Baláže, Kynceľová, Nemce,
Podkonice, Priechod, Selce,
Slovenská Ľupča, Šalková
Šalková,
Špania Dolina ...
číslo 1
•
júl 2014
Prečo teda
Zrejme vám
pri čítaní 1. čísla
novín POD PANSKÝM DIELOM
neunikne milí čitatelia, že sa na
jeho stranách
objavia články s
mojim menom,
ktoré ste mali možnosť vídať v tiráži obecných novín Ľupčianske zvesti počas rokov
2012 a 2013 ako predsedkyne a člena
redakčnej rady tohto periodika. Vzhľadom na to, že nebolo dosiaľ nikde oficiálne vysvetlené, či nebodaj uverejnené,
prečo som sa rozhodla októbrovým číslom 2013 ukončiť s vydavateľom a jeho
súčasnými zástupcami na Obecnom úrade Slovenská Ľupča redakčnú spoluprácu, iste si viacerí kladiete v tejto súvislosti
otázku: ,,Prečo teda?“
Preto, lebo sa čoraz častejšie ocitám
medzi tými, ktorí boli alebo sú dotknutí
podobným prístupom kompetentných a
ich nepochopiteľnými krokmi, s ktorými
som ja ako človek vtedy zodpovedný za
objektívnu informovanosť obyvateľov nesúhlasila. Žiaľ, sú realitou dodnes.
Po viacerých rozhovoroch s niektorými z vás, na tému reálnej obecnej
informovanosti, som sa nie náhodou
rozhodla pomôcť novej iniciatíve a opäť
prispievať svojou publikačnou činnosťou
tentoraz v súkromnom periodiku, ktoré
splnilo všetky zákonom stanovené náležitosti. Chcem takto podporiť vydavateľa
novín z radov nás - obyvateľov Slovenskej
Ľupče. Súhlasila som, pretože sa jeho
iniciatíve úprimne teším, a teší ma najmä
fakt, že sú medzi nami stále ľudia, ktorí
neostávajú ľahostajní voči súčasnej situácii ani voči osudu a možnostiam našej
obce, či celého regiónu okolo nej.
Erika Lamperová
•
http://poddielom.bbinfo.sk
Podarí sa Šalkovčanom
odčleniť od mesta?
ŠALKOVÁ - Referendum za odčlenenie od Banskej
Bystrice podporila pred osemnástimi rokmi väčšina
obyvateľov Šalkovej. Aj keď mestské zastupiteľstvo
vtedy rozhodnutie vzalo na vedomie a úrad mal začať konanie vo veci odčlenenia tejto mestskej časti,
samospráva nekonala.
„Ústavný súd konštatoval, že právo na
odčlenenie nebolo porušené. Konštatuje,
že práve na strane petičného výboru
nebola vyvinutá dostatočná snaha, aby
mesto uzavrelo dohodu o prerozdelení
majetku. Zástupcovia petičného výboru
od roku 1998 do roku
2010
nevykonávali
žiadne aktivity,” priblížila Helena Koreňová z
Organizačno-legislatívneho oddelenia MsÚ.
Petičný výbor sa v
roku 2010 obrátil so
sťažnosťou na Ústavný súd. Ten v závere
roka 2012 rozhodol
o platnosti referenda
a vyplynulo z neho,
že mesto má vykonať
kroky k osamostatneniu Šalkovej.
lej vodnej elektrárne. Príďte sa pozrieť,
koľko je tam komárov, aká je tam stojatá voda. Neutíchajú snahy o rozšírenie
lomov v okolí. Násilne boli vysadené
stromčeky popred domy Šalkovčanov,
ktorí s tým nesúhlasili. Vyvrcholením
Vysporiadajú
sa majetkoprávne?
Aj keď v súčasnosti platná legislatíva
by odčlenenie Šalkovej neumožňovala,
v roku 1996, kedy prebehlo platné referendum, to možné bolo a aj preto mesto
musí konať. „Aktuálne je to predmetom
právnej analýzy,” uviedol primátor Peter Gogola. „Mesto sem aj investovalo.
Máme tam veľa mestských peňazí, pre
ktoré musíme hľadať riešenia aj v komisiách. Musíme to zahrať tak, aby to
bolo dobré pre oboch. Cítime s vami,
ale máme tam peniaze,”
povedal členom petičného výboru nezávislý
poslanec Milan Smädo.
Mesto sa už teraz zaoberá návrhom dohody o
majetkoprávnom vysporiadaní, ktoré prišlo zo
strany petičného výboru.
Táto dohoda je súčasťou
návrhu, ktorý bude predložený Vláde Slovenskej
republiky, a rozhodnutie
o osamostatnení Šalkovej bude predmetom jej
rokovania.
Osamostatnia sa?
‡‡‡
Vrchol nezáujmu
lia
Obyvate Šalkovej rozhodli o svojom
K
prípadnému osamostatPodnet na mesto podali
odčleneniu
osamostatnení v septembri 1996. K
neniu
by malo dôjsť ešte pred
obyvatelia Šalkovej v minulých
východnej
ale nedošlo. Postup osamostatnenia
termínom
konania volieb do
týždňoch. „Okrem vybudovanej
spustil
mestskej časti Banskej Bystrice sa teraz
orgánov samospráv obcí tak,
skládky odpadov, mestská časť
odznova.
aby na konci roka už obyvatetrpela pri výstavbe severného oblia Šalkovej rozhodovali o svochvatu, pritom naše cesty a most
sú v katastrofálnom stave. Bola vybudo- nezáujmu o rozvoj mestskej časti bolo jom starostovi a poslancoch. Šalková, v
vaná kanalizácia, na ktorú je pre rodinné odsúhlasenie návrhu na vyňatie základ- ktorej žije zhruba tisíc obyvateľov, bola
domy neúnosné sa pripájať, pretože by nej školy v Šalkovej zo siete škôl,” zhrnul samostatnou obcou do roku 1971.
spracované podľa www.bbonline.sk
si ľudia museli vybudovať prečerpávacie predseda petičného výboru Ján Bacík.
Foto: Peter Rusko
stanice. Mesto umožnilo výstavbu ma-
POĎAKOVANIE
Touto cestou sa chceme poďakovať všetkým, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhajú informačno inzertným
novinkám POD PANSKÝM DIELOM, aby mohli napredovať a prinášať nezívislé informácie.
1
Info Servis...
Novinka v kolkoch
pre obyvateľov
Poplatky sa už od 1. júla
môžu uhrádzať priamo na
úradoch a občania nebudú
musieť kolky kupovať na
pošte.
Umožnia im to špeciálne kiosky alebo menšie zariadenia e-kolkovače,
ktoré budú umiestnené v úradoch.
Platiť sa bude dať aj platobnou kartou. Papierové kolky, ako sme ich
poznali dosiaľ, skončia od januára
budúceho roku. Prevádzkovateľom
celého systému je Slovenská pošta,
ktorá považuje tento systém za veľmi
moderný. Prechodu na nový systém
elektronických kolkov sa vraj obyvatelia nemusia obávať, lebo bude
postupný, pričom kolky na ktoré sme
zvyknutí, bude možné kupovať až do
30. novembra 2014. Nepoužité bude
možné vracať späť už od 1. decembra tohto roku až do konca novembra
2015 spolu s písomnou žiadosťou na
adresu Slovenskej pošty, ktorá do 30
dní od overenia sumu za ne vyplatí
žiadateľovi.
(ela)
Čosi pre
podnikateľov
Ak chcete kúpiť do svojej
prevádzky novú pokladňu,
počkajte ešte. Od nového
roka bude totiž treba mať
každú registračnú pokladňu
s možnosťou ,,online“ prepojenia.
Štát sa vraj týmto pripravuje na
prepojenie pokladníc s finančnou
správou, ktoré by malo nasledovať v
budúcnosti. Ak teda pokladňu potrebujete, vyberajte si už teraz takú, do
ktorej sa dá vložiť zariadenie na pripojenie k internetu, alebo aj SIM karta. Ministerstvo zatiaľ presné špecifikácie nezadalo. A tak ešte stále nie
je jasné, či bude nutné komunikáciu
zabezpečovať cez WIFI zariadenie,
alebo treba pokladne vybaviť GSM
modulom. Slovenský trh totiž zatiaľ
certifikované pokladne, ktoré by komunikovali na priamo, neponúka.
(ela)
Žeby toto bola cesta?
PODKONICE – Keď ste sa počas uplynulých
rokov chceli dostať z Podkoníc do Priechodu
bez toho, aby ste museli schádzať na hlavnú
cestu smerom do Banskej Bystrice, iste
vám neuniklo, že cesta je čoraz horšia.
Miestni ju časom neváhali označiť za
tankodrom, pretože výtlky si brali svoju
daň.
Aby sme boli presní, neslúžila iba miestnym obyvateľom, pretože ju počas výstavby R1 a obchvatu Banskej Bystrice
s obľubou využívali ako ,,časovú“ skratku viacerí obyvatelia okolitých dedín,
ktorým sa oplatilo radšej ,,vybehnúť“
do Podkoníc, ako čakať v dlhočizných
zápchach. A cesta bola čoraz horšia.
Náprava však ostávala iba v sľuboch,
pretože... No ale to nebudeme teraz už konkretizovať. Prečo? Nuž cestu, ktorá rozhodne
nebola stavaná a koncipovaná na nadmernú
záťaž, konečne kompetentní upravili a dnes
už obrázok, ktorý sme použili iba ako ilustračný na nej nenájdete. Prečo to ale spomína-
me? Preto, lebo tomu predchádzalo mnoho
sťažností, apelácií i rozhorčených reakcií od
samotných občanov, ktorí dokonca navrhli
akýsi verejný konsenzus a chceli urobiť
spoločnú zbierku aj s miestnymi podnikajúcimi subjektmi. Niektorí boli odhodlaní aj
svojpomocne brigádovať. Ľady sa však
konečne pohli a cesta je zaplátaná.
Tentoraz však tak, že by mohla vydržať
oveľa dlhšiu dobu. Avšak nie je jediná,
ktorá to potrebovala. Tá, ktorá smeruje
na Baláže už sa cestou ani nazvať nedá
a možno rovnaký osud stihne časom
aj turistami a návštevníkmi Podkoníc
obľúbenú cestu na Pleše. Možno práve
tie neustále apelácie, trefné reakcie a
neutíchajúce tlaky na kompetentných
sú naozaj dobrou cestou, ako dosiahnuť to, čo každý nakoniec ocení ako
dobrú vec.
Podľa www.nasepodkonice.sk
spracovala (ela)
Foto: archív internetovej stránky
Nemáte peniaze na talent vašej ratolesti?
V obciach, ktorým sa v rámci ich polohy
pod Panským dielom venujeme, je mnoho
talentovaných detí a mladých ľudí. Sú však
medzi nimi aj také rodiny, ktorým, žiaľ,
finančné podmienky, neumožňujú ich ratolestiam žiadny väčší ,,rozlet“. My sme
však našli možnosť, ktorou dokážu získať
potrebné peniaze na materiálne či organizačné výdavky, aby sa ich šikovnému
dieťaťu pomohlo.
Prostriedky sa dajú zohnať pomocou grantu a môže oň požiadať tak študent do 26
rokov, ako aj v mene neplnoletého dieťaťa
sám rodič, ktorý si je vedomý svojej nepriaznivej sociálnej situácie. Potrebné je totiž
aj potvrdenie, že rodinný mesačný príjem
nepresahuje sumu vo výške 1 000 €.
Spravte spolu projekt
Dôležité je, samozrejme v rámci podmienok, urobiť k žiadosti projekt, ktorý by mal
bližšie špecifikovať, na čo chce dieťa, alebo
študent peniaze použiť a s akým zámerom.
Ten totiž musí nejako súvisieť s tematikou
okolo vedy a výskumu, či už v oblasti
matematiky, biológie, fyziky, chémie, informatiky alebo ekonómie a pod. Podporené však boli aj projekty v oblasti hudby,
výtvarníctva, filmu, ale aj zahraničného
štúdia. Výška grantu nie je limitovaná.
Vaša ratolesť však musí vo vybranej oblasti dosahovať výborný študijný prospech,
preukázať mimoškolskú aktivitu v účasti
na olympiádach, súťažiach a angažovať sa
v školských záujmových činnostiach.
Dajte o sebe vedieť
Termín podávania žiadostí o grant je až
do 17. októbra 2014 a o víťazných projektoch rozhodnú zamestnanci poskytovateľa
príspevku a široká verejnosť prostredníctvom verejného hlasovania za jednotlivé
projekty na facebook stránke poskytovateľa. A tak, ak máte doma výnimočne nadaného syna, dcéru, vnuka alebo vnučku,
alebo ste študent do 26 rokov s talentom
a potenciálom dokázať v živote veľké veci,
dajte o sebe vedieť. Viac informácií nájdete
na http://www.axafond.sk/vyzva/.
(ela)
Postreh z Obecného zastupiteľstva
Odpovede sa nedočkal, ale...
SLOVENSKÁ ĽUPČA – V rámci udeleného slova obyvateľom na aprílovom obecnom zastupiteľstve, odzneli okrem iného
aj verejné kritiky niektorých nedávnych
rozhodnutí poslancov, kam poputujú
obecné financie.
Kritizujúcim obyvateľom, ktorý svoj príspevok oficiálne listom oznámil pred zasadnutím starostovi, bol Peter Veverka, ktorého
zaujímalo, prečo sa rozhodli poslanci vyčleniť rozhodne nemalú čiastku z rozpočtu
obce, práve na úpravu územného plánu.
Škoda, že mlčali
,,Vzhľadom k súčasnému stavu ciest a
chodníkov v obci, mi uniká zmysel tejto
investície,“ zhodnotil Veverka, ktorý zároveň mierne ironicky dodal, či mu náhodou
neuniklo, že sú pozemky vo vlastníctve
obce a práve ich odpredajom, by vznikla
možnosť financovať existujúce akútne problémy obce. ,,Ako teda viete, vy, občanom
vysvetliť 32 tisíc eur na zmeny a doplnky
územného plánu?,“ pýtal sa a dodal, či sú
pre nich podstatnejšie, ako dať do poriadku niečo už existujúce, určené pre súčasných obyvateľov, napríklad v okolí domov,
kde už bývajú reálni platcovia daní. Odpovede sa však nedočkal, lebo na otázku
starostu obce, či sa chce niekto vyjadriť,
nikto nereagoval a po presne 5-tich sekundách povedal: ,,Ďakujem, vypočuli sme si.
Vyjadrenie nie je žiadne. Ideme na ďalší
bod rokovania, ktorým je určenie platu
starostu obce.“
Spochybnili
by špekulácie
A náš postreh zúčastnenej verejnosti? Len
2
S P R A V O D A J S T V O
tak na okraj - tomuto nasledujúcemu bodu
sa starosta a poslanci spolu s úvodným
slovom koľko je možné starostovi podľa
zákona dať, veľmi živo v diskusii a následne aj v hlasovaní venovali podstatne
viac, ako spomínaných 5 sekúnd! Škoda,
že nikto z prítomných predtým aspoň v
náznakoch ozrejmenia kritizovanej veci
občanom, nespomenul napríklad rozvoj
obce, či rozširovanie stavebných možností, alebo aj prísun nových obyvateľov, a
teda aj prispievateľov do obecného rozpočtu napríklad vo forme daní. Určite by tým
spochybnil okamžite rastúce špekulácie o
tom, koho záujmy sú na dotknutých parcelách rozhodnutím o nie práve lacnej úprave
územného plánu, preferované.
Erika Lamperová
Quo vadis, Šalková?
ŠALKOVÁ – Obec neďaleko Banskej Bystrice, ležiaca
pri Hrone, datuje svoj vznik do 14. storočia.
V 20. storočí, v 80-tych rokoch vtedajšieho režimu
sa mocipáni mesta, okresu a kraja rozhodli, že
Banská Bystrica bude metropolou srdca Slovenska
a bude s počtom obyvateľov súperiť keď nie
s Bratislavou, tak inými krajskými mestami
socialistického Československa.
V roku 1975 malo mesto 55 832 malo 56 poslancov a 2 (Rudolf Očeobyvateľov, po násilnom pričlenení náš, Anna Matalová) boli zo Šalkovej.
obcí z okolia skokom narástol ich po- Výsledky referenda zostali 15 rokov v
čet v roku 1980 na 78
475. Kto sa vtedy pýtal
obyvateľov Vlkanovej,
Hronseka, Rakytoviec,
Kremničky, Malachova,
Šalkovej, Kynceľovej a
ďalších obcí, či s tým
súhlasia? Nik, jednoducho mocní rozhodli.
A poďme ďalej
Šalkovčania v 16. storočí zvládli nájazdy Turkov. Po vojne v druhej polovici 20. storočia
znovu útočil mútny, chemicky a
biologicky znečistený Hron, ktorý bol skôr kanálom, ako riekou,
symbolom Horehronia. Hrozby
prichádzali aj vzduchom, nakoľko smrad z Biotiky a prach zo
Stredoslovenskej cementárne
bol neznesiteľný. Prišla zmena
režimu. Sloboda umožnila vznik
samosprávy, teda systému, kde
rozhodujú občania. Referendum
a voľby, to je práve ten inštitút, ktorý
to umožňuje. Občania začali prehodnocovať svoje ne/výhody splynutia s
krajským mestom. Došlo k procesu,
ktorý sa dal očakávať, začala sa Banská Bystrica zmenšovať.
Výsledky zostali v šuflíku
Urobila tak Vlkanová už v roku 1990,
neskôr v roku 1993 Malachov a nasledovali ostatné obce. Slovensko sa
fragmentovalo do nových administratívnych a samosprávnych území.
Nemyslím, že to bolo pre niektoré
obce, najmä maličké do 500 obyvateľov, vždy víťazstvo, ale bolo to ich
slobodné rozhodnutie. V Šalkovej bolo
referendum o odčlenení vykonané až
v roku 1996. Dôvodom bola výstavba
skládky na Škradne (kataster Šalková), ktorú mesto veľmi potrebovalo,
ale Šalkovčania boli proti. Je dobré si
pripomenúť, že zastupiteľstvo mesta
šuflíku, čo spôsobilo, že za ten čas sa
zmenili zákony.
Zhoršuje sa
pohoda obyvateľov
Dnes sú v zásade prísnejšie a jednu
z podmienok, že novovznikajúca obec
musí mať minimálne 3 000 obyvateľov, jednoducho Šalková splniť nedokáže. A život aj v Šalkovej plynul
ďalej. Sľuby striedali sľuby. Na obec sa
zabúdalo, zhoršovala sa infraštruktúra
a podmienky života. V tomto volebnom období pribudla vodná elektráreň,
ktorá zhoršila občiansku pohodu obyvateľov a v posledných dňoch tomu
nepridalo ani zrušenie jednotriedky
miestnej základnej školy. To, že bývalá
obec žije, dosvedčujú dobrovoľní hasiči. Pôsobia tu 90 rokov a nielen chránia majetok a životy, ale starajú sa aj o
kultúrny a spoločenský život Šalkovej.
To, že robia a sú úspešní si všimlo aj
mesto, ktoré im udelilo Cenu mesta za
rok 2011.
Vinníkom
nie je Šalková
Prekvapuje ma urazenosť a vzrastajúca hystéria primátora mesta a niektorých poslancov, ktorým sa nepáči,
že Šalkovčania uplatňujú svoje právo,
ktoré si demokraticky odhlasovali pred
18-timi rokmi. Chcú vystaviť účet, chcú
„reparácie“ od tých, ktorí si trúfajú a ktorí nerobia nič iné, len
žijú a bývajú v Šalkovej. Všetko
má vo svojich rukách Vláda SR.
Nebude to ľahké rozhodovanie,
čas sa kráti a pravidlá sa zmenili.
Do komunálnych volieb zostáva
pol roka. Podľa zákona o týchto
voľbách (č. 346/1990Zb., §9,
odst.3) je moratórium takýchto
a podobných zmien 65 dní pred konaním volieb. Poviete si, rozhádaná
rodina, zlé vzťahy, nedôvera… Vždy je
niekto na strane vinníka, v tomto prípade si nemyslím, že je to Šalková.
Martin Baník
Foto: Peter Rusko
Na okraj...
Celoslovenská
súťaž „Naj horár“
V poradí už 10. ročníka súťaže,
ktorú organizoval štátny podnik Lesy Slovenskej republiky
tentoraz na Donovaloch, sa zúčastnilo 28 družstiev. Účastníci
súťažili v disciplínach ako boli
meranie a odhad dreva, ochra-
na lesa, alebo pestovanie lesa.
Vedomosti i šikovnosť museli
preukázať aj v téme poľovníctvo, BOZP, PO, ba ja v hode
sekerou. Návštevníci si mohli
sami vyraziť pamätnú mincu a
vyskúšať si svoje schopnosti v
streľbe z luku a kuše, rozborke
a zborke motorovej píly, streľbe
zo vzduchovky a v hode obojstrannou sekerou. Zvíťazili horári z odštepného závodu LESY
SR v Rimavskej Sobote, druhé
miesto získalo družstvo z OZ
Slovenská Ľupča a bronz získali
lesníci z OZ Sobrance.
(ela)
3
N Á Z O R Y / R E K L A M A
Dvaja Ľupčania v rozprávke
s Celeste Buckingham
Po 14 rokoch a poslednej rozprávke zo slovenskej
produkcie s názvom Sokoliar Tomáš sa znovu natáčalo.
Nová celovečerná rozprávka sa volá Láska na vlásku
a svoju prvú veľkú ,,filmovačku“ v roli hercov si vyskúšali
aj dvaja obyvatelia Slovenskej Ľupče.
Andrej Gonda a Jozef Debnárik sa
k účinkovaniu v rozprávke dostali
vraj celkom náhodou, pretože ich
prvotný úmysel bol zapojiť do filmového kastingu ich malých zverencov
z DFS Dratvárik. Detí s folklórnym
duchom však bolo neúrekom a štáb
potreboval čosi iné. Zapojili sa a vyšlo to.
ktoré sa odohrávali na Oravskom
hrade. Jožko vždy ako dvoran, Andrej aj ako trhovník a predavač látky na miestnom trhu. ,,Nivočila ma
tam kaskadérka, ktorej ,,trhali zub“
a zavadzala v ceste utekajúcemu
princovi z hradu,“ smeje sa Andrej
a prezrádza, že mu ju niekoľkokrát
ja, je princezná z Talianska, ktorá
zistí, že musí ísť na Slovensko vydať
sa za princa, ktorého vôbec nepozná,“ prezradila Celeste Buckingham. Celeste musela pred kamerou
stáť v takmer 50 kilogramov vážiacich šatách.
FFiiillmov
Fil
moovalo
valo sa aj
aj naa Or
Oravs
ravs
avskom
av
kom Hr
kom
Hrade
ade..
ad
ade
Chytá kaskadérku
Podľa ich slov, síce ešte nevedia,
ako filmové scény, ktoré vznikali 30
dní, zostrihajú, ale zrejme sa objavia
ako komparzisti najmä v snímkach,
A drejj Gonda
Andrej
And
Goonda
da (v
(vpra
pra
ravo)
vo) a Joz
vo)
vo
Jozef
Jo
ozeff De
Debnár
Debnár
Deb
n ikk (vľ
(vľavo
avo)) saa k účin
avo
účin
činkov
kkov
ovani
vani
aniuu v ro
an
rozpr
rozpr
zprávk
zp
zprávk
ávkee dost
ostali
sttali
a ce
celko
lkom
lko
m nnáho
áhodou
áho
dou..
do
dou
Speeváč
Sp
váčka
k a pred
ka
pred páár týžd
týždňam
ňaami aj poro
orotky
kyňa v
spe
pevác
váckej
vác
ke sh
kej
show
ow X FACT
CTOR
OR Celest
OR
Celestte Buck
uckingham
ham
sii zahrá
zah
ahrá tal
ta ian
ianskuu pr
p inc
incezn
e ú.
do stánku - rovno do náručia, princ
prehadzoval. Princa Mateja a kováčovho syna Tomáša si zahral herec
Samuel Spišák, kráľa známy český
herec Tomáš Hanák a princeznú
Beatrix stvárnila Celeste Buckingham, ktorá naspievala k filmu aj titulnú pieseň. „Postava, ktorú hrám
Mali
360 komparzistov
Ako na prezentácii filmu povedala
režisérka Mariana Čengel Solčanská, s myšlienkou natočiť opäť
slovenskú rozprávku prišli v RTVS.
,,Film sme natáčali v Múzeu slovenskej dediny v Zuberci, na Oravskom
4
K U L T Ú R A / R E K L A M A
zámku, v exteriéroch v okolí, štúdiách RTVS, ale aj na Nitrianskom
hrade a v Drážovskom kostolíku.
Najmä výroba na Oravskom zámku
bola zložitá, kým dole pod hradom
už kvitli kvety, hore bola strašná
zima. Mali sme však šťastie na výborný štáb a fantastický komparz,
ktorý tvorilo asi 360 komparzistov,“ priblížila vznik filmu režisérka
s tým, že v novej rozprávke nie sú
nadprirodzené javy a nadprirodzené
bytosti. Celovečerný hraný film režisérky Mariany Čengel Solčanskej
Láska na vlásku bude mať kinopremiéru začiatkom októbra. Na tvorbe
rozprávky, inšpirovanej románom
Marka Twaina Princ a bedár, sa podieľali RTVS, Audiovizuálny fond a
súkromný investor.
Erika Lamperová
Foto: archív Andreja Gondu
Historické zaujímavosti
Obce Slovenská Ľupča a Ľupčianska ulica
v historickom dokumente
Národ, ktorý sa sám neopúšťa, nebýva opustený
Keď sa na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov 19. storočia neustále stupňovala maďarizácia menšinových národov
žijúcich v Uhorsku, rozhodla sa slovenská národne uvedomelá
inteligencia konať. Spísala sťažnosti na maďarský útlak a tieto
spolu s požiadavkami na akúsi rečovú a územnú autonómiu
predložila samotnému panovníkovi Františkovi Jozefovi. Stalo
sa tak 12. 12. 1861 a na čele osobitnej deputácie do Viedne
stál banskobystrický biskup Štefan Moyses (1797 - 1869).
Táto udalosť, známa pod názvom Viedenské memorandum, vyvolala široký
ohlas a biskup Moyses sa pre porobený národ stal odvážnym hrdinom.
Zo všetkých strán sa k nemu hrnuli
pozdravné listy zástupcov miest a obcí
Horného Uhorska a mnohé z nich sa
v roku 1862 objavili v Pešťbudínskych
vedomostiach.
Konal podľa vôle ľudu
Rozsiahla akcia pozdravných listov, v
ktorej sa zúčastnili zástupcovia 334
obcí z územia Slovenska, ale i z Báčky,
Pozdravný list
obce Slovenská Ľupča:
Osviéťená Milosť
Najdôstojnejší Pán Biskup!
V hlbokom presvedčeniu tom: že je vďelanost pre každého užitočná a reč vlastná
najlepší prostrédok kňéj; že je reč dar boží
človeka človekom, — občana občanom, — vlasťenca vlastencom, — národ národom rozumnejším tvoriť zpuosobný; že je reč tlumač citou,
myšljenkou, často najhlbšej múdrosti, struna
života skamenelje srdca surových mravou obmäkčujúca, meč ducha cestu zatarasenú k vzdelanosti, k právom a dobrobytu si kljésňiucí,
— dvíhač národnosti a národnost že je základ
a pevná hradba občjánskýho dobrobytu: nemohli sme aj my synovia národa Slovenskýho
nevýslovnou radostou neproňiknutí zostat nad
výjavom, kďe Waša Osviéťená Najdôstojnejšia
Milost za svatjé práva aj našej utlačenej reči a
národnosti slovenskej tak rázne a otvorene u
trónu Jeho Weličenstva sa zaujat ráčila.
Kroky a úmysly tjéto za blaho utlačených
tým vetšou vďakou a vrúcnejšou modlitbou aj
vméňe pečlivosti našej sverenýho ludu sprevádzame, čím vjác pri všeckéj hlásanej rovnoprávnosti, neprajnosť slovenskýmu národu vo
vlastnom ňím obydlenom kraji všecke práva
reči, ešte aj poctivé nevinné od prapraďedou
zďeďené meno slovenské obci, na tabulách za
vlastné mozole nadobudnutých k ustúpeňiu
výtvorňe maďarskiemu zmazúvat, a neznáme
ku akýmu dobrobytu do zábudlivosti uvjést sa
usiluje!
V spoločnej ale vlasti národou rozličných,
Banátu, Sriemu, Užhorodu, Budapešti
a i., má význam celonárodný. Výrazne
prispela k vzrastu národnej uvedomelosti v širokých vrstvách slovenského
ľudu a bola účinnou odpoveďou na
podpisovú akciu podporovanú a organizovanú maďarskými úradmi proti
utvoreniu slovenského Okolia, ktoré
Slovenské memorandum v roku 1861
žiadalo. Medzi listami bolii pozdravy aj
z takých miest a obcí ako Banská Bystrica, Špania Dolina, Selce, Šalková,
Slovenská Ľupča, či obec Ľupčianska
ulica. Listy sú dôkazom mimoriadnej
žjádnýmu neposlúži mozole slabšího k vlastnej
potupy zneužívat.
V spoločnej vlasti nje je rovnoštastný národ,
ktorýho vyviň reči a národností vékolách, pri
zákonodarstve, súdnictve a verejnej správe
sa vytvára. Národ v tomto stave odsúďení je
k jarmu hapkat a potlkat sa v tmách a v nedostatku svetla, — lud jeho aj za sviéťelkom
svetlonosa vbehúva často v bahno vlastnej
záhuby.
úcty a obdivu, ktorú mal u slovenského ľudu. Štefan Moyses spravoval osudy slovenského života podľa vôle ľudu,
z ktorého sám vyšiel, a viedol svoj
národ z plného, priameho poverenia
všetkých stavov, vrstiev i tried, čoho
dôkazom sú pozdravné, ďakovné, blahoprajné listy, ktorými ho Slováci bez
rozdielu vierovyznania zahrnovali hneď
od roku 1861.
Dodnes tieto mená nájdete
Oba pozdravné listy tak z vtedajšej
obce Ľupčianska ulica ako aj obce
Slovenská Ľupča sú zaujímavé. Napríklad aj tým, že viacero priezvisk dole
podpísaných popredných občanov sa
tu zachovali až dodnes.
Spracovali
Ján Chotárik, Erika Lamperová
Foto archív a int.
Zdroje: www.historickakniznica.sk, www.snk.sk
učitel, Jan Orauszky - radný a poľný kapitán,
Laurent Skoda - mešťan a bývalý okresný notár, Anton Petyko - radný, Ladisl. Groszmann
- mestský notár, Eduard Ličko - ev. učiteľ a dopisovateľ slovenských novín „zpohroní zvolenského“ a „od Hrona“, Raisz Ludevit - mestský
pokladník, Orauszky Josef - dozorca hôr
Pozdravný list
obce Ľupčjánska ulica:
Preto zasvietila v Osvietenej Najdôstojnejšej
Milosti Wašéj tomuto opušťenýmu ludu hviezda jasná, za ktorou z hustých tmi k poznaniu
seba a k milovaniu reči a národnosti svojej
kráčat má, aby sa presvedčil: že národ ktorý
sa sám neopúšta, nebýva opušťen! Hospodin
zavolá: ja sa smilujem! Ktože sa na to ozve:
protestujem?!
Sláva tedy Wašéj Osvietenej Najdôstojnejšej Milosti a Pláva všetkým rodo ubcom za
pozdviženie svojho sníženého národa a za
pojišťenie dourobytu ubjeďeného slovenského
ludu s obeťou vlastného pokoja šlechetne sa
zaujímajúcim! dielo a pameť týchto nak budú
večne požehnanie!
S najhlbšou úctou sa podpisujeme:
Jeho Osvietenej Milosti
Najdôstojnejšieho Pána Biskupa
V Slov. Lupči dňa 9-ho Ledna 1862.
pokorne oddaní:
Magistrát slob. kr. priv. mest. Slov. Lupči,
Daniel Drako - richtár, Andr. Csellar - najstarší
mešťan v mene spoluobčanov, Josef Csellár radný a kapitán, Andreas Schuhajda - radný,
Wéncel Sztránszký - vyslúž, učitel, Michael Dávid - radný a sirotský otec, K. Sztránsky - kat.
Osvietená Milost
Najdôstojneší Pán Biskup!
Každý dobrý človek rád dáva znaky úcty a
vďačnosti dobrodincom svojím, každý národ
oslavuje výtečných mužou svojich: preto aj my
maličký synovia národa slovenskýho, ktorý
sme tjéž pocítili potrebu zďelania reči našej,
volnejšího vyvinovania národnosti a k tomu slúžících prostriedkou zákonnýho ubezpečeniá v
kraji našom slovenskom, - nenachodíme súcích
slov k vyjaveniu našéj hlbokéj úcty a uznalosti
ponajprve k Jeho Osvietenéj Najdôstojnejšéj
Milosti a potom k všetkým tím výtečním mužom, ktorý vzďelaniá naše a vôbec o posdviženiá posaváď velmi opušťenýho národa nášho
u najjasnejšího trónu sa horlive zaujali, a pri
každéj príležitosti zaujímajú.
Biskup Dr. Štefan Moyses (1797
- 1869) patril medzi významné
veličiny slovenského národného
i cirkevného života. Ako kňaz a
cirkevný hodnostár pastoračne
pôsobil na viacerých miestach
bývalého Uhorska, v rokoch
1829 - 1847 ako profesor na
Kráľovskej akadémii v Záhrebe
vstúpil i do chorvátskeho národného života. Bol uvedomelým
Slovákom a stúpencom všeslovanskej vzájomnosti. Svojim
rodákom zo Slovenska sa snažil
veľkodušne pomáhať i na diaľku z Chorvátska. Do cirkevného
a národného života Slovákov
sa zlatými písmenami zapísal
najmä ako diecézny banskobystrický biskup (1851 - 1869) a
ako zakladateľ a prvý predseda
Matice slovenskej v Turčianskom Svätom Martine (1863 1869). V porevolučných rokoch
(1848 - 1949) pozdvihol svoje
biskupstvo po duchovnej i po
hospodárskej stránke. Zaslúžil
sa o budovanie katolíckych škôl
so slovenským vyučovacím jazykom. V slovenskom národe obnovil úctu k slovanským apoštolom sv. Cyrilovi a sv. Metodovi.
V Ulici Lupč.
dňa 12 - ho Jan. 1862.
Obec Ulica Lupčjánska:
Kroky tjéto nasledujeme našou úplnou dôverou a vrúcou modlitbou: aby pre nás a potomkou naších požehnanie boli. V téj pevnéj
nádeji, že Boh spravodlivéj veci zahynút nedá,
zostávame a zomjérame v synovskéj oddanosti
a polúbením posvatných rúk Jeho Osvieťenéj
Najdôstojnejšéj Milosti.
Francz Koren - richtár, Fábry Frantz - prísažný, Josephus Sebastian, Michael Mačskovičs - prísažný, Josephus Petrík - bývalý
vo vrchnosti starší, Jan Bruchanik - starší,
Daniel Petrik - starší, Joseph Treml, Josef
Hjadlovszký
5
H I S T Ó R I A
SLUŽBY
• Profesionálne a s láskou sa
postarám o Vaše dieťatko počas
vašej neprítomnosti.
V popoludňajších, večerných aj
nočných hodinách.
Bohaté skúsenosti s deťmi a
láskavý prístup zaručia Vašu
spokojnosť a hlavne spokojnosť
Vášho dieťatka.
Jedna hodina starostlivosti = 4 €.
Slovenská Ľupča a okolie.
Kontakt:
0903 801 048
Podľa platného cenníka by Vás táto plocha stála
25 €
Do konca roka 2014 Vás táto plocha bude stáť
12,50 €
Do konca roka 2014 ju totiž získate so zľavou
50 %
http://poddielom.bbinfo.sk
5G
výmena
2,4G na 5G
• rodinné domy,
bytovky, samostatné pripojenia
• vhodné pre
všetkých so
starším 2,4G
pripojením
• od 99 €
+ 4 mesiace
ZADARMO
• mesčne
11,62 €
• od 66 €
+ 3 mesiace
ZADARMO
Senior
internet
• od veku nad
55 rokov pripojenie pre jedno
PC (vhodné pre
bytovky)
• mesačne
5,90 €
6
R E K L A M A / I N Z E R C I A
LAN
pre bytovky
• bytovky, v
ktorých je infraštruktúra
• zriadenie od
29 € + 1 mesiac
ZADARMO
• mesačne
11,62 €
Medzinárodný zraz
Jeep Wrangler pod Hradom po novom
SLOVENSKÁ ĽUPČA – Termín Medzinárodného zrazu Jeep
Wrangler pod Hradom 2014 sa oproti uplynulým ročníkom
tentoraz presunul na začiatok augusta. A zaujímavých zmien
bude viac.
na popoludňajšie súťažné
Dôležité upozornenie: Prístup divákov
Do Slovenskej Ľupče na námestie
z recesistickej kuchyne tujazdy, ktoré budú ozvláštnené disciplínami
zavítajú jazdci nielen zo Slovenska a
však bude akceptovaný len na
najšej SUPH a budú realizované v teréne,
z Čiech, ale aj z Poľska a iných kraprosia divákov, aby sa počas
vlastné riziko. Organizátori v tejto súvislosti
jín. Podujatie, ktoré je nespoplatnené
y poľné cest y okolo hradu,
súťažných jázd vyvarovali vstupu na všetk
a voľne prístupné aj pre verejnosť,
aj zdravie iných a pohybovali
dbali o bezpečnosť, chránili zdravie svoje
je trojdňové a už 1. augusta sa z
sa iba v bezpečnej vzdialenosti od ciest.
Námestia SNP v Slovenskej Ľupči,
v podvečerných hodinách vyberú
účastníci na tzv. Nočnú jazdu.
Exhibícia po novom
Divácky obľúbenú verejnú exhibíciu silných terénnych áut americkej
značky Jeep Wrangler uvidia nadšenci motoristického športu dopoludnia v sobotu 2. augusta. Tentoraz sa bude organizovať na novom
priestranstve – v areáli Tenisového
centra. Organizátori z JEEP WRANGLER club Slovakia a AUTO MOTO
ŠPORT Lučenec – regionálna kancelária Slovenská Ľupča sa spolu s
majiteľom areálu Jozefom Stankom
rozhodli vybudovať trať tak, aby sa
mohla natrvalo využívať aj verejnosťou napríklad na cyklotrialové jazdy.
Organizátori sľubujú na novej trati vynikajúce divadlo, pretože jazdcom na
nej pripravili viacero prekvapení. Viac
info na www.jeepwrangler.sk
(ela)
Foto archív
Blesky a
elektronika
Pomaly ale isto sa začína letné obdobie a to sprevádzajú rôzne prehánky z
tepla ale aj búrky. Ako sa teda zachovať,
aby ste nemuseli po skoro každej silnejšej búrke meniť elektroniku (televízor,
ľadnička, mraznička, routre na internet,
monitory,..) ?
• Prvá možnosť: Používať prepäťovú
ochranu napríklad v tvare predlžovačky.
Treba ale pri výbere dávať pozor na parametre jej účinnosti a ako je schopná
nežiadúce účinky prepätia eliminovať
(absorbovať).
• Druhá možnosť: Zaplatiť poistku, ktorá
uhradí škody spôsobené prepätím. Tu
však treba dávať obzvlášť pozor a pri
poistnej udalosti môžu vyžadovať revízie a certifikáty o montáži zariadení.
V neposlednom rade aj samá hodnota
(cena) poistenia zariadení je dosť podstatná.
• Tretia možnosť: V podstate najjednoduchšia a najefektívnejšia ochrana je poodpájať všetky zariadenia z elektrickej
siete, v prípade internetu aj konektory
od pevnej linky a tzv. LAN káble ťahané
od týchto zariadení. Táto možnosť má
jednu nevýhodu, že pokiaľ sa nachádzate mimo domova, nikto to za Vás
nespraví.
No v každom prípade sa jedná o dosť
nežiaduci efekt letného počasia ale prírodu v tomto neovplyvníme a musíme
sa jej zatiaľ prispôsobiť.
JDservice
Oceľový medveď
žije v Podkoniciach
PODKONICE - Už druhýkrát sa podarilo
Petrovi Polónymu z Podkoníc zvíťaziť
v najtvrdšej silovo-vytrvalostnej súťaži
na Slovensku. Titul Oceľový medveď
za rok 2014 si odniesol s časom
19:23:34.
Náskok 20 sekúnd pred ďalším pretekárom bol rozhodujúci a stačil na
víťazstvo, v ktorom si Peter odniesol
aj zelený automobil značky Mini Cooper.
Súťažili aj tigrice
Obec Podkonice, mala tento rok aj ženské zastúpenie a naozaj krásne štvrté
miesto si odniesla Nora Kaduková v
kategórii Ženy masters - železná tigrica.
Presne 21 minút a 29 sekúnd trvalo
zdolanie prekážkovej dráhy v športovom
areáli Olymp v Detve. O mimoriadne
ťažkých podmienkach a tvrdej príprave
hovorili pred podujatím obaja súťažiaci.
A niet sa čomu čudovať. Veď zdolať 30
bicepsových zhybov, 15 hlbokých dre-
pov so 100 kg činkou, prebehnúť 250
metrov, v zapätí desať krát prevaliť 100
kg pneumatiku, desaťkrát vytlačiť nad
hlavu 60 kg činku, opätovne prebehnúť
250 metrov, bolo náročné aj pre ťažného
koňa.
Najtvrdšia súťaž Slovenska
A to bola iba polka súťaže, pričom ženy
mali váhy o polovicu ľahšie. V druhej
časti ,,stačilo“ urobiť 30 tricepsových
zhybov, urobiť 40 metrovú prechádzku
s výpadmi, zdolať beh s 30 kg záťažou
a v závere „už len“ 50 kľukov, 30 výskokov na debnu, štandardný 250 metrový
beh, ťahanie 80 kg reťaze, 30 ,,angličákov“ a záverečný beh na 250 metrov.
V najtvrdšej silovo-vytrvalostnej súťaži,
v ktorej sa tento rok zúčastnilo spolu 62
mužov a 37 žien bolo pre nás diváckou
cťou kričať „PODKONICE DO TOHO“!
Michal Gula Vráb
Foto autor
POD PANSKÝM DIELOM – informačno - inzertné regionálne novinky - číslo 1, ročník 1, júl 2014 / Vydavateľ: JD service - Jaromír Dubšík / Redakcia: Marian Horváth (albbertpress), Nám.
SNP 110, 976 13 Slovenská Ľupča, tel. 0903 049 073, e-mail [email protected], URL http://poddielom.bbinfo.sk / Vychádza podľa naplnenia vydania, minimálne však raz mesačne /
Tlač zabezpečuje redakcia v náklade cca 2000 ks (podľa požiadavky vydavateľa) / Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame a stávajú sa archívom redakcie / Za obsahovú časť
inzerátu zodpovedá inzerent / Neprešlo jazykovou úpravou / Nepredajné, voľne distribuované / Inzerciu a príspevky do informačno - inzertných regionálnych noviniek prijíma redakcia
/ Redakcia spolupracuje s internetovým portálom www.bbonline.sk / Registračné číslo MK SR - EV 5004/14 / ISSN 1339-7249
7
P O D U J A T I A / Š P O R T
8
R E K L A M A
Download

Podarí sa Šalkovčanom odčleniť od mesta?