Hlavným organizátorom festivalu Dotyky a spojenia je
Slovenské komorné divadlo v Martine.
Záštitu nad festivalom prevzal
Marek Maďarič, minister kultúry SR.
Festival finančne podporili:
Ministerstvo kultúry SR,
Poľský inštitút Bratislava,
mesto Martin
a Žilinský samosprávny kraj, ktorý je zriaďovateľom SKD.
Vážení festivaloví hostia, milí divadelníci,
v tomto roku odštartujeme už 6. ročník festivalu Dotyky a spojenia. Aj napriek
finančnej kríze sme dostali podporu od Ministerstva kultúry, Žilinského samosprávneho kraja, mesta Martin, ako aj od našich partnerov, sponzorov a donorov, za čo im srdečne ďakujeme.
Prívaly vody zaplavovali naše územie v predchádzajúcich týždňoch neúrekom,
veríme, že nebíčko nás zasponzoruje jasnou oblohou a počas festivalu nás budú zaplavovať už len prívaly vrcholných umeleckých zážitkov od všetkých súborov, ktoré sa podieľajú na našom divadelnom sviatku.
Milí divadelníci, „zlomte väz“. Milí návštevníci, prajem vám bohatý príval hodnotných umeleckých zážitkov.
V mene organizátorov
František Výrostko,
riaditeľ festivalu Dotyky a spojenia
d o t y k y a s p oj e n i a 2010
obsah
Milí diváci, priatelia divadla, kolegovia,
divadelná sezóna 2009/ 2010 sa pomaly končí, a to je signál, aby odštartovala neopakovateľná atmosféra martinského festivalu divadiel na Slovensku Dotyky a spojenia. Slovo, hudbu, pohyb, rôznorodé divadelné žánre a inšpiratívne predstavenia si budete môcť naplno vychutnávať sedem dní na siedmych
hracích scénach. Som veľmi rád, že aj v zložitých ekonomických nečasoch divadlo a umenie žije ďalej a dúfam, že nám ho neprekazí nejaký iný nečas. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí festival podporili, ale aj všetkým, ktorí ho celý
rok s nadšením pripravujú. Všetkým účinkujúcim želám tú najlepšiu atmosféru a pozornosť publika.
Vitajte v hlavnom meste slovenského divadla – v Martine!
Peter Gábor
umelecký šéf Slovenského komorného divadla
11 stručný prehľad programu
Junior
Hlavný program
46 Mňa kedys’ / Štúdio 12 Bratislava
19 Erós / Divadlo Jozefa Gregora Tajovského Zvolen
47 Svadba / Akadémia umení Banská Bystrica
21 HOLLYROTH / Slovenské národné divadlo Bratislava
48 Bola raz jedna trieda / Vysoká škola múzických umení Bratislava
23 M.H.L. / P.A.T. a Štúdio 12
25 Nora / Štátne divadlo Košice
Hosť
27 Mikve / Aréna Bratislava
51 Ivona, princezná burgundská/ Opolski Teatr Lalki i Aktora
29 projekt.svadba / Stanica Žilina-Záriečie
31 Buridanov osol / Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov
nočné námestie
33 Mŕtve duše / Divadlo Andreja Bagara Nitra
53 Štúrovci (koncert zrušený) / Slovenské komorné divadlo Martin
35 Tichý plač ľalie / Divadlo Tiché iskry Banská Bystrica
55 Carmen / Slovenské divadlo tanca Bratislava
37 Sarkofágy a bankomaty / Bábkové divadlo na Rázcestí B. Bystrica
57 Jánošík / Štátne divadlo Košice
39 Žena z minulosti / Mestské divadlo Žilina
59 Ja a ja / Staromestské divadlo Košice
41 Ponor (Sladké hry minulej sezóny) / DISK Trnava
61 Posed / Štúdio tanca Banská Bystrica
43 Máša a Beta / Divadlo Jána Palárika Trnava
63 Pocta kravám / elledanse Bratislava
45 Mizantrop / Slovenské komorné divadlo Martin
obsah
d o t y k y a s p oj e n i a 2010
pre deti
pouličné divadlo
koncerty
64 Perinbaba / Bábkové divadlo Žilina
76 Nevesta hôľ / Pôtoň Bátovce
83 Fragile
65 Guľko Bombuľko / K.B.T. Poprad
77 Božská komédia / Bábkové divadlo Žilina
83 Dorota Nvotová s kapelou
66 Zvedavá rozprávka / Slovenské komorné divadlo Martin
78 Rómeo, Júlia a vírus / Túlavé divadlo
83 Robert Roth s kapelou
67 Odvážny zajko / Haaf Bratislava
79 Príbeh v oblakoch / Divadlo na kolesách
83 Szidi Tobias s kapelou
68 Malá morská víla / a.ha Bratislava
80 Zázračný divadelný automat / Teatro Tatro Nitra
83 Lucia Lužinská & Boris Čellár Trio
69 Janko Hraško / Commedia Poprad
81 Festivalová rodinka / Divadelné centrum Martin
83 koncerty na námestí
70 O Dorotke / Spišské divadlo Spišská Nová Ves
herecké improvizácie
71 RozKrávka / PIKI Pezinok
82 (NE)PRIPRAVENÍ + MKband
sprievodný program
72 Hašterica / Vysoká škola múzických umení Bratislava
86 Diskusie tvorcov s divákmi
73 Kto sa nehrá z kola von / Non.Garde Bratislava
86 Kritická platforma
74 Mária Podhradská a Richard Čanaky DEŤOM
86 Aspekty divadelnej sezóny 2009/2010
75 tvorivé dielne / BDNR a BIBIANA
87kødek
d o t y k y a s p oj e n i a 2010
Príprava divadelného festivalu je pomerne náročný proces, takže sa občas treba uisťovať o zmysluplnosti takejto aktivity. Pri takýchto pochybnostiach zaváži, keď si uvedomíme, že v tomto roku sa
koná už šiesty ročník festivalu Dotyky a spojenia.
Aj naďalej chceme byť zrkadlom sezóny – sme najväčšou prehliadkou tvorby divadiel, ktoré pôsobia
na Slovensku. Od ročníka k ročníku sa snažíme urobiť vždy lepší festival ako ten predchádzajúci a usilujeme sa čoraz presnejšie zadefinovať festivalovú
dramaturgiu – spôsob, akým zo všetkých inscenácií, ktoré vzniknú v sledovanom období (tento rok
od 15. apríla 2009 do 16. apríla 2010), zostaviť konečnú verziu programu. Do úvahy pritom berieme tipy od samotných divadiel, ako aj názory divadelných teoretikov a kritikov. Sme radi, že tento rok
dokonca pribudla v tíme dramaturgička pre detský program. Vždy však musí byť niekto, kto rozhodne. V našom prípade festivalová dramaturgická rada, ktorá si pri výbere inscenácií vyhradzuje
posledné slovo. Akokoľvek sa teda snažíme o objektívny výber, vždy bude ovplyvnený naším vkusom a názormi.
Pre náš festival je preto nesmierne dôležité, aby
vytváral príležitosti diskutovať tak veľa, ako sa len
dá, o jednotlivých inscenáciách, ako aj o celkovej
skladbe programu. Podporujeme takéto diskusie,
a to na najrôznejších úrovniach. Všetci návštevníci internetovej stránky festivalu môžu prispievať
na jej fóre; diváci sa môžu priamo po skončení vy-
braných predstavení stretnúť a porozprávať s ich
tvorcami. Divadelníkom ponúkame možnosť diskutovať s teoretikmi a kritikmi v rámci Kritickej platformy o jednotlivých inscenáciách zaradených do
Hlavného programu a Programu pre deti. Sme radi, že tento rok sa na tejto diskusii po prvý raz zúčastnia aj hostia zo zahraničia. O festivale budeme
môcť debatovať aj v rámci diskusného fóra, ktoré
spoluorganizuje Slovenské centrum AICT, a počas
jednej z dvoch diskusií kødek, na príprave ktorých
spolupracujeme s Divadelným ústavom.
Dúfame, že všetci tí, ktorí tento rok prídu na Dotyky
a spojenia, zažijú výnimočnú atmosféru niekoľkých
dní, ktorá je pre nás organizátorov jedným z dôvodov, prečo robiť divadelný festival. Pretože počas
festivalu už o jeho zmysluplnosti nepochybujeme.
Monika Michnová
programová riaditeľka festivalu
Možno to na úvod zaznie trocha neskromne, ale
ukazuje sa, že naše Dotyky a spojenia vznikli v pravý čas a na pravom mieste. Súdime tak zo skutočnosti, že pri príprave šiesteho ročníka festivalu
prevyšoval záujem tvorcov uviezť svoje najlepšie
inscenácie kapacitu martinských javísk.
V každodennom živote pociťujeme, že divadlo, ale
vlastne celá kultúra, nepatrí v rebríčku priorít súčasnej spoločnosti na najvyššie miesta. Pretrvávajú ponosy praktických divadelníkov na nedostatok
peňazí, na nedostatočnú reflexiu ich tvorby médiami, na veľké rezervy vo vzťahu zriaďovateľov k repertoárovým divadlám, na absenciu podporných
možností pre alternatívnu scénu. Pri hlbšom poznaní problematiky a porovnaní divadelnej kultúry u nás s kultúrami okolitých štátov by sa dali
postrehnúť i ďalšie rezervy – predovšetkým v konkrétnych medzinárodných tvorivých kontaktoch.
Isto, mnohí na tomto mieste pripomenú, že treba
stáť oboma nohami na reálnej zemi, že svetová finančná kríza si žiada obete.
Napriek všetkým nepriaznivým faktorom vzniklo
od minulého ročníka Dotykov viac ako 170 inscenácií všetkých druhov. To je jedna z najzávažnejších odpovedí na otázku, kde je pravda.
Hlavný program tohto ročníka ponúka 14 inscenácií. Každá z nich je čímsi jedinečná, prínosná. Stretneme sa s našou i svetovou klasikou v apelatívnej
interpretácii, zažijeme reflexiu spoločenských pa-
radoxov nedávnej minulosti, budeme mať príležitosť nahliadnuť do spoločenských noriem iných
kultúr, aby sme si možno s prekvapením uvedomili, aké je ohrozenie človeka bezprostredné, posúdime, ako sa na realitu pozerá alternatívne divadlo,
ba po prvý raz do pomyselného dialógu vstupujú aj nepočujúci divadelníci. Obraz o súčasnom divadle obohatí zahraničný hosť – Opolski teatr lalki
i aktora. Teda podnetov na odborné diskusie bude zaiste dosť.
Náš festival však nechce byť iba pre odborníkov.
Preto vznikol nočný program na námestí, ktorý si
Martinčania tak obľúbili. Aj tohto roku ponúka festival niekoľko lahôdok v podobe atraktívnych tanečných či pohybových predstavení. Od skorého
dopoludnia sa budú hrať inscenácie pre deti.
Úroveň festivalu nerobia iba inscenácie, ale aj jeho
diváci. A tak verme, že sa na týždennom maratóne
stretnú všetci, ktorí majú o divadlo naozaj hlboký
záujem, či už sú to diváci, tvorcovia, kritici...
Oleg Dlouhý
dramatug festivalu
stručný prehľad programu
utorok 22. jún 2010
poznámka (pre lepšiu orientáciu):
HAGARD:HAL pódium = veľké pódium pred divadlom
Kia námestie = Divadelné námestie
Mondi SCP pódium = malé pódium pri divadle
Martinus šapitó = festivalové šapitó
pre deti
8:40 a 10:35 ZŠ Mudroňova
Štúdio 12 Bratislava
Zaki:
Mňa kedys’
Dotyky a spojenia Junior
16:30
Štúdio SKD
Akadémia umení Banská Bystrica
Bertolt Brecht – Anton Pavlovič Čechov:
Svadba
Dotyky a spojenia Junior
19:00
Národný dom
Vysoká škola múzických umení Bratislava
Ján Luterán a kolektív autorov:
Bola raz jedna trieda
nočné námestie
22:00
HAGARD:HAL pódium
Slovenské komorné divadlo Martin
Dodo Gombár – Róbert Mankovecký:
Štúrovci (koncert zrušený)
11
12
s t r u č ný p r e h ľ a d p r o g ra m u
s t r u č ný p r e h ľ a d p r o g ra m u
streda 23. jún 2010
štvrtok 24. jún 2010
pre deti
8:30 Národný dom
Bábkové divadlo Žilina
Ľubomír Feldek:
Perinbaba
pre deti
10:00 foyer Štúdia SKD
tvorivá dielňa
Bábkové divadlo na Rázcestí B. Bystrica
pouličné divadlo
12:45 a 18:15 Kia námestie
Divadelné centrum Martin
Festivalová rodinka
pre deti
13:30 Mondi SCP pódium
Peter Palik: K.B.T. Poprad
Guľko Bombuľko
hlavný program
16:30 Národný dom
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského Zvolen
Pavel Kohout:
Erós
+ diskusia tvorcov s divákmi
koncert
17:00 Fragile
Martinus šapitó
koncert
18:30 a 21:30 Kia námestie
Homo Sapiens
pouličné divadlo
19:00 Kia námestie
Pôtoň Bátovce
František Švantner – Michal Ditte – Iveta Ditte Jurčová:
Nevesta hôľ
pre deti
9:30 Štúdio SKD
Slovenské komorné divadlo Martin
Róbert Mankovecký:
Zvedavá rozprávka
diskusia
10:45 študovňa SKD
Kritická platforma
hlavný program
pre deti
20:00 Štúdio SKD
otvorenie festivalu
Slovenské národné divadlo Bratislava
11:00 foyer Štúdia SKD
tvorivá dielňa
+ diskusia tvorcov s divákmi
12:45 a 19:15 Kia námestie
Divadelné centrum Martin
HOLLYROTH, anebo Robert Roth spívá
Jana Hollého mrzkoti a pomerkováňá
nočné námestie
22:00 HAGARD:HAL pódium
Slovenské divadlo tanca Bratislava
Ján Ďurovčík:
Carmen
hlavný program
23:30 Martinus šapitó
P.A.T. a Štúdio 12
Sláva Daubnerová:
M.H.L.
Bábkové divadlo na Rázcestí B. Bystrica
koncert
17:00 hlavný program
18:30 Národný dom
Aréna Bratislava
Hadar Galron:
Mikve
+ diskusia tvorcov s divákmi
koncert
19:30 a 21:30 Kia námestie
Barabura
pouličné divadlo
Festivalová rodinka
pre deti
13:30 Mondi SCP pódium
Divadlo Haaf Bratislava
Zuzana Haasová:
Odvážny zajko
hlavný program
16:00 Štúdio SKD
Štátne divadlo Košice
Henrik Ibsen:
Nora
+ diskusia tvorcov s divákmi
Martinus šapitó
Dorota Nvotová s kapelou
pouličné divadlo
20:00 Kia námestie
Bábkové divadlo Žilina
Dante Alighieri – Jakub Nvota:
Božská komédia
nočné námestie
22:00 HAGARD:HAL pódium
Štátne divadlo Košice
Ondrej Šoth – Zuzana Mistríková:
Jánošík
hlavný program
23:30 Martinus šapitó
Stanica Žilina-Záriečie
Mariana Ďurčeková – Ján Luterán:
projekt.svadba
13
14
s t r u č ný p r e h ľ a d p r o g ra m u
s t r u č ný p r e h ľ a d p r o g ra m u
piatok 25. jún 2010
sobota 26. jún 2010
pre deti
9:30 Národný dom
Divadlo a.ha Bratislava
Juraj Bielik – Anton Korenči:
Malá morská víla
diskusia
10:45 študovňa SKD
Kritická platforma
koncert
14:30 a 21:30 Kia námestie
Project percussion
pouličné divadlo
15:00 Kia námestie
Túlavé divadlo
Jakub Nvota:
Rómeo, Júlia a vírus
pre deti
11:00 foyer Štúdia SKD
tvorivá dielňa
Bábkové divadlo na Rázcestí B. Bystrica
pouličné divadlo
12:45 a 14:15 Kia námestie
Divadelné centrum Martin
Festivalová rodinka
diskusné fórum
13:30 hlavný program
16:00 Národný dom
Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov
Karol Horák:
Buridanov osol
+ diskusia tvorcov s divákmi
koncert
18:00 študovňa SKD
Aspekty divadelnej sezóny 2009/2010
pre deti
13:30 Mondi SCP pódium
Divadlo Commedia Poprad
Pavel Uher:
Janko Hraško
Martinus šapitó
Robert Roth s kapelou
hlavný program
18:30 Štúdio SKD
Divadlo Andreja Bagara Nitra
M. D. Levin:
Mŕtve duše
+ diskusia tvorcov s divákmi
nočné námestie
22:00 HAGARD:HAL pódium
Staromestské divadlo Košice
Katarína Raševová:
Ja a ja
pre deti
9:30 Národný dom
Spišské divadlo Spišská Nová Ves
Václav Macek – Jozef Pražmári:
O Dorotke
hlavný program
23:30 Martinus šapitó
Divadlo Tiché iskry Banská Bystrica
kolektív autorov:
Tichý plač ľalie
pre deti
10:30 a 12.30 foyer Štúdia SKD
tvorivá dielňa
BIBIANA Bratislava
koncert
14:30 a 21:30 Kia námestie
Sant Martin Dixieland Jazz Band
pouličné divadlo
15:00 Kia námestie
Divadlo na kolesách
Jana Wernerová:
Príbeh v oblakoch
alebo Guliverova cesta na Slovensko
diskusia
10:45 študovňa SKD
Kritická platforma
pouličné divadlo
10:45, 12:45 a 14:15 Kia námestie
Divadelné centrum Martin
hlavný program
16:15 Štúdio SKD
Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica
kolektív autorov a autoriek:
Sarkofágy a bankomaty
+ diskusia tvorcov s divákmi
Festivalová rodinka
pre deti
11:30 a 13:30 Mondi SCP pódium
PIKI Pezinok
Katarína Aulitisová:
RozKrávka
diskusia
14:00 kaviareň Kamala
kødek
Vnímajú divadlá tvorbu pre deti ako povinnosť
alebo ako poslanie?
koncert
18:00 Martinus šapitó
Szidi Tobias s kapelou
hlavný program
20:30 Národný dom
Mestské divadlo Žilina
Roland Schimmelpfennig:
Žena z minulosti
+ diskusia tvorcov s divákmi
nočné námestie
22?00 HAGARD:HAL pódium
Štúdio tanca Banská Bystrica
Olga Cobos – Peter Mika:
Posed
hlavný program
23:30 Martinus šapitó
DISK Trnava
Blaho Uhlár a kolektív autorov:
Ponor (Sladké hry minulej sezóny)
15
16
s t r u č ný p r e h ľ a d p r o g ra m u
s t r u č ný p r e h ľ a d p r o g ra m u
nedeľa 27. jún 2010
pondelok 28. jún 2010
pre deti
9:30 Národný dom
Vysoká škola múzických umení Bratislava
Marianna Grznárová:
Hašterica
diskusia
14:00 kødek
Koho sa dotýka a čo spája martinský
divadelný festival?
pre deti
10:30 a 12:30 foyer Štúdia SKD
tvorivá dielňa
BIBIANA Bratislava
diskusia
10:45 študovňa SKD
Kritická platforma
pouličné divadlo
10:45, 12:45 a 14:15 Kia námestie
Divadelné centrum Martin
Festivalová rodinka
koncert pre deti
11:30 HAGARD:HAL pódium
Mária Podhradská a Richard Čanaky DEŤOM
pre deti
13:30 Mondi SCP pódium
Non.Garde Bratislava
Zuzana Šimová:
kaviareň Kamala
koncert
14:30 a 21:30 Kia námestie
hlavný program
19:00 Národný dom
ukončenie festivalu
Slovenské komorné divadlo Martin
Molière:
Mizantrop
+ diskusia tvorcov s divákmi
Sherpaband
nočné námestie
pouličné divadlo
15:00, 16:30, 18:00 a 19:30 Kia námestie
Teatro Tatro Nitra
kolektív autorov:
16:00 Štúdio SKD
Divadlo Jána Palárika Trnava
Egon Bondy:
študovňa SKD
Kritická platforma
Dotyky a spojenia Hosť
19:00 Štúdio SKD
Opolski Teatr Lalki i Aktora
Witold Gombrowicz:
Ivona, princezná burgundská
22:00 HAGARD:HAL pódium
elledanse Bratislava
Šárka Ondrišová:
Pocta kravám
Zázračný divadelný automat
hlavný program
diskusia
10:45 herecké improvizácie
23:30 Martinus šapitó
(NE)PRIPRAVENÍ + MKband
Máša a Beta
+ diskusia tvorcov s divákmi
koncert
18:00 Martinus šapitó
Lucia Lužinská & Boris Čellár Trio
Kto sa nehrá z kola von
zmena programu festivalu vyhradená
17
18
E r ó s / D i v a d l o J o z e f a G r e g o ra Taj ovs ké h o Zvo l e n
23. j ú n 2010
streda
16:30 – 18:40 Národný dom
Pavel Kohout
Divadlo Jozefa Gregora Tajovského Zvolen
www.djgt.sk
+ diskusia tvorcov divákmi
premiéra: 26. februára 2010
Český dramatik Pavel Kohout vo svojej hre ironicky komentuje našu súčasnosť, ktorej morálku podmieňujú peniaze. Hosťujúca režisérka Tatiana Masníková priniesla do zvolenskej činohry
nielen tento zaujímavý text, ale aj iný pohľad na
prácu hercov, ktorých viedla k sústredeným výkonom.
„Pavlovi Kohoutovi prerušila život na slovenských
javiskách normalizácia, rok 1990 situáciu veľmi nezmenil. Aj preto treba za zaradenie modernej morality Erós dramaturgiu zvolenského DJGT pochváliť. […] Banalita príbehu i postáv je od autora
zámerná. Zaujíma ho totiž anamnéza fenoménu
egoizmu a procesy, ktoré takáto morálna úchylka
generuje. Kohout má zjavne nadhľad nad životom
i nad jeho dekadentnými prehreškami. Konanie súrodencov do istej miery akceptuje. Vie, že ich motívy sú dnes bežnou normou. Sila a závažnosť výpovede je v poznaní, že nemravnosť sa skrýva za
tvár pochopiteľných a vlastne akceptovateľných
postojov. […] Kohoutov nadhľad však inscenátori neprečítali presne. Súrodencov príliš démonizovali. To oslabilo mrazivé poznanie autorových
morálnych paradoxov. […] Napriek čiastkovým výhradám treba skonštatovať, že Kohoutov Erós priniesol na javisko DJGT v ostatnom čase asi najhutnejšiu inscenáciu s podstatným posolstvom autora
i inscenátorov.“
Oleg Dlouhý, SME, 1. 3. 2010
Erós
h l av ný p r o g ra m
réžia: Tatiana Masníková, preklad: Martin Porubjak,
dramaturgia: Egon Tomajko, scéna: Štefan Hudák,
kostýmy: Katarína Holková
účinkujú: Vladimír Rohoň, Jana Pilzová, Juraj Haviar, Martin Kusenda, Svetlana Sarvašová, Anita
Krepčárová-Šafáriková, Dana Karolová, Silvia Donová
Tatiana Masníková – riaditeľka a režisérka Mestského divadla Actores v Rožňave, riaditeľka divadelného festivalu Tempus Art, autorka. Vyštudovala divadelnú vedu a réžiu na Divadelnom inštitúte
Karpenka Karejeho v ukrajinskom Kyjeve. Režijne
naštudovala tridsiatku inscenácií pre dospelých,
ale aj pre deti. Vedie rôzne herecké workshopy
v zahraničí a doma, príležitostne hosťuje v iných
divadlách a podieľa na realizácii iných umeleckých
projektov.
19
20
H O LLY R OT H / S l ove n s ké n á r o d n é d i v a d l o B rat i s l av a
23. j ú n 2010
20:00 – 21:30 Štúdio SKD
streda
o t vo r e n i e f e s t i v a l u
HOLLYROTH,
anebo Robert Roth spívá Jana
Hollého mrzkoti a pomerkováňá
voľne na motívy básnickej zbierky Vojtecha Mihálika Velebný pán z Maduníc
Slovenské národné divadlo Bratislava
www.snd.sk
+ diskusia tvorcov s divákmi
premiéra: 16. septembra 2009
Jeden z vrcholov uplynulej divadelnej sezóny na Slovensku. Pri vzniku inscenácie sa stretlo niekoľko výnimočných faktorov – nadčasový
text Jána Hollého, Ballekov zmysel pre moderné
antiiluzívne divadlo a vyhranený herec Robert
Roth. Práve Roth ako interpret sa v inscenácii
stal kľúčom k životu a dielu Jána Hollého.
„Ballek patrí k menšine súčasných režisérov, ktorí podnikajú „výlety“ za hranice overenej dramatickej literatúry. V nedivadelných textoch nachádza myšlienkové posolstvá i divadelné výpovede.
Inscenáciou Hollyroth Ballek nadviazal na svoje predchádzajúce objavovanie zabudnutých diel
a ich aktualizovanie. […] Scenár postavil Ballek na
jednom hercovi. Našiel ho v Robertovi Rothovi.
A Roth sa s hrdinom dokonale stretol. Jeho herectvo je moderné, s postavou i s textom narába rovnako ako s rekvizitou – demonštruje hrdinu a jeho konflikty. Nepotrebuje psychologické či dejinné
oblúky, sústreďuje sa na vrcholy konfliktov. Navyše,
obdivuhodne narába s Hollého slovom a veršom.
Aj pri zachovaní originálu je text prekvapujúco
zrozumiteľný a súčasný. Skvelá je scéna a divadelne pôsobivé kostýmy Jozefa Cillera. Rothova maska sa vyvíja od reálnej tváre, cez pierotovskú masku až po klauna.“
Oleg Dlouhý, Pravda, 18. 9. 2009
Rastislav Ballek (1971) vyštudoval divadelnú réžiu
na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1999 – 2001 pôsobil ako interný režisér Slovenského komorného divadla v Martine. V rokoch 2002 – 2008 ako režisér
a umelecký šéf Mestského divadla v Žiline. Spolupracoval so Slovenským národným divadlom,
Divadlom Alexandra Duchnoviča v Prešove, Divadlom Aréna v Bratislave.
réžia: Rastislav Ballek, dramaturgia: Peter Pavlac,
scéna a kostýmy: Jozef Ciller, hudba: Martin Ožvold
účinkujú: Robert Roth, Martin Ožvold
„Mólo, ktoré vedie až medzi divákov, privádza Rotha
blízko, na dotyk. Rothove telo je v neustálom napätí, vidno každý záchvev svalu. Keď mu v druhej časti „akože“ vypadne text, či v rukách sa mu rozpadne lebka, vyzerá to ako naozaj. No aj spôsob, ako si
Roth verše, ktoré mu šepkárka našepká a on ich nepočuje, transformuje do súčasného jazyka, aj ako
vystupuje z postavy, žmurká na divákov, sleduje
ich pozornosť, toto všetko nás upozorňuje, že na
javisku nie je len Hollý/Svätopluk/Hamlet, ale v prvom rade je to Roth. […] Predovšetkým zobrazenie
života Jána Hollého, no i Svätopluk sú sugestívnymi divadelnými obrazmi naplnenými monológmi.
Svedčia o hereckej vyspelosti Roberta Rotha a režisérskej zručnosti Rastislava Balleka, ktorý sa neuspokojí s prvoplánovými ilustráciami, ale vkladá
do textu nové a nové významy.“
Dária Fehérová, kød 9/2009
21
22
M . H . L . / P. A .T. a Št ú d i o 12
23. j ú n 2010
streda
23:30 – 00:50 Martinus šapitó
Sláva Daubnerová
P.A.T. a Štúdio 12
www.pat.sk, www.studio12.sk
premiéra: 22. decembra 2009
Sláva Daubnerová si divadlo premieňa na akési laboratórium, v ktorom ponúka divákom zaujímavé témy a nezvyčajnú emocionalitu. Svoju
dokumentárnu monodrámu – portrét významnej slovenskej režisérky Magdy Husákovej
Lokvencovej – rozohráva cez pocity, postrehy,
postoje tejto výnimočnej ženy v jej kľúčových
životných i umeleckých situáciách.
Scenár M.H.L. vznikol s použitím monografie Nadeždy Lindovskej a kolektívu autorov, osobných
úvah Magdy Husákovej Lokvencovej, súkromnej
korešpondencie s Oľgou Lichardovou, Evou Foustkovou-Kemrovou, Věrou Mouralovou a Gustávom Husákom, úradných spisov, dokumentov Štátnej bezpečnosti, novinových a rozhlasových správ,
rozhovorov a článkov, réžijných kníh, rukopisných
poznámok režisérky, recenzií a rozhovorov s pamätníkmi.
M.H.L.
„Daubnerová vytvorila text, ktorého hodnota je
nielen vysoko umelecká, ale aj dokumentárna. Mimoriadne treba oceniť skutočnosť, že autorke sa
spolu s dramaturgom Pavlom Grausom podarilo
presne dohadnúť mieru pre vyváženosť v zachytení jednotlivých sfér života Husákovej-Lokvencovej.
[…] Len zriedkakedy sa stáva, že autor textu je dobrým režisérom, tobôž hercom. Daubnerovej sa to
však v inscenácii M.H.L. darí vynikajúco.Ťažko dokonca hovoriť o tom, v ktorej polohe je Daubnerová najsilnejším hýbateľom inscenácie. Či ako autorka scenára, režisérka, alebo ako herečka. Už len
samotná obsahová stránka inscenácie je prínosná a inšpirujúca. S potešením však treba konštatovať, že ani formálna stránka v ničom nezaostáva.
Všetky zložky inscenácie, réžiou počíbajúc a pohybom končiac, sú v maximálne vyrovnanej rovine.
[…] Ako tvorkyňa spolu so spolupracovníkmi veľmi
dobre využila prepojenie medzi dokumentárnym
divadlom a divadlom s katarzným účinkom, medzi
divadlom odstupu a divadlom priamo útočiacim
na emócie, medzi divadlom osobným a divadlom
so všeobecnou výpovednou hodnotou. Vo výsledku sa divákovi ukazuje inscenácia plnokrvná, emocionálna, didaktická, klasická a moderná zároveň.“
Soňa Smolková, kød 4/2010
h l av ný p r o g ra m
scénický koncept a réžia: Sláva Daubnerová, dramaturgia a zvukový dizajn: Pavel Graus, pohybová spolupráca: Emil Píš, odborná spolupráca: Nadežda Lindovská
účinkuje: Sláva Daubnerová
Sláva Daubnerová (1980) – nezávislá herečka a režisérka. Vyštudovala kulturológiu na FfUK v Bratislave. V roku 2006 založila profesionálne nezávislé divadlo P.A.T. ako platformu pre súčasné divadlo,
tanec a nové médiá. Pod touto značkou tvorí monodramatické kompozície na rozhraní divadla
a performance, ako aj projekty v spolupráci s hosťujúcimi hercami, tanečníkmi, choreografmi, hudobníkmi a vizuálnymi umelcami. V súčasnosti je
doktorandkou na katedre divadelných štúdií Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave. Ako dramaturgička externe spolupracuje so Slovenským rozhlasom
a Medzinárodným divadelným festivalom Arteterapia.
23
24
N o ra / Št át n e d i v a d l o Ko š i ce
24 . j ú n 2010
štvrtok
16:00 – 17:45 Štúdio SKD
Henrik Ibsen
Štátne divadlo Košice
www.sdke.sk
+ diskusia tvorcov s divákmi
premiéra: 11. decembra 2009
Košickej činohre sa oplatilo, že dala príležitosť
mladému tímu na čele s Annou Petrželkovou.
Interpretácia stále aktuálnej Ibsenovej klasiky
má zrozumiteľný režijný výklad, pracuje so štylizáciou a ponúka generačnú výpoveď hercov –
tridsiatnikov, v ktorej zaujme výrazná súhra jednotlivých zložiek inscenácie.
„Dramaturgicky je hra posunutá výrazne do súčasnosti. Reflektuje spôsob života dnešnej ženy a spoločnosti. Text bol značne krátený a upravovaný, jazykovo prispôsobený moderným situáciám. Nora
sa teda z polohy ranej feministky posúva do pozície „bežnej” ženy bojujúcej za svoju lásku, svoj
vzťah. Réžie sa ujala mladá česká režisérka Anna
Petrželková. Svojím výkladom Nory predložila jedinečný generačný pohľad čítania klasika Ibsena.
Na javisku cítiť, že ide o premyslené režijné predstavenie naplnené vtipom, iróniou a cynizmom,
ale zároveň smútkom z odhalenia skrytých stránok
prepojenia doby autora a dneška, teda nezmenenej podstaty spoločenského života. […] V hlavnej
úlohe, postave Nory, sa predstavila Alena Ďuránová. Znalcov košického divadelného prostredia táto voľba nemohla prekvapiť, pretože ide nesporne
o talentovanú a tvárnu herečku so širokým diapazónom výrazových prostriedkov. Preto jej „farebná” Nora spĺňa očakávania: sprvu je nadradená,
nudiaca sa žena v domácnosti, o chvíľu zas nepochopená žena a manželka tlmiaca svoju povahu
a prirodzenosť v tabletkách, neskôr je z nej žena
bojovníčka za vlastné šťastie a rodinu, ale aj zraniteľná krehká bytosť túžiaca po pochopení a láske.
[…] Silné sú scény vyžadujúce si vnútorné prežívanie a tanečná scéna je doslova jej hereckým vrcholom predstavenia. Záverečné vyzliekanie sa zo šiat,
Anna Petrželková (1984) vyštudovala divadelnú
réžiu na VŠMU v Bratislave. Počas štúdia absolvovala stáž v medzinárodnom divadelnom štúdiu Farma v jeskyni. Spolupracovala s viacerými divadlami
na Slovensku a v Čechách: Mestské divadlo Žilina,
Štátne divadlo Košice, Divadlo 7 a půl v Brne, HaDivadlo v Brne, Mestské divadlo Zlín, A Štúdio Rubín
v Prahe, Divadle Konvikt v Olomouci.
Nora
h l av ný p r o g ra m
réžia: Anna Petrželková, preklad: Milan Žitný, dramaturgia: Miriam Kičiňová, scéna: Lenka Odvárková, kostýmy: Silvia Jokelová, hudba: Vladislav Šarišský
účinkujú: Peter Čižmár, Alena Ďuránová, Peter Cibula, Katarína Horňáková / Katarína Šafaříková,
Stanislav Pitoňák
a teda aj z „pomyselnej“ kože, zbavovanie sa jednotlivých nánosov doterajšieho žitia, je už len logickým dopovedaním a vyústením príbehu.“
Hana Rodová, IS.theatre.sk
„V aktuálnej sezóne Košičania poskytujú značný
priestor mladým absolventom divadelných škôl.
V prípade inscenácie Ibsenovej drámy sa im dôvera vrátila. Nora je dobrým, premysleným divadlom.
Moderný javiskový tvar bez patetizmu je vlastne
sondou do mnohých dnešných vzťahov. Košická Nora je režijne nápaditá, herecky zrelá, výtvarne štýlová.“
Lenka Dzadíková, kød 1/2010
25
26
M i k ve / Ar é n a B rat i s l av a
24 . j ú n 2010
štvrtok
18:30 – 21:30 Národný dom
Hadar Galron
Aréna Bratislava
www.divadloarena.sk
+ diskusia tvorcov s divákmi
premiéra: 8. októbra 2009
Mikve – priestor rituálneho kúpeľa, v ktorom sa
veriace židovské ženy pravidelne očisťujú – sa
v hre súčasnej izraelskej dramatičky Hadar Garlon stáva miestom stretu rôznych prístupov
k viere i k životu. V inscenácii českého režiséra
Michala Dočekala dominujú sugestívne výkony všetkých protagonistiek na čele so Zuzanou
Kronerovou.
„Divadelná hra Hadar Garlon má v porovnaní s inými súčasnými dielami minimálne jeden nespochybniteľný klad: životná situácia, do ktorej sa jej
hrdinky dostanú, je natoľko patová, že ich osud nemôže ostať empatickému divákovi ľahostajným.
Ten emotívnejší prežije v závere inscenácie aj katarziu, hoci koniec humanistickej hry sa nevyhne
pátosu a záchrana hrdiniek sa javí uponáhľaná. Vojny sa však nezaobídu ani bez obetí - znie záverečný kontrapunkt. […] Ak sila divadla spočíva v jeho schopnosti vyvolať kolektívny očistný zážitok,
tak momentálne neexistuje lepšia voľba ako kúpeľ
v mikve Aréne…“
Peter Scherhaufer, .týždeň 45/2009
Michal Dočekal – režisér a umelecký šéf Národného divadla v Prahe – vyštudoval réžiu na pražskej
DAMU. Pôsobil v divadelnom spolku Kašpar, v Divadle Komedie, v Ungelte, v Divadle na Zábradlí,
v Naivnom divadle v Liberci, v Klicperovom divadle
v Hradci Králové, v Mestskom divadle v Mladej Boleslavi, v Divadle J. K. Tyla v Plzni a iných. Umeleckým šéfom činohry Národného divadla sa stal v roku 2002.
Mikve
„Režisér postavil svoju réžiu na dôkladnej práci
s hercom, čoho dôkazom sú spomínané vynikajúce herecké výkony. Vytvoril zaujímavé mizanscény
na nemennej scéne. Všetky herečky hrajú, aj keď
nemajú práve výstup. Reagujú na svoje herecké
partnerky neverbálne a veľavravne, a to aj keď stoja obďaleč.“
Stanislava Matejovičová, kød 9/2009
h l av ný p r o g ra m
réžia: Michal Dočekal, preklad: Danica Haláková
a Alexandra Ruppeldtová, dramaturgia: Kristína
Cibulková, scéna: Hans Hoffer, kostýmy: Katarína
Hollá, hudba: Michal Novinski
účinkujú: Zuzana Kronerová, Slávka Halčáková /
Renáta Ryníková, Eva Matejková, Táňa Radeva,
Táňa Kulíšková, Zuzana Kanócz, Rebeka Poláková,
Zuzana Šemeláková
„Čo je na tejto hre to najpodstatnejšie a čo ju robí zaujímavou aj pre divákov z odlišného kultúrneho okruhu, je skutočnosť, že autorka dokázala
osudy žien tak zovšeobecniť, že sa stávajú výpoveďou o otázkach, ktoré sa dotýkajú človeka ako
takého. Ide o problém slobody, ľudskej integrity
a večnej túžby po sebarealizácii. […] Obraz inakosti, ktorý nám inscenácia hry Mikve prináša, funguje
ako naplnenie sloganu „iný kraj iný mrav“. Poskytuje materiál na porovnanie našej súčasnej modernej
reality a našich domácich ortodoxných zvyklostí (napríklad vzťah istých kruhov k interupciám,
k plodeniu, k antikoncepcii, atď.). Popritom funguje v inscenácii aj presah k všeobecným otázkam
o slobode a ľudskej dôstojnosti, o odvahe a zakríknutosti. Inscenácia v divadle Aréna je obohatením
tvorby tohto divadla a aj slovenského repertoáru.
Je príspevkom do diskurzu o vyššom poslaní divadla v našej dobe.“
Soňa Šimková, IS.theatre.sk
27
28
p r oj e k t . s v a d b a / St a n i c a Ži l i n a -Z á ri e č i e
24 . j ú n 2010
štvrtok
23:30 – 00:35 Martinus šapitó
Mariana Ďurčeková – Ján Luterán
Stanica Žilina-Záriečie
www.stanica.sk
premiéra: 17. decembra 2009
Inscenátori pretavili výskum v teréne – osobnú
skúsenosť so svadobnými obradmi na východnom Slovensku, svoje názory a pocity spojené
s témou svadby invenčnej autorskej generačnej
výpovede – fenomén svadby skúmajú pohľadom dnešných mladých ľudí. Všestranní a talentovaní protagonisti získali – trochu prekvapivo,
ale zaslúžene – Grand Prix festivalu Nová dráma 2010.
projekt.svadba
„Nejde však rozhodne o žiadne folklórne pásmo či
dokumentárne zachytenie zvykov v obciach Margecany, Parchovany a Zámutov, kde sa tvorcovia
zúčastnili na niekoľkých svadbách. Tvorcom totiž
nejde primárne o zachytenie svadby, ale prezentáciu názorov konkrétnych mladých ľudí na sobáš
ako taký. Celá inscenácia je v podstate istým inscenovaným brainstormingom na tému svadba. […]
Premyslená je najmä organizácia mizanscén. A to
vo vertikálnej aj horizontálnej rovine. Celá inscenácia je postavená na princípe, keď priestor javiska je
istým miestom stretu myšlienok. Miestom, kde sa
prezentujú jednotlivé poznatky. Herci, ktorí neúčinkujú v danom výstupe, neopúšťajú javisko, ale
sedia na stoličkách umiestnených na bokoch javiska a daný príbeh sledujú. Opäť sa teda objavuje motív diskusie či prezentácie rôznych pohľadov.
Autorom konceptu – Mariane Ďurčekovej a Jánovi
Luteránovi – rozhodne nemožno uprieť, že vytvorili inscenáciu, ktorá vo viacerých momentoch diváka pobaví a aj zaujme intímnou lyrikou.“
Miro Zwiefelhofer, IS.theatre.sk
h l av ný p r o g ra m
réžia, scéna a kostýmy: Mariana Ďurčeková a Ján
Luterán, hudobná spolupráca: Ján Kružliak ml.,
pohybová spolupráca: Vladimír Michalko a Zuzana Žabková
účinkujú: Anna Čitbajová, Zuzana Žabková, Mariana Ďurčeková / Kristína Sviteková, Miro Švoňava,
Peter Brajerčík / Erik Sombathy, Ján Kružliak ml.
Mariana Ďurčeková a Ján Luterán absovovali v rokoch 2005 – 2010 štúdium na Katedre réžie a dramaturgie Divadelnej fakulty VŠMU. Pri skúšobnom
procese inscenácie projekt.svadba sa inšpirovali hereckým tréningom Viewpoints americkej režisérky Anne Bogart.
29
30
B u ri d a n ov o s o l / D i v a d l o Al e x a n d ra D u c h n ov i č a Pr e š ov
25. j ú n 2010
p i at o k
16:00 – 17:20 Národný dom
Karol Horák
Divadlo Alexandra Duchnoviča Prešov
www.divadload.sk
+ diskusia tvorcov s divákmi
premiéra: 6. novembra 2009
Inscenácia výborného textu Karola Horáka nadväzuje na dlhodobú spoluprácu autora s rusínskym Divadlom Alexandra Duchnoviča. Jeho
protagonisti si aj v inscenácii poľského režiséra Henryka Rozena udržali vysoký štandard herectva, ktorý je prísľubom silného diváckeho zážitku.
„Dôležité je uvedomiť si, že Horákov text nie je chronologický a realistický – podlieha zákonitostiam logiky sna a už chorej, odchádzajúcej mysle starého
človeka. Práve prostredníctvom optiky a retrospektívy starého otca autor interpretuje minulosť
a súčasnosť. Táto stará a politicko-spoločenskými
zmenami poznačená hlava veľmi presne postihuje syndrómy našej doby a spoločnosti vo večnom
procese transformácie. Dokonalé prelínanie snovosti a ilúzie reality, prelínanie reálneho a surreálneho – aj to sú dôležité znaky Horákovho rukopisu.
Horák v texte otvára diskusiu o príčinách čudného stavu dnešnej spoločnosti, vplyvu konzumného spôsobou života (s nekonečnými možnosťami
výberu a pritom pocitom, že vždy sa môžeme rozhodnúť, a že sa predsa len nakoniec nerozhodneme), s tým súvisiacou absenciou zodpovednosti za
seba a za ostatných a generačného dialógu na vlne
vina otcov vs. neschopnosť synov. […] Režisér Henryk Rozen vynikajúco vystihol po formálnej stránke neoddeliteľné plynutie snového a reálneho. Rozenova režijná koncepcia je v pozitívnom zmysle
poznačená pohľadom zvonka, optikou cudzinca.
Režisér postmodernej poetike Karola Horáka rozumie, má k nemu ako k autorovi blízko – v Poľsku
režíroval pre rozhlas niekoľko jeho textov, dve jeho hry preložil do poľštiny. Funkčná je kombinácia
estetiky vychádzajúcej z najlepších tradícií poľské-
Henryk Rozen (1945) vyštudoval herectvo a činohernú réžiu na Štátnej vysokej divadelnej škole vo
Varšave. Je známou osobnosťou divadiel a masmédií v Poľsku, laureátom mnohých ocenení za
divadelnú a rozhlasovú tvorbu. Mnoho sa rokov
venoval aj pedagogickej práci; pričinil sa o medzinárodnú kariéru viacerých mladých umelcov.
Buridanov osol
h l av ný p r o g ra m
réžia: Henryk Rozen, preklad: Valerij Kupka, dramaturgia: Peter Kováč, scéna a kostýmy: Jaroslav Valek, hudba: Norbert Bodnár, video: J. Sabol (kamera: Ľ. Marko)
účinkujú: Vasil Rusiňák, Ľudmila Lukačíková, Vladimír Čema, Ľubomír Mindoš, Igor Latta, Jozef Pantlikáš, Svetlana Škovranová, Jozef Tkáč
ho divadla a špecifická obrazivosť a scénický výraz
rusínskeho divadla, ktorú sa režisérovi v spolupráci
so scénografom Jaroslavom Valekom podarilo dosiahnuť. V téme sa režisér sústreďuje na univerzálne dilemy – generácií, rodín, jednotlivcov, národov.
Rozen rozpráva aj o postavení národov v dnešnej,
novej Európe, o hľadaní svojho miesta na hranici
východného a západného, o tom, ako zvraty dejín
priamo či nepriamo menia stav spoločnosti a jednotlivca v ňom, o tom s akým historickým odkazom prichádzajú postkomunistické národy do reality súčasnej Európy.“
Romana Maliti, IS.theatre.sk
31
32
M ŕ t ve d u š e / D i v a d l o An d r ej a B a g a ra N i t ra
25. j ú n 2010
p i at o k
18:30 – 21:30 Štúdio SKD
M. D. Levin
Divadlo Andreja Bagara Nitra
www.dab.sk
+ diskusia tvorcov s divákmi
premiéra: 16. apríla 2010
Voľnú dramatizáciu slávneho Gogoľovho románu napísal pre Divadlo Andreja Bagara M.
D. Levin alias dramaturg tohto divadla Daniel
Majling. Mechanizmus manipulácie s realitou,
podvodu a korupcie, ktorými chce hlavný hrdina Čičikov – v podaní skvelého Richarda Stankeho – zbohatnúť na ľudskej chamtivosti, rozohráva režisér Michal Vajdička ako výpravné
obludné panoptikum.
„Inscenácia kladie najväčšie nároky na hlavného
hrdinu. A hosťujúci Richard Stanke dokazuje, že je
hercom mimoriadnych dispozícií. Nie iba preto, že
zvládol enormné množstvo textu. Jeho Čičikov je
raz úlisný, inokedy nesmelý, o chvíľu zasa podlízavý, vzápätí tvrdo nekompromisný – až je z neho
v závere odsúdeniahodná obluda.“
Oleg Dlouhý, Pravda, 20. 4. 2010
Michal Vajdička (1976) vyštudoval divadelnú réžiu
na VŠMU v Bratislave. Ako režisér hosťoval vo väčšine slovenských profesionálnych divadiel. Za inscenácie Krásavica z Leenane (2005) a Médeia (2009 obe v Štátnom divadle Košice) bol nominovaný na
DOSKY za najlepšiu réžiu sezóny. Jeho inscenácie
Portia Coughlanová (2007) a Všetko za národ (2009
– obe v DAB Nitra) boli nominované DOSKY v kategórii najlepšia inscenácia sezóny.
Mŕtve duše
h l av ný p r o g ra m
réžia: Michal Vajdička, dramaturgia: Daniel Majling, scéna: Pavol Andraško, kostýmy: Jana Hurtigová, hudba: Marián Čekovský, hudobné naštudovanie: Eva Pacovská
účinkujú: Richard Stanke, Kristína Turjanová, Zuzana Kanócz, Juraj Loj, Juraj Hrčka, Viktória Lesayová,
Peter Oszlík, Eva Pavlíková, Milan Ondrík, Ivan Vojtek st., Žofia Martišová, Branislav Matuščin, Vladimír Bartoň, Daniela Pribullová, Erik Sitár, členovia
speváckeho zboru NITRIA a študenti Súkromného
konzervatória v Nitre
„Gogoľ vie, že Čičikov nie je hrdinom „plným dokonalosti a ctnosti“, ale zasa naňho nie je ani priveľmi
prísny. Takých ako on v živote bežne stretávame,
ba sa s nimi aj kamarátime. Ani v Divadle Andreja Bagara neurobili z Čičikova bizarnú postavičku z bulvárnej komédie. V herecky vysoko inteligentnom podaní hosťujúceho Richarda Stankeho, ktorý
už dávno nedostal takto zaujímavo štrukturovanú
rolu, je to skôr človek s veľkým emočným kvocientom, manipulátor, ktorý vie šikovne využívať slabosti iných. Dramatizácia formálne priradená M. D.
Levinovi, ktorého však budete vo wikipédii darmo
hľadať, má viac zaujímavých momentov – medzi
ne patrí konfrontácia morálneho profilu korumpovaného a korumpovateľa. Groteskné vyjednávania
o fiktivnom predaji s rôznymi váženými občanmi
dostávajú v produkcii takmer existenciálny rámec.
[…] Od konštelácie talentovaných tvorcov pod vedením hĺbavého režiséra Michala Vajdičku sa dalo
čakať veľa. Nitrianske Mŕtve duše sú nesporne výnimočnou produkciou, ktorá sa nevydáva ľahšou
cestou.“
Zuzana Uličianska, SME, 29. 4. 2010
33
34
T i c hý p l a č ľ a l i e / D i v a d l o T i c h é i s k r y B a n s k á B ys t ri c a
25. j ú n 2010
p i at o k
23:30 – 00:25 Martinus šapitó
kolektív autorov
Divadlo Tiché iskry Banská Bystrica
www.ticheiskry.sk
premiéra: 28. novembra 2009
Talentovaní nepočujúci herci z Divadla Tiché iskry nepoužívajú vo svojej inscenácii slovo ani
posunkovú reč. Svoju interpretáciu Bottovej balady rozohrávajú prostriedkami nonverbálneho divadla ako kaleidoskop nezvyčajne emotívnych obrazov, poézie i dramatických zvratov.
Tichý plač ľalie
„Laikovi by sa zdalo, že najvlastnejším divadelným
prejavom nepočujúcich je pantomíma. Tiché iskry
túto mechanickú predstavu výrazne posúvajú –
smerom k plnokrvnému nonverbálnemu divadlu.
Vyjadrujú sa nielen gestom, pohybom, mimikou,
ale aj tancom či ovládaním celého priestoru. Keďže nechcú hrať iba pre nepočujúcich, uvážlivo pracujú s posunkovou rečou. Minimalizujú ju, aby sa
prihovárali rovnomerne všetkým divákom. Navyše, významom posunkovej reči pridávajú estetickú
hodnotu – ich prejav je ladnejší, poetickejší. Posunky sú ako básnické slovo. A to všetko podčiarkujú
hereckou úprimnosťou, presnosťou gesta, vyjadrením emócií a nadovšetko vnútornou zaangažovanosťou. To je mostík, ktorý aj počujúcim otvára
svet nepočujúcich. […] Tichý plač ľalie je zrelá, moderná, sugestívna, poetická inscenácia, ktorou nepočujúci herci prekročili svoj hendikep a obhájili
plnohodnotné miesto v súčasnom divadle.“
Oleg Dlouhý, SME, 18. 12. 2009
h l av ný p r o g ra m
réžia: Peter Vrťo, dramaturgia: Zuzana KnapováDaubnerová, scéna: Miroslava Zelníková a kolektív
DTI, kostýmy: kolektív DTI, hudba: Peter Vanouček,
pohybová spolupráca: Zuzana Vašičáková-Očenášová
účinkujú: Zuzana Knapová-Daubnerová, Jozef Rigo, Zuzana Löbbová, Ivica Tichá, Peter Vrťo
Peter Vrťo – dramatoterapeut, choreograf, režisér
a umelecký riaditeľ Divadla tiché iskry – vyštudoval odbor Výchovnej dramatiky pre nepočujúcich
na Divadelnej fakulte JAMU v Brne. Okrem divadelnej tvorby je autorom niekoľkých pedagogických workshopov. Od roku 2003 pôsobí v Divadle
z Pasáže ako dramatoterapeut a lektor pohybového prejavu.
35
36
S a rko f á g y a b a n ko m at y / B á b kové d i v a d l o n a R á z ce s t í B a n s k á B ys t ri c a
26 . j ú n 2010
16:15 – 19:15 Štúdio SKD
sobota
kolektív autorov a autoriek
(Martin Ciel, Vanda Feriancová, Anna Grusková, Karol D. Horváth, Iveta Horváthová,
Viki Janoušková, Jana Juráňová, Laco Kerata, Viliam Klimáček, Silvester Lavrík, Ľuba
Lesná, Roman Polák, Dušan Vicen)
Sarkofágy
a bankomaty
Bábkové divadlo na Rázcestí Banská Bystrica
www.bdnr.sk
+ diskusia tvorcov s divákmi
premiéra: 17. novembra 2009
Viaceré kratšie dramatické texty autorov a autoriek strednej generácie, ktorých vznik iniciovala
autorka a dramaturgička projektu Anna Grusková, reflektujú život na Slovensku po roku 1989.
Inscenácia režiséra Mariána Pecka, v ktorej stoja vedľa seba seba herci a bábky, sa stala divadelným dokumentom náhľadov na našu nedávnu minulosť.
„Režisér príbehy vrství, prepletá, rozkladá a následne spája, jednotlivé postavy sa tak objavujú vo viacerých obrazoch. Vzniká tak mozaika ľudských osudov, problémov, myšlienok, ktoré dokopy vytvárajú
obraz nielen súčasnosti, ale aj slovenskej drámy. Divák sa stáva akýmsi pozorovateľom niekoľkých domácností, z ktorých každú čímsi poznačila minulosť. […] Režisér Marián Pecko veľmi citlivo okresal
dramatické texty. Repliky poprehadzoval, niektoré
postavy vynechal, iné skĺbil, no nijak im neubral na
sile výpovede. Veľmi zaujímavé, a to určite hlavne
pre samotných autorov, bolo pozerať sa, ako režisér M. Pecko pracoval s divadelnou skratkou, ako
výpovede pretváral do akcií. Kvalitné texty slovenskej strednej generácie inscenoval optikou bábkara
a práve bábky vyvolávali ešte viac asociácií, metafor, symbolov. […] Režisér Marián Pecko veľmi citlivo okresal dramatické texty. Repliky poprehadzoval, niektoré postavy vynechal, iné skĺbil, no nijak
im neubral na sile výpovede. Veľmi zaujímavé, a to
určite hlavne pre samotných autorov, bolo pozerať
Marián Pecko – pôsobí v Bábkovom divadle na
Rázcestí od roku 1985, od roku 1993 na poste
umeleckého šéfa. Hosťuje v rôznych činoherných
a bábkových divadlách na Slovensku (DAB Nitra,
DJZ Prešov, Mestské divadlo Žilina), v Poľsku (Bialystok, Bielsko-Biala, Opole) a v Čechách (Klicperove divadlo Hradec Králové, Východočeské divadlo
Pardubice, Divadlo loutek Ostrava). Je známy svojimi odvážnymi réžijnými riešeniami pri hrách súčasných i klasických autorov.
h l av ný p r o g ra m
réžia: Marián Pecko, scéna: Pavol Andraško, kostýmy a bábky: Eva Farkašová, hudba: Róbert Mankovecký
účinkujú: Mária Danadová, Ján Haruštiak, Marianna
Mackurová, Juraj Smutný, Alena Sušilová, Jozef Šamaj, Mária Šamajová
sa, ako režisér Pecko pracoval s divadelnou skratkou, ako výpovede pretváral do akcií. Kvalitné texty
slovenskej strednej generácie inscenoval optikou
bábkara a práve bábky vyvolávali ešte viac asociácií, metafor, symbolov. […] Myslím, že pre autorov
a autorky je inscenácia Bábkového divadla na Rázcestí naplnením ich predstáv o javiskovom stvárnení ich hry a pre autorku projektu A. Gruskovú
zhmotnením jej zámeru predstaviť čitateľom a divákom súčasnú spoločnosť, drámu a divadlo v historickom, politickom a sociologickom kontexte.“
Barbora Paliková, kød 10 / 2009
37
38
Ž e n a z m i nu l o s t i / M e s t s ké d i v a d l o Ži l i n a
26 . j ú n 2010
sobota
20:30 – 21:40 Národný dom
Roland Schimmelpfennig
Mestské divadlo Žilina
www.divadlozilina.sk
+ diskusia tvorcov s divákmi
premiéra: 6. mája 2009
Jednu z mála tragédií v súčasnej dráme - divadelný psychotriller nemeckého dramatika Rolanda Schimmelpfenniga pretavil režisér Eduard
Kudláč do formálne príťažlivej inscenácie - mozaiky plnej prekvapivých zvratov, ktorej dominujú vynikajúce herecké výkony.
„Režisér Kudláč staval mizanscény veľmi citlivo,
pričom zdôrazňoval ich vzájomné opakovanie pri
jednotlivých pároch. Postavy sa často k sebe najprv nedokážu priblížiť, vzájomne si uhýbajú, bránia sa dotyku, a až po určitom slovnom sebaodhalení k sebe nachádzajú cestu a realizujú dotyk.
Veľmi jemne pracoval s tým, aký emocionálny stav
postáv nám predostrie a ako nám odhalí jeho príčinu vychádzajúc z hry a dôslednej analýzy situácie. Je to inscenácia sugestívna, ktorej minimalizmus prostriedkov nič neuberá na hĺbke výpovede
či schopnosti udržať diváka v napätí. Ani filmovosť
strihov neprekáža, naopak dodáva aj vďaka hudbe
Martina Burlasa celku tempo a švih.“
Miriam Kičiňová, IS.theatre.sk
Eduard Kudláč (1972) vyštudoval divadelnú réžiu
na VŠMU a Summer Academy for Performing Arts
v Sofii. Roku 1997 získal Dosku v kategórii Objav sezóny za inscenáciu hry Ladislava Klímu Jsem absulutní vůle (VŠMU). Svoje zameranie na hľadanie
nových možností divadla cez pohyb, fragmentarizáciu, neverbálne vyjadrovanie a akciu rozvinul vo
vlastnom divadle phenomenontheatre, ktoré založil roku 2000 ako nezávislú platformu pre súčasné divadlo. V súčasnosti pôsobí ako umelecký šéf
Mestského divadla Žilina. Za réžiu inscenácie Žena
z minulosti získal Výročnú Cenu Literárneho fondu 2009.
Žena z minulosti
h l av ný p r o g ra m
réžia: Eduard Kudláč, preklad: Peter Lomnický, dramaturgia: Zuzana Palenčíková, scéna a kostýmy:
Eva Rácová, hudba: Martin Burlas, Radiohead, pohybová spolupráca: Peter Maťo
účinkujú: Boris Zachar, Lucia Jašková, Jana Oľhová, Ján Dobrík
„Režisér Eduard Kudláč sa takpovediac s „nemeckou dôkladnosťou“ sústreďuje – aký paradox! – na
jasné zobrazenie nejasných okolností. Nečaruje, ale
systematicky zneisťuje. Scéna je biela, svetlo jasné,
materiály ľahké, steny priezračné, za nimi vždy vidíme siluety postáv. Precízne svietenie. Vymedzenie
dvoch teritórií: vľavo „biela“ rodina, vpravo „čierna“
votrelkyňa z minulosti. Ale napriek jasu, napriek geometrickej prehľadnosti, napriek dôslednému potlačeniu psychologicky motivovanej expresivity je
inscenácia plná tajomstva. – To platí aj o hercoch.
Sú úsporní v prejave, presní v striedmej „choreografii“ mizanscén, črtaní ostro, ale nie schematicky.
A to všetko podporuje skvelá hudba (najmä obsesívne sa opakujúci jeden hudobný motív) Martina
Burlasa. Je to inscenácia na slovenské pomery až
nezvykle esteticky dôsledná. Má jasnú formu, presný štýl; je strohá, ale zato emotívna; a nie je ornamentálna! Herci sú taktiež presní, úsporní, jasní;
tajomná „žena z minulosti“ Jany Geišbergovej je
uhrančivá – po zásluhe získala Dosku za najlepší
ženský herecký výkon sezóny.“
Martin Porubjak, SAD 6/2009
39
40
Po n o r / D I S K Tr n av a
26 . j ú n 2010
23:30 – 00:35 Martinus šapitó
sobota
Blaho Uhlár a kolektív autorov
Ponor
(Sladké hry minulej sezóny)
DISK Trnava
www.divadlodisk.sk
Pestrá skladačka výstupov, ktoré vznikli z hereckých improvizácií pod vedením režiséra Blaha Uhlára, prináša na javisko situácie, ktoré dôverne poznáme aj z vlastného osobného života.
V inscenácii nemožno prehliadnuť silnú nastupujúcu hereckú generáciu divadla DISK.
Blaho Uhlár (1951) vyštudoval divadelnú réžiu na
VŠMU a v roku 1974 a nastúpil do novootvoreného
Divadla pre deti a mládež v Trnave. V rokoch 1989
až 1991 bol interným režisérom Ukrajinského národného divadla v Prešove (dnes Divadla Alexandra Duchnoviča). V roku 1991 založil nezávislé divadlo Stoka. V roku 2006 Stoka prišla o svoj priestor
a Blaho Uhlár sa vrátil k spolupráci s ochotníckym
súborom DISK v Trnave. Pod hlavičkou divadla Stoka sporadicky uvádza nové inscenácie s nestálym
súborom. Posledných 22 rokov tvorí výlučne metódou kolektívnej tvorby, nepoužíva cudzie texty,
scenár vzniká v procese tvorby v spolupráci s jej
aktérmi.
premiéra: 26. novembra 2009
„Hoci sa pohybujeme v už tradičnom postupe
dnes už nie ojedinelého typu autorského divadla,
stále výraznejšiu stopu tu zanecháva myslenie mladých hercov. Viaceré dialógy sú v porovnaní s predošlými pokusmi lepšie vypointované a ešte absurdnejšie uchopené. Za tvorbou divadla Disk cítiť
systematickú prácu, ktorá má svoj vývoj aj svoje
opodstatnenie. Kam povedie posun v hlavách hercov pod Uhlárovým vedením, ukáže čas, priestor,
peniaze a ďalšie súradnice súčasnosti. Smerom do
ničoty to nie je, na to berme jed. Či už dáme bokom sympatie, alebo nesympatie k jeho tvorbe, nie
je dôvod maličké štúdio v podzemí kultúrneho domu na Kopánke obísť. Disk ostáva jednou zo zásadných alternatív divadla na Slovensku. Tú treba vidieť a šíriť.“
Eva Andrejčáková, SME, 30. 11. 2009
h l av ný p r o g ra m
réžia: Blaho Uhlár, kostýmy: kol. DISK, hudba:
Ludwig van Beethoven
účinkujú: Monika Babicová, Jozef Belica, Milan Brežák, Daniel Duban, Monika Chudá, Ivan Kazimír,
Pavol Lančarič, Ján Rampák, Alžbeta Sersenová,
Petra Sokolovská
„V sedemnástich krátkych obrazoch sa desať hercov ponorilo do vlastného vnútra a poodhalilo svoje pocity, vzťahové problémy a postrehy – niektoré
navonok banálne, iné bytostné. Ľudské stanoviská
vyslovené v divadelnom priestore – hovorí Blaho
Uhlár, ktorý v inscenácii s divadelným citom strieda monologické výstupy s kolektívnymi, humorné pasáže so smutnými, staršiu generáciu s mladšou alebo ich mixuje. […] Krátkosť väčšiny obrazov
neumožňuje načretie do plnej hĺbky situácií, avšak
detail, scénický či verbálny, dokáže mnohokrát vyvolať bezprostrednú silnú emóciu.“
Peter Scherhaufer, .týždeň 48/2009
41
42
M á š a a B e t a / D i v a d l o J á n a Pa l á ri k a Tr n av a
27. j ú n 2010
nedeľa
16:00 – 17:40 Štúdio SKD
Egon Bondy
Divadlo Jána Palárika Trnava
www.djp.sk
+ diskusia tvorcov s divákmi
premiéra: 13. februára 2010
Jedna z (mála) inscenácií, ktoré v uplynulej sezóne zareagovali na 20. výročie Nežnej revolúcie. Divadelná koláž podľa noviel československého spisovateľa, básnika a filozofa Egona
Bondyho v réžii Viktora Kollára dokumentuje na
osudoch dvoch mladých žien tragickú absurdnosť totalitného režimu a dokazuje silný tvorivý
potenciál mladých hercov trnavského divadla.
„Autorstvo inscenácie Máša a Beta podľa Bondyho rovnomenných noviel nepatrí len Bondymu,
ale aj dvojici Gazdík – Kollár. […] Máša a Beta prišla v pravom čase a s viacnásobnou útočnou intenzitou. Akoby si tvorcovia nevyužitý potenciál
niekoľkých inscenácií v uplynulom období šetrili a teraz vybuchol v plnej sile. […] Máša a Beta sú
dve strany tej istej mince. Divadelným, neilustratívnym spôsobom demonštrujú zhubné následky totality či už na človeku samom (Máša), alebo
na celej spoločnosti (Beta). Apelatívna inscenácia
nielen pre tých, ktorí zažili socializmus na vlastnej
koži a ktorého „ľudskú tvár“ skryla vo výstupe s prvomájovým sprievodom vlčia maska. Viktor Kollár
touto inscenáciou opäť nadviazal na líniu provokatívnych, myšlienkovo naplnených inscenácií. Je
chvályhodné, že mu vedenie domovského divadla dovolí experimentovať s autorom, textom aj javiskovým stvárnením. Rastie tak nielen tvorivý tím,
ale aj herci a diváci.“
Dária Fehérová, kød 4/2010
Viktor Kollár (1977) absolvoval divadelnú dramaturgiu na VŠMU. Už počas štúdia sa venoval divadelnej réžii. Od roku 2004 pôsobí ako interný režisér v Divadle Jána Palárika v Trnave. Ako režisér
spolupracoval so Štátnym divadlom Košice, Divadlom West, Mestským divadlom Bratislava, Štátnym konzervatóriom v Bratislave a SKD v Martine.
Máša a Beta
h l av ný p r o g ra m
réžia: Viktor Kollár, preklad: Martin Gazdík a Viktor
Kollár, dramaturgia: Martin Gazdík, scéna: Ján Zavarský, kostýmy: Kateřina Bláhová, hudba: Juraj Péč
účinkujú: Kristína Tóthová, Edita Borsová, Martin
Križan, Gregor Hološka, Barbora Bazsová, Vladimír Jedľovský
„Kollár s Gazdíkom obe novielky jemne spojili, aby
ukázali dve podoby toho istého zla. Prekvapivo
presne vystihli nielen podstatu päťdesiatych rokov, ale umným narábaním s autentickými citáciami čias a ich propagandy rozprávajú tragické príbehy s nadhľadom i trpkým humorom.“
Oleg Dlouhý, SME, 24. 2. 2010
43
44
M i z a nt r o p / S l ove n s ké ko m o r n é d i v a d l o M a r t i n
27. j ú n 2010
nedeľa
19:00 – 21:30 Národný dom
Molière
Slovenské komorné divadlo Martin
www.divadlomartin.sk
+ diskusia tvorcov s divákmi
premiéra: 5. februára 2010
Moderný scénický tvar, ale súčasne i hlboký
emocionálny zážitok ponúka interpretácia klasického Molièrovho textu očami jednej z najvýraznejších osobností súčasnej slovenskej réžie
– Romana Poláka. Jeho interpretácia klasického prototypu nespokojenca, ktorý svoje ideálne
predstavy o živote a morálke nedokáže zrealizovať v každodennom živote, adresne odkazuje
na našu realitu formovanú i deformovanú konzumnými hodnotami.
„Režisérovi Polákovi sa v Martine darí. […] S hercami vyhraneného divadla vie vytvoriť inscenácie podnetné formou i obsahom. Polák číta Mizantropa v súlade s autorom. Morálne zásady sú dnes
zbytočné. Citovú nestálosť dnes radi ospravedlňujeme pokrivenými predstavami o osobnej slobode.
Kto sa bráni, nepatrí do tohto sveta. Tento výklad
istým spôsobom prekvapuje – režisér prikladá konfliktom veľkú vážnosť.“
Oleg Dlouhý, SME, 10. 2. 2010
Roman Polák (1957) vyštudoval divadelnú réžiu
VŠMU v Bratislave. Od roku 1984 pôsobil v Divadle
SNP v Martine a zaradil sa medzi najvýznamnejších
slovenských divadelných režisérov osemdesiatych
rokov. Jeho inscenácie Dotyky a spojenia (1988)
a Baal (1989) reprezentovali československé divadlo na medzinárodných festivaloch po celej Európe. Po roku 1990 spolupracoval s viacerými divadlami na Slovensku i v zahraničí. V rokoch 2006
– 2008 pôsobil na poste riaditeľa Činohry SND. Má
DOSKY za réžiu inscenácií Les (Astorka Korzo ´90),
Ivanov (SKD Martin) a Anna Kareninová (SND).
Mizantrop
u ko n če n i e f e s t i v a l u
réžia: Roman Polák, preklad: Vojtech Mihálik, dramaturgia: Monika Michnová, scéna: Pavel Borák,
kostýmy: Peter Čanecký, hudba: Róbert Mankovecký, pohybová spolupráca: Stanislava Vlčeková
účinkujú: Marek Geišberg, Dano Heriban, Tomáš
Vravník, Lucia Jašková, Nadežda Jelušová, Jana Oľhová, Tomáš Tomkuljak/ Michal Jánoš, Dominik
Zaprihač, Viliam Hriadel
„V posledných sezónach sa Slovenského komornému divadlu v Martine darí inscenovať aj klasické
texty, či už dramatické alebo prozaické. Často ide
síce o odvážne výpovede, hľadajúce netradičné
kontexty alebo výrazivo, ale čo je najpodstatnejšie, popri poctivej (viac-menej) hereckej práci majú inscenácie svoju tvár. Témy, ktoré totiž prinášajú, sú síce „staré“, spôsob ich vypovedania je však,
ani nie nový, ale iný – no predovšetkým závažne
sa vyjadrujúci k súčasnosti, často s veľmi premyslenou vnútornou filozofiou. V poslednom inscenovanom - martinskom - Mizantropovi ju predstavuje
vedome budovaný kontrast medzi tým, čo sa hovorí, a tým, čo sa ukazuje, až na úrovni paradoxu,
ktorý akoby „požiera“ sám seba. […] V hre však, samozrejme, Filint (a ani iní) nezostávajú iba pri slovách a „odľudovi“ neustále pomáhajú. Väčšinou síce nejde o pomoc priamu, ale (ako sa na skutočný
dramatický príbeh patrí) o pomoc v rovine symbolickej - teda vo forme filozofického výkladu pri
otázkach o zmysle všetkých postáv. Tie totiž tvoria
vo svojej podstate skladačku - negatív pozostávajúci z obrazov, ktoré ak ich etiku obrátime naopak,
stanú sa akousi pozitívnou mapou - cestou, ktorá
vedie k náprave ľudstva… A – samozrejme – tak je
možné dekódovať aj inscenáciu.“
Dagmar Inštitorisová, IS.theatre.sk
45
46
22 . j ú n 2010
8:40 – 9:30 a 10:35 – 11:25
utorok
D o t y k y a s p oj e n i a J u n i o r
utorok
16:30 – 18:00 Štúdio SKD
Bertolt Brecht – Anton Pavlovič Čechov
Už nie sú deti, ale ešte nie sú dospelí. Priateľstvo, prvá láska a sny počas malého putovania
pubertou. Súčasná hra pre mládež o bežnom
priateľstve, bežnej láske a bežnými chaotickými
pocitmi medzi detstvom a dospelosťou.
Akadémia umení Banská Bystrica
www.fdu.aku.sk
premiéra: 31. marca 2010
Pred obidvoma predstaveniami sa uskutoční projekcia filmového spracovania ukážky z divadelnej
hry 12-ročného autora Dávida Šimona Na dvore.
Divadelná hra aj film ponúkajú sondu do duše teenagerov.
réžia, kamera, strih: Lukáš Kodoň, dramaturgia: Katarína Ďurčová
účinkuje: divadelný súbor Klasik
Absolventská inscenácia budúcich bakalárov
herectva vznikla spojením Čechovovej Svadby (1890) a Brechtovej Malomeštiakovej svadby
(1919), a nesie znaky divadelnej montáže. Spojením textov dvoch výrazne odlišných autorov
vzniká možnosť ich porovnania, keďže vznikli
v inom čase, a tým pádom aj v odlišných kultúrno-spoločenských pomeroch.
Inscenácia Mňa kedys’ a krátky film Na dvore vznikli ako súčasť medzinárodného projektu Platforma
11+ na podporu kultúry 11-15 ročných mladých ľudí.
Ľuboslav Majera (1951) vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. Má za sebou vyše 130 divadelných, 100 rozhlasových a veľké množstvo televíznych réžií v Srbsku a celej bývalej Juhoslávii,
na Slovensku, v Maďarsku a v Nemecku. Pôsobí ako
profesor herectva na Akadémii umení v Novom Sade a pedagóg hereckej a režijnej tvorby na Akadémii umení v Banskej Bystrici.
(2. a 4. vyučovacia hodina) ZŠ Mudroňova
Štúdio 12 Bratislava
www.studio12.sk
Júlia Rázusová sa venuje autorskému a experimentálnemu divadlu od roku 1999. Absolvovala štúdium na FF PU v odbore Estetika a Slovenský jazyk
a literatúra, momentálne je študentkou divadelnej
réžie na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave.
Zaki
22 . j ú n 2010
Mňa kedys’
pre žiakov 8. a 9. ročníka ZŠ
premiéra: 1. júna 2010
réžia: Júlia Rázusová, dramaturgia: Michaela Zakuťanská, scéna a kostýmy: Zuzana Hudeková
účinkujú: Judit Bárdos, Marta Maťová, Adam Hrapko, Peter Brajerčík
Svadba
D o t y k y a s p oj e n i a J u n i o r
réžia: Ľuboslav Majera, preklad: Martin Porubjak,
Zora Jesenská, dramaturgia: Marek Turošík, scéna: Jaroslav Valek, kostýmy: Zuzana Formánková,
hudba: Erik Píš
účinkujú: Jakub Bubeník, Mikuláš Dzurík, Jakub Janíček, Roman Martinský, Pavol Sedlačko, Miroslava Časová, Lívia Dujavová, Alexandra Fábryová,
Daniela Kupčuláková, Simona Martausová, Zuzana Rohoňová, Júlia Sabolová, Alžbeta Vaculčiaková, Monika Zaharová, Rastislav Zelina, Peter Butkovský, Peter Olah, Martin Šajgalík, Lukáš Šepták,
Marián Kováč
47
48
22 . j ú n 2010
19:00 – 20:40 Národný dom
Ján Luterán a kolektív autorov
Vysoká škola múzických umení Bratislava
www.malascena.sk
premiéra: 23. apríla 2010
Bola raz jedna trieda je absolventskou inscenáciou Divadelnej fakulty VŠMU. Autorská inscenácia paroduje, ironizuje, kritizuje a zároveň si
nanovo užíva detské časy na základnej škole
a jej výchovné metódy. Odhaľuje traumy, zápisy
v žiackej knižke, známe detské songy, nekonečné poučky, vzorce, zákony, vybrané slová, školský poriadok, ale aj obľúbené postavičky konkrétnych učiteľov.
Ján Luterán absovoval v rokoch 2005 – 2010 štúdium na Katedre réžie a dramaturgie Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave.
49
utorok
Bola raz jedna trieda
réžia: Ján Luterán, dramaturgia: Miroslav Dacho
a Mariana Ďurčeková, scéna a kostýmy: Sisa Zubajová, hudobná spolupráca: Ján Kružliak ml.
účinkujú: Peter Brajerčík, Miroslav Dacho, Juraj Ďuriš, Martin Šalacha
50
I vo n a , p ri n ce z n á b u r g u n d s k á / O p o l s k i Te at r L a l k i i Ak t o ra i m . Al oj z e g o S m o l k i
28 . j ú n 2010
pondelok
19:00 – 21:30 Štúdio SKD
Witold Gombrowicz
Opolski Teatr Lalki i Aktora im. Alojzego Smolki
www.teatrlalki.opole.pl
premiéra: 24. mája 2010
V inscenácii hosťa festivalu z Poľska miešaním
činoherných a bábkarskych postupov vzniká
nová divadelná kvalita v originálnej interpretácii majstrovskej drámy Witolda Gombrowicza,
ktorú v Divadle z Opole naštudoval slovenský
tím pod vedením režiséra Mariána Pecka.
Festivalové predstavenie finančne podporil Poľský
inštitút v Bratislave.
Ivona, princezná
burgundská
„Marián Pecko nielenže výborne viedol hercov, ale
podarilo sa mu tiež zvýrazniť absurdnosť Gombrowiczovho textu tým, že ukázal ich bábkových
dvojníkov – karikatúry potláčaných komplexov
a túžob postáv, ktoré stvárňujú herci. Nositeľom
významu textu preto nie sú iba herci alebo výlučne bábky, ale skutočná hra významov sa odohráva
na hranici medzi týmito dvoma svetmi.“
Alicja Morawska-Rubczak, Teatr Lalek 2/2009
„Herci akoby vystúpili priamo z expresionistického sna: biele tváre s namaľovanou grimasou, divné
účesy a čudesné kostýmy dvoranov. Všetky tieto
zložky odkazujú na medzivojnový kabaret v Nemecku, no v tomto prípade nahradila démonického konfereciera rovnako démonická burgunská
princezná – strašidelný vamp, femme fatale, ktorá
poťahuje nitkami a ohlasuje, čo sa bude diať v prvom dejstve. Willkommen! Svoj príbeh vyrozpráva
opolská Ivona osobne. […] Herci stiesnení v sofistikovaných kostýmoch a ukrytí za hrubou vrstvou
expresionistického make-upu stvárňujú príslušníkov bábkového dvora, ktorých charakterizuje túžba po majetku, no tiež obmedzené intelektuálne schopnosti. Herci sa snažia zachovať si zvyšky
vlastnej dôstojnosti alebo aspoň zdanie normálneho správania sa. Pokúšajú sa veliť bábkam a usilujú
D o t y k y a s p oj e n i a H o s ť
réžia: Marián Pecko, scéna: Pavol Andraško, kostýmy a bábky: Eva Farkašová, hudba: Róbert Mankovecký
účinkujú: Anna Jarota, Andrzej Mikosza, Mariola Ordak-Świątkiewicz, Łukasz Schmidt, Łukasz Bugowski, Aleksandra Mikołajczyk, Krzysztof Jarota, Dorota Nowak, Zygmunt Babiak
sa ťahať za nitky a viesť ich, či skôr rozhodovať o ich
životoch. Napriek týmto snahám sa zdá, že bábky
sledujú svoje vlastné ciele; opúšťajú svojich vodičov a putujú dokola z ruky do ruky, akoby protagonisti považovali za najťažiu úlohu ochranu svojej
vlatnej identity. Vystrašené a plaché bábky miznú
v otvoroch v podlahe a o chvíľu sa opäť objavia
-buď nesmelo alebo so zúfalou naliehavosťou, aby
sa pokúsili udržať si svoje postavenie vo svete, ktorého pravidlá zničil Ivonin nečakaný príchod.“
Katarzyna Migdałowska
51
52
Št ú r ovc i (ko n ce r t z r u š e ný) / S l ove n s ké ko m o r n é d i v a d l o M a r t i n
22 . j ú n 2010
utorok
22:00 – 23:10 HAGARD:HAL pódium
Dodo Gombár – Róbert Mankovecký
Slovenské komorné divadlo Martin
www.divadlomartin.sk
premiéra: 8. decembra 2006
derniéra inscenácie
Základ inscenácie tvorí zhudobnená poézia štyroch osobností slovenskej literatúry a histórie: Ľudovíta Štúra, Janka Kráľa, Sama Chalupku
a Andreja Sládkoviča. Tí ako Ľudo, Jano, Ondro a Samo tvoria kapelu, ktorá má veľkú generálku pre svojím prvým koncertom. Charakteristickým znakom naživo hraných a spievaných
piesní Róberta Mankoveckého, Miloslava Kráľa a Ondreja Kovaľa je ich žánrová rôznorodosť,
pohybujúca sa v spektre od tvrdého rocku, cez
punk, ska, hip - hop až po lyrickú baladu.
„Róbert Mankovecký a Miloslav Kráľ napísali skvelú muziku, ktorou zotreli z veršov našich národovcov prach vekov. Všetky kompozície sú výborné,
raz poetické, inokedy lyrické, ak treba, aj občiansky
burcujúce. Ani tá najodvážnejšia neuberá predlohe na vekmi overených hodnotách.“
Oleg Dlouhý, SME, 12. 12. 2006
Dodo Gombár – režisér a dramatik – vyštudoval divadelnú réžiu na VŠMU v Bratislave. V rokoch 1996
– 1997 absolvoval stáž na prestížnej divadelnej
škole The Circle in The Square, Theater School on
Broadway v New Yorku. V roku 1999 získal za divadelnú hru Hugo Karas prestížnu Cenu Alfreda Radoka. Bol umeleckým šéfom v SKD Martin
a v Mestskom divadle Zlín. V súčasnosti pôsobí ako
umelecký šéf pražského Švandovho divadla.
Štúrovci
(koncert zrušený)
nočné námestie
réžia: Dodo Gombár, dramaturgia: Róbert Mankovecký, scéna: Marek Hollý, kostýmy: Alena Kolbielska, hudba: Róbert Mankovecký, Miloslav Kráľ, Ondrej Kovaľ
účinkujú: Marek Geišberg, Miloslav Kráľ, Dano Heriban, Ondrej Kovaľ, Lucia Jašková, Milena Minichová, Jana Oľhová, Viliam Hriadel, Petronela Valentová, Ján Barto, Róbert Mankovecký, Ján Kurhajec
„Tvorcovia Štúrovcov v Slovenskom komornom divadle vyhnali národných buditeľov z učebníc do
dnešného verejného priestoru. Zrazu ich texty
znejú naliehavo, aktuálne a emocionálne pôsobivo. Nie sú to už skamenené legendy, ale živí ľudia,
ktorým sa nevyhýba zloba sveta ani zloba vlastná. Je v tom pokora aj úcta, aj provokačné gesto. Slovom, klasika očami dnešnej mladej generácie. Žiadna svätokrádež, iba prelínanie minulého
s dnešným. Nie je to divadelná inscenácia v tradičnom zmysle slova. Aj tu žmurká postmoderna, ale
namiesto bezduchého rozbíjania kánonov skladá
javiskový tvar šikovne, so zreteľom na obsah. Má aj
príbeh, postavy, konflikt, interpretáciu. V náznaku,
v útržkoch umne pospájaných do mystifikácie koncertu, ktorý - akože -sa konať nebude. Mystifikácia
a mystérium o našich romantikoch. Ako dobre to
ladí. Divákovi stačia aj najmenšie znalosti z našej
histórie, aby sa v tom všetkom orientoval. A aké je
posolstvo martinských Štúrovcov? Pripomínajú, že
okrem hodnôt konzumného života už boli a hlavne mali by byť aj hodnoty inakšie. Mladí martinskí
divadelníci to kričia nahlas!“
Vladimír Štefko, Pravda, 13. 12. 2006
53
54
C a r m e n / S l ove n s ké d i v a d l o t a n c a B rat i s l av a
23. j ú n 2010
streda
22:00 – 23:00 HAGARD:HAL pódium
Ján Ďurovčík
Slovenské divadlo tanca Bratislava
www.sdt.sk
premiéra: 8. marca 2010
Známy príbeh vzťahu nespútanej andalúzskej Cigánky a vojaka Dona Josého sa odohráva
v španielskom prostredí devätnásteho storočia.
Ján Ďurovčík zasadil túto lovestory s tragickým
koncom do neidentifikovateľného prostredia
mimo konkrétneho času. Tému interpretuje formou totálneho divadla, kde emóciu sprostredkúva jednota hudobného, tanečného a činoherného prejavu.
Carmen
„Ďurovčík sa tento raz vyhol umelým konceptom,
násilnej symbolike a slovám vôbec. Ponúka to, na
čo sa ľahko chytí aj laik, ale aj divadelník – emóciu a jasne vyrozprávaný príbeh. Absolútne tempo si táto produkcia drží od prvej sekundy po poslednú. […] Ďurovčík sa inšpiroval aj folklórom. Ani
v tom nie je prvý, ba ani na Slovensku, zakomponoval slovenský element do španielskeho príbehu
však s veľkým citom. […] Carmen v podaní Slovenského divadla tanca je nesporne atraktívna aj pre
diváka nezaťaženého divadlom, nezľavuje však pritom z profesionálnych nárokov. Je to prosto Ďurovčík – v tom dobrom, čo vie tento choreograf a režisér ponúknuť.“
Zuzana Uličianska, SME, 29. 3. 2010
nočné námestie
réžia: Ján Ďurovčík, scéna: Jakub Klimo, kostýmy:
Andrej Baraník, hudba: Rodion Ščedrin, George Bizet, pohybová spolupráca: Marianna Paulíková
účinkujú: Silvia Beláková, Ivan Martiš, Filip Takáč ,
Marianna Paulíková, Viera Bieliková, Soňa Hrončoková, Ladislav Cmorej
Ján Ďurovčík vyštudoval choreografiu na VŠMU
v Bratislave a Institute for Dance and Dance Instruction v belgických Antverpách. V roku 1997 sa stal
spoluzakladateľom a umeleckým riaditeľom Bratislavského Divadla Tanca; v apríli 2005 založil Slovenské Divadlo Tanca, v ktorom pôsobí dodnes.
55
56
J á n o š í k / Št át n e d i v a d l o Ko š i ce
24 . j ú n 2010
štvrtok
22:00 – 23:10 HAGARD:HAL pódium
Ondrej Šoth – Zuzana Mistríková
Štátne divadlo Košice
www.sdke.sk
premiéra: 30. apríla 2010
Pre režiséra a choreografa Ondreja Šotha predstavuje téma Jánošíka možnosť poskytnúť vo
svojej tvorbe väčší priestor slovenskej ľudovej
umeleckej tradícii. Odraz slovenského ľudového
umenia sa nachádza vo všetkých zložkách tohto
moderného tanečného divadla – od hudby, cez
choreografiu, až po výtvarnú stránku, v ktorých
sa v nejednom momente odzrkadlí značná dávka humoru a irónie. Jánošík je zároveň zavŕšením národnej témy v tvorbe Ondreja Šotha počas pôsobenia v košickom balete.
Jánošík
„Príjemnej a uvoľnenej inscenácii, pripravenej s vtipom a úctou k profesionalite, výrazne pomohla aj
živá ľudová hudba. […] Šoth ponúkol uvoľnenú,
„feel good“ inscenáciu. Divák sa pri nej za hodinku
nabije energiou a dostane to, čo sa od titulu Jánošík v zásade dalo očakávať. […] Šothovi nešlo o hľadanie nových výrazových prostriedkov či vnútorných pocitov, so známou tradíciou však pracoval
s vtipom a s úctou k profesionalite.“
Zuzana Uličianska, SME, 3. 5. 2010
nočné námestie
réžia: Ondrej Šoth, libreto: Zuzana Mistríková a Ondrej Šoth, dramaturgia: Zuzana Mistríková, choreografia: Ondrej Šoth, Juraj Kubánka, Maksym Sklyar,
Mykhailo Novikov,
scéna a kostýmy: Andrii Sukhanov, hudba: Ľudová
hudba Železiar, hudobné spracovanie: Milan Rendoš
účinkujú: Andrii Sukhanov, Eva Sklyarová, Lyudmyla Vasylyeva, Maksym Sklyar, Oleksandr Khablo,
Anton Faraonov, Jozef Marčinský, Jana Hriadeľová,
Dominik Béreš, Kostantyn Brandler, Tomáš Harvan,
Mykhailo Novikov, Vasyl Sevastyanov, Oleksander
Skopintsev, Peter Rolík, Oleksij Skaliun, Aleksander Bykov, Igor Bondarenko, Martin Pižga, Daryna
Byshuk, Inessa Yagolnik, Yulija Chemitova, Emília
Czagaňová, Valeria Irkaeva, Ivana Miklošová, Elena Chetvernya, Bibiána Bačová, Gabriela Gábelová, Anastasia Kravtsova, Adriána Vrbová, Lukáš Bič,
Peter Nagy, Katarína Frigová, Natalia Bajin Litvinova, Katarína Gašpárová, Vanda Vajshajplová, Adriána Vrbová, Beáta Gogová
hudobné naštudovanie: Ľuboslav Hudák, Jozef
Porvazník, Matej Lacko, Marián Gereg, Milan Rendoš
Ondrej Šoth (1960) – choreograf, režisér a pedagóg – vyštudoval choreografiu a réžiu tanca na
VŠMU V Bratislave. Od roku 2000 pôsobil na poste
šéfa baletu Štátneho divadla Košice. Od mája 2010
je generálnym riaditeľom Slovenského národného
divadla.
57
58
J a a j a / St a r o m e s t s ké d i v a d l o Ko š i ce
25. j ú n 2010
p i at o k
22:00 – 22:55 HAGARD:HAL pódium
Katarína Raševová
Staromestské divadlo Košice
www.staromestske-divadlo.sk
premiéra: 26. novembra 2009
Inscenácia Ja a ja je predovšetkým vizuálna
show založená na výškovej akrobacii a scénickom tanci, ktorú dopĺňajú herecké etudy, projekcia fotografií a hudba v podaní živej kapely.
Ja a ja
„Obe herečky, akrobatky, sa na javisku dopĺňajú,
treba ich pochváliť za obdivuhodnú prácu vo výške, prácu s telom, istotu a presnosť, a zároveň aj
poznanie materiálu – látky, ktorá preväzovaním,
obtáčaním, rozťahovaním a pod. umožňuje predvádzanie akrobaticko-gymnastických cvikov. […]
Krása ľudského tela sa v tomto predstavení prelína
s myšlienkami, ktoré sa snažia o ucelenú výpoveď
a zároveň nechávajú (našťastie) mnohé idey nedopovedané a otvárajú priestor pre divákov na imagináciu i definovanie si vlastných ďalších mnohých
záverov. […] Krátke tanečno-herecké etudy vypovedajú o zmýšľaní autorky, o chápaní sveta, o problematickom vzťahu mladých voči rodičom, a teda
autoritám ako takým, o vnímaní mýtov v medziľudských, ale najmä partnerských vzťahoch, o láske…
Vymyslené aj zrealizované sú v zábavnom duchu,
pôsobia ako uvoľňujúci prvok a zároveň ako sceľujúci moment predstavenia. Pozitívne treba vyzdvihnúť, že sú predvedené tanečne a výrazovo
presne a zodpovedajú charakteru tanečného divadla. V tanečných sekvenciách sa tiahnu jednoduché baletné línie a čistota vyjadrenia.“
Hana Rodová, IS.theatre.sk
nočné námestie
réžia, scéna a kostýmy: Katarína Raševová, hudba:
Tomi Okres, texty piesní: Vlado Krausz, texty básní:
Jaroslav Kocián, interpretácia: Peter Himič
účinkujú: Ariadna Vendelová, Katarína Raševová
hudobný doprovod: Ladislava Maníčková, Tomi
Okres, Matej Lazár, Robi Tkáč
Katarína Raševová (1986) vyštudovala Hudobnodramatický odbor na Konzervatóriu v Košiciach;
v štúdiu pokračovala v Španielsku na pohybovodramatickej škole Jacquesa Lecocqua a cirkusovej
škole Crampa. Venuje sa najmä výškovej akrobacii na šáloch a hrazde. Ako lektorka vedie akrobatické workshopy.
59
60
Po s e d / Št ú d i o t a n c a B a n s k á B ys t ri c a
26 . j ú n 2010
sobota
22:00 – 22:35 HAGARD:HAL pódium
Olga Cobos – Peter Mika
Štúdio tanca Banská Bystrica
www.studiotanca.sk
premiéra: 26. a 27. marca 2010
Čo je skutočnou podstatou tanca? Je to statickosť či dynamika? Čo nám zostane, keď tanec
podrobíme analýze a čas dekompozícii? Celok
rozložený na mnoho jednotlivých častí začne
naberať obrysy trojrozmerných statických póz,
blízkych sochárskemu umeniu. Individualita tanečníka im vdýchne konkrétny život a dynamiku. Choreografi Peter Mika a Olga Cobos sú vo
svojej práci známi zameraním sa na precíznu interpretáciu, čistotu tanečného prejavu a osobnosť tanečníka ako nositeľa filozofie tanca, ktorý v minimalistickom priestore rozohrá hru
medzi emóciami a fyzickou virtuozitou.
Posed
nočné námestie
choreografia: Olga Cobos a Peter Mika, svetelný dizajn: Ján Čief, kostýmy: Larisa Gombárová, hudba:
Vlado Ďurajka
účinkujú: Denisa Benčaťová, Michaela Nezvalová,
Tibor Trulík, Martina Beňačková, Petra Péterová,
Tomáš Nepšinský
Peter Mika (1972) vyštudoval VŠMU v Bratislave. Od
polovice 90. rokov pôsobil v rôznych tanečných
skupinách a spolupracoval s významnými choreografmi (Bruno Genty Company, S.O.A.P. Dance
Theater Frankfurt, Rui Horta Company, Russell Maliphant). V roku 1998 získal Cenu Nadácie R. Nurejeva na 8. medzinárodnej súťaži Dance Paris.
Olga Cobos (1968) absolvovala Kráľovskú Akadémiu v Madride a školu A. Sanchez v Barcelone. Bola
členkou S.O.A.P. Dance Theater vo Frankfurte, spolupracovala s Gubelkian Ballet v Lisabone. Získala
prvú cenu na medzinárodnej súťaži IV. Concours
International de Dance Paris 1994. Prestížny európsky časopis Ballet International Tanz Aktuell ju nominoval na cenu Najlepšia tanečnica roku 1999.
Obaja v roku 2000 založili vlastnú tanečnú skupinu
CobosMika Company so sídlom v Palamose v Španielsku, ktorá úspešne pôsobí po celom svete.
61
62
Po c t a k rav á m / e l l e d a n s e B rat i s l av a
27. j ú n 2010
nedeľa
22:00 – 23:00 HAGARD:HAL pódium
Šárka Ondrišová
elledanse Bratislava
www.elledanse.sk
premiéra: 14. a 15. januára 2010
Pocta kravám vznikla z potreby tvorcov vyrovnať sa s minulosťou miesta – budovy bývalého bitúnku, kde alternatívne divadlo elledanse
sídli. Ide o svojskú „oslavu kravy“ ako bájneho kultového zvieraťa, ktoré je úzko späté s našou každodennosťou v rôznych formách. Námet
a nevšednosť témy, nápadité a vynikajúco prevedené rytmicko-pohybové a svieže tanečné
kreácie, prudké vášne i prekvapivý humor, sľubujú výnimočný divadelný zážitok.
Pocta kravám
„Hoci to celé od začiatku smeruje k rituálnemu tragickému koncu (nakoniec, sme na bitúnku, tak ináč
to skončiť ani nemôže), po predstavení nezostáva
v mysli dráma, ale mozaika. Niektoré jej kamienky sú vtipné, iné viac či menej dramatické a často vizuálne pôsobivé. Sympatické je, že tanečníci
a tanečníčky nepredvádzajú efektné gymnastické
kúsky, ale sústreďujú sa na výraz a vzájomne komunikujú. Niektoré výstupy sú na hrane klauniády, no
nie je to na škodu veci. […] Pocta kravám je sympatické predstavenie, v ktorom – ako v každom dobrom umení – možno obdivovať „čo” aj „ako”. Kravy
(mimochodom, veľmi pekné a šikovné) si tú tanečnú poklonu zaslúžia. Nielen divadelníci, ktorí sa
týmto predstavením snažia „odkliať” svoju budovu
s krvavou históriou, ale aj diváci, ktorí sa na to dívajú, prežívajú na konci istú katarziu. Celé je to vystavané s nadhľadom a vtipom, dievčatá a chlapci z elledanse sú od začiatku do konca pôsobiví.
Nepredvádzajú, čo všetko vedia, ale hrajú a tancujú. Neskrývajú sa za svetelné efekty či sofistikované
kulisy. Vidíme ich stále, sú blízko, na dosah.“
Juraj Kušnierik, .týždeň 4/2010
nočné námestie
réžia: Šárka Ondrišová, námet: Lucia Blašková, koncept: Šárka Ondrišová, dramaturgia: Darina Abrahámová, choreografia: Boris Nahálka, Šárka Ondrišová, scéna a kostýmy: M. Kotúček, J. Kuchárek,
hudba: Peter Groll, svetelný dizajn: Robert Polák
účinkujú: Ladislav Cmorej, Katarína Brestovanská,
Emil Píš, Pavol Kovalčík, Stanislav Stanek, Klaudia
Vargová, Zuzana Sehnalová, Michaela Šimonová,
Zuzana Buchtová, Kei Mimakiová, Emília Rudinská
Šárka Ondrišová (1971) – zakladateľka alternatívneho divadla a tanečnej školy elledanse, choreografka a pedagogička – vyštudovala choreografiu
baletu na VŠMU v Bratislave. Spolupracuje s mnohými bratislavskými divadlami: Divadlo Nová scéna, Opera SND, Radošinské naivné divadlo, Štúdio
L+S, Divadlo Aréna, Divadlo Astorka, Bratislavské
bábkové divadlo. Za prvú inscenáciu alternatívneho divadla elledanse Canto Hondo – hlboká pieseň
o nej… získala v roku 2008 spolu s Kamilom Žiškom
DOSKY za najlepšiu réžiu sezóny.
63
64
23. j ú n 2010
streda
8:30 – 09:50 Národný dom
Ľubomír Feldek
Bábkové divadlo Žilina
www.bdz.sk
Perinbaba patrí medzi najznámejšie zimné rozprávky. Meno zázračnej babky, ktorá sa stará
o sneh, na Slovensku zľudovelo, a to vďaka rovnomennému filmu Juraja Jakubiska. Žilinská
inscenácia, podobne ako známa filmová verzia, čerpá inšpiráciu zo slovenského folklóru
a ľudových tradícií. Rôznorodými divadelnými
prostriedkami tak rozpráva príbeh o láske komedianta Jakuba a mladej richtárovej dcéry Alžbetky.
Peter Palik (1979) vyštudoval environmentálnu výchovu na UMB v Banskej Bystrici a bábkarskú réžiu
a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Od roku 2005
spolupracuje ako dramaturg a režisér s Bratislavským bábkovým divadlom. V roku 2008 sa stal dramaturgom Bábkového divadla Žilina, kde je dnes
profilujúcim tvorcom. Napísal dve knihy pre deti,
tvorí bábkové hry a scenáre. Spolupracuje s amatérskymi i profesionálnymi divadelníkmi v Prievidzi, Bratislave a Žiline.
Dotyk y deťom
23. j ú n 2010
streda
13:30 – 14:10 Mondi SCP pódium
Peter Palik na motívy Márie Ďuríčkovej
rozprávka
premiéra: 27. novembra 2009
pre deti od 6 rokov
réžia: Peter Palik, scéna: Jaro Valek, kostýmy a bábky: Eva Farkašová, hudba: Andrej Kalinka, pohybová
spolupráca: Daniela Srnaková
účinkujú: Milada Filipčíková, Jan Homolka, Michal
Németh, Barbora Juríčková, Jozef Abafi, Ján Demko, Bibiana Tarasovičová, Jana Eliášová, Anna Čitbajová, Barbora Paliková
Divadelné združenie K.B.T. Poprad
www.kbt.host.sk
rozprávka
premiéra: 15. novembra 2009
pre deti od 3 rokov
„Peter Palik sa pri výbere titulu dal na neľahkú cestu nájsť režijný kľúč k divadelnej podobe notoricky známeho príbehu. Pracoval však s kvalitným
tímom. Inscenácia sa vo všetkých zložkách drží jasnej koncepcie so zrejmými inšpiráciami. Mizanscény sú presne komponované. Vo viacerých obrazoch stavia na javisko „všetkých hercov“, pracuje
s jasným rytmom pohybu a slova, čím sa znásobuje energia a divák má pocit, že na javisku stojí celá
dedina. Obrazy ľudových zvykov sú veľmi presvedčivé, pripomínajú takmer rekonštrukciu. Palikovi
sa podarilo efektívne spojiť obradové s fabulovaným.“
Adriana Totiková, IS.theatre.sk
Divadelná inscenácia Guľko Bombuľko vznikla
na základe známej rozprávky slovenskej spisovateľky Márie Ďuríčkovej. Veľké nezištné priateľstvo Guľka Bombuľka so zvieratkami na dvore
si podmaňuje deti už desiatky rokov. Veselé príhody prešibaného nezbedníka Guľka Bombuľka
a jeho kamarátov spracovalo divadelné združenie K.B.T. z Popradu s bábkarskou invenciou. Citlivý príbeh detskému divákovi predvádzajú dve
herečky s plným košom farebných vlnených klbiek a pletacích ihlíc.
Perinbaba
Občianske združenie K.B.T. Poprad vzniklo v roku
2007 z iniciatívy absolventov Katedry bábkarskej
tvorby DF VŠMU Barbory Zamiškovej, Kristíny Svitekovej a Petra Palika, neskôr sa rozrástlo o ďalších
bábkarov. Jeho hlavnou náplňou je organizovanie
tvorivých dielní, happeningov a divadelných predstavení malých foriem. Ťažisko tvorby je zamerané najmä na detského diváka. Inscenácie z dielne
K.B.T. Poprad sú charakteristické svojou hravosťou,
bezprostrednosťou a svojráznym humorom.
Dotyk y deťom
Guľko Bombuľko
réžia a scéna: Peter Palik
účinkujú: Barbora Paliková, Kristína Sviteková / Anna Čitbajová
65
66
24 . j ú n 2010
9:30 – 10:30 Národný dom
Slovenské komorné divadlo Martin
www.divadlomartin.sk
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, koľko naozaj
„vážia“ slová? Aké sú to prázdne slová a aké slová plné - ťažšie ako traktor? Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo sa dospelí prestali diviť
a prečo každé dieťa miluje otázky? Deti sú otvorené, úprimné a neustále sa pýtajú prečo. No
a rodičia sú bezmocní, pretože nájsť odpovede
je častokrát oveľa ťažšie, ako klásť ľahké otázky.
V Zvedavej rozprávke štyria kamaráti – Kolombína, Trufaldína, Harlekína a Carlo – zaháňajú nudu hrou na prečo. Prečo nosí korytnačka svoj
domček na chrbte? Prečo nemá mesiačik šaty?
Prečo líška a bocian nie sú kamaráti? V ich veselej hre nie je úplne jasné, kto vyhráva. Či ten,
kto položí najťažšiu otázku, alebo ten, kto nájde
na ňu tú najvtipnejšiu, najpravdivejšiu či najmúdrejšiu odpoveď.
Viliam Hriadel (1945) je herec a režisér. Absolvoval
štúdium na VŠMU. Člen súboru martinského divadla od roku 1978, najprv ako režisér, od roku 1984
ako herec. V rokoch 1984 – 1987 a 1999 – 2003 pôsobil na poste umeleckého šéfa a v rokoch 1987 –
1998 bol riaditeľom divadla.
štvrtok
Dotyk y deťom
Róbert Mankovecký
Zvedavá rozprávka
24 . j ú n 2010
13:30 – 14:20 Mondi SCP pódium
rozprávka
premiéra: 16. novembra 2007
obnovená premiéra: 27. novembra 2009
pre deti od 5 rokov
réžia: Viliam Hriadel, dramaturgia: Róbert Mankovecký, scéna: Jozef Ciller, kostýmy: Jana Hurtigová,
hudba: Dano Heriban, pohybová spolupráca: Jaroslav Moravčík
účinkujú: Eva Gašparová, Dano Heriban, Lucia Jašková, Nadežda Jelušová
„Tvorcovia nepoužili žiaden iluzionizmus alebo realizmus, všetko funguje cez znak, či zástupný prvok od scény cez kostýmy po hereckú akciu. Režisér Viliam Hriadel v tomto momente ustúpil do
úzadia a v popredí sa držalo „nadupané“ herectvo.
Výsostne herecké divadlo založené na premene,
skratke, imaginácii, hravosti, rytme a hudobnosti.
[…] Martinská rozprávka nie je len zvedavá, ale aj
hravá a mohli by sme povedať, že i lahodná. La-
hodí oku, uchu i duši. Herci majú radosť z hry, deti a ich rodičia takisto. Nie je to náročný text, ale jeho jednoduchosť vyvažuje nápaditosť javiskového
spracovania. Hlavnými stavebnými prvkami sa stali imaginácia, práca s detailom, herecká štylizácia,
hudobnosť a rytmická pestrosť. (A vďaka tomu sa
v Martine nepopálili.) Je isté, že martinské divadlo
prešlo skúškou ohňom detského diváka.“
Miriam Kičiňová, IS.theatre.sk
štvrtok
Dotyk y deťom
Zuzana Haasová na motívy rozprávky
Jozefa Cígera Hronského
Odvážny zajko
Divadlo Haaf Bratislava
www.divadlohaaf.eu
Interaktívna inscenácia Divadla Haaf je o zajkovi, ktorý putuje z krajiny do krajiny. Učí sa byť
smelým, odvážnym, ale aj slušným. Zajko spoznáva štáty na základe hudby, piesní a hudobných nástrojov. Muzikanti z Divadla Haaf naučia malých divákov aj tri zázračné slovíčka, a to
hneď v niekoľkých jazykoch. Inscenácia je nenúteným poučením o melódiách typických pre
rôzne krajiny.
Zuzana Haasová (1981) je herečka a hudobníčka,
absolventka klavíra a hudobno-dramatického odboru na Konzervatóriu v Bratislave. Pôsobí ako televízna a rozhlasová moderátorka, televízna a divadelná herečka, hosťuje vo viacerých bratislavských
divadlách. Hudobne sa realizuje s kapelou The Susie Haas Band – old time modern band. V roku
2005 založila Divadlo Haaf, v ktorom pripravuje najmä hudobné rozprávky.
rozprávka
premiéra: 15. mája 2009
obnovená premiéra: 23. februára 2010
pre deti od 3 rokov
réžia: Zuzana Haasová a Matej Oravec, scéna a kostýmy: Iveta Haasová, hudba: The Susie Haas Band
účinkujú: Zuzana Haasová, Matej Oravec, Peter Luha, Aleksander Vidakovic
67
68
25. j ú n 2010
9:30 – 10:20 Národný dom
p i at o k
Juraj Bielik a Anton Korenči
(podľa Hansa Christiana Andersena)
Malá morská víla
Divadlo a.ha Bratislava
www.divadloaha.sk
Malú morskú vílu láka svet ľudí, spoznáva ho aspoň prostredníctvom vecí, ktoré zbiera zo stroskotaných lodí. Poseidón tuší, aké nebezpečenstvo jej hrozí, a preto jej prikáže, aby „týždeň
nevytiahla plutvu z paláca“. Malá morská víla však príkaz neposlúchne a hneď, ako začuje
veselý spev námorníkov na lodi, odpláva za nimi. Príbeh o láske morskej víly a princa sa skončí šťastne – krutému andersenovskému príbehu tvorcovia pozmenili záver. Inscenácia patrí
do prvej sezóny tvorby skupiny absolventov DF
VŠMU združenej v Divadle a.ha.
Juraj Bielik (1985) a Anton Korenči (1986) sú absolventmi divadelnej réžie na VŠMU. Režijnej tvorbe
sa venujú najmä v Divadle a.ha, kde pôsobia ako
tandem. Naďalej tvoria s hercami, s ktorými spolupracovali už počas spoločného štúdia na VŠMU.
Ich päťročné spoločné formovanie videnia divadla
tak pokračuje i po opustení akademickej pôdy.
„Anton Korenči a Juraj Bielik sa usilovali vyrovnať so zadaním tvorivo. Rozhodli sa príbeh nielen
upraviť, ale ho aj preložiť do jazyka dnešných detí, odchovaných na moderných a vyslovene veľkolepých celovečerných animovaných filmoch. Inšpi-
Dotyk y deťom
rozprávka
premiéra: 7. decembra 2009
pre deti od 4 rokov
rovali sa najnovšími „disneyovkami“ aj produkciou
iných amerických štúdií animovaného filmu. Získané podnety mohli preniesť na javisko prostredníctvom projekcie, ktorá sa často využíva v divadle
a je doslova módnym výrazovým prostriedkom.
Korenči a Bielik sa tejto možnosti vyhli a rozhodli sa
réžia: Juraj Bielik a Anton Korenči, scéna a kostýmy: Katarína Žgančíková, hudba: Juraj Bielik, texty piesní: Anton Korenči, pohybová spolupráca: Juraj Benčík
účinkujú: Petra Humeňanská, Michal Jánoš, Danica
Matušová, Andreja Vozárová
vyrozprávať príbeh v rýdzo divadelnej reči. Inscenáciu nasýtili tvorivými nápadmi, humorom a hudbou, inšpirácie z animovaných rozprávok tlmočili
cez postupy bábkového a čierneho divadla.“
Nadežda Lindovská, IS.theatre.sk
25. j ú n 2010
p i at o k
13:30 – 14:25 Mondi SCP pódium
Pavel Uher
Divadlo COMMEDIA Poprad
www.commedia.sk
rozprávka
premiéra: 17. januára 2010
pre deti od 4 rokov
Janko Hraško prišiel na svet, aby pomohol svojim chudobným rodičom. A hoci je drobný ako
hrášok, poľahky si poradí so zlými zbojníkmi,
s pyšným grófom Vilányim aj s jeho pokladom,
ktorý stráži kohút na veži kaštieľa. Protagonisti súboru Commedia text Pavla Uhra upravili tak, aby sa všetci na netradične podanej ľudovej rozprávke dobre zabavili. Inscenácia Janko
Hraško využíva okrem hereckého prejavu i bábkové divadlo a do nespútanej situačnej komédie zapája aj divákov.
Divadlo Commedia z Popradu existuje už viac ako
štyri desaťročia. Patrí k najúspešnejším neprofesionálnym súborom na Slovensku. Vyznačuje sa
objavnou a náročnou dramaturgiou. Medzi ich
najúspešnejšie inscenácie patrí Malka podľa Švantnerovej novely, s ktorou sa zúčastnili i svetového
festivalu ochotníckych divadiel v Monaku.
Janko Hraško
Dotyk y deťom
réžia: B.N.K. dramaturgia: Vlado Benko, scéna: ZUŠ
Tajovského Poprad, kostýmy: Miriam Benková-Nagyová, hudba: Vincent Jaš
účinkujú: Michal Novák, Dušan Kubaň, Vlado Benko
69
70
26 . j ú n 2010
9:30 – 10:20 Národný dom
Spišské divadlo Spišská Nová Ves
www.spisskedivadlo.sk
Dorotka je neposlušné a rozmaznané dievčatko.
Cez zázračné divadelné dvere vstúpi do krajiny fantázie. Stretáva sa tam s podivnými tvormi
– Strašiakom, Železniakom, Cukrovou bábikou
a Levom. Zistí, čo je to priateľstvo, dôvera a nezištná pomoc. Spolu s novými priateľmi bojuje
proti Tme, ktorá chce všetko pohltiť. Rozprávka
Spišského divadla spracovala motívy z knihy Čarodejník z krajiny Oz.
Vladimír Kivader (1982) vyštudoval herectvo na
Akadémii umení v Banskej Bystrici. Momentálne je študentom réžie na rovnakej škole. Účinkoval v inscenáciách Slovenského komorného divadla v Martine a vo zvolenskom divadle Maska. Ako
režisér a redaktor pôsobí v Slovenskom rozhlase
a v súčasnosti je tiež interným režisérom Spišského divadla.
sobota
Dotyk y deťom
Václav Macek – Jozef Pražmári
O Dorotke
rozprávka
premiéra: 21. februára 2010
pre deti od 4 rokov
réžia: Vladimír Kivader, dramaturgia: Martin Timko,
scéna a kostýmy: Jaroslav a Miroslav Daubravovci
účinkujú: Denisa Ďuratná, Albín Medúz, Jozef Novysedlák, Peter Slovák, Mária Brozmanová, Katarína Turčanová, Slavomíra Fulínová
26 . j ú n 2010
11:30 – 12:10
13:30 – 14:10 Mondi SCP pódium
Divadlo PIKI Pezinok
www.piki.sk
Vedeli ste, že v rozprávkovom lese žijú okrem
troch kozliatok a troch prasiatok aj tri teliatka?
Jasné, že nie. Veď o tom nevedia ani páni spisovatelia, inak by už určite o troch teliatkach napísali nejakú rozprávku. Ale v Divadle PIKI na to
prišli! Hudobná báchorka znamenitých bábkarov rozpráva o tom, kto zachránil kozliatka z vlkovho brucha, kto pomohol prasiatku postaviť
pevný murovaný domček a o tom, ako mlieko
nielen žalúdok, ale aj zlé na dobré obrátilo. Overená divadelná tvorba pre deti v podaní bábkarov z Podozrivo Ideálnej Kočovnej Iniciatívy.
Katka Aulitisová (1964) a Ľubomír Piktor (1960)
absolvovali štúdium bábkoherectva na pražskej
DAMU. Po krátkom období strávenom v českých
divadlách nastúpili na konci 80. rokov do Štátneho bábkového divadla v Bratislave. V roku 1990 založili vlastné divadlo PIKI, v ktorom vzniklo niekoľko vynikajúcich inscenácií. Divadlo sa vypracovalo
na špičku slovenskej bábkarskej tvorby a získalo
množstvo ocenení na festivaloch v celej Európe.
Členovia PIKI sú disponovaní herci a talentovaní
bábkari s obrovským citom pre divadlo venované
deťom. Vynikajúca bola aj ich televízna tvorba pre
deti v cykle ELÁ HOP. Spolupracujú na projektoch
míma Milana Sládka a venujú sa réžii aj v iných divadlách.
sobota
Dotyk y deťom
Katarína Aulitisová
RozKrávka
rozprávka
premiéra: 25. apríla 2009
pre deti od 3 rokov
réžia: Katarína Aulitisová a Ľubomír Piktor, scéna
a kostýmy: Soňa Mrázová, hudba: Borek Suchánek
účinkujú: Katarína Aulitisová a Ľubomír Piktor
71
72
27. j ú n 2010
nedeľa
9:30 – 10:35 Národný dom
Marianna Grznárová
Katedra bábkarskej tvorby DF VŠMU Bratislava
www.vsmu.sk
rozprávka
premiéra: 29. januára 2010
pre deti od 7 rokov
Nie je sliepka ako sliepka. Sú také, čo sa stále
hniezdia, iné zas stále škriekajú, niektoré sú tučné, iné nedoperené. Tie, ktoré sa objavia v inscenácii študentov bábkarskej katedry, nie sú
len tak obyčajné sliepky. Napriek tomu, že vedia kotkodákať, trepotať krídlami, hniezdiť sa či
znášať vajcia, ich záujmy sa sústreďujú aj na iné
činnosti. Ich stereotypný spôsob života sa jedného dňa zmení na haštericu. Na dvore sa totiž
objaví obrovské vajce a všetci čakajú, čo sa z neho vyliahne. Študent bábkarskej réžie a dramaturgie vybral tridsaťročnú slovenskú bábkovú
hru, ktorú aktualizoval a v príbehu o živote sliepok našiel aktuálne spoločenské tendencie.
Marek Kobeda (1985) je študentom bábkarskej réžie a dramaturgie na VŠMU v Bratislave. Inscenoval vlastnú dramatizáciu knihy Antoine de Saint
– Exupéryho Malý princ. Hašterica je inscenácia,
ktorou absolvuje bakalársky stupeň štúdia.
Hašterica
Dotyk y deťom
réžia: Marek Kobeda, scéna: Róbert Gábriš, kostýmy: Veronika Horváthová, autor hudby: Víťazoslav
Kubička, pohybová spolupráca: Libuša Bachratá
účinkujú: Alžbeta Kamasová, Alena Vojteková, Mária Rogoňová, Michaela Čilíková, Michaela Kučerková, Veronika Smutná, Jakub Lužina, Patrik Ternény, Peter Ondrejíčka
27. j ú n 2010
11:30 HAGARD:HAL pódium
www.koncertypredeti.sk
Muzikanti Mária Podhradská a Richard Čanaky spolu nahrali niekoľko albumov s pesničkami
i rozprávkami pre najmenších. Pozná ich snáď
každá rodina, kde majú deti. Ich pesničky sa stali neoddeliteľnou súčasťou detstva celej jednej
generácie.
nedeľa
Mária Podhradská
a Richard Čanaky DEŤOM
koncert pre deti
Dotyk y deťom
73
74
27. j ú n 2010
13:30 – 14:10 Mondi SCP pódium
nedeľa
Dotyk y deťom
Zuzana Šimová na motívy
rovnomennej knihy Tomáša Janovica
Kto sa nehrá, z kola von
Non.Garde Bratislava
www.nongarde.sk
Tvorba pre deti experimentátorského divadla
Non.Garde je číra. Menej tu znamená veľa. V komornej interaktívnej inscenácii Kto sa nehrá,
z kola von sprostredkúvajú dve herečky deťom
zážitok z veršov Tomáša Janovica, no zároveň
ich vtipnou a prirodzene hravou formou vťahujú do čarovného sveta bábkového divadla. Miniinscenácia dáva deťom priestor pre ich vlastnú
hru, tvorbu a fantáziu.
Zuzana Šimová (1984) absolvovala štúdium bábkoherectva a následne aj bábkarskej réžie a dramaturgie na VŠMU. Spolupracovala s Lacom Keratom a jeho združením MED, je členkou združenia
VEĎ. Obe združenia pracujú v bratislavskom Divadle Non.Garde. Spolupracuje s Medzinárodným
domom umenia pre deti BIBIANA a je moderátorkou Rádia Devín.
interaktívna rozprávka
premiéra: 28. november 2009
pre deti od 5 rokov
réžia: Zuzana Šimová, scéna a kostýmy: Diana
Strauszová
účinkujú: Zuzana Šimová a Dora Letenajová
t vo ri vé d i e l n e p r e d e t i
streda 23. jún o 10:00
Rukavičková dielňa
štvrtok 24. jún o 11:00
Špachtličkovo–drievková dielňa
piatok 25. jún o 11:00
Výroba bábok z guľôčok
sobota 26. jún o 10:30 a 12:30
Papierové zoo
nedeľa 27. jún o 10:30 a 12:30
Kamene, kamienky…
Tvorivé dielne pre deti sa konajú počas piatich festivalových dní vždy vo foyer Štúdia SKD a pripravili ich Bábkové divadlo na Rázcestí a Medzinárodný dom umenia pre deti BIBIANA.
Dotyk y deťom
V banskobystrickom Bábkovom divadle na Rázcestí vedia, s čím všetkým sa možno zahrať.
S asistenciou dvoch šikovných animátoriek Zuzany Janíčkovej a Kataríny Mažáryovej si deti na
tvorivých dielňach vyskúšajú maľovanie, lepenie, strihanie a môžu si vyrobiť vlastnú bábku.
V bratislavskej BIBIANE majú s detskými tvorivými dielňami dlhoročné skúsenosti. Na festivale
si s pomocou výtvarníkov Ľuby a Jána Sajkalovcov môžu deti užiť tvorivý víkend.
75
76
23. j ú n 2010
19:00 – 20:00 Kia námestie
Pôtoň Bátovce
www.poton.sk
Inscenácia úpravy Švantnerovej Nevesty hôľ
je súčasťou jednej z línií umeleckého programu Divadla Pôtoň, ktorá nanovo interpretuje
a netradične spracúva materiál získaný z klasickej literatúry a drámy. V inscenácii kontrastuje súčastnosť s folklórnymi prvkami, mestské
prostredie s prírodou, fantázia a snovosť s expresiou a naturálnosťou. Fragmenty Švantnerom popísaného starého sveta sú vytrhnuté
a následne naimplantované do celkom odlišného, frekventovaného a moderného prostredia,
korene a hodnoty našich predkov spolu s novodobými výdobytkami umenia, mysle a technológií vzájomne komunikujú, navzájom si
oponujú a prelínajú sa. Nevesta hôľ sa v súčasných exteriéroch mestského prostredia zmení
v postmoderný mýtus.
Iveta Ditte Jurčová vyštudovala divadelnú réžiu
na VŠMU. Režisérka a umelecká šéfka Divadla Pôtoň realizovala mimo svojej domovskej scény inscenácie v Mestskom divadle v Zlíne, v Mestskom
divadle v Bratislave, v Bábkovom divadle Žilina
a Slovenskom komornom divadle v Martine. Je autorkou mnohých vzdelávacích projektov v oblasti
divadelného umenia.
streda
František Švantner – Michal Ditte
– Iveta Ditte Jurčová
Nevesta hôľ
premiéra: 19. septembra 2009
pouličné divadlo
réžia a kostýmy: Iveta Ditte Jurčová, dramaturgia:
Michal Ditte, scéna: Tomáš Žižka, hudba: Martin
Čorej, pohybová spolupráca: Miroslav Benda
účinkujú: Henrieta Rabová, Roman Mihálka, Lukáš
Tandara, Marián Andrísek
24 . j ú n 2010
štvrtok
20:00 – 21:25 Kia námestie
Dante Alighieri – Jakub Nvota
Bábkové divadlo Žilina
www.bdz.sk
premiéra: 5. júna 2009
Režisér Jakub Nvota je zástancom pouličného
divadla. Aj preto sa rozhodol Danteho putovanie záhrobím inscenovať na námestí. Prostriedkom, ktorý pri tlmočení Alighieriho veršov využíva, je špiritistická show. Skupina pouličných
eskamotérov, jasnovidcov a veštkýň, na čele
ktorej stojí svojrázny hypnotizér s umeleckým
menom Veľký Joe, si z publika vyberie jedného
človeka - médium. Veľký Joe ho uvedie do hypnózy a diváci skrze jeho rozprávanie uzrú deväť
kruhov pekla, tak ako ich opísal veľký Dante.
Jakub Nvota (1977) – autor, režisér a herec nedramatických postáv – vyštudoval divadelnú réžiu na
VŠMU v Bratislave. Spolu s Kamilom Žiškom kedysi
založil Študentské, neskôr Túlavé divadlo, v ktorom
pôsobí dodnes. Spolupracoval s viacerými divadlami na Slovensku i v Čechách. Autorsky a režijne sa
venuje aj pouličnému divadlu a kabaretu.
Božská komédia
pouličné divadlo
réžia a scéna: Jakub Nvota, preklad: Viliam Turčány,
Jozef Felix, dramaturgia: Peter Palik, kostýmy: Nataša Štefunková, hudba: Andrej Kalinka
účinkujú: Jozef Abafi, Jan Demko, Jana Eliášová, Milada Filipčíková, Jan Homolka, Barbora Juríčková, Michal Németh, Peter Tabaček, Bibiana Tarasovičová
77
78
25. j ú n 2010
p i at o k
15:00 – 16:05 Kia námestie
Jakub Nvota
Túlavé divadlo
www.tulavedivadlo.sk
premiéra: 1. mája 2010
Po jarmočných verziách Hamleta a Macbetha
uzatvára Túlavé divadlo cyklus hier Zázračných
treťou Shakespearovou hrou: Rómeo, Júlia a vírus. Ako pri predchádzajúcich inscenáciách, aj
teraz sa z tragédie zrodila komédia s veršami
a originálnym humorom Túlavého divadla. Tvorcovia sa začali zaoberať myšlienkou, ako by vyzeral vzťah Rómea a Júlia – večných milencov
v súčasnom svete. Sami si položili otázku, či majú na stvárnenie týchto hrdinov ešte vek, a keď
si odpovedali záporne, hľadali riešenie, ako by
sa týchto postáv mohli zmocniť.
Rómeo, Júlia a vírus
pouličné divadlo
réžia: Jakub Nvota, scéna a kostýmy: Nataša Štefunková, hudba: Kamil Mikulčík
účinkujú: Jakub Nvota, Lucia Rózsa Hurajová, Štefan Richtarech, Martin Melo, Štefan Martinovič,
Pavol Buocik/Kamil Mikulčík
26 . j ú n 2010
15:00 – 15:50 Kia námestie
Divadlo na kolesách
www.divadlonakolesach.com
Pouličná veršovaná inscenácia s hlavným hrdinom na chodúľoch. Príbeh troch slovenských
zbojníkov, ktorým sa do cesty pripletie vzácny
cudzinec Guliver.
sobota
pouličné divadlo
Jana Wernerová
Príbeh v oblakoch
alebo Guliverova cesta na Slovensko
premiéra: 19. júna 2009
réžia: Jana Wernerová, scéna a kostýmy: Martina Jelenová, hudba: Marek Fajnor
účinkujú: Marek Fajnor, Tomáš Palonder, Svetlana
Janišová, Martina Jelenová
79
80
27. j ú n 2010
19:30 – 20:10 Kia námestie
nedeľa
kolektív autorov
15:00 –15:40
16:30 –17:10
18:00 –18:40
Zázračný divadelný
automat
Teatro Tatro Nitra
www.teatrotatro.sk
premiéra: Vancouver, január – marec 2010;
slovenská premiéra: 1. mája 2010
Takmer mesiac vystupovali herci súboru Teatro
Tatro so Zázračným divadelným automatom na
Kultúrnej olympiáde v Kanade, ktorá sa konala ako sprievodné podujatie Zimných olympijských hier 2010. Presne 50 predstavení odohrali vo Vancouvri, Whistleri a v ďalších miestach.
Umelcom z celého sveta patrili knižnice, galérie,
divadlá, kostoly či komunitné centrá. Teatro Tatro sa Kultúrnej olympiády zúčastnilo ako jediné
zo strednej Európy a jedno z mála z celého starého kontinentu.
Ondrej Spišák (1964) vyštudoval Katedru Alternatívneho a Bábkového divadla pražskej DAMU. V roku 1989 spolu so scénografom Františkom Liptákom a niekoľkými hercami založil pouličné divadlo
Teatro Tatro. Počas svojho profesionálneho pôsobenia spolupracoval s mnohými divadlami na Slovensku, v Čechách i v Poľsku. Posledným výrazným
Spišákovým úspechom bola inscenácia Merlin od
Tadeusza Slobodzianka v Národnom divadle vo
Varšave, ktorá sa stala v Poľsku inscenáciou roka. Je
režisérom a riaditeľom Starého divadla Nitra.
pouličné divadlo
23 – 27. j ú n 2010
réžia: Ondrej Spišák, scéna: František Lipták a Peter
Kostroň, kostýmy: František Lipták
účinkujú: Ondrej Spišák, Lukáš Latinák, Robo Jakab, Milan Vojtela, Martin Nahálka, Milan Ondrík,
Ivan Gontko
Kia námestie
streda 12:45 –13:30 a18:15 –19:00
štvrtok 12:45 –13:30 a19:15 –20:00
piatok 12:45 –13:30 a14:15 –15:00
sobota 10:45 –11:30; 12:45 –13:30 a 14:15 –15:00
nedeľa 10:45 –11:30; 12:45 –13:30 a 14:15 –15:00
Divadelné centrum Martin
www.divadelnecentrum.sk
Veselá veľká rodinka na netradičnej prechádzke
mestom. Veľkí rodičia s veľkým kočíkom, veľké
dieťa na veľkej trojkolke sa vybrali do ulíc. Každá stretnutie s veľkou rodinkou je jedinečným
zážitkom. Unikátne pouličné divadlo, ktoré poteší deti a dospelých.
streda – nedeľa
pouličné divadlo
Festivalová rodinka
réžia: Roman Slanina
účinkujú: Roman Mihálka, Stanka Pázmanyová, Peter Szutyányi / Norbert Antalík
81
82
27. j ú n
23:30 – 01:00 Martinus šapitó
nedeľa
(NE)PRIPRAVENÍ
+ MKband
Úspešné herecké improvizácie hercov bratislavského divadla Astorka Korzo ‚90. Všetko sa odohráva za neustálej prítomnosti (ne)opakovateľnej a (ne)pripravenej magickej atmosféry. Diváci
vymýšľajú témy, herci ich hrajú s krátkou prípravou, vlastne nepripraví, a kapela hrá… Humor,
vtip, zábava a hudba kapely Mila Kráľa priamo
pred očami divákov.
h e r e c ké i m p r ov i z ác i e
účinkujú: Róbert Jakab, Juraj Kemka, Lukáš Latinák
a Marián Miezga
hudobný hosť: MKband v zložení: Radovan „Bady“
Kráľ, Dušan Schudich, Ľubomír „Jovi“ Kramár, Milo Kráľ
ko n ce r t y v M a r t i nu s š a p i t ó
streda 23. jún 2010
štvrtok 24. jún 2010
17:00 Fragile
Braňo Kostka, Soňa Norisová, Jana Golisová, Helena Krajčiová, Svetlana Rymarenko, Slavo Košecký, Vilo Csontos
a Kamil Mikulčík
www.fragile.sk
17:00 Dorota Nvotová s kapelou
www.dorotanvotova.sk
piatok 25. jún 2010
18:00 Robert Roth s kapelou
sobota 26. jún 2010
18:00 Szidi Tobias s kapelou
nedeľa 27. jún 2010
18:00 Lucia Lužinská & Boris Čellár Trio
www.azylmusic.azyl.sk
www.sziditobias.cz
www.lucialuzinska.sk
Dorota Nvotová (spev, klávesy), Tomáš Vagaský (gitara), Martin Stempel (basa), Teo Heriban (bicie)
Robert Roth (spev), Vlado Šarišský (piano), Martin Hasák (gitara), Majo Šlauka (bicie), Fedor Frešo (basa), Maroš Hečko
(vokály, perkusie)
Szidi Tobias (spev), Milan Vyskočáni (gitara, spev), Dana Homolová (flauta), Josef Krupa (perkusie), Andrej Gál (violončelo), Milan Osadský (akordeón)
Lucia Lužinská (spev), Boris Čellár (gitara, spev), Gregor Ftičar
(piano), Róbert Ragan (kontrabas)
ko n ce r t y n a K i a n á m e s t í
Každý deň pred pouličným divadlom a pred predstaveniami na nočnom pódiu si na
Kia námestí pred divadlom zahrá jedna z nasledujúcich kapiel:
23. jún streda 18:30 a 21:30
– Homo Sapiens
24. jún štvrtok 18:30 a 21:30
– Barabura
25. jún piatok 14:30 a 21:30
– Project percussion
26. jún sobota 14:30 a 21:30
– Sant Martin Dixieland Jazz Band
27. jún nedeľa 14:30 a 21:30
– Sherpaband
83
84
Fra g i l e
D o r o t a N vo t ov á
Robert Roth
Sz i d i To b i a s
M i l o K rá ľ
Lu c i a Lu ž i n s k á
85
86
87
s p r i evo d ný p r o g ra m
23. – 27. jún 2010
24. – 28. jún 2010
25. jún piatok
26. jún sobota a 27. jún nedeľa
Diskusie tvorcov s divákmi
Kritická platforma
diskusné fórum
kødek
po všetkých predstaveniach v Hlavnom programe,
ktoré sa konajú v Národnom dome a Štúdiu SKD
moderujú: Monika Michnová a Róbert Mankovecký
Hneď po skončení každého popoludňajšieho a večerného predstavenia, ktoré sa v rámci festivalu
uskutoční v Štúdiu SKD a Národnom dome, otvárame priestor na rozhovor medzi hľadiskom a javiskom. Po predstavení teda neodchádzajte zo sály
a opýtajte sa, čo vás zaujíma.
10:45 – 13:00 študovňa SKD
Reflexia vybraných inscenácií z predchádzajúceho dňa. Odborné hodnotenia v diskusii a konfrontácii s divadelnými tvorcami. Svoj názor na inscenácie zaradené do hlavného programu festivalu
predstavia: Elena Knopová (Kabinet divadla a filmu
SAV), Nadežda Lindovská (Katedra divadelných štúdií Divadelnej fakulty VŠMU), Dáša Čiripová (šéfredaktorka časopisu KOD), Dária Fehérová (Divadelný
ústav), Oleg Dlouhý (dramaturg festivalu, Divadelný ústav), Gejza Hizsnyan (IS.theatre.sk), Sylvia Huszár (Divadelná a filmová univerzita, Budapešť, Maďarsko), Januzs Legoň (Teatr Polski v Bielsko-Bialej,
Poľsko), Vladimír Fekar (Městské divadlo Zlín, Česká republika).
moderuje: teatrológ Vladimír Štefko
Na začiatku Kritickej platformy sa budeme venovať
detskému programu, ku ktorému sa vyjadria dramaturgičky Katarína Revallová a Miriam Kičiňová.
Moderuje teatrologička a dramaturgička tohtoročného festivalového programu pre deti Lenka Dzadíková.
13:30 študovňa SKD
Aspekty divadelnej sezóny 2009/2010
moderuje: publicistka a divadelná kritička
Zuzana Uličianska
O inscenáciách uplynulej sezóny diskutujú slovenskí kritici a ich hostia. Diskusiu otvoria nasledujúce príspevky:
• Reflexia historických osobností a tém – Miroslav
Zwiefelhofer
• Mužsko-ženské aspekty – Miriam Kičiňová a Peter Scherhaufer
Toto diskusné fórum organizuje Slovenské centrum AICT v spolupráci s festivalom Dotyky a spojenia.
14:00 kaviareň Kamala
diskusia o divadle
moderuje: redaktorka a publicistka Tina Čorná
Diskusia o divadle kødek sa koná každý druhý mesiac v bratislavskom Štúdiu 12. Cieľom kødeku je
obnoviť tradíciu pravidelných divadelných diskusií odborníkov, a priblížiť tak podnetnou formou
problematiku, aspekty a špecifiká divadelného
sveta širšej verejnosti. Časopis kød pravidelne uverejňuje skrátený prepis z diskusie na svojich stránkach a Slovenský rozhlas – Rádio Devín vysiela jej
zvukový záznam. 26. a 27. júna budeme diskutovať
o divadle aj na našom festivale, a to na tieto témy:
26. jún sobota
Vnímajú divadlá tvorbu pre deti ako povinnosť
alebo ako poslanie?
hostia: Lenka Dzadíková, Róbert Mankovecký,
Kamil Žiška
27. jún nedeľa
Koho sa dotýka a čo spája martinský divadelný festival?
hostia: Monika Michnová, Roman Polák, Vladimír
Štefko
w w w. d o t y k y a s p oj e n i a . s k
vstupenky
rezervácia on-line na: www.dotykyaspojenia.sk
predpredaj v pokladnici SKD:
utorok – piatok 10:00 – 16:00;
počas festivalu 8:00 – 19:00
podrobnejšie informácie
telefonicky 043/422 22 12 (pokladnica)
telefonicky, faxom 043/422 01 72 (úsek prevádzky
a obchodu)
e-mailom [email protected]
internetové rezervácie a podrobnejšie informácie
www.dotykyaspojenia.sk
Šapito – divadelný stan BDNR poskytujúci zážitok z divadla a nevšedného priestoru
www.sapito.sk
Festivalové menu
sa podáva v reštaurácii Pasáž (oproti divadlu)
počas celého festivalu v čase od 14:00 do 23:00.
Vybrať si môžete z troch jedál za 2,99 €.
Fe s t i v a l D o t y k y a s p oj e n i a / ď a k uj e m e
Festivalový štáb
Vizuál a propagácia
riaditeľ: František Výrostko
umelecký riaditeľ: Peter Gábor
programová riaditeľka: Monika Michnová
dramaturgická rada: Oleg Dlouhý, Róbert Mankovecký,
Monika Michnová a Lenka Dzadíková (Program pre deti)
sekretariát: Agnes Capková
financie a fundraising: Soňa Buckulčíková
účtovníctvo a služby: Jela Kašková, Jana Majerová,
Drahomíra Panúšková, Silvia Zacharová
PR a tlačové materiály: Tibor Kubička
Festivalový žurnál: Dária Fehérová (šéfredaktorka), Michal
Badín, Lenka Dzadíková, Veronika Folentová, Miriam
Kičiňová, Filip Struhárik
technické zabezpečenie: Róbert Mankovecký
scénograf: Jozef Ciller
organizačné zabezpečenie, servis pre divadlá: Anna
Sochorová
marketing a vzťahy s divákmi: Katarína Kučová, Eva
Ochodnícka
ubytovanie: Stanislava Hurtová
technický štáb: Mária Brachňáková, Zuzana Jankesová,
Nina Malková, Juraj Bojnický, Jaroslav Daubner, Marián
Frkáň, Dušan Gabona, Peter Kaludíny, Miroslav Kopas,
Vladimír Kubis, Ján Kurhajec, Dušan Michalka, Milan
Páleš, Róbert Plánka, Tomáš Plavnický, Dalibor Pročka,
Marek Marček
logo: Natália Jarembáková, redizajn loga: Ivan Bílý
výtvarné riešenie propagačných materiálov: Ivan Bílý
zvučka: Miloslav Kráľ
rozhlasový a televízny spot: Róbert Mankovecký
fotodokumentácia: Braňo Konečný
webstránka: Róbert Sokol
vydalo: Slovenské komorné divadlo v Martine
zostavili: Monika Michnová a Lenka Dzadíková (Program
pre deti)
zodpovedná redaktorka: Monika Michnová
foto: Braňo Konečný
dizajn: Ivan Bílý
print: Tlačiareň P+M Turany
vydané: jún 2010
fotografie z inscenácií:
© Erós / René Miko; HOLLYROTH / Ctibor Bachratý; M.H.L.
/ Samo Trnka; Nora / Joseph Marčinský; Mikve / Roman
Skyba; projekt.svadba / Ján Luterán; Mŕtve duše / Martin Črep; Tichý plač ľalie / Matej Kováč; Žena z minulosti / Braňo Konečný; Ponor / Ctibor Bachratý; Máša a Beta / Peter Babka; Mizantrop / Braňo Konečný; Mňa kedys’
/ Marko Tuisanen; Bola raz jedna trieda / Ján Luterán; Ivona, princezná burgundská / Rafal Miełnik; Štúrovci / Braňo Konečný; Carmen / Ľubomír Guštafík; Jánošík / Joseph Marčinský; Pocta kravám / Noro Knap; Perinbaba /
Milo Fabian; Guľko bombuľko / Peter Palik; Zvedavá rozprávka / Braňo Konečný; Odvážny zajko / Martin Kostka;
Malá morská víla / Dušan Husár; Janko Hraško / Richard
Gerenyi; O Dorotke / Kamil Labanc ml.; RozKrávka / Martin Ďurčat; Hašterica / Róbert Gábriš; Kto sa nehrá z kola
von / Diana Strauszová; Rómeo, Júlia a vírus / René Miko;
Zázračný divadelný automat / René Miko; MKband / Braňo Konečný; Dorota Nvotová / Bobo Boška; Robert Roth
/ Jana Nemčoková; Szidi Tobias / Jiří Heller, www.wwg.cz;
ostatné fotografie / archív divadiel a kapiel©
h l av n í p a r t n e ri
p a r t n e ri
m e d i á l n i p a r t n e ri
Download

katalóg - Dotyky a spojenia