Časopis pre všetkých pomáhajúcich v rómskych komunitách
december 2014 | číslo 3 | Ročník 1/2014
ISSN 1339-8164 (online) | ISSN 1339-794X (tlačené vydanie)
Mať možnosť
voľby
by malo byť právom
všetkých ľudí
stranA
8-9
Mladí siláci
z Fiľakova idú za
svojím snom
strany
úvodník
|
aktuality
|
rozhovorY
|
reportáže
|
relax
|
krížovka
6-7
2
Autor: Nina Šilanová, manažérka publicity projektu | Ilustračne foto: archív
Úvodník
N
árodný projekt Metodicko-pedagogického centra (MPC),
ktorý sa zameriava na inklúziu žiakov z marginalizovaných
rómskych komunít v 200 základných školách na celom
Slovensku sa javí ako správna cesta výchovy a vzdelávania žiakov
zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia (SZP).
Národný projekt „Vzdelávaním pedagogických zamestnancov
k inklúzii marginalizovaných rómskych komunít“ je spolufinancovaný z Európskeho sociálneho fondu (ESF) v operačnom programe
Vzdelávanie a MPC ho realizuje od 1. októbra 2011. Pôvodne mal
trvať len dva školské roky 2012/2013 a 2013/2014. Projekt sa ale
podarilo predĺžiť o ďalší školský rok a pokračuje ďalej vo svojich
rozbehnutých aktivitách. Je určený pre základné školy, ktoré
vzdelávajú minimálne 20 percent žiakov pochádzajúcich zo SZP.
Do projektu je k dnešnému dňu zapojených vyše 27 740 žiakov
zo SZP. Z nich je 20 803 žiakov zapojených v 1800 záujmových
útvaroch, ktoré žiakom prinášajú nové a inovatívne prežitie času
v školskom prostredí. Každá škola má k dispozícii dvoch asistentov
učiteľa, ktorých mzda je hradená počas troch rokov z fondov ESF.
Projekt prináša niekoľko významných aktivít. Hlavnou aktivitou
je zavedenie celodenného výchovného systému v základných
školách, čo v praxi znamená zapojenie čo najväčšieho počtu detí
do popoludňajších krúžkov a rôznorodých záujmových útvarov,
ako sú napríklad Varíme, pečieme, Tvorivá dramatika, Tvorivé
spracovanie materiálu, či športové aktivity. „Cieľom projektu je
zaujímavou a inovatívnou formou udržať deti čo najdlhšie v škole,
umožniť im popoludňajšiu prípravu na nasledujúci deň potrebnú k zlepšeniu ich prospechu a venovať sa aktivitám, ktoré ich
zaujímajú dlhší čas,“ uviedla manažérka projektu Eva Kaduková.
Učitelia projektových základných škôl vytvorili v rámci projektu
1196 nových učebných zdrojov pre žiakov k voliteľným predmetom a záujmovým útvarom. Tvoriví učitelia tak dostali možnosť
zverejniť svoje originálne nápady, ktoré doteraz slúžili iba pre ich
vlastné potreby. Zaujímavé učebné texty, pracovné listy a didaktické hry určené k skvalitneniu práce s deťmi, sú k dispozícii aj
iným pedagógom na webovej stránke projektu. Najlepšie učebné
zdroje budú preložené aj do rómskeho jazyka. Pre rodičov žiakov
zo SZP sa v osemdesiatich lokalitách na Slovensku realizovali
osvetové programy, kde sa rodičia učili, ako podporiť svoje deti pri
vzdelávaní. Do osvetových programov za zapojilo viac ako päťtisíc
rodičov. Dôležitou aktivitou, ktorá vyplýva aj zo samotného názvu
projektu je vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov pracujúcich so žiakmi zo SZP. Do jedenástich novovytvorených
programov kontinuálneho vzdelávania, zameraných na proble-
matiku edukácie
a výchovy žiakov
z marginalizovaných rómskych komunít
sa doteraz
prihlásilo 4200
učiteľov, čo
svedčí o veľkom záujme
pedagógov o kontinuálne vzdelávanie
v oblasti celodenného
výchovného systému
a inklúzie. Vzdelávanie úspešne
ukončilo už 2563 učiteľov. V rámci doplnenia
základného vzdelania ISCED 1 sa do aktivity zapojila základná škola v Bystranoch. V prvom školskom roku ukončilo základnú školu
16 frekventantov, v druhom školskom roku 24 žiakov. V školskom
roku 2014/2015 je do programu prihlásených 19 frekventantov.
Nízky záujem v iných školách je predovšetkým daný skutočnosťou, že ani doplnenie vzdelania nezaručuje frekventantom
v budúcnosti lepšiu pozíciu na trhu práce. Každá škola dostala
didaktický balíček, zakúpený z finančnej pomoci Európskeho
sociálneho fondu. Školy získali okrem dvoch interaktívnych tabúľ
aj záhradnícke potreby, kuchynské spotrebiče a vybavenie kuchynky, rôzne hudobné nástroje, spoločenské hry, knihy, športové
náradie či elektronika. Národný projekt navrhol niekoľko zmien,
ktorými by sa postupne mala meniť slovenská legislatíva smerom
k inkluzívnemu vzdelávaniu. Navrhované úpravy sa teda týkajú
spôsobu edukácie v bežných školách, ktorého podstatou je právo
každého dieťaťa (aj rómskeho) na kvalitné vzdelanie, s kladením
dôrazu na búranie bariér v školstve a k automatickému právu
dieťaťa navštevovať bežnú základnú školu. Celodenný výchovný
systém zasahuje do dopoludňajšej a popoludňajšej činnosti žiakov
v školách. Okrem štandardných predmetov ponúka zaradenie
jednotlivých voliteľných predmetov, ktoré sú vysoko motivujúce,
príťažlivé, vychádzajú zo záujmov a záľub samotných žiakov. CVS
sleduje vytvorenie bezstresovej atmosféry prostredia, v ktorom sa
všetci dobre cítia. Žiak chodí do školy s chuťou, teší sa na zaujímavé formy vyučovania, vie, že môže vyjadriť svoj vlastný názor, že je
individualitou, ktorá je rovnocennou súčasťou kolektívu a má tu
svoju aktívnu tvorivú úlohu. CVS zároveň umožňuje dieťaťu zmysluplne vyplniť voľný čas a súčasne sa pripraviť na vyučovanie.
Mesačník ROMANE NEVIPENA - RÓMSKE NOVINY - časopis pre všetkých pomáhajúcich v rómskych komunitách
Adresa redakcie: M KREO, s. r. o., Murgašova 16, 010 01 Žilina, web: www.mkreo.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktorka: PhDr. Monika Janigová, 0905 856 865, zástupca šéfredaktorky: Mgr. Jaroslav Kizek, 0917 236 138, editor: Mgr. Vanda Tuchyňová,
jazyková korektorka: PaedDr. Janka Gelatíková, grafici: Roman Lončík, Mgr. Barbora Obertová, sekretariát redakcie: Bc. Janka Kucharčíková, 0918 889 198,
tel./fax: 041/565 28 62
Vydavateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava
Evidenčné číslo: 5012/14, ISSN 1339-794X. ISSN 1339-794X.ISSN 1339-8164 (online) ISSN 1339-794X (tlačené vydanie)
december 2014
číslo 3
Ročník 1/2014
© Copyright: Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, Pribinova 2, 812 72 Bratislava. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich
objednávateľ. Akékoľvek použitie častí alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie textov, fotografií či grafov akýmkoľvek mechanickým či elektronickým spôsobom
aj v inom než v slovenskom alebo rómskom jazyku bez písomného povolenia objednávateľa je zakázané. Použitá rómčina je v súlade s kodifikovaným pravopisom
v znení jej štandardizovanej formy z roku 2008 s výnimkou umeleckých textov uvádzaných v príslušných dialektoch v snahe zachovania autochtónnej originality.
Vylúštenie tajničky zo strany 10 - sasťipen (zdravie)
december 2014 | číslo 3 | Ročník 1/2014
3
Autor: Štefan Kolesár | Foto: archív
Projekt rómskych
občianskych hliadok
aj vo Fiľakove
Rómske občianske hliadky, ktoré pôsobia v obciach s marginalizovanými rómskymi
komunitami, pomáhajú vo viacerých oblastiach. Ich prvoradou úlohou je prispieť
k zníženiu trestnej činnosti, udržiavať verejný poriadok, zlepšovať vzťah medzi Rómami
a majoritou, ale aj zapájať Rómov do rozhodovania na lokálnej úrovni.
V
predchádzajúcom čísle Romane Nevipena sme písali
o pôsobení rómskych občianskych hliadok v Starej
Ľubovni. Medzi mestá, kde už majú s touto službou
svoje skúsenosti patrí aj Fiľakovo. V súčasnosti tam realizujú
projekt vytvorenia občianskej hliadky v prostredí marginalizovanej rómskej komunity (MRK), kde vytvorili pracovné
miesta pre osem uchádzačov o zamestnanie, z toho aspoň
sedem z nich je z MRK. Hlavným cieľom projektu je riešiť
nepriaznivú sociálnu situáciu občanov, nezamestnaných bez
vzdelania alebo s nízkym vzdelaním. Projekt začal 1. októbra
2014 a potrvá do konca septembra 2015.
V rámci hlavných aktivít projektu boli na základe výberového konania začiatkom októbra prijatí do zamestnania
členovia občianskej hliadky, z ktorých jeden je ich veliteľom.
V rámci projektu im budú zabezpečené rôzne školenia a ich
kompletné vybavenie (oblečenie a potrebné pomôcky),
dva mobilné telefóny a základné kancelárske vybavenie.
Po ukončení projektu očakáva prijímateľ hlavne zníženie
miery nezamestnanosti, páchania sociopatologických javov,
zvýšenie verejného poriadku a bezpečnosti v meste, udržanie štandardnej kvality životného prostredia, ale aj zníženie
počtu vymeškaných hodín žiakov s povinnou školskou
dochádzkou a menšie množstvo incidentov v školách.
Práve toto môžu byť výsledky pôsobenia rómskych občianskych hliadok všeobecne v obciach, v ktorých žijú obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít. Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity
spolupracoval s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR na príprave Výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok OP ZaSI - FSR - 2012/2.1/02, ktorá
je okrem iného zameraná aj na podporu aktivity vytvárania
občianskych hliadok. Výzva je zameraná na podporu sociálnej inklúzie osôb ohrozených sociálnym vylúčením
Vo Fiľakove pôsobia rómske občianske hliadky
v rámci projektu od októbra 2014.
a bola zverejnená koncom roka 2012. Z dôvodu nedostatočnej finančnej alokácie a nesplnenia podmienok odborného hodnotenia nebolo odporučených na schválenie 22
žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity po vyčerpaní finančných zdrojov z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vyčlenil na predmetnú výzvu ďalších 6 a pol milióna eur
z Lokálnych stratégií komplexného prístupu, pretože považuje
za dôležité, aby občianske hliadky pôsobili v čo najvyššom
počte lokalít. V rámci výzvy bolo podporených okrem ďalších
podaktivít 67 projektov občianskych hliadok v MRK. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity podporuje rómske
občianske hliadky aj metodicky. Spracoval metodickú príručku
pre miestne samosprávy pod názvom Rómske občianske hliadky v marginalizovaných rómskych komunitách, ktorej cieľom je
pomôcť obciam a mestám pri ich zriaďovaní a snahou zapájať
Rómov z miestnych lokalít do spolupráce s mestskou políciou.
Podľa splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Petra
Polláka sa finančné prostriedky vyčlenené z alokácie na Lokálne
stratégie komplexného prístupu na podporu tejto výzvy využili
zmysluplne. Vďaka nim sa zlepší život ľudí v osadách a v ich
okolí.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
4
Zdroj: ÚSVRK | Ilustračné foto: archív
Odpočet plnenia úloh
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
Petra Polláka
7ie. l
d
nie článku
Pokračova VYDANIA
Z MINULÉHO evipena
romane n
Druhý rok môjho pôsobenia vo funkcii splnomocnenca vlády SR pre
rómske komunity som sa sústredil na realizovanie riešení, ktoré
dokazujú, že sú možnosti, ako dostať chudobných Rómov z biedy a rezignácie.
Sociálny aspekt
vo verejnom obstarávaní
Prinesie nové pracovné príležitosti
v súlade s plnením Stratégie SR pre
integráciu Rómov do roku 2020
V súlade s plnením stratégie
a presadzovaním priorít reformy Správna
cesta – Rómska reforma v oblasti
vytvárania príležitostí pre dlhodobo
nezamestnaných obyvateľov z prostredia
marginalizovaných rómskych komunít,
ÚSVRK v roku 2013 vytvoril širšiu
pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov
Regionálneho operačného programu
(ROP), Úradu pre verejné obstarávanie,
Ministerstva práce, sociálnych vecí
a rodiny SR, Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny, Zväzu stavebných podnikateľov
Slovenska a mimovládnych organizácií –
Epic, ETP Slovensko, People in need SR.
ÚSVRK vytvoril túto pracovnú
skupinu za účelom nastavenia
efektívneho modelu pilotného
overenia sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní stavebných prác
v rámci výzvy pre opatrenie 1.1
Infraštruktúra vzdelávania pre obce so
schválenou Lokálnou stratégiou komplexného prístupu (ďalej len „LSKxP“),
ktorá je zameraná na rekonštrukciu,
rozširovanie a modernizáciu materských a základných škôl s indikatívnou
alokáciou NFP v sume 44 491 294,12
EUR.
43
december 2014 | číslo 3 | Ročník 1/2014
Iniciatívou ÚSVRK v spolupráci
so zástupcami ROP a MVO – EPIC
boli uskutočnené Informačné
stretnutia k sociálnemu aspektu vo verejnom obstarávaní k predmetnej výzve
v mestách Banská Bystrica, Nitra, Prešov
a Košice.
44
ÚSVRK presadzoval uplatňovanie
sociálneho aspektu vo verejnom
obstarávaní počas rokovaní
o novom programovom období 2014
– 2020. Vychádzajúc z Partnerskej
dohody SR na roky 2014-2020, ktorú
schválila Európska komisia vykonávacím
rozhodnutím dňa 20. júna 2014,
uplatňovanie sociálneho aspektu vo
verejnom obstarávaní sa ako základný
atribút v podpore zamestnanosti
dlhodobo nezamestnaných osôb
premieta v Operačnom programe
Ľudské zdroje (OP ĽZ) v opatreniach
zadefinovaných v prioritnej
osi 6 a aj v Integrovanom regionálnom
operačnom programe (IROP).
45
Nové pracovné miesta
Rómovia chcú a vedia pracovať
Nemáme presné štatistiky
o počte nezamestnaných Rómov.
Na základe údajov z prieskumov
o nezamestnanosti rómskej populácie
z predchádzajúceho obdobia je
zrejmé, že počet nezamestnaných
Rómov rastie. ÚSVRK sa v spolupráci so
zainteresovanými inštitúciami podarilo
v rámci realizovaných projektov zaradiť
na pracovný trh nielen Rómov, ale aj
príslušníkov väčšinového obyvateľstva.
ÚSVRK sa v spolupráci so
zainteresovanými inštitúciami
podarilo iniciovať v rámci
projektov 1 204 pracovných miest:
Projekt Investícia v ranom detstve –
podpora sociálnej inovácie a integrácie
Rómov (Progress) – 10 facilitátorov,
Inkluzívny model vzdelávania
na predprimárnom stupni školskej
sústavy (MRK2) – 162 asistentov učiteľa,
Národný projekt inkluzívnej edukácie
(NP PRINED) - 250 asistentov učiteľa
na ZŠ a MŠ,
368 odborných zamestnancov na ZŠ,
celkom 618 pracovných miest,
Projekt Zdravé komunity – 160
asistentov osvety zdravia a ich
koordinátorov,
Rómske občianske hliadky –
po zazmluvnení projektov bude
vytvorených cca 254 pracovných miest.
46
Podpora zamestnanosti v rámci
Výzvy na podporu sociálnych
a kultúrnych potrieb a riešenia
mimoriadne nepriaznivej
situácie rómskych komunít
ÚSVRK v rámci oprávnenej
aktivity 2, ktorá bola zameraná
na projekty s cieľom zlepšenia
kvality života a k integrácii Rómov na trh
práce podporil 6 projektov. Podmienkou
poskytnutia dotácie bolo vytvorenie
trvalého pracovného pomeru na dobu
minimálne jedného roka od ukončenia
realizácie projektu. V rámci projektov sa
podarilo vytvoriť 6 pracovných miest
v trvalom pracovnom pomere.
47
5
Aj komunitné centrum v Humennom slúži na
rôzne aktivity pre dospelých i mládež.
Výzva na podporu
sociálnych a kultúrnych
potrieb rómskych komunít
2014
Dňa 26.2.2014 bola vyhlásená Výzva číslo I ÚSVRK 2014
na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR na podporu sociálnych
a kultúrnych potrieb a riešenia mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej
komunity. Termín uzávierky na predkladanie žiadostí bol 14. 4. 2014. Na Ministerstvo vnútra SR – Úrad splnomocnenca
vlády SR pre rómske komunity bolo
v rámci výzvy celkovo zaregistrovaných
292 žiadostí, z toho počet žiadostí, ktoré
splnili podmienky formálnej kontroly
48
predstavuje 274, z toho 3 oprávnení
žiadatelia svoje žiadosti o dotáciu stiahli.
Na hodnotenie nezávislej komisii bolo
predložených 271 projektov.
Ministerstvo vnútra SR na základe odporúčania nezávislej komisie a rozhodnutia ministra vnútra o poskytnutí dotácie
podporí celkovo 52 žiadostí, v celkovej
výške 620 tisíc eur. Zoznam podporených
projektov nájdete na stránke MV SR, v časti splnomocnenca vlády SR pre rómske
komunity http://www.minv.sk/?rozhodnutie_minister.
49
Splnomocnenec presadil, aby
medzi podporované aktivity
boli zaradené:
Údržba, oprava, rekonštrukcia
a projektová dokumentácia materských
škôl, základných škôl a ich materiálne
vybavenie.
Podpora misijnej práce v marginalizovaných rómskych komunitách.
Údržba, oprava, rekonštrukcia
komunitných centier a ich materiálne
vybavenie.
Nákup technológií, technického
vybavenia a chovných zvierat
na vytvorenie pracovných miest.
Podpora výstavby nových obecných
nájomných bytov v bytových domoch
a rodinných domoch so zapojením
príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít do výstavby formou
svojpomoci.
Podpora vysporiadania vlastníckych
vzťahov k pozemkom, na ktorých
sa nachádzajú obydlia príslušníkov
marginalizovaných rómskych komunít.
Zhotovenie projektovej dokumentácie
k bytom nižšieho štandardu.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
6
Autor: Jaroslav Kizek | Foto: archív Františka Sajka
Mladí siláci
z Fiľakova idú za
svojím
snom
františek Sajko dokázal
to, o čom mnohí len
hovoria a vyhovárajú sa
na nedostatok financií
alebo nevyhovujúce
podmienky. Vo Fiľakove
našiel talenty z radov
miestnych rómskych
chlapcov a doviedol
ich na prvé miesta
na významných
súťažiach v silovom
trojboji. Športové
úspechy sú jednou
stranou mince,
druhou je zmysluplne
strávený voľný
čas, pocit, že mladý
človek niekam patrí
i motivácia pokračovať
vo vzdelávaní aj
po skončení základnej
školy.
december 2014 | číslo 3 | Ročník 1/2014
Ako ste sa dostali k tomuto športu?
Som bývalý vojak z povolania, teraz som na výsluhovom dôchodku,
ale robím vo vojenskom útvare ako
civilný zamestnanec. Športoval som
od detstva, robil som karate, zápasenie a ďalšie športy. Keď som chodil
do posilňovne do Centra voľného
času, všimol som si chlapcov, ktorí mali
asi 14 rokov a začali tam tiež chodiť.
Začal som sa im venovať s tým, že som
porovnával ich výkony s profesionálmi
z powerliftingu a zistil som, že výsledky
sú podobné. Rozhodol som sa preto založiť športový klub, išiel som na trénerský kurz, ktorý organizovala Slovenská
asociácia kulturistiky, fitness a silového
trojboja. Tak som sa stal trénerom
tohto klubu a začal som sa chalanom
venovať profesionálne. Organizovali
sme amatérsku súťaž v tlaku na lavičke, kde mohol prísť hocikto, aj chlapci
z ulice. Zistil som, že vo Fiľakove a okolí
je dosť talentov pre tento šport, hlavne
čo sa týka Rómov. Po tejto súťaži som
pozval chlapcov, či by nechceli prísť
do klubu. Za vlastné som prenajal
priestory fitness centra na dve hodiny
denne. Začal som sa im venovať už ako
tréner.
Zapojili ste sa aj do nejakých súťaží?
Prihlásili sme sa na súťaž do maďarského Györu, boli to slovensko-maďarské
majstrovstvá v tlaku na lavičke. Bolo
to v máji tohto roku, zobral som tam
štyroch chalanov, ktorých som vedel
dotovať. Išli sme autom, ja som bol
šofér. Traja tam získali prvé miesta
a jeden druhé. Tu musím povedať, že
som aktívny v organizácii Purt, ktorá
zastupuje gemerských a novohradských Rómov. Táto jediná im pomáhala, keď išli na súťaž do Györu, bez
jej pomoci by sme sa na túto súťaž asi
nedostali. Potom sme sa začali pripravovať na Svetový pohár, ktorý sa konal
v novembri tohto roku v Bratislave.
7
Už sme netrénovali len tlak na lavičke,
ale powerlifting, čiže silový trojboj,
kam patrí drep s činkou, tlak na lavičke
a mŕtvy ťah. Aj tu sme dopadli veľmi
dobre, štyria získali v silovom trojboji
vo svojich váhových kategóriách prvé
miesta. Ďalší deň sme išli na mŕtvy ťah,
aj tam boli prví. V tlaku na lavičke jeden
získal tretie miesto. Hodnotím to teda
veľmi dobre, boli sme úspešní.
Čo plánujete na rok 2015?
Chceli by sme ísť na ďalšie súťaže,
na Slovenský pohár, Majstrovstvá Slovenska a ďalšie. Podľa výsledkov, ktoré
som porovnával, sú tu dvaja až traja
schopní uspieť aj na európskom šampionáte. Výsledky, ktoré dosahovali naši
chlapci teraz v Bratislave sú podobné
tým, ktoré dosahovali víťazi na európskom šampionáte. Športový klub som
založil v marci tohto roku s tým, že amatérsku súťaž, ktorú som spomínal, sme
robili ešte minulý rok na jeseň. Potom
sme sa začali dávať dohromady a keď
som zistil, že chalani sú dobrí a napredujú, rozhodol som sa založiť športový
klub, aby sme sa mohli zaregistrovať
do medzinárodnej federácie. Treba povedať aj to, že Rómovia majú pre tento
šport zvlášť dobré genetické predpoklady, sú silní a aj tí, čo sú v nižších váhových kategóriách dokážu dvíhať veľké
váhy. Prispôsobil som im aj tréningové
plány. Nenapredovali sme napríklad
s postupom, ktorý sme sa učili na trénerskom kurze. Tu treba s nimi inak
rozprávať, inak ich podchytiť, povzbudiť.
V tomto športe je to jednoduché, človek
príde k činke a buď ju vytlačí alebo nie.
Sú tu síce traja rozhodcovia, ktorí rozhodujú subjektívne, ale keď to športovec
technicky zvládne, nie je čo riešiť. Človek
musí zdolať váhu a vlastne aj sám seba.
Celý rok cvičíme preto, aby sme potom
prišli na súťaž a za desať sekúnd ukázali,
či sme to zvládli alebo nie. To je na tom
ťažké, ale aj pekné.
Ako je to s podporou sponzorov? Darí
sa vám nejakých získať?
Veľa sa u nás hovorí o mládežníckom
športe, že mladým sa nechce športovať,
že len sedia za počítačmi. Keď sme založili klub, tak som oslovil niektorých pánov
vo Fiľakove, ktorí sponzorujú futbal, ale
efekt bol nulový. Asi nás neberú vážne,
nie je to olympijský šport, tak nás nechcú
sponzorovať. Ak sa chceme dostať ďalej,
tak bez sponzorov to nejde. Politici
o tom tiež hovoria a nakoniec z toho
nič nie je. Po našich úspechoch je u nás
v meste o tento šport veľký záujem, prídu
za mnou chlapci, že by sa tiež chceli zapísať, ale jednoducho nemám inú možnosť,
ako ich poslať preč. Mám v športovom
klube 22 členov, z toho viac ako desiati sú
schopní zúčastniť sa na medzinárodných
súťažiach, a jednoducho nemám možnosť zobrať ďalších. Fitness centrum, ktoré prenajímam, na to kapacitne nestačí.
Možno by nám pomohla nejaká výzva,
kde by sme získali peniaze a vytvorili si
vlastné priestory na tréning. Teraz musíme financovať sami seba, aby sme mohli
cvičiť a nesedeli doma.
Ako je to s disciplínou? Chce sa
chlapcom trénovať, neťahajú ich aj
iné lákadlá, ktorým mládež v ich veku
podlieha?
Ani nechcem hovoriť o tom, že som
s hrôzou zistil, že aj vo Fiľakove sa mladí
venujú okrem alkoholu a fajčeniu aj
drogám. Naši chalani ale nefajčia, nepijú,
dokonca nechodia ani na diskotéky.
Venujú sa športu a cítia, že niekam patria,
venujú sa tréningu, a tým pádom nemajú
čas flákať sa bezcieľne po uliciach alebo
v parku, prípadne len tak sedieť doma.
Všetci športovci v klube sú Rómovia.
Vytvorili sme veľmi dobrý kolektív a pomáhame si nielen v športe, ale napríklad
som hrdý aj na to, že chodia na stredné
odborné učilištia, vyučili sa. Jedného som prehovoril, aby pokračoval
a urobil si maturitu. Som na neho
veľmi hrdý. Takisto, keď mali niektorí
problémy pred skúškami, tak sme si
spolu sadli a aj ja, čo som vedel, to
som im pomohol, aby tú učňovku dokončili. Takže, okrem športu si pomáhame aj inak. Aj vo Fiľakove už o nás
vedia a ľudia zastavujú členov klubu
na ulici. Chlapci už zistili, že sa oplatí
niekam patriť a ukázať, že aj my niečo
dokážeme. Chceli by sme pokračovať,
ale potrebovali by sme sponzorov.
Chceli by sme dokázať, že tento klub
je dlhodobou záležitosťou a bude
pokračovať a napredovať. Myslím si,
že ešte dosiahneme veľa dobrých
výsledkov.
Zúčastníte sa na budúci rok aj na
nejakých väčších súťažiach?
Chystáme sa na Majstrovstvá Slovenska, aby sme splnili limity. Teraz sme vyhrali Svetový pohár, čo je tiež dôležité,
lebo tam boli medzinárodní rozhodcovia. Ak sa chcete prihlásiť na medzinárodnú súťaž, musíte spĺňať určité limity.
Napríklad, pred Majstrovstvami Európy
musíme dokázať, aké váhy dokážeme
dvíhať. Ale bez peňazí to asi nepôjde
- štartovné, cestovné, ubytovanie, to
budem ja sám ťažko zvládať.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
8
Autor: Jaroslav Kizek | Foto: archív Adriany Mesochoritisovej
Násilie páchané na ženách je
realitou aj v dnešnej dobe. Týka
sa aj rómskych žien, ktorých
situácia je často zložitejšia ako
žien z majoritnej spoločnosti.
Na prelome novembra a decembra
sa aj na Slovensku koná akcia,
ktorej cieľom je ukázať, že násilie
na ženách stále existuje a treba
urobiť niečo pre to, aby postupne
mizlo. O tom, že pomôcť môže
každý, hovorí v rozhovore Adriana
Mesochoritisová, riaditeľka
občianskeho združenia Možnosť
voľby. Okrem iného bližšie
predstaví kampaň 16 dní aktivizmu
proti násiliu páchanému na ženách,
povie aj niečo o tom, ako sa táto
otázka dotýka rómskych komunít.
Mať možnosť voľby
by malo byť právom
všetkých ľudí
Pracujete v občianskom združení Možnosť voľby, čo je jeho hlavným cieľom?
Vznikli sme v roku 2001 kvôli tomu, aby
sme reagovali na ohrozenie reprodukčných práv žien na Slovensku. Išlo o snahu
obmedziť vykonávanie umelého prerušenia tehotenstva. Z toho vznikol aj náš
názov – Možnosť voľby. Chceli sme, aby
ženy mali možnosť voľby, aby sa mohli
ony rozhodnúť o svojom tele, o svojom
zdraví, o čase a počte narodených detí.
Z tejto iniciatívy sa neskôr vyvinulo ob-
december 2014 | číslo 3 | Ročník 1/2014
čianske združenie, ktoré na seba postupne
nabaľovalo ďalšie témy. Keď to môžem
zhrnúť, v súčasnosti je naším primárnym
poslaním presadzovanie rodovej rovnosti,
odstraňovanie diskriminácie žien a násilia
páchaného na ženách. Naším cieľom je
prispieť k tomu, aby ľudia mali naozaj
reálnu možnosť voľby a mohli žiť svoje
životy bez obmedzení určovaných rodovými stereotypmi alebo predsudkami.
A najmä, aby ženy neboli neustále tlačené
do pozícií, kde za nich rozhoduje niekto
iný. Chceme upozorniť na všetky formy
diskriminácie žien a iniciovať v spoločnosti
nápravu, aby si ženy mohli uplatňovať
svoje ľudské práva a bola tu dosiahnutá
rodová rovnosť.
Ako, alebo akými spôsobmi, dosahujete svoje ciele?
Robíme to rôznymi spôsobmi. Veľká časť
aktivít sa týka advokácie, to znamená, že
pripomienkujeme zákony, iniciujeme hromadné pripomienky občianok a občanov
9
k legislatívnym i nelegislatívnym materiálom. Vstupujeme do rokovaní so štátnou
správou, snažíme sa viesť dialóg a meniť
diskriminačné politiky. Ďalšou veľkou
oblasťou, kde pôsobíme, je vzdelávanie.
Realizujeme akreditované rodové tréningy, ako aj tréningy zamerané na tému
násilia páchaného na ženách pre rôzne
cieľové skupiny. Vyškolili sme už veľa ľudí,
či už z mimovládnych organizácií, štátnej
správy, študentiek a študentov alebo
novinárov a novinárky. Ďalšou oblasťou je
informovanie verejnosti a monitorovanie
situácie v SR. Zverejňujeme informácie,
čo sa deje v tejto krajine prostredníctvom
kampaní alebo naších webových stránok
či sociálnych sietí. Informujeme aj o oblasti
diskriminácie žien a rodovej rovnosti v podobe monitorovacích správ. Pôsobíme
v rôznych inštitúciách, výboroch, snažíme
sa robiť všetko pre to, aby sa ľudské práva
žien a rodová rovnosť stali v tejto krajine
realitou.
Môžete predstaviť kampaň 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách, ktorá práve prebieha?
Je to veľká medzinárodná kampaň, ktorá
sa koná na celom svete. Je ohraničená
dátumami 25. novembra a 10. decembra.
Ten prvý dátum je medzinárodným dňom
boja za odstránenie násilia páchaného
na ženách, druhý je dňom ľudských práv.
Práve 16 dní medzi týmito dátumami sa
celosvetovo stalo symbolom boja proti
násiliu páchanom na ženách, kedy sa
konajú aktivity na celom svete. Cieľom je
ukázať, že to násilie tu stále existuje, a že
sa týka nás všetkých, že nie je súkromným
problémom žien. Každý môže k tomu
nejakým spôsobom prispieť. Už len tým,
že otvorene vyjadríme náš nesúhlas s násilím páchaným na ženách a nebudeme ho
ospravedlňovať či tolerovať.
Odkedy sa konajú akcie v rámci tejto
kampane aj na Slovensku?
Je to už od roku 2010. Na Slovensku začala
s touto kampaňou organizácia Fenestra,
ku ktorej sme sa pridali spoločne s ďalšími
organizáciami, ktoré tvoria neformálnu
Bezpečnú ženskú sieť. V rôznych mestách
sa konajú happeningy. Známa je aktivita
Vypískajme násilie, kde vyzývame ľudí,
aby spolu s nami vypískali násilie na ženách z verejného priestoru a domovov.
Teraz je táto iniciatíva súčasťou dlhodobejšej kampane, ktorá začala v októbri na sociálnych sieťach a postupne bude grado-
vať a dostávať sa do médií. Naša kampaň
je zameraná aj na zvýšenie informovanosti
o násilí a na podporu medzinárodného
dokumentu, ktorý je známy ako Istanbulský dohovor. Je to dohovor o odstránení
násilia páchaného na ženách.
Môžeme sa konkrétne pozrieť na akcie,
ktoré sa konali u nás 25. novembra
a 10. decembra?
Úrad vlády SR nám, ako správcom programu Domáce a rodovo podmienené
násilie, a ďalším organizáciám ponúkol
možnosť, aby sme tentokrát spoločne
spolupracovali na akcii Vypískajme násilie,
ktorá sa konala 25. novembra tohto roku.
Ešte treba doplniť, že aj toto pískanie má
svoj spoločenský a historický kontext.
V 70. rokoch minulého storočia sa ženy
v Peru, keď boli vystavené násiliu bránili
pred násilnými partnermi pískaním na píšťalke. Na konci akcie 16 dní aktivizmu,
10. decembra, sme sa opäť zišli na Hlavnom námestí, kde „pískali“ mimovládne
organizácie, aby znovu upozornili na tento
problém. Tieto aktivity sa konali vo viacerých slovenských mestách. Tento rok je
pre Možnosť voľby táto činnosť súčasťou
dlhodobejšej kampane, ktorá je zameraná
na podporu Istanbulského dohovoru.
Máme v rámci toho vytvorenú aj stránku
na sociálnych sieťach, spolupracujeme
s médiami, snažíme sa ľudí informovať
o tom, čo tento dohovor prináša. Je to
nástroj, ktorý by mohol pomôcť zmeniť
situáciu žien vystavených násiliu a nastaviť
jednotný systém ochrany a podpory v celej Európe. Problém je, že sme ho napriek
sľubom doposiaľ neratifikovali. A práve
to sa snažíme zmeniť. Kampaň, ako aj
ďalšie aktivity, sa realizujú v rámci nášho
projektu, ktorý je podporený z Fondu pre
mimovládne organizácie z finančného
mechanizmu EHP na roky 2009 - 2014,
ktorého správcom je Nadácia otvorenej
spoločnosti. Aktuálne informácie nájdu
záujemcovia aj na našom facebookovom
profile (Istanbulský dohovor) a na webovej stránke www.moznostvolby.sk.
Týka sa táto kampaň aj žien z rómskych
komunít?
Celý problém násilia páchaného na ženách je veľmi komplexný a zložitý.
Všeobecne ženám na Slovensku málokto
ponúkne skutočne kvalifikovanú pomoc,
s výnimkou pár organizácií, ktoré poskytujú kvalitné služby. Takisto zlyhávajú
rôzne preventívne aktivity. Niektoré
komunity sú ešte zraniteľnejšie voči
týmto faktorom, čo je aj príklad rómskych
žien ako skupiny, ktorá čelí viacnásobnej
diskriminácii. Okrem iných vplyvov tu čelia
aj sociálnemu vylúčeniu. Najhoršie na tom
je, že v súčasnosti nemáme dostupné
žiadne dáta, o ktoré by sme sa mohli
oprieť. Predpokladáme, že situácia rómskych žien všeobecne je ešte zložitejšia
ako u žien z majoritnej spoločnosti. Tieto
ženy často nedostávajú kvalifikovanú
pomoc alebo len veľmi málo pomoci
a podpory. Preto by mali byť služby
nastavené tak, aby boli prístupné aj týmto
klientkám. To si však vyžaduje ešte veľa
práce. Dlhodobo voláme po komplexnom
výskume, Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny v spolupráci s Inštitútom pre
výskum práce a rodiny pripravilo národný
projekt zameraný na elimináciu násilia páchaného na ženách a jedna z aktivít bude
veľká výskumná štúdia, ktorá sa bude
týkať rómskych žien. Dúfam, že toto nám
pomôže lepšie nastaviť ochranu žien práve v rómskych komunitách. Zo skúseností
viem, že tieto ženy čelia omnoho väčším
prekážkam.
Čo by sa malo zmeniť, aby sa situácia týchto žien zlepšila? Je cestou
aj využitie informácií z prieskumov
v rómskych komunitách?
Ako som hovorila, je to komplexný
problém. Jedna vec sú dáta a výskumy,
ak nemáme dobré základné informácie,
tak ťažko môžeme nastavovať opatrenia.
Ďalšia oblasť sú služby dostupné v týchto regiónoch. Nemáme dostatok bezpečných domovov, kam by mohli ženy
odísť, keď sú vystavené násiliu. Nemáme
vytvorenú sieť poradenských centier, kde
sú kvalifikované expertky. Takisto ešte
neprebehlo systematické vzdelávanie
pomocných profesií, ktoré by mali ženám
pomáhať. Nefunguje prevencia, v školách ešte nemáme reflektované, akým
spôsobom sa mladí ľudia učia o ľudských
právach, rodových stereotypoch. Je tu
veľa práce na rôznych úrovniach. Ďalšou
témou je systém súdnictva a vyšetrovania násilia páchaného na ženách. Máme
málo súdnych znalcov a znalkýň, ktoré
rozumejú tomuto problému a dokážu
vydať adekvátne znalecké posudky.
Takisto polícia by mala byť pripravená
na to, aby neprehliadala vážnosť tejto
situácie. Problémov je veľa, ale treba ich
riešiť v súčinnosti, komplexne a vo vzájomnej spolupráci.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
10
Autor: Pavol Berko z Kremnice | Foto: internet
Hľadaj slová / Rode o lava
Rómska kuchyňa / Tavuťňi
Karačoňakeri čaľi zumin
Vianoce (karačoňa), Zima – ročné obdobie (jevend), Bieda
(čoripen), Prst (angušt), Druh vtáka, sluka (šnepos), Postoj
(terďipen), Úcta (paťiv), Svokra (sasuj), Ihla (suv), Polovica
(jepaš), Inokedy (masovar), Hrach (chirchil), Oškvarky (žumara), Voz (verdan), Dieťa (čhavo), Niť (thav), Hlava (šero)
Rómske porekadlo:
500 g fizoľa
2,5 ľitros paňi
2 kotora cesnakos
3 burňika šutľli armin (jakhestar 30 dkg)
3 burňika šuke kozara
1 cikňi rojori cukros
3 bareder phuvale
lon
šut
Pre zapražka: čino žiros, 30 g jepaš thulo aro
E fizoľa cinďaras, jekhfeder pre rat. Paľis la das te tavel.
Kana ela jepaš kovľi, das čhingerde phuvale pro kocki, čhivas e armin the cinďarde kozara, so pes thoven vaš thuvľardo mas. Kana hine phuvale kovle, prithovas e zapražka,
lonďaras the šaj thovas šut vaš feder šmakos.
Vianočná sýta polievka
500 g fazule
2,5 litra vody
2 strúčiky cesnaku
3 hrste kyslej kapusty (asi 30 dkg)
3 hrste sušených húb
1 kávová lyžička cukru
3 väčšie zemiaky
soľ
ocot
Na zápražku: trocha masti, 30 g hladkej múky
Fazuľu namočíme, najlepšie na noc. Potom ju dáme variť. Keď
bude polomäkká, pridáme pokrájané zemiaky na kocky, po
chvíli kapustu a namočené hríby, ktoré nahrádzajú údené
mäso. Keď sú zemiaky mäkké, pridáme zápražku, osolíme,
príp. ochutíme octom.
december 2014 | číslo 3 | Ročník 1/2014
N
E
P
I
Ď
R
E
T
CH
I
R
CH
I
L
D
Š
R
P
E
Š
TH
M
N
U
M
S
A
A
A
E
E
G
A
V
P
S
O
O
U
S
V
E
R
R
V
A
J
J
V
J
O
D
O
R
E
Š
A
Č
A
ČH
A
V
O
U
R
N
A
R
A
M
U
Ž
K
A
R
A
Č
O
Ň
A
Odpoveď v tajničke a pre overenie
správnosti v tiráži na strane 2.
Načo je človeku bohatstvo, keď mu chýba...
Pre soste manušeske barvaľipen, te les nane ....
Autor: Alena Gunárová – členka Rómskeho literárneho klubu
Poézia / POEMOS
Sen
Spí anjelik v
postieľke, na ružovej
cestičke,
slniečko tam svieti,
pozýva deti.
Farebné kvety
voňajú, rozprávku
spievajú.
Za dúhou hviezdičky,
našli krásne pesničky.
Rozprávkové
zvieratká, išli deťom
po lízatká.
Cukrové, medové
dobroty rozsypali
na kvety.
Ružové slony trúbia,
zo sna nás budia.
Stratili sa pesničky,
vidíme mamičky.
Suno
Sovel anďelkocis andro
thanoro, pro pinkaštňo
dromoro.
Labol odoj khamoro,
u vičinel ke peste tut, thaj
tut čhavoro.
Barevno viragi suginen,
paramisa jojn giľaven.
Pal but barveskeri raňori
ačhen čercheňora, arakhle
the joj, but šukare giľora.
Paramisakere valadici, geľe
čhavorenge vaš´o guľipena,
cikne čarade pes vičinen.
Gule, chamkuskere lačhibena, čhorkerde pes savore
pro viragi.
Pinkašne elefanti trubinen,
hangos lendar pes šunel,
sunestar amen upre uštaven.
Našade pes imar o giľora,
dikhas pal pale amare lačhe
dajora.
11
Autor: Maroš Balog | Ilustrácia: Paula Cicková
Rozprávka / Paramisa
V
Moje deti
sú môj život...
ánok, dobrá zmrzlina, lahodná, aj keď
zakázaná, kola,
kolotoč, cukrová vata,
„opekačka“ v Jakube, karneval, skok
do mora a opálené
pliecka, trblietajúca
sa vianočná sviečka,
vločka snehová a kapor
z vody pozerá, rozprávka
v kine či jazda na boboch
v donovalskej doline, Majko ani
Nelka neodolá. To všetko je radosť
s nimi moja spojená, úsmevu mojich detí sa nič nerovná, keď
v kuchyni na raňajky chystám: „prážu či páje“, keď špagety
do pusy vaše rúčky hádžu.. slová v liste tomto, opísať ten pocit,
asi nedokážu... Ste mojou oázou, na dušu balzamom, ním si
vás natieram, vždy keď sa pozerám na teba, syn môj, rastieš
mi do krásy v mládenca statného, keď držím rúčku ti, dcérka
moja malá, závidieť mi môže slnko, mesiac, hviezdy i obloha.
Zobudiť sa ráno a nevidieť vás, „štolverky“, hlávky vaše zaborené vo vankúšoch a nožičky trčiace spod paplónov, nemalo
by zmysel ďalej tieto verše písať. Ten čas tak, Bože, strašne
uteká, ba priam letí, ešte nedávno zápasila s tebou plienka, ty,
chlapček môj, a cumlík musel som ti ťahať z pusy, raz si bol tu
a o sekundu už ceruzkou počarbal si stenu. Majko môj, hovoríš
mi slová, či skôr ich rapuješ: „tukabel-tamkabel, selfie čisufurka“ - nerozumiem ti často ani slovka, lebo podľa teba som
skoro dôchodca. Karhám ťa niekedy, že nahlas ide v izbe telka
a pokecáš si lepšie, keď kontruje ti malá sestrička, tvoja Nelka.
Malá-veľká si ty, naša hviezdička, pre brata kúsoček z modrého
nebíčka, mamka by ťa stále len na rukách nosila a nové účesy
na hlávke kúzlila, lyžičkou ako deväťmesačné bábo najradšej
kŕmila... Môže ráno pršať, ale úsmev tvoj rozžiari aj sychravých
v mesiaci dní tridsať... a keď už ty, dávaš v aute, po ceste zo
škôlky, svoje „vážne repy“, ja na kolomaž sa rozlievam a hľadám
slová a vety, ako ti povedať... po dychu lapám... prstové divadielko
cestou ti hrám a očami cez spätné zrkadlo nežne ťa hladkám...
A keď sa mamina, Majko, s tebou učieva, slzy aj krik k tomu u nás
patrí, no veľké „Ďakujem“ jej moje vždy patrí, keď v tvojej žiackej
knižke jednotku oko moje spatrí... Vidieť vás vo vani šantiť, vonku
môcť za bicyklom vaším behať, s kamarátmi z dvora na schovávačky sa hrať alebo zbierať s vami gaštany, na posteli šantiť v našej
spálni, sú pocity na svete najkrajšie. Keď vám žiaria očičká pod
vianočným stromčekom a váš darček z balíčka vykúka. Keď na narodeniny vaše ústočká sviečky sfukujú, vedzte, že vy najväčším aj
najdrahším ste darčekom pre maminku a ocina. Prosíme, aby ste
boli vždy zdravučkí, aby ste vedeli, že babkovci, dedkovci, krstní
rodičia, tetky aj strýkovia, sú tu a budú vždy! Veľa detí Boris Kollár
má, ja len Vás dvoch mám, síce porsche sľúbiť nemôžem Vám, no
vedzte, že to, čo vám s maminkou dám, nedá sa v obchode za žiadne peniaze tohto sveta kúpiť...
Ľúbime Vás, maminka a ocko.
C
Mire čhavore,
miro dživipen...
ikňi balvajori, lačho fajlantocis, e kola, savi o čhavore te pijen našťi,
numa nek feder hiňi pre tumari čhibori, kolotočis, guľipnaskero
patavoro, pejkipen andro Jakubos jagakero, karnevalos, karačoňakere cikne vudutora, pro khe- liben pes rakinena, chuťiben andro
lumakero baro paňi, jivestar vločkica, o kapros jakh peskeri andralo paňi
pre tute čhivel, paramisa andre mozi, vaj kana džas pro bobi maškaro
donovaliskere parti, ňi o Majkos, ňi e Nelka lačharen šuakribnaha kaleha
peskeri voďi... Kada savoro si miro jekhetaňibnaskero lošaďipen savo
kerav mire čhavorenca, numa lengero asavibnaske pes ňiso nadochudela... kana andre soba tavutňi pro chaben tosarutno kerav„praža vaj
paje“ kana o špageti tumare vastoren- ca rakinen peske andro mujora...
lavora andre kada liľ, či džanen pal kada te vakeren, palo jileskero miro
buchľaripen... San miro voďakero žužaripen, sar balzamos tumen pre late
mange les ma- khav, sako jekhfar kana pre tute čhavoro miro me dikhav.
Bares mange pro šukariben, ačhela sar tutar šukar čhavo terno barola,
sal mire jileske barvaľipen, kana tiro cikno vastoro miri cikňori čhajori
me chudav, o kham, o čhonoro, čercheňora the o zejgos, šaj pre mande
ačhen mujeha hamišno. Te ušťol tosara upre u te nadikhel„štolverki mire“
tumare šerora cikne pro šerande rakinde, čangora avri cirde duchnatar,
namušinas bi kana savoro dureder kaj imar buteder te irinav... Oda ideos
Devla avka sig denašel, sajinel, na sas oda čila kana čhavoro miro o pherno pes markerelas tuha, thaj e cicka andralo mujoro mušinďom tuke te
lel, jekhvar salas kadaj u palo charno ideocis imar iraišagos kerehas pre
fala... Majko miro, vakeres manca, lavora mange phenes kala, či oda imar
repines: !sufurka, kablos kadaj, kablos kodoj, oda hi selfka“ – temerav, či
tuke me vareso achaľuvav. Ňi lavoro, the čačipen met e phenav, tu peske
gindines kaj vaš´oda kaj imar phuruvav, no garuvipen pre kda me minďar
kerav hoj oda čak vašoda kaj zorale hangoha e tevizija mange džal u me
ňiso našunav, u tu peske akor feder duma rakines peskera cikňa pheňoraha, tira Nelkaha. Cikňori čercheňori amari tu sal, kothororo kike zejgostar
vaš peskero phral, tiri dajori pro vastora bi tut čak furt phiravelas u neve
uchaňibena pre tire šukar balora rakinelas, rojoraha sar ejňa čhoneskere čhavoreske o chabenero andro mujoro bi tuke mejk rakinelas... Šaj
tosara brišindro perel, numa asaviben tiro savore tranda ďivesa čhonste
zalabaren, šukaribnaha mange zalačharen...u kana imar tu andro motoris
„repines“ me pro cikňiben merav u rozphagav pes jilestar pro asavibena
gulore, rodav lavora, sar tuke me te phenav, mujeha velegos rodav, u pal
pale ťeatros anguštenca mirenca me tuke kerav„zajakos“, jakhenca khataro motoriko gendalos kamibnaha tut me zaučharav... U kana e dajori
tiri Majko pes tuha te sikľol kezdinel, apsora varekana, the vika, zoraleder
lav perel, numa baro paľkerav miro muj lake vaš kada savoro rakinel, kana
miri jakh eršejňakere andre žjacko keňvica dikhel... Te dikhel tumen andre
lanďarďi te kerel kheliben, avke sar te bajinel pes pre ulica le baratnenca
avri, pale bicikla te denašel, pro garuvipen pes te rakinen, gaštani kana
jekhetanes amen rodas, sar kana pro sovlikano than pes čhavorikanes
markeras, kada savoro si nek šukareder pro vilagos učhariben pre miri
voďi. Sar tumenge khelen o jakhora kana telalur hozulankostar o kamibanskere šukaribena pre tumende thoven peskere tiž jakhora...kana
pro tumare uľipnaskere ďivesa, mujora o derťici phurden pro lengero
labaripnaskero agoripen, džanen, thaj paťan osleske, kaj čak tumen
dujdžanore san nek bareder bachtaľipen prejkal amende, nek federoro
san vaše dajori te da- doro. Mangav Devles kaj te aven saste, kaj ňikana te
nabisteren pr´oda hoj o phure daja, papua, keresno dad, dajori, o nejni,
bača, ejna fur pašes paše tumende, joj hine tumari famiľija, pre kada šoha
nabisteren! Bud čhavore hi le Boris Kolar, tumen čak dujdžanore mange
san, našťi tumenge me porše motoris pro solachardo lav mujeha rakinel,
numa paťan kaj oda so tumenge la dajoraha dav, oda pes ňisave lovenca
lumatar našťi andre bovta cinel...
Kamas tumen bare jileha..tumari dajori thaj dadoro.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
12
Rómsky kvíz/ romane phučkeribena
1. Kedy sa datuje oficiálny príchod Rómov do Európy?
a) 12. stor.
b) 10. stor.
c) 11. stor.
d) 13. stor.
2. V ktorej krajine bol zaznamenaný prvý príchod Rómov do
Európy?
a) Grécko
b) Bulharsko
c) Macedónsko
d) Cyprus
3. Ako sa volal Slovák - jeden zo zakladajúcich členov a neskôr
aj prezident International romani union - Medzinárodenej
rómskej únie?
a) MUDr. Ján Cibuľa
b) MUDr. Adam Cibuľa
c) JUDr. Ján Adam
d) PhDr. Adam Ščuka
4. Kedy bol na Slovensku vydaný prvý Rómsky šlabikár?
a) 1990
b) 1991
c) 1993
d) 1992
5. Kto je autorom knihy rómskych rozprávok Čierny vlas?
a) Ján Horváth
b) Dezider Banga
c) Elena Lacková
d) Gejza Demeter
6. Kedy bola zrealizovaná prvá výstava o Rómoch v bývalom
Československu s názvom „Cigáni východného Slovenska
kedysi, dnes a zajtra“?
a) 1955
b) 1962
c) 1963
d) 1968
7. Elena Lacková napísala v roku 1946 prvú divadelnú hru
s rómskou tematikou. Ako sa volala?
a) Narodila som sa pod šťastnou hviezdou
b) Horiaci cigánsky tábor
c) Žužika
d) Spomienky na vojnu
8. Patrónkou európskych Rómov je Kali Sára. Každoročne ju
uctievajú rómski pútnici vo francúzskom meste Saintes- Marie-de-la-Mer. Na ktoré dni pripadá tento sviatok?
a) 24. - 25. mája
b) 2. – 3. mája
c) 4. – 5. júna
d) 11. – 12. júna
9. V ktorých štátoch poznajú Rómov ako Gypsy?
a) nemecky hovoriacich
b) anglicky hovoriacich
c) francúzsky hovoriacich
d) portugalsky hovoriacich
10. Kde sa každoročne koná najväčšia rómska púť na Slovensku?
a) Litmanová
b) Ľutina
c) Gaboltov
d) Levoča
1 c, 2 a, 3 a, 4 c, 5 b, 6 b, 7 b, 8 a, 9 b, 10 c
omaľovánka / koloriskeri Čitruňi
december 2014 | číslo 3 | Ročník 1/2014
Download

2014/03 Romane nevipena