Z OBSAHU
10
14
17
18
MAČKA V SKRÝŠI TÍŠI MYŠI
Bohuslava Vargová: Rosa a zemiak; Bacil;
Dvoma, tromi; Počúvol ma
VEČERNÍČKY (NIELEN) PRE DETIČKY OD
TETY EVIČKY
Eva Kopúnková: Dom plný mačiek
UČÍME SA PO RÓMSKY
Viliam Zeman: Malý slovník
Múdre slová starých Rómov. Hľadaj vo mne,
Rómovi, ľudské vlastnosti
POSIEDKA S RÓMSKYMI PROZAIKMI
Ján Šándor: Únik pred biedou
SATIRA SATYRA
Miloš Drastich: Vymažte svoje údaje z Buble
Drístu, kým nie je neskoro!
PRE NÁS, DIEVČATÁ
Alena Rachel Jurečková: Sťahovanie
REGIONÁLNA PRÍLOHA
MYŠULIENKA V BRATISLAVE
26
31
KUCH – KUCH – KUCHÁRIK - KUCHAROČKA
Lubomíra Olahová: Halušky
GALÉRIA
Helena Breveníková: Kresby
Grafická úprava:
Tomáš Hotový
Náklad:
700 kusov
Tlač:
FO ART
[email protected]
Prešovská 45, Bratislava
© MULTIKULTÚRA V NÁS
ISSN 1339 - 3294
Evidencia na MK SR – EV 4275/11
(Ilustrácia na obálke: © archív redakcie)
OVENSKE
SL
EPUBLIK
JR
20
ZA UMENÍM, PRED UMENÍM
Mačka na filmovom plátne
Bohuslava Vargová: Mačka andro garudo
than čitkinel mišosen
Editorka:
PhDr. Bohuslava Hábovčíková, CSc.
Šéfredaktor:
PhDr. Viliam Zeman (rómska časť)
Mgr. Miloš Drastich (slovenská časť)
Redakcia:
Mgr. Janka Barillová (redaktorka), Ing. Helena Breveníková
(redaktorka), Tomáš Hotový (grafická úprava), PaedDr.
Eva Kopúnková (vedúca redaktorka príloh); Mgr. Dana
Ondrušková (technická redaktorka), Mgr. Ružena Šípková
(redaktorka)
Adresa redakcie:
Pekná cesta 9, 831 52 Bratislava
E-mail: [email protected], [email protected]
com, [email protected]
Redakčná rada:
Mgr. Miloš Drastich (podpredseda), PhDr. Bohuslava Hábovčíková, CSc., PhDr. Agnes Horváthová, Milan Kenda, Teofil Klas (Jozef Zavarský; predseda), PaedDr. Eva Kopúnková, PaedDr. Karol Ondruška, Mgr. Dana Ondrušková, Oliver
Solga, Milan Stano, PhDr. Viliam Zeman (podpredseda)
Preklad do štandardizovaného rómskeho jazyka:
PhDr. Viliam Zeman
D VLÁDY
RA
09
IZMY AFORIZMY
Miloš Drastich: Občan HROCHom
Ročník IV. Číslo 3 - 4 november - december 2014
Celoslovenský humoristický, satirovážny časopis pre rómske a znevýhodnené deti predškolského a školského veku
Ú
05
06
07
SOCIÁLNE VESELO
Miloš Drastich: Citlivý robot v kaštieli
Mišusori / Myš(u)lienka
Y
03
NAČO SÚ ÚVODY? - UVÁDZAJÚ
Bohuslava Vargová: Kto by viac už potreboval
rozprávky ako Rómovia!
Tento projekt bol realizovaný s finančnou
podporou Úradu vlády SR – program
Kultúra národnostných menšín 2014.
BRATISLAVA
Tento projekt bol realizovaný s finančnou podporou
Hlavného mesta SR Bratislava
1
blok.indd 1
11/25/2014 8:38:24 PM
ANDRETHODO
09
10
14
17
18
MAČKA ANDRO GARUDO THAN ČITKINEL
MIŠOSEN
Bohuslava Vargová: Bacilis; Phabaja; Dujenca,
trinenca; Šunďa man
SOVIBNASKRE VACHTA ( na ča ) VAŠ
ČHAVORORE KHATAR BIBI EVIČKA
Eva Kopúnková: Kher pherdo mačken
SIKHĽOVAS ROMANE
Viliam Zeman: Cikno lavengero
Goďaver lava phure Romen. Rode andre
mande Romeste manušiben
ASADONES LE ROMANE LEKHAVIBENCA
Ján Šándor: Denašibe anglal parni
SATIRA SATYRA
Miloš Drastich: Mukhen avri peskre Buble
Dristu udaja z, dži kana nane nasig!
VAŠAMENGE ČHAJALE!
Alena Rachel Jurečková: Džal pre aver than
REGIONÁLNA PRÍLOHA
MYŠULIENKA V BRATISLAVE
26
31
KUCH – KUCH – KUCHARIKORO – KUCHARIKORI
Lubomíra Olahová: Haluški
GALERIA
Helena Breveníková: Čitre
Graficko prekeriben:
Tomáš Hotový
Pharipen:
700 kotora
Than perdal avrikikidne ľila:
FO ART
[email protected]
© MULTIKULTURA ANDRI AMENDE
ISSN 1339 - 3294
Registracija upro MK SR – EV 4275/11
(Ilustracija upri kopertka : © rednikoija)
OVENSKE
SL
EPUBLIK
JR
20
PAL DŽANIPEN, ANGLAL DŽANIPEN
Mačka upro filmovo pochtan
Bohuslava Vargová: Mačka andro garudo
than čitinel mišosen
Editorka:
PhDr. Bohuslava Hábovčíková, CSc.
Šefredaktora:
PhDr. Viliam Zeman (romano kotor)
Mgr. Miloš Drastich (serviko kotor)
Redakcija:
Mgr. Janka Barillová (redaktorka), Ing. Helena Breveníková, (redaktorka), Tomáš Hotový (grafika), PedDr. Eva
Kpoúnková (angluni redaktorka prithoviben); Mgr. Dana
Ondrušková (technicko redaktorka), Mgr. Ružena Šípková
(redaktorka)
Adresa redakcija:
Pekná cesta 9, 831 52 Bratislava
E- mail : [email protected], [email protected]
com, [email protected]
Redakčno rada:
Mgr. Miloš Drastich (telešeralo), PhDr. Bohuslava Hábovčíková, CSc., PhDr. Agnes Horváthová,
Milan Kenda, Teofil Klas (Jozef Zavarský; šeralo), PaeDr.
Eva Kopúnková, PaeDr. Karol Ondruška, Mgr. Dana Ondrušková, Oliver Solga, Milan Stano, PhDr. Viliam Zeman
(telešeralo)
Prethoviben andri štandardizujime romaňi čhib:
PhDr. Viliam Zeman
D VLÁDY
RA
06
07
IZMI AFORIZMI
Miloš Drastich: Themutno HROCHom
Ročiko IV. Čislos 3 - 4 novembro - decembro 2014
Caloserviko pherasutno, satirickočačo ľil vaš o romane the
znevihodnime čhavore angloškosko te školsko berša
Ú
05
SOCIALNAN LOŠANAN
Miloš Drastich: Jileskero robotos andro
kašťelis
Mišusori / Myš(u)lienka
Y
03
UPRI SOSTE HINE ANGLUNE LAVA? ANEN!
Bohuslava Vargová-Hábovčíková: Kaske te
buter imar kampľon paramisa sar Romenge!
Ada projektos sa realizujime le dine avri
lovenca pharipe andaro Urados vladi SR
– programo
Kultura narodnostnen menšinen 2014.
BRATISLAVA
Ada projektos sa realizujime le dine avri lovenca pharipe
andaro Angluno foro SR Bratislava
2
blok.indd 2
11/25/2014 8:38:24 PM
 NAČO SÚ ÚVODY? - UVÁDZAJÚ!  UPRI SOSTE HINE ANGLUNE LAVA? - ANEN!
Kto by už viac potreboval rozprávky
ako Rómovia!
Neutešený život si vyžaduje utešenie. A to dávajú odnepamäti rozprávky. A tých mali a majú plné noše aj
Rómovia.
Folklór je najživší v tých národoch, ktoré sa dotvárajú,
sebauvedomujú. A to o Rómoch platí. Stále žijú živým
folklórom, stále sa tvoriacim.
Podporuje to aj ich neutešená sociálna situácia. Keď
nemáš chlieb, dáš si aspoň za dúšok rozprávky. Radšej
ako pálenky, a môže rovnako či viac rozjariť, pomôže
zabudnúť na chvíľu, osviežiť sa.
U rómskeho prozaika Jána Šándora, ktorého poviedky
pravidelne nachádzate v Mišusori, je povzbudivé, že vo
svojich rozprávkach sa snaží hľadať nielen chvíľkové zabudnutie, ale aj povzbudenie a návod k činu. Jeho rozprávky sa preplietajú s bežným životom chudobných
Rómov – tak, ako ho aj on prežíva so svojou skromnou
rodinou na Slovensku.
Jeho kniha Romane paramisa/Rómske príbehy sa
končí rozprávkou o čarodejnici Anežke, ktorá koná
dobro. Nikdy sa nevydá, lebo nemôže splniť svoju úlohu, vykynožiť zlo na svete. „Nenašla koreň zla na tomto
svete,“ konštatuje rozprávač. Na inom mieste hovorí, že
zlo ani vykynožiť nemožno, patrí k ľudskému rodu. Ale
to neznamená, že nemožno a netreba proti nemu bojovať a snažiť sa konať dobro každým svojím dychom.
A práve pre tento optimistický etický náboj sú Šándorove rozprávky a príbehy také príťažlivé. Na záver svojho
príbehu o kontajnerových bezdomovcoch Veriť v budúcnosť, ktorý sme uverejnili v našom časopise Arkádia,
autor pripísal: „Príbeh je vymyslený, ale reálny v dnešnej dobe.“ Dej sa končí tým, že manželka, ktorá vyhnala
z domu svojho muža pre pletky s iným, si ho mlčky
mnohovravne príde vyzdvihnúť spred kontajnera. Rozprávka, vravíme si, ale aká nádejeplná!
Šándor si svoje príbehy zo života nevymýšľa. Píše
o tom, čo sa skutočne deje. Jeho umelecká duša je stále
citlivá, reaguje na tie najmenšie podnety, v ktorých iní
nevidia príbeh, poviedku. Preto aj v tomto prípade považoval za nutné k poviedke pripísať, že práve táto nie
je podľa skutočnosti. Hoci by mohla byť. Po takýchto
koncoch túžime – po začiatkoch ľudského dobra.
Naše vydavateľstvo Multikultúra v nás v tomto roku
vydáva piatu knihu Šándorových poviedok v štandardizovanej rómčine i slovenčine (ostatné štyri vyšli len
v slovenčine), v ktorej sa dotvrdzuje smerovanie
k dobru, k viere v budúcnosť a v človeka. Veď niekedy
človek naozaj žije len z nádeje.
A tú autor ponúka plným priehrštím. O čo je život úbohejší, rozprávkový svet je bohatší, honosnejší, rómsky
rozprávkový svet o to viac. Ale Šándorove príbehy zo ži-
3
blok.indd 3
11/25/2014 8:38:26 PM
NAČO SÚ ÚVODY? - UVÁDZAJÚ! | UPRI SOSTE HINE ANGLUNE LAVA? - ANEN!
vota malého slovenského mesta, ktoré má aj svoje rómske osudy, sú v hľadaní rozprávkového šťastia skromné,
ako je skromný on sám. Sociálne skromné, no ľudsky tie
najkráľovskejšie. Nejde mu o nič menšie ako o ľudskú
dôstojnosť.
Bohuslava Vargová-Hábovčíková
Kaske te buter imar kampľon paramisa
sar Romenge!
Nasikhado jilo dživipe peske mangel sikhado jilo. The
oda den andaro gondolipen paramisa. The odolen sne
the hine pherde zajdi te Romen. Folkloris hino najdžideder andro odola nipi, save pes dokerkeren, den peske goďi. The oda pal Roma poťinel. Furt dživen džide
folkloriha, furt pes kerel. Ačhel vaš oda te lengri nalačhi socialno situacija. Kana tut nane maro, des tuke
aspon duško paramisatar. Feder sar thardo, te šaj aso
sar te kerel feder, ažutinla te bisterel upro minďaripen,
džiďarel pes opre.
Ko romano lekhavibno Jáno Šandori hino lačho lav,
hoj andri peskre paramisa kerel but te rodel načak
minďaripne bisteribena, ale the del lačhe lava the
navodo ko keriben. Leskre paramisa pes prekhuven
ča ajse dživbipeha čore Romen – avka, sar les te jov
predživel peskra nakamutna famiľijaha upri Slovakija.
Leskri knižka Romane paramisa/Rómske príbehy
lel agor paramisaha pal čohani Anežka, savi kerel lačipe. Šoha nalela murše, bo naštik kerel peskri buťi, te
murdarel erďavipen andro svetos. „Naarakhja koreňis
erďavipe upro ada svetos, “ phenel dumalo. Upri aver
than vakerel, hoj erďavipen aňi pes nadel te murdarel,
kampol ki manušani fajta. Ale oda nadžanľol, hoj naštik
the nakampol anglal leste te pes te marel te kerel but
lačhipen sakone peskre dichoha. The akanake vaš ada
optimisticko eticko nabojis hine Šandoriskre paramisa
te ačhibena asave iteresantne. Upro agor peskre ačhibeneha pal kontajneriskre bikherutne Te paťal andro
tajsa, savo das avri andro ada numeris Mišusori, autoris pripisinďa: „Ačhiben hino zgondolime, ale realno
andri adado vach.“ Vrama lel agor odoleha, hoj džuvľji,
savi tradinďa avri peskre murše vaš pletki le avreha,
pes leske čitan lavengeran avla te hazdel avri anglal
kontajnera. Paramisi, vakeras amenge,ale savi ufnosťa!
Šandori peskre ačhibena andaro dživipena naduminkerel avri. Pisinel pal oda, so pes čačikane kerel. Leskro
džanibno voďi hiňi furt šuňibnaskri, reaginnel the uprodala najciknedera podneti, anri save avera nadikhen
ačhiben, paramisi. Vaš o da the andro ada pripados ľikerďa vaš kamputno ki paramisi te pripisinel, hoj akanake adija nane čačipen. Choča šaj ovlahi. Pal asave agora
užaras – palagora manušano lačhipen.
Amaro avridinipen andro ada berš del avri pančto
knižka Šandoriskre paramisen andri štandardizujime
romaňi čhib the serviki čhib (avera štar pes dine avri
andri slovačiko čhib), andri savi pes pre peskero smerujinipe ko lačhipe, ko paťaviben andro avutnipen the
andro manuš. Hem varekana manuš dživel čačipnan
čak andar ufnosťa.
The adija autoris del pherda burňikaha. Pal soste hino
dživipen čoreder, paramisoskro svetos hin barvaleder, thodo avri, romano paramisakro svetos odolestar
buter. Ale Šandoriskre ačhibena andar dživipen cikne
servikane fores, saven hine the peskre romane bachta - bibachta, hine andro rodipen paramiseskre bachta
nakamutne, sar hino jov korkoro. Socialnan nakamutne,
no manušanan odola najthargaripnendera. Nadžal leske pal ňišt cikneder, sar pal manušano šukariben.
Bohuslava Vargová-Hábovčíková
4
blok.indd 4
11/25/2014 8:38:26 PM
 SOCIÁLNE VESELO  SOCIALNAN LOŠANAN
Citlivý robot v kaštieli
Pomáhajú mu bezdomovci počas verejných prác pri
zbere odpadkov z ulíc. Na noc sa vždy rozídu: plachý
robot odchádza vyspať sa a odpočinúť si do svojho rozsiahleho kaštieľa a bezdomovci kráčajú taktiež tam, kam
patria – pod most. Robot je strašne citlivý, tak ho to niekedy rozľútostí, až sa kovovo rozplače. Raz sa dokonca
pokúsil zastaviť čas: potiahol kohútik. Ani trikrát nezakikiríkal a kovová umelá hlava sa mu rozletela po celom
kaštieli. Ešteže súčiastky boli zmagnetizované. Zanedlho sa zhlukli dokopy a robot Emil si mohol spokojne
pospať. Zato bezdomovci boli takí vystrašení, že spod
mosta poskákali do rieky a utopili sa. Citlivý robot, keď
sa to ráno do ružova vyspaný dozvedel, sa rozplakal: kto
mu teraz bude pomáhať zbierať odpadky z ulíc?
Miloš Drastich
Ivan Grendža
5
blok.indd 5
11/25/2014 8:38:27 PM
 IZMY AFORIZMY  IZMI AFORIZMI
Občan HROCHom
© Vycvičil vypchatého sokola.
© Čo sa týka politiky a zemepisu, stále pôsobí
udivujúco, že západ je vľavo a východ vpravo.
© O čo sa mu zmenšil mozog, o to viac mu narástlo
sebavedomie.
© Malí duchom sa pozabíjajú ozembuchom.
© Strana strane oko nevykole.
© Lomičrevo a Mieriželezo nepotrebujú rozprávky.
© Najviac tmárstva vykonali osvietení kresťania.
© Povedal jeden demokrat: SLOBODU NAŠICH
MILIÁRD SI VZIAŤ NEDÁME!
© Národy sú múdre, len jednotlivci sú sprostí.
ÓM Miloš Drastich
© Budúca vláda zriadi nový verejno-prospešný
denník Vlastizradný vestník národný.
Ivan Grendža
6
blok.indd 6
11/25/2014 8:38:27 PM
 MAČKA V SKRÝŠI TÍŠI MYŠI  MAČKA ANDRO GARUDO THAN ČITKINEL MIŠOSEN
Napísala Bohuslava Vargová
Prebásnenie do rómskeho jazyka Viliam Zeman
Milí priatelia, tu, na tomto mieste, pod týmto názvom a teraz pokračujeme v rubrike literatúry, najmä básní, pre
vás, deti predškolského a mladšieho školského veku. Iste siahneme po nich aj my dospelejší, rodičia či učitelia,
vychovávatelia, my všetci s večnou dušou dieťaťa...
Bacil
Jeden malý bacil
po nose ma bacil.
Bež preč, bacil,
ty, ty, ty!,
lebo budeš zabitý!
Pijem citrón, čaj,
čelom vzad si daj!
Bacilis
Že s tým bude
neplecha?! –
Veď ich vopchám
do mecha!
Phabaja
Tak, tak, tak,
razina tele phaben
vaš o metrakos.
Jekh cikno bacilis,
upro nakh hin le bacilis.
Hoj ovla odoleha
bida?! –
Then avka len da
andro gono!
Denaš het, bacilis,
tu, tu, tu,
bo oveha murdardo!
Dvoma, tromi
Pijav citronos, čajos,
Čekadeha palal tu de!
vynásobím stromy,
- už tu máme les.
Raz-dva na buk lez!
Jablká
Tak, tak, tak,
strasiem jabĺk
za metrák.
7
blok.indd 7
11/25/2014 8:38:27 PM
MAČKA V SKRÝŠI TÍŠI MYŠI | MAČKA ANDRO GARUDO THAN ČITKINEL MIŠOSEN
Helena Breveníková: Rýchlosť
Dujenca, trinenca
Šunďa man
Butervaľala rukha,
Sedlos, grastane bala, grastani por:
ajso tradimo man imar rušel!
- imar hin amen veš.
Jekh-duj upro buko dža!
Terďov, Pejko, birinel, nakamav!
Šunďa man – grastoro andaro kašt.
Počúvol ma
Sedlo, hriva, konský chvost:
taká jazda ma už hnevá!
Zastav, Pejko, stačí, dosť!
Poslúchol ma – koník z dreva.
8
blok.indd 8
11/25/2014 8:38:27 PM
 VEČERNÍČKY ( nielen ) PRE DETIČKY OD
TETY EVIČKY
Dom plný mačiek
 SOVIBNASKRE VACHTA ( na vaš )
ČHAVORORE KHATAR BIBI EVIČKA
V jednom domčeku žilo dievčatko menom Alenka.
Alenka mala strašne rada mačičky. No po ich dvore
pobehovali iba dve. Aj tie sa nechceli s Alenkou stále
hrať. Radšej sa klbčili medzi sebou.
Mamička vedela o Alenkinej túžbe. Ale mať dom
plný mačiek? Hútala, hútala a prišla na skvelú vec.
V starej truhlici sa povaľovali obnosené ponožky
a podkolienky. „Čo tak ušiť z nich mačičky?“
Pokým Alenka spala, mamička ušila prvú, pruhovanú
mačičku. Po nej ďalšiu a ďalšiu. V Alenkinej izbičke
sa zrazu rozvaľovali pruhované, bodkované i fľakaté
mačičky. Domček zrazu ožil. A naozaj. Keď Mesiačik
na oblohe prechádzal znamením Leva, stal sa zázrak...
Poďme sa spolu pozrieť, čo sa deje v Alenkinej izbičke.
„Neviem, prečo sa toľko vyvaľujeme,“ vraví pruhovaná mačička. „Už ma chrbát bolí od toľkého leňošenia.“
Ostatné mačičky súhlasia. Ani im sa nechce povaľovať len tak. A napokon, už majú plné zúbky Alenkinho láskania.
„Viete čo,“ vraví najmenšie fľakaté mačiatko, „poďme
cvičiť.“
V detskej izbičke sa cvičiť nedalo. Ešte by si nošteky
poudierali. Bodkovaná mačička sa rozpamätala, že
bola s Alenkou v stodole. Aj na pôjde. Navrhla, aby
skúsili cvičiť tam. Rozhodnuté.
Z leporela detí MŠ Kornela Maahra, Trnava
čila švédska debna. Pardon. Stará truhlica. Že bola
plná všakovakých handier, ani sa nepohla. Hop!
A už preskakovali trámy, teda kladinu. Hop! A už sa
kotúľali v slame.
Noc, keď prešiel Mesiačik znamením Leva, sa pomaly končila. Aj zábava mačičiek. Ešte nazrieť do starej
truhlice... Našťastie túto zábavku nestihli. Možno ich
od zvedavosti uchránili ponožky a podkolienky, nádejné ďalšie mačičky. Čo keby sa debna za mačičkami zavrela?
Keď pôjdete večerom okolo tmavej stodoly, uvidíte
na pôjde pohyblivé svetielka. Vždy dve a dve kúsok
od seba. Nezľaknite sa. To mačičkám od radosti
v tme svietia očká.
Eva Kopúnková
Dostať sa do stodoly nebolo pre mačičky nič. Ani na
pôjd. Práve naopak. Cez škáry sa preplazili. Rebrík
na pôjd im slúžil ako prekážková dráha. A na pôjde? Široké drevené trámy nahradili kladinu. Po nej
mačičky chodili pôvabne na zadných labkách. Za
posledným trámom bola kopa sena. Tá im zo začiatku slúžila ako trampolína. Keď ju telíčkami rozšírili, boli zo sena žinenky. Gúľanie, kotrmelce. Čo
si mohli ešte viac priať? Predsa skoky! Na to im sta-
9
blok.indd 9
11/25/2014 8:38:28 PM
 UČÍME A PO RÓMSKY  SIKHĽOVAS ROMANE
Malý slovník | Cikno lavengero
Aj v tomto čísle Mišusori PhDr. Viliam Zeman pokračuje vo vydávaní svojej rubriky, ktorá nám približuje rómsky jazyk
a bohatstvá rómskej literatúry.
18. lekcia
U
ubehlík – dnešto manuš
učený – sikhado
uberať sa – džal, kistinel pes pro drom
účes – uchaviben
ubezpečiť – del peskro lav
učesať (sa) – uchanel (pes)
ubiť – marel pro meriben
učilište – škola perdal o sikhle
úbočie – heďoskeri
účinný – zoralo, baro lačho
úbohý – čoro
učiť – sikhľarel
ubolený – dukhado
učmudený – kerdo thuveha
úbožiak – čoro manuš
udať sa – del pes avri
ubytovňa – than perdal o soviben
úder – demavipen
úcta – paťiv
údes – daripen
uctievať – bečeľinel, ľikerel
udusiť – tasavel
uctiť – del paťiv
udýchať sa – ačhel bi e balval
účasť – thoďipen učebňa – sikhavlin
uhádnuť – džanel avri
učeň – sikhlo, tovarišis
uhlie – angara
učenec – džanibnaris
uhrýzť – danderel
10
blok.indd 10
11/25/2014 8:38:28 PM
UČÍME A PO RÓMSKY | SiKHĽOVAS ROMANE
uchmatnúť – lel, čorel
umyť (sa) – morel (pes)
ucho – kan
unášať – ľidžal (peha)
uchopiť – chudel
únava – marďipen
uchovať – ľikerel
unavený – mardo
uchrániť – arakhel
únos – naš
ujčiná – bibi
upadať – perel tele
ujec – kako
úpadok – teleperiben
ujsť –denašel
upáliť – labarel upre
ukázať – sikhavel
upiecť – pekel, /daj upiecť chlieb - thov o maro
ukážka – koteroro
te peťol
ukolísať – sovľarel
upiť – maťarel
ukradnúť – čorel
úplatok – thovel andre žeba
ukrutný – beng, bibachtalo, džungalo
upotrebiť – chasňarel
úkryt – garudo than
upovedomiť – anel/del pre goďi
ulapiť – chudel
upratať – pratinel, kerel porjadkos/žužipen
uložiť – thovel
úprimne – jilestar
um – goďi
uprosiť – kovľarel
umelec – artikavno, džanibnaris, umelcos
urastený – štaltovno
umelý – chochado
určitý – isto, varesavo, daresavo
umierať – merel
ústa – muj
umný – goďaver
usušiť – šuťarel
úmorný – pharo
uši – kana
úmrtie – meriben
ušatý – kanvalo
11
blok.indd 11
11/25/2014 8:38:28 PM
 MÚDRE SLOVÁ STARÝCH RÓMOV  GOĎAVER LAVA PHURE ROMEN
Hľadaj vo mne, Romovi, ľudské vlastnosti
Rode andre mande Romeste manušiben
Ma dik pre mande pal e miri farba, aľe pal oda so kerav. ( Prešov )
Nesúď podľa farby, ale podľa skutkov.
Rom so ča uľol, imar musaj la lumake te presikhavel, hoj hino lačho. ( Košice )
Róm od svojho narodenia musí svet presviedčať, že je dobrý.
Pre Romeste hin aver metros. ( Zvolenská Slatina )
Na Róma platí iný meter.
Dikh pro Rom, sar pro manuš. ( Zvolenská Slatina )
Pozeraj na Róma ako na človeka.
O phurda maškar o manuša pes ačhaven manušikane buťenca.
Mosty medzi ľuďmi sa stávajú ľudskými skutkami.
Kas hin čačipen te vakerel, hoj som aver. Som manuš.
Kto má právo vravieť, že som iný. Som človek.
Pre luma avľom sar sako – lango (nango). ( Zvolenská Slatina )
Na svet som prišiel rovnako – nahý.
The mire apsa hine londe, the te som Rom. ( Prešov )
Aj moje slzy sú slané, aj keď som Róm.
Amen nakamas buter, čak kotor than andre them kaj uľiľam. ( Zvolenská Slatina )
My nechceme nič viac, len kúsok miesta v krajine, kde sme sa narodili.
Maškar o ňebos the e phuro kamenas te rajarel manušikane hakaja.
Medzi nebom a Zemou by mali vládnuť ľudské zákony.
12
blok.indd 12
11/25/2014 8:38:28 PM
MÚDRE SLOVÁ STARÝCH RÓMOV | GOĎAVER LAVA PHURE ROMEN
Ko nadžanel, na achaľol. ( olašské )
Kto nevie, neporozumie.
Čačipen nane ča jekh.
Pravda nie je len jedna.
O manuša hine lačhe erďave.
Ľudia sú dobrí aj zlí.
The andre cikňi (tikňi) kaľi morťhi hin igisno manuš.
Aj v malej tmavej koži je celý človek.
Sako dad kamel, kaj leskero čhavo te arakhel peskro than maškar manuša.
Každý otec si praje, aby si jeho syn našiel miesto medzi ľuďmi.
Sako manuš hin aver, aľe manuša sam savore. ( Prešov )
Každý človek je iný, ale všetci sme ľudia.
Aňi pandž angušta pro jekh vast, nane jekh sar aver.
Ani päť prstov jednej ruky nie je jeden ako druhý.
Šel manuša, šel droma.
Sto ľudí, sto ciest.
Sako peskere lava vakerel, aľe olestar sam manuša, hoj pes te dovakeras.
Každý svoje hovorí, ale od toho sme ľudia, aby sme sa dohovorili.
Džungalo lav avel avri andal o muj sar čiriklo, aľe aňi šel graja les na cirdena pale.
Škaredé slovo ti vyletí z úst ako vták, ale ani sto koní ho nevtiahne späť.
O Roma aňi čačipnaske napaťan.
Rómovi ani pravdu neveria.
Manušes vitin sar hino urdo, dža pal leste avri avka savi leskri goďi.
Človeka vítaj podľa šiat, vyprevádzaj podľa rozumu.
O gada keren manušes – o dikhle kana.
Šaty robia človeka – handry uši.
(Zdroj: Ján Berky Mrenica, Anina Botošová: Rómske piesne a múdre slová. Komprint, Bratislava 2006.)
13
blok.indd 13
11/25/2014 8:38:28 PM
 POSIEDKA S RÓMSKYMI PROZAIKMI  POBEŠIBEN LE ROMANE LEKHAVIBENCA
Únik pred biedou
V rómskej osade je absolútna tma. Z neďalekého krajského mesta nevedie do osady elektrika, lebo úbohé
obydlia sú na cudzom pozemku. V chatrčiach sa svieti
sviečkami a petrolejovými lampášmi. Cesta do mesta
nie je, len nevyšliapané chodníky cez trávnaté plochy.
Rómovia tu žijú ako v stredoveku a všetko je tu na pohľad žalostné.
Väčšina Rómov, čo tu bývajú, mala predtým panelové
byty. Ale Rómovia ich popredali a peniaze nerozumne
minuli.
Na kraji osady v domčeku s kuchyňou a s dvoma izbami
bolo obzvlášť veselo. V kuchyni pri stole sedeli muži so
ženami v dobrej nálade. Petrolejové lampy horeli, zavesené na drevených hradoch, na stole sa odrážal ich svit
na fľašiach alkoholu a malinoviek. Rómovia rozprávali
žartovné príbehy, čo dotváralo atmosféru bezstarostnosti.
Bol to však len klamlivý dojem, pretože mnohí Rómovia, a to vo väčšej časti svojou vinou, žili v biede. Trpeli
najmä nevinné deti, ktoré vyrastali pologramotné, bez
budúcnosti, bez nádeje na lepší život.
To sa týkalo aj pätnásťročnej Nory a štrnásťročného
Samuela. V prvej izbe smutne sedeli na kraji rozheganej postele. Boli súrodenci a vôbec ich netešilo, že
rodičia pozvali na chlast susedov a prepíjali sociálne
dávky.
Deti boli očividne podvyživené a oblečenie mali žalostne chatrné. Nora mala na sebe bledé tričko bez rukávov
a špinavé rifľové nohavice. Zamysleným pohľadom pozerala na svoje vyčaptané botasky a zhlboka si vzdychla.
Čierne vlasy jej siahali po plecia a jej čierne oči udivovali
každého, kto sa do nich pozrel. Tvár mala naozaj peknú,
s bielymi zubami, keď sa krásne usmiala.
Samuel bol tiež pekný chlapec s nakrátko ostrihanými
vlasmi na ježka. Mal na sebe žlté tričko so zaujímavým
nápisom a bledomodré rifľové nohavice. Biele botasky
boli zachovalejšie ako u Nory.
Nočný čas hlboko pokročil a hostia odišli do svojich
príbytkov v susedstvách. Rodičia vošli kolísavými pohybmi do prvej izby a s úsmevom pozerali na svoje
deti spiace na posteliach. Vychudnutá matka ľavou rukou naznačila mužovi, aby v tichosti vošli do druhej izby
pospať si.
Len čo zavrela za sebou vŕzgajúce dvere, Nora zobudila
Samuela.
Rozospato na ňu pozrel: „Už je tu tak ticho. Susedia
odišli a rodičia spia v druhej izbe.“
„Áno, Samuel a verme, že dobrí ľudia nám pomôžu.“
Samuel kývol hlavou, čo najtichšie si obuli botasky, vytratili sa z chatrče a nocou kráčali do krajského mesta.
Tam sa však stopa po nich stratila, márne po nich pátrali polícia i dobrovoľníci. Polícia neoficiálne po týždni
ukončila pátranie po súrodencoch Samuelovi a Nore.
Ubehli ďalšie školské prázdninové dni. Na kraji Bratislavy na južnej strane sa potulovali dve cudzie deti.
Ostatná potulujúca sa mládež ich prijala medzi seba,
bezdomovci ich učili žobrať. Tiež sa prehrabovali v kontajneroch na domový odpad pri bytových panelákoch.
Raz predvečerom sedela Nora so Samuelom na brehu
potoka a ticho sa rozprávali.
„Samuel, a teraz ma dobre počúvaj. Je to ponižujúce,
čo teraz robíme. Nie je správne, že žobreme o peniaze
doomrzenia a hrabeme sa v hnilobe v kontajneroch.
Prespávame kade-tade po zbúraniskách či pod kríkmi.
Ľudia nás berú ako odpad spoločnosti. Rozhodla som
sa, že začneme žiť inak.
„Nora, a ako to chceš docieliť,“ zapochyboval Samuel
a uprene sa jej pozeral do očí.
Nora sa pozrela okolo seba a potichu navrhla: „Hneď teraz utečieme od týchto úbožiakov a pôjdeme do centra tohto mesta, dakde v parku prečkáme do rána a prihlásme sa na sociálne úrady. Nech nás spolu umiestnia
do detského domova. Už predtým sme sa rozhodli, že
s rodičmi už nikdy nebudeme spolu žiť. Nemali sme pri
nich žiadnu dobrú budúcnosť.
Samuel súhlasil a nočnými ulicami blúdili do centra
Bratislavy.
„Nora, schovajme sa rýchlo do tejto brány,“ šepol Samuel a stiahol sestru do tmy uzavretých tmavých dverí.
14
blok.indd 14
11/25/2014 8:38:28 PM
POSIEDKA S RÓMSKYMI PROZAIKMI | POBEŠIBEN LE ROMANE LEKHAVIBENCA
Po tejto tichej, opustenej ulici so starými mestskými
domami kráčali dve mužské postavy. Na hlavách mali
šiltovky, tváre zakryté až po nos čiernymi šálmi. Zastavili
sa pred malým obchodom s potravinami a začali rýchlo
konať. Osvetlenie bolo pred obchodom mizerné, a to
zlodejom vyhovovalo. Z chrbtov dali na zem batohy,
vytiahli železné tyče a iné páčidlá. Za neuveriteľné krátky čas otvorili zamrežované dvere. Vnikli do tmavého
obchodu, aj s batohmi.
„Zločinci vykrádajú obchodík a ja musím konať, lebo
nemám rada, keď sa robia zlé veci. V škole nás učili, aby
sme celý život bojovali proti zlu,“ povedala Nora potichu a na mobile vytočila číslo 158.
Po tomto oznámení deti utekali do inej ulice. O chvíľu
počuli sirény policajných vozov.
„Urobili sme dobrý skutok,“ usmieval sa Samuel, keď
sa zastavili v malom parku. Ľahli si pod kríky a uspokojení zaspali. Krátko pred východom slnka sa prebudili
a oprášili sa od špiny. Vtáci švitorili v stromových porastoch. Takto čarovne sa začal ich nový deň.
Deti sa pomaly túlali neznámymi ulicami do obeda, až
sa znenazdajky ocitli vo vilovej štvrti. Honosné domy sa
pyšnili po oboch stranách ulice a pred mnohými z nich
žiarili leskom drahé zahraničné autá.
„Sme hladní a smäd nám vysušuje hrdlá,“ sťažovala sa
Nora a žalostne sa pozrela na brata.
„Ledva chodím a je mi zle od žalúdka,“ zašepkal ledva
počuteľným hlasom Samuel a zrak uprel do otvorenej
brány. Pred výstavným bohatým domom pod veľkým
dáždnikom sedeli pri stole mladí manželia. Pekní ľudia
so svetlými vlasmi a modrými očami pozerali na ušmudlané, špinavé deti, ktoré nerozhodne postávali na
chodníku.
Deti nabrali odvahu a šli do predzáhradky. Pekne sa
usmiali a slušne pozdravili. Manželia opätovali pozdravy
a nespúšťali z nich pohľad.
„Prepáčte, že vás obťažujeme. Sme hladní a trápi nás
smäd,“ povedala Nora a preglgla suché sliny.
Samuel len pozeral na výdatné raňajky a malinovku
v sklenených fľašiach na okrúhlom stole. Manželia pozreli na seba. Žena ich milo pozvala sadnúť si na stoličky
pri stole.
„Veľmi vám ďakujeme,“ riekol Samuel a čakal, čo bude
ďalej.
„Jedzte raňajky, koľko budete vládať, a pite pomarančový džús, čo hrdlo ráči,“ ponúkal ich vážnym hlasom muž,
no neprestal sa usmievať.
Deti sa nedali dvakrát ponúkať a doslova hladovo sa
dali do jedenia rôznych dobrôt.
„Keď sa dosýta najete, tak nám pravdivo porozprávate,
odkiaľ ste. Podľa toho, ako vyzeráte, usudzujem, že sa
túlate bez domova a pochádzate zo sociálnej slabej rodiny. Určite vás k tomu dohnalo niečo zlého, aby ste
žili takým biednym životom,“ prihovárala sa im žena
s moderne upravenými vlasmi a významným pohľadom sa pozrela na svojho manžela.
Deti pokývali strapatými hlavami a s plnými ústami
niečo súhlasne zamrmlali. Manželia sa pobavene zasmiali a potom ich mlčky pozorovali. Deti sa dobre
najedli a napili sa pomarančovej šťavy rovno z fľaše.
„No, deti, povedzte nám svoje mená a porozprávajte
nám, prečo tak úboho žijete,“ vyzval ich muž atletickej
postavy a trochu sa nahol dopredu.
Slnko viacej hrialo, ale veľký dáždnik sediacich ako tak
zachraňoval pred páľavou slnečných lúčov.
Slova sa ujala Nora a dopodrobna všetko vyrozprávala. Samuel len prikyvoval hlavou a zachmúreným pohľadom pozeral do prázdna.
Manželia sústredne počúvali Noru a občas si významne
pozreli do očí. Keď Nora skončila rozprávanie, žena sa
zhlboka nadýchla a povedala: „Dnes je práve prvý rok
tragického výročia autonehody, ktorá otriasla našou
rodinou. Brat môjho muža, Ludvik, zobral naše deti svojím vozom na výlet. Syn Jozef mal trinásť rokov, dcéra
Hedviga tiež toľko.
Opitý vodič na rovnej ceste so svojím ťažkým terénnym autom v plnej rýchlosti do nich čelne narazil.
Rútil sa v protismere v mikrospánku. Alkohol zmohol
ožrana natoľko, že spôsobil tragédiu. Nemôžeme sa
z toho spamätať. Zahynuli naše milované deti, ale aj
Ludvik. Hlavný vinník zomrel po týždni v nemocnici,“
s pohnutím povedala žena a dojatím sa tíško rozplakala.
Deti spozorneli a oči mali zvlhnuté ľútosťou.
„Poseďte si chvíľu pri stole. Chceme sa osamote porozprávať,“ riekol významným hlasom muž a manželia odišli opodiaľ pod jabloňový strom.
15
blok.indd 15
11/25/2014 8:38:29 PM
POSIEDKA S RÓMSKYMI PROZAIKMI | POBEŠIBEN LE ROMANE LEKHAVIBENCA
„O čom sa tak dôležito rozprávajú?“ spýtala sa Nora
a potiahla nosom.
„Čo keď o nás sa rozprávajú?“ hádal Samuel a chrúmal
napolitánku s čokoládovou polevou.
Manželia si s nanajvýš dôležitým výrazom opäť sadli za
stôl oproti deťom. Žena sa usmiala a povedala: „Milý Samuel a Nora. Mňa oslovujte pani Ružena a môjho muža
pán Bystrík. My vás s mužom naozaj ľutujeme a chceme vám zo srdca pomôcť. Doposiaľ ste žili vinou vašich
rodičov v nepredstaviteľnej biede, ktorá bola pre vás
začarovaným kruhom nevedomosti a chudoby. Vašou
detskou múdrosťou ste prekonali ten prekliaty kruh,
aby ste unikli do iného poznania. Ste inteligentné deti
a určite pochopíte, čo vám navrhneme. S mužom Bystríkom vám ponúkame adopciu, aby ste sa stali našimi
deťmi. Umožníme vám vzdelanie a váš život sa zmení
k dobrému. Tak čo, Samuel a Nora, chcete mať nový
domov a nových adoptívnych rodičov?“ Dojatá Ružena
čakala s Bystríkom, ako deti zareagujú.
Pre Samuela s Norou to bolo veľké prekvapenie. Od
šťastia im tiekli slzy po tvári a neudržali sa úprimného
plaču.
„Sme so Samuelom veľmi radi, že môžeme žiť a bývať
u vás. Nikdy od vás neodídeme a našich biologických
rodičov sa zriekame. To vyhlásime aj pred súdom,“ zariekala sa Nora a spolu bratom vstali zo stoličiek. Obišli
stôl a akokoľvek boli zanedbaní, objali Ruženu a Bystríka.
Uplynulo niekoľko týždňov. Keď sa vybavili úradné záležitosti, všetko dopadlo v prospech Samuela a Nory.
Deti výborne študovali a stali sa úspešnými podnikateľmi.
Ján Šándor
Helena Breveníková: Dieťa
16
blok.indd 16
11/25/2014 8:38:29 PM
 SATIRA SATYRA  SATIRA SATYRA
Vymažte svoje údaje z Buble Drístu,
kým nie je neskoro!
Jeden z najznámejších vyhľadávačov falošných údajov spustil formulár, ktorého pomocou svetaobčania
môžu požiadať o odstránenie svojich nežiaducich
údajov z vyhľadávania. Firma Buble Dríst tak reaguje
na rozhodnutie Súdneho dňa planéty Zem, podľa ktorého ľudia môžu od Buble Drístu požadovať, aby na ne
internet „zabudol“. Ak je raz niekto úplný hochštapler,
darebák, lenivec, zlodej, vrah, príživník, darmožráč, nebude predsa chcieť, aby o ňom na vyhľadávači Buble
Dríst písali, že je to slušný, čestný človek, so zmyslom
pre povinnosť, skromnosť a dôslednosť. To by si dotyčné hovädo vyprosilo! Ešte keby tak o ňom napísali, že
je chumaj, to by sa dalo zniesť, ale slušný človek? Veď
s tým nezarobí ani prvú miliardu. Ani len v starých, už
neplatných korunách, nieto v aktuálnych eurách.
Buble Dríst je jeden z najväčších vyhľadávačov vo
vesmíre. V tejto galaxii spracováva 51 percent všetkých odkazov na vyhľadávanie, čo je kontrolný balík odkazov. „Právo byť zabudnutý“ vo výsledkoch
vyhľadávania podľa agentúry JPP ŽBDV (Jedna Pani
Povedala, Že Buble Drístu Verí) už žiadajú milióny
planéťanov a stovky miliónov ufónov. Ľudia aj ufóni, ktorí sa rozhodli žiadosť podať, okrem iného mu-
sia predložiť pravú lekársku listinu s dôkazmi, že
sú úplní idioti, vymiškovaní a z hľadiska galaktickej
spoločnosti dokonale nepoužiteľní. Ďalej musia dokázať, že nehryzú, nie sú tehotní (týka sa to aj mužov), nedojčia, neprejedajú sa, nepijú viac ako liter a tri štvrte koňaku denne ani nočne (liter a pol
cez deň a liter a pol v noci, pravdaže môžu). Musia
poskytnúť fotografiu svojho záhryzu, potvrdenie
o platfuse, ak krívajú, treba dokázať, kde zohnali
sadru na zabalenie nôh, a prečo ju za tmy nenosia
pod pazuchou (tú sadru, aby nedošlo k omylu s nohou).
Pokiaľ niekomu smrdia nohy viac než je stupeň číslo osem Richterovej seizmickej stupnice, vymazaný
nebude. Zato namazaný áno. Lepšie je byť vymazaný
ešte pred tým, ako sa ľudský rod pomieša s ufónmi,
potom už bude neskoro. Nikto nebude vedieť, kto
je kto, čo je čo, čo je pravda, čo lož a čo súlož. Nepoškvrnená panna bude môcť byť aj škaredý chlap,)
a bude sa písať s tromi n: PANNNA, prípadne PANNNAMA. AMENNN MMMÁRIA!
Miloš Drastich
Ivan Grendža
17
blok.indd 17
11/25/2014 8:38:29 PM
 PRE NÁS, DIEVČATÁ!  VAŠ AMENGE ČHAJALE!
Niektorí máme to šťastie, že sme dostali doživotie byť deťmi bez možnosti podmienečného prepustenia. Takou je i
výtvarníčka a spisovateľka Alena Ráchel Jurečková. Nazrieme trochu do jej detstva?...
Sťahovanie
Moje útle detstvo bolo krásne, priam až nádherné
a bezproblémové. S frajerom sme v škôlke párali perie
z vankúša, namiesto toho, aby sme poobede spali.
So štyrmi susedmi, chlapcami, som hrávala futbal v záhrade. Oni na oplátku, hlavne ten najmladší, so mnou
hrali škôlku na ceste pred domom, v ktorom sme žili
spolu so starkou a starkým, ktorý ma učil písať. Pamätám, že sme sa učili písané písmeno malé a veľké z. Vo
veľkej záhrade som sa štverala na orech, z ktorého bol
výhľad až na futbalové ihrisko, ktoré bolo na kopci za
dedinou. No, ideálne detstvo sedemročného dievčatka.
Síce som vyzerala ako škaredé káčatko s veľkým, krivým,
orlím nosom, vtedy som si to akosi neuvedomovala.
Aj chuť banánu voňala na rožku s maslom a krúžkami
banánov, akoby som ich jedla celý predchádzajúci život. Ktovie? Možno som bola opicou. Prvý ročník na
základke bol prekrásny, na vysvedčení som mala veľkú
jednotku. Žiadne včielky či prasiatka. V pondelok večer
sme čakali maminu z práce a už sme s bratom bežali
do tašky nazerať, aké dobroty nám kúpila. Pondelok si
pamätám veľmi dobre, lebo mamina chodievala neskôr
ako po iné dni, takmer večer.
Idylka sa pretrhla v jedno popoludnie. Presťahovali
sme sa do väčšej dediny, kde bola aj pošta aj doktor aj
zubár. Nastúpila som do druhej triedy základnej školy.
Všetko by bolo v poriadku, až na to, že veliteľka jednej
dievčenskej bandy rozhodla, že ma musia prijať ako
prisťahovalkyňu. Ako? Pýtate sa. No, veľmi netradične.
Raz po vyučovaní ma skupinka dievčat zavolala do kríkov vedľa školy. Veliteľka rozhodla, že ma medzi seba
prijmú spôsobom, povedala by som, veľmi netradičným, a to fackaním. Každé z dievčat mi dalo po dve
facky. Na jedno aj na druhé líce, aby druhému lícu nebolo ľúto. Držala som sa statočne. Nekričala som, nepovedala som ani slovo, neutiekla som ako zbabelec,
ale vydržala som, až kým neukončili svoj zvláštny ritu-
ál. Potom som odišla domov a nikomu som nič nepovedala, správala som sa všedne, akoby sa nič nestalo.
Dodnes neviem, či prijali chlapci podobne aj môjho
brata do partie na dedine, ale u mňa to bolo takto.
Síce sme mali krásny veľký dom, ale mne sa takéto neobyčajné správanie v novej dedine s poštou aj
doktorom a aj zubárom moc nepáčilo. Kamarátky sa
mi tiež nepozdávali, radšej by som so susedmi hrala futbal alebo škôlku kriedou nakreslenú na ceste a
spomínala som, aká to bola radosť hádzať kamienkom do štvorca na číslo a preskakovať, tak aby som
neskočila na čiaru. Zvlášť obrat mi šiel veľmi dobre.
Spomínala som aj na orech, ako mi na ňom bolo dobre, šplhala som po ňom, akoby z konárov boli urobené schody. V záhrade plnej ovocných stromov som
si kedykoľvek mohla odtrhnúť jablko, hrušku či slivku. Čerešne, tých som sa nevedela dojesť. Jedla som
ich, hoci ešte neboli červené. Maliny, jahody, mak –
ten som mala rada taký čerstvý. A orechy, vysušené
mi moc nechutili, ale také čerstvé, keď sú ešte biele.
Spomínala som na starkú a starkého, na mojich susedov, na frajera zo škôlky, o ktorom som si myslela, že
si ho, keď budem veľká, zoberiem za manžela. Moja
sesternica a bratranec, to sú výnimoční ľudia, bolo mi
s nimi prekrásne, a zrazu železná realita v novom domove. Nové kamarátky, o ktorých som nevedela, čo
si mám myslieť. Či to mysleli v dobrom a či v zlom. Či
už som v ich partii, o ktorú ich nikto nežiadal, či som
prešla náročnou skúškou, alebo nie?
Z tejto krátkej poviedky vyplýva ponaučenie: „oko za
oko, zub za zub, ruku za ruku, modrinu za modrinu.“
Alena Rachel Jurečková
18
blok.indd 18
11/25/2014 8:38:29 PM
PRE NÁS, DIEVČATÁ! | VAŠ AMENGE ČHAJALE!
Džal pre aver than
Miro sano čhavoripen sa šukar, prosto somnakuno te
biproblemovo. Le piraneha andri angleškola pharavasahi pora andar šeralo, bi oda, the pal o dilo te džasahi
te sovel.
Le štar pašutnenca, čhavenca, bavinahas andri bar fotbalis. Jon papale, angle oda najterneder, pes manca bavinelahi upri angleškola upro drom anglal kher, andro
savo dživasahi jekhetane la phura daha the phure dadeha, savo man sikhľarerlahi te irinel. Konkretnan mange
zagondolinav, hoj amen sikľarasahi irime pismeno cikno the baro. Upri bari bar džahi upre upro akhor, andar
savo sa dikhiben upro fotbalovo ihrisko upro kopcos pal
gav. No idealno čhavoripen eftaberšengera čhajora. Bizo
dičhahi sar džungalo račnoro le bare, bange, orloskere
nakheha, akor mange oda varesar nadahi andri goďi. The
šmako banano pachinlahi upro šing le čhileha te kerekenca bananen avka sar te len chahi calo anglal dživipen.
Ko džanel? Možno somahi nalpa (opica).
Peršo berš upri fundalka sa but šukar, upro visvedčeni sa man bari jednotka. Ňisave berevľi vaj baľore.
Pondzelkone ki raťate užarasahi dajora andar buťi the
imar le phraleha denašasahi andri taška te dikhel, save
lačhipena amenge cinďa. Pondzelkos mange gondolinav but lačhe, bo dajori phirlahi nasikheder sar avera
ďivesa, so ča kiraťate.
Idilka pes čhingerďa jekvar palo dilo. Geljam andro aver
than andro bareder gav, kaj sa pošta, the doktoris, te
dandalo doktoris. Avľilom andri dujto trjeda fundamentalno škola. Savoro sa andro porjadko, dži pro da, hoj
bareder jekha čhajengera banda rozgindinďa, hoj man
mušinen te lel sar pristažiska. Sar?, phučen tumen. No
but natradičnan. Jekhvar pal o sikhľaripen man vajkecidžene čhajoren man vičinďa andro ľuluďakre raňora
pašal škola. Bareder rozgindinďa, hoj man lena ki peste
sposoboha, phenav oda but natradičnan, the oda dumavelibeha. Saki andar čhajen man diňa po duj dumavelibena. Upri jekh the aver čham, te naovel odole
avreske pharan. Ľikeraha man tromadan. Nakerahi vika,
naphenďom aňi lav, nadenašťom sar daragutno, ale ľikerďom oda avri, dži kana nalila agor peskro čudno rituali.
Paľis gejlom khere, te ňikaske ňišt naphenďom, ľikerahi
man sakoďiveskeran, sar the pes ňišt naačhiľa. Džiada
ďives nadžanav, či line ki peste the mire phrale andri
partija upro gav, ale ki mande oda sa avka.
De sar sa amen but šukar baro kher, no mange pes
ajso baro ľikeriben andro nevo gav la poštaha, the
doktoriha taj te dandale doktoriha pes mange napačinlahi. Amalki pes mange tiž nadičhonahi, feder
man le pašutnenca bavinahi fotbali vaj angle škola
krjedaha nakreslime upro drom te gondolinahi, savi
oda sa lošanipen the čhivel baroreha andro štvorcos
upri ľitera the chuťkerel avka, te nachuťkerav upri linajka. Avrether visariben mange džalahi but lačhe.
Gondolinahi the upro akhor, sar mange sa upri leste
lačhe, cirdahi man upre pal leste, sar te andar konara
ovnahi kerde ganki. Andri bar pherdi fruktune stromen mange šaj bars kana čhinahi tele phabaj, ambrola, vaj čhiľav. Čerešnen man nadžanahi te dochal.
Chahi len, the kana nasne lole. Malini, jahodi, makos
– oda kamahi ajsave adaďiveskere. The akhora, šuťarde, mange but našmakinenahi, ale adaďiveskere,
kana hine parne. Gondolinahi mange upri phuri daj
the phuro dad, upro mire pašutne, upro pirano andar
angleškola, pal savoneste mange gondolinahi, hoj le,
the ova bareder mange la vaš murše. Mire dadeskere phraleskeri čhaj te bratrancos, oda hine na ča
ajse manuša, sa mange lenca but lačhe, te jekhvareste trastuni realita andro nevo kher. Neve amalki,
pal save nadžanahi, so mange te gondolinav. Či oda
gondolinenahi andro lačho vaj erďavo. Či imar som
andri lengri partija, pal savi len ňiko namangelahi, či
imar pregejlom phara probaha, vaj na.
Andar adija charni paramisi avel sikhaviben: Jakh vaš
jakh, dand vaš dand, vast vaš vast, belavina vaš belavina.
Alena Rachel Jurečková
19
blok.indd 19
11/25/2014 8:38:29 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA
MYŠULIENKA V BRATISLAVE
ZA UMENÍM, PRED UMENÍM
Mačka na filmovom plátne
V minulom čísle Mišusori – 2/2 2014 – sme uverejnili jednu z verzií scenára Mačka v skrýši tíši myši v slovenskom
jazyku. V ďalšej verzii k scenáru a k účinkujúcim pribúda ešte Mačka Boba, spievajúca na motívy slovenských ľudových zbojníckych piesní. Tieto uverejňujeme aj v slovenskom jazyku. Ostatné časti scenára sú v štandardizovanom
rómskom jazyku vo voľnom prebásnení Viliama Zemana
Mačka andro garudo than čitinel mišosen
Scikňardi persuna tetralno bavišagos palavindos rovnomeno knižka Bohuslava Vargová.
Giľutne, scenaris: Bohuslava Vargová-Habovčíková
Džene/džvirinore te zabeštelinibe:
Mačka; Mačka Dumali; Mačka Boba; Mišos; Rikonoro; Kečka/Capos; Guruvni; Baličo.
Mačka Boba:
(Khelel le toveroreha the giľavel. Avera palal late andro jepaškereko, astarde vastenca.)
So pes ačhiľa nevo
andro mišoskero than?
Chudinde man, mačkicora,
le kocuriha andro pitvori.
Chudinde man, mačkicora,
le kocuriha andro pitvori.
Mačka Dumali:
Amare papiňa parne vizitki
figinde upro agi.
Amare mišosen mačka čitinel.
Mačka:
Nacha tumen, san the avka andro garudo than!
Čo sa stalo nové
v tom myšacom dvore?
Ulapeli mňa, mačičku,
s kocúrom v komore.
Ulapeli mňa, mačičku,
s kocúrom v komore.
Mišos:
Mi avel andre, ko pes barikaňarel!
(Mišos cirdel pal peste upro šelo mačka.)
Mačka Dumali:
Amare mišosa piskinen andro garudo than!
Mačka Boba:
(Giľavel.)
Trin ďivesa pal ma denašnahi,
the avka man nareselde.
20
blok.indd 20
11/25/2014 8:38:30 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA | MYŠULIENKA V BRATISLAVE
ZA UMENÍM, PRED UMENÍM
Mek trin ďivesa pal ma denašna,
the avka man naresena.
Mek trin ďivesa pal ma denašna,
the avka man naresena.
už sme ťa lapeli,
vitaj, mačka Jánošíčka,
už sme ťa lapeli.
Tri dni ma naháňali,
aj tak ma nedostali.
Ešte ma tri dni budú,
aj tak ma nedostanú.
Ešte ma tri dni budú,
aj tak ma nedostanú.
Mačka:
Tavlahi mišusori dopkori
upri romani jagori.
(Mišos kaštuna rojaha del de chal angušt upro vast.)
Mačka Dumali:
Dikhjan ajsi čačka!
Mišos pal peste cirdel mačka!
Mačka:
Mišos, mišos, mišos,
tu tut nadaras?!
Mišos:
Ki mačka andar kašt šunav kamiben –
cirdav mange la upro šelo.
La kaštunaha man rada khelav –
anglal džidi sagdar denašav!
(Mišos jehvareste dikhel, hoj cirdel pal peste džidi
mačka. Mukhel šeloro te daraďol avri denašel.)
(Mišos tavel kašička, haminel la andri piri.)
Mačka Boba:
(Giľavel.)
Kana man chudinde,
avka mange phende,
av dureder, mačka Janošička,
imar tut chudinďam,
av dureder, mačka Janošička,
imar tut chudinďam.
Keď ma ulapeli,
tak mi povedali,
vitaj, mačka Jánošíčka,
Mišos:
Da te chal tiviškenge, Dežkenge,
ačhela pes te cikne anguštoske.
(Mačka pes privakerel tiviškoske.
Mišos le kamel te daravel.)
Mačka:
So sal tiviško, šiši,
hoj tut daras mišosen?!
So tuke daravel andri veža,
kana tut avka naježines?!
Mišos (Kerel peske le tiviškostar pheras.):
Naov, tiviško, šiši,
nadara tut amendar mišosen!
Mačka (Khelel pes le vonatoha.):
Ši - ši, vonatoro, ši-ši,
hordines Dežken, mišosen.
Ši - ši, vonatoro, ši-ši,
hordines mišosen ko garudo than,
the upro Dežki ačhela.
Mišos (Chuťkerel pašal tiviško.):
Dež, dež, dež,
čak tut ježin!
Tiviško, Dežko, tralala,
papale man tuke garuďom!
(Garuvel peske vastenca muj.
Sbonďarel pes andri huľka, vakerel.)
21
blok.indd 21
11/25/2014 8:38:30 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA | MYŠULIENKA V BRATISLAVE
ZA UMENÍM, PRED UMENÍM
Mačka Boba:
(Giľavel.)
Rikono pes mange nadiňa pre luma,
čak ajse mišusore,
nakamav me barikane mački,
čak same terňen,
nakamav me barikane mački,
čak same terňore.
Pes sa mi neurodil,
len samé myšulienky,
nechcem ja hrdé mačky,
len samé nevestičky,
nechcem ja hrdé mačky,
len samé nevestičky.
Mačka Dumali:
Mišos, mišos, mišos,
kaj soves?
Mišos (Hazdel opre šero.):
Pal o veša, pal o plaja,
lilom mange koter phus.
Mačka (Sikhavkerel traďipen upro grast.):
Salamari, grastane bala, grastano pori:
Ajso traďipen man imar choľarel!
Terďov, Pejko, starčinel, dosta!
Šunďa man – grastoro andar o kašt.
Mačka Boba:
(Giľavel.)
Mangav tumen, rajale,
mangav po peršoval.
Mukhen mange sirimoro
mek jekhvar te phandel.
Mukhen mange sirimoro
mek jekhvar te phandel.
Jon mange nadine,
bo mandar daranahi,
jon mange oda sirimoro
te phandel nadine.
Jon mange oda sirimoro
te phandel nadine.
Prosím vás, pánovia,
prosím po prvýkrát.
Dovoľte mi opasoček
ešte raz oviazať.
Dovoľte mi opasoček
ešte raz opásať.
Oni mi nedali,
lebo sa ma báli,
oni mi ten opasoček
opásať nedali.
Oni mi ten opasoček
opásať nedali.
Kečka/capos (Chuťkerel pal scena.):
Mé – mé, mekinav mekotini,
te ovel čuloro rikonori.
Mačka:
Čit!, oda pes nakampjol!
Koza, namečin duj upro trin!
Kečka/capos: Mé – mé!
Mačka:
Kečka/Capos, mé-mé, mekotinel.
So hin oda vaš buťi?!
Kečka/capos:
Našaďom/a bobkovo pjatrin.
Šaj mange avav vaš nevo?
Mačka Boba:
(Giľavel.)
Hej, mušinel oda rikono te ovel,
so man kamel te marel,
22
blok.indd 22
11/25/2014 8:38:30 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA | MYŠULIENKA V BRATISLAVE
ZA UMENÍM, PRED UMENÍM
kidildo avri.
Toveroro paš kamašľa,
čak avka pes bištinel,
kalapori avri mardi.
Hej, so ova čak jekh
mačka cikni čori,
nadarav man.
Toveroro paš kamašľa,
čak avka pes blištinel,
kalapori avri mardi.
Hej, musel by to pes byť,
čo by ma chcel nabiť,
vyberaný.
Valaška pri boce,
len sa tak ligoce,
klobúčik vybíjaný.
Hej, čo budem len jedna,
mačka malá biedna,
nebojím sa.
Valaška pri boce,
len sa tak ligoce,
klobúčik vybíjaný.
Mačka (Džal ko čhavore, andro kolin čački.):
Amen sam mački,
savore čački
figinaha upro hojdački.
Mišos:
Te rikonore,
te avna pale,
kerna tumenge
neve čikatar.
siven lululďi
upro rokjore.
Rikonoro (Avel pašes ki Mačka, vakeren pes.):
Izdrani kečka
Pejla pal o verdan.
Hijaba la
nahurdinena.
Mačka:
Dikhes guruvňa?
La hin tuňariben
dromeskero
upro phiravkerdo.
Guruvni (Khelel pal scena te mukinel.):
Mú –mú, lavutara,
sar tumen lačhe bavinen!
Kana pochablo balval phurdel,
the gurumňano than pes rozkhelel!
Savore: Mú-mú, mú-mú.
Rikonoro:
Guruvnori.
Kaj hin la kachňa jandre?
Gurumňi:
Ko hin, ko hin, upri doš,
hoj pes garuven andro gurumňano kher?
Mačka (Džal ko čhavore, te sikhavel, hoj len džal te
drcninel.):
Mú –mú, gurumňori,
mú mú, dre, dre,
ko nabanďola,
nane goďaver manuš.
Kečka/capos:
Te kačkore,
amare sivibne,
23
blok.indd 23
11/25/2014 8:38:30 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA | MYŠULIENKA V BRATISLAVE
ZA UMENÍM, PRED UMENÍM
Mačka:
Ko nabanďola,
nane goďaver.
Nabanďolďal tut? Avka tuke hundrin!
Rikonoro (Privakerel pes ko baličo.):
Šun, baličo,
ďives pes natalaľinel,
kaj hin tire
baličore?
Baličo:
Dik, bešen upro baro angluno vudar.
Rikonoro:
Navaker!, oda hine the avka papiňa!
Baličo:
No, so, the me probalina te urňinel!
Kečka/capos:
Baličoro, hem tut nane phaka!
Baličo:
Nane man?!
(Urňinel andar i scena.)
Mačka Dumali:
The baličo pes andre chmari šiminďa.
Mačka Boba:
(Giľavel.)
Mangav tumen, rajale,
mangav dujtovar,
mangav mange toveroro
mek jekhvar andro vasta te lel,
mangav mange toveroro
mekh jekhvar andro vasta te lel.
Jon man nadine,
bo mandar daranahi,
jon mange oda toveroro
andro vasta te lel nadine,
jon mange oda toveroro
andro vasta te lel nadine.
Prosím vás, pánovia,
prosím po druhý raz,
dovoľte mi valaštičku
ešte raz do rúk vziať,
dovoľte mi valaštičku
ešte raz do rúk vziať.
Oni mi nedali,
lebo sa ma báli,
oni mi tú valaštičku
do rúk vziať nedali,
oni mi tú valaštičku
do rúk vziať nedali.
Kečka/capos:
Želeno, belavo, šargo čiriklo
ligenďa avri čiriklano bešimo upral chmara.
Želene, belave, šarge čiriklore
prore peske andro kalo oblako meľarna čikaha.
Mačka:
Me som mačka andro garudo than,
me man darav mišosen.
Mišos:
Me som mišos,
mišos, mišos, mišos,
na hoj tu man
dukhľareha?!
Mačka:
Mišos, ov mange amalka,
phandaha upro garudo than baro angluno vudar.
(Mišos daradan džal het.)
24
blok.indd 24
11/25/2014 8:38:30 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA | MYŠULIENKA V BRATISLAVE
ZA UMENÍM, PRED UMENÍM
Z leporela detí ZŠ Hrnčiarovce nad Parnou
Mačka Dumali:
Amaro mišos pes khere tradel!
(Kurčinel phikenca.)
Avka das agor dikhľaribe.
Mačka Boba:
(Giľavel te khelel le toveroreha, avera
andro jepaškereko pašal late.)
Mangav tumen, rajale, mangav trival,
mangav, te šaj le kocurecorenca
mek jekhvar te khelel.
Jon man nadine,
bo pes lendar daranahi,
jon mange odole kocuroren
vičinel nadenahi.
Hučinen hanga hučinen,
hoj mačkora katinen.
Mek buteder hučinena,
kana man figinena.
Mek buteder hučinena,
kana man figinena...
Prosím vás, pánovia,
prosím po tretíkrát,
dovoľte mi s kocúrikmi
ešte raz tancovať.
Oni mi nedali,
lebo sa ich báli,
oni mi tých kocúrikov
zavolať nedali.
Oni mi nedali,
lebo sa ich báli,
oni mi tých kocúrikov
zavolať nedali.
Hučia zvony hučia,
že mačičku mučia.
Ešte väčšmi hučať budú,
keď ma vešať budú.
Ešte väčšmi hučať budú,
keď ma vešať budú...
AGOR.
25
blok.indd 25
11/25/2014 8:38:30 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA | MYŠULIENKA V BRATISLAVE
KUCH – KUCH – KUCHÁRIK – KUCHAROČKA
KUCH – KUCH – KUCHARIKORO – KUCHARIKORI
… A zasa si dáme do nosa v našej občasníkovej variacej, pečúcej, smažiacej, grilovacej
a všelijako chutnej rubrike a rubričke....
…. A znovu si pochutnáme na vlastnoručne prichystaných rómskych jedlách
podľa receptov Lubomíry Oláhovej...
„Róm môže byť chudobný ako kostolná myš,
ale jedla musí mať dosť aj za cenu,
že zajtra mu nezostane nič.“
(Rómske príslovie)
Rómovia majú krásny zvyk – úctu k rodine, ktorú prejavujú napríklad bohatým stolom. Pokiaľ by hostiteľ mal pocit,
že hosť sediaci za stolom nie je dostatočne pohostený, je nesvoj. Urobí preto čokoľvek, aby hosť odchádzal pohladený nielen na duši, ale aj na chuti, a to aj za cenu, že sám nebude mať čo jesť. A tak aj ja vás pozývame k bohato
prestretému stolu plnému neznámych aj známych pokrmov.
Prajeme vám dobrú chuť!
Dnes si dáme halušky, dobre?
Halušky
HALUŠKY Z MÚKY
1/3 kg polohrubej múky, soľ, 1 dcl vody, 1 vajce
Do misky s múkou pridáme soľ, vajce, vodu a všetko dobre premiešame. Vo väčšom hrnci, v ktorom sa budú halušky
variť, privedieme vodu k varu. Osolíme. Do strúhadla na halušky dáme pár lyžíc cesta, lyžičkou vtláčame halušky
do vriacej vody, cedidlom ich vyberieme do misy a premastíme. Týmto spôsobom pokračujeme, až spotrebujeme
všetko cesto.
HALUŠKY ZO ZEMIAKOV
1/3 kg polohrubej múky, 2 väčšie zemiaky, soľ, 1 vajce
Umyté a očistené zemiaky nastrúhame na strúhadle, osolíme, pridáme vajce, posypeme polohrubou múkou
a premiešame v husté cesto. Vo väčšom hrnci privedieme vodu do varu. Osolíme. Do strúhadla na halušky dáme
pár lyžíc cesta a lyžičkou vtláčame halušky do vriacej vody. Týmto spôsobom pokračujeme, až cesto spotrebujeme.
Počkáme, až halušky vyplávajú na povrch vody. Cedidlom ich vyberieme do misky. Nakoniec premastíme.
26
blok.indd 26
11/25/2014 8:38:31 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA | MYŠULIENKA V BRATISLAVE
KUCH – KUCH – KUCHÁRIK – KUCHAROČKA | KUCH – KUCH – KUCHARIKORO – KUCHARIKORI
HALUŠKI JARESTAR
1/3 polohrubo jaro, lon, 1 dcl paňi, 1 jandro
Andro čaro čhivas o jaro, londžaras, das o jandro, o paňi the savoro lačhe promišinas. Andre bari piri thovas o paňi
– kaj te tadžol, andre kada paňi thovaha o haluški. Andre cidzarka kaj bareder cheva thovas vaj keci roja humer he
la rojaha ciknas avri o humer – haluški, andro savo imar tadžol. Užaras kim na aven upre o haluški – upral o paňi, la
cidzankaha kidas avri o chumer – haluški andro čaro.
HALUŠKI GRULENDAR (KRUMPENDAR)
1/3 kg polohrubo jaro, 2 bareder gruľi (krumpli), lon, 1 jandro
Thode le rande (kušle) gruľi čuchinas pro tarlos, londžaras, čhivas o jandro the začhivas le jareha, lačhe mišinas kaj te
avel o chumer ajso husteder. Andre bari piri čhivas o paňi, savo mukhas kaj o paňi te tadžol. Andre cidzanka so hin
la bareder cheva, thovas vaj keci roja ciskinas avri o chumer andre piri kim nane tade, la cidzankaha kidas o haluški
andro čaro. U paľis imar ča mičina o leba soha o haluški kames te chal.
HALUŠKY S VAJCAMI
4 natvrdo uvarené vajcia, tuk, soľ
Základom je porcia halušiek (z múky alebo zemiakov). Na uvarené halušky nastrúhame natvrdo uvarené vajcia
a polejeme masťou. Dochutíme soľou a podávame.
HALUŠKI LE JANDRENCA
4 tade jandre, žiros vaj oľejis, lon
Zaklados hin o chumer – haluški (jarestar- gruľendar). Pro chumer- haluški nastruhinas tade jandre the kerade žiroha savo tumenge te kampol. Čhivas upral lon, das te chal.
HALUŠKY S CIBUĽOU
2 cibule, masť (olej, maslo), 1 lyžička mletej papriky a soľ
Základom je porcia halušiek (z múky alebo zemiakov). Na masti osmažíme cibuľu a pridáme mletú papriku. Po
spenení zmes odstavíme, aby sa paprika nespálila. Zmes nalejeme na halušky a premiešame. Dochutíme trochou
soli a podávame.
27
blok.indd 27
11/25/2014 8:38:31 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA | MYŠULIENKA V BRATISLAVE
KUCH – KUCH – KUCHÁRIK – KUCHAROČKA | KUCH – KUCH – KUCHARIKORO – KUCHARIKORI
HALUŠKI LA PURUMAHA
2 puruma, žiros vaj oľejis, čhil, 1 roj guľi paprika the lon, haluški
Zaklados hin o chumer pro haluški (jarestar - gruľendar). Mukhas te pražinel ča čeporo te na amenge labol e paprika. E purum čhivas avri pro haluški, čhivas lonoro the lačhes premišinas. Dikhas či londe, dolondžaras the imar das
te chal.
HALUŠKY S HOVÄDZÍM MASOM
300 g predného alebo zadného hovädzieho mäsa, 1 väčšia cibuľa, olej, soľ, korenie, poprípade 2 rajčiny,
1 paprika
Opláchnuté mäso nakrájame na malé kúsky, nakrájanú cibuľu speníme na oleji a pridáme nakrájané mäso, ktoré
osolíme, okoreníme, podlejeme trochou vody a dusíme do mäkka. Do zmesi môžeme pridať umyté a nakrájané
rajčiny a papriku. Necháme dusiť ešte 10 minút. Takto hotovú zmes zmiešame s haluškami.
HALUŠKI LE GURUVANE MASEHA
300 g guruvano mas (angluno vaj paluno), 1 bari purum, oľejis, lon, papros; chistinen peske tiž 2 duj paradajki, 1 jekh paprika
Thodo mas čhingeras pro cikne kotorora, pražinas e purum pro oľejis the thovas upral o mas, savo londžardžam,
čhivas paprocis. Andre oda mas, šaj das o thode le pro churdes čhingerde o paradajki he e paprika. Mukhas te dusinel mek 10 minuti. Kada tado zmes (mas pre šťava) mišinas le haluškenca.
HALUŠKY S KYSLOU KAPUSTOU
1/2 kila kyslej kapusty, olej alebo 2 lyžičky masla, soľ
Na tuk vložíme kyslú kapustu, podlejeme trochou vody a za občasného miešania dusíme na miernom ohni tak
dlho, kým sa voda nevyparí. Podusenú kapustu zmiešame s haluškami.
HALUŠKI LA ŠUTĽA JARMINAHA
1/2 šutľi jarmin, oľejis vaj duj roja čhil, lon
Pro oľejis (čhil) thovas e thodži šutľi jarmin, začhivas čeporo paňeha te pražinas. E jarmin, začhivas čeporo paňeha
te pražinas. E jarmin sar pes pražinel ta čeporo la furt mišinas. Pražimen jarmin čhivas pro haluški te lačhes mišinas.
Najfeder hin haluški le grulendar, pro čhil.
28
blok.indd 28
11/25/2014 8:38:31 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA | MYŠULIENKA V BRATISLAVE
KUCH – KUCH – KUCHÁRIK – KUCHAROČKA | KUCH – KUCH – KUCHARIKORO – KUCHARIKORI
HALUŠKY S LEČOM
4-5 rajčin, 2 papriky, 1 cibuľa, olej, soľ, korenie
Základom je porcia halušiek. Umytú zeleninu nakrájame na kúsky a vložíme na spenenú cibuľu. Osolíme, okoreníme, podlejeme trochou vody a necháme dusiť asi 15 minút. Touto zmesou polejeme pripravené halušky a premiešame. Sú skvelé, keď ich dochutíme ostrou štipľavou paprikou.
HALUŠKI LE LEČOHA
4-5 paradajki, 2 papriki, purum, lon, papros
Zaklados hin andro chumer haluški (jarestar-gruľendar). Thodži žeľenina čhingeras pro koterora he thovas pre pražime purum. Londžaras te tasavel avka 15 minuti. Kaja smes čhivas pro haluški, lačhes premišinas. Hin mek sa feder
kaj te čhivas upral ľabarďi paprika.
REZANCE
Rezance sú neoddeliteľnou súčasťou rómskeho jedálnička, pretože sa dajú pripraviť mnohorakými spôsobmi. Takže
niekedy predčia aj halušky. Využívajú sa ako závarka do polievok, ale aj ako hlavný chod obeda.
V niektorých rómskych rodinách sa varí v polievke väčšie množstvo rezancov. V polievke zostane len ich časť
a ostatné rezance sa vyberú na misku. Niekedy sa polejú tukom vybraným z polievky, premiešajú sa a podávajú.
Má to veľa výhod, rezance takto pripravené sú lacné, chutné, sýte a naviac gazdinkám odpadá starosť s prípravou
hlavného jedla.
1/2 kg polohrubej múky, trocha soli, 2 vajcia, voda podľa potreby
Do misky dáme polohrubú múku, soľ, 2 celé vajcia, prilejeme vodu a rukou premiešame. Po premiešaní vyklopíme
na dosku posypanú polohrubou múkou a dobre prepracujeme na hladké cesto. Valčekom vyvaľkáme tenkú placku,
tú buď stočíme do valčeka, alebo ju krájame na prúžky, ktoré skladáme na seba. Potom cesto krájame na rezance
(môžu byť aj širšie). Rezance dáme variť do hrnca s vriacou vodou a varíme tak dlho, pokiaľ nevyplávajú na vrch.
Cedidlom ich vyberieme a dobre prepláchneme teplou vodou.
Takto pripravené rezance môžu slúžiť ako základ pre mnoho pokrmov. Je možné k nim pridať hovädzie mäso
s lečom, lečo bez mäsa, hlávkovú alebo kyslú kapustu a pod. Tiež sa dajú pripraviť na sladko s makom, orechmi,
tvarohom.
Predovšetkým však musím pripomenúť rezance s kyslým mliekom. Je to jedlo chutné, nenáročné na prípravu
a hlavne veľmi zdravé. Staršia generácia ho varievala veľmi často, pre mladých je niekedy až neznáme.
29
blok.indd 29
11/25/2014 8:38:31 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA | MYŠULIENKA V BRATISLAVE
KUCH – KUCH – KUCHÁRIK – KUCHAROČKA | KUCH – KUCH – KUCHARIKORO – KUCHARIKORI
REZANKI
Ivan Grendža
O rezanki hine andro romano chaben, chaben savo pes hin peskro than, vašoda kaj džal te tavel soha ča kames. Te
varekana hin mek feder sar chumer pro haluški.
O rezanki hin originalno chaben savo šaj chan, sar hlavno dilos, na ča andre zumin. Andre varesave fameľija romane,
pes tavel, kaj ko zumina pal o mas pes tavel buter rezanki, save pes kidel andro čaroro. Odkidel pes the o žirošno
pale zumin, savo mišinas le razankenca. Chal pes le maseha andale zumin vaj kachňale maseha. O chaben hin baro
lačho te čalo.
1/2 kg polohrubo jaro, čeporo lon, 2 jandre, 2 dcl paňi
O chumer keras andro čaro, lačhe rozkeras the paľis thovas pro loparis, lačhes avri o chumer. Le valkoha vaľkinas
avri o chumer pro sanes, čhivas upro calo chumer jaro the onďaras le andre, te na čhingeras la čhuroha pro pasici
save rakinas upral peste. Paľis o chumer kavka čhingerdo la čhuraha čhivas o rezanki sanore (šaj aven te thuleder).
O rezanki thovas andro paňi sar tadžol o paňi, tavas len kin naven upral o paňi o rezanki.
Cidzankaha kidas avri, lačhes len chelevas tel o paňi. Paľis ča kampol te rozmišinel so ha kamen, čhivas lonoro the
lačhe premišinasa.
Akana dinav tumenge soha šaj taven: le guruvane maseha, he lečoha, lečoha bijo mas, la guľa jarminaha, šutľa
jarminaha, šutle thudeha, makoha, ciraleha, pendechenca.
So možno prindžaren, šaj avel rezanki šutle thudeha, predal terne Roma. Ibaj o phure varekana kamel pes lenge
kale rezanki te chal, o o rezanki hin lačhe – smačne, aľe the fejs saste.
(Zdroj: Lubomíra Oláhová : Nejen romská kuchařka. / Na ba romani kucharka. FORTUNA, Praha 2000.
ISBN 80-7168-741-3. Do slovenského jazyka voľne preložil Viliam Zeman.)
… A keď sme si tak dobre zajedli, môžeme ísť za umením do galérie …
30
blok.indd 30
11/25/2014 8:38:32 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA | MYŠULIENKA V BRATISLAVE
GALÉRIA bratislavskej Myšulienky
Dnes vám predstavujeme
Helenu Breveníkovú
Ing. Helena Breveníková sa narodila 19.8.1975 v Bratislave. Vyštudovala strednú knihovnícku školu a Ekonomickú univerzitu v Bratislave. Odmalička si pod vedením
rodičov budovala vzťah k literatúre, výtvarnému umeniu a k prírode.
Písaním sa vážnejšie zaoberá od roku 2006. Začínala
básňami. Spočiatku len pre seba a jej hlavnými kritikmi boli rodičia a kolegovia v práci. Debutovala básňou
„Temná, čierna postava“ v revue Trnavského literárneho
klubu Liter, č. 5-6/zima 2006. V septembri 2007 sa zúčastnila literárneho workshopu v Patinciach – „Invencie,
interpretácie, mystifikácie“, ktorý organizovala Katedra
slovenskej literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity
Konštantína Filozofa v Nitre. V októbri 2007 sa konala
v Krajskom osvetovom stredisku v Nitre výstava prác
z tohto workshopu, kde tiež mala uverejnené vybrané
práce. Po skončení výstavy vyšiel zborník.
Helena Breveníková píše krátke príbehy zo života ľudí
a zvierat. Jej pozitívny vzťah k zvieratám vyústil do uverejnenia poviedky o jej psovi – americkom kokršpanielovi Sanynkovi – na webstránke www.dog.sk. Autorka
sa zúčastňuje literárnych a výtvarných súťaží. Napríklad
v roku 2013 získala 1. miesto za prózu v kategórii B
v VII. ročníku medzinárodnej literárnej a výtvarnej súťaže Rozhľady 2013.
V roku 2010 ako členka Literárnej dielne Rozhľady vydala knihu próz a básní, ktorú si sama ilustrovala, Sanynkove príbehy vo vydavateľstve KZNE SR, Bratislava.
H. Breveníková vystavovala výtvarné práce v Bratislave, Pelhřimove, každoročne vystavuje v Poľsku, Lodži,
počas konania medzinárodného umeleckého festivalu
International Every Fine Arts Festival of Disabled People. V roku 2002 získala na výtvarnej súťaži Výtvarné
spektrum, ktorú organizuje Národné osvetové centrum
v Bratislave, čestné uznanie za obraz Myjavská krajina.
Helena Breveníková: Žena
V roku 2000 ilustrovala učebnicu anglického jazyka
Breveníková, Daniela a kol.: Culture, society and communication. H. Breveníková ilustrovala viacero kníh vydavateľstiev Kultúrne združenie národností a etník Slovenskej republiky a MULTIKULTÚRA V NÁS. Svoje kresby
a maľby uverejňuje v časopisoch, o. i. aj Arkádia, Bellária,
Mišusori/Myš(u)lienka.
red.
31
blok.indd 31
11/25/2014 8:38:32 PM
REGIONÁLNA PRÍLOHA | MYŠULIENKA V BRATISLAVE
GALÉRIA bratislavskej Myšulienky
Helena Breveníková: Bakchus Caravaggio
Helena Breveníková: Žena akt
Helena Breveníková: Žena akt
Helena Breveníková: Hotký Kalich
32
blok.indd 32
11/25/2014 8:38:32 PM
Download

Mišusori / Myš(u)lienka