G
prade
mnázia P. U. Olivu v Po
Študentský časopis Gy
1/2013- 2014
ymplUšák
Imatrikulácia
prvákov
str. 7
Navštívili sme
Paríž
str. 9
Rozhovor
so sestrou
Louise Eustace
str. 10 - 11
Redakcia
Magické leto plné zážitkov
sa skončilo. Niekedy sa zamýšľam
nad tým, prečo veci, ktoré máme
radi, trvajú tak krátko. Môžeme
mať všetko, ale čas si nekúpime
za žiadne peniaze. Podobne
ako lásku, priateľstvo či zdravie.
Nepovieme ani nijakú čarovnú
formulku a času bude viac.
Nie, už nikdy sa daný okamih
nezopakuje.
Školský rok je už v plnom
prúde. Priznám sa, že si ešte
poriadne neuvedomujem, že
GymplUšák
Vydáva Cirkevné gymnázium Pavla Ušáka Olivu v
Poprade pre žiakov a učiteľov školy.
Zodpovedná redaktorka: Júlia Milanová
Redaktori: Viktória Gréta Volková, Karina
Ledecká, Katarína Martonová,
Jana Šimonovičová, Michaela Martonová,
Klaudia Palgutová, Adriana Glodžáková,
Matúš Pavlica a externisti.
Sadzba a grafická úprava: František Franko
Jazyková spolupráca: Mgr. Lenka Horáková
Autori fotografií: Mgr. Lenka Horáková,
Ing. Milan Gabonay, Júlia Milanová, František Franko,
Alica Mária Bujnová a archív redakcie.
Použité fotografie: internet, archív redakcie
Adresa redakcie: Dlhé hony 3522/2, 058 01 Poprad
Telefón: 052/7721389
Kontakt: [email protected]
Web: http://gympuo.edupage.org/
Nepredajné
sa zastaviť aj my. Čas plynie...
Rýchlo? Pomaly? Stále rovnako...
Tak čo teda urobíme s časom,
ktorý máme?
Všetkým študentom prajem
v novom školskom roku veľa času
na príjemné veci, ktoré ich robia
šťastnými. Nech vyhľadávajú
také hodnoty, ktoré napĺňajú ich
život a prinášajú skutočný zmysel
nášho bytia.
Ľudia, ktorí nikdy
nemajú čas, dosiahnu
najmenej.
Georg Christoph
Lichtenberg
Júlia Milanová
PÁR UŽITOČNÝCH INFORMÁCIÍ
Naše gymnázium je súčasťou Cirkevnej
spojenej školy v Poprade, ktorá zahŕňa Základnú
školu Štefana Mnoheľa, Cirkevné gymnázium
Pavla Ušáka Olivu a Základnú umeleckú školu
Janka Silana. Prví gymnazisti tu začali študovať v
školskom roku 2002/2003.
Zriaďovateľom školy je Rímskokatolícka
cirkev. Štúdium v gymnáziu je štvorročné, študijný
odbor 7902500 gymnázium. Výchovno-vzdelávací
proces sa realizuje podľa školského vzdelávacieho
programu v 1. až 4. ročníku, kde je počet hodín
rešpektovaný štátom a doplnený o vyučovacie
hodiny schválené pedagogickou radou školy.
V tomto školskom roku študuje v šiestich
triedach gymnázia 142 žiakov, z toho 105 dievčat a
37 chlapcov.
Nakoľko ide o cirkevné gymnázium, výchova
a vzdelávanie sa uskutočňujú v súlade s učením
Katolíckej cirkvi a v duchu evanjelia.
Učiteľský zbor
Mgr. Štefan Hric, riaditeľ školy
Mgr. Zuzana Bednárová, zástupkyňa riaditeľa
PaedDr. Marcel Bača, učiteľ, školský kaplán
PaedDr. Zuzana Birčáková, učiteľka
Bc. Jana Bodnárová, učiteľka
Ing. Eva Gabonayová, učitelka, výchovná
poradkyňa
Mgr. Róbert Glatz, učiteľ
Mgr. Gabriela Hanišová, triedna učiteľka IV.A
Mgr. Elena Haviarová, učiteľka
Ing. Blanka Holigová, učiteľka
Mgr. Lenka Horáková, triedna učiteľka III.B
Mgr. Mária Kmošová, triedna učiteľka IV.B
Ing. Monika Koštrnová, učiteľka
Ing. Katarína Krajňáková, triedna učiteľka I.A
Ing. Gabriela Martinková, učiteľka
PhDr. Anna Marušinová, učiteľka
Ing. Anna Michalová, učiteľka
Mgr. Zuzana Mikulíková, triedna učiteľka III.A
Mgr. Antónia Mikulová, triedna učiteľka II.A
Mgr. Peter Olejár, učiteľ
Redakcia
2
chodím do školy. Všetko je
také bežné, rutinné. Je ťažké
nájsť aj v bežných veciach čosi
výnimočné. Avšak práve škola
je miestom, kde som šťastná.
Tu sa zastaví čas. Preto sa mi
niekedy zdá, že škola trvá večne.
Zrazu však zistím, že som
tretiačka a o rok sa všetko zmení.
So spolužiačkami sa veľakrát
zamýšľame nad tým, čo bude, ak
už nebudeme spolu na našom
super obyčajnom gympli. V
našej obyčajnej triede na prvom
poschodí, kde v zime nesvieti
slnko a kde si v tomto veku ešte
nejako príliš nepotrpíme na
poriadku. Ale chceme sa tomu
učiť. Hovorí sa, že čas sú peniaze;
teda kto sa nenaučí narábať s
časom, nikdy nebude bohatý.
Je dosť ťažké polemizovať nad
takýmto výrokom. Kto chce byť
v živote bohatý, nech sa
tým riadi.(Asi toľko :D)
Advent je tiež
obdobím, keď sa zastaví
čas. No mali by sme
Cirkevné gymnázium
P. U. Olivu v Poprade
Mgr. Janette Praščáková, učiteľka
Mgr. Martin Stromko, učiteľ
Mgr. Lucia Vagašová, učiteľka
Krúžková činnosť v školskom roku
2013/2014
Internetový krúžok – Ing. Milan Gabonay
Maturitná biológia – Mgr. Róbert Glatz
Maturitná ekonomika – PhDr. Anna Marušinová
Maturitná fyzika – Mgr. Gabriela Hanišová
Krúžok Červený kríž – Marcel Dunajčan
Krúžok písania všetkými desiatimi – Ing. Eva
Gabonayová
Maturitné katolícke náboženstvo – PeadDr. Marcel
Bača
Maturitná chémia – Mgr. Janette Praščáková
Školský časopis – Mgr. Lenka Horáková
Maturitná nemčina – Mgr. Zuzana Bednárová
Krúžok francúzskeho jazyka – Ing. Blanka
Holigová
Krúžok informatiky – Ing. Eva Gabonayová
Fitness a formovanie tela – Mgr. Martin Stromko
Konzultačné dni v školskom
roku 2012/2013:
3. 10. 2013 - 17:30-18:30
16. 12. 2013 - 17:00-18:30
17. 3. 2014 - 17:00-18:30
5. 5. 2014 - 17:00-18:30
PRÁZDNINY DÁTUM
jesenné 30. 10. – 3. 11. 2013
vianočné 21. 12. 2013 – 7. 1. 2014
polročné 3. 2. 2014
jarné 1. 3. – 9. 3. 2014
veľkonočné 17. 4. – 22. 4. 2014
letné 28. 6. - 1. 9. 2014
3
anketa
Hoci je školský rok len vo svojej prvej polovici, my už myslíme dopredu. Robili sme prieskum medzi
študentmi a zisťovali sme, na akých vysokých školách by radi študovali. Štvrtáci už majú väčšinou školy
vybraté, ale ochotne nám odpovedali aj tretiaci, ktorí majú ešte celý rok čas, aby svoje rozhodnutia
prehodnotili. Tu sú niektoré odpovede a zároveň prikladáme aj graf, v ktorom sme to všetko zhrnuli.
Peter Vernarec
Mojím vysnívaným
povolaním je byť právničkou,
a práve preto som si vybrala
Masarykovu univerzitu v Brne,
odbor politiky a práva.
Anketu pripravila:
Jana Šimonovičová
Karolína Tomášová
anketa
Kam na vysoké školy?
Rád by som študoval
na FTV3 v Bratislave, odbor
trénerstvo a učiteľstvo. Mám rád
prácu s deťmi a chcel by som im
odovzdávať svoje skúsenosti a
vzdelávať ich.
Chcel by som ísť študovať
na Policajnú akadémiu do
Žiliny, pretože som sa chcel vždy
zamestnať v sociálnom odbore.
Fascinuje ma policajný svet.
Moje heslo je: pomáhať a chrániť.
4
Ľubomír Hudáč
5
Moja vysnívaná vysoká
škola je Námorná vysoká škola v
Bratislave, pretože by som chcel
vidieť aspoň raz naživo delfíny.
Stanislav Budziňák
Rada by som študovala na
Univerzite Pavla Jozefa Šafárika,
odbor telovýchovy a športu,
pretože by som sa rada stala
trénerkou. Veľmi ma baví šport.
Natália Vaverčáková
Nakoľko ma bavia
cudzie jazyky a komunikácia
s ľuďmi, rád by som študoval
medzinárodné vzťahy na
Masarykovej univerzite v Brne.
Kristián Petras
Mojím snom je študovať
na Vojenskej vysokej škole v
Liptovskom Mikuláši. Podľa mňa
je šľachetné položiť život za vlasť.
Patrik Bendík
Bola by som rada, ak by
ma prijali na Jesseniovu fakultu
medicíny do Martina, pretože
od malička túžim byť lekárkou a
zachraňovať životy ľudí.
Rada by som šla študovať
na Univerzitu Komenského
do Bratislavy, odbor by som si
vybrala logopédiu, pretože ma
baví práca s deťmi.
Fascinuje ma práca v
nemocnici a všetky tie stroje,
ktoré sa tam nachádzajú.
Preto som si vybrala Katedru
teoretickej elektrotechniky a
Marika Fendeková biomedicínskeho inžinierstva.
Mojím snom je oboplávať
celý svet a z toho dôvodu som si
vybral Námornícku vysokú školu
v Bratislave.
Veronika Gavalerová
Rada by som študovala
na Ekonomickej fakulte v
Bratislave, pretože ma baví práca
Martin Neslušan s peniazmi.
Ja veľmi rada kreslím
a maľujem budovy, tak som
si vybrala TUKE, odbor
architektúra a urbanizmus.
Katarína Rušinová
Zaujímam sa o psychológiu,
a preto som si vybrala školu,
ktorá má medzinárodnú
Janka Budajová akreditáciu. A to je Masarykova
univerzita v Brne, odbor
Ružena Konečná Kvôli dobrému uplatneniu
psychológia.
som si vybral Slovenskú
Karina Ledecká
Rád by som šiel študovať do technickú univerzitu v Bratislave.
Košíc na Technickú univerzitu.
A mojím vysnívaným odborom
Hlavne z dôvodu mimoškolských je informatika.
aktivít, ktorých je tam viac než
Adam Gallik
dosť.
Juraj Vidiš Medzinárodný festival horských filmov
Študenti nášho gymnázia
sa 11. októbra zúčastnili na
21. ročníku Medzinárodného
festivalu horských filmov,
kde sme mali možnosť vidieť
úžasné zábery a počuť príbehy
športovcov z rôznych krajín.
Zo Slovenska sa nám predstavil
jediný base jumper Roman
Dubský. Tiež sme videli film
o nemeckých lyžiaroch a ich
ekologickom živote, kde nám
ukázali neuveriteľnú vytrvalosť,
ktorá sa odpláca neopísateľným
zážitkom z lyžovania, súžitie
s prírodou a dych vyrážajúce
zábery z jazdy. Na záver bol
pripravený krátky motivačný
film o tom, že sa nikdy netreba
vzdávať.
Verím, že si každý odtiaľ
odniesol skvelý zážitok z
kvalitných filmov a že keď sa
bude budúci rok konať ďalší
ročník, tak sa opäť pôjdeme
pozrieť.
Klaudia Palgutová
zo života školy
Imatrikulácia prvákov
Keď sa začína otepľovať, dni sa pomaly predlžujú a slnko hreje čoraz viac, je to signál, že sa
blíži koniec školského roka. A so záverom školy sa nepochybne spájajú aj školské výlety. Je to akási
forma odmeny za celoročnú prácu. A tak sme sa rozhodli, že podnikneme čosi nové a vycestujeme na
miesto mimo územia Slovenska. Zvolili sme Budapešť – krásne historické veľkomesto, kde sme okrem
pamiatok mali ešte jeden cieľ – návštevu Tropicaria.
Každoročne sa v našej škole koná imatrikulácia prvákov. Ani tento rok nebol výnimkou a naši prváci
už patria do študentského cechu.
Čo je Tropicarium?
Najväčšie morské akvárium
v Strednej Európe. Nachádza
sa tu tzv. žraločie akvárium s
takmer 1,4 mil. litrov slanej vody,
kde žije 8 obrovských žralokov
a niekoľko stoviek rôznych
druhov farebných rybiek.
Okrem žraločieho akvária tu
možno vidieť asi 50 druhov
iných menších akvárií a súčasťou
objektu je aj terárium s opičkami,
rôznofarebnými hadmi, žabkami,
chameleónmi, korytnačkami,
pavúkmi a škorpiónmi.
Do Budapešti a Tropicaria
cestovali študenti 1. a 2. ročníka
a výlet si veľmi chválili. Počasie
bolo pravé letné, nálada dobrá,
jediným negatívom bola dlhá
cesta, preto sme vycestovali
už skoro ráno. Nakoľko sa
Tropicarium nachádza v
obchodnom centre Campona,
bola príležitosť aj na menšie
nákupy. Študentom sa Budapešť
veľmi páčila a aj samotné
Tropicarium na nich urobili
veľmi pozitívny dojem, pretože
vidieť žraloky či iné morské
živočíchy naživo sa dnes len tak
hocikomu nepodarí. Najväčší
úspech však zožali aligátory a
taktiež raje, ktoré sa nachádzajú
v sladkovodnej nádrži. Mohli
sme ich za pomoci ošetrovateľov
kŕmiť a taktiež sa ich dotýkať.
Majú nádhernú hodvábnu kožu a
študenti mali príležitosť naučiť sa
niečo nové o týchto živočíchoch
a ich spôsobe života.
Súčasťou výletov však často
bývajú aj nepredvídané situácie,
ktoré nastanú nečakane a je ich
potrebné riešiť. A tak aj nám
sa jedna taká stala – pokazil
sa autobus, a tak sme domov
odišli až v neskorých večerných
hodinách. Maďari boli takí
ochotní, že nám poskytli svoj
autobus aj šoféra.
Hovorí sa, že všetko
zlé je na niečo dobré. Aj tu
sa to ukázalo ako pravdivé.
Aspoň sme necestovali v
najväčšej horúčave. Cesta
bola pohodlná, len veľmi
dlhá. Ale študentom, ktorí
boli plní zážitkov, to vôbec
neprekážalo. Mali dobrú
náladu a vďaka Marcelovi z
1. A, ktorý ovláda maďarský
jazyk, sme sa mohli so šoférom
dohovoriť. A tak vďaka Bohu, že
všetko dobre dopadlo.
V novom školskom roku
plánujeme navštíviť Viedeň a
veríme, že sa nám tento výlet
podarí zrealizovať.
Viktória Gréta Volková
Ráno pred cechovačkou
bolo v škole rušno. Tretiaci
završovali prípravy, prváci boli
plní očakávania a celá škola
sa už tešila na program. Po
prvých troch hodinách sme
sa vybrali na svätú omšu do
Kostola sv. Cyrila a Metoda. Po
nej sa prváci rozpŕchli domov,
aby sa pripravili na večer. Keď
nadišiel, celá škola svietila a
hemžilo sa to tam ľuďmi. Začali
prichádzať prváci. Tretiaci si ich
pooznačovali, pretože boli delení
na skupiny. Prvú mala na starosti
3.AG a druhú 3.BG. Nikto z
imatrikulovaných nevedel, čo
sa bude diať. Program začal
slávnostnou večerou a po nej
sme sa všetci presunuli na
program. Prvá skupina prvákov
zahrala paródiu na Popolušku
a druhá skupina mala scénku
s názvom Dusná srieň. Potom
prišli na rad samotní tretiaci
a ich úlohy pre nás prvákov.
Študenti z 3.AG mali program,
ktorý sa odohrával v lietadle.
Najprv nás ponúkli slanou
vodou, neskôr sme pocítili, aké
je mokré sedenie, ochutnali
sme aj puding z plienky, v
ktorom sme hľadali cukríky.
Lietadlo napadli teroristi s
vodnými pištoľami a otestovali
si nás otázkami. Nechýbala ani
pochúťka v podobe jednohubiek,
ktoré vyzerali síce lákavo, ale
nechutili tak. Naše lietadlo
napadli aj vtáky, takže sme sa tiež
na nich premenili, na tvári sme
mali lepkavé pierka. Špeciálnu
večeru v lietadle vyhrala naša
nová pani učiteľka Vagašová
s jedným z prvákov a všetci
veríme, že im chutila. Ďalej
nasledoval program študentov
z 3.BG, ktorí si otestovali, či by
naši prváci prešli vojenským
výcvikom. Skúsili, ako sú zohratí,
keď jednému zaviazali oči šatkou
a druhý ho mal viesť cez
prekážky, ako je napríklad
podliezanie stoličiek,
prejdenie cez skákaciu gumu
a skok cez švihadlo. Ďalší si
z viacerých prísad vybrali
päť, museli z nich pripraviť
jedlo a napokon ho zjesť.
Nebolo to veľmi chutné,
lebo tam bolo čili, horčica,
nutela... Niektorí z chlapcov si
zacvičili pri robení brušákov a
zároveň odkusovali z keksíka,
ktorý držali dievčatá v ústach.
Zistili sme, že máme aj
veľkých tanečníkov, keď prváci
tancovali Labutie jazero. Tiež
nebolo vynechané cechovanie
staro-novej pani učiteľky,
ktorá sa vrátila z materskej
dovolenky. Zarepovala nám
na tému zemiaky, počas
čoho jeden náš spolužiak
škrabal zemiaky. Všetko sa
zavŕšilo tým, že sme dostali
slávnostné listiny a museli
sme vypiť vodu s octom.
Prváci mali konečne za
sebou imatrikuláciu a boli
prijatí medzi študentov. Školu
tretiaci poupratovali, svetlá zhasli
a väčšina pokračovala v zábave
na diskotéke.
zo života školy
6
Budapešť – tip na školské výlety
Adriana Glodžáková
7
zo života školy
Chceš sa stať novinárom či
redaktorom?
Zaručeným spôsobom,
ako získať prehľad a trošku
skúseností v tejto profesii,
je účasť na kurze Katolíckej
univerzity v Ružomberku. Letná
škola žurnalistiky, ktorá sa koná
každý rok v júni, prebehla už
štvrtýkrát. Prihlásení študenti
gymnázií a iných stredných škôl
z celého Slovenska mali možnosť
vytvárať reportáže, články
či dokonca stať sa súčasťou
vysielania rádia. Ubytovanie
bolo zabezpečené v Inštitúte
Jána Pavla II., asi päť minút
od hlavnej budovy, kde sa
účastníci LŠŽ zúčastňovali na
prednáškach. Počas štyroch dní
boli témy rozdelené do štyroch
workshopov. Tlač, fotografia,
rozhlas a televízia mali
samostatné učebne s potrebným
vybavením pre vytváranie médií.
V nedeľu bola
zorganizovaná diskusia s
osobnosťami slovenskej
žurnalistiky - Jánom Mečiarom
a Samom Migaľom. Na
záverečnom ceremoniáli sa
absolventom LŠŽ udeľovali
certifikáty o úspešnom zvládnutí
tohto kurzu, ktoré zavážia aj
vtedy, ak tento dekrét priložia
k prihláške na vysokú školu s
týmto zameraním.
11. 11. 2013 zavítal do
Popradu tím GODZONE so
svojím turné, ktoré nieslo názov
Generácia KIOBK: Armáda
kráľa. Samozrejme, pripravili
si skvelý program a vytvorili
dokonalú atmosféru, v ktorej
bolo cítiť prítomnosť Boha a
túžbu po stretnutí s ním. Mali
sme možnosť počuť príbehy ľudí
a o ich ceste k viere, vidieť hrané
svedectvá, vypočuť si bohatý
hudobný program a na záver sa
Paríž – mesto módy, vína a syrov. Kto by už len nechcel zažiť tú atmosféru, vystúpiť na Eiffelovku,
prejsť sa po Luxemburských záhradách či navštíviť Versailles? Hlavne mladí ľudia radi navštevujú
chýrne miesta a spoznávajú dosiaľ nepoznané. A práve preto po minuloročnej absencii mali konečne
možnosť toto veľkolepé mesto navštíviť aj študenti nášho gymnázia.
Katarína Martonová
Generácia
Boli sme na Godzone tour
Navštívili sme Paríž
ľudia z tímu venovali každému
osobitne krátkou modlitbou.
Moje osobné pocity boli
opäť pozitívne. Som nadšená z
toho, ako mladí ľudia prežívajú
svoju vieru, prezentujú ju a
podávajú ďalej. Odchádzala
som veľmi spokojná a naplnená,
a zároveň smutná, že sa to
skončilo. Bol to neopísateľný a
jedinečný zážitok, pre každého
iný. Už teraz viem, že ak o rok
uvidím pozvánku na ďalšie turné,
nezaváham a pôjdem, a určite to
odporúčam aj ostatným, pretože
som si istá, že nebudú sklamaní.
Klaudia Palgutová
Francúzi sú povestní tým, že sa
im cudzím jazykom rozprávať nechce.
S Baškou sa učíme len anglicky a
nemecky a po francúzsky sme vedeli
len to základné „merci“. Neodradilo
nás to však a aj napriek tomu sa naše
mená ocitli na zozname účastníkov.
Odchádzať sme mali v stredu,
3. októbra. Aj keď bol odchod
naplánovaný až na 15.00 hodinu
poobede, v ten deň sme vyučovanie
nemali. Vraj že by sme sa aj tak na
učivo nesústredili. So spolužiačkou
sme však jednohlasne skonštatovali,
že my sme sa nemohli sústrediť už
odo dňa, keď sme sa na výlet prihlásili.
V deň odchodu o pol tretej s plnými
kuframi pred Billou stáli už skoro všetci
žiaci s večne sa vypytujúcimi rodičmi:
,,A máš naozaj všetko? Netreba ti
viac peňazí? Baterky do foťáku máš
nabité?“ Tí moji zas prikazovali: ,,Nieže
si tam niečo zabudneš! A napíš, keď
prídete! Správaj sa slušne!“ Konečne
na parkovisko pristavili náš autobus a
motýle v mojom bruchu sa ešte viac
rozšantili. Pri nastupovaní a vyberaní
vhodného miesta na sedenie na
ďalších dvadsaťdva hodín som neustále
kývala z okna rodičom. Potom šofér
naštartoval a začala sa cesta na to
najkrajšie miesto, ktoré som doteraz
videla.
Okrem krátkych prestávok na
benzínových pumpách sme mali prvú
zastávku v Strassburgu. Nakukli sme
do Európskeho parlamentu, kde mali
akurát výstavu na počesť Chorvátsku,
ktoré vstúpilo do Európskej únie;
prechádzali sme zoologickou záhradou,
dokonca sme sa plavili loďkou po rieke
Rýn. Prechádzali sme mestom a fotili
sme všetko. Od tých najväčších budov
až po nezmyselné detaily. Bolo to pre
nás nové a vzácne.
Naše nadšenie vyvrcholilo v
okamihu, keď sme cez okná autobusu
konečne zbadali mohutnú železnú
Eiffelovku. Vyleteli sme von a rozpŕchli
sme sa kupovať lístky. My sme si na
druhé poschodie železnej dámy vyšli
po schodoch a na tretie sme sa viezli
výťahom. Výhľad bol neopísateľne
krásny. Videli sme celé mesto, budovu
pri budove, sem-tam sa zazelenal
nejaký park. Videli sme Seinu, ako
sa točí pomedzi to bludisko. Bol to
pohľad, aký sme už veľakrát videli na
pohľadniciach alebo na fotografiách
na internete. Ale nedalo sa to s nimi
vôbec porovnať. Nasledovala cesta späť
na zem, fotenie s týmto symbolom
Paríža a konečne sme sa večer zložili
na ubytovni - v moteli F1.
Ďalšie dni sme prechádzali
mesto. Videli sme pamiatky: Víťazný
oblúk, slávnu ulica Champs Elysées,
Sacre Coeur, navštívili sme galériu
Moderného umenia aj Monu Lisu v
Louvri. Samozrejme, nesmela chýbať
návšteva Notre-Damu. Práve pred ním
je zvláštna dlaždica v tvare hviezdice
a vraví sa, že kto sa na ňu postaví, ten
sa do Paríža istotne ešte raz vráti. V
posledný deň sme boli v modernej
štvrti La Defense a celé poobedie sme
strávili nakupovaním darčekov. Asi
najviac kupované a najpopulárnejšie
boli malé koláčiky Macarons. V
supermarketoch sme nakupovali
celkom hravo. Stačilo povedať po
francúzsky prosím a ďakujem a nákup
bol vybavený. Kupovať zmrzlinu,
bagetu alebo kávu v stánkoch nebolo
už také ľahké. Prihovárali sme sa im
anglicky a oni odpovedali svojím
materinským jazykom. Nerozumeli
sme nič. V takýchto prípadoch sme sa
dorozumievali rukami – nohami alebo
jednoducho odišli.
Prišiel čas opustiť nákupné
centrum a pomaličky ísť domov. Do
autobusu sa nám veru nenastupovalo
ľahko. Znamenalo to pre nás totiž
rozlúčku s prekrásnym mestom, na
ktoré budeme ešte dlho spomínať.
Alica Mária Bujnová
Katedrála Notre Dame
Výhľad na Paríž z Eiffelovej veže
zo života školy
8
Opäť sme boli na Letnej škole
žurnalistiky
9
hosť
Slovenskí študenti sú zdvorilí a
disciplínovaní
Určite ste už na našich školských chodbách viackrát stretli doteraz neznámu tvár. A pre tých menej
všímavých; iste sa už stalo, že na hodinu anglického jazyka prišla nová vyučujúca a prihovorila sa
vám krásnou, plynulou a originálnou angličtinou. Nehovorím o nikom inom ako o rehoľnej sestre
Louise Eustace, ktorá v tomto školskom roku začala pôsobiť v našom gymnáziu ako lektorka anglického
jazyka. Pochádza z Írska, a tak nám najprv prezradila pár základných informácií o tejto krajine a
potom pridala aj čosi súkromné.
10
Mohli by ste nám v
krátkosti predstaviť
Vašu krajinu?
Krátko o Írsku
Írsko je malá krajina. Je
to ostrov v západnej Európe
v severnej časti Atlantického
oceánu. Írska republika
(nazývaná aj Írsko) zaberá veľkú
časť z Írskeho ostrova, je to
nezávislá krajina. Severná časť
má oficiálny názov Severné Írsko
a patrí pod Veľkú Britániu.
Je to dynamická, živá, moderná
a úspešná krajina s mladou
populáciou a technologicky
orientovanou ekonomikou. Pre
obyvateľov je dôležitá národná
hudba, komunikácia, kultúra,
tradície, čas na relax a priatelia.
Krajina je preslávená svojou
krásou, neskazeným vidiekom
a nádhernou scenériou. Žije tu
približne 4, 5 milióna obyvateľov,
ktoré je viac etnické.
Život v Írsku
Írska ekonomika sa
spomalila po niekoľkých
rokoch masívneho rastu. Cena
nehnuteľností a ubytovania sa
kolíše v závislosti od toho, v
ktorej časti Írska sa to nachádza.
Napríklad Dublin je veľmi drahé
miesto na bývanie, pretože
dvojizbový apartmán stojí
približne 750 € na mesiac.
Vzdelanie
Írsko bolo dlho známe
svojím tradičným vzdelávacím
systémom. Vzdelanie je tu
povinné pre deti vo veku od
6 do 16 rokov alebo až kým
študenti nedokončia tri roky
II. stupňa vzdelania. Írsky
vzdelávací systém sa skladá
z prvého, druhého, tretieho
stupňa a ďalšieho vzdelania. Štát
financuje štúdium dostupné pre
všetky stupne, výnimkou sú však
súkromné školy.
Kultúra
Írsko je krajina s mnohými
tradíciami, unikátnou históriou
a zaujímavou kultúrou. Mnoho
sa zachovalo zo starovekých
keltských počiatkov, v ktorých
sa odzrkadľuje vplyv ostatných
tradícií a trendov.
Írski ľudia
Írski ľudia veľmi radi
komunikujú s druhými
ľuďmi. Obľubujú stretávať sa
s priateľmi. Prívetivosť ľudí a
pohostinnosť prírody, ktorou je
krajina preslávená, robí Írsko
príjemným miestom. Typické sú
veľké rodiny, ktoré tvoria základ
sociálnej štruktúry v krajine.
Dokonca, keď rodinní členovia
emigrujú, naďalej udržujú
silné vzťahy a pravidelne sa
navštevujú.
Pre Írsko je typická
živá hudba, ktorá sa hrá
na akomkoľvek mieste, od
pouličných hraní po spievanie v
pube. Írsky stepový tanec sa stal
populárnym vďaka famóznemu
svetovému predstaveniu
„Riverdance“, pre ktorý je
charakteristické rýchle klopkanie
podrážky a precízne pohyby
nohami. Je to populárna forma
folklórneho tancovania v Írsku.
Jazyk
Hoci máme náš vlastný
výrazný írsko-keltský jazyk
a kultúru, angličtina je
používaným oficiálnym jazyk v
krajine.
Štátny sviatok
V Írskej republike je
dôležitým sviatkom Deň svätého
Patrika, ktorý sa oslavuje 17.
marca. Je sprevádzaný pochodmi
a slávnosťami v írskych mestách
a taktiež v krajinách, kde žijú
Íri. Sviatok je pamiatkou na sv.
Patrika, ktorého si uctievajú ako
svojho patróna. Legenda hovorí,
že učil ľud o Najsvätejšej Trojici,
keď im ukazuje trojlístok. Na
troch lístkoch ďateliny vysvetľuje
učenie o troch božských osobách
v jednom Bohu na zdôraznenie
kresťanskej viery.
Prečo ste sa rozhodli
prísť na Slovensko?
Patrím do rehoľnej
kongregácie.Naša prvá sestra
prišla do Bratislavy v roku 1992,
keď pápež Ján Pavol II požiadal
predstavených, aby poslali sestry
na pomoc vo východnej Európe
po páde komunizmu v roku
1989. Prišli učiť angličtinu na
katolícke školy. Ja som prišla
v roku 1996 a vyučovala som
angličtinu na Gymnáziu sv.
Uršule v Bratislave 7 rokov a
na Gymnáziu sv. Františka v
Levoči 3 roky. Otvorili sme
Nano Nangle Centre v Spišskom
Podhradí pre vzdelávanie Rómov
a bola som tam v minulosti
deväť rokov riaditeľkou. Slúžila
som tam do dôchodku, ale otec
biskup Sečka sa ma opýtal, či by
som bola ochotná opäť pomáhať
na katolíckych školách.
Čo si myslíte o
slovenských ľuďoch?
Slovenskí ľudia sú veľmi
podobní írskym. Sú priateľskí,
nápomocní a rovnako veľmi
trpeli počas minulého režimu.
Aj naše histórie sú v mnohom
podobné.
Máte radi Slovensko?
Prečo?
Áno, milujem Slovensko,
pretože má krásne hory, rieky,
jazerá, parky, kúpele a miesta
na relax. Vo všetkých častiach
krajiny je zaujímavý folklór
a múzeá, ktoré odzrkadľujú
umenie slovenskej krajiny. Mala
som už veľa príležitostí užiť si
to naplno. Ľudia sú priateľskí a
zachovávajú vieru a kultúru, a to
aj napriek mnohým ťažkostiam.
Čo mi však chýba, je pobrežie.
Slovensko je vnútrozemská
krajina.
Chutnali ste typické
slovenské jedlo?
Samozrejme, ochutnala
som veľa slovenských jedál. Vaše
koláče sú vynikajúce a všetky
majú výraznú chuť.
Navštívili ste aj iné
krajiny?
Navštívila som naše sestry
v Zambii v Afrike. Bola to
pre mňa osobitná skúsenosť
vidieť chudobu ľudí a zároveň
ich nádej, ktorú majú napriek
biednym podmienkam, v
ktorých žijú. Tiež som navštívila
Wadowice, posvätné mesto
neďaleko Krakova, ktoré je
rodiskom Jána Pavla II. Bola
som aj na krátkej návšteve vo
Viedni a Prahe, keď som bývala v
Bratislave.
hosť
Sestra Louise Eustace:
Írska hudba
Aký je Váš názor na
slovenských študentov?
Myslím si, že slovenskí
študenti sú zdvorilí a
disciplinovaní v triede. Takisto
rešpektujú starších. Sú usilovní a
precízni v učení.
Viete hovoriť po
slovensky?
Áno, rozumiem po
slovensky a viem niečo aj
povedať, keď komunikujem,
no moja gramatika nie je
najlepšia. Je to slovanský jazyk
a je veľmi odlišný od anglického
jazyka. Náš írsky jazyk je viac
komplikovaný a učí sa vo
všetkých školách. V Írsku pracuje
približne 30 000 Slovákov a je
tam slovenský kňaz, ktorý slúži
pre nich sv. omše.
Adriana Glodžáková
11
prváci
Pani učiteľka Lucia Vagašová:
Ako každý rok, aj v tomto v našej škole pribudli noví prváci. Je to pre nich nové prostredie,
učitelia, spolužiaci a jeden veľký krok v ich živote. A tak sme sa rozhodli trošku ich potrápiť a niečo sa
od nich dozvedieť.
Okrem nových spolužiakov-prvákov pribudla v našej škole aj nová pani učiteľka Lucia Vagašová.
Učí dejepis a občiansku náuku. Hneď sme ju oslovili a položili jej zopár zvedavých otázok, aby ste sa s
ňou všetci mali možnosť lepšie zoznámiť.
Čo sa Ti
najviac páči
na našom gymnáziu?
12
Tento
gympel je
celkom
v pohode, kolektív
je skvelý, učitelia sú
dobrí a najviac sa stále
teším na obed v jedálni,
pretože nám dobre
varia. Akurát je viac učenia.
Ktoré
predmety
Ťa zatiaľ najviac
bavia?
Mám rada všetko, čo je pestré a farebné
Prešiel už nejaký ten
mesiac odkedy ste prvýkrát
prekročili prah našej školy.
Ako ste si zatiaľ zvykli?
Ako sa Ti páči
škola a prostredie?
Škola sa mi páči a učitelia sú zatiaľ
milí. Prostredie je super, hlavne ľudia sú
tu skvelí. Aj v triede sme fajn kolektív, teda
aspoň teraz ešte neboli žiadne nezhody.
Nika Brijová
Jožo Petriľák
Veľmi ma baví telesná
výchova, nakoľko
tam hráme volejbal,
ktorý mám rada.
A ešte angličtina.
Teraz k nám prišla
pani učiteľka z Írska, tak sa
teším, že si viac precvičím
komunikáciu.
Rozmýšľaš
už, kam by si
chcel ísť na vysokú
školu?
Ešte sa len
rozhodujem, kam
by som šiel alebo
čomu by som sa
venoval, preto som aj
šiel na gymnázium,
aby som mal
prehľad, čo ma baví
a čo nie.
Gregor Hulin
Prečo
si sa
rozhodla ísť práve
na gymnázium?
Simonka
Levocká
Ako si spokojná s novými spolužiakmi?
So spolužiakmi som veľmi spokojná, zatiaľ
sme celkom dobrá partia. Ale ako všade, aj tu
sa nájdu výnimky.
rozhovor
Nové tváre v škole
Ešte neviem na
100%, kam
pôjdem na výšku a tu mám predsa 4
roky na rozmyslenie. Bolo to pre
mňa najlepšie riešenie.
Kika Doliňáková
Maťa Harabínová
Školské prostredie nebolo
pre mňa nové. V každej škole je
to približne rovnaké. Nové bolo
len mesto pôsobenia a fakt, že
budem pracovať s úplne novými
ľuďmi. A samozrejme, zatiaľ sa
mi tu veľmi páči.
Prečo ste sa vlastne
rozhodli byť učiteľkou?
Lebo učenie mám veľmi
rada a zároveň sa sama učím a
spoznávam nové veci. Mojím
snom však nebolo stať sa
učiteľkou, chcela som byť každú
chvíľu niečím iným, aktuálne
podľa nálady. Keď už ale prišlo
na lámanie chleba, vybrala som
si, čo ma najviac baví.
Istotne rada spomínate na
svoje školské roky. Kde ste
ich prežili?
Najprv to bola Základná
škola v Spišskom Štiavniku. Po
jej skončení som študovala na
Gymnáziu na Ulici Dominika
Tatarku v Poprade. Po maturite
viedli moje kroky na vysokú
školu. Najprv to bola filozofická
fakulta, odbor učiteľstvo
všeobecnovzdelávacích
predmetov v kombinácii
dejepis – občianska výchova
a potom pedagogická fakulta,
kde som vyštudovala špeciálnu
pedagogiku.
Ako si pamätáte na svoje
školské roky?
Za milé odpovede ďakuje Vaša olužiačka
Adriána Glodžáková
13
Na svoje školské roky veľmi
rada spomínam, či už roky
strávené v ZŠ, na gymnáziu a
hlavne na vysokej škole, pretože
tie najlepšie školské roky človek
prežije až tam. Spomínam na
spoločné narodeninové oslavy,
stresujúce skúškové obdobie a
mnoho priateľov, ktorých som
tam stretla.
Čítam, no pre nedostatok času
už pomenej. Milujem starožitné
veci, pretože dýchajú starou
dobou a to je na tom to krásne.
Mohli by ste sa s našimi
žiakmi podeliť o nejaký
vtipný príbeh zo školského
prostredia?
Už by som si nevedela
predstaviť, že by som robila niečo
iné, toto je moja práca.
Tak taký vtipný príbeh
sa vždy nájde, len si treba
spomenúť. (smiech :) )
Čo rada robíte vo
voľnom čase, ak práve
neopravujete písomky
alebo sa nevenujete iným
povinnostiam?
Vo svojom voľnom čase
rada tvorím, takto sa odreagujem
od okolitého sveta. Mám rada
všetko, čo je pestré, farebné.
Bicyklujem, nie však ako Peter
Sagan :). Spoznávam staré
pamiatky, hrady, zámky, ktorých
máme na Slovensku neúrekom.
Máte rada svoje povolanie?
Ste spokojná
s vedomosťami svojich
žiakov?
Som spokojná so svojimi
žiakmi.
Za rozhovor ďakuje
Michaela Martonová
móda
Čo letí túto jeseň? Keď som surfovala po internete medzi množstvom článkov a rád o móde, našla
som veľa vzácnych informácií. Nezaručujem vám, že keď sa budete riadiť podľa nich, budete krajšie,
no ja verím, že áno . Nech si každá príde na svoje a oblečie to, čo má najradšej.
Nebojte sa experimentovať
s farbami
14
Jeseň, ako obvykle, so sebou
prináša tlmenejšie a tmavšie
farby. Prevláda čierna, hnedá,
šedá a rubínovočervená. Čo
sa týka štýlu, do dámskeho
botníka preniká pánsky prvok.
Viac ako kedykoľvek predtým sa
budú nosiť topánky na nízkych
podrážkach.
Ak zvažujete kúpu nového
kabátu, vsaďte na pastelové
farby. Nebojte sa vzoru rybej
kosti, kosoštvorcov či kociek v
kombinácii so sivým podkladom.
Nesmrteľné sukne
Hoci sú sukne primárne
jarným a letným trendom,
priestor dostanú aj počas tejto
tejto jesene sú farebné linky
od ružovej, zlatej, zelenej až po
modrú či hnedú. Sú ideálnym
líčením do práce či školy, pretože
s nimi dosiahnete jemnejší
vzhľad a vydržia celý deň.
Navyše podčiarknu prirodzenú
farbu vašich očí a nenásilne ich
zvýraznia.
Džínsy sú stále IN
Ak patríte k zarytým
jesene a zimy. V podobe akoby
filmovej - teda s úzkym pásom,
áčkovým strihom a kratšou
dĺžkou pôsobia krásne žensky
a elegantne. Hodia sa ku
kabátom aj bundám, k svetríkom
i košeliam.
V tomto školskom roku sme pre vás pripravili novú rubriku, v ktorej sa budeme venovať novinkám
v oblasti filmu, knihy či sveta počítačov. Zaiste každý z vás zájde rád do kina, siahne po dobrej knižke
alebo si zahrá dobrú hru na počítači. Preto veríme, že naša rubrika bude čítaná. Ak máte nejaké dobré
tipy, o ktorých by sme mali určite napísať, tak nám dajte o nich vedieť.
Čo si pozrieť
Každý z nás má občas chuť
pozrieť si naozaj dobrý film, ísť do
kina s priateľmi a užiť si množstvo
efektov a prepracovaný príbeh, ktorý
nám ponúkajú režiséri v množstve
výborne natočených scén. A čo tak
urobiť si popcorn v mikrovlnke, otvoriť
kofolu a nechať sa vtiahnuť do deja, či
už napínavého a plného akcie alebo
ľahkého a zábavného? Tu nájdete
niekoľko tipov na strávenie príjemného
večera.
HRY O ŽIVOT: Skúška ohňom
Po úspešnej jednotke nám do
kín prichádza druhá časť sci-fi filmu
z dielne režiséra Francisa Lawrence,
natočeného podľa rovnomenného
románu Suzanne Collinsovej.
Tu
nachádzame
Katniss
Everdeenovú, ako sa vracia domov po
víťazstve v 74. hrách o život spoločne s
Tom Clancy‘s:
THE DIVISION
(recenzia, dojmy z hry)
odporkyniam sukní, mali by ste
vedieť, že džínsy s efektnými
natrhnutiami sa presúvajú aj do
ďalšej sezóny, kde sa kombinujú s
dlhým rukávom a vyzerajú veľmi
dobre.
Júlia Milanová
Panemu. Počas návštev jednotlivých
krajov vycíti, že sa schyľuje k revolúcii.
Hlavné mesto má ešte stále moc pevne
v rukách, čoho dôkazom sú prípravy
na 75. hry o život, ale obyvatelia si
uvedomujú, že ak sa obvody spoja, tak
padne.
Premiéra: 22. novembra 2013
MAFIÁNOVCI
(Malavita)
Francúzsko-americká krimi
komédia, v ktorej sa rozhodne
máme na čo tešiť.
(The Hunger games, catching fire)
Peetom Mellarkom. Ako víťazi musia
opäť opustiť rodiny a priateľov a vydať sa
na okružnú cestu po všetkých krajoch
Nebojte sa farieb
Hoci je čierna linka
nesmrteľným trendom, nemusíte
sa obmedzovať iba na ňu. Hitom
Našimi očami
Po minulom uvedení hry Watch
Dogs na tlačovej konferencii Ubisoft
tentoraz predstavil nový prírastok do série
Tom Clancy‘s s podnázvom The Division,
odohrávajúci sa v New Yorku zničenom
pandémiou.
Tom Clancy‘s je Open World Online
RPG hra z blízkej budúcnosti. Vyvíja ju
štúdio Massive Entertainment, ktoré už
vytvorilo stratégiu World in Conflict. Pôjde o
kolaps ekonomiky a spoločnosti po spustení
simulácie bioteroristického útoku na území
Malavita je čierna komédia o
bývalom mafiánovi, ktorý je zaradený
v programe na ochranu svedkov. Žiť
životom slušných ľudí sa im však akosi
nedarí. Zúfalý agent FBI ich musí znovu
presťahovať, pretože klany pátrajú po
zradcovi s jasným cieľom. Tento raz sú z
nich Blakeovci a ich novým domovom
je maličké mesto v Normandii.
No usádza sa im ťažko. Ich
správanie a zvyky sú pre život v
utajení pre kážkou. Mafiánstvo majú
Ameriky po roku 2001.
Z pohľadu tretej osoby budeme
„vytvárať“ príbeh v meste ako člen tzv.
Directive 51, ktorý má zabrániť nepokojom a
chaosu. Sú to jednotlivci, agenti a aj spoločnosti
cvičené na kritické situácie. Scenérie krásneho
New Yorku vystriedajú boje o vlastné prežitie,
pohľad na vyrabované obchody, postávajúce
autá na ceste a prázdne ulice.
„Nie každá misia je zaznačená na
mape,” hovorí producent Andre Twani,
„chceme, aby ste prostredie preskúmavali aj
na vlastnú päsť a objavovali.”
Hru si budeme môcť okrem jedného
hráča zahrať aj co-op, a dokonca bude možné
pripojiť sa na ňu cez mobil alebo tablet ako
dron, s ktorým budeme môcť napr. označiť
recenzie
Buď IN aj v jeseni
alebo Niečo pre dievčatá
jednoducho v krvi.
Premiéra: 7. novembra 2013
DOZVUKY
(Poklosie)
Poľský film o hľadaní pravdy aj
napriek nebezpečenstvu.
Franciszek Kalina sa po rokoch
emigrácie vracia do rodnej dediny
Jedwabne. Zisťuje, že jeho mladší brat
je v spore s ostatnými dedinčanmi a
že jeho tichá a pokojná obec ukrýva
pod povrchom temné tajomstvo z
vojnovej minulosti. Rozhádaní bratia
sa pokúšajú spoločne odhaliť pravdu,
ale ich pátranie len vyostrí susedský
konflikt do otvorenej agresie a odhalené
tajomstvo sa navždy tragicky podpíše
na živote všetkých zúčastnených.
Premiéra: 14. novembra 2013
Pripravila:
Katarína Martonová
nepriateľa za múrom, ktorého bude teraz
môcť druhý hráč bez problémov zneškodniť.
Na tablete bude vlastný progres a za
dokončenú prácu dostaneme aj EXPy, takže
budeme môcť neskôr skupine cez Macro
Skilly zjednodušovať prestrelky zvyšovaním
ich sily alebo na nepriateľov poslať rakety.
Z náramkového „menu“ si budeme
môcť vyberať skilly alebo napr. pozrieť mapu.
Podľa vybavenia sa bude vytvárať špecializácia
našej postavy. Na rozdiel od ostatných
„Clancyoviek“ si tentoraz v hre vytvoríme
vlastný výzor hlavného hrdinu (hrdinky?).
Hra by mala vyjsť na next-gen konzoly a
počítače v roku 2014.
Matúš Pavlica
15
16
Budapešť
na to, čo je už nejaký čas pasé
a vychutnávajme si fakt, že za
peknými
pamätihodnosťami
nemusíme
cestovať
tisícky
kilometrov, lebo ich máme hneď
pod nosom. Budapešť za to určite
stojí.
mesto s bohatou históriou
Ugrofínsky jazyk, pre nás trochu chaotická mena forinty (1 EUR = 296,510 HUF), množstvo
predsudkov o našich vášnivých maďarských susedoch a konflikty v minulosti nás z veľkej časti odrádzajú
spoznať maďarskú kultúru. Avšak zavrhnutím tejto krajiny by sme prišli o určité obohatenie našich
duší a o krásne kultúrne zážitky, ktoré sú spojené či už s chutným pikantným jedlom, tancom alebo (a
to je najdôležitejšie) krásnymi pamiatkami, ktoré sú často historicky prepojené aj s našou kultúrou.
Tentoraz vám teda vo svojej rubrike ukážem krásy a tajomstvá zaujímavého veľkomesta Budapešti,
ktoré vám možno zmení doterajší pohľad.
Hlavné mesto našich
južných susedov je jedno z
najkrajších hlavných miest v
strednej Európe a je právom
prezývané aj „stredoeurópskym
Parížom“. V minulosti bola
Budapešť metropola kultúrneho
dedičstva, ktorá súperila s
Viedňou. Mnoho krásnych
pamiatok sa aj napriek bujarej
minulosti, ktorou Maďarsko
prešlo, zachovalo dodnes a
na tomto hlavnom meste je
preto stále čo obdivovať. Názov
Budapešť vznikol spojením
jeho dvoch častí, ktoré sa
rozprestierajú po oboch stranách
Dunaja. Buda pozostáva z
historického jadra, ktoré je
staršie a nachádza sa v ňom
napríklad aj obrovský komplex
hradieb a veľká knižnica. Väčšia
časť sa nazýva Pešť a okrem
historicky mladších pamiatok,
ako napríklad bazilika alebo
množstvo pamätníkov, sa tu
nachádza aj nová tvár metropoly.
Podľa UNESCO sa panoráma
Dunaja dokonca zaraďuje do
svetového dedičstva.
V Budapešti sa oplatí
vidieť Parlament. Možno
ste už o ňom počuli nejaké
chýry, skutočnosť vás však
naisto ohromí. Ide o najdrahšiu
budovu v tejto krajine, čo
sa výdavkov týka; a o tretiu
najväčšiu parlamentnú budovu
v Európe. Vstup do priestorov
je v čase, keď poslanci nemajú
zasadanie, a dnu sa dostanete
zadarmo (stačí sa preukázať
dokladom, že ste občanom
Európskej únie). Chodby v
tejto budove sú dlhé až 20 km,
takže sa poriadne nachodíte,
ak chcete všetko vidieť. Celá
budova je krásne zdobená a
domyslená do mnohých detailov.
Mimochodom, na stavbe týchto
priestorov sa podieľali aj mnohí
Slováci (možno aj preto je to
jedna z najkrajších budov).
Ďalšou krásnou historickou
budovou je Chrám kráľa
Mateja, ktorý bol postavený v
Budova parlamentu na brehu Dunaja
13. storočí. Je krásne zdobený, sú
v ňom menšie kaplnky a hlavný
oltár. Ide o miesto, na ktorom
boli korunovaní František
Jozef I. a Sissi za uhorských
panovníkov. Kuriozitou je, že
známy obraz z tohto dôležitého
okamihu princezninho života je
iba fikciou, čo vie turistov dosť
sklamať. Ak by ste túto správu
ťažšie znášali, v okolí sa nachádza
niekoľko vychýrených kaviarní
a taktiež obchody s maďarskými
suvenírmi.
Spracovala: Karina Ledecká
Sissino letné sídlo Gödölő
je tiež krásnym miestom.
Nachádza sa asi 30 minút cesty
od hlavného mesta. Kúpil jej ho
manžel. I keď v jeho priestoroch
nájdete niekoľko obrazov tejto
krásky, väčšina bola namaľovaná
len spamäti. Ona sama totiž
nerada pózovala a umelci teda
pustili uzdu svojej fantázii.
Mestečko Szentendre ,
ktoré je predmestím Budapešti, je
známe hlavne svojím skanzenom.
Niekoľko domčekov vás prevedie
nielen rôznymi rokmi, kedy
vznikli, ale aj majetkovými
pomermi ich obyvateľov. V
Szentendre sa špecializujú na
interaktívne prvky, takže mnoho
exponátov si môžete vyskúšať.
Faktom ostáva, že jeden z
domčekov pochádza z našich
končín. Počas roka sa tu koná
niekoľko zaujímavých akcií a
na konci prehliadky si môžete
oddýchnuť pri pohári výborného
vína.
Nuž, prepojenie našich
kultúr je viditeľné a z istej stránky
určite pozitívne, lebo sú to
skutočne veľmi pekné pamiatky.
Tak skúsme byť tolerantní voči
jazyku, na tú chvíľu si s foritntmi
určite pozápasme, nemyslime
Večerný pohľad na Budapešť
Použité zdroje:
http://www.walkers.sk/buda
pest.php
http://cestovanie.aktuality.
sk / cl ano k / 4 3 0 8 / hi sto r i ck e zaujimavosti-z-budapesti/
h t t p : / / d r o m e d a r. t o p k y. s k /
cl/100179/173339/
V meste sa nachádza aj obrovské Tropicarium
a spoznávame
cestujeme
Chrám kráľa Mateja, v ktorom bola korunovaná princezná Sissi
17
duchovný život
súťaž
Advent
Hádaj, kto je kto
duchovná príprava na Vianoce
Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že sa skončilo
jeho otroctvo a je odčinená jeho vina; veď dostal z ruky Pánovej dvojnásobok za každý svoj hriech.
Hlas volajúceho: „Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! Každá
dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou. I zjaví sa
Pánova sláva, a uvidí spoločne každé stvorenie, že prehovorili Pánove ústa.“
Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu! Zodvihni mocne svoj hlas, ty, čo hlásaš radostnú
zvesť Jeruzalemu! Zodvihni, neboj sa, povedz judejským mestám: „Hľa, váš Boh! Hľa, Pán, Boh, prichádza so
všetkou mocou a jeho ruka bude vládnuť. Odmenu víťaza nesie so sebou a jeho trofeje idú pred ním. Ako pastier
pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé.“
Pozor, pozor! V tomto školskom roku sme sa rozhodli, že GymplUšák obohatíme
o zaujímavé súťaže. Hneď v prvom čísle sme pre vás pripravili niečo originálne. Súťaž
s názvom Kto je kto? Ak ešte stále netúšíte, o čo ide, tak vám to prezradíme. Na
fotografiách sú naši učitelia. Spoznali by ste ich? Že nie? Nevadí, aj my sme s tým mali
problém. Takže vaša úloha je jasná. K fotografiám treba len priradiť mená vyučujúcich
a odovzdať p. učiteľke Lenke Horákovej. Nezabudnite napísať aj svoje meno a triedu.
Veľa šťastia v hádaní!
Iz 40, 1-5. 9-11
18
Nedeľou 1. decembra sa
pre kresťanov začal advent. Prvá
adventná nedeľa je v Katolíckej
cirkvi zároveň aj začiatkom
nového liturgického roka.
Slovo advent pochádza
z latinského slova „adventus“
a znamená príchod. Jeho
symbolom je veniec so
štyrmi sviecami. Postupne
sa zapaľujú počas štyroch
adventných nedieľ, ktoré
pripomínajú čakanie ľudstva
na prvý príchod Ježiša Krista.
Veriacim dávajú príležitosť
pripraviť sa na slávnosť
Narodenia Pána. Horiaca
svieca symbolizuje Ježiša
Krista; čím viac svetla, tým je
jeho príchod bližšie. Veriaci v
prvú adventnú nedeľu nosia
svoje vence do kostola, kde
ich kňaz posvätí. Najčastejšie
sú sviečky tmavomodré alebo
fialové, aby symbolizovali
liturgickú farbu adventných
nedieľ. Adventný veniec je od
nepamäti symbolom víťazstva
a kráľovskej dôstojnosti. Biblia
hovorí o venci ako o prejave
úcty, radosti a víťazstva.
Adventný veniec vzdáva hold
tomu, ktorý je očakávaný
a ktorý zároveň prichádza
ako víťaz, kráľ a osloboditeľ.
Rozlievajúce sa svetlo z
horiacich sviec vyjadruje
prichádzajúceho Krista, ktorý
rozptyľuje temnotu a strach,
pretože on je „Svetlo sveta“.
Prvá zmienka o
adventnom venci pochádza
z roku 1838 z Hamburgu.
Vtedy teológ Johann Heinrich
Wichern zavesil veniec na
dvere sirotinca. Pod ním bola
pokladnička na milodary
pre opustené deti. Wichern
pripevnil každý deň na veniec
jednu sviečku. Dnes sa už na
adventných vencoch používajú
len 4 sviečky, ktoré symbolizujú
práve 4 adventné nedele.
19
V období adventu by mali
ľudia konať pokánie a zamýšľať
sa nad sebou. Takto sa pripravia
na slávny príchod Ježiša Krista.
Ako v každom dome, tak
aj v tom našom nesmie chýbať
adventný veniec. Tento rok sme
sa rozhodli, že si ho vyrobíme
zo šišiek a ihličia z nášho lesa.
Zdroj : http://www.misie.
sk/index.php?option=com_
tent&view=article&id=289
Júlia Milanová
1
2
3
4
Udalosti v obrazoch
Beseda s paralympionikmi
Cezpoľný beh
20
Školský výlet do Budapešti
Slávnostné otvorenie školského roka 2013/2014
Imatrikulácia žiakov prvého ročníka
Návšteva Paríža
Download

Navštívili sme Paríž Rozhovor so sestrou Louise Eustace