Časopis pre všetkých pomáhajúcich v rómskych komunitách
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
ISSN 1339-8164 (online) | ISSN 1339-794X (tlačené vydanie)
V Košiciach
na Luníku IX
pribudnú byty
pre mladé rodiny
stranA
3
projekt
zameraný
na rómske
ženy
strany
úvodník
|
aktuality
|
rozhovorY
|
reportáže
|
relax
|
krížovka
5-7
2
Foto: Michaela Carangi
Úvodník
M
ilé čitateľky, milí čitatelia,
Slovensko stálo pred siedmimi rokmi pred historickou príležitosťou prvýkrát reálne zmeniť podmienky
života ľudí v rómskych komunitách. Európska komisia rokovala
so zástupcami slovenskej vlády o finančnej pomoci, z ktorej
mali byť podporené konkrétne ciele a opatrenia zamerané
na zvýšenie zamestnanosti, vzdelanostnej úrovne a zlepšenia
životných podmienok obyvateľov rómskych komunít. Išlo
o výnimočnú situáciu, pretože Európska únia okrem Slovenska
nedala žiadnej inej krajine balík peňazí na riešenie problémov
Rómov.
Jedným z nástrojov na napĺňanie záväzkov vlády prijatých
na národnej úrovni v tejto oblasti je horizontálna priorita
Marginalizované rómske komunity, v rámci ktorej sme získali
200 miliónov eur z finančných prostriedkov Európskej únie.
Po započítaní spolufinancovania zo štátneho rozpočtu táto
suma mala predstavovať až 224 miliónov eur. Na podporu
marginalizovaných rómskych komunít bol prvýkrát vyčlenený
taký vysoký objem finančných prostriedkov. Rómovia a verejnosť prirodzene očakávali, že za tieto peniaze uvidia konkrétne
výsledky v tých najchudobnejších lokalitách. Myslím, že Vaše
a moje očakávania od Programového obdobia 2007 – 2013
sa naplnili len čiastočne. Prvý problém nastal v tom, že sa nepodarilo zazmluvniť celú sumu, ale len 178 miliónov eur. Tým
druhým je fakt, že ani tieto zdroje sme nevyužili na maximum.
Do roku 2012 európska pomoc z fondov nesmerovala na riešenie problémov Rómov, ale z týchto prostriedkov sme platili
kompostoviská, námestia a cesty v centrách miest. Čas a peniaze z eurofondov na pomoc vylúčeným rómskym komunitám už nevrátime späť, ale s pracovným tímom na Úrade
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a zástupcami
príslušných rezortov som sa snažil využiť aspoň posledné dva
roky tohto programového obdobia a zvyšné alokované zdroje
na podporu zmysluplných projektov. Realizuje sa projekt, ktorý
má zabrániť neoprávnenému zaraďovaniu detí do drahých
špeciálnych škôl, do konca roka budeme mať vybudovaných
a zrekonštruovaných 60 komunitných centier, do projektov zameraných na predškolské vzdelávanie sa podarilo zapojiť 3000
detí, podporili sme vytvorenie občianskych hliadok v rómskych
komunitách. V rámci týchto projektov sa podarilo zamestnať
1400 ľudí, prevažne Rómov. Dnes tak ako pred siedmimi rokmi
stojíme pred šancou, ktorá môže priniesť zlom v postavení
chudobných Rómov. Napriek výhradám Bruselu k využitiu
eurozdrojov sa nám podarilo opätovne presvedčiť Európsku
Časopis pre všetkých pomáhajúcích v rómskych komunitách
november 2014 | mimoriadne ČísLo 4 | roČník 1/2014
issn 1339-8164 (onLine) | issn 1339-794X (tLaČené vydanie)
v košiciach
na Luníku iX
pribudnú byty
pre mLadé rodiny
strana
3
projekt
zameraný
na rómske
ženy
strany
úvodník
|
aktuaLity
|
rozhovory
|
reportáže
|
reLaX
|
6-7
úniu, aby podporila zo štrukturálnych fondov rómske komunity. Argumenty úradu splnomocnenca v Bruseli prispeli k tomu,
že sa nám podarilo zo zdrojov Európskej únie získať až 383
miliónov eur, čo je takmer o polovicu viac ako v predchádzajúcom programovom období. Pri príprave nového programového
obdobia na roky 2014 – 2020 sme využili zlé skúsenosti z toho
predchádzajúceho. V spolupráci s odbornou pracovnou skupinou sme vyšpecifikovali typy aktivít, ktoré sa budú podporovať
v 150 obciach, kde sa nachádzajú najchudobnejšie rómske
komunity. Obce, ktoré budú zaradené do tohto zoznamu obcí,
s tzv. najvyššou mierou segregačného indexu, budú môcť
realizovať projekty bez súťaže a automaticky. Získajú
eurozdroje na podporu
terénnej sociálnej práce,
predškolské vzdelávanie,
komunitné centrá, asistentov učiteľa, zdravotných
asistentov, vysporiadanie
pozemkov pod nelegálnymi rómskymi obydliami
a na zabezpečenie prístupu
k pitnej vode. Verím, že
keď po siedmich rokoch
pôjdete do niektorej
z týchto obcí, uvidíte
európsku finančnú
pomoc pretavenú
do konkrétnych projektov. Máme šancu
pomôcť chudobným
obciam, pozdvihnúť
chudobné regióny
a Slovensko. Nepremárnime túto príležitosť, pretože sa
nemusí
opakovať.
Peter Pollák
splnomocnenec
vlády SR pre
rómske komunity
Mesačník ROMANE NEVIPENA - RÓMSKE NOVINY - časopis pre všetkých pomáhajúcich v rómskych komunitách
Adresa redakcie: M KREO, s. r. o., Murgašova 16, 010 01 Žilina, web: www.mkreo.sk, e-mail: [email protected]
Šéfredaktorka: PhDr. Monika Janigová, 0905 856 865, zástupca šéfredaktorky: Mgr. Jaroslav Kizek, 0917 236 138, editor: Mgr. Vanda Tuchyňová,
jazyková korektorka: PaedDr. Janka Gelatíková, grafici: Roman Lončík, Mgr. Barbora Obertová, sekretariát redakcie: Bc. Janka Kucharčíková, 0918 889 198,
tel./fax: 041/565 28 62
Vydavateľ: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity,
Pribinova 2, 812 72 Bratislava
Evidenčné číslo: 5012/14, ISSN 1339-8164 (online) ISSN 1339-794X (tlačené vydanie)
krížovka
november 2014
Mimoriadne číslo 4
Ročník 1/2014
© Copyright: Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity, Pribinova 2, 812 72 Bratislava. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich
objednávateľ. Akékoľvek použitie častí alebo celku, najmä rozmnožovanie a šírenie textov, fotografií či grafov akýmkoľvek mechanickým či elektronickým spôsobom
aj v inom než v slovenskom alebo rómskom jazyku bez písomného povolenia objednávateľa je zakázané. Použitá rómčina je v súlade s kodifikovaným pravopisom
v znení jej štandardizovanej formy z roku 2008 s výnimkou umeleckých textov uvádzaných v príslušných dialektoch v snahe zachovania autochtónnej originality.
Vylúštenie tajničky zo strany 10 - srdce (jilo)
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
3
Autor: Jaroslav Kizek| Foto: autor
V Košiciach na Luníku IX pribudnú
byty pre mladé rodiny
Nájomný bytový dom určený pre marginalizované komunity, pričom 80 percent nájomcov
musia tvoriť zástupcovia marginalizovanej rómskej komunity,
majú začať stavať v Košiciach.
P
rojekt sa uskutoční v rámci výzvy Výstavba nájomných bytov bežného štandardu pre marginalizované
komunity, byty pre tých, ktorí sa snažia a sú zodpovední. „Výstavba bytov začne po nadobudnutí platnosti a účinnosti zmluvy o dielo a následnom odovzdaní
staveniska zhotoviteľovi. Nájomné byty sa budú nachádzať
na ulici Hrebendova 2, Košice – Luník IX. Celkovo bude
v objekte 12 bytových jednotiek pre 12 rodín,“ informovala
Linda Šnajdárová, hovorkyňa mesta Košice. Podmienky
na bývanie a bežný život si môžu zlepšiť rodiny, kde je
minimálne jeden člen domácnosti zamestnaný aspoň 12
mesiacov, za posledné dva roky nemajú nedoplatky voči
obci a školopovinné deti si riadne plnia školskú dochádzku. „Nájomcovia budú vyberaní na základe vopred určených kritérií, napríklad existencia pracovnoprávneho
vzťahu, maximálna hranica príjmu posudzovanej rodiny,
povinná školská dochádzka detí, bezúhonnosť, absencia
nedoplatkov, nie je nájomcom, spoločným nájomcom
alebo vlastníkom bytu – rodinného domu a ďalšie, ktoré
tvorili prílohu výzvy na predkladanie žiadostí o nenávratný
finančný príspevok,“ pokračuje hovorkyňa mesta Košice.
Nový nájomný dom musí stáť v širšom centre mesta alebo
mestskej časti, tak, aby nedochádzalo k segregácii a priestorovému vylúčeniu marginalizovaných komunít na vnútorný okraj intravilánu mesta alebo za jeho hranicu.
Na košickom sídlisku Luník IX pribudne
nový bytový dom
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
4
Odpočet plnenia úloh
splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
Petra Polláka
Autor: Zdroj ÚSVRK
.el
4
di
lánku
ie tohoto č
n
a
v
o
č
a
r
Pok
VYDANIA
Z MINULÉEHOnevipena
e
n
roma
Druhý rok môjho pôsobenia vo funkcii splnomocnenca vlády SR pre
rómske komunity som sa sústredil na realizovanie riešení, ktoré
dokazujú, že sú možnosti, ako dostať chudobných Rómov z biedy a rezignácie.
Nové programové obdobie
2014 - 2020
Eurofondy sa dostanú do tých
najchudobnejších rómskych komunít
V programovom období 2014 – 2020
chceme využiť skúsenosti z predchádzajúceho programového obdobia a nastaviť čerpanie finančných zdrojov tak, aby
nasledujúcich sedem rokov bolo investovanie do projektov efektívne, adresné
a transparentné. Splnomocnenec vlády SR
pre rómske komunity presadzoval, aby sa
finančné prostriedky dostali do obcí, kde
ich najviac treba, za zachovania komplexného prístupu a adresného nastavenia
potrebných intervencií v tých najchudobnejších rómskych komunitách.
28
Zámerom ÚSVRK je vytvoriť
prostredníctvom Operačného
programu Ľudské zdroje také podmienky pre cielenú intervenciu a pomoc
do lokalít so separovanými a segregovanými rómskymi komunitami financovanú
zo zdrojov štrukturálnych fondov, ktoré
budú koncentrované, administrované
a koordinované jedným subjektom.
Intervencie výlučne zamerané na podporu sociálneho začleňovania marginalizovaných rómskych komunít sú vzhľadom
na komplexnosť a vzájomnú súvzťažnosť
problémov riešené v prioritnej osi 5 financovanej z Európskeho sociálneho fondu
a prioritnej osi 6 financovanej z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Tento multifondový prístup zaručí
synergický a komplementárny efekt realizovaných opatrení. Jednotlivé intervencie
z fondov EÚ sa budú implementovať
prostredníctvom investičných priorít
premietnutých do špecifických cieľov
s konkrétnymi príkladmi aktivít.
V rámci prioritnej osi 5 Integrácia
marginalizovaných rómskych
komunít sa bude realizovať tzv.
„take – away balík“.
29
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
Take away balík je základný balík,
z ktorého budú môcť získať finančné
zdroje obce, nachádzajúce sa v pásme
podrozvinutosti, na terénnu sociálnu
prácu, komunitné centrá, asistentov
učiteľa, zdravotných asistentov
a vysporiadanie pozemkov. Je dôležité
vytvoriť najskôr bázu pre základné slušné
životné podmienky pre príslušníkov
segregovaných komunít, ako je prístup
k pitnej vode, základnú infraštruktúru, a až
potom týmto obciam poskytnúť financie
v rámci nadstavbového balíka.
Pôjde o inovatívny prvok prepájania
intervencií. Jeho realizácia prinesie viacero
administratívnych zjednodušení a uľahčí
implementáciu programov na miestnej
úrovni. Za inováciu rovnako možno
považovať realizáciu vybraných intervencií
vo forme jedného alebo viacerých
národných projektov trvajúcich 7 rokov,
čím bude zabezpečená kontinuita a rast
kvality v poskytovaní sociálnych služieb.
Cieľom inovácie je obciam poskytnúť
„predpripravené produkty”, ktorých
realizácia v teréne nevyžaduje žiadne
dodatočné investície zo strany obce.
Výkon uvedených programov v obciach
s najvyššou mierou segregačného
indexu (približne 150 obcí) bude
realizovaný automaticky na základe
nárokovateľnosti, nie súťaže. ÚSVRK
okrem samotnej realizácie bude
garantovať prepojenosť jednotlivých
intervencií a kvalitu ich výkonu
v teréne. Financovanie programov
bude zabezpečené na celé programové
obdobie, čím bude zabezpečená ich
kontinuálna realizácia v teréne a následne
aj kvalita ich výkonu. Plánované
intervencie budú prispôsobené
charakteru potrieb a špecifikám
jednotlivých lokalít uvedených v Atlase
rómskych komunít (2013).
Základným predpokladom úspešného
vyriešenia problémov, ktoré sa týkajú
mnohých oblastí súčasne, je uplatňovanie
komplexného princípu t.j. dlhodobé
intervencie vo všetkých oblastiach
súbežne na vybranom území stanovenom
na základe zjednodušeného indexu
segregácie, resp. podrozvinutosti.
ÚSVRK sa podarilo
prostredníctvom negociácií
s MPSVR SR navýšiť pôvodnú
sumu na aktivity v rámci prioritnej osi
5, ktorá predstavovala 69 000 000 €,
o 70 000 000 €. V súčasnosti je celková
alokácia 139 000 000 € pre vybrané
programy realizované formou národných
projektov (terénna sociálna práca,
komunitné centrá, podpora vzdelávania
detí z prostredia marginalizovaných
rómskych komunít v ranom detstve,
program zdravotnej výchovy a prevencie
v obciach s prítomnosťou MRK, program
asistencie na majetkovoprávne
vysporiadanie vlastníctva k pozemkom
v obciach s osídleniami marginalizovaných
rómskych komunít, národný projekt
zameraný na monitorovanie a evaluáciu),
globálnych grantov a štipendií.
30
V rámci prioritnej osi 6 Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou MRK
bude zabezpečovaný prístup obyvateľov z prostredia separovaných
a segregovaných rómskych komunít
k bývaniu, k pitnej a úžitkovej vode,
adekvátnym inžinierskym sieťam
a pravidelnému odvozu komunálneho
odpadu v súlade s hygienickými normami. Bude tiež podporovaná dostupnosť
materských škôl v obciach s prítomnosťou MRK. S cieľom zlepšiť prístup
k pracovným príležitostiam a vytvoriť
optimálne podmienky pre podporu
komunitného rozvoja a komunitných
služieb budú investície nasmerované aj
do oblasti sociálnej infraštruktúry
(rekonštrukcia a výstavba komunitných
centier) a na podporu subjektov sociálnej
ekonomiky. Celková suma na aktivity
predstavuje 243 662 462 €.
31
5
Autor: Jaroslav Kizek | Foto: Projekt Progress
Projekt zameraný
na rómske ženy
Investícia v ranom detstve – podpora sociálnej inovácie a integrácie Rómov, to je názov
projektu, ktorý Európska komisia podporuje v rámci programu Progress. Zameriava
sa na rómske matky, ktoré vedie k vyššej a pozitívnejšej spolupráci medzi rodinou
a materskou školou. O svoje skúsenosti pri jeho implementácii sa s nami podelila
projektová manažérka Timea Kardos z Úradu splnomocnenca vlády
SR pre rómske komunity.
Rómske matky v projekte
Projekt bude končiť v decembri tohto
roku, ako hodnotíte jeho uplatnenie
v praxi?
Z nášho pohľadu ho hodnotíme veľmi
pozitívne. Prvé mesiace boli naplnené prípravami, výberom obcí a komunikáciou so
samosprávami, výberom rómskych facilitátoriek a ich školením. Hlavným cieľom projektu je zistiť, ako naša metodika ovplyvňuje vzdelávanie detí prostredníctvom práce
s ich matkami. Oslovili sme viac ako 150
škôlok len v lokalitách, ktoré majú materské školy, a kde žije minimálne 400 Rómov.
Projekty implementujeme v 21 lokalitách
naprieč celým Slovenskom. Sme radi, že
máme aj obce, kde sa v minulosti žiaden
projekt neimplementoval, kde nefungujú
ani občianske združenia ani komunitné
centrá. Sme teda prví, ktorí po „X“ rokoch
pracujeme s miestnou komunitou. V týchto prípadoch máme, samozrejme, sťaženú
prácu, ale výsledky hovoria za seba.
Samotné aktivity projektu prebiehajú rok
a pol, a aj keď zatiaľ nemáme oficiálne
výsledky projektu, môžeme zodpovedne
povedať, že ciele, ktoré sme si stanovili sa
postupne plnia. Matky, ktoré sa do nášho
projektu zapojili, sú omnoho sebavedomejšie, ich prístup ku vzdelávaniu detí sa
v mnohom zmenil, výsledky našej, resp.
ich práce už vidíme aj na výsledkoch ich
detí. Podarilo sa nám zlepšiť aj spoluprá-
cu komunít s miestnymi samosprávami,
s učiteľkami škôl. V neposlednom rade,
matky samy začali hovoriť o dôležitosti pokračovať v štúdiu, momentálne hľadáme
možnosti, kde by si mohli dokončiť svoje
štúdiá na základných a stredných školách.
Aj niektoré facilitátorky sa v dôsledku
projektu rozhodli študovať na vysokých
školách, respektíve začali pracovať na svojich doktorandských prácach.
Ako sa k projektu stavali na začiatku
rodičia detí?
Keď sme získali lokality (najzápadnejšou
je Plavecký Štvrtok, najvýchodnejšou
Sobrance), snažili sme sa tento projekt
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
6
implementovať v rôznom socio-kultúrnom prostredí, aby sme zistili, v ktorých
podmienkach, čo funguje. Zároveň sa aj
my učíme, čo treba zmeniť a ako komunikovať so samosprávou. V každej obci
sme uskutočnili informačné stretnutie pre
celú komunitu, vysvetlili sme, že to bude
projekt pre rómske ženy a môže sa prihlásiť každá matka, ktorá má deti od nula
do päť rokov. Vysvetlili sme im, že by sa
mali stretávať raz týždenne po dve hodiny
s facilitátorkou. Na začiatku sa pýtali, prečo
by tam vlastne mali chodiť, začiatky boli
trochu ťažšie, muži nerozumeli tomu,
prečo by ich manželky mali chodiť do ženských klubov. Facilitátorky matky nemotivovali finančne ani nejakými odmenami,
ale chodili od domu k domu a pozývali ich
na stretnutia, na ktorých matky dostávali
detské knižky. To bola počiatočná motivácia matiek chodiť na stretnutia. Postupne
sa však na týchto stretnutiach začali cítiť
tak dobre, že si teraz nevedia predstaviť,
čo bude po ukončení projektu.
Podarilo sa im získať pozornosť rómskych matiek?
Áno, pre nás sú tie stretnutia dôležité kvôli
tomu, že na každom z nich dostali matky
detskú knihu. Každý týždeň inú. Je to aj
preto, že mnohí žijú v dosť chudobných
podmienkach, aj keď to neplatí pre všetkých. Išlo o to, aby si uvedomili dôležitosť
vzdelávania svojich detí, ale aj samých
seba. Zároveň kladieme veľmi veľký dôraz
na zlepšenie rodičovských kompetencií
a na zlepšenie spolupráce rodičov a materských škôlok. Matky sa s facilitátorkou
stretávali raz týždenne v komunitnom
centre alebo v škôlke. Práve detská knižka
bola pre matky spočiatku motiváciou prísť
na stretnutie, pretože si ich väčšinou nemôžu dovoliť z vlastných zdrojov. Postupne sa však za ten rok vytvorili ženské siete
v rámci lokalít, matky si uvedomili, aké je
aj pre ne dôležité vymaniť sa z každodenného kolobehu povinností a mať
bezpečný a dôverný priestor, kde sa môžu
jednak venovať iba samy sebe, vyrozprávať, zasmiať sa, na druhej strane si môžu
navzájom poradiť v témach rodičovstva.
Vo svojich osadách často nemajú podmienky na stretávanie sa bez detí. Je málo
projektov, ktoré sa zameriavajú na rómske ženy. Matky si na stretávanie sa veľmi
rýchlo zvykli a tešia sa na naň. Momentálne sme vo fáze, keď si nevedia predstaviť, čo s nimi bude bez projektu. My
samozrejme dúfame, že sa budú stretávať
aj naďalej, podporovať sa navzájom, radiť
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
si a zažívať dve hodiny pohody v kruhu
ostatných žien.
Projekt má teda viac rozmerov.
Nejde len o čítanie matiek pre deti, ale aj
o zlepšenie verbálnych zručností a kognitívnych schopností matiek, ktoré svoje
poznatky odovzdávajú deťom. V niektorých lokalitách hovoria ženy slovensky
veľmi dobre, v niektorých sa na začiatku
hanbili hovoriť slovensky, necítili sa byť
isté, nemali tak dobre rozvinutú slovnú zásobu. Teraz, keď sme už na konci
projektu, samé matky vnímajú, ako veľmi
sa za ten rok a pol posunuli jednak vo
vyjadrovaní, zlepšila sa im slovná zásoba,
argumentačné schopnosti, svoje emócie
dokážu vyjadriť v oveľa väčšej škále. Naším
konečným cieľom je, aby matky vedeli
viac pomôcť deťom v príprave do školy,
dokázali lepšie spolupracovať s učiteľkami. Veľmi sa tešíme tomu, že sa matkám
zvýšilo sebavedomie, začali byť náročnejšie aj vo vnímaní vzdelávania svojich detí.
S matkami robíme veľa rolových hier,
skúšame situácie, ako by reagovali v prípade konfliktov medzi deťmi alebo v škôlke,
ale hlavne hovoríme matkám, ako je veľmi
dôležité, aby každý večer čítali svojím deťom knihy. Na začiatku sme im to hovorili
my, teraz nám už matky referujú, ako si aj
samy deti žiadajú, aby im čítali. Nielenže
vzťah matka - dieťa sa stal pevnejším, ale
deti dokážu identifikovať farby, zvieratká,
povedať príbeh. Tento fakt nám potvrdili
aj učiteľky z materských škôl, vidia veľký
rozdiel u tých detí, ktorých matky sa zúčastňujú nášho projektu. V každej lokalite
sme organizovali aj niekoľko komunitno-motivačných stretnutí, tému stretnutia si
určili matky, zväčša sa týkali návštev mimo
svojich obydlí, napríklad niektoré matky
nikdy neboli v zoologickej záhrade, tak
sme tam s nimi išli a popri tom diskutovali. Iné sa napríklad chceli porozprávať
s pediatrom o detských chorobách, k iným
prišiel sociálny pracovník, stále to vychádzalo z potrieb matiek v jednotlivých obciach. Okrem malých stretnutí v lokalitách
sme urobili aj veľké komunitné stretnutia,
na ktorých sa stretli matky zo šiestich obcí
(12 až 15 vyžrebovaných matiek z jednej
obce). Snažili sme sa tu zdieľať skúsenosti,
ktoré im tento projekt dáva a zistiť, či vidia
sami na sebe nejakú zmenu. Bola to veľmi
pekná skúsenosť, matky dokázali zdieľať
svoje nové zážitky, skúsenosti a postoje
pred veľkým počtom ľudí. Keďže sa veľkých komunitných stretnutí zúčastnili aj
manželia niektorých matiek z projektu, aj
oni sa rozhovorili o tom, aké zmeny vidia
na svojich manželkách, v ich postojoch, čo
považujeme taktiež za veľmi cennú spätnú väzbu. Matky diskutovali aj s detskou
psychologičkou o aktuálnych problémoch
ich detí, resp. o dôležitosti zaradenia detí
do materských škôl, ale aj o častom probléme matiek odpútať sa od svojich detí.
Na začiatku projektu sa vynorili otázniky ohľadom schopnosti rómskych
matiek čítať.
Áno, tiež som to zaregistrovala a dosť ma
to zamrzelo. Rómske matky, samozrejme, čítať vedia. Niektoré sú však už dávno
po ukončení školy, nemali ani možnosť veľa
odvtedy čítať, neboli k tomu ani nútené.
V takýchto prípadoch sa nám stávalo, že
samé povedali, že ony čítať nevedia. Je to
úplne normálna obranná reakcia ľudí, ktorí
sa hanbia. Po neustálej motivácii facilitátoriek, aj iných mamičiek, sa však postupne
osmelili a začali čítať nielen na stretnutí
matiek, ale aj doma svojím deťom. Na stretnutiach sa nám pochválili, aké sú na seba
hrdé, ale že aj ich deti ich začali vnímať inak.
Dúfam a pevne verím, že v budúcnosti sa ani
médiá, ani jednotlivci, neznížia na tú úroveň,
aby kritizovali ľudí, ktorí sa naozaj snažia. Pre
nás je veľmi cenná reakcia učiteliek, ktoré sú
v bezprostrednom vzťahu aj s deťmi, aj s ich
matkami, a ktoré najlepšie vedia zhodnotiť
pozitívny posun matiek aj detí.
Podarilo sa vám už zvýšiť počet rómskych detí v materských školách?
Snažili sme sa, aby tento rok od septembra chodilo do materských škôl čo najviac
rómskych detí. V niektorých lokalitách sa
nám to nepodarilo z kapacitných dôvodov. Inde sa nám podarilo umiestniť aj
štvor- i trojročné deti. Som presvedčená,
že keby sme tento projekt nerobili, tak by
bola situácia trochu iná. Mnohé matky
nevedia, kedy je zápis do škôlky, a čo to
reálne znamená. Väčšinou si mysleli, že
keď má ísť dieťa v septembri do škôlky,
tak tam s ním v septembri pôjdu a zapíšu ho. Nevedia, že zápis bol už niekedy
vo februári. Niektoré samosprávy tieto
komunity akoby naschvál obchádzajú, nedávajú im informácie v predstihu. Veľkým
problémom sú samozrejme tak poplatky
v škôlkach, ako aj zabezpečenie posteľnej
bielizne, papučiek, hygienických vrecúšok
a ostatných vecí, dôležitých pre nástup
dieťaťa do škôlky. Pre rodiny z chudobného prostredia je aj pri nástupe iba jedného
dieťaťa do MŠ veľmi náročné zabezpečiť
všetko, a to aj v tom prípade, keď je rodina
7
v hmotnej núdzi a gro poplatkov uhrádza
štát. Ja v neriešení rozširovania kapacít materských škôlok vidím veľmi veľkú nesystematickosť z pohľadu štátu a absenciu snahy
o riešenie vzdelávania najmenších.
V Maďarsku už tento projekt prebehol a zlepšil aktivity vzdelávania
v rodinách a spoluprácu rodičov so
školami. Očakávate teda takýto pozitívny efekt aj u nás?
Tento typ projektu implementovali
nielen v Maďarsku, ale aj v Macedónsku, Rumunsku, Bulharsku, aj v štátoch
západného Balkánu a strednej Európy.
Všade je zreteľný progres nielen matiek,
s ktorými sa robilo, ale aj u ich detí, čo
je kľúčová informácia. Rozdiel medzi
naším projektom a medzi zahraničnými skúsenosťami je ten, že väčšinou
projekt implementovala mimovládna
organizácia a na Slovensku to prvýkrát
implementuje štátny úrad, oba segmenty majú svoje pozitíva, ale aj úskalia.
Celý projekt je financovaný zo zdrojov
Európskej komisie, našimi partnermi
sú Rómsky vzdelávací fond so sídlom
v Budapešti, Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť a Svetová Banka.
Neoficiálnym partnerom projektu je
Jameel Poverty Action Lab (J- PAL), čo je
zoskupenie sedemdesiatich profesorov
z celého sveta, ktorí majú veľmi bohaté
skúsenosti práve s výskumami v marginalizovaných prostrediach. Je pre nás
Školenie facilitátoriek projektu Progress
veľkou cťou, že s nami J- PAL ako s prvými na Slovensku spolupracuje a dáva
nám veľmi cenné metodologické
usmernenia práve v nastavení hodnotenia projektu, kde budú počas troch
mesiacov nezávislí experti hodnotiť
výsledky matiek a detí, ktoré boli v projekte a porovnajú ich s výsledkami tých
matiek a detí, ktoré v projekte neboli.
Tento projekt je výnimočný práve tým,
že bude vykonané hĺbkové hodnotenie projektu - metodológiu a dopady
našej práce bude hodnotiť nezávislá
agentúra. To je na Slovensku zatiaľ
unikát, projekty väčšinou fungujú tak,
že po ich, ukončení nikto nezisťuje, aký
mali dopad, nieto ešte nezávislí experti.
Pre nás je evaluácia dôležitá na to, aby
sme zistili, že to, čo implementujeme,
má aj význam a v budúcnosti to môže
závažným spôsobom ovplyvniť nielen
tvorbu ďalších národných projektov, ale
dúfam, že v dlhodobom horizonte aj
legislatívu.
Rómske matky sa dnes cítia na stretnutiach dobre a otvorene komunikujú.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
8
Autor: Vanda Tuchyňová | Foto: autor
Rómovia sa tešia,
že sme pri nich
Monika Gažíková Je rómskou sociálnou pracovníčkou v Levoči. Takmer sama vychováva
tri deti, lebo manžel pracuje už 20 rokov v Čechách a 25 dní v mesiaci je mimo domova.
V minulosti pracovala ako rómska asistentka učiteľa, ako sanitárka a po materskej
dovolenke sa ujala práce v teréne. Napriek tomu, že rieši neľahké problémy Rómov,
necíti sa vysilená, naopak, kontakt s ľuďmi ju dobíja.
Ako ste sa dostali k práci sociálnej
pracovníčky?
Cez výberové konanie. Prihlásila som sa
a vybrali ma.
Pracujete s Rómami priamo na ulici?
Áno. Ľudia, ktorí potrebujú pomoc si nás
vyhľadajú, ale aj my aktívne mapujeme
terén, chodíme do osád, medzi nich.
To je kde v Levoči? Kam presne chodíte?
Na Tehelňu do rómskej štvrte. To je
kolónia, kde žije okolo 1500 ľudí, ale
i v centre je veľa takých, ktorí potrebujú
pomoc. V kolónii máme kanceláriu
v materskej škole a Rómovia vedia, že
sme tam a chodia za nami.
S čím vás najčastejšie Rómovia vyhľadávajú, čo ich ťaží?
Teraz momentálne sú to exekúcie kvôli
pôžičkám. To sú dvadsať až tridsať rokov
staré veci, mladomanželské pôžičky,
ktoré sa teraz objavujú. Riešime i bezdomovcov. V Levoči už prakticky nie sú,
možno ešte jeden. Ale ten nemá záujem
spolupracovať. Inak sú umiestnení
v sociálnych zariadeniach.
Prečo?
Stotožnil sa so životom bezdomovca
a to mu vyhovuje. Aj také prípady sú.
Ako riešite exekúcie?
Rôzne. Píšeme návrhy, žiadame splátkové kalendáre. A potom sa snažíme
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
ľuďom vysvetliť, aby si nebrali pôžičky,
ak ich nedokážu splácať. Učíme ich
základnej finančnej gramotnosti.
Ako to vzniká, že ľudia sa zadlžujú?
Často nemajú ani na základné inkaso
a zadĺžia sa. Ale riešime mnohé vymáhania za pôžičky, ktoré si Rómovia ani
nevzali. Podvodným spôsobom finančné
domy žiadajú od nich zaplatiť za niečo,
čo si nezobrali. Zneužívajú ich nevedomosť. Aj to sme tu mali a nie je toho
málo. Vyvolávajú im, vyhrážajú sa. Je tu
spoločnosť, ktorá sa systematicky ľuďom
vyhráža. Už sme podali aj trestné oznámenie, len musíme zozbierať ešte všetky
prípady. Trestné oznámenie rozšírime
na hromadné trestné oznámenie.
Sociálny pracovník teda rieši všetko.
Rieši problémy. Napríklad záškoláctvo.
Učitelia nám volajú zo škôl. Je nás
deväť terénnych pracovníkov a každý
má na starosti tri školy. Pani riaditeľka
nám zavolá, že ten a ten neprišiel dlhšie
do školy bez oznámenia rodičov a my to
riešime. Vyberieme sa za rodičmi domov
a informujeme sa a pýtame. Alebo iné.
Teraz máme veľa prípadov, že celé rodiny odchádzajú do cudziny. Vypisujeme
s rodičmi žiadosti na uvoľnenie detí
zo školy.
Čo znamená, že veľa rodín odchádza
preč? Čo je to veľa?
To znamená, že my tu už ani nemáme
mladé rodiny. Odchádzajú do Kanady.
Za čím idú, za prácou?
Áno. Za lepším životom. Tam sa majú
naozaj dobre. Mali sme rodinu, ktorá má
10 detí. Bývali v kolónii v dome po svokre. Ich otec stratil prácu ako murár.
Ostal doma a brali sociálnu dávku,
ktorá nestačila na pokrytie nákladov.
Ostali bez vody a elektriny s desiatimi
deťmi. Deti nevedeli, čo je televízor
a čo je počítač v dnešnej dobe. Mali sa
veľmi zle, živorili. Nakoniec sa rozhodli
a predali dom. Kúpili si letenky a všetci sú v Kanade. Keby ste sa pozreli,
ako tam žijú. Deti sa začali vzdelávať,
chodia do škôl, učia sa jazyk. O 180
stupňov sa im otočil život. Majú prácu,
majú istotu. Deti sú šťastné. Vidíte to
už na tých fotkách na Facebooku.
Baví vás práca terénnej pracovníčky?
Áno. Veľmi. Myslím, že dokážem pochopiť a vnímať biedu človeka. Mám
dobrý pocit, keď človeku pomôžem.
Rómovia v nás vidia pomoc. Pochvaľujú si, že sme nablízku, že sme poruke. Som presvedčená, že sme pre nich
prínosom.
Mnohým ľuďom sociálna práca uberá silu. Ako ste na tom vy?
Mne nie. Nepociťujem to. Aspoň zatiaľ
nie. Som typ človeka, ktorý potrebuje
byť s ľuďmi. Keby som bola sama, asi
sa zbláznim. Komunikácia, kontakt
s ľuďmi. Ja to potrebujem. Robí mi to
dobre. Dobíja mi to baterky.
9
Ľudia, ktorí
potrebujú
pomoc, si nás
vyhľadajú
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
10
Autor: Pavol Berko z Kremnice | Foto: internet
Rómska kuchyňa / Tavuťňi
Kočoňa
Hľadaj slová / Rode o lava
sviečka (momeľi), dvere (vudar), slanina (balevas), deň (ďives),
sviatok (Inepo), hore (opre), dážď (brišind), vtáčik (čirikloro), jablko (phabaj), zuby (danda), ústa (vušta), prasiatko (baľičhoro),
červený (lolo), melón (dudum), les (veš), dva (duj), sto (šel)
Kana merel o dad, rovel voďi. Kana merel e daj, merel...
Ak zomrie otec, plače duša. Ak zomrie matka, plače...
So amenge kampel:
angluno balano khoč
balano pindroro (vaj balane cipakere kotora)
bobkovo prajtos (4 kotora)
calo kalo pepros (7 kotorora)
lon
Sar oda keras:
Khoč the aver taveskere kotora thovas andro čaro, čhivas paňi
avka aj les te na dičhol the tavas na čineder sar 3 ora, dži kana
o mas na odperkerel kokalestar. Paľis o khoč kidas avri, mukas
te šudrol the čhingeras avri o kokala. O cipi čhingeras pro cikne
kotorora (na musaj savore), o mas ulavas pro cikneder kotora.
Thovas andro čarora the čhoras taďi zumin. Mukas te zoraľol
pro šilalo than. Chas le šutoha, purumaha the mareha
Huspenina
Suroviny:
predné bravčové koleno
bravčová paprčka (alebo kúsky bravčovej kože)
bobkový list (4 ks)
celé čierne korenie (7 ks)
soľ
Postup prípravy:
Koleno a ostatné suroviny vložíme do hrnca, zalejeme vodou
tak, aby nevytŕčalo a varíme minimálne 3 hodiny, kým mäso
neodpadáva od kosti. Potom koleno vyberieme, necháme
vychladnúť a vykostíme. Kože pokrájame na malé kúsky
(nemusíme použiť všetky), mäso rozdelíme na menšie časti.
Vložíme do misiek a zalejeme precedeným vývarom. Necháme zatuhnúť na chladnom mieste. Podávame s octom,
cibuľou a chlebom.
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
B
R
I
Š
I
N
D
U
Č
A
A
P
H
A
B
A
J
I
L
D
Ľ
Š
E
L
N
L
R
E
U
E
I
J
U
D
B
V
D
Č
A
I
K
A
U
P
U
I
H
N
M
L
S
R
Š
V
D
E
O
O
O
E
P
E
T
P
U
L
R
R
R
S
M
O
A
O
M
L
O
rómske porekadlá / Romane pheňibena
Dva melóny
v jednej ruke
neodnesieš.
Ten, kto nevie
tancovať, tvrdí, že
zem je hrboľatá.
Labarďa peske e
čhib taťa zumiňaha
u akana phurdel pro
šutlo thud.
Duj duduma
andro jekh vast
na odlidžeha.
Ak som pes, uviaž ma
na povraz. Ak som
človek, daj mi úctu.
Oda ko na džanel te
khelel, phenel ka oda
čak e phuv hiňi ajsi
bangi.
Kto je čierny, chce byť
biely, a kto je biely,
platí veľké peniaze
za to, aby pri mori
sčernel.
Ko hi kalo, kamel te avel
parno u oda so hi parno, poťinel bare love kaj
te kľol pašo lumakero/
vilagoskero paňi.
Odpoveď v tajničke a pre overenie
správnosti v tiráži na strane 2.
So oda?
Čo je to?
11
Autori: Koloman Cicko (člen Rómského literárneho klubu) a Anastázia Šerešová (detská tvorba)
Poézia / POEMOS
Sára a maco
E Sara thaj o macos
Vo výklade stojí maco
malá Sára po ňom túži.
Však mi ho raz kúpiš, oco?
Veď si vravel, že ma ľúbiš.
Andre blaka ričoros ačhel
pre leste miri čhajori čak dikhel u o jilo bares kamel.
Dade, cineha mange les jekhfar?
Vakeres mange „jilestar tut kamav mri čhaj“.
Čo by otec neurobil
z lásky k dcérke jedinej?
Veľký balík sotva nesie,
Väčšie šťastie rastie v nej.
So o dadoro bare kamibnastar prejkal čhajori jekh korkori,
joj nakerla?
Baro balikos pes phares lidžel, kaj pre phuv naperla,
bareder numa si mejk andre lakre jakhora lošaďipen,
u oda baripen savo pes pre ulica rakinla...
Rozbalím ťa, milý macko,
vitaj v mojej izbičke.
So mnou budeš v noci spávať,
hneď pri mojej hlavičke.
Tiež sa teším z neho, Sára,
buď len šťastná naveky.
Mnohým deťom úsmev chýba,
hoc nevinné sú ako ty.
Mnoho detí musí trpieť
strach, choroby, hlad i smäd.
V noci nespia, cez deň plačú,
radosti v ich svete niet.
Ak im nikto nepomôže,
ocko, ja ich poteším.
Je mi ľúto smutných detí,
macíka im zabalím.
Ďaleká ťa čaká cesta,
môj plyšový kamarát.
Urob radosť deťom sveta,
keď sa budú s tebou hrať.
Naša včielka
Utekajme do školy,
zvonček nám už zazvonil.
V triede kŕdeľ krásnych detí,
ktože nám to z diaľky letí?
V triede veľká
postava, rukou nám vždy zamáva.
S úsmevom nás pozdraví,
do lavíc nás posadí.
Je to naša učiteľka,
naša krásna, veľká včielka.
Mro šukaroro ričoro,
andre miri soba arakhela tiro deštos thanoro.
Manca čak raťenca sovkereha,
pašo miro šeroro, sunoro mireha tu deha.
Bud šukares khelel miro jilo vaš akada, miri Sara
jav lošali dugo ideos, čuče, džide berša.
Buteder čahvorenge o asaviben andro pofajora namarel,
ňiko lendar nane rosneder sar sal tu, u oda so tut hin, nane len.
Bud čhavore mušinen bari bibacht čoripen te astarel
daranďipen, nasvaľipen, bokhaľipen, the trušalipen.
Raťenca jojn nasoven, ďivesenca rovkeren,
u šukariben andro dživipen khanči joj nadžanen.
Dade miro dadoro, man pa´ lende dhukal bares jiloro,
ňiko nane pre luma so kerela prejkal lende lačhibenoro?
Le ričoros, mire vasta lenge bičhaven,
kaj the lengere jakhora imar te khelen.
Miro šukar ričoro, tu sal miro jiloro
užarel tut dugo dromoro, numa vaš´da kaj le čhavorenge
čororenge baro lošaďipen te anes,
baro kamiben lenca te thoves.
Amari berveľica,
daražica
Sig, sig andre siklarďi denašas, o zvončekos
amenge imar zagiľaďas.
Andre klasa but čhavore šukarore, ko ke lende
oda sajinel, ko´da džanel?
Andre klasa baro deštoha vasteha amenge
sikavel.
Asavibnaha amenge šukar ďivesero mangel.
U kaj peske šukares te bešas, manege phenel.
Ko´da hi? Amari šukar raňi sikľarďi, amari daraži.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky | www.minv.sk
12
súťaž/ avri kheliben
V predchádzajúcich číslach Romane nevipena sme vyhlásili súťaž o vytvorenie rómskej krížovky.
Aj keď išlo o dosť náročnú úlohu, sme radi, že sa do nej zapojilo viacero súťažiacich. Nie všetky príspevky
spĺňali kritériá krížovky, ale sme radi, že súťaž vyvolala záujem čitateľov.
Víťazom a držiteľom odmeny 100 eur sa stal Ladislav Ferenc z Humenného.
víťazná krížovka/ Avrikhelibnaskere garude lava
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
A
B
C
D
E
F
G
H
I
Vodorovne:
A – druhá časť tajničky; mňa, moju osobu
B – slovenská spojka; neboj sa; struna
C – tu, na tomto mieste; hodina; hanba
D – smej sa; dobrý; vlasy
E – chlieb; nadávajú, kladú
F – člen ženského rodu (j. č.); slová; ryba; moju osobu
G – zober; nikde, nikam; priateľ, kamarát
H – ani; Nie, zápor; husle
I – nezoberiem, nevezmem; dievča; On
Pomôcky: 7; charo
Zvisle:
1 – všetci, všetko; chcieť, chcel; dones, prines
2 – oni; smiať sa, smeje sa; deväť
3 – otec (mn. č.); pani; značka pre liter
4 – ten, tento; pivo
5 – rukáv; nájdem, nachádzam
6 – múka; tvár (mn.č.); ju
7 – krátky; kam, kde; ostaň, zostaň
8 – značka pre tonu; áno, hej; požičiam, pošlem
9 – mŕtvolný, smrteľný; ústa
10 – uhni; zober; opitý
11 – prvá časť tajničky; poď, príď
Správne odpovede s tajničkou nám posielajte na e-mailovú adresu [email protected]
Dvom úspešným lúštiteľom pošleme knižné odmeny.
omaľovánka / koloriskeri Čitruňi
november 2014 | mimoriadne číslo 4 | Ročník 1/2014
Download

mimoriadne číslo - Ministerstvo vnútra SR