšanie, hodnotenie a klasifikácia ţiakov, pretoţe
v značnej miere ovplyvňujú rozhodovanie o ďalšom osude ţiaka (výber a prijatie na
vyšší stupeň vzdelávania, výber povolania...) pričom hodnotenie zasahuje
najcitlivejšiu sféru osobnosti – sebavedomie človeka.
Z uvedeného vyplýva, ţe je nevyhnutné venovať procesu hodnotenia výsledkov
práce nielen ţiakov, učiteľov ale aj školy mimoriadnu pozornosť.
Hodnotenie ţiakov
Je známe, ţe ţiaci sa učia tak, ako ich učitelia skúšajú.
Ak učiteľ skúša len fakty, poučky, vzorce a definície – ţiaci preferujú pamäťové učenie – bifľujú sa.
Treba s tým niečo robiť!
Základom efektívneho hodnotenia v škole je predovšetkým okamţitá spätná väzba,
ktorá sa dá charakterizovať ako písomná alebo ústna informácia o správnosti
postupu, priebehu či výsledku činnosti. Zásadne však nemá a nesmie posudzovať
kvality ţiaka – šikovný, schopný, usilovný..., ani ho porovnávať s ostatnými
spoluţiakmi – najlepší, najhorší... Spätná väzba je jedna zo základných podmienok
efektívneho učenia sa a naopak posudzovanie kvalít ţiaka je rizikovým postupom,
ktorý môţe učenie blokovať.
Poskytovanie účinnej spätnej väzby má svoje zásady. Dôraz sa kladie na správnu
formuláciu, pričom treba dodrţať, ţe najskôr treba pochváliť a vyzdvihnúť pozitíva, aţ
potom poukázať na prípadné nedostatky.
Kritériá hodnotenia ţiackych výkonov sú spracované za jednotlivé vzdelávacie oblasti
a predmety členmi pracovných skupín – PK, schválené na zasadnutí MO a tvoria
súčasť UO jednotlivých predmetov.
Pre hodnotenie ţiakov našej školy sú stanovené nasledovné všeobecné pravidlá:
Všetky predmety ŠkVP na 1. aj 2. stupni ZŠ sa budú klasifikovať.
1. Pouţívané spôsoby a metódy posudzovania výsledkov práce ţiakov musia byť
v súlade so základnou filozofiou ŠkVP, predovšetkým s partnerským vzťahom
učiteľa k ţiakom a vytváraním mozgovokompatibilného bezpečného prostredia
a podpornej pracovnej klímy v škole.
(Hodnotenie sa nesmie stať mocenským nástrojom v rukách učiteľa, ani prostriedkom na
udrţanie disciplíny.)
2. Kaţdému hodnoteniu musí predchádzať jasné a zrozumiteľné zoznámenie
ţiaka s cieľmi vzdelávania a kritériami hodnotenia. Ţiak má právo vedieť čo
a prečo sa bude učiť, rovnako kedy, akým spôsobom a podľa akých kritéríí
bude hodnotený.
3. Dôleţitým prvkom v procese učenia je práca s chybou. Ţiak má právo urobiť
chybu s vedomím, ţe je to normálne, pretoţe je to súčasť procesu kaţdého
učenia. Chyba a nasledovná práca s ňou je príleţitosť k zlepšeniu.
(Nepripúšťa sa výsmech, poniţujúci a uráţajúci prístup zo strany ţiakov, ani skúšajúceho).
4. Súčasťou hodnotenia musí byť aj sebahodnotenie ţiaka, jeho schopnosť
posudzovať výsledok svojej práce ako aj vynaloţené úsilie a osobné moţnosti
a rezervy.
(Sebahodnotenie ţiaka je povaţované za jednu z najvýznamnejších kompetencií, ktorú
chceme ţiakov naučiť).
5. Rovnako potrebné je vzájomné hodnotenie medzi ţiakmi. Je preto dôleţité
učiť ţiakov od 1. ročníka kriticky a objektívne posudzovať nielen svoj výkon,
ale aj výkon druhých (ţiakov aj učiteľov). Nevyhnutnou podmienkou pre tento
proces je mať dopredu stanovené a spoločne vytvorené kritériá hodnotenia.
(Pri spoločnej tvorbe kritérií si ţiaci uvedomia, čo je pre hodnotenú oblasť najdôleţitejšie).
6.
Pri hodnotení sa vţdy posudzuje individuálny pokrok ţiaka, s ohľadom na
jeho osobné predpoklady a schopnosti bez porovnávania s ostatnými
spoluţiakmi.
(Dôleţité je poskytnúť moţnosť výberu v závislosti s typmi inteligencie).
7. Tradičné individuálne skúšanie pred celou triedou pri tabuli je stresujúce
a odporuje filozofii tvorby bezpečného prostredia a podpornej klímy. Okrem
toho je zvyčaje neefektívne vyuţitý čas ostatných ţiakov triedy. Preto ho
v procese hodnotenia vyuţívame minimálne a snaţíme sa vyuţívať iné,
efektívnejšie a objektívne (validné a reliabilné) spôsoby zisťovania vedomostí
a zručností ţiakov.
(Nezabúdať na priebeţné hodnotenie čiastkových úspechov ţiaka v celom procese výuky).
8. Aj keď rozhodujúce slovo pri klasifikácii má učiteľ, ţiak by mal byť od začiatku
prizývaný k diskusii o známke, aby sa aj učiteľ uistil, ţe ţiak rozumie kritériám
hodnotenia a vie, prečo a ako bol hodnotený.
(Zároveň sa posilňujú kompetencie kritického myslenia a sebahodnotenia).
9. Známka z predpísaných písomných prác (SJL+M) nesmie výrazne ovplyvniť
výslednú známku na konci klasifikačného obdobia. Učiteľ má dostatok
moţností na získanie potrebného mnoţstva podkladov k záverečnému
hodnoteniu.
(Výsledky štvrťročných písomných prác nech sú pre učiteľa spätným zrkadlom, do akej miery
je učivo za celé klasifikačné obdobie zvládnuté).
10. Skupinová práca sa zásadne nehodnotí známkou. Jednotliví členovia skupiny
hodnotia sami seba , svoj prínos pre skupinu, a postoj k práci a jej výsledkom.
Zároveň sa hodnotia členovia skupiny navzájom.
11. Známku získava ţiak len za vlastný individuálny výkon.
12. Ţiaci, rodičia aj učitelia sledujú vývin a osobnostný rast ţiaka prostredníctvom
hodnotiaceho portfólia, ktoré si ţiaci zakladajú vţdy na začiatku vzdelávacieho
obdobia, teda v 1. a 5. ročníku. Pri práci s portfóliom všetci zúčastnení
rešpektujú dohodnuté pravidlá; učiteľ rozhoduje o tom, ktoré ţiacke práce
budú do portfólia vkladané.
Po ukončení vzdelávacieho obdobia sa portfólio stáva majetkom ţiaka.
13. Získané kompetencie a profil absolventa preukáţu ţiaci 9. ročníka
vzdelávacieho programu ISCED2 prezentáciou absolventskej práce pred
komisiou a triednym kolektívom. Kritériá obsahovej aj formálnej stránky budú
tvoriť prílohu ŠkVP.
Hodnotenie učiteľov
„Maradlom kvality vyučovacieho procesu je prírastok, pridaná hodnota, ktorou učiteľ
prispel k rozvoju osobnosti ţiaka.“
„Nie je totiž umenie učiť dobrých žiakov, ale dobre učiť“.
Učiteľ vţdy bol, je a bude kľúčovou osobnosťou vo výchovno-vyučovacom procese.
Vedome aj nevedome vplýva na svoje okolie. Je hodnotený ţiakmi, rodičmi aj
verejnosťou. Je aktérom zmien. Je nositeľom kvality výchovno-vzdelávacieho
procesu a kvality celej organizácie.
Hodnotenie učiteľov na úrovni organizácie bude prebiehať v troch etapách:
hodnotenie učiteľov
vstup
predpoklady
potenciál
spôsobilosti
prax
výstup
proces
pracovné správanie
prístup k práci
1. Pri prijímaní učiteľov do zamestnania uskutoční riaditeľka školy vstupný
prijímací pohovor s učiteľom – uchádzačom o zamestnanie s cieľom zistiť:
–
–
–
–
–
–
–
–
–
kvalifikačné predpoklady na obsadenie pracovnej pozície,
špecifické predpoklady pre plnenie cieľov školy a ŠkVP,
dosiahnuté úspechy v danom odbore (počas štúdia a v predošlom
zamestnaní),
mieru a dôvod záujmu o pracovnú pozíciu v našej organizácii,
záujem o ďalšie vzdelávanie a kariérny postup,
osobné záujmy,
prax,
prínos pre našu organizáciu,
očakávania zamestnanca smerom k našej organizácii.
Východiskovým materiálom bude pre riaditeľku školy ţiadosť zamestnanca
o prijatie do zamestnania, ţivotopis a motivačný list.
Prijímací pohovor sa uskutoční v dohodnutom termíne, v príjemnej atmosfére
za prítomnosti prísediacej zástupkyne riaditeľky školy, ktorá vypracuje
z pohovoru písomný zápis. Tento bude súčasťou osobného spisu
zamestnanca v prípade, ţe bude na pracovnú pozíciu prijatý.
2. Počas trvania pracovného pomeru pedagogického a odborného
zamestnanca sa priebeţne uskutočňuje hodnotenie výsledkov jeho práce na
základe
vopred
vypracovaného
KOMPETENČNÉHO
MODELU
ZAMESTNANCA vo viacerých oblastiach:
Kompetencie učiteľa
Odborné vedomosti
a zručnosti
Charakteristika
-
Zameranie na ţiaka
Zameranie na výsledky
-
Strategické myslenie
-
Vedenie ľudí
-
Celoţivotné vzdelávanie
-
Osobnostné kvality
-
je dobre odborne pripravený, ovláda svoj
predmet,
ovláda nové moderné pedagogické koncepcie,
uplatňuje ich v praxi,
aktualizuje pedagogické stratégie podľa
charakteru predmetu a podmienok školy,
vyuţíva vo vyučovaní IKT,
vyučovanie orientuje na ţiaka,
pozná ţiakov, analyzuje ich potreby a problémy,
uplatňuje individuálny prístup,
pouţíva učebné stratégie motivujúce ţiakov,
vďaka vhodným stratégiám dosahuje výborné
výsledky,
vyuţíva spätnú väzbu na zlepšenie procesu
má jasne stanovené ciele na dosiahnutie čo
najlepších výsledkov so ţiakmi (vedomosti aj
kompetencie),
má osobný prístup k riešeniu úloh školy,
svoje schopnosti vyuţíva na ich plnenie ,
je aktívny iniciatívny a zodpovedný
podáva nové návrhy, prispieva nápadmi,
je si vedomý širšieho kontextu svojej práce
(práca v triede, aktivity a činnosti školy, úlohy
celého systému vzdelávania)
dokáţe vytvárať výkonné tímy ľudí (aj ţiakov),
motivuje ich,
podporuje tímovú prácu ţiakov,
podieľa sa na utváraní dobrých triednych
kolektívov
je prístupný zmenám,
sústavne si dopĺňa odborné vedomosti
aktuálnymi informáciami,
zúčastňuje sa vzdelávacích aktivít v súlade
s potrebami školy
má dobré vzťahy s kolegami,
dokáţe pracovať v tíme, akceptuje názory iných,
je empatický, tolerantný, asertívny,
identifikuje a korektne rieši problémy,
jasne a účinne komunikuje so ţiakmi, rodičmi aj
kolegami,
zvláda stres a záťaţ,
má dobré organizačné schopnosti,
Hodnotenie výsledkov školy (autoevalvácia školy)
Hlavnou poţiadavkou vzdelávacej politiky EÚ je zvyšovanie kvality vzdelávania.
Tento fakt si musia uvedomiť predovšetkým učitelia. Postavenie školy v našej
spoločnosti sa značne zmenilo. Stala sa inštitúciou, ktorá poskytuje sluţby svojim
zákazníkom. Vtedy je škola dobrá, ak je zákazník spokojný s kvalitou sluţieb.
V školských podmienkach je zákazníkom predovšetkým rodič a ţiak.
Je nevyhnutné neustále monitorovať stav a úroveň výsledkov organizácie. Účinným
nástrojom na zistenie stavu je SWOT analýza školy, ktorá sa bude s pouţitím
vhodných metód a nástrojov realizovať a vyhodnocovať priebeţne. Získaná spätná
väzba a jej výsledky budú východiskom v procese ďalšieho plánovania.
Hodnotiteľmi budú zamestnanci, ţiaci, rodičia, zriaďovateľ aj vverejnosť.
Moţnými témami pre SWOT analýzu budú napríklad:
 kvalita vzdelávacieho procesu ovplyvňujú
 učebné osnovy, vzdelávacie programy,
 pouţívané vyučovacie metódy a formy,
 osobnosť učiteľa,
 materiálne vybavenie školy,
 atmosféra školy, pracovná klíma,
 úroveň učebných pomôcok a učebníc,
 spolupráca školy s verejnosťou, účasť v projektoch,
 výsledky školy,
 administratíva školy.
 súčasný stav pedagogického zboru
 zloţenie ţiakov,
 funkčnosť pedagogickej dokumentácie,
 uplatnenie ţiakov po absolvovaní školy,
 výchovné problémy ţiakov,
 prácu výchovného poradcu,
 začlenenie alternatívnych foriem výučby,
 spokojnosť učiteľov,
 spoluprácu školy s rodičmi,
 rozvoj kompetencií a ďalšie.
14. Zabezpečenie vzdelávania žiakov so ŠVVP
Škola zabezpečuje vzdelávanie aj pre ţiakov so ŠVVP. Za integračný program
v škole zodpovedá a usmerňuje ho výchovná poradkyňa, školská špeciálna
pedagogička v spolupráci so sociálnym pedagógom, logopédom a triednymi
učiteľmi.
Diagnostika detí a odhalenie príčin ich neúspechu sa uskutočňuje uţ v materskej
škole, najneskôr v 1.-2. ročníku ZŠ. V prípade zistených problémov zabezpečujeme
odbornú spoluprácu s centami špeciálneho poradenstva (špeciálnopedagogické,
psychologické, prípadne odborné vyšetrenie). Pre ďalší postup vzdelávania je
určujúci výsledok vyšetrení.
Ţiak môţe byť na základe odporučenia odborného tímu:
 evidovaný ako ţiak so ŠVVP, ktorý má v procese vyučovania zohľadňovaný
svoj hendikep (nadanie),
 individuálne začlenený do beţnej triedy príslušného ročníka a pracuje podľa
individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu,
 skupinovo integrovaný v špeciálnej triede, kde vzdelávanie prebieha pod
vedením triedneho učiteľa - špeciálneho pedagóga a ostatných pedagógov
s uplatňovaním špeciálnych metód a foriem vyučovania s pouţitím
špeciálnych pomôcok podľa druhu postihnutia.
Škola nemá vytvorené podmienky (bezbariérové prostredie) na vzdelávanie
imobilných detí.
Deťom, ktoré nie sú skupinovo integrované poskytuje vo vyučovacom, ale aj
mimovyučovacom čase pravidelnú individuálnu odbornú pomoc a poradenstvo
školský špeciálny pedagóg a logopéd.
Škola zabezpečí všetky dostupné kompenzačné pomôcky v závislosti od druhu
a stupňa zdravotného postihnutia dieťaťa.
Škola podľa potreby zabezpečí adekvátne vzdelávanie pre deti intelektovo nadané
a talentované.
15. Prílohy
Príloha č. 1:
Príloha č. 2:
Príloha č. 3:
Príloha č. 4:
Učebné osnovy pre 1. ročník
Učebné osnovy pre 2. ročník
Učebné osnovy pre 3. ročník
Učebné osnovy pre 4. ročník
Príloha č. 5:
Príloha č. 6:
Príloha č. 7:
Príloha č. 8:
Príloha č. 9:
Príloha č. 10:
Príloha č. 11:
Učebné osnovy pre 5. ročník
Učebné osnovy pre 6. ročník
Učebné osnovy pre 7. ročník
Učebné osnovy pre 8. ročník
Príloha č. 13:
Príloha č. 14:
Príloha č. 15:
Príloha č. 16:
Príloha č. 17:
Príloha č. 18:
Vzdelávací program pre žiakov s VPU
Vzdelávací program pre žiakov so zdravotným
oslabením
Tézy k jednotlivým prierezovým témam
Plány kurzov a cvičení
Školské projekty
ŠkVP pre materskú školu
Výchovný program ŠKD
Školský environmentálny program
Download

Školský vzdelávací program základnej školy