UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
VYUŽITIE PRINCÍPOV EMOCIONÁLNEJ VÝTVARNEJ
VÝCHOVY V MŠ
Bakalárska práca
2013
Petronela Paholková
UNIVERZITA KONŠTANTÍNA FILOZOFA V NITRE
PEDAGOGICKÁ FAKULTA
VYUŽITIE PRINCÍPOV EMOCIONÁLNEJ VÝTVARNEJ
VÝCHOVY V MŠ
Bakalárska práca
Študijný program:
PEP9b - predškolská a elementárna pedagogika
Študijný odbor:
1.1.5 – predškolská a elementárna pedagogika
Školiace pracovisko:
PF – Katedra výtvarnej tvorby a výchovy
Školiteľ:
PaedDr. Janka Satková, PhD.
Nitra 2013
Petronela Paholková
Poďakovanie
Touto cestou by som sa chcela veľmi pekne poďakovať svojej konzultantke, pani
PaedDr. Janke Satkovej, PhD., za cenné rady, usmernenia a vedenie počas písania tejto
práce.
ABSTRAKT
PAHOLKOVÁ, Petronela: Využitie princípov emocionálnej výtvarnej výchovy v MŠ.
[Bakalárska práca]. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. Pedagogická fakulta.
Školiteľ: PaedDr. Janka Satková, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár
jednoodborového štúdia predškolskej a elementárnej pedagogiky. Nitra: PF 2013. 55
s.
Práca sa zaoberá možnosťami využitia rôznych výtvarných techník a výtvarného
umenia na rozvoj emocionálnej inteligencie u detí predškolského veku. Jej cieľom je
poukázať na dôležitosť rozvoja emocionálnej inteligencie prostredníctvom rôznych
výtvarných techník už v predprimárnom vzdelávaní a poukázať na spojitosť výtvarnej
výchovy s emocionálnou výchovou. Prepojenie týchto dvoch výchovných zložiek je pre
rozvoj emocionálne inteligencie dieťaťa kľúčový. Prínos práce spočíva v sumáre
informácií o možnostiach využitia výtvarného umenia a výtvarných techník na rozvoj
emocionálnej inteligencie detí v predprimárnom vzdelávaní. V jednotlivých kapitolách
rozpracúvame individuálnu jedinečnosť výtvarnej výchovy, emocionálnej výchovy
a ponúkame námety hier pre rozvoj emocionálnej inteligencie.
Kľúčové slová: Výtvarná výchova. Citová výchova. Emocionálna výchova. Arteterapia.
Hry. Predškolský vek.
ABSTRACT
PAHOLKOVÁ, Petronela: The utilization of the emotional art education principles
in kindergarten. [Bachelor thesis]. Constantine The Philosopher University in Nitra.
Faculty of Education. Supervisor: PaedDr. Janka Satková, PhD. University degree:
Bachelor of single major study of preschool and elementary pedagogy. Nitra: PF
2013. 55 p.
The thesis deals with possibilities of utilization of several art techniques and
creative art applied in development of preschool aged children emotional intelligence. The
aim is to point out the importance of emotional intelligence improvement by means of
different art techniques even in preschool education, and show the connection between the
art education and emotional education. The interconnection of those components is crucial
for child´s emotional intelligence development. The contribution of this thesis consists in
summarization of information about possibilities of creative art and art techniques which
depend on improvement of children emotional intelligence in preschool education. The
individual chapters discuss individual uniqueness of art education, emotional education
and offer ideas for games that improve emotional intelligence.
Key words: Art education. Emotional education. Art therapy. Games. Pre-school age.
Obsah
ÚVOD ............................................................................................................... 9
1 VÝTVARNÁ VÝCHOVA V PREDŠKOLSKOM VEKU .................... 10
1.1 Výtvarná výchova a výtvarné činnosti ........................................ 10
1.2 Cieľ výtvarnej výchovy v MŠ ...................................................... 11
1.3 Organizácia výtvarných činností v MŠ ....................................... 12
1.4 Obsah výtvarnej výchovy v MŠ .................................................. 14
1.4.1 Obsah výtvarnej výchovy v MŠ podľa ŠVP ISCED 0 ..........15
1.4.2 Obsah výtvarnej výchovy MŠ podľa Programu výchovy a
vzdelávania detí v MŠ ........................................................................21
2 EMOCIONÁLNA VÝCHOVA V PREDŠKOLSKOM VEKU ............. 23
2.1 Citová výchova a emócie .............................................................. 23
2.2 Emocionálna inteligencia.............................................................. 24
2.3 Obsah emocionálnej výchovy v MŠ podľa ŠVP ISCED 0 ....... 27
2.4 Obsah emocionálnej výchovy MŠ podľa Programu výchovy a
vzdelávania detí v MŠ ........................................................................... 34
2.5 Tvorivosť v obsahu emocionálnej výtvarnej výchovy ............. 35
3 VYUŽITIE PRINCÍPOV EMOCIONÁLNEJ VÝTVARNEJ
VÝCHOVY V MŠ ......................................................................................... 37
3.1 Využitie arteterapie v emocionálnej VV v MŠ ........................... 37
3.1.1 Arteterapeutické činnosti pre rozvoj emocionálnej
inteligencie ..........................................................................................38
3.2 Výtvarné činnosti rozvíjajúce emocionalitu inšpirované
výtvarným umením ............................................................................. 41
3.3 Výtvarné hry a činnosti na rozvoj emocionality inšpirované
arteterapiou ......................................................................................... 44
ZÁVER ........................................................................................................... 49
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ...................................................... 50
PRÍLOHY ...................................................................................................... 53
ZOZNAM SKRATIEK
ŠVP ISCED 0:
Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie
PVaV detí v MŠ:
Program výchovy a vzdelávania detí v materskej škole
ÚVOD
Výber záverečnej práce bol pre nás od začiatku jednoznačný, nakoľko sama
inklinujem k výtvarnému umeniu a výtvarným činnostiam samotným. V dnešnej
pedagogickej praxi v predprimárnom vzdelávaní sa učiteľky mnohokrát stretávajú s tým,
že prichádzajú do prostredia materskej školy ustráchané a veľmi úzkostlivé deti.
Cieľom tejto práce je odpovedať na otázky typu: „Ako tieto deti zaujať? Ako
odbúrať ich strach, zlé skúsenosti či emócie? Čo robiť aby sa dieťa v prostredí materskej
školy cítilo čo najpríjemnejšie?“ A práve na tieto otázky im dáva odpoveď emocionálna
výtvarná výchova.
Emocionálna výtvarná výchova pomáha deťom odbúravať svoje negatívne pocity,
pomáha im učiť sa postupne zdieľať s ostatnými deťmi, dôverovať iným ľuďom a hlavne
samému sebe. Táto výchova má preto nenahraditeľné miesto vo vyučovaní detí
v predprimárnom vzdelávaní.
V jednotlivých kapitolách si postupne vysvetlíme, čo je to výtvarná výchova
v predprimárnom vzdelávaní, aké sú jej ciele a poslanie a aké činnosti možno vykonávať
v rámci jej obsahu.
O emocionálnej výchove si povieme v druhej kapitole tejto práce, kde si vysvetlíme
podstatu citovej výchovy, jej obsah v predprimárnom vzdelávaní a hlavné činitele ktoré
pôsobia na rozvoj emocionálnej inteligencie u detí predškolského veku.
V poslednej kapitole si rozpracujeme jednotlivé výtvarné aktivity, ktoré sú
súčasťou výchovy k citu. Nezabudneme taktiež spomenúť arteterapiu, ktorej praktiky
a teória tvoria súčasť v rozvíjaní emocionálnej inteligencie.
V tejto bakalárskej práci chceme poukázať na dôležitosť výtvarnej tvorby spojenej
s citovým prežívaním a výchovou dieťaťa, nakoľko som sama ako dieťa preferovala tento
typ sebavyjadrenia a prejavu. Veríme, a z pedagogickej praxe je potvrdené, že výtvarná
činnosť pomáha deťom (nie len predškolského veku) pri prekonávaní bariér, zlých dojmov,
zážitkov a iných negatív, ktoré ich neustále obklopujú.
9
1 VÝTVARNÁ VÝCHOVA V PREDŠKOLSKOM VEKU
V prvej kapitole tejto práce budeme pojednávať o poslaní, cieľoch, organizácii
a obsahu výtvarnej výchovy v materskej škole, teda v predprimárnom vzdelávaní. Budeme
vychádzať nie len z odbornej literatúry, ale hlavne z kurikulárneho štátneho dokumentu
Štátny vzdelávací program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie a dokumentu Program
výchovy a vzdelávania detí v MŠ, ktorý už síce nie je záväzným dokumentom pre prácu
a plánovanie výchovno-vzdelávacích plánov, no stále sa v pedagogickej praxi využíva ako
metodická príručka a pomôcka, ktorá nenahraditeľným spôsobom pomáha pri plánovaní
a organizovaní edukačných aktivít v materskej škole.
1.1 Výtvarná výchova a výtvarné činnosti
Výtvarná výchova v predškolskom veku zahŕňa činnosti, ktorých spoločným
znakom je viditeľný výtvor, ktorého zhoda so skutočnosťou nemôže byť cieľom. Výtvor
totiž znamená niečo viac ako jednoduché napodobenie už známej veci. Viditeľne sa v ňom
prejavuje nie len citový vzťah dieťaťa k zobrazovanému, ale i radosť z použitia
rôznorodých výtvarných prostriedkov, ako sú napríklad čiary, farby a iné
(Program
výchovy a vzdelávania detí v MŠ, 1999).
Výtvarné činnosti majú svoj jasný základ v rozumovom i zmyslovom poznaní
skutočnosti. Práve pre fakt, že je v nich zahrnutá citová väzba k svetu, môžeme hovoriť
o estetickom osvojovaní, ktoré ma osobitný význam práve v detstve. Vytvára tak nie len
trvalý vzťah k ľuďom a veciam, ale i kultivuje medziľudské vzťahy a upevňuje radosť
z produktívnej činnosti a spolupráce.
Zručnosti a návyky ktoré dieťa získava prostredníctvom výtvarnej výchovy,
vyúsťujú do tvorivého procesu, v ktorom hrá vedúcu úlohu predstava a vôľa uskutočniť ju.
Môže to byť predstava ľudí a vecí, s ktorými sa dieťa stretlo a ktoré patria do jeho blízkeho
okruhu častých zmyslových skúseností. Môže to byť ale aj taká predstava, ktorá vznikla
voľnou kombináciou iných predstáv a má blízko k fantázii. Okrem zostavovania,
zoskupovania a konštruovania sú v tvorivom procese prítomné aj iné schopnosti dieťaťa,
ako napríklad vynaliezavosť, zmysel pre rovnováhu a stabilitu a iné. Výtvarné činnosti sú
predohrou tej ľudskej aktivity, ktorá nemusí vyústiť do umeleckej činnosti, ale má známky
produktivity a tvorivosti.
10
Výchovné pôsobenie v materskej škole zahrňuje nemalú radu zložiek, ktorých
cieľom je nie len prehĺbiť detské poznávanie skutočnosti, ale taktiež rozvíjať vyjadrovacie
a tvorivé
detské
schopnosti.
(Uždil,
Šašinková,
1984)
Dieťa v predškolskom veku je aktívne, reaguje na svoje okolie radou činností.
Typické sú napríklad detské hry pri ktorých sa dieťa nie len zoznamuje s vecami, ale
zaobchádza s nimi podľa svojej predstavy a vôle, teší sa z ich vlastností, začleňuje ich do
kontextu svojho duševného života, robí z nich nástroje svojej aktivity. Od všeobecného
charakteru hry sa líšia činnosti, pri ktorých sa dieťa usiluje o hmotné vyjadrenie svojich
predstáv: kreslenie, maľovanie, modelovanie a iné.
Kultúra týchto detských činností
pripadá do okruhu estetickej výchovy.
Výtvarná výchova sa veľkou časťou dotýka celej osobnosti dieťaťa, najme jeho
mravnej stránky, jeho vzťahu k spoločenskému dianiu, kolektívu, svetu i životu
samotnému (Uždil, Razáková, 1966).
1.2 Cieľ výtvarnej výchovy v MŠ
„Hlavným cieľom a poslaním výtvarnej výchovy je rozvíjanie elementárnych
výtvarných schopností a prebúdzanie trvalého pozitívneho vzťahu k výtvarnému umeniu
ako aj hodnotiaceho vzťahu k životnému prostrediu.“ (Program výchovy a vzdelávania detí
v MŠ,1999,str.169).
Výtvarná výchova v materskej škole pomáha rozvíjať a konkretizovať predstavy
detí. Emocionálny vzťah dieťaťa k zobrazovanému ho vedie k uplatňovaniu svojrázneho
výtvarného vyjadrenia a k určitému výtvarnému nadhľadu, čo by mohol neinformovaný
pozorovateľ považovať za deformáciu. Učiteľka si však uvedomuje tieto skutočnosti
a výtvarné práce hodnotí odborne, na základe veľmi dobrých psychologických vedomostí.
Výsledky práce vo výtvarných činnostiach sa prejavujú v aktivite dieťaťa, to
znamená v jeho schopnosti tvorivo reagovať na vlastné prežívanie pocitov a skutočnosti,
a estetické podnety. Postupne tak dieťa zaujíma vlastné stanoviská nie len k veciam, ale
i prírode, umeniu a ku konaniu druhých (Program výchovy a vzdelávania detí v MŠ, 1999).
11
1.3 Organizácia výtvarných činností v MŠ
Predškolská výchova a vzdelávanie, teda aj výtvarné činnosti sa môžu
uskutočňovať počas celého dňa v materskej škole.
„Predprimárne vzdelávanie sa organizuje prostredníctvom organizačnej formy –
edukačnej aktivity.“ (ISCED0, 2011, str. 28). Táto edukačná aktivita je cieľavedomá,
systematická, zmysluplná, konkrétna výchovno-vzdelávacia činnosť, ktorá je navodzovaná
učiteľom a je organickou súčasťou denného poriadku v materskej škole. Je v nej zastúpené
spontánne – situačné učenie a zámerné – intencionálne učenie.
Učiteľ nie len v edukačnej aktivite, ale počas celého dňa a vo všetkých aktivitách
(hry a hrové činnosti, pobyt vonku) využíva situačné rozhodovanie, čo značí jeho
schopnosť pohotovo reagovať na potreby a záujmy detí i na ich odlišnú rozvojovú úroveň.
Učiteľ na základe vlastného improvizačného umenia sa rozhoduje reagovať na rôzne
pedagogické situácie a vyťažiť z nich čo najviac na rozvoj osobnosti detí v niektorej
oblasti rozvoja alebo vo všetkých súčasne.
V edukačnej aktivite sa učiteľ snaží uplatňovať všetky zásady, najmä zásadu
cieľavedomosti, názornosti, aktivity a primeranosti. Učiteľ aj dieťa sú v role subjektu, čo
znamená že postavenie učiteľa je nedominantné. Učiteľ má umožňovať dieťaťu v rámci
aktivít čo najviac slobodného prejavu (hlavne pozitívneho), napríklad pohybového,
rečového, hudobno-pohybového, výtvarného, dramatického, hudobno-dramatického atď.
Dieťaťu sa má teda dostávať v každej pedagogickej situácii pozitívny model správania
a pri realizácii edukačnej aktivity je dôležité, aby sa dieťa mohlo za každých okolností
nenásilne učiť a najmä prežívať zážitky úspechu.
Požiadavky na deti majú byť stanovené mierne nad hranicu rozvojových možností
detí, aby ich deti mohli splniť, ale zároveň aby brali učenie ako odmenu za vynaložené
úsilie a boli motivované k ďalšiemu učeniu.
Časové rozhranie edukačnej aktivity má rešpektovať všetky potreby dieťaťa
a možnú dĺžku udržania pozornosti detí vzhľadom na ich vývinové osobitosti a zákonitosti
psychohygieny, čo znamená že edukačná aktivita nesmie deti preťažovať.
Výchovno-vzdelávacia činnosť v materskej škole zahŕňa rôzne pedagogické
situácie:
a) spontánne hrové činnosti,
b) pedagógom plánované, priamo riadené aktivity, hry a hrové činnosti,
c) pedagógom plánované, nepriamo riadené aktivity, hry a hrové činnosti.
12
Edukačná aktivita ako riadený a plánovaný pedagogický proces
sa teda môže
realizovať v priebehu hier a hrových činností, ako samostatná organizačná forma počas
dňa, alebo v rámci pobytu vonku.
Edukačná aktivita sa uskutočňuje prostredníctvom viacerých foriem práce:
a) v skupine (počet detí podľa špecifických potrieb určuje učiteľ),
b) frontálne (pracujú súčasne všetky deti),
c) individuálne.
Okrem edukačnej aktivity môžu byť výtvarné činnosti zahrnuté do iných aktivít
denného poriadku a to buď do hier a hrových činností, pohybového a relaxačného cvičenia,
alebo pobytu vonku (ISCED0, 2011).
Katarína Guziová, jedna z autoriek Štátneho vzdelávacieho programe ISCED 0 –
predprimárne vzdelávanie hovorí:
„Školský vzdelávací program má síce určité vymedzené rámce z hľadiska štruktúry,
ktorý je uvedený na základe školského zákona v Štátnom vzdelávacom programe ISCED 0
– predprimárne vzdelávanie, avšak z obsahového, didaktického a odborno-metodického
hľadiska je možné koncipovať ho veľmi rôznorodo. Štátny vzdelávací program ISCED 0 –
predprimárne vzdelávanie je síce záväzným pedagogickým dokumentom pre materské
školy, avšak vhodné je pristupovať k nemu tvorivo, a nechápať ho dogmaticky.“ (Guziová,
str. 3-4).
Z uvedeného teda vyplýva, že plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti, a teda
i výtvarnej výchovy a tvorby, je úplne v kompetencii učiteľa. Spôsob, rozsah, forma
a časové trvanie plánov si určí a odsúhlasí každá materská škola. Neodmysliteľnou
súčasťou každého plánu výchovno-vzdelávacej činnosti sú výkonové štandardy (špecifické
ciele), ktorým sa budeme venovať v nasledujúcej podkapitole. Ďalšie podporujúce súčasti
plánov závisia od potrieb učiteľa a jeho pedagogického majstrovstva, keďže plány
výchovno-vzdelávacej činnosti sú najmä pomôckou a pracovným materiálom učiteľa.
13
1.4 Obsah výtvarnej výchovy v MŠ
Dnes sa obsah činností v materskej škole odvíja od Štátneho vzdelávacieho
programu ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie s názvom Dieťa a svet. Hlavnou
myšlienkou tohto programu je:
 podporiť celostný osobnostný rozvoj dieťaťa,
 motivovať
a aktivizovať
rozvoj
psychomotoriky,
poznania,
sociability
a emocionality,
 rozvíjať predstavy a tvorivosť v každodenných aktivitách,
 pomáhať
dieťaťu
formovať
vlastnú
jedinečnosť
a životné
kompetencie
(spôsobilosti).
Pomocou tohto programu sa realizuje rozvoj osobnostných kvalít dieťaťa
v poznaní: seba samého, sveta ľudí, prírody a kultúry.
Program Dieťa a svet, je integrovaný do štyroch tematických okruhov: Ja som,
Ľudia, Príroda, Kultúra. Tieto tematické okruhy sa navzájom prelínajú, dopĺňajú a plnia sa
integrovane v globálnom a nepretržitom pedagogickom procese.
Každý tematický okruh obsahuje tri vzdelávacie oblasti rozvoja osobnosti dieťaťa:
 perceptuálno-motorickú,
 kognitívnu,
 sociálno-emocionálnu.
Tematické okruhy a vzdelávacie oblasti rozvoja sa prepájajú integratívne.
Obsah výchovy a vzdelávania v materskej škole má rámcový charakter.
Rozpracúva sa v školskom vzdelávacom programe a konkretizuje sa v plánoch výchovnovzdelávacej činnosti.
Vzdelávacie štandardy výchovy a vzdelávania v materskej škole pozostávajú
z obsahových a výkonových štandardov.
V obsahových štandardoch nájdeme obsah, ktorý rešpektuje vývinové potenciality
dieťaťa predškolského veku a opera sa o detské poznanie a skúsenosť.
Výkonové štandardy sú formulované v špecifických cieľoch. Sú to cieľové požiadavky,
ktoré má dosiahnuť dieťa na konci predškolského obdobia.
14
1.4.1 Obsah výtvarnej výchovy v MŠ podľa ŠVP ISCED 0
V nasledujúcej podkapitole si predstavíme jednotlivé obsahové a výkonové
štandardy, ktoré môžeme aplikovať na hodiny výtvarnej výchovy podľa Štátneho
vzdelávacieho programu ISCED0 – predprimárne vzdelávanie.
Tabuľka je vytvorená podľa predlohy Štátneho vzdelávacieho programu ISCED0 –
predprimárne vzdelávanie. V tejto práci sme však vybrali a spracovali len jednotlivé
obsahové a výkonové štandardy, ktoré sa týkajú výtvarnej výchovy, keďže v tomto
štátnom vzdelávacom programe sú ciele výchovy a vzdelávania koncipované celostne.
Obsahové a výkonové štandardy v tematickom okruhu JA SOM
Perceptuálno-motorická oblasť
Obsahové štandardy
Pracovné návyky.
Výkonové štandardy
- zachovať v pracovných a technických
činnostiach návyky poriadku a čistoty
(upratať po sebe, dávať si pozor na odev,
atď.)
Jemná motorika
- tvoriť produkty rozmanitého materiálu,
Práca s rôznym materiálom.
vrátane odpadového, rôznymi technikami
Pracovné techniky.
(strihať, lepiť, tvarovať materiál), uplatniť
Technická tvorivosť.
pri tom technickú tvorivosť,
- tvoriť produkty zo skladačiek a stavebníc
z rôzneho materiálu postupne od väčších
dielov až po drobné dieliky podľa vlastnej
fantázie a predlohy.
Vizuomotorika.
- sedieť správne a dodržať sklon papiera
Grafomotorika.
pri kreslení na stole,
Základné grafické tvary.
- využívať koordináciu zraku a ruky,
- kresliť veľkými grafickými pohybmi,
- kresliť uvoľnenou rukou plynulo a smelo,
- držať grafický materiál správne
a používať primeranú intenzitu tlaku na
podložku pri používaní rôznych techník,
15
- znázorňovať graficky motivovaný pohyb
vychádzajúci z ramenného kĺbu (hojdanie,
kývanie, mletie, navíjanie), zápästia
(vertikálne a horizontálne línie, krivky,
slučky) a pohybu dlane a prstov (lomená
línia, horný a dolný oblúk, vlnovka, ležatá
osmička, fiktívne písmo)
Kognitívna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
- zaujať postoj k svojmu domovu
Postoje k domovu.
a vyjadriť tento postoj prostredníctvom
rôznych umeleckých výrazových
prostriedkov
Umelecké stvárnenie ľudskej postavy.
- prejaviť pozitívne postoje k svojmu telu
a vyjadriť ich prostredníctvom rôznych
umeleckých výrazových prostriedkov,
- aplikovať poznatky o svojom tele pri
zobrazovaní a vytváraní ľudskej postavy
s uplatnením rôznych pracovných
a výtvarných techník
Zdravotný stav, postoje k zdraviu.
- zaujať pozitívny postoj k svojmu zdraviu
i zdraviu iných a vyjadriť ich
prostredníctvom rôznych umeleckých
výrazových prostriedkov
Sociálno-emocionálna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Komunikácia emócií.
- komunikovať prijateľným spôsobom
Vlastná jedinečnosť a jedinečnosť iných.
pozitívne a negatívne emócie a vyjadriť
Sebaregulácia.
pocity,
Rozhodovanie.
- uvedomovať si a uplatňovať vlastnú
Sebahodnotenie.
jedinečnosť a vlastné nápady so zreteľom
16
na jedinečnosť iných detí v skupine,
- prejavovať sebareguláciu v hrách a iných
činnostiach – konať s ohľadom na seba
a druhých
- rozhodovať sa pre určitú činnosť
- hodnotiť svoje vlastné schopnosti
v rôznych činnostiach
Kontakt v komunikácii.
- nadviazať neverbálny kontakt s inými
deťmi a dospelými
Obsahové a výkonové štandardy v tematickom okruhu ĽUDIA
Kognitívna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Ľudské činnosti a ich umelecké stvárnenie.
- poznať, slovne popísať a umelecky
Význam práce.
stvárniť rozmanité ľudské činnosti,
- poznať a v hrách napodobniť prácu
rodičov.
Farby, farebná rozmanitosť vo vlastných
- priradiť, rozoznať a pomenovať farby na
produktoch.
obklopujúcich reáliách,
- uplatňovať individuálne farebné videnie,
- uplatňovať farebnú rozmanitosť vo
výtvarných, pracovných a technických
produktoch na základe vlastného
pozorovania.
Priraďovanie, triedenie, usporadúvanie
- priradiť, triediť, a usporiadať predmety
a zostavovanie podľa kritérií.
podľa farby, tvaru, veľkosti.
Sociálno-emocionálna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Komunikácia emócií.
- komunikovať prijateľným spôsobom
Vlastná jedinečnosť a jedinečnosť iných.
pozitívne a negatívne emócie a vyjadriť
Sebaregulácia.
pocity,
Rozhodovanie.
- uvedomovať si a uplatňovať vlastnú
17
jedinečnosť a vlastné nápady so zreteľom
Sebahodnotenie.
na jedinečnosť iných detí v skupine,
- prejavovať sebareguláciu v hrách a iných
činnostiach – konať s ohľadom na seba
a druhých
- rozhodovať sa pre určitú činnosť
- hodnotiť svoje vlastné schopnosti
v rôznych činnostiach
Kontakt v komunikácii.
-
nadviazať neverbálny kontakt s inými
Orientácia v emóciách iných osôb.
deťmi a dospelými
Rozmanitosť ľudských vlastností.
- rozlišovať pozitívne i negatívne emócie
druhých osôb
- hodnotiť a rozlišovať pozitívne
a negatívne charakterové vlastnosti ľudí na
základe reálnych i fiktívnych situácií.
Obsahové a výkonové štandardy v tematickom okruhu PRÍRODA
Perceptuálno-motorická oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Výtvarná, pracovná a technická tvorivosť.
- prejaviť zručnosti a tvorivosť pri
vytváraní produktov z prírodnín
prostredníctvom využitia rôznych
pracovných a výtvarných techník.
Kognitívna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Elementárne predstavy o Zemi.
- vyjadriť rôznymi umeleckými
Elementárne predstavy o slnku.
výrazovými prostriedkami vlastné
Elementárne predstavy o mesiaci
predstavy o Zemi získané pozorovaním
a hviezdach.
z rôznych médií,
- vyjadriť rôznymi umeleckými
výrazovými prostriedkami vlastné
predstavy o slnku získané pozorovaní
18
z rôznych médií,
- vyjadriť rôznymi umeleckými
výrazovými prostriedkami vlastné
predstavy o mesiaci a hviezdach získané
pozorovaním z rôznych médií.
Sociálno-emocionálna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Krásy prírody.
- citlivo vnímať krásu prírody, jej čaro
Hodnotenie prírodného prostredia.
a jedinečnosť,
Ochranárske postoje k prírode.
- prejaviť vzťah a ochranárske postoje
k prírodnému prostrediu a stvárniť ich
prostredníctvom rôznych umeleckých
výrazových prostriedkov.
Obsahové a výkonové štandardy v tematickom okruhu KULTÚRA
Kognitívna oblasť
Obsahové štandardy
Hračky a predmety.
Výkonové štandardy
- vnímať rôznorodosť hračiek a predmetov
vo svojom okolí,
- vnímať a rozoznať, že hračky a predmety
sú z rôzneho materiálu, ktorý má rôzny
povrch, tvar, veľkosť, farbu atď.
Kultúrne dedičstvo, sviatky a ich oslavy.
-
zapojiť sa aktívne do prípravy osláv
Umelecké stvárnenie prežívania sviatkov.
sviatkov a spoločenských udalostí,
udržiavať ľudové tradície,
- vyjadriť rôznymi umeleckými
výrazovými prostriedkami pocity, dojmy
a zážitky z osláv sviatkov.
Umelecké stvárnenie dojmov
- vyjadriť rôznymi umeleckými
z pozorovania sveta.
výrazovými prostriedkami pocity, dojmy
z pozorovania sveta, prípadne dojmy
a zážitky z návštevy zahraničia
19
Sociálno-emocionálna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Emocionalita v hre.
- prejavovať radosť z hry,
Sociabilita v hre.
- zapojiť sa do skupinovej hry a vedieť
Rôznorodosť hier.
v nej spolupracovať,
Tvorivosť v hre.
- chápať rôznorodosť hier,
Plánovanie, realizácia a hodnotenie hry.
- začať, rozvíjať a dokončiť hru,
- uplatňovať tvorivosť v hre,
- plánovať, realizovať a hodnotiť hru
Experimentovanie s farbami.
- experimentovať s vlastnosťami farieb
Výtvarná tvorivosť.
a uplatňovať ich tvorivé variácie,
Kreslenie, maľovanie, modelovanie.
- pokryť celú plochu rozmanitými farbami,
Výtvarné techniky.
- kresliť, maľovať, modelovať v rôznych
Plošné a priestorové výtvarné
polohách (ľah, kľak, stoj, sed),
stvárňovanie.
- kresliť, maľovať, modelovať podľa
Kompozičné celky.
vlastnej fantázie, predstáv a na tému,
Hodnotiace postoje k umeleckým dielam.
- kresliť, maľovať, modelovať rôznymi
technikami, tvorivo a s použitím rôzneho
materiálu,
- kresliť, maľovať, modelovať, plošne a
priestorovo zobrazovať ľudskú a zvieraciu
postavu,
- používať tvorivo rôzne výtvarné
techniky,
- tvoriť s využitím fantázie kompozičné
celky,
- vnímať a pozorovať krásu umeleckých
diel,
- hodnotiť postupne umelecké diela,
architektonické riešenia významných
budov
Umelecké stvárnenie obsahu literárnych
- vyjadriť rôznymi umeleckými
a dramatických diel.
výrazovými prostriedkami (výtvarne,
20
hudobne, dramaticky, hudobnodramaticky) pocity a dojmy z rozprávok,
príbehov a divadla.
(ISCED0, 2011, str. 15-26)
Táto tabuľka nám pomáha jednoznačne pochopiť obsah výtvarnej výchovy
v materskej škole. V jednotlivých obsahových a výkonových štandardoch sme poukázali
na najdôležitejšie činnosti, ktoré sa má dieťa pomocou špecifických cieľov v materskej
škole naučiť.
1.4.2 Obsah výtvarnej výchovy MŠ podľa Programu výchovy a vzdelávania
detí v MŠ
Ako sme si už v úvode prvej kapitoly spomínali, Program výchovy a vzdelávania
detí v MŠ (ďalej len PVaV) už nie je platným dokumentom, podľa ktorého sa organizujú
a plánujú výchovno-vzdelávacie plány a činnosti v materskej škole, no je stále v povedomí
ako metodická príručka a pomôcka pre prácu učiteliek. Z pedagogickej praxe môžeme
zhodnotiť, že tento dokument je vo veľkej obľube najmä
u niektorých učiteliek
s dlhoročnou praxou, ktoré ho považujú za nenahraditeľnú pomôcku pri plánovaní
a organizovaní pedagogickej činnosti. Preto v tejto časti v krátkosti načrtneme ako bol
v PVaV plánovaný obsah hodín výtvarnej výchovy.
Konkretizované obsahové ciele výchovy a vzdelávania sú v tomto dokumente
taxonomicky rozpracované do štyroch vekových kategórií: 2-3, 3-4, 4-5 a 5-6 ročných detí.
Rovnako je tomu tak aj v oblasti výtvarnej výchovy, ktorá v tomto dokumente spadá pod
oblasť estetickej výchovy spolu s hudobnou výchovou a literárnou výchovou. Na ukážku
obsahu výchovy a vzdelávania si vyberieme skupinu 5-6 ročných detí, a ku každej
z obsahových častí uvedieme jeden príklad pre porovnanie so Štátnym vzdelávacím
programom ISCED0 – predprimárne vzdelávanie.
21
OBSAH VÝCHOVY A VZDELÁVANIA podľa PVaV detí v MŠ
Veková skupina: 5-6 rokov
Výtvarné vyjadrovanie predstáv:
a) Kreslenie
Kresliť na rôzne veľkých plochách papiera a pružne prispôsobovať zobrazovanie
jednotlivých súčastí kresby veľkosti tohto papiera.
b) Výtvarné techniky a grafomotorika
Graficky zaznamenávať pohyb dlane a prstov – oblúčiky obrátené hore a dolu,
lomená línia, vlnovka, ležatá osmička, „fiktívne písmeno“ (hra na písanie).
c) Maľovanie
Maľbou vyjadriť charakteristické črty postavy, vzájomné vzťahy konajúcich osôb,
charakteristiku duševného stavu, naznačiť pohyb i profil.
d) Modelovanie
Samostatne a technicky správne modelovať guľu medzi dlaňou a podložkou.
Navlhčenými prstami vyhladiť nerovnosti gule.
e) Plošné a priestorové utváranie, zostrojovanie a konštruovanie
Nachádzať krásu prírodných materiálov a podobnosť prírodných a iných materiálov
so skutočnými predmetmi alebo ich časťami a používať tieto materiály na výtvarné
spracovanie.
Nachádzať farebné kombinácie, súlad tvarov, užitočnosť a pôvab vecí (PVaV, 1999, str.
169-189).
Z uvedeného teda vyplýva že PVaV bol koncipovaný tak, aby boli jednotlivé
zložky výtvarnej výchovy rozdelené a zvlášť detailne popísané, zatiaľ čo v Štátnom
vzdelávacom programe ISCED0 – predprimárne vzdelávanie sa autori sústreďovali skôr na
všeobecný prehľad a prierez tém, kde dôležitú úlohu zohráva pedagogická tvorivosť
učiteľky. Nová koncepcia dáva učiteľkám a materským školám, väčšiu flexibilitu
a voľnosť pri tvorbe výchovno-vzdelávacích plánov. Z týchto faktov môžeme teda potvrdiť
že samotný obsah výtvarnej výchovy sa nemení, je len upravený do takej formy aby čo
najflexibilnejšie spĺňal požiadavky na naplnenie cieľov výchovno-vzdelávacieho procesu
v materskej škole.
22
2 EMOCIONÁLNA VÝCHOVA V PREDŠKOLSKOM VEKU
V nasledujúcej kapitole budeme upriamovať svoju pozornosť na emocionálnu
výchovu realizovanú v podmienkach materskej školy, jej charakteristiku, obsah
koncipovaný v Štátnom vzdelávacom programe ISCED0 – predprimárne vzdelávanie ako
i v Programe výchovy a vzdelávania detí v MŠ a jej bezpodmienečné prepojenie
s výtvarnou výchovou. Vysvetlíme si prečo je práve emocionálna výchova a jej spojitosť
s výtvarnou výchovou dôležitá.
2.1 Citová výchova a emócie
Citová výchova je veľmi dôležitá oblasť rozvoja každého dieťaťa, ktorej je
potrebné venovať mimoriadnu pozornosť. Na kvalite emócií, citov i motivácii dieťaťa
veľmi záleží, napríklad motivácia k učeniu a sebazdokonaľovaniu.
Emóciami rozumieme psychický stav, ktorý vyplýva zo subjektívneho prežívania
vzťahu k ničomu alebo niekomu. Pod emóciami teda chápeme nižšie city spojené hlavne
s uspokojovaním základných potrieb (fyziologické a potreba bezpečia). Pre vyššie city
používame pojem city, ktoré sú spojené s uspokojovaním intelektuálnych, etických
a estetických potrieb. Rozlišujeme: city, afekty, vášne, nálady. Emócie sú teda priamo
zodpovedné za to , ako sme schopný konať. Preto má citová výchova svoje nenahraditeľné
a dôležité miesto vo výchove (Zelina, 2004).
Do hlavnej skupiny emócií patrí: hnev, smútok, strach, radosť, láska, prekvapenie,
odpor, hanba. Kombináciou týchto základných emócií a citov dostávame komplexnejšie
citové stavy a procesy (napríklad žiarlivosť zahrňuje strach, hnev, lásku a pod.). Na prejav
niektorých citov a emócií má vplyv kultúra, v ktorej človek žije. Niektoré city a emócie,
napríklad strach, hnev, radosť, existujú vo všetkých kultúrach. No bezpodmienečne na
emócie a city okrem tohto všetkého vplývajú temperament človeka a jeho nálada.
Emócie a pocity patria tak k úspechu ako aj neúspechu. Mnohým deťom
komplikuje život v škole i mimo nej , vyrovnanie sa s neúspechom. Následkom toho môžu
byť agresívne prejavy alebo depresívne stavy, ktoré vedú v krajnom prípade až
k samovražde. Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí sa sústreďujú na úspech, sú naozaj
úspešnejší ako tí, ktorí si neveria a počítajú s neúspechom. Preto je prioritnou úlohou
učiteliek už v predprimárnom vzdelávaní, venovať osobitnú pozornosť výchove k citu, aby
23
sa vývoj detí i v tejto oblasti rozvíjal žiaducim smerom a tak sa vyhol degradujúcim
stavom, ktoré ničia emocionálny život dieťaťa a následne i jeho osobnosť samotnú
(Zelinová, 2007).
Vidíme že výchova k citu patrí do výchovy a vzdelávania už detí v predškolskom
veku. Práve v materskej škole kedy sa dieťa prvýkrát stretáva s iným druhom sociálnej
skupiny, ako je rodina, je potrebné viesť deti k empatii, porozumeniu a k poznávaniu
vlastných citov a emócií, aby sa tak vyhli nežiaducim stavom nepochopenia, depresií
a pod.
2.2 Emocionálna inteligencia
Emocionálna inteligencia je schopnosť človeka motivovať seba samého,
nevzdávať sa, schopnosť ovládať svoje prvotné pohnútky, ovládnuť svoju náladu
a zabrániť úzkosti a nervozite, schopnosť vcítiť sa do situácie iného človeka a ani
v ťažkých chvíľach nestrácať nádej.
Pre úspešný život má veľký význam emocionálny kvocient (EQ). Výskumy totiž
potvrdzujú, že tie isté emocionálne schopnosti, ktoré spôsobia, že je dieťa obľúbené
v škole a pri hrách, mu pomôžu, aby sa stal úspešným i v dospelosti v zamestnaní,
manželstve a priateľských vzťahoch. Ľudia s dobre rozvinutou emocionálnou inteligenciou
dosiahnu v živote omnoho častejšie úspech a vedia prekonať svoje zlozvyky. Naopak tí
ktorí nevedia do svojho života vniesť poriadok a disciplínu, sú nútení stále vnútorne
s niečím bojovať, čo im nedovoľuje sústrediť sa na dôležité veci a jasne premýšľať
(Zelinová, 2007).
Emocionálne schopnosti nie sú protikladom rozumových alebo inteligenčných
schopností. Skôr medzi nimi ide o úzko spätý vzťah. Najvýznamnejší rozdiel medzi EQ
(emocionálny kvocient) a IG (inteligenčný kvocient) je v tom, že EQ je omnoho menej
zaťažený, čo poskytuje rodičom, učiteľom a vychovávateľom nadväzovať tam, kde
skončila príroda, a tak zväčšiť šance detí na úspech. Aj napriek tomu že sa zdá, že každá
generácia detí je čím ďalej múdrejšia, vzdelanejšia, ich sociálne a emocionálne schopnosti
akoby upadali. Svedčia o tom štatistiky porúch a problémov detí a mládeže vo všetkých
rozvinutých krajinách. Stav na Slovensku je rovnako alarmujúci ako v iných krajinách.
Mnoho analytikov dnešného fenoménu zhoršovania správania sa a cítenia detí a mládeže sa
24
zhoduje v tom, že sú to následky rozsiahlych spoločenských zmien, ku ktorým došlo za
posledných päťdesiat rokov. Patrí k nim prílišný liberalizmus, nárast rozvodov, negatívny
vplyv televízie a masmédií, nedostatok úcty k škole ako zdroju autority, spochybňovanie
tradičných hodnôt, skracuje sa čas, ktorý rodičia trávia spolu so svojimi deťmi. Autori
emocionálnej inteligencie sa zhodujú v tom, že na riešenie tohto problému, je potrebné
radikálne zmeniť výchovu. Táto radikálna zmena má spočívať najmä v rozvíjaní
emocionálnej gramotnosti detí a mládeže (Zelina, 2004).
Pre rozvoj emocionálnej inteligencie je potrebné už od detstva rozvíjať päť
základných schopností:
1. Znalosť vlastných emócií – sebauvedomenie. Znamená to vedieť rozoznať
plne rozvinutý cit od jeho vznikajúcich fázy. Je to úplný základ emocionálnej
inteligencie. Ak si nie sme schopní uvedomiť vlastné city a pocity, sme voči
nim bezmocní. Človek ktorý si je istý svojimi pocitmi, sa dokáže vo svojom
živote rozhodovať lepšie. Vie presne, aké pocity v ňom vzbudzujú jeho dôležité
osobnostné rozhodnutia.
2. Ovládanie emócií – sebaovládanie. Človek, ktorý vie ovládať svoje nálady,
pocity a city, neznervóznie ani pod vplyvom stresu, vie sa brániť pocitom
strachu, úzkosti a negatívnym pocitom. Vie sa vzchopiť zo životných šokov
a sklamaní omnoho rýchlejšie. Človek ktorý má málo rozvinutú túto schopnosť,
máva často pocity stiesnenosti.
3. Schopnosť motivovať samého seba – sebamotivácia. Napomáha človeku
dlhodobo sa sústrediť na úlohu. Aj tvorivosť je založená na schopnosti
motivovať seba samého. Človek sa tak dokáže venovať zadanej úlohe, nestráca
odvahu aj keď sa mu niečo nepodarí. Ľudia ktorí majú túto schopnosť sú
výkonnejší a produktívnejší vo všetkom, do čoho sa pustia.
4. Vnímavosť k emóciám iných ľudí – empatia. Empatia patrí k základným
ľudským kvalitám a zvyšujúce sa emocionálne sebauvedomenie ju prehlbuje.
Človek tak dokáže porozumieť tomu, ako sa cítia iní ľudia a vie sa dokonca
vcítiť do človeka, ktorý mu nie je sympatický. Ľudia s takouto schopnosťou sa
môžu dobre uplatniť napríklad aj ako pedagógovia.
5. Umenie medziľudských vzťahov – angažovanosť. Táto schopnosť súvisí
úzko s tým, ako sa človek dokáže vcítiť do emócií ostatných a prispôsobí tak
tomu svoje správanie. Sú to vlastnosti, ktoré určujú, či je človek obľúbený,
alebo čo dokáže konštruktívne komunikovať s ľuďmi. Ľudia, ktorí majú dobre
25
vyvinutú túto schopnosť, vedia dobre spolupracovať s inými a mať z toho
radosť (Zelinová, 2007).
Zelina vo svojej tvorivo-humanistickej teórii výchovy emocionálnej inteligencie
hovorí, že do výchovy by sa mali zaviesť kurzy sebapoznávania a sebaovládania.
Hlavnými časťami takýchto programov by podľa neho mohli byť:
Sebauvedomovanie: pozorovanie samého seba a rozlišovanie vlastných citov, vytvorenie
si slovnej zásoby na ich vyjadrenie, uvedomovanie si súvislostí medzi citmi a myšlienkami
a citmi a správaním.
Osobné rozhodovanie: hodnotenie vlastného správania a rozpoznanie jeho následkov.
Taktiež uvedomenie si či za rozhodnutím stojí emócia alebo myšlienka a aplikácia
takýchto myšlienok, poznatkov a postupov na také oblasti, akými sú napríklad drogy.
Ovládanie vlastných citov: vedomé sledovanie svojej vnútornej „samovravy“, ktorá
umožňuje zachytiť negatívne tvrdenia a postoje, uvedomovanie si, čo stojí za danou
emóciou (napríklad pocit ublíženia, čo býva často príčinou hnevu), nachádzanie
konštruktívnych spôsobov, ako sa vyrovnať s úzkosťou a strachom, hnevom alebo
smútkom.
Zvládanie stresu: pochopenie pozitívneho prínosu relaxačných metód, riadenej
predstavivosti, odpočinku a fyzickej aktivity.
Empatia: chápanie prežívania, emócií a záujmov iných ľudí, schopnosť vidieť situácie
z ich pohľadu, úcta k rozdielom v pocitoch, prežívaní a postojoch.
Komunikácia: ide o schopnosť jasne hovoriť o prežívaní a citoch, schopnosť počúvať
a následne klásť otázky. Ide taktiež o rozlišovanie medzi tým, čo niekto hovorí alebo robí
a medzi vlastnými reakciami, prijatie zodpovednosti za vlastné emócie teda neobviňovanie
druhých.
Otvorenosť: schopnosť budovať otvorenosť a dôveru v medziľudských vzťahoch, umenie
rozpoznávať, kedy v bezpečí možno hovoriť o svojich vnútorných pocitoch.
Vzhľad: dieťa si má uvedomiť opakujúce sa vzorce vlastného emocionálneho života
a konania a rozpoznať podobné vzorce správania u iných ľudí.
Sebaprijatie: ide o videnie seba samého v pozitívnom svetlo, hrdosť, znalosť svojich
silných a slabých stránok, schopnosť zasmiať sa sám na sebe.
Osobná zodpovednosť: ide o prijatie zodpovednosti, o schopnosť uvedomiť si dôsledky
vlastných rozhodnutí a činov, akceptovanie svojich citov a nálad a o dodržiavanie svojich
záväzkov a predsavzatí.
26
Asertivita: ide o vyjadrenie svojich záujmov a citov bez hnevu a pasivity.
Zvládanie pravidiel skupinovej aktivity: ide o spoluprácu a rozpoznanie, kedy a ako
viesť a riadiť ľudí a, naopak, kedy sa nechať viesť a riadiť druhými (Zelina, 2004).
Z uvedeného teda vidíme že rozvoj emocionálnej inteligencie je pre zdravý rozvoj
už predškolského dieťaťa veľmi dôležitý. Práve rozvojom emocionálnej inteligencie sa
dieťa učí sebapoznávaniu, sebaovládaniu a mnohým iným dôležitým spôsobom správania
a prežívania.
2.3 Obsah emocionálnej výchovy v MŠ podľa ŠVP ISCED 0
V nasledujúcej podkapitole si predstavíme jednotlivé obsahové a výkonové
štandardy, ktoré môžeme aplikovať na hodiny emocionálnej výchovy podľa Štátneho
vzdelávacieho programu ISCED0 – predprimárne vzdelávanie. Konkretizované ciele
v podobe výkonových štandardov apelujúcich na emocionálnu výchovu nájdeme najmä
v sociálno-emocionálnej oblasti výchovy. My si však spomenieme a predstavíme aj ciele
z iných oblastí, ktoré sa môžu použiť v emocionálnej výchove, najmä v spojitosti
s výtvarnou výchovou. V nasledujúcej tabuľke si môžeme všimnúť, že niektoré ciele
(štandardy) sa nám budú zhodovať so štandardami spomenutými v prvej kapitole
v súvislosti s výtvarnou výchovou, čo teda potvrdzuje to, že citová a výtvarná výchova sa
navzájom dopĺňajú a sú bezpodmienečnou súčasťou seba navzájom.
Obsahové a výkonové štandardy v tematickom okruhu JA SOM
Perceptuálno-motorická oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Svalové napätie a dýchanie.
-
Pravidlá, rešpektovanie a spolupráca.
a dýchanie,
Pohyb ako prostriedok upevňovania
- dodržiavať zvolené pravidlá,
zdravia.
spolupracovať, rešpektovať ostatných,
-
kontrolovať pri pohybe svalové napätie
zaujať adekvátne postoje k pohybu a
športovým aktivitám
27
Kognitívna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Rodina a jej členovia.
- zaujať postoj k členom rodiny, vrátane
Postoje k členom rodiny.
novonarodeného člena rodiny a vyjadriť ho
Postoje k domovu.
prostredníctvom rôznych umeleckých
výrazových prostriedkov
- zaujať postoj k svojmu domovu a
vyjadriť
ho prostredníctvom rôznych umeleckých
výrazových prostriedkov
Ľudské telo.
- vnímať a určiť viacerými zmyslami
Umelecké stvárnenie ľudskej postavy.
niektoré životne dôležité orgány (srdce,
pľúca, mozog atď.),
– prejaviť pozitívne postoje k svojmu telu
a vyjadriť ich prostredníctvom rôznych
umeleckých výrazových prostriedkov,
Zdravotný stav, postoje k zdraviu.
- rozlíšiť a jednoduchým spôsobom
Zásady ochrany vlastného zdravia.
intuitívne opísať stav zdravia a stav
Riešenie krízových situácií ohrozujúcich
choroby,
zdravie.
- dodržať zásady ochrany zdravia (s
Ochrana proti drogám.
pomocou dospelých),
Možnosti poškodenia zdravia.
- zaujať pozitívne postoje k svojmu
zdraviu i k zdraviu iných a vyjadriť ich
prostredníctvom rôznych umeleckých
výrazových prostriedkov,
– privolať pomoc dospelého v krízových
situáciách, v ktorých je ohrozené jeho
zdravie, prípadne zdravie iných,
– uvedomiť si nebezpečenstvo kontaktu
s neznámymi osobami (odmietnuť
sladkosti od neznámych osôb, vnímať to
ako nebezpečenstvo ohrozenia zdravia),
– rozlíšiť príčiny možného nebezpečenstva
28
a poškodenia zdravia pri zakázanej
manipulácii s niektorými predmetmi, napr.
s ostrými predmetmi, zápalkami, liekmi,
chemikáliami, čistiacimi prostriedkami,
elektrospotrebičmi, ale aj neznámymi
prírodninami
Sociálno-emocionálna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Komunikácia emócií.
- pozdraviť, poďakovať a požiadať o
Vlastná jedinečnosť a jedinečnosť
pomoc,
iných.
– komunikovať prijateľným spôsobom
Obhajovanie vlastného stanoviska
pozitívne a negatívne emócie a vyjadriť
v konflikte.
pocity,
Sebaregulácia.
– uvedomovať si a uplatňovať vlastnú
Rozhodovanie sa.
jedinečnosť a vlastné nápady so zreteľom
Sebahodnotenie.
na jedinečnosť iných detí v skupine,
Základné pravidlá kultúrneho správania.
– obhajovať nenásilne vlastné stanovisko
v prípade vzniku konfliktu,
– prejaviť sebareguláciu v hrách a iných
aktivitách – konať s ohľadom na seba
a druhých,
– rozhodovať sa pre určitú činnosť,
– hodnotiť svoje vlastné schopnosti v
rôznych činnostiach,
– uplatňovať a rešpektovať návyky
kultúrneho správania a spoločenských
pravidiel
29
Obsahové a výkonové štandardy v tematickom okruhu ĽUDIA
Perceptuálno-motorická oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Pravidlá a spolupráca v hudobno-
- uplatňovať spoluprácu v skupinovej
pohybových hrách.
udobno-pohybovej alebo
Súlad pohybu, hudby a textu hry.
hudobnodramatickej hre,
– zladiť pohybovú a hudobnú stránku
v hudobno-pohybovej hre,
– stvárniť hudobno-dramaticky textovú
časť hry
Sociálno-emocionálna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Orientácia v emóciách iných osôb.
- rozlišovať pozitívne i negatívne emócie
Delenie, pomoc, obdarovanie.
druhých osôb,
Riešenie konfliktov.
- rozdeliť sa, obdarovať niekoho a pomôcť
inému,
- nenásilne riešiť konflikt s iným
dieťaťom/deťmi, dohodnúť sa na
kompromise
- vyjadriť elementárne hodnotiace postoje
k správaniu iných
Otvorená komunikácia.
- komunikovať otvorene bez bariér a
Akceptácia názorovej odlišnosti.
predsudkov,
- prijať v rozhovore s inými deťmi
názorovú odlišnosť, prijateľným spôsobom
obhajovať svoje vlastné názory
Rozmanitosť ľudských vlastností.
- hodnotiť a rozlišovať pozitívne i
Základy empatie.
negatívne charakterové vlastnosti ľudí na
základe reálnych i fiktívnych situácií,
- zaujať pozitívne a empatické postoje
k chorým, osobám so zdravotným
postihnutím, starým ľuďom, multikultúrnej
30
a socioekonomickej rozmanitosti ľudstva
Obsahové a výkonové štandardy v tematickom okruhu PRÍRODA
Perceptuálno-motorická oblasť
Obsahové štandardy
Pohyb v prírode.
Výkonové štandardy
- pohybovať sa v rôznom prostredí (sneh,
ľad, voda) bez strachu a zábran,
- zvládnuť turistickú vychádzku do
blízkeho prírodného okolia
Kognitívna oblasť
Obsahové štandardy
Význam prírodného prostredia.
Výkonové štandardy
- zdôvodniť význam prírodného prostredia
na základe pozorovania a zážitkov
z prírody
Zvieratá a živočíchy.
- zaujať pozitívne postoje k zvieracej ríši,
Starostlivosť o rastliny.
- uvedomiť si a vedieť zdôvodniť význam
starostlivosti o rastliny,
Sociálno-emocionálna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Krásy prírody.
- citlivo vnímať krásu prírody, jej čaro
Hodnotenie prírodného prostredia.
a jedinečnosť,
Ochranárske postoje k prírode.
- hodnotiť prírodné prostredie,
- prejaviť vzťah a ochranárske postoje
k prírodnému prostrediu a stvárniť ich
prostredníctvom rôznych umeleckých
výrazových prostriedkov,
- prakticky uplatniť návyky starostlivosti
o prírodu (nezahadzovať odpadky, hrabať
lístie, atď.),
31
- rozprávať pocity, zážitky, dojmy
zo starostlivosti o prírodu a zobraziť ich
Obsahové a výkonové štandardy v tematickom okruhu KULTÚRA
Perceptuálno-motorická oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Pohybové stvárnenie charakteru hudby.
- vyjadriť náladu piesne a hudby
Tanec a pohybová improvizácia.
prirodzeným kultivovaným pohybom,
- uplatňovať získané schopnosti v
pohybovej improvizácii podľa hudby
Kognitívna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Umelecké stvárnenie prežívania
- vyjadriť rôznymi umeleckými
sviatkov.
výrazovými prostriedkami pocity, dojmy a
zážitky z osláv sviatkov
Umelecké stvárnenie dojmov
- vyjadriť rôznymi umeleckými
z pozorovania sveta.
výrazovými prostriedkami pocity, dojmy z
pozorovania sveta, príp. zážitky z návštevy
zahraničia
Sociálno-emocionálna oblasť
Obsahové štandardy
Výkonové štandardy
Emocionalita v hre.
- prejavovať radosť z hry,
Sociabilita v hre.
– zapojiť sa do skupinovej hry a vedieť
Rôznorodosť hier.
spolupracovať v nej,
Tvorivosť v hre.
– chápať rôznorodosť hier,
Plánovanie, realizácia a hodnotenie hry
– začať, rozvíjať a dokončiť hru,
– uplatňovať tvorivosť v hre,
- plánovať, realizovať a hodnotiť hru
Hudobná tvorivosť.
- stvárniť detské piesne dramatickými
32
Počúvanie piesní a hudby.
výrazovými prostriedkami,
Umelecké stvárnenie pocitov z počúvania
– počúvať detské hudobné skladby s
hudby.
citovým zaangažovaním,
Hodnotiace postoje k umeleckým dielam.
– stvárniť pocity z počúvania hudby aj
Detská, ľudová a autorská poézia a próza.
inými umeleckými výrazovými
prostriedkami (výtvarnými, dramatickými
Umelecké stvárnenie obsahu
atď.),
literárnych a dramatických diel.
- vnímať a pozorovať krásu umeleckých
diel,
– hodnotiť postupne umelecké diela,
architektonické riešenia významných
budov
- počúvať s porozumením a citovým
zaangažovaním detskú ľudovú a autorskú
poéziu, rozprávky a príbehy,
– vnímať s citovým zaangažovaním
bábkové divadlo a iné detské divadlo
(činohru, spevohru),
- vyjadriť rôznymi umeleckými
výrazovými prostriedkami (výtvarne,
hudobne, dramaticky, hudobnodramaticky) pocity a dojmy z rozprávok,
príbehov a divadla,
(ISCED0, 2011, str. 15-26)
Myslíme si, že z uvedených štandardov v tabuľke jednoznačne vyplýva, že nová
koncepcia výchovy a vzdelávania v materskej škole, umožňuje učiteľom a pedagogickým
zamestnancom, pôsobiť na dieťa v predprimárnom vzdelávaní tak, aby boli naplnené
špecifické ciele emocionálnej výchovy.
33
2.4 Obsah emocionálnej výchovy MŠ podľa Programu výchovy a
vzdelávania detí v MŠ
V nasledujúcej podkapitole si v skratke predstavíme, ako bola emocionálna
výchova koncipovaná v staršom dokumente PVaV detí v MŠ.
Emocionálna výchova je v koncepcii tohto dokumentu zahrnutá do obsahu
prosociálnej výchovy.
„Hlavným cieľom a poslaním prosociálnej výchovy je utvárať
sebareguláciu správania, zvyšovať interpersonálnu kompetenciu a autonómiu dieťaťa. To
znamená posilňovať samostatnosť, tvorivosť, osobnú integritu a utvárať základy osobnej
zodpovednosti dieťaťa prostredníctvom prosociálneho výchovného štýlu.“(PVaV, 1999,
str. 76). Ciele a obsah prosociálnej výchovy sa v tomto dokumente realizujú súbežne
s cieľmi a obsahom iných výchovných zložiek.
Samotný obsah prosociálnej výchovy tvoria tieto tematické celky:
 Utváranie pozitívneho vzťahu k sebe.
 Osvojovanie si zručností sociálnej komunikácie a utváranie pozitívnych
medziľudských vzťahov (kontakt, úsmev, neverbálna komunikácia,
počúvanie, rozhovor, pozdrav, otázka, poďakovanie).
 Úcta k druhým a ich pozitívne hodnotenie.
 Komunikovanie citov a empatia.
 Asertívne alebo nenásilné správanie.
 Ochota pomáhať, obdarovať či podeliť sa s druhými - kooperatívne
správanie.
Treba mať však na pamäti že nadobúdanie schopností sociálnej komunikácie
a vlastností osobnosti dieťaťa možno chápať relatívne. Tieto schopnosti sa v predškolskom
veku ešte len začínajú objavovať, alebo sú na elementárnej úrovni. Je preto dôležité aby
učiteľka neustále stimulovala ich vznik, následne ich posilňovala a rozvíjala
(PVaV,
1999).
Emocionálna výchova je v tomto programe zahrnutá do systému cieľov
prosociálnej výchovy. Vidíme že ciele rozvoja emocionality u detí predškolského veku sa
v základe nemenia. Oproti novému Štátnemu vzdelávaciemu programu ISCED 0 –
predprimárne vzdelávanie, je Program výchovy a vzdelávania detí v MŠ síce už využívaný
34
len ako metodická príručka, no je veľkou pomocou pri formulovaní cieľov výchovy
a vzdelávania detí predškolského veku.
2.5 Tvorivosť v obsahu emocionálnej výtvarnej výchovy
Tvorivé vnímanie a užívanie umeleckého diela, vlastná tvorba a interpretačné
umenie patria medzi základné činnosti, ktoré sa využívajú pre mimopoznávací rozvoj
osobnosti. Umenie (vrátane prírody ako estetického fenoménu, ktorý rozvíja najmä city
a prežitok a taktiež rovnakým spôsobom posilňuje tvorivosť), motivuje, socializuje, pôsobí
na správnu a žiaducu hodnotovú orientáciu (rozvíja zmysel pre humánnosť, spravodlivosť,
etiku, kultúrnosť, estetično, dobro, toleranciu, pravdu a starostlivosť o prostredie)
a kultivuje. Hodnotné umenie sa stáva liekom na citové problémy človeka, je podnetom
k poznaniu skutočných hodnôt, je obohacujúcim činiteľom celej osobnosti. Výchova
umením by preto mala byť založená na prežívaní umeleckého diela prepojená s jeho
poznávaním. Nemala by sa preto preceňovať vzdelávacia funkcia umenia, pretože tak či
onak, je zásadný práve pôžitok, ktorý nám umenie poskytuje.
Pri využívaní umenia vo výchove by sme mali dodržiavať nasledujúce zásady:
 Vytvoriť pre deti čo najviac pedagogických situácií a príležitostí pre vnímanie
umeleckého diela a k vlastnej tvorbe detí.
 Zahrnúť do výchovno-vzdelávacieho procesu čo najviac oblastí umenia.
 Poskytnúť deťom zážitky z výtvarných výstav, návštevy divadla, baletu, opery,
pantomímy, koncertu a i.
 Umožniť deťom aktívne písať, maľovať, hrať na hudobných nástrojoch,
tancovať a pod.
 Naučiť deti rozoznávať aj pseudoumenie a gýč (Zelinová, 2007).
Na tvorivosť vplýva mnoho podmienok, niektoré pozitívne a niektoré zasa
negatívne. Negatívne podmienky tvorivosti zvykneme označovať ako prekážky (bariéry)
tvorivosti. Poznanie týchto prekážok je nevyhnutné pre ich následné obmedzenie alebo
odstránenie. A. M. Biondi a J. L. Adams rozdeľujú prekážky tvorivosti do štyroch skupín:
percepčné, emočné, prekážky kultúry a prostredia, intelektové a výrazové prekážky.
Keďže sa v našej práci venuje problematike emocionality spomenieme si len emočné
prekážky tvorivosti a to sú:
35
 Ješitnosť, negativizmus, lenivosť.
 Strach zo zlyhania, chyby, strach riskovať.
 Prílišná motivácia, veľké napätie, úzkostlivosť, nedostatočná motivácia.
 Obava z osamotenia a sociálneho nesúhlasu.
 Obava z uvoľnenia nevedomých procesov.
 Neschopnosť rozlíšiť fantáziu od reality.
 Neschopnosť ovládať predstavivosť, alebo jej obmedzenosť.
 Neschopnosť relaxovať.
 Nedôvera vo svoju schopnosť vyriešiť problémy.
 Príliš veľká túžba po istote, bezpečí a priadku, neschopnosť tolerovať
viacznačnosť (In: Turek, 1995).
Mnohé výskumy ukazujú, že deti s dobre rozvinutou emocionálnou inteligenciou sú
šťastnejšie, sebavedomejšie a úspešnejšie v škole. Koncepcia emocionálnej inteligencie
a emocionalizácie všeobecne, sa stávajú „stavebnými kameňmi“ na to, aby z týchto detí
vyrástli zodpovední, citliví a tvoriví ľudia (Zelina, 2004).
Na záver tejto kapitoly si teda dovoľujeme vysloviť, na základe zistených
a overených štúdií, že emocionálna a výtvarná výchova idú spolu ruka v ruke celým
výchovno-vzdelávacím procesom v materskej škole. Je preto dôležité klásť veľký dôraz na
tieto zložky výchovy, naďalej ich v edukačnom procese spájať a podávať dieťaťu vo forme
zábavných a tvorivých hier.
36
3 VYUŽITIE PRINCÍPOV EMOCIONÁLNEJ VÝTVARNEJ
VÝCHOVY V MŠ
V nasledujúcej kapitole sa budeme venovať možnostiam využitia rôznych hier
a prostriedkov na podporu rozvoja emocionálnej inteligencie prostredníctvom rozmanitých
výtvarných činností. Svoju pozornosť taktiež upriamime na arteterapiu a taktiež výtvarné
umenie a techniky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou pri rozvoji emocionálnej inteligencie.
3.1 Využitie arteterapie v emocionálnej VV v MŠ
Šicková-Fabrici definuje arteterapiu ako liečebný postup, ktorý využíva výtvarné
umenie. Hovorí o využití výtvarných techník pri skupinovej či individuálnej práci s ľuďmi.
Výtvarnými technikami v tomto poňatí rozumieme najmä maľovanie, kreslenie, práca
s kolážou a keramickou hlinou a ďalšími materiálmi. Arteterapia pracuje s prirodzenými
prostriedkami vyjadrovania vlastných pocitov, postojov k sebe samému i k svetu, ide
o spôsob sebapoznávania. V arteterapii ustupujú do pozadia výtvarné nadanie spolu
s nacvičenými zručnosťami a dôležitými sa stávajú fantázia, dobrodružstvo, skúsenosť
z niečoho nového a odvaha prejaviť sa (Šicková-Fabrici, 2002).
Šicková- Fabrici (2002) uvádza, že v arteterapeutickej praxi sú veľmi významné
nasledujúce metódy:
Imaginácia – ide o možnosť nahliadnutia do vnútorného sveta človeka, kde
prostredníctvom predstáv sa môže človek vrátiť späť k rôznym životným situáciám a nájsť
v nich nové skúsenosti využiteľné v budúcom živote.
Animácia – dieťa sa stotožní s určitou postavou a ktorej rozpráva príbeh. Týmto spôsobom
môžeme získať informácie , ktoré dieťa považuje za tak citlivé že o nich nedokáže hovoriť.
Koncentrácia – táto metóda sa môže používať najmä na upokojenie a tréning koncentrácie
pozornosti hlavne u hyperaktívnych detí. K tréningu sa využívajú mandaly čo v preklade
znamená svätý kruh – stred. Dieťa touto technikou získava pocit harmónie, ohraničenosti
a pocit bezpečia.
Reštrukturalizácia-
spočíva
v rozdelení
dosiahnutých
životných
skúseností
do
jednotlivých úryvkov a ich opätovnom skladaní do nového celku. Pri skupinovej práci
37
môžeme túto metódu využiť na posilnenie vzťahov v skupine, hlavne medzi jednotlivcami
ktorý k sebe nevedia nájsť cestu.
Transformácia – spočíva v prenášaní literárneho, hudobného alebo pohybového diela do
diela výtvarného.
Rekonštrukcia- obľúbenou technikou u detí je práve dokresľovanie prekopírovaných
fotografií, prípadne ilustrácií kníh, ktoré sú rozdelené na časti, každý dostane jednu časť,
ktorú sa snaží doplniť. Výsledky veľakrát prekvapia i deti samotné.
3.1.1 Arteterapeutické činnosti pre rozvoj emocionálnej inteligencie
Arteterapeutické výtvarné činnosti sú veľmi efektívnym zdrojom rozvoja
emocionality u detí predškolského veku. V tejto podkapitole si preto uvedieme pár
príkladov takýchto výtvarných činností.
Sebaláska
Cieľ: Posilnenie sebavedomia a sebaúcty.
Vek:6 a viac rokov
Čas: 15-30 minút
Pomôcky: základná súprava (farby, štetce, hubky, pastelky, palety, uhlíky, papiere, lepiaca
páska, nádoby s vodou)
Postup:
Vytvoríme kompozíciu, v ktorej znázorníme všetky svoje pozitívne vlastnosti.
Upozornenie:
Väčšina ľudí samých seba ľahko viac kritizuje ako chváli, preto je potrebné deti veľmi
povzbudzovať (Cambellová, 2000).
Tanečné predstavenie
Cieľ: Skúmanie rôznych aspektov osobnosti.
Vek: 6 a viac rokov
Čas: 20- 35minút
Pomôcky: základná súprava
Postup:
Výtvarne znázornite:
38
a) svoje „ja“ v dospelosti
b) seba ako rodiča
Na obe role vymyslíme tanečnú skladbu (Cambellová, 2000).
Maľovanie na hudbu
Cieľ: Obohatenie zmyslového vnímania.
Vek: 6 a viac rokov
Čas: 30-35 minút
Pomôcky: základná súprava, fotoaparát, rôzne hudobné nástroje
Postup:
1. Postupne si každé dieťa skúsi zahrať na hudobnom nástroji. Ostatné deti kreslia
alebo maľujú podľa zvukov ktoré počujú.
2. Vyfoťte svoje práce spoločne s hudobnými nástrojmi. Z fotografií si vytvorte koláž
(Cambellová, 2000).
Odtlačky rúk
Cieľ: Zoznámiť sa s materiálom, zabaviť sa.
Vek: 5 a viac rokov
Čas: 20 minút
Pomôcky: súprava anilinových farieb, papier, štetce, potreby na umývanie
Postup:
1. Deti si vo dvojici masírujú prsty, zápästia a dlane. Krúživými pohybmi si precvičujú
aj kĺby zápästia.
2. Dlane si pomaľujú farbami.
3. Deti sa snažíme viesť k tomu aby používali motívy ktoré vyjadrujú ich osobnosť.
4. Na čistý papier vytlačíme odtlačky pomaľovaných dlaní (Cambellová, 2000).
Projekcia pocitov
Cieľ: Rozvoj vizuálneho jazyka a sebavyjadrenia.
Vek: 4 a viac rokov
Čas: 20 minút
Pomôcky: základná súprava
Postup:
1. Plochu papiera rozdelíme na šesť častí
39
2. V každej časti použijeme farbu a namaľujeme tvary, ktoré majú podľa nás nejakú
spojitosť s pocitmi zlosti, nenávisti, závisti a pod. (Cambellová, 2000).
Farby zvuku
Cieľ: Rozvoj vnímavosti.
Vek: 5 a viac rokov
Čas: 15-35 minút
Pomôcky: základná súprava, magnetofón, CD s rôznymi zvukmi, farby, papier
Postup:
1. Načúvajte zvukom a svoje pocity prenášajte do maľby.
2. Na každý zvuk máme určitým spôsobom reagovať.
Ďalšie využitie:
1. Skôr ako začneme pracovať, v pokoji sa snažíme sústrediť.
2. Zavrieme oči a budeme sa pokúšať uvedomiť si svoje pocity (Cambellová, 2000).
Maľba a odtlačky rúk
Cieľ: Zoznámiť sa s výtvarnými prostriedkami, rozvoj zmyslového vnímania.
Vek: 3 a viac rokov
Čas: 10-45 minút
Pomôcky: základná súprava
Postup:
Namočíme si ruky v hustej farbe a vyskúšame koľko rôznych odtlačkov sa dá vytvoriť:
napríklad odtlačky roztvorených dlaní, ťahavé a krúživé pohyby, odtlačky rôznych vzorov
a štruktúr (kúsky látok, prírodniny a pod.)
Ďalšie využitie:
Vyššie uvedeným postupom vytvoríme spoločnú kompozíciu na zvolenú tému
(Cambellová, 2000).
40
3.2 Výtvarné činnosti rozvíjajúce emocionalitu inšpirované
výtvarným umením
V nasledujúcej podkapitole si uvedieme niekoľko príkladov výtvarných činností
motivovaných špeciálnymi druhmi výtvarného umenia. Tieto druhy výtvarného umenia sú
v dnešnej modernej dobe 21. storočia veľmi populárne a získavajú si čím ďalej, tým viac
nadšencov aj v kruhoch detí predškolského veku.
Pop-art je skratkou označujúcou pojem populárneho umenia. Súčasné dieťa žije vo
svete plnom reklamy, filmov, pestrofarebných plagátov, ktoré ho ovplyvňujú. Dodávajú
mu svoje idoly – hercov či spevákov, rafinovane vnucujú rôzne hračky či produkty. Práve
na tieto veci reaguje umenie pop-artu. Pri tomto umení zbierame rôzne nepotrebné alebo
odpadové veci či materiál z ktorého tvoríme rozmanité výtvarné práce.
Strašidlo
Cieľ: Zoznámiť sa s atypickým materiálom, rozvíjať výtvarnú predstavivosť a fantáziu,
schopnosť tvoriť a pracovať s rovesníkmi, odbúranie strachu zo strašidiel.
Vek: 6 a viac rokov
Čas: 45 minút
Pomôcky: plastové fľaše, šnúrky, plechovky, staré noviny, kúsky farebných igelitov,
temperové farby, štetec, drôt, nožnice.
Príprava:
Skupinky detí si pripravia pracovné miesto v tráve na školskom dvore, alebo lúke. Vo
dvoch skupinách tvoríme strašidlo z pripraveného odpadového materiálu. Plastové fľaše,
plechovky, noviny a ďalší materiál k sebe priviažeme šnúrkami a farebným igelitom.
V hlave alebo na klobúku urobíme otvor, ktorým pretiahneme drôt na zavesenie. Strašidlá
po dokončení zavesíme v areály školy. O vytvorených strašidlách môžeme vymyslieť
rozprávkový príbeh (Vondrová, 2001).
Happening je odvodený názov z anglického slova happen – stať sa (niečo sa stalo).
Ide o premyslenú udalosť pripravenú umelcom, ktorému sa hovorí happener. Očakáva sa
že happener niečo vytvára a diváci sa k nemu v priebehu výtvarnej akcie pripoja.
41
Letím za svojim kamarátom
Cieľ: Učiť sa výtvarnému videniu a posudzovaniu na základe citového zážitku. Rozvíjať
schopnosť upokojenia, sústredenia a tzv. aktívnej imaginácie.
Vek: 4 a viac rokov
Čas: 40 minút
Pomôcky: farebné nafukovacie balóny, povraz, nožnice, čierny tuš, štetec, fotoaparát
Postup:
Učiteľka rozloží deky na tráve. Nafúkne tri balóny a ich konce zaviaže povrazom. Každý
balón priviaže na inú vetvičku na strome. Rozprávame sa s deťmi o tom ako sa najradšej
hrajú so svojimi kamarátmi a kde všade bývajú. Niektorý bývajú aj ďaleko od nás a preto
im pošleme pozdrav aby vedeli že na nich myslíme a tešíme až sa budeme spolu znova
hrať. Sledujeme ako sa balóniky pohybujú vo vetre. Následne detí rozdelíme do troch
skupín. Každá skupina si vezme jeden balón, behá s ním po lúke, mení smer pohybu.
V držaní balóna sa deti postupne striedajú. Ten kto ho drží vedie skupinku a určuje v akom
poradí budú deti za sebou utekať.
Výtvarná akcia:
Deti si pripravia svoje miesta na tráve. Každý si nafúkne a zaviaže balón. Nakreslíme naň
tušom hru ktorú najradšej hrávame so svojím kamarátom. Nezabudneme nakresliť tvár,
ktorá znázorňuje ako sa z hry tešíme. Následne deti opäť behajú po lúke so svojimi
balónikmi a sledujú let balóna vo vzduchu. Na záver sa postavíme do kruhu a spoločne
vypustíme balóny napustené héliom. Spoločne myslíme na svojich kamarátov, ktorým tieto
balóniky posielame (Vondrová, 2001).
Land-art znamená v preklade umenie zeme. Základom tohto umenia je taktiež
akcia. Aktéri sa sústredia na tvorivý priebeh a nie na finálnu podobu diela. Pri tejto
technike pracujeme priamo v prírodnom prostredí – na záhrade, lúke, v lese, prevažne
s prírodnými materiálmi – šiškami, kamienkami, vetvičkami, machom. U dieťaťa sa tak
rozvíja schopnosť sústredenia sa na krátke výtvarné akcie a zároveň sa prehlbuje jeho
vzťah k prírodným materiálom, prostrediu a umeniu.
Loď
Cieľ: Učiť sa výtvarnému videniu a posudzovaniu na základe citového zážitku, rozvíjať
schopnosť kresliť do prírodného podkladu – piesku.
Vek: 6 a viac rokov
42
Čas: 15-30 minút
Pomôcky: obrázky lodí, deka, pieskovisko, paličky z dreva (konáriky)
Postup:
Posadíme sa na deky do tureckého sedu. Učiteľ predstaví deťom svoju predstavu: „Sme na
kraji jazera kde plávajú rôzne lode. Lode rybárov ktorý spúšťajú do jazera svoje siete, lode
ktoré prepravujú nejaký ťažký náklad ale aj výletné lode. Na tých lodiach sú aj ľudia,
môžeme im spolu zamávať.“ Dvihneme obe ruky a zamávame. „predstavme si pred sebou
papier ktorý predstavuje jazero a skúsme naň nakresliť loďky.“ Píšeme prstom vo vzduchu
loď, podpalubie, okienka, komíny, plachty, kormidlo. Postavíme sa okolo pieskoviska do
kruhu a každý s pomocou konárika kreslí do piesku loď. Po ukončení sa chytíme za ruky
a pomaly chodíme do kruhu a prezeráme si všetky kresby do piesku (Vondrová, 2001).
Body-art je súčasťou akčného umenia. Názov v preklade znamená umenie tela.
Ako vyjadrovací prostriedok využíva živé ľudské telo. Výtvory vznikajú odtlačkami tela
alebo jeho časťami, alebo je základom tohto umenia akcia. Tak ako v predchádzajúcich
druhoch umenia ani tu nie je podstatný výsledok ale priebeh tvorivého procesu.
My všetci škôlkou povinní
Cieľ: Učiť sa výtvarnému videniu a posudzovaniu na základe citového zážitku, rozvíjať
schopnosť sústredenia, viesť deti k tvorivej spolupráci v skupine.
Vek: 5-7 rokov
Čas: 15-30 minút
Pomôcky: baliaci papier formátu A1, farebné pastelky, lepiaca páska, nožnice, naše telá
Postup:
Pripravíme si pracovné miesta pre dvojice na zemi. Baliaci papier prilepíme na zem
lepiacou páskou. Jeden z dvojice detí si ľahne na baliaci papier, tak aby ostalo miesto na
namaľovanie aj druhého v dvojici, a druhý z dvojice ho obkresľuje. Farebnými pastelkami
deti dotvárajú tvár, oblečenie. Kreslia svojho kamaráta z dvojice.
Záver:
Položíme hotové diela dvojíc vedľa seba a prezeráme si ich. Z hotových prác urobíme
expozíciu My všetci škôlkou povinní v priestoroch školy (Vondrová, 2001).
43
3.3 Výtvarné hry a činnosti na rozvoj emocionality inšpirované
arteterapiou
Erb
Cieľ: Vedieť symbolicky znázorniť svoju charakteristickú vlastnosť.
Vek: 5 a viac rokov
Čas: 15-20 minút
Na vrch farebného papiera každý hráč nakreslí farebnými pastelkami svoj erb, ktorý má
vyjadrovať charakteristické vlastnosti a záujmy hráča. Vytvorené erby sa rozložia a deti
hádajú, komu ktorý z nich patrí. Nakoniec každé dieťa povie čo chcelo daným erbom
vyjadriť (Zelinová, 2007).
Skupinový erb
Cieľ: Vedieť symbolicky znázorniť charakteristickú vlastnosť svojho kamaráta.
Vek: 5 a viac rokov
Čas: 15-20 minút
Pomôcky: tvrdý papier, farebný papier alebo iný ľubovoľný materiál ktorý je potrebný na
vytvorenie erbu a jeho dekoráciu, farby, lepidlo, nožnice
Postup:
Erb je symbolom danej skupiny, vyjadruje charakteristiky jednotlivých detí a vzťahov
v skupine, ale môže predstavovať taktiež istý proces vzniku skupinovej štruktúry, jej
pravidiel a noriem. Zostavovanie takéhoto erbu nemôže byť jednorazovou aktivitou. Je
dobré ak tejto tvorbe predchádza aktivita pri ktorej si jednotlivý členovia skupiny vytvoria
svoje osobnostné symboly alebo značky. Až po tejto aktivite je možné tvoriť spoločný erb.
Pred začatím tvorby erbu ej dôležité deti oboznámiť s tým aký má erb vo všeobecnosti
význam, čo jeho jednotlivé časti znamenajú atď. (Zelinová, 2007).
44
Učím sa hovoriť o tom čo prežívam
Cieľ: Vedieť rozprávať o svojich pocitoch strachu, radosti, spokojnosti, nespokojnosti.
Vek: 5 a viac rokov
Čas: podľa potreby
Pedagóg by mal deťom vytvoriť priestor a podmienky tak, aby deti mohli bez obáv
vyjadrovať to čo cítia a prežívajú. Pre vyjadrovanie citov je dobré použiť napríklad
techniku „tváričky“: ( ,  ). Taktiež to môže byť vyjadrenie citov farbami alebo slovami.
Dôležité je aby sa deti pri rozličných činnostiach zamysleli nad svojimi pocitmi a náladami
a vyjadrili ich. Osvedčil sa aj nasledujúci postup:
1. Po ukončení akejkoľvek činnosti je potrebné vyzvať deti k uvoľneniu, aby si
pohodlne sadli, zavreli oči (každý pedagóg by mal poznať rôzne uvoľňovacie
techniky).
2. Vyzveme deti aby si predstavili (spomenuli) ako sa počas hodiny cítili. Menším
deťom môžeme pri prvých cvičeniach poradiť ako rôzne sa mohli cítiť (dobre,
uvoľnene, mali strach, niečo ich bolelo, mali zlosť...).
3. Následne si deti vyberú jednu z pripravených „tváričiek“, ktorá najviac odpovedá
im pocitom.
4. Na základe tohto pedagóg zhodnotí, ako sa cítili všetky deti a zvlášť si všíma deti
ktoré sa cítili zle, skúsi sa ich opýtať či chcú o tom hovoriť, prečo sa necítili dobre,
alebo či chcú o tom hovoriť len s vybranou osobou (pedagógom, rodičom...).
Dôležité je taktiež aby aj pedagóg takouto formou vyjadril svoje pocity z hodiny. Aby aj
jeho mohli deti dobre spoznať, to prečo sa cítil dobre alebo zle, čo ho potešilo alebo
naopak sklamalo (Zelinová, 2007).
Prejavovanie citov
Cieľ: Vedieť adekvátne vyjadriť svoje pocity a prežívanie pri výtvarnej technike.
Vek: 5 a viac rokov
Čas: 15-20 minút
Pomôcky: rôzne hudobné ukážky, pomôcky na kreslenie
Žiaci predvádzajú alebo ukazujú, ako vyjadrujú smútok, radosť, zlosť, strach, šťastie alebo
úspech. City môžu vyjadrovať verbálne, neverbálne, kresbou alebo hraním rolí. Pripravíme
si rôzne hudobné ukážky ktoré deťom pustíme (ukážky meníme podľa hlasitosti, tempa,
počtu hudobných nástrojov atď.). Deti vyjadrujú svoje pocity maľbou alebo kreslením
(Zelinová, 2007).
45
Kreslím city a emócie
Cieľ: Dať najavo svoje pocity a prežívanie v rôznych životných situáciách.
Vek: 5 a viac rokov
Čas: podľa potreby
Pomôcky: pastelky alebo vodové farby
Deti kreslia tváre a postoje postavy, ktoré vyjadrujú tieto city: radosť, zlosť, šťastie,
smútok, láskavosť, úspech, trpezlivosť, túžbu, závisť, úprimnosť, hnev, nádej, hlúposť,
pýchu, ľahkomyseľnosť, hnev, striedmosť, spravodlivosť a iné. Kreslia ten cit, ktorý si
ľubovoľne zvolia. Nakoniec vzájomne hádajú, ktorý cit je na obrázku namaľovaný
a rozprávajú o tom, prečo ho vyjadrili práve takto.
Obmena:
Všetky deti kreslia svoju predstavu rovnakého citu. Potom porovnávajú svoje kresby
a vysvetľujú prečo ich znázornili takýmto spôsobom (Zelinová, 2007).
Koláž hnevu
Cieľ: Dať najavo svoje pocity a prežívanie v rôznych životných situáciách.
Vek: 4 a viac rokov
Čas: 20-30 minút
Pomôcky: časopisy, baliaci papier, súprava výtvarných potrieb, lepidlo, nožnice
Postup:
Vychádzame z konštatovania že každý z nás má dni kedy nemá dobrú náladu, kedy sme
podráždení alebo nahnevaní. Deti sa majú pokúsiť znázorniť takéto pocity. Sledujú pri tom
ako v človeku hnev vzniká, rastie, komu je určený a na koho je zameraný. Po ukončení
práce deti prezentujú svoje koláže a hovoria o svojich pocitoch hnevu. Menším deťom
najprv vysvetlíme čo je to koláž.
Otázky ktoré deťom kladieme:
 Ako často máš podobné pocity?
 Na koho alebo na čo sa hneváš najčastejšie?
 Kto alebo čo ti pomáha zbaviť sa hnevu?
Po ukončení aktivity je dobre koláže demonštratívne zničiť (roztrhať, spáliť a pod.). Táto
hra rozvíja citovú stránku osobnosti dieťaťa a taktiež mu pomáha zlepšovať sebakontrolu
(dieťa sa zbavuje hnevu a lepšie ho ovláda). Výtvarné znázornenie hnevu pomáha pri
zviditeľnení negatívnych pocitov, ktoré v sebe dieťa potláča (Zelinová, 2007).
46
Strom plný nálad
Cieľ: Prežívať radosť z výtvarnej techniky a činnosti, vedieť spolupracovať v skupine.
Vek: 5 a viac rokov
Čas: 30-40 minút
Pomôcky: maľby vytvorené prstovými farbami v odtieňoch hnedej a zelenej, malé
papierové tanieriky pod koláčiky, útržky farebného papiera, kolážový materiál vhodný pre
znázornenie hniezda – slama, trávy, tenké zvitky novinového papiera, priadza, nožnice,
lepidlo, lepiaca páska, veľký kus papiera nalepený na stene
Postup:
1. Maľbu vytvorenú hnedými prstovými farbami povystrihujeme do tvarov ktoré budú
znázorňovať kmeň a konáre stromu. Na stene z týchto častí zostavíme strom
a prilepíme ho lepiacou páskou.
2. Z maľby vytvorenej zelenou prstovou farbou vystrihneme tvary listov a prilepíme
ich na hnedý strom.
3. Na vetvičky prilepíme papierové tanieriky a kúsky farebného papiera ktoré majú
znázorňovať kvety.
4. Z pripraveného materiálu na koláž vytvoríme hniezdo. Napríklad zvitky
novinového papiera môžeme použiť ako prútie. Hniezdo prilepíme do koruny
stromu.
5. Z farebných papierov vystrihneme vtáčiky, vajíčka, vtáčatá a prilepíme ich do
hniezda. Pridáme taktiež húsenice, motýle, chrobáky a pod.
Koláž je vzrušujúca technika ktorej výsledok pôsobí ako na zrak tak aj na pocity – preto
„strom plný nálad“ (Kohlová, 2003).
Uvedené hry pomáhajú pri identifikácii vlastných citov i citov iných osôb a môžu
pomôcť pri eliminácii negatívnych citových prejavov. Zaradením týchto hier, pri ktorých
sa dieťa môže prejaviť a spolupracovať s ostatnými sa môže postupne odstrániť úzkosť
z kontaktu s inými (Zelinová, 2007).
V tejto kapitole sme poukázali na niektoré hry a tvorivé výtvarné činnosti ktoré
môžeme využiť pri rozvoji emocionality detí predškolského veku. Z uvedených faktov
jednoznačne vyplýva že výtvarná a emocionálna výchova idú spolu v ruka v ruke počas
celého života dieťaťa. Preto je dôležité nezanedbávať túto spojitosť a snažiť sa čo
najefektívnejšie odbúravať strach a napätie, ktoré dieťa môže prežívať na základe rôznych
47
vplyvov tak, aby sa dieťa nebálo prejaviť svoje pocity a emócie a tak mohlo zažívať
pocity bezpečia a istoty nie len na vyučovaní, ale aj v domácom prostredí či v spoločnosti
kamarátov.
48
ZÁVER
V tejto bakalárskej práci sme sa snažili poukázať na dôležitosť spojenia
emocionálnej a výtvarnej výchovy v materskej škole pri rozvoji emocionality detí
predškolského veku.
V prvej kapitole sme pojednávali o poslaní, cieľoch, organizácii a obsahu výtvarnej
výchovy v materskej škole, teda v predprimárnom vzdelávaní. Vychádzali sme nie len
z odbornej literatúry, ale hlavne z kurikulárneho štátneho dokumentu Štátny vzdelávací
program ISCED 0 – predprimárne vzdelávanie a dokumentu Program výchovy
a vzdelávania detí v materskej škole, ktorý už síce nie je záväzným dokumentom pre prácu
a plánovanie výchovno-vzdelávacích plánov, no stále sa v pedagogickej praxi využíva ako
metodická príručka a pomôcka, ktorá nenahraditeľným spôsobom pomáha pri plánovaní
a organizovaní edukačných aktivít v materskej škole.
V druhej kapitole sme si povedali, o poslaní, cieľoch a podstate emocionálnej
výchovy a o možnostiach rozvoja emocionálnej inteligencie dieťaťa. Je preto dôležité klásť
veľký dôraz na túto zložku výchovy, naďalej ju v edukačnom procese spájať s výtvarnou
výchovou a podávať ich súbežne dieťaťu vo forme zábavných a tvorivých hier.
V tretej kapitole sme poukázali na niektoré hry a tvorivé výtvarné činnosti ktoré
môžeme využiť pri rozvoji emocionality detí predškolského veku. Z uvedených faktov
jednoznačne vyplýva že výtvarná a emocionálna výchova idú spolu v ruka v ruke počas
celého života dieťaťa. Preto je kladieme aj v tejto práci dôraz na túto spojitosť pri aplikácii
ktorej sa dá čo najefektívnejšie odbúravať strach a napätie, ktoré dieťa môže prežívať na
základe rôznych vplyvov tak, aby sa dieťa nebálo prejaviť svoje pocity a emócie a tak
mohlo zažívať pocity bezpečia a istoty nie len na vyučovaní, ale aj v domácom prostredí či
v spoločnosti kamarátov.
K úplnému záveru teda chceme skonštatovať že emocionálna výtvarná výchova
jednoznačne patrí do predprimárneho vzdelávania a napomáha dieťaťu prechádzať do
ďalšieho vývinového obdobia bez väčších emočných ťažkostí a s radosťou a nadšením pre
spoznávanie nových životných situácií práve vďaka tomu, že sa tie predošlé naučilo
spracovávať a pracovať s nimi.
49
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
BIONDI, Angelo. M.: The Creative Process. Buffalo, New York: D. O. K. Publishers.
1972. In: TUREK, Ivan. 1995. Škola a tvorivosť (Kapitoly z didaktiky). 1. vyd. Bratislava:
Metodické centrum v Bratislave, 84 s. ISBN 80-88796-08-3
CAMPBELLOVÁ, Jean. 2000.Techniky arteterapie ve výchově, sociální práci a klinické
praxi : skupinové výtvarně-terapeutické činnosti pro děti i dospělé. 2. vyd. Praha : Portál,
2000. 199 s. ISBN 8071784281
GUZIOVÁ, Katarína. Ešte raz o predprimárnom vzdelávaní [online]. Statpedu.sk. [cit.
20013.03.15].
Dostupné
na
internete:
http://www.statpedu.sk/files/documents/metodiky/predprimarne_vzdelavanie.pdf
GUZIOVÁ, Katarína. 1999. Program výchovy a vzdelávania detí v materských školách.
Bratislava: Ministerstvo školstva Slovenskej republiky. 208 s. ISBN 80-967721-1-2
GUZIOVÁ, Katarína. – PODHÁJECKÁ, Mária. 2008. Štátny vzdelávací program ISCED
0 – predprimárne vzdelávanie. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky – Štátny
pedagogický ústav. 180 s. ISBN 978-80-969407-5.2.
KOHLOVÁ, Maryann. 2003. 200 výtvarných činností. 3. vyd. Praha: Portál, 2003. 271 s.
ISBN 80-7178-765-5
UŽDIL, Jaromír – RAZÁKOVÁ, Dagmar. 1966. Metodika výtvarné výchovy. 4. vyd.
Praha: Státní pedagogické nakladatelství, n. p., v Praze. 131 s.
UŽDIL, Jaromír – ŠAŠINKOVÁ, Emilie. 1984. Výtvarná výchova v predškolskom veku. 1.
vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 192 s. ISBN 67-136-84
ŠICKOVÁ-FABRICI Jaroslava., Základy arteterapie, Praha: Portál 2002, ISBN 80-7178616-0
50
VONDROVÁ, Petra. 2000. Výtvarné techniky pro deti. 1. vyd. Praha: Portál, 2001. 160 s.
ISBN 80-7178-583-0
ZELINOVÁ, Milota. 2007. Hry pro rozvoj emocí a komunikace. 1. vyd. Praha: Portál. 139
s. ISBN 978-80-7367-197-6
ZELINA, Miron. 2004. Teórie výchovy alebo hľadanie dobra. 1.vyd. Bratislava: Slovenské
pedagogické nakladateľstvo. 231 s. ISBN 80-10-00456-1
ZOZNAM POUŽITÝCH OBRÁZKOV
Obr. 1 Odtlačky rúk [online]. Montessori doma.sk. [cit. 20013.04.11]. Dostupné na
internete: http://www.montessori-doma.sk/vytvarka/v_otlacky.php
Obr. 2, Obr.3 Painting to music [online]. Artideasae.blogspot.sk. [cit. 20013.04.11].
Dostupné na internete: http://artideasae.blogspot.sk/2012/08/painting-to-music.html
Obr. 4 Zavesené strašidlo zo zbytkov netkanej textílie [online]. Opitec.sk. [cit.
20013.04.11].
Dostupné
na
internete:
http://www.opitec.sk/clanky/halloweenske-
sialenstvo/
Obr. 5 Kreslenie do piesku [online]. Pintcutpaste.com. [cit. 20013.04.11]. Dostupné na
internete: http://paintcutpaste.com/stories-in-the-sand/
Obr. 6 STREET, Jane: Bright Bodies [online]. Mykidcraft.com. [cit. 20013.04.11].
Dostupné na internete: http://mykidcraft.com/bright-bodies/
Obr. 7 TAYLOR, Ollie: Erb [online]. Bartonandtredworth.org.uk. [cit. 20013.04.11].
Dostupné
na
internete:
http://www.bartonandtredworth.org.uk/page_id__155_path__0p23p.aspx
Obr. 8 Maľby detských pocitov [online]. Paintitout.com. [cit. 20013.04.11]. Dostupné na
internete: http://paintitout.com/blog/
51
Obr. 9 Koláž detskcý pocitov [online]. Islandlifequilts.sk. [cit. 20013.04.11]. Dostupné na
internete:
http://islandlifequilts.blogspot.sk/2012/02/lets-grab-kleenex-and-talk-about-
memory.html
52
PRÍLOHY
PRÍLOHA A – Výtvarné hry pre rozvoj emocionality dieťaťa
Obr. 1 Odtlačky rúk
Obr. 2, Obr. 3 Maľovanie na hudbu
Obr.4 Zavesené strašidlo zo zbytkov netkanej textílie (pop-art)
53
Obr. 5 Kreslenie do piesku (land-art)
Obr. 6 Odtlačky tela (body-art)
Obr. 7 Erb
54
Obr. 8 Maľby detských pocitov (arteterapia)
Obr. 9 Koláž detských pocitov
55
Download

Využitie princípov emocionálnej výtvarnej výchovy v MŠ