1. máj 2012
Cena 0,90 € • Ročník xxiI • www.inprost.sk
Ťažký rok za nami,
ťažký pred nami
Tisíce dobrovoľníkov ozdravovali
Zem
Tisíce malých i veľkých
robili na Deň Zeme
22. apríla čo len mohli
v mestách, dedinách
a na ich okolí.
strana 10, 11
Valné zhromaždenie
Regionálneho združenia
miest a obcí stredného
Považia sa kritike nevyhýbalo
strana 4
Kaviareň, v ktorej
sa hovorí aj rukami
V Prievidzi sa podarilo
vybudovať chránenú dielňu, kaviareň, s možnosťou uplatnenia sluchovo
postihnutých. Aj preto sa
v kaviarni U šálky hovorí
aj rukami. strana 14
18
Finančné
prostriedky
miest a obcí
musia zostať
na vlastných
účtoch
strana 2
Nadácia
Ekopolis
vyhlásila 10.
ročník ankety
Strom roka
strana 7
Primátori
piatich miest
podpísali
memorandum
o Pentapolitane
strana 12
Internátne
školy,
či povinné
škôlky?
Reťaz skúseností v Petržalke - starí, mladí a malí spolu. Čítajte na str. 10 a11.
Samospráve nepatrí Čierny Peter
za prípadné neplnenie záväzkov
Slovenska voči EÚ v životnom prostredí
N
ikto nepochybuje o
tom, že každé mesto
či dedina a ich samospráva má záujem o čo najlepšie
životné prostredie. Dokazujú to
vo viacerých oblastiach – počnúc
zberom a separáciou odpadov, cez
budovanie infraštruktúry podmieňujúcej čisté životné prostredie,
napr. kanalizácie, čistiarní odpadových vôd, až po zabezpečovanie čistoty komunikácií a starostlivosť o verejnú zeleň. Možnosti
samospráv sú však limitované
finančnými prostriedkami, ktoré
majú k dispozícií. Od vstupu Slovenska do Európskej únie musíme
plniť aj záväzky v oblasti životného prostredia, ktoré sa týkajú aj
samosprávy, s presne určenými
termínmi. V samospráve tieto
úlohy berú vážne, o čom svedčí aj
ich pomerne časté prerokúvanie
na pôde ZMOS, počnúc výročnými snemami, cez zasadania Rady
ZMOS a jej predsedníctva, až po
regionálne združenia miest a obcí
a mikroregióny. Lenže Slovensko
pri plnení niektorých úloh mešká
a hrozí, že za nedodržanie termínov ho postihnú aj finančné sankcie. A keďže finálnu etapu niekde
(napr. pri budovaní kanalizácie)
zabezpečuje samospráva, a objavili sa už návrhy, aby sa zákonmi
presunula zodpovednosť za nedodržanie termínov na samosprávu,
vrátane jej prípadného sankcionovania, pripravila Kancelária
ZMOS súhrn záväzkov Slovenskej republiky v oblasti životného
prostredia, ktorý Rada ZMOS vzala na svojom nedávnom zasadaní
v Bratislave na vedomie a uložila
predsedovi ZM0S predložiť ho
vláde SR s požiadavkou zosúladiť termíny všetkých záväzkov SR
voči EÚ s ich finančným zabezpečením. Informáciu predseda a
podpredsedovia ZMOS odovzdali priamo premiérovi R. Ficovi, s
ktorým rokovali na úrade vlády
18. apríla – viď ON č. 17/2012)
ZMOS zároveň žiada vládu uskutočniť audit kompetencií týkajúcich sa vody, kanalizácie a odpadov, aby neostala na samospráve
vina za neplnenie úloh, za ktoré
nemôže zodpovedať. Okrem toho
ZMOS priebežne niekoľko rokov
často upozorňuje na meškanie
prípravy potrebných dokumentov
zo strany celoštátnych inštitúcií a
orgánov. Napr. mešká zákon o odpadoch, no Program odpadového
hospodárstva, ktorý má z neho
vychádzať, je po rokoch absentovania schválený! A bez týchto dokumentov samospráva nemohla
konať.
strana 8
Do slovenského parlamentu sa dostal, na kandidátke
Obyčajných ľudí – nezávislých osobností Igora
Matoviča, prvýkrát Róm,
alebo ak chcete po starom,
tak Cigán. Predtým sa tam
tiež vyskytovali aj cigáni, tí
však nepatrili k etniku Rómov, ale k „etniku“ klamárov, teda išlo o poslancov,
ktorí radi hovorili nepravdu.
Konečne máme v NR SR
naozajstného Róma –
Petra Poláka. Som tomu
osobne skutočne rád, lebo
už dávno zastávam názor,
že v parlamente by mali
mať významnejšie menšiny
stále zastúpenie zo zákona a nie len, ak uspejú vo
voľbách.
Poslanec Pollák, ako sa zdá,
nezaháľa a pred pár dňami
sa aj cez médiá dal počuť,
že internátne školy pre
rómske deti nie sú dobré
riešenie, pretože sú prakticky založené na princípe
segregácie a pre štát drahé.
strana 2
2 aktuality
VEREJNÉ
OBSTARÁVANIE
Rozdiel medzi
prísľubmi
a skupinou
dodávateľov
Uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie finančného
a ekonomického
postavenia (§ 27 ods.
2 Zákona o verejnom
obstarávaní) resp. na
preukázanie technickej
alebo odbornej spôsobilosti (§ 28 ods. 2)
využiť zdroje inej osoby
bez ohľadu na ich právny vzťah. Inými slovami
hovoríme o prísľuboch
tretej osoby.
Uchádzač je v tomto
prípade len jeden. Na
splnenie podmienok
účasti používa prísľub
tretej osoby. Dôležité
je, že takýto prísľub
musí mať formu zmluvy
a tretia osoba musí
mať oprávnenie na
podnikanie na tú časť
predmetu obstarávania, na ktorú sa v zmluve o budúcej zmluve
zaväzuje.
Skupina dodávateľov
sa riadi ustanoveniami
§ 31 Zákona o verejnom obstarávaní.
Uchádzači sú si v tomto
prípade rovnocenní.
Verejný obstarávateľ
nesmie po skupine
dodávateľov vyžadovať
vytvorenie právnych
vzťahov (napr. spoločný
podnik, s.r.o., a. s.) do
predloženia ponuky.
Pri skupine dodávateľov každý člen skupiny
osobitne preukazuje
splnenie osobného
postavenia (§ 26).
Finančné a ekonomické postavenie
(§ 27) a technickú
alebo odbornú spôsobilosť (§ 28) preukazuje
skupina dodávateľov
spoločne. Teda pri
preukazovaní splnenia týchto podmienok
(§ 27, § 28) sa môžu
dopĺňať resp. stačí, ak
podmienky spĺňa len
jeden člen skupiny.
Ak aj vy máte otázku
týkajúcu sa verejného
obstarávania alebo
elektronickej aukcie,
napíšte nám ju na
[email protected], radi ju
zodpovieme v niektorom z ďalších čísiel.
Ing. Branislav Šarmír,
VO SK, a. s.
1. máj 2012 • Obecné noviny
Finančné prostriedky
miest a obcí musia zostať
na ich vlastných účtoch
ZMOS zásadne odmieta návrhy a stanoviská mesta Turčianske Teplice a jeho
primátora o tom, že je výhodnejšie prostriedky miest a obcí presunúť do systému
Štátnej pokladnice. Tento návrh ZMOS považuje za primátorov osobný názor, ktorý
je v príkrom rozpore so základnými princípmi samosprávneho rozhodovania.
P
od systémom štátnej
pokladnice sa rozumie
sústava činností zabezpečujúca centrálne, nie samosprávne
riadenie verejných financií.
Podľa podpredsedu ZMOS
Vladimíra Bajana presun finančných prostriedkov do štátnej
pokladnice by mal - vzhľadom
na zníženie výnosov - negatívny
ekonomický dopad na rozpočty miest a obcí. Ďalšie významné negatívum vidí podpredseda
ZMOS v tom, že by sa takouto
formou predstavitelia samospráv
zbavili zodpovednosti manažo-
vať vlastné zdroje, potvrdzovať
schopnosť riadiť vlastné finančné
prostriedky mesta a súčasne by to
znepružnilo operatívnu prácu samosprávy. „Výrazne by to obmedzilo možnosť priebežne a rýchlo
financovať úlohy a potreby miest
a obcí. Vyberanie peňazí zo štátnej pokladnice je proces náročnejší a zdĺhavejší. Štátna pokladnica nie je utvorená na čerpanie
finančných prostriedkov takpovediac zo dňa na deň. Skomplikovalo by to riešenie akútnych
prípadov akými je napr. jednorazová sociálna dávka pre obyvateľa
v hmotnej núdzi,“ uvádza príklad
Vladimír Bajan a pokračuje: „Štát
negarantuje svoje povinnosti pri
platbách v súvislosti s eurofondami, je dôležité spolupracovať
s bankami, ktoré pomôžu preklenúť tento problém. Niektoré
slovenské mestá avizujú napríklad záujem stavať nájomné byty
alebo byty mladej rodiny. Treba si
uvedomiť aj to, či alebo za akých
podmienok vám dá banka na to
úver, ak v nej nemáte prostriedky.
Nezanedbateľný príjem pre obce
a mestá je donorstvo bankových
inštitúcií, ktoré pomáhajú samospráve uskutočňovať napríklad
sociálny program či kultúrne ale-
bo športové akcie miest a obcí.“
ZMOS odmieta zároveň vytváranie atmosféry katastrofických
scenárov krachu bankových inštitúcií, vytváranie prostredia na
špekulatívne, nie zodpovedné
rozhodovanie v tých samosprávach, kde hrozí alebo môže hroziť exekúcia účtov. „Ak by takéto
riziko vzniklo, exekučný poriadok pozná aj iné formy exekúcie,
napr. exekúciu majetku. Tejto
by žiadna štátna pokladnica nezabránila,“ dodal podpredseda
ZMOS Vladimír Bajan.
(mgl)
Úrad splnomocnenca pre rómske
komunity sa možno presťahuje
na východ
Nová slovenská vláda uvažuje
o vytvorení postu splnomocnenca pre menšiny a kultúru. Post
vicepremiéra pre menšiny totiž
už vládna garnitúra ani neobsadzovala a po zmene kompetenčného zákona by mal podpredseda
vlády Ľubomír Vážny riešiť veľké
ekonomické projekty, nie menši-
ny. „Chceme, aby na úrovni vlády
pôsobila takáto osoba, ktorá bude
zabezpečovať veci okolo národnostných menšín - preto môžem
povedať, že touto cestou sa pravdepodobne pohneme,“ pripustil
premiér Robert Fico.
V prípade, že nový úrad „menšinového“ splnomocnenca vznikne,
nemal by automaticky zaniknúť
Úrad splnomocnenca pre rómske
komunity, ktorým je už od čias
bývalej vlády Miroslav Pollák.
Celý úrad tohto splnomocnenca,
vrátane bratislavskej centrály, by
však chcel kabinet presunúť na
východ Slovenska. „Chceme celý
úrad, ktorý je v Bratislave, presu-
núť do lokality, ktorá je z hľadiska
vzťahov a rómskej problematiky
najcitlivejšia,“ povedal Fico. Komunikovali už s vedením mesta
Spišská Nová Ves. Úrad by mohol
byť v regióne v kontakte s primátormi, starostami podstatne efektívnejší ako v hlavnom meste.
(SITA)
Internátne školy, či povinné škôlky?
Navyše doterajšie skúsenosti
z takých vyspelých krajín ako je
Kanada či Austrália ukázali, že
dlhodobé odľučovanie detí od ich
rodín prináša veľa negatívnych
vplyvov. Miesto internátnych škôl
pre rómske deti navrhuje zaviesť
povinnú škôlkársku dochádzku
od troch rokov ich života, s tým,
že by bola celodenná a deti by sa
podvečer po piatej hodine vrátili
do svojich rodín.
Je to zaujímavý návrh, hoci
myšlienka na intenzívnu edukáciu
malých detí nie je nová a dnes už
každý vie, že ak výchovne nepodchytíme deti odmalička, všetkými
ďalšími spôsobmi a postupmi je
výchovné pôsobenie oveľa menej
efektívne. V ranom predškolskom
veku sa totiž deti najviac naučia
odpozorovaním a napodobňovaním správania sa iných – od dospelých i od druhých detí, naviac
malé deti nemajú voči sebe žiadne
predsudky, ani rasové, a bez prob-
lémov sa spolu hrajú a komunikujú. Keby sa uprednostnili internátne školy pre školopovinné deti,
ich negatívom by bolo napr. už to,
že by sa museli do nich vyberať
deti s potrebnými civilizačnými,
napr. hygienickými návykmi, teda
všetky deti by sa do nich nedostali. Boli by to prakticky tie isté deti,
ako sú dnes deti, ktoré zaostávajú
už od prvého ročníka základnej
školy a väčšinou končia v špecializovaných triedach pre zaostávajúce deti.
Pri návrhu poslanca P. Polláka
však „svoje uši“ dobre nastražila aj samospráva miest a obcí.
Mestá a obce sú zriaďovateľmi
materských škôl, tieto sú takpovediac originálnou kompetenciou
samosprávy a keby sa realizoval
jeho návrh, tiež by to nebolo lacné, naopak, možno by to bolo ešte
drahšie. Už dnes totiž nie je dostatok miest v cenovo primeraných
materských školách ani pre tých
rodičov, ktorí pracujú alebo chcú
pracovať, pričom samospráva poväčšine na tieto škôlky dopláca.
Súkromné materské školy existujú,
väčšina rodín si ich však nemôže
dovoliť. A to je u nás ešte vysoká
nezamestnanosť, ktorá spôsobuje,
že veľa rodičov bez zamestnania
škôlku vlastne nepotrebuje, veď sú
prinútení byť doma. Druhý aspekt
vyplýva z princípu rovnoprávnosti všetkých detí, čo znamená, že ak
by sa škôlkárska dochádzka vzťahovala na rómske deti od troch
rokov, museli by túto možnosť
mať aj všetky ostatné deti, rovnako dotovanú štátom. Samospráva
by to totiž bez ďalších príjmov alebo dotácií finančne nezvládla.
Celá vec je ešte takpovediac
v surovom stave. Treba ju dobre
premyslieť a netreba zavrhnúť ani
formu internátnych škôl pre tie
rómske (ale možno aj iné sociálne
slabé) rodiny, ktoré sa pre ňu dobrovoľne rozhodnú. Veď ani tieto
deti nemajú a nesmú byť celkom
izolované a musia mať primeraný pravidelný kontakt s rodinami – počas víkendov, školských
prázdnin, pri návštevách rodičov
a pod. Ak by sa však podarilo
návrh poslanca Polláka dotvoriť
do reálnej životaschopnej podoby a zaviesť ho do života, bol by
to úžasný krok na ceste k riešeniu
nekonečne pretrvávajúcich problémov integrácie najmä civilizačne zaostávajúcej časti rómskeho
etnika do spoločnosti. A je jedno,
koľko by to stálo peňazí, lebo čím
ďalej budeme odsúvať pricipiálne
riešenie týchto problémov, tým
to bude drahšie. Zatiaľ by azda
celkom postačilo urýchlené zavedenie takého zákonného ustanovenia, podľa ktorého by maloleté
deti (aj rómske) museli povinne
chodiť do materskej školy minimálne rok pred nástupom do základnej školy.
Bohumil M. OLACH
aktuality 3
Obecné noviny • 1. máj 2012
Komuniké
Mlieko z východu
ochutnajú aj v Paríži
z 3. schôdze vlády SR, 18. apríl 2012
Vláda prerokovala:
- návrh na odvolanie a vymenovanie zástupcu SR do orgánov v
medzinárodných finančných inštitúciách.
Schválený.
- návrh na dočasné prerušenie premávky cez spoločnú štátnu hranicu
s Ukrajinou na hraničnom priechode Ubľa – Malyj Bereznyj.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister financií.
- návrh na voľbu predsedníčky
Úradu na ochranu osobných údajov SR.
Schválený.
- návrh na vymenovanie splnomocnenca vlády SR pre zabezpečenie
plnenia úloh súvisiacich s implementáciou schengenského acquis v
podmienkach SR.
Schválený.
- návrh na odvolanie vedúceho
služobného úradu Ministerstva
vnútra SR a na vymenovanie vedú-
cej služobného úradu Ministerstva
vnútra SR.
Schválený.
Predložil: podpredseda vlády a
minister vnútra.
- návrh na vymenovanie štátneho
tajomníka Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu SR.
Schválený.
Predložil: minister školstva, vedy,
výskumu a športu.
- návrh na vymenovanie štátnej
tajomníčky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Schválený.
- návrh na odvolanie a vymenovanie generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu.
Schválený.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
- návrh na odvolanie a vymenovanie zástupcov štátu v Hospodárskej
a sociálnej rade SR.
Schválený.
Predložil: minister práce, sociál-
nych vecí a rodiny.
- návrh na odvolanie a vymenovanie generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu.
Schválený.
- návrh na odvolanie a vymenovanie generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu.
Schválený.
Predložil: minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
- návrh na odvolanie a vymenovanie členov výkonného výboru Fondu národného majetku SR.
Schválený.
- návrh na vymenovanie predsedu
Správy štátnych hmotných rezerv
SR.
Schválený.
Predložil: minister hospodárstva.
Poznámka: Čiastočne nesprístupňované. Materiály sa nezverejňujú v
zmysle § 9 zákona č. 211/2000 Z. z. o
slobode informácií (Ochrana osobnosti a osobných údajov).
- návrh na poverenie štátneho ta-
jomníka Ministerstva hospodárstva SR vykonávaním právnych
úkonov v súvislosti s vymenovaním predsedu výkonného výboru
Fondu národného majetku SR.
Schválený.
Predložil: predseda vlády.
Vláda vzala na vedomie:
- informáciu o rozbore stavu vývoja pohľadávok z kúpnych zmlúv po
lehote splatnosti a penále, vrátane
ich vymáhania za rok 2011.
Predložil: podpredseda Správy
štátnych hmotných rezerv SR.
- správu o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území
SR a o činnosti Úradu jadrového
dozoru SR za rok 2011.
Predložila: predsedníčka Úradu
jadrového dozoru SR.
- správu o činnosti Úradu priemyselného vlastníctva SR za rok 2011.
Predložila: predsedníčka Úradu
priemyselného vlastníctva SR.
Podľa materiálu
Úradu vlády SR sprac. (žo)
Nie všetci pijeme kvalitnú vodu
Ponuku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici na
konzultačné a odborné služby pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa vody (22.
marca), využili desiatky občanov Banskej Bystrice a okolia.
P
oradenstvo
environmentálnej poradne sa
týkalo kvality pitnej
vody, ukazovateľov kvality pitnej vody, rozsahu, početnosti a kritérií kontroly
kvality pitnej vody, problematiky
individuálneho a hromadného zásobovania pitnou vodou, ochrany
zdrojov pitnej vody či relevantných
právnych predpisov. Obyvatelia
z okresov Banská Bystrica, Brezno, Žiar nad Hronom, Žarnovica,
Detva, Zvolen, Banská Štiavnica,
Krupina doručili na RÚVZ Banská
Bystrica 88 vzoriek vody. Vzorky
boli odobrané väčšinou z individuálnych vodných zdrojov ako sú
studne, pramene, vrty, studničky,
jedna vzorka vody bola z verejného
vodovodu. Navyše do laboratórií
RÚVZ v B. Bystrici doručili ďalších
212 vzoriek vody pracovníci RÚVZ
so sídlom vo Veľkom Krtíši (163
vzoriek) a v Lučenci (49 vzoriek).
Vo všetkých odborníci vyšetrovali
obsah dusičnanov a dusitanov, čo
spolu bolo 939 analýz.
Z 88 vzoriek doručených občanmi v 38 prípadoch voda v obidvoch
ukazovateľoch vyhovovala požiadavkám na kvalitu vody v zmysle
nariadenia vlády SR č. 496/2010
Z. z. V 32 vzorkách bola hodnota dusičnanov vyššia ako 10 mg/l.
„Prekročenie medznej hodnoty dusičnanov - 50 mg/l - sme zaznamenali v 16 vzorkách. Obyvateľov sme
upozornili, že voda s vyšším obsahom dusičnanov nie je vhodná na
pitné účely, nesmie sa používať na
prípravu umelej výživy dojčiat, ani
na pitie a prípravu stravy tehotných
a dojčiacich žien. V dvoch vzorkách
vody bola prekročená najvyššia
medzná hodnota dusitanov (0,5
mg/l) a v jednom prípade aj limitná
hodnota dusitanov aj dusičnanov
(nad 10 mg/l),“ zhodnotila analýzu vzoriek vody MUDr. Kvetoslava
Koppová, hlavná odborníčka hlavného hygienika SR v odbore hygieny životného prostredia, vedúca
odboru hygieny životného prostredia a zdravia RÚVZ B. Bystrica.
(tol)
Cyklistické organizácie poslali
otvorený list R. Ficovi
Otvorený list predsedovi vlády Robertovi Ficovi poslalo dvanásť organizácií z celého Slovenska, ktoré
sa zaoberajú cyklodopravou a cykloturistikou. V liste žiadajú predsedu vlády, aby rozvoj cyklistickej
dopravy a cykloturizmu zaradil do pripravovaného programového vyhlásenia vlády.
C
yklistické
organizácie
uvádzajú v otvorenom liste dôvody, prečo by mal
byť rozvoj cyklistickej dopravy
a cykloturistiky vyslovene uvedený v programovom vyhlásení
vlády. Ide najmä o riešenie dopravných problémov v mestách,
o zlepšovanie zdravotného stavu
obyvateľstva a rozvoj regiónov a
cestovného ruchu. Z toho dôvodu signatári listu navrhujú zaradiť
rozvoj bicyklovania do tých častí
programového vyhlásenia vlády, ktoré sa zaoberajú dopravou,
zdravotnou starostlivosťou a cestovným ruchom.
V druhej časti listu sú načrtnuté
najdôležitejšie aktivity pre rozvoj
bicyklovania, čo umožní zostavovateľom programového vyhlásenia
vhodne formulovať text a zamerať
sa na najpodstatnejšie veci.
“Organizácie, ktoré podpísali
otvorený list premiérovi, sú v rozvoji cyklodopravy a cykloturistiky
aktívne už roky, niektoré z nich
takmer 20 rokov. Pracujú v nich
naozaj špičkoví experti,” povedal
Ján Roháč z Nadácie Ekopolis,
ktorý bol poverený zastupovaním signatárov. “Preto žiadame
premiéra nielen o zaradenie cyklistických tém do programového
vyhlásenia vlády, ale ponúkame
aj pomoc a asistenciu pri rozvoji
bicyklovania na Slovensku. Slovensko je najmenej bicyklujúcou
krajinou v strednej a západnej
Európe a je čas tento stav zmeniť,
pretože využívanie bicykla pri doprave, rekreácii a turizme už dávno nie je niečo zvláštne a menšinové, ale práve naopak – je to
moderný a uznávaný prostriedok
zlepšovania kvality života. Veríme
preto, že vláda nepodcení rozvoj
cyklodopravy a cykloturistiky a
spomenie ich vo svojom programovom vyhlásení.”
Signatárske organizácie považujú otvorený list predsedovi vlády za prvý krok a sú pripravené
pomáhať vláde a štátnym inštitúciám pri rozvoji cyklodopravy a
cykloturistiky v tomto volebnom
období.
List doručili signatári nielen
predsedovi vlády, ale aj príslušným
ministrom a poslancom NR SR.
Pre farmárov
viac objednávok
z michalovského
Belu
Výrobcovia mlieka z poľnohospodárskych družstiev na
východe podpísali v apríli
zmluvu o dodávaní mlieka
pre Syráreň Bel Slovensko
v Michalovciach. Najväčší
odberateľ mlieka na východe
vlani kúpil od farmárov 40
miliónov litrov mlieka. Tento
rok potrebuje 55 miliónov
litrov. Svojimi litrami prispejú
po novom poľnohospodári z
takmer všetkých východoslovenských okresov.
„Závod Syráreň Bel Slovensko,
a. s., v Michalovciach investoval na prelome rokov 2011 a
2012 do rozširovania výrobných kapacít a do zvýšenia
efektívnosti energetického
hospodárstva 2,5 mil. eur,“
hovorí jeho riaditeľ Ing. Martin
Buršák. Fabrika rozširuje výrobu hlavne pre zvyšujúci sa dopyt brandovej značky materskej spoločnosti Fromageries
Bel vo Francúzsku. „Výrobu
syrov Mini Babybel plánujeme
zvýšiť tento rok na takmer
dvojnásobok – z troch na
viac ako päť tisíc ton. Závod
v Michalovciach je po Francúzsku a USA jediný, čo tento
luxusný syr vyrába. Takmer
100 % tejto špeciálnej výroby
vyvážame,“ dodáva M. Buršák. Vďaka brandovej značke
ochutnajú mlieko od farmárov
z okresov Vranov nad Topľou,
Trebišov, Bardejov, Stropkov a
z mnohých ďalších napríklad
aj v Paríži.
Spoločnosť Syráreň Bel Slovensko, a. s., (bývalý Zemp
milk) prijala začiatkom roka
60 nových zamestnancov.
Spolu tak v súčasnosti firma
priamo zamestnáva 570
ľudí. Ďalších 400 zamestnancov podporuje Syráreň Bel
sekundárne – ako dodávateľov mlieka, s ktorými má
firma uzatvorené zmluvy na
každý kvartálny rok (od apríla
do apríla). Podľa riaditeľa
nákupu mlieka Ing. Ladislava
Buchláka takto spoločnosť
podporila 42 subjektov z blízkeho okolia. Všetky subjekty v
dodávkach mlieka pokračujú
aj v aktuálnom kvartálnom
roku. Okrem nich pribudli tri
ďalšie – z Kežmarku, Sabinova a Humenného.
Mgr. Veronika CVENGROŠOVÁ,
Communication House
0911 192 830
[email protected]
4 samospráva
1. máj 2012 • Obecné noviny
Ťažký rok za nami, ťažký pred nami
Valné zhromaždenie Regionálneho združenia miest a obcí stredného Považia sa kritike nevyhýbalo
R
egionálne združenie
miest a obcí stredného Považia, ktoré má
vyše 170 členských
miest a obcí, sa stretlo na svojom výročnom valnom
zhromaždení 2. apríla v Trenčianskych Stankovciach. Jeho predseda Jozef Trstenský, primátor
Nového Mesta nad Váhom mal
tú česť privítať poslancov NR SR
– Jaroslava Bašku, exstarostu
obce Dohňany a bývalého ministra obrany a Dušana Bublavého,
ktorý je aj starostom obce Častkovce. ZMOS reprezentoval jeho
výkonný podpredseda Milan
Muška. Všetci spomínaní spolu
so starostkou Trenč. Stankoviec
Evou Beňovičovou, primátorom
Dubnice n/V Jozefom Gašparíkom a primátorom Trenčína
Richardom Rybníčkom tvorili
pracovné predsedníctvo valného
zhromaždenia. Na zhromaždení
sa zúčastnil aj starosta Dohnian
Milan Panáček, ktorý je zároveň
zástupcom župana TSK, a starosta Košeckého Podhradia Rastislav
Čepák, obaja sú novozvolenými
poslancami NR SR. Dohňany,
Častkovce aj Košecké Podhradie
sú členmi RZMOSP.
Prvé slovo patrilo hosťom.
Opäť model s jedným
prednostom?
J. Baška, poslanec vládnej
strany Smer-SD ubezpečil, že im
na komunikácií so samosprávou miest a obcí veľmi záleží.
Nová vláda chce komunikovať
so všetkými – s odbormi, Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), zvlášť so
ZMOS a ďalšími. Dokazujú to aj
posledné týždne, keď nová vláda
vytvorila protikrízovú radu solidarity, v ktorej má zastúpenie
aj ZMOS. Zámerom novej vlády,
uviedol J. Baška, je zefektívniť
činnosť štátnych orgánov a správy, šetriť prostriedkami, ale bez
negatívnych dopadov na občanov.
Vo vláde uvažujú o návrate k modelu jedného prednostu pre všetky špecializované úrady štátnej
správy. MV SR napr. eviduje 1700
budov, v ktorých sú štátne úrady,
mali by sa vrátiť „pod jednu strechu“. Zaoberajú sa tiež možnosťou
zrušiť krajské školské úrady a presunúť ich pod VÚC. Samospráva
má veľa problémov, pokračoval J.
Baška, teraz ich bude môcť operatívne tlmočiť cez radu solidarity.
Vláda chce urobiť aj audit verejnej
správy, do ktorého by mala prispieť aj samospráva, veď má veľa
kompetencií, i nedotiahnutých,
napr. v sociálnej oblasti, v odpadoch a pod. Všetky tieto zámery
by sa mali dostať aj do Programového vyhlásenia vlády, uzavrel
svoje vystúpenie poslanec NR SR
J. Baška.
D. Bublavý, tiež poslanec strany
Smer-SD, sa poďakoval za dôveru,
ktorú ich strane prejavili voliči vo
voľbách, teší ho, že poslancami sa
stali aj Milan Panáček a Rasťo Čepák, lebo ich je teraz v parlamente
z regiónu viac. Verí, že ustrážia,
aby sa neprijímali zákony a ich
zmeny „o nás, bez nás“, teda bez
súhlasu samosprávy. „Dva roky
sme stratili, preto si želám vládu,
ktorá bude ďalšie štyri roky vládnuť bez škandálov a napätia tak,
aby sme sa dostali medzi vyspelé
krajiny Európy,“ dodal.
Zuzana Mokrášová, riaditeľka Oblastného riaditeľstva pôšt
Trenčín, ktoré spravuje 190 pôšt,
(vrátane pôšt v okresoch Prievidza, Topoľčany, Považská Bystrica, Púchov) sa poďakovala starostom za spoluprácu. Uviedla, že
iba 25 pôšt je ziskových, ostatné
sú v strate, z celkovým finančným
prepadom mínus 36 mil. eur v oblasti. Preto pripravili tzv. moderný
balík služieb (s doručovaním zásielok medzi 18. a 20. hodinou),
ďalej integrované obslužné miesta
(IOM), kde by mali napr. poskytovať služby aj živnostníkom (výpisy z obchodného registra a pod.).
Mali by tak odľahčiť čakanie ľudí,
čo by malo prispieť aj k zníženiu
hospodárskeho prepadu pôšt. Zatiaľ tento moderný balík služieb
pilotne skúšajú na Pošte Trenčín 1
a v Bratislave.
Vladimír Masaryk, zástupca
Komunálnej poisťovne, pobočka
Trenčín, sa poďakoval starostom
za ich spoluprácu so štvrtou najväčšou poisťovňou na Slovensku.
Priority ZMOS:
infraštruktúra, ľudské
zdroje a životné
prostredie
Milan Muška, tak ako všetci
zástupcovia ZMOS vyslaní na
výročné rokovania regionálnych
združení, priblížil účastníkom
priority samosprávy, ktoré ZMOS
navrhuje vláde R. Fica zapracovať
do jej programového vyhlásenia
a schváliť by ich mal aj májový
23. snem ZMOS. Patrí medzi ne
aj dôkladné prehodnotenie využívania eurofondov, najmä administratívnej stránky ich implementácie a prijatie takých zmien,
aj v prospech samosprávy, aby
v budúcom programovom období
2014 – 2020 predpokladaných 13
miliárd eur Slovensko využívalo
na tri zásadné priority:
- infraštruktúru (veľkú i malú,
čo sa týka aj regionálneho operačného programu pre obce),
- ľudské zdroje (veda, výskum
vzdelávanie...),
- životné prostredie a všetko čo
v mestách a obciach súvisí so životným prostredím.
„Chceme to preto, aby eurofondy neboli ako trest pre úspešných,
aby neboli veľkou palicou štátnych úradníkov na samosprávu,
aby mestá a obce nemuseli dávať
vlastné peniaze za to, na čo mohli
dosťať z eurofondov, aby si nemuseli brať prekleňovacie úvery
pre meškajúce platby,“ zdôraznil
M. Muška. Upozornil na potrebu
zjednodušenia zákona o verejnom obstarávaní (aby cena nebola
jediným kritériom výberu a cez
výber dodávateľa bolo možné
podporiť aj miestnu a regionálnu zamestnanosť), ako aj zmeny
v personálnom obsadení Úradu
pre verejné obstarávanie, ktorý
často vydá rozhodnutie, o nejaký
čas ho zmení a vydá iné, a potom
to ide kontrolovať. Tento úrad
nemôže byť strašiakom, zdôraznil M. Muška. Potom zrekapituloval činnosť ZMOS v druhej
polovici r. 2011, keď bolo treba
pri obrane doterajšieho spôsobu
financovania samosprávy zvolať
mimoriadny snem, o predvolebných stretnutiach ZMOS s parlamentnými politickými stranami,
z nich niektoré si „sypali popol na
hlavu“, hovoril aj o prvej komunikácií s novou vládou, ktorá prejavila snahu prijímať rozhodnutia
o tom, čo sa týka samosprávy iba
po dohode so ZMOS.
Daň z nehnuteľností
patrí samospráve
M. Muška sa vrátil k prioritám,
ktoré Rada ZMOS schválila s tým,
aby ich poskytli vláde na prípravu jej programového vyhlásenia
(PV). Pôvodne ich bolo desať,
ale rozšírili ich na trinásť. ZMOS
chce, aby sa v PV konštatovalo,
že samospráva je pilierom štátu
a partnerom vlády. Ďalej navrhuje audit kompetencií a ich financovania, vrátane prijatia zákona
o prenesenom výkone štátnej
správy a jej financovaní. ZMOS
súhlasí, aby sa vzhľadom na krízu
aj samospráva podieľala na dosiahnutí fiškálnej stability, ale tak,
aby fiškálnu stabilitu mala aj samospráva. Preto nesúhlasí, aby sa
naplnili niektoré úvahy o odobratí
dane z nehnuteľností samospráve.
Odporuje to európskym smerniciam, táto daň je aj nástrojom
na udržanie sociálneho zmieru
a jednoznačne patrí samospráve.
Okrem toho úspešnosť výberu
tejto dane samosprávou je 98 %,
kým štát dosahuje pri výbere daní
iba 80 %. Podľa ZMOS je možné
uvažovať o zmene zdaňovania nehnuteľností podľa ich trhovej hodnoty, u nás však neexistujú cenové
mapy a je to úvaha na dlhodobú
diskusiu a prípravu. ZMOS podporil aj zákon o rozpočtovej zodpovednosti, lebo ak by štát neplnil záväzok voči EÚ dostať deficit
pod 3 %, musel by robiť reštrikciu
aj proti samospráve. Samospráva
má záujem na dobrom hospodárení štátu, zdôraznil M. Muška.
Vláda chce spoluprácu
so ZMOS
V legislatíve ZMOS navrhuje
viacero potrebných zmien, okrem
spomenutých zákonných noriem
o verejnom obstarávaní a využívaní eurofondov sa to týka zákona o sociálnych službách, zákona
o odpadoch (čím viac obce separujú, tým je to pre ne drahšie),
zákonných noriem o základných
školách, o volebnom systéme atď.
Na záver svojho vystúpenia povedal M. Muška starostom a primátorom stredného Považia dobrú
správu o tom, že na vzájomnom
stretnutí premiér Fico prijal ponuku ZMOS na spoluprácu pri
príprave programového vyhlásenia vlády. „Chceme byť všade, opäť
v Legislatívnej rade vlády, aj v komisii o rozpočtovej zodpovednosti, predseda ZMOS bude v Rade
solidarity, jednoty a spolupráce
na riešenie problémov krízy“, povedal na záver svojho vystúpenia
M. Muška a dodal: „Očakávame ústretovosť voči samospráve,
a azda aj to, že sa jej niekto na
sneme za to, čo bolo v nedávnej
minulosti, ospravedlní.“
Predseda RZ kritický
voči bývalej vláde
Po hosťoch sa ujal slova predseda RZMOSP Jozef Trstenský,
primátor Nového Mesta nad Váhom, aby podal správu o činnosti
združenia od predchádzajúceho
valného zhromaždenia, ktoré bolo
v Nemšovej 25. februára 2012.
Vtedy si, tak ako po každých komunálnych voľbách, zvolili nové
orgány združenia a zástupcov
v orgánoch ZMOS. J. Trstenský sa
stal novým predsedom.
Uplynulý rok označil z pohľadu
samosprávy za veľmi náročný, pretože nasledoval bezprostredne po
roku 2010, v ktorom prišlo k veľkému výpadku podielových daní
v miestnej územnej samospráve.
Bol náročný aj preto, že po voľbách
do NR SR v r. 2010 sa sformovala
nová koalícia, ktorá si len veľmi
ťažko hľadala cestu spolupráce
s obcami, mestami a VÚC. „Často sme mali pocit, že nie sme ich
partnermi, ale skôr nepriateľmi,
ktorých názory a skúsenosti nerešpektovali, a niekedy sme mali
pocit, že sa nám smejú priamo do
tváre. To sa prejavilo aj pri novele
zákona o odmeňovaní starostov
a primátorov, keď napriek dohodám medzi politickými stranami
a zástupcami ZMOS a verejnému
prísľubu pani premiérky Radičovej deň pred hlasovaním, bola
schválená novela zákona v úplne
inom znení ako bolo dohodnuté.
V médiách nás vtedy prezentovali
ako nejakých zlodejov, darmožráčov, ľudí, ktorí dostávajú peniaze
zadarmo. Vrcholom arogancie
bola účasť poslanca Somogyiho
zo strany Sloboda a Solidarita na
21. sneme ZMOS v nepriestrelnej
veste,“ povedal J. Trstenský.
Ratovali aj štátnu
správu
V takých podmienkach sa samospráve pracovalo veľmi ťažko,
pokračoval predseda RZMOSP,
ale neostávalo nám nič, len bojovať. Napriek tomu sa samospráva
ukázala ako najstabilnejší a kvalitný prvok verejnej správy plne
zodpovedný za zverené úlohy, čo
sa prejavilo aj spolupatričnosťou
so štátnou správou pri sčítaní obyvateľov, keď celý proces nebol zo
strany štátnej správy zodpovedne
pripravený a samosprávu stálo
nesmierne úsilie, aby sa akcia neskončila totálnym fiaskom. „Doteraz sa nenašiel žiadny politik,
ktorý by sa miestnej samospráve
za túto nadprácu poďakoval,“ pripomenul J. Trstenský a dodal, že
podobne ratovali aj poskytnutie
potravinovej pomoci pre sociálne
odkázaných občanov, ktorú tiež
poskytovatelia spackali.
Aj takými „cudzími“ problémami sa zaoberala Rada RZMOSP,
lebo starostka - starosta, primátorka - primátor sú tí, od ktorých
občania očakávajú pomoc 24 hodín denne, aj keď nejde o problémy v kompetencii samosprávy a
RZ sa snaží pomáhať ich riešiť.
Najťažšie sú finančné
problémy
Značným nedostatkom finančných prostriedkov, ktorý trápil
všetky obce a mestá a tým limitoval ich ďalší rozvoj, sa rada ich RZ
(celkom v r. 2011 zasadala osemkrát) zaoberala najčastejšie. Podľa
J. Trstenského prijala NR SR počas roka niekoľko zákonov, ktoré
mali zásadný vplyv na rozpočty
miest a obcí. Jedným z nich bola
Miklošova novela zákona o dani
z príjmu, ktorou zrušil oslobodenie miest, obcí a VÚC od platenia
dane z príjmu z predaja a prená-
samospráva 5
Obecné noviny • 1. máj 2012
jmu majetku. Trápil ich problém
nevyriešeného financovania služieb a financovania originálnych
kompetencií v oblasti školstva.
Pri prijímaní týchto zákonov bolo
citeľné, že ZMOS niektoré ministerstvá, vláda a časť poslancov NR
nepovažujú za partnera. Často
ich pripomienky neboli zo strany
navrhovateľa akceptované.
V nasledujúcej časti správy J.
Trstenský zrekapituloval dianie
v samospráve po zverejnení návrhu zákona MF SR na zásadnú
zmenu systému financovania
miest, obcí a VÚC, keď tzv. mix
daní – priame, nepriame, DPH...
– mali nahradiť financovanie
z daní z príjmov zo závislej časti
a z príjmov FO. Zápas proti tejto
zmene vyvrcholil zvolaním 22.,
mimoriadneho snemu ZMOS,
ktorý ju jednomyseľne odmietol a
MF SR svoj návrh stiahlo.
„Trestu“ i tak neušli
Aj tak však samospráva prišla
skrátka, pretože sa znížil jej podiel
na výnose dane z príjmu FO a závislej činnosti zo 70,3 % na 65,4
%, čím im podľa J. Trstenského
podielové dane za 1. až 3. mesiac tohto roku v medziročnom
porovnaní klesli asi o 4,5 – 5 %,
a to on považuje za neprípustný
a jednostranný akt zo strany MF
SR. Ďalej uviedol, že na podporu
konsolidácie verejných financií
ZMOS súhlasil s podielovými
daňami pre samosprávu vo výške
1,263 miliardy eur, čo mali mať
obce a mestá garantované bez
ohľadu na vývoj ekonomiky. Doteraz však žiadnu garanciu nedostali. Pozitívne je, že po opätovnej
novele zákona o dani z príjmu
nebudú obce a mestá platiť daň
z prenájmu.
V legislatíve podľa J. Trstenského a Rady RZMOSP ostala nedoriešená novela stavebného zákona,
kde len veľmi ťažko presadzujú
svoje praktické pripomienky, ako
aj navrhované zmeny volebného
kódexu, ktoré hrozili skrátením
volebného obdobia či dvojkolovou
voľbou starostov a primátorov.
Zatiaľ legislatívci neprijali ani časté požiadavky na ustanovenie minimálneho vzdelania kandidátov
na voľbe starostu. Na diskusnom
stole ostali aj ich úvahy o presune
kompetencie evidencie obyvateľstva a hlásenia pobytu z obce na
obvodné úrady a mnoho iných
návrhov zákonov.
MŽP SR sa im otočilo
chrbtom
Rada RZ sa za účasti dvoch
pracovníčok MŽP SR – Eriky Beňákovej a Viery Maťovej – zaoberala aj rozhodnutím, ktoré vydalo
ministerstvo vo veci predĺženia
lehoty na určenie prieskumného
územia Hôrka nad Váhom – Kálnica – U rudy. Jej členovia boli
nemilo prekvapení ich postojom
ako aj vystupovaním. „Potom som
dvoma listami žiadal ministra ŽP
Jozefa Nagya o osobné stretnutie,
ale dodnes som nedostal žiadnu
odpoveď. Aj to je však odpoveď,“
povedal J. Trstenský.
Predseda RZMOSP nezabudol pripomenúť ani minuloročný
snem ZMOS, kde sa volil aj nový
predseda ZMOS. Jeho zvoleniu
predchádzalo podľa neho zbytočné napätie medzi starostami a primátormi, pretože niektorí z nich
nerešpektovali platné stanovy
a chceli ich na poslednú chvíľu
zmeniť. Z pätice kandidátov (J.
Hlinka, M. Rejda, P. Halabrín, P.
Mináč a J. Dvonč) snem zvolil za
predsedu Jozefa Dvonča, primátora Nitry.
Veľká pozornosť
vzdelávaniu
Z ďalších aktivít ich združenia
J. Trstenský vyzdvihol vzdelávanie, ktoré má stabilné miesto,
lebo patrí medzi základné formy
podpory odborného rastu volených predstaviteľov samosprávy a zamestnancov ich úradov.
Zvlášť významné sú odborné semináre šité podľa potrieb členov
združenia, reagujúce na časté
zmeny v zákonoch týkajúcich sa
samosprávy, ktoré sa odzrkadľujú v odbornosti a v kvalifikovanej
zdatnosti zástupcov samosprávy.
Nasledoval výpočet vzdelávacích
podujatí aj s počtom účastníkov,
napr. na 43 jednodňových legislatívno-konzultačných seminároch sa zúčastnilo 3 654 volených
predstaviteľov a zamestnancov
miestnej samosprávy... Podľa slov
predsedu J. Trstenského sa osvedčuje aj spoločný externý právnik,
ktorý v uplynulom roku poskytol
voleným predstaviteľom a zamestnancom pôsobiacim na obecných
a mestských úradoch členských
obcí a miest 171 právnych stanovísk. K najčastejším témam tu
patrili: miestne dane, poplatok
za komunálny odpad, zásady nakladania s majetkom obce, sociálne služby obce, zákonník práce
a jeho aplikácia v podmienkach
samosprávy, odmeňovanie zamestnancov, zákon o obecnom
zriadení, ochrana verejného záujmu, riešenie susedských vzťahov,
zákon o slobodnom prístupe k informáciám, sociálny fond, školský
zákon... „Tu by som chcel poďakovať za prácu externej právnej poradkyni JUDr. Ivete Orgoníkovej,
dodal J. Trstenský. Ocenil aj prácu
kancelária ich združenia, ktorá
zabezpečovala pravidelný kontakt
s členmi združenia (distribúciu
materiálov), prípravu materiálov
na rokovanie rady, valného zhromaždenia, kontrolnej komisie
združenia, ako aj aktualizáciu informačnej databázy a spracovanie
zamestnaneckej a ekonomickej
agendy.
Na záver sa predseda RZMOSP
poďakoval členom rady združenia
a kontrolnej komisie za ich aktívnu prácu v uplynulom období,
ako aj všetkým starostom, primátorom za spoluprácu a zaželal im
pevné zdravie a veľa síl do ďalšej
náročnej práce. Podobne poďakoval aj predstaviteľom štátnej
správy, riaditeľovi Prima banka
Slovensko, pobočka Trenčín a riaditeľovi Komunálnej poisťovne
Trenčín.
„Prítomných poslancov NR SR
si dovoľujem požiadať, aby viac
načúvali nášmu hlasu a zaujímali sa o danie na miestnej úrovni.
Rok 2012 je náročný, preto je
veľmi dôležité, aby sme boli jed-
notní a spoločne so ZMOS vedeli
preukázať, že objem finančných
prostriedkov na výkon základných samosprávnych funkcií je
nepostačujúci,“ dodal.
Toho sa v združení držali aj
pri formulovaní programového
zamerania združenia na r. 2012,
ktoré J. Trstenský plénu valného
zhromaždenia prečítal, pričom
niektoré jeho body osvetľoval alebo komentoval.
Samospráva
zabezpečuje už 4 a pol
tisic kompetencií
K úlohám v bode 4. programového zamerania uviedol J.
Trstenský negatívnu skúsenosť
z čerpania eurofondov v Novom
Meste n/V, kde je primátorom. Už
12 mesiacov od žiadosti o refundáciu nákladov na rekonštrukciu
školy, na čo im boli pridelené
eurofondy, nedostalo mesto nič.
Upozornil pri tom na skutočnosť,
že kým v rokoch 2009 až 2011
stúpli bežné výdavky štátu o 31 %,
samospráve iba o 8 – 9 %.
K bodu 8 progr. zamerania
upozornil, že na Slovensku sa
porušuje Európska charta miestnej samosprávy, konkrétne jej §
9 o finančnej sebestačnosti samosprávy. „Nebudeme už poklonkovať štátnym úradníkom, len aby
sme čosi zabezpečili. Čím sme sa
previnili? Má byť taký systém, aby
mohla každá obec pracovať slobodne,“ povedal.
K bodu 9 – aj pravidelné čistenie vodných tokov je úloha štátu,
ani to sa však nerobí.
K bodu 10 sa J. Trstenský opýtal
– prečo ľudia, ktorí chránia životné prostredie (ŽP) v Kanade, chcú
na Slovensku ťažiť urán a kaziť
nám ŽP. Legislatíva musí byť taká,
že akúkoľvek ťažbu možno robiť
len so súhlasom obcí! A keď už
sa má ťažiť, nech tu ťaží Slovenská
republika!
K bodu 11 – Nechceme robiť
len údržbárov škôl, ale o nich aj
rozhodovať!
K bodu 13 – Musíme si zachovať daň z nehnuteľností aj preto, že vyjadruje spolupatričnosť
k mestu/obcí. Na túto daň nik nesmie siahať!
Nasledovala diskusia, schvaľovanie uznesenia z valného zhromaždenia a v ňom aj programového zamerania na r. 2012.
K diskusii sa ešte v budúcich ON
vrátime.
Z uznesenia valného
zhromaždenia
RZMOSP žiada:
1. Ministerstvo financií SR o spracovanie novely zákona o dani
z príjmov v rozsahu oslobodenia
miest, obcí a VÚC od platenia
dane z príjmov z predaja majetku.
2. Ministerstvo životného prostredia SR o zrušenie rozhodnutia
o predĺžení platnosti určenia
prieskumného územia Hôrka nad
Váhom – Kálnica – U Rudy.
vyjadruje:
1. Nesúhlas so zámerom ťažobných spoločností týkajúcich sa
povolenia rozšírenia prieskumného územia v lokalite Považského
Inovca.
Zaznamenal (bo)
Programové zameranie
Regionálneho združenia miest a obcí
stredného Považia
na rok 2012
Regionálne združenie miest a
obcí stredného Považia so sídlom
v Trenčíne bude prostredníctvom
svojich zástupcov aktívne presadzovať záujmy členských miest a
obcí združenia, spolupracovať s
orgánmi štátnej správy, Združením miest a obcí Slovenska, Trenčianskym samosprávnym krajom,
mimovládnymi
organizáciami,
regionálnymi a záujmovými združeniami za účelom splnenia nasledovných cieľov:
1. Obhajovať záujmy členských
miest a obcí pri rešpektovaní ich
autonómneho postavenia, aktívne ovplyvňovať rozvoj ich samosprávnych funkcií, zosúlaďovať
postup miest a obcí pri vykonávaní im zverených kompetencií a
navrhovať vecne príslušným orgánom riešenie problémov miestnej
samosprávy v súlade s Ústavou a
zákonmi SR.
2. Iniciovať rokovanie ZMOS a
vlády SR, s cieľom nepresúvať na
orgány samosprávy miest a obcí,
vzhľadom na pretrvávajúce dôsledky hospodárskej krízy, ďalšie
kompetencie bez zodpovedajúceho
finančného krytia a garancie minimálnej výšky podielových daní na
rok 2012.
3. Požadovať od vlády SR zachovanie financovania aktivít programu
obnovy dediny.
4. Podporovať informovanosť o
podmienkach získavania finančných zdrojov zo štrukturálnych
fondov Európskej únie a presadzovať:
a) presné stanovenie kritérií na
hodnotenie a posudzovanie
projektov, aby sa zvýšila transparentnosť hodnotiacich procesov, najmä zamedziť neustálym
zmenám formou nových verzii,
dodatkov a usmernení k jednotlivým výzvam na podávanie
žiadosti o nenávratné finančné
prostriedky (NFP),
b) zjednodušenie systému predkladania projektov a zníženie počtu
požadovaných príloh,
c) definitívne doriešenie otázky
DPH pre Program rozvoja vidieka a prijatie legislatívnych
opatrení, ktoré budú v ďalšom
programovom období garantovať
samospráve pri zúčtovaní projektov zo štrukturálnych fondov
Európskej únie vrátenie DPH,
d) zefektívnenie úhrad platieb v
systéme štrukturálnych fondov,
zlepšenie systému zálohových
platieb, zachovanie systému
predfinancovania projektov a
garantovanie refundácií oprávnených výdavkov do 30 dní od
podania žiadosti o NFP,
e) zabezpečenie rýchlejšieho, účinnejšieho a efektívnejšieho čerpania finančných prostriedkov
zo štrukturálnych fondov EÚ,
nepripustiť realokáciu finančných prostriedkov v rámci priorít programového doplnku operačných programov Národného
strategického referenčného rámca SR na úkor samosprávy.
5. Doriešiť systém financovania sociálnych služieb z verejných zdrojov, pri súčasnom komplexnom
prehodnotení kompetencií v sociálnych službách medzi mestami,
VÚC a štátom.
6. Prehĺbiť spoluprácu s Trenčianskym samosprávnym krajom pri
presadzovaní spoločných cieľov
územnej samosprávy.
7. Podporovať profesijný rast zamestnancov miest a obcí prostredníctvom vlastného vzdelávacieho
centra.
8. Presadzovať komplexný audit
výkonu originálnych i prenesených kompetencií a zabezpečiť ich
financovanie zo strany štátu v súlade s Európskou chartou miestnych
samospráv.
9. Dôsledne dbať, aby vodohospodárske podniky v rámci protipovodňových opatrení pravidelne
zabezpečovali čistenie vodných
tokov.
10. Dôsledne dbať, aby legislatívne bola zabezpečená účasť
miest, obcí a VÚC už pri určovaní prieskumného územia na ťažbu
uránu v lokalite Kálnica – U rudy
– Hôrka nad Váhom tak, aby nemohlo byť vydané právoplatné
rozhodnutie bez súhlasu dotknutých obcí.
11. V oblasti školstva zabezpečiť
financovanie súkromných a cirkevných škôl priamo zo zdrojov
štátneho rozpočtu. Obnoviť postavenie, význam a zodpovednosť verejných škôl, školských zariadení
a ich zriaďovateľov pri súčasnom
posilnení kompetencií obecných
školských úradov a ich zriaďovateľov v oblasti regionálneho školstva.
12. V novom programovom období rokov 2014 – 2020 zabezpečiť vytvorenie takých operačných
programov, ktoré budú rešpektovať priority miest, obcí a VÚC
v oblasti cestnej infraštruktúry,
školstva a kultúry a tieto zapracovať do národných strategických
dokumentov.
13. Dôsledne strážiť základné
princípy fiškálnej decentralizácie a
nedovoliť posilňovanie úlohy štátu
vo fiškálnej oblasti, napr. avizovaným presunom príjmov dane z
nehnuteľností z rozpočtov miest a
obcí do štátneho rozpočtu.
6 samospráva
1. máj 2012 • Obecné noviny
Témami boli najmä legislatíva
v školstve, verejnom obstarávaní
a eurofondoch
Snem Regionálneho združenia miest a obcí horného Považia sa 6. marca konal v obci Dolný Hričov.
Združenie miest a obcí Slovenska na ňom zastupovala jeho podpredsedníčka Viera Krakovská.
P
o procedurálnych otázkach - voľbe návrhovej
komisie, overovateľov
zápisnice a schválení
programu snemu si
účastníci vypočuli správu kontrolnej a revíznej komisie Regionálneho združenia miest a obcí
HP o hospodárení s finančnými
prostriedkami za rok 2011 a oboznámili sa s návrhom rozpočtu regionálneho združenia na rok 2012.
Schválili členský príspevok na rok
2012 v sume 0,04 € pre mesto Žilina, pre ostatných členov v sume
0,10 €. Členský príspevok sa uhrádza podľa počtu obyvateľov k 31.
12. 2011 na základe štatistických
údajov do 30. 4. 2012 v zmysle stanov združenia. Následne účastníci
snemu prerokovali plán činnosti
združenia na rok 2012.
Účastníci snemu vzali na vedomie informáciu Mgr. Ivety Medveďovej, vedúcej odboru sociálnych
veci Mestského úradu v Žiline
o novele zákona č. 448/2008 Z. z.
o sociálnych službách, informáciu
Viery Krakovskej, podpredsedníčky ZMOS, starostky obce Brusno
o aktuálnych otázkach v oblasti
samosprávy, sociálnych služieb
a komunálneho odpadu, informáciu Mariana Sliviaka, podpredsedu
regionálneho združenia, starostu
obce Lietavská Lúčka z rokovania Rady RZMOHP a informáciu
Igora Chomu, predsedu regionálneho združenia, primátora mesta
Žilina z rokovania predsedníctva
ZMOS.
V ďalšej časti Miroslav Minárčík, primátor Bytče, prítomných
informoval o súčasnom stave
a investíciách SEVAK-u. Na záver
odznela prezentáciu Ing. Miloša
Ďurajku o projekte „Intenzifikácia
zhodnocovania a energetického
využitia komunálneho odpadu“
(triediaca linka) v areáli spoločnosti T+T, a. s.
Účastníci snemu uložili Rade
Regionálneho združenia listom
požiadať ZMOS o prerokovanie:
- zákona č. 5/2004 Z. z. o službách
zamestnanosti, konkrétne § 50i
o poskytnutí príspevku na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti,
- systémového riešenia centier voľného času na základe prepočtu
žiakov v školách v obci,
- zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní,
- financovaní projektov v operačných programoch ROP a Životné prostredie,
- situácie v oblasti financovania
Záujem v bratislavskej župe
o nenávratný finančný príspevok je veľký
Výzvu na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok (NFP)
vyhlásil riadiaci orgán - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 25. januára 2012. Ukončenie výzvy je naplánované na 15. mája
2012, tento deň je aj posledným dňom registrácie žiadostí.
Bratislavská župa, odbor SO/RO pre operačný program Bratislavský
kraj (OPBK), začala 16. apríla ďalšie kolo registrácie projektov. Registrácia prebieha po elektronickom rezervovaní termínu žiadateľom.
Záujem zo strany mestských častí a obcí bratislavskej župy je
nečakane vysoký. Do uvedeného termínu registrovala 89 žiadostí.
Väčšina žiadateľov – až 72 - sa zameriava na projekty regenerácie
sídiel. Sedem žiadostí rieši zachovanie a obnovu prírodného dedičstva
vrátane podpory cyklistických trás. Na podporu regionálnej a mestskej hromadnej dopravy sa očakáva 5 projektov a na informatizáciu
verejnej správy tiež 5 projektov. „Žiadateľom odporúčame, aby zvýšili
pozornosť predovšetkým na právoplatnosť stavebných povolení a
vysporiadanie pozemkov, na ktorých chcú projekty realizovať. To býva
najčastejším dôvodom odmietnutia žiadostí pre nesplnenie formálnych náležitostí,“ zdôraznil župan Pavol Frešo.
Po ukončení registrácie, ktorej súčasťou je formálna kontrola úplnosti
a správnosti žiadostí, bude odbor SO/RO pre OPBK odborne hodnotiť
prijate žiadosti. Výstupom odborného hodnotenia bude zoradenie
žiadostí podľa počtu pridelených bodov. Najlepšie pripravené projekty
riadiaci orgán posunie na schválenie. Projekty sa začnú realizovať po
vypracovaní a podpísaní zmluvy o poskytnutí NFP.
SO/RO pre OPBK bude počas realizácie pravidelne monitorovať implementované projekty a fyzicky kontrolovať stavebné práce. Prijímatelia
musia dodržiavať schválené aktivity vrátane jednotlivých položiek
rozpočtu. Akékoľvek odchýlky sa musia riešiť zmenovou procedúrou,
teda schválením zmien riadiacim orgánom ešte pred ich realizáciou.
(tyš)
obcí.
Na záver účastníci snemu Regionálneho združenia miesta a obcí
horného Považia zvolili delegátov
na 23. snem ZMOS, ktorý sa uskutoční 17. mája v Bratislave:
Igor Choma, primátor mesta Žilina, Marián Sliviak, starosta obce
Lietavská Lúčka, Jaroslav Bušfy,
starosta obce Súľov-Hradná, Vladimír Sadloň, starosta obce Dolný
Hričov, Miroslav Kašuba, starosta
obce Hôrky, Jozef Trizuljak, starosta obce Horný Hričov, Anton Štefko, starosta obce Lutiše, Peter Vajda, starosta obce Nededza, Peter
Mozolík, starosta obce Kotešová,
Jozef Mičieta, starosta obce Veľké
Rovné
List predsedníctvu ZMOS
Regionálne združenie miest
a obcí horného Považia v zmysle
uznesenia snemu č. 2/2012 vyzýva
predsedníctvo ZMOS, aby svojou
váhou pristúpilo v rámci legislatívneho procesu k prerokovaniu
a riešeniu financovania centier voľného času. Členovia RZ na zasadnutí snemu navrhli, aby finančné
prostriedky boli pridelené školám
podľa počtu žiakov a aby bolo zabezpečené čerpanie finančných
prostriedkov účelovo, efektívne
a hospodárne.
Dôležité je riešiť rozdielny úväzok originálnych a prenesených
kompetencií pedagogických zamestnancov školy a školských klubov detí, uvádza sa v liste, keďže
u pedagogických zamestnancov
školských klubov (výchovná činnosť) sa počíta hodina 60 minút
a pedagogickým zamestnancom
(vzdelávacia činnosť) sa hodina
počíta 45 minút. Tento stav je diskriminačný, obidve skupiny majú
jedného zamestnávateľa.
V liste ďalej vyzývajú predsedníctvo ZMOS o prehodnotenie
a riešenie § 50i o poskytnutí príspevku na podporu regionálnej
a miestnej zamestnanosti v zmysle
zákona č. 5/2004 Z . z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov za účelom
podpory znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Prípadne
je potrebné, píše sa v ňom, hľadať
adekvátnu náhradu s možnosťou
vytvoriť podmienky na vykonávanie praxe pre absolventov škôl,
ktorí nemajú možnosť uplatniť sa
na trhu práce bez získanej praxe
a tiež podporiť znevýhodnených
uchádzačov o prácu za účelom
vykonávania prác pri zveľaďovaní
obce.
Členovia regionálneho združenia
v liste upozorňujú na neodôvodnený postup príslušných ministerstiev pri čerpaní prostriedkov z OP
Životné prostredie a ROP, pri ktorých dochádza k neodôvodnenému kráteniu finančných prostriedkov, ktoré majú byť uhradené, resp.
refundované mestám a obciam na
základe oprávnene zrealizovaných
aktivít (prác) v zmysle podaných
žiadostí o platbu.
Regionálne združenie ďalej žiada iniciovať zmenu zákona o verejnom obstarávaní, pretože sa
v obciach a mestách hromadia
problémy so stavebnými firmami,
ktoré v procese verejného obstarávania vyhrajú verejnú obchodnú
súťaž s neprimerane nízkou cenou
a nedokážu stavby v zmysle projektovej dokumentácie zrealizovať.
Stavby zostávajú nedokončené a vo
viacerých prípadoch vedú obce
z tohto dôvodu súdne spory.
Uvedená situácia je pre samosprávu zaťažujúca, ale veríme, že
riešiteľná, uvádza sa v závere listu,
ktorý podpísal predseda regionálneho združenia miest a obcí horného Považia, primátor Žiliny Igor
Choma.
Sprac. (tl)
Zaoberali sa aj problémami
Rómov
Členovia RZ ZMOS horná Torysa sa na svojom sneme stretli 23. marca
v Sabinove. Schválili správu o činnosti za rok 2011, ktorú predniesol
predseda regionálneho združenia Eduard Vokál, primátor Lipian. Konštatuje
v nej, že všetkých 43 obcí okresu Sabinov sú členmi združenia.
Predchádzajúci snem bol taktiež
v Sabinove (28. 2. 2011) za účasti
(ako aj tentoraz) výkonného riaditeľa Kancelárie ZMOS Milana
Mušku. Tri pracovné stretnutia
mali členovia združenia v Lipanoch. Tam zariadili pre svojich
členov aj priamy prenos z mimoriadneho snemu ZMOS 24. 10.
2011, na ktorom malo združenie
štyroch delegátov. Okrem toho
boli na pracovnej ceste v juhomoravskom Hostětíne (v máji). Stretli sa aj (v septembri) s vtedajšou
štátnou tajomníčkou MPSVR SR
L. Nicholsonovou a poslancami
NR SR na tému marginalizované
rómske komunity (MRK).
O kontakte s Kanceláriou
ZMOS: pravidelné informovanie
členov združenia o činnosti Kancelárie i Rady ZMOS, spracovávanie požadovaných materiálov
pre Kanceláriu ZMOS, pravidelná
aktualizácia databázy RZ ZMOS
horná Torysa a pripomienkovanie
materiálov z Kancelárie ZMOS.
Z uznesenia RZ ZMOS Horná
Torysa 23. marca 2012:
Berie na vedomie informácie o
činnosti členov RZ ZMOS horná
Torysa v Rade ZMOS a informácie o 23. sneme ZMOS.
Na sneme zvolili delegátov na
23. snem ZMOS: Eduard Vokál –
Lipany, Peter Molčan – Sabinov,
Michal Sekerák – Bajerovce, Jozef
Stedina – Torysa, Bystrík Hudák –
Dubovica, Daniela Mikolaj, PhD.
– Šarišské Sokolovce, Katarína
Škvarlová – Hubošovce, Florián
Giňa – Jarovnice. Náhradníci: Jozef Hodoši – Brezovica, František
Jusko - Bodovce.
RZ ZMOS horná Torysa žiada
Kanceláriu ZMOS zaoberať sa
nasledujúcimi okruhmi problémov: zákonom o sociálnych služ-
bách, zákonom o sociálnoprávnej
ochrane detí, § 64 - 65, pozastavením financovania schválených
projektov v OP ŽP, problematikou
MRK, verejným obstarávaním,
eurofondmi, Programom rozvoja vidieka – návrhom na zmenu
čerpania prostriedkov, pokračovaním inventarizácie vodných
zdrojov – so zapojením poľnohospodárov a urbariátov, prevedením
drobných tokov do správy obcí a
miest s finančným zabezpečením,
prehodnotením zákona o zamestnanosti, zjednotením a zjednodušením systému výkazníctva, podporným stanoviskom ZMOS k
problematike vrátenia lesov známym vlastníkom a návrhom dať
do správy obcí poľnohospodársku
pôdu neznámych vlastníkov v katastri obce.
Sprac. (žo)
životné prostredie 7
Obecné noviny • 1. máj 2012
Nadácia Ekopolis vyhlásila 10. ročník
ankety Strom roka
Stromy majú svoj nenahraditeľný význam v živote človeka. Zaslúžia si našu pozornosť, starostlivosť
aj ochranu. Aj preto je cieľom ankety Strom roka, ktorej 10. ročník vyhlásila na Deň Zeme Nadácia
Ekopolis, upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie.
H
lavným partnerom
ankety je Slovenská
sporiteľňa. Anketu
ďalej podporili ISA
Slovensko (Medzinárodná arboristická spoločnosť),
Vydavateľstvo Dajama, Kníhkupectvo Artforum, Nadácia TV
JOJ, Záhradníctvo A.B.I.E.S. a
International Visegrad Fund. Patrónom 10. ročníka ankety sa stal
spevák Peter Lipa.
Svoj obľúbený strom do ankety
môžu prihlásiť jednotlivci, mestá
a obce, školy, firmy alebo organizácie. Stačí do 31. mája 2012
poslať vyplnený formulár a fotografie stromu poštou na adresu:
Nadácia Ekopolis, Komenského
21, 974 01 Banská Bystrica alebo
e-mailom na [email protected]
sk. Všetky potrebné informácie o
ankete Strom roka 2012 a nominačné hárky nájdu záujemcovia
na www.ekopolis.sk.
„Vzťah ľudí k majestátnym
stromom je veľmi zaujímavý, už
aj tým, že stromy nás priťahujú
v každom veku. V mladosti predstavujú výzvy a dobrodružstvá,
v strednom veku v ich blízkosti
často hľadáme pokoj a spomalenie rušného životného tempa.
V zrelom veku v nás prebúdzajú
pokoru a úctu. Ak sa k tomu pridá
ešte spoločne prežitý príbeh človeka a stromu, naraz je tu vzťah
veľmi intímny a hlboký. Ako veľmi sa z nich vieme tešiť v čase ich
rozkvetu, tak ťažko vieme prežívať
ich stratu, obzvlášť, ak sa to deje
neraz veľmi barbarským spôsobom,“ povedal Milan Hronec,
programový manažér Nadácie
Ekopolis. A pokračoval: “Ak máte
aj vy svojho obľúbeného zeleného
priateľa, môžete ho prostredníctvom ankety Strom roka ukázať
aj ostatným a v prípade víťazstva
mu tak pomôcť získať odborné
ošetrenie.“
Peter Lipa prijal ponuku spolupracovať na ankete s úprimným
nadšením a záujmom: „ Keď ma
Ekopolis oslovil s touto myšlienkou, tak som sa potešil najmä pre
stromy, ale aj pre dve pesničky o
stromoch, ktoré sú na mojom CD
s názvom 68. A minuloročným
Pohoda v Trenčíne a bude trvať
do konca septembra 2012. Fotografie a príbehy stromov - finalistov budú uverejnené na webovej
stránke Nadácie Ekopolis. V októbri bude súťaž vyhodnotená a
strom s najväčším počtom hlasov
získa titul Strom roka 2012.
Víťazný strom dostane odmenu v podobe dendrologického
posudku od ISA Slovensko a fi-
Priznám sa, najradšej mám lipu.
Košatú lipu, slovanského typu.
( Peter Lipa)
víťazom ankety je lipa malolistá
z Lipian. K tomu nemám čo dodať.“
Komisia začiatkom júna vyberie
z prihlásených stromov 12 finalistov. Verejné hlasovanie o víťaza
ankety sa začne 5. júla na festivale
nančný príspevok na ošetrenie
333 eur. Stromy, ktoré sa v ankete
umiestnia na 2. a 3. mieste, tiež
získajú peňažnú sumu 333 eur,
ktorá môže byť použitá na ich
ošetrenie alebo na úpravu okolia.
Traja nominujúci budú odmenení
hodnotnými knižnými darmi od
Vydavateľstva Dajama, traja hlasujúci zase knižnými poukážkami
od kníhkupectva Artforum.
(ne)
Pezinčanom sa stanovisko generálnej
advokátky pozdáva
Súdny dvor EÚ publikoval stanovisko svojej generálnej advokátky k otázkam, ktoré NS SR adresoval
európskemu súdu v kauze Pezinská skládka. Verejnosť mala byť informovaná o územnom rozhodnutí
v prípade Pezinskej skládky už v ranom štádiu jej stavebného povoľovania.
V
yplýva to z publikovaného stanoviska
generálnej advokátky Súdneho dvora Európskej únie
k piatim predbežným otázkam,
ktoré sa týkajú Pezinskej skládky.
Európskemu súdu adresoval tieto
otázky senát sudcu Miroslava Gavalca z Najvyššieho súdu SR, ktorý
sa sporom okolo skládky zaoberá.
Stanovisko generálnej advokátky
predchádza rozhodnutiu súdu,
ktoré bude záväzné. Po jeho rozhodnutí sa vec vráti na Najvyšší
súd SR, ktorý rozhodne o zákonnosti povolenia novej skládky v
Pezinku. O stanovisku generálnej
advokátky informovalo združenie
VIA IURIS.
Podľa stanoviska generálnej advokátky k prvej otázke bol Najvyšší
súd SR povinný obrátiť sa na Súdny
dvor EÚ s predbežnými otázkami,
ak mal pochybnosti o uplatnení
práva Európskej únie v súvislosti
s rozhodnutím Ústavného súdu
SR. Ústavné právo nemôže brániť
uplatňovaniu práva EÚ.
Druhá otázka sa týkala účasti
približne 1200 Pezinčanov a mesta Pezinok v konaní o povolení
skládky. Inšpektorát životného
prostredia Bratislava totiž žiadnemu z nich nesprístupnil úplnú
žiadosť o povolenie skládky s tým,
že územné rozhodnutie vyhlásil
za obchodné tajomstvo. Nasledovalo prvostupňové povolenie
skládky. Po niekoľkých mesiacoch,
v druhostupňovom konaní, bolo
územné rozhodnutie odtajnené,
ale skládka sa už stavala, a to na
základe neprávoplatného povolenia. Účastníci tak územné rozhodnutie dostali vtedy, keď už proti
nemu nemohli vzniesť námietky.
Najvyšší súd SR považoval tento
postup za nezákonný a za jeden z
dôvodov zrušenia povolenia skládky. Ústavný súd SR naopak považoval postup konajúcich orgánov
za dostatočný.
Generálna advokátka vo svojom
stanovisku konštatuje, že podľa
európskeho práva má byť verejnosť informovaná v ranom štádiu
prijímania rozhodnutí. Domnieva
sa, že utajené územné rozhodnutie neobsahovalo obchodné tajomstvo, keďže bolo zverejnené v
druhostupňovom konaní. Ďalej
uviedla, že sprístupnenie územného rozhodnutia druhostupňovým
orgánom nepredstavuje dostatočné odstránenie procesnej chyby.
Poukázala zároveň, že Najvyšší
súd by sa mal zaoberať dôsledkami
opomenutia konania na jednom
stupni a tiež poukázala na to, že v
čase sprístupnenia rozhodnutia sa
už skládka stavala. „Odpoveď na
túto otázku má pre nás zásadný
význam. Ak by uvedené konštatoval aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí, bol by to silný
argument do všetkých obdobných
povoľovacích konaní v celej EÚ o
tom, že účasť verejnosti má byť reálna a nie formálna,“ povedala Zuzana Čaputová, advokátka zatupujúca Pezinčanov. Podľa Čaputovej
boli v odpovediach akceptované
podstatné argumenty ich strany.
V návrhu odpovedi na tretiu otázku generálna advokátka
konštatuje, že posúdenie vplyvov
projektov na životné prostredie
(tzv. EIA), ktoré sa v minulosti
uskutočnilo, môže byť podkladom
povoľovania vtedy, ak v okamihu
povoľovania adekvátnym spôsobom odzrkadľujú možné významné vplyvy na životné prostredie.
Účasť verejnosti pri predbežnom
preskúmaní, či je EIA po zmene
podmienok aktuálnym podkladom, nepovažuje za nevyhnutnú.
Účasť verejnosti pri samotnej ak-
tualizácii EIA však majú určiť členské štáty. Ďalej konštatovala, že je
v súlade s právom EÚ, ak sa preskúmanie aktuálnosti EIA oddelí
od preskúmavania integrovaného
(stavebného) povoľovania. Vnútroštátne súdy majú z úradnej moci
povinnosť preskúmať aktuálnosť
EIA, ak oprávnené osoby nemali
možnosť obrátiť sa v tomto na súd.
Platí to najmä vtedy, ak nebola dodržaná zásada efektivity. V prípade
Pezinskej skládky bola EIA vydaná
v roku 1999, pri povoľovaní nebola
preskúmaná jej aktuálnosť a predĺženie platnosti sa uskutočnilo bez
účasti a informovania verejnosti a
mesta Pezinok.
Pri štvrtej otázke generálna advokátka uviedla, že právna ochrana
verejnosti podľa EÚ práva zahŕňa
aj možnosť, aby verejnosť žiadala o
opatrenie, ktoré dočasne pozastaví
výstavbu a prevádzkovanie činnosti. V prípade Pezinskej skládky
Najvyšší súd SR odložil vykonateľnosť rozhodnutia a pozastavil
prevádzkovanie skládky na návrh
účastníkov, teda obyvateľov mesta
a mesta Pezinok.
V prípade piatej otázky generálna advokátka uviedla, že súdnym
rozhodnutím o zrušení povolenia
na skládku sa nezákonne nezasahuje do vlastníckeho práva prevádzkovateľa.
Kontroverznú skládku v Pezinku
povolil bratislavský Inšpektorát životného prostredia v januári 2008.
Občania a aktivisti proti skládke
bojujú preto, že sa nachádza 280
metrov od obydlí a 400 metrov od
centra mesta. Občania sa obrátili aj
na Najvyšší súd SR. Ten v máji 2009
zrušil povolenie pezinskej skládky
a vrátil prípad na konanie Slovenskej inšpekcii životného prostredia.
Spoločnosť Ekologická skládka
sa však voči tomuto rozhodnutiu
odvolala pre údajné porušenie ich
ústavného práva. Ústavný súd SR v
priebehu jedného mesiaca rozhodol o prijatí na ďalšie konanie a o
pozastavení účinnosti rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Spoločnosť si to vysvetlila tak, že môže
na skládku vyvážať odpad. Keď sa
prípad vrátil Najvyššiemu súdu SR,
ten svoje konanie prerušil, pretože
požiadal Európsky súd EÚ o výklad niektorých otázok. Zároveň
rozhodol o odklade vykonateľnosti
povolenia skládky, takže sa na ňu
zatiaľ nemôže vyvážať odpad.
(SITA)
8 životné prostredie
1. máj 2012 • Obecné noviny
Informácia o predvstupových záväzkoch
SR v oblasti životného prostredia
Právo Európskej únie v oblasti životného prostredia pozostáva z vyše 300 právnych dokumentov.
Vzhľadom na šírku problémov a mieru záväznosti na úrovni členských krajín EÚ je environmentálna
legislatíva jedna z najrozsiahlejších v rámci právneho systému Európskej únie. Právo životného prostredia
patrí do prvého piliera EÚ, ktorý je v právnej rovine nazývaný komunitárnym právom. Komunitárne
právo je ako jediné z troch pilierov postavené na princípe nadštátnosti a členské krajiny sú mu podriadené
v rámci prenesených právomocí. Prenesenie právomocí znamená, že orgány EÚ sú oprávnené vydávať
normy, ktoré majú prednosť pred normami členských štátov.
M
edzi základné pramene primárneho komunitárneho práva patria
zakladajúce zmluvy,
pozmeňujúce zmluvy,
prístupové zmluvy a ostatné zmluvy
a protokoly. (napr. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, Zmluva
o Európskej únii, Lisabonská zmluva...).
Medzi pramene sekundárneho práva
patria nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská príslušných orgánov únie.
Medzi hlavné priority únie v oblasti
životného prostredia v súčasnosti patrí ochrana klímy, ochrana vôd, zachovanie biodiverzity, obmedzenie rizika
vzniku zdravotných problémov súvisiacich so znečistením životného prostredia, racionálnejšie využívanie prírodných zdrojov...
Jedným z dôsledkov rastúceho významu politiky ochrany klímy v rámci
Európskej únie a rastúcej agendy v tejto oblasti je vznik nového direktoriátu
Európskej komisie – Directorate - General for Climate Action vo februári 2010,
ktorý sa vyčlenil z direktoriátu životného prostredia (DG Environment).
V rámci Slovenskej republiky vykonáva
kompetencie v tejto oblasti (DG ENVIRONMENT a DG CLIMA) Ministerstvo
životného prostredia SR a čiastočne
Ministerstvo hospodárstva SR.
Slovenská republika ako členský štát
EÚ je povinná zabezpečiť plnenie záväzkov vyplývajúcich z európskej legislatívy vo všetkých oblastiach jej pôsobnosti vrátane životného prostredia. SR má
povinnosť zabezpečiť legislatívny súlad
vnútroštátneho právneho poriadku so
smernicami v tejto oblasti. Podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie (ďalej len „ZFEÚ“) smernice predstavujú záväzné právne akty vo vzťahu
k tým členským štátom, ktorým sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý
sa má úpravou obsiahnutou v smernici
dosiahnuť. Voľba foriem a metód zosúladenia vnútroštátneho právneho
poriadku, prijatia implementačných
opatrení potrebných na zabezpečenie
vynútiteľnosti a riadnej aplikácie predmetnej smernice je ponechaná na výber
členským štátom. Gestor ako predkladateľ právneho predpisu musí pri príprave legislatívnych prác brať do úvahy
aj dĺžku vnútroštátneho legislatívneho
procesu, keďže termín prebratia smernice znamená konečný termín, dokedy
musí byť slovenský právny predpis prijatý, platný a účinný a prebratie smernice musí byť riadne notifikované.
Nedodržanie povinnosti prebrať
smernicu riadne a včas neznamená zá-
nik povinnosti členského štátu splniť
túto povinnosť bezodkladne. Naopak,
predstavuje priame porušenie povinnosti podľa článku 288 ZFEÚ v spojitosti s článkom 4 Zmluvy o Európskej
únii, čo znamená, že Európska komisia
začne voči Slovenskej republike konanie pre nesplnenie povinností členského
štátu podľa čl. 258 ZFEÚ (tzv. infringement process). V prípade, že Súdny dvor
EÚ rozhodne o porušení povinnosti, je
členský štát povinný prijať potrebné
opatrenia (článok 260 ods. 1 ZFEÚ).
Ak by Európska komisia nepovažovala tieto opatrenia za dostatočné, môže
opätovne iniciovať konanie na Súdnom dvore EÚ podľa článku 260 ods.
2 ZFEÚ. V rámci tejto druhej fázy konania už reálne hrozí Slovenskej republike nebezpečenstvo uloženia paušálnej
pokuty alebo penále. Jedným z kritérií
pre ukladanie pokút je aj časový údaj
o tom, ako dlho trvalo porušovanie
zmluvy. Preto pri omeškaní s prebratím
smernice je potrebné čo najskôr odstrániť vzniknutý transpozičný deficit.
Transpozičný deficit
Slovenskej republiky
v oblasti životného
prostredia
Zo strany Európskej komisie je voči
SR vedených aktuálne 12 konaní podľa článku 258 ZFEÚ. Jedno konanie je
vedené na Súdnom dvore EÚ (Európska komisia verzus Slovensko). Z uvedených 12 konaní voči SR za porušenie ZFEÚ je až osem konaní v štádiu
„Odôvodneného stanoviska“(Reasoned
Opinion) a päť v štádiu „Formálneho
oznámenia“ (Letter of Formal notice).
Slovenská republika nezabezpečila
v stanovenej transpozičnej lehote prebratie nasledujúcich smerníc:
Smernica Európskeho parlamentu a
Rady 79/409/EHS o ochrane voľne žijúceho vtáctva
- Konanie začaté v mesiaci 06/2007 formálnym oznámením Európskej komisie
- Súčasné štádium konania: odôvodnené stanovisko (od 06/2009)
- Slovensku hrozí podanie na Súdny
dvor EÚ
Dôvod: čl. 4 ods. 1 a 2 smernice – vymedzenie osobitne chránených území
(tzv. chránených vtáčích území, skr.
CHVÚ) v SR
Pozn.: Na Slovensku je v súčasnosti vyhlásených 40 CHVÚ z celkového
počtu 41 CHVÚ v národnom zozname.
Je nevyhnutné, aby boli vyhlásené všetky chránené územia.
Smernica Európskeho parlamentu a
Rady 2008/50/ES o kvalite okolitého
ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe
- Limitné hodnoty PM10 v ovzduší
- Štádium konania: Odôvodnené stanovisko 09/2010
- Európska komisia nevyhovela požiadavke príslušného ministerstva (MŽP
SR) o predĺženie lehoty.
Smernica Európskeho parlamentu a
Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008
o odpade a o zrušení určitých smerníc
(nová Rámcová smernica o odpade)
- Štádium konania: Odôvodnené stanovisko z 05/2011
- Slovensku hrozí podanie na Súdny
dvor EÚ
- Transpozičná lehota pre transpozíciu
rámcovej smernice o odpade uplynula 12. decembra 2010
- Opatrenia potrebné na odstránenie
deficitu: prijatie a notifikovanie nového zákona o odpadoch
- Stav legislatívneho procesu: legislatívny proces ohľadne zákona sa ešte
nezačal.
Smernica Komisie 2011/37/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa príloha II
k smernici Európskeho parlamentu
a Rady č. 2000/53/ES o vozidlách po
dobe životnosti
- Štádium konania: formálne oznámenie (10/2009) presunuté do štádia
odôvodneného stanoviska (01/2011),
- Smernica bude transponovaná vykonávacou vyhláškou (po schválení
nového zákona o odpadoch). Z uvedeného dôvodu hrozí reálne riziko
podania žaloby voči SR na Súdnom
dvore EÚ aj v tomto prípade.
Smernica Európskeho parlamentu a
Rady 2008/101/ES, ktorou sa dopĺňa
smernica 2003/87 o začlenení leteckej dopravy do systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových
plynov
- Štádium konania: odôvodnené stanovisko z novembra 2011.
Smernica Európskeho parlamentu a
Rady 90/219/EHS o obmedzenom použití geneticky modifikovaných mikroorganizmov
- Štádium konania: Formálne oznámenie (10/2007), doplňujúce formálne
oznámenia (03/2009, 05/2011)
Dôvod: Nesprávne definovaný geneticky modifikovaný mikroorganizmus
v novele zákona
Smernica Európskeho parlamentu a
Rady 94/62/ES o obaloch a odpadoch
z obalov
- Štádium konania: Formálne oznámenie z novembra 2010
- Niektoré opatrenia je potrebné prijať
v novom zákone o odpadoch
Nariadenie komisie (EÚ) 1013/2006
o preprave odpadu
- Nesúlad vnútroštátnej právnej úpravy
v zákone o odpadoch s uvedeným nariadením
- Štádium konania: Formálne oznámenie (09/2010) presunuté do štádia
odôvodneného stanoviska (09/2011)
Dôvod: porušenie zákazu množstevných obmedzení pri zhodnocovaní odpadu v súvislosti s jeho vývozom
v zákone č. 223/2001 Z. z. o odpadoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 23 ods. 4 platného a účinného zákona o odpadoch ustanovuje, že
nebezpečný odpad vzniknutý v SR sa
prednostne zhodnotí na území Slovenskej republiky, v súlade s programom
odpadového hospodárstva Slovenska).
Skládka odpadu v Považskom Chlmci
– porušenie článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/31/
ES o skládkach odpadov
- Štádium: žaloba na súdny dvor EÚ
(prípad EK vs. SR)
Dôvod: nepredloženie plánu úpravy
skládky, chýbajúce rozhodnutie o tom,
že skládka na základe plánu úpravy
môže pokračovať v prevádzke...)
Niektoré konania EK doposiaľ neuzatvorila, avšak SR už vykonala potrebné
opatrenia (prijatie zákonov, vyhlášok,
nariadení, opatrení...), ktoré notifikovala Komisii. Tieto prípady môžu byť
v nadchádzajúcom období zo strany EK
uzavreté.
Z uvedeného prehľadu transpozičného deficitu Slovenskej republiky v oblasti životného prostredia (gestor MŽP
SR) vyplýva, že najviac konaní o porušení ZFEÚ súvisí a je viazaných na
prijatie nového zákona o odpadoch,
ktorý ministerstvo doposiaľ nepripravilo ani do medzirezortného pripomienkového konania. Vzhľadom na
zdĺhavý legislatívny proces prijímania
noviel k zákonu o odpadoch z dôvodu
náročnosti a rozsiahlosti právnej úpravy odpadového hospodárstva, na ktorú
nadväzujú rôzne strategické dokumenty štátu, samospráv i pôvodcov odpadu,
ako aj protichodných záujmov rôznych
skupín aplikujúcich zákon o odpadoch
pri svojej podnikateľskej alebo inej činnosti, je podanie žaloby na Súdny dvor
Európskej únie v tejto veci reálne.
životné prostredie 9
Obecné noviny • 1. máj 2012
Prehľad záväzkov
Slovenskej republiky
vyplývajúcich z práva
EÚ v oblasti životného
prostredia, pri ktorých
transpozičná lehota ešte
neuplynula
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. 11. 2010
o priemyselných emisiách (IPKZ),
- Transpozičná lehota: 7. 1. 2013
- Bude potrebné prijať nový zákon
o integrovanej prevencii a kontrole
znečisťovania (zákon o IPKZ), novely zákonov o odpadoch, o ovzduší,
o vodách, pretože európska smernica
o priemyselných emisiách je prierezovou smernicou.
Smernica Komisie 2010/97/EÚ z 19.
novembra 2010 o prispôsobení Prílohy III k Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES o obmedzení emisií prchavých organických
zlúčenín technickému pokroku
- Transpozičná lehota: 10. 6. 2012
Smernica Európskeho parlamentu a
Rady 2011/65/EÚ z 8. júna 2011 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach
- Transpozičná lehota: 2. 1. 2013
Ostatné záväzky Slovenskej
republiky v oblasti
životného prostredia
vyplývajúce z práva EÚ
Záväzky Slovenskej republiky z hľadiska dohodnutých prechodných období v kapitole Životné prostredie
prístupovej zmluvy
V kapitole Životné prostredie platilo
pre Slovenskú republiku 7 prechodných období, premietnutých do Zmluvy o pristúpení k Európskej únii (prechodné obdobia boli stanovené na roky
2007, 2012 a 2015).
Prechodné obdobia v súčasnosti platia v nasledujúcich oblastiach:
Smernica Rady č. 91/271/EHS z 21.
mája 1991 o čistení komunálnych odpadových vôd
Záväzky Slovenskej republiky vyplývajú zo stavu čistenia odpadových vôd
a množstva biologicky odstrániteľného
znečistenia produkovaného producentmi (napr. od obyvateľstva, priemyslu,
služieb a pod.). Európska únia akceptovala požadované prechodné obdobie
(do roku 2015) s nasledujúcimi sumárnymi prechodnými cieľmi:
- do 31. decembra 2004 bolo potrebné
dosiahnuť súlad so smernicou pre 83
% celkového množstva biologicky odstrániteľného znečistenia;
- do 31. decembra 2008 bolo potrebné
dosiahnuť súlad so smernicou pre 91
% celkového množstva biologicky odstrániteľného znečistenia;
- do 31. decembra 2010 bolo potrebné dosiahnuť súlad so smernicou pre
aglomerácie s viac ako 10 000 ekvivalentných obyvateľov (zabezpečiť
odvádzanie odpadových vôd a ich
čistenie vrátane odstraňovania nutrientov);
- do 31. decembra 2012 je potrebné dosiahnuť súlad so smernicou pre 97 %
celkového množstva biologicky odstrániteľného znečistenia;
- do konca roka 2015 zabezpečiť odvádzanie a biologické čistenie odpadových vôd v aglomeráciách nad 2 000
ekvivalentných obyvateľov;
- priebežne zabezpečovať primerané
čistenia odpadových vôd vo všetkých
aglomeráciách pod 2 000 ekvivalentných obyvateľov, ktoré majú vybudovanú stokovú sieť.
Uvedené záväzky Slovenská republika plní prostredníctvom Národného
programu Slovenskej republiky pre vykonávanie smernice Rady 91/271/EHS
o čistení komunálnych odpadových
vôd (ďalej len Národný program SR“),
ktorý pripomienkovali a odsúhlasili
zástupcovia Európskej komisie. Tento Národný program SR predstavuje
vecné napĺňanie záväzkov Slovenskej
republiky vyplývajúcich zo Zmluvy
o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Prvý Národný program
SR bol vypracovaný z dostupnej údajovej základne „Implementačného plánu
pre smernicu Rady 91/271/EHS o čistení mestských odpadových vôd v znení
smernice 98/15/ES“. Tento implementačný plán bol súčasťou „Integrovanej
aproximačnej stratégie v kapitole životného prostredia“, ktorá bola schválená
uznesením vlády Slovenskej republiky
č. 1138 zo 6. decembra 2001. Národný program bol predložený Európskej
komisii v súlade so Zmluvou o pristúpení k Európskej únii 2003 do 6 mesiacov od vstupu Slovenskej republiky
do Európskej únii. V tomto Národnom
programe boli údaje spracované tak,
ako boli prezentované Komisii počas
prístupových rokovaní, to znamená, že
zodpovedajú času a spôsobu hodnotenia stavu v odvádzaní a čistení odpadových vôd na základe dovtedy platných
právnych predpisov na Slovensku.
V súlade s čl. 17 smernice Rady
91/271/EHS o čistení komunálnych
odpadových vôd majú členské štáty
povinnosť každé dva roky predkladať
jeho aktualizované znenie Európskej
komisii. Na základe toho aktualizácia
Národného programu SR bola vykonaná k 31. decembru 2006 a predložená
Európskej komisii v júni 2008. Obsahovala popis stavu o odvádzaní a čistení komunálnych odpadových vôd za
rok 2006. Národný program vychádzal
z vymedzenia aktualizovaných aglomerácií s uplatnením vecného princípu,
že na jednu čistiareň odpadových vôd
môže byť napojených viac aglomerácií.
Ďalšia
aktualizácia
Národného
programu SR bola vykonaná k 31. decembru 2008 a predložená Európskej
komisii v júni 2010. Súčasťou aktualizácie bola i aktualizácia nákladov potrebných na zabezpečenie záväzkov
Slovenskej republiky voči Európskej
únii stanovená na základe odborných
odhadov.
Smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov z 20. decembra 1994
Prechodné obdobie bolo Slovensku
udelené v požadovanej dĺžke, t. j. do
konca roka 2007 na implementáciu celkovej úrovne zhodnotenia a úroveň recyklácie pre kovy podľa článku 6 smernice. V roku 2004 bola smernica 94/62/
ES novelizovaná smernicou 2004/12/
ES, ktorou boli schválené nové limity zhodnocovania a recyklácie a ktoré
v plnej miere nahradili pôvodné. Po-
vinnosť naplniť nové limity mali členské
štáty najneskôr do 31.decembra 2008.
Smernicou 2005/20/ES, ktorou bola
doplnená pôvodná smernica o obaloch
a odpadoch z obalov, bola novým členským štátom udelená dodatočná lehota
na splnenie cieľov smernice o obaloch
a odpadoch z obalov. Pre Slovenskú republiku platí podľa článku 1 tejto smernice prechodné obdobie na nové limity
až do 31. decembra 2012.
Prechodné obdobie sa vzťahuje na
ciele podľa článku 6 ods. 1 písm. b), d)
a e) smernice o obaloch a odpadoch
z obalov, t. j.:
- dosiahnuť, aby sa minimálne 60 %
hmotnosti odpadov z obalov využívalo alebo spaľovalo v spaľovni odpadov s energetickým využitím,
- dosiahnuť minimálnu úroveň recyklácie 55 % a maximálnu úroveň 80 %
hmotnosti odpadu z obalov,
- dosiahnuť ciele recyklácie materiálov
obsiahnutých v odpade z obalov, a to
minimálne 60 % hmotnosti odpadov pri skle, 60 % hmotnosti odpadov
pri papieri a lepenke, 50 % hmotnosti
odpadov pri kovoch, 22,5 % hmotnosti odpadov pri plastoch recyklovaných opätovne na plasty a 15 %
hmotnosti odpadov pri dreve.
Biologicky rozložiteľný odpad (BRO)
Členské štáty sú podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1991/31/
ES o skládkach odpadu povinné:
- vypracovať národné stratégie, ktoré
zabezpečia dosiahnutie obmedzenia
množstva BRO ukladaného na skládky, a to prostriedkami ako je recyklácia, kompostovanie, výroba bioplynu
alebo materiálové a energetické využitie, pričom táto stratégia musí zabezpečiť, aby sa od vstupu smernice
do platnosti množstvo BRO ukladaného na skládky znižovalo takto:
- do 5 rokov na 75 %,
- do 8 rokov na 50 % a
- do 15 rokov na 35 % množstva vznikajúceho v roku 1995.
Táto smernica uprednostňuje materiálové využívanie odpadu pred energetickým využívaním a zneškodňovaním
odpadu. Z toho vyplýva, že všetok bioodpad, ktorý nie je kontaminovaný
cudzorodými látkami a ďalšími nevhodnými prímesami (podľa národných noriem) by mal byť prednostne
využívaný na výrobu kompostov, alebo
by mal byť najprv podrobený tzv. anaeróbnej digescii pre získanie bioplynu a
následne kompostovaný.
Možnosť oddialenia plnenia daných
cieľov o obdobie nepresahujúce 4 roky
majú členské štáty, ktoré v roku 1995
ukladali na skládky viac ako 80 % komunálneho odpadu. Túto možnosť využila aj Slovenská republika, čím sa jej
ciele posunuli na obdobia:
- do roku 2010 (množstvo BRO idúceho na skládky sa zníži na 75 %),
- do roku 2013 (množstvo BRO idúceho na skládky sa zníži na 50 %) a - do roku 2020 (množstvo BRO idúceho na skládky sa zníži na 35 %).
V Európskej únii sa v súčasnosti pripravuje osobitná smernica o nakladaní
s biologicky rozložiteľným odpadom.
V Slovenskej republike je potrebné
prehodnotiť Stratégiu obmedzovania
ukladania biologicky rozložiteľného
odpadu na skládky, ktorú 15.decembra 2010 schválila vláda SR. Materiál
nereflektuje na najmodernejšie tech-
nológie na materiálové a energetické
zhodnocovanie BRO, ani na záväzky SR
voči EÚ vyplývajúce hlavne z klimaticko-energetického balíčka a z politiky
znižovania emisií skleníkových plynov.
Neodôvodnene uprednostňuje kompostovanie, pričom kompostovanie je nákladný spôsob nakladania s BRO, ktorý
bude neustále ekonomicky zaťažovať
obce. Komposty by sa mali vyrábať len
v takej miere, v akej sa dajú umiestniť
na trhu. Environmentálne vhodnejším
a ekonomicky efektívnejším spôsobom
nakladania s BRO je jeho energetické
zhodnotenie, čo je v súlade s hlavnou
politikou EÚ v oblasti environmentu a energetiky, v ktorej prijala SR významné záväzky v oblasti rozvoja obnoviteľných zdrojov energií (OZE). Zatiaľ
čo kompostovanie je neustále vyrábanie
straty pre obecné rozpočty, prevádzkovanie OZE prináša obciam finančné
zhodnotenie BRO s plnením environmentálnych cieľov a rešpektovaním
pravidiel trvalo udržateľného rozvoja.
Preto aj z dôvodu plnenia záväzkov SR
v oblasti výroby OZE v podiele 14 % na
energetickom mixe SR v roku 2020 je
nevyhnutné koncepčne a programovo
podporovať len tie projekty nakladania
s BRO, ktoré budú BRO energeticky
alebo materiálovo-energeticky zhodnocovať – bioplyn, biometán, pyrolýza,
plazma, spaľovanie BRO v zariadeniach
KVET, výroba biopalív.
Je potrebné taktiež prehodnotiť
Program odpadového hospodárstva SR
na roky 2011 až 2015 v tejto oblasti a vytvoriť v zákone o odpadoch, v zákone
o podpore OZE a ďalšej legislatíve podmienky na splnenie všetkých záväzkov
s cieľom dosiahnutia multiplikačných
efektov ekonomických a legislatívnych
nástrojov na efektívne zhodnocovanie
BRO.
Podpora využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE)
Smernica Európskeho parlamentu a
Rady 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov
energie
Podľa uvedenej smernice každý členský štát zabezpečí, aby podiel energie z
obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v
roku 2020 predstavoval aspoň jeho národný celkový cieľ týkajúci sa podielu
energie z obnoviteľných zdrojov energie
v danom roku uvedený v treťom stĺpci
tabuľky v časti A prílohy I, pričom Slovensko má za cieľ zvýšiť podiel energie
vyrábanej z obnoviteľných zdrojov zo
súčasných 6.7 % na 14 %. Tieto záväzné
národné celkové ciele sú v súlade s cieľom aspoň 20 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej
konečnej energetickej spotrebe únie v
roku 2020.
Každý členský štát podporuje a presadzuje energetickú efektívnosť a úspory
energie.
Materiál vypracovali:
Milan MUŠKA,
výk. podpredseda ZMOS
Karin JAŠOVÁ,
riad. sekcie miest. rozvoja
Kancelárie ZMOS
(Informáciu o predvstupových záväzkoch SR v oblasti životného prostredia
Rada ZMOS na svojom zasadaní 11.
apríla 2012 v Bratislave vzala na vedomie.
10 životné prostredie
1. máj 2012 • Obecné noviny
Tisíce malých i veľkých dobrovoľníkov
ozdravovali Zem
Slovenská príroda si trochu a na nejaký čas oddýchla od množstva odpadkov. Tisíce malých i veľkých robili
pre to na Deň Zeme 22. apríla čo len mohli v mestách, dedinách a na ich okolí. Z roka na rok je takýchto
dobrovoľníkov čoraz viac. Svedčí to o zvyšovaní ekologického povedomia ľudí. Aj teraz k tomu prispela iniciatíva
ministerstva životného prostredia „Vyčistime si Slovensko“, do ktorej sa zapojilo veľa organizácií a škôl.
C
elkové výsledky ešte
nie sú známe, no
o tom, že akcia „chytila“ množstvo ľudí
a priniesla výsledky,
svedčia aj príspevky, ktoré prišli
do našej redakcie.
Traktor a vlečka
v rukách 4-ročného
„V našej obci sa do zbierania
odpadkov zapojilo 20 detí zo ZŠ.
Zbierali ich pri miestnom potoku
aj v ňom, na cintoríne, exteriérovej galérii a detskom ihrisku.
Najmenší účastník Števko so svojím traktorom a vlečkou pomáhal
deťom spolu so svojou mamkou
už druhý raz, hoci má ešte iba 4
roky,“ píše nám starostka obce
Miklušovce Mária Čuchtová a pokračuje: „V okolitých obciach
Klenov, Sedlice, Suchá Dolina
a Ľubovec sa tiež zapojili deti zo
ZŠ Sedlice. Takto dávajú príklad
okoliu, aby si každý uvedomil,
že pekné prostredie si vytvárame
sami a pokiaľ nezmeníme svoje
myslenie, nenaučíme sa, že čisto
máme mať všade, nielen vo svojej
´obývačke´, nepohneme sa ďalej.
Naša krajina je krásna, a preto by
bolo najlepšie, keby Deň Zeme
bol každý deň.“
V Turovej sa na akcii zúčastnilo do tridsať dobrovoľníkov – od
mládeže až po starších obyvateľov.
„Vyčistili sme intravilán obce –
priestor pri cintoríne, pri prírodnej pamiatke Turovský sopúch,
kde sme odstránili divú skládku
a vyviezli drevnú hmotu. Nevynechali sme ani priestor v extraviláne smerom na Tŕnie, kam ľudia
ešte stále vyvážajú odpad, napríklad plasty, matrace, plechovice,
stavebný materiál a iné. Zapojili
sa aj škôlkári. Vyzbierali drobný odpad pri škole a učiteľky im
popri tom vysvetľovali, ako chrániť životné prostredie. Rodičia vyčistili priestor v areáli školy a natreli farbou preliezky a hojdačky,“
napísala nám starostka Turovej
Jana Jarotová.
Eko mesto budúcnosti
Vytvorili ho z odpadových
materiálov žiaci základných škôl
v Prievidzi v rámci tradičného projektu Ekorok s Nestlé Slovensko, s.
r. o. Predstavili sa tak už deviaty
raz. Každá z ôsmich zúčastnených
škôl postavila z papierových obalov, PET fliaš, tetrapakov či iných
materiálov časť mesta, ktorú si
vyžrebovala. Víťazom sa stala ZŠ
Rastislavova. Netradičné diela
z odpadu si mohli pozrieť obyvatelia Prievidze počas gala programu ku Dňu Zeme na Námestí slobody. Do Ekoroku sa zapojilo asi
Čistenie Turovského sopúcha.
3500 detí, ktoré spolu vyzbierali
128 707 kg papiera. Najviac žiaci
ZŠ Energetikov - takmer 70 kg na
žiaka. Informovala nás o tom organizátorka podujatia Božena Gatialová, riaditeľka CVČ Spektrum
v Prievidzi.
Primátorka Prievidze Katarína
Macháčková k Ekoroku povedala: ,,V našom meste i regióne
vnímame Nestlé ako príklad eticky podnikajúcej spoločnosti. Jej
prievidzský závod poskytuje nielen pracovné príležitosti, ale aktivity firmy dlhodobo podporujú
environmentálnu výchovu mladej
generácie. Dúfame, že aj ďalšie
generácie detí budú pokračovať
v environmentálnych aktivitách
a tešiť sa z čoraz krajšieho a čistejšieho mesta, ku ktorému sami
prispievajú.“
Aj túto jar sa mesto Liptovský
Mikuláš zapojilo do pravidelnej
ekologickej aktivity a podporilo
ju. Vlani sa konala 9. apríla pod
heslom „Čistá voda, čistý breh,
nikde ani smeť. Zapojme sa všetci
hneď“. Teraz sa uskutočnila v sobotu 21. apríla. Žiaci zo škôl sa navyše mohli zapojiť do súťaže o jednorazový voľný vstup do mestskej
plavárne.
Spoluorganizátorom
podujatia bol Cech združení cestovného ruchu v Liptove. Veľkú
podporu našla táto aktivita aj v
obciach okolo Liptovskej Mary.
Skalní dobrovoľníci i noví záujemcovia o skvalitnenie životného
prostredia zbierali odpad v najviac znečistených lokalitách mesta
na brehoch Liptovskej Mary.
Celodenný program pre deti
i dospelých vo Veľkom Krtíši sa
začal hrami pre mladých nadšencov Európskeho ekológu. Žiaci základných škôl si vyskúšali
ekologické demonštrácie a rôzne
pokusy. Ruku k dielu pridal aj primátor mesta Dalibor Surkoš, ktorý s pomocou škôlkarov a Veľkokrtíšanov sadil na námestí kvety,
trvalky a stromčeky. Pomáhal aj
člen zastúpenia Európskej komisie
na Slovensku Andrej Králik. Spo-
Ekorok v Prievidzi.
ločne vysadili 6 tují, 54 trvaliek, 2
višne, 2 smreky a 1 jarabinu.
Zeleň na námestí je teda opäť
bohatšia. Tí, ktorí pomáhali s výsadbou, urobili niečo nielen pre
životné prostredie, ale aj sami pre
seba.
Mestskí policajti
išli príkladom
V sobotu 21. apríla sa Žilinčania stretli v Lesoparku Chrasť už
ôsmy raz, aby spoločnými silami
vyčistili a upratali tento jedinečný zelený priestor mesta. Medzi
dvomi stovkami dobrovoľníkov
nechýbal primátor Žiliny Igor
Choma. Súbežne s lesoparkom
vyčistili aj spoločné priestory v
Považskom Chlmci, na Vlčincoch
aj sídlisku Hájik. Súťaže pre deti
organizovalo CVČ Žirafa. „Som
rád, že sa upratovania zúčastnilo toľko Žilinčanov, ktorým stav
životného prostredia a jeho čistota nie sú ľahostajné. Priložili
sme ruku k dielu, aby toto miesto
oddychu a relaxu slúžilo nám
všetkým čisté a upravené,“ povedal Igor Choma. Minulý rok sa
počas jarného a jesenného čistenia
lesoparku vyzbieralo asi 1,4 tony
odpadu. Bokom teraz neostali ani
mestskí policajti. V predstihu, už
4. apríla vyčistili park na Bôriku,
pochopiteľne, mimo v čase pracovného voľna. Nielen teda upozorňujú a postihujú občanov za
znečisťovanie mesta a zelene, ale
sami sa chopili možnosti zveľadiť
ju. Príkladne tak motivovali a inšpirovali Žilinčanov, aby upratali
pred svojimi panelákmi, domami
či kanceláriami.
Deti spolu so seniormi
Na rozdiel od predošlých rokov tohtoročné ekopodujatia
v petržalských základných školách v zriaďovateľskej pôsobnosti
mestskej časti Bratislava-Petržalka
mali prvý raz nových účastníkov.
V rámci projektu Reťaz skúsenos-
životné prostredie 11
Obecné noviny • 1. máj 2012
časť záväzkov a aktivít, ktorými
chcú školy inšpirovať svoje okolie
k ochrane životného prostredia.
Školy zapojené do programu
Zelená škola oslávili Deň Zeme
množstvom praktických aktivít.
Osobným príkladom tak priblížili verejnosti možnosti ochrany
životného prostredia a prírody,
ktoré si môžeme zvoliť každý deň,
nielen jeden deň v roku. Okrem
toho chceli rodičom, zástupcom
samosprávy a komunity predstaviť výsledky svojej práce v environmentálnej výchove a podporiť
vzájomnú spoluprácu.
Zelená škola je najväčší certifikačno-vzdelávací ekoprogram na
svete. Zapojených je doň viac ako
40 000 škôl z 53 krajín sveta. Od
roku 2004 pomáha aj slovenským
školám pri prepojení environmentálnej výchovy s praktickými
krokmi. Tie vedú žiakov a celú
školu k šetrnejšiemu prístupu voči
životnému prostrediu. Na Slovensku je v programe aktuálne zapojených 216 škôl. Ďalšie, ktoré by sa
chceli do programu prihlásiť, tak
môžu urobiť do 30. júna na www.
zelenaskola.sk.
x x x
Ak vychádzame zo skúseností,
musíme, žiaľ, konštatovať, že väčšina obyvateľov Slovenska sa ešte
nenaučila, že odpad nepatrí do
lesov, parkov, riek, k menej frekventovaným cestám, ale menší do
určených nádob a objemnejší do
zberných dvorov. Ak si aspoň nie-
Toľko odpadu vyzbierali v Miklušovciach.
tí - most generácií, ktorého cieľom
je prepojiť deti a seniorov zmysluplnými zážitkovými aktivitami
užitočnými pre obe generácie, sa
na nich zúčastnili aj skôr narodení
Petržalčania.
Vo štvrtok 19. apríla deti ZŠ
a MŠ Gessayova pod vedením
seniorov z Denného centra na
Osuského ul. vyrábali dekoračné
predmety z druhotných surovín.
Vznikli tak napríklad pestré kvety
z PET fliaš. O deň neskôr, v piatok, sa pri spoločných ekologických, pohybových, vzdelávacích
i zábavných aktivitách stretli žiaci
ZŠ Turnianska so škôlkarmi z Turnianskej, Bzovíckej a Lietavskej
ulice, seniormi z Denného centra
na Vyšehradskej ul. a klientmi
chránenej dielne Impulz. Skleníkový efekt, maľovanie tričiek,
tvorivé dielne a predaj výrobkov,
galéria malých umelcov na plo-
te, dramatizácia na tému šetrenie
energie, separácia odpadu, živočíchy našich lesov a tokov, hranie
petangu – to sú len niektoré z aktivít, ktoré si spolu seniori a deti
vyskúšali. Nechýbala ani dobrá
nálada, sadenie stromčekov, spoločné súťaže, gitara a spev… a,
samozrejme, petržalská hymna
seniorských spevákov zo súboru
Melódia, ktorých sprevádzali malí
perkusionisti zo škôlky.
Inšpirujte sa Zelenými
školami – urobte niečo
pre Zem
Viac ako 10 000 žiakov a učiteľov zo 73 škôl z celého Slovenska
sa 20. apríla zapojili do Dňa Zelených škôl. Deň bez počítača, pitie
vody z vodovodu, minimalizácia
odpadu, sadenie stromov, infokampane, či monitorovanie a čistenie čiernych skládok - to je len
koľkí z nich všimli, čo robili a urobili tisícky dobrovoľníkov počas
Dňa Zeme, možno ich to pohne
k inému správaniu. A to už bude
dlhodobejší efekt tejto akcie. Lebo
Deň Zeme v takej podobe, ako počas týchto aprílových dní, naozaj
nemôže byť každý deň. Môžeme si
ho však urobiť každý sám.
Sprac. (žo)
Snímky: súkr. archívy
12 kultúra
1. máj 2012 • Obecné noviny
Primátori piatich miest podpísali
memorandum o Pentapolitane
Cieľom je podpora projektu Košice - Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) a snaha vzájomnou
výmenou umeleckých a tvorivých aktivít prispievať k zvyšovaniu kultúrnej úrovneregiónu.
M
emorandum
o vzájomnom porozumení a spolupráci na projekte
Pe n t a p o l i t a n a
– Európske hlavné mesto kultúry
(EHMK) 2013 19. apríla pri príležitosti 600. výročia vzniku Pentapolitany podpísali v košickej Historickej
radnici primátori Košíc, Prešova,
Levoče, Bardejova a Sabinova.
Očakávame, že memorandum
k projektu Pentapolitana umožní
priblížiť aktivity v rámci EHMK
čo najširším skupinám obyvateľov regiónu východného Slovenska a na strane druhej bude istou
zárukou udržateľnosti projektu
aj po roku 2013. Verím, že je to
začiatok perspektívnej spolupráce a kultúrnej výmeny medzi signatárskymi mestami aj na úrovni
samospráv a spoločne budeme
podporovať rozvoj turizmu,“ povedal košický primátor Richard
Raši.
„Spoločným želaním je naďalej
rozvíjať atmosféru porozumenia
a vzájomnosti, zvýšiť občiansku
participáciu vytváraním širšieho
priestoru pre tvorivosť občanov
a oživenie komunitného rozvoja. Vyjadrujeme odhodlanie
podporovať projekt Európske
hlavné mesto kultúry a jeho trvalú udržateľnosť po roku 2013
v záujme úspešnej realizácie projektu EHMK hlavne v oblastiach
kultúrnej výmeny, kultúrneho a
mestského turizmu,“ uvádza sa v
memorande.
„Projekt Pentapolitana v rámci EHMK Košice 2013 je platformou kultúrneho prepojenia
týchto historických slobodných
kráľovských miest, tradičných
aj nových umeleckých aktivít na
území Prešovského a Košického
kraja. Zapojením čo najširšej verejnosti do kultúrneho diania v
mestách a aktívnou participáciou
kultúrnych operátorov chce projekt rozšíriť a dosiahnuť vyššiu
kvalitu kultúrneho života v mestách Košice, Prešov, Levoča, Bardejov a Sabinov. V tomto roku je
nasmerovaných do východoslovenského regiónu viac ako 220
000 eur a na budúci rok to má byť
ešte vyššia čiastka s tým, že práve na mestách Prešovského kraja
bude spočívať hlavná ťarcha realizácie,“ povedal riaditeľ neziskovej organizácie EHMK 2013 Ján
Sudzina.
Záujmové združenie slobodných kráľovských miest Košice,
Prešov, Bardejov, Levoča a Sabinov – Pentapolitana vzniklo pred
600 rokmi (v roku 1412). Cieľom
boli prevažne obchodno-ekonomické záujmy členských miest.
Pentapolitana zohrávala významnú úlohu najmä v tranzitnom
obchode, keďže v príslušnom regióne sa križovali staré tranzitné
cesty v smere juh – sever a západ
– východ.
(SITA)
Na hrade Strečno
Úspešný projekt Múzea
otvorili Žofiinu
J. Kráľa v Liptovskom
kaplnku
Mikuláši pomôže zachrániť Žofia Bosniaková – legenda a kult je názov
mikroprojektu cezhraničnej spolupráce
vzácnu múzejnú zbierku
Považského múzea v Žiline a jeho dlhoročného
poľského partnera, obcou Ślemień.
Múzeu Janka Kráľa sa podarilo získať z grantového programu
Ministerstva kultúry SR na rok 2012 finančné prostriedky
na dva projekty. Jedným z nich je komplexné zreštaurovanie vzácnych
svadobných šiat liptovskej zemianky.
Z
bierkový fond Múzea
Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši zahŕňa aj bohatú zbierku
historického textilu,
ktorá dokumentuje najmä meštiansku a ľudovú módu prvej
polovice 20. storočia. Svadobné
šaty liptovskej zemianky z poslednej tretiny 19. storočia patria medzi najvzácnejšie predmety zbierky - reprezentujú krátke
obdobie turnýrovej módy z prelomu šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 19. storočia.
Múzeum Janka Kráľa získalo šaty v roku 1982 kúpou od
pani A. Bujnovej z Bratislavy,
ktorá bola pravdepodobne jedným z potomkov či príbuzných
zemianskeho rodu Kiszelyovcov (Kyseľovcov, Kiszeľovcov) z
Beňadikovej v okrese Liptovský
Mikuláš. Príslušníci tohto rodu
zastávali v 18. až 20. storočí rôzne významné funkcie v štátnej
správe, Arpád II. Kiszely (1867 –
1956) bol aj hlavným liptovským
županom. Podľa múzejnej dokumentácie šaty pochádzajú z roku
1871. Ich hodnotu spolu s pres-
Šaty boli jediný raz prezentované
na výstave Múzeum v čase v roku
2005. Reprezentovali tú časť zbierok Múzea Janka Kráľa, ktoré si
vyžadujú nákladné reštaurovanie.
ným datovaním a priradením k
pôvodnému majiteľovi zvyšuje
aj to, že sa zachovali kompletné.
Vzácne šaty sú však vzhľadom
na ich vek značne poškodené a
znečistené a vyžadujú si preto
špeciálne očistenie a reštaurátorský zásah. Keďže ide o vysoko
špecializovaný a finančne pomerne náročný úkon, múzeum
sa rozhodlo žiadať o financie na
tento účel cez dotačný program
Ministerstva kultúry SR. Projekt bol úspešný a šaty v týchto
dňoch previezli do špecializovanej reštaurátorskej dielne v
Bratislave. Ich zreštaurovanie a
zhotovenie špeciálnych výstavných pomôcok (figurína, turnýra) vzácnu múzejnú zbierku
zhodnotí, zamedzí jej ďalšiemu
poškodzovaniu a pomôže ju tak
uchovať aj pre ďalšie generácie.
V neposlednom rade umožní
aj jej výstavnú prezentáciu. Po
zreštaurovaní sa šaty spolu s
dokumentáciou o reštaurovaní
môžu stať východiskovým predmetom výstavy o liptovských zemianskych rodoch, prípadne o
rode Kiszelyovcov.
J
ednou z úspešne zavŕšených
aktivít, ktorú v súčasnosti
môžu obdivovať návštevníci
hradu Strečno, je obnova hradnej
kaplnky venovanej patrónke hradu
Žofii Bosniakovej. Okrem nových
vitráží gotických okien sa najväčšej pozornosti teší replika Žofie,
umiestnená v sklenenom katafalku
v otvorenej krypte kaplnky. „Táto
figurína, vyhotovená zo špeciálnej
sochárskej hliny, je vernou napodobneninou Bosniakovej tak, ako
ju podľa dostupných prameňov
našli v roku 1689 vojská grófa
Löwenburga,“ povedal Boris Schubert, riaditeľ Považského múzea v
Žiline.
Realizátorom figuríny bol ateliér
žilinského akademického maliara
Stana Lajdu. Už v roku 1995 umelec Lajda namaľoval na objednávku múzea portréty Františka Vešeléniho a jeho manželky Žofie, ktoré
sú umiestnené v kaplnke hradu.
Vtedy to bola zaujímavá výzva pre
maliara, ktorá zahŕňala dlhodobé
štúdium historických reálií o Žofii,
a vyústila do jeho osobnej zanietenosti do tejto výnimočnej osobnosti. „V tragický rok upálenia
Žofiinej múmie v Tepličke nad Váhom Stano Lajda navštívil Považské múzeum v Žiline s myšlienkou
a možnými návrhmi vyhotovenia
Žofiinej repliky,“ spomína Boris
Schubert. Príležitosťou realizácie
myšlienky sa stal práve spomínaný cezhraničný projekt, ktorý ju
aj finančne podporil. „Pred tromi
rokmi múzeum vyslovilo nesmiernu ľútosť nad nedôstojnou stratou
mumifikovaného tela Bosniakovej
v kaplnke v Tepličke nad Váhom.
Novou replikou chceme symbolicky prinavrátiť Žofiu do priestorov,
kde dlhodobo žila, a tak si neustále
pripomínať jej nadčasový odkaz
pre ďalšie generácie,“ dodal Boris
Schubert.
Obnovenú Žofiinu kaplnku slávnostne otvorili 27. apríla, v predvečer 368. výročia Žofiinej smrti.
(brz)
Snímka: PMZS
sociálna politika 13
Obecné noviny • 1. máj 2012
Župný pohár Na bicykli deťom
opäť pomôže malým onkologickým
pacientom
Bratislavská župa organizuje 2. ročník charitatívneho športového podujatia – Župný pohár „Na bicykli
deťom“, z ktorého výťažok bude opäť venovaný na pomoc onkologicky chorým deťom.
P
o minuloročnej úspešnej premiére je tak pre
milovníkov cyklistiky
aj tento rok pripravená bohatá cyklistická
sezóna. Oproti minulému roku je
podujatie rozšírené o jedny preteky. BIKE JAM Kuchyňa síce tento
rok nebude, ale pribudla Svätojurská cykločasovka a preteky Okolo
Bratislavy.
Záštitu nad celou sériou pretekov prevzal bratislavský župan
Pavol Frešo. Pretekov sa zúčastnia
i známe osobnosti, napr. tenista
Dominik Hrbatý, operný spevák
Martin Babjak a olympionik a dráhový cyklista Jozef Žabka. Účasť a
podporu prisľúbili aj bratia Peter
a Martin Velitsovci aj bratia Pavol
a Peter Hochschornerovci ako aj
Ivan Tuli Vojtek. Svoje meno prepožičia tejto charitatívnej akcii
profesionálny cyklista Peter Sagan, ktorý v súčasnosti preteká za
tím Liquigas-Cannondale. „Akcii
prepožičiam svoje meno, ak bude
možné, priamo sa zúčastním jednej z etáp,“ povedal.
Sériu odštartoval 28. apríla už
známy Kaktus Svätojurský MTB
maratón. Župný pohár vyvrcholí
18. augusta už tradične jedným
Trenčín chce
celoročnú
nocľaháreň pre
bezdomovcov
Nocľaháreň pre bezdomovcov
v Trenčíne by mala fungovať
celodenne a celoročne. „Chcel
by som, aby to bola celoročná
prevádzka. Aby tí ľudia nemali
šancu tam len prespať, ale
aby mali šancu získať aj nový
zmysel života, nájsť si prácu,
začleniť sa do spoločnosti,“
povedal primátor Richard
Rybníček. O probléme mesto
rokuje aj so Zborom dobrovoľníkov Rádu maltézskych
rytierov. Ako informoval Pavol
Juríček zo Zboru dobrovoľníkov Rádu maltézskych rytierov, nocľaháreň chcú umiestniť na okraji mesta. Klientom
chcú zabezpečiť 24-hodinové
zmysluplné trávenie času.
To by malo zahŕňať okrem
iného aj pracovnú terapiu, v
ktorej boli úspešní aj tento
rok. Piatim ľuďom, ktorí túto
zimu prespávali v trenčianskej
nocľahárni, sa podarilo nájsť
zamestnanie.
(SITA)
z najobľúbenejších slovenských
cyklistických maratónov Kellys
Green Bike Tour, krorý minulý
rok prekonal hranicu 800 prete-
tom.sk.
Termíny jednotlivých pretekov
Župného pohára "Na bicykli deťom":
Charitatívna cyklotúra má za cieľ
spropagovať cykloturistiku a
cyklodopravu vôbec ako aj pomôcť
tým, ktorí to najviac potrebujú
károv. Séria pretekov má tak ako
minulý ročník celkové hodnotenie a poradie. Pretekári budú
dostávať body podľa špeciálneho
kľúča - dosiahnutého času vzhľadom na víťaza. Na tých najlepších
čakajú zaujímavé a hodnotné ceny
a v neposlednom rade skvelý pocit zo športovania. Samozrejmosťou všetkých pretekov Župného
pohára „Na bicykli deťom“ je, že
organizátori pripravia aj preteky
pre deti a mládež.
Účastník, ktorý sa zúčastní minimálne štyroch podujatí Župného pohára, bude zaradený do
žrebovania o osobný automobil.
Žrebovanie sa uskutoční na konci
seriálu, na podujatí Kellys Green
bike Tour 2012. Viac informácií aj
na web stránke www.nabicyklide-
28. 4. 2012 - Kaktus bike Svätojurský MTB maratón, štart na
námestí vo Svätom Jure.
1. 5. 2012 - Račianska časovka,
intervalový štart - amfiteáter Knižkova dolina, Bratislava - Rača.
30. 6. 2012 – Okolo Bratislavy
– Bratislava – Devínska Kobyla,
štart v Líščom údolí v Karlovej
Vsi, Bratislava
5. 7. 2012 – Kaktus bike Svätojurský blesk - cyklo časovka do
vrchu, štart vo Svätom Jure
18. 8. 2012 - Kellys Green bike
Tour 2012, finále Župného pohára "Na bicykli deťom", štart Partizánska lúka, Bratislava.
Ďalšie podujatie, ktoré podporuje pomoc detským pacientom, je
medzinárodná charitatívna Cyklotour „Na bicykli deťom“, ktorej
cieľom je zozbieranie finančných
prostriedkov na zorganizovanie
regeneračno-rekondičných pobytov detských onkologických pacientov po náročnej liečbe. Trasa
Cyklotouru povedie z najvýchodnejšej slovenskej obce - Novej
Sedlice do najzápadnejšej obce
Čiech – do Ašu. „Teší nás veľký záujem ľudí, ktorí svojou účasťou na
týchto podujatiach chcú podporiť
myšlienku vzájomnej pomoci a
pomôcť pacientom onkologických
nemocníc nielen na Slovensku, ale
aj v Čechách. Tento rok sa k na-
Klienti sociálnych
zariadení v žilinskej župe
sa nenudia
Aktívne prežívajú jarné dni aj klienti zariadení sociálnych služieb
v pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Dôkazom toho je
pestrý program činností, ktoré pripravili zariadenia vo všetkých
regiónoch kraja.
V
ychutnať si čerstvý jarný
vzduch a prvé slnečné lúče
si mohli klienti Domova
sociálnych služieb (DSS) a špecializovaného zariadenia Straník
z Tepličky nad Váhom, ktorí sa
zúčastnili na výlete do Horného
Vadičova. Milovníci áut z tohto
domova si zase prišli na svoje na
bratislavskom autosalóne.
O tom, že športovať sa dá v každom veku, presvedčili klienti DSS
Synnómia, ktorí si preverili svoje
zručnosti na ihrisku. Zručnosti,
no tentoraz vedomostné, si otestovali v Zariadení pre seniorov
(ZpS) a DSS Žilina v spoločenskej
hre pod názvom Súťaž o najlepšieho Slováka.
Jarná nálada inšpirovala aj za-
mestnancov ZpS a DSS v Čadci.
Tí si spolu so svojimi klientmi
upravili a zveľadili kvetinovú
skalku pred zariadením. Turistické podujatia zas zaujali seniorov
z Kysúc. Klienti DSS a ZpS Čadca
absolvovali turistický pochod na
vrch Husárik.
Príležitosť oboznámiť sa s jednou z najstarších a najväčších civilizácii na brehoch Nílu a spoznať
kus histórie starovekého Egypta v
kaštieli Radoľa mali klienti ZpS a
DSS Kysucké Nové Mesto a Centra
sociálnych služieb (CSS) Fantázia.
Herecký talent predviedli 19. apríla zamestnanci spolu s klientmi
ZpS a DSS Novoť v divadelnom
predstavení Seniori v autoškole a
22. apríla si zmerali sily na turnaji
v stolnom tenise.
Spevácke talenty nie sú len medzi mladými. Presvedčili o tom
klienti DSS a zariadenia núdzového bývania (ZNB) v Dolnom Kubíne na súťažnom podujatí s názvom Superstar. Množstvo aktivít
bolo pripravených aj pre seniorov
v Liptove. V stredu 18. apríla sa
klienti CSS Trojlístok počas prechádzky v prírode učili spoznávať a zbierať liečivé rastliny. Na
zábavnom podujatí v Liptovskom
Mikuláši sa zas predstavili členky
spevokolu z CSS Anima. Pre súťaže chtivých klientov z DSS a ZpS
Likavka pripravilo zariadenie súťaž Studená kuchyňa.
Peter KUBICA,
hovorca ŽSK
šej akcii pridávajú aj Rakúšania,
ktorých tiež oslovila myšlienka
pomoci deťom,“ doplnil Miroslav
Bílik, predseda OZ Deťom pre
život, ktorý je hlavným organizátorom podujatia. Organizátormi
podujatia sú OZ Deťom pre život
(SR) a OZ HIG BIC (ČR). Minulý rok sa podarilo vyzbierať vyše
4000 eur. Táto suma sa použila na
rekondično-regeneračné pobyty
v Tatrách pre malých onkologických pacientov.
(ts-bsk)
Vyzbierali štyri
tony šatstva
pre charitu
Na základe overenia si
skúšobného zberu vlani
v decembri v mestských
častiach Demänová, Liptovská Ondrašová a na sídliskách 4. apríla a Nábrežie
dr. Aurela Stodolu, ktorý
prijali obyvatelia pozitívne,
pripravilo mesto Liptovský
Mikuláš v spolupráci s
neziskovou organizáciou
Pomocný anjel z Nižnej na
Orave pokračovanie zbierky obnoseného šatstva. V
dňoch 12. a 13. apríla bolo
možné doniesť do Palúdzky,
Iľanova, Ploštína a k autobusovej stanici v meste nepotrebné šatstvo a posteľné
obliečky, uteráky, záclony,
prestieradlá, metrový textil,
deky, tkané koberce. Pri
jarnej zbierke šatstva boli
vyzbierané približne štyri
tony nepotrebného šatstva
a bielizne, ktoré sa ešte
využijú v charitatívnych
zariadeniach.
(pl)
14 z regiónov
1. máj 2012 • Obecné noviny
Kaviareň, v ktorej sa hovorí aj rukami
V Prievidzi sa podarilo vybudovať chránenú dielňu, kaviareň, s možnosťou uplatnenia sluchovo
postihnutých. Aj preto sa v kaviarni U šálky hovorí aj rukami. Nachádza sa na Švéniho ulici 31.
I
sluchovo postihnutým, vyskúšať
si byť čašníkom či čašníčkou v
chránenej dielni, čo bežne skúsiť
nemôžu.
Projekt vznikol vďaka podpore
Nadačného fondu Telekom Nadácie Pontis, ktorý sa dlhodobo špecializuje na pomoc nepočujúcim.
Nepočujúca majiteľka Lucia sa
najprv zúčastnila na vzdelávacom
kurze pre nepočujúcich Ako začať
podnikať. Naň nadväzovala možnosť získať finančné prostriedky
na vlastný projekt v grantovom
kole Hľadáme ďalší zmysel.
de o netradičný a prakticky jediný projekt takéhoto
typu na Slovensku. Prvú
kaviareň v Európe s podobným zámerom otvorili
pred dvoma rokmi Plzni a jej zakladatelia sa tešia z jej úspešnej
prevádzky. Týmto projektom sa
inšpirovala aj nepočujúca majiteľka prievidzskej kaviarne U šálky
Lucia Ďurkovičová.
Cez monitory
sa objednáva i učí
V kaviarni, ktorá je chránenou
dielňou, je okrem iného netradičná aj forma ponukového lístka cez
interaktívny plošný dotykový monitor. Prostredníctvom obrazovky sa môžu návštevníci postupne
oboznamovať s posunkovým jazykom. Cieľom projektu je priblíženie tichého a hlasného sveta,
ktoré sú v dnešnej dobe vzdialené.
Počujúci návštevníci sa môžu postupne učiť komunikovať so sluchovo postihnutými a zároveň ich
Personál pripravil
profesionál
lepšie spoznať, čo môže prispieť aj
k väčšej tolerancii a ústretovosti
pri stretnutiach s takto postihnutými ľuďmi.
„V súčasnosti má kaviareň za
sebou prvých návštevníkov a teší
ma, že sa stretávam s pozitívnymi
reakciami. Budem sa preto snažiť
svojich návštevníkov nesklamať a
ponúkať im naďalej nielen kvalitnú kávu, čaj, domáce koláče, miešané nápoje z čerstvého ovocia,
ale aj ostatný sortiment,“ hovorí
nepočujúca majiteľka Lucia. V
jej projekte nejde len o ňu, ale aj
o možnosť, ktorú ponúka ďalším
Kaviareň slávnostne otvorili 23.
apríla 2012. Jej krstným otcom sa
stal Stanislav Cibuľa, profesionálny barman a barista, účastník svetových a domácich súťaží baristov,
absolvent viacerých kurzov doma
a v zahraničí a školiteľ prípravy
kávy. S tímom kaviarne strávili
veľa času, pričom sa snažil nepo-
čujúcich zaškoliť do prípravy kávy
a poskytnúť cenné informácie.
Na otvorení vystúpil spevák Miro
Jaroš, ktorý odposunkoval svoju
pieseň Bez siedmeho neba.
Sluchovo postihnutí ľudia sú
jednou z najviac znevýhodnených
skupín na trhu práce. Pre zamestnávateľov sú z viacerých dôvodov
nezaujímaví a pre samotných nepočujúcich je to o to ťažšie, že sa
nevyznajú v spleti zákonov. Majú
problémy s čítaním s porozumením. O to ťažšie je pre nich pustiť sa do vlastného podnikania.
Väčšina sluchovo postihnutých
pracuje manuálne a zamestnať
sa ako čašník alebo čašníčka je v
bežnom živote vzhľadom na ich
postihnutie takmer nereálne. Projekt chránenej dielne – kaviarne
im preto prináša novú pracovnú
príležitosť.
Kontakt: www.usalky.sk, [email protected]
Michal ĎUREJE,
hovorca mesta
Trnava má v rezervnom fonde šesť miliónov
eur, pôjdu na väčšie investičné akcie
Mesto Trnava malo v minulom roku príjmy 41,7 milióna eur a výdavky 39,7 milióna eur.
V
ýsledkom hospodárenia
samosprávy je prebytok
približne dva milióny eur,
ktorý bude presunutý do rezervného fondu. „V rezervnom fonde
máme už viac ako šesť miliónov
eur, na tento rok je z tohto fondu
zatiaľ vyčlenený jeden milión na
konkrétne projekty. Mestské zastupiteľstvo má k dispozícii približne päť miliónov na operatívne
použitie tam, kde bude peniaze
najviac potrebovať,“ povedala
zástupkyňa primátora Kvetoslava
Tibenská. Podľa primátora Vladimíra Butka bude rezervný fond
použitý na veľké investičné akcie,
ako rekonštrukcia pešej zóny či
prestavba ubytovne na Kollárovej
ulici.
Trnava mala koncom minulého roka bankové úvery v sume
13,6 milióna eur, čo podľa Butka
predstavuje dlh 38 percent z bežných príjmov predchádzajúceho
roka. Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy pritom umožňuje mestám zadlžovanie až do 60 percent z bežných
príjmov. Ročné splátky úverov sú
434-tisíc eur, čo je hlboko pod
zákonom stanovený limit.
Až tretinu príjmov Trnavy tvorili podielové dane z príjmu fyzických osôb, ktoré mestu poukazuje štát. Viac ako desať miliónov
prišlo do mestskej pokladnice z
miestnych daní a poplatkov, ďalších päť miliónov tvorili výnosy
z majetku mesta. Vo výdavkovej
kultúru. Takmer dva milióny
eur dlhujú radnici daňovníci na
dani z nehnuteľností. Väčšinu
z tohto dlhu vytvorili podnika-
Radnica ráta pohľadávky
v miliónoch a uvažuje o zverejnení
mien daňových dlžníkov
časti išlo najviac peňazí na školstvo a vzdelávanie a sociálnu starostlivosť.
Súčasne mesto eviduje pohľadávky po lehote splatnosti v
sume 3,5 milióna eur. Je to päťnásobne viac peňazí, ako dala
vlani samospráva napríklad na
teľské subjekty, ktoré sú dnes v
konkurze. Mesto ich nemôže vymáhať, musí čakať na výsledok
konkurzného konania. V ďalších
prípadoch si uplatnilo exekúciu
na účet, časť pohľadávok je zabezpečená záložným právom.
Niekde by mohlo pomôcť zve-
rejnenie dlžníkov. ,,V prípade
daňových dlžníkov o tom uvažujeme, v ostatných prípadoch
je to právne problematické a nie
vždy možné,“ povedal hovorca
radnice Pavol Tomašovič. Na
miestnych daniach, poplatkoch
a pokutách dlhujú daňovníci
mestu viac ako pol milióna eur,
najviac na poplatku za komunálne odpady. Veľké dlhy zostali
po nájomníkoch za byty a nebytové priestory, ktoré presiahli
400-tisíc eur. Približne rovnako
vysoké sú dlhy za poskytované
služby v bytoch a nebytových
priestoroch.
(SITA)
Žilina v tomto roku slávi 700. výročie prvej
písomnej zmienky o nej ako o meste
Pri príležitosti okrúhleho jubilea 23. apríla na radnici slávnostne odhalili tabuľu „Richtári, starostovia
a primátori mesta Žilina“.
V
ýznamný historický míľnik odštartovala tlačová
konferencia na radnici, na
ktorej priblížili život a udalostí
počas siedmich storočí. Od roku
1312 až po súčasnosť sa na tvári
mesta podpísala jeho významná
zemepisná poloha, ktorá umožnila obyvateľom všestranný rozvoj. Križovatka ciest sa pozitívne
prejavila najmä v oblasti obchodu,
ktorý významne ovplyvnil kultúru
a všetky stránky života obyvateľov
vtedajšej Žiliny. Riaditeľ Štátneho archívu v Žiline, Mgr. Peter
Štanský previedol prítomných
700-ročnými dejinami mesta.
„Akákoľvek civilizácia, ktorá bola
v dejinách ľudstva hermeticky
uzavretá a po cestách neprúdil cez
jej mestá život, sama seba odsúdila na zánik,“ zmienil sa primátor
mesta Žilina Igor Choma pri otázke, ako ovplyvnila život vtedajších
Žilinčanov historická cesta Magna Via.
Pred slávnostným prípitkom
primátor 700-ročného mesta
slávnostne odhalil v priestoroch
vestibulu žilinskej radnice tabuľu
„Richtári, starostovia a primátori
mesta Žilina“. „Nech mená tých,
ktorí písali dejiny nášho mesta,
žijú v našich pamätiach a právom
im patrí miesto na tejto tabuli.
Úprimne si želám, aby naše mesto
do ďalšieho storočia vykročilo
krokom šťasteny a sprevádzali ho
len tie udalosti, ktoré prinesú obyvateľom nášho mesta všestranný
rozmach a spokojnosť,“ poznamenal Igor Choma na záver.
(ts-čor)
monitor 15
Obecné noviny • 1. máj 2012
V Michalovciach začali
rekonštruovať satelitné uličky
Mesto Michalovce v týchto dňoch začalo so stavebnými prácami na rekonštrukcii
troch ulíc, ktoré vedú do centrálnej mestskej zóny. Ide o kolmé ulice na Námestie
osloboditeľov – Ulica Sama Chalupku, Duklianska ulica a Pasáž. Zrevitalizujú ich
v rámci projektu Regenerácia centrálnej mestskej zóny mesta Michalovce. Celkové
náklady predstavujú sumu takmer pol milióna eur.
P
ráce v týchto uliciach
sa budú robiť postupne.
Ako prvú zrekonštruujú ulicu Pasáž. Po jej
ukončení sa začne s obnovou Ulice Sama Chalupku a ako
posledná sa bude rekonštruovať
Duklianska ulica. pri regenerácie
týchto ulíc budú svoje investičné
zámery realizovať aj vlastníci jednotlivých podzemných vedení, t.
j. Východoslovenská vodárenská
spoločnosť, a. s., UPC Boadband
Slovakia, s. r. o., a Slovak telekom,
a. s.
Súčasne s obnovou satelitných
uličiek sa opravia miestne komunikácie, zrekonštruujú sa resp.
vybudujú nové chodníky, drobná
architektúra, sadové úpravy a rekonštruuje sa resp. vybuduje nové
verejné osvetlenie. Zároveň sa obnovou ciest a chodníkov zabezpečí
bezbariérový prístup pre zdravotne
postihnutých.
Po ukončení projektu bude zrekonštruovaných takmer 8300 m²
plôch verejných priestranstiev, z
toho 2312 m² chodníkov pre peších
s dĺžkou 843,31 m, opraví sa 3155
m² parkovísk a miestnych komunikácií s dĺžkou 461,5 m, vytvorí
sa 29 nových parkovacích miest z
celkového počtu 128, zrekonštruuje sa 1215 m² plôch verejnej zelene,
vysadí 232 stromov a krov a vytvorí sa estetické prostredie so štyrmi
novými druhmi prvkov drobnej
architektúry.
Nezanedbateľné je aj zvýšenie
bezpečnosti pre peších, cyklistov
aj motoristov rekonštrukciou a vy-
budovaním nového osvetlenia a
nových povrchov. Rekonštrukciou
satelitov centrálnej mestskej zóny
sa vytvorí jednotná estetická oddychová zóna pre stretávanie a komunikáciu občanov, vhodná na
kultúrne a spoločenské podujatia
pre všetkých obyvateľov i návštevníkov mesta. Celá rekonštrukcia
je navrhnutá tak, aby kontinuálne
nadväzovala na existujúce Námestie osloboditeľov a tvorila jednoliaty celok.
Uskutočnením projektu získa
centrum mesta jednotnú atraktívnu podobu. Zhotoviteľom stavby
je spoločnosť Eiffage Construction
Slovenská republika, s. r. o., Bratislava. S prácami na regenerácii ulice Pasáž sa začalo 12. marca. Ako
prvá svoj investičný zámer - re-
konštrukciu vodovodu a vodovodných a kanalizačných prípojok robí
VVS, a. s.. Po ukončení tejto časti
sa rozbehnú práce na samotnej regenerácii ulice.
Termín ukončenia výstavby
všetkých troch ulíc je najneskôr
do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zmluvy o dielo, t. j.
do februára 2013. Financovanie
tohto projektu je zabezpečené z
operačného programu ROP. V
rámci druhej výzvy získalo mesto
nenávratné finančné prostriedky v
sume 938 883,30 € na regeneráciu
kolmých ulíc na námestie. V procese verejného obstarávania bola
vysúťažená cena za stavebné práce
479 999,90 €.
Michalovčan,
8/2012
Banská Bystrica má Dohoda o spolupráci
generel nemotorovej medzi Svidníkom
dopravy
a Karpatským
Primátor mesta Banská Bystrica Peter Gogola
euroregiónom Poľsko
27. marca v Cikkerovej sieni radnice prevzal
z rúk zástupcov občianskej cykloiniciatívy Banská
Bystrica (OCI BB) Generel nemotorovej dopravy
(GND).
P
ozvanie na slávnostné stretnutie prijala aj veľvyslankyňa Holandského kráľovstva, Daphne Bergsma. Práve
Holandsko je krajinou, ktorá patrí
v rozvoji nemotorovej dopravy
medzi európskych lídrov. OCI
BB v spolupráci s mestom Banská Bystrica vypracovali v rámci projektu Rozvoj nemotorovej
dopravy na území mesta Banská
Bystrica, kľúčový dokument, ktorý sa stane východiskom riešenia
cyklodopravy v meste.
Cieľom projektu Rozvoj nemotorovej dopravy na území mesta
Banská Bystrica, je zníženie in-
dividuálneho motorizmu v meste a zvýšenie atraktivity Banskej
Bystrice pre jej obyvateľov a návštevníkov. „Som hrdý, že práve
naša samospráva, ako jedna z prvých na Slovensku, má vďaka
partnerstvu s OCI BB vypracovaný komplexný materiál. Máme
k dispozícii kvalitnú informačnú
databázu, ktorá môže prispieť
k systematickému riešeniu problematiky cyklodopravy v Banskej
Bystrici,“ konštatoval po prevzatí
GND primátor Peter Gogola.
Radničné noviny,
4/2012
N
a Mestskom úrade vo
Svidníku podpísali dohodu o spolupráci medzi
združením Karpatský euroregión
Poľsko a mestom Svidník. Podpísaniu dohody predchádzalo
schválenie mestským parlamentom. Myšlienke spolupráce boli
svidnícki poslanci naklonení a na
margo spolupráce sa vyjadrovali
veľmi kladne. Hlavnými cieľmi
dohody je spolupráca pri podpore
rozvoja ekonomiky, hospodárstva,
kultúry a športu v cezhraničnom,
nadnárodnom a medziregionálnom rozsahu na území Karpatského euroregiónu. Zmluvu podpísali
primátor Svidníka Ján Holodňák
a za Karpatský euroregión Poľsko predseda predstavenstva Jozef
Jodlowski a podpredseda predsta-
venstva Dawid Lasek.
Karpatský euroregión Poľsko je
združením zastrešujúcim všetky organizácie Karpatského euroregiónu
a je akousi implementačnou organizáciou. Porovnať ho môžeme k Prešovskému samosprávnemu kraju.
A hoci mesto Svidník je veľkosťou
malé, podľa Jozefa Jodlowského je
dôležitý partner, pretože „Svidník
je vstupnou bránou do Poľska“. Jozef Jodlowski hovoril aj o zriadení
kancelárie pobočky Karpatského
euroregiónu vo Svidníku. Po podpise dohody by mali nasledovať spoločné poľsko-slovenské projekty,
pričom najprioritnejšou oblasťou
ostáva ekonomický rozvoj.
Podduklianske novinky,
16. 4. 2012
Dobrovoľní
hasiči
v Pezinku majú
nové auto
V nedeľu 4. marca na
Radničnom námestí v
Pezinku slávnostne odovzdali nové hasičské auto
Dobrovoľnému hasičskému zboru. Pezinským
dobrovoľným hasičom ho
prišiel odovzdať vtedajší
minister vnútra SR Daniel
Lipšic. Na slávnosti sa
zúčastnili aj prezident
Hasičského a záchranného zboru na Slovensku Pavol Mikolášek,
generálny sekretár DPO
SR Vendelín Horváth a
ďalší. Automobil prevzali
primátor mesta Oliver
Solga a predseda mestskej organizácie DHZ
Gabriel Guštafík. Ministrovi vnútra poďakovali
a ubezpečili ho, že nové
auto budú využívať pri mimoriadnych udalostiach.
Vyjadrili nádej, že sa zvýši
záujem o hasičský šport
najmä u mladých ľudí.
„Toto vozidlo je priam
ideálne pre dobrovoľníkov. Poslúži na odvezenie
jedného družstva či už k
jednoduchým technickým
zásahom alebo požiarom,
aj na prevoz na hasičské súťaže. Na riadenie
vozidla stačí bežné
vodičské oprávnenie na
osobné auto. Sme radi,
že nám ministerstvo na
základe žiadosti mesta
a našej organizácie DHZ
vozidlo pridelilo. Určite to
prinesie ďalšie oživenie
našej činnosti,“ povedal predseda OZ DHZ
Pezinok Gabriel Guštafík.
Podľa vyjadrenia primátora je prevzatie nového
hasičského auta jedným
z najvýznamnejších a
najradostnejších momentov v bohatej 138-ročnej
histórii pezinských dobrovoľných i profesionálnych
hasičov.
Pezinčan,
marec 2012
Z regionálnej tlače sprac. (tl)
Vydáva: INPROST, spol. s r. o., riaditeľ Seraf Tropek, tel.: 02/44 63 11 94, e-mail: [email protected]
Redakcia: Smrečianska 29, 811 05 Bratislava, tel./fax: 02/44 63 11 95, 02/44 63 11 98, fax: 02/44 63 11 96,
www.inprost.sk, www.obecne-noviny.sk, e-mail: [email protected]
Vychádza pri Združení miest a obcí Slovenska ako
odborno-metodický týždenník pre komunálnu sféru
Bezručova 9, 811 09 Bratislava 1
Tel.: 02/5296 4243, fax: 02/5296 4256
email: [email protected], www.zmos.sk
Šéfredaktor: Ing. Bohumil Olach, 02/44 63 11 98, mobil: 0905 631 853
Redaktorky: Darina Žoldošová, 02/44 63 11 98, mobil: 0908 710 115, Tereza Ljubimovová, 02/44 63 11 98, mobil: 0918 394 354
Inzercia: Petra Tropeková, mobil: 0903 658 513, e-mail: [email protected]
Predplatné a distribúcia: Dagmar Borisová, 02/44 63 11 99, mobil: 0905 599 120, e-mail: [email protected]
Redakcia nevyžiadané rukopisy nevracia. Tlačí Petit Press, a. s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava. Registrované Ministerstvom kultúry SR pod č. EV 3772/09
zo dňa 24. 07. 2009. ISSN 1335-650X. Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľstvom pôšt v Bratislave, č. j. 183 – PP – zo dňa 14. 1. 1991.
16 humor
1. máj 2012 • Obecné noviny
Kresba: Peter Gossányi
- Dobrý deň, 112-ka?
- Áno, čo sa stalo?
- Bijú sa o mňa dve baby!
- A aký je problém?
- Tá škaredšia vyhráva...
- Jožo, pozri ako sused vždy
po príchode z roboty bozkáva svoju ženu! Vidíš, ako
ju miluje!?!
- To určite! On len skúša, či
mu nechodí do pivnice na
slivovicu.
- Susedka, čítala už vaša
dcérka tú príruču "Čo má
vedieť každé dospievajúce
dievča o láske"?
- Ale áno, čítala... Dokonca
mi potom ešte pol dňa vysvetľovala, na čo všetko autor zabudol...
Manžel sa nečakane vráti
neskoro večer zo služobnej cesty a jeho žena musí
narýchlo schovať milenca
do skrine. Uprostred noci
milenec vylezie nahý von,
vezme zo skrine kožuch
a zakráda sa k východu.
Manžel sa zrazu prebudí a
zbadá ho:
- Hej! Čo si zač!?!
- Som moľa...
- A kam ťaháš náš kožuch???
- Idem si ho zjesť domov...
- To mňa by do toho rogala v
živote nikto nedostal...!
Príde pani k lekárovi - celá
je modrá, zelená...
- Čo sa vám stalo, pani?
- Povedz tri značky vodky!
- Nicolaus, Finlandia, Absolute.
- Povedz tri značky kondómov!
- Durex, Pepino, Primeros.
- Povedz tri značky fúrikov!
- ???
- No vidíš... chľastať a sexovať, na to
by ťa bolo! Ale pracovať, to nie!
- Pani Horná, prečo si myslíte, že je váš manžel alkoholik?
- Lebo rad radom pripíja na
zdravie všetkých ľudí uvedených v telefónnom zozname!!!
Syn jedného dňa hovorí rodičom:
- Mami, tati, rozhodol som
sa, že sa osamostatním!
- To je výborné, synak! - potešia sa rodičia - Konečne!
- Fajn... kufre máte pobalené na chodbe...
Húsenica pozoruje motýľa,
krúti hlavou a rázne povie:
Kresba: Peter Gossányi
- Drahý, náš Janko už chodí!
- Vážne?! Super! Po takej
ťažkej opici by som čakal, že vstane až po troch
dňoch...
- Keď sa muž vráti opitý z
krčmy, vždy ma takto zmláti! Čo mám robiť, pán doktor?
- Spravte si harmančekový
čaj a keď sa vráti váš manžel z krčmy, kloktajte.
Žena príde po týždni na
kontrolu:
- Pán doktor, zabralo to! Už
sa ma ani nedotkol!
- Ja som to vedel! - vraví
spokojný lekár - Stačilo
proste držať hubu...
Líška zvolá všetky zvieratká
z lesa a rozpráva im:
- Včera som bola v susednom lese. Neviete si predstaviť, čo sa tam deje! Pijú tam,
nadávajú, kradnú, drogujú a
dokonca súložia každý s každým! No jednoducho hrôza
a hnus!!! Zajtra to tam pôjdem omrknúť znova...
Chlapík spiaci v krčme na
stole zrazu zdvihne hlavu, pozrie na ventilátor a
vzdychne si:
- Ach jaj, ako bláznivo ten
čas letí...
V deviatej triede na hodine matematiky sa učiteľka
pýta:
- Mali sme aj niečo na domácu úlohu...?
Zo zadnej lavice sa ozve:
- Mňa z nej porazí! Tak ja s
tým zabijem celý večer a ona
stráca pamäť!
Doktor vyšetruje pacienta:
- Ako spávate?
Pacient zmätene:
- V pyžame, potme a bosý...
Traja počítačoví maniaci sa
rozprávajú a jeden hovorí:
- Mňa už nebaví sa rozprávať len o počítačoch! Poďme
radšej hovoriť o pekných riťkách.
Nastalo ticho. Vtom jeden
začne:
- Viete, ten môj počítač je ale
riadna riť!
- Aký je rozdiel medzi dobrou a skvelou sekretárkou?
- Tá dobrá pozdraví šéfa:
"Dobré ráno!" Tá skvelá:
"Už je ráno!"
Ide policajt v noci po parku a
z kríka počuje vzdychy.
- Čo tam robíte?
- Milujem sa, - ozve sa z kríka
mužský hlas.
- 20 eur pokuta, - hovorí policajt.
- Za čo? - zaznie ženský hlas.
- Ahá, tak vy ste dvaja, tak to
bude za 40.
Muž sa večer pritúli k manželke, chce sa s ňou milovať.
Manželka mu hovorí:
- Dnes nie, bolí ma hlava...
Na druhý deň sa manžel
znovu pokúša. Žena ho odstrčí a povie:
- Nechaj ma, som unavená...
Tretí deň sa manžel zas túli
k manželke. Na to mu manželka vraví:
- Trikrát za týždeň?! Spamätaj sa, preboha!
Na súde sa pýta sudca:
- Pán Hladký, prečo ste nepomohli svojej žene, keď sa
topila?
- A kto mal vedieť, že sa topí?
Vrieskala na mňa ako zvyčajne.
Download

Samospráve nepatrí Čierny Peter za prípadné