arbalet
HOSŤ ČÍSLA
Šípoš Peter, I. miesto v II. ročníku súťaže ZRKADLENIA
V e k :
Zažil som už päťdesiatkrát vianoce, čiže štyridsaťštyriročný život a po ňom dva
kratšie. Všetko v postupnosti lásky. Takže momentálne nežijem, lebo bez nej sa mi míňa
vek a vtedy končia všetky žarty.
B y d l i s k o :
Ešte stále sa hýbem v meste vypílených topoľov, ktoré robili veľa snehu v Tescu a
alergiu v ľuďoch. Teda žijem vo svojom rodisku v Topoľčanoch.
P r á c a a z á ľ u b y :
Profesijne som sa dopracoval k ekonómii, a priotrávením sa z nej čakám na
spásonosné umenie. Doba je však ťažká, umenie nečítané. Iné neovládam, pritom si
treba začať hľadať prácu. Prečítal som veľmi málo kníh. Poraďte mi. Trošku
posiľňujem, svojpomocne. Aspoň to ... a básne.
P o v a h a :
Cítim sa melancholik a ešte viac Molierov Mizantrop. Nemám rád neprekonateľné
steny, ale postupné a pravidelné kroky. A občas príde eufória, keď sa mi dá tvoriť, teda
písať, detsky sa tešiť. Považujem sa názorovo a vzťahovo za stabilného muža.
Nestabilitu vo mne spôsobujú iba neistoty, ktoré mi sľubujú iní, deklarujúci ich za
istoty. Intuícia báť sa tohto stavu sa mi vždy naplnila. Preto je láska pre mňa boľavá, ale
najdôležitejšia. Inak som plachý a náročný. Navrávam si, že aj empatický. Rozčúlim sa
pre porušenie pravidiel a sľubov. Akýchkoľvek. Potom to ľutujem, lebo ľudia asi
nemajú radi túto prísnosť. Vlastne, ani ja, veď napokon som za zlého. Páčia sa mi
zladené veci. Ale najdôležitejšie je vravieť, vysvetľovať, odpúšťať, nezamlčiavať.V tom
by som chcel byť dokonalý. Ešte veľa vecí by som tu mohol napísať, no už je to dosť.
1
už je to dosť
nechcem sa stratiť z vlasov Levice
oloveno verným
hmly a po nich lavíny
na stromy úplne matne namotať závit
prúdu
niet toho čo mi sfúklo hrivu
aby sa nič horšie nestalo
alebo dráma v vzpažení
vytočiť vody nad drôty trhajúcich zver
zostávam navždy
bez čapice iba jej klonom
s kopytami niečí
samá koža k nerozoznaniu
otvoreným srstiam pokosiť tie krvi
upletiem tvoj vrkoč a nadvihnem
už je to dosť z tráv
prístup šťastia ku šiji
našich čakaniek
dýcham ako cez lupu
od zalomení -
na hlave potiahnutej čelom
- naspäť do čerešní
nikdy si ťa nezačešem Levica
a nikdy neodstrihnem
zahryznutý do vlasov
vďačne že práve do tvojich
len sa mi nevytrhni
2
arbalet
ČO SA UDIALO
V PRIEVIDZI
19.9.2014 Romanov Vesmír 8
Spomienkového festivalu Romanov
Vesmír 8 (v poradí ôsmy ročník) som mala
možnosť zúčastniť sa prvýkrát. Väčšinu
účinkujúcich a ich tvorbu poznám
z predošlých samostatných akcií, no
v zhutnenej podobe ešte nie. Atmosféra
v Art Pointe bola príjemná, domácka,
keďže sa skutočne stierali rozdiely medzi
jednotlivými kapelami a chvíľu aj medzi
hudobníkmi a obecenstvom.
chvíľu vyskytol Miloš „Fykes“
s klarinetom).
Po polnoci ukončili festival Vertigo
P.A.F., skupina, ktorá tak isto toho roku
pokrstila CD s názvom More z mojej lode.
Hudba na Romanovom vesmíre 8 bola
rozmanitá. Hudobne a textársky rozhodne
skôr pre náročnejších divákov, ktorým
nestačí iba podvedome konzumovať, ale
počúvať, vnímať a prežívať.
Celkovú
špecifickú atmosféru dotvárala výstava
obrazov poľskej výtvarníčky Natálie
Glowackej. Tešíme sa opäť o rok.
Akciu moderoval Miloš „Fykes“
Mokrý. V úvode dostali postupne priestor
Tomáš Gregor a Michal Jedinák. Po nich
predstavil okrem starších piesní Nany aj
to, čo bude na novom albume. Práve na
SHZ NANY a Vertigo P.A.F. je viditeľná
spolupráca, keďže Miloš „Fykes“ Mokrý
figuruje v oboch kapelách.
Pred nedávnom som mala možnosť
nechať sa príjemne prekvapiť Jozefom
Vrábelom a Denisou Uherovou, alias
Huzikou (Jozef Vrábel, zbierka poézie
Reálne čísla a album Huzika, Absolútne
áno). Ich vystúpenia sú dynamické,
zaujímavé po každej stránke. (Aj tu sa na
Autor: Diana Láslopová
3
Farba a fantázia – Výstava obrazov
Jana Melicherova rodena Biháriová,
narodená: 19.10.1970 v Handlovej
pracovať na novom diele určitý
podnet. U mňa sú to dlhy.“
Celé detstvo i dospievanie
v Prievidzi na Dlhej ulici.
Prvotným podnetom a impulzom pre
tvorbu a maľovanie obrazov Jany
Melicherovej boli návštevy výtvarníka
žijúceho v Maďarsku. Obdivovala kresby
a obrazy rodinného priateľa, ktoré ju
očarili. S detskou radosťou
a vnímavosťou sa dotýkala kresieb, a keď
manžel spozoroval jej záujem,
k najbližšiemu sviatku jej kúpil olejové
farby a štetce. Jej cesta po nevyšliapaných
chodníčkoch maliarskeho umenia sa tak
začala v roku 1996, kedy hneď začala
kráľovskou technikou olejomaľby,
nepoznačená teoretickými a praktickými
vedomosťami.. Ako autodidakt – samouk
sa neustále učí, nasáva vedomosti,
zdokonaľuje sa a svojou umeleckou
tvorbou reaguje nielen na súčasnosť, ale
spracováva i motívy obľúbených
umelcov: ako sú Vincent van Gogh, Frida
Kahlo, Salvator Dali a iní. Z jej diel,
realizovaných v duchu surrealizmu, sa
vynára hlbší podtext zrodu a zániku
ľudského bytia a smerovania (Nejaký ten
osud, Mužská ješitnosť, Sen, Strom
života, Genéza vzťahu). Farbu a formu
využíva na vyjadrenie vlastných pocitov
čerpajúc tak z odkazu postimpresionizmu
prežila
Do roku 1986 študovala na Strednej
priemyselnej škole chemickej
v Novákoch. Absolvovala na Strednej
pedagogickej škole v Turčianskych
Tepliciach v roku 1989 neskôr študovala
- v roku 1996 filozofiu a slavistiku na
Univerzite ELTE, v Budapešti, ktorú však
pre rizikové tehotenstvo nedokončila.
Pracovala v ZŠ v Nitrianskych
Sučanoch ako vychovávateľka a neskôr
nasledovala svojho manžela do Budapešti,
ktorý tu ukončil štúdium biológie a neskôr
sa zamestnal v tomto odbore. Pracovala
ako učiteľka slovenčiny a vychovávateľka
v ZŠ v Budapešti, potom v administratíve
v Slovenskej samospráve v Budapešti,
s ktorou aj v súčasnosti spolupracuje na
viacerých projektoch. So svojou rodinou –
manželom a dvoma dcérami žije a tvorí
v Budapešti.
Frederico Fellini raz povedal: “ Každý
umelec potrebuje k tomu, aby začal
4
(Dotyk cez okno, Cesta, Zmysel, Teplo
v duši). V expresionistickom štýle, hlavne
na veľkých plochách, pracuje s farbou a
tvarom (Tráva v tráve, Emócia, Múza).
výtvarníkov pri RKC v Prievidzi sa od
roku 2008 pravidelne zúčastňuje
spoločných výstav a súťaží
neprofesionálnej výtvarnej tvorby AMA.
Samostatne vystavovala v Štúrove,
Sedmohradsku a v Budapešti v
Slovenskom inštitúte.
Farba je v autorkinej tvorbe povýšená
na ťažiskový vyjadrovací prostriedok,
ktorý zachytáva ani nie tak vonkajší svet,
ale hlavne jeho vnútornú podstatu.
Autorka využíva možnosť skĺbenia
protikladov v jednom diele v kombinácii
čistých, pokojných plôch a línií
s kontrastujúcimi explozívnymi vrstvami.
Aktuálna výstava obrazov mapuje
umelecký vývoj neprofesionálnej
výtvarníčky Jany Melicherovej od roku
2011.
Autor: Katarína Sukeníková
Z maliarskych smerov je jej teda
najbližšia abstrakcia. V tomto roku si na
kurze vyskúšala kresbu pravou mozgovou
hemisférou a tieto postupy sa snaží
aplikovať aj pri maliarskej tvorbe.
Nezameriava sa na dokonalosť či
efektnosť napodobenia motívov a tém, ale
pri maľovaní úprimne vyjadruje svoj
vnútorný vzťah ku skutočnosti, svoj názor
na život a prostredie, v ktorom žije. Vo
svojich obrazoch zachytáva nielen motívy
ľudského osudu, prírody, ale hlavne
bohatý svet ženských snov a čistej
detskej fantázie.
Foto: Budapeštians
Výtvarnej tvorbe sa venuje vo svojom
voľnom čase, hlavne v noci, kedy sníva s
paletou a štetcom v ruke farebné sny.
So svojím rodiskom udržuje pevné
väzby nielen návštevami rodičov, ale aj
letnými dovolenkami. Ako členka Klubu
5
arbalet
6
arbalet
DENISA
HORVÁTHOVÁ
TRI PODOBY
RÁNA
Ráno prvé – bez domova
Ráno druhé
Vyprodukovaný odpad,
Ráno v jablku,
špinavý sen,
sila rozpadajúcich sa jadier,
rozbité šťastie.
tlkot začínajúceho dňa.
Riešenie na hranici všedného.
Pláva medzi čajovými lístkami,
Kto som
ponára sa do hudby.
pod bránou stromov
Očarenie
na rannej lavičke?
eróziou rodiaceho sa
zenu.
7
Ráno tretie
zrnká však sú oziminou
Dieťa –
a jar sa nesie v znamení
rýchlosťou vetra
nahých polí.
beží do zázračnej krajiny
chladu.
xxx
Naháňa slová
V rannej hmle sme objavili
po mestskej časti
večnosť objatia,
z tisíc a jedného rána,
oči potemneli nehou
kým nezmenené reči prorokov
a namiesto cudzieho pohľadu
ho nevyšmarili z davu chodcov
svitol môj.
do osídel blikajúceho
Poznanie dorástlo do splnu,
autobusu.
plní sme hviezd
a z našich bolestí
xxx
rozťal sa smiech.
Čas visí zo stropu izby,
naše strapce pohľadov
premeníš
na víno,
na pevné tabuľky omylov,
na obraz v starnúcom ráme.
A veľmi skoro v mojom náručí
narastú tvoje vlasy.
Zožali sme chvíľu,
8
arbalet
RICHARD MIŠKE
*** (Predstav si...)
Pocit
Predstav si Mesiac postavený z tehál.
Tak úzko,
(Nielen farbou, ale i materiálom.)
že skrine podopierajú strop
Je ako guľatý komín
a stôl je široký
na storočnom dome
akurát na malý tanier.
– horúci.
/ V tomto byte
Predstav si Mesiac ako komín.
sa nestretneš. /
Továrensko vysoký,
výstražné svetlá.
Za dverami
chodníky vedúce do práce,
Keď je starý ako ten dom,
chodníky vedúce z práce
tak pokľakne.
a ľudia.
Predstav si Mesiac...
/ Chlad vychádza
na rannom tanieri
niekde spoza jazyka. /
a iné,
už nebudeš.
9
*** (Škrekot vrany...)
*** (Výkrik dlhý...)
Škrekot vrany zarezaný do rána
Výkrik dlhý
a ráno do teba.
ako všetky chodníky
v tomto meste.
Nesieš to v sebe celý čas
ako Rubikovu kocku z ľadu.
Je minulosť,
ktorá nebledne.
Roky bez priamych línií.
Obraz v tmavej komore,
(Farby
v konštantnej teplote.
a červená.)
Obraz
v tvojej hlave.
Úseky dní sú dané,
správne pocity
Otázky ako siréna
sa očakávajú.
– zvuk,
ktorý nemá dno.
Krok jedna.
Čierna mačka zrazila auto.
Krok dva.
Krok tri.
Nikto
/
Môžeš sa vzpierať.
sa
/
Prehráš.
neobzrie.
10
ISLAND
od Grónska a pod polárnym kruhom.
Čakali nás dlhé dni.
Pred niekoľkými rokmi som si začala
tvoriť zoznam krajín, ktoré by som počas
svojho života rada navštívila. Island bol
na druhom mieste po Peru. Plánovala som
ho prejsť, čo možno najväčší kus,
najlepšie na vlastnú päsť. Na Island som
sa dostala. Zavolala sestra, že našla veľmi
dobrú ponuku, či nechcem ísť. Síce
v rámci organizovaného zájazdu, ale iba
na päť dní. Je to dosť? Odpoviem takmer
na konci.
Na letisku sme sa zoznámili so Soňou,
sprievodkyňou českého pôvodu, žijúcou
a vydatou na Islande. V autobuse nás
krátko oboznámila so základnými faktami
a sľúbila, že tie najzaujímavejšie veci sa
dozvieme postupne na jednotlivých
výletoch. Vôbec nepreháňala.
Deň prvý, Reykjavik
Do Keflavíku (vyslovuje sa Keplavík)
sme prileteli v popoludňajších hodinách.
Štvorhodinový let v spoločnosti sudoku
a spolucestujúceho na vedľajšom sedadle,
ktorý rozprával viac ako ja (kto ma
pozná, považuje tento fakt za absolútne
nemožný, ale je to pravda) sa mi nezdal
dlhý. Mala som sedadlo pri okne, keď
som uvidela brehy Islandu, takmer som
nedýchala.
Pozerala som do programu výletu
a premýšľala, čo nám asi tak chcú ukázať
v Reykjavíku po šiestej večer. Vôbec som
si neuvedomila, že hoci sme si čas
posunuli iba o jednu hodinu smerom
späť, v skutočnosti sme 300 kilometrov
Panoramatický výhľad na Reykjavík,
ležiaci v oblasti Reykjanes (Dymová
zátoka) sme si vychutnali z Perlanu.
Perlan (slov. Perla) stojí na kopci
Öskjuhlíð, kde boli desiatky rokov pred
tým zásobníky horúcej vody. Je vysoký
25,7 m.
Okrem Reykjavíku a pohoria Esja sme
videli pláž s marockým pieskom. Bol sem
privezený na trajekte, skutočne z Maroka
a plážový areál Nauhólsvík je jediné
miesto na Islande, kde sa dá, v inak
studenom Atlantiku kúpať. Teplota vody,
pre domácich stále v znesiteľnom rozpätí
18-20stupňov, je tu vďaka horúcemu
prameňu ústiacemu do oceánu.
Pokračovali sme na okružnú cestu
centrom Reykjavíku, obzreli sme si
Hallgrímskírkja (Halgrimov kostol).
Kostol patrí luteránom, meria 73 metrov ,
na Islande je najvyšším kostolom
a šiestou najvyššou budovou celkovo.
11
arbalet
Nedokázala som sa rozhodnúť, či som
oslepujúco bielou stavbou na pozadí
modrej oblohy fascinovaná, alebo mi vadí
betónový chlad. Jej dizajn je údajne
inšpirovaný lávovými čadičovými
prúdmi, aké je možné vidieť napríklad na
plážach neďaleko Víku. Postaviť ho
trvalo 38 rokov, medzi rokmi 1945-1986.
v prístave zaujímavo oblečených ľudí
rôzneho veku, najčastejšie v kombinácii
čierna, koža, kov.) Konštrukciu navrhla
dánska firma Henning Larsen Architects
v spolupráci s dánsko–islandským
umelcom Olafurom Eliassonom .
Zaujímavosťou je oceľová konštrukcia so
sklenenými panelmi v rôznych farbách
a umiestnenými tak, aby odrážali svetlo
rôznym spôsobom.
Pred kostolom je umiestnená socha
prieskumníka Leifa Erikssona ( 970 –
1020 n.l.) od Alexandra Stirlinga Caldera.
Bol to dar Spojených štátov ( 1930) na
počesť tisíceho výročia založenia
islandského parlamentu v Thingvallire
(930 nášho letopočtu) . Ku Thingvalliru,
parlamentnej pláni, sa ešte dopracujem.
Blízko Harpy je jedna zaujímavá
drobnosť. Lokomotíva. Čím je
zaujímavá? Je momentálne jedinou
lokomotívou na Islande. Na celom
ostrove nájdete len asi 3-4metre koľajníc,
tie, na ktorých stojí onen artefakt.
Železnice na Islande nie sú vôbec,
používali sa účelovo iba pri niektorých
stavebných prácach.
Okrem iného sme ešte videli radnicu,
ktorá sa nachádza v blízkosti jazera
v historickom centre. Jazero je potešením
pre tých, ktorí radi kŕmia rôzne vtáctvo.
A potom múzeá, múzeá a múzeá. Kultúra
má celkovo na Islande zelenú. Na tomto
mieste treba spomenúť predovšetkým
nositeľa Nobelovej ceny za literatúru,
Helldóra Laxnessa. Priezvisko Laxness je
umelecké meno, rodné priezvisko bolo
Gudjonsson. O menách ešte bude reč.
Späť k umeniu. Je dobre spomenúť, že
čítajú veľa a radi.
Za zmienku a pohľad stojí aj relatívne
nenápadná budova na nábreží, biely domHöfdi. Miesto, kde sa v roku 1986 stretli
Ronald Reagan a Michail Gorbačov.
Nábrežiu dominuje Harpa (Harfa),
futuristická budova koncertnej sály.
(Využíva sa aj na iné účely, my sme boli
v Reykjavíku v čase, kedy sa konalo
niekoľkodňové celosvetové stretnutie
hráčov online hry EVE. Rozhodne sa dá
považovať za spestrenie, ak stretávate
Na Islande je množstvo umelcov
všetkých možných kategórií. Literáti,
výtvarníci, fotografi, tanečníci,
hudobníci, sochári...na čo si len
12
arbalet
spomeniete. Na umenie si potrpia,
podporujú ho a s radosťou praktizujú, či
už profesionálne, alebo amatérsky.
Nebolo nič nezvyčajné v každom, aj
menšom mestečku, či dedinke natrafiť na
moderné sochy. Prípadne nie je nič
nezvyčajné, keď si turistická skupina
spestrí výstup do hôr čítaním poézie,
alebo krátkymi divadelnými ukážkami.
To sme počuli priamo od Vali (jeden deň
nás sprevádzala spolu s Martinkou
namiesto Soni), ktorej dcéra
mimochodom študuje na Slovensku. Vali
vedie jednu z mnohých turistických
skupín. Vernisáže a verejné prezentácie
svojej tvorby tak isto nie sú ničím
výnimočným a povedzme si, počas
dlhých zimných nocí vítaným spestrením.
chvíľu pred poludním a zapadá skoro
popoludní.
Deň druhý, Zlatý trojuholník
Zlatý trojuholník, alebo aj tri drahokamy
Islandu (aj keď je ich samozrejme
omnoho viac) sme stihli vidieť hneď
druhý deň. Počasie bolo veterné, no
slnečné. Hoci, ako som mala možnosť za
tých pár dní vidieť a zažiť a potvrdila
nám to aj Soňa, počasie býva často
premenlivé a „v každej doline“ úplne iné.
Zlatý trojuholník sme videli v poradí:
najstarší parlament sveta Thingvellir,
trojstupňový vodopád Gulfoss a gejzír
Strokkur.
Do hotela sme sa dostali okolo deviatej
večer, kedy bolo slnko stále pomerne
vysoko nad obzorom. Rozhodli sme sa
zájsť do prístavu. Nábrežie v Reyjkjavíku
som si obľúbila. Napriek môjmu
diskutabilnému vzťahu k hlbokej vode
a lodiam, mám more rada. V tomto
prípade hral rolu Atlantický oceán. Dlhý
deň, Esja, čerstvý vzduch, vôňa soli. Ani
raz, dokonca ani v daždivom veternom
počasí som nevynechala príležitosť si
v podvečer zájsť na prechádzku do
prístavu a späť. Bez náhlenia
vychutnávať koniec dňa. Dlhé islandské
dni mi vyhovovali. Horšie by to bolo so
mnou v zime, kedy slnko vychádza
Thingvallir
Cesta viedla popri jazere Thingvallavatn
(najväčšie jazero na Islande, väčšinu
názvov som sa ani nepokúšala vysloviť).
Na jeho severnej strane sa rozkladá
najstarší národný park Islandu,
Thingvellir. Je dôležitý z historického, aj
geologického hľadiska – leží na
tektonickom zlome eurázijskej a
americkej pevninskej dosky a keď to
trochu pritiahneme za vlasy, cestou na
Island si odbijeme dva kontinenty.
Jednou nohou v Amerike a druhou v
Európe. Thingvellir v preklade znamená
13
niečo ako parlamentná pláň. V tejto
oblasti vznikol Althing (930 n.l.),
najstarší parlament v Európe.
Napájajú ho modré vody rieky Hvítá.
Vrchná časť je vysoká 11 metrov a druhý
stupeň 21 metrov. Potom sa voda
s nesmiernym hukotom stráca v kaňone
dlhom 2,5 kilometra.
Územie Thingvalliru je na zozname
pamiatok UNESCO, je chránený ako
národný park vďaka svojej unikátnej
geológii a prírodným prvkom.
Almannagjá je kaňon vytvorený medzi
dvoma tektonickými doskami, krásne
vidieť kontinentálny drift.
To, že sme mohli v údive (ako ešte potom
mnohokrát) stáť a kochať sa, je šťastie.
V minulosti boli plány využiť obrovskú
silu vody na vybudovanie vodnej
elektrárne. Nestalo sa tak, pretože jej
vybudovaním by sa úplne zmenil
charakter krajiny a Island by prišiel
o jednu zo svojich krásnych vodopádov
a vôbec nezáleží, že ich má ešte dosť.
Čisté a priezračné vody v kaňone ako aj
okolí sú obľúbeným cieľom rybárov a
potápačov. Pravidelný príliv podzemných
vôd do Thingvallavatn, spolu
s rozmanitým a pestrím prostredím,
vytvára dobré podmienky pre ryby a
ďalšie formy života v jazere. Už pri
návšteve parlamentnej pláne som zistila,
že klasický spôsob- cesta autobusom,
hodinka- dve rozchod a potom znovu
presun, mi do budúcnosti stačiť určite
nebudú.
Strokkur a iné gejzíry
Všetkým gejzírom na svete dal
pomenovanie Geysir na Islande. Dnes ho
pripomína iba nápis, pretože niekoľko
rokov nie je aktívny. Kedysi striekal až
do výšky 80 m. Za to jeho sused,
Strokkur, spoľahlivo funguje, vyvrhuje
vodu do výšky 15-30 metrov približne
každých 5-10 minút, počas návštevy
oblasti gejzírov sme ho zastihli pri
činnosti niekoľkokrát. Za pozornosť
stoja aj menšie gejzíry, ktoré sú len niečo
ako bublajúce kotlíky s vodou, alebo
Konunghsver, priehlbeň plná horúcej
minerálnej vody, ktorá mu dáva
charakteristickú modrú farbu.
Gullfoss
Ďalšia lahôdka, ktorá nás čakala, bol
dvojstupňový vodopád Gulfoss, nazývaný
„Zlatý“. Padá do hĺbky 32 metrov.
Neviem, či je niektoré miesto na Islande
nefotogenické, ale Gullfoss patrí hádam k
TOP miestam. Zrejme je to, a vďaka
dostupnosti, najvyhľadávanejšou
prírodnou „atrakciou“. Nečudo.
14
arbalet
Veľmi dobré je vyjsť na kopec nad pole
gejzírov, odkiaľ sme mali panoramatický
výhľad na ďalekú krajinu, ale aj do
susednej doliny.
verejne prístupný. S lesmi je to na Islande
ošemetné, pretože takmer neexistujú.
Lesy, ktoré tu kedysi rástli sú dávno
vyklčované, alebo zničené prírodnými
živlami. V drsných podmienkach je
spätné zalesňovanie náročné, vláda ho
podporuje a niektorí farmári sa o svoje
stromčeky starajú ako o deti. Sami
obyvatelia si tento fakt uvedomujú,
stromov je málo a nie sú nijako zvlášť
vysoké, a robia si zo seba žarty. Zablúdili
ste na Islande v lese? Stačí sa postaviť.
V každom prípade, skanzen v Skogare sa
oplatí vidieť. Stretli sme aj jeho
zakladateľa, starého pána, tuším mal viac
ako osemdesiat rokov, ktorý skanzen
založil ako súkromný projekt a stará sa
oň. Je možnosť vidieť ukážky
architektúry z rôznych častí ostrova
a múzeum.
Do Reykjavíku sme sa vrátili v podvečer,
s malou zastávkou v meste Hveragardi,
v meste skleníkov. Vykurované skleníky
sú na Islande bežná súčasť miest
a mestečiek, všade tam, kde sa len dá.
Deň tretí, Juhozápad
Písať, že oblasť islandského juhozápadu
je nádherná a plná povestných prírodných
krás je pravda, ale kde na Islande to tak
nie je? Neviem. Všade, kam nás za pár
dní vzali, som chodila očarená. Na tretí
deň sme dostali pridanú hodnotu, zažili
sme aj menej prívetivú stranu počasia.
Vietor. Podľa mňa to bol skoro orkán
(dolu na pláži neďaleko Víku), ale Soňa
nás ubezpečovala, že v takomto počasí sa
ešte bežne chodí von so škôlkarmi.
Neviem síce, kde potom učiteľky tie
decká zbierajú, ale dobre.
V blízkosti Skogaru sme vystúpili
z autobusu do veterného dňa a išli si
pozrieť Skogafoss. Pôvodne rieka Skógá
padala zo skál omnoho bližšie k moru,
teraz je útes s vodopádom vzdialený od
pobrežia 5 kilometrov. Vplyvom erózie
a sopečnej činnosti. Pôvodné útesy ostali
zachované a tiahnu sa stovky kilometrov
popri pobreží. Skogafoss sa radí svojou
výškou 60metrov a šírkou 25 metrov
k jedným z najväčších na Islande.
Skogar, Skogafoss a sopky
Cestou na juhozápadné pobrežie sme sa
zastavili v Skogare. Je to malá dedinka
a skanzen zároveň (Skogasafn), jeho
názov v preklade znamená les. Skutočne,
tu sme našli niečo ako les, dokonca
Celá oblasť je formovaná sopečnou
činnosťou, sopiek je tu neúrekom, aj
takých, ktoré keď vybuchnú, narobia
15
omnoho viac problémov, ako narobila
v roku 2010 sopka Eyjafjallajökull
(vyslovuje sa Ejafjatlajokutl a na
trénovaní výslovnosti som sa celkom
pobavila.) Sopkou, ktorú vedci neustále
pozorujú, a o ktorej sa predpokladá, že by
v blízkej dobe mohla vybuchnúť je Katla,
tú sme pre zlé počasie nevideli dobre.
Vyššie spomínanú sme videli veľmi
pekne. Pod ňou je farma, ktorá patrí
k najznámejším na ostrove, nie len pre to,
že výbuch ju celú zničil, ale dokázali ju
obnoviť a patria k priekopníkom
pestovania rôznych plodín, čiže skúšajú,
čomu by sa v danej klíme darilo.
Odmenou je nesmierne úrodná sopečná
pôda.
s potešením ako malé deti (a to hovorím
o vekovom rozpätí 20-70 rokov.)
Vystúpiť z bezpečia autobusu (aj keď
chvíľami sa kýval pomerne dosť) a prejsť
sa po pláži, sa oplatilo. Divoký Atlantik,
čierne pláže, bazaltové stĺpy všetkých
veľkostí a tvarov, medzi iným aj mystické
útvary skamenených trolov
Reynisdrangar vystupujúcimi priamo
z mora. Útesy Dýrholaey, z ktorých je
výhľad na celé pobrežie, boli zatiaľ pre
turistov uzavreté. Nezabudla som si na
pamiatku vziať jeden kamienok.
Len pár kilometrov ďalej, pri návrate sa
počasie celkom zľutovalo
a Seljalandsfoss, vodopád, poza ktorého
vodný závoj vedie cestička, sme obišli v
pohode. Je takmer 60 metrov vysoký
a radí sa medzi Do-not-miss( nenechajte
si ujsť) dominanty pobrežia. Je jeden
z mála podobných vodopádov, poza ktoré
sa dá prechádzať.
Vík a Seljalandasfoss
Ak mám pravdu povedať, ja si dedinu
Vík, ako takú, veľmi nepamätám. Zrejme
to bolo miesto, kde sme mali krátku
pauzu na jedenie, wecko a suveníry. Na
počasie, čierne pláže a trolov áno. Pršal
vodorovný dážď a fučalo tak, že dospelú
ženu s nadváhou (mňa) pohadzovalo
úplne bez problémov. Preto každá jedna
fotografia z pláže má svoj charakter.
Napriek, pre nás celkom divokému,
počasiu sme sa do autobusu vracali
vysmiati, čo Soňa a aj šofér ocenili. Vraj
už dávno nemali takú dobrú partiu. Môže
byť. Na väčšinu vecí sme reagovali
Cestou spať, ale to už iba spoza okien
autobusu sme si obzreli splaz ľadovca
Solheimjokull. Existujú aj zájazdy,
zameriavajúce sa na takzvanú glaciálnu
turistiku, je možné, pod dozorom
skúseného sprievodcu a s primeraným
vybavením, ľadovce prejsť po vlastných.
Rozhodne, a to sme počuli veľakrát, by sa
človek neskúsený, alebo neskúsený
ohľadom Islandu nemal sám púšťať do
niektorých oblastí. V zlom počasí, ktoré
16
môže nastať kedykoľvek, je šanca na
prípadnú záchranu diskutabilná.
Celkom blízko. Bol to zvláštny pocit,
lebo bližšie sa už tak ľahko k živej
veľrybe nedostanem.
Okrem
whalewatchingu (pozorovanie
veľrýb), plavby slúžia na pozorovanie
vtáctva (birdwatching). Existujú možnosti
dokonca navštíviť ich hniezdiská na
okolitých ostrovčekoch, alebo
pobrežiach. My sme ostali na mori, teda,
oceáne. Videli sme množstvo vtákov
lundi, po našom- mníšik, veľmi často sa
na zájazdoch používa český názov
papuchalk.
Deň štvrtý, Veľryba a západné fjordy
Najprv som myslela, že si vyberiem
z ponuky fakultatívnych zájazdov jazdu
na islandských koníkoch (len nepovedzte,
že majú poníky, sú síce malé, ale sú to
kone), nakoniec ani neviem ako a už som
nastupovala na loď, cieľ- pozorovanie
veľrýb. V rámci hesla, nejedzte veľryby,
poďte si ich pozrieť, vznikla turistická
atrakcia, ktorá má zvýšiť povedomie
o love veľrýb v okolitých vodách. Na
Islande je povolené loviť veľryby pre
v e d e c k é ú č e l y, h o c i a k t i v i s t i
argumentujú, že väčšina takto ulovených
veľrýb končí na tanieroch
v reštauráciách. Najnovšie je komerčný
lov znovu povolený, ale obmedzili ho na
39 kusov ročne.
Celkovo na Islande hniezdi okolo 370
druhov vtákov. S rezidentami je to
náročné, preto je Island charakteristický
hlavne migrujúcimi druhmi vtákov. Popri
cestách sme okrem koníkov mali
možnosť vidieť veľké kŕdle pasúcich sa
labutí. Medzi inými sa dajú pri troche
šťastia vidieť mnohé z druhov husí,
p o t á p i e k , a l b a t r o s o v, f u l m a r o v,
víchrovníkov, volaviek, bocianov (aj
čierne), kulíkov, dravcov, aliek, čajok
a podobne. Zoznam je skutočne dlhý.
Dostali sme teplé čierno zelené
kombinézy, vraj ala George Clooney
vo filme Dokonalá búrka, ja som si to
overila na googli, figu, vo filme mali
oblečené niečo úplne iné. Zrejme to mal
byť pokus o vtip a vystrašenie niektorých
pasažierov (ako napríklad mňa). Podarilo
sa im to iba čiastočne, vôbec neľutujem,
že som prekonala svoju nechuť sa niekam
prepravovať loďou. Mali sme šťastie a
videli chrbtovú a zadnú plutvu jednej
veľryby. Za to sme ju videli aspoň trikrát.
Ani keď nám veľryba definitívne zmizla
pri dlhom ponore, sa mi nechcelo zísť do
krytej paluby. S predpokladom, že ak sa
začneme potápať, bude jednoduchšie sa
zachrániť a samozrejme, chcela som si
užiť atmosféru, vychutnávala som
nerušenú plavbu, pobrežie, zátoku,
siluetu Reykjavíku, delfíny a vtáctvo,
17
arbalet
svieži vzduch, sem tam slnko, občas
dážď. Vôbec som si nevšimla, kde sa tie
tri hodiny minuli.
používaná na vykreslenie rôznych emócií
v reakcii na rozmanité situácie. Odrážajú
ako pozitívne, tak aj negatívne stránky
preciťovania životných udalostí. Keď
sme stáli okolo „snoriho kúpeľa“, čo je
kameňom vyložená akási kruhová
vonkajšia „vaňa“, alebo skôr sedací
bazénik, celkom dobre som si vedela
predstaviť seba a svojich literárnych
priateľov, ako oddychujeme, pijeme teplý
čaj a debatujeme o písaní. Presne to vraj
Snori robil. Kto vie, o čom sa skutočne
v uvoľnej nálade bavili. Na teraz mi
muselo stačiť si v nej iba ohriať ruky.
Západné fjordy
Na poludnie nás v prístave čakal autobus
smer západné fjordy. Po ceste kopírujúcej
pobrežie sme prechádzali popod pohorie
Esja na jednej strane a ponad
Hvalfjordur- fjord na strane druhej.
Skalnaté vrchy striedali čierne sopečné
kopce, roviny porastené trávou a machmi,
modré vody, riečky, sneh na úbočiach,
ktorý sa ešte v máji drží na záveterných
a tienistých stranách pohorí. Rozmanitosť
krajiny je asi najcharakteristickejším
znakom tunajšej prírody.
Hraunfossar a Barnafoss
Vodopádov nikdy nie je dosť a preto sme
sa pozreli na Hraunfossar , čo je sústava
vodopádov tvorených riečkami
pritekajúcimi z lávových polí, ktoré
vzniklo pri erupcii jedného z vulkánov
ležiaceho pod ľadovcom Langjökull.
Vodopády vtekajú do rieky Hvítá (na tejto
rieke sa nachádza aj už spomínaný
Gulfoss) . Označenie hraun sa prekladá
ako láva.
Reykholt
Prvú väčšiu zastávku sme mali
v Reykholte, mestečku, ktoré bolo
v stredoveku intelektuálnym centrom. Žil
tu slávny spisovateľ a politik Snori
Sturlurson (1179-1241). Venoval sa
poézii, mytológii aj histórii. Okrem
Ynglingovej ságy sa mu z určitých
štylistických a faktografických dôvodov
pripisuje aj autorstvo najznámejšej ságyEgilovej ságy, ktorá opisuje život Egila
Skallagrimssona, poľnohospodára,
pôvodom Vikinga a skalda( básnika).
Poézia sa nachádza v celej ságe a je
Pár metrov proti prúdu, doslova, čo by
kameňom dohodil,
je ďalší vodopád
nazývaný Barnafoss . Jeho meno,
Vodopád detí, pochádza zo starého
príbehu o dvoch deťoch, ktoré padli do
spenenej vody z prirodzeného mosta
vedúceho ponad vodopád. Smútok matky
18
most zničil. Voda tečie divoko a pení sa
až do biela s odrazom žiarivo modrej
farby.
most na Islande. Z Borgarnes je krásne
vidieť horu Hafnarfjall ( súčasťou tej
istej zaniknutej centrálnej sopky ako
Skardsheidi, pohorie videné cestou okolo
Hvalfjorduru ) meria 844 metrov a
väčšina má čadičový pôvod. Na úpätí
hory je malý brezový les, ktorý vznikol
v rámci spätného zalesňovania.
Deildartunguhver, Borgarnes, Akranes
Krásu okolia Hraunfossaru sme vymenili
za najväčší európsky horúci výver
Deildartunguhver. Je charakteristický
prietokom až 180l/sekundu a teplotou 97
stupňov celzia. Používa sa na
vykurovanie 34 kilometrov vzdialeného
Borgarnes a 64 kilometrov vzdialeného
Akranes. V blízkosti výveru rastie
endemický druh papradia, nazývaný
jelenie, alebo tvrdé papradie.
Samozrejme, vykurujú sa aj skleníky.
Práve tu sme mali možnosť kúpiť si
domáce paradajky. Spôsobom, aký by na
Slovensku, a to hovorím tak trochu
s hanbou, neobstál. Farmár nechal
v blízkosti prameňa odstavený vozík
a odváženým tovarom, odkazom, že
jeden balík stojí 200 islandských korún
a kasičkou na peniaze. Uznajte sami, ako
dlho by to u nás vydržalo?
Stačilo sa prejsť po pláži a našli sme
„zašitú“ krčmičku s miestnym veľmi
dobrým pivom. Modrý bezoblačný deň,
slnko, výhľad na Hafnarfjall, čierny
piesok a vody fjordu, ticho. Hlboko
v sebe prítomný moment harmónie
zachytený ako na fotografii. Presne tento
pocit som si so sebou odniesla domov
a z času na čas, keď to potrebujem,
vraciam sa na miesto, do chvíle, do
rozpoloženia.
Stará fráza hovorí, že nič netrvá večne
a bolo treba pokračovať. Pri dobrej
viditeľnosti sú svetlá prístavného mesta
Akranes vidieť z Reykjavíku. Počet
obyvateľov prekročil 6500. V polovici
dvadsiateho storočia zaznamenal najväčší
nárast počtu obyvateľov. Ak by sa zdalo,
že to, čo je u vás dedina, alebo väčšia
obec, to je na Islande mesto, prosím,
pomyslite si na definíciu dediny a mesta,
napríklad v Číne. Okrem rybárskeho
priemyslu je Akranes známe svojim
futbalovým klubom patriacim ku špičke
islandskej futbalovej ligy.
Borgarnes, mestečko s počtom
obyvateľov necelých dvetisíc, má bohatú
históriu. Bolo spomenuté už v Egilovej
ságe, s históriou sa dá oboznámiť
v miestnom múzeu. Nachádza sa na
polostrove v Borgarfjordure (fjord, ale to
sa dá v podstate domyslieť.)
S protiľahlým brehom ho spája najdlhší
19
arbalet
Zaujímavosťou je aj v dnešnej dobe
z činnosti vyradený maják, ktorý slúži
ako kultúrna ustanovizeň. Konajú sa
v ňom koncerty, vernisáže, recituje
poézia. Do Reykjavíku sme sa vrátili
popod záliv, podmorským tunelom.
Modrá lagúna
Pozdĺž pobrežia sme pokračovali do
rybárskej dedinky Grindavík , cez lávové
políčka pripomínajúce mesačnú krajinu
(v diaľke sme zazreli protialkoholickú
liečebňu, myslím, že bezprostredne
okolitá krajina na optimizme nepridá, ale
možno sa mýlim) až na výbežok
R e y k j a n e s t á . To n a j l e p š i e n á s
z rozlúčkového dňa počkalo nakoniec:
slávna Blá Lónid - Modrá lagúna.
Najväčšia atrakcia uprostred čierneho
lávového poľa, mliečno-modrá
geotermálna voda ( znovu známy
kontrast) s liečivým bahnom má
ideálnych 38 stupňov celzia. Lagúna
vznikla umelo a trochu náhodne,
z neďaleko stojacej geotermálnej
elektrárne Svartsengi, vypúšťali
„ochladenú“ odpadovú vodu (používanú
ako inak na vykurovanie) do lávového
poľa. Veľmi rýchlo prišli na to, že okrem
domácich by sem mohli pritiahnuť aj
turistov a vybudovali kúpeľný areál.
Množstvo prítomných silíc a minerálnych
solí spôsobuje, že pokožka je po kúpeli
hebká ako u bábätka. Len si treba naniesť
na tvár modrosivé bahno.
Deň piaty, Rozlúčka s Dymovou zátokou,
Krysuvík
Posledný deň bol vyhradený prehliadke
polostrova Reykjanes (Dymová zátoka).
Znovu nás sprevádzalo slnečné počasie.
Cez krajinu čiernu ako vystrihnutú z inej
dimenzie, popri jazere Kleifarvatn (čierna
a modrá, častý kontrast) sme sa dostali do
geotermálnej oblasti Krysuvík s
bublajúcimi bahennými jazierkami a
farebnými fumarolami. Červená, zelená,
žltá. Sopečné otvory, vriace pramene
horúceho bahna. Zvuk desiatok
bublajúcich varných kanvíc. Viacerí sme
sa zhodli, že surrealistická krása
pripomína sci fi film z detstva, Tretí
šarkan. Oplatí sa vybehnúť na kopec
a pokochať sa pohľadom na dolinu,
Krysuvík, jazero Kleifarvatn a zelené
jazero Graenavatn. Inak platí
upozornenie, že nie je vhodné skúšať, ako
veľmi je bahno horúce a chodiť mimo
vyhradené chodníky.
Ide sa domov
Myslím, že sme nemohli pobyt na Islande
zakončiť lepšie ako v Blá Lónid. V stave
relaxácie nebol priestor na ľútosť
20
z ukončenia výletu. Na letisku sme
dokúpili nejaké suveníry, nakladaného
žraloka (ešte stále je v mrazničke,
neviem, kedy sa vyskytne príležitosť ho
ochutnať, vraj je to sila) a niekde nad
Anglickom si uvedomiť, že sa skutočne
vraciame späť.
Faktografia
Hlavné mesto: Reykjavík
Najväčšie mesto: Reykjavík
Úradný jazyk: islandčina
Mena: islandská koruna
Rozloha: 103 000 km²
Počet obyvateľov:cca 300 000
Samozrejme, odpoveď na otázku málo,
alebo dosť?
Forma štátu: republika
Prečo je päť dní zúfalo málo? Pretože za
päť dní sa nestihnete pozrieť na všetky
krásne a zaujímavé miesta. Pretože päť
dní je málo na dôkladné preskúmanie
rozmanitosti krajiny. Pretože päť dní je
málo na spoznanie domácich. Pretože päť
dní je málo, pozrieť si všetky zaujímavé
múzeá a kultúrne ustanovizne v
Reykjavíku.
Vznik:1.12.1918
Gramotnosť:100%
Hlavné náboženstvo: evanjelické (79,1%
obyvateľov)
Na Islande dopestujú najviac banánov na
obyvateľa v EU. V mnohých plodinách
sú úplne sebestační. Odpoveď je
jednoduchá, termálna energia
a vykurované skleníky. Napriek tomu sú
závislí od zahraničného dovozu, čo sa
premieta aj na cenách tovarov.
Prečo je päť dní dosť? Pretože stačí aj
jeden jediný deň na to, aby mal človek
jasno, či sa do Islandu zamiloval na prvý
pohľad, alebo nie. Pretože jeden deň z
piatich stačí na to, aby si človek
uvedomil, že sa sem rozhodne musí vrátiť
na dlhšiu dobu a vidieť to, čo vidieť
nestihol. S takýmito pocitmi som
nastupovala do lietadla smer Bratislava. S
pocitom, že si nie len odnášam kúsok
Islandu so sebou, ale že som v tej krajine
nechala kus svojho srdca. Nech to už znie
akokoľvek pateticky.
Nemajú detské domovy. Rodiny sú
rozvetvené, a tak sa nemôže stať, že by
niekto ostal úplne bez príbuzných, ktorí
by sa ho odmietli ujať.
Majú nízku kriminalitu, väzenie nemá ani
40 miest.
Autorka: Diana Láslopová
Foto: Diana Láslopová
21
arbalet
arbalet
VERŠOVÝ SYSTÉM
Na začiatok by som rád začal s ozrejmením určitých pojmov.
móra : čas potrebný na vyslovenie jednej krátkej slabiky
1 móra = jedna krátka slabika
2 móry = jedna dlhá slabika
metrum : ideálny model usporiadania básnického rytmu
rytmus : pravidelné opakovanie akustického prvku, ktoré vždy súvisí s fonetickým
a s fonologickým systémom jazyka. Môže sa realizovať striedaním dlhých a
krátkych slabík, rovnakým počtom slabík alebo prízvukov vo verši atď. Rytmus je
prvotným a najpodstatnejším znakom poézie a je významným faktorom aj vo
voľnom verši a v ostatných typoch poézie bez rýmu.
stopa : najmenšia jednotka metra
Poznáme veľa typov stôp. Všetky si je možné pozrieť v Základoch slovenskej
verzológie od F. Štrausa na strane 31.
Základné stopy dvojslabičné: spondej : - trochej : - U
jamb : U trojslabičné: daktyl : - U U
anapest: U U –
Pričom (–) je prízvučná slabika a (U) je neprízvučná slabika.
prízvuk : prozodická kvalita reči – intonácia. Vzniká obmieňaním hlasu a prejavu sa v
slabikách.
dieréza: typ pauzy medzi dvoma odlišnými stopami
cézura: typ pauzy v rámci jednej stopy
23
veršový systém: systém usporiadania prozodických vlastností verša; rytmická výstavba
verša
Poznáme časomerný, sylabický, sylabotonický, tonický a voľný veršový systém.
Zaoberať sa budem sylabotonickým systémom. Typický je pre tvorbu slovenských
autorov z prelomu 19. a 20. storočia. Je založený na striedaní prízvučných
a neprízvučných slabík. Prirodzeným zákonitostiam slovenčiny vyhovujú trochejské
a daktylské stopy. Súvisí to s tým, že v slovenčine je prízvuk na prvej slabike.
Výnimku predstavuje poézia Hviezdoslava, u ktorej dominujú jambické stopy. Chcel
vytvoriť špecifický básnický jazyk, ktorý by sa odlišoval od bežnej hovorovej reči.
Chcem upozorniť, že každá báseň má metrum.
Ako sa naučiť dodržiavať rytmus v básni?
1. Výrazy: však, ten, len, a, čo, no, ... nemajú charakter prízvuku, lebo nenesú
plnovýznamový význam na rozdiel od jednoslabičných podstatných mien a slovies,
lebo tie sú plnovýznamové.
2. Jednohláskové neslabičné predložky: s, z, k, ... spájame s nasledujúcou slabikou
a nevnímame ich ako samostatné jednotky.
Príklad: z domu; zdo je prízvučná a mu je neprízvučná
3. slabičné predložky: na, za, ku, ... chápeme ako samostatné slabiky a teda budú mať
prízvuk.
Príklad: na dome; na prízvučná, do neprízvučná, mu neprízvučná
4. Výrazy: ako, áno, ani, ... sú dvojslabičné, a teda prízvuk bude na prvej slabike.
Príklad: ako; a prízvučná, ko neprízvučná
5. Trojslabičné slová majú prízvuk na prvej slabike, zvyšné dve sú bez prízvuku.
Príklad: veršový; ver prízvučná, šo neprízvučná, vý neprízvučná
6. Štvorslabičné a viacslabičné slová majú prízvuk na prvej a predposlednej slabike.
Príklad: predposledný; pred prízvučná, po neprízvučná, sled prízvučná, ný neprízvučná
24
Toto sú základné pravidlá veršového systému a stačí si to len vyskúšať. Na pokus
použijem ukážku z Hájnikovej ženy od P.O.Hviezdoslava.
No ten, čo sedí trocha nižej,
ten dobre vidí šumnú tvár,
spod riasy víček očí čar,
jak vylieta a prsty rídi,
sťa hviezda z temna ľuďom k púti,
ten vidí, áno, dobre vidí
pel líček ako nádych svetlý,
tak ľahce zabronený v žiar...
Takže, stačí si nakresliť tabuľku, kde stĺpcov bude rovnaký počet, ako je slabík
(v tomto prípade je to deväť) a riadkov bude súhlasný počet s počtom riadkov v básni
(v tejto ukážke, osem) . Potom do okienok tabuľky zaznačujeme, či je daná slabika
prízvučná, alebo neprízvučná, pričom dodržiavane uvedené pravidlá. Po vyplnení
tabuľky pozrieme, ktorých značiek máme v stĺpci najviac a tú napíšeme nad stĺpec.
Potom si už len podľa stôp porovnáme, či je to daktyl, trochej, jamb,...
25
Dopredu upozorňujem, že Hviezdoslav písal v jambe a ani táto ukážka nie je
výnimkou.
Výhodou ovládania metra v básni je pri písaní veršovaných básní, a taktiež textov
piesní. Prvé, čo bude vytýkať kritik vo veršovaných formách bude metrum a aj pre vás
bude samotná báseň, a nie len veršovaná, v ktorej ho dodržíte určite čitateľnejšia.
Autor: Tóno Mello
26
arbalet
Z prieskumníkov a vedcov, odhaľujúcich
kozmické tajomstvá, sa stali
poľnohospodári, ktorých myšlienky sa
upierajú najmä na záchranu úrody.
RECENZIA
Interstellar –
ambiciózna filozofická
dráma plná myšlienok, obrazov a hudby
Jedného dňa však vedci nájdu
východisko. Objavia červiu dieru, ktorá
je akousi bránou do tajuplných,
nepreskúmaných dimenzií mimo našej
Slnečnej sústavy. Vedci dúfajú, že
alternatívna planéta zachráni ľudstvo
pred úplným zánikom. Pilot Cooper
(Matthew McConaughey) sa nechá
prehovoriť a v spoločnosti doktorky
Brandovej (Anne Hathaway) sa vydáva
na nebezpečnú misiu do iných dimenzií.
Jedným z odvážnych plánov je
kolonizovať príslušnú planétu a dať
ľudstvu nádej na prežitie. Avšak čas je
veľmi relatívna veličina a v iných
galaxiách je jeho pojatie odlišné. Vráti sa
Cooper ako ten istý človek a stihne
stráviť čas so svojou milovanou dcérou?
Neminú sa o celé dekády v dôsledku
časovo-priestorovej disharmónie? Toto a
omnoho viac uvídite až v jednom z
najambicióznejších filmov tohto roku.
Interstellar, 2014, Sci-fi / Dobrodružný /
Mysteriózny, réžia: Christopher Nolan,
hrajú: Matthew McConaughey, Anne
Hathaway, Michael Caine, Jessica
Chastain, Mackenzie Foy, Matt Damon,
Casey Affleck
Christopher Nolan nekompromisne patrí
medzi hollywoodsku elitu. Potrpí si na
komplikovaný, mnohorozmerný príbeh,
ktorý nezabúda okoreniť famóznou
vizuálnou aj hudobnou stránkou.
Interstellar je ašpirant na film roka. Dielo,
ktoré vám vyrazí dych a zároveň rozšíri
obzory.
Zem nemá žiadnu nádej. Sme svedkami
neutíchajúcich búrok, vidíme prach, ktorý
sa vo veľkom množstve usádza na zem a
ničí úrodu, v dôsledku čoho prevažuje
nedostatok potravín. Preciťujeme ponurú,
depresívnu náladu panujúcu medzi
obyvateľmi farmárskych obydlí. Zdá sa,
že Zem je odsúdená na zánik. Ľudia
zmenili rebríček svojich hodnôt.
Ak sa idete dívať na film Christophera
Nolana, musí vám byť jasné, že
jednoduchej zápletky s lineárnym dejom
27
sa nedočkáte. Nolan sa netají tým, že
obľubuje sofistikované snímky plné
nepredvídateľných, prekvapivých
momentov. Aj „obyčajná“ komiksovka o
Temnom rytierovi musí byť v jeho poňatí
správne psychologicky uchopená a
rozporuplná, vizuálne strhujúca. O jeho
brilantných filmárskych a rozprávačských
schopnostiach svedčí aj sci-fi triler o
svete vo sne s názvom Počiatok (2010) či
kúzelnícka viktoriánska dráma Dokonalý
trik (2006).
Interstellar pozostáva z viacerých
dejových línií, z ktorých by sa dalo
poskladať hneď niekoľko samostatných
filmov. Jednotlivé deje sú prepojené a
Nolan nám paralelne predostiera
prežívanie hlavných postáv, z ktorých sa
každá vyrovnáva s realitou po svojom. Tu
vstupujú do kontrastu nadpozemské idey
a prehovory hlavných postáv o
neprekonateľnosti a sile vesmíru, ktoré
do vás preniknú, so všednou, nudnou
realitou „tam dole“, kde ľudia žijú svoje
rutinné, tragické životy, blížiac sa v
ústrety smrti.
ústredného vzťahu medzi Cooperom a
jeho dcérou Murph nesmierne pôsobivá.
Akonáhle sa Cooper a jeho posádka
ocitnú v kozme, tempo mierne narastie,
avšak nie výrazne. Nolan týmto dielom
vzdáva poctu kultovej filozofickej dráme
2001: Vesmírna odysea a z Interstellaru
priam sála inšpirácia touto Kubrickovou
klasikou. Hypnotická, dokonale precítená
atmosféra magického vesmírneho ticha
umocnená vážnou hudbou, obrazy, z
ktorých behá mráz po chrbte a špeciálne
efekty akoby vystrihnuté zo 70. rokov –
to ešte väčšmi prispievalo k nostalgickej
nálade filmu 2001: Vesmírna odysea,
ktorý redefinoval žáner sci-fi. Vo
filozofickej rovine Interstellar ponúka
množstvo podnetných myšlienok. Nolan
rozširuje horizonty nášho vnímania a dá
nám zakúsiť príchuť iných svetov a
dimenzií, pozbavených časovopriestorového vymedzenia, ktoré je čisto
mechanické a v duchovných svetoch
akoby strácalo svoje opodstatnenie. Stiera
hranice medzi minulosťou, prítomnosťou
a budúcnosťou a dáva nám pocitíť, že
tento model je v kontexte iných dimenzií
úplne absurdný.
Prvá polovica je najmä psychologická.
Pomalé monotónne tempo, zoznámenie
sa s hlavnými postavami, nevtieravé
myšlienky o vyšších bytostiach, ktoré od
nás niečo vyžadujú. Prvá polovica je
harmonická, pokojná a v zobrazení
Napriek veľkej inšpirácii filmom 2001:
Vesmírna odysea si Nolan ponechal aj
svoj rukopis. Zložitá rozprávačská
štruktúra pozostávajúca z paralelných
dejových línií, epický príbeh zasluhujúci
viacero interpretácií a podmanivá
28
audiovizuálna stránka, sú preňho priam
charakteristické. Jedným z najväčších
pozitív snímky je aj hromová orgánová
hudba Hansa Zimmera plná emocionality
a sily, ktorá bezchybne splynula s
obrazom. Hans Zimmer opäť dokázal, že
je nekorunovaným kráľom filmovej
hudby a skladateľom, ktorý zvyšuje
výsledný dojem z filmu o 80%. Samotní
herci boli so svojimi úlohami viac než
vžití. Matthew McConaughey (Klub
poslednej nádeje, Vlk z Wall Street)
bravúrne vystriedal viacero
psychologických polôh a jeho herectvo
vás doženie k slzám. Za zmienku stojí aj
Anne Hathaway (Bedári, Návrat
Temného rytiera), Michael Caine (Návrat
Temného rytiera, Počiatok), Jessica
Chastain (Farba citov, 30 minút po
polnoci) či Mackenzie Foy (V zajatí
démonov, Twilight sága).
Interstellar je filozofické, nekonvenčné,
obrazovo a hudobne kolosálne dielo,
ktoré si najviac vychutnáte na obrovskom
plátne. Film, ktorý sa zaoberá úvahami o
tom, kam smeruje naša existencia,
myšlienkami o našej vnútornej vyspelosti
a tiež o tom, v akej pozícii sa
nachádzame vo vzťahu k vesmírnym
silám.
Autor: Mária Pánisová
Zdroje: distribučné štúdia
29
arbalet
OZNAMY
interpretačné textové semináre, rovnako
aj praktické jazykové cvičenia.
ZRKADLENIA
Richard Miške – je pôvodom z
Prievidze, ale usídlil sa v Bratislave.
Vyštudoval Stavebnú fakultu STU a v
roku 2013 získal doktorát v odbore
odvetovej a prierezovej
ekonomiky.Napriek neliterárnemu
vzdelaniu je veľký literárny nadšenec.
Pôsobí v Literárnom klube Generácia v
Bratislave a literárnom klube Poet. Jeho
texty rôzneho literárneho charakteru
nájdete napríklad v periodikách
Romboid, Vlna, Rak alebo Knižná revue.
Pred dvomi rokmi, po smrti Ondreja
Čiliaka, som stála pred dilemou, čo ďalej
s klubom, ako ho zachovať, hoci aj
v okresanej podobe. Jednou z možností
bolo oživiť tradíciu literárnych súťaží.
Viac o motivácii vyhlásiť súťaž
ZRKADLENIA, píšem v úvodníku
zborníka prvého ročníka súťaže. Kto má
záujem, na našej webovej stránke
(www.lk-poet.estranky.sk) sú k dispozícii
na stiahnutie. Nájdete v nich aj práce
finalistov ako aj tých, ktorí zaujali porotu.
Čoskoro vyhlásime III. ročník. Zloženie
poroty v prvých dvoch rokoch bolo:
Richard Miške, Mathej Thomka, Peter F.
'Rius Jílek.
Mathej Thomka - prozaik, lektor a
tvorca niekoľkých literárnych dielní na
Slovensku i v Čechách, šéfredaktor
viacerých časopisov: Mädokýš, Mlha,
Letavský Denník, Nočník, Polnočník,
Ve č e r n í č e k , P o p o l n o č n í k , Ú s v i t ,
Campusoviny.
Dúfam, že v ďalšom roku sa znova ujmú
zodpovednosti za vyhľadávanie nových
talentov.
Prezident literárneho klubu Mädokýš a
viceprezident združení Mlha.
Momentálne žije v Prahe.
POROTA
Peter F. ‘Rius Jílek - publicista, autor,
literárny kritik. Je známy svojou
Literárnou ambulanciou, kde dáva
možnosť iným autorom získať spätnú
väzbu na tvorbu. V súčasnosti pôsobí na
Filozofickej fakulte v Záhrebe , kde
prednáša slovenskú literatúru dvadsiateho
storočia, lexikológiu a frazeológiu, vedie
Výsledky I.ročníka
Prvé miesto: nebolo udelené
Druhé miesto:Terézia Klasová, Bratislava
- Rača
Tretie miesto: ego, Myjava
30
Zaradení do zborníka: Ivona Pekárková
,Natália Kuzmová, Roman Beňo,
Demebola, Gabriela Grznárová, Adriana
Hanešová, Alfréd Onderko
Výsledky II. ročníka
Prvé miesto: Šípoš Peter
Druhé miesto: Puchovská Anna
Tretie miesto: ego Plutová Barbora
Zaradení do zborníka: Emma Tomková
, Alfréd Onderko , Marika Smoroňová,
Viktória Laurent-Škrabalová,Lucia
Švecová, Adam Štefunko
31
PROGRAM ART POINTU NA
NOVEMBER 2014
32
arbalet
Slovenský festival poézie
Beniakove Chynorany
zo ZŠ V. Beniaka s MŠ, ktoré každoročne
vyrobia množstvo nádherných predmetov
a ikeban. Nikto sa nemusí báť, že netrafí.
Na adventnom jarmoku budú isto
rozvoniavať aj dobroty či punč, ktoré
pripravia členovia miestnych záujmových
organizácií.
Celoslovenská súťaž v prednese
amatérskych recitátorov z celého
Slovenska - Slovenský festival poézie
BCH - slávil v minulom roku jubilejných
20 rokov svojej existencie. Je
obdivuhodné a zázračné, že sa našli
nadšenci, ktorí po tieto roky neúnavne
a najmä nezištne pripravovali podujatie,
ktoré v sebe vždy nieslo množstvo
umeleckých zážitkov, neobyčajných
ľudských stretnutí.
V chladnom období určite poteší aj
prievidzská skupina SHZ Nany, ktorá
určite rozmrazí vytrvalcov svojou hudbou
na ceste za slobodou.
Kto naozaj vydrží, v priestoroch
kultúrneho domu sa bude môcť zabaviť
na spoločenskom posedení, rozprávaní,
diskutovaní.
Aj tomto roku Vás všetkých pozývame na
21. ročník SFP BCH, ktorý sa bude konať
v dňoch 5. – 7. decembra 2014 v obci
Chynorany. Pripravili sme pre účastníkov
množstvo noviniek a pestrý program.
Vyhodnotenie súťaže budú všetci
očakávať po vyčerpávajúcom
hodnotiacom seminári (skúsenosti
z predchádzajúcich rokov).
Súťaž sa otvorí slávnostnou vernisážou
v KD v Chynoranoch. Samotná súťaž
bude prebiehať netradične – v priestoroch
kaštieľa v Brodzanoch. Z prostredia
romantického kaštieľa, ktorý sa preslávil
aj vďaka A. S. Puškinovi, na všetkých
čakajú sprievodné programy. Návšteva
Pamätnej izby V. Beniaka, kde sa
predstavia členovia klubu POET
z Prievidze (D. Laslopová, T. Mello a J.
Vrábel) svojím poeticko-hudobným
pásmom. Keďže festival sa koná
v adventnom období, na parkovisku pred
Obecným úradom si na návštevníkov
možno počká nielen Mikuláš, ale aj deti
Verím, že i tento ročník prinesie ľuďom
chvejúcim sa po poetickom slove,
podmanivej hudbe či zaujímavých
zobrazeniach výtvarníkov, umelcov
mnoho radosti a osvieženia. Lebo
s takými pocitmi vždy odchádzali ľudia
z nášho festivalu.
Všetkých Vás rada v Chynoranoch
privítam a objímem!!!
autorka: Denisa Horváthová,
predsedníčka OZ BCH
33
JERUZALEMA O
ŽIVOTE
FEJTÓN
celkom bežný úkon, ktorý sa každý
správny vodič naučí asi tak dva mesiace
po tom, ako získa vodičský preukaz,
celkom jednoduchý. Na Sviatok všetkých
svätých, pri vás však zaujímavo nestojí
ani jeden z nich a jednoduché pozdĺžne
parkovanie je zrazu čímsi rovnako
nezvládnuteľným ako je napríklad
úspešné upečenie koláča z kysnutého
cesta. Upiecť ho dokáže každý, ale,
úprimne, čí koláč je konzumovateľný asi
tak hodinu po upečení, a to aj bez vopred
pripravenej zubnej náhrady? Priznám sa,
môj teda celkom určite nie.
Sviatky pokoja, kedy si máte spomenúť
na tých, ktorí vás už navždy opustili,
symbolicky im zapáliť sviečku a vyjadriť
tak, že na nich tento svet ešte nezabudol.
Áno, taký je tradičný obraz Sviatku
všetkých svätých, ktorý maľujú deťom na
základnej škole. Ako to však už so
všetkými sviatkami býva, realita je
celkom iná. V skutočnosti tieto sviatky,
alebo tento rok víkend, keďže kalendár sa
s nami zase raz zahral nepeknú hru,
strávite na cestách, v aute natlačenom
minimálne štyrmi ľuďmi a aspoň jednou
chryzantémou. Cestu na cintorín vám
spríjemňuje nielen omamná vôňa už
spomínaného kvetu, ale takisto hrkot
sklenených kahancov, kritika vašich
vodičských schopností, a to rovno od
celej rodiny. Kritika však najčastejšie
(aspoň u nás) pochádza od vašej
sedemdesiatročnej babky, ktorá nikdy za
volantom nesedela, a z ktorej sa zrazu
vykľula taká expertka na šoférovanie, že
by nedbala ísť po víkende súťažne jazdiť
Nascar, prípadne Rallye Dakar. Trápenie
sa však po príchode na cintorín ani
zďaleka nekončí. Ak patríte medzi tých
šťastnejších a parkovacie miesto sa vám
podarí nájsť do pätnástich minút,
gratulujem vám. Zvyčajne je tento
Po každoročnom zablúdení, na štýl Janka
a Marienky, konečne stojíte pred
pomníkom, ktorý ste hľadali a veríte, že
toto je ten okamih, kedy si konečne
v úcte spomeniete na vašich zosnulých.
Možno niektorí z vás majú to šťastie, a to
vám úprimne závidím, ale zo skúseností
viem, že takto to u väčšiny rodín, žiaľ,
nefunguje. Práve tu totiž môže vzniknúť
viacero frustrujúcich a trápnych
okamihov. Vaša rodina totiž dokáže
vykúzliť viacero možností, ako váš
vnútorný hnev dostať do takej miery, že
naozaj už sám seba považujete za jedného
zo Svätých za to, že ste ich všetkých
nezamkli v aute, ktoré už ani neviete, kde
34
arbalet
ste nechali. Jednou z nich je, samozrejme,
to, že nikomu nenapadlo vziať zapaľovač
či zápalky, lebo veď oni si mysleli, že
oni, a že, a že...V mysli si zájdete na
svoje šťastné miesto a upokojíte sa.
V pohode, cintorín je predsa plný ľudí.
Tento problém sa dá vyriešiť. Horšie však
je, ak sa v tejto situácií začnú zrazu
nenápadne všetky oči upínať na vás
a vyzývať vás tak mlčky k činu, ktorý sa
teda ani omylom nehodláte vykonať.
Presne takéto momenty môžu zažiť tzv.
tajní fajčiari. Celá vaša rodina veľmi
dobre vie, že fajčíte, vy viete, že oni
vedia, že fajčíte a oni zase vedia, že vy
viete, že oni vedia, že vy fajčíte. Napriek
tejto tichej dohode však nemôžete
vytiahnuť z vrecka ten mačičkovský
zapaľovač, od zvierania ktorého vám už
belejú hánky, a s ktorým ste si ráno
pripaľovali za garážou cigaretu, aby ste
dnešný veterný deň zvládli. Ďalšia vec.
Slovné spojenie boj s veternými mlynmi
zrazu na „dušičky“ nadobúda celkom
nový rozmer, Don Quijote je pre vás
oveľa reálnejším, ako keď ste nečítali
povinnú literatúru a stotožníte sa s ním
prinajmenšom tak ako chameleón s tou
obrovskou chryzantémou, ktorú ste
takmer prekotili pri vykladaní zo zadného
okna auta.
sa o pomník a neroztrháte si nohavice,
uvedomíte si, že s chryzantémami či bez,
tá skupinka ľudí, kvôli ktorej ste skoro
zrazili toho neškodného cyklistu, je
predsa len vaša rodina, a ak by na to
prázdne miesto v aute mal pribudnúť ten,
pre ktorého ste sa na cintorín vybrali
a mal by rovnako expertne ako vaša
babka kritizovať vaše šoférovanie, vôbec
by vám to neprekážalo. Ba čo viac, boli
by ste radi, auto by bolo plné
a chryzantéma by nezavadzala na zadnom
okne.
Autorka: Jeruzalema
Ak však všetky tieto nástrahy osudu
a Svätých prekonáte, nezafŕkate sa
voskom, nepodpálite si vlasy, nepotknete
35
Arbalet 1/2014,časopis literárneho klubu POET,občasník,nepredajné,
tlačiarne:Art Point, šéfredaktorka:Barbora Gričová, redaktorka:Diana
Láslopová, editor:Tóno Mello, grafika:František Vráb,ml.,Barbora Gričová, kresby:
ZUŠ L. Stančeka v Prievidzi, web: arbalet-poet.sk
OBSAH
Hosť čísla
1
3
Domov
Tvorba klubákov
7
11
Cestovateľské okienko
Teoretické okienko
23
27
Filmové okienko
Dávame do pozornosti
30
Jeruzalema o živote
34
editoriál
Prišla jeseň a s ňou aj nový časopis. Z Lorety sa meníme na Arbalet.
Život je zmena, povedali sme si, vymysleli názov
a už to išlo. Vo vynovenom časopise budete môcť nájsť okrem tvorby
členov Literárneho klubu POET, novinky z Prievidze, recenzie na
knihy a filmy, spoznáte nových a zaujímavých ľudí, prečítate si o
ďalekých cestách, zlepšíte sa v slovenskom jazyku, ale možno sa aj zasmejete na našej
externej anonymnej dopisovateľke Jeruzaleme.
Sme radi, že v časopise môžeme prezentovať aj tvorbu žiakov zo Základnej umeleckej
školy Ladislava Stančeka v Prievidzi.
Veľa štastia, lásky a zdravia (nie len pre tých, ktorí majú dnes narodeniny :)
Barbora Gričová, šéfredaktorka
Download

Arbalet-poet.sk