Nitriansky samosprávny kraj
Krajské osvetové stredisko v Nitre
Literárno – výtvarná súťaž
Zlaty Dônčovej
VIII. ročník
Vyhlasovateľ:
Krajské osvetové stredisko v Nitre
Partneri:
Mesto Nitra
Literárny klub Janka Jesenského
UKF Nitra
Termín:
4. – 18. jún 2012
Miesto konania:
Krajské osvetové stredisko v Nitre,
Fatranská 3, výstavné priestory
Odborná porota
Literárna časť:
Predsedníčka:
Členovia:
Výtvarná časť:
Predsedníčka:
Prof. PaedDr. Eva Vitézová PhD.
PhDr. Marcel Olšiak
Mgr. Mariana Hrašková, PhD.
PaedDr. Eva Lehoťáková, PhD.
Mgr. Zuzana Straňáková
Mgr. Peter Naščák, PhD.
Podujatie realizované s finančnou podporou Mesta Nitry.
2
Milí naši priatelia,
dovoľujem si vás tak osloviť ...
Vás - pani Janeková, ktorá ste prišli s myšlienkou priblížiť život a tvorbu
"zabudnutej" spisovateľky súčasnej generácii detí a mládeže
Vás - pán primátor a členovia komisie kultúry Mestského zastupiteľstva, ktorí ste
nám finančne pomohli
vás - členov Literárneho klubu Janka Jesenského v Nitre
vás - mojich kolegov, ktorí súťaž každoročne pripravujete
vás - členov oboch porôt, ktorí trpezlivo a spravodlivo hodnotíte súťažné práce
vás - riaditeľov zapojených škôl
vás - pedagógov a rodičov, ktorí motivujete deti, aby sa zapojili a najmä
vás - milí súťažiaci, ktorí venujete čas príprave literárnych a výtvarných prác do
súťaže
... je to už ôsmy ročník súťaže, pri ktorej sa v roku 2012 stretávame, deti a
mládež zo základných a stredných škôl nielen Nitrianskeho samosprávneho
kraja, ale aj z obcí a miest iných krajov našej republiky - napr. zo Žiliny, Popradu,
Vranova nad Topľou, Brusna, Handlovej, Prievidze, Marianky pri Bratislave,
Veľkej Lomnice, Myjavy ...
Teší nás pozitívna odozva na novú tematickú kategóriu Dedičstvo Veľkej Moravy,
ktorú Krajské osvetové stredisko v Nitre pri príležitosti blížiacich sa osláv 1150.
výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie vyhlásilo.
Každý rok sa snažíme pripraviť pútavé sprievodné podujatia pre deti. V tomto
roku aj vďaka Krajskej knižnice Karola Kmeťku v Nitre prostredníctvom uvedenia
do života personálnej bibliografie Zlaty Dônčovej oslovíme aj dospelú generáciu,
babičky a deduškov, ktorí si budú môcť zaspomínať na staré časy a pripomenúť
si svoje čítanky s ukážkami tvorby spisovateľky, ktorej súťaž venujeme.
... prijmite pozvanie na prehliadku výstavy i zborníka najlepších literárnych a
výtvarných prác
riaditeľka KOS v Nitre
3
Milí autori,
v literárnej časti VIII. ročníka Literárno-výtvarnej súťaže Zlaty Dônčovej sa otvorili
brány kreativity slova a detskej fantázie vyše stovkou detských účastníkov z
rôznych škôl z celého Slovenska. Literárna súťaž je vždy pozvánkou k snívaniu
o výnimočných situáciách a činoch, alebo k zachyteniu nečakaných vecí
z nažitého, v ktorých človek dokáže prekonávať limity seba samého. Detská
literatúra stále potvrdzuje, že obľubuje prekvapivé situácie, záhadné javy, bizarné
prostredie, hravý jazyk, slovnú, textovú či žánrovú hru, úsmev alebo vážnosť,
experiment a vynaliezavosť, ale aj potrebu poznania medziľudských vzťahov,
detská literatúra obľubuje výpovede o hodnotách kamarátstva, empatie,
zdvorilosti, lásky atď., jednoducho hľadá odpovede na otázky o podstate sveta
a pravých hodnotách. Detské texty sa stali prostriedkom aj k tomu, aby vyjadrili
kritickú reflexiu o človeku a spoločnosti, v ktorej žijeme.
Kvalita produkcie viac-menej závisí od talentu, zaujatosti a zodpovednosti autora.
Každý autor má svoje osobité poetické mechanizmy, špecifickú techniku,
plodnejší autori aj zaužívané sujetové postupy. Pre porotu je vždy potrebné a
záväzné posúdiť: či úspech textu kvalifikuje alebo diskvalifikuje autora aj čitateľa,
či je text naozaj triviálny alebo má ambície byť dobrým čítaním. Kvality neurčuje
téma, rozsah či efektná pointa, ale čosi jedinečné, čo nesie v sebe hlbšie
posolstvo, čo zanechá v čitateľovi stopu, dojem, čo ho zasiahne, čo ho donúti
zamyslieť sa.
Vyslovujeme poďakovanie všetkým zúčastneným, že sa podujali k literárnej
tvorbe a literárnej kreativite. A to nie je málo.
Eva Vitézová, Mariana Hrašková, Marcel Olšiak
4
Ako a o čom komunikujú tohtoročné detské ilustrácie?
Tento rok prišli výtvarné práce detí z celého Slovenska, pestrá paleta figurálnych
a predmetných kompozícií. Všetky potešia diváka, nakoľko sú osobité, výnimočné
– rozprávajú príbehy, rozprávajú o fantázii a imaginatívnych obrazoch detského
sveta. Malí a mladí ilustrátori komunikujú s nami prostredníctvom príbehov
a myšlienok ilustrovaného diela. Inšpiráciou sú im rozprávky a príbehy, knižné ale
i sfilmované. Z ilustrácií je zrejmé, že slovenské i cudzie knihy lákajú detského
diváka, oslovujú ho a motivujú k tvorivej činnosti. Nemalú zásluhu na tom máte
vy, rodičia detí a učitelia, za čo vám patrí veľká vďaka.
Tohtoročné výtvarné práce sú oproti minulým rokom kvalitnejšie. Je zrejmé, že
výkresy prešli prvým a užším výberom už v škole. Mali sme neľahkú, ale
radostnú úlohu – vybrať z najlepšieho to najlepšie a oceniť výtvarnú tvorbu
malých i veľkých. Z výkresov vidieť, že papier, ceruzka, farbičky a farby sa stali
najdôležitejšími pracovnými nástrojmi tvorivej činnosti. Pre tvorivý prístup
najmenších, detí z materských škôl, bola typická improvizácia – vytvorená
zvnútra, nevedomky a spontánne. Viditeľná bola prvoradosť farby a dynamika
kontrastov. Ilustrácie sú plné citových zážitkov a každoročne práve tvorba tejto
vekovej kategórie je najzaujímavejšia. Vo výtvarnom prejave detí mladšieho
školského veku prevládala impresia – deti priamo zachytili dojmy z videného
alebo počutého. Výtvarné práce sú dramatické, sú zamerané na obsahovosť
a dejovosť rozprávok a povestí. Obdivuhodná je individuálna lyrickosť farieb
a tvarov. U najstarších žiakov dominoval prístup uvedomelého komponovania
kompozície – obraz sa kryštalizuje pomaly a vedome. Výtvarná tvorba je
zameraná na kresebnú a technickú dokonalosť, harmóniu farieb a tvarov.
Tohtoročné ilustrácie sú nielen veľmi rôznorodé a zaujímavé, ale ožívajú vďaka
vizuálnemu kontaktu a preto, príďte sa pozrieť... Všetci ste vítaní.
A Vám, malí a veľkí básnici a prozaici farebných obrazov ďakujeme. Ďakujeme za
Vaše tvorivé nadšenie, ktoré obohatilo aj našu každodennú realitu.
Tešíme sa na stretnutie aj o rok.
Eva Lehoťáková, Zuzana Straňáková, Peter Naščák
5
OCENENIA LITERÁRNA ČASŤ
I. kategória – žiaci I. stupňa ZŠ
poézia
1. miesto
2. miesto
3. miesto
Diana Kabátová
Stella Šuranská
Matúš Muszela
tematická kategória
čestné uznanie
Diana Valkovičová
Barbara Straňanková
ZŠ Pribinova, Zlaté Moravce
ZŠ A. Kmeťa, Levice
ZŠ, Školská ul., Handlová
ZŠ Š. Moysesa, Tesárske Mlyňany
ZŠ Mariánska, Prievidza
próza
1. miesto
2. miesto
3. miesto
Timon Izák
ZŠ A. Kmeťa, Levice
Gabriela Lindovská
ZŠ, Pribinova ul., Zlaté Moravce
Samuel, Timotej, Benjamín Švec
ZŠ, Nám. 4. apríla, Marianka
Čestné uznanie
Katarína Bojkovská
ZŠ A. Kmeťa, Levice
II. kategória – žiaci II. stupňa ZŠ
poézia
1. miesto
Michaela Večerová
Veronika Rusňáková
2. miesto Lucia Kondelová
Adam Mikula
3. miesto Kristína Ligačová
Laura Izabela Spadea
Čestné uznanie
Vanessa Jóriová
tematická kategória
1. miesto Patrik Lekeš
2. miesto Sabina Cebová
3. miesto Richard Papp
ZŠ, Topoľová ul., Nitra
Gymnázium Topoľčany
ZŠ Výčapy - Opatovce
ZŠ, Tríbečská ul., Topoľčany
ZŠ Cabaj-Čápor
ZŠ, Topoľová ul., Nitra
ZŠ s MŠ J. Murgaša Šaľa
Gymnázium Topoľčany
ZŠ Cabajská, Nitra
ZŠ Cabajská, Nitra
6
próza
1. miesto
2. miesto
3. miesto
Ema Čerešňová
Mária Nagyová
Jarmila Ráczová
Jana Maňovská
Vanessa Jóriová
ZŠ Výčapy-Opatovce
ZŠ Nitrianske Hrnčiarovce
ZŠ Cabaj-Čápor
ZŠ Cabajská, Nitra
ZŠ s MŠ J. Murgaša Šaľa
tematická kategória
1. miesto Natália Lehocká
CZŠ Ž. Bosniakovej, Šurany
2. miesto Kristína Komárová
ZŠ Š. Moysesa Tesárske Mlyňany
3. miesto Natália Gogolová - Ľudmila Šmehilová
ZŠ Cabajská, Nitra
III. kategória – žiaci SŠ
poézia
1. miesto
2. miesto
3. miesto
próza
1. miesto
2. miesto
3. miesto
Mária Rácová
Ondrej Filko
neudelené
SOŠ Levická, Nitra
SOŠ obchodu a služieb, Komárno
Jana Havettová
Zuzana Kubičková
Mária Rácová
neudelené
Gymnázium, Párovská 1, Nitra
Gymnázium, Párovská 1, Nitra
SOŠ Levická, Nitra
OCENENIA – VÝTVARNÁ ČASŤ
I. kategória – deti materských škôl
1. miesto
2. miesto
3. miesto
Lenka Kňažovičová
Soňa Nosková
Karolínka Ištvánková
Hanka Kováčová
Saša Polónyiová
MŠ P. J. Šafárika, Šaľa
MŠ P. J. Šafárika, Šaľa
MŠ Stella, Poprad
MŠ Platanova, Nitra
MŠ P. J. Šafárika, Šaľa
7
čestné uznanie
Cyntia Feketeová
Jakubko Matulík
MŠ Eötvösova, Komárno
MŠ Stella, Poprad
tematická kategória
čestné uznanie
Radoslav Hradecký
MŠ Podvinohrady, V. Zálužie
II. kategória - žiaci I. stupňa ZŠ
1. miesto
2. miesto
3. miesto
Filip Vašš
Sofika Mečárová
Bianka Bajanová
Patrik Koprda
tematická kategória
1. miesto Samuel Jiránek
2. miesto Marcelka Lakatošová
3. miesto Viktória Barthalosová
ZŠ kn. Pribinu, Nitra
ZŠ Pohraničná, Komárno
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZŠ Rozmarínova, Komárno
ZŠ kn. Pribinu, Nitra
ŠZŠ, Hradná, Komárno
ZŠ Rozmarínova, Komárno
III. kategória - žiaci II. stupňa ZŠ
1. miesto
2. miesto
3. miesto
Veronika Točíková
Ivana Jonisová
Jakub Uharček
Martina Michalová
čestné uznanie
Michaela Palková
Veronika Maťková
tematická kategória
1. miesto Tomáš Henček
2. miesto Samuel Pavlík
Karin Šmitalová
3. miesto Dávid Rigó
Marcela Ivaničková
ZŠ Topoľová , Nitra
ZŠ Mojmírova , Z. Moravce
ZŠ kn. Pribinu, Nitra
CZŠ R. Zaymusa, Žilina
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ Pohraničná, Komárno
ZŠ Na Hôrke, Nitra
Gymnázium Topoľčany
ZŠ Š. Moysesa, Tes. Mlyňany
ŠZŠ Hurbanovo – Zelený Háj
ZŠ Š. Moysesa Tes. Mlyňany
8
DETI MATERSKÝCH ŠKÔL
Lenka Kňažovičová, 6 rokov
Sídlisková víla
MŠ P. J. Šafárika, Šaľa
1. miesto
Karolínka Ištvánková, 4 roky
Maková panenka
MŠ Stella, Poprad
2. miesto
Soňa Nosková, 6 rokov
Rybár a Zlatá rybka
MŠ P. J. Šafárika, Šaľa
2. miesto
9
Hanka Kováčová, 6 rokov
Moja obľúbená rozprávka
MŠ Platanova, Nitra
3. miesto
Saša Polóniyová, 6 rokov
Snehulienka a sedem trpaslíkov
MŠ P. J. Šafárika, Šaľa
3. miesto
10
Cyntia Feketeová, 5 rokov
Moje mačiatko
MŠ Eötvösova, Komárno
čestné uznanie
Jakubko Matulík, 6 rokov
Snehuliak a sen
MŠ Stella, Poprad
čestné uznanie
Radoslav Hradecký, 6 rokov
Konštantína a Metod
MŠ Podvinohrady, V. Zálužie
čestné uznanie - tematická kategória
11
ŽIACI I. STUPŇA ZŠ
Filip Vašš, 10 rokov
Krajina Zázračno
ZŠ kn. Pribinu, Nitra
1. miesto
Motýlia láska
Parádnica motýlica,
natrela si obe líca.
Svetu správu dala,
že sa vydávala.
Jej muž milý, mocný
vo všetkom pomocný.
Krídla má veľké,
aj bohatstvo veľké má,
parádnici ponúka.
Motýlica vychýrená,
slávna krásavica.
Milá pieseň zaznela,
na flautičke motýľ hral,
ako princ vyzeral.
Milý, múdry, krásne krídla mal.
Motýlica milá,
hneď sa zaľúbila.
Diana Kabátová, 7 rokov, ZŠ Pribinova, Zlaté Moravce
1. miesto
12
Sofika Mečárová, 7 rokov
O princeznách
ZŠ Pohraničná, Komárno
2. miesto
Zázračný exponát
Jano pracuje v múzeu. Jedného dňa si ho dal riaditeľ zavolať, lebo sa dopočul, že
mesto chce múzeum zatvoriť pre nízku návštevnosť. Vŕtalo mu v hlave, čo urobiť,
aby k tomu nedošlo. Veď zostane bez práce. A to by bolo zle!
Všetky vystavené exponáty boli zaujímavé a mali svoju históriu. Staral sa o ne
ako najlepšie vedel. Každý deň na nich utieral prach a nezabudol denne
poumývať podlahu, aby sa tam neprášilo.
Je pravda, že niekedy na neho nikto nepreriekol ani slova. Cítil sa nepotrebný. On
si svoju robotu riadne plnil. Nikto ho nemusel kontrolovať. Časom si uvedomil, že
naozaj ľudia sem neprichádzajú. A začal hľadať príčinu. Zavolal si dvoch
detektívov, ktorí mali túto záhadu vyriešiť. Tí chodili a chodili po múzeu, nazreli aj
do najtajnejších chodieb a miestností. Vypytovali sa okoloidúcich ľudí, prečo sa
neprídu do múzea pozrieť. Odpoveď bola vždy rovnaká, že všetky exponáty sú
stále tie isté. Všetky dobre poznajú a nič nového tam nepribudlo.
Múzeum na týždeň zatvorili a vtedy si začali ľudia šepkať rôzne historky. Niekto si
myslel, že tam začalo strašiť. Iní zas rozprávali o zvláštnom kameni, ktorý
pripravujú na vystavenie. Vraj prináša šťastie tomu, kto sa naň pozrie. .Zvedavosť
v nich vzrastala. Každý niečo pridal a zrazu sa zistilo, že sa obyvatelia nevedeli
dočkať, kedy konečne múzeum otvoria. Nemohli si nechať ujsť to šťastie vidieť
tento unikát a každý sa tešil, čo im zázračný kameň prinesie.
Jano ticho počúval ľudí v meste a len hlavou kýval. Rozhodol sa, že musí niečo
spraviť, aby im všetkým vyhovel. Záležalo mu na znovu otvorení múzea, preto
exponáty popremiestňoval a doplnil novými. Nechýbal ani zázračný kameň, ktorý
umiestnil do veľkej hrudy zeme. Pripravil si aj neskutočný príbeh o jeho sile na
ľudí.
Všetci boli spokojní a takto Jano zachránil návštevnosť múzea. Mohol ďalej
pracovať a tešiť sa zo zázračného exponátu, ktorý vraj ľuďom prinášal zdravie,
peniaze a spokojnosť. Neveríte?
Timon Izák, 10 rokov, ZŠ - A. Kmeťa, Levice
1. miesto
13
Bianka Bajanová, 9 rokov
Mačička
ZŠ Pribinova, Zlaté Moravce
2. miesto
Slovensko
Slovensko je ako viete,
malá bodka v tomto svete.
Naša reč je slovenčina,
krásna ako žiadna iná.
Ako pieseň tá reč chutí,
miluje ju mnoho ľudí.
Ja ju veľmi rada mám,
krajší jazyk nepoznám,
ani krajší kúsok zeme,
jak Slovensko, to už vieme.
Keď sa po nej prechádzame,
veľa krás tu nachádzame.
hory, lúky jaskyne,
to sú naše svätyne.
Je to moje rodisko,
nazýva sa Slovensko.
Stella Šuranská, 9 rokov, ZŠ A. Kmeťa, Levice
2. miesto
14
Rozprávkový život
Každý človek túži mať rozprávkový život.
Deti snívajú o perníkovej chalúpke, o celoročných prázdninách a žiadnej škole. O
sladkom živote bez učenia s veľa hračkami, kam sa len pozrú. O nekonečnom
kúpaní v mori, alebo dlhej sánkovačke na kopcoch. O zmrzline na raňajky, o
čokoláde na večeru. O dňoch bez rodičov, alebo dňoch bez pravidiel. Bez rán,
kedy treba ísť do školy a bez večerov, kedy treba ísť skoro spať.
O tomto snívajú deti a toto by bol pre ne rozprávkový život.
Dospelí si želajú múdre, šikovné a samostatné deti. Veľký dom, super auto, dni,
kedy netreba vstávať do práce. Dlhé noci na večierkoch, sladké rána bez
naháňania. Aj dospelí si želajú dlhé kúpanie pri mori, aj oni si želajú krásne
lyžovanie na kopcoch a ako hovorí moja mamina -masáž po ňom. A o peniazoch
a bohatstve, o sláve a obdive a o ....
O tomto snívajú dospelí.
Každý si predstavuje svoj sladký - rozprávkový život inak. Niekto by chcel cítiť
lásku v pohľade, pochopenie v pohladení, radosť v úsmeve.
Niekto sníva o zdraví a stačilo by mu tak málo ...
Tak prečo je v živote všetko často naopak? Prečo sa ľudia nezamýšľajú nad
zdravím, nad peknými slovami, ktoré zalichotia? Človek si dupne nohou a všetko
je opačne - škaredé slová, hádky a bitky, z ktorých často vznikajú vojny. Prečo si
nevážime, to čo máme a chceme stále viac a viac? Naozaj nevieme aké mame
bohatstvo? Naše bohatstvo je, že môžeme chodiť do školy, že máme zdravie, že
nemáme postihnutie, že naši rodičia sa o nás starajú ako len môžu, že môžu
chodiť do práce a zarábať peniaze na naše darčeky pod stromček, na naše
pomôcky do školy, naše hračky, šaty.
Raz sa nad tým zamysli a na dlho. Skús aj ty pomáhať rodičom, lebo oni pre nás
pracujú aby nás uživili.
A možno potom, pre nás nastane ten sladký, rozprávkový život - vlastný život,
keď si budeme vzájomne pomáhať a chápať sa. S láskou a pochopením sa dá
žiť rozprávkový život. Takýto život je fajn.
Gabriela Lindovská, 10 rokov, ZŠ Pribinova, Zlaté Moravce
2. miesto
15
Patrik Koprda, 8 rokov
O psíkovi, ktorý sa bál mačiek
ZŠ Rozmarínová, Komárno
3. miesto
Báseň za trest
Píšem báseň, viete prečo?
Vraj som vyparatil niečo.
Ocko prekvapený híka,
vraj máme prísneho týždenníka!
Ani slovo, ani úsmev, ani krok,
keď ťa zapíše, nasleduje šok!
Za „odmenu“ úloha či poznámka,
aby v triede bola morálka.
Máme my to smolu veľkú,
keď si pohneváme pani učiteľku!
Musím písať, ocko radí,
nezapíšte ma viac, kamaráti!
Matúš Muszela, 10 rokov, ZŠ Školská ul., Handlová
3. miesto
16
Jašteričky z klobúka
úryvok
Boli sme na letných prázdninách u babky a dedka na východe v Jasenove pri
Humennom. V deň nášho odchodu sme sa zrána vybrali na brigádu na pole
pomáhať pri vyorávaní zemiakov. Veľmi sme sa na to tešili, lebo to bola naša
prvá „vyorávačka“.
Zemiaky sme museli chytro dvíhať zo zeme, lebo traktor jazdil príliš rýchlo.
Zakaždým, keď okolo nás prešiel, zvíril prach. Bola to zábava, skákať v mračnách
prachu! Popri zbieraní sme museli zemiaky ešte aj triediť podľa veľkosti
a oddeľovať hnilé kusy. Na to, že sme to robili prvý raz, si myslíme, že nám to
celkom išlo.
Náš dedko z východu má špeciálne auto, ktoré voláme „Citrón“. Je to starý
červený Citroën kombi bez zadných sedadiel. Dedko ho využíva najmä v lete pri
práci na poli, ale chodí na ňom niekedy aj do kostola. No vráťme sa späť na pole.
Poklad medzi hrudami zeme
Dedko už to svoje povestné červené „Ferrarri“ pristavil priamo k zemiakovému
políčku a začalo sa nakladať. Ako Timi zoskakoval z kufra „Citróna“, zrak mu
zablúdil na zem, kde pod nohami zbadal tri drobné biele vajíčka. Vzápätí sa
rozbehol za ostatnými. A kričal pritom: „Poďte sem! Niečo som našiel!!!“
S naším malým bratrancom Šimonom sme sa my ostatní práve hrabali v zopár
hnilých zemiakoch a zemine. Keď sme počuli Timiho volanie, nechali sme hnilé
zemiaky tak a utekali sme k nemu.
Vajíčka boli dokopy štyri, no jedno z nich bolo rozomleté vyorávacím mlynom
traktora... Rozmýšľali sme, ako tie živé poklady zachrániť. A vtom nám skrslo
v hlave, že jeden z nás - troch bratov, Samuel, nosí v lete špeciálny klobúk
s nápisom: „Heineken Slovensko is No. 1 because of me.“ Klobúk však pre nás
nebol No. 1 kvôli reklamnému sloganu, ale kvôli falošnému dnu zo sieťoviny na
zips. A práve doň sme vložili naše nájdené vajíčka a poriadne sme ich
zazipsovali. Samo si jemne a opatrne, iba do pol čela, nasadil klobúk na hlavu,
aby vajíčka nerozpučil. Tatino sa o našom poklade dozvedel ako posledný, lebo
pomáhal dedkovi s vrecami. Mysleli sme, že vajíčka v klobúku na Samovej hlave
budú ocinovi vadiť, ale opak bol pravdou. Ba dokonca navrhol, aby sme si vajíčka
zobrali domov.
Samuel Švec, 11 rokov, Benjamín a Timotej Švec, 9 rokov
ZŠ Nám. 4. apríla, Marianka
3. miesto
17
Samuel Jiránek, 10 rokov
Rytier-Svätopluk
ZŠ kn. Pribinu, Nitra
1. miesto - tematická kategória
Ja dnes a vy včera
Trala -la la, tra-la-la
ja som Dianka malá.
tak ma volá ocko, babka
aj Livika kamarátka.
Svojím krikom čí –čí –čí,
budí ma ráno Arči.
potom rúčka babky Ludoviky
zapína mi dva gombíky.
Počkaj vnučka chvíľočku,
uviažem ti do vrkôčka mašličku.
Hopkám, cupkám do školičky,
čudujú sa tomu lastovičky.
Cez hodinu kreslím, spievam,
s číslami sa do sto pohrám.
potom rýchlo na prestávku,
zahrať sa tam naháňanku.
Keby videli cyril a Metod
ako v škole učíme sa,
určite by tomu tešili sa.
Takých detí ako ja,
18
je na svete veľmi veľa.
Chcú sa učiť, písať slová.
Za to patrí vďaka Vám,
naši prví solúnski učitelia.
Diana Valkovičová, 8 rokov, ZŠ Š. Moysesa, Tesárske Mlyňany
čestné uznanie – tematická kategória
Modrozelené oči
Raz sa narodilo dievčatko, ktoré malo modrozelené oči. Lekári nič podozrivé
nezistili. Objavilo sa jej to až v ôsmich rokoch. Vtedy práve sedela pri obede s
rodičmi. Jedla zeleninový šalát, napila sa a po obede sa hrala v záhrade. Spadla
do trávy, potom sa postavila a išla si umyť tvár vodou z malého záhradného
jazierka. Pozrela sa na rozvlnenú hladinu. Jej odraz bol jasný, ale keď sa lepšie
prizrela, zistila, že sa jej jedno oko sfarbuje do zelena a druhé do modra. Pretrela
si oči a pozrela sa znova. Neverila vlastným očiam. Vbehla čo najrýchlejšie dnu a
pozrela sa do zrkadla. Jedno oko bolo modré a druhé zelené. Otestovala si zrak
na bielej šálke. Cez obidve oči videla rovnakú bielu šálku. Zakryla si ľavé, modré
oko a pozerala zeleným. Namiesto šálky videla kvetináč plný kvetov. Vtedy jej
žalúdok urobil kotrmelec. Obrus nebol obrus, ale trávnik. , prestieranie- ploché
kamene. Porozhliadla sa okolo seba a povedala, "Preboha." Oprela sa o stoličku.
Odkryla si modré oko a chvíľu žmurkala neprestajne si trela oko. Potom si zakryla
zelené oko a všetko bolo úplne obyčajné. Vypleštila oči a zhlboka dýchala. Pritom
stále vzdychala: "Úúúúúúúf." Chytila sa za koreň nosa a stále opakovala: "To
predsa nie je možné." Nahrnula si ofinu do očí a zistila, že celkom dobre vidí aj
cez ofinu. Aj tak však bolo vidieť, že každé oko je inej farby, tak si dala slnečné
okuliare. Rodičia našťastie o tom nevedeli. Potom jej mama povedala: "Lejla,
uprac si, prosím ťa svoju izbu." "Áno, mami," odpovedala a išla si upratať izbu.
Večer si umyla zuby, prezliekla sa do pyžama a išla na záchod. Potom ju prišla
uložiť mama. Dala jej dolu okuliare v pološere, pobozkala ju a zaželala dobrú noc.
Nič si nevšimla.
Lejla nevedela zaspať. Striedavo sa pozerala jedným a druhým okom. Postavila
sa z postele a pozrela sa zeleným okom na mesiac a hviezdy. Vôbec sa
nezmenili. Pozrela sa však na svoje pero a uvidela vetvičku. Pozrela sa na svoju
izbovú rastlinu, ani tá sa nezmenila. Lejla si pomyslela, asi všetko, čo vidím
normálne, ako pero a auto sa zmení na prírodninu. Ak sa pozriem na kameň
alebo rastlinu, uvidím ich ako obyčajne. Nakoniec zaspala. Ráno ju mama
zobudila do školy, spoza dverí zavolala: .Lejla, vstávaj zlatko." Prebrala sa išla si
19
dať raňajky s rodičmi. Mama si všimla spoza ofiny, že niečo s očami nie je v
poriadku. Prisunula sa k nej bližšie a spýtala sa: .Lejla, čo máš s očami?" Lejla
sa nervózne mimovoľne dotkla ucha a zistila, že nemá slnečné okuliare. "Ach,
nič."
Pozrela na sol'ničku. Mama prišla k nej a odhrnula jej ofinu. Lejla povedala: "Ach,
niéééé." Bolo neskoro. Mama uvidela oči a zl'akla sa. "Čo sa ti stalo?" spýtala sa
ustarosteným a smutným hlasom zároveň. Okamžite išli k očnému lekárovi. Ten
žiadnu chorobu ani anomáliu nezistil.
Na druhý deň sa Lejla pozrela do zrkadla a uvidela, že zelené oko trochu
zmodrelo a modré zase mierne ozelenelo. Pred ňou stáli rodičia. Mama ju
ustarostene pozorovala a hrýzla si pery. Otec ju držal za plecia. Vyskúšala si zrak
a zistila, že cez obe oči vidí celkom normálne. Keď sa však posnažila dokázala
oboma očami vidieť tak, ako zeleným okom a modrým okom zvlášť. Mama ju
objala a s úl'avou si vydýchla. Odvtedy sa Lejle žilo výborne, lebo mala vždy po
ruke ťahák na prírodovedu. Jednoducho si predstavila, že pozerá zeleným okom
a vedela vymenovať a opísať ľubovoľné druhy stromov, rastlín, či zvierat a
kameňov, ktoré videla.
Katarína Bojkovská, 10 rokov, ZŠ A. Kmeťa, Levice
čestné uznanie
Marcelka Lakatošová, 9 rokov
Cyril a Metod
ŠZŠ, Hradná, Komárno
2. miesto – tematická kategória
Viktória Barthalosová, 9 rokov
Vierozvestcovia
ZŠ Rozmarínová, Komárno
3. miesto – tematická kategória
20
Osobnosti Veľkej Moravy
PRIBINA - nitrianske knieža
bol obetavý, milujúci,
svojej manželke vyhovujúci.
Postavil kostol, aby ona vyzdravela,
pomodlil sa, aby ona nezomrela.
MOJMÍR - moravské knieža
bezcitný, avšak skúsený,
vyhnal Pribinu z Nitravy.
Vytvoril ríšu Veľkej Moravy,
aby mal viac rozlohy.
RASTISLAV - obratný politik
bol múdry a mierumilovný,
v budovaní nezávislého štátu usilovný.
Umožnil Cyrilovi hlaholiku zostaviť,
a poriadok v krajine ustáliť.
SV. CYRIL – nazývaný filozof
vzdelaný, ale chorľavý
napísal Proglas dojímavý.
zostavil slovanské písmo hlaholiku
keď zomrel, premenovali ho na cyriliku.
SV. METOD – 1. arcibiskup
obľúbený človek, bystrý spisovateľ,
liturgických kníh bol prekladateľ.
Starý zákon prekladal,
nových kňazov vzdelával.
SVÄTOPLUK – veľkomoravský kráľ
najvýbojnejší panovník Veľkej Moravy,
1150. výročie vzdelania sa čochvíľa oslávi.
Metoda so žiakmi z krajiny vyhnal,
kniežatstvo do uhorských rúk tým vohnal.
Barbara Straňanková, 10 rokov, ZŠ Mariánska, Prievidza
čestné uznanie – tematická kategória
21
ŽIACI II. STUPŇA ZŠ
Veronika Točíková, 13 rokov
Jediná
ZŠ Topoľová, Nitra
1. miesto
Keby
Keby som mohla zmeniť svet,
spravila by som z neho malý kvet.
Ľudia by boli semienka,
toto je moja podmienka.
Keby som bola niečo viac,
hovorila by som prosiac:
„Ak vám je to po vôli,
ktože vám to dovolí?“
Keby som to vedela,
ako som to videla,
urobila by som to celkom tak,
alebo celé na opak.
Keby sa tak dalo,
aby ráno nehvízdalo!
Nemuseli by sme vstávať,
len pozor na vankúš si dávať!
Keby sme mohli zariadiť,
aby sa dalo nariadiť,
že slnko po celý rok svieti,
22
tešili by sa zvieratká aj deti.
Keby tak prišiel niekto,
nech by to bol bohviekto!
Len aby nás chránil,
a pred cudzím ubránil.
„Veď svet vo svojich rukách máš,
ako niečo zmeniť mám,
keď ja som tu a ty si tam?“
Kto hovorí, že to nejde?
Keď sa chce, tak to pôjde!
Dám ti radu jedinú:
„Kúp si teplú perinu!“
Michaela Večerová, 13 rokov, ZŠ Topoľová , Nitra
1. miesto
Prechádzka so sestrou
Pozri,
kvet je ako malé kreslo
pre unavené včely.
Pozri,
má nový poťah
celý biely
a jednu dlhú nohu,
čo sa otáča k oblakom.
Pozri,
nám je to kreslo úzke.
Tak poď.
Necháme ho chrobákom.
Veronika Rusňáková, 14 rokov, Gymnázium Topoľčany
1. miesto
23
Druhá šanca
úryvok
„Drž hubu, Jano!“ ozval som sa, keď mi adrenalín stúpol na maximum. Jano je
jedno z tých detí, ktoré povedia aj to, čo nevedia. Skrátene, je to žalobaba. Od
prvej triedy bol on ten najlepší. Samé jednotky, pochvaly, olympiády a podobne.
Nie že by sme mu to závideli, ale prekážalo nám, že na nás povedal učiteľom
všetko, čo nemal.
„Prečo by som mal?“ namietal.
„Lebo by sme mali držať spolu ako tím!“ povedal som mu.
„Ale ja do tohto vášho tímu patriť nechcem!“
V tej chvíli som mal chuť mu jednu vlepiť! Nanešťastie práve prišla triedna, ktorá
hneď vyzvedala, čo sa deje. Samozrejme, že nikto jej neodpovedal, až dokedy sa
nespýtala Jana, či o tom náhodou niečo nevie.
„Samozrejme, že viem,“ usmial sa, ale bol ticho. Iba sa na nás pozeral, ako sa
tvárime.
Ani neviem prečo, zdalo sa mi, že nám všetkým naznačuje, že on je elita a my
sme tí „nižší“. Cítil som sa, ako keby ma opľul. Chcel som pomstu!! Myslím, že
som nebol jediný. Po tomto menšom konflikte sme sa všetci vrátili k opisovaniu
domácich úloh. Keby nebolo päť minút do zvonenia, tak by som ho zbil! Ale
v duchu som si stále opakoval, že si mám zachovať chladnú hlavu. Nasledujúca
hodina bola hudobná. Janko bol talent na všetko. Niektoré učiteľky ho volali
Vševedko. My sme ho volali antitalent na všetko, čo sa netýkalo školy. Telesná,
to je asi jediný predmet, v ktorom boli aj baby lepšie ako on. Ale Jano mal
najnovšie ospravedlnenku na telinu kvôli natiahnutému svalu. Janovec bol asi
jediný učiteľ, ktorý si ho nepestoval v bavlnke, a preto som ho zbožňoval. Keby
nebol Jano môj sused a jeho mama by nebola mamina najlepšia kamarátka, tak
Janko ide domov s monoklom. Cestou na autobus a aj domov ho musím
sprevádzať, lebo doktor , jeho otecko, ma minule prišiel „poprosiť“, či ho budem
odprevádzať domov. O tomto som v škole radšej nehovoril. Mohli by si pomyslieť,
že s ním držím. Ale to nehrozí. Nikdy! Aj keby to bol posledný človek na tejto
Zemeguli.
„Švihni si!“ povedal mi Jano.
„Ešte ma budeš aj naháňať?! Nabudúce môžeš ísť domov sám!“
Tak toto bol vrchol. Ja sa obetujem a chodím s ním domov a on ešte na mňa
začne vykrikovať, vraj nech si švihnem! Dal som si do uší slúchadlá, pustil som si
na plné pecky Metallicu a robil som sa, že ho nepoznám.
Ema Čerešňová, 13 rokov, ZŠ Výčapy- Opatovce
1. miesto
24
Ivana Jonisová, 10 rokov
Kapitán a veľryba
ZŠ Mojmírova , Z. Moravce
2. miesto
Láska
Čo je to láska?
Kto ju pre nás vynašiel?
V koľkých ľuďoch praská?
Koľko svetov On obišiel?
Láska je puto, čo viaže,
je povraz, ktorý rozdeľuje.
Je niečo nové, no i staré,
je šťastie, čo nepotrebuje stráže.
Je radosť smutných očí,
je žiara v svetle mučivom,
je pútnik tvojím úsmevom,
je strach, čo nikdy nezakročí.
Láska bola pribitá na drevo,
na kríž, čo značí spásu,
nebál sa obetovať pre nás jeho,
obetoval tú Božskú krásu.
Koľké srdcia to pochopia?
Možno ty, možno duša moja.
No jedno viem dlho a isto,
láska je šťastia jemné gesto
Lucia Kondelová, 14 rokov, ZŠ Výčapy – Opatovce
2. miesto
25
Sestrička Emmka
Do tichého rana,
zíva mala dáma.
Všade ticho, všetko spí
aj mamička ešte sní.
Hop, bystro skočí z postieľky,
tichučko si cupitá,
podlaha jej chladí nôžky,
rúčka zámok odmyká.
Pri dverách ju mačka víta,
mňaukaním si mliečko pýta.
Zrazu chvostík spoza búdy,
malý pes sa zrána budí.
Princezná už nie je sama,
kamarátov plný dvor,
hoci stále búva mama
má rád Emmku každý tvor.
Adam Mikula, 12 rokov, ZŠ Tribečská, Topoľčany
2. miesto
Klam
úryvok
Bežala som. Cítila som, ako mi ľadový vzduch prebodáva pľúca. Už bola tma, no
ja som bežala stále ďalej a ďalej. Všetko ma bolelo, no i tak som bežala. Nohy mi
kričali od protestu. Už nevládali ďalej.
No ja som musela... Poháňalo ma srdce a jeho bolesť. Ohromná neznesiteľná
bolesť. Musela som utekať, a tak som bežala. Bežala do neznáma. S mojou
bolesťou a ... spomienkou. Bodaj by sa dala vymazať zo srdca, no čím ďalej, tým
viac mi ho prepichávala a moje srdce sa s bolesťou lámalo. Lámalo na malé
kúsočky. Bodaj by sa to nikdy nestalo. Bodaj by som ho nikdy nespoznala. Bodaj
by nikdy neexistoval. Chcela som na neho zabudnúť, na jeho slová, jeho oči.
Chcela som potlačiť všetky spomienky. Dúfala som, že zabudnem. I moje srdce
dúfalo, že mrazivý vzduch a čím väčšia vzdialenosť od neho k tomu pomôžu.
A tak som bežala. Bežala a studený vzduch mi narážal do líc. Oči som mala
26
privreté, no i tak mi chladný vietor spaľoval oči. Bolo mi zima. Už som nevládala,
no aj napriek tomu som bežala ďalej. Nevedela som, kam utekám. Poháňal ma
vpred pocit diaľky od neho. Cítila som sa sama. Taká sama. Nebolo nikoho, komu
by som o tej bolesti povedala. Pozrela som na nebo. Bez jedinej hviezdy. Akoby
so mnou smútilo. ,, Ako mi to mohol urobiť!“ skríkla som do ticha. Pozrela som
opäť na cestu. Nevnímala som svet okolo. Vedela som len, že bežím. A že už
nevládzem.
Spomalila som. Nebolo však hlboké ticho, ako som si myslela. Začula som rýchle
kroky. Otočila som sa. Na druhej strane ulice bežala silueta nejakého človeka. „
To nie,“ pomyslela som si. Nie, on nie. Znova som sa rozbehla. Ešte rýchlejšie
a s ešte väčšou bolesťou. Vedela som, že je to on, hoci som ho dobre nevidela.
Srdce mi s bolesťou šepkalo jeho meno. Jeho meno a to, že ma nikdy nebude
mať rád ako to dievča. Dievča, ktoré sa mi protivilo z celej duše. Stále som ju
videla pred očami. Ako ju objímal a tá pusa. Pusa na čelo, no plná lásky. Videla
som to, hoci som nemala. Precitla som zo spomínania, až keď som začula
volanie.
Chlapčenský hlas volal moje meno. Stalo sa nemožné. Pridala som. Bežala som
celá vyčerpaná. Prepletala som nohami. Nemôže ma dostihnúť! Nesmie! Odrazu
som pocítila prudký náraz.
No všetko ostatné bolo tak nepodstatné. Cítila som bolesť celého môjho tela
a kričiaceho srdca. Cítila som studenú zem a teplo na lakti. Tiekla mi krv, no to
nebolo nič oproti pocitu prehry. ,,Je koniec,“ zašepla som. „Už mu neujdem...“
Bolo toho na mňa priveľa. Začala som plakať. Studené slzy mi stekali po lícach.
Bola som unavená. Bolo mi zle a zima. Nevládala som sa pohnúť. Zavrela som
oči. Už som na nič nemyslela, iba na neho. Na jeho modré oči. Tak nádherné,
legúnovomodré oči, ktoré mi mesiac opakovali tú istú vetu: ,,Ľúbim ťa.“ A teraz to
budú hovoriť tomu dievčaťu... Mal mi to aspoň povedať... Zrazu mnou myklo.
Niekto ma podoprel. Utieral mi slzy z očí a stále dookola niečo hovoril. No všetko
bolo tak vzdialené. „ Zuzka! Zuzka! Otvor oči! No tak pozri sa na mňa! Bude to
dobré! Zuzi...“ Spoznala som jeho hlas. Bol nádherný ako vždy, ale tentokrát
pôsobil naliehavo a možno trošku smutne, no s nádejou a... láskou.
Chcela som mu odpovedať. Povedať, že mi nič nie je, no nemala som síl.
Nedokázala som ani len otvoriť oči. „Zuzka,“ hlesol. „Ľúbim ťa.“ Tie slová ma
zasiahli rovno do srdca a rana v ňom sa čiastočne zacelila. Neviem, či som mu
mala veriť, ale verila som. Tak veľmi som mu chcela povedať: „ Aj ja ťa hrozne
ľúbim a vždy budem,“ ibaže zo mňa nevyšiel ani hlások. Tak veľmi som sa snažila
zo seba niečo dostať, no cez kamenné pery neprešla ani hláska.
Mária Nagyová, 14 rokov, ZŠ Nitrianske Hrnčiarovce
2. miesto
27
Ja
Všetko sa to začalo tým, ako som sa narodil. Vlastne – narodila. Moja mama bola
veľmi šťastná, keď ma mohla konečne pohojdať vo svojom náručí. A keď ju po
prvýkrát zazreli moje malé očká, určite som sa jej v mojej malej hlavičke z hĺbky
duše poďakovala, že ma porodila.
Prešlo niekoľko týždňov, nastal čas môjho krstu. Mama sa rozhodla pomenovať
ma Lenka. Pomaly zo mňa vyrastalo neposedné batoľa. Naučila som sa plaziť
a po nejakom čase som začala robiť svoje prvé nesmelé kroky. Prišli Vianoce.
Tatkove najobľúbenejšie sviatky. V tom roku boli výnimočné hlavne preto, že to
boli prvé sviatky so mnou. Možno aj preto som dostala najviac darčekov.
Pár dní pred svojimi prvými narodeninami som sa naučila povedať slovo mama,
Tatko si to hneď zapísal do svojho slovníčka, kam si zapisoval všetky moje
úspechy. Od babky som dostala ako darček pekný štrikovaný svetrík s nápisom
Lenka. Nosievala som ho takmer každý deň.
Keď som sa naučila narábať s farbičkami, tak som kreslila a kreslila. Mama bola
na mňa hrdá. Ako jedenapolročná som bola úplne obyčajným dieťaťom. Hrala
som sa s rodičmi, padala som, kakala, plakala....
V škôlke som získala veľa nových kamošov. Dodnes, keď sa pozerám na
fotografiu, viem si živo predstaviť, kto bol aký neposedník. Už v škôlke som sa
naučila niektoré písmenká.
Do školy som sa veeeeľmi tešila. Keď som v septembri na školskom dvore
uvidela pána riaditeľa, zľakla som sa, lebo som nevedela, ako sa k nám bude
správať. Ale čakala tam na mňa a mojich spolužiakov milá pani učiteľka, ktorá nás
naučila, že na vyučovaní nemôžeme žuvať žuvačku či potajme odhrýzať
z desiatej. Myslím, že po celé štyri roky nás naša pani učiteľka mala všetkých
veľmi rada. Na konci štvrtého ročníka som dostala pochvalu od riaditeľa školy –
vôbec to nebol ujo, ktorého sa bolo treba báť, ako som si to myslela na začiatku.
Teraz už som piatačka. Páni moji! Pupáky sa mi tvoria na tvári, rastiem ako
z vody. Predtým som bola malá nešikovná žiačka a teraz je zo mňa baba ako sa
patrí! No, a život ide ďalej.
V skutočnosti sa volám Jarka Ráczová, chodím do 5. triedy, mám 11 rokov
a práve som dopísala tento príbeh. Som rada, že žijem, dýcham, jednoducho,
som tu šťastná a hlavne ma nesmierne teší, že môžem tráviť voľný čas práve
týmto. A ktovie, možno niekedy v budúcnosti si budete môcť prečítať aj
pokračovanie.... ☺
Jarmila Ráczová, 11 rokov, Základná škola Cabaj – Čápor, časť Cabaj
2. miesto
28
Martina Michalová, 13 rokov
Pipi Dlhá Pančucha
CZŠ R. Zaymusa, Žilina
3. miesto
Jakub Uharček, 11 rokov
Príbeh muža
ZŠ kn. Pribinu, Nitra
3. miesto
Slová
Slová trápia, slová bolia...
Niekedy dokážu slová potešiť, inokedy sklamať.
Sú ako burina, ktorá vrastie do skaly a skalu rozdrví.
Nedá sa brániť, nedá sa kričať, nedá sa bojovať.
Slovo nie je živé, nerozmýšľa –
Niekedy srdce tuho stíska a potom....
... potom nastane ticho....
Dobré slovo je ako náplasť na ranu,
vymaže zo srdca slzy, plač, hanu
a nastane pocit pokoja.
29
Slovo, to hrejivé slovo,
ktoré zahreje pri srdci,
poteší človeka na duši.
Všetky neduhy človeka vylieči.
Kde to správne slovo nájsť?
Kristína Ligačová, 14 rokov, ZŠ Cabaj – Čápor, časť Cabaj
3. miesto
Básnička o í-čkach
V gramatike slovenčiny,
potreba je veľa driny,
aby sme sa správne í-čka
písať v slovách naučili.
Tie, čo s tvrdým y sa píšu
vybranými nazvali,
už od tretej triedy v škole
učiť sme sa museli.
Po Bé, po Em, po Es, po Vé,
po Er, po Zet a tiež po Pé.
Veľa ich je, neúrekom,
vedieť ich však treba všetky,
aby v diktátoch sme nikdy
nerobili veľké hrúbky.
Nie je jedno, ak napíšem
chybné í-čko v byť či biť,
ani to, ak pomýlim si
í-čko v slovách vyť a viť.
Tieto slovká asi navždy
problémom vždy budú,
ale svedčia len o jednom –
o kultúre ľudu.
Laura Izabela Spadea, 11 rokov, ZŠ Topoľová, Nitra
3. miesto
30
Rival
úryvok
Veľký čierny vlk dlho a ťahavo zavyl. Hlasité zavýjanie ako šíp preťalo pokojné
ovzdušie a vietor ho pojal na dlhú púť naprieč lesom. Srnky zdvihli prenádherné
hlávky a ladne odskackali, zajace sa poskrývali do svojich brlôžkov a vtáctvo
zaplieskalo krídlami a synchronizovane sa vznieslo k oblakom. Primitívna
podstata zvierat akoby vycítila prítomnosť mocného dravca a inštinkty ich donútili
k úteku.
Z vlkovho kožucha vyžarovala žiara tisícok hviezd prišitých na tmavom nebeskom
baldachýne. Na oblohe žiaril plný mesiac pokojne rotujúci milióny rokov po
nemennej dráhe a kúpal pochmúrny les v záplave mdlého svetla. Prenádherná
nočná panoráma, výjav sťa z detských rozprávok. Všetko spalo a pokojne snívalo
zahalené do rúška ticha. Svet bol tichý, krásny, pokojný a mlčanlivý.
Ladné zviera opustilo pomedzie lesa. Po navyknutých lesných cestičkách bežalo
domov. V náručí tmy sa hnalo nečujne, ako duch sotva odlíšiteľný od čiernočiernej krajiny. Laby ticho našľapovali na trávnatý koberec nechávajúc za sebou
celé stovky metrov lesa. Zrazu vlk prudko zastavil. Pred ním sa v celej svojej
kráse rozprestierala trávnatá pláň. Mesačný svit dopadal na Vlčí vrch. Čierny
tíško zavyl.
Zo šera sa vynorila snehobiela vlčica s dlhými labami, bystrými očami. Vlk k nej
podišiel a oblizol špičku ňufáka. Blažene odfrkla a privrela oči farby toho
najjagavejšieho jantáru. Láskavé gesto mu vrátila, pričom naradostene vrtela
chvostíkom. Nevideli sa už tak dlho!
Strachovala a obávala sa o život svojho druha. Konečne tu stoja a vítajú sa na
čistinke zaliatej mesačným svitom! Akáže len šťastná chvíľa!
Biela vlčica uprela zrak do diaľky a súhlasne zavyla. Spoza Vlčieho vrchu sa
vynorili tri hlávky pôvabných malých stvorení. Nedôverčivo sa zahľadeli na
Čierneho. Čoskoro sa im v lesklých zvedavých očkách objavil záblesk poznania.
Vzápätí sa na neistých, tenkých labkách prihnali k obom rodičom a pustili sa do
láskavého olizovania. Klbko hladkej srsti, veľkých ušiek a ružových jazýčkov.
Čierny pri tých chlpatých batôžkoch, dvoch čiernych samcoch a ich striebro srstej
sestričke, cítil akýsi pocit uspokojenia. Vedel, že sú jeho. V nozdrách ho pálil ich
lahodný, dobre známy pach a keď jazykom uhládzal čiernemu samčekovi srsť,
cítil na ňom príjemnú chuť. Bola to chuť rodiny.
Vanessa Jóriová, 12 rokov, ZŠ s MŠ J. Murgaša, Šaľa
3. miesto
31
Tango s perom
úryvok
"Som doma!" ozvala sa mamička Ekválie, keď prišla domov. Ekvália vyletela z
izby a kričala: "Čo si nám kúpila, zasa niečo nádherné?“
Hrabala sa v taškách, ale našla len malé obyčajné perá.
"Páčia sa ti? Tie sú pre teba, posledné najkrajšie perá v obchode." Mamina s
úsmevom na perách podávala Ekválii jej nové perá.
Aj keď sa jej veľmi nepáčili, zostala ticho a tvárila sa, že sa jej páčia, lebo ju
nechcela raniť. "A ešte niečo!" Ekvália sa potešila, že jej mamina kúpila posledný
model puzzle mačiatok z vesmíru, o ktorý ju včera poprosila, ale tešila sa
predčasne. Mamička totižto vytiahla zo škatule letáčik na tanečnú školu a zvolala:
"Prihlásila som ťa na tanečný kurz! Nie je to skvelé?“
To už Ekvália nevydržala, pozrela na mamu a zakričala: "No pre mňa ani nie,
nerada tancujem a ty to vieš. Tak prečo ma stále nútiš tancovať?"
"Ale srdiečko moje, ty tancuješ úžasne! Pôjdeš to aspoň skúsiť, dobre? /l A teraz
choď do izby a napíš si domáce úlohy!"
Ekvália sklonila hlavu a odišla do izby písať si domáce úlohy. Keď začala písať
s novým perom, začalo sa diať niečo neskutočné. V jej zošite sa namiesto
domácich úloh začali vytvárať zvláštne obrazce. Asi po piatich minútach si všimla,
že sú tam znázornené tanečné kroky. Nerozumela tomu, mala písať domáce
úlohy a namiesto nich nakreslila celý veľký tanec na tango. Vzala si do ruky úplne
iné pero, nie z tej novej sady, čo práve dostala a s ním normálne písala domáce
úlohy. Vyskúšala zobrať iné pero z tej novej sady, ale ani jedno nerobilo to isté,
čo robilo to malé zázračné modré pero od mamičky. Najprv si myslela, že by to
mala uchovať v tajnosti, ale potom sa rozbehla do kuchyne za maminou, ktorá
práve chystala večeru. Chytila ju za ruku a kričala: "Mami, mami, pozri, čo som
nakreslila s novým perom, keď som si išla robiť domáce úlohy!"
Mamina sa na ňu nahnevane pozrela: "No mňa to nezaujíma, mala si si ísť robiť
domáce úlohy a nie sa hrať na maliarku!"
Ekvália sa na ňu smutne pozrela a jemným tichým hláskom sa spýtala: "Mami, a
keď si urobím tie domáce úlohy, pozrieš si moju kresbu?"
Mamina bola ticho. Až keď Ekvália prišla ku dverám svojej izby, povedala: "Keď si
tie domáce úlohy urobíš, pozriem sa na tvoju kresbu, ale len keď ich budeš mat
bez jedinej chvbičkv." Ekvália sa pousmiala, vošla do izby a spokojne zavrela
dvere. Keď už navečer mala všetko urobené, doniesla mamičke ukázať svoju
kresbu, ktorú vytvorila s novým perom.
Jana Maňovská, 11 rokov, ZŠ Cabajská, Nitra
3. miesto
32
Michaela Palková, 15 rokov
Drak sa vracia
ZŠ Topoľová, Nitra
čestné uznanie
Veronika Maťková, 12 rokov
O ohnivom vtákovi
ZŠ Pohraničná, Komárno
čestné uznanie
Fantastický svet
Kvetovaný koberec
a baldachýn bielych oblakov,
šípy slnka
vystrelené temnotou
rozžiaria kryštáliky tvojich očí.
Pozeráš ako slepec,
ktorý prvýkrát zbadá slnko.
Vtáky čvirikajú a odpočítavajú sekundy
Čvirik, čvirik ...
Zrazu sa prebudíš.
Tvoj svet sa ti rozplynie pred očami.
Slnko sfarbilo tvoju izbu do zlata,
pridalo farbu tvojim snom.
Snom o fantastickom svete.
Iba vtáky za oblokom odpočítavajú sekundy.
Čvirik, čvirik ...
Vanessa Jóriová, 12 rokov, ZŠ s MŠ J. Murgaša, Šaľa
čestné uznanie
33
Tomáš Henček, 13 rokov
Príchod Cyrila a Metoda na naše územie
ZŠ Na Hôrke, Nitra
1. miesto – tematická kategória
Bratia
úryvok
Na kameni sedí muž.
Nohy má unavené.
Vo vráskach na čele
stádo myšlienok sa mu ženie.
A druhý usmieva sa na neho
zhovievavo.
Je jeho bratom,
má na to právo.
Cesta ich vedie
ďaleko od rodiny,
v kapse si nesú
chlieb,
Bibliu
a trochu rodnej hliny.
Strach z neznámeho
možno im srdce zviera,
no napriek únave,
ďalej ich vedie viera.
Patrik Lekeš, 13 rokov, Gymnázium Topoľčany
1. miesto – tematická kategória
34
Veľká Morava je stále In
Ahoj moje meno je Laura. Mám 9 rokov a práve dnes je môj najhorší deň. Pýtate
sa prečo? Hm, hm? Moja mama je archeologička a dnes večer musí odletieť do
San Marína v Španielsku. A môj oco? Ten je železničiar a práve dnes, zajtra a do
konca týždňa si zobral službu za kolegu. Takže čo z toho vyplýva? Musím ísť k
babke Cecílii. Až sa mi chlpy zježili. Je tam taká nuda! Býva len o 3 ulice ďalej.
Nie ste nejakí dotieraví? Chcete vedieť prečo je u nej nuda? 1. Nemám telku 2.
Nemá počítač 3. Nemôžem sa hrať na mobile.
Dúfam, že to zvládnem „Ale Lalika, ty si ale švárne devčátko. Už je 8 hodín
poďme už aj spinkať. O čom bude vyprávanka, ty devčátko malé? O Dokonalej
Kláre? A čo keby o Veľkej Morave?“ “Čo je to?“
Bolo to pred neúrekom rokmi. Na Veľkej Morave vládol knieža Rastislav. Jáj, to
bol taký človek múdry, prezieravý a pokorný. Hoci bol vládcom svojim poddaným,
vždy ich nechal prehovoriť. Raz pred ním zastala skupina Slovienov. Veľký náš
vládca prichádzame k Tebe s úctou, pokorou, dobrom a láskou. Prosím, vypočuj
naše ponížené prosby. Dobre teda Slovieni, povedzte mi vaše prosby, pomôžem
vám. Tvoj ľud zbožný, nerozumie reči franských kňazov. Tento národ spevavý
tvoj jazyk v omši chce počuť. Nerozumie ani kázni v reči nemeckej. Chce počuť
Slovo Božie v slovienskej reči. Prosím, daj nám kňazov, ktorí by hovorili
slovienskou rečou. Ďakujem vám drahí moji Slovieni za vašu odvahu
a statočnosť. Dám vyhľadať slovienskych kňazov. Milý radca už som našiel
v kronike, kde palác má byzantský vládca Michal III. Rýchlo pisár, pristúp a píš:
,,Veľactenému panovníkovi Carihradu a celej Byzancie: Hľadám kňazov, ktorí by
hovorili slovienskou rečou.“ Veľactený cisár toto máš od veľacteného panovníka
Veľkej Moravy od Rastislava. „Aha – aha – aha, poslovia odkážte na Veľkej
Morave, že žiadosť splníme. V mojej krajine žijú kňazi, ktorí poznajú reč vašu.
A ochotne prídu ku vám hlásať Božie Slovo. A cisár skutočne sľub splnil
a vyhľadal dvoch kňazov Konštantína a Metoda. „Drahý panovník a vládca
prichádzame do tvojej krajiny s úctou a pokorou. Priniesli sme sväté knihy. Nech
naši drahí Slovieni môžu počúvať v ich reči. Preložili sme vám aj bohoslužobné
knihy. Ctíme si poslanie, zvestovať Božie Slovo, lebo nám je od Pána Boha dané.
Nuž, milí Slovieni, kto v pokore Pána prijme a uverí v Jeho Syna toho čaká
Kráľovstvo Božie naveky vekov.“
„Ďakujeme Rastislav, my sme vedeli, že ty s Cyrilom a Metodom budete dobrí
a spravodliví.“
A nakoniec som si povedala, že to nie je až také zlé chodiť k babke Cilke.
Natália Lehocká, 11 rokov, CZŠ Žofie Bosniakovej, Šurany
1. miesto – tematická kategória
35
Samuel Pavlík, 13 rokov
Odkaz
Gymnázium Topoľčany
2. miesto – tematická kategória
Karin Šmitalová, 15 rokov
Kráľ Svätopluk
ZŠ Š. Moysesa, Tesárske Mlyňany
2. miesto – tematická kategória
Život svätého Cyrila a Metoda
úryvok
Leontis bol starý Grék,
neviem presne jeho vek.
Bol vysoký byzantský úradník,
bohatý bol ako nik.
Maria bola Slovanka,
pekná, milá, zručná žienka.
Leontisa mala rada,
a o pár dní sa vydávala.
Leontios a Maria spolu žili,
dve deti sa im narodili.
Metod a Cyril im meno dali,
36
zdravý a šťastný sa všetci dobre mali.
Chlapci rástli jedna radosť,
a misií uskutočňovali naozaj dosť.
Na svojich cestách, chtiac, nechtiac,
naučili sa rečí viac.
Ako prv šli k Chazarom,
tam ich krstili pod oltárom.
Chceli prepustiť byzantských otrokov,
Namiesto odmeny, ktorú im vládca ponúkol.
Vo Veľkej Morave písmo vytvorili,
Aby si ľudia lepšie rozumeli.
Vytvorili hlaholiku,
pre slovanskú krajinku.
Kritiku aj predsa mali,
Bavorský králi im ju dali.
Išli na Devínske hradište,
Sabína Cebová, 12 rokov, ZŠ Cabajská, Nitra
2. miesto – tematická kategória
Jednoduchá otázka
úryvok
,,Ako začať?´´ To je správna otázka. Každý si možno raz dá takúto otázku,
napríklad, ako sa mám naučiť ľudí počúvať? Ako sa mám naučiť chémiu, ktorá
sa mi zdá ťažká? Ako sa máme stať správnymi ľuďmi a určite mnoho ďalších a
ďalších.
Otázky som len napísala, ale len to písmo, len to zdanlivo najjednoduchšie mi
stačilo na ich vyjadrenie. Áno, je to abeceda, slovo. Ňou dokážem vyjadriť seba
i moje myšlienky, ktoré sa už neváľajú v prachu. Napísala som ich a vietor ich
vdýchol do môjho zošita. To mňa vietor vdýchol do zošita, aj vás možno už
vdýchol alebo ešte len hľadá ten správny smer, a tých smerov je veľmi veľa. Veľa,
preveľa. Každý nech sa vydá vlastným smerom.
Dám si otázku. Poznám alebo poznala som niekoho, kto si vybral vlastný smer,
ale pozor, nie kvôli sebe, ale kvôli druhým... Kvôli nám, ľuďom. Naozaj, a teraz sa
cítim ako najväčší zbabelec! Pretože som si to doteraz vôbec neuvedomila, že
niekto taký mohol žiť. Doteraz som všetko mala v paži ako i moji spolužiaci. Je to
zlý pocit, nie zlý, príííšernýýý, cítim, ako by som chcela skríknuť: ,,Už mám toho
plné zuby!“ Áno, často sa nám nič nechce a patrí to k nám, ale až teraz ma to
37
napadlo, možno mi v tom bránili tí ostatní, keď mi hovorili, aká som hlúpa, prečo
mám niečo písať či robiť, keď to je zbytočné... Ale nie je to zbytočné!
Ani Cyril a Metod nikdy nepovedali, že niečo je zbytočné, pretože všetko je tu na
to, aby to raz bolo. Aj kus papiera je v živote dôležitý, aj jedno slovo, aj písmeno,
aj glagol, a preto aj vznikla glagolská abeceda. Slovanské písmo je dvojaké:
glagolika a cyrilika. Ja by som nazvala glagolskú abecedu Pani Múdrou, lebo prvé
slová zapísané glagolikou v slovanskej reči boli: „Iskoni bě Slovo i Slovo bě
u Boga i Bog bě Slovo.“A potom glagolika je Madam Múdra, pretože naučila ľudí
čítať Písmo a nielen sedieť a čakať so založenými rukami. Aj dvaja bratia nečakali
a vytvorili na jednej strane známe, ale na druhej strane neznáme písmo. Zatiaľ mi
to veľa nehovorí, zatiaľ iba jedno slovo pre Vás, svätí bratia, ďakujem.
Kristína Komárová, 13 rokov, ZŠ Š. Moysesa, Tesárske Mlyňany
2. miesto – tematická kategória
Dávid Rigó, 15 rokov
Solúnski bratia
ŠZŠ Hurbanovo – Zelený Háj
3. miesto – tematická kategória
Marcela Ivaničková, 11 rokov
Cyril a Metod
ZŠ Š. Moyzesa, Tesárske Mlyňany
3. miesto – tematická kategória
38
Kráľ Svätopluk
úryvok
Kde bolo, tam bolo
v požehnanej zemi
žil kráľ Svätopluk
so svojimi synmi.
Vládol on v kniežatstve
poniže Nitry
jeho strýko Rastislav
nebol si ním istý.
Na každej hostine
Rastislav si hvízdal
na kniežacom dvore
vraždu si chystal.
Ale kráľ Svätopluk
jak ho ľudia znali
urobil škrt cez rozpočet
Rastislavovi sa smiali.
Strýko, strýko, zle si zmýšľal
načo túto lesť
nepriateľ tvoj – franský kráľ
odvliekol ťa preč.
Spolu sme to vyhútali
-od teba sa odpútali
-tvoje oči oslepili
-v bavorskom kláštore uväznili.
To si nemal – tú smrť priať mi
bola to len chamtivosť
od Jadrana – až po Balt
zostalo mi piade dosť.
Richard Papp, 13 rokov, ZŠ Cabajská, Nitra
3. miesto – tematická kategória
39
Svätoplukovo ponaučenie
úryvok
Jedného dňa sedel Svätopluk vo svojej komnate, keď rozmýšľal o tom, prečo sú
dnes všetci takí smutní. Potom ho to napadlo.
„Urobím večierok!“ rozhodol sa, „a nie hocijaký. Bude pre služobníkov!“
Vtom jeho komorník vošiel.
„Ideš ako na zavolanie. A netvár sa tak ako keby niekoho zabili.“
„To nie. Ale prišiel list z Franskej ríši.“
„To je teraz vedľajšie. Potrebujem od teba aby si zorganizoval veľký večierok pre
všetkých na tomto hrade!“ rozkázal Svätopluk natešene.
„Áno pane.!“ odvetil komorník.
Tak sa začali prípravy na večierok. Svätopluk si medzi tým prečítal list, v ktorom
sa Franská ríša vyhrážala Svätoplukovi o vojne. Svätopluk to teraz ignoroval, čo
inokedy bral vážne.
Prípravy už vrcholili. Už trebalo doladiť iba tie najmenšie detaily. Keďže
Svätoplukova žena odišla, rozhodol sa, že sem pozve aj “tanečnice“.
A je to tu. Večierok sa rozbiehal pomaly ale ľudia už mali oveľa lepšiu náladu ako
predtým. Služobníctvo mu ďakovalo za krásny večer, a on bol rád, že mal taký
úžasný nápad.
Po čase to už fičalo na plné obrátky. Všetci sa zabávali a boli opití, vrátane
Svätopluka. Svätopluka obklopovali mnohé ženy. Ale zaujala ho iba jedna žena,
ktorá sedela pri pohári vína. Dalo sa vidieť, že aj ona prejavovala oňho záujem.
Svätopluk k nej podišiel, a povedal: „Hore mám lepšie víno ako tu.“
„Tak ho poďme pozrieť,“ odvetila.
Ruka v ruke vyšli hore. Ako vošli do komnaty Svätopluk ihneď zamkol dvere. Ona
za ten čas už ležala na posteli. Svätopluk si k nej chcel ísť ľahnúť, no náhodou sa
potkol o koberec. Zastavilo ho zrkadlo, na ktoré spadol. Žena rýchlo vyskočila
z postele, aby išla pomôcť Svätoplukovi. Vtom sa stalo niečo neuveriteľné. Žena
iba uvidela žiaru, ktorá ju nachvíľu oslepila. Keď sa znovu pozrela na zrkadlo,
uvidela ho rozbité. V panike zakričala: „Stráže!“
Stráže pribehli a spýtali čo sa udialo. Žena povedala, že Svätopluk sa potkol
a spadol do zrkadla a že ho už nikde neuvidela. Stráže sa začali smiať. Odišli so
slovami: „To sa ti len snívalo, náš vládca je dole a zabáva sa s ostatnými. Žena
na to už nemyslela a radšej išla medzi ostatných a robila sa, že o ničom nevie.
Natália Gogolová, Ľudmila Šmehilová, 12 rokov, ZŠ Cabajská , Nitra
3. miesto – tematická kategória
40
ŽIACI SŠ
Emócie duší
Vítam Ťa v ríši ľudských myšlienok,
kde sa týči hrad, tvorí majestát,
jak zvnútra, tak navonok.
Biela vlajka sťa ľalia tancuje s výdychom vetra,
pričom pulz jeho srdca hladí steny každého milimetra.
Jemný balans pripomína tanec víl vznešených
a odráža slnka lúče, vytvárajúc koláž v oknách malebných.
Svetelné odlesky farieb dúhy prenikajú do hlavnej siene zámku,
osvetľujú tanečné páry nôt v každom jednom zlomku.
Symfóniu jemných tónov skrášľujú ladné kroky tanca,
agregát tanečníkov vytvára symetriu farebného obrazca.
Kvílivé sonety nežných huslí podchvíľou rozochvejú srdce zámku,
pripomínajúc tichý vzlyk teplého letného vánku.
Hudba stúpa vyššie spolu s prívalom emócii,
však v tichu pretrvávajú sťa tajomnosť tmavých nocí.
Tých nocí, kde sa sny stávajú skutočnosťou vekov,
Tam počuť smiech, no i zvuky skleslých nárekov.
Jazero tých emócii plní brehy slzami,
Jeho strážcami sú anjeli, čo žijú v nebi nad nami.
Každá kvapka slzy je jeden nesplnený sen,
Čakajúc na svoju chvíľu plnú šťastia len.
Peklom, či nebom nazvať zámok vystavaný emóciami ľudských duší?
Pre vďačného nebom, pre iného peklom, kto zákon lásky poruší.
Mária Rácová, 16 rokov, SOŠ Levická, Nitra
1. miesto
41
Buď sama sebou
úryvok
„Buď sama sebou,“ povedala mi mama a odvtedy viac so mnou neprehovorila.
Keď som bola malá, fascinovali ma výstupy. Nech trvali akokoľvek dlho a nech
boli akokoľvek náročné, napĺňali ma silou. Silou bojovať a silou žiť. Majestátne
Tatranské vrchy mi učarovávali svojou krásou, podhorské lúky svojou
jednoduchosťou, salaše svojou prirodzenosťou a výhľad naokolo, výhľad na Váh,
svojou prostou nádherou. A napriek tomu, že každým rokom bolo čoraz ľahšie
a ľahšie vyjsť až na vrchol, zísť dolu a zanechať tam svoj malý svet mi neustále
robilo ťažkosti. Moja myseľ hľadala výhovorky ako zostať aspoň o pár minút viac
a v poslednom čase ich už hľadať ani nemusela. Našla totiž inšpiráciu ako
vyjadriť svoje pocity vo veršoch - na Martinskej holi.
Ak ľúbite, vždy tam niekde vo vnútri vás sa prebúdza strach. Ak láska nie je
opätovaná, je to strach, že vás ten druhý neprijme, že vás nemiluje tak, ako vy
jeho. Ak je to láska opätovaná je to strach, že toho druhého stratíte. Môj prípad je
ten prvý.
Bojím sa nielen toho, že necíti to, čo ja, ale aj toho, či nežiadam priveľa. Od
sveta. Pretože vždy, keď máme všetko a chceme ešte viac, nikdy to neskončí
dobre. A ja chcem veľa. Ak by mi niekto povedal, že láska vždy vyhrá nad
strachom, nesúhlasila by som, pretože môj strach je rovnako veľký, ba dokonca
väčší ako láska. Bojím sa, že sa mi vysmeje, že som príliš trúfalá... za to aká
som. A je to niečo viac, ako že neviem variť alebo že som tá
najdezorganizovanejšia osoba na svete.
Bojím sa tak, ako ľúbim.
Už dva roky.
Každým krokom, ktorým smerujem späť k našej dedine sa vraciam aj do reality.
Už to nie sú malé chalúpky a polia, na míle vzdialené, ale skutočné domy
z muriva a tehál obkolesené záhradami. V našej ako každé leto už vidieť
dozrievať marhule a sem tam pár zabudnutých malín. Teta Jakabová ako pravá
Slovenka zostala verná tradíciám svojich prarodičov a každoročne dopestuje
aspoň za dve hriadky hrachu, zemiakov či kapusty. A zatiaľ čo náš dvor je
vysadený záhonmi letničiek, na tom jej sa pasú husi. Svet je plný kontrastov.
Len čo som otvorila bráničku, Lapaj na mňa vybehol s hlasným štekotom. Bez
pochyby som doma.
Bolo sobotňajšie ráno, keď ma mama zavolala, aby som jej pomohla.
„Mirka, vieš, mali by sme sa o niečom porozprávať.“
„Uhm.“ Znela moja neprítomná odpoveď.
Jana Havettová, 18 rokov, Gymnázium, Párovská 1, Nitra
1. miesto
42
K iným ďaleko, no k sebe blízko
úryvok
Už viem čo obnáša samota. Slzy sa chtiac či nechtiac tlačia do očí a v hrdle
uviazol výkrik. Zostal sám, zamrznutý, nemo čupieť v kúte a čaká. Nemá význam
kričať ak nik nepočúva. Nemá význam plakať ak ti nemá kto podať vreckovku
a pohladiť vlasy. Nemá zmysel...
Telo bez duše, lebo tá sa sama nedokáže vymaniť z osídiel samoty. Rozum
pracuje na plné obrátky, no berie si viac než som schopná ponúknuť. Berie mi
energiu a vedome podkopáva sebavedomie a radosť. Z čoho sa tešiť, keď
nemám komu ponúknuť úsmev? Prostý dotyk dlaní, či obyčajné objatie má cenu
zlata. Pusa na dobrú noc? Bože, kto by za ňu ponúkol viac než ja? Srdce sa po
kúskoch delí na tie časti, ktoré sú na míle ďaleko a stráca ich. Nemám silu ich
každý deň zliepať dokopy, keď to vždy tak veľmi bolí. Viem, že bez tých častí sa
nedá žiť. Ja bez nich neviem žiť, ale... Bola to moja voľba a vždy sa môžem vrátiť.
Za 84dní to všetko znova pocítim. Strašne mi to chýba a nielen to dobré. Chýbajú
mi hádky a všetko, čo aspoň javí známky života. Všetko, čo nie je vopred
nalinajkované, stereotypné. Nie je to tým, že by som sa nudila, len mi chýba jedna
jediná vec : láska. Cítiť, fyzicky, že niekomu na mne záleží. Že tu bude. Že bude
počúvať ten výkrik a utrie mi slzy. Že to mám komu povedať a že ma pochopí. Je
to veľmi ťažké. A obávam sa, že to bude ešte ťažšie...
Občas cítim únavu, chce sa mi spať a odpojiť všetky rušivé elementy, ktoré mi
kradnú sny. Včera som sa zobudila celá spotená. Vlasy prilepené o čelo, srdce
bijúce na poplach a ruky ľadové. Už nie studené, lebo tento opis by ich príliš
prehrial. Zobudená, vyrvaná z nočného pokoja sedím opretá o čelo postele
a hľadím do neba. Cez všetky prekážky, ktoré mi stoja v ceste a tým nemyslím
len poschodie nado mnou, podkrovie, strechu a oblaky. Dívam sa hviezdam do
očí a skúšam uhádnuť nad čím premýšľajú tieto svetielka nádeje bdejúce nad
všetkými. Strážiac cesty blúdiacich a obkresľujúc hranice bezhraničného vesmíru.
Pozerám na ne a nechávam svoje telo ďaleko od mojej duše, ktorá sa vydala na
púť po mliečnej dráhe. Obklopená temnotou a prázdnom, ktoré však v tomto
prípade nenaháňajú strach, ale ponúkajú nádej a neskutočné ticho. Netreba ani
zavrieť oči a všetko vyzerá ako vo sne. Veľmi tmavom, samozrejme, ale ja
netúžim po ničom inom. Nájsť pokoj po tak hroznom zobudení. Ukradnúť si ešte
aspoň malú chvíľku pre seba skôr než sa ozve budík – nepriateľ všetkých rán no
buditeľ mnohých začiatkov. Sama som si dlho neuvedomila, že práve on nás víta
a pozýva prežiť nový deň.
Zuzana Kubičková, 18 rokov, Gymnázium Párovská 1, Nitra
1. miesto
43
Premýšľam...
úryvok
Všade ma naháňajú tie zblúdilé duše
a tá jedna dobrá na stenu niečo píše.
Zrada, fuj, ver len sebe! Neexistujú skutoční kamaráti!
Nedávaj nič, nič sa ti nevráti!
Či sú to peniaze alebo záchrany z depresií.
Počúvaj, nerieš veci a zrady ľsti!
Premýšľam, či chcem byť tento typ človeka...
Ľudia ťa zradia,
to je pravda odveká
Povedzme si na rovinu,
človek zabúda na dobrotu,
v každom hľadá vinu,
kráča s davom a smúti
na všelijaké štátne smútky.
Takže človek je v podstate ovca
a štát je jedno veľké stádo,
lenže ja nechcem isť z kopca
a nechcem byť ovládaný ako tá úbohá ovca.
Je to smiešne rozprávať sa sám so sebou,
ale čo mám robiť keď si s nikým nerozumiem?
Sú v inej galaxii a boja sa rýchlych pádov,
všetci ma obchádzajú. Smrdím? Hnijem?
Neviem prečo! Poraďte mi niekto, prosím!
Nikto nechápe, že čo v sebe nosím.
Myslia si, že som zvrhlík, dement, feťák.
Neviem to je môj osud, som asi sólo spevák.
I keď nespievam, ale komunikujem...
S kým? S vyššími silami?
Viem, áno na duši nie som v poriadku, som špinavý, pre mnohých iný.
Čuším, sledujem, som ticho len sa prizerám.
Možno som šialený, možno tak vyzerám!
Priznávam sa mám iné myšlienkové pochody.
Ťažko nájdete na mne a na iných zhody!
Nie, nie choďte preč, prečo mi nedáte pokoja?
Stále ma rušíte a nenecháte ma spať.
Ondrej Filko, 18 rokov, Stredná odborná škola obchodu a služieb, Komárno
2. miesto
44
Spomienka na mamu
úryvok
Vysvietené mesto zahalila tma. Ako vždy hlučné a uponáhľané centrum zábavy,
škôl a domovov sa však dnes zahaľuje rúškom ticha a melanchólie. Kde-tu prejde
auto, inak je vonku záhadné ticho. Akoby mesto vycítilo moju pochmúrnu náladu
a svojím tajomnom mi vyjadrovalo súcit. Myšlienky sa mi po chvíli rozplynú ako
zimný vánok. Beriem si svoju obľúbenú ošúchanú rifľovú vetrovku a vyberiem sa
stať súčasťou tajomstva tejto noci.
Vykračujem takmer nečujne osamelou cestičkou do parku, pričom počujem
pomalé dopadajúce kvapky dažďa na opadané lístie popri ceste. Jedna
z kvapôčok mi steká po nose, pošteklí ma a vyčarí mi na tvári nesmelý úsmev.
Čarokrásny park ma víta šuchotom lístia na zmoknutých stromoch. Občas sa mi
zazdá akoby mi mohutné konáre kývali na pozdrav. V okolí počuť moje neisté,
pomalé kroky a zrýchlené dýchanie.
Zo všetkých miest v meste mám najradšej park. Ako malá som sem často
chodievala držiac za jednu ruku oca a za druhú mamu. Nadšene som
vyskakovala a pobehovala okolo nich. Nakoniec ma vždy zmohla únava, tak som
ocovi vyskočila na plecia pripomínajúc malého kliešťa. Vtedy sa mi oco smial, že
sme neprešli ani po prvé topole a už nevládzem.
Od spomienok ma zrazu odtrhne šuchot stromov. Vietor zosilnel a predo mnou sa
v mesačnom svite ligoce hladina jazera. Pokojné vlny tancujú na povrchu
poháňané vetrom.
Často myslím na svoje detstvo práve v parku. Samota častokrát napovie človeku
viac, ako keby bol s kýmkoľvek iným.
Myslím hlavne na mamu. Aká vlastne bola. Iba matne si pamätám spoločné
zážitky, ako mi z mojich hustých čiernych vlasov zapletala vrkoče, alebo ich
jemne česala. Vedela, že to mám rada. Spomínam na teplo jej objatia a iskričky
v jej očiach. Vždy sa roztancovali ako uhlíky v krbe, keď som jej na líce vtisla
vrúcny bozk. Mala čierne dlhé vlasy po pás a jamky na lícach. Jej úsmev sa nedal
porovnať ani s letnými lúčmi slnka, tak žiaril. Vždy mi vraveli, že ten úsmev som
zdedila po nej.
Opäť zafúkal silnejší vietor a vlny sa znovu roztancovali. Smutne zdvíham oči
k mesiacu a opäť sa ponorím do spomienok.
Všetko sa začalo rúcať, keď som dovŕšila siedmy rok. Mame bývalo často zle
a viackrát sme museli v noci volať sanitku. Vždy sa však na druhý deň vrátila
domov z nemocnice.
Mária Rácová, 16 rokov, SOŠ Levická, Nitra
2. miesto
45
ZOZNAM VYSTAVUJÚCICH ŽIAKOV – LITERÁRNA ČASŤ
I. kategória – I. stupeň ZŠ
poézia
Belicová
Bieliková
Horinková
Ježíková
Kabátová
Kukanová
Litwiaková
Muzsela
Petráš
Pisárová
Pňačeková
Sekerešová
Straňáková
Šuranská
Rýchly
Valkovičová
Ema
Silvia
Kristína
Bianka
Diana
Hana
Zlatica
Matúš
Miloslav
Veronika
Klára
Vanessa
Barbara
Stella
Stanislav
Diana
próza
Bojkovská
Katarína
Čanigová
Hana
Gregušová
Hana
Hudáková
Lucia
Izák
Timon
Kukanová
Hana
Lindovská
Gabriela
Uhrin
Kristián
Majtas
Andrej
Zimová
Monika
Švec
Samuel, Timotej, Benjamín
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZŠ Mariánska, Prievidza
ZŠ Mariánska, Prievidza
ZŠ A. Kmeťa, Levice
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZŠ Poľný Kesov
ZŠ Školská ul., Handlová
ZŠ Školská ul., Handlová
ZŠ Mariánska, Prievidza
ZŠ A. Kmeťa, Levice
ZŠ Poľný Kesov
ZŠ Školská ul., Handlová
ZŠ Mariánska, Prievidza
ZŠ A. Kmeťa, Levice
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ Š. Moysesa, T. Mlyňany
ZŠ A. Kmeťa, Levice
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZŠ A. Kmeťa, Levice
ZŠ A. Kmeťa, Levice
ZŠ Poľný Kesov
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZŠ Cabajská, Nitra
ZŠ Nitrianske Hrnčiarovce
ZŠ Nám. 4. apríla, Marianka
II. kategória – II. stupeň ZŠ
poézia
Cebová
Jóriová
Kokina
Kondelová
Lekeš
Ligačová
Sabina
Vanessa
Dominik
Lucia
Patrik
Kristína
ZŠ Cabajská, Nitra
ZŠ s MŠ J. Murgaša, Šaľa
ZŠ Zemianska Olča
ZŠ Výčapy – Opatovce
Gymnázium Topoľčany
ZŠ Cabaj – Čápor, časť Cabaj
46
Mikula
Papp
Rusňáková
Spadea
Varga
Večerová
Vnuková
Adam
Richard
Veronika
Laura Izabela
Daniel
Michaela
Katarína
ZŠ Tribečská, Topoľčany
ZŠ Cabajská, Nitra
Gymnázium Topoľčany
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ s MŠ J. Murgaša, Šaľa
próza
Bugár
Čerešňová
Gogolová
Hamarová
Hollý
Jasanová
Javorová
Jóriová
Komárová
Kondrótová
Lehocká
Maňovská
Mikulcová
Nagyová
Nevelošová
Oravec
Ráczová
Slížová
Šmehilová
Šmidová
Tkáčik
Valkovičová
Thomas
Ema
Natália
Miriam
Marek
Kristína
Barbora
Vanessa
Kristína
Barbora
Natália
Jana
Lucia
Mária
Renáta
Marek
Jarmila
Lenka
Ľudmila
Laura
Tomáš
Veronika
ZŠ Jilemnického, D. Streda
ZŠ Výčapy – Opatovce
ZŠ Cabajská, Nitra
ZŠ Nitrianske Hrnčiarovce
ZŠ Cabaj – Čápor, časť Cabaj
ZŠ Cabaj – Čápor, časť Cabaj
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ s MŠ J. Murgaša, Šaľa
ZŠ Š. Moysesa, T. Mlyňany
ZŠ Cabaj – Čápor, časť Cabaj
CZŠ Ž. Bosniakovej, Šurany
ZŠ Cabajská, Nitra
ZŠ J. A. Komenského, Tvrdošovce
ZŠ Nitrianske Hrnčiarovce
ZŠ Alapiskola, Jelenec
ZŠ Cabaj – Čápor, časť Cabaj
ZŠ Cabaj – Čápor, časť Cabaj
ZŠ Cabaj – Čápor, časť Cabaj
ZŠ Cabajská, Nitra
ZŠ Alapiskola, Jelenec
ZŠ Cabaj – Čápor, časť Cabaj
ZŠ Š. Moysesa, T. Mlyňany
poézia
Filko
Rácová
Ondrej
Mária
SOŠ obchodu a služieb, Komárno
SOŠ Levická, Nitra
próza
Havettová
Kubičková
Rácová
Jana
Zuzana
Mária
Gymnázium Párovská ul., Nitra
Gymnázium Párovská ul., Nitra
SOŠ Levická, Nitra
III. kategória – SŠ
47
ZOZNAM
VYSTAVUJÚCICH DETÍ A ŽIAKOV – VÝTVARNÁ ČASŤ
I. kategória - deti MŠ
Belicová
Berta
Birošíková
Bolla
Borgogna
Brezovská
Bugár
Bugárová
Csíková
Duhoňová
Ďurasová
Ďuríková
Fábryová
Fekete
Feketeová
Gallíková
Garayová
Gerhátová
Havran
Hradecký
Hrušovská
Husár
Ištvánková
Javorková
Jurčíková
Kajan
Kopčok
Kelleová
Kňažovičová
Knirs
Kocianová
Kökényová
Kollárová
Kossár
Kováčová
Kovarčíková
Kubáňová
Kulichová
Kuníček
Lakyová
Mačicová
Natália
Dávid
Mária
Patrik
Piero Franc.
Sofia
Tomáško
Zsóka
Simone
Jana
Saška
Barbora
Zina
Félix
Cyntia
Tamarka
Linda
Patrícia
David
Radoslav
Naďka
Matej
Karolínka
Vanessa
Margarétka
Filip
Max
Anna
Lenka
Nikolett
Nina
Elenka
Zoja
Matúš
Hanka
Anička
Andrejka
Ella
Peter
Laura
Rebeka
MŠ Martin nad Žitavou
MŠ pri zdrav. zariad., Komárno
MŠ Dostojevského, Poprad
MŠ Benkova, Nitra
MŠ Lodná, Komárno
MŠ Benkova, Nitra
MŠ Platanova, Nitra
MŠ Eötvösova, Komárno
MŠ Eötvösova, Komárno
MŠ Žalobín
MŠ Stella, Poprad
MŠ Mederčská, Komárno
MŠ Benkova, Nitra
MŠ Eötvösova, Komárno
MŠ Eötvösova, Komárno
MŠ Nový Smokovec
MŠ Štiavnická, Nitra
MŠ Štiavnická, Nitra
MŠ Piaristická, Nitra
MŠ Podvinohrady, V. Zálužie
MŠ Platanova, Nitra
MŠ K. Kacza, Komárno
MŠ Stella, Poprad
MŠ Kapitánova, Komárno
MŠ Stella, Poprad
MŠ Kapitánova, Komárno
MŠ Kapitánova, Komárno
MŠ Dostojevského, Poprad
MŠ P. J. Šafárika, Šaľa
MŠ Lodná, Komárno
MŠ Školská, Obyce
MŠ Kapitánova, Komárno
MŠ Lodná, Komárno
MŠ Kapitánova, Komárno
MŠ Platanova, Nitra
MŠ Platanova, Nitra
MŠ Dostojevského, Poprad
MŠ Dostojevského, Poprad
MŠ Mederčská, Komárno
MŠ Eötvösova, Komárno
MŠ Mederčská, Komárno
48
Manczal
Martinova
Matulík
Melicherčíková
Mellék
Moravcová
Nagy
Nosková
Pačutová
Pásztoroková
Pethöová
Petrovičová
Polónyiová
Rabarová
Spevár
Spišák
Szép
Šillerová
Šóšová
Štefáková
Šustrová
Šušiková
Takácsová
Tkáčiková
Ťasková
Vajda
Vargan
Vargová
Vasiľová
Záhorak
Zsidek
Braňo
Mercedes
Jakubko
Sofia
Mátyás
Anna
Fruzsina
Soňa
Karin
Kora
Nikolka
Katarína
Saša
Natália
Tomáško
Marko
Ladislav
Terezka
Lea
Sofia
Ema
Tímea
Viktória
Gabriela
Nina
Márk
Jakub
Athina
Sonička
Filip
Zóe
MŠ Kapitánova, Komárno
MŠ pri zdrav. zariad., Komárno
MŠ Stella, Poprad
MŠ Kukučínova, Vranov nadTopľou
MŠ K. Kacza, Komárno
MŠ Kapitánova, Komárno
MŠ K. Kacza, Komárno
MŠ P. J. Šafárika, Šaľa
MŠ Kukučínova, Vranov n/ Topľou
MŠ P. J. Šafárika, Šaľa
MŠ Dostojevského, Poprad
MŠ Školská, Obyce
MŠ P. J. Šafárika, Šaľa
ZŠ G.Drozda s MŠ v Chrenovci - Brusne
MŠ Eötvösova, Komárno
MŠ Dostojevského, Poprad
MŠ pri zdrav. zariad. , Komárno
MŠ Platanova, Nitra
MŠ Nový Smokovec
MŠ Podvinohrady, V. Zálužie
MŠ Dostojevského, Poprad
MŠ Dlhá, Komárno - Nová Stráž
MŠ K. Kacza, Komárno
MŠ Podvinohrady, V. Zálužie
MŠ K. Kacza, Komárno
MŠ Eötvösova, Komárno
MŠ Štiavnická, Nitra
MŠ Lodná, Komárno
MŠ Stella, Poprad
MŠ Kukučínova, Vranov n/ Topľou
MŠ Lodná, Komárno
II. kategória – žiaci I. st. ZŠ
Bajanová
Bajús
Balázs
Barthalosová
Belohorecová
Bezáková
Bosáková
Csicsai
Číbik
Bobčík
Brančanová
Bianka
Tadeáš
Patrik
Viktória
Zuzana
Lenka
Melánka
Mark
Marko
Jakub
Eva
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
CZŠ Ž. Bosniakovej, Šurany
ZŠ Rozmarínová, Komárno
ZŠ Rozmarínová, Komárno
ZŠ Tribečská, Topoľčany
ZŠ Poľný Kesov
ZŠ Rozmarínová, Komárno
ZŠ Beethovenova, Nitra
ZUŠ Myjava
ZŠ Pohraničná, Komárno
49
Csandová
Čagalová
Čuvalová
Danková
Dojčanová
Duchoňová
Dulovič
Ďurišová
Gogová
Gregorová
Grúlik
Halajová
Huong
Chrenová
Illášová
Janiš
Jankula
Jarušková
Jenigárová
Jiránek
Kabátová
Kmeť
Koszorúová
Koller
Kolesárová
Kolínek
Koprda
Kovaľová
Kováčová
Križanová
Kroščen
Kubovičová
Labatová
Lakatošová
Lengyel
Lindovská
Manyušová
Matušíková
Mečárová
Meretická
Mihálek
Mikusová
Mišutová
Muszela
Naďová
Rebeka
Kristína
Ema
Nela
Diana
Emka
Daniel
Viktória
Simona
Ema
Patrik
Barbora
Diana Nguyen
Viktorka
Patrícia
Samuel
Jaroslav
Ingrid
Naďa
Samuel
Paulínka
Samuel
Lucia
Nikolas
Frederika
Kevin
Patrik
Vanesa
Laura
Lenka
Mário
Katarína
Anna
Marcelka
Andrej
Gabriela
Ninka
Agáta
Sofika
Albína
Petra
Patrícia
Michaela
Matúš
Nikola
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ Fatranská, Nitra
ZUŠ Myjava
ZŠ s MŠ Vydrník
ZŠ kn. Pribinu, Nitra
ZŠ Fatranská, Nitra
ZŠ s MŠ Vydrník
ZŠ Veľký Lapáš
ZŠ Tribečská, Topoľčany
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZUŠ Myjava
CZŠ R. Zaymusa, Žilina
ZŠ Rozmarínová, Komárno
ZŠ Poľný Kesov
ZŠ Rozmarínová, Komárno
ZŠ Zemianska Olča
ZŠ Školská, Handlová
ZŠ Školská, Handlová
CZŠ Ž. Bosniakovej, Šurany
ZŠ kn. Pribinu, Nitra
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZŠ Veľký Lapáš
ZŠ Lužianky
ZŠ kn. Pribinu, Nitra
ZŠ Zemianska Olča
ZŠ Rozmarínová, Komárno
ZŠ Bystré
ZŠ Fatranská, Nitra
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ s MŠ Vydrník
ZŠ Školská ul., Handlová
ZŠ Fatranská, Nitra
ŠZŠ Hradná, Komárno
ZŠ Fatranská, Nitra
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZŠ Pohraničná, Komárno
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ Pohraničná, Komárno
ZŠ Topoľová, Nitra
ŠKD pri zdrav. zar., Komárno
ZŠ Zemianska Olča
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZŠ Školská, Handlová
ZŠ Rozmarínová, Komárno
50
Očovský
Okružinská
Ondíková
Pániková
Peter
Petrášová
Pištová
Pivarčiová
Pňačeková
Poláková
Polhošová
Rafaelová
Rosinová
Skačanová
Szarková
Šuchová
Šimunková
Šimurda
Šlehobr
Štekl
Šulko
Šulková
Šuranská
Šútovcová
Tarkayová
Truchlá
Turček
Vašš
Udvardi
Varga
Večera
Víglaská
Vlčko
Vnuková
Žiga
Michal
Katarína
Dominika
Paulína
Samuel
Michaela
Natália
Julianna
Klárka
Diana
Nikola
Klaudia
Liliana
Simona
Sisi
Bianka
Bernadet
Patrik
Samko
Martin
Ivan
Henrieta
Stella
Dominika
Martina
Barbora
Šimon
Filip
Ladislav
Jakub
Marek
Romana
Adam
Terezka
Jozef
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZUŠ Myjava
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ sv. Don Bosca Z. Moravce
ZŠ Tribečská, Topoľčany
MŠ pri zdrav. zariadení, Komárno
ŠZŠ Veľká Lomnica
ZŠ sv. Don Bosca Z. Moravce
ZŠ Poľný Kesov
ZUŠ Myjava
ŠZŠ Veľká Lomnica
ŠZŠ Hradná, Komárno
ZŠ sv. Don Bosca Z. Moravce
ZŠ Fatranská, Nitra
ZŠ Pohraničná, Komárno
ZŠ Pohraničná, Komárno
CZŠ Ž. Bosniakovej, Šurany
ZŠ J. A. Komenského, Tvrdošovce
ZŠ Poľný Kesov
ZŠ sv. Don Bosca Z. Moravce
ZŠ sv. Don Bosca Z. Moravce
ZŠ sv. Don Bosca Z. Moravce
ZŠ A. Kmeťa, Levice
ZUŠ Myjava
ZŠ Pribinova, Z. Moravce
ZŠ J. A. Komenského, Tvrdošovce
ZŠ Fatranská, Nitra
ZŠ kn. Pribinu, Nitra
MŠ pri zdrav. zariad. , Komárno
ZŠ Hostie
ZUŠ Myjava
ZŠ sv. Don Bosca Z. Moravce
ZŠ Tribečská, Topoľčany
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ s MŠ Vydrník
III. kategória – žiaci II. stupňa ZŠ
Balážiová
Balážová
Baranyiová
Bartoška
Bédiová
Csériová
Henček
Hippová
Kamila
Denisa
Veronika
Daniel
Monika
Kristína
Tomáš
Mária
Gymnázium Topoľčany
CZŠ R. Zaymusa, Žilina
Spoj. škola, Krátka, Šaľa
ZŠ s MŠ pri zdravotn. zariadení, Nitra
ZŠ s MŠ pri zdravotn. zariadení, Nitra
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ Na Hôrke, Nitra
ZŠ Topoľová, Nitra
51
Horváthová
Hralová
Chochula
Ivaničková
Jonisová
Juričková
Kollárová
Kováč
Kovácsová
Kóňová
Lyžičiarová
Manyuczová
Martinček
Martiška
Martišková
Masaryková
Matajzík
Maťková
Michalová
Nemcová
Nagyová
Palková
Pavlík
Pilný
Polhoš
Pontyová
Rigó
Savková
Slížová
Szabó
Szetyinszká
Šabíková
Šegedová
Šillík
Šimončíková
Šmitalová
Šubová
Taikonová
Takáčová
Tiseková
Točíková
Ťulák
Uharček
Verčimáková
Vlčková
Záhorská
Zajac
Grétka
Vanda
Filip
Marcela
Ivana
Ema Lujza
Lilliana
Róbert
Kitty
Andrea
Klaudia
Diana
Albert
Jakub
Magdaléna
Barbora
Bystrík
Veronika
Martina
Frederika
Aurélia
Michaela
Samuel
Martin
Stanislav
Michaela
Dávid
Štefánia
Melisa
Bálint
Erika
Gréta
Hana
Erik
Miriama
Karin
Lucia
Katarína
Martina
Katarína
Veronika
Maroš
Jakub
Michaela
Karolína
Michaela
Radek
ZŠ Rozmarínová, Komárno
ZŠ Pohraničná, Komárno
Gymnázium Topoľčany
ZŠ Š. Moysesa, Tesárske Mlyňany
ZŠ Mojmírova, Z. Moravce
ZŠ Hanušovce n/ Topľou
ZŠ Rozmarínova, Komárno
ZŠ Beethovenova, Nitra
ZŠ Zemianska Olča
ZŠ kn. Pribinu, Nitra
ZŠ Beethovenova, Nitra
ZŠ Rozmarínová, Komárno
ZŠ Alapiskola, Jelenec
ZŠ Fatranská, Nitra
ZŠ J. Hollého, Topoľčany
ZŠ Rozmarínova, Komárno
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ Pohraničná, Komárno
CZŠ R. Zaymusa, Žilina
ZŠ Hanušovce n/ Topľou
ZŠ Rozmarínová, Komárno
ZŠ Topoľová, Nitra
Gymnázium Topoľčany
ZŠ Rozmarínová, Komárno
ŠZŠ, Železničná V. Lomnica
ZŠ Rozmarínová, Komárno
ŠZŠ Hurbanovo – Zelený háj
ZŠ Hanušovce n/ Topľou
ZŠ Cabajská, Nitra
ZŠ Zemianska Olča
Spoj. škola, Krátka, Šaľa
ZŠ Cabaj - Čápor, časť Cabaj
ZŠ Mojmírova, Z. Moravce
ZŠ Cabaj - Čápor, časť Cabaj
ZŠ Veľký Lapáš
ZŠ Š. Moysesa, Tesárske Mlyňany
ZŠ s MŠ pri zdravotn. zariadení, Nitra
ZŠ Rozmarínova, Komárno
ZŠ Rozmarínová, Komárno
CZŠ R. Zaymusa, Žilina
ZŠ Topoľová, Nitra
ZUŠ Myjava
ZŠ kn. Pribinu, Nitra
ZŠ Hanušovce n/ Topľou
CZŠ R. Zaymusa, Žilina
ZŠ Topoľová, Nitra
ZŠ Fatranská, Nitra
52
Literárno – výtvarná súťaž
Zlaty Dônčovej
VIII. ročník
Vydalo:
Zodpovedná:
Zostavila:
Grafická úprava a návrh obálky:
Tlač:
Náklad:
Rok vydania:
Krajské osvetové stredisko v Nitre
Daniela Gundová, riaditeľka KOS v Nitre
Zdenka Smrečková
Peter Naščák
KOS v Nitre
200 ks
2012
ISBN:
978-80-216-0073-7
Download

katalóg výstavy - Krajské osvetové stredisko v Nitre