23. december 2014
Cena 2,60 € • Ročník xxIV • www.inprost.sk
Férová súťaž nie je
samozrejmosťou
Pred voľbami sa zvýšil počet
oprávnených voličov, ktorí zasiahli do volebného súboja. Na
Ústavný súd Slovenskej republiky smerovali podnety a ten rieši
podobné situácie ako v rokoch
2006 či 2010. strana 8
Parkovacie priestory
pre bicykle
Veľmi stará a v posledných rokoch
opäť u nás intenzívne oživovaná
problematika preferencie bicyklov
pri dopravnej obsluhe sídel prináša
so sebou aj nezanedbateľný problém: Kam s bicyklom v čase, keď
sa na ňom nejazdí?
strana 12
Adventný večer
a Mikuláš
v Margecanoch
V Chráme sv. Margity
v Margecanoch vystúpil
ženský zbor Českého
spolku z Košíc a cirkevný
spevácky zbor Kwapka
z Margecian.
strana 24
51-52
Adresa:
Pokojné Vianoce,
veľa zdravia a šťastia
v roku 2015 vám želá
redakcia Obecných novín
Zákon
o tepelnej
energetike
strana 5
Program
hospodárskeho
a sociálneho
rozvoja podľa
nového zákona
strana 9
Výsledky HSO
za 3. štvrťrok
2014
strana 10
Kauza falošné
tlačivá
Hojnosti, prajnosti, úrodajnosti, v komorách, stodolách všetkého dosti. Na detičkách potešenie, na statečku rozmnoženie... - vinšovali mladí Kysučania
na Štedrý deň. Čítajte na str. 24
26. snem ZMOS zvolali
na 22. a 23. apríla 2015
do Bratislavy
Na poslednom tohtoročnom
rokovaní a zároveň aj na poslednom vo svojom funkčnom období
sa členovia Rady ZMOS zaoberali vyhodnotením plnenia úloh
z uznesení Rady ZMOS a rozpracovaných záverov 25. snemu
ZMOS, aktuálnymi informáciami
z legislatívneho procesu a prípravou 26. snemu ZMOS. Dôležitým
bodom ich rokovania boli aj aktuálne informácie k prijímaniu
zákona o štátnom rozpočte na rok
2015 a rozpočte verejnej správy
a súvisiacich zákonov.
Rada ZMOS prijala aj stanovisko ZMOS k návrhu Kolektívnej
zmluvy vyššieho stupňa na rok
Na Štrbskom plese sa 9. a 10. decembra
konalo 27. zasadnutie Rady Združenia
miest a obcí slovenska
2015 a informáciu o realizácii projektu ZMOS na podporu environmentálnej výchovy predstaviteľov
samospráv v oblasti separovaného zberu odpadov. Do programu
rokovania bola zaradená aj informácia o realizácii projektu Datacentrum obcí a miest, návrh Stratégie informatizácie samosprávy
na ďalšie obdobie, ku ktorej boli
prizvaní aj zástupcovia realizátora – spoločnosti Muntech, s. r. o.
a DEUS.
Zahraničná sekcia ZMOS predložila na rokovanie nomináciu
zástupcov miestnej samosprávy
do Výboru regiónov EÚ a Kongresu miestnych a regionálnych
samospráv pri Rade Európy a informáciu o aktuálnych medzinárodných projektoch a rozvojovej
spolupráci. Na záver rokovania
Rada ZMOS prijala informáciu
o platení členských príspevkov do
ZMOS a venovala sa ďalším aktuálnym otázkam.
Stanovisko ZMOS
k návrhu rozpočtu
verejnej správy na roky
2015 až 2017 uplatnené
na HSR
Návrh rozpočtu obcí, ako súčasť
rozpočtov verejnej správy na roky
2015 - 2017 bol predmetom rokovania Rady ZMOS v dňoch 16. a
17.9.2014. Rada ZMOS nesúhlasila s návrhom rozpočtu obcí v
predloženej podobe, najmä pre
nereálnosť rozpočtovaných prebytkov subjektov miestnej územnej samosprávy, o čom bol listom
str. 2
V niekoľkých telefonátoch a mailoch ste nás upozornili na šírenie
zvestí, že nami distribuované
tlačivá k priznaniam k miestnym
daniam sú neplatné. Dovolím si
citovať odpoveď z listu, o ktorý
sme požiadali MF SR:
„Pri grafickej úprave nových vzorov
tlačív uvedených priznaní sme tak
ako v minulých rokoch spolupracovali s Obecnými novinami. Preto
sú tlačivá k miestnym daniam
ponúkané pre mestá
a obce prostredníctvom Obecných
novín po vecnej i grafickej stránke
zhodné so vzormi priznania
k miestnym daniam, čo nemožno jednoznačne konštatovať pri
tlačivách propagovaných inými
subjektmi.“
S MF SR spolupracujeme pri grafickej úprave tlačív a pri najnovších
konkrétne od septembra t. r. Dovolím si tvrdiť, že vzory, podľa ktorých
vám tlačivá ponúkajú iní distribútori, sú tie „naše“ stiahnuté z
internetu. Nie sme falzifikátori ani
zlodeji - ako nás jeden podnikavec
nazval vo svojom maili. Overenie
pravosti je možné telefonátom na
odbor priamych daní a poplatkov
MF SR.
(r)
2 aktuality
23. december 2014 • Obecné noviny
26. snem ZMOS zvolali
na 22. a 23. apríla 2015 do Bratislavy
informovaný minister financií SR.
Októbrový návrh rozpočtu oproti
pôvodnému, predloženému v auguste 2014, navrhovaný prebytok
na rok 2015 v metodike ESA 2010
pre obce zvyšuje zo 64,1 mil. euro
na 141,2 mil. euro, v roku 2016 zo
69,8 mil. euro na 150,1 mil. euro
a v roku 2017 zo 170,5 na 260,7
mil. euro.
ZMOS už pri prerokovávaní
rozpočtu verejnej správy na roky
2014 - 2016 upozornilo na riziká,
ktoré budú mať negatívny dopad
na hospodárenie miest a obcí, na
nereálnosť rozpočtovanej výšky
prebytku obcí v roku 2014.
Mestá a obce akceptujú zvýšenie
koeficientu výnosu dane územnej
samospráve na 68,5 % v roku 2015
a očakávajú jeho ďalšie úpravy na
pôvodnú úroveň 70,3 % od roku
2016. Konštrukcia výdavkov rozpočtu je zosúladená s ustanoveniami ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Nie sú v nej
premietnuté všetky očakávané
legislatívne úpravy, napr. dopady
zvýšenia miezd a odvodov v kolektívnom vyjednávaní, prípadne
ostatné legislatívne úpravy, ktoré
zákonným spôsobom zvyšujú výdavky.
ZMOS žiada v rozpočte verejnej správy na roky 2015 – 2017
pre obce:
- zvýšiť objem bežných grantov
a transferov na financovanie
preneseného výkonu štátnej
správy vzhľadom k tomu, že
nepokrývajú náklady na financovanie zákonných povinností
miest a obcí;
- zvýšiť objem finančných prostriedkov v kapitole MPSVaR SR
na financovanie sociálnych služieb na úroveň zodpovedajúcu
roku 2014 a upravenú o finančný dopad zvýšenia počtu klientov v sociálnych zariadeniach
v roku 2015;
- dopracovať rozpočty o transfery finančných prostriedkov zo
zdravotných poisťovní na financovanie ošetrovateľských úkonov v sociálnych zariadeniach;
- zvýšiť rozpočet v kapitole MDVRR SR o 30 mil. euro na kapitálové transfery na výstavbu
nájomných bytov;
- zreálniť niektoré príjmové položky rozpočtu miest a obcí
podľa očakávaného skutočného plnenia v roku 2014 (napr.
nedaňové príjmy – administratívne poplatky, príjmy z predaja
majetku) a zvýšiť rozpočet kapitálových výdavkov;
- zvýšiť bežné výdavky na mzdy
v rokoch 2016 a 2017 minimálne o 3 % oproti úrovni roku
2015 a zreálniť výšku výdavkov
na tovary a služby v týchto rokoch.
Podľa názoru ZMOS je potrebné, aby akékoľvek úpravy legislatívy, ktoré sa budú dotýkať
zvýšenia rozpočtových výdavkov
boli posudzované aj z pohľadu
ústavného zákona o rozpočtovej
zodpovednosti. Táto požiadavka
je zvýraznená napr. pri očakávanom zvyšovaní miezd zamestnancov, najmä pedagogických zamestnancov v roku 2015. Trvá na
svojom stanovisku, že v prípade
uplatnenia ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti musí byť základňou pre
posudzovanie jeho dopadov pre
tvorbu rozpočtu obcí v roku 2015
aktuálny rozpočet výdavkov roku
2014. Rozpočty výdavkov miest
a obcí sú upravované v priebehu
roka v súlade so zákonom o rozpočtových pravidlách aj o výdavky na zabezpečenie služieb
v oblasti školstva, pri rozširovaní
kapacít materských škôl a ostatných školských zariadení, sociálnych zariadení. V priebehu roka
sú mestám a obciam priznávané
dotácie a transfery na výstavbu
nájomných bytov, na programy
zamestnanosti, ktoré tiež musia
byť premietnuté do rozpočtov na
strane výdavkov. Záverečné účty
miest a obcí sú auditované a posudzované podľa posledného, nie
pôvodne schváleného rozpočtu.
Združenie miest a obcí Slovenska nesúhlasí s predloženým návrhom rozpočtu verejnej správy
v Prílohe č. 1 v časti Rozpočtovanie príjmov a výdavkov obcí na
roky 2015 – 2017.
Vyhodnotenie návrhov
ZMOS
Návrh rozpočtu verejnej správy
a štátneho rozpočtu na rok 20152017 v čase prípravy materiálu na
rokovanie Rady ZMOS je predmetom rokovania v NR SR. Podľa návrhov premietnutých v spoločnej správe výboru pre financie
a rozpočet sa uplatnené požiadavky ZMOS realizujú nasledovne:
1. Objem bežných grantov
a transferov na financovanie pre-
neseného výkonu štátnej správy
zostal nezmenený – viď tabuľka
záväzné ukazovatele dotácií obciam na rok 2015
2. V kapitole MPSVaR SR
v programe Podpora sociálnych
služieb došlo k zvýšeniu dotácie
na podporu sociálnych služieb na
72,5 mil. euro, čo by malo vykryť
zákonom stanovené normatívy
pre obce a VÚC v roku 2015. Napriek tomu, že nejde o záväzný
ukazovateľ štátneho rozpočtu za
istý technický rozpor je možné
považovať aj skutočnosť, že táto
suma sa nepremietla v prílohe č.1
návrhu rozpočtu verejnej správy
pre obce a VÚC.
3. V rozpočte verejnej správy nie je kvantifikovaná suma za
ošetrovateľské úkony pre obce
a VÚC. MPSVaR SR však akceptovalo návrhy ZMOS, spustilo
zber údajov od obcí, očakávame
spoločné rokovanie medzi ZMOS,
zdravotnými poisťovňami, MZ SR
a MPSVaR SR k tejto oblasti.
4. Rozpočet MDVRR SR bol
zvýšený o 20 mil. euro na program
podpory bývania.
5. Ostatné návrhy ZMOS nie sú
premietnuté v spoločnej správe
a rozpočte verejnej správy na rok
2015.
Oproti októbrovému návrhu
rozpočtu nedošlo k úprave (zníženiu) rozpočtovaného prebytku
hospodárenia obcí na rok 2015
v metodike ESA 2010. Ten očakáva vláda SR vo výške 141,2
mil. euro, napriek tomu, že napr.
predpokladané zvýšenie miezd
a odvodov na základe výsledkov
kolektívneho vyjednávania na rok
2015 bude mať finančný dopad
na výdavkovej strane rozpočtov
miest a obcí v objeme 28 – 33 mil.
euro.
Celkové príjmy obcí v roku 2015
oproti rozpočtu verejnej správy na
rok 2014 sú vyššie o 2,0 %. Predpokladá sa nárast daňových príjmov o 7,8 %, nedaňových príjmov
o 19,9 % a grantov a transferov
o 7,2 %, ale odhaduje sa pokles
finančných operácií o 41,2 %.
V rozpočtoch obcí na rok 2015
možno predpokladať nad rámec
vyššie uvedených príjmov zvýšené granty na financovanie úloh
európskej územnej spolupráce vo
výške 106 350 tis. eur, v roku 2016
vo výške 19 510 tis. eur a v roku
2017 vo výške 37 069 tis. eur z kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
ZUČ cestou CVČ?
Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu SR navrhuje
upraviť hodnoty koeficientov na
žiaka základnej umeleckej školy
(ZUŠ) v novele nariadení vlády
SR č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní
výnosu dane z príjmov územnej
samospráve v znení neskorších
predpisov, a to nasledovne:
n na žiaka ZUŠ vzdelávajúceho sa
- v individuálnej forme vzdelávania zo súčasného 11,4 na hodnotu 14,7
- v skupinovej forme vzdelávania
zo súčasného 7,0 na hodnotu
4,9
Pomer hodnôt koeficientov je
3:1 v prospech individuálnej formy vzdelávania.
Návrh na zmenu hodnôt koefi-
cientov sa dotkne 214 obcí a miest,
z toho pozitívne 146 obcí, negatívne 68 obcí (z toho v 25 obciach
z dôvodu súkromných ZUŠ).
Ministerstvo v súčasnosti zaznamenalo podobné kroky zo strany
niektorých zriaďovateľov a obcí
ako tomu bolo v prípade CVČ.
Napríklad:
Liptovská Štiavnica
– 1104 obyvateľova a v ZUŠ
- 20 žiakov v individuálnej forme
- 2146 žiakov v skupinovej forme
- rozpočet na ZUŠ so starými koeficientmi 1 006 500 €
- rozpočet na ZUŠ s novými koeficientmi 709 853 €
- rozdiel – 296 647 €
Poniky
- 1564 obyvateľov a v ZUŠ
- 49 žiakov v individuálnej forme
- 303 žiakov v skupinovej forme
- rozpočet na ZUŠ so starými koeficientmi 176 853 €
- rozpočet na ZUŠ s novými koeficientmi 144 802 €
- rozdiel – 32 051 €
Červený Kláštor
- 228 obyvateľov a v ZUŠ
- 40 žiakov v individuálnej forme
- 456 žiakov v skupinovej forme
- rozpočet na ZUŠ so starými koeficientmi 240 768 €
- rozpočet na ZUŠ s novými koeficientmi 185 347 €
- rozdiel – 55 421 €
Obec Liptovská Štiavnica figurovala aj v prípade CVČ s vysokým
počtom detí. Výpočet podielových daní na školstvo pre jednotlivé obce na rok 2015 podľa navrhovaných nových koeficientov
v ZUŠ je ovplyvnený v niektorých
obciach aj zrušením neštátnych
subjektov v týchto obciach, napr.
v obci Svinia skončilo súkromné
CŠPP, v obci Volkovce skončilo
súkromné CVČ a podobne.
Stanovisko ZMOS
Nariadenie vlády č. 668/2004
Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane
z príjmov územnej samospráve
v znení neskorších predpisov, prípade jeho zmeny je možné prijať
len po dohode s reprezentatívnou
organizáciou miest a obcí. Na
pracovnej úrovni predstavitelia
ZMOS upozorňovali na situácie,
kedy niektorí zriaďovatelia hľadajú cestu na zvýšenie svojho príspevku pre školské zariadenia aj
transformáciou záujmových aktivít (najmä CVČ) pod ZUŠ. Tento
stav je potrebné prehodnotiť a zastaviť už v začiatku procesu.
ZMOS nepovažuje za prípustné aby tie isté aktivity boli vykonávané s vyšším koeficientom
(normatívom) v skupinovej forme
vyučovania ZUŠ ako v samostatnom CVČ. Priemerný koeficient
v oboch formách vyučovania na
jedného žiaka v roku 2014 v ZUŠ
bol ohodnotený na úrovni 60,51
euro. V roku 2015 pri predpokladanom výnose dane z príjmov
fyzických osôb 1,438 mld. euro by
bol na úrovni cca 65,7. Týmto ná-
aktuality 3
Obecné noviny • 23. december 2014
du výšky príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca vo vyššej percentuálnej
sadzbe ako ustanovuje zákon,
najviac vo výške 80 % denného
vymeriavacieho základu zamestnanca,
- celkový prídel do sociálneho
fondu je tvorený povinným prídelom vo výške 1 % a ďalším
prídelom najmenej vo výške
0,05 % zo súhrnu hrubých platov zúčtovaných zamestnancom
na výplatu za kalendárny rok,
- ostatné body oboch kolektívnych
zmlúv vyššieho stupňa sa ponechajú na úrovni roku 2014.
Projekt DCOM
vrhom ministerstva teda nedôjde
k zníženiu tejto odhadovanej
sumy na jedného prepočítaného
žiaka v ZUŠ, len k inému prerozdeleniu medzi dvoma formami
vyučovania v prospech individuálnej formy.
Zvolanie 26. snemu
ZMOS
V súlade so Stanovami ZMOS
Rada ZMOS schválila termín zvolania 26. snemu ZMOS a ďalšie
náležitosti.
Termín: 22. a 23. apríl 2015
Miesto konania: Výstavisko Incheba Expo Bratislava
Delegačný kľúč: 1:1
Organizačné zabezpečenie prípravy regionálnych snemov
Kancelária ZMOS:
- pomôže pri koordinácii snemov
RZ, tak aby sa uskutočnili v období od 10. januára do 28. februára 2015,
- skoordinuje
harmonogram
a priebeh rokovaní snemov RZ,
tak aby sa zabezpečila účasť
zástupcov ZMOS (predseda,
podpredsedovia a K ZMOS) na
všetkých rokovaniach snemov
RZ,
- zosumarizuje pripomienky a návrhy zo snemov RZ ako podklad
pre prípravu snemových materiálov a návrhov uznesení snemu
ZMOS,
- zabezpečí evidenciu prihlásených delegátov snemu ZMOS,
Odporúčaný program regionálnych snemov:
- informácia o príprave a programe 26. snemu a spôsobe prihlasovania delegátov.
- návrh kandidáta na predsedu
ZMOS z radov starostov.
- návrh kandidátov na členov kontrolnej komisie.
- prerokovanie návrhov strategických materiálov snemu ZMOS
(Stratégia informatizácie samosprávy, Stratégia čerpania eurofondov, atď.).
- diskusia o aktuálnych otázkach
samosprávy vrátane návrhov
možného postupu komunálnej
reformy - medziobecná spolu-
práca, spoločné obecné úrady.
- prezentácia projektu DCOM
Kolektívna zmluva
vyššieho stupňa
na rok 2015
ZMOS si v procese vyjednávania stanovilo ako jednu z rozhodujúcich pozícií presadzovať zásadu, aby v prípade zvýšenia platov
bolo toto zvýšenie v roku 2015
realizované u všetkých kategórií
zamestnancov rovnakým percentom. Záverečný návrh ZMOS bol
na zvýšenie o 2,5 % pre všetkých
zamestnancov. Tento návrh alternatívne podporilo aj MF SR, v istej fáze vyjednávania aj KOZ. Ich
návrh smeroval však k 5 % - nému
navýšeniu pre všetkých. Zástupcovia zamestnancov a zamestnávateľov sa dohodli na nasledovnom:
- stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa od 1.
januára 2015 zvýšia o 5 %, stupnice platových taríf ostatných
zamestnancov pri výkone práce
vo verejnom záujme a platové
tarify štátnych zamestnancov sa
zvýšia od 1. januára 2015 o 1,5
% a od 1. júla 2015 o ďalšie 1
%, (pozn.: ide o celkové priemerné ročné zvýšenie miezd
o 2,0075%)
- pracovný/služobný čas zamestnanca/štátneho zamestnanca je
37 a ½ hodiny týždenne, v dvojzmennej prevádzke 36 a ¼ hodiny týždenne a v trojzmennej
alebo nepretržitej prevádzke 35
hodín týždenne,
- základná výmera dovolenky
zamestnanca/štátneho zamestnanca je päť týždňov, dovolenka
vo výmere šiestich týždňov patrí
zamestnancovi, ktorý do konca
kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku; dovolenka
zamestnancov ustanovených v §
103 ods. 3 Zákonníka práce je
deväť týždňov,
- odstupné môžu zmluvné strany dohodnúť v podnikovej kolektívnej zmluve priaznivejšie,
ak to príslušný právny predpis
umožňuje,
- odchodné zamestnanca/štátneho
zamestnanca je vo výške jedného
funkčného platu nad zákonný
nárok; v podnikovej kolektívnej
zmluve môžu zmluvné strany
dohodnúť zvýšenie odchodného priaznivejšie, ak to príslušný
právny predpis umožňuje,
- výška príspevku zamestnávateľa/
služobného úradu na doplnkové
dôchodkové sporenie v zamestnávateľských zmluvách uzatvorených počas roka 2015 je najmenej 2 % z objemu zúčtovaných
platov zamestnancov/štátnych
zamestnancov
zúčastnených
na doplnkovom dôchodkovom
sporení. Ak zamestnávateľ/
služobný úrad má uzatvorenú
zamestnávateľskú zmluvu, ale
nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou
dôchodkovou spoločnosťou, s
ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu jeho zamestnanec/
štátny zamestnanec, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú
zmluvu s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to
do 30 dní odo dňa, v ktorom sa
zamestnávateľ/služobný úrad o
tejto skutočnosti dozvedel,
- v podnikovej kolektívnej zmluve
možno dohodnúť dennú náhra-
Informáciu o realizácii projektu
ZMOS na podporu environmentálnej výchovy predstaviteľov samospráv v oblasti separovaného
zberu odpadov a projektu Datacentrum obcí a miest, návrh Stratégie informatizácie samosprávy
na ďalšie obdobie predložil na
rokovanie Rady ZMOS výkonný
podpredseda ZMOS Milan Muška.
Rada ZMOS predložený materiál prerokovala a odporučila
predložiť ho na diskusiu RZ na
zasadnutia regionálnych snemov
a po doplnení námetov a pripomienok členov ZMOS zaradiť ho
ako strategický materiál na snem
ZMOS. (Vzhľadom na závažnosť
materiálu a význam pre rokovania
snemov RZ ho uverejníme v plnom znení.)
Informácie zahraničnej
sekcie
V nadväznosti na konanie komunálnych volieb v novembri
2014 a následné uplynutie funkčného volebného obdobia primátorov a starostov zastupujúcich
slovenské miestne samosprávy
vo Výbore regiónov EÚ a Kongrese miestnych a regionálnych
samospráv pri Rade Európy bola
potrebná nová nominácia zástupcov ZMOS, ktorú prerokovala a v
uznesení schválila Rada ZMOS.
Prvoradou úlohou Výboru regiónov je pripomienkovanie európskej legislatívy, ktorá má dopad
na miestne a regionálne územné
samosprávy. Za týmto účelom
pracujú členovia VR v šiestich
komisiách, ktoré vypracúvajú návrhy odporúčaní k dokumentom
Európskej komisie a Európskeho
parlamentu a ktoré sa prijímajú
na jednom z piatich plenárnych
zasadnutí počas roka. Následne sa
zasielajú ako stanoviská VR Európskej komisii.
Úlohou Výboru regiónov okrem
legislatívneho procesu, je aj priblíženie EÚ občanovi, informovanie
o činnostiach a cieľoch výboru
a posilnenie úlohu výboru ako
inštitúcie, ktorá zastupuje záujmy
miest, obcí a regiónov v rámci
EÚ prostredníctvom konferencií,
schôdzí komisií výboru a grémia
mimo Bruselu, v regiónoch 28
členských štátov.
Slovenská republika je vo Výbore regiónov zastúpená 9 členmi a 9
náhradníkmi. Na základe dohody
medzi zástupcami miestnej a regionálnej samosprávy boli miestna v národnej delegácii prerozdelené v pomere 5:4 v prospech regionálnej
samosprávy a v prípade náhradníkov v pomere 5:4 v prospech
miestnej samosprávy.
Kongres miestnych a regionálnych samospráv pri Rade Európy
je poradným orgánom Výboru
ministrov a Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v oblastiach dodržiavania ľudských práv
a povinností na miestnej úrovni,
princípov demokratického riadenia a miestnej demokracie zložený z 318 volených zástupcov
miest, obcí a región zo 47 členských krajín Rady Európy.
Povinnosť nominovať 5 členov a 5 náhradníkov do Kongresu z vyplýva členstva SR v Rade Európy.
Miestna samospráva nominuje 3
členov a 2 náhradníkov (VÚC: 2
členov a 3 náhradníkov). Rozdelenie kresiel pre miestnu samosprávu je vecou vzájomnej dohody
medzi existujúcimi národnými samosprávnymi združeniami.
V závere rokovania Rada ZMOS
prerokovala informáciu o platení
členských príspevkov do ZMOS.
Z materiálov Rady ZMOS
pripravil a snímky: (st)
4 aktuality
23. december 2014 • Obecné noviny
Z uznesenia zo zasadnutia Rady ZMOS,
ktoré sa konalo v dňoch 9. a 10. 12. 2014 na Štrbskom Plese
4. k vyhodnoteniu plnenia úloh z
uznesení Rady ZMOS a rozpracovaných záverov 25. snemu ZMOS
Rada ZMOS berie na vedomie
vyhodnotenie plnenia úloh z uznesení Rady ZMOS s pripomienkou;
5. k aktuálnym informáciám z legislatívneho procesu
Rada ZMOS
a)berie na vedomie
aktuálne informácie z legislatívneho procesu;
b) schvaľuje
pripomienky uplatnené k návrhom predkladaným v legislatívnom
konaní;
Vo vzťahu k účinnosti povinného
verejného obstarávania cez elektronický kontraktačný systém.
a) vyzýva
členské mestá a obce, aby zaslali
argumenty pre odsunutie účinnosti
povinného obstarávania prostredníctvom elektronického kontraktačného systému.
b) odporúča
predsedovi rokovať o zaslaných argumentoch s ministrom vnútra SR.
6. k príprave 26. snemu ZMOS
Rada ZMOS
a) schvaľuje
1. Zvolanie 26. snemu ZMOS na
22. a 23. apríla 2015 v Inchebe Expo
Bratislava
2. Vložné 100 € pre mestá a 50 €
pre obce na delegáta
b) ukladá
Kancelárii ZMOS:
1. Koordinovať prípravu a priebeh
regionálnych snemov ZMOS,
2. zaslať RZ ZMOS príslušné podklady na rokovanie
3. pripraviť návrh prioritných oblastí pred 26. snemom ZMOS
c) súhlasí
s uzavretím zmluvy na účel konania snemu v Inchebe Expo Bratislava
na dobu dvoch rokov
d) žiada
a) predsedníctvo ZMOS prerokovať (per rollam) návrh prioritných
oblastí ZMOS pre rokovania snemov
RZ pred 26. snemom ZMOS,
b) predsedov RZ
I.) zvolať regionálne snemy pred
26. snemom ZMOS v období od
10.1. do 28.2.2014, s odporúčaným
programom
II.) zaoberať sa na rokovaní regionálnych snemov pred 26. snemom
ZMOS nasledovnými návrhmi na
zmenu stanov ZMOS :
1. Opraviť text čl. 3 ods. 1 stanov –
ZMOS je záujmovým združením
právnických osôb podľa § 20 f
a nasl. Občianskeho zákonníka
(ZMOS nie je založený a registrovaný podľa zákona č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov)
2. Previazať členstvo obce/mesta v
ZMOS-e s členstvom v regionálnom združení (ak je obec členom
RZ , stane sa automaticky aj členom ZMOS-u a tiež opačne ak je
členom ZMOS-u je aj členom RZ
– cieľom je zjednotiť členskú základňu )
3. Zosúladiť znenie stanovy regionálnych združení, ktoré musia vo
svojej podstate vychádza z princípov stanov ZMOS-u (stanovy
nižšieho orgánu so stanovami vyššieho orgánu)
4. Každá obec/mesto môže byť
„kmeňovným“ členom len v jednom regionálnom združení miest
a obcí pre účely konštituovania
orgánov ZMOS.
6. Návrh na zavedenie hlasovania
per-rollam pri rozhodovaniach
Rady a Predsedníctva ZMOS.
V nevyhnutných prípadoch by
bolo vhodné hlasovať o určitej veci
prostredníctvom internetu (mailom). Bližšie podmienky tohto
hlasovania by sa určili v stanovách
alebo v rokovacom poriadku týchto orgánov.
7. Návrh zrušiť funkciu spravodajcu
predsedníctva. Táto funkcia sa v
praxi ukázala ako neopodstatnená.
7. k aktuálnym informáciám k
prijímaniu zákona o štátnom rozpočte 2015 a rozpočte verejnej správy a súvisiacich zákonov
Rada ZMOS
a)berie na vedomie
predložené informácie k prijímaniu zákona o štátnom rozpočte 2015
a rozpočte verejnej správy a súvisiacich zákonov
b) konštatuje
1. že ZMOS presadil navýšenie výnosu DPFO na 68,5 %
2. že v kapitole MPSVR SR v progra-
me 72,5 mil. euro.
3. že v kapitole MDVRR SR bol zvýšený rozpočet o 20 mil. euro na
program podpory bývania
4. že predpokladané výsledky kolektívneho vyjednávania na rok 2015
v objeme cca 28 – 33 mil. Euro nebolo premietnuté do rozpočtovaného prebytku hospodárenia obcí
na rok 2015. Súčasne Rada ZMOS
považuje rozpočtovaný prebytok
hospodárenia obcí v rokoch 2015
– 2017 vo výške 550 mil. Euro za
nereálne.
c) nesúhlasí
so zmenou koeficientov na žiaka
ZUŠ vzdelávajúceho sa
n v individuálnej forme vzdelávania zo súčasného 11,4 na hodnotu
14,7
n v skupinovej forme vzdelávania zo
súčasného 7,0 na hodnotu 4,9
jektu ZMOS na podporu environmentálnej výchovy predstaviteľov
samospráv v oblasti separovaného
zberu odpadov a projektu Datacentrum obcí a miest, návrh Stratégie
informatizácie samosprávy na ďalšie
obdobie
Rada ZMOS
a) berie na vedomie
predložené informácie (body 8A,
8B)
b) schvaľuje
návrh projektu zameraného na
prevenciu kriminality (bod 8C) a
návrh na spoluprácu na projekte
SENSOR s podmienkou nulových
nákladov (bod 8D)
c) súhlasí
- s návrhom Stratégie informatizácie samosprávy a prílohami,
- s predložením Stratégie informatizácie samosprávy ako strategického materiálu na snem ZMOS po
doplnení námetov a pripomienok
členov ZMOS a
d) odporúča
predložiť Stratégiu informatizácie
samosprávy na diskusiu RZ na zasadnutia snemov pred 26. snemom
ZMOS,
e) ukladá
K ZMOS predložiť návrh Stratégie
s prílohami príslušným rezortom
Vlády SR
8. k Stanovisku ZMOS k návrhu
Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa
na rok 2015
Rada ZMOS
a) súhlasí
so zvýšením stupnice platových
taríf pedagogických zamestnancov
a odborných zamestnancov od 1.
januára 2015 o 5 %, a stupnice platových taríf ostatných zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom záujme od 1. januára 2015 o 1,5 % a od 1.
júla 2015 o ďalšie 1 %,
b) odporúča
a) predsedovi ZMOS ako signatárovi
KZVS za ZMOS podpísať Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na
rok 2015 v intenciách bodu A/B
b) predstaviteľom ZMOS komunikovať voči verejnosti, nespokojnosť s
výsledkom kolektívneho vyjednávania podpísanie KZVS za ZMOS
komunikovať ako nevyhnutný
kompromis.
9. k Informácii o realizácii pro-
10. k aktuálnym informáciám zahraničnej sekcie
Rada ZMOS
a) schvaľuje
navrhované zloženie národných
delegácií miestnych samospráv vo
Výbore regiónov :
členovia:
1. Vladimír Bajan,
starosta BA-Petržalka,
ZMOS,
NEKA, BSK
2. Jaroslav Hlinka,
starosta Košice Juh,
ZMOS,
NEKA, KSK
3. Jozef Dvonč,
primátorNitra,
ZMOS,
SMER-SD, KDH, SNS, NSK
náhradníci:
1. Ján Blcháč,
primátor Liptovský Mikuláš,
ZMOS, ÚMS
SMER-SD, SNS, SDS, SZ, ZSK
Poďakovanie Pavla Ceľucha
Opätovne zvolený starosta východoslovenskej obce Sveržov zhodnotil posledné
4 roky pôsobenia ZMOS slovami vďaky
a uznania. Jeho uznanie patrilo najmä
záujmu ZMOS o malé obce, ktoré často
podávajú pomocnú ruku pri rokovaní s vládnymi organizáciami. Označil ZMOS za silnú
a jednotnú organizáciu obhajujúcu záujmy
samosprávy na rokovaniach s vládou SR a
ďalšími orgánmi štátu. Bez pomocnej ruky
ZMOS by samospráva malých obcí, podľa
starostu Sveržova, určite nefungovala.
Pavol Ceľuch sa na 27. zasadnutí Rady
ZMOS s členstvom v Rade rozlúčil so
slovami vďaky venovanými nielen ZMOS,
ale aj primátorom miest, ktoré počtom
obyvateľov a veľkosťou Sveržov prerastajú
niekoľkonásobne. Poďakovanie patrilo
najmä ich ústretovosti a pochopeniu
problémov malých obcí. „Ľudsky povedané:
ja, richtár malej obce s 580 obyvateľmi,
som partnerom primátora nášho hlavného mesta Bratislavy. Moje argumenty a
potreby obce počúval a chápal aj starosta
najväčšej „dediny“ na Slovensku s viac ako
110-tisíc obyvateľmi – starosta bratislavskej mestskej časti Petržalka. Rozumieme
si, vieme, o čom hovoríme, prečo sme tu,
chápeme sa. Z úprimného srdca im za to
ďakujem.“ P. Ceľuch ocenil aj nestranícke
postoje svojich kolegov, ktorí predovšetkým
myslia na fungovanie a zlepšenie podmienok v samosprávach a ich financovaní.
Tento demokratický prístup a atmosféra
spolupatričnosti by mala byť tradičným
modelom fungovania celej spoločnosti.
Poďakovanie patrilo aj orgánom ZMOS
– predsedníctvu, rade a administratívnej
podpore Kancelárie ZMOS.
Ďalšie slová patrili tlači, a to konkrétne
Obecným novinám a Územnej samospráve,
ktoré podľa P. Ceľucha pravidelne prinášajú nové informácie o činnosti ZMOS, prijatých dokumentoch, celkovom úsilí zlepšiť
postavenie samosprávy a jej financovanie.
Prinášajú aktuality o dianí v regiónoch aj
v jednotlivých mestách a obciach, často
sú aj povzbudením a inšpiráciou, preto im
2. Jozef Petušík,
starosta Dolný Lopašov, ZMOS,
SZS, TTSK
3. Daniel Lorinc,
starosta Kladzany,
ZMOS,
SDKÚ-DS,PSK
a v Kongrese :
členovia:
1. Jaroslav Hlinka,
starosta Košice-Juh,
ZMOS,
NEKA, KSK
anglicky
2. Stanislav Horník,
primátor Hriňová, ,
ZMOS,
SDKÚ-DS, SMER-SD, KDH, NOVA
BBSK
anglicky
náhradníci:
1. Maroš Sagan,
starosta Cífer,
ZMOS,
KDH, NOVA, SDKÚ-DS, TTSK
anglicky, nemecky, francúzsky
b) žiada
zástupcov miestnej samosprávy vo
Výbore regiónov a Kongrese predkladať informácie o činnosti týchto
orgánov K ZMOS
c) podporuje
realizáciu projektov zameraných
na rozvojovú spoluprácu a ďalších
aktivít súvisiacich z Európskym rokom rozvoja 2015
d) ďalej schvaľuje
členstvo ZMOS v európskej sieti
PLATFORMA
e) navrhuje
spoločné stretnutie ZMOS a SK8
k fungovaniu národnej delegácie SR
vo VR EÚ
f) berie na vedomie
predložené informácie
11. k Informácii o platení členských príspevkov do ZMOS
Rada ZMOS berie na vedomie
Informáciu o platení členských
príspevkov do ZMOS
K bodom 11. a 12. programu zasadnutia neboli prijaté uznesenia.
Dalibor Surkoš, v. r.,
predseda návrhovej komisie
Jozef Dvonč, v. r.
predseda ZMOS
patrí uznanie a vďaka za ich prácu.
Ďalej sa P. Ceľuch venoval téme prepojenia
samospráv malých obcí. Tie by mali mať
spoločné obecné úradovne, kde by pre ne
fungovala spoločná agenda. ZMOS by sa
malo tejto problematike venovať a byť na
túto spoluprácu malých obcí pripravené.
Pozitívne sa vyjadril aj k projektu DCOM
(Dátové centrum obcí a miest), čím oponoval iným primátorom a starostom, ktorí
v tomto projekte nevidia prínos. DCOM je
podľa neho významnou pomocou obciam,
je dobre nastavený, treba ho prijať a nebrániť sa novým veciam a nápadom. Napriek
očakávaným nedostatkom v prvých rokoch
fungovania DCOM v ňom vidí starosta Sveržova veľký prínos pre malé obce.
(ig)
aktuality 5
Obecné noviny • 23. december 2014
Zákon o tepelnej energetike
Z
MOS, ako zástupca
miesta a obcí Slovenskej republiky, na
ktoré boli zákonom
prenesené
kompetencie súvisiace s povoľovaním
výstavby nových zdrojov tepla v
bytových a nebytových domoch,
má informácie o tom, že niektoré
ustanovenia zákona č. 657/2004
Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o tepelnej energetike“), sa
v praxi ukázali ako problematické.
Oblasť tepelnej energetiky spadá
do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, a
preto sa obrátil na ministerstvo
ako orgán, ktorý môže poskytnúť
kvalifikované usmernenie pre rozhodovaciu činnosť samosprávnych
orgánov.
V poslednom období sa problematika odpájania bytových a
nebytových domov od centralizovaného zásobovania teplom spojená s výstavbou lokálnych kotolní
dostala do popredia predovšetkým
v súvislosti s ostatnou novelou Zákona o tepelnej energetike, ktorá
bola s účinnosťou od 1. mája 2014
prijatá zákonom č. 100/2014 Z. z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
Viacerí dodávatelia tepla, ktorí
pôsobia na území našich miest a
obcí sa dožadujú posúdenia každého zámeru výstavby takýchto
nových zdrojov tepla v rámci konania obce o vydanie záväzného
stanoviska o súlade pripravovanej
výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v
oblasti tepelnej energetiky v zmysle
§ 12 ods. 8 Zákona o tepelnej ener-
getike, a to práve s odkazom na
obsah predmetnej novelizácie Zákona o tepelnej energetike. Žiadajú
pritom, aby sa v takomto konaní
posúdili aj zámery, ktoré neslúžia
na podnikateľské účely, najmä v
prípadoch výroby tepla v bytových
domoch pre potreby vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo
v prípade výroby tepla pre vlastné
využitie.
Mestá a obce, ako aj ich stavebné
úrady sa však riadia usmernením
Ministerstva dopravy, výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky č. 07187/2014/B622SV/04874 zo dňa 3. februára 2014,
v zmysle ktorého sa záväzné stanovisko obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných
zariadení s koncepciou rozvoja
obce v oblasti tepelnej energetiky
nevyžaduje v prípade zámerov,
ktoré neslúžia na podnikateľské
účely poukazujúc na umiestnenie
ustanovenia § 12 v druhej časti Zákona o tepelnej energetike označenej ako „Podmienky podnikania
v tepelnej energetike“. Posúdenie
opodstatnenosti
nepodnikateľských zámerov pri výstavbe zdrojov tepla teda zostáva len v rovine
stavebného konania. V rámci stavebného konania spravidla nie je
priestor, ale ani zákonný podklad,
pre komplexné posúdenie každého zámeru výstavby nového zdroja tepla z pohľadu ekologických a
ekonomických dopadov nielen na
samotného stavebníka, ale aj na
zostávajúcich odberateľov z centralizovaného zásobovania teplom,
keďže aj títo budú výstavbou nového zdroja nepochybne dotknutí.
Otázna je však v tejto súvislosti aj
samotná povaha záväzného stano-
viska obce o súlade pripravovanej
výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v
oblasti tepelnej energetiky. Má mať
povahu osobitného rozhodnutia
(povolenia), bez ktorého nemožno
výstavbu nového zdroja tepla uskutočniť a teda ani stavebne povoliť,
alebo je jeho povaha obmedzená
len na záväzné stanovisko obce v
zmysle § 140b zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v
znení neskorších predpisov (ďalej
len „Stavebný zákon“)? Prvému záveru totiž nahráva znenie ustanovenia § 12 ods. 8 Zákona o tepelnej
energetike, podľa ktorého „Výstavbu sústavy tepelných zariadení s
celkovým inštalovaným tepelným
výkonom od 100 kW vrátane do
10 MW možno uskutočniť len
na základe záväzného stanoviska
obce...“, zatiaľ čo druhému nasvedčuje označenie tohto rozhodnutia
obce pojmom záväzné stanovisko.
Aj uvedené spôsobuje dnes značné
pochybnosti.
Za ďalší interpretačný problém
súvisiaci s uvedenou novelizáciou
Zákona o tepelnej energetike považujeme špecifikáciu rozsahu
oprávnenia dodávateľa tepla podávať v rámci stavebného konania
záväzné stanoviská v zmysle § 140b
Stavebného zákona. Podľa § 12
ods. 10 Zákona o tepelnej energetike je totiž dodávateľ, na ktorého
vymedzenom území sa povoľuje
výstavba sústavy tepelných zariadení považovaný za dotknutý orgán v stavebnom konaní s právom
podávania záväzných stanovísk.
Novela však bližšie nešpecifikuje
rozsah tohto oprávnenia, t.j. rozsah, v akom sa stanovisko dodáva-
teľa považuje za záväzné.
Stavebné úrady sa aj v tomto
prípade riadia vyššie uvedeným
usmernením Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, v zmysle
ktorého sa stanovisko dodávateľa
považuje za záväzné len v rozsahu
podľa § 36 ods. 7 Zákona o tepelnej energetike, t.j. v rozsahu predchádzajúceho súhlasu dodávateľa s
činnosťami v ochranných pásmach
sústavy tepelných zariadení.
Dodávatelia pôsobiaci v obciach a mestách však poukazujú
na obsah novely Zákona o tepelnej energetike účinnej od 1. mája
2014, konkrétne na ustanovenie
§ 22 ods. 3, podľa ktorého je súhlasom dodávateľa podmienený
aj akýkoľvek zásah do samotnej
sústavy tepelných zariadení. Z logiky veci totiž vyplýva, že pokiaľ
sa vyžaduje súhlas dodávateľa na
zásah uskutočnený v ochranných
pásmach tepelných zariadení, je
takýto súhlas potrebný aj na zásah
do samotných tepelných zariadení. Podľa názoru prezentovaného
dodávateľmi by sa tak stanovisko
dodávateľa v stavebnom konaní
malo považovať za záväzné nielen
s ohľadom na povoľovanie činností
v ochranných pásmach sústavy tepelných zariadení, ale aj s ohľadom
na povoľovanie činností zasahujúcich do samotnej sústavy tepelných
zariadení.
List ministrovi
hospodárstva
Z uvedených dôvodov predseda ZMOS J. Dvonč požiadal
Ministerstvo hospodárstva SR
o výkladové stanovisko k vyššie
uvedeným skutočnostiam, t. j.
konkrétne k otázkam:
1. Pre zámery výstavby nových
zdrojov tepla akej povahy sa vyžaduje konanie obce o súlade
pripravovanej výstavby sústavy
tepelných zariadení s koncepciou
rozvoja obce v oblasti tepelnej
energetiky v zmysle § 12 ods. 8
Zákona o tepelnej energetike?
Má sa konanie o vydanie záväzného stanoviska obce uskutočniť
aj v prípade zámerov, pri ktorých
stavebník deklaruje výrobu tepla
na vlastné využitie alebo iný nepodnikateľský účel podľa § 1 ods.
3 Zákona o tepelnej energetike?
2. Aká je povaha záväzného
stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou
rozvoja obce v oblasti tepelnej
energetiky v zmysle § 12 ods. 8
Zákona o tepelnej energetike?
Treba záväzné stanovisko obce
považovať za osobitný typ povolenia, bez ktorého nemožno zdroj
tepla postaviť ani stavebne povoliť
alebo ide len o záväzné stanovisko
v zmysle § 140b Stavebného zákona?
3. Aký je rozsah oprávnenia
dodávateľa tepla podávať záväzné
stanoviská v stavebnom konaní v
zmysle § 12 ods. 10 Zákona o tepelnej energetike?
Je tento rozsah obmedzený
len na povoľovanie činností v
ochranných pásmach sústavy
tepelných zariadení podľa § 36
ods. 7 Zákona o tepelnej energetike alebo došlo k jeho rozšíreniu
novelou Zákona o tepelnej energetike aj na akékoľvek zásahy do
samotnej sústavy tepelných zariadení v zmysle § 22 ods. 3 Zákona
o tepelnej energetike?
Odpoveď ministra hospodárstva SR Pavla Pavlisa
Vážený pán predseda,
dňa 27.10.2014 bolo na Ministerstve hospodárstva SR (ďalej
len „MH SR“) doručené podanie
– žiadosť o zaujatie stanoviska K
Vami zaslaným otázkam, k ustanoveniam zákona č. 657/2004 Z.
z. o tepelnej energetike v znení
neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o tepelnej energetike“).
V zmysle požiadaviek uvedených v doručenom podaní MH SR
vyjadruje nasledovné stanovisko:
K otázke č. 1
Podľa § 12 ods. 8 zákona o tepelnej eneretike „ výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým
inštalovaným teplným výkonom
od 100 kW vrátane do 10 MW
možno uskutočniť len na základe
záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej výstavby sústavy
tepelných zariadení s koncepciou
rozvoja obce v oblasti tepelnej
energetiky.“
V zmysle § 12 ods. 11 zákona
o tepelnej energetike „ustanovenia odsekov 1 až 10 sa primerane
vzťahujú aj na zmeny a úpravy v
existujúcich sústavách tepelných
zariadení, pre ktoré sa vyžaduje
povolenie podľa osobitného predpisu.“
Účelom priznania právomoci
obcí skúmať zámery výstavby tepelných zariadení v rámci konania o vydanie záväzného stanoviska obce o súlade pripravovanej
výstavby sústavy tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v
oblasti tepelnej energetiky (ďalej
len tepelných zariadení s koncepciou rozvoja obce v oblasti teplenj
energetiky (ďalej len „záväzné
stanovisko obce“) nie je len regulácia podnikateľských zámerov v
obci, ale vecná regulácia v oblasti
tepelnej energetiky vo všeobecnosti, a to s cieľom ochrany záujmov odberateľov a konečených
spotrebiteľov v obci. Výstavbou
lokálnej kotolne spojenej s odpojením sa od systému centralizovaného zásobovania teplom sú totiž
dotknuté aj záujmy zostávajúcich
odberateľov a konečných spotrebiteľov. Rozhodujúcim má byť teda
dopad výstavby sústavy teplných
zariadení na záujmy odberateľov a
konečných spotrebiteľov v obci a
nie účel budúcej prevádzky pláno-
vanej sústavy tepelných zariadení.
Konanie o vydanie záväzného stanoviska obce je teda na mieste aj v
prípade deklarácie nepodnikateľského účelu plánovanej výstavby
sústavy teplených zariadení.
Ustavenia § 12 ods. 1 zákona
o tepelnej energetike vo svojom
znení nerozlišujú či sa jedná o
výstavbu zdroja na podnikanie
alebo nie. Taktiež ani umiestnenie citovaného § 12 v druhej časti zákona označnej „Podmienky
podnikania v tepelnej energetike“
nemožno z tohto pohľadu považovať za relevantné. Systematika
zákona sa totiž nemenila od prijatia zákona o tepelnej energetike
(účinného od 1.1.2005), pričom
podľa pôvodného znenia zákona
sa za podnikanie v tepelnej energetike považovala akákoľvek výroba tepla, výroba a rozvod tepla
alebo rozvod tepla bez ohľadu na
účel a spôsob vykonávania týchto
činností. Predmetné ustanovenia
špecifikujú potrebu osvedčenia
pre výstavbu akéhokoľvek tepelného zdroja nad 10 MW. Z pohľadu vecnej regulácie bolo preto
relevantné aplikovať podobnú po-
žiadavku aj na výstavbu sústavy
tepelných zariadení a ich častí s
celkovým inštalovaným tepelným
výkonom od 100 kW do 10 MW.
K otázke č. 2
Záväzné stanovisko obce má
dvojakú právnu povahu a to jednak povahu samostatnéo rozhodnutia vydaného v správnom
konaní podľa zákona o obecnom
zriadení a na účely stavebného
konania tiež povahu záväzného
stanoviska obce, ako dotknutého
orgánu (§ 126 ods. 2 stavebného
zákona). Podľa § 12 ods. 8 zákona o tepelnej energetike „výstavbu
sústavy tepelných zariadení s celkovým inšalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10
MW možno uskutočniť len na základe záväzného stanovsika obce
o súlade pripravovanej výstavby sústavy tepelných zariadení s
koncepciou rozvoja obce v oblasti
tepelnej energetiky.“ V zmysle § 12 ods. 11 zákona o tepelnej
energetike „ ustanovenia odsekov
1 až 10 sa primerane vzťahujú aj
na zmeny a úpravy v existujúcich
sústavách tepelných zariadení, pre
ktoré sa vyžaduje povolenie podľa
osobitného predpsu.“ Na vydávanie stavebných povolení je oprávnený správny orgán – stavebný
úrad. V zmysle § 31 písm. c) zákona o tepeelnej energetike má
záväzné stanovisko obce povahu
rozhodnutia vydaného v správnom konaní, t.j. v konaní, ktoré sa
spravuje ákonom č.71/1967 Zb. o
správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.
Tento záver bolo doposiaľ možné
vyvodiť z § 37 zákona o tepelnej
energetike. S cieľom vylúčenia
pochybností však zákonodarca
pristúpil priamo k doplneniu citovaného zákonného ustanovenia § 31 písm. c) o formuláciu, že
obec rozhoduje o vydaní záväzného stanoviska obce, a to spolu
s doplnením odkazu na § 27 ods.
2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších
predpisov v rámci poznámky pod
čiarou č. 20a. Záväzné stanovisko
obce má preto povahu rozhodnutia obce v správnom konaní, v
rámci ktorého je možné dôsledne
str. 6
6 aktuality
Odpoveď ministra
hospodárstva SR Pavla
Pavlisa
(dokončenie zo str. 5)
posúdiť a vyhodnotiť posudzovaný zámer zo všetkých zákonných
hľadísk, garantujúci pritom rozsiahle procesné práva účastníkom
konania.
K otázke č. 3
V zmysle § 140 ods. 1, pís. c)
stavebného zákona dotknutým
orgánom je aj vlastník sietí a zariadení technického vybavenia
úzenia a iná právnická osoba, ak
to ustanovuje osobitný predpis
(napríklad zákon č. 251/2012 Z.
z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, zákon o tepelnej energetike, zákon č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách
a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších
predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č.
135/1961 Zb. o pozenmých komunikáciách (cestný zákon) v znení
neskorších predpisov. Dodávateľ
tepla, na ktorého vymedzenom
území sa povoľuje výstavba sústavy tepelných zariadení alebo
zmena a úprava existujúcich sústav tepelných zariadení je dotknutým orgánom v stavebnom
konaní podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o tepelnej
energetike. Stanovisko, ktoré pritom takýto dodávateľ pre účely
stavebného konania, má povahu
tzv. záväzného stanoviska podľa
stavebného zákona. Podľa § 140b
ods. 2 stavebného zákona dotknutý orgán je vo svojom záväznom
stanovisku povinný vždy uviesť
ustanovenie osobitného predpisu,
na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť.
V prípade odpojenia od centrálneho zdroja tepla ide o klasický proces stavebného konania.
Kaďže ide o zásah do technického zariadenia dodávateľa tepla
je logické, že má právo vyjadriť
sa k predmetu stavebného konania. Veď aj v priapde úprav v byte
potrebuje stavebník vyjadrenie
suseda, ktorého sa úpravy môžu
nejakým spôsobom dotknúť. O to
dôležitejšie je to rpi technických
zariadeniach, na ktoré sú pripojení ďalší odberatelia. V žiadnom
pripade však dodávateľ tepla nerozhoduje o odpojení. Rozhodovacie právomoci sú v kompetencii
príslušného stavebného úradu.
V tejto súvislosti je potrebné
dodať, že dodávateľ, ako dotknutý
orgán, nie je orpávnený posudzovať žiadosť o vydanie stavebného
povolenia z hľadiska svojich subjektívnych záujmov, ale výlučne
len z hľadiska záujmov chránených osobitným predpisom (t.j. Z
hľadiska zákona o tepelnej energetike), resp. z hľadiska verejného
záujmu.
Bratislava, 2. december 2014
Pavol Pavlis,
minister hospodárstva SR
23. december 2014 • Obecné noviny
Starostovia bratislavskej župy
hovorili o možnostiach čerpať
eurofondy
Zvýšiť povedomie miest a obcí o možnostiach čerpania eurofondov aj v ďalšom
programovom období 2014 - 2020 bolo cieľom lokálneho podujatia Open Days 2014,
ktoré sa konalo v pondelok 15. decembra na pôde Úradu Bratislavského kraja.
A
kcia sa konala v rámci Európskeho týždňa
regiónov a miest. Na
podujatí sa zúčastnilo približne 80 hostí,
medzi ktorými boli predovšetkým
starostovia, poslanci Zastupiteľstva BSK a ďalší aktéri pôsobiaci
v oblasti regionálneho rozvoja.
„Nevyhnutným predpokladom
úspešnej realizácie projektov
a čerpania eurofondov je vzájomná komunikácia a kooperácia.
Našim spoločným cieľom je zabezpečiť všestranný rozvoj nášho
kraja, a tým zlepšiť život obyvateľov Bratislavskej župy,“ uviedol
v príhovore bratislavský župan
Pavol Frešo.
Rečníci z viacerých ministerstiev, Úradu vlády SR a Zastúpenia
Európskej komisie na Slovensku
predstavili jednotlivé operačné
programy schválené pre Slovenskú
republiku a tiež ďalšie možnosti
čerpania zdrojov pre subjekty v
BSK. Zástupcovia Bratislavského
kraja priblížili svoje priority, na
ktoré chcú čerpať eurofondy a ktoré majú prispieť k rozvoju celého
regiónu. Medzi strategické ciele
BSK patrí práve rozvoj sociálnej,
školskej a dopravnej infraštruktúry, ale takisto aj výskum a ino-
vácie či energetická efektívnosť.
Peniaze chce kraj použiť napríklad na investície do integrovanej
dopravy a cyklodopravy, modernizáciu ciest II. a III. triedy, konkrétnejšie na rekonštrukciu cesty
medzi Rohožníkom a Malackami
či vybudovanie obchvatu Modry,
Pezinka, Viničného s napojením
na diaľnicu D1. Na riešenie bezpečnej a ekologickej dopravy je
pre BSK, ako viac rozvinutý región
alokovaných z EFRR 21 miliónov
eur, rovnaká suma je alokovaná aj
na oblasť vzdelávania, na podporu
sociálnej infraštruktúry, teda na
investície do zariadení sociálnych
služieb. Na modernizáciu budov
a materiálno-technického vybavenia zariadení je vyčlenených 11
miliónov eur a na podporu rastu
a zamestnanosti v kultúrnom a
kreatívnom priemysle 20 miliónov eur. Prezentované boli tiež
priority a nastavenie programov
cezhraničnej spolupráce Slovenska s Rakúskom, Maďarskom
a Českou republikou, či programy
nadnárodnej spolupráce Stredná
Európa a Dunaj, ktoré taktiež pre
BSK predstavujú veľký potenciál.
Bratislavský kraj sa na nové
programové obdobie systematicky pripravuje už od roku 2010
a zároveň sa snaží ovplyvňovať
fungovanie nástrojov kohéznej
politiky Európskej únie v prospech BSK. Úspešne lobovať sa
podarilo aj vďaka dlhoročným aktivitám Kancelárie BSK v Bruseli
a spoločnému lobingu vyspelých
regiónov na pôde EÚ. „Bez našej
systematickej práce, pripravenosti
a zázemia v Bruseli by sme neboli
schopní presadiť, aby naše obce
a mestá boli oprávnené čerpať
eurofondy na vybudovanie alebo
rekonštrukciu jaslí, škôlok, škôl,
sociálnych zariadení či cyklotrás,“
dodal predseda BSK.
Slovensko bolo medzi prvými
krajinami, ktorému Európska
komisia schválila tzv. Partnerskú
dohodu. V nej si Slovensko vymedzuje strategické ciele a investičné
priority na obdobie 2014 - 2020.
V balíku je na to vyčlenených 15,3
miliardy eur na obdobie 7 rokov.
(ts-bsk)
Vláda SR schválila koncepciu nového
zákona o odpadoch
Konkrétne paragrafové znenie zákona envirorezort predloží vládnemu kabinetu do konca tohto roku.
N
ávrh legislatívneho zámeru zákona o odpadoch z
dielne ministerstva životného prostredia schválila vláda
SR. Návrh počíta so zrušením
Recyklačného fondu, zavedením
povinnosti autorizácie kolektívnych organizácií, pričom autorizáciu bude vykonávať samotné
ministerstvo ako aj zavedením
úplného zákazu výkupu odpadu
z farebných kovov a iného kovového odpadu od fyzických osôb
alebo výrazné sprísnenie podmienok výkupu. Konkrétne paragrafové znenie zákona envirorezort predloží vládnemu kabinetu
do konca tohto roku.
Cieľom nového zákona o odpadoch je zníženie množstva odpadov zneškodňovaných skládkovaním, úprava a zameranie sa
na predchádzanie vzniku odpadu, snaha minimalizovať negatívne vplyvy odpadu na životné
prostredie a zdravie ľudí ako aj
zavedenie a uplatňovanie rozší-
renej zodpovednosti výrobcov
a dovozcov, ktorá by mala byť
uplatňovaná aj na komunálnej
úrovni.
Činnosť Recyklačného fondu,
ktorý si už splnil svoju úlohu,
sa má ukončiť postupne. Počas ustanoveného prechodného
obdobia bude prebiehať proces
autorizácie kolektívnych organizácií, ktoré následne po uplynutí prechodného obdobia budú v
súčinnosti s obcami, zberovými
spoločnosťami a spracovateľmi
odpadov zabezpečovať triedený
zber komunálnych odpadov pre
ustanovené zložky komunálnych
odpadov. Cieľom rezortu je vytvoriť komplexný informačný a
transparentný systém evidencie,
do ktorého prejdú dáta sústredené vo fonde.
Nový zákon by mal zaviesť a
uplatňovať rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov za
odpad, ako je to obvyklé v iných
členských štátoch EÚ. Pozornosť
sa má sústrediť na komunálny
odpad. Organizácie výrobcov a
dovozcov v prípade odpadov z
obalov a odpadov, ako sú plasty,
papier, sklo, či kovy, budú musieť
uzatvoriť zmluvy s obcou, ktorá o
to požiada. Pre obce preto bude
výhodné separovať, pričom rezort
podporí vznik zberných dvorov
pre združenia obcí. Skládkovanie
zložiek, ktoré možno separovať,
sa má zároveň zakázať. Ministerstvo tým chce zabezpečiť, aby
úsilie ľudí, ktorí odpad separujú,
nevyšlo navnivoč. Cieľom má
byť motivovanie ľudí k separácii.
Čím menej komunálneho odpadu vznikne, tým menšie budú
náklady obcí na jeho likvidáciu,
vyseparovaný odpad by mali mať
možnosť odovzdávať bezplatne.
To sa má následne premietnuť v
nižších poplatkoch pre ľudí.
Návrh legislatívneho zámeru
zákona o odpadoch bol predložený na medzirezortné pripomienkové konanie v čase od 10.
do 23. mája. Rozporové konania
k zásadným pripomienkam sa
uskutočnili s pripomienkujúcimi
subjektmi, ktorými bolo ministerstvo hospodárstva, ministerstvo zdravotníctva, AZZZ SR,
ZMOS, RÚZ a KOZ.
V súčasnosti platný zákon o odpadoch bol 25-krát novelizovaný
a do jeho textu bolo prevzatých
desať smerníc vrátane ich zmien
a dodatkov. Vzhľadom na vysoký
počet jeho novelizácií, ktoré nie
vždy priniesli želaný efekt, nebol tento zákon podrobený jeho
celkovej revízii, ale len neustále
a čiastkovo menený. Aj samotná
prax ukázala, ktoré ustanovenia
sa osvedčili a majú želaný efekt a
ktoré je potrebné zmeniť či úplne
vypustiť. Z toho dôvodu sa súčasné vedenie ministerstva rozhodlo
problém riešiť koncepčne prípravou nového zákona o odpadoch.
(Zdroj: TASR, SITA, Odbor
komunikácie MŽP SR)
aktuality 7
Obecné noviny • 23. december 2014
Komuniké
Do roku 2020 by sa do
materských škôl malo
dostať 95 percent detí
od štyroch do šiestich
rokov.
z 138. schôdze vlády SR, 10. december 2014
Vláda prerokovala
- správu o stave používania jazykov národnostných menšín na
území Slovenskej republiky za
obdobie rokov 2013 - 2014 podľa § 7a ods. 2 zákona č. 184/1999
Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Schválený.
- návrh zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov a ktorým
sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Predložil: minister spravodlivosti.
Schválený.
aktualizácia
Národného
programu podpory zdravia v
Slovenskej republike.
Predložil: minister zdravotníctva.
Schválená.
- návrh štatútu splnomocnenca
vlády SR pre výstavbu a prevádzku Sústavy vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros.
Predložil: minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh na uzavretie Rámcovej
zmluvy o úvere medzi Rozvojovou bankou Rady Európy a Slovenskou republikou na financovanie projektov z oblasti bytovej
a vzdelávacej infraštruktúry.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Schválený.
- návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej
republiky do operácie Resolute
Support v Afganistane.
Predložil: minister obrany, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Schválený.
- vzdanie sa funkcie prednostu
Okresného úradu Kežmarok,
Nové Mesto nad Váhom a Krupina a návrh na vymenovanie
prednostov týchto okresných
úradov.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňovaný.Schválený.
- organizačno-technické zabezpečenie referenda v roku 2015.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
Materiály
pre informáciu:
- informácia o plnení Národného
programu reforiem Slovenskej
republiky 2014 - nové znenie.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
Vzatá na vedomie.
- informácia o priebehu prípravy návrhu novej Zmluvy medzi
Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Vzatá na vedomie.
Komuniké
zo 139. schôdze vlády SR, 17. december 2014
Vláda prerokovala
- návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie
vlády Slovenskej republiky č.
630/2008 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu
finančných prostriedkov zo
štátneho rozpočtu pre školy a
školské zariadenia v znení neskorších predpisov.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Schválený s pripomienkami.
- pravidlá zapájania verejnosti
do tvorby verejných politík.
Predložil: podpredseda vlády
a minister vnútra.
Schválený.
- návrh na zmenu členov Rady
vlády Slovenskej republiky pre
prevenciu kriminality.
Predložil: podpredseda vlády
a minister vnútra a predseda
Rady vlády pre prevenciu kriminality.
Schválený.
- zameranie zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky na rok 2015.
Predložil: podpredseda vlády
a minister zahraničných vecí a
európskych záležitostí.
Schválený.
- návrh zákona o odpadoch a o
zmene a doplnení niektorých
zákonov - nové znenie.
Predložil: minister životného
prostredia.
Schválený s pripomienkami.
- návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa
mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 Z.
z. o rozdeľovaní výnosu dane z
príjmov územnej samospráve
v znení neskorších predpisov
Materiál obsahuje súbory Č.
m.: UV-43960/2014
Predložil: podpredseda vlády
a minister financií.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, o limitoch
výdavkov na obstaranie osobných automobilov štátnymi
rozpočtovými organizáciami a
štátnymi príspevkovými organizáciami.
Predložil: podpredseda vlády
a minister financií.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa
dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 238/2010
Z. z., ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o podmienkach
prenajímania, predaja, zámeny
a nadobúdania nehnuteľností
Slovenským pozemkovým fondom v znení neskorších predpisov - nové znenie.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa
ustanovujú zvýšené platové tarify štátnych zamestnancov.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa
ustanovujú zvýšené stupnice
platových taríf zamestnancov
pri výkone práce vo verejnom
záujme.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Schválený.
- návrh spôsobu plnenia uznesenia Národnej rady SR č. 1441
z 3. decembra 2014.
Predložil: predseda vlády.
Schválený.
- doplnenie úloh Strategického plánu boja proti korupcii v
Slovenskej republike, schvále-
ného uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 517/2011,
o odporúčania Pracovnej skupiny OECD pre úplatkárstvo v
medzinárodných obchodných
transakciám v rámci Fázy 3
hodnotení.
Predložil: podpredseda vlády
a minister vnútra.
Schválený.
- návrh Národnej stratégie zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2020.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Schválený.
- návrh na vydanie súhlasu
vlády SR so zmenou účelu použitia kapitálových výdavkov
z rokov 2012 a 2013 v kapitole
Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR.
Predložil: minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja.
Schválený.
- návrh na zníženie sumy a
zmenu termínu splatnosti návratnej finančnej výpomoci
poskytnutej mestu Žilina.
Predložil: minister hospodárstva.
Schválený.
- návrh na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných
ústredných orgánov štátnej
správy a niektorých orgánov
verejnej moci za aplikáciu a
prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam
Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie.
Predložil: vedúci Úradu vlády
SR.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa
mení nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 299/2007 Z.
z. o úprave osobných požitkov
poskytovaných
duchovným
cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.
Predložil: minister kultúry.
Schválený.
- návrh nariadenia vlády Slovenskej republiky o ustanovení
stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej
záchrannej služby.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
Schválený.
Materiály
pre informáciu:
- výročná správa o činnosti
Slovenskej akadémie vied za
rok 2013 - nové znenie.
Predložil: minister školstva,
vedy, výskumu a športu.
Vzatá na vedomie.
- správa o činnosti Medzinárodného podporného fondu na
odstavenie Jadrovej elektrárne
V1 v Jaslovských Bohuniciach.
Predložil: minister hospodárstva.
Vzatá na vedomie.
- informácia o priebehu a výsledkoch 103. zasadnutia Generálnej konferencie Medzinárodnej organizácie práce, ktoré
sa uskutočnilo v Ženeve od 28.
mája 2014 do 12. júna 2014.
Predložil: minister práce, sociálnych vecí a rodiny.
Vzatá na vedomie.
- informácia o vývoji pohľadávok Sociálnej poisťovne voči
zdravotníckym zariadeniam.
Predložil: generálny riaditeľ
Sociálnej poisťovne.
Vzatá na vedomie.
Podľa materiálov ÚV SR
sprac. (st)
Ministerstvo
školstva vypíše
výzvu na
rozširovanie
kapacít MŠ
Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu vypíše začiatkom budúceho roka výzvy
pre mestá a obce, ktoré sa
môžu uchádzať o 10 miliónov
eur na zvýšenie kapacít materských škôl. Do roku 2020
by sa tak do materských
škôl malo dostať 95 percent
detí od štyroch do šiestich
rokov. Vyplýva to z návrhu
ministerstva školstva, ktorý
3. decembra prijala vláda.
Ako po rokovaní vlády spresnil minister školstva Juraj
Draxler, verí, že sa podarí na
budúci rok rozšíriť a postaviť nové materské školy v
objeme približne päť miliónov
eur. „Ak sa nám podarí získať
financie z predaja prebytočného majetku, tak potom za
ďalších päť milión eur,“ dodal.
Predpokladá sa získanie
prostriedkov aj z eurofondov,
uviedol. Za minulý rok je
9000 nevybavených žiadostí o
umiestnenie štyri- až šesťročných deti do škôlky. Polovica z
toho je v Bratislavskom kraji.
„Následne sa budeme snažiť
rozširovať kapacity tak, aby
bolo možné pokryť aj nižšie
vekové ročníky,“ uviedol šéf
rezortu školstva.
Zriaďovatelia materských
škôl budú môcť peniaze využiť
napr. na prístavbu, nadstavbu,
prispôsobenie priestorov bývalých materských škôl a detských jasieľ na triedy materských škôl. Môžu adaptovať aj
iné priestory, najmä nedostatočne využívané priestory
základných aj stredných škôl,
prípadne aj vystavať nové
materské školy. „Vláda považuje rozvoj materských škôl
za jednu zo svojich hlavných
priorít,“ povedal J. Draxler a
dodal, že vyhlásenie výzvy
bude znamenať v oblasti
rodinnej politiky a osobitne v
oblasti podpory mladých rodín
významný pozitívny krok.
Počet nevybavených žiadostí
o prijatie do materských škôl
sa zvýšil z 1679 v roku 2004
na 9682 v roku 2013. Takmer
polovica neuspokojených
žiadostí je v Bratislavskom
kraji, v ostatných krajoch sa
pohybuje od päť percent v
Banskobystrickom kraji po 10
percent v Žilinskom kraji. Najhoršia situácia je v okresoch
Bratislava II, Bratislava V,
Senec, Bratislava III, Bratislava IV, Žilina a Trnava.
(ts)
8 samospráva
23. december 2014 • Obecné noviny
Férová súťaž nie je samozrejmosťou
Pred voľbami sa zvýšil počet oprávnených voličov, ktorí zasiahli do volebného súboja. Na Ústavný súd
Slovenskej republiky smerovali podnety a ten rieši podobné situácie ako v rokoch 2006 či 2010.
História sa opakuje
Možno by sme mohli špekulovať, či tento výrok je pravdivý. Prípadne sa môžeme pokúsiť o jeho
modifikáciu. Teda história sa
neopakuje, ale opakujú sa ľudia.
Presne takto pôsobí pohľad na
predvolebné ťahy v komunálnych
voľbách 2006 v obci Demänovská
Dolina, vo voľbách v roku 2010
v obci Vyšná Boca, alebo aj teraz,
po voľbách v roku 2014 v Kvakovciach a Repejove.
V každej z týchto obcí, a nemožno vylúčiť, že prípadov je
viac, došlo k zásahom do férovej
volebnej súťaže a princípu dobrej správy. Takáto situácia vznikla v Demänovskej doline v roku
2006. Dva roky po komunálnych
voľbách Ústavný súd SR rozhodol o neplatnosti voľby starostu a
poslancov. Tam sa pol roka pred
voľbami do obce na trvalý pobyt
prihlásil dôchodca, ktorý pôvodne býval vo Vysokej pri Morave.
Krátko pred voľbami, v priebehu niekoľkých dní, stúpol počet
oprávnených voličov na takmer
dvojnásobok. K trvalému pobytu
sa vtedy v Demänovskej Doline
prihlásilo takmer 200 ľudí. Ani
oni neprispeli k férovej volebnej
súťaži. Aj v prípade Vyšnej Boce
môžeme hovoriť o zásahoch do
férovej volebnej súťaže a princípu
dobrej správy. Nespokojní obyvatelia adresovali Ústavnému súdu
SR sťažnosť a ten po jej preskúmaní vyhlásil voľby do obecného zastupiteľstva, ktoré sa konali
27. novembra 2010, za neplatné.
Sťažovatelia vo svojom podnete
poukázali na to, že: „Počet obyvateľov obce Vyšná Boca postupne,
od roku 1970 klesá. Príčinou je
predovšetkým zloženie obyvateľov (vyššieho veku), nedostatok
príležitostí v obci, nedostatočné
dopravné spojenie, v minulosti
dlhotrvajúca stavebná uzávera...“
Podnet adresovaný Ústavnému
súdu SR pokračoval: „Napriek
všeobecne nepriaznivému vývoju
populácie v obci Vyšná Boca sa
počas volieb do orgánov samosprávy v roku 2010 zvýšil počet
obyvateľov, ktorí sú prihlásení v
obci na trvalý pobyt, a to takmer
o viac ako 50 %.“ Sťažovatelia
zároveň uviedli: „V deň konania
volieb do orgánov samosprávy
obcí v roku 2010 bolo k trvalému pobytu v obci Vyšná Boca
prihlásených 123 oprávnených
voličov.“ Zastávali preto názor,
že „voľby do orgánov samosprávy
obce Vyšná Boca, ktoré sa konali
27. novembra 2010, sú neústavné
predovšetkým z dôvodu, že výsledok týchto volieb bol ovplyvnený
výrazným nárastom počtu oprávnených voličov o približne 55,7 %
v krátkom časovom úseku pred
dňom konania volieb (približne
30 dní a možno aj menej).“
V prípade Repejova možno tiež
Nedávne komunálne voľby boli
v niektorých prípadoch opäť
o účelovej predvolebnej hre.
uviesť predvolebné čísla. V tejto
obci v krátkom časovom úseku,
pred voľbami do orgánov samosprávy obcí, bolo na trvalý pobyt
prihlásených 18 voličov. Je zaujímavé, že časť z týchto oprávnených voličov má zapísaný trvalý
pobyt na území obce, v zariadení
pre liečbu drogovo závislých.
Veľmi podobná situácia nastala aj v Kvakovciach. A nebolo to
prvý raz. Ak opomenieme fakt,
že v priebehu volebného obdobia
2010 – 2014 zastávali funkciu starostu obce postupne 4 starostovia,
čo síce napovedá o napätých vzťahoch v obci, oveľa relevantnejšia je
skutočnosť, že pred voľbami 2014
bolo na trvalý pobyt prihlásených
119 ľudí, z ktorých 80 má trvalý
pobyt v budovách na individuálnu rekreáciu, ktoré nespĺňajú
požiadavky na bývanie, keďže sú
to nebytové budovy. Ďalších 24
obyvateľov bolo prihlásených na
trvalý pobyt v bytových budovách
(rodinné domy) a 15 obyvateľov je
s trvalým pobytom evidovaných
ako „bezdomovci“.
Je pravda, že táto obec je špecifická aj z iného dôvodu. Ťažko povedať, čo bolo hlavným motívom,
aby si zrazu ľudia, možno chatári a
ich blízki, tesne pred voľbami prepísali trvalý pobyt. Možno to bola
reakcia na to, že domáci sa k nim
nesprávali ako k vítaným hosťom.
K tým, ktorí tiež platia dane a
očakávajú služby. Služby určitého
rozsahu a požadovanej kvality.
Možno je za tým niečo iné. Veď
obec a časť rekreačnej oblasti sú o
tom istom správcovi. O Kvakovciach, ktoré z vôle voličov spravuje starosta s poslancami. A z
obecného sa dá riskovať viac ako
z vlastného. Veď riziko podnikania existuje a najlepšie je, keď ho
znáša ten, kto skrachovať nemôže
– obec, štát. Je nespochybniteľné, že aj zástupcovia domácich,
poslanci so starostom si musia
spytovať svedomie, ako sa správali k hosťom. Tí predsa tiež platia
miestne dane, a teda prispievajú
na miestny rozvoj. Napriek tomu
sa im nedostávalo toľko, čo očakávali a na čo koniec-koncov mali
nárok. Nič to však nemení na
tom, že demokracia bola zlomená
na kolene.
Hostia defenestrovali
domácich
Každý z týchto prípadov má jedno spoločné. Hostia defenestrovali
domácich. A to takým spôsobom,
ktorý nemá obdobu a štýlom, ktorým sa férové voľby zneužili. Aj
preto treba demokraciu chrániť a
na zistenia primerane reagovať.
Je zrejmé, že toto sú príklady
volebných špekulácií, v ktorých
sa zvyšuje základné imanie. A to
formou účelového prepisovania
ľudí na trvalý pobyt, vďaka čomu
získavajú pozíciu oprávnených
voličov. Smelo si môžeme položiť
otázku: Prečo žiadna z týchto obcí
neevidovala medzi požiadavkami
na prihlásenie sa na trvalý pobyt
aj ľudí mladších ako 18 rokov?
Odpoveď je jasná: Sú to nevoliči!
Nevolia, a teda nemôžu miešať
karty.
Počkajme si však na rozhodnutie Ústavného súdu SR na margo
podaní sťažovateľov z novembrových volieb. Možno predpokladať,
že Ústavný súd SR bude pri sťažovateľoch namietajúcich účelové
prihlasovanie sa na trvalý pobyt
konštatovať to, čo v dvoch predchádzajúcich prípadoch. Vo svojom náleze týkajúcom sa volieb
v obci Demänovská Dolina z 26.
novembra 2008 okrem iného konštatuje:
„1. V rozpore s účelom a funkciou volieb do orgánov samosprávy obcí sú také aktivity kandidátov na funkcie v orgánoch
samosprávy obcí, ktoré na základe zneužitia liberalizácie právnej
úpravy hlásenia (trvalého) pobytu
občanov (zákon č. 253/1998 Z. z.
o hlásení pobytu občanov Sloven-
skej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov) smerujú k
tomu, aby sa týchto volieb mohli
zúčastniť aj také osoby, ktoré trvalo žijú mimo územia obce, a
teda netvoria, resp. v skutočnosti
nechcú tvoriť trvalú súčasť tohto
územného spoločenstva fyzických
osôb (obyvateľov obce). Zvlášť
negatívne treba hodnotiť takéto
aktivity vtedy, ak kandidáti na
volené funkcie v orgánoch samosprávy obce, resp. subjekty, ktoré
ich kandidatúru podporujú, prisľúbia fyzickým osobám, ktoré trvalo nežijú na území obce, určitú
protihodnotu za to, že sa v obci
prihlásia na trvalý pobyt v čase
pred voľbami kvôli výkonu volebného práva do orgánov samosprávy obce.
2. Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne, a nie iba
formálne. O slobodné voľby ide
vtedy, ak je právne garantovaný a
prakticky realizovaný princíp politickej plurality, keď na voličov nie
je vytvorený žiadny nátlak nútiaci
ich na hlasovanie pre niektorý zo
subjektov, a nie je ani odrádzajúci
od hlasovania pre niektoré subjekty; keď majú možnosť prístupu
k relevantným informáciám, a sú
tak dané základné predpoklady na
ich kvalifikované volebné rozhodovanie. Voliči musia mať slobodu
už pri vytváraní svojich postojov
nezávisle, bez použitia násilia či
hrozby násilia, donútenia, navádzania pod vplyvom prísľubov či
manipulatívneho ovplyvňovania
akéhokoľvek druhu.“
Možno predpokladať, že aj v
rámci sťažností adresovaných
sťažovateľmi z obce Kvakovce a
sťažovateľmi z obce Repejov rozhodne tak, ako to bolo v prípade
sťažovateľov z Demänovskej Doliny a Vyšnej Boce. Napriek tomu sa
s verdiktom súdu nebude treba iba
stotožniť, ale vytvoriť podmienky
na to, aby sa chyby neopakovali.
Ich autormi nemusí byť iba jediný
kandidát v jedinej obci. Každá sa
môže stať arénou, v ktorej sa víťaz
bude spoliehať na „externistov“
a nie na domácich.
Východisko je v úprave
parametrov
Dnešné nastavenie volebnej legislatívy ako aj podmienky udeľovania trvalého pobytu sa dajú
pohodlne zneužiť. Veľmi ťažko
sa dokazuje, ale aj spochybňuje
úprimný záujem participovať na
komunálnej politike prihlásením
sa na trvalý pobyt a získaním
oprávnenia voliť. Iné je to v situácii, ak sa po voľbách ľudia úradne
vrátia na pôvodné adresy.
Volebná turistika je spôsob
využívania nedokonalostí, ktoré
to umožňujú. Nemá nič spoločné s tým, na čo Združenie miest
a obcí Slovenska apelovalo pred
komunálnymi voľbami. Bol to
ZMOS, kto kandidátom pripomínal potrebu konštruktívnej kampane. Práve táto najstaršia a najväčšia strešná organizácia miest a
obcí v októbri pripomínala a apelovala, aby kandidáti „svoj deklarovaný záujem zodpovedne riadiť
a spravodlivo rozhodovať preukázali už teraz, a to kultivovaným
vedením svojich kampaní“. Podľa
stanoviska ZMOS: „Kandidáti na
starostov, primátorov a poslancov
by už v samotnej kampani mali
preukázať kultivovanosť a morálne zásady, ktoré by mali patriť k
silným stránkam budúcich zodpovedných zástupcov občanov.“
Nič z toho sa v konkrétnych prípadoch nenaplnilo. O zistených
skutočnostiach som nedávno informoval predsedu ZMOS ako aj
predsedu parlamentného výboru
pre verejnú správu a regionálny
rozvoj. V liste som okrem iného zdôraznil potrebu hľadania
východísk, ktoré budú dôsledne
chrániť princípy, na ktorých je
v demokracii postavená slobodná
volebná súťaž. Netreba zabúdať,
že práve samospráva je najnižšou
úrovňou politiky a bez nej by demokracia nebola možná.
Východiskom môže byť opätovné zavedenie povinnosti kandidátov na starostov (primátorov) a poslancov zastupiteľstiev,
aby na území danej samosprávy
mali trvalý pobyt minimálne rok
pred voľbami. Za zváženie stojí
aj to, či by voliči nemali mať minimálne rok trvalý pobyt v obci,
kde chcú voliť. To by sa na jednej
strane muselo vysporiadať s tým,
čo s voličmi, ktorí sa tesne pred
voľbami presťahujú do nového
bývania v inej obci. Aby im právo voliť v jednej obci automaticky
nezaniklo a v ďalšej ešte nebolo aktívne. V každom prípade je
najvyšší čas navrhnúť jasné parametre a podmienky na to, kto a za
akých okolností prihlasuje ľudí na
trvalý pobyt a aké stavby budú jediné, na ktoré je možné ho udeliť.
Budova so súpisným číslom, ktorá
je stále len stodolou nikoho z nás
nepresvedčí, že tam niekto chce
celoročne bývať. Ak sa nechceme
so zdvihnutým obočím pozerať
na liečebne pre drogovo závislých, ktoré majú postele, elektrinu
a možno aj rýchly internet, ale záujemcom ponúkajú trvalý pobyt,
musíme reagovať zodpovedne.
Priznať, že dnešná situácia nie je
dokonalá a škodí základným samosprávnym princípom.
Následne musí prísť na rad diskusia o tom, aké postavenie v rozhodovaní obcí si zaslúžia ľudia,
ktorí sú pre niektorých možno
len chatári, ale už minimálne tým,
že na území samosprávy vlastnia
nehnuteľnosť, získavajú aj práva
a nielen povinnosti.
PhDr. Michal KALIŇÁK, PhD.
politológ
samospráva 9
Obecné noviny • 23. december 2014
Mizne samosprávnosť?
Aj ostatné komunálne voľby odkryli nedostatky volebnej
legislatívy. Zároveň poukázali na to, že samospráva stráca
samosprávnosť a stáva sa arénou boja o moc. Viac nám v
rozhovoroch povedali renomovaní právnici JUDr. Milan
Galanda a JUDr. Jaroslav Pilát.
Milan Galanda:
Ide o konanie legálne,
ale nie legitímne
Po každých voľbách prichádzajú na Ústavný súd SR podnety týkajúce sa zvyšovania počtu
oprávnených voličov tesne pred
voľbami. Ako vnímate tento
fakt?
Milan Galanda: Ešte aj v tomto roku sa volilo podľa zákona z
roku 1990 a zákonodarca vtedy
nemohol predvídať, že sa bude takýmto spôsobom zvyšovať počet
voličov, a to takých, ktorí aj vedia,
za ktorého kandidáta hlasovať.
Ale najmä potom, ako sa v jednej
horskej obci jasne preukázalo, že
ide o účelové konanie, mala vláda
aj Národná rada SR z toho vyvodiť
konzekvencie.
n Nejde o zásahy porušujúce
legitimitu a princíp dobrej správy?
Milan Galanda: Za platného
právneho stavu ide o konanie legálne, ale také, ktoré nie je legitímn
ne. Účelom obecnej samosprávy
je, aby si občania, ktorí tam trvale
žijú, sami a slobodne spravovali veci. Ak istá skupina občanov,
ktorá v obci trvale nebýva, chce
zásadným spôsobom ovplyvňovať
veci verejné a spoločné, mala by to
robiť fair spôsobom.
n Ťažko si budeme nahovárať,
že to je len prejavom slobodného
rozhodnutia voličov. Skôr ide o
organizované skupiny, ktoré sa
neskôr vracajú k pôvodným trvalým pobytom. Odchádzajú domov. Kto a prečo môže takto mobilizovať organizované skupiny?
Milan Galanda: Vzhľadom na
moderné IKT nie je ťažké organizovať ani väčšie skupiny. Pri
väčšinovom volebnom systéme
pritom platí, že každý hlas zaváži,
a teda stačí len zopár voličov, aby
sa dosiahol želaný výsledok. Ak
si položíme klasickú otázku „Qui
bono?“ a výsledkom bude zvolenie správneho človeka do funkcie
a následne také rozhodnutie, ako
je zmena územného plánu, predaj
či dlhodobý prenájom obecného
majetku vybranej osobe, potom je
jasné aj to, kto aj prečo.
n V čom vidíte východisko? Pomôže dohováranie, mobilizácia
domácich voličov, alebo zmena
legislatívy?
Milan Galanda: Nejaké dohováranie určite nestačí. Dôležitá
je však mobilizácia „domácich“,
resp. tých občanov v obci, ktorým
záleží na prospechu obce. Súčasťou dobrej správy veci verejných
nie je len právo zúčastniť sa na
samotnom akte volieb, ale aj medzi voľbami sa zaujímať o to, ako
zvolení politici obec spravujú. A
určite to chce aj zvážiť isté legislatívne riešenia, ale nie také, ktoré
by mohli byť diskriminačné.
Jaroslav Pilát:
Treba to vnímať ako nedostatok
v zákonnej úprave
Po každých voľbách prichádzajú na Ústavný súd SR podnety týkajúce sa zvyšovania počtu
oprávnených voličov tesne pred
voľbami. Ako vnímate tento
fakt?
Jaroslav Pilát: Dá sa to vnímať
v dvoch rovinách. Prvá je tá, že tí,
ktorí si za účelom komunálnych
volieb menia trvalé bydlisko, majú
určitý zámer – a tento sa rozhodli
realizovať prostredníctvom komunálnych volieb. Chcú tak zvýšiť
šancu pre kandidáta (kandidátov),
o ktorých už vopred vedia, že ich
budú voliť, pretože cez nich sa
daný zámer dá realizovať. Druhá
rovina je tá, že toto je potrebné
vnímať ako nedostatok v zákonnej
úprave (teda ako „dieru“ v zákone), pretože komunálne voľby sú
prvotne určené na úplne iný cieľ,
ako napĺňanie konkrétneho cieľa
určitej skupiny ľudí, navyše nežijúcej trvalo v danej obci – aj keď
doklad o „trvalom pobyte“ hovorí
niečo iné.
n Nejde o zásahy porušujúce legitimitu a princíp dobrej správy?
Jaroslav Pilát: Áno, dalo by
sa povedať, že to tak je. V tomto
ohľade je potrebné skúmať aj účel
zákona (zákonov), ktoré upravujú nielen komunálne voľby, ale aj
n
územnú samosprávu ako takú.
Keď niekto získa legitimitu síce
voľbami, ale od obyvateľov, ktorí sa nimi stali len pred krátkym
časom a o krátky čas už nimi nebudú, je takáto legitimita naozaj
otázna a aj spochybniteľná. Navyše, pre zvolených kandidátov nejde o službu verejnosti, o sústavné
zvyšovanie kvality poskytovaných
služieb, o zlepšenie fungovania
obce, o obecnú spokojnosť – primárne im ide o dosiahnutie konkrétneho cieľa – čo je síce v súlade
so zákonom, ale či je to aj v súlade
s účelom a najmä duchom zákona,
je otázne a takisto spochybniteľné.
Tam už nejde o dobrú správu vo
všeobecnosti, ale o dosiahnutie
„dobrého výsledku“, navyše čiastočného, ktorý je ohraničený konkrétnym záujmom. O viac nie.
n Ťažko si budeme nahovárať,
že to je len prejavom slobodného
rozhodnutia voličov. Skôr ide o
organizované skupiny, ktoré sa
neskôr vracajú k pôvodným trvalým pobytom. Odchádzajú domov. Kto a prečo môže takto mobilizovať organizované skupiny?
Jaroslav Pilát: O slobodné rozhodnutie voličov tu ide – otázka
je, čím boli títo voliči motivovaní,
aká odmena im bola sľúbená, aby
podstúpili celú túto administratívnu procedúru, zmenili si trvalý
pobyt, zúčastnili sa na komunálnych voľbách a po nich si opäť
prihlásili trvalý pobyt tam, kde aj
skutočne bývajú. Kto a prečo takto
mobilizuje týchto ľudí je otázka
veľmi konkrétna, nedá sa na ňu
všeobecne odpovedať; v zásade
však platí, že ide o dosiahnutie určitého konkrétneho cieľa.
n V čom vidíte východisko? Pomôže dohováranie, mobilizácia
domácich voličov, alebo zmena
legislatívy?
Jaroslav Pilát: Myslím si, že dohováranie a mobilizácia voličov je
v tomto prípade málo. Navyše, sú
to presne prostriedky, ktoré používa aj druhá strana, aby dosiahla
svoj cieľ. Ak bude treba, nabudúce jednoducho zmobilizuje viac
voličov, keďže vo finále ide o počet hlasov. Podľa môjho názoru
by bola potrebná zmena zákonov,
ktoré by viazali volebné právo na
trvalý pobyt s ďalšími, pridanými pravidlami. Samozrejme, táto
zmena by sa mala uskutočniť citlivo z ústavného hľadiska, aby nebolo možné takto zmenené pravidla napadnúť na Ústavnom súde
SR pre ich nesúlad s ústavou.
(mk)
Program
hospodárskeho
a sociálneho rozvoja
(PHSR) podľa nového
zákona
Od 1. januára 2015 vstupuje do platnosti nový
zákon č. 309/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho
rozvoja.
Zákon prináša viaceré zmeny,
ktoré sa dotknú obcí, ale aj ďalších
subjektov regionálneho rozvoja.
O zmenách v súvislosti s PHSR
hovorí riaditeľ Trenčianskej regionálnej rozvojovej agentúry (TRRA)
Ing. Stanislav DREISIG:
Prvou základnou zmenou je
zmena v názve plánovacieho dokumentu, ktorý sa bude používať.
Súčasné Programy hospodárskeho
a sociálneho rozvoja (PHSR) sa
budú po novom nazývať Programy
rozvoja (ďalej PR). Ďalšou významnou zmenou je možnosť pre obce
vypracovať Spoločný program rozvoja obcí (ďalej SPR) pre viacero
obcí. Doposiaľ bola každá obec povinná vypracovať samostatný plánovací dokument PHSR. Spoločný
program rozvoja obcí, ako aj jeho
každú aktualizáciu, musia schváliť
všetky zastupiteľstvá obcí, ktorých
sa SPR týka.
Pre obce a mestá vyplynuli z nového zákona tiež dve zásadné povinnosti: Obce sú povinné uviesť
svoje plánovacie dokumenty do súladu s požiadavkami nového zákona do 31.decembra 2015. Znamená
to, že dovtedy by mal byť každý
plánovací dokument premenovaný na PR/SPR a mal by obsahovať
tieto zákonom stanovené časti:
analytická časť, strategická časť,
programová časť, realizačná časť,
finančná časť.
Obsah jednotlivých častí je v zákone tiež podrobnejšie popísaný.
Pre uľahčenie vypracovania PR/
SPR, je na stránke Ministerstva
dopravy výstavby a regionálneho
rozvoja SR (www.telecom.gov.sk)
v časti Regionálny rozvoj, zverejnená pracovná verzia Metodiky
na vypracovanie PHSR. Táto metodika je odporúčacím, avšak nie
záväzným dokumentom.
V § 12 písmeno b) je obciam
uložená nová povinnosť, okrem
každoročného
vyhodnocovania
plnenia programov rozvoja, aj zaslať príslušnému VÚC vždy do 31.
mája správu o jeho plnení.
Vzhľadom na náročnosť a zložitosť prípravy nových PR/SPR
podľa nového zákona vystupuje do
popredia fakt, aby si mestá, obce aj
združenia obcí nechávali vypracovať PR/SPR u takých spracovateľov,
ktorí už majú skúsenosti s vypracovávaním plánovacích štúdií a dokumentov a disponujú potrebnými
referenciami. Výhodou pre obce
a mestá môže byť, ak bude tvorca
každoročne pripravovať aj ročné
správy pre príslušné VÚC tak, aby
obce splnili zákonom stanovenú
povinnosť do 31. mája príslušného roku. Zoznam tvorcov PR/SPR,
s potrebnými skúsenosťami, môžu
obce a mestá nájsť aj na stránke
Ministerstva dopravy výstavby
a regionálneho rozvoja v časti Regionálny rozvoj, pod názvom Subjekty regionálneho rozvoja.
Nový zákon č. 309/2014 Z .z.
o podpore regionálneho rozvoja
prináša viaceré zmeny aj v možnostiach dotácií pre subjekty
územnej spolupráce a zmenila sa
tiež definícia partnerstva, preto sa
nový zákon dotkne výrazne nielen
obcí, ale i ďalších subjektov regionálneho rozvoja.
(ts-trra)
Aj v samospráve sa určite nájdu ľudia, ktorí si
zaslúžia ocenenie. Navrhnite ich!
Minister Ján Richter ocení sociálnych
pracovníkov
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj v budúcom roku
pokračuje v udeľovaní rezortných vyznamenaní. Minister Ján
Richter ocení spoločensky potrebnú prácu zamestnancov rezortu
alebo významných domácich a zahraničných osobností, ktoré
svojou činnosťou a pôsobením výrazne pomohli rozvoju sociálnej
spravodlivosti a sociálnej politiky v SR.
Táto aktivita sa od roku 2009 stala dôstojným spôsobom morálneho oceňovania a zviditeľňovania spoločensky potrebnej a
dôležitej práce.
Určite aj na samosprávnej úrovni sa nájdu takí, ktorí by si toto
významné ocenenie zaslúžili. Ak viete o ľuďoch, ktorých práca v
sociálnej oblasti dosahuje vysokú spoločenskú hodnotu, zaslujúcu jej ocenenie, pošlite konkrétne návrhy do 14. januára 2015
písomne na adresu MPSVR SR – odbor pre komunikáciu a a styk
s verejnosťou alebo mailom na adresu [email protected]
Výzva na predkladanie návrhov, formulár a zásady pre udelenie
vyznamenania sú uverejnené aj na www.zmos.sk.
(r)
10 samospráva
23. december 2014 • Obecné noviny
Výsledky Hodnotenia samosprávnych
opatrení (HSO) v regiónoch SR za
obdobie 3. štvrťroka 2014
Centrum pre hospodársky rozvoj (CPHR), prináša výsledky projektu Hodnotenie samosprávnych
opatrení (HSO). V rámci projektu sa štvrťročne vyjadrujú ekonomickí analytici, podnikatelia, primátori
a starostovia, zástupcovia akademickej obce, stavovských a mimovládnych organizácií k navrhovaným
a realizovaným opatreniam samosprávnych inštitúcií na úrovni obcí, miest i krajov. Projekt HSO tak
prináša názor odbornej verejnosti na dôležité opatrenia ekonomicko-sociálneho charakteru ovplyvňujúce
kvalitu života občanov v jednotlivých regiónoch Slovenska. Partnerom projektu je Združenie miest a obcí
Slovenska, realizovaný je vďaka podpore spoločnosti Slovnaft, a. s.
Výsledky:
Najvyššie oceneným opatrením
za obdobie júl až september 2014
sa stalo schválenie zásad parkovacej politiky v bratislavskej Petržalke po tom, čo stroskotali plány na
celomestskú parkovaciu politiku.
Druhým najúspešnejším samosprávnym opatrením v treťom
štvrťroku 2014 sa stalo schválenie
zrejme najveľkorysejšieho cestovania v hromadnej doprave na
Slovensku – v Humennom. Bezplatne cestovať v mestskej autobusovej doprave tam môžu žiaci
prvého stupňa základných škôl s
trvalým pobytom na území mesta, ZŤP, seniori nad 65 rokov a
držitelia Senior karty.
Na treťom mieste, avšak s negatívnym skóre, skončilo opatrenie
z Bratislavy, kde z dôvodu predĺženia trolejbusovej trate a obnove
chodníka nechal bratislavský magistrát na Trenčianskej ulici vyrúbať 21 zväčša zdravých, dospelých
stromov.
Najmenej prínosným opatrením sa stalo konanie primátora
Stropkova. Mesto si najskôr formou dodatku k zmluve, ktorú
však nikdy na webe nezverejnilo,
objednalo práce za 272 500 eur,
o úhradu ktorých sa neskôr sporilo na súde. Po novom sa primátor
rozhodol, že spor so staviteľom
urovná formou dohody o uznaní
dlhu, ktorú sám podpísal, bez vedomia zastupiteľstva.
Podrobný popis opatrení
a vybrané komentáre
hodnotiteľov
1. Petržalka sa rozhodla
nečakať na mesto a riešiť
parkovanie samostatne
Miestni poslanci v bratislavskej
Petržalke schválili zásady parkovacej politiky na území mestskej časti. Urobili tak po tom, čo
parkovaciu politiku neschválili
mestskí poslanci. Cieľom parkovacej politiky v Petržalke, ktorá
trpí chronickým nedostatkom
parkovacích miest, má byť uľahčenie komplikovaného parkovania rezidentom, teda prioritne
Petržalčanom s tým, že výnosy
z parkovania budú smerované
opäť do riešenia statickej dopravy. V zmysle prijatého materiálu
je rezidentom držiteľ vodičského
preukazu, ktorý má trvalý pobyt
Poradie opatrení od najlepšie k najhoršie hodnoteným, pozitívne opatrenia majú plusový rating, negatívne mínusový
v Petržalke a je držiteľom vozidla.
Kompromisným návrhom, ktorý
poslanci odsúhlasili je, že rezidenčné karty nebude mestská časť
vydávať na byt, ale na osoby, to
znamená, že ak v jednej domácnosti žijú dve či tri osoby s autom,
vodičským preukazom a trvalým
pobytom, každý z nich bude rezidentom s rovnakým nárokom na
rezidenčnú kartu.
Parkovacej politike sa petržalská samospráva venuje už tri roky
veľmi intenzívne. Po tom, čo poslanci mesta parkovaciu politiku
pre celé hlavné mesto neschválili, mala Petržalka dve možnosti
– buď sa alibisticky vyhovárať na
mesto, alebo vziať odvahu a zodpovednosť do svojich rúk a posunúť riešenie statickej dopravy o
ďalší krok. Tým je potreba prijať
ešte viacero dokumentov, najmä
podrobný prevádzkový poriadok,
ale aj uskutočniť viacero ďalších
krokov.
Len samotné rezidenčné parkovanie nie je riešením, nevyhnutné
je aj budovať nové kapacity. Petržalke chýba približne 30-tisíc
parkovacích miest, ktoré sa však
nedajú vybudovať len na teréne.
Preto vidí samospráva i odborníci budúcnosť v parkovacích domoch.
Komentár
Hodnotiaca komisia ocenila
opatrenie kladne. Hoci väčšina
hodnotiacich konštatovala, že
vhodnejšia by bola celomestská
politika parkovania, chápu, že situácia si za daného stavu vyžiadala zo strany petržalskej samosprávy razantný postup, keďže všetky
pokusy o celomestský systém parkovania dlhodobo zlyhávajú.
Antonín Eliáš, šéfredaktor
časopisu OBEC a finance (ČR)
konštatoval, že parkovanie v mestách je celosvetový problém. Poukázal na situáciu v Prahe, kde sa
parkovanie postupne riešilo tiež
po obvodoch, lebo v prípade väčších miest platí, že sa tam horšie
hľadajú jednotné parkovacie podmienky, lebo situácia v jednotlivých častiach mesta je odlišná.
Uviedol tiež príklad z Bavorska,
kde v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch bol dotovaný a podporovaný program budovania
parkovísk vo vnútroblokoch.
Podľa Ľubice Trubíniovej,
projektovej manažérky iniciatívy Bratislava otvorene, prijatie
vlastnej parkovacej politiky po
tom, čo sa nedosiahla dohoda v
rámci celého mesta, je logickým
krokom, keďže Petržalka je relatívne samostatnou mestskou
časťou, geograficky výrazne oddelenou od centra mesta, resp.
iných mestských častí s vysokou
intenzitou dopravy aj zaľudnenia.
Myslí si však, že vzhľadom na environmentálne, zdravotné aj spoločenské dopady intenzívnej automobilovej dopravy budovanie
parkovacích domov a zaberanie
voľných plôch na parkovanie áut
už v dnešnej dobe nie je progresívnym, resp. systémovým/udržateľným riešením, keďže podporuje
ďalší nárast automobilovej dopravy. Tým je podpora hromadnej
mestskej dopravy, cyklodopravy
a pešej dopravy v kombinácii s
opatreniami na minimalizáciu
environmentálne neprijateľných
druhov dopravy.
2. Humenné zaviedlo
veľkorysé cestovanie
Humenné zaviedlo od 1. augusta zrejme najveľkorysejšie
cestovanie v hromadnej doprave
na Slovensku. Bezplatne cestovať
v mestskej autobusovej doprave
môžu žiaci prvého stupňa základných škôl s trvalým pobytom na
území mesta, ZŤP, seniori nad 65
rokov a držitelia Senior karty.
Podľa radnice mohli k tomuto
kroku pristúpiť vďaka dobrému
hospodáreniu mesta, ktoré ho
bude dotovať. Bezplatné cestovanie navrhla primátorka (Jana
Vaľová, Smer-SD) a schválilo ho
mestské zastupiteľstvo, a to napriek tomu, že predložený materiál neobsahoval informáciu o
finančnom dopade tohto kroku
na rozpočet mesta ani predbežné
odhady, koľko ľudí by takúto službu mohlo využívať. Na bezplatné
cestovanie vedenie mesta vyčlenilo 54-tisíc eur.
Humenčanov však bezplatné cestovanie rozdeľuje. Podľa
niektorých, hlavne tých, ktorí
hromadnú dopravu nevyužívajú,
dotovať dopravu z peňazí všetkých
Humenčanov nie je správne.
Komentár
Komisia vnímala toto opatrenie
nejednoznačne, mierne negatívne, a to predovšetkým preto, lebo
sa nedá vylúčiť, že za ním stojí
predovšetkým snaha o získanie
priazne voličov v nadchádzajúcich komunálnych voľbách, na
úkor verejného rozpočtu.
Jedným z tých, ktorí opatrenie
vnímali pozitívne, bol aj Bohumil
Olach, odborník na samosprávu
a bývalý šéfredaktor Obecných
novín, podľa ktorého na jednej
strane nariekame, že dôchodcovia
a starí ľudia to majú ťažké, ale keď
im niekto dá väčšie úľavy, už ho
podozrievame, že je populista a
robí to zo zištných dôvodov. Myslí si, že keď na to Humenné má,
nech sa starí ľudia vozia zadarmo.
Opačne vnímal opatrenie napríklad aj Dušan Sloboda, analytik
Konzervatívneho inštitútu M.
R. Štefánika v Bratislave, podľa
ktorého opatrenie vykazuje všetky
znaky toho, že sa na komunálnej
úrovni zvolebnieva. Myslí si, že v
tomto prípade nemožno hovoriť
ani o sociálnom programe, keďže
od platenia neoslobodzuje adresne len tých menej majetných, ale
všetkých bez rozdielu. Mesto Humenné si tak podľa neho kupuje
voličov a robí to bezostyšne za peniaze z ich daní.
3. V Bratislave dal magistrát
vypíliť zdravé stromy
Kvôli predĺženiu trolejbusovej
trate a obnove chodníka nechal
bratislavský magistrát na Trenčianskej ulici vyrúbať 21 zväčša
zdravých, dospelých stromov.
Stalo sa tak napriek tomu, že v
štúdii EIA, ktorá posudzuje vplyv
výstavby na životné prostredie sa
uvádza, že umiestnenie nových
stožiarov bude rešpektovať polohu existujúcich stromov a preto
sa s výrubom stromov neuvažuje.
K výrubu stromov došlo navyše
vo vegetatívnom období a podľa
ochranárov na vypílených stromoch žili aj chránené vtáky. Zarážajúci je aj fakt, že o niekoľko
metrov ďalej už trolejbusy jazdia a
stromy tam neprekážajú.
Radnica zdôvodnenie zásahu niekoľkokrát menila. Najskôr
mesto akciu odôvodňovalo tým,
že stromy mali plytké korene a
mnohým z nich hrozilo vyvrátenie. Neskôr tiež tvrdila, že výstavbu trolejbusovej trate podmienil
opravou chodníka poškodeného koreňmi stromov a výrubom
prestarnutých stromov Špeciálny stavebný úrad Bratislavského
samosprávneho kraja (BSK). To
však župa ústami hovorkyne BSK
odmietla s odôvodnením, že posudzovanie stromov, komunikácie
ani chodníky nie sú v kompetencií
samospráva 11
Obecné noviny • 23. december 2014
BSK a že o výrube stromov rozhodol magistrát. Na to magistrát prišiel s verziou, že opravu chodníka
si v stavebnom konaní vyžiadali
firmy zo susediacich pozemkov a
že mesto im vyhovelo, lebo bol v
zlom stave a muselo by ho tak či
tak rozkopať.
Výrub zaskočil aj predstaviteľov
mestskej časti Ružinov, na ktorého území sa lokalita nachádza.
Tá poukázala na absurdnosť celej
záležitosti, pretože podľa platných
zákonov (cestný zákon) sa na aleju
stromov na Trenčianskej ulici pozerá ako na cestnú zeleň, napriek
tomu, že je v intraviláne mesta a
tvorí významný mestotvorný prvok. To malo za následok, že MČ
nebola oprávnená rozhodovať o
výrube týchto stromov.
Výstavba novej trolejbusovej
trate aj s osadením trakčného vedenia bude stáť približne 550-tisíc
eur. Financovaná je z operačného
programu BSK, 85 percent nákladov hradí Európska únia, 10
percent prispeje štát a päť percent
hradí mesto Bratislava zo svojho
rozpočtu.
Komentár
Hodnotiaci negatívne vnímali
dnes už prekonaný prístup bratislavského magistrátu k stromom,
ako k „drevu, čo zavadzia“. V tomto konkrétnom prípade ich tiež šokovalo, s akou ľahkosťou k výrubu
stromov došlo, bez zohľadnenia
názoru verejnosti a jej dostatočného informovania.
Aj Luboš Vagač, riaditeľ Centra pre hospodársky rozvoj bol
jedným z tých, ktorí opatrenie
vnímali negatívne. Vyjadril názor,
že výrub takých veľkých stromov
z iných ako ekologických dôvodov je z jeho pohľadu bezcitné
hulvátstvo. V slušnej spoločnosti
by podľa neho aspoň vysadili v
blízkom okolí mladé stromy ako
náhradu.
Podľa Dušana Slobodu nie nevyhnutné vypílenie zdravých stromov, ktoré v mestskej časti Ružinov nariadilo mesto Bratislava,
poukazuje na dva zaujímavé aspekty. Jeden sa týka toho, že nech
už sa konanie vo veciach týkajúcich sa životného prostredia zaštíti akýmkoľvek počtom, typom a
druhom štúdií (typu EIA) v rámci
územného konania a plánovania,
ani tieto čoraz zložitejšie zákonné
a byrokratické procedúry nie sú
prekážkou na často svojvoľné rozhodnutia. Druhý aspekt poukazuje na problém dvojúrovňovej samosprávy, keď v hlavnom meste (a
podobne v Košiciach) na jednom
území vládnu (nie vždy v zhode)
orgány mesta a danej mestskej
časti, a akoby toho nebolo dosť,
kibicuje im do toho ešte aj samospráva na úrovni kraja. Hlavnému mestu by pomohlo, keby namiesto troch úrovní samosprávy
existovala len jedna, disponujúca
kompetenciami mesta, mestských
častí i kraja zároveň.
4. Prešovský župan zamestnal
na svojom úrade dcéru
Po bratrancovi, ktorý ako vyštudovaný učiteľ hudby má na úrade
Prešovského samosprávneho kraja
(PSK) na starosti múzeá a galérie,
sa pracovné miesto ušlo aj dcére
župana Petra Chudíka Diane. Práve ona sa stala tou vyvolenou osobou, ktorú zamestnali na odbore
cezhraničnej a medzinárodnej
spolupráce v Úrade Prešovského
samosprávneho kraja. Pozoruhodné je, že podobné šťastie mali
na PSK aj ďalší príbuzní vedúcich
predstaviteľov samosprávy.
Župa nevidí nič neštandardné
na tom, že úrad vyzerá ako jeden
veľký rodinný podnik. Hovorkyňa
úradu sa vyjadrila, že príbuzní vedúcich predstaviteľov samosprávy
majú právo byť zamestnaní a že
ide o ekonomicky aktívnych ľudí
s primeraným vzdelaním, ktorí
majú právo zamestnať sa tak ako
každý iný občan tejto republiky. Dodala, že pre nikoho nebolo vytvorené špeciálne pracovné
miesto. Obsadili len voľné pracovné pozície, na ktoré spĺňali potrebné kritériá a požiadavky.
Komentár
Respondenti, napriek stanovisku župy o nediskriminácii príbuzných, vnímali uvedené opatrenie
negatívne, pretože sú presvedčení, že pravidlá, ako by mali podľa
medzinárodných štandardov prebiehať výberové konania, ako aj
to, čo je konflikt záujmu, existujú
a župa by si ich mala osvojiť tiež,
ak chce byť presvedčivá smerom k
verejnosti.
Ľubica Trubíniová vyjadrila názor, že v prípade osôb vo vedúcich
verejných funkciách by mali platiť
prísnejšie pravidlá na rozhodovanie a realizáciu takých opatrení,
u ktorých je možné predpokladať
zvýhodňovanie určitých skupín
alebo jednotlivých osôb rôznymi
spôsobmi, teda klientelizmus a
korupciu. Navyše, verejné inštitúcie, teda aj samosprávne orgány a
organizácie, by mali mať vypracované pravidlá a etické kódexy pre
rôzne situácie, aby s ich pomocou
predchádzali a eliminovali negatívne javy vo svojej činnosti a ich
celospoločenské aj individuálne
dôsledky. Je to potrebné o. i. aj
preto, že spoločnosť na Slovensku
ešte nie je v takom štádiu kultúrneho vývoja, aby verejní činitelia
sebakriticky reflektovali vlastné
kompetencie a zodpovednosť v
plnom rozsahu, vrátane morálnoetickej zodpovednosti za dopady
svojej činnosti na spoločnosť. Teda
napr., aby v mene transparentnosti a otvoreného výkonu svojej
funkcie dokázali sami dobrovoľne
obmedziť vlastné možnosti a výhody, ktoré im príslušná funkcia
prináša – ako je to evidentné aj v
prípade prešovského župana.
5. Banskobystrický župan
rozdáva „trafiky“ aj naďalej
Župan Marian Kotleba pokračuje v rozdávaní pracovných miest
rodine či kamarátom z Ľudovej
strany Naše Slovensko na Úrade
Banskobystrického samosprávneho kraja. Po tom, čo sa nedávno
stal finančným riaditeľom v Banskobystrickej regionálnej správe
ciest jeho brat Martin, či kontrolórom recidivista, od júla zamestnal
aj brata Mareka. Ten robí vrátnika
a zároveň informátora na vrátnici.
Marek Kotleba robil najprv no-
vozvolenému županovi ochranku.
Spolu s bratom Marekom na
vrátnici robí aj ďalší, nakrátko
ostrihaný muž, ktorý sa s Marekom na vrátnici úradu strieda. Aj
on sa predtým pohyboval okolo župana Mariana Kotlebu ako
ochrankár.
Komentár
Hodnotiaca komisia s dávkou
irónie konštatovala, že vzhľadom
aj na predchádzajúce prípady to
vyzerá tak, že v súčasnosti majú
v banskobystrickej župe, resp.
inštitúciách podliehajúcich župe,
súdne trestaní záujemcovia o prácu evidentnú výhodu. Už bez irónie však konštatovali, že podobné
príklady riadenia vecí verejných
nie sú na Slovensku výnimkou na
ani v niektorých miestnych samosprávach.
Ján Buček, pedagóg na Prírodovedeckej fakulte UK, Katedre
humánnej geografie a demogeografie v Bratislave poukázal na
fakt, že nepotizmus (systém obsadzovania funkcií, v ktorom sú
preferovaní príbuzní, prípadne
priatelia či iné blízke osoby) je
jedným z exemplárnych príkladov
nezrelosti našej administratívnej
kultúry a je prejavom „privlastnenia“ si verejných inštitúcií v
prospech
osobných/rodinných
záujmov. Ak sa to bude tolerovať,
budeme „štát pre zopár rodín“,
ktoré budú využívať každú príležitosť vo svoj prospech.
Róbert Kičina, riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska v tejto súvislosti uviedol, že klientelizmus, ktorý je, bohužiaľ, bežnou
súčasťou slovenskej politiky, je v
tomto prípade úplne neskrývaný.
Podľa neho by pomohlo zverejňovanie informácií o výberových
konaniach, aby mohli byť verejní
funkcionári lepšie kontrolovaní
zo strany verejnosti a médií a aj
viac konfrontovaní v prípade pochybných výberových konaní.
6. Primátorovi Nových
Zámkov vyplatili viac, ako
schválili poslanci, rozdiel
odmieta vrátiť
Mestský kontrolór mesta Nové
Zámky informoval o výsledku
kontroly zákonnosti vyplatenia
odmien primátorovi mesta za roky
2006 a 2010. Uviedol, že v máji
2011 poslanci schválili primátorovi mesta Gejzovi Pischingerovi odmenu vo výške 50 percent
zo súčtu platov za obdobie roku
2010. Z mestského rozpočtu mu
vyplatili vyše 24 400 eur, vypočítaných ako odmenu za dvanásť
mesiacov roka 2010, pričom bol
vo funkcii iba od 21. decembra,
kedy zložil sľub.
Podľa kontrolóra odmena sa
viaže len na tú časť platu, ktorá
primátorovi prislúcha po zložení
sľubu. Za jedenásť dní mal teda
dostať približne 700 eur, namiesto
toho mu však vyplatili viac ako 24
400 eur. Podľa kontrolóra mu 23
700 eur bolo vyplatených v rozpore so zákonom. Svoje stanovisko
podporil vyjadrením Ministerstva
práce, sociálnych vecí a rodiny
SR.
Kontrolór na zastupiteľstve
uviedol, že žiadal primátora mesta
o stretnutie, na ktorom chcel spísať
zápis o výsledku kontroly. Ten sa
však na stretnutie nedostavil a ani
neurčil iný termín. Mal sa zároveň
vyjadriť, že zistenia kontrolóra nie
sú pravdivé a rozdiel vo vyplatených odmenách nemieni vrátiť.
Keďže záväzný výklad zákonov
môže poskytnúť len súd, mestský
kontrolór poslancov informoval,
že v tejto veci oznámil orgánom
činným v trestnom konaní podozrenie z trestnej činnosti.
Komentár
Druhé najnegatívnejšie hodnotené opatrenie si svoje umiestnenie vyslúžilo hlavne preto, lebo
ho väčšina respondentov vnímala
ako exemplárny prípad porušenia
zásad finančnej kontroly, kde zlyhala predbežná aj priebežná kontrola.
Aj Jiří Životský, starosta obce
Sokolnice (ČR), bol jedným tých,
ktorí vnímali postup primátora
ako zarážajúci a zároveň odsúdeniahodný. Rozdiel medzi nárokom a vyplatenou odmenou sa
mu zdá až neuveriteľný, preto úplne súhlasí s postupom kontrolóra,
ktorý poslancom oznámil, že podáva trestné oznámenie a o spore
rozhodne nezávislý orgán – súd.
7. Stropkov chcel zaplatiť
firme na základe dodatku
k zmluve, ktorú mesto nikdy
nezverejnilo
Mesto Stropkov, ktoré si formou
dodatku k zmluve, ktorý nikdy na
webe nezverejnilo, objednalo práce na prvú etapu výstavby priemyselného parku a neskôr sa o ich
úhradu sporilo na súde, chcelo so
staviteľom urovnať formou dohody o uznaní dlhu. Ide o sumu 272
500 eur a dohodu podpísal primátor mesta (Peter Obrimčák, SmerSD) bez vedomia zastupiteľstva.
Podľa zákona samosprávam vyplýva povinnosť zverejňovať nielen
zmluvy, ale aj ich dodatky, pričom
nezverejnené zmluvy sú neplatné.
Primátor tvrdí, že sporný dodatok
k zmluve nebol povinný uverejniť, pretože nadväzuje na pôvodnú zmluvu ešte z čias, keď nebola
povinnosť zverejňovať zmluvy na
webe. Tvrdí, že platí všeobecný
úzus, že takto vzniknuté zmluvné
vzťahy sa riadia právnou úpravou
platnou v čase ich dojednania. Na
otázku, prečo svojim podpisom vo
februári tohto roka uznal dlh mesta voči dodávateľovi bez prerokovania v mestskom zastupiteľstve,
primátor nevysvetlil. Uviedol iba,
že dohoda o urovnaní bola riadne
zverejnená v Obchodnom vestníku a že k tomu nemá čo dodať.
Podľa oponentov ide o
nebezpečný precedens, ako sa
dá obísť zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Stačí, ak
obec nezverejní zmluvu, alebo
jej dodatok, potom bez vedomia
poslancov starosta či primátor
podpíše dohodu o urovnaní, čím
uzná dlh druhej strany, a keď
ju súd schváli, dohodne sa s
veriteľom na zmieri a dá pokyn
na vyplatenie dohodnutej sumy.
Sú toho názoru, že ak zmluva
alebo jej dodatok nie sú zverejnené do troch mesiacov, je to
ako keby neexistovali a v takých
prípadoch sa vyplácajú peniaze
bez platnej zmluvy. V prípade
Stropkova si navyše myslia, že
ak primátor koná nad rámec
oprávnení, ktoré mu vyplývajú
z rozhodnutí zastupiteľstva,
vzniká podozrenie zo spáchania
trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Súd zatiaľ dohodu neschválil,
pretože jej nepredchádzalo prerokovanie v mestskom zastupiteľstve. Do hry medzitým vstúpil aj
podnet skupiny občanov na Generálnej prokuratúre SR na prešetrenie skutkov súvisiacich s uznaním
272-tisícového dlhu mesta, avšak
prípad sa tým ešte neuzavrel.
Komentár
Hodnotiaca komisia dospela
veľkou väčšinou k názoru, že aj
keď problém rozhodne pravdepodobne až súd, po etickej stránke
platí, že rozhodovať bez vedomia
zastupiteľstva o sume 270-tisíc eur
je nezlučiteľné so zásadami hospodárenia s verejnými prostriedkami.
Jozef Jarina, riaditeľ Komunitnej nadácie Bardejov k opatreniu uviedol, že podľa jeho názoru
ide o ďalší z príkladov arogancie
moci primátora a nerešpektovania kolektívneho orgánu samosprávy – mestského zastupiteľstva.
Upozornil, že legislatívne sú u nás
obidva orgány samosprávy - primátor i mestské zastupiteľstvo rovnocenné! V praxi to v konaní
niektorých starostov a primátorov
býva tak ako v prípade Stropkova.
Oceňuje preto skupinu obyvateľov
Stropkova, ktorí sa usilujú zákonnou cestou o dosiahnutie spravodlivosti v tejto kauze.
Poznámka:
Členovia hodnotiacej komisie
hodnotia opatrenia v rámci tohto
projektu bez nároku na odmenu.
Jednotlivé hodnotenia majú charakter ich osobného postoja a nemusia zodpovedať názorovej línii
CPHR alebo organizácie, v ktorej
hodnotitelia pôsobia.
Členovia, ktorí hodnotili
opatrenia monitorované
v 3. štvrťroku 2014:
Ján Buček, vysokoškolský pedagóg,
Prírodovedecká fakulta UK, Katedra
humánnej geografie a demogeografie
Jozef Čavojec, redaktor denníka SME,
Bratislava
Antonín Eliáš, šéfredaktor časopisu
OBEC a finance, Praha, ČR
Juraj Fekete, Regionálne poradenské a
informačné centrum, Dunajská Streda
Juraj Gallo, poradca pre samosprávu,
VIA, s. r. o.
Jozef Jarina, riaditeľ, Komunitná
nadácia Bardejov
Róbert Kičina, riaditeľ, Podnikateľská
aliancia Slovenska
Juraj Nemec, profesor, Univerzita
Mateja Bela, Banská Bystrica
Bohumil Olach, novinár s
dlhoročnými skúsenosťami zo
samosprávy, Bratislava
Vladimír Pirošík, advokát a poslanec
MsZ, Banská Bystrica
Dušan Sloboda, analytik,
Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika,
Bratislava
Ľubica Trubíniová, projektová
manažérka, iniciatíva Bratislava
otvorene
Ľuboš Vagač, riaditeľ, Centrum pre
hospodársky rozvoj, Bratislava
Eduard Vokál, primátor, Lipany
Jiří Životský, starosta, Sokolnice, ČR
12 doprava
23. december 2014 • Obecné noviny
Parkovacie priestory pre bicykle
Ing. Anna Kollárová
Veľmi stará a v posledných rokoch opäť u nás intenzívne oživovaná problematika preferencie bicyklov pri
dopravnej obsluhe sídel prináša so sebou aj nezanedbateľný problém: „Kam s bicyklom v čase, keď sa na
ňom nejazdí?” Naliehavosť odborného riešenia nadobúda na dôležitosti, keďže prístup k statickej doprave
môže výrazne prispieť k trvalému udržaniu mobility a k ekologizácii dopravy.
J
e potrebné si uvedomiť, že
bicykle nie sú autami, a teda
aj nárokmi na krátkodobé
či dlhodobejšie odkladanie
sa od nich výrazne odlišujú. Parkoviská pre bicykle rôznej
kvality, ktoré sú v poslednej dobe
veľmi často zriaďované v našich
uliciach, na verejných plochách,
pred železničnými a autobusovými stanicami, bytovými domami,
v zastavanom aj nezastavanom
území, tieto odlišnosti často neakceptujú. Odhaľujú tak nízku úroveň znalosti a následného rešpektovania špecifických požiadaviek
na umiestnenie, ochranu a vybavenosť parkovacích priestorov
pre bicykle. Tým brzdia aj snahy
o zvyšovanie ich počtov v dennej
preprave za prácou, vybavenosťou,
do škôl a pod. V porovnaní s dlhoročnými zahraničnými výskumami, budovaním a praktickými
overovaniami rôznych druhov a
typov stojanov, rozmiestnenia
verejných cykloparkovísk, zriaďovaním bicyklární a všetkým,
čo s parkovaním bicyklov súvisí,
sme po odbornej stránke dosiaľ
spravili veľmi málo.
Pritom s touto problematikou
sa komplexne zaoberali dopravní inžinieri, urbanisti, architekti
a ďalší odborníci už desiatky rokov, čo možno zistiť aj z materiálov, prezentovaných na medzinárodných konferenciach Velo City.
Dokladom je tiež inštalovanie
rôznych stojanov pre krátkodobé
i dlhodobé odstavenie bicyklov
na verejných priestranstvách, v
predstaničných priestoroch, pri
školách, verejných budovách, štadiónoch a pod. prakticky odkedy
sa začali u nás používať bicykle
ako bežný, veľmi častý dopravný
prostriedok pri denných cestách
mestského i vidieckeho obyvateľstva.
Bolo a stále viac je aj poznatkov a vzorov parkovísk bicyklov
z európskych štátov, osobitne z
tých, v ktorých začal patriť opäť
v posledných desaťročiach bicykel
medzi najmasovejšie individuálne
dopravné prostriedky obyvateľstva, a to ako reakcia na autá a
na ich negatíva.
Nielen menšie plošné nároky na
parkovacie priestory pre bicykle sú ich výhodou a prednosťou.
Na rozdiel od parkovísk pre autá,
na verejných priestoroch sídel je
možná aj vyššia flexibilita, variabilita a možnosť rozmiestnenia
väčšieho počtu menších parkovacích plôch v tesnej blízkosti
zdrojov/cieľov. To má výrazne pozitívne dopady na zvyšovanie ich
počtu (rast stupňa bicyklizácie
obyvateľstva), a tiež na frekvenciu
ich každodenného používania
v sídle a jeho najbližšom okolí.
Pri riešení pohybovej zložky
cyklistickej dopravy a budovania
jej trás bez odborného zdôvodnenia (napr. či sú práve teraz a práve tadiaľto vedené samostatné
cyklotrasy potrebné, prečo a ako
sa riešia vo vzťahu k dotknutému územiu, či sú dostatočne
efektívne a prínosné pre zmeny
v rámci deľby dopravnej práce),
sa zabúda na statickú zložku. Jej
význam a potreba riešenia sa pritom stávajú stále naliehavejšími,
a to z rôznych hľadísk.
U nás zatiaľ neskúmame podiel času, kedy cyklista jazdí, voči
tomu, kedy bicykel odkladá, a kde
ho vôbec odkladá, či krátkodobo,
dlhodobo zaparkuje? Ani kedy počas pracovného dňa, v ktorom
ročnom období, či v noci...? Na
ako dlho? Ako bezpečne? Ako
je zaparkovaný bicykel chránený
voči poveternostným vplyvom?
Veľmi potrebné ale súčasne aj
náročné celoplošné prieskumy
cyklistickej dopravy, ktorých výsledky a charakteristiky sú navyše
výrazne ovplyvnené či podmienené osobitosťami každého územia, sa u nás robia len zriedkavo,
a nepostačujú na to, aby ich bolo
možné porovnávať alebo zovšeobecňovať. Nepoznáme počty
bicyklov a ich využitie, profilové
intenzity, ale ani smerovanie a
objemy potrieb a časové rozloženie nárokov na miesto a počet
parkovacích miest. Naše platné
staršie projektové normy sa týmto
problémom nezaoberali podrobnejšie, vlastné príslušné TP, vzory,
návody chýbajú. Máme možnosť
opierať sa iba o niektoré zahraničné hodnoty uvádzané v rôznych
materiáloch viacerých cyklistických štátov . Nakoľko však platia
v našich podmienkach?
Hlavné argumenty v prospech
výberu určitého parkovacieho
zariadenia pre bicykle by mali
byť podložené dopravno-urbanistickými analýzami funkčného
usporiadania dotknutého územia
. Samotný výber priestoru je limitovaný počtom bicyklov, ktoré
môže pojať, ako aj polohou, ktorú zariadenie má voči samotným
cyklotrasám.
Cyklista bude vyjadrovať svoju
(ne)spokojnosť s nepostačujúcou
kapacitou a bezpečnosťou napr.
ignorovaním navrhnutých parkovísk využívaním iných objektov, ktoré mu umožnia umiestniť
svoj bicykel vždy a bezpečne. Je
teda prirodzené, zo strany obyvateľov ako užívateľov áut a bicyklov, že robia zodpovednými
za problémy (ne)postačujúceho
Príspevok upriamuje pozornosť na všeobecné
zásady koncepčného prístupu k riešeniu parkovania bicyklov
najmä z dopravno-inžinierskych hľadísk. Upozorňuje na
skúsenosti, spojené s rastom nárokov na parkovacie priestory
a možnosťami ich akceptovania, ktoré sú dlhodobo praxou
overované v cyklisticky vyspelých mestách Európy a sveta.
budovania parkovísk všeobecne,
a teda aj parkovísk pre bicykle,
miestne úrady, samosprávu... V
štádiu návrhu sú (mali by byť!)
za to odborne zodpovední aj riešitelia celkovej dopravnej koncepcie, ktorí ako jej súčasť kompexne
navrhujú aj cyklistickú dopravu,
jej infraštruktúru a vybavenosť
v rámci príslušnej územnoplánovacej a dopravnoinžinierskej dokumentácie.
Na základe všeobecne platných,
odbornou literatúrou odporúčaných a praxou overených poznatkov možno zhrnuť:
Zásady uplatňované
pri riešení plôch
statickej CD
Počet parkovacích miest
Výpočty musia byť robené
s cieľom určiť počet miest zodpovedajúci aktuálnym a budúcim
požiadavkám. Naozaj, prázdne
alebo preplnené miesto nerobí
dobrý dojem. Preto treba robiť aj
sčítania v rôznych denných a týždenných dobách počas celého
roka. Ak sa sčítanie cyklistov robí
iba v zime, plánované zariadenia
nebudú postačovať v lete. To isté
platí o prieskumoch existujúcich
stanovíšť bicyklov pri školách, ak
sa sčítanie robí počas prázdnin,
na pracoviskách. Ak sa robí v čase
letných dovoleniek, a pod.
Namieste je tiež počítať s možnosťou rozšírenia každého takéhoto parkoviska do budúcnosti
o cca 25%. To znamená, že v prípade sčítania, ktoré ukázalo potrebu 100 bicyklov, sa musí počítať
s parkoviskom pre 125 bicyklov.
Parkovacie zariadenie pre bicykle priťahuje cyklistov, ale keď je
permanentne obsadené na 80%
- 90% kapacity, cyklisti už hľadajú náhradné riešenie, a chýbajúce
miesta zvádzajú k nezákonnému
správaniu sa.
Prostriedky
hromadnej dopravy:
Železničné stanice
a zastávky
Stanice sú miestom, kde sú bi-
cykle odstavené na dlhšiu alebo
kratšiu dobu, niekedy aj na noc
a na dlhšie. Sú to teda miesta citlivé na krádež. Preto nestačí iba
plánovať dostatočný počet miest,
treba počítať aj s dostatočnou
ochranou pred nepriazňou počasia a, samozrejme, pred krádežami. Preto je žiaduce, aby sa parkoviská pre bicykle zriaďovali pri
staniciach podľa ich dôležitosti:
Na staniciach IC vlakov (ktoré
sú často prestupnými stanicami
na iné dopravné prostriedky), na
ktorých musia byť parkovacie zariadenia uzavreté a neustále strážené. Môžu byť platené. Otváracie
hodiny sa musia prinajmenšom
kryť s otváracími hodinami stanice. V prípade, keď parkovisko nie
je v blízkosti vchodu do stanice
doprava 13
Obecné noviny • 23. december 2014
čom poplatkov (funkčné stráženie). Parkovacie zariadenie musí
byť viditeľné zo všetkých strán, ak
tomu tak nie je, musia byť prijaté
doplnkové opatrenia. Keď je zabezpečené parkovanie pre autá,
musí byť vyhradený aj dostatočný
počet miest na parkovanie bicyklov, viditeľných z miesta, kde sú
strážcovia.
alebo na nástupište, musí byť jasne označené. Opravovňa bicyklov
môže byť tiež zriadená v blízkosti. Zároveň sa odporúča, okrem
týchto uzavretých parkovísk,
zriaďovať aj parkoviská mimo stanice a v blízkosti vchodu, dokonca
aj keď by išlo len o oporné oblúky
(stojany) či stĺpiky, a nič viac. Toto
láka cyklistov používať uzavreté
a strážené parkoviská a zároveň
redukuje divoké parkovanie.
Na staniciach, zamestnávajúcich stály personál, a kde je možné
počítať s uzavretým parkoviskom
(s priehľadnými stenami, umožňujúcimi dohľad), alebo aspoň
dobre krytým. Môžu byť angažovaní tiež asistenti bezpečnosti
a prevencie. Ak toto parkovisko
umožňuje priamy prístup na stanicu alebo nástupište, je zbytočné
inštalovať ďalšie vybavenie;
Na miestnych staniciach bez
personálu (zastávkach), kde stále
stráženie je takmer nemožné, no
s pravidelnou policajnou kontrolou je možné počítať. Je teda určite
prospešné plánovať inštaláciu solídnych boxov alebo úschovní pre
abonentov, okrem stojanov alebo
solídnych stĺpikov pod strieškou,
a to čo najbližšie k prístupom na
nástupištia.
Autobusy a električky
Spravidla menej rozsiahle parkoviská stačia pri zastávkach električiek a autobusov, pretože tu je
potenciál nízky. No nasledovné
úvahy sú nevyhnutné:
Tak terminály autobusov a električiek, ako aj prepojenia viacerých liniek sú nielen miestami
zoskupenia množstva bicyklov,
ale zároveň aj centrom pozornosti
zlodejov bicyklov. Okrem iného,
bicykle sú tu zhromaždené na
dlhšiu dobu. Preto sa odporúča
počítať tu so všetkými možnosťami stráženia (stáleho) a s ich
aplikáciou. Ide aj o to, aby miesto
poskytovalo čo najlepšiu ochranu
pred nepriazňou počasia.
Predpokladaný počet bicyklov
(ako výsledok pravidelných sčítaní) musí počítať s nasledovným
vybavením:
Viac ako 50 bicyklov: parkovacie miesto dobre kryté a ohradené
(transparentné), tvorené stojanmi
alebo stĺpikmi. Stráženie môže byť
zabezpečené, napríklad možno
počítať s kamerovým dohľadom,
ak osoba v bezprostrednom okolí má možnosť sledovať monitor.
Inak funkčné stráženie je určite
žiaduce. Namieste je obmedziť
vzdialenosť po zastávku a jasne
označiť miesto.
Viac ako 20 bicyklov: parkovacie miesta dobre kryté, obsahujúce stojany alebo stĺpiky, odporúča
sa maximalizovať neformálne (abstraktné) stráženie (dozor). Určite
by nebolo luxusom počítať s určitým počtom boxov alebo úschovní bicyklov pre abonentov.
Viac ako 5 bicyklov: stojany
musia byť navrhnuté v blízkosti
zastávky. Namieste je maximalizovať neformálne stráženie.
Systém „Park and Ride”
Opätovne sa stáva aktuálnou
otázka organizácie zón ”Park
and Ride” na okrajoch miest. Cieľom je, aby tieto parkoviská áut
boli v prepojení s hromadnou
dopravou, a umožňovali tiež nasadnúť na bicykel (vlastný, požičaný - systémy bikesharing) a ísť
do mesta. Preto tieto parkoviská
už musia počítať aj so samostatnými parkoviskami pre bicykle. Bicykle zaparkované na dlhú
dobu či nakrátko (napr. na noc),
na mieste, kde rentabilita stráženého parkoviska na funkčnej či
formálnej báze by mohla byť spochybnená, musia byť zabezpečené
doplnkovými opatreniami. Preto
boxy či úschovne pre bicykle či
dobre kryté parkovacie miesta sú
nevyhnutnosťou. Možno tiež počítať s umiestnením kamier. Tieto
kamery budú môcť byť prípadne
kontrolované najbližšou policajnou stanicou, zabezpečujúcou ich
permanenciu po celých 24 hodín.
Dobré osvetlenie je samozrejme
nevyhnutné.
Obchody, nákupné
centrá
Treba počítať s veľkým zariadením so zastrešením a stojanmi
čo možno najbližšie k vchodu.
Prioritou je prispôsobenie systémom, umožňujúcim oprieť celý
bicykel, čo zaručuje maximálnu
stabilitu bicykla počas manipulácie s nákupnými taškami a kapsami bicykla. Rovnako treba počítať s dostatočným priestorom
pre bicykle s prívesmi nielen pre
deti, ale aj rastúce cyklokargo.
Kamerový dozor je žiaduci, podľa
veľkosti centra a zabezpečenia či
nezabezpečenia formálneho stráženia internou bezpečnostnou
službou, alebo prípadne vybera-
Pešie zóny
Pešie zóny sú tvorené predovšetkým ulicami, kde sa ľudia radi
prechádzajú, pokojne si robiac pri
tom nákupy. Namieste je počítať
s krajnými dĺžkami týchto peších
zón, často zamedzujúcich vjazd
a prejazd bicyklov. To znamená zabezpečenie parkovania pre
cyklistov na vstupoch adekvátne
veľkými parkovacími plochami
a ich zastrešením. Je na autoroch
návrhov nielen ich umiestenie, ale
aj dizajn stojanov (napr. v historických centrách). Pravidelný organizovaný dozor, či stráženie je
nutné. Ukazuje sa, že nainštalovať
každých 200 m stojany pre 6-10
bicyklov postačuje.
Obchodné ulice
Do úvahy prichádza hlavne nákladnejšie parkovacie zariadenie
na konci ulice; no keďže rozpočet
je obmedzený, také zariadenie,
pokiaľ nie je spojené s parkoviskom pre autá, je menej efektívne,
ako viacero menších jednotiek stojanov rozložených pozdĺž ulice. Maximálna vzdialenosť medzi
nimi by nemala presahovať 200
m, pričom tieto objekty sa striedajú po oboch stranách ulice vo
vzdialenostiach cca 100 m.
Tieto parkovacie plochy môžu
byť inštalované buď tak, že sú dostatočne oddelené od parkovacích
miest pre autá, buď na chodníku
pozdĺž ulice. Parkoviská inštalované pozdĺž pozdĺžnej alebo
priečnej osi chodníka môžu pri-
chádzať do úvahy za podmienky,
že po umiestnení bicykla zostane
voľný priestor na chodníku väčší
ako 1,5 metra.
Ľudia často používajú svoj bicykel ako nákupnú tašku na kolieskach. Preto nie je od veci nabádať obchodníkov k tomu, aby
počítali s parkovacími miestami
pre bicykle pri dverách. Tieto
parkovacie zariadenia môžu byť
prípadne prepojené s iným mestským mobiliárom, takým, ako
stĺpy osvetlenia alebo reklamné
tabule, vybavené stojanmi. Výhodou týchto opatrení je, že si nevyžadujú ďalší priestor a nestoja
veľa. Ak s ničím takým nepočítame, je pravdepodobné, že cyklisti
aj tak budú používať mestský mobiliár, a následne ho poškodia alebo urobia nepoužiteľným. To isté
platí pre výklady a susedné fasády.
Treba tiež dodržiavať určitú jednotnosť štýlu týchto zariadení.
Trhy, výstavy,
zhromaždenia,
slávnosti...
Pri príležitosti trhov, zhromaždení a pod. na voľnom priestranstve, parkoviská pre bicykle často
sú potrebné len počas alebo v čase
týchto slávností. Z rôznych príčin
sa odporúča zriaďovať dočasné
parkoviská pre bicykle na prístupových cestách vo vymedzenom
okruhu pešej dostupnosti. Po
skončení akcie tieto zariadenia sú
demontované. V tomto prípade
kvalita systému parkovania bicyklov závisí od ďalších poskytovaných služieb.
Centrá miest, divadlá,
kiná...
Väčšina parkovacích zariadení
plánovaných v blízkosti takýchto komplexov je určená pre autá.
Parkovacie miesto pre jedno auto
umožňuje riadne zaparkovať 8-10
bicyklov. Nie je prehnané žiadať,
aby poskytovalo rovnaké výhody
všetkým, či už prišli na bicykli,
alebo autom. Keďže bicykle sú
tu odstavené na relatívne dlhšiu
dobu, zariadenia musia byť prinajmenšom kryté a zabezpečené.
Veď zlodej bicyklov vie, že bicykel zaparkovaný o 20-ej hodine tu
bude najmenej 2-3 hodiny.
Kaviarne, reštaurácie
a diskotéky
Stačia jednoduché stojany
v blízkosti vchodu do kaviarne
alebo reštaurácie. Je možné počítať so spoločným zariadením
pre viacero kaviarní alebo reštaurácií, nachádzajúcich sa blízko
seba. V tomto prípade je namieste
prispôsobiť doplnkové opatrenia
(napr. zastrešenie), aby cyklisti použili parkovisko aj napriek
tomu, že treba prejsť niekoľko
metrov od parkoviska na miesto
určenia.
Väčšina diskoték, nachádzajúcich sa na okraji mesta, disponuje
14 doprava
súkromnými stráženými parkoviskami, kde je treba počítať aj
s dostatočným počtom krytých
parkovacích miest pre bicykle.
Kritériá, uplatňované pri kaviarňach a reštauráciách, platia aj pre
diskotéky v meste.
Verejné budovy, kultúrne strediská, knižnice, múzeá, nemocnice, strediská služieb, atď.
Stačia stojany dostatočne kapacitné, podľa možnosti kryté v blízkosti vchodu do týchto budov. Pri
nemocniciach a iných budovách,
kde sú bicykle často odstavené
na viac ako 30 minút (pri zamestnancoch viac hodín), prípadné
osobitné prístrešky nie sú luxusom. Odporúča sa optimalizovať spoločenskú a neformálnu
kontrolu pohybu návštevníkov
a personálu. Môžu byť vyskúšané
všetky zlepšenia, vrátane dozoru
a stráženia (napr. kamera a interná bezpečnostná služba), ktoré
umožňuje organizačný poriadok
alebo rozpočet. Ak má budova
viacero verejných vchodov, treba
počítať s parkoviskom pri každom
z nich. Vhodná je aj kombinácia
s veľkými parkoviskami pre autá.
Školy
Školy boli a sú považované aj
u nás za najviac využívané lokality
a priestory pre parkovanie bicyklov - zamestnancov a študentov.
Vzhľadom na čas odstavenia sú
kryté parkovacie plochy pri nich
absolútne nevyhnutné. Uzavreté
parkovacie miesta, robiace neformálny dohľad nemožným, musia
byť doplnené inými kontrolnými
opatreniami. Naviac, osveta týkajúca sa používania účinných
systémov a zámok, musí byť konštantným prvkom ”školskej cyklopolitiky”. Prístupové a výstupné
cesty nesmú vytvárať nebezpečné
situácie (cyklista nevidí na premávku pri vstupe na parkovisko
alebo výstupe z neho).
Športové komplexy
Pokiaľ ide o štadióny, normy sú
rovnaké, ako pri kinách. Plavárne
a športové strediská patria, žiaľ,
k priestorom, najcitlivejším na
krádeže. Spravidla to nie je spôsobené ani tak zlou kvalitou parkoviska, ako skôr jeho umiestnením,
znemožňujúcim akýkoľvek dohľad. Preto správne umiestnenie
parkoviska hrá prvoradú úlohu. Je
nevyhnutné počítať s jeho krytím
a osvetlenými stojanmi. V prípade keď verejná kontrola (napr.
23. december 2014 • Obecné noviny
pri veľmi frekventovanom vstupe)
nie je možná, musí byť uplatnený
organizovaný dozor, ako napr. kamerový systém.
Centrá oddychu
vo voľnej prírode.
Priestory prírodných kúpalísk,
športovísk a pod. sú mimoriadne
citlivé na krádeže. Ak sú bicykle
zakázané v samotnom centre, je
nevyhnutné počítať s dostatočným počtom stojanov na rôznych
prístupových miestach.
Keď sú bicykle v centre zariadení povolené, treba počítať
s menšími jednotkami na rôznych
strategických miestach, a k tomu
s kontrolnými opatreniami na prístupových a výstupných cestách.
Tieto jednotky musia absolútne
umožňovať verejnú kontrolu, spojenú s občasnou funkčnou kontrolou. Tieto strategické miesta
sú určené sčítaním a evidenciou
funkcií rôznych miest (napríklad,
blízkosťou určitých atrakcií, šatní,
reštaurácií...).
Budovy - pracoviská
Personál podnikov by mal mať
možnosť používať bicykel ako
účinný dopravný prostriedok pri
cestách na pracovisko. (Miestne
úrady by mali mať kompetenciu
nariadiť nevyhnutnú vybavenosť
tohto druhu v nimi spravovanom
sídle.) Uzavreté alebo dobre kryté zariadenie vo vstupe do/vnút-
ri podniku, s kontrolou vstupu
a stojanmi je minimom. (A bolo
štandardom u nás aj v minulosti!)
Okrem toho sa odporúča počítať
so zriadením šatní so sprchami,
prípadne aj s miestnosťou určenou na malé opravy.
Obytné štvrte
Obytné štvrte s prevahou
rodinných domov
Obyvatelia rodinných domov
väčšinou majú k dispozícii garáž
alebo iné možnosti odstavenia
vlastných bicyklov a bicyklov návštevníkov na vlastnom pozemku,
vo dvore a pod.
Obytné štvrte - sídliská
s prevahou obytných
domov
Ak sa v nich počíta (súčasne,
dodatočne v starej zástavbe) s garážami, miestne úrady by mali
dbať o to, aby tieto poskytovali
dostatočný odkladací priestor aj
pre bicykle. Ak chýbajú garáže,
treba počítať s inými opatreniami.
Je možné riešiť odkladanie bicyklov v bicyklárni, vo vstupnej hale
alebo pred obytným domom (čo
je však zriedka kedy dobrým riešením vzhľadom na možné poško-
denie/odcudzenie bicykla). Inou
možnosťou by mohlo byť zriadenie spoločnej bicyklovej garáže,
príp. vyčlenením časti autogaráží.
V pešej dostupnosti – do 200m.
V tomto prípade musia byť vzaté
do úvahy všetky aspekty technicko-prevádzkového charakteru a
preventívneho zabezpečenia vjazdov/výjazdov.
Fyzické prekážky
Blízkosť
Platí jediné kritérium: Vždy
sa musí umiestňovať parkovisko
pre bicykle čo možno najbližšie
k zdroju alebo k cieľovej stanici.
V prípade budovy to neznamená
čo najbližšie k budove, ale k jej
vchodu. Pri krátkodobom parkovaní blízkosť je prvoradá. napríklad, parkovisko, určené pre
klientelu obchodu s potravinami. Ak neexistujú stojany či iné
parkovacie zariadenie, cyklisti
využívajú výklad alebo fasádu susedného domu -pritom nezriedka
autá parkujú priamo pod krytým
vchodom.
Pri dlhodobom parkovaní cyklista akceptuje viac námahy, ak
mu táto prinesie niečo naviac. Je
ochotný počítať so vzdialenejšou
lokalizáciou, jasne vyznačenou
šipkami, no ponúkajúcou parkovisko kryté a reálne bezpečné
(uzavreté boxy alebo úschovne,
strážené parkovisko). Dokonca
pripustí, že zaň adekvátne zaplatí.
Lokalizácia
Parkovisko bicyklov musí byť
ľahko nájditeľné, to znamená,
umiestnené v logickom priestore: priamo medzi cyklotrasou,
ulicou a vchodom do cieľa cesty.
V opačnom prípade je namieste
parkovisko vyznačiť šipkami, čo je
nákladnejšie a znižuje podiel užívateľov, ktorí si dajú tú námahu
použiť ho, napriek tomu, že ich
vzďaľuje od ich cieľa.
Dostupnosť
Vždy treba dbať na to, aby sa
cyklista mohol dostať na parkovisko bez prekážok, takých ako obrubníky chodníka, ktoré ho nútia
zosadnúť z bicykla uprostred premávky. Namieste je tiež vyhýbať
sa komplikovaným manévrom,
nútiacim cyklistu stratiť z dohľadu premávku, keď sa chce dostať
na parkovisko, ktoré práve zočil.
Treba sa vyhýbať miestam, ktoré
nútia cyklistu použiť schody alebo
zostúpiť z bicykla. Vhodnejšie je
nezriaďovať parkovisko na mieste, kde prekáža iným účastníkom
premávky, alebo kde môže ohrozovať premávku. Navyše, parkovisko nemôže byť obsadené alebo
blokované inými účastníkmi premávky, ako, napríklad, motorky,
autá parkujúce v dvoch radoch,
koše na odpadky, lavičky. Ak je to
potrebné, parkovacia zóna musí
byť ohraničená .
Priestrannosť
Parkovisko, určené pre viac bicyklov, musí poskytovať dostatok
priestoru, ak chceme, aby bola
využívaná celá jeho kapacita.
Tento priestor zároveň musí brániť tomu, aby sa jeho užívatelia
zranili, alebo aby si zašpinili svoj
odev. Treba počítať s dostatočným
manévrovacím priestorom medzi
zaparkovanými bicyklami. Odporúča sa priemerný priestor 2 m,
vychádzajúc z toho, že horná hranica minimálnej vzdialenosti je
1,2 m. Osobitnú pozornosť treba
15
doprava
Obecné noviny • 23. december 2014
venovať vstupom na strážené parkovisko. Tieto vstupy musia byť
dostatočne široké, aby umožňovali premávku v oboch smeroch.
Priechody (vchody, podchody)
musia byť tiež dostatočne vysoké
(najmenej 2,20 m ), ak chceme,
aby užívatelia nenarážali do nich
hlavou.
Rozdiel úrovní
Keď je potrebné prekonať rozdiel úrovní, aby sme sa dostali na
parkovisko (napríklad, podzemné
parkovisku), alebo ak má parkovisko viacero poschodí, treba
počítať s rampou alebo s eskalátorom. Schodiská sú oveľa menej praktické. Keď je uhol sklonu
zvýšený, cyklisti sú nútení vyvinúť
väčšie úsilie pri tlačení alebo držaní svojho bicykla, najmä naloženého.
Psychologické
prekážky
Pocit bezpečnosti
Aby parkovisko nevyvolávalo
u svojich užívateľov subjektívny
pocit nedostatočnej bezpečnosti,
musí ťažiť z dobrého osvetlenia
a z toho, že je na očiach okoloidú-
cich. Pocit spoločenskej alebo neformálnej kontroly musí byť posilnený, aby presvedčil cyklistu, že
jeho bicykel i on sám sú v bezpečí.
Parkovisko pre bicykle schované
za vysokým živým plotom, už či
je to z dôvodov estetických alebo
iných, nie je dobrým riešením.
Udržiavanosť
Treba sa vyhýbať zriadeniu parkoviska v priestore, kde sa počas
dažďa akumuluje voda, alebo kde
vyúsťuje odkvapová rúra. Skrátka,
treba sa vyhýbať priestorom, kde
je riziko, že v zlom počasí sa tieto stanú nepoužiteľnými. Navyše,
údržba parkovacieho zariadenia
je prvoradou vecou.
Dizajn
Nech by boli tvar a koncepcia
parkoviska akékoľvek, parkovisko
musí byť vždy použiteľné. Musí
vyhovovať väčšine typov bicykla,
nech by bola šírka gúm a riadidiel akákoľvek. Navyše, musí byť
kompatibilné s väčšinou zámok.
Dizajn nemôže ohrozovať viditeľnosť parkoviska, estetické hľadisko je treba brať do úvahy, ale
nemá hrať prím.
Pre všetky uvedené aspekty je
preto potrebné aby komplexné
riešenia – počínajúc celomestskými koncepciami až po ich realizáciu v konkrétnom priestore riešili
tímy odborníkov – dopravných
Literatúra
“Le guide du stationnement
pour vélos“ Bruxselles 2001 (
prevzaté foto)
„Bicycle parking manual”
DCF 2008
”Design manual for bicycle traffic, traffic ingineering”
CROW 1989, 2007
Materiály konferencií Velo
City.
Použitá terminológia:
Odstavenie, odstavovanie je
definované rôzne, najčastejšie:
vozidlo, ľubovoľne umiestnené
svojím vodičom na nevyhnutnú
dobu, obsadené osobami či naložené vecami, alebo neobsadené
či nenaložené. Bicykle neobsadené osobami niektoré predpisy
(zahraničné) nepovažujú za vozidlá. No termín odstavenie sa
bežne používa aj pre bicykle.
Parkovanie označuje umiestnenie bicykla na miesto pre bicykle.
Vybavenie parkoviska pre
inžinierov a architektov. Tí budú
musieť brať do úvahy všetky zásady tak, aby naše mestá disponovali parkovacími zariadeniami vysokej kvality aj pre bicykle a tým
sa výrazne prispelo k vyšiemu
bjemu a využívaniu cyklistickej
dopravy v každodennej premávke
po ich území.
Závery
V rámci novej výstavby alebo
budovania novej vybavenosti vždy
je namieste zodpovedať si niekoľko dôležitých otázok:
- Sú alebo budú potrebné parkoviská pre bicykle?
- Aký v tom máme potenciál?
- Ktoré miesto je najvhodnejšie
pre parkovisko?
- O aké prostredie ide?
- Ide o dlhodobé alebo krátkodobé parkovanie?
- Je toto miesto citlivé na krádeže,
alebo sa takým môže stať?
- Aké bezpečnostné alebo kontrolné opatrenia môžu byť prijaté?
Cyklistická politika si môže
klásť za cieľ iniciovať a ovplyvňovať mobilitu aj cez parkovacie
bicykle zahŕňa v sebe všetok
fyzický inventár, využívaný na
parkovanie bicyklov. Môže ísť
o miesto pre bicykel, systém parkovania bicyklov, alebo o kombináciu oboch.
Parkovisko pre bicykle je
priestor vymedzený pre umiestňovanie bicyklov. Parkoviská
často poskytujú ochranu pred
nepriaznivými
klimatickými
podmienkami alebo krádežou
bicyklov, alebo oboje.
Súkromné parkovisko je
uzamykateľné miesto pre bicykle v byte (obytnom dome) alebo
jeho blízkosti len pre vlastníkov.
Box alebo úschovňa bicyklov
je uzamykateľná klietka z kovu
alebo betónu môže obsahovať
jeden alebo niekoľko bicyklov.
Príkladom zariadenia určeného
pre viacero bicyklov je karusel
pre bicykle. Ide o konštrukciu
z alumíniového rámu a striešky
zo syntetických vitráží.
Spoločná garáž na bicykle - bicykláreň je zamknuteľné
miesto integrované do uzavreté-
návyky cyklistov. Zriaďovanie
parkovísk bicyklov dostatočné kapacitných a bezpečných sa môže
spolupodieľať na stále častejšom
používaní bicykla. Navyše, jasné označenie a čitateľnosť môžu
zabrániť divokému parkovaniu
a napomáhať propagácii využívania strážených parkovísk.
Preto je namieste už od plánovania cyklistickej infraštruktúry,
projektovania novej alebo rekonštrukcie existujúcej budovy, školy, pracoviska atď. jasne si predstaviť jej užívateľov, koľkí a odkiaľ
budú na bicykloch prichádzať, či
z bezprostredného okolia alebo
nie.
V epoche, keď problémy, týkajúce sa mobility, sú každodenne
posudzované zo sociálno-ekonomického a politického hľadiska,
treba, okrem množstva iných rozhodnutí, tiež dôležitých, rozhodnúť sa aj pre investície, vyvolané
každodenným využívaním bicykla. To je obzvlášť na mieste, keď sa
to týka predovšetkým miestneho
obyvateľstva v okruhu dostupnosti jazdy do 5 km.
ho priestoru, prístupné výlučne
pravidelným užívateľom obyvateľom/návštevníkom/zamestnancom.
Provizórne parkovisko pre
bicykle tvorí systém parkovania
formou zoskupenia stojanov, má
často len provizórny charakter
(prenosné, sezónne), je väčšinou nekryté.
Automatická úschovňa je
uzamknuteľné miesto, vybavené
interným automatickým systémom. Systémy s plne automatickým výťahom poskytujú zároveň
technické možnosti, sú veľmi
nákladné, ale ich možnosti použitia sú nevyčerpateľné.
Poznámka: Príspevok bol určený na konferenciu „Parkovanie
v mestách – 10 rokov parkovania
na Slovensku“ Tatr. Lomnica 21.23.10.2014, kde z časových dôvodov boli prednesené len jeho
niektoré zásady . Pre publikovanie v tlači sú možné formálne
úpravy textu, vynechanie obrázkov a terminológie.
16 doprava
23. december 2014 • Obecné noviny
V Liptovskom Mikuláši odovzdali do užívania
cyklochodník
S prácami na cyklochodníku začali v druhej polovici septembra tohto roka. Termín odovzdania stavby sa podarilo dodržať
aj napriek viacerým komplikáciám.
P
o dvoch mesiacoch intenzívnych prác v piatok 12.
decembra odovzdali do
užívania 3,2 kilometra dlhý úsek
cyklochodníka v Liptovskom Mikuláši. Liptovský Mikuláš sa tak
zaradil medzi mestá, v ktorých sa
naplno rozvíja cyklistická doprava
podľa Národnej stratégie rozvoja
cyklistickej dopravy a cykloturistiky na Slovensku schválenej
v máji minulého roka.
„S cieľom naplniť túto stratégiu
budeme môcť v dohľadnom čase
využívať prostriedky z európskych
fondov na základe dobre pripravených projektov, ktoré budú spĺňať
kvalitatívne kritériá na príklade
cesty, aká vznikla v Liptovskom
Mikuláši. Chceme, aby sa u nás
rozvinula sieť cyklotrás a slúžila
ľuďom na prepravu do práce, do
školy alebo za inými povinnosťami. Počíta sa aj s rozvojom turistických cyklotrás, ktoré umožnia
aktívne spoznávanie krás Slovenska,“ povedal národný koordinátor Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Peter Klučka.
„Od začiatku hovorím, že je to
vydarený nápad, ktorému sme
v prípravnej fáze venovali veľmi
na hrádzi rieky Váh v úseku za
garážami na sídlisku Nábrežie.
„Prispôsobili sme tak výšku protipovodňového násypu s telesom
cyklochodníka. Keby sme to neurobili súbežne, dodatočne sypaná
hrádza by presypala teleso cyklochodníka a muselo by sa pristúpiť
k drahšiemu riešeniu,“ zdôvodnila
Eva Medvecká z útvaru prípravy a
realizácie stavieb Mestského úradu (MsÚ) v Liptovskom Mikuláši.
„Zdržalo nás tiež nevhodné rašelinovo-ílovité podložie v blízkosti
priemyselného areálu,“ dodala E.
Medvecká.
veľa času. Je to vynikajúca spojnica dvoch sídlisk s centrom mesta
s nadväznosťou na ďalšie mestské časti, ktorú som si osobne
vyskúšal. Človek sa veľmi rýchlo
a bezpečne presunie z jednej časti
mesta do druhej pomerne nenáročným terénom. Teraz v zime
môžu cyklochodník využívať aj
bežkári a verím, že od jari tu bude
čulá premávka nielen cyklistov
či korčuliarov,“ povedal zástupca
primátora Jozef Repaský.
Termín stihli
aj napriek problémom
S prácami na cyklochodníku sa
začalo v druhej polovici septembra tohto roka. Termín odovzdania stavby sa podarilo dodržať aj
napriek viacerým neočakávaným
komplikáciám. „Pri výstavbe
oporného múru v blízkosti Palúčanského mosta sme narazili
na nezakreslené vysokonapäťové
káble. Energetici však zareagovali
veľmi promptne, čo nám uľahčilo
prispôsobenie konštrukčného riešenia,“ konštatoval Pavel Beťko,
zástupca dodávateľskej spoločnosti.
Pri výstavbe sa položilo viac
ako šesť kilometrov obrubníkov,
V Petržalke osadia nové stojany
pre bicykle
Samospráve sa podarilo získať grant vo výške 2-tisíc
eur od Raiffeisen banky Slovensko, vďaka ktorým
pribudne v tejto bratislavskej mestskej časti 15
nových cyklostojanov.
Po tom, ako v septembri dala mestská časť Bratislava-Petržalka
obyvateľom možnosť pripomienkovať Štúdiu rozvoja cyklodopravy,
pokračuje samospráva v podpore tohto druhu dopravy ďalej. V
Petržalke v nasledujúcich mesiacoch osadia 15 nových stojanov
pre cyklistov, aby ich obyvatelia už na jar mohli plne využívať. Na
cyklostojany získala Petržalka dvojtisícový grant od Raiffeisen
banky Slovensko v rámci projektu Osadenie cyklistických stojanov v mestskej časti Bratislava-Petržalka. Nové stojany umožnia
bezpečné parkovanie bicyklov uzamknutím jeho rámu súčasne
s kolesom. Cyklostojany pribudnú na frekventovaných miestach
pred budovami občianskej vybavenosti a verejnými inštitúciami
ako sú kultúrne domy, športové haly, bytový podnik či pobočky
miestnej knižnice.
Osadením stojanov chce samospráva podporiť cyklodopravu v
mestskej časti. Ide o ďalší konkrétny krok na podporu cyklistickej
dopravy v hlavnom meste. Už v minulosti sa petržalskej samospráve podarilo presadiť niekoľko dopravno-inžinierskych opatrení,
ktoré zlepšili podmienky pre cyklistov a vďaka ktorým sa prejazd
po cyklotrasách v Petržalke zjednodušil. Príkladom je komplexné
preznačenie trasy popri Chorvátskom ramene v úseku Kutlíkova
– Antolská, či preznačenie Petržalského korza tak, aby skutočne
plne slúžilo cyklistom. Petržalka iniciovala tiež spracovanie projektovej dokumentácie na cyklotrasu Starohájska, ktorá by tak mohla
byť vybudovaná v priebehu budúceho roka. Kľúčovým krokom podpory cyklodopravy bolo spracovanie Štúdie o cyklodoprave, ku ktorej obyvatelia mohli posielať svoje pripomienky. Tie Petržalčania
smerovali predovšetkým k dokončeniu prepojenia Chorvátskeho
ramena a medzinárodnej dunajskej cyklistickej cesty. Štúdiou aj
spolu s pripomienkami od obyvateľov sa budú zaoberať novozvolení poslanci miestneho zastupiteľstva. Jej cieľom má byť v prvom
rade odstránenie najväčších bariér a v neposlednom rade získať
ďalších cyklistov z radov motoristov, ktorí uprednostnia ekonomickejší a ekologickejší spôsob dopravy v meste.
(platz)
Pracovalo sa aj v noci
postavili sa dva 81 a 58-metrové oporné múry a osadilo sa 612
metrov bezpečnostného zábradlia. Väčšina prác sa uskutočňovala
za nepriaznivého daždivého počasia. Stavebníci obnovili aj asfaltový povrch podchodu pod mostom
k diaľničnému privádzaču, ktorý nebol zahrnutý v pôvodnom
projekte. V čase prípravy projektovej dokumentácie pred siedmimi rokmi nebol totiž až natoľko
poškodený. „Napriek tomu sme
na stavebných prácach ušetrili
takmer 50-tisíc eur. Pôvodne bolo
na samotnú výstavbu cyklochodníka v zmluve so zhotoviteľom vyčlenených 640-tisíc,“ uviedla Jana
Kormaníková, projektová manažérka mesta.
Protipovodňové
opatrenia
V priebehu výstavby cyklochodníka bolo potrebné realizovať aj protipovodňové opatrenia
Čiastočné zdržanie prác spôsobila aj prekládka optického kábla
popri hrádzi toku rieky Smrečianky v Okoličnom. „Pri prekladaní
káblov sme na rozdiel od projektu
použili jednoduchšie a efektívnejšie riešenie vybudovaním manipulačnej šachty. S ohľadom na
používateľov mobilných telefónov
sa spájanie káblov robilo v noci,“
uviedol Ľubomír Hán, vedúci oddelenia životného prostredia, dopravy a verejných priestranstiev
MsÚ.
(kell)
Projekt Rajeckej cyklomagistrály
podporilo ministerstvo dopravy
sumou 40-tisíc eur
Predkladateľom projektu a žiadateľom o finančný príspevok bol Euroregión
Beskydy. Mesto Žilina je v projekte hlavným stavebníkom.
Z
druženie Euroregión Beskydy spolu s mestom Žilina, ďalšími obcami Rajeckej
doliny a Žilinským samosprávnym krajom boli úspešní so svojím projektom Rajeckej cyklomagistrály. Projekt je zameraný na
uskutočnenie euroregionálnych
aktivít a vypracovanie komplexnej projektovej dokumentácie,
ktorá je potrebná na vydanie stavebného povolenia pre výstavbu
tejto dôležitej cyklistickej komunikácie.
Samotný projekt Rajeckej cyklomagistrály (zo Žiliny do Rajeckých Teplíc) je dlhodobým plánom predstaviteľov samospráv
i občianskych aktivistov. Trasa
cyklotrasy sa začína v katastri
mesta Žilina, konkrétne v mestských častiach Bánová a Bytčica,
postupne prechádza katastrálnymi územiami obcí Lietavská
Lúčka, Lietava, Porúbka, Turie
a Rajecké Teplice. Tam magistrála
končí a napája sa na už existujúce
miestne cyklotrasy. Príprave projektu predchádzalo viacero rokovaní mesta Žilina, spomenutých
obcí a Žilinského samosprávneho
kraja. Naplánovaná trasa je po-
važovaná za definitívnu. Zmluva
medzi Euroregiónom Beskydy
a Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
o poskytnutí a čerpaní finančného
príspevku 40 000 €, teda v maximálnej možnej výške, by mala
byť podpísaná už v týchto dňoch.
Doba realizácie je do 24 mesiacov
od podpisu dohody.
„Som veľmi rád, že Euroregión
Beskydy bol úspešný s projektom
Rajeckej cyklomagistrály. Trasa zo
Žiliny do Rajeckých Teplíc poskytuje úžasné scenérie, no využívať
bicykel na vyťaženej štátnej ceste
I/64 nie je v súčasnosti pohodlné
a často je pre cyklistov dokonca
životu nebezpečné. Po vybudovaní cyklomagistrály bude radosť
absolvovať túto trasu na bicykli,“
uviedol primátor Žiliny Igor Choma.
(čor)
Obnova vidieka 17
Obecné noviny • 23. december 2014
Eurofondy – kultúra po novom
Prof. Michal ŠARAFÍN
Oprávnenou témou záujmu vidieka je téma podpory kultúry, objavuje sa v IROP
2014 – 2020, a to v stratégii kreatívnej ekonomiky. Kultúra už nie je len nositeľom
zábavy, chápe sa a nastoľuje ako „motor“ ľudskej kreativity. Trh vstúpil na pôdu
kultúry, tu hľadá podporu svojich záujmov.
Ľ
udská kreativita je plodom kultúry. Pestovanie „kultúry“ formuje
duch dediny, zväčšuje,
zapaľuje oheň nápadov
a predsavzatí, vyvoláva túžbu po
seberealizácii. Kultúra rozhoduje
aj o budúcnosti dediny, je energiou jej samosprávnej súdržnosti. Prejaví sa to v raste talentov
a prebudení nových osobností,
najmä pri hľadaní a prijímaní
nekonvenčných či novátorských
rozhodnutí. Prostriedkom zvyšovania kreativity vidieka sú jeho
kultúrne zariadenia, v ktorých sa
uskutočňujú spoločenské aktivity
motivované záujmami a výzvami.
Kultúre, ako ju pozná dnešná civilizácia, pripisujeme mimoriadne
poslanie, kultúra je prameňom
invencie, ktorá je schopná meniť
svet. Kultúra preto patrí aj do sféry ekonomiky, ktorá očakáva veľa
invencie pre riešenie problémov
našej doby. Kultúra mobilizuje
aktivitu človeka, len kultúrny človek je schopný zmeniť svet. Týmto
nadneseným slovom chcem odhaliť a zdôrazniť dôležité poslanie
a miesto kultúry v živote aj našej
dediny, a to na platforme hospodárskej životaschopnosti.
Pod kultúrou už nehľadajme
len osvetovú, muzeálnu, galerijnú,
divadelnú, knižničnú či folklórnu
činnosť, pod kultúrou si predstavme hlavne jej význam. Opodstatnená je preto podpora IROP
zameraná na inováciu dnešných
kultúrnych zariadení, v ktorých
hľadajme službu v prospech kultúrneho rozvoja obce. Potvrdilo
sa, že účinnosť tejto služby stúpa
integráciou jej funkcií. Za jej výsledkom hľadajme prebudenie
nekonvenčnosti, nápaditosti a
originálnosti. Ale aj zodpovednosti, citlivosti a vnímavosti. Pod
integráciou hľadajme nové spájanie kultúrnych služieb. Kreativitu
bude v čoraz väčšej miere vyvolávať vnímanie prostredia, čím
rastie význam architektúry. Pekná
dedina bude znamením kreatívnych obyvateľov.
pozitívne pôsobí len v zodpovedajúcom prostredí, v prostredí
pokoja, pokory a piety. Umiestnenie je individuálne, rozhodujúca
je diskusia o hľadaní tohto miesta s jeho overovaním a hľadanie
dohody. Za dôležité považujem
otvoriť diskusie zamerané na
témy „kultúry“ v svojej dedine, na
čo je vhodnou príležitosťou nové
funkčné obdobie samospráv.
Otázkou pre IROP je „šírka“
podpory služieb pre kultúru.
Téma integrácie kultúrnych služieb nastoľuje investičné zámery
nekonvenčných foriem spájania
„kultúry“ so službami rôzneho
zamerania.
Kalvária v parku
Na Slovensku sa mnohé kalvárie
budujú, mnohé sa plánujú vybudovať. Ich monografiu zostavuje
M. Lisinovič (lisinovic.blog.sme.
sk) a sú inšpiráciou pre prípravu a
diskusiu o vzniku ďalších. Zámer
vybudovať kalváriu so zastaveniami Krížovej cesty sa napĺňa aj vo
Vozokanoch, a to zásluhou zanietenia domácej komunity. V dielni
dediny vznikajú výtvarné diela s
duchovnou tematikou pod záštitou profesionálneho umelca.
Kalvária je miesto, kde ľudia prežívajú svoje kresťanstvo. Vo Vozokanoch má byť v parku, v strede
obce v blízkosti kostola. Kalvária
je miestom zastavení, ktorá má
svoj scenár, má vzniknúť v parku
obce. Do parku budú chodiť ľudia
denne, púť kalváriou bude organizovanou akciou. Kalvária v parku
Drevené plastiky
V tejto súvislosti upozorňujem
na aktivitu zameranú na umeleckú
výzdobu dedín prostredníctvom
drevených plastík s duchovným
obsahom.
Drevené plastiky začínajú „zdobiť“ verejné priestranstvá dedín.
Považujem však za nevyhnutné
upozorniť na to, že túto aktivitu
treba zveriť do rúk architektovi,
pretože tieto samosprávne aktivity môžu vyvolať negatívny psychologický účinok. Náboženským
duchom naplnené výtvarné dielo
Skice – autor Šarafín M. 2014, podklad pre diskusiu o dohode náboženskej
obce so samosprávou.
- alej pripomínajúca „katedrálu“ v parku
- zastavenie so symbolom Golgoty
- námestie s altánkom pripraveným na úpravu zodpovedajúcu poslaniu
betlehema.
obce bude živým miestom obce,
bude produkovať kultúrny zážitok
vyvolaný pôsobením drevených
reliéfov a plastík.
Idea svetského a nábožensky spolupôsobiaceho využitia
priestoru v centre obce sa stala
nosnou témou architektonického
návrhu. Návrh vyvolal diskusiu o
tom, ako stvárniť kalváriu. Nepochybné je, že umiestnenie a usporiadanie zastavení s drevenými
reliéfmi a voľne stojacimi plastikami má zodpovedať architektonickému konceptu. Hlavne z toho
dôvodu, že kalvária je spojená
prostredníctvom parku s námestím. Architektonickým umením
je vytvoriť logický a životaschopný celok spoločenského života
obce, symbiózu duchovného a
svetského priestoru. Návrh overujú skice autora, zásady návrhu sú
nasledovné:
- priestorovou ideou kalvárie je
vyvolať dojem „katedrály“ pod
korunami aleje stromov, ktoré vytvárajú kolonádny dojem.
Tento dojem umocnia architektonické články v podobe
stienok, ktoré budú pripomínať okná tohto sugestívneho
priestoru,
- kolonáda pozdĺž štátnej cesty I.
triedy vytvorí stenu bezpečia a
pokoja kalvárie,
- miestom zastavenia bude reliéf
upevnený na stienke alebo plastika voľne stojaca v parku,
- osobitými duchovnými miestami kalvárie bude Golgota a
betlehem. Nebudú len súčasťou
Krížovej cesty, budú univerzálnym miestom posedenia a oddychu v parku.
Park bude duchovným priestorom, navyše bude „živou“ pozvánkou návštev a posedení,
parkom pre deti, miestom prechádzok. Autor návrhu vyslovil skicami svoj názor na to, ako
stvárniť park, ako architektonicky
zvládnuť symbiózu náboženského
a svetského života v centre obce.
A to na princípoch organizovanej
a skľudnenej dopravy, na základe rekultivácie a ochrany parku.
Námestie v návrhu ožilo novou
plochou spoločenského významu, nové námestie obohatí obraz
obce. Kalvária je duchovnou službou kultúry v obci.
Kontakt:
[email protected]
Poznámka: Autor sa venuje doteraz zverejneným výzvam IROP
2014 – 2020, jeho zámerom je
vyvolať diskusie zamerané na prípravu projektov, ktoré sú určené
pre novozvolených predstaviteľov
samospráv.
Ocenenie Žiliny
za projekt
rekonštrukcie
parku v Sade
na Studničkách
Mesto Žilina získalo cenu v
kategórii Originálna aktivita
za realizáciu projektu rekonštrukcie parku v Sade na
Studničkách, ktorú pri príležitosti vyhodnotenia kampane Európskeho týždňa
mobility 2014 zorganizovala
Slovenská agentúra životného prostredia v Bratislave v
spolupráci s Ministerstvom
životného prostredia SR.
Ocenenie prevzal primátor
Igor Choma 7. novembra v
Hoteli Turiec v Martine.
Hodnotiaca komisia ocenila
najmä fakt, že mesto sa
rozhodlo pristúpiť k závažnému kroku, ako je zrušenie
cestnej komunikácie spolu s
parkovacími miestami priamo v centre mesta. Komisia
poukázala na príkladný krok
k trvalo udržateľnej mobilite v mestách, kde by sa
samosprávy mali usilovať o
redukciu motorových vozidiel
v centre mesta a uprednostniť inú formu dopravy.
Sad na Studničkách bol
rozšírený z približne 4000
m² na viac ako 10 000 m²,
čím sa vytvorila nová relaxačno-edukačná plocha so
sieťou chodníkov, drobnými
architektonickými prvkami s
vodným zdrojom a s množstvom nových rastlinných
porastov a zatrávnení.
Víťaznú aktivitu spolu s
ďalšími aktivitami organizovanými pri príležitosti kampane Európskeho týždňa
mobility 2014 profesionálne
predstavili zamestnanci
Mestského úradu v Žiline
(odbor projektov Európskej
únie a odbor životného
prostredia). Súťaž prebiehala v piatich kategóriách:
Najaktívnejšia samospráva,
Originálna aktivita, Efektívne
trvalé opatrenie, Originálny
videospot a Originálna tematická fotografia.
Získané ocenenie je už druhým ocenením mesta Žilina
v oblasti mobility. Začiatkom
tohto roku získala Žilina ocenenie aj za Najaktívnejšiu
samosprávu v oblasti podpory cyklodopravy v mestách.
(čor)
18 zahraničné
skúsenosti
23. december 2014 • Obecné noviny
Berlínsky primátor skončil alebo
homosexualita už nie je pre nemeckých
politikov žiadnym problémom
Jedenásteho decembra tohto roku teda Klaus Wowereit skončil. Z vlastnej vôle predčasne odstúpil z postu
primátora nemeckého hlavného mesta Berlín. Bol prvým nemeckým vrcholovým politikom, ktorý sa
otvorene priznal k svojej homosexualite, svojím pôsobením si získal veľa prívržencov i odporcov, z Berlína
urobil turistický magnet a osudovým sa mu stalo neustále odkladanie otvorenia nového letiska.
P
oďme však pekne po
poriadku.
Klaus Wowereit sa
narodil v roku 1953 v
Berlíne (mestská časť
Lichtenrade) a vyrastal v jednoduchých podmienkach ako najmladšie dieťa upratovačky. Nechýbala mu húževnatosť a chuť
niečo dosiahnuť. Po štúdiách
práva sa upísal politike: najskôr
pôsobil ako komunálny politik
za stranu sociálnych demokratov
(SPD), nasledoval post senátora
pre vzdelanie, poslanca a od 16.
júna 2001 aj post primátora hlavného mesta Nemecka Berlín (3,5
milióna obyvateľov). V pamäti
mnohých zostáva jeho veta, ktorou v roku 2001 pred svojou kandidatúrou otvorene priznal svoju
homosexualitu („Som teplý a aj to
je v poriadku“, po nemecky „Ich
bin schwul, und das ist auch gut
so“). Po tomto sa k homosexualite
priznali aj bývalý minister zahraničných vecí Guido Westerwelle
či primátor Hamburgu Ole von
Beust. Nemecká spoločnosť týchto politikov akceptovala a s ich
sexuálnou orientáciou už nemá
žiadny problém.
Čo tento primátor dosiahol? Po
svojom zvolení začal ako tvrdý
reformátor, spolu so senátorom
pre financie dokázal Berlín postaviť opäť na nohy. Po zjednotení
Nemecka v roku 1990 bol Berlín mestom, ktoré malo odrazu
dve časti – východnú a západnú,
do roku 1989 vyše dvadsaťosem
rokov rozdelenú múrom vysokým takmer štyri metre. Vyše tri
a pol milióna obyvateľov malo
svoje nároky, práce bolo pomenej, turistický ruch sa len pomaly
rozbiehal. Tu primátor trefne poznamenal, že „...existenčná bieda
je v Nemecku zriedkavá. Ide skôr
o relatívnu biedu. V porovnaní s
väčšinou ostatných krajín sa chudobní ľudia v Nemecku nemusia
obávať o každodenný chlieb či
život, skôr o ľudskú dôstojnosť a
účasť na spoločenskom či kultúrnom živote. Kto si nemôže dovoliť
napríklad ísť do kina alebo čítať
kvalitné noviny, toho vedie ekonomická bieda ku kultúrnej biede.
Takýto človek sa potichu izoluje a
vyčlení zo spoločnosti.“ Napriek
tomu sa z Berlína stalo pekné
hlavné mesto, hoci na mnohých
miestach ešte stále vidno žeriavy a
lešenia. Ešte stále je čo opravovať
alebo stavať (len pre zaujímavosť:
jedna známa mi pri mojej návšteve Berlína v roku 2009 ukázala na
stene diery po strelách z druhej
svetovej vojny – vyše sedemdesiat
rokov po jej skončení! Medzičasom už omietka bola opravená).
Osudovým sa Klausovi Wowereitovi stala stavba nového letiska.
Len niekoľko týždňov pred plánovaným otvorením muselo letisko
pre chybnú protipožiarnu ventiláciu zostať zatvorené, do dnešného
dňa sa veľa chýb ešte nepodarilo
odstrániť. A hoci primátor nie je
stavbár, sedel v dozornej rade. Po
mnohých útokoch médií sa rozhodol odstúpiť.
Jeho pôsobenie nie je vníma-
né jednotne. Mnohí si ho cenia
pre jeho veselú povahu a jednoduchosť („Nepotrebujem žiaden
múr postavený z osobných strážcov ... teší ma, keď mi ľudia pri nákupoch v Berlíne len tak zakričia
'ahoj Wowi' alebo sa chcú so mnou
odfotiť.“) ako aj snahu o rozvoj
mesta. Kritici poukazujú na nedostatočnú hospodársku politiku
a prílišnú upätosť len na kultúru.
Ja osobne som ho naživo videl len
raz, bolo to v roku 2010 pri rozsvecovaní svetiel na vianočnom
stromčeku pred Brandenburskou
bránou. Primátor vtedy povedal
zopár slov a rozosvietil vianočný stromček. Istý čas sa dokonca
uvažovalo o tom, že by mohol byť
budúcim kandidátom strany SPD
na post spolkového kancelára,
teda nasledovníka Angely Merkelovej (CDU). Tieto časy sú však
dávno preč.
Vo svojej biografii, ktorá vyšla
ešte v roku 2007, rozoberá hlavne pôsobenie komunálnych politikov. Vedel som – ako na jednej
strane úprimne priznáva – že
prídu dni, počas ktorých budem
musieť predpoludním prepúšťať zamestnancov a popoludní sa
usmievať do kamery pri otváraní
nového výbehu pre medvede. To
podľa neho musí politik zniesť.
Na druhej strane cítiť kritiku spoločnosti a médií: „Nemyslím si,
že by politici boli lepší ľudia ako
priemer nemeckej populácie. Taktiež som si ale istý, že nepracujú
horšie. Iba sú pod neustálym dohľadom. A keďže sú krachy, smola
a nehody zaujímavejšie ako úspechy, vznikol v Nemecku v uplynulých rokoch obraz politika ako trvalo prehrávajúceho.“ Nuž a práve
tento mediálny rozruch a upätosť
na chyby sa mu stali pri novom
plánovanom letisku osudnými.
Branislav KRPELAN
(V článku boli použité vlastné
skúsenosti autora a citáty z biografie ...und das ist auch gut so
vydanej vo vydavateľstve Heyne
vo februári 2009 v Mníchove.)
Hydina v meste
alebo
dobrý nápad malej zoologickej záhrady
Pri písaní tohto článku sedím na lavičke. Do tváre mi svieti jesenné slnko, je teplo a za mnou sa rozprestiera malý park. Tohtoročný
október sme v Nemecku volali zlatý (goldener Oktober), pretože teplotami a pekným počasím lákal na prechádzky v prírode. Avšak
naspäť k môjmu článku: Predo mnou kotkodákajú sliepky, počuť aj kačice a horské kozy sa bijú o miesto na malej preliezke. Nie
som na dedine, som uprostred mesta. Vľavo zľahka počuť hlavnú cestu, v pravidelných intervaloch prefrčí okolo vlak.
P
red vyše dvadsiatimi piatimi
rokmi v nemeckom meste
Neubiberg otvorili Záhradu
životného prostredia (Umweltgarten), ktorá sa hneď stala „vývesným štítom mesta a lákadlom pre
rodiny, školské výlety a milovníkov
prírody“, ako sa možno dočítať na
internetovej stránke. Úprimne povedané, toto mesto nepatrí medzi
najkrajšie. Je to malé mesto neďaleko Mníchova, v ktorom veľa obyvateľov „len prenocuje“ a denne
dochádza do bavorskej metropoly
za prácou alebo štúdiom. Hoci má
len niečo vyše 14 000 obyvateľov, je
zaujímavé, že takmer desať percent
jeho plochy tvoria zelené plochy
alebo parky. V záhrade životného
prostredia nájdete takmer osemdesiat zvierat; sú rozčlenené do
viacerých výbehov. Okrem už spomenutých sliepok a kačíc – ktoré sa
neustále medzi sebou bijú – nájdete aj voľne sa pasúce husi, králiky,
veľmi aktívne horské kozy, zopár
poníkov a stádo oviec. O všetko
sa stará hlavný hospodár, ktorému
pomáhajú buď chlapci na civilnej
službe alebo tí, ktorí sa rozhodli
pre takzvaný dobrovoľný ekologický rok (Freiwilliges Ökologisches
Jahr). Zaujímalo ma, kto sa o záhradu stará po finančnej stránke. Okrem hlavných sponzorov,
ktorými sú samosprávy okolitých
miest, sa možno stať členom spolku priateľov tejto záhrady. Ročný
príspevok vyjde na 24 eur (pre jedného dospelého) alebo 36 eur pre
rodinu. Deti a mládež do 18 rokov
zaplatia 12 eur. Všetci aktívni členovia sa raz do mesiaca stretávajú
v záhrade, aby prebrali aktuálne
problémy a pripravili menšie spolkové oslavy. Záhrada je otvorená
dvadsaťštyri hodín denne, dostanete sa do nej zadarmo, ohradené
sú len zvieratá.
(bk)
informatizácia 19
Obecné noviny • 23. december 2014
Trenčiansky kraj získal v Ostrave
striebro za elektronické aukcie
Za posledné tri mesiace využívania elektronických aukcií TSK ušetril viac ako 76 000 €, čo predstavuje úsporu 11,81 %.
N
a 10. ročníku medzinárodnej konferencie eBF (www.
ebizforum.sk), ktorá sa venuje aktuálnym otázkam problematiky verejného obstarávania a firemného
nákupu získal v novembri v Ostrave Trenčiansky samosprávny kraj
2. miesto v kategórii START v súťaži Fair Sourcing Award (FSA)
2014, za férový nákup a zavedenie
elektronického obstarávania celoplošne aj pre všetky organizácie
v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK
(86 organizácií).
Súťaž vyhlasuje slovenská a
česká asociácia poskytovateľov
a užívateľov elektronických nástrojov pre verejné obstarávanie
a firemný nákup (APUeN) v spolupráci s organizátormi eBF. Súťa-
ží sa v troch kategóriách, START,
TREND a MASTER. Prvá je určená eAukčným nováčikom a hodnotia sa výsledky ich prvého roka
s eAukciami.
E-sourcing, teda realizácia výberových konaní elektronickou cestou,
je rešpektovaným a rýchlo rastúcim
odborom, ktorý očisťuje verejný
priestor od korupčného správania
a súkromným firmám i verejným
inštitúciám šetrí milióny.
Po tom, ako boli vyškolení všetci
verejní obstarávatelia z podriadených organizácií a takisto zamestnanci Úradu TSK, TSK používa
systém pre elektronické aukcie od
augusta 2014.
Originalita aukčného systému
TSK spočíva v tom, že komplexne
zastrešuje všetky organizácie napojené na rozpočet TSK a nielen
samotný Úrad TSK. Všetky organizácie majú na základe internej
smernice povinnosť robiť elektronické aukcie nad predpokladanú
hodnotu 1000 eur.
Podľa dostupných informácií
je TSK prvý verejný obstarávateľ
na Slovensku, ktorý využil iný typ
elektronickej aukcie, ako je bežné.
TSK zaviedol do užívania
podriadenými organizáciami i
rôzne typy eAukcií, teda okrem
klasickej eAukcie aj typy japonskej ticker eAukcie a holandskej
eAukcie.
Za posledné tri mesiace využívania elektronických aukcií TSK
ušetril viac ako 76 000€, čo predstavuje úsporu 11,81 %. Prebehlo
65 eAukcií (z toho 41 klasického
anglického typu, 19 eDopytov
jednoduchých elektronizovaných
dopytov a 5 NIPPONov). Do
týchto aukcií bolo pozvaných 338
uchádzačov. Reálne v eAukciách súťažilo 159 dodávateľských ponúk. V priemere teda je v jednej eAukcii porovnávaných 2,45 ponúk.
NIPPON nie je štandardne používanou aukciou. Napriek tomu
ju využila organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK – Centrum tradičnej kultúry v Myjave
na zákazku Výroba metodickej
publikácie pre heligonkárov. Z
približne 870 € po 4 hodinách a 10
minútach zostala cena na úrovni
približne 375 €. Paradoxom je, že
sa nešlo o veľký objem zákazky.
Elektronizovanie procesov skrátilo „obstarávacie“ doby jednotlivých verejných obstarávateľov,
zefektívnilo vynakladanie finanč-
ných prostriedkov z rozpočtových
kapitol TSK. Takisto zvýšilo možnosť dohľadania prípadných chýb
v procesoch a zvýšilo možnosť
štatistických meraní.
Zvýšenie transparentnosti TSK
dosiahol prepojením aukčného
portálu s webovými stránkami,
kde má verejnosť možnosť „v
priamom prenose“ sledovať vynakladanie finančných prostriedkov
na chod organizácií v kraji. Zvýšil
sa aj priemerný počet dodávateľov
v zákazkách.
Pre zvýšenie efektívnosti pri
predaji a prenájme nepotrebného majetku v určitých prípadoch
Úrad TSK ako aj všetky jeho
podriadené organizácie takisto
využívajú elektronické aukcie.
(tsk-pč)
Prínos a výhody projektu DCOM pre obce
Rozhovor s Ing. Rudolfom Horváthom, vedúcim oddelenia podpory zákazníkov, obcí a ISO
zo združenia DEUS
Aký význam má projekt Dátové centrum obcí a miest
(DCOM) pre obce?
- Projekt DCOM obciam a mestám pomôže najmä pri naplnení
povinností, ktoré im vyplývajú zo
zákona č. 305/2013 Z. z. o eGovernmente. Od novembra 2016
totiž musia samosprávy s občanmi komunikovať elektronicky.
Na takúto zmenu je potrebné sa
pripraviť, nie je možné urobiť ju
zo dňa na deň. Cieľom projektu
DCOM je podať pomocnú ruku
najmä malým obciam a mestám,
pomôcť im splniť zo zákona vyplývajúce povinnosti, na ktorých
naplnenie nemajú vo svojich
rozpočtoch dodatočné finančné
prostriedky. Obce ušetria vďaka
projektu DCOM financie potrebné na nákup techniky, ako aj na
samotnom zavedení elektronicn
kých služieb.
Čo konkrétne získajú obce zapojením sa do projektu DCOM?
- Predovšetkým im projekt prinesie rýchlejšiu a efektívnejšiu
komunikáciu s občanmi, administratívne úkony na obecných
a mestských úradoch sa stanú
transparentnejšie, skráti sa čas
vybavovania úradnej agendy. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že
Informačný systém DCOM nebude fungovať izolovane od verejnej
správy, práve naopak. Obce budú
prostredníctvom projektu DCOM
prepojené s ostatnými už existujúcimi informačnými systémami
a základnými registrami. Po spustení systému do plnej prevádzky
obce ušetria finančné prostriedky
na poštovnom, na tlačení množstva dokumentov, a čo zrejme
n
ocenia najviac, získajú viac času,
ktorý namiesto papierovania budú
môcť venovať riešeniu problémov
a požiadaviek občanov. Tieto výhody používania elektronických
služieb však nie je možné zabezpečiť bez potrebného technického
vybavenia, ktoré v rámci projektu
obciam ponúkame. Obce získajú
nové počítače, notebooky a tlačiarne.
Čo môžu od projektu očakávať občania?
- Občania budú môcť z pohodlia svojho domova komunikovať
so samosprávou, budú si môcť bez
ohľadu na úradné hodiny online
vybaviť rôzne úradné záležitosti a
povinnosti, ako napríklad zaplatiť
miestne dane, či prihlásiť psa do
evidencie. Projekt DCOM zníži
administratívne zaťaženie nielen
n
zamestnancov úradov, ale prinesie
aj nižšiu administratívnu záťaž pre
občanov a podnikateľov, keďže sa
veľa úkonov zautomatizuje. Integrácie na registre a ostatné systémy
verejnej správy zabezpečia predvyplnenie úradných podaní.
Ako sa obec alebo mesto môžu
zapojiť do projektu DCOM?
- Samozrejme, ako prvé je potrebné, aby obce prejavili záujem
zapojiť sa do projektu. Potom je
potrebné, aby vyplnili online dotazník, ktorý je k dispozícii na
webovej stránke www.zdruzeniedeus.sk v sekcii Pre obce. Ešte
pred samotným pripojením obce
alebo mesta do systému DCOM
je potrebná dôkladná analýza
existujúceho technického vybavenia. Potom nasleduje podpisovanie Zmluvy o pripojení do IS
n
DCOM a inštalácia výpočtovej
techniky.
Koľko obcí má ešte možnosť
zapojiť sa do projektu?
- Kapacita projektu je obmedzená. Do projektu môžeme zapojiť
približne 1100 obcí. K dnešnému
dňu prejavilo záujem o zapojenie
sa do projektu DCOM už takmer
1000 obcí, skompletizovali sme
takmer 400 zmlúv o pripojení k IS
DCOM. Ak sa predstavitelia obcí
a miest rozhodnú pre zapojenie sa
do projektu DCOM, mali by tak
urobiť čím skôr.
n
Dátové centrum obcí a miest:
CallCentrum: 02/57 26 76 76
alebo
e-mail: [email protected]
(Zdroj OPISNEWS, 3/2014)
Ministerstvo financií vydalo nové usmernenie
k integrácii IS VS
Ministerstvo financií SR pripravilo nové usmernenie k integrácii informačných systémov verejnej správy pre všetkých
prijímateľov nenávratného finančného príspevku z prioritnej osi 1 OPIS. Usmernenie bolo vydané a je platné od 2. októbra 2014.
U
smernenie prináša prijímateľom
podrobný
popis činností a povinností, ktoré súvisia s integráciou
projektov a prijímateľom sa
tak dostáva do rúk komplexný
návod, ako postupovať pri konkrétnych úlohách súvisiacich s
integráciou. Nájdu v ňom tiež
dôležité informácie, čo všetko
je potrebné splniť v rámci životného cyklu integrácie a opisuje zodpovednosti jednotlivých
prijímateľov v rámci projektov
OPIS.
Oproti usmerneniu č. 8/2013
k integrácii prináša nové usmernenie nasledovné zmeny:
• Aktualizované aktivity životného cyklu integrácie;
• Doplnené procesy tvorby integračného SLA kontraktu a
pravidiel údržby integračného
prostredia poskytovateľov počas
integrácie konzumentov;
• Aktualizované povinné šablóny výstupných pracovných produktov (Dohoda o integračnom
zámere, Integračný manuál, Integračný SLA kontrakt);
• Definíciu procesu reportingu
prijímateľov o postupe integrácie projektov v role konzumenta
a/alebo poskytovateľa použitím
ASPR.
Dodržiavanie povinností vyplývajúcich z usmernenia bude
viesť nielen k prehľadnejšiemu
integrovaniu jednotlivých služieb, ale v konečnom dôsledku
bude z pohľadu bežných používateľov znamenať efektívnejšiu
možnosť využitia zavádzaných
elektronických služieb.
Usmernenie je dostupné na
stránke: http://www.informatizacia.sk/usmernenia/10086s.
(Zdroj: OPISNEWS, 3/2014)
20 turizmus
23. december 2014 • Obecné noviny
Modranský turistický spolok patrí k najstarším
na Slovensku
Stretnutie s mladými dobrovoľníkmi, ktorí už dvadsať rokov obnovujú takmer zabudnuté historické pamiatky
na západnom Slovensku.
M
odranský turistický spolok (MTS) má viac ako
120-ročnú históriu, patrí
medzi najstaršie spolky na Slovensku. Svoju činnosť zameriava na
zlepšenie turistických podmienok
v Malých Karpatoch. Pričinil sa o
vybudovanie rozhľadne, a podieľa
sa na údržbe studničiek, značení
turistických chodníkov, organizuje turistické pochody a spolkové
spoločenské podujatia.
V tejto činnosti spolok pokračuje pod vedením predsedníčky Evy
Solgovej aj v súčasnosti. (Pred ňou
spolok viedla Ing. Anna Kováčová.) Dôkazom toho je aj postavená
rozhľadňa na Veľkej homole, ktorá
už viac ako desať rokov láka turistov. Značenie turistických chodníkov dlhé roky zabezpečuje Milan
Ružek, turistické pochody organizuje Ľubomír Hubek. Počas roka
sa uskutočňujú desiatky turistických pochodov nielen po Malých Karpatoch, ale aj v Nízkych
a Vysokých Tatrách. Usporiadali
aj spoločné turistické pochody
v pohoriach Rakúska a Poľska.
Medzi najkrajšie tohoročné
turistické pochody MTS možno
zaradiť októbrový pochod z Hradišťa cez Dobrú Vodu a Katarínku
do Naháča. Trasa pochodu merala 15 km a mala prevýšenie 477
metrov. Dvadsať modranských
turistov sa vydalo na pochod, ktorý trval štyri hodiny, za slnečného počasia. Na pochode stretali
desiatky iných turistov a najmä
dobrovoľníkov, ktorí obnovovali historické zrúcaniny kláštora,
hradu a železničky. Hrad Dobrá
Voda vznikol ešte v 14. storočí,
vlastnil ho Matúš Čák Trenčiansky. V druhej polovici 18. storočia
vyhorel a postupne sa rozpadal.
V súčasnosti je zrúcanina je prerastená náletovými drevinami,
zeleňou a dobrovoľníci sa snažia
niektoré časti hradieb konzervovať. Okrem vstupnej brány sa tu
nachádzajú zvyšky troch delových bášt a dvoch veží. Vstup do
zrúcaniny je aj cez otvor v múre,
ktorý mladí dobrovoľníci konzervujú. Na pochode sme stretli
turistov, ktorí obdivovali zvyšky
hradu a najmä prácu dobrovoľníkov. Do obce Dobrá Voda sme sa
dostali po červenej značke popri
cintoríne, kde sme sa poklonili pri
hrobe Jána Hollého. Nachádza sa
tu aj židovský cintorín. Zaslúžený
oddych a občerstvenie sme absolvovali v miestnom pohostinstve.
Pochod pokračoval z Dobrej
Vody do Naháča popri obnovovanej železničke a zrúcanine kostola
a kláštora svätej Kataríny Alexandrijskej. Kostol i kláštor patrili
františkánskemu rádu, ktorý bol
založený v roku 1618. Rozsiahly
kláštor bol zničený počas tureckých vpádov a cisár Jozef II. v roku
1786 kláštor zrušil. Kostolné ruiny
s vežou a zvyškami jedného krídla
sa snažia dobrovoľníci konzervo-
Koľajnice a vagóny obnovenej železničky na Katarínke.
Zrúcaninu hradu Dobrá Voda postupne obnovujú dobrovoľníci.
vať. Už dvadsať rokov tu okrem
záchrany historickej pamiatky
venujú pozornosť organizovaniu
rozličných podujatí, ako je púť
na Katarínku, svätá omša v kostole a iné akcie. Na kostolnej veži
dobrovoľníci chystajú rozhľadňu
pre turistov a konzervujú časti
kostola. Potešiteľné je, že všetky záchranné práce zabezpečujú
mladí ľudia. V júli úspešne zorganizovali deň otvorených dverí
a svätú omšu, v auguste pripravili
Noc hradov a zrúcanín, na ktorých sa zúčastnili stovky turistov.
Neďaleko obnovujú aj železničku,
ktorá v minulosti zabezpečovala
prepravu dreva a iných stavebných
materiálov do Smoleníc.
Členovia MTS mali teda počas
pochodu možnosť zoznámiť sa
s dobrovoľníkmi, ktorí obnovujú
takmer zabudnuté historické pamiatky na západnom Slovensku.
Účastník pochodu Anton Macháček z Modry, ktorý sa pričinil o
vybudovanie rozhľadne na Veľkej
homole a v súčasnosti sa ako dobrovoľník stará o jej údržbu, ocenil
nadšenie mladých dobrovoľníkov,
ktorí tu vo voľnom čase obnovujú
zrúcaniny kostola a hradu. Verí,
že po dokončení rekonštrukčných
prác sa tieto historické pamiatky
stanú vyhľadávaným turistickým
cieľom.
Text a snímky:
František MACH,
MATIK Modra
Obnovili turistické chodníky v okolí Spišského hradu, Beckova,
Čachtíc a Červeného Kláštora
Prostredníctvom programu Živé chodníky sa v priebehu rokov 2007 – 2013 podarilo obnoviť celkovo 844 km turistických
chodníkov a na nich desaťtisíce maľovaných značiek a stovky smerovníkov.
Turistické chodníky v okolí Spišského hradu, Beckova,
Čachtíc a Červeného Kláštora
boli v tomto roku obnovené vďaka podpore Horalky od Sedity.
V tomto ročníku programu Živé
chodníky, ktorý uskutočňuje
Nadácia Ekopolis, boli podporené tieto štyri vybrané lokality, a
to celkovou sumou 7500 eur.
Tento ročník programu Živé
chodníky bol zameraný na obnovu a zlepšovanie turistických
chodníkov v okolí troch slovenských hradov a kláštora. Vďaka
podpore oblátok Horalky od
Sedity sa v roku 2014 obnovilo takmer 30 km maľovaného
značenia, opravených bolo 12
informačných panelov, pribudli
4 panely s turistickou mapou a 6
smerovníkov. Spolu bolo vymenených 28 kusov smerových tabuliek a 8 kusov tabuliek miestneho názvu.
Obnovila sa pešia zelená turistická trasa Nové Mesto nad Váhom – Zelená Voda - Beckovský
hrad - Pod Inovcom, žltá turis-
tická trasa Nové Mesto nad Váhom – Čachtický hrad a žltá a zelená turistická trasa, ktoré vedú
na Spišský hrad. Vďaka projektu
sa skvalitnila infraštruktúra pre
cykloturistov, zlepšila orientácia
a zatraktívnili sa lokality Beckov
a Čachtice. Pri oboch hradoch
pribudol nový drevený stojan
s turistickou mapou. V okolí
Červeného Kláštora opravili 12
náučných panelov, čo zahŕňalo
výmenu striešok a obnovu náteru náučných panelov. Dva z nich
sú informačné s návštevným poriadkom a 10 panelov je tematický zameraných na jednotlivé
okruhy ako Rieka Dunajec, Lesy
a podobne. Na parkovisku pod
Spišským hradom a pri Červenom Kláštore tiež osadili drevený stojan s turistickou mapou.
V priebehu rokov 2007 – 2013
sa prostredníctvom programu
Živé chodníky podarilo obnoviť
celkovo už 844 km turistických
chodníkov a na nich desaťtisíce maľovaných značiek a stovky smerovníkov. Program Živé
chodníky vznikol v roku 2007
a pôvodne podporoval iba projekty v národných parkoch. Od
roku 2012 je však zameraný na
celé územie Slovenska. Finančná podpora sa sústreďuje na
obnovovanie a zlepšovanie tu-
ristických značených chodníkov
a verejných priestranstiev, využívaných turistami. Grantový
program Živé chodníky získal v
roku 2009 cenu Via Bona Slovakia v oblasti životného prostredia.
Viac informácií získate na
www.ekopolis.sk, www.horalkysedita.sk alebo u programového
manažéra Jána Roháča, 0905 240
137, [email protected]
Turizmus 21
Obecné noviny • 23. december 2014
Ako prilákať viac návštevníkov
do bratislavského regiónu?
Krajská organizácia cestovného ruchu Bratislava Region Tourism v novembri
predstavila odbornej verejnosti Marketingovú stratégiu rozvoja cestovného ruchu
destinácie bratislavský región pre roky 2014 - 2016 s výhľadom do roku 2020.
D
okument vypracoval autorský tím
pod vedením Prof.
JUDr.
Ľudmily
Novackej, PhD. a
v koordinácii Rastislava Kočana
za spoločnosti GfK Slovakia.
Stratégia vychádza z dvoch základných trendov, ktoré stanovila
Slovenská agentúra cestovného
ruchu pre obdobie 2014 - 2020.
Možno hovoriť o aktivitách
orientovaných na zahraničných
návštevníkov z okolitých krajín
a na domáci cestovný ruch. Na
základe týchto dvoch aspektov
analyzoval odborný tím súčasnú
situáciu Bratislavského kraja a nastavil preň stratégiu. Dokument
ponúka sedem analytických kapitol a tri strategické. Charakterizuje cestovný ruch (ďalej CR) ako
taký, bratislavský región, interné
prostredie zo strany Slovenskej
republiky a externé prostredie
vzhľadom najmä na okolité štáty. Definuje tiež strategické vízie, ekonomický prínos CR pre
rozvoj Bratislavského kraja, jeho
silné a slabé stránky, príležitosti a hrozby a na záver finančný
plán. Dôležitá je časť venujúca sa
prioritám marketingu destinácie.
„Vychádzajúc zo stratégie sme sa
rozhodli v nasledujúcich rokov
zamerať primárne na domáci cestovný ruch, zahraničný cestovný
ruch okolitých krajín, podporu
medzinárodných podujatí „nichových segmentov“ a MICE,
teda firemné stretnutia a školenia,“ predstavil ďalšie smerovanie predseda KOCR BRT RNDr.
Martin Zaťovič.
Prof. JUDr. Ľudmila Novacká, PhD. je kapacitou na Katedre
služieb a cestovného ruchu Obchodnej fakulty Ekonomickej
univerzity v Bratislave, ktorá pôsobí v oblasti marketingového
manažmentu CR a hotelierstva a
manažmentu cestovných kancelárií a agentúr. Spoločnosť GfK
je jednou z najvýznamnejších
prieskumných agentúr na Slovensku, ktorá aktuálne pôsobí v 37
krajinách a je číslo päť medzi svetovými spoločnosťami špecializujúcimi sa na prieskum trhu.
Stratégia je zverejnená na:
http://www.tourismbratislava.
com/sk/partneri/strategia-rozvoja-cestovneho-ruchu
Krajiny V4 chcú lákať turistov spoločne
Zástupcovia národných turistických organizácií krajín V4 (Česká republika, Maďarsko, Poľsko
a Slovensko) sa počas stretnutia na Slovensku dohodli na spoločnom postupe pri propagácii
stredoeurópskeho regiónu na vzdialených trhoch.
P
redstavitelia krajín V4 počas
novembrového stretnutia
v Jasnej skoordinovali svoje marketingové aktivity v USA,
Rusku a postsovietskych krajinách, v Indii, Číne, Južnej Kórei,
juhovýchodnej Ázii a v Latinskej
Amerike.
Podľa odborných trhových analýz ide o krajiny, ktorých obyvatelia majú najväčší záujem cestovať
do Európy. Zároveň ide o krajiny s
najväčším potenciálom rastu počtu cestujúcich do zahraničia a ich
výdavkov na cestovanie. Krajiny V4 chcú tento trend zachytiť
a spoločným úsilím predstaviť
turistom krásy stredoeurópskeho
regiónu.
Na prilákanie turistov vznikajú
spoločné tematické balíčky. Turisti zo vzdialených trhov vďaka nim
pri návšteve krajín strednej Európy spoznajú pamiatky zapísané
v zozname UNESCO, mestá a ich
históriu, vychutnajú si aj lokálnu
kuchyňu s jej originálnymi chuťami a špecialitami. V ponuke sú aj
možnosti aktívnej dovolenky, kúpeľníctvo či duchovné pamiatky.
Významnou súčasťou spoločnej
ponuky a prezentácie je aj kongre-
sový cestovný ruch.
Krajiny V4 pracovali v zoskupení pod názvom European Quartet. V tomto roku zmenili logo aj
slogan na výstižnejšie označenie
Discover Central Europe. Spolupráca zoskupenia V4 je zameraná
na významné veľtrhy cestovného
ruchu, spoločné prezentácie pre
médiá a zástupcov cestovných
kancelárií a agentúr, ale aj informačné cesty pre médiá a touroperátorov do krajín strednej Európy.
Na spoločné marketingové aktivity v budúcom roku vynaložia
krajiny V4 sumu viac ako 300 000
eur.
Spoločnú prezentáciu krajín V4
si záujemcovia môžu pozrieť aj na
internetovej stránke http://european-quartet.com/
Top 10 najkrajších ciest Slovenska
D
iaľničný úsek D1 pod Tatrami je jedna z najkrajších
ciest Slovenska. Rozhodla
o tom verejnosť aj odborná porota,
ktorá počas leta hľadala najkrajšie
cesty Slovenska v rámci projektu
Shell Parádna jazda. Z takmer 700 tipov vzišla top desiatka, medzi ktorú
sa dostala aj diaľnica D1 pod Tatrami
s nádherným výhľadom na tatranské štíty. Okrem nej medzi najkrajšie cesty patrí napríklad aj cesta cez
Manínsku tiesňavu či Soroška, ale aj
Donovaly, horský priechod Pezinská
baba, cesta od Hnúšte po Jelšavu,
cesta okolo Spišského hradu, Hodruša-Hámre, obchvat Oravského
podzámku a horský priechod Huty:
Liptovská Mara – Zuberec.
Tesne pod top 10 ostali ďalšie obľúbené parádne cesty: okolie Myjavy,
úsek Hrabušice – Stratená, slovenská
Route 66 z Brezna do Vernáru, tunel
Sitina na D2 a Cesta slobody z Podbanského cez Tatry.
(ts)
(sacr)
Súťaž
s Turistickým
denníčkom
v trenčianskej
župe pokračuje
Propagačný materiál pre
deti má za cieľ podporiť
domáci cestovný ruch
a upriamiť pozornosť na
prírodné krásy, historické pamiatky, minerálne
pramene a kúpele či iné
atraktivity v kraji.
Začiatkom letnej turistickej sezóny vydal
Trenčiansky samosprávny
kraj (TSK) novú propagačnú publikáciu s názvom Turistický denníček
(alebo detský sprievodca
po Trenčianskom kraji).
Publikáciu, ktorá je predovšetkým určená žiakom 4.
a 5. ročníkov základných
škôl, slávnostne uviedol do
života trenčiansky župan
Jaroslav Baška v apríli
tohto roku na Trenčianskom hrade.
Propagačný materiál pre
deti má za cieľ podporiť
domáci cestovný ruch
a upriamiť pozornosť na
prírodné krásy, historické pamiatky, minerálne
pramene a kúpele či iné
atraktivity Trenčianskeho kraja. V Turistickom
denníčku sa nachádza 28
zaujímavostí a dôležitých
miest v kraji, pri návšteve
ktorých deti zdarma dostanú nálepku so súťažnou
otázkou. Na predposlednej
strane denníčka je tajnička, ktorej znenie deti odhalia po návšteve všetkých
28 atraktivít a získaní
nálepiek. Tie deti, ktorým
sa do 1. decembra 2014
podarilo doplniť a zaslať
správne znenie tajničky na
adresu Trenčianskeho samosprávneho kraja, získali
voľnú vstupenku pre celú
rodinu na Bojnický zámok
a publikáciu TSK – sú to
Janka, Danka a Jakubko
Cigléniovci. Ďalšiu cenu,
vstup pre celú rodinu do
welness v Park hoteli
Baračka v Trenčianskych
Tepliciach a publikáciu
TSK získala Barborka
Hanáková.
Vzhľadom na veľké množstvo turistických zaujímavostí, ktoré denníček obsahuje, sa TSK rozhodol súťaž
predĺžiť do 30. septembra
2015. Deti tak môžu zbierať nálepky so súťažnými
otázkami aj v roku 2015
a ďalej spoznávať Trenčiansky kraj, jeho známe
aj menej známe miesta,
pamiatky, turistické trasy
a chodníky, prírodné krásy
a iné zaujímavosti.
(ts-ef)
22 životné
prostredie
Deťom z košických
materských škôl
a žiakom
základných, ale aj
stredných škôl sa
dovedna podarilo
vyzbierať približne
680 ton zberového
papiera.
Súťaž
„Moja škola
separuje
s Ježkom
Separkom“
V poradí už 8. ročník súťaže
v zbere papiera pod názvom „Moja škola separuje
s Ježkom Separkom“ mala
veľký úspech. Do zberu sa
zapojili košické materské,
základné, ale aj stredné
školy a spolu sa im podarilo vyzbierať približne 680
ton zberového papiera. Súťaž má dlhú tradíciu a košická spoločnosť KOSIT,
a. s., ju považuje za veľmi
dôležitú aj z hľadiska podpory environmentálneho
povedomia detí a mládeže.
Motiváciu pre školy predstavuje zaujímavá výkupná
cena papiera a ceny pre
výhercov súťaže, ktoré sa
pohybujú v stovkách eur.
Súťaž sa vyhodnocuje v kategóriách „Celkové množstvo vyseparovaného papiera“ a „Najväčšie množstvo
na jedného žiaka“.
V kategórii „Celkové
množstvo vyseparovaného
papiera“ tento rok zvíťazila
ZŠ Mateja Lechkého, ktorá
vybierala 46,90 tony papiera, na 2. mieste skončili
žiaci ZŠ L. Novomeského 2
so 44,84 tony a 3 miesto
obsadila ZŠ Kežmarská 28
so 41 tonami papiera.
V kategórii „Najväčšie
množstvo na jedného žiaka“ 1.miesto patrí ZŠ Poľov
so 192,3 kg na osobu, 2.
miesto si vybojovali deti z
MŠ Budánová 6 so 191,2
kg na osobu a 3. miesto
deti z MŠ Ipeľská so 150,2
kg na osobu.
(jk, rb)
23. december 2014 • Obecné noviny
Spaľovanie odpadu v záhradách
a domácnostiach neumožňuje žiaden
zákon!
Každú jar aj jeseň sa opakuje na Slovensku častý rituál. Obyvatelia spaľujú odpad zo
záhrad. Mnohí spaľujú nielen záhradný odpad, ale pridávajú aj rôzne plasty, alebo ešte
nebezpečnejšie látky. Okrem toho, že tým poškodzujú zdravie svoje aj svojich susedov,
porušujú tým aj viacero zákonov.
V
ysvetliť súvislosť medzi
rôznymi zákonmi ako aj
možnosti riešenia tohto
problému bolo cieľom tlačovej konferencie, ktorú zorganizovali Priatelia Zeme – SPZ v spolupráci so
zástupcami Ministerstva životného prostredia, Prezídia Policajného zboru a Hasičského a záchranného zboru SR. Po prvýkrát sa
stretli zástupcovia všetkých troch
kľúčových inštitúcií v tejto problematike, aby verejne vysvetlili, čo
je a čo nie je povolené. Vysvetľuje
Martin Valentovič, predseda Priateľov Zeme – SPZ: „Pri svojej práci sa často stretávame s rôznymi
mýtami medzi ľuďmi o tom, čo je
a čo nie je povolené spaľovať. Rozhodli sme sa preto, že s pomocou
pracovníkov štátnej správy, vyjasníme, aká je skutočnosť.“
Ako prvý vystúpil Ing. Maroš
Záhorský z Odboru odpadového
hospodárstva Ministerstva životného prostredia SR. Objasnil, že
v zmysle odpadovej legislatívy
je akékoľvek spaľovanie odpadu
na záhradách ako aj v domácich
kotloch zakázané. Po ňom vystúpil plk. JUDr. Pavol Komár z odboru požiarnej prevencie Hasičského a záchranného zboru SR,
ktorý uviedol: „Hasičský a záchranný zbor SR má v kompetencii posudzovať akékoľvek horenie
len z hľadiska rizika vzniku požiaru. Nemôžeme teda udeľovať
súhlas na spaľovanie odpadov
a iných nebezpečných látok, to je
plne v kompetencii štátnej správy odpadového hospodárstva.“
Následne pplk. Ing. Mário Kern,
vedúci odboru odhaľovania ne-
bezpečných materiálov a environmentálnej kriminality úradu
kriminálnej polície prezídia Policajného zboru SR vysvetlil, aké
sú možnosti policajného zboru
pri riešení tejto nelegálnej činnosti.
Na záver vystúpil expert Priateľov Zeme – SPZ Branislav Moňok, ktorý zdôraznil: „Občania
majú v súčasnosti veľa možností
ako nakladať so svojimi odpadmi v súlade so zákonmi, väčšina
z nich ani nezvyšuje finančnú
záťaž domácností. Môžu si napr.
biologické odpady svojpomocne
kompostovať, využiť ich na nastielanie pôdy, odovzdať ho v rámci
triedeného zberu, na obecnom
kompostovisku alebo zbernom
dvore. Ak tieto možnosti nemajú,
mali by sa obrátiť na samosprávu,
aby im tieto podmienky v zmysle
zákona vytvorila. Nevidíme preto
žiaden dôvod na to, aby ľudia zaobchádzali s odpadom nelegálne
a poškodzovali tým zdravie svojich susedov.“
Tlačová konferencia sa uskutočnila v rámci projektu „Povedzme si všetko o kompostovaní!“, podporeného Islandom,
Lichtenštajnskom a Nórskom
prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v
spolupráci s Nadáciou pre deti
Slovenska a SOCIA - nadácia pre
sociálne zmeny.
Viac informácií:
Martin Valentovič, predseda
Priateľov Zeme – SPZ, [email protected]
V areáloch petržalských škôl osadili vtáčie búdky
V bratislavskej Petržalke podporujú vytváranie hniezdnych možností najmä pre chránené živočíchy,
akými sú netopiere a dažďovník obyčajný. Na takejto ochrane životného prostredia sa dohodli
petržalská samospráva s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením.
Búdky, ako nové možnosti
hniezdenia, osádza Bratislavské
regionálne ochranárske združenie
v areáloch troch základných škôl.
Financie na túto aktivitu poskytla
mestská časť Petržalka. Hlavným
cieľom spoločného projektu je vytvorenie prirodzeného prostredia
a podpora hniezdnych možností
chránených druhov živočíchov,
čím aj Petržalka prispeje k biodiverzite a ochrane životného
prostredia. Ďalším cieľom je priblížiť deťom základných škôl živočíchy v ich prirodzenom prostredí
a nenásilným spôsobom prebudiť
ich záujem o ochranu prírody.
Búdky vytvárajú pre netopiere
a dažďovníky náhradný biotop,
tým že nahradia hniezdnu dutinu.
Búdky sú bezúdržbové a kontrolovateľné voľným okom. Žiaci tak
môžu sledovať celodennú aktivitu
vtákov a netopierov hneď ako obsadia osadené búdky. Následne sa
o živočíchoch a ochrane prírody
budú rozprávať na prednáškach
s odborníkmi. Prednášky zaradila
samospráva do vyučovacieho procesu v spolupráci s riaditeľmi škôl.
Prvé búdky osadili na budove základnej školy na Budatínskej ulici
a do konca novembra pribudli ďalšie v školách na Dudovej a Tupolevovej ulici. Na každej z týchto škôl
je 12 búdok pre dažďovníky a 2 pre
netopiere.
(platz)
Mestské lesy v Banskej Bystrici
oslávili dvadsať rokov
Spoločnosť Mestské lesy Banská Bystrica, s. r. o., si vo štvrtok 11. decembra v Cikkerovej sieni radnice
pripomenula významné výročie.
Mesto v súčasnosti prostredníctvom svojej organizácie Mestské
lesy Banská Bystrica, s. r. o. hospodári na lesnom majetku s celkovou
výmerou 7213 hektárov, ktoré sa
nachádzajú v nadmorskej výške od
340 do 1498 metrov nad morom.
Na tomto území rastie 29 % ihličnatých a 71% listnatých drevín.
K hlavným úlohám Mestských
lesov Banská Bystrica, s. r. o. (MsL
BB) patrí starostlivosť o dreviny,
zalesňovanie, ťažba dreva a jeho
následný predaj, starostlivosť o rekreačné prírodné územia, či ochrana a starostlivosť o divo žijúcu zver
v revíri mesta Banská Bystrica.
„V pozícii manažéra lesov patriacich mestu Banská Bystrica
považujem za najdôležitejšie a
prvoradé udržať mestský lesný
majetok v permanentnom ekonomickom zisku pri zachovaní
všetkých zásad odborného, prírode blízkeho obhospodarovania
lesov," povedal Blažej Možucha,
riaditeľ MsL BB.
Zamestnanci mestských lesov
sa podieľali aj na obnove niektorých lesníckych miest. Vodný žľab
v Rakytove bol v r. 2000 vyhlásený
za národnú kultúrnu pamiatku, a
to v celkovej dĺžke 2450 m. Dlhý
čas zostal žľab vzhľadom na svoj
zlý technický stav nefunkčný, no
vďaka iniciatíve mesta vypracovali projekt jeho opravy v sume 1,5
mil Sk. V spolupráci s mestom tak
MsL BB vodný žľab zrekonštruo-
vali a dnes je jediným funkčným
dreveným vodným žľabom na
plavenie metrového dreva v Európe. Zároveň bol v tomto roku
vyhlásený za Významné lesnícke
miesto. Zrekonštruované bolo aj
sídlo MsL BB v Dolnom Harmanci a vybudovaný Náučný chodník
na Urpín, kde sa mestské lesy
významnou mierou podieľali na
príprave obsahovej ako aj materiálnej stránky.
(ts-kan)
školstvo 23
Obecné noviny • 23. december 2014
Stovka mladých o krok bližšie k možnostiam
Európskej únie
V utorok 9. decembra sa v Kongresovej sále Úradu TSK konalo informačné podujatie pre študentov stredných škôl
z Trenčianskeho kraja, ktoré už šiesty rok organizuje informačné centrum o EÚ Europe Direct Trenčín.
C
ieľom informačného podujatia bolo študentom
stredných škôl Trenčianskeho kraja predstaviť Európsku
úniu, inštitúcie EÚ a možnosti,
ktoré im vyplývajú zo statusu euroobčana. Na podujatí sa predstavilo 10 organizácií, ktoré pracujú
s mládežou a zastrešujú mládež
v rámci kraja a SR. Predstavili
mladým svoje aktivity a činnosti
- dozvedeli sa, ako vycestovať za
štúdium a stážou do zahraničia,
zistili, čo je Európska dobrovoľnícka služba a do ktorých vzdelávacích projektov sa môžu zapojiť.
Podujatie malo za úlohu mladým
ľuďom z kraja ukázať možnosti, aké majú k dispozícii a ktoré
môže ovplyvniť ich smerovanie
do budúcnosti.
Podujatie slávnostne otvoril
riaditeľ Úradu TSK Juraj Gerlici a kultúrnym programom deti
zo Základnej umeleckej školy
v Trenčíne. Na podujatie prijal
pozvanie aj riaditeľ Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu Róbert Hajšel, ktorý
predstavil výsledky barometra
z volieb do Európskeho parlamentu a následne mladým priblížil činnosť Európskeho parlamentu. Informácie o inštitúciách
EÚ uzatvárala Ľubica Debnárová
zo Zastúpenia Európskej komisie
na Slovensku, ktorá mladým priblížila Európsku komisiu a predstavila stáže, ktoré sú mladým
k dispozícii.
Ďalšou časťou programu bola
prezentácia organizácii, ktoré prijali pozvanie na podujatie. Medzi
pozvanými boli organizácie, ktoré pracujú s mládežou a poskytujú informácie týkajúce sa EÚ,
prezentovali možnosti pre mladých, týkajúce sa stáží, európskej
dobrovoľníckej služby, rôznych
výmen a študijných pobytov,
štúdia v zahraničí ako aj svoju
činnosť a aktivity, do ktorých sa
môžu zapojiť mladí ľudia.
Okrem Informačnej kancelárie
Najlepší školský časopis vydávajú
gymnazisti v Starej Ľubovni
niektorí si zobrali pripomienky k srdcu a videli sme, že boli
odstránené. Napríklad Gymploviny oproti minulému roku zmenili titulnú stranu a pridali farbu
a aj to im vynieslo prvé miesto,“
zhodnotila druhý ročník súťaže
predsedníčka poroty Veronika
Fitzeková.
Šesťčlenná porota hodnotila
obsah časopisov a ich prepojenie so životom školy a regiónu.
Zamerala sa však aj na kreativitu, grafiku, prácu s fotografiou,
titulku, štylistiku a spracovanie
tém. V porote syndikát novinárov zastupovala kancelárka
prešovského syndikátu Kvetoslava Mudriková, Milan Grejták
a iniciátor súťaže Ján Jacoš. Za
krajskú samosprávu časopisy
hodnotili Lenka Holubová z odboru školstva PSK, grafik Dávid
Hudák a Veronika Fitzeková,
ktorá bola zároveň predsedníč-
kou poroty.
Porota vyhodnotila ako najlepší školský časopis v Prešovskom kraji Gymploviny - časopis študentov Gymnázia Terézie
Vansovej v Starej Ľubovni. Na
druhej priečke sa umiestnil Gymoš zo Spojenej školy Juraja Henischa v Bardejove, ktorý ako jediný vychádza pravidelne každý
mesiac. Tretie miesto obsadil časopis kežmarských gymnazistov
Stretnutia Gymnázia. Udelených
bolo aj viacero zvláštnych cien.
Skokanom roka sa stal Dubkáčik, časopis SOŠ vo Vranove na
Ul. Alexandra Dubčeka ‑ jeho
tvorcovia si prevzali i cenu za
najlepšiu grafiku. Titul objav
roka získal la BOREC zo SOŠ
Andyho Warhola v Medzilaborciach, cenu za najlepšiu titulnú
stranu dostali Gymploviny a za
nápaditosť Elán ‑ časopis SOŠ v
Lipanoch na Komenského ulici.
Aby sa potvrdilo, že novinárska
práca vyžaduje vždy stopercentné nasadenie, bola udelená aj haluz roka. Dostal ju časopis SOŠ
Star Strednej odbornej školy v
Kežmarku, Kušnierska brána za
článok, v ktorom bol neuveriteľný počet nezrozumiteľných skratiek. Hodnotné ceny do súťaže
venoval Prešovský samosprávny
kraj a víťazi si prevzali finančnú
odmenu v sume 300, 200 a 100
eur.
Krajskú súťaž stredoškolských
časopisov organizoval Prešovský samosprávny kraj a krajská
organizácia Slovenského syndikátu novinárov v Prešove v tomto roku po druhýkrát. Víťazom
prvého ročníka súťaže v roku
2013 sa stal časopis Gymoš zo
Spojenej školy Juraja Henischa v
Bardejove.
(fitz)
Štvrtý ročník projektu Vráťme knihy
do škôl
Novinkou tohto ročníka je aj rozšírenie kategórií pre žiakov materských aj základných škôl. Uzávierka
súťaže je 15. februára a medzi hlavné ceny patria elektronické čítačky či dvojdňový výlet do Bruselu.
Žiaci musia v čase konania súťaže prečítať aspoň jednu knihu
podľa vlastného výberu, následne
zašlú text v rozsahu minimálne 0,5
normostrany o prečítanej knihe.
V texte objasnia dôvody, pre ktoré si vybrali práve túto knihu a čo
im toto dielo prinieslo. Škôlkari
musia nakresliť obrázok na zá-
klade učiteľom alebo inou osobou
prečítaného textu. Žiaci I. stupňa
základných škôl môžu poslať buď
text alebo len obrázok.
Po tretíkrát bude na slávnostnom vyhlásení výsledkov udelená aj cena Knižný Anjel, na ktorú
študenti navrhujú knihovníka či
učiteľa slovenského jazyka, ktorý
u žiakov podporuje záujem o čítanie. Súťaží sa takisto o titul Najaktívnejšej školy, ktorou sa stane
škola, z ktorej sa zapojí najviac
žiakov. Odmenou bude interaktívna tabuľa či poukážky na nákup
kníh. Ďalšími cenami sú čítačky e-kníh, tablety, encyklopédie
či balíčky kníh a stolové hry pre
(ts-edt)
Petržalku nemilo
prekvapil postup
bratislavskej župy
Druhý ročník súťaže stredoškolských časopisov v Prešovskom kraji priniesol vyššiu kvalitu.
V Knižnici Pavla Országha
Hviezdoslava v Prešove sa 19.
novembra uskutočnilo slávnostné vyhodnotenie súťaže stredoškolských časopisov Prešovského
kraja, spojené so seminárom o
tvorbe žurnalistických materiálov. Prvé miesto získali Gymploviny ‑ časopis Gymnázia Terézie
Vansovej v Starej Ľubovni.
Súťažné časopisy poslalo 19
stredných škôl z 11 okresov. Až
päť časopisov bolo z Prešova,
po dva poslali školy z Popradu,
Kežmarku, Vranova nad Topľou a Lipian. Počet prihlásených
časopisov sa oproti minulému
ročníku zvýšil len o jeden, no na
prvý pohľad zaujala vyššia kvalita. „Kvalita časopisov výrazne
stúpla. Nechceme si pripisovať
zásluhy, ale je to možno aj tým,
že aj minulý rok sme diskutovali
o časopisoch, aké chyby by mali
študenti odstrániť a skutočne,
Európskeho parlamentu, Zastúpenia Európskej komisie v SR a
Europe Direct Trenčín sa predstavili nasledovné organizácie:
Iuventa, Erasmus+, Eurodesk,
Eduká[email protected], Inex Slovakia, Mládežnícka organizácia
Plusko, SAIA Banská Bystrica,
Mládežnícky parlament mesta
Žiar nad Hronom.
Po ukončení prezentácií nasledovalo vyhodnotenie súťažného
vedomostného kvízu, ktoré zahŕňalo otázky zostavené z informácií od prezentujúcich organizácií.
Výsledky kvízu poukázali na to,
že študenti z Trenčianskeho kraja
majú dobrý prehľad o Európskej
únii. V priemere najlepšie výsledky zo zúčastnených škôl preukázalo Bilingválne gymnázium
Nové Mesto nad Váhom.
škôlkarov. Na projekte spolupracuje Bratislavský kraj s kníhkupectvom abcknihy.sk, partnermi
sú vydavateľstvá IKAR a RAABE.
Prihlásiť sa do súťaže možno na
stránke www.vratmeknihydoskol.
sk alebo na www.abcknihy.sk.
(ts-bsk)
Ten totiž zo svojho rokovania,
ktoré sa konalo v piatok 12.
decembra, vypustil prerokovanie
predaja budovy na Znievskej
ulici mestskej časti.
„Na moje prekvapenie o
stiahnutie materiálu požiadala
dokonca poslankyňa, ktorá bola
zvolená za Petržalku,“, komentoval situáciu petržalský starosta
Vladimír Bajan. Po tom, ako
hlavné mesto zverilo do správy
Petržalky objekt na Vyšehradskej ulici aj tento na Znievskej
mal po rekonštrukcii slúžiť
opäť predškolákom. „Postoj
Bratislavského samosprávneho
kraja je nepochopiteľný práve
v situácii, kedy vláda schválila
koncepciu rozširovania kapacít
v materských školách a v týchto
dňoch sa už živo diskutuje o
konkrétnych projektoch, ktoré
by v rámci tejto vládnej pomoci
mohli byť realizované,“ dodal V.
Bajan.
Na základe koncepcie rozširovania kapacít materských škôl
v Petržalke, ktorú prerokovalo
petržalské zastupiteľstvo,
nasledovalo viacero rokovaní a
písomných žiadostí o prenájom
či predaj budovy na Znievskej
ulici mestskej časti za účelom
revitalizácie objektu na materskú školu. Dnes je totiž v
absolútne dezolátnom stave, je
vyhorená a kraj sa o ňu takmer
vôbec nestará. Ostáva veriť, že
kraj nezačal uvažovať o inom
využití tohto objektu a že sa
neobjavia iné záujmy, než ten,
ktorý prejavila Petržalka – zriadiť tu materskú školu.
(platz)
24 z regiónov
23. december 2014 • Obecné noviny
Z dvanástich chodov
sa každému ušlo len
za lyžičku, ihličnany zas mali
odpudiť démonov
Kapustnica, šošovicová polievka,
halászlé, vyprážaná ryba, majonézový
šalát ale aj fazulačka či pupáky sú
v mnohých rodinách súčasťou vianočnej
večere. Naši predkovia však stolovali až
pri dvanástich chodoch.
„Štedrá večera pozostávala
najmä z lokálnych surovín. Aj
pre bratislavskú župu znamenala, že chodov bolo minimálne šesť a maximálne dvanásť.
Ale keď hovoríme, že ich bolo
dvanásť, tak to znamená, že
navarené bolo presne toľko,
aby si každý člen rodiny mohol dať tak za lyžičku. Šlo skôr
o symboliku,“ otvára tému
štedrovečerných zvykov v Prešporku etnologička Katarína
Nádaská.
V Prešporku na štedrovečernom stole dominovali najmä
strukoviny či obilniny a z nich
uvarené kaše. Fazuľová,
šošovicová ale aj ovsená kaša
mala svoje miesto. V minulosti bola súčasťou štedrovečerného menu aj tzv. Ježiškova
kaša, ktorá je dodnes obľúbeným jedlom nielen detí ale aj
dospelých. Ježiškova kaša je
totiž starý názov pre krupicovú
kašu.
Štedrovečerná večera sa aj
v bratislavskom kraji začínala
oblátkami s medom a cesnakom. Druhým chodom
bola vianočná, najčastejšie
kapustová polievka. V oblasti Podunajska sa namiesto
kapustovej varievala rybacia
polievka známa ako halászlé.
Vianočná polievka sa líšila
v domácnostiach evanjelických, kde mohla byť aj s mäsom a napríklad v katolíckych
rodinách, kde sa držal pôst,
bola vegetariánska.
„Ryby sa konzumovali už od
začiatku stredoveku ako pôstne jedlá, čiže aj ľudia, ktorí
držali na Štedrý deň pôst,
mohli konzumovať rybu. Ryba
sa teda síce konzumovala,
ale ako varená či pečená ale
určite nie vyprážaná. Veľmi
časté boli napríklad haringy,
ktoré boli solené alebo ryby,
ktoré sa lovili priamo v Dunaji.
Aj tieto ryby sa upravovali klasickým spôsobom, najmä pečením,“ vysvetlila tradíciu ryby
na vianočnom stole Katarína
Nádaská. Vyprážané rybie
mäso do našich končín prišlo
až v päťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy znakom
bohatstva a blahobytu boli
práve vyprážané jedlá.
A ako to bolo s vianočným
stromčekom?
Vianočné stromčeky ako ich
poznáme dnes, prenikali
do domácností len veľmi
pomaly. Postupne prenikli
do meštianskeho prostredia
z nemecky hovoriacich krajín,
no púť ozdôb a stromčekov na
vidiek bola veľmi dlhá. Mať
však doma na Vianoce ihličie,
nebolo nič nové ani v našich
zemepisných šírkach.
„Aj starí Slovania používali,
nie síce stromčeky, mali skôr
ekologické myslenie, ale
ihličnaté vetvičky. Ich prioritná
funkcia bola, že si nimi zdobili
príbytky v zime a sekundárna
bola, že ihličnany majú ostne
a všetko, čo je ostré malo
odpudzovať démonov,“ vysvetľuje Katarína Nádaská.
Postupne sa však u nás začali
udomácňovať aj stromčeky.
Tento zvyk prišiel na územie
Prešporka z nemecky hovoriacich krajín. Ich prvou
zastávkou na našom území
boli šľachtické a meštianske
domy zo začiatku 19. storočia. Kým sa však vianočné
stromčeky dostali aj na
vidiek, trvalo im to takmer sto
rokov.
K Vianociam a vianočnému
stromčeku patrí aj výzdoba. Aj
tu bol rozdiel medzi mestom a vidiekom. „Ozdoby sa
robili ručne aj v šľachtických
a meštianskych rodinách,
aj na vidieku. Rozdiel bol
akurát v tom, že v šľachtických rodinách boli ozdôbky
zhotovované zo zamatu, šité.
Mladé devy sa v dievčenských
školách učili takejto kreativite a toto bola činnosť, ktorú
v školách robili v podstate od
jesene. V ľudových vrstvách
dominovali najmä sušené
jabĺčka, oriešky. To bola aj
v Bratislavskom kraji výzdoba,“ dodáva K. Nádaská.
Spočiatku sa však vianočný
stromček zdobil iba slamou.
V zahraničí však už v prvej
polovici 19. storočia začali
vznikať prvé manufaktúry,
kde sa vyrábali prvé vianočné
ozdoby. Tie však boli veľmi
drahé a nie každý si ich
mohol dovoliť. Salónky prišli
na stromček až koncom 19.
storočia. Neboli to však salónky, ako ich poznáme dnes. Bol
to karamel, ktorý bol zabalený do farebných papierikov.
Na vidieku salónky nahradili
perníky.
(vb)
Adventný večer a Mikuláš
v Margecanoch
V Chráme sv. Margity v Margecanoch vystúpil ženský zbor Českého spolku
z Košíc a cirkevný spevácky zbor Kwapka z Margecian.
V
piatok podvečer 5.
decembra, aj keď sa
už začínalo stmievať,
ožilo margecianske
námestie detskou vravou a smiechom. Prichádzali sem
rodiny s deťmi, aj skupinky starších
školákov. V tváričkách sa zračilo
napätie, deti netrpezlivo očakávali
príchod hosťa. A zrazu to prišlo: zaznel silný, ostrý zvuk zvonca a v tej
chvíli sa rozsvietili tisíce svetielok
rozvešaných nad cestou aj na okolitých stromoch. Rozsvietil sa aj
obrovský snehuliak Pinkipaj - sobia
rodinka tento rok dostala krásne
sane s plným vrecom vianočného
šťastia. A zrazu kde sa vzal, tu sa
vzal spoza budovy sa k nám blížil
Mikuláš s veľkým vrecom prehodeným cez plece a vedľa neho kráčal
aj anjel s veľkými bielymi krídlami, okolo pobehovali dvaja nezbední čertíci. Deti výskali od radosti.
Žiaci SZUŠ mu zaspievali a zarecitovali a on ich obdaroval sladkosťami, ktoré vyberal z veľkého červeného vaku. Program pokračoval
v kinosále, kde deti za riekanku, či
pesničku dostali čokoládu a keď sa
vrece s darčekmi vyprázdnilo, Mikuláš sa rozlúčil a sľúbil, že o rok sa
uvidíme opäť. Na záver di deti pozreli animovanú rozprávku Ako si
vycvičiť draka.
V predvečer prvej adventnej nedele sa v Chráme svätej Margity
v Margecanoch už tradične konal
Adventný večer. Za účasti Rímskokatolíckej cirkvi, Evanjelickej cirkvi
a. v., Gréckokatolíckej cirkvi, Pravoslávnej cirkvi a Cirkvi československej husitskej vystúpil ženský zbor
Českého spolku z Košíc a cirkevný
spevácky zbor Kwapka z Margecian. Vianočné piesne zaspievala
Mária Hudáková za sprievodu ľudovej hudby Lukáša Gajdoša. Adventný večer ukončilo záverečné
požehnanie.
Duch Vianoc vstupuje do našich príbytkov každoročne zapálením prvej sviečky na adventnom
venci. Ten náš, symbolický, máme
ozdobený priamo na námestí pred
obecným úradom. Po obvode má
skoro 20 metrov a týčia sa na ňom
štyri veľké lampáše. V prvú adventnú nedeľu dopoludnia sa tu konala
malá slávnosť, počas ktorej adventný veniec oficiálne posvätil pán farár Jozef Halčin a hneď v ten večer
sa na ňom zažal prvý lampáš, ktorý
nám pripomína, že Vianoce klopú
už na dvere.
Iveta ŽOLDÁKOVÁ,
Margecany
Pravé kysucké Vianoce v skanzene
Nová Bystrica - Vychylovka
Hojnosti, prajnosti, úrodajnosti, v komorách, stodolách všetkého dosti. Na detičkách
potešenie na statečku rozmnoženie... - vinšovali mladí Kysučania na Štedrý deň. Po
kolená v snehu sa brodili zasneženou kysuckou krajinou, aby členom svojej početnej
rodiny zaželali len to najlepšie.
Pomaly sa však tieto nádherne
vinšovačky, zvyky a tradície týkajúce sa pravých kysuckých Vianoc
vytrácajú do zabudnutia. Čo tak
pripomenúť si ich?
Druhá adventná nedeľa v skanzene Nová Bystrica – Vychylovka
už po druhýkrát patrila podujatiu
s názvom „ Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane“. Návštevníci
si mohli vychutnať čaro prírody v doline Chmúra a obdivovať
príbytky našich starých rodičov
a prarodičov v zimnom období.
Návštevníkov a milovníkov starých ľudových zvykov a tradícií
viažucich sa k vianočnému obdobiu, ktorí sa rozhodli zavítať do
skanzenu, čakal bohatý kultúrny
program.
V objekte Raganov mlyn už od
poludnia prezentovali svoje výrobky ľudoví výrobcovia nielen
z Kysúc, ale aj z iných regiónov.
Mnohí práve tu našli darček, ktorý poteší ich najbližších pod vianočným stromčekom.
A aká by to bola predvianočná
nálada bez vianočných kolied?
O tie sa postarala ľudová hudba
z Novej Bystrice. Po rozsvietení druhej sviece na adventnom
venci sa začala jasličková pobožnosť v podaní folklórnej skupiny
Dolinka z Novej Bystrice. Samozrejme, nechýbala pravá kysucká
vianočná kapustnica, vianočný
punč, varené víno, ani pravé vo-
ňavé vianočné oblátky. Na záver
programu sa rozžiarili svetielka
na vianočnom stromčeku.
Program pripravilo Kysucké
múzeum v Čadci, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny
kraj.
Darina HNIDKOVÁ,
Kysucké múzeum v Čadci
Z regiónov 25
Obecné noviny • 23. december 2014
Čestné uznania obciam a mestám
za účasť v boji proti fašizmu
Ocenenia prevzali starostka Párnice Milada Antalová, starostovia Žaškova a Zázrivej Milan Pavlovčík
a Matej Mních.
P
ri príležitosti osláv 70.
výročia
Slovenského
národného povstania si
Oblastný výbor Slovenského
zväzu protifašistických bojovníkov so sídlom v Ružomberku
uctil zapojenie sa obcí a miest
Oravy do boja proti fašizmu
udelením Čestných uznaní obciam a mestám, ktorých obyvatelia sa spontánne pridali do
protihitlerovského odboja a aj
pod hrozbou straty životov pomáhali partizánom a vojakom
Červenej armády. Ocenenie si
prevzali starostka Párnice Milada Antalová, starostovia Žaškova a Zázrivej Milan Pavlovčík a Matej Mních. Z poverenia
predsedu Oblastného výboru
SZPB Ružomberok im ocenenie odovzdal predseda historicko-dokumentačnej komisie
ZO SZPB v Dolnom Kubíne
Štefan Novák a tajomník ZO
SZPB v Dolnom Kubíne Pavol
Stuchlý.
Dušan SABOL
Aj mestá a obce
si zaslúžia úctu
S veľkou vážnosťou a úctou
sme si nedávno pripomenuli 70.
výročie Slovenského národného povstania. Za všetkým, čo sa
vtedy dialo, stáli národy, jednotlivci, regióny, mestá aj obce. Boj
sprevádzali hrdinské činy, krvavé
obete i veľká bolesť - každý región
má svoju históriu aj hrdinov. Pri
slávnostných príležitostiach a výročiach, aj výročiach SNP, boli
v minulosti pamätnými medailami či radmi Červenej hviezdy
a pamätným listom oceňované
aj mestá a obce. Takmer v každej významnej obci pôsobila základná organizácia Slovenského
zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) s množstvom členov.
Dnes je situácia iná. Niektoré úlohy a ciele, ktoré má SZPB trvale vo
svojej pozornosti, ako je ochrana
a údržba pomníkov a pamätníkov,
tabúľ a hrobových miest padlých
hrdinov v boji proti fašizmu, na
seba preberajú obce a podobne
to je aj v prípade spomienkových
Ocenenie pre obec prevzala aj starostka Párnice Milada Antalová.
osláv a pietnych aktov. Práve preto je pre SZPB nevyhnutná úzka
spolupráca so samosprávou miest
a obcí.
Žijem v oravskom regióne a ako
člen SZPB vidím značný deficit
v počte základných organizácií
zväzu. Nemôžeme dopustiť, aby
významné miesta, mestá a obce
upadli do zabudnutia. Obyvatelia Oravy zohrali veľmi výraznú
úlohu v protifašistickom odboji. Chcel by som len pripomenúť smutnú vojnovú bilanciu na
hmotných statkoch ťažko skúšaných ľudí.
Obyvatelia radia samospráve, ako
skultúrniť mesto
V
prednostka Mestského úradu v Liptovskom Mikuláši.
Miesto s veľkým potenciálom na rozvoj leží podľa jedného z návrhov pod
mostom smerujúcim k diaľničnému
privádzaču a okolitom nábreží. „Táto
časť mesta má galerijný charakter, kde
sa dá vytvoriť zaujímavé átrium priamo
vo verejnom priestore. Snažil som sa
tu zapojiť pouličné umenie (street art)
a skultúrniť prechod popod most, aby sa
ľudia cítili príjemne a najmä bezpečne.
Neustále by sa tu vytvárali plochy pre
umelcov, ktorí by sa nemuseli prejavovať
'na čierno' na budovách, ale práve tu by
mali napr. každé tri mesiace priestor na
sebarealizáciu a možnosť stretávať sa,“
navrhuje Michal Halahija, Mikulášan
študujúci architektúru a urbanizmus
v Košiciach.
Do projektu sa nezapájali iba obyvate-
Pavol STUCHLÝ,
tajomník ZO SZPB Dolný Kubín
Snímka: Štefan Novák
Štát s mestom napĺňa
uznesenie vlády
Obyvatelia Liptovského Mikuláša prostredníctvom projektu Mestské zásahy prezentovali
vlastné predstavy o tom, ako by sa dalo v meste žiť lepšie.
iac ako dvadsiatka návrhov radí
samospráve, ako skultúrniť jednotlivé časti mesta.
Myšlienka spolupráce samospráv
a jej obyvateľov je založená na aktivizácii ľudí, ktorí takto môžu vlastnými
nápadmi vstúpiť do plánovania zmien
uskutočňovaných na území mesta. „Táto
forma spolupráce sa začala pred niekoľkými rokmi v Bratislave. Presunula sa
do Prahy a Brna, my sme ju preniesli do
Košíc, Prešova a Nitry. Tento rok sme
oslovili aj mesto Liptovský Mikuláš, ktoré do projektu vstúpilo veľmi aktívne. Po
Nitre je to druhé mesto, ktoré projekt
vzalo za svoj a podporovalo ho,“ uviedol Michal Burák, spoluautor projektu
počas vernisáže výstavy, ktorá sa konala
v piatok 5. decembra vo vestibule mestského úradu.
Väčšina z 24 návrhov je finančne náročnejšia, no nájdu sa aj 'zlepšováky' realizovateľné za minimálnu sumu peňazí.
Zhrnutím nápadov od obyvateľov mesta
je nielen výstava, ale i knižná publikácia s názvom Vaše zásahy, Vaše mesto.
„Každý z návrhov je hodný povšimnutia. Upozorňujú na to, ako je možné inak či lepšie riešiť priestory mesta,
ktoré sme doteraz možno ani nevnímali. Je to veľmi inšpiratívne. Publikácia s
jednotlivými návrhmi je dobrým podnetom na realizáciu niektorého z nich.
Uvidíme, ako jednotlivé návrhy ohodnotí verejnosť,“ uviedla Anna Rašiová,
Za pomoc partizánom a vojakom Červenej armády boli Nemcami v značnom rozsahu vypálené obce Hladovka, Vitanová,
Liesek, Trstená, časť Tvrdošína,
Brezovica, Zábiedovo, Osada,
Hámre, Bobrov, Ústie, Slanica i
časť Mutného. V horiacich domoch, ktoré fašisti pod hrozbou
zastrelenia nedovolili hasiť, našlo
smrť niekoľko stoviek obyvateľov.
Pôsobilo tu množstvo partizánskych oddielov a dobrovoľných
vojenských skupín, predovšetkým
na strategických miestach v obciach Párnica, Vyšný Kubín, Osádka, Srňacie, Zázrivá či Hruštín.
Vojnová vrava máva vždy tú
najsmutnejšiu bilanciu. Treba si
ju pripomínať a odovzdávať z generácie na generáciu, aby sa nikdy
nezabudlo, že za každou udalosťou stoja ľudia, ich činy a obete.
Nesmieme však zabudnúť ani na
obce a mestá, ktoré by v tom mali
mať tiež svoje čestné miesto.
lia mesta. „Prišiel mi na um spôsob, ako
nielen ľudí z Liptovského Mikuláša, ale
aj návštevníkov, upozorniť na významné
osobnosti, ktoré odtiaľto pochádzajú alebo tu pôsobili. Tváre osobností by mohli
zdobiť zanedbaný podchod pri bývalom
Maytexe. Ak by to nebolo možné tu, nápad sa dá v podstate použiť kdekoľvek.
Niečo podobné majú aj v Liptovskom
Hrádku,“ uviedla Miriam Vejová, študentka reklamnej tvorby z Podturne.
Výstava vo vestibule mestského úradu
potrvá do 31. decembra 2014. Návrhy
je možné podporiť alebo okomentovať
aj na webovej stránke liptov.zásahy.sk.
„Nápady, ktoré u občanov získajú najväčšiu podporu, budeme ďalej odporúčať vedeniu mesta, aby sa ich pokúsilo
zrealizovať,“ dodal M. Burák.
(ts-msú, kel)
Mesto Žilina striktne odmieta šírenie akýchkoľvek dezinformácii o tom, že vláda SR si
neplní záväzok vyplývajúci z uznesenia č.
499/2014 z 8. októbra 2014, kedy vláda rokovala na radnici mesta Žilina.
Uznesenie jasne a zrozumiteľne deklaruje
záväzok, že Ministerstvo financií SR a Ministerstvo hospodárstva SR majú realizovať v spolupráci s mestom Žilina opatrenia smerujúce
k vysporiadaniu návratnej finančnej výpomoci
poskytnutej mestu Žilina na základe uznesenia vlády SR č. 850/2005 na financovanie
výstavby obytného súboru v Krasňanoch.
Medzi uvedenými ministerstvami a mestom
Žilina došlo k vzájomnej dohode v intenciách
uvedeného uznesenia, kedy v rámci možností
štátu dôjde k postupnému zníženiu záväzku
mesta, presne v zmysle predmetného uznesenia vlády. Konečné vysporiadanie záväzku
mesta sa predpokladá v časovom horizonte
do dvoch rokov, kedy v zmysle dohody dôjde
k úplnému vysporiadaniu štátnej návratnej
finančnej výpomoci mestu Žilina. Týmto postupom sa mesto úplne zbaví záväzku z minulosti
v súvislosti s výstavbou obytného súboru v
Krasňanoch.
Nesprávnou interpretáciou uznesenia a následnej dohody mesta so štátom dochádza
k šíreniu dezinformácií, ktoré cielene zavádzajú občanov SR. Vláda voči mestu postupuje korektne a v zmysle uznesenia č. 499/2014, bod
B.22, čím pomáha mestu Žilina zbaviť sa dlhu
vo výške približne 17,6 mil. € za obytný súbor
v Krasňanoch (takzvaná kórejská dedina).
Pavol ČORBA,
hovorca mesta
26 kultúra
23. december 2014 • Obecné noviny
Divadelná tehlička
privítala viac ako dve stovky hercov
Druhý ročník kultúrneho festivalu vo Svite priniesol pre divákov takmer tisíc minút amatérskeho
divadla, ale aj pár hodín skvelej recitácie.
C
eloslovenský literárno-dramatický festival Divadelná tehlička, ktorý sa konal
20. až 22. novembra
vo Svite, dopísal pre tento rok
svoju kapitolu. Počas troch dní
sa v Dome kultúry vo Svite vystriedalo na divadelných doskách
203 účinkujúcich zo základných
a stredných škôl, konzervatórií či zo základných umeleckých
škôl. „Diváci si mohli vychutnať
40 súťažných divadiel, ktoré boli
doplnené dvoma nesúťažnými
predstaveniami z radov dospelých. Videli sme 23 divadiel z celého Slovenska,“ povedal riaditeľ
festivalu Michal Machala. Bohatú
účasť potvrdila aj literárna časť.
Oproti minulému roku počet recitujúcich narástol podobne ako
v divadelnej sekcii. „Trojčlenná
porota si vypočula 47 rôznych recitátorov v literárnej časti,“ uviedol M. Machala.
Divadelnú časť ovládli
herci z Malaciek
Odborná porota mala ťažkú
úlohu. Výkony hercov musela kriticky zhodnotiť a vybrať tie najlepšie výkony. V činohre základných škôl nebolo udelené prvé
miesto, druhé obsadili divadelníci
z Lendaku s predstavením Chaos
v rozprávke. Kategóriu činohier
základných umeleckých škôl ovládlo predstavenie Drak v podaní
divadelníkov z Malaciek. Kategória činohier nad 15 rokov bola
bohato zastúpená. Odborná porota sa rozhodla, že prvé miesto
neudelí žiadnemu predstaveniu.
Druhé miesto získalo predstavenie Hamlet v úprave Súkromného
konzervatória z Košíc a Základná
umelecká škola z Malaciek, ktorá
divákom predviedla herecké výkony v predstavení Nos Cyrano´s.
Divadelný súbor Divbilinky z Popradu získal v tejto kategórii tretie
miesto s inscenáciou Antigona.
Popradský súbor získal ocenenie
aj za najkrajšie kostýmy. Víťazstvo
v scénografii si odniesla Základná
umelecká škola z Malaciek. Bohato zastúpená bola aj kategória
divadelných miniatúr. Túto kategóriu jasne ovládlo predstavenie
O škodlivosti tabaku v podaní
herca z Malaciek. Ocenenie za
najlepší herecký výkon si odniesla
Dorota Peniašková.
Recitátori predviedli
skvelé výkony
Podobne ťažké rozhodovanie
čakalo aj trojčlennú odbornú
porotu v literárnej časti. Počas
dvoch dní si vypočuli 47 recitátorov. V prednese poézie do 13
rokov vyhrala Barbora Budzáková
zo Základnej školy Grundschule
v Kežmarku. Patrícia Bialončíková
z Gymnázia Kukučínova Poprad
a Michaela Šoltýsová zo Žiliny
si odniesli prvenstvo v prednese
poézie nad 13 rokov. Víťazstvo
v kategórii prednesu prózy do 13
rokov ovládla Kristína Sakmárová
z Levoče. Dve prvé miesta udelila
porota aj v recitácii prózy nad 13
rokov. Adrián Ondov zo Smižian
a Žilinčanka Katarína Milučká si
domov odniesli výhru.
Divadelný Maťko sa
zmenil na Divadelnú
tehličku
Tri dni plné hereckých výkonov
a prednesu sa skončili predstavením Michelangelo v podaní diva-
dla Teatro Colorado z Bratislavy.
Zaujímavosťou je, že názov podujatia Divadelný Maťko sa po prvom ročníku musel zmeniť na Divadelnú tehličku. „Pre podobnosť
názvu so Šalianskym Maťkom
sme sa rozhodli zmeniť názov pre
ďalšie ročníky. Vybrali sme názov
„Divadelná tehlička“, lebo práve
naše mesto Svit je charakteristické
baťovými tehlovými neomietanými domami,“ objasnil zmenu
názvu riaditeľ festivalu Michal
Machala. Podujatie organizovala
nezisková organizácia Pro Meliori
a mesto Svit. Kompletné výsledky
nájdete na stránkach www.promeliori.eu.
Simona IVANČÁKOVÁ
Ministerstvo kultúry podporilo tri projekty Oravskej galérie
V roku 2014 sa Oravskej galérii v Dolnom Kubíne podarilo získať z Dotačného systému Ministerstva kultúry SR finančné
prostriedky na tri projekty v celkovej sume 15 400 eur.
P
rvý podporený projekt bol
zameraný na vydanie sprievodcu po expozícii Galérie
Márie Medveckej v Tvrdošíne pri
príležitosti 100. výročia narodenia
maliarky. Textovo-obrazová publikácia oboznamuje návštevníka
so životnými osudmi, výtvarným
dielom Márie Medveckej a sprevádza ho expozíciou, ktorá podáva ucelený obraz o vývinových
etapách a žánrových okruhoch jej
tvorby. Súčasťou sprievodcu je aj
katalóg vystavených diel. Spoločenský význam publikácie spočíva v možnostiach jej využitia ako
propagačno-informačného materiálu pre návštevníkov expozície a
zároveň na širšiu propagáciu diela
Márie Medveckej, regiónu Oravy
a jeho kultúry. Spolu so sprievodcom bola vydaná aj kniha „Príbehy“, financovaná deťmi Márie
Medveckej a z príspevku Komisie
kultúry ŽSK, ktorá obsahuje korešpondenciu a spomienkové texty
Medveckej priateľov. Oba edičné
tituly predstavujú Máriu Medveckú komplexne – ako osobnosť
výtvarného umenia a kultúrneho
života tohto regiónu, ktorá sa zaslúžila aj o vznik Oravskej galérie a
zároveň ako človeka - prostredníc-
tvom spomienok jej priateľov.
Predmetom ďalšieho projektu
bola podpora akvizičnej činnosti galérie. Vďaka nemu sa galérii
podarilo zakúpiť do svojich zbierok päť malieb od Roberta Bielika
a Doroty Sadovskej. Obaja výtvarní
umelci patria k rešpektovaným autorom na súčasnej výtvarnej scéne
a ich tvorba je zastúpená v galerijných i súkromných zbierkach
na Slovensku aj v zahraničí. Nové
zbierkové predmety rozšírili kolekciu výtvarného umenia 20. - 21.
storočia a v budúcnosti prispejú k
zdokumentovaniu figuratívnych
tendencií v súčasnom slovenskom
maliarstve. Diela zároveň poslúžia
ako reprezentatívne ukážky autorských stratégií dvoch neprehliadnuteľných autorov, ktorí svojou
tvorbou otvárajú nový diskurz vo
výtvarnom umení.
Posledný podporený projekt
umožnil komplexné reštaurovanie
dvoch drevených polychromovaných neskorobarokových skulptúr
v nadživotnej veľkosti, ktoré pôvodne tvorili súčasť sochárskej výzdoby
hlavného oltára ukrižovania v rím-
skokatolíckom Kostole povýšenia
sv. Kríža v Slanici a v súčasnosti sa
nachádzajú v zbierkach Oravskej
galérie. Zreštaurované sakrálne
rezbárske diela, ktoré sú dokladom
umelecko-historického vývoja v regióne Oravy, tak bude opäť možné
vystavovať a verejne prezentovať.
Reštaurátorské práce vykonala Mgr.
Art. Michaela Poliaková-Addová.
Projekty boli dofinancované
z prostriedkov Žilinského samosprávneho kraja sumou 6501 eur
a z vlastných zdrojov. Na vydanie
sprievodcu po expozícii Galérie
Márie Medveckej finančne prispelo
aj mesto Tvrdošín. Galéria, ktorá
je v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, tak
mohla uskutočniť a predstaviť verejnosti ďalšie zmysluplné projekty,
ktoré by bez finančnej podpory zostali iba v podobe konceptu.
Dagmar ADAMUSOVÁ,
Oravská galéria
kultúra 27
Obecné noviny • 23. december 2014
Slovenská kronika 2014 pozná víťazov
Slávnostné udeľovanie cien sa uskutočnilo v stredu 26. novembra v Slovenskom národnom múzeu v
Martine. Do súťaže sa prihlásilo 26 kroník a 58 monografií.
O
ceniť uchovávanie
nehmotného kultúr no-sp olo čenského
dedičstva
formou tvorby kroník, monografií obcí a miest. Taký
bol cieľ súťaže Slovenská kronika
2014, ktorú vyhlásilo Národné
osvetové centrum spolu so Slovenským národným archívom,
Etnografickým múzeom Martin
a Združením miest a obcí Slovenska.
26 kroník a 58 monografií, 9 z
nich, ktoré vyšli v roku 2014, presunula do ďalšieho ročníka súťaže.
Podľa propozícií súťaže porota posudzovala len monografie vydané
do roku 2013.
súboru, skupiny, ľudovej, dychovej hudby, kronika školy a pod.
Cena za dokumentovanie športových aktivít obce (športu v
obci)
– Kronika futbalu v Strážskom
Výsledky súťaže
Slovenská kronika 2014
Cena za dokumentovanie dejín
cirkevného zboru
– Z dejín ev. a. v. cirkevného zboru v Krajnom
A.1.1 Kronika obce do 1000 obyvateľov:
Hlavná cena – RAKOVO; VISOLAJE
A.1.2 Kronika obce nad 1 000
obyvateľov:
Hlavná cena – TOPOREC
A.2.1 Kronika krajského mesta:
Hlavná cena – TRENČÍN
Päťčlenná porota súťaže Slovenská kronika 2014, ktorej predsedom bol riaditeľ Slovenského národného archívu PhDr. Radoslav
Ragač, PhD., posudzovala celkovo
A.2.2 Kronika okresného mesta,
mesta a mestskej časti:
Hlavná cena – PRIEVIDZA
A.3.1 Kronika občianskeho
združenia, spolku, folklórneho
Cena za dokumentovanie života
školy
– Škola Gymnázium Františka
Švantnera v Novej Bani
Špeciálne (mimoriadne)
ceny:
Za najdlhšie vedenú kroniku
– Banská Bystrica (od 16. storočia
sústavne)
Za dlhoročné vedenie kroniky
– Juraj Martinka, Visolaje (1968)
B.1.1 Monografia obce – Vedec-
V banskobystrickej kronike ročne
pribudne takmer päťsto strán
Mestská kronika Banskej Bystrice sa dočkala špeciálneho ocenenia.
Na slávnostnom vyhlásení 8. ročníka celoštátnej súťaže o najlepšiu kroniku
obce a mesta jej udelili cenu za najdlhšie vedenú kroniku.
Prvé zápisy v nej pochádzajú už zo 16. storočia.
„Kronika mesta Banská Bystrica dokumentárnym spôsobom
reflektuje a zachytáva živý organizmus nášho mesta v deviatich
kapitolách – Verejný život, Hospodársky život, Školstvo a výchova, Veda a technika, Kultúra
a umenie, Cirkevný život, Zdravotníctvo, Sociálna starostlivosť a
Šport a telesná výchova,“ uviedla
vedúca matričného úradu Marta
Čellárová.
Kroniku Banskej Bystrice vedie od roku 1993 PaedDr. Renáta
Klementová. Spolutvorcom jedinečnej písomnej zbierky sa môže
stať každý obyvateľ mesta. „Pokiaľ majú obyvatelia informácie
o zaujímavej udalosti či podujatí
v našom meste, stačí ak ich v písomnej podobe doručia na matričný úrad. Následne budú dodané kronikárke a tá ich zapracuje
do mestskej kroniky,“ dodala M.
Čellárová.
Slovenské mestá a obce majú
ako jedny z mála európskych
krajín zákonnú povinnosť viesť
mestskú resp. obecnú kroniku.
Zákon podpísal v roku 1920 vtedajší prezident Tomáš Garrigue
Masaryk. Mestského kronikára
menuje a odvoláva mestské zastupiteľstvo. Renáta Klementová,
kronikárka mesta Banská Bystrica, túto funkciu vykonáva takmer
22 rokov. „Mestská kronika sa
každý rok rozšíri približne o 400
Cenu za mesto Banská Bystrica prevzala viceprimátorka Katarína Čižmárová.
až 500 strán. Do rozsiahleho diela, ktoré sa nachádza na Matričnom úrade mesta Banská Bystrica
môže v prípade záujmu prezenčne nahliadnuť každý záujemca.
Túto možnosť väčšinou využívajú
študenti pri vypracúvaní záverečných prác, zamestnanci kultúrnych inštitúcií, múzeí či štátneho archívu,“ uviedla kronikárka
mesta.
Cenné informácie z mestskej
kroniky od roku 2002 nájdu záujemcovia aj v elektronickej podobe na internetovej stránke mesta
v sekcii Matričný úrad.
(wint)
ká alebo vedecko-popularizačná
Hlavná cena – REJDOVÁ
B.1.2. Monografia obce – Popularizačná a textovo-obrazová
alebo obrazovo-textová
Hlavná cena – JAROK
Cena za zvyšovanie povedomia o
kultúrnom dedičstve regiónu
- obce Bánov, Kocurany a Spišské
Hanušovce
B.2.1. Monografia mesta alebo
mestskej časti – Vedecká alebo
vedecko-popularizačná
Hlavná cena – PRIEVIDZA
B.2.2. Monografia mesta alebo
mestskej časti – Popularizačná a
textovo-obrazová alebo obrazovo-textová
Hlavná cena – KRÁĽOVSKÝ
CHLMEC a ČUNOVO
B.3.1. Publikácia o svetských či
sakrálnych stavebných pamiat-
kach, pamiatkach ľudovej architektúry, národných kultúrnych
pamiatkach a pod.
Hlavná cena – TRNAVA; ŠURIANSKY CUKROVAR
B.3.2. Publikácia o ľudovom
odeve, tradičnom remesle, tradičnej ľudovej strave a pod.
Hlavná cena –ľudový odev iľavskej kotliny; keramikársky majster
Rudolf Barčík
Cena za systematické mapovanie
obyčajov regiónu
Autorky monografií: Mária Adamová, Zuzana Kollárová, Terézia
Kvapilová
Mimoriadne cena za zvyšovanie
povedomia o kultúrnom dedičstve regiónu
Monografia – Rodom a srdcom z
Oravy
Monografia – Zabudnutí hrdinovia protitureckých bojov.
(Zdroj: NOC)
BSK má v zriaďovateľskej pôsobnosti dve
konzervatóriá, ktoré koncom novembra oslávili
výročia svojho založenia. Konzervatórium na
Tolstého ulici vychováva žiakov už 95 rokov,
Tanečné konzervatórium na Gorazdovej ulici
oslávilo 35 rokov.
Bratislavské konzervatóriá
oslávili výročia svojho
založenia
„Naše konzervatória sú stabilnou súčasťou slovenskej kultúry
a slovenského umeleckého školstva už desiatky rokov. Absolvovali ich stovky žiakov, ktorí sa uplatnili ako výborní umelci
alebo pedagógovia a ich mená sú známe aj v zahraničí.
Mnohí z nich sa zapísali aj do svetovej pokladnice umenia. Aj
to je vizitka našich škôl, preto sa chcem úprimne poďakovať
všetkým, ktorí sa pričinili o vznik, rozvoj a vysokú úroveň našich konzervatórií,“ povedal bratislavský župan Pavol Frešo.
Konzervatórium na Tolstého ulici v Bratislave začalo písať
svoju históriu v roku 1919 ako prvá Hudobná škola pre
Slovensko. Zakladateľom školy bol Miloš Ruppeldt. Od roku
1990 je vo funkcii riaditeľa Peter Čerman. Konzervatórium
sídli v troch budovách - na Tolstého ulici, na Ulici Mateja Bellu a na Konventnej ulici. Medzi úspešných absolventov patria
napríklad Ladislav Chudík, Edita Grúberová, Peter Dvorský,
Hana Hegerová, Dalibor Jenis, Marian Lapšanský, Robo Roth,
Nela Pocisková, Helena Krajčiová či Juraj Ďurdiak.
Tanečné konzervatórium Evy Jaczovej v Bratislave vzniklo
pred 35 rokmi ako umelecká škola pre výchovu výkonných
baletných a tanečných umelcov. Podľa riaditeľky školy
Kataríny Zacharovej bolo synonymom najvyššej kvality. Je to
jediná osemročná štátna škola na Slovensku zameraná na
výchovu profesionálnych tanečných umelcov. Veľmi dôležitou
súčasťou štúdia, a pre deti veľmi motivujúcou, je účinkovanie žiakov v baletných a operných predstaveniach Slovenského národného divadla, v predstaveniach a vo vystúpeniach
SĽUK-u, na rôznych školských, charitatívnych a najmä medzinárodných koncertoch. Žiaci vystupujú napríklad v predstaveniach SND: Luskáčik, Labutie jazero, Spiaca krásavica,
Bajadéra, Korzár, Sylfida, Sen noci svätojánskej, Tajomný
kľúč, Martin a slnko, Snehulienka a sedem pretekárov. Každý
rok, pravidelne v decembri, hosťujú žiaci s baletom Luskáčik
vo Viedni.
(ts-bsk)
28 Osveta
23. december 2014 • Obecné noviny
Nová knižná publikácia pre farmárov
z Bratislavského kraja
V októbri 2014 vydalo Európsko - slovenské združenie agroturizmu a turizmu (EZAT) publikáciu
pre farmárov z BSK.
C
ieľom publikácie Podnikateľské
minimum farmára je priblížiť
existujúcim ako aj začínajúcim
farmárom základné princípy a
faktory fungovania farmárskeho a potravinárskeho odvetvia. Koncepcia
rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013
– 2020 poukázala na súčasný, nelichotivý
stav slovenského pôdohospodárstva. Tento
stav odzrkadľuje dlhodobý nekoncepčný
prístup k jeho rozvoju a absenciu koncepčnej analýzy, ktorá by identifikovala jeho
skutočné silné a slabé stránky, upriamila
pozornosť na príležitosti a varovala pred
hrozbami jeho ďalšieho vývoja.
Stratégia implementácie spoločnej poľnohospodárskej politiky obsiahnutá v Koncepcii rozvoja pôdohospodárstva SR na
roky 2013 - 2020 si kladie za cieľ vytvoriť
stabilné podmienky pre životaschopnú výrobu potravín, udržateľné hospodárenie s
prírodnými zdrojmi a aplikovať opatrenia
proti zmene klímy a vytvoriť predpoklady
na vyvážený územný rozvoj. Základným
nástrojom na splnenie vyššie uvedených
cieľov, ktorý ovplyvní celkový systém financovania slovenského pôdohospodárstva, je
využitie možnosti flexibility medzi piliermi
spoločnej poľnohospodárskej politiky. Na
zabezpečenie udržateľného rozvoja vidieckych oblastí je nevyhnutné zamerať sa na
obmedzený počet základných priorít, ktoré sa týkajú prenosu znalostí a inovácie v
poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve
a vo vidieckych oblastiach so zreteľom na
životaschopnosť, konkurencieschopnosť a
presadzovanie inovačných poľnohospodárskych technológií.
Porovnávanie hektárových úrod najvýznamnejších poľnohospodárskych plodín poukazuje na zásadný problém rentability poľnohospodárstva Slovenska, a to, že
priemerné hektárové úrody sú na Slovensku, v priemere o približne 40 - 60 % nižšie
ako v ostatných krajinách EÚ. Aj porovnanie intenzity chovov hospodárskych zvierat na Slovensku voči ostatným členským
krajinám EÚ ukazuje značne nízku, ak nie
najnižšiu intenzitu chovu hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Jednou z najnižších v regióne je aj úroveň dojivosti kráv. Podobne
ako v rastlinnej výrobe je aj táto intenzita
zásadnou odpoveďou na nízku ekonomickú
efektívnosť, resp. neefektívnosť živočíšnej
výroby na Slovensku. Agregátne sa dá konštatovať, že rastlinná produkcia dosahuje na
Slovensku lepšie výsledky než živočíšna. V
rastlinnej produkcii Slovensko zaznamenáva mierny rast, kým živočíšna výroba sa znižuje. Klesá objem produkcie mlieka, zatiaľ
čo v okolitých krajinách jej objem narastá.
Objem produkcie hovädzieho mäsa klesol
od roku 2002 až o jednu tretinu a v EÚ tento pokles patrí medzi najväčší. Ešte horšia
situácia je vo výrobe bravčového mäsa, kde
sme zaregistrovali pokles produkcie o hrozivých 83 %.
Na dosiahnutie cielených objemov produkcie plánuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR využiť súbor
motivačných opatrení. Medzi základné
motivačné opatrenia patrí predovšetkým
udržateľný systém podporných mechanizmov živočíšnej výroby. Uvedený systém
podpôr živočíšnej výroby bude naplno uve-
dený do praxe od roku 2015. V nadväznosti
na závery analýz v rámci Koncepcie rozvoja
pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020
je nevyhnutné zabezpečiť podmienky predovšetkým na oživenie špeciálnej rastlinnej
výroby, ktorá so sebou prináša relatívne vysokú pridanú hodnotu a zamestnanosť.
Medzi základné podporné mechanizmy
patrí základná platba na plochu, platba za
dobré poľnohospodárske postupy (tzv. greeningová platba) a platba na znevýhodnené oblasti. Základná platba a greeningová
platba sú financované z I. piliera spoločnej
poľnohospodárskej politiky. Ich cieľom je
zastaviť úbytok poľnohospodárskych pôd
a zatraktívniť ich obhospodarovanie. Základná platba predstavuje primárnu zložku
podpory a poskytuje sa subjektu poľnohospodárskej výroby na hektár obrábanej
pôdy zaregistrovanej v registri LPIS (Land
parcel identification system). Na rozdiel od
programového obdobia 2007 – 2013, kedy
bola podpora rastlinnej výroby nesystémová, nepravidelná a často riešila len čiastkový
záujem (napr. podpora na rajčiaky a tabak),
predstavený mechanizmus podpôr rastlinnej výroby bude systémový a udržateľný
počas celého programového obdobia 2014
– 2020, taktiež bude cielený na intenzifikáciu produkcie rastlinnej výroby. Navyše,
podpora kvalitatívnej zložky produkcie (II.
pilier) bude systémovo prepojená s projektovou podporou v rámci programu rozvoja
vidieka a udržateľným spôsobom zvýšená o
vnútroštátnu pomoc (III. pilier).
V potravinárskom priemysle v súčasnosti
absentujú technologické kapacity na výrobu inovatívnych výrobkov a tiež produktov
s vyššou pridanou hodnotou, ktoré požaduje obchod. Zvýšenie využitia kapacít a zavedenie inovatívnych technológií je potrebné
na zabezpečenie zvyšovania celkového objemu produkcie a spracovania zvýšenej poľnohospodárskej produkcie, ktorá je cieľom
rozvoja poľnohospodárstva. Partikulárne je
potrebné v záujme dosiahnutia, zo strednodobého hľadiska, potenciálneho objemu
spracovania špecifikovaných produktov živočíšnej a rastlinnej prvovýroby, podporiť
ich modernizáciu, inovácie a technologické zabezpečenie ich výroby, s dôrazom na
output potravinárskych podnikov s vyššou
pridanou hodnotou.
Spolufinancované ES
Európsky
poľnohospodársky
fond pre rozvoj
vidieka:
Európa investujúca do
vidieckych oblastí
Väčšia pozornosť a podpora zo strany
štátu by sa mala orientovať na podporu
mladých podnikateľov do 30 rokov fyzického veku. Mladí, a teda perspektívni podnikatelia majú obavy z hospodárskej krízy,
kriticky sa vyjadrujú k daňovému, odvodovému a poplatkovému zaťaženiu. Negatívne vnímajú časté zmeny zákonov, vysokú
administratívnu zaťaženosť podnikania,
nedostatok kapitálu na štart podnikania,
praktických skúseností, odborných vedomostí a zručností. Preto by potrebovali viac
dotácií a finančných stimulov ako aj daňových zvýhodnení. Čiastočne tieto riešenia
poskytuje nový Program rozvoja vidieka
2014 - 2020 v opatreniach na podporu mladých farmárov, ich ďalšieho vzdelávania a
prístup k inováciám a finančným zdrojom.
Podnikanie v poľnohospodárstve so sebou
prináša nielen úspechy a spokojnosť, ale v
mnohých prípadoch prichádzajú hrozby a
riziká, či už z objektívnych alebo subjektívnych príčin. V nejednom prípade musí
podnikateľ pristúpiť ku krajnej situácii, ktorá sa končí konkurzom, reštrukturalizáciou
a likvidáciou, resp. musí ukončiť podnikateľskú činnosť. Ľudí v podstate nezaujíma,
v čom ste slabí a ani by ste sa tým nemali
zaoberať. Preto nedovoľte, aby vaše obmedzenia podlomili sebadôveru. Odsuňte ich
nabok a zamerajte sa na svoje silné stránky.
Pri zostavovaní koncepcie tejto publikácie sme príspevky orientovali tak, aby čitateľ získal základný prehľad o možnostiach
podnikania v agrosektore, až po samotné
praktické návody na prevádzkovanie podnikania na Slovensku v budúcich obdobiach po roku 2014.
Vstup Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva umožnil nový možný
spôsob podnikania v oblasti agroturistiky
na slovenskom vidieku aj z hľadiska výroby
a predaja potravín – slovenských špecialít.
Aj v ostatných členských štátoch Európskej
únie s problematikou turistiky – agroturistiky a výrobou a predajom národných, regionálnych výrobkov ponúkaných pri agroturistike neustále pracujú.
Publikácia je určená pre farmárov, pre
prípravu stredného a vrcholového manažmentu, pre všetkých pracovníkov z oblasti
poľnohospodárskej prvovýroby, ostatných
zainteresovaných pracovníkov agrorezortu,
ako aj pre podniky zaoberajúce sa spracovaním poľnohospodárskej produkcie v Bratislavskom kraji.
Štúdium tejto literatúry umožní čitateľom
zdokonaliť si vedomosti a zručnosti v zakladaní a prevádzkovaní poľnohospodárskych
podnikov, získať najnovšie informácie o súčasných i budúcich podporných mechanizmoch v poľnohospodárstve a potravinárstve,
plánovaných od roku 2014. Zorientujú sa v
zmenách daňových a účtovných predpisov,
ktoré nastali od 1. januára 2014. Tým, ktorí
hospodária na prenajatej pôde Slovenského
pozemkového fondu, pomôžu aktuálne informácie o spôsobe využitia a nakladania s
pôdou SPF. Pre podnikanie v oblasti výroby
a spracovania prvotných produktov poľnohospodárskej výroby sme poskytli návrhy a
režimy riadenia podnikateľských zámerov z
pohľadu dodržiavania hygienických a potravinových noriem platných v Slovenskej
republike od roku 2014.
Publikácia a projekt: Podnikateľské minimum farmára, bol realizovaný v rámci
opatrenia 1.6. Odborné vzdelávanie a informačné aktivity z Programu rozvoja vidieka
SR na roky 2007 - 2013, a sú určené pre
začínajúcich farmárov, pre prípravu stredného a vrcholového manažmentu, pre pracovníkov poľnohospodárskej prvovýroby a
ostatných pracovníkov z oblasti agrosektoru , ako aj pre podniky zaoberajúce sa primárnym spracovaním poľnohospodárskej
produkcie, ktoré pôsobia v Bratislavskom
kraji.
V prípade, že máte záujem o bezplatné
obdržanie publikácie, informujte sa na tel.
čísle 0918 743 573.
Ing. Ján BABINSKÝ,
riaditeľ EZAT
sociálne veci 29
Obecné noviny • 23. december 2014
Roma Spirit ocenil snahu zlepšiť situáciu
Rómov na Slovensku
Ocenenie si odniesli aj obec Čičava a starostka Spišských Tomášoviec Zuzana Nebusová.
R
oma Spirit aj tento rok pokračoval vo verejnej prezentácii
a oceňovaní jednotlivcov
a organizácií za projekty a aktivity
realizované v prospech rómskeho
etnika. Už šiestykrát bolo ocenených 7 osobností a kolektívov za
aktívnu snahu zlepšiť situáciu Rómov na Slovensku. Výnimočným
tohtoročným ocenením In memorian bolo uctenie si pamiatky rómskeho spisovateľa a signatára Charty 77 Ľudovíta Didiho.
V kategórii Mimovládne organizácie získalo ocenenie občianske
združenie Deti humanity z Bratislavy za rozvoj tvorivých schopností detí a mládeže zo znevýhodneného prostredia, vrátane detí s
príslušnosťou k rómskej menšine,
prostredníctvom cyklu kreatívnych
súťaží Môj svet.
V kategórii Spoločnosť firma zamestnávateľ ocenenie získal podnikateľ Ľubomír Kurej, šéf firmy
Lukustav zo Slovenskej Volovej, za
podnikateľské aktivity v prospech
obce Slovenská Volová a jej obyvateľov.
Obec Čičava získala cenu v kategórii Obec a mesto za efektívne
využitie dostupných nástrojov, projektov a inovatívnych úprav politiky
štátu zameraných na začleňovanie
Rómov a za aktivity podporujúce
rómsku identitu.
Ocenenie Osobnosť si prevzala
Zuzana Nebusová, starostka obce
Spišské Tomášovce, za dlhodobé a
kontinuálne zlepšovanie životnej
úrovne rómskych rodín, za intenzívnu prospešnú prácu s rómskou
komunitou a celkový rozvoj obce.
V kategórii Médiá si ocenenie
odniesol Rudolf Sivý, redaktor denníka SME, za objektívne reportáže
zo života Rómov.
V kategórii Čin roka si cenu prevzal Jozef Gurguľ, asistent osvety
zdravia z obce Iňačovce v okrese
Michalovce, za samostatnú a odvážnu pomoc pri pôrode v náročných podmienkach.
Šiesty ročník Roma Spirit vyhlásila Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu (ACEC) a
Ministerstvo vnútra – Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske
komunity v auguste tohto roku.
Jeho cieľom je pokračovať vo verejnej prezentácii a oceňovaní jednotlivcov a organizácií za projekty
a aktivity realizované v prospech
rómskeho etnika. Sprevádzalo ho
viacero noviniek. Zmena názvu z
Gypsy Spirit na Roma Spirit. Autorka myšlienky projektu Ľubomíra Slušná-Franzová, prezidentka
Asociácie pre kultúru, vzdelávanie
a komunikáciu (ACEC) navrhla
zmenu názvu ako spomienku a
vyjadrenie hlbokej úcty lekárovi
Jánovi Cibuľovi, významnému bojovníkovi za práva Rómov, spolu-
zakladateľovi Medzinárodnej rómskej únie, ktorá získala v roku 1971
štatút pozorovateľa pri OSN ako aj
legitimizovanie existencie rómskeho národa Medzinárodným spoločenstvom.
Slávnostný večer odovzdávania ocenení premiérovo odvysielala STV2 v nedeľu 7. decembra.
Okrem silných ľudských príbehov,
ocenených osobností a kolektívov
si diváci mohli vychutnať jedi-
nečnú Ivu Bittovú, legendárnych
Sendreiovcov, či charizmatického
Dana Bártu v sprievode detského
zboru Čercheňora.
Roma Spirit 2014 sa uskutočnil
vďaka podpore generálneho part-
Adventná prezentácia klientov zariadení
sociálnych služieb
Podujatie sa konalo od 9. do 12. decembra a bola to prvá adventná prezentácia zariadení sociálnych
služieb spojená s predajom na Úrade Trenčianskeho samosprávneho kraja.
C
entrá sociálnych služieb v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho
samosprávneho kraja, pripravili vo
vestibule Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja „Adventnú prezentáciu výrobkov a aktivít zariadení sociálnych služieb“.
Podujatie sa konalo od 9. do 12. decembra
a bola to prvá adventná prezentácia zariadení sociálnych služieb spojená s predajom
na Úrade Trenčianskeho samosprávneho
kraja.
Cieľom podujatia bolo ukázať verejnosti, že aj ľudia zo sociálnych zariadení
sú schopní vytvárať hodnoty. Primárnym
účelom bola snaha o integrovanie týchto
ľudí do spoločenského a pracovného života a takouto mi formou zoznámiť verejnosť
s fungovaním zariadení sociálnych služieb a
s ich aktivitami.
V utorok 9. decembra sa so svojimi výrobkami a aktivitami prezentovali klienti zariadenia CSS – Nádej, Dolný Lieskov a Stupné. Dozviete sa viac o činnosti a službách
sociálnych zariadení. A kto chcel, mohol si
posedieť pri káve, akú ponúkajú v Integrovanom pracovisku v Považskej Bystrici, ktorú pripravovali klienti týchto zariadení.
V stredu 10. decembra si záujemcovia
mohli spolu s klientmi a zamestnancami
CSS - Jesienka Myjava a Kolonka Púchov
vyskúšať tradičné pečenie oblátok, zdobenie medovníkov a výrobu svietnikov zo živých halúzok.
Vo štvrtok 11. decembra klienti CSSDOMINO Prievidza a DEMY Trenčín
ponúkali rôzne výrobky z papiera, textilu,
dreva a iných prírodných materiálov. A na
záver v piatok 12. decembra sa verejnosti so
svojimi ručne zhotovenými vianočnými dekoráciami predstavili klienti CSS – Sloven
Slávnica a CSS -Nové Mesto nad Váhom.
ä(ts-rm)
nera Slovenské elektrárne spoločnosti skupiny Enel , hlavnému
partnerovi Divadlo Nová scéna,
partnerovi kategórie Čin roka Rádio Expres a mnohým ďalším.
(ts)
Ružinovskí seniori
využívajú moderné
služby. Už takmer 700
ich dostáva informácie
o dianí v Ružinove formou
SMS správy.
Ružinovských
seniorov informujú
SMS
„Pravidelne ich informujeme o aktivitách, ktoré pre nich organizujeme. Aj takouto adresnou formou
vedia, že sa môžu prihlásiť na
výlet alebo prísť koncert či prednášku, ktoré pre svojich seniorov
pripravujeme,“ vysvetlil starosta
Ružinova Dušan Pekár.
Služba sms direct je pre seniorov
bezplatná a ružinovská samospráva ju používa jeden rok. „Počet
seniorov, ktorí majú záujem o zasielanie informačných sms správ,
stále stúpa a po každom podujatí
nám do databázy pribúdajú noví,“
doplnila Henrieta Valková, vedúca
odboru sociálnych vecí ružinovského miestneho úradu.
Služba je súčasťou sociálnej politiky mestskej časti Ružinov, ktorej
cieľom je aktivizovať seniorov,
aby pravidelne chodili do spoločnosti.
(št)
regiónov
30 tlačivá/z
23. december 2014 • Obecné noviny
Informácia
Krátko z regiónov
k novým vzorom priznaní k miestnym daniam platným
od 15. októbra 2014
Apoštoli z Oravy vo Varšave
nové tlačivá
V súvislosti s prijatím zákona, ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach
a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov sa
menia aj vzory priznaní.
V tlačivách sú zmeny vyplývajúce z nového zákona. Napríklad košieľka 2.1 pre PO úplne zaniká s
tým, že nová košieľka 1.1 bude pre FO aj PO. Tým sa
už všetky tlačivá pre FO a PO plne zhodujú, sú totožné a stačí vyplniť prvú polovicu objednávky. Zachovali sme ju však v pôvodnom tvare pre tých, ktorým
takáto tradičná úprava viac vyhovuje.
Tlačivá si môžete objednať na adrese:
Inprost, spol. s r. o., Distribúcia tlačív, Smrečianska 29,
811 05 Bratislava,
alebo faxom na čísle: 02/446 311 98,
alebo mailom na adrese: [email protected]
Kontaktná osoba: Dagmar dóková,
tel.: 02/446 311 99 alebo mobil: 0905 599 120,
alebo mail: [email protected]
Objednávky budeme vybavovať v poradí, v akom
prídu a budú zaevidované.
Cena tlačív zostáva nezmenená, a to košieľka a
poučenie na vyplnenie tlačiva 0,17 €, ostatné tlačivá
0,10 € s DPH. Pri zásielke poštou k cene tlačív fakturujeme poštovné a balné.
Pre odoberateľov Obecných novín zľava 25 % z fakturovanej sumy.
Záväzná objednávka
Názov úradu (organizácie) ........................................................................................................
Kontaktný pracovník .................................................................... č. tel.:.................................
IČO ....................................... DIČO ......................................... IČ DPH .................................
PSČ ..................
Presná adresa: .........................................................................................
Bankové spojenie ................................
Číslo účtu ...............................................................
Ako predplatiteľ Obecných novín si uplatňujeme 25 % zľavu z celkovej fakturovanej sumy.
(označte X)
Dátum ..................................................
Pečiatka a podpis
1.
Fyzické osoby 1.1
Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
1.2
Priznanie k dani z pozemkov
1.3
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
1.4
Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
1.5
Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
1.6
Priznanie k dani za predajné automaty
1.7
Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
1.8
Priznanie k dani za psa
1.9
Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
Počet
1.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
právnické osoby
2.1 Údaje o daňovníkovi + priznanie k dani z pozemkov + zo stavieb - k stavbe na jeden účel (košieľka)
2.2 Priznanie k dani z pozemkov
2.3 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na jeden účel
2.4 Priznanie k dani zo stavieb - stavba slúžiaca na viaceré účely
2.5 Priznanie k dani z bytov - byty a nebytové priestory v bytovom dome
2.6 Priznanie k dani za predajné automaty
2.7 Priznanie k dani za nevýherné hracie prístroje
2.8 Priznanie k dani za psa
2.9 Príloha k zníženiu dane alebo oslobodeniu od dane
2.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.11 Poučenie na vyplnenie daňového priznania
ktoré vznikli počas medzinárodného rezbárskeho plenéra v roku
2013 v Sihelnom. Druhá z výstav
má názov Vianočná pohľadnica a
je reflexiou na 11. ročník medzinárodnej súťaže detských výtvarných
prác s vianočnou tematikou. Na 20
paneloch sa návrhmi vianočných
pohľadníc prezentujú deti zo Slovenska, Poľska, Českej republiky,
Maďarska, Ukrajiny, Bulharska a
Chorvátska.
(žab)
Továreň na Vianoce
Košické Kasárne/Kulturpark sa
v predvianočnom čase zmenia na
Továreň na Vianoce. Podujatie pre
deti, ktoré si prídu vyrobiť a zabaliť darčeky pre svojich rodičov a
kamarátov, sa začne 18. decembra
a potrvá do 20. decembra. Pripravené sú pre ne tvorivé dielne
a workshopy pod vedením skúsených animátorov a umelcov.
(ts)
Primátorský punč v Prievidzi
Prievidza opäť zažije charitatívny Vianočný punč, ktorý sa bude
čapovať piatok 19. decembra na
Námestí slobody. Obyvatelia ho
môžu vychutnať v špeciálne označenom stánku na Námestí slobody
za dobrovoľný príspevok. Výťažok
pôjde na obnovu exteriérových
kamenných sôch sv. Jána Nepomuckého a Panny Márie Immaculaty v Prievidzi, ich odborné-
ho reštaurovania a zabezpečenie
ďalších súvisiacich prác. Výťažok
bude poukázaný na účet verejnej zbierky, ktorú na účel obnovy
sôch vyhlásilo mesto Prievidza.
V minulom roku sa z Vianočného punču vyzbieralo spolu 528,93
eura, ktoré boli taktiež použité na
obnovu oboch kamenných sôch
pred piaristickým kostolom.
(ďur)
Výstava betlehemov v Lučenci
1.10 Potvrdenie o podaní daňového priznania
2.
V piatok 12. decembra vo výstavných priestoroch Slovenského
inštitútu vo Varšave jeho riaditeľ
Milan Novotný spolu s riaditeľom
Oravského kultúrneho strediska
Miroslavom Žabenským otvorili
výstavy, ktoré sprítomňujú posolstvo Vianoc v ich tradičnej podobe
formou drevených plastík i výtvarných prác. Prvá z aktuálnych výstav
má názov Apoštoli a ako ucelená
kolekcia prezentuje sakrálne diela oravských a poľských rezbárov,
Počet
V Novohradskom múzeu a galérii v Lučenci otvoria 18. decembra výstavu betlehemov zo zbierok Slovenského banského múzea
v Banskej Štiavnici, Lesníckeho a
drevárskeho múzea vo Zvolene a
súčasných výrobcov betlehemov
na Slovensku. Tradícia betlehemov
a betlehemských hier sa rozšírila z
Talianska najskôr v podobe živých
betlehemov v kostoloch. Prvýkrát
sa objavil v roku 1233 na vianočnej omši, ktorú slúžil Sv. František
z Assisi. Na Slovensku sa v kostoloch začali stavať od 18. storočia
a postupne sa presúvali do mestských a vidieckych príbytkov. Živé
postavy nahradili figúrky z dreva a
iných materiálov. Tematicky znázorňovali biblický príbeh narodenia Krista, ktorý neskôr ľudoví
rezbári dopĺňali postavami z ich
prostredia - pastiermi, muzikantmi
a postavami v ľudovom odeve. Výstava potrvá do 10. februára 2015.
(ts)
Osamelí seniori nebudú sami
Osamelí ružinovskí seniori, ktorí nemajú s kým stráviť slávnostnú vianočnú chvíľu, nebudú na Štedrý deň sami. Starosta
Ružinova Dušan Pekár ich pozval na spoločnú vianočnú večeru.
Všetci spoločne zasadnú za slávnostne prestretý stôl 24. decembra o 13.30 hv priestoroch Ružinovského domova seniorov
na Sklenárovej ulici.
(št)
monitor
31
Obecné noviny • 23. december 2014
Slovensko financuje eurofondami až 80 percent
verejných investícií
Európska komisia hovorí, že ročný prínos investícií z eurofondov na raste slovenskej ekonomiky je 1,6 percenta.
S
lovensko vďaka investíciám
spolufinancovaným z eurofondov ročne dosahuje o
1,6 % vyšší ekonomický rast, ako
by malo bez nich. Na brífingu v
Bratislave to konštatovali zástupcovia Európskej komisie (EK). Vo
využívaní prostriedkov Európskej
únie (EÚ) je podľa nich na špičke v porovnaní s inými členskými
krajinami, v tom zmysle, že nimi
financuje vyše 80 % všetkých verejných investícií.
„Pri ďalších investíciách do
základnej dopravnej či environ-
mentálnej infraštruktúry alebo
do podpory podnikania vidíme
v strednodobom a dlhodobom
horizonte dokonca ešte vyšší pozitívny vplyv. Do roku 2022 by
mohol byť ročný nárast HDP na
Slovensku vďaka týmto investíciám až 3,5 %," vyčíslil vedúci oddelenia Generálneho riaditeľstva EK
pre regionálnu a mestskú politiku
pre Slovensko Christopher Todd.
Predstavitelia EK však poukázali na veľké regionálne rozdiely
medzi Bratislavským krajom a
zvyškom Slovenska. HDP na jed-
ného obyvateľa v okolí hlavného
mesta je podľa nich vysoko nad
priemerom EÚ, v r. 2011 to bolo
až 186 %. Ostatné regióny SR sú
pod úrovňou 75 % európskeho
priemeru.
„Bratislavský kraj je v porovnaní s inými regiónmi Slovenska
ostrovom bohatstva. Dôvodmi sú
zrejme blízkosť k západným trhom, dostupnosť Bratislavy, dobré dopravné linky. Znamená to,
že je potrebné investovať viac do
ďalších regiónov, aby sa vyrovnali
tie obrovské rozdiely," zhodnotil
Wolfgang Streitenberger z generálneho riaditeľstva EK.
Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek zdôraznil,
že európska podpora Slovensku
pomáha zvyšovať hospodársky
rast a vytvárať nové pracovné
miesta. Mozaiku projektov spolufinancovaných z eurofondov
označil za pestrú. „Či už sú to
nové cesty, vlakové súpravy, vodovody, zmodernizované školy a nemocnice, vedecké projekty, alebo
investície do podnikov a zamestnanosti mladých," vymenoval.
V novom programovom období
2014 až 2020 je na projekty vyčlenených takmer 14 miliárd eur z
eurofondov. Na jedného Slováka
to podľa Chreneka vychádza v
priemere približne 2500 eur. Najväčšia podpora bude smerovať do
dopravy, výskumu a inovácií, malých a stredných podnikov, energetiky či obnoviteľných zdrojov.
Cieľom je tiež pokryť celé územie
SR širokopásmovým internetom.
www.euractiv.sk;
4. 12. 2014
Klientské centrá otvorili už aj v Trnave a Zlatých
Moravciach
Okrem doterajšej agendy okresného úradu si ľudia pod jednou strechou vybavia aj doklady k motorovým vozidlám alebo osobné doklady.
K
lientské centrum štátnej
správy, ktoré je výsledkom
reformy verejnej správy
ESO, otvorili v priestoroch Okresného úradu v Trnave. Ľudia si na
jednom mieste môžu vybaviť doterajšiu agendu okresného úradu, ku
ktorej pribudli služby dopravného
inšpektorátu, vybavovania dokladov a evidencií, pozemkového a
lesného odboru a spoločný obecný
úrad pre oblasť sociálnej agendy.
Klientské centrum v Trnave je
v poradí šestnáste z plánovaného
počtu 89 na celom Slovensku. Do
konca roka ich má byť v prevádzke tridsať.
Problémom klientského centra
je málo parkovacích miest, parkovanie pred budovou okresného
úradu patrí samospráve a je spoplatnené. Minister vnútra Robert
Kaliňák chce o parkovaní rokovať s novým primátorom Petrom
Bročkom. Ministerstvo vnútra
bude podľa neho pripravené po-
núknuť mestu nejaký svoj majetok
výmenou za parkovisko, ktoré by
malo byť pre návštevníkov klientského centra zadarmo.
Reforma ESO podľa Kaliňáka prináša očakávané úspory, ku
koncu roku 2015 by mali dosiahnuť takmer 700 miliónov eur. Ak
by sa podarilo predať prebytočné
nehnuteľnosti, finančný efekt by
bol ešte vyšší. Minister Kaliňák
otvoril aj ďalšie klientské centrum
v Zlatých Moravciach.
Cyklotrasu chce samospráva dokončiť na
budúci rok, skolaudovaná zatiaľ nie je
Klientské centrá sú súčasťou
reformy štátnej správy ESO (efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa). Reformou vzniklo
od 1. októbra minulého roka 72
okresných úradov, ktoré nahradili
dovtedajšie obvodné úrady. Pod
okresné úrady sa zároveň integrovali špecializované obvodné úrady. Klientských centier by malo
byť postupne viac ako je počet
okresných úradov, aby boli ľuďom
dostupné.
Vízia rezortu vnútra je, že občan
navštívi takéto pracovisko úradu
iba raz, keď jednoduché podanie vybaví ihneď a pri zložitejšej
agende bude s informáciami pracovať samotný úrad. Záležitosti by
sa mali dať vybaviť cez klientske
centrum kdekoľvek na Slovensku,
nielen v okrese svojho trvalého
bydliska.
www.trnavskyhlas.sk,
5. 12. 2014
Zosunutý svah na Žižkovej ulici už sanuje
spoločnosť Eurovia SK
Základy približne dvojkilometrového chodníka vedľa asfaltovej cesty
na Kurinec boli dokončené tento rok, asfaltový povrch naň pribudol
približne pred mesiacom.
Mesto si nechalo vypracovať posudok statika, ktorý zhodnotil situáciu
a navrhol ďalší postup ako aj geologický prieskum a odporučil
najefektívnejšiu a najekonomickejšiu možnosť sanácie.
yklotrasu smerujúcu na Kurinec pri
Rimavskej Sobote plánuje rimavskosobotská samospráva dokončiť do leta
budúceho roka. Základy približne dvojkilometrového chodníka vedľa asfaltovej cesty na
Kurinec boli dokončené tento rok, asfaltový
povrch naň pribudol približne pred mesiacom. Pásku strihali začiatkom novembra, na
otvorení bolo prítomné vedenie samosprávy,
zamestnanci mesta a niekoľko cyklistov. Ako
uviedol primátor mesta Jozef Šimko, výstavbu od bývalej poltárskej železničnej trate po
Kurinec robili svojpomocne prostredníctvom
pracovníkov Technických služieb mesta, asfaltovanie stálo takmer 50-tisíc eur a financované bolo zo zdrojov mesta.
V tohtoročnom rozpočte, ktorý bol odsúhlasený v septembri, zahrnutá však nebola.
Poslanci ju z kapitálových výdavkov vyňali,
V prvej etape zabezpečuje spevnenie svahu spoločnosť Eurovia SK, a. s., ktorá vo výberovom konaní formou podlimitnej zákazky predložila najnižšiu ponuku na sanáciu
svahu v sume 130 789 eur vrátane DPH.
Práce sú rozdelené do troch etáp, v prvej
zosunutý svah spevňujú, potom vybudujú
oporný múr a v závere je v pláne oprava
cesty na Žižkovej ulici. Bratislavská mestská
časť Staré Mesto už vyhlásila verejnú súťaž
aj na zhotoviteľa druhej etapy - na výstavbu
oporného múru. Do súťaže sa prihlásili tri
firmy, zvíťazí najnižšia ponuka. Po ukončení druhej etapy, ktoré mestská časť plánuje
do konca roka, príde na rad oprava cesty na
Žižkovej ulici. Aj na tú Staré Mesto vyhlási
verejné obstarávanie. Na sanáciu zosunutého svahu na Žižkovej ulici mestská časť Staré
Mesto vyčlenila 400-tisíc eur z rezervného
C
kým mesto nepredá prebytočné nehnuteľnosti,
ktoré už niekoľko rokov ponúka na odpredaj.
„Chodník asfaltovali Inžinierske stavby Košice na základe vyhratej súťaže,“ priblížil Šimko a dodal, že na terajší asfalt ešte budúci rok
pribudne päťcentimetrová vrstva jemnejšieho
asfaltu.
Mesto podľa Šimka dalo vypracovať projektovú dokumentáciu na cyklotrasu aj priamo
v meste, od železničného mosta bývalej poltárskej trate popri rieke Rimava smerom na
Sídlisko Západ. „Chceli by sme to dokončiť do
15. júna 2015,“ dodal Šimko s pripomenul, že
podľa prísľubov predsedu Banskobystrického
kraja by budúci rok mal kraj vybudovať cyklocestu od Včelinca po Školskú ulicu, čím by
došlo k spojeniu cyklochodníkov.
Rimava.sk,
5. 12. 2014
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
fondu. Náklady na sanáciu svahu by mohol
preplatiť štát, mestská časť už požiadala o
ich preplatenie. Svah na Žižkovej ulici sa
zosunul 14. septembra 2014 po výdatných
dažďoch, ktoré zasiahli Bratislavu. Zosuv sa
dotkol asi 15-metrového úseku. Žižkova ulica je odvtedy uzatvorená a obyvatelia majú
možnosť vjazdu len v obmedzenom režime.
Príjazdová cesta pre obyvateľov Žižkovej
ulice je prejazdná za asistencie polície ráno
v čase od 7. do 8. h a popoludní od 17. do
18. h. Tento režim by sa po spevnení svahu
mohol už onedlho zmierniť.
Bratislavské noviny,
4. 12. 2014
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., IČO 31 363 091, riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Sídlo vydavateľa a redakcie: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 95,
02/44 63 11 98, www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected],
Špecializované prílohy: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected], Zuzana Badinková, mobil: 0944 124 304,
e-mail: zuzana.badinková@onmedia.sk
Predplatné a distribúcia: Dagmar Dóková, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
32 humor
23. december 2014 • Obecné noviny
viň.
- Dievča máva na vojaka.
- Dobre, a teraz ju skráť.
- Štetka.
- Oci, potreboval by som
nový harddisk.
- A zázračné slovíčko?
- Kurňa! Všetko je dnes zaheslované!
- Ty, Fero, kam nesieš tie dve
husi?
- Svokra povedala, že by za
jednu hus dala pol života.
Tak jej nesiem dve.
Na koncerte hovorí malý
synček svojej mame:
- Mami, keď tá pani prepíli
svoj hudobný nástroj, pôjdeme domov?
Chlap sa rozčuľuje na pani v
pokladni v kine:
- Dajte mi knihu sťažností a
ešte jeden lístok!
Prekvapená
pokladníčka
mu so začudovaním v hlase
hovorí:
- Prosím vás, veď vy kupujete už siedmy lístok a ste
sám!
- Áno, ale čo mám robiť, keď
tá žena pri dverách mi ho
vždy roztrhne?!
- Janko, prečo ideš tak neskoro do školy?
- Mama porodila trojičky.
- To je pekné. A ako sa volajú?
- Ak som otcovi dobre
rozumel, tak Himl, Hergot
a Krucifix.
- Oci, je atrament veľmi drahý?
- Nie, prečo sa pýtaš?
- Ale, mama strašne zúri, že
som trošku vylial na gauč.
- Jožko, čo si kúpil babičke
pod stromček?
- Futbalovú loptu.
- Futbalovú loptu? Veď babička nehrá futbal.
- Práve preto. Ona mi kúpila knižky.
Policajt sa pýta tuláka:
- Kde bývate?
- Nikde - odpovedá tulák.
- A vy? - obráti sa policajt na
druhého.
- Tiež nikde, my sme susedia.
- Keď budeš hrať každý večer
karty, nájdem si milenca!
- Dobre, drahá, len aby to
nebol niekto z našej partie.
Pani učiteľka sa pýta detí:
- Kto mi povie jednoduchú
vetu?
Prihlási sa Janko a hovorí:
- Dievča máva.
- Dobre, teraz tú vetu roz-
Prečo nemôže existovať Santa Claus
Na svete sú zo 6-miliardovej populácie približne 2 miliardy osôb mladších
ako 18 rokov. Skutočnosť, že Santa nemôže navštevovať deti moslimov,
hinduistov, budhistov a židov, znižuje ich počet na asi 378 miliónov. Ak na 3,5
domácnosti pripadá 1 dieťa, znamená to 108 miliónov navštívených domov.
Predpokladajme, že Santa cestuje smerom na západ. Vďaka rôznym časovým
pásmam má na roznášanie darčekov okolo 31 hodín, a tak mu na každý dom
zostáva približne 1 tisícina sekundy. Ak sú tieto domy, teoreticky, na Zemi
rozložené rovnomerne, vzdialenosť medzi dvoma je 1,25 kilometra, čiže
celkovo je potrebné prejsť 135 miliónov kilometrov. Santove sane sa teda
musia pohybovať rýchlosťou vyššou ako 1000 kilometrov za sekundu.
Predpokladajme, že žiadne dieťa nedostane darček ťažší ako jeden kilogram,
sane potom okrem Santu vezú ďalších 108 000 ton.
Objekt vážiaci takmer 130 000 ton pohybujúci sa v atmosfére rýchlosťou 1000
km/s musí čeliť obrovskému odporu vzduchu, ktorý zohrieva jeho povrch.
Prvý pár sobov by absorboval takmer 14,3 quintilónu joulov a okamžite by
zhorel, vystavujúc rovnakému náporu nasledujúci pár. Celý záprah by sa
vyparil za 4,26 tisíciny sekundy, čiže počas návštevy piateho domu.
Ale Santovi by to už i tak bolo jedno. Pokiaľ totiž sane akcelerujú z 0 na 1000
km/s za tisícinu sekundy, preťaženie dosiahne hodnotu 17 500 kg. Ak má Santa
okolo 125 kg, o sedadlo saní ho pritlačí sila zodpovedajúca 2 870 500 kg.
Preto, ak Santa niekedy vôbec existoval, vydržal iba po prvý štart saní.
Koniec koncov, každý predsa vie, že darčeky nosí Ježiško!!!
Sedia vyhladovaní študenti
na internáte a fantazírujú:
- Čo takto začať chovať prasa?
- Ti hrabe, nie? Čo tá špina? A ten smrad?
- Si zvykne...
Kovboj vyjde zo saloonu
a predtým než nasadne na
koňa, pristúpi k nemu zozadu, zdvihne mu chvost a
pobozká ho priamo na ritný
otvor. Ostatní kovboji čumia:
- Čo to robíš?
- Aaale, mám popraskané
pery.
- A to pomáha?
- Nie, že by to priamo liečilo,
ale aspoň si ich menej oblizujem.
Malý chlapček príde za jedným mládencom:
- Ja som vás videl! Všetko
som videl, ako si objímal aj
bozkával moju sestru!
- Na, tu máš 10 eur, len to
nikomu nepovedz!
- Počkaj, 5 eur ti ešte vrá-
tim, nie som zlodej, od
každého beriem rovnako.
Včera sa mi snívalo o tvojej
žene.
- Hej? A čo hovorila?
- Nič.
- Tak to určite nebola moja
žena...
Sudca vypočúva svedkov:
- Vydatá? - pýta sa sudca.
Svedkyňa si povzdychne.
- Slobodná, - nadiktoval
sudca zapisovateľke.
- Ženatý? - pýta sa sudca
druhého svedka.
Svedok si povzdychne.
- Ženatý, - diktuje sudca.
Manžel:
- Podvádzaš ma, ty cundra!
Manželka:
- To nie je pravda.
Manžel:
- S taxikárom!
Manželka:
- Tak to už vôbec nie je pravda.
- Pani učiteľka, môžem byť
potrestaný za to, čo som
neurobil?
- Nie, janko, to nie.
- Tak sa priznám, neurobil
som si domácu úlohu.
Download

26. snem ZMOS zvolali na 22. a 23. apríla 2015 do